OBDOBIE PRED 1.

SVETOVOU VOJNOU – PRELOM

STOROČÍ
VEDECKO-TECHNICKÁ REVOLÚCIA
 Označovaná aj ako 2. priemyselná revolúcia, koncom 19. začiatkom 20. storočia dochádza
k výrazným zmenám vo vývoji kapitalizmu a k zmenám v živote spoločnosti.
 V Uhorsku sa ešte len završuje 1. priemyselná revolúcia, v Rusku sa 1. priemyselná
revolúcia iba začína.
NOVÉ PORADIE NAJPRIEMYSELNEJŠÍCH ŠTÁTOV SVETA: USA, Nemecko, Veľká Británia,
Francúzsko
ZMENY VO VÝROBE
 Ovplyvnené rozvojom vedy a techniky (nové vedecké postupy, vedné odbory), rozvoj najmä
prírodných vied, rozvíja sa moderná veda na univerzitách (hlavne v západnej Európe).
 Vedúce postavenie stráca textilná výroba, získava ju ťažký priemysel.
Baníctvo – Zvýšila sa ťažba uhlia, železnej rudy, farebných kovov, výroba koksu, svietiplynu.
Vek ocele (zdokonalenie taviacej pece umožnilo výrobu kvalitnejšej ocele zo surového železa,
vďaka čomu budú kvalitnejšie stroje) využíva sa v strojárstve.
Zdroje energie
uhlie, para (parné turbíny – Aurel Stodola)
nafta – spaľovacie motory (Rudolf Diesel) – využitie najmä v doprave
automobily (nemeckí konštruktéri Carl Benz a Gottlieb Daimler) V Čechách firma Laurin
a Klement v Mladej Boleslavy.
Najväčší objav elektrická energia (osvetlenie a elektromotory) na konci storočia rozvoj
elektrotechnického priemyslu.
Najväčší vynálezca Thomas Alva Edison – fonograf, mikrofón, filmová kamera, zdokonalenie
žiaroviek, poistky a vypínače

1. elektráreň – začal diaľkový prenos elektrickej energie

Ďalšie vynálezy: pneumatika – škótsky zverolekár John Dunlop, gramofón - Emil Berliner, prvé
fotografie (iba postavy) Louis Daguere, kinematograf – bratia Lumierovci (prvé kiná boli nemé)
šijací stroj – americká firma Singer, písací stroj - f. Remington
Rozvoj dopravy – základom masovej dopravy sa stala železnica (kvalitnejšie oceľové koľajnice,
parné a elektrické lokomotívy). Rýchlo a lacno sa prepravujú suroviny, výrobky aj pracovné sily.
Pretrhla sa izolovanosť jednotlivých regiónov. Prispela k vytvoreniu celonárodného, celoštátneho
a napokon na konci 19. st. aj svetového/globálneho trhu.
Letectvo – miesto balónov a vzducholodí sa začnú používať lietadlá – 1905 bratia Wrightovci.
Rozvíja sa aj zbrojársky priemysel – nové automatické rýchlopalné zbrane – guľomety, ťažké
delá, moderná optika na zameriavanie, obrnené bitevné lode, prvé lietadlá, tanky, výbušniny
(dynamit – švédsky fyzik Alfred Nobel 1867, Od r. 1901 udeľovaná cena za fyziku, chémiu,
medicínu, fyziológiu/biológiu, literatúru a mier a chemické bojové prostriedky.
Vznikajú obrovské zbrojárske koncerny (Krupp v Nemecku, DuPont v USA, Schneider vo
Francúzsku, Škoda v Rakúsku-Uhorsku) .
1
V továrňach sa zavádza tzv. pásová výroba. Využil ju americký podnikateľ Henry Ford. Ford
model T prvé vozidlo vyrábané na montážnej linke, čím sa dosiahla výhodná cena vozidla a aj
vysoký počet vyrobených kusov (1908 -1927 = 15 007 034 kusov).
motor objem 2.9 l, výkon 15KW, maximálna rýchlosť 70 km/h

