HRADISKÁ

Svedkovia dávnych čias

Zborník odborných príspevkov

o hradiskách a ich obyvateľoch

hradiska.sk
Dolná Mariková 2015
HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS

Zborník odborných príspevkov o hradiskách a ich obyvateľoch

Dolná Mariková 2015

HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS
Zborník odborných príspevkov o hradiskách a ich obyvateľoch

Redaktor a zostavovateľ:
JUDr. Peter Jenčík, PhDr. Víťazoslav Struhár

Posudzovateľ:
PhDr. Vladimír Turčan, PhDr. Marta Mácelová PhD.

Grafická úprava:
Ing. Miroslav Bros

Návrh obálky:
Ing. Miroslav Bros

Titulný obrázok:
akad. maliar Mgr. Tomáš Polonský – Modra-Zámčisko

Náklad:
500 ks

Vydalo:
Občianske združenie Hradiská www.hradiska.sk

ISBN:
978-80-972186-0-7

Články neprešli jazykovou úpravou

Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Úvod...............................................................................................................................5
Využívanie výšinných polôh na území Slovenska v staršom praveku
(Víťazoslav Struhár).......................................................................................................7
Hradiská z mladšej a neskorej doby bronzovej v Malých Karpatoch
(Juraj Bartík)................................................................................................................23
Hradiská lužickej a púchovskej kultúry v Turci
(Milan Horňák)............................................................................................................33
Archeologické doklady osídlenia Rajeckej kotliny na prelome letopočtov
(Zuzana Staneková – Andrea Slaná)............................................................................45
Opevnené polohy z doby halštatskej a laténskej v Malých Karpatoch
(Radoslav Čambal).......................................................................................................55
Niektoré opevnenia v centrálnej časti Žilinskej kotliny
(Jozef Moravčík)...........................................................................................................71
Včasnostredoveké hradiská – hrady na Slovensku, Morave a v Čechách
(Peter Šalkovský)..........................................................................................................83
Včasnostredoveké hrady na juhozápade Malých Karpát. Ich vznik, význam
a úloha (Július Vavák)...............................................................................................101
Stredoveké hrádky v Malých Karpatoch
(Zdeněk Farkaš).........................................................................................................127
Hradisko Veľký vrch v Divinke
(Gabriel Fusek)..........................................................................................................147
Opevnené sídlisko v Mužle-Čenkove
(Milan Hanuliak)........................................................................................................163
Hradisko Pružina-Mesciská a jeho okolie
(Lucia Kováčová – Branislav Kovár – Peter Milo)...................................................175
Včasnostredoveké osídlenie Marikovskej doliny a Doliny Bielej vody (tušenie
súvislostí) (Peter Schreiber).....................................................................................187
Móda šperku na hradiskách?
(Hana Chorvátová)....................................................................................................201
Dekoratívne kovania konského postroja z neskorého stupňa obdobia avarského
kaganátu (András Csuthy)........................................................................................217
Vyšehrad - centrálne hradisko?
(Jozef Šebest)..............................................................................................................231
Hradiská ako súčasť slovenského kultúrneho dedičstva. Stav a perspektíva
ochrany (Tomáš Michalík).........................................................................................245
Zoznam použitých skratiek názvov periodík.........................................................254
Farebná príloha............................................................................................................257
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


Hradisko Pružina-Mesciská a jeho okolie

Lucia Kováčová – Branislav Kovár1 – Peter Milo2

Keywords: The Late Iron Age, The Great Moravia Period, fortification, depot, com-
munication

Poznávanie včasnostredovekých mocenských centier patrí k hlavným úlohám

stredoeurópskeho historicko-archeologického bádania. Aj napriek mimoriadnej dôleži-
tosti tejto problematiky zisťujeme, že stále existuje množstvo nezodpovedaných otázok,
na ktoré historické ani archeologické bádanie nemohlo doteraz z objektívnych príčin
uspokojivo odpovedať. Až na niekoľko málo výnimiek nepoznáme skutočný vzhľad tý-
chto opevnených centier moci. Vypovedacie schopnosti dobových písomných prameňov
sú nedostatočné. Archeologické informácie zase výrazne determinuje obmedzená veľ-
kosť preskúmanej plochy.
Nové možnosti riešenia otázok spojených s výskumom hradísk ponúkajú metódy
geofyzikálnej prospekcie, ktoré nám môžu efektívnym a zároveň nedeštruktívnym spô-
sobom pomôcť objasniť otázky súvisiace s vnútornou zástavbou hradísk, s rozsahom
a hustotou osídlenia, funkciami jednotlivých areálov i charakterom opevňovacích sys-
témov. Geofyzikálny prieskum bol využitý na získanie nových informácií aj v prípade
hradiska na polohe Mesciská v Pružine. Hradisko je známe hlavne hromadným nálezom
železných predmetov datovaných do druhej polovice 9. storočia (obr. 1; Pieta 2012a,
94, farebná príloha). V minulosti sa tu uskutočnilo niekoľko terénnych obhliadok,
pri ktorých sa zdokumentoval priebeh valu a vytvoril podrobný a pomerne presný plán
lokality (Moravčík 2000, 132; Olšovský 2008). Charakter osídlenia hradiska však zo-
stával neobjasnený a bližšie informácie nepriniesli ani nepočetné archeologické sondáže
(Pieta/ Moravčík 1999, 137).

