Francúzsko pred r.

1789 a francúzska revolúcia.

Správa štátu: kráľ- ako zástupca Boha na zemi disponoval absolútnou autoritou- obmedzená
stavovskými i krajovými privilégiami a zvykov.
Výkonnú moc pre kráľa vykonávalo 6 ministerstiev – vládla rivalita. Predĺženou rukou kráľ.moci
– kráľovskí intendanti rozptýlení do správnych okrskov. Štátni úradníci a sudcovia lojálni
k panovníkovi.
Každý zákon vydaný kráľom musel byť najprv „zaregistrovaný“ 13 parlamentmi – zvrchovanými
súdnymi dvormi – sídlili v hl. mestách provincii. Až potom mohol byť akýkoľvek zákon
aplikovaný.
Úpadok kráľ. autority, 1770 habsbur. princezná Mária Antónia sa vydala za Ľudovíta XVI.
V stredoveku sa spoločnosť delila na 3 stavy:
Duchovenstvo – patrila im 10% všetkej pôdy, dostávali od poddaných desiatok, neplatia dane
Šľachta – vlastní 20% pôdy, majú privilégia, neplatia dane, poddaní im odovzdávajú deviatok
3 stav = sedliaci, roľníci, mešťania buržoázia, platili dane, desiatky, vrchnostenské dávky,
musia stavať cesty, ubytovať vojakov, služba v armáde
Kríza starého Francúzska
- Vojna proti Británii v Amerike bola vedená za cenu nového štátneho bankrotu – pohltilo ¼
štát.rozpočtu, ďalšie pôžičky, zvyšovanie daní
- Daňové zaťaženie bolo nerovnomerné- nielen podľa spoločenskej vrstvy, ale tiež podľa
regiónu a miesta. Šľachta sa daniam vyhýbala, duchovenstvo okrem kráľovského desiatku
odhlasovalo tzv. „dobrovoľnú daň“. Rozdiely medzi mestom a vidiekom, aj medzi S a J.
Soľná daň sa vyberala odlišne.
- Zbedačovanie veľkej časti obyvateľstva
- Úpadok franc.aristokracie – koreň revoluč. krízy, šľachtický stav tvorilo asi 400 tisíc osôb,
oslobodená od daní, obsadzovala najvyššie štátne, vojenské i cirkevné funkciu. Podľa
niektorých to bola práve ona, ktorá uviedla do chodu revolúciu.
- Napätie medzi rodovou „šľachtou meča“ (šľachticom sa človek stal narodením= 120 až 130
tisíc) a „šľachtou talára“ (vykonávala vysokú verejnú funkciu).
- Šľachta predávala verejné funkcie – získavali mešťania. Centralizovaný štát síce vyzdvihoval
aristokraciu, ale zároveň ju ničil. Šľachta chcela v predrevolučnom FRA prevziať moc,
ale podcenila sociálnu krízu a snahy tretieho stavu o nezávislosť.
- Stredné a nižšie stavy – 80% boli roľníci – slobodní, mohli sa stať aj drobnými majiteľmi
pôdy. Poľnoh.technika zaostalá, schudobňovanie zadĺženosť, bývanie zdražovalo
- Skoro všetky príjmy pohltili výdavky kráľovského dvora
- Pokusy reformovať franc. monarchiu v r 1770-1789 stroskotali na odpore privilegovaných
stavov. Obaja panovníci z bourbunovského rodu Ľudovít XV. (vládol 1715-1774) a jeho
vnuk Ľudovít XVI. (1774-1792) nedokázali vyriešiť ekonomické problémy. Nadmerné
zadĺženie (pôžička sa rieši pôžičkou).
- snahy o reformu financií zdanením privileg.vrstiev: zdanením pozemkov bez výnimky
formou naturálií, odpredaj kráľovských panstiev a zrušenie vnútrozemského cla. Nepodarilo
sa.
