Historia 5a6 2011

Histria
56 2011 11. ronk cena 3,30 (100,- K)
Stredovek lesy Smolnik naprie storoiami Hospodrska autonmia Prchod penicilnu Federcia a normalizcia Poklady zelenho ostrova Socha Mrie Terzie
Knajvznamnejm priemyselnm podnikom vraksko-uhorskej monarchii patrila nepochybne Rimamurnsko-algtarjnska eleziarska astinn spolonos, znma aj pod familirnym oznaenm Rima. Hoci mala vznamn miesto nielen vhospodrskom, ale isocilnom ivote na vekej asti zemia dnenho Slovenska, slovensk historiografia sa vskumu jej dejn doteraz systematicky nevenovala. Nielen omanarskych elitch tejto spolonosti sa viac dotate vlnku tefana Gauka.
rsko je pre Stredoeurpana, ale ipre nvtevnka zo vzdialenejch ktov planty so zujmom o histriu fascinujcou krajinou. Zelen ostrov ponka turistom pozoruhodn scenrie a je popretkvan stovkami pamiatok a pamtihodnost, ktor svedia o jeho zaujmavej abrlivej minulosti. S svedectvom oivote obyvateov krajiny od praveku a po vyvrcholenie boja za nezvislos rska na prelome 19. a20. storoia. Onajzaujmavejch pamiatkach azkutiach ostrova pe vo svojom prspevku Katarna Ivantyynov.
Vase vzniku prvej eskoslovenskej republiky bola pre hospodrstvo Slovenska charakteristick nevyvenos rozvoja adisproporcie medzi jednotlivmi oblasami hospodrstva tkajce sa priemyslu, ponohospodrstva ajinfratruktry. Existovali tie zsadn rozdiely medzi jednotlivmi oblasami slovenskho zemia. Km esk kraje boli akmsi najvchodnejm predpolm zpadnej, kapitalistickej a industrilnej civilizcie, Slovensko tvorilo zpadn, vysunut str tej chudobnejej polovice Eurpy.
Objavenie penicilnu znamenalo radiklny obrat vliebe infekci. Po roku 1945 sa tovrensk vroba penicilnu stle zdokonaovala, jeho cena zaala klesa abol vyskan pri vetkch chorobch. Vprvch povojnovch rokov bolo vyuvanie penicilnu veskoslovensku pod prsnou ttnou kontrolou. Bol to vlastne jedin spsob, ako sa mohlo zamedzi iernemu obchodu azarui, aby sa liek predpisoval poda zvanosti ochorenia anie poda majetnosti chorch. ttne orgny prsne dbali na to, aby sa nov liek dostal vprvom rade obetiam nedvno skonenho vojnovho konfliktu. Ponkame vm tyri nzory renomovanch odbornkov, kunsthistorikov ahistorikov na tmu snahy oosadenie kpie sochy Mrie Terzie na trovom nmest vBratislave. Kunsthistorika Vladimra Bngerov sa na problm pozer zhadiska symbolickho, estetickho, umenovednho ipamiatkarskho. Upozoruje, e pri takchto projektoch sa realizuje vskum problematiky, historickch, architektonickch a umeleckch aspektov, vyhlasuje sa transparentn verejn sa s jasne definovanmi technickmi a priestorovmi podmienkami. Kunsthistorika elmra Grajciarov, odbornka na stredoeurpske maliarstvo asochrstvo 18. a19. storoia, pribliuje ivot a dielo Jna Fadrusza, okolnosti vzniku sochy Mrie Terzie asvoj nzor umenovedkyne, pecializujcej sa na Fadruszovu tvorbu, na silie ovytesanie kpie pomnka Mrie Terzie. Historika Elena Mannov opisuje historick svislosti, ktor sprevdzali vznik sochy, vma si vnmanie apostoje obyvateov mesta i krajiny, ijcich vase osadenia sochy, ale aj po vzniku eskoslovenskej republiky vroku 1918, asasnch obyvateov. Historik Milan Zemko sa pozer na problematiku pomnkov vmeste, verejnom priestore, vo veobecnosti. Zastavil sa pri sochch vBratislave a okol, pripomenul ideovopolitick pohntky, ovplyvujce ivotnos sch.
Obsah 5 6 / 2011
1 27 8 15 16 23 Prhovor / udovt Hallon Od kolesa po vysok pec / udovt Hallon Lesy a ich nienie v stredoveku / Pavol Hudek Smolnk vzostup a pd jednho banskho mesta / Miroslav Lacko eleziarsky vekopodnik a jeho elity / tefan Gauk Slovensk ekonomika po 1. svetovej vojne / Miroslav Sabol Cesta za hospodrskou samostatnosou / Peter Miko Nov liek na liebu infeknch ochoren / Anna Falisov ikova reforma a Slovensko / Miroslav Londk esko-slovensk federcia na rzcest / Jozef atkuliak Znovuosadenie jazdeckho pomnka Mrie Terzie / elmra Grajciarov Pr poznmok k prprave kpie sochy Mrie Terzie / Vladimra Bngerov Osudy (nielen) bratislavskch sch / Milan Zemko Koho m reprezentova pomnk Mrie Terzie dnes? / Elena Mannov Potulky zelenm ostrovom / Katarna Ivantyynov Vodcovia a deti Quousque tandem alebo Dokedy ete? / Jana Skladan Predava monumentov / -ahS historikom Miroslavom Sabolom
Miesto hospodrskych dejn v slovenskej historiografii
Putovanie dejinami
24 30 30 36 37 40
lovek a doba
41 45 45 49 50 58
Nzory a polemiky
59 61 62 65 66 68 69 71
Historick bedeker
72 75 76
Fotografia a histria Klenotnica slov

77
Drobniky
77
Rozhovor
78 79
Rozvoj hospodrskych dejn ako samostatnho odboru slovenskej historiografie bol vdy zvisl od spoloenskej potreby. Prv siln genercia hospodrskych historikov (. Liptk, M. Strhan, P. Rapo, J. Faltus, P. Hapk, J. Vozr, A. piesz a in) vyrstla v 50. a 60. rokoch minulho storoia, ke marxistick historiografia kldla do popredia materilnu vrobu ako urujci fenomn spoloenskho vvoja. Uveden tza platila aj v obdob normalizcie, ale hospodrske dejiny stagnovali, lebo vina predstaviteov odboru sa zaradila medzi pomlench vedcov krzovch rokov 1968 1969. Oivenie nastalo a v 80. rokoch. as historikov vtedy rehabilitovali a do hospodrskych dejn vstpili niektor nov odbornci (M. Fabricius, A. Bartlov, N. Krajoviov, M. Kohtov). Nov etapa rozvoja odboru sa zaala po roku 1989, o svislo s poiadavkou, aby historick veda vysvetlila zsadn hospodrsko-politick zmeny a priniesla nov pohad na vvoj v minulosti. Tto loha pripadla novej genercii historikov (R. Holec, M. Londk, . Hallon, M. Kamenick a al), ako aj starm historikom, ktor op zaali publikova alebo preli do oblasti hospodrskych dejn (. Liptk, J. Faltus, S. Cambel a in). Od konca 90. rokov zujem o hospodrske dejiny v medzinrodnom meradle klesal. Prevldal nzor, e vetky zkladn otzky koniacej industrilnej spolonosti boli zodpovedan. A nstup svetovej hospodrskej krzy printil spolonos op sa obzrie sp na prinn svislosti nepriaznivho vvoja. Novmi otzkami sa v slovenskej historiografii zaober stredn genercia odbornkov a mlad historici, ako M. Sabol, P. Miko, M. tefnik, M. Schvarc, . Gauk, M. Lacko a al. udovt Hallon
Prv strana oblky: Esterhzyho zmok v Eisenstadte (Kismarton) so zhradou
Prhovor / Histria 5-6 / 2011
Od kolesa po vysok pec

Hospodrsky vvoj a vrobn technolgie na Slovensku do 17. storoia
uDOvt HallON
Ran formy hospodrskeho ivota na zem dnenho Slovenska siahaj a do mladej doby kamennej, ie neolitu. V mladej kamennej dobe, pribline v rokoch 5000 a 3300 pred n. l , sa odohral prelomov proces neolitickej revolcie, ktorej vsledkom bol prechod k usadlmu spsobu ivota a k primitvnym formm ponohospodrstva vplyvom sksenost prvch ronkov, migrujcich do Eurpy z oblast tzv. rodnho polmesiaca na Blzkom vchode. Neolitick obyvatestvo si osvojilo pestovanie zkladnch druhov ponohospodrskych plodn, chov domestifikovanch zvierat, budovanie obydl, vrobu prvch textli, keramiky, a najm ponohospodrskych nstrojov z pazrika, dreva a kost. Usadl ivot viedol k rozvoju duchovnho ivota a kultu.
Pstn klin
Nositemi neolitickej kultry boli neznme etnick skupiny, nazvan spravidla poda typu ich keramiky alebo poda najvznamnejch archeologickch lokalt. V podmienkach Slovenska neolitick revolcia vyvrcholila lengyelskou kultrou v zpadnej asti a polgrskou kultrou vo vchodnej asti krajiny. Druh menovan kultra zaala v neskorej fze neolitu, pribline v rokoch 3700 3300 pred n. l. v obmedzenej forme vyuva kovy me a zlato, najm na vrobu perkov. V nasledujcich rokoch 3300 a 1900 pred n. l. sa ako ozvena starovekch kultr Egypta, Mezopotmie a Prednej zie
2
rozvinula v Eurpe kultra eneolitu alebo neskorej doby kamennej. Pre eneolit bolo charakteristick rozrenie vyuitia medi aj na vrobu nstrojov, naprklad sekier, sekeromlatov a rznych epel. Objavili sa prv postupy kovolejrstva, kovotepectva a povrchovho banctva. Preto sledovan obdobie viacer odbornci oznauj aj ako dobu meden alebo chalkolit. Podstatne sa zvila rove ponohospodrstva vyuitm oradla a anej sily zvierat. Do strednej Eurpy sa dostal historick vynlez kolesa, ran postupy tkania ltok a jednoduch hrniarsky kruh. Zlat perky sa stali symbolom zanajcej
Histria 5-6 / 2011 / Putovanie dejinami
socilnej diferencicie obyvatestva, ktor budovalo ponohospodrske osady s domami v dke a 30 m a centralizovan opevnen osady rodovej aristokracie a kazstva. Na zem Slovenska bola pre eneolit typick najm bdensk kultra a neskr vplyv kultr udu zvoncovch pohrov a nrovej keramiky. Rozmach stredomorskej civilizcie na Krte a v dnenom Grcku v druhom tiscro pred n. l. predstavoval most, cez ktor sa prostrednctvom vemi rozvinutho diakovho obchodu dostvali do Eurpy stle alie vdobytky techniky, hospodrstva a kultry hlavnch centier
Meden sekeromlaty z Tibavy (Vchodoslovensk mzeum v Koiciach) Zdroj: Kronika Slovenska - I
sdobho Slovenska zatia len oboznamovalo.
elezn doba
V prvom tiscro pred n. l. dnen zemie Slovenska predstavovalo kriovatku viacerch kultr, kde sa pretnali siloiary vplyvu stredomorskch civilizci s tzv. barbarskm svetom ostatnch ast Eurpy. Vvoj kultr strednej Eurpy napredoval v zvislosti od postupnho prebdzania civilizcie klasickho antickho Grcka a nsledne aj etrusko-italskej civilizcie na Apeninskom polostrove. Antick svet bol zaloen na bze vroby a spracovania eleza, o nalo svoj odraz aj v priahlom priestore strednej Eurpy. Tu sa pribline od zaiatku 7. storoia pred n. l a do prelomu letopotov odvjal pohnut vek starej a mladej eleznej doby. Poda nzoru viacerch odbornkov boli na zaiatku 1. tiscroia pred n. l. vyerpan ahko dostupn zsoby medenej rudy, preto obyvatestvo barbarskej Eurpy muselo prejs od vroby bronzu k osvojeniu technicky nronejej metalurgie eleza. Vo vom meradle sa zaali vyuva aj alie druhy kovov, cn, olovo, zlato a striebro. Na pozad rozvoja obchodu sa aj v strednej Eurpe formovali peano-tovarov vzahy. Niektor druhy farebnch kovov, najm zlato a striebro, preto nadobudli nov funkciu veobecnho ekvivalentu tovarov a plnili lohu platidla. V remeselnej vrobe mal okrem vroby eleznch predmetov historick vznam hrniarsky kruh. V starej eleznej dobe, ie asi v rokoch 700 a 400 pred n. l., oznaovanej ako Hallstatt poda archeologickho nleziska pri Salzburgu, vstpili na zemie Slovenska prv etnik s historicky doloenm nzvom. U v neskorej bronzovej dobe to boli Kimeri, neskr Agatyrci, Sigynnovia a znmej Skti a Trkovia. Vroba a vyuitie eleza dosiahli v haltatskej dobe na zem Slovenska najvyiu rove v cen-
starovekho sveta. Vvoj obchodu zasiahol aj stredn Eurpu, kadia prechdzali viacer vznamn obchodn cesty, predovetkm znma Jantrov cesta. Po tchto informanch dianiciach vdobytkov starovekej civilizcie prichdzali poznatky o novch druhoch kovov a rili sa dokonalejie postupy ich odlievania. Z Mezopotmie sa cez stredomorsk oblas dostali do Eurpy nov postupy legovania medi arznom a neskr cnom, umoujce zska zliatinu, znmu ako bronz, podstatne vhodnejiu na vrobu nstrojov ne prli mkk me. Z bronzu sa v kadluboch odlievali starie aj nov druhy nstrojov, ako noe, sekery, kladiv, idl, ihly a kosky, znane zvyujce produktivitu ponohospodrstva. irok uplatnenie naiel bronz pri vrobe perkov a najm zbran, i u to boli dky, rzne typy meov, kopije, asti brnenia, vstroja koov a bojovch vozov. Vzhadom na zsadn vznam bronzu pre vvoj sdobej civilizcie bol sledovan sek udskch dejn oznaen ako bronzov doba. V podmienkach strednej Eurpy sa bronzov doba ohraniuje pribline rokmi 1900 a 700 pred n. l. a vntorne sa len na star, stredn, mlad a neskor bronzov dobu. Na zem Slovenska nachdzame poetn stopy po vyspelch kultrach predmetnho obdobia v podobe bronzovch pokladov. Vemi ast s aj stopy povrchovej aby a spracovania rudy vo vetkch banskch oblastiach Slovenska. Z kultr
bronzovej doby na zem Slovenska treba uvies predovetkm maarovsk a ottomansk kultru, ktor sa vyvjali pod vplyvom mnojsko-myknskej stredomorskej civilizcie, znmej z Homrovch eposov. Uveden kultry s vym stupom spoloenskej diferencicie budovali opevnen hradisk, ako bola Barca pri Koiciach alebo Nitriansky hrdok pri Nitre, nazvan aj Slovensk Mykny a Slovensk Trja. Hradisk mali kamenn opevnenia, desiatky kamennch domov, predelench dldenmi ulicami. V mladch fzach bronzovej doby vvoj na Slovensku ovplyvnila najm mohylov kultra, charakteristick vekmi pohrebnmi mohylami a kultra udu popolnicovch pol. Na sklonku bronzovej doby zaalo do strednej Eurpy vo vom meradle prenika indoeurpske obyvatestvo, predstavujce taviaci kotol novodobch eurpskych nrodov. Zrove sa u od zaiatku prvho tiscroia pred n. l. rila pravdepodobne zo strednej zie metalurgia eleza, s ktorou sa obyvatestvo
Zlat perky z akropoly osady v Spiskom tvrtku (A SAV v Nitre) Zdroj: Kronika Slovenska - I
Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011
trch kalenderberskej kultry. Jej hlavnm sprvnym, hospodrskym a kultrnym strediskom bolo opevnen knieacie hradisko Molpr pri Smoleniciach. Historick epocha eleznej doby dosiahla vrchol vo svojej mladej fze v rokoch 400 pred n. l. a prelom letopotov, nazvanej latn poda nleziska La Ten vo vajiarsku. Jednotiacim prvkom sledovanho obdobia v tzv. barbarskch astiach sdobej Eurpy boli technick, hospodrske, sprvne a kultrne aktivity etnika znmeho pod menom Kelti alebo Galovia, ktor sa vntorne lenilo na viacero kmeovch zvzov. Kelti vytvorili prv paneurpsku kultru. V treom storo pred n. l. postupne osdlili cel zemie Slovenska. Z keltskch kmeovch zvzov tu najhlbiu stopu zanechali Bjovia a Kotini. Kelti podstatne rozvinuli prospektorstvo a abu eleznej rudy, vyvinuli vlastn typ reduknej taviacej pece, ktor ovplyvnil metalurgiu eleza asi na obdobie piatich storo, zdokonalili odlievanie eleza, kovstvo a kalenie eleza, ie vrobu oceovch predmetov. elezo sa stalo benou sasou kadodennho ivota obyvatestva. Vyrbali sa z neho remeseln aj ponohospodrske nstroje. Najv prnos mala elezn radlica s predkrojom, elezn kosk, krtke kosy, rle a motyky, umoujcu podstatn rast vnosov ponohospodrstva, a tm aj prudk zvenie potu obyvatestva. Zrno sa mlelo na rotanch arnovoch. V remeselnej vrobe Kelti zaviedli rchlo rotan hrniarsky kruh a vertiklnu trojkomorov hrniarsku pec, m zdokonalili vrobu keramiky na rove sdobch helnskych vzorov. Remeslo u jednoznane predstavovalo samostatn vrobn innos. Technicko-hospodrsky rozmer
Bronzov diadm z Istebnho (Slovensk nrodn mzeum Martin) Zdroj: Kronika Slovenska - I
vvoja keltskej kultry sa prvom oznauje za ran technick revolciu. Kelti vytvorili hlboko stratifikovan spolonos s panovnkom a kmeovou aristokraciou. alej tu bola samostatn skupina kazov druidov, obinov ronci a nemajetn, ktorch postavenie sa blilo k otroctvu. Strediskami ivota Keltov boli tzv. oppid mestskho charakteru s palcom, chrmom, poetnmi domami, ulicami a s hospodrskymi asami. Hlavnm centrom ttneho tvaru Bjov na strednom Dunaji v prvom storo pred n. l. bolo oppidum v Bratislave. alie vznamn oppid sa nachdzali na Devne a v Pohansku pri Plaveckom Podhrad. V severozpadnej asti Slovenska vytvorili Kelti svojrznu pchovsk kultru. Jednotliv kmeov zvzy Keltov razili vlastn zlat a strieborn mince. Najvznamnejia mincova v strednej Eurpe bola situovan v bratislavskom oppide, kde sa razili mince s npisom Biatec a Nonnos, o boli zrejme men keltskch panovnkov. Tu boli objaven aj keltsk redukn pece na spracovanie bahennej eleznej rudy zo Zhoria. Pchovsk kultra mala hlavn stredisko metalurgie eleza vo Varne pri iline.
Rimania, Germni a Slovania

Na konci 1. storoia pred n. l. sa keltsk kultra v strednej Eurpe postupne rozkladala pod tlakom dckych kmeov a nsledne pod tlakom Rmskej re a germnskych kmeov. Do zaiatku 1. storoia n. l. Rimania ovldli dnen ze-
Hlinen hrnce Zdroj: Kronika Slovenska - I
mie Rakska a Maarska, kde vznikli rmske provincie Noricum a Pannia. Z oblasti Karpt nad Dunajom bolo keltsk obyvatestvo a alie tunajie etnik vytlaen germnskymi kmemi Markomanov, Kvdov, Longobardov, sarmatskch Jazygov a inch. Nasledujce tyri storoia zemie Slovenska tvorilo hranicu medzi antickm a tzv. barbarskm svetom, ktor bol Rimanmi shrnne oznaovan ako barbaricum. Germnske obyvatestvo a zvyky alch etnk, obvajce kotlinu Karpt, mali monos bezprostredne prebera technick, hospodrske a kultrne vdobytky najvyspelejej kultry sdobej historickej epochy. Vklad Germnov do civilizanho vvoja strednej Eurpy vak bol na rozdiel od Keltov vemi mal. Obdobie pohraninej koexistencie Rmskej re s zemm dnenho Slovenska od prelomu letopotov do roka 380 nazvame rmska doba. Del sa na stariu a mlad rmsku dobu. Germnske kmene zaostvali za Keltmi v oblasti metalurgie, ako aj v remesle a ponohospodrstve. Budovali iba vidiecke osady. A v mladej rmskej dobe sa pod vplyvom silnejcej romanizcie objavili na zpadnom Slovensku vyspelejie rmsko-germnske vidiecke sdla. Pevnejie ttne tvary Germni spoiatku vytvrali len pod patrontom Rimanov, ako naprklad Marobudovo a Vaniovo krovstvo v prvom storo. Hlbia spoloensk diferencicia nastala v mladej rmskej dobe, ke vznikali nezvisl germnske knieatstv. Germni vak boli priamo konfrontovan s rmskou technikou a hospodrstvom, ktor u poznalo elezn
pluh alebo vodn a vetern mlyn. Od konca 4. storoia nastalo medziobdobie astch presunov celch etnk a striedania kultr, znme ako sahovanie nrodov. Jeho bezprostrednou prinou bol tlak bojovnch Hunov na vchodoeurpske germnske kmene Gtov, ktor sa pohli smerom na zpad. Tento pohyb strhol aj alie germnske kmene. U koncom 4. storoia zaali oblas Karpt opa germnski Kvdi. Do uvonenho teritria Karpt a Podunajska s riedkym multietnickm osdlenm prichdzali na sklonku 5. a v 6. storo z oblast medzi Vislou a Dneprom prdy slovanskho obyvatestva. Slovania, oznaovan ako Venedi, Anti alebo Slovieni, boli ronckym obyvatestvom. Asimilovali zvyky stredoeurpskych etnk a poas slovansko-germnskeho spoluitia prevzali alebo zdokonalili znalosti v metalurgii eleza, v ponohospodrstve a remesle. Nov slovansk osdlenie v strednej Eurpe bolo naruen vpdom Avarov. Roku 622 vypuklo proti Avarom slovansk povstanie. Do jeho ela sa postavil fransk kupec Samo, ktor vytvoril prv ran protottny tvar zpadnch Slovanov, Samovu ru. Slovania v obdob 6. a 7. storoia ili v otvorench ronckych osadch. Pestovali zkladn druhy obilnn a niektor alie plodiny. Zaoberali sa aj pastierstvom, lovom, vrobou tkann a jednoduchej keramiky tzv. praskho typu. elezo zskavali z bahennch limitovch rd. Odlievanm v kovskych dielach dielach z neho vyrbali zkladn druhy nstrojov a zbrane.
Stredovek bancke nstroje z Banskej tiavnice (Slovensk bansk mzeum Bansk tiavnica) Zdroj: Kronika Slovenska - I
V obdob sahovania nrodov sa napriek brlivmu vvoju podarilo zachova zkladn technick vynlezy starovekho sveta. Medzi najdleitejie patrila prve metalurgia eleza a farebnch kovov. Ranostredovek Eurpa mohla starie vynlezy a technolgie prevzia. Na ich zklade potom obnovila hospodrsko-technick a kultrny rast. V oblasti junej Moravy a zpadnho Slovenska vznikali prv knieactv zpadnch Slovanov, ktor sa opierali o systm hradsk a vojensk druiny. Predpokladom rozvoja knieatstiev bol nvrat ponohospodrstva a remesla na rove niekdajej keltskej kultry. V metalurgii to znamenalo vrobu eleza v reduknej peci, zdokonalenie kovolejrstva a kovstva. V ponohospodrstve bolo dreven radlo op nahraden eleznou radlicou s predkrojom. V remesle sa zvila rove keramiky vyuitm rchlo rotanho hrniarskeho kruhu a vypaovacej pece. Odbornci sa zhoduj, e koncom 8. storoia sa u dotvorili dve knieatstv s centrom v Mikuliciach a v Nitre. Spojenm knieatstiev roku 833 vznikol vznamn ttny tvar ranostredovekej Eurpy Vek Morava. Kniea Svtopluk I. pretvoril Vek Moravu na stredoeurpsku vemoc medzi riekami Tisa, Sva, Labe a Visla. Spolonos pozostvala z vemoov, vojenskch drun, klru, slobodnch vrobcov v obinch,
Vrez veduty Banskej tiavnice z 18. stor. Zdroj: Kronika Slovenska - I
nevonkov a otrokov. Hlavn centr boli rozsiahle opevnen hradisk, niektor mestskho charakteru s palcom a sakrlnymi stavbami, ako Nitra, Devn alebo Bratislava. Zkladom rozmachu re bol kvalitatvny posun vo vetkch oblastiach vrobnej innosti. Rozvinula sa povrchov aba rd s obsahom vetkch znmych kovov eleza, medi, cnu, olova, zinku, zlata a striebra. Metalurgia dosiahla vrchol starovekch technolgi. Poskytovala elezo, kalen oce a farebn kovy pre vrobu zbran, zkladnch druhov ponohospodrskych a remeselnch nstrojov a perkov z odlievanho bronzu, zlata, striebra a inch kovov. V remesle popri kovstve a hrniarstve napredovalo aj drevrstvo, kamenrstvo, vroba anovch, konopnch a vlnench ltok. Ponohospodrstvo produkovalo obilniny, niektor druhy strukovn, zeleniny a ovocia. Chovali sa opan, tur domci, ovce, kozy aj hydina.
Zlat vek slovenskho banctva

Po mrt Svtopluka I. sa jeho ra postupne rozloila pod takom vntornch dynastickch rozporov a pod vonkajm tlakom koovnch Uhrov. T v 10. storo osdlili zemie bvalej Pannie a postupovali od juhu na zemie dnenho Slovenska. Pvodn slovansk obyvatestvo vytlaili do horskch oblast a prevzali od neho znalosti ponohospodrstva. Postupne vznikal nov ttny celok Uhorsko. Hospodrsky vvoj spoiatku stagnoval. Rozvoj nastal a od 11. storoia. Bohat diakov, ako aj vntorn obchod Uhorska podnietil nstup tovarovo-peanch vzahov. Kr tefan I. zaal
5
Karol Rbert ako rytier na inicile z Obrzkovej kroniky Zdroj: Kronika Slovenska - I
razi strieborn poldenre a al panovnci ho nasledovali. Rstol dopyt po farebnch kovoch. Oivenie hospodrstva a ast ozbrojen konflikty vyvolvali aj rast dopytu po eleze. Preto pokraovalo tradin banctvo v podpovrchovch tzv. oxidanch vrstvch. Tie vak boli oskoro vyerpan a asi od prelomu 12. a 13. storoia sa zaala dlh slvna histria hlbinnho banctva na Slovensku. Formovali sa bansk centr pri Banskej tiavnici, Banskej Bystrici, na Spii a v Slovenskom Rudohor. Metalurgia farebnch kovov a eleza, kovolejrstvo, ako aj kovstvo, nadviazali na predchdzajcu rove. V ranom hutnctve eleza mala naalej kov lohu tzv. slovensk redukn pec vekomoravskho typu. Na technickej rovni predolho obdobia sa vyvjalo aj ponohospodrstvo. Nastal vak prechod od striedavho k trojponmu systmu, delenm chotrnej pdy na oziminu, jarinu a hor. Zmenou drby pdy sa formovali feudlne vzahy. Vinu pdy pvodne vlastnil panovnk. Darovanm pdy za zsluhy do dedinej drby sa vytvrala vrstva vysokej achty, alej strednej achty, ie rytierov a ich potomkov, predstavujcich drobn achtu. Vrobcovia na krovskch majetkoch boli iastone priptan k pde, km ronci na majetkoch zemepnov boli v postaven nevonkov. Osobitn postavenie mali tzv. hostia, vinou Nemci, pozvan panovnkom, najm po tatrskom vpde od polovice 13. storoia, aby osdlili vyudnen zemia a prispeli k rozvoju banctva a miest. Remeseln vroba sa pvodne sstredila v tzv. sluobnckych osadch. Neskr v podhrad vznamnch hradov, kde sa formovali prv mest. alie vznikali najm na obchodnch cestch a v banskch oblastiach. Najvznamnejie boli krovsk mest s privilgiami od kra. Medzi prv patrili Trnava, Zvolen, Bratislava
6
a bansk mest. zemnosprvne lenenie nadviazalo na vekomoravsk upy, z ktorch vznikli komitty s centrlnym hradom a upanom. V 13. storo sa komitty postupne transformovali na stolice. Uhorsko malo vlastn cirkevn provinciu Ostrihomsk arcibiskupstvo. Vznikala sie kltorov, ktor boli aj centrami hospodrskeho a kultrneho ivota. Vrchol umenia a techniky predstavovala romnska architektra. V nasledujcom obdob vrcholnho stredoveku v 14. a 15. storo dokzala Eurpa v plnej miere vyui technick odkaz staroveku, ako aj vynlezy Orientu, zskan poas kriiackych vprav a prostrednctvom diakovho obchodu. Vynlezy Orientu pun prach, papier, princp tlae, horizontlny stav, spriadacie koleso, kompas, kormidlo v zadnej asti lode, destilan prstroj a technika staroveku mlyn s vodnm kolesom, vetern mlyn a gepe pomohli Eurpe prekroi prah k novodobej civilizcii. Samostatn vklad Eurpy do
technickho rozvoja predstavovali nov zbrane, ie delo a runica, alej knhtla, hodinov stroj, lo schopn zmorskej plavby, gotick architektra, ako aj bansk a hutncka technika. K prelomu v oblasti banskej a hutnckej techniky podstatne prispelo sdob Slovensko. V hlavnch banskch centrch u prevldla hlbinn aba tlami a achtami do hbky 200 m. Zo starch centier banctva sa Bansk tiavnica orientovala na abu striebornej rudy, Bansk Bystrica na meden rudu a v spisko-gemerskej oblasti rstli viacer stredisk aby eleznej rudy. K tmto centrm pribudla Kremnica s abou zlatonosnch rd. Roku 1328 bola menovan krovskm mestom a nsledne tu vznikla mincova, kde sa zaali razi zlat mince, znme ako kremnick dukty. Technika sa uplatnila najm pri oderpvan spodnej vody zariadeniami na pohon vodnm kolesom. Ete irie vyuitie mala nov technika pri spracovan rudy. Na jej drvenie slili stupy s kladivami alebo mlyny s vodnm a zvieracm pohonom. Farebn kovy sa zskavali zhutovanm rudy v achtovch peciach a novmi metdami, ako amalgamcia, cementcia alebo scedzovanie, ie oddeovanie medi a striebra. Priekopnkom metdy scedzovania v Uhorsku bol obchodnk Juraj Thurzo, ktor pomocou nemeckej finannckej rodiny Fuggerovcov zaloil roku 1495 podnik eurpskeho vznamu na vrobu a vvoz medi. Panovnk
Juraj Turzo (vavo) a Anton Fugger (akvarely zo Zlatej knihy Fuggerovcov), 16. stor. Zdroj: Kronika Slovenska - I
Karol Rbert zakzal vyva drah kovy v surovom stave. Povinne sa odpredvali krovskm mincovm komorm. Zhutovanie eleznej rudy zdokonalilo vyuitie vodnho kolesa na pohon mechov, o umonilo zska elezo v tekutom stave. Nsledkom bol rozvoj technolgi odlievania eleznch vrobkov, najm diel. Na skujovanie zaali pouva stupy s vodnm pohonom. Uhorsko sa zaradilo medzi najvch producentov farebnch kovov a vvozcov medi a eleza. Drah kovy vyvalo v podobe minc vmenou za luxusn tovar z Orientu. Spracovanie kovov na vrobky sstredili do miest ako najdleitejch centier remeselnej vroby a obchodu.
Vysok pec Tri vody bola postaven o viac ako sto rokov neskorie ako prv vysok pec v ubietovej (1692) Zdroj: Jana Perskov
vojnov kody
V 14. a 15. storo kulminoval mestotvorn proces, ke sa poet miest zvil asi na 200. Najv hospodrsky vznam mali slobodn krovsk mest, najm Koice, Trnava, Bratislava, Preov, Bardejov, Levoa, Skalica a bansk mest. Prehbila sa pecializcia remeselnej vroby na desiatky odborov. Remeselnci vytvrali bratstv a od 15. storoia cechy. Okrem vrobnch nstrojov, perkov, chladnch zbran a stredovekch brnen sa objavili nov kovov vrobky del, runice a muncia. Zkladom hospodrskeho ivota vak ostvalo ponohospodrstvo. Jeho produkcia rstla najm rozirovanm plochy obrbanej pdy do podhorskch a a horskch oblast, oho sasou bola aj valask kolonizcia. Dokonil sa prechod na trojpon systm a z vynlezov Orientu zaali vyuva prsn postroj anho zvieraa s chomtom, zvyujci an silu pnsobne. Na mletie obilia vyuili prv vodn mlyny. Hospodrsky rozvoj podnietil aj vvoj umenia a stredovekej vzdelanosti. Vrcholom techniky a umenia boli gotick chrmy v Koiciach, Bratislave a v inch mestch. Zmorsk objavy v 16. a 17. storo viedli ku vzniku svetovho trhu, o ovplyvnilo vetky oblasti sdobho hospodrskeho ivota. Odbyt eleziarskych vrobkov, najm diel, podnietil technick vvoj prvch vysokch pec a e-
leziarskych manufaktr. Vznik manufaktr sa ril aj v inch oblastiach hospodrstva, najm v textilnej vrobe. Prval drahch kovov zo zmoria znioval ich celkov hodnotu a zaprinil revolciu v monetrnej sfre. Nov postupy a nov druhy plodn zo zmoria spsobili revolciu v ponohospodrstve. Uhorsko vak uveden tendencie zasiahli len okrajovo. Po bitke pri Mohi roku 1526 stratilo samostatnos. Turci zabrali podstatn as junch oblast Uhorska. zemie dnenho Slovenska zalenil cisr Ferdinand I. do habsburskej monarchie. Bratislava sa na tri storoia stala sdlom uhorskch centrlnych orgnov. Na hospodrsky vvoj mali vne dosahy vojny s Osmanskou rou a najm protihabsbursk povstania uhorskej achty v 17. storo. V banctve a hutnctve farebnch kovov sa striedali obdobia prosperity a padku po niivch vpdoch. Nastal iaston technick rozvoj v oblasti erpania spodnch vd a rozpjania hornn, kde od roka 1626 zaali vyuva streln prach. Hutnctvo sa vyvjalo na technickej rovni predchdzajceho obdobia. Celkov rentabilita vroby vak zaostvala, preto bane a huty preli z rk skromnch aiarov, miest a achticov do sprvy cisrskeho erru. Boli podriaden banskm komorm. Tie zastreila nov centrlna intitcia komorsko-grfsky rad. aba a spracovanie eleznej rudy ostvali v skromnch rukch. Po technickej strnke vak stagnovali. elezo alej zskavali prevane v kusovch slovenskch peciach v polotekutom stave a spracvali ho tradinm spsobom v hmroch. Vysokopecn vroba sa zaala pravdepodobne a roku 1692 v ubietovej. Banctvo a hutnctvo sa rozrilo o nov kovy antimn a ortu. Err prevzal aj abu soli v preovskom solivare. Veobecn padok zasiahol remeseln a po-
nohospodrsku vrobu. Niektor mest profitovali z vroby zbran a punho prachu, ale ozbrojen konflikty niili a vyudovali vinu miest. Vzrstol poet cechov pribline na tisc. Mali vak u najm ochrann funkciu a obmedzovali produkciu. Ponohospodrstvo zvyovalo vrobu takmer vlune extenzvnymi formami, a to alm rozirovanm obhospodarovanej pdy v podhorskch oblastiach, a najm hospodrenm achty vo vlastnej rii. V obdobiach medzi vojnovmi konfliktmi sa rozvjalo renesann a barokov umenie, rili sa mylienky humanizmu, reformcie a protireformcie. Hospodrsky rozvoj na slovenskom zem vak znova zaal nabera na sile a po konsolidci habsburskej monarchie po skonen vntornch konfliktov zaiatkom 18. storoia. PhDr. udovt Hallon, CSc. (1958), je pracovnkom Historickho stavu SAV v Bratislave. Venuje sa problematike hospodrskych dejn a dejn vied a techniky. Je autorom desiatok tdi a monografie Industrializcia Slovenska 1918 1938. Rozvoj alebo padok ? (1995) a spoluautorom monografi Chronolgia vvoja vedy a techniky na Slovensku (2006), Tatra banka v zrkadle dejn Slovenska (2007), Chemick priemysel v zrkadle dejn Slovenska (2011) a Vojnov kody a rekontrukcia Slovenska 1944 1948 (Hospodrstvo, infratruktra, zdravotnctvo) (2011).
lesy a ich nienie v stredoveku

Spsoby kultivcie krajiny a odlesovanie v 13. 14. storo
PavOl HuDeK
Loktor (s klobkom) prijma zakladaciu listinu od zemepna. Osadnci nsledne kluj les a buduj domy. Loktor neskr vystupuje ako sudca v nm zaloenej dedine Zdroj: Sachsenspiegel, 13. stor)
Sledova vplyv loveka na prrodn prostredie v stredoveku je v sasnosti mon aj na zklade psomnch prameov. Tie vak poskytuj len mlo monost na vytvorenie si plnho obrazu o zmench krajiny, ktor nastvali v minulosti. Jednm z dvodov je neexistencia poetnejch psomnch prameov z 12. a zaiatku 13. stor., ktor by nm mohli lepie pribli innos loveka v procese osdovania okolitch lesov. Ete zaiatkom 20. stor. sa niektor z historikov domnievali, e severn oblasti Slovenska pokrvali prevane vek a neprstupn lesy, ktor zaali postupne ustupova sekerm stredovekho loveka a niekedy v 13. stor. Dnes vak vieme, e nae zemie bolo kultivovan u v neolite (cca 5000 pred n. l.). Vtedy po prvkrt dochdzalo k vraznejiemu naraniu okolitho zalesnenia. Prve ponohospodrstvo a s tm spojen zskavanie novej pdy v tomto obdob bolo jednm z najdleitejch dvodov ubdania lesov.
Takmer vetky najvhodnejie zemia z hadiska polohy, zloenia pdy, klimatickch a hydrologickch podmienok boli neustle osdovan od neolitu a do stredoveku. V rmci tchto najstarch
8
sdelnch arelov pravdepodobne nedochdzalo k optovnmu zalesneniu, pretoe krajina bola neustle naran prtomnosou loveka. V tchto obdobiach to vak zrejme neboli ete vemi vrazn
zsahy do okolitej vegetcie. Vina historikov sa zhoduje na tom, e prve v rmci stredovekho osdovania sa najvraznejie zaal meni vzhad krajiny. To sa prejavovalo prevane v ubdan roz-
Jn Podolk
ahlch dovtedy nedotknutch zalesnench oblast. Otzkou vak ostva, ak spsoby zskavania pdy sa pouvali v stredoveku. Dlho prevldal nzor, e u v obdob praveku sa vo vekej miere lesy vypaovali, o bol dajne najrozrenej spsob, ako zska nov pdu. T bola po splen lesa navye zrodnen popolom zo splench stromov. Tento spsob kultivcie sa vraj vyuval v najstarch hospodrskych systmoch v praveku. S jeho pouvanm sa potalo aj v prpade ponohospodrstva Slovanov. Archeolgovia u dvnejie diskutovali o vyuvan iarenia pri nien lesov v praveku a ranom stredoveku. Aj ke sa tto hypotza nepotvrdila, m napriek tomu dodnes svojich stpencov. Zaiatkom 20. stor. sa touto otzkou zaoberalo aj mnostvo etnografov pri vskume ivota Slovanov v minulosti. Ilo hlavne o zskavanie novej ponohospodrskej pdy iarenm a klvanm. Dlh dobu sa tieto dva spsoby dokonca zamieali a vznamovo prekrvali, take dochdzalo asto k nejasnm a zmtenm vkladom v diskusii medzi archeolgmi a etnografmi. Hlavnm predmetom ich vah bolo to, ktor spsob pravy zeme bol star. Odpovede boli rzne. Naprklad esk etnograf Karel Chotek predpokladal, e pri zakladan novch dedn v stredoveku, prevane v lesnch oblastiach, sa zsadne pouvalo iarenie. Les sa jednoducho vyrbal, stromy sa
Pracujci ronci v lese a vo vinici, Anglosask kalendr 11. stor.
nechali vyschn a potom sa zaplili. Na takomto mieste potom vznikol priestor pre nov dedinu a polia. Tento nzor zastval aj znmy esk historik Frantiek Graus. Druhm vyuitm tohto spsobu bolo tzv. iarov ponohospodrstvo. Ilo o jednorazov vyplenie lesa, kde popol so splench stromov slil ako hnojivo. Tento proces sa po istom ase opakoval na inom zalesnenom mieste. Podobn techniky pri prave pdy poas ternneho vskumu v prvej polovici 20. stor. z zemia severnho Slovenska zozbieral etnograf Jn Podolk. Ako vak dokazuj najnovie vskumy, so iarenm ako najefektvnejm spsobom zskavania pdy nememe v stredoveku vbec pota. Dosia nikto neposkytol presvediv doklady o iarovom hospodrstve v tomto obdob.
o hovoria pramene
Najstarie znme doklady o osdovan lesov neuvdzaj pouitie oha pri dodatonej prave novozskanej pdy. U v dekrte Karola Vekho (768 814) z roku 812 (Capitulare de villis imperialibus) sa v 36. kapitole spomna, e krovsk lesy (silvae et forestes) maj by nleite stren. Okrem toho sa aj priamo uvdza, e ke sa njde v tchto lesoch vhodn miesto na odlesnenie, to sa ma vyklova (ad stirpandum stirpare faciant). Navye sa malo zabrni okolitmu lesu rozri sa do pol (campos), ktor tam po tejto innosti vznikli. Jednoducho povedan, malo sa dohliada na to, aby novovyklovan zemie optovne nezarstlo lesom. Ako je veobecne znme, samovon zalesovanie je plne prirodzen. Prroda sa doke sama regulova a obnovova. Prve preto musel stredovek lovek neustle dba na sstavn obhospodarovanie novovzniknu-
tch pozemkov. Akokovek to me znie nadnesene, dalo by sa poveda, e v stredoveku to bol neustly boj medzi prcou ud a silou prrody. Vyie poloen a zalesnen zemia, ktor neboli v ranom stredoveku tak sstavne naran udskou innosou ako rodnejie ninat oblasti, mali, pochopitene, tendenciu optovne zarasta novm lesom. Navye sasou spomenutho ustanovenia bola aj ochrana krovskch lesov. Kde mal panovnk osobitn zujem, aby lesy zostali nedotknut, tam sa zakazovalo prli rba a nemalo sa do nich privemi zasahova. alm dokladom o tom, e lesy sa aj v ranom stredoveku len rbali a klovali, s naprklad nariadenia benediktnskeho optstva Saint-Wandrille (Fontenelle) v Normandii z 8. stor. V kapitole o zkaze rznych druhov prc v nedeu sa spomna aj klovanie lesov a rbanie stromov (nec in silvis stirpando vel arbores caedere). Medzi uvdzanmi druhmi prc sa vbec nestretvame so iarenm, respektve pouvanm oha pri prave pozemkov. Takisto to bolo aj pri znmej sprve o osdovan lesov v Merserburskej diecze (na zem dnenho Nemecka) z roku 1104, kam priviedol svojich ud (colonos) vemo Wiprecht Grojsk (1050 1124). T ich mali len vyklova. Priamo sa uvdza, e spomenut les mali od korea vytrha, vyvrti (silva funditus exstirpata) a nie pli. Naprklad aj v roku 1039, ke esk kniea Brtislav (1034 1055) vpadol do susednho Poska, okrem bohatej koristi si odtia priviedol zajatcov, ktorm dal as z rozsiahleho lesa ernna. Je to jeden z mla dokladov o ranostredovekej osdovacej innosti eskho panovnka. Postup pri zskavan novej ponohospodrskej pdy bol zrejme tak ist ako v predchdzajcich prpadoch. Zaujmavm prpadom premeny krajiny je zmienka v ivotoch otcov z Jurskho kltora (Vitae patrum
Karol Vek Maliar: Albrecht Drich, 1511/13
Iurensium) (v dnenom Franczsku) zo 6. stor., ktor je vak na kodu veci vemi alegorick a nevypoved priamo o spsobe kultivcie pdy. Pri starom stne tradovanom zakladan kltora, ktor sa nakoniec dokalo aj spsania v podobe vitae, sa len spomna, e cez modlitby a boou pomocou boli premenen na polia ihlinat lesy, ktor patrili kltoru. Nakoniec vemi cenn doklady o postupe pri zakladan novej dediny v lesoch, ale u v intencich nemeckho prva, obsahuje kniha cistercitskho kltora Panny Mrie v Henrichowe (Sliezsko) z druhej polovice 13. stor. (Liber fundationis claustri Sancte Marie Virginis in Heinrichow). Pri svojom zaloen v prvej polovici 13. stor. dostal kltor od knieaa Henricha I. Bradatho (1163 1238) 100 vekch lnov lesa. Kee ilo o pohranin oblas, bolo okolit zemie vtedy ete lesnat a opusten. Pri opise majetkov kltora sa spomna aj pn Mikolaj, ktor zskal od spomenutho knieaa rzne majetky, medzi ktormi bola aj zem Januszw. Bol to pvodne nzov zeme, kde bol neskr zaloen henrikovsk kltor. Pretoe to bola vtedy stle znane zalesnen oblas, s dovolenm knieaa pripojil k nej ete les, ktor sa nazval Bukovina (Bucuwin). V obdob, ke predchdzajce kniea Boleslav I. Vysok (1127 1201) na rznych miestach udeoval svojim poddanm (rustici) zeme, tento les dostal jeden z jeho ud. Volal sa Gb (Glambus). Ten zaal spomenut les klova (exstirpare). Miesto, kde dolo k odstrneniu lesa, sa volalo Vek lka (Magnum Pratum/Vela Lanca). Odvtedy sa zaalo toto zemie spolu s lesom nazva poda tohto poddanho Gbowice (Glambowitz). Zaujmav je aj as o neskorej kltornej dedine Schnwald (Sconenwald). Pvodne sa tam rozprestieral les. Volal sa Budzw (Budscow) poda potoka, ktor ceze pretekal. Ke v tomto lese kniea Henrich I. Bradat zaloil spomenut kltor, existovala tam u aj nov dedina Budzw. T kniea daroval kltoru. Neskr zskal kltor od Konrda, notra knieaa, aj les Rudno vo vekosti 50 lnov. Sasne s darovanm tchto de10
dn sa na mnchov tohto kltora vzahovala aj povinnos zaloi vo svojich lesoch Rudno a Budzw dedinu poda nemeckho prva. To sa im vak nepodarilo naplni, pretoe v roku 1241 kltor zniili Tatri. Vtedy si spomenut lesy privlastnil ich sused, miestny achtic Peter, syn Stosza, ktor tam svojvone zaloil dedinu Schnwald. Poda rady svojho loktora (villicus) tto dedinu pomenoval poda toho, e tam vtedy rstol pekn les. Po obnove kltora sa zaali cisterciti doadova svojho lesa, ako aj prva na tto nov dedinu. Po nslednom zsahu knieaa im boli zabrat lesy spolu s dedinou vrten. Z dvodu, aby nevznikli v budcnosti alie neprjemnosti s Petrom, synom Stosza, sa vtedaj opt kltora Bodo rozhodol prepusti mu 14 lnov z oboch
tchto lesov. Opt kltora vak neskr zle vychdzal s pvodnm dedinm richtrom Sibodom, ktorho tam usadil spomenut Peter, a pretoe sa ho chcel navdy zbavi, vykpil od neho dedin richtrstvo. To predal novmu richtrovi Martinovi. Ten na iados opta vymeral kltorn lny na pvodnom zem Schnwaldu. Z dvodu, e myselne vymeral zle lny, bol nahraden novm dedinm richtrom Jnom, synom istho farra. A ten zaal zhromaova ud (cultores) a spravova dedinu v mene kltora. Ke po nejakom ase u zaali na toto miesto konene prichdza ronci (agricultores) a udia, ktor klovali lesy (destructores silvarum), Jn im prikzal rba-nii (delere) les rovno stredom pohraninho zemia (al durch den hach). Tento postup im samovone nariadil Jn, bez predchdzajceho vedomia opta. Odvodoval to tm, e do tejto pohraninej oblasti prichdzaj aj in zujemcovia (milites), ktor tam podobne ako jeho udia rbu a niia (secare et delere) okolit lesy. Ako z tohto prkladu vidno, osdovanie spomenutho zemia bolo v tomto obdob znane intenzvne. Nakoniec aj poda vyjadrenia autora kroniky to bolo prve obdobie po tatrskom vpde, ke si kad nekontrolovatene zaberal toko zemia, koko chcel. Toto postihlo aj lesy kltora, z ktorch si as neprvom privlastnil Przybek, syn Dzierzka. Ten v tomto lese zaal navye zaklada nov dedinu. Bolo to v tom istom obdob, ke aj dedin richtr Jn zaal zaklada kltorn dedinu v spomenutom lese. V obdob, ke prve prebiehali prce pri
Optstvo Saint-Wandrille v Normandii
vrube lesa v Schnwalde, si drevorubai (sectores lignorum) kltora uvedomili, e to vbec nie je spravodliv, aby cudz udia neoprvnene zaberali tieto lesy a oberali ich vlastnch potomkov o ovocie ich akej prce. Preto hne spolu so svojm dedinm richtrom nsilne vyhnali z tohto lesa vetkch osadnkov spomenutho Przybka. Aj tieto prklady z pohraninej oblasti Sliezska jasne vyluuj iarov spsob pri zskavan novej pdy, respektve pri zakladan novch dedn.
Stredovek remeselnk-murr s kladivom, sekerou a murrskou lyicou, 15. stor. Franczsko
ako to bolo v uhorsku

