Vývoj USA v 19.

storočí, občianska vojna v USA

Rozširovanie územia USA

- Od Francúzska odkúpili jednorazovo r. 1803 celú Louisianu. - Územie Floridy odkúpili od Španielska roku 1845. - Od Ruska
odkúpili roku 1867 územie Aljašky. - Po víťaznej vojne s Mexikom v rokoch 1846 - 48 získali USA všetky územia severne od
rieky Rio Grande, Texas, Nové Mexiko a Kaliforniu, čo do roku 1912 predstavovalo ďalších 6 nových štátov.

Enormný rast počtu obyvateľov bol spôsobený najmä masívnou vlnou európskej imigrácie (prisťahovalectva), predovšetkým
Nemcov, Írov a Talianov. Nových prisťahovalcov lákalo množstvo voľnej a pomerne lacnej pôdy, ako aj rozsiahle politické a
občianske slobody v USA: žiadne doklady, voľnosť pohybu, žiadna cenzúra ani branná povinnosť, žiadne privilégia vyšších tried...

Nerovnomernosť vývoja USA na juhu a severe

Na agrárnom Juhu sa priemysel takmer nerozvíjal. Na prevažne bavlníkových plantážach (tvorili 2/3 z celkového počtu plantáží,
čo do roku 1845 predstavovalo až 88% svetového zberu bavlny – zvyšok predstavovali plantáže s tabakom, ryžou a cukrovou
trstinou) sa využívala predovšetkým lacná pracovná sila čiernych otrokov z Afriky. Z 12 miliónov obyvateľov Juhu tvorili otroci
až 1/3 obyvateľstva - 4 milióny. Urbanizácia na Juhu veľmi nepokročila – prevažovali haciendy s plantážami v okolí. Na
priemyselnom Severe sa naopak veľmi rýchlym tempom rozvíjal priemysel (a to aj v poľnohospodárstve – parná mláťačka,
samoviazače..) a budovala sa železničná sieť (roku 1850 bolo v USA 15 tisíc km koľajníc, roku 1860 už 60 tisíc). S industrializáciou
postupovala aj urbanizácia. V severných štátoch žili 2/3 obyvateľstva USA – 25 až 30 miliónov.

Americký kongres totiž už roku 1807 zakázal dovoz nových otrokov do USA, čo rapídne zvýšilo ich cenu a Južania sa tak o
svojich otrokov dobre starali, lebo boli drahí, na tie najťažšie a najriskantnejšie práce si radšej najímali chudobných belochov .
Otroci však nemali žiadnu osobnú slobodu a ich páni ich zámerne nechávali negramotných, aby sa proti nim neorganizovali.
Navonok však problematika otroctva vystupovala najviac do popredia: priemyselná buržoázia Severu videla v otrokoch
potencionálne množstvo nových voľných a lacných pracovných síl do svojich tovární, boj za zrušenie otroctva podporovali aj
farmári a prisťahovalci prahnúci po pôde na Západe a Stredozápade, ktorá bola stále vo vlastníctve južanských plantážnikov.
Najradikálnejší severanskí odporcovia otroctva nazývajúci sa Abolicionisti (z anglického abolition = „zrušenie“ – myslené
zrušenie otroctva) zakladali na Juhu i Severe tajné organizácie umožňujúce černochom utiecť z Juhu do Kanady. Roku 1833
bola založená na Severe verejná Americká protiotrokárska spoločnosť, žiadajúca postaviť otroctvo mimo zákon v celých USA.
Za jej veľkej podpory vznikla roku 1854 na Severe republikánska strana žiadajúca bezplatné prideľovanie pôdy farmárom a
prisťahovalcom na Západe (na úkor južanských plantážnikov a tamojších Indiánov) a zrušenie otroctva. Dovtedajší prezidenti z
demokratickej strany obhajovali totiž v podstate južanské záujmy.

