Peter Macho. Milan Rastislav Štefánik V Hlavách A V Srdciach. Fenomén Národného Hrdinu V Historickej Pamäti (2011)

Milan Rastislav tefnik v hlavch a v srdciach
Milan Rastislav tefnik

v hlavch a v srdciach
Fenomn nrodnho hrdinu v historickej pamti
Mgr. Peter Macho, PhD. - je vedeckm pracovnkom

Historickho stavu SAV. Venuje sa dejinm 19. a 20. storoia,
priom sa pecializuje na vskum historickej pamti, kolektvnych
identt a nrodnej symboliky (fenomn nrodnho hrdinu).
Je autorom viacerch vedeckch tdi a vystpil na mnohch
medzinrodnch konferencich doma i v zahrani.
Peter Macho
obalka_final.indd 1 9/11/11 8:12 PM

Peter Macho
kniha_zalomenie_final.indd 1 9/5/11 9:19 PM

Mgr. Peter Macho, PhD.
Historick stav SAV
Recenzenti:
PhDr. Elena Mannov, CSc.
PhDr. Karol Dzuriak
Nvrh oblky a grafick prava:

Jozef Hupka
Jazykov redaktor:
PhDr. Jn Chlup
Vydal:
Historick stav SAV v Prodama s. r. o.
Fotografia na oblke:
Dobov pohadnica
Monografia vznikla v rmci projektov VEGA 2/0089/10 Oslavy ako identitotvorn feno-
mn na Slovensku v obdob modernizcie (2010 2012) a VEGA 2/0138/11 Premeny slo-
venskej spolonosti v prvej polovici dlhho 19. storoia (2011 2013), ktor s rieen
v Historickom stave SAV.
Vetky prva vyhraden. Nijak as tejto publikcie nemono reprodukova, koprova,

uchovva i prena prostrednctvom iadnych mdi elektronickch, mechanickch,
rozmnoovacch i inch bez predchdzajceho psomnho shlasu Historickho stavu
SAV a autora.
Bratislava 2011
ISBN 978-80-89396-13-9

Peter Macho

Peter Macho
OBSAH
vod 7
Edin poznmka 9
I. as: Fenomn nrodnho hrdinu v slovenskom prostred 11
I. 1. Nrodn hrdina historiografia identita 12

Nrodn hrdina a historick veda 12
Nrodn hrdina a jeho socilne funkcie v nrodne definovanej spolonosti 13
tefnik symbol mtus 17
Posmrtn spech tefnika v symbolickej lohe nrodnho hrdinu 19
Nrodn hrdina medzi echoslovakizmom a slovenskm nacionalizmom 22
I. 2. Literov vojna. tefnik a legionri v politicko-urnalistickom zpase

medzi centralistami a autonomistami v roku 1922 23
Hlinkov prejav ako katalyztor polemickho sboja medzi centralistami a autonomistami 24
Snahy o inzultciu Hlinku za jeho vrok o tefnikovi 27
Zbabel robr verzus staton Hlinka: personifikcia znepriatelench tborov 29
Boj o litery: tefnik alebo tefnek? 31
Reakcie legionrov na Tukov lnok. Hrdina ako diskurzvny fenomn 33
Symbolick intrumentalizcia vzahu Hlinka tefnik v udckom diskurze 39
I. 3. On bol a ostal do smrti roduvernm Slovkom, a preto aj zahynul

(tefnikova smr v udckom diskurze) 43
tefnikova smr a poiaton ignorantsk postoj dennka Slovk 43
Zaiatky mtizcie tefnikovej smrti 44
Generlov brat had protislovensk konpirciu 45
Narativizcia tefnikovej smrti ako nstroj politickej a etnickej demarkcie 47
I. 4. A v budcnosti si ho bud deti predstavova s aureolou okolo hlavy

a bud ho nazva Svt tefnik (Nrodn hrdina a sekulrna hagiografia) 48
Duchovn, nrov a smantick zdroje sekulrnej hagiografie 49
tefnik ako antick hros 50
tefnik ako nrodn svtec 52
udov zbonos ako faktor spenej posmrtnej kariry M. R. tefnika 55
II. as: tefnikov pomnk a tefnikove oslavy v Trnave.

Komunlna symbolick politika, loklna pomnkov scna
a kolektvne identity v prvej polovici 20. rokov 20. storoia 59
II. 1. Mesto verejn priestor pomnk obianska spolonos 60

Sochr Jn Koniarek a trnavsk pomnky 61
tefnikov pomnk ako prestna zleitos 61
Pomnk a jeho nmestie: imid verejnho priestoru 63
Nrodn aktivista v Trnave oami Urbnkovcov 65
Spolkov pluralita a rivalita v Trnave 67
Slovensk nrodn jednota matka trnavskch spolkov? 70
II. 2. Zaiatky tefnikovho posmrtnho kultu v Trnave. 71

Prv pokus o symbolick reprezentciu tefnika
v intencich sekulrnej hagiografie na strnkach trnavskej tlae 73

Ferko Urbnek ako vychovvate udu a tefnik ako edukatvny nstroj 75

tefnikove oslavy v roku 1922 a odstrnenie honvdskeho pomnka 76
Oslavy v roku 1923: Juraj Janoka ml. odmieta blasfemick zboovanie tefnika 79
Postoj k peanej zbierke na tefnikovu mohylu vo svetle identifikanch procesov 81
Funkcie a lohy novho trnavskho pomnka 83
Rzne podoby tefnikovej identity v rukch trnavskch matiiarov.
Mobilizan stratgia alebo taktick manver? 84
Benefin podujatia na podporu vybudovania tefnikovho pomnka 88
II. 3. Slvnostn odhalenie tefnikovho pomnka v Trnave roku 1924 92

Kladenie zkladnho kamea mohyly na Bradle a vhrady udkov
voi echoslovakistickej interpretcii tefnika 92
Trnava sa pripravuje na odhalenie vlastnho pomnka M. R. tefnika 94
tefnik Slovk zo zpadnho Slovenska 96
Slvnostn akadmia v mestskom divadle slovensk umenie na poes nrodnho hrdinu 98
Bohosluby v kostoloch vetkch vierovyznan 100
Odhaovanie pomnka, sprievodn rituly a slvnostn prejavy 102
To pre ns neni, my mme volao inieho.
Odhaovanie nhrobnho pomnka M. Kollra v Trstne ako kontraoslava 105
tefnikov pomnk a tefnikove oslavy nstroj sekularizcie v trnavskom prosted 109
III. as: tefnik n symbol, Bradlo n hrad

tefnik a Hlinka dva symboly medzi udckym reimom a obianskou opozciou 113
III. 1. Slovensk evanjelici a udcky reim 114

Evanjelick cirkev a protestantsk komunita v slovenskom tte 114
Evanjelick kazi do koncentranho tbora? 116
Priny nespokojnosti evanjelikov a udcka reflexia tohto problmu 118
Historick pam verzus sasnos: vnmanie udckeho reimu
na pozad rekatolizanch sksenost 120
III. 2. Stratgia vedenia evanjelickej cirkvi

voi udckemu reimu a symbolick formy rezistencie 123
Cirkevn truktry zanaj suplova zaniknut politick strany 123
trov pomnk v Modre a zkaz jeho odhalenia 125
200. vroie smrti Daniela Krmana a 150. vroie nboenskej slobody 126
III. 3. Zabdanie na tefnika ako sas oficilnej symbolickej politiky

udckeho reimu a reakcie verejnosti 129
Na rzcest: odkaz naich predkov v slube dvoch ttnych ide 129
Zabdanie na tefnika na pde slovenskho snemu 131
Nov hierarchia symbolov: Hlinka ako najv Slovk 132
udcke zabdanie verzus udov spomnanie 134
III. 4. Reflexia Andreja Hlinku v protestantskom prostred 136

Odmietanie Hlinku zo strany evanjelickch cirkevnch predstaviteov 136
Teologicky motivovan kritika Hlinkovho vodcovskho kultu 139
Svedectvo poskho konzula o Hlinkovi z roku 1938 142
Otzka hodnovernosti Hlinkovch protievanjelickch vrokov 143

Peter Macho
III. 5. Obrat v symbolickej politike udckeho reimu

a tefnik ako symbol hnutia odporu 146
Interpretan inovcie tefnikovho mikroprbehu v slubch udckeho reimu 147
Tde tefnikovch oslv 150
Hlinka a tefnik dva rovnocenn symboly? 156
Evanjelick oslavy na Bradle v roku 1939 158
tanie hesla ako prejav situanej identifikcie a opozinho postoja voi udckemu reimu 160
Zver 166
Pramene a literatra 169
Skratky 177
Menn register 178
Summary 181
Obrazov prloha 184

vod
Milan Rastislav tefnik patr k najvznamnejm postavm modernch slovenskch
dejn.
Tto kniha, o ktorej predpokladm, e ju chyt do rk nielen historik-odbornk, ale dfam,
e aj nejeden laick itate, nesie vo svojom nzve meno M. R. tefnika. Je to vak netra-
din a pre niekoho mono aj provokatvny nzov. Rovnako netradin, v slovenskom
prostred ete stle dos neobvykl je aj mj prstup k spracovaniu tefnikovskej proble-
matiky. Publikcia si nevma ivot a dielo M. R. tefnika, jeho osudy, spechy, ivotn
lsky a priatestv, ba dokonca neopisuje ani jeho as na bojiskch svetovej vojny, na
formovan eskoslovenskch lgi alebo na vzniku eskoslovenskej republiky. Ako bda-
tea a autora ma vlastne tefnik zana intenzvne zaujma a po smrti: je to kniha o tzv.
druhom ivote historickej osobnosti.1
Publikcia sa venuje tefnikovej pamiatke a tefnikovmu posmrtnmu kultu v sloven-
skej spolonosti, resp. obrazu/obrazom tefnika v historickej pamti Slovkov. Z tohto
hadiska je logick, e nevypoved o samotnej osobe tefnika, ale skr o spolonosti,
o jednotlivcoch, skupinch a vrstvch obyvatestva, ktor si tefnika osvojovali, stoto-
ovali sa s nm, alebo ho naopak, odmietali. A samozrejme aj o politikoch, ktor so sym-
bolom tefnika pracovali a vyuvali ho pre svoje potreby.
Je mon, e potencilny itate po prvom prelistovan knihu polo sklamane nasp na
knin pult. Ako autor ho naozaj nepozvam na vzdialen exotick ostrovy, na ktorch
tefnik vykonval svoje vskumy a fotografoval akty. Pozvam ho do plne obyaj-
nho zpadoslovenskho mesta, Trnavy, v ktorej bol postaven jeden z prvch tefni-
kovch pomnkov na Slovensku. itatea neuvdzam do vru vojnovch udalost ani do
tajov vysokej politiky i diplomacie: ukazujem vak, e aj obyajn osvetov pracovnci,
nrodn aktivisti strcovia a ritelia tefnikovej pamiatky vyuvali umenie taktiky
a stratgie. Nie je to kniha o udalostiach, nie je primrne zaloen na prbehovosti a nie-
komu sa me jej text zda mlo dynamick a nudn. Napriek tomu si myslm, e ponka
dobrodrustvo poznania.

Azda ani o jednej slovenskej osobnosti nebolo napsanch toko knh, novinovch lnkov,
i bsnickch textov ako o tefnikovi. A pravdepodobne nijak in osobnos nem na
Slovensku vybudovanch toko pomnkov ako tefnik Hoci on sm dval poas svojho
ivota prednos kvalite pred mnostvom, v tomto prpade je kvantita naozaj signifikantn.
Naznauje, e autori uvedench textov mali a dodnes maj svojich poetnch itateov,
o nasveduje tomu, e tma tefnik sa stle te u slovenskho publika obube. Socio-
logick vskumy, ale aj rzne ankety tefnikovu popularitu potvrdzuj. Vyplva z nich,
e spolu s almi historickmi postavami, napr. s Alexandrom Dubekom a udovtom
trom, patr tefnik k najakceptovanejm a najobbenejm postavm nrodnej minu-
losti. Najm staria genercia m k tefnikovi siln citov vzah, udia ho pokladaj za
1
S humorom, ktor sa tradine poklad za nenleit prvok vedeckej publikcie, poznamenvam,
e mm na mysli smr nrodnho hrdinu, nie smr autora.

Peter Macho
nrodnho hrdinu. Zaujmav je, e tefnikove pomnky nachdzame aj v mestch alebo

obciach, do ktorch jeho noha nikdy nevkroila. udia maj pocit, e tefnik predstavuje
aksi univerzlny nrodn symbol: na to, aby mu postavili pomnk na svojom nmest,
nepotrebuj pecilne zdvodnenie v podobe nejakej miestnej tradcie.

Zkladn otzka, ktor evokuje nadpis tejto publikcie, znie: kto je nrodn hrdina, resp. kto
sa nm me sta? Ke som mal pred niekokmi rokmi v bratislavskej Univerzitnej kninici
popularizan prednku o tejto problematike, v rmci diskusie ma ist pani zahrnula poet-
nmi vitkami. Okrem inho zaala vyratva vetky historick osobnosti, voi ktorm som
sa prehreil a nezaradil som ich do mnoiny nrodnch hrdinov. Medzi nimi figurovali aj
kamaldulsk mnsi z ervenho kltora, ktor v 18. storo preloili do sloveniny Bibliu.
Samozrejme, nespochyoval som a ani dnes nespochybujem ich prekladatesk dielo ako
vznamn kultrny in, ktor sa zapsal do dejn Slovenska. Samo osebe to vak nesta na
to, aby som ako historik vyhlsil, e kamaldulsk mnsi s nrodnmi hrdinami. Dotyn pani
vyvolala svojm vystpenm znan pobavenie publika. as prtomnch divkov rozveselila
jej predstava o nrodnch hrdinoch spod Pienin pokladali ju za smienu a absurdn. Inch
pobavila skr nestupivos a neodbytnos diskutrky, ktor zjavne nepochopila podstatu
celej mojej prednky, v ktorej som poukazoval na diskurzvny charakter tohto fenomnu.
Na vitku som odpovedal, e ak mi oponentka uke nejak novinov lnok, knihu alebo
bsnick text, v ktorom prslun autor vnma spomnan osoby ako nrodnch hrdinov,
budem tto skutonos akceptova, ale nemem absolutizova, teda prisudzova tomuto
fenomnu iriu platnos. Pochopitene, meme predpoklada a vskumom verifikova, i
tieto postavy nefunguj ako loklne alebo regionlne symboly, ale hovori v tejto svislosti
o (celo)nrodnch symboloch nie je korektn.
Tento smevn prbeh je vak poun skr tm, e ukazuje, o udia spravidla oakvaj
od historika. Nielene chc, aby im potvrdil ich vlastn presvedenia, ale predpokladaj
aj to, e historik zaujme pozciu akhosi arbitra, rozhodcu. lohu sasnho historika
v tomto kontexte vak nevidm v tom, e zo svojej pozcie bdatea-odbornka, teda lo-
veka, ktor vie, rozhodne o tom, kto je a kto nie je nrodnm hrdinom. Takto postu-
povali prve nrodne angaovan historici, ktor prostrednctvom historiografie kreovali,
kontruovali nrodn prbeh a v om pochopitene potrebovali mtus nrodnho hrdinu.
Dnen historik by mal skr skma, preo sa predstava o prslunej historickej osobnosti
ako o nrodnom hrdinovi v jednej socilnej skupine rozrila a in skupina ju odmieta. Jeho
lohou je demtizova a dekontruova.
V tejto knihe sa teda itate okrem inho dozvie aj to, preo poda mojej interpretcie
niektor jednotlivci, resp. skupiny obyvatestva odmietali v tejto symbolickej lohe nielen
M. R. tefnika, ale aj A. Hlinku. Otvorene vak priznvam, e ako bdatea ma viac
zaujmaj odmietai alebo ignoranti, a to z viacerch dvodov. V danej spolonosti
spravidla predstavuj menej konformn element, navye s ich predstavy a postoje pre
historika nevyhnutn: umouj porovnvanie, konfrontciu. Bez ich existencie by bol
vsledn produkt historikovej prce jednofarebn a samotn historikova prca prli nudn.

Edin poznmka
Jednotliv kapitoly a podkapitoly tejto publikcie s rozrenmi alebo modifikovanmi
verziami nasledujcich vedeckch tdi, prpadne s nimi inpirovan:
MACHO, Peter. tefnik a Kossuth ako symboly slovenskho a maarskho nacionalizmu

(Nacionlny mtus versus integrcia a dezintegrcia v stredoeurpskom priestore). In:
VORC, Peter HARBUOV, ubica (eds.): Stredoeurpske nrody na kriovatkch
novodobch dejn 1848-1918. Zbornk venovan prof. PhDr. Michalovi Danilkovi, CSc.
k jeho 65. narodeninm. Preov Bratislava Wien 1999, s. 152-160.
MACHO, Peter: tefnik ako symbol a mtus v historickom vvoji. In: Slovensk nrodo-
pis, ro. 49, 2001, . 3, s. 314-327.
MACHO, Peter: Nrodn hrdina a totalitn reim. Politick intrumentalizcia ideolo-

gick manipulcia reakcie verejnosti formovanie obianskej opozcie (na prklade M.
R. tefnika). In: PROFANTOV, Zuzana (ed.): Mal dejiny vekch udalost v esko(a)
Slovensku II. Bratislava 2005, s. 97-111.
MACHO, Peter: Milan Rastislav tefnik bohatier a muenk? In: KREKOVI, Eduard
MANNOV, Elena KREKOVIOV, Eva (eds.): Mty nae slovensk. Bratislava
2005, s. 163-173.
MACHO, Peter: Martrium ako heroizan intrument v slovenskom nacionalistickom

diskurze? In: KOIAK, Rastislav NEME, Jaroslav (eds.): Svtec a jeho funkcie v spo-
lonosti II. Bratislava 2006, s. 193-198.
MACHO, Peter: M. R. tefnik antick hros alebo nrodn svtec? (Nrodn hrdina
a sekulrna hagiografia v slovenskom prostred). In: Nrod msto Boha v 19. a prvn polo-
vin 20. stolet. Red. Kristina Kaiserov, Martin Vesel. st nad Labem 2006, s. 170-180.
MACHO, Peter: Ruky pre od nho tefnika! Hadanie pravdy alebo potupenie
pamiatky nrodnho bohatiera? In: BYSTRICK, Valerin ROGUOV, Jaroslava
(eds.): Storoie kandlov. Afry v modernch dejinch Slovenska. Bratislava 2008,
s. 149-160.
MACHO, Peter: Milan Rastislav tefnik a legionri v politickom zpase medzi centralis-
tami a autonomistami v roku 1922. In: RANDK, Jan KOURA, Petr (eds.): Hrdinstv
a zbablost v esk politick kultue 19. a 20. stolet. Praha 2008, s. 184-200.

Peter Macho
MACHO, Peter: Milan Rastislav tefnik: Nrodn hrdina medzi nacionalizmom a kon-
fesionalizmom. In: esko-slovensk historick roenka 2008. Ed. Vladimr Gonc. Brno
2008, s. 75-85.
MACHO, Peter: K vzniku tefnikovho pomnka v Trnave. In: APLOVI, Miloslav

FERENUHOV, Bohumila STANOV, Mria (eds.): Milan Rastislav tefnik
v zrkadle prameov a najnovch poznatkov historiografie. Bratislava 2010, s. 241-248.
10

I. as
Fenomn nrodnho hrdinu v slovenskom
prostred
Legenda.
Hrdinsk bse.
Revolun hymna.
Zzran sen
To bol Tvoj ivot.
Stojme v udiven mnohom:
m si nm bol? mesiom, polobohom?
lovekom len?
(Jn Smrek)
11

Peter Macho
I. 1. Nrodn hrdina historiograa identita

Nrodn hrdina a historick veda
Fenomnu nrodnho hrdinu sa slovensk historiografia doteraz komplexnejie a sys-

tematickejie nevenovala. V inch eurpskych krajinch m vskum zameran tmto
smerom nielen urit tradciu, ale v poslednej dobe zava znan boom. V pozornosti
bdateov nie s len osobnosti, ktor vynikali hrdinskmi vlastnosami v priamom zmysle
tohto slova, ale aj nrodn muenci, resp. velikni nrodnej minulosti, ktorch verejn
mienka oznauje ako otcov vlasti i otcov nroda. asto ide o historick osobnosti, ktor
stli pri zrode modernho nrodnho ttu alebo figuruj v historickej pamti nrodnho
spoloenstva ako urit ikonick, symbolick postavy. V niektorch prpadoch sa pred-
metom kolektvneho uctievania stvaj aj ijce osoby. V stredoeurpskom priestore, kde
sa v jednotlivch nacionalistickch diskurzoch kldol vek draz na kreovanie nrodnej
kultry, mu v tejto symbolickej lohe vystupova aj spisovatelia, bsnici i kodifiktori
spisovnho jazyka.
U naich bezprostrednch susedov s v kurze v rmci historiografickho bdania tak
postavy ako Jan Hus, Jan ika1, ale aj Frantiek Palack, v maarskom prostred je
to pochopitene predovetkm Lajos Kossuth2, u Poliakov Tadeusz Kociuszko i Jn
Sobiesky. V Raksku sa te obube bdateov hrdina protinapoleonskho odporu, tirolsk
sedliak Andreas Hofer, ale aj ikonick postavy typu Mrie Terzie i Frantika Jozefa I.
V nemeckej oblasti pta zujem historikov naprklad Otto von Bismarck, Martin Luther
i starovek Arminius (Hermann); vo Franczsku Napoleon Bonaparte, Jana z Arcu alebo
galsk vojvodca Vercingetorix, vo vajiarsku zasa Wilhelm Tell a v Taliansku Giuseppe
Garibaldi, ktor vrchovato napa predstavu o nrodnom hrdinovi-bojovnkovi, ale aj in
Giuseppe, slvny hudobn skladate Verdi.3
1
Pozri napr. najnovie vydan publikciu NOVOTN, Robert MAL, Petr a kol.: Zrozen mtu.
Dva ivoty husitsk epochy. Praha Litomyl 2011. Zo starch prc upozorujem predovetkm na
texty Petra orneja a Jiho Raka.
2
Pozri napr. v publikcii KLIM, rpd von: Nation, Konfession, Geschichte. Zur nationalen
Geschichtskultur Ungarns im europischen Kontext (1860 1948). Mnchen 2003.
3
Spomedzi mnostva monografi, zbornkov a tdi k tejto problematike uvdzam na ilustrciu iba
niekoko titulov. DRNER, Andreas: Politischer Mythos und symbolische Politik. Der Hermannmy-
thos: zur Entstehung des Nationalbewutseins der Deutschen. Reinbek bei Hamburg 1996; PARR,
Rolf: Zwei Seelen wohnen, ach! in meiner Brust. Strukturen und Funktionen der Mythisierung Bi-
smarcks (1860 1918). Mnchen 1992; AMALVI, Christian: Les hros de lhistoire de France. Tou-
louse 2001; PETITEAU, Natalie: Napolon, de la mythologie lhistoire. Paris 1999; STEINLECH-
NER, Siegfried: Des Hofers neue Kleider: ber die staatstragende Funktion von Mythen. Innsbruck
2000; COLE, Laurence: Fr Gott, Kaiser und Vaterland. Nationale Identitt der deutschsprachigen
Bevlkerung Tirols 18601914. Frankfurt/Main 2000 (konkrtne 4. kapitola s nzvom: Reinkarna-
tion von Geschichte: Andreas Hofer als Nationalheld, s. 225321). Zo spoluprce rakskeho a ma-
arskho bdatea sa zrodila zaujmav tdia LIEBHART, Karin RSKY, Bla: Helden und Hel-
dinnen in nationalen Mythen und historischen Erzhlungen sterreichs und Ungarns. In: Lhomme.
Zeitschrift fr feministische Gewissenschaft, 12, 2001, 2, s. 239264. V tomto kontexte je zaujmav
aj prehadov tdia, ktor sa usiluje o typolgiu nrodnch hrdinov v kontexte slovanskch nrodov
12

Za zmienku stoj skutonos, e v mnohch krajinch u opustili izolacionistick pred-

stavu o tom, e naa historiografia by mala skma (iba) naich hrdinov. Azda naj-
komplexnej pohad na problematiku nrodnch hrdinov interpretovan cez nrodn
mty prina publikcia Mythen der Nationen z roku 1998.4 Vekm impulzom (nielen)
pre bdanie o nrodnch hrdinoch, resp. symbolickch postavch v rmci jednotlivch
nrodnch pamt, sa stala viaczvzkov edcia franczskych bdateov, ktor pod vede-
nm historika Pierra Noru priniesla zaujmav projekt vskumu tzv. miest pamti (lieux de
mmoire).5
Mnoh autori pristupuj k uvedenej problematike tak, e k tradine chpanej biogra-
fii skmanej osobnosti pripoja pecilnu kapitolu o jej tzv. druhom ivote: analyzuj
v nej, o sa po smrti fyzickej osoby dialo s jej obrazom, ako s nm potomkovia narbali
a dodnes narbaj, ako ho vyuvaj i zneuvaj. In autori sa vyslovene pecializuj
len na spomnan druh ivot historickej osobnosti a jej relny ivot ich ako bdateov
primrne nezaujma, hoci ho pochopitene nemu plne ignorova, lebo vdy sa neja-
km spsobom premieta do posmrtnch obrazov a naratvov.
Pri takto orientovanom vskume sa historik zameriava nielen na otzky mtizcie
a sakralizcie konkrtnej historickej postavy. Zaujmaj ho aj politick a ideologick
manipulcie s jej obrazom, posmrtn vplyv osobnosti ako symbolu na nacionalizan
proces, obraz nrodnho hrdinu v kolskch uebniciach dejepisu. Rovnako intere-
santn je problematika pomnkov a oslv spojen s fenomnom nrodnho hrdinu at.
Uveden prstupy nastouj nov optiku a posiluj interdisciplinrny charakter bda-
nia. Umouj stretvanie sa politickch dejn so socilnymi a kultrnymi dejinami,
astokrt odhauj viac o spolonosti, resp. o jej konkrtnom segmente, ne o samotnej
osobnosti, ktor sa v priebehu vvoja stala nrodnm hrdinom.
Sved o tom nielen prepisovanie uebnc, ale aj premenovvanie ulc a nmest, branie
starch a budovanie novch pomnkov. Nrodn hrdina, to nie je samoeln zleitos
vytrhnut z aktulneho socilneho, kultrneho a politicko-ideologickho kontextu. Nao-
pak, kad doba, kad reim reflektuje a prezentuje svojich hrdinov, prpadne interpre-
tuje t ist osobnos poda svojich kritri, idelov a hodnt.
Nrodn hrdina a jeho socilne funkcie v nrodne definovanej spolonosti
Medzi symboly, s ktormi sa jednotlivec, prslunk nrodnho spoloenstva identifikuje,

patr aj nrodn hrdina. Formovanie nrodnej mytolgie, budovanie a akceptovanie nrod-
nho pantenu, tvor dleit zloku nrodnotvornho procesu. Ide vlastne o vytvranie
mnoiny takch historickch osobnost, ktor s v historickej pamti obyvatestva fixo-
ZIELISKI, Bogusaw: Bohater narodowy w wiadomoci kulturowej Sowiaszczyzny. In: RA-

TICOV, Blanka (ed.): Literrn mystifikace, etnick mty a jejich loha pi formovn nrodnho
vdom. Uhersk Hradit 2001, s. 2542.
4
FLACKE, Monika (ed.): Mythen der Nationen. Ein europisches Panorama. Berlin 1998.
5
Pozri napr. NORA, Pierre (ed.): Les lieux de mmoire. III. Les Frances. Paris 1992.
13

Peter Macho
van ako nrodn hrdinovia, nrodn muenci i nrodn velikni. Uveden proces by sme
mohli oznai ako zaudovanie nrodnho prbehu.6
V stredoveku, ale naprklad aj v epoche barokovej kultry, mal pre jednotlivca i pre socilne
skupiny vek vznam kult panovnka alebo kult svtca. V priebehu 19. storoia, kedy sa
aj v naich pomeroch rozvinuli procesy modernizcie, sekularizcie a nacionalizcie, sa
jednm z atribtov novej, postupne oraz viac prevaujcej nrodnej identity, stal nrodn
hrdina, prpadne nrodn muenk. V tejto symbolickej lohe mohol samozrejme vystupo-
va aj panovnk alebo svtec. Obdobie romantizmu vak vynieslo na piedestl hrdinov aj
postavy z nrodnooslobodzovacieho hnutia, pochdzajce z udovch vrstiev, i dokonca
ne-osobnosti zo socilne marginalizovanch skupn (napr. zbojnci).
Nrodn hrdina fungoval a dodnes funguje v historickej pamti prslunkov danho spo-
loenstva ako symbol, emblm, ako zjednocujci, etnoidentifikan a mobilizan prvok,
predstavuje urit ohnisko, okolo ktorho sa sstreuj kolektvne emcie. Prostrednc-
tvom vzahu k nrodnmu hrdinovi sa manifestuje lojalita k vlasti a nrodu, jeho neakcep-
tovanie alebo nahrdzanie inmi symbolickmi postavami sa chpe ako nepriatesk akt
voi naej nrodnej skupine. V tejto svislosti je zvan mylienka, e kad spolo-
nos, kad ideolgia, apirujca na hromadn akceptciu a najm t, ktor m ttotvorn
ambcie, potrebuje hrdinov ako vzory sprvania sa.7
Fenomn nrodnho hrdinu i nrodnho muenka ako sas nrodnej symboliky
zohrva vznamn lohu spolu s takmi kategriami ako s nrodn minulos, nrodn
jazyk, nrodn zemie: pomha jedincovi orientova sa v priestore a ase, spoluvytvra
ilziu priamej kontinuity medzi predkami, sasnkmi a potomkami, tvor dleit prvok
predstavovanho prbehu nrodnch dejn a kolektvnej historickej pamti nrodnho spo-
loenstva. Umouje teda orientciu a identifikciu v svislosti s asovou lniou. Nrod je
vak kategria, ktor existuje a funguje aj v priestore. Na rozdiel od loklnych spoloen-
stiev, v rmci ktorch maj udia ancu pozna sa navzjom, existencia vekch nrodnch
kolektvov, ktor v danom okamihu zahaj miliny jednotlivcov, ijcich na nrodnom
zem, takto monos pochopitene vyluuje. Prve tu psobia nrodn symboly, teda aj
fenomn nrodnho hrdinu, ktor je fixovan v hlavch a predstavch milinov ud, ako
stmeujci, integrujci prvok a pozitvny faktor socilnej sdrnosti.
Na tto skutonos poukazuje aj Duan Kov: Nrodn identita m imanentne mytolo-
gick charakter a mytologick truktru. Povaova sa za lena mnoiny, ktor je sice zjed-
nocovan spolonm programom a spolonmi ciemi, ale jej lenovia sa nikdy nemu
stretn, vetci prslunci tejto mnoiny sa nikdy nemu pozna, znamen identifikova sa
so truktrou, ktor m mytologick charakter. lenovia takejto mnoiny vedia o sebe pre-
6
Zrodu nrodnej symboliky v slovenskom prostred sa venuje publikcia KVARNA, Duan:
Zaiatky modernch slovenskch symbolov. K vytvraniu nrodnej identity od konca 18. do po-
lovice 19. storoia. Bansk Bystrica 2004. Autor si vma aj personlne symboly, teda nrodnch
hrdinov. K tomu pozri aj kapitolu o symbolickch formch nrodnej identity v rmci monografie
KILINOV, Gabriela KOWALSK, Eva KREKOVIOV, Eva (eds.). My a t druh v mo-
dernej spolonosti. Kontrukcie a transformcie kolektvnych identt. Bratislava 2009.
7
Velk sociologick slovnk I. Praha, Karolinum 1996, s. 387 (heslo: hrdina).
14

dovetkm prostrednctvom symbolov a znakov. Vlajky, nrodn farby a hymnick piesne,

spolu s kontruovanou historickou pamou, tvoria viditen znaky nrodnej identity.8
Milan Olejnk zdrazuje, e najm v asoch krzy (alebo ohrozenia) pln panten hrdi-
nov ukotvench v historickej pamti spoloenstva [...] lohu prostrednka medzi minulos-
ou a prtomnosou, priom minulos sli ako nvod aj ako povzbudenie. iny hrdinov sa
stvaj meradlom hodnotovch systmov a oni sami s reprezentantmi nasledovaniahod-
nho idelu.9
Nrodn hrdina teda funguje ako zvzn socilny vzor, ktor m nasledova kad prs-
lunk nroda a spolonosti. Je sasou fenomnu, ktor zvykneme konvenne oznaova
ako odkaz predkov.
Na vznam kultu hrdinov poukazoval v roku 1921 pri prleitosti odhalenia tefnikovho
pomnka na Myjave minister Martin Miura: Uctievanie predkov a hrdinov m pre nrod
vysok vznam. Nrod zapisuje slvne skutky, v ktorch vid vzor pre seba, tvor si tradciu
a historiu, ktor je jeho legitimciou v spoloenstve nrodov a oceujc mravn hodnoty
svojich herosov, ktor s akoby symbolom kmeovho genia, oistenho od vednosti a ka-
dodennosti, oslavuje seba.10
V kadom nrodnom pantene existuje urit hierarchia symbolov-hrdinov, ktor je deter-
minovan subjektvnymi i objektvnymi faktormi (vvojov fza prslunho nrodnho
hnutia, osobn sympatie, skupinov zujmy, napr. strancko-politick, konfesionlne,
triedne at.). Tto hierarchia sa d ilustrova na takch fenomnoch ako je portrtna poli-
tika svisiaca s vydvanm bankoviek a minc alebo pri pomenvan verejnch priestorov
(ulc a nmest).
Tto problematiku si vma napr. Elena Mannov na prklade dvoch pohraninch miest,
Komrna a Luenca, teda v kontexte loklne ukotvench slovensko-maarskch vzahov.
Kontatuje pritom, e prostrednctvom nzvov verejnch priestorov, teda v premench
urbanonymnej nomenklatry, mono v uvedench mestch pozorova zmeny statusu kon-
kurennch nacionlnych tborov, (esko)slovenskho a maarskho. Poda nej tak vo
verejnom priestore tchto dvoch mestskch lokalt bojovali dve odlin, navzjom sa vylu-
ujce historick pamti, dva paraleln vklady spolonej, ale rozdielne preitej minulosti.
V svislosti so zmenou identity maarskho obyvatestva po roku 1918 (prslunci domi-
nantnho a vinovho nroda => prslunci nedominantnej etnickej/nrodnej minority)
sa bdateka zmieuje o kontra-pamti, ktor stoj v opozcii voi oficilnej historickej
pamti na pde tchto dvoch miest.11
8
KILINOV, Gabriela KOWALSK, Eva KREKOVIOV, Eva (eds.): My a t druh
v modernej spolonosti. Kontrukcie a transformcie kolektvnych identt. Bratislava 2009, s.
233.
9
OLEJNK, Milan: Zkladn prvky obsahu historickej pamti a ich loha pri formovan kolek-
tvnej identity. In: BAOV, Viera (ed.): Historick pam a identita. Koice 1996, s. 49. V plnej
miere toto autorovo kontatovanie plat na tefnika ako slovenskho nrodnho hrdinu, ako
ukem najm v III. asti tejto publikcie.
10
Slvnos odhalenia prvho pomnka gen. dr. M. R. tefnika. In: Noviny zpod Bradla, ro. 1, .
20, 15. 7. 1921, s. 1-4.
11
Podrobnejie pozri v tdii MANNOV, Elena: Kontrukcia meninovej identity v mestskom pro-
stred. Maari v Komrne a Luenci (1918 1938). In: SALNER, Peter LUTHER, Daniel (eds.):
15

Peter Macho
S podobnou situciou sa stretvame aj v inch mestch na Slovensku. Existencia oficil-

nej pamti a neoficilnej kontra-pamti, a teda aj existencia rozdielnych, navzjom si
konkurujcich personlnych symbolov-hrdinov vak nemusela vdy svisie s etnickou
truktrou obyvatestva a dominanciou jednho alebo druhho nacionalizmu vo verejnom
ivote mesta. Prklad Trnavy ukazuje, e dlhodobej charakter malo pnutie medzi ofi-
cilnou nrodnou pamou a kontra-pamou, ktor vyvierala z podhubia politickho
katolicizmu. Zpas o oznakovanie verejnch priestorov sa niesol v znamen sporu,
ktor sasnci vnmali ako protiklad sekularizcie a klerikalizcie.12 Vemi zjednoduene
mono poveda, e v Komrne a Luenci ilo o slovensko-maarsk sperenie, v ktorom
sa jedna alebo druh strana sporu usilovala presadi alebo zabrni tomu, i bude niektor
ulica pomenovan naprklad po Kossuthovi. V Trnave meme podobn pokus o zalene-
nie mena Andreja Radlinskho do miestnej urbanonymnej nomenklatry interpretova ako
vntorn slovensko-slovensk spor.13
udia si nie vdy uvedomuj skutonos, e ich obdiv a cta sa neviae ku konkrtnej
fyzickej osobe, ale vo vine prpadov k posmrtnmu obrazu u neijcej osobnosti, ktor
m charakter kontruktu: vyprodukovala ho propaganda, vzdelvac systm, publicistika,
umenie, historiografia, i rodinn lektra. V niektorch prpadoch dokonca nejde o jeden
obraz, ale o viac navzjom si konkurujcich obrazov jednej a tej istej historickej osoby.
Ak hovorme o fenomne nrodnho hrdinu v slovenskom prostred, potom je dleit
uvedomi si aj aliu skutonos: ide o kontrukt budovan na pozad interkonfesionl-
neho konsenzu. udovo povedan, slovensk nrodn hrdina je predstavou, ktor presa-
huje hranice tej konfesionlnej skupiny, z ktorej pochdza. Aj po svojej smrti oslovuje
prslunkov obidvoch hlavnch konfesi, katolckej a protestantskej, ktor s fundujce
a kontitutvne pre kreovanie nrodnho prbehu.14 Hoci dnes, na zaiatku 21. storoia,
poklesol vplyv cirkv a konfesionlne profilovanej kultry na socilnu predstavivos slo-
venskho obyvatestva, v 19. storo, ba dokonca aj v prvej polovici 20. storoia, bol inter-
konfesionlny konsenzus vemi vznamnm faktorom formovania nrodnej identity.
Etnicita a mesto. Etnicita ako faktor polarizcie mestskho spoloenstva v 20. storo. Bratislava
2001, s. 111-140.
12
MACHO, Peter: Poznmky k procesu premenovvania ulc a nmest v Trnave (1918 1924). In:
Acta historica Neosoliensia, ro. 10, 2007, s. 395-404.
13
ubomr Liptk przvukuje, e nzvy ulc, ale aj nmest, nbre i parkov navonok demontruj
stotonenie sa skupn ovldajcich mesto so ttom, etnikom alebo politickm smerom, priom
hierarchia osobnost koreponduje s hierarchiou pomenovanch verejnch priestorov. LIPTK,
ubomr: Kolektvne identity a verejn priestory. In: CSKY, Moritz MANNOV, Elena (eds.):
Kolektvne identity v strednej Eurpe v obdob moderny. Bratislava 1999, s. 118. Zvyajne teda
plat, e m je ulica prestnejia, tm vznamnejiu osobnos, resp. meno osobnosti, meme njs
v jej nzve. Pre bdatea skmajceho skupinov identifikcie, politick kultru i ttnu lojalitu,
socilnu komunikciu a historick pam s tieto typy urbanonm a ich osudy spravidla zaujmavej-
ie ne obyajn (vedn) nzvy.
14
V uhorskom/slovenskom prostred psobili a existovali aj mnoh in cirkvi a denomincie, ale tie
nie s relevantn pre formovanie slovenskho nrodnho prbehu.
16

tefnik symbol mtus
V slovenskom prostred nadobudol v 20. storo pozciu najvznamnejej hrdinskej postavy

generl Milan Rastislav tefnik. Hne po svojej smrti sa ocitol v symbolickom nrodnom
pantene, v hlavch ud sa stal hrdinom prvej vekosti a vina populcie ho u v medzi-
vojnovom obdob vnmala ako posvtn symbol Slovenska. Sviselo to nepochybne aj so
skutonosou, e v predchdzajcom obdob, teda v 19. storo, formujca sa slovensk
nrodn spolonos postrdala prve typ hrdinu-bojovnka, ktor by svoj zpas doviedol
do spenho, vaznho konca. O to v vznam sa potom v medzivojnovom obdob
prisudzoval symbolu tefnika. D. Kov v tejto svislosti poznamenva: tefnik bol
vek aj preto, pretoe mal Slovensko vekho loveka potrebovalo.15
Na deficit heroizmu a nedostatok hrdinskch osobnost pri sptnom pohade do nrodnej
minulosti, ktor mohli plni lohu socilnych vzorov, poukazoval aj publicista pri prle-
itosti odhaovania tefnikovho pomnka v Trnave v roku 1924: Ve kad nrod m
svojho bohatiera, svojho milka. Poliak veleb Kosciuska, ech iku, Horvat Zrinskho,
Srb krlevia Marka, Amerian Washingtona, Francz Napoleona, Talian Garibaldiho,
Anglian Nelsona, Maar Kossutha, vajiar Tella, Turek Kemala, Ind Gndh-ho a my
Slovci? Vekmi naimi bohatiermi boli [v 19. storo] Hurban, tr, no ud v prevanej
vine ostal [v ase ich psobenia] [] nrodne neuvedomelm.16
Uveden citt sprostredkva dobov presvedenie o potrebe nrodnho spoloenstva dis-
ponova socilnym vozorom, ktor m podobu nrodnho hrdinu. Nrodnho hrdinu m
kad nrod, preto ho musme ma aj my Slovci. Toto trivilne a do istej miery smev
vzbudzujce poznanie nm vak poodhauje zvan moment. Ukazuje nm, e vetky
nacionalizmy maj rovnak prejavy, narbaj s typologicky rovnakmi symbolmi, odlin
je len ich konkrtna podoba. Symbol nrodnho hrdinu je teda univerzlnou sasou ka-
dho nacionalizmu.
Bolo preto logick, e tefnika sa po roku 1919 ujala nielen oficilna eskoslovensk
propaganda, kola, publicistika, osvetov pracovnci, ale aj bsnici a slvnostn renci.
Vznamn lohu pri ren tefnikovej pamiatky medzi slovenskm obyvatestvom mali
oslavy, resp. pietne spomienky, ktor boli organizovan takmer v kadom meste alebo
obci, a samozrejme tefnikove pomnky. Azda ani o jednom Slovkovi nebolo napsa-
nch toko knh, novinovch lnkov, i bsnickch textov.
Z tohto hadiska predstavuje tefnik van objekt vskumu viacerch vedeckch
discipln. Po roku 1989 sa tefnik stal v rznych podobch, rovinch a kontextoch stre-
dobodom zujmu viacerch slovenskch (a samozrejme aj eskch) historikov. Procesom
idealizcie, mtizcie a sakralizcie viacim sa na tto historick postavu, ako aj miestu
tefnika v kolektvnej pamti Slovkov venovali pozornos bdatelia z rznych vedec-
15
KOV, Duan: O historiografii a spolonosti. Bratislava 2010, s. 215.
16
GLEIMAN, Jn: tefnik a Slovci. In: Slvnos odhalenia pomnka gen. tefnika v Trnave
19.10. 1924. Trnava 1924.
17

Peter Macho
kch discipln, najm etnolgovia, resp. folkloristi17, historici18 a sasti (okrajovo, v kon-
texte s inmi postavami /esko/slovenskch dejn) aj sociolgovia.19
Odborn komunita i iria laick verejnos akceptuje skutonos, e tefnik je nielen
vnman, vyuvan, ale dokonca u aj (vedecky) skman ako symbol. Tto dnes nespo-
chybniten skutonos sa prejavuje vo viditench podobch ako s nzvy intitci
a kl, vojenskch jednotiek i objektov20, ale aj bratislavskho letiska; donedvna figu-
roval tefnikov portrt aj na slovenskej bankovke s najvyou nominlnou odnotou, o
nepochybne odralo pozciu tohto nrodnho hrdinu v symbolickom nrodnom pantene.
Pre znan as verejnej mienky je vak ako strviten predstava, e by sme v svis-
losti so tefnikom, s jeho ivotnm prbehom, mohli uvaova aj o mte: poklada ho
za mtus a skma ho ako mtus. Rozpaky i vyslovene odmietav reakcie svisia nepo-
chybne aj s tm, e mtus sa spravidla chpe v zredukovanej podobe len ako vmysel, i
nepravda, ako kontrastn protiklad voi tzv. historickej pravde.
Elena Mannov upozoruje na skutonos, e existuje niekoko definci a chpan mtu:
Mtus samotn [] netrp viacznanosou, ale pojem mtus je mnohoznan a spsobuje
mnoh nedorozumenia aj medzi historikmi.21
O mte mem hovori aj ako o symbolickom prbehu, ktor prerast kadodenn skuto-
nos, m mtick kvality a jeho posolstvo psob predovetkm emocionlne. Mus by
samozrejme ukotven vo vedom mnohch ud.22
17
VANOVIOV, Zora: Motv smrti ako mtotvorn prvok vo folklrnom cykle o M. R. tefni-
kovi. In: RATICA, Duan (ed.): Zmeny v hodnotovch systmoch v kontexte kadodennej kultry.
Vsledky vskumov v roku 1992. Bratislava 1992, s. 115-126; VANOVIOV, Zora: Nrodn
hrdina folklrny hrdina (Milan Rastislav tefnik). In: Etnologick rozpravy, 1996, . 1, s. 103-
108; VANOVIOV, Zora: Milan Rastislav tefnik v stnej tradcii na Slovensku. In: Slovensk
nrodpopis, ro. 49, . 3, 2001, s. 328-340; MAL, Zuzana: Mtizcia osobnosti Milana Rastislava
tefnika z hadiska koncepcie mtu Mircea Eliadeho. In: PROFANTOV, Zuzana (ed.): Mal de-
jiny vekch udalost II v esko(a)Slovensku. Bratislava 2005, s. 122-134.
18
Pozri napr. MACHO, Peter: Nrodn hrdina a totalitn reim. Politick intrumentalizcia ideolo-
gick manipulcia reakcie verejnosti formovanie obianskej opozcie (na prklade M. R. tefnika).
In: PROFANTOV, Zuzana (ed.): c. d., s. 97-111; ZEMKO, Milan: Milan Rastislav tefnik medzi le-
gendami a antilegendami. Premeny ich podb v politicko-spoloenskch zmench 20. storoia. In: A-
PLOVI, Miloslav FERENUHOV, Bohumila STANOV, Mria (eds.): Milan Rastislav tefnik
v zrkadle prameov a najnovch poznatkov historiografie. Bratislava 2010, s. 211-218; KOV, Duan:
Zpas o tefnika v slovenskej historografii a publicistike. In: KOV, Duan: c. d., s. 213-223.
19
KRIV, Vladimr: Politick orientcie na Slovensku skupinov profily. Bratislava 2000 (po-
zri najm kapitolu: Hodnotenie historicky vznamnch politickch osobnost, s. 73-83); KRIV,
Vladimr: Kolektvne identity na sasnom Slovensku. Pramenn publikcia dt zo sociologickho
vskumu. Bratislava 2004 (pozri najm podkapitoly 1. 5 a 2. 5 pod nzvom Histria: Osobnosti,
udalosti, obdobia, dejiny nroda, traumy, kultrna identita krajiny, s. 21-28, 53-60).
20
Vojensk historik napr. kontatuje, e do r. 1926 bolo v SR po tefnikovi pomenovanch osem-
ns kasrn, z toho osem sa nachdzalo na Slovensku (Bratislava, Koice, Trenn, Nitra, Levice,
Ruomberok, Spisk Nov Ves, Jelava). APLOVI, Miloslav: Reflexie odkazu M. R. tefnika
v s. armde a spolonosti v medzivojnovom obdob 1918 1938. In: HRONSK, Marin A-
PLOVI, Miloslav (eds.): Generl dr. Milan Rastislav tefnik vojak a diplomat. Zbornk prspev-
kov z vedeckej konferencie v Bratislave 4. 5. mja 1999. Bratislava 1999, s. 166-201.
21
MANNOV, Elena: Politick mtus a jeho miesto v nrodnej pamti. In: esko-slovensk histo-
rick roenka 2008. Ed. Vladimr Gonc. Brno 2008, s. 28.
22
Tame, s. 27.
18

Folkloristka Zuzana Mal si teda prvom poloila otzku, i sme v prpade tefnika
oprvnen hovori o mte a mtizcii. Zamerala sa pritom na analzu tefnikovskch
udovch a intelektulnych naratvov23 a ich komparciu s tzv. klasickmi mtami.
Overovala prtomnos mtickch prvkov v prbehoch o tefnikovi, ktor s znme aj
z klasickch mtov (1/ zvltny pvod hrdinu; 2/ diea so zvltnymi schopnosami;
3/ nepriatesk, prpadne neschopnej bratia; 4/ predvdanie smrti hrdinu; 5/ druka alebo
milenka hrdinu).24 Vychdzala pritom z koncepcie mtu, ktor sformuloval znmy religi-
onista Mircea Eliade. Poda neho udov pam potla historickos vznamnch osob-
nost a po niekokch pokoleniach nedoke uchova ich pvodn ivotopis. Akonhle sa
dostane historick osobnos do udovho povedomia, jej historickos sa nsledne potla
a jej biografia sa rekontruuje poda mtickch noriem.25 Znamen to, e individulne
rty historickej postavy sa menia na mtick, v procese selektvnej mtizcie dochdza
poda Eliadeho k redukcii osobnosti na archetyp.26 Z. Mal przvukuje, e v procese mto-
tvorby dochdza nielen k selekcii, teda k vynechvaniu skutonch, autentickch udalost
i vlastnost, pokia nezodpovedaj mtickmu modelu, ale aj k aglutincii, teda k nale-
povaniu, pridvaniu novch, neskutonch, neautentickch udalost i vlastnost, ktor sa
v relnom ivote historickej osobnosti vbec nevyskytovali.
Autorka zdrazuje, e v prpade tefnika ide o pomerne nov, mlad zleitos,
zatia o Eliade uvaoval v kontexte minimlne dvoch-troch storo. To m okrem
inho za nsledok, e biografia M. R. tefnika nenadobudla v udovom rozprvan
ete prli vrazn mtick, priam rozprvkov prvky. Jednoducho povedan: mtick
prvky, ktor s v om prtomn a aj identifikovaten, s zmiean s konkrtnymi (sku-
tonmi) historickmi a biografickmi dtami. Bdateka upozoruje na skutonos,
e udalosti zo tefnikovho ivota boli zaznamenvan okrem tradinho rozprvania
aj modernmi mdiami (tla, rozhlas, neskr aj televzia). Zastva nzor, e prve to
prispelo k spomaovaniu procesu mtizcie.27
Posmrtn spech tefnika v symbolickej lohe nrodnho hrdinu
Mimoriadnu pralivos tefnika pre irok vrstvy slovenskho obyvatestva posilovali

viacer skutonosti. V prvom rade to bol jeho fascinujci ivot spojen s netradinou pro-
fesiou a svetobenckym tlom, ale aj jeho sebavedom vlastenectvo, i uvedomovanie
23
udov rozprvania o tefnikovi sa ako prepisy nahrvok z folkloristickch vskumov realizova-
nch predovetkm v rokoch 1969 1970 nachdzaj v archve Slovenskej nrodopisnej spolonos-
ti. Intelektulne naratvy tvoria vzorku textov poskytujcich obraz/obrazy tefnika prostrednctvom
umenia, publicistiky a propagandy, vzdelvacieho systmu at.
24
Pozri tdiu MAL, Zuzana: Mtizcia osobnosti
25
ELIADE, Mircea: Mtus o vnm nvratu. Praha 1993, s. 31.
26
Religionista v tejto svislosti przvukuje, e kolektvna pam u po niekokch genercich nie
je schopn uchova autentick ivotopis vznamnej osobnosti; t sa stva archetypom, o znamen,
e vyjadruje len kladn strnky svojho poslania ilustrovanho paradigmatickmi prbehmi przna-
nmi pre model, kter stelesuje. V tejto svislosti Eliade odkazuje nielen na historick osobnosti
Buddhu, Jeia Krista, ale aj na postavy menieho formtu, napr. hrdinu srbskej epiky Marka Kralje-
via. ELIADE, Mircea: Dejiny nboenskch predstv a ide I. Bratislava 1995, s. 258.
27
Podrobnejie MAL, Zuzana: Mtizcia osobnosti, s. 131, 132.
19

Peter Macho
si skutonosti, e ako prslunk malho nroda sa dokzal presadi vo vekom svete.

Dobov pocit zo tefnika vyjadril Fedor Houdek: loveku, ktor zail predprevratov
porobu svojho nroda, mus vraj pripada ako sen, e odrazu m svojho ministra-Slovka,
svojho generla-Slovka.28
Vyie uveden nzor koreponduje s pocitmi bsnika Andreja Plvku, ktor bol v ase
tefnikovej tragickej smrti gymnazilnym tudentom: ivo sa rozpamtvam i na onen
smutn mjov de devtnsteho roku [...]. Na budove nho gymnzia zjavila sa ierna
zstava, na chodbch sa v hlkoch ivo debatovalo a my mlad prikrdali sme sa ku star-
m tudentom, natali hlavy, aby sme lepie pouli o-to o naom generlovi. Ako ostat-
nch, tak i ma napalo pchou vedomie, e i my sme mali slovenskho generla, no tto
sotva prebuden hrdos bola hne vzpt zasiahnut boavm smtkom, ktor sa hlboko
vryl do naich detskch du. Od tch ias vak pri spomienke na tefnika i pri mojich
nvtevch Bradla vidm iernu zstavu na naom gymnziu a ivo pociujem ono prvotn
bodnutie iau, ktor vak zrove zatepilo ten zvltny pocit, nazvan vlastenectvom.29
Medzi alie faktory, ktor ovplyvovali postoj obyvatestva k tefnikovi, patrila aj jeho
smr. Zatia o smr starukho mocnra, cisra a kra Frantika Jozefa I. v roku 1916
nikoho neprekvapila a mohch ud nechvala uprostred vojnovej kataklizmy viac-menej
ahostajnmi, smr M. R. tefnika v roku 1919, kedy sa Slovci teili z nrodnho oslo-
bodenia, takmer vetkch prekvapila a okovala: bola neakan. Na rozdiel od koruno-
vanej hlavy minister novej republiky zomrel relatvne mlad vo veku necelch 39 rokov.
Na faktor nzkeho veku v tomto kontexte upozoruje sasn folkloristka. V svislosti
s inou postavou symbolickho pantenu, Jurajom Jnokom zdrazuje, e v procese
mtizcie hrdinu je veobecne dleit prve okolnos, e ilo o smr loveka v mladom
veku, ktor udia vdy vnmaj ako vnimon.30 Ete dleitejia je skutonos, e
okolnosti tefnikovej smrti neboli dodnes uspokojivo vysvetlen. To bola priam ivn
pda pre vznik rznych pekulci, dohadov a legiend, pre mtotvorbu.
V nrodnej myotolgii tefnik asto figuruje ako prvolezec (prv Slovk-generl,
prv Slovk-minister, prv Slovk, ktor vystpil na Mont Blanc at.), ale paradoxne
aj ako posledn v dlhom rade tch vznamnch Slovkov, ktor sa usilovali o nrodn
oslobodenie Slovkov spod tiscronho maarskho tlaku; tefnikovsk mtus tak
v sebe nesie jednu zo zkladnch informci, ktor je adresovan kadmu prslun-
kovi nrodnho spoloenstva: n hlavn nepriate s Maari. Samozrejme, nemus by
vdy spojen s touto krajnou polohou slovensko-maarskho vzahu. V kadom prpade
vak tefnikov ivotn mikroprbeh, zakomponovan do milenaristicky formulovanho
nrodnho makroprbehu, posiloval skupinov (nrodn) identifikciu na pomyselnej osi
my (= Slovci) verzus oni (= Maari). Pretrvvanie tejto socilnej funkcie tefni-
kovskho mtu je zaujmav o to viac, e jeho pvodn paraleln antihabsbursk, pro-
tiraksky a protigermnsky/protinemeck rozmer, ktor bol v obdob prvej republiky aj
politicky intrumentalizovan, sa zo tefnikovho prbehu vytratil. Jednoducho povedan:
28
HOUDEK, Fedor: Rozpomienky na tefnika. In: SD, ro. 2, . 111, 28. 5. 1919, s. 2.
29
PLVKA, Andrej: Smdn milenec. Bratislava: Slovensk spisovate, 1971, s. 105.
30
HLKOV, Hana: Nrodn hrdina Juraj Jnok. In: KREKOVI, Eduard MANNOV, Ele-
na KREKOVIOV, Eva (eds.): Mty nae slovensk. Bratislava 2005, s. 103.
20

takmer kad Slovk v sasnosti vie, e tefnik bojoval proti Maarom, ale mlokto si
uvedomuje, e bojoval aj proti Habsburgovcom, Raksku a Nemecku. Nie je to primrne
zleitos vedenia v zmysle osvojenia si uritch informci, poznatkov a faktov, ale skr
zleitos identifikanho procesu.
Poda mjho nzoru vak meme za najdleitej moment, ktor rozhodol o tefniko-
vej popularite vo vetkch vrstvch spolonosti, poklada skutonos, ktor je z racionl-
neho a empirickho hadiska ako postihnuten. udia ju pravdepodobne vedome ani
nereflektuj, lebo zostva skr v rovine pocitu alebo dojmu, ktor im sugeruje dynamika
tefnikovho ivotnho mikroprbehu v podobe viacnsobnho pohybu smerom zdola
nahor:
v zmysle relnom, fyzickom (tefnik ako letec i horolezec /jeho vstupy na Mont
Blanc/);
v zmysle socilnom (socilny vzostup, teda stpanie po spoloenskom rebrku /tefni-
kova diplomatick i vojensk karira: od jednoduchho vojaka po generla/);
v zmysle symbolickom (tefnik ako lovek, ktor sa dotkol nielen hviezd, ale aj kr-
ovskho trnu /komunikcia s nebeskou sfrou; tefnikov vzah k snbenici, prbuznej
talianskeho kra31/).
Som presveden o tom, e ak by udia mali monos graficky znzorni krivku tefni-
kovho ivotnho prbehu, pravdepodobne by vina z nich nakreslila postupne stpajcu
krivku, ktor po dosiahnut svojho vrcholu prudko kles nadol. Vyjadrovala by spech
a pd jednho loveka. Tento mj predpoklad nepriamo potvrdzuje poetick imagincia.
Verotepci, ale aj slvnostn renci toti a prli asto prirovnvaj tefnika nielen k Ika-
rovi, hrdinovi antickch bj, ale aj k letiacemu orlovi i sokolovi, ktor pad a hynie od
navy alebo ho zastrelia. Postavu klasickho mtu a tradin symbol slovenskho roman-
tizmu spja so tefnikovm prbehom prve predstavovan sugestvny pohyb nahor
a nsledn strm pd. Je vlastne jedno, i si udia vysvetovali zver tejto krivky, teda
fyzick znik v podobe telesnej smrti ako pomstu bohov, pomstu nepriateov alebo ako
obe, ktor hrdina dobrovone podstpil v prospech nho kolektvu. Pohyb medzi polo-
hami dolu hore dolu si mohol kad jednotlivec interpretova nielen v rovine paralel-
nho osobnho spechu a nespechu, ale aj v rovine individulneho vnmania a prevania
osudu celho nrodnho kolektvu. To platilo najm pre udcky orientovanch jednotliv-
cov, ktor nepokladali eskoslovensk republiku za vyvrcholenie nrodnch dejn, ale za
formu novho nrodnho tlaku, ktor ns po okamihu emancipanho zdvihu znovu
tla dolu.
Pritom nielen tefnikov pohreb v roku 1919, ale aj nsledn, kadorone sa opakujce
nrodn pte na Bradlo, k jeho hrobu a neskr k jeho mohyle, boli a s ritualizovanm
pohybom zdola nahor. Umiestnenie tefnikovho hrobu hore, teda na vrchole Bradla, sym-
bolizuje pozciu tohto hrdinu v prbehu nrodnch dejn i v nrodnom pantene: posiluje
predstavu tefnika ako najvieho Slovka. V plnej miere tento predstavovan pohyb
31
Markza Giuliana Benzoni sa dostala do irieho vedomia obyvatestva a do stnej tradcie pomer-
ne neskoro, a po svojej osobnej nvteve Bradla r. 1968. V medzivojnovom obdob sa tto ensk
postava v tefnikovskch naratvoch prli nevyskytovala, o mono iastone vysvetli antimonar-
chistickou a protiaristokratickou atmosfrou prvej republiky.
21

Peter Macho
zdola nahor ako aj tragick tefnikov pd vyjadruje nasledujci ryvok: Z nin poroby
vzniesol sa odvne k vsostiam vekch idelov, ako iariv meteor, prerazil chrabro
vetky priekory [= prekky] a prekonajc svoju grandiznu mtu, vidiac cie svoj slo-
bodu svojho nroda uskutonen, pad op ako meteor, posvcuje vykpen zem, aby
metamorfzou svojej martrskej smrti stal sa stlicou naej nrodnej a ideovej oblohy32
Nrodn hrdina medzi echoslovakizmom a slovenskm nacionalizmom
U vemi skoro po tefnikovej smrti, ba mono poveda, e u poas jeho pohrebu,

zaali v spolonosti, v predstavch ud, krytalizova zkladn obrazy nrodnho hrdinu,
ktor pretrvvaj dodnes.V podstate sa od prvopoiatku na rznych rovniach stretvame
s dvoma archetyplnymi podobami tefnika: ako hrdinu/bojovnka/bohatiera na jednej
strane a ako muenka/obete na strane druhej. Pritom sa tieto obrazy nemuseli navz-
jom vyluova. Dokladuje nm to okrem inho text brory od Jaroslava Dvoka, ktor
v mjovch doch 1919 rozdvali astnkom pohrebu: Bolo by vbec mono, Slovci
nai, aby bez hanby v tvri napadla len jedinmu z Vs mylienka toto posvtn dielo
[rozumej: eskoslovensk republiku pozn. P. M.] podkopva? Bolo by mono, aby
jedin z Vs tto boiu kvetinu, vyrostl z krvi nho bohatiera a muedlnka, znesvtil o
aj len zradnm myslom?33
Podobne sa sformovali aj dve zkladn predstavy o tefnikovej identite. V konenom
dsledku stli proti sebe tefnik-Slovk (slovensk nrodovec/nacionalista) a tefnik-
-echoslovk (eskoslovensk vlastenec, echoslovakista), hoci v skutonosti v tef-
nikovej identite vzjomn pomer medzi slovenskou a eskoslovenskou identitou nemal
konfliktn povahu. Do tejto polohy ho zatlala politick intrumentalizcia jednotlivch
politickch strn i politickch tborov. Manipulcia s prisudzovanou identitou smerovala
k tomu, aby sa irokej verejnosti sugerovala predstava, e t alebo on identita automa-
ticky implikuje konkrtny politick postoj nrodnho hrdinu: s vlune chpanou sloven-
skou identitou sa tefnikovi imputovala autonomistick politick orientcia; v prpade
eskoslovenskej identity sa zase dokazovalo, e tefnik bol presveden centralista.
Nelo pochopitene o samoeln zleitos. Oakvalo sa, e tefnik v posmrtnej lohe
nrodnho hrdinu bude pre kadho Slovka obana a volia fungova ako zvzn
socilny vzor. V logickej nadvznosti na snahu politickch subjektov o exploatciu tzv.
tefnikovho odkazu sa v medzivojnovom obdob rozptali boje o to, ktor politick tbor,
ktor strana m prvo hlsi sa k tefnikovi. Napriek tomu, e tieto spory a konflikty
traumatizovali a polarizovali spolonos, paradoxne prispeli k posilneniu pozcie tefnika
v symbolickom nrodnom pantene.
Zaujmav fenomn predstavuje zalenenie tefnikovho mikroprbehu do makroprbehu
nrodnch dejn a jeho kontextualizcia s inmi vekch predkov. Z tohto hadiska bol te-
fnik asto interpretovan na pozad starch tradci, husitskej a hurbanovskej. Intrumen-
32
GAPAR, Tido J.: Trval svetl. Bratislava 1934, s. 22.
33
DVOK, Jaroslav: Na pamiatku poslednej cesty generla tefnika, eskoslovenskho ministra
vlky, z Koarsk na vrchol Bradla v nedeu da 11. kvetna 1919. Myjava 1919, s. 7.
22

talizcia husitskho fenomnu v intelektulnych naratvoch o tefnikovi mala posilni

echoslovakistick interpretciu nrodnch dejn. Naopak, v autonomisticky trukturova-
nej historickej pamti o tefnikovi bola dominatn skr hurbanovsk tradcia, ktor mala
silnejiu oporu aj v rodinnej pamti samotnch tefnikovcov. Ve generlova matka bola
dcrou hurbanovskho kapitna Samuela Jurenku a jeden z bratov jeho starej matky, Vilko
ulek, podstpil muencku smr na kossuthovskej ibenici poas revolcie 1848.
Napriek tomu generlov brat Igor Branislav tefnik v polemike s tmi autormi tef-
nikovch ivotopisov, ktor odkazovali nielen na dajn husitsk minulos podbradlian-
skeho reginu, ale dokonca aj na husitsk i eskobratsk pvod tefnikovskej rodiny,
poskytol verejnosti in romantick prbeh o naich predkoch. Odkazoval na statonos
a hrdinskos v inom historickom kontexte. Poda rodinnho rozprvania sa sedem bratov
tefnikovcov v roku 1620 zastnilo bitky na Bielej Hore. Z bojiska sa vrtil len jeden
z nich, ostatn pohynuli junckou smrou [...]. I posledn vrtil sa len ako, po celej
odysei, a majetok jeho, i bratov, po belohorskej bitke okrem lesov prepadol konfikcii.
Toto zachovvame ako pekn rodinn legendu [...]. 34
Je jasn, e I. B. tefnikovi ako presvedenmu autonomistovi konvenovala predstava,
e jeho dvni predkovia ako Slovci pomhali echom v ich ozbrojenom boji za nrodn
slobodu, resp. ttnu nezvislos. Meme iba predpoklada, e ak aj nejak historici i
publicisti spomnan legendu zaregistrovali, v ich oiach zrejme predstavovala len produkt
pseudoromantickho historizmu. Tak trochu prekvapuje, e sa nikto nepoksil o jej vyu-
itie v intencich esko-slovenkej vzjomnosti. Predstava tefnika ako bojovnka proti
habsburskej monarchii, ktor odiuje Bielu Horu, musela by predsa lkav.
I. 2. Literov vojna.
tefnik a legionri v politicko-urnalistickom
zpase medzi centralistami a autonomistami
v roku 1922
V rmci slovenskho verejnho ivota vznikali okolo osoby M. R. tefnika, ale aj celej
socilnej skupiny bvalch legionrov, spory a polemiky. Od aktivt a inov tefnika i
legionrov ako bojovnkov za nrodn slobodu, teda najm od ich vojenskej innosti, ktor
na frontoch prvej svetovej vojny a po boku dohodovch vemoc smerovala k rozbitiu
Raksko-uhorskej monarchie a k vzniku eskoslovenskej republiky, sa odvjala legitimita
novej republiky ako nrodnho ttu echov a Slovkov, resp. echoslovkov. Uctievanie
tefnika a legionrov ako osloboditeov a hrdinov nroda malo preto aj politick rozmer.
Ako kad hrdinsk kult, aj tento slil ako nstroj na dosiahnutie nrodnej sdrnosti
a jednoty, ale aj ako nstroj stabilizcie ttnej moci. Problm tefnika ako nrodnho
34
Citovan poda MACHO, Peter: Fenomn husitstva v ivotopisnch textoch o tefnikovi v me-
dzivojnovom obdob. In: DRDA, Milo VYBRAL, Zdenk (eds.): Jan ika z Trocnova a husitsk
vojenstv v evropskch djinch VI. Mezinrodn husitologick sympozium Tbor 12. 14. jna
2004. Tbor 2007, s. 175 (lnok I. B. tefnika bol pvodne publikovan r. 1929 v Slovenskch
pohadoch).
23

Peter Macho
hrdinu, teda (celo)nrodnho symbolu, vak naral na politick polarizciu medzivojno-

vej spolonosti. Bolo len otzkou asu, kedy zan jednotliv politick strany i tbory
naahova tefnika na prokrustovo lko vlastnej ideolgie, i vlastnho politickho
nzoru35, aby sa nm zattili. Do vzjomnho zpolenia o to, kto m prvo hlsi sa k te-
fnikovi, sa dostali dva tbory: tbor autonomistov na ele s Andrejom Hlinkom a tbor
centralistov na ele s Vavrom robrom.
V rmci tejto kapitoly si teda vmam proces privlastovania a nslednej exploatcie, ale aj
spochybovania i problematizovania symbolickho odkazu tefnika a legionrov v kon-
krtnom, vemi krtkom asovom seku, v mjovch doch roku 1922. Jej nzov som
odvodil od slova litera, teda psmeno: spor o tefnika a legionrov, ktor mal zsadn
politick povahu, toti prerstol do zdanlivo detinskej hdky o dve psmenk abecedy.
Samotn oznaenie literov vojna je vemi vren: zatia o adjektvum literov
naznauje bizarnos a nezmyselnos skmanho sporu, pripomnajceho abomyiu
vojnu, samotn substantvum vojna v tomto slovnom spojen naznauje, e ilo takmer
o boj na ivot a na smr.
Hlinkov prejav ako katalyztor polemickho sboja medzi centralistami

a autonomistami
V mji 1922 prepukol na Slovensku kandl, ktor rozvril hladinu verejnej mienky. 4.
mja, teda v de vroia tragickej smrti generla M. R. tefnika, priniesol udcky dennk
Slovk na svojej titulnej strane lnok, v ktorom bol opsan priebeh nedvneho verejnho
zhromadenia Slovenskej udovej strany (SS) v Krupine.36
Stredobodom pozornosti zhromadenho publika sa poda novn stalo vystpenie Andreja
Hlinku. Poas svojho sugestvneho prejavu pretal text protiudckeho letku, vydanho
politikmi centralistickch strn37, ktor reagoval na najnovie politick aktivity udovej
strany.38 Nsledne Hlinka komentoval niektor mylienky obsiahnut v letku, priom iro-
35
KOV, Duan: M. R. tefnik Slovk a Eurpan. In: HRONSK, Marin APLOVI, Mi-
loslav (eds.): Generl dr. Milan Rastislav tefnik vojak a diplomat. Zbornk prspevkov z vedeckej
konferencie v Bratislave 4. 5. mja 1999. Bratislava 1999, s. 159.
36
Jarn rozvitie udckej zstavy. In: Slovk, ro. 4, . 101, 4. 5. 1922, s. 1-2. Pre plnejiu infor-
mciu dodvam, e krupinsk zhromadenie sa uskutonilo 30. 4. 1922. Aj v predchdzajcom roku
(12. 6. 1921) usporiadali udci v Krupine verejn zhromadenie, kde dolo k fyzickmu stretu me-
dzi stpencami SS a ich protivnkmi, dokonca aj k strebe z revolveru. O udalosti referovala tla,
napr. l. Hlinka v Krupine. In: NN, ro. 52, . 134, 17. 6. 1921, s. 2 a l. Okolo vstrelu na
udovom shromaden v Krupine. In: NN, ro. 52, . 135, 19. 6. 1921, s. 1.
37
Obsah letku publikovali viacer stredn strancke, ale aj regionlne noviny, vrtane tch, ktor
vychdzali v Krupine. Ohlas k slovenskmu nrodu. In: Hontiansky Slovk, 6. 5. 1922, s. 1-2. U
len letm pohad na medzititulky letku (Kto bojoval, trpel a umieral za nrod vo vojne; o robili
vodcovia udovej strany poas vojny?; udov noviny dostvaly judsku podporu od maarskej
vldy; o hlsali vodcovia udovej strany poas vojny?) ukazuje, e jeho cieom bolo v oiach iro-
kej verejnosti diskreditova SS a tak paralyzova jej aktivity. Kovm prvkom argumentanho
arzenlu centralistov bolo dajn zradcovsk sprvanie udkov poas prvej svetovej vojny.
38
Impulzom pre vydanie tohto letku bolo okrem inho aj memorandum SS Hlas na zahynu-
tie odsdenho slovenskho nroda, ktor skoncipoval fredaktor dennka Slovk Vojtech Tuka.
Memorandum bolo predostret zjazdu SS v iline (august 1922) a adresovan prezidentovi T. G.
24

nicky spochyboval zsluhy slovenskch centralistov na osloboden Slovenska: Kto bol

na vojne? robr doma bohatnul. Hoda sedel vo Viedni. Blaho sbieral dollre. Medveck
sedel v kancellrii. Kto bojoval? Slvik, tefnik, Ivanka ? Ano, po kancellriach sa sho-
vrali. Naa strana, n ud krvcal za ministerstv, upnstva a refertstva argalov.
Maari [za Uhorska] boli sprost, e ich neurobili aspo hajdchmi alebo policajtami
a boli by bvali celkom tak vernmi Maarmi, ako dnes echoslovkmi [].39
Potom obrtil svoju pozornos priamo na Vavra robra, jednho z najvznamnejch
exponentov centralistickej politiky na Slovensku. robr vraj v spomnanom letku klame,
ak tvrd, e 1. mja 1918 na robotnckej manifestcii 1918 v Liptovskom Sv. Mikuli ia-
dal eskoslovensk jednotu: To je zavdzanie. Triasol sa ako prasa pod odkvapom, ke
vatlal v Mikuli o Wilsonovch bodoch prva samourenia. O republike, echoch ete
vtedy nebolo rei. A zbabelec robr by si to nebol dovolil v mji poveda [].
Autor spravodajstva v dennku Slovk k tomu dodal: nebolo konca-kraja aplauzu, ke
Hlinka bioval ttotvorn argalsko-sodemitsk manelstvo, teda politick spojenectvo
agrrnikov a socilnych demokratov.
Hlinkove zoomorfn invektvy vysloven na robrovu adresu boli absurdn a nadbiehali
kultrnej rovni pologramotnho obecenstva, ktor sotva podrobne poznalo histriu odboja
a prevratu. Ve vaka robrovej aktvnej asti na mikulskej manifestcii v mji 1918
toto podujatie prerstlo do nrodnej manifestcie a dodnes je v historiografii pokladan za
prv vraznej prejav Slovkov v prospech eskoslovenskho rieenia slovenskej otzky.
Hne na druh de, teda v piatok 5. mja, reagoval na informcie o krupinskom prejave
A. Hlinku provldny Slovensk dennk, priom odcitoval Hlinkove slov. Redakcia neza-
budla poznamena: zacitovali sme slov Hlinkove tak, ako si to Hlinka vo svojom vlast-
nom [tlaovom] orgne sm vykrmil. itateov vak upozornila, e nm sdelili oba-
nia z Krupiny, e Hlinka vyslovil sa o vetkch uoch, ktor za republiku a za oslobodenie
echov a Slovkov pracovali, takmi vrazmi, ktor beztrestne nesmie poui ani hociktor
baba o svojej susede. On povedal o nezapomenutenom a za slovensk ud martrskou
smrou zahynuvom generlovi tefnikovi, e sa skrval v cudzine a e on gemeiner
Hlinka vybojoval pre nrod slobodu.40
Tto informciu od neuvedenho dopisovatea z Krupiny, dajne priameho astnka
udckeho zhromadenia, redakcia uverejnila tie na svojej titulnej strnke: Takto hovo-
ril Andrej Hlinka: o tak tefnik, Bene, robr? T vydobyli Slovensko? T sa len po
cudzch krajinch skrvali a ke bolo zle, pod poste sa schovvali. My gemeineri Tom-
nek, Juriga a ja, my sme vydobyli vetko.
Vldna tla sa usilovala okamite vyui Hlinkov vrok na jeho politick diskreditciu.
Przvukovala, e predstavite udovej strany, ktor sama seba vyhlasuje za najslovenskej-
iu stranu, za jedinho obhajcu prv slovenskho nroda, si dovolil [] kopn do skve-
Masarykovi. Memorandum sa udci usilovali predloi aj na rokovania Janovskej konferencie.