- Jacques Necker, minister financií, 1.krát zverejnil v r 1781 správu o stave a vedení štátnych
financií. Ďalšie zvyšovanie daní bolo nemysliteľné, riešenie malo byť zavedenia daňovej
rovnosti pre všetkých obyvateľov bez výnimky.
- Nízka úroda obilia a vinárska kríza 1788, krutá zima – po nej prudko vzrástli ceny obilia,
stagnovala priemyselná výroba, zvyšovala nezamestnanosť a vzbury, štrajky
- Závažné nezhody v kráľovskej rodine – oslabenie pozície dvora pri presadzovaní opatrení
nutných k odvráteniu krízy
- Škandály – kráľovná Mária Antoinetta: „náhrdelníková aféra“ = podkopala autoritu dvora
- Ústup monarchie pred aristokraciou – negatívne to vnímala verejnosť

Revolučné leto 1789

Revolúcia by sa nikdy nebola uskutočnila bez zmeny v myslení meštianstva a časti šľachty.
Panovala sloboda tlače – noviny- rozširovali sa a radikalizovali myšlienky osvietenstva.
Vznikali politické salóny známych osobností. Stále populárnejšia v nich bola vízia rovnosti
ľudí a demokracie filozofa Jeana Jacquesa Rousseaua.
Štát nezvládol krízy, v 80.rokoch 18.st. bo FR najmocnejšia a najľudnatejšia krajina
v Európe – polit., sociálna, hospod kríza – kráľ nedokázal riešiť
Riešenie – zdaniť majetky privilegovaných stavov – šľachty a duchovenstva – odmietli a na
pomoc si privolali tretí stav.
Veľkú úlohu  proti absolutistickej propagande zohral príklad americkej revolúcie –
Deklarácia nezávislosti – ľud má právo zmeniť alebo zrušiť zlý vládny systém.
Kráľ prisľúbil po 175 rokoch neobmedzeného absolutizmu zvolanie generálnych stavov
(nezišli sa od 1614) - slávnostne sa zhromaždili 5.mája 1789 vo Versailles. Rozpory medzi 2
privilegovanými a tretím stavom. Generálne stavy (od r 1302) zasadali šľachta,
duchovenstvo a tretí stav (neprivilegované obyvateľstvo). Zvolával ich panovník za účelom
schvaľovania daní, vyhlásenie vojny...S absolutizmom ich význam upadol, jeho funkciu
prevzalo zhromaždenie vplyvných osobností. Tretí stav sa chcel podieľať na politike.
Kráľ trval na tom, že hlasovať sa bude tradične podľa stavov, nespokojní tretí stav sa
rozhodol, že budú zasadať samostatne. Vyhlásili sa za Národné zhromaždenie –
odhlasovali dekrét o daniach – dane môže vypísať iba národ, chcú zdaniť 1. a 2. stav. Na
oddelenom zasadnutí sa dohodli, že sa nerozídu, kým nebude vydaná ústava.
K NZ sa pridalo 150 poslancov duchovenstva a 2 šľachtici.
Kráľ ústupky – priznal stavom právo hlasovať o daniach a pôžičkách, vyslovil sa za slobodu
jednotlivca a tlače, ale chcel udržať hierarchické usporiadanie spoločnosti.
9.júla sa NZ vyhlásilo za Ústavodarné národné zhromaždenie tzv. Konvent. To bola
revolúcia parlamentná. Vzniklo dvojvládie
Kráľ sústredil okolo Paríža armádu, odvolal generálneho kontrolóra financií reformátora
Neckera – rozhorčenie
12.júla parížski vzbúrenci sa spojili s vojakmi francúz.gardy – zmocnili sa mesta. Súbežne
vznikali oddiely meštianskej (neskôr národnej gardy), chýbali strelné zbrane – zaútočili na
Invalidovňu – 30 000 pušiek a tiahli na Bastilu (14. júla 1789)– jej pád znamenal kapituláciu
Ľudovíta XVI – odvolal vojsko, späť do funkcie Neckera.
