Hudobn akustika - ladenie

Pythagora nezaujmali len trojuholnky - Hudba a matematika Ke sa raz Pythagoras prechdzal po trhu, kde trhovnci ponkali na predaj okrem inho zvoneky, vimol si, e m je zvonek v, tm ni zvuk vydva. Podobn vec si vimol idc okolo kovskej dielne. Menia nkova vydvala pri deroch kladiva vyie tny a via nkova zas niie tny. V hlave starovekho matematika a fyzika sa zaali rta prv mylienky vzah medzi hudbou a matematikou. Nelenil ani chvu. Poial si od kova dve nkovy, u ktorch si vimol, e ich tny s od seba vzdialen o jednu oktvu. Odvil ich a zistil, e pomer ich hmotnost je 2:1. Od inho kova si poial nkovy, u ktorch boli tny od seba vzdialen o kvintu. Tu bol pomer hmotnost 3:2. Pythagoras si uvedomil, e ak sa pomer hmotnost, dok alebo hrbok dvoch predmetov d vyjadri malmi celmi slami, tny, ktor poujeme, tvoria najkrajie ist intervaly : oktvy, kvinty a kvarty. Frekvencia kmitania dvojnsobne aieho telesa je dvojnsobne niia a takto teleso vydva o oktvu ni zvuk. Podobne je to aj s dkou struny. Dvojnsobne dlhia struna kmit dvakrt pomalie a jej tn znie o oktvu niie. Jednotliv tny sa teda daj vyjadri pomerom ich frekvenci. Zhrme si tieto pomery do tabuky : Interval .................pomer ........rel. Frekvencia oktva ...................2:1 ............2,00 kvinta ....................3:2 ............1,50 kvarta ...................4:3 ............1,33 tercia .....................5:4 ............1,25 mal tercia .............6:5 ............1,20 Ak naprklad zkladn tn m frekvenciu 100 Hz (100 kmitov struny za sekundu), kvinta od tohto tnu bude ma frekvenciu 150 Hz (slo 100 zvme pomerom 3:2), kvarta bude ma frekvenciu 133 Hz (4:3) a tercia 125 Hz (5:4). Pythagorejsk ladenie Ladenie, kde s dodran tieto pomery, sa nazva ist alebo Pythagorejsk. Pythagoras si zrove vimol, e ke zahr 7 oktv, frekvencia najvyieho siedmeho tnu bude vemi blzka tnu, ktor dostane, ke zahr 12 kvnt. Je to nieo ako spolon nsobok kvnt a oktv. Pomer frekvenci medzi primou a siedmou oktvou bude 27 : 1, teda 128 : 1. Pomer frekvenci medzi primou a dvanstou kvintou je 1,5 12 : 1, teda 129,746 : 1. Pomery s tak blzke, e ben lovek by si rozdiel v tnoch ani nevimol. Podiel sel 129,746 a 128,0 je 1,013643 a nazva sa Pythagorejsk koma. Je to rozdiel medzi relatvnou frekvenciou dvanstej kvinty a siedmej oktvy. Keby sme relatvnu frekvenciu kadej kvinty trotiku znili, relatvna frekvencia dvanstej kvinty by sa presne zhodovala s rel. frekvenciou siedmej oktvy, teda pomer medzi primou a dvanstou takto upravenou kvintou by bol tie 128 : 1. Vtedy by sa aj kad oktva dala rozdeli na 12 rovnakch dielov poltnov a pomer medzi hocakmi susednmi poltnmi by bol rovnak. Sksme teda vykona tto zmenu. Kee poltnov je 12 a pomer medzi prvm a poslednm poltnom (medzi primou a oktvou) m by 2 : 1, pomer medzi susednmi poltnmi je tak K, e K.K.K .. K = K12 = 2. Z toho vypotame, e K je 12. odmocnina z 2, teda 1,059463. Je to zrove pomer frekvenci medzi primou a znenou sekundou. Tento pomer 1,06 je navye dos vek na to, aby sme dva poltny od seba bez problmov sluchovo odlili. Temperovan ladenie Ladenie, kde pomer medzi poltnmi je rovnak, sa nazva temperovan rovnomern ladenie. Pri temperovanom laden naprklad relatvna frekvencia kvinty, ktor je vzdialen 7 poltnov od primy, je K 7 = 1,4983. Vidme, e oproti istmu ladeniu je tto frekvenia