Staroveký Rím

Apeninský polostrov
- priaznivé podmienky na poľnohospodárstvo (hl. Sicília)
- obilie, vinič, olivy, kovové rudy, mramor, hlina, drevo
- rieky: Pád, Tiber
- rôzne národy: Sardovia (Sardínia), Sikáni, Sikeli (Sicília), Ligurovia, neskôr aj Indoeurópania
(italické kmene), Gréci, Etruskovia, Kelti

Etruská civilizácia
- neznámy pôvod
- severne od rieky Tiber – Etrúria; Rimania ich volali Tusci
- budovali mestské štáty so silnými hradbami -> tvorili federáciu (politicky aj hospodársky
samostatné)
- Významné mestá: Caere, Veji, Tarquinia
- moc mala aristokracia, vlastnila veľké pozemky, obchodovala
- v mestských štátoch vládli králi, neskôr úradníci
- prenikli až na juh ku Grékom, zakladali nové mestá
- potom sa rozšírili aj v Ríme, kde posledný traja králi boli Etruského pôvodu
- zúčastnili sa s Kartágom v boji proti Grécku o ostrov Sardínia a vyhrali

Hospodárstvo
- hlavne poľnohospodárstvo – systém kanálov, poznali vodovody
- obilie, víno, olivy + remeselná výroba - kovové nádoby, spracovanie kovových rúd zbrane, nástroje

Umenie
- vplyv Grékov
- zdobená keramika z Grécka, fresky na hrobkách, ozdobené skrinky, zrkadlá, sarkofágy, sochy:
o Kapitolská vlčica – z bronzu, symbolizuje počiatok Ríma
o Mars z Todi akropola = Grécke vyvýšené
- Grécky bohovia – chrámy miesto so sídlom panovníka
- v architektúre používali klenbu a oblúk
- stavali nekropole = pohrebiská so sochami, maľbami a zdobenými sarkofágmi, mesto mŕtvych
- Grécke písmo, sprava doľava, vieme čítať ale nepoznáme jazyk úplne

Vznik Ríma
- kmene Italikov sa usadili pri rieke Tiber na 7 pahorkoch, zakladali si mestá, podľa legendy od
historika Titus Livius, pastierov zjednotili bratia Romulus a Remus:
o Boh Mars zviedol kňažku Silviu Reu, narodili sa im dvojčatá Romulus a Remus, sluha po
vražde ich matky mal zabiť aj ich ale pustil ich v košíku po rieke Tiber, ktorá ich vyplavila
pri vrchu Palatín, kde ich našla vlčica, ktorá ich kŕmila jej mliekom. Potom si ich zobral
pastier, vyrástli a dozvedeli sa o svojej minulosti, zabili kráľa Amulia, ktorý dal zabiť ich
matku, a trón opäť získal ich starý otec Numitor
o Rozhodli sa založiť nové mesto, v ktorom by vládli, ale nevedeli sa rozhodnúť ktorý bude
kráľom a po kom bude mesto pomenované. V spore napokon Romulus svojho brata Rema
zabil. Mesto bolo pomenované Roma (Romulus), a Romulus sa stal 1. kráľom
- viac pravdepodobné ale je, že mesto bolo založené Etruskami, bolo založené v roku 753 p.n.l.

Kráľovský Rím (753 – 510 p.n.l.)

- najstaršie obdobie vývoja Ríma
Politický systém
- kráľ (rex) = najvyšší veliteľ, riadil štát a bol náboženským predstaviteľom, doživotný titul
- senát = pomáha, radí kráľovi, predstavitelia najvýznamnejších rodov a rodín
- obyvatelia sa delili na kmene a tie na kúrie
- kúrijný snem = zhromaždenie slobodných mužov, ktorý boli schopní nosiť zbraň a bojovať, prijímal
nariadenia kráľa
- rodina = hlava rodiny mala neobmedzenú moc života a smrti nad všetkými členmi rodiny (manželka,
deti, vnúčatá, služobníctvo), každá rodina mala k dispozícii pôdu

Rozdelenie obyvateľstva
- v najstaršom období kráľovského Ríma mala moc rodová aristokracia – mala najviac pôdy alebo
najväčšie stáda dobytka
- patricijovia = potomkovia rodovej aristokracie, rímski aristokrati, privilegovaní, plnoprávni
- plebejci = roľníci, remeselníci a obchodníci, neurodzení, obmedzené práva, nemali prístup
k úradom, nemohli uzatvárať manželstvá s patricijmi
- otroci = nemali majetok ani slobodu, neboli považovaní za ľudí ale za veci