Podrobneji pozri v prci KRAMER, Juraj: Slovensk autonomistick hnutie v rokoch 1918-1929.
Bratislava 1962, s. 308.
39
Jarn rozvitie udckej zstavy. In: Slovk, ro. 4, . 101, 4. 5. 1922, s. 1-2.
40
Zvrhlos. In: SD, ro. 5, . 101, 5. 5. 1922, s. 1.
25

Peter Macho
lej pamiatky vekho hrdinu nho nroda, trfal si na verejnom shromaden zneucti
meno najvieho slovenskho bojovnka za nau slobodu.41
Uveden taktika sa neminula inkom, lebo tefnik skutone v slovenskom prostred
fungoval ako posvtn symbol, hoci od jeho smrti uplynuli iba tri roky. Pobrenie, ktor
vyvolalo zverejnenie Hlinkovho vroku, resp. jeho dvoch verzi i dokonca dvoch vro-
kov42, zachvtilo znan as slovenskej verejnosti. Spor ukzal, e tefnik ako symbol je
vo verejnom ivote vyuiten nielen ako identifikan, integran a mobilizan prvok,
ale aj ako nstroj diskreditcie a ostrakizcie politickho spera.
Vyslovenie nzoru, e tefnik sa iba zhovral po kancelrich, aby sa tak vyhol priamej
asti na frontovch bojoch, i dokonca e sa skrval v cudzine a pred nebezpeenstvom
sa schovval pod posteou, zavalo nielen nactiuthastvom, ale aj vulgrnosou. Navye
meme predpoklada, e najm v prpade protiudcky orientovanho publika bol prah
citlivosti tolerovania uvedench vrokov znen, lebo dennk Slovk zverejnil asti
Hlinkovho prejavu prve 4. mja, teda v okamihu, ktor verejn mienka pokladala za de
posvtnho smtku, o samozrejme vldna tla nezabudla patrine zdrazni ako dkaz
dajnej Hlinkovej zvrhlosti.43
Mobilizan efekt v prospech naej veci sa u konkrtnych jednotlivcov, resp. skupn
obyvatestva dosahoval cez intrumentalizciu kategrie statonosti, resp. dichotmie sta-
tonos zbabelos, ale aj prostrednctvom kategri vernos a zrada. Spor o tefnika
teda od zaiatku fungoval aj ako katalyztor posilovania skupinovej identifikcie, ktor
sa nemusela nevyhnutne a striktne prekrva s konkrtnou strancko-politickou lojalitou.
Nepochybne vak prispel k vyhraovaniu spolitizovanho skupinovho pocitu vyjadrite-
nho prostrednctvom schmy my kontra oni v rmci nrodne definovanej spolonosti. Ak
obidvom speriacim tborom, ktor rozohrali propagandisticko-urnalistick vojnu o te-
fnika a jeho odkaz, do mja 1922 chbali v ich politickom boji dostatone siln emon
komponenty, ktor by umoovali poda potreby vychli jazek sympati alebo antipati
obanov, t. j. potencilnych voliov v najblich vobch, na jednu i druh stranu, teda
v prospech autonomistov alebo centralistov, tak spor o tefnikovu statonos/zbabelos
im ju urite poskytol.
V politickej rovine to malo za nsledok, e jednotliv politick tbory i strany sa celkovo
teda v dlhom asovom oblku, presahujcom obdobie tu skmanho jednho mesiaca
deklarovali ako strcovia tefnikovej pamiatky i tefnikovho odkazu a v tomto
zmysle si ho aj privlastovali: tefnik-symbol teda fungoval aj ako nstroj politickej legi-
timizcie. Tak ako sa jednotliv politick subjekty usilovali dosiahnu celospoloensk
akceptciu svojich politickch programov a koncepci, tak isto sa usilovali aj o celospolo-
ensk akceptciu svojho vlastnho obrazu nrodnho hrdinu.
41
Hlinka potupil pamiatku generla tefnika. In: SD, ro. 5, . 101, 5. 5. 1922, s. 1.
42
Zvrhlos. In: SD, ro. 5, . 101, 5. 5. 1922, s. 1.
43
Na zklade informci z tlae nemono urobi jednoznan zver, i ilo o dva rzne vroky alebo
dve verzie jednho vroku, ktor boli elovo upraven.
26

Snahy o inzultciu Hlinku za jeho vrok o tefnikovi
Nasledujce dni priniesli akcelerciu vvoja. TJ Orol a katolcky spevokol Carmen toti
v sobotu 6. mja usporiadali v Turianskom Sv. Martine slvnostn veer spojen s diva-
delnm predstavenm, na ktorom mal ako renk vystpi aj Andrej Hlinka. Na ten ist
de vak bolo z iniciatvy legionrskych predstaviteov zvolan v Martine aj verejn zhro-
madenie, ktorho sa mali zastni prvrenci vetkch relevantnch politickch strn,
pravdae s vnimkou udkov. Ku konfrontcii teda muselo nevyhnutne djs.
Na okraj slvnostnho programu, ktor prebiehal v priestoroch Nrodnho domu, treba
poznamena, e Hlinka sa k slovu vbec nedostal, lebo predchdzajceho renka, sen-
tora Jna Mudroa, as obecenstva vypskala. Ten toti poda informci udckej tlae
vyvracal bludy echoslovakizmu a brnil sloveninu. Na adresu etiny sa vyjadril v tom
zmysle, e je mladou dcrou sloveniny, ktor je popanten a vylepen (vyfrflen)
nemeckou mdou a kultrou. Po tchto slovch nastali v radoch obecenstva, medzi ktorm
boli prtomn aj martinsk esi, prejavy neshlasu a chaos, ktor navye skomplikoval
vpadok elektrickho prdu.
Upozorujem na skutonos, e Mudroov nzor nebol v slovenskom prostred neznmy.
Naopak, nadvzoval na starie predstavy o slovenine ako matke vetkch slovanskch
jazykov. Obecenstvo vak iritoval nielen Mudroov podceujci a posmen tn, ktor
zaznieval z jeho kritiky etiny, ale zjavne aj elov kontrapozcia udovej sloveniny
a panskej, resp. popantenej etiny, i zdrazovan zvislos od nemeckho kultrneho
vplyvu.
Cel predstavenie bolo nakoniec predasne ukonen. Medzitm sa nlada vonku, na
nmest pred Nrodnm domom, vyostrovala. Poda niektorch svedectiev sa zo zhro-
madenho davu ozvali vyhrky adresovan Hlinkovi, v rukch niektorch ud sa mali
objavi kamene. dajne sa ho udia zastrjali zbi i dokonca zabi. K fyzickmu toku
vak nedolo, lebo upan Igor Dula zakroil a spostredkoval vyslanie eslennej deput-
cie, ktor mala za lohu tlmoi vodcovi SS hnev zhromadenho udu a printi ho, aby
odvolal urky vysloven na adresu M. R. tefnika.
A. Hlinka v tom ase v Nrodnom dome spokojne diputoval a akal vvin a koniec veci
takto verziu Hlinkovho sprvania prezentovala svojim itateom redakcia Slovka. Slo-
vensk dennk naopak, s neskrvanou kodoradosou zdrazoval, e bled a trasci sa
Hlinka uznal za potrebn vyhlsi, e si pamiatky tefnikovej vi, priom tak mal poda
sprvy tchto novn urobi verejne, z balknu Nrodnho domu.44
Vldna i opozin tla sa v interpretcii tejto pre Hlinku neprjemnej i chlostivej epizdy
prirodzene rozchdzali. Obidve strany z nej vytkali politick kapitl: t prv vykresovali
Hlinku ako zbabelho a chamelenskeho loveka, ktor sa sprva ako vekohub hrdina
44
Jeden zo svedkov martinskch udalost, redaktor Nrodnch novn Ivan Thurzo, popiera, e by
bol Hlinka urobil takto symbolick akt akhosi verejnho odprosenia. SNK-ALU, f. Ivan Thurzo,
sign. 166 D 1. THURZO, Ivan: Z prce a z obet za nrod. Strojopisn text, s. 825. Pravdou vak
je, a Thurzo to vo svojich spomienkach aj uvdza, e v inkriminovanom ase dajnho verejnho
Hlinkovho odprosovania, u fyzicky nebol prtomn v Nrodnom dome, take jeho mienku treba
bra s rezervou.
27

Peter Macho
iba vtedy, ke mu nehroz nijak nebezpeenstvo; tento obraz mal Hlinku a cel udcke
hnutie ete viac zdiskreditova v oiach jeho protivnkov. Naopak, udcke noviny opiso-
vali Hlinku ako osobnos s istm charakterom, ako loveka, ktor sa ned zvikla nijakou
krzovou situciou, ani ohrozenm vlastnho ivota, aby tak v obraze svojho vodcu posil-
nili muencky rozmer.45
Svedectvo o nasledujcom vvoji v priestoroch Nrodnho domu zanechal vo svojich spo-
mienkach redaktor Nrodnch novn Ivan Thurzo. Ke si prerazil cestu cez vykrikujci
dav a dostal sa dnu, naiel Hlinku za divadelnmi kulisami. Podal mu do rk starie slo
Nrodnch novn, v ktorom boli kritizovan aviiarske, v podstate boevick vpady
proti tefnikovi, uverejnen pvodne v Prve lidu, ete v roku 1920. Thurzo pripomna,
e Hlinka sa odrazu ctil ako na koni: vazoslvne vkroil zadnm vchodom do miestnosti
Kasna, v ruke so spomenutm slom Nr. novn, na pln sta sa vysloviac: Tu, ha, mm
v rukch noviny [], ktor mi pred chvou dal Ivan Thurzo. Budem sa nmi pred demon-
trantmi brni.46
Ke sa v Nrodnom dome ocitla deputcia, v ktorej boli zastpen aj zstupcovia socilno-
demokratickej strany, Hlinka sa poda Thurzovch spomienok postavil pred u so slovami:
Pni moji, ja som nepotupil pamiatku tefnikovu, ale ak chcete vedie, kto ju skutone
potupil, ten patr do vaich kruhov. Vytiahol noviny a komentoval spomnan lnok:
tu mte ierno na bielom slov vho orgnu Prva lidu, ktor s skuton zhanobenie
pamiatky tefnikovej.
Vzpt pretal pas, v ktorej sa privolvala ven kliatba na tefnikovu hlavu: V
osobe tefnikovej je sibrskemu legionrovi stelesnen zrada na nrodne revolunom
programe ruskch lgi, esko-slovensk protiudov reakcia, premyslen a spen tok
erveno-bieleho militarizmu proti nesksenmu, v Rusku opustenmu esko-slovenskmu
udu. [] tefnik zneuil svojho postavenia ako minister, ke hodil rusk lgie na pospas
medzinrodnmu kapitalizmu v ruskej obianskej vojne.
lenovia deputcie boli cittom, ktor si vypouli z Hlinkovch st, poriadne zaskoen.
Pritom si vbec nevimli, e predseda SS uveden text netal z Prva lidu, ale z Nrod-
nch novn. Svoju obranu Hlinka zavil slovami: Pni moji, ak mte niekoho sdi
a chcete niekoho zo sveta sprevadi, tak ste a sprevate zo sveta Prvo lidu a nie ma!
Poram sa vm!
Thurzo przvukoval, e po tomto triumflnom vstupe mohol Hlinka vone ods z Mar-
tina bez akhokovek obmedzovania i fyzickho atakovania. Zdrazoval, e informcia
Slovenskho dennka, poda ktorej Hlinka uinil aksi akt verejnho odprosenia, nie je
pravdiv. Argumentoval vak predovetkm psychologicky, ke tvrdil, e Hlinka si po
45
V tejto svislosti treba zdrazni, e v rtorike slovenskho nacionalizmu neexistuje hrub deliaca
iara medzi kategriami hrdinskosti a muenctva. Znanie utrpenia, prinanie najvych obet
v prospech nroda a nrodnej idey je vnman a asto aj prezentovan ako hrdinsk skutok, a to
napriek tomu, e sa navonok jav ako defenzvny: spravidla je toti kompenzovan aktom slobodnej
vle jednotlivca. Podrobnejie pozri v tdii MACHO, Peter: Martrium ako heroizan intrument
v slovenskom nacionalistickom diskurze? In: KOIAK, Rastislav NEME, Jaroslav (eds.): Svtec
a jeho funkcie v spolonosti II. Bratislava 2006, s. 193-198.
46
THURZO, Ivan: cit. prame, s. 318.
28

vstupe pred socilnodemokratickmi predkmi vychutnval svoje vazstvo a nemal

dvod nieo odvolva. On sm vak uvdza, e v inkriminovanom ase dajnho verej-
nho Hlinkovho odprosovania sa u nenachdzal v Nrodnom dome, take v tejto etape
vvoja nebol priamym svedkom toho, o sa udialo.
Ke dennk Slovk komentoval martinsk epizdu a v rmci nej dajn Hlinkovo vek
morlne vazstvo, ironicky sa vyjadroval na adresu socilnych demokratov a przvukoval,
e tefnikovu pamiatku v Martine brnil proti Hlinkovi kde opitch proletrov bez
vlasti a nroda, teda internacionalistov. tefnikovo meno si vraj ber do st t, ktor na
to nemaj prvo: boevici, agrri a sodemiti, ktor sa teia, e ho niet medzi ivmi, lebo
by nebol porozumel ich centralistickm snahm. V tejto argumentcii teda nachdzame
aksi zrodon podobu neskr vemi rozrenej predstavy o tefnikovej nsilnej smrti,
na ktorej sa mali podiea aj slovensk exponenti echoslovakizmu. Zatia o v nasleduj-
cich rokoch sa objavovali na strnkach tlae rzne narky alebo priame a adresn obvi-
nenia zo spchania zloinu na tefnikovi, v kontexte tematizcie udalost v martinskom
Nrodnom dome sa iba naznaovalo, e centralisti maj zo tefnikovej smrti politick
itok.
Redakcia Slovka navye odcitovala spomnan sodemitsk lnok, v ktorom sa pri-
volvala kliatba na tefnikovu hlavu. Samozrejme, zamlala nielen skutonos, akm
spsobom sa Hlinka ku konkrtnemu slu Nrodnch novn dostal, teda, e pomoc mu
v tomto smere poskytol I. Thurzo, ktorho ete pred dvoma rokmi preklnal a nadval mu
do zradcov; pred itatemi zostal utajen aj in, nemenej dleit fakt, e toti Nrod-
nie noviny neprevzali inkriminovan protitefnikovsk text zo socilnodemokratickho
Prva lidu, ale z eskoslovenskej republiky, oficizneho periodika, blzkeho praskej
vlde, v ktorom centralisticky orientovan predstavitelia armdnych kruhov kritizovali
boevick ataky voi tefnikovi. V tomto prpade sa udcky dennk naozaj zachoval
presne poda hesla el svt prostriedky.
Za paradox mono poklada skutonos, e Hlinka vyuil na svoju obranu prve Nrodnie
noviny. Urobil tak bez akchkovek krup, hoci ete v roku 1920 dal spolu s almi
predstavitemi udovej strany toto periodikum na politick index: Netajte Nrodnie
noviny! Po takch zrejmch liach, ktorch sa dopustili Nrodnie noviny [...], vyzvame
vetkch prvrencov udovej strany a vbec vetkch katolkov, aby tento hanobn pltok
nepredplcali, aby ho poslali nasp a ho netali. Za svoje groe nedajte sa otravova
takm podlm, nanihodnm pltkom!47
Zbabel robr verzus staton Hlinka:

personifikcia znepriatelench tborov
Medializciu statonosti, zbabelosti, i dokonca zrady meme ilustrova na konkrtnom

novinovom lnku z dennka Slovk. Redakcia v om na zklade intrumentalizcie pro-
tikladu hrdinskho obrazu naich vodcov a nehrdinskho obrazu naich zbabelch
47
Vzva bola pvodne publikovan in: Slovk, 22. 10. 1920.
29

Peter Macho
nepriateov, rozohrala svoju propagandistick hru. Protiklad statonho Hlinku a zba-

belho robra sa sptne projektoval v ierno-bielom vydan do minulosti, do obdobia
pred rokom 1918. U v vodnom komentri je zreten tto tendencia, ke nepodpsan
autor zdrazoval, e zatia o katolcki kazi a civili li s povenou hlavou do alra,
arciechoslovk Dr. robr Lrincz, orvos, fukal a prosil maarskch tyranov omilos.
Vimnime si tto bizarn kombinciu postojov a charakteristk, prisudzovanch rob-
rovi: Toto je teda prav obraz robra, ktor dodnes nevie odpusti Hlinkovi, Jurigovi
a Tomnkovi, e oni tak musky, neiadajc od tyranov milosti, odhodlane li pred andr-
skymi bajonety do [] alrov, km on prosil o milos a pred sudcom sa hral na lojlneho
obana Uhorska.
Tieto protikladn obrazy, podsvan itateom, znamenali vlastne personifikciu charak-
terovch vlastnost, prisudzovanch nielen Hlinkovi a robrovi ako jednotlivcom, ale
celm politickm stranm, resp. tborom, ktor prve tieto dve postavy zatiovali ako
zstupn figry. Prve cez ne sa ventilovali negatvne emcie, ktor natartoval spor o te-
fnikovu pamiatku. Jednu skupinu (Hlinku a jeho stpencov) charakterizuje statonos
a vernos nrodu, v druhom tbore (robr a jeho zstancovia) sa kumuluje zbabelos
a zrada. Aspo tak to videla a interpretovala udcka tla. Verejnosti sugerovala odpove
na neodbytn otzku: kto napa tefnikov odkaz, kto m prvo sa k nemu hlsi Hlinka
alebo robr, my autonomisti alebo oni, teda centralisti?
V polemike medzi tmito dvoma tbormi je tefnik ako nrodn hrdina prvej vekosti
nespochybniten, jedna i druh strana mu prisudzuje tak vlastnosti ako s statonos,
hrdinskos, pln obetovanie sa v prospech nroda. Zbabelos a zrada, tieto negatvne
vlastnosti a postoje nie s teda pripisovan ani tefnikovi a pochopitene ani vlastnej
skupine i vlastnej politickej strane, ale zsadne im, teda tm druhm, ktor v tomto publi-
cistickom sboji nadobdaj podobu nepriatea.
Vo vyretuovanom udckom obraze Andreja Hlinku ako nrodnho muenka a vekho
bojovnka za slovensk nrodn vec samozrejme chbali tak momenty z jeho minulosti,
ktor mohli by druhou stranou vyuit/zneuit ako dkaz jeho zlyhania (v tom lepom
prpade) i ako dkaz jeho iernej zradcovskej due (v tom horom prpade): naprklad sku-
tonos, e Hlinka podal panovnkovi iados o milos alebo e pred sdom poas obhajoby
na dkaz svojho [uhorskho] vlastenectva uvdzal, e z vlastnch peaz venoval pre ia-
kov tisc korn na nkup maarskch uebnc,48 i fakt, e pred sdom v roku 1908 nie prli
hrdinsky zapieral svoje autorstvo publikovanch novinovch lnkov, ktor sa stali podkla-
dom pre obalobu voi jeho osobe.49
Idealizovan prezentovanie Hlinku prirodzene zamliavalo skutonos, e po svojom zno-
vuuveden na ruombersk faru, poas vysviacky ernovskho kostola v roku 1910 v kzni
akoval spiskmu biskupovi Alexandrovi Prvymu, ktor mal na svedom krviprelieva-
nie v ernovej a stal sa symbolom nrodnho tlaku Slovkov, za jeho achetn srdce
a dobrotu.50
48
HOLEC, Roman: Tragdia v ernovej a slovensk spolonos. Martin 1997, s. 100.
49
Tame, s. 221.
50
Tame, s. 239.
30

Pochopitene, z udckej tlae sa itate nedozvedel ani o tom, ako oportunisticky sa

zachoval tento vraj neohrozen bojovnk za prva sloveniny 26. mja 1902 poas
hlasovania v liptovskom upnom vbore. Spomnan hlasovanie malo rozhodn o tom,
i Slovci na tomto fre mu alebo nemu hovori vo svojom materinskom jazyku. Za
uritch okolnost im to umooval nrodnostn zkon. Vo svojom preslove, ktor pred-
chdzal samotnmu aktu hlasovania, sa Hlinka vyjadril, e mus plni vu tch, ktor ho
poverili vborovm mandtom, a tch va e je, aby sa zadral zkon o nrodnostiach,
ktor je darom rytierskeho maarskho nroda uhorskm nrodnostiam. Ke vak
dolo k samotnmu hlasovaniu, ktor bolo verejn, pred vetkmi prtomnmi sa zdral
hlasovania a vyhlsil nem szavazom (= nehlasujem).51 Je len prirodzen, e tento jeho
in vyvolal nevu predovetkm v kruhoch liptovskch nrodovcov a zostal natrvalo
uchovan v ich historickej pamti.
Paradoxn na celej zleitosti bolo to, e na mjov dni roku 1922, v ktorch prepukol
konflikt medzi obidvoma politickmi tbormi vyprovokovan Hlinkovm vrokom
o tefnikovi pripadlo 20. vroie onoho neslvneho Hlinkovho hlasovania za prva
sloveniny. V ase, v ktorom jedna i druh strana sporu podsvala verejnosti dajne jed-
noznan dkazy o zbabelosti i vyslovene o zrade na nrode, ktorej sa mal dopusti ten i
onen politick sper, nikoho spomedzi robrovch stpencov zrejme nenapadlo chopi
sa tohto jazykovo-politickho jubilea a medializova ho.
Je to prekvapujci moment jednej fzy tejto symbolickej vojny o tefnika, lebo propa-
gandistick vyuitie spomnanho Hlinkovho zradnho inu v jeho neprospech a teda aj
v neprospech udovej strany, sa priam ponkalo: udci sa toti vyhlasovali za jedinch
obrancov prv slovenskho nroda a sloveniny, priom sa v tejto svislosti pochopitene
asto odvolvali prve na Hlinku a jeho predprevratov innos.
Viacer z vyie spomnanch Hlinkovch inov boli z udskho hadiska pochopiten,
ale v zpase medzi robrovcami a hlinkovcami, ktor mal silne konfrontan charakter,
sa uprostred mjovch dn roku 1922 neprihliadalo ani na jednej ani na druhej strane na
dobov predprevratov kontext. Naopak, vetky nzory, mylienky, kroky, aktivity uvede-
nch osobnost sa interpretovali elovo, vytrhnut z kontextu.
Boj o litery: tefnik alebo tefnek?
Na Hlinkovu obranu sa postavila autonomistick tla, verejne sa ho zastali strancki

kolegovia, publicisti, niektor literti, dokonca aj generlov brat Igor Branislav tefnik.
udcke noviny dokazovali, e v prpade hanlivej zmienky o tefnikovi v Hlinkovom
vroku ilo v skutonosti o tlaov chybu. Hlinka sm vo svojom psomnom osveden
z 10. mja tvrdil, e na nmest v Krupine ani len nznakom nespomenul meno Milana
Rastislava tefnika. Jeho kritika vraj smerovala voi osobe Antona tefnka, kolskho
referenta na robrovom ministerstve, ktorho udci obviovali z echizcie a laicizcie
slovenskho kolstva: Ja tmto hodnoverne a estne svedm celej slovenskej verejnosti,
51
Slovenina na Liptove. In: NN, ro. 33, . 60, 27. 5. 1902, s. 1-2.
31

Peter Macho
e som v Krupine nepouil mena Benea alebo tefnika. Pamiatka gen. tefnika mi je
svtou, ako kadmu statonmu Slovkovi. 52
V podobnom duchu argumentovali aj al astnci sporu, ktor stli na Hlinkovej strane:
Ve kad vie, e k menu tefnikovmu len vaka a obdivovanie patr! Kde spomna
sa zbabelos a zapredvanie naich nrodnch prv, tam nie tefnik patr, ale tefnek
[] Perly a smeti me [lovek] miea i do sdneho da, ale perla predsa ostane perlou
a sme smeou a kad ak-tak znalec ich rozozn. 53
Hlinkovi obrancovia pritom nezabudli zdrazni, e hnev a kliatba ttotvornch a i
skr ttotravnch centralistov dopadla na hlavy pravovernch Slovkov, teda udkov
len kvli dvom psmenkm i a e. Obrazne mono poveda, e obidve okrdlen litery
sa vzniesli na slovensk oblohu a cel mesiac traumatizovali verejnos, udriavajc ju
v bojovej nlade. Svojimi krdelkami trepotali tieto psmenk ako politickmi vlajkami,
pod ktormi sa zhromaovali stpenci jednho alebo druhho tbora. Pod vlajkou s ps-
menom i tiahli do symbolickho boja t, ktor verili sprvam, e Hlinka vyslovil na
krupinskom zhromaden meno tefnikovo a tak znevil pamiatku nrodnho hrdinu;
pod vlajkou s literou e odrali toky nepriatea t, ktor uverili informcii, e dolo
k tlaovej chybe, a e Hlinka v skutonosti vyslovil meno (Anton) tefnek. Zd sa to
neuveriten, ale aj obyajn psmen abecedy mu fungova ako zbrane. Pritom vvoj
dospel tak aleko, e u vbec nelo o tefnika, ale o Hlinku.
Na obidvoch stranch pomyselnej barikdy sa viedla ostr paba: na dennom poriadku boli
obvinenia z hyenizmu, perverznosti, zlomysenosti, ale aj zo zrady a zbabelosti. Centralisti
boli poda udckej interpretcie nielen zradcovia slovenskho nroda, ale aj zbabelci,
lebo sa skrvali za tefnikovu pamiatku; v oiach centralistov boli vak zbabelcami prve
udci, lebo sa vraj skrvali za dajn tlaov chybu.
Jedni i druh sa dovolvali oitch svedkov, ktor mali potvrdi alebo vyvrti t alebo
on verziu pravdy o Hlinkovom krupinskom prejave: vyslovil Hlinka meno generla
tefnika alebo nevyslovil?
Ak vak pripustme monos, e naozaj ilo iba o tlaov chybu, vynra sa pred nami
zsadn problm: Slovk bol dennk a redakcia mohla (a v podstate aj mala) zasiahnu
hne na druh de po zisten tohto lapsusu, teda v piatok 5. mja 1922, a uverejni opravu,
aby tak predila nedorozumeniam i tokom na svoju adresu. Nestalo sa tak, nikto v redak-
cii nezasiahol. Slovk reagoval a vtedy, ke bola polemika v plnom prde a bolo jasn,
e centralistick tla cel prpad vyuva na politick boj proti Hlinkovi: v stredu 10. mja,
teda a po iestich doch (sic!) od publikovania krupinskho prejavu sa na strnkach Slo-
vka objavilo nielen osvedenie A. Hlinku, ale aj stanovisko I. B. tefnika.
Pritom redakcia Slovka uverejnila v nedeu 7. mja krtku sprvu o nvteve pamtnho
miesta, na ktorom sa pred tromi rokmi odohrala vek tragdia. Hlinka sa pochopitene
tejto pietnej spomienky nezastnil, lebo v danej chvli, v sobotu podveer, bol v Martine.
Hoci v polemickom sboji udci ermovali tmto novinovm lnkom, ktor predloili
ako dkaz toho, e si vysoko ctia tefnikovu pamiatku, mohol by iba svedectvom cty
52
Pre jednu tlaov chybu. In: Slovk, ro. 4, . 106, 10. 5. 1922, s. 1.
53
KOZA-MATEJOV, Jur: Nad posvtnou mohylou. In: Slovk, ro. 4, . 115, 20. 5. 1922, s. 1-2.
32

voi tefnikovi prejavenej zo strany inch, konkrtne nemenovanch prslunkov SS,

nie vak samotnho Hlinku. Na presveden asti verejnej mienky, e Hlinka potupil te-
fnikovu pamiatku, to nemohlo ni zmeni. Pre centralistick tla to bol samozrejme mlo
presvediv dkaz a obvinila udkov, e odrazu ronia nad pamiatkou nrodnho hrdinu
krokodlie slzy. Mono poveda, e udci sa chytili do pasce, ktor si pripravili sami, lebo
centralistick tla a protiudcky orientovan publikum vnmali udov stranu prve cez
jej najvznamnej personlny symbol, cez postavu A. Hlinku. Preto sa udcka obrana
v prvom rade sstredila na jeho obhajobu.
Jur Koza-Matejov s rozhorenm komentoval krvizniv toky hladnch zverov, teda
centralistov, ktor sa chytili tlaovej chyby a teraz toia a hryz. Vraj s jedinou literou
otravuj verejnos a usiluj sa raz a navdy zabi prostrednctvom tefnikovej pamiatky
Hlinku a potva proti udovej strane legionrov. Ignc Greb-Orlov v tejto svislosti
przvukoval: Pamiatka tefnika je nm svtou, ktorej sa dotka nevono. A kto ho na
hnusn agitciu zneuije, hoden je opovrenia.54
Tento vrok je veavravn, lebo oznauje tefnika ako nrodnho hrdinu za sacrum,
s ktorm nemono elovo manipulova. Je prznan, e prslunci toho-ktorho tbora
nachdzali neprpustn manipulciu so tefnikovou pamiatkou iba u svojich protivnkov.
To platilo nielen pre autonomistov, ale aj pre centralistov.
O tom, e spomnan boj o litery plne nevymizol z pamti slovenskej verejnosti, sved
aj bonmot v Nrodnch novinch z konca 30. rokov minulho storoia. itateovi sa
v inch svislostiach a v plne inom kontexte predkladala otzka, i vie, ak je rozdiel
medzi lovekom prostm a lovekom sprostm. Odpove bola vemi jadrn: asi tak ako
rozdiel medzi menami tefnik a tefnek. itate odchovan lektrou prvorepubliko-
vch verejnch zhromaden, na ktorch mali posmeky a nadvky svoje trval miesto,
sa pravdepodobne schuti zasmial a pobavil. Vnmavej a kultivovanej itate sa vak
nepochybne musel pozastavi nad touto slovnou hrakou a uvedomi si jej absurdnos: kto
z tejto dvojice je prost a kto sprost?
Reakcie legionrov na Tukov lnok. Hrdina ako diskurzvny fenomn
Spor nabral na obrtkach, ke Vojtech Tuka uverejnil v Slovku lnok, v ktorom rela-
tivizoval zsluhy legionrov o nrodn oslobodenie Slovkov. Dal mu podobu fiktvneho
rozhovoru dvoch mtvych vojakov-Slovkov, Jna a Ondreja, ktor s pochovan na cin-
torne v Bachmai: obidvoch poslali po vypuknut vojny na front podperench erveno-
-bielo-zelenmi stukami (t. j. uhorskou/maarskou trikolrou), ili tam teda bojova,
trpie a zomiera za kra a vlas. Jn sa dostal do (ruskho) zajatia, zatia o Ondrej
padol v boji a pochovali ho na bachmaskom cintorne, v uniforme prslunka uhorskej
domobrany. O tri roky neskr na tom istom cintorne pochovali aj Jna, ktor medzitm
vstpil do eskoslovenskch lgi.
O polnoci cintorn oije a mtvi vojaci sa rozprvaj. Jn-legionr vyta svojmu bvalmu
druhovi v zbrani: Preklnam a! Nie si mojm bratom. Bol si oldnierom Habsburgovcov,
54
GREB-ORLOV, Ignc: Nenapraviten. In: Slovk, ro. 4, . 116, 21. 5. 1922, s. 1.
33

Peter Macho
tchto katov slovenskho nroda. Bojoval si s otrokrmi nho rodu, s Maarmi oproti
naim bratom Rusom a Srbom. Si zradcom naej nrodnej veci!
Na to mu Ondrej-domobranec odpoved: Brnil som vlas []. no, brnil som, lebo
nai vodcovia, slovensk kazi, uitelia, profesori, lekri, pravotri do jednho hovorili
vtedy, e je to naou povinnosou. Oni boli pre ns ivmi prkladmi. Bojoval som, lebo som
prisahal - vernos a poslunos najvyiemu pnovi zbrannej moci, krovi.
V zpt przvukuje: Ja som [tie] bojoval za nrodn vec []. Nai [nrodn] vodcovia
povedali, e za vernos k vlasti a krovi budeme odmenen tm, e si za u budeme mc
iada, ba aj dostaneme pre nrod slobodu a ivot.55 Nie my sme na vine, ale vrtkavos
astia, e nie my, ale vy ste vybojovali pre nrod slobodu. Ke sme aj li inmi cestami
jednako len za ten ist spolon, svt a krsny cie sme bojovali, trpeli a martrsku smr
podstpili
Jn-legionr mu oponoval: Vy ste brnili tt alrov, my sme ho povalili. N je vavr-
nov veniec hrdinov, na vs je biag hnusnej zrady, ktor horie bude na ele naich det
a potomkov.
Ondrej-domobranec brnil svoju pozciu na nesprvnej strane pomyselnej barikdy poas
vojny. Ospravedloval svoju neschopnos v dostatonom predstihu predvda vvoj uda-
lost: Mojm jedinm hriechom je len to, e som nevidel napred a e som nevedel, ktor
skupina zpasiacich vemoc zvaz. Ale o by bolo bvalo s tebou, keby bola vrtkavos
vojny druhej skupine dopriala vazstva? Vtedy by si bol bval zradcom a tvoje nevinn deti
by nosili potupn pamiatku svojho otca []. Poda toho teda len od vrtkavosti vojennho
astia zviselo, ktor z ns bude hrdinom a ktor zradcom.56
Tukov lnok vyvolal vek pobrenie, najm v radoch bvalch legionrov. Predmetom
kritiky sa stala u samotn osnova prbehu, teda predstava, e v Bachmai na cintorne by
mohli veda seba odpova telesn pozostatky prslunka eskoslovenskch lgi a pr-
slunka uhorskho honvdskeho vojska: v Bachmai nai legionri [] v tdovom
tuhom boji hrdinsky odrali toky rskonemeckch vojakov a [] na iadneho rakskeho
alebo uhorskho vojaka nenarazili. Na bachmaskom cintorne odpovaj venm snom
len t Slovci, ktor v legionrskej rovnoate padli za slobodu svojho nroda a ktorch
zabili nemeck spojenci57 - maarskho Tuku Blu. Avak ete perfdnejie si zahrva Tuka
55
Prm v provldnom vojnovom kurze v slovenskom nrodnopolitickom tbore hralo od poiatku
udcke krdlo Slovenskej nrodnej strany, ktor sa priam prekonvalo v prejavoch lojality k vlde
a k habsburskej monarchii. Na vekom udovom zhromaden 28. jla 1914 v Ruomberku Andrej
Hlinka, stojac na pozcich obrancu uhorskej vlasti, vtal vypuknutie vojny. Ete servilnejie vak
vystupoval udcky poslanec Ferdi Juriga v petianskom parlamente a na strnkach Slovenskch
udovch novn. [] Po vypuknut vojny zaali ubezpeova uhorsk vldu a Habsburgovcov o pod-
danskej vernosti a lske slovenskho udu, asto vyzvali slovenskch vojakov k dslednej vernosti
k monarchii a psali o svtej povinnosti v spravodlivom boji na fronte. HRONSK, Marin:
Slovensko proi zrode eskoslovenska. Bratislava 1987, s. 53, 54. Oakvalo sa, e Slovci vaka
tomu zskaj urit stupky v socilnej a nrodnostnej sfre. Prezentova vak takto motivovan boj
slovenskch vojakov, prslunkov raksko-uhorskej, prpadne honvdskej armdy ako alternatvny
boj za slobodu nroda, je nezmyslom.
56
TUKA, Vojtech: Takto hovorili mtvi. In: Slovk, ro. 4, . 112, 17. 5. 1922, s. 1-2.
57
V tejto svislosti uvdzam na ilustrciu dobov charakteristiku jednho z legionrov, ktor padli
v bojoch pri Bachmai: Duan Hatala z Prietre [pri Senici]. Prpork 12. roty 7. Tatranskho
34

Bla s poctivm nrodnm smanm ns Slovkov, ke dva do st uhorskmu Slov-

kovi slov o tom, e bojoval za nrodn vec, a e len vrtkavos vlenho testia nedala
mu za pravdu []. To nebola vrtkavos vlenho astia, ktor z legionrov-Slovkov
spravila vazov. To bol stran zpas, v ktorom takmer cel svet sa pochytil a v ktorom
na jednej strane stli Tukovi obbenci: Maari, Nemci, Turci a in nsilnci, vrahovia
slovenskho a slovanskho rodu, a na druhej strane stli vetci t, o si iadali slobodu
a pravdu pre vetkch - bratia Rusi a Srbi, Franczi, Angliania, obetav Amerikni - vetci
t, o naemu nrodu pomohli zvazi. A keby neastnou nhodou t Tukova strana bola
zvazila, vtedy n uhorsk Slovk bol by sce nosil raksko-uhorsk vyznamenania
a medaile, a slovensk legionr bol by zostal vyhnancom, ale na ps tridsiatok bol by priiel
vetok slovensk nrod. A pn Tuka nebol by sa vtedy uil [po] slovensky, le pokraoval
by vo svojej maarizanej innosti len maarskm jazykom [].58
Tuka v tomto vymyslenom prbehu nezabudol zdrazni, e zatia o mramorov nhro-
bok legionrskeho bojovnka Jna zdobia zlat psmen a na jeho hrobke je pelivmi
rukami zasaden a pestovan cyprus s ruou, hrob uhorskho domobranca Ondreja je
zanedban, spustnut, ozdoben iba sprchnivelm drevenm krom a zarasten divmi
kvetmi. Proti tomuto motvu sa legionri tie ohradili, lebo sa ich citene dotkol. Pripom-
nali neuteen stav legionrskych hrobov na zem Ruska: Kto chcel a chce legionrom
stava mramorov pomnky, kls im do hrobu vavrnov vence? Pnovia z red[akcie].
Slovka, i viete ako vyzeraj nae pomnky v Sibrii?
Uveden reakcia nasveduje, e legionri pochopili a tali Tukov lnok prvoplnovo,
doslovne a poda toho k nemu aj pristupovali. V skutonosti vak ilo nielen o fiktvny,
ale aj alegorick prbeh, ktor rieil odvek problm vzahu vazov a porazench v rmci
jednej spolonosti, resp. kritizoval oficilnu politiku kolektvnej pamti a selektvny
v zsade ideologicky motivovan prstup k smrti na bojiskch svetovej vojny, ktor pro-
dukoval minimlne dve kategrie mtvych vojakov, vo verejnom ivote Slovenska rzne
oceovan: tch, ktor padli na sprvnej a tch, ktor padli na nesprvnej strane.
Tukov lnok je zaujmav a provokatvny z viacerch hadsk. Pre legionrov muselo by
samozrejme urajce u to, e itateskmu publiku podsval mylienku, ktor im pri-
sudzovala charakteristiku vypotavcov, ktor si pokali na ten sprvny vvin vojnovej
situcie, a vo vhodnom okamihu vstpili do lgi, aby sa mohli sta hrdinami. Na jednej
strane vyvolal negatvne reakcie legionrov, ktor v nasledujcich doch vystili do aktu
demolcie bratislavskej redakcie dennka Slovk59; na druhej strane vak poodhalil obrysy
pluku ruskch lgi. Padol 10. III. 1918 pri stanici Do, v bojoch pri Bachmai. Pro memoria meno-
van za zsluhy za nadporuka ruskch lgi. [Bol to][] prv mtvy dstojnk-Slovk Tatranskho
pluku. Velite aty slovenskch chlapcov []; hrdina od Zborova, kde sa zastnil v bojoch v prvch
lnich, nebojazlive viedol svoju atu pod Bachmaom na Nemcov, ktor chceli nae lgie obchvti.
Pred tokom, ke nenaiel puky, so sekerou v ruke sa pohnal na nepriatea. Nepriatesk guomet
od chrbta vyhasil ivot tohoto statonho syna slovenskho nroda. MIHAL, tefan: Slovensk
evanjelici v zahraninom odboji za svetovej vojny. In: OSUSK, Samuel tefan (ed.): Sluba nro-
du. Liptovsk Sv. Mikul 1938, s. 110.
58
Tuka hlsa maar llamesme v slovenskom rchu. In: SD, ro. 5, . 112, 18. 5. 1922, s. 1.
59
Stalo sa tak 25. mja 1922. tok proti redakcii Slovka sa uskutonil po zakonen verejnho zhro-
madenia, organizovanho s. obcou legionrskou. udcka tla zdraovala, e tok na redakciu
35

Peter Macho
problmov, ktor si mlokto uvedomoval, prpadne si ich vo vybiovanej atmosfre takmer

nikto nechcel pripusti: nielen diskurzvnu podstatu fenomnu hrdina, ale aj vytesovanie
takch inov, aktivt i dokonca symbolickch aktov z individulnej pamti jednotlivcov
a z kolektvnej historickej pamti nrodnho spoloenstva, ktor boli po vzniku republiky
interpretovaten nielen ako ne-hrdinsk, ale aj ako zrada nrodnch zujmov.
Samozrejme, ako sa dalo oakva, e v pokojnejej atmosfre, ktor by nebola pozna-
en afrou okolo Hlinkovho vroku, by legionrska komunita akceptovala fiktvny prbeh
o dvoch slovenskch vojakoch, prslunkoch vojsk dvoch nepriateskch tborov, ktor
vak poda Tukovej interpretcie bojovali za t ist vec, za nrodn slobodu.
Legionri boli schopn a ochotn akceptova nzor, e aj nepriatesk vojak(-Slovk)
mohol a me by staton, ale jeho statonos nie je dvodom heroizcie, nie je nam
hrdinom. Nie je vak ani nam zradcom, ako sa to snail prezentova Tuka. Slovk (alebo
ech), ktor nevstpil do lgi a zostal vern dynastii a monarchii, nie je teda v tomto spore
zo strany hrdinov a vazov (= legionrov), ale ani ostatnch mienkotvornch intitci i
osobnost prvej republiky primrne definovan prostrednctvom kategri statonosti i
zbabelosti. Poiaton rozpaky nad tm ako reflektova a prezentova tto skupinu ne-
-hrdinov, ktorch bola samozrejme drviv vina, napokon vystriedalo jej definitvne
odsunutie do kategrie obete/obet: [] kto kedy vyhlsil nesseln obete nho otroctva
za zradcov? reaguje legionrska tla na Tukove mylienky: Kls ivoty za vazstvo
otrokrov nikdy nebolo naou povinnosou, bolo to ale osudnm delom nho rabstva.
Nrod proti svojej vli bol hnan na jatku a tam krvcal []60
V loklnom meradle sa citlivej otzky hrdinstva a ne-hrdinstva, resp. zrady dotkol napr-
klad starosta sokolskej jednoty na Myjave Jn Slabej. V predveer ttneho sviatku vzdal
hold padlm legionrom: Dnes ns sem zase priviedla vanos k tm hrdinom, ktor za
vydobytie naej slobody ivot svoj poloili a znmku samostatnosti dopomohli. Zdraznil,
e si musme pripomen pamiatku tchto rekov, ktor je posvtn celmu nrodu, ale
zrove je potrebn potupn znamenie zrady a nevernosti, ktormi ich pamiatka mala
by v srdciach naich psobenm nemeckej a maarskej mienky pokvrnen. My so zbo-
nosou snmame naich drahch hrdinov z potupnch ibenc, na ktor nm ich povesili
na znamenie hanby [] Maari a Nemci. S pokojnm svedomm sverujeme ich vec est-
nmu sdu celho sveta, aby rozhodnul, i je zradcom otrok, ktor rozbije svoje put, i
je zradcom vta, ktor ulet zo svojho vzenia, i je zradcom ten, kto odhod vnucen mu
zbra, i je zradcom ten, ktor zostal vernm majesttu svojho nroda. o je majesttnos
nebol a ani nemohol by dielom hrdinskch legionrov, ale nahuckanch, protislovensky orientova-
nch zlomysench echov.
60
Gemeineri Tomnek, Juriga a Hlinka vybojovali vetko. In: Legionr, ro. 2, . 19, 20. 5. 1922, s.
1-2. Podobne pri inej prleitosti, napr. ke sa v Trenne hlasovalo o odstrnen pamtnho relifu,
ktor bol poas vojny vybudovan na trenianskej hradnej skale na pamiatku padlm uhorskm/
maarskm hrdinom. len mestskho magistrtu Karol tr (= synovec udovta tra), vtedy vy-
hlsil: My [trenianski Slovci] v padlch vojakoch maarsko-nemeckej armdy nevidme a nebu-
deme vidie nikdy hrdinov, ale nevon obete cudzej panovanosti. Zachovali sme a zachovme nau
primn sstras s nimi, no tento maarsk pamtnk nememe strpe, tak nie len pre ctu []
[voi] skutonm hrdinom, ale i z cty [] [voi] samm nevinnm obetiam. Hanebn uzavretie.
In: Trenansk noviny, ro. 3, . 35, 28. 8. 1921, s. 1-2.
36

cisrov a krov, ktor sa vnucuj meom, udruj bodkmi, a ktorch trny sa kltia, o je
tento majestt proti majesttu nroda, posvtenho utrpenm predkov, slvnymi dejinami
a krsnou sladkou reou: Tejto oni zostali vern, tejto vzneenosti nrodnej oni bratia
nai legionri ostali vern, e sa im cel svet obdivoval!61
Slabej teda vo svojom prejave zdraznil primt nrodnej identifikcie: stoj nad vetkmi
ostatnmi lojalitami a identifikciami a lovek aj vojak m prvo v jej mene porui
vetky svoje predchdzajce zvzky a prsahy. Zrada jedinca-vojaka, prslunka nho
nrodnho kolektvu v tomto prpade nie je skutonou zradou, slovo zradca v tomto kon-
texte funguje iba ako znevaujce oznaenie nho hrdinu zo strany naich nepriate-
ov. Paradoxne sa teda Slabej vo svojom chpan tohto problmu priblioval niektorm
nzorom Tukovm, predovetkm v zdrazovan diskurzvneho charakteru uvedenho
fenomnu.
udcka tla nielen Tuka, ale naprklad aj Juriga vak ila ovea alej a do zna-
nej miery sa stotoovala s rozdelenm loh hrdinov a zradcov v raksko-uhorskej rii:
[] dnen novinrska taktika udcka ide rovno proti zsadm, za ktor toko ivotov
poloilo najlepch synov nroda. Jestli udov tla i naalej takto [bude pokraova]
[], dnes-zajtra sfanatizovan masa pu bude na ns, e sme nedodrali prsahu dan
cisrovi a krovi, e sme boli vlastizradcovia. In si nevieme domyslie z tchto riadkov
Jurigovch, ktor za vhodn dral uverejni i Slovk: Vdy, vade, ete aj u najdivokejch
nrodov veudskm mravnm presvedenm bolo a je, e povinnos svoju vykona, pr-
sahu zadra, svojej zkonitej vlasti a jej hlave by na ivot a na smr vernm, je skutkom
estnm, chvly a slvy hodnm. 62 Autor lnku kontatuje, e s tmto tvrdenm by sa
vcelku dalo shlasi, ale Juriga ide ete alej a vyhlasuje, e dokia sa Raksko-Uhorsko
v svetovom vojnovom konflikte nezrtilo a dokia panovnk neakceptoval prvo nrodov
na samourenie a neoslobodil svojich vojakov od vojenskej prsahy, dotia bolo ich povin-
nosou sli verne monarchii a nikto im neme ni vyta. Naopak, patr im za to es
a slva. Autor-legionr s asom sleduje Jurigovu logiku, z ktorej nepriamo vyplva, e
kad Slovk alebo ech, ktor do 28. oktbra 1918 utiekol do zajatia a vstpil do lgi,
bol neestnm odpadlkom svojej otiny, teda vlastizradcom.63
Vzpt obvinil udkov z toho, e ich argumentcia a politick poiadavky s v podstate
konfzne: Jestlie tvrdte, e slovensk nrod konal svoju povinnos a estne, dobrovone
krvcal za svojho korunovanho pna, pokia ho tento od alch trap neoslobodil, vtedy
nepatrn vetev nroda za hranicami [ = americk Slovci] nemala prvo rozprva v mene
61
Hold padlm legionrom da 27. oktbra 1921 na Myjave. Re starostu Sokola Dr. Jna Slabeja pri
tejto prleitosti povedan. In: Noviny zpod Bradla, ro. 1, . 36, 4. 11. 1921, s. 1-2.
62
Jurigovu prostorekos charkterizuje nasledujci vrok: U ns v republike starm uhorskm voja-
kom sobrali metle a zastavili mesan renty za udatnos. A vul maj by vae men na referte, vs
starch vojakov, ktor ste poctive bojovali. A tak legionri, ktor po Sibrii kotrmelce vlali a prasat
kradli, t maj by fortanti. l. - Jak rozprval Juriga o legionroch. In: NS, ro. 2, . 47, 22. 11.
1925, s. 5.
63
Gemeineri Tomnek, Juriga a Hlinka vybojovali vetko. In: Legionr, ro. 2, . 19, 20. 5. 1922,
s. 1-2.
37

Peter Macho
celho nroda a vtedy i t pittsburghsk dohoda, ktorej sa toko pridriavate, nem pre
nrod iadnej platnosti.64
V tejto svislosti sa v tlai objavila znepokojujca sprva z nitrianskeho reginu: U
z niektorch miest ponosuj sa nm bratia [= legionri], e nielen skromn, ale aj verejn
radnci, richtri, notri at., asto im vyhadzuj na oi, e legionri s vivci, ktor sa
dali zaja a vlas svoju zapredali. Upozorujeme preto bratov legionrov, aby kad jed-
notliv takto prpad nm oznmili aj s plnm menom dotynho radnka. Tchto vlaste-
neckch pnov radnkov pribijeme verejne na pranier.65
Uveden sprva sa vak v tlai objavila a po spomnanom toku na redakciu Slovka.
Mtvy tefnik sa nemohol brni, ale ijci legionri nenechali spochybova svoju es.
udci sa samozrejme usilovali dokza, e oni bojuj za tie ist hodnoty a idely ako
legionri poas svetovej vojny: Zrejm je, e slov. legionr me podporova len toho,
kto za re slovensk a za samobytnos Slovenska, t, j. za autonomiu Slovenska bojuje; lebo
jedine toto stanovisko zodpoved tej idey, ktor legionri skvejcimi literami si napsali na
ich zstavu; a kad, kto sa postav proti tejto idey, s ideou zneucuje nielen pamiatku gen.
tefnika, ale zahuje i prcu legionrov!!66
Jn Mudro vytal centralistickej tlai, e nevhala klamstvom pokvrni posvtn
pamiatku nrodnho hrdinu a potva legionrov proti Hlinkovi a celej udovej strane:
[] ubezpeujem bratov legionrov, e tak jako oni, i my brskedy sme hotov za slvu
a es slovenskho nroda vylia posledn kvapku svojej krve.67
Na zver mono kontatova, e spor o tefnika a legionrov v zpase medzi centralis-
tami a autonomistami nadobudol v priebehu svojho vvoja rzne podoby: od verblnych
atakov v tlai cez vzjomn obviovania zo zrady nrodnch idelov a po fyzick toky,
konkrtne po napadnutie a pokodenie sdla redakcie udckeho dennka. Vznamn lohu
v tomto zpase zohrvala intrumentalizcia takch kategri ako s statonos/zbabelos,
ale aj vernos/zrada. Tieto vlastnosti a postoje sa v rznej miere prisudzovali nielen sym-
bolom, teda tefnikovi a legionrom, ale aj samotnm aktrom tohto konfliktu, naprklad
Hlinkovi i robrovi. Niektor sasnci si uvedomovali diskurzvny charakter fenomnu
(nrodnho) hrdinu; vrazn spolitizovanie tohto sporu vak so sebou prinalo aprirne,
ierno-biele videnie uvedench fenomnov a ich absolutizciu.V prpade legionrov poas
svetovej vojny viedla cesta k prisudzovanmu statusu hrdinov cez zradu dynastie a monar-
chie, ktor vak v nacionalistickom diskurze nebola relevantn, lebo ju kompenzovala
vernos nrodu. Ak by bola monarchia zostala zachovan, bojovnci proti nej, teda legi-
onri, by boli pochopitene v oficilnej historickej pamti reprezentovan ako zradcovia,
hoci je mon, e v spolonosti by existovali socilne skupiny i aspo jednotlivci, ktor
by udriavali aj pozitvnu historick pam na legionrov. Na tejto skutonosti nie je ni
vnimon, v dejinch ju poznme vemi asto. Sta poukza na fenomn Hurbana
64
Tame.
65
Legionri zradili vlas. In: Nrodn str, ro. 2, . 29, 16. 7. 1922, s. 2.
66
TRNAVSK: Kto znevauje prcu legionrov? In: Slovk, ro. 4, . 123, 31. 5. 1922, s. 3.
67
MUDRO, Jn: udci a legionri. In: Slovk, ro. 4, . 126, Turce 1922, s. 7.
38

a hurbanovskch dobrovonkov68 i Kossutha69 a jeho stpencov v rznych diskurzoch

a v rznych historickch pamtiach.
Zrove sa vak vynoril problm, ako po skonen vojny a vzniku republiky reflektova t
skupinu bvalch vojakov raksko-uhorskej armdy, ktor nevstpili do lgi, stratili tak
ancu podiea sa na nrodnooslobodzovacom boji i nrok by hrdinami. Tto ne-hrdino-
via neboli v medzivojnovej eskoslovenskej spolonosti pokladan za zradcov, ako sa to
snaila itateom sugerova udcka tla, ale boli odsunut do kategrie obet bvalho
utlateskho reimu. Problematickos udckej interpretcie (V. Tuka, F. Juriga) spo-
vala okrem inho aj v tom, e relativizovala i vyslovene spochybnila pozitvny vznam
zrady panovnka a Raksko-uhorskej monarchie, o v konenom dsledku znamenalo, e
sa ocitla na spolonej vlnovej dke s argumentciou a hodnotovou klasifikciou vojnovej
Viedne a Budapeti.
Symbolick intrumentalizcia vzahu Hlinka tefnik v udckom diskurze
Ke sa v roku 1934 v rmci celottnej konferencie mladch uiteov uskutonil zjazd

astnkov do Turianskeho Sv. Martina, na pde martinskej sokolovne predniesol svoju
prednku minister spravodlivosti, jeden z najvznamnejch slovenskch predstaviteov
echoslovakizmu, Ivan Drer. Okrem inho v nej ocenil vznam martinskej nrodoveckej
tradcie, o s uznanm kvitovala prve nrodniarska tla. Drer vak rozvril hladinu verej-
nej mienky, ke vyslovil nasledujce mylienky: V Uhorsku rapdne priblioval sa agre-
svny vyhladzovac npor storonej maarizcie [...] Ke v istoslovenskej upe Liptovskej
slovensk lenovia stolinho vboru navrhovali, aby im poda platnho zkona umoneno
bolo pouvanie ich materiny, vtedy sa uplatnenie tohto prirodzenho a i v zkone zabez-
peenho prva slovenskho, zdalo ete i tak vynikajcemu lenovi slovenskej nrodnej
spolonosti, akm bol u v tch dobch Andrej Hlinka, tak utopistick a nerelny, e sa
zdral hlasovania s vslovnou poznmkou nem szavazom (nehlasujem). Tento [...] pr-
pad najjasnejie illustruje, jak minimlne [...] boly konkrtne politick poiadavky mno-
68
Podrobnejie v pripravovanej tdii MACHO, Peter: Jozef Miloslav Hurban n prv legionr?
Kontruovanie kontinuity boja za nrodn slobodu: symbolick reprezentcie a historick pam.
69
J. Galandauer dva veobecne znmu maarofbiu nslednka trnu Frantika Ferdinanda do
svislosti s rodovou pamou Habsburgovcov, priom zdrazuje: Mezi Habsburky a Maary po-
loila historie ty nejemocionlnj rekvizity, kter m ve sv pokladnici: vzpoury, perzekuci, sesazo-
vn z trnu, ruen stavy, atentty, popravy, muednky. A tomu odpovdal i historick obraz: pro
maarsk vlastence byli Rkczi a Kossuth nrodnmi hrdiny, pro Frantika Ferdinanda odpornmi
rebely a velezrdci. GALANDAUER, Jan: Frantiek Ferdinand dEste. Nslednk trnu. Praha
Litomyl 2000, s. 154. Historikov komentr vlastne odzrkaduje diskurzvnu podstatu fenomnu
hrdina. Kossuth bol v maarskej protestantskej a liberlnej tradcii asto zaleovan do mnoiny
nrodnch hrdinov, zakladateov a upevovateov Uhorska ako maarskho nrodnho ttu, pri-
om bol vo svojom protihabsburskom zpase priraovan aj k bojovnkom za maarsk nrod-
n nezvislos ako boli Gabriel Bethlen, tefan Bocskay, Imrich Thkly, Frantiek II. Rkczi.
KLIM, Arpd von: Nation, Konfession, Geschichte. Zur nationalen Geschichtskultur Ungarns im
europischen Kontext (1860 1948). Mnchen 2003, s. 64.
39

Peter Macho
hch nrodne smajcich Slovkov a predsa maarsk reim odmeoval tieto minimlne
poiadavky prenasledovanm slovenskch ud [...].70
Ako vidno z cittu, pas, v ktorej sa Drer zmieoval o vodcovi udovej strany, nesme-
rovala k diskreditcii A. Hlinku. V rmci celej prednky mala Hlinkova postava vcelku
okrajov, epizodick lohu: prbeh o hlasovan v liptovskom upnom vbore mal len ilu-
stratvny charakter. Drer vak prve vytiahnutm tejto polozabudnutej epizdy z Hlin-
kovho ivota nechtiac pichol do osieho hniezda. Redakcia Nrodnch novn rozhorene
kontatovala, e ide o obyajn vymysleninu, zlomysen lo: Bolo by dobr, keby Drer
uviedol fakt o tomto dajnom prejave Hlinkovom. My tak vieme, e Hlinka choval sa
v stolinom zastupitestve statone, estne a hrdinsky a bojoval za prva sloveniny na
kadom kroku.71
Drer tak skutone urobil. Poslal redakcii list s vysvetlenm72, v ktorom paradoxne
citoval prve Nrodnie noviny, konkrtne novinov lnok spred tridsiatichdvoch
rokov, informujci o priebehu hlasovania na liptovskom upnom vbore.73 Primerane
tm strpnil redakciu Nrodnch novn, ktor svoje obvinenia vysloven na Drerovu
adresu dodatone ospravedlovala vyhlsenm, e [...] my sme nau poznmku erpali
z osvedenia asopisu Slovk, ktor autenticky poprel, e by Andrej Hlinka bol pove-
dal tento vrok [...].74
Priznanie tejto skutonosti bolo nemysliten, lebo by natrbilo idealizovan a fixovan
obraz Hlinku ako nekompromisnho nrodovca, neohrozenho bojovnka za prva sloven-
iny. udci vo svojej rtorike a imagincii jednoducho potrebovali posilova, nie uvo-
ova vzah medzi Hlinkom a sloveninou. Prostrednctvom kategrie nrodnho jazyka
toti z pozcie vernch obrancov sloveniny trukturovali politick scnu na Slovensku.
S podobnm prpadom sa stretvame aj u tefnika. Ke sa v 30. rokoch 20. storoia
zaali prpravy na vydanie spomienkovho diela o tefnikovi, ktor malo vyda pra-
sk vydavatestvo Leopolda Maza, redakcia oslovila viacer osobnosti, ktor tefnika
osobne poznali, aby do neho prispeli. Niektor potencilni prispievatelia vak mali prob-
lm s napsanm takhoto prspevku a svoje dojmy vyjadrili v skromnej korepondencii.
Bval rusk legionr Mikul Gacek sa v liste Jnovi Smrekovi vyjadril nasledujcimi
slovami: Rozmal som o tom napsa: Generl tefnik na Sibri... Aj by som mal o tom
svoju predstavu, bolo by o om psa. Ale ke je to vec asne deliktna. Pravdy sa musme
prida, ale nechceli by sme nejakou narkou, azda i mimovonou a nie celkom overenou
a odvodnenou, ubli pamiatke tefnikovej! Lebo tto jeho cesta, ako o nej myslm, je
vari najtragickejia jeho cesta na svete. A my, Slovci, mme na u len trpk spomienky.
Tak bolo dos v znanej miere i s ostatnmi legionrmi, ale my nadovetko [...].75
70
ANM-PHA, f. Ivan Drer, katua 7, . 397: O kultrnych zkladoch eskoslovenskej jednoty.
Prednka.
71
Drerova re v Martine. In: NN, ro. 65, . 85, 25. 7. 1934, s. 1-2.
72
ANM-PHA, f. Ivan Drer, katua 9, . 476. K lnku Drerova re v Martine. List Ivana Drera
redakcii Nrodnch novn (Miloovi Vanovi). Praha, 26. 7. 1934.
73
Ilo o prspevok s nzvom Slovenina v Liptove. In: NN, ro. 33, . 60, 27 5. 1902, s. 1-2.
74
K oprave p. ministra Drera. In: NN, ro. 65, . 90, 4. 8. 1934, s. 4.
75
SNK-ALU, f. Jn Smrek. Korepondencia z rokov 1935 1938, sign. 180 A 5: Mikul Gacek
Jnovi Smrekovi. Doln Kubn, 16. 1. 1937.
40

V alom zo svojich listov Gacek Smrekovi napsal: Priznm sa ti: zo zamanho

lnku som mal so tri strany hotov, ale roztrhal som... Nevldzem! Stle mi len tak
vychodilo, e tefnika sme my, Slovci, dobre nepochopili alebo nechpal on ns. Bolo
to tam na Sibri, aksi vek nedorozumenie. Kedykovek na tie asy pomyslme, star,
boav, nezacelen rana sa rozjatr. Ete ani dnes nememe o veci hovori bez moc-
nho citovho vzruenia... Neviem, i aj toto nie prina [...], e ti prspevky o tefnikovi
neposielaj Daxner, ani Orek76, najpovolanej udia. eby im tylistick starosti robily
akosti?! Pochybujem. Obidvaja maj jazyk dobre podrezan.77
V liste Martinovi Orkovi Smrek vyjadril pochopenie pre jeho zbrany, ktor mal v svis-
losti s psanm prspevku o tefnikovi: Viem, e [...] spomienky na tefnika nie je Vm
ahko psa, lebo by ste ustavine narali na miesta, ktor s hkliv. [...] Mus nm
[vak] s o historick pravdu, musme veci podva v pravom svetle a neb sa ani temnej-
ch strnok, lebo mli sa je udsk, to prvo musme prizna i tefnikovi [...].78
Celkov rozarovanie zo tefnika, ktor spomna M. Gacek a tefnikove omyly, o ktorch
sa zmieuje J. Smrek, sviseli s prtomnosou ministra a generla na Sibri v roku 1918,
s jeho vtedajou aktivitou, nariadeniami a rozkazmi. Mnoho legionrov ich vnmalo ako dik-
ttorsk rozhodnutia.79 Ak vak Gacek pripomna, e najtrpkejie spomienky na tefnika
maj prve legionri-Slovci, je zrejm, e mal na mysli incident ohadne pouvania slo-
veniny vo vojsku. Generl efnik toti svojm ministerskm ustanovenm uril ako ofici-
lny radn jazyk eskoslovenskej armdy etinu, na o reagovali prve legionri-Slovci.
Martin Orek, predstavite slovenskho oddelenia Odboky eskoslovenskej nrodnej rady
v Rusku, mu v decembri 1918 predloil memorandum tkajce sa rovnoprvneho pouvania
sloveniny v lgich.80 tefnik vak jeho postup neakceptoval a vyhodil ho: z jeho pohadu
ilo o vyvolvanie konfliktov a naranie jednoty legionrskeho vojska. Dleitejia bola pre
neho otzka, ako dosta lgie v poriadku zo Sibri do vlasti a ako zabezpei, aby sa vntorn
rozklad, naruen disciplna a znen bojaschopnos vojenskch jednotiek v atmosfre bo-
evickej revolcie ete viac neprehbili. Samozrejme, nemono tvrdi, e spomnan epizda,
tkajca sa tefnikovho vzahu k slovenine v lgich by bola v medzivojnovom obdob
plne neznma, utajen ve otvorene o nej psal naprklad aj Janko Jesensk.81 Neocitla sa
vak v centre verejnho diania, neujali sa jej ideolgovia ani propagandisti.
76
Vladimr Daxner a Martin Orek prslunci s. zahraninho odboja, rusk legionri.
77
SNK-ALU, f. Jn Smrek, sign. 180 A 5: Mikul Gacek Jnovi Smrekovi. Doln Kubn, 13. 3.
1938.
78
SNK-ALU, f. Jn Smrek, sign. 180 B 18: Jn Smrek Martinovi Orkovi. [Praha], 15. 3. 1937.
79
V svislosti so tefnikovm nariadenm o rozpusten Odboky eskoslovenskej nrodnej rady
v Rusku J. Jesensk zaznamenal postoje legionrov-aviiarov: Voky-nevoky i socialisti podpsali
svoje abdikan listiny, ale hlavami neprestvali krti na znak neshlasu. tefnik sa im stal
nesympatickm, nedemokratickm, buroznym, zpadnm generlom starho systmu, ktor ve
udiera na svoju abu. JESENSK, Janko: Cestou k slobode. ryvky z dennka 1914 1918.
Turiansky Sv. Martin 1933, s. 236.
80
Odpis tohto dokumentu sa nachdza napr. v osobnom fonde Jna Smreka. Poslal mu ho M. Gacek
spolu s jednm zo svojich listov. SNK-ALU, f. Jn Smrek, sign. 180 A 5: Mikul Gacek Jnovi
Smrekovi. [Doln Kubn], 10. 5. 1937.
81
Okrajovo sa o postoji tefnika k problmu sloveniny vo vojsku zmieoval aj Jesensk vo svo-
jej knihe Cestou k slobode. ryvok z nej vyiel aj v spomnanej publikcii u Leopolda Maza
41

Peter Macho
Jesensk si takto spomna na stretnutie so tefnikom v Omsku: Potom vo vonom roz-

hovore, ke som generlovi pripomenul, e si Slovci iadaj, aby im rozkazy boly tan
v slovenskej rei, povedal mi: Re vo vojsku mus by jedna a pozrel na ma takmi
ustatmi, utvanmi oami, e som zamkol.82
V tomto kontexte je zaujmav Jesenskho skromn vitka adresovan Andrejovi Mr-
zovi, ktor pripravoval na vydanie knihu jeho legionrskych spomienok: Vynechali ste mi
tefnikovu mienku, e re je len prostriedkom [...].83 Uveden poznmka naznauje, e
tefnik zaujmal k fenomnu jazyka skr pragmatick a utilitrny postoj: v prvom rade ho
pokladal za komunikan nstroj, nie za nrodn symbol.
Legionrov-Slovkov, ktor sa v duchu nrodoveckej tradcie identifikovali so sloveninou
ako so zkladnm symbolom nroda, musela tefnikova reakcia na podan memorandum
nielen zaskoi, ale aj traumatizova. Kee sa vak tefnik po svojej smrti stal hrdinom
prvej vekosti, nechceli relativizova i priamo spochybni jeho vznam ako socilneho
vzoru a celonrodnho symbolu. Obraz tefnika ako nrodnho hrdinu bol toti kontruo-
van v priamej nadvznosti na nrodoveck/nacionalistick diskurz 19. storoia, v ktorom
sa obrane sloveniny prisudzovalo vznamn miesto. Pojem nrodovca splval s pojmom
obrancu sloveniny nrodnho jazyka ako zkladnho symbolu a zkladnej hodnoty
slovenskho nacionalizmu.
Pravdepodobne to bol jeden z dvodov, preo niektor z oslovench potencilnych autorov
(napr. aj Mikul Gacek) napokon svoje prspevky v spomienkovej knihe nepublikovali.
Klama, resp. mystifikova verejnos nechceli. Rovnako vak nechceli vypoveda (cel)
pravdu, presnejie povedan, svoju verziu pravdy o tefnikovi, ktor mohla nabra pet-
rifikovan obraz nrodnho hrdinu s nepredvdatenm dopadom na verejn mienku. To,
o v ich individulnej pamti lealo ako traumatizujca spomienka a zrove k k ich
vlastnej dileme, resp. k ambivalentnmu postoju voi tefnikovi ako relnej osobe na jed-
nej strane a voi tefnikovi ako symbolu na strane druhej, sa teda v konenom dsledku
nepremietlo do kolektvnej historickej pamti Slovkov. Jednoducho si tieto citliv infor-
mcie nechvali pre seba. Tmto mlanm, nevypovedanm svojej pravdy o tefnikovi
vak v konenom dsledku nepriamo napomohli udckej exploatcii tefnika.
Hlinka i tefnik teda poas svojho ivota urobili aj tak kroky, ktor sa vymykaj z rmca
tradinej a konvennej predstavy o slovenskch nrodovcoch, resp. ktor mu by
dokonca chpan a interpretovan ako zrada nroda: Hlinka v roku 1902, tefnik v roku
1918. Podrden reakcie autonomistov na Drerovu zmienku o Hlinkovom spsobe boja
za prva sloveniny ako aj nsledn politick zatkanie tejto neprjemnej zleitosti, ktor
hrozila prers do kandlu, v mnohom napovedaj o monom vvoji v prpade otvorenia
tejto otzky u tefnika.
JESENSK, Janko: Kapitola o Sibri. In: tefnik. Kniha prv: spomienky a postrehy. Red. tefan
Osusk a Bohdan Pavl. Praha Bratislava 1938, s. 220-223.
82
JESENSK, Janko: Cestou k slobode. ryvky z dennka 1914 1918. Turiansky Sv. Martin
1933, s. 238.
83
PETRUS, Pavol (ed.): Vzjomn korepondencia Janka Jesenskho s Andrejom Mrzom. Martin
1981, s. 36, list . 17 (J. Jesensk A. Mrzovi. V Bratislave, 13. 9. 1933).
42

Retuovanie a zamliavanie teda fungovali ako komplementrne nstroje, ktor prispievali

k produkovaniu a distribcii idealizovanch obrazov Hlinku a tefnika. To malo za nsle-
dok posilnenie ilzie o symbolickej kompatibilnosti mtveho tefnika a ivho Hlinku
u v medzivojnovom obdob: v udckom prostred natrvalo zakotvil obraz Hlinku ako
vernho tefnikovho nstupcu a pokraovatea, priom kontinuitu medzi tmito dvoma
personalizovanmi symbolmi stelesovala prve kategria nrodnho jazyka.
Tento ideologicko-propagandistick kontrukt azda najlepie vystihuje sugestvna otzka,
sformulovan na strnkach dennka Slovk prve poas literovej vojny v mji 1922: e
vraj Hlinka potupil pamiatku tefnika? Pvodca otzky nenechva itateov na pochy-
bch, ke vzpt na u odpoved protiotzkou: ten Hlinka, ktor kra v apajoch ve-
kho tefnika, ktor dr prpor tej sloveniny, ktor predasn smr vykrtila z ruky
mladho generla?!! 84
Priama kontinuita tefnikovho boja a Hlinkovho politickho zpasu sa tu jednoznane
manifestovala cez kategriu nrodnho jazyka, o je samo osebe vemi zaujmav feno-
mn; v tomto propagandistickom obraze sa pozcia Hlinku a autonomistickho programu
legitimizovala prostrednctvom metaforickho ritualizovanho aktu prevzatia politickej
tafety (jazyk = politikum), m sa na symbolickej rovni spochybnili obvinenia udkov
zo zrady a zbabelosti.
I. 3. On bol a ostal do smrti roduvernm

Slovkom, a preto aj zahynul
(tefnikova smr v udckom diskurze)
tefnikova smr a poiaton ignorantsk postoj dennka Slovk
20. mja 1919, teda iba niekoko dn po smrti a pohrebe generla Milana Rastislava tef-
nika, uverejnili Nrodnie noviny lnok z pera Ivana Thurzu, ktor kritizoval ignorantsk
postoj redakcie Slovka, tlaovho orgnu Slovenskej udovej strany, voi tefnikovej
pamiatke: Ke zomrel povestn Bismarck, jeden z tvorcov bvalej mohutnej nemec-
kej re, noviny Centra, najorganizovanejej katolckej politickej strany na svete, razom
zabudly, o ich delilo od Bismarcka. Zabudly na jeho neprosn kultrny boj, na jeho
pyn vpove Wir gehen nicht nach Canossa i na to, e bol tuhm protestantom a plnily
stpce svoje, opisujc smr a ivot tohoto ttnika. Videly v om len Nemca, vekho Nemca
a to im dostailo. Ke v bvalom Uhorsku umrel osnovate cirkevno-politickch zkonov,
minister pravosdia Dezider Szilgyi, maarsk noviny, zastupujce katolcky smer, hoci
im Szilgyi tak vemi leal v aldku, nechaly tie bokom vetky stranncke ohady a pri-
merane zaregistrovaly jeho smr. Szilgyi bol vekm Maarom a to im dostailo. A ke
leta Pna 1919-ho, v prvom roku slovenskej slobody, umrel vek Slovk, jeden z hlavnch
osloboditeov ujarmenho slovenskho udu, hoci v svojom ivote nebol sa exponoval proti
idem Slovka a tm menej proti idem tej strany, ktorej orgnom chce Slovk by,
84
Martin agonisuje. In: Slovk, ro. 4, . 105, 9. 5. 1922, s. 2.
43

Peter Macho
ruombersk Slovk otvorene fumigoval smr vekho loveka, neuvil, e zvenel bol
vekm Slovkom, hadel len na to, e nepatril k vierovyznaniu jeho redaktorov a to mu
na fumigovanie dostailo. Inieho komentra tum netreba. Verejnosti eskoslovenskej
predostierame tto vec a zdriavame sa alch poznmok.85
I. Thurzo nezabudol zdrazni, e niektor in slovensk noviny a asopisy, ktor sa
vrazne profilovali ako katolcke periodik (napr. Slovensk udov noviny, Katolcke
noviny), si tefnikovu pamiatku pripomenuli s nleitou ctou a pietou. Iba redakcia
Slovka ju odbavila zverejnenm telegramu eskoslovenskej tlaovej kancelrie, ktor
navye ete aj skrtila na maximlne mon mieru. Zdanlivo malichern vitka odha-
uje prtomnos silnho konfesionlneho prvku v procese politickej diferencicie, resp. vo
verejnom ivote Slovenska vbec.
Zaiatky mtizcie tefnikovej smrti
Citov reakcia na neakan a nhlu tefnikovu smr bola vemi siln. Spisovate a publi-
cista Tido J. Gapar spomna na tragick udalos a nsledn renie rznych predstv a fm
takto: Zaali sme si z neho robi legendrnu vnimon osobnos. [] Vyrastal pred
nami v poloboha [] Od Tatier k Dunaju udia si tajomne epkali stran zves [] Ako
blesk sa nieslo Slovenskom: tefnika zabili! tefnik bol zostrelen strelami vajnorskch
delostrelcov. Nevie sa. Mono sa proti nemu spriahla nejak mafia. Tak a podobn rei sa
povrvali a rili vade. Fantzia pracovala a cel romny osnvali Slovensko zlovestnmi
chmrami o vekom nrodnom neast. 86
V jeho chpan je tefnikova smr dovenm obet, prinanch za nae nrodn vzkrie-
senie. V tejto svislosti je zaujmav, ako T. J. Gapar poukazuje na sprostredkovatesk
lohu Jna Mudroa v okruhu svojich priateov, grupujcich sa z prslunkov mladej slo-
venskej inteligencie. Przvukuje, e pri zaleovan tefnika do nrodnho pantenu, pri
osvojovan si predstavy o najvom nrodnom hrdinovi, ktor svoj ivot zakonil mue-
nckou smrou, psobil Mudro ako urit autorita ([] Mudro [nm] [] nrodn
vieru zvestoval).
Motv nsilnej smrti M. R. tefnika sa teda objavil pomerne skoro po jeho skone, hoci
spoiatku rezonoval skr v privtnej a kulornej sfre a na verejnos sa dostval spora-
dicky. Milan Vro v tejto svislosti cituje list neznmeho autora, dajne funkcionra Slo-
venskej ligy, ktor vraj oakval tefnikov prlet na vajnorskom letisku. Pisate sa mal
vyjadri v tom zmysle, e pre Slovkov nastali smutn asy, lebo mali sme slovenskho
hrdinu, u ho dnes nemme.Vyslovil podozrenie, e tefnik priiel o ivot preto, lebo
niekomu vadilo, e on, slovensk syn, bude riadi esko-slovensk vojsko.87
Vierohodnejm prameom dokladujcim pomerne skor prtomnos tejto predstavy
v uritom segmente slovenskej populcie, je letk rozirovan v Ruomberku po zatknut
Andreja Hlinku v oktbri 1919. Ruombersk gymnazisti vtedy zorganizovali tudentsk
85
Iv. Th. [= THURZO, Ivan]: Noviny o tefnikovi. In: NN, ro. 50, . 115, 20. 5. 1919, s. 2-3.
86
GAPAR, Tido J.: Pamti I. Bratislava 1998, s. 280, 281.
87
VRO, Milan: Posledn let generla tefnika. Bratislava 1991, s. 41, 43. Otvorenou zostva au-
tentickos uvedenej informcie, kee ako pripomna Vro originl tohto listu u neexistuje.
44

trajk a v spomnanom letku okrem inho vyzvali verejnos na Hlinkovu obranu: Jeden
vek syn slovenskho nroda, generl M. R. tefnik, 4. mja 1919 siiel so sveta pri Vaj-
noroch, druh vek syn nroda Andrej Hlinka nesmie zomrie, ale mus i. Ak u zomrel,
jeho krv ideme pomsti a do krajnosti!88
Ako vidno z citovanej formulcie, obyajn zatknutie prerstlo v oiach Hlinkovch st-
pencov v akt ohrozujci nielen jeho ivot, ale aj ivot celho nroda. Nepriamo cez
predstavu ohrozenia Hlinkovho ivota sa tu sugerovala predstava, e tefnika pripravili
o ivot tie ist politick sily.89
Zaujmav je skutonos, e do udckeho prostredia, resp. do autonomistickch kruhov,
ktor boli vrazne poznaen politickm katolicizmom, podobn predstavy o tefniko-
vej smrti vnali (aj) dvaja predstavitelia protestantskej komunity, prvnik a sentor Jn
Mudro, aktvny len Slovenskej udovej strany, a generlov star brat, evanjelick farr
Igor Branislav tefnik, ktor sympatizoval s autonomistickou mylienkou. Tm nech-
cem naznaova, e vplyv tchto dvoch osobnost bol pre ukotvenie uvedench predstv
o tefnikovej smrti v udckom tbore rozhodujci. Nazdvam sa vak, e posilovali
legitmnos tchto predstv: Mudro i tefnik ich robili vierohodnmi v oiach svojich
sasnkov, udkov-katolkov. To plat najm v prpade I. B. tefnika, ktorho autoritu
v tomto smere neposilovala ani tak skutonos, e bol duchovnou osobou, ako skr sku-
tonos, e on sm v tlai viackrt vyjadril nzor, e Andrej Hlinka bojuje za tie ist prin-
cpy a idely ako jeho mtvy brat.
Generlov brat had protislovensk konpirciu
V roku 1922 sa Igor B. tefnik postavil na Hlinkovu obranu. Centralistick tla vtedy
obvinila vodcu udovej strany z verejnho potupenia tefnikovej pamiatky, ktorej sa mal
dopusti na udckom zhromaden v Krupine. Polemika prerstla do vnivho sporu,
ktor ete viac polarizoval slovensk spolonos. I. B. tefnik sa nechal do tohto sporu
vtiahnu a v dennku Slovk sa verejne zastal Hlinku. V tejto svislosti vyjadril svoje
osobn presvedenie o politickej konpircii, ktor m za cie vymaza tefnikovu
pamiatku z pamti slovenskho nroda: K orientovaniu roduvernch Slovkov (a nie va-
choslovkov!) podotkam nasledovn: Generl tefnik ije v srdciach slovenskho udu
a jeho vernch synov, ako aj v eskom nrode m ohromn tbor svojich vanch ctite-
ov. Le jesto kdesi aksi sorganizovan maffia, ktor systematicky pracuje na postupnom
udan jeho pamiatky a zbagatelizovan jeho diela oslobodenia slovenskho a eskho
nroda. Tejto maffie innos je makaten, no osoby predbene neznme. Jej tendencia
[je]: generla v zapomenutie uvies, bo je eminentne hrdinom slovenskho nroda. Aby
88
Citovan poda SIDOR, Karol: Andrej Hlinka (1864-1926). Bratislava 1934, s. 389.
89
udcky inite Jur Koza Matejov ete v roku 1922 vnmal viacer priny tefnikovej tragickej
smrti: [] on jedin, ktor neakal a ia Bohu, ani nedostal iadnej inej odmeny za svoju prcu,
ako e videl zem zasben, videl ns vyslobodench z tiscronho jarma a potom ruka Bosk
a neikovnos alebo zloba udsk nm ho vytrhla z nruia. KOZA-MATEJOV, J.: Nad posvtnou
mohylou. In: Slovk, ro. 4, . 115, 20. 5. 1922, s. 1-2.
45

Peter Macho
pozbavili slovensk nrod tohoto [] junka, dielom mlia o om, dielom vo falonom
svetle ho predstavuj, ako odrodilho vacha90, dielom podceuj jeho zsluhy [].
Na zver svojho prspevku generlov star brat pritvrdil, ke v svislosti so kandlom
okolo Hlinkovho krupinskho prejavu poznamenal: najvie [] hanobenie [tefnika]
je obrana [tefnika] [rozumej: pred udkmi pozn. P. M.] [zo strany] vachoslovckej
urnalistiky, ktor by si on vemi vyprosil, ke by il, [le]bo on bol a ostal do smrti roduver-
nm Slovkom a preto aj zahynul.91
Tto osobn vpove I. B. tefnika je zaujmav z viacerch hadsk. Navodzuje pred-
stavu konpircie, akhosi sprisahania, ktor je namieren proti tefnikovmu odkazu.
Sily, ktor tto innos vyvjaj, s poda neho tajomn, zhadn, (zatia) neidentifiko-
vaten, ale dobre organizovan. Odkaz na mafiu92 ako skupinu stojacu na hranici zkona
i vyslovene mimo neho, nie je len rtorickm prvkom v jeho argumentcii; v naej
socilnej skupine, ktor on stotouje s mnoinou roduvernch Slovkov (= autonomis-
tov), a ktorej je toto jeho posolstvo uren, m posilni predstavu o legitmnosti, oprv-
nenosti autonomistickej idey a teda aj autonomistickho hnutia. I. B. tefnik itateom
Slovka sugeruje nasledujcu mylienku: mj brat mal tak ist (nrodn) identitu ako
my, tak ist (politick) presvedenie ako my, z tchto pozci nechcel za iadnu cenu
ustpi, preto priiel o ivot.
V akejsi zrodonej, embryonlnej podobe tu teda nachdzame prbeh o tefnikovej smrti,
ktor sa v nasledujcich rokoch a desaroiach intenzvne a masovo rozril medzi obyva-
testvo. Poda najrozrenejieho podania bolo tefnikovo lietadlo pri prlete do vlasti nad
Bratislavou zmerne zostrelen. Nrodn hrdina sa stal obeou kladnej vrady zo strany
eskch politikov, ktor si tak chceli uahi cestu k mocenskmu ovldnutiu Slovenska.
V medzivojnovom obdob dokonca kolovala medzi umi fma, e po pde lietadla dral
v ruke mtvy tefnik originl Pittsburskej dohody.93 V znanej asti slovenskej populcie
ivila predstavu, e tefnik bol presveden autonomista.
90
vach = dobov nadvka, hanliv oznaenie pre odrodilca; v tomto kontexte oznauj pojmy
vach a vachoslovk stpencov a exponentov mylienky eskoslovenskej nrodnej jednoty, teda
echoslovakistov.
91
Igor Branislav tefnik v obrane Andreja Hlinku. In: Slovk, ro. 4, . 106, 1922, s. 3.
92
V tomto kontexte nemono vyli ani zdanlivo pekulatvnu interpretciu, e I. B. tefnik zmer-
ne zvolil na oznaenie tejto dajnej konpiratvnej skupiny termn maffia. itate, ktor bol v obraze,
mohol tento termn chpa ako skryt narku a deifrova ju: jeden z najvznamnejch predsta-
viteov echoslovakizmu na Slovensku, Vavro robr, toti poas vojny psobil ako len Tajnho
vboru Maffie, odbojovho orgnu v eskch krajinch. Spor o tefnikovu pamiatku, ktor r. 1922
vyprovokoval I. B. tefnika k tomu, aby sa verejne postavil na stranu A. Hlinku, bol nielen sporom
medzi autonomistami a centralistami, ale do istej miery aj osobnm sporom medzi Hlinkom a ro-
brom.
93
V r. 1938 bol Imrich Karva vyslan do Poska, kde sa mal zastni privtania delegcie americkej
Slovenskej ligy, ktor po svojom vyloden smerovala na Slovensko. Karva o. i. vyhlsil: v polskch
novinch se psalo [], e [Peter] Hletko [= predseda Slovenskej ligy v USA] dajn ekl, e tefni-
ka zastelili ei, nebo mysleli, e tentokrt nesl originl Pittsbursk dohody. Hletko po pchodu do
Varavy musel ten rozhovor popt. Zprva o prbhu cesty delegace Slovensk odboky Nrodn
rady SR vyslan do Gdyn k uvtn delegace Slovensk ligy z Ameriky. ANM-PHA, f. Ivan Drer.
IV. Veejn innost Luck zrada, katua 10, . 504.
46

Narativizcia tefnikovej smrti ako nstroj politickej a etnickej demarkcie
Obraz nho nepriatea/nepriateov a naich zradcov, ktor tomuto nepriateovi pri

kladnej vrade dajne pomhali, prpadne kryli jeho zloin, nie je ete v naratve Igora
B. tefnika plne vykrytalizovan. Viera v nsiln tefnikovu smr vak tvorila jeden
z kovch prvkov v autonomistickej, konkrtne predovetkm v udckej verzii mtu
o nrodnom hrdinovi, ktor sa poda tohto podania stal v konenom dsledku nrodnm
muenkom. Presvedenie o zavraden tefnika psobilo integrujco smerom do vntra
vlastnej skupiny (my-autonomisti, resp. my-udci), zrove vak ako centrlny prvok
sekulrnej nacionalistickej viery prispievalo k vymedzovaniu sa prslunkov naej sku-
piny voi prslunkom protikladnej, nepriateskej skupiny (oni-centralisti, resp. oni-
-echoslovakisti). Verejne artikulovan nzor o politicky motivovanej vrade najvieho
nrodnho hrdinu bol medzi prslunkmi a stpencami opanho tbora chpan ako
nepriame priznanie sa ku konkrtnej politickej orientcii. Na ilustrciu tohto fenomnu
mono uvies zitok slovenskho emigranta, ktor sa ete poas svojho stredokolskho
tdia dostal v roku 1938 do konfliktu s miestnou pedagogickou autoritou prve kvli
tefnikovi:
Ja som bol vtedy tercin, ie iak tretej triedy ilinskho gymnzia. V oktbri 1938 pri
prleitosti 20. vroia vzniku SR sa konali kolsk slvnosti []. V slvnostnej rei jeden
z profesorov spomenul aj tragick udalos smrti generla Milana Rastislava tefnika.
Vtedy som vybuchol a znenazdajky som nahlas vykrkol: To nebola nehoda, zastrelili ho!
Vetci profesori zaali medzi tudentmi toho vzbrenca hada. Nikto ma vak nevyzradil.
A po nejakom ase sa jeden z mojich spoluiakov niem previnil a chcel sa zachrni pred
trestom tm, e povedal mjmu triednemu profesorovi Frantikovi milauerovi, kto to vtedy
na oslave vykrkol o zastrelen generla tefnika. Triedny profesor ma hne zavolal do
kabinetu a trstenicou mi dal na vedomie, e moje sprvanie bolo neadekvtne. Najviac sa
ma vak dotklo, ke mi s hnevom povedal, e nem vznam vola mjho tatnka, lebo on
je tak ist udk ako ja! 94
V tomto kontexte je zaujmav uvaovanie nad otzkou: o vlastne spomnan pedagg
prostrednctvom fyzickho trestu sankcionoval? Neprimeran sprvanie tudenta alebo
tudentov nzor na urit problm? V oiach pvodcu tchto spomienok sa trstenica v pro-
fesorovch rukch stva disciplinanm nstrojom, ktor m umla pravdu o tefniko-
vej smrti. Onen disciplinan akt vnma ako prejav fyzickho nsilia, ktor je v princpe
rovnak ako nsilie pouit voi efnikovi. V tefnikovom prpade spsobilo totlnu
fyzick detrukciu (smr), v prpade jeho osoby spsobilo iba chvkov fyzick boles.
Mladkovi vak umouje zaradi sa do pomyselnho dlhho radu tefnikovch nasle-
dovnkov, ktor bojovali a trpeli za nau nrodn pravdu.
Ako vidno, poiaton obchdzanie a ignorovanie tefnika zo strany udkov, na ktor
som poukzal v vode tejto kapitoly, bolo vemi rchle prekonan. Ukzalo sa toti, e
politick intrumentalizcia nrodnho hrdinu me v oiach obyvatestva prispie k legi-
tmnosti autonomistickej mylienky. Navye sa dala tefnikova nevysvetlen smr dobre
94
MIHALOVI, Viliam P.: Oiven spomienky. Bratislava 2003, s. 19, 20.
47

Peter Macho
vyui v boji proti politickm protivnkom. udci tto zbra prv raz pouili pred pre-
zidentskmi vobami v roku 1927: v dennku Slovk sa objavilo obvinenie, e tef-
nikova smr nebola neastn nehoda, ale vrada a za jej pvodcov sa v jasnch nar-
kach oznaovali Masaryk a robr. Bene ostal predbene mimo hry, pretoe kampa bola
namieren proti Masarykovi. lnok nepriniesol nijak serizne argumenty a samozrejme,
ani nijak dkazy. A po prezidentskch vobch sa v kampani a v dokazovan zavradenia
tefnika nepokraovalo.95
Ako nstroj politickej a etnickej demarkcie slil tefnik, resp. prbeh o jeho smrti,
udckej propagande predovetkm poas existencie slovenskho ttu. Tematizcia daj-
nej kladnej vrady, ktor sa pripisovala bvalmu eskoslovenskmu prezidentovi Edvar-
dovi Beneovi, prispievala k citovmu odcudzeniu Slovkov voi vetkmu eskmu
a eskoslovenskmu a pomhala ahie strvi demont prvorepublikovej demokracie.
Mtus o zavraden tefnika preva dodnes. Po dlhch desaroiach si u zrejme nikto
neme spomen na lnok z mja 1924, v ktorom Andrej Hlinka napsal, e tefnik
[...] radej podstpil tragick a mystick smr na slovenskej zemi, neby sa bol smrtene
blamoval medzi dnenmi centralistami. Preto legendrny hrdina, dr. Milan Rastislav te-
fnik je naim. Je vzorom, legendrnym vzorom autonomistickho Slovka.96
Citovan formulcia (radej podstpil tragick a mystick smr) je tak trochu oku-
jca: nasveduje, e v Hlinkovch oiach spchal tefnik suicdium, teda protestn samo-
vradu. Poda tohto podania tefnik nebol obeou, on sm sa obetoval. Nestal sa obe-
ou konpircie a zloinu, ale on sm priniesol najvyiu obe v prospech svojho nroda,
resp. v prospech autonomistickej idey. Bez ohadu na presvedivos tejto interpretcie je
dleit skutonos, e smr nrodnho hrdinu je prostrednctvom Hlinku vahovan do
medializovanej kontrapozcie autonomisti kontra centralisti. Aj v tomto prpade je vak pr-
beh o tefnikovej smrti nstrojom politickej demarkcie: sli striktnmu vymedzovaniu
sa medzi dvoma politickmi tbormi.
I. 4. A v budcnosti si ho bud deti

predstavova s aureolou okolo hlavy
a bud ho nazva Svt tefnik
(Nrodn hrdina a sekulrna hagiograa)
Procesy idealizcie, mtizcie a sakralizcie tefnika nadobudli po vzniku eskosloven-
skej republiky a jeho tragickej smrti rozmery dovtedy v slovenskom prostred nevdan.
Od prvopoiatku sa na rznych rovniach stretvame s dvoma polohami vnmania tejto
historickej osobnosti ako hrdinu-bohatiera na jednej strane a ako muenka-obete na
strane druhej. Pritom sa tieto obrazy nemuseli chpa vdy ako protikladn.
95
96
HLINKA, Andrej: Dr. Milan Rastislav tefnik a my. In: Slovk, ro. 6, . 102, 4. 5. 1924, s.1-2.
48

Duchovn, nrov a smantick zdroje sekulrnej hagiografie
U v ase prprav tefnikovho pohrebu v mjovch doch roku 1919 predseda Nrodnho
zhromadenia Frantiek Tomek na smtonom zasadnut parlamentu vyslovil nasledu-
jcu mylienku: tefnik bol jednm z tch, ktorch dejiny nazvaj hrdinmi a bohatiermi,
bol jednm z tch, ktor, keby boli ili za db antickch, ospevoval by ich epos homersk
alebo keby boli u naich bratov balknskych, ospevoval by ich slep guslar jako bielych
sokolov.97
Ke v roku 1944 vyla v kninej podobe rozsiahla antolgia slovenskej pozie o tef-
nikovi, Valentn Beniak do nej napsal vod. Jej obsah charakterizoval nasledujcimi slo-
vami: Tri bsnick genercie dvaj sa na loveka, [], ktor, km mohol pracova za
svoj nrod, musel sa prebi siedmimi horami, musel njs cestu do sveta, ktor, ne vystila
do slvy, musela ma mnoho kalichov horkosti a krovch zastaven. Tri bsnick gene-
rcie slovensk dvaj sa na osud slovenskho gnia. T prv, na ele s velebnm kmeom
Hviezdoslavom, zachveli sa tragdiou zblzka, boli prekvapen akoby zemetrasenm alebo
brkou, ktor adovcom vybije vetky ndeje [] Nrodn neastie sa stalo, padol hros
prve ke dospel k zenitu slvy. Videli vyliatu jeho krv, splen dolman telo, videli jeho
erstv hrob a kvlili ako eny jeruzalemsk.98
Zmerne som odcitoval znan as Beniakovho vodnho slova. Hoci ide o neverovan
text, jeho pvodca v sebe nezaprel bsnika. Pouil v om niektor slov, vrazy, slovn
spojenia a prirovnania, ktor symbolizuj tri roviny bsnickej tylizcie mnohch autorov
tefnikovskej pozie. Ide o tylizan roviny, ktor maj zdroj v nasledujcich kultrno-
-smantickch vrstvch:
udov rozprvka (musel sa prebi siedmimi horami);
grcka mytolgia (padol hros prve ke dospel k zenitu slvy);
biblick, resp. evanjeliov prbeh ([jeho cesta] musela ma mnoho kalichov horkosti
a krovch zastaven; videli jeho erstv hrob a kvlili ako eny jeruzalemsk).
In autor, Jn Jurek v zvere svojej kniky, ktor je adresovan deom a mldei, o te-
fnikovom ivote napsal: Tento bohatiersky ivot a ikarovsk osud uchvtil bsnikov nie-
kokch generci (), ktor z neho vytvorili epopeju, nrodn legendu, pripomnajcu hel-
lnske mty. Nepodobala sa naozaj naa domovina na zaiatku tohto [rozumej: 20. - pozn.
P. M.] storoia zakliatej princeznej z prostonrodnej rozprvky a on odvnemu junkovi,
ktor ju napriek neprekonatenm prekkam oslobodil? Ke tahitskm domorodcom bieli
udia rozprvali, e tefnika viac u neuvidia, lebo umrel, ich tvre ustrnuli v nepochopen.
97
Pred pohrabom min. tefnika. In: SD, ro. 2, . 96, 10. 5. 1919, s. 2.
98
PRIEHRADNK, Jn (ed.): Za hviezdami. Sbornk pozie o M. R. tefnikovi. Vydan z pr-
leitosti 25. vroia jeho tragickej smrti. Bratislava 1944. Bliie pozri v tdii MACHO, Peter:
tefnik v pozii. K formovaniu obrazu nrodnho hrdinu prostrednctvom umeleckej literatry. In:
HRONSK, Marin APLOVI, Miloslav (eds.): Generl dr. Milan Rastislav tefnik vojak
a diplomat. Zbornk prspevkov a materilov z vedeckej konferencie v Bratislave 4. - 5. mja 1999.
Bratislava 1999, s. 202-217.
49