 Vznikajú združenia podnikov = MONOPOLY (uzatvárajú dohody o spoločných cenách,

odbytiskách, v širšej miere spolupracujú aj s obchodnými firmami, bankami, poisťovňami)
 Rôzne stupne – kartel, silikát, trust, koncern.
 Veľký dôraz sa kladie na vedu a vedecký výskum – rozvíjajú sa prírodné vedy.
BIOLÓGIA
1859 – anglický prírodovedec Charles Darwin v práci O pôvode druhu sformuloval evolučnú
teóriu, kde vývoj na zemi vysvetlil ako boj o život, v ktorom platí prirodzený výber, vždy prežívajú
len silnejšie a prispôsobivejšie druhy, slabšie zanikajú. Teória sa začala zneužívať – vyvodzovali
z nej „prirodzené právo“ silnejšieho jednotlivca/národa vládnuť slabším – sociálny darwinizmus
(rasizmus a fašizmus).
 Francúzsky mikrobiológ Louis Pasteur – pasterizácia, liek proti besnote.
 Nemecký bakteriológ Robert Koch – objavil pôvodcu tuberkulózy a cholery.
CHÉMIA
1869 – Ruský chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev zostavil periodickú sústavu prvkov.
 Vďaka vedcom – praktikom 1. raz v histórii vznikajú nové umelé materiály nahrádzajúce
prírodné.
 Začínajú sa vyrábať nylonky, hnojivá, celuloid (film), bakelit, lieky, výbušniny, zbrane.
FYZIKA
 Fyzikálne objavy a vynálezy umožnili zaviezť elektrinu a verejnú ............................. .
ZLEPŠILA SA KOMUNIKÁCIA:
 telefón – Alexander Graham Belt
 bezdrôtová telegrafia – Nikola Tesla, Markani, Popor
 morzeovka – americký maliar Morse
 Nemecký teoretik Max Planck – kvantová teória.
 Manželia Curiovci (pôvodom Poľka Mária Sklodowská, Francúz manžel Pierre) objavili
rádioaktivitu, 2 nové chemické prvky rádium a polónium.
 Nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen – 1895 elektromagnetické vlnenie – lúče X-ray.
 S rastom popularity vedy klesá úloha kresťanského náboženstva vo všetkých oblastiach
života –zosvetštenie = sekularizácia a bude pokračovať celé 20. storočie.
IMPERIALIZMUS
Politika rozširovania moci silných štátov a ich snaha o ovládnutie iných území a ich obyvateľstva.
R. 1914 tvoria kolónie viac ako 1/2 pevniny s 1/3 obyvateľstva.
Sú zdrojom surovín a lacnej pracovnej sily, odbytiskom výrobkov, často mali aj strategický
význam, nie sú to samostatné štáty, nachádzali sa v Afrike, Austrálii, Ázii.
Vznikli koloniálne ríše – tradičné: Commonwealth, Francúzsko

2
nastupujúce imperiálne mocnosti: Taliansko, Nemecko, Belgicko, Amerika, Japonsko
ŽENSKÁ OTÁZKA
 V 2. polovici 19. st. vo vyspelejších krajinách získali prístup k vzdelaniu a právo samostatne
vlastniť majetok. Zápas za zrovnoprávnenie žien začína bojom za volebné právo.
 Spočiatku len v USA, Veľkej Británii.
 Jeho vodkyne sa nazývali sufražetky, často používali násilné a výstredné spôsoby.
 Pred 1. sv. vojnou získali volebné právo len v Austrálii, Novom Zélande a vo Fínsku.
USA „krajina z veľkou mlákou“ PRED 1. SVETOVOU VOJNOU
 Po vyhlásení nezávislosti 4.7. 1776 vznikli USA (pôvodne 13 osád na východnom pobreží
Severnej Ameriky).
ÚZEMNÁ EXPANZIA
1803 – Kúpili Louisianu od Francúzov.
1819 – Kúpili Floridu od Španielska.
Neskôr vybojovali Texas a Kaliforniu od Mexika.
1867 – Kúpili od ruského cára Aljašku – dokončená expanzia.
 Do novozískaných území prichádzajú tisíce kolonistov = PIONIERI (väčšina prisťahovalci z
Európy).
 Ľahko získavali pôdy a zakladali rodinné firmy.
 Problémy mali len s pôvodnými obyvateľmi – INDIÁNMI.
 Od 60. rokov sa množia krvavé konflikty – výstavba železníc a sú považovaní za
menejcennú rasu, ktorú treba scivilizovať tým, že sa usadia – postupne sú vytláčaní do
rezervácií.
PRIRODZENE SA ÚZEMIE USA ROZDELILO NA DVE ČASTI:
SEVER
 Nie je tu otroctvo, ale chýba pracovná sila.
 Priemyselný (60%, strojárstvo, príliv pracovnej sily z Európy),
 Z prérií vznikli ranče (chov dobytka, kovboji), farmy (kukurica, pšenica) – nedostatok
pracovnej sily viedol k masovému zavádzaniu strojov do výroby.
JUH
 Plantáže – na 2/3 sa pestuje bavlna (zvyšok: tabak, cukrová trstina, ryža).
 Je tu otroctvo (tvoria .................. obyvateľstva).
 Ich hodnota rastie – je zakázané privážať nových otrokov z ................).
 Je o nich dobre postarané (strava, zdravotná starostlivosť), no nesmú
sa ........................... .
 Keď sa USA rozširovali, vždy po 2 štátoch – jeden sa pridelil Severu, druhý Juhu.
 Napriek tomu sa spory stupňovali: problémom nie je len otroctvo Severanmi otvorene
kritizované (aj pomoc uprchlíkom z J, na J zákon nedovoľoval prepustenie otrokov), ale
v pozadí je mocenský zápas o to, kto bude určovať pomery v nových štátoch na západe
a získa tak úplnú prevahu v celej Únii.

