Kusá, Mária

Preklad v česko-slovenských súvislostiach : epizoda z dejín

česko-slovenskej vzájomnosti/nevzájomnosti

In: Česko-slovenská vzájemnost a nevzájemnost. Pospíšil, Ivo

(editor); Zelenka, Miloš (editor). 1. vyd. Brno: Masarykova
univerzita, 2000, pp. 113-118

ISBN 80-210-2330-9

Stable URL (handle):

https://hdl.handle.net/11222.digilib/133280
Access Date: 17. 02. 2024
Version: 20220831

Terms of use: Digital Library of the Faculty of Arts, Masaryk

University provides access to digitized documents strictly for
personal use, unless otherwise specified.

Digital Library of the Faculty of Arts,

Masaryk University
digilib.phil.muni.cz
 Preklad v česko-slovenských súvislostiach
Epizóda z dejín česko-slovenskej
vzájomnosti/nevzájomnosti

MÁRIA KUSÁ (BRATISLAVA)

A k u v a ž u j e m e o r o z l i č n ý c h aspektoch f e n o m é n u č e s k o - s l o v e n s k e j
v z á j o m n o s l i / n e v z á j o m n o s l i na rozličných ú r o v n i a c h , m ô ž e m e - okrem
napália medzi d v o m a e x l r é m a m i - č e s k o - s l o v e n s k o u unilárnou jednotou
a separatizmom v politickej rovine (pochopiteľnými aj keď naozaj krajnými
tendenciami v situácii I. Č e s k o s l o v e n s k e j republiky), popri a n a l ý z e kon­
cepcií h o s p o d á r s k e h o rozvoja m e d z i v o j n o v ý c h Č i e c h a Slovenska v eko­
nomickej rovine, s k ú m a ť popri iných v kultúrnej sfére aj o t á z k y , ktoré sa
týkajú problematiky a miesta prekladania v k u l t ú r n o m živote spoločnosti.
B u d ú sa týkať aj toho, ako sa preklad do s l o v e n č i n y stával v slovenskej
kultúre jej n e v y h n u t n o s ť o u , ale aj toho ako sa menil vzťah slovenského
kontextu k využívaniu/používaniu českých prekladov. Špecifickou etapou
tohto procesu bolo p r á v e m e d z i v o j n o v é obdobie a najmä jeho koniec.
Oproti p r e d c h á d z a j ú c i m obdobiam sa v slovenskom k u l t ú r n o m pries­
tore po r. 1918 pri k o n k r é t n y c h p r e k l a d a t e ľ s k ý c h činoch celkom určite
posilňovala nielen p o z n á v a c i a (vo vzťahu k (zv. k l a s i c k é m u d e d i č s t v u )
a m b í c i a a n á s l e d n e i funkcia p r e k l a d o v ý c h textov, ale aj ďalšie funkcie
p r e k l a d a n ý c h a p r e l o ž e n ý c h textov: v ý v i n o v o t v o r n á , slimulalívna či kom­
p l e m e n t á r n a . Tieto funkcie však v danom č a s e prirodzene fungovali aj
z hľadiska č e s k o - s l o v e n s k é h o kontextu v z á j o m n e , ale najmä v orientácii
č e s k o - s l o v e n s k e j , p r i č o m svoju úlohu zohrávali i rozdielne tradície a m o ž ­
nosti j e d n o t l i v ý c h z ú č a s t n e n ý c h kontextov.
Isté z a v ŕ š e n i e d l h o r o č n é h o procesu postupnej e m a n c i p á c i e s l o v e n s k é ­
ho prekladania (v zmysle spektra prekladateľský t r a n s p o n o v a n ý c h kultúr,
ale aj spektra d r u h o v o - ž á n r o v é h o ) v i n š t i t u c i o n á l n o m a faktickom rámci
vojnovej Slovenskej republiky leda nebolo - v prvom rade - dôsledkom
existencie s a m o s t a t n é h o šlálu, ale reálnym vyústením d l h o d o b é h o procesu.
K o n i c c k o n c o v historická p o d m i e n e n o s ť v z á j o m n ý c h č e s k o - s l o v e n ­
ských vzťahov z tohto aspektu je zrejmá, p o c h o p i t e ľ n á a zreteľná aj dnes,