Bastila – symbol- bolo tu neprávom väznených veľa ľudí. Oficiálny začiatok revolúcie.
Heslo revolúcie: Liberté, egalité, fraternité. Nosili sa kokardy, podľa toho koho podporovali,
biela=rojalisti (prívrženci kráľa), modro-červená = Parížania
17. júla kráľ do Paríža a posvätil novú vládu zrodenú z povstania.
V noci z 3. na 4. augusta sa stovka volených zástupcov zišla vo Versailles – navrhli, aby sa
privilegovaní vzdávali svojich výsad. Bola nocou zrušenia feudálneho režimu vo FR.
Duchovenstvo odstúpilo od desiatku, cechy boli zrušené. – Augustové dekréty 4.-11. augusta
1789 dokumenty vydalo ÚNZ= formálne zrušili starý režim so stavovskými rozdielmi
a šľach. výsadami. Roľníci boli oslobodení od osobnej feudálnej závislosti, ale feudálne
povinnosti z držby pôdy sa zachovali, bolo možné sa z nich vykúpiť. Zaviedla sa rovnosť
všetkých pred zákonom = nová spoločnosť z právnického hľadiska.
26.augusta 1789 prijalo zhromaždenie dokument Deklarácia práv človeka a občana
(politický manifest): 1 čl: „Ľudia sa rodia slobodní a rovní, obdarení rovnakými
právami“ . Sú to sloboda, vlastníctvo, osobná bezpečnosť a právo na odpor proti útlaku,
slobodne vyznávať vieru, sloboda slova, tlače. Bola inšpirovaná americkým „Vyhlásením
nezávislosti“ a liberálnymi názormi osvietencov, najmä Rousseaua. Zákon mal byť výrazom
všeobecnej vôle ľudu, nie vôle skupiny privilegovaných. Podľa Deklarácie sa FRA malo
stať konštitučnou monarchiou s dôsledným oddelením zákonodarnej a výkonnej moci.
Kráľ najprv odmietol prijať(nechce podpísať deklaráciu), znova zavolá vojsko – musel sa
presídliť z Versailles do Paríža kde ho mali pod kontrolou. Tu musel prijať červeno-modro-
bielu trikolóru a podpísať listiny.(červená a modrá farbami Paríža a biela bola kráľovská)
Október 1789 – 6000 žien sa vyberie do Versailles – žiadajú chlieb, kráľovná = „Ak
nemáte chleba, tak jedzte koláče“. Kráľovská rodina prichádza do Paríža – otvára sýpky
a rozdáva chleba.
FR rozdelené na departamenty – moc volená samospráva
ÚNZ – stúpenci kráľovského absolutizmu (úplne vpravo zasadacej sále), uprostred boli
umiernení monarchisti, vľavo patrioti, sympatizanti rečníka de Mirabeaua a hrdinu
americkej vojny La Fayetta
Mimo zhromaždenia sa sformovali politickú kluby, v nich sa diskutovalo o aktuálnych
otázkach. V klube priateľov ústavy = jakobíni (podľa dominikánskeho kláštora sv. Jakuba,
kde sa schádzali) – do popredia dostal Maximilián Robespierre.
V klube cordeliérov, radikálnejší, = novinár Desmoulinse, advokát Georges-Jacques
Danton a novinár Jean-Paul Marat.
ÚNZ chystalo prvé reformy – položili základ moderného štátu.
Reforma daňového systému, papierové peniaze
Predajom národného majetku začal veľký majetkový presun.
Reforma cirkvi (cirkev nepodporuje revolúciu) – zrušené rády, zoštátnenie cirk.majetku,
rozpredávať majetok- cirk.majetok sa nesmie drobiť- len bohatí mohli kúpiť, biskupi a farári-
volení a platení ako štátny úradníci. Veľká reorganizácia cirkvi zakotvila v Civilnej ústave
duchovenstva (1790) = hlavou cirkvi nie je pápež ale štát.
