Zodpovedn redaktor

Executive editor

Mgr. Tom Knig, PhD.

Redakn rada
Editorial board

prof. PhDr. Jozef Btora, DrSc.

doc. PhDr. Jozef Hoo, CSc.
prof. PhDr. Eduard Krekovi, CSc.
doc. PhDr. Michal Slivka, CSc.
Mgr. Jana utekov, PhD.
doc. PhDr. Jozef Zbojnk, CSc.

Recenzenti

PhDr. Vladimr Varsik, CSc.

PhDr. Vladimr Mit, PhD.

Univerzita Komenskho v Bratislave, 2011

Poiadavky na knin vmenu adresujte:
All correspondence and exchange requests should be addressed to:
Filozofick fakulta
Univerzity Komenskho
stredn kninica
Gondova 2
818 01 Bratislava
SLOVENSKO

ISBN 978-80-223-3100-5

Philosophical Faculty
Comenius University
Central Library
Gondova St. 2
818 01 Bratislava
SLOVAKIA

OBSAH INHALT CONTENTS

Schreiber Peter
Primrne zdroje rdiolaritovej a rohovcovej suroviny a vrobn dielne na tiepan
kamenn industriu v mikroregine Streenice Lednick Rovne / Natural sources
of radiolte and chert raw material in Streenice / Lednick Rovne microregion ............................

Jana utekov
Prspevok k osdleniu dolnho povodia Hrona a Ipa na zaiatku eneolitu / Ein Beitrag
zur Besiedlung der unteren Flusstler von Gran und Eipel am Anfang der Kupferzeit ..................

21

Dana Markov
Prspevok ku keramike Kyjatickej kultry / The Contribution to the Kyjatice Culture Pottery .....

31

Anita Kozubov
Sasti konskch postrojov z lokalt vekerzugskej kultry na juhozpadnom
Slovensku (as I.) / Bestandteile des Pferdgeschirrs aus den Fundstellen
der Vekerzug-kultur in der Sdwestslowakei (Teil I.) .....................................................................

69

Eduard Krekovi
Deti v Gerulate / Children in Gerulata ............................................................................................

101

Dominik Repka
Vasnostredovek osdlenie Spia. Analza osdlenia a kritika stavu bdania / Settlement
structure of the early Middle Ages in Spi region. Analysis of the settlement structure
and a critical review of the current state of research. ......................................................................

107

Marek Hladk
Vskum vasnostredovekho osdlenia na slovensko-moravskom pohrani.
Jun as Dolnomoravskho valu vo vasnom stredoveku (Tzy z hranice) / Early
medieval settlement research along the southern part of the Slovak Moravian frontier.
Southern part of the Lower Moravian Vale (Dolnomoravsk val) in the early Middle Ages. ......

131

Peter alkovsk
Vasnostredovek kvadratick zemnice problmy terminolgie, typolgie, interpretcie
a rekontrukcie / Frhmittelalterliche quadratische Grubenhuser Probleme der Terminologie,
Typologie, Interpretation und Rekonstruktion .................................................................................

159

PRSPEVKY Z KONFERENCIE DIEA V PRAVEKU

(Katedra archeolgie FF UK, 22.6.2010 v Bratislave) ....................................................................

183

Eduard Krekovi
Archeolgia det vod do problematiky / The archaeology of children an introduction ..........

185

Klaudia Daov
Novorodenci chbajci demografick lnok / Neugeborene das fehlende
demografische Element ...................................................................................................................

193

Kristna Piatnikov
K otzke detskch pohrebov a postavenia det v neolite / Zur Frage der Kinderbestattungen
und der Stellung von Kindern im Neolithikum ...............................................................................

201

Erika Makarov
Detsk hroby luickej kultry / Child graves of the Lusatian Culture ............................................

223

Etela Studenkov
Hroby det v kalenderberskch mohylch / Kindergrber in Grabhgeln
der Kalenderberg-Kultur ..................................................................................................................

237

Petra Kmeov
Pohreb dieaa z haltatskej mohyly v Stt svislosti a interpretcie / Burial of a child
from Early Iron Age barrow in Stt context and interpretations ................................................

261

Katarna Hladkov
Prspevok k problematike pohrebnho rtu det villanovskej kultry / Burial rite
of the Villanovan culture problems concerning child graves .......................................................

277

DISKUSIA ......................................................................................................................................

297

Marek Hladk
T druh a teoretick archeolgovia / The other and theoretical archeologists ..................

299

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

PRIMRNE ZDROJE RDIOLARITOVEJ

A ROHOVCOVEJ SUROVINY A VROBN DIELNE
NA TIEPAN KAMENN INDUSTRIU
V MIKROREGINE STREENICE / LEDNICK ROVNE
Schreiber Peter

NATURAL SOURCES OF RADIOLTE AND CHERT RAW MATERIAL

IN STREENICE / LEDNICK ROVNE MICROREGION
Abstract: The article deals with radiolite chipped stone industry and the related nature sources of radiolte and
chert raw material in a particular microregion situated in the surroundings of Pchov in the cadastral territory of
the village of Streenice and the town of Lednick Rovne. Six sites with proved workshop processing of chipped stone
industry has been found by research so far. Isolated founds of chipped industry have been found in another seven
sites. Primary sources outlets of radiolarite and chert raw material have been found in seven sites. Dating of the
chipped stone industry is framed into neolith eneolith. There is a stray finding of chipped industry use in a living
estate in Lednicke Rovne, Medn part, dated into the earlier up to late Bronze Age, or the Lusatian Culture.
Key words: microregion chipped industry neolith, eneolith

VOD
Analyzovan materil tiepanej kamennej industrie bol zskan vhradne povrchovm prieskumom zberom vo vymedzenom mikroregine.1 Z literatry nie je zatia znma iadna
zmienka, ktor by sa tkala tiepanej alebo hladenej kamennej industrie z vymedzenej oblasti.
VYMEDZENIE MIKROREGINU A PRRODN POMERY
Skman mikroregin sa nachdza v okrese Pchov v katastrlnom zem obc: Lednick
Rovne, asti Medn a Horenick Hrka a obce Streenice (ojedinel nlez rdiolaritovho jadra
pochdza aj z priahlho katastra Lednick Rovne, as Lednick Rovne, poloha Trstence).

Nlezy s uloen vo Vlastivednom mzeu v Povaskej Bystrici.

Geologick podklad zemia tvor mezozoikum a paleogn bradlovho psma. Z hadiska tematiky lnku sa tu nachdzaj loisk rdiolaritu, ktor s zaraden ako: kysuck sekvencia,
hetan-kimerid (Atlas krajiny, 2002).
Mikroregin sa nachdza na severovchodnom okraji geomorfologickho celku Biele Karpaty. Morfologicko-morfometrick typy relifu tu predstavuj: vrchoviny, silne lenit a pahorkatiny, silne lenit (Atlas krajiny, 2002).
STARIE ZMIENKY O PRIMRNYCH ZDROJOCH RDIOLARITU
V SLEDOVANEJ OBLASTI
Ide prevane len o veobecn informcie tkajce sa vskytu zdrojov rdiolaritovej suroviny:
loisk zelenoedch a hnedch rdiolaritov vystupuj v jurskom bradlovom psme Bielych
Karpt, od rieok Myjavy po Bielu vodu (Brta, 1960a, 258, 257). Na inom mieste J. Brta
(1960b, 301) pe: v svislosti s vskytom rdiolaritu nae novie vskumy v Bielych Karpatoch ukazuj, e hranicu vchodov rdiolaritu treba zatia presun aspo po Bielu Vodu, kee
povrchov loisk rdiolaritu sme okrem Vlrskeho priesmyku zistili taktie v skupine Chmeovej za Vratcom, ervenm Kameom, v katastri Lednickch Rovn a Mednho.V alch
prcach sa tie veobecne uvdza: masovej vskyt losk rdiolaritu v katastroch obc Bohunice, Vratsk Podhradie, Krivoklt, erven Kame, Prusk, Tuchya a Lednick Rovne,
as Medn a po Pchov (Brta, 1960a, 257, 281, 282; 1965, 80; 1980, 10; Petrovsk-ichman, 1967, 30). V vskyt losk rdiolaritu J. Brta (1961, 17) tie bliie uvdza z katastrov Lednickch Rovn, ast Mednho a Horenickej Hrky.
Katalg lokalt primrne zdroje rdiolaritovej suroviny v rmci mikroreginu
sla a oznaenie lokalt sa zhoduj s vyobrazenm na mape (pozri prloha mapa 1); ak bola lokalita
presnejie zameran v GPS, uvdzam jej sradnice v systme WGS 84. Topografick nzvy lokalt vychdzaj zo zkladnch mp mierky 1: 10 000, mapovch listov: 25-43-15, 25-43-20.
Lokalita . 1a: Lednick Rovne, as Horenick Hrka; poloha (bez miestneho nzvu)
Rmcovo me s o skr citovan nlezisko: J. Brta (1961, 17) uvdza okrem inho aj loisk rdiolaritu z katastra Horenickej Hrky.
Na mieste (ponej ceste) som prieskumom zistil primrne loisk ervenohnedho rdiolaritu a ierneho
rohovca, tiepan industria a doklady aby neboli zisten.
Lokalita . 2a: Lednick Rovne, as Medn; poloha Vysok Hj (kta 415)
Na temene vrchu Vysok hj sa nachdzaj vie vchody ervenohnedho rdiolaritu. tiepan industria, alebo doklady aby neboli njden.
Lokalita . 3a: Lednick Rovne, as Medn; poloha (bez miestneho nzvu)
V uvedenej polohe s povrchov vchody ierneho a tmavomodrho rohovca. Surovina sa dostva na
povrch spolu s vpencovm podlom pri orbe. Tie s tu doklady primrneho spracovania suroviny na
mieste, jadr, tepy (pozri lokalita 3b).
Lokalita . 4a: Streenice, nem asti obce; poloha (bez miestneho nzvu)
Poloha sa nachdza 235m SZ od vrcholu Skala (kta 470,2). Na ponej ceste je tu odkryt vchod ervenohnedho rdiolaritu. Nachdzaj sa tu tie nepoetn nlezy tiepanej industrie, ktor dokladaj vrobu na mieste (pozri lokalita 14b).

Obr. 1. 1, 3, 5, 8 Lednick Rovne, as Medn, poloha bez nzvu (lokalita . 2b);

2, 6, 7 poloha bez nzvu (lokalita . 3b); 4 Streenice, as nem asti, poloha tepnice
(lokalita . 5b); 9, 10 poloha Podielie (lokalita . 4b). Mierka a: 1 4, 6, 7; b : 5, 8 10.
Fig. 1. 1, 3, 5, 8 Lednick Rovne, part Medn, location no name (site n. 2b);
2, 6, 7 location no name (site n. 3b); 4 Streenice, part no parts, location tepnice (site n. 5b);
9, 10 location Podielie (site n. 4b). Scale a: 1 4, 6, 7; b : 5, 8 10.

Lokalita . 5a: Streenice, nem asti obce; polohy (rozsiahlejia poloha)

Na junch ptiach vrchu Keblie sa nachdza viacero polh s bohatmi prirodzenmi vchodmi rdiolaritovej suroviny.
Lokalita . 6a: Streenice, nem asti obce; polohy (rozsiahlejia poloha)
Na junch ptiach vrchu Kozrov kopec sa nachdza viacero polh s bohatmi prirodzenmi vchodmi
rdiolaritovej suroviny.
Lokalita . 7a: Streenice, nem asti obce; poloha (bez miestneho nzvu)
Rozsiahlejia poloha, na lesnej ceste sa nachdzaj kusy zvetranej rdiolaritovej suroviny ervenohnedej farby, ktor eroduje zo svahu v bezprostrednej blzkosti. V rmci lokality s aj doklady tiepanej kamennej industrie (pozri lokalita 9b).

Katalg lokalt so tiepanou kamennou industriou v rmci mikroreginu

sla a oznaenie lokalt sa zhoduj s vyobrazenm na mape (pozri prloha mapa 1); ak bola lokalita
presnejie zameran v GPS, uvdzam jej sradnice v systme WGS 84. Topografick nzvy lokalt vychdzaj zo zkladnch mp mierky 1: 10 000, mapovch listov: 25-43-15, 25-43-20.
Lokalita . 1b: Lednick Rovne, as Lednick Rovne; poloha Trstence. Z uvedenej polohy pochdza
len jeden kus nepravidelnho tepovho jadra z ervenohnedho rdiolaritu.
Lokalita . 2b: Lednick Rovne, as Medn; poloha (bez miestneho nzvu).
WGS 84: y 49 05 40.7; x 18 16 33.4
Z polohy pochdza nepoetn tiepan industria (12 ks), materil je rohovec tmavomodrej a iernej
farby.
Jadr s zastpen potom 9 ks, vetky s nepravideln tepov a nachdzaj sa v pokroilom stave vyaenia (obr. 1: 5, 8). alej sa v kolekcii nachdza jeden tep (obr. 1: 1) a jeden masvnej dekortikan
tep.
Nstroje: predstavuj len dva kusy, tep s jemnou okrajovou retuou a masvnej tep s okrajovou retuou (obr. 1: 3).
Priamo z uvedenej polohy pochdza aj repov materil (22 ks), tieto nlezy sa daj zaradi do luickej kultry s rmcovm datovanm do mladej a neskorej doby bronzovej.
Poznmka: pri tejto lokalite je dleit aj fakt, e v nepoetnej kolekcii tiepanej industrie z lokality je
7 ks vyrobench z miestnej suroviny (rohovca) iernej a tmavosivej farby, ktor vystupuje na povrch
cca 318m SV od lokality.
Lokalita . 3b: Lednick Rovne, as Medn; poloha (bez miestneho nzvu)
Tto poloha je blzka vyie uvedenej lokalite (vzdialen cca 318m). Z lokality pochdza len 13 ks tiepanej industrie, ktor je dokladom vroby priamo na mieste. Nachdzaj sa tu aj prirodzen vchody tmavomodrho a ierneho rohovca.
Jadier je 10 ks, s tepov, nepravidelnch tvarov, jedno jadro je naat primrne jadro v poiatonej fze aby, ostatn s v pokroilom stave vyaenia.
tepy tvoria len 2 ks (obr. 1: 2, 7); epe predstavuje 1 ks (obr. 1: 6) zlomen epe s krtkou bonou
retuou (materil hned rdiolarit). Poznmka: okrem spomenutej epele s vetky artefakty vyroben
z miestneho rohovca, iernej a tmavosivej farby.
Lokalita . 4b: Streenice, nem asti obce; poloha Poddielie
Rozsiahlejia poloha nachdzajca sa v sedle pod ptm vrchu Keblie a ktou Vysok (417, 4). Z loka-

lity pochdzaj nlezy tiepanej kamennej industrie v pote 62 ks, ktor maj charakter vrobnho odpadu. Materil predstavuje rdiolarit ervenohnedej farby, v menej miere sa vyskytuje aj surovina s olivovozelenm ndychom.
Zkladn typy tiepanej kamennej industrie na lokalite
Druh formy
poet ks
%
Jadr
27
44
tepy
26
42
epele
4
6
Fragmenty a zlomky
5
8
Spolu
62
100
Jadr: predstavuj 27 ks, jeden kus predstavuje primrne tepov jadro (obr. 4: 9), epeovo tepov
jadr predstavuj tri kusy (obr. 1: 10; 3: 4, 8). Zvyok (23 ks) tvoria nepravideln tepov jadr, ktor
sa nachdzaj v pokroilom stave vyaenia (obr. 1: 9; 2: 10).
tepy (spolu): predstavuj 26 ks, z toho 20 ks je neretuovanch (obr. 2: 11; 3: 9 zobrazen z ventrlnej strany) a 6 ks tvoria retuovan tepy (obr. 2: 1, 2, 3, 9; 3: 6), epeovit tep (obr. 2: 7).
epele: retuovan epele predstavuj 2 ks (obr. 2: 8; 3: 10); neretuovan epele 2 ks (obr. 3: 1).
Nstroje: vruby (obr. 2: 6; 3: 2, 5); vrtk na tepe (obr. 3: 3 zobrazen z ventrlnej strany); tzv. zoubek (poda eskej terminolgie) (obr. 3: 7); krabadl vyroben zo zlomkov suroviny (obr. 2: 4, 5).
Lokalita . 5b: Streenice, nem asti obce; poloha tepnice (kta 386,9). Z uvedenej polohy pochdza
len jeden kus tiepanej industrie: epe z hrany jadra prvej fzy (obr. 1: 4), ktor na dorzlnej strane
nesie iaston pokrytie pvodnm povrchom.
Lokalita . 6b: Streenice, nem asti obce; poloha tepnick skala (polohopisne bliie neuren). Z lokality pochdza via epe s leskom a s jemnou okrajovou retuou (obr. 4: 8).
Lokalita . 7b: Streenice, nem asti obce; poloha (bez miestneho nzvu)
a) WGS 84: y 49 06 44.2; x 18 16 57.7
b) WGS 84: y 49 06 43.9; x 18 16 55.3
Poloha sa nachdza na pt vrchu Keblie. Pochdzaj z nej nepoetn doklady primrneho spracovania
suroviny. Nlezy tvor: polyedrick jadro, nachdza sa v pokroilom stave vyaenia, materil ervenohned rdiolarit a dva dekortikan tepy z ervenohnedho rdiolaritu.
Lokalita . 8b: Streenice, nem asti obce; poloha (bez miestneho nzvu)
WGS 84: y 49 07 01.0; x 18 16 43.6
Poloha sa nachdza na pt vrchu Keblie, na ponej ceste. Priamo na mieste s odkryt vchody rdiolaritovej suroviny spolu s nlezmi tiepanej industrie, ktor m dielensk charakter. Materil je rdiolarit, prevlda ervenohned farba, nlezy tvor len 19 ks tiepanej industrie.
Jadro predstavuje len jeden kus, ide o vie naat tepov jadro.
tepy: predstavuj 11 ks, ide o hrubie tepy ktor s odpadom po zaisovan jadier a dokladaj urit stupe vroby priamo na mieste (obr. 5: 1, 2, 5, 6, 8; 6: 1, 2); obr. 5: 1, 2, 5, 6, 8 zobrazen z ventrlnej strany. tepy z hrany jadra (obr. 4: 5, 6; 5: 4, 7). Drobn tepy a zlomky s zastpen piatimi
kskami.
epele: epe s jemnou laterlnou retuou (obr. 4: 7) a menia epieka (obr. 5: 3).
Poznmka: industria z lokality okrem epel nenesie makroskopicky sledovaten pracovn stopy (retue,
lesky), alebo stopy sekundrnych prav.

Obr. 2. 1 11 Streenice, as nem asti, poloha Podielie (lokalita . 4b).

Fig. 2. 1 11 Streenice, part no parts, location Podielie (site n. 4b).

10

Obr. 3. 1 10 Streenice, as nem asti, poloha Podielie (lokalita . 4b).

Fig. 3. 1 0 Streenice, part no parts, location Podielie (site n. 4b).

11

Obr. 4. 1 4 Streenice, as nem asti, poloha bez nzvu (lokalita . 14b); 5 7 poloha bez
nzvu (lokalita n. 8b); 9 poloha Poddielie (lokalita . 4b); 8 poloha tepnick skala, (lokalita . 6b).
Mierka a: 1 8, b: 9.
Fig. 4. 1 4 Streenice, part no parts, location no name (site n. 14b); 5 7 location no name
(site n. 8b); 9 location Poddielie (site n. 4b); 8 location tepnick skala, (site n. 6b).
Scale a: 1 8, b: 9.

12

Obr. 5. 1 8 Streenice, as nem asti, poloha bez nzvu (lokalita . 8b);

9 10 poloha bez nzvu (lokalita . 14b).
Fig. 5. 1 8 Streenice, part no parts, location no name (site n. 8b);
9 10 location no name (site n. 14b).

13

Obr. 6. 1,2 Streenice, as nem asti, poloha bez nzvu (lokalita . 8b).
Fig. 6. 1,2 Streenice, part no parts, location no name (site n. 8b).

Lokalita . 9b: Streenice, nem asti obce; poloha (bez miestneho nzvu)
WGS 84: y 49 07 00.6; x 18 16 42.7
Poloha sa nachdza na pt vrchu Keblie, na ponej ceste. Priamo na mieste s odkryt vchody rdiolaritovej suroviny spolu s nlezmi tiepanej industrie, ktor m dielensk charakter. Z lokality pochdza
len 10 ks tiepanej kamennej industrie, materil je ervenohned rdiolarit.
Jadro predstavuje len jeden kus, nepravideln tepov, nachdza sa v poiatonej fze aby. tepy tvoria len dva kusy, s to hrubie dekortikan tepy.
Zvyok industrie (7ks) tvoria fragmenty a zlomky suroviny.
Poznmka: na tiepanej industrii z polohy nie s iadne makroskopicky sledovaten stopy pouitia,
alebo sekundrnej pravy.
Lokalita . 10b: Streenice, nem asti obce; poloha (bez miestneho nzvu)
WGS 84: y 49 06 59.1; x 18 16 54.6
Nachdza sa na ponej ceste, nealeko polohy . 9b. Pochdza z nej 16 ks tiepanej industrie, vetok materil tvor ierny a tmavosiv rohovec.
Jadro sa tu nachdza v pote 1 ks, je to polyedrick tepov jadro. tepy predstavuj p kusov a zvyok, (10 ks) tvoria fragmenty a zlomky suroviny.
Poznmka: na tiepanej industrii z polohy nie s iadne makroskopicky sledovaten stopy pouitia.
Lokalita . 11b: Streenice, nem asti obce; poloha (bez miestneho nzvu)
WGS 84: y 49 06 44.2; x 18 16 57.7
Z polohy pochdzaj len dva kusy tiepanej industrie, ide o jedno nepravideln tepov jadro a jeden
tep z hrany jadra. Materil je pri obidvoch kusoch ervenohned rdiolarit.
Lokalita . 12b: Streenice, nem asti obce; poloha Za Bukovinou
WGS 84: y 49 07 00.7; x 18 16 31.9
Na uvedenej polohe sa naiel len jeden men rdiolaritov tep.
Lokalita . 13b: Streenice, nem asti obce; poloha (bez miestneho nzvu)
WGS 84: y 49 07 09.7; x 18 17 00.1

14

Z polohy pochdzaj len dva kusy tiepanej industrie: nepravideln tepov polyedrick jadro a rezduum jadra. Materil je v obidvoch prpadoch ervenohned rdiolarit.
Lokalita . 14b: Streenice, nem asti obce; poloha (bez miestneho nzvu)
Poloha sa nachdza nad osadou tepnice. Na ponej ceste tu na povrch vychdza rdiolaritov ila. Surovina je ervenohnedej farby, ale v malej miere sa tu nachdza aj olivovozelen rdiolarit. tiepan industria m dielensk charakter, predstavuje ju 12ks.
Naat primrne tepov jadro; menie epeov jadr (obr. 4: 1; 5: 9); tepy 2ks (obr. 4: 2); epe
z hrany jadra prvej fzy (obr. 5: 10); menia epieka (obr. 4: 3), bazlna as epieky (obr. 4: 4). Zvyok predstavuj fragmenty a zlomky suroviny.

DATOVANIE NLEZOV A LOKALT

vodom tejto kapitoly treba poveda, e priamo z zemia vymedzenho mikroreginu nie s
z literatry znme takmer iadne lokality, ktor by dokladali osdlenie sledovanej oblasti v asovom obdob od doby kamennej po stariu dobu bronzov, poas ktorej sa veobecne ete predpoklad masovejie vyuvanie silicitov v rmci Strednej Eurpy. Z literatry je znma len jedna
lokalita s datovanm do mladej doby kamennej. J. Moravk uvdza, e: sdlisko z obdobia neolitu sa zistilo tie na tepnickej skale v Streeniciach, kde sa nalo hlinen zvaie a slabo vyplen rep (Janas, Bernt, Moravk, 2006, 13).
Rovnako pri mnou prevdzanch opakovanch prieskumoch na jednotlivch lokalitch, a
na jednu vnimku, nebol njden iadny keramick materil, ktor by prpadne mohol jednoznanejie ozrejmi datovanie nlezov tiepanej kamennej industrie.
Jedin vnimku predstavuje lokalita Lednick Rovne, as Medn (pozri katalg lokalt, lokalita . 2b). Keramick materil z lokality sa d zaradi do mladej alebo neskorej doby bronzovej s kultrnym priradenm do luickej kultry.
tiepan kamenn industria z uvedenej polohy, ktor m tepov charakter (nepravideln
tepov jadr a tepy), nevybouje z rmca industri pripisovanch kultram popolnicovch
pol, ktor sa uvdzaj napr. v oblasti Krumlovskho lesa na Morave (Oliva, 2001, 340, 342;
Oliva, Neruda, Pichystal, 1999, 301). Rovnak charakter m aj industria z priahlej lokality Lednick Rovne, as Medn (lokalita . 2b). Analgie k nlezom z obdobia popolnicovch pol
v Krumlovskom lese meme vidie aj vo vyuit rohovcovej suroviny, ktor m nepravideln
rz povrchu, s poetnmi trhlinami a otvormi (Oliva, 2001, 340). Dsledkom znenej kvality suroviny s aj jej horie tiepne vlastnosti, vytvran jej nepravidelnm lomom pozd trhln.
Opsan rohovcov surovina sa nachdza v absoltnej prevahe len v rmci dvoch vyie uvedench lokalt mikroreginu. Jadr tvoria nepravideln tepov kusy (obr. 1: 5, 8); tepy (obr.
1: 1, 2, 3, 7). epe predstavuje len jeden kus (obr. 1: 6), na rozdiel od ostatnej industrie je vyroben z hnedho rdiolaritu.
Lokalitou, z ktorej pochdza najpoetnejia kolekcia tiepanej industrie, je Streenice, poloha
Poddielie (lokalita . 4b). Vetkch jadier je 27 ks; primrne tepov jadro (obr. 4: 9), epeovo
tepov jadr (obr. 1: 10; 3: 4, 8); z toho 23 ks predstavuj nepravideln tepov jadr v pokroilom stave vyaenia (obr. 1: 9; 2: 10). tepov je 26 ks, z toho 20 ks je neretuovanch
a 6 ks tvoria retuovan tepy a jeden epeovit tep; epele predstavuj len 4 ks, z toho retuovan epele predstavuj 2 ks.
Zastpenie jadier na lokalite predstavuje takmer polovicu industrie (44 %). Spolu s dekortikanmi tepmi (obr. 2: 3; 3: 9), ktor potom 10 ks (38 ) tvoria necel polovicu vetkch tepov z lokality, s dokladom primrneho dielenskho spracovania rdiolaritovej suroviny
z blzkych zdrojov.
15

Mapa 1
Map 1
Mierka 1 : 20 000 (poda mp 1 : 10 000; 25-43-15, 25-43-20)
Scale 1 : 20 000 (according to maps 1 : 10 000; 25-43-15, 25-43-20)
Loisk rdiolaritu
Deposits rdiolarite
Lokality so tiepanou kamennou industriou
Site with stone chipped industrie

16

asov, respektve kultrne zaradenie industrie pre jej dielensk charakter sa d len ako
bliie uri. Ke zoberieme najbliie presnejie datovan nlezov situcie z aobnej oblasti
v Krumlovskom lese na Morave, meme nepoetn epeovo tepov jadr z lokality Poddielie len rmcovo zaradi do obdobia neolitu eneolitu (obr. 1: 10; 3: 4, 8). Z technologickho
hadiska sa v aobnej oblasti Krumlovskho lesa epeov jadr vyskytuj v kultre s linernou keramikou a tie v mladej fze moravskej maovanej keramiky (Oliva, Neruda, Pichystal, 1999, obr. 24, 26).
Z nstrojov na lokalite najpoetnejie s vruby (obr. 2: 6; 3: 2, 5) a tzv. zoubek (obr. 3: 7):
analogicky sa vyskytuj aj v rmci u uvedench aobnch arelov Krumlovskho lesa, a to
v kontexte nlezsk z mladej fzy moravskej maovanej keramiky, ale tie aj starej doby bronzovej (Oliva, Neruda, Pichystal, 1999, 279, 287,288, 298, obr. 25, 26, 29, 32). Podobn tvary
ako vrtk na tepe (obr. 3: 3) nachdzame v kultre s linernou keramikou (Kozowski, 1989,
plate VIII: 1, 2; Vencl, 1960, tab. 16: 13; 20: 15). krabadl (obr. 2: 4, 5) analogick tvary s
aj z obdobia neolitu na lokalite Svodn v lengyelskej kultre (Kaczanowska, Kozowski, 1991,
76).
Ostatn nstroje: retuovan tepy (obr. 2: 1, 2, 3, 9; 3: 6), epeovit tep (obr. 2: 7) a retuovan epele (obr. 2: 8; 3: 10) sa vyskytuj priebene. Daj sa preto len rmcovo zaradi do
obdobia doby kamennej a v rmci kontextu lokality s preto klasifikovan ako neolit eneolit.
Veobecne sa teda o tiepanej kamennej industrii z lokality d poveda, e sa d zaradi do
obdobia neolitu eneolitu s analgiami v prostred linernej keramiky a lengyelskej kultry.
Posledn tri lokality, z ktorch pochdzaj menie kolekcie tiepanej industrie, sa nachdzaj
v katastri obce Streenice. Ide o polohy s oznaenm lokality: . 8b; . 9b; . 14b (poda katalgu lokalt). Pochdza z nich nepoetn a mlo vrazn epeovo-tepov industria. Vznamnm faktom pri uvedench lokalitch je, e artefakty sa nachdzaj priamo na mieste
vchodov rdiolaritovej suroviny, lokality: . 4a/14b; . 7a/9b. Teda v rmci tchto nlezovch
kontextov sa me rta aj s povrchovm zskavanm abou rdiolaritovej suroviny.
Vyobrazen vber tiepanej industrie z uvedench lokalt m charakter primrneho spracovania na mieste: lokalita . 8b hrubie tepy (obr. 5: 1, 2, 5, 6, 8; 6: 1, 2); tepy z hrany jadra
(obr. 4: 5, 6; 5: 4, 7); epe s jemnou laterlnou retuou (obr. 4: 7), menia epieka (obr. 5: 3);
lokalita . 14b menie epeov jadr (obr. 4: 1; 5: 9); tepy (obr. 4: 2); epe z hrany jadra prvej
fzy (obr. 5: 10); menia epieka (obr. 4: 3), bazlna as epieky (obr. 4: 4).
Tieto lokality by sa len v rmci irch regionlnych a nlezovch svislost mohli datova
do rozsahu neolitickho eneolitickho osdlenia. Respektve ako rovnako rmcovo datovan vrobno-aobn lokality v blzkej oblasti bradlovho psma Bielych Karpt od Vlrskeho priesmyku po Vratsk Podhradie. (Bliie k tomu: Cheben et. al. , 1995; Cheben, Cheben, Tirpk,
2006; Vencl, 1967).
Nakoniec treba ete uvies ojedinel nlez vej epele s leskom a s jemnou okrajovou retuou (obr. 4: 8) zo Streenc, tepnickej skaly, bliie neurenej polohy. Tto epe m urit
analgie v skupine priene retuovanch epel s leskom, ako aj koskovch epel na lokalite
Svodn s datovanm do prvch dvoch fz lengyelskej kultry, resp. moravskej maovanej keramiky (Kaczanowska, Kozowski, 1991, Tafel, 11: 4, 5; 23: 1, 2; Kazdov, 1983, obr. 1: 8, 13).
Morfologicky podobn nlezy epel s pozdnym rovnm leskom s znme z eneolitu. Bvaj
vyroben z bavorskho platensilexu, na nlezisku v Brne-Lni bola takto epe njden spolone s keramickmi nlezmi bolerzskeho charakteru (Medunov-Beneov, 1979, 7).

17

IRIE REGIONLNE SVISLOSTI PRI DATOVAN LOKALT

Prvou lokalitou, ktor je znma z literatry a svojou polohou bezprostredne svis s vchodmi
rdiolaritovej suroviny v oblasti, je Pchov, as Hrabovka, poloha Na Db (kta 314). J. Brta
(1960a, 281) ju oznail ako Pchov III Hrabovka. Uvdza, e nlezy dokladaj vrobu na
mieste a ukazuj tie na blzkos rdiolaritovej ily v okol. Mlopoetn a nevrazn materil
neumouje bliie typologick zaradenie, mono vak predpoklada, e ide o paleolitick industriu. Neskr roku 1967 Petrovsk-ichman s odvolanm sa na nov datovanie lokality uvdza: paleolitik dr. Brta predpoklad, e rdiolarity z nvria nad Hrabovkou s neolitickho
pvodu (Petrovsk-ichman, 1967, 30). Poznmka: uveden lokalita Hrabovka, poloha Na
Db u nie je priamo zahrnut do vymedzenho mikroreginu.
alou lokalitou, ktor by svojou polohou mohla ma svis s vymedzenm mikroreginom,
je Pchov, poloha Skala. Vzdialenos vzdunou iarou od primrnych zdrojov rdiolariotvej suroviny a lokalt mikroreginu je cca 2 3,5 km severovchodnm smerom. Datovanie nlezov
z Pchovskej skaly do paleolitu sa uvdza ako sporn a zrove s tu zmienky aj tom, e z lokality je len skromn materil tiepanej silicitovej industrie veobecne (Brta, Bnesz, 1971,
291, 311; Brta, 1960a; Brta, 1980b, 124, 129). Vznamnejie osdlenie lokality Skala je doloen prve a z obdobia, ktor sa d vak len rmcovo oznai ako neolit eneolit. Predstavuje
ho kolekcia hladenej kamennej industrie (Hoening, Halaa, 1903, 121, obr. 22) a meden sekeromlat (Hoening, Halaa, 1905, 136, obr. 32; Novotn, 1955, 72, 73, 88). Z intravilnu mesta Pchov treba ete zmieni nlezy z polohy Pod Lachovcom (Vodrenskej ulice). Pri prekopvan
spodnch vrstiev pohrebiska luickej kultry sa nala keramika z mladej doby kamennej a polotovar kamennej sekerky. Mlo vrazn repy dokladaj na mieste starie osdlenie (okolo 5.
alebo 4. tiscroia pred n. l.) (Moravk, 2006, 18). Z lokality sa uvdzaj aj nlezy tiepanej industrie z plochy iaroviska luickej kultry: na iarovisku pohrebiska sa nali v preplenej zemine hrubej 10 15cm iarom pokoden: sklenen perly, epieky z rdiolaritu, silexu,
obsidinu a bronzov predmety (Moravk, 2006, 18). Poznmka: pri zmienench, nevyobrazench nlezoch tiepanej industrie ako poveda, i patria ku stariemu, alebo k mladiemu
osdleniu lokality.
Posledn dve lokality, ktor leia na opanej (avej strane) Vhu, s v katastri obce Doln
Kokovce: Medzipotoie a Rybnky. Nachdzaj sa cca 3 4,5 km vchodnm a juhovchodnm smerom od vymedzenho mikroreginu. Z uvedench lokalt sa sce priamo nespomna tiepan kamenn industria, ale uvdza sa keramika lengyelskej kultry lengyel IV
(Moravk, 1976a, 15; 1976b, 15).

Zver
Paleolitick osdlenie nebolo na sledovanom zem mikroreginu preukzatene doloen. Rovnako starie zmienky o lokalitch v blzkom okol, pokia ide o ich datovanie do obdobia paleolitu, s rozporupln. Preto sa zatia ani nepredpoklad, e by sa vrobn dielne na tiepan
kamenn surovinu v rmci mikroreginu mohli spja aj s tmto starm obdobm.
In situcia je a v obdob neolitu, respektve eneolitu, ke sa u priamo rta aj s aobnou
innosou rdiolaritovej suroviny v oblasti bradlovho psma Bielych Karpt od Vlrskeho priesmyku po Vratsk Podhradie.
Datovanie lokalt vrobnch dielni na tiepan rdiolaritov industriu v rmci vymedzenho
mikroreginu sa na zklade analgii k analyzovanho materilu d len rmcovo zaradi do obdobia neolitu a eneolitu. Ich bliiemu chronologickmu alebo prpadne aj kultrnemu zaradeniu brni charakter tiepanch industrii. Ten je tvoren prevane dielenskm odpadom
18

s absenciou vraznejch vedcich typov industrie. Napriek tomu sa z hadiska irch svislost
v regine Pchova d predpoklada, e via hustota osdlenia oblasti zana a od starieho
eneolitu, lengyelskou kultrou, respektve jej ludanickou fzou.
Jedin vnimku v rmci mikroreginu predstavuje lokalita Lednick Rovne, as Medn,
kde sa doklady vyuitia tiepanej rohovcovej industrie mu da do svisu s osdlenm z mladej alebo neskorej doby bronzovej (luick kultra).
Poakovanie: chcel by som tu poakova za spoluprcu a cenn informcie Stanislave Flimelovej z Pchova a Mgr. Rbertovi Mjskemu z Vlastivednho mzea v Povaskej Bystrici.
Do tlae odporuil: PhDr.Vladimr Varsik, CSc.

LITERATRA
Atlas krajiny 2002 Atlas krajiny Slovenskej republiky.. Bratislava : Ministerstvo ivotnho prostredia
Slovenskej republiky, 2002.
BRTA, J.: Mlad paleolit Zpadnho Slovenska. Kandidtska prca. Nitra, 1960.
BRTA, J.: K problematike listovitch hrotov typu Moravany-Dlh. In: Slov. Arch. 8, 1960, 294-324.
BRTA, J.: K problematike paleolitu Bielych Karpt. In: Slov. Arch. 9, 1961, 9-32.
BRTA, J.: Slovensko v starej a strednej dobe kamennej. Bratislava, 1965.
BRTA, J.: K problematike proveniencie surovn na vrobu tiepanej kamennej industrie v paleolite
Slovenska. In: Slov. Arch. 27, 1980, 7-13.
BRTA, J.: Paleolit a mezolit. In: Slov. Arch. 28, 1980, 119-136.
BRTA J., BNESZ, L.: Vskum starej a strednej doby kamennej na Slovensku. In: Slov. Arch. 14,
1971, 291-317.
HOENING, E., HALAA, A.: Pchovsk staroitnosti. In: Sbor. MSS 8, 1903, 1-23, 111-127.
HOENING, E., HALAA, A.: Pchovsk staroitnosti. In: Sbor. MSS 10, 1905, 131-138.
CHEBEN I., CHEBEN M., TIRPK, J.: Zdroje radiolaritov v oblasti bradlovho psma Bielych Karpt.
In: Ve slubch archeologie 7, 2006, 123-127.
CHEBEN, I., ILOV, ., HROMADA, J., OVOLDOV, L., PAVELK, J.: Eine Oberflchengrube zur frderung von Radiolarit in Boleov. In: Slov. Arch. 43, 1995, 185-204.
KACZANOWSKA, M., KOZOWSKI, J. K.: Spaltindustrie der Lengyel-Kultur aus Svodn, Slowakei.
Warszawa Krakow, 1991.
KAZDOV, E.: Pspvek k neolitickm sklizovm nstrojm. In: Acta Musei Moravie. Scientiae Sociales. asopis Moravskho Zemskho Mzea 28, 1983, 161-169.
KOZOWSKI, J. K.: The Lithic Industry of the eastern Linear Pottery Cultury in Slowakia. In: Slov.
Arch. 37, 1989, 377-407.
MEDUNOV-BENEOV, A.: Srp z deskovitho silexu z eneolitickho vinnho sdlit Star
Zmky v Brne Lni. In: Pam. Arch. 70, 1979, 5-20.
MORAVK, J.: Ojedinel archeologick nlezy v oblasti severozpadnho Slovenska. In: Vlast. Zbor.
Povaia 12, 1976, 5-12.
MORAVK, J.: Nov archeologick nlezy z Pchova a okolia. In: Vlast. Zbor. Povaia, 12, 1976,
13-49.
MORAVK, J.: Najstarie dejiny Pchova. In: Pchov. Pchov, 2006, 8-28.
NOVOTN, M.: Meden nstroje a problm najstarej aby medi na Slovensku. In: Slov. Arch. 3, 1955,
70-91.
OLIVA, M.: Exploatan oblast rohovce v Krumlovskm Lese v dob popelnicovch pol a vznam po-

19

zdnch tpanch industri. In: Pravk. Nov ada. Sbornk Psevk Moravksch a slezskch Archeolog 10/2000, 2001, 334-364.
OLIVA, M., NERUDA, P., PICHYSTAL, A.: Paradoxy tby a ditribuce rohovce z Krumlovskho lesa.
In: Pam. Arch. 90, 1999, 299-318.
PETROVSK-ICHMAN, A.: Predhistorick a ranohistorick osdlenie okolia Dubnice. In: A. BAGIN,
D. JANOTA (zost.): Dubnica nad Vhom : Stredoslovensk vydavatestvo, 1967, 21-41.
VENCL, S.: Kamenn nstroje prvnch zemdlc ve Strdn Evrop. Sbornk Nrodnho Muzea v Praze
14, 1960, 1-2. Praha, 1960, 1-91.
VENCL, S.: K otzce datovn tzv. Vlrskeho paleolitu. In: Musaica 7/13, 1967, 3-13.

Summary
Natural sources of radiolte and chert raw material
in Streenice / Lednick Rovne microregion
Paleolithic settlement has not been provably supported with evidence, as well as the older notices of the
Paleolithic Period foundings in the nearby sites have been contradictory.
That is why any relation of the microregion chipped stone raw material workshops with this older
period has not been taken into consideration. On the other side it is different with the Neolithic Period
in which mining of radiolite raw material in the area of the Biele Karpaty mountains from the Vlara Pass
up to the village of Vratsk Podhradie. Dating of the sites chipped radiolite stone production workshops
in the particular microregion can be framed into the period of Neolith up to Eneolith on the base of
analogy with the analysed material. The character of the chipped industries makes it difficult to categorize
them chronologically or from the point of view of the culture as they are mostly represented by workshop
waste without any distinctive industry types. In spite of that taking wider connections of the Pchov
region we can suppose that higher density of the region settlement started in the later Eneolith, the
Lengyel Culture, or by its Ludanice Stage. The only exception has been represented by the Lednick
Rovne site, the Medn part, chipped chert industry use of which can be related to the settlement of
younger or later Bronze Age (the Lusatian Culture).

20

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

PRSPEVOK K OSDLENIU
DOLNHO POVODIA HRONA A IPA
NA ZAIATKU ENEOLITU
Jana utekov

A SHORT STUDY OF THE EARLY AENEOLITHIC SETTLEMENT AREA

OF THE LOWER HRON BASIN
Abstract: The author analyzes pottery from the solitary settlement object found in southern parts of the town Levice, located in the lower Hron basin in southwestern Slovakia. Ceramics are dated to the period of Ludanice
Group of Lengyel culture. There were detected some specific elements, though. As the author expects, contacts with
the southern areas of Balaton-Lasinja 1, mediated along the rivers Hron and Ipe, can be recognized in the ceramic production. In the early Aeneolithic the local settlement pattern is not as concentrated as in the western parts
of Slovakia, but the region could play an important role in the control and trade with copper and metal production
between southern Danube area and northern parts of the central Slovakia.
Key words: Levice; Ludanice Group of Lengyel culture; Epilengyel; settlement; river Hron and Ipe.

VOD
Zaiatok eneolitu je v oblasti strednho Dunaja spojen s osdlenm uzatvrajcim vvoj lengyelskho kultrneho okruhu, tzv. Epilengyelu. Zveren nemaovan stupe lengyelskej kultry zastupuje ludanick skupina, predstavujca zrove jednu z kultrnych entt starho eneolitu
(Kalicz, 1995, Abb. 1). Jej nositelia obvali oblas juhozpadnho Slovenska a priahl as
severu strednho Maarska. Najviac lokalt je koncentrovanch na dolnom a strednom toku
riek Vh, Nitra a itava (Pavk, Btora, 1995, s. 123, Abb. 71, s. 122-124). Smerom na vchod
poet lokalt kles. Nejasn situcia je v hornatch oblastiach a vych severnch rkach strednho a severnho Slovenska. Z dvodu absencie rytej a inej pecifickej vzdoby je zaradenie keramickho materilu prve do epilengyelskho obdobia dos problematick.
Z vchodnej oblasti osdlenia v povod Hrona a Ipa zatia evidujeme, v porovnan s Ponitrm a Poitavm, men poet lokalt. K nim v roku 2009 pribudol nlez sdliskovho objektu pomerne bohatho na fragmenty ndob v junej asti Levc (okr. Levice) v polohe Ga (Obr. 4:
A). Archeologick vskum realizovala katedra archeolgie FiF UK (pozri Hoo, 2009). Mesto
Levice le v severovchodnej asti Podunajskej pahorkatiny, june od vbekov tiavnickch
vrchov a na zpadnom pt Ipeskej pahorkatiny, v irokej doline dolnho toku rieky Hron. Je
vzdialen len desa kilometrov juhovchodne od dleitho strategickho priestoru Slovensk
21

brna (pozri Btora, 2009, s. 135n). Ojedinel objekt v Gni bol lokalizovan na rovinatom
inundanom terne so spraovm podlom, v blzkosti vodnho toku (v sasnosti regulovan
potok Perec). V katastri mesta Levice boli objaven dve alie lokality s nlezmi datovanmi
do obdobia ludanickej skupiny: poloha Pod Krnym vrchom (Oni, 1976, s. 172) s nlezmi
pochdzajcimi pravdepodobne z hrobovch celkov a mestsk as Kaliniakovo, poloha Pri
kostole (Bielich, 2004, s. 35; obr. 13) s objektom obsahujcim niekoko miniatrnych ndob.

Obr. 1: Levice Ga, objekt 3/2009. a profil, b pdorys.

Abb. 1: Levice Ga, Befund 3/2009. a der Schnitt, b der Grundriss

LEVICE, AS GA (okr. LEVICE)

Solitrny sdliskov objekt 3/2009 (obr. 1), preskman v polohe Ga, mal pravideln kruhov pdorys, v profile m kotlovit tvar a bol zapusten do spraovo-trkovho podloia
(Hoo, 2009, s. 17n). Obsahoval pribline 60 keramickch fragmentov rznych rozmerov s hladenm povrchom, bez vhbenej a inej pecifickej vzdoby, s farbou repu od sivej, sivo-hnedej,
a po tehlovo erven. Len dve ndoby niesli aplikciu dvojice malch plastickch vnelkov.
Z nlezovho celku sa dalo aspo iastone zrekontruova niekoko typologicky uritench
jedincov:
1. Kompletne rekontruovaten dvojknick amfora so zaoblenm lomom na vydut, s dvoma
protiahlmi malmi kueovmi vnelkami, umiestnenmi v lnii tesne nad vydutm. irie psikov uch s nasaden na okraj a spodn kore nasad nad lom ndoby. Povrch je
nezdoben. Farba je sivohned, povrch hladen, rep jemne zrnit, hrbka: 7 mm, vka:
200 mm; priemer stia: 80 mm; priemer dna: 80 mm (obr. 3: 4).
2. Via as z tela ndoby (amfora, prp. hrniec) s dvomi irmi psikovmi uchami a dvojknickm telom, bez vzdoby. Ucho je nasaden asi 30 mm pod stm ndoby. Povrch je
hladen, nezdoben, farba sivo-bledo tehlov, rep tmavosiv. Keramick hmota obsahuje
jemn kremiit prmes. Hrbka stien 7 10 mm, priemer stia: pribline 260 mm; zachovan vka: 190 mm (obr. 3: 5).
3. Via as dvojknickej ndoby s ostrejm lomom v spodnej tretine ndoby. Pribline v polovici hornej asti knickho tela bol aplikovan mal nevrazn vnelok. Povrch hladen,
bez vzdoby, farba sivohned, rep obsahuje kremiit prmes. Steny ndoby s hrub 7 9
mm, vka: cca 200 mm; priemer stia: 130 mm; priemer dna: 90 mm (obr. 2: 3).
4. Horn as tela dvojknickej ndoby (amfora, dvojuch lka) s dvoma psikovmi uchami,
22

Obr. 2: Levice Ga, objekt 3/2009, vber keramiky. Kreslil Rado ambal.
Abb. 2: Levice Ga, Befund 3/2009, Auswahl der Keramik. Gezeichnet von Rado ambal.

5.
6.
7.
8.
9.

jemne presahujcimi stie ndoby. Telo je hladen; nezdoben; steny ndoby s hrub 5 7
mm, zachovan vka: 60 mm; priemer stia: 100 mm; (obr. 3: 1).
Horn as tela dvojknickej ndoby (amfora, dvojuch lka) s dvoma psikovmi uchami,
jemne presahujcimi stie ndoby. Telo hladen; nezdoben; steny ndoby s hrub 7 mm,
zachovan vka: 60 mm; priemer stia: pribline 60 mm; (obr. 3: 2).
Fragment psikovho ucha s asou lomu dvojknickej ndoby (dbn). Ucho je v hornej
asti vraznejie profilovan, bez vzdoby; (obr. 2: 1a, b).
irok psikov ucho s fragmentom tela ndoby, pravdepodobne z vydutia (obr. 3: 3).
Dno a as spodku ndoby, bez vzdoby. Povrch je hladen, farba sivo tehlov a tehlov,
keramick hmota obsahuje jemn kremiit prmes. Steny ndoby hrub 8 mm, rekontruovaten vka: 75 mm; priemer dna: 115 mm. (obr. 3: 6).
Dno a as spodku ndoby, bez vzdoby. Farba sivohned. rekontruovaten vka: 70 mm;
priemer dna: 85 mm; (obr. 2: 2).

Ostatn as nlezovho sboru dopa pribline tyridsa atypickch keramickch fragmentov. Sfarbenie povrchu jedincov sa men od sivej, sivo-hnedej, a po tehlovo erven. Nejednotn farba repu (svetl povrch, tmav rep) poukazuje na nekvalitn vpal. Ndoby boli
vyrban z hlinenej hmoty obsahujcej jemnozrnn pieskovo-kremiit prmes. repy neboli
zdoben, ich povrch bol pri vrobe upraven len hladenm. Rovnak charakter malo i niekoko
repov pochdzajcich zo zberu z irieho okolia objektu a zo vzdialenejch miest na skmanej ploche. Sledovan plocha bola dlhodobo ponohospodrsky vyuvan, a tak sa as nlezov mohla dosta orbou z vrchnej vrstvy objektu na povrch. Ostatn zbery indikuj existenciu
inch monch objektov, ktor mohli by plytkejie zapusten do zeme, a teda jednoduchie
rozoran a znien. Meme teda opodstatnene predpoklada, e objekt 3/09 v tomto priestore
nebol solitrny, ale patril do skupiny alch sdliskovch objektov.

23

Obr. 3: Levice Ga, objekt 3/2009, vber keramiky. Kreslil Rado ambal.
Abb. 3: Levice Ga, Befund 3/2009, Auswahl der Keramik. Gezeichnet von Rado ambal.

24

ANALZA A DATOVANIE
Zrekontruovan formy a tektonika ndob dovouj zaradi nlezov celok do tzv. epilengyelskho obdobia starho eneolitu (im a kol., 2004, s. 212 a n.; Farka, 1996). V skmanom
objekte nachdzame tvarov analgie v materilovej nplni ludanickej skupiny, ktorej nositelia
obvali juhozpadn Slovensko. V detailoch vak sbor vykazuje urit pecifik, ktormi sa odliuje od nlezovch celkov na Pova a Ponitr: len dve ndoby niesli aplikciu plastickho
vnelku (obr. 2: 3, 3: 4), pecifick bola vekos psikovch ch a ich nasadenie na ndobu
(obr. 3: 1, 2, 4); rekontruovan je ndoba s ostrejm lomov v dolnej tretine tela (obr. 2: 3), prevauje dvojkonick profilcia tela. V odpadovej jame neboli iadne misy, resp. misa na nke.
Naopak, pre datovanie dleit ukazovate predstavuje dbn, t. j. ndoba s jednm uchom presahujcim okraj (obr. 2: 1).
Na zklade prtomnosti dvojuchch ndob (typick mlienik) a dbnu mono objekt datova do strednej, resp. mladej fzy ludanickej skupiny (pozri Pavk, 2000, Tab. 1; im et
al., 2004, s. 214 a n). Dva menie exemplre (obr. 3: 1, 2) evokuj svojou vekosou funkciu
ndob kategrie dvojuch lka, o by datovanie ete podporovalo. Do strednej fzy ludanickej
skupiny s datovan hrobov nlezy z Dudiniec (imr et al., 2004, s. 214) , vzdialen od Levc 25 km vzdunou iarou. Z hrobu II. v polohe pod Gestencom pochdza amfora (Balaa,
1959, obr. 9) formou a umiestnenm vnelkov vemi blzka exemplru v Leviciach-Gni (obr.
3: 4). Rozdiel je ale viditen v tvare a vekosti ch. Uch tzv. mlienikov ludanickej i bodrogkeresztrskej skupiny s menie a s umiestnen v asti okraja a hrdla. Dvojuch ndoby z Gne
sa svojou formou a umiestnenm podobaj na niektor typy kultry Balaton-Lasinja zo Zadunajska (Pavk, 2000, Abb. 5), prp. i rakskej skupiny Bisamberg-Oberpullendorf (Pavk, 2000,
Abb. 6: 9, 10). Zaujmav je aj prevaujca dvojknick profilcia (obr. 2: 3; 3: 1-2, 4). Tto keramika sa svojim tvarom zretene odliuje od ndob s esovitou profilciou z nealekho Kaliniakova (Bielich, 2004, obr. 13), ktor maj tvarov analgie napr. na Ponitr (Pavk, Btora,
1995, Abb. 68). Ndoby podobnej dvojknickej profilcie poznme zo Zadunajska, z oblasti
Gyru (Egry, 1999, Tab. 15: 1-2), prp. zo zpadnej asti Balatonu (Bnffy, 1995b, Pl. 96: 162).
Tieto nlezov celky patria kultre Balaton-Lasinja 1, pre ktor je typick keramika s iernym
grafitovm letenm povrchom (Bnffy, 1995a, s. 12n; Kalicz, 1995, s. 41n).
Prekvapujca je sporadick aplikcii typickch lengyelskch pupekov. Tento fakt by
mohol svisie s mladm datovanm a so zmenami odohrvajcimi sa v druhej polovici starho eneolitu, ke sa do popredia dostva keramika zdoben brzdenm vpichom. ia, keramika z polohy v Gni nebola vbec zdoben, rovnako i na fragmentoch z dbnu nebola
zachyten iadna vhben vzdoba, prpadne tzv. brzden vpich.
Interpretciu a detailnejie datovanie sboru keramiky vak ovplyvuje fakt, e ide len o jeden
men celok s nhodne vyselektovanmi nlezmi, priom ostatn jedince alch typologickch
kategri sa mohli ako odpad dosta do alch neidentifikovanch jm v rmci sdliska.
DISKUSIA
Na prelome 5. a 4. tiscroia BC v irej strednej Eurpe vrcholil proces progresvnych zmien,
formujcich charakter obdobia prvho metalika starieho praveku. Na zaiatku doby medenej
eneolitu evidujeme zmeny a inovcie vo viacerch sfrach pravekej spolonosti: v materilnej kultre; v spracovan a vyuit kovov; v pohrebnom rte; v stratgi osdlenia. V priestore
strednho Dunaja ili nositelia viacerch kultrnych jednotiek tzv. Epilengyelu, ako autochtnny
pokraovatelia predchdzajceho vvoja: ludanick skupina lengyelskej kultry, BisambergOperpullendorf vrtane skupiny Wolfsbach, Jordanw a Balaton-Lasinja I. Vchodn as Kar25

patskej panvy, povodie rieky Tisza a jej prtokov, osdlili nositelia tiszapolgrskej a bodrogkeresztrskej skupiny. Nov kultry starho eneolitu nahradili pvodn mladoneolitick jednotky,
predovetkm neolitick lengyelsk kultru; kultry polgrskeho okruhu v Potis a severobalknske kultry Vina, Sopot a Butmir.
Veobecne na rozsiahlom zem strednej Eurpy registrujeme evidentn nrast potu sdlisk, nachdzajcich sa v rznorodom prostred a podlo od pieskovch dn v inundanej oblasti, na rienych terasch, v oblasti ernozeme, hnedozeme i vo vych nadmorskch vkach,
nevynechvajc priestor jask. Proces zmien vrazne zasiahol do hrniarskej vroby. V priebehu pomerne krtkeho obdobia sa v priestore od dolnho toku Dunaja a po zpadn Eurpu
zaali vyrba nov formy ndob: ndoby s jednm uchom (dbny) alebo s dvomi protiahlmi
uchami (dvojuch lky a tzv. mlieniky), misy s krtkym cylindrickm hrdlom, misy s vtiahnutm okrajom a hrnce s dvoma, prp. so tyrmi uchami, umiestnenmi pod okrajom alebo na
rozhran hrdla a tela. V tektonike ndob sa vrazne uplatuje esovit profilcia. Obuba maovania keramiky je na stupe, povrch ndob je asto upravovan len kvalitnm hladenm a letenm, v niektorch reginoch, resp. kultrach sa zdobilo rytm v geometrickch motvoch.
Tradcia neolitickch stupov lengyelskej kultry pretrvva v niektorch typoch ndob (misy na
nkach) a hlavne v aplikcich plastickch vnelkov (im a kol., 2004, s. 211 nn; Pavk,
Btora, 1995, s. 121-132). Regionlne skupiny Epilengyelu mono synchronizova na zklade
viacerch spolonch znakov. Kad m vak svoje pecifik, prejavujce sa najviac na keramickej produkcii. Tieto odlinosti maj svoje korene v predchdzajcom vvoji lengyelskej kultry a to v jednotlivch kultrno-historickch etapch, ktor svisia so renm sa Lengyelu
z primrneho centra (Protolengyel) do sekunrnych zn (im a kol., 2004, s. 227; Pavk,
2007, s. 23 a n., Abb. 6).
Viacer bdatelia predpokladaj, e povodie od dolnho toku Hrona a po stredn tok Ipa patrilo do primrneho zemia lengyelskej kultry (pozri vyie). Tto oblas, vrtane geomorfologicky podobnho zemia, siahajceho po jun ptie pohoria Cserht, Mtra a Bukov hory,
obvali aj nositelia ludanickej skupiny. Nositelia kultr s centrom v Potis uprednostovali primrne ninn tern Vekej maarskej niny s polohami nepresahujcimi 110 m. nad morom
(Pavk, Btora, 1995, s. 132; Virg, 1995, Abb. 10). zemie medzi Ostrihomom a Budapeou
predstavovalo priamu kontaktn znu ludanickej skupiny so susednou kultrou Balaton-Lasinja
1 a s potiskmi skupinami Tiszapolgr a Bodrogkeresztr (pozri Virg, 1995, s. 87 a n.). Hron
a Ipe boli priamou spojnicou medzi Dunajom a hornatmi oblasami strednho Slovenska.
Koncentrcia nlezov akch medench nstrojov v okol Slovenskej brny m poda J. Btoru (2009, s. 144 a n.; obr. 12 13) priamu svislos s loiskami medenej rudy v blzkych
tiavnickch vrchoch (bliie Schreiner, 2007, s. 13, 31 a n., s. 109 a n.), kde sa d predpoklada staroeneolitick metalurgick centrum. Nememe vyli ani to, e povodia Hrona a Ipa
zohrvali dleit komunikan lohu medzi severovchodnm Zadunajskom, zpadnm Potism a na rudu bohatou oblasou strednho Slovenska. Nositelia ludanickej skupiny osdlili zemie hlboko v doline Hrona aj okolie dnenho Zvolena (poloha Podborov; Malek, 2004). Tam
sa mohli dosta aj v smere proti prdu toku Krupinica, obtekajcej tiavnick vrchy, odkia evidujeme sdliskov nlezy zo Bzovka, poloha Ostr Vrch a Krupiny, poloha pod Husrskym
mostom (Malek, Plink, 2001, 146).
Vyie uveden indcie nm dovouj predpoklada, e Pohronie bolo v uritom seku epilengyelskho obdobia pod intenzvnejm vplyvom z oblast june od Dunaja, o mohlo ovplyvni aj keramick produkciu, tak ako sa to odzrkadlilo aj na nlezoch v Leviciach.

26

Obr. 4: A: Levice (okr. Levice), lokalizcia objektu 3/2009 v polohe Ga a ostatn lokality z katastra
Levc. Zdroj: www.geoportal.sk (navtven 30.10.2010), upraven.
B: Mapa lokalt ludanickej skupiny v povod Hrona a Ipa. Databza poda Tth 2010a, 2010b,
doplnen a upraven. Viacer polohy z jednho katastra vyznaen ako jedna lokalita.
Abb. 4: A: Levice (Bez. Levice), Lokation des Befundes 3/2009 in der Flur Ga und andere Fundstellen
im Katastergebiet von Levice. Ressource: www.geoportal.sk (30.10.2010), modifizierte.
B: Die Karte von Fundstellen der Ludanice-Gruppe im Flussgebiet von Hron und Ipe.
Datenbasis nach Tth 2010a, 2010b, ergnzt und modifiziert. Mehrere Lagen in demselben Kataster
als eine Fundstelle markiert.
Zoznam lokalt, lokalizcia orientan/Fundortliste, ungefhre Ortsbestimmung
ludanick skupina/Ludanice-Gruppe
star eneolit, datovanie neist (?)/lteres neolithikum, Datierung unbestimmt
A: Levice, poloha Ga; poloha Pod Krnym vrchom; mestsk as Kaliniakovo, poloha Pri Kostole
B: 1 Svodn; 2 Kolta; 3 Ba; 4 Pohronsk Ruskov; 5 Jur nad Hronom; 6 Vyn nad Hronom;
7 Kaln nad Hronom; 8 Mochovce; 9 Nemiany; 10 Podluany; 11 ajkov; 12 Tlmae a Rybnk;
13 Kozrovce; 14 Zvolen, poloha Podborov; 15 Szob (Virg, 1995, s. 64-66; Abb. 1); 16 Ipolytlgyes
(tame, Abb. 1); 17 Percsny (tame, Abb. 1); 18 Vykovce nad Ipom (?); 19 Preseany nad Ipom,
poloha Such (?); 20 ahy; 21 Tup; 22 Dudince; 23 Liov, poloha Senn (Striebornica)
(Beljak Painov, v tlai); 24 Bzovk; 25 Krupina; 26 Nov Dedina, as Tekovsk Nov Ves (?);
27 Nov Tekov (?); 28 Pastovce; 29 Mal Kosihy; 30 Nov Vieska; 31 Jabloovce.

27

Zver
Zaiatky archeologickho bdania siahaj v oblasti Pohronia a Poiplia u do 19. storoia (viac
Btora, 2009, 136-138; Tth, 2010, s. 64-68). Dleit mniky predstavuj prce pochdzajce z pera rakskych bdateov H. Mitscha-Mrheima a R. Pittioniho (1934) a slovenskho
geodeta a archeolga tefana Janka (1938). V roku 1960 G. Balaa publikoval v monografickej podobe dovtedajie poznatky o pravekom osdlen strednho Slovenska (Balaa, 1960). O pr
rokov neskr sa na stranch prvch ronkov zbornku FiF UK Musaica venoval vzahu bodrogkeresztrskej a ludanickej skupiny maarsk bdate Pl Patay (1963), ktor upriamil pozornos na sledovan zemie Slovenska a priahl Maarsko. Detailn zhrujce tdie
o kultrno-chronologickch vzahoch na zaiatku eneolitu v irom priestore centrlnej Eurpy
boli publikovan od 90-tych rokov 20. storoia (Pavk, Btora, 1995, s. 112-140; Pavk, 2000;
im et al., 2004). Poznatky o sdliskovej truktre vo vchodnej a severnej oblasti rozrenia ludanickej skupiny s vak ete stle nedostaton.
Nae poznatky o osdlen toku Hrona a Ipa v starom eneolite s ovplyvnen charakterom nlezov (mlo identifikovatench a datovatench nlezov; asto atypick keramika), ktor vo
vekej vine predstavuj ojedinel alebo menie nlezov sbory. Nov systematick prieskumy (napr. Beljak Painov, v tlai) a aktulny ternny vskum indikuje monos koncentrovanejieho osdlenia. Poet lokalt v porovnan s inmi obdobiami nie je vek, a vchodnm
smerom vrazne kles (obr. 4). Aktulny spis lokalt ludanickej skupiny, okrem inho, najnovie zo sledovanej oblasti publikoval vo svojich zverench prcach a tdich Peter Tth
(2008, mapa 14; 2010a, mapa 14; 2010b, mapa 15). Vsledky priestorovch analz ukazuj, e
osdlenie sa viazalo na niie nadmorsk vky blzko vodnch tokov, na polohy do 150 m n. m.,
niektor sa posvaj aj do vych polh s nadmorskou vkou 251 300 m. Relatvne prevenie lokalt sa zva pohybuje do 10 m. Sdlisk bolo vinou zakladan na fluvizemiach. Najsevernejie poloen lokality leia vo Zvolenskej kotline na Pohron a v povod Krupinice (Tth,
2010a, s. 90 a n; 2010b, s. 91).
Prspevok vznikol v rmci rieenia projektu VEGA . 2/0013/10.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, CSc.
Poznmka: Na tomto mieste si dovolm poakova kolegovi Mgr. Radovi ambalovi z Archeologickho mzea SNM v Bratislave za nezitn vyhotovenie kresbovej dokumentcie a rekontrukciu nlezov z analyzovanej lokality Levice-Ga.

LITERATRA
BALAA, G.: Neolitick kostrov hroby v Dudinciach, okr. ahy. In: Slov. Arch. 7, 1959, s. 33-57.
BALAA, G.: Pravek osdlenie strednho Slovenska. Bratislava, 1960.
BELJAK, J. PAINOV, N.: Archeologick prospekcia strednho Poiplia. In: AVANS v roku 2008,
Nitra, v tlai.
BNFFY, E.: ber den Ausklang der Lengyel-Kultur in Transdanubien. In: Kovcs, T. (ed.): Neuere
Daten zur Siedlungsgeschichte und Chronologie der Kupferzeit des Karpatenbeckens. Inventaria
Praehistorica Hungariae 7. Budapest, 1995a, s. 11-28.

28

BNFFY, E.: Early Chalcolithic settlement at Zalaszentbalsz-Szlhegyi mez. In: Antaeus 22. Budapest, 1995b, s. 71-102.
BTORA, J. Pravek a vasnohistorick osdlenie v oblasti Slovenskej brny (prspevok k vvoju truktry osdlenia. In: Musaica 26, 2009, s. 135-174.
EGRY, I. M.: Javarzkori telepls nyomai Menfcsanak hatrban. In: Arrabona 37, 1999, s. 11-64.
BIELICH, M.: Nov radov cintorny na juhozpadnom Slovensku. In: AVANS v roku 2003. Nitra, 2004,
s. 35n.
IM, Z., PAVK, J., PROCHZKOV, P., MD, M.: K problmu definovn finlnho stadia
lengyelsk kultury. In: Hnsel, B. Studenkov, E. (Hrsg.): Zwischen Karpaten und gis. Neolithikum und ltere Bronzezeit. Gedenschrift fr Viera Nmejcov-Pavkov. Internationale Archeologie Studia Honoraria 21. Rahden/Westf., 2004, s. 35-65.
FARKA, Z.: Kultrne kontakty juhozpadnho Slovenska na prelome starho a strednho eneolitu. In:
Zbor. SNM Arch. 6, 1996, s. 13-38.
HOO, J.: Vskumn dokumentcia archeologickho vskumu na mieste stavby Vrobn hala De
Micln II. Etapa. Nlezov sprva. Bratislava, 2009.
JANK, .: Star osdlenie Slovenska. Doln Hron a Ipe v praveku. Turiansky sv. Martin, 1938.
KALICZ, N.: Die Balaton Lasinja Kultur in der Kupferzeit Sdost und Mitteleuropa. In: Kovacs, T.
(ed.): Neuere Daten zur Siedlungsgeschichte und Chronologie der Kupferzeit des Karpatenbecken.
Inventaria Praehistorica Hungariae 7, 1995, s. 37-49.
MALEK, R.: Nlezy zo Zvolena-Podborovej. In: AVANS v roku 2003. Nitra, 2004, s. 131.
MALEK, R., PLINK, T.: Prieskum povodia Krupinice. In: AVANS v roku 2000. Nitra, 2001,
s. 146.
MITSCHA-MRHEIM, H., PITTIONI, R.: Zur Besiedlungsgeschichte des unteren Grantales. Mitt.
Anthr. Ges. Wien 64, 1934, s. 147-173.
NMEJCOV-PAVKOVA, V.: Nlezy ludanickej skupiny v Nmianoch. In: AVANS v roku 1976.
Nitra, 1977, s. 189 a n.
ONI, O.: Nov pravek a vasnostredovek nlezy v Leviciach. In: AVANS v roku 1975. Nitra,
1976, s. 172n.
PATAY, P.: Bodrogkeresztr Dudince Ludanice. In: Musaica 14 (3), 1963, s. 11-21.
PAVK, J.: Das Epilengyel/ Lengyel IV als kulturhistorische Einheit. In: Slov. Arch. 48-1, 2000, s. 1-26.
PAVK, J.: Zur Frage der Entstehung und Verbreitung der Lengyel-Kultur. In: Kozowski, J. K., Raczky,
P. (Eds.): The Lengyel, Polgr and related cultures in Central Europe. Krakw 2007, s. 11-28.
PAVK, J., BTORA, J.: Siedlung und Grber der Ludanice-Gruppe in Jelovce. Nitra, 1995.
SCHREINER, M.: Erzlagersttten im Hrontal, Slowakei. Genese und prhistorische Nutzung. Forschungen zur Archeometrie und Altertumswissenschaft 3, Rahden/Westf., 2007.
TTH, P.: Poiplie v mladej dobe kamennej. Bakalrska diplomov prca. Rukopis. stav archeologie
a muzeologie FF MU. Brno, 2008.
TTH, P.: Pohronie v neolite a eneolite. Magistersk diplomov prca. Rukopis. stav archeologie a muzeologie FF MU. Brno, 2010a.
TTH, P.: Poiplie v mladej dobe kamennej. In: tudijn Zvesti A SAV 47. Nitra, 2010b, s. 63-148.
VIRG, Zs. M.: Die Hochkupferzeit in der Umgebung von Budapest und in NO-Transdanubien (das
Ludanice-Problem). In: Acta Archaeologica Academiae Scientiarium Hungaricae 47, 1995, s. 62-94.

29

Zusammenfassung
Ein Beitrag zur Besiedlung der unteren Flusstler
von Gran und Eipel am Anfang der Kupferzeit
Die Siedlungsstruktur der Ludanice-Gruppe der Lengyel-Kultur, die eine von den Epilengyel-Einheiten
(Bisamberg-Operpullendorf , typ Wolfsbach, Jordanw und Balaton-Lasinja I.) im mitteldonaulndischen
Territorium darstellt, ist im stlichen Verbreitungsgebiet nicht so konzentriert als auf den unteren und
mittleren Lauf des Flusses Waag, Nitra und itava in den westlichen Teilen der Sdwestslowakei. Die
neue keramische Befunde werden im Jahr 2009 im sdlichen Teil von Stadt Levice (Bez. Levice) in Lage
Ga gefunden. Das einzelnstehende Siedlungsbefund 3/2009 (Abb. 1) enthielt relativ gute Anzahl von
rekonstruierbaren Gefen (Abb. 2 und 3) und andere atypische Fragmente. Im Levice-Bezirk wurden
sonstige Standorte des Ludanice Gruppe entdeckt: Flur Pod Krnym vrchom und der Stadtteil
Kaliniakovo, Flur Pri kostole (Abb. 4, A).
Im Fundgut werden mehrere Typen von Gefen identifiziert: die Formen von zweihenkeligen
Gefen (ein Exemplar mit zwei Buckeln), Fragment von bikonischem unverziertem Krug, ein
bikonisches Gef mit scharfen Bruch im unteren Drittel und mit zwei Kleinbuckeln, andere Tpfe (Abb.
2 und 3). Die Keramik kann man zu Ludanice-Gruppe datieren, aber das Inventar weist einige
Besonderheiten auf, die sich im Balaton-Lasinja 1- oder Bisambeg-Oberpullendorfes Kulturareal
befinden.
Die Stadt Levice befindet sich im nordstlichen Gebiet des Donauhgellands, sdlich von den
Auslufern der tiavnica Gebirge und in den westlichen Auslufern von Ipesk pahorkatina, im
ausgedehnten Tal des Flusses Hron. Befindet sich nur zehn Kilometern sdstlich von wichtiger
strategischer Stelle des Slowakischen Tores. Man kann voraussetzen, dass dieses Gebiet eine
Vermittlungsrolle zwischen sdlichen Transdanubien und nrdlichen Bergland von Central Slowakei
darstellte, wo die wichtige Erzlagersttten liegen.

30

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

PRSPEVOK KU KERAMIKE KYJATICKEJ KULTRY

A ROZBOR HROBOVEJ KERAMIKY V SZAJLE
Dana Markov

THE CONTRIBUTION TO THE KYJATICE CULTURE POTTERY

AND THE ANALYSIS OF GRAVE POTTERY IN SZAJLA
Abstract: The paper summarizes and compiles typological scheme of the pottery of the Kyjatice culture, mutual
chronological sequence and cultural contacts with the contemporaneous Urnfield cultures observed on the collected pottery. It is based on grave pottery from the burial ground in Szajla situated on the north of the Central Hungary, as it was incorporated by Tibor Kemenczei in the monograph Die Sptbronzezeit Nordostungarns as
explicitly belonging to the Kyjatice culture. Grave pottery from Szajla compared with the recently interpreted grave
pottery from the burial ground in Radzovce, several graves appear to belong to the late Piliny culture (almost 40
graves). The leading ceramic shapes, such as classic amphorae and classic vases are rare. Close contacts are documented with Middle Danubian Urnfield cultures. Final horizon of burial seems to be during Late Bronze Age,
stage HB1.
Key words: Slovakia, Hungary, Late Bronze Age, Kyjatice culture, Szajla, analysis of grave pottery

VOD
Kyjatick kultra predstavuje zpadn prejav mladej fzy kultrneho komplexu juhovchodnch popolnicovch pol. Jej genza je pomerne jasn. Vznikla z domceho podloia pilinskej
kultry a za psobenia gvskej kultry, ktor v priebehu stupa HA1 expandovala do mladopilinskho prostredia. Psobenie z oblasti luickej kultry sa intenzvnejie prejavilo v neskorej
dobe bronzovej (Furmnek, 1982, 114-116). Severn a zpadn hranica kyjatickej kultry sa
v podstate zhoduje s osdlenm pilinskej kultry. Jun hranin lnia prebiehala pozd Mtry
a Bukovch hr. Vchodn hranicu tvoril Slovensk kras a rieky Bodva a Slan. Bval zemie pilinskej kultry vo vchodnej asti zaujala gvska kultra (Furmnek, Veliaik, Vladr,
1991, 140; Kemenczei, 1984, obr. 2).
Obdobie pilinsko-kyjatickho horizontu sa viae na druh polovicu stupa HA1, resp. na
prelom stupov HA1/HA2. Tto fza mala krtke trvanie a vvoj vystil do kyjatickej kultry,
jej starej fzy (HA2). V materili starej fzy s popri kyjatickch tvaroch naalej citen
prvky hrniarstva pilinskej kultry. V klasickej fze kyjatickej kultry nastvaj zmeny v pohrebnom rte, keramika v hroboch sa objavuje poetnejie a presadzuj sa nov tvary (Furmnek, 1986a, 324325; Mit, 2007a, 210). Znik kyjatickej kultry je doposia nejasn.
V junch oblastiach iste zanikala skr, v priebehu stupa HB. V podhorskch oblastiach Slo31

venska sa nositelia kyjatickej kultry pravdepodobne doili vasnej doby eleznej (Furmnek,
Mit, 2010a, 48).
Prv zmienky o prevane funerlnych pamiatkach kyjatickej kultry pochdzaj z druhej polovice 19. storoia, teda viac ako sto rokov pred rozpoznanm svojbytnosti tohto okruhu pamiatok a ich zalenenia medzi kultry popolnicovch pol. Informovala o nich u B. Nmcov
(1859). K najstarm rozpoznanm pohrebiskm kyjatickej kultry patria nlezy zo panieho
Poa, Tisovca a Rimavskej Soboty, asti Vyn Pokoradz. Keramick nlezy ako prv podrobnejie opsal J. Botto. Hoci jeho prspevok neobsahuje obrazov prlohu, opis ndob z pohrebiska
v Babinci jednoznane potvrdzuje, e ide o funerlne pamiatky kyjatickej kultry (1908, 90).
Vekmu zujmu amatrskych archeolgov sa teili jaskynn sdlisk, konkrtne Chvalovsk,
Jasovsk jaskya, i Baradla v Aggteleku (Nyri, 1881; 1912). Na vkopy v Jasovskej jaskyni
nadviazal J. Eisner a spolu s repmi bukovohorskej kultry vypublikoval ndoby kyjatickej kultry, ktor zaradil medzi haltatsk pamiatky (1928, 138, 139). O pr rokov neskr zahrnul nlezy z jasovskch jask medzi pamiatky pilinskej kultry (1933). Podobne k nlezom pilinskej
kultry priradil jaskynn sdlisko v Silickej adnici aj J.Bhm (Bhm, Kunsk, 1941).
Meno J. Eisnera sa spja s kodifikovanm pilinskej kultry, avak odlin materil kyjatickej kultry nerozoznal, ale zaradil ho do mladieho tzv. pokoradskho stupa pilinskej kultry
(1933, 89-94). Napokon viacer bdatelia, hoci rozpoznali rozdiely medzi inventrom pilinskej
a kyjatickej kultry, naalej spjali pamiatky tejto kultry bu s pilinskou (Balaa, 1965; Patay,
1969, 209), luickou (V. Budinsk-Krika, 1947, 81-82), alebo s gvskou kultrou (N. Kalicz,
1969, 33-34).
A o tri desaroia neskr J. Paulk prehodnotil dovtedy znme hrobov a jaskynn nlezy,
odlin od keramickej nplne pilinskej kultry. Sledoval vskyt kyjatickej amfory po geografickej a chronologickej strnke a napokon vylenil samostatn archeologick entitu kyjatick kultru (1962).
Zvan zmeny v poznan kyjatickej kultry priniesla vskumn a publikan innos V. Furmnka (Radzovce, Kyjatice, Velince, hradisk kyjatickej kultry). Na zklade vsledkov vskumu pohrebiska v Radzovciach definoval genzu kyjatickej kultry a charakterizoval vplyvy
ostatnch kultr popolnicovch pol, i u na samotnej genze (gvska kultra), alebo neskorie vplyvy na vyvinutej kyjatickej kultre (luick kultra). alej preukzal genetick nadvznos pilinskej a kyjatickej kultry. Vylenil pilinsko-kyjatick amfory a zostavil zkladn
varianty vedcich tvarov kyjatickej kultry (1982,107-120). V monografickej vedecko-populrnej publikcii z roku 1990 predstavil zkladne tvary a vzdobu keramickch ndob pilinskej
a kyjatickej kultry z pohrebiska a svekho sdliska v Radzovciach (1990, obr. 20-29).
Pohrebisko v Radzovciach bolo strednou tmou dizertanej prce V. Mita (2007) a za
sprstupnenie jeho vsledkov mu na tomto mieste akujem. V kapitole o keramike vylenil typy
keramickch ndob (typy A J) a uril ich chronologick postavenie v rmci pohrebiska. V sasnosti sa z citovanho pohrebiska pripravuje katalg a nedvno vyla tdia k problematike
pohrebnho rtu (Furmnek, Mit, 2010b).
almi dleitmi publikciami k poznaniu materilu udu kyjatickej kultry s doteraz
aktulne monografie o dobe bronzovej z pera V. Furmnka, L. Veliaika a J. Vladra (1991,
1999).
Svojbytnos kyjatickej kultry v Maarsku potvrdil T. Kemenczei vo svojej tdii z roku
1970. V jeho nasledujcej monografickej prci o kultrach popolnicovch pol v severovchodnom Maarsku v podstate zopakoval svoje poznatky a rozril katalg lokalt kyjatickej
kultry, medzi ktormi uviedol aj funerlne pamiatky kyjatickej kultry v Szajle (1984,
135-142). Prve toto pohrebisko je zkladom predkladanej tdie, v ktorej sa poksim o jeho
chronologick a kultrne zaradenie. Menovan autor predloil v oboch tdiach poetn keramick materil kyjatickej kultry, jeho triedenie na zklade tvarov, definoval vplyvy na keramike
32

a viackrt vyzdvihol psobenie luickej kultry na keramick tl kyjatickej kultry (1984,

43-47).
Na zver je potrebn spomen, e ternny vskum kyjatickej kultry preva renesanciu
takmer po tridsiatich rokoch. V sasnosti sa skma vznamn pohrebisko kyjatickej kultry
v Cinobani. Poas troch vskumnch sezn sa zskali nov dleit poznatky o pohrebnom rte.
Hroby obsahovali poetn keramick inventr, objavili sa nov keramick tvary a vzdoba.
Z doposia preskmanch 170 hrobov sa podarilo zachyti pribline viac ako tisc ndob, o je
ctyhodn poet a ich vyhodnotenie bude zaiste jednm z kovch lokalt k poznaniu hrniarskeho umenia kyjatickej kultry (Furmnek, Mit, 2010a). K alm lokalitm zistenm len nedvno patr komplex lokalt kyjatickej kultry v Mlinci pohrebisko, sdlisko, hradisko (ni,
Grznr, Markov, Mit, 2010, v tlai) a sdliskov lokality v Lovinobani (Mit, 2008, 2009,
v tlai). Podobne v Maarsku sa vaka zchrannmu vskumu obnovil vskum na pohrebisku
Salgtarjn-Zagyvaplfalva (Guba, Vaday, 2008).
KERAMIKA
Hrniarske vrobky kyjatickej kultry tvoria typologicky bohat a variabiln archeologick materil. Zkladnm prameom poznania je predovetkm keramika vkladan do hrobov. Vrobcovia venovali osobitn pozornos vzhadu ndob, ktor slili ako schrnka pre pozostatky
nebotka, alebo ako centrlna ndoba hrobu. Urnami boli najm amfory a vzy, v menom zastpen hrnce. Ako prdavn ndoby sa do hrobov ukladali misy, lky, hrnce a pokrievky primerane vtedajiemu kultu (Kujovsk, 2005b, 27; Mit, 2007a, 112-128). Pri samotnej produkcii
keramiky vychdzame z predpokladu, e sa vyrbala individulne na jednotlivch sdliskch so
svojimi charakteristickmi znakmi. Sdliskov keramika je spravidla lepie vyplen, hrubia,
takmer bez vzdoby, prevane zskan povrchovm zberom, ie nerekontruovaten. Zo sdlisk pochdzaj najm hrncovit a zsobnicov ndoby, misy, lky a pokrievky. Vskyt amfor
a vz je vzcny (Furmnek, 1990, 37-42; Furmnek, Veliaik, Vladr, 1991, 149).
V prspevku predkladm triedenie keramickch tvarov na varianty a ich chronologick pozciu. Zklad tdie tvor pohrebisko v Radzovciach, ktor je doposia jedin komplexne spracovan s potom hrobov 255 prislchajcich ku kyjatickej kultre (Mit, 2007a, 53). Pozornos
je vak upriamen na typologick rozbor keramiky z pohrebiska v Szajle, vzjomn porovnanie tvarov a vzdoby s ostatnou znmou funerlnou keramikou pilinskej a kyjatickej kultry,
kee predchdzajce spracovanie T. Kemenczeiom (1984) je z chronologickho hadiska a kultrnej prslunosti nepresn. Pretoe len pri niekokch ndobch je popis pravy povrchu
detailnej (sfarbenie, letenie, nter, tuhovanie a pod.), prspevok sa zaober predovetkm ornamentikou a tektonikou ndob1.
Amfory
Za domce tvary, ktor sa rozhodujcou mierou podieali na vvoji kyjatickej amfory, s mladie pilinsk amfory typu II. Tento proces je zachyten v hroboch pilinsko-kyjatickho horizontu
s inventrom dovajcej pilinskej a krytalizujcej sa kyjatickej kultry. Zmena pilinskej amfory na kyjatick bola podmienen najm vplyvmi z prostredia gvskej kultry (Furmnek,
1977, 312, obr. 4; 1982, 109114, obr. 2).
1

Kvalita niektorch obrzkov nespa ben tandard obrazovch prloh. S v pvodnej kvalite, ako boli uveden
v citovanej literatre.

33

Amfory pilinsko-kyjatickho horizontu (obr. 1: 1-4, 6, 7) sa od predchdzajcich pilinskch

vrazne lia celkovou splotenosou nzkeho tela s knickm hrdlom a lievikovite nasadenm
okrajom. Vzdoba povrchu je asto v duchu tradcie hrniarstva pilinskej kultry. Hrdl zdobili rady jamiek, roziet a zvzky obvodovch lni. Vydutia amfor boli vertiklne liabkovan,
asto opatren jazykovitmi vnelkami. Svisl horizontlne lnie na hrdle, irok liabkovanie hornej asti vydutia a rohovit liabkovan vnelky sa povauj za prnos gvskej
ornamentiky (Furmnek,1982, 114-116; Paulk, 1968, 16). Hroby s pilinsko-kyjatickmi amforami vylenil V. Furmnek na pohrebisku v Radzovciach (1982) a v analze pohrebnho rtu
sa takto urilo 30 hrobov z celkovho potu 1 334 (Mit, 2007a, 53). Na pohrebisku v Szajle
neboli vylenen, ale poda keramickch tvarov z jednotlivch hrobov by k nim mohli patri
hroby 23, 29, 43, 68 a 90 (Kemenczei, 1984, tab. 75: 17, 19-26; 76: 3, 5, 7-9; 77: 3, 4, 6; 84:
14, 1820). Amfora z hrobu 29 ete doklad ist kontakt s pilinskou kultrou (rozety na hrdle,
jazykovit vnelky na vydut). Celkov stavba je vak odlin od pilinskch amfor. Telo je irok, hrdlo vrazne knicky nasaden s uchami na rozhran hrdla a vydutia (obr. 8: 5). Datovanie do pilinsko-kyjatickho horizontu podporuje aj sprievodn inventr. Amforka
z citovanho hrobu je charakteristick pre inventr pilinskej kultry (obr. 8: 1). Vyia esovit
lka s zkym dnom (obr. 8: 6), profilovan lka so strechovite hranenm uchom (obr. 8: 4)
a misa s dvojnsobne hranenm okrajom (obr. 8: 3) pravdepodobne svisia s vplyvmi z oblasti
kultr stredodunajskch popolnicovch pol. Obe lky patria k ich benmu inventru koncom
stupa HA. Misy s viacnsobnm hranenm okrajom s typick pre mladobronzov stupe
HA a ich vskyt doznieva v stupni HB1 (Patek, 1968, 102, 106-107, tab. 7: 9; Petres, 1960, 32;
hovsk, 1960, 216-218, obr. 85:8; 1966, 468-469, 487). Ostatn amfory z uvedench hrobov
maj stlaen formu, s menmi uchami na rozhran hrdla a hornho vydutia s vzdobnmi prvkami pilinskej kultry (obr. 1: 4; 12: 7). V sprievodnom keramickom inventri prevldaj knick lky a knick misy so zrezanm alebo vtiahnutm okrajom (obr. 12). Na pohrebisku
vo Dvornkoch-Velroch mono poklada tomuto horizontu za prislchajci hrob 132. Tektonika a sasti aj vzdoba menej amfory (obr. 1: 6) je analogick amfore z hrobu 666/72
v Radzovciach datovanho do pilinsko-kyjatickho horizontu (Furmnek, 1982, obr. 2:2). Sprievodn keramika vak nevyluuje aj starie datovanie (Lamiov-Schmiedlov, 2009, 25, 53,
tab. 13, tab. 61). K pilinsko-kyjatickm amform patr menia amfora z pohrebiska v Medovarciach, oblasti luickej kultry s prtomnou neskropilinskou a nsledne kyjatickou zlokou
(Btora, 1978, 244, tab. 2: 5). V tomto obdob kon vskyt mladopilinskch amfor s vyou
stavbou tela, so iroko roztvorenm hrdlom a s prehnutm okrajom (obr. 6: 4; obr. 9: 9) (Mit,
2007a, 114). Nasledujci vvoj amfor vystil do dvoch zkladnch variantov, priom vedcim tvarom s klasick kyjatick amfory.
Klasick kyjatick amfory (obr. 1: 5, 8-13) tmto termnom sa oznauj amfory so irokm
telom, s rovnm alebo mierne odsadenm dnom, knickm hrdlom a lievikovite nasadenm
okrajom (Paulk, 1962, 118). Dve vie protiahl psikov uch s osaden na hrdle. Prevlda
vzdoba hrdla z horizontlnych rytch lni bu svislch, alebo vo zvzkoch. Horn vydutie je tordovan alebo ikmo hranen, asto kombinovan plastickmi vnelkami. Tento vzdobn tl tvor zklad ornamentiky vedcich tvarov kyjatickej kultry. Vskyt vertiklneho
liabkovania vydutia a vzdobu hrdla radom jamiek mono poklada za reminiscencie ornamentiky pilinskej kultry (obr. 1: 10; 8: 7). Popri zdobench amforch sa vyskytuj aj nezdoben (Mit, 2007a, 115). Na amforch z Dvornkov-Velrov sa nezachytil ani jeden rekontruovaten exemplr, sce ich vzhadom na zlomky blzke klasickej kyjatickej amfore
mono predpoklada, avak poetn zaiste nie s (Lamiov-Schmiedlov, 2009, tab. 17: 1). Podobn situcia je na pohrebiskch z maarskej asti osdlenia. Okrem jednouchej (?) amfory
z hrobu 97 v Szajle, nie je doloen al nlez klasickej amfory (obr. 1: 12) (Kemenczei, 1984,
141). Poetnejie s zastpen na pohrebiskch v Radzovciach a Kyjaticiach, najm v hroboch
34

starej fzy kyjatickej kultry2 (Furmnek, 1982, obr. 3; 1993, obr. 7; Paulk, 1962, obr. 1A. 3;
Mit, 2007a, 114-115). Vvoj klasickch amfor prebieha od starch vraznejie lenench
k mkm tvarom esovitej profilcie, s telom plynule prechdzajcim na hrdlo. Vie uch s
tradine osaden na hrdle (obr. 1: 13). V neskorej dobe bronzovej pokrauje vskyt tchto amfor,
hlavn funkciu urny alebo centrlnej ndoby prevzali vzy. Najmlad exemplr na pohrebisku
v Radzovciach pochdza z hrobu 420/71 datovan do zverenho stupa pochovvania HB2
(obr. 7: 13). Hrdlo m bohato zdoben rytou vzdobou a vydutie je typicky ikmo hranen
(Mit, 2007a, 210). Kontakty so stredodunajskou oblasou kultr popolnicovch pol koncom
mladej a zaiatkom neskorej doby bronzovej dokladaj nlezy kyjatickch amfor na pohrebisku v Chotne (Duek, 1957, tab. 11: 2, Paulk, 1962, 118, obr. 3: B1). Podobnm dokladom
je amfora z kultrne zmieanho podolsko-kyjatickho hrobu 29 z pohrebiska v Zlatch Moravciach-Kaiciach (Kujovsk, 1994, 268, tab. 6: 15). S vplyvom kyjatickej kultry svis aj
uplatovanie horizontlneho ryhovania na hrdlch luickch amfor v kontaktnej zne v oblasti
Zvolena (Btora, 1979, 69, obr. 11: 3, 12). Variantmi i derivtmi klasickej amfory s amfory
z hrobov kultry Mezcst v Dormnde, Fzesabony, Tarnars a v Ivanke pri Nitre. S prevane vraznejej profilcie. Z vzdobnch prvkov s charakteristick najm svisl obvodov
ryt lnie na hrdle (Oni, Kujovsk, 2001, 353, obr. 3: 4; Patek, 1989-90, 61-75, tab. 2: 7; 4:
5; 27: 5).
Amfory s vym, mierne knickm hrdlom, roztvorenm okrajom a menmi uchami osadenmi nad vydutm (obr. 1: 1516) s obvykle zdoben obvodovmi liabkovanmi lniami na
hrdle a horizontlnym hranenm alebo rzne prevedenm liabkovanm na vydut. asto sa objavuj dve neprav uch (Furmnek, Veliaik, Vladr, 1999, obr. 45: 25; Kemenczei, 1984, 130,
tab. 88: 6). Tektonika tohto variantu me ma pvod vo vych pilinskch amforch (typ II),
ktor sa posledn krt objavili v pilinsko-kyjatickom horizonte (Furmnek, 1977, 302, obr. 4:II;
Mit, 2007a, 209; 2007b, obr. 120:A4). Zvyk umiestova dve neprav uch na amfory bol
rozren v irej oblasti kultr popolnicovch pol koncom mladej doby bronzovej (hovsk, 1966, 465, obr. 16: H3; Veliaik, 1983, 120, tab. 20: 7, tab. 21: 13, 15). Pre stredodunajsk
oblas je obzvl charakteristick horizontlne hranenie vydutia ndob (hovsk, 1968,
42-43; tab. 1). Tento variant sa na pohrebisku v Radzovciach vyskytuje v inventri hrobov starej fzy kyjatickej kultry (HA2) a sporadicky aj v klasickej fze (HB1). V porovnan s klasickmi amforami je vak menej poetn (Mit, 2007a, 113-115, 209-210).
Amfory s rovnm okrajom, valcovitm alebo knickm hrdlom, s uchami nad vydutm (obr.
1: 17) sa doloili najm nezdoben. Patr k nim amfora z hrobu 75 v Szajle (Kemenczei, 1984,
141, tab. 85: 15). Ich datovanie do starej fzy kyjatickej kultry podporuje knick misa so zatiahnutm okrajom. S rovnakm datovanm sa uvdza aj jedin zachovan amfora s vym
hrdlom z pohrebiska v Radzovciach (Mit, 2007a, 115; 2007b, obr. 120). Tento variant je benm inventrom hrobov luickej kultry v stupni HA a vskyt v oblasti kyjatickej kultry mono
povaova za vplyv z luickej oblasti (Btora, 1979, obr. 3:10; Hrubec, Kujovsk, 1994, 18,
tab. 5: 14; Kujovsk, 1994, tab. 4: 13; Veliaik, 1991, 186-188, obr. 31: 13). Amfora z hrobu 45
v Szajle typologicky koreponduje s amforami zo zveru starej fzy kultr stredodunajskch
popolnicovch pol (obr. 13: 2). Hrobov prlohy tvorila terina, tvar bene rozren v stupni
HA2 a HB1, a ihlica s dvojknickou hlavicou rovnako charakeristick pre toto obdobie (Novotn, 1980, 116-118, tab. 37: 66; Patek, 1968, 92-93, 100, tab. 3: 16; hovsk, 1965, 49, tab.
9: 35c).
2

Poda predbench vsledkov vskumu pohrebiska v Cinobani sa ukazuje, e kyjatick amfory sa rovnako poetne vyskytuj aj v hroboch z neskorej doby bronzovej. Domnienku o istej konzervatvnosti tvarov a vzdoby
urien z tohto pohrebiska prinesie a komplexn spracovanie hrobovch nlezov. Za konzultcie k danej problematike akujem PhDr. V. Mitovi, PhD.

35

Obr. 1. AMFORY. 1. Radzovce hrob 482/71, 2. Radzovce vber horizontu IIIc; 3. Radzovce hrob
673/73; 4. Szajla hrob 23; 5. Szajla hrob 48; 6. Dvornky-Velre hrob 132; 7. Radzovce hrob
500/71; 8. Podreany hrob 1/1940; 9. Kyjatice vber; 10. Kyjatice vber; 11. Radzovce hrob 438/71;
12. Szajla hrob 97; 13. Radzovce hrob 420/71; 14. Cinobaa vber; 15. Radzovce vber;
16. Radzovce vber; 17. Szajla hrob 75; 18. Radzovce hrob 716/73. 1, 3, 7, 11 poda Furmnek,
1982; 2, 8, 16, 18 poda Mit, 2007b; 4, 5, 12, 17 poda Kemenczei, 1984; 6 poda
Lamiov-Schmiedlov, 2009; 9, 15 poda Furmnek, Veliaik, Vladr, 1999; 10 poda Furmnek,
1993; 13 poda Furmnek, Mit, 2007a; 14 poda Furmnek, Mit, 2010b; 16 poda Furmnek,
1990. Rzne vekosti.
Fig. 1. AMPHORAE. 1. Radzovce grave 482/71, 2. Radzovce selection of horizon IIIc;
3. Radzovce grave 673/73; 4. Szajla grave 23; 5. Szajla grave 48; 6. Dvornky-Velre grave 132;
7. Radzovce grave 500/71; 8. Podreany grave 1/1940; 9. Kyjatice selection; 10. Kyjatice selection
11. Radzovce grave 438/71; 12. Szajla grave 97; 13. Radzovce grave 420/71; 14. Cinobaa selection;
15. Radzovce selection; 16. Radzovce selection; 17. Szajla grave 75; 18. Radzovce grave 716/73.
1, 3, 7, 11 after Furmnek, 1982; 2, 8, 16, 18 after Mit, 2007b; 4, 5, 12, 17 after Kemenczei, 1984;
6 after Lamiov-Schmiedlov, 2009; 9, 15 after Furmnek, Veliaik, Vladr, 1999;
10 after Furmnek, 1993; 13 after Furmnek, Mit 2007a; 14 after Furmnek, Mit, 2010b;
16 after Furmnek, 1990. Various sizes.

36

Baat amfory (obr. 1: 18) s doposia znme len z Radzoviec, a to jedin exemplr z hrobu
716/73 datovan do zverenho horizontu v stupni HB2 (Mit, 2007a, 115, 211). Horn as
je zdoben obvodovmi lniami a maximlne vydutie dvoma protiahlmi jazykovitmi vnelkami, pod ktorm je rad bodiek. Tvar amfory koreponduje s tvarmi vz rozrenmi v stredodunajskej oblasti kultr popolnicovch pol v neskorej dobe bronzovej. Podolsk baat vzy
s prehnutm okrajom, prevane svisle zdoben vertiklnymi liabkami, sa datuj do stupa
HB2. Vvoj tohto tvaru pokrauje v dobe haltatskej (Podborsk, 1970, tab. 89: 4; hovsk,
1970, 78-79, obr. 17: 21, 22; Stegmann-Rajtr, 1994, 324).
Hoci amfory slili najm pre potreby pohrebnho rtu, vyskytuj sa pomerne bohato zdoben v jaskyniach. Zo Szelety pri Miskolci a Baradly pri Aggteleku pochdza kolekcia zdobench zlomkov amfor mladopilinskho rzu, as pravdepodobne z pilinsko-kyjatickho
horizontu (Kemenczei, 1984, tab. 102: 1, 2, 9) a as nlezov prislcha kyjatickej kultre (1984,
tab. 102: 12-15; tab. 108: 4-5, 13-14).
Amforky
Chronologick citlivos amforiek nie je zvl vrazn a ich vvoj plynule pokrauje po nstupe kyjatickej kultry. Ich zven vskyt je preukzan v hroboch z konca mladej a zo zaiatku neskorej doby bronzovej. V detskch hroboch boli asto urnami (Mit, 2007a, 116;
Stoukal, Furmnek, 1982, 38-66).
Amforky s nzkym irokm telom, valcovitm alebo mierne knickm hrdlom a rovnm okrajom, s dvoma protiahlmi uchami nad vydutm (obr. 4: 1-2) maj dn zvyajne odsaden alebo
prehnut. Vzdoba povrchu asto pozostvala zo zvzkov ikmch liabkovanch lni, plastickch vnelkov na vydut a obvodovch lni na rozhran hrdla a vydutia. Vyskytuj sa aj nezdoben. Zo Szajly pochdzaj z hrobov pilinskej a starej fzy kyjatickej kultry (obr. 14: 6).
Na pohrebisku v Radzovciach s zastpen najm v stupni HA2, ich vskyt vak zana skr,
v pilinsko-kyjatickom horizonte a pokrauje v stupni HB1 (Mit, 2007a, 209; 2007b, obr. 158).
V rovnakom asovom seku vyrbal podobn amforky ud luickej kultry (Hrubec, Kujovsk, 1994, 20-21; Veliaik, 1983, 119; 1991, obr. 5: 3; 7: 3; 11: 9).
Amforky s valcovitm hrdlom a rovnm okrajom (obr. 4: 3-4) s na pohrebisku v Szajle zastpen v hroboch zverenho horizontu pilinskej kultry a v starej fze kyjatickej kultry
(obr. 6: 8; 10: 5). Ich vskyt pokrauje zaiatkom neskorej doby bronzovej (obr. 11: 2).
Baat amforky (obr. 4: 5) sa astejie vyskytuj nezdoben. Vvoj amforiek koreponduje
s trendom uvoovania ostrej profilcie k baatm tvarom v zvere doby bronzovej. Rovnak
priebeh m vvoj amforiek v oblasti luickej kultry (Hrubec, Kujovsk, 1994, 20-21; Kujovsk, 1994, 267; Mit, 2007a, 115).
Vzy
S charakteristickm vrobkom kyjatickej kultry. Tvar a vzdoba prvch vz geneticky svis
s amforami pilinsko-kyjatickho horizontu, zo starej fzy kyjatickej kultry, s gvskymi vzami
a s vzami vyrbanmi v oblasti luickej kultry (Furmnek, 1982, 113-116; Kujovsk, 1994,
269; Veliaik, 1983, 95-103; 1991, 184-186, obr. 13: 19-25; obr. 34).
Amforovit vzy s knickm hrdlom a lievikovito nasadenm okrajom (obr. 2: 1-4) maj zvyajne rovn alebo odsaden dn. Vzdoba asto pozostva z vertiklnych liabkov a plastickch vnelkov na vydut a z obvodovch horizontlnych lni na hrdle. Z pohrebiska v Szajle
k nim patria vzy z hrobov 38, 65 a 74 (obr. 6: 13; 9: 1; 10: 6). Hrdlo vzy z hrobu 74 zdobia
37

rozety, vydutie je zdoben vertiklnymi liabkami a tyrmi rohovitmi vnelkami. Vzdobn

prvky na vze sa hlsia k pilinskej (rozety) a ku gvskej kultre (rohovit vnelky). Sprievodn keramick inventr z citovanch hrobov obsahuje tvary typick pre stariu fzu kyjatickej kultry (obr. 10: 5-9). Na pohrebisku v Radzovciach a Kyjaticiach s zastpen prevane
v hroboch zo starej fzy kyjatickej kultry. V klasickej fze ich poet kles (Furmnek, 1990,
obr. 21: 5; 1993, obr. 7: 5; Kemenczei, 1984, tab. 79: 7, 8; Mit, 2007a, 210). Nezdoben vzu
z najbohatieho hrobu 21 na pohrebisku v Szajle mono vzhadom na sprievodn inventr datova do neskorej doby bronzovej (obr. 13: 7-12; 14:1-6).
Klasick kyjatick vzy (obr. 2: 5-7) s tektonikou prbuzn klasickm amform, kde za starie mono povaova stlaen formy, v klasickej fze je ich stavba vyia a profilcia plynulejia (obr. 11: 7). Z vzdobnch prvkov je typick najm ikm hranenie, resp. tordovanie vydutia,
asto doplnen plastickmi vnelkami. Hrdlo je tradine zdoben zvzkami horizontlnych
lni, ktor mu by kombinovan radom jamiek. Na pohrebisku v Radzovciach patria k najpoetnejm variantom klasickej fzy, avak s ich vskytom treba pota od starej fzy kyjatickej kultry (Mit, 2007a, 210). Inak je to na pohrebisku v Szajle, odkia pochdza jedin
zdokumentovan nlez z hrobu 88 (obr. 2: 7). Prihliadnuc na inventr tvoren vyou knickou
misou so zalomenm okrajom a zlomkami hrnca, mono hrobov celok datova do starej fzy
kyjatickej kultry (Kemenczei, 1984, 141, tab. 84: 4, 6).
Vzy s vym mierne knickm hrdlom a prehnutm okrajom (obr. 2: 8-10) sa vyskytuj prevane nezdoben. Na pohrebisku v Radzovciach boli asto prdavnmi ndobami najm v hroboch z neskorej doby bronzovej (Mit, 2007a, 116, 210). Z pohrebiska v Szajle pochdzaj
dva exemplre z hrobov 13 a 40. Hrob 13 mono rmcovo datova do stupa HB s charakteristickm neskorobronzovm inventrom, ktor tvorila pologuovit misa s rovnm okrajom a pologuovit lka (obr. 14: 7, 8, 10). Vplyvy kultr stredodunajskch popolnicovch pol doklad
inventr hrobu 40 (obr. 13: 4-6), obzvl baat amforka na nke s krtkym valcovitm
hrdlom, zdoben vertiklnymi liabkami na tele, ktorej vskyt je doloen v zvere stupa HA2
a HB1. Rovnako vza a terina s ukom zodpovedaj najskr keramickej nplni vlskej kultry (Patek, 1968, 92-94, tab. 3: 22; 4: 3; tab. 138:9; hovsk, 1966, 466-467, obr. 8: K6; obr.
10: C5).
Dvojknick vzy s vyhnutm okrajom bez vzdoby (obr. 2: 11) maj vinou zaoblen lom
na vydut. Tento tvar sa pravdepodobne vyvinul spolu s klasickmi vzami. Na pohrebisku v Radzovciach nie je citovan variant vemi rozren, sporadicky sa vyskytuje od starej fzy kyjatickej kultry a po zveren horizont pochovvania (Mit, 2007a, 210; 2007b, obr. 158: 13).
Na pohrebisku v Szajle nie je preukzan ani jeden exemplr. V stredodunajskej a luickej oblasti kultr popolnicovch pol sa povauje za vplyv z prostredia kyjatickej kultry s datovanm
do stupa HB (Btora, 1979, 68, obr. 11: 5; Patek, 1968, 95-96, obr. 4:14-24).
Vzy s knickm hrdlom a rovnm okrajom (obr. 2: 12) s prevane nezdoben. Ich vskyt
mono povaova za vplyv z prostredia luickej kultry, o dokladaj poetn nlezy na
pohrebiskch luickej kultry zo stupa HA2 (Veliaik, 1983, obr. 3; 1991, 184-186, obr.
34:10-11). Na pohrebisku v Radzovciach sa uveden variant sporadicky vyskytuje v klasickej
fze kyjatickej kultry (Mit, 2007a, 210, obr. 159: 15).
Vzy s valcovitm hrdlom a rovnm okrajom (obr. 2: 13-14) maj celkovo mkk profilciu,
dno je rovn a povrch nezdoben. Vyskytuj sa bu thle varianty s vym hrdlom (obr. 2:
14), alebo varianty s objemnejm telom a krtkym hrdlom (obr. 2: 13). K nim mono priradi
vzu z hrobu 1 na pohrebisku v zde (obr. 10: 1-4) s typickm neskorobronzovm inventrom
(Kemenczei, 1984, tab. 92: 1-4). V Radzovciach sa objavili najm v hroboch zo zverenho horizontu pochovvania (Mit, 2007a, 117).
Baat vzy s prehnutm okrajom (obr. 2: 15) s doposia zachyten v dvoch rekontruovanch kusoch. Z Radzoviec pochdza variant s vntornm smolnm nterom a patr k najmlad38

Obr. 2. VZY. 1. Kyjatice; 2. Szajla hrob 38; 3. Szajla hrob 74; 4. Radzovce hrob 471/71;
5. Radzovce hrob 475/71; 6. Radzovce hrob 464/71; 7. Szajla hrob 88; 8. Cinobaa vber;
9. Podreany zber; 10. Szajla hrob 13; 11-12. Radzovce vber; 13. Radzovce vber;
1415. Radzovce vber horizontu V.
1 poda Furmnek, 1993; 2, 3, 7, 10 poda Kemenczei, 1984; 4, 5, 6 poda Furmnek, 1982;
8, 9, 11, 12, 14, 15 poda Mit, 2007b; 13 poda Furmnek, 1990. Rzne vekosti.
Fig. 2.VASES. 1. Kyjatice; 2. Szajla grave 38; 3. Szajla grave 74; 4. Radzovce grave 471/71;
5. Radzovce grave 475/71; 6. Radzovce grave 464/71; 7. Szajla grave 88;
8. Cinobaa selection; 9. Podreany collection; 10. Szajla grave 13; 11 12. Radzovce selection;
13. Radzovce selection; 14 15. Radzovce horizon V.
1 after Furmnek, 1993; 2, 3, 7, 10 after Kemenczei, 1984; 4, 5, 6 after Furmnek, 1982;
8, 9, 11,12, 14, 15 after Mit, 2007b; 13 after Furmnek, 1990. Various sizes.

39

m nlezom (Mit, 2007a, 117). al je z pohrebiska v Szihalome, vzhadom na tvar vzy

me patri k mladm nlezom zo stupa HB (Kemenczei, 1970, 19; 1984, tab. 79: 16).
Vzy sa vyrbali v zmenench variantoch a miniatrach (obr. 4:6-8). V hroboch kyjatickej
kultry sa vyskytuj najm tvary s valcovitm alebo knickm hrdlom, dvojknick a baat
vziky. Pouitie vziiek ako urien je vnimon, boli predovetkm sprievodnm inventrom. Z pohrebiska v Radzovciach pochdza celkovo okolo 20 kusov vziiek (Mit, 2007a,
117) a z pohrebiska v Szajle nie je preukzan ani jedna vzika. Ani pri tchto malch ndobch nie je chronologick citlivos zvl vrazn. Vo veobecnosti sa dvojknick tvary nezdoben alebo zdoben bohatou rytou vzdobou vyskytuj najm v starej fze kyjatickej
kultry. Podobn vziky vyrbal ud luickej kultry v stupni HA (Kujovsk, 1994, 280, tab.
X:2; Veliaik, 1983, obr. 4). Vziky s valcovitm hrdlom a baat vziky sa vyskytuj spravidla v neskorej dobe bronzovej (Btora, 1979, 69; Mit, 2007b, obr. 160: 7).
lky
Patria medzi frekventovan nlezy na pohrebiskch i sdliskch. Pre potreby pohrebnho rtu slili ako prdavn ndoby. Medzi hlavn tvary patria knick, profilovan a pologuovit lky.
V zverenom stupni nastupuj vyie lky esovitej profilcie (Furmnek, Veliaik, Vladr,
1991, 161).
Knick lky (obr. 3: 1-5) sa v oblasti kultr popolnicovch pol vyrbali bene a nemaj kultrnu ani chronologick preukzatenos (Furmnek, Veliaik, Vladr, 1991, 161). Knick
lky pilinskej kultry maj spravidla vyie telo, rovn dno a menie psikov ucho pod okrajom (Furmnek, 1977, 312, obr. 8: 4). V hroboch pilinsko-kyjatickho horizontu a starej fzy
kyjatickej kultry pokrauje vskyt tohto tvaru (obr. 8: 9-10, 9: 7, 10: 7). lky s okrajom zdobenm dvoma vnelkami nad uchom sa povauj za typick inventr kultr stredodunajskch
popolnicovch pol (obr. 6: 12) (Duek, 1957, obr. 2: 4; Studenkova, Paulk, 1983, 116). al
variant knickch lok m psikov ucho vytiahnut nad okraj (obr. 3: 3, 5). V Radzovciach
predstavuj charakteritick sprievodn inventr pre stupne HA2-HB1 (Mit, 2007b, obr. 158:
4, 159: 10).
Profilovan lky (obr. 3: 6) maj nzke irok telo s prehnutm roztvorenm hrdlom. Dn
bvaj asto opatren umbom. Ucho je spravidla psikov, prevyujce okraj a je pripojen na
zke plece. Ich predlohy mono hada v profilovanch lkach na prstencovitej nke, ktor
patria do inventru pilinskej aj luickej kultry (Furmnek, 1977, 312, obr. 8: 7; Veliaik, 1983,
133). V materili kyjatickej kultry sa objavuj od pilinsko-kyjatickho horizontu s aiskom
vskytu v hroboch jej starej fzy v stupni HA2 (obr. 6: 2; 9: 3, 5) (Mit, 2007a, 209). lky
z hrobov 21 a 74 v Szajle maj strechovite hranen uch (obr. 8: 4; 14: 1). Takto prava je charakteristick pre profilovan lky starej fzy kultr stredodunajskch popolnicovch pol (Furmnek, Veliaik, Vladr, 1991, 161; Studenkov, Paulk, 1983, 114-115; Patek, 1968, 106, tab.
11: 2).
Profilovan lky s vntornou vzdobou (obr. 3: 7-12) si spoiatku zachovvaj ostr profilciu, nzke irok telo a ucho vytiahnut nad okraj. Pvod prvch vo vntri zdobench lok
sa obvykle spja s prejavom luickej kultry (Kujovsk, 1994, 279). Ich vzdoba pozostvala
zo zvzkov rytch lni tvoriacich tyri oblky, tzv. nepravej girlandy. Tento typ vzdoby sa objavuje v priebehu stupa HA1 (Kujovsk, 1994, 277-278, tab. 2: 10; Veliaik, 1983, tab. 27:
16). Viacer analogick lky pochdzaj z hrobov pohrebiska v Dvornkoch-Velroch (obr. 3:
7). Takto vntorn vzdoba asto obohaten o ryt kruhy okolo dna sa uplatuje na lkach
v hroboch starej fzy kyjatickej kultry na pohrebisku v Radzovciach (Furmnek, 1990, 40, obr.
25: 1, 3, 5, 7; Mit, 2007a, 123; 2007b, obr. 158: 6). Z hrobu 32 v Szajle pochdza lka s po40

dobnou vzdobou znsobenou o tyri dvojice jamiek pri dne (obr. 6: 3). alm vzdobnm
motvom je tl tyroch oblkov, kombinovan s lniami spjajcimi oblky s kruhmi okolo
dna (obr. 3: 10). Analogick lka pochdza z Muhi, oblasti rozrenia gvskej kultry, priom
vskyt takto zdobench lok sa spja s vplyvom kyjatickej kultry (Kemenczei, 1984, 159,
tab. 138: 17). Za vlastn kyjatick motv sa povauje ryt vzdoba, tvoren z kruhov okolo dna
a zo ikmch lni tvoriacich tyri trojuholnky (obr. 3: 11-12) (Furmnek, 1990, 40, obr. 25:
4-5; Kujovsk, 1994, 278). Fragmenty takto zdobench lok pochdzaj naprklad z jask
Szeleta a Bdpest pri Miskolci, Baradla pri Aggteleku, avak z maarskch pohrebsk nie je
doposia publikovan ani jeden nlez (Kemenczei 1984, tab. 104: 11; 109: 16). lkou, ktor
mono spja s vplyvom kyjatickej kultry, je jemne profilovan lka z Netopierskej jaskyne
v Banskej Bystrici (as Nemce), oblasti rozrenia luickej kultry (obr. 3: 13). M vyie telo
a mierne vyhnut okraj s modifikovanm kyjatickm ornamentom s datovanm do stupa HB
(Brta, Mcelov, Pieta, 1987, 29, obr. 2). Doposia jedin lka kyjatickej kultry imitujca
bronzov tepan lky pochdza z hrobu 626/73 v Radzovciach (obr. 3: 14). Je to jemne profilovan lka s psikovm uchom umiestnenm pod okraj. Horn as vydutia je presekvan
krtkymi vertiklnymi zsekmi, nad ktormi je zvzok obvodovch rytch lni. Z vntornej
strany je len nevrazne liabkovan . Je datovan do stupa HA2, prp. HB1 (Furmnek, 2004,
99, obr. 164; Mit, 2007a, 123). Imitcie bronzovch lok, asto zdoben zloitm ornamentom, sa v inventri podolskej a luickej kultry objavuj v neskorej dobe bronzovej (Podborsk,
1970, 49-50, tab. 61: 1; 83: 3, 5, 8; hovsk, 1982, obr. 27: 29; Studenkov, Paulk, 1983,
115, tab. 4: 4, 5, 7).
Pologuovit lky (obr. 3: 15-18) s benm tvarom vo vetkch oblastiach kultr popolnicovch pol v neskorej dobe bronzovej (Btora, 1979, 76; Hrubec, Kujovsk, 1994, 16; Patek,
1968, 108; Kemenczei, 1984, 152-168). Maj spravidla rovn alebo mierne vyhnut okraj. Dno
bva rovn alebo s umbom. Ucho je vytiahnut nad okraj. Popri nezdobench lkach sa v inventri kyjatickej kultry vyskytuj aj vo vntri zdoben varianty, ktorch motvy sa asto zhoduj s ornamentikou profilovanch lok. Vskyt prvch zdobench variantov mono spja
so starou fzou kyjatickej kultry (obr. 3: 15) (Furmnek, 2004, 99). Vcelku poetn nlezy pochdzaj z hrobov na pohrebisku v Dvornkoch s vzdobou tvorenou tyrmi oblkmi zo zvzkov rytch lni. V niekokch prpadoch bola vzdoba nepln alebo nedokonen. Takto
zdoben lky sa rovnako ako profilovan varianty datuj do stupa HA (Lamiov-Schmiedlov,
2009, tab. 1: 8; 2: 5; 30: 14; 53: 1). V hrobe 10 sa znsobuj ryt lnie a ornament je doplnen
o vetviku spjajcu vzdobu dna s vzdobou pri uchu (obr. 3: 16). Podobn motv spojujceho psu z lni sa uplatuje vo vzdobe luickch profilovanch lok v zvere stupa HA2
(Kujovsk, 1994, 278, tab. 6: 6). Rovnako datovan do starej fzy kyjatickej kultry je aj lka
s mierne vyhnutm okrajom a vntornou vzdobou z hradiska Szilvsvrad-Trksnc v Bukovch horch (obr. 3: 17) (Matuz, 1999, 57). Nezdoben varianty s charakteristick predovetkm pre neskorobronzov inventr (obr. 7: 2-3; 14: 7). S ich vskytom vak treba pota
u od pilinsko-kyjatickho horizontu (Mit, 2007a, 122-123; 2007b, obr. 159: 9; 160: 5).
lky esovitej profilcie (obr. 3: 19-20) patria k najmladm tvarom. Pravdepodobne sa vyvinuli z mladch profilovanch lok. Ich telo je vyie a celkov profilcia je plynulejia. lky
esovitej profilcie maj vyie telo s rovnm alebo mierne prehnutm dnom. Okraj je vytiahnut a psikov ucho len mierne prevyuje okraj. Vzdoba pozostvala z rytch ornamentov
na vonkajej aj vntornej strane. Zo sdliska v elovciach pochdza lka s vntornm ornamentom tvorenm piatimi tvornsobnmi oblkmi. Povrch je zdoben horizontlnymi rytmi
lniami, na ktorch s poloen rafovan trojuholnky (obr. 3: 19). Takto pravu povrchu
mono postrehn na lkach z pohrebiska v Zlatch Moravciach Kaiciach datovanch do
stupa HB (Furmnek, 1984, 75-76; Kujovsk, 1994, 278, tab. 6: 6-7, 13). V inventri hrobov
kultry Mezcst v Ivanke pri Nitre, Pate i na pohrebisku v Tarnars sa zachytili nezdoben va41

Obr. 3. LKY. 1. Radzovce hrob 500/71; 2. Szajla hrob 74; 3. Kyjatice vber; 4. Szajla hrob 38;
5. Radzovce vber horizontu Radzovce IV; 6. Radzovce hrob 502/71; 7. Dvornky-Velre hrob 35;
8. zd-Kalja vber; 9. Szajla - hrob 32; 10. Szirmabeseny vber; 1112. Radzovce - sdlisko;
13. Bansk Bystrica - Nemce, Netopierska jaskya; 14. Radzovce hrob 626/73; 15. Radzovce vber;
16. Dvornky-Velre hrob 10; 17. Szilvsvrad-Trksnc; 18. Kyjatice vber; 19. elovce sdlisko;
20. Smiany Tri Skalky; 21. Radzovce hrob 691/73; 22. Radzovce hrob 625/72; 23. Podreany hrob
1/1940; 24. Radzovce hrob 420/71. 1 poda Furmnek, Veliaik, Vladr, 1999; 2, 4, 8, 9, 10 poda
Kemenczei, 1984; 3, 18 poda Furmnek, 1993; 5, 6, 18, 24 poda Mit, 2007b; 7, 16 poda
Lamiov-Schmiedlov, 2009; 11, 12 poda Furmnek, 1990; 13 poda Brta, Mcelov, Pieta, 1987;
14, 15 poda Furmnek, 2004; 17 poda Matuz, 1999; 19 poda Furmnek, 1984; 20 poda Sojk,
2007; 21, 22 poda Furmnek, Mit, 2007a; 23 poda Furmnek, Mit, 2007b. Rzne vekosti.
Fig. 3. CUPS. 1. Radzovce grave 500/71; 2. Szajla grave 74; 3. Kyjatice selection; 4. Szajla grave
38; 5. Radzovce horizon Radzovce IV; 6. Radzovce grave 502/71; 7. Dvornky-Velre grave 35;
8. zd-Kalja selection; 9. Szajla grave 32; 10. Szirmabeseny selection; 11 12. Radzovce
settlement; 13. Bansk Bystrica Nemce, Cave Netopierska; 14. Radzovce grave 626/73; 15. Radzovce
selection; 16. Dvornky-Velre grave 10; 17. Szilvsvrad-Trksnc; 18. Kyjatice selection;
19. elovce settlement; 20. Smiany Tri Skalky; 21. Radzovce grave 691/73; 22. Radzovce grave
625/72; 23. Podreany grave 1/1940; 24. Radzovce grave 420/71. 1 after Furmnek, Veliaik, Vladr,
1999; 2, 4, 8, 9, 10 after Kemenczei, 1984; 3, 18 after Furmnek, 1993; 5, 6, 18, 24 after Mit, 2007b;
7, 16 after Lamiov-Schmiedlov, 2009; 11, 12 after Furmnek, 1990; 13 after Brta, Mcelov,
Pieta, 1987; 14, 15 after Furmnek, 2004; 17 after Matuz, 1999; 19 after Furmnek, 1984;
20 after Sojk, 2007; 21, 22 after Furmnek, Mit, 2007a; 23 after Furmnek, Mit, 2007b.
Various sizes.

42

rianty (Cheben, 1999, obr. 41: 2; Oni, Kujovsk, 2001, 355; Patek, 1989-90, 67). Zaujmav
je lka vrazne esovito profilovan a s uchom osadenm na tele ndoby zo Smiian, z jaskyne
Tri Skalky. Hrdlo je zdoben obvodovmi rytmi lniami, pod ktormi s ikm ryt lnie, tvoriace tzv. krokovice. Tento motv sa objavuje na lkach luickej kultry koncom doby bronzovej a zaiatkom doby eleznej (Studenkov, Paulk, 1983, 116, tab. 23: 1). Rovnako je datovan
aj citovan lka zo Smiian bez urenia bliej kultrnej prslunosti (obr. 3: 20) (Sojk, 2007,
50; obr. 52:1-2).
Sacie ndoby
Predstavuj pecifick, avak nie zvl ast druh ndob3. Pod tmto termnom sa oznauj
lky, ktorch kolienkovit ucho je prevtan a vytvra saciu rrku (obr. 3: 21-24). Znme nlezy sacch ndob maj spravidla irie telo a valcovito alebo knicky nasaden hrdlo s vyhnutm okrajom. Vyskytuje sa aj dvojknick stavba a dno me by odsaden. Povrch je zvyajne
zdoben rytm, pre kyjatick kultru charakteristickm ornamentom. Doposia vetky znme
sacie ndoby tohto typu pochdzaj z hrobov z neskorej doby bronzovej (Furmnek, Mit
2007a, 2007b). Najnovie nlezy sacch ndob pochdzaj z pohrebiska v Cinobani (Furmnek,
Mit, 2010a). Avak ani jeden exemplr nebol zachyten na pohrebisku v Szajle. Ich najpravdepodobnejia funkcia svis s ritulno-magickm poslanm (Furmnek, Mit, 2007a, 98).
Dbny
S charakteristickm inventrom starch kultr popolnicovch pol. V materili kyjatickej kultry sa ete objavuj v jej starej fze, avak tu ich vskyt kon. Boli predovetkm prdavnm
inventrom a pouitie dbnu ako urny sa viae najm na novorodencov (Furmnek, Veliaik,
Vladr, 1991, 160-161; Mit, 2007a, 119-120). Z nlezov dbnov na pohrebisku v Radzovciach je len nepatrn as datovan do obdobia kyjatickej kultry (obr. 4: 19). Na pohrebisku
v Szajle sa zachytili dva exemplre (obr. 4: 17-18). Z hrobu 24 v Szajle pochdza dbn s odsadenm dnom, valcovitm hrdlom a vyhnutm okrajom. Vie ucho je osaden na rozhran
hornej asti vydutia a hrdla. Horn as vydutia je zdoben horizontlnym hranenm (obr. 4:
17). Tektonika aj vzdoba sa hlsi k dbnom vyrbanch v stredodunajskej oblasti. Hoci inventr hrobu nie je zvl vrazn, prihliadnuc na tvar a vzdobu dbnu ho mono rmcovo
datova do stupa HA (Kemenczei, 1984, 136-137, tab. 74:1, 3-6; Patek, 1968, 96-98, tab. 5,
105: 10). Z hrobu 69 pochdza dbn s psikovm uchom, okraj sa nezachoval (obr. 4: 18).
Zdoben je svislm obvodovm liabkovanm hrdla a vertiklnymi liabkami na vydut motvom typickm pre kyjatick amfory a vzy starej fzy kyjatickej kultry (Kemenczei, 1984,
136-137, tab. 74: 19).

Sacm ndobm sa podrobne venovali V. Furmnek a V. Mit. Na pohrebisku v Radzovciach identifikovali spolu
sedem sacch ndob (Mit, 2007a, 2007b).

43

Obr. 4. 1. Podreany zber; 2, 12. Radzovce vber horizontu IIIc; 3. Radzovce hrob 691/73;
4. Dvornky-Velre hrob 49; 5. Radzovce vber; 6. Podreany zber;
7 8. Radzovce vber; 9. Szajla hrob 90; 10. Szajla hrob 60; 11. Szajla hrob 74;
13. Radzovce vber; 14. Radzovce hrob 465/71; 15. Radzovce hrob 668/73;
16. Radzovce vber; 17. Szajla hrob 24; 18. Szajla hrob 69; 19. Radzovce vber.
1, 2, 5-8, 12, 16, 19 poda Mit, 2007b; 3, 14, 15 poda Furmnek, Mit, 2007a;
4 poda Lamiov-Schmiedlov, 2009; 9-11, 17, 18 poda Kemenczei, 1984. Rzne vekosti.
Fig. 4. 1. Podreany collection; 2, 12. Radzovce horizon IIIc; 3. Radzovce grave 691/73;
4. Dvornky-Velre grave 49; 5. Radzovce selection; 6. Podreany collection;
7 8. Radzovce selection; 9. Szajla grave 90; 10. Szajla grave 60; 11. Szajla grave 74;
13. Radzovce selection; 14. Radzovce grave 465/71; 15. Radzovce grave 668/73;
16. Radzovce selection; 17. Szajla grave 24; 18. Szajla grave 69; 19. Radzovce selection.
1, 2, 5-8, 12, 16, 19 after Mit, 2007b; 3, 14, 15 after Furmnek, Mit, 2007a;
4 after Lamiov-Schmiedlov, 2009; 9-11, 17, 18 after Kemenczei, 1984. Various sizes.