Po zvolení hlavného predstaviteľa republikánskej strany Abrahama Lincolna roku 1860 za prezidenta (s jeho
mottom: „Národ nemôže zostať napol slobodným a napol otrokom“.) vystúpila z Únie Južná Karolína, ktorú
nasledovalo ďalších 10 južanských štátov – Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana a Texas, ku
ktorým sa po začatí bojov pripojili aj Virginia, Arkansas, Tennessee a Severná Karolína (4 ďalšie otrokárske
štáty zostali v Únii), ktoré sa združili v „štát“ Konfederované štáty americké s hlavným mestom Richmond
vo Virginii, s vlastnou vládou, kongresom a prezidentom (Jefferson Davis).

Vojny USA s Indiánmi

Po Lincolnovom zvolení za prezidenta naplno prepukli aj Vojny USA s Indiánmi (1854 - 1890). Až do roku 1860 americká vláda
vyjednávala s indiánskymi kmeňmi a uzatvárala s nimi dohody a zmluvy o predajoch pôdy. Prvý sa násilnému vysídľovaniu
postavil na odpor už roku 1854 bojovný kmeň Komančov a to krátko po začiatku prenikania osadníkov za rieku Mississippi.
Indiánske kmene doplácali pri obrane svojich území hlavne na svoju nejednotnosť, ako ukázala bitka pri rieke Little Big Horn v
Montane roku 1876, kde keď 600 členná 7. kavaléria plukovníka Custera zaútočila na sústredenú silu 5 000 spojených Siuxov a
Čejenov pod velením náčelníkov Splašeného koňa a Sediaceho býka, bol celý americký pluk behom hodiny ťažko zdecimovaný a
zabitý a oskalpovaný bol aj samotný Custer. Straty Indiánov boli len niekoľko desiatok mužov. Indiáni ani nedokázali využiť
občiansku vojnu v USA – chýbalo im jednotné velenie. USA využili po skončení občianskej vojny zmobilizované tisícové zálohy a
do roku 1890 všetky indiánske kmene alebo vyhladili, alebo zatlačili do vymedzených, stále sa zmenšujúcich teritórií – rezervácii,
kde väčšina Indiánov poumierala na rôzne infekčné choroby a v dôsledku alkoholizmu. Najdlhšie vzdorovali americkej armáde
(takmer 30 rokov – od 50. do 80. rokov 19. storočia) kmene Navahov a Apačov v Texase a Novom Mexiku pod velením náčelníka
Geronima, kým zložili zbrane a odišli do im vydelených rezervácii.

Občianska vojna v USA (Vojna Juhu proti Severu)

V apríli 1861 vypukla medzi Konfederáciou a zvyškom Únie vojna – Občianska vojna v USA (1861 - 1865) tzv. „Vojna Juhu proti
Severu“, a to keď konfederačné vojská zaútočili na pevnosti na konfederačnom území, ktoré ich federálne posádky odmietli
opustiť. Napriek niekoľkonásobne bohatším ekonomickým, demografickým i finančným zdrojom Severu (zahraničnopoliticky ho
podporovalo najmä Rusko), Juh vďaka vynikajúcim veliteľským schopnostiam svojich generálov (generál Robert Edward Lee či
generál Stonewall Jackson), vysokej morálke svojich vojakov, vlasteneckému zápalu obyvateľov v zázemí a kratšiemu spojeniu
fronty s tylom vzdoroval až 4 roky. S Juhom sympatizovali predovšetkým Anglicko a Francúzsko, no vojensky mu proti Severu
nepomohli najmä s ohľadom na verejnú mienku svojich obyvateľov, keďže Lincoln obratne v zahraničí vyhlasoval, že nebojuje
proti separatistom za zjednotenie USA, ale že bojuje proti otroctvu. Už 22. septembra 1862 totiž Lincoln vydal Vyhlásenie o
oslobodení otrokov, ktorým zrušil otroctvo aj v štátoch Konfederácie, čo zároveň do konca občianskej vojny posilnilo armádu
Severu o ďalších 200 000 čiernych brancov.