Súdnictvo sa vymanilo zo závislosti kráľa, aj keď rozsudky boli vynášané jeho menom.
1791 1.trestný zákonník (Code pénal): zrušil zločiny proti náboženstvu (čarodejníctvo,
kacírstvo, rúhanie sa) i postihy za mravnostné delikty. Zo zoznamu trestov vypustené – bitie
(FRA prvá krajina s konečnou platnosťou).
20.júna 1791 kráľ pokúsil utiecť z FR, do nemeckej ríše, hrozil cudzou vojenskou silou –
Ústavodarné národné zhromaždenia (ÚNZ) nariadilo uzavrieť hranice. Vo Varenes kráľa
spoznajú podľa portrétu na minci, je nútení sa vrátiť do Paríža, zadržaný a vyšetrovaný.
Oficiálna verzia – bol unesený a je zbavený obvinenia.
Rozhorelo sa po krajine republikánske hnutie – cordoliéri zorganizovali 17.júla1791 na
Martovom poli manifestáciu (50 000ľudí). Ľud žiada zosadenie kráľ a nastolenie republiky.
ÚNZ zo strachu poslalo proti národnú gardu, jej veliteľ La Fayette povel k streľbe. Prvý
moment revolúcie kedy sa parlamentná moc postavila proti ľudovej sile, revolúcia sa
obrátila proti revolúcii.
3.9. 1791 – 1. písaná ústava – FR sa stalo konštitučnou monarchiou. Dedičný kráľ bol
podriadený ústave, dodržiavať ústavu. Moc výkonná = kráľ, bol podriadený ústave, na ktorú
prisahal. Výkonná moc kráľa bola obmedzené 6 ministrami, ktorých sám menoval. Formálne
zostal hlavou zahraničnej politiky, najvyšším veliteľom armády. Nemohol vyhlásiť vojnu,
mal právo veta. Zákonodarná moc= Zákonodarne zhromaždenie, jednokomorová
snemovňa (745 poslancov volených na 2 roky). Ženy nemajú volebné právo (porušenie zásad
revolúcie), voliť môžu iba majetní muži. Právo navrhovať a prijímať zákony, kontrolovať
činnosť ministrov, zahraničnú politiku, vypisovať dane, rozhodovať o financiách. Kontrolný
orgán – najvyšší súdny dvor – jediný mohol súdiť trestné činy ministrov a vysokých
úradníkov.
Ústava zabezpečila slobodné vlastníctvo, jeho objem sa stal kritériom politických práv
Francúzsky revolučný front sa ďalej štiepil a radikalizoval.
Ústavodarné zhromaždenie sa po vytvorení ústavy rozišlo a nový zbor= Zákonodarné
zhromaždenie. Umiernených v r 1791 bolo 264 poslancov, radikálnych bolo 136 poslancov,
okolo 300 až 340 sa považovalo za nezávislých (nepočítalo do žiadneho polit.klubu). Vek
poslancov okolo 30 rokov bez polit. skúsenosti. Dôsledkom bola nečakaná radikalizácia
politikov.
Na návrh poslanca Robespiera bolo odhlasované, že v novom zhromaždení nesmú zasadať
bývalí členovia Ústavodarného národného zhromaždenia. Radikáli očakávali oživenie
revolúcie
Rozštiepi sa aj jakobínsky klub, po udalostiach na Martovom poli, opustili ho umiernení
monarchisti = La Fayette . Založili si vlastný klub Spoločnosť priateľov ústavy. Nazývali sa
aj klubom jakobínov, podľa kostola sv Jakuba v Paríži U jakobínov priestor pre
republikánsky ladených vodcov – Maximilián Robespiere – radikálna inteligencia
Monarchisti si priali vojnu, že FR a s ňou revolúcia budú porazené.
Republikáni okolo Brissota, si želali vojnu-odhalí pravú tvár kráľa
Proti vojne bol Robespiere- FR nie pripravené na vojnu
Zákonod.zhromaždenie sa delí:
Ľavicu: 3.stav, radikálni – jakobíni (republikáni)
Stred: umiernení (sú za konštitučnú monarchiu)
Pravica: konzervatívci
20. apríla 1792 Preventívna vojna ( v revolučnom parlamente presadili preventívny
útok) - FR vyhlásilo vojnu proti habsbur.cisárovi Františkovi II (čes.a uhor.kráľ), bol
nepriateľ fr.revolúcie. Prvé vojenské operácie ukázali, že fr.armáda je v zlom stave -
dochádza k rozvratu fr.armády.
Hospodárske problémy – vzbury sedliakov, inflácia, sociálne ťažkosti. Vláda vydá dokument
Vlasť v nebezpečenstve – každý muž má brannú povinnosť. Do Paríža prichádzajú
dobrovoľníci z Marseillaise. Rastú protimonarchistické nálady podporované
jakobínmi=Marat, Robespierre
10. augusta 1792 vypuklo v Paríži ľudové povstanie podporované mimoparlamentnými
agitátormi Marat, Danton, Desmoulins. Kráľ je zosadený a zatknutý, obsadia kráľ.sídlo.
Parížania si vytvoria komúnu = mestská rada. Zákonodárne zhormaždenie je rozpustené.
September 1792 voľby do nového zhromaždenia, ktoré dostalo označenie Národný
konvent, v dňoch mocenského vákua – v parížskych uliciach k vraždeniu uväznených
šľachticov a duchovných vo väzniciach. Nečinnosť revolučných vodcov- nikto nechcel
prevziať zodpovednosť.
Národný Konvent 20.9.1792 vyhlásil vo FR republiku. Začal platiť nový kalendár –
republikánsky, zrušil sa kresťanský letopočet a spolu s ním aj rozdelenie týždňov
a mesiacov. Mesiace pomenovali podľa ročných období. Republikánska armáda zvíťazila
v bitke pri Valmy (SV FR neďaleko belgic.hraníc)-FR stretlo s pruskou a rakúskou armádou.
Rakúsky cisár Leopold II. a pruský kráľ Fridrich Wilhelm II. chceli brániť monarchiu vo
FRA všetkými prostriedkami.
1.fáza obdobia Konventu (september 1792-jún 1793), „Konvent girondistov“ ako pokus
o ustanovenie umiernenej republiky. Konvent – 2 krídla. 1. girondisti (od departamentu
Gironde) – stavali sa za ochranu slobody trhu a obchodu, odmietali obmedzujúce revolučné
opatrenia. Girondisti= umiernení republikáni v Konvente (obchodníci, finančná
veľkoburžoázia). Chcú koniec revolúcie, tento poriadok je dobrý, žiadne ďalšie zmeny.
Záchrana kráľa.
Jakobíni - 2. skupina – tvorila „Hora“ (podľa horných lavíc v snemovni, kde zasadali)-
Robespierre, Danton, Desmolins) – za obmedzovanie slobôd kvôli výnimočnému vojen.
a hospod.stavu. Potrestať kráľa, násilie je nutné na nastolenie poriadku, chcú zaviesť teror.

Konvent – riešiť osud kráľa, musí byť súdený, bol popravený 21.1. 1793 (ako občan
Kapet) pobúrenie v zahraničí – protifranc.koalícia na čele s Anglickom a Španielskom.
Ďalší problém Konventu – vypukli povstania: nespokojnosť roľníkov s „veľkou politikov“
centra revolúcie. Roľníci- rozvrátené hospodárstvo, drahota, proticirkevné opatrenia =
najväčšie povstanie vypuklo v konzervatív. a katol západofran.meste Vendée (10.marca
1793)
Konflikt girondisti a jakobíni (Hora) = jar 1793 priostril. Spory: ako riadiť hospodárstvo
a postupovať proti nepriateľom revolúcie.
Hora presadila zriadenie Revolučného tribunálu (na Dantonov návrh) – na súdenie
politic.zločincov.