44

Misy
Patria medzi frekventovan nlezy tak na sdliskch, ako aj na pohrebiskch. V hroboch asto
slili na prekrytie urny a takisto boli jednou z poetnch prloh. Zkladnmi tvarmi s knick,
pologuovit a profilovan misy. Jednotliv tvary sa lili vekosou, profilciou, pravou okraja,
potom a umiestnenm ch (Furmnek, 1990, 40; Furmnek, Veliaik, Vladr, 1991, 158-160).
Profilovan misy teriny (obr. 5: 1-3) sa pravdepodobne vyvinuli z profilovanch ms pilinskej kultry (Furmnek, 1968, 160, obr. 5: 4; 1977, 306, tab. 7: 14; 10: 5). Teriny kyjatickej kultry maj plynulejiu profilciu, okraj je vrazne roztvoren a ucho sa posunulo z okraja na
rozhranie tela a okraja. asto sa vyskytuj varianty na prstencovitej nke a vo viacerch prpadoch boli vntri zdoben bohatm rytm ornamentom (Furmnek, 1990, 40, obr. 25: 8, 9).
Z pohrebiska v Radzovciach pochdzaj teriny z hrobov starej fzy kyjatickej kultry a ich vskyt vrchol v klasickej fze (obr. 5: 1) (Furmnek, 2004, 99, obr. 162; Mit, 2007a, 210).
V Szajle sa zachytili dva varianty. Prvm variantom s teriny s odsadenm dnom z hrobov 40
a 45 (obr. 13: 1, 6). Vzhadom na hrobov inventr ich mono poklada za prislchajce kultre stredodunajskch popolnicovch pol (Patek, 1968, 100, tab. 6: 13). alm variantom je
bezuch terina na nke s vntornou vzdobou z hrobu 21. Vzdobu tvor ornament, tzv. motv
slnka, stvrnen v podobe koncentrickch krkov okolo dna a dvojice ikmch rytch lni
tvoriacich p trojuholnkov (obr. 14:4). Tvarom zodpoved terinm rozrench v stredodunajskej oblasti kultr popolnicovch pol od stupa HA a HB1 (Patek, 1968, 100, obr. 127: 3).
Knick misy (obr. 4: 9-13) s bezuch alebo s jednm uchom. Maj rovn, prehnut dno
alebo odsaden dno. Povrch je spravidla nezdoben. Variabilita spova najm v prave okraja,
ktor je bu zatiahnut, tordovan, horizontlne hranen, zrezan, alebo rovn. Na niektorch
misch je rovn okraj zosilnen. Vskyt knickch ms so zatiahnutm okrajom sa zachytil
u materili najstarej fzy pilinskej kultry, poetn s a v mladej dobe bronzovej a veobecne
rozrern v oblasti kultr popolnicovch pol (Furmnek, 1977, 307-308; Furmnek, Veliaik,
Vladr, 1991, 160). Vrazn zalomenie okraja maj misy mladej fzy pilinskej kultry, s ktormi mono ete pota v pilinsko-kyjatickom horizonte a v starej fze kyjatickej kultry (obr.
6: 9; 12: 4, 6). Menej rozren sa ukazuj varianty s nkou (obr. 10: 9). alm subvariantom
s misy so zatiahnutm horizontlne hranenm okrajom (obr. 8: 3, 8). Dvojit alebo viacnsobn horizontlne hranenie zatiahnutho okraja je typick pre stariu fzu kultr stredodunajskch popolnicovch pol s dovanm na poiatku mladej fzy tohto okruhu pamiatok (Patek,
1968, 102). Knick misy s tordovanm okrajom s bezuch alebo s ukom pod okrajom. Na
pohrebisku v Szajle s vcelku poetne zastpen v hroboch starej fzy kyjatickej kultry (obr.
9: 2, 4; 13: 8, 11). Podobne v inventri hrobov v Radzovciach sa viau predovetkm na stariu
fzu kyjatickej kultry. V niekokch prpadoch s vo vntri zdoben rytm ornamentom (Mit,
2007a, 121; 2007b, obr. 158: 10). Tordovanie okraja sa objavuje v stredodunajskej oblasti u
v stupni BD a stupni HA je veobecne rozren (Kujovsk, 1994, 271; Studenkova, Paulk,
1983, 116-117). V materili gvskej kultry sa vyskytuj po cel as a v luickej kultre sa sporadicky objavili v stupni HA1 (Demeterov, 1986, 102, tab. 26; Miroayov, 1987, tab. 5: 9,
10, 13; Veliaik 1983, 120, 127; tab. XXII: 4; 1991, 196). Misy s rovnm okrajom patria medzi
ben tvary poas trvania kyjatickej kultry (obr. 6: 11; 13: 7) (Mit 2007a, 121).
Pologuovit misy (obr. 4: 14-16) s jednouch alebo bezuch s rovnm, prehnutm, odsadenm dnom alebo s umbom. Povrch je vinou nezdoben alebo je opatren plastickmi vnelkami (obr. 7: 9; 10: 3). prava okraja je podobn ako pri knickch misch vtiahnut,
rovn, tordovan alebo horizontlne hranen (Furmnek, 1990, 40, obr. 24: 9, 13, 18). Pologuovit misy s predovetkm neskorobronzovm inventrom (obr. 7: 6, 9; 10; 14: 10). Dokladaj to poetn nlezy z hrobov zo stupov HB1 a HB2 na pohrebisku v Radzovciach.
Podstatne menej frekventovan s v inventri hrobov starej fzy kyjatickej kultry (Mit,
45

2007a, 210-211; 2007b, obr. 126: H9; H14, 159: 12). Vraznm tvarom je misa s lalokmi z hrobu
94 v Szajle (obr. 14: 13). Na pohrebisku v Radzovciach s priebenm typom misky a v mench obmench boli zastpen v hroboch pilinskej kultry, v hroboch pilinsko-kyjatickho horizontu a starej fzy kyjatickej kultry (Mit, 2007a, 121; 2007b, obr. 126: H7). Tento typ sa
vak neukazuje zvl poetn v hroboch kyjatickej kultry. Misa z hrobu 94 prekrvala vysok amforu s vrazne lievikovite roztvorenm okrajom (obr. 14: 9). Tvar amfory mono odvodi od gvskych amfor, ktor sa vyskytuj od stupa HA1. Podobn tektoniku maj aj mladie
gvske vzy z pohrebiska v Taktabji s datovanm do stupov HA2 HB1 (Demeterov, 1983,
100, tab. II: 8; Kemenczei, 1984, 163, tab. 159: 6,18). Datovanie hrobovho celku pilinsko-kyjatickho horizontu podporuje okrem misy aj amforka na nke zdoben rytm motvom a plastickmi vnelkami na vydut charakteristick pre tento stupe v pilinskej aj v luickej kultre
(obr. 14: 11) (Kemenczei, 1984, 141; Mit, 2007a, 115-116; obr. 121: B2; Veliaik, 1991, 192,
194, obr. 9: 6, 37: 8).
Hrnce
S zkladnm typom sdliskovej keramiky a vyskytuj sa masovo. Na pohrebiskch boli sasou hrobovho inventra a v niekokch prpadoch slili ako urna. Delia sa na dve zkladn
skupiny: dvojuch a bezuch. V ojedinelch prpadoch sa zachytili aj jednouch. Dvojuch aj
bezuch hrnce maj spravidla sdkovit, valcovit alebo knick tvar. Vyskytuje sa plastick
vzdoba v podobe vnelkov alebo s zdoben obvodovou plastickou pskou. Zastpen s aj
hrnce s rytou vzdobou (Furmnek, 1990, 40; 1993, 82; Mit, 2007a, 118-119).
Dvojuch hrnce (obr. 5: 4-9). Vvoj dvojuchch hrncov zana v strednej dobe bronzovej vo
viacerch kultrach. V pilinskej kultre sa objavili dvojuch hrnce u v stupni BC (Furmnek,
1977, 310). V mladej dobe bronzovej s ben hrnce esovitej profilcie s uchami na okraji
a hrnce s vajcovitm telom s valcovite nasadenm hrdlom. V rovnakom obdob sa tento typ vyskytuje aj v luickej kultre a v oblasti kultr stredodunajskch popolnicovch pol (Furmnek,
Veliaik, Vladr, 1991, 158, obr. 15:13-14; Patek, 1968, 110; Veliaik, 1983, 111-113, obr. 5).
V priebehu stupa HA pokrauje plynul vvoj, esovit profilcia sa postupne vytrca, okraj je
spravidla roztvoren a pod nm s osaden uch. Tento vvoj dokladaj nlezy hrncov jemne
esovito profilovanch v hroboch pilinsko-kyjatickho horizontu (obr. 12: 3). Typickm variantom starej fzy kyjatickej kultry s hrnce s jazykovitmi vnelkami pod okrajom (obr. 5: 7).
V starej fze kyjatickej kultry nastupuj knick hrnce s uchami pod okrajom, asto zdoben
jazykovitmi vnelkami na okraji, alej ich sdkovit a valcovit varianty (Mit, 2007a,
209-210; 2007b, obr. 124: F3b d, F5). Na pohrebisku v Radzovciach poet hrncov v hroboch
narast v klasickej fze kyjatickej kultry a posledn sa zachytili aj v zverenom horizonte
(obr. 7). Vntorn strana hrncov bva natret smolnm impregnanm nterom (Mit, 2007a,
118, 211; 2007b, obr. 160: 10; Furmnek, 1990, 40, obr. 26: 7). Z celkovho potu hrobov
v Szajle sa spolu nezachytilo viac ako 15 hrncov v zlomkoch4. Dva rekontruovan exemplre
z hrobov 24 a 32 patria ku kyjatickej kultre (obr. 6: 1). Baat hrniec5 s vyhnutm okrajom
a s vmi uchami na pleciach z pohrebiska zd-Kalja zodpoved mladm tvarom neskorej
doby bronzovej (obr. 5: 8) (Kemenczei, 1970, tab. 14: 2; 1984, 133; Mit, 2007a, 115, 211;
2007b, obr. 160: 13).

Pomerne asto s ako hrnce alebo menie hrnce oznaen amfory a mal amfory naprklad hroby 40 a 74 (Kemenczei, 1984, 141, tab. 88: 19; 85: 7).
5
Uveden je ako hrniec. Povrch ndoby je ierny, leten. Pravdepodobne ide o baat amforu.
4

46

Obr. 5. 1. Radzovce; 2. Szajla hrob 21; 3. Szajla hrob 40; 4. Kyjatice vber; 5 6. Radzovce vber;
7. Kyjatice vber; 8. zd Kalja vber; 9 10. Radzovce vber; 11. Radzovce vber horizontu
IV; 12. Radzovce vber; 13 18. Radzovce vber. 1 poda Furnnek, 2004; 2, 3, 8 poda
Kemenczei, 1984; 4-6 poda Furmnek, Veliaik, Vladr, 1999; 7 poda Furmnek, 1993;
10 poda Furmnek, 1990; 9, 11-18 poda Mit, 2007b. Rzne vekosti.
Fig. 5. 1. Radzovce; 2. Szajla grave 21; 3. Szajla grave 40; 4. Kyjatice selection; 5 6. Radzovce
selection; 7. Kyjatice selection; 8. zd-Kalja selection; 9 10. Radzovce selection; 11. Radzovce
horizon IV; 12. Radzovce selection; 13 18. Radzovce selection. 1 after Furnnek, 2004;
2, 3, 8 after Kemenczei, 1984; 4-6 afer Furmnek, Veliaik, Vladr, 1999; 7 after Furmnek, 1993;
10 after Furmnek, 1990; 9, 11-18 after Mit, 2007b. Various sizes.

47

Bezuch hrnce (obr. 5: 10-12) maj najastejie sdkovit alebo valcovit tvar s masvnym
rovnm dnom. Pomerne asto sa na ich povrchu uplatuj vnelky pod okrajom alebo na okraji
a obvodov plastick presekvan psik (obr. 7: 4; 15: 5). Vntorn strana je vo viacerch prpadoch opatren smolnm nterom. Na pohrebisku v Radzovciach nastupuj v stupni HB1
(Mit, 2007a, 124; Furmnek, 1990, obr. 26: 5-8, obr. 29). Bezuch hrnce s na pohrebisku
v Szajle zastpen len v nepatrnom mnostve. Jeden rekontruovan exemplr so tyrmi jazykovitmi vnelkymi pochdza z hrobu 76 (Kemenczei, 1984, 141, tab. 85: 13). V luickej kultre s vraznejie zastpen v neskorej dobe bronzovej a sdkovit hrnce s vnelkami
nahradili starie dvojuch varianty (Btora, 1979, 64; Hrubec, Kujovsk, 1994, 17). V stredodunajskej oblasti sa bezuch hrnce vyskytuj od stupa HA (Patek, 1968, 111, tab. VIII: 11-15;
Kujovsk, 1994, 275). Rovnako ben s v gvskej kultre, a to najm varianty s jazykovitmi
vnelkami a s lalokovitm okrajom. Na mladch sa objavuje presekvan plastick psik
a zvyk takto zdobi hrncovit ndoby je obvykl aj v starej dobe eleznej (Demeterov, 1986,
103-104; Miroayov, 1987, 117, obr. 2).
Pokrievky
Prv pokrievky s doloen z hrobov starej fzy kyjatickej kultry. Charakteristick s vak pre
sortiment neskorej doby bronzovej. (Mit, 2007a, 209). V prostred kyjatickej kultry s doloen tyri zkladn varianty, a to ploch s guovitm dradlom, knick s psikovm uchom,
knickm a prstencovitm dradlom. Na pohrebisku v Radzovciach boli najviac rozren varianty s uchom a s prstencovitm dradlom (obr. 5: 13-16; 11:5, 15:4) (Furmnek, 1990, 45,
obr. 24: 14; Mit, 2007a, 123-124, 210; 2000b, obr. 128: J1-4). Na pohrebisku v Szajle je doloen jeden exemplr s psikovm uchom z hrobu 76, na zklade inventru mono hrob datova do stupa HB1 (Kemenczei, 1984, 141, tab. 85: 13, 17, 86:1-3). K pokrievkam patria aj
mal puklicovit pokrievky s otvormi, ktor pvodne prekrvali mal amforky a vziky (obr.
5: 17-18).
K HROBOVEJ KERAMIKE V SZAJLE
Pohrebisko v Szajle sa nachdza v severnej asti strednho Maarska. Rozprestiera sa v areli
ponohospodrskeho drustva, na juhovchodnom svahu malho kopca, pri brehu potoka Tarna
(obr. 16). Prv hrobov nlezy pochdzaj z roku 1960, ke sa pri hben silnej jamy odkryli
tyri hroby. O tri roky neskr, pred plnovanmi zemnmi prcami, T. Kemenczei odkryl alch 95 hrobov. Chronologicky a kultrne ho priradil k mladej fze pilinskej kultry (1964,
253). Po dvadsiatich rokoch materil zverejnil v monografickej prci o kultrach popolnicovch pol v severovchodnom Maarsku a pripsal ho kyjatickej kultre (1984, 135-144). Pohrebisko v Szajle patr k najvm iastone spracovanm pohrebiskm kyjatickej kultry na
zem Maarska. K dielu T. Kemenczeia sa kriticky vyjadril V. Furmnek a okrem inho uviedol, e viacer hroby zo Szajly patria do obdobia pilinskej kultry (1985, 175).
Dovedna bolo na pohrebisku odkrytch 99 hrobov. Hroby s slami 1 4 a 48 s oznaen
duplicitne. Pri dvoch tretinch hrobov je spomenut obloenie hrobovch jm kamemi (Steinpackung). Kamenn kompaktn skrinka, typick najm pre stariu fzu kyjatickej kultry, tak
ako ju uvdzaj slovensk autori na pohrebiskch v Radzovciach, Cinobani a Kyjaticiach, nebola zdokumentovan, respektve sa ako skrinka neuvdza (Furmnek, 2006; Furmnek, Mit,
2010a; Mit, 2007a, 96-99). Kreman zvyky boli najastejie uloen v urne prekrytej misou
a v niekokch prpadoch bola urna prekryt kamennou platou.
48

Pri rozbore keramickho sboru z pohrebiska v Szajle sa mohla poui jedine typologick schma analzy pohrebiska v Radzovciach, kee je doposia jedinm komplexne spracovanm pohrebiskom kyjatickej
kultry. Predkladan analza hrobovej keramiky zo Szajly vychdza z monost, ktor umouje monografia T. Kemenczeia
(1984). Vzhadom na nepresnosti obrazovej
prlohy, ktor vo viacerch prpadoch nekoreponduje s typologickou schmou keramickch nlezov (neslovan prloha v citovanej monografii) a ani s potom keramicObr. 16. Szajla
Fig. 16. Location of Szajla
kch ndob, neboli niektor hroby zahrnut
do prspevku. es hrobov nebolo uvedench
v obrazovej prlohe a to hroby 6, 14, 15,
91, 92, 95.
Celkovo bolo v hroboch identifikovanch 402 ndob. Z vedcich keramickch tvarov s najpoetnejie mladopilinsk amfory typu II, asto sprevdzan dvojuchmi profilovanmi misami
a profilovanmi lkami na prstencovitej nke, typickou vbavou hrobov mladej fzy pilinskej kultry (Furmnek, 1977, tab. 13: 11-13; 18: 1-5). almi sprievodnmi ndobami boli knick misy so zalomenm alebo zatiahnutm okrajom, ktor pokrauj v starej fze kyjatickej
kultry (Kemenczei, 1984, obr. 17). Klasick kyjatick amfory a amforovit vzy s vzcne,
osobitne vnimon je ikm hranenie vydutia. Najpoetnejm vedcim tvarom kyjatickej kultry s amforovit vzy zdoben vertiklnymi liabkami na vydut. Tu treba doda, e z rekontruovanch exemplrov k nim mono priradi len tyri vzy. Amfory a vzy s rovnm okrajom
sa okrem jednej amfory z hrobu 75 na pohrebisku nevyskytuj.
V sprievodnom inventri hrobov kyjatickej kultry prevldaj knick misy so zatiahnutm
alebo tordovanm okrajom, knick a profilovan lky. Hrnce s zastpen v menom pote.
Rekontruovan s len tri hrnce a celkovo ich nie je viac ako 15 kusov v zlomkoch. Jedin bezuch hrniec z hrobu 76 mono datova do neskorej doby bronzovej. Naopak, na pohrebisku
v Radzovciach poet hrncov ukladanch do hrobov narast prve zaiatkom neskorej doby bronzovej.
Na odkrytej asti pohrebiska v Szajle sa rozpoznali tri fzy pochovvania: pilinsk fza, pilinsko-kyjatick horizont a kyjatick fza. Pilinsk fza je charakteristick najmladm prejavom
pilinskej kultry koncom stupa BD, resp.v prvej polovici stupa HA1. Do hrobov bolo ukladanch priemerne do 4 kusov ndob, priom najbohat hrob 87 obsahoval 8 ndob. Do tohto
asovho seku bolo mon uri takmer polovicu hrobov napr. hroby 10 12, 25, 46, 50
52, 70, 73, 84, 87, 94, 96 a pod. (1984, 136-142, obr. 16, tab. 71; 73; 75:10-11; tab. 71:1-15; 72:9,
11-12; 73:17-20; 74:12-13, 15; 75:10-11; 78:1-7).
Zatpenie hrobov kyjatickej fzy nepresahuje poet 30 hrobov hroby 13, 19 21, 34, 38,
48, 55, 65, 74, 75, 76, 80, 88, 97 a in (1984, tab. 82: 10-23; 84: 1-4, 6, 11; 85: 1-17; 86: 15, 16,
18, 19; 87: 1, 3-15). Mali bene do 5 kusov ndob a najbohat hrob 21 obsahoval 12 ndob. Vina hrobov sa viae na stariu fzu kyjatickej kultry v stupni HA2 napr. hroby 38, 48, 53,
65, 69, 72, 74, 75, 88, 97. Poet hrobov s neskorobronzovm inventrom sa dalo identifikova
len v niekokch prpadoch. K nim mono priradi hroby 13, 40, 55, 76 a najbohat hrob 21.
Odhliadnuc od toho, e niektor hroby sa nedali bliie uri, je zjavn, e hroby datovan do
starej fzy kyjatickej kultry potom prevyuj hroby neskorej doby bronzovej.

49

Zver
koda, e pohrebisko v Szajle nebolo odkryt cel. S ohadom na preskman plochu a pln pohrebiska sa zd, e pohrebisko pokrauje severovchodnm a juhozpadnm smerom. Menia
koncentcia hrobov 19 21, prisluchjcich do obdobia kyjatickej kultry, sa nachdza v severozpadnom vreze sondy, o nasveduje tomu, e v tejto asti pohrebiska by sa dalo odkry
v poet hrobov kyjatickej kultry. Z tejto asti pochdza aj najbohat hrob tejto kultry.
Najvia hustota hrobov je v severovchodnej asti odkrytej plochy. Tu prevldaj hroby mladej doby bronzovej, a to mladia fza pilinskej kultry (hroby 76, 83, 84, 87, 94), hroby pilinskokyjatick horizontu (hroby 90 a 94), a as hrobov mono datova do starej fzy kyjatickej
kultry (hroby 72, 74, 75, 88). Severnm a severozpadnm smerom mono predpoklada hroby
s datovanm do mladej doby bronzovej, a to pilinskej fzy pohrebiska.
Precizova zvery, akmi s poiatky pochovvania, fzy pochovvania, pomer hrobov pilinskej a kyjatickej kultry alebo zveren horizont, sa nemohli uri vzhadom na nepreskman as pohrebiska. Rozborom hrobovej keramiky zo Szajly a vzjomnm konfrontovanm
s keramikou z pohrebiska v Radzovciach sa preukzalo, e aisko pochovvania odkrytej plochy sa viae na mladobronzov stupe HA, s hrobmi zverenej fzy pilinskej kultry. Nstupom kyjatickej kultry poet hrobov ubda a v priebehu neskorej doby bronzovej pochovvanie
kon, pravdepodobne v stupni HB1. Na zklade tchto zisten, mono kontatova, e tu zaal
pochovva ud pilinskej kultry, ktor tvoril poetnejiu komunitu ako nastupujca kyjatick
kultra. Kontakty s udom stredodunajskch popolnicovch pol sa preukzali od starej fzy
kyjatickej kultry. Kultrnu prslunos niekokch jedincov k nim dokladaj hroby 40 a 45
(obr. 13:1-6). V rmci pohrebiska nezaujmaj vnimon postavenie ani nie s vylenen od
ostatnch hrobov, ale dokazuj spoluitie a blzke vzahy oboch pospolitost. Vplyvy luickej
kultry na tektoniku alebo ornamentiku ndob sa ukzali ako bezpredmetn. Hoci niektor tvary
s rovnako inventrom luickej kultry, ako aj kyjatickej kultry, patria medzi ben inventr
kultr popolnicovch pol v irom priestore.
Pravdepodobn je, e so znikom osdlenia v Szajle svis pohyb tzv. predsktkych etnk
z juhovchodu do Vekej dunajskej kotliny zaiatkom neskorej doby bronzovej. Toto nepokojn
obdobie reflektuje pomerne intenzvne deponovanie bronzovch predmetov typu Hajdbszrmny v oblasti Alfldu (Kemenczei, 1984, 40-57; Mozsolics, 2000, 23-25, obr. 2).
Na zver treba doda, e obdobn situcia s nerozoznanm pilinskej alebo kyjatickej fzy je
na viacerch iastone skmanch a publikovanch pohrebiskch z maarskej asti osdlenia
udu zpadnej enklvy juhovchodnch popolnicovch pol. Je to tak naprklad na pohrebiskch zd-Kalja, Gelej alebo Sly (Kemenczei, 1970, tab. 1: 8, 12, 14: 6, 7, 9, 10, 12, 13, 16;
1984, 100, tab. 18).
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Mit, PhD.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsk, CSc.

50

Obr. 6. Szajla 1 6 hrob 32; 7 13 hrob 38. Poda Kemenczei, 1984.

Fig. 6. Szajla 1 6 grave 32; 7 13 grave 38. After Kemenczei, 1984.

51

Obr. 7. Radzovce hrob 420/71. Poda Mit 2007b.

Fig. 7. Radzovce grave 420/71. After Mit 2007b.

52

Obr. 8. Szajla 1 6 hrob 29; 7 10 hrob 48. Poda Kemenczei, 1984.

Fig. 8. Szajla 1 6 grave 29; 710 grave 48. After Kemenczei, 1984.

53

Obr. 9. 1 4 Szajla hrob 65; 5 9 Radzovce hrob 500/71. 1 4 poda Kemenczei, 1984;
5 9 poda Furmnek, Veliaik, Vladr, 1999. 1 4. Bez mierky.
Fig. 9. 1 4 Szajla grave 65; 5 9 Radzovce grave 500/71. 1 4 after Kemenczei, 1984;
5 9 after Furmnek, Veliaik, Vladr, 1999.

54

Obr. 10. 1 4 zd-Kalja hrob 1; 5 9 Szajla hrob 74. Poda Kemenczei, 1984. Bez mierky.
Fig. 10. 1 4 zd-Kalja grave 1; 5 9 Szajla grave 74. After Kemenczei, 1984.

55

Obr. 11. Radzovce hrob 691/73. Poda Furnnek, Mit, 2007a.

Fig. 11. Radzovce grave 691/73. After Furnnek, Mit, 2007a.

56

Obr. 12. Szajla hrob 43. Poda Kemenczei, 1984. Bez mierky.
Fig. 12. Szajla grave 43. After Kemenczei, 1984.

57

Obr. 13. Szajla 1 3 hrob 45; 4 6 hrob 40; 7 12 hrob 21. Poda Kemenczei, 1984.
Bez mierky
Fig. 13. Szajla 1 3. grave 45; 4 6. grave 40; 7 12 grave 21. After Kemenczei, 1984.

58

Obr. 14. Szajla 1 6 hrob 21; 7, 8, 10 hrob 13; 9, 11 13 hrob 94. Poda Kemenczei, 1984.
Bez mierky.
Fig. 14. Szajla 1 6 grave 21; 7, 8, 10 grave 13; 9, 11 13 grave 94. After Kemenczei, 1984.

59

Obr. 15. Podreany hrob I/1940. Poda Mit, 2007b.

Fig. 15. Podreany grave I/1940. After Mit, 2007b.

60

LITERATRA
BALAA, G.: Pravek osdlenie Gemera. Bansk Bystrica, 1965.
BRTA, J., MCELOV, M., PIETA, K.: al prieskum Netopierskej jaskyne v Ssovskom krase. In:
AVANS 1986, 1987, 29-30, obr. 2.
BTORA, J.: Pohrebisko luickej kultry v Medovarciach. In: Arch. Rozhledy 33, 1978, 241-249, tab.
I II.
BTORA, J.: iarov pohrebisk luickej kultry v oblasti Zvolena. In: Slov. Arch. 27, 1979, 57-80.
BOTTO, J.: O gemerskch nlezoch z doby neolitu a bronzu. Sbor. MSS 13, 1908, 83-95.
BHM, J., KUNSK, J.: Lednice, die Eishhle in bei Silica in slowakischen Karst, In: Wienier Prhist.
Zeitschr. 28, 1941, 96-127.
BUDINSK-KRIKA, V.: Slovensko v dobe bronzovej a haltatskej. Slov. dejiny 1. Bratislava, 1947,
68-103.
NI, J., GRZNR, P., MARKOV, D., MIT, V.: Hradisko kyjatickej kultry v Mlinci. In: AVANS
2009, v tlai.
GUBA, SZ., VADAY, A.: Salgtarjn, Bevsrlkzpont tbbkorszak rgszeti lelhely. Salgtarjn, Shopping centre muli-period archaeological site. In: Rg. Kutatsok Magyarorszgon 2007,
2008, 11-34.
DEMETEROV, S.: Poiatky gvskej kultry na vchodnom Slovensku. In: Slov. Arch. 34, 1985,
97-131.
DUEK, M.: Haltatsk kultra chotnskej skupiny na Slovensku. In: Slov. Arch. 5, 1957, 73-173.
EISNER, J.: Archeologick vskumy v jasovskch jaskyniach v roku 1924. Krsy Slov. 7, 1928,
137-144.
EISNER, J. Slovensko v pravku. Bratislava, 1933.
FURMNEK, V.: Nov nlezy piliskch rovch hrob v Barci u Koic. In: Arch. Rozhledy 20, 1968,
157-163.
FURMNEK, V.: Pilinyer Kultur. In: Slov. Arch. 25, 1977, 251-370.
FURMNEK, V.: K otzce kontinutity pilisk a kyjatick kultury. In: M. Gedl (Hrsg.): Poludniowa
strefa kultury luyckiej i powizania tej kutury z Poludniem. Krakw-Przem 1982, 107-119.
FURMNEK, V.: Tibor Kemenczei: Die Sptbronzezeit Nordostungarns. In: Slov. Arch. 33, 1985, 473476.
FURMNEK, V.: Osada lidu kyjatick kultry v elovcch. In: AVANS 1983, 1984, 75-76.
FURMNEK, V.: Kyjatice eponymn lokalita archeologick kultury. In: Slov. Arch. 34, 1986, 319-328.
FURMNEK, V.: Die Kyjatice-Kultur. In: J. HRALA/E. PLESL (Hrsg.): Die Urnenfelderkulturen Mitteleuropas. Symposium Libice. Praha, 1987, 317-323.
FURMNEK, V.: Radzovce. Osada udu popolnicovch pol. Bratislava, 1990.
FURMNEK, V.: Gemer Malohont v dobe bronzovej a eleznej. In: Obzor Gemera 24, Rimavsk Sobota, 1993, 78-87.
FURMNEK, V.: Zlat vek v Karpatoch. Keramika a kov doby bronzovej na Slovensku (2300 800 pred
n. l.). Nitra, 2004.
FURMNEK, V.: Kontrukcie hrobov pilinskej a kyjatickej kultry. In: tud. Zvesti AU SAV 39, 2006,
19-26.
FURMNEK, V., MIT, V.: Sacie ndobky juhovchodnch popolnicovch pol. In: M. Sala, K. abatov (Eds.): Doba popelnicovch pol a doba haltatsk. Brno, 2007a, 91-109.
FURMNEK, V., MIT, V.: K sacm ndobkm kyjatickej kultry. In: Zbor. GMM v Rimavskej Sobote, Gemer-Malohont 3, 2007b, 25-35.
FURMNEK, V., MIT, V.: Cinobaa eine weitere bedeutende Fundstelle aus der Urnenfelderzeit
in der Slowakei. In: Das Altertum 55, 2010a, 33-58.

61

FURMNEK, V, MIT, V.: Pohebn ritus zpadn enklvy jihovchodnch popelnicovch pol. Analza pohebit v Radzovcch (Slovensko). In: Pam. Arch. 101, 2010b, v tlai.
FURMNEK, V., VELIAIK, L., VLADR, J.: Slovensko v dobe bronzovej. Bratislava, 1991.
FURMNEK, V., VELIAIK, L., VLADR, J.: Die Bronzezeit im slowakischen Raum. Rahden/Westf,
1999.
HRUBEC, I., KUJOVSK, R.: Pohrebisko luickej kultry v Hji. In: Slov. Arch. 42, 1994, 5-36.
CHEBEN, I.: Zchrann vskum v Pate. In: AVANS 1997, 1999, 65-66.
KALICZ, N.: Heves megye rgszeti emlkei. Heves megye memlkei. Archologische Denkmler
des Komitats Heves. Kunstdenkmale des Komitats Heves. Budapest, 1969.
KEMENCZEI, T.: Szajla. In: Arch. rt. 91, 1964, 253.
KEMENCZEI, T.: A Kyjaticei kultra syak-Magzarorszgon, Die Kyjatice Kultur in Nordungarn. In:
HOM 9, 1970, 17-78.
KEMENCZEI, T.: Die Sptbronzezeit Nordostungarns. Budapest, 1984.
KUJOVSK, R.: Luick pohrebisko v Zlatch Moravciach. In: AVANS 1982, 1983, 142-143.
KUJOVSK, R.: Prspevok k poznaniu vzahov luickch a stredodunajskch popolnicovch pol na
Slovensku. In: Slov. Arch. 42, 1994, 269-317.
KUJOVSK, R.: Keramika v hroboch informcia o vzahoch kultr mladej a neskorej doby bronzovej na Slovensku. In: tud. Zvesti A SAV 38, 2005a, 25-35.
KUJOVSK, R.: Vbava iarovch hrobov v mladej a neskorej dobe bronzovej. Abstrakt. In: tud.
Zvesti AU SAV 38, 2005b, 27.
KUJOVSK, R. MIT, V.: Pohrebisko kyjatickej kultry v Cinobani. AVANS 2007, 2009, 122-124,
252.
LAMIOV-SCHMIEDLOV, M.: iarov pohrebisko z mladej doby bronzovej na lokalite DvornkyVelre. Nitra, 2009.
MATUZ, E.: A kyjaticei kultra fldvra Szilvsvrad-Trksncon. Der Erdwall der Kyjatice Kultur
in Szilvsvrad-Trksnc. In: Agria 35, 1999, 5-84.
MIROAYOV, E.: Problematika osdlenia vchodnho Slovenska v dobe haltatskej. In: Slov. Arch.
35, 1987, 107-164.
MIROAYOV, E.: Podiel popolnicovch pol na formovan kultr starej doby eleznej na vchodnom Slovensku. In: VSI. Pravek 5, 1998, 149-156.
MIT, V.: Pohrebn rtus zpadnej enklvy juhovchodnch popolnicovch pol vo svetle pohrebiska
v Radzovciach.Dizertan prca. Diel I. Nitra, 2007a.
MIT, V.: Pohrebn rtus zpadnej enklvy juhovchodnch popolnicovch pol vo svetle pohrebiska
v Radzovciach.Dizertan prca. Diel II. Nitra, 2007b.
MIT, V.: Pravek, stredovek a novovek nlezy z Lovinobane. In: AVANS 2008, v tlai.
MIT, V.: alie nlezy z Lovinobane. In: AVANS 2009, v tlai.
MOZSOLICS, A.: Bronzefunde aus Ungarn. Depotfundhorizonte Hajdbszrmny, Romnd und
Bkkszentlszl. Zusammengetraten und bearbeitet von Emily Schalk. Kiel, 2000.
NMCOV, B.: Slovensk staroitnosti. Staroitnosti v Gemeru. In: Pam. Arch. 3, 1859, 22-26.
NOVOTN, M.: Die Nadeln in der Slowakei. In: PBF XIII/6. Mnchov, 1980.
NYRI, J.: Az aggteleki barlang mint skori temet. Monumenta Hung. Arch. Aevi Praeh. Budapest,
1881, 33-44.
NYRI, J.: Beschprechung der Hhle von Felfalu. Feld. Kzl.12, Budapest, 1912, 708-712.
ONI, O., KUJOVSK, R.: Das vordringen fremder ethnischer Gruppen in den Nordkarpatenraum
in der ausklingenden Sptbronzezeit. In: C. Kacs (Hrsg.): Symposium Baia Mare 1998, Baia Mare,
2001, 353-368.
PATAY, P.: Die Bronzefund von Mezkvesd. In: Acta Arch. Hung. 21, 1969, 167-216.
PATEK, E.: Die Siedlung und das Grberfeld von Nesmly. In: Acta Arch. Hung. 13, 1961, 3382.
PATEK, E.: Die Urnenfelderkultur in Transdanubien. Budapest, 1968.

62

PATEK, E.: A Szab Jnos Gyz ltal feltrt preszkta sranyag. A Fzesabony-Mezcst tpus temetkezsek jabb emlkei Heves megyben. Die von Szab Jnos Gyz freigelegten preskythischen Grabfunde. Die neuren Denkmler der Bestattungen des Typ Fzesabony-Mezcst im
Komitat Heves. In: Agria 25 26, 1989 1990, 61-118.
PAULK, J.: Prspevok k problematike strednho Slovenska v mladej dobe bronzovej. In: Sbornk SSA
2, Brno, 1962, 113-139.
PAULK, J.: Vznam udu severnch popolnicovch pol pre vntrokarpatsk vvoj. In: tud. Zvesti
13, 1964, 163-184.
PAULK, J.: K problematike vchodnho Slovenska v mladej dobe bronzovej. In: Zbor. SNM 62, Hist.
8, 1968, 3-43.
PAULK, J.: Prspevok k rozboru keramiky na pohrebiskch mladej doby bronzovej. In: Zbor. SNM 73,
Hist. 19, 1979, 13-20.
PETRES, . F.: Frheisenzeitliches Grberfeld in Vl. In: Alba Regia 1, 1960, 17-42.
PODBORSK, V.: Mhren in der Sptbronzezeit. Brno, 1970.
HOVSK, J.: Problematika podolsk kultury. In: Arch. Rozhledy 12, 1960, 212-237.
HOVSK, J.: Das Urnengrberfeld in Oblekovice. Praha, 1968.
HOVSK, J.: Potky mlad (podolsk) fze stedodunajskho okruhu popelnicovch pol. In: Pam.
Arch. 57, 1966, 459-534.
HOVSK, J.: Das Urnengrberfeld von Podol. Brno, 1982.
SOJK, M.: Osdlenie spiskch jask od praveku a po novovek. Nitra, 2007.
STEGMANN-RAJTR, Z.: Vvoj stredodunajskch popolnicovch pol v neskorej dobe bronzovej
(HaB) a vznik haltatskej kultry. In: Slov. Arch. 42, 1994, 319-331.
STLOUKAL, M. , FURMNEK, V.: Antropologick rozbor rovch hrob pilisk a kyjatick kultury.
Radzovce a afrikovo. Nitra, 1982.
STUDENKOV, E. , PAULK, J.: Osada z doby bronzovej v Pobedime. Bratislava, 1983.
ALKOVSK, P.: Hradisko v Detve. Nitra, 1994.
ALKOVSK, P.: Vinn hradisko v Detve osdlenie v mladej a neskorej dobe bronzovej. In: Slov.
Arch. 49, 2001, 39-58.
VELIAIK, L.: Die Lausitzer Kultur. Nitra, 1983.
VELIAIK, L.: Beitrag des Grberfeldes in Diviaky nad Nitricou zur Chronologie der Denkmler der
Lauziter Kultur in der Slowakei. In: Slov. Arch. 39, 1991, 143-214.

Summary
The Contribution to the Kyjatice Culture Pottery
and the Analysis of Grave Pottery in Szajla
The Kyjatice culture represents the western enclave of the late phase of the Southeastern Urnfield cultures,
which rose as a consequence of the changes occurring in the Late Bronze Age. It was caused by expansion
of the Gava culture into the milieu of the late Piliny culture during Reineckes stage HA1. The influences
from Lusatian culture and Middle Danubian Urnfield Cultures are proven more intensely in the stage HB.
The Piliny-Kyjatice horizon belongs to the stage HA1, event. HA1/HA2. The changes of burial rite
occur in classic phase, ceramics in graves is more numerous and new shapes are dominant.
The end of Kyjatice culture is still unclear. In southern regions it lapsed earlier, during the stage HB.
In regions situated on the floothills of Slovak Ore Mountains the people of Kyjatice culture probably have
survived till the beginning of the Iron Age.

63

POTTERY
Pottery of the Kyjatice culture builds plenteous and variable material. The primary source of
the cognition is above all the grave pottery. The potters paid special attention to the visage of vessels which were used as funeral urns or central grave vessels (amphorae, vases). Bowls, cups,
pots and pot lids were deposited as additional vessels. The contribution deals with the sorting
of vessels into variants according to their chronological position. The focus is on the typological analysis of grave pottery in Szajla, because we perceive previous research done by Tibor
Kemenczei (1984) as not very precise from the chronological aspect and the aspect of cultural
belonging.
Amphorae which participated in the evolution of Kyjatice amphorae as definite parts were
the amphorae of the Piliny culture type II.
The amphorae of PilinyKyjatice horizon (Fig. 1: 1-4, 6, 7) are different from previous amphorae of the Piliny culture. In general we observe a flattening of corpus with conical neck and
funnel-shaped rim. The decoration is applied often in traditional motifs of the Piliny culture . The
PilinyKyjatice horizon was not recognized in Szajla, but according to the shapes of amphorae
and collateral inventory from the graves, these graves might belong there 23, 29, 43, 68 and
90 (fig. 1: 4; 8: 5; 12: 7).
The classic Kyjatice amphorae (Fig. 1: 8-14) are amphorae with wide bodies, straight or
lightly incavated bottoms, conical necks and funnelshaped rims. Dominant decorations of the
neck are horizontal lines, which can be continual or in bunches. Body in its maximum inflection is usually richly ornamented (twisted or sidelong fluted). This combination of motifs makes
the base of the decoration of leading ceramic forms. Besides amphora from grave 97 in Szajla,
no further finding is documented (Fig. 1: 12). More numerous were found in the graves in Radzovce, Kyjatice and Cinobaa, mostly from the early phase.
The higher amphorae with conical neck, outspread rim and small handles above the maximum inflection (Fig. 1: 1516) have decorated necks with horizontal fluted lines and the maximum inflections are decorated with horizontal glyphic lines. They usually have two false handles.
In the burial ground of Radzovce they appear in the early phase, sporadically in the classic phase.
They are not present in Szajla.
The amphorae with flat rim, cylindrical or conical neck with handles above the maximum infelction (Fig. 1: 17) are usually non-decorated. Amphora from grave 75 in Szajla is dated to the
early phase of the Kyjatice culture. The dating is supported by collateral vessels. Amphora from
grave 45 typologically corresponds with the Middle Danubian Urnfield amphorae of the end of
the early phase of the Val culture (Fig. 13: 2).
The ball-shaped amphorae (Fig. 1: 18) was found just from grave 716/73 from the burial
ground in Radzovce and it is dated into the final burial horizon, in stage HB2.
Small amphorae (Fig. 4: 1-5) do not provide any chronological vulnerability.
Small amphorae with short corpus, cylindrical or conical neck and flat rim with handles
above bulge (Fig. 4: 1-2) have usually set-beck or incavated bottoms. Decoration of the body
consists of sidelong fluted lines. These vessels have often plastic juts on the maximum inflection and horizontal lines on the border line of neck and maximum inflection. From burial ground
in Szajla they come from graves of the Piliny culture and early phase of Kyjatice culture (Fig.
14: 6).
Small amphorae with cylindrical neck and flat rim (Fig. 4: 3-4) were documented in the graves of the Piliny culture and in the early phase of the Kyjatice culture (Fig. 6: 8; 10: 5). Their
occurrence continues in the Late Bronze Age (Fig. 11: 2).
The ball-shaped small amphorae (Fig. 4: 5) are mostly undecorated and they are more commonly dated in the Late Bronze Age.
64

Vases are characteristic products of the Kyjatice culture pottery. During the Late Bronze Age
they became the main vessels used as funeral urns.
The amphoral vases with conical neck and funnel-shaped rim (Fig. 2: 1-4) are usually decorated on necks and on maximum inflection( vertical fluted lines and plastic juts). From the graves in Szajla were disovered in graves 38, 65 and 74 (Fig. 6:13; 9:1;10: 6). Collateral vessels
from cited graves contain forms, which are typical for the early phase of the Kyjatice culture.
The classic Kyjatice vases (Fig. 2: 5-7) are related to the classic amphorae. Earlier forms
have compressed. In the classic phase the body is higher and profile is smoother (Fig. 11: 7).
These vases appeared in Radzovce from the early phase, in the classic phase they are the most
numerous variant of leading forms. Different situation is on the burial ground in Szajla, where
just one exemplar of classic Kyjatice vase was found in grave 88 (Fig. 2: 7).
The vases with high slightly conical neck and incavated rim (Fig. 2: 8-10) were found in two
graves in Szajla (13 and 40). The inventory of the grave 13 belongs into the Late Bronze Age
(Fig. 14: 19, 20, 22). The influences from the Middle Danubian Urnfield cultures is shown in the
inventory of grave 40 (Fig. 13: 4-6).
The doubleconical vases with incavated rim (Fig. 2: 11) are usually not decorated. They
were found in the graves in Radzovce with dating from the early phase till the final horizon. In
the Middle Danubian Urnfield culture and Lusatian culture their presence is considered as an influence from the Kyjatice culture with dating to the stage HB.
The vases with conical neck and flat rim (Fig. 2: 12) are usually not decorated. The presence
can be considered as an influence of the Lusatian culture in stage HA. Any exemplar was not
found in Szajla.
The vases with cylindrical neck and flat rim (Fig. 2: 13-14) have soft profiles, bottoms are
straight and the surfaces are undecorated. They appear either as the sleek variants with higher
neck (Fig. 2:14) or as variants with wider bode and short neck (Fig. 2: 13). They were found in
Radzovce primarily in the graves from the final horizon.
The ball-shaped vases with incavated rim (Fig. 2: 15) only two exemplars are known till now
from the published findings. One vase with inner pitch paint was found in the burial ground in
Radzovce and it belongs to the latest findings. Another vase comes from the burial ground in Szihalom and it is considered that the form of the vase may belong to the later findings of stage HB,
too.
Vases were made as miniatures too (Fig. 4: 6-8). In graves of the Kyjatice culture they appear
primarily in the forms with cylindrical or conical neck or as doubleconical or ball-shaped small
vases.
Cups are frequented findings in settlements and burial grounds.
The conical cups (Fig. 3: 1-5) are common in the region of the Urnfield cultures and do not
have any cultural or chronological verifiability. In graves of the Piliny-Kyjatice horizon and in
the early phase of the Kyjatice culture the conical cups with handle under the rim are usually
found (Fig. 8: 9-10, 9:7, 10:7). Cups with the rim decorated with two juts above handle give an
evidence of an influence of the Middle Danubian Urnifield cultures. Another variant has band
handle which is pulled up of the rim (Fig 3:3, 5) It is a typical inventory of stages HA2 and
HB1.
The profiled cups (Fig. 3:6) have low wide bodies and bottoms are with omphalos. Handle is
generally a band pulling up of the rim and it is connected to the narrow shoulder. They appear
from the Piliny-Kyjatice horizon with the presence in graves of the early phase of the Kyjatice
culture, stage HA2.
The profiled cups with inner decoration (Fig. 3: 7-12) are generally characteristic for the
early phase (Fig. 6: 3). As the own decoration motif is considered inner decoration created from
circles around bottom and sidelong glyphic lines of four triangles (Fig. 3: 11-12). The only one
65

cup imitating bronze embossed cups till now comes from grave 626/73 in Radzovce with dating
into stage HA2, event. HB1(Fig. 3: 14).
The hemispherical cups (Fig. 3: 15-18 have generally flat or lightly bent rims with handle pulling up the rim and they have flat bottoms. The presence of the first decorated variants can be
merged with the early phase of Kyjatice culture (Fig. 3: 15). Undecorated cups are characteristic primarily for Late Bronze Age (Fig. 7: 2-3; 14: 7).
The S-profiled cups (Fig. 3:-19-20) belong to the latest forms and have developed probably
from late profiled cups with higher corpus. Known findings come from settlements (elovce).
Feeding bottles (Fig. 3: 21-23) are cups with tube for sucking. They were found in graves of
Late Bronze Age. From Szajla is not documented any exemplar.
Jugs are typical for the Early Urnfield cultures. They can be found in the early inventory of
the Kyjatice culture. Two variant are know from Szajla (Fig. 4:1718). The jug from grave 24
corresponds with the jugs made in the region of Middle Dunubian cultures.
Bowls belong to the most numerous findings. They were used as urn lids, especially in the
early phase of Kyjatice culture and also as collateral vessels which may have contained food or
drink.
The profiled bowls (Fig. 5: 1-3) are often with ring stands. In several cases they were found
with inner glyphic decoration. From burial ground in Szajla two variants are known. Both of
them can be merged with Val culture with dating into stages HA2-HB1.
The conical bowls (Fig. 4: 9-13) are variable in the design of rims, which can be outspread,
twisted, horizontal edged, cut or flat. From burial ground in Szajla are quite numerous bowls with
twisted rim (Fig. 9: 2, 4; 13: 8, 11). Bowls with flat rim belong to the usual forms of Kyjatice
culture pottery (Fig. 6:11; 7:11; 13:7).
The hemispherical bowls (Fig. 4: 14-16) are usually handless or with one handle. Bottom is
flat, set-back, incavated or it can be with an omphalos. Trimming of the rim is similar to conical bowls (outspread, twisted, edged or flat). They generally belong to the inventory of Late
Bronze Age (Fig. 7: 6, 9; 14:10). Pregnant variant is a bowl with lappets on rim from grave 94
in Szajla which belong to the Piliny culture event. Piliny-Kyjatice horizon (Fig. 14: 13).
Pots are provided in two basic variants handleless or with two handels. Both variants have
usually conical, cylindrical or barrel-shaped forms.
The pots with two handels (Fig. 5:48) occur from Middle Bronze Age and in the inventory
of the Piliny culture come from the stage BC. The evolution of this variant continues in the time
of the Kyjatice culture. Mainly conical pots with handles under rim and with ligulate juts on
rim were found from early phase of the Kyjatice culture (Fig. 5: 4) or under rim (Fig. 5: 7), then
cylindrical pots. Barrel-shaped pots come usual in classic phase. Only two reconstructed pots
were faind in graves 24 and 32 in Szajla, belonging to Kyjatice culture (Fig. 6: 1).
The pots with one handle (Fig. 5: 9) are sporadical. In Radzovce they were found in the graves of the Kyjatice culture.
The handleless pots (Fig. 5: 10-12) are usually barrel-shaped or in cylindrical forms. In Radzovce they have occured from the classic phase of the Kyjatice culture usually with inner pitch
print. One reconstructed exemplar comes from grave 76 in Szajla with dating to the stage HB1.
Pot lids (Fig.5: 13-18) occur from early phase of the Kyjatice Culture but they are typical for
classic phase. Just one exemplar with band handle in grave 76 was documented in Szajla.

66

NOTES TO THE GRAVE POTTERY IN SZAJLA

Burial ground lies on the north in central HUNGARY. It is situated in the areal of the farm on
the southeastern side of the small hill near to the waterside of Tarna stream (Fig. 16). First findings come from the 1960, when four graves were unearthed. Three years later, before planned
ground works, T. Kemenczei has excavated next 95 graves. The locality was registred as a
burial ground of the late phase of the Piliny culture at first (1964, 253). In his monograph the
cemetery was published as belonging to the Kyjatice culture (1984, 135-144). V. Furmnek has
stated critically to the Kemenczeis monograph. He has expressed that many graves in Szajla
belong to Piliny culture (1985, 175).
The analysis of the ceramic shapes was processed with the possibilities, which the mentioned monograph offered (errors in pictures, which do not correspond with typological table and
with number of the vessels). From these reasons some graves were not included to this contribution.
There were identified 402 vessels from graves in total.
The late Piliny amphora (type II) is the most numerous vessel from leading shapes. It is often
stored with profiled bowls and profiled cups with ring stand. The conical bowls with cut outspread rim are also usual collateral vessels. Their presence continues in the early phase of Kyjatice culture. The classic Kyjatice amphorae and classic vases are rare. The most numerous
leading form of the Kyjatice culture is the amphoral vase decorated with vertical fluted lines and
with plastic juts on maximum inflection (4 vases). As collateral vessels were mostly added the
conical bowls, conical and profiled cups.
For the analyse purposes, the typological scheme of the burial ground in Razdovce was used.
There can be selected three phases: the phase of the Piliny culture,the Piliny-Kyjatice horizon
and the phase of the Kyjatice culture.
The phase of the Piliny culture is characteristic by the latest expression of the Piliny culture.
The graves of the Piliny culture contained about 4 vessels and the most abundant grave 87 contained 8 vessels. Almost the half of graves in Szajla can be included to this phase f. e. graves
10 12, 25, 46, 50 52, 70, 73, 84, 87, 94, 96 a pod. (1984, 136-142, obr. 16, tab. 71; 73; 75:
10-11; tab. 71: 1-15; 72:-9, 11-12; 73: 17-20; 74: 12-13, 15; 75: 10-11; 78: 1-7).
The graves of the Piliny-Kyjatice horizon were analyzed in chapter dedicated to amphorae.
The chronological sequence of the Piliny-Kyjatice horizon corresponds with the end of the stage
HA1 event. HA1/HA2.
The phase of the Kyjatice culture did not reach the number of 30 graves 13, 19 21, 34,
38, 48, 55, 65, 74, 75, 76, 80, 88, 97 etc (1984, tab. 82: 10-23; 84: 1-4, 6, 11; 85: 1-17; 86: 15,
16, 18, 19; 87: 1, 3-15). The graves of Kyjatice culture contained about 5 vessels and the most
abundant grave 21 contained 21 vessels. Most of the graves belong to the early phase of
Kyjatice culture to the stage HA2 f. e. graves 38, 48, 53, 65, 69, 72, 74, 75, 88, 97. The
graves with the Late Bronze Age inventory have been identified just in several cases graves
13, 21, 40, 55, 76.
THE CONCLUSIONS
It is a loss that this burial ground was not excavated completely. It seems to that burial ground
continue in the northeastern and southwestern direction. The minor group of the Kyjatice culture graves is concentrated in northwestern section of the sector. From this sector comes the
most abundant grave 21. The higher frequency of the graves comes in northeastern side of the
sector. There were mostly graves of the latest phase of the Piliny culture (f. e graves 76, 83, 87,
67

94), Piliny-Kyjatice horizon (graves 90 and 94), and the part of the graves belong to the early
phase of Kyjatice culture (f. e. graves 72, 74, 75, 88).
To elaborate the conclusions such as the beginning of burial and the phases, the rate of graves of the Piliny and Kyjatice cultures or the end of the burial was not discoverable according
to not excavated part of the burial ground.
From the mentioned results above it seems that the burial centre was provided during stage
HA with superiority of the graves of the Piliny culture. In the beginning of the Kyjatice culture
the amount of graves decreased and during Late Bronze Age burial has finished.
The intense contacts are documented with the people of the Middle Danubian Urnfield cultures from early phase. Some individuals belonged to the mentioned society which was documented in graves 40 and 45. These graves did not keep any special status within burial ground
but they provide a coexistence and close contacts of both cultures. The influence of the Lusatian culture on the vessel shapes or ornaments is faint. Many common vessels made by the Lusatian and the Kyjatice cultures are common in whole area of the Urnfield people, so they do not
reflect any influence of Kyjatice culture pottery.
The fall of the settlement in Szajla is probably related to move of the Pre-Scythian tribes
from southeast into Great Hungarian Plain during Late Bronze Age.
We can state that the community of the Piliny culture in Szajla was more populous and established burial ground. In conclusion is needed to say that similar situation with not recognition
of the Piliny or the Kyjatice phases is on several burial ground in Hungary cemeteries in zdKalja, Gelej and Sly (Kemenczei, 1970, tab. 1: 8, 12; 14: 6, 7, 9, 10, 12, 13, 16; 1984, 100,
tab. 18).

68

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

SASTI KONSKCH POSTROJOV

Z LOKALT VEKERZUGSKEJ KULTRY
NA JUHOZPADNOM SLOVENSKU (AS I)
Anita Kozubov

Abstract: The study presents results from cultural-space analysis of elements of horse harness from the burial
grounds of the Vekerzug culture from Southwestern Slovakia with emphasis on the typological and chronological
aspect. The elements of bridle from Southwestern Slovakia may be divide in terms of function into the functional
elements of horse harness (iron bits and iron cheeck-pieces), into the decorative elements of harness (the garniture
of halter: bronze phaleras and bronze rein-knobs) and into the others elements of bridle (animal teeth and tusks).
On the basis of origin we can record three groups of finds here: bits and cheeck-pieces are local products of the
Vekerzug culture, phaleras and some of the rein-knobs have parallels either in the Hallstatt culture of Central
Europe or in the North Pontic and Caucasian region. The oldest finds of iron bits and cheeck-pieces of Szentes-Vekerzug type belong to the second half of the 7th century BC, as well as to the first half of the 6th century BC and
they make quantitative smaller group of finds, which was found not only on the territory of the Vekerzug culture,
but also on the neighbor regions. Some of the finds evidence the existence of iron bits and cheeck-pieces of Szentes-Vekerzug type still during the end of the 5th and at the beginning of the 4th century BC. The finds of decorative
elements of harness are rare on all of territory of the Vekerzug culture. The oldest finds of garniture of halter belong to the second half of the 7th century BC, the youngest to the first half of the 5th century BC.
Keywords: South-western Slovakia, eastern Hungary, the region of the lower Danube, Dolenjska, North Pontic
and Caucasian region, Vekerzug culture, Ferigile culture, Westpodolian group, Hallstatt period, horse harness.

VOD
Vekerzugsk kultra (alej VK) predstavuje jeden z hlavnch a zrove pecifickch prejavov
v kultrno-historickom vvoji mladej a neskorej doby haltatskej a vasnej doby latnskej
v Karpatskej kotline. Jej pvod meme dva do svisu so zmenami, vyvolanmi pohybmi
mench i vch jazdeckch bojovnckych skupn z vchodnej Eurpy. Tieto pohyby doklad
najm prenikanie nomdskych a polonomdskych kultrnych prvkov zo severopontsko-kaukazskej oblasti do vchodnch ast karpatskho reginu, o sa odrazilo predovetkm v materilnej kultre. S tmito zmenami zko svis aj vznik VK s aiskom rozrenia vo vchodnom
Maarsku.1 V tomto kontexte treba upozorni na polygenetick a synkretick charakter VK
s prvkami autochtnnymi i cudzmi (Chochorowski, 1998, 473), determinovan najm nejed-

K rozreniu VK pozri naprklad Chochorowski (1985, 159-162, mapa 1) alebo Kemenczei (2009, 115-178).

69

Obr. 1 Chotn IA, kostrov hrob 40/1952 (1-7) a kostrov hrob 210/1954 (8-14). 1-3, 6, 7
(poda Duek 1966). 2-14 = M 1:2

70

notnm kultrnym podlom na celom zem jej rozrenia a kontaktmi so susednmi archeologickmi kultrami so samostatnm kultrnym vvojom, asto odlinm od vvoja VK. Pri formovan celkovho obrazu VK, ale najm jej materilnej nplne, sa rznou mierou intenzity
podieali pamiatky, ktor meme spja s vchodoeurpskym stepnm a lesostepnm, ako aj
severokaukazskm prostredm (najm militri tzv. vchodnho typu a to hroty pov, kovania a alie sasti tulcov na py, elezn akany, krtke mee a dky typu akinakes, sasti upinovch pancierov; niektor sasti konskch postrojov predovetkm ozdoby ohlvky;
niektor typy toaletnch predmetov, ako zrkadl; predmety nejasnej funkcie, pravdepodobne
kultov alebo polyfunkn predmety tandardy; sasti pravdepodobne aj viacer keramick
tvary, vrtane keramiky vyrobenej na kruhu, ako aj rozrenie nlezov schrnok slimkov rodu
Kauri; Kozubov, 2008; Kozubov, 2009; Kozubov, 2010; Kozubov, 2010a; Vulpe, 1991;
Tzer, 2005; Kemenczei, 2004; Kemenczei, 2007; Romsauer, 1991), s zemm centrlneho
a vchodnho Balknu (najm perk a sasti odevu niektor typy spn a zveskov; Kemenczei, 2004; Kemenczei, 2009, 71-93), s vchodohaltatskm prostredm (perk a sasti
odevu najm nramky, sklenen korliky a viacer typy spn; niektor keramick tvary a typy
toaletnch predmetov, ako britvy; Kemenczei, 2004; Kemenczei, 2007) a pamiatky, ktor s
pecifick iba pre VK (naprklad niektor typy militri a sast konskch postrojov predovetkm zubadl typu Szentes-Vekerzug, ako aj perku hadovit zunice a korliky z keramickej hmoty; kosten predmety a predmety z parohoviny, vrtane sasti rok jazdeckch
bikov a hlinen peatidl; Kisfaludi, 1997; Schwellnus, 2010; Kozubov, 2008) a majce tak
preukzatene loklny charakter (Kozubov, 2008, 49).
V predloenej prci sa zaoberme sasami konskch postrojov, ktor s v nami spracvanom nlezovom sbore z pohrebiskovch a sdliskovch lokalt z juhozpadnho Slovenska zastpen sce mlopoetnou, ale typologicky pomerne rozmanitou kategriou nlezov. Cieom
predkladanej prce je poda o konskom postroji komplexnej prehad so zameranm predovetkm na typologicko-chronologick aspekt skmanej problematiky. Pre naplnenie tohto ciea
uveden predmety nemono skma oddelene, ale treba ich zasadi do irieho teritorilneho
a asovho kontextu s drazom na prpadn blzke, i u zpadn (t. j. haltatsk), alebo vchodn (t. j. severopontsko-kaukazsk) analgie. Musme vak zdrazni, vzhadom na obmedzen rozsah predkladanej tdie, e cieom tejto prce nie je detailn a vyerpvajca analza
skmanej problematiky, kee tej sa chceme alej venova na inom mieste (najm rekontrukcie konskho postroja a analza socilno-spoloenskho aspektu), ale snaha aspo v zkladnch rysoch nartn monosti interpretcie analyzovanej kategrie artefaktov z typologicko-chronologickho hadiska. Je to o to dleitejie, nakoko sasti konskch postrojov
patria medzi skupinu nlezov, ktor s pomerne spoahlivou vchodiskovou bzou pre vypracovanie relatvnej chronolgie a periodizcie haltatskej kultry v strednej Eurpe a kultr predsktskeho a sktskeho obdobia v stepnej a lesostepnej zne vchodnej Eurpy, ako aj na
Kaukaze. Na otzku, i uveden kontatovanie plat aj v prpade VK a kultry Ferigile, sa poksime odpoveda v predloenej tdii. N prspevok sme rozdelili do dvoch tematicky vzjomne previazanch ast, v rmci ktorch sa podrobnejie venujeme jednak funknm
sastiam konskho postroja (zubadl) a jednak dekoratvnym sastiam konskho postroja
(ozdoby ohlvky), ako aj ostanm sastiam uzdy. V zvere kadej z uvedench ast naej tdie uvdzame zhrnutie v podobe vsledkov analzy skmanch artefaktov, ktor tak nahrdzaj
celkov zver prce.
V rmci sledovanho zemia analyzovan predmety pochdzaju takmer vlune z pohrebiskovch lokalt, zatia o na sdliskch s doloen nanajv sporadicky. Klasifikovan artefakty
mohli by poda originlov posudzovan iba v prpade pohrebsk Chotn IA a IB. Ostatn nlezy z juhozpadnho Slovenska boli posudzovan len na zklade literatry. Pohrebisk Chotn
IA a IB (okres Komrno) s zatia jedinmi pohrebiskovmi lokalitami VK, ktor boli v rmci
71

celho zemia jej rozrenia preskman kompletne.2 Prve tto skutonos, ako aj na vtedajie
pomery kvalitn systematick vskum a pomerne preczna ternna dokumentcia z nich robia
jedny z kovch nlezsk pre rieenie celkovej problematiky VK (Kozubov, 2008, 51). V tejto
svislosti treba zdrazni, e typologick klasifikcia spracvanej kategrie nlezov bola vypracovan na zklade artefaktov pochdzajcich iba z lokalt VK z zemia juhozpadnho
Slovenska. Nlezy sast konskch postrojov z lokalt VK z vchodnho Maarska a severozpadnho Rumunska sme zohadnili iba pri komparatvnej analze, a to len v tch prpadoch,
ke nm to umooval stav ich publikovania. Preto vsledky analzy zskan pre juhozpadn
Slovensko nememe automaticky zoveobecni pre cel zemie rozrenia VK. Uveden kontatovanie je spsoben predovetkm tm, e nlezov materil z lokalt VK z zemia vchodnho Maarska nebol doposia dostatone publikovan, o do istej miery sauje
typologick lenenie najm funknch sasti konskho postroja (t. j. zubadiel). Nedostaton
kvalita a stav publikovania jednotlivch typov sast konskch postrojov, predovetkm zubadiel, z lokalt VK v Potis nm preto dovouj zaradi ich do komparatvnej analzy iba iastone.
KONSK POSTROJ
Konsk postroj, ktor pozostva zo sboru predmetov sliacich na zapriahnutie koa, je na juhozpadnom Slovensku zastpen kvantitatvne relatvne malou skupinou nlezov, ktor tvoria
sas uzdy.3 aliu kategriu predstavuj predmety, ktor sce patria k vstroji jazdca, ale ktor
s rovnako ako uzda potrebn na ovldanie koa (jazdeck biky nagajky). Kee naposledy
spomenut kategria nlezov z lokalt VK bola podrobne spracovan a odpublikovan formou
tdie autorkou predloenej prce (Kozubov, 2008), alej sa im tu nevenujeme.
UZDA
Sasti uzdy, pozostvajcej z ohlvky so zubadlom a vodzkou, ako aj z dekoratvnych asti,
a ktor s doloen na lokalitch VK na juhozpadnom Slovensku, meme z hadiska funkcie
rozdeli na funkn sasti konskch postrojov, ie zubadl, na dekoratvne sasti konskch
postrojov, ie ozdoby ohlvky (falry a prevlieky), a na ostatn sasti uzdy (zvieracie zuby
a kly). Na sledovanom zem registrujeme z hadiska pvodu tri skupiny nlezov: zubadl s
miestnym produktom VK, falry a niektor typy prevlieok maj blzke analgie bu v nlezoch
haltatskej kultry v strednej Eurpe, alebo, naopak, v severopontsko-kaukazskej oblasti.
A. Funkn sasti konskho postroja
Na sledovanom zem reprezentuj tto kategriu konskho postroja iba zubadl.

Napriek skutonosti, e obe pohrebisk boli monograficky publikovan formou katalgu autorom vskumu M.
Duekom (1966), zmienen publikciu nemono plnohodnotne vyui na ely spoahlivej analzy. Na zklade
poetnch nezrovnalost a nepresnost medzi publikovanm katalgom a ternnou dokumentciou bolo preto nevyhnutn pristpi k prehodnoteniu nlezov priamym tdiom nlezovch celkov a vyhotovenm novho katalgu
chotnskych pohrebsk autorkou tejto tdie. Uveden katalg je sasou pripravovanej dizertanej prce autorky predloenej tdie s nzvom Obdobie vekerzugskej kultry v severozpadnej asti Karpatskej kotliny.
3
K slovenskej terminolgii sast konskho postroja Oni et al. (1992, 11, 66 nn.).
2

72

Zubadl
Vetky celokovov zubadl s pevnm upevnenm bonc z nho zemia s elezn a patria ku
kontrukne jednotnmu typu, ktor je v odbornej literatre shrne oznaovan ako vekerzugsk
zubadl alebo zubadl typu Szentes-Vekerzug.4 Hladk stredn as zubadla, ie udidlo, je
dvojdielne a jeho obe ramienka s ukonen vekm koncovm ukom na prevleenie oprt.
Udidlo je s bonicami pevne spojen pomocou nitu. Bonica m po bokoch strednho otvoru
alebo uka na nit po jednom alom otvore alebo uku na prevleenie remeov ohlvky. Priemer otvorov na niektorch boniciach je znane mal, tento stav je pravdepodobne spsoben
korziou povrchu (naprklad kostrov hrob 119/53 z Chotna IA: Duek, 1966, tab. 9: 11). Podobne mal otvory registrujeme aj na niektorch zubadlch z vchodnho Maarska (naprklad
Cegld, Nagytarsca: Werner, 1988, tab. 6: 27, 11: 60). Vina zubadiel, najm zo susednch oblast, je znane skorodovan a nepln, preto vdy nevieme spoahlivo uri tvar ukonenia
bonc. V rmci VK zozbieral J. Chochorowski (1985, 114) spolu 45 zubadiel, typologicky klasifikova bolo vak mon iba 27 exemplrov. W. M. Werner (1988, 13) zozbieral z celho zemia rozrenia zubadiel typu Szentes-Vekerzug, vrtane slovinskho Dolenjska a Rumunska
(kultra Ferigile) dokopy 87 exemplrov, s presnosou uri typ/variant bolo mon iba v prpade 59 zubadiel. Typologicko-chronologickej analze zubadiel typu Szentes-Vekerzug sa venovali viacer bdatelia, ktor sa zrove pokali odpoveda na otzku ich genzy (naprklad
Prducz, 1965, 149 nn.; Gutin, Teran, 1975, mapa 1; Kemenczei, 1985, obr. 1; Kemenczei, 2009, 51 n.; Chochorowski, 1985, 114 nn., obr. 40; Werner, 1988, 12 nn., tab. 68A), preto
sa otzke genzy zubadiel typu Szentes-Vekerzug v tejto prci podrobnejie nevenujeme. V tejto
svislosti vak podotkame, e kontrukne sa zubadl typu Szentes-Vekerzug odliuj nielen
od zubadiel z vchodoeurpskych lokalt z predsktskeho a sktskeho obdobia a z lokalt prbuznch kultr a kultrnych skupn v oblasti Eurzie, ale aj od zubadiel haltatskej kultry. V nlezovch komplexoch zo severopontsko-kaukazskho reginu sa v neskorej dobe bronzovej a vo
vasnej dobe eleznej (t. j. v dobe sktskej) nevyskytuj zubadl s pevnm upevnenm bonc
na udidlo pomocou nitu (vnimkou je len zubadlo z Perebykovcy v zpadnom Podol: Smirnova, 1993, obr. 7: 4 a pravdepodobne tie nepln zubadlo z mohyly na lokalite Klady na rieke
Fars v severozpadnom Kaukaze: Galanina, 1997, 188, obr. 33: 93). Tu sa uplatnili dva odlin
kontrukn princpy, oba ale spovajce vo vonom upevnen bonc. V prpade zubadiel z neskorej doby bronzovej a zo vasnosktskeho a zaiatku stredosktskeho (6. stor. pred Kr.) obdobia boli bonice na udidlo upevnen pomocou organickho materilu, ke hovorme o tzv.
-princpe poda U. L. Dietz (1998, 14 n., obr. 3), ktor sa alej rozril do Eurpy a do oblast
vchodne od Uralu. Naopak, v 5. stor. pred Kr. sa tu v konskom postroji uplatuj zubadl, ktorch bonice boli prevleen cez koncov krky udidla, ide o tzv. -princp poda U. L. Dietz
(1998, 15, obr. 3), a to tak, e koniec ramienka udidla bol oblkovite obtoen okolo tela bonice a koniec bol pritepan, m vlastne vznikol koncov krok. V takom prpade nemaj bonice na rozdiel od zubadiel typu Szentes-Vekerzug tri otvory, ale iba dva a zrove s v strednej
asti znane zen. Takto tvarovan bonice sa na vchodoeurpskych lokalitch sce objavuj a od druhej polovice 6. stor. pred Kr., ale podobn udidl, i ke v kombincii s klasickmi
tyinkovmi bonicami s troma otvormi alebo ukami, s tu doloen u vo vasnosktskom obdob, ie v 7. a na zaiatku 6. stor. pred Kr. (Kovpanenko, Bessonova, Skoryj, 1989, 66, 93
nn.; Galanina, 1997, tab. 17: 85, 20: 159, 21: 185, 190, 24: 418).5 Identick -princp ako v prpade severopontskch a kaukazskch zubadiel sa uplatnil aj pri zubadlch sauromatskej kultry
K funkcii a terminolgii jednotlivch sast konskho postroja naprklad Werner (1988, 8 n.) a Dietz (1998,
11 nn.).
5
K typolgii bonc s dvoma otvormi pozri naprklad Petrenko (1967, 36 nn., tab. 26) alebo Mogilov (2008, 32 nn.).
4

73

(Smirnov, Petrenko, 1963, tab. 16). V haltatskej a vo vasnej latnskej dobe s v Eurpe rozren zubadl s vonm upevnenm bonc (naprklad Kossack, 1954; Metzner-Nebelsick, 2002,
291 nn.; Stllner, 2002, 111 n., 114 n.; Trachsel, 2004, 41 nn., 463 nn., 479 nn.; Koch, 2006).
V Prednej zii sa naproti tomu celokovov zubadl s pevnm upevnenm bonc prvkrt sporadicky objavuj u na konci 9. stor. pred Kr. a od polovice 8. stor. pred Kr., ke plne nahradili starie typy viacdielnych zubadiel s vonm upevnenm bonc, ich vskyt nadobudol
masov rozsah. V prpade predozijskch zubadiel bonice na udidlo neboli upevovan pomocou nitov, ale bonice a udidlo boli odlievan spolu ako jeden celok. aisko ich rozrenia sa nachdza najm v Zakaukazsku, Irne a na zem Urartu, podobn zubadl nachdzame
ako predozijsk import tie na ostrove Samos, kde s datovan do poslednej tvrtiny 8. a do 7.
stor. pred Kr. (Ivantchik, 2001, 202 n., obr. 98, 99).6 Do rovnakho asovho seku ako predozijsk celokovov zubadl je datovan mlopoetn skupina zubadiel s pevnm upevnenm
bonc z alpskej oblasti (severn Taliansko, Raksko a vajiarsko) a z Maarska na jednej
strane a zo severnho Kaukazu, z lesostepnej zny severnho Priiernomoria a z vchodnho
Balknu na strane druhej (oznaovan tie ako zubadl typu Ende-Konstantinovka), v oboch
oblastiach sdobch s vrazne poetnejmi zubadlami s vonm upevnenm bonc.7 Celokovov zubadl z posledne spomenutch oblast sa vo svojom vskyte asovo obmedzuj na zver
9. a cel 8. stor. pred Kr. a ich pouvanie v obdob haltatskej a sktskej kultry nie je preukzan, km v Prednej zii sa bene pouvali aj v mladom obdob. Kontrukne s zubadl zo
vetkch troch spomenutch oblast identick, tvarovo ale vychdzaj z domcich typov zubadiel s vonm upevnenm bonc. Pri posudzovan spolonho vskytu dvoch kontrukne odlinch typov zubadiel a zrove aj epizdnemu vskytu zubadiel s pevnm upevnenm bonc
sa dostva do popredia otzka, ktor z predmetnch typov je kontrukne dokonalej a umouje jazdcovi lepie ovldanie koa, naprklad aj v prpade pouitia zbrane poas jazdy. Aj napriek uvedenm analgim s zubadl typu Szentes-Vekerzug pecifick spsobom upevnenia
bonc a udidla, preto s pravdepodobne vsledkom autochtmneho vvoja, v rmci ktorho
nezohrvali iadnu lohu oblasti leiace zpadne a vchodne od VK, ani domce podloie.
Upevnenie pomocou nitov registrujeme v rmci vetkch spomenutch zubadiel s pevnm upevnenm bonc iba na zubadlch typu Szentes-Vekerzug. Medzi najstarmi zubadlami typu Szentes-Vekerzug a najmladmi zubadlami s pevnm upevnenm bonc z alpskej oblasti
a zubadlami typu Ende-Konstantinovka je ist asov hit a zrove sa neprekrva ani ich
priestorov rozrenie. Snaha niektorch bdateov, ako naprklad M. Prducza (1965, 155 nn.),
riei otzku ich genzy pomocou zoomorfnho a koptkovitho ukonenia bonc a ich podobnosti s kostenmi bonicami a bonicami z parohoviny s rovnako tvarovanmi koncami naprklad zo Sghegy alebo Mtraterenye (iarov hrob z roku 1927) je neopodstatnen, podobne
ako hada ich predlohy v eleznej skorodovanej a neplnej bonici z rtndu-Zomlin puszta
(Kemenczei, 2009, tab. 4: 4). Ako sprvne poukzal J. Chochorowski (1985, 116), v tomto smere
je potrebn bra do vahy iba ich kontrukciu a nie tvar ich jednotlivch ast. Preto je rovnako

K predmetnm zubadlm pozri naprklad Potratz (1966), Ivantchik (2001, 178 nn.; 2001a) alebo Bill (2003,
108 nn.).
7
Ete starie s vo svojom vskyte izolovan dve bronzov zubadl z depotu Belin v Rumunsku zo stupa HaB1
(Httel, 1981, 144 nn., tab. 20: 216, 217). K prvej oblasti, kde niektor zubadl patria a do stupa HaC1, pozri
naprklad Httel (1981, 161 nn.), Chochorowski (1993, 73 nn.), Ivantchik (2001, 194, 201, obr. 93: 4-6, 94: 1-3),
Kemenczei (2005, 104 nn.). K zubadlm z druhej oblasti pozri naprklad rlich (1994, 56, 69 n.), Dietz (1998, 162
nn., tab. 41: 616, 617, 42: 618-620), Belinskij, Valak (1998), Dudarev (1999, 120 nn.), Ivantchik (2001, 196,
200 n., obr. 95: 1, 2, 96: 8, 16, 97: 1, 2), Valak (2009, 39). Zubadl z oboch spomenutch oblast a z Belinu s
kontrukne identick so zubadlami z Prednej zie, ie bonice a udidlo boli odlievan dokopy. K zubadlm
z doby bronzovej zo strednej Eurpy a zo severopontsko-kaukazskej oblasti pozri naprklad Httel (1981), Chochorowski (1993, 39 nn.), Dietz (1998), Metzner-Nebelsick (2002, 242 nn.), Mogilov (2008), Valak (2009).
6

74

zavdzajce odvdza ich pvod od eleznch zubadiel typu I poda W. M. Wernera (1988, 10
nn., tab. 1: 1-6), ktorch bonice s sce tvarovan rovnako ako v prpade niektorch zubadiel
typu Szentes-Vekerzug, ale nie s napevno spojen s udidlom (Vulpe, 1992, 156). Za ist doklad
autochtmneho vvoja meme iastone povaova naprklad vchodn Slovinsko, kde sa
okrem typov a variantov, bene pouvanch vo VK, vyvinul variant, ktor sa vo svojom vskyte
obmedzuje vlune na Slovinsko (typ 6 poda M. Gutin, B. Teran, 1975, respektve typ II/variant A2 poda W. M. Werner, 1988), a ktor meme na zklade chronologicky citlivch nlezov datova do druhej polovice 5. a na zaiatok 4. stor. pred Kr. (Dular, 2003, 136 nn.; Gabrovec,
Teran, 2010, 321 n.).
Zubadl typu Szentes-Vekerzug sa vyznauj vekou variabilitou tvarov bonc a ich ukonenia, zatia o udidlo je vdy rovnak. Pri vypracovan typologickch radov je v odbornom
bdan vo veobecnosti zauvan princp posudzovania udidla a bonc zubadla samostatne
a pre kad z uvedench ast je vypracovan typologick klasifikcia osobitne. Vzhadom na
skutonos, e vetky zubadl typu Szentes-Vekerzug maj udidl rovnak, sa tohto zauvanho
princpu nepridriavame a zubadl posudzujeme ako celok. Zubadl typu Szentes-Vekerzug meme rozdeli do dvoch zkladnch typov a tie alej leni na varianty. Dleitm kritriom ich
lenenia s predovetkm typ otvorov bonc (uk alebo ok), celkov tvar bonc a ich ukonenie. Jednotliv znaky mono zaznamena viacermi spsobmi. Najvhodnejm v danom prpade je zpis definovanch znakov pomocou kdu. Kdov oznaenie je kombinciou selnho
kdu oznaujceho typ (rmskymi slicami) a variant (arabskmi slicami) a psmenovho
kdu oznaujceho subvariant. Vhodou zpisu pomocou kdu v prpade zubadiel je nielen jeho
znan prehadnos, ale aj monos zachytenia pecifickch charakteristk jednotlivch typov
a ich vzjomn porovnanie. V prpade nami analyzovanch zubadiel s typy definovan na zklade nejednotnho vyhotovenia otvorov bonc a varianty na zklade tvaru bonice a jej ukonenia. K jednotlivm nami vylenenm typom/variantom uvdzame v ztvorkch zodpovedajce
typy/varianty niektorch starch typologickch trieden (najm T. Kemenczeia, 1985 a W. M.
Wernera, 1988). Obe typologick triedenia si vyaduj ist korektry, priom vyhotovenie otvorov na bonici ako hlavn kritrium lenenia na dve skupiny u W. M. Wernera (1988, 13) je
poda ns v danej situcii najvstinejie.
Okrem Chotna IA s zubadl na juhozpadnom Slovensku doloen v Preseanoch nad
Ipom a v Nitre-Dolnch Krkanoch (spolu 7 kusov).
Typ I zubadl typu Szentes-Vekerzug s bonicami s ukami
Otvory maj tvar uiek, ktor vybiehaj z tela bonice. Bonice s oblkovite prehnut a v porovnan s typom II pomerne zke. Vina bonc zubadiel je v mieste uiek kvadraticky rozren a ploch, smerom ku koncom sa zuuj a postupne nadobdaj tvar tyinky. Na zklade
ukonenia bonc sme vylenili tri varianty.
Variant I1 (variant 1 poda T. Kemenczeia; typ II/variant A3 poda W. M. Wernera)
Mierne oblkovite prehnut bonice s na hornom konci opatren zvieracou hlavikou. Jedna
kompletn tyinkov bonica zubadla z kostrovho hrobu 120/53 z Chotna IA je ukonen
znane schmatizovanou vtou hlavikou (obr. 2: 2). W. M. Werner nesprvne priradil predmetn zubadlo k svojmu variantu A1 (Werner, 1988, 15). Obe bonice zubadla z Presean nad
Ipom s ukonen tylizovanou zvieracou hlavikou so zaoblenmi vekmi uami (pravdepodobne ide o zajaca), doln konce s zhrubnut a pvodne pravdepodobne mali tvar koptka
(Balaa, 1959, tab. 6: 7; Werner, 1988, tab. 6: 31).
75

Podobn zubadl s typick najm pre pohrebisko Szentes-Vekerzug, kde sa nali iba v hroboch kon (Werner, 1988, 17 n., . 32-34). Ostatn zubadl z vchodnho Maarska nemaj
znme alebo jasn nlezov okolnosti (Werner, 1988, . 27-30).8 Vnimkou je iba nepublikovan
zubadlo z hrobu 89 z Csanytelek-jhalast, ktor T. Kemenczei zaradil medzi zubadl variantu
2 s gombkovite alebo knicky ukonenmi bonicami (Kemenczei, 1985, 54). Avak ani W. M.
Werner, ani T. Kemenczei predmetn zubadlo vo svojej prci vyobrazen nemaj. Vynikajco
zachovan zubadlo so znane tylizovanou zvieracou hlavikou na jednom z koncov bonc
z hrobu 19 z pohrebiska Eger-Nagyegyed nemono na zklade sprievodnch nlezov bliie datova (Kemenczei, 2009, tab. 146: 1). Okrem predmetnho zubadla sa v hrobe vyskytol iba elezn akan subvariantu I1b poda A. Kozubovej (Kemenczei, 2009, tab. 146: 2; Kozubov,
2010; Kozubov, 2010a). Avak akany uvedenho subvariantu vo VK nepatria medzi chronologicky citliv nlezy a ich asov vskyt mono ohranii predovetkm druhou polovicou
7. a polovicou 5. stor. pred Kr. Zubadl variantu I1 sa do susednch reginov VK nerozrili.
Poda T. Kemenczeia patr variant I1 do druhej polovice 6. a na zaiatok 5. stor. pred Kr., hoci
nevyluuje, e mohol by pouvan aj v priebehu celho 5. stor. pred Kr. (Kemenczei 1985, 51).
Tu je ale nevyhnutn zdrazni, e T. Kemenczei sa pri datovan nho variantu I1 neopodstatnene odvolva na zubadl inch typov/variantov, naprklad z mohyly 2 z Perebykovcy alebo
z hrobu kultry Ferigile z Curtea de Arge. V tejto svislosti treba podotkn, e v hrobovch
celkoch z vchodnho Maarska sa variant I1 vyskytuje v sprievode chronologicky mlo citlivch nlezov. Vnimkou je iba hrob 12 zo Szentes-Vekerzugu, ktor na zklade falr typu Magdalenska gora s dvoma ukami na spodnej strane patr do neskorej doby haltatskej, presnejie
do stupa HaD3 (Prducz, 1952, tab. 44: 1-4, 7-10; Parzinger, Barth, Nekvasil, 1995, 73, 269;
Metzner-Nebelsick, 2002, 350 n.).
S prihliadnutm na datovanie hrotov pov variantu I2, I3 a II3 poda A. Kozubovej radme
kostrov hrob 120/53 z Chotna IA do druhej polovice 6. stor. pred Kr. (Kozubov, 2009, 78, 80).
Variant I2 (variant 2 poda T. Kemenczeia; typ II/ variant A1 poda W. M. Wernera)
Mierne oblkovite prehnut bonice zubadla z kostrovho hrobu 119/53 z Chotna IA s na
dvoch koncoch zaoblen a na jednom konci gombkovite ukonen (Duek, 1966, tab. 9: 12;
Werner, 1988, tab. 2: 8). Podobn nepln zubadlo bez znmych nlezovch okolnost pochdza z okolia Koc (Miroayov, 1987, 125, tab. 3: 1).
Zubadl s gombkovite alebo knicky ukonenmi bonicami s rozren najm vo vchodnom Maarsku. Vina z nich nem znme nlezov okolnosti, respektve ich nlezov
okolnosti s nejasn (Kemenczei, 1985, 52 nn.; Werner, 1988, 15 n., . 10-12, 15, 16, 18-20).9
Vnimkou je optovne pohrebisko Szentes-Vekerzug, kde sa predmetn zubadl nali v hroboch kon (Kemenczei, 1985, 52 nn., obr. 5: 2, 3, 5-8). Zubadl variantu I2 z vchodnho Maarska T. Kemenczei datuje do druhej polovice 6. a prvej polovice 5. stor. pred Kr. (Kemenczei,
1985, 54). Nlezov okolnosti zubadiel z Gyngysu nie s celkom jasn, okrem nich a alch
nlezov, vrtane eleznch obru kolies voza, sa na rovnakom mieste nalo es bronzovch
zoomorfne zdobench predmetov nejasnej funkcie, ktor alej v texte pre zjednoduenie oznaujeme ako tandardy (Kemenczei, 2000, 28 n., 33, obr. 1-6). Tie maj priame analgie predovetkm v Prikubni, v lesostepnej zne Ukrajiny a v Sedmohradsku, kde s datovan do
celho 7. stor. pred Kr. (Kemenczei, 2000, 33, 38, obr. 2; Kemenczei, 2004, 178 nn.). Na zklade
Zoznam nlezov u W. M. Wernera treba doplni o zubadlo z Fzesgyarmat (Kemenczei, 1985, 50, obr. 4: 5). Nlezov okolnosti zubadla z Miskolc-Disgyr s nejasn (Gallus, Horvth, 1939, 72, tab. 68: 1).
9
Zubadl z Gyngysu s bez jasnch nlezovch okolnost, podobne ako nlezy z Miskolcu-Disgyru (Gallus,
Horvth, 1939, tab. 70: 6, 7, 68: 2, 3).
8

76

uvedench analgi nlezov celok z Gyngysu s uritosou nie je z mladieho obdobia, ako
je zver 7. stor. pred Kr. a T. Kemenczei ho rad, s ohadom na analgie k tandardm najm
z pohrebiska Novozavedennoe-II z tretej fzy vasnosktskej kultry, do druhej polovice 7. stor.
pred Kr. (Petrenko et al., 2000). K rovnakmu datovaniu dospeli aj Ch. F. E. Pare (1992, 152),
J. Chochorowski (1998, 477) a C. Metzner-Nebelsick (2002, 363), poda ktorch predmetn
nlezov celok patr na zaiatok stupa HaD1. Uveden datovanie potvrdzuj aj alie sprievodn nlezy, ako naprklad fragmenty eleznch obru kolesa vozu majce analgie v Zadunajsku v mohyle 1/1928 zo Somlvsrhely zo stupa HaC1 (Trachsel, 2004, 518). Na tomto
mieste treba spomen jeden zaujmav a v najnovch odbornch prcach predovetkm nemeckch a maarskch bdateov nesprvne interpretovan nlez zo severozpadnho Kaukazu. Z hrobu koa 6 v mohyle 24/1983 z Kelermesu v Prikubni pochdza nekompletn elezn
zubadlo, ktor je poda kresebnej dokumentcie v monografii L. K. Galaniny (1997, 246, tab.
25: 346) zdanlivo vemi podobn zubadlm nho variantu I2. Rovn a zke tyinkov bonice
s troma ukami, ktor maj o nieo men priemer ako obdobn bonice z Karpatskej kotliny,
s zakonen v tvare znane tylizovanho vtieho zobku. Udidlo m na oboch ramench dva
koncov otvory a prve v mieste vntornho otvoru bolo hrdzou spojen s bonicami.10 V prpade kelermeskho zubadla tak bonice boli na udidlo upevnen pomocou organickho materilu (tzv. -princp poda U. L. Dietz), preto ho v iadnom prpade nememe priradi
k zubadlm s pevnm upevnenm bonc a udidla typu Szentes-Vekerzug, ako sa nesprvne domnieva A. Hellmuth (2007, 81) a T. Kemenczei (2009, 51). Nlezov celok je na zklade sast
konskch postrojov datovan do druhej polovice 7. stor. pred Kr. (Galanina 1997, 121, 131).
Predmetn zubadlo poslilo A. Hellmuth ako doklad o tom, aby mohla datova najstarie zubadl typu Szentes-Vekerzug u do prvej polovice 7. stor. pred Kr. (Hellmuth, 2007, 81). Vzhadom na vyie spomenut okolnosti, e v prpade exemplru z Kelermesu nejde o zubadlo typ
Szentes-Vekerzug, je tvrdenie autorky tkajce sa datovania prvho vskytu zubadiel typu Szentes-Vekerzug plne neopodstatnen a zrove ani jej datovanie analyzovanho nlezovho celku
z Kelermesu u do prvej polovice 7. stor. pred Kr. sa nezaklad na presvedivch argumentoch.11
Nlezy z Gyngysu sce poskytuj jasn dkaz toho, e zubadl typu Szentes-Vekerzug sa
objavuj u v priebehu druhej polovice 7. stor. pred Kr., tu vak treba zdrazni, e zubadl
uvedenho typu sa vo svojom vskyte neobmedzuj iba na druh polovicu a zver 7. stor. pred
Kr. Z uvedenho dvodu datovanie zubadiel z Kelermesu a z Gyngysu, ako sa nesprvne domnieva A. Hellmuth (2007, 81), nemono automaticky prenies aj na ostatn nlezov celky
obsahujce zubadl typu Szentes-Vekerzug, vrtane exemplrov z pohrebiska Chotn IA (predovetkm z kostrovho hrobu 40/1952, obsahujceho aj kovanie tulca na py v tvare kra, obr.
1: 3, 5). Urujce pri ich chronologickom zaraden s vdy sprievodn nlezy. Dokladom toho
je naprklad hrob 13 zo Szentes-Vekerzugu (dvojhrob kon so tvorkolesovm vozom), ktor
na zklade eleznch okut hlv kolies typu Kocanda patr do stupa HaD3, respektve do prvej
polovice 5. stor. pred Kr. (Trachsel, 2004, 424, 510; Prducz, 1952, tab. 49: 9; 50). Ako dleit, pokia ide datovanie zubadiel typu Szentes-Vekerzug, sa jav aj dvojhrob kon 12 z posledne spomenutej lokality, ktor doklad spoluvskyt variantov I1 a I2 ete v zvere 6., prpadne
na zaiatku 5. stor. pred Kr. (Kemenczei, 2000, obr. 11: 2, 5). Nemenej dleit pre datovanie
s zubadl variantu I2 z junho Zadunajska (pohrebisko Szentlrinc: Jerem, 1968, obr. 28: 1)
10
11

Za uveden informciu sa chcem poakova Dr. V. E. rlichovi, DrSc. (Muzej Vostoka, Moskva).
Okrem toho A. Hellmuth datuje mohylu 24 z Kelermesu do uvedenho asovho seku bez bliieho zdvodnenia
(Hellmuth, 2007, 81). Tu vak treba zdrazni, e predmetn mohylu 24 bolo mon na zklade revznych vskumov v danej lokalite stotoni s mohylou 3 z vskumu ulca (Alekseev, 2003, 106 n.) a prve mohyly preskman na zaiatku 20. stor. ulcom reprezentuj na pohrebisku mlad horizont pochovvania, rmcovo
datovan a do druhej polovice 7. zaiatok 6. stor. pred Kr. (Galanina, 1997; Alekseev, 2003).

77

Obr. 2 Chotn IA, kostrov hrob 120/1953. 1 (poda Dueka 1966). 3 = M 1:3, 2, 4-19 = M 1:2

78

a najm zo Slovinska, kde s doloen len na lokalitch v Dolenjsku (Brezje 6/1: Kromer, 1959,
tab. 17: 5; Magdalenska gora 2/13: Werner, 1988, tab. 3: 14; Novo mesto Malenkova gomila/hrob 3: Gutin, Teran, 1975, tab. 4: 2; Vae hrob z 8. 12. 1887: Werner, 1988, 16, tab.
4: 22; Zagorje Milaeva hia: Gabrovec, 1966, tab. 6: 1).12 Hrob 61 zo Szentlrincu meme
datova do prvej polovice 5. stor. pred Kr., kam patria na zklade sprievodnch nlezov aj zubadl variantu I2 z vchodnho Slovinska (Parzinger, 1989, 51 n., 125; Masson, 1996, 27; Gabrovec, Teran, 2010, 318 n.). Najstarie hroby na pohrebisku Szentlrinc patria na zklade
certoskych spn do horizontu 9 (480/470 a 450/440) poda H. Parzingera (1989, 107, 125).
Z hrobu 61 pochdza zriedkav typ malej krovitej prevlieky konskho postroja, ktor m paralely najm v Slovinsku v horizonte 9 poda H. Parzingera (naprklad Magdalenska gora 5/29
a 5/6-7a-7: Jerem, 1968, obr. 28: 2; Hencken, 1978, obr. 144a, 108-112; Parzinger, 1989, 52).
C. Metzner-Nebelsick predmetn prevlieky zo Szentlrincu zaradila do horizontu V, definovanho na zklade keramiky, ktor je sben s horizontom certoskych spn (Metzner-Nebelsick, 1996, 304 n., obr. 8; Metzner-Nebelsick, 2002, 335 n.).
Aj napriek malej chronologickej citlivosti sprievodnch nlezov kostrov hrob 119/53 z Chotna IA radme do druhej polovice 6. stor. pred Kr., opierajc sa pritom o polohu danho hrobu
v rmci arelu predmetnho pohrebiska. Ten sa nachdzal v tesnej blzkosti kostrovho hrobu
120/53 so zubadlom variantu I1 (Kozubov, 2009, 78, 80).
Variant I3
Vrazne oblkovite prehnut bonice s na oboch koncoch roztepan a stoen do oka. Variant
I3 je zastpen zubadlom zo iarovho hrobu 1/76 z Nitry-Dolnch Krkan, jedinm svojho
druhu, ktor P. Romsauer na zklade sprievodnch nlezov rmcovo datuje do 6. stor. pred Kr.
(Romsauer, 1993, 20, obr. 10: 3). Poda ns prve bronzov prevlieky nho typu I (s platnikou v tvare trojlstka) umouj predmetn hrob spoahlivo zaradi u do druhej polovice a zveru 7. stor. pred Kr. Ukonenie bonc zubadiel ako v prpade exemplra z Nitry-Dolnch
Krkan nie je charakteristick ani pre zubadl zo sbench s VK lokalt haltatskej kultry, ani
pre zubadl zo zveru doby bronzovej.
Typ II zubadl typu Szentes-Vekerzug s bonicami s okami
Stredn as s tromi otvormi je vdy kvadraticky rozren a ploch. Na zklade tvaru bonice
a jej ukonenia sme typ II rozdelili na tri varianty.
Variant II1
Bonice zubadiel zo iarovho hrobu 22/52 z Chotna IA s rovn, v mieste otvorov kvadraticky
rozren a znane irok. Konce bonc s vrazne zen, jeden z nich je zahroten a druh
stoen do oka. Koniec jednej z bonc je odlomen, pravdepodobne bol zahroten rovnako ako
jeden z koncov druhej kompletnej bonice (Duek, 1966, tab. 34: 1; Werner 1988, tab. 12: 68).
W. M. Werner exemplr z Chotna IA nesprvne zaradil medzi zubadl variantu B4, ktor charakterizuje ako zubadl so zenmi a oblkovite prehnutmi bonicami (Werner, 1988, 22).
Medzi zubadl variantu II1 s najvou pravdepodobnosou meme zaradi tie fragment bonice zo sdliskovho objektu 102/81 z Nitry-Mikov dvor, v prpade ktorho rovn bonica je
12

Zubadlo z Libny pilerjeva gomila 2/1 je zachovan iba fragmentrne, preto ho poda ns nemono priradi
ku konkrtnemu variantu (Gutin, 1976, tab. 3: 1-3).

79

v strede kvadraticky rozren a ploch, m otvory, a nie uk a zachovan tyinkov koniec je

vrazne zen (Romsauer, 1993, 18, tab. 6: 25). Na zklade morfologickch znakov nememe shlasi s nzorom P. Romsauera, e predmetn fragment patr k variantu 1 poda T. Kemenczeia, kee vetky zubadl tohto variantu, s vnimkou exemplru z Nykldhzy, ktor ale
patr k nmu variantu II2, maj uk namiesto otvorov a bonice s vdy oblkovite prehnut,
a to dokonca aj v prpade zubadla z Nykldhzy (Romsauer, 1993, 20). Zubadl s rovnmi
bonicami, ktor s bu na oboch koncoch zahroten, alebo na jednom konci zahroten a na druhom knicky, zriedkavejie gombkovite ukonen, s rozren vo vchodnom Maarsku, v Rumunsku, v Srbsku a na Ukrajine (typ II/variant B2 poda W. M. Wernera, 1988,
20 n., . 54-65).13 Z hadiska stanovenia prvho vskytu zubadiel typu Szentes-Vekerzug je nesmierne dleit zubadlo z mohyly 2 z Perebykovcy zo strednho Podnestria, ktor je jedin
svojho druhu v severnom Priiernomor a na zklade sprievodnch nlezov spoahlivo patr do
druhej polovice 7. stor. pred Kr. (Smirnova, 1993, 112 n., obr. 7-9; Bandrivskij, 2010, 95 nn.).
Vonkajie otvory udidla zubadla z Perebykovcy v tvare trojuholnka poukazuj na ist odlinosti v porovnan so zubadlami typu Szentes-Vekerzug z Karpatskej kotliny, kee pre tie s prznan konce kruhovho, prpadne ovlneho tvaru. Poda C. Metzner-Nebelsick zubadl
s trojulnkovmi otvormi nie s v strednej Eurpe doloen, ale, naopak, s ast prve v severopontsko-kaukazskej oblasti v kombincii s bonicami jej typov VI a IX (Metzner-Nebelsick,
2002, 237 n.; Hellmuth, 2006, 148). Do druhej tvrtiny 6. stor. pred Kr. patr zubadlo z mohyly
II na pohrebisku Atenica z juhozpadnho Srbska, ktor je pravdepodobne importom z maarskho Potisia (Parovic-Peikan, 1988, 37; Parovic-Peikan, 1989-1990, 139; Teran, 1998,
514 n.). Zubadlo z Tigveni (kultra Ferigile) je pravdepodobne najmladie a na zklade sprievodnho nlezu krtkeho mea akinaku typu Tigveni patr do prvej polovice 5. stor. pred Kr.
(Vulpe, 1990, 50). Nlezov okolnosti zubadiel z vchodnho Maarska nie s znme, prpadne
s nejasn. Lokalita Nagytarcsa je v literatre asto oznaovan ako sporn depot, ktor okrem
tyroch identickch zubadiel obsahoval tri bronzov zoomorfne zdoben tandarty (Kemenczei, 2009, tab. 163-165). Na zklade ich podobnosti so tandardou z lokality Staraja Mogila
z lesostepnho Podnepria T. Kemenczei depot z Nagytarcsy zaradil do prvej polovice 6. stor.
pred Kr. (Kemenczei, 1985, 56, 58), zatia o K. Bakay ho datuje a do druhej polovice 6., prpadne prvej tretiny 5. stor. pred Kr. (Bakay, 1974, 92). V tejto svislosti treba podotkn, e
Staraja Mogila je staria ako vyie uveden datovanie a spoahlivo patr u do prvej polovice
a polovice 7. stor. pred Kr. (Medvedskaja, 1992, 88 n.; Polin, 1998, 57; Alekseev, 2003; Bandrivskij, 2010, 88 n.). Na zklade uvedenej skutonosti, ako aj podobnost s Gyngysom tkajcich sa spoluvskytu zubadiel typu Szentes-Vekerzug a tandrd v rmci jednho
nlezovho celku, meme depot z Nagytarcsy zaradi do druhej polovice a zveru 7. stor.
pred Kr.
Sprievodn nlezy zubadla zo iarovho hrobu 22/52 z Chotna IA nie s chronologicky citliv, ale na zklade hrotov pov variantu I3 a III2 poda A. Kozubovej nie je predmetn hrobov celok pravdepodobne mlad ako zo zveru 6. stor. pred Kr. (Kozubov, 2009, 81).
Variant II2 (typ II variant B3 poda W. M. Wernera)
Zubadlo z kostrovho hrobu 40/53 z Chotna IA sa podob na variant II1, bonice s iba mierne
oblkovite prehnut a zen tyinkov konce s ukonen znane tylizovanou vtou hlavikou (obr. 1: 5). W. M. Werner predmetn zubadlo z Chotna IA nesprvne priradil k variantu B5,
ktor m esovite tvarovan bonice (Werner, 1988, 22).
13

Zoznam W. M. Wernera treba doplni o zubadlo z hrobu 49 z Tiszavasvri-Dzsa telep (Kemenczei, 1985, 56,
obr. 7: 1; Kemenczei, 2009, tab. 110: 5).

80

Zubadl s bonicami, ukonenmi tylizovanou zvieracou hlavikou nie s ast a s doloen iba v alch dvoch lokalitch. Zubadlo z Nykldhzy-Meznyk nem znme nlezov
okolnosti (Werner, 1988, 21, . 66). Naopak, zubadlo zo iarovho hrobu z Curtea de Arge
(kultra Ferigile) sa jav ako vemi dleit z hadiska datovania variantu II2 (Werner, 1988, 21,
4. 67). A. Vulpe sce hrob z Curtea de Arge, s ohadom na zubadlo typu Szentes-Vekerzug a zauvan nzor o vzniku VK, datuje a do druhej polovice 6. stor. pred Kr. (Vulpe, 1990, 33), ale
niektor sprievodn nlezy, predovetkm krtky me typu Ferigile-Lceni, umouj datovanie predmetnho hrobovho celku u do prvej polovice 6. stor. pred Kr. Krtke elezn mee
typu Ferigile-Lceni meme na zklade celkovho tvaru rukovte, jej ztity a hlavice povaova za loklny prejav alieho vvoja eleznch a bimetalickch dk typu Posmu, nlezy
ktorch predstavuj najstarie nlezy sench a bodnch zbran typu akinakes v strednej a juhovchodnej Eurpe (Vulpe, 1990, tab. 2: 12-13, 4: 14-17, 1: 2-6, 2: 7-8; Gawlik, 1997-1998,
obr. 2).
Zubadlo z kostrovho hrobu 40/53 z Chotna IA na zklade bronzovho krovho kovania
tulca typu I poda A. Kozubovej a prevlieok konskej uzdy nho typu II (s dutou polguovitou
hlavicou) datujeme do prvej polovice 6. stor. pred Kr. (obr. 1: 2, 6, 7; Kozubov, 2009, 105).
Variant II3 (typ II variant B4 poda W. M. Wernera)
Na celej dke ploch a rovnako irok, mierne oblkovite prehnut bonice zubadla z kostrovho hrobu 220/54 z Chotna IA s na oboch koncoch nepatrne rozren a maj tvar krku (obr.
4: 1). Variant II3 je doloen iba v alch dvoch lokalitch. Zubadlo s bonicami so zhrubnutmi koncami z mohyly 1 na pohrebisku kutanovickej kultry v Nevickoe poda I. Popovia
patr do zveru 6. a prvej polovice 5. stor. pred Kr. (Popovich, 1997, 84 n., tab. 12: 4; Popovi,
2006, 55 nn.), zatia o T. Kemenczei sa na zklade dvoch sprievodnch striebornch nunc
prikla k datovaniu rmcovo do 6. stor. pred Kr. (Kemenczei, 2001-2002, 67). Prelamovanm
zdoben prevlieka z predmetnho nlezovho celku je zdoben motvom, ktor je identick
s vzdobou na niektorch nlezoch z lokality Karmir-Blur zo 7. stor. pred Kr. (Ivantchik, 2001,
obr. 14: 14). Druh zubadlo bez znmych nlezovch okolnost z Nyrmrtonfalvy T. Kemenczei priradil k variantu 4, ktor datuje rmcovo do druhej polovice 6. a do zveru 5. stor. pred
Kr. (Kemenczei, 1985, 59 n.). Na tomto mieste vak treba podotkn, e zubadl variantu 4 tvoria typologicky nesrod skupinu nlezov a vina z nich je nepln, prpadne natoko skorodovan, e ich nemono spoahlivo priradi ku konkrtnemu variantu (Kemenczei, 1985, obr.
7: 2, 6, 7, 8: 1-6).14
Vzhadom na znan podobnosti so zubadlom z Nevickoe a na zklade prevlieky nho
typu III (s platnikou kosotvorcovho tvaru) meme kostrov hrob 220/54 z Chotna IA datova do prvej polovice 5. stor. pred Kr. (Kozubov, 2009, 73 n.).
Zubadl typu Szentes-Vekerzug sa v rmci chotnskych pohrebsk vyskytli iba na pohrebisku
IA, tu ale neboli ani v jednom zo samostatnch hrobov kon (tie neboli zauzden). Podobn situciu registrujeme aj na pohrebiskch kultry Ferigile (Vulpe, 1967). Z hrobov kon, naopak,
pochdzaj takmer vetky zubadl zo Szentes-Vekerzugu a z pohrebiska haltatskej kultry zo
Szentlrincu.15 Vysok poet zubadiel (tyri exemplre) registrujeme aj na pohrebisku Csany14
15

W. M. Werner (1988, 18 n., 23 n.) vylenil poetn skupinunlezov bliie neuritench zubadiel.
W. M. Werner (1988, 6, tab. na obr. 1) nesprvne uvdza poet hrobov kon zo Szentes-Vekerzugu, kde sa nalo
iba 14 hrobov kon namiesto 16, z toho 13 hrobov so zauzdenmi komi, jeden hrob s koom bez uzdy a k tomu
jeden hrob loveka bez koa, ale so zubadlom (Prducz, 1952; Prducz, 1954; Prducz, 1955). V spomenutej tabuke W. M. Wernera je nesprvne uveden aj celkov poet hrobov z oboch chotnskych pohrebsk.

81

Obr. 3 Chotn IA, kostrov hrob 220/1954. 2, 6 (poda Dueka 1966).

4-5, 7-11, 13-28 = M 1:2, 1, 12 = M 1:3

82

telek-Ujhalast (Galntha, 1986, 72). Hoci predmetn zubadl s jednm z najtypickejch prejavov VK, na vine jej pohrebsk v hrobovch inventroch chbaj (naprklad VmosmikolaIstvnmajor: Prducz, Laczus, 1969; Oroshza-Gyoparos: Juhsz, 1976; Bkscaba-Fnyes:
Prducz, 1943; Trkszentmikls-Surjn: Csalog, Kisfaludi, 1985; Sanislu: Nmeti, 1982),
alebo s doloen nanajv jednm-dvomi exemplrmi (Tpiszele: Prducz, 1966). Prevan
as zubadiel z Dolenjska naproti tomu pochdza z hrobov, v ktorch bol jedinec pochovan
spolu s koom, prpadne boli do hrobu vloen aspo asti koa, naprklad lebka (naprklad
Brezje: Kromer, 1959, 21; Stina: Werner, 1988, 16; Gabrovec, Teran, 2006; Novo mesto:
Knez, 1978, 141; Magdalenska gora: Hencken, 1978, 22; Dular, 2007, 737 nn.). Na pohrebisku
Atenica v juhozpadnom Srbsku sa v hroboch so zubadlami typu Szentes-Vekerzug namiesto
kon nali iba zvyky vozov, kee ale ide o iarov hroby, nie je vylen, e podobne ako pochovan jedinci mohli by spopolnen aj kone (Djuknic, Jovanovic, 1965, 9, 12). Tto hypotzu potvrdzuje naprklad aj nlezov situcia v mohyle 2 z Jalabet v severozpadnom
Chorvtsku (imek, 1998, 508).
Zhrnutie

Zubadl rovnakch alebo podobnch variantov, ak sa nali na zem juhozpadnho Slovenska,

s doloen nielen vo vchodnom Maarsku, ale aj v alch reginoch strednej a juhovchodnej Eurpy.16 V slovinskom Dolenjsku sa okrem variantov, bene pouvanch vo VK, vyvinul variant zubadiel s oblkovite vrazne prehnutmi bonicami s esovite tvarovanmi
knickmi alebo s gombkovitmi koncami, ktor sa vo svojom vskyte obmedzuj takmer vlune na Slovinsko a ktor meme oznai ako variant II4 (variant 6 poda M. Gutin, B. Teran, 1975, 190, respektve typ II/variant A2 poda W. M. Wernera, 1988, 16 n., . 24-26).17
pecifick je mierne deformovan zubadlo z hrobu 12 v mohyle 3 z Novo mesto-Kapiteljska
njiva, ktor kombinuje znaky variantu A2 s variantom A1 poda W. M. Wernera (Kri, 1997, tab.
37: 2). alm variantom, ktor nie je doloen v nlezovch celkoch z nho zemia, s zubadl s bonicami, ktor s v strednej asti rovn, ploch a kvadraticky rozren, zatia o
konce s tyinkov, oblkovite prehnut a gombkovite ukonen, a ktor meme oznai ako
variant I4 (typ II/variant B1 poda W. M. Wernera, 1988, 19 n., . 42-53). Uveden zubadl s
typick najm pre kultru Ferigile, kde s datovan do druhej polovice 6. stor. pred Kr. (Vulpe,
1990, 56) a pre pohrebisko Szentlrinc v junom Zadunajsku, kde vak zubadl nie s v hroboch
sprevdzan chronologicky citlivmi nlezmi (Jerem, 1968, obr. 26: 52, 28: 58, 60). Pravdepodobne patria do prvej polovice 5. stor. pred Kr., hoci nememe vyli ani jeho druh polovicu.
V hrobe 52 na posledne spomenutom pohrebisku sa vo funkcii ozdoby nnosnka naiel bronzov postriebren dut guovit prelamovan zvesok s tyinkovm vbekom na spodnej asti
(tzv. Bommelanhnger), identick so zveskami typu Prozor z prelomu neskorej doby bronzovej a vasnej doby eleznej, ktorch aisko rozrenia sa nachdza na zpadnom Balkne a ktor
tvoria sas enskho kroja (Temann, 2001, 75 n.). Ako vak dokladaj niektor nlezy z pohrebiska Ferigile, predovetkm z mohl 41 a 44 (Vulpe, 1990, tab. 50A, 52A), zubadl nho
variantu I4 sa v oblasti dolnho toku Dunaja objavuj u v priebehu 7. stor., pravdepodobne

Otzne je, i je vek elezn pic roh z knieacej mohyly z Eberdingen-Hochdorfu zo stupa HaD2 ukonen
miniatrnou napodobeninou zubadla typu Szentes-Vekerzug (Krausse, 1996, obr. 15, tab. 11; Trachsel, 2004,
80). Rovnako je otzne, i je predmetn pic roh vrobkom dielne psobiacej v Karpatskej kotline, prpadne i
je diplomatickm darom z oblasti VK, ako sa nesprvne domnieva B. Teran (1998, 533), kee podobn nlezy
nie s doteraz v Karpatskej kotline doloen.
17
Zoznam lokalt treba doplni o zubadlo z lokality Sisak v severnom Chorvtsku (Ratnici, 2004, 354, . 33).
16

83

v jeho druhej polovici. Toto kontatovanie umouje predovetkm prtomnos archaickho keramickho materilu v podobe esovite profilovanch ms s kanelovanou vzdobou na vntornej strane okraja v inventri oboch spomenutch mohl (Vulpe, 1990, tab. 50A: 14, 52A: 24;
Teran, 1998, 514), v prpade mohyly 41 ete zdraznen eleznm krtkym meom typu Ferigile-Lceni (Vulpe, 1990, tab. 50A: 18). Ten nachdza svoje analgie v eleznom mei z hrobu
27 na pohrebisku Samtavro, ktor je datovan do prvej polovice 7. stor. pred Kr. (Ilinskaja, Terenokin, 1983, obr. na s. 29: 13; Ivantchik, 2001, 42, obr. 21: 13). Vo vchodnom Maarsku
s zubadl variantu I4 doloen iba na pohrebisku Szentes-Vekerzug a ojedinelm nlezom je
zubadlo z Niregyhza (Prducz, 1952, tab. 64: 5). Pravdepodobne najjunejie doloenm zubadlom variantu I4 je exemplr zubadla z pohrebiska Donja-Dolina v Bosne-Hercegovine
(Maric, 1965, tab. 6: 27). Najsevernejm nlezom zubadla typu Szentes-Vekerzug je zubadlo
z hrobu 28b na pohrebisku pomorskej kultry z Wymysowa (Werner, 1988, 20, tab. 9: 53).
V prpade posledne spomenutho nlezovho celku sa nzory na jeho datovanie rznia. Najm
na zklade spony s ozdobnou ptkou typu Wymysowo ho M. Gedl datuje do zveru stupa HaD
(Gedl, 1988, 71, tab. 45C; Gedl, 2004, 117), zatia o H. Parzinger ho rad do obdobia okolo roku
500 pred Kr. (Parzinger, 1993, 224; Parzinger, 1993a, 516, obr. 8: 2). S ohadom na datovanie
zubadiel zo slovinskho Dolenjska sa nm v prpade danho hrobovho celku ako najvstinejie jav chronologick zaradenie S. Czopeka, ktor ho datuje do druhej polovice 5. a na zaiatok 4. stor. pred Kr. (Czopek, 1993, 496).
Znan as zubadiel sa zachovala iba vo fragmentoch, ktor ich sce dovouj priradi k zubadlm typu Szentes-Vekerzug, ale nie k ich konkrtnemu typu, respektve variantu. Fragmenty
zubadiel z mohyly II z Atenicy patria do druhej tvrtiny 6. stor. pred Kr., zatia o zlomky zubadiel z mohyly I meme zaradi a na zver 6. stor. pred Kr. (Parovic-Peikan, 1989-1990,
194). Nepln zubadl zo Slovinska meme na zklade niektorch chronologicky citlivch
sprievodnch nlezov datova do zveru 6. a prvej tvrtiny 5. stor. pred Kr. (Teran, 1976, 353
nn.; Parzinger, 1989, 48, 125). V hrobe 16 na pohrebisku Szentes-Vekerzug sa okrem fragmentrne zachovanho zubadla vyskytli bronzov hroty pov variantu I1 poda A. Kozubovej a niekoko bronzovch falr typu Magdalenska gora (Kemenczei, 2009, tab. 65: 1-8; Kozubov,
2009). Vzhadom na skutonos, e vskyt hrotov pov variantu I1 v severnom Priiernomor
mono ohranii druhou polovicou 6. stor. pred Kr. (Kozubov, 2009, 71) a najstarie exemplre falr typu Magdalenska gora sa objavuj v zvere 6. stor. pred Kr. (Parzinger, Barth, Nekvasil, 1995, 73, 269), meme hrob 16 zo Szentes-Vekerzugu datova prve na zver 6.,
prpadne zaiatok 5. stor. pred Kr. Pravdepodobne do rovnakho asovho seku, prpadne do
prvej polovice 5. stor. pred Kr., meme zaradi aj hrob 32 z Tiszavasvri-Csrdapart, kde sa
okrem neplnho a znane skorodovanho zubadla vyskytli hroty ipov variantu I2 poda A. Kozubovej, ako aj jedna lka s ukom vytiahnutm nad okraj a zdobenm dvomi rohatmi vnelkami, typick pre neskorohaltatsk obdobie (Kemenczei, 2004a, 69, obr. 11:1-9; Kozubov,
2009, 73, poznmka 11). Ostatn nepln zubadl bu nemaj znme nlezov okolnosti, alebo
pochdzaj z hrobov bez chronologicky citlivch sprievodnch nlezov. Naprklad iarov hrob
z mohyly 91 z Ferigile obsahoval elezn ploch dvojkrdelkovit hroty pov, ktor vo vine
prpadov sce patria do druhej polovice 6. stor. pred Kr., ale uveden datovanie umouj iba ich
sprievodn nlezy (Vulpe, 1967, 161, tab. 22: 4; Vulpe, 1990, 56, 125 n.). Najpoetnejia skupina fragmentrne zachovanch zubadiel pochdza z pohrebiska Szentes-Vekerzug, kde ich meme datova na zklade sprievodnch nlezov rmcovo do 6. a prvej polovice 5. stor. pred Kr.
(Werner, 1988, 18, 23 n., . 39-41, 82, 83, 91-94).
Najstarie zubadl typu Szentes-Vekerzug z druhej polovice 7. stor. pred Kr. (naprklad Perebykovcy mohyla 2, Ferigile mohyla 41, Nagytarcsa, Gyngys, Nitra-Doln Krkany),
ako aj z prvej polovice 6. stor. pred Kr. (naprklad Atenica mohyla II, Chotn IA kostrov hrob
40/53, Curtea de Arge) tvoria kvantitatvne meniu skupinu nlezov, ktor je zastpen nielen
84

vo VK, ale aj v susednch oblastiach.18 V tejto svislosti s obzvl dleit zubadl z pohrebiskovch lokalt zpadopodolskej kultry zo strednho Podnestria, ktor s nielen jedny z najstarch, ale s tu urite cudzm prvkom a svoje masovejie uplatnenie v miestnom konskom
postroji nenali. Nie je vak vylen, e prve ony mohli zohrva dleit lohu vo vvoji zubadiel typu Szentes-Vekerzug. Nemenej zaujmavou je tie skutonos, e najstarie zubadl vo
VK boli v nlezovch celkoch njden spolu s predmetmi vchodnho (severopriiernomorskho a kaukazskho) pvodu, a to so tandardami a zvonekmi. Vina zubadiel z lokalt
VK a kultry Ferigile patr rmcovo do druhej polovice 6. a prvej polovice 5. stor. pred Kr. Na
zklade chronologicky mlo signifikantnch sprievodnch nlezov viny tchto zubadiel nememe vyli ich skorie (prv polovica 6. stor.), ako aj neskorie datovanie (druh polovica
5. stor.). V prpade zubadiel typu Szentes-Vekerzug z lokalt kultry Ferigile treba poukza na
ist kontrukn rozdiely v ich udidlch, ktorch vntorn konce nie s vdy celoliate, ale iba
pritepan. Na eponymnom pohrebisku predmetnej kultry v nlezovom materili mono vyleni a p rznych typov zubadiel, poukazujcich tak na ist chronologick a pravdepodobne
aj kontrukn vvoj funknch sast konskch postrojov v rmci jednej pohrebiskovej lokality (Vulpe, 1967; Werner, 1988; Kull, Stng, 1997, 560, poznmka 33). Uveden kontatovanie je o to zaujmavejie, e v rmci celho zemia rozrenia VK nemono sledova podobn
tendenciu, kee tu poas celej jej existencie z kontruknho hadiska existoval iba jeden typ
zubadiel. Prv zubadl typu Szentes-Vekerzug sa vo vchodnom Slovinsku objavili v zvere 6.
stor. pred Kr., vina z nich vak patr do prvej polovice 5. stor. pred Kr., kam meme zaradi aj niektor zubadl z pohrebiska Szentlrinc v junom Zadunajsku. Naproti tomu zubadl loklneho typu 6 poda M. Gutin, B. Teran, respektve nho variantu II4, patria a do druhej
polovice 5. zaiatku 4. stor. pred Kr. (Gutin, Teran, 1975, 91; Dular, 2003, 136 nn.; Gabrovec, Teran, 2010, 321 n.). Zarajca je absencia zubadiel typu Szentes-Vekerzug v ciumbrudskej skupine, kde sa okrem inho uplatnili tie zubadl kontrukne podobn nlezom zo
severopontskej oblasti (Vasiliev, 1980, 167, tab. 16: 1-15). Konsk postroj sa v hroboch ciumbrudskej skupiny na rozdiel od zbran objavuje zriedkavo (Vulpe, 1990, 16 n.) a ak, tak takmer
vlune v bohatch hroboch s mnostvom zbran ako prejav vysokho socilneho statusu pochovanch jedincov (Aiud-Parc, Cristeti Cipu; Crian, 1965, 60, tab. 1, obr. 12; Vulpe, 1990,
tab. 44, 45; Vulpe, 1984, 56 n.; Csallny, 1910, 90, obr. 1; Gallus, Horvth, 1939, tab. 39).
Z typologickho hadiska je nepochybn, e tu s sasti konskch postrojov spt s vvojom
v predchdzajcom obdob, a to so zverom doby bronzovej zaiatkom doby eleznej. Podobn bonice, ak poznme z lokalt ciumbrudskej skupiny a z nlezsk v severopontsko-kaukazskej oblasti, pochdzaj z rtndu (nlezy z roku 1939), v prpade ktorch ide o dve nepln
tyinkov elezn bonice s troma ukami, ktor s typick pre cel 7. stor. pred Kr. a ktor
sporadicky nachdzame aj v juhovchodoalpskej oblasti (naprklad Stina 5/1 zo stupa HaD1:
Teran, 1998, 527 n., tab. 6: 5; Prducz, 1965, tab. 6: 2, 3; Medvedskaja, 1992, 87, 93 n.; Kovpanenko, Bessonova, Skoryj, 1989, 67).
Zubadl z Chotna IA sa vo svojom vskyte obmedzuj najm na druh polovicu 6. stor. pred
Kr., niektor pravdepodobne patria do prvej polovice 5. stor. pred Kr.

18

Priradi elezn fragmenty z hrobu 2 na pohrebisku Retz k zubadlm typu Szentes-Vekerzug, tak, ako sa domnieva B. Teran (1998, 516, obr. 2: 1-3), sa nm na zklade ich znanej fragmentrnosti jav ako mlopravdepodobn.

85

B. Dekoratvne (ozdobn) sasti konskho postroja

Ozdoby ohlvky

Z lokalt z juhozpadnho Slovenska s doloen dve skupiny ozdb ohlvky, a to falry a prevlieky. Za falry meme povaova terovit predmety s priemerom vm ako 4 cm, ktor
maj na spodnej strane uko alebo in zariadenie na prevleenie remea ohlvky konskej uzdy,
prpadne na upevnenie na reme ohlvky, zatia o v prpade prevlieok ide o terovit predmety
s priemerom menm ako 4 cm (Trachsel, 2004, 443, 467). V prpade falr a niektorch typov
prevlieok je ich funkcia v rmci konskej uzdy zva jasn. Niektor prevlieky, najm typu
II, mohli by polyfunknmi predmetmi, pouvanmi nielen ako sasti konskho postroja,
ale aj ako sasti kroja. V danom prpade o ich funknom naznaen meme rozhodn iba na
zklade analgi, sprievodnch nlezov a polohy v hrobe. V tomto smere sa ako vemi dleitmi javia hroby zauzdench kon najm zo severopontsko-kaukazskej oblasti zo sktskeho obdobia, prpadne hroby s almi sasami konskho postroja z prostredia haltatskej kultry.
Typologick triedenie falr a prevlieok pre VK vypracoval J. Chochorowski (1985, 108 nn., obr.
35, 36), nlezy sast konskej uzdy z Karpatskej kotliny a susednch reginov posledne komplexne vyhodnotila C. Metzner-Nebelsick (2002, 302 n.).19
1. Falry
Bronzov terovit falra malch rozmerov z kostrovho hrobu 210/54 z Chotna IA je na zem
juhozpadnho Slovenska jedin svojho druhu. Je hladk a mierne oblkovite klenut. Na jej
spodnej strane sa zachovali zvyky znane irokho tyinkovho uka, pomocou ktorho bola
falra prevleen cez rovnako irok reme ohlvky (obr. 1: 8, 8a).
Podobne tvarovan mierne klenut hladk falry vch rozmerov, ale vdy s dvoma pomerne zkymi ukami na spodnej strane, s v oznaovan aj ako falry typu Magdalenska gora
s aiskom rozrenia v Slovinsku, kde s datovan do zveru 6. a zveru 5. stor. pred Kr. (Parzinger, Barth, Nekvasil, 1995, 73, 269, obr. 25).20 Vina falr tu poda H. Parzingera (1989,
125) na zklade sprievodnch nlezov v podobe vasnolatnskych prelamovanch zpon patr
do horizontu 10 (450/440 a 400/390). Najjunejm nlezom uvedenho typu falr je bronzov
exemplr potiahnut striebornou fliou z hrobu 1 v mohyle 1 z Ljuljaci v centrlnom Srbsku zo
zveru 6. a zaiatku 5. stor. pred Kr. (Srejovic, 1989-1990, 141, 149, tab. 1: 1). as falr
z Dolenjska pochdza z hrobov so zubadlami typu Szentes-Vekerzug (naprklad Magdalenska
gora 2/13: Tecco Hvala, Dular, Kocuvan, 2004, tab. 23-26). Okrem Slovinska s predmetn falry, asto so zachovanmi zvykami zlatej flie na povrchu, doloen predovetkm na pohrebisku Szentes-Vekerzug v hroboch kon so zubadlami typu Szentes-Vekerzug, ktor
ohraniuj ich vskyt do zveru 6. a prvej polovice 5. stor. pred Kr. (Prducz, 1952, tab. 45: 3,
l5-17, 48: 1, 2, 54: 1-3, 55: 1-3, 59: 2, 3; Prducz, 1954, tab. 2: 9-12; Prducz, 1955, tab. 6: 17,
18). Ostatn falry z vchodnho Maarska nemaj jasn alebo znme nlezov okolnosti (naprklad Miskolc-Disgyr: Gallus, Horvth, 1939, tab. 47: 13, 14). Vnimkou s falry z rtndu, ktor sce maj iba jedno zke uko, ale s opatren malou dutou stredovou puklicou,
prpadne zvieracou hlavikou, a ktor maj blzke analgie vo falrach a prevliekach z pod19
20

Pozri tie Pare (1992, 139 nn.) a Trachsel (2004, 443 nn., 467 nn., 524 nn., 547 nn.).
Zoznam lokalt treba doplni o falry z Magdalenskej gory 2/13 z horizontu 9 poda Parzingera (Tecco Hvala,
Dular, Kocuvan, 2004, tab. 26: 39-43; Parzinger, 1989, 52).

86

statne mladch nlezovch celkoch zo severnho Priiernomoria (Prducz, 1965, tab. 7: 1-6, 8:
1-6; Ilinskaja, 1973, obr. 2: 12). Dleitm nlezom s tyri bronzov falry tvarovo identick
s falrou z Chotna IA zo iarovho hrobu 59 z Algy, v ktorom sa vyskytlo aj znane skorodovan zubadlo typu Szentes-Vekerzug (Bende, 2001, 67, obr. 5: 1-4, 6). Na zklade sprievodnch nlezov, predovetkm sklenench korlikov s vrstvenmi okami, nie je predmetn
hrobov celok star ako zo zveru 6. stor. pred. Kr. (Bende, 2001, obr. 4: 3-10, 12; Kunter,
1998; Hork, 2007, 39). Podobn menie falry a prevlieky s jednm irokm ukom, ale
s gombkovitou ozdobou v strede, z hrobovch celkov zo severopontskej oblasti s ete mladie a patria do 4. stor. pred Kr. (naprklad Stranaja Mogila hrob koa: Terenokin, Ilinskaja,
ernenko, Mozolevskij, 1973, obr. 21: 7-8; Ilinskaja, 1973, obr. 6; ertomlyk: Rolle, Murzin,
Alekseev, 1998, 112 n., tab. 7; Oguz: Boltrik, Fialko, 1991, obr. 5). Chotnsky exemplr je osobit najm kvli prtomnosti jednho uka, o je typick znak falr z neskorej doby bronzovej,
ako aj z vasnej a starej doby haltatskej. Naproti tomu sa falry z mladej a neskorej doby
haltatskej a z vasnej doby latnskej vinou vyznauj prtomnosou dvoch uiek na spodnej strane (Chochorowski, 1993, 103 n.; Metzner-Nebelsick, 2002, 350 n.; Trachsel, 2004, 443
n.). Falra z Chotna IA sa preto najviac podob na mierne klenut falry s jednm ukom typu
Biharugda, prpadne Szanda z 8. stor. pred Kr. (Chochorowski, 1993, 107, obr. 9A: 2; Trachsel,
2004, 450; Metzner-Nebelsick, 2002, 351). Hrob 210/54 je pecifick aj tm, e sa v om nenali iadne alie sasti konskho postroja a falra nebola do hrobu uloen provo. V severopontskej oblasti sa naproti tomu podobn falry a prevlieky v hroboch objavuj v jednom
alebo viacerch proch vo funkcii ozdb lcnic,21 o plat aj v prpade falr zo Szentes-Vekerzugu (Prducz, 1952, tab. 42: 1, 50: 2, 52: 2, 58: 2). Preto je vemi pravdepodobn, e do kostrovho hrobu 210/54 bola falra vloen iba symbolicky.
Kostrov hrob 210/54 z Chotna IA s ohadom na sprievodn nlezy hrotov pov variantu
I3 poda A. Kozubovej, ako aj na zklade vyie spomenutch analgi z pohrebiska Algy datujeme do zveru 6. a prvej polovice 5. stor. pred Kr. (Kozubov, 2009, 77).
2. Prevlieky
Na zklade celkovho tvaru sme v rmci prevlieok vylenili tyri typy. Vetky prevlieky
z nho zemia s bronzov a liate. S vnimkou dvoch exemplrov zo iarovho hrobu z NitryDolnch Krkan sa prevlieky vyskytli iba v Chotne IA a IB.
Typ I prevlieky s platnikou v tvare trojlstka
Dve prevlieky zo iarovho hrobu 1/76 z Nitry-Dolnch Krkan maj platniku plasticky tvarovan do podoby trojlstka (tri puklice, vytvrajce rovnoramenn trojuholnk) a na jej spodnej strane irok tyinkovit uko (Romsauer, 1993, obr. 10: 1, 2). Prevlieky typu I spoahlivo
poznme iba z alch dvoch lokalt. Takmer identick prevlieka z Birmenstorfu vo vajiarsku
pochdza z hrobu s vozom (Forrer, 1921, obr. 5), ktor Ch. F. E. Pare datuje do stupa HaC2,
prpadne na zaiatok stupa HaD1 (Pare, 1992, 151 n.). Uveden datovanie sa opiera predovetkm o ozdobn kovania korby voza a kovov ndoby, kee ostatn nlezy z hrobu, najm
prevlieky, nie s chronologicky citliv. P podobnch prevlieok tvorilo sas uzdy koa

21

Dokladaj to prve hroby kon so sasami uzdy, njdenmi in situ (Ilinskaja 1973, obr. 2, 3, 5, 6, 8; Rolle, Murzin, Alekseev, 1998, 112 n.).