Kvalitné veliteľské kádre Juhu sa osvedčili najmä pri veľkých víťazných bitkách konfederačných vojsk pri Bull Runne roku 1861,
Fredericksburgu roku 1862 a Chancellorsville roku 1863. Sily Juhu sa ale rýchlo vyčerpávali, juhu veľmi chýbali povolaní muži na
front v priemysle, Sever však vďaka masívnemu prisťahovalectvu (vyše 50 000 prisťahovalcov ročne) také problémy nemal,
naopak, vojna stimulovala jeho ďalší priemyslový a ekonomický rast (vyrábali sa zbrane, lode, železnice..).

Obrat vo vojne však znamenalo až neúspešné ťaženie konfederačných armád na hlavné mesto Severu Washington, ktoré sa
skončilo najväčšou a najdôležitejšou bitkou občianskej vojny pri Gettysburgu roku 1863, kde Konfederácia prišla pri
neúspešnom útoku o 28 000 mužov zo 64 000 armády a Únia o 23 000 mužov z 85 000 armády. Viac ako straty na životoch bol
dôležitejší psychologický efekt tejto bitky na obe strany, lebo dovtedy neporazená Leeho konfederačná armáda po prvý raz
prehrala veľkú bitku (čo otriaslo morálkou vojakov i obyvateľstva Juhu), zatiaľ čo pre vojakov i obyvateľstvo Severu to bol
rozhodujúci stimul pre ich odhodlanie zvíťaziť bez akýchkoľvek jednaní a kompromisov s Juhom.

V nasledujúcom období sa armády Juhu už vzdali akýchkoľvek ofenzívnych akcií a sústredili sa predovšetkým len na obranu
konfederačného územia. Skvelým veliteľským kádrom Juhu (generál Jackson medzitým padol) zatiaľ vyrástla aj porovnateľná
konkurencia severanských generálov Granta, Shermana a Sheridana.

V apríli 1865 dobyl Sherman hlavné mesto Konfederácie Richmond (celé ho dal vyplieniť, čo kontrastovalo s „gentlemanským“
počínaním južanských vojakov k civilistom na Severe) a v tom istom mesiaci kapitulovali aj hlavné zbory generála Leeho pri
Appomattoxe, hoci mnohí Južania chceli pre krutosti a rabovanie Shermanových Severanov bojovať ďalej. Sever tak napokon
zvíťazil, i keď za cenu 635 000 padlých vojakov Únie, oproti 383 000 padlým vojakom Konfederácie (takmer 25 milión padlých
v občianskej vojne neprekonali svojimi stratami ani všetky ďalšie vojny dohromady, vrátane oboch svetových, kórejskej i
vietnamskej, ktorých sa Američania zúčastnili).

Jefferson DAVIS
prezident Konfederácie

Abraham LINCOLN
Stonewall JACKSON Ulysses GRANT
Robert LEE prezident Únie
generál Konfederácie generál Únie
generál Konfederácie

William SHERMAN
https://svet.sme.sk/c/22545320/dejiny-americki-prezidenti-lincoln-bol-
generál Únie
muz-z-prerie-ktory-roztrhal-puta-otroctva.html

https://www.youtube.com/watch?v=CgdujZZ6khE
https://vynimocneskoly.sk/project/vojna-severu-proti-juhu/

https://vynimocneskoly.sk/project/boj-za-nezavislost-vznik-usa/

https://www.slavne-dny.cz/episode/10009928/den-ktery-ukoncil-americkou-obcanskou-valku-9-duben

https://www.slavne-dny.cz/episode/10005397/den-atentatu-na-abrahama-lincolna-14-duben

https://sk.wikipedia.org/wiki/Kukluxklan

https://www.khanacademy.org/humanities/us-history/civil-war-era/reconstruction/a/the-first-kkk

https://www.slavne-dny.cz/episode/10001161/masakr-u-wounded-knee

https://www.slavne-dny.cz/episode/574019/den-vrazdy-martina-luthera-kinga-4-duben

