1

Izraelsko-Palestínsky konflikt
Levanta – Sinajský polostrov, Izrael, Jordánsko, Libanon, Sýria, Cyprus

19. storočie

- národy v EU získavali národnú identitu

- svoju vlastnú identitu získavali aj Palestínčania
- 1. konflikt – 1878 – židovská kolónia
o osadníci zamedzili právo na pasenie dobytka neďalekej arabskej obci –>
obyvatelia obce zaútočili na kolóniu
- sionizmus
o začleniť Židov do národov, v ktorých žili, nemá zmysel
o Teodor Herzl (otec) – sledoval, ako bol zo špionáže pre DEU v Paríži v r. 1894
krivo obvinený generál Alfred Dreyfus (Žid)
o 1897 – Prvý sionistický kongres v Bazileji
 Sionizmus sa usiluje zriadiť domoviny pre židovský ľud v Palestíne na
základe medzinárodného práva

Pred WWI

- Osmanská ríša (väčšina – moslimovia, ale aj kresťania a Židia)

WWI

- britský miestodržiteľ v Egypte sir Henry McMahon neoficiálnemu predstaviteľovi

Arabov, Husainovi Ibn Alimu, šárifovi v Mekke v listoch prisľúbil, že ak sa vzbúria proti
Turkom, Spojené kráľovstvo bude usilovať, aby Arabi mali po skončení vojny vlastné
kráľovstvo. Hoci McMahonove listy vyslovene nespomínali Palestínu, Arabi mali
dôvody sa domnievať, že Palestína bude súčasťou ich budúceho kráľovstva
- Sykesova-Picotova dohoda (1916) – FR + GB
o Briti –> Palestína
- Balfourova deklarácia (1917)
o formálne politické stanovisko britskej vlády k vzniku národnej domoviny pre
židovský ľud na území Palestíny

Palestínsky mandát

- Palestína –> britské mandátne územie, emigrovali tam aj Židia –> 30% komunity
- Židia ovládli časť pracovnej sily, kupovali pozemky –> negatívne ovplyvňovali
palestínskych farmárov
- 1936 – Palestínčania sa vzbúrili proti Britom
- Peelova komisia – 1937 – dali 80% územia Palestínčanom
o Palestínčania 2-štátne riešenie neakceptovali, Židia iba viac-menej
- Biela kniha – limitovala vysťahovalectvo Židov
o Palestínčania nechceli spoločný štát –> nespokojnosť
o Židia chceli emigrovať –> nespokojnosť, vznik milícií
- Hotel King David (orgány britskej mandátnej správy) – bombový útok Izraelu
2

- Konflikty medzi Jišuvom a Palestínou

- Briti odovzdali otázku Palestíny OSN, Valné zhromaždenie v 29. 11. 1947 ohlásilo
rezolúciu rozdelenia Palestíny
o Židia rezolúciu prijali
o Násilie
o 14. 5. 1948 – vznik Izraelského štátu

Arabsko-Izraelská vojna

o Palestínčania + okolité arabské štáty / Arabská liga (Egypt, Jordánsko, Sýria,

Irak) –> vojna
 Izrael vyhral – obsadil o 1/3 (Gazu ovládal Egypt – vládli tam
Palestínčania, Západný breh Jordánu Jordánsko) viac území, útek
Palestínčanov do okolitých krajín
 Arabi boli odhodlaní k zničeniu Izraelu

červené územia obsadil Izrael Rezolúcia rozdelenia Palestíny

Suezská kríza (1956)

- Znárodnenie Spoločnosti Suezského prieplavu –> nespokojnosť FR a GB –> invázia

Egypta Izraelom a FR –> promptne skončila kvôli nespokojnosti USA a OSN

Organizácia za oslobodenie Palestíny

- Vznik – 1964, Jeruzalem

- Jediný legitímny zástupca palestínskeho ľudu, má štatút pozorovateľa v OSN

6-dňová vojna (1967)

- Izrael získal aj kontrolu nad Západným brehom Jordánska, Golanskými výšinami

(Libanon), egyptským pásmom Gazy a celým Sinajským polostrovom

Rezolúcia z Chartúmu (hl. mesto Sudánu; summit Arabskej ligy)