87

Obr. 4 Chotn IA, kostrov hrob 220/1954 (1-6). Chotn IB, kostrov hrob 44/1961 (7-12).
1-6, 8 (poda Dueka 1966). 9-12 = M 1:2, 7 = M 1:3

88

. 9 v mohyle 2 (vskum N. I. Veselovskeho) z Kelermesu v Prikubni, ktor je jedna z najstarch v rmci uvedenho pohrebiska a patr do zveru prvej polovice 7. stor. pred Kr. (Galanina,
1997, 131, 181, 183, 241, tab. 23: 264).22 Na rozdiel od slovenskch exemplrov s kelermesk
prevlieky podstatne menie, ich platnika je ploch a uko siaha od jednho okraja platniky
po druh. alie dve podobn prevlieky pochdzaj z jednej z mohl odkrytch pri Aksjutincy
v lesostepnej zne Ukrajiny (Galanina, 1983, 52; Ilinskaja 1968, 38, tab. 24: 28, 29). Nlezov
okolnosti nie s celkom znme, nlezy z mohl vak s uritosou patria do rovnakho asovho
seku, ktor reprezentuj najstarie mohyly z Kelermesu a Krasnoje Znamja, a to do druhej fzy
vasnosktskej kultry, ie zo zveru prvej polovice 7. stor. pred Kr. (Ilinskaja 1968, 38, tab.
24; Galanina, 1997; Petrenko, 2006). Za vzdialenejie paralely k typu I meme povaova prevlieky s platnikou v tvare troch gombkov, umiestnench do trojuholnka a so irokm ukom
na spodnej strane. Predmetn prevlieky tvoria kvantitatvne mlopoetn skupinu ozdb konskej uzdy, doloen v junej Pannii, v Raksku a v Rumunsku a datovan do vasnej doby haltatskej (8. stor. pred Kr.) a na zaiatok stupa HaC1 (typ C/IX poda C. Metzner-Nebelsick,
2002, 331, obr. 139C: IXa, 141C: IXa, 142bC: IXc, respektve typ Balta Verde poda J. Chochorowskho, 1993, 96, obr. 7C: 9; Gallus, Horvth, 1939, tab. 54: 10; Metzner-Nebelsick, 2002,
tab. 8: 9; Stllner, 1996, tab. 4: 7e; Stllner, 2002, 113; Trachsel, 2004, 343, 430; Vulpe, 1990,
78, tab. 56: 2).23 Kee sa v hrobe 1/76 z Dolnch Krkan nali iba dve prevlieky, je vemi
pravdepodobn, e boli pouvan ako prov ozdoby lcnic ohlvky.
Vzhadom na paralely v susednch oblastiach hrob 1/76 z Dolnch Krkan nememe datova neskr ako do druhej polovice a zveru 7. stor. pred Kr. Uvedenmu datovaniu neprotire
ani sprievodn nlez zubadla typu Szentes-Vekerzug (variant I3).
Typ II prevlieky s dutou polguovitou hlavicou
Dve prevlieky z kostrovho hrobu 40/53 z Chotna IA s dutou polguovitou hlavicou a masvnym irokm tyinkovitm ukom s vo VK jedin svojho druhu (obr. 1: 6, 7). Tvarovo identick prevlieky, oznaovan tie ako kokovit, ale mench rozmerov (s priemerom okolo
1 2 cm), nali uplatnenie v konskom postroji vasnej a starej doby haltatskej (8. a 7. stor. pred
Kr.). aisko ich rozrenia sa nachdza v Nemecku, doloen s tie v echch a na Morave,
v Raksku, v Posku, v zpadnom Maarsku, v Chorvtsku, v Slovinsku, v Srbsku a v Rumunsku.
S oznaovan ako typ Rudovci poda J. Chochorowskho (1993, 99, obr. 7E: 1) alebo typ Estorf (uko je irie ako hlavica), prpadne typ Beratzhausen (uko je rovnako irok ako hlavica)
poda M. Trachsela (2004, 467 n.).24 Oba typy s sbene a vo vine nlezovch celkoch sa
ich poet pohybuje od 10 kusov vyie. Najstarie z nich patria do druhej polovice 8. stor. pred
Kr., ako to doklad jedna prevlieka typu Beratzhausen z mohyly 2 z Balta Verde (Vulpe, 1990,
78, tab. 56: 2, Metzner-Nebelsick, 2002, 319 n.). Rovnak prevlieky pochdzaj tie z hrobovch celkov z oblasti Pjatigorska na severnom Kaukaze, kde s datovan do 8. a na zaiatok
V svislosti s datovanm kelermeskch mohl sa objavuj aj in nvrhy, poda ktorch najstarie mohyly, medzi
nimi aj mohyla 2/V, patria do prvej polovice 7., prpadne u na koniec 8. stor. pred Kr. (naprklad Kossack, 1987,
60 n.; Medvedskaja, 1992, 88; Ivantchik, 2001, 114 n.).
23
Mlopoetnou skupinou s tie menie liate prevlieky s platnikou z dvoch puklc a s jednoduchm alebo so
zdvojenm ukom typu S/8 poda C. Metzner-Nebelsick (2002, 348, obr. 141S: 8a, b) alebo typov Holihrady, Taline a Hgelsheim poda M. Trachsela (2004, 48, 475 n.), ktor s zastpen najm v nlezovch celkoch zo Slovinska, Talianska, Rakska a junho Nemecka, kde s datovan pomerne iroko do 8. a 7. stor. pred Kr. Podobn
prevlieky z lokalt ananijskej kultry na strednom toku Volgy a Kamy patria do prvej polovice 6. stor. pred Kr.
(Patruev, 1984, 27, obr. 12: 1-8).
24
Zoznam M. Trachsela (2004, 467 n.) treba doplni naprklad o Brno-Holsky mohyla 1/1925 a o hrob z Dobelic (Stegmann-Rajtr, 1992a, tab. 2: 4, 100: 1).
22

89

7. stor. pred Kr. (Berezin, Dudarev, 1999, 196, 198, obr. 10: 3, 4, 15: 9). Ete starie, zo zveru
9. stor. pred Kr., s prevlieky z pohrebiska Pi na severozpadnom Kaukaze (Metzner-Nebelsick 2002, 343, obr. 159: 4; rlich 2007, 122 n.). Do zveru 8. a do celho 7. stor. pred Kr. je
datovan mlopoetn skupina kokovitch prevlieok z poruench hrobovch celkov zo
severozpadnho Bulharska, funkne interpretovanch ako sasti opasku z organickho materilu, prpadne inch ast odevu (Gergova, 1987, 13 n., 59 n., tab. 21: 10A-12A). Sporadick
vskyt kokovitch prevlieok ete v prvej polovici 6. stor. pred Kr. dokladaj exemplre
z mohyly 2 z Jalabet v Chorvtsku (imek, 1998, 509, obr. 6: 2), z mohyly 6/1 z pohrebiska
Gilgenberg am Weilhart-Gansfu v Raksku (Stllner, 1996, tab. 11: 9b-d; Stllner, 2002, 114)
alebo z hrobu 1 z Bia (Vasiliev, 1976, tab. 18: 1-13). Prve severokaukazsk exemplre, ako
aj prevlieka z Jalabet sa s chotnskymi prevliekami zhoduj aj rozmermi.
S ohadom na datovanie podobnch prevlieok v susednch oblastiach, ako aj na zklade
sprievodnch nlezov, predovetkm bronzovho krovho kovania tulca na py variantu
I1 poda A. Kozubovej, patr kostrov hrob 40/53 z Chotn IA do prvej polovice polovice 6.
stor. pred Kr. (Kozubov, 2009, 105). Vzhadom na ich poet v hrobe mohli by pouit ako prov ozdoby lcnic ohlvky.
Typ III prevlieky s platnikou kosotvorcovho tvaru
Masvna prevlieka s plochou a hladkou platnikou kosotvorcovho tvaru z kostrovho hrobu
220/54 z Chotna IA m na spodnej strane dve priene umiestnen tyinkovit uk (obr. 3: 21,
21a-c). Podobn tvarovan prevlieky, ale vdy iba s jednm ukom, s poetne zastpen v nlezovch celkoch zo stepnej a najm lesostepnej zny severnho Priiernomoria. Tu s typick
pre konsk uzdu z 5. stor. pred Kr., najm pre jeho prv polovicu, hoci niektor nlezy dokladaj ich prv vskyt u v zvere 7., respektve na zaiatku 6. stor. pred Kr. V. A. Ilinskaja (1968,
128) datuje ich prv vskyt do zveru 6. stor. pred Kr. a ako prklad uvdza mohylu 7/1886
z Volkovcy a mohylu z Budki (Ilinskaja, 1968, 128, tab. 35: 6, obr. 19). Na zklade sprievodnch nlezov, ako s elezn tyinkov bonice s troma ukami, kosten bonice so zvieracou
hlavikou na jednom a s koptkom na druhom konci a tandarda kelermeskho typu, vak
mono kontatova, e obe spomenut mohyly nie s mladie ako zo zveru 7. a zaiatku 6. stor.
pred Kr. (Medvedskaja, 1992, 93; Galanina, 1997, 157). Naopak, L. K. Galanina vinu kosotvorcovch prevlieok z lesostepnej zny, kde sa v nlezovch celkoch asto objavuj v sprievode malch prevlieok v tvare hlaviky orla alebo losa, datuje do prvej polovice 5. stor. pred
Kr. (Galanina, 1977, 19, 46, tab. 6: 9, 26: 7, 11, 12, 15, 16, 21, 28: 2). Do druhej polovice 5. stor.
pred Kr. patria identick prevlieky z Gruznska, ktor dokladaj vzahy miestneho obyvatestva k stepnm nomdskym etnikm (Bill, 2003, 111, 213, tab. 130: 8, 10). Podobn prevlieky
kosotvorcovho, prpadne ovlneho tvaru, ale optovne s jednm ukom na spodnej strane sa
sporadicky vyskytli v Zadunajsku, v Chorvtsku a vo vajiarsku, kde s datovan do stupov
HaC1-HaC2 (typ Jakabhegy poda M. Trachsela, 2004, 476 alebo typ S/6 poda C. MetznerNebelsick, 2002, 347, obr. 140: S/6). V severopontskej oblasti sa prevlieky v hroboch objavili
bu v niekokch kusoch, alebo v jednom kuse v kombincii s almi typmi prevlieok (Galanina, 1977, 19, 26, 35, 46, 50). V prpade chotnskeho exemplru preto nememe vyli
jeho pouitie ako ozdoby nnosnka alebo nelnka, o potvrdzuj aj niektor hroby kon zo severopontskej oblasti z 5. stor. pred Kr., v ktorch sa vo funkcii ozdoby nelnka sporadicky
objavili vie prevlieky nepravidelnho kosotvorcovho tvaru s jednm ukom na spodnej
strane (Galanina, 1977, tab. 26: 19).
Prevlieku z hrobu 220/54 z Chotna IA s ohadom na datovanie podobnch prevlieok zo
severnho Priiernomoria meme zaradi pravdepodobne do prvej polovice 5. stor. pred Kr.
90

Uvedenmu datovaniu neprotire ani sprievodn nlez dvojdielnej britvy v inventri predmetnho hrobu (obr. 6: 12, 14-16), nlezy ktorch s na lokalitch VK charakteristick najm pre
5. stor. pred Kr.
Typ IV terovit prevlieky s vtlaenou stredovou puklicou a so irokm okrajom
iastone pokoden prevlieka z kostrovho hrobu 44/61 z Chotna IB m na spodnej strane
uie tyinkovit uko. Stredov puklica m mierne knick tvar (obr. 4: 12, 12a). Chotnsky
exemplr sa tvarom a rozmermi zhoduje s liatymi prevliekami typu Rvenice (Trachsel, 2004,
472), ktor s rozren v Bavorsku a v echch a s datovan do zveru stupa HaC2 a na zaiatok stupa HaD1. Poda M. Trachsela typ Rvenice patr do stupa HaC2 (Trachsel, 2004, 49,
472), zatia o S. Stegmann-Rajtr a Ch. F. E. Pare ich datuj do zveru stupa HaC a na zaiatok
stupa HaD (Stegmann-Rajtr, 1992, 120; Pare, 1992, 149 n.). Uveden datovanie potvrdzuj
aj tvarovo identick liate terovit falry/prevlieky so stredovou puklicou a s jednm ukom,
zdoben kruhovmi okami z Libny-pilerjeva gomila 1/6 zo zaiatku stupa HaD1 (Gutin,
1976, tab. 10: 3; Parzinger, Barth, Nekvasil, 1995, 73, 269, obr. 25: 3; Trachsel, 2004, 452
n.). Staria je iba identick prevlieka z mohyly 2 z pohrebiska Carevec v severozpadnom Bulharsku, ktor patr do zveru 8. a na zaiatok 7. stor. pred Kr. a ktor D. Gergova interpretuje
ako sas enskho kroja (Gergova, 1987, 59 n., tab. 21: A16). Podobne ako v prpade kostrovho hrobu 210/54 z Chotna IA, ani v hrobe 44/61 z Chotna IB sa nevyskytli alie sasti konskho postroja. Preto je pravdepodobn, e prevlieka bola do hrobu uloen iba symbolicky,
hoci nememe vyli ani jej pouitie ako ozdobnej sasti kroja.
Vzhadom na datovanie prevlieok typu IV, respektve typu Rvenice v susednch oblastiach
VK nie je kostrov hrob 44/61 z Chotna IB mlad ako z prvej polovice 6. stor. pred Kr.
C. Ostatn sasti uzdy
Do tejto kategrie nlezov sme zaradili zvieracie zuby a kly s dvoma otvormi v koreni, ktor meme s konskou uzdou spoahlivo spja iba v prpade kostrovho hrobu 220/54 z Chotna IA
(obr. 4: 3-6). Kanie kly a zriedkavejie zuby medvea mali v stepnch a lesostepnch oblastiach Eurzie irok vyuitie nielen v rmci konskej uzdy, ale svoje uplatnenie nali aj ako amulety v kroji tamojch obyvateov. Funkciu tchto predmetov uruj sprievodn nlezy a tie
poet otvorov v koreni. Kanie kly so tyrmi otvormi slili ako rozdeovae remeov ohlvky
uzdy koa (naprklad Basovka mohyla 497: Galanina, 1977, tab. 26: 4). Vina kanch klov
alebo zubov medvea m iba dva otvory, prpadne jeden otvor v koreni. V takom prpade mohli
by pouit najm ako ozdoby nnosnka (Petrenko, 1968, 40) alebo hrudnka (naprklad Aran
mohyla 1: Grjaznov, 1980, 24, 26, obr. 13, 14: 3). pecifick kategriu predstavuj zoomorfne
zdoben kanie kly a ich bronzov imitcie zo 6. a 5. stor. pred Kr., rozren nielen v severopontsko-kaukazskom regine, ale predovetkm v Povol a Priural na lokalitch sauromatskej
kultry (Jakovenko, 1969, obr. 1; Vinogradov, 1972; Smirnov, 1961, obr. 50: 8; Smirnov, 1964,
obr. 11B: 26-28, 78: 5-8, 12, 80: 5-7; Smirnov, Petrenko, 1963, tab. 17: 51, 56, 64, 22: 10-15;
Oir-Gorjaeva, 2005). Kanie kly a zuby medvea nie s chronologicky citlivmi nlezmi, dokladom ich obbenos je nielen znan priestorov rozrenie, ale aj ich dlhodob pouvanie.25 Vo VK pouvanie zvieracch zubov a klov s otvormi v koreni v rmci konskej uzdy
25

Naprklad Aran mohyla 1 je datovan na prelom 9. a 8. stor. pred Kr. (ugunov, Parzinger, Nagler, 2003, 118),
zatia o ertomlyk patr do druhej polovice 4. stor. (Rolle, Murzin, Alekseev, 1998, 165 n.).

91

nenadobudlo takho rozsahu ako v sbench eurzijskch kultrach. Zuby medvea ako sas uzdy s okrem Chotna IA doloen iba v jednom hrobe na pohrebisku Szentes-Vekerzug
(hrob 146: Prducz, 1955, 10, tab. 12: 7).
Zhrnutie

Ozdoby ohlvky tvoria mlo frekventovan skupinu nlezov VK nielen na zem juhozpadnho
Slovenska, ale aj vo vchodnom Maarsku. S vnimkou falr sa prevlieky typov I IV vo
svojom vskyte obmedzuj iba na nae zemie, priom as z nich doklad kontakty zpadnm
(typ II a IV) a as vchodnm smerom (typ III). Z niektorch vchodomaarskch lokalt pochdzaj aj tak typy, ktor sa v nlezovch celkoch z juhozpadnho Slovenska nevyskytli.
Tka sa to predovetkm rozdeovaov remeov ohlvky, z ktorch vina m stredoeurpsky
pvod. Za najstarie meme povaova bronzov rozdeovae remeov v tvare orlieho zobka
zo iarovho hrobu B zo Sajszentpter, jednho z najstarch nlezovch komplexov VK, ktor
s jednm z najtypickejch prejavov vasnosktskej kultry a ktor datuj predmetn hrobov
celok do 7. stor. pred Kr., nie vak neskr ako do jeho zveru (Kemenczei, 1994, 90, obr. 5:
5-7, Kemenczei, 2000, 47). Rozdeovae v tvare vtieho zobka boli rozren na pomerne
rozsiahlom zem severnho Priiernomoria, Kaukazu a junho Priuralia (Galanina, 1997, tab.
21: 169-172, 188, 189, 22: 232, 235-238, 240, 275, 289; rlich, 1994, 108, tab. 31, 4-7; rlich,
2007, 137 n.; rlich, 2010, 88 n.; Kozenkova, 1995, 108, tab. 28: 5; Kovpanenko, Bessonova,
Skoryj, 1989, obr. 14: 24; Esajan, Pogrebova, 1985, tab. 14: 5-7, 15: 1-4, 16: 2, 3, 5, 6; Novoichin, 2006, 61 n., obr. 89: 5-8). Prv sporadick vskyt predmetnch rozdeovaov remeov
je doloen u v zvere novoerkasskho stupa predsktskeho obdobia (Terenokin, 1976, obr.
76: 5, Ivantchik, 2001, 82). Podobn rozdeova remeov sa naiel aj v hrobe 2 z Novo mestoMalenkova gomila (Gutin, Teran, 1975, tab. 3: 3) a z zemia Maarska pochdza ete jeden
podobn bronzov rozdeova bez znmych nlezovch okolnost, zdoben znane tylizovanou hlavikou barana (Chochorowski, 1985, 112, obr. 37: 6). Identick rozdeovae v kostenom a bronzovom preveden sa v severopontsko-kaukazskej oblasti objavuj a v druhom stupni
vasnosktskej kultry a boli pouvan v priebehu celho 7. stor. pred Kr. (naprklad Kelermes:
Galanina, 1997, tab. 21: 169-172, 188, 189, 22: 232, 235-238, 240, 275, 289; Medvedskaja,
1992, 88; Ivantchik, 2001, 35). Zatia o v severnom Priiernomor a na severnom Kaukaze sa
predmetn rozdeovae remeov ohlvky v nlezovch celkoch zo 6. stor. pred Kr. u nevyskytuj, v Zakaukazsku tieto prevaj v mierne modifikovanej podobe do 6. a 5. stor. pred Kr.
(rlich, 2007, 137; rlich, 2010, 89). Kosten rozdeovae s hladkou hrbovitou hlavikou a kvadratickou alebo kruhovou nkou, ak poznme z Mtraterenye (Kemenczei, 1986, obr. 3: 3, 4),
z Muhi-Kocsmadombu (Leszih, 1939, tab. 2: 15) a z Mezkvesdu-Mocsolyt (Kalicz, Kos,
1998, obr. 3: 2) s presnmi kpiami bronzovch rozdeovaov, ktor s naproti tomu stredoeurpskeho pvodu. aisko ich rozrenia sa toti nachdza v Karpatskej kotline, okrem toho
sa vyskytli aj v Raksku, v severnom Taliansku, v Slovinsku, v Chorvtsku a v Rumunsku. S
datovan do irokho asovho rozptia od neskorej doby bronzovej a do vasnej doby haltatskej a ako dokladaj nlezy z Potisia, sporadicky sa objavuj aj v neskorej dobe haltatskej
(typ A/I s knickou hlavikou a typ A/II s hrbovitou hlavikou poda C. Metzner-Nebelsick,
2002, 310 n., 316, obr. 140A: I, II; Stllner, 2002, 113; Trachsel, 2004, 525). V nlezovch celkoch zo severopontsko-kaukazskho reginu sa podobn rozdeovae neobjavuj, naopak, poetne zastpen s tu jednoduch kosten rozdeovae valcovitho alebo kvadratickho tvaru
bez hrbovitej hlaviky, pouvan poas celho vasnosktskeho a stredosktskeho obdobia,
ie od 7. a do 5. stor. pred Kr. (Kovpanenko, Bessonova, Skoryj, 1989, 67, obr. 14: 21; Ilinskaja, 1968, tab. 2: 44-48, 5: 22, 17: 12; Petrenko, 1967, tab. 27: 30; Ivantchik, 2001, 60 n., obr.
92

25: 1, 2). Identick kosten exemplr je doloen na sdlisku Rkospalota-jmajor (Horvth,

2002, 110, obr. 10: 3). Kosten rozdeovae VK sa vo svojom vskyte obmedzuj iba na zemie vchodnho Maarska a ako dokladaj najm sdliskov nlezy z Mezkvesdu-Mocsolyt,
mu by pravdepodobne datovan do zveru 7. a prvej polovice 6. stor. pred Kr. (Kalicz,
Kos, 1998, 434). Rovnak datovanie sa vzahuje aj na kosten prevlieky s plochou kruhovou
hlavikou a s dvoma, do kra umiestnenmi ukami z hrobu 136 na pohrebisku SndorfalvaEperjes (typ A/IIIb poda C. Metzner-Nebelsick, 2002, 318, obr. 140A: IIIb; Galntha,
1982-1983, 123, obr. 7: 7). Z naposledy spomenutej lokality (hrob 145) pochdza tie jedna jednoduch bronzov prevlieka s kruhovou nkou (typ A/V poda C. Metzner-Nebelsick, 2002,
316 n., obr. 139A: Va, 140A: Vb, 142aA: Vb, 142bA: Va, b alebo typ Lhotka poda M. Trachsela, 2004, 525 nn.; Galntha, 1982-1983, 118, obr. 7: 5). Podobn prevlieky sa vo svojom
vskyte koncentruj najm v Nemecku, v Raksku a v echch, zriedkavejie s zastpen
v nlezovch celkoch v Zadunajsku a v Slovinsku. Takmer vetky patria do starej doby haltatskej, sporadicky s doloen ete v stupni HaD1 (Metzner-Nebelsick, 2002, 316 n.; Trachsel, 2004, 525). Rovnak prevlieky sa nali aj v Kirgizsku, na centrlnom Kaukaze
a v junom Priural, kde s datovan znane iroko do 8. a 5. stor. pred Kr. (Tabaldiev, 1996,
359, obr. 2: 5-7, 3: 9, 10; Kozenkova, 1977, tab. 17: 8, 9; Smirnov, Petrenko, 1963, tab. 17: 28,
39, 52). Najmladmi s bronzov rozdeovae remeov s vekou hrbovitou alebo terovitou
hlavikou a malou kvadratickou nkou zo Szentes-Vekerzugu (Prducz, 1952, tab. 45: 1-3,
5-7; Prducz, 1955, tab. 10: 16) a zo Szentlrincu (Jerem, 1968, obr. 26: 52), ktor patria do horizontu certoskch spn, ie do stupov HaD2-HaD3 (typy A/Ia a A/II poda C. Metzner-Nebelsick, 2002, 318, obr. 140A: Ia, II).
Sporadick vskyt rozdeovaov remeov v rmci VK zodpoved situcii v severopontskej
a v severokaukazskej oblasti, kde s rozdeovae rovnako mlo frekventovanou skupinou nlezov, o plat najm pre mladie obdobia sktskej kultry. Rozdeovae remeov s tu charakteristick najm pre lesostepn znu severnho Priiernomoria a pre vasnosktske obdobie,
prpadne ete pre 6. stor. pred Kr., avak v 5. stor. pred Kr. sa z konskej uzdy vytrcaj (Ilinskaja, 1961; Ilinskaja, 1968; Ilinskaja, 1975; Petrenko, 1967; Mogilov, 2008). Na druhej strane
je ale vo VK zarajci sporadick vskyt prevlieok v porovnan so severnm Priiernomorm
a severnm Kaukazom, kde s prve rzne tvarovan prevlieky kvantitatvne vrazne zastpenou skupinou sast konskho postroja. Uveden kontatovanie sa tka nielen sktskeho,
ale aj predsktskeho obdobia (Terenokin, 1976; Petrenko, 1967; Ilinskaja, 1973; rlich, 2007;
Mogilov, 2008). Rozdeovae a najm prevlieky remeov tvoria znane frekventovan skupinu
nlezov tie v prostred haltatskej kultry, kde s typick najm pre jej star sek, zatia o
v mladej a neskorej dobe haltatskej ich poet v nlezovch celkoch vrazne kles. Rozdeovae remeov sa v stupni HaD1 objavuj iba zriedkavo a neskr ich u neregistrujeme, naproti
tomu prevlieky nali v rmci konskho postroja uplatnenie a do vasnej doby latnskej, i ke
nie v takej miere ako v stupni HaC (Metzner-Nebelsick, 2002, 302 nn.; Trachsel, 2004, 41 nn.,
467 nn., 524 nn.).
Prspevok vznikol v rmci rieenia projektov VEGA 2/0013/10.
Do tlae odporuili: Prof. PhDr. Jozef Btora, DrSc., PhDr. Vladimr Varsik, CSc.

93

LITERATRA
ALEKSEEV, A. Ju.: Chronografija Evropejskoj Skifii VII IV vekov do n.. Sankt-Peterburg, 2003.
BAKAY, K.: Scythian Rattles in the Carpathian Basin and their Eastern Connections. Budapest, 1974.
BALAA, G.: Sktske pohrebisko v Preseanoch nad Ipom. In: Slov. Arch. 8, 1959, s. 87-98.
BANDRIVSKIJ, M.: Pamtki seredodnistrovskoj (zachidnopodilskoj) grupi rannozaliznogo vika
centralnovropejskij chronologinij kali ta problemy periodizacii. In: Materiali i dosliennja z archeologii Prikarpattja i Volini 10, 2010, s. 76-113.
BELINSKIJ, A. B., VALAK, S. B.: Originalnaja gruppa predskifskich uzdenych kompleksov Severnogo Kavkaza: evropejskie i zakavkazkie paralleli. In: Materialy po izueniju istoriko-kulturnogo nasledija Severnogo Kavkaza. Vyp. I: Archeologija, Stavropo, 1998, s. 151-166.
BENDE, L.: Szkta kori temet Algyn. In: Rgszeti kutatsok Magyarorszgon, 2001, s. 63-78.
BEREZIN, J. B., DUDAREV, S. L.: Neue prskythische Funde aus der Umgebung von Pjatigorsk, Nordkaukasien. In: Eurasia Antiqua 5, 1999, s. 179-215.
BILL, A.: Studien zu den Grbern des 6. bis 1. Jahrhunderts v. Chr. in Georgien unter besonderer Bercksichtigung der Beziehungen zu den Steppenvlkern. UPA 96, Bonn, 2003.
BOLTRIK, Ju. V., FIALKO, E. E.: Der Oguz-Kurgan. Die Grabanlage eines Skythenknigs der Zeit
nach Ateas. Hamburger Beitr. In: Arch. 18, 1991, s. 107-129.
CRIAN, I. H.: Spturi i sondaje n valea mijocie a Mureului (Lechina, Cristeti, RzboieniCetate).
In: Acta Mus. Napocensis 2, 1965, s. 55-76.
CSALLNY, G.: jabb hrom rdekes lelet a Szentesi mzeumban. I. Bronzkori zablr In: Arch. rt. 30,
1910, s. 89-91.
CSALOG, Zs., KISFALUDI, J.: Skythenzeitliches Grberfeld in Trkszentmikls-Surjn-jtelep. In:
Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 37, 1985, s. 307-344.
CZOPEK, S.: Die lteste Drehscheibenkeramik aus Sdpolen Probleme der Kulturverhltnisse in der
jngeren Hallstatt- und frhen Latnezeit. In: Ber. RGK 74, 1993, s. 487-502.
UGUNOV, K. V., PARZINGER, H., NAGLER, A.: Der skythische Frstengrabhgel von Aran 2 in
Tuva. Vorbericht der russisch-deutschen Ausgrabungen 2000-2002. In: Eurasia Antiqua 9, 2003,
s. 113-162.
DIETZ, U. L.: Sptbronze- und frheisenzeitliche Trensen im Nordschwarzmeergebiet und im Nordkaukasus. PBF XVI/5, Stuttgart, 1998.
DJUKNIC, M., JOVANOVIC, B.: Illyrian Princely Necropolis at Atenica. In: Arch. Iugoslavica 7,
1965.
DUDAREV, S. A.: Vzaimootnoenija plemen Severnogo Kavkaza s koevnikami Jugo-Vostonoj Evropy
v predskifskuju pochu. Armavir, 1999.
DULAR, J.: Die hallstattzeitlichen Nekropolen in Dolenjsko. Ljubljana, 2003.
DULAR, J.: Pferdegrber und Pferdebestattungen in der hallstattzeitlichen Dolenjsko-Gruppe. In: M.
Blei et al. (Hrsg.): Scripta praehistorica in honorem Biba Teran. Situla 44, Ljubljana, 2007, s. 737-752.
DUEK, M.: Trakisches Grberfeld der Hallstattzeit in Chotn. Bratislava, 1966.
RLICH, V. R.: U istokov ranneskifskogo kompleksa. Moskva, 1994.
RLICH, V. R.: Severo-Zapadnyj Kavkaz v naale eleznogo veka (protomeotskaja gruppa pamjatnikov).
Moskva, 2007.
RLICH, V. R.: Uzda Kolchidy i Centralnoj Gruzii antinoj pochi: k probleme vydelenija tradicij. In:
Archeologija i paleoantropologija evrazijskich stepej i sopredelnych territorij. MIAR 13, Moskva,
2010, s. 73-106.
ESAJAN, S. A., POGREBOVA, M. N.: Skifskie pamjatniki Zakavkazja. Moskva, 1985.
FORRER, R.: Ein vorrmisches Wagengrab bei Birmenstorf im Aargau. Anzeiger Schweiz. In: Altertumskunde 23, 1921, s. 11-16.

94

GABROVEC, S.: Zagorje v prazgodovini. In: Arh.Vestnik 17, 1966, s. 19-49.

GABROVEC, S., TERAN, B.: Stina II/1. Gomile stareje elezne dobe katalog. Katalogi in monografije 37, Ljubljana, 2006.
GABROVEC, S., TERAN, B.: Stina II/2. Gomile stareje elezne dobe. Katalogi in monografije 38,
Ljubljana, 2010.
GALANINA, L. K.: Skifskie drevnosti Podneprovja. Moskva, 1977.
GALANINA, L. K.: Ranneskifskie uzdenye nabory (po materialam Kelermesskich kurganov). In: Arch.
sbornik Gosudarstvennogo Ermitaa 24, 1983, s. 32-55.
GALANINA, L. K.: Die Kurgane von Kelermes. Knigsgrber der frhskythischer Zeit. Steppenvlker Eurasiens I. Moskva, 1997.
GALNTHA, M.: Elzetes jelents a Sndorfalva-Eperjesi szktakori temet feltrsrl. In: A Mra
Ferenc Mzeum vknyve, 1982-1983, s. 115-128.
GALNTHA, M.: The Scythian Age Cemetery at Csanytelek-jhalast. In: Hallstatt-Koloquium Veszprm 1984. Budapest, 1986, s. 69-77.
GALLUS, S., HORVTH, T.: Un peuple cavalier prscythique en Hongrie. Diss. Pannonicae Ser. II. Budapest, 1939.
GAWLIK, A.: Zur Genese der skythischen Dolche vom Posmu-Typ aus Siebenbrgen. In: Acta Arch.
Carpathica 34, 1997-1998, s. 25-37.
GEDL, M.: Die Toilettengerte in Polen. PBF XV/1, Mnchen, 1988.
GEDL, M.: Die Fibeln in Polen. PBF XIV/10, Mainz, 2004.
GERGOVA, D.: Frh- und ltereisenzeitliche Fibeln in Bulgarien. PBF XIV/7, Mnchen, 1987.
GRJAZNOV, M. P.: Aran. Carskij kurgan ranneskifskogo vremeni. Leningrad, 1980.
GUTIN, M.: Libna. Breice, 1976.
GUTIN, M., TERAN, B.: Malenkova gomila v Novom mestu. In: Arh. Vestnik 26, 1975, s. 188-202.
HELLMUTH, A.: Untersuchungen zu den sogenannten skythischen Pfeilspitzen aus der befestigten Hhensiedlung von Smolenice-Molpr. In: Pfeilspitzen. UPA 128, Bonn, 2006, s. 15-200.
HELLMUTH, A.: Zur Datierung der kreuzfrmigen Goryt- und Bogentaschenbeschlge im Karpatenbecken. In: Prhist. Zeitschr. 82/2, 2007, s. 66-84.
HENCKEN, H.: The Iron Age Cemetery of Magdalenska gora in Slovenia. Harvard, 1978.
HORK, M.: Prspevok k historickej interpretcii sklenench korlikov v severovchodoalpskej oblasti
haltatskej kultry a vo vekerzugskej kultre. In: Studia Historia Nitriensie 13, 2007, s. 37-46.
HORVTH, M. A.: Elzetes jelents a Bp. XVII. ker. Rkospalota-jmajorban elkerlt szkta kori telepplsrszletrl. In: Budapest Rgesgei 35, 2002, s. 103-123.
HTTEL, H. G.: Bronzezeitliche Trensen in Mittel- und Osteuropa. PBF XVI/2, Mnchen, 1981.
CHOCHOROWSKI, J.: Die Vekerzug-Kultur. Charakteristik der Funde. In: Prace archeologiczne 36,
Krakw, 1985.
CHOCHOROWSKI, J.: Ekspansja kimmeryjska na terene Evropy rodkowej. Krakw, 1993.
CHOCHOROWSKI, J.: Die Vekerzug-Kultur und ihre stliche Beziehungen. In: B. Hnsel, J. Machnik
(Hrsg.): Das Karpatenbecken und die osteuropische Steppe. PAS 12, Mnchen, 1998, s. 473-491.
ILINSKAJA, V. A.: Skifskaja uzda VI st. do n.. (za materialami Posulja). In: Archeologija Kiev 13,
1961, s. 38-61.
ILINSKAJA, V. A.: Skify Dneprovskogo lesostepnogo Levobereja. Kiev, 1968.
ILINSKAJA, V. A.: Skifskaja uzda IV v. do n.. In: Skifskie drevnosti. Kiev, 1973, s. 42-63.
ILINSKAJA, V. A.: Ranneskifskie kurgany bassejna r. Tjasmin. Kiev, 1975.
ILINSKAJA, V. A., TERENOKIN, A. I.: Skifija VII IV vv. do n.. Kiev, 1983.
IVANTCHIK, A. I.: Kimmerier und Skythen. Kulturhistorische und chronologische Probleme der Archologie der osteuropischen Steppen und Kaukasiens in vor- und frhskythischer Zeit. Steppenvlker Eurasiens II. Moskau, 2001.
IVANTCHIK, A. I.: Das Zaumzeug aus Altntepe (Osttrkei) und die Chronologie der frhskythischen

95

Kultur. In: Lux Orientis. Archologie zwischen Asien und Europa. Festschrift fr H. Hauptmann zum
65. Geburtstag. Internationale Arch. Studia Honoraria 12, Leidorf, 2001a, s. 217-220.
JAKOVENKO, E. V.: Klyki s zoomorfnymi izobraenijami. In: Sovetskaja archeologija 4, 1969, s. 200-207.
JEREM, E.: The Late Iron Age Cemetery of Szentlrinc. In: Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 20,
1968, s. 159-208.
JUHSZ, I.: Az Oroshza-Gyoprosi szkta temet. In: Arch. rt. 103, 1976, s. 231-251.
KALICZ, N., KOS, J.: Siedlungsfunde der Frheisenzeit aus Nordostungarn. In: B. Hnsel, J. Machnik (Hrsg.), Das Karpatenbecken und die osteuropische Steppe. PAS 12, Mnchen, 1998, s. 423-436.
KEMENCZEI, T.: Mitteleisenzeitliche Trensen von ostmitteleuropischem Typ im Alfld. In: Folia Arch.
36, 1985, s. 43-66.
KEMENCZEI, T.: Mitteleisenzeitliche Kcherbeschlge aus dem Alfld. In: Folia Arch. 37, 1986, s. 117-136.
KEMENCZEI, T.: Pfeilspitzen von Frhskythentyp aus Ostungarn. In: Folia Arch. 43, 1994, s. 79-99.
KEMENCZEI, T.: Adatok a szktakor kezdetnek a krdshez az Alfldn. In: Folia Arch. 48, 2000,
s. 27-53.
KEMENCZEI, T.: Beitrge zur Schmuckmode der Alfld-Gruppe skythischer Prgung. In: Folia Arch.
49-50, 2001-2002, s. 29-73.
KEMENCZEI, T.: Zur Frage der skythischen Stangenaufstze aus der Karpathenbecken. In: Kimmerowie, Scytowie, Sarmaci. Krakw, 2004, s. 169-184.
KEMENCZEI, T.: Bemerkungen zu den Fibeln der Skythenzeit. In: Commun. Arch. Hungariae, 2004a,
s. 79-103.
KEMENCZEI, T.: Funde ostkarpatenlndischen Typs im Karpatenbecken. PBF XX/10, Stuttgart, 2005.
KEMENCZEI, T.: Studien zu den Denkmlern skythisch geprgter Alfld-Gruppe. Inventaria Praehistorica Hungariae XII. Budapest, 2009.
KNEZ, T.: Ein spthallstattzeitliches Frstengrab von Novo mesto in Slowenien. In: Germania 56, 1978,
s. 125-149.
KOCH, J. K.: Der Wagen und das Pferdegeschirr aus dem spthallstattzeitlichen Frstengrab von EberdingenHochdorf (Kr. Ludwigsburg). Hochdorf VI, Stuttgart, 2006.
KOSSACK, G.: Pferdegeschirr aus Grbern der lteren Hallstattzeit Bayerns. In: Jahrb. RGZM 1, 1954,
s. 111-178.
KOSSACK, G.: Von den Anfngen des skytho-iranischen Tierstils. In: Skythika. Mnchen, 1987, s. 24-86.
KOVPANENKO, G. T., BESSONOVA, S. S. , SKORYJ, S. A.: Pamjatniki skifskoj pochi Dneprovskogo
lesostepnogo Pravobereja. Kiev, 1989.
KOZENKOVA, V. I.: Kobanskaja kultura. Vostonyj variant. Moskva, 1977.
KOZENKOVA, V. I.: Oruie, voinskoe i konskoe snarjaenie plemen kobanskoj kultury (sistematizacija
i chronologija). Zapadnyj variant. Moskva, 1995.
KOZUBOV, A.: Kosten valcovit predmety z pohrebsk vekerzugskej kultry v severozpadnej asti
Karpatskej kotliny. Zbornk SNM, Archeolgia CII, 18, 2008, s. 49-94.
KOZUBOV, A.: Diakov zbrane z pohrebsk vekerzugskej kultry na juhozpadnom Slovensku. In:
Zbornk SNM, Archeolgia CII, 19, 2009, s. 65-130.
KOZUBOV, A.: Hroby so eleznmi sekerkami na pohrebiskch zo starej doby eleznej v karpatskodunajskom priestore. In: Zbornk SNM, Archeolgia CIV, 20, 2010, s. 45-65.
KOZUBOV, A.: O nekotorych tipach zeleznych boevych toporov iz mogilnikov rannego eleznogo
veka karpato-dunajskogo regiona a ich kavkazskich paralleljach. In: Materialy i issledovania po archeologii Severnogo Kavkaza 11, 2010a, s.

96

KRAUSSE, D.: Hochdorf III. Das Trink- und Speiseservice aus dem spthallstattzeitlichen Frstengrab
von Eberdingen-Hochdorf (Kr. Ludwigsburg). Stuttgart, 1996.
KRI, B.: Novo mesto IV. Kapiteljska njiva gomila II in gomila IV. Novo mesto, 1997.
KROMER, K.: Brezje. Ljubljana, 1959.
KULL, B., STNG, I.: Siedlung Oprior (Rumnien) und thrakische Toreutik. In: Germania 75/2, 1997,
s. 535-584.
KUNTER, K.: Glasperlen vorrmischen Eisenzeit IV Schichtaugenperlen (nach Unterlagen von Th. E.
Haevernick). Marburg, 1998.
LESZIH, A.: Scythian Finds from The Country of Borsod. In: Folia Arch. 12, 1939, s. 80-87.
MASSON, P.: The Early Iron Age of Slovenia. In: BAR Int. Ser. 643, Oxford, 1996.
MEDVEDSKAJA, I. N.: Periodizacija skifskoj archaiki i Drevnij Vostok. In: Rossijskaja archeologija 3,
1992, s. 86-107.
METZNER-NEBELSICK, C.: Die Urnenfelder- und Hallstattzeit in Sdostpannonien eine Region im
Spannungsfeld zwischen Osthallstattkreis, karpatenlndisch-balkanischer Eisenzeit und Steppenkultur. In: E. Jerem, A. Lippert (Hrsg.): Die Osthallstattkultur. Budapest, 1996, s. 283-314.
METZNER-NEBELSICK, C.: Der Thrako-Kimmerische Formenkreis aus der Sicht der Urnenfelderund Hallstattzeit im sdstlichen Pannonien. Vorgeschichtliche Forschungen 23, Leidorf, 2002.
MIROAYOV, E.: Problematika osdlenia vchodnho Slovenska v dobe haltatskej. In: Slov. Arch.
35/1, 1987, s. 107-164.
MOGILOV, O. D.: Sporjadennja konja skifskoi dobi v Lisostepu Schidnoj vropi. Kiiv Kamjanec-Podilskij, 2008.
NMETI, I.: Das spthallstattzeitliche Grberfeld von Sanislau. In: Dacia N. S. 26, 1982, s. 115-144.
NOVOICHIN, A. M.: Naselenie Zapadnogo Zakubanja v pervoj polovine I. tys. do n.. Apana, 2006.
OIR-GORJAEVA, M. A.: Pferdegeschirr aus Choeutovo. Skythischer Tierstil an der Unteren Wolga.
Mainz, 2005.
ONI, O., ZBOJNK, J., NEVIZNSKY, G., KUZMA, I.: Militri Konsk postroj Voz. Nitra,
1992.
PRDUCZ, M.: A Cemetery of The Scythian Period in Bkscaba-Fnyes. In: Arch. rt. 3, 1943, s. 58-63.
PRDUCZ, M.: Le cimetire hallstattien de Szentes-Vekerzug I. In: Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae
2, 1952, s. 141-169.
PRDUCZ, M.: Le cimetire hallstattien de Szentes-Vekerzug II. In: Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 4, 1954, s. 25-91.
PRDUCZ, M.: Le cimetire hallstattien de Szentes-Vekerzug III. Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae
5, 1955, s. 1-22.
PRDUCZ, M.: Graves from The Scythian Age at rtand. In: Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 17,
1965, s. 137-231.
PRDUCZ, M.: The Scythian Age Cementery at Tpiszele. In: Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 18,
1966, s. 35-80.
PRDUCZ, M., CSALLNY, G.: Szktakori leletek a Szentesi mseumban. In: Acta Arch. Acad. Scien.
Hungaricae 19, 1944-1945, s. 81-117.
PRDUCZ, M., LACZUS, G.: The Scythian Age Cementery at Vmosmikola. In: Acta Arch. Acad.
Scien. Hungaricae 21, 1969, s. 217-234.
PARE, Ch. F. E.: Wagons and Wagon Graves of the Early Iron Age in Central Europe. Oxford Univ.
Committee of Arch. Monogr. 35, 1992.
PAROVIC-PEIKAN, M.: Ojnohoja iz Atenice i grupa kljunastih kraga u unutranjosti Balkana. In:
Starinar N. S. 39, 1988, s. 35-59.
PAROVIC-PEIKAN, M.: Peka Banja i importovana grka keramika iz kneevskich grobnica. In: Starinar N. S. 40-41, 1989-1990, s. 189-195.

97

PARZINGER, H.: Chronologie der Spthallstatt- und Frhlatnezeit. Studien zu Fundgruppen zwischen
Mosel und Sava. Acta humaniora 4, Weinheim, 1989.
PARZINGER, H.: Vettersfelde Mundolsheim Aspres-ls-Corps. Gedanken zu einem skythischen
Fund im Lichte vergleichender Archologie. In: A. Lang, H. Parzinger, H. Kster (Hrsg.): Kulturen
zwischen Ost und West. Georg Kossack zum 70. Geburtstag. Berlin, 1993, s. 203-237.
PARZINGER, H.: Zum Ende der westlichen Lausitzer Kultur Kulturverhltnisse zwischen Elbe und
Warthe whrend des 5. vorchristlichen Jahrhunderts. Ber. RGK 74, 1993a, s. 503-528.
PARZINGER, H., BARTH, F. E., NEKVASIL, J.: Die B skla-Hhle. Ein hallstattzeitlicher Hhlenopferplatz in Mhren. Rmisch-Germanische Forschungen 54. Mainz, 1995.
PATRUEV, V. S.: Marijskij kraj v VII VI vv. do n. (Starij Achmylovskij mogilnik). Jokar-Ola,
1984.
PETRENKO, V. G.: Pravobereie Srednego Pridneprovja. Moskva, 1967.
PETRENKO, V. G.: Krasnoznamenskij mogilnik. Elitnye kurgany ranneskifskoj pochi na Severnom
Kavkaze. Moskva, 2006.
PETRENKO V. G., MASLOV, V. E., KANTOROVIC, A. R.: Chronologija centralnoj gruppy kurganov
mogilnika Novozavedennoe-II. In: Skify i sarmaty v VII III vv. do n.. Moskva, 2000, s. 238-248.
POLIN, S. V.: O chronologii ranneskifskoj kultury (po I. N. Medvedskoj). In: Rossijskaja archeologija
4, 1998, s. 50-63.
POPOVICH, I.: Periodization and chronology of Kushtanovica type sites in the Transcarpatian region.
In: A Jsa Andrs Mzeum vknyve, 1997, s. 77-114.
POPOVI, I.: Zakarpattja za dobi rannogo zaliza. Krakw Lww, 2006.
POTRATZ, J. A.: Die Pferdetrensen des Alten Orient. Analecta Orientalia 41, Rom, 1966.
RATNICI na razmeu istoka i zapada. Starije eljezno doba u kontinentalnoj Hrvatskoj. Zagreb, 2004.
ROLLE, R., MURZIN, V. Ju., ALEKSEEV, A. Ju.: Knigskurgan ertomlyk. Ein skythischer Grabhgel des 4. vorchristlichen Jahrhunderts. Hamburger Forsch. Arch. 1, Mainz, 1998.
ROMSAUER, P.: Nov nlezy vekerzugskej skupiny z Nitry. In: Slov. Arch. 41/1, 1993, s. 5-39.
ROMSAUER, P.: Fragment kokily na odlievanie hrotov pov sktskeho typu zo Smolenc. In: J. Btora,
V. Furmnek, L. Veliaik (Hrsg.): Einflsse und Kontakte alteuropischer Kulturen. Festschrift fr
Jozef Vladr zum 70. Geburstag. Nitra, 2004, s. 401-412.
SCHWELLNUS, F.: Pintadere: berblick ber die Fundgruppe der Tomstempel ausgehend von zwei
Funden aus SopronKrautacker (Westungarn). In: Arch. Korrbl. 40/2, 2010, s. 207-225.
SMIRNOV, K. F.: Vooruenije savromatov. MIA SSSR 101, Moskva, 1961.
SMIRNOV, K. F.: Savromaty. Moskva, 1964.
SMIRNOV, K. F., PETRENKO, V. G.: Savromaty Povolja i junogo Priuralja. Moskva, 1963.
SMIRNOVA, G. I.: Pamjatniki Srednego Podnestrovja v chronologieskoj scheme ranneskifskej kultury.
In: Rossijskaja archeologija 2, 1993, s. 101-118.
SREJOVIC, D.: Tribalski grobovi z Ljuljacima. In: Starinar 40-41, 1989-1990, s. 141-153.
STEGMANN-RAJTR, S.: Sptbronze- und frheisenzeitliche Fundgruppen des mittleren Donaugebiet. In: Ber. RGK 73, 1992, s. 32-210.
STEGMANN-RAJTR, S.: Grabfunde der lteren Hallstattzeit aus Sdmhren. Koice, 1992a.
STLLNER, T.: Die Hallstattzeit und der Beginn der Latnezeit im Inn-Salzach-Raum. Katalog. Salzburg, 1996.
STLLNER, T.: Die Hallstattzeit und der Beginn der Latnezeit im Inn-Salzach-Raum. Auswertung.
Salzburg, 2002.
IMEK, M.: Ein Grabhgel mit Pferdebestattung bei Jalabet, Kroatien. In: B. Hnsel, J. Machnik
(Hrsg.), Das Karpatenbecken und die osteuropische Steppe. PAS 12, Mnchen, 1998, s. 493-510.
TABALDIEV, K. .: Neue Funde der Sakenzeit aus dem Tien Shan. In: Eurasia Antiqua 2, 1996, s. 355-361.

98

TECCO HVALA, S., DULAR, J., KOCUVAN, E.: eleznodobne gomile na Magdalenski gori. Katalogi
in monografije 36, Ljubljana, 2004.
TERENOKIN, A. I.: Kimmerijcy. Kiev, 1976.
TERENOKIN, A. I., ILINSKAJA, V. A., ERNENKO, E. V., MOZOLEVSKIJ, B. N.: Skifskie kurgany Nikopoliny. In: Skifskie drevnosti. Kiev, 1973, s. 113-186.
TERAN, B.: Certoka spona. In: Arh.Vestnik 27, 1976, s. 317-536.
TERAN, B.: Auswirkungen des skythisch geprgten Kulturkreises auf die hallstattzeitlichen Kulturgruppen Pannoniens und des Ostalpenraumes. In: B. Hnsel, J. Machnik (Hrsg.), Das Karpatenbecken und die osteuropische Steppe. PAS 12, Mnchen, 1998, s. 511-560.
TEMANN, B.: Schmuck und Trachtzubehr aus Prozor, Kroatien. Ein Beitrag zur Tracht im japodischen
Gebiet. In: Acta Praehist. et Arch. 33, 2001, s. 28-151.
TRACHSEL, M.: Untersuchungen zur relativen und absoluten Chronologie der Hallstattzeit. UPA 104.
Bonn, 2004.
VALAK, S. V.: Konskoe snarjaenie v pervoj treti I-go tys. do n.. na Juge Vostonoj Evropy. Moskva, 2009.
VASILIEV, V.: Necropola de la Bia i problemele tracizrii enclavei scitice din Transilvania. In: Marisia 6, 1976, s. 49-87.
VASILIEV, V.: Sitii i agatiri pe teritoriul Romniei. Cluj-Napoca, 1980.
VINOGRADOV, V. B.: Centralnyj i Severo-Vostonyj Kavkaz v skifskoe vremja. Groznyj, 1972.
VULPE, A.: Necropola hallstattian de la Ferigile. Bucureti, 1967.
VULPE, A.: Descoperile hallstattiene din zona Auidului. In: ThracoDacica 5, 1984, s. 36-63.
VULPE, A.: Die Kurzschwerter, Dolche und Streitmesser der Hallstattzeit in Rumnien. PBF VI/9, Mnchen, 1990.
VULPE, A.: Recenzia na W. M. Werner: Eisenzeitliche Trensen an der unteren und mittleren Donau.
PBF XVI/4, Mnchen, 1988. Germania 70/1, 1992, s. 154-158.
WERNER, W. M.: Eisenzeitliche Trensen an der unteren und mittleren Donau. PBF XVI/4, Mnchen,
1988.

Zusammenfassung
Bestandteile des Pferdgeschirrs aus den Fundstellen
der Vekerzug-kultur in der Sdwestslowakei
Das Thema dieses Beitrags sind die Bestandteile des Pferdegeschirrs, die in von uns behandelten
Fundkomplexen aus der Sdwestslowakei durch die zwar nich zahlreiche, aber aus dem typologischen
Gesichtspunkt verhltnismig vielfltige Kategorie von Artefakten vertreten sind. Im Zentrum unseres
Interesses stand die Bemhung, eine mglichst komplexe bersicht von ihnen zu bringen, konzentriert
besonders auf die typologisch-chronologiche Aspekte untersuchter Problematik. Das Ziel der
vorliegenden Studie war nicht die detaillierte und erschpfende Analyse der behandelten Problematik,
denn mit dieser mchten wir uns weiter an einer anderen Stelle befassen (besonders auf die
Rekonstruktion von Pferdegeschirr und eine mgliche Identifizierung der sozialen und gesellschaftlichen
Stellung derjenigen Personen, in deren Grabausstattung derartige Gegenstnde erschienen), sondern die
Bemhung, die Interpretationsmglichkeiten analisierter Kategorie von Artefakten wenigstens aus dem
typologisch-chronologischen Gesichtspunkt in groben Zgen anzureien. Unserer Beitrag haben wir in
die zwei thematisch eng zusammengehngten Teile eingeteilt, im Rahmen derer wir uns eingehend
einerseits mit den funktionmigen Bestandteilen des Pferdegeschirr (Trensen) und anderseits mit den
dekorativen Bestandteilen des Pferdegeschirrs (Riemenschmuck des Halfters, nmlich Faleren und

99

Zierscheiben) sowie auch mit sonstigem Zaumzeugzubehr (Tierzhne und Eberhauer) beschaffen. Die
klassifizierten Artefakte konnten nur im Fall der Grberfelder von Chotn IA und IB anhand der Originale
beurteilt werden. Die anderen Funde aus der Sdwestslowakei wurden nur auf Grund der Literatur
beurteilt. In diesem Zusammenhang ist es zu betonen, dass die typologische Klassifikation nur anhand
der Artefakte aus Fundstellen der VK aus der Sdwestslowakei ausgearbeitet wurde. Die Funde von
Bestandteilendes Pferdegeschirrs aus Fundstellen der VK aus Ostungarn und nordwestlichem Rumnien
bercksichtigten wir nur bei der komparativen Analyse, u. z. nur in jenen Fllen, in welchen es
der Publikationsstand ermglicht hat. Deswegen knnen wir die Analysenergebnisse aus der
Sdwestslowakei nicht automatisch fr das ganze Verbreitungsgebiet der VK verallgemeinern.
Auf dem beobachteten Gebiet sind aus der Sicht von Herkunft drei Fundgruppen belegt: Trensen
sind Lokalerzeugnisse der VK, Faleren und einige Typen von Zierscheiben besitzen ihre Entsprechungen
entweder in Funden der Hallstattkultur in Mitteleuropa, oder in nordpontisch-kaukasischer Region aus
der vorskythischen und skythischen Zeit. Die ltesten Trensen des Typs Szentes-Vekerzug aus der zweiten
Hlfte des 7. Jh. v. Chr., sowie auch aus der ersten Hlfte des 6 Jh. v. Chr. machen eine kvantitativ kleinere
Fundgruppe aus, die nicht nur in der Vekerzug-Kultur, sondern auch in anliegenden Regionen vertreten
ist. Einige Funde belegen das berleben der Trensen des untersuchten Typs bis zum Ende des 5. Jhs.
v. Chr., bzw. noch zu Beginn des 4. Jhs. v. Chr. Riemenschmuck des Halfters bildet eine wenig
frequentierte Fundgruppe der VK nicht nur auf dem Gebiet der Sdwestslowakei, sondern auch in
Ostungarn. Die ltesten Funde von dekorativen Bestandteilen des Pferdegeschirrs gehren in die zweite
Hlfte des 7. Jhs. v. Chr., die jngsten in die erste Hlfte des 5. Jhs. v. Chr.

Mgr. Anita Kozubov, Katedra archeolgie FiF UK Bratislava, Slovensk republika

anitakozub@gmail.com

100

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

DETI V GERULATE
Eduard Krekovi

CHILDREN IN GERULATA
Abstract: Author analyses the graves of children in the Roman cemetery II dated from the end of 1st to the beginning of 3rd century AD in Bratislava Rusovce. The cemetery belonged to the auxiliary fort Gerulata. 249 graves
were excavated (not the whole cemetery) among them 81 inhumations (32,5 %). To children belonged 42 graves
(16,9 %) 33 were inhumations. On average the inhumation graves were less furnished with graved goods than
cremations. This fact is documented also in the nearby cemetery in Carnuntum (Ertel a i. 1999). In search for the
reasons of inhumation rite in case of children the author sets a new interpretation (except of reasons which are valid
also for the inhumation graves of adult persons like poverty, religion...). Part of inhumation graves could belong
to children of soldiers which were unlegal according to Roman law.
Key words: Rusovce, Gerulata, Roman cemetery, child graves.

V mnohch kultrach u od doby kamennej sa v pohrebnom rte det prejavuj ist zvltnosti
v porovnan s dospelmi. asto detsk hroby chbaj vbec alebo sa objavuje tzv. fenomn
chbajcich det, ke je detskch hrobov menej, ne to vyplva z demografickch tabuliek.
Tento prspevok sa bude venova analze detskch hrobov na rmskom pohrebisku II v Gerulate Rusovciach (Pichlerov, 1981). Pohrebisko patrilo osadenstvu rmskeho auxilirneho tbora a priahlej osady a je datovan do poslednej tvrtiny 1. a zaiatku 3. storoia. M biritulny
charakter, kee je tam mimoriadne vysok poet inhumci patr sem pribline tretina z 249
hrobov (81 32,5 %). Oba spsoby pochovvania s z chronologickho hadiska sben. Pozostatky zo vetkch hrobov boli vyhodnoten aj antropologicky, i ke pri iarovch hroboch
sa to dalo vyhodnoti len v obmedzenej miere. V prpade kostrovch pozostatkov det sa vyskytli
problmy s urenm veku, kee mnoho kostier sa zachovalo vo vemi zlom stave, prpadne boli
plne strven a len na zklade rozmerov hrobovej jamy sa dalo usudzova, e ide o detsk
hroby. Pohrebisko nie je plne preskman, lebo to neumoovala novovek zstavba, resp.
cintorn. as hrobov bola znien abou piesku a orbou.
Celkov poet identifikovanch detskch hrobov na pohrebisko bol 42 (16, 9 %), z toho bolo
33 inhumci a 9 kremci. Je mon, e detskch iarovch hrobov bolo o nieo viac, lebo
antropologicky sa dalo uri len 107 zo 168 kremci (63, 7 %), aj to vinou bez bliieho urenia pohlavia dospelch jedincov. Vrazn zvenie potu detskch iarovch hrobov vak
nepredpokladme, kee na biritulnych pohrebiskch starej doby cisrskej prevauj v rmci
detskch hrobov inhumcie (asto aj niekokonsobne). Naproti tomu inhumcie dospelch s
101

menej ast. V Gerulate bol pomer det a dospelch pochovanch inhumane 33 : 48. Vzhadom
na poet detskch hrobov v rmci celho pohrebiska je zrejm, e deti boli pochovvan predovetkm tmto spsobom, km u dospelch prevaovala kremcia. Orientcia hrobov nebola
jednotn, o je pre hroby starej doby cisrskej typick, na rozdiel od neskorch inhumci zo
4. storoia. V rmci rozmiestnenia detskch inhumci na pohrebisku nebola pozorovan iadna
ich koncentrcia, o tak isto plat aj pre hroby dospelch (pozri pln).
Ani poda inventra sa detsk hroby nijako neodliovali od hrobov dospelch. U det by sme
predpokladali, e v ich hroboch sa bud nachdza aj predmety, ktor by sme mohli oznai za
hraky. S hrakami v hroboch sa vak stretvame len vemi vnimone (znma je naprklad bbika z Emony Petru, 1972, 123, pl. 115 : 2 ). V hrobe LXXVII sa sce nali dve hracie kocky,
ale tie sa vyskytuj aj v hroboch dospelch v Gerulate naprklad v iarovom hrobe 97. V literatre sa obas uvdzaj sklenen ndoby vo tvare vtka ako fae pre kojencov. Predpokladali
by sme teda ich vskyt v hroboch malch det. Poznme aj tak nlezy, naprklad z nealekho
Carnunta. Tamojia fatika je vak vemi krehk, tenkostenn a nehod sa preto na kmenie
(Gassner, 1999, 91). Problmom je, e s tmito ndobami sa stretvame aj v hroboch dospelch. V Gerulate detsk inhumcie obsahuj pomerne vea sklenench balsamari (v niektorch
hroboch bolo aj 8 kusov), ale ani jednu kojeneck fau. Naopak, poznme ju zo iarovho
hrobu dospelho (Pichlerov, 1981, 345). Nech u bola ich funkcia akkovek, ako predmet
charakteristick pre detsk hroby neprichdzaj do vahy.
Priny inhumcie na zem Rmskej re boli rzne (nemajetn, zloinci, okolnosti smrti,
orientlci..., bliie k problematike pozri Krekovi, 1991, 78). Poloili sme si otzku, i detsk
hroby zapadaj do schmy inhumcie dospelch, a overovali sme niekoko monch prin
tohto spsobu pochovvania.
CHUDOBA
Z hadiska hrobovej vbavy mono kontatova, e iarov hroby v Gerulate (dospelch i det)
boli v priemere bohatie ne kostrov. Iba 5,9 % kremci neobsahovalo iadne prlohy oproti
41,3 % pri inhumcich. Len v iarovch hroboch sa vyskytovala terra sigillata a bronzov ndoby. Pomer inch nlezov vyzeral takto (kremcie : inhumcie): mince 12,5 : 6,3 %, sklenen
ndoby 26,2 : 18,5 %, lampiky 25,6 : 12,5 %. Najbohatie hroby na pohrebisku boli iarov.
28 % kremci obsahovalo mincu alebo viac ne 5 predmetov oproti 10 % takto vybavench inhumci. Kostrov hroby teda poukazuj na monos, e as takto pochovanej populcie by
mohla patri k chudobnejm vrstvm.
Podrobnej pohad na detsk hroby vak tto interpretciu nepotvrdzuje. S sce v priemere
trochu chudobnejie vybaven ako hroby dospelch v rmci oboch rtov, ale v prpade inhumci je situcia mierne odlin. Zo 48 dospelch inhumci 24 (50 %) neobsahovalo iadne nlezy,
km z 33 detskch hrobov len 9 (27,2 %). Hroby dospelch neobsahovali ani mince, km
tie sa nachdzali v 4 detskch hroboch. Pomer nlezov sklenench ndob a lampiiek bol
30,3 : 10,4 %, resp. 21,2 : 6,3 % v prospech hrobov det. Aj v drevench rakvch bolo pochovanch viac det ne dospelch (30,3 : 10,4 %). V rmci inhumci teda deti patrili v priemere
k bohatie vybavenm hrobom jedincov. Chudobu ako prinu detskch inhumci meme pripusti iba v niektorch prpadoch.
Ak pozostal nemali dos prostriedkov na kremciu, telo jednoducho uloili do zeme, asto
bez akchkovek prloh. To sa, samozrejme, mohlo tka aj det.

102

DEKLASOVAN VRSTVY SPOLONOSTI

as inhumovanch jedincov mohla patri ku spoloenskej spodine (k rznym previnilcom, prpadne otrokom), ktor si nezaslila vtedy obvykl a plnohodnotn obrad kremcie. Tento predpoklad vak ostva len vo forme hypotzy, ktor v Gerulate nemono dokza. Predpokladali
by sme, e aspo v niektorch prpadoch by usmrten zloinci boli sptan, o sa ned preukza. Samozrejme, v prpade hrobov det mono tto prinu vyli.
PRISAHOVALCI Z VCHODU, RESP. PRVRENCI VCHODNCH KULTOV
V Pannii badme masvnej prliv prisahovalcov z vchodu najm po markomanskch vojnch. Pre nich, ako aj pre miestnych prvrencov vchodnch kultov, je tie charakteristick inhumcia. Aj v Gerulate mme doloench orientlcov (sem zaraujeme aj Grkov, kee i tam
prevldal inhuman rtus) a zrove aj existenciu prvrencov Jupitera Dolichna poda epigrafickch pamiatok datovanch do konca 2. a do prvej tretiny 3. storoia (Hoek, 1984, 139).
Dospel i detsk jedinci tejto komunity mohli by pochovan inhumanm spsobom. Vzhadom
na to, e pohrebisko II je datovan najm do konca 1. a do 2. storoia a datovaten inhumcie
det patria najm do prvej polovice 2. storoia (jeden hrob je z konca 1. a jeden z konca 2. storoia), nepredpokladme, e takto boli pochovan deti tejto skupiny populcie.
NOVORODENCI
V prpade inhumcie novorodencov sa asto cituje dielo Naturalis historia, kde Plinius (NH VII,
15) hovor, e nebva zvykom spaova deti, ktor ete nemaj zuby (Hominem prius quam genito dente cremari mos gentium non est). Na pohrebisku v raetskom Cambodune bolo nezvyajne vea detskch hrobov (52 kremci a 51 inhumci z 337 hrobov) priom v rmci inhumci
prevldali prve mal deti (32 hrobov Mackensen, 1978, 145). Aj spomnan autor sa odvolva na Plinia, ale domnievam sa, e sprvy antickch autorov, tkajce sa starovekej Itlie republiknskeho i ranocisrskeho obdobia nemono nekriticky prebera a aplikova na pomery
v provincich. V pohrebnom rte neexistovali prsne zvzn pravidl platn pre cel Rmsku
ru. V provincich, najm pohraninch, ilo etnicky heterognne obyvatestvo (vojaci aj civili), ktor v rmci pohrebnho rtu zachovvalo do uritej miery svoje zvyky, prinesen z oblast, odkia pochdzalo. Aj domorodci (keltskho i pannskeho pvodu) mali v uritch
reginoch svoj vlastn pohrebn habitus a stopy po nich sa strcaj a po Markomanskch vojnch. Romanizcia teda v niektorch sfrach prebiehala vemi pomaly a Rimania tomu nechvali von priebeh. U podrobenho obyvatestva tolerovali praktizovanie domorodho
nboenstva i pohrebnho rtu.
Cambodunum predstavuje z hadiska vysokho potu pochovanch malch det vnimku,
hoci ani tam nie s vetky inhumovan deti vo veku niekokch mesiacov. V Gerulate bol priemern vek pochovanch det 7,2 roka, priom mal deti do 1 roka boli iba 2. Teoreticky by sme
mohli predpoklada, e niektor hroby, kde boli kosti strven, patrili takisto malm deom,
ist vak je, e medzi zachovalmi jedincami vysoko prevauj deti vo veku infans II. Faktor
bezzubosti ako prinu inhumcie det meme v provincich s najvou pravdepodobnosou povaova za vnimon.

103

OKOLNOSTI SMRTI, TRADCIA A IN

Tieto priny pravdepodobne tie hrali urit lohu v prpade inhumcie dospelch i det, len ich
vemi ako mono archeologicky preukza. Najm okolnosti smrti ako prina odlinho zaobchdzania s telom s sporadicky doloen takmer od najstarch ias a po novovek. Prve
v svislosti s demi A. Navrtilov (2007, 130) na zklade etnografickch pozorovan uvdza
odlin spsob pochovvania v prpade nsilnej i neprirodzenej smrti. o sa rodinnch zvyklost tka, skutonos, e niektor rody poda sprv antickch autorov tradine pochovvali nesplen tel napriek prevldajcej kremcii, plat skr pre Itliu ne pre provincie.
GERULATA CARNUNTUM
Z hadiska porovnania vsledkov z Gerulaty sme vyuili aj relatvne nedvno publikovan biritulne pohrebisko june od civilnho mesta v Carnunte (Ertel a i., 1999). Nalo sa tam 194 hrobov 116 kremci (59,8 %) a 78 inhumci (40,2 %). Medzi inhumciami sa nachdzalo aj 14
hrobov so sarkofgmi, ktor boli a na 1 vnimku vylpen, okrem toho pravdepodobne
patria do mladej doby cisrskej, take pre aliu tatistiku s nimi nepotame. Aj ostatn hroby
boli v mnohch prpadoch poruen, pravdepodobne ete v antike. Ak nepotame sarkofgy,
hrobov s nesplenmi telami bolo 64 (35,6 %), z tohto mnostva bolo 25 (39,1 %) det. Tento
daj je vemi blzky detskm inhumciam v Gerulate (41,3 %). Aj v Carnunte sa potvrdilo, e
tza o inhumcii najm malch det bez zubov je neudraten. Nachdzalo sa tu sce viac novorodencov ako v Gerulate, ale priemern vek pochovanch det bol 5,2 roka (v Gerulate 7,2).
I tu boli inhumcie veobecne chudobnejie vybaven ako kremcie, vo veobecnosti vak boli
na rozdiel od Gerulaty v priemere bohatie. Inhumci bez nlezov bolo v Gerulate 41,3 % km
v Carnunte len 21,9 %. Z tohto mnostva a 50 % tvorili detsk hroby, km v Gerulate to bolo
27,3 %. Priny niektorch rozdielov mohli by spsoben aj rozdielnym charakterom pohrebsk
zo socilneho hadiska. Carnuntum bolo vznamnm centrom, sstreovali sa tu bohatie vrstvy
spolonosti, o om svedia naprklad aj hrobky i sarkofgy, ktor v Gerulate chbaj. V hrobkch bolo niekedy i viac tiel ak bolo medzi nimi diea, potame to za detsk hrob. Zo socilneho hadiska aj vojaci lgie z Carnunta stli vyie ne vojaci auxilie z Gerulaty.
Celkovo vak aj pohrebisko v Carnunte potvrdzuje, e inhuman rtus bol uplatovan chudobnejmi lenmi spolonosti a v rmci detskch hrobov sa netkal len malch det. Prinu inhumci det, samozrejme, nemono jednoznane interpretova, v prpade limitnch pohrebsk
by prichdzala do vahy aj alia skutonos tkajca sa det. Medzi detskmi inhumciami
mohli znan percento tvori neleglne deti vojakov. Ako je znme, vojaci sa a do ias Septimia Severa nemohli eni a ich prpadn potomkovia z hadiska rmskeho prva neboli leglni.
Tento fakt mohol spsobi, e takmto deom bol odopret plnohodnotn pohreb vo forme kremcie.
Poas 3. storoia nastva postupn zmena v pohrebnom rte a prechod k inhumcii v celej
Rmskej ri. Detsk hroby zo 4. storoia sa u nijako neodliuj od hrobov dospelch, o doklad aj pohrebisko I v Gerulate (Kraskovsk, 1974). Prpadn odlinosti boli pravdepodobne
vyjadren len vo forme odlinch ritulov, ktor sa archeologicky nedaj zachyti.
Prspevok vznikol v rmci rieenia projektu VEGA . 1/0197/08.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.

104

Obr. 1. Rusovce Gerulata, pohrebisko II.

105

LITERATRA
ERTEL, Ch. a i.: Untersuchungen zu den Grberfeldern in Carnuntum. Band 1: Der archologische Befund. RLI 40, Wien, 1999.
GASSNER, V.: Zu den Beigabensitten. In: ERTEL, 83-101.
HOEK, R.: Tituli latini Pannoniae superioris annis 1967 1982 in Slovacia reperti. Praha, 1984.
KRASKOVSK, .: Gerulata Rusovce. Rmske pohrebisko I, Bratislava, 1974.
KREKOVI, E.: Skelettgrber der lteren rmischen Kaiserzeit im Licht der Funde aus Gerulata. In: Carnuntum Jahrbuch 1991. Wien, 1992.
MACKENSEN, M.: Das rmische Grberfeld Aus der Keckwiese in Kempten. Kallmnz, 1978.
NAVRTILOV, A.: Dtsk poheb v kontextu ritualizace smrti (Z etnologickch pramen 19. a 20. stolet). Z A SAV 42, 2007, 127-140.
PETRU, S.: Emonske nekropole. Ljubljana, 1972.
PICHLEROV, M.: Gerulata Rusovce. Rmske pohrebisko II. Bratislava, 1981.

Summary
Children in Gerulata
Author analyses the graves of children in the Roman cemetery II dated from the end of 1st to the
beginning of 3rd century AD in Bratislava Rusovce. The cemetery belonged to the auxiliary fort
Gerulata. 249 graves were excavated (not the whole cemetery) among them 81 inhumations (32,5 %).
To children belonged 42 graves (16,9 %) 33 were inhumations. On average the inhumation graves were
less furnished with graved goods than cremations. This fact is documented also in the nearby cemetery
in Carnuntum (Ertel a i. 1999). In search for the reasons of inhumation rite in case of children the author
sets a new interpretation (except of reasons which are valid also for the inhumation graves of adult persons
like poverty, religion...). Part of inhumation graves could belong to children of soldiers which were
unlegal according to Roman law.

106

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

VASNOSTREDOVEK OSDLENIE SPIA.

ANALZA OSDLENIA A KRITIKA STAVU BDANIA1
Dominik Repka

SETTLEMENT STRUCTURE OF THE EARLY MIDDLE AGES IN SPI REGION.

ANALYSIS OF THE SETTLEMENT AND CRITIC OF THE SITUATION
OF THE RESEARCH
Abstract: In professional literature dealing with early medieval of the Spi region appear a lot of indistinct, inaccurate, eventually false information, which are the next uncritically accepted. From present situation of research
of this problem we can say, that found early medieval locations from the 8th to 11th century are situated especially
in basin of the Hornd river, Spisk Podhradie, Spisk Nova Ves, Levoa, Spisk Vlachy and Poprad river.
Key words: early medieval Spi settlement research

CHRONOLOGICK VYMEDZENIE VASNHO STREDOVEKU

Za vasn stredovek povaujeme v tejto prci obdobie 8. a 11. storoia, ktor je vymedzen na
jednej strane prvmi slovanskmi nlezmi zo Spia a jeho zalenenm do uhorskho krovstva
na strane druhej. Podobn vymedzenie vasnho stredoveku na zem Slovenska, aspo o sa
tka hornej hranice, prezentovali v odbornej spisbe viacer autori (Bialekov, 1980, 215; Fusek
Spiiak, 2005, 265; Hrubec, 1980, 231; Mcska Dani evkov, 2006).2
VYMEDZENIE ZEMIA SPIA
Spi ako regin sa vyvinul z bvalej Spiskej upy, uhorskej zemnosprvnej jednotky vytvorenej v druhej polovici 12. storoia (udel, 1984, 110, 111). Rozloha a hranice reginu sa v priebehu storo vrazne nezmenili, pretrvali a do zniku Spiskej upy v roku 1922 (tevk, 2003,
103). V sasnosti sa mal severozpadn as zemia (195 km2) bvalej Spiskej upy nachdza od roku 1920 na zem Poska (Skawiski, 2003, 77; tevk, 2003, 103).
Prspevok je zhrnutm asti bakalrskej prce, obhjenej na Katedre archeolgie FiF UK v Bratislave v roku 2008.
Tm by autor lnku chcel poakova svojmu koliteovi Mgr. T. Knigovi, PhD., ako aj doc. PhDr. M. Slivkovi,
CSc., za cenn rady a pripomienky svisiace s napsanm tejto tdie.
2
Problematika chronolgie vasnho stredoveku na Spii si vak vyaduje podrobnejie spracovanie.
1

107

Spi sa so svojou rozlohou 3654 km2 (poda vmery z roku 1910) nachdza na vntornej
strane zpadnch Karpt (Skawiski, 2003, 77). Jeho zemie na zpade od Liptova ohraniuje
hranica, ktor vedie smerom na juh cez Vysok Tatry, Podtatransk kotlinu, Kozie chrbty a
k Nzkym Tatrm (Skawiski, 2009, 41; tevk, 2003, 103). Severn hranica nachdzajca sa
v Maloposkom vojvodstve vedie od zpadu na vchod, pozd riek Biela voda, Dunajec a Poprad (Skawiski, 2009, 41; tevk, 2003, 103). Na vchode hrani Spi s inm reginom, a to
ariom. Ich spolon hranica sa tiahne zo severu na juh cez ubovniansku vrchovinu, Spiskoarisk medzihorie a alej pozd hrebea Levoskch vrchov. Od vrchu Jankovec hranica
smeruje k Branisku a odtia na juh cez pohorie ierna hora a ku Volovskm vrchom (Skawiski, 2009, 42; tevk, 2003, 103). Na juhu Spi sused s Abovom, Turou a Gemerom. Jun
hranica reginu vedie od vchodu na zpad hrebeom Volovskch vrchov, Spiko-gemerskm
krasom a do oblasti Nzkych Tatier (Skawiski, 2009, 42; tevk, 2003, 103).
DEJINY BDANIA3
V zvere 19. a prvej polovici 20. storoia mme prv nlezy potvrdzujce vasnostredovek
osdlenie Spia doloen prostrednctvom amatrskych bdateov archeolgov, ako boli: Ignc
Spttl, Alexander Mnich, Matej Pajduk, Jozef Vencko (Javorsk, 1993, 20; Polla, 1996, 254,
259, 260).
V nasledujcom obdob sa o bdanie vasnho stredoveku na Spii priinili archeolgovia ako
Karol Andel, Vojtech Budinsk-Krika (1961, 347-390; 1963, 143-152; 1980, 41-54) a Belo
Polla (1958, 580-581; 1962a; 1962b, 253-279; 1971). Najviac zsluh na odhaovan dejn Spia
(a tm aj vasnho stredoveku) m vak archeolg Frantiek Javorsk, vaka desiatkam jeho
prieskumov a vskumov, ktorho v tchto innostiach nahradil Marin Sojk. Z alch bdateov venujcich sa vasnmu stredoveku na Spii musme uvies archeolgov Michala Slivku
(2002, 23-40; 2003, 419-448; 2010a, 44-100; 2010b, 44, 45), Gabriela Luka (1993, 9-18),
Petra alkovskho (2006, 239-257; 2007, 119-222), Petra Rotha, ako aj historikov Ivana Chalupeckho a Martina Homzu (1993, 19-29; 1999, 7-31; 2009, 126-325), at.4
VASNOSTREDOVEK OSDLENIE SPIA
Z POHADU DOTERAJIEHO STAVU BDANIA
Na Spii meme pri sasnom stave bdania pozorova absenciu vasnoslovanskho osdlenia,
o potvrdzuje prostrednctvom svojho bdania aj G. Fusek (1994, 122), ktor poukzal na nesprvne do 5. 6. storoia datovan lokality, ako napr. Spisk Nov Ves, poloha Pod Kudlovcom, Spisk Vlachy, Plantal a Vlkov, Pod Kosovm kruhom (Javorsk, 1985, 117;
2000b, 107; Cengel, Javorsk, Mihok, 1997, 8, 9, 11). Nlezov materil z tchto nlezsk prirauje k severokarpatskej skupine z obdobia konca 4. a prvej polovice 5. storoia (Fusek, 1994,
247).
Najstarie slovansk osdlenie na Spii meme v sasnosti rmcovo zaradi do 8. storoia
(Slivka, 2003b, 420; Sojk, 2009, 112) . Nedostatok dobre datovatench nlezov zo spomnanho obdobia nm v sasnosti znemouje spresni zaiatok vasnostredovekho osdlenia
Historiografii a dejinm bdania vzahujcim sa na zemie Spia sa venovali viacer autori (Chalupeck, 1995b,
12-19; 2003, 29-34; Jankovi, 1974, 159-172; 1986, 99-114; Polla, 1996, 246-260; Slivka, 2010a, 44-100).
4
Publikan innos vzahujca sa na vasnostredovek osdlenie Spia je u niektorch bdateov poetn, resp.
pozostva len z vskumnch sprv, preto ju neuvdzame na tomto mieste, ale a niie v katalgu.
3

108

Obr. 1. Poet zistench lokalt na Spii v jednotlivch asovch sekoch vasnho stredoveku
na zklade neprehodnotenho datovania.
Fig. 1. Number of found localities in the Spi region in individual time periods of the early medieval
on the ground of the unrevalued dating.

Spia. Vnimku tvoria Smiany Spisk Tomovce, Hradisko I, ktorho zaiaton fza je
datovan na koniec 8. storoia, resp. zaiatok 9. storoia prostrednctvom nlezov avarskej proveniencie (Javorsk, 1977b, 163-164; Stakov-tukovsk, alkovsk et al., 2006, 216, 217;
alkovsk, 2007, 118, 120).
Pri datovan vasnostredovekch nlezov zskanch zo starch prieskumov a vskumov musme by opatrn, aby sme sa vyhli jeho nekritickmu preberaniu. Na tento fakt upozornil u M.
Slivka (2003a, 147; 2010a, 49).5 Vrazne vysok poet lokalt datovanch do vekomoravskho
obdobia, hlavne oproti povekomoravskmu obdobiu, je toho jasnm dokladom (obr. 1). Okrem
problmov s datovanm, musme na tomto mieste uvies aj aliu kritiku. Ide naprklad o nejednotnos pri uvdzan nzvov jednotlivch lokalt, resp. ich polh. Spomenieme lokality ako
Vydrnk, Pod Kosovm kruhom II (Javorsk, 1990a, 74), ktor je na inom mieste oznaen
ako poloha June od Slovenskej doliny, severovchodne od kty 712, june od Hornho
potoka a zpadne od bezmennho potoka (Sojk, 1993, 117), alej Vek Lomnica, Pod ibeninou hurou (horou) (Javorsk, 1982b, 9). V inej literatre je tto lokalita oznaen ako
medzi polohou Na kopci a ervenm potokom (Sojk, 1993, 117). Oznaovanie polh
Hradisko I a Hradisko II, ktor s situovan v katastroch obc Smiany a Spisk Tomovce
ako hradisk ingov (Budinsk-Krika, 1963, 143-152; Javorsk, 1993, 13-30, Luk, 1993,
9-12; Slivka, 2003b, 420-427) je nejasn, kee pri om nevieme, o ktor z nich ide. Zmton
je aj uvdzanie jednotlivch polh Hradiska I v katastroch obc Spisk Tomovce a Smiany.

Poda tvrden M. Slivku F. Javorsk, ktor zistil dosia najviac vasnostredovekch lokalt na Spii, datoval
mnoh mladie nlezy do starieho vekomoravskho obdobia (Slivka, 2003a, 147).

109

Oznaenie Hradisko I sa v niektorej literatre vzahuje len na akropolu (Javorsk, 1977b,

153-166), priom problm nastva, ak autor nevysvetl, i ide o cel hradisko aj s predhradiami,
alebo iba o spomnan akropolu. Zavdzajce je aj uvdzanie predhrad (podhrad), priom ani
tu v niektorch prpadoch (Javorsk, 1980b, 131-133) nie je jasn, o ktor z nich ide.6
V roku 2008 vyiel tret zvzok prameov k dejinm osdlenia Slovenska z konca 5. a 13.
storoia vzahujci sa na zemie vchodnho Slovenska. Katalgovou formou s tu publikovan
vasnostredovek lokality aj zo Spia (Pramene III, 2008). Okrem publikovanch nlezsk autori v tejto prci uvdzaj aj tie, ktor neboli dosia publikovan. Aj napriek zjavnmu prnosu
tohto diela musme uvies niekoko nedostatkov. Zostavovatelia osdlenia z okresov nachdzajcich sa na Spii neuvdzaj vetky lokality, na ktorch sa zistilo vasnostredovek osdlenie,
v naom prpade z 8. 11. storoia. Ide o Iliaovce, Nad krivmi lkami, Kurimany, Pod
Rehbergom, Levoa, Ku trom studniam, Levoa, Na rovni kriovatky (bvalej) ulice Slobody a riadku Klementa Gottwalda, Poprad-Matejovce, av breh ervenho potoka, Smiany, Zlat role, Spisk Bel, neznma poloha, Spisk Nov Ves, Radlinskho ulica,
Spisk tiavnik, Kltor cistercitov, Vlkov-Levkovce, Pod Kosovm kruhom. alm
problmom je uvdzanie datovania jednotlivch lokalt, kde meme v niektorch prpadoch pozorova neslad s primrnou literatrou. Spomenieme naprklad, Smiany, Smiiansk Maa,
Spisk Nov Ves, Mal pole, Spisk Nov Ves, Dvor farskho kostola (krypta), Studenec,
Kapustnice, Vlkov, Horansk, at. (Pramene III, 2008, 153, 239, 244, 259). V niektorch
prpadoch je lokalita v primrnom zdroji datovan len rmcovo, ale v prameoch k dejinm
osdlenia je zaraden u do konkrtneho storoia, ako to meme vidie pri nleziskch Beharovce, Predn hony, Bijacovce, Pod katieom, Spisk tvrtok, Pod ibeninou hurou
(horou), Spisk tvrtok, Za jarekom, at. (Pramene III, 2008, 206, 207, 255, 257). Nie je
jasn, i tieto rozdielne datovania svisia s vyhodnotenm, resp. prehodnotenm nlezovho materilu, alebo v dsledku chyby autorov Prameov. Pri lokalite Smiany, Jaskya Tri skalky
vak zostavovatelia Prameov uvdzaj v popise vlastn zvery, konkrtne tkajce sa toho,
e v primrnej literatre uvdzan nlezy z 9. 11. storoia (Javorsk, 1997a, 100) sa na tomto
mieste nenali (Pramene III, 2008, 240). Rovnako ako sme u vyie spomnali, zmtonos
uvdzania nzvov niektorch lokalt sa objavuje aj tu. Lokalita Jamnk, Pri starej jamnickej
ceste, je M. Sojkom spjan s polohou Nivky (2001b, 182), avak F. Javorsk, ako aj Pramene ich uvdzaj ako dve samostatn lokality (Javorsk, 1978, 106; Pramene III, 2008, 219).
Podobne lokalita Hrabuice, Pod Zelenou horou (elenou hurou) a lokalita Hrabuice, V blzkosti Horndu v Prameoch uveden samostatne (Pramene III, 2008, 215, 216) s v primrnej literatre chpan ako jedna lokalita, resp. poloha V blzkosti Horndu ako as lokality
Pod Zelenou horou (Javorsk, 1985, 115). Ako posledn z nejasnosti, ktor sa v prameoch
k dejinm osdlenia vchodnho Slovenska z konca 5. a 13. storoia nachdza, uvedieme nlez
z Vtkoviec poloha Ture. Vo vrstve sa spolu so strelkou datovanou do vekomoravskho obdobia nali aj lnky prstov. V uverejnenej informatvnej sprve z vskumu sa vak neuvdza,
i ide o zvieracie, alebo udsk pozostatky (Miroayov, Javorsk, 1984, 155). V Prameoch
sa vak u jasne pe o udskch lnkoch prstov (Pramene III, 2008, 260).
Pri uvdzanch lokalitch v odbornej literatre mme vhrady k oznaovaniu druhu nleziska. Lokality bez zistench objektov a len s nlezmi zo sdliskovch vrstiev, i zberov s asto
spjan s vskytom sdliska. Takto nlezy vak nemu bez vhrad potvrdzova jeho existenciu, kee mu pochdza aj z rozruench hrobov, alebo sa na skman lokalitu mohli dosta
inm spsobom, ako s naprklad fluvilne procesy alebo udsk innos, vo forme aby hliny

Touto problematikou sa obrnejie zaober tdia k prvej etape spracovania Hradiska I (Stakov-tukovsk,
alkovsk et al., 2006, 190, 192).

110

alebo inch ternnych prav, pri ktorej sa mohol archeologick materil premiestni z jednho
miesta na in.
Rozborom (analzou) vasnostredovekho osdlenia Spia sa na zklade v literatre prezentovanch lokalt viac i menej zaoberali viacer bdatelia (Budinsk-Krika, 1961, 364; aplovi, 1998, 135-139; Luk, 1993, 9-18; Slivka, 2003b, 420-427; 2010a, 46-50; Sojk, 2009,
111-123; Varsk, 1964, 67). Na zklade tchto analz meme poveda, e osdlenie z predvekomoravskho obdobia sa nachdza v Horndskej kotline a sporadick vskyt meme pozorova aj v povod rieky Poprad, june od Kemarku, resp. Spiskej Belej. V nasledujcom
vekomoravskom obdob sa poet lokalt zvyuje a zahusuje sa aj osdlenie v Popradskej kotline. V povekomoravskom obdob nastva alie zahustenie sdelnej siete (Luk, 1993; Slivka,
2003b, 420-427; 2010a, 49).7 Z nami skmanho obdobia 8. 11. storoia je na zklade tchto
analz jasn, e v tomto obdob nie s osdlen oblasti na sever od Spiskej Belej a na juh od
rieky Hornd. Ide hlavne o dnen okresy Star ubova a Gelnica. J. Beko aj napriek tomu
predpokladal v lokalite Hniezdne pri Starej ubovni osdlenie z prelomu 11. a 12. storoia, ktor
v sasnosti nie je nim doloen (1985, 144).
Musme kriticky poznamena, e ani v jednej z novch prc zaoberajcich sa vasnostredovekm osdlenm Spia sa nenachdza mapa s vyznaenmi lokalitami, ktor je pri analze osdlenia dleit. Zo starch prc prezentuje mapov vyobrazenie V. Budinsk-Krika (1961, 348,
obr. 1), P. alkovsk (1988, 380-382, obr. 1a, 1b, 1c). Novie vypublikoval mapy vasnostredovekho osdlenia Spia posk archeolg M. Parczewski, avak ide len o vymedzenie osdlenho zemia (1996, 71, 73, ryc. 1, 2; 2005, 29, ryc. 1).
o sa tka prchodu slovanskho etnika na zemie Spia, v odbornej literatre sa objavuje viacero teri. Poda B. Varska sa sem dostali popri toku rieky Hornd z oblasti Koickej kotliny,
o om poda neho sved nlez vasnostredovekho sdliska v Rune (1972, 25). Naproti tomu
F. Javorsk zastval nzor, e koncom 7. a zaiatkom 8. storoia prichdzaj Slovania na Spi,
presnejie na zemie hradiska na ingove, z junho Slovenska8 (1993, 22). Po prchode Avarov sa poda neho menie skupinky Slovanov dolm rieky Slan dostali k Spisko-gemerskmu
rudohoriu a po jeho prekonan sa usadili v okol Smiian-ingova (Javorsk, 1993, 22). alou
teriou publikovanou v odbornej spisbe je kolonizcia zo severu, ie z oblasti Maloposka
(Homza, 1993, 19; Chropovsk, Ruttkay, 1985, 263).
Tvrdenia o zjednoten Slovanov ijcich na zpadnom a strednom Slovensku, ako aj na Spii
pod vldou knieat z Nitry na konci 8. storoia (aplovi, 1998, 26, 101; Homza, 1999, 9;
2009, 126, 127; Sojk, 2009, 115) nie s pri sasnom stave bdania nim podloen. Tento
nzor spochybuje D. Bialekov (1997, 35), ako aj M. Slivka, ktor hovor o samostatnom vvoji Spia s odvolvanm sa na podobn situciu v susednom Maloposku a Dolnom Sliezsku
(2010a, 47), kde s na hradiskch rovnako doloen avarsk nlezy (Poleski, 1997, 17, 18, abb.
2; 2004, 158-159).9 Spochybujco sa k nzoru, e Spi bol sasou Nitrianskho knieatstva,
stavia aj kolektv autorov spracvajci lokalitu Smiany Spisk Tomovce Hradisko I
(Stakov-tukovsk, alkovsk et al., 2006, 222, 223). Poukazuj na absenciu jazykovitch
kovan opaska alebo garnitr ostrh ovplyvnench karolnskou kultrou, ktor s typick pre
blatnicko-mikulick horizont a objavuj sa na hradiskch juhozpadnho a strednho Slovenska (Nitra, Hradn kopec, Pobedim, Bojn, Valisko, Smolenice, Molpr, Detva, Ka-

Starmi nzormi V. Chaloupeckho o tom, e Spi bol a do 13. storoia neosdlen (1923, 137, 138), alebo
A. Feketeho Nagya o prchode starch Maarov na Spi u pred Slovanmi (1934, 35, 36) sa nebudeme na tomto
mieste bliie zaobera.
8
Pravdepodobne tu m na mysli oblas Juhoslovenskej kotliny.
9
M. Slivka vo svojej tdii uvdza aj aliu literatru (2010a, 47).
7

111

lamrka, Vyn Kubn, Ostr Skala) (Stakov-tukovsk, alkovsk et al., 2006, 223; alkovsk, 2004, 383-385).10
V odbornej spisbe sa asto objavuje nzor, o spojen stp po poiari fortifikcie v polohe
. 3 Hradiska I v katastri obce Spisk Tomovce s obdobm nsilnho prilenenia Spia
k Vekej Morave v prvej polovici 9. storoia (aplovi, 1998, 109; Homza, 1999, 11; 2009, 128;
Javorsk, 1977, 16; Sojk, 2009, 113). D. Stakov-tukovsk, P. alkovsk a kolektv autorov s v tomto ohade opatrn a poukazuj na pomerne mal vzdialenos necelch 1000 m,
medzi Hradiskom I a II, ako aj na dosia analyzovan nlezy z Hradiska I, poloha . 3,
ktor znik tohto hradiska v klasickom vekomoravskom stupni nepotvrdzuj (2006, 223).
Okrem spomnanch hradsk v Spiskch Tomovciach Smianoch, Hradisko I a Smianoch Hradisko II mme z zemia Spia doloen aj alie lokality, ktor s oznaovan
ako vasnostredovek hradisk.11 Treba vak podotkn, e okrem Hradiska I a II a hradiska na
Drevenku zatia nememe s uritosou potvrdi, i boli zvyn polohy vraznejie osdlen
a zrove vyuvan ako hradisk. M. Slivka spochybuje machalovsk hradisko, ako aj hradisko v polohe Star Levoa a hovor o nutnosti realizcie vskumov na hradisku na Drevenku
a v Spiskom Hrhove, poloha Hradisko (2010a, 49).
Vo vasnom stredoveku mme z zemia Spia doloen aj inhuman hroby, a to z troch lokalt (. 83, 89, 118). Celkovo sa nalo dev hrobov, ako aj pozostatky nepietne uloenho,
resp. nepochovanho jedinca (Bre, alkovsk, 1978, 38; Bre, tukovsk, 1980, 43; Javorsk, 1980b, 134; Kovalk, Badk, 1968, 235-238; Stakov-tukovsk, alkovsk et al. ,
2006, 215). V uvdzanej literatre s tieto hroby datovan do vekomoravskho obdobia. Pri
dvoch detskch hroboch s poetnm hrobovm inventrom meme uvaova o klasickom vekomoravskom horizonte a pri jednom hrobe o obdob prvej tretiny 10. storoia. Bez presnejch nlezovch okolnost sa v literatre objavuje informcia o nlezoch esovitch nunc,
ktor by mali pochdza z rozruenho pohrebiska v Novej Lesnej, poloha Cintorn (Chropovsk, 1962, 232; Javorsk, 1990a, 73; Sojk, 2009, 116, obr. 92a: 1-3). Nlezy nunc meme rmcovo zaradi do 10. 12. storoia (Pramene III, 2008, 133, 134). Do obdobia vasnho
stredoveku je zaraovan aj inhuman ensk hrob zo vboviec, poloha Vpenica, avak
kee bol bez hrobovho inventra (Chropovsk, 1962, 235; Pramene III, 2008, 148), toto datovanie nie je nim podloen.
Pri inhumanch hroboch zo Smiian a Spiskch Tomoviec F. Javorsk predpoklad mohylov nsyp, poukazujc na ich plytk zahbenie (1993, 25). Tento bdate navye vo vskyte
tchto hrobov na Spii vid vplyv kresanstva (Javorsk, 1993, 27-28). S tmto nzorom neshlas M. Slivka, poda ktorho tu ide o pochovanch lenov elity, ktor inhuman pohrebn
rtus napodobuje poda vzoru z oblasti centra Vekej Moravy (2010a, 48). Pri tchto tvrdeniach sa odvolva aj na tdiu I. tefana, ktor pojednva o zmene pohrebnho rtu vo vasnom
stredoveku v Eurpe (Slivka, 2010, 48; tefan, 2007, 805-836). Poda inch bdateov pri vskyte inhumanho pochovvania ide o dkaz zalenenia Spia do Vekej Moravy (Hanuliak,
2004, 46; alkovsk, 1982, 134-136). Nov poznatky k problematike vasnostredovekch hrobov na Spii by mohlo prinies sben podrobnejie spracovanie hrobovch nlezov z polohy
Smiany Spisk Tomovce, Hradisko I (Stakov-tukovsk, alkovsk et al., 2006,
215).
Niektor bdatelia klad poiatky kresanstva na Spii u do obdobia 9. 10. storoia
(Homza, 1999, 13, 14; 2009, 233; Javorsk, 1993, 27, 28; Ktnik-malov, 2005, 299-307; Ratko, 1988, 129-130). Pre toto tvrdenie nm avak v sasnosti chbaj akkovek archeologick doklady. Nesprvne datovanie niektorch sakrlnych stavieb na Spii spsobilo, e
10
11

Tu pozri literatru k jednotlivm hradiskm.

Pozri jednotliv lokality v katalgu (. 26, 44, 45, 68, 86, 126, 143, 191).

112

poiatok kresanskej architektry tu niektor bdatelia kldli u do 11. storoia. Ide o kostol sv.
Ducha v Levoi, mylne datovan do roku 1045 (Hain et al., 1911, 9)12 a kostol v polohe Bval vojensk cviisko, tie v Levoi, kde jeho pvodn datovanie do 11. a 12. storoia (Chalupeck, 1995a, 7; Javorsk, 1981c, 103) poda M. Slivku meme posun do 12. storoia,
respektve do prvej polovice 13. storoia (2006, 143, 144). alm nesprvne datovanm kostolom je kostol sv. Antona Pustovnka v Spiskej Belej (pvodne 1072) a kostol sv. Stanislava
vo Frydmane (pvodne 1073), ktor sa nachdza v poskej asti Spia (Hradszky, 1903-1904,
169, 257, citovan poda: Homza, 2009, 308). V Spiskej Novej Vsi je do obdobia roku 1077
kladen existencia kostola sv. Ladislava (Chalupeck, 1971, 5). Tento kostol, umiestovan na
nmestie, nebol dosia objaven a navye jeho patrn sv. Ladislav bol kanonizovan a v roku
1192 (Slivka, 2006, 120). Do obdobia 11. storoia je datovan aj kltor v Spiskom Podhrad,
poloha Pai (Vallaek, 1999, 65). Treba vak podotkn, e jeho datovanie do obdobia 11.
storoia dokladaj len dva fragmenty vasnostredovekej keramiky, travertnov kr a fragment
kruhovej svteniky (Slivka, 2002, 27).13 Za mienku stoj aj nim nepodloen nzor F. Javorskho, poda ktorho nie je vylen existencia kostola na hradisku v Smianoch Spiskch
Tomovciach, ingov14 u vo vekomoravskom obdob (1993, 27-28). Hovor aj o patrocniu sv. Vincenta, ktor poda neho doklad miestny nzov ingov (Cseng-Cheng) (Javorsk,
1993, 27-28). Pri sasnom stave bdania vak s existenciou kresanstva na Spii meme s istotou rta a v zvere 11. storoia, resp. v nasledujcom 12. storo (Slivka, 2002, 23-40).
Na druhej strane za mon doklad pohanstva v skmanom obdob 8. 11. storoia na zem
Spia F. Javorsk a M. Sojk pokladaj kopec s nzvom Matka Boia, ktor sa nachdza june
od Hradiska I a II (Javorsk, 1978, 111; Sojk, 2009, 116). Poda nich na zklade toponmie
mono predpoklada, e by mohlo s o pohansk kultov miesto. Prieskumom zisten ternne
pravy vak treba potvrdi archeologickm vskumom. alm dokladom pohanskho kultu
mu by nzvy ako Baba v katastroch Hranovnice Spiskho tiavnika, ako aj na rozhran
katastrov Spiskej Teplica, Svit a Luivn.
Z alch nzvov lokalt a obc, ktor by pravdepodobne mohli doklada vasnostredovek
(slovansk) osdlenie, s napr. Sedlisk, ktor mme doloen v katastri Spiskho tiavnika,
Spiskch Tomoviec a Letanoviec (Slivka, 2003b, 425; 2010a, 49, 50). Vo vetkch tchto lokalitch bol zskan aj archeologick materil z 9. 11. storoia (Javorsk, 1977a, 147; 1978,
113; 1982a, 113; 1983, 105; Sojk, 2004a, 18).15
V povekomoravskom obdob mme na zem Slovenska doklady o prtomnosti staromaarskho etnika (Tok, 1968), ktormu je pripisovan aj do 10. storoia datovan nlez
zo Spiskej Belej, poloha Nohgang (Nohjank, dnes poloha Blzke lky) (Neviznsky,
2008, 270, 271, obr. 6: 1; Sojk, 2009, 118, 119, obr. 95: 1a, b). Ide o bronzov srdcovit kovanie, zdoben rastlinnm motvom. M. Slivka sa vak s tmto nzorom nestotouje a spomnan
nlez poklad za mlad a prirauje ho k etnikm vchodnho pvodu, ako boli Polovci, Kumni, Tatri (Mongoli), priom sa odvolva aj na ikonografick vyobrazenia tzv. ladislavovskch legiend, napr. z Bijacoviec (Slivka, 2003b, 433; 2010a, 48). almi nlezmi v literatre
oznaovanmi ako staromaarsk s hroty pov s tom a s listovitm alebo kosotvorcovm
(romboidnm) hrotom (Nevizansk, 2008, 271, obr. 6). Z zemia Spia ich mme doloen
v Smianoch Spiskch Tomovciach, Hradisko I, poloha . 3, alej v Smianoch Hradisko II a v Spiskom Podhrad, poloha Ostr hora (Javorsk, 1999, 10; Nevizansk, 2008,
271, obr. 6). Kee tieto typy streliek mme z zemia Slovenska doloen u v prvej polovici
K problematike kostola sv. Ducha v Levoi pozri (Slivka, 2006, 130).
K problematike kltora v Spiskom Podhrad pozri Slivka (2003b, 437-440; 2010a, 68, 69; 2010b, 43-50).
14
Nie je jasn, i autor m na mysli Hradisko I alebo Hradisko II.
15
Problematike stredovekej toponmie na Spii sa obrnejie venuje M. Slivka (2010a, 44-100).
12
13

113

9. storoia, resp. listovit u od 7. 8. storoia, nememe ich spja vlune so starmi Maarmi (Ruttkay, 1982, 178). M. Homza tvrd, e na zemie Maloposka, kde evidujeme staromaarsk nlezy z Iglomie, Krakova, Naszacowic, Radymna, Przemyli, Czechowic-Dziedzic
(Koperski, Parczewski, 1978, 213-229; Poleski, 1997, 22), sa dostali star Maari prve cez
zemie Spia (Homza, 1999, 16; 2009, 131). Musme vak podotkn, e mon je aj ich postup cez Vchodoslovensk ninu alebo Zakarpatsk Rus a do Maloposka (Koperski, Parczewski, 1978, 227, abb. 16, 229).
VLASTN ANALZA VASNOSTREDOVEKHO OSDLENIA
Ako sme u vyie spomnali, v sasnej dobe nememe plne shlasi s datovanm niektorch
vasnostredovekch archeologickch lokalt zo Spia. Bez ich prehodnotenia sdeln obraz,
ktor by sme na zklade toho vytvorili, neme by sprvny, preto zisten lokality nebudeme
analyzova z pohadu jednotlivch asovch sekov vasnho stredoveku, ale iba rmcovo.
Osdlenie vo vasnom stredoveku (8. 11. storoie) sa na Spii koncentruje hlavne v Horndskej kotline, ako aj v jej podcelkoch v Novoveskej, Levoskej, Podhradskej a Vlaskej
kotline (obr. 2). Vina lokalt sa nachdza severne od rieky Hornd. Vnimku tvoria lokality
v katastri Smiian, Hradisko II aj s predhradm, ingov pri starej horrni, Turnk, a lokalita Vtkovce, poloha Ture (obr. 2). Nlezy dokladajce vasnostredovek osdlenie evidujeme aj v Popradskej kotline, priom najsevernejou lokalitou pri sasnom stave bdania s
Buovce (obr. 2). Tto lokalita je vak do nami skmanho obdobia zaraden len na zklade nlezu jednho fragmentu ndoby (Pramene III, 2008, 117). Vo veobecnosti meme poveda, e
vasnostredovek osdlenie sa na Spii nachdza v nadmorskej vke nepresahujcej 1000 m
n. m. (obr. 2).
Na zklade mapovho vyobrazenia meme vyvodi niekoko novch zisten. Ide o badaten vytvranie uritch zoskupen (koncentrci) lokalt, avak vzhadom na ich rmcov datovanie prezentovan v tejto tdii sa touto situciou nememe bliie zaobera. as
stredovekej (vrcholnostredovekej) cestnej siete, ako ju publikoval M. Slivka (1990, 84, obr. 1)16
, pravdepodobne existovala u vo vasnostredovekom obdob. O tejto monosti sa zmieuje u
F. Javorsk (1977a, 143, 144). Dokladom existencie spomnanej komunikanej siete v nami
skmanom obdob s lokality lokalizovan v pomerne hojnom pote na trase neskorch stredovekch ciest. Dleitou cestou vo vasnom stredoveku bola pravdepodobne trasa, ktor viedla
zo severu (z oblasti Maloposka) (Giertlov-Kuerov, Sojk, 2005, 134). Cesta prechdzala
proti prdu rieky Poprad smerom na juh a pravdepodobne pri Poprade-Matejovciach odboovala
na zpad, resp. viedla aj do vtedajieho centra Spia (Hradisko I a Hradisko II). Koncentrcia
osdlenia v Poprade-Matejovciach a vo Vekej Lomnici tak pravdepodobne tvorila dleit centrum, o potvrdzuj aj nlezy piatich sekerovitch hrivien njdench v katastroch tchto obc
(Kovalk, Novotn, Novotn, 1991, 48, obr. 57; Sojk, 1993, 117; 2001a, 14). Poda E. Zaitza
s hrivny z Vekej Lomnice poskho typu (1981, 121), o len potvrdzuje existenciu obchodnho spojenia s Poskom.
Aj napriek vyie spomnanm vhradm, meme bada, e lokality oznaovan v odbornej spisbe ako vasnostredovek hradisk, vzhadom na ich polohu v rmci celej sdelnej zny
a s ohadom na ich blzkos pri predpokladanch komunikanch ahoch, pravdepodobne mohli
16

Meme sa pritom odvolva aj na archeologick nlezy stredovekch komunikcii, napr. Dravce, Pod Skalicou a Pod hrukou, Spisk Podhradie, Nad pivovarom I. V Spiskch Tomovciach bola zachyten stredovek cesta vedca k Hradisku I a Hradisku II. V Spiskom tvrtku viedla objaven cesta od polohy Pod
ibeninou hurou (horou) k polohe Pod Gelendrami, Pod ibeou a Pod Skalicou (Javorsk, 1978, 105,
113; Javorsk, Sojk, 1999, 85, 88).

114

plni strnu funkciu ciest, ktor viedli do centra osdlenia Spia. Dleit je aj ich zjavn
poloha na okraji sdelnej zny (obr. 2). Tento jav meme pozorova aj na ostatnom zem vchodnho Slovenska, ako aj v oblasti Maloposka (Parczewski, 2005, 28, 29, ryc. 1). K uvedenm pozorovaniam zatia musme pristupova vemi opatrne. Potvrdi alebo vyvrti to mu
iba alie vskumy.
Na zklade vlastnej analzy pri vasnostredovekom osdovan Spia meme uvaova
o tyroch smeroch prchodu slovanskho etnika:
1. Zo severu, z oblasti Maloposka, najpravdepodobnejie pozd rieky Poprad.
2. Z juhovchodu pozd rieky Hornd.
3. Z juhu cez prielomy a rokliny Slovenskho raja.
4. Zo zpadu, najpravdepodobnejie pozd rieky Vh.
Migrcia z oblasti Maloposka, najpravdepodobnejie z oblasti Vislanska alebo z bliie
k Spiu nachdzajcej sa Sdeckej kotliny, kde sa zistilo osdlenie v Podegrodziu datovan do
6. a polovice 7. storoia (Madyda-Legutko, Poleski, Krpiec, 2005, 345, ryc. 8), je poda nho
nzoru nepravdepodobn, lebo v spomnanch oblastiach s zisten aj pohrebisk, ktor nm na
zem Spia z poiatonho osdlenia zatia chbaj. Celkov vvoj osdlenia, ako ho prezentujeme, vypoved skr o opanom postupe (obr. 2). Prienik prvch Slovanov na Spi z junho
Slovenska nepotvrdzuje sasn stav osdlenia, kee june od rieky Hornd mme vraznejie osdlenie doloen a v neskorom 13. storo (Pramene III, 2008, 205-262).
o sa tka tvrtej monosti, t je taktie nepravdepodobn kvli faktu, e poda doterajieho
stavu bdania bolo zemie dnench okresov Liptovsk Mikul a Ruomberok v obdob pred
9. storom neosdlen (Pramene II, 1992, 23-35; alkovsk, 1988, 381, obr. 1b). Ako sme u
vyie spomnali, absencia jazykovitch kovan opaska alebo garnitr ostrh ovplyvnench karolnskou kultrou na Spii len podporuje nae tvrdenie, e zpadn smer prchodu Slovanov na
Spi je nepravdepodobn.
Na zklade doposia znmych nlezov a vyie spomenutch tvrden je najpravdepodobnejie, e osdovanie Spia prebiehalo z juhovchodnho smeru, pozd rieky Hornd. Tto
migrcia pravdepodobne svisela s rozirovanm avarskho kagantu a jeho vplyvu, oho dokladom je aj posun severnej hranice rozrenia inhumanch pohrebsk obdobia avarskho kagantu vo 8. storo a do Koickej kotliny (Fusek, 1994, 126; Zbojnk, 1999, 163, 161, karte
11). Tto udalos mohla spsobi posun asti Slovanov, dovtedy osdujcich oblas Koickej
kotliny, a na zemie Spia proti prdu Horndu. Podporuje to aj fakt, e pred 8. storom v sasnosti na juhovchodnom Slovensku v oblasti Koickej kotliny a asti Vchodoslovenskej
niny popri sdliskch neevidujeme iadne pohrebisk (Fusek, 1994, 138). Je to rovnak jav, ak
pozorujeme neskr vo 8. storo aj na Spii.
Zver
Na zver meme doda, e cieom tejto tdie nebolo prezentova kompletn analzu vasnostredovekho (8. 11. storoie) osdlenia Spia, ale poda kritick pohad sasnho stavu
bdania, jeho nedostatky, myln informcie, rozdielne interpretcie at. Zrove sme sa poksili o nastolenie nevyrieench otzok (Spi sasou Nitrianskeho knieatstva, znik Hradiska I v dsledku zaleovania Spia do Vekomoravskej re, problematika inhumanch
hrobov, resp. pochovvania v obdob 8. 11. storoia na Spii, problematika hradsk a staromaarskch nlezov na Spii). K osvetleniu tchto otzok treba, ako sme u vyie spomnali,
prehodnoti nlezov materil zo skmanch lokalt, ako aj realizcia revznych vskumov, vskumov v lokalitch zistench len prieskumami a, samozrejme, realizova vskumy v novch
neskmanch polohch.
115

KATALG LOKALT
Katalg obsahuje lokality z zemia Spia, publikovan v literatre, na ktorch sa zistil nlezov materil z 8. 11. storoia. Nlezisk s zoraden abecedne poda nzvov obc, v katastri,
ktorch sa nachdzaj. Poradov sla lokalt sa zhoduj s slami pouvanmi na vslednej
mape. Kad lokalita obsahuje:
a. Polohu nleziska: uvdzame zkladn oznaenie (nzov) polohy nleziska. Detailnejm
opisom, ako aj presnm mapovm zameranm jednotlivch lokalt sa na tomto mieste nezaoberme z dvodu ich publikovania v primrnej literatre, ako aj v prameoch k dejinm osdlenia vchodnho Slovenska z konca 5. a z 13. storoia (Pramene III, 2008).
b. Charakter nleziska: rozumieme pod nm bu sdlisko, pohrebisko, hradisko, alebo ojedinel nlez. Sdlisko je charakterizovan nlezom sdliskovch objektov, vrobnch objektov,
vone stojacch ohnsk alebo pec. V sdliskch oznaench otznikom sa nali nepriamo doklady
sdliska, napr. nlezy dokazujce metalurgick innos (elezn troska). Za pohrebisko sa
v tomto katalgu povauje lokalita, na ktorej sa v prvom rade naiel dkaz iarovho alebo inhumanho pohrebu. Lokalita oznaen ako hradisko mus obsahova nlez uritej formy fortifikcie, vybudovanej bu v sledovanom obdob, resp. v starej dobe, ale vyuvanej aj vo
vasnom stredoveku. Za ojedinel nlez povaujeme nlez predmetu, alebo predmetov, ktor nepotvrdzuj i ide o sdlisko, pohrebisko, alebo hradisko.
c. Pouit literatru
1. Beharovce
a. Nie dediny. Dom . 61
b. sdlisko (?)
c. Pramene III, 2008, 206.
2. Beharovce
a. Predn hony
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, Sojk, 1999, 89.
3. Bijacovce
a. Krtke hony
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, Sojk, 1999, 89.
4. Bijacovce
a. Pod katieom
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, Sojk, 1999, 89.
5. Buglovce
a. Pod krikom
b. sdlisko
c. Javorsk, 1982a, 115.
6. Buovce
a. neznma poloha
b. ojedinel nlez
c. Pramene III, 2008, 117.
7. Dlh Stre
a. Pod Krovcom

116

b. sdlisko
c. Javorsk, 1982a, 115; 1985,
c. 115; 1988, 67.
8. Doany
a. Pod Brusnkom
b. sdlisko
c. Javorsk, 1985, 115; Javorsk,
c. Sojk, 1999, 86; Sojk, 2004b,
c. 175.
9. Domaovce
a. Bolek
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2000b, 163; Sojk,
c. Furman, 2000, 120.
10. Domaovce
a. Lny
b. sdlisko
c. Cengel, Javorsk, Mihok,
c. 1997, 9; Javorsk,1980a, 123;
c. 1982a, 116; 1986, 113; Sojk,
c. Furman, 2001, 187, 188.
11. Domaovce
a. Na dlhom (Dlh)
b. sdlisko; ojedinel nlez
c. Sojk, Furman, 2000, 121;
c. 2001, 188.

12. Domaovce
a. Peenica
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2000b, 163; Sojk, Furman,
c. 2000, 121.
13. Domaovce
a. Pod strou
b. sdlisko (?)
c. Sojk, 2000b, 162, 163; Sojk,
c. Furman, 2000, 121.
14. Domaovce
a. Vyn role
b. ojedinel nlez
c. Sojk, Furman, 2000, 122;
c. 2001, 188;
15. Dravce
a. Pod Skalicou
b. sdlisko
c. Javorsk, 1978, 104, 105; 1981b,
c. 67; 1983, 124; Javorsk, Sojk,
c. 1999, 85.
16. Gran-Petrovce
a. Kultrny dom. Pod cestou
b. sdlisko
c. Javorsk, 1986, 110.
17. Hrka
a. Komrovce

b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 100; 1986, 113.

c. Polla, 1962b, 256, 267, 268,

c. Slivka, 2003b, 428, obr. 9, 431.

18. Hrka
a. Za Komrovce II
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1982a, 111.

27. Huncovce
a. Vt spev
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1986, 109.

19. Hrka
a. Pod kriovatkou. JZ od miestnej
c. asti Primovce, nad stokom
c. Gnovskho a Tarnovskho
c. potoka.
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2003, 132.

28. Chras nad Horndom

a. Lky
b. sdlisko (?)
c. Budinsk-Krika, 1980,
c. 49, 50.

20. Hrka
a. Prav breh Tarnovskho potoka.
c. SZ od miestnej asti Primovce
b. ojedinel nlez
c. Pramene III, 2008, 121.
21. Hrka-Kiovce
a. Na Borovsk
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 100; 1990a, 72;
c. Javorsk, Sojk, 1999, 83;
c. Roth, Sojk, 2000, 145,146.
22. Hrka-Ondrej
a. Smrenyiho skala (Skalka)
b. sdlisko (?)
c. Kaminsk, 1993, 69.
23. Hrka-Primovce
a. Kapustnice
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 100, 101;
c. Sojk, 2002a, 7, 8; 2003, 133.
24. Hrabuice
a. Pod elenou hurou
c. (Zelenou horou)
b. sdlisko
c. Javorsk, 1985, 115;
c. Miroayov, Javorsk,
c. 1986, 159.

29. Chras nad Horndom

a. Rm. kat. kostol Najsvtejej
c. Trojice
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1981b, 69, 71,
c. 74, 75.
30. Iliaovce
a. Hoftak (Hutk)
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1999, 6.
31. Iliaovce
a. Nad krivmi lkami
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1977a, 139.
32. Iliaovce
a. Rm. kat. kostol P. Mrie
c. Sedembolestnej
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1990b, 84.
33. Jablonov
a. Rybnk(y)
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, Sojk, 1999, 87.
34. Jablonov
a. Stredn hony III
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, Sojk, 1999, 87.

25. Hrabuice
a. Za Bartoa
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1981b, 67.

35. Jamnk
a. Kobulia hora (Kobylia hora)
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1990a, 75.

26. Hrabuice
a. elena hura (Zelen hora)
b. hradisko (?)
c. Budinsk-Krika, 1961, 351;

36. Jamnk
a. Nivky
b. sdlisko
c. Javorsk, 1978, 106.

37. Jamnk
a. Pansk dvor
b. sdlisko
c. Javorsk, 1986, 111.
38. Jamnk
a. Pri starej jamnickej ceste
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1978, 106;
c. Sojk, 2001b, 182.
39. Jamnk
a. Pod dubom
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1978, 106.
40. Jamnk
a. Pri kriku
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1982a, 117.
41. Jnovce
a. Od chotra
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1982a, 112; 1983, 101.
42. Jnovce
a. Pod chras (Pod chrasou)
b. sdlisko
c. Javorsk, 1982a, 112; 1983, 101;
c. 1988, 65; Sojk, 1993, 116; 1999,
c. 7; 2002a, 7, 8.
43. Jnovce-Machalovce
a. Pod enickou horou (bo)
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1984, 97; Javorsk,
c. Sojk, 1999, 83.
44. Jnovce-Machalovce
a. Pod Hradiskom
b. hradisko (?)
c. Javorsk, 1983, 101; 1984, 96;
c. 1985, 111.
45. Kemarok
a. Jeruzalemsk vrch
b. hradisko (?)
c. Spttl, 1884, citovan poda:
c. Slivka 2003b, 424.
46. Kemarok
a. Nad stokom rieky Poprad
c. a ubickho potoka
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1994, 7.

117

47. Kemarok
a. Ndvorie Kemarskho hradu
b. ojedinel nlez
c. Polla, 1971, 68, 69, 100.

57. Levoa
a. Kltorsk ulica
b. sdlisko
c. Javorsk, 1978, 107.

48. Kemarok
a. Svt Michal
b. sdlisko
c. Javorsk, 1994, 7, 18;
c. Roth, 1993, 112.

58. Levoa
a. Ku trom studniam
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1982b, 8, 9.

49. Klov
a. Rove. Pod Hjikom
b. sdlisko (?)
c. Sojk, 2004b, 175.
50. Kurimany
a. Pod Rehbergom
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 105; 1984, 100;
c. 1985, 116.
51. Letanovce
a. Ihrk (Brehulec)
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2001b, 182; 2006, 182,
c. 183.

59. Levoa
a. Lka
b. ojedinel nlez
c. Pramene III, 2008, 226.
60. Levoa
a. Marinska hora
b. ojedinel nlez
c. Pramene III, 2008, 226.
61. Levoa
a. Na rovni kriovatky
c. (bvalch) ulc Cesta slobody
c. a Riadok Klementa Gottwalda
b. sdlisko
c. Javorsk, 1981b, 76.

52. Letanovce
a. Olmr
b. sdlisko
c. Sojk, 2003, 138; 2005,
c. 137-154.

62. Levoa
a. Okresn sprva ciest.
c. Pri kriovatke Popradskej
c. a Novoveskej cesty.
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1983, 107, 108.

53. Letanovce
a. Sedlisk
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 105.

63. Levoa
a. Pod Starou Levoou I
b. ojedinel nlez
c. Pramene III, 2008, 227.

54. Letanovce
a. Strelnky
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 105; 1985,
c. 116.

64. Levoa
a. Pod Starou Levoou II
b. ojedinel nlez
c. Pramene III, 2008, 227.

55. Levoa
a. Bval vojensk cviisko
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1982b, 9.
56. Levoa
a. Fitrift
b. ojedinel nlez
c. Budinsk-Krika, 1961, 350;
c. Javorsk, 1982b, 10.

65. Levoa
a. Pri Koickej brne
b. sdlisko
c. Javorsk, 1978, 107.
66. Levoa
a. Pri podkove
b. sdlisko
c. Javorsk, 1980a, 127;
c. 1981b, 76.
67. Levoa
a. Probstnerov cesta

118

b. ojedinel nlez
d. Pramene III, 2008, 226.
68. Levoa
a. Star Levoa
b. hradisko (?)
c. Budinsk-Krika, 1961, 350;
c. Javorsk, 1977a, 140; 1980a, 127.
69. Levoa
a. Stavba koly a jasl, bval
c. Grekov zhrada. June
c. od historickej asti mesta.
b. ojedinel nlez
c. Pramene III, 2008, 226.
70. Lka
a. neznma poloha
b. ojedinel nlez
d. Pramene III, 2008, 230.
71. ubica
a. Pod starou cestou.
c. JV od kriovatky ciest Vrbov
c. ubica Tvaron
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1984, 97; Sojk, 1993,
c. 116.
72. ubica
a. Vyn rove
b. sdlisko
c. Javorsk, 1984, 97; 1985, 111.
73. Mlynica
a. erven kame. JZ svah
c. Piesonho vrchu.
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2000a, 116.
74. Nemeany
a. Moiare
b. sdlisko
c. Javorsk, 1982a, 119; 1990a, 75;
c. Sojk, 2004b, 174.
75. Nemeany
a. Za lkou
b. sdlisko
c. Javorsk, 1985, 117.
76. Nemeany
a. Zaluany (Koscilek)
b. sdlisko (?)
c. Budinsk-Krika, 1961, 350, 351;
c. Polla, 1962.

77. Nov Lesn

a. Cintorn
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1990a, 73.
78. Odorn
a. Lubach
b. sdlisko
c. Javorsk, 1981a, 110.
79. Oavka
a. Nivky
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1978, 108, 109;
c. 1982a, 120.
80. Ordzovany
a. Pust pole
b. sdlisko
d. Javorsk, 1983, 108.
81. Pavany
a. Hradisko
b. hradisko
d. Javorsk, 1977a, 141.
82. Poanovce-Korytn
a. neznma poloha
b. ojedinel nlez
c. Chropovsk, 1962, 230;
c. Sojk, 2000c, 111.
83. Pongrcovce
a. Pri kostole
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2000c, 111.
84. Poprad-Matejovce
a. av breh ervenho potoka
b. sdlisko (?)
c. Sojk, 2001a, 14.
85. Poprad-Matejovce
a. Pri lomnickom chotri
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 1999, 8.
86. Poprad-Matejovce
a. Zadn rovn (Lie diery)
b. hradisko (?)
c. Sojk, 1993, 116; 1999, 7;
c. 2001a, 13; 2003, 134.
87. Poprad-Matejovce
Vek Lomnica
a. Pri ceste prvej triedy Poprad

c. Vek Lomnica, na rozhran

c. katastrov
b. ojedinel nlez
c. Lamiov-Schmiedlov, 1970,
c. 152.
88. Poprad-Spisk Sobota
a. Stojany
b. sdlisko
c. Javorsk, 1982a, 112.
89. Poprad-Stre pod Tatrami
a. Hlbok potok (Gumur)
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1983, 101; Javorsk,
c. 1986, 113.
90. Poprad-Stre pod Tatrami
a. Na Mal lky
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 2000c, 104.

97. Smiany
a. Hradisko II
b. hradisko
c. Budinsk-Krika, 1961, 348, 349;
c. 1963, 143-152; Javorsk, 1977a,
c. 143, 144; 1978, 111; 1990a, 75;
c. 2000a, 97, 98; Polla, 1958, 530,
c. 531, 580, 581.
98. Smiany
a. .2 Hradiska I (predtm Sedlo)
b. predhradie, inhuman pohrebisko
c. Horvthov, Hreha, Rusnk, 2006,
c. 94; Javorsk, 1977b, 154, 155;
c. 1980b, 131-133; Stakovc. -tukovsk, alkovsk et al.,
c. 2006, 190-192, 222.
99. Smiany
a. Pod Hradiskom II
b. predhradie
c. Javorsk, 1978, 112; 1985, 117.

91. Poprad-Stre pod Tatrami

a. Na rzcest
b. sdlisko
c. Cengel, Javorsk, Mihok, 1997,
c. 9; Javorsk, 1983, 102; 1986,
c. 113; 1988, 65.

100. Smiany
a. Pri kazovej studni
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1978, 109;1981b, 77;
1983, 108; 1993, 21.

92. Poprad-Stre pod Tatrami

a. Peheng
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 101; 1986, 113;
c. 1988, 65; Sojk, 2002a, 10, 11.

101. Smiany
a. Smiianska Maa
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1977a, 142; 1978, 109;
c. 1986, 113; 1993, 21.

93. Poprad-Stre pod Tatrami

a. Vinn jama
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1983, 102.

102. Smiany
a. Smiianska Maa II
b. sdlisko
c. Javorsk, 1984, 101.

94. Poprad-Vek
a. Pri ervenom potoku
c. (Rotbachu)
b. sdlisko (?)
c. Pramene III, 2008, 139.

103. Smiany
a. trkovisko IV
b. sdlisko, inhuman pohrebisko
c. Javorsk, 1977a, 142; 1978, 111;
c. 1980a, 128; 1982b, 8; Kovalk,
c. Badk, 1968, 235-238.

95. Raksy Spisk Bel

a. Kahlenberg (Hol vrch)
b. sdlisko (?)
c. Sojk, 2002b, 190; Sojk,
c. Novk, 2000, 123.

104. Smiany
a. Turnk
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1977a, 144.

96. Smiany
a. ingov, pri starej horrni
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1984, 101.

105. Smiany
a. ulica Kpt. J. Nlepku
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1978, 109.

119

106. Smiany
a. Zlat role
b. ojedinel nlez
c. Horvthov, Hreha, Rusnk,
c. 2006, 94.
107. Spisk Bel
a. neznma poloha
b. ojedinel nlez
c. Budinsk-Krika, 1961, 350;
c. Slivka, 2003b, 424.
108. Spisk Nov Ves
a. Asi 500 m SZ od kty 498,9.
c. JV od intravilnu,
c. na avobrenej terase
c. potoka Brusnk.
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1977a, 146.
109. Spisk Nov Ves
a. Dvor farskho kostola (krypta)
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2003, 139, 140; 2004c,
c. 342; 2004d, 172, 173.
110. Spisk Nov Ves
a. Kapustnice I
b. sdlisko
c. Javorsk, 1977a, 145, 146;
c. 1978, 112; 1981b, 77, 78; 1986,
c. 113; 1988, 68; 1990a, 76.
111. Spisk Nov Ves
a. Mal Pole
b. sdlisko
c. Sojk, 2003, 139.
112. Spisk Nov Ves
a. Nin Levosk potok
c. (bval podnik TOS)
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 110; 1984, 101.
113. Spisk Nov Ves
a. Pod Blaumontom
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1982a, 120; 1985,
c. 117.
114. Spisk Nov Ves
a. Pri svtej Trojici
b. sdlisko
c. Javorsk, 1977a, 146; 1978,
c. 112; 1986, 111.