OPAKUJEME:
prisťahovalci z Európy, haciendy, bavlna, konfederácia, 1807 – zákaz dovozu
nových otrokov, abolicionisti, Republikánska strana, Lincoln – prezident 1860,
zrušenie otroctva od 1. 1. 1863, boje s Indiánmi, Lee, Davis, Stonewall
JACKSON, Grant, Sherman, 12 miliónov ku 25 miliónov obyvateľov, John Booth
- atentát
 Vývoj USA v 19. storočí, občianska vojna v USA
Rozširovanie územia USA: - Od F odkúpili Louisianu. - Floridu od Španielska. Od Ruska roku 1867 Aljašku. - Po víťaznej vojne s Mexikom
získali USA všetky územia severne od rieky Rio Grande, Texas, Nové Mexiko a Kaliforniu. Rast počtu obyvateľov bol spôsobený najmä masívnou
vlnou európskej imigrácie , najmä Nemcov, Írov a Talianov.

Nerovnomernosť vývoja USA na juhu a severe: Na agrárnom Juhu: takmer žiadny priemysel, plantáže: bavlna, tabak, ryža, cukrová
trstina, lacná pracovná sila čiernych otrokov z Afriky - tu 12 miliónov obyvateľov a z toho 1/3 otrokov. V severných štátoch žili 2/3 obyvateľstva
USA – 25 až 30 miliónov: urbanizácia, priemysel, železnice.

Americký kongres už roku 1807 zakázal dovoz nových otrokov do USA. Najradikálnejší severanskí odporcovia otroctva nazývajúci sa
Abolicionisti (z anglického abolition = „zrušenie“ – myslené zrušenie otroctva) zakladali na Juhu i Severe tajné organizácie umožňujúce
černochom utiecť z Juhu do Kanady. Roku 1833 bola založená na Severe verejná Americká protiotrokárska spoločnosť, žiadajúca postaviť
otroctvo mimo zákon v celých USA. Za jej veľkej podpory vznikla roku 1854 na Severe republikánska strana žiadajúca bezplatné prideľovanie
pôdy farmárom a prisťahovalcom na Západe (na úkor južanských plantážnikov a tamojších Indiánov) a zrušenie otroctva. Dovtedajší
prezidenti z demokratickej strany obhajovali totiž v podstate južanské záujmy.

Po zvolení hlavného predstaviteľa republikánskej strany Abrahama Lincolna roku 1860 za prezidenta (s jeho mottom: „Národ nemôže zostať
napol slobodným a napol otrokom“.) vystúpila z Únie Južná Karolína, ktorú nasledovalo ďalších 10 južanských ktoré sa združili v „štát“
Konfederované štáty americké s hlavným mestom Richmond vo Virginii, s vlastnou vládou, kongresom a prezidentom (Jefferson Davis).
Po Lincolnovom zvolení za prezidenta naplno prepukli aj Vojny USA s Indiánmi (1854 - 1890).

Občianska vojna v USA (Vojna Juhu proti Severu): (1861 - 1865) - Juh vďaka vynikajúcim veliteľským schopnostiam svojich generálov (generál
Robert Edward Lee či generál Stonewall Jackson), vysokej morálke svojich vojakov, vlasteneckému zápalu obyvateľov v zázemí a kratšiemu
spojeniu fronty s tylom vzdoroval až 4 roky. Kvalitné veliteľské kádre Juhu sa osvedčili najmä pri veľkých víťazných bitkách konfederačných
vojsk pri Bull Runne roku 1861, Fredericksburgu roku 1862 a Chancellorsville roku 1863.
Obrat a prvá prehra Juhu – pri Gettysburgu r. 1863. Severanskí generáli Grant, Sherman a Sheridan. V apríli 1865 dobyl Sherman hlavné mesto
Konfederácie Richmond a v tom istom mesiaci kapitulovali aj hlavné zbory generála Leeho pri Appomattoxe, hoci mnohí Južania chceli pre
krutosti a rabovanie Shermanových Severanov bojovať ďalej. Sever tak napokon zvíťazil, i keď za cenu 635 000 padlých vojakov Únie, oproti
383 000 padlým vojakom Konfederácie.