Peter Macho
Ve dua loveka, o sa rozprva s hviezdami predsa ije vtelen v stromy a kvety tu na

rajskch ostrovoch!99
Jurkov vrok odkazuje na dve roviny, ktor maj zdroj v nasledujcich kultrno-sman-
tickch vrstvch, a ktor nachdzame aj u Beniaka:
udov rozprvka (vlas ako zakliata princezn; tefnik ako junk, ktor ju vyslobodil);
grcka mytolgia (ikarovsk osud, helnske mty).
Na prv pohad sa me zda, e v tretej rovine sa Beniak a Jurek nestretvaj. Tre-
tiu rovinu predstavuje u Jurka prerozprvanie reakcie tahitskch domorodcov na sprvu
o tefnikovej smrti. Je to svojrzne posolstvo polynzskych mtov, ktor prostrednctvom
motvu o reinkarncii nachdza spolonho menovatea s biblickm, resp. novozmluvnm
prbehom o zmtvychvstan.
Treba poveda, e tieto vrstvy-roviny s typick nielen pre bsnick tvorbu, ale asto s
identifikovaten aj v komemoratvnych textoch, hoci sa v nich pochopitene nemusia
vyskytova vetky tri sasne: Sn pre nrod bolo treba aj tej pathetickej smrti, ktor
ani v mytolgii nem pru. Smrti, ktor akoby svojou neobyajnosou stylizovala koniec
neobyajnej ivotnej pti, podivnch osudov zhadnho jednotlivca. Vetky analogie s Ika-
rom, smelm dobyvateom vin, s Mojiom, zomierajcim pri pohade na zem zasben,
vahy o ivote a smrti, o podivnom pohrabe na skalnatom vrchu nad rodnou dedinou robia
z generla a ministra dra Milana R. tefnika postavu legendrnu, nrodnho herosa,
predstavitea genia kmena, ako bol Grkom Herakles a Srbom Kraljevi Marko100, tvrd
Jn Halla a my v jeho texte nachdzame inpirciu biblickm prbehom, odkazy na grcku
antiku a v neposlednom rade aj na hrdinsk srbsk epiku.
tefnik ako antick hros
Prznan je, e ak je tefnik reflektovan alebo prezentovan ako antick hrdina, potom
je to prve grcky hros, takmer nikdy nie rmsky hrdina.101 Otzkou zostva, preo je to
tak. Nazdvam sa, e tento fenomn nespova len v klasickom vzdelan autorov, resp.
v ich osobnch sympatich ku grckej vzdelanosti a kultre, ale mono aj v rozdielnej per-
cepcii grckeho a rmskeho v predvojnovej, ale najm medzivojnovej re prvej republiky.
Odpove na tto otzku treba pravdepodobne hada okrem inho aj v celkovej atmosfre
prvej republiky a v jej politickej kultre, resp. v propagandisticko-ideologickch kontruk-
toch.
Nov republika a jej spolonos nrodn, obianska a demokratick sa vzhadom na
politick ivot a stavn intitcie prvoplnovo identifikovala so svojimi vzormi, najm
s Franczskom a Spojenmi ttmi americkmi. V symbolickej rovine vak a to je moja
hypotza ovea viac nadvzovala na odkaz a dedistvo grckej antiky, pretoe v ofici-
99
JUREK, Jn: M. R. tefnik. ivotopisn nrt. Bratislava 1968, s. 170.
100
HALLA, Jn: tefnik. In: Prdy, ro. 8, . 4, aprl 1924, s. 194.
101
Jednu z mla vnimiek predstavuje slvnostn prejav ministra Martina Miuru z r. 1921, v ktorom
je tefnik prezentovan nielen ako Herakles i Ikaros, ale aj ako zbon neas putujci po mo-
riach a neznmych nrodoch, km poloil zklady Rma []. Slvnos odhalenia prvho pomnka
gen. dr. M. R. tefnika. In: Noviny zpod Bradla, ro. 1, . 20, 15. 7. 1921, s. 3.
50

lnom propagandistickom rmci sa rmskemu pripisoval charakter imperilny, agresvny,

dobyvan, expanzvny, o v konenom dsledku znamenalo mechanick a kliovit sto-
tonenie so starou habsburskou monarchiou.102
V tejto svislosti vak nemono vyli, e preferovanie grckeho (na kor rmskeho)
v symbolickej exploatcii antiky u (esko)slovenskch, demokraticky orientovanch auto-
rov, sviselo aj s negatvne vnmanm procesom identifikovania sa talianskeho faizmu
s tradciou rmskeho impria. Rovnako nezanedbatenm faktom je aj skutonos, e
medzi prvmi intitciami, resp. spolkovmi truktrami, ktor vedome spoluformovali
kolektvnu pam na tefnka, bola Telocvin jednota Sokol: na jej pde sa v slovenskom
prostred azda najviac kultivovali a alej rozvjali hodnoty a idely grckej antiky.
Ak sa podrobnejie pozrieme na jednotliv bsnick texty alebo na slvnostn prejavy,
zistme, e je v nich tefnik najastejie reprezentovan ako Ikaros.Vo vine prpadov
sa vak autori uspokojili s phym pouitm a zakomponovanm Ikarovho mena do vera,
prpadne naznaili jeho let smerom k slnku (resp. v modifikovanej podobe ku hviezdam),
ale tento zaujmav motv alej podrobnejie nerozvjali. Je to logick, ve v mytologic-
kom prbehu Ikaros nie je jednoznane a vyhranene pozitvnym hrdinom, ale je v om
predstaven ako syn, ktor neuposlchne prkaz otca a za svoju neposlunos zaplat
vlastnm ivotom. Znalec antickch mtov v tejto svislosti pripomna, e mentori asto
pouvali Ikara ako odstraujci prklad, aby poukzali na to, kam vedie mladcka nespta-
nos. Mlde vak povaovala za pravho hrdinu mtu prve Ikara, lebo neuznval hranice
a nezakol sa ani najvych nebeskch vin.103
Paralela medzi tefnikom a Ikarom spova v tbe lieta, v tbe dosiahnu vky, ktor
s obyajnmu smrtenkovi neprstupn, v tbe odpta sa od vednej pozemskej rea-
lity. Ikarov, ale aj ten tefnikov pohyb smerom nahor, k nebesiam, k slnku, k hviezdam,
k bohom/k Bohu je stelesnenm vzie o prekonan udskho delu. Ide vak o vonkaj-
kov, formlnu podobnos medzi tefnikom a Ikarom, ale nie o jednoznan vntorn,
duchovn spriaznenos i spojitos. V pvodnej verzii mtickho prbehu o Ikarovi nena-
chdzame prvok osloboditeskho i sebaobetujceho aktu v prospech nejakej kolektvnej
idey i osudovho spoloenstva akm sa jav nrod. Prve preto mnoh autori, bez ohadu
na to i ide o bsnikov alebo slvnostnch renkov, na jednej strane ikarovsk motv do
svojho textu vnaj, ale na druhej strane vnivo odmietaj ikarovsk rolu tefnika.
Tto autorsk dilemu spravidla rieia dvoma spsobmi: bu v rmci antikizujceho pdo-
102
Jeden z kovch pojmov nrodnooslobodzovacieho zpasu a nsledne aj osloboditeskho mtu
mm na mysli lgie a legionrov (ale v podstate aj pojem republiky) m svoje relne historick
a lexiklne korene v rmskej antike. Do nho prostredia sa vak dostal cez franczsky kultrny filter
a jeho pvod nebol prlli reflektovan. Je prznan, e toto prepojenie lgi/legionrov a odkazu
rmskej antiky nie je v bsnickch a komemoratvnych textoch takmer vbec tematizovan. Vnim-
ku tvor Royova bse z r. 1920 (to je Tvoja chlba jasn duchu slniec, / Rastislave, tvorca slvnych
legionov; () a nad nm [t.j. nad Devnom - pozn. P.M.] kmitol zrazu / z antickej zeme chvtajci
letec). ROY, Vladimr: N Ikarus. In: ROY, Vladimr: In memoriam. Bsne. ilina 1934, s. 14. V
tomto texte teda dochdza k prepojeniu obrazu slovenskho nrodnho hrdinu s vekomoravskm
mtom a s obrazom novodobho Talianska ako dedia tradci rmskej antiky.
103
DOMMERMUTH-GUDRICH, Gerold: Najznmejie mty. 50 klasickch mtov antickho sve-
ta. Bratislava 2004, s. 74.
51

Peter Macho
rysu svojho textu nahrdzaj tefnika-Ikara inm hrdinom grckej mytolgie, spravidla
Prometeom, alebo opaj rmec antickej kultry a kontruuj obraz tefnika v slade
s kresanskou tradciou.
Tak napr. H. J. Tauber vo svojom slvnostnom prejave z roku 1934 zdrazoval: Nie
Ikaros, ktormu pd trestom bol, ale Bohom vyznamenan [bol tefnik], o ktorom hovor
alm: V pde svojom bude povznesen. Zo zuhonatench trosiek pozdvihol sa duch
jeho k slvolesku apothezy, aby vtiahol do Pantheonu nesmrtench svojho nroda.104
Prometeovsk motv sa azda najsilnejie prejavuje v eskej bsni Xavera Dvoka. Autor
zdrazuje, e tefnik nie je Ikaros, ale Prometeus, ktor vzlietol k nebesiam, aby
z nebeskch snc ukradol l slobody pre svoj poroben ud. Autor sa prihovra tefni-
kovi a nachdza v om, silu grckeho hrosa: vtznou rukou pro nj [ t.j. pre slovensk
ud pozn. P. M.] paprsky si rval; / jak zila v tom naden tv posta svtla, / zplozenci
bostva jak ses heros podobal, / tys nebezpem pohrdal, jen jin ds, / lid svobodn u
zels a slyels jeho plesy. Svojm inom vak tefnik-Prometeus na seba privolal hnev
bohov. Prve v ase, ke sa ocitol na prahu rodnej zeme, ke u ako vaz niesol nrodu
ratoles slobody, bohovia sa mu pomstili a zrazili ho k zemi: r krve tv jak ob kouil
do nebes. L, ktor ukradol bohom vak z rk nevypustil a priniesol svojmu nrodu
vyslobodenie. tefnikova smr je v Dvokovej interpretcii svtou obeou, prostrednc-
tvom ktorej sa nrod stal slobodnm. Hrob na Bradle je srdcom vlasti, hros v om iba sp,
drieme, sasne vak ije a vene bude i v pamti nroda.105
Prometeovsk tylizcia tefnika sa jav v protiklade s ikarovskou ako vhodnejia z ha-
diska prepojenia na revolun a osloboditesk mtus. Symbolicky a ikonograficky sa
spja s motvom svetla, teda slobody a pokroku.106 Ohe, plame, svetlo, jas, iara, lesk s
dleitmi prvkami vstavby viny skmanch textov, priom metaforick protiklad-
nos tmy a svetla koreponduje s tradinou vbavou historickch naratvov, ktor zd-
razuj, e tiscron porobu Slovenska, stotonen s tiscronou tmou, vystriedal vaka
tefnikovi nov de.
tefnik ako nrodn svtec
Svetlo m u viacerch autorov aj in, transcendentn, mysterizny charakter: v posmrtnom

kulte dodva tefnikovi pecifick charizmu a posva jeho obraz do roviny kresanskho
muenka. Na pietnej slvnosti venovanej tefnikovej pamiatke, ktor sa uskutonila
104
TAUBER, H. J.: tefnik. Pamtn re, presloven pri slvnosti ptnsteho vroia smrti tefni-
kovej, da 4. mja 1934. Trnava 1934, nestrnkovan.
105
DVOK, Xaver: Za orlem tatranskm. In: ZBAVITEL, Alojz (ed.): Tde tefnikovch
oslv. Metodick prruka pre uiteov nrodnch kl a poriadateov tefnikovch oslv. ilina
1933, s. 95-96. Podobne je tefnik-Ikaros prekryt tefnikom-Prometeom v bsnickom fragmen-
te P. O. Hviezdoslava. HVIEZDOSLAV, P. O.: Za Milanom tefnikom. In: PRIEHRADNK, Jn
(ed.): Za hviezdami. Bratislava 1944, s. 11-12.
106
Podrobnejie v prci TELESKO, Werner: Erlsermythen in Kunst und Politik. Zwischen christli-
cher Tradition und Moderne. Wien - Kln - Weimar 2004, s. 46-52 (podkapitola Die Lichtsymbolik
in der Franzsischen Revolution); porovnaj STAROBINSKI, Jean: Symboly rozumu. Promny um-
n a revoluce. Brno 2003, s. 21-24 (kapitola Slunen mtus revoluce).
52

v Bratislave roku 1920, Bohdan Pavl przvukoval: Postava generla tefnika [] trat
na jasnosti, jeho telesn tvr jav sa nrodu prve tak neurito, ako jeho duevn podoba,
ale z celej jeho postavy iari [] aksi tajomn svetlo, ktor hlavu jeho obklopuje zhad-
nou aureolou.107 Aj pre bsnika Vladimra Roya je tefnik [] bohatier, o muenctva
iar / kol hlavy niesol v stret novch asov.108
V tomto kontexte vbec nie je dleit fakt, i si autori uvedomovali alebo poznali skuto-
nos, e ran kresanstvo prevzalo svtoiaru pre svojich svtcov z helenistickej nboen-
skej symboliky, resp. e kult kresanskch svtcov m korene v kulte antickch hrosov.109
Vidme, e u niektorch autorov (V. Roy) presahuje antick do kresanskho, resp. e u
nich dochdza k prelnaniu obidvoch polh tefnika.
Fenomn svetla nachdzame aj u Tida J. Gapara: v jeho texte s prtomn odkazy, para-
frzy a tylizcie inpirovan grckou antikou, celkovo sa vak jeho vnmanie a prezento-
vanie tefnika posva do pseudoreligiznej, presnejie povedan, do kresanskej roviny:
Ete viac sme si svoj smtok zaali premiea v mytologick svetlo. Stratiac ho [t. j. te-
fnika - pozn. P. M.] robili sme si z neho mtus, do ktorho sme si ho zavjali ako tajomne
ivho a nesmrtenho. Ni novho pod slncom, povedali sme si. Star to piese odvekch
tvrdch zkonov: cez Golgotu vedie cesta k pravej nesmrtenosti. Kad grandizny in,
kad svet preinaujce a vykupujce titanstvo vekch vyvolench cez Golgotu dosahuje
svojich nadudskch vrcholov. Golgota je univerzlne posvtnm symbolom najvyieho
ttu udskho heroizmu. Najvm obetiskom, kde jednotlivec spsne zasvcuje svoj ivot
pre blaho celku. Shlasne a zbone sme si povedali, o nm [Jn] Mudro ako nrodn
vieru zvestoval. Verili sme, e na toto obetisko poloil svoj ivot i vek syn slovenskho
nroda. Bolo to dovenie obet, prinanch za nae nrodn vzkriesenie. Martri slo-
venskej krovej cesty dlho stonali stami pevcov a rekov alobn slov o svojom utrpen.
Vekami tiahol ich dlh rad, a sa naplnila miera vekej ertvy a obetovanm ivota samho
nrodnho hrosa nrod konene vstal z mtvych. On sm, vek Vyvolen, generl n
a titan M. R. tefnik na tejto Golgote samoobetovania dovil svoje grandizne dielo
a preiel v jagav nesmrtenos.110
Tento ryvok skutone nepotrebuje iadny komentr, iba bodku na zver. T nm poskytol
sm autor: Takto vyzbrojen na lohu nadloveka priiel [tefnik] zo zhad poatia na
cestu vekho urenia. Cel rbus, cie tohto urenia bol jasn. Nebol vemi vzdialen od
zmyslu svtch slov: Kto ma chce nasledova, nech vezme kr svoj a nasleduje ma.
tefnik mune vzal na seba vek kr obetovania sa za druhch za cel svoj ubieden
nrod!111
107
Oslobodite slovenskho nroda: generl tefnik. Re B. Pavl o prci gen. tefnika v mest-
skom divadle v Bratislave. In: SD, ro. 3, . 100, 5. mja 1920, s. 1.
108
ROY, Vladimr: Oslobodite. In: ROY, Vladimr; c. d., s. 19 (bse pochdza z r. 1932).
109
SPUNAR, Pavel: Napt mezi oficilnm a lidovm nboenstvm ve stedovku. In: BLKA,
Milo KOV, Milan (eds.): Normativn a it nboenstv. Brno Bratislava 1999, s. 90-102.
110
GAPAR, Tido J.: Pamti I. Bratislava 1998, s. 281, 283. Tieto svoje tefnikovsk texty autor pu-
blikoval u poas prvej republiky. GAPAR, Tido J.: Mohyla Vekho Povolanho. In: KOLESR,
Milo (ed.): Zlat kniha Slovenska. Jubilejn sbornk. Bratislava 1929, s. 60.
111
Tame, s. 283.
53

Peter Macho
Nrodn oslobodenie v roku 1918 Tido J. Gapar prezentuje ako nrodn vzkriesenie
a treba poveda, e v tomto vnman vbec nie je osamoten. In autor, slvnostn re-
nk Anton Prdavok, v roku 1932 przvukoval: Tisc rokov, tisc rokov skladajcich sa
z dlhch iernych dn, akali sme na tohoto nho Mesia. Tisc rokov vymodlievali pred-
kovia nai M. R. tefnika. Vymodlili ho. Zjavil sa nm v plnej ndhere a velebe svojej,
z re hviezd priiel dnes je tomu trins rokov, o sa vrtil do re hviezd. S nami vak
ostal jeho duch112
Tento priam ukkov vrok nie je zaujmav iba z toho hadiska, e oznauje tefnika
ako Mesia, ale aj z toho dvodu, e jeho sakralizovan kristocentricky formulovan
obraz, zaleuje do mtu o tiscronom (maarskom) tlaku, ktor je tu stotonen s tisc-
ronou tmou, iernymi dami.113
V mnohch textoch sa stretvame s reflektovanm tefnika nielen ako osloboditea, ale
aj ako spasitea i vykupitea slovenskho nroda. Ojedinele je prirovnvan k Mojiovi,
ktor vyviedol zstupy izraelskho udu z egyptskho otroctva, i k samotnmu Jeiovi
Kristovi: jeho ivotn osud i prbeh je pripodobovan ku krovej ceste, k vstupu na
Golgotu.114
Niektor autori sa v svislosti so tefnikovou smrou a jeho pohrebom vyjadruj o rein-
karncii alebo zmtvychvstan. Bohatierovu smr vykresuj ako krvav obe, ktor pri-
niesol v prospech nroda: svojou smrou ho vykpil z tiscronej poroby. Krv, ktor dajne
pri pde lietadla vytryskla zo tefnikovho tela, vsiakla do rodnej zeme, do ulovej skaly
Bradla alebo prenikla do vesmru. Je to krv novej zmluvy medzi tefnikom-vykupiteom
a jeho nrodom. tefnikov hrob na Bradle sa stva nrodnou svtyou, oltrom vlasti,
ku ktormu chod nrod vyslovi svoje modlitby a prosby. tefnikov duch sa vzna nad
Bradlom, resp. nad celm Slovenskom a dr nad nm ochrann ruku. V posmrtnom ivote
teda nrodn hrdina/muenk nadobda socilno-psychologick rolu mystickho patrna
a ochrancu vlasti, akm bol od stredoveku sv. Vclav v eskom a sv. tefan v maarskom
prostred.
Nzor, e tefnik je u asti slovenskho obyvatestva reflektovan podobne ako svtec,
dokladuje aj folkloristick vskum: bdatelia sa v mnohch (katolckych) domcnostiach
stretli okrem inch artefaktov aj s fotografiou tefnika zarmovanou spolu s psikom
obhorenej ltky, dajne z jeho koele, ktor mal na sebe pri smrti, uctievanou takmer ako
relikvia.115
Na okraj tohto poznatku dodvam, e na ikonografickej rovine skutone nachdzame aj
vyobrazenia tefnika so svtoiarou, treba vak poveda, e nie s prli ast. V medzi-
112
PRDAVOK, Anton: M. R. tefnik. Rukopisn text. SNK-ALU, f. Anton Prdavok, sign. 39 H 48.
113
Problematikou mtu o tisronom tlaku Slovenska a Slovkov sa podrobnejie zaober prspevok
FINDOR, Andrej: Tiscron poroba? In: KREKOVI, Eduard MANNOV, Elena KREKOVI-
OV, Eva (eds.): Mty nae slovensk. Bratislava 2005, s. 70-76.
114
Evanjelick kaz, jeden z najvznamnejch riteov tefnikovho posmrtnho kultu prirovnval
Bradlo ku Golgote. LICHNER, Jn: Golgota Bradlo. In: Str na Sione, ro. 55, . 9, 1. 5. 1947,
s. 151-152.
115
VANOVIOV, Zora: Motv smrti ako mtotvorn prvok vo folklrnom cykle o M. R. tefni-
kovi. In: RATICA, Duan (ed.): Zmeny v hodnotovch systmoch v kontexte kadodennej kultry.
Bratislava 1992, s. 123.
54

vojnovom obdob vznikol aj alegorick obraz Slovenska, na ktorom figuruje tefnik

v generlskej uniforme, poehnvajci slovenskej krajine. Vtvarn spracovanie tef-
nika ako posvtnho symbolu teda do istej miery korepondovalo s vyie nartnutmi
spsobmi symbolickej reprezentcie prostrednctvom pozie, publicistiky i slvnostnch
prejavov.
V slovenskom nacionalistickom diskurze je tefnik prvou historickou osobnosou, ktor
ako svetsk postava zskava, resp. s jej prisudzovan rty i atribty svtca, ba dokonca
aj spasitea alebo vykupitea Slovkov stva sa tak sasou nrodnho posvtna. A po
om nasleduj alie postavy Andrej Hlinka a Jozef Tiso, okolo ktorch sa vytvraj
(pseudo)hagiografick legendy.
udov zbonos ako faktor spenej posmrtnej kariry M. R. tefnika
Vskum ukzal, e reprezentcie tefnika ako antickho hrdinu i kresanskho mue-

nka, neraz s atribtmi nrodnho svtca, nie s v autorskom okruhu vnman ako vyslo-
vene protikladn, navzjom sa vyluujce. Nie je mon poklada jeden alebo druh obraz
tefnika za prznakov pre urit okruh autorov. Vyuvaj ich Slovci rovnako ako esi,
autori i slvnostn renci z rznych politickch strn (agrrnici, udci, nrodniari at.),
prvrenci odlinch ttoprvnych a nacionlnych koncepci (echoslovakisti slovensk
nacionalisti, resp. centralisti autonomisti) ako aj prslunci rznych konfesi (protestanti
katolci).
Formovanie obrazu tefnika a jeho ivotnho prbehu v tle grckeho mtu, resp. inpi-
rcia tmto mtom posilovala vnimonos tefnikovej osoby, jeho vlunos v sloven-
skom nrodnom pantene s drazom na hrdinsk strnku jeho osobnosti. V tomto ohade
reprezentcia tefnika ako antickho hrosa, ako hrdinu-bojovnka-bohatiera plne kore-
ponduje s mylienkou, ktor vyslovil historik ubomr Liptk upozorujc na skutonos,
e tefnik stelesuje u nie tradin trpitesk, ale prve naopak, heroick strnku slo-
venskch dejn.116 Napriek tomu je vak spravidla aj v tomto obraze prtomn fenomn
obete, resp. tefnikova tragick smr m aj v tejto antikizujcej interpretcii charakter
podobn smrti kresanskho muenka/martra.
o nm v tejto svislosti hovor o kategrii hrdinu sociolgia? Termnom hros oznao-
vali pvodne star Grci prevajcu duu zomrelho, ktorej pripisovali silu zasahova do
ivota ijcich. Neskr tak oznaovali ud, ktor sa vyznamenali vnimonmi inmi.
Okolo kadho takhoto hrdinu sa vytvoril mtus a pecifick kult. Heroizcia, teda vyhl-
senie niekoho za hrdinu, bola vznamnou slvnosou. Dnes sa termnom heroizcia ozna-
uje socilny mechanizmus vytvrania imaga hrdinu. Kresanstvo si vymyslelo vlastn typ
hrdinu bojovnka za vieru, muenka, vzor kresanskej lsky a obetavosti. Tto hrdinovia
sa nazvaj svtcami, maj tie svoje mty a heroizciu [rozumej heroizciu v duchu anti-
ckej tradcie] nahradila kanonizcia.117
116
LIPTK, ubomr: Rody na piedestloch. In: LIPTK, ubomr: Storoie dlhie ako sto rokov.
O dejinch a historiografii. Bratislava 1999, s. 325.
117
Velk sociologick slovnk I. Praha 1996, s. 387, heslo: hrdina.
55

Peter Macho
V tomto ohade meme teda hovori o uritom genetickom prbuzenstve medzi tefni-
kom-antickm hrdinom a tefnikom-nrodnm svtcom. V obidvoch prpadoch funguje
martrium ako heroizan intrument. Prezentovanie tefnika v slade s kresanskou tra-
dciou prina so sebou zdanlivo paradoxne a v rozpore s Liptkovm kontatovanm
prve posilnenie muenckeho, trpiteskho rozmeru tefnika: jeho tragick smr je
predstavovan ako obe za nrod, niektor autori hovoria vyslovene o kristovskej obeti.
Skutonos, e slovensk nrodn hnutie nenadobudlo pred rokom 1918 vraznej masov
charakter a slovensk nacionalizmus sa obmedzoval na pomerne zku vrstvu prslunkov
nrodnej elity, ktorch pozcia neraz pripomnala postavenie outsiderov uprostred masy
nacionlne indiferentnho obyvatestva, sa v slovenskej historiografii zvyajne vysvet-
uje nrodnostnm tlakom, silnou maarizciou a podobne. Nepochybne vak k tejto
situcii prispel aj fakt, e okrem niekokch vnimiek nedokzali nrodn vodcovia oslo-
vi a v konenom dsledku vtiahnu irie vrstvy obyvatestva do nrodnho hnutia.
Nemohli toti slovenskmu obyvatestvu ponknu integrujci posvtn symbol v podobe
nrodnho hrdinu i nrodnho svtca, ktor by vzbudil kolektvne emcie a v konenom
dsledku prispel k nacionalizcii v masovom meradle. Takto jednoznan symbol jedno-
ducho nemali pred rokom 1918 k dispozci, resp. pokusy o jeho etablovanie zlyhvali.118
Na druhej strane nevedn popularitu a posmrtn kariru tefnika ako nrodnho
hrdinu, nrodnho bohatiera, i dokonca sekulrneho nrodnho svtca po roku 1919
mono vysvetli aj tm, e jeho celoivotn zpas, jeho tragick smr a obe padli na
rodn pdu udovej religiozity, ktor svetskho hrdinu premieala na posvtn symbol
v szvuku s vlastnmi hodnotami, idelmi, vzorcami a schmami. Pravdae, ovpyvovan
politikou a propagandou at.
Slovensk prostredie, v ktorom prevldalo vidiecke roncke obyvatestvo, v prevanej
miere silne ovplyvnen udovou zbonosou katolckej proveniencie, potrebovalo tak
symbolick postavu, ktor by bola itaten a vnmaten prve na pozad udovej religio-
zity. Nazdvam sa, e tefnik ako antick hrdina bol pre udov vrstvy obyvatestva prli
vzdialen, mono pociovan ako umel, neschopn oslovi a zapsobi na city jednodu-
chho loveka. Ilo skr o intelektulsky koncept nrodnho hrdinu, o obraz presadzovan
zhora, ktor v rovine socilnej (a nboenskej) komunikcie nekorepondoval so skse-
nosou a praxou jednoduchho loveka. Naopak, obe, muenk, svtec, to vetko s feno-
mny, ktor slovensk lovek, najm prslunk katolckej komunity, pozn vemi dverne.
Prve preto si tento udov koncept nrodnho hrdinu, ktor vyrast z podhubia udovej
zbonosti, napokon osvojila aj udcka propaganda a politika, v ktorej vak motv obete
nadobudol v kontexte politicko-ideologickej manipulcie a intrumentalizcie nov roz-
mer s vraznm protieskm ostom (esi nm, t. j. Slovkom, zavradili tefnika).119
118
Funkcia nrodnch svtcov sv. Cyrila a Metoda ako etnoidentifikanch prvkov a symbolov nebo-
la jednoznan, lebo cyrilometodsk kult mal ir, celoslovansk rozmer; na druhej strane mal kult
nitrianskych svtcov sv. Svorada a Benedikta teritorilne ukotvenie v hornouhorskom/slovenskom
prostred, ale z hadiska nacionality bol steriln. Slovci teda nedisponovali postavou-symbolom
tohto druhu, ktor by bol jednoznane a vlune identifikovaten so slovenskm nacionalizmom.
119
K tomuto problmu porovnaj KOV, Duan: tefnik a Janin. Prbeh priatestva. Bratislava
2001, s. 58; MACHO, Peter: Poznmky k vskumu kolektvnych identt v 19. a 20. storo na Slo-
56

Na rozdiel od tefnika - antickho hrdinu sa zdal by tefnik - nrodn svtec alebo te-
fnik - spasite nroda bezprostrednou, autentickou sasou nrodnej kultry a nrodnho
posvtna, a to prve vaka previazanosti s kresanstvom. Navye ivotn mikroprbeh
tefnika-svtca, i tefnika-spasitea plne zapadol do vekho prbehu nrodnch dejn,
ktor bol milenaristicky formulovan a prezentovan ako prbeh tiscronho utrpenia slo-
venskho nroda.
vensku. In: Historick asopis, ro. 52, . 2, 2004, s. 353-362 (konkrtne najm s. 359).
57

Peter Macho
58

II. as
tefnikov pomnk a tefnikove oslavy v Trnave.
Komunlna symbolick politika, loklna
pomnkov scna a kolektvne identity v prvej
polovici 20. rokov 20. storoia
Slobodu si nm vybojoval nau,

za cenu itia... Krut, ak b
za tebou, ve si nm drah bol,
nroda nho slvny veliku.
My ti o? Mlo... pomnk ... skala, kovy...
No v srdciach naich pomnk m hotov
z lsky a vaky, ktor vene trv.
Ho ani vek nesklti, ani as
vzteklosti, nezdrv ho hrom ni mrz.
Vak n vak za tvoj dar len mrva.
Nrod mj, po sem! Pod jeho tu ttom

ot sa, okrej lsky vekm citom!
Posv sa lskou k vekm rodu inom,
dfaj, e prde a prs mus as,
kde rod n skvitne krsou vetkch krs...
(Ferko Urbnek)
59

Peter Macho
II. 1. Mesto verejn priestor pomnk

obianska spolonos
Jeden z prvch pomnkov venovanch pamiatke M. R. tefnika, vznikol roku 1924

v Trnave. Iniciatva na jeho postavenie sa zrodila v ase, v ktorom u niekoko rokov
fungoval a svoje aktivity rozvjal Spolok pre postavenie pomnka generla Milana Rasti-
slava tefnika na Bradle. V tej dobe u dokonca stl aj tefnikov pomnk na myjavskom
nmest.
Postavi pomnk nebola vdy jednoduch zleitos. Spravidla si to vyadovalo dosta-
tok vzdelanch a organizane schopnch ud, ktor boli ochotn venova svoj von as
a energiu na to, aby rieili mnoho nepredvdatench komplikci, ktor takto podnik
sprevdzali. Zvyajne vak predstavovali najv problm peniaze, lebo ako pozname-
nva ubomr Liptk, v medzivojnovom obdob sochy nestaval tt, ale obce, obania,
spolky. Pre vie pomnky sa vytvrali pecilne, jednoelov spolky, ktor sce mohli
pota so subvenciami, ale vinu peaz museli vybra do klobka. Preto aj mnoho
mohutnejch a reprezentatvnejch pomnkov vznikalo a v tridsiatych rokoch.120
Organizovanie sa v tchto spolkoch, diskusie na konkrtne tmy a hadanie konsenzu
ohadne umiestnenia pomnka, jeho financovania, rozdelenia loh at., u to bolo kolou
demokracie a formovania obianskej spolonosti v malom vydan. Pochopitene, nemali
by sme zabda ani na in motivciu, ktor mohla st v pozad individulneho angaova-
nia sa konkrtnych jednotlivcov pri takchto podujatiach: snahu zviditeni sa, napravi si
reputciu, zvi prest vlastnej osoby i rodiny v loklnom i celospoloenkom kontexte
at.
V trnavskom prostred bola inicitorom vybudovania pomnka nrodnmu hrdinovi sku-
pina obanov, ktor sa zdruovali v miestnom odbore Matice slovenskej (MOMS). Trnav-
sk prpad je zaujmav z viacerch hadsk. Z hadiska svojich tradci a kolektvnej
pamti, ale aj z hadiska truktry obyvatestva predstavovala Trnava tvrd orieok ako
Myjava. Zjednoduene povedan, ilo o mesto s prevahou katolckeho obyvatestva, pri-
om aj loklne elity boli ovea viac truktrovan a diverzifikovan. Proces stotonenia sa
so tefnikom ako s naim socilnym vzorom bol v myjavskom prostred ovea jedno-
duch, meme predpoklada, e mal takpovediac hlad priebeh: uahoval ho pocit i
presvedenie, e vzhadom na svoj regionlny a konfesionlny pvod bol tefnik jednm
z ns. V Trnave sa musel vzah k tefnikovi budova ovea prcnejie a evidentne aj
sofistikovanejm spsobom. Generovanie obrazu tefnika ako nrodnho hrdinu a jeho
renie medzi trnavskou populciou samozrejme nebolo izolovanm, loklne determino-
vanm procesom, za ktorm stli len trnavsk matiiari, i in trnavsk spolky, intitcie,
i miestne autority. Naopak prebiehalo v interakcii s podobnmi, neraz vak protireivmi
a protikladnmi snahami a aktivitami na celonrodnej i celottnej rovni.
120
Bratislava 1999, s. 324, 325.
60

Sochr Jn Koniarek a trnavsk pomnky
V medzivojnovom obdob zasiahol do formovania pomnkovej scny v Trnave najvraz-

nejm spsobom sochr Jn Koniarek, rodk z nealekej obce Voderady. Z jeho dielne
pochdza nielen pomnk generla Milana Rastislava tefnika z roku 1924, ale aj pomnk
venovan pamiatke vojakov padlch v prvej svetovej vojne (1929), i pomnk Antona Ber-
nolka (1937). Koniarek vytvoril pre Trnavu aj alie pomnkov i sochrske diela (napr.
sochu sv. Frantika z Assisi pre frantiknsky kltor; lunetov relify pre budovu Spolku
sv. Vojtecha, tematizujce cyrilometodsk a svtovojtesk tradciu; nhrobn pomnk F.
R. Osvalda). Niektor nvrhy sa mu nepodarilo realizova (relif na pamiatku padlch
vojakov 23. peieho pluku, ktor mal by umiestnen na budove trnavskch kasrn).121
Jeho trnavsk pomnk generla tefnika patr k najstarm sochrskym vtvorom, ktor
boli postaven na poes tohto nrodnho hrdinu na Slovensku.122 Minimlne as trnav-
skej verejnosti, resp. inicitori a aktri vybudovania tejto skulptry, vnmali pomnk ako
nstroj zvznamovania pozcie Trnavy v kontexte inch mestskch lokalt na zpadnom
Slovensku. Sasn historika umenia v tejto svislosti pripomna, e vybudovanie tef-
nikovho pomnka sa v dvadsiatych rokoch [20. storoia] stvalo prestnou zleitosou
mnohch slovenskch miest. 123
tefnikov pomnk v ase svojho vzniku predstavoval na loklnej pomnkovej scne prv
svetsk objekt tohto druhu v Trnave s figurlnym stvrnenm; navye ilo o pomnk pripo-
mnajci pamiatku vznamnho Slovka, ktor bol umiestnen na verejnom priestranstve.
tefnikov pomnk ako prestna zleitos
Na zpadnom Slovensku vak v tomto ohade Trnave pomerne spene konkurovala

Myjava, ktor postavila tefnikov pomnk u v roku 1921.124 Myjavsk prvenstvo sa
zdrazovalo u pri kladen zkladnho kamea tohto pomnka: Myjava sa bude [...]
pi prvm pomnkom najvieho Slovka, prvm v celej naej republike.125 Podobne
sa v slvnostnom prejave vyjadroval starosta Telocvinej jednoty Sokol na Myjave Jn
121
K sochrovej tvorbe podrobnejie v spomienkovej prci TEFUNKO, Frao: Jn Koniarek. rty
o jeho ivote a diele. Bratislava 1955. K problematike spomnanho relifu sa nachdza v Koniar-
kovej pozostalosti zaujmav korepondencia, ktor ilustruje umelcovu prunos, s akou bol schop-
n a ochotn modifikova svoj nvrh. Nepochybne to sviselo so skutonosou, e mal existenn
problmy. AVU-SNG-BA, f. Jn Koniarek, sign. 3 A 8: Relif padlm vojakom 23. na peieho pluku
v Trnave.
122
Koniarek pracoval aj na (nerealizovanom) nvrhu tefnikovho pomnka pre mesto Koice. V
jeho pozostalosti sa nachdzaj fotografie modelu tohto pomnka (datovanie: pred r. 1935). AVU-
-SNG-BA, f. Jn Koniarek. Fotodokumentan materil pomnky, sign. 3 C 17: Nvrh pomnka M.
R. tefnika pre Koice, . 579, 580, 581, 582.
123
BAJCUROV, Katarna. K problematike esko-slovenskch vzahov v sochrstve na Slovensku
medzi dvoma vojnami. In: Ars, 1988, . 3, s. 23-43.
124
Pozri publikciu BODNR, Jlius (ed.): Dr. Milan Rastislav tefnik a jeho prv pomnk na
Myjave. Myjava 1921.
125
DVOK, Jaroslav: Pomnk tefnikov na Myjave. In: Noviny zpod Bradla, ro. 1, . 2, 11. 3.
1921, s. 3.
61

Peter Macho
Slabej: Dnen de je slvou Myjavy. Vzneen mylienka, ktor sme hne v de tra-
gickej smrti nho osloboditea prejavili stva sa skutkom. Tel. jednota Sokol chce
pokraova v intencich tefnikovch a jako hrala [Myjava] prm za maarskho reimu
v nrodnch veciach i v tomto chce ma prvenstvo prv pomnk Mil. tefnikovi bude
st na Myjave a bude hlsa slvu jeho mena i potomkom. 126
Postavenie tefnikovho pomnka v Trnave vak mono chpa a nsledne interpretova
nielen ako prestnu zleitos, ako sprievodn produkt rivalizcie slovenskch miest
a obc, ale aj ako sas zpasu o verejn priestory mesta, o kontrolu nad nimi. . Liptk
upozoruje na skutonos, e z procesu kontroly verejnch priestorov s (najm v nede-
mokratickom reime) spravidla vylen meniny, v podstate nedominantn skupiny.127
Paradoxne sa to vzahovalo aj na Slovkov, ktor sce poas existencie Raksko-uhor-
skej monarchie predstavovali v Trnave z kvantitatvneho hadiska najpoetnejiu zloku
mestskej populcie128, ale pred rokom 1918 sa nedokzali v trnavskej komunlnej politike
natrvalo presadi. Liptk poznamenva, e v predprevratovej dobe postavy slovenskch
nrodnch dejn a politiky na verejnch priestranstvch absentovali: okrem niekokch
tab na rodnch domoch boli pomnky slovenskch nrodnch dejateov do roku 1918
vlune iba na cintornoch (Holl, tr) a aj odhalenie pomnka na cintorne sa pokladalo
za politick demontrciu. Diametrlne odlin postavenie Slovkov a echov v monar-
chii, rozdiel medzi Rakskom a Uhorskom, mono ilustrova aj tm, e naprklad v Brne
u od roku 1907 jestvovala Palackho trieda, Purkyova ulica, Riegrova ulica a alie.
Predstava, e by povedzme v Trnave existovala pred rokom 1918 trova ulica alebo Hur-
banovo nmestie, je viac ako fantastick. 129
To sa prirodzene vzahovalo aj na trnavsk pomnkov scnu. V tejto svislosti je prznan
predprevratov nvrh Andreja Hlinku, aby slovensk katolci postavili pomnk zakladate-
126
Myjava gener. M. R. tefnikovi. Slvnos kladenia zkladnho kamea na prv tefnikov
pomnk. In: Noviny zpod Bradla, ro. 1, . 10, 6. 5. 1921, s. 1-2. K pomnkovmu prvenstvu v rmci
Slovenska sa hlsi aj obec Predmier (v okrese Byta): [...] legionri [spolu] s obanmi obce na jar
r. 1919 odstrnili mohylu uhorskej krovnej Albety z parku pred kostolom [...] ako symbol starej
maarskej moci. [...] Na [tomto] mieste [...] vybudovali vojaci-legionri mohylu na ven pamiatku
milovanmu generlovi M. R. tefnikovi. Bola to vbec prv mohyla postaven tefnikovi u 19.
5. 1919 na Slovensku, skr teda ako mohyla na mieste havrie lietadla pri Ivanke pri Dunaji [...]. Na
mieste tejto prvej mohyly na Slovensku bol potom 19. 10. 1930 postaven tefnikovi pomnk v i-
votnej vekosti, ktor tu stoj do dnench dn. KOLNK, Vladimr MASIARIK, Ladislav (eds.):
Generl Dr. Milan Rastislav tefnik. Predmier 2001, s. 9. Aj dobov korepondencia, konkrtne
pozvac list predsedu pomnkovho vboru, adresovan poslancovi Martinovi Rzusovi, zdraz-
uje prvenstvo obce Predmier: V malej obci naej u v roku 1919 postaven bola prv mohyla na
Slovensku gen. M. R. tefnikovi, ktor je dkazom, e obec naa, Predmier, jak pred prevratom, tak
i po prevrate bola nrodne povedomelou. SNK ALU, f. Martin Rzus, sign. 45 F 28: Gejza telcer
Martinovi Rzusovi. Predmier, 9. 1. 1930.
127
Liptk uvauje v prvom rade o etnickch/nrodnch skupinch, me vak s aj o konfesionlne
i (v uom zmysle slova) socilne skupiny. Ssoie sv. Trojice na hlavnom nmest Trnavy je dokla-
dom skutonosti, e tento verejn priestor od ias vrcholiacej rekatolizcie kontrolovala dominantn
konfesionlna skupina, teda katolcka komunita.
128
V r. 1890 predstavovali Slovci 56% trnavskej populcie, r. 1910 to bolo 53%. IMONI, Jozef
WATZKA, Jozef (eds.): Dejiny Trnavy. Bratislava 1989, s. 141.
129
LIPTK, ubomr: Kolektvne identity a verejn priestory. In: CSKY, Mortiz MANNOV,
Elena (eds.).: Kolektvne identity v strednej Eurpe v obdob moderny. Bratislava 1999, s. 119.
62

ovi Spolku sv. Vojtecha, Andrejovi Radlinskmu.130 Jeho nvrh repektoval faktick domi-
nanciu prouhorskch a maarofilskch kruhov, ktor ovldali mesto a komunlnu politiku
a v podstate kontrolovali trnavsk verejn priestory. Zd sa, e vchodisko z tejto situcie
videl Hlinka v rieen, ktor v podstate rezignovalo na obsadenie niektorho verejnho
priestoru Trnavy: pomnk toti nemal by poda jeho predstavy postaven na nmest, ulici
i v parku, ale na ndvor Spolku sv. Vojtecha.
Prevrat v roku 1918, rozbitie Raksko-Uhorska a vznik eskoslovenskej republiky, umo-
nili premeni fantastick predstavu, o ktorej sa zmieuje . Liptk, na skutonos. Nasto-
lenie novej politickej moci na loklnej rovni, teda aj v Trnave, sprevdzali nielen snahy
o ovldnutie sprvy mesta, ale aj jeho verejnch priestorov: Demokratick, republikn-
sky, slovansk, protihabsbursk a protiuhorsk charakter prevratu mal by potvrden aj
navonok, naprklad v nzvoch ulc, budov, intitci. 131 A samozrejme, aj prostrednctvom
novch pomnkov.
Pomnk a jeho nmestie: imid verejnho priestoru
Koniarkov sochrsky vtvor z roku 1924 mal podobn osud ako vina ostatnch pomn-
kov venovanch pamiatke generla tefnika, ktor boli v obdob komunistickho reimu
odstrnen alebo zlikvidovan.132 Do verejnho ivota mesta Trnavy sa vrtil a po novem-
bri 1989. V sasnosti stoj na zpadnej strane nmestia Slovenskho nrodnho povstania,
v parku oproti evanjelickmu kostolu. Pvodne bol vak situovan do vchodnej asti
tohto nmestia, priom stl pred budovou dnenej Kninice Juraja Fndlyho. Secesn
objekt kninice spoiatku slil plne inmu elu, ilo o budovu Hospodrskej (neskr
Slovenskej) banky. Dejiny tefnikovho pomnka s teda nepriamo spojen aj s prbe-
hom tejto budovy, ktor projektoval znmy slovensk architekt Milan Michal Harminc.
Rovnako zaujmav je aj minulos celho verejnho priestoru, na ktorom bankov objekt
a neskr aj tefnikov pomnk stli, jeho predprevratov a poprevatov vnmanie konkrt-
nymi jednotlivcami i skupinami, ktor sa zastovali na verejnom ivote mesta alebo sa
o to usilovali, prpadne ho komentovali pohadom zvonku.
Samuel Zoch, modransk evanjelick farr a prv Slovk v rade upana Bratislavskej
upy, spomnal v roku 1920 na predprevratov diferenciciu slovenskho politickho
ivota a s ou spojen napt medzikonfesionlne vzahy a vzjomn animozity, ktor sa
do istej miery prejavovali aj na loklnej rovni a premietali sa aj do trnavskho prostredia:
Azda i tyri roky minuli, o som sa s [udckymi politikmi a katolckymi kazmi] [Fer-
dinandom] Jurigom nerozprval, s [Florinom] Tomnkom som sa vbec nepozdravoval.
Ve niet Slovka, ktor by sa nepamtal na denn protiluternske tvanice udovch
Novn v rokoch 1912 1914. Vrazy, e luterni Ivanka a Zathureck stavaj v Trnave
130
HANAKOVI, tefan: Dejiny Spolku svtho Vojtecha. Trnava 2005, s. 214.
131
LIPTK, ubomr: Rok 1918 a rekontrukcia historickej pamti v mestch na Slovensku. In: Acta
contemporanea. K ptaedestinm Vilma Preana. Praha 1998, s. 184.
132
V obdob komunistickho reimu bol po odstrnen tefnikovej sochy vybudovan pribline
na tom istom mieste pomnk oslobodenia ervenou armdou. Autormi projektu z r. 1955 s sochr
Ladislav Snopek a architekt Emil Vician. IMONI, Jozef WATZKA, Jozef (eds.): c. d., s. 321.
63

Peter Macho
pre Hospodrsku Banku dom s vysokou povalou, na ktorej bud sui koky nazdieran
z katolckeho udu, boli ete najmiernejie. 133 Zoch v tejto svislosti pripomna, e za
spomnanmi slovnmi tokmi stl Andrej Hlinka: ve sme vedeli vetci, e jeho postava
stoj za vetkmi tmi nboenskmi tvanicami, ktor otravovali n ivot.134
Treba poznamena, e Hospodrsku banku zaloil v roku 1906 prvnik Milan Ivanka spolu
s lekrom Jnom Ztureckm. Ilo o slovensk finann stav, ktorho cieom bolo okrem
inho podporova nrodnho hnutie a slovenskch kandidtov poas parlamentnch
volieb. Budovu banky zaali stava v roku 1912 a odovzdali ju do uvania v roku 1914.135
Kee obidvaja predstavitelia tejto bankovej intitcie Ivanka i Ztureck boli prslu-
nkmi evanjelickej cirkvi, je dos pravdepodobn, e spomnan verblny tok predstavo-
val iba aksi konfesionlno-socilne mimikry, ktor maskovali konkurenn zujmy inho
finannho stavu, ktor sa deklaroval ako slovensk a katolcky.
Predpokladm, e maarofilsk politick kruhy ovldajce predprevratov verejn ivot
Trnavy reflektovali Hospodrsku banku ako panslvsku, teda fakticky protivlasteneck
(v zmysle: protiuhorsk/protimaarsk) intitciu.
Otzne je, ak (resp. i vbec nejak) asocicie vyvolvala v trnavskom prostred, v jed-
notlivch segmentoch a vrstvch trnavskej populcie, samotn budova tejto banky, teda
fyzick objekt, a i vtlaila prslunmu verejnmu priestoru svoju pea natoko, e bol
nsledne vnman predovetkm prostrednctvom nej.136 Hoci bola postaven na mestskej
perifrii, za hradbami pvodnho stredoveko-barokovho mesta, nelo u o mlo prestny
priestor, ve sa nachdzala na ulici, ktor tvorila predenie, resp. pokraovanie hlavnej
ulice. Niekoko metrov od nej stl okresn sd, objekt nadmestskho vznamu, posta-
ven v roku 1905, teda ete za raksko-uhorskej ry. Zatia o sd symbolizoval star
monarchiu, vstavba banky na sklonku jej existencie a poiatky jej fungovania akoby pred-
znamenali nov etapu v dejinch tohto urbnneho priestoru, hoci pochopitene v ase jej
vstavby nemohol nikto tui, e o niekoko rokov neskr monarchia zanikne.
Banka bola svojou elnou fasdou otoen smerom do parku, resp. budceho nmestia,
na ktorom v medzivojnovom obdob vyrstli alie trnavsk dominanty, predovetkm
nov evanjelick kostol (1924), Evanjelick dom a budova Okresnho domu. tefnikov
pomnk sa teda v konenom dsledku ocitol vo verejnom priestore, ktorho imid spolu-
vytvrali symboly so silnmi nekatolckymi protestantskmi a sekulrnymi akcentami.
V istom zmysle mono poveda, e Hospodrska banka odtartovala nov etapu v dejinch
mesta Trnavy. V prevratovch doch, konkrtne 10. novembra 1918 sa budova tejto banky
stala zhromadiskom trnavskch nrodne uvedomelch Slovkov, ktor odtiato odch-
133
ZOCH, Samuel. Nezabdajme na 30. oktber 1918. In: NN, ro. 51, . 247, 30. 10. 1920, s. 1-2.
134
Tame. O militantnch postojoch Slovenskch udovch novn po nvrate A. Hlinku zo segedn-
skeho vzenia pozri napr. v publikcii HOLEC, Roman. Tragdia v ernovej a slovensk spolonos.
Martin 1997, s. 235.
135
Po prevrate sa uskutonila jej fzia so Slovenskou bankou. V medzivojnovom obdob bol teda
spomnan objekt znmy pod menom Slovensk banka, fililka v Trnave.
136
Pravdepodobne meme uvaova o relatvne irokom spektre postojov, nzorov a pocitov, ktor
sa mohli s objektom banky spja (pozitvne, negatvne, ale aj plne indiferentn postoje).
64

dzali v sprievode na eleznin stanicu, aby privtali delegciu Doasnej vldy pre Sloven-
sko, ktor v ten de pricestovala z Bratislavy.137
Po prevrate minimlne u asti verejnosti fungoval pozitvny obraz Hospodrskej banky,
ktor prerastal rmec dan prvoplnovou funkciou budovy ako reprezentatvneho sdla
bankovej intitcie. Nemenovan dopisovate miestneho tdennka sa vemi kriticky
staval nielen k stavu obianskeho a nrodnho vedomia trnavskho obyvatestva, ke
v novembri 1919 reagoval na predstavy o budcnosti Trnavy, ktor uverejnili tieto noviny:
Ke lovek prijde do Trnavy, nezbad, e je v slovenskom meste, a neby Hospodrskej
Banky, nem sa ani kde sloi, aby sa po domcky ctil, ako vo svojom vlastnom, len ak m
asu navtvi ete tlaiare Beovu[138]. Nikde iadny prejav nrodn, nikde nejak pohad
prvetiv [...] 139
Nrodn aktivista v Trnave oami Urbnkovcov
Pvodca tchto slov iba potvrdzoval existenciu atmosfry, ak v Trnave v poiatkoch

republiky existovala. Podobne sa vyjadroval aj ech Frantiek Chlumsk, ktor pomhal
mesto v roku 1919 oslobodzova: Mesto Trnava urobilo na ma neprjemn dojem. Poul
som o slovenskom Rme a predstavoval som si mesto i obyvatestvo viac slovensk, ako
skutone bolo. A mrazila nenvis, s akou ns prijali mnoh Trnavania.140
Na prv pohad by sa mohlo zda, e ide o subjektvne svedectv ud, ktor pochdzali
z cudzieho prostredia, nechali sa unies prvm dojmom a povrchne komentovali situciu
v Trnave. V roku 1923 sa vak na trnavsk pomery saoval aj populrny slovensk spiso-
vate a dramatik, znmy nrodovec Ferko Urbnek. V korepondencii sa zmieoval o svo-
jej pracovnej vyaenosti. Cel de vraj pracuje v rade, svoj von as venuje kultrnej
prci, spva len p hodn denne a pracuje za nevak: Trnava je to najaie a najne-
vanejie miesto pre kultrnych initeov mono na celom Slovensku. Je to tu tvrd orech
pracova za nrod.141 Skorieho dta je Urbnkov lnok, publikovan na strnkach nm
137
Podrobnejie o vyhlsen ttnej samostatnosti v Trnave pozri lnok Slva achetnm! (Nrodn
sviatok v Trnave). In: Slovensko, ro. 1, . 2-3, 30. 11. 1918, s. 4-5; BEO, E.: Prevrat v Trnave. In:
MEDVECK, Karol A. (ed.): Slovensk prevrat. Svzok IV. Bratislava 1931, s. 77; HOLOUBEK,
V.: Poprevratov dejiny mesta Trnavy. In: Trnava 1238-1938. Trnava 1938, s. 199.
138
Gustv Adolf Beo bol trnavskm vydavateom a tlaiarom (o. i. v r. 1918-1923 vydval miestny
tdennk Slovensko). Politicky sa angaoval v SNS, priom v r. 1922 1925 bol jej predsedom.
139
B.: Trnava. In: Slovensko, ro. 2, . 87, 2. 11. 1919, s. 2-3.
140
CHLUMSK, Frao: Cestou k slobode (Zpisky dobrovoca z r. 1918 1921). Vrbov 1938, s.
31, 32. Podobne sa o Trnave ako o maarnskom hniezde vyjadroval kpt. Richard Brunner: Jak
mla Trnava jet ped pevratem ist maarsk rz, tak po obsazen naim vojskem ukazuje se po
strhnut uml kraboky jako ryze slovensk msto. VHA-BA, f. Posdkov velitestvo Trnava,
katua 17, BRUNNER, Richard: Ministerstvu nrodn obrany, Hist. instrukt. odd. 7 v Praze. Plasy
u Plzn, 20. 10. 1920. Brunnerov elabort vak zachytva atmosfru Trnavy iba v ase prevratu, od
februra 1919 u nebol v meste prtomn, a tak nemohol by priamym svedkom alieho vvoja.
141
AMS-MT, F-MOMS I a E, sign. MOMS Trnava. Frantiek Urbnek Nezistenmu. Trnava, 14.
5. 1923. Podobne hodnotil svoju pozciu v trnavskom prostred v prvch rokoch existencie SR aj
Mikul Schneider-Trnavsk. Nzky plat sprvcu chru pri dme sv. Mikula, ktor mu odmietol
vbor rmskokatolckej cirkevnej obce zvi, interpretoval v rovine skupinovch identifikci haza-
fci verzus panslvi a vnmal ho ako prejav pomsty voi svojej osobe: Pnom vo vbore cirkevnej
65

Peter Macho
vydvanho tdennka Slovensk nrod, v ktorom nachdzame podobn charakteristiku

trnavskch pomerov: A my [rozumej: trnavsk nrodovci, resp. nrodnokultrni pracov-
nci pozn. P. M.] predsa krsny kus prce od prevratu po dnes [sme] previedli, hoci prca
t nikde azda nela a neide tak ako ako prve u ns v Trnave, ke meanstvo nae
es vnimkm m dosia tak mlo pochopenia pre slovensk nrodn ivot, tak slab
zujem pre kad kultrny podnik. Prinu uvedench postojov videl Urbnek v kastov-
nctve predprevratovej trnavskej inteligencie, ktor poda jeho nzoru viedlo k tomu, e
meanstvo bolo [z jej aktivt] vylen, na seba zanechan. Pritom vak zdrazoval,
e metianstvo poklad za jadro nho mesta a el si, aby sa tto vrstva obyvatestva
stala vkvetom a chvlou Trnavy.142
Ete vypuklejie ilustruje spomnan atmosfru v Trnave spor Ferka Urbnka a jeho syna
Jna Urbnka s redakciou Katolckych hlasov. T v roku 1920 kritizovala skutonos, e
J. Urbnek stl na ele delegcie dorastencov, ktor sa zastnila sokolskho zletu v Prahe.
Trnavsk sokolsk mlde pritom nazvala pobldilmi Slovkmi: Na veobecnom slete
Sokolov v Prahe sa satnilo aj z Trnavy niekoko privbench mladkov Sokolov. Vodca
tchto pobldench Slovkov bol Ivn Urbnek, syn vekho Sokola a sekretra Katolc-
keho Vojteskho Spolku v Trnave. Vak je ten svet zmotan!143
Ironick narky sa pochopitene v prvom rade dotkli otca-spisovatea, ktor reagoval
otvorenm listom na strnkach Slovenskho nroda. Pta sa, o chce redakcia tmito
insinuciami dosiahnu: oierni ho pred verejnosou alebo ho pripravi o chlieb, ke tak
vehementne okrem jeho prchylnosti k Sokolu przvukuje aj t skutonos, e je tajom-
nkom Spolku sv. Vojtecha? Podrden Urbnek zdrazuje, e jeho pozn slovensk
verejnos ako dlhoronho kultrneho a literrneho pracovnka, o sa o Katolckych hla-
soch urite poveda ned: To Vy Katolcke Hlasy takto pochopujete a rieite krsne
a vzneen zsady uenia Kristovho, zsady lsky k blnemu?144
Redakcia spomnanch novn odpovedala Urbnkovi v tom zmysle, e sa nijakm sp-
sobom nedotkla jeho literrnych zsluh: My sme len vraz dali pohoreniu katolckej
verejnosti, ktor [s] asom sa dva na ten tragikomick zjav, ako sa zapriahol sekretr
prvho katolckeho spolku do voza Sokolov, ktor besne zria proti vetkmu, o je kato-
lcke. Toto poukazuje na ist nedostatok charakteru, ktor sa ned ani rfovmi lnkami
zaplca!145
Aj Jn Urbnek pokladal pvodn lnok publikovan v Katolckych hlasoch za tok na
svoju osobu: nevidel v om nejak kritiku, ale snahu o diskreditciu. Poznmku o tom,
obce naskytla sa prleitos panslvovi Schneidrovi-Trnavskmu existenne takto ahn po chrbte,

a bola vemi vtan. Takto som bol naimi hazafkmi cel rad rokov ako regenschori mesta Trnavy
platen hladogroom. A potom, ke po piatich rokoch mandt reprezentantov r. k. cirkevnej obce
vypral a zvolili nov zastupitesk sbor, dostal som od humnne a kresansky zmajceho sboru
znovu t mzdu, ak mi poda prva prinleala [...]. SCHNEIDER-TRNAVSK, Mikul: sme-
vy a slzy (Spomienky trnavskhoskladatea). Bratislava 1959, s. 145, 146.
142
URBNEK, Fr.: Trnava. In: Slovensk nrod, ro. 2, . 22, 4. 6. 1920, s. 3.
143
Kto viedol trnavskch Sokolov? In: Katolcke hlasy, ro. 1, . 11, 4. 7. 1920, s. 3.
144
URBNEK, Fr.: P. t. Katolcke Hlasy v Trnave! In: Slovensk nrod, ro. 2, . 28, 16. 7. 1920,
s. 4.
145
Panu Urbnkovi v Trnave. In: Katolcke hlasy, ro. 1, . 14, 25. 7. 1920, s. 1.
66

e mlad trnavsk Sokoli (teda aj on sm) s pobldil Slovci, musel logicky poklada za
urku. Svoje kritick pero preto na strnkach Slovenska zaostril na trnavsk orolsk jed-
notu, kee Orol bol udckymi a oficilnymi katolckymi kruhmi asto prezentovan ako
vzorov nrodn organizcia, ako protiklad voi eskmu i poeujcemu Sokolu:
Mnoh z lenov Orla hanbia sa za nau bozvun re, za slovensk odznaky, ke medzi
sebou na ulici v orolskom kroji ustavine maarsky mondokuj a ke zo svojich znakov
odtrhuj slov. trikolru. Medzi lenmi Orla s t, ktor vo strednch kolch hanbili sa za
svoj slovensk pvod, ns Slovkov Buta ttmi a K ttmi nazvali, ktor pre jedno
slov. slovo podlm spsobom ns profesorom oznamovali. Ba medzi lenmi Orla s i t,
ktor v VII. gymn. triede prve proti mne, naplnen kodoradosou falone prisahali a 14.
jna 1918 [sic!] prve proti mne, o proti nebezpenmu panslvovi i vlastizradcovi proto-
kol podpsali, so iadosou, aby ma z maarskch kl vylili. Na zver svojej asopi-
seckej obhajoby mlad Urbnek s neskrvanou irniou kladie svojim kritikom otzku: tak
toto maj by t vodcovia nroda, tie stpy, na ktor sa m opiera nae mlad Slovensko?146
Podobne as dobovej tlae kriticky nazerala na poprednho initea trnavskch udkov,
Dezidera Plechlu, ktor v tom ase psobil okrem inho ako predseda okresnej organizcie
Slovenskej udovej strany. Vytalo sa mu, e v jli 1920 pri otvran zjazdu mlynrov
v Pieanoch predniesol maarsk prejav a len dodatone opakoval to niekokmi slo-
vami i v slovenine.147
Z pohadu autora lnku teda funkcionr udovej strany, ktor sa vyhlasovala za jedinho
ochrancu prv slovenskho nroda, nielene poruil hierarchiu jazykov (prioritu sloven-
iny pred maarinou), ktor by mala by pre slovenskho nrodovca prirodzen a priam
posvtn; aj samotn preklad jeho prejavu do sloveniny (iba niekokmi slovami)
znamenal na tomto fre ponenie Slovkov a znevenie najvznamnejieho atribtu ich
nrodnej identity.148
Spolkov pluralita a rivalita v Trnave
Medializcia obidvoch prpadov, najm vak trefn odpove Jna Urbnka, ukotven
v trnavskej realite, v zamotanom klbku medziudskch vzahov a skupinovch animo-
zt, ktor mali v mikrokozme mesta ako to vidme prve z jeho reakcie vlastn uhor-
sk prehistriu, tak trochu ilustruje dobov atmosfru v Trnave. Politick diferencicia,
odlin hodnotov a svetonzorov orientcie, hadanie opr v skupinovch identifikci-
ch (nboenskej, resp. konfesionlnej, nrodnej, ttnej, ale aj loklnej), etiketovanie i
verejn ostrakizcia jednotlivcov alebo skupn obyvatestva, to vetko sa premietalo do
verejnho a kultrneho ivota v Trnave, tak ako v kadom inom meste medzivojnovho
Slovenska. Obyvatelia Trnavy, zdruen a organizovan v rznych spolkoch, organizci-
146
URBNEK-SLAVO, J[n].: Kto viedol trnavskch Sokolov? Odpove Katolckym Hlasom.
In: Slovensko, ro. 3, . 55, 15. 7. 1920, s. 3.
147
Najnovia maarnska opovlivos. In: NN, ro. 51, . 164, 23. 7. 1920, s. 1-2.
148
V tomto kontexte je prznan, e satirick bsnika uverejnen r. 1925 oznaila D. Plechlu ako
tzv. oktbrovho Slovka, teda ako loveka, ktor svoju slovensk identitu objavil a po prevrate
1918. Pozri bse: a svetlo ven nech im svieti. In: NS, ro. 2, . 5, 1. 2. 1925, s. 5.
67

Peter Macho
ch i v politickch stranch, sa rozchdzali v nzoroch na pokrokovos a modernos, na

udriavanie tradinch hodnt na jednej strane a sekularizan tendencie v spolonosti
na strane druhej. V uritch kruhoch pretrvvala nostalgia za monarchiou, resp. za Uhor-
skom149, na druhej strane sa poadovala lojalita voi novmu ttu, ktor sa mala prejavo-
va okrem inho aj asou na oslavch Da slobody (28. oktbra) alebo prezidentovch
narodenn. Tieto fenomny nielen odzrkadovali identitu a mieru lojality konkrtnych
obyvateov i skupn v rmci trnavskej populcie, ale sasne sa stvali relevantnmi fak-
tormi v procese prisudzovania identt, napr na osi my oni (rozumej napr.: slovensk
nrodovci verzus Maari, resp. tzv. maarni). Dleit prvok napomhajci formovanie
skupinovch identt v mnoine trnavskho obyvatestva vak predstavovala aj otvorenos/
uzatvorenos spolkovch truktr voi prslunkom inch etnickch skupn, najm voi
echom, Maarom a idom, resp. voi tm obyvateom, ktor vo verejnej komunikcii
naalej pouvali maarinu, o ich v oiach stpencov slovenskho nacionalizmu a es-
koslovenskej ttnosti dostvalo do pozcie kritizovanch, odsudzovanch obanov mesta,
ktorch nepriatesk aktivity treba marginalizova, resp. z verejnho ivota mesta plne
odstrni.
Poiaton atmosfru tesne po prevrate, ktor sprevdzalo nadenie pre kultrnu a osve-
tov prcu v meste, charakterizuje monografia Trnavy nasledujcim spsobom: Pr-
chodom eskch radnkov do Trnavy oivla aj kultrna innos. Na radnici schdzali
sa lenovia Nr. vboru za predsednctva spisovatea Ferka Urbnka a robily sa pr-
pravy k prvmu ochotnckemu divadelnmu predstaveniu, k zaloeniu Sokola, Sloven-
skej nrodnej jednoty a portovho klubu. K nrodnej a kultrnej prci prihlsili sa
spontnne i vetci miestni dstojnci.150
Politick diferencicia vak vemi rchlo poznaila aj spolkov scnu Trnavy a kultrny
ivot. Proti sebe tak stli nielen politick strany, ktorch hlavn arnu na scne komunl-
nej politiky predstavovali zasadnutia mestskho zastupitestva, prpadne mestskej rady,
ale antipatie a nevraivos sa asto prenali paulne aj na spolky a ich aktivity, kee
niektor z nich fungovali ako odnoe prslunch strn, prpadne stli v zvese irch
a vonejch politicko-ideologickch tborov. Najlepm prkladom s miestne telocvin
149
Tto nostalgia mohla ma rzne podoby; o. i. sa prejavovala aj v rezistencii prslunkov tra-
dinch metianskych vrstiev voi povojnovmu ikonoklazmu a snahou zachova relikty predpre-
vratovej komunlnej symbolickej politiky. Ako prklad me posli prpad Leopolda Herzoga,
obchodnka so strinm tovarom, ktor odmietol zo svojho domu na Hviezdoslavovej ul. odstrni
pamtn tabuu z r. 1882 na pamiatku krle Nagy Lajos[a]. Strnik Frantiek Hjek, ktor u ob-
chodnka v tejto zleitosti zakrooval, vo svojom hlsen uviedol, e L. Herzog [...] udv, e
desku neodstran, [urob tak len v tom prpade, ak][...] dostane rozkaz od vy vrchnosti. A-BA-
-P-TT, F-Ms-TT, katua 2, . 5.900/1924 adm.: Pomenovanie ulc a oznaenie domov. HJEK,
Frantiek Odd. s. sttn stre bezp. v Trnav. Trnava, 24. 7. 1923. V tomto prpade zrejme vadil
nielen maarsk npis, ale aj dedikcia pamtnej tabule korunovanej hlave, ktor stelesovala nielen
dynastick a monarchistick princp, ale aj Uhorsko. U dotynho majitea domu samozrejme ne-
muselo s o nejak uvedomel odpor voi eskoslovenskmu ttu a jeho republiknskemu zriade-
niu, ale v intencich platnch zkonnch noriem ho zstupcovia loklnej moci zrejme interpretovali
a vyhodnotili prve takto.
150
HOLOUBEK, V[clav].: Poprevratov dejiny mesta Trnavy. In: Trnava 1238 1938. Trnava
1938, s. 203.
68

spolky, predovetkm Sokol, Orol a Robotncka telocvin jednota.151 Vzjomn rivalita

medzi Sokolom a Orlom sa prejavovala aj v rovine symbolickej politiky, ktor sa napr-
klad odzrkadovala vo vzahu k tefnikovej pamiatke. Medzi najagilnejch pestovateov
tefnikovho posmrtnho kultu v meste patrili prve Slovensk nrodn jednota (SNJ),
ktor sa v roku 1923 pretransformovala na miestny odbor Matice slovenskej (MOMS),
a Telocvin jednota Sokol (TJ Sokol). S nimi vemi intenzvne spolupracovala vojensk
posdka, resp. posdkov velitestvo. V medzivojnovom obdob fungovali tieto tri subjeky
ako relatvne stabiln a spravidla navzjom kooperujci organiztori tefnikovch oslv.
Treba zdrazni, e [...] Sokol mal dleit lohu pri postupnom lman zotrvanosti starho
uhorskho nteru slovenskch miest. Hoci hnacm motorom jeho organizci boli vinou
esi, paradoxne pomocou symboliky eskoslovenskej ttnosti, vytrvalm presadzovanm
novch sekulrnych sviatkov a ritulov, zatlanm maariny a neminy zo spoloenskho
styku vlastne pomhali poslovenova Slovensko.152 Ako vak kontatuje historik telov-
chovy a portu, prve pre vysok podiel lenov eskej nrodnosti, as slovenskej verejnosti
[...] chpala Sokol iba ako esk spolok. [...] V horom prpade bol Sokol na Slovensku vn-
man ako protislovensk a zrove ako protikatolcky a pokrokrsky.153
Starostom miestnej sokolskej jednoty bol trnavsk lekr a predseda miestnej organizcie
Slovenskej nrodnej strany Jn Ztureck, ako vzdelvate Sokola sa angaoval u spom-
nan Ferko Urbnek.
Pozcia TJ Orol bola na miestnej spolkovej scne, najm vo vzahu k Sokolu a Robotnckej
telocvinej jednote podobn lohe nechcenho srodenca, s ktorm sa star bratia neustle
dostvaj do konfliktov. Stpenec Orla v tom mal vak plne jasno a pochopitene odmie-
tal obvinenia z maarnstva ako neodvodnen: Telocvin jednota Orla [v]stpila 5.
novembra r. 1919 do ivota v Trnave. Od samho poiatku narazila len na akosti so
strany radov jako i jednotlivcov. [...] vyhralo sa jej, e nem prva existencie, e je to
maaronsk spolok at. No mlad Orol si nerobil z toho ni, rstol so da na de, dorost
orolsk ostala a na niektor vnimky vern Orolskm zsadm.154
151
Sperenie telocvinch spolkov odzrkaduje aj snaha prenikn na pdu trnavskho gymnzia.
Zpas o telo i duu trnavskej tudentskej mldee odzrkaduje nasledujci citt: Sotva sa mlad
Orol v Trnave trochu operil, u mu id krdla striha t, ktor sa ho najviac boja a ktor pracuj
terorom [rozumej: socilni demokrati P. M.]. Zadali iados, aby sa im v gymnaziume povolilo tie
cvii. Ke by nemali svoju strelnicu, nepovedali by sme na to ni. Ale jednoducho vytisn Orla,
aby on nemohol cvii, to nie je snanlivos, to nie je ani republiknske smanie. V katolckom
stave mal by predsa ma prednos kresansk spolok. l. Chc mladmu Orlovi krdla striha.
In: Katolcke hlasy, ro. 1, . 2, 2. 5. 1920, s. 3.
152
LIPTK, ubomr: Armda a mestsk spolonos na Slovensku v medzivojnovom obdob (nrt
problematiky). In: Vojensk histria, ro. 3, . 3, 1999, s. 13.
153
GREXA, Jn: esko-slovensk vzahy v telovchovnch spolkoch na Slovensku (1918 1938).
In: esko-slovensk historick roenka 2008. Ed. Vladimr Gonc. Brno 2008, s. 114, 115. Negatv-
ny postoj k Sokolu posilnilo vydanie pastierskeho listu katolckych biskupov r. 1924, ktor zakazo-
val slovenskm katolkom lenstvo v socialistickch (k nim zaraovali aj ervenokoeovch sokolov
- !) a komunistickch spolkoch pod hrozbou cirkevnch trestov. Tame, s. 115, 116.
154
Orol sa hbe. In: Katolcke hlasy, ro. 1, . 1, 25. 4. 1920, s. 3. Na tento problm poukazuje v rovi-
ne tzv. vekej politiky R. Holec, ktor kontatuje, e za prvej republiky katolcka cirkev [...] vnmala
svoje postavenie ako defenzvne a vetky politick konflikty ako proticirkevn a protinboensk, o
jej umoovalo oslovi a zska do svojich radov i rzne maarnske truktry (Vojtech Tuka,
69

Peter Macho
Slovensk nrodn jednota matka trnavskch spolkov?
Redakcia tdennka Slovensk nrod, ktor vydval spisovate a predseda SNJ Ferko
Urbnek, pripisovala Slovenskej nrodnej jednote v truktre trnavskch spolkov mimo-
riadny vznam: ona prebdzala nrodn povedomie v naej inteligencii a v ude sloven-
skom, ona pestovala od poiatku vzjomnos eskoslovensk a priviedla k spoloenskmu
ivotu n ud, ona je u teraz ne[po]strdaten, matkou vetkch spolkov, vychovvate-
kou pravch echoslovkov.155
lnok, v ktorom boli prezentovan uveden nzory, nie je podpsan. Meme vak pred-
poklada, e jeho autorom bol sm Urbnek, lebo tieto mylienky koreponduj s jeho
nzormi, dokladovatenmi z inch prameov. Vimnime si lepie jednotliv formulcie
tohto cittu, ktor s prznan pre sebareflexiu a sebaprezentciu spomnanej korpor-
cie na trnavskej spolkovej scne. Slovensk nrodn jednota je poda tohto podania mat-
kou vetkch trnavskch spolkov: uveden charakteristika je symbolickm a verblnym
vyjadrenm predstavy i presvedenia o centrlnej pozcii SNJ, ktor samozrejme nie je
samoeln. M integran a vyvaujcu funkciu medzi ostatnmi spolkami, resp. takto
vznam jej pripisuje autor. Zjednocuje trnavsk obianstvo na nrodnom princpe, priom
sa usiluje o harmonizciu medzi slovenskou, eskou a eskoslovenskou identitou na pde
mesta (je vychovvatekou pravch echoslovkov).
Dleit je vak aj formulcia, ktor zdrazuje primt Jednoty v zleitostiach formova-
nia nrodnho vedomia irokch vrstiev trnavskho obyvatestva. Toto deklarovan pre-
svedenie toti implikovalo latentn spor s predstavitemi i stpencami Spolku sv. Voj-
techa, ktor v celoslovenskom kontexte, ale samozrejme i na pde mesta Trnavy iarlivo
strili svoju prestnu pozciu: Km Spolok v prvch mesiacoch prevratu bol povaovan
za dobr, ke jeho jednatelia po celom Slovensku sa za prevrat oduevovali, a zasa dobr
boly jeho uebnice, aby ich nov vlda po kolch rozdvala, po utchnut prevratovej
horky bol n Spolok i so svojou 60ronou minulosou podceovan, posmekovan
a eskmi redaktorkmi za mizern obchod knin povaovan, a jeho vydania za nrod
ohlupujce knihy vyhlasovan.156
Uveden citt z roku 1930, pochdzajci z pera sprvcu Spolku sv. Vojtecha (alej aj
skratka SSV) Jna Pstnyiho, odzrkaduje pocity krivdy, nedocenenia a urazenosti, ktor
vyplvali (nielen) z dobovej polemiky, tkajcej sa zleitosti premenovania troch trnav-
Frantiek Jehlika, Jozef Barto, udovt Ilecsko, Martin Pazrik, Bartolomej Smir a pod.), zdis-
kreditovan protislovenskmi postojmi pred rokom 1918. Jej zpas proti nevere a pokrokrstvu
zvdzal vzhadom na hlbok korene konfesionality slovenskho loveka k protieskej personifikcii
a taktie vaka tomu sa Slovensk udov strana stala pod rkom viery toiskom protittnych
a maarnskych elementov. Pod rkom viery ich Hlinka vzal na milos, m sa zniovala prest
strany a zvyovala jej zranitenos. HOLEC, Roman: loha katolckej cirkvi pri formovan obian-
skej spolonosti na Slovensku. In: esko-slovensk historick roenka 2006. Red. Vladimr Gonc,
J. M. Chair. Brno, 2006, s. 169. Na skutonos, e Vojtech Tuka v hlsen do Budapeti r. 1921 uv-
dzal, e by [...] bolo mon odovzda do maarskch rk vedenie organizci Slovenskho Orla,
upozoruje KRAMER, Juraj: Iredenta a separatizmus v slovenskej politike. Bratislava 1957, s. 70.
155
Modern Trnava. In: Slovensk nrod, ro. 2, . 13, 28. 3. 1920, s. 2.
156
POSTNYI, Jn: Dejiny Spolku sv. Vojtecha. Trnava 1930, s. 67.
70

skch ulc. Pstnyi tak reagoval na lnok v tdennku Nov Slovensko, kritizujci
nvrh Spolku na nov trnavsk urbanonym: Po viac ako esronom trvan eskoslo-
venska dospeli sme teda a tam, e katolcky spolok [= SSV] chce aj u od najstarch db
jestvujce nzvy ulc, v ktorch ms svoj dom, tlaiaru a obchod, premeni. A s to prve
tie ulice, ktor boly vdy slovensk. i je sn papiernick obchod Spolku sv. Vojtecha pre
Trnavu vznamnej, ako u 100ron divadlo?157
Rencku otzku treba chpa v tom zmysle, e nvrh predstaviteov SSV smeroval k tomu,
aby bola Divadeln ulica premenovan na Radlinskho ulicu (teda poda zakladatea
a prvho predsedu SSV): kontrapozcia a storonho mestskho divadla a iba es-
desiatronho katolckeho spolku bola rtoricky vystupovan zvznamovanm divadla
na kor Spolku aj tak, e autor v truktre jeho aktivt odkazoval iba na parcilnu funkciu
v podobe existujceho knhkupectva a papiernictva. Takto hierarchizciu symbolov, ktor
bola sprevdzan negatvnym politickm rozhodnutm mestskho zastupitestva v otzke
novch ulinch nzvov, musel J. Pstnyi vnma ako dehonestciu symbolu, ktor mal
v oiach katolkov a udkov dominantn postavenie v kontexte loklnych, konfesionl-
nych i nrodnch dejn. Samotn akt neschvlenia nvrhu na premenovanie ulice ako aj
odpove eskho redaktorka (bvalho redaktora tdennka Slovensko, od roku 1924
vydavatea Novho Slovenska, Vclava Holoubka) tak posval vzah medzi Spolkom sv.
Vojtecha a Slovenskou nrodnou jednotou do roviny konkurennho zpasu.
Je prznan, e sa na strnkach miestnej tlae asto deklarovali nezmieriten, vyslovene
nepriatesk postoje a dobov rtorika niekedy navodzuje predstavu, akoby v Trnave pre-
trvvala aksi pozin zkopov vojna. V skutonosti vak kadodenn ivot prelamoval
vzjomn bariry, o sa nakoniec prejavilo aj v tom, e mnoh obania boli lenmi obidvoch
spolkov.
V svislosti s pestovanm tefnikovej pamiatky v Trnave je dleit poznatok, e zatia
o SNJ (neskr MOMS) patrila k jej najstlejm propagtorom, poas existencie prvej
republiky som sa nestretol s prpadom, eby SSV na rozdiel od TJ Orol figuroval medzi
organiztormi tefnikovch oslv, resp. e by separtne usporiadal nejak tefnikovu
pietnu spomienku. Vzhadom na striktn konfesionlnu profilciu tohto spolku to bolo
vcelku logick a prirodzen: tefnik ako nrodn symbol, ktor mal korene v cudzom
(luternskom) konfesionlnom prostred, jednoducho nepatril do symbolickej agendy
katolckeho Spolku sv. Vojtecha.
II. 2. Zaiatky tefnikovho posmrtnho kultu

v Trnave.
S uctievanm tefnikovej pamiatky v Trnave sa stretme u v roku 1919. V mestskom
divadle sa 9. mja uskutonila panychda, na ktorej so smtonm prejavom vystpil sta-
rosta miestnej poboky TJ Sokol Jn Ztureck, za vojsko prehovoril npor. Jan Blek. Sm-
ton atmosfru v meste podiarkovali nielen zstavy a vyzvanie vetkch zvonov, ale
157
Z naej samosprvy. In: NS, ro. 2, . 6, 8. 2. 1925, s. 5.
71

Peter Macho
naprklad aj zkaz vojenskho spevu. Vydal ho velite miestnej posdky, ktor tak reagoval
na hlsenia o tom, e vojaci poas presunu v uliciach mesta asto spievaj dvojzmyseln,
ba vyslovene oplzl pesniky: Jest to smutnm zjevem, e takovto vci se vbec dj,
jet k tomu v takov as, kdy ze vech budov vis smuten prapory. A do odvoln zaka-
zuji z dvodu piety vbec veker zpv, mustvo budi poueno pi kad pileitosti, e
svoboda a demokracie nezna sprostotu, nbr e nov spoleensk d ukld kadmu
jednotlivci jet vt ohledy na spoluobana.158
Na strnkach trnavskej regionlnej tlae, konkrtne asopisu Slovensko, sa tefnikovo
meno skloovalo nielen v svislosti s mjovmi pohrebnmi ceremniami, ale aj pri pr-
leitosti 1. vroia nrodnho oslobodenia v oktbri 1919. Jn Ztureck vo svojom pr-
spevku pripomenul nehynce zsluhy eskoslovenskch legionrov a poprednch predsta-
viteov zahraninho i domceho odboja: N prezident Masaryk, slvnej pamti generl
tefnik, Bene, Kram a Osusk, ale aj mnoh al stali sa prvmi zakladatemi esko-
slovenskej republiky, im patr nehynca es a slva nroda eskoslovenskho. 159
Ako zaujmavos mono uvies, e na rozdiel od oslv vzniku republiky sa tla ani pra-
mene nezmieuj o nejakom incidente v svislosti so tefnikovskmi smtonmi cerem-
niami. Pri oslavch 28. oktbra 1919 bol zaznamenan prpad provokcie zo strany jednoho
maarskho eleznira, le pokus ten byl zcela ojedinlm a vinnk bude potrestn.160
Trvalej prienik tefnika do komunlnej symbolickej politiky, konkrtne presadenie jeho
mena do urbanonymnej nomenklatry mono datova pomerne skoro: Trnava predloila
u v jli 1919 upnm orgnom nvrhy na premenovanie ulc a nmest. Hlavn nmestie
dostalo nzov poda americkho prezidenta Woodrowa Wilsona a hlavn komunikan
tepna mesta, v podstate dve na seba nadvzujce hlavn ulice, vychdzajce z tohto verej-
nho priestoru, jedna smerom na sever (pvodne Kossuth Lajos utca) a druh smerujca
na juh (II. Rkczi Ferenc utca) zskali honorifikan nzvy po Milanovi Rastislavovi
tefnikovi a Tomovi Garrigueovi Masarykovi.
Pred prevratom 1918 sa teda tefnikova ulica nazvala Kossuthova ulica. Transformcia
urbanonm Kossuth utca na tefnikova ulica v trnavskom prostred zodpoved mojej tze,
e existovali nielen nstupncke tty, ale aj nstupncke symboly: v historickej pamti Slo-
vkov toti od mjovho pohrebu v roku 1919 zaal fungova tefnik podobnm spsobom
ako Kossuth v historickej pamti Maarov obidvaja stelesuj prototyp nielen vznam-
nho, i vyslovene najvznamnejiho hrdinu, ale aj ozbrojen boj za nrodn slobodu.161
158
VHA-BA, f. Posdkov velitestvo Trnava 1918 25, 1938, katua 17: Denn rozkaz . 113.
Trnava, 9. 5. 1919 (Pohebn obrady za zvnlho ministra voj. generla tefnika).
159
ZTURECK, Jn: Sviatok slobody. In: Slovensko, ro. 2, . 86, 28. 10. 1919, s. 2-3. tefnika
ako vodcu legionrov, ktor sa krvopotne [...] dopracovali k 28. oktbru, symbolu slobody a prce
pre nrod, spomna vo svojom prspevku aj DROBN, Jn: 28. oktber. In: Slovensko, ro. 2, . 86,
28. 10. 1919, s. 1.
160
VHA-BA, f. Posdkov velitestvo Trnava, katua 17: Tdenn situan hlen zpravodaje Po-
sdkovho velitelstv v Trnav, podporuka A. Mattasa Zemskmu vojenskmu velitelstv pro
Slovensko v Bratislav. Trnava, 2. 11. 1919.
161
K tomu pozri MACHO, Peter: tefnik a Kossuth ako symboly slovenskho a maarskho na-
cionalizmu (Nacionlny mtus versus integrcia a dezintegrcia v stredoeurpskom priestore). In:
VORC, Peter HARBUOV, ubica (eds.): Stredoeurpske nrody na kriovatkch novodo-
bch dejn 1848 1918. Preov Bratislava Wien 1999, s. 152-160.
72

V mji 1920 trnavsk tla informovala o oslavch na Bradle, ktor zorganizoval Osvetov
zvz pre Slovensko so sdlom v Bratislave162, a o miestnych slvnostiach v Modre; pra-
nierovala postoj socilnodemokratickch predkov na Starej Turej, ktor namiesto pietnej
spomienky na tefnika zorganizovali verejn politick zhromadenie svojej strany, po
ktorom nasledovala veern zbava. Dopisovatea trnavskch novn pobrila najm sku-
tonos, e sa na nej tancoval ard, t. j. symbol maarskej kultry.163 Tdennk Sloven-
sko priniesol aj sprvu o jlovom odhaovan pamtnej tabule na tefnikovom rodnom
dome na Koariskch.164
Prv pokus o symbolick reprezentciu tefnika v intencich sekulrnej

hagiografie na strnkach trnavskej tlae
Na strnkach Slovenska nachdzame aj jeden z prvch prejavov patetickej idealizcie

a sakralizcie tefnika v trnavskom prostred. Nemenovan autor oznauje nrodnho
hrdinu ako najvzneenejieho sokola slovenskho, ktor tak vysoko nado vetkch ostat-
nch sa vzniesol, ale v najslvnejom vzlete, ke rozpnal perute po rodnom hniezde, pom
osudu zasiahnut zrtil sa k zemi. Autor tejto esejistickej rty teda itateom sugeruje
dynamiku tefnikovho ivotnho mikroprbehu v tle Ikarovho osudu, stelesnenho
krivkou stpajcou nahor, ktor sa nhle lom a strmo kles nadol. Ako vak vidno, tento
mikroprbeh zaodel do rcha, ktor bol slovenskej mentalite bli, a tak v slade s obraz-
nosou romantizmu prezentuje tefnika ako sokola. Nezostva vak iba pri tom, ale kon-
truuje obraz nrodnho bohatiera ako posvtnho patrna a ochrancu slovenskej krajiny:
Ba zd sa nm, e duch bohatierov vzna sa nad hrobom a ako s krovskho prestolu
prezer svoju zem, za ktor toko obet a toko usilovnej prce podstpil, le ju vyrval
z drpov maarskch. Motv krovskho trnu naznauje vnimon umiestnenie te-
fnika v nrodnom pantene, resp. signalizuje, e takto vlun pozciu mu prisudzoval
tento neidentifikovan autor. Oividne sa nechal inpirova aj Bibliou; biblick motvy,
obrazy a naratvy vyuva v modifikovanej podobe na posilnenie sakrlneho rozmeru te-
fnikovho obrazu: tefnik je hviezdou, ktor sa zrodila v malej dedinke vzdialenej od
ruchu vekho sveta, v zapadlom kraji. Aj ke spoiatku jej iara nemohla prenikn cez
ierne mran rak.-uhorskej oblohy, oskoro k nej cel vzdelan svet pozeral s ctou.
Poiaton marginalizciu vystriedalo vazstvo svetla nad tmou, teda vazstvo slobody
162
Zjezd ku hrobu ministra tefnika. In: Slovensko, ro. 3, . 36, 6. 5. 1920, s. 1. V lnku sa sce
spomna, e tohto podujatia sa zastnilo mnostvo deputci z okolnch obc a velik zstupy udu
z celho okolia, ale nedozvedme sa ni o prpadnej asti obyvateov Trnavy, resp. trnavskch
spolkov. Podobne sa o oslavch na Bradle zmieuje lnok Slvnos Osvetovho Svzu na Bradle.
In: Slovensk nrod, ro. 2, . 18, 7. 5. 1920, s. 2. Redakcia na strnkach tohto tdennka uverejnila
aj bsnick text F. Urbnka (Nad mohylou bohatiera Dr. Milana R. tefnika) a vzvu Riadite-
stva tefnikovej koleje v Prahe, aby verejnos pomohla riei kritick situciu mladch Slovkov,
tudujcich v Prahe a podporila spomnan tudentsk internt peanmi darmi, ale aj potravinami:
Pomte postavi pomnk tefnikovi v srdciach strdajceho tudentstva slovenskho. Postavte
pomnk tefnikovi! In: Slovensk nrod, ro. 2, . 18, 7. 5. 1920, s. 2.
163
Z Modry. Oslava tefnikova. In: Slovensko, ro. 3, . 37, 9. 5. 1920, s. 5; Pamiatka smrti Gene-
rla tefnika na Starej Turej. In: Slovensko, ro. 3, . 38, 13. 5. 1920, s. 3.
164
Sviatok na Brezovej a Koariskch. In: Slovensko, ro. 3, . 55, 15. 7. 1920, s. 3.
73

