Professional Documents
Culture Documents
Zborník štúdií o dobe bronzovej a dobe halštatskej k 75. narodeninám Ladislava Veliačika
Nitra – Vrútky 2018, 271 – 293
N V DE T Y M EČ V LI T VSK H TY
Z BOŠÁC E
F I L I P O N D R K ÁL
Key ords: hoard, Liptov-type s ord, Late and Final Bronze Age, Bošáca, Zemianske Podhradie, metalurgy, long-dis-
tance trade
„Keď som si v jaseň prezeral násypy Hradísk od lieskovskej strany, našiel som na mnohých miestach stopy kopa-
nia a rozrývania zeme. Dozvedel som sa, že to Lieskovania kutali po pokladoch, h adajúc tie v povesťach spomínané
pivnice, z nichž jedna železom, druhá meďou, tretia drahými kovami naplnená byť má... Počúval som s mrzutosťou,
že nože, šípy, oblúky, čakany a všelijaké „kúsky“ boli tam na Hradiskách vyorané a potratené, lebo za pár krajciarov
idom predané... Pozor na starožitnosti, nájdené predmety opatriť a o nálezoch čo jak stručnú, len, prosím, skorú
správu uverejniť “
(Holuby 1887, 219)
Prehľad pravek ho osídlenia Bošáckej doliny súhrnne spracoval L. Veliačik (1997). Zaoberal sa poloha-
mi typickými najm pre mladší paleolit (gravettien), mladší eneolit (bošácka skupina), mladšiu a neskorú
dobu bronzovú, dobu lat nsku a dobu rímsku.
Bli šie okolie Bošáce v mladšej a neskorej dobe bronzovej osídľovala lu ická kultúra, ktorá sa v mlad-
šom období chronologicky rozdeľuje na dva úseky, a to na fázu VII, typickú rozsiahlym budovaním
výšinných lokalít (záver HA2 – HB1) a fázu VIII (HB2 – HB3 Kujovský 2015, 181 – 184). Budovanie prvých
ostro ných hradísk lu ickej kultúry mo no ohraniči stupňom HA2 (Horňák 2016, 464), no v čšina z nich
začína vznika a v nasledujúcom stupni HB1 (Veliačik 1983, 14 – 24). V tejto oblasti mo no pozorova spo-
ločnú evolúciu a vzájomn interferencie lu ickej kultúry so stredodunajským kultúrnym okruhom, a to
hlavne s velatickou kultúrou. Kontakty medzi lu ickou a velatickou kultúrou sú rozpoznateľn ako na
sídliskách (Pobedim, Partizánske), tak aj v hroboch (Očkov, aka Veliačik 1983, 15 – 24).
V rámci stupňa BD vykazuje regi n Bielych Karpát čisto lu ick osídlenie pribli ne severne od pomy-
selnej osi spájajúcej Bojkovice a Trenčín, pričom bielokarpatsk oblasti le iace ju ne od tejto línie sa dajú
chápa ako zmiešaná lu icko-velatická z na (Przybyła 2009, 165 – 170). O tejto skutočnosti m u viac vy-
poveda hromadn nálezy z Drslavíc, ktor sú typick diverzitou artefaktov, a tie ich p vodom v širšej
oblasti strednej Eur py (Salaš 2005, 142, 218). Vo fáze HA je tu stále typická zmiešaná lu icko-velatická
zlo ka, no v prechodnom stupni HA2/HB1 túto oblas charakterizuje posun čisto lu ick ho materiálu na
juh a jeho výrazná prevaha nad zlo kou velatickou (Furmánek/Veliačik/Vladár 1991, 134 1999, 83).
Najvýznamnejším náleziskom skúman ho obdobia tejto oblasti je lu ick pohrebisko zo stupňa HA2
v polohe Kopce v Bošáci a opevnen lu ick hradisko v Zemianskom Podhradí. Toto hradisko patrí me-
dzi centrálne hradiská I. stupňa, ktor patria do stredn ho horizontu lu ickej kultúry (HA1 – HB1), pre
ktorý je charakteristick rozširovanie oblasti lu ickej kultúry a v čšia hustota sídlisk a pohrebísk (Horňák
2016, 464, 475). Archeologický výskum tejto lokality viedli v rokoch 1986 – 1992 L. Veliačik a P. Romsauer
pod záštitou Archeologick ho ústavu SAV v Nitre. Hradisko je lokalizovan na temene vrchov, má rozlo-
hu 13,4 ha, pričom asi 75 jeho obvodu je fortifikovan ho umelým násypom a priekopou. Zisten boli aj
tri vstupy do hradiska s bránami v. poloklieš ov ho typu (Veliačik/Romsauer 1998, 245). Vznik a prvotn
osídlenie hradiska sa na základe nálezov keramiky a drobnotvarej bronzovej industrie kladie práve do
stupňa HA2, ktorý korešponduje so staršou fázou osídlenia. Súvislos staršej fázy opevnenia s osídle-
ním v tomto období je zatiaľ nejednoznačná (Veliačik/Romsauer 1998, 246). Mladšiu fázu, ktorá súvisela
s mohutným prebudovaním fortifikácie hradiska, sa podarilo jednoznačne datova do mladšieho stupňa
popolnicových polí (HB1 Veliačik/Romsauer 1998, 246). S týmito dátami je súhlasn aj rádiokarb nov
datovanie výdrevy mladšieho valu, ktor ukazuje na obdobie (900 115 BC Šivo a i. 1990, 11, 12).
Za zmienku stojí tie bronzový meč s plnou liatou rukov ou typu K nigsdorf, variantu Kremnica
(HB), objavený v roku 1938 pri poľnohospodárskej činnosti v polohe Beztin(n) v Zemianskom Podhradí,
ktorý bol deponovaný na terase nad riečnym tokom, zapichnutý kolmo v zemi (Novotná 2014, 82). D -
le itým nálezom bol aj eponymný depot 95 bronzových artefaktov zo stupňa HA2 z ne alekej lokality
Trenčianske Bohuslavice, Turecko (Petrikovich 1904, 112 – 120).
S bohatým rezervoárom bronzových predmetov v depotoch, ako napr. Bošáca, Špania dolina, a Tren-
čianske Bohuslavice, Turecko, alebo v mohylových elitných hroboch (Očkov, aka, Velatice Paulík 1963;
Paulík/ očík 1960) kontrastuje situácia na lu ických pohrebiskách, kde sa ojedinele vyskytujú jednoduch
šperky, pričom napr. ihlice na niektorých nekropolách tvoria a 90 všetkých bronzových predmetov
(Benediková/Katkinová/Budinský-Krička 2016, 256). Táto asymetria m e ukazova na zasadnú skutočnos ,
e bronzovú industriu a prestí ne bronzov výrobky vtedajšie elity vyu ívali na udr ovanie socioeko-
nomických rozdielov, udr iavanie aliančných syst mov a symbolizáciu politickej moci.