Podobne ani z zemia stredovekho Slovenska sa nezachovali iadne sprvy o existencii iarenia pri zskavan novej pdy v lesnch oblastiach. Jedinmi dokladmi s ojedinel zmienky v podobe miestnych nzvov diar (splen, vyplen miesto v lese), ktor boli dlho mylne povaovan za dkaz o iaren lesov v stredoveku. Aj ke sa v sasnosti zachovalo niekoko pomenovan vrchov, ktor maj nzov diar, vbec to nememe povaova za doklad o tomto pecifickom type zskavania pdy z lesnch oblast v stredoveku. Tieto nzvy sa objavuj hlavne od ranho novoveku a sviseli len so spaovanm vyklovanho
pozemku (pole, lka) v odahlch astiach zalesnench chotrov starch dedn. V stredovekom Uhorsku sa pri opise spsobu zskania pdy z lesov v 13. 14. stor. najastejie pouvali latinsk vrazy ako exstirpare a eradicare. Obidva jasne poukazuj na nron postup odlesovania v zmysle vyvrtenia, vytrhnutia a vykorenenia stromov, teda poda spsobu u spomenutho klovania. Ke v roku 1289 Kunigunda (1234 1292), vdova po Boleslavovi V. Hanblivom (1243 1279), krakovskom a sandomierskom knieati, potvrdila dedin richtrstvo Henrichovi z Podolnca, spomna sa, e obyvatelia, ktor prdu do Podolinca s cieom vrubu lesa (pro succidenda silva declinaverint), bud osloboden od platenia dan a dvok na obdobie desiatich rokov. U tento dokument z konca 13. stor. jasne naznauje, ak spsob zskavania pdy sa pouval pri kultivcii lesov. Hlavnm nstrojom pri tejto innosti bola sekera. Pri odlesovan zemia sa v svislosti so slovami exstirpare a eradicare iste pouvala aj pecilne upraven a spevnen klovacia motyka. Ak funkciu plnil ohe pri prave vyklovanho pozemku, pramene ni nehovoria. Napriek tomu, e sa technika spaovania v stredovekch prameoch vbec nespomna, nememe ju plne vyli, a to hlavne pri dodatonej prave vyklovanej zeme. Jedin, s m nie je mon v tomto prpade rta, je pouvanie iarenia ako hlavnej techniky pri odlesovan zemia v stredoveku. Dobrm prkladom o spsobe kultivcie lesov v stredoveku je aj listina u spomenutho Henricha, dedinho richtra z Podolinca. Ten v roku 1303 prenechal, za istch podmienok, as svojho deDrevoruba (Virich Holzhacker) pouva klin a vek dreven kladivo aby roztiepal drevo, Mandelschen Hausbuch (okolo 1414)
dinho richtrstva v Rubachoch na Spii svojej sestre Hilldegunde a jej manelovi Henningovi. Po dkladnom opise vetkch nleitost, ktor boli jeho sasou, ako aj povinnosti poddanch z tejto dediny, sa spomna monos alej kultivcie lesov v chotri Rubch. Ak by chceli poddan niekedy v budcnosti zska nov pdu, museli najskr vyrba les, potom toto zemie vyklova (silvam secare et extirpare) a a neskr sa mohol tento pozemok normlne vyuva na ponohospodrske ely. V tomto prpade sa tento postup u netkal zakladania novej dediny, ale len zskavania novch pol v rubaskch lesoch. Inak to nebolo ani v roku 1333. Vtedy tavernk Demeter, ktormu patrilo panstvo Lipovec v arii, poveril Petra, brata hanuovskho richtra Hannusa, dosdli na nemeckom prve svoj lesnat majetok Hlinn. Zhromaden udia mali v lese, ktor patril k tomuto majetku, stromy odstrni (arbores eradicantes) a pozemok premeni na oriny. Podobne v roku 1355 Pavol, tefan, Ondrej a Ladislav (dicti Czel) vystavili listinu pre svojho dedinho richtra Jna, syna Sydlina, na zklade ktorej mal vybudova nov dedinu v rozsiahlom lese. Ten sa nachdzal po oboch stranch Tople v arii. Ako sa alej uvdza, Jn mal zhromadi ud, ktor mali najskr vyrba stromy, potom vyklova korene a takto
11
novozskan pozemok premeni na oriny (ut ibidem populos convocent, qui arbores succidant, truncos exstirpent et in terram convertant arabilem). almi stredovekmi termnmi, ktor sviseli s kultivciou krajiny, boli expugnare a aperire. Na rozdiel od vyie spomenutch prkladov maj len opisn vznam, ako vybojova a odkry zemie na kor lesa. Nakoniec aj tieto dva prpady vypovedaj o namhavom a neahkom spsobe pri zskavan novej pdy v zalesnench oblastiach. K tmto slovm meme zarta aj termny, ktor sa pouvali v rmci osdovania na nemeckom prve v 13. 14. stor. (ius Teutonicum). Tie vak nevypovedaj o spsobe zskavania novej pdy. Napriek tomu urite ilo pri zakladan tchto dedn presne o tak ist spsob nienia lesov, ako sa spomenulo vyie. Ilo o locatio, locare, vo vzname zaloi nov dedinu. Miesta, ktor vznikli odstrnenm lesa klovanm, sa v stredovekch latinskch prameoch najastejie oznaovali ako plantatio a vemi zriedkavo aj ako locus apertus alebo novalia. Tmto slovm zodpovedal najastejie sa objavujci slovansk vraz laz, s ktorm sa meme stretn u v 13. stor. Ilo o vemi star termn, ktor sa v svislosti so zskavanm novej pdy spomna aj vo verovanej staroeskej kronike takzvanho Dalimila zo zaiatku 14. stor. V prpade latinskho termnu planta-
Dvaja mnsi tiepaj drevo sekerou a vekm drevenm kladivom, Miniatra z St. Gregorii Magni Moralia in Job, Dijon (12. stor.)
tio je zaujmav, e sa pouva prevane pri dedinch, ktor vznikali na nemeckom prve. Takmer pravidelne sa s nm meme stretn tie v spojen nova plantatio, ktor navye jasne zvrazuje charakter zskavania novej zeme z lesov. V zakladacch listinch sa mnohokrt spomna vymeriavanie pozemku v lnoch, ktor sa nachdzali v lese, ako to bolo naprklad na Spii v roku 1320. Takto novozskan miesto, ktor vzniklo klovanm, sa nazvalo plantatio. Vemi asto sa tento termn ete vyskytuje v spojitosti so slovanskm termnom Lehota, hlavne pri dedinch, ktor vznikli na nemeckom prve v lesnch oblastiach zpadnho a strednho Slovenska v priebehu 14. 15. stor. Menej astm termnom bola poruba, porbka. Ten sa podobne objavuje pri pomenovaniach dedn, ktor vznikli v lese klovanm na mieste, kde bol vyrban les. Je to len slovensk ekvivalent pre asto pouvan nemeck nzov hau a maarsk vagasa. Tie sa vyskytovali pri nzvoch dedn, ktor vznikli na nemeckom prve. Rovnako benm termnom bolo aj maarsk slovo irts, irtvny/ortvny. Podobne, ako v predchdzajcich prpadoch, vo vzname klovisko nov pda, ktor vznikla v lese. Naprklad v roku 1330 pri delen majetkov medzi miestnymi achticmi (de Wayk) v Baranskej upe sa spomna aj zem, ktor bola husto porasten krkmi. T bola nanovo vyklovan poddanmi dediny, na ktorej zem sa zem nachdzala. Pri prcach na odstraovan porastu (purgatio) im vypomMesiac februr na stredovekom vidieku, bratia Limburgovci, Prebohat hodinky vojvodu z Berry (okolo 1412 1416)
hali aj poddan z alch troch okolitch dedn. Nakoniec sa uvdza, e na tomto klovisku, ktor sa nazva irtvan, mu tto poddan zaloi zhradu alebo vinice. alm vemi zaujmavm maarskm termnom, ktor sa rovnako objavuje v svislosti s vyklovanou pdou, bol vszveres/ vszvrs. Vyklad sa rzne. Niektor historici ho povauj za doklad o iaren lesov, in zase hadaj jeho vznam v pomenovan miesta, ktor bolo znien nejakou ivelnou pohromou (vietor, blesk a pod.). V kadom prpade ilo o vyrban a vyklovan miesto. Nememe vak ani vyli, e ide o jedin znmy termn z zemia Uhorska, ktor by mohol poukazova na prpadn pouitie oha pri zskavan novej pdy. Poda vetkho vak nesvis priamo so iarenm. Treba ho skr povaova za maarsk pomenovanie pre klovisko, ktor bolo dodatone upraven splenm konrov, o, ako vieme, bol plne ben postup pri kultivcii lesov. Zaujmav je, e sa dos asto objavuje prve v severnch astiach Slovenska (Zvolen, Liptov, Turiec a ari), na zemiach, kde neskr vznikli nov dediny v lesoch. Jeho slovenskm prekladom s slov polom, poloma. Tie sa zachovali v pomenovaniach dedn, ktor mali v stredoveku pvodne maarsk nzov vszveres.
Nemenn postupy
V tejto svislosti je dleit, e niektor hospodrske postupy z minulosti pretrvvali do nasledujcich obdob. as z nich sa pouvala ete aj koncom 19. a v priebehu 20. stor. Mu nm preto pomc osvetli
12
fungovanie stredovekch spsobov zskavania novej pdy. Tto innos bola aj predmetom zujmu slovenskch etnografov. Mme na mysli hlavne spsoby zskavania novej pdy v lesnatch astiach severnho Slovenka, kde sa zachovali tradin hospodrske techniky. V tomto prpade je zaujmav hlavne klovanie lesov, pretoe samotn iarenie malo len funkciu dodatonej pravy u vyklovanho pozemku (plenie konrov a zvynho drevnho odpadu), respektve sa to vzahovalo aj na spsoby hnojenia novovyklovanej pdy, ktor bola takto obohaten o potrebn iviny. Poda etnografickch dajov zo zaiatku 20. stor. sa nov pda v lesoch nezskavala jednoduchm spsobom. V podstate to bol dlh proces, ktor sa skladal z troch hlavnch asti: rbania, spaovania a klovania (ortovania, korovaia). Postup bol takto. Najskr sa na mieste, kde malo vznikn pole alebo lka, vyrbal les a drevo sa odviezlo. Nsledne sa olpala kra z pov a sekerou sa popretnali bon hrubie korene, ktor sa potom nechali vyschn. Zvyky konrov, odpadovho dreva, trvy a lstia sa na mieste splili a popol sa rozhrnul po rbanisku (iarovisko). Z rbaniska sa pozbierali ete kamene. Potom sa pecilnymi motykami (klovnica, ortovka, vortifka) upravil nerovn povrch a krompom sa odstrnili vie kamene. Po skonen tchto prc sa ponechal novozskan pozemok na lku. Na niektorch miestach Slovenska sa zvyklo medzi pne sia aj obilie (lesn ra-ikrica, osobitn druh jamea-tenke a pod.), prevane na 3 4 roky. Trva sa kosila len koskmi a na jesen sa tam kvli paseniu vyhal dobytok. Klovisko napriek tomu zvyklo postupne zarasta tnm a krkmi, preto
Mu a ena rozbjaj hrudy na poli. Luttrell Psalter, Anglick iluminovan manuscript (prv polovica 14. stor.)
sa v jarnch mesiacoch optovne miesto rbalo alebo klovalo. Tento mlad porast sa vytnal malmi sekerami (obuek), alebo sa klovnicou vykopval aj s koremi. V niektorch astiach Slovenska sa zvykli pne aj vypaova (pleie pov, iareie, diareie, dymeie, cudeie). To sa vak tkalo prevane listnatch lesov. Ke sa tento drobn porast v priebehu 3 4 rokov niil, aby sa zamedzilo zarastaniu miesta, a ke u korene pov zaali odumiera a vysycha, pristpilo sa ku konenej a najaej fze k ich odstrneniu. Najprv sa pne zboku a zospodu obkopali klovnicou. alej sa popretnali zvyn korene a napokon sa vypili zo zeme pomocou bukovch drkov (drch). Niekedy sa vytrhvali aj pomocou volskho zprahu. Po odstrnen zvynch pov a koreov, ktor sa zva pouili ako palivov drevo, sa zvyok drevnej suroviny splil. Popol sa rozhdzal po klovisku ako hnojivo. Jamy po poch sa zasypali hlinou a povrch pozemku sa zarovnal. A po skonen tejto poslednej etapy mohla novozskan pda normlne sli na pestovanie plodn. Tento pozemok sa potom v rznych astiach Slovenska naz-
val kopanica, kopaina, kopnka, laz, lazina, lazisko, klovie, klovisko, novota, novoina, ortovisko, ort, ortva (z maarskho irtvny/ ortvny), paseka, pasika, iarovisko, iarovisko, vaplisko, dyme a nakoniec aj poana alebo polianka. Tento spsob zskavania novej pdy sa vykonval prevane s cieom vytvorenia alch lk alebo pol. Ako sme mali monos vidie, pouvanie oha pri tomto type innosti malo len druhotn vznam. Nebol to hlavn spsob pri odlesovan. Je vemi pravdepodobn, e takto postup bol ben aj v stredoveku, pri zskavan plochy pre zaloenie novej dediny v lesnch zemiach severnho Slovenska. Dkazom tohto tvrdenia s aj najstarie doklady v stredovekch psomnch prameoch, ktor prinaj mnostvo informci, ktor spochybuj pouvanie iarenia pri odlesovan krajiny.
Zaiatky odlesovania v uhorsku

Ako sme u skr spomenuli, z zemia Slovenska neexistuj psomn doklady o kultivcii krovskch lesov pred 13. stor. Nakoniec aj psomnch prameov pre prv polovicu 13. stor. je pomerne mlo. Nezachovali sa ani doklady o tom, ako prebiehalo osdovanie v lesnch oblastiach poas 12. 13. stor. Najviac dokladov, ktor vypovedaj o klovan a vrube lesov, pochdza a zo 14. stor. Zachovali sa napr. pri pomenovaniach dedn, ktor vznikli na nemeckom prve (ius Teutonicum) v lesnch oblastiach Slovenska. Boli to u spomenut termny vagas, hau/hu,
Oranie poa s volskm zprahom. Luttrell Psalter, Anglick iluminovan manuscript (prv polovica 14. stor.)
13
Mu upravuje pole brnenm a odha kamemi vtky. Luttrell Psalter, Anglick iluminovan manuscript (prv polovica 14. stor.)
poruba a lehota/voa. Vetky tyri sa objavuj v sufixovej podobe nzvov dedn, ktorch kore vychdzal prevane z osobnho mena (napr. Andreasvagasa, Benedekwagasa, Bayorhaw, Blasinhaw, arisk Poruba). V tchto prpadoch ide o maarsk, nemeck a slovensk/posk variant. Na rozdiel od prvch troch, ktor sa prekladaj ako porba alebo rbanisko, tvrt (lehota/voa) priamo nehovor o spsobe zakladania dediny. Ide len o ben slovansk termn, ktor vypoved o ase potrebnom na zaloenie novej dediny. To sviselo s oslobodenm od dan a poplatkov pre obyvateov, poas zskavania novch pozemkov v lesoch. Vetky tri termny zko svisia s procesom osdovania lesnch oblasti Slovenska v 14. stor. Pri zaloen novej dediny, i u to bolo v blzkosti starch dedn, alebo aj vo vzdialenejch astiach vch a zva ete zalesnench chotroch dedn, sa vdy musel nronm spsobom zska nov pozemok klovanm. Jasnm dokladom tejto innosti s miestne nzvy ako vagasa, hau, poruba, lehota/ voa, ktor na to priamo poukazuj. Tieto prpady vak neboli len uhorskm pecifikom. V rmci stredovekho osdovania sa aj v inch astiach Eurpy pouvali typick sufixy (anglick -leah, -hurst, -holt, respektve islandsk -heii), ktor rovnako dokladaj odlesovanie krajiny v minulosti. V strednej Eurpe boli rozren prevane sufixy, ktor vychdzali z nemeckch slov pre poruby alebo klovisk a sviseli s osdovanm na nemeckom prve. Ilo najastejie o sufixy ako -scheid, -hagen, -reut, -ried, -rode, -walde, -grn, -schalg. Vetky tieto prklady dokladaj rozsiahly tlak stredovekho osdlenia v 13. 14.
14
stor., ktor smeroval prve do lesnch a zva aj vyie poloench oblast jednotlivch stredovekch ttov. Dediny (tzv. lesn dediny), ktorch nzvy obsahovali jeden z tchto sufixov, mu pomc stanovi rozsah stredovekho osdovania lesov v jednotlivch mench oblastiach. S tmto kultivanm postupom sviselo aj udelenie istho asovho obdobia panovnkom alebo zemepnom na oslobodenie obyvateov od poddanskch povinnosti. Tto skutonos bola najvraznejie vyjadren v nzve dedn, ktor, ako vieme, niesli nzov lehota/voa. Lehoty na vybudovanie dediny sa najastejie na Slovensku objavuj pri dosdovan na nemeckom prve. V rmci stanovenho obdobia sa musel najskr vyrba les, potom sa zaalo s klovanm pozemku a a po nejakom ase, ke u bola pda pripraven na uvanie, mohli nov obyvatelia zaa normlne plni svoje poddansk povinnosti voi svojim pnom. Poda etnografickch dokladov z konca 19. a zaiatku 20. stor. as potrebn na pravu lesnej pdy zskanej klovanm trval od vrubu lesa, cez obdobie, ke odhnvali a vysychali zvyn pne a korene, a po ich odstrnenie, pribline 4 7 rokov. asov obdobie potrebn na dokonenie kultivcie pdy zviselo aj od jej rozsahu, polohy, charakteru zskanej pdy a miestnych zvyklost. V tomto prpade je zaujmav sledova aj asov obdobia oslobodenia od povinnost pri zakladan novch dedn v stredoveku. Ke si bliie
vimneme ich dku, zistme, e sa tieto obdobia odliovali. Prevane vak ilo len o rozdiel pr rokov. Poda vetkho sa pri zakladan novch dedn na nemeckom prve vdy vychdzalo z relnej situcie pri kultivcii lesa. Udelen lehoty neboli uren nhodne. Odrala sa v tom skuton dka a nronos prc, ktor sviseli s vrubom a klovanm stromov. Pri ich stanoven bol dleit hlavne poet lnov, teda vymeranie asti lesa, ktor mal by odstrnen. Svoj podiel na tom mal aj poet osadnkov. Nezanedbaten boli vak aj tradin zvyklosti v oblasti. Naprklad pri zakladan dediny tefanov v roku 1322, ktor leala pri Jakubovanoch nealeko Starej ubovne na Spii, sa spomna, e udelenie asovej lehoty potrebnej na zaloenie dediny sa dvalo poda zvyku pri zskavan novej pdy (iuxta ritum novalium). Aj ke sa ich dka menila, v prpade severovchodnch ast Slovenska sa v priemere najastejie vyskytovala lehota estns rokov. To bola doba, ktor bolo treba na kultivciu lesa, kde neskr vznikla dedina. V tejto svislosti je zaujmav prpad dediny Jarabina (Giermp, Ewr, Ezau) na Spii z roku 1329. T patrila k hradu ubov-
Prca na poli v stredoveku. Luttrell Psalter, Anglick iluminovan manuscript (prv polovica 14. stor.)
a a bola u skr zaloen na nemeckom prve, loktorom Hanusom. V tomto roku, s dovolenm spiskho a abovskho upana Viliama Drugeta, odkpil Mikul z Levoe od neho dedin richtrstvo. Okrem inho sa spomna, e ke sa niekto prisahuje do tejto dediny u do zriadench domov, ktorch sasou boli aj vyklovan oriny, dostane od svojho prchodu lehotu 2 roky. Poas tohto obdobia mal by osloboden od platenia dan a dvok. Tm, ktor sa vak prisahuj na opusten usadlosti, ale bud chcie vybudova nov domy a zska nov pdu z lesov klovanm, sa uruje lehota a 16 rokov. Tento prklad jasne doklad dve skutonosti. Na to, aby sa mohli odvdza dvky z novozskanej pdy, bolo potrebn poka dva roky. Je to ben doba od zasiatia a po zskanie prvej rody. Na druhej strane, t osadnci, ktor museli nrone nadobudn pdu z lesov, dostali, pochopitene, pre potrebn prce dlhiu lehotu. S touto lehotou sa meme v severovchodnch oblastiach Slovenska v stredoveku bene stretn. Koncom 13. stor. bola naprklad na Spii udeovan lehota pri zakladan novej dediny na nemeckom prve v rozmedz od desiatich do estnstich rokov. Poas nasledujceho rozsiahleho dosdovania v 14. stor. sa asov lehota na tomto zem, ako aj v priahlch oblastiach, pohybovala od dvanstich do dvadsiatich rokov. Presne tak dlh as bol potrebn na to, aby sa pri lokovan dediny zskali nov pozemky a polia. Do tohto asu sa iste potalo aj obdobie od zaiatRichtr dohliada na prcu poddanch pracujcich na poli, 14. stor.
Podann pri prestvke a jeden, manuscript 14. stor. Par
ku obrbania novch pol a zskavania rody, a po schopnos obyvateov dediny normlne odvdza stanoven dvky vrchnosti. Aj v susednom arii sa pri zakladan novch dedn na nemeckom prve uplatovala t ist lehota (okolo 16 rokov) ako na Spii. V roku 1317 mal naprklad Blaej, ktor pochdzal z Brezovice, zaloi nov dedinu na dedinej zemi pnov z Brezovice. Vtedy ilo o opusten a neobvan miesto, ktor sa volalo Pekn les (Sevnvald). Neskr tam vznikla dedina Blaov. Osadnkom bola udelen na zskanie novej pdy z tohto lesa lehota a 18 rokov. Pri dosdovan Bardejova na nemeckom prve bola novm osadnkom udelen lehota len 10 rokov. Dobr prklad o priebehu zakladania novch dedn poskytuje aj listina z roku 1355. Vtedy sa rieili majetkov nejasnosti medzi Tekulovcami a makovickmi kastelnmi vo veci zeme Smilno v arii. Pri opise vetkch dedn, ktor sa na spornom zem nachdzali, nakoniec ete makovick kasteln Mikul Forg ukzal zstupcom Jgerskej kapituly es miest, kde v okolitch lesoch prve prebiehalo zakladanie novch dedn, ktor sa udovo nazvali poruby (castellanus dicti castri asservisset sex loca villarum fundari
de novo inceptarum, que wlgo wagas nuncuparentur). V tchto prpadoch ilo iste u o vyrban, respektve mono aj vyklovan pozemky, ktorm ete neuplynula asov lehota potrebn na zaloenie dediny. Po istom ase sa na tchto miestach spomnaj neskorie dediny Petrov, Cigeka, Mikulov, Mlynrovce, Beadikovce a Nov Polianka. Sasou ich neskorch nzvov bol aj charakteristick sufix vagas (poruba), ktor len dokumentuje spsob ich vzniku. Pri sledovan stredovekch technk odlesovania, ako aj opisu priebehu zskavania novej pdy na zklade etnografickch dajov, sme chceli v prvom rade poukza na tradin spsoby kultivcie lesov, ktor sa pravdepodobne vemi nemenili, respektve pretrvali v mench obmench zo stredoveku, ke dolo k rozsiahlemu osdovaniu lesnch oblast na Slovensku. Aj ke dnes nedokeme dostatone posdi nronos tchto stredovekch postupov, iste boli vemi efektvne, kee pretrvali a do 20. stor. Nakoniec, dkazom o ich spenosti je aj podoba dnenej kultrnej krajiny. T zaala v hlavnch rtch nadobda dnen podobu prve v obdob stredoveku. Mgr. Pavol Hudek, PhD. (1981) vytudoval histriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave. Pracuje ako vedeck pracovnk v Historickom stave SAV v Bratislave. Venuje sa stredovekm dejinm osdlenia, historickej geografii a historickej ekolgii.
15
Smolnk vzostup a pd jednho banskho mesta

MiROSlav laCKO
Z histrie banctva v spisko-gemerskej banskej oblasti
Smolnk (foto: Miroslav Lacko)
Nezainteresovan itate by si pomyslel, e dejiny Smolnka, tejto zabudnutej vchodoslovenskej dediny s 1 200 obyvatemi a s vysokou mierou nezamestnanosti, s len akousi loklnou epizdou z regionlnej histrie. To by bol vak omyl, naopak dejiny Smolnka predstavuj vznamn kapitolu nielen z histrie spisko-gemerskej banskej oblasti, ale aj z naich hospodrskych dejn. S fascinujcim prbehom vznamnho centra produkcie medi na mape Eurpy od jeho vzniku a po definitvny znik, ako aj svedectvom o zloitch udskch osudoch i ivote vbec.
Poiatky
V zkej doline Smolnckeho potoka sa zaal psa pozoruhodn, aj ke dnes u celkom zabudnut prbeh jednho banskho mesta. Lokalita vystupuje prv raz
16
v prameoch v roku 1243, ke sa spomna Smolncky potok ako hranica majetkovho komplexu koovcov. Neskr, v roku 1287, u pramene dokladaj v tejto doline zariadenia na zhutovanie eleznch rd, ktor stli pravdepodobne v oblasti
dnenej Smolnckej Huty. Prve vtedy zavalo rozvoj aj krovsk bansk mesto Gelnica, ktorho rozsiahly chotr siahal a do Smolnckej doliny. Samotn osdlenie na mieste dnenho Smolnka zaloili, zrejme, prv kolonisti obyvatelia
Gelnice, ktor sa tu v svislosti s vyhadvanm a spracvanm rd natrvalo usadili. Postupne sem prichdzali i kolonisti priamo z nemeckch krajn. I ke poiatky tunajieho osdlenia komplikuje nedostatok a neplnos prameov, rozmach pvodnej banskej osady vak musel by zaiatkom 14. storoia brliv, kee u v roku 1327 Smolnk zskal od kra Karola Rberta privilgi slobodnho krovskho mesta poda vzoru Banskej tiavnice, o nieo neskr tento panovnk vylenil pre Smolnk zemie v okruhu 2 m, m zemie mesta ubralo z majetkov jasovskch premontrtov a jeho vchodn hranicu tvoril potok Pivring (Pivnia) v rovnomennom dol vlievajci sa do Bodvy. Tm sa na smolnckom zem ocitla aj osada nemeckch host v lokalite Drfl, pvodne prislchajca Jasovskmu konventu. Po roku 1332 sa tto nemeck osadnci presdlili do oblasti sasnho Medzeva, ktor naalej patrila jasovskm premontrtom a bola z hadiska prrodnch podmienok priaznivejia pre al rozvoj, poloili tak zklady neskorieho zemepanskho mesteka. Aj tto udalos predznamenala napt vzahy medzi Smolnkom a Jasovskm premontrtskym prepotstvom, ktor z asu na as prerastali do otvorench konfliktov. Karol Rbert ete v 30. rokoch 14. storoia potvrdil Smolnku vsady slobodn vobu richtra, vyiu sdnu prvomoc a do majetkovho komplexu mesta zaradil Mnek nad Hnilcom, ako aj tri osady, z ktorch sa vyvinul vedlr. Smolncky chotr severozpadne dosahoval oblas Tichej Vody a vrch Volovec (po nemecky Ochsenberg). Rudonosn lokalita Tichej Vody (Stillbach) a tamojie loisk zlata sa stali predmetom sporov medzi Smolnkom a achtickm rodom Bebekovcov ete v prieKostol sv. Katarny v Smolnku (foto: Miroslav Lacko)
Budova bvalho Vrchnho inpektorskho radu v Smolnku, neskr nadstavan a upraven pre potreby tabakovej tovrne (foto: Miroslav Lacko)
behu 14. storoia. Proti tokom Bebekovcom sa snail zasiahnu aj igmund Luxembursk, ktor dokonca poveril palatna Vavrinca z Hedervru, tavernka Jna z Rozhanoviec a kastelna Turne Jna z Perna, aby zabrnili neprvostiam voi Smolnanom zo strany pleiveckch Bebekovcov a jasovskho prepota. Pritom sa spomnalo aj obmedzovanie vroby medi. Jasovsk konvent protestoval proti udeleniu svojho majetku Gelnici u v roku 1289. Ke alia as zemia konventu v dol Bodvy po Pivring pripadla Smolnku, konvent sa usiloval o kompenzciu. Poda dohody z roku 1342 mal by konvent na obdobie 100 rokov odkodnen kadorone bielym pltnom. Ani spomenut dohoda vak nezabrnila alm sporom medzi Smolnanmi a jasovskmi premontrtmi v nasledujcom obdob. Smolnania na majetkoch konventu vybudovali v roku 1432 hmor, ktor neskr pripadol premontrtom, preto ho zskali nasp s pouitm nsilia. Konflitky Smolnka so susedmi vyplvali aj zo znanej spotreby dreva v banskej a hutnej vrobe, preto otzka vyuvania lesov, v ktorch sa plilo drevn uhlie, hrala dleit
lohu u v stredoveku. Uveden zemie chotr mesta poskytol vznamn zkladu pre al rozvoj banskho podnikania. O vyuvan tohto rozsiahleho zemia Smolnanmi sved aj zaloenie novch osd tsu a Haavy.
Spisk me na stredovekch eurpskych trhoch

Rozvoj osdlenia v oblasti Smolnka na prelome 13. a 14. storoia zko nadvzuje na progresvny vvoj banctva a hutnctva v tunajom banskom revri. Zrove s udelenm vsad sa Smolnk stal sdlom banskej a mincovej komory. Treba upozorni aj na ir hospodrsky rozmer tejto skutonosti, kee prve kr Karol Rbert realizoval alekosiahle hospodrske reformy zameran na podporu banctva, mincovnctva a hospodrskeho ivota v krovskch mestch. Takmer sasne vznikla mincov komora i v Kremnici. V prvom obdob existencie mincovch komr po reformch Karola Rberta bola dokonca smolncka komora vnosnejia ako kremnick, toti v roku 1338 prenajal kr smolncku komoru magistrovi Frithkovi (Fridrichovi) za 925 mariek striebra rone a kremnick za 600 mariek. Komorsk grfi boli njomcami platiacimi dohodnut njom, priom zabezpeovali vber urbury (podiel z aby pre kra ako zemepna), vkup drahch kovov, razbu minc i celkov sprvu komory. Samozrejme, z komory im plynuli znan vnosy, ktor presahovali dohodnut njom. Neskr sa sdlo mincovej komory prenieslo
17
do Koc. Napriek tomu sa tu v rokoch 1373 a 1427 razili drobn strieborn mince oznaen psmenom S a inicilami komorskch grfov. K obnove smolnckej mincovne dolo Alexiom Thurzom v 16. storo a napokon errom v 70. rokoch 18. storoia. Rozsah produkcie medi nielen v Smolnku, ale aj v irom spiskom montnnom regine u v tomto obdob umooval jej export mimo spisko-gemerskej oblasti, ba dokonca za hranice Uhorska. Me predstavovala vnosn obchodn artikel, ktor bol zaujmav aj z hadiska diakovho obchodu v stredoveku, o platilo prakticky a do 19. storoia. Vznamnm impulzom na takto obchod sa stalo presunutie trs diakovho obchodu zo smeru zpad vchod na smer juh sever pod vplyvom udalost v zpadnej Eurpe koncom 13. storoia, ke dolo k prudkmu rozmachu pruskch obchodnch miest a ich preorientovaniu na Balt, ako aj k presunu aiska diakovho obchodu z vntrozemskch ciest na more, m zskali na vzname vetky vodn toky vlievajce sa do severnch mor s monosou rienej dopravy. Navye centrum poskho krovstva sa postupne presunulo do Krakova. Tak sa zemie dnenho vchodnho Slovenska ocitlo priamo na dleitch obchodnch trasch. Na prelome 13. a 14. storoia kupci z zemia dnenho vchodnho Slovenska, predo-
Bancka kaplnka sv. Jozefa Robotnka na starch haldch (foto: Miroslav Lacko)
vetkm z obchodnch miest Levoa a Koice, transportovali smolncku, resp. spisk me priamo do Pruska. Postupne, po roku 1306, ke Krakov zskal privilgi od Vclava II., sa usilovali krakovsk kupci zska v obchode s meou monopoln postavenie. Umoovalo to prvo krakovskho skladu, ktor ntilo uhorskch kupcov zastavi sa a predva me v Krakove tamojm obchodnkom. Vodn doprava po Visle bola lacn a technicky nenron pre transport medi do Torua a alch miest. Posko a Hanza sa stali sprostredkovatemi v exporte spiskej a teda aj smolnckej medi na flmske trhy a do Brg. Z poskho zemia sa dovalo do naich banskch oblast olovo, ktor bolo nevyhnutn pri zhutovan drahch a farebnch kovov. Obchod s meou asto zvisel od vzahov medzi Krakovom a vchodoslovenskmi obchodnmi mestami (Koice), resp. medzi poskm a uhorskm panovnkom. Neskr, po ovldnut zpadnho Pruska poskm krom v polovici 15. storoia, sa priame styky levoskch a koickch kupcov s pruskmi mestami obmedzili. Export spiskej medi vo vznamnej miere prechdzal cez Toru a odtia po mori do alch obchodnch centier. Poda historika Ondreja Halagu tvoril podiel medi v tretej tvrtine 14. storoia 1/4 a 1/3 ceny zmorskho vvozu Torua. Torunsk obchodnci nakupovali me nielen v Krakove, ale aj priamo v Uhorsku. Jednm z komorskch grfov priamo zainteresovanch na smolnckej medi v 30. rokoch 15. storoia bol Jn Falbrecht z Torua.
tla v jednej z hld v Smolnku (archv autora)
Cez Prusko sa spisk me vyvala do Flmska. U v 90. rokoch 14. storoia sa spomna v Brugch me z Tichej Vody tak meme vidie v inom svetle aj spory Smolnka a Bebekovcov o tto lokalitu. Z Gdaska putovala spisk me do Lbecku. V Lbecku v rokoch 1339 a 1341 obchodoval s krompaskou meou len tamojej mestskej rady Jn Klingenberg. V roku 1442 bola smolncka me aj na jednej zo stroskotanch obchodnch lod, ktor sa plavili po severnch trasch. as produkcie medi sa vtedy v Smolnku vila na mestskej vnici. Prusk obchodnci sa takisto zastovali banskho podnikania v Smolnku spolu s miestnymi aiarmi: takto spoluprcu dokumentuje tunajie aiarstvo bane Ptten, ktor sa po roku 1421 pokalo odvodni jednotliv bansk diela erpacmi strojmi. U v tomto obdob sa zuitkvali aj znme smolncke cementan vody, tieto bansk meonosn vody sa zachytvali a pri kontakte so elezom dochdzalo k vyzraniu medi. V roku 1497 bola medzi smolnckym komorskm grfom Jn Donelom a Martinom Thurzom uzavret zmluva o dodan eleza potrebnho pri cementcii. Cementan me tu neskr produkovali aj Sauerovci popri svojom banskom podnikan. Tento vrobn proces povaovali alchymisti sa dkaz premeny kovov, vaka omu o tunajom loisku psali u od 16. storoia mnoh autori alchymisti a prrodovedci. Klasick vroba cementanej medi sa spene
18
vyuvala v Smolnku a do roku 1961. V 15. storo sa tu angaovali v banskom podnikan spolonosti kupcov z Levoe a Koc, ako naprklad levosk obchodn spolonos Juraja zlatnka, ale priamo aj jednotliv mestsk rady. Poda doterajch vskumov mali uveden spolonosti kupecko-bansk charakter. Prve kupeck kapitl umooval podnikanie v banctve, takom nronom na investcie. aiar sa pritom asto dostval do dlhov veriteovi musel dodva produkt bansko-hutnej vroby za vhodn vopred stanoven cenu a verite alej predval tento produkt na trhu u, prirodzene, za trhov cenu. Tm sa v banctve sformoval nkladncky systm podnikania. Od konca 15. storoia vplyvom zvench nkladov na exploatciu (s prenikanm do vch hbok sa stvala aktnou aj otzka odvodovania banskch diel), nedostatku kapitlu a zmien v diakovom obchode dolo k postupnmu padku smolnckeho banctva. V druhej polovici 15. storoia sa Smolnk stal zemepanskm mestekom Zposkch a od roku 1528 majetkom Alexia Thurzu, ktor bol prvrencom Ferdinanda I.
Prieelie Vrchnho inpektorskho radu v Smolnku poda plnu z roku 1800 (ttny stredn bansk archv v Banskej tiavnici)
16. a 17. storoie: obdobie prechodnho padku