Peter Macho
a pokroku nad tlakom a porobou, ktor bolo vykpen tefnikovou smrou. Autor ju
chpe a prezentuje v intencich grckej tragdie. tefnika-sokola zasiahol p osudu,
teda nie p nepriatea i zradcu. Z tohto hadiska bola jeho smr akoby naprogramovan,
nezruiten, nebolo jej mon zabrni. nrov a svetonzorov synkretizmus, ktor
v tomto texte nachdzame, vysuje do obrazu Bradla ako miesta, z ktorho sa ri svetlo.
Hrob na Bradle v sebe skrva najvzcnej drahokam vetkch slovenskch hr: Lebo
prklad uachtilho a vzneenho charakteru tefnikovho ako najdrah diamant bude
iari do celho Slovenska, aby prebdzal svojich krajanov k svetlu vzdelanosti a snaeniu
sa o vyie poznvanie ciea ivota udskho. [...] Nech t iara z Bradla osvieti kadho
ptnika, aby o najskr cel nrod vlastnm priinenm shodil so seba prkrov nevedomosti
a stal sa nrodom vzdelanm, hodnm vpravde mena tefnikovho. 165
Prekvapujca je vak skutonos, e sprvu o nejakom podujat v trnavskom prostred,
ktor by bolo venovan pamiatke M. R. tefnika, tdennk Slovensko v roku 1920
nezaznamenal. Pritom uveden noviny informovali o viacerch oslavch, resp. spomien-
kovch veeroch, ktor sa v Trnave uskutonili (napr. oslava vroia Boeny Nmcovej,
storonica Andreja Sldkovia, narodeniny prezidenta T. G. Masaryka).166 Redakcia Slo-
venskho nroda sce uverejnila oznam o tom, e v nedeu 9. mja usporiada miestny
odbor eskoslovenskej obchodnckej besedy pod ztitou mesta Trnavy nrodn slv-
nos, o tefnikovi vak v tomto ozname niet ani zmienky a zd sa, e podujatie, ktor
sa malo uskutoni v retaurcii U Pleskch, malo skr zbavn charakter: program avi-
zoval nielen vystpenie hudby miestnej vojenskej posdky, ale aj kabaret a tombolu, pre
deti bbkov divadlo. Vo veernch hodinch sa mali obyvatelia Trnavy tei na ohostroj
a tanen zbavu.167
Na zklade mne dostupnch prameov nemono jednoznane uri, preo v tomto roku
tefnikova oslava v kalendri trnavskch festivt absentovala. Je vak mon, e pod
nerealizovanie pietnej spomienky sa podpsala zaneprzdnenos tch subjektov, ktor
meme aj v nasledujcich rokoch vnma ako stabilnch organiztorov oslv a propag-
torov tefnikovej pamiatky v Trnave. Tak napr. boli lenovia Sokola v mji a jni 1920
vtiahnut do prprav na upn a celottny sokolsk zlet.168
165
U hrobu bohatiera. In: Slovensko, ro. 3, . 37, 9. 5. 1920, s. 2. tefnika spomna vo svojom
apelatvnom prspevku aj TEINHBEL, Michael: ujme hlas svedomia. In: Slovensko, ro. 3, .
37, 9. 5. 1920, s. 2.
166
Informciu o prpadnch tefnikovch oslavch v r. 1920 nezverejnil ani Slovensk nrod, noviny
vydvan F. Urbnkom. Nachdzame v nich len krtku informciu o prpravch na Trnavsk nrodn
slvnos, ktor sa mala uskutoni 20. jna 1920, a o sokolskom upnom cvien 24. mja 1920.
167
Spomedzi lenov estnho predsednctva tejto oslavy sa uvdzaj konkrtne men: Jn Ztureck,
udovt Kraic (riadite Hospodrskej banky), por. Artur Mattas (pobonk velitea vojenskej posd-
ky) a Ferko Urbnek. Nrodn slvnos. In: Slovensk nrod, ro. 2, . 17, 30. 4. 1920, s. 2.
168
24. mja 1920 sa v Trnave uskutonilo verejn sokolsk cvienie. Pri tejto prleitosti mesto na-
vtvili vpravy jednt z celej sokolskej upy Masarykovej. Toto podujatie bolo v podstate prpravou
na celottny zlet v Prahe. HOLOUBEK, V[clav].: Poprevratov dejiny Trnavy. In: Trnava 1238
1938. Trnava 1938, s. 208; spravodajsk rubrika Zvestnk Sokola v tdennku Slovensko zaiatkom
mja 1920 referovala: Vetka naa myse obracia sa do telocviien a na sletite. l. - VII. slet
vesokolsk v Prahe 1920. In: Slovensko, ro. 3, . 37, 9. 5. 1920, s. 5.
74

Ferko Urbnek ako vychovvate udu a tefnik ako edukatvny nstroj
V nasledujcom roku sa trnavsk nrodovci zdruen v Slovenskej nrodnej jednote (SNJ)

pripojili k vzve vboru na postavenie tefnikovej mohyly na Bradle, aby sa cel verej-
nos zapojila do peanch zbierok. Zrejme ako ist impulz pre trnavsk obyvatestvo sa
rozhodli 15. mja 1921 usporiada nrodn slvnos.169
V pozostalosti predsedu SNJ Ferka Urbnka, sa nachdza zaujmav prame. Hoci je regis-
trovan a uloen v sbore udovchovnch lnkov, truktra tohto textu, jeho rtorika
a spsob, akm autor komunikuje s potenclnymi itatemi, nasveduj, e ide o koncept
novinovho lnku, ktormu dal podobu otvorenho listu. Primrne ho adresoval oficil-
nym predstaviteom okolitch obc. T mali v intencich autorovch poiadaviek mobili-
zova vidiecke obyvatestvo na podporu pripravovanej nrodnej slvnosti v Trnave: N
cie je tak vzneen, e iadnu obe za vek povaova nemono. Podporujte ns v tomto
naom nrodnom podniku vetci, ktor milujete svoj nrod, svoju vlas.
Zaujmav je vak najm Urbnkova taktika, ktor mala prispie k dosiahnutiu hlavnho
strategickho ciea, k spenmu manifestovaniu nrodnej identity a jednoty. Prejavuje
sa cieavedomou snahou psobi o najdveryhodnejie, oslovi dedinsk obyvatestvo
a zska ho pre plnovan podujatie. Urbnek v liste zdrazuje, e ist as istho
vnosu tejto slvnosti obrti sa vlune na kultrne ciele a ist as venuje sa na [bradlian-
sky] pomnk generla tefnika. To je vak vsledn znenie textu, priom na dokumente
vidme aj priame autorove zsahy, ktor odzrkaduj jeho taktiku: pvodne toti do textu
napsal, e na kultrne ciele organiztori venuj 20% istho vnosu tejto zbavy, o
vak pretylizoval nielen v tom zmysle, e vykrtol konkrtny seln daj a nahradil ho
vgnejou formulciou (ist as istho vnosu...), ale aj tak, e slovo zbava prekrtol
a nahradil ho slovom slvnos.170 Nazdvam sa, e tieto zsahy do pvodnej verzie textu
vyplvali z Urbnkovej obavy, ako na vzvu zareaguj obyvatelia okolitch obc, od kto-
rch oakval nielen as na oslave, ale aj finann a hmotn podporu. Pripravovan
podujatie si malo zachova v ich oiach prestny charakter, preto ho nemali chpa ako
zbavu, na ktor by sotva prispeli. Navye sa zd, e prostrednctvom tchto zsahov, resp.
vslednho znenia textu dval Urbnek najavo urit odstup od takej podoby nrodnej
slvnosti, ktor mala ma vyslovene zbavn charater, ako to bolo v prpade proponova-
nho podujatia v predchdzajcom roku.
Spojenie zbavy a tefnikovho pomnka na Bradle (= hrobu nrodnho hrdinu, t. j. posvt-
nho miesta) v svojom texte teda Urbnek vyhodnotil ako neadekvtne, z hadiska posol-
169
Pozvanie na slvnos Slovenskej Nrodnej Jednoty v Trnave vydriavan da 15.mja 1921. In:
Trnavsk kraj, ro. 2, . 19, 13. 5. 1921, s. 2.
170
SNKALU, f. Ferko Urbnek. udovchovn lnky, sign. 84 D 19. URBNEK, Frantiek: Inc.:
ijeme asy, v ktorch... ia, zatia sa mi nepodarilo konfrontova tento archvny prame s prpad-
nou publikovanou verziou Urbnkovho textu v dobovej tlai. Predpokladm vak, e ak dolo k jeho
zverejneniu, k itateskmu publiku sa dostala upravovan verzia. Poznamenvam vak, e text po-
zvania publikovanho v tdennku socilnych demokratov Trnavsk kraj (pozri predchdzajcu
poznmku) nie je toton s Urbnkovm rukopisnm textom, hoci s nm vykazuje niektor spolon
prvky. tefnikovo meno, resp. zmienka o tom, e as zisku chc usporiadatelia oslavy venova na
tefnikov pomnk (na Bradle), sa v tomto texte vbec nevyskytuje.
75

Peter Macho
stva, urenho vidieckemu obyvatestvu, ktor v danom kontexte reprezentovalo ud, ako
kontraproduktvne. V smantickej rovine ilo toti o stret sce vnimonej, nekadodennej,
ale predsa len profnnej udalosti s posvtnm symbolom. Nahradenie slova zbava term-
nom slvnos v tomto kontexte teda signalizuje, e Ferko Urbnek, nrodn a osvetov
pracovnk, sa sprostredkovane usiloval (aj) prostrednctvom uvedenej hierarchizcie, pre-
ferovanm konkrtnych slov vychovva ud, vies ho k nrodnej jednote, k obianskej
a kultrnej vyspelosti: Vzdelvajme sa, eby sme boli nrodom kultrnym a kultrou eby
sme si zabezpeili nau slobodu!
Podobn silie o posilnenie prestneho, vzneenho a sakrlneho rozmeru inho podu-
jatia, spojenho s postavou M. R. tefnika, nm odhauje fiktvna epizda opsan pri
plne inej prleitosti, ktor m sli ako urit nvod i vzor pre sprvanie sa uitea
voi iakom: v nej vystupuje uite ako strca tefnikovej pamiatky. Ak sa deti teia na
pripravovan kolsk vlet na Bradlo, pani uiteka im m nleite vysvetli, e nepjdu
na (kolsk) vlet, ale na (nrodn) p. Cieom ich cesty nie je zbava, ale nvteva hrobu
nrodnho hrdinu a vzdanie cty posvtnmu symbolu Slovenska. Zdanliv hra so slov-
kami (vlet verzus p) v podstate sved o potencilnom edukatvnom hierarchizovan
kolektvnej innosti det. M ju vykonva a kolskej mldei vtepova pedagg, ktor tu
funguje ako uznvan autorita. Z tohto hadiska je v uvedenom prbehu pozcia fiktvneho
uitea ako vychovvatea det analogick s pozciou Ferka Urbnka ako vychovvatea
udu. Vslednm cieom silia obidvoch nie je posvtn cta k tefnikovi ako k nrod-
nmu hrdinovi a jej verejn deklarovanie, ale osvojenie si a posilnenie nrodnej identity,
prpadne dosiahnutie nrodnej jednoty. tefnik, resp. cta k tefnikovej pamiatke je len
medzistupe na ceste k tomuto konenmu vsledku, je nstrojom sui generis, m teda
intrumentlnu povahu. V tomto zmysle m vzneen a do znanej miery aj sakrlny roz-
mer kad slvnos i pietna spomienka, usporiadan na poes tefnika. V nasleduj-
cich rokoch sa tefnikove oslavy objavuj v kalendri trnavskch podujat takmer so
eleznou pravidelnosou.
tefnikove oslavy v roku 1922 a odstrnenie honvdskeho pomnka
V roku 1922 zorganizovali slvnostn spomienku na vroie tefnikovej tragickej smrti

tri subjekty: Slovensk nrodn jednota na ele s Ferkom Urbnkom, TJ Sokol171 a osve-
tov odbor trnavskej vojenskej posdky. Podujatie sa uskutonilo 4. mja v mestskom
divadle, priom za slvnostnho renka organiztori pozvali modranskho evanjelickho
farra Samuela Zocha. V rmci programu zahrali ochotnci predstavenie dramatickho
fragmentu Ferka Urbnka Za slobodu, spojenho so ivm obrazom. Znmy a popu-
lrny dramatik sa v Trnave angaoval nielen v SNJ, ale psobil aj ako vzdelvate Sokola.
Mono prve od neho vzila iniciatva pozva na trnavsk slvnos S. Zocha. Impulzom
v tomto smere mohla by nielen skutonos, e Zoch bol starostom sokolskej upy Masa-
171
Okrem slvnostnej akadmie v divadle usporiadali sokolsk jednoty zdruen v trnavskom okrsku
nrodn p na Bradlo, ktor sa uskutonila 1. mja 1922. Zvestnk Sokola. P k hrobu gener. te-
fnika. In: Slovensko, ro. 5, . 18, 30. 4. 1922, s. 5.
76

rykovej, do zvzku ktorej patrila aj TJ Sokol v Trnave, ale aj fakt, e ilo o vznamnho
predstavitea evanjelickej cirkvi.172
V tomto kontexte nemono vyli predpoklad, e za Zochovm pozvanm sa ukrvala
snaha o deklarovanie medzikonfesionlnej spoluprce v nrodno-kultrnych zleitos-
tiach. Prve na tefnikovch oslavch sa mala prezentova jednota nroda, preto sym-
bolick rozmer aktvnej asti katolka-Urbnka a evanjelika-Zocha mohol by vtan ako
vzor pre irie obecenstvo.
Treba pritom poznamena, e F. Urbnek ideu medzikonfesionlnej solidarity, spoluprce
a vzjomnho repektovania v rmci SNJ v Trnave aj priamo artikuloval: Tu spja sa
katolk s luternom, o primn brat s milovanm bratom, evanjelika s katolkou, o dve
milujce sa sestry bez vetkej predpojatosti a sobeckosti, spjame sa tu v prci za nrod,
ktor vetcia plnou lskou milujeme. Slov. Nr. Jednoty kolom je rozirova vzdelanos
achti srdce i ducha pestova osvetu a radou, pomocou prispe kadmu, kto ju iada.
[...] Slov. Nr. Jednota mala by by kolou pre mlde i starch, v ktorej vychovva sa
nrod. My musme o to dba, aby nrod bol vzdelan, bo vzdelan nrod m svoje povedo-
mie a povedom nrod m svoju pevn vu, ktor prevdza s takou energiou, e prevedie,
o chce [...] Slov. Nr. Jednota m by chrmom vzdelanosti, chrmom osvety [...]. 173
Zaujmav je vak najm informcia o tom, e ist pean zisk zo tefnikovch oslv
bude venovan fondu, z ktorho sa m financova odhalenie pamtnej tabule etnkom
padlm pri dobvan Trnavy.174 Ilo o epizdu z obdobia oslobodzovania Trnavy, ke
v boji o trnavsk eleznin stanicu 13. novembra 1918 poloili svoje ivoty traja esk
172
V ase konania trnavskej slvnosti, teda v mji 1922, Zoch administroval zpadn ditrikt evanje-
lickej cirkvi, od oktbra 1922 vak u psobil ako riadne zvolen a intalovan biskup tohto ditrik-
tu. Novinov lnok, ktor informoval obyvatestvo o pripravovanom podujat, sa vyslovene zmie-
oval o tom, e slvnostn prejav bude ma br. Samuel Zoch, biskup z Modry (Panichyda za M.
R. tefnika v Trnave. In: Slovensko, ro. 5, . 18, 30. 4. 1922, s. 4). Napriek tomu, e z formlno-
-prvneho hadiska ilo o nesprvnu formulciu, jej prtomnos v publikovanom texte signalizuje, e
Zoch bol na trnavsk slvnos pozvan predovetkm z titulu svojho cirkevnho radu. Na veci ni
nemen ani skutonos, e text sa nezmieuje o jeho konfesionlnej prslunosti (evanjelick biskup):
trnavsk verejnos, najm vak katolcki veriaci boli predsa znal skutonosti, e ani jeden z novovy-
svtench biskupov ich cirkvi nesdli v Modre. Navye bol Zoch v Trnave znmou osobnosou, Tr-
navania ho poznali u poas prevratu r. 1918; 10. februra 1919 ho ako upana slvnostne privtalo
nielen radnctvo, ale aj obyvatestvo mesta. HOLOUBEK, V[clav].: c. d., s. 204.
173
SNKALU, f. Ferko Urbnek. Prleitostn prejavy. URBNEK, Frantiek: Prejavy z innosti
v spolku Slov. Nr. Jednoty v Trnave, sign. 84 D 24. Prejav na valnom zhromaden Slovenskej
nrodnej jednoty nedatovan text (asi 1919). V podobnom duchu, ale racionlnejie, s apelovanm
na tzv. zdrav sedliacky rozum argumentoval v jednom zo svojich prejavov, ke potencilnym le-
nom Sokola v neidentifikovanej obci na okol Trnavy vysvetoval celonrodn a pokrokov podstatu
Sokola: Pokrokovos sokolstva mnoh nepriatelia Sokola vykladaj omylne v beznabostvo a tm
zlomysene hlsaj, e Jednota Sokola pracuje proti nboenstvu, proti viere katolckej, a e dobr
katolk neme by sokolom a sokol neme by dobrm katolkom. To je blud alebo zlomysenos,
nieo takto tvrdi. [...] Sokolstvo neni proti nboenstvu, ono sa len nedva do sluby iadnej konfe-
sii, t. j. nebere as pri verejnch cirkevnch obradoch ako pri procesich, pri pach at. A to u
i preto, e v J. S. s neni len katolci, ale s tam i evanjelici, helveti atd. A keby jednm ila, musela
by s aj druhm aj tretm, priom by aj spory nevystaly a J. S. nemohla by zodpoveda elu, pre
ktor je vlastne ustanoven. SNKALU, f. Frantiek Urbnek. Prleitostn prejavy. URBNEK,
Frantiek: Inc.: Drah slovensk bratia... Prejav, sign. 84 D 22.
174
Panichda za M. R. tefnika v Trnave. In: Slovensko, ro. 5, . 18, 30. 4. 1922, s. 4.
77

Peter Macho
etnci.175 Samotn slvnostn odhaovanie tejto pamtnej tabule v priestoroch stanice sa

odohralo pod ztitou ministra Vavra robra, pri prleitosti 4. vroia spomnanej tragic-
kej udalosti, 16. a 17. septembra 1922.176
Pietnej spomienke na mtvych etnkov vak predchdzal men incident, resp. verblny
tok voi radnici. Tkal sa pretrvvajcej prtomnosti honvdskeho pomnka v cen-
tre mesta, ktor preil aj prevratov udalosti a zrejme poburoval as mienkotvornch,
nrodne angaovanch kruhov.177 Ako pripomna . Liptk, v Trnave stl pomnk honv-
dom na Hlavnej ulici ete roku 1922. V auguste 1922 asopis Slovensko napadol mestsk
radu, e ete tyri roky po vojne trp pomnk Maarom, ktor vradili Slovkov. Dali
mestu ultimtum do 10. septembra, dovtedy pomnk ten mus [ s] dole! Ak to nezariadi
mesto, sprav to niekdo in. Septembrov ultimtum korepondovalo s odhaovanm
pamtnej tabule etnkom, ktor padli v bojoch s maarskm vojskom pri oslobodzovan
Trnavy v novembri 1918. Pomnk honvdov bol odstrnen v termne, tabuu odhalili vtedy
obvyklm spsobom.178
V tejto svislosti treba poznamena, e trnavsk honvdsky pomnk, pripomnajci asy
revolcie 1848, nebol fyzicky znien, ale iba presahovan na cintorn. Paradoxne sa vak
prve priestor, na ktorom sa tento obelisk symbol boja za uhorsk/maarsk nrodn
slobodu pvodne til, stal o niekoko rokov neskr vznamnm verejnm priesto-
rom, ktor definitvne obsadili Slovci prostrednctvom svojho vznamnho nrodnho
symbolu: 1. augusta 1924 toti predstavitelia miestneho odboru Matice slovenskej, ktor
vznikol transformciou Slovenskej nrodnej jednoty179 predseda Pavel ika a tajomnk
Rudolf Ferenc adresovali mestskej rade iados, aby matiiari mohli da postavi na
mieste bvalho honvdskeho pomnka v mestskom parku dstojn pomnk generla M.
R. tefnika, pouijc k tomu na tom mieste nachdzajceho sa zkladu.180 Prekvapujca
je ochota matiiarov vyui pre tefnikov pomnk existujci zklad, na ktorom pvodne
stl honvdsky obelisk. Hoci sa teda spoiatku pred verejnosou deklarovala ostr kontra-
pozcia starch (cudzch, nepriateskch, maarskch/uhorskch) a novch (naich,
nrodnch, /esko/slovenskch) pomnkov, radiklna nlada oskoro spasla ako bublina
a nahradil ju pragmatizmus. Obsadzovanie, oznakovanie a prekdovanie tohto verejnho
175
Podrobnejie v tdii LUKE, Michal. K loze eskho etnictva na Slovensku v roce 1918. In:
Historie a vojenstv, ro. 47, . 2, 1998, s. 53-64.
176
Oslavy odhalenia pamtnej tabule sa konali za asti ministra Martina Miuru, generla Josefa
nejdrka a zemskho etnckeho velitea Knoblocha. Slvnostnm renkom bol Ferko Urbnek,
omu na elezninej stanici odbavoval Pavol ika, kze mal apotolsk administrtor Pavol Jan-
tausch. HOLOUBEK, V[clav].: c. d., s. 211.
177
Pomnk venovan pamiatke honvdov, ktor padli poas revolcie 1848, dalo postavi mesto Tr-
nava r. 1871. Mal podobu obelisku a stl v zvere hlavnej ulice (v parku), pribline v priestore medzi
budovami okresnho sdu a Hospodrskej banky.
178
LIPTK, ubomr: Rok 1918 a rekontrukcia historickej pamti v mestch na Slovensku. In: Acta
contemporanea. K ptaedestinm Vilma Preana. Praha 1998, s. 189, 190.
179
SNJ v Trnave sa na MOMS pretransformovala na svojom valnom zhromaden, ktor sa usku-
tonilo 3. marca 1923. AMS-MT, f. MOMS I a E, sign. MOMS Trnava. URBNEK, Frantiek
Nezistenmu. Trnava, 28. 2. 1923.
180
A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 4, . 23.340/1927 adm.: Matica slovensk nvrh na oplotenie
pomnka Milana Rastislava tefnika. MOMS v Trnave Mestskej rade v Trnave. Trnava, 1. 8. 1924.
78

priestoru teda nesprevdzala nejak totlna fyzick detrukcia predchdzajceho artefaktu,

ktor by spomienku na plne vymazala, iba ju marginalizovala. Cesta od podania iadosti
k vybudovaniu pomnka vak nebola tak jednoduch a priamoiara, ako by sa na prv
pohad mohlo zda.
Oslavy v roku 1923:

Juraj Janoka ml. odmieta blasfemick zboovanie tefnika
V roku 1923 sa pri organizovan tefnikovch oslv ujala iniciatvy TJ Sokol181, ktor
v spoluprci s almi kultrnymi spolkami a intitciami, najm s Maticou slovenskou,
usporiadala pietnu spomienku v mestskom divadle. Zastnili sa jej zstupcovia vojen-
skej divzie a trnavskej posdky, profesorsk zbor gymnzia, lenovia Sokola a Matice
a nepatrn poet irieho obecenstva. Ako slvnostn renk vystpil Juraj Janoka,
popredn inite autonomisticky orientovanej Slovenskej nrodnej strany, ktor od feb-
rura 1923 psobil v Trnave ako verejn notr.
Zd sa, e v tomto roku figuroval MOMS oficilne len ako spoluorganiztor, hoci jeho le-
novia, najm vak Ferko Urbnek, odviedli vek kus prce. Urbnek v u citovanom liste,
v ktorom sa okrem inho saoval nielen na svoju prepracovanos, ale aj na trnavsk
pomery vbec, vyslovene uvdzal: Da 4. mja [...] vydriavali sme [rozumej: my mati-
iari pozn. P. M.] triznu nho bohatiera generla tefnika, pozostvajcu z akademie,
ktor bola poda jeho nzoru dstojn a pekn. Okrem toho, e spomenul meno J. Janoku
ako slvnostnho renka, nezabudol zdrazni, e on (F. Urbnek) je autorom bsne Ve-
kmu bohatierovi, ktor v rmci akadmie odznela. Podobne przvukoval, e divadeln
kus, drma Nvrat, ktor zahrali ochotnci na scne divadla, vyla spod jeho pera: kvli
tomuto du [som ju] napsal lohy [som] sm rozpsal, s hercami [som ju] nacviil a ete
i sm [som v nej] hral.182
Preto je prekvapujce, e v oficilnom hlsen zaslanom na stredie Matice do Martina
si trnavsk MOMS nevykazoval Urbnkom spomnan tryznu ako svoju akciu; za mj
1923 sa v tomto vkaze uvdzalo iba zorganizovanie kultrnych podujat, ktor boli sas-
ou tzv. matinch nrodnch dn v Trnave.183
Pocit nedocenenia a nevanosti musela v Urbnkovi vyvolva aj skutonos, e znan
as trnavskej verejnosti tefnikove oslavy ignorovala. Rozhoren komenttor v tlai
181
Sokol bol pravdepodobne hlavnm inictorom tohoronch oslv, lebo v zachovanch archvnych
materiloch figuruje ako subjekt, ktor sa obracia na mesto so iadosou o prepoianie priestorov
divadla, v ktorom sa mala panychda 3. mja 1923 uskutoni. A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 1,
. 364/1923 adm.: Mestsk divadlo povolenia jednotlivch predstaven. TJ Sokol v Trnave Mest-
skmu radu v Trnave. Trnava, 6. 4. 1923.
182
AMS-MT, F-MOMS I a E, sign. MOMS Trnava. Frantiek Urbnek Nezistenmu. Trnava,
14. 5. 1923.
183
AMS-MT, F-MOMS I a E, sign. MOMS Trnava. Vkaz innosti za mesiace november de-
cember 1922 a mesiace februr, marec a mj 1923. Frantiek Svoboda [tajomnk MOMS] - Sprve
Matice slovenskej. Trnava, 17. 7. 1923. Regionlna tla v svislosti s matinmi nrodnmi dami
informovala verejnos, e z istho zisku prispeje sa na pomnk gener. M. R. tefnika, teda na
vybudovanie bradlianskej mohyly. Matin slvnosti v Trnave. In: Slovensko, ro. 6, . 21, 20. 5.
1923, s. 6.
79

Peter Macho
pokladal za smutn, e trnavsk obecenstvo, najm t jeho as, ktor by mala s prkla-
dom, sa oslv nezastnilo v dostatonom mnostve: z okresnho radu videli sme [na
oslave v divadle] len dvoch radnkov, z okresnho sdu nepriiel ani jedon, z mestskch
radnkov okrem starostu ani jedon, nevideli sme zstupcov Orla ani D.T. J. [= Robotnc-
kej telocvinej jednoty], aby aspo raz za rok vzdali poctu najviemu Slovkovi, ktor
tak mohutne prispel k naemu oslobodeniu.184
Hoci bola na strnkach Slovenska vykrian aj trnavsk jednota Orla pre neprtomnos
na slvnostnej akadmii, ten ist tdennk o niekoko dn neskr uverejnil oznam o prvej
orolskej pti na Bradlo, ktor sa uskutonila 3. jna 1923: po pricestovan na Brezov sa
trnavsk orli zastnili v tamojom katolckom kostole na omi a po vstupe na Bradlo
poloili na hrob nho osloboditea a najvieho slovenskho syna palmov veniec.185
tefnik sa v trnavskom prostred pripomnal aj 7. mja 1923, kedy zorganizoval prask
Pamtnk odboja spolu s eskoslovenskou obcou legionrskou verejn prednku spo-
jen s premietanm svetelnch obrazov. Uskutonila sa na Wilsonovom nmest. Ptav
prezentcia ivota a diela M. R. tefnika prilkala na nmestie vek mnostvo divkov,
prtomn bola aj cel vojensk posdka. Obecenstvu sa op prihovoril J. Janoka ml.,
ktor zdraznil, e cieom podujatia je vzda ctu najprednejiemu muennkovi nroda
slovenskho, najlepiemu synovi tohto udu pod Tatrami, ktor za vedel obetova vetko
aj ivot. Pripomenul, e asto sme sa prehreili proti [...] [tefnikovm] idem a vyzval
prtomnch, aby sme sbili aj dnes, e chceme v budcnosti v svornosti a lske v duchu
tefnikovom pacova k udraniu a vybudovaniu naej samostatnosti.186
Hoci sa slvnostn renk explicitne nevyjadril ak samostatnos m na mysli, z jeho for-
mulcie zretene vyplva, e mu ilo o ttnu, teda eskoslovensk samostatnos. Slo-
vkov pri tejto prleitosti prezentoval ako nrod a tefnikov zpas, jeho obetovanie
sa a podstpenie jeho muenckej smrti vnmal ako jedinen prspevok i symbolick
vklad Slovkov do spolonho ttu. Napriek svojim patetickm slovm vak Janoka ako
presveden autonomista, popredn inite SNS, neetril kritikou na adresu praktickch
neduhov echoslovakizmu: dodatone na strnkach Slovenska przvukoval, e nemono
pripusti, aby sa oslavovanie [tefnikovej] pamiatky tendencizne vyuvalo na pro-
pagandu jednostrannch smerov, o ktorch, keby [tefnik] z hrobu vstal, kto vie, i by
nepoznamenal: no, povedal som to, ale v predpokladan rovnosti a spravedlnosti. [...]
A spravedliv lovek, jednotu dvoch, teda ani eskoslovensk jednotu neme chpa tak,
aby si pod heslom jednoty jedon proti druhmu vetko dovolil.187
Svoje kritick pero Janoka namieril aj proti vrokom, ktor odzneli na prezentcii sve-
telnch obrazov spojench s prednkou o ivote a diele M. R. tefnika. Prednate,
184
Oslavy pamiatky generla tefnika v Trnave. In: Slovensko, ro. 6, . 20, 13. 5. 1923, s. 2.
185
Orolsk upa tefana Moyzesa v Trnave. In: Slovensko, ro. 6, . 20, 13. 5. 1923, s. 4. Skutonos,
e ilo o prv orolsk p na Bradlo, patrine zdraznil aj autor asopisecky publikovanch dejn
trnavskej orolskej upy. HOZA, tefan: Dejiny upy trnavskej tefana Moyzesa. In: Tatransk orol,
ro. 9, . 7-8, 1928, s. 161. Dobov tla neinformuje o tom, kto inicioval spomnan podujatie. Za
zmienku stoj vak skutonos e trnavsk jednota Sokola organizovala podobn pte na Bradlo u
v predchdzajcich rokoch.
186
Oslavy pamiatky generla tefnika v Trnave. In: Slovensko, ro. 6, . 20, 13. 5. 1923, s. 2.
187
JANOKA, Jur. Poznmky. In: Slovensko, ro. 6, . 20, 13. 5. 1923, s. 2.
80

legionrsky nadporuk Fink vraj predstavil nrod pri pde tefnikovom s lietadla e
ekal Boha, nikoliv lovka. Janoka, jeden z najvznamnejch riteov tefnikovej
pamiatky v trnavskom prostred, syn kaza a generlneho biskupa evanjelickej cirkvi, rea-
goval prve na tto as Finkovho vkladu: Mono prednate nie si je toho ani vedom,
e spchal vek blasfmiu. Tak oslavovanie si nik zo Slovkov neiada, ba stavia sa proti
tomu, o ako in ct si tefnika.188
Dobov regionlna tla, mm na mysli predovetkm tdennk Slovensko, nezazname-
nala reakcie trnavskho publika na spomnan epizdu. Zaujmav je porovna si toto
mlanie s vnivmi polemikami, ktor sa o desa rokov neskr rozhoreli na strnkach
novn a asopisov vetkho druhu. V roku 1933 toti esk publicista Ferdinand Peroutka
uverejnil v Lidovch novinch svoju sta o tefnikovej smrti, ktor vyvolala odsudzu-
jce, mimoriadne emotvne reakcie v slovenskom i eskom prostred. Vek as verej-
nosti a urnalistick obec Peroutkov lnok vtedy vyhodnotila ako pokus o zhanobenie
tefnikovej pamiatky: Peroutka pritom tie tematizoval fenomn blasfemickho zboo-
vania nrodnho hrdinu.189
Zsadn rozdiel medzi komunikovanm otzky blasfmie v roku 1923 a v roku 1933 spo-
val v tom, e zatia o v prvom prpade sa tto otzka ventilovala iba na strnkach trnavskej
tlae, aj to iba jednorazovo, a zd sa, e v trnavskom prostred ani prli nerezonovala,
v druhom prpade nala ohlas aj v irej verejnosti a v celoslovenskom kontexte: vystila
do kandlu znanch rozmerov. Zaujmav je vak skutonos, e v trnavskom, prevane
katolckom prostred, uveden kritiku vyslovil prslunk protestantskej komunity, pre
ktor mal tefnikov posmrtn kult veobecne, teda na celonrodnej rovni, ale zrejme
aj v loklnom kontexte mesta Trnavy, mimoriadny vznam. Janoka sa prostrednctvom
svojej kritiky Finkovej prednky poksil stanovi urit hranicu, ktor by sa poda jeho
nzoru pri uctievan najprednejieho muennka nroda slovenskho nemala prekraova,
lebo za ou sa nachdza sfra kresanskho duchovna.
Postoj k peanej zbierke na tefnikovu mohylu vo svetle

identifikanch procesov
V tomto obdob zanaj zapa strnky trnavskho tdennka Slovensko sprvy o verej-
nej peanej zbierke, ktor bola pod heslom Nrod svojmu hrdinovi vyhlsen v celej
republike na podporu postavenia tefnikovej mohyly na Bradle.190 Objavuj sa konkrtne
men i konkrtne sumy, obania sa vyzvaj k tedrosti a obetavosti, organizuj sa rzne
benefin akcie. Zrove sa vak objavuj sporadick sprvy o tom, e niektor obyvatelia
188
Tame.
189
Podrobnejie pozri v MACHO, Peter: Ruky pre od nho tefnika! Hadanie pravdy ale-
bo potupenie pamiatky nrodnho bohatiera? In: BYSTRICK, Valerin ROGUOV,Jaroslava
(eds.): Storoie kandlov. Afry v modernch dejinch Slovenska. Bratislava 2008, s. 149-160.
190
Podrobnejie pozri v MAGUROV, Katarna VRABCOV, Eva: Spolok pre vybudovanie
pomnka generlovi Milanovi Rastislavovi tefnikovi. In: APLOVI, Miloslav FERENU-
HOV, Bohumila STANOV, Mria (eds.): Milan Rastislav tefnik v zrkadle prameov a naj-
novch poznatkov historiografie. Bratislava 2010, s. 249-256.
81

Peter Macho
zbierku ignoruj. Tajomnk okresnho vboru akcie Nrod svojmu hrdinovi Augustn
Polk uveden problm zabalil do balka regionlnej preste: Avak zo sprv, ktor mi
dochdzaj z okolia a vbec od sberateov, je vidno, e nie vade maj stejn porozume-
nie pre vec tak uachtil a mm vne obavy, e okres trnavsk, [aj ke] o do velikosti,
udnatosti a bohatstva stoj na poprednom mieste z celho Slovenska, bude druhmi okresy
zatlaen do pozadia.191
Na strnkach Slovenska bol prezentovan konkrtny prpad z Hornch Oreian. Zatia o
kolsk mlde zahrala pri prleitosti Da slobody (ttneho sviatku 28. oktbra) diva-
deln predstavenie a zisk z neho bol venovan na vybudovanie tefnikovej mohyly, nie-
ktor udcky orientovan rodiia zakzali svojim deom navtvi spomnan podujatie
a vyjadrili sa v tom zmysle, e na tefnikov pomnk nech dvaj peniaze luterni. Autor
prspevku tchto ud nazval fanatikmi, ktor nenvidia echov a radej oslavuj 30. okt-
ber, teda de vyhlsenia Martinskej deklarcie, a nie 28. oktber, oficilny ttny sviatok.192
Uveden prpad treba vnma a interpretova na pozad prelnania konfesionlnej, stra-
ncko-politickej a nrodnej identifikcie (katolci / udci / Slovci). Z tohto mikroprbehu,
sprostredkovanho novinovm lnkom, sa d vystopova formovanie historickej pamte
v socilnej skupine udkov, ktor je odlin od oficilnej historickej pamte. Figuruje v nej
30. oktber ako pecifick miesto pamte (lieu de mmoire), odlin od 28. oktbra, pri-
om artikulovan vytesovanie tefnika, jeho marginalizcia ako symbolu, ktor nepatr
(k) naej skupine (patr /k/ evanjelikom, t maj dva peniaze na jeho pomnk), signa-
lizuje skr primrnos konfesionlnej (t. j. katolckej) identifikcie dotynch jedincov.
Oscilcia medzi odmietanm tefnika na jednej strane a absoltnym, niekedy vyslovene
ostentatvnym prisvojovanm si tefnika na druhej strane, ktor nachdzame v udckom
prostred, existencia tchto dvoch protikladnch plov svis teda s tm, v akom pomere,
v akej hierarchickej usporiadanosti aktulne fungovali u jednotlivcov alebo aj skupn oby-
vatestva jednotliv identity, resp. ktor identifikcia v danom okamihu prevldala.
V tejto atmosfre vyznieva paradoxne, tak trochu prekvapujco rozhodnutie trnavskch
matiiarov z konca roka 1923, e tefnikov pomnk potrebuje nielen Slovensko, ale aj
samotn mesto Trnava. Uveden atmosfru spoluurovali nielen postoje a nzory, ktor
korepondovali s hornooreianskou epizdou, ale aj skutonos, e na zklade vsledkov
obecnch volieb v roku 1923 obsadila Slovensk udov strana v mestskom zastupite-
stve Trnavy najv poet poslaneckch kresiel, m sa zvili ance udkov na relne
ovplyvovanie komunlnej symbolickej politiky.193 Z toho samozrejme nemono mecha-
nicky vyvodzova, e medzi lenmi i stpencami udovej strany v Trnave a v okol boli
rozren len aprirne odmietav postoje voi tefnikovi, resp. e u nich prevldala ten-
dencia vytesova a marginalizova tento symbol. Som presveden o tom, e aj v tchto
191
Okresn vbor Nrod svojmu hrdinovi. In: Slovensko, ro. 6, . 45, 4. 11. 1923, s. 5.
192
O rznej reflexii tohto sviatku pozri HJKOV, Dagmar: 28. jen a jeho podoby. In: KOSTRBO-
V, Lucie MALNSK, Jana a kol.: 1918. Model komplexnho transfromanho procesu? Praha
2010, s. 219-232.
193
udci zskali r. 1923 v obecnch vobch 2.492 hlasov, o predstavovalo pribline 29,1% hlasov
(spolu s kresanskmi socialistami to bolo 40,7% hlasov). Podrobnejie LAN, udovt: Mesto
Trnava a jeho samosprva 1918 1938. Bratislava 1969, s. 75.
82

kruhoch meme predpoklada ovea ir diapazn nzorov a postojov voi tefni-

kovi, resp. trukturovanej obraz nrodnho hrdinu, priom je zrejm, e aj v katolckom
a udckom prostred Trnavy sa vyvjal len postupne; nezanedbaten lohu pritom zohr-
val urite aj vplyv tzv. vekej politiky, resp. konkrtnych politikov.
Funkcie a lohy novho trnavskho pomnka
Je otzne, ako matin funkcionri vnmali a hodnotili spomnan prpad z Hornch Ore-
ian, ktor nebol vo verejnom ivote Slovenska, poznaenom stranckym partikularizmom,
intenzvnou konfesionalizciou politiky a vzjomnmi animozitami, vbec ojedinel i
vnimon.194 Archvne materily tkajce sa MOMS v Trnave mi zatia neposkytli odpo-
ve na tto otzku. V oiach matinch aktivistov, ktor sa tylizovali do lohy strcov
a ochrancov tefnikovej pamiatky v Trnave a na okol, to bol neiadci, odsdeniahodn
in. Oprvnene meme predpoklada, e minimlne vedci predstavitelia MOMS, pre-
dovetkm Pavol ika a Juraj Janoka ml., ho vnmali nielen ako znesvtenie pamiatky
nrodnho hrdinu, ale aj ako vedaj produkt manipulcie jednotlivcov, resp. celch
skupn obyvatestva zo strany udckych politikov.195
tefnikov pomnk nechpali len ako vsledok a konen cie svojho snaenia, ale ako pros-
triedok na dosiahnutie alch cieov. Pomnk a nrodn rituly s nm spojen mali fungova
ako nstroj na generovanie a masov distribciu konkrtnych nrodnopolitickch hodnt
a idelov, na presadenie konkrtnej verzie nrodnho prbehu do hlv a sdc vetkch obyva-
teov Trnavy. Pripisovali mu zjednocujcu lohu, i vyslovene silu: mal sli na stmelenie,
zjednotenie slovenskej, resp. eskoslovenskej spolonosti na pde Trnavy. tefnikov pomnk
a tefnikovsk rituly vedci initelia MOMS chpali pravdepodobne aj ako paltformu na
eliminovanie postojov podobnch tomu hornooreianskemu. Predpokladali, e intenzvnej-
ie a masovejie pestovanie tefnikovho posmrtnho kultu, ktor tak bude ma v Trnave k
dispozcii konkrtny verejn priestor zasvten pamiatke nrodnho hrdinu, nsledne posiln
nrodn a ttne sebavedomie Slovkov v prostred tohto mesta; samozrejme, v intencich
oficilneho demokratizmu, republikanizmu a eskoslovenskej vzjomnosti. Z tohto hadiska
bol teda pomnk od zaiatku mdiom konkrtnych politickch zujmov196, ktor vak neboli
194
V r. 1928 zaznamenala tla podobn bagatelizujce postoje voi tefnikovej pamiatke, ktor poas
pietnej slvnosti 3. mja prezentovali lenovia a stpenci udovej strany v obci Vituk (okres Pezinok).
Jeden z prtomnch udkov, Jozef Radakovi robil posmen poznmky typu: Mrtvho idete osla-
vova? o nm je ten mrtv? Nato reagovali dve udky, ktor povedali, e to je bes. udcka
slovenskos a milovnos slovenskch nrodnch hrdinov. In: Povask listy, ro. 4, . 21, 20. 5. 1928, s.
5. Podobnch negatvnych postojov a nzorov, pochdzajcich z udckeho prostredia, by som mohol
pochopitene uvies ovea viac; zmerne som vak vybral prve tto epizdu, ktor je zaujmav tm,
e nelo len o tok na oslavu ako tak, resp. na jej organiztorov (Slovensk domovina, Roncky do-
rast, Potravn a verov drustvo teda agrrnick /rozumej: voi udkom konkurenn/ truktry),
ale aj o priame spochybnenie tefnika ako posvtnho nrodnho symbolu.
195
V tejto svislosti treba pripomen, e obaja hlavn funkcionri MOMS, zaujmali kritick postoje
voi A. Hlinkovi a politike SS. P. ika sa politicky angaoval v eskoslovenskej strane udovej,
J. Janoka bol lenom SNS.
196
Na skutonos, e pomnk je mdium politickch zujmov, upozoruje rakska bdateka
MENKOVIC, Biljana: Politische Gedenkkultur. Denkmler die Visualisierung politischer Macht
83

Peter Macho
deklarovan ako partikulrne, ale naopak, smerom k irokej trnavskej verejnosti sa zdraz-
ovalo, e ide o zujmy (celo)nrodn, ukotven sce v loklnom priestore mesta Trnavy, ale
presahujce jednotliv partikularizmy (konfesionlne, strancke, triedne at.).
Nabudce sa teda tefnikove oslavy mali prenies z obmedzench priestorov mestskho
divadla pod ru oblohu, k tefnikovmu pomnku, m sa mala okrem inho docieli aj
ilzia komunikcie medzi nrodom a jeho nrodnm hrdinom. Treba si pritom uvedomi
zsadn rozdiel: ak chceli divci vidie slvnostn akadmiu v kamennom divadle, museli
zaplati vstupn197; v istom zmysle teda mohla as trnavskej populcie vnma oslavu ako
elitrsku zleitos organizovan pre vyvolench i majetnejch, ktor je v rozpore s dek-
larovanm demokratickch princpov. Naproti tomu tefnikova oslava, usporiadan na
takom verejnom priestranstve ako nmestie i park, bola prstupn kadmu obanovi bez
ohadu na obsah jeho peaenky. Obecenstvu poskytovala divadlo ovea demokratickej-
m spsobom, v masovejom meradle. Pochopitene, aj v prpade usporiadania oslavy pri
pomnku existovala hierarchia astnkov (host, organiztorov, inkujcich a divkov),
z ktorej v konenom dsledku vyplvala skutonos, e niektor Trnavania videli, pouli
a zaili viac, in menej: poda toho, v akej vzdialenosti sa od pomnka ako epicentra oslavy
nachdzali.
Rzne podoby tefnikovej identity v rukch trnavskch matiiarov.

Mobilizan stratgia alebo taktick manver?
Zaujmav je aj samotn spsob, akm matiiari oboznmili trnavsk verejnos so svo-

jm zmerom vybudova tento umeleck artefakt. Koncom roka 1923 sa v tdennku Slo-
vensko objavil nasledujci oznam: Odboka Matice Slovenskej v Trnave na poslednom
vborovom zasadnut jednomysene prijala nvrh, aby na povznesenie slovenskho nrod-
nho povedomia i v Trnave bol postaven primeran pomnk nmu prvmu slovenskmu
generlovi tefnikovi.198
Typick nacionalistick rtoriku v texte tohto prspevku, v ktorej sa pri tefnikovej
vojenskej hodnosti nezdrazovala jeho armdna prslunos199, ale etnick pvod, resp.
prslunos k nrodu (tefnik = slovensk generl), vzpt vystriedala prekvapujca
argumentcia. Autor, resp. autori poukazovali na skutonos, e okrem pamtnej tabule
venovanej pamiatke eskch etnkov, ktor bola slvnostne odhalen v roku 1922, Trnava
nedisponuje iadnym pomnkom, ktor by obyvatestvu pripomnal nrodn oslobode-
nie.200 V istom zmysle tu bol teda budci pomnk prezentovan ako slovensk nproti-
vok eskej pamtnej tabule, ako hmotn a symbolicko-umeleck vyjadrenie slovenskho
im ffentlichen Raum. Wien 1998, s. 17.

197
Vstupenky na slvnostn akadmiu v divadle sa spravidla predvali v redakcii tdennka Sloven-
sko, v r. 1922 boli najlacnejie (v sume 50 halierov) uren pre tudentov a vojakov; miesta na sttie
boli za 1 korunu. Panichyda za M. R. tefnika v Trnave. In: Slovensko, ro. 5, . 18, 30. 3. 1922, s. 4.
198
Pomnk generlovi tefnikovi v Trnave. In: Slovensko, ro. 6, . 52, 23. 12. 1923, s. 5.
199
Na tomto mieste zmerne nespomnam (eskoslovensk) ttnu prslunos, lebo tefnik mal
franczske obianstvo.
200
Pomnk generlovi tefnikovi v Trnave. In: Slovensko, ro. 6, . 52 , 23. 12. 1923, s. 5.
84

prspevku k nrodnmu oslobodeniu a ttnej samostatnosti. Ete zaujmavejia je vak

skutonos, e v pozvacom liste z oktbra 1924, ktor miestny matin odbor, podp-
san jeho predsedom Pavlom ikom201, adresoval mestskej rade, sa argumentuje trochu
odlinm spsobom: Miestny odbor Matice slovenskej v Trnave na Slovensku usniesol
sa, e k upevneniu eskoslovenskej vzjomnosti a k povzneseniu nrodnho povedomia
postav pomnk nmu najviemu hrdinovi, prvmu eskoslovenskmu generlovi M. R.
tefnikovi.202
V oktbri 1924 sa vak v novinch Slovensko objavila informcia o pripravovanch
oslavch odhalenia pomnka, priom autori optovne przvukovali: Bude to slva mesta
Trnavy a jej obecenstva, e ono postavilo prv sochu nmu najslvnejiemu zahrani-
nmu pracovnkovi a prvmu slovenskmu generlovi.203
Namieste je otzka, i budovatelia pomnka a organiztori oslv dostatone reflektovali
a rozliovali jednotliv tefnikove identity, teda slovensk, eskoslovensk (a francz-
sku). Rovnako je otzne, i m zmysel problematizova na strnkach tejto vedeckej mono-
grafie nekonzistentnos v prezentcii identity nrodnho hrdinu a v deklarovan hlavnho
ciea spomnanho slvnostnho podujatia. K uvedenmu fenomnu mono pristupova
aj takm spsobom, e hypoteticky budeme citovan texty prisudzova rznym autorom,
ktor v slade so svojimi predstavami a nzormi o tefnikovi akcentovali jeho rzne iden-
tity, priom u nich neexistovala ostr deliaca iara medzi slovenskm a eskoslovenskm.204
Treba si vak uvedomi, e zdraznenie jednho alebo druhho rozmeru tefnikovej
osobnosti u nadobda charakter kontruovania obrazu nrodnho hrdinu. Je vslednm
produktom hierarchizcie (tefnikovi prisudzovanch) identt, ide teda o hierarchizciu,
ktor vo svojej hlave vykonva konkrtny autor, resp. autori. V tomto zmysle je v sloven-
skom nacionalistickom diskurze reprezentcia tefnika ako slovenskho generla plne
logick, hoci z vojenskho, isto formlneho a prvneho hadiska nepresn, ba zavdza-
jca, lebo tefnik nebol generlom slovenskej armdy. Adjektvum slovensk v tomto
prpade oznauje etnick/nrodn prslunos: tefnik ako Slovk a generl, ergo ako
slovensk generl, zvyoval prest vlastnho etnickho spoloenstva, jeho obraz rozi-
rovan prve v podobe takejto charakteristiky posiloval, resp. mohol a mal posilova
sebavedomie Slovkov, najm v kontexte esko-slovenskch vzahov. Pravdepodobnos,
e sa tak dialo aj na loklnej rovni, teda v prostred mesta Trnavy, je vysok, hoci priame
doklady zatia nemm k dispozcii.
201
Ferko Urbnek, ktor v r. 1919 1923 psobil ako hlavn predstavite SNJ, sa z Trnavy odsa-
hoval; a do svojej smrti il a psobil v Bratislave, resp.v Petralke. Nov predseda MOMS Pavel
ika, rodk zo Skalice, psobil v Trnave od aprla 1919 ako profesor katolckeho nboenstva na
gymnziu.
202
A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 3, . 24.457/1924 adm.: Pomnk M. R. tefnika odhalenie.
MOMS v Trnave Mestskej rade v Trnave [Pozvnka na slvnostn odhalenie tefnikovho pomn-
ka].Trnava, 4. oktbra 1924.
203
Slvnos odhalenia pomnka generla tefnika v Trnave. In: NS, ro. 1, . 41, 5. 10. 1924, s. 5.
204
Vidno to aj z formulcie, ktor tame v oficilnom pozvacom liste: eskoslovensk vzjom-
nos a (slovensk) nrodn povedomie s tu deklarovan v jednej rovine. Na zklade toho mono
dedukova, e ritelia tefnikovej pamiatky prisudzovali obidvom tmto fenomnom rovnocenn
postavenie v identifikanch procesoch, ktor mali prebieha u trnavskho obyvatestva.
85

Peter Macho
Autorstvo vyie citovanch textov nie je jednoznan, vetky tri vak pochdzaj
z dielne trnavskch matiiarov. V prvom prpade (novinov lnok z decembra 1923)
je na konci textu uveden Odboka Matice slovenskej, v druhom prpade (pozvac list
z oktbra 1924) je pod textom podpsan predseda MOMS Pavol ika a v treom prpade
(novinov lnok z oktbra 1924) nachdzame za textom uveden Predsednctvo Matice
slovenskej v Trnave. Faktom zostva, e v dvoch tchto prpadoch ako pvodca textu,
resp. oznamovate informcie vystupuje nie jednotlivec, ale skupina, teda kolektvny orgn
v podobe predsednctva MOMS, resp. vetko lenstvo trnavskej Matice. Ak teda aj pripus-
tme monos, e obidva texty napsal konkrtny jednotlivec / jednotlivci, meme pred-
poklada, e vo vbore, i v celej lenskej zkladni existoval urit konsenzus v nazeran
na tefnika, resp. v hierarchii jemu prisudzovanch identt.
Spochybniten je vak aj priame autorstvo Pavla iku, vzahujce sa na pozvac list,
ktor MOMS adresoval mestskej rade. Na pozvnke sa sce nachdza jeho vlastnorun
podpis, ale ide o predtlaen text, vydan v trnavskej tlaiarni Urbnek a spol., v ktorom je
jeho rukou pripsan aj adrest, teda Mestsk rada v Trnave. Ide teda o oficilnu pozvnku
na oslavu, ktorej organiztori pripisovali celoslovensk vznam. Takto pozvacie listy
boli rozposielan poprednm vldnym, politickm a kultrnym initeom, predstaviteom
ttnych a samosprvnych radov i jednotlivm spolkom; pravdepodobne by sme jednu
nali aj v archve prezidentskej kancelrie, lebo z tlae sa dozvedme, e organiztori na
slvnos odhalenia pomnka pozvali aj prezidenta T. G. Masaryka.205
Oficilny charakter tohto textu, ktor bol uren aj pre najvych predstaviteov ttu, ma
pochopitene zvdza k predstave, e vntromatin konsenzus bol v tomto prpade ete
potrebnej a d sa predpoklada, e konkrtne znenie tohto pozvacieho listu prelo neja-
km schvaovacm procesom v rmci trnavskej Matice, resp. aspo jej uieho vboru.
Archvne pramene, ktor mm k dispozcii vak nenasveduj, e by na pde MOMS
dolo k nejakej diskusii na tto tmu. Zatia nemm konkrtne informcie o tom, e by
medzi trnavskmi matiiarmi prebehla pokojn alebo ostrejia vmena nzorov v svis-
losti s prezentovanm tefnika a s deklarovanm hlavnho ciea oslv, resp. v svislosti
s tm, o sa nsledne oakvalo od existencie tefnikovho pomnka v trnavskom verej-
nom priestore, teda omu mal tento pomnk napomc a omu mal sli.
Pritom musme predpoklada, e rzne nzory a postoje aj vo vzahu k tefnikovi
a k hierarchii jemu pripisovanch identt sa na pde MOMS vyskytovali; meme ich
dva do svislosti s etnickou / nrodnou prslunosou jednotlivch matiiarov, s ich kon-
fesionlnou identitou, ale predovetkm s ich politickou a ideologickou orientciou, i
vyslovene s ich lenstvom v konkrtnej politickej strane.206
205
Pri vskume som jednu z tchto pozvnok zaregistroval napr. medzi psomnosami, ktor boli
adresovan upnmu radu v Martine. A-BY, f. upa Povask, katua 69, . 134/1924 adm.:
Miestny odbor Matice slovenskej v Trnave [Pavel ika] upnmu radu v Turianskom Sv. Mar-
tine. Trnava, 4. 10. 1924. Pozri aj l. Sokolskm jednotm do pozornosti. In: NS, ro. 1, . 43, 19.
10. 1924, s. 7.
206
Z tohto hadiska sa lensk zklada MOMS v Trnave jav ako pomerne pestr konglomert:
v r. 1923 nachdzame medzi jeho lenmi Slovkov i echov, katolkov i evanjelikov, prslunkov
rznych povolan (inteligentov, ivnostnkov, ronkov, robotnkov, zamestnancov ttu i mesta,
dokonca aj eny v domcnosti at.); rovnako sa medzi trnavskmi matiiarmi vyskytuj men osb,
86

Ak vak pripustme, e vo vetkch tchto troch prpadoch existoval aspo minimlny

mono len asovo ohranien vntromatin konsenzus, potom meme tto nekon-
zistentnos interpretova ako vsledn produkt konkrtnej taktiky, ktor sa menila poda
toho, komu bolo prslun posolstvo, resp. pozvanie aktulne adresovan.
Vimnime si skutonos, e pozvac list zo 4. oktbra 1924, ktor podpsal predseda
MOMS Pavel ika, nerezignuje na posilovanie nrodnho vedomia. Medzi postulo-
vanmi ciemi vak tento dokument na prvom mieste uvdza upevnenie eskosloven-
skej vzjomnosti a a na druh miesto kladie povznesenie nrodnho povedomia, priom
autor alebo autori tohto znenia alamnsky obili bliiu pecifikciu tohto povedomia
a zmerne nechali na adrestovi, aby si uveden formulciu deifroval v slade so svo-
jm individulnym presvedenm. Za alamnske rieenie vak meme poklada aj
samotn hierarchiu postulovanch cieov: eskoslovensk vzjomnos je tu sce uveden
na prvom mieste, ale treba si uvedomi, e je to pojem odlin od eskoslovenskej jednoty
a priamo neimplikuje existenciu eskoslovenskho nroda. V tomto zmysle mono poz-
vac list chpa ako univerzlny dokument, ktor m za lohu oslovi (aj) adrestov, ktor
sa stotoovali s odlinmi, vyslovene protikladnmi koncepciami nroda.
V porovnan s pozvacm listom s zvyn dva citovan texty, oznamy, resp. lnky pub-
likovan na strnkach Slovenska, v tomto smere jednoznan: trnavskmu publiku sa te-
fnik prezentuje ako slovensk generl a jednoznane sa hovor o slovenskom nrodnom
povedom.
Ak teda chceme vyslovi nejak zver o spomnanej taktike trnavskch matiiarov, treba
vidie, e smerom k oficilnym truktram akcentuj eskoslovensk, smerom k irokej
(trnavskej) verejnosti slovensk rozmer tefnikovej osobnosti, ako aj celho podujatia.
Inicitori a aktri uvedenej taktiky to zrejme nepociovali ako zsadn rozpor, lebo u nich,
v ich osobnom ivote a presveden fungovali tieto dve zloky ako komplementrne sasti
ich identity. Z ich hadiska teda nelo o nejak neprpustn a nemorlnu manipulciu i
o podvdzanie. eskoslovensk argumentcia mala oslovi tie osobnosti, ktor inkli-
novali k oficilnej echoslovakistickej doktrne; slovensk argumentcia sa obracala
smerom k Trnavanom, ktor politicky inklinovali k udovej, prpadne nrodnej strane.
Vemi zjednoduene povedan, prv argumentcia smerovala k driteom politickej moci,
druh smerom k tm, ktor voi tejto moci zaujmali opozin postoje alebo s ou aspo
nesympatizovali. Oprvnene meme predpoklada, e u tej asti slovenskho obianstva
Trnavy, ktor zklad svojej identifikcie nachdzala v prieniku katolckej konfesionality
o ktorch na zklade inch zdrojov vieme, e sa angaovali v rznych politick stranch (SNS, SS,
socilna demokracia at.). V slade s deklarovanm nadkonfesionlnym a nepolitickm charakte-
rom Matice vak dobov zoznam lenov registruje iba ich povolanie. AMS-MT, f. MOMS I a E,
sign. MOMS Trnava. Zoznam lenov MOMS v Trnave od 1. 3. 1923 do 31. 12. 1923. Trnava, 17. 4.
1924. Rekontrukcia a analza socilnej, profesnej, konfesionlnej a strancko-politickej truktry
lenskej zkladne v konfrontcii s podobnou analzou lenskej zkladne alch trnavskch spolkov
by v budcnosti pomohla viacer javy a fenomny z trnavskho mikrokozmu osvetli. isto hypo-
teticky meme uvaova napr. o tom, e neshlas so symbolickou politikou MOMS (teda napr.
s prezentovanm takho obrazu tefnika, s akm sa dan jednotlivec nebol ochotn identifikova),
mohlo vies k opusteniu radov matiiarskej komunity alebo aspo k poklesu osobnej angaovanosti
v rmci tohto spolku, prpadne k pokusom o zmenu orientcie MOMS.
87

Peter Macho
a udckej orientcie, by eskoslovensk argumentcia fungovala skr kontraproduk-

tvne a zrejme si to uvedomovali aj predstavitelia trnavskch matiiarov.
Otzne je, i si niekto zvonka vimol a komentoval toto taktick manvrovanie mati-
iarov. Mm na mysli lenov inch spolkov prpadne prslunkov politickch strn,
ktor k aktivitm MOMS na pde Trnavy zaujmali kritick stanovisko. Aspo iastone
nm reflektovanie Matice v trnavskom prostred, aj ke bez priamej svislosti so tef-
nikom, poodhauje kritick lnok Jna Gleimana. Autor v om pranieruje postoj trnav-
skej verejnosti, najm miestnej inteligencie, voi Matici slovenskej, ktor sa prejavuje
v nezujme a neochote pracova v tomto spolku. Zdrazuje, e viacerch jednotlivcov,
potencilnych matinch pracovnkov odrdza dajn prepolitizovanos, ktor poda
ich presvedenia vtiahla aj do Matice, inm vraj preka nedvera vldnych kruhov
voi Martinu a Matici, aliemu vadia dajn protiesk prejavy v trnavskom matinom
odbore at. Gleiman pripomna, e v tchto prpadoch ide o ud dobrej vle, ale neza-
budol zdrazni, e v Trnave s aj udia zlej vle: Povrva sa, e ist exponovan kul-
trni pracovnci prleitosou usporiadania matinch tohoronch slvnost v Trnave,
pokladali si za nutn tupi nezitn prcu trnavskho odboru S. M. [rozumej: Slovenskej
Matice P. M.] Chcem [sa] vak fa, e nie je tomu tak, e tieto chry nezakladaj sa
na pravde, bo in predpoklada musm, e maj [...] hlavy vodou naplnen, a preto
nevedia si nleite oceni dedistvo starej Matice. Ete zaujmavejia je alia Gleima-
nova poznmka, z ktorej sa vak podobne ako z celho jeho prspevku nedozvedme
nijak konkrtne meno trnavskej society: In vak, ktor neustle sa chvastaj svojou
slovenskosou, [v MOMS] neinkuj, lebo vraj Matica je poeujcou spolonosou.
Hlavy vodou naplnen.207
V kontexte tchto nzorov a postojov sa teda vynra otzka, i najm udcke kruhy
v Trnave, aspo ich as, pro domo nepokladali elov narbanie so slovenskm a es-
koslovenskm rozmerom tefnika nie za taktick manver, ale skr za skon, zludn
manver, ktorho cieom bolo zmanipulova udcky orientovanch Trnavanov a pod
pltikom zdrazovania slovenskosti ich prilka na podujatie, ktor je v oiach udc-
kych predkov vo svojej podstate echoslovakistickou akciou. Takto deifrovanie
by plne korepondovalo s existujcim presvedenm, e (aj) matin odbor v Trnave je
poeujcou spolonosou; uveden hypotzu je vak potrebn verifikova podrobnej-
m vskumom.
Benefin podujatia na podporu vybudovania tefnikovho pomnka
V priebehu roka 1924 sa rozbehla verejn zbierka na postavenie tefnikovho pomnka

v Trnave; spolky a koly organizovali divadeln predstavenia, veierky i plesy, priom
pean zisk z tchto akci bol uren na vybudovanie pripravovanho umeleckho diela. Na
zklade dochovanch archvnych materilov mono kontatova, e najaktvnejie v tomto
207
GLEIMAN, Jn: Slovensk Matica a Trnava. In: Slovensko, ro. 43, 21. 10. 1923, s. 3.
88

smere vystupoval MOMS, o je napokon plne prirodzen: ve matiiari boli inicitormi

celej akcie.208
Matica usporiadala prv divadeln predstavenie 24. februra 1924, kedy uviedla na scne
trnavskho divadla hru Pn richtr. Osvetov odbor Posdkovho velitestva v Trnave
zorganizoval v marci 1924, pri prleitosti narodenn prezidenta T. G. Masaryka, za rov-
nakm elom tri divadeln predstavenia, ktor odohrali pred vojskom, pred civilnm
obyvatestvom a kolskou mldeou.209 Matiiari venovali pean zisk na pomnk aj
z predstaven, ktor predviedli v druhej polovici oktbra 1924, teda u po jeho odhalen:
27. oktbra to bolo predstavenie Jirskovej hry Vojnarka a 28. oktbra si mohli trnavsk
divci v mestskom divadle pozrie drmu Jnok.210 Benefin jnokovsk predsta-
venie, spojen s oslavou ttnej samostatnosti, tak posilnilo u vnmavejej asti obecenstva
spojenie tefnika s kategriou slobody.
V prospech fondu na postavenie tefnikovho pomnka boli uren aj peniaze zo vstup-
nho na makarn ples, ktor usporiadala Matica u zaiatkom marca 1924. Tajomnk
MOMS Rudolf Ferenc sa pri tejto prleitosti obrtil na mestsk radu, aby usporiadate-
om poskytla jednu miestnos, nachdzajcu sa na druhom poschod tzv. Pannonie, teda
v budove, v ktorej sdlila aj Matica. Radnch pnov iadal, aby tto miestnos lskave
prepusti [...] [rili] za toilettn sie pre dmy na makarnom plese sa zastnivie. Pri-
tom nezabudol zdrazni, e nejde len o zbavu, ale v pozad celej akcie stoj vzneen
cie, lebo ist zisk bude venovan na zachovanie tefnikovej pamiatky v Trnave pros-
trednctvom jeho pomnka.211
Teda aj v takom suchrskom nrovom a textovom tvare ako je iados adresovan
mestskej rade usporiadatelia pokladali za dleit verblne vykompenzova primrne
zbavn charakter pripravovanho podujatia sekundrnym zdrazovanm jeho vznee-
208
Informcie som erpal v A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 1, . 191/1924 adm.: Mestsk divadlo
povolenia jednotlivch predstaven.
209
Ilo o hru eskho autora Emanuela Bozdcha Z dob kotillon. Kpt. Jan Vlek vo svojej iadosti
vslovne uviedol, e organiztori prosia o oslobodenie od vetkch poplatkov, predovetkm od kol-
kovnho z plagtov a o odpustenie dane zo zbav. Argumentoval pritom, e ist zisk z predstaven
bude venovan na postavenie tefnikovho pomnka, teda v konenom dsledku na skrlenie mesta
Trnavy. Divadeln komisia odporuila mestskej rade nielen to, aby iadateovi schvlila poskytnu-
tie divadelnej sly, ale aj odpustenie prslunch poplatkov. Vaka tomu sa pochopitene finann
obnos uren na pomnk zvil. A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 1, . 191/1924 adm.: Mestsk di-
vadlo povolenia jednotlivch predstaven. Posdkov velitelstv v Trnav, osvtov odbor Ped-
stavenstvu msta Trnavy. Trnava, 13. 2. 1924.
210
Z prameov sa nedozvedme, o ak hru konkrtne ilo. Je vak mon, e matin ochotnci
zahrali opus znmeho moravskho dramatika Jiho Mahena (Trnavania sa s tmto dramatickm
kusom zoznmili na scne svojho divadla u v marci 1920. l. - Jnok. In: Slovensko, ro. 3, . 23,
25. 3. 1920, s. 1). Zaujmav je skutonos, e o prepoianie divadelnej sly na 28. oktbra 1924
sa uchdzala aj TJ Sokol, ktor chcela v mestskom divadle usporiada oslavy nho nrodnho
oslobodenia. iados Sokolov vak bola zamietnut z toho dvodu, e divadlo bolo u rezervovan
pre MOMS. Z uvedenho vyplva, e spoluprca a koordincia medzi jednotlivmi spolkami, resp.
vzjomn informovanos o aktivitch tchto spolkov niekedy zlyhvala. A-BA-P-TT, F-Ms-TT,
katua 1, . 191/1924 adm.: Mestsk divadlo povolenia jednotlivch predstaven. TJ Sokol v Tr-
nave Predstavenstvu mesta Trnavy. Trnava, 22. 9. 1924.
211
A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 1, . 1.231/1924 adm.: iadosti o prepoianie priestorov Pan-
nonie. MOMS v Trnave Mestskej rade v Trnave. Trnava, 28. 2. 1924.
89

Peter Macho
nosti. Zbava sa tu nepriamo deklaruje nie ako cie, ale ako prostriedok na dosiahnutie
nieoho inho, nieoho, o sa v konenom dsledku spolupodiea na vytvran nrod-
nho posvtna. Zdrazovanie tejto skutonosti bolo namieste, lebo v tlai sa aj pri inch
prleitostiach objavovali kritick hlasy na adresu niektorch trnavskch dm: vraj maj
mimoriadny zmysel pre vekolep rby a toalety, ktor si dvaj i nielen v Budapeti, ale
objednvaj si ich aj vo Viedni i dokonca v Pari. V tomto prpade vak parske salny
neboli hlavnm objektom kritiky, kee Franczsko predstavovalo nho spojenca, hoci
parske aty znane predraovali as na takom spoloenskom podujat ako bol ples.
To, o poburovalo ovea viac, bola skutonos, e poda novinovch komentrov dmy
holdujce petianskym mdnym krecim zostvali hluch voi vzneenm hodnotm
a posvtnm (slovenskm) nrodnm idelom.
V slovenskom nacionalistickom diskurze sa toti v priebehu 19. a 20. storoia ustlil obraz
nrodovkyne ako eny, ktor je nielen nrodne orientovan i priamo angaovan, ale ktor
je popritom aj cnostn a uachtil, obetav a v neposlednom rade aj skromn. Preto je vcelku
logick, e ensk pardenie sa a tefnikova pamiatka vstpili do korelcie aj v prpade
Brezna o p rokov neskr, kedy toto stredoslovensk mesto odhaovalo svoj pomnk
nrodnmu hrdinovi. V Trnave bola ensk mda ako konkrtny prejav vstrednosti nekom-
patibilnej s nrodnmi idelmi predmetom kritiky, prpadne bola chpan a ospravedlovan
ako nevyhnutnos na ceste za dosiahnutm vzneenejch cieov. V breznianskom prpade sa
vak ensk mda, resp. jej odmietnutie paradoxne posunuli do epicentra oficilneho naratvu,
ktor mal zlegitmni nrok Brezna na prv tefnikov pomnk na Pohron. V prleitostnej
publikcii sa zdrazovala skutonos, e Brezno prve svojou slovenskou minulosou je
temer predestinovan postavi pomnk generlovi M. R. tefnikovi. Na tomto dobovom
presveden prslunho autora nie je ni vnimon ani prekvapujce, ve s podobnmi
vpoveami sa stretvame aj v prpade Trnavy i inch slovenskch miest. Pozoruhodn je
skr to, ako sa intrumentalizuje spomnan slovenskos, v akej podobe vystupuj jej repre-
zentcie v obrazoch i naratvoch minulosti, s ktormi konkrtnymi predprevratovmi mik-
roprbehmi, osobnosami i symbolmi je spjan.212
Slovenskos Brezna a nrodoveckho ducha tohto mesta m dokumentova prve zmienka
o nemenovanch breznianskych slench, ktor v ase zakladania Matice slovenskej pre-
javili vekorysos a obetavos vo veciach nrodnch. Tento in plne koreponduje s obra-
zom skromnej a obetavej eny-nrodovkyne: Dojmav s niektor dopisy o sbierkach
napr. z Brezna, ako dcra nechcela nov aty, len aby matka upsala radej na Maticu.213
212
V prieniku loklnych a nrodnch dejn je jednm z hlavnch symbolov predprevratovej minu-
losti a jednm z nstrojov formovania sebaobrazu Trnavy Spolok sv. Vojtecha (prpadne Slovensk
uen tovaristvo); v prpade Brezna je to Matica slovensk, kee pvodne malo by toto mesto
jej sdlom.
213
REPKA, Jn: Postavenie pomnka tefnikovho v Brezne nad Hronom. In: RAPO, Karol (ed.):
Mesto Brezno nrodnmu bohatierovi. Turiansky Sv. Martin 1929, s. 10. V prslunom kontexte
je irelevantn, e autor prevzal uveden citt z publikcie Fedora Ruppeldta Koncentran snahy
slovensk; skr naopak, tto skutonos v oiach autora posilovala dveryhodnos a presvedivos
jeho vlastnej argumentcie, lebo samotn Ruppeldt intrumentalizoval idealizovan obraz sloven-
skho a nrodoveckho Brezna (i inch miest) v opozcii voi kozmopolitnej (nenrodnej) Bra-
tislave.
90

Ako vidno, dilema mdne aty verzus Matica je v medzivojnovom obdob modifikovan
a Matica ako celonrodn symbol je nahraden tefnikom, resp. pomnkom nrodnho
hrdinu.
Napriek tomu, e s odstupom vye smich desaro vetky tieto aktivity vyvolvaj zda-
nie idylickho spoloenskho ivota v Trnave, pri prprave niektorch sa objavili nedo-
statky, ktor mono pripsa nielen na vrub zlyhaniu udskho faktora. Prestne chpanie
samotnho organizovania spomnanch podujat niekedy viedlo k nedostatonej koordi-
ncii jednotlivch aktrov. Organizan chaos, svisiaci s oktbrovou inscenciou diva-
delnej hry Aloisa Jirska, mohol sce do istej miery natrbi dveru verejnosti k matinm
podujatiam, zrejme vak neohrozil jeden z hlavnch cieov, teda zhromaovanie finan-
nch prostriedkov, potrebnch na postavenie tefnikovho pomnka. Navye mal humorn
rozuzlenie. Trnavsk uitelia kritizovali chaos pri prprave tohto divadelnho predstavenia,
ktor sproblematizoval organizovan as iactva. Na adresu tajomnka MOMS (v pod-
state svojho kolegu-uitea), Rudolfa Ferenca, ktormu vytali, e vetko chcel zvldnu
sm a v podstate zlyhal, sa vyjadrili nasledujcim spsobom: Na veernom predstaven
uitestvo bolo, mnoh hadali lstky po Trnave a Vy ste ich vo vrecku nosili, v domienke
tej, e s vypredan. 214
Pretrvvajce problmy s financovanm pomnka sa trnavsk matiiari usilovali riei
viacermi spsobmi. Jednm z nich bola dodaton snaha finanne zaangaova vedenie
Matice slovenskej v Turianskom Sv. Martine na tomto podujat. Predstavitelia vboru
MOMS upozorovali martinsk centrlu, e nklady na postavenie trnavskho pomnka
ako aj na oslavu sa vyplhali na sumu 60-tisc korn. Kee podstatn as tejto sumy
uhradili trnavsk matiiari, miestny odbor sa finanne vyerpal, ba dokonca aj zadil. le-
novia vboru MOMS pripomnali, e hlavnm zdrojom jeho prjmov s lensk prspevky,
z ktorch sa na stredie odvdza a 75 %. Preto navrhovali, aby bol trnavsk odbor oslo-
boden od tchto poplatkov, resp. aby stredie Matice slovenskej tento finann obnos
darovalo v prospech tefnikovho pomnka.215
Pomc malo aj zorganizovanie tzv. letnej slvnosti 20. 21. jna 1925. Pean vnos
z tejto akcie bol uren, podobne ako pri inch predchdzajcich benefinch podujatiach,
na pokrytie vdavkov svisiacich s pomnkom. Tomu zodpovedala aj programov truk-
tra slvnosti, ktor mala prilka o najvie mnostvo ud: sasou slvnosti bola
nielen inscencia divadelnej hry Terzie Vansovej Svedomie, ale aj promendny koncert
vojenskej hudby, kolotoe, tombola, bbkov divadlo pre deti a in zbavn podniky.
Trnavsk matiiari vyzvali k asti na tomto podujat nielen Slovkov, ale v intencich
pestovania esko-slovenskej vzjomnosti aj echov: Slovci a esi z okolia Trnavy,
214
Zaslan. In: NS, ro. 1, . 42, 12. 10. 1924, s. 5.
215
AMS-MT, f. MOMS I a E, sign. MOMS Trnava. Miestny odbor Matice slovenskej v Trnave
strediu Matice slovenskej v Tur. Sv. Martine. Trnava, 16. 2. 1925. iados predsedu MOMS
o oslobodenie od platieb lenskch prspevkov za rok 1924. Uveden list podpsali predseda MOMS
Pavel ika, tajomnk Rudolf Ferenc a pokladnk Alojz Benia. Tto svoju prosbu zopakoval pred-
seda MOMS aj r. 1927. AMS, F-MOMS I a E, sign. MOMS Trnava. Pavel ika, predseda MOMS
strediu Matice slovenskej v Tur. Sv. Martine. Trnava, 16. 12. 1927.
91

Peter Macho
zastnite sa tejto vznamnej slvnosti Matice Slovenskej a podporte tak trnavsk odbor
M. S. z lsky k nesmrtenmu nmu gniovi tefnikovi!216
Pravdepodobne sa u nikdy nedozvieme, i v motivcii jednotlivch astnkov tejto
slvnosti prevldala naozaj cta a lska k tefnikovi alebo ich na toto podujatie zlkala
vlastn zvedavos i dokonca obyajn tba pobavi sa a vyhodi si z koptka, kee
v jeho rmci bola povolen aj konzumcia alkoholickch npojov.
II. 3. Slvnostn odhalenie tefnikovho pomnka

v Trnave roku 1924
Kladenie zkladnho kamea mohyly na Bradle a vhrady udkov voi
echoslovakistickej interpretcii tefnika
4. mja 1924, uverejnil Andrej Hlinka v dennku Slovk rozsiahly vodnk, venovan
pamiatke nrodnho hrdinu. tefnika prirovnval k tatranskmu orlovi, Jnokovi, ba
dokonca aj k mytologickmu Ikarovi: Je ete len p rokov od jeho tragickej smrti,
ale pieta nroda u utvorila z jeho osoby symbol, idel z jeho hrdinskho oduevnenia;
vzor z jeho nrodnho plamea a obetivej rodolsky, zo zpasu mythos, z tragickej smrti
legendu. Vzpt przvukoval: Me sa o Milanovi tefnikovi hovori o chce, me sa
na jeho vek indivduum posvieti z ktorejkovek strany, jedno je nesporn a nado vetku
pochybnos ist, e bol celm Slovkom a bol autonomistom. Poda Hlinkovho nzoru
maj prvo odvolva sa na tefnika jedine autonomisti: My sme dediia jeho zsad
a ide a nie kompromisn centralisti. My ostaneme ochrancami mena M. R. tefnika.217
udcka tla venovala tohoronm tefnikovm oslavm znan pozornos, priom ha-
dala akkovek zmienku na to, aby poukzala na preapy a prejavy necty voi nrod-
nmu hrdinovi zo strany svojich politickch protivnkov. V svislosti s vojenskou prehliad-
kou na bratislavskom nmest Slobody sa v dennku Slovk objavil nasledujci komentr:
tunaj a okolit opravdiv Slovci dostavili sa v sviatonom rchu tak, ako sa sved. Ale
vemi zaralo a kazilo dojem, e niektor vysok ttni radnci esk a eskoslovensk
sa dostavili v barevnom, dennom, vychdzkovom obleku a usadili sa na slvnostnej tri-
bne. Pn predseda Zemedelskej rady, dr. P. Blaho, aby i v tomto ohade dokumentoval
svoje stoprocentn poetenie, tie sa jagal na tribne v bielom klobku a v bielom kabte.
So strany tchto pnov bola to iste nepietnos voi pamiatke Vekho Slovka a neomale-
nos voi zahraninm hosom.218
216
Letn slvnos v Trnave. In: NN, ro. 56, . 50, 21. 6. 1925, s. 3.
217
HLINKA, Andrej: Dr. Milan Rastislav tefnik a my. In: Slovk, ro. 6, . 102, 4. 5. 1924, s. 1-2.
Formulciu, e tefnik bol autonomistom a teda celm Slovkom, treba chpa v protiklade k pred-
stave centralistov/echoslovakistov ako polovinch i poloviatch Slovkov, kee svoju identitu
delili medzi Slovensko a eskoslovensko. Uveden predstava mala korene u v predprevratovom
nacionalistickom diskurze a vyplvala z aktulnej netotonosti nrodnho a ttneho rmca. Pvodne
sa teda tkala vzahu medzi slovenskou a uhorskou identifikciou jednotlivca.
218
Obrzky zo tefnikovch slvnost. In: Slovk, ro. 6, . 104, 7. 5. 1924, s. 4. Autor lnku kri-
tizoval aj in javy, ktor si vimol v rmci tohto podujatia, hoci je zrejm, e im nevenoval primrnu
92

Na druhej strane sa v Slovku zdrazovala skutonos, e na Bradle poas slvnosti kla-

denia zkladnho kamea tefnikovej mohyly vystpila s prejavom aj predstaviteka Jed-
noty katolckych ien, manelka trnavskho prvnika a udckeho funkcionra Dezidera
Plechlu.219
Tto skutonos s uznanm prijala aj myjavsk regionlna tla: tefnikovu staruk
matku, vdovu po evanjelickom pastorovi pozdravuje pri hrobe pani Plechlov, reprezen-
tantka a zastupiteka esdesiatptisc sdruench katolckych matiek, e je vzorom, akch
synov maj vychovva slovensk matky nrodu a preto e pri vchove svojich dietok bud
vdy na u myslie a jej prkladom sa spravova. Nu i to nenie sila a vazstvo nrodnej
mylienky a jednoty nad hrobom tefnikovm?220
Prehnan optimizmus nebol celkom namieste. V tomto kontexte sta poukza na roz-
dielny spsob informovania itateov. Na rozdiel od myjavskch novn, ktor si pri refero-
van o oslavch na Bradle pokladali za povinnos sprostredkova konkrtnejie poznatky aj
o slvnostnch bohoslubch v obidvoch brezovskch kostoloch221, udcky tlaov orgn
si vystail s informciou, ktor sa tkala iba naich, t. j. katolckych bohosluieb.222 Bez
ohadu na skutonos, i absencia konkrtnej sprvy o evanjelickch bohoslubch bola
vsledkom zmernho ignorantstva alebo len nedopatrenm, ktor vyplvalo z nedostatku
prvotnch informci od organiztorov, konen efekt udckeho spravodajstva mohol pre
niektorch itateov vyznie ako prejav konfesionlnej predpojatosti. A to sa prve pri
tefnikovej pamiatke pokladalo za nenleit, nekorektn.
udcka tla videla problm pochopitene niekde inde: v politickej intrumentalizcii te-
fnika ako symbolu eskoslovenskej nrodnej jednoty. Na jej strnkach sa odsudzovala
tendcencia, ktor sa poda vyjadrenia nemenovanho autora prejavovala u na minuloro-
nch oslavch ako pokus odcudzi Slovkom tefnika a poui ho ako argument v slu-
bch echoslovakizmu, ktor dnes zri v otravovan Slovenska a znemouje prve t
dobromysen svornos echov a Slovkov, za ktor sa tefnik celm ivotom svojm
obetoval. Autor predostieral itateom svoje presvedenie, e tefnikov echoslovakiz-
mus bol diktovan jeho istou vierou v mravnos a poctivos eskej politiky a ich braterskej
lsky k Slovensku a przvukoval: Je jasn, e vldne kruhy usiluj sa dedictvo jeho zfal-
pozornos, lebo sa nedali na rozdiel od Blahovho bieleho klobka prvoplnovo personifikova.