N LEZOV Ý KON T EX T
Rekonštrukcia nálezov ho konte tu poskytla základn informácie o ulo ení depotov. Vykazujú or-
ganizovan umiestnenie, vzhľadom na to, e artefakty boli ulo en v dvoch oddelených celkoch, čo bolo
pozorovan aj pri iných zdokumentovaných depotoch tohto obdobia. Ešte v minulom desa ročí objavil
nálezca pomocou detektora kovov v polohe Bošáca, Špania dolina (na ju nom svahu vrchu Roháčová
obr. 1), dva celky bez st p organických zvyškov, ktor boli ulo en pribli ne 30 cm pod súčasným povr-
chom, pod vrstvou s vysokou koncentráciou kameňov s priemernou veľkos ou cca 10 cm. Pozoruhodn
Nov depoty mečov liptovsk ho typu z Bošáce 273
je aj umiestnenie depotu ne aleko vodn ho zdroja Španí potok v rámci týchto miest sa i dnes nachádza-
jú mokrade. Celky mali by deponovan vrstvene a zámerne organizovane. Podľa vyhlásenia nálezcu
boli ulo en v dvoch oddelených častiach:
Bošáca, Špania dolina 1: depot bronzových mečov s bronzovou šálkou (kat. č. 01 – 04 obr. 2 4 5)
Bošáca, Špania dolina 2: centrálny depot (kat. č. 05 – 53 obr. 3 5 7 – 11).
Tieto celky boli od seba vzdialen asi p metrov. Nálezca si, iaľ, nepam tá rozmiestnenie artefaktov
depotu 2, no uviedol, e v rámci depotu 1 boli bronzov meče ulo en cez seba na plochej strane, pričom
ich hrot smeroval k východu. Na zhluku troch mečov bola situovaná bronzová šálka (kat. č. 04).
Hromadn nálezy Bošáca, Špania dolina 1 a 2, súhrnne tvorilo 53 bronzových artefaktov. Predmety
m u by rozdelen do šiestich typologických skupín: 1. zbrane: meče a kopije 2. nástroje: no e, sekery,
kosáky 3. šperky: ihlice, kruhov ozdoby končatín, nákrčníky, nárukávniky 4. nádoby: šálka 5. surovi-
na: ingoty a hrivny 6. nezaraditeľn predmety.
Tento celok obsahoval tri bronzov meče s tromi reli fnymi rebrami na rukov ti a unikátny typ
bronzovej šálky s býčími rohmi. Meče sú typick rukov ami s oválnym prierezom a perforovaným
kruhovým kotúčom (zakončeným k nickým gombíkom), ku ktorým sú dvoma nitmi zalisovan širok
listovit čepele bikonve n ho prierezu, pod rukov ou schodíkovito zú en (ricasso). V stredovej časti
sa čepele mierne rozširujú a v terminálnej časti vytvárajú silne zašpicatený hrot. Z pohľadu profilu
sú v strede zosilnen obojstranným, rozptýleným profilovaným rebrom, ktor po stranách lemujú
ploch , rovnomerne skosen krídla, zdoben v d ke ostria z oboch strán zrkadlovito sa zbiehajúcimi
rovnobe nými drá kami. V oblasti nitov nadobúda ornamentácia podobu štylizovanej vtáčej bárky,
načrtnutej dvomi slučkami zlo enými zo štyroch rovnobe ných liniek. Medzi dvomi štylizovanými
vtákmi sú zakomponovan alšie okrasn súčasti, ktor bývajú označovan ako prepravovan prvky
(transportierte Elemente).
274 Filip Ondrkál
Obr. 2. Fotogra cká kompilácia hromadného nálezu z Bošáce, Španej doliny 1. 01 – meč typu Liptov, variant II 02 – meč typu Lip-
tov, variant III 03 – meč typu Högl 04 – unikátna bronzová šálka s býčími rohmi. Foto anonymný nálezca, kompilácia F. Ondrkál.
Nov depoty mečov liptovsk ho typu z Bošáce 275
Obr. 3. Fotogra cká kompilácia hromadného nálezu z Bošáce, Španej doliny 2. 05 – fragment rukoväti meča typu Liptov (unikátny
variant) 06 – terminálna časť čepele meča 07 – 08 – špirálovité nárukávniky 09 – 14 – sekery s tu ajkou 15 – 22 – kosáky s jazy-
kovitou rukoväťou 23, 40, 41 – hroty kopijí 25 – 27 – tyčinkovité nákrčníky 28 – 30 – ihlice 31 – jazykovitá rukoväť noža 32 – 39,
42 – 45 – kruhové ozdoby končatín 46 – 52 – zliatky suroviny. Foto anonymný nálezca, kompilácia F. Ondrkál.
276 Filip Ondrkál
Obr. 4. Kresbová rekonštrukcia artefaktov (kat. č. 01, 02) z depotu Bošáca, Špania dolina 1. Kresba F. Ondrkál.
Nov depoty mečov liptovsk ho typu z Bošáce 277
Pre chronologick zaradenie tohto celku sú významn hlavne meče typu Liptov ( alej len MTL ),
ktorých rozdelenie na staršie a mladšie varianty predstavuje jednu z mo ností, ako definova jednotliv
stupne HA (Müller-Karpe 1959, 172, 197). Ako ústredný chronologický znak H. M ller-Karpe zd razňuje
tvar gombíka, výzdobu drieku rukov ti a tvar čepele (Müller-Karpe 1961, 24, 29, 31, 47). Pre zaradenie
v skúmanej oblasti je k dispozícii celý rad nájdených ma arských, moravských a slovenských depotov
(Kemenczei 1991, 36 – 38 Novotná 2014, 49 – 62 íhovský 2000, 135 – 137). Tu m eme rozlíši dve hlavn fázy,
a to stupeň HA1 a HA2. MTL týchto dvoch fáz sa vo v čšine znakov navzájom zhodujú, ale ukazujú tie
na osobitosti, ktor často umo ňujú priradi jednotliv kusy bez in ho konte tu k týmto dvom stupňom.