Zujmy Alexia Thurzu v Smolnku hjil jeho komorsk grf Sebastin Sauer, poas psobenia ktorho dolo na zklade panovnkovho shlasu nakrtko zaiatkom 30. rokov 16. storoia k obnove mincovne. Sauer tu pre Alexia razil denre a poldenre. Thurzovci neskr smolncky mediarsky podnik prenajmali rznym njomcom. Koncom 16. storoia mal podnik pozostvajci z ban, ht, hmrov, uhliarstiev a lesnch majetkov v prenjme Gregor Tribell a neskr aj bansk podniSvedectvo o rozsahu banskej innosti dnes podvaj u len rozahl zalesnen haldy v Smolnckej doline (foto: Miroslav Lacko)
kate a obchodnk Anton Roll, ako aj Job Roll, obaja zo znmeho rodu Rollovcov, ktor sa ako aiari intenzvne angaovali v spiskom banctve. Po roku 1627 mal Job Roll smolncky podnik v prenjme spolu s Antonom Kramerom, ktor takto podnikali len krtko pre nespokojnos vdovy po Kritofovi Thurzovi. V roku 1632 si u mediarsky podnik prenajmali Daniel Kramer a Kritof Fuchs, ale napokon tu podnikal len sm Daniel Kramer. Okrem spomnanch njomcov, samozrejme, pracoval v tunajom banskom revri znan poet drobnch skromnch aiarov. K vraznejm zmenm dolo po vymret Thurzovcov, ich spisk panstvo sa dostalo do rk Cskyovcov, o platilo od roku 1638 aj pre Smolnanov. Cskyovci pokraovali v prenajman smolnckeho mediarskeho podniku, a tak ete do polovice 17. storoia sa tu vystriedali njomcovia ako krakovsk mean Jlius Attavanti a po om Mikul Wiesenberg,
takisto z Poska. Prve obdobie 17. storoia sa vyznaovalo stagnciou banskej a hutnej vroby v Smolnku, na om sa podpsali najm vojnov udalosti stavovsk povstania, boje s Osmanskou rou, ale aj epidmie, ktor postihovali aj toto bansk mesteko. Podnik v Smolnku v polovici 17. storoia zskali do prenjmu Joanelliovci, tak dolo prv raz k prepojeniu produkcie a obchodu so smolnckou i banskobystrickou meou. Smolncky podnik teda od roku 1650 spravoval syn viedenskch obchodnkov talianskeho pvodu barn Jn Andrej Joanelli de Telvana, ktor neskr v roku 1663 prepustil njom svojmu bratrancovi Silvestrovi Joanellimu. Jn Andrej Joanelli toti odvtedy a do svojej smrti v roku 1673 psobil vo funkcii hlavnho komorskho grfa v Banskej tiavnici a zastoval sa aj protitureckch bojov. Podnikatesk aktivity Silvestra Joanelliho v Smolnku boli pomerne rozsiahle. Investoval nielen do ban, zamestnal viac robotnkov, ale vyvjal aj stavebn innos priamo v mesteku, kde dal zrenovova pivovar a postavi strnu veu, kaplnku, praiare, domy pre robotnkov, rozri cementan zariadenia i alie stavby. Posledn desaroie njmu Silvestra Joanelliho 70. roky 17. storoia poznaili viacer vojensk udalosti vrtane Tklyho povstania, ktor zasiahli aj Smolnk. Joanelli v snahe vyhn sa aliemu rabovaniu a pokodzovaniu podniku dal opevni dom podnikovej sprvy i vyzbroji tunajch obyvateov. Tieto opatrenia mali uchrni najm podnikov sklady so zsobami pred vyrabovanm. V roku 1681 vak Joanelli ukonil svoje psobenie ako njom19
Posledn tona rudy zo smolnckeho loiska (foto: Miroslav Lacko)
ca v Smolnku. Joanelliho podnikatesk zmery boli vekolep, i ke sa ich nepodarilo plne realizova. K tomu prispeli nepriazniv pomery na eurpskom trhu s meou na prelome 60. a 70. rokov 17. storoia, o napokon viedlo k vystpeniu Silvestra z podnikania v Smolnku a Hieronma Joanelliho z banskobystrickho podniku. Vlastncke pomery v smolnckom podniku po roku 1681 zostali komplikovan. as patrila naalej Cskyovcom a as ttu, ktor v roku 1671 skonfikovali Frantikovi Cskymu pre jeho as vo Wesselnyiho sprisahan. Poas Tklyho povstania v roku 1684 nakrtko spravoval smolncky mediarsky podnik Pavol Prokof z Preova. Po stupe povstania a odchode Prokofa zo Smolnka Spisk komora prenajala errnu polovicu podniku tefanovi Cskymu za 4 000 zl. rone. Njomn zmluva zo 16. decembra 1684 stanovila konkrtne podmienky prenjmu. Ten mal zaha aj mestek Smolnk a ts a trva od 1. janura 1685 do 1. janura 1687. S podnikom a vnosmi z neho mohol Csky neobmedzene naklada a hospodri. Vetci tunaj obyvatelia aj skromn aiari mu museli odvdza vyaen me. V roku 1688 vydal Leopold I. mandt, ktorm sa zaal proces preberania celho podniku do rk ttu. Nsledne bola z Viedne vyslan komisia pod vedenm viceprezidenta Dvorskej komory Sigfrida Kritofa Breunera, ktor dohodol s Cskym prevzatie podniku ttom. Napokon
20
dolo k dohode, Csky ako kompenzciu dostal zhaban as spiskho panstva a as panstva Szendr v Borde. Zmluva bola podpsan koncom septembra 1689 a Leopold I. ju ratifikoval 8. aprla 1690. Tm sa oficilne uzavrelo prebratie podniku, ktor vak prakticky tt ovldal u od roku 1687. Bezprostredn motv tohto procesu predstavovala nesporne ziskovos smolnckeho podniku, ktor pokraovala aj v 90. rokoch 17. storoia. Najnovie vskumy maarskch historikov dokzali, e zisky zo smolnckej medi tvorili a 15 % celkovch prjmov Spiskej komory v rokoch 1690 a 1694. Kee me bola stle ekonomicky zaujmavm artiklom, alm motvom zskania smolnckeho podniku mohlo by i zavedenie ttneho monopolu na me, ktor sa potom v 90. rokoch 17. storoia skutone realizovalo. Treba pripomen, e spomnan monopol vznamne ovplyvnil osudy spiskogemerskho banctva, kee skromn aiari, ktor v regine prevaovali, museli odpredva vetku me ttu. Prevzatm smolnckeho mediarskeho podniku do rk ttu sa zaala nov etapa v jeho vvoji, km k 14. jnu 1687 tu pra-
covalo 345 robotnkov a radnkov v rznych pozcich, k 15. spetembru 1689 to u predstavovalo 398. Nrast potu pracujcich v podniku v rokoch 1687 a 1689 nie je zanedbaten, sved o rozmachu podniku pod errnou sprvou a vedenm Jna Vavrinca Nicolaschyho.
Pod dohadom ttu

Po prevzat mediarskeho podniku v Smolnku do vlastnctva ttu zaali vrchn radnci podniku vykonva aj urit banskosprvne kompetencie. Premena podnikovej sprvy na bansk rad sa prejavila predovetkm v innosti radnkov, ktor zaali vykonva obhliadky v rznych banskch prevdzkach nielen v spiskogemerskej oblasti, ale aj mimo dnenho zemia Slovenska, napr. v Rudabnyi. V sprvach z tchto obhliadok zrove uvdzali svoje odborn stanovisk a odporania. Prve v uvedench pracovnch aktivitch mimo vlastnch errnych ban a ht musme vidie poiatky sprvnych kompetenci, dozoru aj nad skromnm podnikanm, ktor meme datova u do 90. rokov 17. storoia. Prve na prelome 17. a 18. storoia dolo k riadnemu ukotveniu banskosprvnych kompetenci smolnckych radnkov poda Maximilinovho banskho poriadku. Zavedenie uvedenho poriadku v spisko-gemerskej oblasti definitvne potvrdil administrtor Spiskej komory Michal Fischer a radca Jn Jakub Rau na zasadnut 28. janura 1698 v Smolnku. Poda ich nariadenia z uvedenej porady sa mali vetci bansk majstri v spiskogemerskom regine riadi Maximilinovym banskm poriadkom a dodriava jeho ustanovenia. Spisk komora sa stala vym banskm radom a vtedaj sprvca smolnckeho mediarskeho podniku Matej
Pea hutnho radnka Jakuba Kutscheru z roku 1787 s jeho inicilami a prekrenm hutnckym nradm (ttny stredn bansk archv)
Arel achty Pch v Smolnku v 60. rokoch 20. storoia
Frantiek Ethesius, kontrolr Jn Vavrinec Nicolaschy a bansk pisr Frantiek Ethesius mlad tvorili riadny bansk rad a sd, ktor mal by repektovan. Bansk majstri s ich revrmi podliehali alej krovskmu banskmu radu v Smolnku, kde sa mali minimlne dvakrt do roka kona zasadnutia banskho sdu. Takisto mali podriaden bansk majstri dba na zachovvanie lesov, vies riadny protokol o banskch iadostiach i prepikch a v prpade, e nedokzali vyriei nejak spor medzi aiarmi a bankmi, mali ho postpi na alie rieenie banskmu radu v Smolnku. V praxi to znamenalo vznamn zmenu posun v prospech erru a vkonu ttnej banskej sprvy. Dovtedy sa toti bansk majstri riadili predovetkm gelnickm banskm prvom. Prve poda gelnickho prva banskho majstra volila mestsk rada, sasne bol jej lenom a zastval funkciu podrichtra, priom mohol ako aiar aj v banctve podnika. Otzky banskej sprvy v spisko-gemerskej oblasti rieili vhradne mestsk samosprvy. Pripomeme, e bansk majster tu disponoval i sdnymi kompetenciami. Navye mestsk sprva Gelnice s jej banskm majstrom predstavovala vyiu odvolaciu intanciu pre ostatn bansk mest v regine. Maximilinov bansk poriadok vak znamenal obmedzenie vplyvu mestskch samosprv v oblasti banskho prva a posilnenie reglnych prv panovnka. Ban-
sk sprvu odleoval od orgnov mestskej sprvy, bansk majstri tak podliehali u ttnemu krovskmu banskmu radu v Smolnku, m vznikla plne nov situcia. Pritom dolo aj k uplatneniu ttneho monopolu na me. Proces presadzovania Maximilinovho banskho poriadku v banskej oblasti dnenho strednho Slovenska prebehol u skr od 2. polovice 16. storoia a stretol sa so znanm odporom tamojch banskch miest.
18. storoie: najv vzostup

Z hadiska vvoja banskej sprvy zsadn zmeny, ktor sa udiali na prelome 17. a 18. storoia v Smolnku, musme vnma v irom hospodrskom kontexte. Stalo sa tak prve v ase, ke sa habsburskej monarchii podarilo vrazne zvi jej finann zdroje. Finann revolcia, ktor sa odohrala v monarchii na prelome 17. a 18. storoia, bola odrazom hospodrskych zmien vo vtedajej Eurpe. Premeny hospodrskeho systmu na rovni ttov sa nezvratne dotkli i ekonomiky tohto sttia. Aby sa zskal prehad o celkovch
Star dobvky na smolnckom Rothenbergu (foto: Marek Timko)
prjmoch a vdavkoch na rovni monarchie, muselo sa centralizova komplikovan hospodrenie jednotlivch oddelench pokladnc do podoby strednch finannch intitci, o sa vak uskutonilo postupne vo viacerch fzach v priebehu nasledujcich desaro 18. storoia. Prve okolo roku 1700 sa zaali vo Viedni pripravova prv nvrhy ttneho rozpotu, teda prehady oakvanch ttnych prjmov a vdavkov. Na zostavovan rozpotovch nvrhov pracovala najm Dvorsk komora. Produkcia uhorskej medi hrala aj v tomto obdob naalej v ttnom finannctve vznamn lohu. Prve zlohovanie vroby medi koncom 17. a v 1. polovici 18. storoia na finannch trhoch v Amsterdame a Londne predstavovalo prvopoiatky vytvrania modernho ttneho dlhu habsburskej monarchie. Po vypuknut povstania Frantika II. Rkocziho sa v roku 1703 dostal do rk kurucov aj smolncky mediarsky podnik. Prve Rkocziho povstanie naas preruilo kontinulny vvoj tohto errneho podniku, ktor vak pokraoval ihne po potlaen povstania. V alom obdob do roku 1747 dolo k vraznmu rozvoju spiskho mediarskeho podniku, ako aj byrokratickho apartu Vrchnho inpektorskho radu v Smolnku, ktor sa stal tak riadiacim, ako aj sprvnym orgnom. Koncom 40. rokov 18. storoia sa v Uhorsku uskutonila dleit refor-
21
ka innosti tunajej mincovne psobili na zaiatku svojej kariry v Smolnku viacer vznamn rytci a medailri.
ma banskej sprvy, o sa realizovalo aj v Smolnku vyatm Vrchnho inpektorskho radu z prvomoci Spiskej komory (Hornouhorskej komorskej administrcie) v Koiciach a jeho podriadenm najprv hlavnmu komorskmu grfovi, zakrtko nato vak priamo Dvorskmu kolgiu pre banctvo a mincovnctvo vo Viedni. Reformy tohto obdobia mali napokon ir dosah, naprklad dolo k posilneniu kolektvneho riadenia smolnckeho radu. Mnoh z opatren boli progresvne a tak dlhodobo pretrvali. V 2. polovici 18. storoia pokraoval rozvoj errnych ban a ht na Spii spravovanch smolnckym inpektorskm radom, zvl v 60. rokoch pribudli erru viacer huty (Optka, Straten, Zlat Idka) a nsledne v Smolnku zaala
22
innos mincova na razbu medench minc. Na ilustrciu spomeme poet pracujcich v tomto podniku ku koncu roka 1769. V errnych baniach v Smolnku vtedy pracovalo 465 osb, v premvacch zvodoch 202, v smolnckych stupch 13, v Gelnici v Schlossgrunde 66, v gelnickej bani sv. Trojice 81, vo Waschovch a Rollovch baniach v Gelnici 43, v smolnckych hutch 149, pri sciedzan 11, v hute vo vedlri (Starej Vode) 32, v hute v Optke 57, v hute v Stratenej 42, v hute v Zlatej Idke 23, v oboch smolnckych medench hmroch 50, v tse 1, pri cementcii medi 40, pri vrobe sry 5 a v lesnej vrobe 573 osb. Spolu teda bolo v errnej slube priamo pod inpektorskm radom zamestnanch 1 853 osb k 31. decembru 1769. Od prelomu 60. a 70. rokov 18. storoia a do roku 1817 pracovala v Smolnku mincova zameran na meden razby. Poda doterajch poznatkov toto obdobie bolo tie najvznamnejie pre smolncke medenorudn banctvo. V prvom desaro 19. storoia dosiahol zisk zo smolnckej mincovne viac ako 40 milinov zlatch a mala pribline 500 zamestnancov. Va-
Posledn etapa
Po pretrhnut hrdze hornianskej vodnej ndre nsledkom vekej prietre mraien koncom augusta 1813 dolo k zatopeniu smolnckych ban a po 1. obzor. Potom sa u aba neobnovila do pvodnch rozmerov. Naopak, postupn pokles aby medench rd sa ukzal ako neodvratn napriek znanmu siliu erru. Zniovanie potu banskch robotnkov od polovice 19. storoia zaprinilo vysahovalectvo zo Smolnka. Vrchn inpektorsk rad 1. septembra 1857 premenovali na Riaditestvo ban, lesov a majetkov. Budapetianske Ministerstvo financi dekrtom zo 4. mja 1870 zruilo smolncky rad. Po jeho plnom zniku v roku 1871 prebralo jeho agendu Bansk riaditestvo v Disgyri, ktor vak v roku 1873 tie zruili a ttne bansk zvody sa zalenili pod Bansk riaditestvo v Banskej tiavnici. V stagnujcom smolnckom banctve podnikal tt do roku 1890, ke svoj bansk majetok predal do skromnch rk. I ke v abe pyritu pokraoval skromn podnik, ako nhradn zdroj obivy miestneho obyvatestva tt v roku 1872 zriadil tabakov tovre. Hornouhorsk bansk a hutn astinn spolonos, neskr v medzivojnovom obdob spolonos Pyrit, srokzov, elezo- a medenorudn bane, tu aili pyrit a do roku 1945. Kvalita itkovej zloky (obsah sry v dobvanom pyrite), ako aj
tla Mier v Smolnku (foto: Marek Timko)
Zo smolnckeho podzemia (foto: Marek Timko)
rozsah aby pyritu od zaiatku 20. storoia neustle klesali, na om sa podpsala najm vyerpanos miestnych losk. Po skonen druhej svetovej vojny boli bane pottnen a zaraden do nrodnho podniku elezorudn bane Spisk Nov Ves. Ten pokraoval v banskej innosti dobvan medenej rudy a pyritu a do konca roku 1989. O zastaven aby sa uvaovalo u skr, pretoe sa kvalita rudnch zsob prudko zniovala. V 80. rokoch sa pritom prelo na abu rudy s obsahom medi pod 0,3 %, miestny bansk zvod tak hospodril kadorone so znanou stratou. Po ukonen aby boli existujce bansk diela zlikvidovan zatopenm.
Sasnos: Smolncka a Hnileck dolina hladov doliny?

Po likvidcii rudnho banctva zaiatkom 90. rokov 20. storoia sa zvl v spiskogemerskom regine prejavili negatvne dsledky nekoncepnho a ivelnho tlmu tohto priemyselnho odvetvia. Situcii neprospelo ani zastavenie prevdzky tunajej tabakovej tovrne v roku 2008. Tovre na vrobu cigr sa stala sasou nadnrodnej skromnej spolonosti a smolncky zvod zlikvidovala z dvodu retrukturalizcie vrobnch prevdzok. Ani vtedy, ani v 90. rokoch po likvidcii banskho zvodu sa nepodarilo njs nhradnho zmestnvatea v regine, i zriadi in alternatvnu vrobu. Dsledkom je nezamestnanos a depopulcia obyvatestva v niekdajom centre vroby medi. Smolnk sa stva skr
domnou pre koickch chaluprov. Aj projekty ako Gotick cesta, Slovensk bansk cesta i Slovensk elezn cesta, ktor poda niektorch idealistickch nzorov mali podnieti rozvoj cestovnho ruchu, zostali v rovine projektov a nerealizovanch zmerov. ia, vzhadom na plon likvidciu vetkch objektov niekdajch ban dnes benmu nvtevnkovi Smolnk zo svojej banckej minulosti ani nem o ponkn, hdam okrem informanej tabule v centre obce, ktor informuje aj o spomenutch neexistujcich objektoch (i skr zavdza?). Podobn situcia je takisto i v inch banckych lokalitch Spia a Gemera. Predpovedan masov cestovn ruch sa tak nestal a zrejme u ani nestane realitou. V sasnosti s nstupom hospodrskej krzy, ako aj v ase zvenho dopytu po energetickch a surovinovch zdrojoch sa oraz astejie ozvaj kritick ohlasy voi nekoncepnosti tlmu rudnho banctva v 90. rokoch, pri ktorom prilo v krtkom ase o zamestnanie viac ako 7 000 pracovnkov odvetvia. Plon likvidcia rudnho banctva sa ukazuje skr ako chyba, resp. nekompetentn rozhodnutie vtedajch politickch elt. Napriek pvodnmu zmeru sa dodnes program tlmu nepodarilo ukoni a naalej s zo ttneho rozpotu vynakladan prostriedky na jeho pokraovanie. I ke u po 20 rokoch od tlmu dolo k vraznm posunom v trhovch cench jednotlivch kovov, obnova aby zostva naalej nerelna. Vzhadom na komplexn likvidciu banskch diel (vyrabovanie, zatopenie, zasypvanie vertiklnych banskch diel) sa nklady pre potencilneho investora ukazuj ako nenvratn, kee plne nov otvorenie losk by si vyiadalo enormn vstupn investcie. Tento stav sa tka mnohch rudnch lo-
sk v spisko-gemerskej banskej oblasti. ia, vahy o tom, e otvoren rudn zsoby v Slovinkch a Rudanoch i cementcia medi v Smolnku mohli by vyuit, prichdzaj u neskoro. Odporan literatra: HALAGA, Ondrej. Koice Balt. Vroba a obchod v styku vchodoslovenskch miest s Pruskom (1275 1526). Koice : Vchodoslovensk vydavatestvo, 1975, 326 s. JANURA, Marin. Dsledky tlmu rudnho banctva na Spii. In Z minulosti Spia, 2005, ro. 13, s. 141 151. LACKO, Miroslav. Prspevok k archontolgii Vrchnho inpektorskho radu v Smolnku v rokoch 1788 a 1871. In Montnna histria, 2009, ro. 2, s. 108 207. LACKO, Miroslav. Prspevok k archontolgii Vrchnho inpektorskho radu v Smolnku do roku 1788. In Montnna histria, 2010, ro. 3, s. 94 195. MNCNER, Eduard. Z histrie Obvodnho banskho radu v Spiskej Novej Vsi a dsledky nedomyslenho tlmu rudnho banctva na Spii. In Zbornk prednok z konferencie Banctvo a geolgia na Spii histria, sasnos a perspektvy. Spisk Nov Ves : Bancky spolok Spi, 2011, s. 60 70. STROMER, Wolfgang von. Die Saigerhtte. Deutsch-ungarischer TechnologieTransfer im Sptmittelalter bei der Entwicklung der Kupfer-Silber-Scheideknste zur ars conflatoria separantia argentum a cupro cum plumbo vulgo saigerhtten nuncupatur. In Technologietransfer und Wissenschaftsaustausch zwischen Ungarn und Deutschland. Mnchen : R. Oldenbourg Verlag, 1995, s. 27 57.
Mgr. Miroslav lacko (1988) intern doktorand Historickho stavu SAV v Bratislave. Zaober sa dejinami banctva a hutnctva na Slovensku. Je autorom viac ako 40 tdi a lnkov z tejto problematiky.
23
eleziarsky vekopodnik a jeho elity

teFaN GauK
Zabudnut kapitola slovenskch hospodrskych dejn
algtarjnske zvody spolonosti Zdroj: http://blog.tarjanikepek.hu/?page_id=1197
Vskumy hospodrskych a podnikateskch elt na Slovensku s len v poiatkoch. Prinou tejto skutonosti je cel komplex problmov. Jednak je to neuteen stav vskumu hospodrskych dejn a dejn podnikania, ktor sa nachdzaj na perifrii bdateskho zujmu. Okrem toho sa pod tento fakt podpisuj i zdeden nzorov problmy a jednoznan dominancia politickch dejn. Bdatesk programy sa preto zaoberaj zva len slovenskmi hospodrskymi elitami a v menej miere idovskmi, km nemeck a maarsk elity, ako aj elity multinacionlnych a medzinrodnch podnikov, takmer plne absentuj.
Vskum hospodrskych elt na zem dnenho Slovenska navye ovplyvuje aj jedna vznamn historick sksenos. Prioritou stredoeurpskych nrodov bolo v priebehu 19. a 20. storoia vytvori si intitucionlne priestor na hospodrsku
24
innos a obranu vlastnch ekonomickch zujmov. Tto ekonomick stratgia bola sasou nrodotvornho procesu, ktor sa po zskan ttnej, politickej a ekonomickej moci ete zintenzvnil. Jednotliv nrodn historiografie podporuj tieto
snahy i v sasnosti, niekedy otvorene, inokedy menej vrazne alebo i skryte. Nejde vak iba o slovensk pecifikum. Tto tendencia plat v rovnakej miere i v Maarsku a esku, take ju mono oznai za priam stredoeurpsky fenomn.
Nie je iste prli prehnan vylovi tvrdenie, e pri vskume Rimamurnsko-algtarjnskej eleziarskej astinnej spolonosti familirne nazvanej Rima sa stretvame s ambivalentnou situciou. Bdatesk zujem o Rimu ako o jednotn priemyseln celok sa na jednej strane nachdza na perifrii zujmu vskumu slovenskch hospodrskych dejn. Na druhej strane vak jeho predmetom predsa len je, hoci len iastkovm, a to v rmci slovenskch historickch tdi zaoberajcich sa banctvom a dejinami techniky. Hstka historikov sa cieavedome zameriava len na dejiny banskej zkladne na zem Slovenska a v dejinch banctva a techniky sa preto len zriedkavo objavuje tematizcia jej zujmovch podnikov na Slovensku. Faktom zostva, e dejiny banctva a techniky obohacovali a obohacuj nae vedomosti o histrii uhorskho a slovenskho banctva ako aj o vvoji banskej a hutnckej techniky (technolgie) a socilnych vzahov robotnctva, priom sa zameriavaj aj na technologick inovcie. Prevane jednostrann, puristick zameranie a to aj v sasnch nhadoch na prezentciu banskch, eleziarskych a hutnckych dt vak ide na kor spoloenskho kontextu. Recepcia a interpretcia otzok svisiacich s Rimou je v slovenskch hospodrskych dejinch pecifick, ale skr v negatvnom zmysle tohto slova. Napriek priemyselnej aktivite spolonosti a jej dleitm socilnym funkcim v gemersko-spiskom regine, jej obchodnm
Zvody spolonosti v zde (1864)
vzahom s inmi eleziarskymi podnikmi v Uhorsku, habsburskej monarchii a po prvej svetovej vojne i v eskoslovensku, netvor vskum jej minulosti organick sas a predmet slovenskch hospodrskych dejn. Z hadiska tematizcie a tvorby novch prstupov, akmi s napr. vskum podnikateskch elt, osoba podnikatea a jeho spoloensk funkcie, fungovanie a vntorn vzahy medzi lenmi riaditestva, bankrmi a manarmi, teda na konfrontciu hypotz manarov-technokratov a tzv. bankokracie, finannej oligarchie, a hilferdingovej tzy nadvldy peanch stavov, je Rima v slovenskej historiografii v podstate mimo hry.
Krtke dejiny spolonosti

Rima vznikla zlenm Rimamurnskej eleziarskej spolonosti a algtarjnskej eleziarskej spolonosti roku 1881. Predchodcami tejto najvznamnejej uhorskej eleziarne leiacej aj na zem dnenho Slovenska boli menie eleziarske spolonosti mestskch a achtickch podnikateov v doliach riek Mur, Rimava, Rimavica a Slan. Zaiatkom 19. storoia zaali hornouhorsk vrobcovia eleza vytvra teritorilne zoskupenia zvzy. Roku 1808 vznikla Murnska nia (Murnyer Union, Murnyi Uni) a roku 1811 Rimavsk koalcia (Rimaer Koalition, Rimataler
Pohorndska eleziarska . spol. v Krompachoch (1899)
Eisenwerksverein, Rimai Koalci). Roku 1845 bola zaloen Gemersk aiarska spolonos, k omu dolo fziou Rimavskej koalcie, Murnskej nie, vkladmi grfa Krolya Andrssyho, ptnstich akcionrov dvoch eleziarn a petianskeho obchodnka Mrica Ullmanna. Roku 1852 vznikla z tchto spolonost Rimamurnska spolonos. aliu eleziarsku spolonos, algtarjnsku, zaloili podnikatelia z Gemera roku 1868. Medzi oboma podnikmi pritom prebiehal ostr konkurenn boj. Na konci 19. storoia hadali obe spolonosti kapitl na modernizciu a racionalizciu svojej vroby. Viedensk pean stav Wiener Bankverein im napokon potrebn financie poskytol s podmienkou, e sa uskuton fzia spomnanch spolonost. Dolo k nej aj preto, lebo banka Wiener Bankverein u bola v algtarjnskej eleziarskej spolonosti zainteresovan. Pri realizcii fzie zohrala lohu aj rakska Lnderbank a raksky kapitl zskal v uhorskom eleziarskom priemysle rozhodujci vplyv. Zlenm eleziarn vznikol najv priemyseln podnik v krajine. Vroba ocele sa skoncentrovala v zde, kde vybudovali vek pece typu Martin. Vrobky zo eleza sa zasa vyrbali v algtarjne. Spolonos mala u od zaiatku siln pozcie v spolonom raksko-uhorskom karteli, pod vznik ktorho sa podpsala v roku 1886 expanzia nemeckho eleziarstva na trhy v monarchii. Krtka innos spomnanho kartelu sa vak skonila fiaskom, lebo rakske, esk
25
Tovre na plechy a elezo Union vo Zvolene (1905)
a uhorsk podniky neboli schopn vytlai lacnejie nemeck vrobky. Bezprostrednou prinou nespechu vak bola osobit hospodrska politika Rimy, ktor si chcela zabezpei zvenie dopravnch kvt (svoje vrobky okrem toho bez shlasu kartelu speaovala na cislajtnskom trhu). V reorganizovanom karteli v roku 1902 disponovala prve tto spolonos rozhodujcim slovom. Podpsal sa pod to nielen fakt, e ilo o najv priemyseln podnik v Uhorsku, ale aj skutonos, e z smich lenov kartelu patrili traja do jej zujmovho kruhu. Od roku 1900 ilo o Pohorndsku eleziarsku . spolonos (Herndvlgyi Vasipar Rt.) v Krompachoch, Tovre na plechy a elezo Union (Unio Vas-s Bdoggyr Rt.) vo Zvolene a od roku 1906 i Kalnsky podnik (Kalni Vasgyr Rt.). Spolonos zrove zskala aj podnik Unionu vo Wllersdorfe (Johann Adolf Htte) v Raksku.
Rozpad monarchie a nov vzvy

Koniec prvej svetovej vojny priniesol aj politick a ekonomick dezintegrciu a rozpad historickho Uhorska. Pozcie Rimy ovplyvnil na alie skoro tri desaroia rozvrat uhorskho ttu a vznik novch ttnych hranc. Cel priemyseln truktra, finanno-verov toky a afilovan podniky na Slovensku a v Rumunsku sa museli reorganizova, resp. manament sa pokal njs v naptch a zauzlench vzahoch nov rieenia. Vo
vine prpadov to znamenalo odpredaj, resp. vmenu akci stratovch podnikov. Politick a hospodrske zemetrasenie roku 1918 zaprinilo hlbok krzu Rimy, poas ktorej sa objavila dokonca i mylienka jej likvidcie. Hrozba rozpadu priemyselnho potencilu visela nad hlavami lenov riaditestva ako Damoklov me. Nov organizan koncepciu a obchodno-politick stratgiu skoncipoval a zaiatkom roka 1919 zaal realizova generlny riadite spolonosti Pl Br, ktor na tto pozciu nastpil po smrti svojho otca vedcej osobnosti Rimy rmina Bra roku 1917. Nov generlny riadite sprvne pocioval potrebu zvanch zmien, ktor zaal uskutoova. Hlavnou mylienkou jeho koncepcie bolo po roku 1918 dosiahnu dohodu s okolitmi ttmi, najm s eskoslovenskom. Problmy s vrobou hrubho eleza a polotovarov neboli toti iba problmami Rimy. Roku 1913 vyrbali podniky vo Zvolene a v Krompachoch, spolu s Coburgovskm podnikom v Pohorelej 20 percent celouhorskej produkcie. Po roku 1918 sa dilemy Rimy stali u aj dilemami
Akcia spolonosti z roku 1925 Zdroj: http://blog.tarjanikepek. hu/?p=1835
hutnctva a eleziarstva v Maarsku, pretoe 57 percent kapact elezorudnej vroby a produkcie eleznch polotovarov sa premiestnilo na slovensk zemie. Zaiatkom 20. rokov Br vemi nepotal ani so elezorudnmi rezervami na Balkne, pretoe sa obval, e rozmhajci sa juhoslovansk priemysel sa poksi tamojie loisk zska pre seba. Jedin nikov cestu videl preto v uzavret obojstranne vhodnch obchodnch zmlv s nstupnckymi ttmi.
Dohoda s eskoslovenskom
Roku 1920 natartoval Br konsolidan program rimamurnskeho koncernu, s ktorm oboznmil na zasadnut riaditestva 20. septembra 1920 predstaviteov Wiener Bankverein a Petianskej maarskej obchodnej banky. Opieral sa o tyri piliere (rozvjanie uhonho banctva, modernizcia vroby vysokch pec, zakladanie novch banskch spolonost, rozrenie kapitlovch zdrojov), priom dleit lohu malo zohra vytvorenie sekretaritu v Bratislave na jar 1919, ktor psobil od roku 1923 ako oficilne zastupitestvo slovenskch zvodov. Navzdory objektvnym akostiam vak u vtedy mohol kontatova, e napriek negatvnym tendencim sa podarilo zachova jednotu rimamurnskeho eleziarskeho podniku.
26
tatt Rimamurnskej spolonosti z roku 1924 Zdroj: ttny archv v Bratislave, fond Krajskho sdu v Bratislave
spenos jeho taktiky a presadzovania zujmov najlepie dokazuje uzavretie eskoslovensko-maarskej dohody o Rime, ktor podpsali 12. septembra 1922 a parlamenty oboch krajn ratifikovali vo februri 1923. Praha v nej uznala prvnu a hospodrsku jednotu Rimy. Uvedomovala si nrodohospodrsku vhodu kompromisu a nezaaovala vvoz surovn do Maarska. Zrove akceptovala aj obojstrann migrciu pracovnch sl. Maarsk strana sa na opltku zaviazala nezaaova poplatkami vvoz rd do vtkovickch eleziarn. Touto dohodou, hoci bola vslovn oznaen jako vjmen a principy v n uloen nemohou prejudikovati analogickm ppadm, sa s. vlda prakticky zriekla vykonania nostrifikcie. Jej tret lnok znel takto: Vzhledem k tomu, e majetek spolenosti rozkld se na zem oboch stt a vzhledem k tomu, e by bylo s uitkem pre oba interesovan stti ponechati bez omezen dosavadn exploatace, open o harmonickou jednotu a kooperaci, s jedn strany dol, dodvajcch surov materil a s druh strany podnik, zpracujcich suroviny, doly dodvan, prohlauje vlda eskoslovensk, e uzn jednotu prvn a hospodskou jmenovan spolonosti za podmnek stanovench podle dohody, je bude uzavena mezi republikou eskoslovenskou a krlovstvm Maarskm
o nostrifikaci, jak tomu bylo mezi republikou eskoslovenskou a republikou Rakouskou. (...) Neuvede v platnost, pokud jde o majetek podniku lec v up gemersk a v bassinu tursk, dnho ustanoven, tkajcho se dvek hornch, lesnch, vodnch a socilnch, dan a poplatk a nedovol tak jich uplatovn podzenmi ady vejnoprvnmi, le e by tmto ustanovenm podlhaly v te dob a podle zsady stejnho nakldn vechny podniky a zvody tho druhu, majc sdlo na zem sttu eskoslovenskho. Paraleln rokovania prebiehali s kartelom eskch eleziarn o predaji zujmovch podnikov na Slovensku. Ete v jni 1922 vyzerala realizcia obchodu subne, esk stranu vak napokon odradili vek dlhy Pohorndskej spolonosti a Unionu. V oktbri 1922 vak Bansk a hutn spolonos a Vtkovick eleziarne oslovili Rimu s novou ponukou. Jej predmetom bol predaj vrobnch kvt Pohorndskej spolonosti a Unionu za akcie Banskej spolonosti v Borsode. Rima sa tak stala zo sedempercentnho pdesiatpercentnm akcionrom tejto spolonosti. Zskala navye i 10 tisc kusov novovydanch akci Banskej a hutnej spolonosti, ktorch hodnota stpla na 17 milinov korn.
nickej a logistickej pomoci Wiener Bankverein a Petianskej obchodnej banky. Roku 1925 zskala Rima ver v hodnote troch milinov dolrov, so splatnosou na 30 rokov a sedempercentnm rokom od New York Trust Company. Mal sli na modernizciu, investcie a rozrenie vrobnch kapact. Nov obchodn politika sa zamerala na zvyovanie aktivt v Maarsku: na kpu bane v algtarjne, zaloenie uhonch ban v Bnvlgye, ako i na kpu firmy Romeiser a synovia, vaka omu zaala exportova elezo do Srbska a Bulharska. Zaloenie uhonej banskej spolonosti (Bnvlgyi Sznbnya Rt.) a devpercentn as v jednej spolonosti na vrobu vbunn (Ipari Robbananyag Rt.) si Rima zabezpeila z odpredaja asti lesnho majetku na Slovensku. Roku 1928 zskala aj uhon spolonos v Kurityni (Kurityni Sznbnya Rt.). Tieto reorganizcie, zkulisn rokovania, dohody a odpredaje zabezpeili, e vekopodnik Rima sa stal v rokoch 1924 a 1925 finanne skonsolidovanm a zostal hrom aj na medzinrodnej rovni. Je evidentnm faktom, e hospodrsky vznam podniku prekraoval nrodn teritri, ve od 80. rokov 19. storoia bola spolonos jednm z dleitch aktrov eleziarskeho priemyslu v strednej
Modernizcia a rozirovanie kapact

Dleitm nstrojom na konsolidciu Rimy sa stalo pre rapdne sa zvyujce very od bnk a zrove aj pre financovanie nkladov gemerskch ban zvenie jej zkladnho imania. Od roku 1920 do roku 1925 k nemu prilo a sedemkrt, priom sa tak stalo i vaka techPrv strana medzittnej dohody z roku 1922 Zdroj: Krajinsk maarsk archv v Budapeti, fond Rimamurnsko-algtarjnskej . spol.
27
Sluobn pravidl pre bansk zvody na Slovensku Zdroj: Krajinsk maarsk archv v Budapeti, fond Rimamurnsko-algtarjnskej . spol.
a lesn majetky s riaditestvom v Rimavskom Brezove nten sprvu s odvodnenm, e boli v drbe, resp. v sprve osb ttne nespoahlivch. Poda nariadenia . 372 ministra priemyslu z 19. decembra 1945 sa s innosou od 27. oktbra 1945 znrodnili priemyseln a bansk podniky na Slovensku. Ilo o 20 ban, medzi ktormi sa nachdzali aj zvody Coburgovskch eleziarn a Rimamurnskej spolonosti. V Maarsku pottnili koncern Rimy (huty v zde, algtarjne, Borsodndasde) a uhon bane spolonosti roku 1946.
jeho fundovan obchodno-politick stratgie k vstavbe modernho podnikovho komplexu, v ktorom prilo ku koncentrcii vrobn a usmeroval expanziu spolonosti do strednej Eurpy a na Balkn. V mji 1903 ho zvolili za predsedu uhorskho eleziarskeho kartelu. Zastupoval ho i vo vkonnej komisii raksko-uhorskho spolonho kartelu. Bol prbuznm s alou vplyvnou osobnosou uhorskho finannho sveta Lem Lnczym, ktorho sestra bola jeho manelkou. lajos Borbly (1843 1923) sa narodil v srbskom ku. Bol hutnckym ininierom, vytudoval koly v Banskej tiavnici a Pbrame. Roku 1867 psobil ako radnk ministerstva financi, neskr sa zamestnal v eleziarskej spolonosti v Disgyri. Roku 1875 ho vymenovali za technickho riaditea algtarjnskej e-
Eurpe. Rima bola konkurentom, ale i partnerom eskch a rakskych podnikov a pred rokom 1918 bola vnym hrom v raksko-uhorskom eleziarskom karteli. Od roku 1925 si vydobyla vznamn pozciu v stredoeurpskej skupine eleziarskych podnikov. Jej inovcie v oblasti elektrifikcie banskej vroby motivovali posilnenie modernizanch faktorov v slovenskom hospodrstve. Spolonos psobila na Slovensku a do roku 1945, ke boli jej zujmov podniky (elezorudn a magnezitov bane, lesy, vpenky) znrodnen a stali sa nstrojmi hospodrskej konsolidcie povojnovho Slovenska. Poverenctvo priemyslu a obchodu uvalilo 26. jna 1945 na spolonos, ako aj na jej bansk zvody
Hospodrske elity Rimamurnskej spolonosti

rmin Br (Brll) (1849 1917) sa narodil v ternberku na Morave. Od roku 1872 psobil ako obchodn zstupca Rimamurnskej eleziarskej spolonosti. Bol jej obchodnm riaditeom. Spolu s Lajosom Borblyom boli piliermi podniku. V jni 1896 sa stal Br (vtedy ete Brll) generlnym riaditeom. O dva roky neskr si priezvisko pomaaril na Br a roku 1899 zskal predikt hmori. Organizoval eleziarsky kartel uhorskch podnikov, v rokoch 1881 1900 prispeli
Pl Br Zdroj: http://www.nogradarchiv.hu/index. php?action=gallery&gallery_action=show_object&type=cms_image&object_id=1379
Hospodrske elity ako vedeck problm V 80. rokoch minulho storoia sa sformovala nov teria neoelitizmu, ktor tvrd, e udsk spolonos je diferencovan. Pojem elity dostal samostatn zmysel: elita je faktor, ktor nm umon lepie porozumie spoloenskmu sprvaniu ud. Tto teria kladie draz na vntorn fungovanie elt a na iny jej lenov, ako aj na ich vzjomn vzahy. Hospodrske elity teda meme povaova za tak skupiny, ktor s vntorne diferencovan. lenov tejto elity mono typologizova takto: Privilegovan (prjem, majetok, ivotn tl, spoloensk otvo-
renos-zatvorenos, prest) Dominantn (kompetencie rozhodovania, pozcia a loha lenov elt pri rozhodovan, ovplyvovanie, akumulcia pozci) Vymedzenie pojmu hospodrskej elity je eln vtedy, ke je orientovan na veobecn defincie elity. K hospodrskym elitm meme pripoji skupinov a lensk vzahy a pozcie jej prslunkov, ktor mu ma aj in svojrzne rty. V neoelitistickom zameran, ktor sa sstreuje na psobenie vo vntri elt a diferenciciu, stoja v centre pozornosti dva okruhy otzok: 1. manari, 2. nadvlda bankovch subjektov.
28
leziarskej spolonosti. V rovnakej funkcii pracoval od roku 1881 aj v zlenej Rime. V rokoch 1910 1918 bol poslancom parlamentu za Stranu prce. Roku 1911 sa sce formlne vzdal funkcie technickho riaditea, aktvne v nej vak psobil a do roku 1914. V hutnctve zaviedol systm Siemens a podporoval rozrenie vroby ocele typu Martin a Bessmens. Bol vynlezcom, vaka omu sa preslvil i v zahrani zhotovil prv vysok pec na zklade regeneratvneho systmu v algtarjne roku 1878. Inicioval zaloenie socilnopodpornch a kultrnych spolkov pre bankov, organizoval vstavbu robotnckych kolni, nemocnc a kninc. Pl Br (1881 1955?), syn rmina Bra, bol najvznamnejou osobnosou spolonosti. tudoval na prvnickch akadmich v Berlne a Freiburgu. Roku 1902 zskal doktort zo ttnych vied a nastpil do Rimy ako radnk. Pozciu obchodnho riaditea zastval od septembra 1911. Po otcovej smrti roku 1917 sa stal generlnym riaditeom. Vo funkcii predsedu-riaditea psobil v rokoch 1927 1938, bol predsedom Zvzu uhorskch
priemyselnkov. Poas prvej svetovej vojny vykonval funkciu lena eleziarskej komisie pri ministerstve obrany. Zastnil sa na mierovch rokovaniach v Pari. Aktvny bol aj v politike. Roku 1927 ho zvolili do parlamentu vo volebnom obvode v zde vo farbch strany Istvna Bethlena (Zjednoten strana). Roku 1935 z nej vystpil a psobil ako opozin poslanec. V decembri 1938 sa poslaneckho mandtu vzdal a z neznmych dvodov opustil krajinu. Na konci roka 1938 ho obalovali z valutovch a korupnch prechmatov. Odcestoval do Prahy, neskr il v Amsterdame (1939) a Zrichu (1940). Bernard Popper von artberg (1883 1931) sa narodil v idovskej rodine v Uhorsku. Roku 1864 sa presahoval do Viedne, kde od roku 1875 pracoval vo Wiener Bankverein. Roku 1880 sa stal prokuristom a urobil rchlu kariru. Roku 1886 ho vymenovali za zstupcu riaditea a roku 1893 sa stal generlnym riaditeom. Od roku 1908 psobil vo funkcii predsedu direktria banky. Zskal titul rytiera eleznho kra tretej triedy a in hodnosti. Roku 1915 ho cisr povil do achtickho stavu. Ako generlny riadite Wiener Bankverein patril medzi ven osobnosti firmy. lenom sprvy Rimamurnskej spolonosti sa stal v oktbri 1905, ke zomrel dovtedaj zstupca viedenskej banky v tejto funkcii Moritz Bauer. Po odstpen Lajosa Borblyho roku 1910 zskal aj pozciu vo vkonnej sprve. Zomrel 7. oktbra 1931, priom v tom ase bol u podpredsedom Rimy. le lnczy (1852 1921) sa narodil v Peti. Pochdzal zo idovskej obchodnckej rodiny. Bol uznvanm bankrom, podnikateom a organiztorom peanho sektoru v Uhorsku. Od roku 1866 tudoval na petianskej obchodnej akadmii, potom nastpil k bankovmu domu Latzko&Gomperg. Ako 20-ron mlad talentovan odbornk vstpil do sluieb Anglo-uhorskej banky a stal sa vedcim utrne. Bol riaditeom Uhorskej veobecnej krajinskej banky a roku 1881 usmeroval fziu tejto intitcie s Pe-
Manari a bankri Rimamurnskej spolonosti V Rimamurnskej spolonosti dostvali pri strategickch rozhodnutiach v riaditestve manari irok priestor, ktorho hranice vak vyznaovali bankri a v konkrtnych prpadoch pritom zrove poda potreby presadzovali svoje prva. Spomedzi predstaviteov Wiener Bankverein mono z prvej polovice 20. storoia spomen Moritza Bauera, Bernarda Poppera i Huga Marcusa. Petiansku banku zastupoval Le Lnczy, po jeho smrti roku 1921 Flp Weisz. Z aristokratov v manamente, ktor vak od roku 1900 zaujmali skr pasvnu pozciu, treba spomen grfa Gzu Andrssyho a grfa Wilhelma Wurmbrandta. Rima mala schopnos financova sa sama a bola preto finanne nezvisl. Rozsiahly priemyseln komplex poskytoval manamentu v manvrovac priestor. Vek finann opercie, ku ktorm patrilo naprklad zvenie kapitlu a verov prevody, zabezpeoval koordinovan postup Wiener Bankverein a Petianskej maarskej obchodnej banky. Pri koncipovan a uplatovan obchodnej a investinej politiky mali rozhodujce slovo manari (obchodn riadite rmin Br a technick riadite Lajos Borbly). Neznamenalo to vak, e by sa na zujmy peanch stavov neprihliadalo. Ak predstavitelia bnk potrebovali svoje zujmy presadi, vedeli vyvin tlak, aby dosiahli svoje ciele. Kontroln mechanizmy v riaditestve zabezpeovali rovnovhu oboch spomnanch skupn pri prijman rozhodnut.
Pl Br Zdroj: http://www.nogradarchiv.hu/index. php?action=gallery&gallery_action=show_object&type=cms_image&object_id=1379
tianskou uhorskou obchodnou bankou. Bol generlnym riaditeom, neskr predsedom tejto banky, priom funkciu zastval a do svojej smrti. Pod jeho vedenm sa realizovali vek projekty financovania priemyselnch a dopravnch spolonost. Poas prvej svetovej vojny bol Lnczy jednm zo spolutvorcov systmu vojnovho hospodrstva v Uhorsku. Roku 1893 ho
29
Slovensk ekonomika po 1. svetovej vojne