- 3 nie (uznaniu štátu Izrael, mieru, vyjednávaniam)

3

Mníchovský masaker (1972)

- Únos a zavraždenie 11 izraelských športovcov na olympijských hrách palestínskymi

teroristami, údajne akcia vznikla pod záštitou Fatahu

Jomkipurská vojna (1973), (Jom kipur – sviatok, deň zmierenia)

- Koalícia Egypta (Suezský kanál) a Sýrie (Golanské výšiny) zaútočila na Izrael

- Zvíťazil Izrael, ale politicky Egypt –> vytlačil Izrael zo Sinaju aj Suezu (ale až 1982)

Egyptsko-Izraelská mierová zmluva

- 1978 – Dohody z Camp Davidu

- 1979 – podpísaná vo Washingtone – Izrael + Egypt
- Kontroverzia –> na Egyptského prezidenta bol spáchaný atentát

Libanonská vojna (1982)

- Občianska vojna medzi Palestínčanmi a Libanončanmi –> rakety na S-Izraela

- Izrael chcel z Libanona vyhnať Organizáciu za oslobodenie Palestíny

1. Intifada (povstanie) – 1987-1993

- Začali sa objavovať názory, že Organizácia pre oslobodenie Palestíny je moc mäkká –>
vznik HAMASU

Mierové rokovanie v Osle

- Organizácia za oslobodenie Palestíny uznala Izrael a Izrael ju –> vznik Palestínskych

autonómnych území na Západnom brehu Jordánu
- Extrémisti na oboch stranách vzdorovali, HAMAS zahájil sériu samovražedných
atentátov
- Izraelského premiéra (Jicchak Rabin; palestínsky náprotivok = Jásir Arafat) krajne
pravicový extrémisti zastrelili v Tel Avive

2. Intifada (2000-2005)

- Ešte krvavejšia
- Izrael „prestal“ okupovať Gazu; stále mal kontrolu na morom a vzduchom –> open air
prison

2000 Summit v Camp Davide (Amerika, 2000)

- Prezident Palestínskej samosprávy Jasír Arafat odmietol ponuku izraelského premiéra

Ehuda Baraka, vlastnú ponuku nedal
- Ponuka: demilitarizovaný palestínsky štát, ktorý by obsahoval Gazu, 87%-92%
Západného brehu Jordánu, Východný Jeruzalem
4

Múr okolo Západného brehu –> 2002

- Izraelčania začali stavať múr okolo Západného brehu – zahrnuli aj mnohé izraelské
osady na palestínskych územiach

Boj o Gazu (2006-2007)

- 2005 - zomrel Jasír Arafat (prezident Palestínskej samosprávy) –> rast HAMASU –>
teroristické útoky
- 2007 - Hamas vyhral voľby v Gaze, nahradil Fatah (spravuje územie Palestínskej
samosprávy)
- Fatah je súčasťou Organizácie za slobodnú Palestínu

Mierové rokovania 2007-2008

- Prezident Palestínskej samosprávy Mahmoud Abbas a izraelský premiér Ehud Olmert

- Olmertov návrh:
o trvalá hranica, ktorá by bola založená na stiahnutí sa Izraela z väčšiny
Západného brehu
o anexia aspoň 6,3 % palestínskeho územia výmenou za 5,8 % izraelskej pôdy
(alternatívnu pôdu v Negeve - púšť - susediacej s pásmom Gazy, ako aj
územné prepojenie pod izraelskou suverenitou za voľný prechod medzi Gazou
a Západný breh)
o Izrael trval na zachovaní ozbrojenej prítomnosti v budúcom palestínskom
štáte
o Podľa Abbasovej ponuky by na mieste zostalo viac ako 60 percent osadníkov;
Olmert zo svojej strany predstavoval plán, v ktorom by boli evakuované
najredšie osídlené osady
o spravodlivé rozdelenie Jeruzalemu
- Odmietnutie:
o Palestínčania požiadali o objasnenie teritoriálnej výmeny pôdy, pretože neboli
schopní zistiť, akej pôdy sa jeho percentá týkali, keďže izraelské a palestínske
výpočty na Západnom brehu sa líšia o niekoľko stoviek štvorcových kilometrov
o Pre nich by mohla byť Olmertova 6,3 – 6,8 % anexia bližšie k 8,5 %, čo je 4-
násobok 1,9 % limitu, ktorý si Palestínčania stanovili
- The Times of Israel, 2021 (Olmert sa vyjadril počas Zoom rozhovoru s doktorom
Sherry Sufi, austrálskym spisovateľom a vedcom)
o „Nielenže nepovedal nie – celá fáma o tom, že to rozhodne odmietol, je
nepravdivá. Pri každej možnej príležitosti, odvtedy až dodnes, prezident
Abbas zdôrazňuje a hovorí mi tiež... že tomuto plánu nikdy nepovedal nie. V
skutočnosti mi povedal, že tento plán znie veľmi pôsobivo, znie veľmi vážne...
Bol nadšený a veľmi otvorený možnosti uzavrieť túto dohodu. Ale povedal,
viete, nie som odborník na mapy. Ako môžem niečo podpísať, kým to ukážem
odborníkom na našej strane, aby to preskúmali?“
o Abbas povedal, že odmietol ponuku od Olmerta, pretože mu nebolo dovolené
študovať mapu
5
6