Staršie MTL stupňa HA1 majú zú ený (alebo len veľmi mierne zatiahnutý) gombík, zatiaľ čo pri mlad-
ších mečoch tohto typu stupňa HA2, ako aj na mečoch stupňa HB1 nadobúda gombík hubovitý tvar
a niekedy zúbkovan ostrie na p te čepele (tieto znaky sa netýkajú výlučne len MTL Müller-Karpe 1961,
24). Okrem tvaru gombíka m e ako chronologický prvok s dostatočným významom pre MTL poslú i
tvar čepele. Podľa distribúcie nálezov sa zdá, e vo východnej časti strednej Eur py sa odohral funkčný
vznik mečov s vypuklými čepeľami a odtiaľ sa rozšíril na západ, avšak vznik a rýchlos šírenia tejto
inovácie nemo no odhadnú presnejšie (Stockhammer 2004, 68). V nedávnej práci bolo tie naznačen , e
tvarovo výraznejšia čepeľ vo forme listu sa m e rovnako pova ova za chronologickú črtu pre MTL
stupňa HA2. C. F. E. Pare popisuje túto hypot zu tak, e „karpatenländische Depotfunde von DFS [Depot-
fundstufen] I und II niemals berreste von Schwertern mit breiter, weidenblattförmiger Klinge enthalten“ (Pare
1998, 243).
Meč typu Liptov, variant II (obr. 2: 01 4: 01) s výraznou slnečnou symbolikou. Na kruhovom kotúči
jestvuje dekorácia v podobe po obvode radiálne usporiadaných malých šrafovaných trojuholníčkov, kto-
rých vrcholy sú orientovan smerom k stredov mu gombíku. Gombík je výrazne k nický a vyzdobený
koncentrickými oblúčikmi s pleteným vzorom. Prepravovan prvky vtáčej bárky sú tvoren siedmimi
protistojnými trojuholníčkami, pričom tri sú šrafovan a postaven na základni. Tento vzor obklopuje
z oboch strán bodkovaná línia. Tri reli fne rebrá rukov ti sú ozdoben vzorom dvojíc zrkadlovito obrá-
tených protistojných rýh. Kor zia sp sobená depozíciou nadobudla tmavozelenú farbu a hladkú povr-
chovú patinu. V profile mierne ohnutý.
Odvodený typ meča typu Liptov, variantu III (obr. 2: 02 4: 02), s tromi reli fnymi rebrami na
rukov ti. epeľ je takmer v celej d ke dekorovaná tromi drá kami, ktor sa zbiehajú k bodu pred
ukončením čepele. Široký perforovaný kruhový kotúč je dekorovaný s riou po obvode rovnomerne
rozmiestnených deviatich línií v tvare obiln ho klasu, orientovaných do stredu nezdoben ho gom-
bíka. Medzi nimi sú polkruhovit slučky zlo en zo štyroch rovnobe ných koncentrických slučiek.
Dekorácia rukov ti v oblasti nitov pozostáva z dvojitej slučky, ktorá je doplnená bohato zdobenými
prepravovanými prvkami, zlo enými z polkruhu a piatich rovnobe ných línií spojujúcich obe slučky,
ktor predstavujú štylizovan vtáčie hlavy. Tri reli fne rebrá rukov ti sú dekorovan vzorom rovno-
be ných s riových drá ok, ktor sú na viacerých miestach prerušen tvarom písmena X. Táto výzdoba
je pomerne vzácna, no nie jedinečná. Takmer identická dekorácia sa vyskytla napr. na MTL z Porta
Bohemica (Kytlicová 2007, tab. 124). O idácia povrchu je nepatrná, povrch so šedým odtieňom miestami
prekrýva svetlozelená patina.
Meč typu H gl (obr. 2: 03 5: 03) s plnou liatou rukov ou, ktorá je opatrená tromi reli fnymi rebra-
mi. Tento druh meča je determinovaný svojou rytou výzdobou: na kruhovom kotúči je zobrazený
sínusoidný ornament, pričom nad ka dým minimom je implikovaný tvar drobn ho bodu v kru nici
(Würfelaugen). Vrchol gombíka je zdobený sústrednými kruhovými líniami a vonkajším kruhom, zlo-
eným z 19 symetricky rozmiestnených bodov. Takáto výzdoba gombíka je unikátna, či u v rámci
mečov typu H gl, alebo aj iných typov mečov s plnou liatou rukov ou. Na Slovensku sa pri mečoch
tohto typu stretávame so zdobením gombíka len na e emplári zo Slovenskej upče (Novotná 2014, tab.
95). Priečne rebrá na rukov ti sú zdoben v met povitých pásoch, pričom medzipolia zostávajú ne-
zdoben . Prepravovan prvky vtáčej bárky sú na tomto e emplári tvoren tie unikátnou dekoráciou
278 Filip Ondrkál
Obr. 5. Kresbová rekonštrukcia artefaktov (kat. č. 03 05 – 06) z depotov Bošáca, Špania dolina 1 a 2. Kresba F. Ondrkál.
Nov depoty mečov liptovsk ho typu z Bošáce 279
v podobe siedmich rovnobe ných drá ok, obkolesených bodovou výzdobou. V záhyboch slučiek je
umiestnený jednoduchý bod. Zachoval sa v e tr mne dobrom stave s rovnomernou zelenou ušľachti-
lou patinou, miestami s lesklým p vodným povrchom. V profile nepatrne ohnutý.
Meč typu H gl bol v rámci minul ho storočia spravidla označovaný ako variant MTL, prípadne
sa tieto dve entity zlučovali v názve Liptau/H gl. Jeden z prvých bádateľov, ktorí apelovali na zmenu
typologickej koncepcie, bol H. M ller-Karpe, ktorý stanovil typ H gl ako nezávislý typ, a nie ako
variant typu Liptov, s od vodnením, e zástupcovia typu H gl sú príliš zriedkaví v oblasti hlavn ho
distribučn ho výskytu MTL (Karpatská kotlina Müller-Karpe 1961, 29, 87). V čšina nájdených mečov
typu H gl z územia Slovenska pochádza zo sídelnej oblasti lu ickej kultúry, čo je zároveň tie oblas
s najvyššou koncentráciou MTL. Objavujú sa od stupňa HAl, ktorý je charakterizovaný masívnym
zvýšením výroby bronzových mečov, s mno stvom nezávislých typov, medzi ktorými meč typu H gl
vyniká ako zahraničná forma (Novotná 2014, 66). H. M ller-Karpe vyslovil domnienku, e meče typu
H gl sa vyrábali vo viacerých nezávislých dielňach, čím sa otvára otázka p vodn ho impulzu (Mül-
ler-Karpe 1961, 29). E emplár z depotu z Bošáce, ktorý sa objavil podobne ako v iných slovenských
depotoch s MTL, m e svojím p vodom, jedinečnou výzdobou k nick ho gombíka a vtáčej bárky
poukazova práve na kultúrne kontakty, prípadne na domáce imitácie v prostredí lu ickej kultúry
v strednej Eur pe.