3
ABOLICIONIZMUS
 Hnutie za zrušenie otroctva, množia sa úteky otrokov na Sever.
 Hnutie podporil slávny román Harriet Beecher-Stoweová – Chalúpka strýčka ..............).
HLAVNÉ PRÍČINY ROZPOROV A OBČIANSKEJ VOJNY J PROTI S:
1. peniaze, územie, moc
2. ekonomické spory – Sever chce dovozné clá, aby bol chránený domáci tovar.
– Juh chce slobodný obchod (vyvážajú bavlnu).
3. bezprostredná príčina bolo zvolenie republikána Abraháma Lincolna (1809–1865)
za ........ amer. prezidenta roku 1860, ktorý bol známy svojím odporom k otroctvu.

 Juh sa obával nielen zrušenia otroctva, ale aj nárastu ekonomickej prevahy Severu,
posilnenia centralizmu, a tak v r. 1861 vystúpilo ....... južných štátov vystúpilo z Únie
a založili si konfederáciu (prezident Jefferson Davis) s hlavným mestom Richmond.
 Vypukla OBČIANSKA VOJNA JUH PROTI SEVERU (1861–1865).
 Začala útokom Južanov na federálne pevnosti.
 Oficiálne neviedol Sever vojnu za zrušenie otroctva, ale za zjednotenie/obnovenie jednotnej
únie.
NAJVÝZNAMNEJŠÍ VELITELIA – GENERÁLI: S – Grant, Sherman; J – Lee
V PRIEBEHU VOJNY POSILNIL SEVER 2 ZÁKONY:
1862 – ZÁKON O BEZPLATNOM PRIDEĽOVANÍ PÔDY NA ZÁPADE
1863 – ZÁKON O ZRUŠENÍ OTROCTVA NA CELOM ÚZEMÍ USA
1863 – bitka pri Gettysburgu – zvíťazil Sever, odvtedy sú v prevahe, no Juh sa odmieta vzdať
1865 – podpísaná kapitulácia (ukázala sa ekonomická aj vojenská prevaha S)
 5 dní po uzavretí mieru zabili Lincolna.
 Vojna sa označuje ako totálna vojna – zasiahla nielen front, ale aj zázemie.
 Juh odmietal plniť mierové podmienky, preto došlo k jeho vojenskej okupácii, tzv. obdobie
rekonštrukcie – na J sa demokratizuje politický život a industrializuje sa, objavuje sa
rasizmus – Kuk lux klan.
 Po vojne sa štáty znovu zjednotili, vojna sa ukázala byť ekonomicky prospešná (rýchly
hospodársky rozkvet) – pred 1. svetovou vojnou je USA najpriemyselnejšiu krajinou
sveta = 1. USA, 2. Nemecko, 3. Veľká Británia
 Na konci 19. storočia vrcholí aj prílev prisťahovalcov = 1. Írsko, 2. Taliansko, 3.
Slovensko