Hospodrske pomery na Slovensku pri vzniku SR
MiROSlav SaBOl
Le Lnczy Zdroj: http://www.huszadikszazad.hu/gazdasag/a-honap-rovidhireibol-13447
zvolili za predsedu Obchodnej a priemyselnej komory v Budapeti. V tom istom roku sa stal poslancom za volebn okres v adci, o tri roky neskr za Mikovec. Zskal titul dvorskho radcu a bol lenom hornej snemovne parlamentu. Do riaditestva Rimamurnskej spolonosti ho delegovali roku 1900 a jeho kontakty a sksenosti zabezpeovali Rime pomoc na domcom i medzinrodnom finannom trhu, ako aj pri zvyovan zkladnho kapitlu (roku 1911). Roku 1910 sa stal lenom uieho vboru, ktor zohrval lohu sprostredkovatea medzi administratvnym apartom a riaditestvom. Mgr. tefan Gauk (1973) je intern doktorand Historickho stavu SAV v Bratislave a doktorand Univerzity Etvsa Lornda v Budapeti. Zaober sa otzkami stredoeurpskych podnikateskch elt a ekonomickho nacionalizmu v 19. a 20. storo, ako aj slovensko-maarskmi hospodrskymi vzahmi a socilnymi dejinami maarskej meniny na Slovensku v rokoch 1918 1989.
Bratislavsk cvernov tovre Zdroj: http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?p=69886645
V ase vzniku prvej eskoslovenskej republiky bola pre hospodrstvo Slovenska charakteristick proporcionlna nevyvenos rozvoja a disproporcie medzi jednotlivmi oblasami hospodrstva, ako aj vo vntornej stavbe priemyslu, ponohospodrstva a infratruktry. V priemysle na jednej strane vznikali podniky celoeurpskeho vznamu s psovou produkciou, ale na druhej strane v celch reginoch pretrvvala run prca ako jeden z hlavnch zdrojov obivy. V ponohospodrstve kontrastovali rozdiely medzi rovou prce na vekostatkoch juhozpadnho Slovenska a na trpaslich hospodrstvach v podhorskch oblastiach. V infratruktre existovali kontrasty medzi pokrokom vstavby eleznc a zaostvanm cestnej siete.
30
Dynamit Nobel Bratislava, 1898 Zdroj: http://kotp.railnet.sk/wp-content/uploads/2012/02/Obr.1.jpg
Tieto disproporcie sa asom ete viac prehlbovali. Slovensk tovrne vybudovan v Uhorsku sa po vzniku SR dostali do celkom odlinej situcie. Stratili svoje vhody. Ich poloha, predtm idelne situovan pri surovinch a hlavnch uhorskch odbytitiach (naprklad na juhu strednho Slovenska), sa odrazu zmenila na perifriu. Dopravn prepojenie eskch krajn so Slovenskom bolo mizern. Slovensko malo stle zujem obchodova s Maarskom, ale predstavy o obchodnom styku nekorepondovali s predstavami eskej burozie, ktor mala tie isto problmy s nhradou stratench odbytsk. Liberlny princp vonej sae, ktor sa na celom zem novho ttu zaal uplatova, bol pre slab slovensk priemysel pohromou. Do histrie slovenskho hospodrstva prelo toto obdobie ako as odbravania priemyslu alebo zaleovania Slovenska do novho ttu. esk finann kapitl videl, samozrejme, v 3-milinovom Slovensku predovetkm trh pre svoje vrobky. Pred vojnou bol skoro cel slovensk priemysel v rukch maarskch a rakskych bnk. Mnoh podniky ostali vznikom SR odrezan od centrl financovania v Budapeti. Bez verov a bez zabezpeenho exportu predvali svoje astiny eskoslovenskm koncernom a bankm. Rozhodovanie o vine slovenskch ban a tovrn sa presunulo z Budapeti do Prahy. esk krajiny, Slovensko a Podkarpatsk Rus vstupovali do novho ttu
s priepastne rozdielnym stupom rozvoja industrializcie. Km esk krajiny prevzali asi tri tvrtiny priemyselnej vroby hospodrsky podstatne vyspelejieho Rakska, na zem Slovenska sa roku 1913 nachdzala pribline ptina priemyselnho potencilu Uhorska, ktor stlo na prahu industrializcie. V poslednch dvoch desaroiach pred prvou svetovou vojnou zaznamenalo Uhorsko prudk rozmach priemyslu a infratruktry. Slovensko pritom tvorilo jeden z jeho priemyselne najvyspelejch reginov.
Fatlne zaostvanie industrializcie

V skutonosti vak tmto Uhorsko len iastone zniovalo fatlne zaostvanie industrializcie za vyspelmi ttmi zpadnej Eurpy, Severnej Ameriky, ako aj za rakskou asou monarchie. Nzka rove industrializcie bola hlavnm handikepom hospodrskeho dedistva po Uhorsku, ktor preduril ekonomick postavenie Slovenska v novom tte a cel-
kov charakter hospodrskeho vvoja po roku 1918. V novej SR sa hospodrstvo Slovenska dostalo do pozcie nerovnho partnera podstatne vyspelejej ekonomiky eskch krajn. Uveden trpk skutonos potvrdzovali vetky hlavn hospodrske ukazovatele. Km v priestore eskch krajn roku 1910 predstavoval pomer medzi potom zrobkovo innch osb v ponohospodrstve, lesnctve a rybrstve a stavom zrobkovo aktvneho obyvatestva v priemysle, ivnostiach a stavebnctve 34 : 40, na Slovensku to bolo 62 : 18 a na Podkarpatskej Rusi dokonca 73 : 10. Na zem dnenho Slovenska sa ekonomick a socilne procesy priemyselnej revolcie rozvinuli v irom meradle a na prelome 19. a 20. storoia. V tomto obdob u v najvyspelejch astiach sveta nastupovala tzv. druh priemyseln revolcia. Pre sdob Slovensko bolo preto charakteristick prelnanie hlavnch znakov oboch fz priemyselnej revolcie. V praxi to znamenalo, e naprklad rozmach parnho pohonu a budovanie hutnctva, textilnho priemyslu a potravinrstva napredoval ruka v ruke so zavdzanm elektrickho pohonu a s vstavbou modernch podnikov elektrotechnickho
Petrochemick zvod Apollo v Bratislave
31
Gbely an vee a prevdzkov budovy
alebo petrochemickho priemyslu. Hospodrsky boom vak zasiahol iba niektor reginy, km cel oblasti Slovenska ostvali takmer plne mimo dosahu prvej industrializanej vlny. Uveden protiklady boli do znanej miery vsledkom cieavedomej hospodrskej politiky uhorskej vldy. Jej innm nstrojom sa stali tzv. industrializan zkony z rokov 1888 a 1907. Tie poskytovali sbor ekonomickch stimulov na oivenie zakladateskej vlny v priemysle a prilkanie investci zo zahraniia, najm formou daovch av, vhodnch dopravnch tarf, ttnych verov a za uritch podmienok aj priamych ttnych dotci. Temp rastu priemyselnej vroby v Uhorsku od zaiatku nho storoia a do I. svetovej vojny boli na vtedajiu dobu impozantn, v priemere 7,3 % rone, v eurpskych krajinch bolo vyie u len v Rusku. Avak dlh zaostvanie Uhorska znemoovalo vyrovna nskok nielen najvyspelejch zpadoeurpskych krajn, ale i zpadnej asti habsburskej monarchie, najm rakskych oblast a eskch krajn. V Uhorsku, kde ilo pred vojnou 6,5 % eurpskej populcie, sa priemysel v celoeurpskej priemyselnej vrobe podieal len chudobnm 1,5 %. Slovensko dosahovalo 50 % priemernej eurpskej priemyselnej produkcie na 1 obyvatea. Prostrednctvom udeovanch vhod tt ovplyvoval geografick rozmiestnenie priemyslu. Hlavnm cieom bolo sstredi jadro najmodernejch
priemyselnch odvetv do aglomercie hlavnho mesta Budapeti alebo aspo na zem dnenho Maarska. Na Slovensku patrili medzi privilegovan reginy juhozpadn a severozpadn oblasti krajiny, kde sa rozvjal najm ahk, celulzovo-papierensk a chemick priemysel a bansk reginy strednho a vchodnho Slovenska s banskm a hutnckym priemyslom. Najpriemyselnejou asou Uhorska po Budapeti bolo zemie Liptovskej, Spiskej, Gemerskej, Zvolenskej upy, kde sa nachdzali okresy, prekraujce 40 % podiel osb zrobkovo innch v priemysle. Aj v najvyspelejch reginoch vak bol priemysel rozptlen a vytvral len aksi industrializovan ostrovy, akmi boli naprklad Krompachy, Podbrezov, Ruomberok, ilina a, samozrejme, Bratislava. Na Slovensku sa roku 1913 vyrobilo 18,3 % celkovej hodnoty vroby v priemysle Uhorska. Z pomerne chudobnho priemyselnho dedistva po Uhorsku Slovensko prevzalo najv diel v odvet-
v celulzy a papiera 53,7 % a v textilnej vrobe 33,7 %. Z ostatnch odvetv mu pripadlo viac ako 20 % ete v eleziarstve a v kovospracujcom priemysle, v drevrstve a koiarskej vrobe. Vznam vak mal aj chemick priemysel (17,7 %), potravinrstvo (15,1 %) a priemysel siliktov (sklo, porceln, cement (19,5 %). Niekdajia slva aby rd s obsahom farebnch kovov, najm zlata, striebra a medi, vak u od konca 19. storoia upadala v dsledku vyerpania zsob a poklesu svetovch cien. Urit nhradu predstavovalo slovensk elezorudn banctvo, sstreujce 57 % uhorskej produkcie. Vo sfre nerudnho banctvo Slovensko zohrvalo dleit lohu v abe magnezitu a soli. Zanalo sa s hnedouhonm banctvom a s abou ropy. Vldna uhorsk politika s jasnm zmerom presva aisko spracovateskho priemyslu a progresvnych oblast vroby na zemie dnenho Maarska mala u od konca 19. storoia neblah vplyv na skladbu priemyslu Slovenska. Nzorn prklad predstavoval vvoj v hutnctve eleza. Podiel Slovenska na celouhorskej vrobe surovho eleza klesol v rokoch 1899 1913 z 57 % na 30 % a na vrobe ocele z 26 % na 20 %. Najslabie ohnivko priemyselnho rozvoja na Slovensku predstavovalo strojrstvo, najm jeho modern odbory, ako bola vroba lokomotv a alch dopravnch prostriedkov. Roku 1913 sa na zem Maarska vyrobilo 85 % hodnoty strojrskej produkcie Uhorska, km na Slovensku len 4 %. Z modernch oblast strojrstva a z alch odvet-
Trenn textilka Tiberghien
32
v druhej priemyselnej revolcie by sme roku 1913 nali iba ojedinel, napriek tomu ale moderne vybaven zvody elektrotechnickho a petrochemickho priemyslu v Bratislave (Siemens-Schuckert, Apollo), zvod na textiln stroje v Ruomberku, na sejacie stroje v Luenci, ako aj cementrne na Pova alebo vek zvodn elektrrne v textilnch a hutnckych podnikoch. Problmy v skladbe priemyslu mali vea spolonho so situciou v eskch krajinch. Disproporcie vak boli v podmienkach Slovenska podstatne hlbie. Km v eskch krajinch spoval problm v miere zastpenia jednotlivch odvetv pri celkovej odvetvovej vyspelosti priemyslu, na Slovensku niektor kov oblasti priemyslu takmer plne chbali, naprklad spomnan strojrstvo. Pre al vyven rozvoj hospodrstva boli uveden skutonosti krajne nebezpen.
Celulzka v iline
Robotncke domy Mautnerovch bavlnrskych zvodov Ruomberok
Vntorn skladbu priemyslu a vekostn truktru zvodov na Slovensku pred rokom 1918 najvernejie vystihuje stanie ivnostenskch zvodov z roku 1910. Vzhadom na poet innch osb malo v tovrenskom priemysle roku 1910 najv podiel potravinrstvo (14,4 %) a z alch odvetv textiln priemysel, drevrstvo, banctvo a hutnctvo (11,3 a 11,7 %). Celkom v tchto elnch odvetviach pracovalo takmer 61 % potu v priemysle innch osb, km naprklad v strojrstve a v chemickom priemysle spolu iba 6,1 % osb. Nebezpen symp-
tmy disproporcie vykazovala aj vekostn skladba zvodov. Z vysokho potu 67 tisc ivnostenskch zvodov sa len 639 mohlo hlsi za tovrensk, o poda sdobch kritri znamenalo, e mali viac ako 20 innch osb vrtane technickch a vedcich pracovnkov. Za tovrensk v dnenom slova zmysle mohli by oznaen len podniky s viac ako sto zamestnancami. Takch bolo na zem Slovenska len 139. Podiel Slovenska na celkovom stave tovrenskch podnikov v Uhorsku pritom od zaiatku 20. storoia klesal. Magick hranicu tisc innch osb prekroilo v sledovanom roku iba osem kovch podnikov, ktor sasne patrili k najvznamnejm v Uhorsku. Boli medzi nimi hutncke komplexy v Podbrezovej a Krompachoch, textilky v Ruomberku a iline, eleznin dielne vo Vrtkach, ako aj potravinrske zvody cukrovar v uranoch a tabakov tovre v Koiciach. Niektor z uvedench vekozvodov sa po roku 1918 zalenili medzi najvie svojho druhu aj v hospodrstve SR. Osobitne treba uvies textiln zvody Mautner v Ruomberku a cukrovar v uranoch. Ke zoberieme do vahy, e prve v textilnom priemysle a cukrovarnctve predstavovali esk krajiny svetov vemoc, uke sa nm v plnom svetle problm alieho vvoja slovenskho hospodrstva. V textilnom a potravinrskom priemysle, ako aj v niektorch alch odvetviach, predbehlo Slovensko esk krajiny po strnke koncentrcie aj technickej rovne vroby. V protiklade k uvedenm skutonostiam bol nzky podiel Slovenska na celkovom objeme priemyselnej vroby novej SR. Vo vetkch
ivnostiach na Slovensku pracovalo poda tatistiky pribline 216 000 osb, z oho na tovrensk zvody pripadalo zhruba 86 000 osb. Podiel Slovenska na vetkch ivnostenskch zvodoch budcej SR, bez Podkarpatskej Rusi, dosahoval z hadiska potu innch osb asi 10 %. V prpade zvodov tovrenskho charakteru sa vak pohyboval iba na rovni 8 % a 8,5 %. Podiel vy ako 10 % bol len v drevrskom priemysle, potravinrstve a hutnctve. Naproti tomu v textilnom, chemickom alebo strojrskom priemysle malo Slovensko okrajov zastpenie. Na jeho zem sa pritom nachdzal najv textiln zvod SR a jeden z najvznamnejch chemickch podnikov strednej Eurpy Dynamit-Nobel v Bratislave. Ke teda priemysel na zem Slovenska s jeho vntornmi paradoxmi vstpil do spolonho ekonomickho priestoru s mohutnm priemyslom eskch krajn bol to krok do jamy levovej a zaiatok akho zpasu o preitie.
Ponohospodrstvo
Vznamnejiu lohu ne v priemysle malo Slovensko v rmci SR zohra v ponohospodrstve, kde pracovali takmer dve tretiny zrobkovo innch osb. Rozsiahle vmery rodnej pdy s pomerne intenzvnou ponohospodrskou vrobou na juhu a juhozpade krajiny vytvrali povrchn dojem, e Slovensko by sa mohlo sta obilnicou novho ttu. Uveden predpoklady sa vak potvrdili iba iastone. Skladba pdneho fondu bola menej priazniv, ne sa na prv pohad zdalo.
33
Ponohospodrska vroba, zodpovedajca dosiahnutmu stupu industrializcie, skrvala ete ostrejie kontrasty ne mlo rozvinut priemysel. Pokia ilo o bonitu pdy, pripadlo naprklad v eskch krajinch takmer 93 % plochy vetkch pd na kvalitnejie pdy vo vke do 750 m, km na Slovensku to bolo len asi 82 % plch. Z celkovej vmery ponohospodrskej pdy sa v eskch krajinch 63 % vmery nachdzalo v rodnejch reprskych a obilninrskych oblastiach, km na Slovensku len asi 50,5 % plch. Kontrasty rovne ponohospodrskej vroby vystupovali do popredia najm v porovnan situcie na juhozpade a severe krajiny. Historik Roman Holec uvdza, e najvyia intenzita ponohospodrskej vroby v Uhorsku bola prve na vekostatkoch junho a juhozpadnho Slovenska, kde sa v irom meradle uplatnila hlbok aj parn orba, priemyseln hnojiv a ivona vekovroba s vysokou rovou plemenrstva a veterinrstva. Vmera ornej pdy tu vzrstla rozoranm horov a prechod k modernmu striedavmu systmu obrbania pdy tu bol v podstate ukonen. pikov agrotechnick postupy sa dosahovali najm pri pestovan cukrovej repy, sladovho jamea a alch technickch plodn. Tunajie ponohospodrstvo sa vo vekom meradle zapojilo do trhovch vzahov s hlavnou orientciou na metropoly monarchie. Na severe Slovenska, len niekoko kilometrov od priemyselnho Ruomberka, vak mohol sasnk na oravskom vidieku pozorova ronkov obrbajcich pdu dre-
Mltenie obilia
venm pluhmi, stredovekm trojponm systmom. Vnimkou nebolo ani vyuitie prastarej dvojponej sstavy. Podiel horov na rozlohe ornej pdy dosahoval na Orave a 30 %. Rozren bol malochov dobytka, ktorho priemern vhy patrili k najnim v Uhorsku. Ponohospodrska vroba zaostvala svojou rovou za uhorskm priemerom vo viacerch smeroch aj v Liptovskej, Trenianskej, Hontianskej, Novohradskej a Zemplnskej upe. Naprklad podiel horov na vmere ornej pdy klesol do roka 1915 v celoslovenskom meradle asi na 11 %, ale uhorsk priemer u predstavoval 8,9 %. Vek regionlne rozdiely vystupuj na povrch pri celkovej charakteristike technickej zkladne ponohospodrstva pred prvou svetovou. V najproduktvnejch a stredne vyspelch oblastiach sa zavdzala celoelezn technika (napr. pluhy a brny). Zrove sa uplatnili mechanizan prostriedky, ako sejaky, kosaky, samoviazae a acie stroje. Parn pluhy boli vhodn len pre rovinat oblasti, preto ich najvy poet predstavoval len okolo 100 kusov. Podstatne rozrenejie bolo parn mltenie. Roku 1915 pracovalo na Slovensku asi 2500 parnch mlaiek, z oho najmenej 1500 pripadalo na juhozpadn Slovensko. Okrem toho sa vyuvalo pribline 1600 mlaiek
Elektrifikovan obec
s inm motorovm pohonom a asi 18 000 gpovch mlaiek. Objavili sa u aj prv traktory. Rozhodujcim druhom pohonu vak ostvala an sila zvierat a udskch svalov. Roku 1911 pripadalo asi na 350 tisc hospodrstiev Slovenska 532 tisc kusov kon a volov. V spotrebe priemyselnch hnojv boli tie vek rozdiely. Na vekostatkoch juhozpadnho Slovenska dosahovalo vyuitie superfosftov 25 kg na hektr. Inde bol tento pomer podstatne ni. Zaalo sa aj so systematickou meliorciou, regulciou riek a hradenm bystrn. V porovnan so svetom vak tento proces zaostval. V ase vzniku SR bolo na Slovensku 20 tisc ha meliorovanej pdy, ale iba 7 km hradench bystrn. Brzdou rchlejieho rozvoja ekonomiky krajiny, bolo aj mnostvo feudlnych preitkov, protiklad medzi asto neproduktvne premrhvanm bohatstvom hstky aristokratickch rodn, ktor mali majetky neraz vie ako dnen okresy, a sttiscovmi potami dedinskej chudoby, ijcej na rovni naturlneho hospodrenia. Najvie kontrasty v ivote ponohospodrskeho vidieka na Slovensku pred prvou svetovou vojnou spovali v skladbe vlastnctva pdy. Kontrastn rozdiely v drbe pdy vak boli charakteristick pre cel monarchiu vrtane eskch krajn. Protiklady na zem Slovenska vak dosahovali krajn polohy a spjali sa s viacerm feudlnymi preitkami. Ilo najm o platnos ustanovizne fideikomis, ie nescudzitenosti achtickej pdy a pretrvvanie uritch foriem poddanskch povinnost. Na achtick a cirkevn latifundi s vmerou nad 575 ha pripadalo asi 30 % obhospodarovanej pdy. Vidiek Slovenska si odovzdvali z otca na syna achtick rody, ako naprklad Plffyovci, Coburgovci alebo Andrssyovci. Uveden rody ovldali pdne vlastnctvo v celkovej vmere takmer 270 tisc ha. Majitelia latifundi mali pritom
34
minimlny podiel na celkovom pote vlastnkov pdy (pribline 0,1 %). Na druhej strane sa prehlbovala roztrietenos vlastnctva pdy na povestnch vkoch rol, a to najm v zaostalch oblastiach Slovenska, kde tradin spsob dedistva pdy umooval deli hospodrstva a na absurdne mal asti. Drobn ronci s hospodrstvami do 5,7 ha, ktor tvorili asi 70 % majiteov pdy, vlastnili pribline 10 % celkovej vmery ornej pdy, lesov a pasienkov. V skladbe ponohospodrskych vrobcov zaostval najm vvoj strednho stavu, ie novej vrstvy farmrov a podnikateov na pde s modernmi hospodrstvami v rozmedz 20 a 150 ha, ktor boli hybnou silou rozvoja ponohospodrstva vo vyspelch krajinch zpadnej Eurpy. Zrove sa na Slovensku rozirovala skupina nemajetnho ponohospodrskeho obyvatestva, pozostvajca z rznych kategri eliarov a alch ronkov odkzanch na prenajmanie pdy, ako aj z ponohospodrskych robotnkov. Uveden skupina stla na najniom stupni pyramdy zrobkovo innho obyvatestva a poet jej prslunkov na zklade stania udu z roka 1910 mono stanovi asi na 550 tisc osb. Bola charakteristickm plodom zaostvania industrializcie a prejavom agrrneho preudnenia vidieka. Produktivita prce v ponohospodrstve Slovenska aj napriek pomalmu vvoju niektorch oblast krajiny rstla a uskutoovali sa prevratn demografick zmeny. Km roku 1900 jedna zrobkovo inn osoba v ponohospodrstve staila obrobi 2,44 ha, roku 1910 to u bolo 2,73 ha. Vznikal prebytok pracovnch sl. Mlo rozvinut priemysel nestail oderpva prrastky obyvatestva. Populan tlak na pdu ntil ud k ekonomickmu vysahovalectvu. Na-
Bratislavsk eleznin stanica http://www.slanec. huu.cz/menu/vitajte/ kosicka-stanica-v-19storoci
stal smutne znmy exodus obyvatestva najm z hladovch reginov strednho a vchodnho Slovenska do zpadnej Eurpy a najm do zmoria. Len v rokoch 1905 a 1914 sa z dnenho zemia Slovenska vysahovalo okolo 300 000 osb. Do roku 1914 malo iba rsko vyiu mieru vysahovalectva. Po vzniku SR bolo ponohospodrstvo Slovenska porovnaten s vyspelou ponohospodrskou vrobou eskch krajn len vo svojich najproduktvnejch reginoch. Do budcnosti mohlo plni lohu dodvatea rastlinnej a ivonej produkcie na rozvinut esk trh. Predstavy, e by sa malo sta motorom ekonomickho rozvoja Slovenska vak nezodpovedali skutonosti.
Slovensk infratruktra
Dopravn systm Slovenska, zdeden z uhorskch ias, tvorila predovetkm eleznin sie. Jeho dka vzrstla do roka 1915 na 3219 km, o predstavovalo takmer 90 % dky eleznc na konci 20. storoia. Dosiahnut rozvoj elezninej siete bolo mon smelo porovnva s rovou v zpadnej asti bvalej mo-
Koick eleznin stanica
narchie. Na zem SR mali eleznice Slovenska podiel 28 %. Na 100 km2 pripadlo 6,1 km elezninch trat, km v eskch krajinch 12,3 km. Vzhadom na poet obyvateov bol vak rozdiel podstatne men. V prepote na 10 000 obyvateov malo Slovensko 12,7 km eleznc a esk krajiny 14,4 km. Zmena hospodrskych podmienok po vzniku SR vak vsledky predolho rozmachu do znanej miery devalvovala. Prispela k tomu jednoznan orientcia elezninho systmu na centrlnu oblas Uhorska, ktor bola ete rigorznejia ne orientcia eleznc na Viede v Predlitavsku. ivotne dleit spojenie dvoch ast novej SR zabezpeovala jedin vznamnejia tra, a to koicko-bohumnska eleznica. Ostatn hlavn trate smerovali do Budapeti a po zniku Uhorska boli vetky preruen ttnou hranicou. Niektor eleznin spojenia v rmci Slovenska tmto zanikli. Okrem novch transverzlnych trat medzi vchodnou a zpadnou asou ttu bolo preto nutn na Slovensku dobudova chbajce eleznin seky. Slovensko zrove zdedilo po Uhorsku vek podiel skromnch trat s vysokmi dopravnmi tarifami. Roku 1921 tvorili skromn trate v eskch krajinch 29 % dky eleznc, na Slovensku vak takmer 49 %. V eskch krajinch sa roku 1920 prepravilo na skromnch elezniciach asi 17 % objemu tovaru, km v prpade Slovenska prelo po skromnch tratiach a 65 % objemu nkladnej dopravy. lohou ttu bolo o najskr odkpi skromn trate od vlastnckych spolonost a zni tarify. Vek podiel skromnch eleznc brnil aj tzv. prepotaniu tra35
Prevoz turbny do koickej Mestskej elektrrne
t, ie zniovaniu tarf v zvislosti od prekonanej dopravnej vzdialenosti. Tarify sa museli stanovi na trati kadho vlastnka znovu bez ohadu na dovtedy prekonan vzdialenos, o zvyovalo nklady. Prvoradou lohou po vzniku SR bolo normalizova pomery na eleznici, poznaen dlhm obdobm vojny, ale najm bojovmi operciami v prvch mesiacoch existencie novho ttu. Slovensko malo pred prvou svetovou vojnou aj pomerne rozsiahlu sie cestnch komunikci v dke 14 147 km.. Pozostvala zo ttnych, upnch a tzv. vicinlnych ciest pod sprvou okresov. Ich rove vak nezodpovedala potrebm rozvoja motorovej dopravy. Roku 1918 brzdilo cesty Slovenska len 143 motorovch vozidiel. Podobne ako eleznin trate, aj cestn sie vyadovala zmenu orientcie hlavnch ahov zo severo-junho na vchodo-zpadn smeru. Bolo tie nutn pottni najdleitejie cestn seky a urchlene dostava chbajce cestn spoje. Prostrednctvom krtkeho seku Dunaja bolo Slovensko zapojen aj do rozvinutej eurpskej rienej dopra-
vy. Mnostvo tovaru preloen na tomto seku rieky v dvoch mench prstavoch v Bratislave a Komrne vak tvorilo iba zlomok celkovho objemu dunajskej nkladnej dopravy. Po roku 1918 vznam oboch prstavov podstatne vzrstol. Stali sa hlavnou brnou obchodu s Balknom a nsledne aj s Blzkym vchodom. Z ostatnch oblast infratruktry a telekomunikci najalej dospel vvoj telegrafnej siete, km procesy telefonizcie a elektrifikcie sa iba rozbiehali. Poda najnovej syntzy medzivojnovch dejn techniky slilo roku 1918 potrebm pribline 3500 slovenskch obc 503 telegrafnch stanc, 450 telefnnych stanc a 857 potovch radov. Roku 1913 pripadlo na jednho obyvatea Slovenska 31 napsanch listov rone. Elektrifikcia sa nachdzala v ranej tzv. loklnej fze rozvoja. Do vzniku SR sa podarilo elektrifikova 2,2 % z celkovho potu sdiel Slovenska, v ktorch ilo 14 % obyvateov. Pribline 40 mench elektrifikanch podnikov napojilo v 75 mestch a ob-
ciach na elektrick siete asi 1600 odberateov. Hlavn as celkovho intalovanho vkonu elektrrn 84 MW roku 1918 bola sstreden v zvodnch centrlach. Podiel elektrifikanch podnikov na uvedenom vkone dosahoval 17 %. S prpustnou dvkou zjednoduenia mono poveda, e Slovensko v ase vzniku SR tvorilo aksi prechodn zemie: vrazne zaostvalo za rozvinutmi krajinami zpadnej aj strednej Eurpy, avak ani zaleka nepatrilo medzi najzaostalejie eurpske oblasti. Km esk kraje boli akmsi najvchodnejm predpolm zpadnej kapitalistickej industrilnej civilizcie, ale stli o stupienok niie za jej pikou, Slovensko zase tvorilo zpadn, vysunut str tej chudobnejej polovice Eurpy.
Mgr. Miroslav Sabol, PhD. (1974), vedeck pracovnk Historickho stavu SAV v Bratislave. Pracuje v oddelen dejn vedy a techniky, zaober sa dejinami 20. storoia. Je autorom monografie Elektrifikcia v hospodrskom a spoloenskom ivote Slovenska 1938-1948 (2010) a spoluautorom prce Vojnov kody a rekontrukcia Slovenska 1944-1948 (2011).
erpacia stanica Apolky
36
Cesta za hospodrskou samostatnosou

Hospodrska autonmia Slovenskej krajiny v rokoch 1938/1939
PeteR MiKO
Hospodrsky charakter jednotlivch oblast eskoslovenska bol u od jeho vzniku v roku 1918 diametrlne rozdielny. Slovensk as republiky sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storoia snaila viac i menej spene adaptova na nov hospodrskopolitick situciu. Postupne sa zvyujce investcie do slovenskho priemyslu v druhej polovici 30. rokov, ale vemi vrazne ovplyvnila predovetkm zmena geopolitickej situcie v Eurpe. Tlak nacistickho Nemecka vystil a do prijatia mnchovskho dikttu, ktor preduril politick a sasne aj hospodrsku budcnos Slovenska.
ilina vyhlsenie autonmie (6.10.1938) Zdroj: http://www.oskole.sk/?id_cat=8&clanok=10061
Po dlhoronch snahch predstaviteov HSS a SNS o zskanie autonmie pre Slovensko na zklade Pittsburskej dohody sa dan skutonos podarilo naplni 6. oktbra 1938 vyhlsenm ilinskho manifestu. Vrazn zmeny v politickej oblasti nemohli obs ani hospodrsku strnku existencie Slovenskej krajiny. Prijatm autonmie Slovenskej krajiny zskala slovensk strana kompetencie na vlastn hospodrske spravovanie. Tto hospodrska samostatnos, samozrejme,
nebola pln a do znanej miery ete zvisela od strednej vldy v Prahe. Medzi zkladn problmy novej intitcie patrilo zorganizovanie samostatnho hospodrskeho radu ministerstva hospodrstva, vyjasnenie finannch a kompetennch problmov s strednm ministerstvom i vypracovanie hospodrskeho plnu pre spen rozvoj slovenskho hospodrstva. Na presadenie a realizovanie uvedench plnov pri rozvoji slovenskej ekonomiky bolo nevyhnutn
v prvom rade zriadenie hospodrskeho orgnu potrebnho na riadenie ekonomickch otzok. Otzka slovenskho ministerstva hospodrstva sa rieila v oktbri 1938 medzi eskoslovenskou vldou a slovenskmi ministrami. Poda uzatvorenej dohody prebralo slovensk ministerstvo hospodrstva pod svoj patront zleitosti tkajce sa Slovenska, ktor predtm patrili do kompetencie eskoslovenskho ministerstva ponohospodrstva, obcho37
Za t nau autonmiu Zdroj: http://www.oskole. sk/?id_cat=8&clanok=10061
du, verejnch prc a financi. Prpadn otzky, ktor boli predloen ete pred 7. oktbrom 1938, sa stle rieili na ministerstve ponohospodrstva v Prahe, za spoluasti a so shlasom slovenskej sekcie tchto ministerstiev. Poda oficilnej dohody vybavoval konkrtne spisy kad tvrtok medzi 8. 12. hodinou slovensk minister hospodrstva Pavol Teplansk. radovanie a psanie listn sa uskutoovalo v slovenine. Pokia nebolo mon zabezpei slovensk znenie nariadenia, musel sa spis prepsa. Odpis kadho nariadenia bol nsledne zaslan na Ministerstvo hospodrstva Slovenskej krajiny. Vybavovanie bench a novch zleitost sa u realizovalo na Ministerstve hospodrstva Slovenskej krajiny v Bratislave.
Hospodrske rezorty
Ministerstvo hospodrstva bolo poda konkrtnych zleitost rozdelen na prezdium a tyri rezorty. Do psobnosti ponohospodrskeho rezortu patrila agenda tkajca sa predtm ministerstva ponohospodrstva. Rezort obchodu, priemyslu a ivnost spravoval zleitosti vybavovan predtm ministerstvom obchodu. Do psobnosti rezortu verejnch prc prinleala agenda vybavovan predtm ministerstvom verejnch prc a rezort financi prevzal agendu ministerstva financi. Z kompetenci poslednho rezortu ministerstva hospodrstva boli vyat spolon financie a monopoln podniky. Pri prerozdeovan kompetenci v oblasti hospodrstva nastvali mnoh problmy hlavne pri rieen finannch otzok. plne sa napr. nepodarilo vyriei otzku pouitia verov zo ttneho rozpotu pre rok 1938 slovenskm ministerstvom hospodrstva. Z tohto dvodu
38
disponovalo vermi zo ttneho rozpotu eskoslovensk ministerstvo ponohospodrstva. Z tchto prostriedkov sa financovali aj vdavky na zamestnancov ministerstva ponohospodrstva psobiacich na Slovensku. Prerozdeovanie verov rieila na svojom zasadnut 12. oktbra 1938 ministersk rada. Poda jej uznesenia sa poverilo ministerstvo financi v Prahe zistenm relneho stavu nevyerpanch verov ttneho rozpotu. Do sprvy bolo potrebn zapota oakvan znenie ttnych prjmov asi o 40 %. Predloen materil mal by po dohode so slovenskm ministerstvom hospodrstva zkladnm rmcom hospodrenia slovenskch lenov vldy do 31. decembra 1938. Konen podiel Slovenska na veroch ttneho rozpotu pre rok 1938 bol napokon schvlen na zasadnut vldy republiky esko-Slovenskej 25. novembra 1938. Prijatou dohodou prelo hospodrenie s nevyerpanmi vermi do rk slovenskch ministerstiev. Pri erpan finannch prostriedkov bolo ete potrebn poka na zoznamy konkrtnych vdavkov, ktor mali do konca novembra 1938 spracova stredn orgny v Prahe. Pri plnovan ttneho rozpotu na rok 1938 sa, samozrejme, nepotalo s vykonvanm vldnej moci na Slovensku a z tohto dvodu sa zvili nevyhnutn vdavky prve na vykrytie tejto poloky. Zriadenie slovenskch strednch orgnov nemohlo by vykryt z verov urench pre prask rady, pretoe Slovensku z nich nebola vyslen prslun kvta. Nepredvdan vdavky vznikli pre-
dovetkm pri vybavovan a zariaovan radnch miestnost a pri vych potrebch na administratvu. Kee v veroch Slovenskej krajiny pre tvrt tvrrok 1938 neboli potrebn financie, mali sa zaisti v sporch jednotlivch rozpotovch kapitol. Na jese 1938 sa pri novom ttoprvnom usporiadan esko-Slovenska vynoril ako vemi vny problm nov ttny rozpoet. Rokovania o zkladnom finannom zkone ttu neboli jednoduch a jeho schvlenie si vyiadalo mnostvo stretnut. Prprava ttneho rozpotu a komplikcie s tm spojen posunuli jeho praktick prijatie a na februr 1939. Koncipovanie ttneho rozpotu poznaili hospodrske problmy. Na jednej strane sa pripravoval spolon rozpoet, na strane druhej sa malo poda vlastnch rozpotov hospodri v eskch krajinch, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Spolon rozpoet vyhlasovalo vldne nariadenie . 38 zo 16. februra 1939 a do platnosti vstpilo 20. februra 1939. Od 1. janura sa hospodrilo na zklade vldneho nariadenia . 332/1938 o doasnom veden ttneho hospodrenia. Prijat slovensk rozpotov deficit si naliehavo vyadoval pomoc strednej vldy. Pri finannch rokovaniach o vke prspevkov krajn do spolonho rozpotu v polovici februra 1939 v Prahe stredn vlda naznaila ochotu zni slovensk as vdavkov. Bola tu vak podmienka preukza lojalitu k ttu a tlmi snahy radiklov. Slovensk autonmna vlda bola odkzan na stredn pokladnicu a o pridelenie finannch prspevkov musela vyjednva. Pri rokovaniach kldla stredn vlda rzne podmienky politickho a hospodrskeho charakteru. Prevldalo presvedenie, e ben zdroje verejnch financi
Slovensk krajinsk vlda december 1938 Zdroj: Mzeum SNP
Slvnostn zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny - janur 1939
Slovenska nemu stai na krytie nkladov autonmnej sprvy. Mnostvo tchto zdrojov nebolo celkom znme a o mnohch sa hovorilo len na zklade dohadov. Koncom februra 1939 sa slovensk autonmna vlda rozhodla vypsa piku hospodrskej obrody, ktor mala do istej miery zabezpei chbajce finann zdroje.
Riadenie financi
Dleitm krokom pri budovan finannej sfry krajiny bolo prispsobenie truktry Nrodnej banky eskoslovenskej novej prave ttoprvneho postavenia Slovenskej krajiny. Z tohto dvodu vznikla poiadavka na zmenu kompetenci odboky nrodnej banky v Bratislave. Ako hlavnmu stavu pre Slovensko jej mali podlieha vetky poboky nrodnej banky na Slovensku. Nvrhom slovenskej vldy na reorganizciu Nrodnej banky esko-Slovenskej sa zaoberala bankov rada 20. decembra 1938. Slovensk nvrh na rokovan prezentoval guvernr Karel Engli. Na zasadnut bankovej rady sa nepodarilo vyriei zkladn slovensk poiadavky, vzhadom na nedostaton kompetencie lenov bankovej rady a potrebu zmeny prslunch zkonov. Zstupcovia slovenskch peanch kruhov poadovali zska prislchajci podiel vo veden banky. Ich snahou bolo presadi tyroch Slovkov do bankovej rady, z ktorch jeden mal by menovan ako viceguvernr. Spolu by takto vytvorili slovensk bankov radu. Brati-
slavsk fililka sa mala pretvori na Hlavn stav pre Slovensko s prvomocou riadi verov opercie na Slovensku. Jeho vedenm mala by poveren slovensk obchodn sprva. Zrove iadali obsadi miesta v oddeleniach praskho stredia. Konenm vsledkom tchto snh bolo zvolenie Fraa Tisa za lena bankovej rady a Jozefa Rybra za lena revidujceho vboru na valnom zhromaden v januri 1939. Vo februri 1939 bol za viceguvernra NB-S vymenovan Jozef Fundrek. alie pripravovan organizan zmeny sa u nestihli uskutoni. Kvalitatvne nov obdobie v slovenskom bankovnctve nastalo po vyhlsen Slovenskho ttu, ke po prvkrt v histrii vznikla slovensk centrlna banka. Finann zleitosti Slovenskej krajiny malo spoiatku v kompetencii ministerstvo hospodrstva a konkrtne jeho sas rezort financi. truktra ministerstva hospodrstva sa ale postupne menila a nov organizan systm u potal so samostatnm ministerstvom financi. Nov ministerstvo financi prevzalo psobnos ministerstva financi v Prahe a generlneho finannho riaditestva v Bratislave. Do psobnosti ministerstva patril aj finann dozor
Karel Engli (1880 1961) Zdroj: http://zpravy. idnes.cz/nejen-vtyto-dny-je-k-uzitkuodkaz-politika-a-ekonoma-karla-englise-10n-/kavarna. aspx?c=A110614_130247_kavarna_chu
nad vetkmi finannmi intitciami, zvodmi a poisovami. Po zriaden ministerstva financi sa prvm ministrom stal Pavol Teplansk. V tom istom ase dolo k zmene na poste ministra hospodrstva, do ela ktorho sa postavil Mikul Pruinsk. Od 1. janura 1939 sa poda zkona o autonmii Slovenskej krajiny takisto osamostatnila tovn a pokladnin sluba, m vznikla povinnos rozdelenia vkazov pre spolon prjmy a vdaje druhej -SR a poloky prislchajce jednotlivm astiam republiky. Pri poukazovan prostriedkov vak nastvali vemi asto komplikcie, ktor sviseli hlavne so skutonosou, e o prideovan financi sa rozhodovalo hlavne v Prahe. ttne prostriedky sa mohli poui iba na hradu vdajov zaloench na prvnych tituloch a na udranie chodu verejnej sprvy. Z tohto dvodu nebolo mon ttnymi peniazmi podpori napr. spolky, stavy i rzne spoloensk a cirkevn intitcie (Matica slovensk, Slovensk liga a i.). Nsledne dochdzalo k hromadeniu poiadaviek slovenskch rezortov na finann podporu, ktor im vinou nebola poskytnut. Vsledkom bol neustly nedostatok financi na slovenskch ministerstvch a spory s strednou vldou.
Slovensko-nemeck rokovania
Hospodrska zvislos slovenskej autonmnej vldy od praskho centra postavila pred slovenskch predstaviteov otzku hadania alternatv pre hospodrsku spoluprcu. Vzhadom na dominantn
39
Guvernr SNB Imrich Karva s prezidentom Jozefom Tisom
postavenie Nemecka v stredoeurpskom priestore sa ako jedin relny partner javilo nacistick Nemecko. Finann a hospodrska slabos z tohto dvodu nevyhnutne smerovali k rokovaniam s Nemeckom s cieom poskytnutia hospodrskej pomoci. Nemeck strana tto situciu, samozrejme, chcela prioritne vyui na rozpad druhej -SR. Prv kontakty medzi predstavitemi krajn prebehli u v oktbri 1938. Po rokovan s Ferdinandom uranskm 12. oktbra 1938 prejavil maral Herman Gring, vedci radu pre tvorron pln, ktor bol zodpovedn za zabezpeenie surovn pre nacistick hospodrstvo, 14. oktbra nzor, e Slovensko sa v priemyslovej vrobe plne prispsob Nemecku. Nafta, elezn ruda, rudy vzcnych kovov dleitch pre vojnovo-hospodrsky priemysel boli v skutonosti hlavnmi artiklami, o ktor malo nacistick Nemecko zujem. Nemecko robilo u poas autonmie ekonomick prieskum a videlo v Slovensku vhodn doplujci lnok tvorronho plnu. Hovor o tom aj jedna z prvch analz, monost ovldnutia slovenskho hospodrstva. Ilo o memorandum dr. Kurta Rabla, poverenca stredne nemeckch menn pri Deutsche
Vstavba elezninej trate Bansk Bystrica - Doln tuba
Partei (DP) a fa siete SD na Slovensku z 30. oktbra 1938. Memorandum otvorene priznvalo, e cieom naej politiky voi Slovensku je o mono najrchlejie a pln zalenenie krajiny do tvorronho plnu. Proklamovalo postult na nahradenie eskho hospodrskeho vplyvu na Slovensku nemeckm. Postupne sa tak nemeck predstavitelia snaili zaviaza si slovensk stranu pre hospodrsku podporu pripravovanch agresvnych vojnovch plnov. Hlavnou pomocou, ako sa neskr ukzalo, bolo hlavne vyuitie slovenskho akho a drevrskeho priemyslu. Ndeje vkladan do surovinovch zdrojov Slovenska sa vzhadom na nzke zsoby surovn nenaplnili. Po Hitlerovom vyjadren, e ilinsk dohodu repektuje ako provizrium, sa rska vlda snaila o hospodrske prenikanie na Slovensko vtan slovenskmi radiklmi. V dsledku zkej hospodrskej zvislosti Slovenska od strednej vldy, vyplvajcej zo zkona o autonmii, vak hospodrska spoluprca s Nemeckom ostala v zkych medziach (prepojenos hospodrskej a finannej politiky nedovoovala slovenskej autonmnej vlde vystupova na medzinrodnej rovni ako nezvisl hospodrsky subjekt).
Hospodrske vzahy dohodnut poas rokovan F. uranskho s Hitlerovm hospodrskym expertom W. Kepplerom v Berlne v polovici novembra 1938 sa ukzali ako nerelne (pred 14. marcom 1939 ete nedolo k silnejiemu angaovaniu nemeckho hospodrstva na Slovensku). Rska vlda sa musela vyda korektnou cestou prostrednctvom strednej vldy v Prahe alebo cez skromn hospodrske kanly. Stle vak latentne ponkala slovenskm predstaviteom monos poskytnutia finannej pomoci. Tto ponuka bola, samozrejme, podmienen vyhlsenm samostatnosti Slovenska, ktor by dopomohla k vntornmu rozkladu eskoslovenska. Ubdajca ochota strednej vldy bez dostatonch politickch garanci poskytn finann pomoc, nedostatok kapitlu a zrove tlak zintenzvujcej sa separatistickej politiky ntili aj umiernench slovenskch politikov, napriek rastcemu nemeckmu vplyvu a z toho vyplvajcich politickch zvzkov, odporui prijatie kapitlovej ponuky rskej vldy. Hospodrske vzahy s Nemeckom a predovetkm siln vplyv Nemecka snaiaci sa o o najvie vyuitie slovenskho hospodrstva sa u oskoro naplno prejavil po vzniku 1. Slovenskej republiky a sprevdzal krajinu poas celej dky existencie novovzniknutho ttu. Doc. PhDr. Peter Miko, PhD. (1977), absolvoval tdium na Fakulte humanitnch vied UMB v Banskej Bystrici, odbor histria slovensk jazyk a literatra. Je pracovnkom Katedry histrie FHV UMB v Banskej Bystrici. Vo svojom vedeckom vskume sa venuje predovetkm problematike hospodrskych dejn 1. Slovenskej republiky. Vsledky svojho vskumu prezentoval na domcich a zahraninch vedeckch konferencich. Je autorom pribline tyroch desiatok vedeckch a odbornch prc, ako aj monografi Hospodrska politika Slovenskho ttu, Nemeck finann kapitl a stredn Slovensko v rokoch 1939 1945 a spoluautorom monografie Evakucia v znamen teku.
40
Nov liek na liebu infeknch ochoren