Artefakt, u M. Novotnej (1970b, 88 – 91) označený ako sekera s výrazne odsadenou čepeľou ( üllenbeil
mit stark abgesetztem Schneidenteil obr. 3: 09 8: 09), kombinuje dlhú valcovitú tuľajku a širokú plochú
čepeľ v tvare polmesiaca. epeľ je mierne stupňovito odsadená a mohutne symetricky vejárovito roz-
šírená, pričom ostrie je mierne oblúkovit . Ústie tuľajky s plochým vrcholom je zosilnen jedným
obvodovým prstencom s kruhovým prierezom, na ktorý sa pripája uško umiestnen paralelne s ro-
vinou ostria. Zdobenie tuľajky pozostáva z dvoch horizontálnych rebier a charakteristickej výzdoby
tvorenej tenkými vyvýšenými rebrami v tvare presýpacích hodín. Artefakt má tmavozelenú ušľach-
tilú patinu s náznakmi leskl ho neskorodovan ho povrchu. V dolnej časti čepele je ostrie asi z jednej
tretiny šírky odlomen .
Začiatky pou ívania tohto typu sekery sa dajú rámcovo datova do prechodn ho horizontu
Trenčianske Bohuslavice/Somotor – Lúčky (HA2/HB1), a to na základe depotov z Ha lína, a najm
z Domani e, ktorý je chronologicky významný prítomnos ou spindlerfeldskej spony. Takmer všet-
ky sekery s analogickým tvarom a výzdobou z územia Slovenska prinále ia na počiatok horizontu
Somotor – Lúčky, prípadne sa dá uva ova o záverečnej fáze horizontu Trenčianske Bohuslavice
(Novotná 1970b, 82). Spolu s mečom s čiaškovitou rukov ou z depotu z obce p lnaca (Rumunsko),
datovan ho do stupňa HB1 (Petrescu-D mbovita 1977, 135), boli nájden štyri analogick sekery tohto
typu (Petrescu-D mbovita 1978, 245). Depoty z dolnorakúskeho Herrnbaumgartenu a Haslau – Re-
gelsbrunnu, ktor tie obsahovali príbuzn typy sekier, bolo mo n na základe sprievodných ná-
lezov datova do stupňa HA2/HB1 (Mayer 1977, 199). Moravský depot z Kostelca u Holešova (Salaš
2005, 433), obsahujúci príbuzný typ sekery, datoval J. íhovský (1992, 233) taktie do mladšieho stup-
ňa popolnicových polí.
Sekera s postranným uškom a rovno ukončenou tuľajkou s kruhovým prierezom (obr. 3: 10 8: 10).
Dve divergentn strany sekery sa mierne rozširujú po celej d ke čepele a ku konve n mu ostriu.
Tuľajka je v oblasti ústia zosilnená plastickým prstencovým rebrom. Výzdoba medzi pseudolalokovi-
tými plastickými rebrami nadobúda tvar rovnoramenn ho trojuholníka s prehnutými stranami a pre-
tiahnutým vrcholom, ktorý pokračuje paralelne so stranami a k čepeli. Táto sekera nemá typicky
odsadenú čepeľ, ale na základe výzdoby imitujúcej laloky sa dá klasifikova ako zmiešaný typ medzi
sekerami s rovným ukončením tuľajky a sekerami s pseudolalokovitou výzdobou a so silne odsadenou
čepeľou.
Artefakt, u M. Novotnej (1970b, 83 – 87) označený ako sekera s rovným ukončením tu ajky (stredoeur psky
typ; üllenbeil mit gerade abschliessender ülle obr. 3: 11 8: 11), vykazuje oválny prierez tuľajky, zakriven
ostrie, ktor je len mierne symetricky vejárovito rozšíren . Ústie tuľajky obkolesuje plastick rebro v tva-
re prstenca – pod ním pokračujú samotn ornamenty s motívom, ktorý je takmer zhodný na obidvoch
stranách sekery – v hornej časti rovnobe n , v dolnej skosen a zakriven linky, oddelen rovnoramen-
ným trojuholníkom polo eným na jeho vrchole. Povrch prstencov ho rebra pri ústí tuľajky nenesie stopy
po chýbajúcom ušku. P vodný povrch sekery sa dochoval mimoriadne dobre a je pokrytý tmavozelenou
patinou. Mal škvrny erodovanej plochy sú viditeľn najm v dolnej časti čepele. Zvyšky stredov ho od-
lievacieho švu sú viditeľn na ka dej z dvoch u ších pl ch sekery, čo ukazuje, e artefakt bol vyrobený
v dvojdielnej forme.
Sekera reprezentuje základný tvar tuľajkovitých sekier s rovným ukončením tuľajky. Treba zd razni
fakt, e tento typ sekery je veľmi rozšírený – objavujú sa na území Karpatskej kotliny, ale i v jej okolí.
Napriek tomu, e má niekoľko variantov, všetky majú prakticky rovnak formálne a štylistick znaky
282 Filip Ondrkál
Obr. 8. Kresbová rekonštrukcia artefaktov (kat. č. 09 – 14, 23, 40 – 41) z depotu Bošáca, Špania dolina 2. Kresba F. Ondrkál.
(König 2004, 101). Vyskytujú sa od horizontu Ducov – Martinček – Bodrog v depotoch z Bodrogu, iča-
roviec a Humenn ho. V horizonte Trenčianske Bohuslavice je tento typ zastúpený v depote z Brvniš a
a najm Trenčianskych Bohuslavíc. Najmladšie objaven e empláre zhodn s horizontom Somotor – Lúč-
ky sú prítomn v depotoch z Plešian, Viničiek alebo Nitry (Novotná 1970b, 85).
Fragment hornej časti masívnej sekery s rovným ukončením tu ajky (stredoeur psky typ obr. 3: 12 8: 12)
so širokým telom a oválnym prierezom tuľajky. Motív plastickej ornamentácie viditeľnej časti je takmer
zhodný so sekerou č. 11, no má značne slabšie rozpoznateľný reli f: zlom prebieha v horizontálnom sme-
re. Rebro na vonkajšej strane ústia tie nenesie iadne známky neprítomn ho uška, ako je to aj pri sekere
č. 11. Odlievacie švy sú vylešten a nie sú takmer v bec viditeľn . Plastick prstencov rebro s kruhovým
prierezom na ústí tuľajky je značne mohutnejšie ne pri iných sekerách rovnak ho typu (Novotná 1970b,
83 – 87).