120

115. Spisk Nov Ves

a. Radlinskho ulica
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2008, 31.

124. Spisk Podhradie

a. Dlh
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1981b, 78.

116. Spisk Nov Ves

a. Sdlisko Vchod, Mlynsk
c. ulica (stavenisko ZD).
b. sdlisko
c. Javorsk, 1981a, 112, 113.

125. Spisk Podhradie

a. Okrhla hrka
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2000c, 112.

117. Spisk Nov Ves

a. Sdlisko Vchod. Predaja
c. textil odevy.
b. sdlisko
c. Javorsk, 1981a, 114.
118. Spisk Nov Ves
a. Smiianska rove
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1985, 118; 1990a, 75;
c. Sojk, 2001b, 182, 183.
119. Spisk Nov Ves
a. Ulica Ing. O. Koucha
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1981a, 116; 1982a,
c. 120; Sojk, 2001b, 182.
120. Spisk Nov Ves
a. Ulica Sovietskej armdy
c. (dnes Zimn ulica). Medzi
c. budovou MsNV a sochou
c. kpt. Jna Nlepku.
b. sdlisko
c. Javorsk, 1981a, 111; Sojk,
c. 2008, 36.
121. Spisk Nov Ves
a. Ulica Sovietskej armdy
c. (dnes Zimn ulica). Medzi
c. sdliskom Vchoda Redutou
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1981a, 111, 112;
c. 1981b, 78; Sojk, 2008, 36, 37.
122. Spisk Teplica
a. Brehy (II) (Pod Popradom II)
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2002a, 16, 17; 2002c,
c. 51, 52.
123. Spisk Teplica
a. Na hrdku
b. sdlisko
c. Javorsk, 1986, 113.

126. Spisk Podhradie

a. Ostr hora
b. hradisko
c. Javorsk, 1999, 10.
127. Spisk Podhradie
a. Rybnek
b. sdlisko
c. Javorsk, 1978, 113.
128. Spisk Podhradie
a. Za batami II
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, Sojk, 1999, 88.
129. Spisk Podhradie ehra
a. Drevenk
b. hradisko; sdlisko
c. Budinsk, Krika, 1961, 349, 350;
c. Furmnek, 1981, 66; Javorsk,
c. 1977a, 147; 1983, 110; 1986, 113.
130. Spisk Tomovce
a. .3 Hradiska I (predtm
c. Pod hradiskom)
b. predhradie, sdlisko, inhuman
c. pohrebisko
c. Bre, Stakov-tukovsk,
c. 1980, 42-46; Bre, alkovsk,
c. 1978, 37; Javorsk, 1977b,
c. 153-165; 1981b, 80; Stakovc. -tukovsk, alkovsk et al.,
c. 2006, 190-192; alkovsk, 2006,
c. 239-257.
131. Spisk Tomovce
a. urkovec
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1978, 113.
132. Spisk Tomovce
a. Gnojnk I, II
b. sdlisko
c. Horvthov, Hreha, Rusnk,
c. 2006, 94; Javorsk, 1978, 113;
c. Sojk, 2000b, 162.

133. Spisk Tomovce

a. Pod hrukou
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 111.
134. Spisk Tomovce
a. Pod vratmi
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 2000b, 162.
135. Spisk Tomovce
a. Sedlisk
b. sdlisko
c. Javorsk, 1977a, 147;
c. 1978, 113.
136. Spisk Tomovce
Haduovce
a. Chmelnk
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1983, 111.
137. Spisk Tomovce
Smiany
a. . 1 Hradiska I
c. (predtm akropola)
b. hradisko, sdlisko
c. Chropovsk, 1985, 100;
c. Javorsk, 1977a, 143; 1984,
c. 101; 1997b, 101, 102;
c. Stakov- tukovsk,
c. alkovsk et al., 2006,
c. 190-192, 222.
138. Spisk Vlachy
a. Bojan
b. sdlisko
c. Javorsk, 1978, 114; 1982a,
c. 121.

b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1978, 114.

b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1985, 118.

143. Spisk Hrhov

a. Hradisko
b. hradisko (?)
d. Slivka, 2003b, 422; 2010a, 49.

154. Spisk tvrtok

a. Na Skalke III
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1990a, 77.

144. Spisk Hrhov

a. Nad rybnek (rybnkom)
b. sdlisko
c. Javorsk, 1981a,118; 1983, 111;
c. 1990a, 76.

155. Spisk tvrtok

a. Nin Garhalovsk
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1977a, 148; 1978, 115;
c. 1981b, 83; 1983, 111.

145. Spisk Hrhov

a. Pod hradiskom
b. sdlisko
c. Javorsk, 1981a,118.

156. Spisk tvrtok

a. Ovsisko
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1981b, 83.

146. Spisk Hrhov

a. Pod svtm Dzurom
b. sdlisko
c. Javorsk, 1978,115; 1986, 114.

157. Spisk tvrtok

a. Pod Gelendrami
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, Sojk, 1999, 84-85.

147. Spisk Hrhov

a. Katie
b. sdlisko (?)
c. Pramene III, 2008, 253.

158.142. Spisk tvrtok

a. Pod Kolpsnakom
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, Sojk, 1999, 84.

148. Spisk Hruov

a. Dlh hony
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1981a,118; 1984, 102.

159. Spisk tvrtok

a. Pod kostolom
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1981b, 82, 83;
c. 1990a, 77.

149. Spisk tiavnik

a. Kltor cistercitov
b. sdlisko
c. Sojk, 2004a, 20.

160. Spisk tvrtok

a. Pod ibeninou horou (hurou)
b. ojedinel nlez
c. Budinsk-Krika, 1961, 350.

139. Spisk Vlachy

a. Fonfaj
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1982a, 121.

150. Spisk tiavnik

a. Sedlisk I, II
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1982a, 113; Sojk,
c. 2004a, 18.

161. Spisk tvrtok

a. Strelce
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 112; 1985, 118.

140. Spisk Vlachy

a. Nad vynm mlynom
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1978, 114.

151. Spisk tvrtok

a. K eninciam
b. sdlisko
c. Javorsk, 1984, 102.

162. Spisk tvrtok

a. irok I
b. sdlisko
c. Javorsk, 1986, 112.

141. Spisk Vlachy

a. Plantal
b. sdlisko
c. Javorsk, 1986, 112; 1990a, 76.

152. Spisk tvrtok

a. Ku majerku
b. ojedinel nlez
c. Pramene III, 2008, 259.

163. Spisk tvrtok

a. irok II
b. sdlisko
c. Javorsk, 1986, 112.

142. Spisk Vlachy

a. Rove

153. Spisk tvrtok

a. Na Skalke II

164. Spisk tvrtok

a. irok III

121

b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1990a, 87.
165. Spisk tvrtok
a. Vangart II. Pod zpadnm
c. svahom ibeninej hury.
b. sdlisko
c. Javorsk, 1984, 103.
166. Spisk tvrtok
a. Za jarekom
b. ojedinel nlez
d. Javorsk, 1977a, 148.
167. Strne pod Tatrami
a. Pod Kamennm vrchom I
b. sdlisko
c. Javorsk, 1988, 66; Sojk, 1993,
c. 116; 2000a, 119.
168. Strne pod Tatrami
a. Nad pravm brehom
c. Strnskeho potoka.
b. sdlisko (?)
c. Sojk, 1998b, 150.
169. Strne pod Tatrami
Kemarok
a. Medzi cestou v smere
c. Kemarok Strne pod Tatrami
c. a Strnskym potokom.
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 1993, 116, 117; 1999, 26.
170. Strne pod Tatrami
Kemarok
a. Pod Kamennm vrchom II
b. sdlisko (?)
c. Sojk, 2000a, 119.
171. Studenec
a. Kapustnice
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1981a, 118;
c. Javorsk, Sojk, 1999, 89.
172. Studenec
a. Za Kapustnicami
b. sdlisko
c. Javorsk, 1978, 115.
173. Tvaron
a. Pod cestou. Zpadne od obce,
c. medzi cestou Tvaron ubica
c. a potokom Durand.
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1982a, 113.

122

174. Vek Lomnica

a. JV od zaniknutho majera
c. Helenin dvor, nad prameom
c. potoka Lomnick jarok.
b. sdlisko (?)
c. Javorsk, 1986, 110.
175. Vek Lomnica
a. Pod ibeninou hurou.
c. Medzi polohou Na kopci
c. a ervenm potokom.
b. sdlisko (?)
c. Novotn, Novotn, Kovalk,
c. 1991, 48, 49; Sojk, 1993, 117.
176. Vek Lomnica
a. Na kopci (ibenin hora)
b. sdlisko (?)
c. Sojk, 1993, 117; 1999, 26;
c. 2000a, 119.
177. Vek Slvkov
a. Pri kri
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 1993, 117; 2000a, 118;
c. 2002a, 18, 19.
178. Vtkovce
a. Ture
b. ojedinel nlez
c. Miroayov, Javorsk, 1984,
c. 155.
179. Vlkov
a. Horansk
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 2000b, 106-109;
c. Javorsk, Sojk, 1999, 83.
180. Vlkov
a. Pod okrhlou
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 103; 1985, 113;
c. 1990a, 74.
181. Vlkov
a. Pri prednej priekope
b. sdlisko
c. Cengel, Javorsk, Mihok,
c. 1997, 9; Javorsk, 1982a, 114;
c. 1983, 103; 1985, 114.
182. Vlkov
a. Pri zadnej priekope
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1982b, 9.

183. Vlkov-Levkovce
a. Pod Kosovm kruhom
b. sdlisko
c. Cengel, Javorsk, Mihok, 1997,
c. 9, 11; Javorsk, 1982a, 114;
c. 1982b, 8; 1983, 103; 1985, 114;
c. 1986, 113; Sojk, 2002a, 19, 20.
184. Vlkov-Levkovce
a. Za stodolou
b. sdlisko
c. Javorsk, 1983, 104.
185. Vlkov-Levkovce
a. Zadn Levkovsk (Bukovina)
b. ojedinel nlez
c. Sojk, 1993, 117.
186. Vrbov
a. Pod Kosovm kruhom II.
c. June od Slovenskej doliny.
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1990a, 74; Sojk,
c. 1993, 117, 118.
187. Vydrnk
a. Pod hradom
b. sdlisko
c. Javorsk, 1981b, 89; 1983, 104;
c. Sojk, 2003, 134, 135; 2004a, 21.
188. Vydrnk
a. Pod hrdkom II
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1983, 104; Sojk,
c. 2004a, 21.
189. ehra
a. Hlinky I(a). Nad stokom potokov
c. ehra a ehrica.
b. sdlisko
c. Javorsk, 1978, 116; 1982a, 122;
c. 1986, 114; Sojk, 1998a, 148, 149.
190. ehra
a. Nad zhrady
b. ojedinel nlez
c. Javorsk, 1981b, 8.
191. ehra
a. Hradn kopec (Spisk hrad)
b. hradisko (?)
c. Fiala, Vallaek, Luk, 1988;
c. Slivka, 2003b, 422.

Obr. 2. Mapa Spia s lokalitami s vasnostredovekmi nlezmi (8. 11. storoie).

Fig. 2. Map of the Spi region with localities with early medieval finds (8th 11th century).

123

Poznmka: lnok bol odovzdan do tlae a v roku 2010, a preto nezohaduje najnovie
nlezy.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.
LITERATRA
BEKO, J.: Osdlenie severnho Slovenska. Koice, 1985.
BRE, J., STAKOV-TUKOVSK, D.: Vskum slovanskho hradiska v Spiskch Tomovciach. In: AVANS 1978. Nitra, 1980, 42-46.
BRE, J., ALKOVSK, P.: Vskum slovanskho hradiska v Spiskch Tomovciach. In: AVANS
1977. Nitra, 1978, 36-38.
BIALEKOV, D.: Slovansk obdobie. In: Slov. Arch. 28 , 1980, 213-228.
BIALEKOV, D.: Das Gebiet der Slowakei vom Zusammenbruch des awarischen Kaganats bis zur Entstehung Gromhrens. In: aplovi, D., Dorua, J. (ed.): Central Europe in 8th 10th centuries. International scientific conference Bratislava, October 2 4., 1995. Bratislava, 1997, 31-39.
BUDINSK-KRIKA, V.: Slovansk osdlenie na severovchodnom Slovensku. In: Slov. Arch. 9-2,
Nitra, 1961, 347-390.
BUDINSK-KRIKA, V.: Nlez ponohospodrskych nstrojov na slovanskom sdlisku v Smianoch.
In: tud. Zvesti A SAV 11, 1963, 143-152.
BUDINSK-KRIKA, V.: Nov nlezy na vchodnom Slovensku. In: AVANS 1979. Nitra, 1980,
41-54.
CENGEL, P, JAVORSK, F., MIHOK, .: Rozbory slovanskej metalurgie eleza na Spii. In: Hist. Carpatica 27 28, 1997, 7-34.
APLOVI, D.: Vasnostredovek osdlenie Slovenska. Bratislava, 1998.
FEKETE NAGY, A.: A Szepessg terleti s trsadalmi kialakulsa. Budapest, 1934.
FIALA, A. VALLAEK, A. LUK, G.: Spisk hrad. Martin, 1988.
FURMNEK, V.: Zchrann archeologick vskum na Drevenku. In: AVANS 1980. Nitra, 1981,
64-67.
FUSEK, G.: Slovensko vo vasnoslovanskom obdob. Nitra, 1994.
FUSEK, G., SPIIAK, J.: Vrcholnostredovek grafitov keramika z Nitry indolky. Archeolgia a mineralgia. In: Slov. Arch. 53-2, 2005, 265-336.
GIERTLOV-KUEROV, M., SOJK, M.: Novie nlezy severokarpatskej skupiny v povod rieky
Poprad. In: tud. Zvesti A SAV 38, 2005, 113-136.
HAIN, G. et al.: Hain Gspr Lcsei krnikja. Lcse, 1911.
HANULIAK, M.: Vekomoravsk pohrebisk (Pochovvanie v 9. 10. storo na zem Slovenska).
Nitra, 2004.
HOMZA, M.: O poiatkoch vzahov Spia a Maloposka. In: AH 18, 1993, 19-29.
HOMZA, M.: Pokus o rekontrukciu najstarch politickch dejn Spia (koniec 8. 13. storoia). In:
Z minulosti Spia 5 6, 1997/1998. Levoa, 1999, 7-31.
HOMZA, M.: Vasnostredovek dejiny Spia. In: Homza, M., Sroka, A. S. (ed.): Historia Scepusii. Vol.
I., Dejiny Spia I. Bratislava, Krakw, 2009, 126-325.
HORVTHOV, E., HREHA, R., RUSNK, R.: Prieskum predpolia Slovenskho raja. In: AVANS
2004. Nitra, 2006, 93-94.
HRADSZKY, J.: Additamenta ad initia progressus ac preaesens status capituli Scepusiensis. Spisk
Podhradie, 1903 1904.
HRUBEC, I.: Povekomoravsk obdobie a stredovek. In: Slov. Arch. 28, 1980, 229-237.
CHALOUPECK, V.: Star Slovensko. Bratislava, 1923.

124

CHALUPECK, I.: Spiska Nova Ves a okolie. Koice, 1971.

CHALUPECK, I.: Levoa. Spiska Nova Ves, 1995a.
CHALUPECK, I.: Spi v zrkadle historiografie. In: vorc, P. (ed.): Spi v kontinuite asu. Zbornk
z medzinrodnej vedeckej konferencie. Preov, Bratislava, Wien, 1995b, 12-19.
CHALUPECK, I.: Miesto Spia v slovenskej historiografii. In: Gadkiewicz, R., Homza, M. (ed.):
Terra Scepusiensis (Stav bdania o dejinch Spia). Levoa, Wrocaw, 2003, 29-34.
CHROPOVSK, B.: Slovansk osdlenie na Slovensku a jeho problmy. In: Hist. as. 10, Bratislava,
1962, 216-237.
CHROPOVSK, B.: Pokraovanie vskumu v Spiskch Tomovciach. In: AVANS 1984. Nitra, 1985,
100-101.
CHROPOVSK, B., RUTTKAY, A.: Archeologick vskum a genza slovanskho etnika. In: Hist. as.
33, 2, 1985, 257-292.
JANKOVI, V.: Spisk historiografia. In: Marsina, R. et al. (ed.): Spisk mest v stredoveku. Koice,
1974, 159-172.
JANKOVI, V.: Spisk regionlna historiografia za poslednch sto rokov. In: Nov obzory 28, 1986,
99-114.
JAVORSK, F.: Vsledky archeologickho prieskumu v okrese Spisk Nov Ves. In: AVANS 1976.
Nitra, 1977a, 138-152.
JAVORSK, F.: Vsledky archeologickho vskumu v Slovenskom raji. In: AVANS 1976. Nitra, 1977b,
153-166.
JAVORSK, F.: Vskumy a prieskumy vskumnej expedcie v okrese Spisk Nov Ves. In: AVANS
1977. Nitra, 1978, 103-120.
JAVORSK, F.: Vskumy a prieskumy vskumnej expedcie Spi archeologickho stavu SAV na Spii.
In: AVANS 1978. Nitra, 1980a, 123-131.
JAVORSK, F.: Zchrann vskum na Hradisku I v Smianoch. In: AVANS 1978. Nitra, 1980b,
131-135.
JAVORSK, F.: Vskumy a prieskumy vskumnej expedcie Spi archeologickho stavu SAV. In:
AVANS 1980. Nitra, 1981a, 108-126.
JAVORSK, F.: Vskumy a prieskumy vskumnej expedcie Spi v roku 1979. In: tud. zvesti A SAV
19, Nitra, 1981b, 67-95.
JAVORSK, F.: Zchrann vskum romnskeho kostola pri Levoi. In: tud. zvesti A SAV, Nitra,
1981c, 97-112.
JAVORSK, F.: Prieskumy vskumnej expedcie Spi. In: AVANS 1981. Nitra, 1982a, 110-129.
JAVORSK, F.: Star Levoa v archeologickch pamiatkach. Levoa, 1982b.
JAVORSK, F.: Vskumy a prieskumy vskumnej expedcie Spi archeologickho stavu SAV. In:
AVANS 1982. Nitra, 1983, 99-124.
JAVORSK, F.: Zchrann vskumy a prieskumy vskumnej expedcie Spi. In: AVANS 1983. Nitra,
1984, 96-112.
JAVORSK, F.: Zchrann vskumy a prieskumy vskumnej expedcie Spi. In: AVANS 1984. Nitra,
1985, 110-125.
JAVORSK, F.: Zchrann vskumy a prieskumy vskumnej expedcie Spi archeologickho stavu
SAV. In: AVANS 1985. Nitra, 1986, 108-118.
JAVORSK, F.: Prieskumy a zchrann vskumy v okresoch Poprad a Spisk Nov Ves. In: AVANS
1987. Nitra, 1988, 64-71.
JAVORSK, F.: Prieskum v okresoch Poprad, Spisk Nov Ves, Star ubova. In: AVANS 1988. Nitra.
1990a, 72-80.
JAVORSK, F.: Zchrann vskumy na stavbch, meliorcich a pri opravch sakrlnych objektov. In:
AVANS 1988. Nitra, 1990b, 84-89.
JAVORSK, F.: Z nepsanch dejn Smiian. In: ifk, F. (ed.): Smiany. Smiany, 1993, 13-30.

125

JAVORSK, F.: Prnos archeologickho vskumu kostola sv. Michala pre tdium urbanistickho vvoja Kemarku. In: Z minulosti Spia 2. Levoa, 1994, 6-20.
JAVORSK, F.: Osdlen jaskya v polohe Tri skalky pri Smianoch. In: AVANS 1995. Nitra, 1997a,
100-101.
JAVORSK, F.: Vskum na akropole Hradiska I. pri Smianoch. In: AVANS 1995. Nitra, 1997b,
101-103.
JAVORSK, F.: Kronika psan v zemi. In: ifk, F. (ed.): Kronika mesta Spisk Podhradie slovom
i obrazom. Spisk Podhradie, 1999a, 5-11.
JAVORSK, F.: Iliaovce vo vre dejn. 735 rokov 1263 1998. In: Hornk, J. et al. (ed.): Iliaovce,
1999b, .
JAVORSK, F.: Overovac vskum na Slovanskom hradisku II v Smianoch. In: AVANS 1998. Nitra,
2000a, 97-98.
JAVORSK, F.: Vskum kostola zaniknutej dediny na trase dianice vo Vlkovej. In: AVANS 1998. Nitra,
2000b, 106-109.
JAVORSK, F.: Vskumy a prieskumy na vstavbe dianice na Spii. In: AVANS 1998. Nitra, 2000c,
104-106.
JAVORSK, F., SOJK, M.: Prieskum trasy dianice na Spii. In: AVANS 1997. Nitra, 1999, 81-93.
KAMINSK, .: iesta etapa vskumu v Hrke-Ondreji. In: AVANS 1992. Nitra, 1993, 69.
KOPERSKI, A., PARCZEWSKI, M.: Das Altungarische Reitergrab von Przemyl (Sdostpolen). In:
Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 30, 1978, 213-229.
KOVALK, R. M., BADK, M. 1968: Nlez slovanskho hrobu z doby hraditnej na Spii. In: Badk, M.
(ed.): Vlastivedn zbornk Spi 2. Spisk Nov Ves, 1968, 235-238.
KOVALK, R. M., NOVOTN, M., NOVOTN, B.: Popradsk kotlina v dvnej minulosti. Koice,
1991.
KTNIK-MALOV, J.: Kresansk stredovek Slovenska. Bratislava, 2005.
LAMIOV-SCHMIEDLOV, M.: Spis vskumov z rokov 1945 1968. In: Vsl. pravek 1, Koice,
1970, 139-164.
LUK, G.: K poiatkom stredovekho osdlenia Spia (do konca 12. stor.). In: AH 18, 1993, 9-18.
MADYDA-LEGUTKO, R., POLESKI, J., KRPIEC, M.: Studia nad geografi osadnictwa w grnym
dorzeczu Wisy u schyku staroytnoci i na pocztku redniowiecza. In: Kaczanowski, P., Parczewski, M. (ed.): Archeologia o pocztkach Sowian. Krakw, 2005, 307-352.
MIROAYOV, E., JAVORSK, F.: Pokraovanie vskumu na Turni vo Vtkovciach. In: AVANS
1983. Nitra, 1984, 155-156.
MIROAYOV, E., JAVORSK, F.: Zchrann vskum na lokalite pod Zelenou horou pri Hrabuiciach. In: AVANS 1985.Nitra, 1986, 159-161.
MCSKA, V., DANI, M., EVKOV, Z.: Dejiny eurpskeho stredoveku. Preov, 2006.
NEVIZNSKY, G.: Aktulne problmy vskumu pamiatok staromaarskho etnika na zem dnenho
Slovenska. In: tefanoviov, T., Hulnek, D. (ed.): Bitka pri Bratislave v roku 907 a jeho vznam pre
vvoj strednho Podunajska. Bratislava, 2008, 265-278.
PARCZEWSKI, M.: Pocztki ssiedztwa polsko-rusko-sowackiego w wietle danych archeologicznych.
In: Czopek, S., Parczewski, M. (ed.): Pocztki ssiedztwa. Pogranicze etniczne polsko-rusko-sowackie w redniowieczu. Rzeszw, 1996, 69-80.
PARCZEWSKI, M.: Uwagi o przejawach wczesnoredniowiecznej aktywnoci militarnej w pnocnych
Karpatach. In: Machnik, J., Banach, W., Kotowicz, N. P. (ed.): Acta militaria mediaevalia I (Sztuka
wojenna na pograniczu polsko-rusko-sowackim w redniowieczu). Krakw, Sanok, 2005, 27-36.
POLESKI, J.: Kleinpolen im 8. 10. Jahrhundert. Bemerkung zu den Beziehungen zwischen Kleinpolen und Bhmen, Mhren, Slowakei und Ungarn. In: aplovi, D., Dorua, J. (ed.): Central Europe
in 8th 10th centuries. International scientific conference Bratislava, October 2 4., 1995. Bratislava,
1997, 15-26.

126

POLESKI, J.: Wczesnoredniowieczne grody w dorzeczu Dunajca, Krakw, 2004.

POLLA, B.: Hraditn nlezy zo Smiian. In: Arch. rozhledy 10, 1958, 580-581.
POLLA, B.: Stredovek zaniknut osada na Spii (Zaluany). Bratislava, 1962a.
POLLA, B.: Zisovac historicko-archeologick vskum na bratrickom tbore na Zelenej hore v Hrabuiciach. In: Arch. 10, 1962b, 253-279.
POLLA, B.: Kemarok (Vsledky historickoarcheologickho vskumu). Bratislava, 1971.
POLLA, B.: Archeolgia na Slovensku v minulosti. Spisy historickho odboru Matice Slovenskej, zvzok 14. Martin, 1996.
PRAMENE II Pramene k dejinm osdlenia Slovenska z konca 5. a 13. storoia. Zvzok II. Stredoslovensk kraj. Nitra, 1992.
PRAMENE III Pramene k dejinm osdlenia Slovenska z konca 5. a 13. storoia. Zvzok III. Vchodn Slovensko. Nitra, 2008.
RATKO, P.: Slovensko v dobe vekomoravskej. Koice, 1988.
ROTH, P.: Zchrann akcie v okrese Poprad. In: AVANS 1992. Nitra, 1993, 112-113.
ROTH, P. SOJK, M.: Vskum na dianici v Hrke-Kiovciach. In: AVANS 1998. Nitra, 2000,
145-146.
RUTTKAY, A.: The organization of troops, warfare and arms in the period of the Great Moravian state.
In: Slov. Arch. 30-1, Nitra, 1982,165-195.
SKAWISKI, M.: Przyroda nieoywiona na Spiszu. In: Gadkiewicz, R., Homza, M. (ed.): Terra Scepusiensis (Stav bdania o dejinch Spia). Levoa, Wrocaw, 2003, 77-88.
SKAWISKI, M.: Fyzicko-geografick pomery. In: Homza, M., Sroka, A. S. (ed.): Historia Scepusii. Vol.
I. Dejiny Spia I. Bratislava, Krakw, 2009, 40-61.
SLIVKA, M.: Stredovek cestn sie a jej determinanty. In: Slov. num. 11, 1990, 83-112.
SLIVKA, M.: Kristianizan proces na Spii (K poiatkom Spiskej kapituly). In: Z minulosti Spia 9
10, 2001/2002. Levoa, 2002, 23-40.
SLIVKA, M.: Ranostredovek osdlenie na Spii vo svetle najnovch vskumov. Diskusn prspevok.
In: Gadkiewicz, R., Homza, M. (ed.): Terra Scepusiensis (Stav bdania o dejinch Spia). Levoa,
Wrocaw, 2003a, 147.
SLIVKA, M.: Sdliskov cirkevn truktra Spia vo vasno a vrcholnostredovekom obdob. In: Gadkiewicz, R., Homza, M. (ed.): Terra Scepusiensis (Stav bdania o dejinch Spia). Levoa, Wrocaw,
2003b, 419-448.
SLIVKA, M.: Uctievanie svtch na Slovensku: k problematike vskumu patrocni. In: Studia
Archaeologica Slovaca Mediaevalia 5, 2006, 91-162.
SLIVKA, M.: Historiografia spiskej historickej antropolgie stredoveku. Reflektovanie stavu a perspektvy bdania. In: Kultrne dejiny 1. Bratislava, 2010a, 44-100.
SLIVKA, M.: Ku genze sakrlnych stavieb v Spiskej Kapitule. In: Hromjk, . (ed.): Studia Theologica Scepusiensia 10. Z dejn Spiskho prepotstva. Zbornk z medzinrodnej konferencie pri prleitosti 800. vroia prvej psomnej zmienky o Spiskom prepotstve. Spisk Podhradie, 2010b,
43-50.
SOJK, M.: Slovansk nlezy z okresu Poprad. In: AVANS 1992. Nitra, 1993, 116-119.
SOJK, M.: Regionlny prieskum Spia. In: AVANS 1996. Nitra, 1998a, 148-149.
SOJK, M.: Vskum neolitickho sdliska v Strach pod Tatrami. In: AVANS 1996. Nitra, 1998b, 149151.
SOJK, M.: Prieskumy a zchrann vskum na Spii. In: tud. Zvesti A SAV 33, 1999, 5-33.
SOJK, M.: Nlezy z prieskumov a zchrannch exploatcii na Spii. In: AVANS 1999. Nitra, 2000a,
114-120.
SOJK, M.: Prieskumy v okresoch Spisk Nov Ves a Levoa. In: AVANS 1998. Nitra, 2000b, 161-165.
SOJK, M.: Vskum a prieskumy na trase dianice. In: AVANS 1999. Nitra, 2000c, 110-113.
SOJK, M.: Matejovce v najstarom obdob. In: Sojk, M. (ed.): Kapitoly z dejn Matejoviec. Zbornk

127

prspevkov vydan pri prleitosti 750. vroia prvej psomnej zmienky a 730. vroia udelenia mestskch prv. Poprad-Matejovce, 2001a, 5-16.
SOJK, M.: Ternny prieskum na Spii. In: AVANS 2000. Nitra, 2001b, 175-186.
SOJK, M.: Archeologick prrastky Podtatranskho mzea Poprad v roku 1997. In: tud. zvesti A
SAV 34, 2002a, 5-64.
SOJK, M.: Rekognoskcia Spia. In: AVANS 2001. Nitra, 2002b, 183-196.
SOJK, M.: Zaviata minulos Spiskej Teplice. In: Sojk, M. et al. (ed.): Dejiny obce Spisk Teplica.
Spisk Teplica, 2002c, 34-64.
SOJK, M.: Prieskum a vskum v oblasti Spia. In: AVANS 2002. Nitra, 2003, 132-142.
SOJK, M.: tiavnick optstvo v praveku a dobe dejinnej. In: Roth, P. (ed.): Zbornk prc k 710. vroiu prvej psomnej zmienky o obci Hranovnica. Hranovnica, 2004a, 7-27.
SOJK, M.: Vskum na D1 Spi v roku 2003. In: AVANS 2003. Nitra, 2004b, 174-176.
SOJK, M.: Vskum na ndvor kostola Nanebovzatia panny Mrie v Spiskej Novej Vsi v roku 2003.
In: Fusek, G. (ed.): Zbornk na poes Dariny Bialekovej. Nitra, 2004c, 341-346.
SOJK, M.: Vskum pamiatkovch objektov v Levoi a Spiskej Novej Vsi. In: AVANS 2003. Nitra,
2004d, 171-174.
SOJK, M.: Sdliskov objekt z Letanoviec. In: tud. zvesti A SAV 38, 2005, 137-154.
SOJK, M.: Vsledky vskumu a prieskumu v Slovenskom raji. In: AVANS 2004. Nitra, 2006,
182-186.
SOJK, M.: Spisk Nov Ves v archeologickch prameoch. In: Z minulosti Spia 16, Levoa, 2008,
7-43.
SOJK, M.: Pravek a vasnodejinn vvoj Spia. In: Homza, M., Sroka, A. S. (ed.): Historia Scepusii. Vol. I., Dejiny Spia I. Bratislava, Krakw, 2009, 78-122.
SOJK, M. FURMAN M.: Systematick prieskum chotra Domaoviec. In: AVANS 1999. Nitra,
2000, 120-122.
SOJK, M. FURMAN M.: Pokraovanie prieskumu chotra Domaoviec. In: AVANS 2000. Nitra,
2001, 187-188.
SOJK, M., NOVK, A.: Prieskum okolia Spiskej Belej. In: AVANS 1999. Nitra, 2000, 123-126.
SPTTL, I.: Der Jerusalem bei Kesmark. In: Zipser Bote 12, 1884.
STAKOV-TUKOVSK, D., ALKOVSK, P. et al.: Vasnostredovek Hradisko I. Spisk
Tomovce Smiany 1. etapa spracovania. In: Zbornk SNM, Arch. 16, 2006, 187-230.
ALKOVSK, P.: K poiatkom slovanskho kostrovho pohrebnho rtu na severovchodnom
Slovensku. In: Metodologick problmy eskoslovensk archeologie, Praha, 1982, 134-136.
ALKOVSK, P.: K vvoju a truktre osdlenia v dobe slovanskej na Slovensku. In: Slov. arch. 36/2,
Nitra, 1988, 379-414.
ALKOVSK, P.: K problematike eleznch jazykovitch nkon opaska blatnicko-mikulickho horizontu. In: Fusek, G. (ed.): Zbornk na poes Dariny Bialekovej. Nitra, 2004, 383-387.
ALKOVSK, P.: Vskum a rekontrukcia fortifikcie zpadnho arelu vasnostredovekho hradiska
v Spiskch Tomovciach. In: Slov. arch. 54/2, Nitra, 2006, 239-257.
ALKOVSK, P.: Sdliskov objekty podhradia vasnostredovekho hradiska v Spiskch Tomovciach. In: Musaica 25, 2007, 113-122.
TEFAN, I.: Zmna pohebnho ritu v ranm stedovku jako archeologick a kultrn-antropologick
problm. In: Arch. rozhledy 59, 2007, 805-836.
TEVK, M.: Prrodno-geografick pomery na Spii a prrodn nzvy na Spii v psomnch dokumentoch z 13. a 14. storoia. In: Gadkiewicz, R., Homza, M. (ed.): Terra Scepusiensis (Stav bdania
o dejinch Spia). Levoa, Wrocaw, 2003, 103-114.
TOK, A.: Altmagyarische Grberfelder in Sdwestslowakei. Bratislava, 1968.
VALLAEK, A.: Zaniknut kltor svtho Martina nad Spiskou Kapitulou. In: Pam. a mz. 1999/2,
Bratislava, 1999, 61-65.

128

VARSK, B.: Osdlenie Koickej kotliny I. Bratislava, 1964.

VARSK, B.: Zo slovenskho stredoveku. Vber historickch tdi a lnkov z rokov 1946 1968. Bratislava, 1972.
ZBOJNK, J.: Das Awarische Kaganat und die Slawen an seiner nrdlichen Peripherie (Probleme der
archologischen Abgrenzung). In: Slov. arch. 47/1, Nitra, 1999, 153-178.
ZAITZ, E.: Wstpne wyniky bada archeologicznych z ul. Kanoniczej 13, w Krakowie. In: Mat. Arch.
21, 1981, 97-124.
UDEL, J.: Stolice na Slovensku. Bratislava, 1984.

Summary
Settlement structure of the early Middle Ages in Spi region.
Analysis of the settlement structure and a critical review
of the current state of research
The first evidences of settlement of the Spi region in the early medieval period are from the 8th century.
Absence of more precisely dated finds doesnt allow the beginning of the early medieval period to be
dated more accurately. Exceptions are the Avars findings from hill-fort in Spisk Tomovce Smiany,
Hradisko I, which are datable to the end of the 8th century. Ungrounded are claims, that Spi was already
settled in early Slavic period.
By dating of the early medieval finds we must be careful with its uncritical acceptance. Moreover we
can to observe in the professional literature disunion at the referred of names of the individual locations.
Analyzes of the settlement of the Spi in early medieval say of the determination of the settled area. They
deal also questions, such as: Spi part of the Principality of the Nitra, destruction of the hill-fort Hradisko
I in due to the inclusion in the Great Moravian Empire, the issue of skeleton graves, respectively burial
during the 8th 11th century and beginning of the Christianity in Spi region and the issue of the hill-forts
as well as old Hungarians finds in the Spi.
On the ground of the older and by us created analyzes with map image we can say, that settlement in
early medieval (8th 11th century) is situated in Hornd basin, Poprad basin and basin of the Spisk
Podhradie, Spisk Nova Ves, Levoa and Spisk Vlachy. Other areas are settled in later period. We
can observe in settled area grouping of the locations. We see from this picture of the settlement, also that
part of the high medieval road network exists also in Great Moravian period. Most of the hill-forts
probably guard roads in the Spi region.
As regards direction of the arrival of the Slavs to Spi region, the most possible is migration from the
East, from the territory of the Koice basin against flow of the Hornd river. Avars probably effected, that
part of the Slavs, which lived in Koice basin, came away to Spi.

129

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

VSKUM VASNOSTREDOVEKHO OSDLENIA

NA SLOVENSKO-MORAVSKOM POHRANI.
JUN AS DOLNOMORAVSKHO VALU
VO VASNOM STREDOVEKU (TZY Z HRANICE).
Marek Hladk

Abstract: This article aims to provide information about the ongoing research focusing on the early medieval settlement in the southern part of what is now the Slovak-Moravian border. The main aim is to define the issue in this
area, describe the theoretical and methodological starting points, briefly describe the method used in the research,
and to define the purpose of the research as precisely as possible. The article also defines the spatial and chronological scope of the research. The methodological approach this work is based on is the archaeological method formulated in the 1970s and 80s by E. Neustupn, supplemented by the systems theory. In the conclusion the author
emphasises the need for discussion at the level of defining the questions to be explored and selecting the methods
to be used in the research.
Key words: early middle ages; landscape; Moravia; natural environment; non-destructive archaeology; settlement
pattern

VOD
Cieom tohto lnku je informova o prve prebiehajcom vskume, ktorho pozornos je sstreden na vasnostredovek osdlenie v junej asti sasnho slovensko-moravskho pohraniia. Mojou hlavnou ambciou je na tomto mieste definova problematiku, popsa teoretick
a metodologick vchodisk, strune predstavi metdu vskumu a o najpresnejie stanovi ciele vskumu. Pre plnos definujem aj priestorov a asov rmec vskumu. Intitucionlne a personlne je vskum sstreden predovetkm na Mikulickej expozitre Archeologickho stavu AV R Brno. Sasne autor tohto lnku riei dan problematiku v rmci
svojho postgradulneho tdia na Katedre archeolgie Filozofickej fakulty UK Bratislava. Pre
spen priebeh vskumu je dleit aj intitucionlna spoluprca Archeologickho stavu Brno
s Pamiatkovm radom SR a stavom archeolgie a muzelogie Filozofickej fakulty MU
v Brne. Intitucionlne vzby autora a opsan spoluprca vytvraj skoro idelny prienik podmienok na rieenie tmy s presahom na zemie dvoch ttov. Negatva vyplvajce z existencie ttnej hranice v strede skmanho geografickho priestoru sa v sasnosti prejavuj
predovetkm ako dedistvo z minulosti. Ide primrne o rozdielnu intenzitu vskumu a rove
spracovania archeologickch dt. Napriek tejto skutonosti poda mjho nzoru vskum dosiahol hranicu, ke mnostvo zhromadench prameov umouje tvorbu syntz a konkrt131

nych historickch interpretci. Predloen lnok teda vznikol na hranici v geografickom, ale
aj asovom zmysle.
Vskum zameran na osdlenie v uritom definovanom priestore (regine) a ase sa v archeolgii v zsadnej miere zaal rozvja spolu s rozvojom procesulnej paradigmy v priebehu
druhej polovice 20. storoia (Bernbeck, 1997, 153; Kuna a kol., 2004, 463). Zameranie pozornosti na tto problematiku sa rozvjalo v rmci sdelnej archeolgie rznych foriem (porovnaj
Kuna a kol., 2004, 446).Vrazn rozvoj vskumov reginu (v protiklade k jednotlivej lokalite
alebo k zemiu celej kultry) v sdelnej archeolgii bol zaznamenan predovetkm od 60. rokov
20. storoia (Bernbeck, 1997, 154; Johnson, 1977, 479; Kuna a kol., 2004, 464). V stredoeurpskom regine sa pohad na sdeln priestor ako na priestor jednotiek, ktor maj relnu funkciu v uritom sdelnom systme, prvkrt uplatuje predovetkm v prcach H. Jankuhna (1977)
nemeck sdeln archeolgia. V slovenskej a eskej archeolgii sa zaal regionlny prstup
vraznejie uplatova a v priebehu 80. rokov minulho storoia (napr. Bene, 1991; aplovi,
1989; Dresler, Machek, 2008; Gojda, 2000, 87-91; 2004; Hork, Stegmann-Rajtr, 2007;
2008; Knig, 2007; Kuna a kol., 2004, 464, s literatrou; Polek, 1999; 2008; Ruttkay, A., 1985b;
2006; Ruttkay, M., 1993; 1996; alkovsk, 1980; 1988; Wiedermann, 2001; Wiedermann et al.,
2006). V tejto prci nadvzujem na predol vskumy a poksim sa prispie k poznaniu obrazu
osdlenia strednej Eurpy vo vasnom stredoveku. Priestor, na ktor zameriam svoju pozornos
(severn as Zhoria a juhovchodn Morava), predstavoval vo vasnom stredoveku zemie, na
ktorom sa od prelomu 5. a 6. storoia usadzovalo a koncentrovalo slovansk obyvatestvo (pozri
napr. Fusek, 2008; Galuka, 2000a; Klanica, 1986). V priebehu storo tu vzniklo jedno z krytalizanch jadier vekomoravskho ttu v 9. storo. Na prelome 9. a 10. storoia sa v svislosti
s geopolitickmi zmenami v strednej Eurpe men aj postavenie tohto geografickho priestoru
(pozri napr. Hladk, Polek, kojec, 2008; Mnsk, 1986a; Wihoda, 2006). Po prechodnom
obdob v 10. storo a po pripojen Moravy k echm a Slovenska k Uhorsku sa sledovan zemie stalo perifrnou oblasou pemyslovskho ttu (pemyslovskej Moravy) a uhorskho ttu
(arpdovskho Nitrianska) (esko-uhorsk hranica sa okolo polovice 11. storoia kontituovala
na rieke Morave, pozri napr. Steihbel, 2004, 211, 305-310; emlika, 2006, 76-77). Organizcia moravskch pemyslovskch delov a hradskch provinci arpdovskho Nitrianska (komittov) aj hranin poloha reginu urovali jeho primrne obran funkciu eskho pemyslovskho
ttu proti arpdovskmu Uhorsku, prpadne proti Vchodnej bavorskej marke a naopak (napr.
Steihbel, 2004, 239-242, 305-310). Tto funkcia pretrvala aj do neskorho stredoveku (napr.
Mnsk, 2008). Vchodn polovica strednho pomoravia (severn Zhorie) a do zaiatku 13.
storoia vykazovala znaky nraznkovej zny (konfinia, zem nikoho) so slabm osdlenm
(napr. Jan, 2008; Hoferka, 2008). Politick, spoloensk a hospodrske zmeny na prelome 12.
a 13. storoia priniesli stabilizciu sdelnej siete, vznik prvch mestskch tvarov, rozvoj cestnej siete, dobudovvania farnej organizcie a alie sprievodn javy (Hoferka, 2006; Jan, 2003;
obecne Klpt, 2005; pozri aj Kordiovsk, 2008; Marsina, 2002; Mnsk, 2008; Prochzka,
2008; Ruttkay, 1983; Ruttkay Slivka, 1985; Slivka, 1998). Vskum je teda zameran na jeden
z najvznamnejch reginov vasnostredovekej strednej Eurpy. Uveden priestor m vetky
predpoklady na to, aby sa stal vhodnm modelovm reginom na rieenie problematiky truktry a vvoja vasnostredovekej sdelnej siete v strednej Eurpe.
Modely zo sasnosti i inch historickch obdob (Dohnal, 2006; Chrastina, 2005; Pucherov, 2004) dokladaj oprvnenos predpokladu, ktor stoj ako zkladn axima na zaiatku
vskumu. Rzne zmeny vo vvoji spolonosti ekonomick, socilne zmeny, etatizan procesy i procesy dekontruujce hospodrske a politick systmy, sa prejavia v truktre osdlenia. Procesy svisiace s tmto javom mu ma rznu podobu, intenzitu a dynamiku (napr.
rozdielny vvoj vasnostredovekej sdelnej truktry v zpadnej a vchodnej Eurpe, Brachmann Vogt Hg., 1992; Dresler Machek, 2008; Henning, 2004, 396-435; 2005, 41-59;
132

2007, 3-40). Osdlenie teda chpeme ako dsledok prieniku nadradench systmov, ktormi s
systm politick, spoloensk, ekonomick systm a ekosystm, priom zmena ktorhokovek
z nich vedie (i skr me vies)1 k zmenm v osdlen (Kruk, 1980, 14). V obrtenom porad
sme preto oprvnen predpoklada, e vskum truktry (systmu) osdlenia a jej vzahov k uvedenm systmom me prispie k bliiemu poznaniu vvoja historickej spolonosti a vasnostredovekej kultry.
truktru osdlenia definujeme ako mnoinu asopriestorovch a funknch vzahov udskej
aktivity a ich prejavov (systmu), teda v podstate ako prienik troch truktr (Meduna, ern,
1992, 79). truktra osdlenia predstavuje dynamick systm, to je systm, ktor sa vyznauje
cieovm chovanm (porovnaj Machek, 2004, 124).
U pri definovan tmy Sdeln vvoj na slovensko-moravskom pohrani vo vasnom stredoveku som mal na zreteli potrebu konkrtnejieho vymedzenia skmanho priestoru. Termn
slovensko-moravsk pohraniie pouit v nadpise prce presne nevymedzuje skman priestor a z historickho pohadu meme dokonca hovori o anachronizme. V termne absentuje
vedomos o zloitom vvoji hranice v geografickom priestore, ako aj vedomos o vvoji vnmania hranice v mentlnom chpan loveka (Slivka, 2003). Napriek tejto skutonosti povaujem jeho pouitie za prpustn. Pouitie termnov zo sasnej geopolitickej mapy je vhodn na
rchlejiu orientciu, no predovetkm poukazuje na charakter (skalia) vskumu v dnenej pohraninej oblasti (napriek intenzvnym integranm procesom). Rozdiel medzi zemm Slovenskej republiky (Zhorie) a zemm eskej republiky (juhovchodn Morava) je citen
predovetkm v intenzite a kvalite predchdzajcich vskumov. Tto skutonos uruje kvalitu
dajov vstupujcich do vskumu. Konkrtnejie geografick vymedzenie skmanho priestoru
sa nachdza v podtitule prce jun as Dolnomoravskho valu vo vasnom stredoveku.
Termn jun as Dolnomoravskho valu budem pouva na oznaenie skmanho reginu
v celej prci. Aj v tomto prpade ide o urit zjednoduenie, ku ktormu som nten isto z praktickch dvodov. Presn vymedzenie zujmovho zemia sa nachdza v asti Geografick vylenenie skmanho zemia.
Prostriedkom skmania bud archeologick pramene pozostatky po udskch aktivitch,
ktor meme z asovho hadiska zaradi do 6. a zaiatku 13. storoia (rs.1 rs.5). Pozornos
budem venova vetkm doloenm zlokm sdelnch arelov (komponentom sdelnej siete)
(Neustupn, 1986b, 226; 1994). Vskum by mal prinies komplexnej celkov pohad na sdliskov vvoj v danom priestore jeho kontrukciu2. Zkladn definovanie zkonitost v truktre osdlenia v priebehu dlhieho asovho seku bude prnosom aj pre alie bdanie
archeolgie a histrie. Okrem inho predovetkm ako zkladn rmec determinujci vchodisk inch vskumov.

Nesmieme vak zabudn, e v kultrnom systme jednotliv subsystmy nepsobia oddelene, ale, naopak, s navzjom previazan. Samozrejme, to neznamen, e zmena v jednom subsystmu nevyhnutne mus vies k zmene
vo vetkch ostatnch subsystmoch (Machek, 2007, 25).
2
Pojem kontrukcia pouvam na zdraznenie skutonosti pregnantne vystihnutej D. Tetkom: Dejiny pritom boli (a dodnes, bohuia, s) povaovan za toton s minulosou, historici (a archeolgovia) sa akosi samozrejme domnievali, e svojou prcou priamoiaro rekontruuj minul skutonos. Nikdy by nepriznali, e
jedin, o mu v skutonosti robi, je kontruovanie a nie rekontruovanie obrazov, teda napodobenn minulej
skutonosti, nie skutonosti samotnej (Tetk, 2001, 357).
1

133

TEORETICK A METODOLOGICK VCHODISK, CIELE VSKUMU

V prci vychdzam z viacerch teoretickch a metodologickch zdrojov. Zkladn metda prce
je ukotven v rmci procesualistickej paradigmy.3 V duchu Novej archeolgie povaujem kultru za systm, ktor vznik ako dsledok previazanch subsystmov a ich vzahu k environmentlnym premennm (Redman, 1991, 297). Pri v zsade procesulnom prstupe k prameom
vak do vahy berieme aj postprocesulnu paradigmu. Thomas Kuhn, autor paradigmatickej
koncepcie terie vvoja vedy, hovor o nesmeritenosti dvoch vedeckch paradigiem (1997).
Dve paradigmy podvaj tak rozdielny pohad na svet, e neexistuje iadne vyie hadisko,
na zklade ktorho by sme ich mohli porovnva. Jeho koncepcia terie vvoja vedy je zaloen
na opakujcom sa trojfzovom cykle: krza revolcia normlna veda. Centrlnym termnom
jeho terie je paradigma, t. j. obecne uznvan vedeck vsledky (vzorov prklady), ktor
v danej chvli predstavuj pre spoloenstvo odbornkov model problmov a model ich rieen
(Kuhn, 1997, 10). Paradigma prechdza vetkmi vyie uvedenmi fzami vvoja vedy: vo
fze normlnej vedy je rozpracovvan v aplikcich; krza nastva vo chvli, ke u nie je
schopn poskytova rieenia problmov, ktor s pred u kladen, a revolcia predstavuje proces zmeny paradigmy, po ktorom op nasleduje fza normlnej vedy (urovanej novou paradigmou). Vedeck revolciu T. Kuhn definuje ako tak nekumulatvne udalosti vo vvoji vedy,
pri ktorch je star paradigma plne alebo iastone nahraden novou, ktor je s paradigmou
starou nezluiten (Kuhn, 1997, 98). Napriek proklamovanej nezluitenosti si myslm, e
v sasnosti je vo vedeckej diskusii ben porovnvanie zkladnch paradigmatickch postojov, o sa prejavuje aj v praktickej rovine vskumu. U samotn tvrdenie o nezluitenosti predpoklad ist porovnanie analyzovanch mylienkovch vchodsk. V neposlednom rade si treba
uvedomi, e paradigma je len modelom reality (jazyka) a ako s takm s nm treba zaobchdza:
vyuva jeho monosti, ale zrove pota s jeho obmedzeniami a s monosou jeho zmeny.
V takto definovanom postoji povaujem za opodstatnen predovetkm draz, ak kladie
postprocesulna archeolgia na lohu jednotlivca a na symbolick funkciu artefaktu. V prpade
oboch teoretickch vchodsk sa, naopak, nestotoujem s ich niektormi stanoviskami (resp.
s krajnmi plmi ich dialektiky udskch dejn). V procesulnej archeolgii mm na mysli predovetkm adaptan determinizmus a v postprocesulnej archeolgii ide v prvom rade o vrazn subjektivizmus a jednostrann odmietanie zkonitost vo vvoji a fungovan udskej
spolonosti (porovnaj Gojda, 1992, 283). Mojim cieom je pristupova k prameom s uritm
vyrovnanm kompromisom medzi tmito dvomi paradigmami (pozri Bene, 1993, 408; Gojda,
1992, 284; shrnne Redman, 1991, 304). Pouitie logicko-deduktvnych metd (procesualistick prstup) by sa malo sta zkladom pre kontrukciu obrazu minulosti (minulch udalost)
bez zanedbania vznamu vstupu individulnej akcie jednotlivca do systmu a s drazom na interpretovanie vsledkov logicko-deduktvnych metd v relevantnom kultrnom kontexte (vklad
kultrnych prvkov v rmci pvodnej kultry) (porovnaj Hodder, 1982, 13; Johnson, 1999, 104,
107). Zsadnm bodom urujcim opsan uhol pohadu na archeologick pramene je poda
mjho nzoru jedinenos pomeru medzi indivduom a spolonosou. Pri snahe o pochopenie
javov svisiacich s tmto pomerom vychdzame z tvrdenia N. Eliasa: Ak chceme pochopi
a porozumie im (javom, pozn. M. H.), je potrebn zmena myslenia zameran na jednotliv izolovan substancie a prechod k mysleniu zameranmu na vzahy a funkcie (Elias, 2006, 28). Na
zklade takto podmienenho pohadu aplikujem v prci teriu systmov. Systmov vskumy
sa vo vede obecne zaali uplatova v druhej polovici 20. storoia. Jeden z prvch pokusov
3

Opodstatnenos takhoto prstupu k prameom v podmienkach eskej archeolgie vstine obhajuje J. Machek (2007, 10). S jeho tvrdeniami sa vo svojej prci stotoujem. Tie ich pokladm za platn aj pre podmienky
archeolgie na Slovensku.

134

o vypracovanie veobecnej teoretickej koncepcie systmovch vskumov uskutonil v 40.-tych

rokoch 20. storoia Ludwig von Bertalanffy (Krcho, 1986, 70). Teria systmov vznikla ako
reakcia na obmedzen monosti mechanistickho prstupu (Bernbeck, 1997, 110). Systmov
prstup vychdza z holistickho predpokladu, e pre vlastnos celku s dleit interakcie medzi
jeho asami; celok me ma vlastnosti, ktor nevyplvaj priamo z vlastnost jeho ast. V tom
sa podstatne odliuje od klasickho newtonskho predpokladu, e z vlastnost ast vyplvaj aj
vlastnosti celku (Bernbeck, 1997, 110-11; Machek, 2007, 22). Holizmus vznikol ako reakcia
na redukcionizmus4 a analytick postupy empirickch vied (Sokol, 1998, 303). Stanovenie holizmu za jeden zo zkladnch vchodiskovch mylienkovch predpokladov vskumu povaujem tie za doklad snahy o prstup k prameom, s vyrovnanm kompromisom medzi
procesualizmom a postprocesualizmom. Rozrenie terie systmov v archeolgii od konca 60.
rokov 20. storoia bolo spojen s prehnanmi oakvaniami. Ilo predovetkm o predstavu, e
teria systmov umon prenikn do problmov udskej kultry plne nezaujato. To sa vak
ukzalo ako nemon. Predovetkm postprocesualisti poukzali na subjektvnu podmienenos
archeologickch interpretci (shrnne Machek, 2004; 2007, 23). Teria systmov predstavuje v naom chpan nstroj na efektvny opis kultrnych procesov a na modelovanie vzahov
medzi jednotlivmi sasami kultrnych systmov. Je teda metodickm nstrojom modelovania.5 Jej aplikcia vedie v archeolgii k vej argumentanej logike a k opusteniu zjednoduench monokauzlnych interpretci (Bernbeck, 1997, 123). Je tie vchodiskom pri tvorbe
kvalitnch interpretanch modelov. truktru osdlenia definujeme ako mnoinu asopriestorovch a funknch vzahov udskej aktivity a ich prejavov (systmu), teda v podstate ako prienik troch truktr. Vzhadom na prtomnos truktry asu v systme a skutonos, e ide
o systm spojit, pracujeme s teriou dynamickch systmov (Butzer, 1982, 280; pozri Meduna, ern, 1992, 79). Z hadiska vzahu medzi systmom a okolm povaujem truktru osdlenia za otvoren systm. Teda ide o systm, v ktorom uvaujem o vetkch monch vplyvoch
okolia na systm a systmu na okolie (o klasifikcii systmov z hadiska ich vzahu k okoliu prehadne Krcho, 1986, 82).
Z uvedenho vyplva, e metodologickm zkladom prce je archeologick metda sformulovan v 70. a 80. rokoch 20. storoia E. Neustupnm (1986a; 1993) a doplnen o teriu systmov.6 V rmci pecializovanej problematiky vskumov osdlenia vybranch reginov
ukotvenej v priestorovej archeolgii (pozri Neustupn, ed., 1998b) je pre stanovenie vskumnch cieov a pouitej metodiky rozhodujci spsob vnmania geografickho priestoru. Zo sumy
vetkch monost chpania tohto priestoru v archeolgii (prehad pozri Kuna a kol., 2004, 446)
chpem v tejto prci priestor primrne ako priestor sdeln, priestor ekonomick a priestor
symbolick.
Sdeln priestor Chpanie priestoru ako mnoiny objektov a vzahov svisiacich so sdelnmi aktivitami ud, teda ako priestoru jednotiek, ktor maj nejak relnu funkciu v uritom
sdelnom systme (Kuna a kol., 2004, 453), sa v prci prejav predovetkm vo vekosti zujmovho zemia. Skma urit systm musme v takom meradle, v akom tento systm kedysi
operoval.
Redukcionizmus tu chpem ako presvedenie, e zloit skutonosti mono stotoni s ich zjednoduenmi modelmi a cel vysvetli zo zkonitost ich jednoduchch zloiek, (Sokol, 1998, 352; Strig, 2007, 557). Redukcionizmus je jednm z postupov pozitivizmu, ktor chce poznanie redukova na vykzaten, prpadne meraten
fakty. Pozitivizmus je proti kadmu pojatiu, poda ktorho s za tm, o vnmame, ete nejak scnosti, formy
alebo zkony, ktor meme poznva (Strig, 2007, 506).
5
Model vytvoren z teoretickch pojmov mus by prtomn hne od zaiatku archeologickej metdy (Neustupn,
1998a).
6
Model mus ma formu terie (Neustupn, 1986a, 542-548; 1993, 154-178)! Z tohto hadiska je zrejm, e metodologick zklad, z ktorho mus modelovanie vychdza, le v oblasti terie systmov (Machek, 2007, 20).
4

135

Ekonomick priestor Vasnostredovek spolonos, podobne ako akkovek iv spoloenstvo, meme povaova za pecifick ekonomick systm (Smetnka, 1989, 43). Hodnotenie priestoru z hadiska rozmiestnenia zdrojov surovn a nkladov na dopravu osb a produktov
(teda v podstate z hadiska ekologickej energetiky, pozri Foley, 1977, 166; Smetnka, 1989, 43)
budem realizova prostrednctvom tzv. analzy dostupnosti (Butzer, 1982, 216-219; Kuna a kol.,
2004, 468-471). Pozornos zameriam aj na hierarchiu arelov (horizontlna a vertiklna organizcia systmu) ako prejavu racionlneho sprvania sa spolonosti a ekonomickch hadsk
(Butzer, 1982, 219; Grant ed., 1986). Rozloha zemia nm tie umon pri vskume aplikova
model centra a perifrie (Champion ed., 1989; Kurnatowska, 1999).
Symbolick priestor Poslednm vchodiskovm bodom je vnmanie priestoru v jeho symbolickej rovine.7 Ide o chpanie priestoru v protiklade k procesualistickmu abstraktnmu vnmaniu priestoru ako dimenzie, v ktorej sa uskutouj udsk aktivity a odohrvaj sa udalosti.
Zdraznenie symbolickej roviny priestoru znamen chpanie priestoru ako konkrtnej dimenzie, ktor je spojen a tvoren konkrtnou udskou aktivitou. Priestor neme by oddelen od
aktivt a udalost (Tilley, 1994, 9-10). Z postprocesualistickho hadiska s objekty geografickho priestoru predovetkm nositemi symbolickho vznamu. Postprocesualisti zdrazuj
rozdielnos pohadu jednotlivch ud (komunt i spolonost) na krajinu. udia v minulosti
mali urite rozdielny nzor na to, o je v krajine skuton (Johnson, 1999, 103). Jeden z kovch pojmov postprocesulnej archeolgie krajiny je pojem miesto (place). Miesto nie je
len (abstraktnm) bodom v priestore, je spojenm uritho krajinnho prvku s uritm vznamom (Kuna a kol., 2004, 483). Pri pohade na priestor v symbolickej rovine sa budem koncentrova na poznanie vznamu symbolickch aspektov krajiny pre kultrne zmeny v danom obdob
a na vskum mentlnych schm v truktre osdlenia (Bernbeck, 1997, 201). V zsade sa poksim hada stopy symbolickho (subjektvneho) vnmania krajiny v truktre osdlenia. Pri
tejto snahe sa zameriam na sledovanie odlinho sprvania sa systmu za relatvne rovnakch
podmienok.
Postupy pouit v prci vychdzaj v zsade z tzv. priestorovej archeolgie formulovanej
D. L. Clarkom (1977) a terie sdelnch arelov, ktor formuloval E. Neustupn (1986b; 1994;
1998b).8 Z hadiska praktickho rieenia jednotlivch problmov erpm predovetkm z prc
J. Machka a tmu jeho spolupracovnkov (Dresler, Machek, 2008; Machek, 2007), ktor
od 90. rokov minulho storoia dsledne aplikuj iteratvnu metdu E. Neustupnho pri rieen
problmov vasnostredovekej archeolgie v moravskom prostred. Dleitm zdrojom inpircie s tie prce M. Kunu, P. Medunu, E. ernej a Z. Smra (Kuna, 1991; 1996; Kuna a kol.,
2004; Meduna, ern, 1992; Smr, 1987; 1991; 1994a; 1994b).
V intencich dynamickho ponmania krajiny ako svislho priestoru arelov aktivity pristupujem k archeologickm javom vo viacerch rovinch empirick pozorovanie javov, analza javov ako neivch jednotiek archeologickej kultry a ich interpretcia v pojmoch ivej
kultry a historickej spolonosti (shrne Kuna, 1991). Ciele vskumu na vymedzenom zem
preto definujem v tchto troch rovinch. Pre spen vskum je nevyhnutn na zaiatku si poloi relevantn otzky. U tento krok nemono urobi bez znalosti stavu vskumu rieenej
Tento posledn vchodiskov bod v uritom zmysle predstavuje protipl predovetkm k ekonomickmu vnmaniu priestoru. Hlavnm dvodom jeho pouitia je snaha prekona nebezpeenstvo prlinho determinizmu
pri energetickom pohade na udsk spolonos vo vasnom stredoveku. Pre minul genercie, ako aj dnes, je toti
neustle zachovan monos voby na zklade pokusu a omylu a potom nsledn napodobovania spenho konania (Smetnka, 1989, 47).
8
E. Neustupn upozoruje na skutonos, e teria sdelnch arelov je formulovan pre podmienky mladieho praveku a jej aplikovanie pri vskume starch alebo mladch obdob vyaduje modifikcie (Neustupn, 1986b;
1994). Dvodom potreby modifikci je zmena vlastnckych vzahov. Teriu pouvame pre obdobie vasnho
stredoveku s uvenm tejto potreby. Z hadiska terie sdelnch arelov prve sledovan obdobie umouje dokumentova psobenie zmien vlastnckych vzahov na truktru sdelnej siete.
7

136

problematiky, teda znalosti poslednch modelov a interpretanch hypotz. Take u vo fze empirickho pozorovania javov je prtomn predchdzajca teria, ovplyvnen doterajmi znalosami (Smr, 1994b, 346). Druhou podmienkou na zvenie pravdepodobnosti spenho
vskumu je poda mjho nzoru zameranie pozornosti na vybran okruh otzok. Tento postup
zabrauje rozmelneniu vskumu a zverov z neho do irokch interpretano-argumentanch
horizontl, ktor nestoja na zkych pramennch vertiklach. V hypoteticko-deduktvnom prstupe, ktor budem pri vskume uplatova, sa preto zameriam na testovanie predovetkm
troch zkladnch hypotz:
V prvom rade pjde o hypotzu kumulcie sdlisk v irom zzem centrlnych miest (napr.
Dresler, Machek, 2008; Galuka, 2005; Meduna, ern, 1992; Polek, 2008).
V diachrnnej rovine sa zameriam na testovanie hypotzy o zahusovan a diferencicii sdelnej siete v 9. storo a o jej kolapse v 10. storo (napr. Dostl, 1987; Hladk, Polek,
kojec, 2008; Mnsk, 2008; Mnsk, Unger, 1979).
Ako posledn podrobm testovaniu hypotzu o vplyve niektorch ekoparametrov (geomorfolgia, geolgia, pedolgia, hypsometria (relif), hydrolgia, klma, vegetcia) na truktru
sdelnej siete (napr. Biermann, 2007; Dresler, Machek, 2008; Kersting, 2007; Polek,
2001; 2007a; Tencer, 2008).
Cieom vskumu na vymedzenom zem je (re)kontrukcia sdelnch foriem a truktr (synchronick pohad) a tdium vvoja sdelnho systmu (diachronick pohad). Zkladn okruhy
problmov, ktorm budem v prci venova pozornos, s:
A) rovina empirickho pozorovania javov:
1. kvantifikovanie funknch prvkov (komponentov) sdelnej truktry v definovanom priestore a ase v rovine neivch jednotiek archeologickej kultry,
B) rovina analzy javov ako neivch jednotiek archeologickej kultry:
2. sledovanie vvoja vzahu funknch prvkov (komponentov, sdelnch arelov, mimosdelnch arelov) sdelnej truktry k jednotlivm vybranm environmentlnym premennm (ekoparametrom),
3. poznanie hranc historickch sdelnch arelov,
C) rovina interpretcie v pojmoch ivej kultry, historickej spolonosti:
4. (re)kontrukcia sdelnej truktry v danom priestore a ase (definovanie zkonitost v sprvan sa systmu dynamick model)
a) poznanie vntornej truktry historickch sdelnch reginov (arelov komunt), s drazom na ekonomick aspekt priestoru (analza dostupnosti) a na vzah centrum perifria (lokalizovanie centrlnych miest ich vvoj, funkcia a pozcia v sdelnej
hierarchii),
b) poznanie vzjomnch vzahov historickch sdelnch reginov (arelov komunt),
c) diachronick porovnanie sdelnch truktr jednotlivch perid vasnho stredoveku
(kontinuita a zmena),
5. poznanie spsobu reflexie sdelnej truktry na kultrne, politick i ekonomick zmeny
(na zmeny vlastnckych vzahov),
6. vskum mentlnych schm v truktre osdlenia vplyv kultrnych, politickch i ekonomickch zmien na symbolick aspekty krajiny.
Body 4 6 bud zkladom pri kontrukcii historickho obrazu. Pri jeho tvorbe hlavn pozornos budem venova tm tematickm okruhom, ktor z hadiska vasnostredovekch dejn
juhovchodnej Moravy a juhozpadnho Slovenska reprezentuj kov historick procesy
a pre ktor dan regin poskytuje optimlnu pramenn zkladu:
formovanie prvch mocenskch centier v Pomorav v 8. storo,
sdeln a socilno-ekonomick truktra hospodrskeho zzemia centrlnych lokalt Vekej
Moravy,
137

 odraz zniku Vekej Moravy v archeologickch prameoch,

otzka kontinuity sdelnho vvoja juhovchodnej Moravy a severnej asti Zhoria v 10.
a 11. storo,
trukturlne zmeny osdlenia po zapojen zemia do eskho pemyslovskho ttu a do arpdovskho Uhorska.
TRUKTRA PRCE A POUIT METDA
Zkladnm princpom pouitm pri vskume je analza vzahu formlnych archeologickch dt
ku geografickmu priestoru kombinovanie formlnych truktr s priestorovou dimenziou
(k problematike formlneho a geografickho priestoru v archeolgii pozri napr. Neustupn, 1996).
Kombinovanie formlnych truktr s priestorovou dimenziou je dleit metodologick postup
nielen v archeolgii (Machek, 2007, 21). Splnenie poiadavky na uplatovanie logicko-deduktvnych metd a charakter a mnostvo dt si vyaduje pouitie prslunch technolgi. V prpade predkladanej prce ide o software sliaci na budovanie geografickch informanch
systmov. Geografick informan systmy s jednm z najefektvnejch spsobov zberu, organizcie a vyuitia vekch objemov priestorovch dt. Hraj dleit lohu v prprave nedetruktvneho ternneho vskumu a pri jeho nslednej analze (Kuna a kol., 2004, 430).
Vznik tejto prce je vo vekej miere zvisl od zskania novch dajov v terne a od nslednej tvorby novch archeologickch dt. Dta zskan vo viacerch fzach ternneho vskumu na zklade vopred urenej stratgie bud postupne aplikovan na jednotliv predben
modely vytvoren zo stvajcich prameov. Jednm z dvodov potreby novch vskumov je aj
snaha o relevantn kritiku znmych archeologickch prameov (predovetkm vo vzahu ku
geografickmu priestoru). S tmto zmerom bude realizovan prv fza ternnych aktivt
(I. FTA) (pozri niie). Vraznm obmedzenm plnovanho vskumu je skutonos, e skman oblas v sasnosti le na zem dvoch ttov. Do znanej miery ide o komplikciu predovetkm z hadiska praktickej strnky vskumu (rozdielna legislatva, dostupnos mapovch
podkladov a pod.). Plnovan ternny vskum vak poda mjho nzoru bude ma potrebn
vypovedaciu hodnotu aj napriek tejto skutonosti. Mj optimizmus v tomto smere podporuje aj
vedomos o ternnych vskumnch aktivitch, ktor v sasnosti prebiehaj v severnej asti
Zhoria (mapovanie osdlenia pod vedenm P. Baxu).
V praktickej rovine je prvm krokom spracovanie prvho obecnho modelu, v ktorom sa zameriavam na dkladn definovanie testovanch hypotz. Potom bude nasledova formulovanie
prvho predbenho modelu na zklade dostupnch archeologickch a geografickch dt, s pouitm programu urenho na budovanie GISu (parametrick a kvantitatvny opis jednotlivch
komponentov sdelnej siete a zkladnch vzahov medzi nimi a ich vzahu k niektorm prrodnm initeom entitm a kvalitm prrodnho prostredia (porovnaj Dresler, Machek,
2008; Neustupn, 1994). Zdrojom archeologickch dt bud: novo spracovan pramenn publikcie, topografie katastrov spracovan na mikulickom pracovisku A AV R Brno, topografie katastrov spracovan Pamiatkovm radom SR a Sttn archeologick seznam SAS
(Bev et al., 2003). Zkladn geografick dta bud pochdza z digitlnych mp sledovanho
zemia v mierke 1 : 10 000 (zdroj esk rad zememerask a katastrlny a Geodetick a kartografick stav SR).
Takto vytvoren model bude podroben kritike v dvoch krokoch dvojnsobnm vloenm
novch archeologickch dt (novch archeologickch prameov). Zkladn metdy pri zskavan novch dajov (arch. prameov) v terne sa bud pohybova v rmci nedetruktvnej archeolgie (Kuna a kol., 2004; Neustupn, 1996). Ternne aktivity: vizulny prieskum, analytick
povrchov zber, mikrosonde.
138

V prvom kroku prv fza ternnych aktivt (I. FTA) sa pozornos zamer na zemia z najmenou hustotou komponentov sdelnej siete na jednotku plochy. Cieom tohto postupu je odpoveda na otzku, i zemia s malou hustotou komponentov nevznikli v dsledku absencie
ternneho vskumu (pozri Dresler, Machek, 2008), respektve i ide o obraz nerovnomernej
hustoty osdlenia, i o obraz rznosti detruktvnych a kvantitatvnych transformci prameov
alebo o obraz stavu archeologickho vskumu (porovnaj Neustupn, 1986a). Nsledne bud
z dajov zskanch v terne vytvoren dta a tie bud vloen do prvho predbenho modelu.
Aplikovanm novch dt bude vytvoren druh predben model.
V druhom kroku druh fza ternnych aktivt (II. FTA) sa pozornos zamer predovetkm na jednotliv mikroreginy zadefinovan na zklade obecnho modelu (pozri Geografick vylenenie skmanho zemia). V rmci tchto mikroreginov bude pozornos zameran
na zemia, ktor s pre vasnostredovek osdlenie optimlne z hadiska prrodnch podmienok. V predikcii arelov archeologickho zujmu sa zohadnia enviromentlne premenn. Z dajov zskanch v terne bud vytvoren dta a tie bud vloen do druhho predbenho modelu.
Po kritike (testovan) druhho predbenho modelu zameriam pozornos na zisovanie zkonitost v archeologickch prameoch syntza archeologickch truktr (voba konkrtnej
metdy syntzy bude zvisl od analzy dt od vlastnost vzniknutho deskripnho systmu
a od prediktvnho modelu). Poslednm krokom pred samotnou interpretciu bude validcia zverov. V zvere prce vyslovm interpretciu formulovanie novho modelu (pokus o odpovede
na vysloven historick otzky).
HISTRIA VSKUMU
Skman regin le v sasnosti na zem dvoch ttov (R a SR). Tejto skutonosti zodpoved aj rozdielnos miery spracovania problematiky. Dotknutmu zemiu Slovenska severn
as Zhoria bola v minulosti venovan ovea menia pozornos ako juhovchodnej Morave.
V prcach slovenskch bdateov zameranch na vskum osdlenia vo vasnom stredoveku je
pozornos sstreden predovetkm na zemie Slovenska ako celku (Bialekov, 1985; aplovi, 1998a; Chropovsk, 1985; Ruttkay, A., 1985a; 1985b; alkovsk, 1984; 1988). Cielen vskumy uritho vybranho reginu v rmci celho zemia Slovenska s skr sporadickmi javmi
(aplovi, 1996; aplovi, Habovtiak, 1996; Ruttkay, M., 1993; 1996; Ruttkay, A., 2006;
Knig, 2007;). Stigma hraninho priestoru sa prejavila na Zhor aj v povojnovej archeolgii v druhej polovici 20. storoia. Napriek uniktnym nlezom a intenzvnemu vskumu na juhovchodnej Morave (pozri niie) ostalo severn Zhorie z hadiska intenzity vskumu
okrajovou oblasou. Tento stav pretrvval v podstate a do 90.-tych rokov 20. storoia, ke sa
zaali na Zhor realizova viacer vskumn projekty a vie zchrann vskumy (napr. Baxa,
Glaser-Opitzov, 2005; Baxa et al., 2005; Blakov, Kuzma, Rajtr, 2000; Elschek, 2002;
Elschek, Markov, 2000; Ferus, Baxa, 2005). Azda najviu zsluhu na archeologickom vskume v oblasti Zhoria v druhej polovici 20. storoia mala predovetkm udmila Kraskovsk,
ktor tu preskmala desiatky archeologickch lokalt. Zkladn publikovan archeologick pramene s prslunou literatrou (vrtane prc . Kraskovskej) k vasnostredovekmu osdleniu
Zhoria nachdzame v spise z roku 1989 (Bialekov, 1989). Na tto prcu nadviazal a skoro
po dvadsiatich rokoch T. Tencer, ktor spracoval databzu vasnostredovekch lokalt (nielen)
z bvalho okresu Senica (zemie spadajce pod senick okres do roku 1996) (Tencer, 2006;
2008). Pribline od 90.-tych rokov 20. storoia skma vvoj vasnostredovekho osdlenia v severnej asti Zhoria Pamiatkov rad SR. Projekt vedie P. Baxa. V roku 2008 kolektv autorov
vypublikoval prv predben vsledky tohto vskumu (Baxa, Prek, Glaser-Opitzov, 2008).
Skr ako solitrne javy vo vskume danej problematiky meme oznai prce V. Turana a E.
139

Krippela, ktor sa zaoberaj vzahom osdlenia a prrodnho prostredia v oblasti juhozpadnho Slovenska (Krippel, 1984; Turan, 1988). iadna z uvedench prc neprekrauje hranicu
uritho archeologickho snmkovania reginu. V dostupnej literatre sa nenachdza systematizujci pohad na truktru vasnostredovekho osdlenia v severnej asti Zhoria. Najviac sa
tomuto cieu pribliuje predovetkm prca T. Tencera (2006).
Na juhovchodnej Morave sa ako prv poksil nartn obraz sdelnej truktry so zameranm na vekomoravsk obdobie V. Hrub (1970). O prv komplexnej pohad na problematiku
zaslili cca v 80.-tych rokoch 20. storoia B. Dostl, Z. Mnsk a J. Unger (Dostl, 1987; Mnsk, 1980; 1982; 1986b; 1991; Mnsk, Unger, 1979; Unger, 1993). Od 90.-tych rokov s
v odbornej spisbe moravskch autorov zastpen predovetkm prce skmajce vasnostredovek osdlenie uritho mikroreginu v okol vznamnejch (respektve systematickejie
skmanch) lokalt (Pohansko, Mikulice, Star Msto Uhersk Hradit) (Galuka, 2000b;
2005; Klanica, 1987; Klanicov 2001; Mnsk, 2001a; Polek, 2008; Snil, 1992). Prce
v rovine syntz sa objavuj skr v prpade vybranch fenomnov. Predovetkm ide o hradisk
a hrady, mest i cestn sie (Kordiovsk, 2008; Kouil, Mnsk, Plaek, 1994; Kvt, 1999;
Mnsk, 1981; 2001b; Mnsk, Zumpfe, 1998; Novotn, 1970; Plaek, 1983a; 2008; Plaek,
Prochzka, 1986; Prochzka, 1993; 2009; Prochzka, Doleel, 2001; Staa,1985;). Okrem vstupov, ktor s vsledkami archeologickho, resp. historickho vskumu, s pre sledovan
problm (z hadiska procesulneho) prnosom prce prekraujce hranice tchto socilnych
vednch discipln. Na jednej strane ide o lnky archeolgov, ktor pracuj s vsledkami rznych prrodovednch analz (Frolkov-Kaliszov, 2007; Polek, 1999; 2001a; 2007; Snil,
1973; 1976; 1978; Unger, 1991). Na strane druhej ide o state prrodovedcov, ktor maj blzko
k archeolgii (Havlek, 1999; Opravil, 1983; 1999). Komplexnejie poznatky vak prinaj
predovetkm vstupy spolonch projektov (Havlek, Galuka, Polek, 2005; Machek et
al., 2007; Polek, kojec, Havlek, 2005; Prochzka, Havlek, 1996; v tchto prcach staria literatra). Okrem uvedench prc, ktor skmaj definovan problmy programovo, v dostupnej literatre nachdzame pomerne irok spektrum prc, ktor sa z rznych hadsk vo
vej alebo menej miere dotkaj danej problematiky. Vetky vyie uveden prce (po kritickom vyhodnoten) spolu s analzou archeologickch kontextov z novch vskumov tvoria zklad pre vytvranie syntz a nslednch interpretci (s pouitm modelov v intencii
archeologickej metdy vypracovanej E. Neustupnm 1986a).
Predkladan prca priamo nadvzuje na projekty realizovan Archeologickm stavom Brno
expozitrou v Mikuliciach. Ide o nivn projekt a projekt zzemie Nplou nivnho projektu bol iroko interdisciplinrne poat vskum dolnej nivy rieky Moravy a archeologick
mapovanie katastrlnych zem obc v oblasti Dolnomoravskho valu. V rmci tohto projektu
sa vskum zameral na tyri zkladn okruhy otzok: 1) rekontrukcia prrodnho prostredia sdelnch arelov vekomoravskch centier, 2) tdium ekonomickch vzahov sdliskovch
komplexov, 3) otzka uprednostovania nivnch polh pri budovan vekomoravskch centier,
4) problm zniku vekomoravskch centier (Hladk, Polek, kojec, 2008; porovnaj Machek et al., 2007; Polek, 1999, 229-230, 2001; 2002). Dleitou sasou v realizovan nivnho
projektu (pre al vskum v podstate nevyhnutnou) bolo spracovanie archeologickch topografi katastrov v priestore, na ktor sa v naej prci zameriavame a archeologick a geologick prieskum pieskovch dn v oblasti stoku Moravy a Dyje (Janl, 2005; Klanicov, 2000;
2005; Menoukov, 2005a; 2005b; Menoukov, Vakovch, 2005; Polek, kojec, Havlek,
2005; kojec, 1997; 1998; 2000; 2005a; 2005b; Vakovch, 2005; Vakovch, Menoukov,
2004;).9
9

Z hadiska pouitej metdy v prpade archeologickch topografi katastrov ilo o prstup, ktor do znanej
miery korepondoval s metodickm postultom obsiahnutm v pojme archeologick snmok. Tento pojem zna-

140

V rmci projektu zzem boli spracovan pramenn podklady na hodnotenie truktry osdlen v najbliom zzem mikulickho centra, t. j. do vzdialenosti 7 km od pomyselnho stredu
aglomercie. Sasou projektu boli aj lokality v slovenskej asti zzemia, predovetkm v katastri obce Kopany (pozri Polek, 2008).
Tret vznamn projekt smerujcim k zodpovedaniu v vode poloench otzok realizoval
stav archeolgie a muzeolgie, Filozofickej fakulty MU v Brne. Zkladnm cieom tohto projektu bol vskum hospodrskeho zzemia vasnostredovekho centra na Pohansku pri Beclave (Dresler, Machek, 2008).
GEOGRAFICK VYLENENIE SKMANHO ZEMIA
(PRIESTOROV TRUKTRA)
Zkladom regionlneho prstupu je predpoklad, e dan zemie predstavuje v uritom zmysle
previazan geografick, ekonomick a socilny systm. Vylenenie reginu preto nemono
uskutoni bez opretia sa o doposia znmy stav bdania o osdlen zemia irie poatho, nadregionlneho charakteru (Knig, 2007, 3). Na druhej strane vak neustle musme ma na zreteli skutonos, e prve poznanie hranc historickch sdelnch reginov (komunitnch arelov)
je jednm z cieov nho vskumu. Z hadiska interpretcie je najvhodnejie, ak je regin jednoznane vymedzen aj krajinou (Kuna a kol., 2004, 464). Prienik tchto podmienok (geomorfolgie krajiny, modelu hranc historickch sdelnch reginov, hypotz o postaven a vvoji
centrlnych miest a pod.) uruje hranice zujmovho zemia v predkladanej prci.
Sledovan oblas sa rozklad na zem Slovenskej a eskej republiky (Obr. 1). Ide o priestor,
ktor sa z hadiska rozlohy pohybuje na rovni makroreginov. V zmysle Clarkovho rozdelenia priestorovch analz ide o rove na stupni makro (macro level) (Clarke, 1977, 12, 13).
Optimlny plon rozsah vskumu sa ned v obecnej rovine plne jednoznane stanovi. Pri stanovovan hranc zle od konkrtnho charakteru prrodnho prostredia a od sdelnho systmu, ktor m by skman (Kuna a kol., 2004, 464). V zsade shlasm s platnosou tvrdenia,
e pri tdiu vch zemnch celkov v celom rozsahu vasnho stredoveku s postihovan zkladn trendy vvoja osdlenia, detailnejie postihnutie jednotlivch javov je vak vzhadom
na nerovnomern pramenn zkladu diskutabiln (Meduna, ern, 1992, 77). Kvalita skmania jednotlivch javov sa vak zvuje realizovanm dslednej kritiky prameov a predovetkm zskavanm novch archeologickch dt. Vskum na rovni makroreginu na druhej strane
umouje sledova faktory a javy, ktor s na rovniach mikro- i mezoreginu limitovan
malou rozlohou skmanho zemia.
Rozloha zemia vylenenho v prci je stanoven s ohadom na snahu skma zemie, o ktorom predpokladm, e v danom obdob predstavovalo previazan geografick, ekonomick
a socilny systm. Pri stanoven rozlohy zemia na jednej strane potam s uritm rozrenm
rozsahu zemia nad rmec predpokladanho previazanho systmu, na druhej strane som, naopak, predovetkm z praktickch dvodov nten k definovaniu umelch hranc. Stanoven
hranice sa opieraj predovetkm o prrodn prostredie (hydrolgiu, geomorfolgiu). Zkladnm (uzavretm) geomorfologickm celkom, ktor sa nachdza v jadre skmanho zemia, je
jun as Dolnomoravskho valu. Termn jun as Dolnomoravskho valu budem
v prci pouva pri obecnom oznaovan pre cel vylenen zemie.
znamen zhromadenie vetkch dostupnch archeologickch informcii o uritom zem. Ide o jeden zo zkladnch pilierov Jankuhnovej sdelnej archeolgie (pozri Kuna a kol., 2004, 454). Existencia archeologickho
snmku pre vek as skmanho zemia je uitonm podkladom pre formulovanie vstupnch hypotz tohto
vskumu.

141

Obr. 1. Zujmov zemie na slovensko-eskej hranici.

Figure 1. The territory in question on the Slovak-Czech border.

Z hadiska krajinotvornch prvkov je pre vylenenie skmanho zemia rozhodujca rieka

Morava. Meme ju oznai ako os prechdzajcu celm skmanm zemm. Druhm vraznm krajinotvornm prvkom skmanho priestoru je rieka Dyje. Cel skman zemie sa rozklad v povod tchto dvoch riek (Lauko, 1997, 64; Vlek et al., 1984, 48-49). V prpade rieky
Moravy ide o jun as povodia strednho toku a u Dyje je to as povodia dolnho toku (Obr.
2). Zujmov zemie je na severe ohranien stokom rieky Svodnice s Moravou a na juhu stokom Moravy a Dyje. Stok tchto dvoch riek le v priestore, v ktorom sa nachdza jun
hranica Dolnomoravskho valu (Czudek, 1997, 24; Havlek, 1999, 182, Abb. 1). Skman
regin na zem Slovenska je ohranien rozsahom povodia rieky Myjavy. Hranica povodia
rieky Myjavy tak predstavuje jun a juhovchodn hranicu celho skmanho reginu. Severovchodn hranica na zem R je zadefinovn povodm avobrench prtokov Moravy, kon-

Obr. 2. Vymedzenie sledovanej oblasti na zklade povod vodnch tokov.

Figure 2. Delineation of the region based on the catchment areas of the river basins.

142

Obr. 3. Hranice geomorfologickch celkov v sledovanej oblasti (digitalizovan poda Atlas krajiny 2006;
Czudek, 1972; Demek et al., 1987, 88-89; Lukni, 1972, 200-202).
Figure 3. The boundaries of geomorphologic units in the area in question (digitize after Atlas krajiny
2006; Czudek, 1972; Demek et al., 1987, 88-89; Lukni, 1972, 200-202).

krtne povodm Veliky a Svodnice. Severn hranica skmanho zemia prebieha po lnii ohraniujcej povodia Syrovinky, Vracovskho potoka, Zamazanej, ardickho potoka a ejskho
potoka. Severozpadn hranica skmanho reginu je toton z hranicou povodia Nemickho
potoka. Zpadn hranicu predstavuje tok Trkmanky a Dyje. Rozloha plochy takto ohranienho
reginu je 2258 km2. Z hadiska geomorfologickch celkov (Obr. 3) prebieha jun hranica reginu okrajovmi asami Borskej niny. Vchodn hranica prebieha cez Mal Karpaty, Myjavsk pahorkatinu a Biele Karpaty. Severn hranica le vo Vizovickej vrchovine, Kyjovskej
pahorkatine a dnickom lese. A zpadn hranica le v Dolnomoravskom vale (Atlas krajiny
2006; Czudek, 1972; Demek et al., 1987, 88-89; Lukni, 1972, 200-202). Pre jednoduchiu
orientciu uvdzam priblin priebeh hranc skmanho reginu pomocou sasnch sdel (Obr.
4). Jun hranica prebieha pribline v lnii Kty Lakrska Nov Ves Jablonica. Vchodn
hranica prebieha v lnii Jablonica Brezov pod Bradlom Myjava. Severovchodn v lnii
Nov Lhota Blatnika Uhersk Ostroh. Severn pribline v lnii Uhersk Ostroh Skoronice Brumovice. Zpadn a juhozpadn hranica prebieha v lnii Velk Pavlovice Podivn
Beclav.
V centre takto definovanho priestoru sa nachdza vznamn vekomoravsk opevnen aglomercia Mikulice-Valy. Vskum zzemia tohto hradiska, ako aj vskum sdelnho vvoja
pred jeho vznikom (mocenskm rozmachom) a po jeho zniku je jednm z aiskovch bodov
predkladanej prce. Hranice skmanho reginu s stanoven tak, aby presahovali najbliie
zzemie mikulickho centra (Polek, 2008). To umon pohad na irie priestorov svislosti
predovetkm pri snahe o poznanie hranc historickch sdelnch reginov, ako aj pri snahe
o poznanie vzjomnch vzahov historickch sdelnch reginov (arelov komunt). Pri presnom stanoven hranice sa opieram o povodia vodnch tokov, priom vber tchto tokov je podmienen prve snahou o vskum tch reginov, ktor sa na zklade sasnho stavu bdania
javia ako hranin. Teda predstavuj aksi zemia stretu predpokladanch politickch, kultrnych a spoloenskch jednotiek (arelov komunt) (pozri napr. Dresler, Machek, 2008; Ga143

Obr. 4. Vymedzenie sledovanej oblasti na zklade sasnch sdel.

Figure 4. Delineation of the area on the basis of contemporary settlement zones.

luka, 2005; Mnsk, 1990; Polek, 2008; Prochzka, 1993). Hranice skmanho zemia tie
prihliadaj na historick reginy, znme z mladch psomnch prameov. Ide predovetkm
o tzv. Lucko (shrnne Mitek, 2008). Vek as provincie Lucko sa rozkladala v severovchodnej asti skmanho zemia (Mitek, 2008, 156, 162) Uritm vodidlom pri definovan
hranc bolo tie administratvne delenie juhovchodnej Moravy v rmci eskho pemyslovskho ttu a administratvne delenie juhozpadnho Slovenska v rmci arpdovskho Uhorska
v mladohraditnom obdob (Hosk, 1959; Mnsk, 1990; 2008; Hoferka, 2008; Ruttkay, A.,
2008; Steihbel, 2004, 242-249). V junej asti skmanho zemia v 11. storo prebiehala hranica Bratislavskho a Nitrianskeho komittu. Uhorsk as skmanho zemia teda v mladohraditnom obdob administratvne patrila do Nitrianskeho komittu (Steihbel, 2004, 244).
Moravsk as skmanho zemia v mladohraditnom obdob prislchala Beclavskmu hradskmu obvodu (Hosk, 1959, 141; Mnsk, 1990; 2008, 12; Prochzka, 1993, 112; Vlka,
1991, 57).
Pretoe z hadiska monost ternneho archeologickho vskumu ide o rozsiahly regin, ternny vskum bude zameran na vybran mikroreginy a krajinn transekty v rmci vyie stanovenho zemia. Ide o tchto p celkov, kter sa iastone prekrvaj (obr. 5):
1. Hradisko Mikulice-Valy (hrad a podhradie).
2. Okruh 10 km okolo mikulickho hradu. Rdius mierne presahujci predpokladan hospodrske zzemie opevnenej aglomercie v Mikuliciach (Polek, 2008).
3. Okraj dolnej nivy rieky Moravy na eskej strane v seku mezi Rohatcom a Lanhotom.
V severovchodnom seku ide o oblas s nejvyou intenzitou osdlenia v rmci reginu
(pravdepodobne ako hospodrske zzemie centra v Mikuliciach), naopak, juhozpadn as,
chudobn na doklady osdlenia, mohla by hraninou oblasou mezi mocenskmi okruhmi
centier v Mikuliciach a Beclavi-Pohansku (Dresler, Machek, 2008).
144

Obr. 5. Mikroreginy vymedzen v sledovanej oblasti, pre ternny archeologick vskum.

1 hradisko Mikulice-Valy; 2 najbliie zzemie hradiska Mikulice-Valy; 3 okraj dolnej nivy
rieky Moravy na eskej strane v seku mezi Rohatcom a Lanhotom; 4 zemie leiace mezi riekou Dyje,
Trkmankou a Prunkou ako oblas predpokladanej hranice mezi kultrnymi sframi
Dolnho Pomoravia, irieho Brnenska a oblasti podunajskej; 5 zemie ohranien pribline tokmi
Velk Syrovinka a Svodnice v blzkosti Vesel n. Moravou ako oblas predpokladanej hranice mezi
kultrnymi a mocenskmi sframi Mikulc a Starho Msta.
Figure 5. Microregions in the area, for ground-based archaeological field research.
1 the Mikulice-Valy hillfort; 2 the immediate hinterland of the Mikulice-Valy hillfort; 3 edge of
the alluvial plain of the River Morava on the Czech side between Rohatec and Lanhot; 4 the territory
between the rivers Thaya, Trkmanka and Prunka as the region assumed to be the boundary between the
cultural spheres of Doln Pomoravie, the wider Brno region, and the Danube region; 5 the territory
roughly encompassed by the Velk Syrovinka and Svodnice rivers near Vesel n. Moravou as the region
assumed to be the boundary between the cultural and power spheres of Mikulice and Star Msto.

4. zemie leiace medzi riekou Dyje, Trkmankou a Prunkou ako oblas predpokladanej hranice mezi kulturnmi sframy Dolnho Pomoravia, irieho Brnenska a oblasti podunajskej (Mnsk, 1990).
5. zemie ohranien pribline tokmi riek Velk Syrovinka a Svodnice v blzkosti Vesel n. Moravou ako oblas predpokladanej hranice mezi kultrnymi a mocenskmi sframi Mikulc
a Starho Msta (Galuka, 2005; 2008).
ASOV VYMEDZENIE (TRUKTRA ASU)
Jednou zo zkladnch funkci (truktr) v archeologickom vnman je as. Jednm zo zsadnch pohadov na otzku historickho asu, ktor sa uplatnil v socilnych vedch v druhej polovici 20. storoia, je Braudelova dekompozcia historickho asu na niekoko temporalt.
Braudelova kola del as na as udalost (histria v mierke loveka), tzv. krtky as, na as
s pomalm rytmom (socilna histria, histria skupn a zoskupen) tzv. as konjunktry a na
as dlhho trvania (nehybn histria, histria loveka v kontexte vzahov k okolitmu prostrediu), tzv. dlh trvanie (Bene, 1993, 411; Bene, Brna, 1994, 39; Leduc, 2005, 18-29). Toto
delenie je poda Braudela len kontrukciou intelektu, prostriedkom vkladu, priom kad
145

z troch rovn vnmania asu je pokusom o vysvetlenie celku (Leduc, 2005, 20). Vetky tri temporality sa spjaj do systmu, modelu. Dlh trvanie, konjunktra i udalos do seba bez problmov zapadaj, pretoe vetky sa meraj rovnako (Leduc, 2005, 31). Vchodiskovm bodom
v prstupe k asu v tejto prci bude predovetkm rove dlhho trvania. Porovnanie jednotlivch archeologickch perid s inmi peridami nm umouje prve rove dlhho trvania.
Peridy tu vnmane ako urit synchrnne kontrukty, v ktorch s podmienky a udalosti odohrvajce sa v danej peride chpan ako analyticky sasn (Bene, 1993, 412). V prci sa
vak nebudeme vyhba ani pouitiu inch temporalt v zmysle snahy o prstup k prameom
z uritm vyrovnanm kompromisom medzi procesulnou a postprocesulnou paradigmou, proklamovanej v vode prce.10
Zkladn asov rmec, v ktorom sledujeme nastolen otzky, je definovan u v nzve
prce. Z hadiska truktry asu je predmetom mjho vskumu vasn stredovek. Zvolen ohranienie a periodizcia tohto obdobia v sledovanom priestore je podmienen viacermi faktormi.
Jednm z prvch problmov, ktor pri asovom vymedzen prce musme riei, je skutonos,
e sledovan regin le na zem dvoch ttov, v ktorch nie je jednotn pohad na asov vymedzenie a periodizciu vasnho stredoveku (pre Slovensko prehadne aplovi, 1998b;
Knig, 2007, 9-12; pre Moravu Mnsk, 2002, 25-33). Pri rieen tejto otzky vychdzame
predovetkm zo skutonosti, e sledovan as zemia Slovenskej republiky vo vasnom stredoveku (a nielen vo vasnom stredoveku) tvorila s priahlou asou Moravy aksi organick
celok, v ktorom meme predpoklada (a iastone aj mme doloen) rovnak kultrny a politick vvoj (Mnsk, 1980). Vzhadom na tto skutonos v naej prci pracujeme s periodizciou vasnho stredoveku pouvanou bdatemi na Morave a v echch (napr. Meduna,
ern, 1992, 79; Mnsk, 2002, 25-33). Druhm dvodom na zvolenie tohto postupu je skutonos, e tto periodizcia je pouvan v jednom zo zkladnch zdrojov dt pri tvorbe predbenho modelu, v databze nlezsk v SAS (Bev et al., 2003).
Periodizan schma vasnho stredoveku lenen do piatich fz (obdob) pouvan v mojej
prci teda vyzer takto: vasnoslovansk obdobie 6. a 1. pol. 7. storoia (rs. 1); starohraditn obdobie 2. pol. 7. a 8. storoie (rs. 2); stredohraditn obdobie 9. a 1. pol. 10. storoia (rs. 3); mladohraditn obdobie 2. pol. 10. a 12. storoie (rs. 4); neskorohraditn
obdobie koniec 12. a 1. pol. 13. storoia (rs. 5).
Zver
Vzhadom na charakter lnku, v ktorom neprezentujem iadne konkrtne vsledky vskumu,
formulujem zver ako vzvu na diskusiu. Vetky vyie prezentovan skutonosti meme povaova za aksi sprvu z prvej polovice cesty. Povaujem ju za krok vytvrajci podmienky na
lepie naplnenie jednotlivch bodov vskumu a spen konen dosiahnutie vytench cieov. Jednou z mojich hlavnch ambci pri psan tohto lnku bolo ponknu, v duchu snahy
o o najflexibilnej a najslobodnej pohyb informci, podnety na diskusiu u v priebehu vskumu. Diskusia na rovni definovania otzok a voby metodiky vskumu je poda mjho nzoru asto uitonejia ako siahodlh vahy nad hypotzami (asto chpanmi v rovine faktu),
vyslovenmi bez definovania vskumnej metdy a bez konkrtneho prezentovania prameov.
10

rove dlhho trvania sa uplatuje v procesulnom prstupe. Braudel nazva dlh trvanie geografickm asom.
Venova sa mu znamen skma vzahy medzi lovekom a jeho prostredm. Pri histrii dlhho asu v koncepcii antropolgie ide o tdium loveka, a nie jednotlivca krtkeho asu udalosti (Leduc, 2005, 25). V postprocesulnej paradigme je as vnman predovetkm z pohadu jednotlivca. V zmysle Braudelovho delenia teda
predovetkm ide o krtky as, as udalost.

146

K takmuto pohadu na archeologick vskum v obecnej rovine ma priviedla prve prca na vyie opsanom projekte. Bez intenzvnej spoluprce a otvorenej diskusie by nebol prezentovan
vskumn zmer zrealizovaten.
Prspevok vznikol v rmci vskumnho zmeru Archeologickho stavu Akadmie vied eskej Republiky Brno, v. v. i. . AV0Z80010507 a ako sas rieenia grantu GA R . 404/05/2671.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.

LITERATRA
ATLAS KRAJINY 2006 Atlas krajiny SR 2006. Ministerstvo ivotnho prostredia SR a Slovensk
agentra ivotnho prostredia Bansk Bystrica. Digitlna podoba.
BAXA, P., PREK, K., GLASER-OPITZOV, R.: K osdleniu slovenskej asti Dolnomoravskho
valu v 10. 14. storo. In: L. Galuka, P. Kouil, J. Mitek a kol.: Vchodn Morava v 10. a 14.
stolet. Brno, 2008, 261-267.
BEV, L., CEJPOV, M., ERNN, M., KNECHTOV, A., KRUINOV, L., SKLENOV, Z.,
VACHT, P., VOLFK, P.: Sttn archeologick seznam R. Uivatelsk pruka verze 2.0. Praha,
2003.
BENE, J.: The Lomsk-potok project: investigations of prehistoric settlement of a micro-region with
large-scale soil transfers. In: Archaeology in Bohemia 1986 1990. Praha, 1991, 178-184.
BENE, J.: Ke koncepci krajinn archeologie. In: Archeologick rozhledy 45, 1993, 404-417.
BENE, J., Brna, V.: M krajina pam? In: J. Bene, V. Brna (ed.): Archeologie a krajinn ekologie.
Most, 1994, 37-46.
BERNBECK, R.: Theorien in der Archologie. Tbingen, 1997.
BIALEKOV, D.: Razvitije form poselenij v Velikoj Moravii. In: Velikaja Moravija, jejo istorieskoje
i kulturnoje znaenije. Moskva, 1985, 108-125.
BIALEKOV, D.: Pramene k dejinm osdlenia Slovenska z konca 5. a 13. storoia. Zvzok II. Nitra,
1989, 291-317.
BIERMANN, F.: Flsse und andere Binnengewsser als Grenzen, Besiedlungs- und Kommunikationslinien im slawischen Siedlungsgebiet- eine Einfhrung In: F. Biermann, T. Kersting (Hrsg.): Siedlung, Kommunikation und Wirtschaft im westslawischen Raum, Beitrge zu Ur- und Frhgeschichte
Mitteleuropas 46, Langenweibach, 2007, 1-11.
BLAKOV, E., KUZMA, I., RAJTR, J.: Leteck prieskum na Slovensku. AVANS v roku 1998. Nitra,
2000, 36-46.
BRACHMANN, H., VOGT, H. -J. (HG.): Mensch und Umwelt. Studien zu Siedlungsausgriff und Landesausbau in Ur- und Frhgeschichte. Berlin, 1992.
BUTZER, K. W.: Archaeology as human ecology: method and theory for a contextual approach. Cambrige, 1982.
CLARKE, D. L.: Spatial information in archaeology. In: D. L. Clarke (ed.): Spatial archaeology. London New York San Francisco, 1977, 1-32.
CULEK, M., IVAN, A., KIRCHNER, K.: Geomorphologie der Talaue der March zwischen der Napajedla-Pforte und dem Zusammenflu mit der Taya (Zum Naturmilieu in der Umbegung von Mikulice und Star Msto. In: L. Polek, J. Dvorsk. (Hrsg.): Probleme der mitteleuropischen
Dendrochronologie und naturwissenschaftliche Beitrge zur Talaue der March, Internationale Tagungen in Mikulice V. Brno, 1999, 199-220.
CZUDEK, T.: Geomorfologick lenn SR. In: Studia geographica 23. 1972.

147

CZUDEK, T.: Relif Moravy a Slezska v kvartru. Tinov, 1997.

APLOVI, D.: Zmeny truktry osdlenia v 13. prvej pol. 14. stor. (Pokus o nrt modelov v reginoch Zempln a Spi). In: Archeologia Historica 14, 1989, 281-298.
APLOVI, D.: Najstarie osdlenie Senice, In: Senica, dejiny mesta, 14. 1996.
APLOVI, D.: Vasnostredovek osdlenie Slovenska. Bratislava, 1998a.
APLOVI, D.: Poznmky k chronolgii stredoveku na Slovensku. In: Studia Archaeologica Slovaca
Mediaevalia I., Bratislava, 1998b, 158-176.
APLOVI, D., HABOVTIAK, A.: The situation of archaeological research of middle age. Agricultural settlements in the territory of Slovakia. In: Ruralia I, Pamtky archeologick supplementum
5, 1996, 269-276.
DEMEK et al.: Zempisn lexikon SR. Hory a niny. Praha, 1987.
DOHNAL, M.: Vesnick sdla a kulturn krajina na Tborsku v 15. 19. stolet. Praha, 2006.
DOSTL, B.: Vvoj obydl, sdli a sdlitn struktury na jin Morav v dob slovansk (6. 10. stolet). In: 16. Mikulovsk simpozium 1986. Praha, 1987, 13-32.
DRESLER, P., MACHEK, J.: Hospodsk zzem ran stedovkho centra na Pohansku u Beclavi.
In: J. Machek (ed): Potaov podpora v archeologii, 2. Brno Praha Plze, 2008, 120-147.
ELIAS, N.: Spolonos indivdu. Nrt terie civilizcie. Bratislava, 2006.
ELSCHEK, K.: Zchrann archeologick vskum na trase Bratislava Lama Brodsk. In: Avans
v roku 2001. Nitra, 2002, 42-43.
ELSCHEK, K., MARKOV K.: Archeologick vskum a prieskum na Zhor v zujmovom zemn
podzemnch zsobnkov plynu. In: Avans v roku 1998. Nitra, 2000, 53-59.
FERUS, V. BAXA, P.: Nov poznatky o kaplnke sv. Margity Antiochijskej v Kopanoch. In: Zbornk
konferencie Umenie na Slovensku v historickch a kultrnych svislostiach. Trnava, 2005.
FOLEY, R.: Space and energy: a method for analysing habitat value and utilization in relation to archaeological sites. In: D. L. Clarke (ed.): Spatial archaeology. London New York San Francisco,
1977, 163-187.
FROLKOV-KALISZOV, D.: Der Fluss Morava und der gromhrische Burgwall Uhersk Hradit.
In: F. Biermann, T. Kersting (Hrsg.): Siedlung, Kommunikation und Wirtschaft im westslawischen
Raum, Beitrge zu Ur- und Frhgeschichte Mitteleuropas 46. Langenweibach, 2007, 299-306.
FUSEK, G.: Frhe Slawen im Mitteldonaugebiet. In: J. Bemmann, M. Schmauder (Hg.): Kulturwandel
in Mitteleuropa, Langobarden Awaren Slawen. Bonn, 2008, 645-656.
GALUKA, L.: K problematice nejstarho slovanskho osdlen vchodn Moravy. Pravk N 10, Brno,
2000a, 119-132.
GALUKA, L.: Osdlen katastru Uherskho Ostrohu ped vznikem Ostrova-Stanice. In: Uhersk
Ostroh. Uhersk Ostroh, 2000b, 23-40.
GALUKA, L.: K otzce otevench sdli ran stedovk Moravy a zzem staromstsko-uherskohradisk aglomerace doby velkomoravsk. Slovcko 47, Uhersk Hradit, 2005, 153-168.
GALUKA, L.: A contribution to the structure and character of the landscape of the Great Moravian
agglomeration Star Msto Uhersk Hradit. In: L. Polek (Hrsg.): Das wirtschaftliche Hinterland
der frhmittelalterlichen Zentren, Internationale Tagungen in Mikulice VI, Brno, 2008, 249-256.
GOJDA, M.: Postrocesualizmus a jeho vliv na koncepci stedovk archeologie. In: Archeologick rozhledy 44, 1992, 277-293.
GOJDA, M.: Archeologie krajiny. Vvoj archetyp kulturn krajiny. Praha, 2000.
GOJDA, M.: Ancient landscape, settlement dynamics and non-destructive archaeology. Praha, 2004.
GRANT, E. (ed.): Central places, archaeology and history. Sheffield, 1986.
HAVLEK, P.: Die geologischen Verhltnisse in der Umgebung der Siedlungsagglomerationen der
gromhrischen Machtzentren Mikulcice und Star Msto Uhersk Hradit. In: L. Polek
J. Dvorsk (Hrsg.): Probleme der mitteleuropischen Dendrochronologie und naturwissenschaftliche
Beitrge zur Talaue der March, Internationale Tagungen in Mikulice V. Brno, 1999, 181-198.

148

HAVLEK, P.: Geologie soutokov oblasti Dyje s Moravou. In: M. Hrib, E. Kordiovsk (ed.): Lun
les v Dyjsko-moravsk niv. Beclav, 2004, 11-19.
HAVLEK, P., GALUKA, L., POLEK, L.: Die geologische Situation im Bereich des gromhrischen Zentrums von Star Msto Uhersk Hradit. In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum Burgwall
von Mikulice VI. Brno, 2005, 93-108.
HENNING, J.: Germanisch-romanische Agrarkontinuitt und diskontinuitt im nordalpinen Kontinentaleuropa Teile eines Systemwandels? Beobachtungen aus archologischer Sicht. In: D. Hgermann,
W. Haubrichs, J. Jarnut (Eds): Akkulturation. Probleme einer germanisch-romanischen Kultursynthese
in Sptantike und frhem Mittelalter. Berlin New York, 2004, 396-435.
HENNING, J.: European Ways of Life in East and West during the Early Middle Ages: Which Way was
the normal one? In: F. Curta (Ed.): East Central and Eastern Europe in the Early Middle Ages. Series: Studies on the history and archaeology of Eastern Europe during the early Middle Ages. Ann
Arbor : University of Michigan Press, 2005, 41-59.
HENNING, J.: Early European towns. The development of the economy in the Frankish realm between
dynamism and deceleration AD 500-1100. In: J. Henning (ed.): Post-Roman Towns, Trade and Settlement in Europe and Byzantium. Berlin New York, 2007, 3-40.
HLADK, M., POLEK, L., KOJEC, J.: K problematike vvoja osdlenia dolnej nivy na strednom
toku rieky Moravy v 9. a prvej polovici 13. storoia. In: L. Galuka P. Kouil J. Mitek a kol.:
Vchodn Morava v 10. a 14. stolet. Brno, 2008, 81-94.
HODDER, I.: Theoretical archaeology: a reactionary view. In: I. Hodder (ed.): Symbolic and structural
archaeology. Cambrige, 1982, 1-16.
HOFERKA, M.: Najstarie psomn zmienky o Malackch. In: Zbornk zo seminra 800-ron Malacky. Malacky, 2006, 12-17.
HOFERKA, M.: Zhorie a Morava v 13. storo. In: L. Galuka, P. Kouil, J. Mitek a kol: Vchodn
Morava v 10. a 14. stolet. Brno, 2008, 283-286.
HORK, M., STEGMANN-RAJTR, S.: Late Bronze Age Settlement in the Middle Nitra Region:
Applicability of GIS Analyses. In: tudijn zvesti archeologickho stavu SAV 41, Nitra, 2007,
191-192.
HORK, M., STEGMANN-RAJTR, S.: Osdlenie strednho Ponitria v neskorej dobe bronzovej
a vasnej dobe eleznej: vyuitie gis-analz. In: tudijn zvesti archeologickho stavu SAV 43,
2008, 43-52.
HOSK, L.: zemn rozsah hradskch obvod moravskch v 11. 13. stolet. In: Pocta Zdeku Nejedlmu. Sbornk University Palckho v Olomouci. Olomouc, 1959, 279-285.
CHAMPION, T. C. (ed.): Centre and periphery. Comparative studies in archaeology. London, 1989.
CHRASTINA, P.: Vyuitie krajiny v historickogeografickom kontexte: Trenianska kotlina a okraje priahlch pohor. In: Studia Historica Nitriensia 12, 2005, 43-55.
CHROPOVSK, B.: Vasnoslovansk a predvekomoravsk vvoj na zem eskoslovenska. In: Velk
Morava a potky eskoslovensk sttnosti. Praha Bratislava, 1985, 81-106.
JAN, L.: Potky moravskho ksanstv a crkevn sprva do doby husitsk. In: 27. Mikulovsk sympozium 2002. Brno, 2003, 7-20.
JAN, L.: Promny krlovsk moci na jihovchodn Morav v prbhu 13. stolet. In: L. Galuka, P. Kouil, J. Mitek a kol.: Vchodn Morava v 10. a 14. stolet. Brno, 2008, 169-174.
JANL, J.: Archologische Fundsttten und Funde im Hinterland des Burgwalls von Mikulice VII
(Ergnzungen zu Katastralgebieten Beclav, Kostice, Lanhot). In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum
Burgwall von Mikulice VI. Brno, 2005, 269-288.
JANKUHN, H.: Einfhrung in die Siedlungsarchologie. Berlin New York, 1977.
JOHNSON, G. A.: Aspects of regional Analysis in archaeology. In: Annual Reviews Anthropol. 6, 1977,
479-508.
JOHNSON, M.: Archaeological theory: an introduction. Oxford, 1999.

149

KERSTING, T.: Die Slawenzeit im Lebuser Land westlich der Ober. Wasser als Leitlinien der Besiedlung. In: F. Biermann, T. Kersting (Hrsg.): Siedlung, Kommunikation und Wirtschaft im westslawischen Raum, Beitrge zu Ur- und Frhgeschichte Mitteleuropas 46. Langenweibach, 2007,
215-227.
KLANICA, Z.: Potky slovanskho osdlen naich zem. Praha, 1986.
KLANICA, Z.: K vvoji sdlitn struktury zzem Mikulic v 6. 13. stolet. In: 16. Mikulovsk sympozium 1986. Praha, 1987, 127-133.
KLANICOV, E.: Archologische Fundsttten und Funde im Hinterland des Burgwalls von Mikulice
III (Katastralgebiete Kostice, Lanhot, Tvrdonice, Tnec). In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum Burgwall von Mikulice IV. Brno, 2000, 363-403.
KLANICOV, E.: Archeologick lokality z doby hraditn v zzem hradiska Pohansko u Beclavi. In:
Z. Mnsk (ed.): Archaeologia mediaevalis Moravica et Silesiana I/2000, . 2001, 31-37.
KLANICOV, E.: Archologische Fundsttten und Funde im Hinterland des Burgwalls von Mikulice
VI (Katastralgebiet Beclav). In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum Burgwall von Mikulice VI. Brno,
2005, 239-268.
KLPT, J.: Promna eskch zem ve stedovku. Praha, 2005.
KORDIOVSK, E.: Potky mst a msteek na okrese Beclav (do vlek husitskch). In: L. Galuka,
P. Kouil, J. Mitek a kol.: Vchodn Morava v 10. a 14. stolet. Brno, 2008, 245-258.
KOUIL, P., MNSK, Z., PLAEK, M.: Opevnn sdla na Morav a ve Slezsku (vznik, vvoj, vznam, funkce souasn stav a perspektivy dalho vzkumu). In: Archaeologia Historica 19, 1994,
121-151.
KNIG, T.: Vvoj vasnostredovekho osdlenia dolnho toku Vhu. Dizertan prca, Bratislava, 2007.
KRCHO, J.: Geografick kartografia I. Bratislava, 1986.
KRIPPEL, E.: Vegetcia juhozpadnho Slovenska v rmskom a slovanskom obdob. In: Zbornk prc
udmile Kraskovskej (k ivotnmu jubileu). Bratislava, 1984, 137-149.
KRUK, J.: Gospodarska v Polsce poudniowo-wschodniej w V III tysicleciu p. n. e. Economy in
South-eastern Poland in the 5th-3rd centuries B. C. Wrocaw Warszawa Gdask, 1980.
KRUINOV, L.: The official list of archaeological sites in the Czech republic an information system
of archaeological sites in the CR. In: Enter the Past. The E-way into the Four Dimensions of Cultural Heritage. BAR International Series 1227. Oxford, 2004, 170-174.
KUHN, T.: Struktura vdeckch revoluc. Praha, 1997.
KUNA, M.: Nvrh systmu evidence archeologickch nalezi. In: Archeol. frum 2, 1991, 25-48.
KUNA, M.: Gis v archeologickm vzkumu regionu: vvoj pravk sdeln oblasti stednch ech. In:
Archeologick rozhledy 48, 1996, 580-602.
KUNA, M. a kol.: Nedestruktvn archeologie. Praha, 2004.
KURNATOWSKA, Z.: Centrum a zaplecze. Model wielkopolski. In: S. Modzioch (ed.): Centrum i zaplecze we wczesnoredniowiecznej Europie rodkowej. Spotkania Bytomskie III. Wrocaw, 1999,
53-59.
KVT, R.: Alte Wege im Marchtal von dem Engpa bei Napajedla bis zum Zusammenflu mit der Thaya.
In: L. Polek, J. Dvorsk (Hrsg.): Probleme der mitteleuropischen Dendrochronologie und naturwissenschaftliche Beitrge zur Talaue der March, Internationale Tagungen in Mikulice V. Brno,
1999, 223-226.
LAUKO, V.: Fyzick geografia Slovenska I. Bratislava, 1997.
LEDUC, J.: Historici a as. Koncepcie, otzky, diela. Bratislava, 2005.
LUKNI, M.: Relif. In: Slovensko. Prroda. Bratislava, 1972.
MACHEK, J.: Archeologie, historie a teorie systm. In: L. mejda, P. Vaeka, (eds.): Sedmdest neustupnch let. Sbornk k ivotnmu jubileu prof. Evena Neustupnho. Plze, 2004, 121-130.
MACHEK, J.: Pohansko bei Beclav. Ein frhmittelalterliches Zentrum als sozialwirtschaftliches
System. Studien zur Archologie Europas 5. Bonn, 2007.

150

MACHEK, J., DOLKOV, N., DRESLER, P., HAVLEK, P., HLADILOV, ., PICHYSTAL,
A., ROSZKOV, A., SMOLKOV, L.: Ran strdovk centrum na Pohansku u Beclavi a jeho
prodn prosted. In: Archeologick rozhledy 59, 2007, 278-314.
MARSINA, R.: Vvoj cirkevnej organizcie na Slovensku do zaiatku 12. storoia. In: 27. Mikulovsk
sympozium 2002. Brno, 2003, 91-100.
MEDUNA, P. ERN, E.: Ke struktue osdlen ranho stedovku v SZ echch. In: Archeologick
rozhledy 44, 1992, 77-93.
MENOUKOV, D.: Archologische Fundsttten und Funde im Nordteil des Untermarchstal III (Katastralgebiete Uhersk Hradite, Sady). In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum Burgwall von Mikulice
VI. Brno, 2005a, 459-538.
MENOUKOV, D.: Archeologick doklady osdlen katastru Uhersk Hradit. In: Slovcko 47, 2005b,
67-131.
MENOUKOV, D., VAKOVCH, M.: Archologische Fundsttten und Funde im Nordteil des Untermarchstal III (Katastralgebiete Babice, Hutnovice, Jaroov, Knpole, Kostelany n. Moravou, Kunovice, Maatice, Mkovice, Nedakonice, Ostrosk Nov Ves, Poleovice, Spytihnv, Topoln,
Uhersk Ostroh, Vsky). In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum Burgwall von Mikulice VI. Brno,
2005, 345-404.
MNSK, Z.: Slovansk osdlen 6. 10. stolet na doln Dyji a Morav. In: Slovan v 6. 10. stolet. Sbornk refert ze sympozia Beclav-Pohansko 1978. Brno, 1980, 191-204.
MNSK, Z.: Pehled dosavadnho stavu vzkumu fortifikac 11. a potku 16. stolet na Morav
a ve Slezsku (hradiska a hrady). In: Archaeologia Historica 6, 1981, 147-197.
MNSK, Z.: Studium dejin osdlen na Morav a ve Slezsku. (Souasn stav a dal perspektivy se
zvltnm zetelem k vzkumu zaniklch strdovkch vesnic). In: Archaeologia Historica 7, 1982,
113-156.
MNSK, Z.: Morava v 10. stolet ve svtle archeologickch nlez. Pamtky archeologick 77,
Praha, 1986a, 18-80.
MNSK, Z.: Problematika osdlenm jin a jihozpadn Moravy v 10. a 1. polovin 16. stolet
(metody, vchodiska a dosaen vsledky). 16. Mikulovsk sympozium 1986. Praha, 1986b,
157-163.
MNSK, Z.: Nkter aspekty regionln diferenciace hmotn kultury stedohraditnho obdob na
Morav ve vztahu k oblasti Uherskohradiska. In: L. Galuka (ed): Staromstsk vro. Brno, 1990,
65-70.
MNSK, Z.: Vvoj osdlen na morav a ve Slezsku (souasn stav vzkumu). In: Archaeologia
Historica 16, 1991, 27-36.
MNSK, Z.: Hradisko Beclav-Pohansko a potky beclavskho hradu. In: Z. Mnsk (ed.):
Archaeologia mediaevalis Moravica et Silesiana I/2000, Brno, 2001a, 71-90.
MNSK, Z.: Die Zentren Gromhrens. In: L. Galuka, P. Kouil, Z. Mnsk (ed.): Velk Morava
medzi vchodem a zpadem, Brno, 2001b, 297-304.
MNSK, Z.: esk zem od pchodu Slovan po Velkou Moravu I. Praha, 2002.
MNSK, Z.: Historick vvoj vchodn Moravy v 10. a 14. stolet a pnos archeologie k poznn
jejich dejin. In: L. Galuka, P. Kouil, J. Mitek a kol: Vchodn Morava v 10. a 14. stolet. Brno,
2008, 7-39.
MNSK, Z., UNGER, J.: Osdlen dolnho Podyj a dolnho Pomorav v 10. 13. stolet ve svtle
archeologickch pramen. In: Mikulovsk sympozia 78, 1979, 67-72.
MNSK, Z., ZUMPFE, E.: Obchodn cesty na jin Morav a v Dolnm Rakousku do doby vrcholnho stedovku. In: Archaeologia Historica 23, 1998, 173-181.
MITEK, J.: Campus Lucsco promny jedn otzky. In: L. Galuka, P. Kouil, J. Mitek a kol:
Vchodn Morava v 10. a 14. stolet. Brno, 2008, 155-167.
NEUSTUPN, E.: Nstin archeologick metody. In: Archeologick rozhledy 38, 1986a, 525-549.

151

NEUSTUPN, E.: Sdeln arely pravkch zemdlc. In: Pamtky archeologick 77, 1986b, 226-276.
NEUSTUPN, E.: Archaeological Method. Cambridge, 1993.
NEUSTUPN, E.: Settlement area theory in Bohemian archaeology. In: Pamtky archeologick
Supplementum 1, 1994, 248-258.
NEUSTUPN, E.: Polygons in Archaeology. In: Pamtky archeologick 87, 1996, 112-136.
NEUSTUPN, E.: Concept building in archaeology, in: W. Hensel, S. Tabaczyski, P. Urbaczyk (eds.):
Theory and Practice of Archaeological Research, Vol.III, Dialogue with the Data. Warszawa, 1998a,
21-31.
NEUSTUPN, E. (ed.): Space in prehistoric Bohemia. Praha, 1998b.
NEUSTUPN, E.: Predikce ivch arel minulosti. In: E. Neustupn (red.): Prspvky k prostorov
archeologii. Plze, 2003, 155-171.
NOVOTN, B.: Problematika vvoje asn feudlnch opennch center na Morav v 10. a 12. stolet.
In: Sbornk Jozefu Poulkovi k edestinm. Brno, 1970, 143-148.
OPRAVIL, E.: doln niva v dob hraditn. SSR povod Moravy a Pood. Studie A SAV v Brn
XI/2. Praha, 1983.
OPRAVIL, E.: Umweltentwicklung in der Talaue der March. In: L. Polek, J. Dvorsk (Hrsg.): Probleme
der mitteleuropischen Dendrochronologie und naturwissenschaftliche Beitrge zur Talaue der March,
Internationale Tagungen in Mikulice V. Brno, 1999, 165-180.
PLAEK, M.: K typologii hrad na moravsko-slovenskm pomez. In: Slovcko, 25, 1983a 63-89.
PLAEK, M., PROCHZKA, R.: K problematice opevnnch sdel pelomu ranho a vrcholnho feudalismu na Morav. In: Archaeologia Historica 11, 1986, 159-169.
POLEK, L.: Die Talaue der March und die Erforschung der gromhrischen Machtzentren. In:
L. Polek, J. Dvorsk (Hrsg.): Probleme der mitteleuropischen Dendrochronologie und naturwissenschaftliche Beitrge zur Talaue der March, Internationale Tagungen in Mikulice V. Brno, 1999,
227-232.
POLEK, L.: K poznn prodnho prosted velkomoravskch ninnch hradi. In: L. Galuka,
P. Kouil, Z. Mnsk (ed.): Velk Morava medzi vchodem a zpadem. Brno, 2001a, 315-325.
POLEK, L.: Sideln aglomerace velkomoravskch mocenskch center v promnch doln nivy.
Zprva o vsledcch grantu Grantov agentury R . 404/96K0/89. In: Pehled vzkum 43 (2001),
2002, 341-351.
POLEK, L.: Die Rolle der sdmhrichen Flsse in der Geschichte Gromhrens. In: F. Biermann
T. Kersting (Hrsg.): Siedlung, Kommunikation und Wirtschaft im westslawischen Raum, Beitrge zu
Ur- und Frhgeschichte Mitteleuropas 46, Langenweibach, 2007a, 67-78.
POLEK, L.: Ninth-century Mikulice: the market of the Moravians? The archaeological evidence
of trade in Great Moravia. In: J. Henning (ed.): Post-Roman Towns, Trade and Settlement in Europe
and Byzantium. Berlin New York, 2007b, 499-524.
POLEK, L.: Das Hinterland des frhmittelalterlichen Zentrums in Mikulice. Stand und Perspektiven der Forschung. In: L. Polek (Hrsg.): Das wirtschaftliche Hinterland der frhmittelalterlichen
Zentren, Internationale Tagungen in Mikulice VI. Brno, 2008, 257-297.
POLEK, L., KOJEC, J., HAVLEK, P.: Archologische und geologische Untersuchungen der Sanddnen am Zusammenflu von March und Thaya, Mhren. In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum Burgwall von Mikulice VI. Brno, 2005, 109-175.
PROCHZKA, R.: K vvoji a funknmu rozvrstven hrad 11. 12. stol. na Morav. In: Lokalne
orodki wladzy pastwowej w XI XII wieku w Europie rodkowo-Wschodniej. Wroclaw, 1993,
109-141.
PROCHZKA, R.: Urbanizace stednho Pomorav a vznik Uherskho Hradit. In: L. Galuka, P. Kouil, J. Mitek a kol.: Vchodn Morava v 10. a 14. stolet. Brno, 2008, 213-228.
PROCHZKA, R.: Vvoj opevovac techniky na Morav a v eskm Slezsku v ranm stedovku.
Brno, 2009.

152

PROCHZKA, R. DOLEEL, J.: Souasn stav poznn potk jihomoravskch mst. In: Pehled
vzkum 42 (2000), Brno, 2001, 25-74.
PROCHZKA, R. HAVLEK, P.: Die slawische Besiedlung von Uhersk Hradit und ihr natrliches Milieu. In: . Staa, L. Polek (Hrsg.): Frhmittelalterliche Machtzentren in Mitteleuropa
mehrjhrige Grabungen und ihre Auswertung, Internationale Tagungen in Mikulice III. Brno, 1996,
199-212.
PUCHEROV, Z. 2004: Vvoj vyuitia krajiny na rozhran Zobora a itavskej pahorkatiny. Nitra,
2004.
REDMAN, C. L.: Distinguished lecture archaeology: in defence of the seventies the adolescence of
New Archaeology. In: American anthropologist 93/2, Blackwell Publishing, 1991, 295-307.
RULF, J.: Archeologie, archeologick data a archeologov. In: Archeologick rozhledy 45, Praha, 1993,
165-172.
RUTTKAY, A.: Poznmky k problematike vzniku stredovekho mestskho jadra v Skalici. In: tudijn
zvesti archeologickho stavu SAV 20, 1983, 251-271.
RUTTKAY, A.: Problematika historickho vvoja na zem Slovenska v 10. 13. storo z hadiska archeologickho bdania. In: Velk Morava a potky eskoslovensk sttnosti. Praha Bratislava,
1985a, 141-185.
RUTTKAY, A.: truktra osdlenia a dejiny zemia Slovenska vo vasnom stredoveku. In: tudijn
zvesti archeologickho stavu SAV 21. Nitra, 1985b, 5-25.
RUTTKAY, A.: Vznamn archeologick lokality z vasnho stredoveku v oblasti Povaskho Inovca.
In: K. Pieta, A. Ruttkay, M. Ruttkay (ed.): Bojn. Hospodrske a politick centrum Nitrianskeho knieatstva. Nitra, 2006, 191-204.
RUTTKAY, A.: Poznmky k etnickmu, politickmu a kultrnemu vvoju na zem Slovenska v 9. 13.
storo a vzahom k zemiu Moravy. In: L. Galuka, P. Kouil, J. Mitek a kol: Vchodn Morava
v 10. a 14. stolet. Brno, 2008, 269-281.
RUTTKAY, A. SLIVKA, M.: Cirkevn intitcie a ich loha v sdliskovom a hospodrskom vvoji Slovenska v stredoveku. In: Archeologia Historica 10, 1985, 333-356.
RUTTKAY, M.: Vvoj stredovekho osdlenia na zem hornho Poitavia. In: Slovensk archeolgia
41, 1993, 353-365.
RUTTKAY, M.: Western Slovakia settlement evolution in the 6th 12th centuries. In: Ruralia I, Pamtky archeologick supplementum 5, 1996, 277-281.
SLIVKA, M.: Rekontrukcia cestnej siete na Slovensku. In: Archeologia Historica 23, 1998, 259-276.
SLIVKA, M.: Hranice v mentlnom chpan stredovekho loveka. In: Archeologia Historica 29, 2003,
9-36.
SMETNKA, Z.: K problmu energetiky v obdob stedovku. In: Archeologia Historica 14, 1989,
43-51.
SMR, Z.: Vvoj a struktura osdlen v mikroreginu Luickho potoka na Kadasku. In: Archeologick rozhledy 39, 1987, 601-625.
SMR, Z.: Results of the study of settlement patterns in the micro-region of Luick potok (Luice
creek) in New Bohemia. In: Archaeology in Bohemia 1986 1990. Praha, 1991, 170-177.
SMR, Z.: Vsledky studia pravkho prodnho prosted v mikroregionu Luickho potoka na Kadasku (severozpadn echy). In: J. Bene, V. Bruna (ed.): Archeologie a krajinn ekologie. Most,
1994a , 84-93.
SMR, Z.: Vvoj osdlen v mikroregionu Luickho potoka na Kadasku (severozpadn echy) st
I. In: Archeologick rozhledy 46, 1994b, 345-393.
SNIL, R.: Uplatnn tzv. pomocnch vd v interpretaci vzkumu Zblacan. In: Slovcko, 14 15,
1072 1973, 91-97.
SNIL, R.: ivotn prosted vesnickch sdli 10. 13. stolet v SR (Nstin dosavadnch vsledk).
In: Archaeologia Historica 1, 1976, 139-144.

