Dejiny Každodennosti počas 1.

svetovej vojny

Prvá svetová vojna začala v roku 1914 a trvala do roku 1918. Bola najväčším vojnovým
konfliktom v dejinách ľudstva. Ovplyvnila životy všetkých ľudí a to v každom štáte na Zemi.
Prvá svetová vojna mala totalitný charakter, čo znamená, že ovplyvnila nie len ekonomiku a
hospodárstvo ale aj spoločenský život. Ekonomika sa zmilitarizovala, hospodárstvo sa
podriaďovalo potrebám vojny, civilisti boli druhoradý.
Vojna sa neodohrávala iba na bojiskách, jej vplyv bol badateľný aj mimo nej. Mobilizovala
bežných ľudí mimo fronty.
Podľa mobilizačnej vyhlášky museli narukovať všetci muži do štyridsiateho roku života a v
druhej vlne aj muži do päťdesiateho roku života. V jednotlivých krajinách zostali len ženy,
starci a deti. Preto pripadla ťarcha hospodárenia na nich.
Civilisti sa zúčastňovali vo vojne ako bežní robotníci, vyrábali muníciu, zbrane, lode, tanky a
jedovaté plyny.
Na Slovensku niektoré podniky vyrábali pre armádu určité potreby. Napríklad v Bratislave
výbušniny a naftu, v Ružomberku súkno na uniformy. Všetky tieto továrne boli strategického
významu. Boli pod vojenskou správou, profitovali z vojenskej výroby a pracovali v
nepretržitej prevádzke.
Väčšina pracovného dňa bola venovaná výrobe materiálu, ktorá súvisela s vojnou. Civilisti
celú svoju energiu investovali do materiálnej podpory pre bojový front. Obmedzená bola
stavba rodinných domov ako aj celá infraštruktúra. Samotné obmedzenia mali dopad aj na
lekársku starostlivosť, ktorá nebola ani na základnej úrovni. Vojna vyvolala ďalekosiahle
politické, územné a spoločensko-kultúrne zmeny.
Nespokojnosť obyvateľstva vyvolala veľké nepokoje, ktoré sa odzrkadlili v štrajkoch.
Došlo k nedostatku základných potravín. Farmári a farmárky sa starali o vidiek pestovali
obilie a chovali zvieratá. Poskytovali rôzne iné suroviny, ktoré potom úradníci a vláda mohli
prídelovým systémom distribuovať tam, kde to bolo potrebné.
Zaviedol sa systém štátneho výkupu. V roku 1916 nedostatok tovarov a surovín viedol k
zavedeniu lístkového systému. V poslednom vojnovom roku jedálne ponúkali na svojich
jedálnych lístkoch najmä bezmäsité jedlá ako prívarky, zeleninové polievky a cestoviny.
Prídel potravín mal zabezpečiť centrálne určenú dennú dávku 1 300 kalórií na hlavu. V tejto
situácii sa ocitli mestské rodiny, ktoré stratili živiteľa. Situácia na vidieku bola z tohto
hľadiska predsa len priaznivejšia, ale neskôr aj dedinčania zažívali núdzu o hlad.
Vojna mala veľký vplyv aj na život detí. Ich otcovia, a bratia boli odvedení na fronty, z
ktorých sa mnohí už nevrátili. Niektorí chlapci museli narukovať do armády už ako 16-roční a
museli sa zapojiť do vojnového diania. V školách zbierali náhradné suroviny pre vojsko
(gaštany, žalude, černicové lístie). Rovnako ako dospelí, aj deti sa zúčastnili zbierok a mohli
svoje peniaze a obľúbené hračky odložiť na vlastenecké účely. Dievčatá zhotovovali obväzy
a štrikovali časti oblečenia pre vojakov.
Niektoré deti a mladiství po odvedení mužov na front pracovali na poliach a tiež v
továrňach, kde boli na pomocných prácach zamestnávaní už pred vojnou.
Výklady hračkárstiev boli naplnené vojnovými spoločenskými hrami. Napríklad vojnové
hlavolamy, hračky a karty, ktoré vyžadovali trpezlivosť a strategické myslenie.
Zmenil sa aj pohľad na ženy. Konečne sa prestalo hovoriť o ich fyzickej slabosti. Ženy sa vo
zvýšenej miere objavovali v zbrojárskych továrňach, kanceláriách, ale aj v bezprostrednej
blízkosti frontovej línie ako ošetrovateľky. Zmenené postavenie žien sa odzrkadľovalo aj v
móde.
U mužov v tejto dobe prevládali vesty, a svetre. Dámske oblečenie sa zmenilo ešte
výraznejšie, bola dôležitá praktickosť odevov, a kládol sa dôraz na ľahšie dostupné a
zdržanlivé šatstvo.
Novým ženským ideálom sa stali ženy s mierne chlapčenským štýlom. Začali sa nosiť
nohavice a objavil sa bobový účes. Zmenil sa aj podtón doplnkov. Klobúky stiahnuté do hláv
a lacná bižutéria namiesto drahých šperkov.
Pre vojakov bola priama účasť v boji okrem fyzického aj silným emotívnym zážitkom, ktorý
mnohých poznačil doživotne. Zážitky a nové skúsenosti silne ovplyvnili formovanie
osobnosti vojakov a zmenu hodnotových postojov mužov, čo sa odzrkadlilo a viedlo
k zmenám nálad a názorov.
Viacerí slovenskí umelci: spisovatelia, výtvarníci ako aj hudobníci boli nútení narukovať do
armády. Vojnový konflikt zasiahol a ovplyvnil aj literatúru. Vznikali vojnové básne a
príbehy. Väčšina umeleckých diel, ktorá nemala prorežimný, resp. propagandistický
charakter, bola publikovaná až po skončení vojny. Také dôležité diela sú napr: Hviezdoslavov
Krvavé sonety, Timravove novely Hrdinovia
Divadelné hry sa po krátkom obmedzení na začiatku vojny znovu začali zorganizovať.
Divadlá navštevovalo publikum najmä v Bratislave, v Košiciach a v Prešove. Do repertoáru
divadiel sa dostávali hry s vlasteneckým obsahom. Divadelné predstavenia sa často využívali
na organizovanie finančných zbierok pre vojnové vdovy a siroty.
Okrem toho sa organizovali aj výstavy výtvarného umenia s vojnovou tematikou Dôraz kládli
na prezentovanie jednoty armády, civilnej spoločnosti a obetí.
Film sa v období vnímal ako prostriedok zábavy a propagandy. Aj v tejto oblasti bolo
potrebné zaviesť cenzúru, pretože niektoré druhy dokumentárnych filmov mohli u publika
vyvolať nežiaduce reakcie.
Vojna značne obmedzila rozvoj architektúry. Verejné budovy sa stavali len minimálne. Veľký
rozvoj však nastal vo výstavbe nemocničných zariadení.
Prvá svetová vojna priniesla hlad, smäd, epidémie, únavu, beznádej, nekonečný stres ale aj
hlasné tresky a oslepujúce záblesky, ktoré škodili ľudskému organizmu a jej psychike.
Napriek veľkému utrpeniu vojna mala aj výhodnú stránku:
Napomohla k emancipácií žien, kedy ženy nastúpili namiesto svojich mužov k výrobným
pásom zbrojoviek a padla na nich ťarcha starostlivosti o celú rodinu. V dôsledku vojny mohlo
čoraz viac žien maturovať a mohli navštevovať aj univerzity.
Bola obrovským podnetom pre umenie. Priniesla obrovské straty a utrpenie, ale aj pokrok vo
vede, technike a v medicíne.