113
keď o nej vypovedajú nielen rozdielne prístupy k výberu (exlov na pre­
klad, ale aj tradície a úzy, ktoré sa v prekladovej spisbe v rámci jej dejín
vybudovali a ktoré sú v oboch kultúrach dosť odlišné - pozri napr. knihu
Překládáni a čeština, ktorá postihuje niektoré (v tomto prípade j a z y k o v é )
faktory ( o b e c n á čeština a ď.) spolupodicľajúce sa na formovaní rozličných
1
prekladateľských tradícií. Popri nich však fungujú m n o h é okolnosti -
majú sa na mysli islé (i k u l t ú r n o h i s t o r i c k ý , geopoliticky p o d m i e n e n é )
v k u s o v é , religiózne a filozofické preferencie, fakt rozdielnych škál odbor­
n í k o v na jednotlivé j a z y k o v é oblasti a s t ý m súvisiace otázky (napríklad
rozdielne v n í m a n i e prekladov z druhej ruky, prekladov z podslročnikov,
prekladateľských dvojíc, v n í m a n i e pojmu „ v e r n o s t i " prekladu).
Ú v a h y o preklade a p r e k l a d a n í v súvislostiach česko-slovenskej vzá-
j o m n o s l i / n e v z á j o m n o s t i majú, m ô ž u mať teda prinajmenej dve rozličné
smerovania, dve orientácie: jedna orientácia sa m ô ž e týkať literárnohisto­
r i c k é h o uchopenia v ý v i n u pertraktovanej literárnej aktivity po časovej osi
a ž k obdobiu, k t o r é n á s zaujíma, d r u h á zas na z á k l a d e analýzy d o b o v é h o
k u l t ú r n e h o diania m ô ž e predstavovať identifikáciu d o b o v é h o definovania
statusu prekladu, p o s t u p n é h o situovania sa prekladu a prekladania v ná­
rodnej kultúre.
P r á v e od druhej polovice 30. rokov sa v tomto ohľade odvíjala jedna
z e p i z ó d v dejinách č e s k o - s l o v e n s k e j vzájomnosti/nevzájomnosti, spojená
n a j m ä (ale nie v ý l u č n e ) s menom davistu - publicistu, básnika i preklada­
teľa L . N o v o m e s k é h o , ktorú sa p o k ú s i m ilustrovať na niekoľkých nosných
textoch tohto literáta v p o s l e d n ý c h p r e d v o j n o v ý c h rokoch.
Ladislav N o v o m e s k ý pripravil na trenčianskoteplický Kongres sloven­
s k ý c h spisovateľov v d ň o c h 30. mája - 1. j ú n a 1936 referát - analýzu
s l o v e n s k é h o k u l t ú r n e h o priestoru Dnešný stav a vývoj slovenskej kultúry
(Námety bez definície), kde v časti Dôvody a podnety hovorí o l o m , že
podľa neho m á „ z j a z d " za cieľ vymedziť vzťah „našej literatúry k literatúre
2
českej a svetovej" . P r e t o ž e , ako konštatuje neskôr v stati Odpoveď disku-
térom, vyprovokovanej širokou kongresovou diskusiou, v ktorej sa pre-

1
Překládání a čeština. Praha: H & l I 1994.
2
Cit. stať. In: NOVOMESKÝ, L . : Manifesty a protesty. Publicistika zväzok III.
1924-1937. Bratislava, Epocha 1970, s. 247. Kongresové materiály vyšli aj
v osobitnom dvojčísle Slovenských smerov 111, 1935-1936, č. 9-10 pod ná­
zvom Slovenská tvorba slovesná (s. 9-21). Novomeský predniesol časť uve­
rejneného referátu druhý deň kongresu a vyvolal diskusiu, ktorá tiež vyšla
v spomínaných Slovenských smeroch (s. 454-466).

114
zentovali rozličné p o z í c i e aj v zmysle č e s k o - s l o v e n s k ý c h kultúrnych vzťa­
hov (A. Mráz, M. Pišút, V. Clementis, J. Smrek, A. Matuška, R. Brtáň,
B. Václavek, A. Štefánek, K. Bezek, A. Kostolný, P. Tomko, E. Šándor,
D. Okáli), ide mu o to, ž e „...princíp priznávania práva na osobitný život
a kultúrny rozmach n á r o d o v nechce ľudskú spoločnosť rozdrobiť na vzá­
jomne sa n e n á v i d i a c e národy... ide tu o to, aby jeden národ priznával dru­
h é m u možnosť a právo s l o b o d n é h o k u l t ú r n e h o rozvoja a aby m u v tom
i pomáhal."-'
A k o je zrejmé z k o n g r e s o v ý c h m a t e r i á l o v „...všade prevažoval v de­
bate, ba často i z ú v o d o v referentov ten náhľad, ž e slovenský spisovateľ nie
je spokojný s terajším stavom, ale v ý c h o d i s k o z neho nevidí ani v u z a v ř e n í
sa pred historicky v ý z n a m n ý m i p r ú d e n i a m i s v e t o v ý m i , ani v šovinistic­
kom prehlbovaní rozdielov medzi n á r o d m i , avšak ani v zrieknutí sa p r á v a
na osobitosť k u l t ú r n e h o rozvoja s l o v e n s k é h o . Vidí ho - naopak - v snahe
4
včleniť sa d o kultúrnych s n a ž e n í m e d z i n á r o d n ý c h , ako r o v n o c e n n ý č l e n . "
Je leda zreteľné, ž e p r á v e siluovanosť slovenskej kultúry bola na sklonku
30. rokov v I. Č S R j e d n ý m z jej c e n t r á l n y c h , n e u r a l g i c k ý c h p r o b l é m o v .
K o n e č n e N o v o m c s k é h o č l á n o k Tretí smer po kongrese slovenských
spisovateľov, sumarizujúci p r á v e č e s k o - s l o v e n s k ý aspekt p e r t r a k t o v a n ý c h
literárnych úvah, celkom j e d n o z n a č n e hovorí o „tretej smernici", ktorá sa
prirodzene vynorila v d i s k u s i á c h na a po teplickom spisovateľskom zjazde:
„ O d m i e t a , aby politická potreba č e s k o - s l o v e n s k e j n á r o d n e j jednoty bola
r á m c o m s l o v e n s k é h o k u l t ú r n e h o rastu. A l e nechce ani to, aby protičeský
odpor a kultúrna uzavřenost' boli z á k l a d o m slovenskej kultúrnej tvorivosti,
ako sa o to n e s k r ý v a n e usilujú k o n z e r v a t í v n e (farárske) kruhy
5
v slovenskom n a c i o n a l i s t i c k o - m c š t i a c k o m t á b o r e . "

O dva roky neskôr polom v apríli 1938 L. Novomeský v reakcii na člá­

nok 5. Mečiara {Neživé tradície. In: S l o v e n s k ý hlas, I, 2. apríla 1938,
č. 74, publikovanom o tri dni neskôr aj v S l o v á k u ) , týkajúci sa problemati­
ky slovenskej kultúry uvažuje nasledovne: „ M e č i a r u p l y n u l é m u dvad-
safročiu s l o v e n s k é h o k u l t ú r n e h o rastu v y t ý k a , že sa v ň o m opakovali h e s l á
a frázy rozličných i n t e r n a c i o n á l n y c h alchymistov - na p r v é miesto kládli

3
Cit. stať. Tamže, s. 251.
4
Kultúra slovenského národa bude veľká svojím úsilím. In: Slovenské zvesti, I,
3. júna 1936, č. 12, s. 1 a 3.
' In: L . Novomeský: Manifesty a protesty, cit. d., s. 254.

115
záujmy internacionál, rozličných i d e o v ý c h prúdov, m y š l i e n k o v ý c h sme­
rov, filozofických vier a inakších b a b y l o n s k ý c h rečí a zanedbávali sa ,našc
vlaslné t r a d í c i e ' . T i e a .slovenský život' sa prcdebalovával rozličnými
6
tradíciami č e s k ý m i a internacionálnymi.... alď. alď... „ A k podľa M e č i a r a ,
„treba č í m skôr skončiť s týmito c u d z í m i tradíciami, v p l y v m i na d u š u
s l o v e n s k é h o života a jeho k u l t ú r y " N o v o m e s k ý prirovnáva v ý z n a m jeho
úvah iba ak „k d r ú k u , k t o r ý m m o ž n o ubiť vývoj slovenskej kultúry."
N o v o m e s k ý pritom konštatuje: „ N i e sme tiež spokojní - pre tvárnosť
s a m é h o s l o v e n s k é h o k u l t ú r n e h o života sme nespokojní - s jeho dosavad-
n ý m dvadsaťročím. A l e to, č o preň reklamuje Mcčiar, je najmenej s p ô s o ­
bilé priviesť ho k m n o h o t v á r n e m u a p l n o k r v n é m u životu. (...) Hranice,
k t o r é tu M e č i a r vymedzuje pre kultúrne vedomie slovenské, sú n á p a d n e
p o d o b n é tradíciám, k t o r é pre n á r o d n ý život by rada určila reakčná zadu­
benosť istých ľudáckych politických kruhov. A nech je u ž raz úplne j a s n é ,
že na takto o h r a n i č e n e j ploche život nie je m o ž n ý . "