Charakteristickým znakom tohto fragmentu sekery so symetricky vykrojeným ústím ( üllenbeil mit sym-
metrisch ausgeschnittener Mündung obr. 3: 13 8: 14 Novotná 1970b, 79 – 82) je slabo vykrojená tuľajka bez
zdobenia plastickými pásikmi v okolí ústia, ktor je zosilnen jednoduchým obvodovým rebrom: prierez
tuľajky je eliptický. V našom prípade bola sekera zlomená v takmer horizontálnom smere, pravdepodob-
ne na rozhraní tuľajky a čepele. Rozbitá plocha objektu je pevná a nenesie stopy alších zásahov. Uško je
umiestnen paralelne s rovinou ostria.
Sekery so symetricky vykrojeným ústím tuľajky sú menej čast ako tie, ktor majú rovn ukončenie
tuľajky. Vyskytujú sa veľmi často v oblasti Karpatskej kotliny a veľká čas z nich pochádza z hromadných
nálezov. Ich základná forma sa koncentruje na oblas stredn ho Slovenska, presnejšie na regi ny Liptova
a Oravy (Novotná 1970b, 82). Základn tvary sa vyskytujú od horizontu Ducov – Martinček – Bodrog,
ke sa objavili v hromadnom náleze z Komjatnej, spolu so staršími variantami MTL, ktor celok datujú
do stupňa HA1. Horizontu Trenčianske Bohuslavice prinále ia sekerky tohto typu na základe depotov
zo aškova, Bešeňovej a Brvniš a (Novotná 1970b, 81). Najv čší počet týchto sekier (štyri kusy) obsahoval
práve zlomkový depot z Brvniš a, v ktorom boli deponovan tie tri sekery s rovným ukončením tuľajky
stredoeur pskeho typu. Na základe typologicko-chronologickej analýzy sa tento depot zara uje do pre-
Nov depoty mečov liptovsk ho typu z Bošáce 283
chodn ho stupňa HA2/HB1 (Paulík 1965, 341). M. Novotná (1970b, 82) prezieravo poukázala na to, e tento
druh (najm variant I) má s najv čšou pravdepodobnos ou p vod v metalurgických dielňach, v ktorých
boli okrem in ho produkovan aj MTL.
. Sekera s u a kou
Fragment s trojuholníkovým profilom reprezentujúci čepeľ sekery (obr. 3: 14 8: 13). Rezná hrana je
pomerne dobre zachovaná a strany sekery sú mierne konkávne. Samotná čepeľ sa veľmi mierne rozši-
ruje po stranách sekery, čo vytvára tvar polmesiaca. Fragmentácia je dobová, preto e patina na zlome sa
zhoduje s tou, ktorá sa nachádza na ostatnom povrchu artefaktu. Náznaky centrálnych odlievacích švov
sú viditeľn na ka dej z dvoch u ších pl ch sekery, čo ukazuje, e predmet bol vyrobený v dvojdielnej
forme. Je d le it zd razni , e štruktúra zlomov ho povrchu je nepor zna, čo naznačuje, e odliatie
artefaktu bolo s najv čšou pravdepodobnos ou úspešn . Na otázku, či fragment p vodne patril k sekere
s tuľajkou alebo k plochej sekere, nie je mo n s určitos ou odpoveda , ale rozmery prierezu pri zlome
m u naznačova , e je pravdepodobnejšie, e išlo o sekeru s tuľajkou.
5. Kosák s a kovi ou rukov ou, varian ioara a S lard I (datovanie HA2 – HB1 Petrescu-
D mbovita 1978, 39 – 44)
Polkruhovito zakrivený kosák (obr. 3: 15 9: 15) s konkávnou jazykovitou rukov ou so zdobenými
uchopovacími rebrami. Prechod čepele a rukov ti je znova charakteristický tým, e v týchto miestach sa
ventrálne rebro diagonálne odchýli od paralelnej osi a pripojí sa na dorzálne rebro. Vykrojenie na bázy
rukov ti má oválny tvar. Povrch kosáka je značne leštený, pričom na dorzálnom rebre sú viditeľn zvy-
šky odlievacích švov.
Paralely k tomuto typu boli prítomn najm v depotoch z Rumunska, a to napr. na lokalitách p l-
naca II, S lard či Cenadu Mare, ktor prinále ia do rumunsk ho stupňa Jupalnic (Petrescu-D mbovita
1978, 39 – 44). Na slovenskom území M. Novotná a V. Furmánek tento typ pomenúvajú Uioara 8 – Va-
riante mit zwei verzierten Gri rippen. Vyskytol sa v hromadných nálezoch z Brvniš a, Rosiny a Strekova,
datovaných do horizontu Trenčianske Bohuslavice. Tento typ kosákov sa objavuje najm v Karpatskej
kotline a v Sedmohradsku, no v nezanedbateľných mno stvách i mimo tejto oblasti (Furmánek/Novotná
2006, 94, 95).
. Kosák s a kovi ou rukov ou, varian ioara a S lard I (datovanie HA2 – HB1 Petrescu-
D mbovita 1978, 39 – 44)
Kosák s rovnou rukov ou (obr. 3: 16 9: 16) a polkruhovito klenutou čepeľou s trojuholníkovitým
prierezom. Zdoben uchopovacie rebrá sú rovnobe n , začínajúce od bázy v tvare lastovičieho chvosta,
a smerujúce k hrotu kosáka. V dolnej časti dorzálneho rebra je umiestnený drobný postranný výčnelok,
pričom asi v jeho polovici sú viditeľn zvyšky pomerne masívnych odlievacích švov, ktor vykazujú
mal alebo iadne leštenie. Artefakt má bohatú zeleno-sivú neušľachtilú (miestami delaminovanú) pati-
nu, na niekoľkých miestach sú viditeľn stopy silnejšej o idácie.
284 Filip Ondrkál
Obr. 9. Kresbová rekonštrukcia artefaktov (kat. č. 15 – 22) z depotu Bošáca, Špania dolina 2. Kresba F. Ondrkál.
7. Kosák s a kovi ou rukov ou, varian enadu Mare (datovanie HA2 – HB1 Petrescu-D mbovita
1978, 44)
Kosák s oválnym otvorom na konkávnej jazykovitej rukov ti (obr. 3: 17 9: 17) so zdobenými uchopo-
vacími rebrami, ktorý je na jednom konci pretiahnutý k tup mu hrotu. Záverečná partia je (typicky pre
variant Cenadu Mare) mierne esovito prehnutá. Špička čepele spolu s t ňovitým postranným výčnelkom
je mierne ohnutá smerom od roviny rukov ti. V dolnej časti dorzálneho rebra je umiestnený drobný po-
stranný výčnelok. Ventrálne rebro je s dorzálnym rovnobe n a pri prechode medzi rukov ou a čepeľou
sa naň zakrivene pripája. Báza je výrazne vykrojená a má tvar lastovičieho chvosta.