Poloha a opis hradiska

Hradisko sa nachádza v polohe s lokálnym názvom Mesciská. Leží na prírodnom

ostrohu výbežku vrchu Svrčinovec nad sútokom Mojtínskeho a Strážovského potoka
(obr. 2, farebná príloha). Rozprestiera sa asi 2,5 km západne od obce Pružina. Neďaleko


Príspevok vznikol za podpory grantových projektov VEGA 2/0189/12 a 2/0156/14.

Práca bola podporená Grantovou agentúrou ČR, projekt Frontier, Contact Zone or No Man's Land?
The Morava-Thaya Region from the Early to the High Middle Ages, reg. č. GF15-34666L
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


je osada Chmelisko, bezprostredne severne je laz Riedka a samota Berhanovci. V mi-

nulosti bol vnútorný priestor hradiska poľnohospodársky využívaný. Dnes je tu terén
čiastočne zalesnený a čiastočne zatrávnený.
Na približne trojuholníkovej terase so strmými svahmi, okolo ktorej tečú spo-
mínané potoky, sa nachádza dvojica valových opevnení. Severná, väčšia fortifikácia,
označovaná ako hradisko I (Mesciská I; Olšovský 2008; Pieta 2012a),3 využívala hranu
prírodnej terasy. Druhé poloblúkové opevnenie (hradisko II, Mesciská II) sa rozprestiera
na juhozápad od hradiska I. Obe fortifikácie oddeľuje široká úžľabina, pravdepodobne
prírodného pôvodu, ktorá bola tak isto opevnená. Menšia fortifikácia má podľa nového
zamerania rozlohu 0,45 ha, väčšie severné opevnenie pokrýva plochu 1,8 ha.
Hradisko I (Mesciská I) sa rozprestiera na severovýchodnej terase, ktorá sa
mierne zvažuje na severozápad. Opevnenie tvorí na západnej a južnej strane súvislý
mohutný val. Južný val oddeľuje od okolitého terénu priekopa (obr. 4, farebná príloha).
Dĺžka valu v tomto úseku je približne 240 m, dosahuje šírku 3 – 4 m a výšku 1,5 – 3 m.
Na severnom výbežku hradiska je val menší, dlhý je cca. 95 m, vysoký 0,5 – 2 m a široký
1 – 3 m. Na severovýchodnej strane polohy sa nachádzajú dva nízke, prerušované ka-
menné úseky (oporné múriky?) dlhé spolu 72 m. Zvyšok obvodu hradiska I tvorí hrana
plošiny so strmými svahmi. Na severozápadnej strane je to úsek dlhý 72 m a na juho-
východnej strane je to 76 m. Môžeme predpokladať, že táto časť hradiska ako aj úsek
s nízkym kamenným valom boli chránené palisádovým ohradením.
Opevnenie hradiska I je na viacerých miestach prerušené (obr. 3). Niektoré z tý-
chto prerušení mohli slúžiť ako brány do hradiska, iné vznikli až pri mladších antropo-
génnych aktivitách. Západný vchod spája hradisko I s úžľabinou medzi ním a hradiskom
II. Pri terénnej obhliadke by sa mohlo zdať, že ide o mladšie narušenie valu, avšak
vzhľadom na skutočnosť že je to jediné prerušenie na tejto svetovej strane, je možné,
že práve tu sa nachádzal aj jeden z vchodov do hradiska I. Ďalší možný vstup do hradiska
by sa mohol nachádzať v juhovýchodnom rohu, v lesnom teréne je stále viditeľná ko-
munikácia, ktorá z neho vedie juhozápadným smerom. Tretí a zrejme hlavný vchod sa
nachádzal na severozápadnej strane. Severne od dnes využívanej lesnej cesty k nemu
vedie z údolia zaniknutý chodník. V blízkosti tohto vchodu je ešte jedno prerušenie,
ktoré však evidentne vzniklo až v dôsledku lesných prác. Posledný vchod by mohol sú-
visieť s niektorým z prerušení na severovýchodnej strane.
Vnútri hradiska I sa nachádzajú viaceré terasy. Hlavne v južnej časti hradiska
vystupuje na povrch podložná skala. Podľa M. Olšovského boli v strede hradiska I kopy
kameňov. Podľa jeho informácií, získaných od majiteľov pozemkov, sú to kamene vy-
zbierané pri obrábaní priestoru hradiska (Olšovský 2008). Ten istý bádateľ uvádza, že
v juhozápadnom oblúku valu pozoroval do skaly vytesané podlhovasté otvory s roz-
mermi približne 8 x 20 cm a väčšie pravouhlé otvory obdĺžnikového tvaru veľkosti 15
x 60 cm (Olšovský 2008). V tomto prípade však ide skôr o prírodné úkazy.