** *

L . N o v o m e s k ý sa v odpovedi M e č i a r o v i vracia k trenčianskoleplické-

mu kongresu, keď konštatuje jeho vecnosť a konštruktívnosť v schopnosti
podpísať sa pod text, k t o r ý m potvrdzujú jeho signatári, že c h c ú
„...slovenský n á r o d včleniť do s v e t o v é h o k u l t ú r n e h o a s p o l o č e n s k é h o
dejslvovania a nie vymaniť, alebo prekážať mu v tomto úsilí p r á z d n y m
z a t r a c o v a n í m rozličných i d e o v ý c h prúdov, filozofických vier, m y š l i e n k o ­
vých smerov, atď. L e b o zrovna prínosy alebo prekonávanie týchto - Mečia-
rom p o s m e š n e odmietaných - veličín sú vlastne podnecovaleľmi kultúrneho
rastu." Podľa L . N o v o m e s k é h o takýto „slon v obchode s p o r c u l á n o m "
( s a m o z v a n ý m u s m e r ň o v a l e ľ o m národnej kultúry - pozn. M . K . ) n e m á č o
7
hľadať.
A k o upozornila S. Lesňáková, Jozef Felix o rok neskôr, v roku 1939
priamo postuluje to, č o je u N o v o m e s k é h o v citovaných slovách implicitne
o b s i a h n u t é , a to „potrebu c i e ľ a v e d o m o prekladať a vydávať", slovom orga­
8
nizovať literárne aktivity v slovenskom k u l t ú r n o m priestore. Tento lite­
rárny vedec, ktorý začínal svoje p ô s o b e n i e v slovenskom literárnom živo-

6
Slon v porculáne. In: Slovenské Zvesti, III, 6. apríla 1938, č. 68, s. 4, autor (-ý-).
7
Tamže.
8
J. Felix: Niekoľko slov o organizovaní literárnej práce no Slovensku.
(Nespoliehajme sa na náhodu.) Slovák, 21, 18. 1. 1939, s. 8.

116
Ic, v lilcralúrc práve reflexiou recenzií J e s e n s k é h o prekladov z ruskej
literatúry si uvedomoval a formuloval, podobne ako N o v o m e s k ý o tri roky
skôr, jednak životnú n e v y h n u t n o s ť prekladov ako zdroja, ako s p ô s o b u
čerpania z „čistej vody e u r ó p s k y c h kultúr, z k t o r ý c h si o d n á š a j ú o s v i e ž e ­
9
nie nielen laickí čitatelia, ale i spisovatelia" jednak n e v y h n u t n o s ť p r á v e
„ s l o v e n s k ý c h " prekladov, „ k o n c e p č n o s ť " ich v ý b e r u a „ č i s t o t u " v nich po­
10
užitej s l o v e n č i n y . V tomto zmysle o c e ň o v a l e d i t o r s k é aktivity J . Smreka
nielen v E l á n e ako č a s o p i s e , do k t o r é h o prispieval n a j m ä po roku 1940, ale
aj v Komornej knižnici E l á n u , resp. kvalitatívne zmeny po n á s t u p e n o v é h o
1 1
redaktora Prekladovej k n i ž n i c e M S dr. J á n a M a r t á k a .
Explicitne „ p r e k l a d o v ý " aspekt č e s k o - s l o v e n s k ý c h vzťahov formulo­
val L . N o v o m e s k ý v roku 1936, k e ď konštatoval v tomto ohrade zložitosť
polôh č e s k o - s l o v e n s k ý c h kultúrnych vzťahov: „ č e s k á p r o d u k c i a " ako
kanál, cez ktorý „ s m e sa dodnes dozvedali o e u r ó p s k y c h a s v e t o v ý c h k u l ­
túrnych udalostiach" a z á r o v e ň , ž e „...slovenský kultúrny život m u s í byť
samostatnou pozorovacou stanicou s v e t o v é h o k u l t ú r n e h o diania u ž aj
prelo, lebo novší svetový príliv do českej prekladovej literatúry vymedzuje
sa na - od našich o d c h y l n é - p o ž i a d a v k y a potreby českej k u l t ú r n e j verej­
12
n o s t i . " C h o r v á t h o v e ú v a h y z roku 1942 Je aj preklad tvorbou?™ leda
fakticky len p o m e n ú v a j ú lie zmeny, ku k t o r ý m v oblasti prekladania
z hľadiska č e s k o - s l o v e n s k ý c h súvislostí d o š l o : „Fakt, ž e literárne dielo
p r e k l a d o v é - ide, prirodzene, hlavne o dielo u m e l e c k é - ú č i n k u j e naj­
väčšmi vtedy, keď je odpoveďou na situáciu vnútri literárneho v ý v i n u
jazyka, do k t o r é h o je p r e k l a d a n é , je najpresvedčivejším d ô k a z o m , že čin­
nosť prekladateľská patrí do jazykovej a n á r o d n e j štruktúry, že je aktom
14
t v o r i v ý m . " , a, ako konštatuje J. Tesařová, vyjadruje sa v nich expressis