aNNa FaliSOv
Objav antibiotickho inku penicilnu v roku 1928 anglickm bakteriolgom Alexandrom Flemingom (1881 1955) sa zo zaiatku nestretol s vekm ohlasom. A. Fleming si vak uvedomoval mon vznam svojho objavu pre lieenie bakterilnych infekci. Vsledky svojich vskumov uverejnil v roku 1929 v britskom asopise pre experimentlnu patolgiu pod nzvom O antibakterilnom psoben kultry kmea Penicillium so zvltnym zreteom na jeho pouitie k izolcii bacila chrpky, a tak sa stal znmym zkemu okruhu vedeckch pracovnkov. Vskum lieku postupne viazol, lebo vroba innej ltky vo vekom bola spojen so znanmi problmami, a tak bola zleitos s penicilnom odloen.
Zaiatky penicilnovej lieby na Slovensku
Alexander Fleming (1881 1955), objavite penicilnu Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Alexander_Fleming_1945.jpg
Peniciln (PNC) ako antibiotikum by sa pravdepodobne nezaal pouva, keby nebolo austrlskeho patolga Howarda W. Floreya. V sil njs protibakterilne substancie, spolu s biochemikom Ernestom B. Chainom, nemeckm idom, ktor utiekol pred nacistami, zaali v roku 1938 systematicky tudova vedeck literatru. Objavili Flemingovu sprvu a napriek nedostatku prostriedkov a zariaden sa rozhodli pokraova vo vskume. Pomhal im pri tom aj al biochemik Norman Heatley a postupne sa im podarilo vytvori podmienky na
farmaceutick vrobu. U 25. mja 1940 zaali liek testova na myiach a 27. janura 1941 iniciovali prv terapeutick aplikciu penicilnu u loveka. Po vypuknut 2. svetovej vojny poetn infikovan zranenia vo vekom rozsahu ohrozovali ivoty vojakov a civilnho obyvatestva. Peniciln bol vnman ako potencilny liek na vojnov infekcie a prce na vvoji lieku sa preto zintenzvnili. Aktne potreby ozbrojench sl boli zkladom zujmu priemyselnej elity o peniciln. T docenila vznam novho lieku a do rozbehnutia jeho vekovroby sa inves-
tovali znan finann prostriedky. Jeho vroba dosiahla vysok obrtky najm po vstupe USA do vojny v decembri 1941. Zaiatkom roku 1943 zaali britsk firmy vyrba peniciln vo vekom. V mji 1943 sa v severnej Afrike uskutonili mimoriadne spen testy na ranench. Liek bol zo zaiatku k dispozci len pre armdu. V jni 1944 mali Spojenci u dostatok penicilnu a koncom vojny sa stal dostupnm aj pre civiln obyvatestvo. Nemcom, Japoncom a Talianom sa tajomstvo novho lieku nepodarilo odhali, o om svedil aj vysok poet osb
41
lovek a doba / Histria 5-6 / 2011
vdsky kr Gustav V. odovzdva A. Flemingovi Nobelovu cenu Zdroj: http://en.wikipedia. org/wiki/File:Nobelpristagare_Fleming_Midi.jpg
s amputovanmi konatinami, ktorch bolo mono vidie po vojne v tchto krajinch. Objavenie penicilnu znamenalo radiklny obrat v liebe infekci a v roku 1945 dostali A. Fleming, H. Florey a E. Chain Nobelovu cenu za objav lieku. Tovrensk vroba penicilnu sa stle zdokonaovala, jeho cena zaala klesa a bol vyskan pri vetkch chorobch. Zo zaiatku sa jeho vznam znane preceoval, postupne sa indikcie PNC vymedzili presnejie.
Prv pokusy
Do eskoslovenska prili prv zsielky penicilnu prostrednctvom UNRRA (United Nations Relief and Rehabilitation Administration / Sprva Spojench nrodov pre pomoc a obnovu). V echch sa vak u v roku 1943 zaal vo vedeckch laboratrich farmaceuticko-chemickch zvodov B. Fragner v Dolnch Mcholupoch realizova vskum ltok penicilnovho typu. Ilo o prcu originlnu tm viac, e po cel as vojny neexistoval iadny odborn kontakt s cudzinou. Niekokm pracovnm skupinm vo Fragnerovch zvodoch sa podarilo vypestova kmene plesn v istch kultrach, vhodn na zskavanie innch antibiotickch ltok. Liek vo vom mnostve dostala od farmaceuticko-chemickch zvodov B. Fragner ako dar aj erven armda po svojom prchode do Prahy. Vroba sa vak nerealizovala v dostatonom mnostve. Na vskume sa podieal mykologick tm J. upk, P. Fragner, I. Mlek a druh biochemick
42
tm v zloen I. Hais, M. Herold, J. Kot, M. Vodrek, K. Eisner, ktor sa zaoberali izolciou a istenm ltky. Neskr na vskume tohto lieku pracovali aj alie skupiny vedcov. Podarilo sa im vyrobi prepart Mykoin BF 510, ktor bol uvan na niektorch praskch klinikch u od zimy 1944 a vborne sa osvedil aj pri liebe mnohch ranench z bojov na praskch barikdach v roku 1945. Epidemiolg ttneho zdravotno-socilneho stavu (SZS) Dionz Blakovi sa o zaiatkoch tohto lieku v lekrskej obci na Slovensku vyjadril: O penicilne a jeho inku sme vedeli skr, ako sa k nm tento liek dostal. Vedeli sme o om z dvoch protireiacich prameov: jednak z odbornej, vedeckej literatry, kde sa v sbornch refertoch hovorilo o presnch indikcich, o jeho podstate a inku, a kde sa penicilnu dvalo to miesto, ktor mu v terapii patr. Na druhej strane sme vedeli o om z dennej tlae, ktor odbornci nekontrolovali. Ona ho oznaovala za zzran liek, ak mono poui na ktorkovek, a to nielen na infekn chorobu. Ilo a ide nm o to, aby sa dosia u ns mlo vyskan liek vhodne podval, vyuil a nie zneuil a aby dostal vo vetkch kruhoch tak ocenenie, ktor mu naozaj patr. Penicilnov akcia na Slovensku sa zaala pecifickm spsobom a ttny zdravotno-socilny stav nebol informovan o realizcii tejto akcie, ktor bola prerokvan medzi ministerstvom zdravotnctva a organizciou UNRRA. Zaal preto rokova na vlastn ps a nadviazal kontakty s ruskm zdravotnctvom.
Howard Walter Florey (1898 1968) http://en.wikipedia.org/wiki/File:Howard_Walter_Florey_1945.jpg
Dozvedel sa toti, e rusk armdne velitestvo hadalo laboratrne miestnosti na vrobu penicilnu. stav ponkol vlastn priestory, zariadenie a personl, aby sa vroba penicilnu zaala v Bratislave. Vojna sa vak medzitm skonila a projekt sa nerealizoval. V echch bola situcia odlin. Prebiehali tam srie kurzov o penicilnovej terapii. Ke UNRRA liek dodala, mali u pripraven cel rad odbornkov nielen v laboratrich, ale aj v nemocniciach. Lekrska obec na Slovensku nebola vbec informovan. Potov spojenie medzi Prahou a Bratislavou bolo vemi zloit a zdhav. e si v Prahe nieo chystali, sme vbec nevedeli a nemali sme o tom ani len tuenie. O celej veci sme sa dozvedeli nhodou, ke sme pricestovali nadviaza spoluprcu. Od doc. Dr. Vanka dostali sme psomn materil potrebn k zaatiu prce a zznamy o veciach, ktor boli preberan v Prahe na kurzoch. Dohodli sme sa o pomere, v akom sa bude rozdeova peniciln medzi eskmi krajinami a Slovenskom.
Penicilnov akcia
Realizciou penicilnovej akcie poverilo ministerstvo zdravotnctva ttny zdravotn stav v Prahe a ttny zdravotnosocilny stav v Bratislave, na ele s komisiou zloenou z doc. Dr. Vanka, Dr. I.
Histria 5-6 / 2011 / lovek a doba
Norman Heatley (1911 2004) Zdroj: http://dev1.magazine-services.co.uk/ kindle-article/reader-letters.xml
alm princpom bolo urenie hladiny penicilnu v krvi pacienta. Lieba PNC kldla nroky na lieebn personl, liek sa musel aplikova v pravidelnch trojhodinovch intervaloch, aby hladina lieku v krvi bola na terapeutickej vke. Sasne sa musela uskutoova bakteriologick kontrola patologickho materilu poas lieby a po jej ukonen. Po ukonen terapie sa zznamy o liebe kadho pacienta na Slovensku museli odosla na ttny zdravotno-socilny stav. Mlka, Dr. Ungara, Dr. Doubka, Dr. Picka a Dr. J. Ilavskho. Komisia sa dohodla, e cel akcia bude prebieha po organizanej a odbornej strnke jednotne pre cel republiku na zklade vopred stanovench zsad. Uveden princpy zaruovali, e lieba chorch pomocou PNC sa mohla uskutoova len v nemocniciach, ktor mali dobre vybaven bakteriologick laboratrium. Bakteriolgovia mali poskytova laboratrnu slubu a indikcie pre penicilnov liebu i pre menie nemocnice z okolia a terapia skromnch pacientov sa mohla uskutoova len v ttnych nemocniciach. Aby klinick lieba v rmci celej republiky prebiehala jednotne, bol zaveden formulr pre zznamy o liebe, ktor vyploval lekr a bakteriolg, priom kad zznam bol kontrolovan penicilnovou komisiou. K alm pravidlm patrilo: peniciln mal by distribuovan zdarma a vzhadom na to, e mnostvo lieku zo zaiatku bolo nedostaton, nesmel sa podva na liebu pohlavnch chorb. Zkladom klinickej indikcie bolo nebezpeenstvo straty ivota, alebo ak hrozila ak a trval invalidita. PNC sa mal vydva pre kadho pacienta zvl a po uskutonen bakteriologickej skky. Stanovenie bakteriologickej skky vychdzalo zo skutonosti, e na peniciln s niektor baktrie rezistentn. Zistenm citlivosti sa malo preds dzovaniu naslepo, a tm aj sklamaniu, ktor mohlo vies k pochybnostiam o innosti lieku.
Peniciln na Slovensku
Km zstupcovia slovenskho zdravotnctva rokovali v Prahe, kde im bola prisben aj dodvka penicilnu, v Bratislave sa lenovia organizcie UNRRA dozvedeli, e zsielka penicilnu prechdza cez mesto. Prv dodvka 60 milinov jednotiek bola k nm dopraven v jni 1945 a vznikla z toho novinrska senzcia. Dve debny lieku vybrali z centrlnej zsielky a odovzdali ttnemu zdravotno-socilnemu stavu v Bratislave. Doc. Blakovi z odbornej, najm vajiarskej literatry zskal informcie o liebe PNC, pretudoval anglick manul, ktor bol pripojen k zsielke a zaal s predbenmi testami a indikciami penicilnovej terapie. Ke sa delegcia SZS vrtila z praskch rokovan aj s intrukciami, na Slovensku tto akcia u prebiehala v plnom prde. Jej zaiatok bol neorganizovan, bez predchdzajcej systematickej odbornej prpravy zdravotnckeho personlu, kde by sa boli oboznmili nielen s tm, ako PNC aplikova, ale aj s komplikciami, ktor hrozili pri nesprvnom pouit, respektve dvkovan. Na rozdiel od eskch krajn sa penicilnov akcia na Slovensku zaala realizova v priebehu tda. Neskr sa podarilo zosladi intrukcie a zjednoti zkladn pravidl na aplikciu lieku. Akcia v Bratislave sa zaala subne, na vidieku ale nebol as na realizciu
kurzov pre lekrov. Ranen v dsledku bojov, a najm rany spsoben mnami a odhodenmi vbuninami vyadovali okamit lekrsku pomoc, aby sa zamedzilo vzniku infekcie a nemuseli sa uskutoova poetn amputcie, tak ako pri zraneniach poas prvej svetovej vojny. Vzhadom na to, e bol nedostatok chemickch lieiv, SZS sa rozhodol okamite prideli peniciln nemocnici v iline a v Koiciach. V tchto lieebnch zariadeniach psobili lekri (MUDr. Deliktov a MUDr. Friedmann), ktor s penicilnom pracovali u predtm v Anglicku. Poboku ttneho zdravotno-socilneho stavu v Martine a v Banskej Bystrici osobne navtvil Dionz Blakovi. Personl oboznmil s podrobnmi intrukciami a lekrov nauil, ako postupova pri aplikcii lieku. Vetky tyri stanice dostali pokyny aj psomne. Tak sa zaala na zem Slovenska penicilnov akcia,
Dionz Blakovi, prednosta oddelenia epidemiolgie a mikrobiolgie ttneho zdravotnho stavu, v r. 1945 1952 zahjil penicilnovu akciu na Slovensku.
hoci s inmi tartovacmi podmienkami ako v eskch krajinch. Intrukcie a predpisy o podvan PNC boli publikovan aj v asopise Slovensk lekr, ktor vychdzal s pravidelnou periodicitou. Postupne sa liek distribuoval do alch penicilnovch stanc, konkrtne
43
v Bratislave do Vojenskej nemocnice (ktor antibiotikum alej prideovala pre vojensk lieebn stavy), v Nitre, Komrne, vo Vynch Hgoch, juh strednho Slovenska zabezpeovala centrla v Banskej Bystrici, vchodn Slovensko zase stanica v Koiciach. Plnovalo sa zriadenie PNC stanc aj v alch okresoch Michalovce, Humenn, Pieany. Po trojmesanch sksenostiach s PNC liebou Poverenctvo SNR pre zdravotnctvo poskytlo niektor avy, z pvodnch predpisov. Naprklad pre naliehav prpady sepsy pcnych abscesov a inch akch ochoren, ktor vzdorovali chemoterapii, sa pridelil penicilnovej stanici liek na 2 a tri dni vopred. Pre prpady klinicky indikovan, neschopn prevozu a leiace v cezponej nemocnici bolo mon po dohode s oetrujcim lekrom doda PNC osobne (kurirom), nikdy nie potou. Rovnako sa pre liebu chemorezistentnch prpadov kvapavky uvonilo 20 percent zo zsob PNC dodanho na Slovensko. Lieba sa vak musela praktizova na venerologickom oddelen. Penicilnov terapia predstavovala jednu zo zloiek pomoci UNRRA eskoslovenskmu obyvatestvu, preto bola uren len pre s. ttnych obanov. Cudzinci mohli by PNC lieen len pri bezprostrednom ohrozen ivota. Lieba PNC sa do konca jesene 1945 podvala vo vetkch lieebnch stavoch v Bratislave a v alch 34 ttnych, mestskch nemocniciach na celom Slovensku, ako aj v tatranskch lieebniach. Na Slovensku bolo rozdelench 157 000 000 jed-
Vroba penicilnu prudko vzrstla roku 1942 po vstupe USA do vojny Zdroj: http://textbookofbacteriology.net/penicillinWWII.jpg
notiek penicilnu, neustpilo sa vak od dslednch zznamov o aplikcii lieby.
Prv vsledky
Hodnotenia dosahu PNC lieby na Slovensku v roku 1945 boli len predben. Zo 755 zznamov o liebe zaslanch na SZS do konca decembra 1945 vyplvali nasledujce fakty: priazniv vsledok pri aplikcii tohto lieku bol potvrden u 495 pacientov, neurit u 150 a negatvny pri 109 jednotlivcoch. Tieto daje vak neboli smerodajn, pretoe poas krtkeho obdobia lieby sa asto prejavila recidva ochorenia, ktor sa povaovalo za vylieen. Predben vsledky bolo potrebn bra s rezervou. V Bratislave sa lieba penicilnom pozorne sledovala najm na jednotlivch klinikch, najlepie vsledky sa dosahovali pri liebe detskch ochoren. Z povojnovch otzok v rmci terapie bola na prvom mieste lieba zastaranch nedolieench vojnovch poranen. V niektorch nemocniciach boli hospitalizovan desiatky tchto pacientov s komplikovanmi, hnisavmi zpalmi kost (osteomyelitdami) a komplikovanmi zlomeninami. Lieba osteomyelitd sa sstreovala najm v PNC staniciach, ale vea pacientov ete len akalo doma na monos hospitalizcie v nemocnici. Tto pacienti pochdzali najm z oblast, kde sa front dlhie zdral a nebezpeenstvo vbuchu mn pretrvvalo aj po vojne. Neodmnovan polia, cesty, skryt zabudnut mny, odhoden vbuniny a nepouit muncia predS masovou vrobou penicilnu sa zaalo roku 1944 Zdroj: http://en.wikipedia.org/ wiki/File:PenicillinPSAedit.jpg
stavovali obrovsk nebezpeenstvo pre civiln obyvatestvo. V jeseni 1945 zdravotnctvo na Slovensku nemalo dostatok penicilnu, preto sa nemohlo okamite zaa s innou liebou u vetkch tchto pacientov. V opanom prpade by sa bolo predilo komplikcim a asto aj trvalej invalidite. Reakcie obyvateov v svislosti s penicilnovou liebou boli asto kritick a ton, najm na pracovnkov SZS a jednotliv penicilnov stanice. Dokonca dostvali sme vtky od lekrov i od obecenstva, e my tu v Bratislave vydvame peniciln len pre umierajce sepse, medzitm o v Prahe vydvaj peniciln na liebu kvapavky a penicilnovou masou mastia vetky mon vyrky na koi. V tchto prpadoch hjili sme nae prsne stanovisko poukazom na nau prask dohodu, poda ktorej mme dosta jednu tretinu celho penicilnu, prichdzajceho do eskoslovenska. Aj lieba pohlavnch chorb pomocou penicilnu bola vemi aktulna. Uvonen morlka, stres, vyerpanos, boles, strata tradinch hodnt, strach zo smrti, to vetko viedlo k tomu, e mnoh z vojakov sa sprvali vemi nezodpovedne, o viedlo aj k reniu pohlavnch chorb. Ako uvdzaj materily SZS z rokov 1944 1945, na Slovensku bolo mnoho tisc, sn aj desatisc ien znsilnench. Na liebu syfilisu sa vak peniciln v roku 1945 povolil len v iestich prpadoch, priom sa jednalo o osoby z nrodnho hadiska dleit, alebo o osoby, ktor sa o oslobodenie Slovenska mimoriadne zaslili, a mimo toho dva klinicky zaujmav
44
prpady. Neskr sa jeho pouitie uvonilo aj pri liebe venerickch pacientov, ale km terapia kvapavky pomocou PNC u muov dosahovala pomerne dobr vsledky, u ien asto dochdzalo k recidvam. A ak boli sksenosti s liebou penicilnom na Slovensku po ronej aplikcii? Jej vsledok splnil oakvania, priom zo strany centrlnych orgnov bola terapii venovan aj naalej mimoriadna pozornos. Lieba zostala pod ttnou kontrolou. Bol to vlastne jedin spsob, ako sa mohlo zamedzi iernemu obchodu a zarui, aby sa liek predpisoval poda zvanosti ochorenia, a nie poda majetnosti chorch. O dleitosti bakteriologickej indikcie pred nasadenm PNC informovali aj tatistick daje. V prpadoch pacientov, pri ktorch sa pred zaatm lieby najprv uskutonila laboratrna citlivos baktri na liek, bola spenos a 73,92 percent vylieench a len 26, 08 percent nespench. Tam, kde si lekr bakteriologick citlivos na liek neoveril sm alebo pomocou laboratria, bol pomer 55,72 % vylieench prpadov a pri 44,28 % bolo zaznamenan iaston zlepenie alebo iaden obrat k lepiemu. Lieba penicilnom a ostatnmi antibiotikami sa aj naalej prsne kontrolovala. Od roku 1948 dovoz penicilnu, streptomycnu a inch antibiotk na zem celej SR mohla uskutoova len stredn penicilnov stanica pri ttnom zdravotnom stave v Prahe. PhDr. anna Falisov CSc. (1959), je pracovnkou Historickho stavu SAV v Bratislave. Venuje sa problematike dejn medicny a zdravotnctva na Slovensku v prvej polovici 20. storoia. Je autorkou desiatok tdi, monografi Zdravotnctvo na Slovensku v medzivojnovom obdob (1999), Lekri na Slovensku do roku 2000 (2010), spoluautorkou monografie Chronolgia vvoja vedy a techniky na Slovensku (2006) a Vojnov kody a rekontrukcia Slovenska 1944 1948 (Hospodrstvo, infratruktra, zdravotnctvo) (2011).
ikova reforma a Slovensko

MiROSlav lONDK
Snaha o rieenie hospodrskej krzy v 60. rokoch
Otta ik (1919 2004)
Na prelome 50. a 60. rokov prechdzalo vtedajie eskoslovensko mimoriadne zaujmavm vvinom. ivot jednoduchch ud nebol vbec jednoduch a krajina ako celok zaostvala za technologickm vvojom, ktor sa prejavoval vo vyspelch zpadnch krajinch. Napriek tomu vedenie KS akoby prestvalo vnma realitu a zaalo sa opja dajnmi pozitvnymi vsledkami dosiahnutmi v ekonomike. Faktom je, e nrodn dchodok krajiny v priebehu 2. pronice (1956 1960) plynulo a dynamicky narastal, no pod povrchom driemali mnoh, a to i systmov problmy, ktor oskoro dramatickm spsobom ovplyvnili ivot celej spolonosti.
Ak sa v tomto ase prejavovali ilzie o tom, o vetko dajne dosiahne komunistick eskoslovensko pod vedenm KS v nastupujcom obdob (napr. vyrieenie bytovho problmu do r. 1970, nehovoriac u o tze, e vtedajia genercia sa mala doi komunizmu, o vlastne malo znamena, e kad bude mc
45
Prspevok Kurta Rozsypala v Hospodrskych novinch 28.2.1964 (ukka)
ke sa hovorilo o reforme, malo s o tak zmeny v riaden socialistickej ekonomiky, pri ktorch by sa nemenili tak zkladn princpy, ako napr. spoloensk vlastnctvo vrobnch prostriedkov i tza o podstatnej lohe KS v riaden nrodnho hospodrstva.
Prpravn kroky
uspokojova svoje potreby bez ohadu na odveden prcu), bolo to dan i tm, e podobn etapu prevali i v ZSSR. Tu zasa dfali, e sa oskoro podar nielen dostihn rove zpadnch krajn, ale ju dokonca aj prekroi. V Sovietskom zvze boli podobn ilzie iven napr. spechmi v oblasti kozmickho vskumu. Na samom zaiatku 60. rokov sa vak vedenie KS na ele s Antonnom Novotnm neakane prebudilo zo sna, pretoe tretia pronica zaala krachova od jej samho zaiatku. Zaali sa preto hada rzne priny vzniknutej situcie, napr. v nepriaznivom vvoji v zahraninoobchodnej oblasti na toti odriekla viacer dohodnut zkazky. No situcia sa vak stle zhorovala a prilo ku skutonej hospodrskej krze, to znamen k takmu stavu, pri ktorom medzirone klesala tvorba nrodnho dchodku, o bol jav v socialistickej ekonomike nevdan. Ve sa tvrdilo, e krajina je riaden na zklade plnov, vypracovanch vedeckmi metdami, ktor boli, samozrejme, kompatibiln s tzami marxizmu-leninizmu. Vedenie KS tak bolo skutone printen povola odbornkov, ekonmov, aby situciu najprv triezvo analyzovali a potom prili i s rieenm. Tm mala by nov ekonomick reforma. T predchdzajca tzv. Rozsypalova reforma sa zavdzala do praxe od r. 1958, ale na zaiatku 60. rokov bola odvolan. Samozrejme,
46
Antonn Novotn bol dogmatik ako vyit, s vemi jednoduchm myslenm a takmito lohami nechcel len tak poveri preho neznmeho loveka. No Otu ika dobre poznal, za vojny v koncentranom tbore dokonca Novotnmu zachrnil ivot. Aj vaka tejto epizde sa tento teoretik dostal na elo skupiny odbornkov, ktor od polovice roka 1963 zaala pripravova zsady novej ekonomickej reformy. Najskr sa vak urobili analzy. Z tch, ktor uskutonili O. ik a jeho kolektv v r. 1963, napr. vyplynulo, e vtedaj spsob riadenia ekonomiky sce mohol by spen v prvom obdob existencie komunistickho eskoslovenska, no postupne sa podniky odtrhli od reality, nehadeli do budcnosti (existovali sce pronice, no urujce boli ron plny) a takmer vbec nepoznali realitu mimo krajiny, ie realitu skutonho trhu. Preto sa postupne nosnou ideou ikovej ekonomickej reformy stalo spojenie plnu a trhu. Samozrejme, takto otvorene sa o tejto myVystpenie Ottu ika v eskoslovenskej televzii
lienke mohlo hovori a neskr, s takm nieim by ideolgovia strany v polovici 60. rokov neshlasili, preto sa naalej psalo o plnovanom riaden ekonomiky v eskoslovenku s tm, e sa viac bud bra do vahy tovarovo-pean vzahy. U vbec sa nemohlo uvaova o tom, e by sa nastolila revzia zkladnch princpov riadenia socialistickej ekonomiky v krajine. Ist ideov posun, o ktor sa postupne teoretici snaili, sa vdy musel prebojova na prslunch stranckych miestach, i u plnach, alebo potom na Predsednctve V KS. Reforma toti mala mnoho oponentov i odporcov. Uvedomenie si vznamu ekonomickch kategri i poas existencie socialistickej ekonomiky, vznamu trhu a rznych rozporov a protireen v hospodrstve stlo na poiatku cesty O. ika a jeho spolupracovnkov pri formulovan zsad novej ekonomickej reformy. Treba poveda, e i celkov atmosfra v spolonosti s istou zanajcou sa liberalizciou spoloenskch pomerov ekonmom-teoretikom pomhala. A to nielen pri poznvan nlad v spolonosti, no i pri skman irieho mylienkovho sveta, i toho za hranicami vchodnho bloku. Zaali prebieha rzne teoretick diskusie, aj o tmach, ako napr. problmy industrilnej spolonosti. Do popredia sa dostvali aj predtm tabuizovan otzky vvoja spolonosti. Ak spomname ist liberalizciu komunistickho reimu v eskoslovensku na zaiatku 60. rokov, tak t bola deter-
Otta ik a Alexander Dubek
minovan predovetkm jeho celkovm oslabenm. To vyplvalo z pokraujcich ekonomickch akost a na druhej strane sviselo s revziou nezkonnch politickch procesov, ktor prebehli v krajine po februri 1948. Ukazovalo sa toti, e na nich mali priamy podiel viacer lenovia vedenia KS. V tejto pecifickej atmosfre sa teda mohli postupne rozvja mylienky ika a jeho kolektvu.
Slab miesta reformy

Prprava 2. ekonomickej reformy bola dlhotrvajcim procesom, ktor zasahoval takmer vetky oblasti spoloenskho ivota vo vtedajom eskoslovensku v polovici 60. rokov 20. storoia. Z hadiska Slovenska je potrebn poveda, e jeho podiel na prprave reformy bol priamo mern jeho postaveniu v truktre ttu. Po prijat stavy z roka 1960 boli slovensk nrodn orgny takmer plne degradovan a mali len minimlne monosti vstupova do relevantnch rozhodovacch procesov. KSS si po februri 1948 sce mohla ponecha svoje meno, no nebola samostatnou politickou stranou, bola len zemnou organizciou KS a jej povinnosou bolo vykonva politiku centra na Slovensku. Vzah medzi KS a KSS sa rieil v prvom povojnovom obdob a jeho spomnan vsledok bol deklarovan u na jese 1948. Slovensko bolo vlastne oblasou jednoznane centralizovanho komunistickho ttu. Z jeho suverenity, ktor mala vyplva z toho, e bolo obvan suvernnym nrodom, rovnocennm s eskm, po niekokch rokoch existencie komunistickho reimu v eskoslovensku nezostalo takmer ni. Do procesu prpravy druhej ekonomickej reformy vstupovalo Slovensko viacermi formami. V niektorch komisich, ktor postupne formulovali zsady reformy v centre, sa
na ich innosti podieali odbornci zo slovenskch intitci, no rozhodujci vplyv nemali. Stvalo sa tie, e na niektorch dleitch rokovaniach, ktor sa priamo tkali zujmov Slovenska, sa vbec nezastnili. V obdob po roku 1963 vak vstupovali do procesu prpravy reformy viacer slovensk ekonmovia, a to alebo s kritikou administratvno-byrokratickej sstavy riadenia, alebo i s kritikou niektorch aspektov hospodrskeho vvoja na Slovensku. V ase politickho odmku nastpila nov genercia slovenskch ekonmov (pochopitene, s marxistickm vzdelanm), medzi ktorch patrili napr. Viktor Pavlenda, Hvezdo Kotch, Pavol Turan, Jozef Rosa a al. Tto odbornci prili so samostatnejm a kritickejm pohadom na predchdzajci ekonomick vvoj, nezonurovanm, tak ako v minulch rokoch, nhadmi praskho centra a KS. Slovensk ekonmovia v celom obdob predjaria kritizovali nzke tempo ekonomickho a socilneho vyrovnvania sa
Viktor Pavlenda slvnostn prhovor (65. ron jubileum akademika Szanta roku 1959) 1. rad zdola: Filip Hronsk, tefan Fiera, Dalibor Hanes 2. rad zhora: Ladislav Szant, Viktor Pavlenda, Ondrej Peter
Slovenska rovni eskch krajn aj dovtedaj spsob realizcie industrializcie Slovenska. Jn Ferianc a Pavol Turan vystpili s kritikou metd rozvoja Slovenska v spolonom tte. Ten sa poda nich uberal po historicky prekonanch cestch a len nadvzoval na vvinov lnie eskho priemyslu s jeho odvetvovou a zemnou roztrietenosou, nadmernm rozvojom zkladnch odvetv a viazanm vekch zdrojov pracovnch sl v neefektvnych vrobch. Ak sa poda nich bude v danom smere pokraova, v dohadnom ase sa ned dospie k efektvnemu hospodrskemu vyrovnvaniu Slovenska a eskch krajn. Slovensk ekonmovia v obdob predjaria na jednej strane vtali ekonomick reformu a jej hlavn zsady, no na druhej strane ich zaujmalo i to, ako sa ona dotkne ekonomickho vvoja na Slovensku. V tomto smere kontatovali, e v obdob po februri 1948, v rmci socialistickej industrializcie, sa sce Slovensko relatvne pribliovalo k rovni eskch krajn, no na druhej strane, vo viacerch dleitch ukazovateoch (ak sa brali do vahy absoltne daje na 1 obyvatea) sa nonice roztvrali a rozdiely vlastne narastali. Preto sa na slovenskej strane oakvalo, ak bud opatrenia ikovej reformy v prospech zaostvajcich oblast ttu, teda i Slovenska. Pri prprave ikovej ekonomickej reformy v centre sa vak nekldol draz na tzv. oblastn problematiku (Slovensko bolo vnman ako oblas republiky) a t bola na plnom okraji zujmu. Prioritn
47
Promcie (1963) Zava: Jn Ferianc, Bohuslav Partyk, Jozef Rosa, Felix Hutnk
bolo vnmanie celho ekonomickho priestoru eskoslovenska ako homognnej jednotky, takmer vbec sa nehadelo na zujmy, potreby alebo pecifik slovenskej ekonomiky. V tomto celostnom trhovom priestore mali plati jednotn zsady trhu a podnikania. Poda predkladanch nvrhov vyzerala skutonos tak, akoby u neexistovala potreba ekonomickho a socilneho vyrovnvania rovne Slovenska na rove eskch krajn, resp. akoby ju centrum u nevmmalo ako dleit z hadiska zujmov ttu. Preto vetky tie pripomienky formulovan zo slovenskch intitci pochopenie v centre takmer vbec nenachdzali. Tto skutonos bola pritom determinovan tak vtedajm postavenm Slovenska v truktre ttu, ktor bolo dan stavou z r. 1960, ako i celm dovtedajm spsobom vstavby eskoslovenskho ttu v obdob od februra 1948. Slovensko malo len minimum monost vplva tak na prpravu druhej ekonomickej reformy, ako i presadi svoje hospodrske zujmy v priebehu jej realizcie. Ekonmovia pripravujci reformu v centre jednoznane chpali eskoslovensk ekonomick priestor ako homognny a ich snahou bolo riei najvypuklejie hospodrske problmy ttu vm uplatnenm trhovch vzahov, resp. aplikovanm tzv. ekonomickho modelu riadenia socialistickej ekonomiky. Tie opatrenia, ktormi sa mala zabezpeova podpora zaostvajcich oblast ttu, vrtane Slovenska, boli v skutonosti marginlne pripomienky slovenskch intitci sa takmer nebrali do vahy. Hlavn zsady ikovej ekonomickej reformy schvlilo plnum V KS v januri 1965. Potom sa malo prikroi k experimentom v asti priemyselnch zvodov. Aj v obdob, ktor nasledovalo po
48
schvlen zsad ekonomickej reformy, sa na Slovensku ozvali kritick hlasy voi tomu, akm spsobom bola pripraven ekonomick reforma a oakvali sa jej negatvne dosahy na slovensk ekonomiku. S kritikou neprichzali len jednotliv ekonmovia, no i tak intitcie, ako Ekonomick komisia V KSS i Vedeck rada Ekonomickej univerzity v Bratislave. KSS pod novm vedenm Alexandra Dubeka (1. tajomnkom V KSS sa stal 8. aprla 1963), postupne menila dovtedy zauvan spsob a tl prce. Prv tajomnk strany na Slovensku dovtedy toti bol len prevodovou pkou medzi praskm mocenskm centrom a Bratislavou. Alexander Dubek vak kritick hlasy intelektulov z rznych oblast spoloenskho ivota nielene neumloval, ale asom sa stal reprezentantom slovenskch zujmov a poiadaviek pochopitene, z komunistickho hadiska. Tento postoj slovenskho vedenia strany sa, samozrejme, nestretol s priaznivm ohlasom v Prahe a asom sa stupovali rozpory medzi medzi Dubekom a Novotnm. Na jar 1966 z centra zaznievali vhraAkademick sent pri promcii (1966) Zava: Hvezdo Kotch, Ferdinand Vvra, Martin uraj, Pavol Ambro, tefan urica, ?, Milan lauka, Karol Polk
dy v tom zmysle, e na Slovensku bolo umonen, aby vznikla a formovala sa skreslen teria o ekonomickom zaostvan Slovenska za eskmi krajmi, teria otvrajcich sa nonc, ktor sa rozirovala v rznych diskusich nielen na vedeckch pracoviskch, vysokch kolch, ale aj na stranckej pde. Praskmu vedeniu strany nevemi vyhovovalo, e po Slovensku sa rili daje z materilu Analzy ekonomickho vyrovnvania Slovenska na rove eskch krajov, ktor bola oficilnym materilom Slovenskej plnovacej komisie. Tento dokument bol svojho asu prvou analzou kvantitatvnych rozdielov vtedajej ekonomickej rovne Slovenska a eskch krajn, sstreoval mnostvo faktografickho materilu a mnoh z dajov nekonvenovali oficilne proklamovanej tze o rchlejom ekonomickom raste na Slovensku. Alexander Dubek teda vytvral priestor, aby sa mohli pertraktova i tak nzory, ktor neboli v absoltnom slade s oficilnou politikou.
Negatva ikovej reformy

Negatvne dosahy ikovej ekonomickej reformy sa na Slovensku skutone prejavili a to u krtko po tom, ako boli do praxe uveden niektor jej opatrenia. Od 1. janura 1967 vstpili do platnosti nov vekoobchodn ceny a tie boli centrom nastaven takm spsobom, e zachovvali niiu cenov rove pri vrobkoch surovinovch odvetv v porovnan s odvetviami finalizujcimi. Tto zme-
Zava Andrej Lantay, Pavol Turan, tefan Heretik, Ladislav Sznt
na sa vak podstatnm spsobom mala dotkn slovenskch vrobcov a podnikov, kee v danom obdob v truktre priemyslu prevldali prve surovinov a polotovarov odbory. Na Slovensku bol v porovnan s eskou asou republiky ni stupe podnikov finalizujcich. To znamenalo, e podnikom na Slovensku sa vlastne znila rentabilita, dostvali sa do straty, alebo sa ich straty zvovali. A pritom reforma bola postaven prve na tom, e jednotliv podniky sa mali samostatne pohybova na trhu a rozvja sa na zklade vlastnch zdrojov. Slovensk podniky by si vak museli poiiava zdroje od banky, aby mali na svoju vlastn riu i na zabezpeenie prpadnho rastu. Takto sa vlastne cel Slovensko ako nrodno-politick oblas dostala do ete nevhodnejieho postavenia v porovnan s eskmi krajinami. Prestavba vekoobchodnch cien sa prejavila oskoro u v priebehu prvej polovice roka 1967 sa znili investcie do slovenskho priemyslu namiesto pvodne plnovanch 29 % sa investovalo len 21,9 %. Na zklade tohto vvoja i na zklade alch informci, ktor dostval, vystpil A. Dubek koncom septembra 1967 na plne V KS s vopred neschvlenm pre-
Tabuka 1 Prrastok potu obyvateov, obyvateov v produktvnom veku a potu pracovnch prleitost v eskoslovensku celkom a percentulny podiel Slovenska a eskch krajn v rokoch 1948 1967 Ukazovate eskoslovensko absoltny daj R v % SR v % Prrastok potu obyvateov celkom 1 993 987 48,79 51,21 Prrastok zdrojov pracovnch sl celkom 774 737 38,87 61,13 Prrastok potu obyvateov v produktvnom veku 605 011 29,86 70,14 Prrastok potu pracovnch prleitost 1 080 170 74,94 25,06 v nrodnom hospodrstve
javom. Na om kritizoval nielen negatvne dosahy ikovej ekonomickej reformy na Slovensko, no i cel ten ekonomick vvin, ktorm Slovensko prelo v obdob po februri 1948. Spomenul napr. nedostaton investcie do priemyslu na Slovensku a fakt, e sa v tejto svislosti nedostatone prihliadalo na demografick vvin, rozdielny v eskch krajinch a na Slovensku. Po tomto vystpen A. Dubeka sa zdramatizovala roztrka medzi nm a A. Novotnm. T gradovala o mesiac na alom plne V KS a smer k januru 1968 bol vyten. Meme teda kontatova, e cel ekonomick vvin, ktorm Slovensko prechdzalo po februri 1948, ani zaleka nebol tak optimlny, ako ho vykresovala dobov propaganda, ale stal sa jednou z prin tch udalost, ktor si spjame s rokom 1968. Na zver je hdam potrebn doda, e vetky zsady ikovej ekonomickej reformy sa v praxi realizova nepodarilo,
Jozef Rosa (1973)
a to ani v priebehu roka 1968. Reforma jednak narazila na politick bariru, odpor byrokratickch sl a na druhej strane stle viac sa ukazovalo, e nie je plne kompatibiln s danm reimom. Silnm odporcom reformy bol i Sovietsky zvz. Okupcia eskoslovenska vojskami Varavskej zmluvy znamenala i definitvny koniec ikovej ekonomickej reformy.
PhDr. Miroslav londk, DrSc. (1961), vedeck pracovnk Historickho stavu SAV. Zaober sa predovetkm hospodrsko-politickmi dejinami Slovenska a eskoslovenska v obdob po skonen 2. svetovej vojny. Publikoval desiatky tdi doma i v zahrani a viacero vedeckch monografi, naposledy titul Ekonomick reformy v eskoslovensku v 50. a 60. rokoch 20. storoia a slovensk ekonomika.
49
esko-slovensk federcia na rzcest