Vývoj USA v 19. storočí, občianska vojna v USA

Rozširovanie územia USA: - Od F odkúpili Louisianu. - Floridu od Španielska. Od Ruska roku 1867 Aljašku. - Po víťaznej vojne s Mexikom
získali USA všetky územia severne od rieky Rio Grande, Texas, Nové Mexiko a Kaliforniu. Rast počtu obyvateľov bol spôsobený najmä masívnou
vlnou európskej imigrácie , najmä Nemcov, Írov a Talianov.

Nerovnomernosť vývoja USA na juhu a severe: Na agrárnom Juhu: takmer žiadny priemysel, plantáže: bavlna, tabak, ryža, cukrová
trstina, lacná pracovná sila čiernych otrokov z Afriky - tu 12 miliónov obyvateľov a z toho 1/3 otrokov. V severných štátoch žili 2/3 obyvateľstva
USA – 25 až 30 miliónov: urbanizácia, priemysel, železnice.

Americký kongres už roku 1807 zakázal dovoz nových otrokov do USA. Najradikálnejší severanskí odporcovia otroctva nazývajúci sa
Abolicionisti (z anglického abolition = „zrušenie“ – myslené zrušenie otroctva) zakladali na Juhu i Severe tajné organizácie umožňujúce
černochom utiecť z Juhu do Kanady. Roku 1833 bola založená na Severe verejná Americká protiotrokárska spoločnosť, žiadajúca postaviť
otroctvo mimo zákon v celých USA. Za jej veľkej podpory vznikla roku 1854 na Severe republikánska strana žiadajúca bezplatné prideľovanie
pôdy farmárom a prisťahovalcom na Západe (na úkor južanských plantážnikov a tamojších Indiánov) a zrušenie otroctva. Dovtedajší
prezidenti z demokratickej strany obhajovali totiž v podstate južanské záujmy.
Po zvolení hlavného predstaviteľa republikánskej strany Abrahama Lincolna roku 1860 za prezidenta (s jeho mottom: „Národ nemôže zostať
napol slobodným a napol otrokom“.) vystúpila z Únie Južná Karolína, ktorú nasledovalo ďalších 10 južanských ktoré sa združili v „štát“
Konfederované štáty americké s hlavným mestom Richmond vo Virginii, s vlastnou vládou, kongresom a prezidentom (Jefferson Davis).
Po Lincolnovom zvolení za prezidenta naplno prepukli aj Vojny USA s Indiánmi (1854 - 1890).

Občianska vojna v USA (Vojna Juhu proti Severu): (1861 - 1865) - Juh vďaka vynikajúcim veliteľským schopnostiam svojich generálov (generál
Robert Edward Lee či generál Stonewall Jackson), vysokej morálke svojich vojakov, vlasteneckému zápalu obyvateľov v zázemí a kratšiemu
spojeniu fronty s tylom vzdoroval až 4 roky. Kvalitné veliteľské kádre Juhu sa osvedčili najmä pri veľkých víťazných bitkách konfederačných
vojsk pri Bull Runne roku 1861, Fredericksburgu roku 1862 a Chancellorsville roku 1863.
Obrat a prvá prehra Juhu – pri Gettysburgu r. 1863. Severanskí generáli Grant, Sherman a Sheridan. V apríli 1865 dobyl Sherman hlavné mesto
Konfederácie Richmond a v tom istom mesiaci kapitulovali aj hlavné zbory generála Leeho pri Appomattoxe, hoci mnohí Južania chceli pre
krutosti a rabovanie Shermanových Severanov bojovať ďalej. Sever tak napokon zvíťazil, i keď za cenu 635 000 padlých vojakov Únie, oproti
383 000 padlým vojakom Konfederácie.