153

SNIL, R.: Ekologie a zdroje stravy v Zblacanech do poloviny 13. stolet. Slovcko, 20, Uhersk
Hradie, 1978, 21-32.
SNIL, R.: Zmny sdlitn st a jejich piny v 10. 19. stolet. In: V. Nekuda (redig.): Uherskohradisko. Brno, 1992, 387-419.
SOKOL, J.: Mal filosofie lovka a Slovnk filosofickch pojm. Praha, 1998.
STAA, .: Mhrische Burgwlle im 9. Jahrhundert. In: H. Friesinger, F. Daim (Hrsg.): Die Bayern und
ihre Nachbarn II. Wien, 1985, 157-200.
STEINHBEL, J.: Nitrianske knieatstvo. Poiatky stredovekho Slovenska. Rozprvanie o dejinch
nho zemia a okolitch krajn od sahovania nrodov do zaiatku 12. storoia. Bratislava, 2004.
STRIG, H. J.: Mal djiny filosofie. Praha, 2007.
ALKOVSK, P.: K vvoju a truktre slovanskho osdlenia v hornatch oblastiach Slovenska. In: IV
medzinrodn kongres slovanskej archeolgie Sofia 1980 (zbornk refertov SSR). Nitra, 1980,
166-173.
ALKOVSK, P.: K vvoju a truktre osdlenia v dobe slovanskej na Slovensku. In: Slovensk archeolgia 36, 1988, 379-387.
KOJEC, J.: Archologische Fundsttten und Funde im Hinterland des Burgwalls von Mikulice I (Katastralgebiete Hodonn, Luice, Mikulice, Moravsk Nov Ves). In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum
Burgwall von Mikulice II. Brno, 1997, 343-397.
KOJEC, J.: Archologische Fundsttten und Funde im Hinterland des Burgwalls von Mikulice II
(Katastralgebiete Dubany, Mutnice, Ratkovice, Rohatec, Vacenovice). In: L. Polek (Hrsg.):
Studien zum Burgwall von Mikulice III. Brno, 1998, 393-456.
KOJEC, J.: Archologische Fundsttten und Funde im Hinterland des Burgwalls von Mikulice IV
(Katastralgebiete ejkovice, Doln Bojanovice, Josefov, Nov Poddvorov, Petrov, Prunky, Star
Poddvorov, Strnice, Sudomice, Vnorovy). In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum Burgwall von Mikulice IV. Brno, 2000, 405-495.
KOJEC, J.: Archologische Fundsttten und Funde im Hinterland des Burgwalls von Mikulice
V (Katastralgebiete Bzenec, Moravsk Psek, Vesel nad Moravou, Vracov). In: L. Polek (Hrsg.):
Studien zum Burgwall von Mikulice VI. Brno, 2005a, 179-237.
KOJEC, J.: Archologische Fundsttten und Funde im Hinterland des Burgwalls von Mikulice VIII
(Ergnzungen zu Katastralgebieten ejkovice, Doln Bojanovice, Dubany, Hodonn, Josefov, Luice,
Mikulice, Moravsk Nov Ves, Moravsk Psek, Mutnice, Petrov, Ratkovice, Rohatec, Strnice,
Vacenovice, Vnorovy, Vracov). In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum Burgwall von Mikulice VI.
Brno, 2005b, 289-344.
TENCER, T.: Analza pravekho a ranne stredovekho osdlenia v okrese Senica za pouitia prostriedkov GIS. (rkp. Seminrnej prce, uloenej na AM FF MU). Brno : Masarykova Univerzita,
2006.
TENCER, T.: Geografick a archeologick priestorov dta z zemia Slovenska. In: J. Machek (ed):
Potaov podpora v archeologii, 2. Brno Praha Plze, 2008, 181-196.
TILLEY, CH.: A phenomenology of landscape. Places, paths and monuments. Oxford Providence,
1994.
TETK, D.: K pomru archeologie a historie. In: Archeologick rozhledy 53, 2001, 357-361.
TURAN, V.: Prrodn prostredie a osdlenie Zhoria v prvom tiscro nho letopotu. In: Slovcko,
30, 1988, 35-40.
UNGER, J.: Nstin vvoje ivotnho prosted na Beclavsku od 6. do 15. stolet. In: 21. Mikulovsk
sympozium. Brno, 1991, 95-108.
UNGER, J.: Zmny struktury osdlen ve 12 a 14. stolet na jin Morav. In: Archaeologia Historica
18, 1993,119-139.
VLKA, J.: Djiny Moravy. Dl 1. Stedovk Morava. Vlastivda moravsk sv. 5. Brno, 1991.
VAKOVCH, M.: Archologische Fundsttten und Funde im Nordteil des Untermarchstal II (Kata-

154

stralgebiet Star Msto). In: L. Polek (Hrsg.): Studien zum Burgwall von Mikulice VI. Brno, 2005,
405-458.
VAKOVCH, M., MENOUKOV, D.: Doklady archeologickho osdlen stednho Pomorav. Soupis nalezi z katastr obc Babice, Hutnovice, Jaroov, Knpole, Kostelany nad Moravou, Kunovice, Maatice, Mkovice, Nedakonice, Ostrosk Nov Ves, Poleovice, Spytihnv, Topoln, Uhersk
Ostroh, Vsky. In: Slovcko, 46, 2004, 109-141.
VLEK, V. et al.: Zempisn lexikon SR. Vodn toky a ndre. Praha, 1984.
WIEDERMANN, E.: Paleoekolgia Ponitria v archeologickch prameoch. In: Studia Historica Nitriensia 9, 2001, 11-53.
WIEDERMANN, E., FARBIK, I., KOPEKOV, M., KOUCHOV, M., PAROBKOV, A.: Vzkum vzahu prehistorickho osdlenia a prrodnch pomerov v mikroregine Hlavinky nedetruktvnymi metdami. In: Studia Historica Nitriensia 13, 2006, 117-147.
WIHODA, M.: Morava v 10. stolet. In: P. Sommer (ed): esk zem v ranm stedovku. Praha, 2006,
53-73.
EMLIKA, J.: Sdeln geografie pemyslovskch ech. In: P. Sommer (ed): esk zem v ranm stedovku. Praha, 2006, 74-84.

Summary
Early medieval settlement research along the southern part
of the Slovak Moravian frontier.
Southern part of the Lower Moravian Vale (Dolnomoravsk val)
in the early Middle Ages.
The purpose of this article is to provide information about the ongoing research focusing on the early
medieval settlement in the southern part of what is now the Slovak-Moravian border. The methodology
of the work is based on procedural paradigms. In what is essentially a procedural approach to the sources
we do, however, also take account of post-procedural paradigms. In the case of both theoretical starting
points I do not, however, identify with certain of their standpoints. By procedural archaeology
I principally mean adaptational determinism, while post-procedural archaeology is primarily concerned
with a distinct subjectivism and a unilateral rejection of the inherent laws in the development and
functioning of human society (porovnaj Gojda, 1992, 283). It is my aim to approach the sources applying
a certain balanced compromise between these two paradigms (Bene, 1993, 408; Gojda, 1992, 284;
Redman, 1991, 304).
The crucial point defining the angle on the archaeological sources is the singularity of the
relationship between the individual and society. When attempting to understand the phenomena associated
with this relationship we base our ideas on the claim made by N. Elias If we want to grasp and
comprehend them (the phenomena, note by M.H.), we need to stop thinking about individual isolated
substance and start thinking about relationships and functions (Elias, 2006, 28). On the basis of this
conditional viewpoint I apply the systems theory in practice. The systematic approach is based on
the holistic assumption that the phenomenon of the whole depends on the interaction between its
individual parts; the whole may have features which do not stem directly from the properties of its parts.
The methodological approach this work is based on is thus the archaeological method formulated in the
1970s and 80s by E. Neustupn (1986a; 1993), supplemented by the systems theory. As part of the
specialised issue of researching the settlements of selected regions anchored in spatial archaeology
(see Neustupn ed., 1998b), the way we perceive the geographical space is crucial in order to determine
the aims of the research and the methodology used. Of all the ways in which this space can be understood

155

in archaeology (see Kuna a kol., 2004, 446), in this work I will use the word space to mean primarily
settlement space, economic space, and symbolic space.
The main principle used in the research will be analysis of the relationship between the formal
archaeological data and the geographical space a combination of formal structures and spatial dimension
(e. g. Neustupn, 1996). On a practical level the first step will be to create the first general model, which
will focus on thoroughly defining the hypotheses to be tested. This will be followed by the formulation
of the first preliminary model on the basis of the available archaeological and geographical data using
a program designed to construct GIS (a parametric and quantitative description of the individual
components of the settlement network and the basic relationships between them and their relationship to
certain natural factors entities and qualities of the natural environment) (Neustupn, 1994; see Dresler,
Machek, 2008). This model will then be subject to a detailed critique in two steps, with the double
interpolation of the new archaeological data (new archaeological sources). The basic methods used to
acquire the new data (arch. sources) on site will involve non-destructive archaeology (Kuna a kol., 2004;
Neustupn, 1996).
When determining the extent of the territory, on the one hand I am counting on the fact that the
territory extends beyond the scope of the cohesive system; on the other hand, for primarily practical
reasons I am forced to define artificial boundaries. These boundaries are mostly designated by the
natural environment (hydrology and geomorphology). The basic (enclosed) geomorphologic unit, which
is situated in the centre of the territory under review, is the southern part of the Lower Moravian Vale
(Dolnomoravsk val) (Fig. 1 5). To make it easier to pinpoint I will give the approximate course of
the boundaries of the region by listing places that are settled in modern times. The southern boundary runs
roughly in the line Kty Lakrska Nov Ves Jablonica. The eastern boundary is in the line Jablonica
Brezov pod Bradlom Myjava. The north-eastern boundary runs from Nov Lhota Blatnika
Uhersk Ostroh. The northern boundary is approximately in the line of Uhersk Ostroh Skoronice
Brumovice. The western and south-western boundaries run from Velk Pavlovice Podivn Beclav.
In the centre of this delineated area lies the important Great Moravian fortified agglomeration of
Mikulice-Valy.
The research draws on the archaeological sources the relics of human activity which in chronological
terms we can date to the 6th to the beginning of the 13th century (rs.1 rs.5). I will be focusing on all
the documented parts of the settlement complexes (components of the settlement network) (Neustupn,
1986b, 226; 1994). In order to dynamically conceptualise the landscape as a coherent space containing
zones of activity the archaeological phenomena will be approached on different levels empirical
observation of the phenomena, analysis of phenomena such as the inanimate units of the archaeological
culture and the interpretation of these features in terms of live culture and historical society (see Kuna,
1991). Therefore I define the aims of the research in this territory on these three levels.
As regards temporal structure, my research focuses on the early medieval period. The period-based
system of the early medieval period divided up into five phases (periods) used in this work is as follows:
the early Slavonic period the 6th to the 1st half of the 7th century (rs.1); the Old Hillfort period
the 2nd half of the 7th century to the 8th century (rs.2); the Middle Hillfort period from the 9th to the
1st half of the 10th century (rs. 3); the New Hillfort period 2nd half of the 10th century to the 12th
century (rs. 4); the Late Hillfort period the end of the 12th century to the 1st half of the 13th century
(rs. 5).
In the hypothetical-deductive approach I use in this research I will concentrate primarily on testing
three basic hypotheses. The first will be the hypothesis that the settlements accumulated in the broader
hinterland of the central towns (e. g. Dresler Machek, 2008; Galuka, 2005; Meduna, ern, 1992;
Polek, 2008). On the diachronous level I focus on testing the hypothesis that the settlement network
became denser and differentiated during the 9th century and collapsed in the 10th century (e. g. Dostl,
1987; Hladk, Polek, kojec, 2008; Mnsk, 2008; Mnsk, Unger, 1979). The last hypothesis I test
is the effect of certain ecological factors (geomorphology, geology, pedology, hypsometry (relief),

156

hydrology, climate, vegetation) on the structure of the settlement network (e. g. Biermann, 2007; Dresler,
Machek, 2008; Kersting, 2007; Polek, 2001; 2007a; Tencer, 2008).
The aim of the research in this territory is to (re)construct the settlement forms and structures
(synchronous view) and study the development of the settlement system (diachronous view). The basic
issues I will focus on in this work are as follows: A) empirical observation of the phenomena
quantification of the functional elements (components) of the settlement structure in a defined space and
time at the level of the inanimate units of the archaeological culture; B) analysis of the phenomena as
inanimate units of the archaeological culture following the development of the relationship between
the functional elements (components, settlement complexes, non-residential complexes) of the settlement
structure and selected individual environmental variables (ecological parameters) and understanding the
boundaries of the historical settlement complexes; C) interpretation in terms of live culture and historical
society (re)construction of the settlement pattern in a given space and time, understanding how the
settlement structure reacted to cultural, political, and economic changes (to changes in ownership) and
exploration of the mental patterns in the settlement structure the effect of cultural, political, and
economic changes on symbolic aspects of the landscape.

157

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

VASNOSTREDOVEK KVADRATICK ZEMNICE

PROBLMY TERMINOLGIE, TYPOLGIE,
INTERPRETCIE A REKONTRUKCIE
Peter alkovsk

Abstract: Prspevok je venovan zkladnm problmom terminolgie, typolgie, interpretcie a rekontrukcie

domov oznaovanch ako kvadratick zemnice i polozemnice. Autor na zklade analz, konkretizuje definciu kvadratickch zemnc, odliuje ich od inch stavieb intencionlne zahbench odlinm spsobom a formlne triedi do
vch znakovo prbuznch skupn.
In objekty ako kvadratick zemnice, interpretovaten ako zahben stavby, tvoria na sdliskch vasnho stredoveku v stredovchodnej Eurpe meninu. Ide o pomerne pestr klu objektov tak z hadiska formlneho ako i technologickho, ktor je nutn posudzova individulne. K diskusii je predloen nvrh oznaova takto objekty
s hybridnm princpom rieenia interiru umelm termnom polozemnica, dosia nevhodne pouvanm pre
menej zahben kvadratick zemnice. Interpretan a rekontrukn pokusy nartnut v tdii s chpan ako jedna
z metd vskumu logickch truktr a prezentcie fragmentrne zachovanch dt, v snahe prispie k ich poznaniu.
Key words: Zemnice vasn stredovek terminolgia typolgia rekontrukcia

Komplex stavieb, na prv pohad niekedy sce podobnch, asto vak kontrukne i interirovo
rozline rieench, ktor boli vlastn pre viacer etnik stredovchodnej Eurpy (predovetkm Slovania, Protorumuni, Uhri, sasti Avari, Protobulhari, Balti), sa najastejie zvykne nazva zemnice i polozemnice. Ide o stavby znane diferencovan, s viacermi viac i menej
zretene pracovne vydelenmi typmi a variantmi. Starie i svek germnske zemnice Eurpy
zpadnej,1 nemali s vyie uvedenmi stavbami genetick vzby, aj technologicky (no najm
funkne) boli odlin, pretoe to boli, miestami takmer vlune, hospodrske stavby, tvoriace
sas sdlisk poveda vch nadzemnch kolovch domov (Guyan, 1952; Radig, 1958; Ahrens, 1966, Grimm, 1990, 24-62).
Veobecn zhoda panuje v tom, e vrazne najrozrenejm druhom zemnc stredovchodnej Eurpy boli objekty oznaovan asou bdateov ako kvadratick zemnice alebo kvadratick polozemnice (Kudrn, 1966; Rafalovi, 1972; Pleinerov, 1975; Dostl, 1975, 46; 1987;
Parczewski, 1988a, 55; Baran, 1990; Fodor, 1990; Kozlov, 1997; Miloevi, 1997; alkovsk,
2001, 17-34 a al). Jednu z typologickch schm takchto zemnc prezentujeme na obr. 1.
Zvyok stavieb nazvanch zva tie zemnice, polozemnice, vymedzench typologicky

Prehad zn stavebnej kultry vasnostredovekej Eurpy pozri Vaeka, 2004

159

Obr. 1. Typologick schma kvadratickch zemnc. 1A kvadratick bezkolov zemnice;

1AB kvadratick zemnice sochov; 1B rono- a stenokolov kvadratick zemnice.

i funkne u nie v takej zhode, reprezentuj zahben objekty, ovlneho, pretiahnutho obdnikovitho a kruhovitho pdorysu, ktor sa ale niekedy interpretuj aj ako nadzemn stavby
s iastonm zahbenm (Chudziak, 1987; Kobyliski, 1988b; Szymaski, 1967; Donat, 1980,
46; alkovsk, 2001, 34-56; Dulinicz, 2001,120-138 a .).
V tomto prspevku sa budeme venova zkladnm pecifickm problmom v oblasti terminolgie, typolgie, interpretcie a rekontrukcie domov oznaovanch ako kvadratick zemnice
i polozemnice, bez nroku na ich definitvne rieenie. Vina z nich mala funkciu obydlia,
resp. polyfunknej stavby, sliacej na bvanie i podomcku vrobu, as bola hospodrskymi
stavbami. Ako obydlia vo vasnom stredoveku mono relatvne spoahlivo interpretova kontrukcie, ktor boli vybaven vykurovacm zariadenm a mali relatvne pravideln a plone dostaton dimenzie (v zsade nad 4 m2) pre odpoinok jednho loveka alebo malej rodiny
(Dostl, 1975, 39-51). Iba tak mohli by vyuvan na trval bvanie poas celho roka, t. j.
i v zime. Ostatn formlne podobn stavby, ale bez vykurovacieho zariadenia, menie i nedokonalejie vyhotoven s vraznejie nerovnmi podlahami, menej pravidelnmi pdorysnmi
tvarmi, nedokonalejou kontrukciou stien a strechy alebo s vraznm inventrom vrobnho
160

Obr. 2. 1 truktra zahbenia kvadratickch zemnc; 2 truktra plochy kvadratickch zemnc.

charakteru (nstroje, suroviny, polotovary) i s viacermi pecami s viac i menej konkrtne

identifikovan (napr. Donat, 1980, 74-84; Dulinicz, 2001, 150-165; alkovsk, 2006, 113-117)
ako rzne dielne alebo in hospodrske stavby (klete, opy, pivniky, sklady, sennky).
*****
U strun defincia kvadratickch zemnc ako stavieb plne alebo iastone zvislo zahbench do zeme, vzbudzuje u mnohch bdateov pochybnosti a pokladaj ju za nedostaton, i dokonca myln (Dulinicz, 2001,120-150; 2008, 13, 14), v zmysle vymedzenia tvaru,
hbky i nadzemnho vzhadu a kontrukcie. Problm spova v tom, e poda tejto, ale aj o konkrtnejie rozmerov a kvalitatvne daje rozrenej defincie by pri vine aj dnes jednoznane
interpretovanch zemnc nad rovou ternu vynievala okrem strechy i via i menia as
stien, ie nelo by o stavby cel (okrem strechy) v zemi. Okrem toho pri mnohch vrazne
plytch stavbch nie je zrejm, o ete mono nazva zemnicou a o nadzemnm domom.
Umel technick termn polozemnica, pziemianka, poluzemunica, napivzemljanka,
(Halb)Grubenhaus (tie zva nie presnejie definovan napr. Cygan, 2006, 61; remonik,
1980, 155; Staa, 1971; Vencl, 1985; Videjko, Terpylovskij, Petraenko, 2005, 126-130 i al)
v slade s viacermi bdatemi (napr. Kudrn, 1966, 220; Frolec, 1970; Donat, 1980, 57; Dostl, 1987a) pre kvadratick zemnice nepokladme za vhodn. Termn zemnica je historicky
vit a pouvan v rznych obmench vo vetkch slovanskch jazykoch (zemljanka, ziemianka, zemunica, zemnice) na oznaenie miestami ete v 19. storo relne existujceho typu
domu.2 Ide o tradin nzov, vychdzajci z dvnych reli. Preto je vhodnej, a to aj napriek
tomu, e je obecnej a zaha v sebe stavby pomerne irokho formlneho i funknho spektra,
pre ktor by sme dnes radej zvolili in, precznejie odborn nzvy.
Ako vak termn kvadratick zemnice bliie definova? Ak by sme sa ho rozhodli pouva iba pre plne do zeme zahben stavby, ktorm nad povrch vynieva iba zemou prekryt strecha, ako to urobili napr. Z. Kobyliski (1988b, 115) i V. Hrub (1965, 109) alebo O. M.
Prichoduk (1975, 16)3, zistili by sme, e takmto kritrim by zodpovedalo iba vemi mlo
Ako obydlie ndzov (napr. partizni cez 2. svetov vojnu), seznne i prleitostn (pastieri, lovci), ale aj trval
obydlie istch socilne okrajovch skupn obyvatestva (napr. Rmovia na Balkne i maarskej puszte) preva
v iastone zmodernizovanch podobch aj v 20. stor. (Zimmermann, 1992; Makkay, 1999)
3
Ktor dokonca predpoklad ich vvojov vzahy, t. j. vvoj od zemnc cez kolov polozemnice po zrubov polozemnice, o by sce ako princp genzy mohlo plati, avak relne existovali takto stavby dlh stroia sbene veda seba, na tch istch sdliskch a iba postupne sa viac presadzovali menej zahben, resp. zemnice cel
v zemi ustupovali z funkcie obydlia do funkcie pivnc.
2

161

objektov. Analza zahbenia kvadratickch zemnc4 (obr. 2:1) ukazuje dos presvedivo, e takto, rieenia, teda zemnice bez nadzemnch stien, urite neboli vinov, naopak, boli pomerne ojedinel.
Zemnice hlbok 120 a 150 cm tvorili iba asi 11 % a nad 150 cm iba asi 4 % zo sboru takmer 1000 analyzovanch zemnc datovanch od prelomu 5./6. do 9./10. stor.5 Boli teda skutone len extrmami, znmymi najm vo vchodoslovanskej oblasti (alkovsk, 2001, obr. 19).
Vieme sce, e presn celkov vka stien zemnc je spoahlivo priamo rekontruovaten iba
vo vnimonch prpadoch, lebo zvisela nielen od hbky stavebnej jamy, ale aj od uhla strechy.
Hbkov rove v zemi zapustenej interirovej asti vak (nepriamo merne) naznauje vku
nadzemnch obvodovch stien, resp. nutnos i nepotrebnos ich existencie. Vychdzajc z viacermi autormi zdvodnench predpokladov, e steny zemnc dosahovali celkov vku asi do
1,5 m (bez ohadu na to, ak as bola v zemi a ak nad zemou) a celkov vka interiru domu
od podlahy po vrchol strechy (vzdialenos ttovej vznice od podlahy) bola okolo 3 m, aby sa
mohla naplni potreba vonho pohybu vzpriamenej postavy po objekte, ako i nleite upravi
vzdun reim, nutn na odvdzanie dymu z interiru (apukin, 1958, obr. 112-115; Borisevi,
1969, 47; VakulenkoPrichoduk, 1984, 51; Pleinerov, 1986, obr. 3, 12). S uvedenmi odhadmi koreponduj aj vpoty A. M. epeleva (1980,184), ktor v prci o kontrukcii a statike
novodobch sedliackych drevench domov a hospodrskych stavieb, uvdza koeficienty vzahu
medzi sklonom, vkou dvojspdovej strechy a vntornou rkou domu.6 Z nich vyplva, e na
to, aby strecha stavby irokej okolo 3 m (takch, t. j. s plochou okolo 9 12 m2, bola vo vasnom stredoveku vina obr. 2: 2) so sklonom 45 mohla by opret priamo o zem (cca 20 cm
od steny jamy) a aby mohla dosiahnu celkov svetlos (vzdialenos podlahy a hrebea strechy
v jej osi) 3 m, musela by zahben ete pribline 1,5 m. Teda zd sa, e vina (cca 80 %) stavieb, ktor oznaujeme ako kvadratick zemnice, museli by opatren i nadzemnmi stenami 40
120 cm, najastejie vak (cca 55 %) 70 100 cm vysokmi. Nadzemn steny niie ako
30 cm sa u prakticky rovnali fixovaniu strechy priamo do humusovitej vrstvy asi 30 cm od obvodu steny a vyadovali by si zahbenie stavby do zeme a okolo 130 150 cm. Naopak, ak nadzemn steny boli vyie ako 130 150 cm , stavba vlastne u nevyadovala takmer iadne
zahbenie. Takto steny predpokladme pri vtedajch bench jednopriestorovch nadzemnch
stavbch.
Domnievame sa teda, e kvadratickmi zemnicami obecne meme nazva vetky vasnostredovek stavby s plochou zva nad 4 m2, aiskovo 9 12 m2, prevane s vykurovacm
zariadenm, zahben zvisle evidentne intencionlne pod rove svekho povrchu minimlne
20 cm, zva vak viac ako 30 cm a aiskovo 50 100 cm.7 Toto kritrium je vo vine prpadov dostatonm i na ich odlenie od rozmerovo podobnch nadzemnch stavieb s mierne
zahbenou i preliapanou podlahou, eventulne zahbench sasti do svahu. Vnimkou s
podpivnien nadzemn stavby, tie s vak v skmanom prostred vemi vzcne. Za podpivniPouit bola originlne zisten pvodn hbka, ak t nebola znma, pouila sa tzv. rekontruovan pvodn hbka
t. j. k hbke nameranej od rovne zistenia sa pripotalo 50 % z hrbky prirodzene vytvorenej recentnej nadpodlonej vrstvy a ornice (vo vine prpadov ilo polovicu z pribline 30 50 cm, teda 15 25 cm. Problematick v tomto ohade s iba nlezy na planrovanch alebo inak neskr upravovanch plochch, napr. navkami,
nplavami, alebo i stavby situovan v prudom svahu, ktor vak netvoria tatisticky vznamnej poet.
5
Naznauj to aj in analzy, napr. Cygan, 2006, 32, ktor v sbore vasnoslovanskch kvadratickch polozemnc so znmym zahbenm (od dnenho povrchu) uvdza ako najastejie sa vyskytujce stavby hlbok od 60
do 100 cm (54 %) alebo prehady dajov o relnom zahben stavieb z vch publikovanch sdlisk (napr.
Bezno, Desau-Mosigkau, Pleinerov, 2001, 172, Tabelle 4 6; Krger, 1967, 9; Mua-enkov, Hanuliak,
Kuzma, alkovsk, 1993, 42, Tabela 1), koluce najastejie medzi 50 100 cm.
6
Pri rke obydlia 3 m a sklone krovu 45 bola poda epeleva vka krovu v pomere 3 : 2. Teda 1,5 (polovica rky
domu) x 1 (koeficient) = 1,5 m, pri uhle 55 to bolo 1, 5 x 1, 45 (koeficient) = 2,17 m at.
7
Pozri tie P. Donat, 1980, 57-62, P. Rappoport, 1975, 116-122.
4

162

enie nemono poklada chladniku i zsobn jamu s plochou nepresahujcou zva 1m2,
teda len zlomok plochy pdorysu, vyhben v spraovej podlahe a prekryt poklopom.
Termn kvadratick nemono chpa striktne geometricky, ale iba ako pomocn vraz pre
vetky v pdoryse tvoruholnkovit, najastejie tvorcu blzke, ale aj mierne obdnikovit
(zvyajne pomer dlhch a kratch stien neprevyoval 1,5 : 1) i lichobenkovit objekty, asto
v rohoch zaoblen, s prevane zvisle (niekedy i mierne ikmo i ahko kotlovite) zahbenmi stenami a s prevane rovnou (iba vzcne s vraznejie misovitou, i jamovitou, o vak me by
aj dsledkom erzie stien poas pouvania alebo po zniku stavby) podlahou, ktor definuje
a odliuje tieto najrozrenejie stavby od inch stavieb intencionlne zahbench (minimlne 20
30 cm) inak ako kvadraticky, t. j. v pdoryse ovlne, oblikovit, zko obdnikovit, nepravideln i kruhovit, s prevane misovitm, kotlovitm i nepravidelnm profilom. Typickou
formou vykurovacieho zariadenia v obytnch kvadratickch zemniciach boli kamenn pece (a
v cca 60 %), iba pribline desatina domov, najm na slovanskom zpade a severozpade, bola
vybaven ohniskom. A na niektor oblasti kde boli hlinen pece vinovm vykurovacm zariadenm (napr. v jadre zemnho rozrenia praskej kultry v medzirie hornho Dnestra,
Visly a Pripjate tzv. Ripnivsk skupina) a v zmieanom romnsko-slovanskom prostred na dolnom Dunaji na lokalitch skupiny Ipoteti-Cindeti-Ciurel Gavrituchin, 1993, obr. 6; Rappoport, 1975b, obr. 2, 4) boli inak interirov hlinen pece v kvadratickch zemniciach budovan
iba vnimon.
V korelcii so irokm eurpskym porovnvacm materilom kvadratick zemnice (poda
zachovanch prvkov pdorysu, jeho tvaru, stp nosnej i podpornej kontrukcie stien a strechy,
najm vskytu eventulne absencie kolov, ich potu, rozmiestnenia a masvnosti) mono deli
na zkladn typy a varianty (obr. 1). Ich typolgiu pre rzne i kultrne rozdielne oblasti i lokality, viacermi autormi nartnut, zdvodnen a detailizovan (Guyan, 1952; Radig, 1958; Ahrens, 1966; Szymaski,1967; Donat, 1980; Rappoport, 1975; Chudziak, 1987; Kobyliski, 1988;
Kozlov, 1997; alkovsk, 2001 Dulinicz, 2001; Ruttkay, 2002b a .), vak vo vetkch prpadoch treba chpa iba ako pokus o veobecn schmu, poda ktorej archeologicky zisten zvyky pdorysov autori primrne formlne triedia do istch znakovo prbuznch skupn, s ktormi
potom mu alej pracova.8 Pokia sa vak tka jednotlivch pdorysov, je relne asto k dispozcii viac ako jedna alternatva typologickho zaradenia, interpretcie a tm aj rekontrukcie.
Nehadiac na to, e mnoh domy poas svojej existencie prechdzali opravami i rekontrukciami, pri ktorch sa mohli zvoli in kontrukn prvky a techniky.
Pri pecifikovan hlavnch archeologickch typov i druhov kvadratickch zemnc sa opierame o termny u zaveden a pouvan obecne a zvl v nemeckej archeolgii (Guyan, 1952;
Ahrens, 1966 a .).
Najpoetnejie a formlne najjednotnejie z kvadratickch zemnc boli tzv. bezkolov zemnice (Pfostenlose Grubenhuser) obr. 3: 1-9. Vek skupinu tvorili tie zemnice, ktor niekedy boli paulne nepresne nazvan kolov. Ilo o tzv. sochov i dvojsochov (dvojkolov)
zemnice (Firstpfosten, Giebelpfosten, Zweipfosten Grubenhuser) obr. 3: 10-17 a zemnice pri
ktorch hlavnm kontruknm prvkom boli rohov koly a stenov koly (obr. 4), teda ronokolov (Eckppfosten Grubenhuser) a stenovokolov (Wandpfosten Grubenhuser) zem-

Na rozdiel od mnohch inch archeologickch artefaktov, najm produktov pecializovanch remesiel, zemnice
i in sdliskov objekty boli produktom milinov ud, rzne pracovne nadanch, technicky zdatnch i rzne materilovo vybavench, tvoriacich tieto objekty v rznorodch pdno-podlonch, klimatickch i vegetanch
podmienkach. Preto ich typolgia je, prirodzene, vo svojej podstate zaloen na kvalitatvne inej, menej istej,
menej jednotnej a horie porovnvatenej vchodiskovej bze. Nehadiac na to, e tu neporovnvame cel, ale
iba zlomkovite zachovan produkty, ktor s navye do istej miery vdy ovplyvnen, poznaen metdami ich ternneho vskumu.

163

Obr. 3. Kvadratick bezkolov zemnice. 1 Horodok, objekt 10; 2 Volynceve, objekt 13;
3 Lozna Dorohoi, objekt 1; 4 Rakiv 3, objekt 82; 5, 6, 12, 14 Mula-enkov, objekty 10, 227, 54,
277; 7 Horodok, objekt 2; 8 ukowice 1, objekt 18; 9 Eliseni, objekt 9;
10 Zajarje, objekt 1; 11 ataj, objekt 1; 13, 18 Beclav-Pohansko-Lesn kolka, objekty 22, 91;
15 trovo-Obid, objekt 8; 16 Beclav-Pohansko-Velmosk dvorec, objekt 86;
17 Baj-Vlkanovo, objekt 10.

164

Obr. 4. Kvadratick rono- a stenokolov zemnice. 1 Berehove, objekt 1; 2 Dessau-Mosigkau,

objekt 10; 3 Kodyn 1, objekt 13; 4 Horodok, objekt 12; 5 Revne 1, objekt 111; 6 Botosana-Suceava,
objekt 31; 7 Koloin, objekt 2; 8 Horea, objekt 28; 9 Semenky, objekt 4; 10 Calfa, objekt 13;
11 Novotroicke, objekt 15; 12 Calfa, objekt, 23; 13 Beclav-Pohansko-Jin pedhrad, objekt 252;
14 Uhorod-Radvanka, objekt 1; 15 Cernat 2, objekt 20; 16 Pekivka 2, objekt 4; 17 Bucov-Tioca,
objekt 11; 18 Baj-Medzi kanlmi, objekt 55; 19 Mutnice, objekt 92, 20 Czelad Wielka.

165

nice. V rmci nich mono pracovne narba s viacermi variantmi, poda toho, akou technolgiou boli stavan steny, krov a strecha, o sa poksime bliie rozvies v nasledujcej asti.
as stien kvadratickch zemnc tvorili zemn, najm podlon hlinen, spraov vysuen
(hol i obloenm spevnen a izolovan) zvisl steny stavebnej jamy, ktorch vku meme
zva individulne rekontruova a niekedy aj presne uri. Ako sme u uviedli, predpoklad
sa, vina zemnc musela by opatren i nadzemnmi stenami najastejie 70 100 cm vysokmi. Extrmne hlbok rieenia bez nadzemnch stien, so strechou opretou priamo o zem boli
pomerne ojedinel a viau sa najm na klimaticky drsn oblasti vchodnej Eurpy alebo lokality s kvalitnm spraovm i hlinitm podlom, mimoriadne vhodnm na vek zahbenie.
Objektvne v konkrtnych prpadoch zva nemono jednoznane dokza, i steny zahbenia
kvadratickch zemnc boli, alebo neboli zvntra nejako spevovan, resp. i nadzemn steny
zemnice boli stavan zvntra, alebo zvonku jamy. Avak za celkom ist, archeologicky doloen
meme poklada rieenie, pri ktorom mali zemnice brvenn, doten, eventulne prten steny
vntri stavebnej jamy, a za pravdepodobn mono poklada aj tak rieenie, pri ktorom museli
by nadzemn steny zvonka stavebnej jamy.
Termn zrubov kvadratick zemnice (obr. 5) meme s istotou poui pre tzv. bezkolov
zemnice so zrubovou kontrukciou kladenou zvntra priamo od zemitej podlahy zachovanou in
situ (napr. Rakiv 3, objekt 50; Horodok, objekt 10, Celikov Buhor, objekt 2, Volynceve 2 a .
Baran, 1986, obr. 25; Prichoduk, 1975, tab. 6; Gorjunov, 1981, obr. 8: 1, 2; Peak, 1980, obr.
23). Analogicky mono predpoklada takto steny u znanej asti podobnch zemnc bez kolovej podpory stien a strechy s viac menej pravidelnm tvorcovitm i obdnikovitm pdorysom, so zauhlenmi, pribline kolmmi rohmi (napr. vina domov z Rakiva 3, Luky
Kvetinskej, Bucova, niektor domy v Uherskm Hraditi-Dolnch Kotvicch at. Baran,
1986; Prichoduk, 1983; Mareov, 1985, tab. 7: 8, 10 obr. 3: 1-3; 5: 1, 3).
Bezkolov zemnice so zaoblenmi rohmi a s viac-menej nerovnmi stenami i menej pravidelnmi obdnikovitmi a lichobenkovitmi pdorysmi boli pravdepodobne kontruovan
odline ich niie zrubov steny boli stavan z vonkajej strany zahbenia od rovne vtedajieho povrchu sdliska (napr. Rakiv 3, objekty 17, 81, 82; ukowice 1, objekt 18, Cristuru Secuiesc, objekt 3 Baran, 1986, obr. 20: 17,18; obr. 28: 81, 82; Parczewski, 1993, obr. 24;
Szkely, 1988, ako aj vina dvojsochovch zemnc najm z Podunajska, napr. takmer vetky
objekty z Garvan, Popina, Mule-enkova, urian-Nitrianskeho Hrdku a . Vaarova, 1965;
1986; Hanuliak, Kuzma, alkovsk, 1993; Bialekov, 1959 obr. 3: 4-9; 5: 2;). Steny zvonku
zahbenia, kladen priamo na povrch sdliska v rznej vzdialenosti od zahbenia,9 sa zatia v primrnej polohe nali iba vnimone v Dessau-Mosigkau a Kluove (Krger, 1967, tab. 5e; Kudrn, 1966, 215), o je vak celkom pochopiten, vzhadom na to, e aj vntri stavebnej jamy
sa steny zachovali len zriedkavo.10
Mnoh tieto stavby, hoci ich nazvame bezkolov mohli ma aj kolov, resp. stpov sochy,
podpory krovu, avak stpy boli iba zaapovan do zkladovho rmu alebo iba postaven na
podlahu i zahben mimo pdorys domu len do ornice (obr. 5:1, 2). Dokladaj to dos presvedivo pdorysy tzv. sochovch (dvojkolovch) objektov s iba jednou zistenou sochovou
jamou v strede uej steny (obr. 3: 11-13; 6: 2, 3), druh tu musela by rieen niektorm z vyie uvedench spsobov (obr. 6).
K nadzemnm stenm domov s centrlnym opornm stpom sa nezskali takmer iadne poznatky. Predpoklad sa existencia tvorspdovej ahej strechy, poloenej asi na zrubov rm
umiestnen zvonka i zvntra jamy alebo priamo na povrch (Husk, objekt 9; Skibyncy, objekt
19
10

V Dessau-Mosigkau boli brvn uloen tesne pri okraji obytnej jamy, v Kluove asi 50 cm od jej okraja
Najm vo vlhkom prostred, pri vemi hlbokch stavbch alebo pdorysoch prekrytch masvnou kompaktnou
detrukciou i planrkou.

166

Obr. 5. Pokusy o rekontrukcie rznych variantov kvadratickch bezkolovch (zrubovch) zemnc.

1 Kaniv (upraven poda G. G. Mezencevovej), 2 urany-Nitriansky Hrdok, objekt 9;
3 Rakiv 3, objekt 50 (poda V.D. Barana).

167

Obr. 6. Pokusy o rekontrukcie rznych variantov sochovch (dvojkolovch) kvadratickch zemnc.

1 Zajarje, objekt 1; 2 Monastyrok (poda V. O. Petraenkovej), objekt 1; 3 ataj, objekt 1.

3; Zajarje, objekt 1 Zvizdeckyj Hotun, 1997, obr. 5; Chavuk, 1974, obr. 6: 1; Gorjunov,
1981, obr. 7: 2 obr. 6: 1).
Steny tvor- a eskolovch variantov (obr. 4 a 7) mohli by rieen niekokmi spsobmi:
Pri tvorkolovch i ronokolovch zemniciach s kolmi presne v rohoch mme presvedivo do168

Obr. 7. Pokusy o rekontrukcie rznych variantov rono- a stenokolovch kvadratickch zemnc.

1 Bezno, objekt 69; 2 Krakw-Nowa Huta 5B, obkekt 17 (poda P. Poleskej a J. Bobera)

loen rieenia kolovo-drkovej kontrukcie, v ktorej sa zen konce horizontlnych kld zasvali zaapovvali do veriklnych liabkov v ronch koloch (in situ napr. Kodyn 1, objekt
13; Koloin, objekt 2; Revno, objekt 10 Rusanova Timouk, 1984, tab.8: 1; Simonovi,
1963, obr. 19; Michajlina, Timouk, 1983, obr. 5: 1 obr. 7: 1; Pleinerov, 2000, 266). Ak boli
vetky koly dokonca iastone zapusten do rohov stavebnej jamy, dovouje to predpoklada
steny tvoren z dosk i aspo z vonkajej strany plocho okresanch trmov (napr. Kodyn 1, objekt 13, Horea 2, objekty 1, 28; Timouk, 1976, tab. 5 a 8; Vakulenko, Prichoduk, 1984,
47-48, obr. 8: 1). Ak bolo v stench i viac kolov (obvykle 9 12) situovanch v takch pravidelnch lnich a ditancich, e mohli tvori tektonick jadro, plocha medzi nimi sa zrejme horizontlne vypala tiepanmi doskami alebo gulmi zasunutmi otesanmi koncami do
169

Obr. 8. Pokus o rekontrukciu kolovej vypletanej kvadratickej zemnice.

1 Bezno, obj. 5 (poda I. Pleinerovej).

vydlabanch abov v stpoch. Pre takho domy sa pouva opisn nzov kvadratick zemnice
s rmovou kontrukciou i drkovou vzbou drevench stien do kolov resp. skrtene kolov
drevom vykladan zemnice. Na vykladanie ich stien sa mohli poui kratie kusy i menej kva170

litnho a tenieho dreva. Potrebn stabilitu samonosnho skeletu stien takejto kontrukcie zabezpeoval zhora brvnov rm s nronou vzbou (Mjartan, 1960).
Pokladm za nutn zdrazni, e aj menej pravidelne rozmiestnen kolov jamy v rohoch
i stench zemnc zva nemono interpretova ako kolov jadro vypletanch stien, ale svedia
skr o kolovej podpore drevenho obloenia zemnch stien zahbenia zvntra, ktor mohla by
rieen aj formou tzv. zrubu bez nronej vzby (Pleinerov, 200, 265). Takto situcie zachovan in situ poznme naprklad z Novotroickho objekty 15, 109, i ukowc 1, objekt 101
apukin, 1958, tab. 19; Kobyliski, 1988, obr. 51. Analogick rieenia meme predpoklada
aj v situcich, kde sa sce drevo nezachovalo a stpy boli zahben v lnich stien, avak iastone boli od nich vzdialen. V tchto prpadoch sa me hovori o kvadratickch zemniciach
s kolmi fixujcimi vydrevenie obytnej jamy alebo zemniciach s kolmi a zrubovmi stenami bez
nronej vzby.
Hybridn kontrukcia, akch v skutonosti existovalo iste viac, bola zisten v KrakoweNowej Huti 5B (Wycie), objekt 17 obr. 7: 2 (Poleska, Bober, 1996). Brvn tu boli apovan
iba do stredostenovch kolov, zatia o za ron sa iba zasunuli. To bolo podstatne menej prcne
a pre stabilitu stavby v obytnej jame zrejme postaujce. Nadzemn steny vak u zrejme museli by rieen zrubom s nronou vzbou.
S kolovmi vypletanmi stenami hore fixovanmi spojnicami mono pota najm pri zemniciach s mnohmi v nepravidelnej alebo zaoblenej lnii rozmiestnenmi subtlnejmi stenovmi
kolovmi jamami alebo vyslovene iba s kolkovmi jamkami i liabkami (Mutnice, objekt
92, Baj-Medzi kanlmi, objekt 55 Klanica, 1986, obr. 54; Ruttkay, 2002a, obr. 1a obr. 4:
18-20). V tchto prpadoch hovorme o kvadratickch zemniciach s kolovmi, prtm vypletanmi a hlinou vymazanmi stenami, alebo skrtene o kolovch vypletanch zemniciach (obr.
8). Stopy takchto stien v podobe viac i menej zachovalch lni liabkov i kolkovch jamiek s okrem starobulharskho, iastone avarskho prostredia na juhovchode (Teterivka,
objekt 7; Dunajvros, objekt 23; Garvan, objekty 42, 49, 50, 58, 73 Tomaevskij, Gavrituchin,
1992; Bna, 1973; Vaarova, 1986) znme najm na slovanskom severozpade, inak s pomerne
vzcne a boli viac prznan pre germnske, respektve kandinvske stavitestvo (napr. Kosel,
Syvsig, Uldal Nord Meier, 1994).
Pokusy o rekontrukciu stien a typu krovu kvadratickch zemnc sauje aj skutonos, e kolov jamy v nich nemono vdy jednoznane interpretova. Istmi indciami s niektor detaily
ternnej situcie. Pokia s stredostenov kolov jamy pribline rovnak ako rohov, alebo dokonca, naopak, boli subtlnejie, vtedy to asi neboli stopy po sochch, ale po koloch, ktor spolu
s rohovmi kolmi niesli strechu a mohli tvori aj tektonick jadro steny. Vek priemer kolovch
jm indikuje viu hrbok kolov a tm aj asociuje pouitie aej krytiny, alebo nutnos odahi slab skelet nadzemnch stien. m hlbia bola kolov jama po ttovej soche, tm via mohla by dka sochy nad podlahou, ie via mohla by svetlos stavby vzdialenos
podlahy a hrebea strechy, alebo aj zaaenie sochy vhou krovu a strechy. Aj tu vak, ako vidie, je na vber viac variantov vkladu.
*****
Pri pokusoch o interpretcie a rekontrukcie zemnc nememe vynecha ani ich interirov
vybavenie (Kravenko, Strunka, 1984), hoci na jeho poznanie disponujeme iba skromnm pramennm materilom. Vina skmanch stavieb v tomto smere neposkytuje skoro iadne daje.
Musme preto analogizova i dedukova z lepie zachovanch a preskmanch ternnych situci.11 Ide predovetkm o zvyky miestami zachovanch zemnch vydrevench lok a lavc
11

Bliie pozri alkovsk, 2001, 108-109, obr. 57, tam aj alia literatra k alm jednotlivm lokalitm.

171

pozd dlhej steny veda vykurovacieho zariadenia (Bucov-Tioca, objekt 11; Vek Cetn, objekt 14; Uhersk Hradit-Doln Kotvice, objekt 34; ataj, objekt 1 Coma, 1978, obr. 8; Cheben, Ruttkayov, Ruttkay, 1995; Mareov, 1985, tab. 9; alkovsk, 2007, obr. 2: 1; 9). Stopy
po mench kusoch nbytku, ako napr. laviky, stoleky, skrinky, s niekedy v nezretenej podobe zachovan vo forme viacnsobnch odtlakov kolkov, dvojc i tvorc mench kolov
v podlahe (napr. Mula-enkov, objekt 300; Vek Cetn, objekt 14 Hanuliak, Kuzma, alkovsk, 1993, tab. 7; Cheben, Ruttkayov, Ruttkay, 1995). Iba predpoklada mono aj kltov
stoliky a jednoduchie kresl vydlaban do kmea (Grodde, 1988, obr. 23), ktor odtlaky nezanechali.
Kolkov lnie dokladaj aj obasn vskyt rznych ohrdok (napr. pre mlat domcich
zvierat v zime) i odlenenia asti vntornho priestoru. Kolky okolo vykurovacieho zariadenia zas dokladaj vskyt pomocnch kontrukci stojanov na upevnenie raa, zavesenie ndob,
kotlkov na varenie i in tepeln pravu potravn. Stopy masvnejch dvoch tyroch kolov
okolo vykurovacieho zariadenia indikuj podporn kontrukciu lapaa dymu, dymnka (trovo-Obid., objekt 10; Husk, objekt 29 Zbojnk, 1988, obr. 5; Zvizdeckyj, Hotun, 1997, obr.
3 obr. 3: 15) alebo nejakej inej doplnkovej sasti pece.
Pomerne ast boli v podlahe zahben menie pomocn skladovacie jamy, prrun zsobniky a chladniky v tvare malej misovitej, kotlovitej i truhlicovitej jamy, niekedy vyhben aj
do zemnch stien (Chaba, objekt 43, Koice-ebastovce, objekt 7; Ripniv 2, objekty 9, 15;
Dessau-Mosigkau, objekty 5, 6, 8, 9 a . Hanuliak, 1989, obr. 6 ; Budinsk-Krika, 1990, obr.
6; Baran, 1963; 1965; Krger, 1967, obr. 9: 2,3; 10: 4, 5 a .). Niekedy to dokonca bola regulrna i trochu zmenen forma obilnej jamy hrncovitho, amforovitho i kueovitho profilu
(Rakiv 3, objekty 9, 56, 59, 81; Dunajvros, objekty 20, 39, 53; Nitra-Mikov dvor, objekt 233
a . Baran, 1986, obr. 19: 9; 24: 56; 26: 59; 1988; Bna, 1973; Fusek, 1991, tab. 3: 1). obr.
7: 2) , zva vytesnen k stene i rohu obydlia, ale s prstupom z interiru tak, aby dreven
vrchnk, ktorm musela by prekryt, o najmenej prekal.
Menie predpecn, popolov jamky s skr vnimon (Bucov-Tioca, objekty 1, 6, 9, 13;
Coma, 1978, obr. 6: 1; 7; 8: 2) , podobne ako vie pecn i ohniskov jamy (Mula-enkov,
objekt 264; Star Msto 1, objekty 19, 23 Hrub, 1965, obr. 45:2;46:2, ; Hanuliak, Kuzma, alkovsk, 1993, tab. 6). V blzkosti vykurovacieho zariadenia najm vo vasnoslovanskom obdob
(Luka Kavetynskaja, objekty 2, 8; Roztoky Prichoduk, 1983; Kuna, Profantov, 2006) bola
fixne do podlahy zapusten zva cel hrncovit ndoba, ktor asi funkne svisela s obsluhou
pece. al drobn inventr (ndoby, kuchynsk riad, domce nradie a odev) v terne zachytvame iba fragmentrne, aj to zva, a na vzcne vnimky, nie na pvodnom mieste.
Umiestnenie vchodu v ternnych situcich zva iba nepriamo naznauj plytk ovlno-jazykovit preliainy z vonkajej strany jednej zo stien obydlia,12 prpadne nenpadn vbeky,
zakrivenia v inak rovnch lnich stien alebo ikm rampovit chodbiky, umiestnen kolmo
v strede alebo v tretine steny, siahajce pribline do polovice steny zahbenia (z vntornej strany
steny tu vtedy mono predpoklada situovanie drevenho schodka, brvna, plochho kmea)
alebo a k dnu (Mula-enkov, objekty 225, 277, 423; Prihorodok, objekt 1; Hnojn, objekt 35;
Hanuliak, Kuzma, alkovsk, 1993, tab. 5; 6; 11; Prichoduk, 1975, tab. 27: 1 ika, 1964,
obr. 119 obr. 3: 7, 13, 14, 15; 4: 4, 5, 7). Niekedy bola rampa iastone schodovite upraven
(Ba, objekt 292, Calfa, objekt 26 Habovtiak, Prek, 199, obr. 213; ebotarenko, 1973,
obr. 43 obr. 4: 10). Vzcne bol obdnikovito-jazykovit vstupn priestor (Nitra-indolka, objekt 8, 9 ; Star Msto 3, objekt 55; Uhorod-Radvanka, objekt 1; Tok, Sedlk, 1993, obr. 9,
11; Hrub, 1965, obr. 44: 3; Peak, 1980, obr. 23 obr. 4: 14) ete vraznej (a 200 x 130 cm),
priom vybiehal mimo obvod zahbenia domu svislo v rovni podlahy a v lnii pdorysu bol
12

Pokia nelo o zvyky vdut tajnkov, vyhbench zvntra do stien zahbenia.

172

ete niekedy opatren dvomi stpmi pre zrubne dver alebo kontrukciu zastreujcu vstupn
priestor do domu aksi chodbovit prstreok, prstavbu. Prstup k dverm niektorch vemi zahbench zemnc (Volynceve 2, objekt 13 Jurenko, 1984, obr. 6 obr. 3: 2) vstavanch do
znatene vej stavebnej jamy, ne bol vlastn prbytok, bol rieen dlhm k vchodu zboku
poloblkovite zahbenm koridorom. Dvere bvali zva v junej, ttovej stene, aby cez dvern
otvor interir mohol by o najdlhie prirodzene osvetovan i temperovan slnenm svetlom.
Pri vch nadzemnch domoch sa zistili rozmery dvernho otvoru cca 0,8 0,9 x 1,8 2 m
(Schuldt, 1988, 38), pri zemniciach vak urite treba pota s menmi dverami. Zvyky okennho otvoru pri zemniciach oproti peci a vchodu sa podarilo zisti zatia naozaj iba vnimone
(napr. v Koraevke Pleinerov, 1975, 40; 1986, obr. 16, 33), inak funkciu jednoduchch okien
asi plnili iba zke vetrky, vytesan do polovice hrbky dvoch susednch kld steny.
Orientcia domov, t. j. orientcia osi ich ttovch stien a vchodu zva nie je zistiten,
pretoe ju nemono automaticky stotoova s dlhou osou stavby, aj ke to tak pravdepodobne
vo vine prpadov bolo. V indikujcich prpadoch pri obdnikovitch zemniciach so zachovanm vchodom i istou vznicovou lniou krovu, ale aj pri analogickch nadzemnch domoch
takmer zhodne prevldala kombincia dlhch odkvapovch stien s umi ttovmi pribline
v pomere 3 : 1 oproti opanej kombincii.
*****
Zahben stavby, ktor nemono interpretova ako kvadratick zemnice, tvoria na sdliskch
starieho vasnho stredoveku v stredovchodnej Eurpe iba meninu. Pomerne zretene sa odliuj od klasickch kvadratickch zemnc nielen svojim pdorysom predenm obdnikovitm, 13 ovlnym, oblikovitm a nepravidelnm (obr. 9), ale (a na vnimky) aj menm
zahbenm a zistenou plochou, interirom vybavenm ohniskom i hlinenou pecou i vemi zriedkavm vyuvanm kolov v kontrukcii. V odbornej literatre, najm v poskej, k nim existuje
pomerne bohat diskusia (Szymaski, 1967; Donat, 1980; Chudziak, 1987; Kobyliski, 1988;
Parczewski, 1993; Dulinicz, 2001; alkovsk, 2001 a al), z ktorej vyplva, e tu celkove ide
o pomerne pestr klu objektov, a to tak z formlneho tvarovho, rozmerovho, ako i technologickho hadiska. Nielene neexistuje pln zhoda obecne, ale niekedy dokonca ani vtedy,
ak sa tka interpretcie tch istch objektov. Prinajmenom ich as so stopami vykurovacieho
zariadenia je poda nho nzoru funkne interpretovaten ako obydlia alebo polyfunkn vrobno-obytn objekty. Poznme ich predovetkm na zemiach zpadnch Slovanov. V menej
miere a iastone v inch formch ich evidujeme na zemiach Slovenska, Moravy i iech, ako
aj junejch reginoch Karpatskej kotliny a Podunajska. e ide o fenomn odlin od kvadratickch zemnc, indikuje aj ich sasti rozdielne zemn rozrenie.
Na zklade rozboru vpln ovlnych zahbenn z Poska s niekedy interpretovan ako stavby
skladitn, pivnikovit sasti vch nadzemnch domov, alebo ako jamovit termick izolcia (mono vyplnen slamou) pod nadzemnmi stavbami, teda iadne zemnice i polozemnice
(Kobyliski, 1988, 208; Dulinicz, 2008, 15). Nie je vylen, hoci na to tie nie s dostaton
doklady, e niektor z nich naozaj boli prekryt drevenmi podlahami a a na nich sa nachdzali
ohnisk. Tak sa naprklad interpretuj podobn objekty z anglosaskej osady vo West Stow (West,
1978). Otzka prekrvania pivnc drevenou podlahou v starch obdobiach stredoveku u Slovanov i v stredovchodnej Eurpe vbec, na rozdiel od zpadoeurpskeho prostredia, zvl na vi13

Obdnikovit pdorysy, avak nie s takm vraznmi rozdielmi v dke susednch stien (obvykle v pomere
viac ako 2 : 1) a s astou kolovou podporou strechy i stien, vyskytujce sa v zpadnej a najm v juhovchodnej zne Slovanmi osdlenej Eurpy (Moldavsko, Rumunsko) spolu s trapezoidnmi tvarmi s typologicky i geneticky sasou spektra kvadratickch zemnc.

173

Obr. 9. Hrub typologick schma ostatnch druhov nekvadraticky zahbench stavieb dlhch
obdnikovitch (2), ovlnych, nepravidelnch (3), kruhovitch, jurtovitch (4) zemnc a polozemnc.

dieku asi nie je aktulna, kee vieme, e vdreva podlh tu bola vzcna ete v starom novoveku. Zrejme s teda oprvnen predpoklady (Kotigoroko, 1978), e vo vine prpadov zisten pdorysy tohto typu nepredstavuj cel pln stavby, pretoe v takchto relatvne malch
jamch sotva mohla i viaclenn rodina. To by umoovalo iba umiestnenie nich stien
zvonka jm vo vzdialenosti asi 0, 5 1 m od ich okrajov, kde mohli by rozloen lka a odkladacie priestory interiru. Tak tieto obydlia mohli dosiahnu plochu pribline 7 14 m2, (teda
priemern plochu kvadratickch zemnc), priom centrlna jama bola zrejme iba najviac frekventovanou asou obydlia s ohniskom.
as tchto stavieb, najm objekty bez vykurovacieho zariadenia, iste bola iba akmisi vedajmi stavbami, prstrekami i pivnikami. Problematike nekvadratickch zemnc sme venovali viu pozornos na inch miestach (alkovsk, 2007; pozri LIT), ich typologick
i funkn identifikciu nemono asi riei globlne, ale konkrtne od lokality k lokalite, od objektu k objektu. Tu iba v rmci diskusie o terminolgii zahbench stavieb dvame na zvenie,
i by nebolo vhodn takto objekty bez ohadu na funkciu, na ich odlenie na jednej strane od
nadzemnch domov s iastone (cca do 20 cm) zahbenou celou podlahou a na druhej strane aj
od klasickch kvadratickch zemnc, oznaova u zmienenm umelm termnom polozemnice,14 ktor by sa teda mohli definova ako stavby s hybridnm, princpom rieenia interiru,
ktorch znan as (minimlne 1/3) plochy interiru, zva centrlne situovan a vybaven
kreniskom, bola zahben (zva viac ako 20 cm) v zemi a zvyok interiru po stranch centrlnej jamy zahben nebol. V zahbenej asti sa obyvatelia mohli pohybova vzpriamene
a obsluhova ohnisko i pracovn ploinu, nezahben as sa dala vyuva na spanie a ako odkladac i pracovn priestor. Na rozdiel od kvadratickch zemnc tu ilo o stavby odline lenen nielen z formlneho ale aj z funknho hadiska. V takto chpanej terminolgii by
kvadratick zemnice stailo nazva iba jednoslovne zemnice.
14

Pouvanie termnu polozemnica pre menej zahben kvadratick zemnice, teda tak, ktor mohli (museli) ma
aj niie nadzemn steny, napriek tomu, e vlastne tie boli polozahben, pokladme za nevhodn. Jedin odliujce kritrium menia i via hbka (aj to vlastne presne nedefinovan), inak zva formlne a technologicky blzkych, takmer neodlitench objektov, je iste kritriom nedostatonm aj preto, lebo
pri kvadratickch zemniciach naozaj neexistuje v zahben nijak prede medzi minimlne a maximlne hlbokmi
stavbami. Naopak, ich hbkov spektrum je takmer plynul (pozri obr. 2:1; alkovsk, 2001, obr. 19)

174

K interpretcii vemi plytko zahbench (ako napr. Wstermark 20, objekt 1; Bardy; Uhersk
Hradit-Star Msto 6, objekt 21, 25 Dulinicz, 2001, obr. 62; 73, Hrub, 1965, obr. 49: 1, 2)
i prvch nadzemnch stavieb, niekedy s pridruenou zahbeninou, ktor sa popri zemniciach
vnimone zachytvaj na vasnoslovanskch vidieckych sdliskch (napr. Rakiv 3, stavba 1
pri zemnici 32; Pszczew 13, objekt 9; Muii, objekt 5; Mutnice, objekt 75; Bezno, o.70, Leegebruch, objekt 1 Baran, 1986, obr. 1; Parczewski, 1988a, tab. 64; remonik, 1970, obr. 4;
Klanica, 1986, obr. 51A; Pleinerov, 2000, obr. 33; Dulinicz, 2001, obr. 67, 69) a s typologicky nejednotn, musme pristupova tie diferencovane a z prpadu na prpad. Zatia je ich prli mlo na nejak zoveobecujce zvery, navye as z nich mu by i plytie, orbou i
planrkou naruen zemnice.
*****
Archeolgia stredoveku v procesoch rekontrukcie m irok styn oblas s etnografiou,
historickm vskumom domu i s dejinami architektry. Na rozdiel od tchto vied, ktor skmaj
prevane dosia stojace a asto i pouvan stavby so vetkmi stavebnmi prvkami, o ktorch
funkcii nemono pochybova, archeolgia odkrva len v rznej miere fragmentrne zvyky stavieb a sdiel, ktor je nutn zloitmi spsobmi interpretova a rekontruova. Ide o interpretciu a rekontrukciu v niekokch rovinch, na rznych stupoch abstrakcie. Vo vetkch fzach
sa spravidla ponka viac monost vkladu, z nich mnoh mu by znane pochybn i protichodn (Vencl, 1968; Kobyliski, 1989). Aj priame analogizovanie jednotlivch typov etnograficky skmanch sasnch stavieb (t. j. stavieb z 18. 1. pol. 20. stor.) me vies
k chybm. Vo vej miere aj preto stredovek archeolgia mus siaha i za geograficky vzdialenejmi analgiami, najm tam, kde vaka priaznivejm prrodnm podmienkam na zachovanie organickch materilov poznme viac nlezovch situci vhodnch na rozpoznanie
a rekontrukciu nadzemnch ast, interiru, stavebnch technk i funkcie stavieb. Pdorysne typologicky takmer zhodn stavby ale v dvoch prrodne i kultrne odlinch prostrediach mohli
by kontrukne, technologicky a materilovo rieen znane rozdielne, a preto pri ich vyuvan k interpretcii a rekontrukcii treba by znane opatrn. Iba vo vnimonch prpadoch,
s vemi dobre zachovanou nlezovou situciou a s poetnmi stopami kontruknch prvkov,
prpadne priamo stavebnch materilov zachovanch v pvodnej polohe, meme spoahlivo
uri konkrtny typ domu t. j. druh stien, podlahy a spsob kontrukcie krovu, strechy i vyuitie interiru. Prevane vak meme hovori iba o istej, vej i menej, vedecky podloenej miere pravdepodobnosti alebo skepticky kontatova nedostatok vchodiskovch faktov
a indci pre akkovek konkrtnejie interpretcie. V poslednch desaroiach sa sna riei
viacer technologick i materilov otzky vstavby aj vyuvania domu experimentlna archeolgia (Ahrens, 1990; Experimentelle arch.; Horst, 1991; Nowatzyk, Bartsch, 1991; Pleinerov, 1982; 1986; West, 1978 a .). Aj tu vak vdy ide iba o jeden z monch variantov rieenia,
zvl vtedy, ak sa tka rekontrukcie nezachovanch sast stavieb, ktor treba chpa ako
jednu z metd vskumu logickch truktr trukturlne modelovanie (podrobnejie pozri
Clarke, 1972; Daniels, 1997; Reilly, Rahtz, 1992 a .) i metdu prezentcie fragmentrne zachovanch dt pre odborn, alebo i laick verejnos. V oboch prpadoch vak nejde o objektvne
vyjadrenie skmanch skutonost, ale iba o n vedeck i populrno-vedeck pokus porozumie im, resp. prispie k stavu ich poznania.
Prspevok vznikol v rmci rieenia projektu VEGA 2/0045/09.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.

175

LITERATRA
AHRENS, C.: Wiederaufgebaute Vorzeit. Archologische Freilichtsmuseen in Europa. Neumnster, 1990.
BARAN, V. D.: Ranneslavianskoje poselenije u s. Ripneva (Ripnev II) na Zapadnom Buge. In: Slaviane
nakanune obrazovanija Kijevskoj Rusi. Mat. i Issled. Arch. SSSR 108. Moskva, 1963, 351-365.
BARAN, V. D: Ranni sloviany mi Dnistrom i Prippjatu. Kyjiv, 1972.
BARAN, V. D: Die frhslawische Siedlung von Rakov, Ukraine. In: Beitr. Allg. u. Vgl. Arch. 8,1986,
73-175.
BARAN, V. D: Praskaja kutura Podnestrovija (po materialam poselenij u s. Rakov). Kijev, 1988.
BARAN, V. D: Tipy ili i choziajstvennych postrojek. In: Slaviane Jugo-Vostonoj Jevropy v predgosudarstvennyj period. Kijev, 1990, 219-229.
BIALEKOV, D.: Zveren zprva z vskumov slovanskch sdlisk v Nitr. Hrdku a Beeove In:
Slov. Arch. 7, 1959, 439-459.
BIALEKOV, D.: Nov vasnoslovansk nlezy z juhozpadnho ?
BNA, I.: VII. szzadi Avar teleplsek s rpd-kori Magyar falu Dunajvrosban. Fontes Arch. Hungariae. Budapest, 1973.
BORISEVI, G. V.: Ro maketa v rekonstrukcii drevnerusskogo ilia. In: Kratkije Soob. 120, Srednevekovaja Arch., 1969, 46-50.
BUDINSK-KRIKA, V: Novyje materialy da izuenija drevneslavianskoj keramiki na poselenijach
Vostonoj Slovakii. In: Slov. Arch. 38, 1990, 89-146.
CLARKE, D: Models in Archaeology. Methuen London, 1972.
COMA, M.: Cultura material veche Romneasc. (Aezrile din secolele VIII X de la Bucov-Ploieti.). Bucureti, 1978.
EBOTARENKO 1973 G. F. ebotarenko: Kalfa gorodie VIII X vv. na Dnestre. Kiinev, 1973.
REMONIK, I.: Istraivanja u Muiima i abljaku i prvi nalez najstarijih slavenskih naselja kod nas.
In: Glasnik Zemaljskog Muz. Sarajevo. Arch. (N. S.) 25, 1970, 45-117.
DANIELS, R.: The need for the solid modelling of structure in the archaeology of buildings. In: Internet Archaeology 2, 1997.
DONAT, P.: Haus, Hof und Dorf in Mitteleuropa vom 7. 12. Jahrhundert. Archologische Beitrge zur
Entwicklung und Struktur der Buerlichen Siedlung. Schr. Ur- u. Frhgesch. 33. Berlin, 1980.
DOSTL, B.: Severovchodn pedhrad Beclavi-Pohanska. In: Sbornk Prac Fil. Fak. E 15, 1970,
117-144.
DOSTL, B.: Beclav-Pohansko IV. Velkomoravsk velmosk dvorec. In: Opera Univ. Purkynianae
Brunensis Fac. Phil., 1975, 208.
DOSTL, B.: Stavebn kultura 6. 9. stolet na zem SSR. In: Arch. Hist. 12, 1987, 9-32.
DULINICZ, M.: Ksztatowanie si Sowiaszczyzny Pnocno-Zachodniej, Studium archeologiczne,
Warzsawa, 2001.
EXPERIMENTELLE ARCHOLOGIE: Http://www.archaeologie-online.de/links/Experimentelle
archologie und Freilichtmuseen.
FODOR, I.: Zur Entwicklungsgeschichte des mittelalterlichen ungarischen Wohnhauses. In: F. Glatz
(Ed.): Enviroment and Society in Hungary 3. Etudes Historiques Hongroises 1990 publies loccasion du XVIIe Congrs International des Sciences Historiques par le Comit National des Historiens
Hongrois. Budapest, 1990, 19-46.
FUSEK, G.: Vasnoslovansk sdlisko v Nitre na Mikovom dvore. In: Slov. Arch. 39, 1991, 289-330.
GRIMM, P.: Tilleda. Eine Knigspfalz am Kyffhuser. 2. Die Vorburg und Zusammenfassung. Schr.
Ur- u. Frhgesch. 40. Berlin, 1990.
GRODDE, B.: Hlzernes Mobiliar im vor- und frhgeschichtlichen Mittel- und Nordeuropa. Europische
Hochschulschr. 38. Arch. 26. Frankfurt am Main Bern New York Paris, 1988.
GUYAN, W. U.: Einige Karten zur Verbreitung des Grubenhauses in Mitteleuropa im ersten nachchrist-

176

lichen Jahrtausend und einige Hinweise auf das archologische Problem der vlkerwanderungszeitlichen Hausformen der Schweiz. Jahrb. SGU 42, 1952, 174-197.
HABOVTIAK, A., PREK, K.: Pokraovanie vskumu v Bni. In: AVANS 1992, 1993, 44, 45.
HANULIAK, M.: Pravek, vasnodejinn a stredovek osdlenie v Chabe. In: Slov. Arch. 37, 1989,
151-212.
HANULIAK, M., KUZMA, I., ALKOVSK, P.: Mula-enkov I. Osdlenie z 9. 12. storoia. In:
Mat. Arch. Slovaca 10, 1993.
HINZ, H: Lndlicher Hausbau in Skandinavien vom 6. bis 14. Jh. Stova-Eldhus-Bur. Zeitschr. Arch.
Mittelalter. Beih. 5. Kln Bonn, 1989.
HORST, W.: Mittelalterlicher Dorf- und Hausbau im Museumsdorf Dppel. In: Experimentelle Archologie. Bilanz, 1991. Arch. Mitt. Nordwestdeutschland. Beih. 6, 1991, 179-184.
HRUB, V.: Star Msto. Velkomoravsk Velehrad. In: Monumenta Arch. 14, 1965.
CHAVUK, P. I.: Ranneslavianskoje poselenija v bassejne Junogo Buga. In: Rannesrednevekovyje vostonoslovianskije drevnosti. Sbornik statej. Leningrad, 1974, 181-215.
CHEBEN, I., RUTTKAYOV, J., RUTTKAY, M.: Vskumy na trase ropovodu vo Vekom Cetne / Rettungsgrabungen auf der Trasse der Erdolleitung in Vek Cetn/. In: tudijn zvesti 30, 1995, 177-241.
CHUDZIAK, W.: Z bada nad budownictwem drewnianym Wielkopolski w okresie wczesnego redniowiecza. In: Spraw. Arch. 39, 1987, 343-346.
JURENKO, C. P.: Domobudivnyctvo naselena Dniprovskoho Livobreia v VIII X st. In: Archeolohija (Kyjiv) 45, 1984, 34-46.
KLANICA, Z.: Potky slovanskho osdlen naich zem. Praha, 1986.
KOBYLISKI, Z.: Konstrukcje, destrukcje i rekonstrukcje: w sprawie budownictwa starszych faz wczesnego redniowiecza na ziemiach polskich. In: Arch. Polski 33, 1988a, 204-210.
KOBYLISKI, Z.: Struktury osadnicze na ziemiach polskich w schyku staroitnoci i v pocztkach
wczesnego redniowiecza. Wrocaw Warszawa Krakw Gdask d, 1988b.
KOTIGOROKO, V. G.: Novyje dannyje k izueniju drevnej istorii slavian Zakarpaa. In: Slov. Arch.
25, 1978, 81-102.
KOZAK, D. N.: Slavjano-balgarska kolonizacija stepnogo mezdureja Dunaja i Dnestra. In: Trudy VI
MKSA, Tom 3, 1977, 99-115.
KRAVENKO, V. M., , STRUNKA, M. L.: Rekonstrukcija interjeru slovianskoho ytla VIII IX st. In:
Archeolohija (Kyjiv) 45, 1984, 84-95.
KRGER, B.: Dessau-Mosigkau. Ein frhslawischer Siedlungsplatz im mittleren Elbegebiet. Schr. Sekt.
Vor- u. Frhgesch. 22. Berlin, 1967.
KUDRN, J.: Die slawischen eingetieften Wohnsttten. In: Vznik Potky Slovan 6, 1966, 197-221.
KUNA, M., PROFANTOV, N.: Potky ranho stedovku v echch. Archeologick vzkum sdeln
aglomerace kultury praskho typu v Roztokch u Prahy. Praha, 2006.
APUKIN, I. I.: Gorodie Novotroickoje. Mat. i Issled. Arch. SSSR 74. Moskva Leningrad, 1958.
MAKKAY, J.: Kkori Cignytelep a Szocializmus Virgkoraban. Budapest, 1999
MAREOV, K.: Uhersk Hradit-Sady. Staroslovansk sdlit na Dolnch Kotvicch. Uhersk Hradit, 1985.
MEIER, D.: Die wikingerzeitliche Siedlung von Kosel (Kosel-West), Kreis. Rendsburg-Eckernfrde.
Siedlungsarch. Unters. Angeln u. Schwansen 3. Offa-Bcher 76. Neumnster, 1994.
MICHAJLINA, L. P., TIMOUK, B. A: Slavianskije pamiatniki bassejna Verchnego Pruta VIII-X vv.
In: Slaviane na Dnestre i Dunaje. Sbornik naunych trudov. Kijev, 1983, 205-219.
MILOEVI, G.: Stanovanje u srednjovekovnoj Serbiji. Arch. Inst. Monogr. 33. Beograd, 1997.
MJARTAN, J.: Novie prspevky k vskumu juhoslovenskho domu. In: Slov. nrodopis 8, 1960,
400-430.
NOWATZYK, G., BARTSCH, A: (Re-) Konstruktion eines lterkeiserzeitlichen Grubenhauses. In: Experimentelle Archologie. Bilanz 1991. Arch. Mitt. Nordwestdeutschland. Beih. 6, 1991, 169-177.

177

PARCZEWSKI, M.: Najstarsza faza kultury wczesnosowiaskiej w Polsce. Rozprawy Hab. UJ 141.
Krakw, 1988a.
PARCZEWSKI, M.: Pocztki kultury wczesnosowiaskiej v Polsce. Krytyka i datowanie rde archeologicznych. Prace Kom. Arch. PAN 27. Wrocaw Warszawa Krakw Gdask d, 1988b.
PARCZEWSKI, M.: Die Anfnge der frhslawischen Kultur in Polen. Verff. sterr. Ges. Ur- u. Frhgesch. 17. Wien, 1993.
PEAK, S. I.: Rannoslovianske i davoruske naselena Zakarpata VI XIII st. Kyjiv, 1980.
PLEINEROV, I.: Bezno. Vesnice prvnch Slovan v severozpadnch echch. In: Pamtnky na
minulosti 8. Praha, 1975.
PLEINEROV, I.: Experimenty se stavbou a obvnm staroslovanskch dom. In: Vesmr 61, 1982,
359-364.
PLEINEROV, I.: Bezno: Experiments with building Old Slavic houses and living in them. In: Pam.
arch. 77, 1986, 104-176.
PLEINEROV, I.: Die altslawischen Drfer von Bezno bei Louny. Praha Louny, 2000.
POLESKA, P., BOBER, J.: Wczesnosowiaska pziemianka ze stanowiska 5B (Wycie) w Krakowie-Nowej Hucie. In: Mat. Arch. Nowej Huty 19, 1996, 101-128.
PRICHODUK, O. M.: Sloviani na Podilli (VI VII st. n. e.). Kyjiv, 1975.
PRICHODUK, O. M.: Formuvaa slovianskych staroytnostej ranoho seredovviia v Seredomu
Podniprovji. (Za materialamy rozkopok na Luci-Kavetynskij.) In: Archeolohija (Kyjiv) 42, 1983,
16-27.
RADIG, W.: Frhformen der Hausentwicklung in Deutschland. Berlin, 1958.
RAFALOVI, I. A.: Slaviane VI IX vekov v Moldavii. Kiinev, 1972.
RAPPOPORT, P. A.: Drevnerusskoje ilie. In: Arch. SSSR. Svod Arch. Istonikov E1-32. Leningrad,
1975a.
RAPPOPORT, P. A.: Drevnerusskoje ilie. In: Drevne ilie, 1975b, 104-155.
REILLY, P., RAHTZ, S: Archaeology and the Information age: A Global Perspective. London : Routledge,
1992.
RUTTKAY, M.: Vskum stredovekho osdlenia v Baji. In: Arch. Hist. 14, 1989, 299-310.
RUTTKAY, M.: Mittelalterliche Siedlung in Baj Medzi kanlmi (Vorbericht). In: Slovensk archeolgia 50, 2002, 205-322.
RUTTKAY, M.: Premeny agrrnej osady v 6. 13. stor. Slovensko vo vasnom stredoveku. Nitra, 2002,
69-79. RUTTKAY, A., RUTTKAY, M., ALKOVSK, P.: Slovensko vo vasnom stredoveku. Nitra,
2002,
SCHULDT, E.: Der Holzbau bei den nordwestslawischen Stmmen vom 8. bis 12. Jahrhundert. Beitr.
Ur- u. Frhgesch. Bez. Rostock, Schwerin u. Neubrandenburg 21. Berlin, 1988.
STAA, .: Slovansk polozemnice v Moicch (okr. Prostjov). In: Pehled Vzkum 1969, 1971,
25, 26.
SYMONOVI, E. A.: Gorodie Koloin I na Gomeine. In: Slaviane nakanune obrazovanija Kijevskoj Rusi. Mat. i Issled. Arch. SSSR 108. Moskva, 1963, 97-137.
SZKELY, Z.: Aezri din secolele VII VIII n bazinul superior al Trnavei Mari. In: Stud. i Cerc. Istor.
Veche 39, 1988, 169-198.
SZYMASKI, W.: Szeligi nad Pockiem na pocztku wczesznego redniowiecza, Wroclaw, 1967
ALKOVSK, P.: Huser in der frhmittelalterlichen slawischen Welt. Materialia Archaeologica Slovaca Studia VI. Nitra, 2001.
ALKOVSK, P.: Dom a dedina strednho Podunajska vo vasnom stredoveku. In: J. Zbojnk (zost.):
Aevum medium. Zbornk na poes Jozefa Hoa. Bratislava, 2006, 107-128.
ALKOVSK, P.: Problm obdnikovitch a ovlnych zemnc u Slovanov. Prilozi Instituta za Arheologiju 24-1, 2007, 301-307.
ALKOVSK, P.: Ovlne a dlh zemnice u zpadnch Slovanov. In: Sympzium Miejsce Sudetw

178

w badaniach nad starszymi fazami wczesnego redniowiecza , 15. 17. 11. 2006, Przerzeczyn Zdrj,
v tlai
EPELEV, A. M.: Kak postroi seskij dom. Moskva, 1980.
IKA, S.: Slovansk sdliskov objekty v Hnojnom, okres Michalovce. In: Arch. Rozhledy 16, 1964,
379-395.
TEODOR, Gh. T.: Civilizatia romanic la est de Carpati i n secolele V VII (Aezarea de la Botosana-Suceava). Bucharest, 1984.
TIMOUK, B. A.: Sloviani Pivninoji Bukovyni V IX st. Kyjiv, 1976.
TOK, A., SEDLK, K.: Vskum na indolke v Nitre v roku 1968. Osdlenie v dobe latnskej a vo
vasnom stredoveku. In: tud. Zvesti A SAV 29, 1993, 47-82.
TOMAEVSKIJ, A. P., GAVRITUCHIN, I. O.: Slavianskoje poselenije Teterevka I. Kijev, 1992.
VAKULENKO, L. V., , PRICHODUK, O. M.: Slavianskije poselenija I. tys. n. e. u s. Sokol na Srednem Dnestre. Kijev, 1984.
VAEKA, P.: as kontinuln promny a as diskontinuity. Promny tradinho obydl ve stedovk
Evrop. In: Arch. Rozhledy 41, 1997, 294-303.
VAEKA, P.: Archeologie stedovkho domu I Promny vesnickho obydl v Evrop v prbhu stalet, 6. 15. stolet. Plze, 2004.
VAAROVA, .: Slavianski i slavianobalgarski selita v balgarskite zemi ot kraja na VI XI vek. Sofija, 1965.
VAAROVA, .: Srednovekovnoto selite s. Garvan, Silistrenski okrag VI XI v. Sofija 1986.
VAAROVA, .: Srednevekovyje ilia na teritorii Bolgarii. In: Slov. Arch. 34, 1986, 261-278.
VENCL, S.: K otzce interpretace pravkch staveb. In: Arch. Rozhledy 20, 1968, 490-510.
VENCL, S.: asn slovansk polozemnice z Prahy 9 Hornch Poernic, AR 37, 1985, 297-307.
WALLACE, P. F.: The Viking Age Buildings of Dublin. Medieval Dublin Excav. 1962 1981. A/1. Dublin, 1992.
WEST, S. E.: Die Siedlung West Stow in Suffolk. In: Sachsen und Angelsachsen. Ausstellung des HelmsMuseums. Hamburgisches Museum fr Vor- und Frhgeschichte. 18. November 1978 bis 28. Februar
1979. Hamburg, 1978, 395-412.
ZBOJNK, J: On the Problems of Settlements of the Avar Khaganate Period in Slovakia. In: Arch. Rozhledy 40, 1988, 401-437, 480.
ZIMMERMANN, W. H.: Die Siedlungen des 1. bis 6. Jahrhunderts nach Christus von Flgeln-Eekhltjen, Niedersachsen: Die Bauformen und ihre Funktion. In: Probleme Kstenforsch. Sdl. Nordseegebiet 19, 1992.
ZVIZDECKYJ, B. A., HOTUN, I. A: Budivli selya Husk ta ich znaena da vyvena sociano-ekonominoho fenomenu poliskoho sela kincia I tys. In: Archeolohija (Kyjiv) 1997/2, 32-52.

Zusammenfassung
Frhmittelalterliche quadratische Grubenhuser Probleme der
Terminologie, Typologie, Interpretation und Rekonstruktion
Der Beitrag widmet sich den grundstzlichen spezifischen Problemen der Terminologie, Typologie,
Interpretation und Rekonstruktion von Husern, die als quadratische Grubenhuser oder
Halbgrubenhuser bezeichnet werden. Aufgrund der Analysen von fast 1300 Objekten definiert der Autor
quadratische Grubenhuser als Bauobjekte mit einer Flche von meistens mehr als 4 m2, schwerpnktlich
9 12 m2, mit Heizvorrichtung, offensichtlich absichtlich senkrecht eingetieft wenigstens 20 cm unter
der derzeitigen Oberflche, meistens aber mehr als 30 cm (schwerpnktlich 50 100 cm). Der Begriff

179

quadratische wird nicht strikt geometrisch verstanden, aber nur als ein Hilfsbegriff fr alle im Grundriss
viereckige, meistens dem Viereck hnliche, aber auch leicht rechteckige (das Verhltnis der lngeren und
krzeren Wnde berschritt meistens nicht 1,5: 1), oder trapezfrmige Objekte, oft in den Ecken
abgerundet, mit berwiegend senkrecht (manchmal auch leicht schief oder leicht kesselfrmig)
eingetieften Wnden und berwiegend geradem (nur selten mit stark schsselfrmigem oder
grubenartigem) Fuboden. Der unterscheidet diese am meisten verbreitete Bauten von anderen
Bauobjekten, absichtlich anders als quadratisch eingetieften (wenigstens 20 30 cm), das heit ovalen,
nierenfrmigen, schmalen rechteckigen, unregelmigen oder kreifrmigen, mit berwiegend
schsselfrmigem, kesselartigem oder unregelmigen Durchschnitt (Abb. 1). Typische Heizvorrichtung
der quadratischen Grubenhuser waren die Steinfen (bis zu ca. 60 Prozent der Flle). Nur etwa ein
Zehntel der Huser, vor allem im slawischen Westen und Nordwesten, war mit einer Feuerstelle
ausgestattet. Bis auf manche Bereiche (im Kern des Prager-Kultur-Gebiets und im gemischten romanischslawischen Milieu auf der Unteren Donau) waren auch die Lehmfen im Innenbereich der quadratischen
Grubenhuser eine Ausnahme.
Verwendung des Begriffs Grubenhaus nur fr komplett eingetiefte Bauten, bei den die Oberflche
nur das mit Lehm berdecktes Dach berragt, wie es manche Forscher tun, ist vllig unannehmbar, weil
diesen Kriterien nur wenige Objekte entsprchen wrden. Grubenhuser tiefer als 120 cm bildeten nur
etwa 15 Prozent der analysierten Grubenhuser datiert ins 5./6. 9./10. Jh. (Abb. 2: 1). Die exakte
Gesamthhe der Wnde der Grubenhuser ist verlsslich nur in Ausnahmefllen rekonstruierbar, aber der
Teil des eingelassenen Innenbereichs unter der Oberflche weist indirekt proportional auf die Hhe seiner
oberirdischen Umfangswnde hin. Er zeigt ebenfalls, ob sie fr die Bewegung eines stehenden Menschen
im Objekt, wie auch fr Rauchableitung aus dem Innenbereich, notwendig oder unnotwendig gewesen
sind. Aus den Analysen ergibt es sich, dass die Grubenhuser mit der Flche um 9 12 m2 (Abb. 2: 2),
die im Frhmittelalter am meisten verbreitet waren, mit der Dachneigung 45, ungefhr 1,5 m eingetieft
sein mssten, um sich direkt mit dem Dach um die Erde sttzen zu knnen und um die 3 m Entfernung
vom Fuboden zum Dachfirst zu erreichen. Es scheint also zu sein, dass mehr als 80 Prozent der Bauten,
die wir als quadratische Grubenhuser bezeichnen, mit 40 120, meistens aber 70 100 cm hohen
oberirdischen Wnden ausgestattet sein mssten.
In Korrelation mit europischem Vergleichsmaterial knnen die quadratischen Grubenhuser (nach
den erhaltenen Grundrisselementen, Form, Spuren der Trag- oder Sttzkonstruktion der Wnde und des
Daches, vor allem der eventuellen Abwesenheit von Pfosten, ihrer Anzahl und Verteilung) in
grundstzliche Typs und Varianten gegliedert werden. Ihre Typologie, von mehreren Autoren entworfen,
begrndet und detailliert, muss in allen Fllen nur als Versuch um ein allgemeines Schema verstanden
werden. Nach dem Schema verteilen die Autoren die archologisch festgestellten Grundrissreste dann
formal in gewisse grere Gruppen mit gemeinsamen Zeichen (Abb. 1). Was die einzelnen Grundrisse
angeht, steht real oft mehr als eine Alternative der typologischen Eingliederung, Interpretation und somit
auch Rekonstruktion zur Verfgung (Abb. 6 8). Die zahlreichsten und formal einheitlichsten von
den quadratischen Grubenhusern waren die sog. pfostenlose Grubenhuser (Abb. 3: 1-9). Eine groe
Gruppe bildeten auch die sog. Firstpfosten- oder Zweipfosten-Grubenhuser (Abb. 3: 10-17) wie auch
Grubenhuser, deren hauptschliche Konstruktionselemente die Eck- und Wandpfosten gewesen sind
(Abb. 4 ).
Eine Blockbaukonstruktion, die von Innen direkt von dem Lehmboden gelegt wurde, hatten
wahrscheinlich vor allem die Grubenhuser ohne Pfostensttzung der Wnde und des Daches sog.
pfostenlose Grubenhuser mit mehr oder weniger regelmigem viereckigem oder rechteckigem
Grundriss mit ungefhr senkrechten Wnden (Abb. 3: 1-3; 5: 1, 3). Hhere oder niedrigere
Blockbauwnde, die von Auen der Einlassung von derzeitigen Ebene der Siedlungsoberflche gebaut
wurden, hatten wieder sehr wahrscheinlich pfostenlose Grubenhuser mit abgerundeten Ecken und mehr
oder weniger ungeraden Wnden oder weniger regelmigen rechteckigen bis trapezfrmigen
Grundrissen wie auch die meisten Zweipfosten-Grubenhuser vor allem aus dem Donaugebiet (Abb. 3:

180

4-9; 5: 2). Viele dieser Bauten, obwohl wir sie pfostenlose nennen, konnten dennoch einen
Pfosten- bzw. Gabelstnder, Dachstuhlsttzung, haben. Die Sttze war nur in den Fundamentrahm und
nicht in die Pfostengrube eingesetzt, nur auf den Boden gestellt oder auer dem Hausgrundriss in
Krumenschicht eingetieft (Abb. 5: 1, 2). Bei den Eckpfosten- (4 Pfosten) Grubenhusern mit dem Pfosten
direkt in den Ecken haben wir berzeugend belegte Feder-Nut-Pfostenkonstruktion (Abb. 7: 1).
Bei den Wandpfosten- (6 12 Pfosten) Grubenhusern, wenn die Wandpfosten in regelmigen Linien
und Abstnden platziert waren, konnten sie das tektonische Kern der Wand, die senkrecht mit gespalteten
Brettern oder mit in die Pfosten eingezapften Rundhlzern, bilden. Hier sprechen wir von den
quadratischen Grubenhusern mit Feder-Nut-Bindung der Pfostenwnde oder krzlich von
Pfostengrubenhuser mit Holzschalung. Wenn aber die Sttzen von Tonwnden entfernt waren,
handelte es sich wahrscheinlich um die Sttzung der Holzummantelung der Grube also quadratische
Huser mit Pfosten fixiertem Erdbereich oder mit Pfosten fixiertem Blockbau ohne Eckverband. Es
existierten auch hybride Konstruktionen, wo die Balken nur in die mittleren Pfosten eingezapft wurden,
wobei diese hinter die Eckpfosten nur eingeschoben wurden.
Allgemein knnen die sog. Wandpfostengruben nur selten eindeutig als der Pfostenkern der
Rutenwnde interpretiert werden. Mit den Flechtwnden kann vor allem bei den Grubenhusern mit
vielen unregelmig oder in runder Linie verteilten subtilen Wandpfostengruben oder ausgesprochen nur
mit kleinen Pflckengruben gerechnet werden (Abb. 4: 17, 18; Abb. 8). Dann kann man von den
quadratischen Grubenhusern mit Rutenwnden mit Pfosten und Lehmaufstrich sprechen. Spuren
solcher Bauten sind, auer dem altbulgarischen, teilweise auch awarischen Milieu im Sdosten, selten.
Sie waren mehr fr die germanische, bez. skandinavische Baukunst typisch.
Die Interieurausstattung belegt nur bescheidenes Material. Deswegen mssen wir analogisieren oder
deduzieren aus besser erhaltenen und erforschten Terrainsituationen. Es geht vor allem um die Reste der
irdenen mit Holz ergnzten oder rein hlzernen Pritschen oder Bnke entlang der lngeren Wand neben
der Heizvorrichtung. Spuren von Holzpritschen und kleineren Mbelteilen sind manchmal undeutlich in
Form von mehrfachen Bolzenabdrcken auf dem Boden erhalten. Die Pflckenlinien belegen das
zeitweilige Vorkommen von verschiedenen Umzunungen, oder Abtrennung eines Teils des
Innenbereichs. Pflcke um die Heizvorrichtung deuten wieder an die Hilfskonstruktionen zur
Wrmebehandlung von Lebensmitteln oder Sttzkonstruktion fr den Rauchfnger-Rauchloch. Ziemlich
oft waren in dem Fuboden Vorratsgruben und Khlschrnke eingetieft. Manchmal war es sogar eine
kleinere Form einer Getreidegrube. Kleinere Feuer- und Aschengruben. Grere Ofen- oder Feuergruben
kommen eher selten vor. Ein einzigartiges Element im Innenbereich ist ein topfartiges Gef, das ganz
in den Fuboden in der Nhe der Heizvorrichtung eingelassen war. Weiteres Kleininventar ist nur
fragmentarisch erfasst.
Der Eingang, meistens in der sdlichen Giebelwand, ist in den Terrainsituationen meistens nur indirekt
angezeichnet, und das mit flachen ovalen zungenartigen Bodensenkungen von der Auenseite einer der
Umfangswnde, seltener mit strkeren schiefen ader treppenartigen rampenartigen Eingngen oder zwei
Trpfosten Zargen (Abb. 3: 13; 7: 1b).
Andere Objekte als quadratische Grubenhuser, die man als eingetiefte Bauten interpretieren kann,
bilden auf den Siedlungen der lteren Stufe des Frhmittelalters im Mittel-Osteuropa nur eine Minderheit.
Sie unterscheiden sich ziemlich deutlich von den klassischen quadratischen Grubenhusern nicht nur
durch ihre Form lnglichem rechteckigem, ovalem, nierenfrmigem bis unregelmigem Grundriss
(Abb. 9), aber auch bis auf Ausnahmen mit kleinerer Eintiefung und festgestellter Flche, dem
Innenbereich ausgestattet mit Feuerstelle oder Lehmofen wie auch sehr seltener Verwendung von
Pfostenkonstruktionen. In der Fachliteratur widmet sich ihnen eine ziemlich reiche Diskussion, aus der
sich ergibt, dass es sich hier um eine ziemlich bunte Skala von Objekten, was die formale wie auch
technologische Seite betrifft, handelt. Mindestens einen Teil von ihnen mit den Spuren einer
Heizvorrichtung kann man funktionell als Huser oder polyfunktionelle Herstellungs-Wohnobjekte
interpretieren. Das es sich um ein unterschiedliches Phnomen als die quadratischen Grubenhuser

181

handelt, indiziert auch ihre teilweise unterschiedliche rumliche Verbreitung (vor allem bei den
Westslawen) und andere Ausstattung des Innenbereichs. Berechtigt sind wahrscheinlich die Annahmen,
dass in meisten Fllen festgestellte Grundrisse von diesem Typ nicht den gesamten Bauplan darstellen,
weil in solchen relativ kleinen Gruben kaum eine mehrkpfige Familie leben konnte. Das wrden nur
uere niedrigere Wnde in der Entfernung von 0, 5 1 m von den Grubenrndern ermglichen. Dort
konnten sich die Betten und Abstellflchen des Innenbereichs befunden haben. So knnten diese Huser
eine Flche von etwa 7 14 m2 erreichen, wobei die Zentralgrube mit Feuerstelle der am meisten benutzte
Wohnteil gewesen ist. Teil dieser nicht quadratischer Grubenhuser waren definitiv irgendwelche
Nebenbauten, berdachungen oder Keller, ihre Identifikation typologische oder funktionelle kann
aber wahrscheinlich nicht global, sondern nur konkret von Fundstelle zur Fundstelle, vom Objekt zum
Objekt, festgestellt werden.
Im Rahmen der Diskussion ist es zu bedenken, ob es nicht angebracht sein wrde, solche Objekte
(ohne Rcksicht auf ihre Funktion) mit dem knstlichen Begriff Halbgrubenhaus zu bezeichnen. Dieser
war bis jetzt unpassend fr weniger eingetiefte quadratische Grubenhuser, also die, die auch niedrigere
oberirdische Wnde haben konnten (mussten), verwendet. Der Fachbegriff Halbgrubenhaus wrde
sich besser fr Bauten mit einer Hybridlsung des Innenbereichs, wo der groe Teil (wenigstens 1/3)
der Flche, berwiegend zentral situiert und mit einer Heizvorrichtung ausgestattet, in der Erde
eingelassen war (meistens mehr als 20 cm) und der Rest des Innenbereichs an den Seiten der
Zentralgrube nicht eingetieft gewesen ist, eignen. In dem in Boden eingetieften Teil konnten sich die
Bewohner aufrecht bewegen, die Heizungsanlage oder Arbeitsflche bedienen, wobei der nicht
eingelassene Teil zum Schlafen und als Abstell- oder Arbeitsbereich diente. Es ging also im Unterschied
zu den quadratischen Grubenhusern um Bauten mit anderer Gliederung und funktioneller Nutzung des
Innenbereichs.
Die Interpretation sehr flach eingetieften oder ersten ebenerdigen Bauten, manchmal mit anliegender
Einsenkung, die bei den Grubenhusern ausnahmsweise auf den frhslawischen Landsiedlungen erfasst
werden und die typologisch nicht einheitlich sind, mssen wir unterschiedlich betrachten, weil ihre Zahl
fr irgendwelche allgemeine Abschlsse zu niedrig ist.
*****
Archologie des Mittelalters, im Gegensatz zur Volksunde, der historischen Hausforschung wie
auch der Baugeschichte, legt nur fragmentarische Baureste frei, die auf komplizierte Art und Weise
benannt, interpretiert und rekonstruiert werden mssen. Nur in Ausnahmefllen mit sehr gut erhaltener
Fundsituation und zahlreichen Spuren von Konstruktionselementen, eventuell direkt dem Baumaterial in
situ, knnen wir zuverlssig einen konkreten Haustyp das heit Art der Wnde, des Fubodens und den
Dachstuhl und Dachkonstruktion wie auch Verwendung des Innenbereichs bestimmen. Meistens knnen
wir aber nur von einem gewissen, greren oder kleineren, fachlich begrndeten Wahrscheinlichkeitsma
sprechen und ihre Typologie wie auch Rekonstruktion sollte als eine der Forschungsmethoden der
logischen Strukturen und Datenprsentation verstanden werden. In beiden Fllen handelt es sich aber
nicht um objektive Darstellung der erforschten Tatsachen, sondern nur um unseren Versuch sie zu
verstehen.

182

PRSPEVKY Z KONFERENCIE
DIEA V PRAVEKU
(Katedra archeolgie FF UK, 22. 6. 2010 v Bratislave)

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

ARCHEOLGIA DET VOD DO PROBLEMATIKY

Eduard Krekovi

THE ARCHAEOLOGY OF CHILDREN AN INTRODUCTION

Abstract: This article presents a short overview of research about children and childhood focused on the present
times. Author deals also with some problems concerned the classification of child graves and their absence in many
prehistoric cemeteries. It is not so easy to find real toys in graves and to distinguish them from child graves. There
is an example in cemetery from the Roman period in opora, where some miniature vessels were found.
Key words: children, recent research, burial rites

Diea je otcom loveka.

Sigmund Freud
Freud bol pravdepodobne prv, o poukzal na potrebu vskumu obdobia detstva sce iba
v psycholgii, ale od tch ias sa tdiu det a detskho sveta v rznych vednch disciplnach
venuje stle viac pozornosti. Detstvo je jednou z najuniverzlnejich sksenost jedinca iadny
socilny status nie je tak veobecne rozren. Deti v minulosti neboli povaovan za plnohodnotn bytosti a mono aj preto sa ich skmanie zaalo relatvne neskoro. O ist aspekty detstva vedeck bdanie nemalo vbec zujem, zrejme prevldla domnienka, e sta sa len
rozpomen, ve dieaom bol predsa kad. Bol to samozrejme troku naivn prstup, kee
intuitvne potal len s individulnou sksenosou, ktor vak variuje v ase, priestore i v rmci
jednotlivcov. Demografick tdie dokazuj, e vo vine predmodernch spoloenstiev, napriek vysokej mrtnosti, tvorili deti pod 14 rokov 40 a 50 % vetkch lenov komunity (Bolton, 1980, 50). In pohad hovor, e v populcii, kde sa jedinci dovali v priemere od 25 do
45 rokov, museli tvrtinu a niekedy a polovicu svojho ivota strvi ako deti vo veku pod
10 12 rokov (Crawford, Lewis, 2008, 13). Musme teda kontatova, e o podstatnej asti udskho ivota dlho neexistovalo serizne bdanie diachronicko-komparatvneho charakteru.
V druhej polovici 20. storoia sa situcia zaala pomaly meni a objavovali sa aj tdie o deoch v minulosti. Najm v spoloenskch vedch silneli hlasy o potrebe vskumu det v tejto
svislosti treba spomen dleit a asto citovan prcu franczskeho historika Ph. Arisa
o deoch a rodine v minulosti z roku 1960 (cituje sa najm jej anglick preklad, ktor vyiel
o dva roky neskr). Prve Aris poukzal na to, e pred 17. storom deti akoby neexistovali ako
zvltne bytosti jednoducho boli povaovan za nedospelch, a teda nie plnohodnotnch ud
(Aris, 1962, 412). Bdatelia v spoloenskch vedch si odvtedy zaali viac uvedomova, e t185

dium det a detstva je dleit a jeho prostrednctvom sa dokonca meme dozvedie viac o samotnej udskej spolonosti.
POIATKY ARCHEOLGIA DETSTVA
Archeolgia patr k vedm, kde takto bdanie a donedvna takisto absentovalo a najm zaostvalo za inmi disciplnami. Sviselo to vak aj so skutonosou, e samotn minul komunity nevenovali dostaton pozornos deom, resp. fenomnu, kde sa ich identita manifestuje
archeologicky najzretenejie hrobom. Takmer zo vetkch obdob praveku poznme menej
detskch hrobov, ne by sme predpokladali. Na rozdiel od dospelch, deti nerozhodovali o svojej prezentcii v archeologickom materili, preto mme problmy aj s rozpoznanm detskej materilnej kultry. o sa samotnho bdania tka, v archeologickej literatre sme sa, samozrejme,
stretvali s vskumom detskch hrobov v jednotlivch kultrach, obas sa objavovali aj tdie
venovan postaveniu det v antickch i stredovekch spoloenstvch, ale teoretick, zoveobecujce pohady nachdzame v archeologickej spisbe a od konca 80. rokov 20. storoia.
Podnetn a trochu nedocenen prca E. Neustupnho Demografie pravkch pohebi
(1983), v ktorej sa autor zaoberal aj otzkou tzv. chbajcich det na pohrebiskch, predstavuje
svojm spsobom vnimku, ale tka sa len niektorch archeologicko-demografickch fenomnov.
Postmodern doba priniesla postprocesulnu archeolgiu a v rmci nej sa od osemdesiatych
rokov 20. storoia vykrytalizovala aj feministick archeolgia. Feministky boli presveden, e
minulos je vytvran v prevanej vine mumi (i u historikmi alebo archeolgmi), ktor
maj tendenciu marginalizova eny, resp. ich lohu v minulosti. Rozhodli sa bliie analyzova postavenie ien v ivote minulch komunt. Od hadania ien v minulosti bol u len krik
aj ku hadaniu det. V rmci rodovch tdi (gender studies) sa minulos zanala zapa, predovetkm vaka feministicky orientovanm archeologikm, nielen enami, ale aj demi. Bol
to prirodzen a nenhodn proces, e sa fenomnu det zaali venova predovetkm eny.
Z tohto pohadu sa trochu vymyk zbornk zameran na infanticdu (Hausfater, Blaffer, Hrdy,
1984). Bol to zbornk venovan skr biologickm aspektom problematiky, ako hovor aj jej
podtitul v porovnvacej a evolunej perspektve. Stretvame sa v om s vemi rznorodmi
prspevkami, naprklad aj o usmrcovan mlat u msoravch eliem, ale objavili sa tu tie
tdie socilneho, resp. sociobiologickho charakteru.
Pravdepodobne najskr sa problematike det a detstva venovali kandinvske bdateky
a z nich treba predovetkm spomen G. Lillehammerov. U v roku 1979 na konferencii
o lohe jednotlivch pohlav v pravekch spolonostiach predstavila svoj pohad na detsk vrobky, konkrtne kamenn nstroje (Lillehammer, 1987). oskoro na to usporiadala v mzeu
v Stavangere vstavu o deoch v praveku. Neskr zhrnula poznatky severskho bdania v teoretickej oblasti a ponkla komplexnej pohad na svet det. Analyzovala psomn pramene i etnologick literatru, na zklade ktorej sa vyslovila naprklad za monos poznania prechodu
det do sveta dospelch aj na zklade archeologickch prameov (Lillehammer, 1989, 96).
Devdesiate roky boli vemi plodn v oblasti bdania o deoch. Vemi dleitm sa stal
zbornk Invisible people and processes, v ktorom sa objavila jedna z najcitovanejch tdi
z pera J. Sofaer-Derevenskiovej. V nej poukzala na skutonos, e deti mono archeologicky
rozpozna poda pohlavia a zrove sa daj rozdeli aj do niekokch vekovch kategr
poda toho, ako si zanaj svoju rodov (gender) identitu uvedomova. Tento proces sa zana
okolo 2 rokov dieaa (1. stupe), pokrauje vo veku 3 4 rokov, ke sa rodov identita zana
stabilizova (2. stupe), a stva sa kontantnou okolo 5 rokov (3. stupe Sofaer-Derevenski,
1997, 90). Ak tto skutonos uznme za univerzlnu pre rzne kultry, potom by sme atribty
186

chlapcov i dievat mohli v idelnych prpadoch rozpozna aj v hroboch det najneskr od ich
piateho roku ivota.
Spomnan autorka vloila jednu zo zkladnch otzok archeologickej problematiky vskumu det aj do nzvu svojej predchdzajcej tdie Kde s deti? (Sofaer-Derevenski, 1994).
V roku 2000 vyiel pod jej redakciou zbornk venovan materilnej kultre det (Sofaer-Derevenski, 2000). Nachdzame v om prspevky od skmania odtlakov detskch nh v paleolitickch jaskyniach a po materilnu kultru 20. storoia. K tm naposledy menovanm patr
tdia o materilnej kultre domcnosti, ktor nhle opustila matka s dvoma demi, priom vinu vec si z nejakch dvodov nezobrala so sebou. Autori prili k zaujmavm poznatkom,
okrem inho naprklad o tom, e materilna kultra det a matky bola v rovnovhe (22,8 % :
21,3 %), detsk obleenie bolo kvalitnejie a sledovali aj rozmiestnenie detskch vec v rmci
bytu (Buchli, Lucas, 2000, 134-135). Pre ns je tto tdia mono trochu neobvykl, ale vcelku
zapad do jednej z vetv sasnej archeolgie, ktor skma modern materilnu kultru. Jej protagonistom je prve jeden z autorov spomenutej tdie V. Buchli, z ktorho pera pochdza aj
prca s titulom Archeolgia socializmu (Buchli, 1999).
Koncom devdesiatych rokov sa zaali objavova aj prv monografie venovan vskumu
det v minulosti. Vemi zaujmav a podnetn bola prca Anglianky E. Scottovej. Ide pravdepodobne o prv monografick spracovanie danej tmy a v rmci skmania pohrebnho rtu v praveku sa v publikcii spomna aj pohrebisko nitrianskej kultry v Brani (Scott, 1999, 103).
Prekvapujce s autorkine doklady o infanticde chlapcov, kee doteraz sa predpokladalo, e
sa tento fenomn tka takmer vlune dievat (tamtie, 67-69).
POSLEDN DESAROIE
Zaiatok 21. storoia priniesol alie monograficky publikovan pohady na tto problematiku.
V tejto svislosti treba spomen iroko koncipovan publikciu J. E. Baxterovej o archeolgii
detstva. Napriek tomuto nzvu vak v nej nachdzame aj mnostvo prkladov z oblasti socilnej antropolgie, o mono len privta. Vek pozornos autorka venovala socializcii det,
detskm hrobom i dejinm bdania (Baxter, 2005). Spomnan autorka redigovala aj zbornk
Children in action (Baxter, 2006). Akmsi vodom do tdia det a detstva v minulosti je kniha
J. Wilemanovej. V jednotlivch kapitolch autorka sleduje doklady o naroden a starostlivosti
o deti, o ich vchove, zalenen do sveta dospelch, ako aj rzne podoby a priny smrti (Wileman, 2005). V tom istom roku sa objavila aj podobne zameran monografia vo vdsku, venovan archeologickm dokladom produ a starostlivosti o deti (Beausang, 2005). iroko
koncipovanou antropologickou analzou detskch archeologicky zskanch kostrovch pozostatkov sa zaober publikcia The bioarchaeology of children, kde sa stretneme aj s faktormi
ovplyvujcimi detsk mrtnos (vrtane infanticdy), i so skmanm patologickch zmien
pod vplyvom chorb, dlhodobho stresu a pod. (Lewis, 2006). V poslednom desaro sa konalo
niekoko konferenci s tematikou archeolgie detstva jeden z najvznamnejch zbornkov
z konferencie na univerzite v Kente bol publikovan v roku 2009 (Lally, 2009).
Ako ist kuriozitu by som chcel ete spomen pozorovania N. Hammonda, ktor nechal
svojho trojronho syna hra sa s archeologickm materilom na lokalite. Vsledkom bolo zistenie, e diea rozmiestnilo materil na irom priestore, ne bol pvodne (Hammond, Hammond, 1981). Autor tm chcel naznai, e aj deti mohli v rmci sdliska psobi ako
postdepozin (i preddepozin?) faktor. Vyuitie tohto poznatku v praxi je ale vemi otzne.
O tom, e bdanie o deoch a detskej populcii v minulosti nadobda oraz v vznam,
sved aj zaloenie Spolonosti pre tdium detstva v minulosti (Society for the Study of Childhood in the Past) v roku 2007, ktor vydva asopis Childhood in the past a kadorone orga187

nizuje aj konferencie. Nedvno sa objavil zbornk z druhej konferencie, konanej v roku 2008
(Lillehammer, 2010) v nrskom Stavangeri. Nachdza sa v om aj vemi zaujmav prspevok
o nlezoch mezolitickej ivice s odtlakami detskho chrupu. Podarilo sa doloi aj vek det,
resp. mladistvch, ktor sa pohyboval od 5 do 18 rokov. Autori interpretuj nlezy ako pravek
uvaku (Kjellstrm a i., 2010). utie ivice je doloen aj na Slovensku (do sasnosti), ale zd
sa, e tento fenomn m vemi star korene.
Aby sme vak neostali iba v anglofnnej literatre, spomeniem ambicizny nemeck zbornk Kinderwelten. Medzi jeho autormi figuruj okrem archeolgov aj fyzick a socilni antropolgovia, demografi i pediatri. O archeolgii detstva pe op G. Lillehammerov,
nachdzame tu aj tdiu k metodike vskumu detskch hrobov (Alt Kemkes/Grottenthaller,
2002). Aj v Posku bolo jedno slo zo srie zameranej na pohrebn rtus Funeralia Lednickie
z roku 2004 venovan pochovvaniu det. A nakoniec treba spomen aj brnensk kolokvium
o detskch hroboch z roku 2006 (pozri tud. Zvesti A SAV 42, 2007).
KTO JE DIEA?
Aj ke som tmto rchlym prehadom zaleka nevyerpal bibliografiu o problematike archeolgie detstva, ktor v poslednch rokoch znane narstla, chcel by som sa aspo v strunosti
zmieni ete o niektorch problmoch v oblasti detskch tdi. Ide predovetkm o definciu
dieaa. Materil OSN z roku 1989 Dohovor o prvach dieaa definuje v lnku 1 diea ako
osobu mladiu ako 18 rokov. V naej kultre sa tento vek vinou akceptuje, ale naprklad
prvna zodpovednos m in hranicu, podobne naprklad aj rzne avy pre tudentov. V rznych kultrach v minulosti vak bola hranica detstva a dospelosti urovan inicianmi obradmi
v niom veku. Belgick bdate A. van Gennep (1996) zaradil tieto obrady medzi tzv. prechodov rituly (rites de passage), kam patr naprklad narodenie, svadba i smr. Inician rituly
boli kultrne podmienen, a preto je ich poiatok z hadiska veku dieaa rzny. Zvisel od
toho, o jednotliv spolonosti oakvali od det, resp. kedy a z akch dvodov bolo pre ne vhodn, aby sa deti zaradili medzi dospelch. V bojovncky zaloench spolonostiach hralo
lohu v prpade chlapcov ich prijatie medzi bojovnkov, inde sa mohli do popredia dosta in
funkcie (pripravenos na lov, v prpade dievat materstvo, schopnos i samostatne a pod.).
Biologick a kultrny vek dieaa sa teda nemusia zhodova detstvo sa jav ako socilna kontrukcia kultrne podmienen a zvisl od potrieb tej-ktorej spolonosti. Neexistuje univerzlna
kategria diea i detstvo, ktor by bola rovnako charakterizovan poas celej udskej dejinnej sksenosti. Materilna kultra det mohla by v odlin v rznych spoloenstvch a z tohto
dvodu nemono prena n pohad na fenomn detstva do minulosti. Ako archeolgovia
preto obas narame na problmy svisiace s definovanm dieaa poda hrobovch prloh.
DETSK HROBY
S tm svis aj otzka pecifikcie typicky detskho hrobovho inventra. Mali by sem patri
najm hraky, ale ako vieme, aj definova nieo ako hraku me tie spsobova problmy.
Najlepie sa rozoznvaj hraky vyroben dospelmi pre deti. Pekn prklad poskytuje kosten
bbika (obr. 1) z hrobu dievatka v rmskom meste Emona (Ljubljana Petru, 1972, t. CXV: 14).
Deti sa vak asto samy rozhoduj, s m sa bud hra, a vtedy prichdza do vahy vetko, takmer cel oblas materilnej kultry. Tieto prpady s vak archeologicky nepostrehnuten, preto
je zbyton sa nimi detailne zaobera. Problm mu predstavova rzne miniatrne predmety,
ktor zvykneme za hraky oznaova. Niektor takto predmety mohli sli pri zaan det,
188

ich prpravu na rzne prce a zrunosti. Samozrejme, aj zaanie mono oznai za ist spsob hry zle od prstupu dospelch. In
miniatrne predmety mohli by priamo vrobkami det, ktor sa len snaili napodobni prcu
dospelch. K. Kampov so spolupracovnkmi
nala naprklad na indinskych hlinench figrkach stopy po odtlakoch prstov det, ilo
teda o detsk vrobky. (Kamp a in, 1999).
V tomto prpade sa ned s uritosou rozhodn, i ide o napodobovanie prce dospelch,
alebo tto innos bene prinleala deom.
Dnen pohad na detsk prcu je toti in, ne
bol v minulosti svedia o tom aj poetn etnologick paralely. Detsk pracovn aktivity
boli asto dleitou sasou ekonomiky danho spoloenstva. Najm pri zbere rody, lesnch plodn, radia a pod. mohla by detsk
Obr. 1 Rmska bbika zo slonoviny z Emony
vpomoc vtan, prpadne a nevyhnutn. Aj
(poda Petru, 1972)
pri niektorch vrobnch innostiach (naprklad tkanie) sa mohli deti uplatni. Dnes mme tendenciu povaova prcu det za neetick, obmedzujcu prevanie plnohodnotnho
detstva.
Zo iarovho pohrebiska v oporni pochdzaj miniatrne ndoby (obr. 2), ktor s tak
neforemn, e som ich kedysi opatrne oznail
za hraky, prpadne detsk vrobky (Krekovi,
1979). Dnes sa priklam k obom alternatvam
mohli to by vrobky det a zrove aj
hraky. Ak si osvojme nzor, e vrobky det,
ktor neslili na ekonomick ely, boli hrakami, tak sem me as miniatrnych predmetov patri. In as vak meme zaradi
medzi predmety, ktor svojimi rozmermi len
nieo symbolizovali. S takmito predmetmi sa
stretvame aj v hroboch dospelch naprklad
miniatrne zbrane a pod. To ist sa tka aj
inch drobnch predmetov amuletov. Klasifikova detsk hroby len na zklade hraiek
vak me by niekedy zavdzajce naprklad aj v hrobke Tutanchamna sa nachdzali
hraky z jeho mladosti. Je to, samozrejme, vnimon prpad, charakteristick pravdepodobne len pre vyie postavench jedincov.
K detskmu hrobovmu inventru mu patri aj rzne artefakty spjan so starostlivosou
o diea naprklad sklenen, tzv. kojeneck
fae (infundibula) u Rimanov. Tto ich funkcia
Obr. 2 Miniatrne ndoby zo oporne
vak nie je bezpene doloen, obas sa toti
189

nachdzaj aj v hroboch dospelch. Mohlo s o matky, o sa vak v prpade iarovch hrobov

ned vdy preukza.
Detsk hroby mono niekedy identifikova aj poda sast detskho odevu, takto prpady
vak v naich podmienkach bvaj dos zriedkav.
Niekedy nm pomu aj ozdoby, ktor s v danej kultre typick iba pre detsk hroby.
V idelnych prpadoch sa v detskch hroboch mu objavi artefakty spojen s inicianmi obradmi, tu vak je nutn spoluprca s kultrnou antropolgiou, kee samotn archeolgia tento
jav neme rozpozna.
Samotn spsob pochovnia i nepochovvania det patr medzi zaujmav socilno-kultrne
podmienen fenomny. Na pohrebiskch asto chbaj novorodenci, i vemi mal deti, ktor
obas nachdzame skr v blzkosti obydl alebo priamo v nich. Poda I. Hoddera dom pre deti
predstavoval bezpen a tepl priestor, preto boli pochovvan pod podlahami i pod pecou
(Hodder, 1990, 37). S tmto javom sa stretvame u od neolitu a v pozmenenej forme pretrval
a do novoveku. Nepokrsten deti bvali ete donedvna pochovan v okrajovch oblastiach cintornov, prpadne aj plne mimo (Navrtilov, 2007, 131). Jednm z dleitch indiktorov organizcie spolonosti mu by bohato vybaven hroby det. Takto hroby nachdzame
v komunitch, ktorch organizciu oznaujeme ako nelnctvo. Socilny status na tomto evolunom stupni sce ete me by zskan na zklade voby i zsluh, vznamn rola v spolonosti sa vak me dosiahnu aj prbuzenskou lniou. Bohat detsk hroby by mohli svedi
o zdedenom socilnom postaven pochovanch jedincov, ktor, samozrejme, ete iadne zsluhy
ma nemohli. Aj obetovanie det prina ist informciu o spolonosti dospelch o ich kultovch praktikch, humnnych hodnotch, prpadne o ich vzahu k istej asti detskej populcie.
Vek as udskch stavebnch obiet predstavuj prve deti (bliie pozri Kliov, 2002).
ZVEREN POZNMKY
Tmito niekokmi odstavcami som zaleka nevyerpal otzku prstupu ku skmaniu det v archeolgii, prspevok povaujem len za vod do problematiky, ktor si aspo dfam njde
svoje miesto aj u ns. Doteraj vskum ukzal niekoko javov spolonch pre mnoh kultry
od minulosti po sasnos:
Pod pojmom deti sa skrva truktrovan skupina, priom tto truktrovanos me by
premenliv od kultre ku kultre.
V mnohch kultrach sa stretvame na pohrebiskch s tzv. fenomnom chbajcich det.
Najm najmladie vekov skupiny bvaj slabo zastpen, resp. chbaj.
Ak aj s detsk hroby doloen, asto s pochovan inm spsobom alebo na inom mieste
ako dospel.
Z kadej tendencie vak existuj vnimky a nemono stanovi iadne univerzlne platn pravidlo. tdium minulch detskch svetov sa preto v budcnosti mus ubera cestou ete tesnejej spoluprce s kultrnou antropolgiou, prpadne vyuitm monost etnoarcheolgie.
Prspevok vznikol v rmci projektu VEGA . 1/0197/08
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.

190

LITERATRA
ALT, K.W. KEMKES-GROTTENTHALTER, A. (ed.): Kinderwelten. Anthropologie Geschichte
Kulturvergleich. Kln Weimar Wien, 2002.
ARIS, P.: Centuries of childhood: a social history of family life. London, 1962.
BAXTER, J. E.: The archaeology of childhood: Gender and material culture. Walnut Creek, 2005.
BAXTER, J. E. (ed): Children in action. Perspectives on the archaeology of childhood. In: Archaeological papers of the American anthropological association 15, 2006.
BEAUSANG, E.: Childbirth and mothering in archaeology. Gteborg, 2005.
BOLTON, J. L.: The medieval English economy. London, 1980.
BUCHLI, V.: The archaeology of socialism. London, 1999.
BUCHLI, V., LUCAS, G.: Children, gender and the material culture of domestic abandonment in the
late twentieth century. In: Sofaer-Derevenski 2000, 131-138.
CRAWFORD, S., LEWIS, C.: Childhood studies and the Society for the study of childhood in the past.
In: Childhood in the past 1, 2008, 5-16.
van GENNEP, A.: Pechodov rituly. Praha, 1996.
HAMMOND, G., HAMMOND, N.: Child,s play: a distorting factor in archaeological distribution. In:
American antiquity 46, 1981, 634-636.
HAUSFATER, G. HRDY, S. B. (ed.): Infanticide: comparative and evolutionary perspective. New
York, 1984.
HODDER, I.: The domestication of Europe. Oxford, 1990.
KAMP, K. A. a in: Discovering childhood: using fingerprints to find children in the archaeological record. In: American antiquity 64, 1999, 309-315.
KJELLSTRM, A. a in: Capturing the moment: chewing today and 10 000 years ago. In: Lillehammer
2010, 55- 63.
KLIOV, J.: Archeologick interpretcia dokladov stavebnej obety s vyuitm poznatkov prbuznch
vednch discipln. In: Medea. Studia mediaevalia et antiqua VI, 2002, 6-21.
KRAUS, B.: Das Kind im Grab: zur Methodik der Befunderhebung in Archologie und Anthropologie.
In: Alt Kemkes-Grottenthalter 2002, 106-119.
KREKOVI, E.: Hrobov nlezy z doby rmskej v oporni. In: Arch. Rozhledy 31, 1979, 413-419.
LALLY, M. (ed.): The archaeology of infancy and childhood. Oxford, 2009.
LEWIS, M. E.: The bioarchaeology of children. Perspectives from biological and forensic anthropology.
Cambridge, 2006.
LILLEHAMMER, G.: Small scale archaeology. In: Were they all men? An examination of sex roles in
prehistoric society. Stavanger, 1987, 33-34.
LILLEHAMMER, G.: A child is born. The child,s world in archaeological perspective. In: Norwegian
archaeological rewiev 22, 1989, 91-105.
LILLEHAMMER, G: Archologie und Kindheit. In: Alt Kemkes-Grottenthaler 2002, 78-94.
LILLEHAMMER, G. (ed.): Socialisation. Recent research on childhood and children in the past. Stavanger, 2010.
MOORE, J., SCOTT, E. (ed.): Invisible people and processes: writing gender and childhood into European archaeology. Leicester, 1997.
NAVRTILOV, A.: Dtsk poheb v kontextu ritualizace smrti. Z etnologickch pramen 19. a 20. stolet. In: tud. Zvesti A SAV 42, 2007, 127-140.
NEUSTUPN, E.: Demografie pravkch pohebis. Praha, 1983.
PETRU, S.: Emonske nekropole. Ljubljana, 1972.
SCOTT, E.: The archaeology of infancy and infant death. BAR IS 819, Oxford, 1999.
SOFAER-DEREVENSKI, J.: Where are the children? Accessing childern in the past. In: Archaeological rewiev from Cambridge 13, 1994, 7-20.

191

SOFAER-DEREVENSKI, J.: Engendering children, engendering archaeology. In: Moore Scott 1997,
192-202.
SOFAER-DEREVENSKI, J. (ed.): Childhood and material culture. London, 2000.
WILEMAN, J.: Hide and seek:The archaeology of childhood. Stroud, 2005.

Summary
The archaeology of children an introduction
Autor presents a short history of research about children and childhood in archaeology. It was
a contribution of feminist archaeologists in the 1980s this research became more popular and in present
times there are many publications about this problem. The very beginning of research we could search
among Scandinavian archaeologist one of the first was G. Lillehammer. In 2007 the Society for the
Study of Children and Childhood was found and from that point the research became more intensive.
Autor deals also with some problems concerned child graves and their classification and also the
definition of children as such. Main questions relate to the absence of these graves in many prehistoric
cemeteries, or to the problem of toys, respectively to the classification of objects in graves as toys. There
is an example from the cemetery of the Roman period in opora, where some miniature vessels were
found. It seems that under the term children we could distinguish some age groups also in
archaeological material. It is necessary for the successful research in the future the more intensive
cooperation with cultural athropology. The research about the archaeology of children in Slovakia stands
in its very beginnings.

192

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

NOVORODENCI CHBAJCI
DEMOGRAFICK LNOK
Klaudia Daov

NEWBORNS THE MISSING DEMOGRAPHIC LINK

Abstract: The newborn babys represented mystery of Central European prehistory. The occurrence of newborns at
the excavated localities is lower than we expected. We deal more with hypotheses and ethnographical parallels,
which should resolve some aspects of the funeral rite of the youngest childeren. The reason of this fact could be also
lower mortality create by breast-feeding. The next reason are shallow grave pits, destroyed by the time.
Key words: newborn, mortualy practices, graves, ethnographical paralels,

Najmenia kategria det novorodenci s pre stredoeurpsky pravek zhadou. Ich ni vskyt
na preskmanch lokalitch vak asto kon len kontatovanm danho stavu. Vo veobecnosti
sa na deti tejto vekovej skupiny zabda. Navye, ako sa zd, predstavuj aj najvie interpretan riziko. V svislosti s ich nim vskytom sa ponka cel kla hypotetickch monost
vysvetujca tento jav, ktor je podporen etnografickmi paralelami z rznych ktov sveta.
Dvod nho zujmu o novorodencov vychdza z predpokladu, e prchod dieaa bol u viny komunt oakvan a jeho strata zrejme predstavovala sklamanie, ako aj bolestiv zitok
nielen pre matku, ale pravdepodobne aj pre najbliie okolie.
PROBLMY
Pri skman problematiky novorodencov v obdob neolitu a starej doby bronzovej sme narazili na niekoko skal. V prvom rade ide o absenciu antropologickch posudkov. Vek mnostvo preskmanch pohrebsk zo starej doby bronzovej by vaka antropologickmu
vyhodnoteniu pomohlo deom tejto vekovej kategrie vystpi z anonymity. alm problmom je pouvanie dvojakho triedenia antropolgmi (infans I II, infans I III), priom vekov kategria infans I zaha pri dvojstupovom trieden vek od 0 do 6 rokov, ale pri
trojstupovom trieden je vek spresnen na 0 6 mesiacov (s posunutou hornou hranicou do prerezania prvho mlieneho zuba; stna informcia J. Jakab).