Vojna v Gaze 2014

- 3 zavraždený mladíci v Západnom brehu Jordánu –> Izrael obvinil HAMAS –> ako
odvetu Izraelčania upálili zaživa palestínskeho chlapca, jeho brat bol po zadržaní zbitý
–> vzájomné raketové ostreľovanie –> invázia Izraelu do Gazy

Jeruzalem –> hlavné mesto Izraelu (december 2017)

- USA (Trump) považuje Jeruzalem za hlavné mesto Izraelu

- 14. 5. 2018 – v Jeruzalema bola otvorená americká ambasáda

2021

- uzávera pred Damašskou bránou počas Ramádanu –> Izrael ju nakoniec stiahol
(provokácia)

Židovské osídlenia

- Sheikh Jarrah
o Židia z tohto jeruzalemského územia opakovane vysťahovali Palestínčanov,
tvrdiac, že to územie v skutočnosti patrí im
o Jordánsko malo mať dohodu s UNRWA, že palestínsky utečenci sa tam usídlia
a po troch rokoch už ich status utečenca skončí
o Dohoda sa nenaplnila <–> 6-dňová vojna
o na konci 19. storočia tam kúpila pozemky Židovská náboženská nadácia
- Židovské osídlenia palestínskych území (proti medzinárodnému právu, až na to, že
Izrael dané územia získal v sebaobrane)
- V roku 2020 sa počet izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu okrem
východného Jeruzalema údajne zvýšil na 451 700 osôb, pričom vo východnom
Jeruzaleme žije ďalších 220 000 Židov (obyvateľstvo Žilinského kraja – 691 000)
- Palestínčanov je cca 2 750 000 (80% celkovej populácie)

Násilie Palestínčanov proti Palestínčanom

- Počas prvej Intifády bolo zabitých viac ako tisíc Palestínčanov v kampani iniciovanej
Organizáciou pre oslobodenie Palestíny s cieľom zasiahnuť proti podozrivým
informátorom a spolupracovníkom izraelských bezpečnostných služieb
- V pásme Gazy predstavitelia Hamasu mučili a zabili tisíce členov Fatahu a ďalších
Palestínčanov, ktorí sú proti ich vláde. Počas bitky o Gazu zahynulo v priebehu
štyroch dní viac ako 150 Palestínčanov

Palestínska samospráva
- Izraelčania ju označujú za skorumpovanú
- Mahmúd Abbas (88 rokov; prezident od roku 2005) – súčasný prezident
o Level of satisfaction with the performance of president Abbas stands at 22%
and dissatisfaction at 76%. Satisfaction with Abbas stands at 21% in the West
Bank and 24% in the Gaza Strip. 78% want Abbas to resign while 19% want
him to remain in office. Demand for Abbas' resignation stands at 78% in the
7

West Bank and 79% in the Gaza Strip. (6.–9. 9. 2023; Palestinian Center for
POLICY and SURVEY RESEARCH)
o Abbas vyvolal hnev komentárom, o ktorom informovala Palestínska tlačová
agentúra, že „politika a činy Hamasu nereprezentujú palestínsky ľud“ –>
vyhlásenie bolo stiahnuté (France24)