Prprava zmeny koncepcie federalizcie SSR na prelome rokov 1969 1970
JOZeF atKuliaK
Zava: prezident SSR Ludvk Svoboda, najvy predstavite ZSSR Leonid Ilji Brenev a prv tajomnk V KS Gustv Husk
Jese 1969 a zaiatok roku 1970 predstavuj vo vvoji slovenskej a eskej spolonosti komplikovan obdobie, ke vo vetkch sfrach dochdzalo k alm znanm zmenm. Niekedy sa aj v odbornej literatre prisudzuje mono a prli jednoznan vznam politickm udalostiam. O realizcii premeny jednotnho ttu na tt zloen federatvny vieme relatvne mlo, ve uverejnench dokumentov po septembri 1969 nie je a tak vea. A navye, obsah a jazyk dokumentov je urite menej ptav ako politick alebo kultrne dejiny. Na druhej strane dejiny ttu prve v prelomovch rokoch 1968 1970 maj nieo do seba, ve aj vtedy ilo o osudy mnohch ud.
Na zasadan V KS v mji 1969 bola prijat tzv. realizan smernica k najblim lohm strany, ktor z obsahu federcie svojimi centralizanmi tendenciami zaala vysva princpy rovnosti a svojprvnosti zvzku dvoch nrodnch republk, a tm lnok 1 stavnho zkona 143/1968 Zb. prestval plni svoje
50
poslanie. Smernica predpokladala posilnenie prvomoc federlnych vkonnch orgnov, centrlneho plnovania hospodrstva a rozhodujceho postavenia rozpotu federcie. Na tento el bola vyuit iroko formulovan spolon kompetencia vkonnch orgnov federcie a jej republk.
V lete 1969 tak vznikal priestor na optovn centralizciu politickho riadenia ttu, ktor revidovala nielen mechanizmus esko-slovenskej federcie (i nvrh tzv. kompetennho zkona z marca 1969), ale aj samotn krehk rovnovhu koexistencie suverenity federcie a jej nrodnch republk. For-
Samuel Falan (1920 1991), slovensk verejn a ttny predstavite, 1969 podpredseda vldy SSR, 1968-70 len V KS a preds. V KSS.
movali sa dve siln, rozhodujce politick skupiny, ktor v Predsednctve V KS a vo federlnej vlde rozhodovali o podobe riadenia ttu a jeho hospodrstva. Po tvrdom zastaven politickej reformy treba ma na zreteli, e viacer politick predstavitelia museli pre svoje pre reformn postoje ods z funkci. To ovplyvnilo presadenie a osud ekonomickej reformy, fungovanie esko-slovenskej federcie v ekonomickej rovine a vyrovnvanie ekonomickch a socilnych rozdielov medzi eskmi krajinami a Slovenskom. Na strane druhej, viacer tieto postoje opustili a zaradili sa do normalizanej lnie KS, v rmci ktorej sa asto nadnesene a skreslene vyhlasovalo, e sa tieto rozdiely postupne stieraj. Normaliztorov mono zaradi do dvoch skupn. T prv, napriek uritm vntornm rozdielom, tvorili tzv. politick realisti (centristi), ktor brali zrete na potreby Slovenska (prv tajomnk V KS G. Husk, vo veden KS . Sdovsk, J. Kempn, J. Lenrt, predsedovia a podpredsedovia federlnej vldy O. ernk a L. trougal, P. Colotka, S. Falan a K. Laco, ministri federlnej vldy M. Dzr, F. Vlask, B. Sucharda, I. Rendek a K. Boa, predseda a podpredseda eskej vldy J. Kork a A. ervinka, podpredsedovia slovenskej vldy J. Hanus a J. Zrak, ministri . ebesta, . Breni, predseda SNR O. Kloko a al). Druh internacionlna skupina, postaven na podpore Moskvy a dsledkoch okupcie (A. Indra, V. Biak, D. Kolder, A. Kapek, F. Hamouz, J. Haman, J. Havln, K. Hoffman, F. Hagara, M. Lan, L. Pezlr, B. Choupek, J. Fojtk, E. Erban, M. Jake, V. algovi, D. Hanes, B. Kuera, J. Marko, M. Hrukovi, J. Jank a in), bez ohadu na nrodn otzku (podobu federcie) jednostranne presadzovala lniu politickej a ekonomickej jednoty ttu. To sa dotkalo aj vyrovnvania cien, ako aj vroby, tovaru a urovania vky kovch dan. Pre obe republiky
a federalizanch princpov (nrodnej) rovnoprvnosti, a to aj v oblasti hospodrskeho riadenia. Nastooval sa tak prvny poriadok, ktor uskutooval normalizan a centralistick politiku KS a tvrdilo sa, e ou sa zabezpeuj zujmy oboch republk a celej federcie. Avak touto politikou sa rozhodovalo o modifikcii stavnho zkona . 143/1968 Zb. z oktbra 1968!
Prv nvrhy zmien

Na septembrovom zasadan V KS v roku 1969 v Prahe boli zruen uznesenia V z jla a augusta 1968 a platnos augustovho mimoriadneho zjazdu KS 1968 z Vysoian. Onedlho dokumenty z augusta 1968 zruilo aj Predsednctvo FZ SSR a podobne aj zasadanie V KSS. Konsolidciu pomerov na Slovensku a v eskch krajinch sprevdzalo ruenie mnohch ttnych a kultrnych intitci, ktor vraj roku 1968 nestli na marxistickch pozcich. Prv tajomnk V KS G. Husk hovoril na zasadan V KS o obrodnom procese ako o plazivej kontrarevolcii a v auguste 1969 (ke sa odohrali protiokupan demontrcie) dajne ilo o strhnutie udovch ms do otvorenho zpasu a n tt znovu prinies do chaosu. Predseda FZ SSR A. Dubek sce vystpil na sep-
sa toti celottne nastavili ceny, rzne typy dan a odvodov, investcie, kritri pre zostavovanie a prerozdeovanie rozpotov a pre alie finann a ekonomick nstroje. Okrem predstv tchto zkladnch zoskupen treba spomen tzv. politickch technokratov (V. Hla, R. Rohlek, S. Rzl, J. Ferianc, L. Adamec a in) a viacerch z prvej skupiny, ktor z rznych prin v septembri a oktbri opali politick a ttne pozcie. Okrem toho boli tu snahy slovenskch reformnch ekonmov V. Pavlendu, H. Kotcha i J. Rosu o rieenie vyrovnvania socilnej a hospodrskej rovne Slovenska s eskmi krajinami, na bze akceptcie primrnych hospodrskych kompetenci republk, ako aj ich kompetenci v oblastnom riaden. Siln skupina eskch ekonmov (B. Sucharda, V. Kadlec, V. Vale, F. Toman a al) sa naopak sstredila hlavne na celottne hadisk vvoja hospodrstva. as predstaviteov politickch realistov predsa len s konzervatvcami zko spolupracovala a ustupovala od principilnych otzok, nedoceujc iluzrnos kompromisu medzi politickm princpom demokratickho centralizmu
Bohumil Sucharda (1914 - 2009), esk ekonm a politik, od janura do septembra 1969 minister financi vo federlnej vlde SSR.
51
Oldich ernk (1921 1994), esk politik a ttny predstavite, 1966-70 len preds. V KS, 1968-70 predseda s. vldy.
Alexander Dubek (1921 1992), slovensk politik a ttny predstavite, prv tajomnk V KS 1968-69, predseda FZ SSR 1969, predseda FZ SFR 1990-92.
Vclav Vale (1922 ), esk nrodohospodr, od 1968 do septembra 1969 podpredseda vldy SSR, 1969, 1990-91 predseda Hospodrskej rady vldy SSR, resp. SFR.
tembrovom zasadan s pomerne rznou obhajobou reformnho procesu, v ktorej odmietol mnoh obvinenia z antisovietizmu a odtrhnutiu reforiem od princpov socializmu, no na druhej strane sa prihlsil k normalizanm opatreniam z aprla 1969, a podporil tak Huskov politick kurz. Vedenie KS chcelo dosiahnu tak stupe konsolidcie, ktor by umonil uskutonenie stranckeho zjazdu v roku 1971 a nsledn veobecn voby. Tm sa mali obnovi vetky orgny tak, ako to stanovy strany, ako to zkony tohto ttu iadaj. Na zasadan V KS v septembri 1969 rezignovali na funkcie v jeho predsednctve A. Dubek a . Sdovsk. Zvolen boli predstavitelia normalizanej lnie KS A. Kapek, J. Kork, J. Lenrt, D. Hanes, V. Hla, A. Indra, J. Fojtk a J. Kempn. Zvraznenm normalizanej lnie a navrhnutmi personlnymi zmenami v politickch a ttnych orgnoch, ovplyvnilo septembrov plnum V KS alie prepracovanie materilov federlnej a nrodnch vld o stave esko-slovenskej federcie v ttoprvnej a ekonomickej oblasti (o aplikcii ekonomickej reformy) z leta 1969. Svoju rolu tu zohrala dohoda predsednctiev vld o innej koordincii innosti fe52
derlnych a nrodnch orgnov. Sborom materilov sa 10. oktbra 1969 zaoberala Hospodrska rada vldy SSR (aj pri nrodnch vldach sa ustanovili hospodrske rady), ktor mala na starosti koncepn ekonomick politiku. Predsedal jej podpredseda federlnej vldy Vclav Vale, generlnym sekretrom bol Valtr Komrek. Radu tvorili federlni a nrodn ministri s hospodrskou kompetenciou a generlny riadite eskoslovenskej ttnej banky, ktor kooperovali s Legislatvnou radou vldy SSR na ele s podpredsedom federlnej vldy Karolom Lacom, ktor mala na starosti prpravu legislatvnych nvrhov pre vldu. Predmetom rokovania Hospodrskej rady a lenov komisie federlnej vldy (K. Laco, V. Vale, V. Hla, J. Penc, J. Hanus, A. ervinka, V. Pavlenda) bola tie Sprva o realizcii stavnho zkona o eskoslovenskej federcii, zhodnotenie sksenost z organizcie a riadenia ekonomiky v podmienkach federcie a opatrenia k upevneniu jednotnho riadenia ekonomiky. Sprva zdraznila poiadavky tzv. realizanej smernice V KS o upevnen jednotnho riadenia spolonosti, zaloenho na zsade demokratickho centralizmu a o prekonan nemarxisticHistria 5-6 / 2011 / lovek a doba
kch nzorov. Upevnenie socialistickho ttu sa malo dia na zklade jeho prestavby na federatvnych zkladoch, konsolidciou novovytvorench federlnych a nrodnch orgnov a vymedzenm deby kompetenci medzi nimi. Preto bolo treba uskutoni neodkladn kroky k upevneniu riadenia hospodrstva, priom sa u pouila formulcia o zosilnen vplyvu federlnych hospodrskych orgnov na rozvoj jednotnej (podiarknut autorom) s. ekonomiky (stavn zkon z oktbra 1968 hovoril o syntze dvoch nrodnch ekonomk).Na to bolo potrebn zostavi relatvne siln federlny rozpoet, posilni federlny zahranin obchod a usporiada bankov sstavu, ke sa odmietla jej federalizcia. Zrove bolo treba dopracova tzv. kompetenn zkon, ktorho absencia, okrem inho, spsobovala akosti vo fungovan mechanizmu federcie. Podobne chbali legislatvne pravidl na federlnej a nrodnej rovni. Oba tieto momenty komplikovali koordinciu orgnov federcie a republk, priom sa zaalo uvaova o osude nevyprofilovanch, i ke paritne zostavench, federlnych vborov. Spomnan sprva kriticky pristupovala k stavu ekonomickej reformy, ktorej jednotliv kroky celkom neko-
Karol Laco (1921 2009), slovensk stavn prvnik a ttny predstavite, 1969-88 podpredseda vldy SSR a predseda Legislatvnej rady vldy SSR.
Stanislav Rzl (1920 1999), esk hospodrsky a ttny predstavite, predseda vldy SR od janura do septembra 1969, 1969-86 podpredseda vldy SR.
repondovali so zsadami federatvneho usporiadania ttu. Oslabovali sa vraj jednotliv stupne a lnky riadenia (ministerstv a generlne riaditestv na kor podnikov a ich samosprvnych rd). Tvrdilo sa, e pre zdrazovanie trhovch vzahov dolo k dezintegrcii vrobnej sfry. Z tchto dvodov bolo treba poda sprvy zsadne prehodnoti postup v aplikcii ekonomickej reformy, lebo problmy na ekonomickom seku saovali realizciu stavnho zkona o federcii. V informcii pre K. Laca zo zaiatku novembra sa upozornilo, e vytvorenm troch riadiacich centier v rmci federcie sa oslabilo centrlne riadenie a samotn federcia sa vbec nezaober podnikovou sfrou. Dve kov reformy, ekonomick reforma a reforma ttu tak boli postaven proti sebe! Onedlho to malo vne koncepn dsledky pre ich al vvin.
Koniec ekonomickej reformy

Podobne ako uveden sprva, aj Zhodnocen zkuenost z aplikace stavnho zkona o s. federaci a nvrh stanoviska vldy SR k prav kompetence federlnch a nrodnch orgn eskou vldou zo 14. oktbra 1969 obsahovalo viacero
rozporov, vystihujcich vtedajie pomery. Vlda, ktor prechdzala rozsiahlymi personlnymi zmenami (predsedu vldy S. Rzla nahradil J. Kempn, V. Hla sa stal podpredsedom federlnej vldy pre ekonomiku), povaovala poatie federcie za vyhovujce a jej model alej vychdzal zo zamerania ekonomickej reformy o oslaben loh ttneho plnu a zodpovednosti centra za priame riadenie ekonomiky z predpokladu rchleho rozvoja socialistickch trnch vzahov. Hlavn vha rozhodovania mala by v orgnoch nrodnch republk. Pripravovali sa zkony o plnovan, o ttnom rozpote, o menovom a bankovom (federalizovanom) systme a, samozrejme, aj tzv. kompetenn zkon. Avak viacer kompromisn rieenia zbytone zloit a akopdnu situciu nevyrieili a nevyhnutn rieenia pre jednotnos celej SSR (v oblasti cenovej, mzdovej, socilnej a technickej politiky) neboli inn. Poda Zhodnocen zkuenost... komplikovala sa cel truktra riadiacich orgnov (podpredsedami federlnej
Ladislav Adamec (1926 2007), esk politik a ttny predstavite, 1969 predseda Legislatvnej rady vldy SR, 1969-86 podpredseda vldy SR, 1987-89 predseda vldy SSR.
vldy sa stali aj predsedovia nrodnch vld, z oho pre nich asto vyplvala zvznos federlnych uznesen a nsledne dvojit podriadenos). esk vlda hadala vchodisko v posilnen vplyvu federlnej vldy na riadenie hospodrstva, vrtane oblast dopravy, spojov a energetiky, aby uhlia a plynrenstva i zahraninho obchodu, o ktor viedla so slovenskou vldou rozsiahle spory. esk vlda navrhovala, aby sa tieto oblasti, resp. podniky posunuli do prvomoci federlnych ministerstiev, a to tak, aby sa neoslabila autorita a podiel nrodnch orgnov (pri tvorbe koncepci legislatvnej, cenovej, obchodnej, menovej a bankovej politiky). Viacer rozdielne, no aj spolon pohady s eskou vldou na stav v eskoslovenskej federcii obsahovala Osnova tz zhodnotenia sksenost s uvdzanm s. federcie do ivota z dielne slovenskej vldy zo 7. novembra 1969. T kontatovala, e zkladn prstup k federatvnemu ttoprvnemu usporiadaniu bol a je sprvny v duchu marxisticko-leninskch zsad a ideologickch a politickch princpov. Zloit obdobie sa poda materilu skonilo a v septembri 1969, ke sa spolonos dostala k pokojnej prci na realizcii federcie a niet dvodu na jej zmenu. Ani tzv. realizan smernica V KS nie je nvodom na revziu stavnho zkona o eskoslovenskej federcii a oakva sa prerokovanie otzok eko-
53
Viktor Pavlenda (1928 1990), slovensk ekonm, 1969 len Hospodrskej rady vldy SSR, 1968-70 len preds. a tajomnk V KSS.
Hvezdo Kotch (1929 1994), slovensk nrodohospodr, 1969 len Hospodrskej rady vldy SSR a zstanca vyrovnvania socilnej a ekonomickej rovne Slovenska s eskmi krajinami.
nomickej reformy, pri zachovan socialistickho spoloenskho vlastnctva vrobnch prostriedkov a socialistickho plnovania v najvych politickch orgnoch spsobom, aby sa posilnil vplyv federlnych hospodrskych orgnov na rozvoj jednoty s. ekonomiky. Napokon ani stavn zkon o federcii nebol v rozpore so zsadami alieho postupu ekonomickej reformy. Stle vak chbali mnoh potrebn zkony, vrtane tzv. kompetennho zkona, ktor mal rozpracova (v oktbri 1968) v stavnom zkone . 143/1968 Zb., nevyhnutn, avak predsa len veobecne formulovan lnky 10 a 28 o spolonch kompetencich federcie a republk. Nedoceuje sa, e federcia v oblasti ekonomiky vychdza z ekonomickej svojbytnosti slovenskho a eskho nroda, ako aj z toho, e hospodrstvo SSR je integrciou dvoch nrodnch ekonomk. alej materil hovoril o tom, e na federciu retardane psob prvny poriadok unitrneho ttu, nedorieila sa participcia slovenskho a eskho nroda na celospoloenskch zleitostiach vo federlnych orgnoch, nejasn bola situcia okolo federlnych vborov (vraj nepochopili svoje poslanie). Nielen federlne, ale aj esk nrodn
54
orgny vyuvali nedostatok prvnej reglementcie v debe prvomoc medzi orgny federcie a republk na usporiadanie vrobno-technickej zkladne. Hospodrsky pln mal vychdza z racionlneho rozvoja nrodnch ekonomk. pravy si vyadovala cel oblas bankovho a finannho systmu, investinej vstavby, zahraninho obchodu na Slovensku nebol prehad o tvorbe devzovch zdrojov, o devzovej regulcii verov. Vek problmy spsobovali cenov deformcie a rozlenenie podnikovej sfry, ktor sa oraz viac presvaj do kompetencie federlnych, resp. eskch orgnov so sdlom v Prahe. Realizcia federcie, pri vetkch tchto problmoch, narala na vek akosti. Pvodn tzy prepracovali hospodrski ministri za koordincie podpredsedu vldy J. Hanusa, ktor na rokovanie vldy spolu s alm podpredsedom J. Zrakom, predloil nov materil pod nzvom Sksenosti z realizcie stavnho zkona o eskoslovenskej federcii. Materil zdrazoval negatvne dsledky psobenia unitrneho poriadku na federciu, neschvlenie mnohch dleitch zkonov i kompetenn spory, teda gordick uzly prechodu od jednotJlius Hanus (1923 ), slovensk nrodohospodr, 1969 len Hospodrskej rady vldy SSR, 1969-88 podpredseda vldy SSR.
nho ttu na tt federatvny. Ekonomick reforma sa vak u nespomnala. Km materily nrodnch vld obsahovali aj alternatvy a hadanie vchodsk pri problmoch ekonomiky, Sprva o realizcii stavnho zkona o s. federcii, vyhodnotenie sksenost z organizcie a riadenia v podmienkach federcie a zsady k upevneniu jednotnho riadenia z 27. novembra 1969, vypracovan podpredsedami a ministrami vld K. Lacom, B. Kuerom, L. Adamcom, A. ervinkom, J. Hanusom a J. Feriancom, predstavovala urit shrnn materil pre politick orgny. Vychdzala z tzv. realizanej smernice V KS, priom zdraznila, e sa zaober troma ttnymi mechanizmami (federcie a republk). Uviedla zloit a akopdnu situciu v rozdeovan kompetenci, vzhadom na to, e sa nedosiahli poiadavky koordincie a sinnosti medzi vetkmi troma vldami. Ich uznesenia si asto protireia, o sa vysvetovalo vznikom viacerch orgnov a intitci a nevypracovanm mnostva zkonov dsledkom provizrneho stavu v legislatve. Sprva pouila tvrdenie, e rieenie otzok federalizcie v oblasti ekonomiky rozhodnm spsobom ovplyvn al vvoj federatvneho usporiadania ttu.
Dokument koncepne rozoberal cel oblas nrodohospodrskeho plnu, priom pln federcie bol zvzn tak pre orgny federcie, ako aj republk mal by zkladnm nstrojom hospodrskej politiky SSR. V zsadch plnovacieho procesu sa pripomenulo, e medzi zkladn podklady plnu federcie patria aj nvrhy plnovacch orgnov republk. Predpokladalo sa ustanovenie federlnej plnovacej komisie. Spresnilo sa postavenie federlnych odvetvovch orgnov. Hlavnou lohou ttneho rozpotu bolo prispie k celkovmu upevneniu riadenia a konsolidcie nrodnho hospodrstva. (Nvrh rozpotu SR na rok 1970 predstavoval vye 115 milird korn, SSR vye 37 mld. a federcie skoro 17 a pol miliardy korn.) Zdrojmi federlneho rozpotu, v kompetenci federlneho ministerstva financi, vak mali by prakticky vetky rozhodujce dane (zo mzdy, z obratu, zo zisku, spotrebn, drustevn a ponohospodrska da, podnikov dane at.), teda aj tie, ktor sa mali podiea na tvorbe rozpotov republk, o aj autori sprvy povaovali za krok, ktor bol v rozpore s koncepciou stavnho zkona o s. federcii. Centralizcia sa vak oakvala v daovej a cenovej oblasti, v bankovnctve at. V oblasti priemyslu mali vznikn federlne orgny pre oblas hutnctva, energetiky, ban, strojrstva, dopravy, pt a telekomunikcii i vedeckovskumnej zkladne, ba aj pre mnoh vrobno-hospodrske jednotky. Nvrhy, ktor sprva uviedla, sa mali premietnu v zkonnch normch, vrtane tzv. kompetennho zkona. Prkladom vtedajej akej situcie bola rozpotov oblas, o ktor sa viedli vek hdky a spory. Zrazili sa tu rzne koncepcie, na o upozornil v plne SNR jej predseda O. Kloko na konci decembra 1969. Znovu sa hovorilo o vzjomnom doplcan, o cenovch deformcich, o oprvnenosti federlnych rozhodnut. Predseda slovenskej vldy P. Colotka v plne, ktor sa zaoberalo aj odchodom H. Kotcha, V. Hatalu, J. Zraka, V. Pavlendu, S. Falana z postu poslancov, pripomenul, e rozpoet
Jozef Zrak (1929 - ), slovensk politick a ttny predstavite, od janura do februra 1970 podpredseda slovenskej vldy.
SSR nemono prija skr, ako sa prijme federlny zkon o rozpote. Podobne sa vyjadril podpredseda vldy SSR K. Laco. Argumentoval, e pri inom postupe by bol federlny zkon len sumarizciou nrodnch rozpotov a to u by ilo o konfederciu.
Sovietsky tlak
V ovldnut slovenskej a eskej spolonosti normaliztormi zohral svoju lohu sovietsky tlak, aj na centralizciu riadenia ekonomiku a podriadeniu sa RVHP. Ten pomerne rchlo zovrel aj Huskovu skupinu politickch realistov, ktor sa mu, za podielu konzervatvcov, plne a viac-menej dobrovone podriadila. Navye okupcia SSR armdami piatich spojeneckch krajn Varavskej zmluvy sa stala tm najhorm odrazovm vchodiskom pre nasledujci vvoj a sovietsky faktor psobil v oblasti zamerania ttu, hospodrstva a kultry vyloene detruktvne. Moskve a vedeniu KS, ktor neprela federalizciou, vyhovovalo len jedno politick a hospodrske centrum. Pod ich tlakom sa menili ttoprvne koncepcie. Km niektor tzv. politick realisti ete ako-tak inklinovali k pvodnmu poslaniu esko-slovenskej federcie z oktbra 1968, tzv. internacionalisti (sasti konzervatvci) presadzovali politick centralizmus aj
do riadenia ttu. Navye sa zko spojili so sovietskou mocou a jej poatm centralistickej federcie. Celkovo kladn hodnotenie federcie na prelome rokov 1969 a 1970 skr zakrvalo vne problmy vo vzahoch medzi federlnymi a republikovmi orgnmi a vo vymedzen ich spolonch kompetenci. Neprilo vak k rozatiu gordickho uzla fungovania esko-slovenskej federcie, kovej podmienky premeny unitrneho ttu na tt zloen. Strcali sa esk a slovensk pohady na fungovanie esko-slovenskej federcie, na zmysel nrodnch ttnost len v dvojlennej federcii a paradoxne aj efektvne (reformn) rieenie nerovnakho hospodrskeho postavenia eskch krajn a Slovenska. U v tom ase sa robili kroky k vypusteniu reformnch zmerov, ako aj ekonomickej reformy a v riaden hospodrstva. Ete na jese 1969 sa sce takto nvrhy predkladali na rokovania vld i politickch orgnov (ich komisi), avak ich tvorcov postupne zasiahli politick istky prebiehajce poda tzv. zmocovacieho stavnho zkona . 117 z oktbra 1969, nevinne formulujcom tzu o preden volebnho obdobia.
Peter Colotka (1925 - ), slovensk prvnik a ttny predstavite, 1969-88 len preds. V KS a V KSS, od janura do aprla 1969 predseda FZ SSR, 1969-88 predseda vldy SSR.
55
Miloslav Hrukovi (1925 1992), slovensk nrodohospodr a politik, od septembra 1969 do jna 1970 podpredseda vldy SSR a predseda Vboru pre technick a investin rozvoj.
stavn zkon umooval istky v ttnych orgnoch za dajn neplnenie politiky Nrodnho frontu a poslaneckej funkcie. alej boli uvonen z funkci podpredseda federlnej vldy a predseda Hospodrskej rady vldy SSR Vclav Vale, generlny sekretr rady Valtr Komrek, ministri federlnej vldy, ktor boli spolutvorcami ekonomickej reformy Frantiek Vlask, Vladimr Kadlec a al. Zo ttnych a politickch orgnov museli ods tisce funkcionrov, poslancov i pracovnkov apartov. Politick istky riadili predseda strednej kontrolnej a revznej komisie KSS Viliam algovi a v eskch krajinch komisia Miloa Jakea, ako aj Byro pre riadenie stranckej prce v eskch krajinch pod vedenm L. trougala. Zapjali sa aj nemenej razantn krajsk a okresn komisie. Dokumenty o esko-slovenskej federcii z oktbra alebo novembra 1969 sa alej prepracvali, asto sa do ich novej vroby zapojili in funkcionri, ktor nahradili tch vyhodench. Zmeny menili charakter a poslanie materilov v duchu normalizanej lnie KS, zvraznenej na zasadnutiach V KS v aprli, septembri 1969 a v januri 1970. V politickch svislostiach sa modifikovali texty dokumentov o hodnoten eskoslovenskej federcie a o jej aktroch.
Dokumenty alej obsahuj dleit moment tej doby menil sa ich jazyk i slovnk. Strcali sa v nich pojmy politick reforma aj ekonomick reforma. S narastajcou autocenzrou svis aj jazyk personlneho hodnotenia predstaviteov ttneho a politickho ivota, od pochvl (normaliztori medzi sebou) i kontruktvnej kritiky a k paulnemu (revizionisticko-oportunistickmu) odsdeniu reformistov. Nespokojnos so stavom federcie otvorene prejavil Vojtech Hatala, jeden z kovch tvorcov esko-slovenskej federcie. Da 21. decembra 1969 napsal list predsedovi SNR O. Klokoovi, ktor podobne ako predseda slovenskej vldy P. Colotka, opal pvodn mylienky poslania s. federcie. Hatala sa vzdal funkcie predsedu stavnoprvneho vboru FZ SSR a vzdval sa poslaneckch funkci v SNR a FZ vbec s odvodnenm, e realizcia ttoprvneho usporiadania nadobda postupne obsah, ktor nie je celkom v slade s mojou predstavou o om, zanikol zmysel mojej alej asti v oboch najvych zastupiteskch zboroch. Videl, kam sa nakla federcia, ako aj nstup renesancie byrokratickho centralizmu. V. Hatala, podpredseda slovenskej vldy J. Zrak a al sa nedali zlomi,
Ondrej Kloko (1911 1975), slovensk verejn predstavite, 1968-75 predseda SNR a len preds. V KSS.
Vojtech Hatala (1930 1985), slovensk prvnik a verejn predstavite, 1969 predseda stavnoprvneho vboru FZ SSR.
neodvolali svoje postoje k reformm i k okupcii, no kde u inch nastali hranice poknia (poda stanovench kritri, vrtane postoja k okupcii SSR, o ktorej sa hovorilo ako o internacionlnej pomoci), ako poveda. Ve predstavitelia eskoslovenskej vldy a vedenia KS O. ernk a . Sdovsk odvolali aj to, o nemuseli. Dos neprimerane sa kritika vzahovala na vldne a zkonodarn orgny, intitcie a pod., ktor poda vedenia KS vraj u neslili veci socializmu a spreneverili sa svojmu poslaniu. Nenormlnu situciu vystihovalo aj to, e v lete 1969 sa objavil a onedlho znova odmietol termn revzie esko-slovenskej federcie. Obvinen z revizionistickch postupov boli nahraden inmi, ktor sa postarali o zrevidovanie (zdeformovanie, demont) esko-slovenskej federcie opanm smerom. Transformovan funkcionri politickch a ttnych orgnov asto stli za zmenou znamienok v obsahu dokumentov. oraz viac v nich redne pouvanie pojmov federalizan princpy a nrodn suverenita , naopak, hustn integran lohy federlnej vldy alebo lohy nrodohospodrskeho plnu i integrcia ttneho rozpotu. Tieto vrazy sa stali prejavom korigovania pohadu na
56
problmy fungovania federcie. Ke sa stretli predstavitelia maarskch a eskoslovenskch komunistov Jnos Kdr a Gustv Husk na konci roku 1969, aby zhodnotili normalizciu pomerov v SSR, ako aj sksenosti s federciou, Husk zdraznil, e treba posilni integritu celho ttu, lohu federlnej vldy, o vetko svis s obnovou plnovitho riadenia. To znamenalo posilnenie centralizcie riadenia ttu a ekonomiky, ktor zvraznilo zasadanie V KS v januri 1970. esk vlda sa na zasadan 6. janura 1970 zaoberala hodnotenm s. federcie z 27. novembra 1969. Upozornila, e netreba robi generlne zvery, ke federcia predstavuje ete neusaden systm. Zrove upozornila aj na to, e pristpenie na unitaristick i podobn nmety by znamenalo principilnu revziu stavnho zkona o s. federcii, priom hlavn problmy spovaj v ekonomickej oblasti. Vlda namietala proti vytvraniu federlnych orgnov pre huty, energetiku a pod. Pripomenula, e federlne orgny sa maj orientova na koncepn veci a e tieto orgny neplnia svoje koordinan a iniciatvne funkcie. Vlda shlasila s integrujcou lohou KS a lohou federlneho ttneho plnu a rozpotu, s m shlasila tie vlda SSR na zasadan 9. janura a slovensk vlda 13. janura 1970.
Normalizan federcia
Bolo zaujmav, e slovensk vlda, oproti eskej, sce shlasila s vytvranm federlnych orgnov pre huty, strojrstvo atd., ale spomenula, aby sa na nadchdzajcom zasadan V KS k ekonomickm otzkam prihliadalo na al postup ekonomickej reformy (spomenul ju . Sdovsk na februrovom zasadan V KSS). Poda vldy SSR vyplvali mnoh problmy v realizcii federcie z nevypracovania sboru
Gustv Husk (1913 1991), slovensk politik a ttny predstavite, 1968-69 prv tajomnk V KSS, prv, resp. generlny tajomnk V KS 1969-87, prezident SSR 1975-89.
zkonov, nevyhnutnch pre jej fungovanie. Preto bolo treba preformulova lnok 4 stavnho zkona o s. federcii v zmysle jednotnej integrovanej ekonomiky SSR! G. Husk na zasadan Predsednctva V KS v januri 1970, na ktorom sa podrobne rozoberali otzky s. federcie, zdraznil, e kovou otzkou je tu prprava sboru zkonov do oktbra 1970. Podpredseda vldy SSR a tajomnk V KS Vclav Hla sa na zasadan V KS na konci janura 1970 zameral na dleitos obnovy socialistickch princpov riadenia v hospodrstve, priom zkladnm princpom riadenia je spoloensk vlastnctvo socialistickch vrobnch prostriedkov. Oslabovanie tejto vlastnckej formy je v rozpore s objektvnymi zujmami pracujcich. V Hlovom prejave o hospodrskej politike KS bolo cti zvery materilu podpredsedov a ministrov vld z 27. novembra 1969 najm v oblasti prvoradho vznamu nrodohospodrskeho plnu v sstave riadenia. Hla predniesol kritiku omylov a chb z rokov 1968 a 1969 (narka na ekonomick reformu). V sasnosti si poda neho obnova plnovitho riadenia hospodrstva vyadovala upevnenie jeho organizcie zhora a nadol, vrtane vntropodnikovho riadenia, upevnenie socialistickho ttu na federatvnych zkladoch, konsolidciu novovytvorench federlnych a nrodnch orgnov, postaven
tefan Sdovsk (1928 1984), slovensk politik a ttny predstavite, od janura do mja 1969 predseda slovenskej vldy, od mja 1969 do februra 1970 prv tajomnk V KSS.
na vymedzen ich prvomoc, zodpovednosti a koordincie. Navrhoval posilni integrujcu funkciu federlneho plnu a federlneho ttneho rozpotu, k omu malo prispie zriadenie ttnej plnovacej komisie a urujci podiel stranckych organizcii v presadzovan politicko-hospodrskej lnie strany. O kdrovch zmench hovoril prv tajomnk V KS G. Husk, e ich treba robi citlivo a uvene (!?), a nie spsobom katule, hbejte se. Realita vak bola in. V januri 1970 po zasadan V KS boli zbaven funkci predseda federlnej vldy O. ernk (nastpil L. trougal), prv tajomnk V KSS . Sdovsk (nastpil J. Lenrt), z vedenia KSS, SNR a slovenskej vldy museli ods stpenci reforiem J. Zrak (ani jeden hlas proti!), V. Pavlenda (ani jeden hlas proti!), H. Kotch, B. Graca, . ebesta, A. ak a in. Prebehli rozsiahle zmeny v Predsednctve V KS a samotnom V (intalcia A. Indru, D. Hanesa a inch), vo federlnej vlde a v alch ttnych a politickch orgnoch. Poda Huska nechcel A. Dubek dobrovone ods z V KS, no kee sa nepostavil za lniu strany, mal sa ukza na poste vevyslanca v Turecku. V januri a aprli 1970 nastpila alia vlna politickch istiek
57
Alois Indra (1921 1990), esk komunistick funkcionr a ttny predstavite, 1971-89 len preds. V KS a predseda FZ SSR.
Lubomr trougal (1924 ), esk politik a ttny predstavite, 1968-70 tajomnk a len preds. V KS, od janura 1970 do oktbra 1988 predseda vldy SSR.
v politickch a ttnych orgnoch. Mnohm nepomohli ani intervencie. Jeden z funkcionrov KSS a historik V. Plevza napsal G. Huskovi 23. janura list, v ktorom ho upozornil na paulne odsdenie historiografie za posledn dva roky, ako aj na to, e viacer historici a funkcionri KSS, ktor Huska podporovali (J. Mesro, I. Laluha, M. Strhan a al), boli na zklade nepodloench obvinen vystaven tlaku, aby zloili funkcie a odili zo zamestnania. Plevza tie spomenul Huskovi, e na Slovensku nem a tak podporu, ak predpoklad a proti vetkm Tvojim uom na Slovensku ostro to B. Choupek v spojen s V. Biakom. Pod vplyvom mnohch uvedench faktorov stratilo na innosti aj pvodn poslanie esko-slovenskej federcie. Podriadilo sa v zsade sformovanmu posttotalitnmu systmu s monopolom moci KS. G. Husk na janurovom zasadan V KS zdraznil, e chceme ma pevn, jednotn, federatvny eskoslovensk tt! (Napokon K. Laco mu napsal 21. janura list, v ktorom zhrnul zvery z materilu komisie
58
z 27. novembra 1969.) Platili rozhodnutia federlnej vldy (mala prvo veta voi odlinm rozhodnutiam nrodnch vld), ktor zskala rozhodujce postavenie v truktre vkonnch orgnov v rmci svojej integranej (rozumej centralizanej) lohy, ktor forsrovalo vedenie KS. Zruili sa (nrodno-paritn) intitcie ttnych tajomnkov vo federlnych ministerstvch, ako aj federlne vbory. Federlne zkony sa nadradili zkonom republk. Samotn mechanizmus ttu, absorbujci silnejce prvky centralizovanho riadenia, sa sprval viac-menej protichodne voi federatvnemu modelu, meniac pritom vzjomn vzahy a postavenie federlnych a nrodnch vkonnch a zkonodarnch orgnov. Zotrvanos mechanizmu jednotnho ttu pri pretvran na tt federatvny stle psobila a neprekonala sa aj pre nedostaton rozdelenie spolonch kompetenci federcie a republk. Avak politick vchodisko sa hadalo len v centralizcii riadenia federcie. esko-slovensk federcia sa tak ocitla na prelome rokov 1969 1970 na rzcest. V decembri 1970 sa novelizovali stavn zkony 143/1968 Zb. a 171/1968 Zb. a u sa vychdzalo zo znenia stavnho zkona slo 125/1970 Zb. a zo zkona slo 133/1970 Zb.
o psobnosti federlnych ministerstiev. Tento tzv. kompetenn zkon menil vzahy medzi federciou a nrodnmi republikami, predovetkm medzi ich hospodrskymi a plnovacmi ministerstvami. Vznikli federlne ministerstv akho strojrstva, hutnctva a pod., ako aj vrobno-hospodrske jednotky, ktor riadili vinou ministerstv SR. Federlny rozpoet bol urujci pre rozpoty republk. Podobne sa nadradilo aj postavenie federlnych hospodrskych plnov. Centralizcia riadenia ttu sa tak v podstate diala na kor svojprvnosti nrodnch republk. Dos diskutabiln zjednotenie legislatvy z dielne vkonnch orgnov federcie a republk v legislatvnych pravidlch, ako aj vymedzenie i spresnenie kompetenci v tattoch orgnov (ministerstiev) z rokov 1972 1973 v konenom dsledku ete viac obmedzili kompetencie nrodnch orgnov. Demont federalizanch princpov i revzia pvodnho poslania eskoslovenskej federcie v postaven vkonnch orgnov federcie a republk poda stavnho zkona . 143/1968 Zb. z oktbra 1968 normalizanou mocou sa sce uskutonila v rokoch 1970 1973, no zaala sa u na jese 1969.
PhDr. Jozef atkuliak CSc. (1954) Vedci vedeck pracovnk Historickho stavu SAV. Autor, editor a spoluautor 19 publikci a 95 vedeckch tdi. Zaober sa vvojom ttu v rokoch 1945 1992 s drazom na roky 1968 1970. K lnku sa priamo viau monografie Vznik esko-slovenskej federcie v roku 1968 (1996) a Realizcia a normalizan revzia eskoslovenskej federcie (sept. 1968 dec. 1970) (2011).
Znovuosadenie jazdeckho pomnka Mrie terzie