193

ROLA MATKY
V priebehu detstva sa diea dostva do rznych etp, km sa stane dospelm lovekom, uznanm spolonosou. Prvou etapou je samotn poatie dieaa a oakvanie jeho prchodu. Sasou gravidity s neprehliadnuten fyzick zmeny budcej matky v tomto tdiu. ena, ktor
poala diea, bola u v paleolite asto znzorovan ako ena-matka na plastickch figrkach,
tzv. venuiach. Nznaky gravidity si vimneme pri plastikch najm na zvenom poprs a zvraznenom bruchu na sokch, napr. z Willendorfu, Vstonic, Moravian alebo z Hohe Fels, ale
aj alch (Antl-Weiser, 2008, Abb. 2; Absolon, 1949, fig. 12; Conard, 2003, 830-832). Znzorovanie ien v stave oakvania je prejavom zujmu o enu-matku, zachovvateku rodu. Zatia o v paleolite je zvrazovan prve tto loha eny, v alch obdobiach praveku sa
s korpulentnejmi dmami stretvame skr sporadicky. ena je sce znzorovan aj v inch obdobiach, ale ide skr o tylistick prevedenie, prpadne len o ist nznaky, ako napr. zvraznenie ps drobnmi vnelkami. Nznaky gravidity by mohli azda predstavova antropomorfn
ndoby, ktor mohli sli pri rznych obradoch svisiacich prve s plodivou/rodivou silou ien,
ako sa to predpoklad aj pri paleolitickch venuiach. V tomto smere je nevyhnutn uvedomi
si, e tehotenstv a prody tvorili znan as ivota u viny ien v pravekch komunitch.
Tto skutonos zrejme ovplyvnila aj dku ivota ien, ktor bola kratia ako u muov (Doleal, Kuelka, Zvina, 2009, 11; Daov, 2010, 109-121). Potreby ien v ase oakvania sa
premietli aj do kultu. Paleolitick venue, antropomorfn ndoby, ako aj in artefakty mali zabezpei dobr prod, zdrav diea, prpadne ovplyvni jeho pohlavie. Vyie uveden predmety teda zrejme patrili k predmetom s magickou silou a pomhali enm sta sa matkami.
Samotn rola matky je biologicky podmienen nielen schopnosou donosi diea, ale aj sa
o v prvch mesiacoch postara. Diea je po naroden v plnej miere odkzan na starostlivos
matky. Jeho fyzick, ale aj duevn vvoj v ranom tdiu formuj a ovplyvuj najbli prbuzn. Najdleitejia pre diea je potrava a teplo. Potrava je zabezpeen prijmanm mlieka od
matky (v prpade jej mrtia alebo neschopnosti doji mlieko mohlo by z inch zdrojov). Recept na tvorbu mlieka je u kadej eny rovnak, rozdiel je len v schopnosti dieaa prija z neho
urit mnostvo ivn, potrebnch pre sprvny vvoj. V paleolitickch a mezolitickch populcich sa v priebehu dojenia u ien neobnovovala mentrucia ani ovulcia, o spsobovalo,
e deti sa nerodili prli asto po sebe. V ronckych civilizcich nastva populan vzrast z dvodu pravidelnosti prijmania potravy, ale aj vskytu novch druhov obilnn. Tie odstrnili hormonlny blok, ktor neumooval alie tehotenstvo pri pretrvvajcej laktcii (Sykes, 2004,
164, 208). lenovia pravekej komunity si zrejme vemi dobre uvedomovali lohu reproduknho procesu. Prod a prchod novho lena komunity bol nevednou udalosou z viacerch
dvodov. V prvom rade ilo o samotn mystiku produ v zmysle prchodu novho ivota/zrodu
loveka. Nezanedbaten bolo akiste aj oakvanie pohlavia novorodenca. Tehotenstvo a samotn prod vak so sebou prinali aj viacer rizik. Predovetkm ilo o mrtie dieaa alebo
matky, prpadne oboch. Dvodom mrt zrejme bola zl hygiena, nedostaton medicnske znalosti a monosti udra plod pri ivote po predasnom prode.
NOVORODENCI NA POHREBISKCH
Zo zveru mezolitu a v ranom neolite mme doklady o pietnom pochovan matky, ktor zomrela
pred prodom alebo poas produ z lokality Vlasac z hrobu 67. Na nenaroden diea poukazuje
ruka matky uloen pod brunou dutinou a okrov farbivo v mieste panvy (Bori-Stefanovi,
2003, 529). Podobn prpad poznme aj z moravskej lokality Vedrovice (Ondru, 2002, 102,
tab. 1).
194

mrtia novorodencov a matiek poas produ, prpadne po prode s doloen na mezolitickej lokalitch Vedbk Bgebakken a Vlasac. V hrobe 8 vo Vedbku bola pochovan mlad
ena spolu s predasne narodenm dieaom, uloenm na labuom krdle a posypanm okrovm farbivom (Albrethsen-Petersen, 1976, 8, 9). O matke a jej mtvom dieati meme hovori v prpade hrobu 6 vo Vlasaci, kde na hrudi matky spoval novorodenec posypan okrovm
farbivom (Bori-Stefanovi, 2003, 529). ena a novorodenec boli pochovan do spolonho
hrobu aj na pohrebisku ntickej kultry v Jelovciach hrob 395 (Btora, 2000, 195, 196).
Z obdobia praveku mme doklady o pochovan novorodencov do spolonho hrobu aj s inm
dieaom. V hrobe 54 z Matkova (pohrebisko ntickej kultry) sa v hrobovej jame nachdzali
dve deti. Mladie bolo vo veku 0-6 mesiacov a starie vo veku 11 15 rokov (Jakab, 2007, 31).
Hoci aj v tomto prpade by sa dalo uvaova o vemi mladej matke a jej dieati. Antropologickou analzou sa vak pohlavie u starieho dieaa nepodarilo zisti. Samotn poloha tela na
avom boku napoved, e by mohlo s o enu.
To, e deti patrili ku komunite, je zdraznen najm ich pietnym pochovanm. alie deti,
ktor zomreli pri prode alebo krtko po om, sa vo Vlasaci kumuluj v malch jamkch v blzkosti eny a novorodenca z hrobu 60 (Bori-Stefanovi, 2003, 529). Mtvi novorodenci pochovan spolu s matkou, prpadne s inou enou (absencia analz DNA, ktor by potvrdzovala
prbuzensk vzah) alebo v jej blzkosti, mu poukazova na ochrann funkciu matky, ktor sa
postar o diea/deti. Poda zvyklost sa novorodenci na Slovensku ete v polovici 20. storoia
vkladali do hrobu niektorho zomretho prbuznho (Jgerov, 2001, 22).
Okrem hrobov s dvoma jedincami evidujeme aj hroby samostatne pochovanch novorodencov. Z pohrebiska kultry s linernou keramikou v Nitre na Priemyselnej ulici pochdza jeden
novorodenec z hrobu 55 (Pavk, 1972, 18). Z Jeloviec z pohrebiska ntickej kultry takto jedinec pochdza z hrobu 369 (Btora, 2000, 185).
NOVORODENCI NA SDLISKCH
Viacer autori poukzali na to, e absencia novorodencov, prpadne najmench det na pohrebiskch, me svisie s inou formou pochovvania, a to z dvodu ich neplnohodnotnosti
(Siklsi, 2007, 195). Aj poda B. Siemoneit (1997, 146) sa ni vskyt novorodencov na pohrebiskch vyrovnva ich prtomnosou na sdliskch. Existenciu takhoto ritulu pohrebov novorodencov naznauje vznamn lokalita v Lepenskom Vire. Novorodenci tam boli pochovvan
osobitne pod kamenn dlky v zadnch astiach trapzovitch domov (Bori-Stefanovi, 2003,
540). S detskmi hrobmi v domoch (zahaj vetky vekov kategrie infans) sa stretvame aj
na naom zem vo Svodne (Nmejcov-Pavkov, 1995, 122). Pri zpadnch stench dlhch
neolitickch stavieb vo Vedrovicch sa nalo aj niekoko det (rzneho veku), ktor V. Ondru
(1972, 34, 35 ) dva do svisu so stavebnou obetou. T. Berkovec a A. Humpolov (2008, 46) toto
zistenie interpretuj takto: deti sa v praveku povaovali za rastliny, kee do zeme boli ukladan
v blzkosti kolovch stavieb, predpoklad sa, e po ich zniku na mieste bvalho domu vzniklo
pole a deti mali zabezpei rodu. Etnografick paralely pochovvania det v domoch sa zachovali v niektorch africkch kmeoch. Dvodom je obava matky z neplodnosti, ak by mtve
diea pochovala mimo domu (Hol, 1956, 238). Novorodenci, ktor neboli pokrsten, sa ete aj
v 1. polovici 20. storoia v niektorch astiach Slovenska pochovvali pod prah domu (Niederle, 1911, 369).
U Germnov sa predpoklad, e novorodenci, ktor zomreli predtm, ako dostali meno, s pochovan v osadch (Kvetnov, 2008, 26). S pochovvanm det (rzneho veku) do sdliskovch jm, ale aj do regulrnych hrobov na sdliskch mme sksenosti aj na naom zem vo
vetkch sledovanch sekoch mladej a neskorej doby kamennej. Napriek existencii pohrebov
195

det na sdliskch, ako aj poetnch etnografickch paralel je percento takto pochovanch novorodencov zanedbaten.
V svislosti s ukladanm mtvych, nielen det, na sdliskch (mimo domov) sa vynra viacero
interpretanch monost. Jednou z nich je aj vyuitie nefunknch jm v zimnch mesiacoch,
ke bola pda zamrznut, o by predstavovalo nadmern nmahu pri hben hrobovej jamy v tchto podmienkach (Pavk, Btora, 1995, 108, 110). Posunom pohrebiska do priestoru u neexistujceho sdliska meme vysvetli regulrne hrobov jamy nachdzajce sa v blzkosti
sdliskovch jm.
IN FORMY NAKLADANIA S TELAMI NOVORODENCOV
V stredoveku bolo zvykom pochovva nepokrstench novorodencov do ndob, ktor sa uloili
plytko do zeme (Slivka, 1997, 74). Podobn zvyk vkladania det do ndob v praveku pochdza
z Egejskej oblasti, ale aj z Macednie, kde ich poznme pod nzvom pithoi (Novotn, 1983,
41). V egejskej oblasti pithosy primrne slili ako obaly na potraviny. V oblastiach s nedostatkom dreva boli vak vyuvan aj ako rakvy najm vaka ich vekosti (wikipedia.org/wiki/Pithos zo da 18. 3. 2010). V rmci praveku je rozren najm v ntickej
a nasledujcich starobronzovch kultrach, priom len v niekokch prpadoch Bluina a Olany sa stretvame s uloenm najmench jedincov v pithoi (Sala, 2007, 123). Fakt, e takto
boli pochovvan len deti, svis s ich nim vzrastom a celkovou subtlnosou, vaka ktorej
sa do ndob zmestili. Keramick produkcia vo vyie uvedench kultrach nedosahovala vekosti pvodnch egejskch ndob, mono aj z toho dvodu sa do ndob vkladali len deti. alie dvody ukladania det do ndob uvdza P. Fojtk a M. Dokalov (2007, 64). Uvauj o isto
praktickom, ale aj religiznom dvode ich ukladania do tchto ndob. Prv, praktick dvod
spova vo vhodnosti schrnky rakvy, ktor predstavuje ndoba, religizny dvod sa had
v symbolickom nahraden maternice ndobou. Otzkou vak naalej zostva, preo len niektor
z det boli pochovan takmto spsobom, ke keramika v skmanom obdob patrila k benmu, najastejiemu a zrejme aj najdostupnejiemu vrobku vaka takmer dokonalej znalosti
technolgie jej vroby. Vysvetlenie tohto javu me ma emocionlny vznam diea je vkladan do ndoby preto, aby do eny/jeho matky o najskr vstpila plodiv sila. Zaujmavm prameom na vysvetlenie absencie hrobov najmench jedincov na pohrebiskch je aj zvyk Hurnov
pochovva deti do dvoch mesiacov na ceste, aby mohla ich dua vstpi do okoloidcich ien.
Zvyk pochovva nepokrsten deti na kriovatkch ciest je znmy aj zo stredoveku a z novoveku (Navrtilov, 2007, 131). Podobne aj A. Husler (1970, 434, 435) upozornil na fakt, e
niektor prrodn kmene pochovvaj deti do stromov. Zo zpadnho pobreia Junej Afriky
mme doklad o pietnom pochovvan novorodencov v jaskyni Steenbokfontein (Jerardino, Sealy,
Pfeifer, 2000, 44-48). Pohreby det (nielen novorodencov) s znme aj z talianskych jask
(ermkov, 2007, 238). Tieto etnograficko-archeologick paralely by mohli by alternatvnym
vysvetlenm absencie novorodencov na skmanch pohrebiskch. Pri skman etnografickch
paralel medzi prrodne ijcimi nrodmi, ale aj skmanm stredovekch a novovekch zvykov,
sme vak narazili na vysok variabilitu v nakladan s telami novorodencov d sa poveda, e
o nrod alebo kraj, to in zvyk, podporen nejakou legendou alebo poverou.
V svislosti s nzkou poetnosou vekovej skupiny najmench det na pohrebiskch sa vynra aj otzka odstrnenia nadbytonch novorodencov. V archeologickch prameoch sme sa
pri spoloenstvch mladej a neskorej doby kamennej, ako aj starej doby bronzovej, s takmito praktikami nestretli. Navye dokza, e ilo o zmern usmrtenie novorodenca, je takmer
nemon. Antick pramene vak hovoria, e zmern usmrtenie existovalo. Ilo predovetkm
o usmrcovanie novorodencov vykazujcich nejak postih/defekt (Tvrd, 2007, 48). Dvodom
196

bola obava rodiov z reakci okolia, ako aj zachovanie istej rasy. alie dvody infancitdy
v antickch, ako aj v stredovekch prameoch uvdza Z. Tvrd (2007, 47-49). U Germnov sa
naprklad praktizovala skka vitality, ke novonaroden diea bolo ponoren do studenej vody,
priom prve tento akt mohol spsobi jeho nhlu smr (Vejskalov, 2008, 240). Vnimon prpady usmrtenia pripa aj B. Sykes (2004, 175-176), a to najm v prpade produ dvojiat.
Vtedy mohlo by usmrten slabie z oboch det, kvli neschopnosti vychova obe deti. Etnografick pramene z 19. 20. storoia, hovoria aj o dos drastickch praktikch zaobchdzania
s novorodencom, ak preil prod a matka zomrela. Vtedy sa diea zvyklo priklada k mtvej
ene, dvali mu pi mlieko z jej ps, priom oakvali, e si po neho matka prde (Horvtov,
1988, 546). Dokladom o nekonvennom zaobchdzan s telom zomretho novorodenca je lokalita Krumlovsk les . Novorodenec bol hoden spolu so enou do jamy hlbokej a 7 m (Oliva,
2007, 119, 120, obr. 1). Autor vskumu uvauje o monom obetovan oboch jedincov z obdobia eneolitickho stupa MMK.
alou prinou menej sa vyskytujcich novorodencov na lokalitch je ich subtlnos a uloenie do plytch hrobov, ktor mohli by znien pri orbe (Nestupn, 1983, 23-24). Tento fakt
je podporen najm zvenm vskytom novorodencov pochovanch s dospelmi. Dvodom
je hlbia hrobov jama dospelho jedinca. Aj gracilnos kost najmench jedincov a s tm svisiaci ich rchlej rozpad pri agresvnejom pdnom type mu by prinou absencie najmench det v tchto lokalitch (Vacht, 2003-2004, 91).
Absencia najmench jedincov na pohrebiskch od neolitu a po koniec starej doby bronzovej vak me svisie prve s dostatkom stravy v podobe mlieka, a tm aj s niou mortalitou, ako sa pvodne predpokladalo. Poda M. Stloukala (1990, 89-91) sa celkov nrast
mrtnosti u det zvyuje a vtedy, ke diea prestane by dojen. Vplyvom materskho mlieka
na zdrav vvoj pravekej kandinvskej populcie sa venovala aj G. Lillehammer (1989, 101),
ktor zistila, e dlhodob dojenie (0 2 roky) spsobilo menie deformcie chrupu v tejto vekovej skupine.
Zver
Na zver by sme chceli podotkn, e vyie uveden prklady i u z archeologickch, alebo
etnografickch prameov tvoria len mal percento pohrebnch zvyklost aplikovanch na najmench jedincoch. Ako sa ukzalo z etnografickch paralel, deti mu by pochovvan aj
inm, archeologicky nepostihnutenm spsobom (Vacht, 2003-2004, 91). Vysok variabilita
nakladania s novorodencami zrejme svisela s mnohmi faktormi. V prvom rade mohlo s o to,
i sa diea narodilo iv, alebo mtve. Medzi alie faktory ovplyvujce miesto pohrebu mohlo
patri pohlavie, prpadne socilne postavenie rodiky. V kadom prpade treba bra do vahy aj
niiu mortalitu, ako sa pvodne predpokladalo, ako aj fakt, e as hrobov najmench jedincov bola poruen orbou. Viac svetla do skmanej problematiky by prinieslo iste aj antropologick zhodnotenie vznamnch nekropol zo starej doby bronzovej.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.

197

LITERATRA
ALBRETHSEN, S. E., PETERSEN, E. B.: Excavation of a mesolithic cemetery at Vedbk, Denmark.
In: Acta Archaeologica 47, Kbenhavn, 1976, 1-28.
ANTL-WEISER, W.: Die Venus von Willendorf. In: Arch. sterreich 19/1, 2008, 4-11.
ABSOLON, K.: The diluvial antropomorphic statuettes and drawings, especially the so-called venus statuettes, discovered in Moravia. Artibus Asiae 12/3, Ascona, 1949, 201-220.
BTORA, J.: Das Grberfeld von Jelovce/Slowakei. Ein Beitrag zur Frhbronzezeit im nordwestlichen
Karpatenbecken. Prhistorische Archaeologie in Sdesteuropa. Kiel, 2000, Teil 1.
BERKOVEC, T., HUMPOLOV, A.: Vedrovice. In: Z. im (ed.): ivot a smrt v mlad dob kamenn. Katalog vstavy. Brno, 2008, 45-49.
BORI, D., STEFANOVI, S.: Dirth and death: infant burials from Vlasac and Lepenski Vir. In: Antiquity 78, 2008, 526-556.
CONARD, N. J.: Paleolithic ivory sculptures from southwestern Germany and the origins of figurative
art. In: Nature 426, 830-832.
ERMKOV, E .: Postaven eny, mue a dtt ve spolenosti tvrc lengyelsk kultury. In: E. Kazdov aV. Podborsk (eds.): Pravk osdlen ve vztahu k socilnm a duchovnm strukturm a metody
jejich vzkumu. Brno, 2007b, 207-255.
DAOV, K.: Socilne postavenie det od neolitu po koniec starej doby bronzovej v severnej asti
Karpatskej kotliny. Dizertan prca, 2010.
DOLEAL, A., KUELKA, V., ZVINA, J.: Evropa kolbka vdeckho porodnictv. Praha, 2009.
FOJTK, P. , DOKALOV, M.: Stedobronzov dtsk poheb v ndob z Olan u Prostjova. In: L.
Galuka a J. Unger (eds.): Poheb/nepoheb dtte v archeologickch a jinch pramenech. tud. Zvesti
A SAV 42, Nitra, 2007, 57-69.
HUSLER, A.: Die Stellung des Kindes in der Steinzeit auf Grund der Grabfunde. In: Actel du VII Congrs International des sciences prhistoriques et protohistoriques. Praque 21. 27. Aot 1966, 433437.
HOL, L.: Pohby na sdlitch v Africe. In: Arch. Rozhledy, 1956, 236-249.
HORSK, P., KUERA, M. , MAUR, E. , STLOUKAL, M.: Dtstv, rodina a st v djinch Evropy.
Praha, 1990.
HORVTOV, E.: Zvyky a obrady. In: J. Botk (zos.) Hont. Tradcie udovej kultry. Bansk Bystrica,
1988, 499-505.
CHOCHOL, J.: Antropologick materily z novch vzkum neolitu a doby bronzov v echch. Tom.
I., 1964.
JGEROV, M.: Slovensk pohreb. In: J. Botk (zos.): Obyajov tradcie pri mrt a pochovvan na
Slovensku. Bratislava, 2001.
JAKAB, J.: Pohrebisko v Matkove. Antropologick analza. Nlezov sprva A SAV . 16307/2007.
JERARDINO, A., SEALY, J., PFEIFFER, S.: An Infant Burial from Steenbokfontein Cave, West Coast,
South Africa: Its Archaeological, Nutritional and Anatomical Context. The South African Archaeological Bulletin, Vol. 55, No. 171, 2000, 44-48.
KVETNOV, I.: Deti stredodunajskch Germnov. In: Slov. Arch. 56/1, 2008, 21-60.
LILLEHAMMER, G.: A Child is born. The Childs World in an Archaeological Perspective. In: Norw.
Arch. Rev., Vol. 22.2, 1989, 89-105.
NAVRTILOV, A.: Dtsk poheb v kontextu ritualizace smrti (Z etnologickch pramen 19. A 20.
stolet). In: L. Galuka a J. Unger (eds.): Poheb/nepoheb dtte v archeologickch a jinch pramenech. tud. Zvesti A SAV 42, Nitra, 2007, 127-139.
NESTUPN, E.: Demografie pravkch pohebi. Praha, 1983.
NMEJCOV-PAVKOV, V.: Svodn. Zwie Kreisgrabenanlagen der Lengyel-Kultur. Band 1. Bratislava, 1995.

198

NIEDERLE, L.: Staroslovansk pohreb. In: Slovansk staroitnosti. Odd. kultrn. Dl I. Praha, 1911.
NOVOTN, M.: Pravek Eurpy I. Mnojsk a myknska civilizcia. Bratislava, 1983.
OLIVA, M.: Flint mining, rondels, hillforts Symbolic Works or too much free time? In: Arch. rozhledy 56/2004, 499-531.
OLIVA, M.: Promny praktickch, socilnych a duchovnch dimenz pravk tebn krajiny krumlovnskho lesa. In: E. Kazdov a V. Podborsk (eds.): Studium socilnch a duchovnch struktur pravku. Brno, 2007, 117-130.
ONDRU, V.: Dtsk pohby na neolitickm sdliti ve Vedrovicch. In: asopis Moravskho Mus. LVII.
Brno, 1972, 27-36.
ONDRU, V.: Dv pohebit lidu s neolitickou linern keramikou ve Vedrovicch. In: V. Podborsk
a kol.: Dv pohebit neolitickho lidu s linern keramikou ve Vedrovicch na Morav. Brno, 2002,
9-150.
PAVK, J., BTORA, J.: Siedlung und Grber der Ludanice-Gruppe in Jelovce. Nitra, 1995.
SALA, M.: Starobronzov kostro poheb v ndob z Vedrovic. In: Pravk N 17, 2007, 121-161.
SIEMONEIT, B.: Das Kind in der Linienbandkeramik. Befunde aus Grberfelder und Siedlungen in Mitteleuropa. In: Internationale Archologie 42, Leidorf, 1997.
SIKLSI, Z.: Age and Gender differences in late neolithic mortuary practice: A case study from eastern
Hungary. In: J. K. Kozowski P. Raczsky (eds.): The Lengyel, Polgr and related cultures in the
Middle/Late neolithic in Central Europe. Krakow, 2007, 185-198.
SLIVKA, M.: Diea na prvej i poslednej ceste. In: Hieron II., 1997, 71-86.
SYKES, B.: Sedem dcer Evinch, pramatky Evropan. Praha, 2004.
ERMKOV, E., GOLEC, M., TRUBAOV, T., TVRD, Z.: Kam zmizely horkovsk dti? In: L.
Galuka a J. Unger (eds.): Poheb/nepoheb dtte v archeologickch a jinch pramenech. tud. Zvesti
A SAV 42, Nitra, 2007, 23-54.
VACHT, P.: Nkolik poznmek k vypovdac hodnot dtskch pohb na nekropolch star doby bronzov. In: Sbornk Prac Fil. Fak. M 8 9, Brno, 2003 2004, 89-99.
VEJSKALOV, L.: Pohbvan dt v neolitu a eneolitu na naem zem. In: Praehistorica 28, 2008,
237-279.
WIKIPEDIA:www.wikipedia.org/wiki/Pithos zo da 18. 3. 2010

Zusammenfassung
Neugeborene das fehlende demografische Element
Die kleinste Kategorie der Kinder Die Neugeborenen, sind fr die mitteleuropische Urzeit ein Rtzel.
Ihr niedriges Vorkommen in den erforschten Fundstellen endet oft nur als Konstatierung des aktuellen
Zustandes. In allgemein sind die Kinder dieser Altersgruppe hinweggeredet. Zustzlich, wie es aussieht,
stellen die Neugeborenen auch die grte Gefahr dar.
Es bietet sich im Zusammenhang mit ihren geringeren Vorkommen eine ganze Skale der
hypothetischen Mglichkeiten, die diese Erscheinung erklren wrden. Dieses Ereignis ist auch durch
ethnographische Parallelen aus verschiedenen Teilen der Welt bestrkt. Der Grund unserer Interesse fr
die Neugeborenen geht von der Voraussetzung aus, dass die Geburt des Kindes bei den meisten
Gesellschaften erwartet worden ist, und die Kindesverlust stellte offenbar eine Enttuschung wie auch
ein schmerzvolles Erlebnis nicht nur fr die Mutter aber auch fr die nahe Umgebung dar .
Die Mitglieder der urzeitlichen Kommunitt waren sich sehr gut der Rolle des Reproduktionsprozesses
bewusst. Die Geburt und Ankunft eines neuen Mitgliedes der Gesellschaft war ein nicht alltgliches
Ereignis aus mehreren Grnden. In erster Reihe ging es um die Mystik der Geburt im Sinne der Ankunft
eines neuen Lebens/Menschen. Nicht zu vergessen war auch die Erwartung des Kindesgeschlechtes.

199

Die Schwangerschaft und die Geburt brachten mit sich auch mehrere Risiken. Vor allem ging es um
den Tod des Kindes oder der Mutter, eventuell von beiden. Nach der Analyse der Grberfelder sind wir
zur Ansicht gekommen, dass die Neugeborenen sich auf den Grberfeldern in Einzelgrber befinden,
fters aber in den Grbern der erwachsenen Frauen. Ihr Vorkommen ist aber selten und bildet nur ein
kleines Prozentanteil der vorausgesetzten Sterblichkeit.
Auer den Grberfeldern befinden sich die Neugeborenen auch in den Siedlungen. Als Beispiel kann
man die Fundstelle Lepenski Vir nennen. Da waren die Neugeborenen in den Husern bestattet (BoriStefanovi, 2003, 540). Auf eine andere Art der Behandlung mit den Krpern der Neugeborenen weisen
ethnographische Parallelen wie auch schriftliche Quellen der klassischen Autoren hin (Husler, 1970,
434, 435; Tvrd, 2007, 47-49). Die nchste Ursache der geringen Zahl der Neugeborenen auf den
archologischen Fundstellen ist ihre Subtilitt und die Lagerung in flachen Grbern, die durch pflgen
zerstrt worden sind (Nestupn, 1983, 23-24). Diese Tatsache ist auch durch eine Steigung des
Vorkommens der Neugeborenen zusammen mit den Erwachsenen bestrkt. Die Ursache ist die tiefere
Grabgrube des Erwachsenen. Ein Fakt ist auch die Grazilitt der Knochen der kleinsten Individuen und
damit zusammenhngender schneller Zerfall der Knochen bei den aggressiveren Bodentypen.
Die Abwesenheit der kleinsten Individuen auf den Grberfeldern vom Neolithikum bis zum Ender der
Bronzezeit hngt auch mit der gengenden Nahrung in der Form der Muttermilch zusammen, und damit
auch mit geringerer Mortalitt als ursprnglich gedacht. Nach M. Stloukal (1990, 89-91) stiegt die
Sterblichkeit bei den Kindern danach, als die Stillzeit aufhrt.
bersetzt von Nomi Painov

200

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

K OTZKE DETSKCH POHREBOV

A POSTAVENIA DET V NEOLITE

(vychdzajc z analzy vybranch lokalt z zemia Slovenska a Maarska)

Kristna Piatnikov

CHILD BURIALS AND THE SOCIAL POSITION

OF CHILDREN IN THE NEOLITHIC
Abstract: This submitted study is dealing primary with the question of the children and child burials in the Carpathian Basin in the Neolithic. It is based on the results from the earlier known as well as recent excavations on
the territory of Slovakia and Hungary. Its aim isnt to give the comprehensive list of the all sites with the evidenced remains of children skeletons. My effort is, on the basis of the most outstanding finds, to outline the current state
of research and perception on the problem of the social position of children in the archaeology.
Key words: Neolithic, Carpathian Basin, child burials, ritual and non-ritual settlement burials, rich child graves,
social position of children, anthropological analyses.

VOD
Tradin archeolgia m zvyajne tendenciu koncentrova sa najm na hotov predmety, resp.
pozostatky udskej innosti akhokovek druhu, ale asto sa zabda, e za tm vetkm s
v prvom rade konkrtni udia tak ako my, ktor boli hlavne enami, mumi a demi so svojimi
asovo a priestorovo pecifickmi spoloenskmi rolami a poslanm (ermkov, 2007, 207).
Aby sme mohli skutone objektvne rekontruova ivot neolitickch spoloenstiev po vetkch jeho strnkach, musme ich vnma ako iv bytosti, ktor mali rovnako svoje potreby,
tby a urite aj priania, samozrejme, prispsoben vtedajej dobe a ivotnm podmienkam.
Kad len komunity mal ist spoloensk postavenie, nemysliac tm iba postavenie v dnenom
slova zmysle, ale akkovek miesto, na akejkovek rovni spoloenskho rebrka, hoci aj
plne to najniie. Napriek tomu, e dnes vnmame aj deti poda pohlavia a nehovorme o nich
ako o inej kategrii, ale o konkrtnych dievatch a chlapcoch, zd sa, e v pravekch spoloenstvch boli a po dosiahnut istho veku (mono skr kultrne, nie biologicky danho) pokladan za ich riadnych lenov. Myslm si, e dnes je u vemi ak zisti skuton postavenie
aj tch najmench det a sprvanie sa ostatnch voi nim. Hovor sa, e kad z ns je u od narodenia osobnosou bez ohadu na svoje danosti, resp. schopnosti, ktor sa, samozrejme, vyvjaj a poas dlhieho ivota dieaa. i vak za osobnosti boli povaovan aj deti v pravekej
spolonosti, je otzne. Mnoh rty pohrebnho rtu a absencia pohrebov tch najmench, na201

priek ich predpokladanej vysokej mrtnosti, mu naznaova aj ich neprijatie ostatnmi lenmi
medzi seba, na druhej strane vak odlin prstup me indikova aj pln opak.
STRUN PREHAD NAJNOVCH PRC K PROBLEMATIKE DET
A DETSKCH POHREBOV V OBDOB NEOLITU
Problematike spoloenskho postavenia det a vbec otzke detstva i detskm pohrebom v praveku a konkrtne v dobe kamennej sa dlho nevenovala nleit pozornos. Situcia sa vrazne
zmenila v druhej polovici 90. rokov minulho storoia, ke v roku 1997 B. Simoneit publikovala shrnn vyhodnotenie detskch pohrebov zpadnej linernej keramiky, vychdzajce z antropologickch a sociologickch analz (Simoneit, 1997). Na obdobie kultry s linernou
keramikou a na eliezovsk skupinu sa vo svojej prci k problmom detstva v neolite strednej
Eurpy zamerala aj E. ermkov, ktor svoju databzu postavila na hrobovch nlezovch
celkoch z zemia Moravy, iech, ale aj Slovenska (ermkov, 2003). T ist autorka neskr
publikovala rozsiahlejiu tdiu zaoberajcu sa postavenm ien, muov a det v mladoneolitickej, resp. vasnoeneolitickej lengyelskej kultre (ermkov, 2007). Zkladom jej hodnotenia sa stala jedna z najvraznejch lokalt vchodnej skupiny tejto kultry Zengvrkony, ale
v rmci celkovho posudzovania danej problematiky z jednotlivch aspektov pohrebnho rtu
sa rovnako opierala aj o alie, nie menej dleit nlezisk strednho Podunajska (Aszd, Mrgy-Tzkdomb, Vedrovice, Svodn a i.). alou kovou lokalitou pre tdium spoloenskho postavenia, resp. genderovch rol det v mladom neolite je Mrgy-Tzkdomb, kde sa
ako zatia na jedinej lokalite podarilo antropologickmi a biochemickmi (serogenetickmi)
analzami stanovi okrem zaradenia detskch jedincov do jednotlivch vekovch kategri1 aj
ich pohlavie a na zklade delenia poda pohlavia a veku vyleni o. i. aj charakteristick skupiny a kombincie sast hrobovch nlezovch celkov. Hodnotenm tak samotnho nleziska,
ako aj konkrtne otzkou detskch pohrebov, a to nielen v Mrgy-Tzkdomb, ale i na ostatnch pohrebiskch junej asti Zadunajska sa vo svojich prcach zaoberal jeden z najpoprednejch maarskch bdateov a odbornkov na obdobie lengyelskej kultry I. Zalai-Gal (2001;
2002; 2003). Socilnemu postaveniu det v neolitickej spolonosti sa sasti v svislosti s nlezmi prestnych predmetov v hroboch v neolite Karpatskej kotliny venovala aj Zs. Siklsi
v rmci svojej diplomovej prce, ktor v skrtenej podobe aj publikovala (Siklsi, 2004), ale
najm v lnku k vekovm rozdielom a rozdielom v pohlav v pohrebnom rte mladho neolitu,
so zameranm sa na analzu vsledkov zskanch zo tdia jednotlivch skupn hrobov na lokalite Aszd-Papi fldek vo vchodnom Maarsku (Siklsi, 2007). K tdim zaberajcim ir
asov rmec patr najm prca P. Jelnka (2007) k nlezom detskch pozostatkov v sdliskovom nlezovom kontexte od neolitu po dobu bronzov a najnovie ete nepublikovan dizertan
prca K. Daovej k spoloenskmu postaveniu det v severnej asti Karpatskej kotliny zhruba
v rovnakom asovom obdob (Daov, 2010)*. Na zem iech a Moravy sa pochovvanm
det v neolite a eneolite v rmci neskr publikovanej bakalrskej prce zaoberala L. Vejskalov
(2009).
Uveden strun prehad najm samostatnch prc k tudovanej problematike naznauje, e
otzka det a ich postavenia v pravekej spolonosti u nie je iba bezvznamnou sasou celkovho hodnotenia lokalt, ke bola asto iba kontatovan aj prtomnos detskch pohrebov.
Naopak, mono poveda, e sa stva rovnocennou zlokou, resp. kategriou tdia ivota prehistorickch spolonost.
Neonatus-infans II, resp. juvenis.
*as z nej bude publikovan v samostatnej tdii v rmci tohto sla zbornka.
1

202

POCHOVVANIE DET V OBDOB NEOLITU

(analza vybranch lokalt na zem Slovenska a Maarska obr. 1)
Pohrebn rtus ako tak je vlastne vyjadrenm konvennho sprvania sa ijcich lenov spolonosti k svojim zosnulm, ktor je zko spt s ekonomickou a spoloenskou situciou platnou v danom ase a priestore. Zauvan zvyky, pravidl a normy sa tkaj vetkch prslunkov
komunity, teda aj det (Zalai-Gal, 2003, 27). Hoci pri hodnoten jednotlivch zloiek pohrebnho rtu z hadiska skutonho postavenia pochovanho jedinca poas jeho ivota treba postupova opatrne a kriticky, je hrobov nlezov sbor stle jednm z primrnych zdrojov
informci (ermkov, 2003, 9).
o sa tka poznania pohrebnch zvykov vo veobecnosti, v najstarom obdob neolitu, reprezentovanho v Zadunajsku kultrou Starevo a v maarskom Potis kultrou Krs, mme
k dispozcii iba vemi mlo informci. Mimoriadne nzky poet hrobov evokuje domnienku, e
existovali rzne pohrebn rty, a teda e v tomto obdob ete neboli ustlen pohrebn zvyky (Siklsi, 2004, 47). Zskan poznatky poukazuj na pochovvanie v interiroch domov (Raczky,
1982 1983), v odpadovch jamch na sdliskch, ale aj na komplikovanejie, archeologicky
nezachytiten pohreby mimo sdlisk. Vysok podiel ien a det pochovanch na sdliskch kul-

Obr. 1. Lokality s analyzovanmi detskmi pohrebmi na Slovensku a v Maarsku. kultra s linernou

keramikou, kultra s alfldskou linernou keramikou, eliezovsk skupina, bukovohorsk
kultra, lengyelsk kultra, komplex TiszaHerply Csszhalom. 1 BalatonszrszKis-erdei-dl,
2 FzesabonyGubakt, 3 MezkvesdMocsolys, 4 TiszalcSarkad, 5 NitraPriemyslov ulica,
6 NitraMikov dvor, 7 NitraChrenov, 8 BratislavaMlynsk dolina, 9 BratislavaTrnvka,
10 trovo, 11 Blatn, 12 arisk Michaany, 13 Zemplnske Kopany, 14 Alsnyk,
15 MrgyTzkdomb, 16 Zengvrkony, 17 Aszd, 18 BerettyjfaluHerply,
19 HdmezvsrhelyGorzsa, 20 PolgrCsszhalom, 21 SzegvrTzkves, 22 Luianky,
23 Komjatice, 24 Nitriansky HrdokZmeek, 25 Svodn, 26 RuindolBorov.
Abb. 1. Fundstelle mit analysierten Kinderbestattungen in der Slowakei und im Ungarn. Kultur mit
Linearkeramik Kultur mit Alfld-Linienbandkeramik, eliezovce-Gruppe Bkker-Kultur,
Lengyel-Kultur, Komplex TiszaHerplyCsszhalom.

203

try Starevo a Krs J. Chapman vysvetuje ich nzkym socilnym postavenm v porovnan
s vym statusom muov, u ktorch sa uplatoval odlin pohrebn rtus (Chapman, 1983, 10
cit. poda Siklsi, 2004, 48). Iba vemi mal as zachytench hrobov obsahovala hrobov prlohy alebo ozdoby. Navye v prpade ich uloenia do odpadovch jm je asto ak rozli, i
njden artefakty vbec patria zosnulmu. Rznorodos pohrebnch ritulov a vrazn nepomer medzi potom njdench hrobov a odhadovanou vekosou ijcej populcie v najstarom
obdob poda Zs. Siklsi nesvisia so stavom vskumu, pretoe zistenia z neustle rastceho
potu evidovanch lokalt podporuj vyie opsan zvery. Autorka sa zrove domnieva, e
tak ako sa socilne rozdiely mohli odra v rmci hrobovch prloh, rovnako sa mohli prejavova aj vo forme rozmanitch pohrebnch zvykov u rznych jedincov, resp. v rznych skupinch danej spolonosti (Siklsi, 2004, 48).
O nieo priaznivejia sa jav situcia v nasledujcom obdob kultry s linernou keramikou.
K niekokm ojedinelm kostrovm hrobom spravidla bez hrobovch prloh zo zadunajskej
asti Maarska pribudlo alch 43, ktor sa spolu s niekokmi desiatkami pdorysov nadzemnch domov a mnostvom nlezovho materilu zskali poas vskumu jednej z najvznamnejch lokalt tejto kultry vbec Balatonszrsz-Kis-erdei-dl. Situcia sa tu javila by
v slade s tm, o platilo u pre vasn neolit. Zosnul boli uloen v skrenej polohe v odpadovch sdliskovch jamch, hrobov jamy boli zriedkav. Niektor pohreby boli vybaven ndobami, kostenmi predmetmi, silexami i kamennmi sekerkami alebo spondylovm perkom.
Medzi zistenmi pohrebmi sa nachdzali aj detsk (Oross, Marton, Fbin, 2004, 283, 285;
Bnffy, Oross, 2009, 228). Bliie antropologick urenia zatia neboli publikovan.
Do veobecnho obrazu pohrebnch zvykov danej peridy s pochovvanm zosnulch
medzi domami na sdlisku dobre zapad aj oblas vchodnej asti Maarska so sdliskovm
arelom kultry s alfldskou linernou keramikou, kde sa s tmto javom mono stretn u od
poiatku jej existencie, v prostred skupiny Szatmr. Poet hrobov, resp. pochovanch je stle
vo vraznej disproporcii s odhadovanou ijcou populciou. Z najvraznejch lokalt najstarieho obdobia s vym potom hrobov stoja za zmienku Fzesabony-Gubakt (Heves), Mezkvesd-Mocsolys a Tiszalc-Sarkad (obe v Borsod-Abaj-Zempln). Zistenia z lokality
Fzesabony-Gubakt doloili pozoruhodn vzjomn vzah medzi uloenm hrobu a vekom
zosnulho v svislosti s nlezmi hrobov v priamej blzkosti domov. Antropologick analzy
preukzali, e do hrobov na avej strane vchodov obydl boli takmer vlune vkladan dospel
jedinci, km napravo od dver, ako sa zd, deti. Nim patrila minimlne polovica z 13 preskmanch hrobov (Domborczki, 2009, 91, 93).2 Z 25 hrobov v Mezkvesd-Mocsolys bolo ako
detskch urench es,3 siedmy patril viemu dieau, resp. mladej ene. Z nich 3 (resp.
4) obsahovali prlohy. Podobne ako na inch sasnch lokalitch,4 aj tu boli do hrobu najastejie vkladan perly zo spondylu, v 1 prpade spolu s amuletom zo spondylu s 2 otvormi, v inom
s kusom ervenej eleznej rudy. V rmci polohy tela detskch jedincov prevldalo uloenie na
avom boku, v orientcii nebola zisten jednotnos (Kalicz, Kos, 2000, 47-50). Vy poet
hrobov bol zachyten aj na lokalite Tiszalc-Sarkad. Z 13 pohrebov 4 pochdzaj z odpadovch jm, ostatn sa nali v priamej blzkosti obydl. V rmci uloenia mtveho op prevldala
av strana a orientcia v smere SV-JZ a JV-SZ. Zo 6 hrobov s prlohami 2 patrili deom. Tretie diea bolo pochovan bez milodarov. Pozoruhodn je najm bohatie vybaven hrob dieaa vekovej triedy infans I (2 4-ron) obsahujci zlomok kamennej sekerky a 36 kusov
V hrobe 2 bola pochovan osoba vo veku 14 16 rokov, ktor poda antropologickch vekovch kategri patr
mladistvmu jedincovi. Otzne vak je, i tento jedinec bol spolonosou pokladan ete za diea (pozri napr. Hanulk, 1993, 112; Domborczki, 2009, 93).
3
Archeologickou analzou vylenen kategrie diea, mal diea, vie diea.
4
Naprklad vo Fzesabony-Gubakt (Siklsi, 2004, 49).
2

204

vpencovch korlikov na hrudnku (nhrdelnk) (obr. 2: 1; Oravecz, 2001, 11, 22, 6. kp).
Antropologicky bolo urench spolu 5 skeletov (K. Zoffmann, 1996).
Na zem zpadnho, resp. juhozpadnho Slovenska sa z obdobia kultry s linernou keramikou a eliezovskej skupiny podarilo detsk pohreby zachyti jednak na dvoch pohrebiskch,
resp. ich astiach,5 a jednak na viacerch znmych sdliskch (Farka, 2002; Jelnek, 2007; Kliov, 2001).
Vbec k najvm, najlepie preskmanm a nsledne vyhodnotenm patr pohrebisko
z mladej fzy kultry s linernou keramikou a zo eliezovskej skupiny z Nitry Priemyslovej
ulice (Pavk, 1972). Zo zachytench 76 hrobov 22 patrilo deom.6 Podobne aj tu absoltne prevlda uloenie na av bok a s vnimkou jedinho trojhrobu eny a dvoch det ide vhradne o samostatn pohreby, zva s orientciou v smere JV-SZ a V-Z. V 11 prpadoch neboli u det
zisten iadne hrobov prlohy. V 7 hroboch sa nachdzala iba 1 ndoba, v dvoch ndoba spolu
s alm predmetom (hrob 3 kosten nramok, hrob 40 kopytovit klin), v hrobe 5 boli iba
ksky grafitu medzi prstami avej ruky dieaa a v hrobe 31 iba kamenn podloka. Pri sledovan vzahu medzi vekom dieaa a vkladanm, resp. nevkladanm hrobovch prloh nebada
vraznejie vzby na t-ktor vekov kategriu. Tak pri hroboch s inventrom, ako aj bez neho
mono pozorova zastpenie rznych vekovch skupn. Rovnako ak je bez prslunch prrodovedeckch metd stanovi len na zklade njdench predmetov pohlavie pochovanho dieaa, kee v prevanej miere bola v hroboch njden len 1 ndoba. Vnimkou s tri hroby: hrob
3, kde sa spolu s ndobou naiel aj kosten nramok; ten bol autorom s otznikom pripsan
muskmu jedincovi poda nlezu inho kostenho nramku v hrobe mua . 58; alej hrob 31,
ktor ako jedin z celho zachytenho pohrebiska obsahoval kamenn podloku. Vychdzajc
z predpokladu, e innosti viauce sa na domce prostredie, na dom, s ktorm mletie obilia bezpochyby sviselo, vykonvali eny, potom sa mono domnieva, e hrob patril dievau.7 Naopak, tret detsk hrob 40, v ktorom sa spolu s ndobou naiel aj kopytovit klin, s vekou
pravdepodobnosou patril muskmu jedincovi, kee vetky ostatn kopytovit kliny pochdzaj z muskch hrobov. Vskumom sa podarilo zachyti menie skupinky hrobov, vnimone
vytvrajce rady, niekedy s prevahou ien a det (Pavk, 1972, 6 nn.).
Mladej fze kultry s linernou keramikou mono priradi aj 8 kostrovch hrobov z pohrebiska
nachdzajceho sa rovnako v Nitre, v polohe Mikov dvor (Bezinov, 1999). Antropologick analzy J. Jakaba (1999, 39-41) preukzali okrem dvoch muov, jednej eny a dvoch dospelch bliie neurenho pohlavia aj prtomnos dvoch det vekovch kategri infans II (4 6-ron;
hrob b/98) a infans III (7 9-ron; hrob 4/98). V prvom prpade sa pri hrobe dieaa nali 3 fragmenty z rznych ndob, pri druhom sa nespomnaj iadne nlezy (Bezinov, 1999, 20-22).
Okrem spomenutch zachytench ast pohrebsk sa s pozostatkami detskch skeletov na
zem juhozpadnho Slovenska mono stretn na sdliskch, a to i u vo forme ritulnych pohrebov, ktor koreponduj so situciou zachytenou na pohrebiskch, ke je zosnul uloen do
samostatne vyhbenej hrobovej jamy, resp. do sdliskovej jamy, ktor po strate svojho pvodnho
vznamu bola sekundrne vyuit ako hrobov jama, alebo vo forme neritulnych pohrebov,
ke sa udsk pozostatky nachdzaj v sdliskovch objektoch v inej ne ritulnej polohe. Zistench bolo niekoko nlezovch situci (Farka, 2002, 37 nn.; Jelnek, 2007; Kliov, 2001).
Nlezy detskch skeletov v sdliskovom kontexte v obdob neolitu, eneolitu a v dobe bronzovej
sumarizuje u vyie spomenut tdia P. Jelnka (2007), ktor je publikovanou verziou jeho
dizertanej prce. Autor na zklade zachytenej nlezovej situcie na spracovvanch lokalitch
Najm z obdobia mladej fzy kultry s linernou keramikou.
Hoci vetkch 76 hrobov bolo kostrovch, J. Pavk uvdza, e buldozrom bolo zniench minimlne 8 iarovch hrobov, ktor svojm keramickm materilom mono zaradi do zveru mladej fzy kultry s linernou keramikou, resp. do eliezovskej skupiny (Pavk, 1972, 39).
7
K problematike deby prce medzi mumi a enami pozri napr. ermkov, 2007, 212-214; 248.
5
6

205

vyleuje v rmci celho sledovanho obdobia 8 skupn: A H (Jelnek, 2007, 81, Graf
1). Z obdobia neolitu eviduje spolu 8 nlezsk s pozostatkami skeletov det. Starej
fze kultry s linernou keramikou mono na
zklade keramiky z vplne sdliskovho objektu 114/86 z Bratislavy Mlynskej doliny
priradi nlez detskej kostry uloenej na
avom boku so silno skrenmi dolnmi
konatinami, nachdzajcej sa na tenkej
vrstve vplne v hbke 10 cm od vrchnej
rovne sprae (Egyhzy-Jurovsk, Farka,
1993, 19). Poda zachytenej pokodenej lebenej klenby dospelej osoby, pravdepodobne eny, za chrbtom dieaa bol tento
nlez P. Jelnkom (2007, 78, 88, Tabela 1)
zaraden do skupiny B, reprezentujcej
detsk skelety uloen v sdliskovom objekte spolu s izolovanmi udskmi kosObr. 2. Bohatie vybaven detsk hroby.
ami. Zstupcom skupiny A jeden detsk
1 TiszalcSarkad hrob 2-4 ronho dieaa
skelet uloen/pohoden v sdliskovom ob(poda Oravecz 2001, 22, 6. kp);
jekte (tame) je chronologicky mlad po2 MrgyTzkdomb hrob 9
(poda Zalai-Gal 2002, 174-175, Taf. 15.-17.).
hreb dieaa z Nitry-Chrenovej, ktorho
datovanie do kultry s mladou linernou keAbb. 2. Reicher ausgestattete Kindergrber.
ramikou umonili iba nlezy zo zsypu prav1 TiszalcSarkad das Grab eines 2-4 jhrigen
depodobne odpadovej jamy (Pavk, 1976,
Kindes (nach Oravecz 2001, 22, 6. kp);
2 MrgyTzkdomb das Grab 9
184). Do danho asovho horizontu patria
(nach Zalai-Gal 2002, 174-175, Taf. 15.-17.).
aj kostrov pozostatky malho dieaa z objektu 118/86 z Bratislavy Mlynskej doliny.
Na trupe dieaa, ktor lealo na avom boku
a malo vrazne pokren doln konatiny, bola poloen cel kamenn drviaca podloka, nesca
stopy po pouvan. Hrob bol datovan pravdepodobne ritulne rozbitou guovitou ndobou
s rytmi oblkmi a vodorovnmi lniami, preruovanmi charakteristickmi notovmi hlavikami. Jej fragmenty sa nali pred tvrou, nad temenom a za chrbtom dieatka. Pozoruhodn
s zvyky kolovej kontrukcie zachyten okolo hrobu (Egyhzy-Jurovsk, Farka, 1993, 20
n.). Z objektu 102/86 z rozsiahleho komplexu jm sa spolu s poetnm materilom zskala aj as
detskej snky (Farka, 2002, 30). Do kategrie ritulnych pohrebov8 Z. Farka (2002, 30, 37) rad
aj kostru 4 6-ronho dieaa uloenho vo vrazne skrenej polohe v ovlnej hrobovej jame
z Bratislavy, asti Trnvka (poloha Silnin) na sdlisku kultry s mladou linernou keramikou a eliezovskej skupiny (Ivan, 1999, 73; Farka, 2002, 30, 37). Do skupiny samostatnch hrobovch jm s detskmi pohrebmi, ktor s znme aj z vyie spomnanch lokalt z maarskej
asti Potisia (Fzesabony-Gubakt, Mezkvesd-Mocsolys, Tiszalc-Sarkad), patr aj hrob 4
objekt 104 zo trova, v ktorom diea spovalo v skrenej polohe na avom boku, s orientciou v smere JV-SZ (Pavk, 1994, 94 n.), ale aj zemnmi prcami poruen hrob dieaa s kamemi obloenmi stenami a keramikou kultry s linernou keramikou z Blatnho (Pavk,
1978, 193). Z tohto obdobia by mohli by sn aj zvyky skeletov eny a dieaa (? dievaa,

ktor priamo zodpoved situcii zachytenej na svekch pohrebiskch v strednej Eurpe (Farka, 2002, 37)

206

okolo 12 rokov) z Vituku (Farka, efkov, 2003). Nlezovmi okolnosami by zodpovedali

tretej a poslednej skupine zachytenej v rmci neolitu C detsk skelety uloen/pohoden
v priekopch poda P. Jelnka (2007, 77, 79). Neprehadn ternna situcia (ab?) vak sauje bezpen chronologick zaradenie.
Nasledujcu eliezovsk skupinu reprezentuje jednak ritulne uloen detsk kostrov hrob
v skrenej polohe na avom boku z objektu 434 v trove (Pavk, 1994, 96-97; skupina
A poda Jelnek,2007, 88, tabela 1), jednak ritulny detsk dvojhrob spolu s kostrou psa z objektu 327/78 z Blatnho (Pavk, 1980, 208; skupina B tame, 78-79, tabela 1). Pozoruhodn
je nlez miniatrnej fakovitej ndobky pri pozostatkoch jednho z nich, ale aj zvyky alch
det a niekokch kost dospelch zachytench v zsype objektu.
Pri hadan dvodov pochovvania det na sdlisku, a to i u v sdliskovch jamch v blzkosti domov, alebo priamo v hrobovch jamch, jednm z relnych vysvetlen me by viera
pozostalch, resp. rodiov v ich optovn vtelenie a snaha ma deti aj po smrti o najbliie
(ermkov, 2003, 11). Inm vysvetlenm, vzahujcim sa veobecne na interpretciu pochovvania na sdlisku (nielen v prpade det), je skutonos, e v niektorch kultrach ilo o integrlnu sas pohrebnho rtu, a to najm pokia ide o obdobie neolitu, pretoe dsledn
rozliovanie medzi svetom ivch a svetom mtvych, teda vznik samostatnch pohrebsk nastva a v eneolite. Vyli sa ned ani monos, e v rmci obytnho arelu boli pochovvan
iba niektor jedinci (i u s vym, alebo, naopak, nim spoloenskm postavenm), tzv. nebezpen mtvi, ktor zomreli inou ne prirodzenou smrou, mohli by pochovvan mimo centrlnej asti, na okraji sdliska (Rulf, 1996, 119; Veit, 1996, 27-28; Kliov, 2001, 219). Rieenie
otzky, i hroby boli integrlnou sasou existujceho sdliska, alebo vznikli a v obdob po
jeho zniku, si vyaduje dsledn porovnanie nlezovho materilu zo sdliskovch objektov,
resp. sdliskovej vrstvy s hrobovmi nlezmi, pochdzajcimi tak zo zmerne vyhbenej hrobovej jamy, ako aj zo sdliskovej jamy primrne vyuvanej na in ely.
Na zem vchodnho Slovenska s detsk hroby doposia evidovan iba v prostred bukovohorskej kultry, najm v ariskch Michaanoch, kde z 18 kostrovch hrobov, rozmiestnench v rznych astiach arelu sdliska, patrili deom iba tyri (ika, 1995, 37). Antropologick
analzy J. Jakaba (1986, 455 nn.) preukzali prtomnos zstupcov vetkch troch vekovch
kategri infans I III (1 mesiac 10 rokov). Hrobov prlohy boli zosnulm vkladan iba zriedkavo. V svislosti s detskmi hrobmi sa uvdza iba vek spondylov perla na hrudnku dieaa
a nad hrobom 5 novorodenca (0 1 mesiac) zase menia zsobnicov ndoba bez dna, v ktorej
bola vloen masvna sekera z amfibolitu, natret ervenou farbou (ika, 1986, 445; 1995,
37n.). Analogick situcia bola zachyten aj na alej vznamnej lokalite menovanej kultry,
v Zemplnskych Kopanoch. Zo iestich preskmanch kostrovch hrobov patril dieau (infans
III, vek 9 10 rokov) len jedin hrob, ktor na rozdiel od ostatnch (4 musk, 1 ensk) neobsahoval iadne prlohy. Dokladom koexistencie hrobov a sdliskovch objektov je nielen ich
vzjomn repektovanie sa, ale zrove aj rovnak charakter keramiky, a to tak po typologickej, ako aj ornamentlnej strnke (ika, 1979, 252-256, 259n.; ika, 1995, 38).
Vrazn nrast potu evidovanch hrobov vrtane detskch a merne tomu aj poznatkov
o jednotlivch aspektoch pohrebnho rtu nastva v obdob mladho neolitu v Karpatskej kotline, ktor je v strednom Podunajsku zastpen lengyelskou kultrou a v Potis kultrnym komplexom Tisza-Herply-Csszhalom. Objavuj sa pohrebisk, resp. skupiny hrobov s vm
potom pohrebov, a to najm v prostred lengyelskej kultry v junej asti Zadunajska Alsnyk (Zalai-Gal, Oszts, 2009), Mrgy-Tzkdomb (skupiny B1 a B2; Zalai-Gal, 2001;
2002), Villnykvesd (Dombay, 1960a) a Zengvrkony (14 skupn hrobov I XIV; Dombay,
1939; 1960b), SV od Budapeti, geograficky patriace u skr do vchodnho Maarska, le
207

jedno z najdleitejch vasnolengyelskch nlezsk Aszd (skupiny A E; Kalicz, 1985).

Viacer vznamn lokality boli preskman aj v Potis Berettyjfalu-Herply (Kalicz,
Raczky, 1987), Hdmezvsrhely-Gorzsa (Horvth, 1987), Polgr-Csszhalom-dl (Anders,
Nagy, 2007; Raczky, Anders, 2006), Szegvr-Tzkves (Korek, 1987) a i.
V rmci Zadunajska si mimoriadnu pozornos zasluhuje lokalita Alsnyk, kde vskumy
zrealizovan v rokoch 2006 2009 v tesne na seba nadvzujcich polohch Kanizsa-dl a Btaszk-Malomrt-dl doloili osdlenie poas celho obdobia neolitu a po vasn eneolit.9
Hoci konen analzy sdliskovho a hrobovho nlezovho materilu vzhadom na rozsiahlos
lokality ete neboli ukonen, zistenmi a preskmanmi niekokmi desiatkami zvykov
domov a vye 2000 lengyelskmi pohrebmi Alsnyk bezpochyby patr k najcennejm a najdleitejm nleziskm nielen z obdobia lengyelskej kultry. V rmci rozoberanej problematiky
stoja za zmienku pohreby v ndobe/ndobch. Ako pu I. Zalai-Gal a A. Oszts, pohreby novorodencov a malch det v ndobe s doposia znme iba z pohrebiska v Mrgy (Zalai-Gal,
Oszts, 2009, 245 nn., 252).10
Z hadiska schopnosti a monosti posudzova hroby det a v konenom dsledku aj ich spoloensk postavenie nielen poda vekovch kategri, ale vaka serogenetickm analzam aj
poda pohlavia m doposia kov vznam u viackrt spomnan lokalita Mrgy-Tzkdomb, kde 111 odkrytch hrobov vytvralo dve vrazn skupiny B1 a B2. Antropologickmi
a biochemickmi metdami bola medzi 48 detskmi hrobmi preukzan prtomnos vetkch
vekovch kategri neonatus (novorodenec), infans I (mal diea), infans II (starie diea), juvenis (mladistv) a plynul prekrvanie sa medzi stupami infans I a II a infans II a juvenis.
Nemenej zaujmav je aj zastpenie vekovch tried poda pohlavia: najpoetnejiu skupinu infans II tvorili vlune iba dievat (12), ktor mali prevahu aj v skupine infans I (pomer dievat : chlapci 10 : 9). Opan situcia sa javila vo vekovej skupine neonatus novorodenci
(chlapci : dievat 4 : 2), podobne ako v prechodnej kategrii infans II/juvenis (2 : 1) a juvenis (2 : 1). Rovnako zastpen bola jedine prechodn skupina infans I/II (2 : 2). Pri vzjomnom
porovnan vsledkov antropologickch (Zs. K. Zoffmann) a serologickch a serogenetickch
analz (I. Lengyel; urenie aj pohlavia dieaa) v niektorch prpadoch v rmci skupiny hrobov
B1 mono sledova odchlky v uren veku dieaa. Najvraznejie s tri prpady: jedinec
z hrobu 23 antropologicky uren ako ena vo veku 64 75 rokov, biochemicky ako diea enskho pohlavia vo veku 3 5 rokov; kostra z hrobu 43 bola prvou metdou uren ako 9
11-ron diea neznmeho pohlavia, poda I. Lengyel ako 36-45 ron ena. Vrazn rozdiel
je aj medzi urenm prslunosti hrobu slo 85, ke Zs. K. Zoffmann bol tento priraden stariemu muovi vo veku 55 62 rokov, druhou metdou enskmu jedincovi vo veku 11 15
rokov. V hroboch . 23 a 85 sa nenachdzali iadne nlezy. Pozoruhodn vak je ich uloenie
na avom boku v porovnan s ostatnmi detskmi jedincami, ktor, a na mal vnimky, spovali na pravej strane. V tejto polohe bolo uloen aj telo zosnulho v hrobe . 43, priom na zklade bohatho hrobovho inventru meme predpoklada jeho vnimonejie spoloensk
postavenie. Nlezovm kontextom (typy hrobovch prloh, orientcia, uloenie tela na pravom
boku) sa vak vraznejie neli od ostatnch jednoznane deom priradench hrobov. V rmci
skupiny hrobov B2 bolo z celkovho potu zachytench 9 detskch hrobov, z nich 5 bolo analyzovanch oboma metdami. Medzi hrobovmi nlezmi11 bola najpoetnejie v 39 prpadoch
zastpen keramika (vrtane miniatrnych tvarov), a to najastejie jednm a tyrmi kusmi,
vasn neolit kultra Starevo, stredn neolit kultra s linernou keramikou, neskor neolit/vasn eneolit
lengyelsk kultra
10
Nezvyajne vysok poet sdliskovch objektov a pohrebov bol prekvapenm, pretoe za poslednch 150 rokov
vskumu lengyelskej kultry neboli odkryt viac ne tri domy a 658 spoahlivo zdokumentovanch pohrebov
(Zalai-Gal, Oszts, 2009, 252).
11
V zsade mono vyleni dve zkladn skupiny hrobov prlohy a ozdoby, resp. sasti odevu.
19

208

vemi ojedinele aj viacermi (obr. 3: 1 hrob 109). Z inch keramickch predmetov sa v jedinom detskom hrobe naiel zvierac idol, pochdzajci z mimoriadne bohatho hrobu . 43.12
Druhou najpoetnejou skupinou predmetov v hroboch je tiepan kamenn industria (v 22 prpadoch) ako jadr z pazriku, tepy a epele z pazriku, obsidinu, radiolaritu a pazrikov epeov krabadl. Do hrobu boli najastejie vloen v pote 1 4 kusy (ojedinele 5 alebo 6
kusov). K sporadicky zastpenm nlezom patr brsen kamenn industria (zlomok malej sekerky), kamenn podloka (v hrobe dievaa . 46), kamenn drvidlo, kosten idlo a polovica
kostenej rukovte kosku (obr. 2: 2, 3 hrob 9). V rmci ozdb, resp. sast odevu sa zistila
iria kla vkladanch predmetov, hoci iba v 11 prpadoch. Z toho 8 hrobov bolo priradench
enskm jedincom, 2 muskm a v 1 prpade sa kvli zle zachovanej kostre dieaa nepodarilo
stanovi ani vek, ani pohlavie (hrob 71). Objavuj sa korliky z malachitu, zo spondylu, mule,
ale aj z kosti i dokonca z medi. V neobyajne vekom mnostve boli asto sasou nhrdelnku (108 kusov perl v hrobe 43, 85 kusov v hrobe 63) alebo opasku (63 spondylovch perl
v hrobe 43), alej spondylov nramky (6 kusov), ale aj nramok z kosti, prstene z medi
a i. asto sa v hrobe vyskytuj 3, najm vak 4 rzne druhy ozdb. Vemi pozoruhodn s u
vyie spomnan pohreby det v ndobe; v troch prpadoch v mise na nke (vekov kategria
0 5 rokov), v jednom prpade v mise (pohreb novorodenca) alebo iba nlez samostatnej lebky
(hrob 73) (Zalai-Gal, 2001, 1 nn.; 2002, 32-33, 113 nn.; 2003, 36-37).
Treou, z hadiska mnostva a kvality zskanch informci o jednotlivch aspektoch pohrebnho rtu v sledovanom obdob mimoriadne dleitou lokalitou, ktor sa nachdza v junom
Zadunajsku, je Zengvrkony (Dombay, 1939; 1960b). Vskum doloil prtomnos sdliska
a vch i mench skupn hrobov obsahujcich spolu 368 hrobov, rozmiestnench vo vetkch
astiach sdliska. Poda opisu J. Dombaya (1939, 4 nn.; 1960b, 73 nn.) a antropologickch analz Zs. K. Zoffmann detskm jedincom patrilo 62 hrobov (Zalai-Gal, 2003, 28). Vzhadom na
v poet hrobov poskytujcich dostaton daje pre detailnej rozbor sa aj Zengvrkony stal
jednm z kovch nlezsk pre prce hodnotiace vvoj pohrebnho rtu v mladom neolite,
a to nielen na zem Zadunajska, ale aj v irom kultrnom kontexte. Z novch treba spomen
aspo tdie I. Zalaia-Gala (2003) k problematike genderovch rol v junom Zadunajsku, so
zameranm sa na deti, a E. ermkovej (2007) k otzke postavenia ien, muov a det v lengyelskej spolonosti. Bez ohadu na vek a pohlavie pochovanch prevldalo uloenie tela na
avom boku. V hrobovom inventri aj tu bola najpoetnejou kategriou keramika. Z analyzovanch tvarov vynikaj pohriky, resp. pohrikovit tvary zisten v 28 hroboch det (spolu 43
ks), misy na nke v 22 detskch hroboch (25 ks), ostatn misovit tvary v 14 hroboch (17 ks)
a nakoniec hrncovit ndoby pri deviatich detskch pohreboch (11 ks). Druh najastejie zastpen skupinu predstavuje tiepan kamenn industria epele (5 hrobov 6 ks), noky (4
hroby 4 ks) a krabadl (2 hroby 2 ks) , zhotoven najm zo silexu a z jaspisu, z ostatnch
artefaktov sa ojedinele nali jadr a tepy. Rovnakm potom detskch hrobov je zastpen brsen kamenn industria sekerky (8 ks) a brsiky (4 ks). Brsiky sa viau najm na hroby s najvm potom predmetov (obr. 3: 2 hrob 79). Z milodarov organickho charakteru sa v dvoch
detskch hroboch vyskytovala cel spodn eus kanca. Pozoruhodn je dvojhrob eny a dieaa (. 119), kde ena bola pochovan bez lebky, ale so spodnou eusou a spolu s eusou
diviaka. Analogick situcia bola zisten aj pri dvojhrobe mua a dieaa (. 114). Vrobky
z kosti sa vyskytovali iba v dvoch hroboch det po jednom kuse (ihla, idlo). Rovnako iba
v dvoch prpadoch boli zisten kosti zvierat, zrejme ako zvyky potravinovej prlohy. V jedinom
hrobe (. 273) 5 6- ronho dieaa sa naiel parohov sekeromlat.13 Z ozdb si pozornos za12
13

Ide o jeden z troch spornch detskch hrobov.

Podobne ako v prpade kamennch sekeriek by mohlo s o symbolick milodar poukazujci na pecifick postavenie rodu, lenom ktorho bolo aj pochovan diea (ermkov, 2007, 232).

209

Obr. 3. Bohat detsk hroby z obdobia mladho neolitu. 1 MrgyTzkdomb hrob 109 s vm
potom ndob (poda Zalai-Gal 2001, 21, Abb. 28); 2 Zengvrkony hrob 79 (poda Dombay 1960,
73-74, Taf. XXXIV: 1); 3 Svodn antropomorfn ndoba z hrobu 134/80 (poda Nmejcov-Pavkov
1986, 149, Abb. 9: 1, 2); 4 Luianky hrob 3/1942 (Novotn 1962, Tabuka V: 1); 5 Aszd hrob 172
(poda Kalicz 1985, 128, 140, 18. kp, 30. kp: 3-6).
Abb. 3. Reiche Kindergrber aus dem Sptneolithikum. 1 MrgyTzkdomb das Grab 109 mit
grer Zahl von den Keramikgefen (nach Zalai-Gal 2001, 21, Abb. 28); 2 Zengvrkony das Grab
79 (nach Dombay 1960, 73-74, Taf. XXXIV: 1); 3 Svodn anthropomorphes Gef aus dem
Grab 134/80 (nach Nmejcov-Pavkov 1986, 149, Abb. 9: 1, 2); 4 Luianky das Grab 3/1942 (nach
Novotn 1962, Tabuka V: 1); 5 Aszd das Grab 172 (nach Kalicz 1985, 128, 140, 18. kp, 30. kp: 3-6).

210

sluhuj najm vrobky z medi, njden v troch detskch hroboch (korlky, prste, nramok,
v jednom prpade stopy patiny). Zd sa, e predmety z tejto vzcnej suroviny sa veobecne na
lokalite viau skr na jedincov enskho pohlavia. Z ostatnch surovn sa objavuje spondylus,
ale aj mule a i. (ermkov, 2007, 215 nn.).
V rokoch 1960 1987 N. Kalicz zrealizoval vskum na jednej z dodnes najvraznejch lokalt lengyelskej kultry na zem Maarska, v Aszde (Kalicz, 1985; Siklsi, 2007, 189 nn.).
220 zachytench hrobov sa nachdzalo v piatich skupinch (A E) na celej preskmanej asti
sdliska a d sa predpoklada ich dislokcia aj na nepreskmanej ploche osady.14 Vsledky preukzali mimoriadne vysok podiel detskch hrobov v skupine A,15 ale aj v C a E. Napriek prevahe hrobov skrencov bolo zistench aj 8 iarovch urnovch a 7 jamkovch hrobov, ktor
boli vinou antropologicky uren ako infant burials detsk pohreby. Ich intenzvnejia kumulcia sa jav v severnej asti skupiny A. Charakteristickm javom zachytenm v Aszde je
uloenie tela zosnulch na pravej strane (a v 84,2 %), priom zriedkavejie uloenie na avom
boku sa tu spja skr s pochovvanm ien a det (Siklsi, 2007, 189).
Vskum mladho neolitu na Vekej maarskej nine prina oraz viac poznatkov svediacich o nstupe vraznej zmeny v porovnan s predchdzajcim vvojom. Ako vyplva z vsledkov vskumov na najznmejch potiskch lokalitch,16 v tomto obdob nastva dslednejie
rozliovanie medzi enami a mumi, a to nielen poas ich ivota, ale aj po ich smrti. Km vasn
a stredn neolit v Karpatskej kotline charakterizuje ukladanie zosnulch skr na av bok (menej
asto na prav) v skrenej polohe (Lichter, 2001, 175, 188, 206), od poiatku mladho neolitu
sa uplatuje v pohrebnom rte diferencicia vkladania zosnulch do hrobu poda pohlavia
muov na prav stranu, eny na av. Z hadiska zachytenho potu pochovanch det a ich
podielu vo vzahu k dospelm jedincom vynik tellov sdlisko v Berettyjfalu-Herply, kde
im patrili viac ne tri tvrtiny zo zistench vye 40 pohrebov, resp. pozostatkov udskch skeletov. Vo viacerch prpadoch bolo mon pozorova zvyky drevench rakiev. Okrem regulrneho pochovania, bolo niekoko detskch skeletov vloench do zkladov steny, prp. do
samotnej steny, pravdepodobne vo vzname stavebnch obet. V jednom prpade bolo mal
diea uloen do kolovej jamy, v ktorej sa rovnako zachovali zvyky drevenej rakvy (Lichter,
2001, 393; Kalicz, Raczky, 1987, 121).
Jednou z najdleitejch lokalt Karpatskej kotliny ako takej a zrove kovm nleziskom pre tdium mladoneolitickho vvoja hornopotiskho reginu je Polgr-Csszhalomdl. V priebehu niekokch vskumnch sezn sa podarilo odkry pozostatky horizontlnej
osady s odhadovanou rozlohou pribline 24 ha, avak znakom osobitho postavenia lokality
v rmci sdliskovej truktry v danom obdob a regine je zisten sdlisko tellovho charakteru,
ktor spolu so systmom kruhovch priekop a palisd zaberalo plochu okolo 4 ha.17 pecifickos nlezisku a najm samotnmu tellu dodvaj aj nlezy medench predmetov (nhrdelnk
z medench korlikov a kostench trubiiek, niekoko malch medench korlikov i kskov
medenho drtu) z ohradenho arelu. V svislosti s nami rieenou problematikou socilneho
statusu det v neolitickej spolonosti je pozoruhodn, e mal meden prste pochdzajci ako
Poda nlezovej situcie hroby leali v neosdlenej asti (Siklsi, 2007, 189).
Z 23 preskmanch kostrovch hrobov patrilo deom 11. Tejto vekovej kategrii pravdepodobne mono pripsa aj rozruen hrob 148, v ktorom sa v pvodnej polohe zachovala iba as lebky. A na jednu vnimku boli
vetky uloen na pravom boku a rovnako a na jeden hrob boli vetky vybaven hrobovmi nlezmi (obr. 3: 5,
A B hrob 172; Kalicz, 1985, 22-29).
16
Hdmezvsrhely-Gorzsa, Hdmezvsrhely-Kknydomb, Szegvr-Tzkves, Vszt-Mgor (Anders, Nagy
2007, 91).
17
Ide o uniktne spojenie dvoch kontruknch fenomnov tellu, ktor je charakteristick pre oblas Balknu,
a arelu, ohradenho palisdami a priekopami tzv. rondelu, typickho pre sasn lengyelsk kultru. Takto
prepojenie je v strednej Eurpe plne neznme (Raczky, Anders, 2006, 22).
14
15

211

jedin z hrobovho kontextu z celej lokality sa naiel prve v hrobe dieaa rovnako na ploche
tellovho sdliska.18 Zo 14 hrobov odkrytch v rokoch 1989 2002 vina patrila deom
a muom (Raczky, Anders, 2006, 22, 25), podobne tomu bolo aj pri alch 7 hroboch objavench ete skr I. Bognr-Kutzin. V dvoch prpadoch ilo o detskch jedincov, tyri na zklade
opisu pohrebnho rtu mono pripsa muom, jeden hrob bol symbolick (Bognr-Kutzin,
1963, 383, 414). Na vonkajom horizontlnom sdlisku sa v rokoch 1995 2004 preskmalo
spolu 114 hrobov, ktor sa nachdzali v blzkosti obydl, zvyajne pozd ich V-JV strany pred
alebo blzko vchodu, a to bu v mench skupinkch, alebo samostatne.19 Z nich 26 patrilo
deom, 48 enm a 33 muom. Iba zriedkavo bolo telo zosnulho uloen do odpadovej jamy.
Skelety dvoch malch det v kolovch jamch pravdepodobne slili ako stavebn obeta. Do celkovho obrazu pohrebnho rtu znmeho z ostatnch spomnanch mladoneolitickch lokalt
v Potis zapad aj Polgr-Csszhalom, kde sa rovnako potvrdila formujca sa diferencicia spolonosti poda pohlavia, ke eny spovali na avom, mui na pravom boku. Mimoriadne dleitm je zistenie, e a na niekoko vnimiek antropologick analzy potvrdili sprvnos
archeologickch zverov, opierajcich sa o uloenie tela a o zloenie hrobovho inventru.
Poda zhodnho vzorca sa teda zrejme bud mc posudzova aj detsk hroby (Anders, Nagy,
2007, 83 nn.; Raczky, Anders, 2006, 25).
S chronologicky najstarmi detskmi hrobmi z ias vznikajcej lengyelskej kultry na zem
juhozpadnho Slovenska sa stretvame na eponymnej lokalite skupiny Luianky v Luiankach
(Novotn, 1962). Vskumom v rokoch 1942 a 1956 boli zachyten tyri kostrov hroby det.
Spomedzi hrobov 2 4/1942 si pozornos zasluhuj najm prv dva obsahujce v poet
ndob (obr. 3: 4 hrob 3/1942). Inventr jedinho detskho hrobu 5/1956 pozostval z vekho
fragmentu misky na nke, veda ktorho leali 4 spondylov korlky a 3 zhotoven z bridlice.
Pre nedostatone zachovan, resp. vbec nezachovan kostrov materil bliie antropologick
analzy sa nemohli uskutoni (Novotn, 1962, 246-249, 278).
Z alieho vvoja neolitickej asti lengyelskej kultry s evidovan regulrne alebo riadne
pohreby det v sdliskovch objektoch, a to na lokalitch Komjatice-Tomove, Nitriansky Hrdok-Zmeek a Svodn.20 V prvom prpade ide o dva detsk skelety (hroby 1/77 a 1/79), priom
jedno diea bolo uloen v skrenej polohe na avom boku a s orientciou SZ-JV tesne nad
dnom kultrnej jamy 2/77. Ako hrobov prlohy slili 3 vie hrubostenn a jedna mal tenkostenn, bielo maovan ndoba (Tok, 1978, 254). Druh kostra dieaa leala nad zsypom
hlinka (Tok, 1986, 271). Na polykultrnom sdlisku v Nitrianskom Hrdku-Zmeku patrilo
deom es z trinstich, zva vo vrstve sa nachdzajcich mladoneolitickch hrobov (Tok,
1981, 18).
Jednou z najvznamnejch lokalt lengyelskej kultry vbec je Svodn, kde v polohe Busahegy boli v rokoch 1971 a 1983 V. Nmejcovou-Pavkovou zisten a preskman dva rondely
(Svodn 1, 2) a 4 skupiny kostrovch hrobov. V prvej, starej skupine sa nachdzali prevane
hroby det. Kee nebola zachyten iadna jednoznan superpozcia s domami, v tomto prpade
mono uvaova, e deti boli pochovan pod ich podlahami alebo analogicky so situciou pozorovanou na inch u v texte spomnanch lokalitch, v areli sdliska. Hrob 25/73 pochdza
zo zsypu priekopy. Zvyn tri zoskupenia sa nachdzali SZ od oboch rondelov. V blzkosti ZJZ
brny starieho z nich sa op v zsype, z vej asti vyplnenej priekopy nali zvyky dvoch
Me predstavovala v obdob mladho neolitu vemi vzcnu a cenen surovinu. Z tohto dvodu predmety zhotoven z medi mono povaova za prestne a u jedincov nimi vybavench preto mono predpoklada pecifick
spoloensk postavenie (Raczky, Anders, 2006, 23). Pozri a porovnaj aj nlezy z lengyelskch lokalt rozoberanch v texte.
19
Analogick situcia bola zisten aj na stredoneolitickej lokalite Fzesabony-Gubakt (Domborczki, 2009, 93).
20
Na zklade nlezovej situcie zaraden do skupiny A poda delenia P. Jelnka (2007, 78, 88, tabela I).
18

212

detskch skeletov, pravdepodobne novorodencov. Zo zachytenej nlezovej situcie nie je jasn,

i boli vloen do hrobovej jamy alebo iba do vplne priekopy a zasypan zeminou.21 Pohreb
bol bez prloh (Nmejcov-Pavkov, 1986, 133, 143-144).
V rmci pohrebnho rtu mono osobit postavenie lokality Svodn pozorova hne v dvoch
aspektoch. Jednak ide o uloenie viny zosnulch na ich pravom boku, o je v protiklade so
situciou zistenou na inch, a to bu o nieo starch (Luianky, Novotn, 1962) , alebo sasnch lokalitch, resp. pohrebiskch (napr. Zengvrkony, ermkov, 2007, 215 nn.), kde mtvi
spovali prevane na avej strane,22 jednak o vraznejiu diferenciciu hrobovej vbavy poda
pohlavia, zrejme vyplvajcu z markantnejieho spoloenskho rozvrstvenia spolonosti.23 Najbohatie sa javili hroby muov, ale aj u ien a det mono sledova bohatie vybaven hroby.
Spomedzi nich treba spomen aspo detsk hrob 134/80, ktor spolu s troma inmi keramickmi prlohami a zvykom nramku zo spondylovch perl obsahoval aj mal maovan antropomorfn ndobku s kalichovito ukonenmi zdvihnutmi ramenami (obr. 3: 3)24 a vbec
najbohat detsk hrob 112/80 s dvoma takmito bohato maovanmi ndobami. Inventr dopali alie ndoby, hlinen oltrik a stovky spondylovch perl ako sast nhrdelnku, trojradovho opasku i nramkov (Nmejcov-Pavkov, 1986, 144-145).25
Pozostatky detskch skeletov vo vplni priekopy, obdobne ako vo Svodne, sa podarilo zachyti aj na alej lokalite s doloenou rondelovou architektrou, v Ruindole-Borovej. Z asi
28 identifikovanch nepietne uloench udskch skeletov so stopami perimortlnych zranen
p patrilo deom. V dvoch prpadoch zastupujcim vekov kategriu infans III (6 7-ron,
uloen na pravom boku, s orientciou Z-V a 6 9-ron), v zvynch troch ilo o novorodencov infans I (Jakab, 1997, 197-203; Nmejcov-Pavkov, 1997, 97).
Cieom tejto kapitoly k pohrebnmu rtu s ohadom na problematiku detskch pohrebov
v Karpatskej kotline nebolo poda vyerpvajci prehad vetkch evidovanch lokalt a zachytench nlezovch situci, ale najm na prklade najvznamnejch nlezsk poukza na
jeho vvoj a jednotliv aspekty od najstarieho obdobia po zver neolitu.
POSTAVENIE DET V NEOLITICKEJ SPOLONOSTI
NA ZKLADE ASPEKTOV POHREBNHO RTU
Ako spomnam v vodnej asti lnku, klasick bdanie sa spravidla orientovalo a orientuje
na samotn vsledky udskej innosti, priom sa zabda, e tvorcami, resp. pvodcami i u nachdzanch hmotnch archeologickch artefaktov, ale aj pozostatkov domov a inch stavebnch objektov, s konkrtni jednotlivci, prp. skupina danej spolonosti. Ako vsledok
prekonania tohto tradinho prstupu bolo sformovanie sa novej subdisciplny, znmej v odbornej literatre ako gender archaeology, ktor vna do archeolgie a vlastnho bdania
plne nov rozmer. Jej cieom je rekontrukcia spoloenskho postavenia ien, muov, ale aj
det v prehistorickch spolonostiach (pozri napr. ermkov, 2007, 208). Aby vak bolo
mon tudova toto spoloensk postavenie, resp. genderov role jednotlivcov ktorejkovek
vekovej kategrie a pohlavia, treba ma k dispozcii adekvtne, kvalitn informcie, ktorch
Na zklade nlezovho kontextu boli P. Jelnkom pohreby 2 novorodencov zaraden do skupiny C Detsk
skelety uloen/pohoden v priekopch (Jelnek, 2007, 76, 79-80).
22
Analogick situcia zachyten na lokalite Aszd, ale aj pri detskch hroboch v Mrgy-Tzkdomb.
23
Medzi nekeramickmi a niektormi keramickmi prlohami sa vyskytoval urit typick musk a ensk inventr, nachdzajci sa aj v hroboch det a mladistvch (Nmejcov-Pavkov, 1986, 145).
24
s naznaenmi prstami na rukch
25
Antropologick analza J. Jakaba priradila hrob dieau vekovej kategrie infans III (Nmejcov-Pavkov,
1986, 145).
21

213

momentlne hlavnm, hoci nie vdy najobjektvnejm zdrojom je prve pohrebn rtus, resp.
sprvanie sa pozostalch voi svojim zosnulm tak, ako sa to prejavuje konkrtnym uloenm
tela, jeho orientciou, vlastnmi hrobovmi prlohami, prpadne niekedy aj pecilnou pravou
hrobovej jamy.
V rmci tdia genderovch rol je dleit rozliova medzi biologickm pohlavm pochovanho, ktor sa za normlnych okolnost nemen a medzi socilnym pohlavm, pre ktor je
charakteristick prve flexibilita a premenlivos (ermkov, 2007, 209). Naposledy uveden
predstavuje zrove zloit kultrny fenomn. Samotn genderov roly definuj konkrtne aktivity najm (dospelch) muov a ien, ich socilne sprvanie a vzahy za danch kultrnych
podmienok (Zalai-Gal, 2003, 27). Vzhadom na situciu zachyten v obdob neolitu v Karpatskej kotline (vr. zemia Slovenska), na rove spoloenskho vvoja neolitickch spoloenstiev a v nezanedbatenej miere aj vzhadom na objem dostupnch informci najvm
zdrojom tdia socilneho postavenia tak dospelch, ako aj det je obdobie mladho neolitu.
Napriek tomu, e disponujeme neporovnatene vym mnostvom dt zskanch z jednotlivch
pohrebsk, resp. skupn hrobov hlavne z vchodnej asti lengyelskej kultry (Zadunajsko a priahl juhozpadn Slovensko) a maarskho Potisia (komplex Tisza-Herply-Csszhalom),
stle iba as pochovanej populcie, ktorej tel neboli pokoden ani iarom, ani nepriaznivmi
pdnymi podmienkami a navye bolo pri nej aj antropologicky uren pohlavie, prpadne aj
vek, je vhodn na tdium danej problematiky (pozri napr. ermkov, 2007; Zalai-Gal, 2003).
Pri detskch hroboch je situcia o nieo komplikovanejia, pretoe ben antropologick analzy nestaia na stanovenie biologickho pohlavia dieaa. Z tohto dvodu s z hadiska sledovania socilnych vzahov na zklade pohrebnch ritulov aplikovanch u det nevyhnutn
in metdy, naprklad biochemick (serogenetick), ktor boli vykonan doposia iba na lokalite Mrgy-Tzkdomb (Zalai-Gal, 2001; 2002; 2003). Na druhej strane sa vak vek det
a mladistvch v porovnan s vekom dospelch jedincov fyziklnymi antropologickmi analzami d pomerne presne uri. Vedeck interpretcia vekovch rozdielov a rozdielov poda pohlavia pri hodnoten pohrebnho rtu je pre socilne archeologick analzy dleit najm
z dvoch aspektov. V prvom rade z dvodu nezvislosti zskanch antropologickch dt od tch
archeologickch a v druhom, nie menej dleitom rade preto, lebo zachyten rozdiely ovplyvuj postavenie jedinca v spolonosti. Vyhodnotenm zskanch informci potom mono poukza na horizontlne a vertiklne socilne rozdiely v spolonosti, ak existuj (Siklsi, 2007,
185-186).
Pri posudzovan a vyvodzovan zverov z pozorovan jednotlivch aspektov pohrebnho rtu
je dleit si uvedomi, e, tak ako aj dnes, pohreb ako tak predstavuje ist proces, skladajci
sa minimlne z troch zkladnch ast. My sme benmi archeologickmi metdami schopn zachyti iba as tkajcu sa samotnho uloenia tela do hrobovej jamy a ostatnch sprievodnch
javov (orientcia, hrobov prlohy, prava jamy at.). Sprvanie pozostalch pred vykonanm
tchto konov a po ich vykonan zrejme navdy zostane zahalen rkom tajomstva, prpadne
iba na rovni naich hypotz. Aspo sasti nm mu by npomocn etnografick paralely
a informcie zskan tdiom sasnch tradinch spolonost. Aj poda tchto sa v prpade obdobia praveku rovnako mono domnieva, e smr a pohrebn obrady boli sasou zloitch
ritulov prechodu v rmci ivotnho cyklu komunity a jej jednotlivch lenov. Podobne ako
v sasnosti ide o spoloensk udalos, ktor nemusela vdy plne odra realitu, ale mohla
by vsledkom intencionlneho, subjektvneho sprvania sa pozostalch, opierajceho sa
o vieru, zvyky i praktick dvody. V tejto svislosti potom aj hrobov inventr me by chpan ako vybran as materilnej kultry a ako tak neme by bran ako jedin, najdleitej a najobjektvnej prame informci (Siklsi, 2007, 185-186; Zalai-Gal, 2003, 27).
Napriek tomu, e deti s zvyajne hodnoten ako homognna kategria , mu sa vzjomne odliova stupom individulnej spsobilosti a zvislosti od rodiov i inch dospelch.
214

Vnmanie postavenia neolitickch det z hadiska sasnej doby, v ktorej je detstvo skr synonymom obdobia bezstarostnho ivota, by nebolo sprvne a zrejme ani pravdiv. Ako ukazuj vsledky etnografickch vskumov sasnch prrodnch nrodov, u samotn deti boli od
istho veku (i u biologickho alebo kultrneho) a v zvislosti od svojej spsobilosti riadne zapojen do pracovnho procesu. Preto hrobov prlohy pri detskch pohreboch mu na druhej
strane odra a zosobova aj ich povinnosti a lohy v kadodennom ivote. Odlin zaobchdzanie zo strany dospelch mohlo svisie s tm, e do uritho veku, prpadne do absolvovania istho prechodovho ritulu deti neboli povaovan za riadnych lenov spolonosti.
Kee najm u novorodencov a najmench det mono predpoklada vysok mrtnos, sn
a po prekonan tchto najkritickejch rokov sa aj diea stalo socilnou osobnosou. Ako dsledok rozdielneho sprvania sa voi deom sa d chpa aj priestorov vylenenie detskch
pohrebov (Siklsi, 2007, 186). Avak nie vdy je tento jav spjaten s nzkym postavenm
v spolonosti. Dokladmi je nlezov situcia zachyten na mladoneolitickch potiskch lokalitch v Polgr-Csszhalom-dl, kde v areli tellovho sdliska boli zachyten iba hroby muov
a det; podobne aj na tellovom sdlisku v Berettyjfalu-Herply 75 % hrobov patrilo deom, priom prve toto prostredie sa spja s pochovvanm osobnost vnimonho postavenia. V prpade polgrskeho tellu je zaujmav u zmienen hrob dieaa v jeho areli, v ktorom sa naiel
meden prste ako vbec jedin hrobov prloha zhotoven z tejto suroviny v rmci celej lokality.26 Me v mladom neolite predstavovala vzcnu komoditu a predmety z nej vyroben preto
oprvnene meme povaova za prestne (Raczky, Anders, 2006, 25). Podobne mono hodnoti aj dva detsk hroby zo Zengvrkony, v ktorch plne chbala lebka. Oddeovanie hlv
od tela sa tie spja skr so spoloensky venmi lenmi alebo tmi, ktor boli istm spsobom
pre spolonos dleit (ermkov, 2007, 220). Otzne vak je, i sa to tkalo aj det a nedospelch jedincov. V prpade uvedench dvoch detskch hrobov je ale nezanedbatenm fakt, e
vzhadom na zloenie, prpadne mnostvo hrobovho inventru by mohli patri skr k bohatie vybavenm. Prv hrob (. 126) obsahoval 5 kusov keramickch ndob, resp. ich fragmentov, ploch sekerku, 3 silexov noky, silexov krabadlo a zvieracie kosti v ndobe (zrejme
pozostatok potravinovej prlohy), druh hrob (. 335) iba (!) 7 ndob, prp. ich zlomkov
(Dombay, 1960b, 91, 146-147).
Demografick analzy a preskman detsk hroby, i u veobecne v rmci sledovanho obdobia, alebo v rmci konkrtnych skupn hrobov (najm Aszd, Mrgy-Tzkdomb, Svodn,
Zengvrkony a i.) , poukazuj na npadn a prekvapujco mal podiel, resp. pln absenciu
predovetkm najmench det, hlavne ak oprvnene predpokladme ich vysok mrtnos, ktor
sa pohybuje medzi 30 60 %. K dispozcii je hne niekoko teoretickch vysvetlen tohto javu:
kosti det neobsahuj toko minerlnych ltok ako kosti dospelch, a preto nie s tak pevn
a skr podliehaj detrukcii; drobn kostiky det mu by pri nedslednom vskume ahko
prehliadnut, resp. nemyselne znien; vysvetlenm by mohli by aj in praktiky pohrebnho
rtu, ktor nie s tandardnmi archeologickmi metdami zachytiten, resp. ukladanie tiel det
na inch miestach, mimo sdlisk a i. (Anders, Nagy, 2007, 90).
Pri snahe hodnoti postavenie det z hadiska truktry pohrebnho rtu a konkrtne samotnch prloh mono vychdza iba z obmedzenho mnostva dajov, ktor mme k dispozcii
najm zo zveru neolitickho vvoja Karpatskej kotliny. S vnimkou 22 hrobov det na pohrebisku v Nitre Priemyslovej ulici, poznme zo starieho a strednho seku neolitu nielene
mlo detskch hrobov, ale ani daje o hrobovch nlezoch neumouj robi vedeckejie zvery.
Priaznivejia situcia je v horizonte lengyelskej kultry na jednej strane a komplexu Tisza-Herply-Csszhalom na strane druhej. Navye u v mladom neolite sa v Potis zanaj vrazn
spoloensk zmeny, ktor sa naplno prejavili v staroeneolitickej kultre Tiszapolgr. Ide predo26

Vrtane priahlho horizontlneho sdliska.

215

vetkm o u spomnan dsledn rozliovanie medzi mumi a enami, o sa rovnako prejavilo

aj v zloen hrobovho inventru, v ktorom sa objavuj typick musk a ensk prlohy. o je
dleit, archeologicky uren pohlavie na zklade polohy tela a zistench predmetov v hrobovej jame bolo vo vine prpadov potvrden aj antropologicky. Zd sa, e tieto uplatovan
zvyky a pravidl boli dostatone siln na to, aby sa mohlo postupova poda rovnakch kritri
aj pri urovan pohlavia det, a to hlavne tam, kde zlyhali metdy fyzickej antropolgie (Anders,
Nagy, 2007, 91-92). pecifick problematiku v rmci rieenia spoloenskho postavenia ako
takho predstavuj tzv. bohat hroby, resp. pohreby, ktor sa svojm vybavenm vrazne lia od
ostatnch. Ke vychdzame zo skutonosti, e vedce postavenie v spolonosti mali mui,
potom by sa prestne predmety27 v hroboch ien a det mohli poklada za dar zo strany manela alebo otca ako vodcu komunity, resp. mohli by dokladom pripsanho statusu, ktor tieto
deti nemohli ete zska vlastnmi zsluhami, naprklad na zklade svojich schopnost, ale jednoduchm zdedenm vyieho vznamnejieho socilneho postavenia ich prslunosou k rodine,
prp. rodu s takmto statusom (ermkov, 2007, 240, 248; Siklsi, 2004, 51-53; 2007,
187-188). S bohatmi detskmi hrobmi sa stretvame na viacerch, v texte rozoberanch lokalitch (napr. Aszd, Luianky, Svodn, Mrgy-Tzkdomb, Zengvrkony a i. obr. 2; 3).
ZVER
Sformovanie sa gender archaeology ako subdisciplny zameranej na tdium spoloenskho
postavenia muov, ien a det predstavuje pre archeolgiu celkom nov obzor bdania a je zrove dokladom prekonania tradinho spsobu vnmania spolonosti najm cez konkrtne
hmotn i nehmotn vsledky udskej innosti. Napriek mono nie plnej objektvnosti je hrobov inventr a vbec pohrebn rtus ako tak stle najdleitejm zdrojom informci. Vo
veobecnosti vlastne odra sprvanie sa pozostalch voi zosnulm. Riadi sa tradciami, normami alebo praktickmi dvodmi zauvanmi v danom ase a priestore. Predstavuje zloit
proces, z ktorho sme my schopn postrehn iba t as, ktor sa spja s vlastnm pohrebom
a s jeho sprievodnmi javmi (poloha a orientcia zosnulho, hrobov prlohy, prpadne prava
hrobovej jamy). Pri posudzovan samotnch detskch pohrebov je dleit rozliova medzi ich
biologickm a socilnym pohlavm. Km prv je dan a zvyajne nemenn, druh predstavuje
zloit kultrny jav, charakterizovan flexibilitou a premenlivosou. Vek dieaa sa d pomerne
presne stanovi benmi antropologickmi analzami, avak na zistenie biologickho pohlavia
s nevyhnutn in metdy (napr. biochemick). Hrobov inventr me odra jednak postavenie det, jednak ich konkrtne povinnosti a lohy v kadodennom ivote, kee na zklade etnografickch paralel mono predpoklada, e po dosiahnut istho veku a potrebnch schopnost
boli zaraden do riadneho pracovnho procesu. Nzky podiel najmench det, resp. ich pln absencia na znmych lokalitch me svisie s tm, e medzi lenov spolonosti boli tieto deti
prijat a po prekonan najkritickejch rokov, a preto sa ich pochovvaniu nevenovala tak pozornos. Dvody vak mono vidie aj v inch, objektvnejch princh (horie zachovanie
kost nedospelch jedincov, prehliadnutie drobnch kostiiek pri nesystematickom vskume
a i.). Bohat detsk hroby a ich prtomnos na viacerch nleziskch predstavuj v rmci rozoberanej problematiky pecifick, samostatn kapitolu.
Z najstarieho obdobia neolitu v Karpatskej kotline, reprezentovanho v asti Zadunajska
kultrou Starevo, v Potis kultrou Krs, mme k dispozcii iba vemi mlo informci. Poda
zachytenej situcie na preskmanch lokalitch mono predpoklada pochovvanie v interiroch

27

Medzi prestne predmety mono zaradi vrobky zo spondylu a prvesky zo zubov jelea, vrtane ich parohovch alebo kostench napodobenn (napr. Siklsi, 2004, 52-53).

216

domov, odpadovch jamch, rovnako vak ale aj in zloitejie spsoby pochovvania mimo sdlisk. Zs. Siklsi sa domnieva, e nielen truktra hrobovho inventru, ale rovnako aj rozmanit
pohrebn zvyky mohli odra socilne rozdiely v spolonosti. Charakteristick je ete neustlenos pohrebnch ritulov, zriedkavos hrobovch prloh a vrazn disproporcia medzi potom
evidovanch pohrebov a odhadovanou vkou ijcej populcie. Napriek vrazne lepej situcii najm v zvere neolitu je tento jav prznan pre cel sledovan obdobie.
Z nasledujcej kultry s linernou keramikou s detsk hroby znme tak na nedvno preskmanej, vznamnej lokalite v zpadnej asti Maarska Balatonszrsz-Kis-erdei-dl (bliie antropologick analzy ete neboli publikovan), predovetkm ale v prostred kultry
s alfldskou linernou keramikou v maarskom Potis. Naalej sa objavuj pohreby na sdliskch, ale medzi domami v samostatnch hrobovch jamch (!). Najvraznejie s lokality Fzesabony-Gubakt, Mezkvesd-Mocsolys a Tiszalc-Sarkad. Zvl na prvej z nich je
doloen vzjomn vzah medzi vekom zosnulch a miestom uloenia hrobu. Zd sa, e na
avej strane vchodov obydl boli pochovan takmer vlune dospel jedinci, km na ich pravej
strane deti. Im patrila minimlne polovica z 13 zistench hrobov. Mtvi boli najastejie vybaven predmetom zhotovenm zo spondylu (korliky, amulet, nramok).
Z zemia juhozpadnho Slovenska pochdzaj detsk hroby z mladej asti kultry s linernou keramikou z dvoch pohrebsk, z nich za zmienku stoj najm Nitra Priemyslov ulica.
Z 22 detskch hrobov sa prlohy, najastejie vo forme jedinej ndoby, zachytili v 9 prpadoch
(v 2 spolu s kostenm nramkom alebo kopytovitm klinom). V jednom hrobe sa nachdzali iba
ksky grafitu, v inom iba kamenn podloka. V Nitre na Mikovom dvore z 8 hrobov dva patrili
deom. V rmci sdlisk boli na zklade nlezovej situcie zisten zvyky detskch skeletov jednak ritulne pochovanch, jednak neritulne vhodench do sdliskovho objektu. V sledovanom obdob kultry s linernou keramikou sa mono stretn hlavne s prvou skupinou, ktor sa
v podstate kryje so skupinami A a B poda P. Jelnka (samostatn detsk skelet uloen v sdliskovom objekte, prp. detsk skelety uloen s izolovanmi udskmi kosami). Sem mono
zaradi nlez z Bratislavy Mlynskej doliny (objekt 114/86 detsk kostra a pokoden leben klenba, pravdepodobne eny) zo starej fzy i mlad pohreb zrejme v odpadovej jame
z Nitry-Chrenovej. Pohreby v riadne vyhbenej hrobovej jame sa v podstate zhoduj s tmi na
sasnch pohrebiskch. Z mladej fzy kultry s linernou keramikou je detsk hrob objekt
118/86 v Bratislave Mlynskej doline so zvykami kolovej kontrukcie, alej hrob 4 6-ronho dieaa z Bratislavy asti Trnvka, i hrob 4 (objekt 104) zo trova. V rmci eliezovskej skupiny kategrii ritulnych pohrebov meme priradi nlez zo sdliskovho objektu 434
zo trova a dvojhrob det a kostry psa v objekte 327/78 z Blatnho, v zsype ktorho sa nali
zvyky alch det a niekoko kost dospelch.
Na zem vchodnho Slovenska boli tyri detsk hroby preskman v areli sdliska bukovohorskej kultry v ariskch Michaanoch a jedin v Zemplnskych Kopanoch. Z prvej zmienenej lokality je zaujmav hrob 5 novorodenca, nad ktorm sa nala menia zsobnicov
ndoba s masvnou sekerou, natretou ervenou farbou.
Objektvnymi dvodmi pochovvania det na sdliskch me by viera rodiov v ich optovn reinkarnciu alebo jednoducho snaha ma ich aj po smrti o najbliie.
V obdob mladho neolitu bol zaznamenan vrazn nrast potu evidovanch pohrebov,
vrtane poznatkov o jednotlivch zlokch pohrebnho rtu. V Zadunajsku k tomuto stavu
prispela najm nedvno skman lokalita Alsnyk s vye 2000 hrobmi z obdobia lengyelskej
kultry. V rmci nami rozoberanej problematiky s pozoruhodn nlezy malch det v ndobch, dovtedy znme jedine z Mrgy-Tzkdomb. Mrgy-Tzkdomb je hdam najdleitejm nleziskom pre tdium spoloenskho postavenia det, a to predovetkm vaka
serogenetickm analzam, na zklade ktorch bolo k antropologicky stanovenmu veku dieaa priraden aj konkrtne pohlavie. Okrem najvyieho zastpenia vekovej kategrie infans
217

II, pozostvajcej vlune z dievat, je zaujmav aj absoltna prevaha uloenia detskch skeletov na pravom boku (!).Tri pohreby boli umiestnen v mise na nke, jeden v mise. Na tretej rozoberanej lokalite Zengvrkony z 368 hrobov 62 patrilo deom. Na rozdiel od
Mrgy-Tzkdomb tu prevldalo uloenie na avom boku, o je v slade so zisteniami najm
z obdobia vasnho a strednho neolitu. Z nlezov viacnsobnch hrobov treba spomen dvojhrob eny a dieaa (. 119) a dvojhrob mua a dieaa (. 114). V oboch prpadoch boli dospel
jedinci pochovan bez lebky, ale so spodnou eusou a s eusou diviaka. Uloenie tela na
pravom boku bolo charakteristick aj pre aliu lokalitu Aszd.
V Potis sa v tomto obdob zana prejavova formujca sa spoloensk diferencicia, ktor
nala svoj odraz aj v pohrebnom rte. Uplatovan zvyky a pravidl boli natoko siln, e sa
zrejme bud mc aplikova aj na detsk pohreby. Z hadiska postavenia det s dleit najm
nlezy z prostredia tellovch sdlisk v Berettyjfalu-Herply a Polgr-Csszhalom, ktor s
v protiklade s ich predpokladanm nzkym statusom v neolitickej spolonosti.
Z zemia juhozpadnho Slovenska si pozornos zasluhuje lokalita Svodn, kde sa okrem
regulrnych detskch hrobov v areali sdliska, resp. priamo v interiroch domov zachytili aj pohreby vo vplni priekopy rondelov. Podobne ako na inch sasnch, resp. starch nleziskch,
aj tu boli zisten bohatie vybaven detsk hroby (Aszd, Luianky, Mrgy-Tzkdomb, Zengvrkony a i.).
Prspevok vznikol v rmci rieenia projektu VEGA . 1/0197/08.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.

LITERATRA
ANDERS, A., NAGY, G. E.: Late Neolithic burial rites at the site of Polgr Csszhalom-dl. In: J.
K. Kozowski, P. Raczky (eds.): The Lengyel, Polgr and related cultures in the Middle/Late Neolithic in Central Europe. Krakw, 2007, 83-96.
BNFFY, E. OROSS, K.: Entwicklung und Dynamik der Linearbandkeramik in Transdanubien. In:
A. Zeeb-Lanz (Hrsg.): Krisen Kulturwandel Kontinuitten. Zum Ende der Bandkeramik in Mitteleuropa. Beitrge der Internationalen Tagung in Herxheim bei Landau (Pfalz) vom 14. 17. 6. 2007.
Internationale Archologie: Arbeitsgemeinschaft, Symposium, Tagung, Kongres 10. Rahden/Westf.
2009, 219-240.
BOGNR-KUTZIN, I.: The Copper Age Cemetery of Tiszapolgr-Basatanya. In: Archaeologia Hungarica 42, 1963.
BEZINOV, G.: Neolitick nlezy z Nitry-Mikovho dvora. In: I. Kuzma (ed.): Otzky neolitu a eneolitu naich krajn 1998. Nitra, 1999, 19-38.
ERMKOV, E.: Problmy dtstv v neolitu stedn Evropy. In: Pravk N 12, 2003, 7-45.
ERMKOV, E.: Postaven eny, mue a dtte ve spolenosti tvrc lengyelsk kultury. In: E. Kazdov, V. Podborsk (eds.): Studium socilnch a duchovnch struktur pravku. Brno, 2007, 207-255.
CHAPMAN, J.: Meaning and illusion in the study of burial in Balkan prehistory. In: A. G. Poulter (ed.):
Ancient Bulgaria. Papers presented to the International Symposium on the Ancient History and
Archaeology of Bulgaria, University of Nottingham 1981. Nottingham, 1983, 1-42.
DAOV, K.: Socilne postavenie det od neolitu po koniec starej doby bronzovej v severnej asti
Karpatskej kotliny. Nepublikovan dizertan prca. Uloen: Kninica A SAV v Nitre. Nitra, 2010.
DOMBAY, J.: A zengvrkonyi skori telep s temet. In: Archaeologia Hungarica 23, 1939.

218

DOMBAY, J.: Prbasats a villnykvesdi krzkori laktelepen. In: JPM (Janus Pannonius Mzeum
vknyve) 1959, 1960a, 55-71.
DOMBAY, J.: Die Siedlung und das Grberfeld in Zengvrkony. Beitrge zur Kultur des Aeneolithikums
in Ungarn. Archaeologia Hungarica 37. 1960b.
DOMBORCZKI, L.: Settlement Structures of the Alfld Linear Pottery Culture (ALPC) in Heves
County. In: J. K. Kozowski (ed.): Interactions between different models of neolithization north of the
Central European agro-ecological barrier. Krakw, 2009, 75-127.
EGYHZY-JUROVSK, B., FARKA, Z.: Hrobov celky zo sdliska LnK v Bratislave Mlynskej doline. In: E. Krekovi (zost.): Kultov a socilne aspekty pohrebnho rtu od najstarch ias po sasnos. Bratislava, 1993, 19-27.
FARKA, Z.: Nlezy udskch pozostatkov v prostred kultry udu s linernou keramikou na Slovensku. In: Arch. Rozhledy 54, 2002, 23-43.
FARKA, Z. EFKOV, A.: udsk pozostatky z obce Vituk. In: Zbor. SNM 97, Archeolgia
13, 2003, 171-184.
HANULK, M.: Konfrontcia archeologickho zznamu s antropologickou diagnzou urenia pohlavia
a veku. In: E. Krekovi (zost.): Kultov a socilne aspekty pohrebnho rtu od najstarch ias po sasnos. Bratislava, 1993, 111-116.
HORVTH, F.: Hdmezvsrhely-Gorzsa. A settlement of the Tisza culture. In: L. Tlas, P. Raczky
(eds.): The Late Neolithic of the Tisza Region. A survey of recent excavations and their findings:
Hdmezvsrhely-Gorzsa, Szegvr-Tzkves, csd-Kovshalom, Vszt- Mgor, BerettyjfaluHerply. Budapest-Szolnok, 1987, 31-46.
IVAN, P.: Zchrann vskum na trase vstavby dianice v Bratislave. In: AVANS 1997. Nitra, 1999,
73-76.
JAKAB, J.: Grundlegende anthropologische Charakteristik von Skeletten der Trger der Bkker Kultur
aus arisk Michaany. In: Slov. Arch. 34-2, 1986, 455- 462.
JAKAB, J.: Analyse der menschlichen Skelettreste aus der Kreisgrabenanlage in Ruindol-Borov. In:
V. Nmejcov-Pavkov: Kreisgrabenanlage der Lengyel-Kultur in Ruindol-Borov. Bratislava,
1997, 193-218.
JAKAB, J. 1999: Antropologick analza neolitickch hrobov z Nitry-Mikovho dvora. In: I. Kuzma
(ed.): Otzky neolitu a eneolitu naich krajn 1998. Nitra, 1999, 39-43.
JELNEK, P.: Nlezy detskch skeletov v sdliskovch objektoch z neolitu, eneolitu a doby bronzovej
z juhozpadnho Slovenska. In: tud. Zvesti A SAV 42, 2007, 71-98.
KALICZ, N.: Kkori falu Aszdon. Aszd, 1985.
KALICZ, N. S. KOS, J.: Telepls a legkorbii jkkori srokkal szakkelet-Magyarorszgrl.
HOM 39, 2000, 45-76.
KALICZ, N. RACZKY, P.: Berettyjfalu-Herply. A settlement of the Herply culture. In: L. Tlas,
P. Raczky (eds.): The Late Neolithic of the Tisza Region. A survey of recent excavations and their findings: Hdmezvsrhely-Gorzsa, Szegvr-Tzkves, csd-Kovshalom, Vszt- Mgor, Berettyjfalu-Herply. Budapest-Szolnok, 1987, 105-125.
KLIOV, J.: Doklady pohrebnho rtu na sdliskch z obdobia neolitu a eneolitu na Slovensku. In: M.
Metlika (ed.): Otzky neolitu a eneolitu naich zem 2000. Plze, 2001, 218-232.
KOREK, J.: SzegvrTzkves. A settlement of the Tisza culture. In: L. Tlas, P. Raczky (eds.): The
Late Neolithic of the Tisza Region. A survey of recent excavations and their findings: Hdmezvsrhely-Gorzsa, Szegvr-Tzkves, csd-Kovshalom, Vszt- Mgor, Berettyjfalu-Herply. Budapest-Szolnok, 1987, 47-60.
LICHTER, C.: Untersuchungen zu den Bestattungssitten des sdosteuropischen Neolithikums und Chalkolithikums. Mainz am Rhein, 2001.
NMEJCOV-PAVKOV, V.: Vorbericht ber die Ergebnisse der systematischen Grabung in Svodn
in den Jahren 1971 1983. In: Slov. Arch. 34-1, 1986, 133-176.

219

NMEJCOV-PAVKOV, V.: Kreisgrabenanlage der Lengyel-Kultur in Ruindol-Borov. Bratislava,

1997.
NOVOTN, B.: Luianska skupina a poiatky maovanej keramiky na Slovensku. Bratislava, 1962.
ORAVECZ, H.: A Tiszalc-sarkadi jkkori falu feltrsnak eddigi eredmnyei. Die bisherigen Ergebnisse der Freilegungen in der neolithischen Siedlung von Tiszalc-Sarkad. In: Rgszeti Kutatsok Magyarorszgon, 1998, 2001, 7-24.
OROSS, K., MARTON, T., FBIN, Sz.: Balatonszrsz-Kis-erdei-dl kzps neolit teleplsnek
temetkezsei (Elzetes jelents). In: MOMOS III. skoros Kutatk III. sszejvetelnek konferenciaktete. Halottkultusz s temetkezs. Szombathely-Bozsok, 7. 9. oktber 2002. Szombathely,
2004, 283-292.
PAVK, J.: Neolithisches Grberfeld in Nitra. In: Slov. Arch. 20-1, 1972, 6-105.
PAVK, J.: Sdlisko ludanickej skupiny v Nitre. In: AVANS 1975. Nitra, 1976, 182-184.
PAVK, J.: Vskum neolitickho sdliska v Blatnom. In: AVANS 1977. Nitra, 1978, 192-195.
PAVK, J.: Vskum neolitickho sdliska v Blatnom. In: AVANS 1978. Nitra, 1980, 206-211.
PAVK, J.: trovo. Ein Siedlungsplatz der Kultur mit Linearkeramik und der eliezovce-Gruppe. Nitra,
1994.
RACZKY, P.: Origins of the custom of burying the dead inside houses in South-East Europe. In: Szolnok Megyei Mz. vk. 19, 1982 1983, 5-10.
RACZKY, P. ANDERS, A.: Social dimensions of the Late Neolithic settlement of Polgr Csszhalom (Eastern Hungary). In: Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 57, 2006, 17-33.
RULF, J.: Problematika pohb na sdlitch v eskomoravskm pravku. In: tud. Zvesti A SAV 32,
1996, 115-124.
SIKLSI, Zs.: Prestige Goods in the Neolithic of the Carpathian Basin. In: Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 55, 2004, 1-62.
SIKLSI, Zs.: Age and Gender Differences in Late Neolithic Mortuary Practice: A Case Study from
Eastern Hungary. In: J. K. Kozowski, P. Raczky (eds.): The Lengyel, Polgr and related cultures.
Krakw, 2007, 185-198.
SIMONEIT, B.: Das Kind in der Linienbandkeramik. Befunde aus Grberfeldern und Siedlungen in Mitteleuropa. In: Internationale Archologie 42, Rahden/Westf., 1997.
IKA, S.: Die Bkker Kultur in der Ostslowakischen Tiefebene. In: Slov. Arch. 27-2, 1979, 245-290.
IKA, S.: Grabungen auf der neolithischen und neolithischen Siedlung in arisk Michaany. In:
Slov. Arch. 34-2, 1986, 439-462.
IKA, S.: Dokument o spolonosti mladej doby kamennej (arisk Michaany). Bratislava, 1995.
TOK, A.: Zchrann vskum v Komjaticiach. In: AVANS 1977. Nitra, 1978, 246-272.
TOK, A.: Nitriansky Hrdok-Zmeek. Bronzezeitliche befestigte Ansiedlung der Maarovce Kultur.
Heft 1 3. Nitra, 1981.
TOK, A.: Offene Siedlung der Lengyel-Kultur in Komjatice, Bez. Nov Zmky (Vorbericht). In: Internationales Symposium ber die Lengyel-Kultur (Nov Vozokany 5. 9. November 1984). Nitra
Wien, 1986, 271-279.
VEIT, U.: Studien zum Problem der Siedlungsbestattung im europischen Neolithikum. Tbinger Schriften zur ur- und frhgeschichtlichen Archologie. Band 1. Mnster New York, 1996.
VEJSKALOV, L.: Pohbvn dt v neolitu a eneolitu na naem zem. In: Praehistorica 28, 2009,
237-279.
ZALAI-GAL, I.: Die Grbergruppe B2 von Mrgy-Tzkdomb und der ltere Abschnitt der LengyelKultur. In: Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 52, 2001, 1-48.
ZALAI-GAL, I.: Die neolithische Grbergruppe-B1 von Mrgy-Tzkdomb. I. Die archologische
Funde und Befunde. Szekszrd Saarbrcken, 2002.
ZALAI-GAL, I.: Geschlechterrollen im Sptneolithikum Sdtransdanubiens. I. Die Kinder. In: Acta
Arch. Acad. Scien. Hungaricae 54, 2003, 27-80.

220

ZALAI-GAL, I. OSZTS, A.: A Lengyeli-kultra teleplse s temetje Alsnyk Kanizsa-dlben. In: Medintl Etig. Szentes, 2009, 245-254.
K. ZOFFMANN, Zs.: Human remains from the Neolithic site at Tiszalc-Sarkad. In: Folia Arch. 45,
1996, 63-68.

Zusammenfassung
Zur Frage der Kinderbestattungen und der Stellung von Kindern im
Neolithikum
Die so genannte gender archaeology wie eine Fachrichtung fr das Studium der sozialen Stellung der
Mnner, Frauen und Kinder stellt fr die Archologie ganz neue Wege der Forschung dar. Sie weist
zugleich die berwltigung von traditionellen Zutritt zur Auffassung der Gesellschaft nur durch die
finalen Ergebnisse der menschlichen Ttigkeit nach. Obwohl das Grabinventar und Bestattungsritus im
ganzen nicht vllig objektiv sein muss, ist es noch immer die wichtigste Informationsquelle fr das
Studium des sozialen Status. Die Bestattungsbruche widerspiegeln eigentlich das Verhalten der
Hinterbliebenen zu den Toten. Sie stellen den komplizierten Prozess dar, von dem wir nur den Teil
archologisch erfassen knnen, der mit eigener Bestattung und ihren einzelnen Erscheinungen
zusammenhngt (die Lage und Orientation des Gestorbenen, Grabbeigaben, event. die Ausstattung der
Grabgrube usw.). Bei der Einschtzung der einzelnen Kinderbestattungen ist es sehr wichtig zwischen
biologischem und sozialem Geschlecht zu unterscheiden. Das erste ist schon gegeben und gewhnlich
unvernderlich, whrend das zweite ein kompliziertes Kulturphnomen mit charakteristischer Flexibilitt
und Unbestndigkeit reprsentiert. Das Alter von Kindern kann man relativ genau mit anthropologischen
Analysen feststellen. Fr die Bestimmung des biologischen Geschlechtes mssen aber andere Methoden
verwendet werden (z. B. biochemische). Das Grabinventar kann auf der einen Seite die Stellung von
Kindern abspiegeln, auf der anderen ihre konkrete Pflichten und Aufgaben im Alltagsleben. Aufgrund der
etnographischen Parallelen knnen wir nmlich voraussetzen, dass sie nach der Erreichung des
bestimmten Alters und Erwerbung der ntigen Fhigkeiten ins Arbeitsprozess eingereiht geworden sind.
Der niedrige Anteil der kleinsten Kinder oder ihr Fehlen auf den Fundpltzen kann damit
zusammenhngen, dass sie erst nach der berwltigung der kritischeren Jahren in die Gesellschaft
aufgenommen worden sind. Deswegen wurde ihrer Bestattung keine so grosse Aufmerksamkeit
gewidmet. Die Grnde dafr knnten aber auch durch andere, objektivere Umstnde verursacht werden
(die schlechtere Erhaltung der Kinderknochen, das bersehen der kleinen Knochen bei den
Ausgrabungen usw.). Die spezifische Problematik im Rahmen des besprochenen Themas stellen die
reichen Kindergrber dar (Abb. 2; 3).
Aus dem ltesten Zeitabschnitt des Neolithikums, das im Karpatenbecken die Starevo-Kultur in
Transdanubien und die Krs-Kultur im Theigebiet reprsentieren, stehen nur sehr wenig Informationen
zur Verfgung. Man kann die Bestattung in Husern, Siedlungsabfallgruben, sowie die mehr
komplizierten Bestattungen auerhalb der Siedlungen voraussetzen.
Der bessere Stand zeigt sich in der Kultur mit Linearkeramik. Die Kinderskelette sind aus dem
westlichen Teil des Ungarns (Balatonszrsz Kis-erdei-dl), aber hauptschlich aus seinem stlichen
Teil bekannt. Hier in der Alfld Linienbandkeramik setzt auch die Bestattung im Areal der Siedlungen
fort, aber die Gestorbenen sind direkt in die selbstndigen Grabgruben gelegen worden. Die wichtigsten
Fundstellen sind Fzesabony Gubakt, Mezkvesd Mocsolys und Tiszalc Sarkad. Besonders auf
der ersten genannten war das Verhltniss zwischen dem Alter der Toten und dem Ort der Einlagerung der

221

Bestattung belegt. Es scheint, dass auf der linken Seite der Hauseingnge die Erwachsenen und auf der
rechten Seite die Kinder begraben wurden.
In der sdwestlichen Slowakei waren die Kinderbestattungen aus der jngeren Linearkeramik auf
zwei Grberfeldern festhalten; in Nitra Priemyslov ulica zusammen 22 Kindergrber, in Nitra Mikov
dvor nur zwei von acht gefundenen Grbern. Auerhalb der Grabsttte stammen die Reste von
Kinderskeletten auch aus den Siedlungen. Hier knnen wir uns im allgemeinen mit zwei Hauptgruppen
treffen; mit rituell bestatteten Kindern entweder in Grabgruben (Funde aus Bratislava Mlynsk dolina
Objekt 118/86, Bratislava Trnvka Kindergrab in ovaler Grabgrube, trovo Objekt 104 Grab
4) oder in Siedlungsgruben die sekundr als Grabgrube benutzt waren (Bratislava Mlynsk dolina
Objekt 114/86 Kinderskelett mit beschdigtem Teil des weiblichen ? Schdels, Nitra Chrenov
Kinderbestattung in der Abfallgrube). Diese Art vom Begrbnis kommt auch in folgender eliezovceGruppe (Objekt 434 aus trovo oder die Kinderdoppelbestattung zusammen mit dem Hundskelett und
weiteren Resten sowie der Kinder als auch der Erwachsenen in Verschttung des Objektes 327/78 in
Blatn) vor.
Im Rahmen der Ostslowakei wurden die Kindergrber in arisk Michaany und Zemplnske
Kopany auf den Fundstellen der Bkker-Kultur gefunden. Was die Grnde der Siedlungsbeisetzung
betrifft, kann es sich entweder um Streben der Eltern handeln, ihre Kinder mglichst nah auch nach dem
Tod zu haben, oder um Glaube in ihre Reinkarnation.
Im Sptneolithikum kommt zur ausdrucksvollen Zunahme von Zahl der bekannten Grber und damit
auch der Erkenntnisse ber einzelne Komponenten des Bestattungsritus. In Transdanubien handelt es
sich hauptschlich um eine der wichtigsten Fundstellen der Lengyel-Kultur Alsnyk mit mehr als
2000 freigelegten Bestattungen. Im Rahmen der besprochenen Problematik sind die Funde von kleinen
Kindern in Gefssen besonders interessant, die bis dahin nur aus Mrgy Tzkdomb belegt waren.
Dieser letzt genannte Fundplatz scheint vielleicht der wichtigste fr das Studium der sozialen Stellung
von Kindern zu sein. Auerhalb des anthropologisch bestimmten Alters wurden an Hand der
serogenetischen Analysen auch konkrete Angaben ber dem Geschlecht der kindlichen Individuen
gewonnen. Erwhnungswert ist der hchste Anteil von der ausschlielich aus den Mdchen bestehenden
Altersklasse Infans II sowie die Dominanz der Lage von Kinderskeletten auf der rechten Seite (!). Mit
analogischer Erscheinung treffen wir uns auch in mehr nordstlich liegender Aszd. Auf der dritten
sdtransdanubischen Fundstelle Zengvrkony gehrten von der Gesamtzahl 368 Grber 62 den Kindern.
Im Vergleich zu Mrgy haben die meisten der Gestorbenen auf ihren linken Seite gelegen, was mit
aufgenommener Situation haupschlich im Frh- und Mittelneolithikum zusammenstimmt.
Im Theigebiet beginnt sich schon in diesem Zeitabschnitt die soziale Differenzierung zu formen,
die sich im Bestattungsritus nicht nur durch die rechte Lage der Mnner und die linke Lage der Frauen,
sondern auch durch das Auftreten der fr einzelne Geschlechter typischen Gegenstnde widerspiegelt. Es
scheint, dass diese angewandten Sitten und Regeln so stark waren, dass man danach auch die
Kinderbestattungen einschtzen kann. Erwhnungswert sind die Funde der Kinderbeerdigungen im Areal
der Tell-Siedlungen in Berettyjfalu Herply und Polgr Csszhalom, die eher fr ihre hhere
Stellung in der Kommunitt sprechen.
In der Sdwestslowakei hat eine spezifische Stelle Svodn, wo auer der regulren Kindergrber in
der Siedlung auch die Bestattungen in der Verschttung des Grabens festgestellt wurden. hnlich wie auf
anderen gleichzeitigen Fundstellen waren auch hier reicher ausgestattene Kindergrber belegt. Analogisch
zu Aszd und Mrgy ist fr Svodn die Lage auf der rechten Seite charakteristisch.

222

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

DETSK HROBY LUICKEJ KULTRY

Erika Makarov

CHILD GRAVES OF THE LUSATIAN CULTURE

Abstract: The article deals with child graves of the Lusatian culture in Late Bronze Age in the area of todays Slovakia. For the analyse of burial rite, graves from the burial ground in Diviaky nad Nitricou and Krsna Ves were
used, which are the only published cemeteries from that area with anthropological analysis. There were graves
where just one child was buried as well as graves containing several children or children buried together with
adults. The form of graves and the way of storing cremation varies, as well as the number of pottery or bronze artefacts, but without any connection to the age of buried person.
Key words: Lusatian Culture, urn graves, children, Slovakia

mrtnos det bola v obdob popolnicovch pol znane vysok, o meme pozorova takmer
na vetkch antropologicky urench pohrebiskch luickej kultry. Na pohrebisku v Diviakoch
nad Nitricou predstavovali hroby det, resp. nedospelch jedincov a 44,7 % (Veliaik, 1991,
212), vo Zvolene-Balkne to bolo 31,8 % (Jaroov, 2008) a na pohrebisku v Krsnej Vsi tvorili
hroby det 29,4 %. Obdobn situcia je aj na Morave. Na pohrebisku v Moravianoch z obdobia
trvania luickej kultry hroby nedospelch jedincov predstavovali 46,1 % (Furmnek, Stloukal,
1985, tab. XX), na pohrebisku v Opav-Kateinkch 28,5 % (Juchelka, 2007, 100 n.).
V Pslaviciach nedospel jedinci na rozdiel od ostatnch pohrebsk tvorili len 18 % (abatov,
2001, 67). Vysok percento mrtnosti nedospelch jedincov je zaznamenan aj na pohrebiskch
luickej kultry na zem vchodnho Nemecka a priahlho Poska (pozri Buck, 1997,
139 n.), ako aj na juhu Poska, kde sa percentulne zastpenie hrobov det pohybuje v rozmedz
od 20,3 % do 42,3 % (Gedl, Szybowicz, 1997, 160).
V nasledovnom prspevku sa venujeme hrobom det a juvenilnch jedincov slovenskej vetvy
luickej kultry. Pri ich analze vychdzame predovetkm z mladobronzovho pohrebiska
v Diviakoch nad Nitricou a Krsnej Vsi, ktor predstavuj doposia jedin publikovan
antropologicky uren pohrebisk na nami sledovanom zem.
ANALZA POHREBNHO RTU
Luick kultra na zem dnenho Slovenska uplatovala vhradne iarov pohrebn rtus.
prava hrobu vak bola rzna. Objavuj sa mohyly, mohylky i ploch hroby. V stupoch
223

Liptovsk Mikul-Ondraov a Mikuovce s charakteristick mohyly s kamennm prstencom.