4
ZAHRANIČNÁ POLITIKA USA
 Ešte pred vypuknutím vojny prezident Monroe vydal dokument týkajúci sa zahraničnej
politiky
1823 – Monroeova doktrína – podľa hesla „Amerika Američanom“ – vzniká politika
izolacionizmus – USA rieši svoje vzťahy len so štátmi na americkom kontinente.
 Aj po občianskej vojne pokračujú v tejto politike až do 1. svetovej vojny (do roku 1917)
a to isté zopakujú aj po 1. svetovej vojne.
FRANCÚZSKO PRED 1. SVETOVOU VOJNOU
 Napoleon III. (1852–1870) na štátu ako cisár = 2. Francúzske cisárstvo.
3. REPUBLIKA (1870–1914)
1875 – NOVÁ ÚSTAVA – patrí k najdemokratickejším v Európe. Stanovila silný prezidentský
systém.
 Pri moci je buržoázia (priemyselníci a bankári), volebné právo majú všetci muži.
FRANCÚZSKOM OTRIASLI 2 POLITICKÉ AFÉRY:
1. DREYFUSOVA AFÉRA
 V roku 1894 bol dôstojník francúzskeho generálneho štábu Alfred Dreyfus, ktorý mal
židovský pôvod, na základe sfalšovaných dôkazov obvinený vojenským súdom zo
špionáže pre Nemecko.
2. PANAMSKÝ PRIEPLAV
 V roku 1880 začali Francúzi stavať prieplav, ktorý by nepotreboval plavebné komory, ale
v roku 1893 ho opustili z dôvodu náročnosti výstavby aj z chorôb, ktoré sa na trase
prieplavu šírili.
 Nakoniec v roku 1904 Američania po tom, čo pomohli Paname získať nezávislosť od
Kolumbie výmenou za kontrolu prieplavovej zóny, odkúpili vybavenie od Francúzov a
začali stavať prieplav s plavebnými komorami, ktorý bol otvorený 15. augusta 1914.
HOSPODÁRSKA SITUÁCIA
 Zavŕšila sa priemyselná revolúcia (rozvoj ťažkého priemyslu, ťažby uhlia a chemického
priemyslu, stavba železníc, prístavov a prieplavov).
 Pokračuje výstavba Paríža – široké ulice = bulváre, parky, stanica, tržnica, opera.
1889 – Počas Svetovej výstavby bola postavená Eiffelova veža. Stáva sa centrom Paríža, módy,
umenia a kultúry.
 Francúzsko malo najväčšiu koncentráciu bankového kapitálu = „banka Európy“.
ZAHRANIČNÁ POLITIKA
 V r. 1853–1856 sa zapojili aj VB po boku Osmanskej ríše do vojny proti Rusku.
 Pomáhali aj Taliansku pri zjednocovaní.
 Roku 1870 prehralo s Pruskom.
 Už počas vlády Napoleona III. budujú svoje kolónie a stávajú sa 2. najväčšou
koloniálnou veľmocou.
KOLÓNIE
 Snažili sa spojiť Afriku z východu na západ Alžírsko, Tunisko, Maroko, Francúzska
rovníková Afrika + ostrovy: Madagaskar (kde pôsobil M. A. Beňovský), Tahiti (kde
5
 pôsobil francúzsky maliar Paul Gauguin), Nová Kaledónia = Oceánia a Indočína (dneš.
Laos, Kambodža).
1892 – Dvojdohoda s Ruskom (Francúzsko ekonomicky podporuje ruský priemysel, majú
obavy zo silnejúceho Nemecka.)
1904 – „Srdečná“ dohoda s Francúzskom a Veľkou Britániou (Nebudú si konkurovať
v Afrike, budú sa spoločne brániť proti Nemecku).
VEĽKÁ BRITÁNIA PRED 1. SVETOVOU VOJNOU
HLAVNÉ NAJ:
 Najväčšia koloniálna veľmoc na svete.
 Najväčší objem obchodu.
 Najväčšie .......................... (vojnové aj obchodné).
 Finančné centrum sveta – londýnska burza určovala ceny.
 Najväčší vývoz kapitálu.
 Stráca však prvenstvo v priemyselnej výrobe.
VIKTORIÁNSKA ÉRA
 Obdobie označené podľa kráľovnej Viktórie (1837–1901) – modernizácia a blahobyt +
uchovávanie konzervatívnych (tradičných) názorov na život.
 Je označovaná ako „prababička Európy“ – 9 detí, 42 vnúčat, praprababička Alžbety II.
HOSPODÁRSTVO
 Presadil sa liberálny obchod (dnes to nazývame trhová ekonomika; slobodný, žiadnymi
clami neobmedzovaný obchod, ktorý sa riadi dopytom a ponukou).
 VB je úspešná v zahraničnom obchode najmä vďaka kolóniám (obrovské zisky).
 V poľnohospodárstve sa zavádzajú sa nové stroje, umelé hnojivá, nastáva špecializácia.
 Prudko sa rozvíja ťažký priemysel a doprava, najmä železničná.
 Londýn je najväčším mestom na svete s prvým metrom na svete (1863).
 Vďaka kvalifikácii sa zvyšujú platy robotníkov.
 Vznikli silné a dobre organizované robotnícke organizácie (trade) – založili si vlastnú stranu
Labour party (1906).
POLITIKA
Politický život stabilný, súperili 2 politické strany – .................................. a .............................
Mnoho úspechov:
1867 – zmena volebného zákona = voliť môže každý muž, ktorý
vlastní .................................. (predtým platil ....................... cenzus).
Počet voličov sa zdvojnásobil – politici musia dbať na ................... mienku.
Prijali veľa pokrokových sociálnych zákonov – pevné určenie ....................... doby (56,5 h),
právo odborov na ................, povinná .................... dochádzka (zdarma na štátnych školách), na
začiatku 20. stor. sa zaviedli podpory v nezamestnanosti, ....................... dávky, starobný
a invalidný ....................... .
Okrem sociálnej oblasti veľký výdavky išli na modernizáciu armády a námorníctva.
Labour party, sufražetky
Na začiatku 20. stor. sa objavila mladá generácia liberálnych politikov (David Lloyd George)