elMRa GRaJCiaROv
U niekoko mesiacov op rezonuje v spolonosti otzka sch vo verejnom priestore. Stretvame sa so spolitizovanm umenia, priom by tmy i spracovanie umeleckch zmerov mali by zvolen s rozvahou, nakoko ovplyvuj svojim odkazom i umeleckm spracovanm irok verejnos. Otzne sa stali aj poetn dekoratvne, i turisticky atraktvne objekty slovenskch miest a predovetkm Bratislavy. Nememe sa vak v tomto prpade vyhovra na ak porozumenie sasnmu umeniu, kee slovensk galrie u poskytuj rznym vekovm kategrim nvtevnkov mnostvo edukatvnych i zbavnch vkladov, prednok, diskusi, workshopov a pod. Kontroverzne psobia tie investorsk zsahy, likvidcia sch renomovanch autorov alebo intenzvny tlak na presadenie svojho umeleckho zmeru bez verejnej a odbornej diskusie. Ponkame Vm preto nzory dvoch kunsthistoriiek, historiky a historika na tmu snahy o osadenie kpie sochy Mrie Terzie na trovom nmest v Bratislave. Problm vnmaj z hadiska historickho, umenovednho, pamiatkrskeho, symbolickho, estetickho i obianskeho.
Jnos Fadrusz (1858 1903)
Dnes u nejestvujci jazdeck pomnk Mrie Terzie bol dielom sochra, bratislavskho rodka Jna (Jnosa) (2. septembra 1858 Bratislava 25. oktbra 1903 Budape). Odborn vzdelanie ukonil tdiom na Akadmii vtvarnch umen vo Viedni, v sochrskej triede prof. Edmunda Hellmera. Po absolvovan akadmie v roku 1892
a krtkom pobyte v rodnom meste odiiel v roku 1895 natrvalo do Budapeti. (Jednm z dvodov odchodu bola svadba so sochrkou Annou Derkyovou). Tu zskal, najm za monumentlnu tvorbu pomnkovho charakteru, vysok ocenenia, pocty a spoloensk uznanie. Okrem prvho monumentlneho pomnka jazdeckho ssoia Mrie Terzie (1894 1896) pre
Bratislavu vytvoril aj alie: pomnk kra Mateja I. (1895 1902) pre Kolozsvr, Miklsa Wesselnyiho (1896 1902) pre Zilah, barna Blu Wenckheima (1901) pre Kisbr a pomnk Lajosa Tiszu pre Szeged (1899, ktor bol dokonen a po Fadruszovej smrti v roku 1904). Jn Fadrusz sa vo svojej tvorbe, okrem monumentlnych realizci, venoval naj59
Nzory a polemiky / Histria 5-6 / 2011
Dobin vilka Anny Fadruszovej Zdroj: http://www.dobsincan.estranky.sk/clanky/ocarujuca-pani-fadruszova.html
m v ranom obdob aj sochrskemu portrtu a nrovm kompozcim. Jeho dielo je ukkou realistickej sochrskej tvorby v duchu stredoeurpskeho historizmu z prelomu 19. a 20. storoia. Fadruszovo umeleck snaenie v ranom obdob tvorby vyvrcholilo bratislavskm pomnkom jazdeckm ssom Mrie Terzie. Vznikol v rokoch 1894 1896, z bieleho kararskho mramoru, podstavec zo uly. Vka celho pomnka bola 11 m (podstavec 4,35 m, samotn ssoie 6,65 m). Vpredu na podstavci sa nachdzal npis: VITAM ET SANGUINEM ( ivot a krv). Vzadu na podstavci smerom k mestu bol text: MAGYARORSZG FNNLLSNAK EZREDIK VBEN A KIRLYKORONZSOK EMLKRE EMELTE POZSONY SZAB. KIR. VROS KZNSGE 1896. (V tisci rok jestvovania Maarska na pamiatku krovskch korunovci postavilo obyvatestvo slobodnho krovskho mesta Bratislavy v roku 1896). Pomnk bol znien v popoludajch hodinch 26. oktbra 1921. Stl na mieste pvodnho korunovanho pahorka, kde je v sasnosti umiestnen pomnk udovta tra od akad. sochra Tibora Brtfaya. Vytvorenie Fadruszovej sochy podnietilo vroie Milnia (1896). Na zasadan mestskej rady 8. jna 1892 bola menovan komisia na prpravu pomnka, ktor stanovila podmienky: nadivotn vekos pomnka, dstojn svojho mesta, ukone-
nie do vroia Milnia a autorom mal by bratislavsk sochr. Do vahy prichdzali Viktor Tilgner, renomovan sochr, profesor na viedenskej akadmii a Jn Fadrusz, jej erstv absolvent. Po niekokomesanch bojoch zskal Fadrusz 19. jna 1893 definitvne poverenie na vyhotovenie pomnka. Sadrov model v ivotnej vekosti dokonil 27. augusta 1894 v Budapeti. V nasledujcom roku vycestoval do lomu v talianskej Carrare, aby vybral mramor vhodnej kvality a vekosti. (Zachovali sa aj dobov fotografie s vybranm mramorovm blokom, na ktorom je npis: PT/F/MONUMENTO MARIA TERESA). Sochu sekala firma Paola Trisconia pod Fadruszovm dohadom. Pre problmy s transportom sa muselo ssoie rozreza, zabali a tak previez zaiatkom septembra 1896 do Bratislavy. Na ulovom podstavci od firmy Marmor Industrie Kiefer sa znova zloilo, upravilo a 14. novembra 1896 ho Fadrusz odovzdal mestu. Slvnostn odhalenie sochy sa pre pokroil ron dobu a voby do zastupiteskch radov konalo a 16. mja 1897. Nmet ssoia vyjadroval konkrtnu udalos viaucu sa ku korunovcii Mrie Terzie v roku 1741. Dominantou figurlnej kompozcie bola
Pomnk kra Mateja v Kolozsvari
postava krovnej v korunovanom odeve sediaca na koni, ktor mal sklonen hlavu, aby pri elnom pohade nezakrval jej majesttnu postavu. Pod jeho nohami sa nachdzalo polman delo a znien ancov k. Pri koovi z oboch strn stli kuruck vojak (pozeral smerom na Viede) a vemo (ukazoval na Budape). Postavy neboli len vone priraden, ale tvorili kompaktn sas deja. Fadrusz si starostlivo vyberal modely. Pre Mriu Terziu si vybral cirkusov akrobatku, ktor mala dstojn dranie tela. K pochdzal zo panielskeho plemena, typickho pre obdobie baroka. Autor sm stl ako model jednej z muskch postv. Predlohou pre kompozciu mu bola pravdepodobne rytina J. E. Ridingera (1698 1767), kde je panovnka zobrazen na koni, ktorho vedie pa. Ssoie m pyramdov kompozciu, vrchol tvor hlava krovnej, modelovan poda olejomaby Martina van Meytensa (1695 1770). Fadruszovi vak na obraze chbal vraz, a preto v liste z 27. jna 1894 iadal archivra Jna Batku (Batkova pozostalos, list . 14, Archv hl. mesta SR Bratislavy), aby mu poslal fotografiu jej portrtu, zrejme od Daniela Schmidelliho, ktor bol v Bratislave. Fadrusz sa vedel vcti do histrie zobrazovanej doby. Pomnk Mrie Terzie mal barokov atmosfru, ale bez ptosu a exaltovanosti. Aj ke pracoval s detailmi, zjavne rezduami Tilgnerovho vplyvu, dokzal ich podriadi celku, aby dosiahol monumentlny inok.
60
Histria 5-6 / 2011 / Nzory a polemiky
Pomnk Miklsa Wesselnyiho, Zilah (Zalu)
Na zver prspevku by som sa chcela vyjadri k otzke znovuvytesania pomnka Mrie Terzie a jeho osadenia na pvodn miesto. Z mjho umeleckohistorickho pohadu mi unik zmysel takho poinu. Nezachovala sa iadna autorsk tdia i model pomnka. Poznme ho len z dobovch fotografi. V trojrozmernej podobe sa uchoval v zmenenej bronzovej replike v Galrii mesta Bratislavy od sochra Alojza Rigeleho (1879 1940) alebo ako spomienkov predmet z biskvitu (vrobok viedenskej porcelnky) v zbierkach Mzea mesta Bratislavy, na ktorom je len samotn panovnka na koni. Preto prpadn znovuvytesan pomnk by bol len kpiou z kpie. Povaujem to za zbyton anachronizmus. ijeme v 21. storo, a preto sa nazdvam, e treba vyui adekvtne vtvarnotechnick prostriedky tohto storoia na znovuoivenie pomnka, ako naprklad holografick projekciu. Existuj fragmenty originlu. Bolo by zaujmav zhromadi ich a prezentova, ako to poznme vo
svete v prpadoch klasickho umenia. Veer by mohli oi ako holografick projekcia pomnka. Navye vzor nmestia sa medziasom zmenil. Za monumentlnym pomnkom s vkou 11 metrov, ktor vznikol v rokoch 1894 1896, nebola pvodne dekoratvna budova Reduty, ale v architektonickom vraze striedma a niia stavba mestskej spky, a to u nehovoriac o dopravnch komunikcich. Je mi znme, e takto nzor zastvaj aj moje kolegyne, odbornky na 19. storoie. Pvodn jazdeck pomnk Mrie Terzie mal nesporne vysok vtvarn kvalitu. Napriek tomu, alebo mono prve preto, iadna novovytesan kpia z kpie nebude ma nikdy umeleck rove originlu, ktor vytvoril sochr Jn Fadrusz. PRaMeNe a liteRatRa: Grenzbote a Hirad 27. 10. 1921. Archv hl. mesta SR Bratislavy Pozostalos Jna Batku. Archv hl. mesta SR Bratislavy Pozostalos Jna Fadrusza. Archv vtvarnho umenia Slovenskej nrodnej galrie v Bratislave Pressburger Zeitung 1892 1897. Archv hl. mesta SR Bratislavy BARTOOV PINTEROV, Zuzana: Slovensk vtvarn umenie 1900 1918 (sochrstvo). Katalg vstavy. Bratislava: Slovensk nrodn galria, februr marec 1984 GLASOV, Anna: Jn
Pomnk Mrie Terzie z bieleho kararskho mramoru vznikol v rokoch 1894 1896
Fadrusz. Spis archvneho fondu. In: Fondy archvu vtvarnho umenia Slovenskej nrodnej galrie. SNG, Bratislava 1981 GRAJCIAROV, elmra: Jn Fadrusz a Bratislava. Katalg vstavy. Bratislava: Galria mesta Bratislavy, janur aprl 1997 LZR, Bla: Fadrusz Jnos. lete s mveszete. Budapest 1924 SOS, Gyula: Fadrusz Jnos. Budapest 1961
Pomnk barna Wenckheima, Kisbr
PhDr. elmra Grajciarov (1945), vytudovala vedu o vtvarnom umen na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave, pracovala v Galrii mesta Bratislavy ako kurtorka zbierok starho umenia. pecializuje sa na stredoeurpske maliarstvo a sochrstvo 18. a 19. storoia a teoretickej strnke retaurovania vtvarnch diel. Je autorkou a spoluautorkou viacerch vstav, za tri z nich (Jn Fadrusz, Umenie retaurovania, Bratislavsk umeleck spolok) zskala cenu asopisu Pamiatky a mze. Spolu so Zuzanou Francovou a Martou Herucovou napsala monografiu Bratislavsk umeleck spolok 1885 1945 (2006).
61
Pr poznmok k prprave kpie sochy Mrie terzie

vlaDiMRa BNGeROv
Marinsky stp na Staromestskom nmest v Prahe, strhnut 3. novembra 1918
Nasledujci prspevok k problematike prpravy kpie ssoia Mrie Terzie v Bratislave vychdza z krtkeho publikovanho textu v Bratislavskom kurirovi, ktor bol rozren a doplnen o alie svislosti. Napriek tomu m skr charakter poznmok k uritm problematickm bodom prpravy projektu z umeleckohistorickho pohadu.
Stavby pamtnkov v minulosti takmer vdy vyvolvali prudk vne, polemick komentre a sled rozporuplnch reakci. A tomu sa nemohla vyhn ani prprava kpie Mrie Terzie. Toto vetko s pamtnkmi bytostne a prirodzene svis, rovnako ako ankety, zisovanie nlad a nzorov verejnosti. Hlasy za aj proti zaznievaj doteraz bez jasnch zverov, povedzme, e dosia bez posvcujcich rozhreen, ako dan aktivitu vyriei na veobecn spokojnos. Najm v odbornej verejnosti projekt
62
zasieva nedveru a to hne z viacerch prin. Negatvne hodnotenia zaznievaj tie zo strany politickch zstupcov, kultrnych, osvetovch i umeleckch sfr aj pre samotn netransparentn finann zabezpeenie realizcie sochy vo verejnom priestore. Sochy na verejnosti maj symbolizova historick, umeleck, nrodn, spoloensk a kultrne hodnoty spolonosti. Nzory na ne meme chpa ako barometre tchto hodnt, ktor vystpia na povrch a popri diskusich o ich vzname. Ako sa
vyjadril k tejto tme Zdeek Hojda a Ji Pokorn: Problm je ovem v tom, e idea, kterou ml pomnk reprezentovat a propagovat, nen vdy toton s tm, jak je opravdu vnmn. Jen ve vzcnch ppadech se stvali pomnky opravdovou kvintesenc vtinovho historickho vdom, astji se s nm mjeli. Pomnkove spory jsou proto vci pirozenou a vnou, plynou ze sporu o nrodn tradice, respektive sprvn vklad nrodnch stereotyp. K vehemenci tchto spor pispvalo a pispv pirozen i to,
Odhalenie ssoia Mrie Terzie na bvalom Korunovanom nmest (16. 5. 1897)
e pomnky jsou zleitost v nejirm slova smyslu veejnou. Pomnky Habsburgovcov na naom zem, podobne ako v eskch krajinch boli vnman v prvej polovici 20. storoia ako pomnky zotroovateov nrodov, preto dochdzalo k ich odstraovaniu. Jednoduch paralelu njdeme v nedvno zaitch dejinch, ke boli z naich estnch nmest na skldky a na neznme miesta deloovan sochy totalitnch hrdinov (o bude mono asom ete pomerne nron archeolgia, kee monumenty sa doku aj strati). I ke ide o veobecne znme fakty, pripomeme si dvod znienia sochy Mrie Terzie: Na podzim 1921 se posledn csa z rodu Habsburgk Karel vrtil z exilu a pokusil se ujmout vldy v Maarsku. Tento pokus o restauraci habsbursk
vldy pijala eskoslovensk veejnost se znanm znepokojenm. Obyvatel Bratislavy na protest strhli sochu csaovny Marie Terezie, stojc na Korunovanm nmstm, tam, kde se dve konvaly korunovace uherskch krl. Dav poadoval, aby msto svren csaovny zaujal slovensk nrodn hrdina Milan Rastislav tefnik. (Hojda, Zdenk a Pokorn, Ji: Pomnky a zpomnky. Paseka Praha Litomil, 1996, s. 176.) Otzkou je, o znamen osobnos Mrie Terzie pre Bratislavu a Slovensko dnes. Nakoko je vnman ako symbol, ak reprezentciu a posolstvo v sasnosti predstavuje. Opiera sa len o to, e m prvoplatn miesto v histrii a e mnoh pre Bratislavu urobila, nie je v aktulnej topografickej mape nrodnch symbolov postaujce. Nezretene tu dochdza k mixu motvov pamiatkarskch, historickch a kultrnych, i dokonca turistickch. A komunikcia tchto argumentov je pomerne nepresvediv. Pre nrodn identitu
je provokujci hlavne akt vmeny repektovanho symbolu udovta tra za sochu habsburskej panovnky. Na zklade nedvnych reakci si inicitori neboli vedom dsledkov a negatvnych postojov na podobn zmeny a posuny. Poda ich poslednch vyhlsen, ak nezskaj pvodn miesto, nebud sochu v originlnej mierke ani vytvra. Pvodn priestor pre pamtnk m u vlastn sochrsku pam. Po znien sochy Mrie Terzie tu stl pomnk M. R. tefnika (Bohumil Kafka) a po om tu stoj pomnk udovta tra (Tibor Brtfay, Ivan Salai, 1973). Priestor sa zmenil, nielen vizulne a urbanisticky, ale aj vo vznamovom kontexte meniacich sa symbolov zastupovanch sochami.
Ssoie Mrie Terzie
Z umeleckho hadiska kpia znamen pre nmestie nvrat k umelecky bezproblmovm a historizujcim formm z prelomu storo za modern sochu, ktor nahrad romantizujce a nekritick zobrazenie vladrky. Poas socializmu hlavnm donorom pomnkovch stavieb bola strana a vlda, aj z dvodu, e patrili k nstrojom legitimovania totalitnej moci a jej spsobu propagandy. Pvod financi na stavby pamtnkov meme povaova sa dleit sas ich vznamu. Prprava kpie sochy Mrie Terzie vykazuje znmky podivnej estrdnej dramaturgie, mono ju dokonca charakterizova ako poloprofesionlnu, umelecky nehodnotn akciu bez repektu k hist-
Ssoie Mrie Terzie
63
Ssoie Mrie Terzie
rii a sasnosti. A zd sa, e od zaiatku rta aj so zavdzanm a elovm dvkovanm informci verejnosti, nielen o samotnom sso, ale aj o jeho prprave. Je skr symbolom przdna ako naplnenia a relnej spoloenskej potreby nvratu k stratenej histrii mesta. Napriek tomu, e tento vzcnym a slvnym mramorom zavajci karneval je financovan zo skromnch peaz a z verejnej zbierky, socha bude st vo verejnom priestore, a kee ide o skuton monument, intenzvne ho zmen. Pre plnos dodm daje z prameov, e originlny pomnk bol vysok jedens metrov, z toho vka podstavca = 4,35 metra, vka ssoia = 6,65 metra. Tento monument nie je ihlou v kope sena, ale ide o intenzvny zsah, k sasnej podobe nmestia pomerne agresvny. Tto skutonos ako mnoh in zostva neprezentovan. Na konci 19. a v 20. storo vznikali pri prleitostiach vzniku pomnkov pecilne pomnkov vbory. Na ich ele bola ven a repektovan osobnos, alebo dua projektu, hovorca, ttor mylienky vstavby i rekontrukcie pamtnka. Pravidlom bolo vypsanie
sae na tvorbu pomnkov a tie na rieenie okolitho priestoru. Spoluprca s architektom bola normlnou sasou tchto realizci, tento tandard sa dodroval aj v nedvnej minulosti. Pri prprave kpie ssoia Jna Fadrusza je tto postupnos a spoluprca neznma. Poda zstupcov Bratislavskho okrujceho spolku sa nebola realizovan, pretoe poda ich nzoru v prpade tvorby kpie to nie je nevyhnutn vdy vznikne t ist socha. Ide vak o chybn zmanie. Spsob kreovania sochy, i dokonca takhoto sochrskeho bonbnika, akm je tvorba kpie podobnho monumentu, nie je takto vtvarne limitovan. Autorskch prstupov me by viacero, dokonca by ns mohli prekvapi. Takisto nemono obs sksenosti a mieru praxe danho autora kpie. Kad kpia m in kvality zvisl od jeho schopnost a spracovania tmy. Prve o tento rozmer konfrontovania viacerch prstupov je projekt u vo svojich zaiatkoch ochudobnen a tm aj krtkozrak. Na pamtnk Mrie Terzie je potrebn nahliada z viacerch hadsk. Vnma ho nielen ako symbol, ale aj ako estetick skutonos a umelecko-historick pamiatku. Ak chpeme tento problm ako pamiatkrsky, je spsob kreovania novej repliky z tohto aspektu viac
ne sporn. Replika nie je pvodnou pamiatkou, na zklade zachovanch fragmentov (hlava koa a dve musk figry po stranch) je nron vytvori vierohodn kpiu diela, ktor nie je ako celok zachovan a tm ani dostatone poznan. Zo sochrskeho a pamiatkarskho hadiska fotografie nestaia. Na tvorbu je potrebn model i maketa plastiky, prpadne viac fragmentov vrtane strednej figry ssoia. Dleitm by mal by aj nzor retaurtora alebo retaurtorskch dieln, ktor podobn innos profesionlne vykonvaj. Preto na viacerch miestach padla vitka pre nerealizovanie sae, lebo prstup obnovy monumentu je skr v kompetencii pamiatkovho dozoru a tie odbornkov s adekvtnou pecializciou zdruench v komore retaurtorov. Autorkou kpie modelu z epoxidu je Martina Zimanov. Zadanie vytvorenia kpie zanajcej autorke je alm z nehodnovernch momentov, pretoe dobr kpia bva prcou skutone sksenho majstra i majsterky. I ke si vetci cenme odvahu, t pri realizcii monumentov jednoznane chba nesmie. Ale pri projekte kpie trojdimenzionlneho objektu, ktor vychdza len zo tdia fotografi, je odvaha skutonm hazardom. Komora retaurtorov ako stavovsk organizcia zabezpeuje kvalifikovan starostlivos o kultrne dedistvo. Rieenie kpie podobnho
Ssoie Mrie Terzie
64
Pohad na znien ssoie
diela s takmto rozmerom, vznamom a historickm kontextom je komplexnm pamiatkarskm problmom. Nevieme, i toto tdium, ktor malo predchdza vetkm prpravm, inicitori akceptovali. Nie je znma ani konzultcia s pamiatkovmi radmi a inmi intitciami a pod. Je otzne, do akej miery bol prebdan celkov obrazov a in dokumentan materil pre pamtnk a na zklade akch dokumentov bola kpia vytvoren. Aj preto by bola vhodn sa, kde rozhodnutie vytvori kpiu m in stupe vierohodnosti ako zvolen postup spolku. Prevauje tu neprofesionlny postup, nezluiten so zsadami pamiatkovej ochrany a starostlivosti. Organiztori koncom minulho roka predstavili centrlnu as ssoia v tretinovom modeli, bez vizualizcie, ako bude psobi v relnom meradle na urenom mieste a v celej kompozcii aj s dvoma almi figrami. Historick fotografie sce tto skutonos dokumentuj, ale pri dnench monostiach je ben pripravi trojdimenzionlnu vizualizciu, a ukza, o ak zsah do dnenho priestoru v skutonosti ide. o bude pomnk znamena pre sasn existenciu tejto plochy, a ako sa prejav v jednotlivch pohadoch od mesta a Dunaja. Takto rozmern monument by mal by vytvoren pre dan priestor a mal by fungova s danm prostredm a jednoducho zapadn. Repektova danosti, architektru, vznam miesta nielen v histrii, ale aj v sasnosti. Poloprofesionlna a amatrska prprava realizovania monumentu s tmto nezanedbatenm faktom vbec nerta a ani ho adekvtne neprezentuje. Na zver zrekapitulujem u napsan a to, e v tandardnch postupoch prpravy takhoto megaprojektu sa najprv realizuje vskum problematiky, historickch, architektonickch a umeleckch aspektov, potom sa vyhlasuje transparentn verejn sa s jasne de-
GRAJCIAROV, .: Sochr Jn Fadrusz a Bratislava. Galria mesta Bratislavy, 1997, s. 35
finovanmi technickmi a priestorovmi podmienkami, i ke ide o skromn iniciatvu. Je to regulrny postup, lebo najprv vytvori monument a potom hada adekvtne miesto nesed logike sochy, a ani prslunmu priestoru. literatra: BNGEROV, V.: O vytvorenie hodnotnej kpie nejde. In Bratislavsk kurir, 19. 9. 2011 HOJDA, Z. POKORN, J.: Pomnky a zpomnky. Paseka Praha Litomil, 1996, s. 17, 176
Mgr. vladimra Bngerov (1974), absolvovala tdium dejn umenia a kultry na Trnavskej univerzite v Trnave. Venuje sa histrii, terii a kritike sasnho umenia, itkovmu umeniu a dizajnu. Pripravila viacer vstavn projekty pre Povask galriu umenia v iline, Nitriansku galriu v Nitre, Mestsk galriu v Rimavskej Sobote, Galriu Cyprina Majernka v Bratislave a pre Malokarpatsk mzeum v Pezinku, kde psobila ako kurtorka zbierky vtvarnho umenia. Pracovala pre zbierku Prvej slovenskej investinej skupiny v Bratislave. Venuje sa publikanej innosti zameranej predovetkm na sasn umenie, dizajn a itkov umenie (DART, Designum, RUD, Revue svetovej literatry, Profil sasnho vtvarnho umenia, Keramika a sklo). Psobila ako kurtorka zbierky itkovho umenia a dizajnu a v sasnosti ako kurtorka zbierky modernho a sasnho sochrstva Slovenskej nrodnej galrie v Bratislave.
Podstavec bez ssoia
65
Osudy (nielen) bratislavskch sch

MilaN ZeMKO
Sochy (prpadne busty) na verejnch priestranstvch mono pribline rozdeli do troch skupn. Najstarie s sochy svtcov, s istm sakrlnym vznamom, ktor sa pre as verejnosti postupne strcal a zachovval sa ich vznam umeleckoestetick. V novoveku pribudli sochy i ssoia dekoratvne, inpirovan antickou mytolgiou alebo umelecko-estetickmi podnetmi (v Bratislave napr. Ganymedova fontna, labutia fontna, sochy mladch diev, fontny s isto abstraktnmi motvmi a formami at.). Od zaiatku novoveku sa (op poda antickej inpircie) postupne stavali aj sochy zaslilm osobnostiam verejnho ivota v irokom slova zmysle, prpadne osobnostiam, symbolizujcim jestvujci tt a jeho dejiny.
Maximilinova fontna (Ondrej Luttringer, 1572) Zdroj: Roman Delikt, www.ron-del.net
V Bratislave na Hlavnom nmest mme od druhej polovice 16. storoia sochu cisra a kra Maximilina, ktor mu z vanosti dali postavi preporsk meania. V 19. storo pribudli busty preporskho rodka, hudobnho skladatea Johannesa N. Hummela, inho skladatea a klavrneho virtuza Franza Liszta, socha maarskho bsnika Sndora Petfiho a koncom toho storoia v svislosti s maarskm milniom pribudlo na bvalom korunovanom vku aj ssoie krovnej Mrie Terzie
66
a na Devne Arpdova socha. Obidve posledn sochy i ssoia u nejestvuj a devnsky Arpd zapadol, zd sa, celkom do zabudnutia. Habsbursk krovn vak tak trochu rozerila vody verejnho ivota dnenej Bratislavy vaka niekokm nadencom, rozhodnutm obnovi jej ssoie na pvodnom mieste, na ktorom u desaroia stoj ssoie udovta tra. Treba ma na pamti, e zrtenie ssoia Mrie Terzie, ale aj devnskej Arpdovej sochy patr do irej tradcie eskosloHistria 5-6 / 2011 / Nzory a polemiky
venskho politickho obrazoborectva, takho typickho pre 20. storoie. Jeho zdroje vak nachdzame hlbie v zvere 19. storoia pri mohutnch oslavch maarskho milnia. V tom ase sa, samozrejme, sochy nercali, naopak sochy arpdovskch (teda maarskch) krov a inch vynikajcich Maarov, ale aj alch symbolov maarskosti (napr. Turulov) sa vo vekom budovali a spolu s nimi sa vo vekom premenvali star, tradin nzvy ulc a nmest ako zhmotnen oznaenia,
znaky priestorov, ktor mali by navdy maarsk, nech u patrili ich obyvatelia k akmukovek etniku. Prelo sotva tvrstoroie a tento maarsk ideovo-politick aj mocensk poin bol po roku 1918 na zemiach, ktor Maari stratili, popret optovnm premenvanm ulc a nmest, tentoraz zaslilmi Slovkmi a echmi a inmi symbolmi novho eskoslovenskho ttu. A sasne sa odstraovali najoividnejie fyzick symboly predprevratovho Uhorska. Zmena nepostihla okamite aj ssoie Mrie Terzie na bratislavskom nmestku pri Dunaji. To sa musel jej praprapotomok, uhorsk exkr a raksky excisr Karol v roku 1921 dvakrt a mrne poksi o zmocnenie sa vari u len maarskho trnu, aby legionri a al prvrenci mladej republiky nevydrali s nervami a svoju nevu a hnev prejavili s niivou razanciou na soche nevinnej panovnky, ktor sa zaslila o rozkvet starho Preporka. Samozrejme, vyprzdnen, no exponovan miesto pri Dunaji si takpovediac ptalo nov zhmotnen, najlepie personifikovan symbol republiky, o sa aj stalo v podobe generla tefnika, no a v samom zvere medzivojnovej SR. A tentoraz to bola tefnikova socha i ssoie, ktor v krtkom ase po vzten prilo (dajne na Hitlerov pokyn) o leva driaceho eskoslovensk ttny znak
Ganymedova fontna (Viktor Tilgner, 1888) Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/ Ganymedova_font%C3%A1na
a po vaznom februri (ako komunisti nazvali svoj ttny prevrat) priiel na rad aj sm tefnik. A op vyprzdnen priestor volal ako inak? po zaplnen symbolom novch ias. Medziasom sa vak vskutku aktulnymi skulptrami plnili in priestory Bratislavy: Na Stalinovom nmest vztili sochu krvavho dikttora, ktor vak po verejnom odhalen jeho zloinov odstrnili a zmenili aj nzov nmestia. Nazvali ho za veobecnej zhody Nmestm SNP, ktor po ase dostalo aj povstaleck ssoie udovo nazvan rozhdan rodina. Na Raianskom mte postavili symbol eleznej pste robotnckej triedy milicionra, ktor nepreil pd komunistickho reimu, podobne ako ju nepreilo ssoie Klementa Gottwalda na Gottwaldovom nmest, dnes Nmest slobody. Pri rade vldy vak dodnes stoj socha symbolu socialistickho drustevnctva Marka ulena, podobne ako v Ruinove socha jednho z muov Februra a nsledne aj jeho politickej obete Karola midkeho. Pamtnk mua stelesujceho (v dialektickej jednote?) vazstvo aj prechmaty a zloiny bvalho reimu dostal po novembrovej zmene vari ako protivhu? za spolonka pamtnk Andreja Hlinku, asi poda zsady, e mtvi (a to obidvaja) vea znes a hlavne neprotestuj. V 70. rokoch 20. storoia po tokch aktualizovanch skulptrach sa komunistick vrchnos, mono aj v znamen federcie a selektvneho nvratu k nrodnm dejinm, rozhodla umiestni na miesto
Exkr Karol IV. Zdroj:http://forum.valka.cz/attachments/12877/karl.jpg
po korunovanom vku, Mrii Terzii a M. R. tefnikovi predsa len ako spochybniten nrodn symbol udovta tra s druinou a toto ssoie tam stoj takmer 40 rokov, pomaly teda dlhie, ne tam stli dva predchdzajce monumenty. trovm ssom neotriasol ani ponovembrov zmer obnovi generlovu sochu, pre ktor sa nalo dstojn miesto op pri
Socha Milana Rastislava tefnika; Bohumil Kafka (1940-1954) Zdroj: http://romanbrna.blog.sme. sk/c/260642/panta-rhei.html
67
Jnos Fadrusz, Ssoie Mrie Terzie Zdroj: http://romanbrna.blog.sme. sk/c/260642/panta-rhei.html
Ssoie udovta tra; Tibor Brtfay a Ivan Salay (1973)
Dunaji, ale v najnovej tvrti. A (vskutku obnoven alebo nov?) Bratislavsk okrovac spolok sa podujal pohnu so trom a na staronov miesto intalova mramorov repliku vladrkinho ssoia. Osobne som sa niekokokrt vyslovil proti takejto zmene, no sasne som vyjadril nzor, e Mria Terzia by si vo svojej Bratislave-Preporku zaslila sochu, ale bez ibovania so trovou sochou. Zstancovia reintalcie ssoia sa u viackrt dostali a iste sa opakovane dostan k slovu, uvediem preto len moje vhrady. Nebudem sa dotka ani umelecko-estetickch kvalt znienho diela a jeho prpadnej
repliky, to je vec historikov a teoretikov umenia, podotkam len, e objednan sochy tohto reprezentanho typu mlokedy patria medzi vrcholky sochrskeho umenia. Ide mi vak o in. Predovetkm Bratislava na zaiatku 21. storoia u dvno nie je Preporkom (Pressburgom, Pozsonyom) z konca 19. storoia, a to nielen preto, e je viacnsobne via, ale najm z toho dvodu, e sa podstatne zmenilo jej obyvatestvo. Z prevane nemeckho, no rchlo sa maarizujceho mesta, ktorho meania prejavili svoje uhorsko-maarsk vlastenectvo a oddanos starej vlasti aj objednanou podobou panovnkinho ssoia (s uhorskmi husrmi), sa stala slovensk Bratislava a t by mala rozvja svoje vlastn historick tradcie, ku ktorm na najpoprednejom mieste patr pamiatka na udovta tra,
Ssoie tefnika a leva; Bohumil Kafka (1938-1940) Zdroj: http://romanbrna.blog. sme.sk/c/260642/panta-rhei. html
ktorho psobenie je zko spojen s tmto mestom. Povaujem preto za anachronizmus a vysloven schvlnos replikovou retitciou znienej sochy posva Bratislavu do nejestvujceho Preporka. Neobstoj ani tvrdenie, e pre trovo ssoie by bolo vhodnejie dnen Nmestie slobody, kee na om v oktbri 1849 rozpustila cisrsko-krovsk moc oddiely slovenskch dobrovonkov. Ilo predsa o jeden zo znakov slovenskho nespechu, ba faktickej porky v revolunch merusmych rokoch a tento nespech by sa mal dnes posvti trom? A nepresvedil ma ani nzor ctenho spolku, e replika vladrkinho ssoia oiv dnen trovo, po vmene sch Korunovan nmestie a vytvor vhodn prostredie pre medziudsk komunikciu, i pritiahne alch zahraninch turistov. Predovetkm, sochy sa neintaluj primrne pre potreby turizmu, ale mali by sa vztyova z vntornej potreby miestneho obyvatestva. Ak tak nie je, nestavajme radej ni a vysame priestory kvetinkami. Okrem toho, dnen nmestie je fakticky vekou a ivou dopravnou kriovatkou, o samo osebe brni urobi z neho praliv miesto na stretanie sa, na tak premenu nmestia ani vek replika sochy nesta. Celkom strun zver: nai mestsk pni by nemali hba so trovm ssom a pre sochu panovnky by mali usilovne hada in vhodn miesto a, samozrejme, pripravi verejn sa na nov dielo, svediace (dfajme) o tvorivej invencii a majstrovstve sasnch umelcov.
PhDr. Milan Zemko, CSc. (1944), vedeck pracovnk Historickho stavu SAV, venuje sa politickm dejinm Slovenska a SR v medzivojnovom obdob, autor knh Oban, spolonos, nrod v pohybe slovenskch dejn, 2010, a Slovensko krajina v medziase, 2002 ako aj mnohch kapitol v monografich, vedeckch tdi v domcich i zahraninch odbornch asopisoch, len Predsednctva SAV v rokoch 2001 2005.
68
Koho m reprezentova pomnk Mrie terzie dnes?

eleNa MaNNOv
Bratislavsk korunovan pahorok odstrnili roku 1870
Pomnky s zva monumentlne sochrske alebo architektonick tvary vybudovan na pam vznamnej udalosti alebo osoby. Pretoe sa asom men politick a spoloensk situcia v krajine, postavenie a vekos mesta, hierarchia jednotlivch etnickch, konfesionlnych i socilnych skupn men sa aj vznam a kdovanie pomnkov. Ich zkladnou funkciou nie je estetick formovanie prostredia, ale reprezentovanie. Koho reprezentovalo ssoie Mrie Terzie v minulosti a koho reprezentuje dnes, ak m by pomnkom a nie disneylandovskou maketou pre turistov?
Mocensk pomery v multietnickom Preporku rovnako ako v medzivojnovej Bratislave neboli vdy plne identick s rozloenm moci v tte. Preto sa pomnkov scna rozvjala ambivalentne a nie tak jednoznane ako oficilne verzie minulosti. Vek pamotvorn podujatie Preporka na konci 19. storoia stavbu milniovho pomnka Mrie Terzie charakterizuje mieanie etnickch identifikci, aj s pridanou hodnotou prodynastickej lojality (o nevemi teilo maarskch nacionalistov). Stl na mieste poslednho korunovanho pahorka, ktor bol odstrnen roku 1870, ke mestsk rady pragmaticky uprednostnili dopravn rozvoj modernho mesta pred uchovvanm histrie. Rozhodnutie postavi pomnk padlo symptomaticky pri prleitosti 25. vroia korunovcie milovanho kra Frantika Jozefa (panovnka, ktor potlail uhorsk, resp. maarsk revolciu 1848/49). Jeho dohotovenie sa plnovalo na obdobie oslv tisceho vroia prchodu maarskch kmeov. Ilo o isto mestsk podujatie na rozdiel od vldneho projektu budovania siete milniovch pomnkov, ktor symbolicky vyznaovali
69
Milniov pomnk na Devne
Arpdovsk bojovnk na Devnskom hrade
teritrium uhorsko-maarskho nroda. tt v tom istom ase podporil postavenie pomnka arpdovskho bojovnka na Devnskom hrade. Honfoglal vitz (hrdina z obdobia zaujatia vlasti) mal jednoznan posolstvo: stri zemie Uhorska pred Rakskom. Sochr Johann/Jnos Fadrusz zobrazil svojm ssom z bieleho kararskho mramoru jednu z najkrajch epizd vlasteneckch dejn, ktor sa odohrala v Preporku: mlad krovn, ohrozen zo vetkch strn vonkajmi nepriatemi, had pomoc pred tu zhromadenmi achticmi z celej re, ktor nadene volaj: Vitam et sanguinem pro Rege nostro! Poda citovanej pamtnice z odhaovania mali vedajie postavy znzorova achtu a metianstvo Uhorska. Magnt stojaci vavo od krovnej ukazoval rukou k Dunaju, smerom k Peti, akoby chcel poveda: Ha, tu le Tvoje vern Uhorsko. Hroziv postava metianskeho bojovnka, driaceho tt s krajinskm erbom, so spustenm meom had vhrane a odhodlane za prve zdolanm nepriateom. V skutonosti sa pozeral smerom na Viede a poda kritickch poznmok v dobovej slovenskej tlai lo o kuruca, teda protihabsburskho rebela. V ceremnii odhaovania prevldala maarina, pamtn
70
listina aj npis na zadnej strane pomnka boli tie v tomto jazyku. Text vzadu na podstavci zdrazoval cnosti, odvahu a rytierskos Uhrov/Maarov viac ne korunovan tradcie. O tom, ako prijala pomnk verejnos, meme uvaova len na zklade novn. Miestna nemeck tla upozorovala na historick vznam mesta a lojalitu k dynastii a vlasti. Maarsk noviny sa zameriavali na maarizciu mesta, na to, e pomnk bol postaven v pravom uhorskom (maarskom) tle. Odznela v nich aj kritika, e pre mnohch Preporanov sa nrodn oslava milnia zvrhla len na nvtevu kra v meste. Analzy Eleonry Babejovej a najnovie Blinta Vargu ukazuj, e vo Fadruszovom sso sa svojsky prelnali historick vzby mesta na Habsburgovcov, ktor tu boli korunovan (postava panovnky), s lojalitou k Uhorskmu krovstvu (vedajie postavy, text vzadu na podstavci). Spomienky na nemeck a uhorsko-maarsk mesto sa vak navzjom neoddeovali. Akcia nebola zalenen do rmca ttnych milniovch oslv, vetko sponzorovali meania a mesto. Pretoe tento pamtnk bol trojnsobne drah ako ten ttny na Devne, slil na reprezentciu Preporka ako druhej metropoly Uhorska. Po roku 1918 sa nov moc v meste etablovala ako, a tak odhungarizovanie pomnkovej scny pokraovalo pomaly. Len postupne odstraovali poetn pamtn tabule v maarine, pripomnajce lenov habsburskho rodu, udalosti a maarsk osobnosti revolcie 1848, rodisk a bydlisk miestnych osobnost i akcie Okrujceho spolku. Roku 1921 boli znien oba milniov pamtnky
Mria Terzia a arpdovsk bojovnk na Devne. Povraz, ktorm dav strhval sochu krovnej, pomhal aha aj jeden z budcich zakladateov profesionlnej slovenskej historiografie mlad Branislav Varsik. Peter Macho poukzal na to, e niitelia nevnmali pomnk ako loklny prejav cty k osobnosti, ktor sa zaslila o rozvoj mesta, ale ako symbol utlateskho reimu. V pamti preporckych obyvateov nasledujcich generci zakotvil tento in ako vandalstvo; aj v obdob relneho socializmu star vlastivedn sprievodcovia s nostalgiou spomnali na p s o b i v sochu z bieleho mramoru. Pomnk sa stal legendrnym, najm pre svoj tragick koniec. Neskr jeho miesto zabrali pamtnky slovenskch nrodnch hrdinov tefnika a po om tra. Po roku 1989 bol nvrh na postavenie repliky ssoia Mrie Terzie odmietnut s nrodno-ideologickou argumentciou; dnes by tento pomnk niektorm skupinm neprekal. Bratislavsk okrujci spolok iniciuje pln dispozin a hmotov obnovenie sochy na pvodnom mieste ..., teda vytvorenie o najvernejej kpie (citt z webovej strnky spolku). Zatia obyvatelia videli len zmenen model jazdeckej postavy, bez bonch figr uhorskho magnta a vojaka. Na protesty vtvarnkov a historikov umenia, ktor sa domnievaj, e mesto si zasli moderne poat pomnky, reaguje jeden z lnkov spolkovho Spravodaja. Jeho autor sa domnieva, e pomnk sa m
Pohad na Devn
Odhalenie pomnka
pi nielen odbornkom, ale najm laikom. (V takom prpade by sa vak udstvo muselo vzda mnostva pozoruhodnch vtvarnch diel. Ve naprklad Michelangelov Dvid narazil na vek odpor verejnosti...) Argumenty zstupcov spolku o historickej vernosti a krse revitalizovanho ssoia nie s presvediv. Nebude historicky vern, ani nebude krli spsobom primeranm dnenej dobe. Posolstvom pvodnho pomnka bola oslava prchodu Maarov a lojalita k Habsburgovcom dnes by sa jeho zmysel musel oklieti len na pripomnanie korunovci prslunkov tejto dynastie. Pritom jednu jazdeck Mriu Terziu, hoci skromnejiu, u mme v zhrade prezidentskho palca. Spory o optovn postavenie pamtnka sa viau na zkladn otzky: Kto vlastn historick pam? Komu patria verejn priestory mesta, ak je to mesto zrove aj hlavnm mestom ttu? Slovensku? Investorom? Komunlnym elitm? Obianskej spolonosti? Ktorm obyvateom? Tm, o repektuj preporsk, ba a preporcke dedistvo, alebo tm majoritnm, ktorm je to ahostajn? Maj sa prispsobova potrebm turistickho priemyslu a reklamy? Stavebnkmi pomnkov boli vdy skupiny, ktor mali moc vyuva verejn priestor na svoje ely. Tmto elom me by aj zlepenie vlastnho renom. Otzne je, i symbolick boje okolo bielej jazdkyne vy-
jadruj dnen postoje ku konkrtnemu historickmu dedistvu. Ikona Mrie Terzie je zstupn problm. Ide skr o manipulovanie verejnosou na jednej strane a o reakciu asti ud (odbornkov aj laikov) na svojvu finannch skupn na druhej strane. Zmer vrti kpiu zbranej sochy na pvodn miesto koreponduje tie s novm definovanm Bratislavy ako tolerantnho mesta. Ak spsob je vak adekvtny na kontruovanie imidu priateskho mesta, spomnajceho nostalgicky na svoju historick slvu? Dnes je nmestko pri Dunaji obsaden ssom trovcov. Vzniklo v normalizanch sedemdesiatych rokoch, ke sa autentick rieenie slovenskej otzky zilo prakticky len na nvrat nrodnch symbolov. Zaujmav modern plastika sa dostala pred eklektick redutu. Je u nrodn sebavedomie Slovkov dnes, po takmer dvoch desaroiach vo vlastnom tte, tak siln, e dovol presun plastiky na miesto s vhodnejou architektrou, ale
Maketa pomnka
najm s vhodnejou vekosou, ktor by umoovala oslavn rituly? (Bez nich toti pomnk neije ako pomnk.) Originlny pamtnk Mrie Terzie je nenvratne znien. Aj jeho zbranie patr do naich dejn. Mali by sme ho uzna, pochopi, to vak neznamen, e schvli. Umiestnenie autentickho kamennho pozostatku ako stopy a sasn vtvarn dotvorenie pomnka (kameom, kovom, laserom...) by vyjadrili nae akceptovanie minulosti aj s jej temnmi strnkami. Prspevok vznikol v rmci rieenia projektu VEGA . 2/0085/10: Od provincie k metropole. Bratislava v 19. a 20. storo
PhDr. elena Mannov, CSc. (1951), vedeck pracovnka Historickho stavu SAV, venuje sa socilnym dejinm 19. a 20. storoia, spolkovmu ivotu a historickej pamti. Autorka viacerch kapitol v monografich (napr. Na ceste k modernej ene, 2011), mnohch vedeckch tdi v domcich i zahraninch odbornch asopisoch, zostavovateka kolektvnych monografi (napr. Krtke dejiny Slovenska, 2003, Mty nae slovensk, 2005).
Bojovnk driaci tt s krajinskm erbom
71
Potulky zelenm ostrovom

Fascinujce pamiatky na brliv minulos rska
KataRNa ivaNtyyNOv
Christ Church cathedral Dublin Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/21839159
rsko je fascinujca krajina. Je to ostrov daa, vetra, zelench pahorkov, oviec, whisky a histrie, ale tie domov mnohch vznamnch spisovateov, vedcov a mysliteov a donedvna aj synonymum spenej ekonomiky. Pre turistu je to krajina, kde takmer na kadom rohu naraz na fotogenick zber alebo historick pozoruhodnos. Poas mjho pobytu v rsku som mala prleitos navtvi tie najzaujmavejie.
V centre hlavnho mesta Dublinu s hne dve pozoruhodn katedrly. T staria z nich je Christ Church Cathedral. Ide o najstariu rsku katedrlu, ktor je zrove chrmom rskej angliknskej cirkvi. Katedrla je spojen s budovou Synod Hall na druhej strane ulice neogotickm mostom postavenm poas rekontrukcie v 70. rokoch 19. storoia. V zhrade si turisti mu obzrie zklady pvodnej kapituly, ktor mala rozlohu 9 x 15 m. Dnen katedrla je omnoho rozahlejia.
72
Okrem inch pozoruhodnost je v nej naprklad uloen naprklad srdce sv. Laurenca OToola, ktor bol v 12. storo arcibiskupom a dnes je jednm z patrnov Dublinu. Christ Church sa vdy spjala s anglonormanskou a neskr britskou vrchnosou, o dokazuj pomnky a nhrobky, ktor sa v nej nachdzaj. Jednm z nich je Strongbowov pomnk. Strongbow viedol normansk vojensk vpravu, ktor v roku 1170 dobyla Dublin a o es rokov neskr ho v katedrle
Histria 5-6 / 2011 / Historick bedeker
pochovali. Hrob bol vak v roku 1562 znien, ke sa na zrtila as steny a strechy. Na jeho miesto umiestnili in nhrobok zo 14. storoia, veda neho sa vak pravdepodobne nachdza fragment originlneho pomnka. V junom transepte je originlna pamiatka na vmenu starho organu. V roku 1984 do katedrly intalovali nov organ a pri tejto opercii nali v pvodnom hudobnom nstroji mumifikovan maku a krysu, ktor tam pred dvesto rokmi pri
nahake uviazli. Dnes s obe mmie vystaven v oknch katedrly. Nvtevnci maj aj monos vstpi do krypty, ktor je zrejme najstarou dochovanou asou Dublinu. Rozprestiera sa pod celou katedrlou a v minulosti slila ako stredisko dublinskch obchodnkov. Okrem rznych nhrobnch artefaktov s v nej vystaven aj kostoln ae a ndoby.
Christ Church cathedral Dublin Zdroj: http://www. visitdublin.com/app_ themes/green/images/ members/Christ%20 Church%20Cathedral.jpg
Katedrla sv. Patrika