V texte rešpektujeme toto označenie.
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


Hradisko Mes-
ciská II má obvod cca 275
m. Valové opevnenie sa tu
nachádza na južnej strane
(90 m) a v severnom rohu
(45 m) hradiska. Výrazný
je hlavne val na juhozá-
padnej a južnej strane
(šírka 3 – 4 m, výška 1 –
1,5 m). V juhozápadnom
rohu opevnenia je val po-
rušený. Očividne ide o dô-
sledok novovekej lesníc-
kej činnosti. Na západe
a severozápade je priestor
chránený neprístupným
terénom. Na východnej
strane je terénna hrana,
oddeľujúca fortifikáciu od
úžľabiny, ktorá sa nachá-
dza medzi oboma fortifi- Obr. 3 Pôdorys hradiska a jeho poloha
káciami (Mesciská I a II).
Valové opevnenie tu iden-
tifikované nebolo a môžeme tu predpokladať pôvodnú fortifikáciu vo forme palisády
(obr. 3).
Medzi obidvomi hradiskami sa nachádza úžľabina. Tento priestor je dôležitý
z hľadiska prepojenia oboch fortifikácií. Na severnej strane sme identifikovali pozosta-
tok valu. Rovnako na juhu existoval val, ktorý vychádzal z južného opevnenia hradiska
II. Žiaľ, bol zničený úpravou terénu a stavbami (dom a hospodárske budovy) na samote
Berhanovci (obr. 5, farebná príloha).

Dejiny výskumu

Hradisko Mesciská nebolo známe v staršej archeologickej literatúre. Prvú správu

z výskumu vydal archeologický krúžok MOMS v Považskej Bystrici v roku 1996 pod
vedením odborného poradcu Štefana Meliša. Členovia krúžku si v tom čase dali za cieľ
zameranie, náčrt, predbežný výskum hradiska a zistenie a zhromaždenie dostupných
údajov o lokalite a nálezoch. Ich zistenia boli neskôr overené drobnými archeologickými
sondážami (Pieta/ Moravčík 1999, 137; Moravčík 2000, 132; Olšovský 2008).
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


V roku 1999 bolo hradisko opäť odborne zdokumentované, opísané a zverejnené

pracovníkmi Považskému múzea (Moravčík 2000, 132). Objav hromadného nálezu že-
lezných predmetov v roku 2000 privolal na lokalitu pracovníkov Archeologického
ústavu SAV, ktorí vykonali preverovaciu sondáž. V rokoch 2014 a 2015 realizovali na
hradisku prieskum autori príspevku za asistencie M. Slámovej a J. Somra. Zamerali sa
na obhliadku hradiska, jeho zameranie pomocou GPS a geofyzikálny prieskum. Vý-
sledky tohto prieskumu predstavuje tento článok (obr. 6, farebná príloha).