6
ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
Vďaka finančným zdrojom sa zvyšuje: budovanie ........................... a ........................, zlepšila
sa hygiena potravín, v mestách sa stavajú parky.

BRITSKÉ IMPÉRIUM
V 19. storočí sa VB stala najväčšou koloniálnou veľmocou.
3 typy kolónií:
1. .................. – výnimočné postavenie, oficiálne cisárstvo (samosprávne), hlavou štátu je cisár
(...............................................................); bola označovala ako „ ....................... na britskej
korune. Slúžila ako východisko pre expanziu do ..................... a ...................... .
2. ..................... – kolónie, kde bolo veľa .................... prisťahovalcov, ktorí boli bohatí a mali
moc (.....................................................................................), týmto kolóniám bola
udelená ............................... .
Najproblematickejšie bolo získanie Južnej Afriky: pôvodne tu boli osadníci ........................ pôvodu
..................., ktorí si založili dve republiky ....................... a ......................... = pri snahe VB
získať toto územie vypukla ...................... vojna (1899-1902) – 1. koloniálna vojna, Briti
zvíťazili, zjednotili Južnú Afriku (neskôr tu našli ..................).
3. Korunné kráľovstvo – priamo riadené z Londýna, bez samosprávy, po celom území britské
vojenské posádky. Patrili sem významné obchodné stanice (.........................) a strategické miesta
(...........................................)
ZAHRANIČNÁ POLITIKA
V Afrike sa Británia snažila vytvoriť súvislý pás kolónií zo ............................, čím sa dostali do
sporu s ............................. . (Prvý Európan, ktorý prešiel Afriku od Z na V okrem cestovateľských
túžob ho viedlo aj úsilie o šírenie ....................... – škótsky cestovateľ
a ...................... ...............................................)
1904 – Spory ukončili podpísaním ........................... dohody (Ich následná spolupráca je
základom pre vytvorenie mocenského bloku v 1. svetovej vojne.).
1907 – zmluva VB s ....................... (3. člen ........................)

NEMECKO PRED 1. SVETOVOU VOJNOU

Po zjednotení r. ........... sa Nem. stáva .......... svetovou priemyselnou veľmocou.
Zdroje rastu:
- od ....................... vojnová daň, pohraničné územia Alsasko a .............................
- hospodársky sa rozvíjalo Sársko, ............................ a ...................................
Hospodárstvo:
- rozkvet, pokračuje industrializácia – železiarsky, strojársky, zbrojársky (...............)
- nové odvetvia - ......................................................................................
- investujú do výroby, vzdelávania, rozvoja vedy
- prenikajú na svetové trhy, predávajú za dumpingové ceny
(.................................................................................................................................)
Vnútorná politika:
7
 - cisárstvo – podľa ústavy mal cisár rozhodujúci pol. vplyv
Willhelm I. (1871 – 1888)
Willhelm II. (1888 - ...........) = .................................. Nemecko (dynastia Hohenzollernovci)
- rastie vplyv robotníckej triedy (............................................ strana Nem.)
Zahraničná politika:
- militaristický štát, ktorý sa netají svetovládnymi cieľmi (.................. a kolónie)
- Pangermánsky zväz - snaha o zjednotenie všetkých ..........................,
šíri ...................................... politiku, jeho súčasťou je aj program Drang nach Osten
- kolónie – hlavne v ............................, Helgoland v Tichomorí
- 1879 vznikol Dvojspolok (spojenectvo s .......................)