Na území Slovenska sa tento typ kosákov vyskytuje od horizontu Trenčianske Bohuslavice (Trenčian-
ske Bohuslavice, Zemplín) a po horizont depotov Somotor – Lúčky (Domani a). Nálezy sú sústreden
v juhozápadnej časti Slovenska a na strednom Pova í (Furmánek/Novotná 2006, 99). Od predlo en ho
časov ho zaradenia na Slovensku sa nevz aľuje ani rumunsk prostredie: stupeň Jupalnic a stupeň
Fize u Gherlii (Petrescu-D mbovita 1978, 44).
. Kosák s a kovi ou rukov ou, varian enadu Mare (datovanie HA2 – HB1 Petrescu-D mbovita
1978, 44)
Poškodený polkruhovitý kosák s jazykovitou rukov ou (obr. 3: 18 9: 18) s nezdobenými uchopova-
cími rebrami. Fragmentácia nastala pribli ne v jednej tretine a v dvoch tretinách d ky čepele, pričom
zlomy prebiehajú priamo od dorzálneho rebra k ostriu. Dorzálne rebro paralelne kopíruje priebeh ostria
a s ventrálnym rebrom zviera veľmi ostrý uhol. Pod ich spojením je na dorzálnom rebre drobný postranný
výčnelok. Fragment hrotu kosáka nadobudol patinu s odtieňom, ktorý je odlišný od zvyšku predmetu,
čo mohlo ma príčinu v rozdielnom priestorovom ulo ení v rámci depotu. Zadná čas objektu je plochá
a rovná. Pribli ne v polovici dorzálneho rebra sa nachádza dobre viditeľný, mierne leštený odlievací šev.
. Kosák s a kovi ou rukov ou, varian enadu Mare (datovanie HA2 – HB1 Petrescu-D mbovita
1978, 44)
Kosák s jazykovitou rukov ou so zdobenými uchopovacími rebrami (obr. 3: 19 9: 19), ktor ho báza
je vykrojená v tvare lastovičieho chvosta. Ventrálne rebro paralelne kopíruje priebeh ostria, pri závere
Nov depoty mečov liptovsk ho typu z Bošáce 285
sa však ich vzdialenos asymetricky zni uje. V dolnej časti dorzálneho rebra je umiestnený drobný po-
stranný výčnelok. M. Petrescu-D mbovi a (1978, 44) predkladá názor, e kosáky typu Cenadu Mare, pri
ktorých sa ventrálne rebro priamo napája na dorzálne, sa dajú vymedzi stupňom HA2. Naopak, kosáky
tohto typu so zakriveným napojením rebier a esovitým prehnutým záverom kosáku prinále ia do stup-
ňa HB1.
. Hro ko i e s ladk m lis om a ladkou u a kou (datovanie HA1 – HB1 íhovský 1966, 55)
Hrot kopije s ku eľovitou tuľajkou (obr. 3: 23 8: 23), u J. íhovského (1996, 55) s hladkým listom
a hladkou tuľajkou (Lanzenspitze mit glattem Blatt und glatter ülle), ktorá má prierez kruhovit ho tvaru
a zasahuje a do spodnej časti listu. Stred listu je určený zu ujúcim sa špicatým stredovým rebrom,
ktorý lemujú ploch krídla listu a ktorý priamo nadv zuje na tvar tuľajky. V tuľajke v blízkosti ústia
e istujú dve bočn perforácie, ktor sú navzájom protistojn . Hrot listu je zaoblený, ma imálna šírka
listu je nad jeho stredom. Tento typ kopije je v prostredí Slovenska pomerne vzácny, v Ma arsku sa
viacer nálezy dan ho typu podľa A. Mozsolicsovej objavujú len v horizonte Kurd (Mozsolics 1985,
20 – 22). Najbli šiu paralelu mo no zhliadnu v hrote kopije z depotu z Jarom řic. Tá podľa J. íhovsk -
ho najviac korešponduje s depotom z Bošína ( íhovský 1996, 56), ktorý pri správnom datovaní depo-
tu O. Kytlicovou prinále í na začiatok obdobia mladších popolnicových polí do horizontu Jenišovice
(HB1 Kytlicová 2007, 218). Taktie príbuzn typy z horizontu Jenišovice mo no nájs v riečnom depote
z Porta Bohemica, pričom spoluprítomn artefakty (napr. MTL alebo sekery s rovným ukončením
tuľajky) ukazujú na jeho karpatský p vod (Kytlicová 2007, 110).
Obr. 10. Kresbová rekonštrukcia artefaktov (kat. č. 24 – 27, 32 – 39, 42 – 45) z depotu Bošáca, Špania dolina 2. Kresba F. Ondrkál.
Obr. 11. Kresbová rekonštrukcia artefaktov (kat. č. 28 – 30 46 – 53) z depotu Bošáca, Špania dolina 2. Kresba F. Ondrkál.
. N s a kovi ou rukov ou
Fragment jazykovitej rukov ti s troma zachovanými otvormi pre nit, ktorý pravdepodobne pochádza
z no a. Na zlomku je mo n zhliadnu dve paraleln reli fne rebrá, ktor slú ili na uchytenie organickej
rukov ti. Artefakt je pokrytý tmavozelenou neušľachtilou patinou. Úlomok neumo ňuje presnú typolo-
gickú identifikáciu artefaktu.
aplikovaná s určitým stupňom d kladnosti. Tento tvar otvorených kruhových šperkov je rozšírený
v strednom i mladšom stupni popolnicových polí, ale do stupňa HB1 ich mo no konkr tnejšie chro-
nologicky zaradi len na základe určitých špecifických výzdobných prvkov. Za príbuzn varianty
pova ujem e empláre z depotu z Kelčíc (okr. Prost jov), ktor majú podobne ako kruhov ozdoby
z bošáckeho depotu dekoráciu v podobe zv zkov priečnych alebo ľahko diagonálnych rýh s plošnou
vetvičkou, ktorá met povito vyp ňa plochy medzi zv zkami rýh – čo je príznačn zdobenie v horizon-
te Klentnice – Křen vky (HB1 Salaš 2005, 151).