 Hora si vynútila proti vôli girondistov aj zriadenie Výboru pre verejné blaho ako orgánu
nadriadeného ministerstvám aj generálom, revoluč.vlády. Moc – skupina 9 mužov, spočiatku
aj Danton. Výbor VB vyhľadáva nepriateľov revolúcie.
Zostrili sa zákony proti emigrantom a aristokratom.
Girondisti obvinili populistického Marata z túžby po diktatúre. Populárny Marat bol
oslobodený a nenávisť voči girondistom narastala – že sú zodpovední za neúspešnú vojnu,
ekonom.krízu.
Ďalšie parižs .povstanie 31.mája-2.júna 1793 – obkľúčenie Konventu = gironditi z Konventu
2.júna 1793 sa vlády ujali jakobíni
1793 – 1794 Jakobínska diktatúra
Diktatúra „verejného blaha“ - hospodársky teror= nariadenie o maxim.cenách a mzdách.
Politický – bezústavný režim a vlády na čele s Robespierrom, politické procesy s
„nepriateľmi revolúcie“, teror ideologický
Saint -Just hovorí, že krajina je v ohrození, preto je nemožné vládnuť demokraticky. Je
vytvorená nová ústava – bezplatné vzdelávanie, volebné právo mužov nad 21 rokov.
Vyhľadávanie nepriateľov revolúcie. Je zrušené svedectvo aj obhajoba – popravy
podozrivých ľudí. Vzniká Výbor bdelosti – nad prisťahovalcami a nepriateľmi, sledovali
podozrivých (všetci čo mali odlišné názory na nové opatrenia) - Saint-Just, Robespierre.
V názoroch na spôsoby riešenia problémov sa rozchádzali aj jakobíni a sami sa stali obeťou
teroristických metód, ktoré zaviedli.
28. júla 1794 bol Robespierre v Konvente zatknutý a popravený, aj Saint-Just obvinený
zo zneužívania moci = revolúcia požiera svoje deti

Termidorský prevrat (júl podľa revolučného kalendára v mesiaci termidor)– silný

protijakobínsky odpor – očistenie sa od robespierrovcov
- Zrušenie výnimočných opatrení zavedených v dobe teroru
- Do Konventu sa vracajú umiernení girondsisti
- Kompetencie Výboru pre verejné blaho boli obmedzené len na vedenie vojny a na
diplomaciu, zavretý bol aj jakobínsky klub
- Jar 1795 v Paríži vypuklo ľudové povstanie – požadovalo chlieb , obrovská bieda, zlá úroda
(zima 1794-1795 krutá) – dav obľahol Konvent – posledné veľké vystúpenie ľudu, ľud sa už
nevzbúril až do 1830.
- Rojalistická vzbura v októbri 1795 potlačená, vďaka zásahu mladého generála N.
Bonaparteho
Prijatie novej ústavy 22.8. 1795 – bola ústavou republiky majetných. Zavádzala dvojstupňový
volebný systém podľa cenzu. Voliť len muži nad 21 rokov, ktorí mali domovské právo v určitej
obci aspoň 1 rok a platili štátu priame dane. Zvoliteľní len muži starší ako 25 rokov – vlastníkmi
alebo nájomcami pôdy či domu v predom určenej cene. Občianska rovnosť – len pred zákonom,
nie rovnosť sociálna, hospodar. Cieľom bolo vytvorenie stabilného a pevného základu republiky
– prostredníctvom zákonov – zabrániť v budúcnosti nastolenie diktatúry. Preto rozdelenie moci:
Dvojkomorový parlament, ktorý tvorila Rada päťsto a Rada starších
Zákonodarná moc sa rozdelila medzi poslancov dvoch snemovní. Radu päťsto (dolnú
snemovňu), ktorá navrhovala zákony, tvorilo 500 poslancov nad 30 rokov. Rada starších (horná
snemovňa), ktorá zákony schvaľovala – z 250 členov, museli mať aspoň 40 rokov. Poslanci Rady
starších boli volení na základe podobnej procedúry ako poslanci Rady 500. Celá tretina rád sa
mala obnovovať každý rok – aby moc nebola v rukách jedného telesa. Na právo voliť sa zaviedol
vysoký volebný cenzus (voliť len ľudia od určitej veľkosti majetku). V úvahu pripadalo len
30 000 fr.občanov.
Výkonná moc – päťčlenné Direktórium, ktoré vyberala Rada starších z 50 kandidátov,
navrhnutých Radou 500. Každý rok jeden z členov Direktória odstupoval a na jeho miesto
nastupoval ďalší kandidát.
Direktórium dohliadalo na vykonávanie zákonov, bolo zodpovedné za vnútornú i vonkajšiu
bezpečnosť republiky. Došlo aj k obnoveniu 6 ministerstiev – boli podriadené Direktórium.
Direktórium sa snažilo o uchovanie výdobytkov revolúcie z 1789-1792 – občianske práva,
ochrana súkromného vlastníctva, potvrdenie ekonomického postavenia majetnej buržoázie
(konfiškáciami po emigrantoch).
Direktórium nedokázalo nastoliť potrebnú sociálnu a politickú stabilitu. Vláda si udržovala moc
a vplyv pomocou štátnych prevratov. V apríli 1796 zaviedlo trest smrti pre všetkých, ktorí by sa
snažili o obnovenie kráľovstva alebo jakobín.ústavy.
Bieda, draho, všeobecná nespokojnosť – odpor zľava (jakobinizujúce požiadavky) 1.hrozba –
bývalí jakobíni založili klub Pantheón= Babeuf, pridali bývalá jakobíni z Konventu – prezradenie
– krvavá represia- odsúdení- trest smrti. Ďalšia hrozba- rojalisti organizovali povstanie - pokus
o prevrat v januári 1797 sa im nevydaril. Do oboch rád Direktória – prívrženci monarchie
Armáda bola oporou režimu – Direktórium sa na ňu spoľahlo – vyprovokovalo štátny prevrat.
Podľa oficiálneho tvrdenia pri ňom armáda „potlačila rojalistický komplot“
Stabilizácia armády – mier s Rakúskom po 5 rokov bojoch, Lombardsko a Južné Nizozemsko
(dnešné Belgicko) pripadli FR, získalo aj nárok na ľavý breh Rýna.
Vojenské úspechy ale nemohlo kompenzovať katastrofálnu vnútornú situáciu FR. Zlá úroda,
prehlbovanie ekon.krízi – viedli k rozkladu. Pred voľbami 1798 rad represívnych opatrení –
rušenie časopisov, zosadenie funkcionárov, preventívne zatýkanie. Všeobecná nespokojnosť
s republikou.
Keď mladý generál N.Bonaparte, hrdina talians.ťaženia z r.1796, po návrate z Egypta objavil
v Paríži – bol vítaní ako obnoviteľ poriadku, ako ten kto krajine prinesie ier.
Jún 1799 neojakobínska menšina primäla k demisii 3 z 5 direktorov, direktor abbé Sieyes
pripravil štátny prevrat – mal realizovať niektorý z generálov fr.armády.
Napoleon Bonaparte bol pre vojakov zárukov očistenia skorumpovanej spoločnosti, jakobíni
v ňom videli symbol vlasteneckých víťazstiev, pre umiernených stelesňoval spojenie vlastenectva
a poriadku. Mladý sotva 30 ročný muž. Energický, ambiciózny ,bol muž činu. Vzišiel
z revolúcie, preslávil sa ako odporca jakobínov i rojalostov.
Štátny prevrat – 9, novembra 1799 Napoleon zvrhol vládu direktorov.
Vytvorí vládu 3. konzulov- Napoleon 1. konzul. FRA sa stáva konzulátom.

Prijatý absolutistický systém, ľudské práva, vznikla spoločnosť ľudí ktorý mali rovnosť pred
zákonom, deľba moci,