Archeologické nálezy a datovanie hradiska

Najvýznamnejším a najznámejším nálezom z hradiska je depot železných pred-

metov, ktorý sa našiel neďaleko valu v juhovýchodnej časti hradiska I (obr. 1, farebná
príloha). Obklopovali ho kamene na ploche asi 50 x 50 cm. Železné predmety boli ulo-
žené tesne nad skalným podložím v hĺbke približne 40 cm a prekrývali ich železné misky
(Pieta 2012a, 96).
Depot obsahoval 94 predmetov, medzi ktoré patrili železné hrivny, misky sliez-
skeho typu, poľnohospodárske náradie (čeriesla, kosy, radlice, motyka), nástroje na
prácu s drevom (sekery, nože, pílka), predmety slúžiace v domácnosti (kľúče, kovania
zámkov), súčasti výstroja koňa a, tzv. jamkovica. Ide o nástroj na zhotovovanie guľatých
a pologuľatých predmetov (napríklad hrkálok). Hromadný nález môžeme na základe
nálezov ostrôh a strmeňov datovať do veľkomoravského obdobia, do 2. polovice 9. sto-
ročia (Pieta 2012a, 96).
Na základe nálezu uvedeného depotu by sme mohli hradisko zaradiť do obdobia
včasného stredoveku, čo potvrdzujú aj nálezy niekoľkých slovanských črepov získaných
zberom a sondážou (Pieta/ Moravčík 1999, 137; Moravčík 2000, 132; Olšovský 2008).
Okrem slovanského osídlenia však nemôžeme na hradisku vylúčiť ani existenciu
staršieho elementu, pretože počas prieskumov sa na lokalite našiel črepový materiál pú-
chovskej kultúry (Pieta/Moravčík 1999, 137; Moravčík 2000, 132; Olšovský 2008).
J. Moravčík spomína aj nálezy železnej trosky pri východnom vale neďaleko južného
prerušenia valu na hradisku II (Moravčík 2000, 132). M. Olšovský uvádza laténsky
a slovanský črepový materiál len z hradiska I. K. Pieta a J. Moravčík nespresnili polohu
nájdenej keramiky, môžeme však predpokladať, že skúmali obe fortifikácie (hradisko
I a II).
Na lokalite sa dajú vyčleniť dva časové úseky jej využívania – včasnostredoveký
a laténsky. Žiaľ, bez komplexného archeologického výskumu nedokážeme zistiť, ako
sa vyvíjalo opevnenie v jednotlivých obdobiach.

Charakter osídlenia obce Pružina a okolia

V okolí Pružiny, či už v kotline, kde leží dnešná obec, alebo v okolitých vrchoch,
poznáme viacero lokalít z rôznych časových období. V bezprostrednej blízkosti lokality
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


Pružina-Mesciská sa vraj našli ľudské lebky a pri nich kompletné malé hlinené nádobky.
Predmety sa mali objaviť niekde medzi chatou Makyty Púchov (vzdušnou čiarou asi
300 m severozápadne od severného okraja hradiska I) a menšou vodárňou (Olšovský
2008). Nálezy lebiek sa možno našli aj pri stavbe horárne (vzdušnou čiarou asi 300 m
severne od severného okraja hradiska I), ktorá patrí k osade Chmelisko (dnes súčasť
Pružiny; Olšovský 2008). Severne od lokality Pružina-Mesciská, nad údolím ktoré vy-
tvára Strážovský potok, sa dvíha masív vrchu Stráža s púchovským hradiskom (Petrov-
ský-Šichman 1965, 63; Pieta 1982, 221, tab. 2:3). Viac informácii nám literatúra o tejto
lokalite neposkytuje.
Medzi vrchmi Svinské chlievy (731 m) a Tupá Malenica (677 m) vo vzdialenosti
asi 1 km severne od hradiska Pružina-Mesciská sa nachádza zatiaľ nedatovaný val (po-
loha Svinské chlievy). V jeho blízkosti sa našiel len stredoveký železný nôž (Pieta/Mo-
ravčík 1999, 137).
Vrch Michalová (522 m) leží nad sútokom potoka Pružinky s potokom preteka-
júcim dolinou Zákopčie (vzdušnou čiarou asi 2,5 km od polohy Pružina-Mesciská). Hľa-
dači tu v rokoch 2001 – 2002 našli hromadný nález z doby laténskej, v ktorom boli dva
bronzové nákrčníky, tri bronzové náramky a údajne aj tri zlaté statéry a tri alebo štyri
osminky typu Niké. Zdokumentované však boli len dva nákrčníky a dva náramky. Prí-
slušnosť mincí k depotu je neistá (Pieta 2008, 308, obr. 130: 1; 2012b, 317). Z tejto po-
lohy pochádza aj nedatovaná ihlica a fragment spony zo staršej doby laténskej (Pieta
2008, Tab. 2: 14; Pieta 2012b, 322, obr. 7: 1, 2).
Posledné tri spomínané lokality (vrch Stráž, poloha Svinské chlievy a vrch Mi-
chalová) sú umiestnené na strategických polohách, na cestách vedúcich z Považia do
kotliny s obcou Pružina. Lokality Stráž a Svinské chlievy sú priamo pri údolí, ktorým
vedie cesta k skúmanému hradisku Pružina-Mesciská.4
Juhozápadne od skúmaného hradiska leží obec Mojtín (vzdušnou čiarou 4 km).
Táto obec je obklopená vysokými a ťažko prístupnými horami, napriek tomu tu evidu-
jeme osídlenie – púchovské hradisko s nálezom rímskej provincionálnej spony a stre-
dovekú dedinu (14. stor.). Do obce vedie cesta popod severozápadnú hranu skúmaného
hradiska.
Z okolia obce Pružina poznáme aj ďalšie nálezy, ktoré však nemusia priamo sú-
visieť so skúmanou lokalitou. Najstaršie nálezy by mohli pochádzať z jaskyne Dúpna,
ktoré publikoval ešte začiatkom 20. storočia K. Brancsik. Jaskyňa sa nachádza približne
7 km vzdušnou čiarou juhovýchodne od polohy Mesciská. Podľa správy K. Brancsika
sa v nej podarilo zachytiť nálezy z viacerých období praveku – paleolit, neolit, doba
bronzová, halštatská, laténska a včasný stredovek (Brancsik 1914, 22-36; Moravčík
2008).
Stredoveké sídlisko mohlo byť na kopci Mukovec v osade Briestenné (dnes časť
Pružiny; Moravčík 2008). Našli sa tu fragmenty keramiky datovanej do 10. – 13. stor.
(Staššíková-Štukovská 1992, 91- 92). Poloha sa nachádza asi 4,2 km východne od hra-
4
Pozri Diskusia a závery.
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