V stupni Diviaky nad Nitricou I s nahraden mohylami s plnm kamennm kruhom
a v nasledujcom obdob (zver mladej a poiatok neskorej doby bronzovej) s charakteristick
mohylky, teda hroby s kamennm prkrovom (Veliaik, 1991, 213). Popri hroboch pod mohylou
sa poas celho trvania luickej kultry objavuj aj tzv. ploch hroby.
Zvyky kremcie nedospelch jedincov boli uloen tak v hroboch bez mohylovho, ako aj
s mohylovm nsypom. Ned sa vak poveda, e by bola nejak prava pre detsk hroby
typick, t skr svisela s pohrebnmi praktikami v danom obdob na danom zem. Naprklad
na pohrebisku v Diviakoch nad Nitricou mali pri jednournovch hroboch det a nedospelch
jedincov prevahu hroby ploch (56,3 %). Avak vzhadom na to, e na tomto pohrebisku ploch
hroby tvorili nadpolovin vinu (51,2 %), tento fakt nie je prekvapiv. Naproti tomu na
pohrebisku v Krsnej Vsi boli vetky detsk hroby uloen v hroboch pod mohylou. Rovnako
to vak sviselo s preferovanou pravou hrobov na pohrebisku. Zo 48 preskmanch hrobov
bolo a 40 mohl a len osem plochch hrobov, z ktorch sa navye antropologickou analzou
nepodarilo zisti pohlavie a ani vek pochovanch jedincov (Budinsk-Krika, Veliaik, 1986).
Spsob uloenia spopolnench pozostatkov mtveho taktie nebol jednotn. Znan prevahu
maj urnov hroby, jamkov hroby sa najm v starom a strednom obdob trvania luickej
kultry vyskytuj skr len sporadicky (Kujovsk, 2006, 63). Na pohrebisku v Krsnej Vsi
chbaj plne (Budinsk-Krika, Veliaik, 1986, 68), na pohrebisku v Diviakoch nad Nitricou
boli zisten len tri jamkov hroby, avak ani v jednom z nich neboli uloen zvyky kremcie
diea (Veliaik, 1991, 211). S odlinou situciou sa stretvame na pohrebisku v Zlatch
Moravciach. Zvyky kost zo vetkch jamkovch hrobov, ktor boli zaslan na antropologick
rozbor, predstavovali pozostatky det (Kujovsk, 2006, 65).
Pokia ide o urnov hroby, okrem hrobov, v ktorch bol pochovan len jeden jedinec, sa
objavuj i prpady, ke bolo v jednom spolonom hrobe pochovanch viacero jedincov.
Poda M. Stloukala (1991, 220) mono hovori bu o dvojhrobe, t. j. v hrobe sa objavili dve
urny, priom v kadej boli uloen zvyky jednho jedinca, alebo o dvojpohrebe, t. j. v hrobe
boli zvyky dvoch jedincov uloen do jednej spolonej urny. Vyskytuj sa vak aj prpady, ke
boli v jednom hrobe pochovan tri i tyri osoby, priom ich zvyky boli uloen rzne, a to bu
vo viacerch urnch, alebo len v jednej urne.
Na pohrebisku v Krsnej Vsi a Diviakoch nad Nitricou tvorili hroby, v ktorch bolo
pochovanch viacero jedincov, pomerne znan poet, a to pribline tvrtinu vetkch hrobov.
In situcia je na pohrebisku vo Zvolene-Balkne, kde zo 145 hrobov bolo takchto hrobov len
desa (Zachar, 2008). Zaujmav je pritom zistenie, e prevan vina hrobov obsahujcich
viac jedincov sa spja prve s pohrebom dieaa. Objavuj sa tak hroby, v ktorch boli
pochovan dve i tri deti, ako aj spolon pochovanie dospelej osoby spolu s dieaom, priom
kombincia potu jednotlivch vekovch skupn bola rzna. Spolon pochovanie det v jednom
hrobe je na pohrebisku v Diviakoch nad Nitricou prznan tm, e zatia o sa v prpade hrobov,
v ktorch boli pochovan dve deti, zvyky kremcie kadho dieaa uloili zvl do
samostatnej urny, v prpade pochovania troch det boli zvyky ich nesplench kost uloen do
jednej spolonej urny (Stloukal, 1991). Uloenie zvykov kremcie troch det do jednej urny sa
objavilo aj na pohrebisku v Krsnej Vsi (Stloukal, 1986, 127).
Pri spolonom pohrebe dieaa spolu s dospelou osobou meme bada pomerne ast vskyt
pochovania dieaa spolu so enou. Na pohrebisku v Diviakoch nad Nitricou je zaznamenanch
p hrobov, v ktorch boli zvyky dieaa a eny uloen bu samostatne, alebo spolone
v jednej urne. Na pohrebisku v Krsnej Vsi boli takto hroby dva, priom v jednom z nich boli
spolu so enou pochovan dve deti a jeden nedospel jedinec (Stloukal, 1986, 133). Na
pohrebisku v Opave-Kateinkch dokonca vetky pohreby viacerch jedincov sviseli len
s pohrebom eny a dieaa (Juchelka, 2007, 104). Poda M. Gedla (1996, 4) pritom v prpade
224

pochovanie dospelej eny a novorodenca mohlo s o smr matky a dieaa pri prode. Tto
teriu by mohla potvrdzova i skutonos, e zvyky kremcie novorodenca a eny boli asto
uloen v spolonej urne. Hroby, v ktorch bolo pochovanch niekoko dospelch jedincov,
Gediga (1979, 335) vysvetuje tak, e sa pozostatky nebotka uchovvali v urne v dome
pozostalch a postupne sa dopali kremanmi zvykami alch osb, naprklad rodinnch
prslunkov a po uritej dobe sa vetky vloili do hrobu. Ako rodinn hrobky by sme teda mohli
chpa najm hroby, v ktorch sa nachdzaj okrem kremanch zvykov mua a eny
i pozostatky alch jedincov, i u dospelch, alebo nedospelch. Prbuzensk vzah
pochovanch osb sa vak pri iarovch hroboch sasnmi metdami analzy ned dokza.
Napriek astmu vskytu det v hroboch, v ktorch bolo pochovanch viac jedincov, nemono
hovori o uprednostovan pochovvania dieaa spolu s alou osobou alebo s viacermi
osobami. Ve naprklad na pohrebisku v Diviakoch nad Nitricou bola takmer polovica det
pochovan samostatne a prevahu samostatnch detskch hrobov meme pozorova aj na
pohrebisku v Opave-Kateinkch (Juchelka, 2007, 104) i v Hruove (Chochol, 1953; 1962). Na
pohrebisku v Zlatch Moravciach sa objavili deti pochovan v spolonch hroboch s dospelmi
jedincami i samostatn hroby det s dostatonm sprievodnm inventrom (Kujovsk, 2006,
65) a na pohrebisku v Pslaviciach nebol v iadnom hrobovom celku pochovan viac ne jeden
jedinec (abatov, 2001, 67).
Na pohrebiskch slovenskej vetvy luickej kultry pri pouvan urien nebada odchlku
pri jednotlivch pohlaviach (Makarov, 2008, 96). Meme vak kontatova, e v detskch
hroboch pri pouit ndoby ako urny sa stretvame s najvou variabilitou tvarov. Tento trend
meme sledova aj na inch pohrebiskch mimo zemia Slovenska (pozri Juchelka, 2007,
108).
Zvyky kremcie det a nedospelch jedincov boli na pohrebisku v Diviakoch nad Nitricou
najastejie uloen v amforovitej vze a hrnci, na pohrebisku v Krsnej Vsi ako urna dominoval
hrniec (Budinsk-Krika, Veliaik, 1986, 68.). Nie vemi asto sa ako popolnica uplatnila lka.
Zaujmav je tu vak zistenie, e vetky lky na pohrebisku v Diviakoch nad Nitricou, ktor
mali funkciu popolnice, obsahovali zvyky kremcie det (Stloukal, 1991, 216 nn.). Na
pohrebisku v Krsnej Vsi obsahovala nesplen kosti len jedna lka a aj v tomto prpade lo
o zvyky kremcie dieaa (Stloukal, 1986, 134). Rovnak situcia bola aj na moravskom
pohrebisku v Opave-Kateinkch (Juchelka, 2009, 89).
Veobecn predpoklad, e v miniatrnych ndobch sa uchovvali zvyky kremcie det,
vak v prpade luickej kultry neplat bezpodmienene. Na pohrebisku v Diviakoch nad
Nitricou sa miniatrna ndoba vyuila ako urna v desiatich prpadoch a z toho v tyroch hroboch
boli v nich uloen zvyky dospelch jedincov. Na pohrebisku v Krsnej Vsi bola miniatrna
ndoba ako urna pouit len v jednom hrobe. Poda antropologickej analzy v nej bol pochovan
dospel jedinec (Stloukal, 1986, 130). S obdobnou situciu sa stretvame aj na pohrebisku
v Kietrzi i v Opave-Kateinkch (Juchelka, 2007, 108). Na luickom pohrebisku v Pslaviciach
sa s miniatrnymi ndobami vo funkcii urny nestretme; vetky urny boli strednej vekosti
(abatov, 2001, 69).
Typickm znakom urnovch hrobov bolo prekrvanie urien kmennou platou alebo ndobou.
V mladej dobe bronzovej s ben oba spsoby, v najmladom obdob luickej kultry
prevldalo prekrytie ndobou (Veliaik, 1983, 154). Na pohrebisku v Diviakoch nad Nitricou
boli prekryt a dve tretiny urien, priom na prekrytie bola najastejie pouit pieskovcov
alebo vpencov plata, menej asto ndoba a skr len ojedinele kombincia platne a ndoby
(Veliaik, 1991, 181). V prpade prekrytia urny, v ktorej bolo pochovan diea i nedospel
jedinec, sa stretvame s obdobnou situciu. Zachovan bol pritom nielen pomer prekrytch
urien, ale i pribline rovnak percento spsobu ich prekrytia. Na pohrebisku v Krsnej Vsi bolo
prekrvanie urien menej ast. Na prekrytie sa vyuvala predovetkm ndoba, ktorou bola
225

spravidla misa (Budinsk-Krika, Veliaik, 1986, 68). Z jedenstich popolnc obsahujcich

zvyky kremcie dieaa alebo nedospelho jedinca boli vak prekryt len dve. S rznym
pomerom prekrytia urien v detskch hroboch sa stretvame aj na moravskch pohrebiskch
(Juchelka, 2007, 108; abatov, 2000, prloha).
Niektor urny boli opatren tzv. otvorom pre duu. Ako uvdza L. Veliaik (1983, 154),
otvory pre duu sa s nepravidelnou intenzitou vyskytuj na zem dnenho Slovenska poas
celej existencie luickej kultry. Na pohrebisku v Krsnej Vsi sa vyskytli len dve urny s otvorom
na dne, a to v mohyle 12 a 40 (Budinsk-Krika, Veliaik, 1986, 68). V obidvoch urnch vak
boli uloen zvyky dospelho jedinca (Stloukal, 1986, 127 nn.). astejie sa otvor na dne urny
objavil na pohrebisku v Diviakoch nad Nitricou, kde nm bolo opatrench takmer 23 % urien,
a z toho v polovici takchto urien boli uloen zvyky det. Vskyt otvorov pre duu teda
zrejme nemono spja s vekom pochovanej osoby, ale ani s pohlavm, kee sa objavili tak
v enskch, ako aj v muskch hroboch. Takto urny sa vyskytli v hroboch muov, ien i det
aj na moravskom pohrebisku v Pslaviciach (abatov, 2000, prloha) a v Opave-Kateinkch
(Juchelka, 2007, 108).
Hrobov inventr v detskch hroboch pozostval najm z rzneho potu ndob, pomerne
astmi boli aj bronzov predmety. Samostatn detsk hroby na pohrebisku v Diviakoch nad
Nitricou obsahovali nzky poet ndob. Vo vine z nich sa nachdzala len jedna ndoba, ktor
plnila i funkciu popolnice. Nrast mnostva ndob meme sledova v hroboch jedincov vo
veku Juvenis, kde sa ich poet pohybuje od dvoch do iestich ndob. Vo veobecnosti sa viac
ndob (maximlne 15) objavilo aj v hroboch obsahujcich zvyky kremcie viacerch jedincov,
avak bez nejakej vzby ku kombincii pochovanch osb.
Na pohrebisku v Krsnej Vsi sa v mohylch pohybuje poet celch alebo len v zlomkoch
zachovanch ndob od 1 do 20, najastejie sa v hrobe objavili dve a p ndob (BudinskKrika, Veliaik, 1986, 69). Pritom poet ndob v hroboch spojench s pohrebom dieaa je
rzny a neviae sa ani na poet pochovanch osb, ani na ich vek i pohlavie.
Poet bronzovch predmetov vyskytujcich sa v detskch hroboch bol rzny. Podobne ako
to bolo pri ndobch, aj pri bronzovch predmetoch bol ich vy poet njden predovetkm
v hroboch, v ktorch bolo pochovanch viacero osb. Na oboch pohrebiskch malo aspo jeden
bronzov predmet takmer 64 % urien obsahujcich kreman zvyky dieaa (v Diviakoch nad
Nitricou 23 urien z 36, v Krsnej Vsi 7 urien z 11). Najastejie sa vyskytujcimi bronzovmi
predmetmi v takchto urnch boli ihlice a krky z bronzovho drtu, o koreponduje
s celkovou situciou na pohrebiskch luickej kultry na Slovensku (Makarov, 2008, 73, 81).
Ostatn druhy bronzovej industrie sa objavuj len sporadicky.
ZVEREN POZNMKY VO VZAHU K SOCILNEMU POSTAVENIU DET
Za ukazovatea socilneho statusu pochovanch osb sa povauje predovetkm prtomnos
bronzovch predmetov, alm atribtom me by aj poet doloench ndob (abatov, 2007,
272; Gediga, 1963, 18 n.). Ako sme u uviedli vyie, poet ndob v detskch hroboch je rzny.
Vo veobecnosti vak plat, e v hroboch, v ktorch je pochovan len jedno diea, je poet ndob
ni, zatia o v hroboch, v ktorch s uloen zvyky kremcie viacerch det alebo
kombincie dieaa s dospelm jedincom, poet ndob narast. S obdobnou situciu sa
stretvame aj v prpade vskytu bronzovch predmetov. Vznik tu teda otzka, i mnostvo
hrobovej prlohy nesvis skr s potom pochovanch osb ako s ich socilnym postavenm.
V takomto prpade za ukazovatea socilneho statusu pochovanho treba povaova nie kvantitu,
ale kvalitu bronzovch predmetov.
Poda M. Novotnej (2004, 498) k tandardnm znakom elt patria zbrane, honosn perk,
226

Obr. 1. Diviaky nad Nitricou. 1-9 hrob 1; 10-22 hrob 9. Mierky: a 3, 5, 9, 10, 14, 18-21;
b 1, 2, 4, 8, 11-13, 15, 16, 22; c 6, 7, 17. Poda: Veliaik 1991.
Fig. 1. Diviaky nad Nitricou. 1-9 grave 1; 10-22 grave 9. Scales: a 3, 5, 9, 10, 14, 18-21;
b 1, 2, 4, 8, 11-13, 15, 16, 22; c 6, 7, 17. After: Veliaik 1991.

nronejia prava hrobu, medzikultrne a nadregionlne kontakty zjavn z nlezov. V prpade

slovenskej vetvy luickej kultry za hroby vyej socilnej vrstvy mono povaova hroby
obsahujce predovetkm zbrane a sasti konskho postroja, ale aj perky, ako s spony,
pirlov nramenice i nkrnky, ktor s mlo vyskytujcimi sa predmetmi v hroboch, a tie
sklen korlky, ktor sa v oblasti rozrenia luickej kultry povauj za importy (Makarov,
2008, 109 n.). i mohyly mono spja s vym socilnym statusom pochovanej osoby, nad tm
sa zamal u R. Kujovsk (2006, 64). Poda neho u samotn vybudovanie mohyly
predovetkm v starch fzach luickej kultry poukazuje na vyie spoloensk postavenie
pochovanho. Naproti tomu v mladch fzach (Diviaky II, poiatok neskorej doby bronzovej)
poda neho sli ako kritrium hospodrskej vnimonosti u nemu a povauje ich skr za
rodinn hrobky. Prkladmi, e nie vetky hroby, ktor mono uri za hroby osb s vym
socilnym statusom, mali nronejiu hrobov pravu, s ploch hroby . 17 a 43 z pohrebiska
v Diviakoch nad Nitricou.
227

Obr. 2. Diviaky nad Nitricou, hrob 65. Mierky: a 3, 4, 6, 8, 10, 15, 17, 18; b 1, 2, 5, 7, 12-14, 16, 19, 20;
c 9, 11. Poda: Veliaik 1991.
Fig. 2. Diviaky nad Nitricou, grave 65. Scales: a 3, 4, 6, 8, 10, 15, 17, 18; b 1, 2, 5, 7, 12-14, 16, 19, 20;
c 9, 11. After: Veliaik 1991.

V samostatnch hroboch det sa predmety poukazujce na spoloensk prest pochovanch

neobjavili ani na pohrebisku v Krsnej Vsi, ani v Diviakoch nad Nitricou. Objavuj sa vak
v hroboch, v ktorch bolo pochovan diea spolu s dospelm jedincom. Na pohrebisku
v Diviakoch nad Nitricou, kde by sme mohli oznai es hrobov za hroby jedincov s vym
socilnym postavenm, bolo pochovan diea spolu s dospelou osobou v tyroch z nich.
V hroboch . 1, 43 a 69 bola pochovan ena a diea a v hrobe . 65 dospel jedinec a dve deti.
Pri pohreboch viacerch osb do jednho hrobu vak vznik otzka, komu priloen keramika
a bronzov industria v hrobe v skutonosti patrila. V podstate bezproblmov je situcia, ke
228

Obr. 3. Krsna Ves, mohyla 23. Mierky: a 1-6, 10, 12, 13, 15; c 7-9, 11, 14; d 17, 18; e 16.
Poda: Budinsk-Krika/Veliaik 1986.
Fig. 3. Krsna Ves burial mound 23. Scales: a 1-6, 10, 12, 13, 15; c 7-9, 11, 14; d 17, 18; e 16.
After: Budinsk-Krika/Veliaik 1986.

bol v hrobe pochovan len jeden jedinec. V prpade, ke je v hrobe viac urien, ale v kadej s
uloen zvyky kremcie len jednho jedinca, meme predmety nachdzajce sa v urne
povaova za sas hrobovej vbavy v nej pochovanej osoby. Problm s pridelenm jednotlivch predmetov vznik v prpade uloenia zvykov kremcie viacerch jedincov do jednej
urny i v prpade objavenia sa predmetov v hrobe viacerch jedincov mimo popolnice.
Na to, e predmety nachdzajce sa v urne obsahujcej zvyky kremcie dospelho jedinca
a dieaa nemono vdy pripsa len dospelej osobe, poukazuje naprklad hrob . 65 (obr. 2) na
pohrebisku v Diviakoch nad Nitricou. Zatia o urna dospelho jedinca bola bez bronzovch
229

Obr. 4. Krsna Ves, mohyla 39. Mierky: a 1-9; e 10. Poda: Veliaik 1986.
Fig. 4. Krsna Ves, burial mound 39. Scales: a 1-9; e 10. After: Veliaik 1986.

predmetov, v urne obsahujcej zvyky kremcie dvoch det sa nachdzalo a osem bronzovch
predmetov a tri zliatky bronzu (Veliaik, 1991, 170). Zatia o perky nachdzajce sa v hrobe
. 43 by sme mohli prideli skr ene ako novorodencovi (Makarov, 2008, 101), pridelenie
nlezov konkrtnej osobe je v hrobe . 1 (obr. 1: 1-9) problematickejie. Spornm predmetom
je tu predovetkm britva. T sa povauje za atribt mua (Sala, 2005, 236), no, ako uvdza
A. Jockenhvel (1971, 247), neexistuje iaden detsk hrob, ktor by britvu obsahoval. Poda
jeho nzoru boli britvy osobnm majetkom dospelho mua a mono boli spojen aj s jeho
iniciciou do dospelosti. Azda by sme teda mohli dan britvu povaova za symbol inicianho
ritulu, ktorm diea ete nestihlo prejs. No vzhadom na to, e nepoznme pohlavie
pochovanho dieaa, tto domnienku nemme ako podloi.
Na zklade vskytu det v bohatch hroboch meme teda usudzova, e s najvou
pravdepodobnosou boli prslunkmi skupiny s vym socilnym postavenm. Pokia ide
o veobecn postavenie dieaa v rmci danej spolonosti, v prostred luickej kultry boli deti
s najvou pravdepodobnosou jej plnohodnotnmi lenmi. Nasvedovala by tomu skutonos,
e hroby det sa svojou pravou a ani pohrebnmi praktikami nelia od hrobov dospelch
jedincov. Markantnejie rozdiely nebada ani v hrobovej vbave. Poet keramiky a bronzovch
predmetov sa neviae na vek ani na pohlavie pochovanch; svis so socilnym statusom
pochovanej osoby.
Na zver treba zdrazni, e vzhadom na nzky poet antropologicky urench hrobov me
nasta skresovanie zverov. Ich pravdivos mono potvrdi alebo vyvrti len uskutoovanm
antropologickch analz hrobov a porovnanm vsledkov zo vetkch pohrebsk s antropologicky urenmi hrobmi.
Prspevok vznikol v rmci rieenia grantu GD404/09/H020 Moravsk kola archeologickch
studi II.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.

230

231

Tabela 1. Diviaky nad Nitricou. Prehad hrobov obsahujcich zvyky kremcie dieaa, resp. nedospelho jedinca.
Table 1. Diviaky nad Nitricou. Review of graves containing cremation of a child or juvenil.

232

Tabela 1. Pokraovanie.
Table 1. Continuation.

233

Tabela 2. Krsna Ves. Prehad hrobov obsahujcich zvyky kremcie dieaa, resp. nedospelho jedinca.
Table 2. Krsna Ves. Review of graves containing cremation of a child or juvenil.

LITERATRA
BUCK, D.-W.: Bevlkerungszahl, Sozialstruktur und Bevlkerungsmobilitt bei den Stmmen der Lausitzer Gruppe. In: Internationale Archologie 36, 1997, 137-154.
BUDINSK-KRIKA, V., VELIAIK, L.: Krsna Ves. Grberfeld der Lausitzer Kultur. Nitra, 1986.
FURMNEK, V. , STLOUKAL, M: Jihovchodn popelnicov pole ve svtle antropologick analzy.
In: Slov. Arch. 33, 1985, 137-152.
GEDIGA, B.: Cmentarzyska kultury uyckiej w badaniach stosunkw spoecznych. In: Arch. Polski 8,
1963, 7- 43.
GEDIGA, B.: Zagadnenia religii. In: Prehistoria ziem Polskich. Od rodkovej epoki brzu do rodkovego
okresu lateskiego. Wrocaw, Warszawa, Krakw, Gdask, 1979, 320-341.
GEDL, M.: Wczesnouyckie cmentarzysko w Kietrzu (III). Krakw, 1996.
GEDL, M. SZYBOWICZ, B.: Demographische Struktur der Population der Urnenfelderzeit in Sdpolen. In: Internationale Archologie 36, 1997, 159-171.
CHOCHOL, J.: Antropologick rozbor luickch rovch hrob z Hruova. In: Arch. Rozhledy 5, 1953,
597-602.
CHOCHOL, J.: rov pozstatky z luickho pohebit v Hruov. In: Arch. Rozhledy 16, 1964, 500501.
JAROOV, I.: Antropologick rozbor kosternch pozstatk lidu luick kultury ze rovho pohebit
ve Zvolenu Balknu. MZM Brno, 2008.
JOCKENHVEL, A.: Die Rasiermesser in Mitteleuropa (Sddeutschland, Tschechoslowakei, sterreich, Schweiz). PBF VIII, 1, Mnchen, 1971.
JUCHELKA, J.: Dtsk rov hroby na pohebiti luick kultury v Opav-Kateinkch. In: tud. Zvesti
A SAV 42, 2007, 99-111.
JUCHELKA, J.: Pohebit luick kultury v Opav Kateinkch. In: Pehled vzkum 50, 2009,
61-138.
KUJOVSK, R.: Poznmky k prave hrobov luickej kultry na Slovensku. In: tud. Zvesti A SAV
39, 2006, 63-67.
MAKAROV, E.: ensk kroj luickej kultry v dobe bronzovej na Slovensku. Pokus o rekontrukciu
na zklade hrobovch nlezov a depotov. In: tud. Zvesti A SAV 44, 2008, 65-191.
STLOUKAL, M.: Antropologische Analyse der Leichenbrandreste aus Krsna Ves. In: Budinsk-Krika,
V., Veliaik, L.: Krsna Ves. Grberfeld der Lausitzer Kultur. Nitra, 1986, 123-136.
ABATOV, K.: Pohebit v Pslavicch. K problematice mohylov a luick kultury. Plohy.
Diplomov prca. AM FF MU Brno, 2000.
ABATOV, K.: Pohebit v Pslavicch. Pspvek k problematice rovho ritu v dob bronzov. In:
Sbor. prac FF BU M 6, 2001, 63-75.
ABATOV, K.: K sociln struktue luick kultury asnch a starch popelnicovch pol se zvltnm
zetelem k pohebiti v Pslavicch na Olomoucku. In: E. Kazdov, V. Podborsk (Ed.): Studium
socilnch a duchovnch struktur pravku. Brno 2007, 269-284.
VELIAIK, L.: Die Lausitzer Kultur in der Slowakei. Nitra, 1983.
VELIAIK, L.: Beitrag des Grberfeldes in Diviaky nad Nitricou zur Chronologie der Denkmler der
Lausitzer Kultur in der Slowakei. In: Slov. Arch. 39, 1991, 91-142.
ZACHAR, T.: Zvolen Balkn. Pohrebisko udu popolnicovch pol. Nepublikovan bakalrska prca.
AM FF MU Brno, 2008.

234

Summary
Child graves of the Lusatian Culture
The Lusatian culture located in the area of todays Slovakia only applied cremation. However, the form
of graves was different. Cremation residues of children and juveniles were stored in flat graves as well
as in burial mounds or little barrows. It is not possible to say, which form of graves was typical for childs
burial. It rather depended on funeral practices used in the given period in the given area.
The way of storing cremated remains of dead persons was not uniform. The majority had urn graves.
In addition to graves, where just one individual was buried, cases appeared where several persons were
buried in one common grave. In the burial grounds in Krsna Ves and Diviaky nad Nitricou a relatively
large number of graves, namely about a quarter of all, contained several individuals. Most of these graves
are associated with childs funeral. There are graves containing two or three children, as well as children
buried together with adults, whereby the combination of different age groups and number of individuals
varies. In the case of the joint funeral of a child with an adult, a relatively frequent occurrence of a child
buried together with a woman can be seen.
The greatest variability of vessel shapes used as urns is encountered just in children graves. At the
burial ground in Diviaky nad Nitricou, cremations of children and juveniles were usually stored in
amphorae vases and pots. In the cemetery in Krsna Ves a pot was dominant as urn. Cups were not
commonly used as urns. However, an interesting finding is that in both cemeteries when cups were used
as urn, they all contained cremation remains of children. The general assumption that miniature vessels
contain only childrens cremation is not valid in the case of Lusatian culture. They contain cremation of
infants as well as adults.
A typical custom was to cover urn graves with a stone plate or other vessel, whereby the ratio of
covered urns in childrens graves on either burial grounds differs. Another relatively frequent habit was
to equip urns with soul-holes. While in the cemetery in Krsna Ves were no urn with soul-hole containing
cremation of children, in the burial ground in Diviaky nad Nitricou cremation of children were placed in
up to half of these urns.
Inventory of child graves consist mainly of a variable number of vessels; bronze articles were quite
frequent too. Separate child graves in the cemetery in Diviaky nad Nitricou contained a small number of
vessels. In most of them only one vessel was located, which also functioned as urn. An increase of the
number of vessels can be observed in the graves of Juvenis, where their number varies from two to six
vessels. In general, more vessels (maximum 15) appear in graves containing cremations of several
individuals, but without any connection to the combination of buried persons. In the cemetery in Krsna
Ves, the number of vessels in graves, where one or more children were buried, varies and is not linked
neither to the number of buried persons, nor to their age or gender. The most frequent bronze item in child
graves on both burial grounds were pins and rings of bronze wire, what corresponds with the overall
situation in the cemeteries of Lusatian culture in Slovakia. Other types of bronze industry appeared only
sporadically.
In case of the Slovak branch of the Lusatian culture, graves of the leading social class and the nobility
can be identified by weapons and parts of horse harness, but also by jewellery as well as by fibulas, spiral
pendants or neck-rings. These represent a rare group of finds in the graves, as well as glass beads which
are considered being an import in the area of the Lusatian culture. Thus based on the occurrence of
children in the rich graves it can be concluded that they were most likely members of the group with
higher social status. Regarding the general status of the child within the society can be said, that in the
Lusatian culture children were most likely full members. This can be concluded due to the fact that the
child graves and their treatment and / or funeral practices dont differ from adult graves. Also no
remarkable differences in grave inventories of childs and adults graves were found. The number of
pottery and bronze objects reflects the social status of the buried person.
It should be noted that in regard of the small number of the anthropologically intended graves there
is a distortion of that conclusions. Their validity can only be confirmed or denied by carrying out
anthropological analysis of graves and comparing the anthropological results of all cemeteries.

235

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

HROBY DET
V KALENDERBERSKCH MOHYLCH
Etela Studenkov

CHILD GRAVES IN THE KALENDERBERG

CULTURE BURRIAL MOUNDS
Abstract: Except for the regular burial chambers we often also find additional graves and secondary burials (later
utilization of ) in the Kalenderberg culture burrial mounds in south-western Slovakia. These are located above the
burial chamber. In the case of the burial mound no. IV in Janky we could speak of wooden rectangular structure,
where bone remains of an adult person were placed. As a specific category of secondary burials we also may consider those Halstatt culture burrial mounds build over a bronze-age tumuli. Child graves as well as those of juveniles belong to the category of additional graves and secondary burials. Essential for the social organisation of the
Kalenderberg culture society is the ascertainment that the additional child graves (children aged 7 14 years) in
two burial mounds comprised artifacts presumably of the sacral nature otherwise typical for the women (priestesses?). The additional child grave (under 6 years old) in burial mound no. VI in Nov Koarisk included prestigious artifalcts typical for both, men (a sword) and women (jewellery, dress accessories). It may document the
existence of a presumed custom of inheritanceof the social status in the local settlement area. A special attention
has been paid concerning the impiously arranged child burial placed in the mound of the tumulus no. I in Nov Koarisk, considered to be evidence of a sacrifice.
Key words: Early Iron Age, Southwestern Slovakia, child graves

VOD
Jednm z vchodsk pri rieen otzok svisiacich so socilnou truktrou kalenderberskej spolonosti by bolo o. i. stanovenie vzjomnho vzahu osb z vedajch a nslednch pohrebov
k hlavnmu primrnemu hrobu v hrobovej komore pod mohylami. Ktor spomedzi dvoch,
prp. viacerch hrobov bol primrny, to sa nie vdy d presvedivo rozpozna. Socilne postavenie osb v spolonosti z primrnych hrobov pod monumentlnymi mohylami je vemi nejednoznan. Do uritej miery boli a s vetky pokusy o interpretciu poznamenan rozpormi,
ktor pramenia zo zauvanej terminolgie, z preberania socilnoantropologickch evolunch
modelov a s obmedzen charakterom archeologickch reli. Na juhozpadnom Slovensku s
podmienky na klasifikciu socilnej truktry kalenderberskej kultry saen naprklad absenciou pohrebsk patriacich k vinnm a opevnenm sdliskm. Priamy vzah medzi monumentlnymi mohylnkmi a sdliskami je predbene doloen iba v niekokch prpadoch1
a chbaj zkladn informcie na hlbiu analzu.
237

Obr. 1 1 Mohylnk pri Dobrohoti z r. 1858 s kostolom sv. Antona v Bi v pozad

(poda A. Ipolyiho, 1858);
2 situovanie polohy s mohylami v katastri obce.

Rozrenie kalenderberskho osdlenia na intenzvne ponohospodrsky vyuvan oblasti

Podunajskej niny neumouje ani priblin stanovenie pvodnho potu mohylovch pohrebsk. Ten bol nepochybne vrazne vy, ne sa uvdza v doterajej odbornej literatre (Pichlerov, 1967, obr. 1; Stegmann-Rajtr, 2002, obr. 1), a to u i pri porovnan s pvodnmi plnmi
katastrov a starmi vojenskmi mapami. V poslednch rokoch tento predpoklad plne potvrdila
najm leteck prospekcia (napr. Kuzma, Bartk, 2008, 102-103, obr. 57: 2, 58: 1, 59: 1). U koncom 19. stor. naprklad J. Hampel na strnkach Archaeolgiai rtest (1890, 445) poznamenal,
e naprklad bratislavsk stavite a zberate staroitnost Enea G. Lafranconi zdokumentoval
1

Naprklad sprvu N. Sndorfiho o mohyle (1896, 115-116) na smolenickom Molpre oznail za neurit J. Eisner (1933, 161, pozn. 132). In (Pichlerov, 1967, 32; Stegmann-Rajtr, 2002, Abb. 1, 16) ju povauj za hodnovern.

238

niekoko stoviek dajov o mohylch.2 Vzhadom na jeho dlhodob psobenie priamo v Bratislave je viac ako pravdepodobn, e vek as z nich bola situovan do jej bezprostrednho okolia. Samozrejme, nemuselo s iba o mohyly kultry haltatskej, ale mohli medzi nimi by aj
monumenty zo strednej a mladej doby bronzovej (Pichlerov, 1976; Studenkov, 1994b). Poznatky o niekokch pohanskch mohylch na itnom ostrove mal tie A. Ipolyi, ktor ich publikoval v budapetianskom tdennku Vasrnapi jsg v roku 1858 a podrobnejie o rok neskr
aj samostatne (1859). Spomedzi nich na tomto mieste uvediem aspo jeden mohylnk, ktor
mal typick miestny nzov Tatrlls. Nachdzal sa pri obci Dobroho (obr. 1: 1-2). Lokalitu spomna sce J. Eisner (1933, 237), ale v svislosti s nlezmi minc Konstantna II. a Valerina I, ktor eviduje aj A. Ipolyi. Presn lokalizciu mohylnka sa podarilo stanovi poda
katastrlnej mapy obce a dajov miestnych obyvateov a vtedy, ke bol plne prekryt gabkovskou vodnou ndrou. Dodnes sa zachovala iba jedna, excentricky situovan mohyla pri
kostole Sv. Antona v Bi, ktor sa pouva ako sas krovej cesty. Prve vaka vyuvaniu
tchto vraznch ternnych monumentov Podunajskej niny v stredoveku (i neskr) na stavbu
kostolov (Vek Grob-Pust Kostol, Nov Dedinka-p, Stupava-Mst), osadenie kra (ukrska Paka), vstavbu hrdku (Janky -Horn Janky, Dechtice) a asto ako tzv. hraninch
kopcov (Horn Doln Janky; Horn Janky Bstelek, Michal na Ostrove Orechova Pot,
Most pri Bratislave Vrakua a i.) tieto objekty nepodahli novodobej devastcii.
V porovnan so zpadohaltatskou, juhovchodoalpskou oblasou i s nadalpskmi haltatskmi skupinami na rieenie problematiky vedajch, nslednch a zvl detskch hrobov pod
mohylami na Slovensku existuje minimum vyuitench podkladov. Napriek tomu nechbaj
analzy zameran na interpretciu spoloenskej truktry haltatskej kultry na juhozpadnom
Slovensku. Spomedzi slovenskch autorov treba spomen predovetkm M. Pichlerov (1967,
3 a n.; 1969, 123 a n.). Pokrok v bdan znamenala tdia B. Teran, ktor na zklade vopred stanovench kritri podrobila analze kalenderbersk mohylnky z lokalt Bad Fischau-Feichtenboden, Sopron-Burgstall a Nov Koarisk (1986, 227 a n.; 1990, 165 a n.). Vypovedacia
hodnota tchto sborov vo viacerch bodoch vykazuje odlinosti, ale napriek tomu sa autorke
podarilo vyleni tyri socilne skupiny. Dleitm poznatkom z autorkinch zverov je, e dve
z nich reprezentuj eny s vysokm socilnym statusom, ktor boli spt s ritulnymi aktivitami.
Postavenie a lohy socilne vysoko postavench ien, a to nielen v rmci kalenderberskej spolonosti, na zklade figurlnych vyobrazen podrobnejie analyzovala A. Eibner (2000/2001, so
starou lit.). Model (pyramiradlny) socilnej truktry dolnorakskeho pohrebiska zo Statzendorfu vytvoren pomocou kalkulcie socilneho indexu klasifikovatench hrobov prednedvnom predloila K. C. Rebay (2006, 241 a n.).
Otzky svisiace s hospodrskym a socilnohierarchickm postavenm jednotlivcov v reginoch naddunajskej asti severovchodoalpskho haltatskho priestoru s ohadom na pecifick znaky kalenderberskho pohrebnho rtu treba riei aj v zvislosti od klasifikcie
postavenia, prpadne socilneho rozvrstvenia obyvateov smolenickho Molpra (Duek, Duek,
1984; 1995), avak pri sasnom zohadnen priamych vzieb hradiska na severn platnick
prostredie s odlinm charakterom na jednej strane a jeho alekosiahle interakcie s juhom, juhovchodom a zpadom na strane druhej. Nlezov sbory z Molpra maj pre tdium socilnej hierarchie spolonosti kalenderberskej kultry podobne ako monumentlne mohyly
urujci vznam. Socilna loha jednotlivca, prslunkov jeho klanu je v mnohch ohadoch
zvisl od rozsahu ich interakci. V tejto svislosti treba pripomen podnetn tdiu z pera
S. Stegmann-Rajtr (1998, 263an.), ktor o. i. poukzala aj na neprehliadnuten vzby Molpra

Na zklade lnku E. G. Lanfranconiho v preporskch novinch (1907) sa v roku 1912 a 1913 uskutonil vskum
mohyly Trkenhgel v Bad Deutsch-Altenburgu (Cech, 1995, 262-267).

239

s knieacmi mohylami tajerskho Kleinkleinu. To znamen s prostredm, v ktorom sa u od

konca starej, najm vak v mladej dobe haltatskej objavili obzvl honosne vybaven hroby
muov-bojovnkov (Dobiat, 1980). T zrejme ovldali urit poet podriadench osb a ich oznaovanie pojmom nelnk alebo kniea treba chpa ako konsenzus odzrkadlujci sasn stav bdania vo vchodoalpskom haltatskom priestore (Egg, 1996, 246an.). Na bliie
poznanie socilnej truktry spolonosti sa daj obecne, nielen v dobe haltatskej, vyui ako
vpomoc i korektra aj extern daje, ktor by sa mohli zska analzou sasnch, svojim
postavenm rovnocennch sdlisk a ich porovnvanm s vsledkami hodnotenia prslunch pohrebsk. Avak, ako sa v poslednom obdob ukzalo (a to nielen v zpadohaltatskom prostred),
aj tento postup m svoje skalia a nie vdy zodpoved realite. Na rozdiel od vchodohaltatskho
okruhu sa podstatne iria diskusia rozvinula pri klasifikcii socilneho postavenia osb z neskorohaltatskch mohl v junom Nemecku. Nzorov rozdiely sa obzvl markatne prejavili
v svislosti s interpretciou postavenia mua z mohyly v Hochdorfe medzi predstavitemi tradinej a novej archeolgie (porovnaj Eggert, 1999, 211a n.; Kraue, 1999, 339 a n.; Karl,
2005, 191 a n.).
Vbava prevaujcej asti preskmanch hrobovch komr pod mohylami na kalenderberskom zem je ochudobnen o as tch predmetov, ktor v dsledku ustlench religiznych
predstv premietnutch do pohrebnch ritulov alebo inch dvodov sa pravdepodobne intencionlne do hrobov (okrem niekokch vnimiek) neukladali. V dsledku dodriavania bliie
nedefinovatench kultovch a nboenskch noriem pri pohrebnch rituloch symboly moci
(mee, konsk postroj, rane) sa ani v tch najokzalejie vybavench hrobovch sboroch nevyskytuj, alebo sa vyskytuj iba vnimone. V kalenderberskom hrobe sa naprklad me, typick pre zpadnejie haltatsk skupiny, naiel len ojedinele (Szombathy, 1924, tab. 10: 887;
Kromer, 1958, A1; Berg, 1962, tab. 31: 1). Z naddunajskej asti kalenderberskho zemia pochdza jedin hrot epele iarom pokodenho bronzovho mea, ktor bol pvodne interpretovan ako dka. Naiel sa v mohyle VI v Novch Koariskch, a to v nslednom hrobe (tzv.
iarovisko V), v achte nad hrobovou komorou (Pichlerov, 1969, 87, obr. 60 61, tab. 43:
1; Studenkov, 2008, 95, obr. 4: 1). U hroty kopij a otepov, ktor nepatria medzi symboly
moci prvej kategrie, s predovetkm v dolnorakskych hroboch poetnejie zastpen (Nebelsick, 1997, 102), podobne ako aj sekery. Na juhozpadnom Slovensku sa vak doteraz naiel
v hrobe len jedin exemplr eleznej kopije, a to v neobvyklej stojacej polohe v severovchodnom nro hrobovej komory mohyly IV v Jankoch-Dolnch Jankoch (nepubl.). Sasti odevu
a perky sa v priebehu spopolovania mtveho zdeformovali alebo plne zniili. Naopak, v neporuenom stave sa ukladali do komr elezn a bronzov ak perly,3 rzne krky a spravidla noky, ako sas jedlenskho servisu.
Kalenderbersk hrobov komory, vybaven mnostvom potravn, vrtane msa domcich
a lovench zvierat, tekutn a k nim patriacimi sasami jedlenskho a picieho servisu s obzvl dleitm indiktorom socilneho statusu pochovanch osb, bez ohadu na pohlavie
a vek. Aj predstavu o tom, e kvasen npoje konzumovali mui, prameniacu zo scn na vrobkoch situlovho umenia, nlez zrniek hrozna (Vitis vinifera L.) v jednej z ndob mohyly 1
v burgenlandskom Zagersdorfe, pod ktorou boli pochovan vhradne osoby enskho pohlavia
(Rebay, 2002, 99-100, tab. 29) , pozmenil. alm charakteristickm rysom kalenderberskho
pohrebnho rtu je zvraznenie kultovo-religiznej lohy niektorch osb, vrtane det, ukladanm takch keramickch vrobkov do hrobov, ktor oividne reprezentuj typick sakrlne
intrumentrium.

Ich interpretcia je nejednoznan. Vyskytuj sa v hroboch muov u v neskorej dobe bronzovej.

240

K OTZKE HLAVNHO A VEDAJIEHO HROBU/HROBOV

V svislosti s hrobmi det na prvom mieste treba otvori otzku vskytu viacerch hrobov pod
jednou mohylou vo veobecnosti. Fenomn tzv. Totenfolge i u z nboenskch, prvnych,
alebo inch archeologicky nepostrehnutench dvodov nie je vdy jednoznane identifikovaten, hoci historick pramene ich asto podrobne opisuj. V severovchodohaltatskej oblasti je existencia tohto fenomnu pravdepodobnejia a prejavuje sa jednoznanejie ne
naprklad vo vekch mohylch s poetnmi nslednmi hrobmi v zpadohaltatskom prostred,
alebo v slovinskom Dolenjsku.4 S vekou pravdepodobnosou ich meme povaova za
intencionlnu sas praktikovanch pohrebnch ritulov a za odraz myslenia jednej pochovvajcej skupiny (klanu, rodu, rodiny) ako vraz jej socilnej ideolgie. Ukladanie spopolnench pozostatkov viacerch osb do jednej hrobovej komory je doloen predovetkm vaka
vskumom mohl, ktor sa uskutoovali od druhej polovice 20. stor. Nechbaj vak ani
v niektorch dvnejie preskmanch kalenderberskch mohylch, podobne ako i tzv. nsledn
hroby.
Identifikovaten primrny hlavn hrob je v hrobovej komore spravidla uloen na vopred
uren a centrlne situovan miesto, ktor bva neraz oddelen od milodarov, prloh a prpadne
i od ostatnch pochovanch osb. Situovanie kalcinovanch kost sprevdzajcich osb v komore spravidla nevykazuje vopred stanoven pravidl. Okrem keramickej alebo organickej urny
(urien) kreman ostatky bvaj roztrsen medzi popolom, uhlkmi a almi zvykami prenesenmi (na organickch nosidlch mrach, neraz ozdobench bronzovmi pliekami) do
komory z pohrebnej hranice. Tie sa ukladali do strednej asti komory. Vo veobecnosti mono
predpoklada, e medzi osobou z primrneho hrobu, ktor zastvala vznan miesto v rodine,
klane a pod. a uvala z toho prameniace vsady v relnom ivote a ostatnmi pochovanmi
v urne v jednej hrobovej komore poas ivota existovali vzjomn vzby (prbuzensk?). Otzny
je vzah s osobami, ktorch kosti boli vo zvykoch z pohrebnej hranice. Antick a paleoetnologick pramene poskytuj irok spektrum monost (porovnaj: Oeftinger, 1984; Bouzek, 2007,
11 a n.; a i.). i vetky sprevdzajce osoby z haltatskch hrobov boli dobrovone
usmrten, alebo nsilne obetovan v slade s ritulmi a pohrebnmi zvyklosami tej-ktorej
socilnej skupiny, ostva nerieitenm problmom. Z vah sa ned vyli ani praktizovanie
uschovvania tela mtveho (i niekokch mtvych) bez pochovania po dlhiu dobu z ritulnych
dvodov, priom sa a nsledne sa pristupovalo k spolonmu spopolneniu (na jednej hranici?)
a uloeniu viacerch mtvych do vopred pripravenej hrobovej komory. Zloitejie sa had odpove v tch prpadoch, ke nlezov situcia, topografia prloh a urien nedovouje archeologicky jednoznane uri hlavn primrny hrob, ako naprklad v mohylch III a IV z Novch
Koarsk (Pichlerov, 1969, obr. 26, 38), alebo zo spomnanho Zagersdorfu (Rebay, 2002, tab.
26). V neposlednom rade treba spomen, e v niektorch komorch (aj novie skmanch)
plne chbaj kalcinovan kosti.
V kalenderberskom prostred je existencia viacerch hrobov v jednej komore doloen na
juhozpadnom Slovensku, v Burgenlande a v Dolnom Raksku (Szombathy, 1924; Kaus, 1986,
119-120; Teran, 1986, 230 a n., tab. 3; Nebelsick, 1996, obr. 5; Rebay, 2002, 23-25 a i). Na opronskom Burgstalle maj takto hroby menie zastpenie (Eibner-Persy, 1980, 133; Patek,
1982, 148-150). Najastejie sa objavuje kombincia dvoch pohlav, prpadne dospelho a dieaa. Spsob nakladania s pozostatkami osb z vedajch hrobov vykazuje rzne podoby. Zvl
zaujmav spomedzi nich s hrobov komory, v ktorch charakter nlezov odzkaduje viacmenej porovnaten socilny status osb odlinho pohlavia. Naznauj to nlezov sbory
z mohl II a IV v Jankoch a v Novej Dedinke (Studenkov, 2008, 87 a n.). Z pohadu rieenia
4

Nasledovanie mtveho inou osobou do hrobu v kalenderberskej kultre odmieta K.C. Rebay (2006, 250).

241

postavenia det nedospelch jedincov v kalenderberskom prostred s zaujmav dva nlezov

celky z juhozpadnho Slovenska. V Novej Dedinke a mohyle IV v Jankoch pochovanho mua
(hlavn hrob) sprevdzali deti v juvenilnom veku (okolo 14 rokov a 7 14 rokov) oividne
enskho pohlavia. Kalcinovan kosti tchto mladch osb boli uloen v urne. V Jankoch pri
elnej stene komory v blzkosti organickej urny mua a v Novej Dedinke tesne pri tzv. kalenderberskej trojici. Sakrlne nstroje kalenderbersk trojica z tchto hrobovch komr
spja osoby mladistvho detskho veku priamo s ritulnymi konmi a poukazuje na ich vysok socilny status. Funkciu kalenderberskej trojice a charakter ritulov s ou spojench sa
poksili interpretova viacer bdatelia (Gallus, 1938, 23; Teran, 1986, 228, 230-231; 1996,
507 a n.; Nebelsick, 1996, 327 a n.). Praktizovanie tchto ritulov prostrednctvom sakrlnych
nstrojov mladistvmi detskmi osobami enskho pohlavia zsadne men pohad na vek zalenenia dievat medzi ochrankyne domceho krbu a do skupiny dospelch osb s vysokm
socilnym statusom. Nlezov sbory vyvolvaj tie vahy o tom, i ritulne kony spt s kalenderberskou trojicou nemohli v nejakej podobe svisie aj s legitimizciou mocenskho postavenia mua z primrneho hrobu. Zrove odraj porovnaten, mono rovnocenn socilne
postavenie obidvoch pochovanch a nabdaj na vahy o nsilnej forme sprevdzania mua
do hrobu v slade s miestnymi zvyklosami.
NSLEDN POCHOVVANIE V MOHYLCH
Fenomn nslednch hrobov m v prostred Karpatskej kotliny hlbok korene. Zvl presvedivo sa prejavili v socilne rozvrstvenej spolonosti vasnch popolnicovch pol, konkrtne
v akanskch mohylch juhozpadnho Slovenska (Paulk, 1983, 31 a n.). V niektorch juhonemeckch a juhovchodoalpskch haltatskch skupinch je posvtn priestor mohyly miestom na pochovanie i niekokch desiatok mtvych. Odlin a neraz rozporupolne interpretovan
je situcia s nslednmi hrobmi v kalenderberskch mohylch. Medzi dodatone i nsledne
pochovanmi sa nali kalcinovan kosti nielen dospelch, ale aj det. V svislosti s vyhodnotenm vskumu v Novch Koariskch sa touto problematikou na Slovensku podrobnejie zaoberala M. Pichlerov, ktor achty zachyten nad komorami povaovala za nsledn hroby
(1969, 140-143). Rzne zsahy veden cez mohylov nsyp smerom ku komore sa spomnaj
nielen v kalenderberskch mohylch (Chropovsk, 1955, 777; Lauermann, 1990, 34 a n., obr.
1; Szombathy, 1924, 168, obr. 7), ale zachytili sa aj na novie skmanch biritulnych pohrebiskch Dolnho Rakska, ako i v inch skupinch vchodohaltatskej kultry (Kemenczei, 1974,
11; V. Vadsz, 1983, 20). K odlinej interpretcii zsahov zachytench v strednej asti hrobovch komr dospel F. Preinfalk pri hodnoten nlezovej situcie mohyly 3 v Langenlebarne
priklonil sa k nzoru, e podobne ako v knieacch mohylch junho Nemecka, aj tu sviseli
s vykrdanm vzcnych kovovch milodarov z hrobov osb s vysokm statusom (2003, 45-46,
obr. 20 21). Praktizovanie ritulu vyzdvihnutia vzcneho predmetu z hrobu dobre dokumentuje nlez fragmentov jednho celokovovho opasku v troch rznych objektoch hroboch
(. 747, 768, 847) na dolnorakskom pohrebisku Franzhausen/Wagram o. d. Traisen (Neugebauer, 1997, 180, obr. 74: 1-2). Manipulcia s nedomcim typom sasti odevu s opaskom,
ktor predstavoval symbol vysokho statusu pvodnho majitea, jeho zmern znehodnotenie
a znovupouitie vykazuje rysy ritulnych aktivt v rmci rites de passages (Gennep, Van A.,
1996). Nakoniec znehodnotenie prestneho predmetu obecne me by i prejavom strachu
pred mocou mtveho. irie uplatovanie podobnch ritulnych aktivt nememe v sdlenej
oblasti kalenderberskej kultry vyli, prve naopak u aj s ohadom na podobn praktiky
v obdob vasnch popolnicovch pol.
Poas odkrvania pla mohyly IV v Jankoch (miestna as Doln Janky) sa zachytil p242

vodn tvar tzv. achty nad hrobovou komorou. Dreven stavba (nadstavba?) mala kvadratick
pdorys (135 x 155 cm) s rovnakou orientciou ako hrobov komora. Jej dno sa iastone prepadlo do vntornho priestoru strednej asti hrobovej komory, a to pribline nad miesto uloenia zvykov z pohrebnej hranice. Vpl hornej asti achty na rovni zistenia tvorila jednoliata,
vrazne tmavosfarben zemina, odlin od okolo leiacich nsypovch vrstiev pla mohyly.
Na jej dne sa nali kalcinovan kosti dospelho jedinca,5 zhluk zlomkov zuhonatenho dreva
a popola. Nlezov situcia v tejto mohyle zodpoved zsahom achtm, zachytenm pri
odokrvan mohl III a VI v Novch Koariskch (Pichlerov, 1969, 140-142, obr. 21 23, prloha A, B). Funkcia objektu svisela s nslednmi, mono u vopred plnovanmi pohrebnmi
ritulmi. Okrem kalcinovanch kost dospelch a det sa v nich neraz nachdzali potraviny (zvieracie kosti, mule), keramick prlohy, sasti odevu, perky a vnimone aj vzcne milodary.
V kalenderberskej oblasti na prvom mieste si zvltnu pozornos zasli nlezov situcia mohyly VI v Novch Koariskch, ktor podrobne opsala M. Pichlerov (1969, 79-120, obr. 47
66, tab. 25 43, prloha B). V bohato ozdobenej trojpriestorovej komore s uniktnou kolekciou
keramiky, z nich as mala ritulnu funkciu, sa nenali kalcinovan kosti a ani kovov predmety. Z profilov je oividn, e podobne ako komora mohyly II v Jankoch aj ona bola postaven na vrchole upravenho starieho mohylovho nsypu. (pozri profil mohyly: prl. B cit.
diela). Zverejnen pdorysy a profily achty, tvar hrobovej komory a topografia nlezovho sboru dovouj vyslovi otzku, i jama so zvykami z pohrebnej hranice (tzv. iarovisko 1) a so
symbolickmi zvaiami nepredstavuje dno achty a sas nslednch pohrebnch ritulov
(Studenkov, 2008, 95). Tie kalenderbersk mohyly, ktor boli naven na starie mohyly, meme povaova za vnimon skupinu nslednch hrobov. O pohntkach, ktor viedli k pochovvaniu prslunkov socilnej elity haltatskej kultry na mohyly predkov nielen na
pertraktovanom zem, sa v poslednom obdob rozvinula irok odborn diskusia. Najpresvedivejie s tie nzory, ktor dvody sekundrneho vyuvania starch mohl hadaj v legalizcii i posilnen statusu mtveho prostrednctvom osvojenia si hrobu mtickho i
heroizovanho predka, zakladatea dynastie. Ostatne neraz sa aj do telesa staro- a stredohaltatskch mohl ukladali hroby na konci mladohaltatskho obdobia (napr. Michal na Ostrove,
okr. Dunajsk Streda). Nsledn hrob na opronskom Burgstalle (215a/1975), situovan do
stredu zpadnej steny kamennej hrobovej komory poda E. Patek (1976, obr.16: 1; 1982, 134135, prl. 4) tie patr a do najmladieho horizontu mohylnka.
HROBY DET
iarov pohrebn rtus sa ako jedin uplatoval v severovchodoalpskch regionlnych skupinch starej a mladej doby haltatskej na zem juhozpadnho Slovenska, priahlej asti
Zadunajska a v Burgenlande. Na dolnorakskych pohrebiskch v severozpadnej asti kalenderberskho zemia prevauj iarov hroby, ale spravidla sa objavuj aj hroby kostrov. Predben zverejnenie vsledkov vskumu pohrebiska vo Svodne s dvomi kostrovmi hrobmi (ena
a diea), ktor boli zaraden do obdobia kalenderberskej kultry (Nmejcov-Pavkov, 1986,
169), naznaili monos existencie vnimiek zo iarovho pochovvania prinajmenej na pohrebiskch leiacich vchodne od Vhu. Lokalita je toti situovan na zemie rozrenia severovchodozadunajskej haltatskej skupiny (Patek, 1982 1983, 59 a n).
Rieenie problematiky postavenia osb, bez ohadu na vek a pohlavie, i vzjomnho vzahu
pohlav v pohrebnom rte je kvli nzkemu potu preskmanch hrobov na juhozpadnom Slo-

Antropologick posudky vypracol M. Thurzo, ktormu na tomto mieste vyslovujem svoje poakovanie

243

vensku obmedzen. S tm svisia i minimlne podklady na komplexn analzu identifikcie

socilneho postavenia det. Sasn stav bdania umouje aspo zhrn spsoby uloenia tejto
skupiny populcie v kalenderberskch mohylch. Postavenie det v socilnej truktre dolnorakskych mikroreginov s ohadom na prevahu ich kostier (Nebelsick, 1997, 33, 35) mono riei v zvislosti od juhomoravskej, bylanskej a hornorakskej haltatskej oblasti. V svislosti
s niektormi otzkami svisiacimi s postavenm det a nedospelch jedincov v socilnom systme a zvl vzjomnho vzahu pohlav v kalenderberskej kultre boli nartnut niektor monosti (Studenkov, 2007; 2008).
iarov hroby det a mladistvch pod kalenderberskmi mohylami

Poet preskmanch kalenderberskch hrobov na juhozpadnom Slovensku v porovnan so opronskou oblasou, s priahlm Burgenlandom a zvl s Dolnm Rakskom je minimlny.
Z doteraz publikovanch antropologickch rozborov a archeologickch uren pohlav vyplva takmer zanedbaten percento zastpenia dojiat, det a juvenilnch jedincov, ktor boli
spopolnen a uloen pod mohylami. Toto zistenie zodpoved aj doterajiemu stavu bdania
v ostatnch vchodohaltatskch skupinch na zem Zadunajska. Niekoko iarovch hrobov
det sa spomna na pohrebisku v burgenlandskom Lorette (Nebelsick, 1996, obr. 5; 1997, 47).
Na juhozpadnom Slovensku boli deti antropologicky identifikovan doteraz na troch kalenderberskch lokalitch (Janky, Nov Dedinka, Nov Koarisk). Ich vek sa pohybuje od 6 mesiacov do 14 rokov.
V hrobovej komore mohyly IV v Jankoch lo o samostatn urnov pochovanie dieaa, ktorho vek stanovil M. Thurzo v rozmedz od 7 do 14 rokov. Na zklade nlezovej situcie je tento
hrob klasifikovan ako vedaj, ale zrejme sasn s primrnym hlavnm hrobom dospelho
mua. Urna (knick miska) s kalcinovanmi kosami stla v blzkosti organickej urny mua pribline v strede vchodnej elnej steny hrobovej komory. Kalcinovan kosti alch osb, vrtane nepatrnho mnostva kost pravdepodobne patriacich ene sa nali roztrsen medzi
zvykami prinesenmi z pohrebnej hranice (na nosidlch mrach?) z organickho materilu.
Zvyky z pohrebnej hranice obsahovali druhotne iarom pokoden bronzov predmety, charakteristick pre obidve pohlavia. Sbor neporuench bronzovch a eleznch predmetov bol
uloen na jednom mieste situovanom smerom k severnmu okraju zvykov iaroviska. Kalenderbersk trojica v komore mohla patri prve juvenilnmu dieau, najskr enskho pohlavia.
Medzi vedajie hroby sa d zaradi diea vo veku do dvoch rokov (poda doasnho zubu).
Spolu s kosami dospelej, pohlavne neuritenej osoby sa nalo vo zvykoch pohrebnej hranice
v hrobovej komore mohyly II v Jankoch, ktor bola v neskorom stredoveku aj v novoveku viacnsobne naruen. Hlavn, primrny pohreb mladej osoby (poda stavench drobnch perl
pravdepodobne eny) bol uloen v urne. T bola situovan v strede vchodnej elnej steny
spolu s vyou misou, ktor bola druhotne iarom deformovan (Studenkov, 1995, 56, obr. 6,
11: 3, 14: 1).
Nov Dedinka Sp, mohyla 1. Nlezy z tejto mohyly, ktor bola od stredoveku (Fryov,
1994) z vekej asti naruovan, vypovedaj o pochovan dvoch jedincov. Kalcinovan kosti juvenilnej osoby, najskr enskho pohlavia (Thurzo, 1994, 51) boli uloen v urne (misa s dovntra zatiahnutm okrajom), situovanej v tesnom susedstve kalenderberskej trojice (Studenkov,
1994, obr. 4; 2008, 89, obr. 2). Pravdepodobne do vbavy tejto juvenilnej osoby patril aj predmet umiestnen na tyroch hlinench kolieskach (obr. 2). Podopiera to vbava hrobu eny z Fertendrdu (Gmri, 2002, 12-13, obr. 1; Gmri, 2010; Studenkov, 2008, 89).

244

Obr. 2 Nov Dedinka, Sp. Mohyla I. Musk (1, 2) a ensk (4 5) prlohy v hrobe.
Urna juvenilnej osoby (3).

Z novej interpretcie nlezovej situcie mohyly VI v Novch Koariskch vyplva, e nielen sbor miniatrnych keramickch prloh a ornitomorfn hrklky (obr. 3), ale i alie predmety, ako sasti odevu, perky, i signifikantn symboly vysokho statusu obidvoch pohlav
mohli by sasou vbavy dieaa (skr det) vo veku od 6 mesiacov do 6 rokov z nslednho
pohrebu (Studenkov, 2008, 93 a n., obr. 4 6). Priamo v uniktnej trojpriestorovej komore sa
toti nenali iadne kalcinovan kosti (Pichlerov, 1969, 95). Miniatrne ndoby boli rozmiestnen v komore, ako aj v nslednom hrobe achte. 6 Nlezov situcia a prestna vbava
6

Ak by sa miniatrne ndoby mohli jednoznane povaova za prlohy detskch hrobov, poet ich hrobov by bol
vy. Naprklad miniatrna miska na knickom podstavci, ktor sa nala v komore mohyly III v Novch Koariskch (Pichlerov, 1969, tab. 14: 4), naznauje, e kalcinovan kosti jednej zo tyroch pochovanch osb patrili dieau (chlapcovi?).

245

Obr. 3 Nov Koarisk (dnes Dunajsk Lun). Mohyla VI. Hrklky (1 2) a miniatrne keramick
prlohy (3 14) z hrobovej komory a nslednho hrobu. Poda M. Pichlerovej, 1969.

mohyly VI nabda na vahy, i sa v komunite pochovvajcej na tomto mohylnku v nejakej

forme neuplatnilo zskavanie vysokho socilneho postavenia nie na zklade osobnch zsluh
a vnimonch schopnost, ale formou dedenia nslednctva. Tto komunita toti existovala
v pecifickch prrodnch podmienkach itnho ostrova, relatvne dobre chrnen rienymi ramenami Dunaja od okolia, ktor zrove mohli sli na intenzvnu komunikciu nielen s najblimi reginmi, ale vytvrali podmienky aj na nadregionlne kontakty.
Vnimone sa o nslednctve takmto spsobom uvauje u v obdob popolnicovch pol
(Hennig, 1970, 108, tab. 35: 5-20). V dobe haltatskej kultry poet hrobov det s prlohami typickmi pre dospel osoby narast. V kalenderberskej kultre ide vinou o dievat, ktorch
vek sa pohybuje v rozmedz 10 14 rokov, podobne ako v Novej Dedinke a v Jankoch (mohyla
IV) a ich hrobov vbava obsahuje okrem miniatrnych ndob aj prasleny, perky, sasti odevu
246

Obr. 4 Sopron-Burgstall. Mohyla 27 (148). Poda A. Eibner-Persy, 1980.

a tridu, v niektorch hroboch symbolicky zastpen iba kalenderberskm hrnekom (Berg,

1962, 16, 30-31, tab. 2: 3-11, 20: 1-4; Lochner, 1988, 102-103, tab. 17 18, 19: 1-2). V hornorakskej skupine sa prejavy systmu dedinho nstupnictva zachytili na mohylnku v Mitterkirchene. Hroby piatich det pod mohylami boli vybaven takou prestnou vbavou, ktor je
charakteristick pre dospel osoby zo socilne najvyej vrstvy (Leskovar, 2000, 56-59). S vekou pravdepodobnosou podobn tendencie sa ojedinele objavili aj v platnickom prostred.
Naprklad v hrobe 17/1907 z Dobenic sa naiel pr bronzovch zubadiel spolu so sborom vhradne miniatrnych keramickch vrobkov (Vokolek, 1999, 42, tab. 8: 3-8). Tieto a alie prklady podporuj nzor E. Krekovia, ktor sa priklonil k nzoru, e iadna forma socilnej
truktry sa neuplatovala v istej podobe a ako jedin (2005, 9). So zskanm socilneho postavenia dedenm na zklade rodinnch vzieb sa toti v niektorch zpadohaltatskch skupi247

nch pota od stupa HaD2 a s postupnm nrastom od vasnolatnskeho obdobia. Vnimone

sa hroby det, ktor boli vybaven predmetmi prestneho charakteru, objavuj v rovnakom obdob aj na pohrebiskch neskorohaltatskho obdobia vo vchodnej asti Karpatskej kotliny.
Ako prklad meme uvies kostrov hrob 1 na pohrebisku Trkszentmikls-Surjn (Csalog,
Kisfaludi, 1985, 307, obr. 1: 2 ), v ktorom bolo diea vybaven o. i. aj eleznm koskom. Vznam eleznho koska v starej dobe eleznej ako jednho zo symbolov vysokho socilneho
statusu majitea umocuj nielen prestne vybaven hroby muov bojovnkov jazdcov s koskmi od vchodoeurpskych lesostepnch a po severotalianske skupiny, ale tie prestne sbory sakrlneho charakteru, ak sa naiel aj v jaskyni B skla (Parzinger et al., 1995, 80, tab.
45: 403-404).
Napriek pomerne vekmu potu preskmanch kalenderberskch mohl v porovnan so
Slovenskom s nlezy antropologicky preukzatench hrobov det a mladistvch jedincov
v opronskej oblasti a priahlej asti Burgenlandu iba ojedinel. Obsah niektorch hrobovch
komr v tejto regionlnej skupine umouje o hroboch nedospelch jedincov uvaova prve
v spojitosti s privilegovanou skupinou ien. Prtomnos dieaa je antropologicky doloen
v jednej z naznmejch mohl opronskho Burgstallu, konkrtne v mohyle eny . 27/148/
(Eibner-Persy, 1980, 133, tab. 21: 12-13, 22: 1-4; 27). Prve dieau mohli patri miniatrne ndoby, ale pravdepodobne aj druh, rozmerovo menia kalenderbersk trida (obr. 4). Aj sbor
nlezov z mohyly 224/1976 (obr. 5) s dvomi nerovnako vekmi kalenderberskmi tridami
(Patek, 1982, obr. 20 23), by tak mohol poukazova na hroby dvoch osb. Obidva hrobov
celky mono zaradi medzi najbohatie vybaven hroby ien z obdobia kalenderberskej kultry. Okrem sast odevu (spony, opasok) a perkov, z obidvoch hrobov pochdza nkrnk,
ktor m v severovchodoalspkch haltatskch skupinch prestny charakter, poukazujci na
vysok (najvy?) status jeho majiteky. Boli pod mohylou 224 pochovan dve osoby majiteky sakrlnych ntrojov a jedna z nich v detskom veku, podobne ako v mohyle 27? Umouje
sprava iestich miniatrnych ndob v tesnom susedstve kalenderberskej misy a mesiacovitho
idolu v komore hrobu 131 s prestnou vbavou (Patek, 1976, 15, obr. 7: 1-2, 5 6, 9-11) tie
podobn interpretciu? Bez antropologickch analz tieto vahy ostvaju na hypotetickej rovni,
ale zatia s jedinm vysvetlenm pre prtomnos dvoch sprav kalenderberskho ritulneho intrumentra v jednom hrobe. Na zklade uvedench prkladov z juhozpadnho Slovenska sa
zvyuje pravdepodobnos, e v niektorch dvnejie preskmanch burgenlandskch a dolnorakskych mohylch s viacermi hrobmi (Kaus, 1986, 119-120), boli pochovan aj deti.
K otzke detskch kostier na pohrebiskch

Na rozdiel od juhozpadnho Slovenska, priahlej asti severozpadnho Zadunajska a severnho Burgenlandu s vhradnm iarovm pohrebnm rtom v severozpadnej asti rozrenia
kalenderberskej kultry sa objavuj aj kostrov hroby. Vnimone sa zistili dokonca na pohrebiskch, na ktorch prevauj iarov hroby. Vina kostier patr deom, dojatm a enm.
Poet kostrovch hrobov vetkch vekovch kategri a pohlav v tomto prostred narast
v mladch fzach vvoja. Kostrov hroby dojiat a det s neraz uloen v skrenej polohe
a as z nich predstavuje nsledn hroby, vloen do primrnych, prevane iarovch hrobov
ien (Nebelsick, 1997, 32-36). V menom pote sa vyskytuj samostatn kostrov hroby det,
resp. mladistvch jedincov naprklad s charakteristickou vbavou dospelch ien. Otzne je, i
podobne ako v zpadohaltatskom prostred aj tu deti muskho pohlavia nezvykli vybavi enskmi prlohami (Lenerz-de Wilde, 1989, 260-261). V svislosti s nlezmi kostier je zvl zaujmav pohrebisko s viac ako 200 iarovmi hrobmi v dolnorakskom Hohenau an der
March. Na om sa naiel jedin kostrov hrob, ktor patril dieau (178b) v mierne skrenej po248

Obr. 5 Sopron-Burgstall. Mohyla 224. Poda E. Patek, 1982.

lohe. Kostra bola nsledne uloen do primrne iarovho hrobu (Nebelsick, 1997, 63, obr. 22:
4). iarov hroby alch det (. 73 78) tvorili samostatn skupinu na pohrebisku (Neugebauer, 1976, 214, obr. 141; 1977; 1988, 86 a n.). Na pohrebisku v Grafenwrthe sa vynma medzi
kostrovmi hrobmi jedin iarov hrob u spomnanho dievaa vo veku 10 14 rokov (Lochner, 1988, 102, 112). Otzky svisiace s dvodmi a pvodom birituality i s postupnm percentulnym nrastom kostrovch hrobov na pohrebiskch Dolnho Rakska nie s predmetom
tohto prspevku. Odpovede treba hada v kontexte hodnotenia vzjomnho vzahu nielen so zpadnm hornorakskym susedstvom, ale aj s junou Moravou, zvl po vyhodnoten novch
pohrebsk z okolia Brna (napr. trof, 2000; Kos, 2004). Kostrov spsob pochovvania sa tu povauje za jeden z ukazovateov vyieho spoloenskho statusu.7 Na druhej strane je preukza7

Podobne ako v starch vvojovch fzach popolnicovch pol v junom a juhozpadnom Nemecku, kde kostrov pohrebn rtus umocuje status bojovnkov, na rozdiel od stupa HaB (Clausing, 1999, 333-334, tab. 2).

249

ten, na rozdiel od Dolnho Rakska, e horkovsk deti boli najastejie spopolovan

a uloen do kostrovch hrobov dospelch jedincov, najm ien, i ke ich poet je minimlny
(ermkov, Golec, Trubaov, Tvrd, 2007, 26-27).
Pochovvanie det inak ako bolo obvykl v prslunej komunite, i v rmci rznych socilnych zvzkov je fenomn, ktor bol veobecne rozren a vykazuje irok spektrum podb.
Doloen je u od neolitu, ale aj v priebehu mladch obdob a do stredoveku. Odlin spsoby
nakladania s detskm telom po smrti v niektorch obdobiach pravekho vvoja sa javia ako stereotyp a psobia ako konkrtnou spolonosou veobecne akceptovan norma. Doklady odlinho prstupu k ukladaniu telesnch pozostatkov det v zverench vvojovch stupoch doby
bronzovej teda v obdob takmer veobecnho uplatovania iarovho pohrebnho rtu s
vnimon. Na rozsiahlych pohrebiskch s vlune iarovm pohrebnm rtom sa iba ojedinele
nali hroby s detskmi kostrami, ktor sa daj klasifikova ako mimoriadne odchlky, prp.
zvltne pohreby, prameniace v pecifickom prstupe k deom, alebo k veku, v ktorom sa pristupovalo k inicianm ritulom a pod. (porovnaj Meyer-Orlac, 1982, 77 a n.; Wahl, 1994, 103;
Burmeister, 2000, 74 a n.). V irej vchodoalpsko-juhopannskej oblasti je dobrm prkladom
iarov pohrebisko Doroslovo-epfeld, na ktorom sa nalo p kostrovch hrobov det vo veku
od 1 do 5 rokov (Trajkovi, 1981, 81). Z prostredia popolnicovch pol junho Nemecka na odlin spsob nakladania s telom det upozornila I. Richter-Kubach v svislosti s nlezmi amuletov v nich (1978 1979, 163). Pochovvanie det sa asto odliuje od zauvanho pohrebnho
rtu nielen v obdob popolnicovch pol, ale aj v neskorohaltatskom a starolatnskom obdob
(Pauli, 1975).
V zverench fzach vvoja obdobia popolnicovch pol je kostrov pohrebn rtus zachyten vo vchodnej asti Karpatskej kotliny na pohrebiskch skupiny Fzesabony-Mezcst, na
ktorch prevauj hroby det a ien (Patek, 1988/1989, prl. 1). V zpadnom okrajovom regine
rozrenia skupiny sa kostrov hroby vyskytli v bezprostrednom kontakte s domcimi iarovmi
pohrebiskami podolskej kultry na junej Morave a v junom susedstve s luicko-sliezskym
osdlenm na Slovensku (Romsauer, 1999, 173; Stuchlk, trof, 2004, 355 a n.). Kostrov hrob
v tzv. abej polohe, prznanej pre tto skupinu, sa naiel aj na pohrebisku Budapest-Bksmegyer s vye 300 iarovmi hrobmi, ale hrob bol vybanen keramikou domcich mladch popolnicovch pol (Kalicz-Schreiber, 1991, 167). Ani zjavn otvorenie sa vntrokarpatskho
priestoru vchodnm smerom v zvere doby bronzovej nevyvolalo v severovchodoalpskej oblasti zmenu v tradinom domcom iarovom pohrebnom rte, hoci nemalou mierou prispelo
o. i. aj k vraznm zmenm v socilnej truktre.
V neskorohaltatskom obdob maj medzi kostrovmi hrobmi na vekerzugskch, alfdskch
pohrebiskch Karpatskej kotliny vrazn prevahu deti, asto i bez prloh. V Chotne (Duek,
1966) spomedzi vetkch kostrovch hrobov hroby deti tvorili takmer cel polovicu. Na pohrebisku Alstelekes-Dolinka s prevahou iarovch hrobov spomedzi 22 kostrovch hrobov
bolo 18 detskch (Patay, B. Kiss, 2001 2002, 102). Kostry det sa asto nachdzaj aj na vekerzugskch sdliskch (novie napr.: Dani, V. Szab, 2003, 192; Vaday, 2003, 33). Nlezy ast
detskch kostriiek a lebiek zo sdliskovho prostredia smolenickho Molpra (Duek, Duek,
1984, 35; 1995, 68), ktor spolu s kosami dospelch (okrem stavebnch obet v domoch 26, 30)
mu svisie najm s urputnmi bojmi o hradisko, ktor dokladaj doteraz najpoetnejie nlezy trojbritch a trojhrannch hrotov pov, a to tak z vntornho arelu, ako aj z vonkajej
strany opevnenia. Kosti a lebky pribline dvojronch det z arelu tzv. kultovho miesta (Duek,
Duek, 1995, 26-28; Jelnek, 1975, 57) patria do kategrie ritulnych obet. Pri porovnan s antropologickmi nlezmi z preskmanch ninnch (Ranseder, 2006, 327-328) a vinnch sdlisk (Plach, Harmadyov, 2004, 144) na kalenderberskom zem vak situcia na Molpre
v tomto smere vykazuje odlin obraz.
Od zverejnenia vsledkov archeologickho vskumu haltatskho mohylnka v Novch Ko250

ariskch (dnes sas Dunajskej Lunej) uplynulo viac ako tyri desaroia (Pichlerov, 1969).
Lokalita, predovetkm figurlne zdoben keramika sa odvtedy stala sasou poetnch odbornch tdi (Siegfried-Weiss, 1979; Nebelsick, 1992; Eibner, 2000 2001; a i.). Do sfry
zujmu bdateov prenikli tie otzky svisiace s vntornou chronolgiou mohylnka. Pvodn
verziu datovania M. Pichlerovej (1969, 195) doplnili a pozmenili viacer bdatelia (SiegfriedWeiss, 1979, 10-12; Dobiat, 1980, pozn.183; Parzinger, Stegmann-Rajtr, 1988, 168 a n.; Teran, 1990, 180; Stegmann-Rajtr, 1992, 108, 112; Torbrgge, 1992, 462-465; Belanov, ambal,
Stegmann-Rajtr, 2007, 419 a n.). Optovn diskusia o lokalite sa rozvinula po nedvnom zisten sdliska v juhovchodnom susedstve mohl I V (ambal, Gregor, 2005, 36 a n.). Tento
nlez a objav asti sdliskovho objektu v Jankoch-Dolnch Jankoch (ambal, Gregor, 2007),
ktor je situovan severovchodne od haltatskho mohylnka, pozmenil rozren predstavy
o priamom vzahu mohylnkov z hornej asti itnho ostrova a malokarpatskch vinnch
a opevnench sdlisk. Zrove nastoluje cel rad otzok o pvodnej socilnej truktre regionlnych skupn v rmci kalenderberskho osdlenia na juhozpadnom Slovensku. Medzi nimi
prioritn problm lokalizcie hrobov obyvateov malokarpatskch hradsk a vinnch sdlisk
(Bratislava Hradn kopec, Devn, Sv. Jur-Netich, Smolenice-Molpr, Prank Tlst hora,
Horn a Doln Oreany). Predstava L. Nebelsicka (1997, 104-105), poda ktorej v menej priaznivch prrodnch podmienkach Dolnho Rakska a Burgenlandu mohli vznika pecifick loklne spoloensk truktry, azda do uritej miery mono aplikova aj na mikroreginy hornho
itnho ostrova.
Nov muzelna prezentcia hrobovej komory mohyly I v Novch Koariskch s replikami keramickch prloh v pvodnom uloen v Archeologickom mzeu SNM o. i. nabda na vahy nielen o symbolike ornamentlnych prvkov, ale i o selnej mgii (Pichlerov, Vozrik, 2008, 35)
a jej aplikcii v pohrebnom rte haltatskej kultry. Prve v svislosti s touto mohylou je nevyhnutn optovne sa venova kostre dieaa z jej nsypu. Bezprostredn sptos kostry s hrobovou komorou nebola pri vskume jednoznane preukzan, hoci ani takto monos autorka
zo svojich vah nevylila (Pichlerov, 1969, 19, 27). Jednoliaty nsyp mohylovho pla sa
farebne a truktrou neodlioval od okolitej ornice a nertali sa v om iadne zsahy. Niektor
bdatelia kostru dieaa zaradili do haltatskej doby (V. Vadsz, 1983, 44; Teran, 1986, 233-234, tab. 5; 1990, 176, obr. 45), ale doteraz pretrvvaj pochybnosti o jej zaraden do haltatskho obdobia (ermkov, Golec, Trubaov, Tvrd, 2007, 31; ambal, Gregor, 2005, 16).
Do pla mohyly bola kolmo vloen, poda autorky vskumu a nsilne vsunut, skren
kostra pribline dvojronho dieaa bez milodarov. Zasunutie dieaa pomerne hlboko do
mohylovho nsypu sa uskutonilo po uzatvoren hrobovej komory. Dno jamy, do ktorej bola
kostra vsunut, dosiahlo ku stropu komory. Nohy kostry sa toti takmer dotkali stia ndoby
. 5. Ide tu o jednu z trojice amforovitch ndob s figurlnou vzdobou z hrobu. Nanajv dleit je i skutonos, e kalcinovan kosti sa v priestore komory pri vskume nenali. V plytkej jamke s priemerom do 10 cm sa nachdzal iba vemi jemn biely popol (Pichlerov, 1969,
19, 21, 27, obr. 12, tab. 3a 3b). A ten sa neme povaova za pozostatky spopolnenej dospelej osoby. Je znme, e aj pri teplote 900 sa as kost zachov. Skladba sboru keramiky
a zvl prtomnos ndob so zoomorfnmi protmami s jasnm kultovm zameranm naznauj, e hrobov komora bola pvodne uren jedincovi muskho pohlavia, sptmu s ritulnymi aktivitami. V kalenderberskom prostred ndoby s bimi protmami ako typick prlohy
v hroboch muov s nezriedka kombinovan s figurlne zdobenou keramikou alebo s antropoa zoomorfnmi plastikami (Kromer, 1958; Preinfalk, 2003), ktorch skladba je takmer toton
s postavami vyobrazenmi na figurlnych scnach. Preto najskr do skupiny muskch hrobov
meme zaradi aj jeden nov nlez z juhozpadnho Slovenska. Ide o iastone (?) preskman
hrobov komoru mohyly I v Bielom Kostole pri Trnave. Medzi keramickmi prlohami je doloen kombincia ndoby s bmi protmami a ndoby s figurlnou vzdobou (Urminsk,
251

2001, obr. 3: 2-4).8 Pri datovan hrobovho celku mohyly I v Novch Koariskch ako najmladej na mohylnku existuje zhoda medzi u spomnanmi bdatemi (Siegfried-Weiss, 1979,
10-12; Dobiat, 1980, pozn. 183; Parzinger, Stegmann-Rajtr, 1988, 169; Teran, 1990, 180-181;
Nebelsick, 1997, 80) . Spolu s mohylou III v Jankoch-Dolnch Jankoch, mohylou I v Bielom
Kostole a s nslednm hrobom zapustenm do telesa starej mohyly v Michale na Ostrove, okr.
Dunajsk Streda (nepubl.) patria do zverenho stupa kalenderberskej kultry na juhozpadnom Slovensku.
Poloha dieaa v nsype mohyly I poda opisu bola v sede, o odporuje prevldajcemu
spsobu uloenia detskch kostier v regulrnych vchodohaltatskch hroboch. Je to neprirodzen spsob zaobchdzania s telom malho dieaa. Pripomna neregulrnu formu (tzv. Verlochung), ktor nemono povaova za skuton hrob (Wahl, 1994, 89 a n.). In spsoby
nezvyklho zaobchdzania s demi s doloen pri pozostatkoch dvoch det pochovanch
pod mohylou V v hornorakskom Mitterkirchene. Hlavn hrob patril muovi a v nslednch
hroboch bolo o. i. aj niekoko det. Z nich jedno bolo zastren hlavou dolu (V/7) a druh
doja (V/3) malo extrmne skren, zviazan telo. V alch mohylch na pohrebisku je paradoxne zachyten plne odlin prstup ku tyrom deom, ktor boli pochovan s prestnou
vbavou, charakteristickou pre dospel osoby s vysokm socilnym statusom (Leskovar, 2000,
56-57, obr. 3 4). Kostry uloen v sediacej polohe s v haltatskom obdob zriedkavm javom.
V Karpatskej kotline sa spomnaj na neskorohaltatskch pohrebiskch (Duek, 1966, 21).9
V sediacej polohe sa nala jedna kostra mua zasunut do studne na neskorohaltatskom sdlisku
v Ebesi (Dani, 2004, 207). Na mohylnku v Novch Koariskch je predbene jedinm dokladom o prtomnosti neskorohaltatskho cudzieho vchodnho elementu kostrov hrob 1. Odokryt bol vo vzdialenosti 3 m za severnm obvodom nsypu samostatne stojacej mohyly VI a je
datovan trojbokou sktskou strelkou so zapustenou tuajkou (Pichlerov, 1969, 103-104, tab.
42: 4; 1976, 26, obr. 2; 11). Prve hrot pu zabodnut do lenka pochovanej osoby bol prinou
mrtia.10 Kostrov hrob 2 z jeho blzkosti poda rovnakej orientcie (SZ JV) a polohy kostry
azda patril do rovnakho obdobia.
Dvody neprirodzenho zasunutia dieaa do svojm spsobom sakrlneho objektu mohyly by mohli svisie s nslednmi pohrebnmi ritulmi. V spomnanch mohylch juhozpadnho Slovenska sa prejavovali najm v podobe nslednch iarovch hrobov v achtch
(mohyly VI v Novch Koariskch, mohyla IV v Jankoch). Vzhadom na datovanie mohyly I si
treba poloi i otzku, i zmenu zauvanch postupov spopolovania pri rites de passages nemohli nejakm spsobom zaprini tie historick udalosti, vsledkom ktorch bol znik skupn haltatskej kultry na juhozpadnom Slovensku a v Zadunajsku. Takto zlomov
katastrofick situcie si v pravekch spolonostiach spravidla vyiadali svoju obe i obete.
V severovchodozadunajskej skupine sa v mohyle I v Stt, ktorej datovanie patr do mladohaltatskho stupa a chronologicky je tak synchronizovaten s mohylou I v Novch Koariskch, sa tie nala kostra dieaa. Leala pozd severovchodnej steny hrobovej komory
v takmer anatomickej polohe, s hlavou orientovanou na severozpad a na kameoch (asi zosuV bohato vybavenom hrobe eny . 55 z kleinkleinskho Grellwaldu sa nala miniaturna ndobka so zvieracou
hlavikou (Dobiat, 1980, tab. 90: 3). Indikuje prtomnos dieaa chlapca? Miniatrna amforovit ndoba na
tyroch antropomorfnch nkach z hrobu 75 so enskmi a detskmi prlohami v Lorette (Nebelsick, 1996, obr.
5; 1997, 118) je dokladom toho, e zoo- a antropomorfn prvky na ndobch spojench s kultovo-obetnmi praktikami v kalenderberskej spolonosti sa v ojedinelch prpadoch spjaj aj demi. Porovnaj zoomorfn ndoby
z mohyly VI v Novch Koariskch.
19
Podobn nlezy s v zpadohaltatskej oblasti (Pauli, 1975, 115), ale vo vetkch spomnanch prpadoch ide
o dospel osoby.
10
A. Ipolyi na zklade miestnych svedectiev uvdza, e pri ponohospodrskych prcach sa z okolia mohl asto
vykopvali zlomky eleznch nstrojov, hroty pov a kosti .
18

252

nutch) zo severnho nroia sa nala elezn zpona opasku a jeden udsk krn stavec.
Pribline na rovnakej vkovej rovni pozd protiahlej steny boli uloen tri pry konskho
postroja. Zvyn as kostry 8-ronho dieaa a alie kosti psa sa po zrten drevenho stropu
prepadli do vntra komory (V. Vadsz, 1983, 20, 27 obr. 6: 1, 7: 1-2; 9). V kamennej hrobovej
komore s doteraz najsevernejie situovanm dromosom okrem juvenilnho jedinca sa nali pravdepodobne kosti mua (adultus/maturus). alie kalcinovan kosti niekokch osb (asi mu
a ena) vrtane malho dieaa boli aj vo zvykoch pohrebnej hranice, situovanch pod podlahou severnho nroia komory, ako aj v dromose (V. Vadsz, 1983, 43-44). Prtomnos poetnch, iarom poruench perkov (zlomky nramku, nkrnka, sklenen perly, okuliarovit
zvesky), konskho postroja, skladba a poet zvieracch kost i samotn monumentlna komora
s dromosom poukazuj na to, e ilo o osoby so zvl vysokm socilnym statusom. Najskr
ilo o obyvateov blzkeho hradiska Nagysnctet, situovanho ponad jun breh Dunaja a severne od mohylnka (Vkony, 1986, 260-261).11
Nie je vylen, e k vbave dieaa (z pohrebnej hranice) mohli patri aj poetn astragaly
(39 ks). Tie toti bvaj typickou prlohou detskch, ale i enskch hrobov doby haltatskej, spjanch s predpovedanm budcnosti, alebo slili ako kalendr (Teran, 1996, 518). Aj konatiny psa najden v blzkosti detskej kostry podporuj nzor autorky vskumu, e ilo
o obetovanie dieaa. Toto zviera, ktor symbolizuje smr a bolo zrove aj atribtom bohov,
sa mohlo za istch okolnost samo sta sasou obetovania. P. Kmeov (2005, 106 a n.) poukzala nielen na lohu psa v loveckch scnach z figurlneho umenia haltatskho obdobia, ale
aj na jeho symboliku, svisiacu so smrou a so znovuzrodenm.
V prpade 8-ronho dieaa z mohyly v Stt . V. Vadsz vyslovila presvedenie, e ide
o klasick formu obete (1983, 44). V socilne privilegovanej skupine spolonosti, ktorej prslunci boli pochovan v nkladnch hrobovch komorch pod mohylami s bohatou vbavou,
je logick uvaova o existencii krvavho ritulneho obetovania v ich prospech. Z akej socilnej vrstvy deti uren na obetovanie pochdzali, to, pochopitene, nezistme. Pri interpretci udskch, vrtane detskch, obet napr. vo vasnom a klasickom sktskom prostred
prevauje nzor, e ide o osoby z najniej spoloenskej vrstvy sluhov i otrokov. Monos,
e spoloensky privilegovanej osobe sa obetoval prslunk z podobnej spoloenskej vrstvy, je
sce mon, ale nepreukzaten. Socilny status obetovanej osoby poda antickch prameov
vo vnimonch prpadoch (vojna) zodpovedal statusu pochovvanej osoby. Ako meme interpretova odlin rtus obetovanch det z Novch Koarsk a zo Stt? Patrili sn cudziemu
nepriateskmu klanu, ktor pochovval deti kostrovo? Alebo existuje in vysvetlenie? irok paletu odpoved nachdzame u Sktov aj u Trkov, ale aj u Homra, i Sofokla a i. Na hranici spolu s Patroklom naprklad spopolnili 12 mladch muov z Trje, ktor mali pvod
vo vysoko postavench rodinch (lias, XXIII, 175-176). Na mohylu jednho z najvch hrdinov trjskej vojny Achilla pravidelne prinali rzne obete (vno a i.). Ale skutone brutlnu
krvav obe (haimakuria) vykonali na mohyle po dobyt Trje, ke zavradili Priamovu dcru
Polyxenu. Prbeh sa stal sasou vyobrazen. Jedna z najznmejch je na atickej iernofigurovej amfore (okolo 570/560).
Praktizovanie krvavch obet ivch bytost v kalenderberskom prostred je vyobrazen
na strednom obraze figurlnej scny na amforovitej ndobe z mohyly 3 zo Sopronu-Warischbergu (obr. 6). Dve nerovnako vek postavy v sukniciach na nej obetuj iv bytos s malmi rohmi nad oltrom mesiacovitm idolom kvadratickho tvaru s rohovitmi vnelkami
(Gallus, 1934, tab. 17: 2). Obetovan tvor sa zvyajne interpretuje ako zviera, a to u v pvod11

Hradisko Nagysnctet je prvm opevnenm miestom pri toku Dunaja na vchod od vinnho (opevnenho?)
sdliska na bratislavskom hradnom kopci. Jeho funkcia mohla svisie s kontrolou dleitej eurpskej rienej
cesty.

253

Obr. 6 Sopron-Warischberg (Krolymagaslat). Mohyla 3. Detail zo scny obetovania

na hrdle amforovitej ndoby. Poda S. Gallus, 1934.

nej publikcii S. Gallusa (koza). Odlin, ale nepochybne zaujmav interpretciu predloil
v poslednom obdob I. Tth (2009, 18-19). Na zklade porovnania dky hornch a dolnch
konatn obe povauje za udsk bytos nah (bosk) diea s krtkymi rohmi na hlave
(mono so zvieracou maskou?), priom vychdzal z podoby novonarodenho Hfaista. vaha
I. Ttha o dieati s malmi rohmi vyznieva ovea presvedivejie v kontexte antropomorfnej postavy na symbolickom hlinenom zva zo smolenickho Molpra (Duek, Duek, 1985, 60, tab.
129: 12) a jej interpretcie ako mua s jelenm parom na hlave, ktor podala S. StegmannRajtr (1998, 282, obr. 6).
Formy obete v haltatskej dobe, ale aj na konci doby bronzovej mali rzne podoby. Nechbali medzi nimi ani udsk a detsk, ani tzv. stavebn obete. K tm poslednm patr naprklad
kostra asi 45-ronej eny pod telesom valu opronskho Burgstallu. Zistilo sa, e mala na tele
niekoko nsilnch zlomenn a porodila 5 6 det (Patek, 1976, 23, obr. 18). K ritulnym obetiam kalenderberskej kultry patria spomnan kostry a lebky dvojronch det z kultovho objektu na Molpre (Duek, Duek, 1995, 26). Na junej Morave to boli deti z jaskyne B skla
a z tzv. rondeloidov (ermkov, Golec, Trubaov, Tvrd, 2007, 28-29). Nlez kostier dvoch
det (dajne chlapci: novonaroden a 6-mesan) na v neskorej bronzovej a haltatskej dobe intenzvne osdlenom strednom hrade devnskeho sdliska (Plach, Harmadyov, 2004, 144)
mono poukazuje na podobn praktiky. Bliie bude tento nlez interpretovaten a po komplexnom zverejnen nlezovch okolnost a po jeho presnejom datovan. Predbene mono vyslovi iba dve hypotzy. Ak chronologicky svisia s nlezovm horizontom, z ktorho
pochdzaj poetn kostry a lebky, prevane det, z blzkeho hradiska Stillfried a. d. March (Eibner, 1980, 107 a n.; Hellerschmid, 2006, 21, 58-62), mohlo by tie s o obete. Ale vo svetle mladohaltatskch nlezov z Devna nememe vyli, e s spt s horizontom spustoenia
kalenderberskch centrlnych miest na juhozpadnom Slovensku v zvere mladohaltatskho
obdobia.
254

Na rozdiel od nlezov kostier na sdliskch, obetnch miestach, vrtane sediaceho dieaa

z mohyly I v Novch Koariskch, niektor deti a juveniln osoby dievat spod mohl sa
v rmci socilnej truktry daj prileni k vyie postavenm socilnym skupinm, ktor tvorili zklad socilnej organizcie kalenderberskej kultry. Zd sa, e predovetkm niektor vyvolen dievat sa v pomerne mladom veku mohli sta majitekami sakrlnych nstrojov
a prostrednctvom nich aj vykonvatekami ritulnych konov. Inm, dleitm prvkom vo vvoji kalenderberskej spolonosti je monos, e vo vnimonch prpadoch u mal deti oboch
pohlav sa stali reprezentantmi politicko-hospodrskej moci, ktor nadobudli formou dedinho
prva.
Prspevok vznikol v rmci grantu VEGA . 1/0197/08.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.

LITERATRA
BELANOV, T., AMBAL, R., STEGMANN-RAJTR, S.: Die Weberin von Nov Koarisk. Die
Webstuhlbefunde in der Siedlung von Nov Koarisk im Vergleich mit hnlichen Fundpltzen des
stlichen Hallstattkulturkreises. In: Scripta Praehist. in Honorem Biba Teran. Situla 44. Ljubljana,
2007, 419-434.
BERG, F.: Das Flachgrberfeld der Hallstattkultur von Maiersch. Verff. sterr. Arbeitsgemeinschaft
Ur- und Frhgesch. 4. Wien, 1962.
BOUZEK, J.: Dtsk obti v tradicch a mytologich a dtsk kostry v jamch v dob bronzov a haltatsk. In: tud. Zvesti A SAV 42, 2007, 11-15.
BURMEISTER, S.: Geschlecht, Alter und Herrschaft in der Spthallstattzeit Wrttembergs. Schrift.
Ur- und Frhgeschichtsarch. 4. Mnster New York Mnchen Berlin, 2000.
CECH, B., DONEUS, M., LIPPERT, A., WALACH, G.: Die Grograbhgel Trkenhgel und Schulerberg in Bad Deutsch-Altenburg und Hainburg. Eine archologisch-geophysikalische Prospektion. In:
Arch. Austriaca 79, 1995, 259-290.
CLAUSING, CH.: Untersuchungen zur gesellschaftlichen Schichtung in der jngeren Bronzezeit
Mitteleuropas. In: Eliten in der Bronzezeit. Monographien RGZM 43,2. Mainz, 1999, 319- 420.
CSALOG, ZS., KISFALUDI, J.: Skythenzeitliches Grberfeld in Trkszentmikls-Surjn jtelep. In:
Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 37, 1985, 307-343.
AMBAL, R., GREGOR, M.: Dunajsk Lun v praveku. Dunajsk Lun, 2005.
AMBAL, R., GREGOR, M.: Haltatsk chata v Jankoch, as Doln Janky. In: Zbor. SNM 101, Arch.
17, 2007, 57-86.
ERMKOV, E., GOLEC, M., TRUBAOV, T., TVRD, Z.: Kam zmizely horkovsk dti? In:
tud. Zvesti A SAV 42, 2007, 23-56.
DANI, J.: Ebes, Zsong-Vlgy (Hajd-Bihar m.). In: Rgszeti Kutatsok Magyarorszgon 2003. Budapest, 2004, 205-207.
DANI, J. V. SZAB, G.: Kenderfld, Majoros-tanya. In: Rgszeti Kutatsok Magyarorszgon 2000.
Budapest, 2003, 192-193.
DOBIAT, C: Das hallstattzeitliche Grberfeld von Kleinklein und seine Keramik. Schild von Steier, Beiheft 1. Graz, 1980.
DUEK, M.: Thrakisches Grberfeld der Hallstattzeit in Chotn. Bratislava, 1966.
DUEK, M., DUEK, S.: Smolenice-Molpr. Befestigter Frstensitz der Hallstattzeit. I. Nitra, 1984.
DUEK, M., DUEK, S.: Smolenice-Molpr. Befestigter Frstensitz der Hallstattzeit. II. Nitra, 1995.

255

EGG, M: Zu den Frstengrbern im Osthallstattkreis. In: E. Jerem, A. Lippert (Hrsg.), Die Osthallstattkultur. Symposium Sopron 1994. Archaeolingua 7. Budapest, 1996, 53-86.
EGGERT, M. K. H.: Der Tote von Hochdorf. Bemerkungen zum Modus archologischer Interpretation.
In: Arch. Korrbl. 29, 1999, 211-222.
EIBNER, A.: Die Stellung der Frau in der Hallstattkultur anhand der bildlichen Zeugnisse. In: Mitt.
Anthr. Ges. Wien 130-131, 2000-2001,107-136.
EIBNER-PERSY, A: Hallstattzeitliche Grabhgel von Sopron (denburg). Wiss. Arbeiten Burgenland
62. Eisenstadt, 1980.
EIBNER, C.: Die Mehrfachbestattung aus einer Grube unter dem urnenfelderzeitlichen Wall in Stillfried
an der March, N. In: Forsch. in Stillfried 4, 1980. Verff. Arbeitsgemeinschaft sterr. Ur- u. Frhgesch. 23-24, 1980, 107-142.
EISNER, J.: Slovensko v pravku. Bratislava, 1933.
FRYOV, K.: Romnsky kostol v Novej Dedinke. In: Zbor. SNM 88, Arch. 4, 1994, 53-62.
GALLUS, S.: A soproni Burgstall alakos urni Die figuralverzierten Urnen von Soproner Burgstall. In:
Arch. Hungarica 13. Budapest, 1934.
GALLUS, S.: A kzp-eurpai rgibb vaskor srlmpi. In: Arch. rt. 51, 1938, 18-28.
GENNEP, A. Van: Pechodov rituly. Praha, 1996.
GMRI, J.: Grab der Osthallstattkultur aus Fertendrd (Kom. Sopron, Ungarn). In: Ost-West-Beziehungen whrend der Eisenzeit in Europa. Internationale Tagung Sopron, Oktober 2002, 12-13.
GMRI, J.: Ein Grab der Osthallstattkultur aus Fertendrd (Kom. Sopron, Ungarn). In: E. Jerem, M.
Schnefelder, J. Wieland (Hrsg.), Nord-Sd, Ost-West Kontakte whrend der Eisenzeit in Europa.
Archaeolongua 17, Budapest 2010, 61-73.
HELLERSCHMID, I.: Die urnenfelder-/hallstattzeitliche Wallanlage von Stillfried an der March. Wien,
2006.
HENNIG, H.: Sptbronzezeitliche Grber aus dem Behringsdorfer Forst, Landkreis Lauf a. d. Pegnitz.
In: Jahresbericht Bayer. Bodendenkmalpflege 11 12, 1970 1971, 19-60.
CHROPOVSK, B.: Vskum haltatskej mohyly v Reci. In: Arch. Rozhl. 7, 1955, 769-772.
IPOLYI, A.: Csallkz memlkei. Archaeologiai Kzlemnyek I. Budapest, 1859.
JELNEK, J.: New Anthropological Materials from the Hallstatt Period Unearthed in Western Slovakia.
In: Anthropologie 13. Brno, 1975, 57-63.
KALICZ-SCHREIBER, R.: Das sptbronzezeitliche Grberfeld von Budapest (Ungarn). In: Prhist.
Zeitschr. 66, 1991, 161-196
KARL, R.: Warum nennen wir ihn nicht einfach Dietrich? Zum Streit um des dorfltesten Hochdorfer
Sakralknigs Bart. In: R. Karl, J. Leskovar (Hrsg.), Interpretierte Eisenzeiten. Fallstudien, Methoden, Theorie. Studien zur Kulturgeschichte von Obersterreich 18, Linz 2005, 191-202.
KAUS, K.: Grabhgel der Kalenderbergkultur (Kritische Anmerkungen zu Grabungstechnik, Befundauswertung und Chronologie). In: Hallstatt Kolloquium Veszprm 1984. Mitt. Arch. Inst. Ungar.
Akad. Beiheft 3. Budapest, 1986, 119-123.
KEMENCZEI, T.: Ujabb leletek a Nagyberki-szalacskai koravaskori halomsrokbl. In: Arch. rt.101,
1974, 3-16.
KMEOV, P.: Pes ako sas loveckch motvov vo figurlnom umen doby haltatskej. In: E. Studenkov (Ed.): Jun vplyvy a ich odraz v kultrnom vvoji mladieho praveku na strednom Dunaji.
Bratislava, 2005, 106-139.
KOS, P.: Pohby en z doby haltatsk v Modicch u Brna. In: Popelnicov pole a doba haltatsk. Pspvky z VIII. konference. Archeologick vzkumy v jinch echch, Suppl. 1. esk Budjovice
2004, 271-292.
KRAUE, D.: Der Keltenfrst von Hochdorf: Dorfltester oder Sakralknig? Anspruch und Wirklichkeit der sog. kulturanthropologischen Hallstatt-Archologie. In: Arch. Korrbl. 29, 1999, 339-358.
KREKOVI, E.: Pohrebiskov sociolgia. In: tud. Zvesti A SAV 37, 2005, 9-12.

256

KROMER, K.: Gemeinlebarn, Hgel 1. Inv. Arch. Heft 2, A11. Bonn, 1958.
KUBACH-RICHTER, I.: Amulettbeigaben in bronzezeitlichen Kindergrbern. In: Jahresber. Inst. Vorgesch. Frankfurt a. M. , 1978 1979, 127-178.
KUZMA, I., BARTK, M.: Leteck prospekcia na juhozpadnom Slovensku. In: AVANS v roku 2006.
Nitra, 2008, 102-106.
LAUERMANN, E.: Ein Grabhgel der Hallstattkultur, neolithische Siedlungsgruben und frhmittelalterliche Krpergrber aus Unterparschenbrunn, Gem. Sierndorf, Niedersterreich. In: Arch. Austriaca
74, 1990, 33-56.
LENERZ-DE WILDE, M.: berlegungen zur Frauentracht der Spthallstattzeit an der oberen Donau. In:
Fundberichte aus Baden-Wrttemberg 14, 1989, 251-272.
LESKOVAR, J: Die Kindergrber von Mitterkirchen, O. In: Arch. sterreich 11/2, 2000, 54-59.
LOCHNER, M.: Ein Flachgrberfeld der Hallstattkultur in Grafenwrth, pol. Bez. Tulln, Niedersterreich. In: Arch. Austriaca, 72, 1988, 91-142.
MEYER-ORLAC, R.: Mensch und Tod: Archologischer Befund Grenzen der Interpretation. Hohenschftlarn, 1982.
NEBELSICK, L. D.: Herd im Grab? Zur Deutung der kalenderberg-verzierten Ware am Nordostalpenrand. In: E. Jerem, A. Lippert (Hrsg.), Die Osthallstattkultur. Symposium Sopron 1994. Archaeolingua 7. Budapest, 1996, 327-364.
NEBELSICK, L. D.: Die Kalenderberggruppe der Hallstattzeit am Nordostalpenrand. In: L. D. Nebelsick, A. Eibner, E. Lauermann, J.-W. Neugebauer (Hrsg.): Hallstattkultur im Osten sterreichs. Wiss.
Schriftenreihe Niedersterreich 106 109. St. Plten, 1997, 9-128.
NEUGEBAUER, J.-W.: Hohenau. In: Fundber. sterreich 15, 1976, 214-216.
NEUGEBAUER, J.-W.: Hohenau. In: Fundber. sterreich 16, 1977, 357-361.
NEUGEBAUER, J.-W.: Beitrge zur Erschlieung der Hallstattkultur im Zentralraum Niedersterreichs.
In: L. D. Nebelsick, A. Eibner, E. Lauermann, J.-W. Neugebauer (Hrsg.): Hallstattkultur im Osten
sterreichs. Wiss. Schriftenreihe Niedersterreich 106-109. St. Plten, 1997, 165- 190.
NMEJCOV-PAVKOV, V.: Vorbericht ber die Ergebnisse der systematischen Grabung in Svodn
in den Jahren 1971 1983. In: Slov. Arch 34, 1986, 133-176.
OEFTINGER, C.: Mehrfachbestattungen im Westhallstattkreis. Zum Problem der Totenfolge. Antiquitas 3, 26. Bonn, 1984.
PARZINGER, H., NEKVASIL, J., BARTH, E. F.: Die B skla-Hhle. Ein hallstattzeitlicher Hhlenopferplatz in Mhren. Rm. Germ. Forsch. 54. Mainz, 1995.
PARZINGER, H., STEGMANN-RAJTR, S.: Smolenice-Molpr und der Beginn skythischer Sachkultur in der Sdwestslowakei. In: Prhist. Zeitschr. 63, 1988, 162-178.
PATAY, P., KISS, B. ZS.: Az alstelekes-dolinkai szktakori temet kzletlen srjai. In: Folia Arch. 14,
1962, 3-19.
PATEK, E.: A hallstatt kultra Sopron krnyki csoportja. In: Arch. rt. 103, 1976, 3-28.
PATEK, E.: Die nordosttransdanubische Hallstattgruppe: ein berblick. In: Antaeus, Mitt. Arch. Inst.
Ungar. Akad. Budapest 12/13, 1982/1983, 59-84, 305-330.
PATEK, E.: Neue Untersuchungen auf dem Burgstall bei Sopron. In: Ber. RGK 63, 1982, 105-177.
PATEK, E.: A Szab Jnos Gyz ltal feltrt preszkta sranyag. A Fzesabony-Mezcst tpus
temetkezsek jabb emlkei Heves megyben. In: Egri Mz. vk. 25/26, 1989/1990, 61-118.
PAULI, L.: Keltischer Volksglaube. Amulette und Sonderbestattungen am Drrnberg bei Hallein und im
eisenzeitlichen Mitteleuropa. Mnchen, 1975.
PAULK, J.: Mohyla aianskej kultry v Dedinke, okres Nov Zmky. In: Zbor. SNM 77, Hist. 23,
1983, 31-61.
PICHLEROV, M.: K otzke geografickho vymedzenia oblasti vchodoalpskch knieacch mohl na
strednom Dunaji. In: Sbor. SNM 61, Hist. 7, 1967, 3-36.
PICHLEROV, M.: Nov Koarisk. Knieacie mohyly zo starej doby eleznej. Bratislava, 1969.

257

PICHLEROV, M.: Pohrebisko stredodunajskej mohylovej kultry a in nlezy z Dunajskej Lunej,

okres Bratislava-vidiek. In: Zbor. SNM 70, Hist. 16, 1976, 5-29.
PICHLEROV, M., VOZRIK, P.: Rekontrukcia knieacej mohyly zo starej doby eleznej. In: Mzeum LIV/4, 2008, 34-36.
PLACH, V., HARMADYOV, K.: alia vskumn sezna na hrade Devn. In: AVANS v roku 2003.
Nitra, 2004, 144-145.
PREINFALK, F.: Die hallstattzeitliche Hgelgrber von Langenlebarn. Niedersterreich. Fundber. sterreich, Materialhefte A12. Wien, 2003.
RANSEDER, CH.: Eine Siedlung der Hallstattkultur in Wien 10, Oberlaa. Monograf. der Stadtarchologie Wien 2. Wien, 2006.
REBAY, K. C.: Die hallstattzeitliche Grabhgelgruppe von Zagersdorf im Burgenland. Wiss. Arbeiten
Burgenland 107. Eisenstadt, 2002.
REBAY, K. C.: Das hallstattzeitliche Grberfeld von Statzendorf in Niedersterreich. Universittsforsch.
Prh. Arch. 135. Mnchen, 2006.
ROMSAUER, P.: Zur Frage der Westgrenze der Mezcst-Gruppe. In: E. Jerem, I. Poroszlai (Ed.): Archaeology of the bronze and iron Age. Proceedings of the International Archaeological Conference
Szzhalombatta, 3 7 October 1996. Archaeolingua 9. Budapest, 1999, 167-176.
SNDORFI, N.: Szomolnyi satsok. In: Arch. rt. 16, 1896, 115-116.
SIEGFRIED-WEISS, A.: Der Ostalpenraum in der Hallstattzeit und seine Beziehungen zum Mittelmeergebiet. Hamburger Beitr. Arch. 6. Hamburg, 1979.
STEGMANN-RAJTR, S.: Sptbronze- und frheisenzeitliche Fundgruppen des mittleren Donaugebietes. In: Ber. RGK 73, 1993, 29-179.
STEGMANN-RAJTR, S.: Spinnen und Weben in Smolenice-Molpr. Ein Beitrag zum wirtschaftlichen
und religis-kultischen Leben der Bewohner des hallstattzeitlichen Frstensitzes. In: Slov. Arch. 46,
1998, 236-287.
STEGMANN-RAJTR, S.: Frheisenzeitliche Fernverbindungen entlang dem Ostalpenrand. In:
A. Lang, V. Sala (Hrsg.), Fernkontakte in der Eisenzeit. Konferenz Liblice 2000. Praha, 2002, 254-269.
STUCHLK, S., TROF, A.: Podolsk hrob z Ln, okr. Brno-msto. In: E. Kazdov, Z. Mnsk,
K. abatov (Ed.), K poct V. Podborskmu. Masarykova univerzita. Brno, 2004, 355-366.
STUDENKOV, E.: Zchrann vskum haltatskej mohyly v Novej Dedinke. In: Zbor. SNM. 88, Arch.
4, 1994a, 25-47.
STUDENKOV, E.: Mohylnk z doby bronzovej v Jankoch. In: Pamiatky a mze 4, 1994b, 35-38.
STUDENKOV, E.: Haltatsk mohyla II v Jankoch, okres Dunajsk Streda. In: Zbor. SNM. 89, Arch.
5, 1995, 49-75.
STUDENKOV, E.: K interpretcii niektorch antropomorfnch vyobrazen na kalenderberskej keramike. In: Musaica 25, 2007, 73-89.
STUDENKOV, E.: Vpove kalenderberskch mohl na Slovensku o vzahu pohlav. In: Acta Arch.
Opaviensia 3, 2008, 81-111.
SZOMBATHY, J. : Die Tumuli im Feichtenboden bei Fischau am Steinfeld. In: Mitt. Anthr. Ges. Wien
54, 1924, 163-210.
TROF, A.: Vojkovice, okres Brno-venkov. In: M. im (Hrsg.), stav archeologick pamtkov pe
Brno. Vzkumy Ausgrabungen 1993 1998. Brno, 2000, 246-248.
TERAN, B.: Zur Gesellschaftsstruktur whrend der lteren Hallstattzeit im ostalpen-westpannonischen
Gebiet. In: Hallstattkolloquium Veszprm 1984, Mitt. Arch. Inst. Ungar. Akad. Beih. 3. Budapest,
1986, 227-243.
TERAN, B.: Stareja elezna doba na Slovenskem tajerskem. The Early Iron Age in Slovenian Styria. Kat. in Monogr. 25. Ljubljana, 1990.
TERAN, B.: Weben und Zeitmessen im sdostalpinen und westpannonischen Gebiet. In: E. Jerem,

258

A. Lippert (Hrsg.), Die Osthallstattkultur. Symposium Sopron 1994. Archaeolingua 7. Budapest, 1996,
507-536.
THURZO, M.: Antropologick rozbor iarovch pozostatkov z lokality Nov Dedinka (p), okres Bratislava-vidiek. In: Zbor. SNM 88, Arch. 4, 1994, 51-52.
TORBRGGE, W.: Die frhe Hallstattzeit (Ha C) in chronologischen Ansichten und notwendige Randbemerkungen. Teil 2: Der sogenannte stliche Hallstattkreis. In: Jahrb. RGZM 39, 1992, 425-614.
TTH, I.: Halotti kultusz s sremlkek. A Burgstall rksge. Egy archaikus tlvilgkp tredkei. In:
Soproni Szemle 63/1, 2009, 3-22.
TRAJKOVI, .: Der Fundort epfeld bei Doroslovo ein hallstattzeitliches Grberfeld. In: Die ltere
Eisenzeit in der Wojwodina und ihre Verbindungen mit anderen donaulndischen und benachbarten
Gebieten. Symposium Novi Sad 1979. Novi Sad, 1981, 81-89.
URMINSK, J.: Haltatsk mohylov pohrebisko v Bielom Kostole. In: Sbornik Prac Fil. Fak. Brno,
Studia Minora M 6, 2001, 77-91.
VADAY, A.: Salgtarjn, Ipari park II. lelhely. In: Rgszeti kutatsok Magyarorszgon 2000. Budapest,
2003, 31-38.
V. VADSZ, .: Elzetes jelents egy koravaskori halomsr feltrsrl Sttn. In: Commun. Arch. Hungariae 1983, 19-54.
VKONY, G.: Zu einigen Fragen der Hallstattzeit des stlichen Transdanubiens. In: Hallstat Kolloquium
Veszprm 1984. Mitt. Arch. Inst. Ungar. Akad. Beih. 3. Budapest, 1986, 259-265.
VOKOLEK, V. 1999: Vchodoesk haltatsk pohebit. Pardubice, 1999.
WAHL, J.: Zur Ansprache und Definition von Sonderbestattungen. In: M. Kokabi, J. Wahl (Hrsg.), Beitrge zur Archozoologie und prhistorischen Anthropologie. Forschungen und Berichte Vor- u. Frhgeschichte Baden-Wrttemberg 53, 1994, 85-106.

Zusammenfassung
Kindergrber in Grabhgeln der Kalenderberg-Kultur
Die Einleitung umfasst einen Anriss der Probleme mit Bezug auf die Sozialstruktur der Gesellschaft der
Hallstatt-Kultur in der Sdwestslowakei. Die uerst niedrige Zahl der bisher untersuchten Grber liefert
keine ausreichende Basis fr eine tiefere Analyse. Die Ausstattung von Grabkammern entbehrt zudem
noch jeglicher Prestigebeigaben, die vielleicht infolge der stabilisierten religisen Vorstellungen oder
aus anderen archologisch unerfassbaren Grnden in die Grber nicht gelegt sein konnten. Z. B. aus dem
Kalenderberg-Gebiet nrdlich der Donau stammt nur eine einzige, durch die Hitze beschdigte
Klingenspitze von einem Bronzeschwert (ursprnglich als ein Dolch interpretiert), die sogar zu einer
Kindernachbestattung gehrte. Die Autorin widmet sich ausfhrlicher auer den Haupt- und
Nebenbestattungen in Grabhgeln auch den sog. Nachbestattungen, einschlielich der Grnde dafr,
warum die hallstattzeitlichen Eliten bronzezeitliche Grabhgel ausgenutzt haben.
Die Untersuchung des Grabhgels IV in Janky lieferte eindeutige Belege fr die Existenz von
nacheinanderfolgenden rechteckigen Holzbauten ber der Grabkammer. In sie legte man nicht nur
kalzinierte Knochen von erwachsenen Individuen, sondern auch von Kindern und oft auch Grabbeigaben.
Von den Kinderbrandgrbern unter Grabhgeln analysiert man eingehend zwei Fundverbnde. Auf Grund
anthropologischer Analysen enthielten sie in Urnen deponierte Knochen von Individuen im Alter von 7
bis 14 Jahren. Es handelt sich um Nebenbestattungen bei einem mnnlichen Hauptgrab. Diese allem
Anschein nach weiblichen Individuen waren mit Kalenderberger Triaden ausgestattet. Im Zusammenhang
mit halbwchsigen juvenilen Individuen (Mdchen) drngt sich deswegen die Frage auf, ob die kleinere

259

Triade in den reich ausgestatteten Frauengrbern 27 und 224 in Sopron vielleicht einer anderen bestatteten
Person in juvenilem Alter einem Mdchen gehren knnte.
In dem Artikel werden erneut auch die Kindernachbestattungen aus dem Grabhgel VI in Nov
Koarisk erwhnt, deren Prestigeausstattung fr einen erwachsenen Mann (Schwert) und eine
erwachsene Frau (Schmuck) aus der oberen Gesellschaftsschicht typisch ist. Dieser Befund erlaubt es,
ber die Existenz irgendeiner Form des Erwerbs von hohem Sozialstatus durch Vererbung auf Grund der
Familienbande nachzudenken, wenigstens im Lokalumfang.
Einen greren Raum als in bisheriger Fachliteratur widmet man dem Kinderskelett aus dem
Grabhgel I in Nov Koarisk. Seine sitzende Lage ordnet es der Gruppe von Sonderbestattungen zu,
die an die sog. Verlochung erinnern. Die Funde aus der eigentlichen Grabkammer deuten auch bei der
Absenz jeglicher kalzinierter Knochen an, dass die Grabbeigaben einem Mann mit hohem Sozialstatus
und mit religisen Aktivitten gehrt haben. Die Grnde fr die Verlochung des Kindes in das
Sakralobjekt dieses vorerst jngsten Grabhgels auf dem Grberfeld hingen vielleicht mit nachtrglichen
Bestattungsritualen zusammen. Deren Bestandteil konnte auch die Opferung eines Lebewesens sein,
hnlich wie im Fall des Grabhgels I in Stt. Erstaunlich und ungewhnlich ist, dass der Krper des
Opfers nicht verbrannt wurde. Blutige Opfer von Lebewesen zugunsten der Personen mit privilegiertem
Sozialstatus bilden in der Vorgeschichte keine Ausnahmeerscheinung und werden oft auch in schriftlichen
Quellen erwhnt. Eine figrliche Szene mit einem Kind mit Tiermaske an seinem Kopf aus SopronWarischberg und die Funde von Kinderskeletten und -schdeln aus einem Kultobjekt in Smolenice
belegen diese Art von Opferung im Rahmen religiser Zeremonien direkt in der Kalenderberg-Kultur.

260

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

POHREB DIEAA
Z HALTATSKEJ MOHYLY V STT
(svislosti a interpretcie)
Petra Kmeov

Abstract: In this paper we focus on find of skeleton of an 8 year old child from Early Iron Age barrow in Stt, Western Hungary. Detailed observations of stratigraphy and distribution of finds originally placed on grave-chamber
roof helps to reconstruct possible relation of the child burial from chamber roof with three iron horse-bits. Another detail, although mentioned by author of the excavation, but left unnoticed by other authors, is another deposit
of harness (probably for several horses), burned on funeral pyre of a man buried inside the grave chamber, as well
as find of single unburned rein-knob from dromos. It seems likely that harnesses for several horses were placed on
pyre along with a man of elevated social rank, and three unburned bridles were given to the inhumated child on
the roof of wooden chamber. Considering the theory of horse-gear in grave symbolizing social status of a deceased, we suggest that the, bridles represented high status of the child. Symbol of a wagon could have been used only
for persons of the highest rank. Infant could have obtained this status by inheritance (descent). Whether this child
died naturally and therefore was buried in the (already existing) barrow of the adult with similar status, or was one
of his funeral sacrifices to the deceased, remains open.
Keywords: Early Iron Age, North Eastern Alpine Hallstatt region, child burial, horse-gear and wagon, high social rank

Mohyla, ktor v rokoch 1978 a 1982 preskmala va V. Vadsz v severozadunajskom Stt

(upa Komrom Esztergom) v polohe Sncfldek, predstavuje jeden z najdleitejch opornch bodov skmania pohrebnho rtu severovchodoalpskej haltatskej oblasti. Kvalitnou dokumentciou sa podarilo zachyti stratigrafick situcie, ktor boli odrazom dlhotrvajceho
priebehu pohrebnch obradov (V. Vadsz, 1983; 1986). Tento hrobov celok sa tak zaradil
medzi niekoko podobne preczne preskmanch a zdokumentovanch mohl haltatskch elt
z oblasti severovchodnho Prialpia (napr. Holport, 1993; Preinfalk, 2003, Studenkov, 1996).1
Hoci autorka svoje zistenia publikovala relatvne podrobne u oskoro po ukonen vskumu,
obe jej tdie s len predben, s prezentciou iastonch vsledkov. Tieto tdie priniesli
mnoho zaujmavch poznatkov, m oprvnene vzbudili vek pozornos bdateov (napr. Egg,
1996, 65; Fekete, 1985, 55; Golec, 2004, hl. 541 n.; Teran, 1990, 166). No kee ide len o predben zistenia, autori asto prehliadaj niektor dleit detaily. Jednm z nich, svisiacim
1

Vsledky vskumu viny z tchto mohl boli prezentovan zatia tie len vo forme predbench sprv. almi tie preczne preskmanmi, zdokumentovanmi a asto citovanmi mohylami s dva celky z Vaskeresztes
tie vak obsahovali inventr bli sulmtalskej skupine juhovchodoalpskej oblasti (Fekete, 1985).

261

s konskm postrojom, sa budeme zaobera v tomto prspevku. Predtm vak strune zhrnieme
zkladn informcie o mohyle.
POHREB VYSOKOPOSTAVENHO MUA
Pribline uprostred mohyly sa nachdzala pravouhl hrobov komora (vntorn rozmery
5,8 x 6,2 m). Jej mry pozostvali z nasucho kladench kameov, z vntornej strany boli obloen drevenmi doskami. Z juhovchodu viedla do komory prstupov chodba (dromos), niekokokrt prehraden. Prehradenie dromosu zrejme sviselo s ritulmi spojenmi s pohrebom,
ktor mohli prebieha vo viacerch fzach v istch asovch odstupoch (najskr bol uzatvoren interir hrobovej komory, priom obrady ete prebiehali v priestore chodby, potom bol postupne uzatvran aj samotn priestor chodby).2 Cel vstupn komplex siahal a po kamenn
veniec po obvode mohyly, t. j. pvodne stil a na jej okraji.3
Hrobov komora obsahovala kreman pozostatky dvoch osb: dospelho mua (vo veku
adultus maturus) a mladej osoby (juvenis) neznmeho pohlavia. Tie boli starostlivo povyberan spomedzi zvykov hranice a uloen na osobitnch miestach komory. alej zvyky pohrebnej hranice, nachdzajce sa na jej pvodnom mieste (iastone pod hlinenou dlkou
komory a iastone z vonkajej strany komory), obsahovali iarov ostatky viacerch dospelch
osb oboch pohlav a zrejme aj det.4 Na hranici boli tie spopolnen viacer druhy zvierat
(najm kone). Do hrobu bol vloen bohat inventr: predovetkm poetn keramick ndoby,
ale aj predmety z bronzu (hlavne perky a ozdoby) a eleza, mnostvo sklenench korlikov, praslen, priom as preplench predmetov zostala medzi zvykami hranice (V. Vadsz, 1983;
1986).
Inventr mohyly je raden do stupa HC2: k jeho zveru (Stegmann-Rajtr, 1992, 103; V. Vadsz, 1983, 54; 1986, 255) prpadne do starej a strednej fzy stupa HC2 poda lenenia a sericie M. Trachsela (2004, 423 HUN 26; 545).
Kontrukcia hrobu s komorou a dromosom z kamea a dreva, jeho vbava, zostava pochovanch osb aj zloit niekokofzov priebeh pohrebnch obradov zodpoved typu pohrebov,
ktor bol rozren vo vchodoalpskej haltatskej oblasti predovetkm/vlune v stupoch
HC2 HD1 (Dobiat, 1980, 169 n.; prehad datovania: Golec, 2004, hl. 548 n.; pozri aj imek,
1998). Zd sa, e mohyly s pohrebom tohto typu boli zhotoven vdy pre jedinca muskho pohlavia s vysokm socilnym statusom. Viacero indci naznauje, e ilo o mua s exponovanm
postavenm v miestnej spolonosti, v osobe ktorho sa prelnala najvyia politick a zrejme aj
nboensk moc.5 Ostatn osoby predstavovali bu dobrovon, alebo nsiln obetu (Toten-

Toto zistenie naznauje, e aj dromosy, povaovan za nepriechodn (napr. Mesteri: Lzr, 1951, tab. 21:2, dromosy mohl sulmtalskej nekropoly: Dobiat, 1980, 59) boli od komory alebo od alej asti chodby prehraden
a v priebehu uritej fzy pohrebnch obradov.
3
Tie je pravdepodobn, e dromosy z vchodoalpskch mohl, preskmanch neodborne i s nedostatonou dokumentciou, ktor sa zdali by kratmi, mohli ma ete alie predstavby, resp. pokraovanie.
4
Poet jedincov nebolo mon antropologicky zisti
5
M. Egg (1996, 83 n.) v prpade mimoriadne bohatch hrobov tajerska uvauje o intitcii sakrlneho kra (sakral Knig) v jej vasnej vvojovej fze. V postave kra sa prelnala najvyia politick aj ritulna funkcia v rmci
ttu. alie argumenty pre obdobn vysvetlenie postavenia osb pochovanch v tchto mohylch ponkol G.
Tomedi (2002, 289-292) porovnanm s bazilejmi homrskeho Grcka. Bohat hroby so zjavne menej okzalou vbavou ne kleinkleinsk mohyly i Strettweg a s kamennou architektrou z nekropol sulmtalskeho Burgstallu povauje M. Egg (1996, 82; porov. aj Teran, 1990, 133-139) za hroby pnov, vldcov, vodcov klanu alebo asti
spolonosti. Na rovnak stupe kladie aj hlavnch pochovanch v mohylch s hrobovmi komorami z inch oblast vchodnho Prialpia, ktorch pohreby s tie charakteristick udskmi obetami, bohatou vbavou a menm potom kovovho riadu. Na rozdiel od pnov v sulmtalskej skupine vak tieto osoby predstavovali vo
2

262

folge, Totenopfer): manelka i skr konkubna i obben otrokya6 a in osoby niieho postavenia. Zd sa, e zvyk obetovania ud bol obmedzen len na urit privilegovan vrstvu
spolonosti a v pohrebnom rte jej predstaviteov tvoril centrlnu zloku (Tomedi, 2002, 107
s alou lit.).
POHREB DIEAA
Mimoriadne zaujmav je situcia zachyten v svislosti s detruovanm krovom (strechou?)
hrobovej komory ten sa postupne zosunul a v takom stave bol njden. Na drevenom krove
bolo pvodne uloen nesplen telo asi osemronho dieaa, zvyky niekokch druhov zvierat (njden: kostra celho psa, astragalus ovce, phalanx koa a dve lebky a kosti tura domceho)
a tri nepreplen zubadl zo eleza. Presn poloha tchto nlezov pred detrukciou v sasnosti
nie je znma. asti kostier dieaa aj zvierat a zubadl sa toti nali v rznych astiach hrobovej komory (V. Vadsz, 1983, 20, 23).7
Pvodn polohu tchto nlezov vak mono aspo iastone rekontruova na zklade polohy ast kostry psa (pozn. 7): lebka a as kost konatn sa nachdzali pri JZ stene komory (nealeko od nich aj 3 zubadl), holenn kosti spolu s vou asou kostry dieaa boli pri SV
stene komory a zvyn kosti psieho skeletu boli spolu so zvynou asou kostry dieaa a s dobytmi kosami njden v severnej asti interiru komory (obr. 1). Toto rozdelenie ast tela psa
(aj dieaa a hovdzieho dobytka) zaprinila postupn detrukcia krovu komory: s pdom vntornho vchodnho piliera sa zosunula as kostry dieaa a psa na dno a s pdom severnho piliera sa naruil zvyok stropu a zosunuli sa zvyn asti (k priebehu detrukcie: V. Vadsz,
1983, 39). Zd sa teda, e telo dieaa, psa a tel i asti tiel alch zvierat boli pvodne uloen blzko pri sebe. V blzkosti tchto pozostatkov sa zrejme nachdzali aj tri zubadl.
PRLOHA KONSKHO POSTROJA
Prloha sast konskho postroja v haltatskch hroboch mala pecifick vznam. Napokon, inventr haltatskch hrobov vo veobecnosti niesol hlb symbolick vznam. Zubadlo bolo prostriedkom jemnho ovldania koa poas jazdy, prpadne poas riadenia voza. Prloha jednho
zubadla v hrobe8 mala poda nzoru viacerch bdateov (hl. Pare, 1992, 195-204; von Hase,
svojich reginoch spoloensk piku, a teda poda uvedenho modelu mohlo s o osoby s najvyou mocou
v spolonosti, ku ktorej prislchali aj urit sakrlne funkcie.
6
Pochovanie eny v jednom hrobe s muom bol u prslunkov spoloenskch elt haltatskej kultry vchodnho
Prialpia pomerne rozren jav (napr. Dobiat, 1980, 154-156; Egg, 1996, 74 n.; Golec, 2004, 543-546; Teran,
1990, napr. 134 nn., 161 n.; Tomedi, 2002, 107-109, 320). Tto tza sa zaklad predovetkm na vskyte prvkov
enskej vbavy spolu s muskmi elementmi v jednom hrobe. Vzhadom na zva chbajce antropologick analzy je overen iba menia as hrobov tohto typu. Nie je zatia bezpene doloen, i niektor ensk predmety
v hrobe (napr. spomnan praslen) naozaj vdy sviseli so spolupochovanou enou alebo, ako sa nazdva C. Dobiat (1980, 153), v muskom hrobe predstavovali len ist nm neznmu sas pohrebnho ritulu, resp. poda
. V. Vadsz (1983, 44) rovno sas muskho vstroja.
7
Via as kostry dieaa (v anatomickom usporiadan, s orientciou SZ JV) bola spolu s asou kostry psa (holenn kosti) njden nad detruovanm krovom pri SV stene komory v hbke 260 275 cm; zvyn kosti dieaa
pochdzali spolu s kosami z trupu psa a kosami z tela dobytka zo severnej asti (interiru) komory; lebka a as
kost konatn toho istho psa pochdzali z hbky 275 280 cm pri JZ stene komory (nad detrukciou krovu) a severne od nich, o nieo vyie (hbka 265 270 cm), boli njden 3 zubadl; v hbke 280 160 cm v severnej asti
detrukcie krovu boli njden zvieracie kosti bez poriadku: zlomky lebiek a niekoko kost trupu a konatn 2 mladch jedincov hovdzieho dobytka, konsk phalanx a astragalus ovce.
8
V priestore irej strednej Eurpy, Apeninskho polostrova a pod. situcia na juhu vchodnej Eurpy bola odlin, najm od vasnosktskeho obdobia.

263

Obr. 1. Hrobov komora mohyly v Stt: nzorn naznaenie priblinej polohy depozitu z krovu hrob.
komory (t. j. kostrovch zvykov dieaa, psa, hovdzieho dobytka, alch zvieracch kost a 3 zubadiel)
v ase nlezu. 1. asti kostry psa; 2. asti kostry dieaa; 3. asti kostier 2 kusov hovdzieho dobytka;
4. alie kosti zvierat; 5. tri zubadl. Poda V. Vadsz, 1983, obr. 9, upraven.
Fig. 1. Stt barrow, burial chamber: demonstrative indication of approximate position of deposits from
the roof of grave chamber (i.e. skeletal remains of an infant, a dog, 2 cattle, other animal bones and
3 horse-bits), in time of excavation. 1. partial skeletal remains of single dog; 2. partial skeletal remains
of single child; 3. skeletal remains of 2 cattle; 4. bones of other animals; 5. three horse-bits.
After V. Vadsz, 1983, fig. 9.

1969, 53 n.) symbolizova jazdeckho koa, dve zubadl dva zprahov kone a tri zubadl v jednom hrobe zase jednho jazdeckho a dva zprahov kone, prpadne kone v trojzprahu. Postroj
pre zprahov kone znamenal pars pro toto voza. Poet zd v hrobe bol teda aj vrazom toho,
i pochovan bol v hrobe reprezentovan ako jazdec, alebo (aj) ako drite, resp. pouvate
(slvnostnho) voza. Zd sa vak, e nelo len o vyjadrenie aktivity pochovanch, ale skr o vyjadrenie statusu spoloenskej vrstvy, ku ktorej patrili.9
Poda obvyklho potu zubadiel v hrobe sa odliuj jednotliv oblasti haltatskej kultry
a priahlch kultr. Zpadn as strednej Eurpy a stredn Taliansko s typick hrobmi s prom
zubadiel, zatia o Karpatsk kotlina, Slovinsko, zemie kultry Este, severovchodn echy
a medzirieie Odry a Warty hrobmi s jednm zubadlom (von Hase, 1969, 53; Pare, 1992, obr.