Vojenskej hudbe napr. vytal, e piese Hej, Slovci hrala v pochodovom rytme, o pokladal za
vek urku a degradciu posvtnej nrodnej hymny.
219
l. 4. mj na Bradle. tefnikove slvnosti. In: Slovk, ro. 6, . 103, 6. 5. 1924, s. 1-2.
220
Po slvnosti. In: Noviny zpod Bradla, ro. 4, . 19, 9. 5. 1924, s. 1-2. Vystpenie Klarisy Plechlo-
vej na Bradle je mon interpretova vo viacerch rovinch: 1/ ako prestne prezentovanie sa ien
na festivite, ktor je z vej asti produktom muskch aktivt; 2/ ako prestne prezentovanie sa
katolckeho spolku na celonrodnej oslave, priom sa deklaruje lojalita k nrodu ako k dvojkonfesio-
nlnemu spoloenstvu; 3/ ako pragmatick a individulna iniciatva konkrtnej aktrky, ktor m za
cie napravi reputciu svojho manela (vi obraz D. Plechlu ako maarna v nrodniarskej tlai).
221
V rm. kat. chrme sm apotolsk vikr z Trnavy dr. Jantausch slil omu pri asti inch ka-
zov. V ev. kostole naplnenom nbonm udom a do poslednho ktika kzal Peter Boor, holsky
kaz. Slvnosti na Bradle. In: Noviny zpod Bradla, ro. 4, . 19, 9. 5 1924, s. 2.
222
[V nedeu] rno o 8. hodine boly v chrmoch v Brezovej sluby Boie. V katolckom kostole slil
slvnostn sv. omu ndp. apotolsk administrtor dr. Pavel Jantausch, ktor sa i slvnosti na Bradle
zastnil. l. 4. mj na Bradle. tefnikove slvnosti. In: Slovk, ro. 6, . 103, 6. 5. 1924, s. 1-2.
93

Peter Macho
ova, aby si ho mohli pre seba vysvoji. Ale [...] historick krde pcha ten, kto nm jeho
a jeho pamiatku v akomkovek smysle slova chce odcudzi.223
In autor, Jn Prochzka, ktor opisoval svoje dojmy z oslv na Bradle, komentoval tto
politicko-ideologick exploatciu tefnika podobnm spsobom: [...] slovensk echo-
slovci nemohli sa ani na tto slvnostn chvku zaprie; inscenovali cel slvnos po
svojom, t. j. svrhli ju v obyajn propagan shromadenie terajieho echoslovakizmu.
Smutn tto lohu vzal na seba hlavne dr. Markovi, unifikan minister, ktor [...] pred-
stavoval tefnika obecenstvu ako zakladatea, stp, vzor, horlivca terajieho echoslo-
vakizmu, ako sa nm v praxi jav. [...] Nepochybujem ani najmenej, e citovan vroky
odznely z st tefnikovch, hoci sa nesrovnvaj s tm, o mne hovoril, no nikdy nemem
pripusti, e by sa z nich mohly kova dvody na ospravedlnenie dnenho reimu na Slo-
vensku, poane proti dnenm autonomistickm snahm Slovkov.224
Slovenskm exponentom centralizmu adresoval varovanie: Na koniec mohol by [som]
vari ete iba pripomen slov. echoslovkom, e takmto zneuvanm pamiatky tefni-
kovej docielia iba toho, e slovensk nrod nebude mc s nimi spolone slvi pamiatku
svojho nezapomenutenho a neocenitenho hrdinu.225
Autorova vstraha sa premenila na skutonos hne v jeseni toho istho roku pri odha-
ovan tefnikovho pomnka v Trnave, hoci to samozrejme nebol (cel) nrod, kto mal
zbrany zastni sa uvedenej slvnosti.
Trnava sa pripravuje na odhalenie

vlastnho pomnka M. R. tefnika
V roku 1924 zaili obyvatelia Trnavy prinajmenom dve vnimon udalosti, ktor sa
vymykali zo edivosti kadodennho ivota: hospodrsku vstavu a odhalenie tefni-
kovho pomnka. Ilo o prv svetsk pomnk, venovan vznamnmu Slovkovi v Trnave.
V meste samozrejme existovali aj predtm rzne pomnky i sochy, predovetkm znme
ssoie Najsvtejej Trojice na hlavnom (Wilsonovom) nmest, i vyie spomnan hon-
223
Doslov. In: Slovk, ro. 6, . 105, 8. 5. 1924, s. 1.
224
PROCHZKA, [Jn]: Po slvnostiach. In: Slovk, ro. 6, . 111, 15. 5. 1924, s. 1. Autor vytudo-
val VUT v Prahe a pred prevratom psobil v echch a Srbsku, kde sa poas vojny osobne stretol
s M. R. tefnikom. Po prevrate psobil krtko ako referent Blahovej vldy, potom bol riaditeom
cukrovaru v Pohronskom Ruskove, od r. 1939 v Trnave. Slovensk biografick slovnk, IV. zvzok
M Q. Martin 1990, s. 546, heslo PROCHZKA, Jn. Svoje spomienky na tefnika publikoval,
priom v nich poznamenal: Rozprvali sme sa, pravda, aj o naej budcnosti. V ten as nemohlo
sa ani na in myslie, ne na krovstvo s niektorm Romanovcom na trne. Ba i o naom slovensko-
-eskom spoluit v tom novom tte bola re. Mal ist obavy: Bud ns chce gniavi, hovoril, ale
nedme sa!. PROCHZKA, Jn: Niekoko dn so tefnikom vo svetovej vojne. In: tefnik.
Kniha prv: spomienky a postrehy. Red. tefan Osusk a Bohdan Pavl. Bratislava Praha 1938, s.
178 186 (citt s. 181). Tto informciu medializoval aj na strnkach Slovka: Bol som niekoko
dn so tefnikom zaiatkom novembra 1915 cestou na stupe zo Srbska. [...] Rozhovoril sa so z-
palom o svojich plnoch do budcnosti, o naom osloboden [...]. Hovoriac o naom novom tte,
vyslovil tie obavu z nebratskch chok bratov echov, ale hovoril s drazom nedme sa.
Je zrejm, e toto svedectvo fungovalo v udckom prostred ako jeden z dkazov tefnikovho
nrodovectva a posilovalo presvedenie, e jedine autonomisti kraj v stopch nrodnho hrdinu.
225
PROCHZKA, [Jn]: Po slvnostiach. In: Slovk, ro. 6, . 111, 15. 5. 1924, s. 1.
94

vdsky pomnk, pripomnajci revolciu 1848. V prvom prpade vak ilo o vyhranene
katolcky, v druhom prpade o maarsk/uhrofilsk symbol. V predprevratovej dobe stl
sce na miestnom cintorne aj nhrobn pomnk trnavskho nrodovca Martina Tamako-
via, ale ani tento objekt sa nestal pre miestnu nrodoveck komunitu vraznejm sym-
bolom i miestom pravidelnho ritulneho stretvania sa, miestom, na ktorom sa manifes-
tuje vernos odkazu predkov, kreovanmu v intencich slovenskho nacionalizmu. Suma
sumrum, pomnky v Trnave boli, dokonca sa nachdzali aj na verejnch priestranstvch,
ale nezodpovedali novm poiadavkm a lohm.
Vnimonos tefnikovho trnavskho pomnka vbec nespovala v tom, e ilo ako
to nesprvne zdrazovali naprklad Nrodnie noviny o prv pomnk na Slovensku
najviemu Slovkovi226, ale v tom, e bol pripravovan, budovan, odhalen a nsledne
znanou asou trnavskch elt a sn aj irch vrstiev obyvatestva chpan ako epicen-
trum novch sekulrnych a nacionlnych ritulov.
Samozrejme, samotn matiiari a mienkotvorn kruhy mesta, aspo ich as, chpali vybu-
dovanie tohto pomnka ako prestnu zleitos. Ako som u v vode tejto asti spomenul,
v ich oiach pomnk potvrdzoval pozciu Trnavy ako vznamnho nrodnho a kultrneho
strediska na zpadnom Slovensku. Niekoko dn pred slvnosou predstavitelia Matice
v tdennku Nov Slovensko informovali verejnos o pripravovanej slvnosti a poz-
vali na u vetko uvedomel obianstvo: Mesto Trnava z tejto prleitosti bude javiom
takej historickej slvnosti, akej dvno nevidela. Ve na tto zriedkav slvnos s zvltne
pozvan pn prezident republiky, vetci ministri, snemova poslancov a sentorov, zstup-
covia vojenskch a civilnch vych radov, svz legionrov, vedeck, finann, priemy-
seln a obchodn intitcie, rzne spolky bez nboenskho a politickho rozdielu, a touto
cestou na nau slvnos povolvame vetkch ostatnch, nrodne smajcich obanov
nho mesta a bliieho [i] alieho kraja, ktorch zvlte a osobitne pozva nie sme vsta-
ve.227
Organiztori vyzvali obyvatestvo, aby vyzdobilo svoje domy a vyvesilo zstavy, lebo
vzcnych host treba privta slvnostnm a dstojnm spsobom: Nech vidia, e staro-
dvna Trnava, ktor tak slvnu minulos m, v novej dobe tie chce vies a v nrodnom
a hospodrskom ohade medzi prvmi slovenskmi mestami kra. Hospodrsku svoju
zdatnos ukzala pri hospodrskej vstave, nrodn svoju uvedomelos uke pri tejto
slvnosti.228
Idealizovan obraz Trnavy je vak v protiklade s nasledujcou mylienkou, ktor dokazuje
skutonos, e matiiari naozaj chpali tefnika nielen ako symbol, ale aj ako vchovn
nstroj na posilnenie nrodnho vedomia udovch vrstiev: Mus sa poui tto prlei-
tos, aby vek a vzneen postava nho gen. tefnika m hlbie sa vryla do mysle nho
226
Odhalenie sochy gen. tefnika v Trnave. In: NN, ro. 55, . 83, 23. 10. 1924, s. 3. V tejto svislos-
ti treba zdrazni, e ilo (iba) o prv sochu tefnika na Slovensku. Ako som u uviedol v vode
tejto kapitoly, prvenstvo patr tefnikovmu pomnku na Myjave z r. 1921, ktor nebol sochou v pra-
vom slova zmysle: vo svojej hmote mal/m zakomponovan (iba) tefnikovu bustu.
227
Slvnos odhalenia pomnka gen. tefnika v Trnave. In: NS, ro.1, . 42, 12. 10. 1924, s. 3.
228
Tame.
95

Peter Macho
pospolitho, nrodne nie dos uvedomelho udu. Kad, aj ten najjednoduch Slovk
mus vedie, koho mal v tefnikovi a pozna tie zsady, za ktor on pracoval a bojoval.229
Pisate, resp. pisatelia tohto lnku okrem inho zdraznili, v oslobodzovacom zpase
poas svetovej vojny mal popri T. G. Masarykovi a E. Beneovi najv podiel M. R. te-
fnik, Slovk zo zpadnho Slovenska [...], a preto len sebe vystavme dobr svedectvo,
ke na znak naej cty, povanosti a piety tejto slvnosti sa zastnme a pomnk tohto
vekho Slovka da naej monosti obetujeme.230
tefnik Slovk zo zpadnho Slovenska
V poslednom citte nachdzame nielen odraz presvedenia, ktor bolo v danej dobe
pomerne rozren, toti to, e pomnky s oficilne venovan mtvym, ale primrne slia
ivm231 ; citt akoby zrove predznamenval v akom duchu, v akom kontexte, s odkazmi
na ak tradcie bude tefnik poas trnavskej slvnosti prezentovan. Vidno tu urit posun
oproti zvyajnmu zdrazovaniu vznamu troch hlavnch vodcov zahraninho odboja
(Masaryk Bene tefnik), ktor bolo spojen s obligtnou schematickou tridou prisu-
dzovanch identt (Masaryk = Moravan, Bene = ech, tefnik = Slovk).232
Autorom lnku vak nestailo len akcentovanie skutonosti, e tefnik bol Slovk, ale
zvolili formulciu, poda ktorej bol Slovk zo zpadnho Slovenska. Tento posun nie
je prejavom ich neshlasu s vyie uvedenou schematickou tridou, ba ani prvoplnovm
pokusom o bliie geografick urenie pvodu nrodnho hrdinu. Zdanlivo odzrkaduje
legitmnos mylienky vybudova pomnk nrodnho hrdinu prve v meste, ktor sa pre-
zentuje ako vznamn centrum na zpadnom Slovensku.
Relne historick ukotvenie tefnika v trnavskom prostred (jeho fyzick prtomnos
v tomto meste pred rokom 1918), ktor mohlo ovplyvni formovanie loklnych naratvov
o om, bolo na rozdiel od inch postv-symbolov (napr. Anton Bernolk, Andrej Radlin-
sk, Martin Kollr), pomerne slab. Hoci v Trnave il a psobil Mikul Schneider-Trnav-
sk, ktor bol poas praskch tdi tefnikovm priateom, v medzivojnovom obdob
nepatril k prli aktvnym riteom tefnikovej pamiatky, ktor by mala nejak pecificky
trnavsk rozmer i kolorit. Pritom bol tento znmy hudobn skladate dokonca prostred-
nctvom svojej manelky v irom prbuzenskom vzahu so tefnikom a ako sa zmieuje
229
Tame.
230
Tame.
231
Toto presvedenie przvukoval napr. S. Zoch v svislosti s potrebou vybudovania mohyly na
Bradle: tefnik je nam ivm mtvym a my konme povinnos voi samm sebe, hlavne voi
nmu nrodu, ke ho ctme. A pomnk nie jemu, ale nm je potrebn. Re Samuela Zocha pri za-
kladan Spolku pre postavenie pomnka gen. tefnikovi. In: BODNR, Jlius: Dr. Milan Rastislav
tefnik, jeho ivot a dielo. Bratislava, b. r., s. 45.
232
Uveden trida (resp. obraz triumvirtu) bola propagandisticky ren medzi obyvatestvom, ktor
si malo osvoji echoslovakistick interpretciu naratvu o nrodnooslobodzovacom boji poas sve-
tovej vojny, formulovan prve v takejto podobe. Dokladovala, e predstavitelia troch krajn, iech,
Moravy a Slovenska, ergo ech, Moravan a Slovk, sa dokzali v zujme dosiahnutia najvyieho
ciea spoji a prekona svoje partikulrne identity v prospech eskoslovenskej jednoty a samostat-
nosti.
96

v jednom zo svojich spomienkovch textov, kedykovek priiel M. R. tefnik do Trnavy,

navtvil nielen jeho, ale aj rodinu manelky.233
Zo strany tefnika ilo o skromn nvtevy; jeho (sporadick) fyzick prtomnos v pred-
prevratovej Trnave mala teda na rozdiel od vyie uvedench osobnost, ktor v trnavskom
prostred verejne psobili, vyslovene privtny rozmer. Navye, skladateovo sprostred-
kovanie informci o tefnikovom vzahu k Trnave, o jeho nvtevch v tomto meste,
postrdalo vraznej symbolick rozmer. Na rovni potencilnej narativizcie vzahu
medzi konkrtnou lokalitou a konkrtnou historickou osobnosou (Trnava tefnik) vak
spomienky M. Schneidra-Trnavskho neprinali ani emone nasten posolstvo, skr
naopak, v jeho rozprvan sa emcie nespjali s Trnavou, ale viazali sa na Bradlo: Ke
boli na Bradle [rozumej: M. R. tefnik a manelka M. Schneidra-Trnavskho pozn. P.
M.], povedal jej: Ke raz zomrem, tu bych chcel lea, ztadiato vidm cel svoj zamilo-
van slovensk kraj.234
Zkladnm referennm rmcom pre utvranie vzahu trnavskho obyvatestva k tef-
nikovi bol nrod. Pochopitene nm nemohla by konfesia a ako vyplva z vyie uve-
denho, ani loklna prslunos. silie posilni akceptovatenos tejto historickej osob-
nosti v trnavskom prostred, dosiahnu stav, aby trnavsk obyvatestvo prijalo tefnika
za svojho, aby sa s nm identifikovalo, vygenerovalo potrebu sekundrneho referennho
rmca, akm bol regin. Problm vak spoval v tom, e Trnava a tefnikovo rodisko
pvodne patrili do odlinch vych zemno-administratvnych celkov: Trnava do Bra-
tislavskej, Koarisk i Brezov do Nitrianskej upy. Zpadn Slovensko bolo z forml-
neho hadiska pomerne vgny, ale prve preto v tomto kontexte dobre pouiten pojem:
umonil toti zahrn Trnavu do aktulneho spolonho priestoru s Koariskami a myjav-
skm subreginom a spoluvytvral ilziu, e Trnavania s obyvatemi irie chpanho
rodnho kraja nrodnho hrdinu. Okrem toho bol tento pojem indiferentn naprklad voi
konfesionlnym, socilno-statusovm a historicko-ideologickm faktorom, ktor determi-
novali dobov reprezentcie a sebaobraz tefnikovho rodiska (uieho rodnho kraja),
priom meme predpoklada, e pre znan as trnavskej populcie boli tieto fenomny
neakceptovaten alebo aspo vzdialen (protestantizmus, rurlnos, husitsk a hurbanov-
sk tradcia at.). Uveden formulciu (tefnik = Slovk zo zpadnho Slovenska) teda
meme interpretova ako vsledn produkt vahovania, integrovania posvtnho (nrod-
nho) symbolu do siete alebo truktry domcich identt, teda identt, ktor boli v trnav-
skom prostred nielen prtomn, ale aj relevantn pre formovanie sebaobrazu Trnavy a jej
obyvateov.
Vetky tieto okolnosti a fenomny, najm vak skromn, neverejn podstata vzahu te-
fnika voi Trnave, brnili tomu, aby dolo k pozitvnemu prieniku nrodnej a loklnej his-
233
S mojou paou bol tefnik v prbuzenstve, [na] ktor menovite tefnikovci vemi drali. Ke
priiel do Trnavy, bol hosom Kossaczkch (rodina mojej panej). SCHNEIDER-TRNAVSK, Mi-
kul: Milan R. tefnik. In: tefnik. Kniha druh: vzpomnky, dokumenty a jin pspvky. Red.
Josef Bartek. Bratislava Praha 1938, s. 83-87 (citt s. 87).
234
Tame, s. 87. Vimnime si aj zdanlivo zanedbaten detail: M. Schneider-Trnavsk s nimi na
Bradle nebol, teda vznamn trnavsk osobnos-symbol tu nie je v pozcii aktra, ale iba sprostred-
kovatea prslunho mikroprbehu.
97

Peter Macho
torickej pamte, aby sa utvoril pecificky trnavsk obraz tefnika ako slovenskho nrod-
nho hrdinu, ale aj ako vznamnej postavy loklnych trnavskch dejn (tak ako to vidme
v prpade Bernolka). Monos potrnavi tefnika, teda monos interpretova ho ako
nho nielen z hadiska nrodnej, ale aj loklnej identifikcie235, bola minimlna, preto
v trnavskom prostred evidujeme prve spomnan deklaratvnu snahu o jeho pozpado-
slovenenie. Ako ukem v nasledujcich riadkoch, prejavila sa aj v rmci samotnch
oslv odhalenia tefnikovho pomnka.
Slvnostn akadmia v mestskom divadle slovensk umenie na poes

nrodnho hrdinu
Vekolep akt slvnostnho odhalenia trnavskho pomnka sa uskutonil v nedeu 19.

oktbra 1924. Zastnili sa ho popredn initelia politickho a kultrneho ivota, vojen-
skch kruhov, ale aj lenovia generlovej rodiny na ele s matkou Albertnou tefniko-
vou.236 Prezidenta republiky na slvnosti zastupoval minister s plnou mocou pre sprvu
Slovenska Jozef Kllay, prtomn boli alej naprklad podpredseda poslaneckej snemovne
Nrodnho zhromadenia Jn Botto (bsnik Ivan Krasko), eskoslovensk vyslanec
v Pari tefan Osusk s manelkou, predstavitelia upy (upan Metod Bella) i hlavnho
mesta (starosta udovt Oknik), viacer vznamn politici a vysok ttni radnci (Anton
tefnek, Milan Ivanka, tefan Jank), predstavitelia armdy (zemsk vojensk velite
pre Slovensko gen. Claude Spir), ale naprklad aj legan radca Jan Masaryk, syn prezi-
denta republiky, a vysok katolcky cirkevn hodnostr, trnavsk apotolsk administrtor
Pavol Jantausch. Matica slovensk vyslala z Turianskeho sv. Martina na trnavsk slv-
nos svojho tajomnka tefana Krmryho.237
Oslavy boli vlastne dvojdov. V predveer odhalenia pomnka, teda v sobotu 18. oktbra
sa v popoludajch hodinch uskutonila akadmia pre iactvo trnavskch kl; vo veer-
nch hodinch bolo podobn podujatie v mestskom divadle uren pre dospelch div-
kov. Akadmiu otvoril slvnostnm prejavom predseda MOMS Pavel ika. V programe
dominovali skladby a piesne slovenskch autorov, predovetkm domceho majstra Miku-
la Schneidra-Trnavskho, ale aj Jna Levoslava Bellu i Milana Licharda; z novinovho
spravodajstva nepriamo vyplva, e do tohto programu neboli zaraden pri inch prlei-
tostiach aj na pde Trnavy hrvan (resp. spievan) opusy Bedicha Smetanu, Antonna
Dvoka i inch znmych eskch skladateov. Predpokladm, e preferovanm sloven-
skho umenia chceli organiztori podiarknu slovensk nrodn charakter tohto podu-
235
V prpade Trnavy, mesta s prevahou katolckeho obyvatestva, pochopitene odpadla aj monos
interpretova tefnika-evanjelika ako nho v rovine konfesionlnej identifikcie.
236
Prtomn bol aj legionrsky dstojnk Pavel Varsik, v tom ase riadite Lgiobanky v Bratislave,
ktor mal za manelku jednu z neter M. R. tefnika, Elenu, rod. Izkov. Varsik sa o. i. angaoval
aj v svislosti s myjavskm pomnkom M. R. tefnika.
237
HOLOUBEK, V[clav]: Poprevratov dejiny..., s. 215. Odhalenie sochy gen. tefnika v Trna-
ve. In: NN, ro. 55, . 83, 23. 10. 1924, s. 3. Dobov tla sa nezmieuje o tom, i nejak osobnos
oficilne zastupovala aj evanjelick cirkev. Informciu tohto druhu som nenaiel ani v takom pra-
meni akm je brora JANOVEK, Arpd: Zprva evanj. a. v. cirk. sboru trnavskho z rokov 1922
1927. Trnava, b. r. [asi 1927].
98

jatia a zamedzi prpadnej kritike zo strany svojich oponentov, ktor videli (aj) v trnav-
skom odbore Matice slovenskej poeujcu spolonos. Prekvapujca je skutonos, e
v programe neodznelo najnovie dielo Mikula Schneidra-Trnavskho, zborov skladba
Ha, zlietol orol, ktor mala svoju premiru pri oslavch kladenia zkladnho kamea
tefnikovej mohyly na Bradle v mji 1924, v podan Spevckeho zboru slovenskch
uiteov. Vysvetlen sa ponka viac: v prvom rade vber hudobnch a spevckych siel
naznauje, e program v divadle mal ma skr intmnej charakter, do ktorho sa zrejme
musk monumentlny zbor nehodil. Nezabudnuten pocity v obecenstve vak dajne
vyvolala in Schneidrova skladba, zaspievan vzcnym hosom, ndejnm barytonistom,
p. tefanom Tisom, piese Hoj, vlas moja.
Vyla z tvorivej dielne dvoch trnavskch autorov, hudobnho skladatea Mikula Schne-
idra-Trnavskho a spisovatea Ferka Urbnka. Nazdvam sa, e to bol jeden z dvodov,
preo organiztori uprednostnili v programe prve tto vlastenecky laden piese. Urb-
nek bol toti na oslave prtomn, a hoci sa medziasom z Trnavy odsahoval, pozvanie na
slvnos odhalenia tefnikovho pomnka urite prijal ako zadosuinenie a vyjadrenie
vaky za to, e vek as svojho ivota venoval buditeskej, osvetovej a nrodnokultr-
nej prci v Trnave. Zaradenm tejto piesne do slvnostnho programu vzdali organiztori
ctu nielen tefnikovi, ktor sa obetoval za svoju vlas a nrod,238 ale aj Urbnkovi ako
zakladateovi Slovenskej nrodnej jednoty, ktor sa na pde mesta Trnavy zaslila o pes-
tovanie tefnikovej pamiatky. Slov piesne patrili vlastne obidvom: Hoj, vlas moja, /
Ty zem drah, / ja zo srdca a milujem, // Chcem tvojm vernm synom by, / za blaho tvoje
v prci i. // Hoj, vlas moja, ty zem drah, / ja zo srdca a milujem.
Poda svedectva trnavskej tlae mocn dojem u nvtevnkov divadla zanechala [...]
[aj] bse tefana Krmryho Milan Rastislav tefnik, ktor predniesol podpredseda
MOMS Juraj Janoka. Pre zaujmavos uvdzam, e aj tento silne emocionlny poetick
text o vtkovi (sokolovi), ktor lietal rym nebom, niesol svojmu nrodu zlat slobo-
dienku a padol na skaly, neskr zhudobnil najznmej trnavsk skladate: piese pred-
niesol v septembri 1928 Spevcky zbor slovenskch uiteov pri prleitosti odovzdania
tefnikovej mohyly na Bradle verejnosti.
Na zver trnavskej slvnostnej akadmie zahrali matin ochotnci divadeln predstavenie.
Pravdepodobne vm lkadlom sa vak pre obyvateov mesta stal veern koncert vojen-
skej posdkovej hudby z Trenna spojen s ohostrojom na mestskej vei.239
238
tefnikov nrodnooslobodzovac zpas, jeho obetovanie sa v prospech nrodnho celku bolo
v dobovej trnavskej tlai interpretovan na pozad biblickho prbehu Jeia Krista: Generl te-
fnik zaiste si to zasli, aby sme mu vzdali hold vetci, za ktorch on toko pracoval a bojoval, km
ns z otroctva vyslobodil a nrodn slobodu nm zabezpeil. Boli sme na smr odsdenm nrodom,
dni nho ivota boly spotan, a ha, vstali sme z mtvych, oili sme, v slobodnej vlasti ako slobodn
obania meme i a rozvja sa. Slvnos odhalenia pomnka gen. tefnika v Trnave. In: NS,
ro.1, . 42, 12. 10. 1924, s. 3.
239
tefnikove dni v Trnave. In: NS, ro. 1, . 44, 26. 10. 1924, s. 2, 3, 5.
99

Peter Macho
Bohosluby v kostoloch vetkch vierovyznan
V nedeu rno, teda 19. oktbra 1924 sa po privtan oficilnych host na elezni-
nej stanici240 konali slvnostn bohosluby ako zdraznil tdennk Nov Slovensko
v kostoloch vetkch vierovyznan.241 Zdanliv rozpor s uvedenm kontatovanm
prina dobov prame, policajno-vrchnostensk povolenie tefnikovch oslv, ktor
vydal okresn nelnk v Trnave. Reagoval na predchdzajcu iados predsedu MOMS
Pavla iku, priom akceptoval skutonos, e sasou tohto podujatia bud bohosluby
v invalidskom (univerzitnom) kostole sv. Jna Krstitea; v uvedenom dokumente sa uv-
dza iba tento kostol.242 V tejto svislosti treba poznamena, e novostavba evanjelickho
chrmu v Trnave bola tesne pred dokonenm, take evanjelick sluby Boie sa mohli
kona len v modlitebnej miestnosti, ktor sa nachdzala v starom objekte tzv. invalidov-
ne.243 Budovy, resp. priestory katolckeho kostola sv. Jna Krstitea a evanjelickej modli-
tebne sa nachdzali v tesnej blzkosti veda seba, preto je pravdepodobn, e organiztori
slvnosti vybrali tento katolcky chrm z pragmatickch dvodov: po skonen bohoslu-
obnch obradov sa prslunci obidvoch vierovyznan mohli bezproblmovo zhromadi
na nmest pred kostolom a slvnostn sprievod sa mohol ulicami starho mesta presun
k budove Slovenskej (pvodne Hospodrskej) banky, kde akal na svoje odhalenie bron-
zov tefnik, zahalen nrodnmi vlajkami.
Otzka, ktor sa pred bdateom v tomto kontexte vynra, znie, i mono pod formulciu
kostoly vetkch vierovyznan zahrn aj idovsk synaggy244, resp. i sa nejak spomien-
240
Na stanici privtali host predsednctvo MOMS, lenovia mestskej rady, velite vojenskej divzie
gen. Sergej Wojcechowsk s estnou rotou, zstupcovia ttnych radov a lenovia sokolskej jed-
noty.
241
tefnikove dni v Trnave. In: NS, ro. 1. . 44, 26. 10. 1924, s. 2, 3, 5. Ilo o obrady v evanjelic-
kom a katolckom bohosluobnom stnku. Zaujmav je skutonos, e napr. eskoslovensk cirkev
husitsk, ktor sa v Trnave oficilne etablovala a r. 1930, zahjila svoju innos prve slvnostnmi
bohoslubami na poes pamiatky M. R. tefnika 4. mja 1930. Priestor na obrady jej poskytol
trnavsk evanjelick cirkevn zbor vo svojom areli. l. Prv bohosluby eskoslovenskej cirkve
v Trnave. In: NS, ro. 7, . 19, 3. 5. 1930, s. 4.
242
A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 3, . 24.457/1924 adm.: Pomnk M. R. tefnika slvnostn
odhalenie. Okresn rad v Trnave Uzavretie [Policajno-vrchnostensk povolenie pre tefnikove
oslavy v Trnave da 18. a 19. oktbra 1924]. Trnava, 13. 10. 1924.
243
Ilo o budovu, ktor pvodne tvorila sas univerzitnho komplexu; od r. 1783 vyuvali tento
objekt vojensk invalidi, preto dostala pomenovanie invalidova a univerzitn (katolcky) kostol sv.
Jna Krstitea, stojaci hne veda, sa neoficilne nazval invalidskm kostolom. V samotnej in-
validovni sa nachdzala sla, ktor slila trnavskm evanjelikom ako modliteba: r. 1787 ju cisr
Jozef II. natrvalo pridelil protestantskej komunite na bohosluobn ely, ktor plnila a do 26. 10.
1924, kedy bol vysvten a do uvania odovzdan (nov) evanjelick kostol, stojaci na tom istom
verejnom priestranstve ako tefnikov pomnk. Podrobnejie JANOVEK, Arpd: Dejiny evanj. a.
v. cirk. sboru v Trnave. In: Trnava 1238 1938. Trnava 1938, s. 254-261.
244
Dobov urnalistick prax niekedy nerozliovala medzi kostolom a synaggou, a tak sa na strn-
kach novn obas stretvame s formulciami typu idovsk kostol, i dokonca idovsk cirkev. V r.
1930 oznamoval plagt o oslavch 80. narodenn prezidenta republiky trnavskm obanom, e v pia-
tok 7. marca sa bud kona o 9. hodine dopoludnia bohosluby vo vetkch kostoloch. Ako vypl-
va z inho pramea, v tomto konkrtnom prpade sa pod formulciou vetky kostoly naozaj skrva
aj synagga: idovsk nboensk obec v Trnave usporiadala pri tejto prleitosti slvnostn sluby
Boie . Obrady, na ktor boli pozvan aj lenovia mestskej rady, sa konali v synagge status quo ante
100

kov obrady na tefnika konali aj v trnavskch synaggach. Ide o zdanlivo bizarn, ale
plne logick otzku, najm ak vieme, e sa na oslavch kladenia zkladnho kamea
bradlianskej mohyly v tom istom roku zastnili aj predstavitelia idovskej komunity.245
Ve v medzivojnovom obdob zaalo by idovsk spoloenstvo ovea viac akceptovan
a integrovan do verejnho ivota mesta246, hoci ete v prvej polovici 20. rokov sa na strn-
kach trnavskej tlae stretvame s pomerne striktnm vymedzovanm sa voi idovskmu
elementu, ktor je obviovan z maarnstva a skupinovho egoizmu. Zd sa vak, e
na komunlnej rovni idovsk obyvatelia Trnavy participovali na oslavch poda toho,
i ilo o festivity nrodn alebo ttne, aj ke samozrejme tieto dve dimenzie nemono
od seba plne oddeli. V tomto kontexte nm me posli porovnanie s oslavami prezi-
dentovch narodenn, v rmci ktorch dobov tla alebo in pramene asto zdrazovali
as idovskej komunity. Naproti tomu som sa pri tefnikovch slvnostiach s niem
podobnm v rmci Trnavy nestretol poas celho dvadsaronho obdobia existencie
prvej republiky.247 Prostrednctvom asti na tefnikovch oslavch sa manifestovala
prslunos k nrodu a nrodn jednota, as/neas na Masarykovch oslavch bola
pokladan za prejav lojality i nelojlnosti k ttu a existujcemu ttnemu zriadeniu. Na
zklade uvedench poznatkov mono dedukova, e Masaryk bol v symbolickej politike aj
na komunlnej rovni chpan a prezentovan predovetkm ako ttny symbol, zatia o
tefnik fungoval ako nrodn symbol. Z tohto hadiska je prznan komentr o oslavch
na Bradle v mji 1924, ktor s uznanm kvitoval nielen prtomnos idovskch predstavi-
teov, ale aj rodench Maarov: [...] kad mohol vycti, e tefnik je viac ako nrodn
na Halenrskej ul. A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 1, . 1.049/1930 adm.: Oslavy 80. narodenn
prezidenta T.G. Masaryka. idovsk nboensk obec v Trnave Mestskej rade v Trnave. Trnava, 2.
3. 1930; A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 1, . 1.049/1930 adm.: Oslavy 80. narodenn prezidenta
T.G. Masaryka. 80 rokov T. G. Masaryka [plagt].
245
Po slvnosti. In: Noviny zpod Bradla, ro. 4, . 19, 9. 5. 1924, s. 1-2.
246
Naprklad v r. 1920 usporiadali telovchovn a portov kluby v Trnave spolon oslavu pri pr-
leitosti Masarykovch narodenn, priom medzi nimi nachdzame aj idovsk TJ Makkabi. Pozri
lnok Masarykovy narodzeniny a Trnava. In: Slovensko, ro. 3, . 16, 29. 2. 1920, s. 4. Podobne sa
TJ Makkabi podieala na oslavch storonice M. Tyra r. 1932. A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 5,
. 5.959/1932 adm.: Prpravn vbor Tyrovch oslv Mestskej rade v Trnave. Trnava, 31. 8. 1932.
V r. 1935 usporiadali makkabisti v mestskom divadle telocvin akadmiu na poes 85. narodenn
prezidenta Masaryka. A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 10, . 1/1935 adm.: Prepoianie divadla.
TJ Makkabi v Trnave Mestskej rade v Trnave. Trnava, 6. 2. 1935.
247
Sporadicky sa objavuj informcie tohto druhu z inch lokalt na zem Slovenska. Tak napr.
okresn nelnk v Kremnici Milo lehla r. 1924 oznamoval Vboru tefnikovch slvnost v Bra-
tislave, e tefnikovch oslv sa korporatvne zastnili aj lenovia idovskho kultrneho spolku.
A-BY, f. upa Povask, . 300/1924 prez., katua 64: Oslavy generla tefnika v roku 1924.
Okresn rad v Kremnici Vboru tefnikovch slvnost v Bratislave. Kremnica, 5. 5. 1924.
Prloha: Zprva o tboru udu ku oslave pamiatky generla tefnika okresnm osvetovm sborom
usporiadanej v Kremnici da 4. 5 1924. Zaujmav s aj alie informcie z tejto sprvy: poda
okresnho nelnka sa oslavy zastnil aj miestny zbor dobrovonch hasiov, hoci m znan
vinu lenov nemeckch; stpenci komunistickej strany sa vraj oslavy oficilne nezastnili, ale
boli na nej v znanom pote prtomn; jedine prvrenci a predstavitelia kresansko-socialistickej
strany ju ignorovali, ba ako pripomna sprva, npadn bola absencia duchovenstva, a to ako ka-
tolckeho, tak aj tunajieho evang. farra. Hoci tieto stroh informcie jednoznane nevypovedaj
o zkladnej motivcii nezastnench jednotlivcov, skupn i subjektov, signalizuj potrebu skma
problematiku identity a lojality prostrednctvom fenomnu symbolickch postv a ich oslv.
101

Peter Macho
hrdina, e je on symbolom eskoslovenskej ttnej jednoty.248 Kee idia a Maari

nepatrili do predstavovanho telesa i organizmu (slovenskho/eskoslovenskho) nroda,
interpretcia ich prtomnosti na Bradle sa niesla v znamen posunu symbolickho rozmeru
tefnika.
Odhaovanie pomnka, sprievodn rituly a slvnostn prejavy
Slvnostn sprievod, ktor po skonen bohosluieb prechdzal cez star mesto, poda
komenttora oslv ukzal [...] vo svornej shode vetky vrstvy udu: vidiek, mesto, chudob-
nch i bohatch, spolky najrznejch intenci, korporcie, politick strany vetkch kul-
rov okrem bolevikov, dospelch i tudentstvo, zstupcov radov, legionrov, Sokolov, R. T.
J., vojakov, etnkov, Orlov, vbec vetkch, ktor k nrodu sa hlsia a rozumia tlkotu srdca
nroda. Ani to nevadilo, e oficielne udov strana nedala sa zastpi svojm vehlasnm
vodcom, videl som etnch stpencov strany udovej, ktor chpali, e klerikalizmus mus
umlkn tam, kde vaz demokracia a lska k vlasti.249
tefnik teda v tomto prpade fungoval predovetkm ako barometer lojality k nrodu
autor vyie citovanho publicistickho prspevku nezabudol zdrazni, e obianstvo
Trnavy a okolia prejavilo vemi vzcnu zhodu a porozumenie pre uctenie si tefnikovej
pamiatky. Optovne przvukoval, e oslavy ignorovali len komunisti a niektor predstavi-
telia udovej strany.250
Po prchode sprievodu k pomnku sa zaal akt kladenia vencov. Zaujmav je u samotn
spsob apostrofovania nrodnho hrdinu, ktor sa nachdzalo na niektorch stuhch:
veniec ministra Kllaya bol venovan tefnikovi ako Spoluzakladateovi republiky,
zatia o trnavsk Sokoli poloili k pomnku veniec s npisom Vekmu hrdinovi a legi-
onri s npisom Drahmu bratovi. Hoci je zrejm, e komenttor nezaregistroval vetky
npisy, v tomto ohade meme predpoklada urit tendenciu: oficilnos a neosobn
(resp. mlo osobn) charakter npisu bol priamo mern vznamu radu, intitcie i
spolku, ktor prslun osobnos, kladca veniec, zastupovala.
Npis na Kllayovom venci, konkrtne formulcia spoluzakladate, dvala tefnikovo
meno na jednej strane do vzahu s almi predstavitemi eskoslovenskho odboja, m
sa v intencich oficilnej doktrny taktne relativizovala jeho vlunos; na druhej strane sa
tefnikovo meno prostrednctvom tohto npisu usvzaovalo s kategriou ttu, priom
sa priamo artikulovala konkrtna podoba ttneho zriadenia, teda republika. Dvojslovn
npis (resp. jeho dedikatvna as) mal teda pomerne vek vpovedn hodnotu a aj urit
aktulny politick rozmer, ale chbala mu vraznejia emocionlna dimenzia. Druh npis
s uritou dvkou ptosu (Vekmu hrdinovi) odzrkaduje skutonos, e v sokolskom
prostred sa tefnik teil znanej cte, e Sokoli sa priamo podieali na utvran hrdin-
skho obrazu tefnika, pravda, robili tak ex post. Npis legionrov prezrdza vyslovene
intmny pomer k nrodnmu hrdinovi, kee ho oslovuj ako svojho brata. Uveden npis
248
Po slvnosti. In: Noviny zpod Bradla, ro. 4, . 19, 9. 5. 1924, s. 1 2.
249
tefnikove dni v Trnave. In: NS, ro. 1. . 44, 26. 10. 1924, s. 2, 3, 5.
250
Tame.
102

deklaruje mimoriadne siln identifikciu tejto skupiny so tefnikom, priom odzrkaduje

pocit, ktor by sme mohli zhrn do jednej vety: tefnik je jednm z ns. Pochopitene,
vina obecenstva, ktor bolo na oslave prtomn, pravdepodobne nemala priamu mo-
nos preta si npisy na stuhch jednotlivch vencov. udia tak mohli urobi dodatone,
resp. dozvedeli sa o nich z tlae: v tom prpade sa vak k nim dostali len vyselektovan
informcie.
Po uloen vencov k pomnku nasledovali prejavy slvnostnch renkov. Najprv z tribny
prehovoril predseda MOMS v Trnave Pavel ika, ktor vyslovil potrebu zachovva to
dielo, ktor zaali nai predkovia pred sto rokmi a ktor dokonil tefnik. Vzpt sa
obrtil na prtomn obecenstvo renckou otzkou: Kto by si to bol myslel pred desiatimi
rokmi, pri vypuknut svetovej vlky, e v Trnave, na tom mieste, kde stl honvdsky pomnk,
bude st bronzov pomnk slovenskho hrdinu, rodka z Koariska pri Brezovej, generla
M. R. tefnika? Poda iku je tento de dom radosti, lebo v om obyvatelia Trnavy
odhauj sochu prvho a najvieho Slovka, ktor pochdzal z nho zpadnho Slo-
venska, ktor kral nedvno i po uliciach trnavskch a rozmal, dumal o budcnosti
slovenskho nroda.
Snaha o zdraznenie vzneenosti a posvtnosti danej chvle priviedla renka k tomu, e
sa uchlil k patetickmu tlu, priom vyuil prvky biblickho prbehu: i vedel, i tuil
[tefnik] to, e on bude nstrojom v rukch prozretenosti Boej, skrze ktorho Hospodin
uponi pynch a povi chudobnch? My vetci verili sme v[o] vzkriesenie slovenskho
nroda, kto by bol vak myslel na to, e hodina spsy je tak blzka a zornika slobody tak
skoro sa zjav? A zjav sa priinenm naich udatnch hrdinov, sebaobetavosou naich
slovenskch a eskch junkov na krvavch poliach vlench. Krvou je vybojovan naa
nrodn sloboda, hrdinskou smrou je vykpen n eskoslovensk tt. Vanos, lska
a pieta ns pohnula, aby sme postavili tento pomnk, ktor ns m ustavine upozorova
na nau smutn minulos, pripomna nm prtomnos a ukazova smernice do budc-
nosti.251
P. ika teda u v vodnom prejave predznamenal, ako m zhromaden obecenstvo vn-
ma cel oslavu. Zmieuje sa o eskoslovenskom tte a slovenskom nrode, npadn
je vemi ast pouvanie privlastovacieho zmena naa / nai, m renk posiloval
skupinov identifikciu prtomnho publika. Prirovnval tefnika k starozkonnmu
Mojiovi: On je slovenskm Mojiom, ktor slovensk nrod vyviedol z otrockej zeme
egyptskej do slobodnej vlasti. I v tom je podobn Mojiovi, e uzrel sce, ale nemohol iv
vstpi na pdu jeho hrdinskou innosou oslobodenho Slovenska. Cel nrod s nesmier-
nou radosou sa chystal ho privta ako svojho osloboditea, a ha, slovensk zem len jeho
u zmeraven dy mohla pobozka. Ustrnul nrod nm osloboden a dlho, dlho ho oplak-
val. Telesn pozostatky jeho okryla slovensk zem na Bradle, duch jeho vak a pamiatka
jeho vene bude i medzi nami, km len jedon vern Slovk bude na tejto zemi.252
251
IKA, Pavel: Pri odhalen pomnku generla tefnika v Trnave. In: NS, ro. 1, . 43, 19. 10.
1924, s. 1-2.
252
Tame.
103

Peter Macho
Vyjadril mylienku, e v dobovch rozhranch pomeroch sa pociuje potreba jednej

postavy, ktor by spjala vetkch ud, vetko obyvatestvo, ktor je poznaen strancko-
-politickou roztrietenosou a z nej vyplvajcou vzjomnou nevraivosou: Ctime, e
sme sa od tefnikovch idelov odchlili, oskoro prevldla v ns naa star slavianska
kliatba: nesvornos; zmiznul idealizmus, a miesto jeho zaujal sebeck materializmus; nad
blaho celej vlasti klademe spech stranncky; miesto spolonej prce nemilosrdne sa potie-
rame; miesto vzjomnho presviedania psou a kyjakom chceme vyplatni [= uplatni]
svoj nzor. Zaiste takto si efnik nepredstavoval n ivot v oslobodenej vlasti, takto ani
nectme jeho pamiatku.
V novej situcii po vzniku eskoslovenskej republiky, ke sa Slovci stali sasou tto-
tvornho nroda, sa pociovala aj potreba zmeni tradin rtoriku. Tak naprklad P. ika
przvukoval, e tefnikov pomnk m kadho jednotlivca neustle upozorova na zk-
ladn ttotvorn cnosti: svornos, inn rodolsku a mravn disciplnu [...] lebo ahie
je slobodu vybojova, ale ako je ju bez mravnho podkladu, bez svornej spoluprce vet-
kch obanov udra.253
Minister pre sprvu Slovenska Jozef Kllay, ktor pri odhaovan pomnka zastupoval
prezidenta republiky, vo svojom prhovore k obyvateom Trnavy a k astnkom oslavy
akcentoval symbolick triumvirt troch najvznamnejch predstaviteov zahraninho
odboja: Pn prezident i vlda prejavuj vrel as a iv zujem o V in, o Vae dielo,
ktorm zdobte star toto mesto i seba samch zvenenm pamiatky predstavitea obian-
skych cnost a slovenskch nrodnch idelov. Akoby nie, ke ide o Milana tefnika, slo-
venskho spoluzakladatea tohoto ttu, veda moravskho Toma Masaryka a eskho
Benea. Milan tefnik, diplomat i vojak, organiztor, hrdina i achetn dua bsnick je
v tejto trojici svedectvom naej politickej vle v revolcii, naej asti v boju za oslobode-
nie. Je zrukou naej rovnocennosti. Je naou pchou a hrdosou, e slovensk ma dala
velikej dobe tak velikho syna.254
Ako teda vidno, v rmci slvnostnch prejavov sa obecenstvu sugerovali obidve verzie
tefnikovej identity, o ktorch som sa zmieoval u vyie. Na jednej strane (u iku)
to bola tendencia prezentova tefnika ako Slovka zo zpadnho Slovenska, na druhej
strane (u Kllaya) vidme tefnikovu slovensk identitu ako sas triadickej schmy
Masaryk Bene tefnik. V ikovom prejave dokonca nachdzame aj pokus o integro-
vanie tefnika do loklnych trnavskch dejn, lebo poda jeho vyjadrenia nrodn hrdina
premal o budcnosti svojho nroda, prve ke sa pohyboval v trnavskch uliciach, o
je samozrejme roist pekulcia.
Tajomnk Matice slovenskej tefan Krmry sa usiloval nadviaza na ikovu predstavu
tefnikovej identity ako Slovka zo zpadnho Slovenska, priom jeho zpas za oslobo-
denie nroda prezentoval ako vyvrcholenie silia predchdzajcich generci nrodnch
buditeov, predovetkm bernolkovcov, ktor stelesovali vznam zpadnho Sloven-
ska v prbehu nrodnch dejn: tefnik vyiel z tohto kraja, kde pred 150 rokmi vzniklo
[Slovensk uen] Tovarystvo, vychdza z kraja, kde boly veden boje, vychdza z kraja
253
Tame.
254
tefnikove dni v Trnave. In: NS, ro. 1. . 44, 26. 10. 1924, s. 2-3, 5.
104

za slovensk vec zaplenho. Rod sa v dobe najaej pre Slovensko, v dobe perzekci,
v dobe zatvrania Matice slovenskej, strednch kl, v dobe, ke umierali nai velikni
esdesiatich rokov. [...] On je z tch tovaryov najv, vykonal najvie dielo. On je
posledn z tch, ktor obetoval krv svoju za slobodu slovenskho nroda. Je plodom, ktor
dozrieval plnch 150 rokov v tomto kraji.255
Zo slvnostnej tribny prehovorili aj al renci: Ferdinand Pseck, tefan Osusk
a Pavel Teplansk. F. Pseck, bval generlov pobonk, sa v mene legionrov poa-
koval vetkm, ktor sa priinili o postavenie pomnka. astnkov oslavy vyzval, aby vo
svornosti a lske chrnili svoju slobodu a tak plnili tefnikov odkaz. Predseda MOMS
Pavol ika sa poakoval sochrovi Jnovi Koniarkovi za jeho umeleck dielo a pomnk
odovzdal do ochrany starostu mesta Juraja Vyskoila, ktor v tejto svislosti povedal:
Pokladm si za opravdov es a za vek vyznamenanie, ke mem ako starosta mesta
z rk predsednctva Matice slovenskej do ochrany prevzia tento dstojn pomnk nho
prvho slovenskho ministra vlky [sic!], najvieho syna slovenskho nroda, nho
osloboditea, generla Milana Rastislava tefnika.256
To pre ns neni, my mme volao inieho.

Odhaovanie nhrobnho pomnka M. Kollra v Trstne ako kontraoslava
Ako som u naznail v jednej z predchdzajcich podkapitol, proroctvo Jna Prochzku

o tom, e slovensk nrod nebude ochotn spolu s echoslovakistami oslavova tefni-
kovu pamiatku, sa nenaplnilo v plnej rke. Slvnostn odhaovanie tefnikovho pomnka
v Trnave toti odignorovali len trnavsk komunisti a niektor vehlasn vodcovia udovej
strany.257 Komentr o trnavskej oslave konil naozaj lakonicky: Dokzali, e sami sa
z nroda vylili.258
V spravodajstve o tejto festivite sa vak zdrazovala aj prtomnos udkov: v slvnost-
nom sprievode [som] videl [...] etnch stpencov strany udovej, ktor chpali, e kle-
rikalizmus mus umlkn tam, kde vaz demokracia a lska k vlasti. Z uvedenej sku-
tonosti vyplva nielen to, e pravdepodobne v samotnom udckom tbore neexistovala
pln zhoda v otzke asti alebo neasti na oficilnych (rozumej: v oiach udckych
vodcov v echoslovakistickom duchu organizovanch) tefnikovch oslavch. Citovan
informciu meme poklada za jednu z indci naznaujcich skutonos, e uveden
postoje boli v rmci Trnavy do katolckeho/udckeho prostredia vnan skr zvonka.
Tto hypotzu potvrdzuje pokus Andreja Hlinku o usporiadanie verejnho udckeho
zhromadenia v Trnave, ktor sa malo kona 19. oktbra 1924, teda v ten ist de, ktor
bol uren ako dtum slvnostnho odhaovania tefnikovho pomnka. Tdennk Nov
Slovensko komentoval uveden skutonos s vekm rozhorenm: O [...][tefnikovej]
slvnosti slovensk verejnos vie, len udov strana nechce o nej vede, ponev vodca
strany Hlinka zadal s Jurigom iados o udcke shromadenie. Veru smutn dkaz, e pni
255
Tame.
256
Tame.
257
tefnikove dni v Trnave. In: NS, ro. 1. . 44, 26. 10. 1924, s. 2, 3, 5.
258
Tame.
105

Peter Macho
udci nevedia si vi svojich hrdinov. Vrchnos celkom sprvne shromadenie zakzala.

Kedy u len prestan arapati tu v Trnave?259
In prspevok, ktor v trnavskch novinch uverejnil dopisovate z Hrniaroviec, pou-
kazoval na odmietav postoje udcky orientovanch obanov k tefnikovej pamiatke:
Aby i iria verejnos vedela, ako smaj niektor nai udci o naich osloboditeoch,
uvediem mal prklad. Ist Jano s vekou, ale przdnou hlavou, iiel 18. okt. na nvtevu ku
svojej kmotre. Tu medzi rznymi reami pta sa ho krstn syn: No, o krstn tatenko, pj-
deme zajtra do Trnavy na tefnikovu slvnos? A on poved: To pre ns neni, my mme
volao inieho. Bol som zvedav, o toto inie je, a o tde som sa dokal. Da 26. okt.
odhalovali pomnk neb. spisovatelovi, nrodnmu buditeovi Mart. Kollrovi v Ndai.260
Ponev slvnos tto prevdzal Hlinka, hne boli hotov nai udci a s celou pardou
a hudbou vyrukovali, ale nie sn preto, aby vzdali hold nebohmu, ale aby pouli nieo
o echoch, o najviac bla ich srdcia.261
Nie je celkom jasn, ak bola zkladn motivcia ignorovania tefnikovej pamiatky zo
strany dotynho kmotra, resp. i sa negatvne vymedzoval voi tefnikovi ako osobe
alebo len voi (konkrtnej) tefnikovej oslave. V oiach hrniarovskho dopisovatea
vak tieto dva fenomny evidentne splvali, boli neoddeliten: neas na trnavskej
oslave pokladal za prejav necty voi nrodnmu hrdinovi a teda aj voi nrodu. Svoje roz-
horenie dal najavo, ke komentoval volanie na slvu, ktor odznelo na trstnskej slvnosti
(Nech ije n tatek Hlinka!): No i ja mu prikvnem: Nech ije, ale nech nabudce
vysvetl svojim vernm ctiteom ivot a prcu M. R. tefnika, ktor smrou zpeatil svoje
dielo pre nae oslobodenie.262 Poda chpania hrniarovskho dopisovatea u dotynho
jedinca (a u ostatnch astnkov trstnskej slvnosti) zvazila nad nrodnou identitou
strancko-politick lojalita, personifikovan Andrejom Hlinkom. Dopisovate usudzoval,
e ignorovanie tefnikovej oslavy v Trnave nebolo primrne motivovan snahou ucti
si pamiatku Martina Kollra, ale zkladnm impulzom bolo v tomto prpade preferovanie
ivho Hlinku pred mtvym tefnikom.
Kee sa Hlinkovi nepodarilo usporiada v Trnave verejn udcke zhromadenie a nemal
ani priamy dosah na riu tefnikovch oslv, zrejme sa rozhodol pre kontraoslavu na
vidieku. Meme dokonca predpoklada, e v pozad tohto jeho rozhodnutia stli aj osobn
antipatie voi predsedovi trnavskho MOMS Pavlovi ikovi a jeho aktivitm. V mji
1924 sa naprklad Hlinka v liste nitrianskemu biskupovi Karolovi Kmekovi zmieoval:
Jedno a prosm, iku sa chr, lebo Ti ho chc pokrokri nadiktova za kanonika,
vikra a Boh vie o. [...] Jantauschovi on narobil mnoho zla. Aj novissime [= prednedv-
nom] mu klerikov na Bradlo bez vedomia superiorov komandoval.263
Samozrejme, netvrdm, e od zaiatku bola slvnos odhalenia trstnskeho pomnka M.
Kollrovi plnovan ako protiakcia voi tefnikovej oslave, ve takto podujatia si vdy
259
o to m znamena? In: NS, ro. 1, . 43, 19. 10. 1924, s. 5.
260
V sasnosti sa tto zpadoslovensk obec vol Trstn.
261
Lska naich udkov k vlasti a nrodu. Dopisy. Hrniarovce. In: NS, ro. 1, . 47, 16. 11. 1924, s. 6.
262
Tame.
263
NEME, Jaroslav ZMTLO, Peter: Listy Andreja Hlinku biskupovi Karolovi Kmekovi z ro-
kov 1919 1928. In: Historick asopis, ro. 51, . 3, 2003, s. 510 511, list . 8 z 21. 5. 1924.
106

vyaduj dlhiu prpravu. Hlinka zrejme iba vyuil platformu pietnej spomienky na M.
Kollra a z pozcie predsedu Spolku sv. Vojtecha vtlail celmu podujatiu svoju vlastn
pea.
Podobn situciu s organizovanm kontrapodujatia v udckej rii zaznamenala regio-
nlna tla aj v roku 1921 v svislosti s odhaovanm tefnikovho pomnka na Myjave:
Ale je [...] zko lovekovi, ke v de pred odhalenm tohoto prvho pomnka264 pouje
chry z nealekch Piean, e nov osloboditelia chystaj tam in slvnos pre katolc-
kych Slovkov, aby tto nemohli sa zastni luternskej slvnosti na Myjave.265
Autor tejto kritickej poznmky zdrazoval, e na Myjave nelo o oslavu luterna, ba
ani o oslavu politickho stranka, ale o uctenie si pamiatky hrdinu, ktor patr celmu
nrodu, teda vetkm jeho prslunkom bez ohadu na ich konfesionlnu a politick orien-
tciu. Pripomnam, e medzi slvnostnmi renkmi na Myjave podobne ako v Trnave
sa nachdzali aj popredn politick initelia, ktor boli veriacimi katolkmi (napr. minister
s plnou mocou pre sprvu Slovenska Martin Miura a poslanec Pavol Blaho).
Obidve podujatia, tefnikova oslava v Trnave i pietna spomienka na Martina Kollra
v Trstne, by si zaslili podrobnejiu analzu a vzjomn porovnanie. Zaujmav je u
samotn skutonos, e v obidvoch prpadoch ilo o odhaovanie pomnkov nrodnm
dejateom, hoci v Kollrovom prpade to bol nhrobn pomnk na cintorne. Zatia sa
meme uspokoji s poznanm, e tieto dve festivity sa odliovali zsadnm spsobom
v rovine otvorenosti voi tm skupinm obyvatestva, ktor v kontexte identifikanch
procesov spadaj do kategrie inch , tch druhch alebo dokonca cudzch. Otvo-
renos, resp. uzavretos z hadiska aktrov, ale aj z hadiska potencilneho publika, bola
pochopitene limitovan a determinovan tm, e ilo o nrodn festivity.
Napriek tomu mono kontatova, e tefnikova oslava bola organizovan a rerovan
v intencich demokratickej predstavy nrodnej spolonosti ako spolonosti diferencovanej
a pluralitnej.
Trstnske odhaovanie Kollrovho pomnka bolo organizovan a rerovan skr v opa-
nom tle, v ktorom dominovala exklzia inch. Prve tento rozmer kollrovskej slv-
nosti v Trstne, teda z pohadu kritikov neodvodnen uzatvranie sa do ulity naej
(katolcko-slovenskej) identity, kritizovala trnavsk tla: mnoh nrodn pracovnci a akti-
visti vraj upozorovali, e pamiatku Martina Kollra si mali ucti nielen kazi, ale aj civili,
a to nielen katolcki, ale aj evanjelick, lebo Kollr mal mlo priateov medzi kat. kazmi;
mnoh nenvideli ho, bo bol panslv. On mal viac priateov medzi civilmi a to zvl evan-
jelickmi, ktor vedeli vi jeho slovensk karakter a literrne prce.266 Autor tohto
prspevku vak poukazoval aj na skutonos, e z pietnej spomienky na M. Kollra boli
neprvom vylen aj esi a Moravania, hoci trstnsky kaz a sprvca Spolku sv. Vojtecha
udriaval intenzvne kontakty aj s predstavitemi eskho nrodnho a kultrneho ivota.
Od tejto vitky vak nemenovan kritik preiel takpovediac do protitoku, ke spo-
chybnil prvo hlinkovcov oslavova pamiatku M. Kollra: o vak zvltne przvukova
264
Upozornenie na skutonos, e myjavsk pomnk M. R. tefnika bol prv nielen na Slovensku,
ale aj v rmci celej SR.
265
KOVARA, tefan: Po slvnosti. In: Noviny zpod Bradla, ro. 1, . 21, 22. 7. 1921, s. 1-2.
266
Kollrova slvnos v Ndai. In: NS, ro. 1. . 44, 26. 10. 1924, s. 6, 7.
107

Peter Macho
musme, je to, e menovite Hlinka a Juriga nijako nie s oprvnen, aby ho oslavovali,
lebo kto pozn minulos, dobre vie, e neb. Kollrovi menovan mnoho trpkosti zaprinili,
ke ho na zasadnutiach sv. vojteskch napdali, upodozrievali at. astokrt sa aloval
svojim priateom a znmym.267
V tomto kontexte pripomnam, e zo strany kritika nelo o protihlinkovsk propagandis-
tick vmysly, ale o historick skutonos. V predprevratovej re Hlinka i Juriga naozaj
asto toili proti M. Kollrovi ako sprvcovi Spolku sv. Vojtecha, lebo mu pripisovali za
vinu jeho celkov padok. Hlinka ho v roku 1913 v svislosti s valnm zhromadenm
SSV a kandidanou listinou do vboru dokonca obvinil zo spojenectva s maarnmi, lebo
vraj dal zapsa za lenov spolku 42 maarnov ako poln atu proti nm.268
Predprevratov atakovanie Kollra zo strany Hlinku a Jurigu bolo sprievodnm prejavom
diferencicie medzi dvoma skupinami v rmci SSV, medzi radiklmi a konzervatv-
cami. Konzervatvnej Kollr sa usiloval zabrni radiklnej politizcii (nacionalizcii)
Spolku sv. Vojtecha, lebo sa oprvnene obval jeho zkazu. Jeho opatrncky prstup a jed-
notliv kroky, ktor robil v prospech zachovania pvodnho nepolitickho profilu SSV, bol
zo strany A. Hlinku v tlai prezentovan takmer ako zrada nroda i spolku: Za pohanenie
Slovkov a Spolku sv. Adalberta [...] je vlune Martin Kollr, jeho sprvca, pred Bohom
i svetom zodpovedn.269
udcki predstavitelia samozrejme po prevrate vemi rchle zabudli na svoje pred-
chdzajce kritick postoje voi Kollrovi. Kee zomrel v roku 1919 a svoje politick
postoje u v novch pomeroch eskoslovenskej republiky nestihol intenzvnejie deklaro-
va, mohol fungova nielen ako konfesionlny (katolcky) symbol, ale stal sa aj sasou
propagandistickho intrumentria autonomistov.
Protikladn spomnanie na dvoch nrodnch dejateov, M. R. tefnika a M. Kollra,
a angaovanie sa dvoch spolkov v rmci tohto procesu, teda miestneho odboru Matice
slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, ns privdza k zsadnej otzke: v akej podobe bola v pro-
stred tchto dvoch subjektov, prpadne v ich reprezentcich (vo vboroch, v predsednc-
tvach) chpan, vyuvan a nsledne ren kategria nroda, resp. fenomn nrodnho.
U som spomnal, e som nezaregistroval angaovanos Spolku sv. Vojtecha ohadne te-
fnikovch oslv a v tejto svislosti som kontatoval, e z hadiska zamerania, celkovho
profilu a lenskej zkladne tohto spolku sa to jav ako plne logick a prirodzen. Prpad
odhaovania Kollrovho pomnka v Trstne, ktor bolo cirkevno-nrodnou slvnosou
ve napokon ilo nielen o katolckeho kaza, ale aj o poprednho predprevratovho
nrodovca270 vak signalizuje, e predstavitelia SSV pristupovali k fenomnu nrodnho
odline ako trnavsk matiiari. Zatia o v prostred Matice sa nielen v svislosti s M.
267
Tame.
268
HANAKOVI, tefan: Dejiny Spolku svtho Vojtecha. Trnava 2005, s. 209.
269
Tame, s. 209.
270
V tomto zmysle prezentovali osobnos M. Kollra aj organiztori slvnosti prostrednctvom spol-
kovej tlae: V ndaskom cintorne je uloen na ven odpoinok zaslil slovensk spisovate,
sprvca nho Spolku, Martin Kollr, kaz, Slovk, ktor u od detinstva venoval svoje pero slo-
venskmu nrodu. KYSUCK, J. P. [= PSTNYI, Jn]: Martin Kollr. In: Ptnik. Novinky pre
katolcky ud, ro. 15, . 10, 15. 10. 1924, s. 1-2.
108

R. tefnikom i M. Kollrom, ale aj veobecne vnmalo a reprezentovalo nrodn cez

prizmu interkonfesionlneho konsenzu, v prostred SSV je vystopovaten skr opan
tendencia k splvaniu nrodnho a konfesionlneho.
Na tejto odlinosti by nebolo ni vnimon alebo kontraproduktvne, keby si Spolok
sv. Vojtecha napriek svojmu zameraniu a profilcii nenrokoval pozciu nrodnho, i
dokonca celonrodnho spolku, priom aj v svislosti s odhaovanm Kollrovho pomnka
spolkov tla zdrazovala, e SSV je najv n nrodn podnik.271
Vnanie jednej alebo druhej podoby fenomnu nrodnho do trnavskho prostredia
nepochybne ovplyvovalo socilnu imaginciu trnavskej populcie. Predstavu, e nrod
a nrodn je nieo, o presahuje hranice naej konfesionlnej skupiny, posilovali v oby-
vatestve aj tefnikove oslavy a samotn symbol tefnika, hoci konfesionlny pvod
nrodnho hrdinu sa v trnavskom prostred prli neartikuloval. tefnik fungoval nielen
ako nstroj nacionalizcie, ale v istom zmysle aj sekularizcie trnavskej society: trnavsk
matiiari z neho urobili socilny vzor, prostrednctvom ktorho uili akceptova inch
(t. j nekatolkov) v rmci nrodne definovanej spolonosti.
tefnikov pomnk a tefnikove oslavy nstroj sekularizcie

v trnavskom prosted
lenovia vboru pre postavenie tefnikovho pomnka iniciovali pomenovanie tejto asti
mesta prve po nrodnom hrdinovi. Ich nvrh podporil a na zasadnut mestskej rady tlmo-
il starosta Juraj Vyskoil. Otcovia mesta tak 20. oktbra 1924 jednohlasne schvlili nov
urbanonymum a Trnavanom pribudlo alie nmestie - tefnikovo nmestie.272
Zavil sa tm proces dehungarizcie/slovakizcie verejnho priestoru, na ktorom ete
v roku 1922 stl tzv. honvdsky pomnk. Osudy tefnikovho nmestia (dnes nmestia
SNP) ukazuj, e symbolick ovldnutie verejnho priestoru nebolo vdy jednoduch
a priamoiare, dokonca ani v takom sdle ako bola Trnava, teda v meste s prevahou sloven-
skho obyvatestva: v tomto prpade prebiehalo v niekokch etapch, ktor zahali nie-
len premenu urbanonyma, teda premenovanie a (pomerne mlo spektakulrne) odstrnenie
pvodnch tabuliek s nzvom, ale aj ovea efektnejie, teatrlnejie odstrnenie starho
pomnka a jeho dodaton nahradenie novm pomnkom. Poslovenenie novho nmestia,
prejavujce sa nielen v jeho samotnom nzve, ako aj v umiestnen umeleckho artefaktu,
ktor symbolizoval nrodn oslobodenie, vak bolo sprevdzan aj sekularizanmi ten-
denciami. Tie sa prejavili okrem inho v zmene nzvov ulc, ktor so tefnikovm nmes-
tm susedili. Ilo o Tyrovu a Sokolsk ulicu.273
tefnikov pomnk tak spoluvytvral imid tohto priestoru ako vytvrajceho sa moder-
nho nmestia, ktormu dominovali symboly nekatolckej, t. j. protestantskej a sekulr-
271
Tame.
272
A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 2, . 2.894/1925 adm.: Revzia nzvov obc, miest a ast osd
pomenovanie ulc. Vah zpisnice zo zasadnutia mestskej rady z 20. oktbra 1924; tefnikovo
nmestie v Trnave. In: NS, ro. 1, . 44, 26. 10. 1924, s. 7.
273
A-BA-P-TT, F-Ms-TT, katua 5, . 5.959/1932 adm.: Zpisnica z riadneho valnho shroma-
denia zastupiteskho sboru mesta Trnavy, vydriavanho da 21. mja 1932.
109

Peter Macho
nej proveniencie, resp. obianskej spolonosti. Mm na mysli u spomnan evanjelick

kostol, polyfunkn Evanjelick dom, Okresn dom a samozrejme v vodnch pasach
spomnan budovu Hospodrskej/Slovenskej banky.
Na paradox, ktor z tejto skutonosti vyplval, upozoruj aj autori obrazovej publikcie
o Trnave: Ulica Andreja arnova (pvodne Emmerova ul.), ktor vysovala do tefni-
kovho nmestia, [...] bola kedysi sasou starej cesty vedcej do Bratislavy. Jej vznam
a priama nadvznos na historick jadro predurili architektonick kvalitu jej zstavby ako
hlavnej ulice junho predmestia. [...] Architektonick krsu ulice znsobila asn urba-
nistick kompozcia s funkcionalistickm skvostom evanjelickm kostolom v jej poha-
dovom zvere, v smere prchodu do centra Trnavy z Bratislavy. Paradoxom je, e a do
presmerovania dopravy v druhej polovici 20. storoia [...] tvoril vlastne pomyseln brnu
do katolckeho mesta evanjelick kostol.274
Je zrejm, e predstavitelia rekatolizcie, ktor programovo pracovala s vizulnou strn-
kou barokovej kultry a architektry, by vo svojej dobe takto zsah do urbanizmu neto-
lerovali. Je v podstate prejavom novej tvre modernizujcej sa Trnavy, v ktorej ustupuj
do pozadia prve konfesionlne determinanty. Autori uvedenej obrazovej publikcie vak
pripomnaj aj skutonos, e na moste ponad Trnvku boli pvodne umiestnen baro-
kov sochy Panny Mrie a sv. Jozefa, ktor na tomto mieste zostali a do 70. rokov 20.
storoia.275 Z toho vyplva, e nov nmestie nebolo poas prvej republiky plne zbaven
katolckej symboliky.
Na prv pohad sa me moje tvrdenie o sekularizanej tendencii javi ako nelogick,
kee jednou z novch dominnt spomnanho nmestia bola prve sakrlna architektra.
Otzkou zostva, ako vnmali tefnikov pomnk, tefnikove oslavy a verejn priestor,
na ktorom prebiehali, prve prslunci miestnej luternskej komunity.
Trnavsk evanjelici sa organizovali v trojreovom cirkevnom zbore, priom v rmci MOMS
a teda aj tefnikovch oslv sa angaovali skr laick prslunci evanjelickej cirkvi (napr.
Juraj Janoka ml., Rudolf Ferenc a i.). Meme predpoklada, e tak ako novostavba evan-
jelickho chrmu zviditenila luternov v meste a v oiach vinovho katolckeho obyva-
testva zvila prest protestantskej komunity, tak aj tefnikov pomnk posilnil vnos
Slovkov-evanjelikov v oiach ich inoreovch, nemeckch a maarskch spoluveriacich
a mono aj majoritnho katolckeho obyvatestva. V tomto smere sa vak zatia neodva-
ujem vyslovi jednoznan zver, lebo v trnavskom prostred sa na rozdiel naprklad od
myjavskho prostredia prepojenie medzi nrodnm hrdinom a konfesionlnou (lutern-
skou) identitou prli neartikulovalo.276 Vemi zjednoduene a polopatisticky povedan:
na nmest bol viditen a vnmaten evanjelick kostol, ale nie evanjelick tefnik.
274
KAZIMR, Milan ZACHAROV, Daniela: Trnava na starch pohadniciach. Ed. Daniel Kollr.
Bratislava 2007, s. 65. Na tto skutonos poukazoval aj dobov publicista: Sama budova [evanje-
lickho kostola] je monumentlna, ktor nemlo prispeje k okrase budceho novho nmestia mesta
Trnavy. Pohad kadho cudzinca zastav sa na tejto zvltnej, peknej stavbe. ULLA, Pavel: K po-
sviacke evanjelickho kostola v Trnave. In: NS, ro. 1, . 43, 19. 10. 1924, s. 2.
275
KAZIMR, Milan ZACHAROV, Daniela: c. d. s. 65.
276
Nezaregistroval som prpad, e by slvnostn renci na pde Trnavy zdrazovali tefnikov pro-
testantsk pvod. Pravdou vak je, e trnavsk tla nezverejovala cel prejavy vetkch renkov,
niekedy ich len komentovala, prpadne publikovala z nich iba ryvky (tak to bolo aj v prpade oslv
110

Oslavy boli organizovan v sekulrnom duchu277, zdrazovala sa nrodn jednota a ide-

ly obianskej spolonosti, demokracie a republikanizmu. Nejak prejavy evanjelickosti
(alebo katolckosti) boli skr sekundrne, o samozrejme neznamen, e dobov spolo-
nos ich nereflektovala.
Hoci sa dnes tefnikov pomnk nachdza oproti evanjelickmu kostolu, v medzivojnovom
obdob bol situovan pred budovou banky. Je mon, e ilo len o pragmatick rieenie,
ktor bolo z technickho hadiska najjednoduchie (napr. vyuitie miesta po honvdskom
pomnku). Vyli by sme vak nemali ani in motvy, ktor rozhodli o jeho lokalizcii,
naprklad snahu zabrni neiadcim konotcim v prpade blzkeho situovania k bohoslu-
obnmu stnku jednej konfesie.
Banku ako finann intitciu aj po prevrate sce riadili evanjelici jej riadite udovt
Kraic bol dokonca laickm funkcionrom trnavskho cirkevnho zboru zd sa vak, e
sekundrne aktivity, ktor sa s touto intitciou a jej budovou spjali, sa niesli skr v seku-
lrnom duchu. V roku 1922 naprklad trnavsk tla informovala obyvatestvo, e v objekte
banky sdli informan kancelria, v ktorej si mu obstara vstupenky na verejn cvienie
Sokola a zletov odznaky.278
Bolo vlastne paradoxom, e v Trnave, v meste s prevahou katolckeho obyvatestva,
postavili prv svetsk nrodn pomnk prve tefnikovi, teda osobnosti pochdzajcej
z protestantskho prostredia. V istom zmysle stelesoval symbol tefnika predstavy, akti-
vity a ambcie tch skupn loklnych elt, ktor sa usilovali o premenu Trnavy na modern
mesto, a to nielen v urbanistickom, ale aj duchovnom, resp. mentlnom zmysle. Tieto
snahy nenali vyjadrenie v nejakom okrdlenom hesle, ktor by uchopovalo Trnavu podob-
nm a jednoznanm spsobom ako znma parola Trnava slovensk Rm. Je vak evi-
dentn, e komunlnu symbolick politiku a v rmci nej pestovanie tefnikovej pamiatky
treba v trnavskom prostred skma nielen v kontexte rozlinch, navzjom si konkuruj-
cich autoobrazov mesta, ale naprklad aj v kontexte zpasov o verejn priestory, ktor sa
z rznych percepnch a interpretanch pozci javili ako ich sekularizcia, i naopak,
klerikalizcia.
odhaovania pomnka r. 1924). Je teda mon, e nepoznme vetko to, o bolo trnavskmu obyva-
testvu v svislosti so tefnikom prezentovan.
277
V rmci prvorepublikovch oslv som zatia zaznamenal, e miestna tla iba raz napsala priamo,
e pri tefnikovom pomnku boli prtomn zstupcovia ttnych, cirkevnch a mestskch radov
a obecenstvo. Slvnosti k pocte gen. efnika v Trnave. In: NS, ro. 5, . 20, 12. 5. 1928, s. 5 (v
texte podiarkol P. M.).
278
Zvestnk Sokola. astnkom sletovch slvnost do pozornosti. In: Slovensko, ro. 5, . 24, 1.
6. 1922, s. 5.
111

Peter Macho
112

III. as
TEFNIK N SYMBOL
BRADLO N HRAD
tefnik a Hlinka dva symboly

medzi udckym reimom a obianskou opozciou
Sohnali iernu eliadku

a slvia tvoju pamiatku
slovami hduc kamennmi,
e kebys il, bys kral s tmi
ich vedie k smrti znmy Vrah,

jak Tiso, Tuka, atlo, Mach,
nie s Beneom a bratom Viestom
tou starou znmou cestou...
Vyuvaj hrobu noc

a mrtvho zv na pomoc,
nemajc sebou iaru iadnu
z pamiatky tvojej svetlo kradn.
(Janko Jesensk279)
279
SNK-ALU, f. Janko Jesensk, sign. 130 BP 5: Premeny [Satirick a odbojov pozia]. Bse
K vroiu smrti gen. tefnika. Bsnick text je datovan 8. 5. 1942 a Jesensk prostrednctvom
neho reagoval na rozhlasov prejav Alexandra Macha zo 6. 5. 1942 (Mach: [...] a keby [tefnik]
il, kral by na ele nho hrdinnho [slovenskho] vojska a neiel by s Beneom, Viestom alebo
Machkom v slube cudzej...).
113

Peter Macho
III. 1. Slovensk evanjelici a udcky reim

Evanjelick cirkev a protestantsk komunita v slovenskom tte
Zavedenie autonmie Slovenska a nsledn vznik samostatnej Slovenskej republiky 14.

marca 1939 priniesli zsadn zmeny v politickom a verejnom ivote, v prvom rade cie-
avedom likvidciu prvorepublikovej demokracie a glajchaltovanie spolonosti. Urit
as obyvatestva pozerala na budci vvoj s optimizmom, lebo ttnu samostatnos Slo-
venska dvala do svislosti s ndejou na zlepenie vlastnej ivotnej situcie. Na druhej
strane vak existovali aj obania, ktor hadeli do budcnosti s obavami: negatvne vnmali
nielen prtomnos tiea nacistickho Nemecka nad slovenskou samostatnosou, ale aj pre-
biehajce zmeny v spolonosti. Tie zasiahli do kadodennho ivota vetkch ud, priro-
dzene sa vak prejavili aj na rovni vzahov medzi evanjelickou cirkvou, resp. luternskou
komunitou, novoetablovanm reimom a slovenskm ttom.
Rezervovan i vyslovene odmietav stanovisko evanjelikov voi udckej moci [...]
vyvolvali u prv kroky reimu hne po 6. oktbri 1938. Namiesto oficilne deklarova-
nho nrodnho zmierenia, ktor ostalo len na papieri, sa realitou stalo skr podozrieva-
nie, spochybovanie ich slovenskosti, ba otvoren toky novho reimu na evanjelick
as nroda [...]280
Treba si uvedomi, e obvinenia z (jazykovho a nrodnho) echoslovakizmu vystriedali
obvinenia z echoslovctva, teda zo sympati k eskoslovenskho ttu. V podstate dolo
k zsadnmu posunu: zatia o poas prvej republiky bol v udckom diskurze zradcom/
nepriateom ten, kto odmietal autonmiu a samobytnos slovenskho nroda (o bolo
samozrejme zluiten s akceptovanm eskoslovenskej ttnosti), v novej situcii, pri-
bline od oktbra 1938 do marca 1939 (a samozrejme aj nsledne, po 14. marci 1939),
sa v pozcii nepriatea a zradcu ocital ten, kto odmietal snahu o slovensk ttnu samo-
statnos, teda po zaveden autonmie alie rozleptvanie a rozbjanie eskoslovenskho
ttneho zvzku. Vedenie evanjelickej cirkvi, mnoh kazi, ale aj laick lenovia cirkvi sa
v tomto smere netajili svojimi obianskymi postojmi a deklarovali, e s za trval zacho-
vanie eskoslovenska, ba upozorovali na skutonos, e nerozvne volanie po plnom
osamostatnen Slovenska me ma katastroflne nsledky pre ivot nroda. Preto bolo len
pochopiten, e v oiach udckych radiklov a gardistov sa stali nepohodlnm, neiad-
cim i vyslovene nepriateskm elementom, ktor bolo potrebn zdisciplinova a umla.
Poas existencie slovenskho ttu s pozorovaten dve protikladn tendencie vldnych
kruhov, ktor mono vnma aj ako oscilciu medzi dvoma polohami: medzi snahou mar-
ginalizova luternsku komunitu vo verejnom ivote Slovenska na jednej strane a snahou
zapoji, zaleni ju do totalitnho systmu, priom sa od prslunkov evanjelickej cirkvi
oakval proreimne orientovan aktivizmus.
Ak sa mm vyjadri obrazne, potom mem kontatova, e zapriahnutie evanjelikov do
udckej kry naralo na vek a mnohovrstevn balk problmov, v ktorom boli pr-
280
LACKO, Martin: Slovensk republika 1939 1945. Bratislava 2008, s. 150.
114

tomn osobn aj skupinov antipatie, identifikcie, lojality, zujmy, hodnotov orientcie,

politick presvedenia at. Medzi nimi figuroval aj spontnny odpor protestantov voi
symbolickej politike udckeho reimu, ktor vo svojej poiatonej fze ignoroval tef-
nikovu pamiatku.
Historik Martin Lacko kontatuje, e napriek vetkm negatvnym tendencim reimu
nemono hovori o nboenskom tlaku, i dokonca prenasledovan evanjelikov [...]281;
bdate starej genercie, Jn Uiak, sa k tejto tme vyjadruje podobnm spsobom: Vvoj
pomerov na autonmnom Slovensku postupne ukazoval, e obavy evanjelikov z nboen-
skho tlaku boli zvelien a v zsade neopodstatnen.282 V tejto svislosti Uiak zdraz-
uje: Pravda, urit preferovanie katolicizmu vyplvalo zo samej podstaty novej moci, ale
hovori o cirkevno-nboenskom ntlaku by bolo skresovanm skutonosti. Zsadn spor
medzi orientciou ev. a. v. cirkvi presadzovanou jej vedenm a pevne podporovanou drvivou
vinou jej prslunkov a medzi mocou slovenskho ttu bol v rovine politickej. Nbo-
ensk spory a nezrovnalosti sa pohybovali v nich polohch. Tam astejie vystupovalo
do popredia zkoprs cirkevnctvo a nboensk nesvry, ktor len odzrkadovali kultrnu
a vzdelanostn rove prostredia, ako aj jednotlivch duchovnch obidvoch vyznan.283
Skutonos, e nelo len o niiu rovinu verejnho ivota, ilustruje naprklad vrok
duchovnho vodcu Hlinkovej gardy, kanonika Karola Krpera, ktor odznel v rmci jeho
rozhlasovho prejavu 13. novembra 1939 a ktor samozrejme vyvolal v evanjelickej verej-
nosti vek pobrenie: Verejnm pracovnkom v HG me by len lovek mravne vyspel;
mravne vyspel me vak by len katolk, preto sa vedce miesta v HG mu zaplni len
takmi osobami, ktor s synmi svtej cirkvi.284
V kontexte takchto vrokov, ale aj praktickch krokov vldnej garnitry mono len
shlasi s nzorom inho historika, eskho slovakistu Jana Rychlka, ktor przvukuje, e
realita [slovenskho ttu] tlaila evangelky do postaven oban druh kategorie a do
opozice.285
Nasledujce riadky tejto podkapitoly do znanej miery koriguj nzory M. Lacka a J.
Uiaka. Treba si uvedomi, e negatvne postoje luternov voi novmu reimu posil-
ovali viacer skutonosti. Ilo nielen o verblne a fyzick toky na kritikov nastupuj-
ceho reimu z radov protestantskej inteligencie, najm duchovenstva, i na (donedvna)
politicky exponovanch evanjelikov, ktorm sa vytala ich echoslovakistick minulos
a zrdzanie nrodnch idelov poas prvej republiky. V oficilnej tlai, ale naprklad aj
v rozhlase, sa objavoval aj depekt prejavovan voi evanjelickmu nboenstvu286, lute-
281
Tame, s. 152, 153.
282
UIAK, Jn: Evanjelick cirkev a slovensk tt. In: Kapitoly z odboja na Slovensku. Red. Jaro-
slav olc. Bratislava 1968, s. 5.
283
Tame, s. 6.
284
Cit. poda OSUSK, Samuel tefan (ed.): Sluba nrodu II. Liptovsk Mikul 1947, s. 136.
285
RYCHLK, Jan: ei a Slovci ve 20. stolet. esko-slovensk vztahy 1914 1945. Bratislava
1997, s. 182
286
Na tejto skutonosti ni nemen fakt, e napr. v rmci rozhlasovho vysielania boli do programu
zaraovan aj prenosy z evanjelickch sluieb Boch, o napokon predstavitelia cirkvi kvitovali
s uznanm.
115

Peter Macho
rnskej konfesii a identite, i pokusy spochybova a marginalizova vznam protestantov

v nrodnej tradcii, ich zsluhy o nrodn ivot a nrodn kultru.
Historik Peter Sokolovi, ktor sa zaober dejinami Hlinkovej gardy v tejto svislosti
kontatuje: Zaiatkom roka 1939 v radoch gardistov zskalo popularitu napdanie
a zastraovanie evanjelikov, v ktorch gardisti videli oporu echoslovakistickch [proes-
koslovenskch] tendenci. Najm na dedinch si gardisti zaali riei starie nboen-
sk spory a nevhali napda dokonca ani evanjelickch duchovnch na ich vlastnch
farch.287 Pripomna vak, e pre prslunkov Hlinkovej gardy bolo nboenstvo asto
len prostriedkom, ako prekry in zujmy a znamenalo monos zasiahnu ceze nielen
proti evanjelikom, ale prostrednctvom nich aj proti echoslovkom i maarnom.288
Evanjelick kazi do koncentranho tbora?
Atmosfru protievanjelickch atakov u zaiatkom roka 1939 dokresovali vyhrky

v udckej tlai (konkrtne v asopise Nstup), e pre neposlunch luternskych kazate-
ov, ktor tv evanjelick ud a nechc sa zdisciplinova poda udckych a gardistickch
predstv, treba zriadi pecilny koncentran tbor. Ilo o reakciu na voby do autonm-
neho snemu v decembri 1938. Anonymn pisate na strnkach Nstupu poukazoval na
skutonos, e zatia o cel Slovensko, vrtane echov a idov volilo kladne jednotn
kandidtku, evanjelici boli v mnohch reginoch ovplyvnen zaatmi (rozumej: echo-
slovcky orientovanmi, t. j. protinrodnmi) evanjelickmi farrmi, a tak sa stalo, e
v plne evanjelickch krajoch bolo najviac hlasov proti. Autor v tejto svislosti pou-
kazoval na konkrtnu sksenos zo skalickho prostredia: V Skalici sa nm tesne pred
vobami stalo, e na verejnom shromaden nm do o povedal miestny ev. farr [Jn
287
SOKOLOVI, Peter: Hlinkova garda. Bratislava 2009, s. 109. Najznmej prpad predstavoval
fyzick tok spchan na suianskom evanjelickom farrovi Vojtechovi Hrukovi, ktor vyvolal
v obci vek pobrenie obyvatestva: na upokojenie situcie muselo by dokonca privolan vojsko.
Na protest proti tomuto incidentu vystpili evanjelick vysokokolci z Hlinkovej akademickej gar-
dy. O suianskom toku sa zrejme intenzvne diskutovalo aj na pde evanjelickho mldenckeho
hnutia, omu nasveduje dobov ohlas z Myjavy: Preto smelo odrazme kad surov vpad proti
nm. Utranie evanjelickho kaza (prpad suiansky) je ranou, zasadenou na hlavu a do srdca
kadho evanjelika, ale nie ranou omraujcou, le prebdzajcou k bdelosti a sjednocujcou vet-
kch v nerozborn k k obrane toho nm najsvtejieho dedictva naich staroslvnych predkov.
ILOVIN, tevko: Zo sdruenia ev. mldee na Myjave. In: Dedictvo Krmanovo, ro. 1, . 5, mj
1939, s. 41-42.
288
SOKOLOVI, Peter: c. d., s. 110. Hoci s autorom v zsade shlasm, pokladm za dleit upo-
zorni na skutonos, e formulcia jeho mylienok je v citovanom texte zmton. Navodzuje toti
nesprvnu predstavu, ako keby v tomto kontexte gardisti zasahovali voi trom nepriateskm sku-
pinm evanjelikom, echoslovkom a maarnom, resp. ako keby gardisti vyuvali prv sku-
pinu (evanjelikov) ako nejak nstroj alebo sprostredkovatea svojho zpasu proti alm dvom
skupinm. V skutonosti ilo vo vetkch troch prpadoch o jednu a t ist skupinu, o evanjelikov.
V oiach gardistov toti predstavovali nepriatesk alebo prinajmenom nrodne/ttne nespoahliv
element. Atribt nespoahlivosti bol aktulne artikulovan a modifikovan bu v podobe echo-
slovctva alebo maarnstva; existovali vak aj tak prpady, pri ktorch gardisti nectili potrebu
katolcko-protestantsk antagonizmus maskova dajnou nespoahlivosou evanjelikov.
116

urovi289], e on veru zo svojej echoslovckej lnie nespust ni. Nstupistovi teda bola
tom v oku uroviova lojalita k eskoslovenskmu ttu, ktor tento deklaroval v ase,
v ktorom mnoh udci platformu eskoslovenskej ttnosti opali. V oiach radiklov,
reprezentovanch V. Tukom a A. Machom, ktor u volali po osamostatnen Slovenska, to
bol prejav nrodnej zrady a otvorenho nepriatestva: Tto farri sa tu [na Slovensku]
nectia dobre. [...] Preto pre vetkch tch, ktor sa takto staraj o svojich veriacich, ktor
rozsievaj medzi ns nenvis, chc ich trieti, naim m skorej pripravi zvltny kon-
centran tbor.290
Generlny biskup evanjelickej cirkvi Vladimr Pavel obrda verejne odsdil takto
vyhrky, ke vyhlsil: S najvou rozhodnosou musm zavrti tento vpad aj z tohto
miesta a menom slovenskho evanjelickho kazstva sa ohradi proti takmto ulinckym
spsobom psania. A nie menej rozhodne chcem zavola do radov vetkch, ktorch sa
tka: my slovensk evanjelick kazi pracovali sme za slovensk nrod u vtedy, ke si
oni ani len to neuvedomili ete, e by mali by Slovkmi, a bojovali sme za t nau slo-
veninu aj vtedy, ke oni pohodlne plvali s neslovenskm alebo prve protislovenskm
prdom; aj sme trpeli za slovensk vec a za svoje poctiv slovensk presvedenie, ke sa
oni blaene zahrievali na sln priazne nepriateov vetkho, o bolo slovensk.291 Vyjad-
ril presvedenie, e ide iba o slovn toky nerozvnych a ahkomyselnch jednotlivcov,
s ktormi sa vlda nestotouje, e ide o prechodn kazy, ktor bud s postupujcou
konsolidciou pomerov ubda a e situcia sa na Slovensku oskoro ustli v zdravom
slovenskom a pravom kresanskom duchu.292
Rovnako ostro vystpil proti mylienke zriadi takto koncentran tbor Jn Chabada,
generlny sekretr Zvzu evanjelickej mldee: Tm, e niekto sa odvil navrhn kon-
centran tbor o aj len pre niektorch evanjelickch kazov, bolo urazen cel evanje-
lick kazstvo i cel evanjelick cirkev, lebo tto dnes stoj jednotne a pevne za svojimi
vodcami. [...] A potom, ke by ste aj chceli postavi ten zvltny tbor pre evanjelickch
kazov, nebudeme ma proti tomu ni v tom prpade, ke podobn tbor postavte aj pre
mnohch katolckych kazov a tie poprednch verejnch [katolckych] initeov, ktor a
donedvna odvili sa verejne kria na shromadeniach a pri inch prleitostiach, e
vetko bud vies v duchu kresansko-katolckom. Tmito reami verejne prezradzovali
svoje tajn plny, ktor by radi uskutoni. Tm vyvolali nedveru slov. evanjelikov a oni
sami naruili automaticky t ndejn [nrodn] jednotu. [...] A ke by sa stalo, e preca len
289
ThDr. a PhDr. Jn urovi evanjelick farr v Skalici, literrny historik, publicista a propagtor
esko-slovenskej vzjomnosti; na evanjelickej teolgii v Bratislave prednal cirkevn dejiny a litera-
tru (venoval sa problematike evanjelickej duchovnej piesne, o. i. vydal publikcie ivotopis Juraja
Tranovskho, Evanjelick literatra do tolerancie, Prehad literrnych dejn slovenskch evan-
jelikov). V kontexte tejto monografie stoj za zmienku, e r. 1929 vydal pre slovensk evanjelick
mlde popularizan dielko s nzvom tefnik kresansk osobnos. Podrobnejie o om pozri
v Slovensk biografick slovnk I. zvzok A D. Martin: 1986, s. 530, heslo UROVI, Jn.
290
Po vobch. In. Nstup, ro. 7, . 1, 1939, s. 14.
291
Tto kontrapozcia sa nepochybne dala deifrova aj ako odkaz na tzv. maarnstvo a zradcovstvo
Vojtecha Tuku, ktor bol v evanjelickch kruhoch krajne nepopulrny.
292
Evanjelick kazi do koncentranch tborov (Z vroitej zprvy gen. biskupa). In: CL, ro. 53,
. 4, 17. 2. 1939, s. 69-70.
117

Peter Macho
niektor evanjelick kaz by sa octnul v koncentranom tbore pre aksi iluzorn rozb-
janie slov. jednoty, v tom prpade treba pota s celm slovenskm evanjelictvom, ktor
v takejto urke a krivde evanjelickho kaza bude vidie in katolckej akcie, poane
znovuoivej protireformcie.293
Fenomn koncentranch tborov skutone rezonoval v evanjelickom prostred, priom
bol kontextualizovan so spomnanm na rekatolizan nsilie v 17. a 18. storo. Nasved-
uje tomu aj informcia z regionlnej cirkevnej tlae: Poslednou prednkou [pre miestne
zdruenie evanjelickej mldee P. M.] v januri [...][1939] bola prednka I. D. Paic-
kho na tma Galejn otroci. V prednke spomnal br. Paick, ak utrpenie [...] museli
nai predkovia sna, ke sa nechceli vzda svojej viery. Modern koncentran tbory,
cudzineck lgie at. s len tiemi galejnch utrpen. 294
Priny nespokojnosti evanjelikov a udcka reflexia tohto problmu
udcka garnitra samozrejme registrovala nespokojnos a rezervovan i vyslovene nega-

tvne postoje evanjelikov voi novm pomerom, ale vo vine prpadov tento fenomn
bagatelizovala, prpadne argumentovala spsobom, e evanjelici ako celok nemaj dvod
na nejak obavy. Ak sa oficilna tla a propaganda tmito prejavmi zaoberala intenzvnej-
ie, interpretovala ich spravidla v zmysle svojej optiky: v postoji evanjelikov voi novmu
reimu a ttu videla korytov ambcie a protislovensk konpirciu nespokojnch lute-
rnskych (= echoslovckych) predkov, ktor mali poas existencie prvej republiky vek
privilgi (rozumej: boli pri korytch295) a nechc sa zmieri so zmenenou situciou, ktor
je iba vslednm produktom naprvania dvadsaronch krvd pchanch na Slovkoch
a katolkoch.
293
CHABADA, Jn: Koncentran tbory pre evanjelickch kazov? In: Nov rod, ro. 18, . 5, ja-
nur 1939, s. 87-88. Podobn vyhranie sa koncentranm tborom sa objavilo na strnkach Nstu-
pu aj neskr, priom bolo nasmerovan voi osobe brezovskho evanjelickho farra Jna Lichnera.
294
Zo Sdruenia ev. mldee na Myjave. In: Dedictvo Krmanovo, ro. 1, 1939, . 1-3, s. 8 10. Von
priechod svojmu rozhoreniu dal v tejto svislosti napr. aj Michal Rzus (brat Martina Rzusa). V s-
kromnom liste, v ktorom komentoval politick snahy udckych radiklov, sa vyjadril: [...] tto chc
by samostatn Nemecko ich v tom podpor pre jeho osoh: rozdeuj a panuj. Myslm, e pre takch
by mali by koncentrky, a nie pre luternov. SNK-ALU, f. Mria Rzusov-Martkov, sign. 226
F 4: Michal Rzus Mrii Rzusovej-Martkovej. Liptovsk Sv. Mikul, 1. 3. 1939.
295
Prinajmenom ako bizarn mono v tejto svislosti oznai prstup niektorch dnench bdate-
ov, ktor v intencich udckej korytovej optiky interpretuj nespokojnos evanjelikov (rozumej:
celho /sic!/ protestantskho spoloenstva, prpadne celho jeho populanho segmentu, prtomnho
v prslunom regine): alou komunitou, ktor zaujala rezervovan postoj k 1. SR, boli prslunci
evanjelickej cirkvi a. v. Luterni zko zviazan s reimom bvalej republiky iastone stratili svoje
dovtedajie vhody, najm vysok posty v ttnej sprve. Neraz svoje negatvne postoje vyjadrovali
neasou a pasivitou voi reimu a jeho aktivitm. MIT, Jn: Bnovce nad Bebravou v rokoch
1943 1944. In: SOKOLOVI, Peter (ed.): Od Salzburgu do vypuknutia Povstania. Slovensk re-
publika 1939 1945 oami mladch historikov VIII. Zbornk z vedeckej konferencie, Trnava 20.
22. aprl 2009. Bratislava 2009, s. 177. Zaujmav by bolo verifikova, koko evanjelikov z Bnoviec
a okolia, nespokojnch s novmi pomermi, zastvalo za prvej republiky tie vysok posty v ttnej
sprve a ak vhody po zniku SR stratili. Bez konkretizcie je toti uveden citt iba propagan-
distickou floskulou, mechanicky prevzatou z dobovho udckeho arzenlu.
118

Na dvojtvrnos udckeho reimu upozorovala evanjelick cirkevn tla. Poukazovala

na skutonos, e katolcki initelia, ktor sa za prvej republiky politicky exponovali v cen-
tralistickom tbore (napr. prslunci eskoslovenskej strany udovej na ele s Martinom
Miurom) a ktor boli poas prvej republiky pokladan za zradcov a nepriateov nroda,
boli v novch pomeroch nielene vzat na milos na celej iare a integrovan do verejnho
ivota, ale publicistick toky proti nim prestali; v prpade evanjelikov sa takto generlny
pardon nekon a v udckej tlai sa naalej to nielen na bvalch luternskych expo-
nentov centralizmu, ale aj na evanjelictvo ako celok, na jeho duchovn a kultrnu podstatu,
hoci popredn vldni initelia sa viackrt vyjadrili v tom zmysle, e evanjelikom a evanje-
lickej cirkvi sa v slovenskom tte nebude krivdi.
Z tohto hadiska je prznan dobov polemika o medzikonfesionlnych vzahoch. Popredn
udcky inite, poslanec Jozef Buday vo svojom prspevku na strnkach dennka Slovk
poukazoval na nelojlnos evanjelikov voi slovenskmu ttu, priom ju okrem inho ilu-
stroval aj dajnou neochotou brni ttne hranice (na niektorch miestach evanjelici vyst-
pili z HG, aby nemuseli s brni hranice vlasti. Ba padly aj poznmky: Katolci, idzte si sami
brni ten katolcky tt.). Budayova argumentcia je ukkou toho, ako prslunk udc-
keho tbora a katolckeho duchovenstva, ktor bol v zajat vlastnch duchovnch a ideovch
orientci, ako aj hodnotovch sradnc svojej cirkvi, nedokzal pochopi skutonos, e pre
evanjelikov je budovanie tzv. kresanskho ttu pod heslom regnum Marianum, zsadne
neprijaten, lebo im asociuje rekatolizan nsilie. Zver jeho publicistickho prspevku je
jednoznan a pre udckeho initea prznan: protestanti sa musia rozli s vsadami,
ktor mali poas existencie prvej republiky a potom bude v slovenskej spolonosti pokoj
a poriadok, nikto ich nebude vyluova zo slovenskho nroda.296
Na Budayove nzory reagovali Cirkevn listy: Vcelku mono [...] poveda asi to, e
km do nho kultrneho, nrodnho a ideove-politickho ivota bude sa vna vetko,
o dva mu vraz iste katolcky a na druhej strane bude sa hanobi Hus, Komensk297
a in nai duchovn vodcovia ( [katolcky kultrny mesank] Kultra sa pustil[...] u
i do Luthera, i ke opatrne; opatrne, lebo avak Luther je Nemec) do toho asu sa evan-
jelick iastka nroda nebude cti po prve doma. Tu nejde o miesta, o silu, o moc, o roz-
hodovanie! Tu ide o duevn ivot n, ktor dnes je ohroen len na tej iastke, ktor
ho spojuje s echmi, pretoe je nadva na echov mda. Ale zajtra to me pokroi
alej. Ide o astie nroda a jeho budcnos. T nebude ani dokonal, ani trval, ani pro-
spen, pokia katolci i evanjelici nebud do spolonho nrodnho a kultrneho majetku
dodva len to, o je spolon pre obidve vierovyznania a o je obom prijaten. Nie sme
296
BUDAY, Jozef: Nech je jasno. In: Slovk, ro. 21, . 108, 10. 5. 1939, s. 1.
297
Evanjelick verejnos napr. pobril vrok kanonika Karola Krpera, poda ktorho [..] vtedy,
ke na Slovensku husitsk hve u rcala sochy svtch, [...] vtedy chcel tefnik prilete na Slo-
vensko, aby vyhnal zo Slovenska nesvedomitch kufrov [...]. KRPER, Karol: tefnikov hrob.
In: Slovensk pravda, ro. 4, . 103, 4. 5. 1939, s. 1. Nevu evanjelikov vyvolvalo aj nienie
a odstraovanie pomnkov Husa a Komenskho (v Skalici napr. mestsk rada dokonca iadala, aby
evanjelick cirkevn zbor odstrnil z chrmovej vee npis Pamiatke Komenskho, lebo vraj ur-
a slovensk cit). Rozhorenie vyvolala aj konfikcia Tranovskho evanjelickho kalendra, kto-
rmu sa o. i. pripisovalo propagovanie echoslovakistickch symbolov: na oblke kalendra sa toti
nachdzali (aj) portrty Husa a Komenskho.
119

Peter Macho
nrodom ani katolckym ani evanjelickm a tak nememe ma majetok ani tak ani tak!
Diktovanie do nrodnho ivota vetko to, o je evanjelikom neprijaten alebo opane,
to neme donies pokoj ani vtedy, keby ste evanjelikov vetkch usadili do radov. Toto
je hol skutonos, ktor bohuia katolci ete nepochopili. Bolo a je urkou katolkov,
aby sme my evanjelici nadvali na ich svtch alebo ich cirkevne vznanch ud, ktor s
inej nrodnosti. Ani na sv. Vclava echa by nedovolili nadva. Nm evanjelikom s
Komensk a Hus nie sce svt, ale udia v reformanom hnut a v celej stavbe evanjelictva
vemi vznamn, a preto nemono dovoli, aby boli pinen. Tento duchovn problm m i
in strnky, ne ktor sme nadhodili. Tto je vak aspo pre dneok najmarkantnejia.298
Je len samozrejm, e si evanjelick cirkev a ani protestantsk komunitu nemono pred-
stavova ako homognny a nzorovo nediferencovan celok; naopak, aj medzi luternmi
nachdzame v tomto obdob ud, ktor profitovali zo spoluprce s udckym reimom
alebo sa za vraznm spsobom angaovali. V tomto smere meme za najvznamnejiu
osobnos poklada ministra nrodnej obrany gen. Ferdinanda atloa, ktor bol jedinm
predstaviteom evanjelikov v slovenskej vlde. Proreimne bol orientovan aj dozorca
vchodnho ditriktu Bohuslav Klimo.299 Aj znmy spisovate a seniorlny dozorca Jn
Hruovsk po poiatonom rezervovanom postoji voi udckemu reimu, ktor vyplval
z jeho reflektovania vzahu medzi cirkvou a ttom, napokon tie vplval do provldnych
vd.300 Ete zaujmavejiu postavu v tomto smere predstavuje farr z Liptovskho Sv. Petra
Vladimr Rolko, ktor sa otvorene hlsil k nrodnmu socializmu.301 Celkovo vak v evan-
jelickom spoloenstve prevldali skr opan postoje, o prirodzene viedlo na rznych
rovniach k rznym kolzim s reimom a ttom.
Historick pam verzus sasnos: vnmanie udckeho reimu na pozad

rekatolizanch sksenost
Skutonos, e v konenom dsledku v slovenskom tte nebola prijat nejak prvna

norma, ktor by protestantsk populciu otvorene a priamo diskriminovala, ete nezna-
men, e evanjelici, minimlne vnmavejia as tohto konfesionlneho spoloenstva, sa
298
Nech je ete jasnejie! In: CL, ro. 53, . 11, 26. 5. 1939, s. 203-206 (poznmka: v texte podiarkol
P. M.).
299
Dr. Bohuslav Klimo-Hjomil prvnik a verejn notr, spisovate a bsnik, poas prvej republiky
funkcionr agrrnej strany, v r. 1925 1945 dozorca vchodnho ditriktu ECAV, v r. 1940 1945
podpredseda ttnej rady Slovenskej republiky.
300
Jn Hruovsk psobil v r. 1942 1943 ako redaktor Gardistu, v r. 1943 1945 bol pracovnkom
radu propagandy SR.
301
Vladimr Rolko evanjelick kaz, bsnik a publicista: koncom 30. rokov vystupoval proti po-
litike HSS, za slovenskho ttu preiel na opan pozcie a inklinoval skr k radiklnemu krdlu
udkov; psal nacionalisticky a antisemitsky orientovan publicistiku, niekoko prspevkov venoval
vznamnm osobnostiam nrodnch dejn a ich symbolickmu a vodcovskmu rozmeru. Pozri napr.
R. [= ROLKO, Vladimr]: Vodcovstvo tefnikovo. In: Slovensk pohady, ro. 55., . 5, 1939, s.
311-312; TEN IST: Vodcovstvo Andreja Hlinku. In: Slovensk pohady, ro. 55, . 8-9, 1939, s.
492-494.
120

nectili by ohrozen: napokon v roku 1939, teda v ase, kedy sa slovensk tt etabloval,
ete nikto nemohol odhadn, kam a vvoj dospeje.302
V jli 1939 laick predstavite cirkvi, spisovate Jn Hruovsk, na rokovan nitrianskeho
seniorlneho konventu tlmoil kolektvne zdiean pocit: Cirkev evanjelick na Sloven-
sku v prtomnom ase je v podobnom poloen ako kedysi [poas rekatolizcie P. M.], ke
nbon pevci spievali o tiskoch, ktor sa dialy vernm vyznavaom Pnovm. 303
Z hadiska skmania atmosfry medzi evanjelickmi duchovnmi na zklade ich pocitov,
ich prevania a hodnotenia novej situcie po rozbit eskoslovenskej republiky je vak
zaujmavejie spravodajstvo o pastorlnej konferencii kazov nitrianskeho seniortu, ktor
sa uskutonila v mji 1939 v Holi. Hne na zaiatku rokovania myjavsk farr Pavel
Lacko zdraznil: Dnes sa hovor o vazstve v nrode. Naa evanjelick cirkev neme
hovori o vazstve, ke [udcky] politick predk304 odvi sa vyhlsi: Luterni musia
zo Slovenska zmizn.305 Non licet vos! tak volali aj na prvch kresanov. Ale evan-
jelictvo ostane aj potom, ke nepriatelia jeho bud hni. o robi? Roznieti ohe viery
302
Je prznan, e udcky reim sa nerozpakoval zakza niektor cirkvi i nboensk spolonos-
ti. Prekvapujci bol pomerne negatvny postoj reimu voi grckokatolckej cirkvi, ktor vyplval
z viacerch kolzi medzi ttom a touto cirkvou v troch oblastiach: 1/ politickej (neochota duchov-
nch i veriacich angaova sa v politickch truktrach HSS-SNJ), 2/ nrodnostnej (Rusni verzus
Slovci: obviovanie cirkevnch truktr, e rusinizuj grckokatolckych Slovkov), 3/ v idovskej
otzke (nekompromisn postoj biskupa P. P. Gojdia voi diskrimincii a nsledne aj voi deport-
cim idov). Podrobnejie pozri v tdii CORANI, Jaroslav: Postavenie grckokatolckej cirkvi
v Slovenskej republike v rokoch 1939 1940. In: PEKR, Martin PAVLOVI, Richard (eds.):
Slovensko medzi 14. marcom 1939 a salzburskmi rokovaniami. Preov 2007, s. 127-142. Pohad
na tieto tri problmov okruhy ukazuje na podobnos vzahov medzi ttom a grckokatolckou
cirkvou ako aj evanjelickou cirkvou augsburskho vyznania. Podobn bol aj diapazn nstrojov,
ktor vldna moc aplikovala poda potreby voi obidvom cirkvm: v prvom rade upozorujem na
politick intrumentalizciu jazykovej otzky. tylizovanie sa vldnych predstaviteov do polohy
draznho ochrancu jazykovch a nrodnch prv Slovkov vytvralo zdanlivo leglny rmec pre
ingerenciu ttu do vntrocirkevnch zleitost, o sa najm na evanjelickej strane vnmalo ako
neiadci a protiprvny zsah do cirkevnej autonmie.
303
Dopisy. Seniorlny konvent nitrianskeho seniortu. In: CL, ro. 53, . 14, 7. 7. 1939, s. 291-293.
304
Nepodarilo sa mi zisti konkrtne meno politickho initea, ktorho vrok P. Lacko citoval.
305
Liptovsk senior a sprvca Tranoscia udovt enel napr. dostal potou anonymn kore-
pondenn lstok tohto znenia: My katolci, vs luternov, teda psov, budeme bi a vykynome
[vs]. Citovan poda ENEL, Ivan: Pevn bu. ivot a dielo seniora udovta enela. Lip-
tovsk Mikul 1998, s. 148. Uveden vyhrku, ktor meme poklada za prejav skromnej
iniciatvy neznmeho horlivho, udcky alebo gardisticky orientovanho katolka, vak treba
vnma na pozad dobovej atmosfry a podobnch hesiel, ktor takpovediac lietali vo vzduchu.
Na tto skutonos poukazoval aj evanjelick farr Andrej Rolk, ktor v expresvne ladenej kri-
tike udctva obvinil Hlinkovch a Tukovch stpencov nielen zo zrady demokracie, ale aj zo
zrady s. republiky a slovenskch nrodnch idelov: Evanjelikov chceli na vby vea. Nech sa
teraz [rozumej: po 14. marci 1939 P. M.] poveaj na ne sami zradcovia. [...] Boli pustili heslo:
echov, idov, psov a luternov von! Maj teraz koho vyha von so psi miesto luternov.[...]
Koncentranmi tborami hrozili evanjelickm farrom a vodcom. Mu ich teraz zaplni vlastnou
rodinou, vlastnmi domcimi viery! Ale nie neiadame, aby pre niekokch fanatikov a zradcov
trpel aj dobr, ale zaveden a podrden ud slovensk katolick. ANM-PHA, f. Milan Hoda,
IV. Veejn innost: Slovensk organisace v USA Slovensk liga (USA). lnky rev. A. Rolka,
sign. 13/601: ROLK, Andrej: Nad Tatrou sa blysk. Slobodn Slovensko zraden potupen!
(Strojopisn text,1939) (poznmka: v citte podiarkol P. M.).
121

Peter Macho
v sebe, v cirkevnkoch. Sme seniortom Krmanovm, Hurbanovm, mme sa od koho ui.

Vetko vyhranie nestoj za re.306
Holsky farr a nitriansky senior Peter Boor referoval o vzahu medzi evanjelickou
cirkvou a ttom, priom zdrazoval, e cirkev si mus zachova nezvislos. Vyslovil sa
aj k rznym excesom a tvrdil, e ak prichdza k pohorujcim vinom, konaj to sn
nekal spodn prdy. V rmci diskusie vak nemenovan astnk konferencie korigo-
val jeho nzor a upozornil vetkch prtomnch, e to s nie nekal, spodn prdy, to je
systm.307 Na cirkevnom fre tak bola podstata udckeho reimu verejne oznaen ako
systmov zlo, ktorho leglnou sasou je pchanie rznych foriem nsilia, duchov-
nho i fyzickho. Lackov nzor, e akkovek vyhranie sa na adresu evanjelikov netreba
bra vne, bol z tohto hadiska spochybnen. Obavy z monho neiadceho vvoja
vzahu medzi cirkvou a ttom posilnil aj farr z Vrbovho Jozef Buko, ktor upozornil
na udcku reflexiu protestantskho spoloenstva: Otzka jestvoty [= existencie, bytia]
evanjelictva bola [zo strany udckych politikov pozn. P. M.] spomnan po 6. oktbri
ako otzka milosti otzka meninov. Mme v ivej pamti dleit prejavy a smanie
poprednch [udckych] dejateov: Smysel slovenskch dejn je iste katolcky; Na Slo-
vensku vybudujeme slovensk regnum Marianum.308
Zo strany niektorch bdateov, ale aj obhajcov udckeho reimu a slovenskho ttu sa
niekedy zdrazuje, e evanjelick strana vnmala podobn vyhlsenia udckych inite-
ov prli precitlivene, e reakcie evanjelickej cirkevnej tlae, prpadne i vedcich inite-
ov cirkvi boli asto prehnan, neadekvtne.
Revitalizovanie tradinho rekatolizanho hesla o regnum Marianum vak nebolo len
phou propagandistickou bublinou, ale odzrkadovalo zmenen atmosfru v spolonosti,
v ktorej sa intolerancia a nsilie dostvali do polohy akceptovanch, ba vyslovene schvao-
vanch fenomnov. U od zavedenia autonmie si prslunci luternskej komunity zaali
uvedomova podobnos medzi udckym reimom a obdobm rekatolizcie. Poetn pr-
pady nboenskej intolerancie na rznych rovniach signalizovali mon nvrat k pred-
jozefnskemu konceptu interkonfesionlnych vzahov. Na tto skutonos napokon pou-
kazoval aj generlny biskup evanjelickej cirkvi Vladimr Pavel obrda, ke kritizoval
pomery v ttnom kolstve, ktor malo fungova ako konfesionlne neutrlna intitcia:
Na ttnych kolch, udovch aj strednch, ktor navtevuj aj evanjelick iaci, ujma
sa isto katolcky spsob modlenia, s vlune katolckymi modlitbami, ktor k sammu vyu-
ovaniu ani nemaj vzahu, a evanj. iakom sa vraj povie: Dokia sa my katolci modlme,
vy stojte! Ako o by sa evanjelick iaci nechceli a nemali modli?! e sa takto evanjelick
iaci poniuj v oiach svojich katolckych spoluiakov, netreba vari ani spomna. A je to
v protive aj s nboenskou rovnoprvnosou a so stanoviska aj nrodnho, aj vchovnho
zrovna neprpustn.309
306
Dopisy. Z pastorlnej konferencie kazov nitrianskeho seniortu. In: CL, ro. 53, . 12, 9. 6. 1939,
s. 244-245.
307
Tame.
308
Tame.
309
Kresansk Slovensko chpu mnoh ako katolcke Slovensko (Z vroitej zprvy gen. biskupa).
In: CL, ro. 53, . 4, 17. 2. 1939, s. 66-69 (citt s. 68). Poznamenvam, e problmy tohto druhu boli
122

III. 2. Stratgia vedenia evanjelickej cirkvi voi

udckemu reimu a symbolick formy rezistencie
Cirkevn truktry zanaj suplova zaniknut politick strany
Historik Ivan Kamenec zdrazuje, e totalizcia verejnho ivota postihovala nielen

skutonch i potencilnych odporcov nastupujceho systmu, ale aj bvalch spojencov,
o sa vari najvraznejie prejavilo v neoakvanom zkaze innosti autonomistickej Slo-
venskej nrodnej strany. 310
Proces zniku strancko-politickho pluralizmu bol v podstate udckym dikttom
a v konenom dsledku znamenal mocensk pohltenie vetkch ostatnch strn. Poda
J. Rychlka treba tradin tvrdenia o dajne dobrovonom zjednoten politickch strn
s HSS, ktor s rozren najm v udckej historiografii, kategoricky odmietnu: zl-
enie nebolo dobrovon, ale vynten, lebo sa odohrvalo pod hrozbou zkazu tchto
strn.311 Slovensk nrodn strana bola jedinm politickm subjektom, ktor zjednotenie
s udkmi otvorene a oficilne odmietol.312 V konenom dsledku bola vak aj SNS don-
ten uzatvori s udkmi dohodu o podmienkach zlenia, no v porovnan s ostatnmi
politickmi stranami nezskala in, odlin i vnimon postavenie. V podstate ju posti-
hol rovnak osud, in bola len forma likvidcie.313
udcka moc teda z verejnho ivota odstrnila stranu, ktor mala z hadiska svojej len-
skej zkladne a elektortu prevane protestantsk charakter: evidentne a treba zdrazni,
e nie bezdvodne sa obvala monosti, e prve tto strana by sa mohla sta platformou
v kolstve neskr odstrnen. Evanjelick tla dokzala oceni a vyzdvihn aj ojedinel prejavy
medzikonfesionlnej spoluprce, ktor by sme dnes oznaili ako ekumenick: Biela vrana. Zjavi-
la sa v tefnikovej [sic!] udovej kole ttnej v Bratislave pri posviacke krov, umiestnench do
tried. Po prv raz fungoval spolu naraz pri spolonej slvnosti rmskokatolcky a evanjelick kaz.
A kola sa nezrtila! Ba mono, e bude lepie st! Kad [kaz] si povedal svoje o vzname kra,
spomenc aj konkrtne prklady vznamnch ud zo svojej cirkvi a slvnos sa skonila. l. Biela
vrana (rubrika Rozhady). In: CL, ro. 53, . 12, 9. 6. 1939, s. 243.
310
KAMENEC, Ivan: Politick systm a reim slovenskho ttu v rokoch 1939 1945. In: KAME-
NEC, Ivan: Hadanie a bldenie v dejinch. Bratislava 2000, s. 65.
311
RYCHLK, Jan: c. d., s. 146.
312
Karol Fremal dva odpor nrodniarov proti zleniu s udkmi v r. 1938 do svislosti s negatvny-
mi sksenosami z predchdzajcej spoluprce v Autonomistickom bloku. FREMAL, Karol: Auto-
nomistick blok a vsledky parlamentnch volieb na Slovensku v roku 1935. In: PEKNK, Miroslav
(ed.): Martin Rzus. Politik, spisovate a cirkevn inite. Zbornk z vedeckej konferencie Martin
24. 27. jn 2008. Bratislava 2008, s. 162. V svislosti s politickm trucovanm nrodniarov autor
cituje ryvok z lnku s prznanm nzvom V cudzch slubch (in: Slovk, 25. 11. 1938): Vemi
zarazilo, e zstupcovia nrodnej strany v iline sa uzniesli nepristpi k spolonej slovenskej strane
[rozumej: k HSS-SNJ] a chc naalej zosta vo vleku echoslovckej ideolgie. Citt je vbor-
nou ukkou toho, ako tla manipulovala slovensk verejnos a odpor proti mocenskmu monopolu
udkov vydvala za zradu nrodnch zujmov, priom toto obvinenie elovo zaodela do osved-
enho antiechoslovckeho kabta.
313
ROGUOV, Jaroslava: Likvidcia Slovenskej nrodnej strany. In: CSFALVAY, Frantiek
PIK, Miloslav (eds.): Slovensko a druh svetov vojna. Zbornk prspevkov z medzinrodnej
vedeckej konferencie v Bratislave 29. 31. mja 2000. Bratislava 2000, s. 101.
123

Peter Macho
vetkch opozinch elementov.314 lohu zaniknutch strn, najm tch, v ktorch mali
siln zastpenie prve luterni (agrrnej a nrodnej strany), teda zaala suplova cirkev,
resp. niektor jej truktry, spolky i mldencke zdruenia. Liptovsk senior udovt
enel v mene evanjelikov varoval nov reim slovami: majorizova ns mono, tero-
rizova sa nedme315; in autor u v marci 1939 zdrazoval, e evanjelick cirkev sa
ned glaj[ch]altova ako nejak politick strana 316, evidentne teda naral na kroky
udkov, namieren voi bvalmu politickmu spojencovi, nrodnej strane.
Je prznan, e historici politickch dejn, ktor asto kontatuj nepripravenos (neko-
munistickch) politikov na prechod do protiudckej opozcie, uvauj o obianskej opo-
zcii vlune v politickch kategrich, teda ako o politickom odpore, organizovanom
politikmi.317 asto pritom zabdaj, e rezistencia me ma aj vemi vrazn kultrny
a duchovn rozmer. V podstate u J. Uiak koncom 60. rokov 20. storoia poukzal na
skutonos, e evanjelick cirkev mala vo svojom psoben a hnut poas slovenskho
ttu znan vhodu v tom, e vystupovala ako nboensk organizcia, o jej pohybu
a boju, v podstate politickmu318, poskytovalo ist ochrann tt, ak nemali in hnutia
stojace v opozcii proti slovenskmu ttu, priom zdraznil, e ilo o zpas jednej asti
slovenskho nroda, veden pod cirkevno-nboenskou zstavou. Pod touto zstavou bolo
mon boj s reimom do istej miery legalizova, vies ho verejne a na irokej zkladni. Proti
ideolgii a praxi slovenskho faizmu sa viedol boj z pozci kresanskej nuky, za steles-
nenie ktorej sa tt vyhlasoval.319
V oktbri 1939 sa naprklad na strnkach Cirkevnch listov objavil lnok, parafrzujci
slov evanjelickej cirkevnej hymny, Lutherovho chorlu, ktor bol medzi veriacimi ve-
obecne znmy. Zasadil ich do kontextu aktulnej spoloensko-politickej atmosfry sloven-
skho ttu: Ten star neptel zkazit by ns chtl320 i dnes. Kto je ten star neptel?
Satan; kad, kto bojuje proti pravdm Kristovm, i ke v mene kresanstva; kad, kto
314
K. Fremal upozoruje na skutonos, e v Liptove, Turci, Novohrade a na Pohron, kde mala SNS
v minulosti siln pozcie, vek as jej funkcionrov a lenov nikdy do HSS nevstpila. Naopak,
aktvne sa zapojili do odboja a SNP. FREMAL, Karol, c. d., s. 162.
315
ENEL, udovt: Obraz Hlinkov do evanjelickch kl. In: CL, ro. 53, . 4, 17. 2. 1939, s. 83.
316
HRONEC, Pavel: trov hlas. In: CL, ro. 53, . 5, 3. 3. 1939, s. 98.
317
Pozri napr. BYSTRICK, Valerin: Priny a podmienky vzniku nekomunistickej protiudckej
opozcie (6. 10. 1938 14. 3. 1939). In: BYSTRICK, Valerin: Od autonmie k vzniku Slovensk-
ho ttu. Vber zo tdi. Bratislava 2008, s. 223-249.
318
Nazdvam sa, e v spomnanom kontexte nie je celkom korektn hovori o politickom boji v pri-
mrnom vzname tohto slova, najm nie v poiatonej fze existencie autonmie a slovenskho
ttu. V prvom rade ilo o obhajobu obianskych prv jednotlivcov, resp. rovnocennosti a rovnoprv-
nosti celho konfesionlneho kolektvu. udcka moc vak vnmala akkovek kritiku akejkovek
strnky verejnho ivota ako prejav nelojlnosti a jeho interpretciu posvala do roviny politickho
zpasu.
319
UIAK, Jn: c. d., s. 6.
320
Ide o odkaz na prv slohu cirkevnej hymny: Hrad pepevn jest Pn Bh n, / Zbroj vborn i
sla; / On ns chrn, kdy satan / Proti nm sv vysl; / Ten star neptel / Zkazit by ns chtl; /
Moc a mnoh lest / hrozn zbroj jeho jest, / Nem v svt rovnho. Zpvnk evanjelick aneb: Psn
duchovn, star i nov k veejn a domc nbonosti kesan evanjelickch aug. vyznn, s pdavkem
modliteb a novch psn duchovnch. Liptovsk Sv. Mikul 1940, s. 194-195, piese . 314.
124

si n spev o starom nepteli vzahuje dnes na seba. Ale nebojme sa, ne hj ns rek
udatn Jei Kristus.321
V tejto atmosfre postupne narastali nielen opozin nlady v radoch luternskeho obyva-
testva, ale krytalizovala aj stratgia cirkevnch predstaviteov, ktor na uveden situciu
reagovali posilovanm mentlnej odolnosti svojho spoloenstva a upevovanm konfe-
sionlnej identity. Kov lohu v tejto stratgii zohrval symbol tefnika, ale aj in
symboly posilujce integritu a sebavedomie slovenskho evanjelictva: bohosluobn
jazyk cirkvi, teda biblick etina, tradin duchovn piesne, predovetkm vak cirkevn
hymna, Lutherova vyznvask piese Hrad prepevn, verejn prihlasovanie sa k Husovi
a husitstvu, ku Komenskmu, hurbanovsk tradcia at. Ilo teda v prvom rade o zpas
v rovine kultrnej a duchovnej, ktor sa prejavoval okrem inho aj ako zpas o tradcie,
symboly, o podstatu nrodnej kultry, ale aj ako obrana vlastnej konfesionlnej kultry,
kee z udckych pozci boli mnoh jej prejavy, formy a symboly napdan a ostraki-
zovan ako Slovkom cudzie i vyslovene nepriatesk. Podobne vak reim reagoval aj
v prpade historickch osobnost i udalost, ktorm nebolo mon vyta cudz pvod:
v tejto svislosti sta poukza naprklad na neuskutonen trove oslavy v Modre
v roku 1939.
trov pomnk v Modre a zkaz jeho odhalenia
Jeden z aktov symbolickej politiky vldnej garnitry v prvom roku existencie slovenskho
ttu predstavuje nepovolenie slvnostnho odhalenie pomnka udovta tra v Modre.
Predseda vldy Jozef Tiso iadal pomnkov vbor, na ele ktorho stl modransk evanje-
lick farr Jlius Drer, aby upustil od pvodnho zmeru, poda ktorho mala by v jeden
de slvnos posviacky novej budovy evanjelickho sirotinca (predpoludnm) a slv-
nos odhalenia trovho pomnka (popoludn). Vzpt sa vak neomalene doadoval aj
toho, aby organiztori trovskho podujatia upustili od dr. Osuskho, ako slvnostnho
renka. Ke slvnostn re povie predseda vldy [teda Tiso], to posta plne. Drer
v cirkevnej tlai przvukoval, e v rozhovore s Tisom sa odvolval aj na bnovsk prece-
dens (odhaovanie trovho pomnka v Bnovciach nad Bebravou roku 1936): Ke tam
posviacka [katolckej] oltrnej sochy, posviacka zkladov r. kat. interntu322 neboly na kor
nrodnej slvnosti, preo by slvnos sirotincov v Modre mala by? A ke nm evanj.
Slovkom vtedy ani nenapadlo vytka, e dvoma cirkevnmi kat. slvnosami je nrodn
slvnos skonfesionalizovan, preo teraz nm evanjelikom pre slvnos sirotincov mali
321
JUR, Jozef: Po stopch refomcie. In: CL, ro. 53, . 22, 27. 10. 1939, s. 427-430. Autor bol
seniorlnym kaplnom, patril k organiztorom obianskeho odboja na Liptove, poas komunistick-
ho reimu bol vznen.
322
V rmci slvnost odhalenia trovho pomnka v Bnovciach nad Bebravou r. 1936 bola aj slv-
nos kladenia zkladnho kamea rmskokatolckeho uiteskho interntu, ktor pomenovali po
Antonovi Bernolkovi; slvnostn prejav mal prve J. Tiso. Tento katolcky cirkevn obrad bol ofi-
cilne zaraden aj do programu trovskej slvnosti. Pozri napr. Slvnos odhalenia prvho pomnka
trovho. In: KURTHA, V. H. (ed.): trov rodn kraj. Vydal k trovm jub. oslavm v Bnov-
ciach a v Uhrovci 29. a 30. augusta 1936 Prpravn kruh pre organizciu slovenskch mladch
nrodovcov. Nkladom prpravnho vboru. B. m., [1936].
125

Peter Macho
by tak vytka slov. katolci? [...] Pn predseda vldy na to vetko poznamenal, e to

bolo v Bnovciach in, a v Modre zas in, a znovu iadal, aby sme slvnos sirotincov
odloili.323
Organiztori nakoniec shlasili s oddelenm tchto dvoch podujat, ale odmietli poiadavku,
aby na trovskej slvnosti verejne nevystupoval biskup Samuel tefan Osusk, kee u
bol osloven a pozvanie na slvnos prijal. Argumentovali tm, e nie je len oficilnym
predstaviteom evanjelickej cirkvi, ale aj predsedom Literrneho odboru Matice slovenskej
a znalcom trovskej problematiky. Odhalenie pomnka sa vak napokon nekonalo: 9. jna
1939 oznmil okresn nelnk J. Drerovi, e slvnos sa na vy pokyn zakazuje.
Na zklade skutonosti, e Drer uveden informcie medializoval v cirkevnej tlai,
meme oprvnene predpoklada, e medzi prslunkmi protestantskho spoloenstva
sa ril pocit, ktor by sa dal sformulova v podobe vety: o bolo dovolen slovenskm
katolkom v eskoslovenskej republike v roku 1936, nie je dovolen slovenskm evan-
jelikom v slovenskom tte v roku 1939. Opsan epizda z dejn symbolickej politiky
udckeho reimu vak prinajmenom relativizuje vyie citovan kontatovanie J. Uiaka,
e medzikonfesionlne spory a konflikty sa neodohrvali na najvyej rovni vedenia
cirkvi a ttu. Sm Tiso interpretoval cel zleitos ako konfesionlny problm, resp.
ako problm vzahu medzi konfesionalitou a nacionalitou. Otzkou zostva, nakoko ilo
z jeho strany o elov interpretciu. V tomto prpade sa priklam k nzoru, e artikulcia
obavy z monej konfesionalizcie nrodnej festivity bola z jeho strany iba nepresvedivou
zmienkou, ktor mala zakry prav podstatu problmu. Skutonou prinou zkazu bola
snaha zabrni politickmu vyuitiu/zneuitiu tra ako symbolu na deklarovanie opozi-
nch nzorov voi reimu a ttu.
Je zrejm, e vldne kruhy sa v svislosti so trovm pomnkom rozhodovali prve pod
dojmom tefnikovch oslv, ktor v druhej polovici mja 1939 zorganizovali na Bradle
evanjelici a ktor vyzneli ako opozin prejav proti udckemu reimu. Zkaz odhalenia
modranskho pomnka priiel toti necel tri tdne po tefnikovch oslavch, na ktorch
verejne vystpil aj evanjelick biskup S. . Osusk.
200. vroie smrti Daniela Krmana a 150. vroie nboenskej slobody
Cirkev vyuvala oslavy okrhlych vro vznamnch historickch udalost i osobnost,

prpadne masov zjazdy evanjelickej mldee na pozdvihnutie protestantskho povedo-
mia, ale aj na posilnenie konfesionlnej sdrnosti a solidarity veriacich. Rovnako ich vak
vyuvala na artikulovanie kritickch, niekedy vyslovene opozinch nzorov. Vldna moc
ich samozrejme chpala ako zneuvanie cirkvi na politick agitciu a podrvanie autority
ttu. V skutonosti vak evanjelick cirkevn predstavitelia, ale aj jednotliv kazi asto
iba nastavovali zrkadlo reimu a ttu, ktor sa rd prezentoval ako nrodn a kresansk.
Rok 1939 sa v protestantskej komunite niesol v znamen oslv 20. vroia smrti M. R.
tefnika, v nasledujcom roku si cel cirkev pripomenula 200. vroie smrti superin-
tendenta (biskupa) Daniela Krmana a na rok 1941 pripadlo 150. vroie prijatia zkona
323
Slvnosti v Modre znovu sme museli odloi. In: CL, ro. 53, . 13, 23. 6. 1939, s. 269-270.
126

o slobode nboenskho vyznania (zkon . 26/1791 uhorskho snemu). Je prznan, e

uprostred 20. storoia bol tento zkon v dobovom konfesionlnom diskurze oznaovan
ako magna charta nboenskej slobody. Jeho tematizcia, ktor do istej miery zatienila
aj vznam Tolerannho patentu, nesvisela len s uvedenm vrom, ale aj s aktulnou
situciou, s naptm vzahom medzi cirkvou a ttom, predovetkm s silm vldnej
moci dosta evanjelick cirkev pod kontrolu a odstrni reimu nepohodlnch biskupov.324
Politicky motivovan, vyslovene elov a historickej realite nie celkom zodpovedajca
kontrapozcia Tolerannho patentu a spomnanho zkona, vyjadriten rozdielom medzi
nboenskou toleranciou a nboenskou slobodou, resp. rozdielom medzi panovnkovm
oktrojom a konsenzulne prijatou zkonnou normou, vak pravdepodobne medzi veriacimi
prli nerezonovala. Takto aktivcia historickej pamti a cirkevn festivity spojen so 150.
vrom nboenskej slobody oslovovali v prvom rade evanjelick duchovenstvo, resp.
vzdelanejch prslunkov cirkvi, ktor dokzali reflektova spomnan nuansy medzi
nboenskou toleranciou a slobodou; pre jednoduchho loveka zrejme neboli a tak pr-
aliv ako oslavy 200. vroia Krmanovej smrti.
V tomto prpade sa historick pam viazala na ikonick postavu, spjala sa so silne emoci-
onlnym prbehom hrdinu a muenka naej viery. Krmanovsk oslavy v septembri 1940
sa stali platformou na vyjadrenie neshlasu s udckym reimom. Protestantskmu spolo-
enstvu, resp. veriacim prtomnm na oslavch, sugerovali prostrednctvom Krmanovho
ivotnho prbehu predstavu, e udcky reim je podobn tomu jezuitskmu spred dvesto
rokov.325 V radoch evanjelickho obyvatestva tento druh kultrnej a duchovnej stratgie pri-
spieval k intenzvnej erzii predstavy o kresanskom charaktere udckeho reimu.326
324
Spomnan zkon nazval evanjelickou magnou chartou, ktor je zkladom cirkevnej samosprvy,
napr. biskup Samuel tefan Osusk, priom verejne vyzval vetkch evanjelickch veriacich: Nech
niet zodpovednho cirkevnho initea, ktor by si ten [zkonn] lnok nepretudoval, [...] nech niet
sboru, sdruenia, ktor by sa s nm neoboznmily, Boha za neoslavovaly tm vmi, e ijeme v a-
soch, ke princp evanjelictva o slobode kresana stva sa cieom tokov. Podobnm spsobom zd-
razoval vznam tohto zkona ditriktulny dozorca Michal Slvik: Zaisten bolo [rozumej: u za
panovania Leopolda II. P. M.] pre nau cirkev autonomn zriadenie. Vslovne hovor tento zkon, e
nae cirkevn zkony, ktor si vynesie naa cirkev spsobom poda tohto [snemovho] zkona urenm
a ktor si vyniesla v roku 1791. na svojej synode, nemu by pozmenen ani vldnym rozkazom, ani
krovskm usnesenm. Citovan poda brory V obrane pravdy a prva. Re ditr. dozorcu Dr.
Michala Slvika a vron zprva biskupa Dr. Samuela Osuskho, na konvente Zpadnho ditriktu
da 25. sept. 1941 v Bratislave. Bratislava 1941, s. 3, 7, 8 (poznmka: v cittoch podiarkol P. M.).
325
Dleit sas krmanovskch oslv predstavovala tematizcia a intrumentalizcia negatvneho
obrazu jezuitov, ktor v historickej pamti protestantskej komunity fungovali ako pecialisti na
(dobov rekatolizan) nsilie a utrpenie. Znsilovatemi spolonosti tu a teraz (v 20. storo),
ktor maj svoju paralelu v obraze rekatoliztorov a jezutitov vak nie s len najagresvnejie sku-
piny i jednotlivci, ktor pchaj zlo i zloiny proti udskosti, teda naprklad gardisti, ale aj t, ktor
pchanie zla umouj, ktor ho zattili svojou autoritou alebo pred nm zatvraj oi a tm sa st-
vaj spolupchatemi. S to teda aj t, ktor si mocenskmi prostriedkami zabezpeuj monopol na
pravdu a brnia vyda svedectvo pravdy inm udci. Negatvny obraz jezuitov sprostredkovan
prleitostnmi literrnymi textami nebol namieren voi katolkom en bloc, ale voi novodobm
rekatoliztorom, teda voi tej skupine v rmci katolckeho tbora, ktor podobne ako jezuiti v 17.
a 18. storo tu a teraz disponuje mocou a zneuva ju.
326
Podrobnejie pozri v tdich MACHO, Peter: Vzpomnejte na vdce sv. Oslavy 200. vroia
smrti Daniela Krmana roku 1940 v kontexte udckeho reimu a protestantskej rezistencie. In: OS,
127

Peter Macho
Krmanovsk oslavy ako sas a nstroj cirkevnej stratgie prispeli k sebadefinovaniu

a sebavymedzovaniu konfesionlneho kolektvu a jednotlivca v om, upevovali integritu
komunity a do istej miery pomhali budova psychologick bariry, ktor brzdili proces
stotonenia sa evanjelickho kresana s autoritatvnym, resp. totalitnm reimom.
V sradniciach krmanovskho vroia v roku 1940 uvdza J. Uiak dve zaujmavosti, ktor
odzrkaduj prtomnos rznych, asto plne protikladnch nzorov a postojov v protes-
tantskom spoloenstve. Na jednej strane tento bdate upozoruje na skutonos, e roko-
vanie konventu zpadnho ditriktu bolo v svislosti so spomnanm vrom zmerne
zvolan na Myjavu, teda do cirkevnho zboru, ktor bol Krmanovm psobiskom, pri-
om sa tento konvent [...] uzniesol zamietnu pozdrav Na str! nariaden minister-
stvom [aj] pre evanjelick cirkevn koly [...].327 Na druhej strane Uiak pripomna, e
pri krmanovskom vro, ke sa mobilizovali vetky odbojn protestantsk tradcie [...],
pokladal dr. Klimo [dozorca vchodnho ditriktu] za najprhodnejie zdrazova, e
Krmana jeho bojovnos a nekompromisnos priviedla do akho jedensronho alra
a k smrti, a dval za vzor konanie palatna Thurzu, ktor kral s panovnckou mocou.328
Ako vidno, B. Klimo svoj osobn konformn postoj voi vldnej moci dval za vzor celej
cirkvi, dokonca ho podoprel aj elovou historickou argumentciou.
Verejn odmietnutie gardistickho pozdravu na cirkevnom fre ako nenleitho pre evan-
jelick koly mohla vldna moc chpa ako podrvanie autority ttnych orgnov a poli-
tick provokciu. Na druhej strane si treba uvedomi, e konventuli neurobili ni in, ne
to, o im umoovala cirkevn stava a cirkevn autonmia od ias Leopolda II.: odmietli
priame zasahovanie ttu do vntornch zleitost evanjelickej cirkvi. Nemohli zabrni
tomu, aby sa tento pozdrav pouval v ttnych kolch, ale v cirkevnch kolch museli
by ministersk nariadenia tohto druhu najprv schvlen cirkevnou vrchnosou. Dleit
bola aj skutonos, e gardistick pozdrav odmietlo tak frum ako bol konvent, teda nie-
len jednotliv biskupi, seniori, i farri, ale kolektvny, reprezentatvny orgn cirkvi. Cir-
kevn autonmia teda tvorila dleit hrdzu, i hradbu proti prenikaniu totalitnch prak-
tk a symbolov a udcka moc sa vo vzahu medzi ttom a cirkvou neodvila prekroi
onen povestn rubikon.
Pripomnanie si Krmanovej muenckej smrti smerovalo do radov evanjelickch veriacich:
cirkevn oslavy mali stmeli a posilni konfesionlny kolektv. Daniel Krman vak ako
symbolick figra neprekraoval hranice protestantskho prostredia. Ak chceli predstavi-
telia evanjelickej cirkvi oslovi aj iriu neluternsku verejnos, museli siahnu k takej iko-
nickej postave slovenskch dejn, k takmu symbolu, ktor rezonoval v celej spolonosti.
Takmto symbolom bol v slovenskom prostred prve Milan Rastislav tefnik. V tomto
prpade sa vak opozincka intrumentalizcia tefnika stretvala s oficilnym obch-
dzanm tefnikovej pamiatky, ktor praktizovala udcka garnitra.
ro. 10, . 1-2, 2006, s. 116-129; MACHO, Peter: Prleitostn pozia nstroj zpasu proti udc-
kemu reimu (A. Lackov-Zora: K 200. vroiu smrti D. Krmana, Nad hrobom muenckym). In:
MIKULA, Valr ROBERTSOV, Dagmar (eds.): tyridsiate roky 20. storoia v slovenskej litera-
tre (Zbornk z vedeckej konferencie). Bratislava 2006, s. 94-106.
327
UIAK, Jn: c. d., s. 25.
328
Tame, s. 31.
128

III. 3. Zabdanie na tefnika ako sas ocilnej

symbolickej politiky udckeho reimu a reakcie
verejnosti
Na rzcest: odkaz naich predkov v slube dvoch ttnych ide
tefnik ako symbol plnil poas existencie eskoslovenskej republiky lohu legitimiza-
nho nstroja jednotlivch politickch strn a tborov, vrtane udkov. Takmer celch
dvadsa rokov udcka tla a udcki vodcovia zdrazovali, e jedine oni, autonomisti,
maj prvo hlsi sa k tefnikovmu odkazu, e jedine oni kraj v stopch tefnika.
Je prznan, e ke sa HSS definitvne predierala k moci, tento spsob symbolickej
legitimizcie u nepokladala za potrebn. Prejavilo sa to nielen v ignorovan tefniko-
vch zsluh pri otvran autonmneho snemu, ale aj v politickej ritualizcii, ke dele-
gcia snemu na ele s Martinom Sokolom navtvila Ruomberok a poloila veniec na
Hlinkov hrob, ale Bradlo so tefnikovm hrobom obila.329 Z pohadu udckej elity to
bolo logick, lebo autonmiu pokladala za ovocie dvadsaronho zpasu, na ele kto-
rho stl prve Andrej Hlinka. Tto tendencia sa prejavovala aj v ase vzniku slovenskho
ttu. Z hadiska celospoloenskho konsenzu tkajceho sa symbolickej politiky, ktor
od novho ttu a reimu oakvala minimlne as verejnosti, to bol vak chybn krok,
psobiaci v spolonosti kontraproduktvne. udcka vldna garnitra sa ho neskr usilo-
vala korigova, pravda, v intencich totalitnho reimu.
V udckom tbore sa vemi rchle zaali prejavova separatistick tendencie. Ako pripo-
mna Ladislav Suko, vek odpor v evanjelickej cirkvi vzbudila Tukova a Machova aktivita
v zime 1938/39 za slovensk tt. Toto sa [v protestantskch kruhoch] pokladalo za zkladn
otzku nrodnho ivota Slovkov, za prli vnu, aby sa mohla riei len tak mimochodom,
ako v zrchlenom filme. Odpove [...] bola [...] dsledne eskoslovensk: generlny biskup
V. P. obrda varoval pred alm trhanm eskoslovenskho ttneho zvzku a Andrej Mihal
na strnkach Cirkevnch listov zaiatkom marca 1939 przvukoval: Vern evanjelick Slo-
vci aj rozumom, aj srdcom, aj tradciou stoja ako mry hradn na tom zklade, na ktorom
sme sa oslobodili a subne alej vyvinovali: na zklade spolonej esko-slovenskej repub-
liky. My dielo tefnikovo nezahodme do kta. My Pittsbursk dohodu a Martinsk dekla-
rciu nezaliapeme. My nebudeme nevan voi bratom echom, ktor nm v najhorom
pomohli. My boje a krv naich legionrov nepopinme.330
Podobn stanovisko zaujala skupina jedenstich bvalch legionrov o niekoko dn
neskr: 14. marca 1939 adresovali autonmnemu snemu memorandum, v ktorom vyzvali
329
Snem slovenskej krajiny sloil hold Andrejovi Hlinkovi. In: NN, ro. 70, . 26, 1. 2. 1939, s. 5.
330
MIHAL, Andrej: Ide o zkladn veci! In: CL, ro. 53, . 5, 3. 3. 1939, s. 89-91. L. SUKO v svis-
losti s tmto stanoviskom uvdza, e Mihal dokonca uvaoval o kolektvnom proteste proti vldnemu
vyhlseniu J. Tisu v slovenskom sneme o budovan osobitnej slovenskej ttnosti, na ktorom mali
poda jeho predstavy participova evanjelick, ale aj katolcki poslanci. SUKO, Ladislav: Evanje-
lick cirkev augsburskho vyznania na Slovensku 1938/39 v zrkadle cirkevnej tlae. In: Historick
asopis, ro. 49, . 1, 2001, s. 67, 68.
129

Peter Macho
slovenskch poslancov, aby sa nepodieali na alom rozbjan eskoslovenskej repub-

liky: Kladieme Vm na srdce, aby ste nezneuctili slovensk nrodn es a pamiatku
naich mtvych druhov v ele s generlom tefnikom.331 Medzi tmi, ktor tto vzvu
podpsali, nachdzame tak osobnosti, ako boli gen. Rudolf Viest i spisovatelia Janko
Jesensk a Jozef Gregor-Tajovsk.
Obidva vroky, pochdzajce z marca 1939, signalizuj, e v ase vekch politicko-
-mocenskch turbulenci, kedy bola ohrozen celistvos i samotn existencia eskoslo-
venskej republiky, jednotlivci i skupiny stojace na platforme spolonej republiky (o
nevyluovalo autonmiu), artikulovali svoje politick postoje prostrednctvom symbolu
tefnika: zpas za zachovanie eskoslovenskho ttu chpali ako nasledovanie tefni-
kovho odkazu, jeho rozbjanie prezentovali ako zradu tefnikovho odkazu. Prv vrok
sprostredkva postoj blzky vedeniu evanjelickej cirkvi autor vystupuje v mene prslu-
nkov luternskeho spoloenstva; druh vrok ilustruje stanovisko uritej skupiny obanov
bez ohadu na ich prslunos k cirkvi alebo konfesii. Tieto dva momenty akoby predzna-
menvali skutonos, v akch kontextoch sa bude opozincka exploatcia tefnika-sym-
bolu v nadchdzajcom obdob pohybova.
V obidvoch cittoch mono registrova veobecne akceptovan predstavu, ktor tvor ima-
nentn sas nacionalistickho diskurzu a ktor je univerzlna, lebo patr k zkladom ka-
dej nacionalistickej viery, toti predstavu, e nai vek predkovia (v tomto kontexte te-
fnik) nm ukazuj cestu, ako mme postupova, cestu, po ktorej mme kra smerom
k vytenmu cieu a nevyboi z nej. Tradin slovn zvraty, kra v stopch predkov i
by vern odkazu predkov, ktor sa vemi asto vyskytovali aj v svislosti s dobovou poli-
ticko-ideologickou intrumentalizciou obidvoch symbolov tefnika a Hlinku pred-
stavuj rtorick figry, prostrednctvom ktorch sa artikulovala a znsobovala potreba
lojality voi konkrtnym existujcim, resp. postulovanm ttnym tvarom (eskoslo-
vensko kontra samostatn Slovensko), priom tto artikulcia nemala aleko od citovho
vydierania obanov.
Politick diferencicia medzi dvoma tbormi (udci verzus neudci, resp. vldna moc
verzus opozcia) vygenerovala aksi dvojkoajnos: jedni sa dovolvali Hlinku, t druh
tefnika. Pritom emocionlne vzby obanov k jednej alebo druhej ikonickej postave
slovenskch dejn posilovali existujcu hranicu ako deliacu iaru medzi tmito skupino-
vmi identifikciami. Politicko-symbolick demarkcia sa teda v svislosti s personlnymi
symbolmi prejavovala dvojakm spsobom: 1/ ako zabdanie, obchdzanie i ignorovanie
tefnika v udckom diskurze a ako pripomnanie tefnika v rodiacom sa opozinom
(protestantskom, resp. sekulrnom) diskurze; 2/ ako preferovanie Hlinku na kor tefnika
v udckom diskurze, resp. ako postupn vyostrovanie kontrapozcie medzi tmito dvoma
symbolmi v opozinom tbore, najm v protestantskej rezistencii, priom tu je hierarchia
opan: prejavuje sa ako preferovanie tefnika na kor Hlinku.
Citovan poda DOBRKOV, Mria: ivot a dielo generla Rudolfa Viesta. In: Obzor Gemera-
331
-Malohontu, ro. 21, . 4, 1990, s. 171. Na okraj poznamenvam, e aj medzi bvalmi legionrmi sa
nali jednotlivci, ktor vyhlsenie slovenskej samostatnosti vnmali pozitvne (Jozef Honza, Trnava).
130

Zabdanie na tefnika na pde slovenskho snemu
Ke zaal 18. janura 1939 v priestoroch bratislavskej univerzity svoju innos snem Slo-
venskej krajiny, slvnostn vzdobu auly tvorili okrem zstav aj busty Andreja Hlinku
a Milana Rastislava tefnika. Z prejavov slvnostnch renkov sa vak tefnik vytratil.
Rokovanie snemu otvoril dlhoron udcky politick inite Jozef Buday. Vo svojom
prejave sce pripomenul mnoho vznamnch osobnost, ktor sa zaslili o nrod, ale te-
fnikovo meno v om vbec neuviedol. Nezabudol vak zdrazni: [...] vetkch [...]
prekonal mu, ktor vetky svoje sily, vetok svoj as, [...] vetky mylienky, slov a skutky
venoval prci za slovensk nrod, boju za jeho politick slobodu, a preto si zasli estn
meno otca nroda; je to Andrej Hlinka [...].332
Rozpaky u asti obyvatestva, ktor vyvolalo ignorovanie tefnikovch zsluh, ilustruje
lnok v evanjelickej cirkevnej tlai. Je koncipovan ako rozhovor otca so synom, ktor
spolu povali rozhlasov report o prvom zasadnut slovenskho snemu. Nemenovan
autor zdrazuje, e syn mu v tejto svislosti poloil otzku, na ktor nevedel uspokojivo
odpoveda: A preo v slvnostnch reiach nespomenuli meno slovenskho legionr-
skeho vodcu tefnika a jeho chrabrch legionrov? A ozaj, nespomenuli ich. Poza-
budli, odpovedm ja. Ale ve v prieel bola busta tefnikova a iv legionri v pree-
divelch uniformch stoja im pred oami. i t nebojovali za slobodu Slovkov? To sa
rozumie samosebou, aj bez zvltneho vyzdvihovania a preto ich men ako samozrejmos
nespomenuli, presviedam malho prienika. i sa chlapec uspokojil a uveril mjmu
vysvetleniu, neviem. Ale kto vysvetl mne, preo prcu tefnikovu a jeho legionrov pri
historickom a slvnostnom otvoren prvho slovenskho snemu nespomenuli, ke sa u
spomnali in, menej vznamn?333
Razantnejiu podobu protestu mal in lnok publikovan na strnkach mldenckeho
cirkevnho asopisu: [...] my mlad slovensk evanjelici pre jedno vzname apel [...]:
e z venca najlepch synov nroda nesmel vypadn gen. M. R. tefnik! no, mali by
vane spomenut aj nai legionri! To sa ned ospravedlni! Lebo to ura im vanos-
ou zaviazan slovensk cit a tie ich prcu, bez ktorej by otvorene tvrdme nebolo 18.
janura.334
Poznamenvam, e zo strany prslunka udckych politickch piiek nelo o chvkov
vpadok pamti, ktor spsobil vynechanie tefnika z dlhho radu zaslilch Slov-
kov, ale o cieavedom snahu retrukturalizova symbolick nrodn panten. Podob-
nm spsobom toti tefnika ignoroval aj podpredseda snemu Karol Mederly, ktor
vo svojom prejave 28. aprla 1939 spomenul Bernolka, Fndlyho, trovcov, Moysesa
332
Otvorenie prvho slovenskho zkonodarnho snemu. In: NN, ro. 70, . 15, 19. 1. 1939, s. 1-2.
Vynechanie tefnikovho mena v rmci Budayovho prejavu je prekvapujce, lebo tento udcky
inite ho zjavne koncipoval v intencich medzikonfesionlnej solidarity a spoluprce (spomnal
nielen bernolkovcov a trovcov, ale aj tradciu Moyses Kuzmny; alej uvdzal napr. nielen
men Vajanskho, Hviezdoslava, Hlinku i Rzusa, ale aj katolcky Spolok sv. Vojtecha a evanjelick
Tranoscius).
333
K otvoreniu prvho slovenskho snemu. In: CL, ro. 53, . 3, 3. 2. 1939, s. 58.
334
MAUK, A.: Zimn kola SEM. In: NR, ro. 18, . 6, februr 1939, s. 96-97.
131

Peter Macho
a Kuzmnyho, Andreja Radlinskho, ale vbec neuviedol meno M. R. tefnika. Vo svo-

jom prejave, odporal prija zkon o Hlinkovch zsluhch, mono preto bolo z jeho ha-
diska potrebn zamla tefnikove zsluhy: Z [...] obetavej lsky vyrstla [...] autorita
Hlinkova. Ani nebolo a ani nebude vej autority, ako bola autorita Hlinkova. Pred ou
musel ustpi kad, pred autoritou Hlinkovou rozplynul sa kad svr, kad protivenstvo.
Taliansky faizmus ponma autoritu dueho ako emanciu nrodnej suverenity, tak aj
autorita Hlinkova bola tie spontnnym vrazom suvernnej vle slovenskho nroda. [...]
Preto autorita Hlinkova jeho smrou nezanikla, ona ije a i bude vene v nrode. Kad
autorita, ktor bude chcie vies slovensk nrod, mus plyn, mus prameni a opiera sa
o autoritu Hlinkovu, ako jedin autoritu, prtiacu z due slovenskho nroda.335
V protiklade s mylienkami Budaya a Mederlyho uverejnil tlaov orgn Zvzu evanjelic-
kej mldee Nov rod stanovisko, ktor do popredia nrodnch veliknov stavalo prve
tefnika: Nm evanjelikom nikto nebude vou autoritou ako n drah tefnik! On
vyrstol z naej ev. fary, on tak vzneen heslo mal v svojom ivote, on tak miloval Boha
a slovensk nrod, e tm sa nm stal dokonalm vzorom.336
In autor na strnkach Nrodnch novn zdrazoval, e v slovenskch srdciach m
tefnik miesto najestnejie a to miesto mu aj zostane. Jeho zsluhy o slovensk nrod
nie s takho rzu, aby ich mohla vymaza akkovek zmena [politickej, resp. ttoprvnej]
situcie. tefnikovej pamiatke zostaneme vdy vern.337
Paradoxne vak bolo toto stanovisko uverejnen koncom aprla 1939, teda v ase, ktor
mono poklada za moment obratu v udckej symbolickej politike. Zanal sa toti Tde
tefnikovch oslv, v rmci ktorej jednotliv predstavitelia vldnej moci zaali deklarova
tak podobu symbolickho nrodnho pantenu, ktor sa zdala akceptovaten aj pre evanje-
lick as verejnosti. V symbolickch reprezentcich odrazu zaali tefnik a Hlinka vystu-
pova veda seba ako rovnocenn symboly. To vak predbieham vvoj udalost.
Tto podkapitolu mono uzavrie kontatovanm, e napriek vyie uvedenej skutonosti
prve 30. aprla 1939, teda v de, v ktorom zanal Tde tefnikovch oslv, sa v arfii
pri Nitre uskutonilo slvnostn odhalenie pamtnej tabule A. Hlinkovi. Predseda vldy
Jozef Tiso pri tejto prleitosti vyzdvihol vznam Hlinkovho ducha a zdraznil, e Hlinkov
duch povedie i alej nrod. Slovensk tt je dielo Hlinkovho ducha a preto tento Sloven-
sk tt povedieme v duchu Hlinkovom [...].338
Nov hierarchia symbolov: Hlinka ako najv Slovk
Ako najvieho Slovka, ako najvznamnej celonrodn symbol zaala prezentova

Hlinku po zaveden autonmie nielen dobov propaganda a publicistika. Uveden ten-
dencia sa pochopitene prejavovala aj v prleitostnej pozii i v slovch slvnostnch
renkov. Na ilustrciu mono uvies texty znmeho udckeho politickho initea, kato-
335
MEDERLY, Karol: Andrej Hlinka jedin autorita, prtiaca z due slovenskho nroda. In: Slo-
vk, ro. 21, . 96, 26. 4. 1939, s. 1-2.
336
KRIKA, udovt: N drah tefnik. In: NR, ro. 18, . 8, aprl 1939, s. 127.
337
Do Tda tefnikovho. In: NN, ro. 70, . 93, 30. 4. 1939, s. 3.
338
Slovensk tt povedieme v duchu Hlinkovom. In: Slovensk pravda, ro. 4, . 101, 2. 5. 1939, s. 1.
132

lckeho kaza Ignca Greba-Orlova. Pri prleitosti 20. vroia vzniku eskoslovenskej
republiky sa v slvnostnom prejave vyslovil o tefnikovi, e bol najlepm synom sloven-
skho nroda.339 V svislosti s Hlinkovm mrtm vak prezentoval v jednej svojej bsni
udckeho vodcu ako najvieho syna Slovae.340
Paradoxne pochdzaj obidve Grebove vpovede z roku 1938: Hlinkovi prisdil
tento autor prvenstvo v nrodnom pantene pod dojmom erstvho zitku z jeho smrti
v auguste 1938, ktor sa v udckom prostred pochopitene pociovala bolestivo ako
vek strata. Pozdvihnutie Hlinkovej osobnosti na rove najvieho Slovka, teda pri-
znanie najvyieho symbolickho statusu, ktor na zklade predchdzajceho veobec-
nho konsenzu a prevldajcej verejnej mienky prinleal tefnikovi, sa v jeho vlastnej
politickej strane nemuselo vnma ako nejak radiklny zvrat: korepondovalo s dlho-
dobo deklarovanm, ale v podstate demagogickm propagandistickm obrazom Hlinku
ako politickho vodcu celho slovenskho nroda. Pritom bola v udckom diskurze u
v medzivojnovom obdob zreten intenzvna idealizcia a sakralizcia Hlinkovej oso-
by.341 Navye sa v udckom tbore tieto dva symboly z asu na as aj prezentovali ako
rovnocenn a kompatibiln u poas prvej republiky (Hlinka = nstupca a pokraovate
tefnika), o pochopitene vyvolvalo nevu a kritiku v radoch politicky inak oriento-
vanch jednotlivcov i skupn obyvatestva.
In tefnikovsk text pochdzajci z udckej dielne z roku 1944 naznauje posun vo vn-
man tefnika, jeho stup, presnejie povedan, odsunutie z pozcie najvznamnejieho
celonrodnho symbolu: tefnik je pre nemenovanho autora (iba) jeden z najvch Slo-
vkov.342 Naopak, vpove o Hlinkovi z pera udovta Fuzka, ktor sa v roku 1939 objavila
na strnkach tlaovho orgnu Hlinkovej gardy, itateom sugerovala presvedenie o tom, e
najvm Slovkom bol prve on: Bume svorn, jednotn, neohroen pracovnci nroda
339
SNK-ALU, sign. 97 A 8, GREB-ORLOV, Ignc: [inc.] Ven prtomn! (Re na oslavch
20-ronho trvania SR zameran na osobnos M. R. tefnika).
340
GREB-ORLOV, Ignc: I klesol orol... (Nad rakvou Andreja Hlinku). In: Slovk, ro. 20, .
189, 21. 8. 1938, s. 8.
341
V medzivojnovom obdob sa sporadicky objavovala aj snaha postavi Hlinku na prv miesto v do-
bovej hierarchii symbolov. Po nvrate z vzenia r. 1920 dennk Slovk uverejnil nasledujcu Hlin-
kovu charakteristiku: Apotol a vodca autonomnho Slovenska, Andrej Hlinka je doma. [...] Ete
nikto toko netrpel, nestrdal za nae mil Slovensko ako A. Hlinka. Jeho ideou bolo vdy: slobodn
Slovensko. Za toto postavil vetko: majetok, zdravie, ba i ivot. Slovensko ete nemalo tak vekho
syna, ktor by sa bol za jeho slobodu takto zasadil ako on, ktor by bol za u tak bezzitne praco-
val, ako on. [...]V tom boji mal len jednu zbra: pravdu a ist slovensk srdce. Pravda vak zave
bva zaznvan, ba farizejsky ubjan. Jednako zabi sa ona ned, t vene trv. Mrne s rozkazy
Piltov, mrne prenasledovanie Herodesov, zvazi mus [...]. l. Hlinka doma. In: Slovk, ro.
2, . 84, 30. 4. 1920, s. 1 (poznmka: podiarkol P. M.). Ako vidno z tohto cittu, pseudoreligizna
rtorika odkazujca na prbeh Jeia Krista signalizuje, e aj okolo Hlinkovej osoby sa formovala
sekulrna hagiografia.
342
Gen. tefnik, i keby ni in nebol pre nrod urobil, len to, e v cudzine Slovkovi urobil slvne
meno, [...], i tak by sme ho mali za jednho z najvch Slovkov [...]. l. Hlinkova mlde hr-
dinovi. In: Prelom, ro. 2, . 18, 4. 5. 1944, s. 1.
133

Peter Macho
slovenskho, ako bol cez cel ivot Andrej Hlinka, najv Slovk vetkch ias, ktor sa
trvale zapsal do dejn Slovenska na veky.343
Nastpen trend novej hierarchizcie symbolov postupne prechdzal z hlv ud pro-
pagandistov, vldnych initeov, slvnostnch renkov do verejnho priestoru. Symbo-
lick politiku udckeho reimu, v ktorej dominovala prve Hlinkova postava, potvrdil aj
zkon, poda ktorho sa A. Hlinka zaslil o slovensk nrod.344 ubomr Liptk v tejto
svislosti poznamenva, e Hlinka ako symbol bol vldnucej moci a ideolgii [...] bli
[...], a o nik nahlas nevyslovil, ale vo vtedajej politickej kultre Slovenska malo vek vz-
nam, na rozdiel od predchdzajcich dvoch [rozumej: na rozdiel od evanjelikov . tra
a M. R. tefnika P. M.] bol konene katolk.345
Tto skutonos vak so sebou niesla aj odvrten stranu mince v podobe hypertrofo-
vanho oficilneho kultu Andreja Hlinku ako venho vodcu/Vodcu slovenskho nroda.
Tento kult znamenal prienik faistickej, resp. nrodnosocialistickej ideolgie do oficilnej
ttnej doktrny. Na evanjelickej strane sa stretol Hlinkov vodcovsk kult s ostrm odmiet-
nutm. Negatvne stanovisko cirkevnch predstaviteov vyplvalo zo skutonosti, e bol
spojen nielen s dobovm autoritrstvom i totalitarizmom, ale aj s vypuklm katolckym
klerikalizmom, ktor asto marginalizoval alebo priamo spochyboval as slovenskch
protestantov na nrodnej tradcii a nrodnej kultre. Ako som u uviedol, vedajm pro-
duktom oficilneho presadzovania Hlinkovho kultu do verejnho ivota bolo zabdanie na
in symbol, ktor prve prslunci evanjelickho spoloenstva pokladali za najvznam-
nej: zabdanie na tefnika.
udcke zabdanie verzus udov spomnanie
udcky pokus retrukturalizova oficilnu historick pam prostrednctvom novej hie-

rarchie symbolov, v ktorej mal zauja dominatn pozciu prve Hlinka, narazil na pri-
rodzen a spontnny odpor evanjelickho obyvatestva. Je pomerne ak verifikova
interakciu individulnej a kolektvnej pamti v luternskom prostred, prpadne identifi-
kova a pomenova rzne (individulne i skupinov) postoje evanjelikov voi oficilnej
symbolickej politike udckeho reimu. Spoiatku zostvali vo vine prpadov v rovine
ivotnho pocitu, ktor bol verejne deklarovan iba sporadicky. Oprvnene vak meme
predpoklada, e vo vzahu k tomuto fenomnu v radoch evanjelickho obyvatestva
vykrytalizovali dva zkladn pocity. Prv sa sformoval na pozad oficilneho zabdania
na tefnika a niesol sa minimlne v znamen tichho shlasu s postojom, ktor vyjad-
rovali na strnkach cirkevnej tlae viacer predstavitelia evanjelickej mldee. Mohli by
343
FUZK, udo: Uvime vavrnov veniec Andrejovi Hlinkovi. In: Gardista, ro. 1, . 28, 12. 8.
1939, s. 3.
344
KAMENEC, Ivan: Metamorfzy vkladu Hlinkovej politickej osobnosti. In: KAMENEC, Ivan:
Hadanie a bldenie v dejinch. vahy, tdie a polemiky. Bratislava 2000, s. 51. O prijman tohto
zkona informuje napr. l. Andrej Hlinka sa zaslil o slovensk nrod. In: Slovk, ro. 21, .
96, 26. 4. 1939, s. 3.
345
134

sme ho sformulova do verblnej podoby ako vyjadrenie: nedovolme, aby sa na tefnika

zabudlo. Druh pocit sa sformoval zrejme a na pozad aktivovanho oficilneho spomna-
nia, na pozad udckej exploatcie tefnika ako symbolu od aprla mja 1939, a mohli
by sme ho formulova v podobe zvzku: nedovolme, aby nm udci tefnika ukradli.
Soa Gabzdilov upozoruje na nasledujci moment spojen s historickou pamou, ktor
do istej miery vysvetuje, preo prslunci protestantskej inteligencie tak citlivo reagovali
na oficilne zabdanie na tefnika: Vznan lohu pri formovan historickej pamti
zohrva aj fakt, e i vznamn, objektvne dleit historick udalos, historick osobnos,
sa mu, v prpade, e sa zmerne obchdzaj, nepripomnaj, sta neudalosou, neo-
sobnosou. Ke sa jednoducho v pamti ud neudriavaj, prpadne ak dochdza k ich
negcii, postupne me ich obraz zanikn.346
V ostrom protiklade s oficilnou politikou zabdania na tefnika vak stla historick
pam slovenskho obyvatestva, a to bez ohadu na konfesionlnu prslunos: v nej bol
obraz tefnika vemi iv. Je prznan, e jednoduch udia v ase ohrozenia a vojny
na jar roku 1939, kedy sa Slovensko ocitlo vo vojnovom konflikte s Maarskom svoj
zrak neupierali k Hlinkovi, ale k tefnikovi, ktor bol v historickej pamti Slovkov
fixovan ako hrdina-bojovnk, bojovn vodca a oslobodite spod tiscronho maar-
skho tlaku. Ozbrojen konflikt na vchode krajiny (tzv. mal vojna) nepochybne prispel
k posilneniu zkladnho a tradinho protimaarskho rozmeru tefnikovho mtizova-
nho obrazu. Nrodnie noviny v tejto svislosti zdrazovali, e dnes reprezentuje nm
[...] tefnik symbol vekho odboja proti Maarom.347 Brezovsk uite a funkcionr
Zvzu evanjelickej mldee Jn Kubaka upozoroval na skutonos, e vldni predstavi-
telia ignoruj tefnika, ale ud ho potrebuje, hlsi sa k nemu: Rzne chry a rei o te-
fnikovi mu by aj vnym mementom pre prtomnch [udckych] vodcov nroda, aby
nezabudli na tefnikovu osloboditesk prcu a jeho odkaz pre slovensk nrod. Bud ony
reakciou na tak prpady, dnes asto sa opakujce, ke sa pri slvnostnch prleitostiach
na neho zabda.348
J. Kubaka upozoroval na odlin zaobchdzanie so tefnikom zo strany oficilnych
vodcov a zo strany udu a v tejto svislosti varoval: Nrod nezabda na tefnika. Aj cez
nae hlavy vyvolva ho zpod zeme, oivuje jeho meno, ako by dval vstrahu, nebume
nevan oproti skutone vekm synom nroda. Zdrazoval, e tefnika treba postavi
na tak miesto v galrii nrodnch hrdinov, ak mu skutone patr a ako si to slovensk
nrod el. Slovci chc ma jasno okolo tragickej smrti svojho bohatiera tefnika, ale
chc ma aj jeho ducha medzi sebou. Nrodu tefnik ije: neumtvujme ho!349
Vimnime si pozvon smantick posuny vo vyjadrovan jednotlivch autorov: od kri-
tiky zabdania prechdzaj ku kritike vymazvania, i dokonca umtvovania efnikovej
pamiatky.
346
GABZDILOV, Soa: Historick pam jeden z formatvnych fenomnov interpretcie dejn.
In: BAOV, Viera (ed.): Historick pam a identita. Koice 1996, s. 35.
347
RAPO, Gabriel: Za vekm vodcom. In: NN, ro. 70, . 94, 5. 5. 1939, s. 1.
348
KUBAKA, Jn: Dajme nrodu celho tefnika! In: NN, ro. 70, . 29, 4. 2. 1939, s. 1.
349
Tame.
135

Peter Macho
Kubaka nepochybne naral na aktivciu mtizovanho obrazu tefnika ako ochrancu

hranc a zemnej celistvosti Slovenska v ase jej ohrozenia zo strany Maarska. Upozoro-
val na rzne fmy a legendy, ktor sa v tejto svislosti vyrojili. Medzi umi vraj dokonca
kolovala predstava, e tefnik nezahynul v roku 1919, ale ije na nejakom opustenom
ostrove. Zaregistrovala ju aj dobov tla: Pred niekokmi mesiacmi sa mnoho hovorilo
v pospolitom ude o tom, i ije tefnik, a i je mrtv. Daktor [udia] roztrusovali chry,
e je vznen na ostrove, in e v alri a sm Boh vie, ako pracovala obrazotvornos jed-
noduchch rozumov okolo zboovnej osobnosti dnes u legendrneho bohatiera Slovkov,
M. R. tefnika.350
Pod tto bizarn predstavu sa nepochybne podpsala objektvna skutonos, kee tef-
nik as ivota naozaj strvil na ostrovoch vo franczskej Polynzii. Mm na mysli jeho
prtomnos na Tahiti a na ostrove Vavau, kde robil svoje astronomick pozorovania a kde
sa zaoberal mylienkou vybudova slovensk kolniu. V tomto kontexte nemono vyli
ani hypotzu, e mohlo s o kontaminciu mtizovanch obrazov tefnika a Napoleona
(motv ostrova ako vzenia), resp. v niektorch inch prpadoch o aksi modernizovan
verziu legendy o sitnianskych/blanckych rytieroch.351 Nasvedovala by tomu aj formul-
cia J. Kubaku, ktor sa vyjadril, e nrod tefnika vyvolva [...] zpod zeme.
Nejde zrejme o nhodu, e takto predstavy a fmy, ktor sa vymykali modernmu raci-
onlnemu vnmaniu sveta a ivota a zrejme zaskoili viacerch tefnikolgov, sa rili
prve v ase relneho ohrozenia Slovenska a jeho zemnej integrity. Akokovek sa nm
zdaj absurdn, ich existencia naznauje, e tefnik bol vanou a ivou tmou pre stnu
udov slovesnos. Jej prejavy meme v istom zmysle vnma aj ako odpove na politiku
zabdania: predstava ivho tefnika je toti v protiklade s tendenciou umtvovania jeho
pamiatky.
III. 4. Reexia Andreja Hlinku

v protestantskom prostred
Odmietanie Hlinku zo strany evanjelickch
cirkevnch predstaviteov
V septembri 1938 publikoval tlaov orgn Zvzu evanjelickej mldee Nov rod lnok,
ktor dodatone komentoval Hlinkovo mrtie a atmosfru, ktor ovldla slovensk verej-
nos v svislosti s pohrebom: ustali spory a konflikty, lebo cel spolonos ctila, e odiiel
vznamn lovek, ktormu treba vzda ctu. Napriek tomu si autor prspevku neodpustil
kritick poznmku na adresu zomrelho: N pomer k Hlinkovi je vzdialen nenvisti.
On je u na pravde a milosti Boej. Nememe vak zabudn na to, ako sa Hlinka voi
350
tefnik ije. In: Trenan. udov tdennk, ro. 16, . 18, 6. 5. 1939, s. 1.
351
Sasn bdateka v odbore folkloristiky upozoruje na skutonos, e je mon hada paralely
[aj] v zdanlivo a paradoxne nezluitench, asovo a priestorovo vzdialench a rozdielnych javoch.
VANOVIOV, Zora: Prvky biosu v sasnom slovenskom folklre. In: Nrodopisn informcie,
1993, . 1, s. 46, 47.
136

nm ako evanjelikom zachoval. Sme si plne vedom, ako ns nenvidel, ako ns chcel
z nroda vyli, ako nemohol vyst postavenie naich vynikajcich muov-evanjelikov
v slovenskom nrode a sl. tte. Akokovek by sme i uznali Hlinkovu predprevratov prcu
a utrpenie za slovensk slobodu, nememe zabudn na jeho priamo nekresansk nen-
vis voi nm evanjelikom. Preto nememe st nad jeho skonom ako falon pochlebnci,
ale ani nie ako nepriatelia, radujci sa nad skonom najhlavnejieho odporcu, ale ako
kresania odpajci a milujci.352
Kritick vhrady podobnho druhu voi Hlinkovi sa na evanjelickej strane objavili aj
v nasledujcom roku. udovt enel ostro kritizoval ministersk nariadenie o umiestnen
portrtov A. Hlinku vo vetkch kolch na zem Slovenska, z ktorho vyplvalo, e
mali by vyvesen aj v evanjelickch cirkevnch kolch. Na strnkach Cirkevnch listov
odmietol tto snahu ako neprpustn a hrub zasahovanie ministerstva kolstva do auton-
mie evanjelickej cirkvi: Nik na svete nem prva [...] miea [sa] do toho, akmi nbo-
enskmi odznakmi maj by ozdoben evanjelick koly. Toto prvo patr vlune a jedine
naim cirkevnm vrchnostiam. [...] Nai [...] biskupi vak k tomuto svoj shlas nedaj, lebo
nemu da. Preo? Nie preto, e Andrej Hlinka bol vodcom autonomnho Slovenska...
tm menej nie preto, [...][e] bol katolckym kazom. [Ve] koly nae [s] ozdoben [aj]
obrazmi vynikajcich katolckych kazov-nrodovcov: Bernolka, Hollho, Kmea, Moy-
sesa a s ctou a vakou pozer n ud na ich staton tvre.353
Otzku, preo sa vlastne slovensk evanjelici nemu a ani nechc identifikova s Hlinkom
a preo teda odmietaj umiestni jeho obrazy do svojich cirkevnch kl, enel zodpove-
dal prostrednctvom stanoviska biskupa V. P. obrdu, ktor 9. februra 1939 na rokovan
generlneho presbyterstva vyhlsil, e [...] prina je v motvoch a citoch isto cirkevno-
-nboenskch a vz v Hlinkovej nboenskej nesnanlivosti, exkluzvnosti a nenvisti,
v jeho a do konca ivota dsledne a verejne prejavovanom opovrlivom hanoben a tupen
vetkho, o bolo evanjelick.354 Poural ns evanjelikov ako mlokto in; ani na meno
nm nevedel prs [...], pomenoval ns vredom na tele, kliatbou slovenskho nroda. A tieto
urky nikdy neodvolal [...] Meno osobnosti, konfesionlne natoko jednostranne vyhra-
nenej, iste nie je najvhodnejie pre pomenovanie polit. strany a telovchovnho spolku,
ktor by mali sjednoti cel slovensk nrod a ktorch lenstvo sa v znanej iastke m
regrutova aj zpomedzi evanj. Slovkov; a to menovite vtedy, ke in politick strana a in
podobn spolok vbec nesm jestvova. Vzpt generlny biskup vo svojom prejave pr-
zvukoval: uvedomuje si skutonos, e pomenovanie nie je ete vetko a hdam ani nie
je hlavn; hlavn je a vetko sa zvrtne na tom, ak bude duch aj jednotnej politickej strany,
352
Toho roku 16. augusta zomrel monsignor Andrej Hlinka (rubrika Z verejnho ivota). In: NR, ro.
18, . 1, september 1938, s. 24.
353
ENEL, udovt: Obraz Hlinkov do evanjelickch kl. In CL, ro. 53, . 4, 17. 2. 1939, s. 83.
354
V. P. obrda nepovedal o Hlinkovi ni nov. V svislosti s Tukovm procesom r. 1929 sa napr.
laick predstavite ECAV M. Slvik vyjadril na Hlinkovu adresu podobnm spsobom: Hlinka
dnes je najzaslepenejm a najzaatejm nepriateom vetkho, o je nie katolcke, a tejto svojej
zaslepenej nenvisti vane obetuje i pravdu. Sm povedal, e je najprv katolkom a a potom Slov-
kom, preto je nboensky nesnanliv. My ho znme takto: najprv Hlinka (jeho osoba), potom ka-
tolicizmus, a len o zostane, slovenskmu nrodu; a preto ho ani nemono vne bra. SLVIK,
Michal: Nboensk nesnanlivos. In: CL, ro. 43, . 17, 30. 9. 1929, s. 282-283.
137

Peter Macho
aj jedinho telovchovnho spolku, lebo v nich sa bude odzrkadova duch celho nho
verejnho, politickho a ttneho ivota.355
Obidvaja cirkevn predstavitelia sa teda zhodovali nielen na neakceptovatenosti samotnej
Hlinkovej osoby ako socilneho vzoru pre evanjelikov; poukazovali aj na skutonos, e
likvidcia demokracie ako aj stranckej a spolkovej plurality sa zatiuje prve Hlinkovm
menom.
Rozruch vo vldnych kruhoch spsobil Pamtn spis o veciach Hlinkovej gardy z 21.
novembra 1939, ktor Lutherov Spolok evanjelickch a. v. kazov na Slovensku adresoval
prezidentovi, vlde i snemu. Luternske duchovenstvo prostrednctvom neho reagovalo na
nariadenie o veobecnom a povinnom lenstve v Hlinkovej garde, priom text zopakoval
aj kritick vhrady voi samotnej Hlinkovej osobe, vysloven cirkevnmi predstavitemi
u skr: [...] k menu Andreja Hlinku viau sa, bohuia, mnoh jeho vroky z poslednch
20 rokov, psan i povedan, ktor s voi nm slovenskm evanjelikom a voi naej cirkvi
vemi nespravodliv a urliv, ktor neboly nikdy odvolan a ktor nemono nikdy zabud-
n, vroky, ktor azda mohly urobi z Andreja Hlinku vbojnho vodcu jeho cirkvi, ale
nm absoltne znemouj, aby sme ho my evanjelici mohli poklada, ba priam nboen-
sky sfarbenm kultom oslavova a za vzor stava ako Vodcu, ba venho Vodcu celho
nroda, teda i evanjelickej asti nroda. Takto veci sa nijakm nariadenm nedaj do dui
nadiktova. [...] musme pri tejto prleitosti i to kontatova, e ntenie takho kultu naro-
bilo [...] od oktbra minulho roku [t. j. od oktbra 1938 P. M.] najviac nedorozumenia
a znechutenia v kruhoch evanjelickch Slovkov.356
Pamtn spis okrem inho navrhoval, aby bola Hlinkova garda premenovan tak, aby zs-
kala pre vetky sloky nroda rovnako prijaten pomenovanie: evanjelick kazi v om
dokonca predloili dva alternatvne, z hadiska konfesionlne profilovanch personlnych
symbolov neutrlne oznaenia (Nrodn garda, Slovensk garda). Z niektorch alch
prameov sa vak dozvedme, e existovali aj in iniciatvy: z brezovskho prostredia
vyiel nvrh na pomenovanie tefnikova garda alebo Hurbanova garda.357
Alexander Mach na pde slovenskho snemu reagoval slovami, e Andrej Hlinka je naj-
vm Slovkom a jeho meno, jeho duch je najvou silou nho nroda a nho ttu.
Obvinil kritikov Hlinkovho kultu a Hlinkovej gardy z prekrcania faktov a renia neprvd,
priom zdraznil, e Andrej Hlinka ako vodca nroda, ako vodca celho nroda, dal
meno garde. Vodca nroda nie katolckeho ani evanjelickho, ale vodca nroda sloven-
skho [...]. Garda preto neopust meno Hlinkovo, bude Hlinkovou gardou, a to nielen poda
mena, ale najm poda ducha [...].358
Dennk Slovk oznail kritikov, teda evanjelickch farrov, ktor spis podpsali, za najne-
bezpenejch nepriateov ttu, lebo chc odstrni to, o je jednm z najdleitejch
pilierov v naej samostatnosti a nrodnej existencii a vyzval k represvnemu zkroku
355
OSUSK, Samuel tefan: Sluba nrodu II., s. 49, 50.
356
Tame, s. 135.
357
SNK-ALU, f. Samuel tefan Osusk, sign. 46 GGG 2: Materil o Brezovej. KOSTELN, Martin:
Vzva k vyplneniu dotaznkov a tovanie, s. 3. Uveden dokument (pravdepodobne z r. 1946) je
dodatonm pokusom o sumarizciu aktivt protiudckej rezistencie v brezovskom prostred.
358
Citovan poda OSUSK, Samuel tefan (ed.): Sluba nrodu II, s. 140.
138

voi tejto skupine obanov: V bvalej eskoslovenskej republike dvali uom, ktor sa
podobne postavili proti vldnemu smeru, dlhoron alre. My nenavrhujeme alre, le
navrhujeme tch[to] ud odstrni z tela nroda.359
Druh tendencia, ktor vo vldnej tlai v svislosti s problematikou tohto spisu prevldala,
bola snaha o bagatelizovanie spomnanej protestnej iniciatvy: Ete astie, e za autormi
[Pamtnho spisu] nestoj cel slovensk evanjelictvo, ba toto ich samo odsudzuje, lebo
spsobili evanjelictvu len kodu. Tu ide len o niekokch nespokojencov, urazencov, ktor sa
nechc vprata do nrodnej disciplny a z osobnch alebo smiene zkoprsch cirkevnch
motvov robia motvy celonrodn.360 Vieme dobre, odkia vietor fka, ale vieme dobre i to,
ako zapcha dieru, odkia tento vietor fka.361
V tejto svislosti upozorujem na skutonos, e na podobn reakcie udckych novn,
ktor opakovane zdrazovali, e ide len o skromn iniciatvu niekokch nespokoj-
nch luternskych farrov, sa evanjelick kazstvo verejne osvedilo v tom zmysle, e
Pamtn spis predstavuje oficilne stanovisko vetkch duchovnch zdruench v Luthe-
rovom spolku evanjelickch a. v. kazov na Slovensku: bolo leglne a oficilne prero-
kovan a schvlen na cirkevnom fre. . enel upozoroval, e vldna moc tento spis
nielene nedovolila publikova v oficilnych periodikch, ale udcka tla o jeho obsahu
a zmysle referovala nesprvne, krivo, teda klamala a zavdzala slovensk verejnos:
Pamtn spis slovenskho evanjelickho kazstva mono neprija, mono [ho] odsdi,
ale debatu [o om] na falon koaj odvies a vyhra sa odstrnenm z tela nroda
a so zapchatm dier [...] nie je odpoveou na vne nmety pamtnho spisu.362
Do radov nekritickch obdivovateov A. Hlinku, ktor neboli ochotn korigova svoje
postoje, smerovala aj vitka neidentifikovanho autora, ktor im poloil neprjemn
otzku: V niektorom sle Slovka [...] rozulovali ste sa na tom, e generlny konvent ev.
slovenskej cirkvi usniesol sa poda nvrh vlde, aby Hlinkova garda sa premenovala na
Slovensk gardu! Rozuovali ste sa, e nm je Hlinkovo meno neprijaten. Podvajte sa
na vec primne! Mu evanjelici uzna vodcovstvo loveka, ktor ns niekokokrt neod-
pustitene urazil?! Pete, e vm meno Kuzmny alebo tefnik nikdy nebolo protivn!
Vyslovil sa niekto [z tchto] evanjelickch ud niekedy tak opovrlive o katolkoch ako to
urobil Hlinka o ns?363
Teologicky motivovan kritika Hlinkovho vodcovskho kultu
V evanjelickej cirkevnej tlai sa vak objavili aj nzory, ktor spochybovali Hlinkov kult
z pozcie kresanskej vierouky, resp. luterskej ortodoxie. Juraj Struhrik pripomnal, e
prvlastok ven nle len sammu Bohu. [...] Ke sa teda eminentne bosk vlast-
359
Tame, s. 143 (lnok bol pvodne publikovan v dennku Slovk, 8. 12. 1939).
360
Pvodca tohto lnku vytal autorom a predkladateom Pamtnho spisu o. i. aj dajn protika-
tolcky zameran konfesionalizmus vo vzahu k Hlinkovi.
361
Citovan poda l. Slovensk politika zo da 10. decembra 1939 v lnku Nedobr veci. In: CL,
ro. 58, . 23, 22. 12.1939.
362
ENEL, udovt: Tri faktick poznmky. In: CL, ro. 53, . 23, 22. 12. 1939, s. 448-449.
363
Priny nespokojnosti medzi evanjelikmi In: CL, 53, . 5, 3. 3. 1939, s. 91-94 (citt s. 93).
139