Z V ER
Je tie pozoruhodn , e v procese fragmentarizácie zohrali rovnakú úlohu včasne aj neskoršie vyro-
ben objekty. Všetky zlomen predmety (vynímajúc kosák č. 18) nemajú vhodn náprotivky alebo k nim
chýba zlomený kus, čo m e znamena , e fragmenty boli prepravovan na veľk vzdialenosti alebo boli
presunut z p vodn ho skladiska. Napriek tomu, e nález pochádza zo západn ho Slovenska a obsa-
huje typy artefaktov, ktor boli s vysokou pravdepodobnos ou odliate v Západných Karpatoch, zosta-
va obsahuje určit predmety (ako napr. sekeru s odsadenou čepeľou), ktor sú sk r charakteristick
pre metalurgickú tradíciu juhovýchodu Karpatskej kotliny. Iná skupina analyzovaných objektov má
charakter nadregionálneho rozšírenia (napr. meč typu H gl, kosáky typu Uioara 8 a Cenadu Mare,
tyčinkovit hrivny so zahrotenými koncami).
Nepopierateľný súvis s ulo ením depotov má e istencia hradiska lu ickej kultúry v polohe Hradiská
v Zemianskom Podhradí, ktor sa nachádza v značnej blízkosti miesta ulo enia depotu. Podľa zis o-
vacieho výskumu je rozhranie medzi staršou (HA2) a mladšou fázou (HB1) fázou osídlenia príznačn
katastrofickým zánikom hradiska v d sledku siln ho po iaru, po ktorom nasledovalo monumentálne
prebudovanie cel ho syst mu opevnenia (Veliačik/Romsauer 1998, 233). Preto je lákav tieto depoty z ob-
dobia HA2/HB1 postavi do priamej súvislosti s uvedeným zánikovým horizontom. V spojitosti s ná-
lezmi niekoľkých bronzových mečov v okolí tohto sídliska sa zdá by sa veľmi pravdepodobn , e išlo
o významn a strategick miesto lu ickej kultúry, kde sa koncentrovala vojenská sila a elita vtedajšej
spoločnosti. Na základe hromadných nálezov z okolia je evidentn , e masívne opevnen hradisko v Ze-
mianskom Podhradí zohrávalo v mladšej a neskorej dobe bronzovej d le itú ekonomickú úlohu a sú-
viselo s prítomnos ou významn ho etnika na území Slovenska. Bošácka dolina je prirodzenou cestou
cez Biele Karpaty, spájajúcou stredn Pova ie so stredným Pomoravím. Podobn nálezy v tejto oblasti
Bielych Karpát sú zriedkav (Drslavice, Trenčianske Bohuslavice), a preto prezentovaný nález výrazne
dop ňa skromn vedomosti o nich.
Bronzov artefakty z Bošáce, Španej doliny, ktor mohli prinále a elitám z centrálneho hradis-
ka Zemianske Podhradie, Hradiská, mali značnú hodnotu, boli ľahko prenosn a ich výroba bola
značne obmedzená. Tieto artefakty boli vysoko ceneným tovarom a mohli by lokálne distribuovan
Nov depoty mečov liptovsk ho typu z Bošáce 289
Obr. 12. Chronologické postavenie artefaktov z depotov Bošáca, Špania dolina 1 a 2, s vyznačením horizontu renčianske Bohusla-
vice/Somotor – Lúčky (HA2/HB1). Ilustrácia F. Ondrkál.
ako platidlo za poskytnutý tovar a slu by alebo mohli vytvára dlhov vz ahy. Metalurgia sa v ob-
lasti Pova ia zdá by prítomná i na drobných sídliskách, čo m e znamena , e elity neboli schopn
obmedzi prístup k potrebným surovinám, prinajmenšom k medi. No výroba komple ných pred-
metov, ako lu usn šperky a zbrane, je úzko spojená s centrálnymi osadami a pravdepodobne bola
sponzorovaná elitami.
Vzhľadom na rozdielne interpretácie d vodu deponovania celkov z Bošáce, Španej doliny (ktor sú
známe len ľudu doby bronzovej), je pomerne obtia ne im s istotou pripisova obetný či profánny vý-
znam. Dáva zmysel nález posudzova ako majetok obchodníka/metalurga, z d vodu prítomnosti do-
kladov o pokročilých metalurgických činnostiach, o ktorých svedčia nálezy kadlubov z opevnen ho
sídliska Zemianske Podhradie, Hradiská. Votívny účel nálezu z Bošáce, Španej doliny, m e by nazna-
čený fragmentárnou povahou niektorých polo iek, v čším počtom kosákov alebo prítomnos ou šperkov
a zbraní s kultovými motívmi. M e teda ís o majetok komunity, ktorá ulo ila tento celok, alebo ktorá
zozbierala symbolickú obe z majetku jednotlivcov.
290 Filip Ondrkál
LI T ER AT ÚR A
Novotná 1980 M. Novotná: Die Nadeln in der Slowakei. Pr historische Bronzefunde XIII/6. M n-
chen 1980.
Novotná 1984 M. Novotná: Halsringe und Diademe in der Slowakei. Pr historische Bronzefunde
XI/4. M nchen 1984.
Novotná 2000 M. Novotná: K depotom horizontu Gyermely v Karpatskej kotline – Zu den
Bronzehortfunden des Horizontes Gyermely. Pravěk. Nová řada 10, 2000,
365 – 377.
Novotná 2014 M. Novotná: Die Vollgri schwerter in der Slowakei. Pr historische Bronzefunde
XVIII/4. Stuttgart 2014.
Pare 1998 C. F. E. Pare: Beitr ge zum bergang von der Bronze- zur Eisenzeit in Mittel-
europa. Teil 1: Grundz ge der Chronologie im stlichen Mitteleuropa (11.–8.
Jahrhundert v. Chr.). Jahrbuch des Römisch-Germanischen Zentralmuseums 45, 1998,
293 – 433.
Parma a i. 2016 D. Parma/M. Hajnalová/J. Kala/R. Kočárová/P. Kos/R. Křivánek: Pohřebišt
v Podolí u Brna a fenom n árových hrob mladší doby bronzov s rozm rnými
jámami na Morav . Archeologické rozhledy 68, 2016, 291 – 332.
Patay 1969 P. Patay: Der Bronzefund von Mez k v sd. Acta Chirurgica Academiae Scientia-
rum Hungaricae 21, 1969, 167 – 216.
Paulík 1959 J. Paulík: R icov spony na Slovensku. Slovenská archeológia 7, 1959, 328 – 362.