troku niia ako 1,5. Ak s ale naladen temperovanm ladenm vetky nstroje hrajce sasne v orchestri, rozdiel vo frekvencii tnov sa neprejav a skladba znie isto. Hra na nstroji s temperovanm ladenm nedosahuje lahodnos istho ladenia, pretoe tu nie s plne presne dodran Pythagorom objaven pomery, napr. 3:2 pri kvinte. Vhodou je, e oktva je rovnomerne rozdelen na 12 poltnov, o m ovea vie praktick vyuitie. Rovnomernos je vhodn aj pri umelej syntze tnov naprklad v elektronickch syntetiztoroch a klavroch, kde jednotliv tny generuje laditen oscilan obvod. Tabuka relatvnych frekvenci pri istom a temperovanom laden interval ..................pomer ........relat. frek. R elat. frek. ladenie...................ist ............................. temperovan oktva ...................2:1 ............2.0000 .......2.0000 kvinta ....................3:2 ............1.5000 .......1.4983 kvarta ...................4:3 ............1.3333 .......1.3348 tercia .....................5:4 ............1.2500 .......1.2599 tercia m. ................6:5 ............1.2000 .......1.1892 sekunda .................9:8 ............1.1250 .......1.1225 sekunda m. ............16:15 .........1.0667 .......1.0595 prima ....................1:1 ............1.0000 .......1.0000 7 oktv (2:1)...........27 = 128.0000 ...............128.0000 12 kvnt (3:2)..........1,512=129.7463..............128.0000

Pythagorejsk koma (3:2)..1,512/27=1.013643 Mimochodom, ke u poznme koeficient K=1,059463 ako pomer frekvenci dvoch poltnov a porovnme ho s Pythagorejskou komou, ktor m hodnotu 1,013643 , vidme, e Pythagorejsk koma je o dos menia ako K, teda na dvanstich kvintch v istom laden by vznikla odchlka od siedmych oktv ovea menia ako jeden poltn. Stupnice Rad 12 poltnov tvor spektrum oktvy a ak ich zahrme, dostaneme chromatick stupnicu. V benej hudobnej praxi sa v stupniciach nepouva vetkch 12 tnov, ale menej, obyajne 8. Poda toho, ktor tny do stupnice vyberieme, dostvame rzne tnotvary a tniny. Diatonick vber zo spektra oktvy tvor 8 tnov, z nich je 6 celch a 2 poltny (napr. v durovej stupnici s poltny medzi 3. a 4. tnom a medzi 7. a 8. tnom). Diatonick vber predstavuj na klavri biele klvesy. Spsob vberu tnov do tniny uruje ist charakter skladby, jej tvrdos i mkkos. Svojskmi tninami sa vyznauj aj urit nrody alebo kraje v rmci jednho ttu. Okrem zauvanch tnin ako durov, molov, lydick, myxolidick, melodick, drska, frygick a alch si me skladate zostavi aj vlastn. Jednoducho vyberie uritch sedem tnov, ktor sa bud v skladbe asto pouva a tie mu vytvoria nov umel tninu. Je mon, e tny tejto novej tniny dodaj skladbe zvltny, neopakovaten rz. Vo vekej vine prpadov si vak skladatelia vystaia so znmymi tninami. Vina tnin sa sklad z tnov, ktor maj poltnov alebo celotnov vzdialenosti. Niektor tniny vak maj medzi tnmi aj trojpoltnov vzdialenosti. Takto vzdialenos na nazva hit a dodva tnine zvltnu farbu. Hity njdeme naprklad v tnine harmonickej, moldurovej a cignskej. Zaujmavosou je, e existuj aj tvrtnov nstroje, naprklad tvrtnov klavr. Tam je vzdialenos medzi tnmi tvr tna a oktva m 24 tnov. Pomer frekvenci medzi susednmi tnmi je 24. odmocnina z 2 =1,0293. Zdroje: Hudobn teria I. pre konzervatria
Vo Wikipedii je ovea podrobnejie vysvetlenie pod heslomTemperovan ladn na strnke: http://cs.wikipedia.org/wiki/Temperovan%C3%A9_lad%C4%9Bn%C3%AD Pridvam: