Rozpad

kolonializmu
 Pripomeňme si
 Definujte imperializmus.
 Prejavy imperializmu.
 Rozdelenie sveta na prelome 19. – 20. storočia.
 Prejavy imperializmu
 19. storočie - dominantné postavenie
Európy vo svete.
 Ríše sa zväčšovali, kolónie sa rozrastali, a to
všetko za rozhodnej podpory
priemyselnej revolúcie.
 Kolónie poskytovali suroviny
a luxusný tovar na uspokojovanie
rastúceho dopytu spotrebiteľov
 na výmenu sľubovali obrovské trhy
pre európske výrobky.
 Zneužívanie a nerovnosť sa
ospravedlňovali ako nevyhnutná súčasť
civilizovania primitívnych národov.
 Obmedzovanie individuálnej a národnej
slobody – strata národnej identity.
 Prejavy imperializmu
 Mýtus – obsadenie cudzieho územia
prináša jeho obyvateľom slobodu a
dobyvatelia „neprichádzajú zotročiť,
ale oslobodiť“.
 Na postupné odstraňovanie otroctva
nadväzovali nové formy
neznášanlivosti a rasizmu.
 Európske krajiny ovládli do roku 1914
asi 30 % svetovej populácie. Európa sa
po stáročia podieľala na zámorskom
prieskume a obchode, ale prínosy
priemyselnej revolúcie jej umožnili ešte
viac upevniť kontrolu nad ostatnými
kontinentmi.
 Súperenie veľmocí
Na prelome 19. – 20. storočia:
 Afrika – celá pod koloniálnou nadvládou (okrem
Libérie a Habeša – Etiópia)
 Veľká časť Ázie
 Austrália a Nový Zéland – britské kolónie
 Latinská Amerika – polokolónia USA

Svet bol rozdelený medzi koloniálne mocnosti.

Na delení sveta sa chceli podieľať aj ďalšie krajiny –
Nemecko, R-U, Taliansko.
- Koloniálne vojny.
ROZPAD KOLONIALIZMU
Mapa sveta znázorňuje kolonializmus na konci 2. svetovej vojny.
 Červené - územie
pod priamou
japonskou kontrolou,
červeným
šrafovaním -
anektované územia a
bábkové štáty.
Modré - ZSSR,
na juhu
tmavomodré USA,
Oranžové -
holandské kolónie (s
ropnými zdroji).
Červeno modré
šrafovanie - na
západe - Britská
Barma i Britská
Malajzia (Singapur). 

Japonsko - situácia v Tichomorí 1941.

 Dekolonizácia

Dopad 2. svetovej vojny - 1941 – Atlantická charta – právo

národov vybrať si formu vlády.
Činnosť medzinárodných organizácií v prospech dekolonizácie
- OSN – právo národov na vlastný štát (na sebaurčenie) -
Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
V európskych krajinách – pochybnosti o zmysle
kolonializmu – myšlienka o „vyššej rase“ sa kompromitovala.
Dekolonizácia – postup vymaňovania sa kolónií spod
závislosti od kolonizátorov - procesy budovania samostatného
štátu v postkoloniálnom prostredí a procesy hospodárskej
rekonštrukcie bývalej kolónie.
 Rozdielny prístup kolonizátorov

Veľká Británia - ovládala 1/5 zemského povrchu – rozdielnou

mierou závislosti:
 Domínia – najväčšia nezávislosť – Kanada, Austrália, Juhoafrická
únia, Nový Zéland – belosi mali prevahu.
 Britské spoločenstvo národov – neskôr (po získaní nezávislosti Indie
a Pakistanu (1947) – Spoločenstvo národov – Commonwealth –
50 štátov.
Francúzsko – presadzovalo pripútanie kolónií aj násilím
(Cudzinecká légia), asimiláciou domorodcov.
Belgicko, Portugalsko, Španielsko – odmietali odísť z Afriky
Rýchlejšie získali nezávislosť krajiny, ktoré mali dávnu
národnú identitu a národné sebavedomie (Juhovýchodná
Ázia, arabský svet)
Indická nezávislosť

1947 – získala India nezávislosť – rozpor medzi

moslimami a hinduistami – vznikli dva nezávislé
štáty India a Pakistan – masové presuny
obyvateľstva – občianska vojny, indicko –
pakistanská vojna. 1971 – Bangladeš (Východný
Pakistan).
Preteky v jadrovom zbrojení – 1974 – India, v
80. rokoch Pakistan – atómová bomba.
Symbol nenásilnej cesty odporu – Mahátma
Gándhí – odmietanie spolupráce s Angličanmi,
občianska neposlušnosť – symbol kolovrátok.
Bojoval proti masovému
vývozu bavlny a nákupu
odevov z Anglicka a Japonska.
Začal oživovať indické tkáčske
remeslo. Postupne strácal
prívržencov, pretože ručná
výroba bavlny bola
z ekonomického hľadiska
neprijateľná. Bola to
Gándhího najväčšia porážka.
 India
 Najvýznamnejšia britská kolónia - „perla
britskej koruny”.
 Po 1. svetovej vojne získali Indovia
čiastočné politické práva, ale skutočnú
moc si ponechali Angličania.
 Od roku 1920 sa do boja za nezávislosť
postavil indický právnik Mahátma Gándhí
(1869-1948). Meno Mahátma znamenalo v
preklade „veľká duša“ a Gándhí sa stal
veľmi populárny. Vyzýval Indov k
nenásilnému odboju voči Angličanom
 Dve náboženské skupiny hinduisti a
moslimovia sa začali angažovať v boji za
Viac ako 2 milióny indických vojakov
nezávislosť.
dobrovoľne bojovali na strane Británie
 Británia nakoniec v roku 1947 udelila
a Spojencov proti mocnostiam Osi.
nezávislosť dvom štátom, Indii
Predstavitelia Kongresu podmieňovali
(hinduizmus) a Pakistanu (islam), kde sa
neskôr z východného Pakistanu v roku
angažovanosť Indie vo vojne získaním
1971 oddelil štát Bangladéš. nezávislosti od Británie. Moslimská
liga hnutie nepodporila.
 Vojna v Indočíne

Indočína – dnes Vietnam, Laos, Kambodža – FR

kolónie – dekolonizácia – vojenský konflikt.
Počas 2. svetovej vojny – partizánska vojna proti
Japoncom.
1945 – nezávislosť Vietnamu – Francúzi – proti.
1954 – porážka FR pri Diem Bien Phu.
Vznikli nezávislé štáty Laos a Kambodža.
Vietnam – rozdelený na južný – odporcovia
komunizmu podporovaní USA a severný – komunisti
podpora ZSSR.
 Vietnamská vojna

Front národného oslobodenia – Vietkong – od r.

1960 – útoky na južný Vietnam – vláda južného
Vietnamu požiadala o pomoc USA.
USA – vojenskí poradcovia, vojenská účasť sa
stupňovala – útoky na severný Vietnam.
1975 – koniec vojny – vytlačili zvyšky Američanov
a obsadili hlavné mesto Saigon (Hočiminovo Mesto)
USA – odpor proti vojne – verejná mienka sa
rozdelila. USA hľadali spôsob, ako vojnu ukončiť
(Čína)
 Alžírsko, Maroko, Tunisko
Protifrancúzsky odpor
arabského obyvateľstva v
severnej Afrike.
Veľké množstvo
francúzskych osadníkov.
Populárnych vodcov –
považovali za rebelov –
brutálny postup, terorizmus,
partizánska vojna.
Nezávislosť Maroka a
Tuniska (1956) a
Alžírska (1962). Zväz arabského Maghrebu
 Blízky východ

Predstavitelia nezávislých arabských krajín založili

Arabskú ligu.
Vzájomné rozpory medzi arabskými štátmi boli hlbšie než
spoločné záujmy.
Dlhodobý spor – prístup k novému štátu Izrael.
1948 – OSN – územie Palestíny rozdelili medzi arabské a
židovské obyvateľstvo – vznikli dva štáty: palestínsky a
izraelský.
Jeruzalem – rozdelený
Medzi židovským štátom a jeho arabskými susedmi – vojny.
Emigrácia Palestíncov
 Arabsko–izraelské vojny – 5 ozbrojených konfliktov