Paulík 1963 J. Paulík: K problematike čakanskej kultúry v Karpatskej kotline. Slovenská ar-
cheológia 11, 1963, 269 – 338.
Paulík 1965 J. Paulík: Hromadný nález bronzov v Brvništi na severnom Slovensku. Archeolo-
gické rozhledy 17, 1965, 338 – 342.
Paulík/ očík 1960 J. Paulík/A. Točík: Výskum mohyly v ake v rokoch 1950 – 1951. Slovenská archeo-
lógia 8, 1960, 59 – 124.
Petrescu-D mbovi a 1977 M. Petrescu-D mbovi a: Depozitele de bronzuri din Rom nia. Bucure ti 1977.
Petrescu-D mbovi a 1978 M. Petrescu-D mbovi a: Die Sicheln in Rumänien mit Corpus der jung- und spätbron-
zezeitlichen Horte Rumäniens. Pr historische Bronzefunde XVIII/1. M nchen
1978.
Petrikovich 1904 J. Petrikovich: Bronzový nález v Bohuslaviciach. Sborník Museálnej slovenskej spo-
ločnosti 9, 1904, 112 – 120.
Piggott 1959 S. Piggott: Approach to Archaeology. Cambridge 1959.
Primas 1986 M. Primas: Die Sicheln in Mitteleuropa I ( sterreich, Schweiz, Süddeutschland). Pr -
historische Bronzefunde XVIII/2. M nchen 1986.
Przybyła 2009 S. M. Przybyła: Intercultural Contacts in the Western Carpathian Area at the urn of
the 2nd and 1st Millennia BC. arsza a 2009.
íhovský 1989 J. íhovský: Die Sicheln in Mähren. Pr historische Bronzefunde XVIII/3. M n-
chen 1989.
íhovský 1992 J. íhovský: Die xte, Beile, Meissel und Hämmer in Mähren. Pr historische Bron-
zefunde IX/17. Stuttgart 1992.
íhovský 1996 J. íhovský: Die Lanzen-, Speer- und Pfeilspitzen in Mähren. Pr historische Bronze-
funde V/2. Stuttgart 1996.
íhovský 2000 J. íhovský: Die bronzezeitlichen Vollgri schwerter in Mähren. Prav k Supplemen-
tum 7. Brno 2000.
Salaš 2005 M. Salaš: Bronzové depoty střední až pozdní doby bronzové na Moravě a ve Slezsku I.
ext. Brno 2005.
Stockhammer 2004 P. Stockhammer: Zur Chronologie, Verbreitung und Interpretation urnenfelderzeitli-
cher Vollgri schwerter. T binger Te te 5. Rahden/ estf. 2004.
Šivo a i. 1990 A. Šivo/M. Richtáriková/M. Grgula/D. L vaiová/P. Povinec: Rádiouhlíkové datova-
nie archeologických vzoriek. Výskumná správa. Katedra jadrovej fyziky Matematic-
ko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komensk ho. Bratislava 1990. Nepublikovan .
Vasić 1994 R. Vasi : Die Sicheln im Zentralbalkan (Vojvodina, Serbien, Kosovo und Mazedonien).
Pr historische Bronzefunde XVIII/5. Stuttgart 1994.
Veliačik 1983 L. Veliačik: Hradiská lu ickej kultúry na Slovensku. Archeologické rozhledy 35,
1983, 14 – 24.
Veliačik 1997 L. Veliačik: Prehľad najstaršieho osídlenia Bošáckej a Moravsko-lieskovskej do-
liny. In: Zemianske Podhradie v histórii. Zemianske Podhradie, 1997, 32 – 46.
Veliačik/Romsauer 1998 L. Veliačik/P. Romsauer: Výsledky výskumu hradiska lu ickej kultúry v Ze-
mianskom Podhradí (Predbe ná správa). Slovenská archeológia 46, 1998,
225 – 249.
Wels-Weyrauch 1978 U. els- eyrauch: Die Anhänger und Halsringe in Südwestdeutschland und Nord-
bayern. Pr historische Bronzefunde XI/1. M nchen 1978.
Nov depoty mečov liptovsk ho typu z Bošáce 293
Summary
According to the typological-chronological analysis based on cross-dating of chronologically sensitive artefacts has
been proven, that the hoard Bošáca, Špania dolina 1, can be dated to the stages Ha A2 – Ha B1, and deposition of the
hoard Bošáca, Špania dolina 2, can be determined to the transitional stage of Ha A2/Ha B1 (Trenčianske Bohuslavice/
Somotor – Lúčky). This hypothesis is based on the observation that the hoard is composed of chronologically older
(Ha A2) and younger (Ha B1) artefacts, that are suitable for determining an independent transitional phase.
The Bronze Age hoards from Bošáca, Špania dolina, contain remarkably high uantity of artefacts ith rich typological
scale re ecting the appearance of bronze artefacts in the Late and Final Bronze Age. The deposits contain eapons, tools,
jewellery, bronze vessel, ingots and random products of metallurgy. Based on the fragmentation of some artefacts of the
hoard Bošáca, Špania dolina 2, it is clear, that the damage was the result of an intentional action, the purpose of which
is very di cult to e plain satisfactorily. T o types of intentional fragmentation (bending, breaking) caused irreversible
damage of objects – it is possible to estimate the employment of a blunt tool in the process of intentional fragmentation.
Some objects are fragmented to a few pieces – up to the level of impossible typological recognition. It can be said that this
trend did not exclude any single type of artefact, whether it was jewellery, weapons or tools.
An undeniable relationship ith the hoards has the hilltop settlement (hillfort) of the Lusatian culture in Zemianske
Podhradie, Hradiská, hich is closely located to the deposition of Bošáca hoards. According to the survey research,
on the interface bet een the older (Ha A2) and the younger phase (Ha B1) of the settlement there, a catastrophic
destruction of the settlement due to the strong fire is proved, follo ed by a monumental reconstruction of the hole
fortification system (Veliačik/Romsauer 1998, 233). It is therefore very attractive to put this Ha A2/Ha B1 hoards into
a direct relationship with this catastrophic horizon. In a connection with the discoveries of several bronze swords
around hilltop settlement in Zemianske Podhradie, Hradiská, it seems that this place as a significant and strategic
place of the Lusatian culture, where the military forces and the elite of the society have been concentrated. Within this
area common artefacts, such as agricultural tools, ceramics, je ellery, as ell as a significant number of eaponry,
lu ury products and imports have been discovered. According to several hoards from this area it is evident that the
massive fortified settlement in Zemianske Podhradie played an important economic role and it as connected ith the
presence of significant ethnicity ithin the territory of Slovakia.