RUSKO PRED 1. SVETOVOU VOJNOU

Mikuláš II. (1894 – 1917) - .............................. ruský cár
- hospodársky slabé a zaostalé
- rusko-japonská vojna (1904 – 1905) – spory o vplyv v Kórei a Číne
(...............................). Jap. úspešne zaútočilo na ruské vojnové loďstvo v prístave Port
Arthur a vojnu vyhralo. Bolo to 1. víťazstvo .................. nad západnou veľmocou
v dejinách. Pre Rusko veľmi ponižujúce.
- porážka spôsobila v Rusku r. 1905 vlnu nepokojov:
- „............................. nedeľa“ (9. 1. 1905) - pokojná demoštrácia krvavo potlačená
- vzbura na krížniku .............................
- dochádza aj k rozmachu robotníckeho hnutia - štrajky za .....-hodinový pr. čas
a demokr. slobody
Zahraničná politika:
Kvôli zhoršeniu vzťahov s Nem. sa orientujú na spoluprácu s .................... (1892) a r.
1907 podpísali zmluvu aj s .................... = vznikla ...........................
Snaží sa vytlačiť z Balkánu ..................... ríšu a .....................

JAPONSKO PRED 1. SVETOVOU VOJNOU

Až do pol. 19. stor. bolo zaostalým feudálnym štátom, uzavretým pred cudzincami. Výnimkou bol
prístav .................... – raz ročne otvorený pre obchodné lode z Číny a Holandska. R. 1853 im USA
nanútili nevýhodnú obchodnú zmluvu, neskôr aj VB, Fr. a Rusko.
Zmena zahraničnej politiky spôsobila silnú opozíciu voči cisárskemu
miestodržiteľovi .............................................. . Prívrženci reforiem získali na svoju stranu aj
nového mladého cisára, ktorý r. 1868 začal sériu reforiem meidži - znamenali nástup
kapitalizmu a europeizáciu krajiny:
- prijatá ústava – podľa vzoru Nem. sa Jap. stalo .................................. monarchiou
s rozsiahlymi právomocami cisára
- zrušenie .......................... i výsad jap. šľachty - .............................
- výstavba železníc, rozvoj pošty a bankovníctva
- začína industrializácia – dominantný ťažký priemysel, vznikajú monopoly
(............................ )
- budovala sa pravidelná armáda, zaviedla sa .............................. povinnosť
- rozvíjajúci sa priemysel závisel od dovozu ..................... – dôvod na expanziu
Zahraničná politika

8
Čínsko – japonská vojna (1894 – 1895) – Jap. vyhralo a začalo prenikať na čínske územie a do
čínskej ekonomiky (oveľa výraznejšie ako predtým záp. štáty)
Rusko – japonská vojna (1904 – 1905)
Po víťazstvách si Japonsko zabezpečilo vojenský a ekonomický vplyv na ......................................
a postupne sa menilo na ................................. .

ČÍNA PRED 1. SVETOVOU VOJNOU

V 19. stor. prešlo čínske .............................. hlbokou krízou a úpadkom centrálnej moci
(neúrody, záplavy, hladomory, roľnícke povstania a občianske vojny).
Hoci sa „ríša ...................“ uzatvárala pred Európou, vyvážala niektoré produkty
- ................................................................ . Jediným prístavom pre obchodníkov z VB
a Holandska bol ....................... .
V období úpadku sa o čínsky trh začali zaujímať záp. štáty. Situácia sa zmenila, keď Čína zakázala
dovoz ...................... . To viedlo k 3 ................. vojnám s VB. Fr, a Ruskom. Čína však prehrala
a musela umožniť voľný prístup na čínsky trh a otvoriť obchodníkom veľké prístavy. Začalo
obdobie tzv. nerovných zmlúv Číny s USA, VB, Fr. a Ruskom.
Roku 1912 podľahla posledná čínska dynastia Čching revolúcii a stala sa ............................... .