Vtáčnik

V treťohorách (paleogén) bolo územie dnešného Vtáčnika a Hornej Nitry pod morskou hladinou. V mladšom období(-
neogén) sa začína na území prejavovať vulkanická (sopečná) činnosť. Pohorie Vtáčnik je charakteristické tzv. strat-
ovulkanickou stavbou, čo znamená, že sa striedali výlevy lávových prúdov s explozívnymi (výbuchy) vulkanoklastika-
mi, kedy boli pri sopečnej erupcii vyvrhované v tuhom stave popol, piesok, lapily (drobné úlomky) a sopečné bom-
by(hrubozrnný materiál veľkosti päste až veľké bloky desiatky centimetrov). Pohorie Vtáčnik budujú lávové prúdy,
tvorené veľmi odolnými andezitmi a nespevnenými, menej odolnými pyroklastickými horninami tiež andezitovej
povahy. V tejto oblasti, na k.ú. obce Bystričany sa nachádzajú lávové prúdy veľkého rozsahu, a to masív Hrádok, Veľká
skala a Vtáčnika. Prelomuje sa nad nimi potok Bystrica. Pôvodný sopečný tvar pohoria bol mladými tektonickými
pohybmi (výzdvih krýh) a následnými denudačnými procesmi a eróznou činnosťou potokov značne pozmenený.
Pohorie má zachovaný výrazný centrálny chrbát S-J smeru, z ktorého obojstranne vybiehajú rázsochovité chrbty
oddelené hlbokými dolinami.
Koryto potoka Bystrica pozdĺž toku mení viackrát svoj spád a šírku. Miernejší je v širších úsekoch až kotliniek, ktoré
vznikli na menej odolných nespevnených vulkanických horninách (pyroklastickách). Prudší spád koryta je vytvorený v
zúžených až tiesňavových úsekoch doliny, kde sa potom prelamuje cez veľmi odolné horniny lávových prúdov. V koryte
sú početné skalné prahy, pereje s náznakmi až menších vodopádov(úsek pod Veľkou skalou).

Klíma. Pohorie Vtáčnik, jeho nižšie polohy, s rázsochovitými zalesneným reliéfom patrí do mierne teplej, vrcholová
časť až do chladnej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota vzduchu obsahuje 7-8 °C, v najvyšších polohách 4-6
°C. Január › -3 °C, júl ≥ 16 °C, letných dní je tu menej ako 50 v roku s priemerným ročným úhrnom zrážok 800 – 900
mm (na vrcholoch 1000 mm). Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou sa tu pohybuje od 60-80 dní (na vrcholoch
až 120 dní).
Pôdne typy. Na pahorkatinnom dne kotliny sprašových hlinách sa vyvinuli luvizeme, ilimerizované pôdy, ktoré sú
úrodné. Na skeletnatých (skalnatejších) sedimentoch vznikli menej úrodné hnedé pôdy. V nižších častiach pohoria
Vtáčnik na zalesnených andezitoch sa nachádzajú kambizeme. V horskej členitejšej časti pohoria sú to kambizeme
kyslé, miestami taktiež rankre, ktoré vznikli na sklanatých sutinách.

Autor textu: Doc. RNDr. Jozef Jakál, DrSc.

BYSTRIČIANSKY OKRUH
 Západ Východ

Vtáčnik 1 346m
m n. m.
Strážovské vrchy Hornonitrianska kotlina Vtáčnik

Veľká skala 820m

1 400

1 200
Ľubin 573m

1 000
Chalmová

Bystričany

Suché
800

600

400
Nitra

200

0
0 km 12,5 km

Geológia a reliéf obce Bystričany - priečny rez

Vysvetlivky
1 4 1. Dolomity a dolomitické vápence - druhohory (trias)
2. Štrky, piesky a piesčité íly, zlepence, sliene - morské sediment - - treťohory (paleogén)
2 5 3. Andezity - lávové prúdy, vyvrženiny pyroklastických (úlomkovitých hornín andezitovej
povahy - mladšie treťohory (sarmat, báden)
3 6 4. Štrky, piesky náplavových kužeľov - štvrtohory (najmä riss)
5. Ostrohranná suť s hlinami v tvare úpätných kužeľov - štvrtohory až súčasnosť
6. Termálne pramene

Podľa mapy Šimon, L. et al. 1997 - profil upravil Jakál, J. 2010

BYSTRIČIANSKY OKRUH