' J. Felix: Výber z poézie Sergeja Jesenina. Slovenské pohľady, 52, 1936, č. 4.
Tenže: Z poézie A. S. Puškina. Slovenské pohľady, 53, 1937, č. 4.
'° J. Felix: Nový zväzok Čechova v slovenčine. Slovák, 21, 14. 4. 1939, s. 7.
" Pri týchto formuláciách vychádzam aj zo state J. Tcsafovej Emancipácia
slovenského prekladu z ruskej literatúry (1939-1945), ako aj štúdie S. Lesňá-
kovej Poznámky o ruskej literatúre v slovenskej kultúre (Fakty, ktoré sa nedo­
stali do Stručných dejín) - Slovák Rcview, 7, 1998, č. 2, s. 105-114.
1 2
L . Novomeský: Dnešný stav a vývoj slovenskej kultúry. (Námety bez definí­
cie). In: Manifesty a protesty, cit. d., s. 247.
1 3
M . Chorválh: Je aj preklad tvorbou? Elán, 12, 1942, č. 6, s. 1.
1 4
Tamže.

117
verbis m y š l i e n k a , že: „... preklad m á spĺňať kreatívnu a vývinovolvornú
s
funkciu a m á fungovať ako s a m o s t a t n á špecifická literárna aktivita."'-
Pochopiteľne, v roku 1942 nezanedbateľnú ú l o h u zohrávajú aj inštitu­
c i o n á l n e okolnosti - n o v o v z n i k n u l ý štátny útvar mal pochopiteľný záujem
konštituovať všetky súčasti a mechanizmy samostatného literárneho a kul­
túrneho kontextu, z č o h o často pramení s p ô s o b formulácie a pátos viacerých
lilerárnovedných, lilerárno-hislorických či kultúrnych reflexií súdobého
diania ahistorický zdôrazňujúci j e d i n e č n o s ť situácie slovenskej kultúry.

* **

A ž n e č a k a n e a k t u á l n e vyznievajú na sklonku 2. tisícročia slová:

„...otázka prekladov z cudzích literatúr patrí u ž do praktickej stránky t é m y
o literatúre a spoločnosti, ale nie je mysliteľné, aby pri umiestňovaní sve­
t o v é h o materiálu v našej kultúrnej v ý s t a v b e bol v ý h r a d n ý m vodidlom
16
najužší k o m e r c i o n á l n y z r e t e ľ . . . " , ktoré formuloval pre celkom inú príle­
žitosť N o v o m e s k ý , p r i č o m z d ô r a z ň o v a l fakt v n í m a n i a prekladov v širších,
zdanlivo m i m o l i l e r á r n y c h , ale fakticky k u l t ú r n y c h , súvislostiach. Práve
v tomto zmysle je v š a k na konci 20. storočia na samostatnom Slovensku
onen „ k o m e r c i o n á l n y zreteľ", tlak na preklad silnejší ako v Č e c h á c h , či
lepšie p o v e d a n é , je temer j e d n o s m e r n ý : len pomaly sa presadzujú na vy­
davateľskom a k n i ž n o m trhu tie vydavateľstvá (aj keď nie v ý l u č n e - Slo­
v e n s k ý spisovateľ, Slovart - väčšinou m a l é , v y c h á d z a j ú c e z entuziazmu
jednotlivca alebo skupiny n a d š e n c o v - Causa edilio, K n i ž n á dielňa T i m o -
tej, Drewo a srd), k t o r é vo svojich vydateľských p l á n o c h prekladovú pro­
dukciu berú aj ako tovar, aj ako kultúrny čin. P r á v e z tohto d ô v o d u je
znovu, po viac ako šesťdesiatich rokoch a v situácii s a m o s t a t n ý c h štátnych
celkov, a k t u á l n a o t á z k a a v ý z n a m č e s k o - s l o v e n s k é h o k u l t ú r n e h o kontextu
alebo - inak p o v e d a n é - tohto „ m e d z i l i t c r á r n e h o s p o l o č e n s t v a " , ktoré síce
m o ž n o m e n í niektoré svoje vlastnosti a s ú r a d n i c e , stráca svoju špecifickú
exkluzivitu, ale naďalej ostáva - i „ m a t e r i á l n o u " - realitou.

1 5
J. Tesařová: Cit. št., s. 69-70.
1 6
Viď poznámku č. 12.

118