 Prvá arabsko-izraelská vojna (1948): palestínska - rozpútali ju

Egypt, Irak, Jordánsko, Sýria, Libanon – neúspešne.
 Druhá vojna: suezská kríza 1956 – Izrael napadol egyptské pozície na
Sinaji, účasť britských a francúzskych jednotiek – mierové sily OSN rozdelili
bojujúce strany. Oslabenie Egypta – spolupráca so ZSSR.
 Palestínska organizácia Al-Fatah – teroristické akcie, samovražedné akcie.
 1967 – izraelský útok proti Egyptu (ako agresor uvádzaný Egypt, Izrael
reagoval na to, že Egypt uzatvoril pre izraelské lode Tiranskú úžinu) –
šesťdňová vojna – Izrael obsadil Suezský prieplav, pásmo Gazy, západný
breh Jordánu, Golanské výšiny na hranici so Sýriou.
 Štvrtá arabsko-izraelská vojna - Opotrebovávacia vojna (1967) –
egyptské námorníctvo potopilo izraelský torpédoborec – škody na oboch
stranách.
 Piata vojna - 1973 – arabské štáty (Egypt, Sýria) začali ďalšiu vojnu -
jomkippurskú – neúspešne – zvýšenie cien ropy (o 70%) – ropná kríza.
 Egyptsko-izraelské rokovania – Camp David – Jimmy Carter (1978)
 Arabský polostrov, Perzský záliv
Zásoby ropy
Obhajovali islamskú
integritu
Etnické rozdiely – Arabi
– Peržania
Náboženské rozdiely –
suniti – šíiti
Vzájomné vojny.
 Arabská jar

je vlna rozsiahlych protestov, civilných nepokojov a povstaní,

ktoré prebiehajú vo väčšine arabských štátov od konca roku
2010 až do súčasnosti.
Príčiny:  boj proti chudobe, nezamestnanosti a zlým životným
podmienkam, ako aj s tým súvisiaci odpor voči autoritárskym
a skorumpovaným režimom dlhodobo vládnucim v mnohých
arabských krajinách.
Prvotné protesty sa začali v decembri 2010 v Tunisku.
Civilné protesty - v Egypte, Alžírsku, Jemene, Jordánsku,
Bahrajne, Sýrii a v Líbyi.
Priebeh a výsledky – rôzne; spoločné znaky – snaha
vládnucich režimov o násilné potlačenie, zostrovanie napätia
až občianske vojny. Napr. vojna v Sýrii
 Afrika

60. roky - dekolonizácia čiernej Afriky.

Belgické a portugalské kolónie – až v 70. rokoch.
Pre oslobodené krajiny – obdobie nestability, vláda
diktátorov – trvá dodnes – genocída (Rwanda
1994), občianske a náboženské vojny, úteky
obyvateľstva, hladomory.
Príčiny: hospodárske problémy, nejasné národné
hranice, zložité náboženské pomery.
Niektoré krajiny sa dokázali zbaviť koloniálneho
dedičstva – Južná Kórea, Taiwan, Hongkong, Singapur.
Aká forma pomoci by im prospela?
 Dekolonizácia Afriky

 Afrika - európske mocnosti Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Portugalsko,

Belgicko a Holandsko.
 Dekolonizácia Afriky - zväčša násilná a krvavá, najprv to boli boje proti kolonistom, potom
boje medzi politickými a náboženskými skupinami oslobodených afrických štátov. Dodnes je v
mnohých afrických krajinách veľká nestabilita a časté vojenské konflikty.
 Egypt získal nezávislosť od Británie v roku 1922.
 Ďalšia fáza - v 50. rokoch 20. storočia – prvou samostatnou krajinou bola Ghana - 1957.
Najviac štátov získalo samostatnosť v roku 1960, ktorý je nazývaný ako rok Afriky.
 V rokoch 1954-1962 – Alžírsko - vojna medzi Francúzmi a Alžírčanmi. Alžírsko získalo
nezávislosť v roku 1962.
 Kongo (1960-1965) - krvavá kríza , keď odišli Belgičania - medzi domorodými obyvateľmi -
občianska vojna. Tú vyriešila až armáda OSN.
 Svojich kolónií sa nechcelo vzdať Portugalsko, čo viedlo ku krvavým, 25 rokov trvajúcim
vojnám v Mozambiku, Guinei-Bissau a Angole. Až v roku 1975 získali tieto štáty
nezávislosť.
 Poslednou kolóniou bola Rodézia, ktorá v roku 1980 získala samostatnosť spod britskej
nadvlády - Zimbabwe.
 V roku 1910 - Juhoafrická únia – domínium - nadvláda bielej menšiny. V roku 1949 sa
zaviedol apartheid (rasová diskriminácia) a obyvatelia sa rozdelili na 4 skupiny: bieli,
miešanci, čierni a aziati. Proti tomu - Africký národný kongres, prenasledovaný bielymi.
V jeho čele stál od roku 1952 Nelson Mandela , dlhé roky väznený.
 Priebeh dekolonizácie

1. fáza (1945-1949): južná Ázia (napr. India, Pakistan,

Barma, Srí Lanka, Indonézia, Filipíny), Blízky Východ
(napr. Izrael, Palestína,) a Ďaleký Východ (Kórea).
2. fáza (1950-1959): francúzska Indočína (Laos,
Kambodža, Vietnam), časť Afriky (Maroko, Líbya, Sudán,
Ghana).
3. fáza (1960-1970): Afrika - rok 1960 bol vyhlásený za
„rok Afriky“ – 17 afrických štátov získalo nezávislosť, v Ázii
- Malajzia.
4. fáza (od 1970): portugalské kolónie v Afrike (napr.
Mozambik, Angola), anglické Zimbabwe a Namíbia.
 Dedičstvo dekolonizácie

Vznikol „tretí svet“ – rozvojové krajiny – nízka

produktivita práce, nedostatok investícií, zadĺženosť, lacná
pracovná sila, nezamestnanosť, vysoká negramotnosť,
nízky vývoz (väčšinou surovín a poľnohospodárskych
produktov), nedostatočná výživa (hladomor), nízky
priemerný vek obyvateľov, vysoká pôrodnosť.
Politické režimy – od teokracie (Saudská Arábia, Irán),
vojenské diktatúry, prezidentské režimy až po parlamentné
demokracie.
Nestabilita, korupcia, vnútorné rozpory (genocída –
Kambodža, Rwanda, Uganda, Burundi), občianske vojny
(Angola, Pakistan, Kurdi v Iraku a Turecku)
Republiky: prezidentská republika, prezidentská republika založená na
parlamentarizme, poloprezidentská, republika s parlamentným systémom,
republika s vládou jednej strany; Monarchie: konštitučná monarchie
založená na parlamentarizme, konštitučná monarchia so slabým parlamentom,
absolutistická monarchia; Diktatúry: vojenská diktatúra,
ďalšie, štáty nespadajúce do žiadneho z týchto režimov režimov.
 Problémy tretieho sveta

sú dedičstvom kolonializmu.

Chudoba krajín tretieho sveta - viac objektívnych príčin:
- vonkajšie - koloniálna závislosť, postupujúca
ekonomická liberalizácia a globalizácia. Zadĺženosť voči
vyspelým krajinám, neefektivinosť rozvojovej pomoci.
- vnútorné - politická nestabilita, vojenské konflikty,
jednostranná orientácia ekonomík hlavne na
poľnohospodárstvo a jednoduché produkty. Nízka
ekonomická úroveň - nízka úroveň zdravotníctva a
školstva. Geografická (izolácia od svetových trhov).
Miera gramotnosti
Percento populácie žijúcej pod 1,25$ za deň (hranica extrémnej chudoby stanovená
Svetovou bankou; 2000–2006)
 Úlohy

Zhodnotiť proces dekolonizácie v 2. polovici 20.

storočia.
Ako by ste charakterizovali rozdiely medzi britským
a francúzskym prístupom k dekolonizácii?
Čo považujete za pozitíva a čo za negatíva
oslobodzovacích procesov v bývalých kolóniách?
Ako by ste charakterizovali tretí svet?
Definujte pojmy: dekolonizácia, tretí svet,