Zaujmavejia je vak nealeko sa nachdzajca katedrla St. Patricks, ktor bola zaloen veda studne, kde dajne svt Patrik krstil konvertitov. Na rozdiel od katedrly Christ Church je St. Patricks vnman ako nrodn kostol, v ktorom s okrem tradinch nhrobkov umiestnen tie velijak pamiatky na brliv rsku minulos. Chrm je v nepretritej prevdzke od svojho postavenia v 12. storo, turisti vak musia plati vstupn. Vavo od vchodu je neprehliadnuten Boyle monument (Boylov pamtnk), ktor umiestnil do kostola v roku 1632 Richard Boyle, grf z Corku, na pamiatku svojej druhej manelky. Nhrobok je dreven, vysok niekoko metrov a s na om okrem Richarda Boyla s manelkou a demi vyobrazen aj jeho najbli prbuzn. Pvodne stl za oltrom, ale arcibiskup rozhodol o jeho premiestnen. Boylovsk rodinu tm mimoriadne rozhneval
a jej lenovia sa mu pomstili tm, e pouili vetky dostupn prostriedky, aby dosiahli jeho odvolanie z funkcie. V rokoch 1713 1745 spravoval katedrlu Jonathan Swift (1667 1745). V interiri kostola s okrem jeho nhrobku a nhrobku jeho blzkej priateky Esther Johnsonovej, znmej tie ako Stella, vystaven vo vitrnach Swiftove memorablie (napr. jeho posmrtn maska, patent krovnej Anny, ktorm mu udelila titul Dean of St. Patricks). A medzi nhrobkami mocnch a slvnych je tie nhrobok, ktor nechal Swift postavi pre svojho vernho sluhu. V polovici 17. storoia prili do Dublinu franczski hugenoti utekajci pred nboenskou neznanlivosou. V katedrle im vyhradili marinsku kaplnku, ktor pouvali do roku 1816. Na pamiatku svojho prchodu nechali vyrobi zvon, ktor dnes vis vo zvonici. V severnom transepte je mnostvo vojenskch nhrobkov a visia tam zstavy rskych plukov sliacich britskej korune.
Pamiatka na spor dvoch lordov

K menej tradinm pamiatkam patria tzv. Chapter Door (Dvere kaplnky) ak dubov dvere s vysekanou dierou, ktor maj pripomna priatesk ukonenie sporu medzi lordom Ormondom
St. Patricks Cathedral Dublin Zdroj: http://0.tqn.com/d/ architecture/1/0/R/n/StPatrickDublinAA014115.jpg
a lordom Kildarom v roku 1492. Lord Ormond so svojimi sluobnkmi utiekol pred svojm nepriateom do kapitulnej siene a zabarikdoval sa tam. Lord Kildare si vtedy uvedomil, e hdka sa mu vymkla z rk a navrhol Ormondovi priatesk ukonenie sporu. Ten bol vak podozrievav a za nvrhom pil nepriatesk les. Kildare preto do dver prerbal dieru, cez ktor prehodil svoju sekeru na znak toho, e sklad zbrane. Spomedzi mnostva nhrobkov a pamtnkov stoj za zmienku biely mramorov basrelif slepho harfistu Turlougha OCarolana (1670 1738), prezvanho posledn rsky bard. OCarolan je autorom mnohch rskych udovch piesn a dajne zloil aj hudbu americkej ttnej hymny. Jednou z pamiatok, ak mono naozaj vidie len v Dubline, je Kilmainham Gaol, jedno z najvch nepouvanch vzen v Eurpe. Postavili ho v roku 1789 a fungovalo do roku 1924. Pochmrne ed budovy sa nachdzaj na okraji centra Dublinu naproti rskemu mzeu modernho umenia. Vzenie nikdy netrpelo ndzou o osadenstvo, i u ilo o obyajnch malch kriminlnikov, alebo politickch vzov. Kilmainhamom preli takmer vetci vznamn rski nacionalisti, najznmej z nich s Robert Emmet, vodca hnutia presadzujceho pozemkov reformy a v ase uvznenia len anglickho parlamentu Charles Parnell a predovetkm Eamon de Valera, neskor prv rsky prezident (1921 1922 a 1959 1973). Robert Emmet (1778 1803) nasledoval rodinn tradciu a v roku 1803 viedol
73
Historick bedeker / Histria 5-6 / 2011
Kilmainham Gaol Zdroj: http://chooseireland.com/ images/kilmainham_gaol.jpg
nespen povstanie. Znmym sa stal najm vaka ohnivmu vlasteneckmu prejavu, ktor predniesol z lavice obalovanch. Re sa stala inpirciou pre nasledujce genercie bojovnkov za slobodn rsko. Roberta Emmeta verejne obesili, podobn osud stretol o niekoko rokov skr i jeho starieho brata Thomasa.
vekonon povstanie
Poas Vekej noci 1916 sa v Dubline odohralo alie z radu protianglickch povstan, ktor zsobilo Kilmainham Gaol novmi politickmi vzami. trns ldrov povstania bolo popravench na ndvor vzenia, miesto popravy dnes oznauj dva dreven kre. Poslednm popravenm bol James Connolly, obben odborov predk. Poas bojov utrpel vne zranenie a popravn ata ho zastrelila priviazanho o stoliku. Spomienka na obete vekononho povstania m dnes vyhraden v expozcii mzea estn miesto. Napriek svojmu nsilnmu potlaeniu toti svojimi dsledkami prispelo k zskaniu rskej nezvislosti. Nsledkom hrubch kamennch mrov je vo vzen mimoriadne chladno, zvl pochmrna a studen je jeho najstaria as, West Wing. Cely s zke a tmav a sprievodcovia turistom len medzi reou spomen, e pod nimi s ete alie pivnin cely, odkia vzni vychdzali poloslep a znetvoren reumatizmom. Po zruen vzenie dlh roky chtralo.
Eamon de Valera Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/ commons/2/2b/Eamon_de_Valera_c_1922-30.jpg
V 60. rokoch minulho storoia vak bval obyvatelia vzenskch ciel spustili kampa za jeho zchranu a Gaol sa podarilo s pomocou dobrovonkov prebudova a zrekontruova. Pamiatky dvnej rskej histrie s roztrsen vade po krajine, medzi najvie turistick ahky patr dolie rieky Boyne a Rock of Cashel. Zrcanina Rock of Cashel, ktor sa v dobovej literatre spomna aj ako Skala svtho Patrika i Cashel of the Kings (Pevnos krov), sa nachdza v rskej provincii Munster a patr k najznmejm miestam v rsku. V 5. storo tu dajne svt Patrik obrtil munsterskho kra Aeunghusa na kresanstvo. Miesto bolo sdlom munsterskch krov, z toho obdobia sa vak nezachovali takmer iadne stavebn pamiatky, dnen budovy s z 12. a 13. storoia, ke sa Rock dostal do vlastnctva cirkvi. Cashel je anglicizovan forma gaelskho slova Caiseal, ktor oznauje kamenn kruhovit pevnos. Kltor dominuje irokmu okoliu. Zo zvlnenej roviny vidno u z diaky mohutn kus kamea, na ktorom pevnos postavili. Dnes ide o obben destinciu turistov, ktor sa vyber z Dublinu alej do krajiny
a miestnych oviec, ktor sa chodia ps medzi stredovek hroby. Najstarou a zrove najlepie zachovanou budovou je okrhla vea vysok 28 metrov postaven okolo roku 1100. Vchod m niekoko metrov nad zemou, podobne ako ostatn okrhle vee, ktor s pre rsko tak typick. Ilo o jednoduch systm obrany pred njazdnkmi. V ase ohrozenia utiekli mnsi po povrazovom rebrku do vee a rebrk za sebou vytiahli. Krvilanm Vikingom ilo pri toku predovetkm o zlat kre a podobn cennosti, komplikovanm vyliezanm za mnchmi sa neobaovali. Pobrali, o sa dalo a odplvali pre. Dobre zachovan je tie Cormacova kaplnka, ktor dal koncom 12. storoia postavi kr Cormac Mac Carthaigh. Pri stavbe asistovali dvaja nemeck majstri a budova tak vaka nm pripomna eurpske romnske kaplnky.
Skaza prila z anglicka

V roku 1647 vyplienila Cashel anglick parlamentn armda pod velenm Murrougha OBriena. rske oddiely, ktor sa v optstve schovvali, zmasakrovali spolu s kazmi. Cenn vybavenie svtostnkov vyplienili a zniili. Cashel odvtedy chtra a dnes je predovetkm starobylm cintornom. Medzi mrom kltora a budovami je mnostvo hrobov ozdobench prekrsnymi tzv. vysokmi krmi, t. j. dvoj- a trojmetrovmi kamennmi krmi ozdobenmi gaelskmi motvmi. alie pohrebisko ak v dol rieky Boyne mohyla Newgrange. Ide o najznmejiu neolitick mohylu v rsku. Na okolitch pahorkoch sa tia vekosou a vznamom nijako nezaostvajce mohyly Knowth a Dowth a okolo nich je roztrsench zopr desiatok mench hrobiek. Cel tento pravek cintorn je situovan do dolia rieky Boyne, ktor sa povauje za mtick kolsku rskeho nroda. Mono tu njs aj kopec Tara, sdlo rskych vekrov a v ranom stredoveku centrum keltskho rska. Ak sa tam rozhodnete vybra, budete pravdepodobne sklaman. Tara je dnes len zelen kopec, kde naozaj ni nie je.
74
Histria 5-6 / 2011 / Historick bedeker
Kilmainham Gaol, West Wing http://img534.imageshack. us/img534/8677/kilmainhamgaolbeware.jpg
V dol sa tie odohrvali zsadn udalosti modernejej histrie. V roku 1690 tu prilo k rozhodujcej bitke medzi Jakubom II. Stuartom a Williamom Oranskm, ktor vyhral protestant William a zaalo sa tak obdobie nadvldy protestantov v rsku. Ale sp k Newgrange, ktor je z tchto pamiatok asi najzaujmavej. Pri Newgrange sa prvkrt zaalo kopa v 18. storo, ke sa miestny zemepn rozhodol, e kopec by mohol by vhodnm zdrojom materilu na stavbu cesty. Miestni udia vak jeho prkazy poslchli len s nechuou, za ktorou sa skrvali nejasn spomienky na star legendy. Ako na zavolanie objavili krtko po zaat prc bohato zdoben balvan, ktor sa nachdza priamo pred vchodom do hrobky. Z Newgrange sa tak miesto kameolomu stala miestna hojne navtevovan historick atrakcia, o dokazuj aj dobov dtumy a inicily vyryt do kameov v chodbe hrobky. Turisti si so sebou ako suvenry odnali tie asti kostier, take archeolgovia dnes nie s schopn identifikova pvodn el hrobky. Serizny archeologick vskum sa zaal pomerne neskoro, a v roku 1962,
pod vedenm profesora OKellyho, ktor sa zaslil o objavenie newgrangeskho uniktu. Hrobka m nad vchodom vybudovan otvor (tzv. Roof Box), cez ktor poas zimnho slnovratu vnikne do chodby slnko a l svetla dopadne do prostrednho vklenku v hrobovej komore.
prstupov cestu pre britsk armdu. S jej pomocou mala potlai odbojnch rov, ktor sa v kopcoch skrvali od nespenho povstania v roku 1798. Cesta sa zana v Rathfarnhame, dnes asti Dublinu, prechdza cez Glencree, Enniskerry a dolie Glendasan a do Aughavannaghu. Podobne ako vina ciest v rsku aj Military Road m kvalitu dedinskej asfaltky. Je tak zka, e sa na u veda seba nezmestia dve aut a povrch je tak hrboat, e vyia rchlos je spoahlivo vylen. Krajina, ktorou sa cesta plaz, nie je zalesnen. lovek si vaka tomu v noci lepie uvedom riedke osdlenie rskeho vidieka, ke dlh hodiny nie je vidno ani svetielko z osamelej
Zzrak poas slnovratu

Pozorovateom, ktor s v ase slnovratu v hrobovej komore, sa svetlo zjav ako zzrakom, pretoe chodba je zakriven a zvonka do nej neprenikne iadne svetlo. Ke lovek vchdza chodbou k hrobovej komore, pozostvajcej z troch vklenkov, dlka nebadane stpa a slnen l sa preto zjav najskr na zemi vysypanej jemnm trkom, odkia sa pomaly plaz a do prostrednho vklenku a postupne silnie. Kee zimn slnovrat sa kon len raz rone a tento dkaz majstrovstva staviteov hrobky by radi videli vetci, slnko tu napodobuje iarovka, ktor si mono vimn pri ceste von. A pre tch, ktor by radi zaili ten prav, pvodn kaz, je tu monos zska vstup do hrobky na de zimnho slnovratu a aka tam na vchod slnka. Do Solstice Lottery sa me prihlsi kad nvtevnk Newgrange, ktor pri odchode odovzd lstok so svojimi kontaktnmi dajmi. V roku 2004 bolo z 26 000 nvtevnkov vylosovanch 100 astlivcov, ktorch rozdelili do dvadsalennch skupn a poas piatich dn slnovratu si mohli vychutnva toto jedinen predstavenie. Z Newgrange sa mono do Dublinu autom vrti trochu dlhou severnou cestou po Military Road (Vojenskej ceste), ktor sa vinie pahorkatinou Wicklow Mountains. Postavili ju zaiatkom 19. storoia ako
Rock of Cashel http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/63/RockOfCashelSummer1986.jpg
Military Road http://www.travelguideofamerica.com/irelandfeature/Glencree.jpg
usadlosti. Ve ostrovn krajina m rozlohu 70 280 km a len 4,5 milina obyvateov, z ktorch pol milina bva v Dubline. Len na porovnanie, Slovensko m rozlohu 49 035 km a ije na om 5,5 milina ud.
Mgr. Katarna ivantyynov (1978) ukonila v roku 2005 tdium histrie a religionistiky na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Jej pecializciou je zpadn Eurpa v 19. 20. storo. Jej diplomov prca sa tkala vzahu nboenskch obc k nacistickmu reimu v obdob Tretej re, bakalrska prca z histrie bola venovan Williamovi Butlerovi Yeatsovi a jeho prnosu rskemu obrodeniu.
Historick bedeker / Histria 5-6 / 2011
75
Fotografia a histria - vodcovia a deti

1 Sieg Heil! (A. Hitler) 2 Bundesrat 6.10.1939 3 Deti v kole de zaloenia Re 4 Na str! (V. Tuka, J.Tiso) 5 Tuka, Tiso, Sokol, Mach na zjazde verejnch pracovnkov (1942) 6 Zruenie spolonej vchovy dievat a chlapcov v praxi 7 Vystpenie dievat
76
Fotografia a histria / Histria 5-6 / 2011
Quousque tandem alebo Dokedy ete?

Tento skrten okrdlen latinsk vrok je spojen s menom jednho z najvznamnejch rmskych osobnost. Je to Marcus Tullius Cicero (106 pred n. l. 43 pred n. l.). Cicero bol vynikajcim politikom, spisovateom, filozofom, ale najviac vynikal ako renk. Pochdzal z vznamnej miestnej achtickej rodiny (domi nobile), zskal vynikajce vzdelanie a stal sa profesionlnym renkom. Obhajoval vznamnch predstaviteov politickho ivota a venoval sa aj politickej karire. Cicero bol tak renk, e sa jeho prejavov bl cel Rm a o jeho priaze sa uchdzali vetky speriace strany. Zo vetkch jeho spench re a nebolo ich mlo boli najslvnejie jeho tyri rei proti Catilinovi (In Catilinam), ktor mal poas vykonvania funkcie konzula (63 pred n. l.). Lucius Sergius Catilina (108 pred n. l. 62 pred n. l.) bol lovek pochybnej povesti, ktor sa usiloval uchvti moc prevratom a zhromaoval okolo seba vojsko. Cicero sa o tomto sprisahan dozvedel a verejne Catilinu obvinil v sente. Predniesol re, ktor sa traduje dodnes. Quousque tandem abutere, Catilina, patientia nostra? (Dokedy ete bude, Catilina, zneuva nau trpezlivos?). Cicero triumfoval, povstalci boli odsden a viacer z nich popraven. Catilina sm padol zaiatkom roka 62 pre n. l. na ele hstky svojich prvrencov. Cicero dostal za odhalenie sprisahania estn titul Pater patriae (Otec vlasti) a verejn akovn slvnos, po prv raz v rmskej histrii udelen za nevojensk in. Cicero si svojimi vystpeniami zskal poves neprekonatenho renka. Jeho vety vedeli by hne ton, hne dojmav a pohldzajce, hne zase sen a ostr, vdy vak boli elegantn a vren, s prslunou dvkou humoru aj irnie. Vdy vedel, ako polichoti posluchom, ako prilepi chrnencovi, prpadne ako priai obalovanmu. Dobr ttnik m by poda neho zrove vynikajcim renkom, a to s hlbokm filozofickm vzdelanm. Forma latinskho jazyka, ktorou Cicero psal, sa povauje za vzor klasickej latininy. Cicero po sebe zanechal mimoriadne rozsiahle dielo. Zachovali sa jeho rei i teoretick diela, napr. O renkovi (De oratore), Renk (Orator), O zkonoch (De legibus), O tte (De re publica), O prirodzenosti bohov (De natura deorum) a rozsiahly sbor korepondencie. Od prednesenia slvnej Cicernovej rei v rmskom sente uplynuli dlh stroia. A predsa sa s okrdlenm vrokom Quousque tandem... stretvame dodnes. Mono preto, e trpezlivos, a najm jej nedostatok, je udsk vlastnos, ktor pretrvala veky. Aj dnes sa nm vemi asto stva, e sa dostvame do situcie, ke u nm trpezlivos dochdza a nae nervy s napt do tej najvyej miery. A vtedy si povieme: Dokedy ete? Quousque tandem? Jana Skladan
Predava monumentov
kt Arthur Furguson by mohol by povaovan za jednho z najzaujmavejch podvodnkov prvej polovice 20. storoia. Pvodne sa vraj ivil ako len koovnej divadelnej spolonosti. V roku 1925 sa dostal do Londna a poas prechdzky na Trafalgarskom nmest si vimol turistu, ako obdivuje pomnk admirla Nelsona. Pristavil sa pri om a zistil, e ide o bohatho Ameriana. Mono si z turistu spoiatku chcel len vystreli a nahovoril mu, e britsk vlda sa rozhodla Nelsonov monument preda, aby tak iastone splatila ttny dlh. Ke vak Furguson zistil, e Amerian jeho historke uveril, rozhodol sa na jeho dverivosti zarobi. Navrhol mu, e za 6000 libier by mohol stp odkpi a znova si ho postavi doma. Amerian shlasil a sumu mu vyplatil. ktsky podvodnk tak objavil, ako ahko sa d speai udsk dverivos. V krtkom ase alm Amerianom predal aj Buckinghamsk palc (krovsk
sdlo) a Big Ben (vea s hodinami pri parlamente). Arthur Furguson dospel k presvedeniu, e sa mus dosta priamo k zdroju naivnch milionrov, teda do USA. V Amerike prenajal Biely dom na 99 rokov texaskmu chovateovi dobytka. Ten mu prv spltku, 100 000 dolrov, zaplatil dopredu. Jeho poslednm kskom bol odpredaj Sochy Sdlo britskej krovskej rodiny Furguson vraj predal celkom lacno, len za 1000 libier. slobody jednmu Austrlanovi. Nahovoril mu, e pre rozirovanie prstavu na rieke Hudson bude nutn so- pomohla hlavne spomnan fotografia. chu odstrni. Furguson sa predstavil ako Arthur Furguson bol nakoniec odsden na radnk zodpovedn za demolciu s pr- 5 rokov vzenia. Prepustili ho v roku 1930 vom sochu odpreda. Austrlsky boh mal (vetky svoje podvody vykonal v priebehu pocit, e slvny monument by sa vborne roka 1925). Nsledne sa presahoval do vynmal v Sydney a s obchodom za 100 000 Los Angeles, kde si v pokoji uval nakraddolrov shlasil. Na podvodnkovu smolu si nut peniaze. Na zklade poslednch zistevak urobil fotografiu, na ktorej zachytil aj n je vak tie mon, e cel prbeh Arthupredajcu. Ke Austrlan v newyorskej ra Fungusa je jeden vek podvod. Zd sa, banke povedal, preo si potrebuje vybra e v skutonosti chbaj akkovek priame peniaze, radnci mu odporuili, aby rad- dkazy dokazujce existenciu tohto predaej navtvil policajn stanicu. Policajtom vaa monumentov. -ah-
Klenotnica slov / Drobniky / Histria 5-6 / 2011
77
Rozhovor
s historikom Miroslavom Sabolom o hospodrskych dejinch a ich mieste v slovenskej historiografii
je stav historickej vedy na Slovenak sku v oblasti hospodrskych a socilnych dejn? Tlai sa mi na jazyk, e odpove alarmujci celkom vystihuje dnen stav hospodrskej historickej vedy. Po roku 1989 meme na prstoch jednej ruky zrta slovenskch historikov, ktor sa zaoberaj hospodrskymi dejinami. A v poslednch rokoch vstpilo do slovenskej historiografie niekoko novch ndejnch historikov zaoberajcich sa hospodrskymi a socilnymi dejinami. Aj napriek tomu treba kontatova, e je ns nedostaton poet. Z toho potom vyplvaj aj zke bdatesk priority. Za vetko hovor aj fakt, e na poli hospodrskych dejn Slovenska v 20. storo urobil obrovsk kus prce predovetkm prof. J. Faltus, naroden na Morave, a prof. V. Prcha, rodk zo stredoeskho Berouna. alm problmom je aj skutonos, e na Slovensku nemme katedru hospodrskych a socilnych dejn. V Historickom stave SAV funguje Oddelenie dejn vied a techniky, ktor sa venuje aj hospodrskym a socilnym dejinm. V tomto smere aleko zaostvame za eskmi kolegami, ktor maj zko pecializovan pracovisk zaoberajce sa hospodrskymi a socilnymi dejinami. Je fakt, e aj z medzinrodnho hadiska boli hospodrske dejiny od polovice 90. rokov na stupe. A na pozad sasnej medzinrodnej hospodrskej krzy, ktor vyvolva tlak na urchlenie hospodrskeho rozvoja, op vystpila do popredia nevyhnutn potreba tohto typu vskumu. Preo sa hospodrske dejiny po pde komunizmu dostali na okraj zujmu profesionlnych historikov? Samozrejme, e podstatn vplyv na to mali spoloensk zmeny po 1989. Pre
78
profesionlnych historikov sa tu otvorilo mnostvo tm, ktor boli predtm tabu. Hospodrske dejiny sa tak stali menej zaujmavou tmou. Vyplva to aj z nronosti ich spracovania, ale aj z akejsi vonkajej neatraktvnosti pri ich interpretcii. Na hospodrskych historikov s kladen vysok nroky hlavne pri spracvan kvanta tatistickch materilov, ktor sa nsledne musia interpretova v irch politicko-spoloenskch svislostiach. Nesta vo finlnej fze predloi len koherentn, aj ke prnosn text. Hospodrsky historik mus predovetkm zauja potencilnych itateov. Bojuj aj hospodrski historici s mtmi? Nie a do takej miery ako v politickospoloenskch dejinch, ale aj tu sa njdu vnimky. Mty v hospodrskych dejinch s spojen skr s charakteristikou uritch obdob. Naprklad po novembri 1989 sa tu zakorenil trend preceovania spechov hospodrskej politiky prvej SR a slovenskho vojnovho ttu. pre hospodrskeho historika nejak Je obdobie v 20. storo zvl zaujmav? Predovetkm chcem poveda, e ja a moji kolegovia sa vo svojich prcach sname zachyti urit hospodrsky proces na Slovensku a vtesna ho do asovch medznkov, ktor svisia viac s politickmi dejinami. Pre ns s roky 1918, 1939, 1945, 1948, 1968, 1989 at. skr orientan. Ovea dleitejie s naprklad medznky 1929 1934 hospodrska krza, 1942 hospodrska konjunktra a nsledn pd, 1947 zaiatok dvojronho plnu, 1964
prvkrt je vyia zamestnanos v priemysle ako v ponohospodrstve at. Ma osobne najviac fascinuje obdobie rokov 1945 1948 a nsledn rekontrukcia vojnou znienho Slovenska. om je toto obdobie podobn v s dnenm hospodrskym vvojom? Njde sa tam mnostvo paralel aj rozdielov. Spolonm problmom vtedajej a dnenej doby bola otzka nezamestnanosti. Od roku 1989 sa podarilo na Slovensku vytvori pribline 36 tisc pracovnch miest, za cenu mnoho milinovch stimulov pre zahraninch investorov. V rokoch 1946 1947 sa len presunom priemyslu z eskho pohraniia na Slovensko vytvorilo 27 tisc pracovnch miest. Za 2 roky po vojne bolo vytvorench 120 tisc stabilnch pracovnch miest. Tu je potrebn si uvedomi jeden zsadn fakt: v roku 1945 vstupovalo Slovensko do SR s obrovskmi finannmi stratami na majetku spsobenmi vojnovmi udalosami a prechodom frontu, ktor predstavovali sumu 116 mld K (vtedaj ttny rozpoet na jeden rok sa pohyboval v rozmedz 3,7 4,3 mld K). Naopak, po 1989 bola plne in vchodiskov situcia. V prvej a druhej vlne privatizcie bolo predanch 1288 podnikov v celkovej hodnote 305 mld Sk. Aj napriek tomu sme na chvoste v nezamestnanosti v rmci
Rozhovor / Histria 5-6 / 2011
EU. Niekde sa stala chyba. Napad mi ete jedna paralela. Rovnako ako v roku 1945, aj v dnenej dobe s socilne najslabm prideovan potraviny. to teda je s prirovnvanm sasako nej hospodrskej krzy k vekej depresii v rokoch 1929 a 1934? Daj sa tam njs spolon paralely? Urite daj. Podobne ako v dnenej dobe, aj vtedy lavnu spustili rzne finann pekulcie. Z Ameriky sa to zaalo vali do Eurpy. Kad z krz je vak individulna. Dnen truktra slovenskej ekonomiky je plne in ako v 30. rokoch, ke Slovensko bolo prevane agrrnou krajinou. Samozrejme, v globalizovanom svete a pri modernch informanch technolgich je proces nkazy ovea rchlej ako v minulosti. Nosn problm je vak nemenn, spova v socializcii nkladov a v privatizcii zisku. svislosti s mrtm bvalho eskov slovenskho prezidenta v. Havla prebehli slovenskmi mdiami polemiky o jeho podiele na likvidcii zbrojrskeho priemyslu na Slovensku, o si o tom ako hospodrsky historik myslte? Je to zloit problm a urite to bude predmetom alieho historickho vskumu. Mem spomen len niekoko zaujmavch faktov. Zbrojrsky priemysel patril poas 80. rokov medzi nosn oblasti hospodrstva. Na zbrojnej vrobe v SSR participovalo okolo 100 podnikov. Na Slovensku to neboli len znme zbrojrske podniky v Martine, Dubnici nad Vhom a Povaskej Bystrici, ale aj v Strskom, Novkoch, Snine at. Zhruba 60 % kapact z celkovho objemu vroby v SSR bolo sstredench na zem Slovenska. Asi 70 % vroby sme exportovali do arabskch ttov a krajn RVHP. Ak sledujeme objem vroby v tomto odvetvi od roku 1980, priemerne osciloval okolo 25 mld Ks rone. Roku 1987 dokonca 29 mld. Potom nasleduje prudk pokles, ktor sa zastavil na sume 5 mld. v roku 1992. Hlavnm faktorom vraj bola platobn neschopnos obchodnch partne-
rov a nsledne z toho vyplvajci tlm vroby. Je to diskutabiln, pretoe nae trhy boli vzpt obsaden zbrojrskymi koncernami zpadnej Eurpy. Evidentne tam boli pecifick zujmy. Otznik vis aj nad konkurencieschopnosou eskoslovenskho zbrojrskeho priemyslu. Na vvoj a modernizciu v tejto oblasti bolo vynaloench v poslednej polovici 80. rokov 11 mld. Ks. Je, samozrejme, otzne, s akou efektivitou. sa d v tomto smere vyta vteo dajm vldnucim elitm? ak boli alie osudy zbrojrskych podnikov? Politici maj podiel viny na tom, e nedokzali vytvori alternatvne vrobn programy pre ud, ktor boli v tomto odvetv zamestnan. Treba si uvedomi, e do zbrojnej vroby bolo zapojench v SSR 73 000 ud, z toho asi 46 000 na Slovensku. alch 60 a 80 000 pracovnch sl participovalo nepriamo v kooperujcich a dodvateskch podnikoch, ilo o vek poet ud, ktor zo da na de stratili zamestnanie. Obdobn situcia so zbrojrskym priemyslom bola po roku 1945, ale so astnejm koncom pre zamestnancov. Vtedajie zbrojrske podniky Dubnica nad Vhom a Povask Bystrica postupne preli na mierov vrobn program, so zachovanm pracovnch miest. Zbrojovka v Dubnici nad Vhom musela dokonca prejs rozsiahlou rekontrukciou, pretoe prechodom frontu podnik utrpel kodu za 1,2 mld K, o bola najvyia koda na podniku po vojne v bvalom eskoslovensku. Ak sa pozrieme do tatistk po roku 1989, na prudkej nezamestnanosti 524 tisc (do konca roku 1991) mali jeden z najvch podielov zamestnanci zbrojrskeho priemyslu. om vidte najv problm Slovenv ska pri prechode z plnovanho hospodrstva na trhov po novembri 1989? Myslm si, e je to skr otzka pre ekonmov ako pre historikov. Tch problmov bolo niekoko. Ak by som vak mal vypichn jeden nosn, tak pre ma je to nepochopiten likvidcia ponohospodrskej
Histria 5-6 / 2011 / Rozhovor
produkcie. Ak by sme sledovali tatistiky od polovice 60. rokov, nastva pozoruhodn vzostup celej ponohospodrskej vroby a k naej sebestanosti v potravinch. Napr. vo vrobe msa na 1 obyvatea (ktor sa aj spotrebovalo u ns) bolo eskoslovensko v roku 1989 na poprednch miestach 104 kg, SRN 87 kg, Raksko s jeho alpskmi pasienkami 102 kg, vdsko 61 kg, Kanada 110 kg, India 2 kg !, Posko s mnoho milinovou masou skromne hospodriacich ronkov 74 kg. Hektrov vnos penice bol v roku 1989 5,4 t., v Taliansku 2,5 t, USA 2,2 t, Kanade 1,8 t. Efektvnejie ako SSR boli len Franczsko a SRN, ich vnosy sa pohybovali okolo 6,2 t na hektr. Priemern mesan mzda v ponohospodrstve bola v roku 1989 3200 Ks, o bolo najviac spomedzi vetkch hospodrskych odvetv v tte. Tento priemer bol reprezentatvny, pretoe sa okolo neho sstreovali mzdy ostatnch rezortov. Naproti tomu sasn priemern mzda je ovplyvnen nadtandardnmi ronmi prjmami zkej skupiny osb, take v konenom dsledku dve tretiny pracovnkov nedosahuj ani priemer. Zo sasnch tatistickch dajov vieme, e slovensk ponohospodrstvo je na rovn druhej polovice 30. rokov 20.storoia, o je alarmujce. nastala pri transformcii ponoKde hospodrstva chyba? ako by ste charakterizovali hospodrske obdobie po roku 1989? Ponohospodrstvo bolo na trhov ekonomiku pripraven ovea lepie ako priemysel, ale v konenom dsledku skonilo horie. Svoju lohu tu zohral tlak od zahraninej konkurencie. Preto bola hne od zaiatku proti ronckym drustvm ako symbolom kolektivizcie rozptan nenvistn kampa, o malo za nsledok prudk pokles produkcie, a o 1/3 do roku 1997. Samozrejme, podobne ako pri zbrojrskom priemysle tu hrali dleit lohu aj politick zujmy. Cele obdobie po roku 1989 by som charakterizoval ako ,,vysok mieru tolerancie obyvatestva k ekonomickmu vyaniu politikov. Za rozhovor akuje Adam Hudek
79
Slovensk povlen exil a jeho aktivity 1945 1970. Mty arealita

V c l a v Vo n d r e k , Ja n P e e k Veda, 201 s.
V20. storo sme sa stretli s niekokmi vlnami politickho exilu vrtane vlny povojnovej, ktor sa bezprostredne spjala so Slovenskou republikou v rokoch 1939 1945 a jej reimom. Uveden problematika nemohla by v bvalom eskoslovensku do novembra 1989 systematicky vedecky prebdan. Oficilna historiografia komunistickho reimu odsudzovala exil a jeho jednotliv vlny ako celok, oznaovala jeho prslunkov za zradcov, vydedencov a agentov v slubch imperializmu a pod. Publikcia Slovensk povlen exil a jeho aktivity 1945 1970. Mty a realita je trukturlne lenen na p kapitol a tie alej na jednotliv podkapitoly, ktor vo svojom shrne, spolu s u existujcou literatrou, prispievaj k dotvraniu dynamickho obrazu skmanej problematiky, ktor oslov nielen slovenskho, ale aj eskho itatea a zaujme aj odbornkov. aisko pozornosti je sstreden na problematiku kontituovania a innosti slovenskho povojnovho exilu spojenho so Slovenskou republikou a jej reimom v irch svislostiach vntropolitickho a medzinrodnopolitickho vvoja v dvoch zkladnch etapch. Prv je vymedzen slovenskm povstanm v auguste 1944 a do komunistickho prevratu vo februri 1948 a druh vvojom a problmom uvedenej exilovej vlny od roku 1948 do konca 60. rokov uplynulho storoia. Publikcia ponka aj menej znme fakty o innosti exilovch centrl, napr. o spoluprci bvalch mladoudkov so spravodajskmi orgnmi zpadnch mocnost na okupovanom rakskom zem, o aktivitch eskoslovenskho delegta vlondnskej komisii Spojench nrodov pre vojnov zloiny, o innosti domceho ileglneho hnutia.
Histria 5-6 / 2011 /
Piae fundationes Zbon fundcie aich vznam pre rozvoj uhorskej spolonosti vranom novoveku
I n g r i d Ku n i r k o v Pro Historia, Bratislava, 2009
Katolcke fundcie aich vznam pre rozvoj kolstva, stavov socilnej starostlivosti acirkevnch intitci vobdob ranho novoveku s tmou, ktorej slovensk historiografia doteraz nevenovala takmer iadnu pozornos. Ilo pritom ovznamn fenomn vivote spolonosti, ktor tvoril zklad finannho zabezpeenia cirkvi, kolstva isocilnej starostlivosti. tt sa vtomto obdob prakticky nepodieal na budovan spomnanch intitci anepoznal intitt ttneho rozpotu skapitolami vylenenmi na tieto oblasti. Rzne cirkevn intitcie, vetky typy kl asocilnych stavov mohli preto vznikn apsobi iba vaka dostatone stabilnm avnosnm zkladinm, ktor zakladali cirkevn a svetsk elity vtedajej spolonosti. Kniha odejinch fundci vranom novoveku je zrove prcou odejinch cirkevnch, kolskch acharitatvnych intitci vtomto obdob aosystme ich finannho zabezpeenia. Nosnou tmou prce s sce dejiny spomnanch intitci, zrove m vak ambciu prekroi prvnohistorick rmec asleduje preto idvody fundtorov, ktor ich viedli kzaloeniu fundcie. Analyzuje spoloensk skupiny, ktor boli vnosmi zfundci podporovan apovinnosti obdarovanch osb voi pamiatke fundtora. Zkladiny sa vranom novoveku podieali ina obnove katolckej cirkvi ajej intitci atvoria tak organick sas cirkevnch dejn. Prca je chronologicky vymedzen obdobm 17. a18. storoia, presnejie asovm sekom, ktor sa zaal nstupom Petra Pzmnya na stolec ostrihomskho arcibiskupa vroku 1616 askonil sa smrou Leopolda II. vroku 1792. spen rekatolizcia sa stala zaiatkom renesancie katolckych intitci vkrajine, ktor vak nemohli vznikn apsobi bez vnosnch astabilnch fundci. Obnova katolckej cirkvi vUhorsku vyvrcholila vpolovici 18. storoia, teda vobdob, ke Mria Terzia zaala realizova osvietensk reformy ivuhorskej asti monarchie. Smrou jej syna Leopolda II. sa ra osvietenskch reforiem kon azana sa nov epocha vdejinch Uhorska.
Slovensko-nemeck vzahy 1938 1941 vdokumentoch I. Od Mnchova kvojne proti ZSSR. Slowakisch-deutsche Beziehungen 1938 1941 in Dokumenten I. Von Mnchen bis zum Krieg gegen die UdSSR.
Bratislava : Spolonos PRO HISTORIA, 1171 s.
Kvalita jednotlivch historiografi sa posudzuje aj prostrednctvom edci. V tomto smere slovensk historiografia m o dobieha. Predkladan zvzok dokumentov je prvm zvzkom z dvojdielnej edcie dokumentov, ktor sa venuje problematike slovensko-nemeckch vzahov v rokoch 1938 1945. Prv zvzok sa tka obdobia od jesene 1938 a po zaiatok vojny proti ZSSR. Na jednej strane je Mnchov 1938, ktor predstavuje podstatn cezru v dejinch strednej Eurpy a jeden z rozhodujcich krokov nacistickho Nemecka na ceste k ovldnutiu strednej Eurpy. Jn 1941 sa chpe ako rozhodujci zvrat v nacistickej politike poas 2. svetovej vojny. Zaiatok vojny proti ZSSR spsobil nsledn formovanie antihitlerovskej koalcie USA, Vekej Britnie a ZSSR, preto ho autori prijali ako obsahov i chronologick prelom. Dokumenty s raden chronologicky. V zhlav kadho je strun regest. Nasleduje vlastn text dokumentu a za nm je uveden prame. Dokumenty maj vypracovan poznmkov apart. Ak u bol dokument publikovan, je na to upozornen v poznmke pod iarou. Na konci edcie, pre ahiu oruientciu itatea, sa nachdzajj dva registre menn a miestny, ako aj zoznam skratiek.
Za ronka, pdu a republiku: slovensk agrrnici v prvom polase 1. SR

HANUL A Matej SR. Bratislava : Historick stav Slovenskej akadmie vied v Prodama s.r.o., 2011. 176 s.
Matej Hanula sa vo svojej monografii venuje vvinu agrrnej strany ajej poprednch predstaviteov, ktor s jej slovenskou sasou bezpochyby patrila medzi najvznamnejie politick strany na Slovensku vmedzivojnovom obdob. Vplvala na politick, hospodrske, kultrne asocilne udalosti Slovenska poas trvania 1. SR. Medznkom vo vvoji strany, ale aj celej SR bol rok 1929, ke do politickho ihospodrskeho ivota zasiahla vek hospodrska krza. Prca je rozdelen do piatich kapitol. Prv skma mylienkov vchodisk azdroje politickho agrarizmu. Slovensk agrrne politick hnutie mapuje u pred rokom 1918, ke tvorilo jeden znajdleitejch prdov slovenskej politiky. Milanovi Hodovi, najvplyvnejej osobnosti slovenskho agrarizmu ajeho kolegom, sa vak ete vtomto obdob nepodarilo zaloi samostatn politick stranu, zastupujcu slovenskch ronkov. Takto podmienky im umonil a vznik eskoslovenskej republiky, ktor priniesol vhodn pdu na vytvorenie demokratickho stranckeho systmu na Slovensku. Otejto re hovor druh as publikcie. Tretia atvrt kapitola sa zaoberaj psobenm slovenskch agrrnikov vcelottnej agrrnej strane. Zveren as je venovan pridruenm stranckym organizcim aintitcim, na ktor mala agrrna strana vplyv apsobili v20. rokoch 20. storoia na Slovensku.
Kapitoly zhistrie stredoeurpskeho priestoru v19. a20. storo. Pocta k70-ronmu jubileu Duana Kova.
Edita Ivanikov akol Historick stav SAV vo vydavatestve Typoset print spol. s.r.o., 2011.
Kolektvna monografia prspevkov kivotnmu jubileu Duana Kova je chronologicky venovan 19. a20. storoiu apriestorovo prevane Slovensku virokom kontexte strednej Eurpy. Kniha je rozdelen do viacerch tematickch celkov. Autormi jednotlivch kapitol s domci azahranin historici, vyjadrujci sa kvlastnm odbornm tmam, ktor s ale aj vpriesenku zujmov Duana Kova. Prv as prce je venovan predovetkm teoretickm ametodologickm otzkam historickej vedy, ako ajfilozofickm nhadom na dejiny. Na tto as nadvzuj state tkajce sa historiografie, jej vvinu a perspektvy vstredoeurpskom priestore. Tmou tretej asti, siahajcej po rok 1918, je tematika formovania modernch nrodov astm spojenho fenomnu nacionalizmu. Jednotliv lnky sa venuj tmam, ako s historick vedomie apam, nrodnostn politika vUhorsku, esko-slovensk vzjomnos alebo problm zmien postojov alojalt Slovkov. Slovensko veskoslovensku, jeho vntorn problmy anajm medzinrodn svislosti s tmou poslednej pase knihy. Obsahuj analzu zahraninch faktorov ovplyvujcich postavenie Slovenska, ako aj priblenie hospodrskeho vvoja tohto zemia. Jednotliv autori sa tie venuj meninovmu problmu na Slovensku aprca obsahuje aj kapitoly venovan vvoju eskoslovenskej socialistickej diktatry, zpohadu ttoprvneho vvoja. Zver prce tvor vberov monografia Duana Kova.
ISSN 13358316

Historia 5a6 2011

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Historia 5a6 2011

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Histria

56 2011 11. ronk cena 3,30 (100,- K)

Miesto hospodrskych dejn v slovenskej historiografii

Fotografia a histria Klenotnica slov

Prv strana oblky: Esterhzyho zmok v Eisenstadte (Kismarton) so zhradou

Prhovor / Histria 5-6 / 2011

Od kolesa po vysok pec

Meden sekeromlaty z Tibavy (Vchodoslovensk mzeum v Koiciach) Zdroj: Kronika Slovenska - I

sdobho Slovenska zatia len oboznamovalo.

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

Rimania, Germni a Slovania

Hlinen hrnce Zdroj: Kronika Slovenska - I

Histria 5-6 / 2011 / Putovanie dejinami

Zlat vek slovenskho banctva

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

Histria 5-6 / 2011 / Putovanie dejinami

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

lesy a ich nienie v stredoveku

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

Karol Vek Maliar: Albrecht Drich, 1511/13

Optstvo Saint-Wandrille v Normandii

Histria 5-6 / 2011 / Putovanie dejinami

Stredovek remeselnk-murr s kladivom, sekerou a murrskou lyicou, 15. stor. Franczsko

ako to bolo v uhorsku

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

Histria 5-6 / 2011 / Putovanie dejinami

Zaiatky odlesovania v uhorsku

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

Histria 5-6 / 2011 / Putovanie dejinami

Podann pri prestvke a jeden, manuscript 14. stor. Par

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

Smolnk vzostup a pd jednho banskho mesta

Z histrie banctva v spisko-gemerskej banskej oblasti

Smolnk (foto: Miroslav Lacko)

Spisk me na stredovekch eurpskych trhoch

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

tla v jednej z hld v Smolnku (archv autora)

Histria 5-6 / 2011 / Putovanie dejinami

16. a 17. storoie: obdobie prechodnho padku

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

Posledn tona rudy zo smolnckeho loiska (foto: Miroslav Lacko)

Pod dohadom ttu

Histria 5-6 / 2011 / Putovanie dejinami

Arel achty Pch v Smolnku v 60. rokoch 20. storoia

18. storoie: najv vzostup

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

Star dobvky na smolnckom Rothenbergu (foto: Marek Timko)

Star dobvky na smolnckom Rothenbergu (foto: Marek Timko)

tla Mier v Smolnku (foto: Marek Timko)

Histria 5-6 / 2011 / Putovanie dejinami

Zo smolnckeho podzemia (foto: Marek Timko)

Sasnos: Smolncka a Hnileck dolina hladov doliny?

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

eleziarsky vekopodnik a jeho elity

Zabudnut kapitola slovenskch hospodrskych dejn

algtarjnske zvody spolonosti Zdroj: http://blog.tarjanikepek.hu/?page_id=1197

Zvody spolonosti v zde (1864)

Krtke dejiny spolonosti

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011

Tovre na plechy a elezo Union vo Zvolene (1905)

Rozpad monarchie a nov vzvy

Histria 5-6 / 2011 / Putovanie dejinami

Modernizcia a rozirovanie kapact

Putovanie dejinami / Histria 5-6 / 2011