Peter Macho
nos prena na loveka, je to svtokrde, blasfemick zboovanie, zbostvenie loveka.

lovek takto uctievan stva sa modlou svojim ctiteom. Takejto modlosluby kresania
nemu sa zastni pre bze Boiu a pre svedomie. [...] A Boh dal nm za venho vodcu
svojho Syna Jeia Krista, proklamoval Ho za vodcu u stami proroka Izaia 55, 4:
...dal jsem jej za vdce a uitele nrodm. [...] Jei Kristus je Bohom splnomocnen
vodca, ktorho poda rozkazu Boieho mme voslep poslcha. Jemu prislcha titul ve-
nho vodcu, a iadnemu inmu. [...] Sm Jei dal apotolom ohadne vodcovstva jasn
intrukciu: Ani se nenazvejte vdcov; nebo jeden jest vdce v, Kristus (Mat. 23,
10). Teda ani sv. apotolovia nesmeli by nazvan vodcami. Preto ignoruje Krista, bldi,
neznajc Psma, kto niekoho inho nazva venm vodcom.364
Jozef Jur dvhal varovn prst pred aplikovanm cudzch vzorov v relnom ivote i v sym-
bolickej rovine: Dnen mlde celho sveta ti nasledova pokyny a povely politic-
kch vodcov. A preto, evanjelici, pozor, km nebude neskoro!! Talianska mlde m svojho
Dueho, nemeck mlde m svojho Fhrera, slovensk katolcka mlde m svojho
Hlinku. Evanjelici pozor! Naa evanjelick mlde mala v minulosti, m v zmenench
pomeroch prtomnosti a bude ma i v neistej a hmlistej budcnosti za svojho Vodcu vlune
Jeia Krista.365 Svoj odmietav postoj voi Hlinkovi a jeho kultu ako venho Vodcu
nroda Jur odvodoval biblicky: [...] sme kresania, ktor uctievaj a nasleduj svojho
Vodcu-Krista poda slov Psma: Jeden jest Vdce v, Kristus (Mat. 23, 10), lebo sme
evanjelici, ktor nepoznaj svtch ako prostrednkov medzi Bohom a umi, ale len a len
Krista. Nezvime inm ich smrtench alebo mrtvch vodcov, nenapodobujme chyby
a pobldenia inch! Ke kresansk, tak kresansk Slovensko, ale kresanskmu len Kris-
tus me a m by Vodcom!!366
J. Struhrik sa k tejto citlivej tme vrtil v Cirkevnch listoch, priom zopakoval a rozril
svoju argumentciu: S tm venm (draz je na tomto slove!) vodcovstvom sa u ns
prestreuje. Mojm vedomm ani nemeck, ani taliansky nrod netituluje svojich vodcov
venmi. Len my, mal nrodk, trpme na megalomniu. I to len v najnovom ase. Ve
mvali sme i predtm vodcov, azda i vch (napr. Hurbana, tefnika), ale nikomu nena-
padlo titulova ich venmi. A keby to niekto urobil, ozvali by sme sa proti tomu prve tak,
ako proti venmu vodcovstvu A. Hlinku. [...] i ke si vynikajci udia svojm ivotnm
dielom postavia v nrode pomnk, ani toto neoprvuje ns pomenova tchto ud alebo
ich skutky venmi. Nekompromisn kresanstvo neme s tm shlasi. Pravda, kde Psmo
nie je jedinm prameom viery; kde sa udsk zamiea s boskm a udskmu vzdva sa
bosk es (vzvanie svtch), tam sa nik nepozastav nad tm, ke sa smrten nazve ve-
364
STRUHRIK, J[uraj].: Kto je venm vodcom slovenskho nroda? In: CL, ro. 53, . 10, 12. 5.
1939, s. 183-184.
365
JUR, Jozef: N Vodca?! In: CL, 53, . 10, 12. 5. 1939, s. 184-185. Uveden tma rezonovala
nielen v strednej cirkevnej tlai, ale aj v regionlnom evanjelickom asopisectve: Mlde je nten
nosi men udskch vodcov, pod ich prpormi bojova a ich oslavova ako vench a nesmrtench.
Ale naa mlde mus ma na zreteli vdce a dokonavatele vry Jee a dnen de, de mldee
dokazuje, ako sa rozhodla myjavsk mlde. [...] stala si pod kr Kristov a v tomto znamen ide za
vazstvom venej pravdy [...]. De mldee. In: Dedictvo Krmanovo [Myjava], ro. 1, . 6, jn
1939, s. 60-61.
366
JUR, Jozef: c. . l.
140

nm. Ale prsne biblick kresanstvo mus sa ohradi proti tomu, lebo poda Biblie okrem
Boha vetko ostatn je asn. I nrod. Preto ani duch slovensk neme i naveky367 ,
najviac len do skonania sveta. A tak ako shlasme s opatrenm spiskho biskupstva [...],
aby v kat. kostoloch sa nabudce nespievala piese Hej, Slovci, z tch istch prin
nememe shlasi s venm vodcovstvom loveka. 368
Pre celkov atmosfru bola prznan skutonos, e zatia o na evanjelick cirkev a jej
vedenie sa z udckych a vldnych pozci toilo a prezentovali sa obvinenia z nelojlnosti
luternov voi ttu a reimu, prslunkov katolckej hierarchie, ktor oficilne zakzali
spieva v katolckych chrmoch ttnu hymnu, nikto z podobnch preinov neobvioval
ani neatakoval. Z opanej strany barikdy sa vak objavila aj snaha vecne argumentova
proti tmto nzorom. Jozef Hlavat na strnkach Gardistu sce zdrazoval, e kritici
Hlinkovho kultu zneuvaj citty z Biblie, ale predovetkm sa usiloval vyvrti cito-
van argumenty. Poda jeho nzoru vsledky vaznho boja prevaj svojich vojvodcov
a lovek me by venm vodcom aj po svojej smrti, bez toho, aby sa stal modlou a bez
toho, aby detronizoval venho Boha a Syna Boieho, Jeia Krista.369
Pre objektvnos treba uvies, e v protestantskom prostred existovali aj opan nzory na
Hlinku a Hlinkov kult. Napriek uritm vhradm sa o bvalom vodcovi udovej strany
s uznanm vyjadroval naprklad Emil Stodola; evanjelick farr Vladimr Rolko dokonca
publikoval pecilne zameran prspevok na tmu pozitvne reflektovanho Hlinkovho
vodcovstva. Jeho postoj k tm kritikom, ktor odmietali akceptova Hlinku v symbolickej
pozcii, do ktorej ho posval udcky reim, vak nadobudol aksi inkvizin rozmer:
Hlinka zachrnil ns od pobldenia a tm od neastia a kliatby. Vybojoval a uril zkon
toho, o mnoh pred nm tuili a pokali sa vybojova, objavil nm samch seba, vlastn
nau bytnos a jej korene, jej tajomstvo, a pretoe objavil tm zkony ven a pravdy ven
vodcovstvo jeho je ven, lebo s pravdami venmi spojen. Nu neopovaujte sa kali
tieto pravdy neverou a mti zaslepenosou, lebo zhyniete prv, akoby ste staili vykona
svoje dielo skazy a diabolskej neposlunosti. Ak sa spreneverte pravdm venm, budete
hoden na ohe ven. Odteraz s aj u ns len tieto dve cesty!370
Expresvnu, emocionlne vyhroten kritiku vyuitia/zneuitia Hlinkovho mena pre legi-
timizciu udckej politiky mono njs v textoch vyie spomnanho americko-sloven-
skho reverenda Andreja Rolka: [...] z Hlinku urobili modlu, ba polboha. Vetko chceli
ma v duchu Hlinku, vetko jeho menom orazitkovan, vetko v jeho osobe sstreden,
vetko jeho meno[m] autorizovan. Vetko nekatolick [t. j.] evanjelick, vetku prcu
a zsluhu, vetku slvu evanjelickch Slovkov v historii nroda chceli nsilne zatni
mechanicky vyvolvanou slvou Hlinkovou. Cel histriu slovenskho nroda a vetky
poklady slovenskej due chceli symbolizova Hlinkom. o Hlinka nikdy nebol za iva a by
nemohol, to urobili z neho po smrti. A za vetkm tmto bola na jednej strane nboen-
367
Narka na Tomikovu hymnick piese Hej, Slovci a jej text (ije, ije duch slovensk, / i
bude naveky, / hrom a peklo mrne vae proti nm s vzteky).
368
STRUHRIK, J[uraj].: O tom venom vodcovstve. In: CL, ro. 53, . 13, 23. 6. 1939, s. 266.
369
HLAVAT, Jozef: Nejde o modloslubu. In: Gardista, ro. 1, . 37, 14. 10. 1939, s. 6.
370
R. [= ROLKO, Vladimr]: Vodcovstvo Andreja Hlinku. In: Slovensk pohady, ro. 55, . 8-9,
august september 1939, s. 492-494 (citt s. 494).
141

Peter Macho
sk predpojatos a bigotnos a nenvis opravdu v duchu Hlinku, alebo maaronsk

renegtstvo v Hlinkovom udckom tbore. Dokazovaly to oslavy a ovcie roben Tukovi.
Speatilo to toto Tukovsk spiknutie proti SR a proti Slovensku!371
Celkovo teda mono poveda, e v luternskom prostred prevldali negatvne postoje voi
Hlinkovi ako celonrodnmu symbolu a voi jeho preferovaniu na kor tefnika. Dokla-
duj ich aj prejavy sekulrneho obrazoborectva, ke radov obania v lokalitch a regi-
noch so silnm zastpenm protestantskho obyvatestva niili Hlinkove (ale aj Tisove)
portrty alebo busty.372
Svedectvo poskho konzula o Hlinkovi z roku 1938
Priame svedectvo o najvznamnejom predstaviteovi autonomistickho hnutia obsahuje

tajn sprva poskho konzula v Bratislave, ktor sa s Hlinkom osobne stretol v marci
1938 v Ruomberku.373 Ide teda o osobu, ktor bola vzdialen od domcich medzistra-
nckych a medzikonfesionlnych sporov, navye tento diplomat nebol zainteresovan na
utvran a ren negatvneho, alebo naopak, pozitvneho obrazu A. Hlinku. Napriek tomu
obraz, ktor nm o Hlinkovi zanechal, nie je prli lichotiv. V nasledujcich riadkoch citu-
jem zo sprvy konzula Wacawa aciskho, ktor historik Miloslav aplovi publikoval
v roku 2000 na strnkach Historickho asopisu:
Rozhovor s kazom Hlinkom, ktor sa uskutonil v marci t. r., nepriniesol vea zauj-
mavch momentov. [...] Predovetkm prekvapuje jeho namyslenos. Hovor o sebe pre-
vane v tretej osobe, pouvajc namiesto zmena ja meno Hlinka (napr. takto
vrav Hlinka, iba Hlinka by to mohol urobi at.). Hrd na svoj ivot, svoju innos
a jej vsledky, ije iba svojou in krsnou a istou minulosou, mlo hovor o sas-
nosti. Jeho prcu a temperament [...] vo vznamnej miere stimuluje prvok nenvisti, ktor
pociuje nielen voi svojim protivnkom, ale dokonca aj voi niektorm spojencom (napr.
voi evanjelikom). Mus sa zboova374, nezna cudziu autoritu a radej sa obklopuje
poslunmi umi, najradej zanajcimi (napr. farnos tvor 6 mladch kazov). Zpal,
vek obianska odvaha, bezvhradn oddanie sa slovenskmu nrodu a viacer alie
rty dokresuj tto postavu starho vodcu slovenskho nroda, ktor je napriek vetkmu
krsna ako navonok, tak aj duevne.[...] Kaz Hlinka nedoke pokojne hovori o evanje-
likoch, priom prejavuje vea nebrzdenej nenvisti, chvliac sa pritom svojimi spechmi
v oblasti katolckej propagandy [...]. Odhliadnuc od otzky vierovyznania, vek lohu
tu zohrva skutonos, e ete donedvna plne a v sasnosti iastone, boli evanje-
lici elementom, ktor zjednoduoval echizciu sloveniny (liturgick knihy s vydvan
371
ANM-PHA, f. Milan Hoda, IV. Veejn innost Slovensk organisace v USA Slovensk liga
(USA). lnky rev. A. Rolka, sign. 13/601. ROLK, Andrej: Nad Tatrou sa blysk. Slobodn Slo-
vensko zraden potupen! Strojopisn text, 1939.
372
BAKA, Igor: Mechanizmus, ciele a metdy psobenia udckej propagandy v rokoch 1938
1939. In: Historick asopis, ro. 51, . 2, 2003, s. 288.
373
Na zklade niektorch faktov a indci M. aplovi predpoklad, e toto stretnutie sa uskutonilo
27. 3. 1938. Konzul ho vo svojej sprve toti presne nedatuje.
374
Ide zrejme o nie celkom vhodn preklad z poskej pvodiny; vhodnejie by bolo znenie mus by
zboovan alebo vyaduje/chce, aby ho zboovali.
142

v etine).375 Sasn spojenectvo s nrodniarmi, ktorch vznamn as tvoria evanje-

lici, znemouje Hlinkovi vystupova rozhodnejie [rozumej: proti protestantom P. M.].
Obas vak predsa len zabda na [toto] spojenectvo a v tlaovch orgnoch svojej strany
uverejuje, hoci bez podpisu, ostr lnky proti evanjelikom [...]. Aj ke uznva elnos
spoluprce s nrodniarmi, vyjadruje sa o nich vemi podceujcim, dokonca pohdavm
spsobom. Opierajc sa o vsledky volieb v niekokch obciach s vekm uspokojenm
povedal, e nrodniari v parlamentnch vobch nezskaj ani jeden mandt, e je to bez-
vznamn strana bez budcnosti, bez peaz a bez organizanch schopnost. Pri tejto
prleitosti, samozrejme, zdraznil silu a jednotu svojej vlastnej strany, ktor bude vldnu
na celom Slovensku. Takto vek podceovanie sl vlastnho spojenca, ktor sa bezpo-
chyby zaklad na zveliovan, je dkazom ako aleko siaha jeho zaujatos a intolerancia.
V zvere svojej sprvy posk konzul charakterizuje Hlinku vyslovene ako loveka so
sklonom k nenvisti.376 Pre kaza iste vlastnos nanajv nevhodn. Rovnako je vak
nevhodn aj pre otca nroda, tm skr, e sa jeho nenvis a prli asto ventilovala prve
smerom k jednej asti tohto nroda, ktor bola inak konfesionlne a nboensky oriento-
van ne on.
Pocit politickej vlunosti, hraniiaci s megalomniou, bol u Hlinku priamo sten jeho
pocitom nboenskej vlunosti, ako to napokon ilustruj mnoh jeho vroky. V truktre
Hlinkovej osobnosti, v celkovom ustrojen jeho psychiky je ovea viac reliktovch prv-
kov z predtolerannch ias, ne sme na prv pohad schopn vidie a ochotn pripusti.
Citovan diplomatick sprva dostatone osvetuje podstatu Hlinkovho charakteru, presne
a jednoznane pomenva defekty jeho povahy: narcistick sebapreceovanie, obklopova-
nie sa pochlebovami, sklony k nenvisti, tendenciu opovrhova umi i celmi socil-
nymi skupinami. Navye, posk diplomat presne identifikoval aj Hlinkovu zubu v zve-
liovan a paualizovan.
Otzka hodnovernosti Hlinkovch protievanjelickch vrokov
V Stanovisku slovenskch historikov k osobnosti Andreja Hlinku377 z roku 2007, ktor

vzniklo v svislosti s polemikou pri prijman sasnho zkona o zsluhch A. Hlinku, sa
uvdza: [...] Hlinkovo zblenie s vedenm [Slovenskej nrodnej strany][...] v roku 1932
375
Nepokladm za dleit overova zdroj tejto informcie; podobn nzory s doloiten nielen
priamo u Hlinku (asto spojen s rznymi posmekami a invektvami), ale v udckom diskurze v-
bec. Tto vitka napokon zaznieva aj z Hlinkovho ivotopisu, ktor napsal Karol Sidor. Protiargu-
menty pozri napr. v stati evanjelickho farra Miloa Hodu, ktor przvukoval, e napriek eskmu
jazykovmu rchu sa Tranovskho kancionl stal prameom slovenskho ducha a mocnou batou
nrodnho povedomia. HODA, Milo: Nrodn vznam evanjelickej cirkvi a Tranoscia zvl.
In: OSUSK, Samuel tefan (ed.): Tranovskho sbornk. Liptovsk Sv. Mikul: 1936, s. 325-356.
Iba na okraj pripomnam, e medzi ctiteov Kralickej biblie patril aj sm tefnik.
376
APLOVI, Miloslav: Tri dokumenty k slovensko-poskm vzahom z jari 1938. In: Historick
asopis, ro. 48, 2000, . 2, s. 341-344, dokument . 1 (8. mj 1938, Praha Sprva . 8/C/3 Vysla-
nectva Poskej republiky v Prahe adresovan poskmu Ministerstvu zahraninch vec vo Varave,
v ktorej posk konzul v Bratislave Wacaw aciski informuje o rozhovore s kazom Andrejom
Hlinkom v marci 1938 v Ruomberku. Tajn.).
377
alej pouvam skrten nzov Stanovisko.
143

Peter Macho
sved o tom, e vtal a predpokladal preklenutie nboenskch rozdielov prve na nrod-

nej bze. dajn hanliv vrok o evanjelikoch ako o vrede na tele nroda je nepodloen
a preto aj pochybn. Posia nik nedoloil, kedy a kde ho mal vyslovi. Naopak, doloi-
ten s jeho vroky v duchu bli je nm evanjelik-Slovk ako katolk-ech, ktor jasne
hovoria o jeho hodnotovch prioritch aj v smere konfesionlnom.378
Skutonos, e uveden vrok nie je doloen, neznamen, e je nedoloiten. Oficilne
vyhlsenie generlneho presbyterstva evanjelickej cirkvi z toho istho roku vyslovene uv-
dza, e historick dokumenty v archvoch ECAV na Slovensku potvrdzuj Hlinkove vul-
grne ataky voi evanjelikom.379 i sa v nich nachdza aj konkrtny vrok o evanjelikoch
ako o vrede na tele nroda, to je otzne. Odpoveda jednoznane na tto otzku umon
podrobn vskum v spomnanch cirkevnch archvoch. Predpokladm vak, e aj v pr-
pade pozitvneho nlezu citovanho vroku, jeho datovania a kontextualizcie, sa objavia
spochybujce hlasy; bud poukazova na skutonos, e je to nedostaton dkaz, lebo
ide o prame nekatolckej/neudckej proveniencie, ktorho pvodcovia boli voi Hlin-
kovi zaujat.
Kolegovia-historici, ktor s autormi Stanoviska, by si vak nabudce mali da lep pozor,
ak citt, resp. Hlinkov vrok predloia verejnosti ako protidkaz (Hlinka: bli je nm
evanjelik-Slovk ako katolk-ech), lebo v udckom tdennku Tatransk Slovk,
ktor vychdzal priamo v Ruomberku, sa meme dota aj osi in: Vo Zvolene da
16. okt[bra]. [1932] sa spojili vetci Slovci na ochranu chleba, autonomie a viery. Ke
toto pouli miurci380, napsali lnok do Praskho veernka pod menom Priepas
sa roziruje, a volali do sveta, e s udkom mil luterni Slovci, ako esk katolci. o
je niomnos a pomluva.381
V tomto kontexte mem len shlasi s Jnom achkm, ktor na strnkach evanjelickej
cirkevnej tlae v rmci polemiky o zsluhch Andreja Hlinku przvukoval, e Hlinka je
postava janusovsk, to znamen, e ku kadmu sa oto inou tvrou, rovnako ako rmsky
boh mnohch tvr Janus.382
Je prznan, e autori Stanoviska sa zamerali na jeden konkrtny vrok a spochybuj
prve a len tento vrok.383 Pritom sa zjavne sprvaj ako ten povestn ptros: str-
kaj svoje hlavy do piesku a tvria sa akoby toto bol jedin znevaujci Hlinkov vrok
vysloven na adresu evanjelikov. Mono len kontatova, e pouvaj tradin a overen
378
Stanovisko slovenskch historikov k osobnosti Andreja Hlinku, 23. oktber 2007. Dostupn na
webovej strnke <http: // www.postoy.sk/node/1149>, 20. 1. 2011.
379
Stanovisko k nvrhu zkona o zsluhch Andreja Hlinku. In: Evanjelick posol spod Tatier, ro.
97, . 41, 16. 10. 2007, s. 4.
380
Miurci = centralisticky orientovan udovci-katolci, ktorch politicky reprezentoval Martin
Miura.
381
Spolon katolcka fronta. In: Tatransk Slovk, ro. 2, . 46, 17. 11. 1932, s. 1 (v texte podiarkol
P. M.). Pripomnam, e citovan vety pochdzaj z textu vodnka; preto nemono vyli, e ich
pvodcom je Hlinka osobne.
382
CHMELR, Eduard ACHK, Jn: Andrej Hlinka otec slovenskho nroda? In: Evanjelick
posol spod Tatier, ro. 97, . 40, 10. 10. 2007, s. 8-9.
383
Paradoxom je, e v oficilnom vyhlsen generlneho presbyterstva evanjelickej cirkvi sa prve
tento vrok neuvdza.
144

metdu: spochybnenm jednho, do o najviac bijceho vroku, oslabuj pred slovenskou

verejnosou hodnovernos celej argumentcie svojich oponentov.
Len na okraj poznamenvam: in Hlinkov vrok, e luteranizmus je kliatbou slovenskho
nroda, sa mi podarilo identifikova a presne datova. Nachdza sa v lnku z roku 1932,
ktor Hlinka publikoval na strnkach Tatranskho Slovka. Nielene sa pod tento prspe-
vok podpsal, ale uveden znevaujci vrok on sm ako autor alebo redakcia prslunho
tdennka ete aj zvraznili tunm psmom, aby ho udcky orientovan itate nemohol
prehliadnu. Presn znenie Hlinkovej insinucie zasadenej do kontextu jeho novinovho
lnku bolo takto: My sce vieme, e eskoslovensk snem nem iadnej auktority. On
nereprezentuje vu udu, ale korteov politickch a sekretrskych agentov. Pre Slovkov
me snemu vbec neby, ponev 54 slovenskch poslancov je rozcaparten medzi 31
eskmi stranami. A oby hne cel slovensk nrod bol jednej mysli, 246 [eskch poslan-
cov] je vdy viac, ako 54 [slovenskch]. A potom na Slovensku sa njde ete vemi mnoho
asfalto-zchodovch, humnovch, miurovch, hodoapnkovch ptolizaov. Naou kliat-
bou je husitizmus a za misu uvarenej oovice sa predvajci protestantizmus. Tento bude
vdy bliie k echom, Nemcom, vdom, ako ku Slovkom a vbec ku Slovanom. Lutera-
nizmus je nemeckho pvodu. 384
V tejto svislosti optovne pripomnam reakciu udckej tlae na Pamtn spis o veciach
Hlinkovej gardy, ke sa nemenovan autor jeho pvodcom fakticky vetkm protes-
tantskm kazom, ktor spis podpsali, vyhral nasledujcim spsobom: My nenavrhu-
jeme alre, le navrhujeme tch[to] ud odstrni z tela nroda.
Bez ohadu na to, i sa takto radiklne predstavy o naplnen osudu neposlunch
evanjelickch farrov, pre ktorch in anonymn autor navrhoval zriadenie pecilneho
koncentranho tbora, realizovali alebo nie, treba poveda, e prslun pvodca lnku
uverejnenho v dennku Slovk naozaj kral v stopch Andreja Hlinku. Hlinka ako diag-
nostik oznail evanjelikov za vred na tele slovenskho nroda, jeho pokraovate s chirur-
gickmi ambciami navrhoval tento vred z tela nroda odstrni. Prvom sa meme pta,
ak metafora by bola v tomto kontexte najvhodnejia pre oznaenie idov? Odpove sa
zd by plne jednoduch: zhubn ndor. Zdanie vak klame, lebo v personalizovanom
chpan nroda idia neboli pokladan za sas nrodnho organizmu. Mono aj preto
nsledn radiklny chirurgick zkrok udkov a tak vemi nemrzel.
Na prv pohad sa me zda, e predchdzajce riadky nesvisia so zkladnou tmou
tejto knihy. Opak je vak pravdou. Prvom si mohli u Hlinkovi sasnci, prslunci evan-
jelickej cirkvi, ale aj logicky uvaujci obania inho vierovyznania, kls otzku: ak s
luterni poda Hlinkovho chpania vredom na tele nroda alebo jeho kliatbou, o je potom
tefnik?385
384
HLINKA, Andrej: Sneme, kde si? In: Tatransk Slovk, ro. 2, . 39, 29. 9. 1932, s. 3 (poznmka:
v citte podiarkol P. M.; v originli zvraznen tunm psmom).
385
V tomto kontexte treba vnma aj Hlinkov vrok, e tefnik bol len lutern. Je plne irelevant-
n kedy a za akch okolnost ho Hlinka vyslovil: je typickm prejavom jeho podceujceho prstupu
k evanjelikom, ktorch naprklad r. 1932 posmene oznail ako protetantov, ktor nevedia ni in,
len protetova.. Proti tomuto nzoru je mon samozrejme namieta poukazovanm na skuto-
nos, e Hlinka si predsa tefnika vil, oho dkazom s jeho lnky o tomto nrodnom hrdinovi,
145

Peter Macho
Na zklade vyie uvedench prpadov mono v zvere tejto kapitoly kontatova, e

odmietanie Hlinku v symbolickej lohe otca nroda alebo dokonca v lohe jeho venho
vodcu bolo v minulosti a je aj v sasnosti zo strany evanjelikov (ale aj inch obanov
Slovenskej republiky) opodstatnen a plne legitmne.
III. 5. Obrat v symbolickej politike udckeho

reimu a tefnik ako symbol hnutia odporu
Vldne kruhy slovenskho ttu si vemi rchle uvedomili vznam tefnika ako sym-
bolu, ktor m nielen schopnos oslovova a mobilizova irok vrstvy obyvatestva, ale
me sli aj ako legitimizan intrument na posilnenie vldnej moci a novoetablova-
nho ttu a jeho reimu. Preto zabdanie na tefnika nahradilo oficilne spomnanie
na tefnika. Na celottnej, ale aj loklnej rovni k tomu dalo prv vek prleitos 20.
vroie tefnikovej tragickej smrti v mji 1939, hoci ako pripomna sasnk, na najvy-
ej rovni sa o dstojn zasvtenie [tohto vroia][...] dlho nikto nestaral. Najm radn
kruhy a radn tla mlala, hoci 4. mj stl predo dvermi.386 udcka moc teda nastpila
cestu exploatcie tefnikovskej tradcie. Nov trend symbolickej politiky a propagandy
odzrkadovala aj prv vstava slovenskch maliarov a sochrov, ktor pod patrontom
ttostrany otvorili v novembri 1939. Mala prznan nzov Hlinka a tefnik v naom
vtvarnom umen.387
Ako vak pripomna Duan Kov, [...] akceptovanie tefnika a jeho prispsobenie
novmu Slovensku malo svoje limity. tefnik nebol v popred zujmu udckej pro-
pagandy, kde dominovali in osobnosti a in idely. Sochy sa prestali postupne stava388,
oslavy sa zili na mjov akcie na Bradle. A napokon, ke vypukla vojna, tefnik ako
franczsky generl a aktvny bojovnk proti Nemecku, nebol tou najvhodnejou osobnosou
na prezentciu vzornho nemeckho spojenca. udkom ilo hlavne o to, aby si tefnika
prisvojili, dali ho do sluieb svojej propagandy, urobili z neho [...] autoritatvneho a proti-
eskho politika a tie obe eskch protislovenskch intrg. To boli zjavn limity, za ktor
udci neli uvedomujc si, e hlbie tdium a poznanie tefnikovej osobnosti by tento
ich obraz o tefnikovi ohrozilo.389
prpadne jeho as na tefnikovch oslavch. Tieto protidkazy vak meme oprvnene poklada
nielen za sas jnusovskej podstaty Hlinkovej osobnosti, ale aj za svedectvo jeho chpania politic-
kej elovosti v tle poui vyui zahodi.
386
KUBAKA, Jn: Truc oslava? In: NR, ro. 18, . 9-10, mj jn 1939, s. 154-156.
387
BAKA, Igor: Mechanizmus, ciele a metdy psobenia udckej propagandy v rokoch 1938
1939. In: Historick asopis, ro. 51, 2003, . 2, s. 282.
388
V r. 1939 bol napr. odhalen tefnikov pomnk v Nitre (ilo o artefakt, ktor bol do tohto mesta
premiestnen z okupovanch Levc), pomnk v Spiskej Belej, Trebiove i pamtn tabua na My-
jave.
389
146

Interpretan inovcie tefnikovho mikroprbehu

v slubch udckeho reimu
Osamostatnenie Slovenska a jeho spojenectvo s nacistickm Nemeckom sa premietlo aj

do novch interpretci tefnikovho ivotnho mikroprbehu, ktor pripisovali aktivitm
a zpasom nrodnho hrdinu dovtedy nevdan rozmer, ba nov zmysel. Mohli by sme
ich oznai ako interpretan kotrmelce. V rukch udkov mala manipulcia s historic-
kou pamou za cie okrem inho prekdova tradin obrazy nepriateov a spojencov.
Vsledn efekt bol vak u mnohch ud skr opan: prve tefnikov prbeh a tefni-
kov obraz ukotven v makroprbehu nrodnch dejn, ktor nosili vo svojich hlavch, teda
konkrtny segment historickej pamti, zdeden z ias prvej republiky odolval propagan-
distickm atakom a paradoxne pomhal petrifikova nielen obrazy Maarov a Nemcov,
resp. Germnov ako naich nepriateov, ale aj obrazy Franczov, Britov, Rusov i Ame-
rianov ako naich spojencov.
Mnoh exponenti udckeho reimu sa usilovali radiklne prehodnoti tefnikov odkaz
a presviedali verejnos, e tefnik nebol nikdy protinemecky orientovan. Nelo samo-
zrejme len o ojedinel a individulne nzory, ale o sas zsadnej reinterpretcie prbehu
nrodnch dejn, zasadenho do novej mocensko-politickej kontelcie.390
Minister nrodnej obrany, gen. Ferdinand atlo na strnkach dennka Slovk dokazoval,
e tefnik nikdy nebojoval proti Nemcom a Nemecku, ale e jeho boj bol vdy namieren
len proti maarskmu tlaku. Tto vysloven mystifikciu zavil kontatovanm, e my
tefnikov vojensk kult staviame veda kultu nemeckho junkerstva.391
Karol Krper v novinch Slovensk pravda zdrazoval, e Slovci celch dvadsa rokov
pozerali na tefnikov hrob ako na vznicu nrodnho ducha a przvukoval, e na roz-
diel od inch tvorcov eskoslovenskej republiky tefnik to myslel so svojm nrodom
poctivo a vne: On nezapredal svoj nrod za cudzie zujmy, on ho nechcel ma v rmci
policajnho ttu na Vchode. Hoci nosil uniformu franczskeho dstojnka, nikdy nemys-
lel na to, e Slovci maj by v slubch zotroujcej politiky franczskej.392
Ke bratislavsk vlda ako nemeck spojenec vyslala slovensk vojensk jednotky na
vchodn front, odvolvala sa na tefnikove antiboevick postoje. Dobov propaganda
pritom neustle zdrazovala, e sa tm napa tefnikov odkaz. V svislosti s tm .
Liptk poznamenva, e takto vypreparovan odeskoslovenen tefnik dostal jedin
rozmer protiboevick. Tu nebolo potrebn klama, v tom bol tefnikov postoj jasn,
zretene vysloven a nespochybniten. Prve tto jedna dielia pravda mala prekry ost-
vajce li, o je metda stokrt zneuit a stokrt inn.393
390
V podobnom duchu boli reinterpretovan aj alie segmenty, naratvy a osobnosti (Pribina, t-
rovci a i.).
391
ATLO, Ferdinand: Proti komu a za o bojoval tefnik? In: Slovk, ro. 21, . 103, 4. 5. 1939,
s. 1.
392
KRPER, Karol: tefnikov hrob. In: Slovensk pravda, ro. 4, . 103, 4. 5. 1939, s. 1.
393
147

Peter Macho
Samotn proces odeskoslovenenia tefnika sa dial na rznych rovniach, nevyhol sa

ani reinterpretcii a inovcii pomnkov. Tto skutonos je mon ilustrova udalosami,
vzahujcimi sa na znmy bratislavsk tefnikov pomnk od eskho sochra Bohumila
Kafku. Pri demontrcich, konanch pri prleitosti vyhlsenia autonmie 6. oktbra
1938, stpenci udckej politiky hdzali kamene do plastiky leva, ktor bol umiestnen
na pylne za tefnikovou sochou.394 Emciami vybiovan pokus o ukameovanie
eskho leva395 vystriedal racionlny krok samotnho sochra B. Kafku, ktor navrhol,
aby bol eskoslovensk ttny znak nahraden slovenskm znakom, teda dvojramennm
krom. A v roku 1940 odstrnili prslunci slovenskej armdy leva z pylnu a tak sa
tefnikov pomnk stal parafrzujc ministra obrany F. atloa stelesnenm terajej
slobody plnej, bez eskho zaaenia. Poda tohto chpania bola teda pvodn verzia
pomnka s levom symbolom polovinej [nrodnej] slobody s eskm zaaenm.396
V roku 1940 sa v Tatranskej Lomnici uskutonilo pod ideologickou kuratelou Alexandra
Macha rokovanie slovenskch kultrnych pracovnkov. Lomnick manifest z tohto podu-
jatia sa prihlsil k zsadm nrodnho socializmu, priom Mach tvrdil, e vetci vznamn
nrodnokultrni predstavitelia v minulosti, od Bernolka a tra a po tefnika, Rzusa
a Hlinku, boli nrodnmi socialistami. tra oznail za slovenskho Hitlera 19. storoia, na
tefnikovu adresu sa vyjadril ete jednoznanejie, ke pri inej prleitosti kontatoval:
tefnik u pred 20 rokmi vedel, e sa udrme, e slovensk nrod si zachrnime len
vtedy, ke odmietneme boevizmus a demokraciu. Smele sa postavil proti smeru, ktor
reprezentoval Bene. Keby tefnik il, dvno by bol naiel cestu k Mussolinimu i Hitlerovi
a dvno by bol postavil n ivot na zklady autority.397
Paradoxom zostva skutonos, e tieto faizoidn interpretcie tefnika v podstate
korepondovali s vziou eskho urnalistu Ferdinanda Peroutku, ktor v roku 1933 uve-
rejnil na strnkach Lidovch novn svoju sta o tefnikovi. Popudil tm proti sebe
takmer cel slovensk verejnos. Peroutka sa toti okrem inho zamal nad tm,
akm politickm a ideologickm smerom by sa tefnik vyvjal, keby bol zostal naive:
A musme pemlet, jakou roli by byl hrl v demokratick republice tento zaryt indi-
vidualista s aristokratickmi zlibami, kdyby ho nebyl osud skolil na samm potku...
Ml mnoho pedpoklad v sob, aby se stal pivrencem diktatury a vdcovskho prin-
cipu. Na jakou stranu by se byl postavil, kdy po letech poaly tyto mylenky rozruovat
Evropu?398
394
HOJDA, Zdenk POKORN, Ji: Pomnky a zapomnky. Praha Litomyl 1996, s. 181.
395
Autor pomnka zdrazoval, e nejde o eskho leva, lebo ten ako heraldick symbol mus by
stvrnen s dvojitm chvostom. Kafka pripomnal, e lev na pylne stelesuje univerzlnu silu, ktor
ochrauje ttny znak eskoslovenskej republiky. K osudom tohto pomnka pozri bliie v publik-
cii FUSKA, Jn a kol.: Pamtnk Milana Rastislava tefnika v Bratislave. Vznik a znovupostavenie.
Bratislava, b. r., s. 29
396
Parafrzovan poda slov vodnka ATLO, Ferdinand: Proti komu a za o bojoval...
397
[MACH, Alexander]: tefnik a Hlinka jeden duch, n duch! In: Gardista, ro. 1, . 14, 6. 5.
1939, s. 12.
398
PEROUTKA, Ferdinand: tefnikova smrt. In: Lidov noviny, ro 41, . 604, 2. 12. 1933, s. 3.
K ohlasu na Peroutkov lnok pozri podrobnejie v KOV, Duan: c. d., s. 215-217; MACHO,
Peter: Ruky pre od nho tefnika! Hadanie pravdy alebo potupenie pamiatky nrodnho boha-
148

Do boja proti Peroutkovi a na obranu posvtnej pamiatky nrodnho hrdinu vtedy vytiahla
aj udcka tla. Kritici a oponenti mu vytali povrchnos a zl mysly, obviovali ho
z necty k nrodnmu hrdinovi, ale aj z narania beztak krehkho esko-slovenskho
vzahu. Takmer nikto sn len s vnimkou legionrov399 si nevmal jeho presvede-
nie, e tefnik by sa zrejme stal stpencom krajnej pravice.400
Na rozdiel od Peroutku, ktor v svislosti s touto chlostivou tmou kldol neprjemn
a pre niekoho mono provokatvne otzky, predstavitelia radiklneho pronacistickho
krdla udovej strany vyfabrikovali zo tefnika vzorovho stpenca faizmu i nacizmu,
priom tento svoj propagandistick produkt rili medzi obyvatestvom ako hotov a abso-
ltnu pravdu. Nikto nemal pochybova o tom, e keby bol zostal tefnik iv, on by
bol viedol boj proti idomarxistickmu echoslovctvu Masaryka a Benea. A. Mach
na verejnom zhromaden v Rajci v roku 1941 zopakoval a rozril svoje predchdzajce
vyjadrenia o tefnikovi. Poda neho bol nrodn hrdina [...] prvm slovenskm hlsate-
om toho autoritatvneho systmu, ak dnes uplatuje v budujcej sa novej Eurpe Adolf
Hitler. [...] tefnik dnes kral by za Adolfom Hitlerom, no, bol by slovenskm Hitlerom.
Preto na tefnika iste nem prvo, kto je proti slobode slovenskho nroda, kto je proti
autoritatvnemu poriadku novej Europy, ktor pre vetky nrody zaruuje slobodn vvoj
[...].401
V zmenenej politickej situcii teda udcki radikli otvorene hlsali to, o v prvej polovici
30. rokoch naznaoval z inch pozci Peroutka, samozrejme bez toho, aby sa k nemu hl-
sili: ve Peroutka ako stpenec tzv. Hradnej politiky stelesoval v oiach udkov prve
ono kritizovan a nenviden idomarxistick echoslovctvo.
Ke v roku 1940 pristpilo Slovensko k Paktu troch mocnost (os Berln Rm Tokio),
predseda vldy Vojtech Tuka vyhlsil, e slovensk nrod bol prijat slvnostne pred
verejnosou celho sveta do spolonosti kultrnych nrodov a teraz mus by cieom
Slovkov vybudova vzorov nrodnosocialistick tt. Z emigrantskho vysielania lon-
dnskeho rozhlasu sa na toto vyjadrenie ozvala nasledujca replika: Tuka oznauje prija-
tie Slovenska do spolonosti mocnost osy, ako vstup do vzneenej spolonosti kultrnych
a vyspelch nrodov. Toto tvrdenie je nepravdiv. Slovensko pristpilo do spolonosti kul-
tiera? In: BYSTRICK, Valerin ROGUOV, Jaroslava (eds.): Storoie kandlov. Afry v mo-
dernch dejinch Slovenska. Bratislava 2008, s. 149-160.
399
Nezvisl jednota eskoslovenskch legionrov vo svojom vyhlsen kontatovala, e z Perout-
kovej strany ide o neetrnos, ke vykresuje vojensk a vodcovsk vlastnosti M. R. tefnika ako
konzervatvne, okzal a aristokratick chky po moci a diktatre. Citovan poda A. S. P.: Proti
mrzkosti, cynizmu a hyenizmu eskho novinra z Lidovch novn. In: NN, ro. 64, . 137, 8. 12.
1933, s. 7.
400
Niektor publicisti pritom rieili pseudoproblmy a chytali sa slovok. Jednmu z obrancov te-
fnikovej pamiatky napr. vadila Peroutkova formulcia, e tefnika skolil osud: Ctite to duevn
rozpoloenie Peroutkovo, z ktorho vytrysklo slovo skolil? Pouvame ho, ke ide o div zver alebo
o nejak zbesnen indivduum. Peroutkovi prilo na pero vtedy, ke rozjmal o vhode, e tefnik
nie je viac medzi ivmi. JNOVI, J.: Hyena na hrobe gen. tefnika. In: Nov svet, ro. 8, . 14,
7. 12. 1933, s. 8.
401
Gardisti s strou slobody nroda. Prejav hlavnho velitea HG ministra Macha v Rajci. In:
Gardista, ro. 3, . 104, 7. 5. 1941, s. 3.
149

Peter Macho
trnych a vyspelch nrodov eskoslovenskou republikou a uviedol ho ta nie Vojtech Tuka,

ale najv syn slovenskho nroda, generl Milan Rastislav tefnik.402
Oficilny ideolg reimu, tefan Polakovi v roku 1939 upozoroval na nevyhnutnos
vybudovania posvtnho pamtnho miesta, na ktor by sa chodili pokloni aj zahranin
delegcie: Najlepie by bolo, keby Oltr vlasti spolu s hrobom Neznmeho vojaka bol
pripojen k pomnku venho vodcu nroda Andreja Hlinku. Tm by sa dal vraz jednoty
ideovho vodcovstva a vojenskho hrdinstva, vyplvajceho z jednoty nroda a vlasti.403
O dva roky neskr, teda v ase, kedy bol symbol tefnika naplno vyuvan aj oficilnou
symbolickou politikou, vak svoj nvrh zmenil, priom zdrazoval, e hrob Neznmeho
slovenskho vojaka by mal st pred pomnkom kra Svtopluka, lebo Svtopluk bol
najvm a najhrdinskejm slovenskm vojakom.404
Poda mjho nzoru sa Polakovi usiloval prostrednctvom takhoto prepojenia konkrt-
neho miesta historickej pamte so sasnosou posilni ilziu starobylosti slovenskej tt-
nej tradcie. Je vak otzne, i sa jeho pasovanie Svtopluka za najvieho a najhrdinskej-
ieho slovenskho vojaka stretlo vo verejnosti s porozumenm, kee tto charakteristika
sa prisudzovala tefnikovi a v tomto ohade v slovenskej spolonosti naozaj vldol kon-
senzus.
Tak i onak, v obidvoch alternatvach, ktor Polakovi verejnosti predostrel, sa zretene
prejavovala relativizcia tefnika ako najvznamnejieho symbolu v rmci bojovej, resp.
vojenskej tradcie na Slovensku.
Tde tefnikovch oslv
udcky reim prezentoval svoj vzah k tefnikovi ako k jednmu z najvznamnejch

nrodnch symbolov prostrednctvom vekolepej akcie, Tda tefnikovch oslv. Na
jeho prprave sa podiealo predovetkm ministerstvo nrodnej obrany, ale aj Hlinkova
garda, Hlinkova mlde a Matica slovensk, priom trval od 30. aprla do 7. mja 1939.
Prvm podujatm v rmci tohto tda, v nedeu 30. aprla 1939, bola pietna slvnos
v Ivnke, ktor usporiadali Hlinkova dopravn garda a Hlinkova mlde. Kvli nepriaz-
nivmu poasiu sa vak program nemohol uskutoni pri ivnskej mohyle, teda na mieste
tefnikovej tragickej smrti, ale len v miestnom kultrnom dome. Vence k mohyle poloila
delegcia gardy.405
V utorok 2. mja zorganizoval tefnikov samovzdelvac krok pri slovenskej relke
v bratislavskej Redute spomienkov veierok na nrodnho hrdinu, v stredu sa uskutonil
pochod uniformovanch jednotiek a kolskej mldee z nmestia Slobody pred budovu
Slovenskho nrodnho divadla. Zstupcovia slovenskej vldy vykonali prehliadku est-
402
ANM-PHA, f. Milan Hoda. Veejn innost IV. Materily k odbojov innosti v Paii a Lon-
dn, sign. 12/542: LICHNER, Jn: Rozhlasov re, 5. 12. 1940.
403
POLAKOVI, tefan: K zkladom slovenskho ttu. Filozofick eseje. Turiansky Sv. Martin
1939, s. 144.
404
POLAKOVI, tefan: Slovensk nrodn socializmus. Ideov poznmky. Bratislava 1941, s.
116, 117.
405
tefnikove oslavy sa zapoaly. In: Slovk, ro. 21, . 101, 2. 5. 1939, s. 4.
150

nej roty slovenskou vldou, prtomnm sa prihovoril nielen minister nrodnej obrany, ale
aj al slvnostn renci: historik Frantiek Hruovsk vo svojom prejave zdraznil, e
na slobodnom Slovensku s dve mohyly. Na Bradle a na ruomberskom cintorne. Prv
nai slovensk vojaci maj v tefnikovi a Hlinkovi najkraj vzor, aby sa mohli sta vkve-
tom. Prslunci Hlinkovej gardy u ukzali svoje vojensk i duchovn hodnoty.406
Nasledujci de, teda 4. mja, sa bratislavsk slvnosti zaali slvnostnmi bohoslubami
v novom evanjelickom kostole na Legionrskej ulici a v Dme sv. Martina. Popoludnie
sa op nieslo v znamen uniforiem: pred budovou divadla, ktor bola ozdoben vekm
tefnikovm portrtom, skladali prsahu lenovia Akademickej gardy. Na tejto slvnosti
sa zastnili vznamn predstavitelia ttu a reimu na ele s predsedom vldy Jozefom
Tisom. Prtomn boli pochopitene aj gardistick funkcionri, Alexander Mach a Jozef Kir-
schbaum. J. Tiso pred nastpenmi tudentami-gardistami przvukoval: To je vekos te-
fnika, e slil nrodu: pracoval a bojoval za nrod bez toho, e by bol podval protiet
[...]. tefnik slil beznrone, idelne, bez akchkovek pekulci.407
V sobotu sa oslavy op sstredili na Hviezdoslavovo nmestie, kde si mohli obyvatelia
pozrie defil bratislavskej posdky; v nedeu, kedy sa konali oslavy na Bradle, Vajnory
privtali slovenskch letcov a ich obdivovateov na tefnikovom leteckom dni brannosti.
Bohat program teda zahal aj viacer paraleln podujatia v rznych lokalitch, o samo-
zrejme korepondovalo nielen s okrhlym vrom tefnikovej pamiatky, ale aj so snahou
novho reimu prezentova sa prve na tejto symbolicko-propagandistickej rovni.
Nasvedovala tomu aj rtorika oficilnej tlae, ktor prvorepublikov oficilnu historick
pam na tefnika hodnotila ako ne-pestovanie tefnikovej pamiatky, ako zmern
obchdzanie tefnika, o samozrejme nebola pravda. Dennk Slovk v tejto svislosti
zdrazoval, e tefnik bol po dvadsa uplynulch rokov [...] pomaly a nebadane naej
mldei odcudzovan, umele zabdan a zneuznvan.408
Toto ditancovanie sa od predchdzajceho dvadsaroia v podstate priklincovalo vyjad-
renie, e od zaiatku [...] nebolo slovenskmu nrodu tajnosou, e to nebola neastn
nhoda, ale zloinne a plnovite do detailov vypracovan vrada!409
Tde tefnikovch oslv vyvrcholil nrodnou pou a oslavami na Bradle v nedeu
7. mja 1939. Po slvnostnch bohoslubch v brezovskom evanjelickom i katolckom
kostole astnci pte vystpili k mohyle, kde zstupca ministerstva nrodnej obrany plk.
A. Pulanich vykonal prehliadku estnej roty.410 Nasledovalo vztyovanie zstav a fanfry,
vystpenie vojenskej hudby, prelet lietadiel, ktor na mohylu zhodili veniec s npisom
Svojmu prvmu generlovi slovensk letci.
Sasou tohto slvnostnho podujatia bol pietny akt vloenia symbolickej prste do
mohyly. Ako tafetu ju na Bradlo priniesli prve lenovia Hlinkovej mldee, priom ilo
o zeminu odobrat z tch miest, kde v poslednch asoch tiekla slovensk krv, preliata
406
Dve mohyly. In: Slovk, ro. 21, . 104, 5. 5. 1939, s. 4.
407
Slovensk ministri oceuj vznam generla M. R. tefnika. In: Slovk, ro. 21, . 105, 6. 5.
1939, s. 4.
408
Hlinkova mlde mlde tefnikova. In: Slovk, ro. 21, . 98, 28. 4. 1939, s. 5.
409
Preo nm neije? Vajnorsk tragdia. In: Slovk, ro. 21, . 103, 4. 5. 1939, s. 4.
410
Poda pvodne avizovanho programu oslv mal by na Bradle prtomn minister gen F. atlo.
151

Peter Macho
rukou zkernho vraha, teda zo urian, Spiskej Novej Vsi, od Michaloviec, adce
a Bratislavy.411 Dennk Slovk v tejto svislosti pateticky zdrazoval, e prs m vetkm
pripomna, e v ast a slobode nesmieme zabda, ale [musme] ivi v sebe pamiatku
najvych obet. T krvav zem, v urne vloen do bradlianskej mohyly, mus by venm
vkrinkom nho svedomia a naej nrodnej hrdosti [...].412
Noviny Slovensk pravda prostrednctvom opisu tohto ritulu ako aj prostrednctvom
motvu krvi sugerovali itateom kontinuitu zpasov za nrodn slobodu a ttnu samo-
statnos, na poiatku ktorch stl poda tejto interpretcie tefnik: Do urny uloili tto
krvou kropen slovensk zem a uloili ju veda toho, ktor prv vylial svoju krv za Sloven-
sko.413
V podobnom duchu sa niesol aj prejav plk. A. Pulanicha: V hlbokom pohnut sklame
sa, slovensk vojaci, pred majesttnou mohylou prvho slovenskho vojaka generla te-
fnika a vzdvame poctu jeho vzneenmu prachu. Prs zo slovenskch bojsk do jeho
venho hrobu vloen nech je pre naich potomkov symbolom slovenskho nrodnho
utrpenia. Zem skropen krvou slovenskho frontovho vojska smieala sa s historickou
zemou bradlanskou. Ctime, e v ns koluje vojensk krv tefnika a e budeme kedykovek
ochotn ju hrdinsky vylia, ke to zujem nho ttu bude vyadova.414
Minister dopravy a verejnch prc Jlius Stano zdraznil, e tefnik je vzorom obetavosti
a mjr. letectva Jn Ambru nrodnmu hrdinovi odkazoval, e slovensk letci estne obstli
v nerovnom boji proti maarskmu tonkovi a obrnili slovensk vlas.
Evanjelick farr Ladislav Jurkovi pripomenul kadmu astnkovi tohto podujatia, e
Bradlo so tefnikovm hrobom je miesto, ku ktormu m pristupova s posvtnou ctou:
Sobuj obuv z nh svojich, lebo miesto na ktorom stoj, je zem svt. Tieto slov sprtom-
ujeme si dnes, ke spomname 20. vroie tragickej smrti gen. M. R. tefnika. Bradlo,
miesto dstojnho odpoinku nho bohatiera, stalo sa prvm slovenskm mauzoleom, kde
sa kadorone putuje a bude sa putova, pokia len slovensk ivot jestvova bude.415
Popoludn pokraovali oslavy pietnou spomienkou na Koariskch. astnci si uctili
pamiatku nrodnho hrdinu pri jeho rodnom dome a navtvili miestny cintorn s hrobmi
tefnikovch rodiov. Pamtalo sa aj na spomienkov predmety, v irej verejnosti zoala
spech nielen nov potov znmka s portrtom M. R. tefnika, ale aj pecilna peiatka,
ktor pouvala autopota priamo na Bradle. Urit osvieenie a odahenie priniesli obe-
censtvu nrodopisn slvnosti, ktor sa konali na Brezovej pod Bradlom.
Ako vidno, oficilne oslavy 20. vroia tragickej smrti M. R. tefnika vzbudzovali ve-
kolep dojem. Nad ich riou sa vak u vznal tie totalitnch praktk. Organiztori sce
formlne zachovvali naprklad zdanie interkonfesionlneho konsenzu, o mono ilustro-
411
Uveden lokality boli vybrat zmerne: pripomnali napr. strebu maarskch androv do slo-
venskho obyvatestva v okupovanch uranoch na Vianoce 1938, maarsk leteck tok na Spi-
sk Nov Ves, obete tzv. malej vojny na vchode Slovenska at.
412
Hlinkova mlde mlde tefnikova. In: Slovk, ro. 21, . 98, 28. 4. 1939, s. 5.
413
Na Bradle zdumivom... Cel Slovensko sa prilo pokloni nehyncej pamiatke generla M. R.
tefnika. In: Slovensk pravda, ro. 4, . 107, 9. 5. 1939, s. 1.
414
Vyvrcholenie tefnikovch oslv. In: Slovk, ro. 21, . 107, 9. 5. 1939, s. 4.
415
Tame.
152

va skutonosou, e v rmci slvnostnho programu boli recitovan aj bsne evanjelic-

kch autorov (napr. Martina Rzusa) a v rmci oslv sa uskutonili aj evanjelick sluby
Boie. lenom Zvzu evanjelickej mldee (SEM416) vak nepovolili, aby sa mohli oslv
zastni manifestane a korporatvne ako mldencka organizcia. V intencich umelho
a nsilnho zjednocovania sa mala na Bradle prezentova slovensk mlde ako celok;
prtomnos nejakej evanjelickej mldee ako organizcie sui generis, sa odrazu javila ako
neiadca. Organiztori argumentovali tm, e mlad udia bud na Bradle oficilne zast-
pen prostrednctvom Hlinkovej mldee. Tla s nadenm zdrazovala skutonos, e
Hlinkova mlde sa po prv raz zastn tefnikovch oslv. Prve tento moment vak
odzrkadoval nstup glajchaltovania spolonosti: v predchdzajcom dvadsaro prvore-
publikovej demokracie pri organizovan tefnikovch oslv prevldala tendencia zapoji
vetky skupiny a vrstvy obyvatestva bez ohadu na konfesionlnu, socilnu i strancku
prslunos, vetky spolky a korporcie, ktorch prtomnos mala deklarova jednotu
nroda v jeho rznosti a rozmanitosti. Tu vak vidme tendenciu opan: pokus o mar-
ginalizciu i dokonca vylenie konkrtneho spolku, ktor zastreoval mlde lutern-
skeho vierovyznania z celho Slovenska. Nakoniec sce bola zstupcom SEM-u tlmoen
monos poloi k mohyle veniec, ale pocit krivdy a nespravodlivosti zostal. Uveden
rozhodnutie organiztorov sa pravdepodobne dotklo aj niektorch alch spolkov, ale le-
novia Zvzu, ktor sa od roku 1938 tylizovali do roly ochrancov a strcov tefnikovej
pamiatky, to samozrejme vnmali ako svoju degradciu a urku.417
udcka tla pochopitene informovala o oslavch na Bradle cez ruov okuliare: do spra-
vodajstva sa nedostali viacer informcie, ktor by jednoznane naruili ilziu idylickej
celonrodnej festivity.
Ke sa toti v tefnikovom kraji rozchrilo, e ako hlavn slvnostn renk zastupujci
vldu m na Bradlo prs Vojtech Tuka, jeden z predstaviteov germanofilskho a prona-
cistickho krdla v udovej strane, medzi obyvatestvom, najm vak medzi inteligenciou,
to vyvolalo vek rozhorenie. V ich oiach figuroval Tuka nielen ako popredn maarn
a pracovnk pre maarsk iredentu, ale v novej dobe aj ako jeden z rozbjaov eskoslo-
416
Pvodn verzia nzvu tohto spolku bola poda starho pravopisu Svz evanjelickej mldee, od
oho je odvoden aj skratka SEM.
417
Podrobnej archvny vskum by mal v budcnosti vnies svetlo v otzke, preo k tomuto pokusu
o vylenie SEM-u dolo. Je zrejm, e organiztori v om videli iba konfesionlnu, cirkevno-n-
boensk organizciu, zatia o Hlinkovej mldei prisudzovali vy status nrodnej, resp. celo-
nrodnej organizcie, o vak samo osebe vzbudzovalo na evanjelickej strane odpor. Luternska
as slovenskej verejnosti vnmala toti SEM nielen ako spolok, ktor je rovnocennm antipdom
Hlinkovej mldee, ale aj uritm duchovnm, ideovm a svetonzorovm toiskom mladch ud
pred vepohlcujcimi totalitnmi organizciami. Na druhej strane SEM u r. 1938 vyvjal v svislosti
so tefnikovou pamiatkou aktivity, ktor mali v oiach vldnych predstaviteov protireimistick
charakter (o. i. rozirovanie tefnikovch odznakov, ktor sa stali symbolom protifaistickej rezis-
tencie), take nemono vyli aj vsostne politick motvy tejto exklzie. O dobovch aktivitch
SEM-u pozri podrobnejie v prspevkoch TRBA, Jn: Evanjelick mlde slovensk v boji za slo-
bodu nroda. In: Kristus nae vazstvo! K I. sjazdu slovenskho evanjelictva po druhej svetovej
vojne a k II. sjazdu evanjelickej mldee slovanskej v Turianskom Sv. Martine v doch 4. 7.
jla 1946. Liptovsk Sv. Mikul 1946, s. 36-78; RAKO, Peter: Spolkov innos evanjelickej a.
v. mldee v 1. Slovenskej republike. In: SOKOLOVI, Peter (ed.): ivot v Slovenskej republike.
Slovensk republika 1939 1945 oami mladch historikov IX. Bratislava 2010, s. 357-373.
153

Peter Macho
venskho ttu. Brezovsk vbor podieajci sa na prprave tefnikovch oslv poslal

do Bratislavy protest, v ktorom uvdzal, e neme prevzia zodpovednos za priebeh oslv
a Tukovu bezpenos. Zrove iadal o zmenu slvnostnho renka.418
Biskup Samuel tefan Osusk v tejto svislosti dodatone po skonen vojny vysvetoval,
e usnesenie protestova bolo rozhodnutm tajnho vboru Odboky Cechu Tatarov.419
V Bratislave ho tlmoili jeho lenovia menom vetkho podbradlanskho kraja, zdrazu-
jc pritom, e nik neme zarui Tukovu bezpenos. A Tuka nepriiel na Bradlo nikdy.420
Diplomaticky formulovan varovanie bolo v podstate vyhrkou adresovanou poprednmu
vldnemu initeovi, ktor mohlo ma neelan nsledky. Odpor voi Tukovej prtomnosti
na Bradle prejavili aj tyria vlastenci z Koarsk starosta Jn Mikulk, evanjelick farr
tefan Bojnk, tefan Gabri a tefan uvala, jeden z priamych aktrov vstavby aj odha-
ovania bradlianskej mohyly. Poda Bojnkovch spomienok bol inicitorom protestnej
akcie J. Mikulk: Ke sa rozchrilo, e slvnostnm renkom na Bradle m by maa-
rn Bla Tuka, podpredseda vtedajej vldy421, doniesol na faru ohobovan dosku, sadol
si u ma v kancelrii a rozmajc napsal na papier [...][heslo]. Text sme vyryli na dosku
a v noci pred oslavami sme ju osadili pri hlavnom vchode na mohylu. Ke sme sa na druh
de vybrali na mohylu, bolo tam porozkladanch u asi 20 podobnch hesiel....422
Tabua s npisom Kto si rcal to, o tefnik budoval, nevkro sem, lebo miesto toto
[je] pre kadho vernho Slovka svt ila ovea alej ne vzva Ladislava Jurkovia
vysloven poas slvnostnho programu, aby kad nvtevnk s bzou a ctou vstupoval
na toto posvtn miesto. Jej posolstvo bolo jednoznan: ten kto pomhal rozbja tef-
nikovo dielo, teda eskoslovensk republiku, nem prvo sa k nemu hlsi, nem prvo
vstupova na pdu Bradla, jeho prtomnos je znesvtenm, pokvrnenm tohto pietneho
miesta i tefnikovej pamiatky. Navye npis nezakryte hlsal, koho pvodcovia protestu
pokladaj za vernho Slovka a kto je v ich oiach zradcom. Je celkom pochopiten, e
tomuto symbolickmu gestu sa pripisoval mimoriadny politick vznam: z emigrantskho
vysielania londnskeho rozhlasu kad rok zaznievalo toto tabuov posolstvo ako dkaz
rezistentnho postoja podbradlianskeho obyvatestva voi udckemu reimu a sloven-
skmu ttu.
tefnikov rodn kraj a jeho obyvatestvo si nepochybne aj vaka tmto postojom a akti-
vitm vo vldnych kruhoch vyslili poves nespoahlivho a protittne orientovanho
elementu.423 Poramoten reputciu mala zrejme zachrni doinkov slvnos na Myjave,
418
BZDEK, Jn BARAN, Juraj: Spomienky na Slovensk nrodn povstanie v podbradlian-
skom kraji. Brezov pod Bradlom 1995, s. 7.
419
Cech Tatarov bol spolok brezovsk rodkov v Bratislave (Tatari = dobov prezvka Brezovanov).
420
SNK ALU, fond Samuel tefan Osusk, sign. 46 GGG 2: Materil o Brezovej. Nedatovan text
[pravdepodobne 1946], s. 9.
421
In pramene a naratvy o tejto udalosti Tukovi dokonca pripisuj funkciu predsedu vldy, o je
vak chybn informcia. V ase prprav a konania tefnikovch oslv, teda v mji 1939, bol sce
Tuka lenom slovenskej vldy, ale zastval v nej iba funkciu ministra bez kresla. Ministerskm pred-
sedom sa stal a v oktbri 1939.
422
Citovan poda APFEL, Viliam: Panten zlomench ndej. Nezvyajn a predsa pravdiv prbeh
mohyly M. R. tefnika na Bradle. Liptovsk Mikul 2004, s. 49.
423
V r. 1941 napr. streda ttnej bezpenosti v Bratislave informovala nelnka Okresnho radu
na Myjave o pomeroch v okrese: Je vidie rhanie proti ttnej truktre, [udia pouvaj esk
154

spojen s odhaovanm pamtnej tabule venovanej pamiatke M. R. tefnika. Slvnosti sa

mal 27. augusta 1939 osobne zastni minister nrodnej obrany gen. Ferdinand atlo.
Okresn nelnk na Myjave prezentoval cel podujatie ako prleitos napravi poves
svojho okresu vo vldnych kruhoch. Preto predstavenstvm jednotlivch obc rozposlal
prpisy nasledujceho znenia: Ako je Vm dobre znme, o myjavskom kraji s ren
nepravdiv zprvy ako o protittnom, a preto je nutn pred irokou verejnosou a hlavne
pred zstupcom vldy dokza, e takto chry s nepravdiv, ale priam zlomysen a e
tefnikov kraj obvaj len vern a za Slovensk tt oduevnen Slovci.424
Nelnk preto poadoval, aby starostovia zabezpeili o najviu as obyvatestva na
pripravovanej oslave. Vyzval ich k tomu, aby vynaloili vetko silie na to, aby poet
astnkov prekroil plnovan mnostvo oslavujcich, ktor sa mu zdalo prli mal.
Hlavnmu predstaviteovi myjavskho okresu zjavne imponovala kvantita a od nej odvo-
dzoval spech celho podujatia.
Brezovsk starosta Juraj Krut vak zrejme po porade s predstavitemi miestnej inteligen-
cie425 adresoval obanom vzvu, ktor sce korepondovala s predstavou okresnho nel-
nka, ale sugeroval im in motivciu: Kee sa jedn op o dstojn uctenie pamiatky
nho bohatiera gen. M. R. tefnika, je potrebn, aby sme o najvou asou my Bre-
zovania sa tejto slvnosti zastnili a sasne dali dkaz o tom, e sme Slovkmi uvedome-
lmi, vediaci si uctieva pamiatku naich velikov. asou na tejto slvnosti si vykonme
op svoju nrodn povinnos a preto nech neni otajceho Brezovana.426
Ako vidme z tohto cittu, cestou z Myjavy na Brezov, resp. k jednoduchmu obanovi
sa z radnch dokumentov akosi vyparila potreba oduevova sa za Slovensk tt.
Citovan dokument je zaujmavou ukkou dobovho lavrovania, resp. takej interpretcie
nho konania, ktor v podstate predstavuje oscilciu medzi kolaborciou a rezistenciou:
a sokolsk] pozdravy [...] poklona, m cta, nazdar, andrstvo kulhavo pracuje... paerctvo kvit-
ne... udia nepomin posluchy z Londna, Bratislavu ani nepouj. Citovan poda JANAS, Karol:
Hlinkova garda v trenianskom regine v rokoch 1939 1940. In: PEKR, Martin PAVLOVI,
Richard (eds.): Slovensko medzi 14. marcom 1939 a salzburskmi rokovaniami. Preov 2007, s.
321. V prslunom kontexte meme uvaova nad tm, i pri pouvan uvedench pozdravov ilo
vdy o zmern provokciu alebo len o prejav recesie. Naproti tomu existoval prpad, ktor meme
naozaj interpretova ako symbolick verblne gesto, ke sa brezovsk evanjelick farr Jn Lich-
ner, starosta miestnej jednoty (zakzanho) Sokola, dostal do slovnej potky s hlavnm veliteom
Hlinkovej gardy Alexandrom Machom prve na Bradle: na Machov gardistick pozdrav Na str!
Lichner odpovedal sokolskm pozdravom Nazdar!
424
A-BA-P-SKA, F-ObN-BPB, katua 25, . 2.897/1939 adm.: Okresn nelnk na Myjave
Notrovi na Brezovej pod Bradlom. Myjava, 23. 8. 1939.
425
Dobov prame o porade, ktor mm k dispozcii, pochopitene neinformuje o prebiehajcej
diskusii a zveroch. Obsahuje iba pozvanie na poradu a zoznam pozvanch osb, medzi ktormi
figuruj znme men brezovskch osobnost, ktor sa angaovali v odbojovom hnut (napr. riadite
metianskej koly Jn Fajnor, uitelia Martin Kosteln a Jn Kubaka /ten bol aj funkcionrom SEM-
-u/, tajomnk Nrodnho spolku slovenskho tefan Zako a i.). A-BA-P-SKA, F-ObN-BPB,
katua 25, . 2.897/1939 adm.: Starosta obce Brezov pod Bradlom Pozvanie na poradu na de
25. augusta 1939.
426
A-BA-P-SKA, F-ObN-BPB, katua 25, . 2.897/1939 adm.: Notrsky rad na Brezovej pod
Bradlom [starosta obce] Vzva adresovan obanom k asti na doinkovch oslavch na Myjave.
B. r. [1939].
155

Peter Macho
vldny vlk sa mal nara tak, aby brezovsk koza zostala cel. Ditinkcia medzi nrodom
a ttom je v tomto dokumente evidentn. Obyvatelia Brezovej s vyzvan, aby si as-
ou na oslave splnili svoju nrodn povinnos, aby si uctili pamiatku nrodnho velikna
a pred irou verejnosou dokzali, e s prav nrodovci: as na oslave je tu vak pre-
zentovan ako prejav lojality k nrodu, nie voi ttu.
S. . Osusk po vojne zdrazoval, e pre prslunkov rodiaceho sa obianskeho odboja
bolo Bradlo [...] zdrojom sily a odhodlania. Vzor tefnikov bol ivm odkazom vetkm
bojovnkom za slobodu. Vlastne tefnik bol v celom kraji symbolom slobody! Jeho vlaste-
neck prklad nebolo mono popini. Pod Bradlom il jeho duch. A ten bol demokratick,
eskoslovensk a slovansk.427
Historika Bohumila Ferenuhov v tejto svislosti podiarkuje, e mohyla na Bradle si
prve v tomto obdob upevovala svoju pozciu ako miesto bojujcej pamti. T sa stavia
proti vldnej propagande. Regionlna pam proti strednej, sloboda proti ntlaku.428
Stelesnenm vzdorujcej pamti bolo neoficilne plenie vatier na Bradle, a to nielen
v predveer vro tragickej smrti M. R. tefnika, ale aj 28. oktbra, teda v De slobody.429
Hlinka a tefnik dva rovnocenn symboly?
Po skonen Tda tefnikovch oslv uverejnili Cirkevn listy prspevok nemenova-

nho dopisovatea, ktor s nadenm vtal dajn obnovenie moysesovsko-kuzmnyovskej
tradcie vo verejnom ivote Slovenska: Obnoven bola pri tohtoronch tefnikovch
slvnostiach. Za obnovenie sme povan, lebo podnes darmo sme ju hadali v zsade
a ete menej v skutonom ivote. Obnoven bola menami: Hlinka tefnik. [...] Tak sme
tali mnoh lnky a pouli mnoh rei s tendenciou tefnik je zaiatkom slovenskej
slobody, Hlinka je jej dovenm. Svtme pamiatku tefnikovu vdy, ke spomname
Andreja Hlinku a naopak vdy vade svtme Hlinkovu pamiatku, ke spomname te-
fnika. Hlinka bol otcom nroda, tefnik bol jeho bohatierom. [...] Radi citujeme
tieto vety a ich ducha. Ak sme boli kedy proti Hlinkovmu duchu, boli sme len vtedy a preto,
e bol zdrazovan ako jedinen a vlun. A to by nezodpovedalo historickej pravde.
Vdy najvou lojlnosou uznme vznam kadho, len nech sa to stane aj vzjomne!
A skutone pouli sme optovne v programoch tefnikovch slvnost spomna vznam
a ducha Hlinkovho. V niektorom programe alebo rei i na kor inho. Ale to s nepa-
trn veci, ktor nemono mera milimetrom! Teraz u len akme, kedy bud oslavy na
pamiatku Hlinku, aby sme sa skutone presvedili, e kde sa spomna on, mus sa spom-
na aj tefnik. Lebo len spolu s celkom, osobitne bud len iastkou.Pri otvoren prvho
slovenskho snemu napr. tefnik a legionri celkom vystali. Ale to bolo pred 14. marcom
a pred vyhlsenm novej tradcie. Tak bolo aj pri vyhlsen zkona o zsluhch Hlinkovch.
Ba tam bolo zdrazovan, e on jedin je najvm duchom vetkch asov a pokolen
427
SNKALU, f. Samuel tefan Osusk, sign. 46 GGG 2: Materil o Brezovej. Nedatovan text
[pravdepodobne 1946], s. 8.
428
FERENUHOV, Bohumila: Mohyla na Bradle ako slovensk miesto pamti. In: FERENU-
HOV, Bohumila: Franczsko a slovensk otzka 1789 1989. Bratislava 2008, s. 255.
429
Pozri napr. BZDEK, Jn BARAN, Juraj: c. d., s. 35.
156

a jedinou autoritou. Prosme teda u teraz primne a vne, v mene pravdy a konsolidcie,
aby sa rovnos a vzjomnos Hlinka tefnik prejavovala pri vetkch praktickch otz-
kach nho bytia-itia!430
Citovan nzor odzrkaduje naivn vieru v to, e tradciu mono nadiktova ako ibnutm
arovnho prtika. Na druhej strane autor vyjadruje presvedenie, e zrovnoprvnenie
symbolov automaticky povedie k upokojeniu situcie v spolonosti. Paradoxom vak je, e
vinu vrokov o Hlinkovi a tefnikovi evanjelick dopisovate prevzal z prejavu minis-
tra nrodnej obrany gen. Ferdinanda atloa, teda tie prslunka evanjelickej cirkvi.431
Napriek tomu mono kontatova, e podobn tendencia sa v tomto obdob zaala prejavo-
va aj u inch vldnych predstaviteov, resp. vznamnch exponentov reimu a znamenala
obrat v politickej intrumentalizcii symbolov. V tlai a v prejavoch sa odrazu zaali veda
seba objavova men Hlinku a tefnika ako hlavnch symbolov a zvznch socilnych
vzorov, ktor m kad oban, kad prslunk slovenskho nroda nasledova.
Alexander Mach naprklad vyhlsil: Ako Hlinka nem by pre ns Slovkov vodcom kato-
lctva, ktor by vyluoval z nroda evanjelikov, tak nebude a nesmie by pamiatka tefnika
vyuvan proti katolkom. Hlinka i Rzus, Hlinka i tefnik, to je jeden duch, a teda i jeden
rozkaz pre vetkch Slovkov. V duchu tchto vybojovali sme si Slovensk tt, zachrnili
sme nrod od zhuby. [...] HG v legendrnom hrdinovi slov. nroda M. R. tefnikovi vid
vzor vojenskch cnost a chce i bude pracova, aby vojensk cnosti tefnikove postupne
prely do kov gardistickch, do srdca i vle kadho gardistu.432
Pri inej prleitosti, v roku 1941, poas verejnho zhromadenia v Rajci, Mach zdrazoval:
[...] tefnik je n. Jeho duch a jeho prklad je najvm bohatstvom hrdinskej armdy
slovenskho ttu a my ako sme Hlinkova garda, tak isto sme aj tefnikova garda, lebo
i Hlinka i tefnik len jedno chceli: slobodu nroda. My gardisti sme strou tej slobody!433
Prve na tomto citte je viditen obrat v rtorike v zmysle akceptovania tefnika ako
rovnocennho symbolu s Hlinkom. Pripomeme si len, e to bol prve A. Mach, ktor
v roku 1939 reagoval na Pamtn spis o veciach Hlinkovej gardy slovami, e Andrej
Hlinka je najvm Slovkom a jeho meno, jeho duch je najvou silou nho nroda
a nho ttu.
Z roku 1939 pochdza aj alia vzva adresovan lenom Hlinkovej gardy: Milan Rasti-
lav tefnik stal sa popri nesmrtenom vodcovi Andrejovi Hlinkovi jasnm vzorom nrod-
nho bojovnka. Hlinka, bojovnk-kaz doma tefnik, bojovnk-vojak za hranicami,
[obidvaja] zasvtili svoj plodn ivot slubm nrodu. A preto musia by pre ns vzorom.
My gardisti, nikdy nesmieme pusti zpred seba tchto dvoch velikov nho nroda. 434
430
Obnoven tradcia. In: CL, 53, . 10, 12. 5. 1939, s. 198, 199.
431
ATLO, Ferdinand: Proti komu a za o bojoval tefnik? In: Slovk, ro. 21, . 103, 4. 5. 1939,
s. 1.
432
[MACH, Alexander]: tefnik a Hlinka jeden duch, n duch! In: Gardista, ro. 1, . 14, 6. 5.
1939, s. 12. Text bol pvodne publikovan v dennku Slovk (Slovk, ro. 21, . 103, 4. 5. 1939, s.
2).
433
Gardisti s strou slobody nroda. Prejav hlavnho velitea HG ministra Macha v Rajci. In:
Gardista, ro. 3, . 104, 7. 5. 1941, s. 3.
434
Jasn vzor nrodnho bojovnka. In: Gardista, ro. 1, . 13, 29. 4. 1939, s. 1-2.
157

Peter Macho
Pomerne vysok frekvencia podobnch vyhlsen v gardistickej tlai naznauje, e k tak-

muto chpaniu mali blzko predstavitelia radiklneho, pronacistickho prdu vldnej gar-
nitry. Domnievam sa, e vzhadom na sekulrnejiu vzdelanostn a profesn truktru
svojej socilnej skupiny boli radikli v porovnan s umierneno-konzervatvnym krdlom
nchylnej reflektova slovensk nrod ako dvojkonfesionlne spoloenstvo, o sa pri-
rodzene odrazilo aj v intenzvnejom artikulovan rovnocennosti Hlinku a tefnika ako
nrodnch symbolov. Takto narbanie so symbolmi bolo pre mnohch prslunkov lute-
rnskej komunity lkav, lebo v ich oiach korepondovalo so socilnou predstavou, e
evanjelick Slovci s druhou polovicou nroda, a nie konfesionlnou meninou v katolc-
kom nrode, o bola pozcia, do ktorej sa evanjelikov usilovali zatlai prve predstavitelia
umiernench udkov na ele s Jozefom Tisom.
Vedenie evanjelickej cirkvi vak pokladalo obidve alternatvy za neprijaten a uvedomo-
valo si, e akceptovanie obidvoch symbolov, teda Hlinku a tefnika v takej kontelcii,
v akej ho reprezentovali prve radikli, by nepriamo otvralo cestu k tomu, aby protestant-
sk obyvatestvo ahie akceptovalo totalitn reim.
Evanjelick oslavy na Bradle v roku 1939
Zvz evanjelickej mldee zorganizoval o dva tdne neskr, teda 20. a 21. mja 1939
vlastn pietnu spomienku na nrodnho hrdinu. Evanjelickch oslv sa zastnili desa-
tisce435 veriacich z celho Slovenska, prtomn boli aj obidvaja biskupi, Vladimr Pavel
obrda a Samuel tefan Osusk.
V rmci programu vystpil Spevcky zbor slovenskch uiteov. Jeho lenov privtal bre-
zovsk uite Martin Kosteln nasledujcimi slovami: Prili ste na historick pdu, kde
nikdy nebolo nioho drahieho nad nrod, nad slovensk nrod a jeho slobodu! A sa
rozdete do svojich domovov, povedzte vade, e ud pod Bradlom a Javorinou je ud tvrd,
hevnat, usilovn a nadovetko primn. [...] Z toho udu vyrstol tefnik a mnoho
inch, ktor nikdy nedovolili bi svojim srdciam za tak zujmy, z ktorch by mal slovensk
nrod kodu. Tento ud nikdy zrady nepoznal. Bol a zostane vern vene svojeti, nrodu,
svojej zemi, krvi a vetkmu, o bolo naim otcom najdrahie. A povedzte, e v tomto ude
ije a i bude ist duch nesmrtenho tefnika, e tento ud nikdy neporu zvzok
svojej vernosti zsadm a idelom tefnikovm, ani vtedy nie, keby sa vzniesla nad jeho
hlavou t najhroznejia brka!436
Slvnostn atmosfru na Bradle podiarkla prsaha lenov Zvzu, e bud verne nasledo-
va tefnikov odkaz. Mldenci sa prihlsili k heslu, ktor bolo napsan na tandarde
vlajcej nad mohylou: TEFNIK N SYMBOL BRADLO N HRAD . Cel podu-
jatie vyznelo ako manifestcia protestantskej sdrnosti a identity, ale aj ako vekolep
manifestcia za demokratick a humanistick idely.
435
daje o pote astnkov sa v rznych prameoch odliuj, priom sa pohybuj od slice 14-tisc
a po slicu 30-tisc.
436
SNK ALU, f. Samuel tefan Osusk, sign. 46 JJJ 10. Inc.: Veaven pn dirigent, vzcni
hostia nai... Brezov pod Bradlom, 20. 5. 1939 [Prejav Martina Kostelnho, odbornho uitea na
Brezovej pod Bradlom].
158

Generlny biskup V. P. obrda vo svojom prejave zdraznil: Prve na tomto mieste odznely
pred dvoma tdami [teda na oficilnych oslavch P. M.] slov, e tefnik patr celmu
slovenskmu nrodu a slovensk evanjelici si ho neprvom privlastuj. A ja shlasm
s tm, e tefnik patr celmu slovenskmu nrodu, lebo dokia il, cel slovensk nrod
nosil v srdci. tefnik [...] netriedil nrod poda vierovyznania, tefnik neviazal budcnos,
jestvovanie Slovenska k prslunosti k jednej konfesii, tefnik nikoho nechcel vyradi zo spo-
lonosti slovenskho nroda a nikdy nikoho nepomenoval kliatbou nroda a vredom na jeho
tele len preto, e bol inho nboenskho presvedenia [...] tento tefnik, no, patr celmu
slovenskmu nrodu, lebo aj on cel slovensk nrod nosil v srdci [...].437
Vaka biskupovmu prejavu nadobudla pietna spomienka na tefnika podobu masovej
demontrcie proti udckemu reimu, resp. proti jeho symbolickej politike. Protest sa nie-
sol v znamen konfliktu dvoch symbolov, Hlinku a tefnika. Oslavy vlastne spochybnili
nielen kult Andreja Hlinku ako venho vodcu slovenskho nroda, ale odmietli aj hierar-
chiu symbolov, ktor slovenskej spolonosti nanucovala udcka moc a propaganda. Hoci
Hlinkovo meno na tomto podujat vbec nezaznelo, drviv vina astnkov vedela,
e generlny biskup vo svojom prejave porovnva prve tefnika a Hlinku. Jeho pre-
jav najm prtomn evanjelici deifrovali v nasledujcom zmysle: Prve na tomto mieste
odznely pred dvoma tdami [teda na oficilnych oslavch P. M.] slov, e tefnik patr
celmu slovenskmu nrodu a slovensk evanjelici si ho neprvom privlastuj. A ja shla-
sm s tm, e tefnik patr celmu slovenskmu nrodu, lebo dokia il, cel slovensk
nrod nosil v srdci. tefnik [...] netriedil nrod poda vierovyznania [ako to robil Hlinka
P. M.], tefnik neviazal budcnos, jestvovanie Slovenska k prslunosti k jednej konfesii
[ako to robil Hlinka P. M.], tefnik nikoho nechcel vyradi zo spolonosti slovenskho
nroda a nikdy nikoho nepomenoval kliatbou nroda a vredom na jeho tele [ako to urobil
Hlinka P. M.] len preto, e bol inho nboenskho presvedenia [...] tento tefnik, no,
patr celmu slovenskmu nrodu, lebo aj on cel slovensk nrod [na rozdiel od Hlinku
P. M.] nosil v [svojom] srdci [...].
Optovne pripomnam, e vhrady voi Hlinkovi ako najvznamnejiemu celonrodnmu
symbolu V. P. obrda verejne formuloval u vo februri 1939 na rokovan generlneho
presbyterstva evanjelickej cirkvi. Jeho stanovisko vtedy publikovala nielen cirkevn tla,
ale ako upozoruje Ladislav Suko, bolo aj sasou vronej cirkevnej sprvy, ktor
v masovom meradle kolovala medzi evanjelickm obyvatestvom.438 Nepovedal teda ni
nov, neznme. Nvum spovalo v tom, e svoj postoj voi neotcovskmu otcovi nroda
deklaroval z posvtnho miesta, z bradlianskej mohyly. obrda okrem inho Hlinkovi
vytal jeho nboensk neznanlivos, a preto z hadiska interkonfesionlneho konsenzu
ako zkladnho vchodiska a predpokladu nrodnej jednoty odmietol jeho osobu ako
neprijaten a neakceptovaten. obrdovo posolstvo bolo striktn a jednoznan: slo-
vensk protestanti sa nemu a ani nechc stotoni s Hlinkom ako s najvm Slovkom.
437
OBRDA, Vladimr Pavel: Re povedan na Bradle da 21. mja 1939. In: tefnikove oslavy na
Bradle 20. a 21. mja 1939. Myjava 1939, s. 5, 6.
438
SUKO, Ladislav: Evanjelick cirkev augsburskho vyznania na Slovensku 1938/39 v zrkadle
cirkevnej tlae. In: Historick asopis, ro. 49, . 1, 2001, s. 67.
159

Peter Macho
Nanucovanie Hlinku za najvznamnej symbol, za najvieho Slovka pokladaj nielen

za znsilovanie svojej identity, ale aj za potupenie tefnikovej pamiatky.
Atmosfru na Bradle a dojem z biskupovho prejavu zaznamenal patetickm tlom priamy
astnk oslavy: tefnikov duch vanul predovetkm pri krsnych slovch slvnostnho
renka dp. gen. biskupa. Kad slovo kovovm kladivom udieralo na srdce kadho evan-
jelika a skulo vek srdcia v jedno vek srdce, srdce horiace lskou k vekmu hrdinovi,
vernosou k jeho vzneenm idelom. Slov slvnostnho renka a reagovanie zstupu
na ne staly sa dkazom jednoty ctenia, jednoty mysle, jednoty nzorov jednoty v duchu
tefnikovom. Medzi naim duchovnm pastierom a medzi jeho zstupom veriacich nebolo
rozdielov panovala jednota ducha v svzku pokoja. [...] Pocit bezpenosti a istoty i do
hmlistej budcnosti opanoval srdcia vetkch, ke z tiscich hrdiel zavznela hymna: Hrad
pepevn jest Pn Bh n....439
tanie hesla ako prejav situanej identifikcie a opozinho postoja voi

udckemu reimu
Zaujmav je v tomto kontexte prve otzka voby strednho hesla evanjelickch oslv
(TEFNIK N SYMBOL BRADLO N HRAD). Deifrovanie posolstva, resp. via-
cerch posolstiev, ktor toto heslo sprostredkovalo, sviselo s aktulnou, situanou iden-
tifikciou astnka oslv, teda konkrtneho percipienta v okamihu jeho tania. Ilo tu
samozrejme o dve zkladn identifikcie, ktor sa poas pietnej spomienky na tefnika
prelnali alebo kumulovali takmer u kadho astnka: o prevanie a preciovanie prslu-
nosti ku konfesionlnemu (protestantskmu) i nacionlnemu (slovenskmu) kolektvu.440
Nezainteresovan itate mohol ta text hesla prvoplnovo, bez toho, aby dokzal dek-
dova skryt vznamy. Z tohto pohadu nemusel uveden heslo vnma ako kritick, opo-
zin i konfrontan voi novmu reimu. Obraz Bradla ako hradu v tomto prpade nebol
nim vnimon, resp. prznakov, lebo tefnikova mohyla skutone do istej miery pri-
pomna stredovek hrad s ndvoriami a hradbami.441
Slovk a evanjelik v jednej osobe vak mohol uveden heslo ta prinajmenom dvoma
spsobmi, priom odkrval jeho skryt vznamy. Prv spsob tania odzrkaduje nrodn
interpretciu tefnikovskho mtu a dobov konflikt medzi symbolizciou tefnika
a Hlinku v nrodnom pantene. V procese percepcie tohto textu itate kldol akcent na
substantvne zloky citovanej vety, ktor disponuj symbolickou hodnotou a viau sa
439
Evanjelici na Bradle. In: CL, ro. 53, . 11, 26. 5. 1939, s. 221, 222.
440
Medzi astnkmi oslv prirodzene prevldali prslunci protestantskej komunity, kee ilo
o podujatie organizovan na cirkevno-nboenskej bze. Napriek tomu vak boli na Bradle prtomn
aj obania katolckeho vierovyznania. Na tto skutonos poukazoval napr. funkcionr SEM-u J. Ku-
baka, ke reagoval na vpady udckej tlae, ktor obviovala evanjelikov, e na Bradle zorganizo-
vali trucoslavu. KUBAKA, Jn: Truc oslava? In: NR, ro. 18, . 9-10, mj jn 1939, s. 154-156.
441
Na tto skutonos poukazuje aj sasn historika: Pamtnk je organicky vkomponovan do
krajiny, take z diaky pripomna siluetu nejakho vzdialenho starho hradu, ktor zdobia mnostvo
kopcov na Slovensku. Nealeko od Koarsk a Brezovej sa nachdzaj nerovnako vek ruiny stredo-
vekch hradov Dobr Voda, Bran a achtice. FERENUHOV, Bohumila: c. d., s. 238.
160

na kolektvne emcie. Sm pre seba teda zdrazoval predovetkm dve slov, tefnik
a Bradlo:
TEFNIK [je] N SYMBOL BRADLO [je] N HRAD
Skryt, ale itateom dekdovan vznam, resp. posolstvo hesla mono reprodukova,
resp. hypoteticky rekontruova nasledujcimi slovami: nie Hlinka, ale tefnik je n
najvznamnej (celo)nrodn symbol; nie Hlinkov ruombersk hrob, ale tefnikova
mohyla na Bradle je nam toiskom.
Tento spsob tania hesla bol vo svojej podstate polemickm aktom, namierenm proti
udckej hierarchii symbolov. Spochyboval pozciu Hlinku v udkmi retrukturovanom
nrodnom pantene a reagoval na oficilne zabdanie, ignorovanie a umtvovanie tefni-
kovej pamiatky. Korepondoval s pocitom, ktor som naznail u v predchdzajcich riad-
koch: my evanjelick Slovci nedovolme, aby sa na tefnika zabdalo a zabudlo, resp.
aby bol vymazvan z nrodnej pamte.