S tm zrejme zko svisela aj predstava o spsobe transportu na druh svet (k tomu: von Hase, 1969, 55 n.).

264

135).10 zemia Zadunajska, Moravy a iech, kde sa okrem hrobov s jednm aj dvomi zubadlami objavuj aj hroby s trojicou zubadiel, tvorili hranicu tchto dvoch reginov (Pare, 1992,
195-202).11 Preto je pravdepodobn, e tri zubadl symbolizovali status jazdca a zrove status
voziaceho sa (oprvnenho pouva slvnostn voz).
V Zadunajsku bola trojica (rovnako ako dvojica) zubadiel viazan vlune na hroby vnimon svojou vbavou aj pravou (3 zubadl: Pare, 1992, obr. 135; porov. Mithay, 1980, 57 n.,
obr. 5:2; 7:9-17; 8-9; 10:1-7; Patek, 1993, obr. 88-92; 93; 94:1-13; s alou lit.). Mono predpoklada, e trojica zd (konskch postrojov) mala v tomto priestore vyjadrova ete vy spoloensk status ne u sasnkov pochovanch len s jednm postrojom a znamenala kombinciu
miestneho symbolu spoloenskej vrstvy jazdcov a zpadnejie rozrenho symbolu vrstvy voziacich sa. Prloha troch zubadiel teda znamenala privilegovan postavenie, azda najvyie
v loklnej spolonosti v danom obdob.
SASTI POSTROJA V MOHYLE ZO STT
V svislosti s prlohou zubadiel v mohyle zo Stt treba upozorni na jednu skutonos, ktor
v doterajom bdan zostala bez vraznejej pozornosti bdateov. Okrem troch iarom nedotknutch zubadiel, pvodne uloench na krov/strechu hrobovej komory, boli kovov sasti
konskho postroja, tentoraz pokoden iarom, njden aj medzi zvykami pohrebnej hranice.
Na tej boli spopolnen osoby z interiru hrobovej komory. ia, ani v jednej z uvedench prc
. V. Vadsz nekonkretizovala jednotliv komponenty, s vnimkou bronzovej premyky
(Zwergknebel, toggle)12 a kovania remea ojedinelho typu. Uviedla vak aj mnostvo bronzovch sast remeov z konskho postroja rzneho typu, resp. kovov asti z konskho postroja a kovania remeov, ktorch mnostvo zodpoved vekmu podielu pozostatkov kon vo
zvykoch hranice13 (V. Vadsz, 1983, 35; 1986, 256). Je evidentn, e na hranici boli spopolnen
sasti viacerch postrojov.
Tret nlez sast postroja predstavuje jedna uniktna nepreplen bronzov prevlieka s vplou zo sklenenej pasty. Pochdza z kamennho prstenca obklopujceho mohylu, presnejie
z asti, kde vysovala prstupov chodba (V. Vadsz, 1983, 39, obr. 7:4; 1986, 256). V blzkom
okol nlezu boli na viacerch miestach zisten stopy oha a rozbit keramika, o autorka vskumu spja s fzovosou priebehu pohrebnch obradov, prp. s ritulmi na uctenie si zomretho (idem, 44 n.). Kee ide len o jedin prevlieku, nemono, okrem reprezentcie konskho
postroja, vyli jej svislos s odevom, resp. so perkom i prpadn nhodn vskyt.
Odhliadnuc od nlezu nepreplenej prevlieky z dromosu (neist el), mohyla ako celok
obsahovala dve samostatn prlohy viacerch konskch postrojov: neznmy poet bohato zdobench postrojov bol splen na hranici vysokopostavenho mua a tri nezdoben uzdy boli
uloen na strechu/krov hrobovej komory, rovnako ako telo osemronho dieaa.
Ch. Pare (1992, hl. 202) tento fenomn spojil s rozrenm sa tzv. thrko-kimmrskych vplyvov v zvere bronzovej doby. Preto na nezasiahnutom zpade preil do haltatskej doby miestny zvyk pochovvania prslunkov
elt s vozom, resp. so symbolmi voza, no na vchode sa zaal praktizova nov zvyk pochovvania s postrojom
pre jednho jazdeckho koa, ktor predstavoval vplyv zo severopontsko-kaukazskej oblasti.
11
V prpade ojedinelch hrobov s viacermi zubadlami zrejme ilo o pohreby viacerch osb.
12
V prvej tdii (V. Vadsz, 1983, 35) v maarskom jazyku, uviedla Egy trpezabla (miniatrne zubadlo),
priom premyku vbec nespomnala. V neskorej tdii v nemeckom jazyku (idem, 1986, 256) iadne miniatrne zubadlo neuviedla, no uviedla zase ein Zwergknebel (premyka), aj s odkazom (zjavne prslun poznmka v zvere textu nedopatrenm chba) na prslun tdiu C. Dobiata (1979). tdia C. Dobiata
k haltatskm premykm vyla v periodiku z roku 1979, autorka ju teda v ase vydania prvho (maarskho)
lnku ete nemusela pozna (?) (uvdza ju a v tdii z roku 1986).
13
Spomedzi zvykov hranice bolo zskanch 17 kg osteologickho materilu, z ktorho zhruba rovnak podiel tvorili zvyky zvierat a ud. Spomedzi zvykov zvierat dominovali kone a psy (V. Vadsz, 1983, 35; 1986, 253).
10

265

DIEA A PRLOHA VOZA, PRP. POSTROJA

Prlohy voza a konskho postroja boli v haltatskej kultre najastejie ukladan do hrobov
dospelch muov. Novie vskumy a tdie vak dokazuj, e relne alebo symbolick prlohy
vozov (konsk postroj pre zprahov kone) pochdzaj aj z hrobov ien (Metzner-Nebelsick,
2009, s alou lit.), adolescentov14 aj det. Vina hrobov s uvedenm typom prloh pochdza
zo starch vskumov, priom antropologick analzy neboli vykonan, resp. boli vykonan len
v niekokch prpadoch. Pohlavie pochovanej osoby mono s istou rezervou uri aj na zklade
hrobovch prloh. Urenie veku je vak problematick. Regulrne hroby det s relnou alebo
symbolickou prlohou voza s preto z prostredia haltatskej kultry zatia vzcne a ich rozpoznanie je zva zvisl od antropologickch analz. K nmu hrobu najbliie hroby det s tmto
typom prlohy pochdzaj a z Hornho Rakska a iech.
Jednmi z najznmejch prkladov s hroby det z hornorakskeho Mitterkirchenu. asti
voza, resp. konskho postroja pre kone v dvojzprahu boli sasou dvoch starohaltatskch
detskch hrobov.15 Komorov hrob 3 z mohyly 1 obsahoval inhuman pohreb 4 6-ronho
dieaa, ktor lealo na drevenej podloke i mrach. Pred kratou stranou podloky boli
uloen dve zubadl s almi sasami konskch postrojov toto uloenie evokuje zprah
voza (s drevenmi ojami?), teda symbolick prlohu riadneho voza.16 O hlbom symbolickom
zmysle inventru hrobu sved aj opasok pri/na zvykoch dieaa: jeho vekos toti nezodpovedala rozmerom tela malho dieaa, ale dospelho loveka. Diea ho teda v iadnom prpade
nosi nemohlo. Podobne ako prov konsk postroj, aj opasok predstavoval prlohu symbolickho rzu, svisiacu zrejme s vysokm statusom, resp. s prslunosou k privilegovanej spoloenskej skupine. Hrob predstavuje regulrny nsledn pohreb do okrajovej asti mohyly,
dodatone zvenej, v centre ktorej bol pochovan dospel mu s atribtmi bojovnka jazdca
(Leskovar, 1998, hl. 15 n., 102-104, 110; 2000, 56 n.; pozri aj Trachsel, 2004, 346). Zaujmav
je, e hoci ich prpadn prbuzensk vzba (zatia?) nebola zisten, nedvne vskumy DNA doloili priamy prbuzensk vzah tohto mua so enou z mohyly 10 (otec dcra alebo syn
matka), ktor bola vybaven honosnm vozom a vnimone bohatm inventrom (Kiesslich et
al., 2005, 150 n.; Leskovar, 1998, hl. 18-21,106-108).
alm hrobom s postrojom pre pr kon bol hrob 2 z mohyly 6. Obsahoval vak pozostatky
dvoch det (vo veku infans II a infans I II), poda prloh chlapcov, preto nie je jasn, i ku
kadmu z nich bol priloen jeden postroj (symbol jazdca) , alebo 2 postroje pre jednho
z nich i pre oboch naraz (symbol oprvnenho pouva slvnostn voz). Napokon, aj prloha
postroja pre jazdeckho koa bola synonymom vysokho statusu pochovanho, ktor ete podiarkovala prloha mea a al bohat inventr (Leskovar, 2000, 56 n.). Postroj pre jednho
(jazdeckho) koa pochdza tie z komorovho hrobu 25/1 s pozostatkami dieaa, poda prloh dievatka (Trachsel, 2004, 347 s alou lit.).
Z mitterkirchenskho haltatskho pohrebiska pochdza niekoko alch hrobov det so
symbolmi vysokho statusu (me, prilba). Rovnak predmety so symbolickm vznamom (napr.
Prov konsk postroj bol vloen naprklad do komorovho hrobu 10/1980 s pozostatkami dievaa vo veku
juvenis na pohrebisku Polky v zpadnch echch, pochdzajceho zo stupa HC (Kouteck, 1993, 13; porov.
aj Trachsel, 2004, 398). Postroj pre pr kon a niekoko sast voza pochdza z hrobu 15 16-ronho jedinca
z bavorskho Aubstadtu, z mohyly odkrytej v roku 1874 v polohe Blsse, pochdzajceho zo stupa HC2
(Trachsel, 2004, 351). Pravda, u jedincov vo veku juvenis nie je ist, i boli spoloensky povaovan za deti,
alebo u za dospelch.
15
J. Leskovar (1998, 97) prv z nich, hrob 1/3 datovala na zklade postroja do stupa HC, o M. Trachsel (2004,
346) na zklade sericie ete zil na stariu a stredn fzu stupa HC2, druh z hrobov (6/2) bol poda neho
o nieo star datoval ho do mladej fzy stupa HC1 (ibidem).
16
J. Leskovar (1998, 103) uvauje aj o relnej prlohe (nezdobenho) voza ako o jednej z monch interpretci drevenej podloky.
14

266

me, prilba, voz, postroj) boli na pohrebisku sasou hrobov dospelch osb.17 Aj in miestne
hroby det naznauj, e s pochovanmi demi bolo (prinajmenom posmrtne) zaobchdzan ako
s dospelmi jedincami (Leskovar, 2000, 56-59).
Pretrvvanie funerlnej symboliky spojenej s vozom a vysokm statusom v hroboch det aj
v neskorohaltatskom obdob doklad naprklad hrob 196 z pohrebiska Mantn-Hrdek v zpadnch echch.18 Komorov hrob obsahoval kreman pohreb malho dieaa (infans II),19
poda priloench spn zrejme dievatka, s prlohou konskho postroja (falry) a dvojkolesovho voza (Soudsk, 1994, 62, 198 n., obr. B30; G4). alie hroby det z tejto nekropoly tie
svedia o vyjadren statusu det podobnm spsobom ako u dospelch (ibidem, hl. 62).
Aj v reginoch mimo haltatskej kultry ojedinele nachdzame hroby det s prlohou dvoch
zubadiel. Jednm z nich je centrlny hrob 1 z mohyly 76 z mohylovho pohrebiska Ferigile na
junom pt vchodnch Karpt. Hrob obsahoval iarov ostatky malho dieaa (infans I),20
v inventri ktorho bola okrem zubadiel aj spona a v poet keramickch ndob (NicolaescuPlopor, Wolski, 1975, 39, Vulpe, 1967, 151). Zubadl naznauj datovanie hrobu u do stupa
HC1 (Trachsel, 2004, 431). Aj na tejto nekropole bol rozren zvyk vkladania konskho postroja
do hrobov niektorch det ako jedna z indikci ich vysokho statusu: viacero iarovch hrobov
det z viacerch asovch horizontov obsahovalo konsk postroj pre jednho (jazdeckho) koa
spolu s bohatm inventrom (Nicolaescu-Plopor, Wolski, 1975, 31-43; Vulpe, 1967, 107-185).21
Hroby det s prlohou konskho postroja nachdzame aj na zem dnenho Talianska (napr.
Hladkov, v tlai).
ZVER
Pvodn poloha tela osemronho dieaa aj zubadiel na krove hrobovej komory pravdepodobne vo vzjomnej blzkosti naznauje zku svislos pohrebu dieaa s prlohou troch zd,
teda symbolickho vyjadrenia vysokho spoloenskho statusu. Tto svislos zrove dokazuje
existencia alej prlohy viacerch konskch postrojov, ktor zhorela na hranici mua z hrobovej komory. Ako sa zd, tri nepreplen zubadl z krovu komory neboli priloen muovi pochovanmu v komore, ale dieau pochovanmu nad ou. Hoci trojica zd naznauje vysok
spoloensk postavenie tohto dieaa, ono samotn nemalo iadne (dochovan) osobn predmety
i perk. Do jeho blzkosti vak boli uloen tel a asti tiel viacerch zvierat. Mono toto diea
priamo spoji s privilegovanou vrstvou spolonosti? A preo bolo pochovan na krove komory
mtveho privilegovanho mua?

Naprklad 2 z celkovo 5 meov z pohrebiska i 1 z celkovo 2 prilieb pochdzali z hrobov det, 1 z 3 hrobov so
symbolickou alebo relnou prlohou voza bol detsk (Leskovar, 1998; 2000, 57).
18
E. Soudsk (1994, 60 n.) inventr hrobu datovala do horizontu pohrebiska IVB2, t. j. do stupa HD3 s presahom
na poiatok stupa LA, v absoltnych dtach do rokov 520 500 pred Kr. Podobne na zaiatok vasnolatnskeho
obdobia hrob poloil M. Trachsel (2004, 395).
19
Pri urovan veku det bolo v tomto prpade pouvan delenie detskho veku do 3 kategri: infans I, II, III.
20
D. Nicolaescu-Plopor a W. Wolski (1975) pouvali delenie detskho veku do 2 kategri (infans I, II). Pod
vekom infans I rozumeli vek do cca 6 rokov.
21
Hrob 1 z mohyly 6 (infans I: 3 4 roky) s bojovnckou vzbrojou a bohatm keramickm inventrom; hrob 1
z mohyly 34 (9 12-ron diea) s bohatm keramickm inventrom; mohyla 41 (infans I na hranici k infans
II), ktor obsahovala elezn akinakes, hroty pov a keramick vbavu; hrob 1 z mohyly 44 (pravdepodobne infans II), obsahoval elezn akinakes, kopiju (?), 2 hroty pov, saltaleone a in drobn predmety a keramiku;
hrob 1 z mohyly 69 (infans I II) so zbraami, 2 sponami a keramickmi ndobami; mohyla 90 (infans I II)
so zbraami a s keramickm inventrom; hrob 1 z mohyly 91 (infans I) s hrotom pu a keramickou vbavou. Je
zaujmav, e vetky hroby, z ktorch bol analyzovan antropologick materil a zrove obsahovali zubadlo,
patrili dieau (antropologick materil z asti hrobov so zubadlom analyzovan nebol).
17

267

Mohyla zo Stt s pohrebom dieaa v hrobe, primrne urenom dospelmu loveku, nie je
v prostred severovchodoalpskej haltatskej oblasti ojedinel. Vskumy realizovan v poslednch niekokch desaroiach priniesli viacero nlezov detskch skeletov alebo kremanch
zvykov, zapustench do mohl/komorovch hrobov dospelch osb prslunkov elity
(k tomu hl. Studenkov, v tlai; pozri aj ermkov et al., 2007, hl. 26 n.; Studenkov, 1996,
500, 504; 2008, 89 nn.; porov. aj Pichlerov, 1969, 27, 87).22 Tieto deti bu nemali iadne (doloiten) prlohy, alebo boli, naopak, vybaven osobnmi perkmi i predmetmi indikujcimi
prestne spoloensk postavenie.23 V niektorch z mohl dokonca absentoval antropologick
materil v primrnom hrobe (hrobovej komore). To znamen, e jedinmi doloenmi udskmi
pozostatkami v nich boli detsk pohreby zapusten dodatone (?) (zvan zistenia k tejto
problematike prinieslo dkladn vyhodnotenie nlezovej situcie mohyly 6 z Dunajskej Lunej
Studenkov, 2008, 93-105; pozri aj Pichlerov, 1969, 21, 27 n., 87).
Interpretcia tchto detskch pohrebov nie je jednoznan. Prispieva k tomu aj ich rozdielnos, preto nemono vyli, e mohli ma nejednotn vznam. Ich pravideln vskyt v hroboch privilegovanch osb, priom deti boli asto pochovan odlinm rtom (menejcennm
cudzm, prp. typickm pre niie postavench),24 v niektorch prpadoch bez vbavy i dokonca v nezvyajnej polohe,25 by nasvedovali, e ilo o obetu det. Obety det v rznych kontextoch v priestore haltatskej kultry severovchodoalpskej oblasti neboli vnimon, skr ich
mono oznai za pravidlo (napr. ermkov et al., 2007, hl. 26-30; Studenkov, v tlai). Doklady o obetch det, resp. nedospelch jedincov vo veobecnosti, pochdzaj z viacerch antickch prameov. Obetovan pritom neboli len deti a adolescenti nzkeho spoloenskho
postavenia, ale aj slobodn, i dokonca nedospel jedinci z privilegovanej vrstvy: napr. poda
mtu dcry atnskeho kra (Bouzek, 2007, s alou lit.). Diea z naej mohyly mohlo by obetovan pri prleitosti pohrebu vysokopostavenho mua, azda ako jedna zo zloiek dlhotrvajcich pohrebnch obradov. Tieto zloit rituly boli zrejme viazan len na vrstvu privilegovanch
osb (Studenkov, 2008, 92).
Na druhej strane, rozdielny vek pochovanch det,26 doklady vysokho statusu u niektorch
z nich (Studenkov, 2008, 93-105), ich uloenie zapustenie pohrebu do primrneho hrobu
(pri hroboch v mohylch) i niekedy bohat vbava naznauj, e mohlo s o dodaton pohreby prirodzene zomretch det. Mohyla privilegovanej osoby bola vznamnou dominantou
a miestom uctievania. Do tejto mohyly mohol by dodatone zapusten pohreb dieaa, azda prbuznho, potomka i lena rovnakej socilnej vrstvy. Zarajce vak je, e podobnm spsobom bolo vdy pochovan len jedno diea,27 resp. ilo len o jeden zsah do pla mohyly
(1 achta s detskm pohrebom). Tto skutonos by skr svedila v prospech ritulneho pozadia tohto typu pohrebov, resp. jeho asti.
i bolo diea pochovan na krove komory zo Stt obetovan, alebo zomrelo prirodzenou
smrou, je otzne. V kadom prpade vak vbava z jeho blzkosti vykazuje znan podobnos
Podobne, skelet dojaa v nezvyajnej zonurovanej (?) polohe bol zapusten do mohyly 5 zo spomnanho Mitterkirchenu, s hlavou tesne pri vonkajej strane komory hrobu 3. Doja bolo bez inventra (Leskovar, 2000, 56).
23
V prpade, e kreman ostatky det pochdzaj zo zvykov hranice, na ktorej boli spopolnen aj dospel osoby,
nemono vyleni konkrtne prlohy tchto det.
24
Viacero prpadov inhumcie v prostred s dominanciou kremanho rtu (zadunajsk haltatsk skupiny, kalenderbersk skupina); kremcia det/nedospelch jedincov v hroboch horkovskej elity, kladcej draz na pochovvanie nesplench tiel.
25
V nsype mohyly 1 z Dunajskej Lunej bolo diea uloen v skrenej, sediacej polohe (Pichlerov, 1969, 19,
27), podobne aj doja z mohyly 5 v Mitterkirchene (pozn. 22).
26
Naprklad diea z Dunajskej Lunej, mohyly 1, malo asi 2 roky; diea/deti z mohyly 6: 0,5 6 rokov; diea zo
Stt malo 8 rokov.
27
Prpadn deti (diea?), ktor poda antropologickch analz mohli by tie spopolnen na hranici mua z hrobovej komory, predstavuj odlin prpad navye pri nich niet pochb o tom, e lo o obetu.
22

268

s asou vbavy mua pochovanho v interiri hrobovej komory. Okrem viacerch postrojov
(symbol vysokho statusu) mono pozorova zaujmav ekvivalenciu aj v rmci zvieracch prloh. K dieau bol uloen cel pes, dva mlad jedince hovdzieho dobytka (nie celkom jasn,
i vcelku, alebo len ich asti), prstov lnok koa a astragalus ovce na hranici mua boli spopolnen psy/pes, kone aj v poet perforovanch ovch astragalov a v hrobovej komore bola
uloen lebka teaa. Viacer z tchto zvieracch prloh (ak nie vetky) pritom mohli ma v hrobe
symbolick apotropajn funkciu28 alebo mohli sli (aj) ako hraky dieaa29. Tto paralelnos prloh naznauje snahu pribli diea pochovanmu pnovi. Mohla by zrove reflektova existenciu vzby (rodinnej, pokrvnej, i inho charakteru) medzi muom a dieaom.
Prloha predmetov symbolizujcich vysok status u dieaa zrove evokuje dedinos tohto statusu (k dedeniu statusu pozri napr. Babi, 2001; Daz-Andreu et al., 2005, 43 nn., 67 nn., hl.
79-82; Kiesslich et al., 2005, hl. 150 n.; Tomedi 2002, 283-303). Bolo diea z mohyly v Stt
dediom mua z primrneho hrobu? Respektve bolo dediom jeho statusu? Absencia osobnho
perku i inch symbolov u tohto dieaa je v rozpore s niektormi vyie spomnanmi hrobmi
det, ktor tie mohli by dedimi vysokho statusu (napr. Mitterkirchen, in hroby s vozmi/postrojom, Dunajsk Lun, mohyla 6). Avak trojica konskch zd je natoko vznamnou prlohou, e ona samotn mohla nies informciu o statuse, ktor mal dieau prinlea. Koniec
koncov, z prostredia haltatskej skupiny severovchodnho Zadunajska a priahlch haltatskch skupn s verifikovan nlezy detskch hrobov zatia len ojedinel. Preto neexistuj modely typickej hrobovej vbavy det vo veobecnosti a u vbec nie vbavy det z privilegovanch
skupn obyvatestva. Z toho dvodu nevieme, i vysok status bol u det vyjadren rovnakm
sborom predmetov ako u dospelch z rovnakej socilnej vrstvy, alebo bol vyjadren len niektormi prlohami so silnou informanou hodnotou.
V kadom prpade, prspevok nemal za cie poda definitvne vysvetlenie prtomnosti tohto
detskho pohrebu v mohyle zo Stt, len upozorni na detaily, ich svislosti a indikova z nich
plynce mon interpretcie do alej diskusie.30
Prspevok vznikol v rmci grantu VEGA . 1/0197/08.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.

Pes je v podobnch kontextoch vysvetovan ako ochranca a sprievodca na ceste na druh svet, symbolizoval
tie znovuzrodenie (Andraoj, 1993, 30 a n.; Kmeov, 2006, 34-39, hl. 36 n., 39, 41; obe prce s alou lit.),
podobne aj k, resp. aj ako dopravn prostriedok na druh svet (napr. Cooperov, 1999, 94 n.; Jones-Bley, 2006,
359 n.), zvieracie astragali okrem profnnych funkci (hraka, spoloensk hra Wgrzynowicz, 1982, 129)
sa mohli vyuva aj v symbolickom vzname na prekonanie smrti i ako pomcka na vetenie (Rebay, 2006, 184
n., s alou lit.). Kult bka nepochybne patril k hlavnm kultom haltatskej kultry (severo)vchodoaplskej oblasti. V prostred s tradciou spopolnenia svojich zomretch mohla by potreba zvenej ochrany dieaa pochovanho inhumane iaduca.
29
Astragalus a prstov lnok koa k prelnaniu sa funkcie hraky a amuletu u det pozri aj prspevok K. Hladkovej, tento zbornk.
30
Za rady a konzultcie spojen s prpravou materilov, vyuitch ako podklady pre tento prspevok, patr moje
primn poakovanie PhDr. Etele Studenkovej, CSc. Za rady a priatesk pomoc akujem Mgr. Katarne Hladkovej a za pomoc s terminologickm problmom Bc. Kristne Griaovej.
28

269

LITERATRA
ANDRAOJ, M.: The Phenomenon of Dog Burials in the Prehistoric Times on the Area of Middle
Europe. Ollodagos 1. Bruxelles, 1993.
BABI, S.: Headgear of the Early Iron Age Tribal Chieftains: Social and Symbolic Aspects. In: Zbornik Narod. Muz. Arh. (Beograd) 17, 2001, 83-93.
BOUZEK, J.: Dtsk obti v tradicch a mytologich a dtsk kostry v jamch v dob bronzov a haltatsk. In: tud. zvesti A SAV 42, 2007, 11-15.
COOPEROV, J. C.: Ilustrovan encyklopedie tradinch symbol. Praha, 1999.
ERMKOV, E., GOLEC, M., TRUBAOV, T., TVRD, Z.: Kam zmizely horkovsk dti? In:
tud. zvesti A SAV 42, 2007, 23-56.
DAZ-ANDREU, M., LUCY, S., BABI, S., EDWARDS, D. N.: Archaeology of Identity. Approaches
to Gendes, Age, Status, Ethnicity and Religion. Oxon, 2005.
DOBIAT, C.: berlegungen zur Verwendung der hallstattzeitlichen Zwergknebel. In: Arch. Korrbl. 9,
1979, 191-198.
DOBIAT, C.: Das hallstattzeitliche Grberfeld von Kleinklein und seine Keramik. Schild von Steier. Beitrge zur steirischen Vor- und Frhgeschichte und Mnzkunde 1, Graz, 1980.
EGG, M.: Zu den Frstengrbern im Osthallstattkreis. In: E. Jerem A. Lippert (ed.): Die Osthallstattkultur. Akten des Internationalen Symposiums, Sopron, 10. 14. Mai 1994. Archaeolingua 7, Budapest, 1996, 53-86.
FEKETE, M.: Rettungsgrabung frheisenzeitlicher Hgelgrber in Vaskeresztes. (Vorbericht) In: Acta
Arch. Acad. Scien. Hungaricae 37, 1985, 33-78.
GOLEC, M.: Ein Dromos in Mhren. In: Arch. rozhledy 56, 2004, 532-560.
von HASE F.-W.: Die Trensen der Frheisenzeit in Italien. Prhistorische Bronzefunde XVI,1, Mnchen, 1969.
HLADKOV, K.: Prspevok k problematike pohrebnho rtu det villanovskej kultry. In: Musaica 27,
v tlai.
HOLPORT, .: Kora vaskori halomsros temet rd-Szzhalombatta hatrban. In: I. Poroszlai (ed.):
4000 v a 100 halom vrosbn. Fejezetek Szzhalombatta trtnetbl. Szzhalombatta, 1993,
23-34.
JONES-BLEY, K.: Traveling to the Otherworld: Transport in the Grave. In: M. V. Garca Quintela, F. J.
Gonzles Garca, F. Criado Boado (ed.): Anthropology of the Indo-European World and Material Culture. Proceedings of the 5th International Colloquium of Anthropology of the Indo-European World
and Comparative Mythology. Archaeolingua 20, Budapest, 2006.
KIESSLICH, J., NEUHUBER, F., MEYER, H. J., BAUR, M. P., LESKOVAR, J.: DNA Analysis on
Biological Remains from Archaeological Findings Sex Identification and Kinship Analysis on Skeletons from Mitterkirchen, Upper Austria. In: R. Karl, J. Leskovar (ed.): Interpretierte Eisenzeiten.
Fallstudien, Methoden, Theorie. Tagungsbeitrge der 1. Linzer Gesprche zur interpretativen Eisenzeitarchologie. Studien zur Kulturgeschichte von Obersterreich 18, Linz, 2005, 147-154.
KMEOV, P.: Postavenie psa v spolonosti doby haltatskej. In: Medea Studia mediaevalia et antiqua 10, 2007, 7-45.
KOUTECK, D.: Das Bylaner Grberfeld in Polky, Kr. Chomutov, II. Teil. In: Pam. Arch. 84, 1993,
5-59.
LZR, J.: A Sghegykrnyki hallstattkori tumulussrokrl. In: Arch. rt. 78, 1951, 36-42.
LESKOVAR, J.: Drei Wagengrber im Hallstattzeitlichen Grberfeld von Mitterkirchen/Obersterreich.
Diplomov prca (Universitt Wien), Linz 1998.
LESKOVAR, J.: Die Kindergrber von Mitterkirchen, O. In: Arch. sterreich 11/2, 2000, 54-59.
METZNER-NEBELSICK, C.: Wagen- und Prunkbestattungen von Frauen der Hallstatt- und frhen
Latnezeit in Europa. Ein Beitrag zur Diskussion der sozialen Stellung der Frau in der lteren Eisen-

270

zeit. In: J. M. Bagley, Ch. Eggl, D. Neumann, M. Schefzik (ed.): Alpen, Kult und Eisenzeit. Festschrift
fr Amei Lang zum 65. Geburtstag. Internationale Archologie, Studia honoraria 30, Rahden/Westf.,
2009, 237-270.
MITHAY, S.: A vaszari koravaskori temet s telephely. In: Arch. rt. 107, 1980, 53-78.
NICOLAESCU-PLOPOR, D., WOLSKI, W.: Elemente de demografie i ritual funerar la populaiile
vechi din Romnia. Bucureti, 1975.
PARE, Ch. F. E.: Wagons and Wagon-Graves of the Early Iron Age in Central Europe. Oxford University Commitee for Archaeology, Monograph 35, Oxford, 1992.
PATEK, E.: Westungarn in der Hallstattzeit. Acta humaniora 7, 1993.
PICHLEROV, M.: Nov Koarisk. Knieacie mohyly zo starej doby eleznej. Bratislava, 1969.
PREINFALK, F.: Die hallstattzeitlichen Hgelgrber von Langenlebarn, Niedersterreich. Fundberrichte aus sterreich Materialheft A 12, Wien, 2003.
REBAY, K. C.: Das hallstattzeitliche Grberfeld von Statzendorf in Niedersterreich. Mglichkeiten und
Grenzen der Interpretation von Sozialindexberechnungen. I, II. Universittsforschungen zur Prhistorischen Archologie 135, Bonn, 2006.
SOUDSK, E.: Die Anfnge der keltischen Zivilisation in Bhmen. Das Grberfeld Mantn-Hrdek. /
Potky keltsk civilizace v echch. Pohebit Mantn-Hrdek. Praha, 1994.
STEGMANN-RAJTR, S.: Sptbronze- und frheisenzeitliche Fundgruppen des mittleren Donaugebiets. In: Ber. RGK 73, 1992, 29-179.
STUDENKOV, E.: Neue Ausgrabungen hallstattzeitlicher Hgelgrber in der Sdwestslowakei. In.:
E. Jerem, A. Lippert (ed.): Die Osthallstattkultur. Archaeolingua 7, Budapest, 1996, 497-511.
STUDENKOV, E.: Vpove kalenderberskch mohl na Slovensku o vzahu pohlav. In: Acta Arch.
Opaviensia 3, 2008, 85-111.
STUDENKOV, E.: In: Musaica 27, v tlai.
IMEK, M.: Ein Grabhgel mit Pferdebestattung bei Jalabet, Kroatien. In: B. Hnsel, J. Machnik (ed.):
Das Karpatenbecken und die osteuropische Steppe. Nomadenbewegungen und Kulturaustausch in
den vorchristlichen Metallzeiten (4000 500 v. Chr.). Sdosteuropa-Schriften 20. Prhistorische
Archologie in Sdosteuropa 12, Mnchen Rahden/Westf., 1998, 493-510.
TERAN, B.: Stareja elezna doba na Slovenskem tajerskem. The Early Iron Age in Slovenian Styria. Katalogi in monografije 25, Ljubljana, 1990.
TOMEDI, G.: Das hallstattzeitliche Grberfeld von Frg. Die Altgrabungen von 1883 bis 1892. Archaeolingua 14, Budapest, 2002.
TRACHSEL, M.: Untersuchungen zur relativen und absoluten Chronologie der Hallstattzeit. Universittsforschungen zur Prhistorischen Archologie 104, Bonn, 2004.
V. VADSZ, .: Elzetes jelents egy koravaskori halomsr feltrsrl Sttn. (Vorbericht ber die Erschliessung eines frheisenzeitlichen Hgels in Stt. Auszug.) In: Commun. Arch. Hungariae, 1983,
19-54.
V. VADSZ, .: Das frheisenzeitliche Grberfeld von Stt. In: L. Trk (ed.): Hallstatt Kolloquium
Veszprm 1984. Antaeus 3, Budapest, 1986, 251-257.
VULPE, A.: Necropola hallstattian de la Ferigile. Monografie arheologic. Biblioteca de arheologie 11,
Bucureti, 1967.
WGRZYNOWICZ, T.: Szcztki zwierzce jako wyraz wierze w czasach ciaopalenia zwok. Warszawa, 1982.

271

Summary
Burial of a child from Early Iron Age barrow in Stt
context and interpretations.
Barrow, excavated by va V. Vadsz in 1978 1982 in Stt (Com. Komrom-Esztergom) in North
Western Hungary, site Sncfldek, is one of the key sources for study of burial rite in North Eastern
Alpine Hallstatt region. The situation and the most important excavation results were promptly published
by the excavator (V. Vadsz, 1983; 1986) and they had a strong response amongst the researchers due to
quality of methodology and documentation (e.g. Egg, 1996, 65; Fekete, 1985, 55; Golec, 2004, esp.
541-542; Teran, 1990, 166). Since the articles of . V. Vadsz are preliminary reports, authors frequently
overlook some important details. We will focus on one of them, the horse-gear.

BURIAL OF A MAN OF HIGH SOCIAL RANK

Several aspects of the grave (stone and wood construction of grave chamber, dromos, cremated remains
of mature man with human sacrifices (Totenfolge, Totenopfer), animal sacrifices and meat offerings as
well as exceptional amount of grave goods V. Vadsz, 1983; 1986) assign it to the group of monumental
tumuli graves known from Eastern Alpine Hallstatt region, mainly/only in phases HC2 HD1 (Dobiat,
1980, 169-170; Egg 1996; Golec, 2004, esp. 548-549; imek, 1998; for dating of the Stt barrow see
Stegmann-Rajtr, 1992, 103; V. Vadsz, 1983, 54; see also Trachsel, 2004, 423 HUN 26; 545). As it
seems, these grave monuments were always created for deceased male individual of high social rank,
perhaps the highest in local community, who concentrated supreme political and certain religious
powers.31 It seems likely that the custom of funeral sacrifice of people (wife or rather concubine or female
slave and other people of lower social rank) was significant for privileged social group (Tomedi, 2002,
107 with additional lit.).

BURIAL OF A CHILD
The situation documented in connection with the fallen roof of grave chamber is particularly interesting.
Skeleton of an 8-year old child, a dog and skeletal remains of cattle (2 individuals: skulls and some trunk
and leg bones), horse (phalanx) and sheep (astragalus) as well as three iron horse bits were originally
placed on wooden roof. Unfortunately, their exact position is unknown. Due to destruction of the roof,
parts of skeletal remains of child, animals and horse bits were found in several places on and under the
roof-destruction (V. Vadsz, 1983, 20, 23, fig. 6:1; 7:1-2).32 However, it can be partly reconstructed
For the interpretation of status of persons buried in monumental barrows in Styria see Egg, 1996, esp. 82-84 and
esp. Tomedi, 2002, 289-292, with additional lit.; cp. also Teran, 1990, 133-139; for neighbouring regions see also
Tomedi, 2002, 283-312, 313-318. Several aspects of graves of these individuals (e.g. human sacrifices and other
ritual aspects) occur also in monumental barrows in Transdanubia (and in Eastern Alpine Hallstatt region in general).
32
Majority of infants skeleton (compact, orientated in direction NW SE) and a part of dogs skeleton were found
above the destroyed chamber roof, in depth of 260 275 cm near NE chamber wall. Remaining bones of infant
and bones from dogs trunk and cattles bones were found in N part of interior of chamber. The skull and parts
of legs bones of the same dog were found near SW chamber wall from depth of 275 280 cm (above the roof
destruction) and somewhat north from them and lightly higher (depth of 265 270 cm), 3 horse-bits were found.
And finally in depth of 280 160 cm in northern part of roof-destruction animal bones without any order were
found (fragments of skulls and some bones of trunk and legs of 2 young cattle, phalanx of a horse and astragalus
of a sheep).
31

272

following distribution of remains of a dog: skull and partly legs bones were found near SW chamber
wall (nearby also 3 horse bits), shin bones together with majority of infants skeleton remains (compact)
were found along NE chamber wall, and remaining bones of dogs skeleton together with remaining part
of infants skeleton and some cattles bones were found in northern part of chamber interior (fig. 1). This
parting of skeletal remains of a dog (and also of a child and partly? of cattle) has arisen from gradual
roof destruction: the fall of inner eastern column caused slide of parts of infants and dogs skeletons
down to the chamber floor, and the fall of northern column caused the destruction of the remaining parts
of roof and remaining bones and goods from the roof slid down (on the course of destruction see
V. Vadsz, 1983, 39).
It seems likely that the bodies of a child and a dog and bodies or body-parts of other animals were
originally placed near each other. It is highly probable that also three horse bits were placed in their close
proximity.

HORSE-GEAR IN BARROW IN STT

Deposit of horse-gear in Hallstatt period graves had a specific symbolical meaning, as grave goods had
in general. It is widely accepted (see esp. von Hase, 1969, 53-54; Pare, 1992, 195-204) that harness for
a single horse (single bit) in Early Iron Age grave symbolized ridden horse i.e. status of horse-rider and
harnesses for a pair of horses symbolized draught horses i.e. pars pro toto of a wagon i.e. status of
wagon-driver.33 Harneses for three horses apparently represented a ridden and two draught horses
i.e. status of horse-rider and wagon-driver. These main types concentrate in clearly divided regions
and Transdanubia represents boundary region between them (see Pare, 1992, 198, fig. 135). In
Transdanubia, horse-gear for three horses (as well as for pair of horses) occurs in few graves with
exceptional goods and usually exceptional grave construction as well (3 bits: Pare, 1992, fig. 135; cp.
Mithay, 1980, 57-58, fig. 5:2; 7:9-17; 8-9; 10:1-7; Patek, 1993, fig. 88-92; 93; 94:1-13; with additional
lit.). We may assume that trio (as well as pair) of bridles in this region represented higher status than single
bridle, and therefore represented perhaps the highest status in local communities.
Focusing on situation in Stt barrow, we must draw the attention to the fact that three bits untouched
by flames, placed on chamber roof near burial of a child, were not the only horse-equipment in this grave.
Single bronze rein-knob decorated with glass-paste filling, unburned as well, was found among stones
forming a circle around the periphery of the barrow and meeting the exit of the dromos-like corridor
(V. Vadsz, 1983, 35, fig. 7:4; 1986, 256). The second, more important find of horse-gear comes from
remains of the funeral pyre under the chamber floor (and partly outside the chamber). Horse-gear was
burned on funeral pyre that served the cremation of a man form the grave chamber and his human and
animal sacrifices. Unfortunately, the author of the excavation did not mention components present, except
a bronze fitting of unique type and a bronze toggle.34 In general she mentioned horse-gear and straps
fittings that corresponded in quantity to considerable proportion of horses remains from the funeral pyre
(V. Vadsz, 1983, 35; 1986, 256).35 Evidently, harnesses for several horses were incinerated on the pyre.

Wagon or harness in grave could also have additional (?) meaning as means of transport to the Otherworld see
von Hase, 1969, 55-56.
34
In her first report (V. Vadsz, 1983, 35), in Hungarian, . V. Vadsz specified Egy trpezabla (miniature bit),
whereas she did not mention a toggle at all. In her later report in German (idem, 1986, 256) she did not mention
any miniature horse bit, but she did specify ein Zwergknebel (a toggle) instead, along with reference (apparently) to relevant work of C. Dobiat (1979). We note that . V. Vadsz referred to Dobiats article only in her
report from 1986, not in her report from 1983.
35
As much as 17 kg of cremated skeletal remains were collected from remains of funeral pyre, and circa the same
amounts were of humans as well as of animals. From animals remains of horses and dogs prevailed (V. Vadsz,
1983, 35; 1986, 253).
33

273

While the find of single bronze rein-knob at the terminal of dromos-like corridor is of uncertain nature
(possibly stand for single harness, or being part of costume/jewellery, or accidental presence), the other
two deposits included harnesses for several horses each. Harnesses for unknown number of several horses
was given to the pyre of deceased man of high social rank and bridles for three horses were given
(untouched by flames) to the infants burial (inhumation) on the chamber-roof.

INFANTS GRAVES WITH WAGON OR HORSE-GEAR

Graves with real or symbolic wagon (wagon fittings, horse gear for draught horses) from the Hallstatt
period were, as it seems, mainly graves of adult men (or rather with goods assigned to men). Recently
new excavations and new studies proved more frequent presence of wagon fittings or horse-gear also in
graves of females (or with goods assigned to females e.g. Metzner-Nebelsick, 2009), adolescents36
(e.g. Kouteck, 1993, 13; Trachsel, 2004, 351) and infants. Proper burials of infants with deposit of
(symbolic or real) wagon from Early Iron Age are rare indeed, mainly due to scarcity of relevant
anthropologic analyses. The closest examples come from Upper Austria and Bohemia.
Very well known finds come from Mitterkirchen in Upper Austria. In chamber grave 3 from barrow
1 four-to-six year old child was buried, lying on a wooden mat. Harnesses for pair of horses were
placed in front of shorter side of this mat in lay-out similar to that of a real wagon with horse-gear.37
The high social status of this child was reflected in deposit of metal belt as well, thats size was suitable
for adult person and by no means for a little child (Leskovar, 1998, esp. 15-16, 102-104, 110; 2000,
56-57; see also Trachsel, 2004, 346). Harnesses for pair of horses were also found in grave 2 from barrow
6. This grave, on contrary, contained remains of 2 infants (aged infans I and infans I II), probably boys.
Therefore is uncertain, whether pair of harness was given to both of them or just to one of them as
a symbolic replacement of wagon, or each boy was given harness for a single horse (Leskovar, 2000,
56-57). Harness for a single horse was found in chamber-grave 25/1 of a child, probably girl (Trachsel,
2004, 347). Except horse horse-gear, also other symbols of high status were present in these graves as
well as in few other infants graves from this necropolis (sword, helmet). The same symbols (including
wagon and horse-gear) came from graves of adult individuals as well (Leskovar, 2000, 56-58).38
Funeral symbolism associated with wagon and high social status in graves of infants lasted even in
late Hallstatt period. For example, grave 196 with cremated remains of small child (infans II),39 probably
girl, and with deposit of harness and 2-wheeled chariot was uncovered in Mantn-Hrdek, Western
Bohemia (Soudsk, 1994, 60-62, 198-199, fig. B30; G4; see also Trachsel, 2004, 395). A few other
infants graves from the burial ground also contained goods associated with high social rank (Soudsk,
1994, esp. 62).
Infants graves with harnesses for pair of horses are found occasionally also in regions outside Hallstatt culture, e.g. central grave 1 from barrow 76 from Ferigile, Romania, with cremated remains of small
child (infans I)40 (Nicolaescu-Plopor, Wolski, 1975, 39; Vulpe, 1967, 151; see also Trachsel, 2004, 431).
Several other infants graves from this cemetery contained harness for single horse and rich inventory
(Nicolaescu-Plopor, Wolski, 1975, 31-43; Vulpe, 1967, 107-185).41 Horse-gear graves of infants come
from Italia as well (e.g. Hladkov, v tlai/in print).
Considering adolescent individuals from funeral contexts, it is unsure whether they were socially regarded to be
infants or adults.
37
J. Leskovar (1998, 103) considers even the possibility of presence of a real wagon in the grave.
38
Mentioned graves belong to phase HC (Leskovar, 1998, 97; Trachsel, 2004, 346).
39
In work cited, three categories for age group of infants are used (infans I, II, III).
40
D. Nicolaescu-Plopor and W. Wolski (1975) worked with age group of infants divided into 2 categories (infans
I, II).
41
Grave 1 from barrow 6 (infans I: 3 4 years old); grave 1 from barrow 34 (9 12 years old infant); barrow 41
(infans I on the border to infans II); grave 1 from barrow 44 (probably infans II); grave 1 from barrow 69
36

274

CONCLUSION
Original location of the body of an eight year old child and the three horse bits on the chamber-roof
probably close to each other suggests their mutual relation, i.e. symbolical expression of high social
status of the infant. Fact that another harnesses for several horses were burned on pyre of deceased man
of high social status also proves that three bits from chamber-roof were given to this child not to the man
from chamber. Whereas three bits (bridles) indicate high social rank of this child, the lack of personal
jewellery or other prestigious objects is remarkable. Only skeletal remains of animals were part of infants
burial. Was this child a member of privileged social class? And, why it was buried on the roof of deceased
privileged man?
In North Eastern Alpine Hallstatt region, there is a number of finds of infants skeletal or cremated
remains in mounds/chamber-graves of socially privileged adult individuals that has been documented in
last few decades (esp. Studenkov, v tlai/in print; see also ermkov et al., 2007, esp. 26-27;
Studenkov, 1996, 500, 504; 2008; cp. also Pichlerov, 1969, 27, 87).42 These burials were all different.
In some of them grave goods were absent completely, in some there was a rich inventory including
personal jewellery or goods indicating high social status. In some cases, children were buried in different
rite than person from primary grave. Even in some barrows human remains were absent in primary
chamber, so burial of child was the only one containing human remains from the whole barrow (detailed
study of the situation of the finds in barrow 6 from Dunajsk Lun-Nov Koarisk brought some
important observations on this problem see Studenkov, 2008, 93-105; see also Pichlerov, 1969, 21,
27-28, 87).
Due to this variety it is problematic to interpret this type of burials. It seems likely as well, that their
existence can be explained by several different reasons. Sacrifice of children could be indicated by
frequent different rite used for burials of these children (e.g. Stt, Dunajsk Lun barrow 1, chamber
graves of Horkov group), occasional lack of grave goods, or sometimes even uncommon position (both:
e.g. Dunajsk Lun barrow 1). Sacrifices of infants in various contexts in Hallstatt culture of North
Eastern Hallstatt region were frequent (e.g. ermkov et al., 2007, esp. 26-30; Studenkov, v tlai/in
print). Also several antique-sources mention sacrifices of infants and adolescents. We must remark that
not only individuals of low social rank were sacrificed, but also free individuals and even of a high
birth/status (Bouzek, 2007, with additional lit.). Child from Stt barrow could have been sacrificed on
the occasion of funeral of a man of elevated rank, perhaps as a part of complicated and long-lasting burial
ceremonies.
On the other hand, at least some of these cases could represent secondary burials of naturally deceased
children in existing burial mounds. Children were of a different age, some of them were endowed with
the objects indicating high status, and even their placement into monumental barrow of privileged man
(their relative? ancestor? member of the same social group?) could suggest natural reasons of their death.
But, surprising is that always only single child or single intervention to the burial mound can be
observed.43 Therefore, the ritual background of (at least part of) these burials is more probable.
Whether our child was sacrificed or died of natural death is unsure. However, inventory from childs
proximity refers interestingly to part of inventory from the grave chamber and/or from funeral pyre of
a noble man. Deposits of harnesses for several horses were parallel as well as types of animals deposited
on both sides were parallel, as follows. Burial of infant: remains of whole dog, remains of partial or
(infans I II); barrow 90 (infans I II); grave 1 from barrow 91 (infans I). It is interesting that graves with horse
bit and with analyzed anthropological remains (all cremated) all belonged to children (note that not all anthropological material from horse-gear graves had been analyzed).
42
See also Leskovar, 2000, 56 for skeleton of a suckling near chamber grave 5/3 from Mitterkirchen.
43
Also eventual remains of children/child could be present amongst human remains from the funeral pyre from Stt
barrow (V. Vadsz 1983, 32, 51). However, these are of different nature (evident sacrifice) and therefore are not
considered in this study.

275

whole (?) bodies of 2 young individuals of cattle, phalanx bone of a horse and astragalus of a sheep.
Burial of noble man: dog or dogs, several horses and higher amount of perforated sheeps astragali were
cremated on funeral pyre, and skull of calf was placed inside the grave chamber. At least some of these
animal-deposits could have had also symbolic apotropaic meaning in the grave,44 or/and could have
served also as a toy of the child (sheeps astragalus and horses phalanx). This parallelism could have
reflected the existence of a bond (patrimonial, blood-related or of other nature) between deceased man
and child. Objects indicating high status given to child suggest inheritance of his status (for inheritance
of status see e.g. Babi, 2001; Daz-Andreu et al., 2005, 43 ff., 67 ff., esp. 79-82; Kiesslich et al., 2005,
150-151; Tomedi 2002, 283-303). Was this child heir of a man from primary grave, respectively, heir of
his status?
The absence of personal jewellery or other symbols of status are in contradiction with above
mentioned examples of graves of infants. However three horse bridles are important status-symbol in such
a degree that they alone could bore the information on status that child possessed. We do not know how
typical inventory of infant graves in this Hallstatt group or in neighbouring regions looked like
obviously, if any typical inventory of infant graves did exist. And the same goes for our knowledge of
grave inventory of socially privileged infants. Therefore we do not know whether high social status of
children was expressed by the same objects as in case of adults possessing real powers, or could have been
expressed even by selected goods with strong informative value.
Anyway, the main purpose of this study was not to present definitive explanation of presence of this
burial of a child in Stt barrow, but to call attention on its details and context, and to indicate some
hypothetic interpretations for further discussion as well.

44

Dog as a guard and a guide on the journey to the Otherworld as well as symbol of rebirth (Andraoj, 1993, esp.
30-34; Kmeov, 2006, 34-39, esp. 36-41; both with additional lit.), horse with similar symbolic meaning, but
also as a means of transport to the Otherworld (e.g. Cooperov, 1999, 94-95; Jones-Bley, 2006, 359-360), astragali were used as a toy and game (Wgrzynowicz, 1982, 129) as well as an object overcoming death or helping
to prophesy (Rebay, 2006, 184-185, with additional lit.). Cult of a bull was undoubtedly one of main cults of the
Hallstatt culture of North-East Alpine region. Inhumation of child in society traditionally burning its dead could
have caused increased demand to protect this child.

276

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

PRSPEVOK K PROBLEMATIKE
POHREBNHO RTU DET
VILLANOVSKEJ KULTRY1
Katarna Hladkov

BURIAL RITE OF THE VILLANOVAN CULTURE

PROBLEMS CONCERNING CHILD GRAVES
Abstract: This article is dealing with preliminary results of our research aimed at reconstruction of status of children in the earliest Etruscan society during the Villanovan period in southern Etruria, Italy. This article attempts
to explain the issues related to identification of child graves (if anthropological analysis is not available).
Key words: southern Etruria, Villanovan culture, burial practice, children, Veio Quattro Fontanili, Tarquinia, Cerveteri

Prspevok poskytuje strun nahliadnutie do problematiky svisiacej s postavenm det v ranom

etruskom obdob, t. j. vo villanovskej kultre (VK)2 v ranej dobe eleznej (prima et del ferro).
Villanovsk kultra predstavuje s najvou pravdepodobnosou autochtnny fenomn, krytalizujci sa u v predchdzajcom obdob neskorej doby bronzovej (bronzo finale) v rmci irieho geografickho priestoru dnenho Talianska. VK je v podstate akceptovan ako ran fza
formujcej sa etruskej kultry. Tto hypotzu v sasnosti povauje za najpravdepodobnejiu
via as bdateov (pozri napr. Aigner-Foresti, 2006; Amann, 2000; Putz, 2007). Geografick priestor, v rmci ktorho sa v prci pohybujeme, meme stotoni s zemm strednho
Talianska, konkrtnejie s oblasou Tosknska a Ltia. Bliie nau pozornos koncentrujeme
na archeologick pramene pochdzajce z zemia junej Etrrie (Mapa 1). Z chronologickho
hadiska sa pohybujeme v obdob rozkvetu VK. Toto obdobie kladieme v absoltnej chronolgii vvoja VK zhruba do 9. 8 . storoia pred Kristom.
Skman problematika je z hadiska terie a metodolgie ukotven v tzv. archaeology of
age. Kee teoretickm vchodiskm a krytalizcii archaeology of age sa venuje prspevok E. Krekovia (tento zbornk), nebudeme tu uveden problematiku detailnejie rozobera.
Tto problematiku detailnejie spracovvame v rmci dizertanej prce s nzvom Postavenie det v Etrrii v 9.
5. storo pred Kristom na zklade archeologickch prameov. Detsk hroby na pohrebiskch v 9. 5. storo
v junej Etrrii.
2
VK villanovsk kultra
1

277

Mapa 1 Taliansko Etrria (vlastn poda Camporeale, 2003, 57, obr. 7)

Map 1 Italy Etruria (after Camporeale, 2003, 57, fig. 7)

Treba len podotkn, e ani talianskej archeolgii sa nevyhol problm tzv. invisibility of children (Sofaer Derevenski, 2000; Moore, Scott, 1997). Rovnako ako v inch eurpskych krajinch, aj v Taliansku sa kldol draz na skmanie bohato vybavench hrobov aristokratov
(principi), ktor sa podrobnejie analyzovali a rekontruovali. Problematika gendrovch tdi3
stla na okraji zujmu. A v 90-tych rokoch4 sa tu zaala venova via pozornos detskm hrobom na pohrebiskch aj sdliskch (pozri Bartoloni, 1992; Becker, 2006; Bietti Sestieri, 1992;
Bonghi Jovino, Chiaramonte-Trer, 1997; Modica, 1993, 2007; Muggia, 2004 etc.). Na marginalizovan zujem, prpadne a ignorciu archeologickch nlezov a kontextov, ktor svedia
o detskej prtomnosti a aktivite, poukazovala aj G. Lillehammer (2002, 78), avak skontatovala,
e v sasnosti sa archeolgia dieaa, resp. detstva (Archologie der Kindheit, Archaeology of
Childhood, resp. Archaeology of Age) viac-menej etablovala, a to aj v Taliansku.

Gendrov lohy v uritej spolonosti s dleit pre pochopenie detskej socializcie. Socializcia je proces, ktor
pretvra naroden diea na lena spolonosti (Baxter, 2005, 3).
4
Ojedinele skr pozri napr. Jarva, 1981. Detsk hroby nevynechal zo svojej analzy ani Hencken (1968), i ke sa
im podrobne nevenuje.
3

278

CIE
Hlavnm zmerom tohto prspevku je predstavi predben vsledky vskumu, ktorho cieom
je kontrukcia obrazu postavenia det v ranej etruskej spolonosti. Najastejie vyuvan archeologick pramene pre rekontrukciu sveta det predstavuj hrobov celky a nlezov celky
pochdzajce z pohrebsk a zo sdliskovch kontextov. Tieto pramene5 nm slia ako prostriedok, ktorm sa sname dopracova k vyie uvedenmu cieu. Ak chceme poui hrobov
celky (detsk hroby) ako prame pri rekontrukcii sveta det, je nevyhnutnm krokom vskumu jednoznane ich v rmci archeologickch prameov identifikova. Prve priblenie
problematiky identifikcie detskch hrobov (v prpade, e nedisponujeme antropologickou analzou) je jednou z hlavnch loh tohto prspevku.
Prca je zameran na poskytnutie informci predbenej analzy dajov zskanch hlavne
z pohrebsk na lokalitch Veje, Tarkvnia a Cerveteri, ale aj alch. Vobu tchto lokalt podmienili predovetkm dve skutonosti. V prvom rade je to stav vskumu. Vo vetkch prpadoch
ide o lokality, na ktorch nm miera publikovania a spracovania archeologickch prameov
aspo iastone umouje realizova archeologick analzu a nsledne syntzu a interpretciu
prameov. Voba tchto lokalt je na druhom mieste podmienen hypotzami o vvoji socilnych
a ttnych truktr v etruskej spolonosti. Vetky tieto lokality sa v sasnosti povauj za sdla,
ktorch politicko-hospodrsky vznam v junej Etrrii postupne narastal a stali sa z nich hlavn
centr so irm zzemm.
V prvej asti prce v strunosti opeme pramenn zkladu, s ktorou pracujeme, a predstavme v hrubch rysoch pohrebn rtus villanovskej kultry. V druhej polovici prce zameriame
pozornos na pohrebn rtus det. Problmy svisiace s pohrebnm rtom det a s interpretciou
ich postavenia v spolonosti si predstavme v prpadovej tdii na pohrebisku Veje Quattro
Fontanili.
PRAMENN BZA
Pramene, s ktormi pracujeme, predstavuj predovetkm pramene archeologick, konkrtne
pramene pohrebiskov. Ide o iarov a kostrov hroby det. Stav vskumu je z hadiska realizovanch analz zdrojom mnohch obmedzen. Kvalitu a vpovedn hodnotu tchto prameov vrazne ovplyvnila aj kvalita v minulosti uskutonench vskumov. Vina prameov
pochdza zo starch vskumov realizovanch v 19. storo a za. 20. storoia. Vskumy realizovan v 20. storo nie s publikovan komplexne alebo nie s publikovan vbec (pozri
napr. Bartoloni, Delpino, 1979; Leigthon, 2004 etc.). Zska relevantn mnostvo dajov s uritou vpovednou hodnotou je preto pomerne problematick. Z hadiska skmanej problematiky jednm z najvraznejch obmedzen je skutonos, e v sasnosti nedisponujeme
antropologickou analzou vekej asti hrobov. Tento problm vystupuje do popredia hlavne pri
iarovch hroboch. asto sa stretvame so situciou, e v iarovch hroboch s uloen viacer
jedinci (viacnsobn hroby). V tchto prpadoch je teda komplikovan, resp. skr nerealizovaten archeologick urenie samotnho nedospelho jedinca a priradenie vbavy k nemu. Antropologick rozbor bol pri iarovch hroboch vykonan ojedinele, len na malom percente
hrobov. Kostrov hroby predstavuj prame, z ktorho mono zska relevantnejie informcie,
a to aj v prpade, e nie vdy je k dispozcii antropologick rozbor.

V naej prci pracujeme s pohrebiskovmi pramemi.

279

pecifick kategriu prameov prestavuj detsk hroby pochdzajce z komplexov sdlisk.

Dlh obdobie bol vskum zameran hlavne na pohrebisk z dvodu dychtivosti po senzcich
odkrvanie bohatch hrobov. A od cca 90-tych rokov sa talianski a in eurpski bdatelia
viac koncentruj na detailn odkrvanie a dokumentovanie sdliskovch komplexov Vskum
sdlisk doloil existenciu detskch hrobov alebo depni, avak v junej Etrrii zatia ide o mal
poet takchto nlezovch situci (napr. Tarkvnia Pian di Civita hroby novorodencov
v obydliach; 7 8-ron chlapec s epilepsiou Bonghi Jovino, Chiaramonte-Trer, 1997,
158-159). Poetnejie detsk hroby sa vyskytuj na sdliskch v susednom Ltiu (napr. na lokalitch Rm Forum Romanum, Eskviln Modica, 1993, 2007; Ficana Jarva, 1981 etc.), ale
nevyvauj plne deficit detskch hrobov z pohrebsk. Vzhadom na geografick blzkos by sa
dala predpoklada podobn tendencia aj v oblasti junej Etrrie. Ale kee toto zemie bolo
osdlen v skmanom obdob inm etnikom, vskyt detskch hrobov na sdliskch v oblasti
Ltia nememe poui ako jednoznan paralelu. Na druhej strane nememe vyli monos
obojstrannho prieniku uritch nboenskch predstv i kultrnych zvykov.
Okrem archeologickch prameov je pre vskum postavenia det v etruskej spolonosti nevyhnutn pracova aj s almi pramemi. Mme na mysli predovetkm psomn, epigrafick,
ikonografick a etnologick pramene. Iba spojenm vetkch dostupnch prameov sme schopn
budova relevantn modely.
Pre skman obdobie v sasnosti nepoznme iadne psomn pramene. Pri tvorbe modelov
o postaven det a zaobchdzan s nimi v etruskej spolonosti by nm mohli, ako sekundrne pramene, posli pramene rmskej historickej spisby, i ke s asovo vzdialenejie. Pouitie tchto mladch prameov je poda nho nzoru opodstatnen na jednej strane pre geografick
blzkos, no hlavne pre skutonos existencie etruskej bzy pri formovan rmskej kultry.
o sa tka ikonografickch prameov, tak pre obdobie villanovskej kultry poznme len ojedinel prklady, ktor s do znanej miery tylizovan a schematick, preto je problematick na
nich identifikova zobrazenie det.
POHREBN RTUS VK6
Na zklade pohrebnho rtu meme rekontruova len urit idelny model socilneho postavenia pochovanho jedinca v spolonosti. Tento vak nemus reflektova relne postavenie v socilnej organizcii spolonosti v kadodennom ivote. Vysloven zvery o socilnej organizcii
spolonosti preto ostvaj vdy len v rovine hypotz (abstraktn model skutonch spoloenskch vzahov) (Krekovi, 1993, 8). Ak pripustme, e v pohrebnom rte sa uritm spsobom
me odra socilna truktra spolonosti, je opodstatnenm vchodiskom pri snahe o interpretciu postavenia det v spolonosti porovnanie pohrebnho rtu nedospelch a pohrebnho rtu
dospelch jedincov.
V ranom obdob etruskej kultry v 10. 9. stor. pred Kristom (VK) na zem strednho Talianska dominoval iarov pohrebn rtus, podobne ako v inch astiach Eurpy. Dominancia
kremcie zrejme svisela so zmenami predstv o posmrtnom ivote, ktor s zaznamenan
v rmci irieho eurpskeho priestoru (popolnicov polia). V tomto obdob sa predpoklad fungovanie egalitrnej spolonosti na zklade minimlnych rozdielov v bohatstve hrobovch prloh (pozri napr. Barker, Rasmusen, 2005). Pre tento asov sek je charakteristick nzky poet
hrobovch prloh. V obdob cca od konca 9. a v priebehu 8. stor. pred Kr. (rozkvet VK) sa popri

Tto sta nem za cie poda vyerpvajcu charakteristiku pohrebnho rtu VK, ale len strun a zkladn informcie pre potreby uvedenia irieho kontextu dotknutej tmy.

280

iarovom rte zana presadzova kostrov rtus. Pritom na jednotlivch pohrebiskch sa objavuje koexistencia kostrovho a iarovho pohrebnho rtu. Tento proces neprebiehal rovnomerne
na celom zem strednho Talianska. V rmci sledovanho priestoru junej Etrrie meme pozorova loklne rozdiely. Rozdiely evidujeme na celom zem rozrenia VK. Celkovo vak
v tomto obdob prevlda iarov pohrebn rtus. V obdob VK s zrove badaten poiatky
vraznejej socilnej diferencicie, o sa prejavilo, okrem inho, aj nrastom hrobovch prloh
(pozri napr. Amann, 2000, 35; Leigthon, 2004, 48; Cataldi, 1993, 20-23; Bartoloni, 1992, 30-31
etc.).
Pre iarov pohrebn rtus s najcharakteristickeje hroby typu pozzo s menm pozzetom. Ide o cylindrick achtov jamy s menou achtou, do ktorch bola umiestnen urna so spopolnenmi pozostatkami zosnulho a prlohami. Urna bola prekryt zva prevrtenou miskou
(hore dnom)7. Jama, do ktorej sa umiestnila urna, bola vyplnen pozostatkami z pohrebnej hranice (pozri napr. Berardinetti, 1994, 7; Leighton, 2004, 48; Bartoloni 1992, 30-31, Cataldi, 1993,
20-23). prava hrobov vykazuje znan variabilitu8 Niekedy mali iarov hroby tvar a pravu
jamy ako pre kostrov hrob. Kostrov hroby s najastejie jednoduch jamy, tzv. fosse (fossa
sg.). asto bvaj po obvode obloen kamemi. Do jamy bol zosnul uloen naznak bu
priamo, alebo v drevenej truhle. Fragmenty dreva mu pochdza aj z vdrevy hrobovch jm.
Vyskytuj sa aj hroby s kamennmi sarkofgmi. Rovnako ako iarov hroby, aj kostrov hroby
vykazuj bohat variabilitu, o sa tka pravy (pozri Hencken, 1968; Veio, 1963, 1965, 1967,
1970, 1972, 1975).
Pochovvanie prebiehalo na spolonch pohrebiskch. To znamen, e ilo o pohrebisk,
ktor dlhodobo vyuvali obyvatelia viacerch osd. Dsledkom tohto spsobu pochovvania s
nekropoly so stovkami hrobov (napr. Veje 9. a 7. stor. pred Kristom). Na pohrebiskch boli
pochovvan dospel aj nedospel jedinci, ktor vak vykazuj urit deficit v komparcii s potom hrobov prislchajcim dospelm jedincom. Villanovsk pohrebisk boli povine zakladan v blzkosti neskorch hlavnch centier. Mohli by situovan na svahu, priom najstarie
hroby sa nachdzaj na vrchu svahu. Pohrebisko sa postupne rozirovalo smerom nadol po celej
ploche svahu (Barker, Rasmusen, 2005, 72).
Hrobov inventr bol do znanej miery podriaden prslunosti ku konkrtnemu pohlaviu. S
vytvoren modely pre hrobov inventr dospelho jedinca muskho pohlavia a pre hrobov inventr dospelho jedinca enskho pohlavia. V muskch hroboch sa spravidla nachdzaj predmety, ktor tvorili sas odevu pochovanho (predovetkm spony), perk a zrejme ben
predmety dennej potreby (noe, britvy) a keramika, ktor zrejme obsahovala obetn milodary
v podobe potravn. Vzbroj a vstroj sa v muskch hroboch vyskytuje minimlne, v 9. storo
pred Kristom absentuje skoro plne. Pre musk hroby je charakteristick vskyt rznych variantov hadovitej spony9, vinou ide o jeden kus. Ben ensk hroby obsahuj takisto sasti
odevu pochovanej (spony asto v pre), perk (nhrdelnky z korlikov, zo sklenej pasty etc.),
predmety svisiace s tkanm (praslen, vreteno, cievky), keramiku s potravinami a in ben itkov predmety. Typicky enskmi sponami sa javia by jednoduch oblkov spony s rytou vzdobou alebo rznymi aplikciami z jantru, zo sklenej pasty a z kosti, ktor sa v hroboch
objavuj zva v pre (pozri napr. Amann, 2000, 27-35; Bartoloni, 1992, 30-31; Berardinetti,
1994, 8, 10; Cataldi, 1993, 20-23; Guidi, 1993, 104; Barker, Rasmusen, 2005, 74; Toms, 1986,
47).
Urna mohla by prekryt napr. aj helmou. Ako urna mohol by pouit model domu tzv. domkov/chyovit
urna.
8
Pozzo s lokulusom (vklenok), pozzo a risega (vstupok/vnelok), prpadne urny mohli by uloen do kamennch schrnok (tuf, nenfro).
9
Treba vak podotkn, e tento druh spony sa ojedinele objavil aj v enskch hroboch.
7

281

POHREBN RTUS DET

V rmci tejto kapitoly by sme chceli pribli pohrebn rtus det na zem junej Etrrie. alej
by sme chceli predstavi predben vsledky vskumu, ktorho cieom je kontrukcia obrazu
postavenia det v ranej etruskej spolonosti. Analyzujeme najm publikovan materil z rznych polh v rmci lokalt Veje, Tarkvnia, Cerveteri a ich irieho okolia. Na identifikciu detskch hrobov slil antropologick rozbor v sinnosti s archeologickou analzou. Poznanie
jednotlivch prvkov pohrebnho rtu det na zklade hrobov, pri ktorch bol vek pochovanho
uren antropolgmi, umouje identifikova hroby det aj medzi antropologicky neanalyzovanmi hrobmi. V rmci archeologickej analzy10 sme sa zamerali na rozbor jednotlivch prvkov
pohrebnho rtu dospelch a nedospelch jedincov na pohrebiskch a na ich vzjomn komparciu.
Pre n vskum mme k dispozcii, ia, obmedzen poet nedospelch11 jedincov identifikovanch antropologickou analzou (54 zo 47 hrobovch celkov) pochdzajcich z lokality
Veje. Na analzu sme pouili vekov kategrie infans I a infans II, t. j. deti do veku cca. 12
13 rokov. Od tohto veku sa pomerne ako rozliuj hroby juvenilnch a dospelch jedincov bez
antropologickej analzy, len na zklade archeologickho rozboru.
PRPADOV TDIA VEJE QUATTRO FONTANILI POHREBISKO
Veje sa nachdzaj v blzkosti modernho centra Isola Farnese (pri Rme, Ltium) (Mapa 2).
Rozprestierali sa na rozsiahlej tufovej vyvenine. Archeologick vskumy na tejto lokalite doloili pomerme hust osdlenie z ranho etruskho obdobia, ie z obdobia villanovskej kultry
(hlavne pohrebisk). Je to lokalita kontinulne osdlen v podstate od neskorej doby bronzovej
(bronzo finale), vo vom meradle od doby eleznej (prima et del ferro) na viacerch polohch. Vina pohrebsk bola objaven a aj iastone preskman, prpadne vyrabovan v 19.
storo, resp. na zaiatku 20. storoia. Najviac preskman s pohrebisk12, menej polohy sdliskovho charakteru13 (Bartoloni, Delpino, 1979, 17; Giannini, 2003, 126; Putz, 2007, 14).
Quattro Fontanili je jednm z pohrebsk, na ktorom pochovvali svojich zosnulch obyvatelia okolitch osd. Na tomto pohrebisku bolo preskmanch pribline 651 z 2000 identifikovanch hrobov. Znan as hrobov (cca 50 %) bola naruen ponohospodrskou innosou
a rabovanm. Pohrebn rtus na tomto pohrebisku bol iarov aj kostrov. V 9. stor. pred Kristom sa v podstate skoro vlune pochovvalo iarovo. Ku koncu 9. stor. pred Kristom sa objavuj aj skupiny hrobov, v ktorch zrejme v rmci jednej rodiny bola zauvan biritualita
(Berardinetti, 1994, 7; Barker, Rasmusen, 2005 72; Toms, 1986, 42-44).
Detsk mortalita populcie pochovvajcej na pohrebisku Veje Quattro Fontanili bola vysok, podobne ako na inch sasnch, ale aj chronologicky starch a mladch pohrebiskch.
Percentulna hodnota detskej mortality, stanoven na zklade potu jedincov podrobench antropologickej analze, dosahuje a 46,67 % (do veku 13 rokov, Graf 1) (Pasarello, 1977, 176).
Meme vak predpoklada ete urit percentulny nrast dt detskej mortality, kee absentuj hroby det mladej vekovej skupiny 0 1 (ftusy, novorodenci a dojat). Deficit detskch hrobov me svisie najm s nezachovanm sa jemnho antropologickho materilu
detskch pozostatkov, s inm miestom uloenia pozostatkov det tejto vekovej skupiny, prTam, kde sa to dalo, samozrejme, v sinnosti s antropologickou analzou.
Pojem nedospel jedinec pouvame v prci hlavne pre vekov kategrie infans I a infans II.
12
Monte Michele, Valle la Fata, Grotta Gramiccia, Vaccareccia, Quattro Fontanili.
13
Piaza dArmi, Portonaccio, na Monte Campanile.
10
11

282

padne s neadekvtne realizovanm archeologickm vskumom etc..14 Priny vysokej detskej mrtnosti sa pripisuj predovetkm
predasnm, resp. nespenm prodom, telesnm postihnutiam nezluitench so ivotom, rznym infekcim a chorobm15, najastejie spsobenm nedostatonou hygienou
a nevhodnou, resp. aj nedostatonou stravou
(pozri Grefen-Peters, 1999, 24; Hhne-Osterloh, 1989, 11; Molleson, 1981, 22; etc.). Ako
kritick obdobie pre mal deti sa jav aj fza
odstavenia od dojenia, realizovan medzi
6. a 24. mesiacom, ktor predstavuje obdobie
zvenho rizika morbidity (chorobnosti)
a mortality (Hhne-Osterloh, 1989, 11-12).
K astmu mrtiu det mohlo prispie aj praktikovanie odloenia det, prpadne aj interrupcie vo vysokom tdiu tehotenstva alebo
infanticda. P. Passarelo (1977, 175) predpoklad, e vo Vejch sa 1/3 obyvateov nedoila
Mapa 2 Taliansko Etrria Veje
(poda Barker, Rasmusen, 2005, 68, obr. 26 b)
iesteho roku ivota a 1/6 sa nedoila obdobia
medzi iestym a trinstym rokom. Ako alia
Map 2 Italy Etruria Veio
monos interpretcie deficitu detskch hrobov
(after Barker, Rasmusen, 2005, 68, fig. 26 b)
sa vak vynra aj hypotza, e deti neumierali
tak asto, ako sa predpoklad.
Z celkovho potu 651 preskmanch hrobov z pohrebiska Veje Quattro Fontanili bolo
antropologickej analze podrobench 93 hrobov (14,29 %). Poet antropologicky urench
detskch jedincov vekovej kategrie infans
I a infans II z tejto lokality je 54. Pochovan
boli v 47 hroboch. Na iarov hroby pripad 6
antropologicky urench jedincov a na hroby
kostrov 42 jedincov. V prpade iarovch
hrobov (5 hrobov, v ktorch bolo 6 nedospelch jedincov) ide zva o viacnsobn hroby.
Na pohrebisku Veje Quattro Fontanili sme na
Graf 1 Veje Quattro Fontanili mortalita
zklade antropologickho rozboru 54 nedospe(poda Passarelo 1977, tab. 1)
lch jedincov (inf. I a inf. II) vyhodnotili ako
Graph 1 Veii Ouattro Fontanili mortality
najpoetnejiu skupinu pochovvanch det
(after Passarelo 1977, Tab. 1)
deti vo veku okolo 3 4 rokov (6 jedincov)
a potom deti vo veku okolo 7 8 rokov (6 jedincov), avak tieto vsledky s znane skreslen, kee antropologick rozbor nebol realizovan na vetkch alebo aspo na nadpolovinej vine hrobov. Absentuj hroby det do 1 roku
Viac sa deficitu det venuje prspevok K. Daovej (v tomto zbornku), preto by sme tto problematiku alej nerozoberali.
15
Naprklad genetick chyby, dyzentria, gastroenteritda (Molleson, 1981), Cribra orbitalia, porzna hyperostza, tzv. Harrisove ryhy (Hhne-Osterloh, 1989), skorbut a i.
14

283

(jeden prpad). Pre tto prpadov tdiu boli pouit iba detsk hroby podroben antropologickej analze.
iarov hroby (Graf 2)
Nedospel jedinci, ktor boli spopolnen, sa rovnako ako jedinci dospel vo vine prpadov
ukladali do hrobov typu pozzo s pozzetto-m, ie do achty zahbenej do podloia. Spopolnen
pozostatky mohli by uloen do rznych ossuri, vybaven prlohami.
Najrozrenejm spsobom uloenia pozostatkov, tak dospelch, ako aj detskch
jedincov, bolo uloenie spolu s prlohami do
urny, tzv. villanovskej amfory, ktor bola
nsledne prekryt miskou s dnom otoenm
nahor (Veje; Tarkvnia; Cerveteri). Inm,
zatia vemi ojedinele zistenm variantom
je uloenie spopolnench pozostatkov do
misky, ktor bola vloen do urny dnom
nadol (napr. Tarkvnia Villa Bruschi FalGraf 2 Veje Quattro Fontanili vskyt det
gari hrob . 64: De Angelis, 2001, 89-91;
v iarovch hroboch kombincie s inmi jedincami
Cerveteri, Sorbo hrob . 97: Pohl, 1972,
Graph 2 Veii Quattro Fontanili cremation infants
24), priom samotn urna obsahovala vand combination with other individuals
bavu. Tento poznatok zistili talianski bdatelia pri podrobnom vskume prebiehajcom v 90-tych rokoch 20. storoia v polohe Villa Bruschi Falgari v Tarkvnii. Na
zklade antropologickho rozboru sa potvrdilo, e v miske boli uloen spopolnen
pozostatky dieaa (4 a 8-ron dieva;
obr. 1)16 (De Angelis, 2001, 89-91). Zistenie tohto spsobu uloenia detskch ostatkov vyvolva potrebu revzie starch
nlezovch sprv, a to s cieom zisti prve
takto varianty uloenia pozostatkov, prpadne to, i s viazan vlune na detsk
pohreby. Podobn prpad sme tmto spsobom zistili naprklad na pohrebisku Sorbo
v Cerveteri (hrob . 97, Pohl, 1972, 24). Na
pohrebisku Quattro Fontanili zatia nebol
podobn prpad zisten. al variant predstavuje umiestnenie pozostatkov do urny,
ktor bola vloen do dolia a to sa prekrylo
Obr. 1 pohrebisko Villa Bruschi Falgari Tarquinia,
detsk hrob . 64
tufovou platou (Veje Quattro Fontanili).
(poda De Angelis, 2001, 89, obr. 104)
Uloenie pozostatkov samotnho spopolnenho nedospelho jedinca do kamennho
Fig. 1 necropolis Villa Bruschi Falgari Tarquinia,
sarkofgu sa vyskytuje pomerne ojedinele
child grave Nr. 64 (after De Angelis, 2001, 89, fig. 104)

16

pozzeto a risega (vnelok)

284

(Tarkvnia Impiccato pozri Hencken, 1968; Tarkvnia La Rose: Buranelli, 1983; Veje Casale del Fosso: Buranelli, 1981).
Problm, s ktorm sa stretvame pri spracovvan detskch hrobov v prpade, e jedinci
v nich boli pochovan iarovo, je ich samotn urenie len na zklade archeologickej analzy.
V iarovch hrobov sa toti asto stretvame s fenomnom pochovania viacerch jedincov do
jednho hrobu. Na zklade potu antropologicky urench jedincov uloench v hroboch meme rozli tieto varianty17: a) samostatn 1 nedospel jedinec (ojedinele); b) dvojhroby
2 nedospel jedinci alebo 1 nedospel jedinec s dospelm, prp. s juvenilnm jedincom; c) viacnsobn hroby kombincia 1 alebo viacerch nedospelch jedincov s 1 alebo viacermi dospelmi jedincami.
Kostrov hroby (Graf 3)
Deti pochovan kostrovm spsobom boli uloen do jamovch hrobov, podobne ako dospel
jedinci. Jama mala zva obdnikov, poprpade trapzovit tvar. Vinou bola jednoduch,
ale mohla by vybaven aj vklenkami pre prlohy alebo pre alch mtvych, alebo aj vnelkami. prava jm pre kostrov pohreby vykazuje tie znan variabilitu. Existuj rzne varianty uloenia nedospelho jedinca18. Pomerne astm variantom bolo uloenie kostrovch
pozostatkov jednoducho do jamy spolu s prlohami (Veje Quattro Fontanili (Veio, 1963, 1965,
1967, 1970, 1972, 1975); Veje Casale del Fosso: Buranelli, 1981; Tarkvnia: Hencken, 1968).
Stretvame sa aj s uloenm zosnulho dieaa do sarkofgu, ktor bol nsledne
umiestnen do jamy (Veje Casale del
Fosso Buranelli, 1981; Tarkvnia Impiccato Hencken, 1968; Vulci, Bisenzio
Buranelli, 1981). Materil, ktor sa vyuval na vrobu sarkofgov, sa erpal z loklnych zdrojov a boli to hlavne tuf a nenfro.
Niekedy, zrejme z finannch dvodov, sa
namiesto sarkofgu pouila dreven truhla,
Graf 3 Veje Quattro Fontanili vskyt det
do ktorej bol jedinec uloen (Veje v kostrovch hroboch kombincie s inmi jedincami
Quattro Fontanili: Veio, 1963, 1965, 1967,
Graph 3 Veii Quattro Fontanili inhumation
1970, 1972, 1975).
infants and combination with other individuals
Deti, ako aj ostatn jedinci boli pochovvan v hroboch samostatne. Vnimkou nie
s ani dvojhroby i viacnsobn hroby. Pri dvojhroboch sa stretvame s rznymi kombinciami,
napr. 2 nedospel jedinci alebo 1 nedospel jedinec s dospelm, prp. s juvenilnm jedincom. Pri
viacnsobnch hroboch sa kombincie tie obmieaj, napr. kombincia 1 alebo viacerch nedospelch jedincov s 1 alebo viacermi dospelmi jedincami, prpadne s juvenilnm jedincom.
Hrobov inventr detskch hrobov
Hrobov inventr viny detskch hrobov mono oznai ako chudobn. Nzky poet prloh
sa objavuje aj v hroboch dospelch jedincov (Graf 4). Medzi detskmi hrobmi sa vyskytuj aj
17
18

vber najastejie zastpench variantov

Predstaven je tu len vber variantov

285

tzv. bohat hroby, ich vskyt je ale menej ast. Podobne ako v prpade hrobovho inventru dospelch jedincov, aj v detskch hroboch sa nachdzali prlohy charakteristick pre urit pohlavie. V hroboch det muskho pohlavia to boli najm keramika, hadovit spony (zva po
jednom kuse), nhrdelnky (korlky zo skl. pasty), menej asto nramky. V porovnan s vbavou hrobov dospelch jedincov tu skoro lpne absentuj zbrane (vnimka hrob GG13-14 obsahujci sekeru a kopiju). Noe, ktor pravdepodobne nemuseli ma funkciu zbrane, sa objavili
v dvoch hroboch. alej v nich chba typicky musk prloha ako britva, ktor sa do hrobu dvala chlapcom zrejme a od uritho veku. Britva sa nala iba v hrobe HH6-7, v ktorom boli uloen pozostatky dvoch detskch jedincov, antropologicky urench ako inf. I (vek 5 rokov)
a inf. II (vek 9-11 rokov). Hroby det enskho pohlavia obsahovali najm jednoduchie oblkov spony (asto v proch), nramky, nhrdelnky (korliky zo skl. pasty, jantru), keramiku.
Chbaj tu typicky ensk prlohy ako naprklad prasleny a in predmety svisiace s tkanm
(vnimka hrob MMNN19, inf. II vek 6-8 rokov praslen), opasky (vnimka dva bohatie vybaven hroby EE7-8B a GG6-7, v ktorch sa objavili aj nunice).
V znanom mnostve detskch hrobov tieto
typick prlohy absentovali.
Na zklade doterajej analzy sa zatia nepreukzali vraznejie dominantn kvality,
ktor by boli charakteristick vlune pre
detsk hroby. V niektorch detskch hroboch
z inch lokalt je niekoko predmetov viaucich
sa najm na detsk hroby, avak neobjavuj sa
vlune v detskch hroboch. Hypotetick predpoklad o mench rozmeroch keramiky a spn
v detskch hroboch, zaloen na analogickch
Graf 4 Veje Quattro Fontanili vskyt
nlezovch situcich a artefaktoch v bliom
hrobovch prloh v detskch hroboch
geografickom priestore (Ltium Osteria
Graph 4 Veii Quattro Fontanili grave offerings
dellOsa: Bietti Sestieri, 1992), bude predmein infant graves
tom nho alieho vskumu. Keramika
u oboch pohlav zrejme obsahovala potravinov
obety (?). Ide o najm itkov keramiku, nie vemi kvalitn (Veio, 1963, 1965, 1967, 1970,
1972, 1975). Analza keramiky, spn a alch relevantnch artefaktov z hadiska typolgie
a chronolgie je v tdiu rozpracovania.
Na pohrebisku Veje Quattro Fontanili sa nachdzali aj bohat detsk hroby (napr. hroby
HHII9, EE7-8B, HH6-7, GG6-7 Veio, 1965, 1967). Tieto hroby okrem benej vbavy obsahovali aj ezl, zbrane, kovov ndoby, sasti konskho postroja, nunice, sasti opaska a zvesky. Artefakty tohto druhu absentuj v chudobnejie vybavench detskch hroboch. R. W.
Teegen (1997, 239) v svislosti s bohatmi hrobmi poukazuje na korelciu hbky hrobu a bohatosti vbavy.
pecifick prlohy
V hrobovom inventri det sa nachdzali aj rzne pecifick prlohy alebo prlohy, ktor s z pohadu loveka ijceho v sasnosti typick pre deti, ako napr. hraky. Hraky nemuseli ma vlune funkciu zabavi diea, ale v niektorch prpadoch sa d uvaova aj o apotropajnej funkcii.
asto je vak problematick rozli medzi predmetmi kultovho charakteru a hrakami. Vtedajie deti, rovnako ako dnen deti, sa vaka svojej fantzii dokzali zahra v podstate s akmkovek predmetom, ktor nemusel ma primrne funkciu hraky. Avak archeologicky s
286

doloiten ako hraky najm tie artefakty, ktor boli na tento el primrne vytvoren a ktor
archeolg na zklade svojich poznatkov doke ako hraky interpretova (Stauch, 1994, 8-12;
Schmidt, 1971, 18-19).
Medzi nlezy, ktor sa sporadicky objavuj v detskch hroboch v junej Etrrii, patria napr.
bullae (buly), okruhliaky, drobn plastika. Bullae buly19 alebo in nhrdelnky, retiazky so zveskami i s amuletmi a pod. mohli sli ako prv hraky, priom mali zrejme aj ochrann
funkciu. U Rimanov sa buly dvali deom u v prvch doch po naroden, konkrtne pri slvnosti pomenovania, a mali funkciu amuletu, ale zrove boli aj odznakom slobodnch obanov
(Schmidt, 1971, 18; Rawson, 2003, 111). Na pohrebisku Tarkvnia Monterozzi sa nali v troch
hroboch (Hencken, 1968, 261, 262, 269), pr exemplrov pochdza aj z Vej (vo Villa Giulia:
Warden, 1983, 69). G. P. Warden uvdza aj exemplr priamo z pohrebiska Quattro Fontanili
(KK10-11 Veio, 1965, 220; Warden, 1983, 69). V porovnan s rmskou tradciou20 je zaujmav,
e buly z pohrebiska Monterozzi pochdzaj z hrobov dievat a bula z pohrebiska Quattro Fontanili pochdza z hrobu eny (cca 25-ronej). Ako hraky sa urite pouvali aj predmety z prrodnch materilov rznych tvarov, napr. kamienky. Po 4 a 5 kusov okruhliakov sa nalo v dvoch
detskch hroboch na pohrebisku Cerveteri Sorbo (iarov hrob . 83, kostrov hrob . 145:
Pohl, 1972, 20, 138-141) aj v detskom hrobe z Tarkvnie poloha Impiccato (hrob . 73: Hencken, 1968, 329). Drobn plastiky njden v detskch hrobovch celkoch (napr. modely zvierat)
sa tie zvykn interpretova ako hraky, avak nememe vyli ani ich interpretciu ako kultovch predmetov. Vina hraiek bola asi z organickch materilov (ako bbiky etc.). Deti
urite nedisponovali vekm mnostvom hraiek, vea asu trvili pohybom vonku a hrami
s rznymi prrodnmi materilmi, prpadne s predmetmi dennej potreby, ktor videli pouva
dospelch.
V svislosti s detskmi hrobmi sa stretvame aj s tzv. sacmi ndobkami. Ako prklad tzv.
sacej ndobky meme uvies nlez dbniku z polohy Impiccato v Tarkvnii (hrob . 73: Hencken, 1968, 329). el tejto ndoby nie je jasn, H. Hencken (1968, 329) predpoklad, e mala
funkciu fae na mlieko.
PREDBEN ZHODNOTENIE PRPADOVEJ TDIE
Doposia realizovan as archeologickej analzy pohrebnho rtu det poukzala na urit pravidelnosti tkajce sa tchto prvkov (archeologickch kvalt):
Rozmery hrobov v prpade inhumcie s relevantn na urovanie detskch hrobov, resp. na
odlenie detskch hrobov od hrobov dospelch jedincov. Avak len do uritho veku, dokedy
je badaten fyzick rozdiel v telesnej kontrukcii medzi jednotlivmi jedincami (aj preto pracujeme iba s vekovmi kategriami inf. I., inf. II.). Ako pomocn prostriedok slia aj udvan
rozmery (i ke s uritou odchlkou) zotlelch zvykov drevench truhiel, ktor boli v terne itaten a nsledne zaznamenan.
Typolgia detskch hrobov, v prpade, e ide o samostatne pochovanch jedincov, sa v zsade neodliuje od hrobov dospelch jedincov, pokia ide o ich tvar a pravu jm. Pri iarovch
hroboch rozmery jm dospelch a detskch hrobov predbene nevykazuj iadne zsadn rozdiely.

Tarkvnia Monterozzi poloha Arcatelle (cassa with childs burial; bronz), Monterozzi (cassetta with knobbed
jar, bronz 3 ks; cassa of travertine No. 1).
20
Buly dostvali prevane chlapci.
19

287

Lokalizcia pozostatkov v rmci hrobovho celku v niektorch prpadoch je pouiten na

stanovenie detskho hrobu, napr.: a) ak ide o kostrov hrob dospel jedinec je pochovan
v hlavnej jame a diea je umiestnen do vklenku tzv. lokulusu; b) ak ide o iarov hrob, napr.
nlezov situcia z lokality Villa Bruschi Falgari (De Angelis, 2001), ke spopolnen pozostatky dieaa boli uloen do misky, ktor bola dnom vloen do urny.
Lokalizcia hrobov v rmci pohrebiska na niektorch pohrebiskch v rmci irieho priestoru Etrrie a Ltia s detsk hroby koncentrovan v okrajovch znach pohrebiska (Bartoloni, 2006, 19; 2003, 103). Na pohrebisku Veje Quattro Fontanili s detsk hroby lokalizovan
najastejie v rmci predpokladanch rodinnch nukleusov. Nie je predbene pozorovan pecifick koncentrcia detskch hrobov v rmci pohrebiska.
Mal mnostvo hrobovch prloh je typick pre detsk hroby, avak nie vlune. Tento
faktor meme vyui na urovanie detskch hrobov len v korelcii s ostatnmi relevantnejmi archeologickmi kvalitami.
Rozmery hrobovch prloh (nramky, keramika?, spony?) sa javia zatia ako relatvne relevantn pre urovanie detskch hrobov. V tomto prpade je vak problematick jednoznane definova interval (rozmer), v rmci ktorho by sme mohli hovori o miniaturizovanom predmete.
Rozmery hrobovch prloh s preto vhodn na identifikciu detskch hrobov len ako jedna
z vlastnost, pouit len v sinnosti s almi uvdzanmi kvalitami.
V alch krokoch analzy by sme sa chceli zamera na vyie spomnan typologick a chronologick rozbor spn a keramiky, prpadne alch predmetov. Chceli by sme vytvori aj komparcie rozmerov keramiky a spn njdench v detskch hroboch a v hroboch dospelch
jedincov. Na niektorch lokalitch sa toti ukazuje tendencia vklada miniatrne alebo menie
predmety prve do detskch hrobov. Me vak s o loklne pecifikum, ktor na predmetnch
lokalitch nenjde paralely.
pecifick hrobov prlohy v prpade niektorch kategri predmetov (napr. buly) sme predovetkm na zklade ich formy a za pomoci analgi oprvnen predpoklada ich zven vskyt v detskch hroboch. Takto predmety nm podobne ako v predchdzajcom prpade
umouj spolu s almi uvedenmi kvalitami identifikova detsk hroby.
ZVEREN POZNMKY
Hlavnm zmerom tejto prce bolo informova o predbench vsledkoch vskumu, ktorho
cieom je kontrukcia obrazu postavenia det v etruskej spolonosti. Jednm z teoretickch vchodsk prce je predpoklad, e socilna truktra spolonosti sa uritm spsobom odrala
v jej pohrebnom rte. Preto pri vskume pracujeme s archeologickmi pramemi z pohrebiskovch lokalt. Uvedomujeme si, e na zklade archeologickch prameov mono kontruova
socilny status det len v podobe uritch modelov. Pre skman obdobie vak archeologick
pramene v sasnosti predstavuj jedin relevantnej sbor prameov, ktor nm aspo v obmedzenej miere mu pomc pochopi pecifick as zloitho svet socilnych vzahov ranho obdobia etruskej spolonosti. Ak chceme vytvori obraz o postaven det v spolonosti,
musme najskr identifikova detsk hroby. V tomto prspevku sme sa snaili pribli problematiku identifikcie detskch hrobov (v prpade, e nedisponujeme antropologickou analzou).
Po dokonen archeologickch analz strune predstavench v tejto prci v alch krokoch v288

skumu zameriame svoju pozornos na konkrtne otzky svisiace s postavenm det v etruskej
spolonosti. Pozornos by sme chceli zamera predovetkm: a) na otzku zmeny statusu det
v zvislosti od ich veku; b) na otzku prslunosti det ku niektorej socilnej vrstve. Tieto otzky
budeme sledova v diachrnnej rovine (sledova zmeny v rmci skmanch asovch horizontov). Charakter prameov (ich informan potencil), ako aj stav vskumu nm neumonia
v plnosti odpoveda na uveden otzky. Vysloven hypotzy vak umonia rozvin al
vskum, zameran na ich testovanie a verifikciu.
Prspevok vznikol v rmci grantu VEGA . 1/0197/08.
Do tlae odporuil: PhDr. Vladimr Varsik, PhD.

LITERATRA
AIGNER-FORESTI, L., SIEWERT, P. (Hrsg.): Entstehung von Staat und Stadt bei den Etruskern. Probleme und Mglichkeiten der Erforschung frher Gemeinschaften in Etrurien im Vergleich zu anderen mittelmeerischen Kulturen. Wien, 2006.
AMANN, P.: Die Etruskerin. Geschlechtverhltnis und Stellung der Frau im frhen Etrurien. Wien, 2000.
AMANN, P. PEDRAZZI, M., TAEUBER, H. (Hrsg.): Italo Tusco Romana. Festschrift fr Luciana
Aigner-Foresti zum 70. Geburtstag am 30. Juli 2006. Wien, 2006.
BARKER, G., RASMUSEN, T.: Etruskov. Praha, 2005.
BARTOLONI, G.: Madri di principi. In: Amann, P., Pedrazzi, M., Taeuber, H. (Hrsg.): Italo Tusco
Romana. Festschrift fr Luciana Aigner-Foresti zum 70. Geburtstag am 30. Juli 2006. Wien, 2006,
13-22.
BARTOLONI, G.: Le societ dellItalia primitiva: Lo studio delle necropoli e la nascita delle aristocrazie. Carocci, 2003.
BARTOLONI, G., BERARDINETTI, A., DRAGO, L., DE SANTIS, A.: Veio tra IX e VI secolo A. C.
Prime risultati sullanalisi comparata delle necropoli veienti. In: Archeologia classica XLVI, 1994,
1-45.
BARTOLONI, G.: La cultura villanoviana. Allinizio della storia etrusca. Roma, 1992.
BARTOLONI, G., DELPINO, F.: Veio I. Introduzione allo studio delle necropoli arcaiche di Veio. Il
sepolcreto di Valle di Fata. Monumenti Antichi. Serie monografica. Volume I. Academia nazionale dei
Lincei. Roma, 1979.
BAXTER, J. E.: The Archaeology of Childhood. Children, Gender and Material Culture. Oxford, 2005.
BECKER, M. J.: Etruscan Women at Tarquinia: Skeletal Evidence for Tomb Use. In: Mattusch, C. C.,
Donohue, A. A., Brauer, A. (ed): Proceedings of the XVIth International Congress of Classical
Archaeology, Boston, August 23. 26., 2003. Oxford, 2006, 292-294.
BIETTI SESTIERI, A. M.: The Iron Age Community of Osteria dellOsa. A study of socio-political development in central Tyrrhenian Italy. Cambridge, 1992.
BONGHI JOVINO, M., CHIARAMONTE-TRER, C.: Tarquinia. Testimonianze archeologiche e ricostruzione storica. Scavi sistematici nellabitato campagne 1982 1988. Universit degli studi di Milano. Tarchna I. Roma, 1997.
BURANELLI, F.: Proposta di interpretazione dello sviluppo topografico della necropoli di Casale del
Fosso a Veio. In: Peroni, R. (a cura di): Necropoli e usi funerari nellet delferro. Bari, 1981, 19-45.
BURANELLI, F.: La necropoli villanoviana Le Rose di Tarquinia. Ouaderni del centro di studio pre
larcheologia etrusco-italica. Roma, 1983.
CAMPOREALE, G.: Die Etrusker. Geschichte und Kultur. Dsseldorf/Zrich, 2003.

289

CATALDI, M.: Tarquinia. Roma, 1993.

GIANNINI, P.: Centri etruschi e romani dellEtruria meridionale. Volume II. Lazio Toscana Umbria.
Grotte di Castro (VT), 2003.
GREFEN-PETERS, : Zur Alterbestimmung pr- und postnataler Skelettindividuen unter besonderer Bercksichtigung aktueller methodischer Aspekte. In: Anthropologischer Anzeiger 57, 1999. 123-146.
GUIDI, A.: Le necropoli veiente dei Quattro Fontanili nel quadro della fase recente della prima et del
ferro. Firenze, 1993.
DE ANGELIS, D.: Le sepolture delle bambine: La tomba 64. In: Moretti Sgubini, A. M. (a cura di): Tarquinia Etrusca una nuova storia. Catalogo dela mostra. Roma, 2001, 89-91.
HENCKEN, H.: Tarquinia, Villanovans and Early Etruscan Vol. I and II. New York, 1968.
HUMPHREYS, C., KING, H. (ed): Mortality and Immortality: the Anthropology and Archaeology of
Death. Proceedings meeting of the Research Seminar in Archaeology and Related Subjects held at the
Institute of Archaeology, London University, in June 1980. London, 1981.
HHNE-OSTERLOH, G.: Ursachen von Kindersterblichkeit in einer hochmittelalterlichen Skelettserie.
In: Anthropologischer Anzeiger 47, 1989, 11-25.
JARVA, E.: Area di tombe infantili a Ficana. In: Archeologia Laziale IV. 1968, 267-273.
KREKOVI, E.: Pohrebn rtus a socilna truktra. In: Kultov a socilne aspekty pohrebnho rtu od
najstarch ias a po sasnos. Bratislava, 1993, 6-10.
LEIGHTON, R.: Tarquinia. An Etruscan City. London, 2004.
LILLEHAMMER, G.: Archologie und Kindheit. In: Alt, K. W., Kemkes-Grottenthaler, A. (Hrsg.): Kinderwelten. Anthropologie Geschichte Kulturvergleich. Kln, 2002, 78-94.
MATTUSCH, C. C., DONOHUE, A. A., BRAUER, A. (ed): Proceedings of the XVIth International
Congress of Classical Archaeology, Boston, August 23-26, 2003. Oxford, 2006
MODICA, S.: Sepolture infantili nel Lazio protostorico. In: Bullettino della Comissione Archeologica
Comunale di Roma XCV, 1993, 7-18.
MODICA, S.: Rituali e Lazio antico. Deposizioni infantile e abitati. Milano, 2007.
MOLLESON, Th.: The Archaeology and Anthropology of Death: what the bones tell u In: Humphreys,
C., King, H. (ed): Mortality and Immortality: the Anthropology and Archaeology of Death. Proceedings meeting of the Research Seminar in Archaeology and Related Subjects held at the Institute of
Archaeology, London University, in June 1980. London, 1981, 15-32.
MORETTI SGUBINI, A. M. (a cura di): Tarquinia Etrusca una nuova storia. Catalogo dela mostra. Roma,
2001.
MOORE, J., SCOTT, E. (ed): Invisible People and Processes: Writing Gender and Childhood into European Archaeology. London. 1997.
MUGGIA, A.: Impronte nella Sabbia: Tombe infantili e di adolescenti dalla necropolis di Valle Trebba
a Spina. Quaderni di Archeologia dellEmilia Romagna 9. Firenze, 2004.
PASSARELO, P.: Paleodemographic Aspects of the Iron Age in Italy: the Veios Villanovian In: Journal
of Human Evolution. 1977, 175-179.
PERONI, R.: Necropoli e usi funerari nellet delferro. Bari, 1981.
PFEIFFER, A. (Hrsg.): Spielzeug in der Grube lag und schlief. Archologische Funde aus Rmerzeit
und Mittelalter. Stdtische Museen Heilbronn. Museo 5/1993. 1994.
POHL, I.: The Iron Age necropolis of Sorbo at Cerveteri. Acta Istituti Romani Regni Sueciae. In: Opuscula Romana 4, XXXII. 1972, 1-306.
PUTZ, U.: Frheisenzeitliche Prunkgrber in Ober- und Mittelitalien. Archologische Forschungen zur
Entstehung temporrer Eliten. Regensburg, 2007.
RAWSON, B.: Children and Childhood in Roman Italy. Oxford, 2003.
SCHMIDT, E.: Spielzeug und Spiele der Kinder im klassischen Altertum. Mit Beispielen aus den Bestnden des Deutschen Spielzeugmuseums Sonnenberg. Meiningen, 1971.
SOFAER DEREVENSKI, J. (ed.): Children and Material Culture. London, 2000.

290

STAUCH, E.: Gedanken zur Archologie der Spiele. in: Spielzeug in der Grube lag und schlief. Archologische Funde aus Rmerzeit und Mittelalter. Stdtische Museen Heilbronn. Museo 5/1993.
1994.
TOMS, J.: The Relative Chronology of the Villanovan Cemetery of Quattro Fontanili at Veii. In: Annali,
sezione di Archeologia e Storia Antica, 1986, 41-97.
TEEGEN, W. R.: Mittelitalische Kindergrber des 9. und 8. Jahrhunderts v. Chr. Und ihre Aussagemglichkeiten ein Arbeitsbericht. In: Rittershofer, K. F. (Hrsg.): Demographie der Bronzezeit. Palodemographie Mglichkeiten und Grenzen. West- und Sddeutscher Verband fr Altertumsforschung
Jahrestagungen vom 24. 25. Mai 1988 in Ettlingen und vom 16. 21. Mai 1989 in Frankfurt a. M.
Kolloquium der Arbeitsgemeinschaft Bronzezeit. Internationale Archologie Band 36. Leopoldshhe, 1997, 238-257.
VEIO (Isola Farnese). Scavi di una necropoli villanoviana in localit Quattro Fontanili (campagne di
scavo del 1961-62). In: Notizie degli Scavi, 1963, 77-279.
VEIO (Isola Farnese). Scavi di una necropoli villanoviana in localit Quattro Fontanili. In: Notizie degli
Scavi, 1965, 49-236.
VEIO (Isola Farnese). Scavi di una necropoli villanoviana in localit Quattro Fontanili. In: Notizie
degli Scavi, 1967, 87-286.
VEIO (Isola Farnese). Continuazione degli scavi nella necropoli villanoviana in localit Quattro Fontanili (3 campagne di scavo del 1965 e 1966). In: Notizie degli Scavi, 1970 178-239.
VEIO (Isola Farnese). Continuazione degli scavi nella necropoli villanoviana in localit Quattro Fontanili (5 campagne di scavo compiute negli anni 1967, 1968 e 1969). In: Notizie degli Scavi, 1972,
195-384.
VEIO (Isola Farnese). Scavi di una necropoli villanoviana in localit Quattro Fontanili. In: Notizie
degli Scavi, 1975, 63-184.
WARDEN, P. G.: Bullae, Roman Custom and Italic Tradition. In: Opuscula Romana XIV. 1983, 69-75.

Summary
Burial rite of the Villanovan culture problems concerning child graves
The paper provides a brief insight into issues related to the status of children21 in early Etruscan period,
i.e. of Villanovan culture in early Iron Age (prima et del ferro). Geographically, we deal with the territory
covering central Italy in the region of South Etruria (Tuscany, Latium (Map 1). Chronologically, we deal
with the period of blooming Villanovan culture (9th 8th century BC). This papers main objective is to
present results of preliminary analysis of research aimed at reconstruction of childrens status in the
Etruscan society from data gathered predominantly at burial sites Veio, Tarquinia and Cerveteri as well
as others. We attempted to clarify the issues of identification of child graves (in case we do not have
anthropological analysis at our disposal). The most frequently used archaeological sources used to
reconstruct the childrens world are graves and finds coming from settlement contexts. A funeral rite
may only serve us to reconstruct a certain ideal model of social status of a buried individual in the society.
If we assume that a funeral rite may in certain ways reflect social structure of society, it is reasonable to
base interpretation of childrens status in the society on comparison of funeral rites of infants and adults.
Unfortunately, only a limited number of infants (infans I and infans II) subjected to anthropological
analysis (54 out of 47 graves) are available for research. In the analysis, we used age categories infans
I and infans II, i. e., children around 12 13 years old.
21

This problems will be in detail elaborated within the our dissertation.

291

Case study Veio Quattro Fontanili burial site

Infant mortality at burial site Veio Quattro Fontanili is high, which corresponds with other
contemporary, but also chronologically older and younger burial sites. Percentage of infant mortality,
which was determined based on the number of individuals subjected to anthropological analysis, amounts
to 46.67 % (age 13 and below; Graph 1) (Pasarello, 1977, p. 176). It may be assumed that the percentage
of infant mortality is even higher, because there are no graves of younger children aged 0 1 (foetuses,
newborns and nurselings). The absence of child graves may be explained by the fact that fine
anthropological material of childrens remains was not preserved, by the fact that remains of children from
this age group were buried in a different place or by inadequate archaeological research etc.22 Reasons
for high infant mortality are attributed especially to premature births or unsuccessful births, physical
disabilities incompatible with life, various infections and diseases23 caused predominantly by insufficient
hygiene and inappropriate or insufficient diet (see Grefen-Peters, 1999, p. 24; Hhne-Osterloh, 1989,
p. 11; Molleson, 1981, p. 22; etc.). The weaning phase between 6th and 24th month appears to be a critical
period for small children as it is a period of increased risk of morbidity and mortality (Hhne-Osterloh,
1989, p. 11-12). High infant mortality may have also been caused by the fact that children were
abandoned, by interruptions during heavy pregnancy or infanticide. P. Passarelo (1977, p. 175) assumes
that 1/3 of Veio population died before 6th year of life and 1/6 died between 6th and 13th year of life. Other
possibility how to interpret the absence of child graves could be the hypothesis, that the small children
did not die so often.
As much as 93 (14,29 %) graves from the total number of around 651 researched graves at burial site
Veio Quattro Fontanili were subjected to anthropological analysis. The number of anthropologically
determined infants in the age category infans I and infans II at this location is 54; they were buried in 47
graves. Cremation graves contained 6 anthropologically determined individuals and skeletal graves
contained 42 individuals. Cremation graves (5 graves containing 6 infants) are usually multiple graves.
Anthropological analysis of 54 infants (inf. I and inf. II) at burial site Veio Quattro Fontanili showed
that the most frequent group of buried children were children aged around 3 to 4 (6 infants) and children
aged around 7 to 8 years (6 infants). However, these results are quite distorted, because the
anthropological analysis was not performed for all or at least the majority of graves. Graves of children
below 1 year of age are totally absent.
Cremation graves (selection Graph 2):
1. Burial with accessories in amphora-shaped urn, so-called Villanovan amphora, which was covered
with a bowl placed upside down (Veio; Tarquinia; Cerveteri).
2. Burial of cremated remains in a bowl, which was placed in the urn bottom down (Fig. 1) (e. g.
Tarquinia Villa Bruschi Falgari grave no. 64 De Angelis, 2001, pp. 89-91); Cerveteri Sorbo
grave no. 97 Pohl, 1972, p. 24). The type of burial of infants remains that was found requires
revision of older surveys and finding reports in order to determine if authors of such surveys mention
these very variants of burial of remains and if they are connected exclusively with childrens burials.
Revision of selected published finding reports so far has revealed that a similar case was found at
burial site Sorbo in Cerveteri (grave no. 97, Pohl, 1972, p. 24).
3. Burial of remains in an urn, which was placed in dolia and covered by tuff plate (Veio Quattro
Fontanili).

Find more about absence of child graves in an article by K. Daov (in this anthology). Hence, we are not elaborating on this issue.
23
E. g. genetic defects, dysentery, gastroenteritis (Molleson 1981), Cribra orbitalia, porotic hyperostosis, so-called
Harris lines (Hhne-Osterloh 1989), scurvy etc.
22

292

4. burial of remains of a cremated infant in a stone sarcophagus occurs relatively sporadically (Tarquinia
Impiccato: Hencken, 1968; Tarquinia La Rose: Buranelli, 1983; Veio Casale del Fosso: Buranelli, 1981).
Based on the number of anthropologically specified individuals buried in graves, the following
variants can be distinguished24: a) separate grave 1 infant (sporadic); b) double graves 2 infants or 1
infant and 1 adult or juvenile; c) multiple graves combination of 1 or more infants with one or more
adults.
Skeletal graves (selection Graph 3):
1. A relatively frequent variant was burial of skeletal remains in a simple pit with accessories (Veio
Quattro Fontanili (Veio, 1963, 1965, 1967, 1970, 1972, 1975); Veio Casale del Fosso: Buranelli,
1981; Tarquinia: Hencken, 1968).
2. There is also burial of a deceased child in a sarcophagus, which was placed in a pit (Veio Casale del
Fosso: Buranelli, 1981; Tarquinia Impiccato: Hencken, 1968; Vulci, Bisenzio: Buranelli, 1981).
Material used to build sarcophagi came from local sources, especially tuff and nenfro. Sometimes,
probably for financial reasons, a wooden coffin was used instead of a sarcophagus, where an individual
was placed (Veio Quattro Fontanili Veio, 1963, 1965, 1967, 1970, 1972, 1975).
Infants as well as adults were usually buried separately. However, double and multiple graves were
also common. Double graves were a combination of 2 infants or 1 infant and 1 adult or juvenile. Multiple
graves were a combination of 1 or more infants and 1 or more adults or juveniles.
Content of child graves was usually poor. Few accessories are also found in adults graves (Graph
4). There were also some rich child graves, but they are less frequent (e.g. graves HHII9, EE7-8B,
HH6-7, GG6-7 Veio 1965, 1967). Child graves contain accessories typical for male or female infants
the same applies to adult graves. Graves of male infants contain especially serpentine pottery, fibulae
(1 piece), necklaces, (glass beads), also bracelets, but not very often. The weapons are absent (only
exception is the grave GG13-14 with axe and lance). Knives were found in two graves (function?). The
typical object, razor, is also absent, which is probably given into boys graves since the certain age. Razor
was found only in the grave HH6-7, with two children burials( inf. I 5 years and inf. II 9-11 years).
Female infant graves often contain simple arched fibulae (two pieces), bracelets, necklaces (glass or
amber beads), charms and pottery. Typical women object as whorl and other weaving accessories are
absent (only MMNN19, inf. II age 6-8 years whorl), belts (only two richer graves EE7-8B and GG67 contain them, and only these two graves from child graves contain also earrings). However, these
typical accessories are absent in a considerable number of child graves. Child graves contain various
specific accessories typical for children today such as toys. Finds that are sporadically found in child
graves in south Etruria include e.g. bullae (bulls), pebbles and small sculptures. Bullae or other necklaces,
chains with charms or amulets and so on may have served as first toys. Three specimens were found at
burial site Tarquinia Monterozzi (Hencken, 1968, 261, 262, 269), a couple of specimens come from Veio
(in Villa Giulia: Warden, 1983, p. 69). G. P. Warden lists a specimen directly from burial site Quattro
Fontanili (KK10-11 Veio, 1965, 220; Warden, 1983, p. 69). It is interesting that in comparison with
Roman tradition, bulls from burial site Monterozzi come from girls graves and the bull from burial site
Quattro Fontanili from a womens grave (around 25 years old). Objects from natural materials of different
shapes such as pebbles were definitely used as toys. More pebbles were found in two child graves
at burial site Cerveteri Sorbo (cremation grave no. 83, skeletal grave no. 145 Pohl, 1972, 20, p.
138-141) and in a childrens grave in Tarquinia location Impiccato (grave no. 73 Hencken, 1968,
p. 329). Small sculptures found in child graves (e. g. animal models) are usually identified as toys;
however, we cannot rule out their interpretation as cult objects.

24

Selection

293

Preliminary assessment of the case study

Archaeological analysis of childrens funeral rite performed so far has shown certain regularities of the
following factors (archaeological qualities):
Grave dimensions are relevant in order to determine child graves or distinguish child graves from
adults graves in case of inhumation. However, this applies only until a certain age when physical
differences between bodily constitution of individuals may be observed (therefore, we only work with
age categories inf. I. and inf. II.). As an indicator serve also documented dimension of rotten fragments
of wooden coffins.
Typology of child graves does not substantially differ from adults graves in terms of shape and layout
of pits. Pit dimensions of cremation graves of children and adults have shown no substantial differences.
Location of remains in a grave may be, in certain cases, used to determine a childrens grave, e.g.
a) in case of a skeletal grave adult is buried in the main pit and infant is placed in a recess so-called
loculus; b) in case of a cremation grave, for example a find at locality Villa Bruschi Falgari (De Angelis,
2001) where cremated remains of a child were placed in a bowl that was inserted in an urn bottom down.
Location of graves at burial site at some burial sites in the wider territory of Etruria and Latium,
child graves are concentrated at the periphery (Bartoloni, 2006, 19; 2003, 103). Child graves at burial site
Veio Quattro Fontanili are most frequently located in assumed family nucleuses. We have not observed
a specific concentration of child graves at a burial site.
Small number of grave accessories is typical for child graves, but not exclusively. This factor may
be used to determine child graves only if correlated with more relevant archaeological qualities.
Dimensions of grave accessories (bracelets, pottery?, fibulae?) have appeared as relatively relevant
for determination of child graves. However, in this case it is difficult to unambiguously define the interval
(dimension) of a miniaturized object. Dimensions of grave accessories are therefore suitable to identify
child graves only as one of the qualities that is used together with other listed qualities.
In further analysis, we would like to attempt to compare dimensions of pottery and pins found in
childrens and adults graves. The reason for this is that some locations show a tendency to place miniature
or smaller objects in child graves. However, this may be locale-specific and parallels may not be found
at the localities in question.
Specific grave accessories it is justified to assume increased occurrence of certain object categories
(e.g. bulls) in child graves based on their form and using analogy. As in the previous case, such objects
together with other listed qualities enable us to identify child graves.

Closing comments
The main objective of this paper is to inform about preliminary results of our research aimed at
reconstruction of status of children in the Etruscan society. One of the theoretical foundations for this
paper is the assumption that social structure of a society is reflected in its funeral rite. As a result, our
research is based on burial site archaeological sources. We realise that archaeological sources may only
be used to reconstruct social status of children as a model; however, archaeological sources are currently
the only relevant source for the researched period. They help us understand to a limited extent
a specific part of the complicated world of social relations in the early era of the Etruscan society. In order

294

to reconstruct status of children in the society, our first step is to identify child graves. This article attempts
to explain the issues related to identification of child graves (if anthropological analysis is not available).
After completion of the archaeological analyses outlined in this paper, next steps of research will focus
on specific issues related to status of children in the Etruscan society. We would like to concentrate
especially on the following: a) the issue of change in childrens status depending on their age; b) the
issue of children belonging to a certain social class. We will attempt to study these issues on a diachronic
level (study changes within researched time horizons). We realise that the nature of sources (their
information potential) as well as the research situation will not allow us to understand the issues fully;
however, the expressed hypotheses will enable us to develop further research focused on their testing and
verification.
Translation: Mat Benkovi

295

DISKUSIA

Ronk XXVII

ZBORNK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
Bratislava 2011

T DRUH A TEORETICK ARCHEOLGOVIA

Marek Hladk

THE OTHER AND THEORETICAL ARCHEOLOGISTS

Abstract: In the article, the author responds to work by E. Krekovi (2009) published in the latest volume of this
magazine. He discusses the relationship between so-called theoretical and so-called terrain archaeology. He draws
attention to the fact that theoretical and methodological foundations have no significance without terrain research
and subsequent processing of data. On the other hand, terrain research aimed at obtaining and description
(documentation) of individual facts cannot be considered scientific activity without developing theory and methodology of archaeology. In conclusion, the author emphasises that bringing the theory and practice closer together
is a task especially for universities. These institutions should integrate the theory that studies the existing trends as
thoroughly as possible and practice that tests theoretical foundations in terrain.

Ako u nzov prspevku napoved, k napsaniu nasledujcich riadkov ma priviedol lnok

E. Krekovia, uverejnen v ostatnom sle tohto periodika (Krekovi, 2009, s. 225-227). Jeho
mylienky a vahy s zaujmav a v mnohom podnetn. V kadom prpade musm shlasi
s tvrdenm, e pre rieenie problmov (nielen v archeolgii) je rozhodujca lepia komunikcia.
Mojm cieom je na tomto mieste nadviaza na mylienky uveden v prci E. Krekovia a alej
ich rozvies a predovetkm sa zamyslie nad diskutovanou dichotmiou archeolgie, i presnejie povedan archeolgov.
Jadrom vah je v tomto prpade vzah medzi teoretickou archeolgiou a konkrtnou archeologickou praxou (asto oznaovanej ako ternna archeolgia). E. Krekovi sa pozer na
problm v akejsi zosobujcej rovine, ke hodnot vzah medzi teoretickmi archeolgmi
a tmi druhmi. V texte tie pouva oznaenie prakticky orientovan archeolgovia. Vyhba
sa vak pojmu praktick archeolgovia. Tento postoj odvoduje, tvrdenm, e aj s pomedzi teoretickch archeolgov mnoh ved ternne vskumy. V prpade, e teoretick archeolg prekrauje hranice salnnych zamyslen a teoretick a metodologick vahy vyuva na tvorbu
konkrtnej metodiky vskumu, vtedy ide o idelny stav. Budovanie teoretickch a metodologickch vchodsk je poda mjho nzoru dleit prve vo vzahu k tvorbe metodiky vskumu.
Teria teda predstavuje zkladn kame, ktor rozhoduje o spsobe kladenia otzok a postupe
pri hadan odpoved. Uruje paradigmu vedeckho prstupu jednotlivca, skupiny i celej genercie archeolgov. Preto je asi namieste otzka o opodstatnenosti takch teoretickch prc,
ktor nemaj ambciu (i schopnos) prekroi prahy kabinetov. Inak povedan: S pre archeolgiu relevantn teoretick vchodisk neaplikovan (neaplikovaten) v praxi?
V vodnej asti prce E. Krekovi poukazuje na problm jazykovej bariry a obmedzenho
299

prstupu k zahraninej literatre v obdob totality do roku 1989. Orientcia na nemeck archeologick kolu, ktor je dsledkom tejto situcie, je jednou z hlavnch prin (popri nronosti teoretickch textov) spsobujcich, e vek as archeolgov na Slovensku sa ete
v sasnosti pohybuje v hraniciach typologicko-chronologickej a kultrno-historickej paradigmy. Jednm z dsledkov tohto stavu je prve aksi fascincia nlezmi. Tento stav iastone vysvetuje pomerne jednostrann orientcia na nemeck archeolgiu. Avak aj v nemeckej
povojnovej archeolgii sa rozvjali smery, ktor mali viac spolonch bodov s novmi (procesulnymi) trendmi anglo- americkej archeolgie ne s chronologicko-typologickou paradigmou.
Mm tu na mysli predovetkm Jankuhnovu sdeln archeolgiu (Jankuhn, 1977).
E. Krekovi definuje tch druhch ako archeolgov, ktor sa nezaujmaj o teriu. V texte
sa postupne zama nad akmisi hlavnmi argumentmi, ktor t druh pouvaj, aby ospravedlnili svoj nezujem o teriu.
Na prvom mieste je problm jednoducho zhrnut do tvrdenia, e archeolgia nie je filozofia.
Tu by som sa rd vrtil k otzke, i a do akej miery s pre archeolgiu relevantn teoretick
vahy. Kde je hranica, ktorej prekroenm archeolg (teoretik) opa domovsk pdu archeolgie a dostva sa na zemie filozofie vedy? Prve vyie uveden vchodisko, e teria
predstavuje zkladn kame pri budovan metodiky vskumu, a teda definuje spsob kladenia
otzok a hadania odpoved, povaujem za tto hranicu. Ide vak o hranicu vemi irok
a v niektorch prpadoch skoro a nerozpoznaten. Vvoj archeolgie ako vedy v priebehu
20. storoia ukazuje na jej pevn vzby s inmi socilnymi vednmi disciplnami, ale aj s empirickmi vedami. A v komplexnejom pohade reflektuje vvoj filozofickho a politickho
myslenia vbec. Zkladn schma vvoja archeologickch paradigiem od evolucionistickej
(typologicko-chronologickej) cez kultrno-historick, procesulnu a po postprocesulnu
v podstate zodpoved vvoju filozofickho myslenia od pozitivizmu cez trukturalizmus, redukcionaliznus a teriu systmov a po holizmus (prehadne pozri napr. Bernbeck, 1997; Johnson, 1999; Renfrew, Bahn, 2000). Vvoj vedeckho myslenia vo veobecnosti teda uroval
spsob kladenia otzok a determinoval sbor metodickch postupov aj v archeolgii. Teoretick
archeolgovia teda stli a neustle stoja na pomyselnej hranici medzi viacermi socilnymi vednmi disciplnami. V idelnom prpade by mali by akmisi prostrednkmi, ktor prinaj do
sveta archeolgie nov mylienkov prdy a podnety, priom hadaj monosti vyuitia tchto poznatkov v archeologickom vskume, teda pri procese tvorby o najvierohodnejieho obrazu minulosti.
Druh argument prakticky orientovanch archeolgov, ktormu venuje pozornos E. Krekovi, je tvrdenie, e na teriu nemaj as, lebo musia pracova s materilom (hmotnou kultrou). V reakcii na tento argument E. Krekovi poukazuje na problm neustle pribdajceho
novho a novho archeologickho materilu, ktor ak na spracovanie. Ide o problm aktulny predovetkm v svislosti s rozsiahlymi zchrannmi archeologickmi vskumami a zo
zhodnotenm ich prnosu pre rozvoj archeolgie ako vednej disciplny, pre prehbenie poznanie
minulosti a pre ochranu pamiatok v krajine. Tejto problematike sa v dnenej dobe venuje pozornos na mnohch frach, vrtim sa preto radej k problmu samotnho spsobu zskavania
(ternny vskum) a hlavne spracovanie archeologickch prameov. Mono realizova ternny
vskum a nsledn spracovanie materilu bez kvalitnch teoretickch zkladov? Na tto
otzku musm na zklade sksenost z praxe odpoveda: no. Avak takto prce s pln intuitvnych postupov a nevyslovench predpokladov. Inak povedan, aj ke prakticky orientovan
archeolg nejav zujem o teriu, postupy a spsob prce, ktor sa nauil od inch archeolgov (priamo od uiteov, starch kolegov, ale aj nepriamo z ich prc) , v konenom dsledku
vychdzaj z nejakch metodologickch vchodsk a ako tak, s ukotven v niektorej paradigme. Prax ukazuje, e opsan postup prce je pomerne ben a, samozrejme, prina aj mnoh
pozitvne vsledky. Jeho hlavnm rizikom je vak prli vek tendencia k stagncii. Pomal
300

vvoj metodiky ternneho vskumu a spracovania, ktor nereflektuje dynamiku okolia a takto
sa dostva do izolcie. A prve v tom je loha teoretickej archeolgie podnecova kontruktvnu diskusiu vo vntri samotnho odboru, ako aj smerom von k alm vednm disciplnam.
V zverenej asti prce sa E. Krekovi zama nad problmom zkej asovej pecializcie archeolgov na Slovensku. Ako aksi protiklad uvdza archeolgov, ktor skmaj pecifick problmy (leteck archeolgia, ekolgia a pod.). Poda mjho nzoru je asov
pecializcia v sasnosti v archeolgii (aspo v stredoeurpskom priestore) nevyhnutn. Ako
meme skma fenomny naprie niekokmi chronologickmi peridami, ak nedisponujeme
kvalitnmi analzami a syntzami prameov z aiskovch archeologickch lokalt alebo z krtkych asovch sekov? Pravdou je, e sledovanie konkrtneho fenomnu, i u v empiricko-archeologickej, alebo v kultrnej rovine, v dlhom asovom horizonte me odhali inak
nepoznaten zkonitosti v sprvan sa systmu, avak bez dkladnej kritiky prameov (resp. bez
jej dkladnej prpravy) s takto syntzy pln chybnch dt. Prce, ktor maj ambciu riei vybran fenomny v irch priestorovch a asovch svislostiach, vdy narazia na problm nerovnomernej pramennej zkladne. Tento problm op me pomc prekona len kvalitne
vybudovan metodika vskumu, postaven na dobrch teoretickch zkladoch. V opanom prpade budujeme modely poznaen vraznou metodologickou naivitou.
Vo svetle predchdzajcich vah nepovaujem za prnosn (a u vbec nie za nutn) tradin
delenie archeolgov na teoretickch a viac prakticky orientovanch. Teoretickm a metodologickm vchodiskm bez ternneho vskumu a nslednej analzy, syntzy a interpretcie dt
chba opodstatnenie a, naopak, bez rozpracovania terie a metodolgie archeolgie ternny vskum zameran na zskavanie a opis (dokumentciu) jednotlivch faktov nememe povaova
za vedeck innos. Pribli teriu a prax je poda mjho nzoru predovetkm lohou pre vysok koly. Prve v tchto intitcich by mala ruka v ruke kra teria podrobne sledujca existujce trendy a prax testujca teoretick vchodisk v terne.

LITERATRA
BERNBECK, R.: Theorien in der Archologie. Tbingen, 1997.
JANKUHN, H.: Einfhrung in die Siedlungsarchologie. Berlin New York, 1977.
JOHNSON, M.: Archaeological theory: an introduction. Oxford, 1999.
KREKOVI, E.: Theoretical Archaeologist and the Other: The Case of Slovakia. In: Zbornk FiFUK
Musaica, 2009, s. 225-227.
RENFREW, C., BAHN, P.: Archaeology. Theories, Methods and Practice (third edition). London, 2000.

Summary
The other and theoretical archeologists
The work responds to the article by E. Krekovi published in the latest volume of this magazine
(Krekovi, 2009, pp. 225-227). The thoughts focus on the relationship between theoretical archaeology
and actual archaeological practice (which is often called terrain archaeology). In my opinion,
development of theoretical and methodological foundations is important especially in relation to creation
of research methodology. Hence, theory constitutes the cornerstone that decides the method of asking
questions and the process of finding answers. It determines the paradigm of scientific approach of an

301

individual, a group or a whole generation of archaeologists. Therefore, this may call into question the
significance of theoretical works that lack ambition (or ability) to go beyond thresholds of study rooms.
In other words, are theoretical foundations that were not (or cannot be) applied in practice relevant for
archaeology? On the other hand, we must ask ourselves a question whether it is possible to carry out
terrain research and subsequent processing of material without good-quality theoretical foundations.
The answer to this question, based on my practical experience, is yes. However, such works are full of
intuitive procedures and implicit assumptions. In other words, even if a practically oriented archaeologist
does not show interest in theory, procedures and working methods that were learnt from other
archaeologists (teachers, older colleagues) are, after all, based on certain methodological foundations
and as such are anchored in a certain paradigm. The practice shows that the described work methods are
relatively common and, of course, yield many positive results, too. The main risk they involve is that they
are too prone to stagnation. Thus, slow development of terrain research methodology and processing
that does not reflect the surrounding dynamics becomes isolated. That is what the task of theoretical
archaeology is: to promote constructive discussion within the field of study itself as well as outwards with
other scientific fields. In the light of the preceding thoughts I do not consider productive (and even less
so necessary) to traditionally divide archaeologists into theoretical ones and more practically oriented
ones. Theoretical and methodological foundations have no significance without terrain research and
subsequent processing of data and, on the other hand, terrain research aimed at obtaining and description
(documentation) of individual facts cannot be considered scientific activity without developing theory and
methodology of archaeology. In my opinion, bringing the theory and practice closer together is a task
especially for universities. These institutions should integrate the theory that studies the existing trends
as thoroughly as possible and practice that tests theoretical foundations in terrain.

302

ZBORNK
FILOZOFICKEJ FAKULTY
UNIVERZITY KOMENSKHO

MUSAICA
XXVII
Vydala Univerzita Komenskho v Bratislave vo Vydavatestve UK
ako elov publikciu pre Filozofick fakultu UK
Redaktorka: Jordana Burianov
Technick redaktorka a oblka: Kristna Vozkov
Vytlailo Polygrafick stredisko UK v Bratislave
ISBN 978-80-223-3100-5