diska Pružina-Mesciská. Neďaleko sídliska na kopci Mukovec sa dajú v teréne rozoznať

viac ako dve desiatky slovanských mohýl (Olšovský 2008). Napriek blízkosti spomí-
nanej stredovekej osady sú zo staršieho obdobia včasného stredoveku.
Okrem nálezov v bezprostrednom okolí skúmaného hradiska, poznáme z blíz-
keho regiónu ďalšie významné archeologické, hlavne slovanské lokality, ako Beluša-
Pechová, Beluša-Pod Malenicou alebo slovanské mohylníky v katastroch obcí Beluša,
Dolný Lieskov, Sverepec a Visolaje. Hradisko Pružina-Mesciská zapadá do hustej siete
včasnostredovekého a slovanského osídlenia stredného Považia (Petrovský-Šichman
1964, 60- 62; Pieta/ Moravčík 1999, 137).

Obr. 7 Magnetogram. Dynamika nameraných hodnôt –3/+3 nT v 256 stupňoch šedej škály
(čierna/biela), raster 0,25 m/0,50 m.
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


Geofyzikálny prieskum

Hlavným cieľom geofyzikálnej prospekcie vykonanej na hradisku v Pružine bolo

získanie obrazu o stave dochovania lokality a zaznamenanie potenciálnych archeolo-
gických štruktúr, na základe ktorých sa bude možné vyjadriť k otázkam týkajúcich sa
sídelných aktivít na hradisku. Terénny geofyzikálny prieskum sa uskutočnil v marci
2014. Pri detekcii archeologických štruktúr, ktoré predstavujú pozostatky pôvodne dre-
vozemných stavieb alebo zahĺbených objektov nachádza najlepšie uplatnenie magne-
tometria, ktorá bola využitá aj v Pružine. Merania boli uskutočnené pomocou fluxgate
magnetometra Förster Ferex 4.032 DLG v sieti samostatných polygónov s hustotou me-
raných bodov 0,25 x 0,5 m. Preskúmané boli všetky voľne dostupné plochy: zatrávnené
plochy a územie s redším lesom na polohe Mesciská I, ako aj zatrávnený vnútorný areál
hradiska na polohe Mesciská II a časť priestoru medzi obidvomi polohami. Prieskum
sa sústredil na rovinaté a mierne svažité plochy vhodné pre sídelné aktivity. Fortifikácia
ani zázemie hradísk neboli predmetom prieskumu. Plocha preskúmaného areálu dosiahla
celkovo 10 430 m2 (Mesciská I: 6390 m2; Mesciská II: 3540 m2; priestor medzi hradi-
skami: 500 m2) (obr. 7).

Mesciská I

Už na začiatku meraní sa ukázalo, že presná lokalizácia a identifikácia jednotli-

vých objektov bude možná iba na niektorých úsekoch lokality. Dôvodom je geologické
podložie. Na povrch vystupujúci skalný masív, ktorého magnetické hodnoty dosahujú
cca. 1 až 30 nT, neumožňuje sledovať archeologicky zaujímavé situácie v celej južnej
časti hradiska (obr. 7). Magnetické anomálie zapríčinené prítomnosťou archeologických
objektov vykazujú obvykle hodnoty od 1 do 5 nT a ich identifikácia je tu preto nemožná.
Naopak, v geologicky homogénnej centrálnej a severnej časti hradiska už mô-
žeme pozorovať niekoľko pozitívnych magnetických anomálií, ktoré sa dajú interpre-
tovať ako rôzne sídliskové objekty (obr. 7, 8, farebná príloha). Tvarovo ide o okrúhle
a oválne až čiastočne kvadratické objekty s rozmermi 1,5 až 12,5 m2. Ich počet je vzhľa-
dom na veľkosť skúmaného areálu veľmi nízky. Spolu tu bolo lokalizovaných 15 štruk-
túr rozptýlených po celej preverenej ploche. Charakter a funkčné zaradenie zistených
štruktúr sú zrejme rôznorodé. Menšie anomálie s kruhovým pôdorysom by mohli pred-
stavovať zásobné jamy. Pri oválnych štruktúrach väčších rozmerov môžeme predpokla-
dať sídliskové jamy rôzneho charakteru – výrobné objekty, hospodárske stavby. O
obytné objekty by mohlo ísť pri väčších štruktúrach s oválnym až pravidelným kvadra-
tickým pôdorysom. Plošne veľká, negatívna anomália v centrálnej časti hradiska pred-
stavuje stĺp elektrického vedenia a s archeologickými objektmi nesúvisí. K štruktúre
zástavby na lokalite sa nedokážeme jednoznačne vyjadriť. Interpretácia detektovaných
anomálií je totiž značne otázna a známe nám nie je ani datovanie jednotlivých objektov.
V zásade však môžeme potvrdiť, že poloha bola osídlená iba veľmi riedko a hradisko
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


Mesciská I plnilo skôr refugiálnu než rezidenčnú funkciu.

Mesciská II

Povrch polohy je rovinatý a vhodný pre sídelné aktivity. Daný predpoklad sa

potvrdil aj pri geofyzikálnom prieskume. Na výslednom magnetograme sa dá sledovať
viacero anomálií, ktoré môžeme interpretovať ako archeologické objekty (obr. 7, 8 fa-
rebná príloha). Celkovo bolo lokalizovaných 22 takýchto anomálií s rozmermi od 1 do
8 m2. Na základe ich tvaru tu môžeme očakávať predovšetkým rôzne sídliskové jamy
kruhového až oválneho pôdorysu. Koncentrujú sa do dvoch zhlukov – v severnom vý-
bežku ostrohu a v západnom sektore areálu hradiska. Ďalšie archeologické objekty sa
môžu skrývať za nevýraznými anomáliami, ktoré sú rozptýlené po celej ploche prie-
skumu. Interpretácia týchto štruktúr je však otázna. Celá východná a južná časť mag-
netogramu je totiž výrazne narušená prítomnosťou početných recentných kovových
artefaktov, ktoré tu neumožňujú sledovať archeologicky zaujímavé situácie. Mladšieho
dáta sú pravdepodobne aj lineárne štruktúry, ktoré zrejme súvisia s využívaním polohy
pre agrárne aktivity. Ako magneticky výrazný lineament sa v geofyzikálnych dátach
prejavil priebeh južného valu hradiska, ktorý tu bol v minulosti čiastočne zrovnaný a vy-
užívaný ako cesta.
Daný segment valu predstavuje jediný úsek, ktorý bol magnetickým prieskumom
pokrytý a poukazuje na značný potenciál ďalšieho prieskumu, ktorý by sa mohol zame-
rať na výskum fortifikácie hradiska.
Charakter lokalizovaných archeologických objektov na polohe Mesciská II môže
byť rôzny. Bez informácie o ich chronologickom zaradení musíme klásť všetky naše
predpoklady na úroveň hypotéz. Bez ohľadu na to sa javí osídlenie polohy Mesciská II
intenzívnejšie ako osídlenie polohy Mesciská I. V prípade, že oba fortifikované areály
fungovali súčasne, môžeme predpokladať, že poloha II mohla byť osídlená hustejšie a
kontinuálne, zatiaľ čo plošne väčší areál I iba riedko a sezónne. Prieskum plochy medzi
oboma polohami nepriniesol žiadne doklady po osídlení a slúžil zrejme iba ako komu-
nikačný priestor.
Výsledok každého geofyzikálneho prieskumu závisí v značnej miere od vonkaj-
ších okolností, ako sú napríklad mocnosť, typ a homogenita pôdneho horizontu, cha-
rakter pôdnych procesov, geologická stavba a geologické procesy v podloží, členitosť
reliéfu, vodný režim a hladina spodnej vody či prítomnosť alebo absencia recentných
objektov na lokalite. Výsledky magnetického prieskumu v Pružine sú výrazne ovplyv-
nené geologickými, ako aj rušivými recentnými zdrojmi. Napriek tomu priniesli vzhľa-
dom na minimálne vynaložené prostriedky dôležité informácie o osídlení lokality, ktoré
môžu slúžiť ako podklad pre jej ďalší výskum.
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


Diskusia a závery

Hradisko v polohe Mesciská pri obci Pružina sa skladá z dvoch častí, ktoré sú
vzájomne prepojené. Medzi väčším hradiskom I a menším hradiskom II sa nachádzal
priestor tak isto chránený valom, ktorého zvyšky môžeme sledovať hlavne na juhu.
V priestore medzi hradiskom I a II sme geofyzikálnym prieskumom nezachytili žiadne
objekty, preto predpokladáme, že mal skôr komunikačnú funkciu.
Geofyzikálne meranie potvrdilo, že menšie hradisko II by mohlo byť osídlené
hustejšie, zatiaľ čo hradisko I plnilo skôr refugiálnu funkciu, aj keď magnetické ano-
málie indikujú archeologické objekty. Potvrdzovalo by to tak závery sondážnych vý-
skumov J. Moravčíka. Uvádza, že nezistil žiadnu kultúrnu vrstvu, preto predpokladá,
že celé hradisko slúžilo ako refúgium (Moravčík 2000, 132). Funkciu celého hradiska
však bude musieť potvrdiť až ďalší archeologický výskum.
K otázke datovania lokality Pružina-Mesciská sa nevieme jednoznačne vyjadriť.
Hromadný nález železných predmetov datuje lokalitu do obdobia 9. storočia, ale našli
sa tu aj keramické fragmenty priradené k púchovskej kultúre. Strategická poloha hra-
diska bola využívaná vo viacerých časových úsekoch. Nedokážeme sa však vyjadriť,
v ktorých jednotlivých fázach osídlenia bola poloha opevnená.
Existenciu komunikácie medzi Považím a Rajeckou kotlinou máme doloženú
vo vrcholnom stredoveku (Malec 2012, 171), preto môžeme predpokladať podobnú
cestu aj v starších obdobiach. Údolím Strážovského potoka mohla viesť jedna z komu-
nikácii z Považia do Rajeckej kotliny (Beluša – Dolný Lieskov – Tŕstie – Pružina – Do-
maniža – Malé Lednice). Na tejto ceste ležalo aj skúmané hradisko Pružina-Mesciská.
Lokality v polohe Svinské chlievy, na vrchoch Stráž a Michalová by sa nachádzali na
rovnakej trase.

LITERATÚRA
Bialeková 1992 – D. Bialeková (Ed.): Pramene k dejinám osídlenia Slovenska. 2.
Nitra 1992.
Brancsik 1914 – K. Brancsik: Über die Ergebnisse unserer Grabungen, wie auch über
prähistorische Zufallsfunde im Comitate. Bericht des Museumvereines für das Co-
mitat Trencsén. Trenčín 1914, 22 – 36.
Malec 2012 – J. Malec: Sídliskový obraz stredného Považia v stredoveku. Nepubliko-
vaná dizertačná práca. Katedra archeológie FFUK v Prahe. Praha 2012.
Moravčík 2000 – J. Moravčík: Prieskumy opevnení v okolí Považskej Bystrice.
AVANS 1998, 2000, 131 – 133.
Moravčík 2008 – J. Moravčík: Archeologické nálezy v obciach stredného Považia. In:
M. Olšovský: Po stopách predkov. Archeológia stredného Považia od praveku po
stredovek. Považská Bystrica 2008.
Olšovský 2008 – M. Olšovský: Po stopách predkov. Archeológia stredného Považia
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