Druh spsob tania citovanho hesla svisel s konfesionlnou identifikciou percipienta.
itateova situan identifikcia bola v danom okamihu viazan na kontrapozciu dvoch
skupinovch identt, dvoch predstavovanch tborov (my kontra oni). V nej proti sebe
stli slovensk luterni na jednej strane (my) a udci na strane druhej (oni). itate kldol
v procese percepcie draz na privlastovacie zmeno n:
TEFNIK [je] N SYMBOL BRADLO [je] N HRAD
V tomto prpade mono posolstvo hesla reprodukova nasledujcimi slovami: tefnik

je n (= evanjelick) symbol, Bradlo je n (= evanjelick) hrad/Hrad, nae (= evanje-
lick) toisko; tefnik je n a nedovolme udkom, aby nm ho ukradli (rozumej:
zneuili). Toto tanie hesla reagovalo na opan tendenciu, na udcku exploatciu tef-
nika. Korepondovalo s mylienkou, ktor odznela v prejave biskupa obrdu: tefnik je
najv Slovk, najvznamnej nrodn symbol a patr celmu slovenskmu nrodu, teda
nielen evanjelickm, ale aj katolckym Slovkom. Pochdza vak z luternskeho prostre-
dia, to my, slovensk evanjelici naa cirkev a naa konfesionlna komunita sme dali
nrodu tefnika. Preto mme prvo i povinnos ako Slovci i ako protestanti hlsi
sa k jeho odkazu a stri jeho pamiatku v nrodnom spoloenstve. Nedovolme udkom,
aby si ho privlastovali a falovali jeho odkaz.
V podstate bolo takto formulovan a deifrovan heslo polemickm aktom namierenm
voi vyuvaniu/zneuvaniu symbolu tefnika na legitimizciu autoritatvneho, resp.
totalitnho reimu.

astnk oslv, ktor pochdzal z radov luternskej komunity vak dokzal deifrova aj
al skryt vznam hesla prirovnanie Bradla k hradu. Napriek tomu, e sa mi zatia
nepodarilo zisti, ak bola autentick podoba grafickho stvrnenia tohto hesla, resp. gra-
161

Peter Macho
matick strnka tohto npisu, hypoteticky predpokladm, e autor/autori hesla nemali na

mysli fyzick objekt, teda stredovek hrad s hradbami, ndvoriami a veami, ale prostred-
nctvom slova HRAD odkazovali na evanjelick cirkevn hymnu, resp. jej prv slohu.
Moju interpretciu podporuje nepriamy dkaz existencia modifikovanej podoby tohto
hesla, ktor pochdza z roku 1943. Biskup Samuel tefan Osusk ho vtedy pouil v rmci
svojej prednky pre tudentov: tefnik n program Bradlo n Hrad!.442 V stro-
jopisnom texte jeho prednky je slovo Hrad napsan vekm zaiatonm psmenom,
hoci veobecn podstatn men sa poda pravidiel slovenskho pravopisu na rozdiel
od neminy pu s malm psmenom. Tto skutonos signalizuje, e Osusk nemal
na mysli pod pojmom HRAD stredovek pevnostn stavbu na kopci, prinajmenom nie
v prvom rade: toto slovo pouil ako odkaz na cirkevn hymnu, Lutherovu vyznvask
piese Hrad prepevn, v ktorej je zakomponovan motv hradu, prevzat zo starozmluv-
nho 46. almu.443
Samotn otzka, i substantvum hrad/Hrad/HRAD bolo na tandarde poas tefnikovch
evanjelickch oslv v roku 1939 psan s malm alebo vekm zaiatonm psmenom,
nie je vak a natoko dleit, lebo bez ohadu na gramatick strnku textu mohol evan-
jelick percipient toto slovo vnma a ta a tromi spsobmi: 1/ ako odkaz na fyzick
podobnos tefnikovej mohyly s fortifikanou stavbou, 2/ ako duchovn motv HRADU
prevzat z cirkevnej hymny, 3/ ako spojenie obidvoch motvov, fyzickho i duchovnho,
ktor sa navzjom nevyluovali, ale dopali.
Treba poznamena, e evanjelick oslavy na Bradle sa konili prve kolektvnym, maso-
vm spievanm tejto hymnickej piesne. V hesle je teda sekundrne zakomponovan prv
slovo vodnej slohy cirkevnej hymny: Hrad prepevn je Pn Boh n, / zbroj vborn
i sila / z kadej ndze vytrhne ns, / ak by ns zachvtila; / ve star nepriate / znii by
ns chcel / vek moc a klam / stran jeho je zbra; / v svete nem rovnho.444
Skutonos, e korelcia pojmov BRADLO a HRAD mohla vyvolva podobn asocicie
aj u vnmavho prslunka inej konfesie, vemi dobre ilustruje prpad znmeho hudobnho
skladatea Mikula Schneidra-Trnavskho, prslunka katolckej cirkvi, ktor bol pros-
trednctvom rodiny svojej manelky v prbuzenskom vzahu so tefnikovcami. V liste
z jna 1928, adresovanom dirigentovi Spevckeho zboru slovenskch uiteovi Miloovi
Ruppeldtovi, sa zmieoval o svojej inpircii pri komponovan meldie na text znmej
bsne tefana Krmryho Mali sme my vtka, rym nebom lietal...: Slovm Na tom
Bradle na vysokom, tam bude mj hrad podloil som meldiu piesne Hrad prepevn,
ktor mi tak impulzvne napadla pri slovch Bradlo, hrad a ktorou chcem charakterizova
442
SNK ALU, f. Samuel tefan Osusk, sign. 46 GG 2: Akademik sa rozpomna na tefnika (Z
prednky na spomienkovom veierku Sboru vysokok. ev. tud., v Bratislave 5. mja 1943).
443
Lutherov chorl Ein feste Burg ist unser Gott... vznikol r. 1527 pri prleitosti 10. vroia pribi-
tia 95 tz na brnu witttenberskho chrmu (= symbolick zaiatok reformcie), resp. poda inch
zdrojov r. 1529 v ase speyerskho snemu. Luther ho zloil na motvy 46. almu (Boh nm je to-
iom, silou, pomocou v sen vdy osvedenou.[......] Hospodin zstupov je s nami, nm hradom
prepevnm Boh Jkobov! Sela.). alm 46. citovan poda vydania Nov smluva (Nov zkon)
Pna a nho Spasitea Jeia Krista a almy. Liptovsk Mikul 1952, s. 636637.
444
Citovan poda sasnho znenia In: Evanjelick spevnk. Liptovsk Mikul 1992, s. 236,
piese . 263.
162

a podkrtn zbonos Milanovu oproti tm, ktor o om hovoria, e bol neveriacim vo-
nomylienkrom. To Bradlo, tie Koarisk, jeho v bzni Boej Bohu oddan cel rodina,
ten luternsky kraj, vyvolali v mojej dui tto Vau posvtn piese a myslm, e tto nd-
hern meldia... najlepie zodpovie jeho slovm, je najzodpovedajcejm tlmonkom
jeho vzahu k nrodu a cirkvi, k Bohu a vlasti!445
tefnik ako najv syn Slovenska, Bradlo ako nrodn sacrosanctum
Prostrednctvom metaforizcie Bradla ako Hradu sugerovali organiztori astnkom oslv

predstavu, e jedine tefnik a jeho mohyla na Bradle je a me by pravm a skutonm
duchovnm toiskom a posilou v akch chvach nrodnho i konfesionlneho spolo-
enstva. Bradlo je hradom prepevnm, lebo tefnik je Bom darom pre evanjelikov i pre
cel slovensk nrod. Bradlo v tejto symbolickej reprezentcii figuruje ako sacrosanctum,
ako najposvtnej symbol Slovenska, zodpovedajci predstave tefnika ako najvieho
syna slovenskho nroda: prve v om, v jeho osobe s stelesnen idely demokracie,
humanity a lsky a nie nenvisti, neznanlivosti a fanatizmu.
Odmietnutie Hlinkovho primtu v symbolickom nrodnom pantene, ale aj odmietnutie
rovnocennosti Hlinku a tefnika ako dvoch hlavnch symbolov malo svoju logiku. Nelo
o konfesionlnu zkoprsos alebo malichernos zo strany vedcich initeov evanjelickej
cirkvi, akoby sa na prv pohad mohlo zda. Dsledn kontrapozcia Hlinku a tefnika
ako dvoch protikladnch, navzjom sa vyluujcich symbolov na jednej strane a demon-
tratvne hlsenie sa k tefnikovi, ktor bolo sprevdzan zdrazovanm inch hodnt
a inch idelov, ne ak v obraze tefnika petrifikovala udcka propaganda a tla, tvorili
integran a stmeujci faktor opozine orientovanch sl. V istom zmysle predstavovali
psychologick a mentlnu bariru proti glajchaltovaniu zo strany totalitnho reimu.
Siln identifikovanie sa so tefnikom a przvukovanie jeho evanjelickho pvodu bolo
v atmosfre slovenskho ttu sasou premyslenej stratgie evanjelickch cirkevnch
predstaviteov, ktor na marginalizovanie luternskej komunity odpovedali posilnovanm
mentlnej odolnosti svojho spoloenstva a upevovanm konfesionlnej identity veriacich.
V politickej rovine ilo obianskemu odboju, ktor nepochybne vyrastal aj z podhubia pro-
testantskej duchovnej rezistencie, o retaurciu predmnchovskch pomerov, teda o obno-
venie eskoslovenskho ttu. Zpas o tefnika, o jeho pamiatku a o jeho odkaz nrodu
meme v tejto svislosti charakterizova ako zpas o retaurciu oficilnej historickej
pamte, ktor sa usiluje o celospoloensk akceptciu v nrodnom spoloenstve.
Ferdinand atlo s odstupom desaro kriticky glosoval ponanie hlavnch protagonis-
tov protestantskej opozcie na ele s obidvoma biskupmi, V. P. obrdom a S. . Osuskm.
Obhajoval reimistick ponmanie tefnika a v svislosti s vyuvanm/zneuvanm te-
fnika ako symbolu v zpase medzi vldnou mocou a opozciou napsal: Idol tefni-
kov v slovenskom tte bol kyjakom dvoch koncov. Jedni nm bili slovensk samostatnos,
445
Citovan poda BUGALOV, Edita: Hoj, vlas moja. Mikul Schneider-Trnavsk 1881 1958.
Bratislava 1991, nestrnkovan publikcia.
163

Peter Macho
druh jej nepriateov. [...] Luternski hodnostri si tefnika vyrendovali pre seba a proti
Tisovmu reimu a [slovenskmu] ttu.446
S tmto atloovm prkrym odsdenm sotva mono shlasi. V skutonosti nelo len
o zleitos oboch biskupov i irieho vedenia evanjelickej cirkvi, ale o masovo rozren
a spontnny odpor v radoch protestantskho obyvatestva, najm evanjelickej mldee,
voi udckej symbolickej politike, ktor oscilovala medzi ignorovanm a zneuvanm
tefnikovej pamiatky.
Prznan je, e to, o atlo nerozpoznal ani po desaroiach od skonenia vojny, poas
nej jednoznane identifikoval v londnskej emigrcii Vladimr Clementis, ke v tejto
svislosti napsal: Zd sa, e [...] udckemu reimu sa nepodaril manver, ktorm sa
pokal zatlai evanjelikov na cirkevn pole a ktor ich politickej aktivite mal da poza-
die a motvy cirkevnkrske, a tm ich izolova od viny slovenskho udu. No vetko
nasveduje tomu, e Slovensko vid v tomto postoji viny slovenskch evanjelikov postoj
nie cirkevn, ale nrodn.447
V oiach astnkov evanjelickch oslv na Bradle v mji 1939 fungoval V. P. obrda
ako nzorov autorita448, prostrednctvom ktorej si potvrdzovali a utvrdzovali svoje indivi-
dulne i kolektvne pocity a presvedenia. obrdovo symbolick gesto, teda odmietnutie
Hlinku ako najvznamnejieho celonrodnho symbolu na jednej strane a zdraznenie te-
fnika v tejto pozcii na strane druhej by zrejme zaniklo vo vre inch udalost, keby nebolo
padlo na rodn pdu, na shlasn stanovisko tch skupn obyvatestva, ktor sa odmietli
podriadi glajchaltovaniu.
Jeho vystpenie na Bradle nemono poklada za zaiatok vyuvania tefnika ako sym-
bolu odporu, ale iba za katalyzan medznk v procese oivovania inej podoby historickej
pamte, ktor bojovala o svoje celospoloensk uznanie.
atlo sa jednoducho mlil, ak tvrdil, e luternski cirkevn hodnostri si vyrendovali
symbol tefnika pre seba. Naopak, prostrednctvom jeho intrumentalizcie ponkli celej
slovenskej spolonosti alternatvu aktivovanej historickej pamti, s drazom na odlin
hodnoty a idely.
Opozincka intrumentalizcia tefnika ako nrodnho symbolu vyvierala nepochybne
aj z konfesionlneho rmca, v skutonosti ho vak od zaiatku a neustle prekraovala.
V konenom dsledku sa tefnik stal hlavnm symbolom obianskeho odboja. tef-
nikovo meno niesli nielen vojensk a partiznske jednotky, ale aj jeden z pancierovch
446
SNK-ALU, f. Ferdinand atlo, sign. 129 J 1: atlo so tefnikom a o tefnikovi. Martin, 8.
3. 1969.
447
CLEMENTIS, Vladimr: O jednom vodnku. In: CLEMENTIS, Vladimr: Odkazy z Londna.
Bratislava 1947, s. 486-490 (citt s. 489). Text bol pvodne publikovan v periodiku echoslovk,
16. 4. 1944. V tejto svislosti je zaujmav informcia bvalho ministra autonmnej vldy Jna
Lichnera, e ete poas jeho psobenia na Slovensku ho navtvila deputcia z isto katolckeho kraja
a iadala od neho, aby vplval na evanjelickch biskupov, nech nepodahn Tukovmu ntlaku a nech
sa nevzdvaj svojich biskupskch radov, lebo potom by u nrod stratil i poslednch svojich vod-
cov. Minister J. Lichner americkm rodkom (Z prednok v Amerike v septembri 1941 v januri
1942). Chicago, b. r., s. 12.
448
Na vznam nzorovej autority v komunikanom procese a teda aj pri ovplyvovan verejnej mien-
ky upozoruje VYBRAL, Zdenk: Psychologie komunikace. Praha 2009, s. 166.
164

vlakov, ba dokonca aj americk vojnov lo, ktorej stavbu spolufinancovali americk

Slovci. K tefnikovi sa intenzvne hlsili aj prslunci britskho krovskho letectva,
ktor sa zastnili leteckej bitky nad Albinom. Jeden z priamych astnkov tchto bojov,
myjavsk rodk Milan Jakubec, preil takmer romnov dobrodrustv. Tento mladk,
ktor prve skonil gymnazilne tdium, bol pln idelov. Presvedenie, e proti faizmu
a nemeckej rozpnavosti sa treba postavi so zbraou v ruke, ho viedlo k tomu, e hne
po rozbit eskoslovenskej republiky utiekol do Franczska a po pde Para sa presunul
s eskoslovenskmi vojenskmi jednotkami do Anglicka, kde sa stal letcom. Po rokoch
vo svojich spomienkach napsal: Mne generl tefnik podal svedectvo o lske k nmu
slovenskmu nrodu a o najvyej ertve, ak me ktokovek z ns prinies v boji za jeho
slobodu. Prijal som to svedectvo a kral som v jeho apajch [...].449
449
JAKUBEC, Milan: Na zemi i nad morom. Martin 1997, s. 232.
165

Peter Macho
Zver
Zatia o pred rokom 1918 trpela slovensk spolonos deficitom heroizmu a v podmien-
kach uhorskho ttu Slovci nemohli masovo pestova kult svojich nrodnch hrdinov,
vznik eskoslovenskej republiky znamenal v tomto smere zsadn prelom. M. R. tef-
nik, ktor pri svojom prlete do vlasti 4. mja 1919 tragicky zahynul, vrchovatou mierou
spal predstavy o nrodnom hrdinovi. Preto bolo plne prirodzen, e hne po svojej
smrti sa stal objektom idealizcie, mtizcie a sakralizcie. V podstate tomu napomohol
nielen samotn pohreb v mji 1919, ale aj umiestnenie jeho hrobu a nsledn vybudovanie
mohyly na Bradle, ktor sa stala kultovm a posvtnm miestom slovenskho nroda.
Znan as slovenskho obyvatestva sa pomerne rchlo a v masovom meradle stoto-
nila so tefnikom ako so svojm hrdinom. V predstavch ud vykrytalizovali zkladn
obrazy tefnika ako hrdinu/bojovnka/osloboditea, ale aj obete/muenka. Podobne sa
v historickej pamti stretvame aj s dvoma protikladne chpanmi obrazmi tefnika ako
Slovka, resp. slovenskho nrodovca na jednej strane a echoslovka, resp. eskoslo-
venskho vlastenca na strane druhej. Tieto obrazy s asto chpan ako protikladn, hoci
v relnom tefnikovom ivote nemali slovensk a eskoslovensk identita konfliktn
povahu. V kontexte s prisudzovanou slovenskou alebo eskoslovenskou identitou bol te-
fnikov ivotn mikroprbeh asto interpretovan na pozad vekch nrodnch naratvov,
a tak bol kontrukt tefnika ako nrodnho hrdinu posilovan odkazmi na hurbanovsk
alebo husitsk tradciu.
V spomienkovch textoch bol tefnik-oslobodite predstavovan ako antick hrdina
(Ikaros, Prometeus) alebo nrodn muenk, nrodn svtec i spasite nroda. Bsnici
a slvnostn renci ho prirovnvali k Mojiovi i dokonca priamo k Jeiovi Kristovi.
Tieto predstavy a obrazy korepondovali s mtom o tiscronom tlaku Slovkov a prispie-
vali k formovaniu nrodnho posvtna v slovenskom prostred. V bsnickej imagincii te-
fnik asto nadobdal socilnu lohu mystickho patrna a ochrancu vlasti. Tento motv
sa v modifikovanej podobe objavoval aj v dobovej publicistike v ase ohrozenia zemnej
celistvosti Slovenska: v predstavch ud tefnik fungoval ako symbolick garant tt-
nych hranc.
Politick intrumentalizcia a ideologick manipulcia tefnika sa prejavila v zpase
medzi dvoma hlavnmi politickmi tbormi, medzi centralistami a autonomistami v roku
1922. Spor sa tkal dajnho potupenia tefnikovej pamiatky na politickej manifestcii,
ktor zorganizovala Slovensk udov strana a jej vodca Andrej Hlinka. Odhalil nielen cha-
rakter politickej kultry v slovenskom prostred, ale aj manipulan mechanizmy. Nrodn
hrdina tefnik v tomto spore fungoval nielen ako mobilizan a integran prvok, ale aj
ako nstroj diskreditcie a ostrakizcie politickho spera: irokej verejnosti sa sugerovala
mylienka, e ten, kto si nevi najvznamnejieho nrodnho hrdinu, je zradcom nroda.
Rovnako zaujmav je dobov diskurz o tefnikovej tragickej smrti. Tematizcia a media-
lizcia predstv o protislovenskej konpircii (tefnikova smr ako politicky motivovan
vrada) slili autonomistom v zpase proti centralizmu ako nstroj politickho a etnic-
166

kho vymedzovania sa (my autonomisti kontra oni centralisti, resp. my Slovci kon-
tra oni esi/echoslovci).
Existenciu uvedench fenomnov potvrdil vskum aj na prklade dejn tefnikovho
pomnka a tefnikovch oslv, ktor bol situovan v loklnom kontexte mesta Trnavy
a orientoval sa na komunlnu symbolick politiku a kolektvne identity. Pomnk z roku
1924 bol prvou svetskou sochou, venovanou pamiatke nrodnho velikna, ktor umiest-
nili vo verejnom priestore Trnavy. Je pozoruhodn, e pomnkov prvenstvo v meste s pre-
vahou katolckeho obyvatestva zskal prve tefnik, historick osobnos nekatolckeho
pvodu. Pomnk a oslavy boli sasou nacionalizcie verejnch priestorov. Fungovali
vak nielen ako nstroje poslovenovania mesta. Vzhadom na charakter a obsah ritulov,
ktor sa pri pomnku odohrvali, symbol tefnika fungoval sekundrne aj ako nstroj
sekularizcie: do istej miery psobil ako protivha voi formujcemu sa autoobrazu
Trnavy, ktor nachdzal vyjadrenie v metafore Trnava - slovensk Rm. Snaha dosiahnu,
aby sa trnavsk obyvatestvo stotonilo so tefnikom ako so svojim socilnym vzorom,
viedla na jednej strane k tomu, e pri odhaovan pomnka sa prli nezdrazoval jeho
protestantsk pvod; na druhej strane je zaujmav pokus vtiahnu symbol tefnika do
siete domcich, v Trnave prtomnch identt, lojalt a obrazov dejn. Tento pokus sa prejavil
tak, e tefnik bol prezentovan ako Slovk zo zpadnho Slovenska. Pritom sa elovo
zdrazovalo, e tefnik poas svojho ivota nadvzoval (aj) na buditesk aktivity ber-
nolkovcov, teda prslunkov inteligencie, ktor boli spt s trnavskm a irm zpadoslo-
venskm prostredm.
Zatia o trnavsk pomnk predstavoval loklne, resp. regionlne miesto pripomnania
si tefnikovej pamiatky, Bradlo s monumentlnou mohylou, v ktorej je tefnik pocho-
van, dodnes predstavuje celonrodn miesto pamti a celonrodn symbol. V rokoch
1938 1939 dochdzalo spoiatku zo strany udckych politickch piiek k obchdzaniu
tefnikovej pamiatky. Proces rozbitia eskoslovenskej republiky a nsledn vznik samo-
statnho slovenskho ttu sprevdzala nielen demont demokratickho systmu, ale
aj oficilne preferovanie novch nrodnch symbolov, najm Andreja Hlinku. as slo-
venskej verejnosti, najm prslunci protestantskej komunity spontnne odmietali Hlinku
ako najvznamnej celonrodn symbol. Zpas medzi totalitnm reimom slovenskho
ttu a vznikajcou obianskou opozciou sa teda premietol aj do roviny boja o nrodn
symboly. Svoje vhrady voi Hlinkovi ako nrodnmu symbolu verejne vyslovil aj gene-
rlny biskup evanjelickej cirkvi V. P. obrda. Hlinkovi vytal nboensk neznanlivos
a argumentoval, e z tohto dvodu je pre slovenskch luternov Hlinka ako symbolick
otec i vodca nroda neakceptovaten. V tomto zmysle verejne vystpil aj v mji 1939 na
Bradle. Poas tefnikovch oslv, ktor usporiadal Zvz evanjelickej mldee prednie-
sol prejav, ktor vyznel ako odmietnutie Hlinku a zdraznenie tefnika v symbolickom
nrodnom pantene. Posolstvo tchto oslv bolo jednoznan: najvznamnej celon-
rodn symbol a najv syn slovenskho nroda je Milan Rastislav tefnik. V konenom
dsledku sa tefnik stal symbolom obianskeho odboja.
Fascinujca tma M. R. tefnika ako nrodnho hrdinu sa prostrednctvom tejto publik-
cie nevyerpva. Naopak, kniha otvra mnoh otzky a prina vzvy pre al vskum
167

Peter Macho
v tejto oblasti. Pozornos by si zaslilo nielen komplexnejie spracovanie fenomnu

Bradla, ale aj komparatvne zaloen vskum tefnikovch oslv realizovan na vom
pote lokalt a vo vom asovom rozpt, ktor by umooval postihn dlhodobej-
ie trendy vvoja v tejto sfre udskej innosti. Vekou neznmou pre ns stle zostvaj
aj ivotn osudy a typolgia tefnikolgov a tefnikofilov, ktor v medzivojnovom
obdob pomhali ri tefnikovu pamiatku. Podrobnejie a systematicky spracovan
nemme ani problematiku tefnikovch pomnkov.
168

PRAMENE A LITERATRA
Archvne pramene
Archv Matice slovenskej Martin
(skratka: AMS-MT)
Fondy:
f. Miestne odbory Matice slovenskej I a stredn evidencia 1919 1951, sign. MOMS Trnava
(skratka: f. MOMS I a E)
Archiv Nrodnho muzea Praha

(skratka: ANM-PHA)
Fondy:
f. Milan Hoda
f. Ivan Drer
Archv vtvarnho umenia Slovenskej nrodnej galrie Bratislava

(skratka: AVU-SNG-BA)
Fondy:
f. Jn Koniarek
Ministerstvo vntra SR, ttny archv Bratislava, poboka Skalica

(skratka: A-BA-P-SKA)
Fondy:
Obvodn notrsky rad Brezov pod Bradlom
(skratka: F-ObN-BPB)
Ministerstvo vntra SR, ttny archv Bratislava, poboka Trnava

(skratka: A-BA-P-TT)
Fondy:
Fond Mestsk rad Trnava (skratka: F-Ms-TT)
Jednotliviny:
Pamtn kniha mesta Trnavy
Ministerstvo vntra SR, ttny archv Byta

(skratka: A-BY)
Fondy:
f. upa Povask. (Oslavy M. R. tefnika, Oslavy T. G. Masaryka, Oslavy A. Hlinku)
Slovensk nrodn kninica Martin Archv literatry a umenia

(skratka: SNK-ALU)
Fondy:
169

Peter Macho
f. Ferdinand atlo
f. Samuel tefan Osusk
f. Martin Rzus
f. Jn Smrek
f. Ferko Urbnek
Jednotliviny:
Jesensk, Janko: Premeny, sign. 130 BP 5 [Satirick a odbojov pozia].
Thurzo, Ivan: Z prce a z obet za nrod, sign. 166 D 1.
Prdavok, Anton: M. R. tefnik, sign. 39 H 48.
Greb-Orlov, Ignc: [inc.] Ven prtomn! (Re na o slavch 20-ronho trvania SR
zameran na osobnos M. R. tefnika), sign. 97 A 8.
Vojensk historick archv Bratislava

(skratka: VHA-BA)
Fondy:
f. Posdkov velitestvo Trnava, 1918 1925, 1938
Dobov periodick tla

Bradlo, 1929 - 1930
Cirkevn listy, 1939
Dedictvo Krmanovo, 1939 1940
Gardista, 1939 - 1940
Hontiansky Slovk, 1922
Katolcke hlasy, 1920
Legionr, 1922, 1923
udov politika, 1933, 1934
Nrodn str, 1922, 1923
Nrodnie noviny, 1919 - 1940
Nstup, 1938, 1939
Nov Slovensko, 1924 - 1937
Noviny zpod Bradla, 1921 - 1925
Nov rod, 1938, 1939
Povask listy, 1928 - 1930
Ptnik, 1924 - 1926
Slobodn Slovk, 1918 - 1920
Slovk, 1919 - 1940
Slovensk pravda, 1939
Slovensko (Trnava), 1919 - 1923
Slovensk dennk, 1919 - 1930
Slovensk nrod (Trnava), 1920
Str na Sione, 1938, 1939
Tatransk Slovk, 1932
Trnavsk kraj, 1921
Trnavsk noviny, 1938 - 1940
a in
170

Citovan a odporan literatra

APFEL, Viliam: Panten zlomench ndej. Nezvyajn a predsa pravdiv prbeh mohyly M. R.
tefnika na Bradle. Liptovsk Mikul 2004.
BAOV, Viera (ed.): Historick pam a identita. Koice 1996.
BAJCUROV, Katarna. K problematike esko-slovenskch vzahov v sochrstve na Slovensku

medzi dvoma vojnami. In: Ars, 1988, . 3, s. 23-43.
BAKA, Igor: Mechanizmus, ciele a metdy psobenia udckej propagandy v rokoch 1938 1939.
In: Historick asopis, ro. 51, . 2, 2003, s. 277-293.
BODNR, Jlius (ed.): Dr. Milan Rastislav tefnik a jeho prv pomnk na Myjave. Myjava 1921.
BUGALOV, Edita: Hoj, vlas moja. Mikul Schneider-Trnavsk 1881 1958. Bratislava 1991.
BYSTRICK, Valerin: Priny a podmienky vzniku nekomunistickej protiudckej opozcie (6. 10.
1938 14. 3. 1939). In: BYSTRICK, Valerin: Od autonmie k vzniku Slovenskho ttu. Vber zo
tdi. Bratislava 2008, s. 223-249.
BZDEK, Jn BARAN, Juraj: Spomienky na Slovensk nrodn povstanie v podbradlianskom

kraji. Brezov pod Bradlom 1995.
CLEMENTIS, Vladimr: Odkazy z Londna. Bratislava 1947.
CSKY, Moritz MANNOV, Elena (eds.): Kolektvne identity v strednej Eurpe v obdob
moderny. Bratislava 1999.
CSFALVAY, Frantiek PIK, Miloslav (eds.): Slovensko a druh svetov vojna. Zbornk
prspevkov z medzinrodnej vedeckej konferencie v Bratislave 29. 31. mja 2000. Bratislava 2000.
APLOVI, Miloslav: Tri dokumenty k slovensko-poskm vzahom z jari 1938. In: Historick
asopis, ro. 48, 2000, . 2, s. 340-348.
APLOVI, Miloslav FERENUHOV, Bohumila STANOV, Mria (eds.): Milan Rastislav

tefnik v zrkadle prameov a najnovch poznatkov historiografie. Bratislava 2010.
OBRDA, Vladimr Pavel: Re povedan na Bradle da 21. mja 1939. In: tefnikove oslavy na
Bradle 20. a 21. mja 1939. Myjava 1939, s. 5-14.
DOBRKOV, Mria: ivot a dielo generla Rudolfa Viesta. In: Obzor Gemera-Malohontu, ro. 21,
. 4, 1990, s. 170-174.
DOMMERMUTH-GUDRICH, Gerold: Najznmejie mty. 50 klasickch mtov antickho sveta.

Bratislava 2004.
DVOK, Jaroslav: Na pamiatku poslednej cesty generla tefnika, eskoslovenskho ministra

vlky, z Koarsk na vrchol Bradla v nedeu da 11. kvetna 1919. Myjava 1919.
171

Peter Macho
ELIADE, Mircea: Dejiny nboenskch predstv a ide I. Bratislava 1995.
FERENUHOV, Bohumila: Franczsko a slovensk otzka 1789 1989. Bratislava 2008.
FLACKE, Monika (ed.): Mythen der Nationen. Ein europisches Panorama. Berlin 1998.
FUSKA, Jn a kol.: Pamtnk Milana Rastislava tefnika v Bratislave. Vznik a znovupostavenie.

Bratislava, b. r.
GAPAR, Tido J.: Pamti I. Bratislava 1998.
GAPAR, Tido J.: Mohyla Vekho Povolanho. In: KOLESR, Milo (ed.): Zlat kniha Slovenska.
Jubilejn sbornk. Bratislava 1929, s. 60.
GAPAR, Tido J.: Trval svetl, Bratislava 1934.
GREXA, Jn: esko-slovensk vzahy v telovchovnch spolkoch na Slovensku (1918 1938). In:
esko-slovensk historick roenka 2008. Ed. Vladimr Gonc. Brno 2008, s. 113-128.
HANAKOVI, tefan: Dejiny Spolku svtho Vojtecha. Trnava 2005.
HOJDA, Zdenk POKORN, Ji: Pomnky a zapomnky. Praha Litomyl 1996.
HOLEC, Roman: Tragdia v ernovej a slovensk spolonos. Martin 1997.
HOLEC, Roman: loha katolckej cirkvi pri formovan obianskej spolonosti na Slovensku. In: esko-
slovensk historick roenka 2006. Red. Vladimr Gonc, J. M. Chair. Brno 2006, s. 155-173.
HRONSK, Marin: Slovensko pri zrode eskoslovenska. Bratislava 1987.
HRONSK, Marin APLOVI, Miloslav (eds.): Generl dr. Milan Rastislav tefnik vojak
a diplomat. Zbornk prspevkov z vedeckej konferencie v Bratislave 4. 5. mja 1999. Bratislava
1999.
CHLUMSK, Frao: Cestou k slobode (Zpisky dobrovoca z r. 1918 1921). Vrbov 1938.
JAKUBEC, Milan: Na zemi i nad morom. Martin 1997.
JANOVEK, Arpd: Zprva evanj. a. v. cirk. sboru trnavskho z rokov 1922 1927. Trnava, b. r.
[asi 1927].
KAMENEC, Ivan: Hadanie a bldenie v dejinch. vahy, tdie a polemiky. Bratislava 2000.
Kapitoly z odboja na Slovensku. Red. Jaroslav olc. Bratislava 1968.
KAZIMR, Milan ZACHAROV, Daniela: Trnava na starch pohadniciach. Ed. Daniel Kollr.
Bratislava 2007.
KILINOV, Gabriela KOWALSK, Eva KREKOVIOV, Eva (eds.): My a t druh

v modernej spolonosti. Kontrukcie a transformcie kolektvnych identt. Bratislava 2009.
172

KLIM, Arpd von: Nation, Konfession, Geschichte. Zur nationalen Geschichtskultur Ungarns im
europischen Kontext (1860 1948). Mnchen 2003.
KOLNK, Vladimr MASIARIK, Ladislav (eds.): Generl Dr. Milan Rastislav tefnik. Predmier
2001.
KOSTOF, Spiro: Die Anatomie der Stadt. Geschichte stdtischer Strukturen. Frankfurt New York
1993.
KOV, Duan: O historiografii a spolonosti. Bratislava 2010.
KRAMER, Juraj: Slovensk autonomistick hnutie v rokoch 1918-1929. Bratislava 1962.
KREKOVI, Eduard MANNOV, Elena KREKOVIOV, Eva (eds.): Mty nae slovensk.
Bratislava 2005.
KREKOVIOV, Eva: Mentlne obrazy, stereotypy a mty vo folklre a v politike. Bratislava 2005.
KRIV, V.: Politick orientcie na Slovensku skupinov profily. Bratislava 2000.
KRIV, V.: Kolektvne identity na sasnom Slovensku. Pramenn publikcia dt zo sociologickho

vskumu. Bratislava 2004.
KURTHA, V. H. (ed.): trov rodn kraj. Vydal k trovm jub. oslavm v Bnovciach a v Uhrovci
29. a 30. augusta 1936 Prpravn kruh pre organizciu slovenskch mladch nrodovcov. B. m., b. r.
[1936].
LACKO, Martin: Slovensk republika 1939 1945. Bratislava 2008.
LAN, udovt: Mesto Trnava a jeho samosprva 1918 1938. Bratislava 1969.
LIPTK, ubomr: Storoie dlhie ako sto rokov. O dejinch a historiografii. Bratislava 1999
LIPTK, ubomr. Rok 1918 a rekontrukcia historickej pamti v mestch na Slovensku. In: Acta
contemporanea. K ptaedestinm Vilma Preana. Praha 1998, s. 180-191.
LUKE, Michal. K loze eskho etnictva na Slovensku v roce 1918. In: Historie a vojenstv, ro.
47, . 2, 1998, s. 53-64.
MACHO, Peter: Vzpomnejte na vdce sv. Oslavy 200. vroia smrti Daniela Krmana roku 1940
v kontexte udckeho reimu a protestantskej rezistencie. In: OS, ro. 10, 2006, . 1 2, s. 116 129.
MACHO, Peter: Prleitostn pozia nstroj zpasu proti udckemu reimu (A. Lackov-Zora:
K 200. vroiu smrti D. Krmana, Nad hrobom muenckym). In: MIKULA, Valr ROBERTSOV,
Dagmar (eds.): tyridsiate roky 20. storoia v slovenskej literatre (Zbornk z vedeckej konferencie).
Bratislava 2006, s. 94-106.
MAL, Zuzana: Mtizcia osobnosti Milana Rastislava tefnika z hadiska koncepcie mtu Mircea
Eliadeho. In: PROFANTOV, Zuzana (ed.): Mal dejiny vekch udalost II v esko(a)Slovensku.
Bratislava 2005, s. 122-134.
173

Peter Macho
MANNOV, Elena: Kontrukcia meninovej identity v mestskom prostred. Maari v Komrne

a Luenci (1918 1938). In: SALNER, Peter LUTHER, Daniel (eds.): Etnicita a mesto. Etnicita ako
faktor polarizcie mestskho spoloenstva v 20. storo. Bratislava 2001, s. 111-140.
MANNOV, Elena: Politick mtus a jeho miesto v nrodnej pamti. In: esko-slovensk historick
roenka 2008. Ed. Vladimr Gonc. Brno 2008, s. 27-39.
MEDVECK, Karol A. (ed.): Slovensk prevrat. Svzok IV. Bratislava 1931.
MENKOVIC, Biljana: Politische Gedenkkultur. Denkmler die Visualisierung politischer Macht im

ffentlichen Raum. Wien 1998.
MIHALOVI, Viliam P.: Oiven spomienky. Bratislava 2003.
MUCHA, Ivan: Symboly v jednn. Praha 2000.
NEME, Jaroslav ZMTLO, Peter: Listy Andreja Hlinku biskupovi Karolovi Kmekovi z rokov
1919 1928. In: Historick asopis, ro. 51, . 3, 2003, s. 501-527.
Nov smluva (Nov zkon) Pna a nho Spasitea Jeia Krista a almy. Liptovsk Mikul 1952.
OSUSK, Samuel tefan (ed.): Sluba nrodu. Liptovsk Sv. Mikul 1938.
OSUSK, Samuel tefan (ed.): Sluba nrodu II. Liptovsk Mikul 1947.
OSUSK, Samuel tefan (ed.): Tranovskho sbornk. Liptovsk Sv. Mikul 1936.
Pam msta. Obraz msta, veejn komemorace a historick zlomy v 19. 21. stolet. Red. Michaela
Ferencov a Jana Noskov. Brno 2009.
PEKR, Martin PAVLOVI, Richard (eds.): Slovensko medzi 14. marcom 1939 a salzburskmi
rokovaniami. Preov 2007.
PEKNK, Miroslav (ed.): Martin Rzus. Politik, spisovate a cirkevn inite. Zbornk z vedeckej
konferencie Martin 24. 27. jn 2008. Bratislava 2008.
PEEK, Ji: Slavnost jako tma djepisnho zkoumn. In: Prask slavnosti a velk vstavy
(Documenta pragensia XII). Praha 1995, s. 7-27.
PETRUS, Pavol (ed.): Vzjomn korepondencia Janka Jesenskho s Andrejom Mrzom. Martin
1981.
POLAKOVI, tefan: K zkladom slovenskho ttu. Filozofick eseje. Turiansky Sv. Martin 1939.
POLAKOVI, tefan: Slovensk nrodn socializmus. Ideov poznmky. Bratislava 1941.
PSTNYI, Jn: Dejiny Spolku sv. Vojtecha. Trnava 1930.
PRIEHRADNK, Jn (ed.): Za hviezdami. Sbornk pozie o M. R. tefnikovi.Bratislava 1944.
RAPO, Karol (ed.): Mesto Brezno nrodnmu bohatierovi. Turiansky Sv. Martin 1929.
174

R. [= ROLKO, Vladimr]: Vodcovstvo Andreja Hlinku. In: Slovensk pohady, ro. 55, . 8-9, 1939,
s. 492-494.
R. [= ROLKO, Vladimr]: Vodcovstvo tefnikovo. In: Slovensk pohady, ro. 55, . 5, 1939, s.
311-312.
ROY, Vladimr: In memoriam. Bsne. ilina 1934.
RYCHLK, Jan: ei a Slovci ve 20. stolet. esko-slovensk vztahy 1914 1945. Bratislava 1997.
SIDOR, Karol: Andrej Hlinka (1864-1926). Bratislava 1934.
SCHNEIDER-TRNAVSK, Mikul: smevy a slzy (Spomienky trnavskho skladatea). Bratislava

1959.
Slvnos odhalenia pomnka gen. tefnika v Trnave 19.10. 1924. Trnava 1924.
SOKOLOVI, Peter: Hlinkova garda. Bratislava 2009.
SOKOLOVI, Peter (ed.): Od Salzburgu do vypuknutia Povstania. Slovensk republika 1939

1945 oami mladch historikov VIII. Zbornk z vedeckej konferencie, Trnava 20. 22. aprl 2009.
Bratislava 2009.
SOKOLOVI, Peter (ed.): ivot v Slovenskej republike. Slovensk republika 1939 1945 oami
mladch historikov IX. Bratislava 2010.
SPEITKAMP, Winfried (ed.): Denkmalstzurz. Zur Konfliktgeschichte politischer Symbolik. Gttingen

1997.
SPUNAR, Pavel: Napt mezi oficilnm a lidovm nboenstvm ve stedovku. In: BLKA,
Lubo KOV, Milan (eds.): Normativn a it nboenstv. Brno Bratislava 1999, s. 90-102..
Stanovisko slovenskch historikov k osobnosti Andreja Hlinku, 23. oktber 2007. Dostupn na
webovej strnke <http: // www.postoy.sk/node/1149>, 20. 1. 2011.
STAROBINSKI, Jean: Symboly rozumu. Promny umn a revoluce. Brno 2003.
STEKL, Hannes MANNOV, Elena (eds.): Heroen, Mythen, Identitten. Die Slowakei und
sterreich im Vergleich. Wien 2003.
SUKO, Ladislav: Evanjelick cirkev augsburskho vyznania na Slovensku 1938/39 v zrkadle

cirkevnej tlae. In: Historick asopis, ro. 49, . 1, 2001, s. 63-84.
ENEL, Ivan: Pevn bu. ivot a dielo seniora udovta enela. Liptovsk Mikul 1998.
IMONI, Jozef WATZKA, Jozef (eds.): Dejiny Trnavy. Bratislava 1989.
KVARNA, Duan: Zaiatky modernch slovenskch symbolov. K vytvraniu nrodnej identity od

konca 18. do polovice 19. storoia. Bansk Bystrica 2004.
tefnik. Kniha prv: spomienky a postrehy. Red. tefan Osusk a Bohdan Pavl. Bratislava Praha 1938.
175

Peter Macho
tefnik. Kniha druh: vzpomnky, dokumenty a jin pspvky. Red. Josef Bartek. Bratislava
Praha 1938.
TEFUNKO, Frao: Jn Koniarek. rty o jeho ivote a diele. Bratislava 1955.
TRBA, Jn: Evanjelick mlde slovensk v boji za slobodu nroda. In: Kristus nae vazstvo!
K I. sjazdu slovenskho evanjelictva po druhej svetovej vojne a k II. sjazdu evanjelickej mldee
slovanskej v Turianskom Sv. Martine v doch 4. 7. jla 1946. Liptovsk Sv. Mikul 1946, s. 36-78.
TELESKO, Werner: Erlsermythen in Kunst und Politik. Zwischen christlicher Tradition und
Moderne. Wien - Kln - Weimar 2004.
TAUBER, H. J.: tefnik. Pamtn re, presloven pri slvnosti ptnsteho vroia smrti tefnikovej,
da 4. mja 1934. Trnava 1934.
Trnava 1238-1938. Trnava 1938.
VANOVIOV, Zora: Motv smrti ako mtotvorn prvok vo folklrnom cykle o M. R. tefnikovi.
In: RATICA, Duan (ed.): Zmeny v hodnotovch systmoch v kontexte kadodennej kultry.
Bratislava 1992, s. 115-126.
VANOVIOV, Zora: Prvky biosu v sasnom slovenskom folklre. In: Nrodopisn informcie,
1993, . 1, s. 46-56.
VANOVIOV, Zora: Nrodn hrdina folklrny hrdina (Milan Rastislav tefnik). In: Etnologick
rozpravy, ro. 3, . 1, 1996 s. 103-108.
VANOVIOV, Zora: Milan Rastislav tefnik v stnej tradcii na Slovensku. In: Slovensk
nrodopis, ro. 49, . 3, 2001, s. 328-340.
VRO, Milan: Posledn let generla tefnika. Bratislava 1991.
V obrane pravdy a prva. Re ditr. dozorcu Dr. Michala Slvika a vron zprva biskupa Dr.
Samuela Osuskho, na konvente Zpadnho ditriktu da 25. sept. 1941 v Bratislave. Bratislava 1941.
VYBRAL, Zdenk: Psychologie komunikace. Praha 2009.
ZBAVITEL, Alojz (ed.): Tde tefnikovch oslv. Metodick prruka pre uiteov nrodnch
kl a poriadateov tefnikovch oslv. ilina 1933.
Zpvnk evanjelick aneb: Psn duchovn, star i nov k veejn a domc nbonosti kesan
evanjelickch aug. vyznn, s pdavkem modliteb a novch psn duchovnch. Liptovsk Sv. Mikul
1940.
176

Skratky
Poznmka: skratky nzvov konkrtnych archvov a fondov uvdzam v rmci asti Pra-
mene a literatra.
a. v. augsburskho vyznania
b. r. bez [uvedenia] roku
CL Cirkevn listy
l. lnok
. slo
s. eskoslovensk
SR eskoslovensk republika
ditr. ditriktulny
ECAV Evanjelick cirkev augsburskho vyznania na Slovensku
ev. evanjelick
f./F- fond
gen. generl
HG Hlinkova garda
HSS/SS (Hlinkova) Slovensk udov strana
HSS-SNJ Hlinkova Slovensk udov strana Strana slovenskej nrodnej jednoty
MOMS miestny odbor Matice slovenskej
NN Nrodnie noviny
NR Nov rod
NS Nov Slovensko
plk. plukovnk
r. rok/roku
r. kat. rmskokatolcky
SD Slovensk dennk
SEM Zvz [Svz] evanjelickej mldee
sign. signatra
SNJ Slovensk nrodn jednota
SNP Slovensk nrodn povstanie
SNS Slovensk nrodn strana
SSV Spolok sv. Vojtecha
177

Peter Macho
Menn register
ALBETA (cisrovn a krovn) 62 FNDLY, Juraj 131
AMBRU, Jn 152 FERENC, Rudolf 78, 89, 91, 110
FERENUHOV, Bohumila 156
BARTO, Jozef 69 FINK 81
BELLA, Jn Levoslav 98 FRANTIEK FERDINAND DESTE 39
BELLA, Metod 98 sv. FRANTIEK Z ASSISI 61
sv. BENEDIKT 56 FRANTIEK JOZEF I. 12, 20
BENE, Edvard 25, 32, 48, 72, 96, 104, 113, FREMAL, Karol 123, 124
148, 149 FUZK, udovt 133
BENIA, Alojz 91
BENIAK, Valentn 49, 50 GABRI, tefan 154
BENZONI, Giuliana 21 GABZDILOV, Soa 135
BERNOLK, Anton 61, 96, 98, 125, 131, GACEK, Mikul 40, 41, 42
137, 148 GNDH, Mahtma 17
BETHLEN, Gabriel 39 GARIBALDI, Giuseppe 12, 17
BEO, Gustv Adolf 65 GAPAR, Tido J. 44, 53, 54
BLEK, Jan 71 GLEIMAN, Jn 88
BISMARCK, Otto von 12, 43 GOJDI, Pavol Peter 121
BLAHO, Pavol 25, 92, 94, 107 GREB-ORLOV, Ignc 33, 133
BOCSKAY, tefan 39 GREGOR-TAJOVSK, Jozef 130
BOJNK, tefan 154
BOOR, Peter 93, 122 HABSBURGOVCI 33, 34, 39
BOTTO, Jn (Ivan Krasko) 98 HJEK, Frantiek 68
BOZDCH, Emanuel 89 HALLA, Jn 50
BRUNNER, Richard 65 HARMINC, Milan Michal 63
BUKO, Jozef 122 HATALA, Duan 34
BUDAY, Jozef 119, 131, 132 HERAKLES 50
HERMANN 12
CLEMENTIS, Vladimr 164 HERZOG, Leopold 68
sv. CYRIL 56 HITLER, Adolf 148, 149
HLAVAT, Jozef 141
APLOVI, Miloslav 142 HLETKO, Peter 46
ATLO, Ferdinand 113, 120, 147, 148, 151, HLINKA, Andrej 8, 24, 25, 26, 27, 28, 29,
155, 157, 163, 164 30, 31, 32, 33, 34, 36, 38, 39, 40, 42, 43,
OBRDA, Vladimr Pavel 117, 122, 129, 137, 44, 45, 46, 48, 55, 62, 63, 64, 70, 92, 105,
158, 159, 161, 163, 167 106, 107, 108, 113, 129, 130, 131, 132, 133,
ORNEJ, Petr 12 134, 135, 136, 137, 138, 139, 140, 141, 142,
UVALA, tefan 154 143, 144, 145, 146, 148, 150, 151, 156, 157,
158, 159, 160, 161, 163, 164, 166, 167
DAXNER, Vladimr 41 HODA, Milan 25
DRER, Ivan 39, 40, 42 HODA, Milo 143
DRER, Jlius 125, 126 HOFER, Andreas 12
DUBEK, Alexander 7 HOLEC, Roman 69
DULA, Igor 27 HOLL, Jn 62, 137
DVOK, Antonn 98 HOLOUBEK, Vclav 71
DVOK, Jaroslav 22 HONZA, Jozef 130
DVOK, Xaver 52 HOUDEK, Fedor 20
HRUKA, Vojtech 116
UROVI, Jn 117 HRUOVSK, Frantiek 151
HRUOVSK, Jn 120, 121
ELIADE, Mircea 19 HURBAN, Jozef Miloslav 17, 38, 122, 140
NEAS (Aeneas) 50 HUS, Jan 12, 119, 120, 125
HVIEZDOSLAV, Pavol Orsgh 49, 131
FAJNOR, Jn 155
178

CHABADA, Jn 117 LEOPOLD II. 127, 128

CHLUMSK, Frantiek 65 LICHARD, Milan 98
LICHNER, Jn (ev. farr) 118, 155
IKAROS 21, 50, 51, 52, 92, 166 LICHNER, Jn (minister autonmnej vldy)
ILECSKO, udovt 69 164
IVANKA, Milan 25, 63, 64, 98 LIPTK, ubomr 16, 55, 56, 60, 62, 63, 78,
134, 147
JAKUBEC, Milan 165 LUTHER, Martin 12, 119, 124, 125, 162
JANA Z ARCU 12
JNOK, Juraj 20, 92 ACHK, Jn 144
JANOKA, Juraj ml. 79, 80, 81, 83, 99, 110 UDOVT VEK 68
JANK, tefan 98
JANTAUSCH, Pavol 78, 93, 98, 106 MAHEN, Ji 89
JEHLIKA, Frantiek 69 MACH, Alexander 113, 117, 129, 138, 148,
JESENSK, Jn 41, 42, 113, 130 149, 151, 155, 157
JEI KRISTUS 19, 54, 99, 125, 133, 140, MAL, Zuzana 19
141, 166 MANNOV, Elena 15, 18
JIRSEK, Alois 89, 91 MRIA TERZIA 12
JOZEF II. 100 MARKO (krovi) 17, 19, 50
JUR, Jozef 140 MARKOVI, Ivan 94
JURENKA, Samuel 23 MASARYK, Jan 98
JURIGA, Ferdinand 25, 30, 34, 37, 39, 63, MASARYK, Tom Garrigue 24, 48, 72, 74,
105, 108 86, 89, 96, 101, 104, 149
JUREK, Jn 49, 50 MATTAS, Artur 74
JURKOVI, Ladislav 152, 154 MAZ, Leopold 40, 41
MEDERLY, Karol 131, 132
KAFKA, Bohumil 148 MEDVECK, Karol Anton 25
KLLAY, Jozef 98, 102, 104 sv. METOD 56
KAMENEC, Ivan 123 MIURA, Martin 15, 50, 78, 107, 119, 144
KARVA, Imrich 46 MIHAL, Andrej 129
KEMAL ATATRK, Mustafa 17 MIKULK, Jn 154
KIRSCHBAUM, Jozef 151 MOJI 50, 54, 103, 166
KLIMO, Bohuslav 120, 128 MOYSES, tefan 131, 137
KNOBLOCH 78 MRZ, Andrej 42
KME, Andrej 137 MUDRO, Jn 27, 38, 44, 45, 53
KMEKO, Karol 106 MUSSOLINI, Benito 148
KOLLR, Martin 96, 105, 106, 107, 108, 109
KOMENSK, Jan mos 119, 120, 125 NAPOLEON BONAPARTE 12, 17, 136
KONIAREK, Jn 61, 63, 105 NELSON, Horatio 17
KOSSACZK (rodina) 97 NMCOV, Boena 74
KOSSUTH, Lajos 12, 16, 17, 39, 72 NORA, Pierre 13
KOCIUSZKO, Tadeusz 12, 17
KOV, Duan 14, 17, 146 OKNIK, udovt 98
KOZA-MATEJOV, Jur 33, 45 OLEJNK, Milan 15
KOSTELN, Martin 155, 158 OREK, Martin 41
KRPER, Karol 115, 119, 147 OSUSK, Samuel tefan 126, 127, 154, 156,
KRAIC, udovt 74, 111 158, 162, 163
KRAM, Karel 72 OSUSK, tefan 72, 98, 105
KRMRY, tefan 98, 99, 104, 162 OSVALD, Frantiek Richard 61
KRMAN, Daniel 122, 126, 127, 128
KRUT, Juraj 155 PALACK, Frantiek 12
KUBAKA, Jn 135, 136, 155, 160 PRVY, Alexander 30
KUZMNY, Karol 131, 132, 139 PAVL, Bohdan 53
PAZRIK, Martin 69
ACISKI, Wacav 142 PAICK, I. D. 118
LACKO, Martin 115 PEROUTKA, Ferdinand 81, 148, 149
LACKO, Pavel 121, 122 PSECK, Ferdinand 105
179

Peter Macho
PLVKA, Andrej 20 TEFNIKOV, Albertna 98

PLECHLO, Dezider 67, 93 TR, Karol 36
PLECHLOV, Klarisa 93 TR, udovt 7, 17, 62, 125, 126, 134, 148
POLK, Augustn 82 ULEK, Vilko 23
POLAKOVI, tefan 150
PSTNYI, Jn 70, 71 TAMAKOVI, Martin Branislav 95
PRIBINA 147 TAUBER, H. J. 52
PRDAVOK, Anton 54 TELL, Wilhelm 12, 17
PROCHZKA, Jn 94, 105 TEPLANSK, Pavol 105
PROMETEUS 52, 166 THKLY, Imrich 39
PULANICH, Anton 151, 152 THURZO, Ivan 27, 28, 29, 43, 44
THURZO, Juraj 128
RADAKOVI, Jozef 83 TISO, Jozef 55, 113, 125, 126, 129, 132, 142,
RADLINSK, Andrej 16, 63, 96, 132 151, 158, 164
RAK, Ji 12 TISO, tefan 99
RKCZI, Frantiek II. 39 TOMNEK, Florin 25, 30, 63
RASTISLAV 51 TOMEK, Frantiek 49
RZUS, Martin 62, 131, 148, 153, 157 TOMIK, Samo 141
RZUS, Michal 118 TUKA, Vojtech 24, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 69,
ROLK, Andrej 121, 141 70, 113, 117, 129, 137, 142, 149, 150, 153,
ROLKO, Vladimr 120, 141 154, 164
ROY, Vladimr 51, 53 TYR, Miroslav 101
RUPPELDT, Fedor Fridrich 90
RUPPELDT, Milo 162 LEHLA, Milo 101
RYCHLK, Jan 115, 123 URBNEK, Ferko 59, 65, 66, 68, 69, 70, 73,
74, 75, 76, 77, 78, 79, 85, 99
SCHNEIDER-TRNAVSK, Mikul 65, 96, URBNEK, Jn 66, 67
97, 98, 99, 162 UIAK, Jn 115, 124, 126, 127
SIDOR, Karol 143
SLABEJ, Jn 36, 37, 62 sv. VCLAV 54, 120
SLDKOVI, Andrej 74 VAJANSK-HURBAN, Svetozr 131
SLVIK, Juraj 25 VANSOV, Terzia 91
SLVIK, Michal 127, 137 VRO, Milan 44
SMETANA, Bedich 98 VARSIK, Pavel 98
SMIR, Bartolomej 69 VARSIKOV, Elena 98
SMREK, Jn 11, 40, 41 VERCINGETORIX 12
SNOPEK, Ladislav 63 VERDI, Giuseppe 12
SOBIESKY, Jn 12 VICIAN, Emil 63
SOKOL, Martin 129 VIEST, Rudolf 113, 130
SOKOLOVI, Peter 116 VLEK, Jan 89
SPIR, Claude 98 VYSKOIL, Juraj 105, 109
STANO, Jlius 152
STODOLA, Emil 141 WASHINGTON, George 17
STRUHRIK, Juraj 139, 140 WILSON, Thomas Woodrow 25, 72
SUKO, Ladislav 129, 159 WOJCECHOWSK, Sergej 100
SVTOPLUK 150
sv. SVORAD 56 ZTURECK, Jn 63, 64, 69, 71, 72, 74
SZILGYI, Dezider 43 ZAKO, tefan 155
ZOCH, Samuel 63, 64, 76, 77, 96
ENEL, udovt 121, 124, 137, 139 ZRNSKY, Mikul 17
MILAUER, Frantiek 47
NEJDREK, Josef 78 IKA, Pavel 78, 83, 85, 86, 87, 98, 100, 103,
ROBR, Vavro 24, 25, 29, 30, 31, 38, 46, 104, 105, 106
48, 78 IKA, Jan 12, 17
sv. TEFAN 54
TEFNEK, Anton 31, 32, 33, 98
TEFNIK, Igor Branislav 23, 31, 32, 45,
46, 47
180

Milan Rastislav tefnik in minds and hearts.

Phenomenom of a national hero
in the context of historical memory
Peter Macho
General Milan Rastislav tefnik (1880 1919), an astronomer, soldier, diplomat and
the Minister, the co-founder of the Czechoslovak republic, belongs to the most impor-
tant historical personalities of modern Slovak history. Shortly after his tragic death, he
became a person enshrined in the symbolic national Pantheon: even today he belongs
to the group of people, who are generally considered among Slovaks as national heroes.
He was buried in the Mount Bradlo which is situated near his birthplace: tefniks
grave with its monument became a sacred symbol, a Slovak place of memory (lieu de
mmoire) in the sense of conception of a French historian, Pierre Nora.
The publication is focused on the issue of commemoration of tefnik and his posthu-
mous cult in Slovak society. From that point of view it is logical that the book does not
talk about tefniks personality itself but about the society, individuals, and groups;
about those, who took tefnik as their own symbol, identified with him or about those,
who refused him.
tefniks fascinating life was appealing to simple people. That was why educators tried
to use him as a social model whenever they educated youth or whenever they wanted to
lift up civic and national consciousness in a widespread way among groups of Slovaks.
In the texts dedicated to his commemoration, tefnik was presented as a liberator, an
ancient hero (Icarus, Prometheus) or a national martyr, a national saint or a saviour of
the nation. Poets and speakers at the celebrations compared him with Moses, or even
with Jesus Christ. Those conceptions and metaphorical pictures corresponded with a
myth about millennial oppression of Slovaks and contributed to creating the concept
of sacredness in the Slovak national movement. In poetic imagination tefnik often
played a social role of a mystical patron and a protector of the homeland. This motive
appeared in a modified version also in the contributions among contemporary journal-
ists in the time of threat that the unified territory of Slovakia could be violated: in the
minds of people tefnik functioned as a symbolic guarantee for the protection of state
borders.
The object of the research is based in the problem of how tefnik has been used or
misused in the political and ideological struggle between two main political camps (sup-
porters of Prague centralism versus supporters of Slovak autonomy in the Czechoslovak
Republic during the interwar period). These phenomena could be illustrated in polem-
ics between an autonomous and a centralistic press from May 1922. The controversy
concerned an alleged dishonour of the commemoration of tefnik during the political
manifestation organized by the Slovak Peoples Party and by its leader Andrej Hlinka.
The fight disclosed not only a character of political culture in the Slovak society but also
some manipulative mechanisms. In that conflict the national hero tefnik functioned
181

Peter Macho
not only as an element for mobilisation and integration but also as an instrument of
disgracing and ostracising a political rival: the wider public was influenced to believe
the idea: anyone who does not honour the most important national hero is a betrayer of
the nation.
Similarly interesting is the contemporary discourse about tefniks tragic death. The
conception of anti Slovak conspiration (tefniks death as a politically motivated mur-
der) became an incendiary theme appearing also in the media and serving the autono-
mists as a tool of political and ethnical determination (we autonomists versus they
centralists; or we Slovaks versus they Czechoslovaks) in their struggle against cen-
tralism. During WWII it became an official part of propaganda of the Slovak State.
In the second part of this book the author is focused on the history of the Memorial
of tefnik and on annual commemorative celebrations in the western Slovak city of
Trnava. He researched the problem in the context of communal politics, collective iden-
tities and group loyalties. The Memorial of tefnik from 1924 was the first secular
statue, commemorated to a national hero. It was situated in the public area in Trnava.
It is remarkable that the prior position in the city with a Catholic majority of citizens
was given to tefnik, a son of a Lutheran priest. The Memorial of tefnik and annual
commemorative celebrations were elements of nationalisation within the public space.
They functioned not only as tools for Slovakisation of the citizens in Trnava but also for
modernisation of that city; secondarily, regarding the character and content of the com-
memorative rituals, the symbol of tefnik functioned also as a tool for secularisation:
to some degree it functioned as a counterbalance to creating Trnavas self-picture
formed in a metaphor Trnava the Slovak Rome. The achievement to influence citizens
in Trnava in a way they finally identify with tefnik as their social model caused that
during the opening celebration dedicated to the new statue in the city, noone stressed
the fact that tefnik was of Protestant origin; on the other side an interesting attempt
appeared to integrate him into the context of domestic identities, loyalties and pictures
in the history of Trnava. This attempt showed up in the fact that tefnik was pre-
sented as the Slovak from the western part of Slovakia. Then they purposely stressed
that tefnik during his life made connections with reviving activities of Bernolks
followers, that means of the Catholics intellectuals, who operated in Trnava and in the
wider western Slovak environment.
The third part of the book is focused on the period of destruction of the Czechoslovak
Republic and creating the independent Slovak State (1938 1939). A new government
led by Hlinkas Slovak Peoples Party liquidated the democratic system of the Czecho-
slovak Republic, and immediately started to prefer new symbols, mainly the symbol of
Andrej Hlinka. A part of Slovak citizens, mainly the Protestants, spontaneously refused
Hlinka to be the most important national symbol. The struggle between the totalitar-
ian regime of the Slovak State and new civic opposition was manifested also in the
level of the fight for the national symbols. V. P. obrda, the General Bishop of the
Lutheran Church, publicly spoke against the national symbol of Hlinka. He said that
Hlinka was religiously intolerant and because of that he did not accept him as a symbol
182

of a national father for the Slovak Lutherans. The same argument he presented also in
May 1939 at the Mount Bradlo: during the commemorative celebration of tefnik. This
was organised by the Union of the Lutheran Youth. obrdas speech was an open refusal
of Hlinka. He stressed the position of tefnik in the symbolic national Pantheon. The
message of the celebration was clear: Milan Rastislav tefnik is the most important
national symbol and the greatest son of the Slovak nation. tefnik became a symbol of
Anti- Fascist, civic revolt.
183

Peter Macho
OBRAZOV PRLOHA
Pouit fotografie, obrzky a dokumenty s prevzat z nasledujcich zdrojov:
KAZIMR, Milan ZACHAROV, Daniela: Trnava na starch pohadniciach. Ed. Daniel

Kollr. Bratislava, Dajama 2007 (. 35, 99, 104, 106, 107).
tefnik vo fotografii. Praha, Orbis a in 1936 (. 1-5, 8-10, 16, 25, 26)
Archv Matice slovenskej Martin (. 18)
ttny archv Bratislava, poboka Trnava (. 19, 20)
Liptovsk mzeum Ruomberok (. 31)
Ostatn materily pochdzaj zo skromnho archvu autora
184

1. Vetko sa zaalo 4. mja 1919. Trosky tefnikovho lietadla po vajnorskej katastrofe.

Nezvyajn a neakan tragick smr M. R. tefnika otvorila cestu k mtotvorbe.
2. Pohrebn sprievod v uliciach Bratislavy 10. mja 1919. Telesn ostatky M. R. tefnika
a troch talianskych letcov, ktor spolu s nm zahynuli, boli prevezen na eleznin stanicu,
odkia ich vlakom dopravili na Brezov.
185

Peter Macho
3. Smton evanjelick sluby Boie v chrme na Koariskch. Za pozornos stoja pav-

lae potiahnut iernou ltkou. Z udovch rozprvok poznme scnu mesta alebo kr-
ovskho zmku obtiahnutho iernym sknom. Ide o vzdialen ozvenu pohrebnch
ceremni na panovnckom dvore v dvnych storoiach, ktor sa v takejto modifikovanej
podobe udomcnila aj v udovej slovesnosti. Smton vzdoba chrmu manifestovala, e
v republiknsko-demokratickej a nrodne definovanej spolonosti patr nrodnmu hrdi-
novi-osloboditeovi rovnak cta ako bvalm korunovanm hlavm.
4. Dobov pohad na tefnikovu rodn obec Koarisk. Zberu dominuje vea evanjelic-
kho kostola, v ktorom bol M. R. tefnik pokrsten. Veda chrmu stoj jeho rodn dom,
pvodn evanjelick fara. Rodisko nrodnho hrdinu bolo v tlai asto oznaovan ako
slovensk Betlehem.
186

5. tefnikov rodn dom v ase pohrebu v roku 1919. Na fasdu evanjelickej fary osa-
dili v roku 1920 pamtn tabuu s Hviezdoslavovmi verami. V sasnosti sa v objekte
nachdza expozcia Slovenskho nrodnho mzea, ktor nvtevnkom pribliuje ivotn
osudy M. R. tefnika.
6. Pohrebn sprievod z Koarsk na Bradlo. Pvodne mal by tefnik pochovan na cinto-

rne veda svojho otca. Architekt Duan Jurkovi vak presvedil pozostal rodinu i verej-
nch initeov, aby shlasili s umiestnenm jeho hrobu na vrchole Bradla. Tm sa len posil-
nila vnimonos tefnika v symbolickom nrodnom pantene. Spomedzi vznamnch
Slovkov jedine tefnik odpova hore. Fotografia pohrebnho sprievodu zachytva
prv raz ritualizovan pohyb zdola nahor, z koariskho dolia na vrchol posvtnej hory.
187

Peter Macho
7. Oblka brory Na pamiatku poslednej cesty generla tefnika, ktor 11. mja 1919
rozdvali astnkom pohrebu. Finann zisk z jej predaja bol uren na vstavbu prvho
tefnikovho pomnka na Myjave. Brorku zostavil okresn nelnk na Myjave Jaroslav
Dvok, manel spisovateky Zuzky Zguriky.
188

8. Provizrny nhrobn pomnk M. R. tefnika na Bradle. Fotografia pochdza z roku

1924, kedy bol slvnostne poloen zkladn kame monumentlnej mohyly. Medzi
astnkmi pietnej spomienky vidme ministra zahraninch vec SR Edvarda Benea.
189

Peter Macho
9. a 10. Portrty tefnikovch rodiov z mladch rokov ivota. Pavel tefnik bol prvm
kazom evanjelickho cirkevnho zboru na Koariskch. Vznamn lohu pri vchove
det, teda aj budceho generla, zohrvali rodinn tradcie, predovetkm pam na revo-
lciu 1848. Matka Albertna, roden Jurenkov, bola dcrou kapitna hurbanovskch dob-
rovonkov Samuela Jurenku. Otec Pavel bol synovcom Vilka uleka, ktorho popravili
kossuthovci. Poda rodinnej legendy sa poas slovenskho povstania generlov otec, vtedy
ete len tvorron Pako, vybral privta slovenskch dobrovonkov. Zaspal vak v prie-
kope pri ceste, kde ho naiel jeho krstn otec Jozef Miloslav Hurban a priviedol ho ustr-
chanm rodiom. Tieto prbehy asto zdrazovali aj autori tefnikovch ivotopisov.
Poukazovali tak na odbojnho ducha prostredia, v ktorom nrodn hrdina vyrastal a ktor
formovalo jeho charakter.
190

11. tefnik ako nrodn svtec. Dobov kresba tefnika v generlskej iapke. tvar
okolo hlavy pripomna svtoiaru. Portrt nrodnho svtca je situovan nad Bratislav-
skm hradom a bradlianskou mohylou, ktor predstavuj symboly Slovenska.
191

Peter Macho
12. Smerom k vinm. Tak by sme mohli nazva kresbu myjavskho rodka tefana Bed-
nra, ktor v jednom obrzku spja motvy pohybu zdola nahor, signalizujce spenos
a vazstvo. tefnikov portrt s leteckmi okuliarmi odkazuje na sochu z bratislavskho
Kafkovho pomnka, ale motv leva ja nahraden orlom, ktor vzlieta smerom k hviezdnej
oblohe. Tak trochu bizarn je spsob umiestnenia portrtu: letcova hlava toti vyrast
zo slovenskho trojvria, ktor je svojimi obrysmi zretene odlin od tatranskch ttov
v pozad. Kresba odzrkaduje dobov atmosfru slovenskho ttu a propagandistick
pokusy o odeskoslovenenie tefnika.
192

13. tylizovan portrt M. R. tefnika. Kresba je dielom znmeho eskho vtvarnka

Maxa vabinskho. Obsahuje prvky a atribty, ktor zdrazuj status a prest nrodnho
hrdinu v oiach spolonosti: generlsku iapku, poetn vyznamenia. Lietadlo stelesuje
tragick nvrat hrdinu do oslobodenej vlasti. Stuha s npisom Republika eskoslovensk
obopna dve palmov ratolesti, ktor s symbolom vazstva. Obrzok evokuje tefnika
ako spoluzakladatea republiky a naznauje, e republika ho vyzdvihla na piedestl nrod-
nho hrdinu.
193

Peter Macho
14. Od vych sfr k przemnosti. Text vodnka zo 4. mja 1922, ktor referoval o Hlin-
kovom prejave na udckom zhromaden v Krupine. Na zklade tohto lnku obvinila
vldna tla A. Hlinku z toho, e verejne urazil tefnikovu pamiatku, lebo vraj vyhlsil, e
nrodn hrdina bol zbabelcom. Uveden lnok publikovan v dennku Slovk odtartoval
propagandisticko-urnalistick spor medzi autonomistami a centralistami, ktor nadobu-
dol podobu literovej vojny. Zbraami sa v tejto vojne stali dve litery, psmenk i a e.
Hlinka toti tvrdil, e si vi tefnikovu pamiatku a usiloval sa dokza, e v krupinskom
prejave nespomnal meno tefnik, ale tefnek.
194

15. Karikatra Andreja Hlinku z roku 1927. Obrzok reaguje na skutonos, e pred prezi-
dentskmi vobami vyuvala HSS motv nsilnej smrti tefnika ako propagandistick
zbra v zpase proti zvoleniu T. G. Masaryka za prezidenta SR. O politickej elovosti
tohto kroku sved aj skutonos, e v svislosti s dajnm zavradenm tefnika sa
vbec nespomnal Edvard Bene.
195

Peter Macho
16. Myjava, tefnikov pomnk. Toto jedinen dielo predstavuje prv pomnk na zem
bvalej SR venovan pamiatke nrodnho hrdinu. Jeho vybudovanie iniciovala miestna
sokolsk jednota, odhalili ho v roku 1921. Nekonvenne rieen pomnk eskho sochra
Rudolfa Bezu vyvolval rzne reakcie. Gustv Adolf Beo ho na strnkach trnavskho
tdennka Slovensko oznail za hrozn kubistick zltaninu a vyslovil poutovanie nad
bohm slovenskm udom, ktor trp na svojom nmest takto artefakt. Pomnk sa ako
vnimon umeleck pamiatka nachdza na zozname UNESCO.
17. Trnava, honvdsky pomnk. Nealeko budovy okresnho sdu stl od roku 1871
pamtn obelisk, ktor venovalo mesto Trnava pamiatke honvdskych vojakov, padlch
poas revolcie 1848. V roku 1922 ho odstrnili, lebo stelesoval uhorsk/maarsk sym-
boliku na verejnom priestranstve mesta, ktor si nrokovalo pozciu vznamnho sloven-
skho nrodnho centra. Obelisk vak nebol znien, premiestnili ho na cintorn.
Na jeho mieste postavili o dva roky neskr tefnikov pomnk.
196

18. List Ferka Urbnka nezistenmu adrestovi z roku 1923. Opisuje v om priebeh pietnej
spomienky na M. R. tefnika, ktor usporiadal trnavsk MOMS 4. mja 1923 v mest-
skom divadle. V liste sa sauje na trnavsk pomery: Trnava je to najaie a najne-
vanejie miesto pre kultrnych initeov mono na celom Slovensku. Je to tu tvrd orech
pracova za slovensk nrod...
197

Peter Macho
19. Pozvac list na slvnos odhaovania tefnikovho pomnka v Trnave. Podpsal ho

predseda trnavskho odboru Matice slovenskej, profesor katolckeho nboenstva na
trnavskom gymnziu, Pavel ika. V liste sa zdrazuje, e pomnk m sli upevne-
niu esko-slovenskej vzjomnosti a nrodnho povedomia trnavskho obyvatestva. Na
zadnej strane dokumentu je zaznamenan uznesenie, e slvnosti sa zastn cel Mestsk
rada Trnavy.
198

20. Trnava, situan nrt umiestnenia tefnikovho pomnka. Celkov prava parku,
ktor sa stal jadrom novho tefnikovho nmestia, potala aj s takmi detailami, ako
boli ohrada, vstupn brnky, chodnky a parkov vsadba. V kruhovom strede bola neskr
umiestnen fontna.
199

Peter Macho
21. Trnava, tefnikov pomnk. Dielo sloven-

skho sochra Jna Koniarka, rodka z nealekej
obce Voderady, slvnostne odhalili 19. oktbra
1924. V porovnan s myjavskm pomnkom pred-
stavuje Koniarkov tefnik konvennejie riee-
nie. Zatia o myjavsk pomnk m vo svojej
hmote umiestnen iba bustu M. R. tefnika,
trnavsk artefakt predstavuje cel postavu nrod-
nho hrdinu, je teda jeho prvou sochou na Slo-
vensku. Pomnk sa stal miestom kadoronch
nrodnch ritulov, ktor sa konali 4. mja pri
prleitosti spomnania na tragick tefnikovu
smr.
22. Trnava, budova Hospodrskej/Slovenskej banky v pozad tefnikovho pomnka.

K tmto dvom dominantm pribudli alie stavby, ktor ovplyvnili celkov vzhad nmes-
tia, predovetkm evanjelick kostol, Evanjelick dom a Okresn dom. Banka zohrala
v dejinch Trnavy vznamn lohu, v roku 1927 v jej budove umiestnili verejn mestsk
kninicu. V sasnosti je sdlom Krajskej kninice Juraja Fndlyho.
200

23. Trnava, pohad na Emmerovu ulicu (dnes ul. A. arnova) z roku 1935. V uvedenej
dobe predstavovala tto ulica jednu zo vstupnch komunikci do mesta. Nvtevnka,
ktor prichdzal do prevane katolckej Trnavy z Bratislavy, paradoxne vtal funkcio-
nalistick objekt evanjelickho kostola. Ke sa nvtevnk priblil k zveru Emmerovej
ulice, otvoril sa pred nm vhad na nmestie s parkom, tefnikov pomnk bol situovan
po jeho pravej ruke. Evanjelick kostol bol vysvten 26. oktbra 1924, teda tde po
odhalen pomnka.
24. Trnava, pohad na as nmestia so tefnikovm pomnkom (1926). Na pravej strane

stoj budova okresnho sdu, naavo pvodn objekt Albetinho hotela, ktor neskr
zbrali a na jeho mieste postavili Evanjelick dom. V pozad sa ti jedna z dominnt
Trnavy, mestsk vea. Fotografia prina pohad na jednu z najdleitejch komunika-
nch tepien, ktor pretna mesto na dve polovice. Nvtevnk, ktor sa chcel dosta do
uieho centra mesta od pomnka, smeroval zo tefnikovho nmestia po hlavnej ulici
(Masarykova ul.) k mestskej vei, ktor sa nachdzala na hlavnom (Wilsonovom) nmest,
prpadne pokraoval rovno alej po ulici, ktor niesla meno M. R. tefnika. V urbano-
nymnej nomenklatre prestnych verejnch priestorov teda dominovali osobnosti, ktor
stli pri zrode SR.
201

Peter Macho
25. Ivnka pri Dunaji. Mohyla na mieste vajnorskej katastrofy z roku 1924 je dielom
Duana Jurkovia. 30. aprla 1939 sa v rmci Tda tefnikovch oslv uskutonila
v Ivnke pietna spomienka na nrodnho hrdinu, ktor zorganizovala Hlinkova dopravn
garda a Hlinkova mlde. Nepriazniv poasie vak printilo usporiadateov, aby pod-
statn as sprievodnho programu vtesnali do priestorov miestneho kultrneho domu.
202

26. tefnikova mohyla na Bradle, dielo Duana Jurkovia, bola odhalen v roku 1928.
V mji 1939 sa na Bradle uskutonili oficilne oslavy za prtomnosti vldnych predstavite-
ov a kontraoslavy, ktor zorganizoval Zvz evanjelickej mldee. V obdob slovenskho
ttu sa tefnik a jeho mohyla na Bradle stali symbolom obianskeho odboja. Miestni
vlastenci sa postarali o to, aby bradlianske vatry horeli nielen v predveer tragickej smrti
nrodnho hrdinu, ale takmto spsobom si pripomnali aj 28. oktber, de vzniku SR.
27. Varovn tabua pred vstupom na bradliansku mohylu. Pod dojmom neoverench
sprv o prchode Vojtecha Tuku na tefnikove oslavy ju na Bradle osadili tyria vlastenci
z Koarsk. Stala sa symbolom odporu miestneho obyvatestva voi udckemu reimu.
203

Peter Macho
28. Proti komu a za o bojoval generl tefnik? vodnk z pera ministra nrodnej obrany
gen. Ferdinanda atloa. Dennk Slovk ho uverejnil 4. mja 1939, teda v de 20. vroia
tragickej smrti nrodnho hrdinu. atlo v om dokazuje, e tefnik poas prvej svetovej
vojny nebojoval proti Nemcom, ale len proti Maarom. Signalizuje obrat v symbolickej
politike udckeho reimu, lebo przvukuje rovnocennos tefnika a Hlinku v symbo-
lickom nrodnom pantene: Hlinka bol otcom nroda, tefnik bol bohatierom nroda.
Obaja vek Slovci, vek hviezdy nho neba.
204

29. Mlde sa dva na bohatiera. tylizovan obrzok s textom mldenckeho subu

z obdobia slovenskho ttu uverejnil reimistick asopis Nov mlde. Sprevdza ho
nielen patetick tn, ale aj slovn balast a kliovit vyjadrenia. Medzi veduchov nroda,
ktor ved a vychovvaj mlde, patr nielen tefnik, ale aj tr, Hurban, Hlinka, Rzus
a Pribina.
205

Peter Macho
30. Oblka brory, ktor vydal Zvz evanjelickej mldee v tlaiarni Daniela Paickho
na Myjave. Obsahuje texty slvnostnho prejavu generlneho biskupa evanjelickej cirkvi
Vladimra Pavla obrdu a prleitostnej kzne biskupa zpadnho ditriktu, brezovskho
rodka Samuela tefana Osuskho, ktor odzneli poas oslv na Bradle 21. mja 1939.
206

31. Generlny biskup evanjelickej cirkvi Vladimr Pavel obrda. Jeho vystpenie na
Bradle 21. mja 1939 poas evanjelickch oslv vyznelo ako protest proti symbolickej
politike udckeho reimu, ktor vetkm Slovkom nanucoval Andreja Hlinku ako naj-
vznamnej nrodn a ttny symbol. Hoci z jeho st Hlinkovo meno nezaznelo, ast-
nci oslavy vedeli, e vo svojom prejave porovnva Hlinku a tefnika. obrda odmietol
pozciu Hlinku v symbolickom nrodnom pantene pre jeho nboensk neznanlivos.
astnkom oslavy nepriamo pripomenul, e Hlinka oznail evanjelikov za kliatbu a vred
na tele slovenskho nroda. obrdovo posolstvo bolo jednoznan: najv nrodn
hrdina je Milan Rastislav tefnik, lebo ten (na rozdiel od Hlinku) nosil vo svojom srdci
cel slovensk nrod.
207

Peter Macho
208

Peter Macho. Milan Rastislav Štefánik V Hlavách A V Srdciach. Fenomén Národného Hrdinu V Historickej Pamäti (2011)

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Peter Macho. Milan Rastislav Štefánik V Hlavách A V Srdciach. Fenomén Národného Hrdinu V Historickej Pamäti (2011)

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Milan Rastislav tefnik v hlavch a v srdciach

Milan Rastislav tefnik

Mgr. Peter Macho, PhD. - je vedeckm pracovnkom

obalka_final.indd 1 9/11/11 8:12 PM

kniha_zalomenie_final.indd 1 9/5/11 9:19 PM

Nvrh oblky a grafick prava:

Vetky prva vyhraden. Nijak as tejto publikcie nemono reprodukova, koprova,

kniha_zalomenie_final.indd 2 9/5/11 9:19 PM

kniha_zalomenie_final.indd 3 9/5/11 9:19 PM

I. as: Fenomn nrodnho hrdinu v slovenskom prostred 11

I. 1. Nrodn hrdina historiografia identita 12

I. 2. Literov vojna. tefnik a legionri v politicko-urnalistickom zpase

I. 3. On bol a ostal do smrti roduvernm Slovkom, a preto aj zahynul

I. 4. A v budcnosti si ho bud deti predstavova s aureolou okolo hlavy

II. as: tefnikov pomnk a tefnikove oslavy v Trnave.

II. 1. Mesto verejn priestor pomnk obianska spolonos 60

II. 2. Zaiatky tefnikovho posmrtnho kultu v Trnave. 71

kniha_zalomenie_final.indd 4 9/5/11 9:19 PM

Ferko Urbnek ako vychovvate udu a tefnik ako edukatvny nstroj 75

II. 3. Slvnostn odhalenie tefnikovho pomnka v Trnave roku 1924 92

III. as: tefnik n symbol, Bradlo n hrad

III. 1. Slovensk evanjelici a udcky reim 114

III. 2. Stratgia vedenia evanjelickej cirkvi

III. 3. Zabdanie na tefnika ako sas oficilnej symbolickej politiky

III. 4. Reflexia Andreja Hlinku v protestantskom prostred 136

kniha_zalomenie_final.indd 5 9/5/11 9:19 PM

III. 5. Obrat v symbolickej politike udckeho reimu

Pramene a literatra 169

Menn register 178

Obrazov prloha 184

kniha_zalomenie_final.indd 6 9/5/11 9:19 PM

kniha_zalomenie_final.indd 7 9/5/11 9:19 PM

nrodnho hrdinu. Zaujmav je, e tefnikove pomnky nachdzame aj v mestch alebo

kniha_zalomenie_final.indd 8 9/5/11 9:19 PM

MACHO, Peter. tefnik a Kossuth ako symboly slovenskho a maarskho nacionalizmu

MACHO, Peter: Nrodn hrdina a totalitn reim. Politick intrumentalizcia ideolo-

MACHO, Peter: Martrium ako heroizan intrument v slovenskom nacionalistickom

kniha_zalomenie_final.indd 9 9/5/11 9:19 PM

MACHO, Peter: K vzniku tefnikovho pomnka v Trnave. In: APLOVI, Miloslav

kniha_zalomenie_final.indd 10 9/5/11 9:19 PM

kniha_zalomenie_final.indd 11 9/5/11 9:19 PM

I. 1. Nrodn hrdina historiograa identita

Fenomnu nrodnho hrdinu sa slovensk historiografia doteraz komplexnejie a sys-

kniha_zalomenie_final.indd 12 9/5/11 9:19 PM

Za zmienku stoj skutonos, e v mnohch krajinch u opustili izolacionistick pred-

Nrodn hrdina a jeho socilne funkcie v nrodne definovanej spolonosti

Medzi symboly, s ktormi sa jednotlivec, prslunk nrodnho spoloenstva identifikuje,

ZIELISKI, Bogusaw: Bohater narodowy w wiadomoci kulturowej Sowiaszczyzny. In: RA-

kniha_zalomenie_final.indd 13 9/5/11 9:19 PM

kniha_zalomenie_final.indd 14 9/5/11 9:19 PM

dovetkm prostrednctvom symbolov a znakov. Vlajky, nrodn farby a hymnick piesne,

kniha_zalomenie_final.indd 15 9/5/11 9:19 PM

S podobnou situciou sa stretvame aj v inch mestch na Slovensku. Existencia oficil-

kniha_zalomenie_final.indd 16 9/5/11 9:19 PM

tefnik symbol mtus

V slovenskom prostred nadobudol v 20. storo pozciu najvznamnejej hrdinskej postavy

kniha_zalomenie_final.indd 17 9/5/11 9:19 PM

kniha_zalomenie_final.indd 18 9/5/11 9:19 PM

Posmrtn spech tefnika v symbolickej lohe nrodnho hrdinu

Mimoriadnu pralivos tefnika pre irok vrstvy slovenskho obyvatestva posilovali

kniha_zalomenie_final.indd 19 9/5/11 9:19 PM

si skutonosti, e ako prslunk malho nroda sa dokzal presadi vo vekom svete.

kniha_zalomenie_final.indd 20 9/5/11 9:19 PM