od praveku po stredovek. Považská Bystrica 2008. 5

Petrovský-Šichman 1964 – A. Petrovský-Šichman: Slovanské osídlenie severného
Slovenska. Vlast. Zbor. Považia 6, 1964, 50 – 106.
Petrovský-Šichman 1965 – A. Petrovský-Šichman: Severozápadné Slovensko v dobe
laténskej a rímskej. Vlast. Zbor. Považia 7, 1965, 71 – 123.
Pieta 1982 – K. Pieta: Die Púchov-Kultur. Nitra 1982.
Pieta/Moravčík 1999 – K. Pieta – J. Moravčík: Včasnostredoveké hradisko pri Pru-
žine. AVANS 1997, 1999, 137.
Pieta 2008 – K. Pieta: Keltské osídlenie Slovenska. Mladšia doba laténska. Bratislava
2008.
Pieta 2010 – K. Pieta: Die keltische Besiedlung der Slowakei. Jüngere Latènezeit.
Bratislava 2010.
Pieta 2012a – K. Pieta: Mesciská. Pružina. In V. Turčan (Ed.): Veľkomoravské hra-
diská. Bratislava 2012, 94 – 97.
Pieta 2012b – K. Pieta: Bronzové náramky s vývalkami z konca doby halštatskej a za-
čiatku doby laténskej na severnom Slovensku. In: R.Kujovský/ V. Mitáš (Eds.):
Václav Furmánek a doba bronzová. Zborník k sedemdesiatym narodeninám. Nitra
2012, 315 – 324.
Staššíková-Štukovská 1992 – D. Staššíková-Štukovská: Pružina. In: D.Bialeková
(Ed.): Pramene k dejinám osídlenia Slovenska. 2. Nitra 1992, 91 – 92.
Turčan 2012 – V. Turčan (Ed.): Veľkomoravské hradiská. Bratislava 2012.

Mgr. Lucia Kováčová

Ústav archeologie a muzeologie
Filozofická fakulta MU
Arna Nováka 1
602 00 Brno
lucia.kovacova13@gmail.com

Mgr. Branislav Kovár, PhD.

Archeologický ústav SAV
Akademická 2
949 21 Nitra
branislav.kovar@savba.sk, brano.kovar@gmail.com


bez číslovania strán
 HRADISKÁ – SVEDKOVIA DÁVNYCH ČIAS


Dr. phil. Peter Milo

Ústav archeologie a muzeologie
Filozofická fakulta MU
Arna Nováka 1
602 00 Brno
101090@mail.muni.cz

SUMMARY

The hill fort at Pružina is located on the site called Mesciská which consists of
two parts in the literature referred to as a hill fort I and II (or Mesciská I and II). Smaller
fortification (II) has an area of 0.45 hectares and larger fortification (I) covers an area
of 1.8 hectares. Both sites are fortified by a rampart which is located mostly in places
that are difficult to defend (Fig. 2, 3). Ramparts are interrupted at certain segments.
These are testimony of the existence of certain gateways and others are evidence of the
later activities (e.g. forestry works). Ramparts are found mainly in places that are most
difficult to defend. In the southern part of both hill forts the defensive fortifications are
reinforced by a moat (Fig. 4). We should not rule out the existence of a palisade around
the entire site. The space between the two hill forts was also fortified although the for-
tification has been preserved only in the form of rampart remnants on the southern side.
On the site a geophysical survey identified a number of settlement features. The smaller
fortification (hill fort II) was populated more densely and In larger one (hill fort I), geo-
physical survey indicated smaller number of features which therefore we can suppose
its main function was refuge which offered a temporary protection in turbulent times
(Fig. 7, 8).
Dating of both sites deduced from the findings that an important hoard of 94
iron items can be placed in the second half of the 9th century (Fig. 1). The hill fort how-
ever also discovers some ceramic material from the period of Puchov culture and Slavic
ceramics. We can now assume it was settled in various periods of history.
Several archaeological sites are known from the surroundings of the hill fort
and the village of Pružina. However the major importance are especially its nearby
sites in the locations called Svinské chlievy and on the mountain tops of hills Stráž and
Michalová. These are situated on strategic locations similar to hill forts of Pružina-
Mesciská. We should not rule out the possibility of an ancient communication in this
area and connecting it to the region of central Považie with Rajec basin.
 FAREBNÁ PRÍLOHA


Lucia Kováčová – Branislav Kovár – Peter Milo

Obr. 1 Hromadný nález železných predmetov, pravdepodobne z druhej polovice 9.

storočia (Foto: Pieta 2008; AÚ SAV v Nitre).

Obr. 2 Hradisko sa nachádza na polohe s lokálnym názvom

Mesciská. Leží na prírodnom ostrohu výbežku vrchu
Svrčinovec nad sútokom Mojtínskeho a Strážovského potoka.
 FAREBNÁ PRÍLOHA


Obr. 4 Južný val a priekopa.

Obr. 5 Val narušený hospodárskymi Obr. 6 Fluxgate magnetometer Förster

stavbami na samote Berhanovci. Ferex 4.032 DLG.

Obr. 8 Interpretácia výsledkov magnetic-

kého prieskumu.