7 kráľov
- Romulus
- Numa Pompilius
- Tullus Hostilius
- Ancus Marcius
- Tarquinius Priscus
Etruský
- Servius Tullius
pôvod
- Tarquinius Superbus

Tarquinius Priscus
- pochádza z Tarquinie
- Rím za jeho vlády nadobudol vzhľad etruského mesta – široké ulice, vodovod, kanál na odpad

Servius Tullius
- polovica 6. str. pnl – rástol vplyv bohatých obchodníkov a remeselníkov -> reforma politického
systému – rozdelil obyvateľov podľa majetku (peniaze, pozemky) do 5 majetkových tried, podľa
ktorých odstupňoval ich politické práva (= majetkový cenzus)
- najväčšie práva mali najbohatší – mohli zastávať úrady, najväčší podiel na politickej moci
- chudobnejší – zúčastňovať na politickom živote len v obmedzenej miere
- stotinový snem = každá trieda je povinná postaviť určitý počet stotín (jednotiek vojska) – podľa
nich sa hlasovalo, každá trieda mala toľko hlasov, koľko stotín postavila
- reforma obmedzila moc rodovej aristokracie – dobré pre rozvoj krajiny

Tarquinius Superbus (Spupný)

- zneužíval svoje postavenie (nútil obyvateľov pracovať) -> vzbura, zbavili kráľa moci a začali si
každoročne voliť úradníkov
- tak ho v roku 510 pnl vyhnali a Rím sa zbavil etruskej nadvlády = koniec kráľovstva
- v roku 474 pnl Etruskov porazili aj Gréci z južnej Itálie, potom do Itálie vpadli Kelti a ešte viac
oslabili Etruskov, ktorých územie si podrobili Rimania
Rímska republika (510 – 27 pnl)
- res publica – vec verejná
- v tomto období boli funkcie súvisiace s riadením štátu rozdelené medzi každoročne volený zbor
úradníkov (magistrát)

Štátne zriadenie
2 konzuli – na čele štátu, najvyšší vojenský velitelia, správcovia štátu a sudcovia, volený na 1 rok
v čase mieru a na pol roka počas vojny
12 liktorov – sluhovia, ktorý pred konzulmi nosili symboly ich moci (zväzky prútov so sekerou)
vysoký úradníci:
- prétori – pomoc v súdnych prípadoch, rovnaká moc ako konzuli
- kvestori – starali sa o finančné záležitosti štátu
- edilovia – sa starali o bezpečnosť a poriadok v Ríme
- cenzori – volení každých 5 rokov, ohodnocovali majetok občanov, podľa ktorého ich zaraďovali do
majetkových tried; zostavovali zoznam senátorov

senát – poradný zbor starších z 300 najskúsenejších a najbohatších občanov Ríma

- počas mimoriadnych situácii Rimania menovali na čelo štátu diktátora, ktorý mal neobmedzené
právomoci nad životom a smrťou všetkých obyvateľov
- úrady v Ríme boli čestné a neplatené funkcie, ale predvolebná kampaň bola drahá => iba bohatí
v úradoch

Vnútorná politika
boj plebejcov za zrovnoprávnenie s patricijmi

 Patriciovia - plné občianske práva: mohli zastávať významné úradné funkcie

 Plebejci - obmedzené práva: nemohli zastávať dôležité úrady, hlasovať ani uzatvárať manželstvá
s patricijmi (podľa ústavy Servia Tullia)
- plebejci tvorili základ vojska – využili to - odmietali slúžiť vojsku; odchádzali z Ríma na pahorok
Aventinus, hrozili tvorením vlastného štátu (odchody = secesie) => ústupky – 494 pnl. vznik
vlastného úradu ľudových tribúnov: ak niečo proti plebejcom – veto! (=zakazujem!) = právo veta
- už dlho sa súdilo podľa obyčajového práva, úradníci si sami určovali dni, kedy sa malo súdiť,
chudobní často prehrávali súdy
- vznikla desaťčlenná komisia – mala spísať obyčajové právo, aby všetci vedeli ako funguje súd
- tieto zákony boli napísané na 12 bronzových tabuliach => zákony 12 tabúľ
- čoskoro aj právo plebejcov na uzatváranie manželstiev s patricijmi
- 3. str. pnl. – definitívne zrovnoprávnenie patricijov a plebejcov
- vznik novej spoločenskej vrstvy – nobility = bohatí patricijovia a plebejci = riadia štát

Zahraničná politika
- do konca kráľovského obdobia bol Rím malý mestský štát
- spolu s latinskými kmeňmi tvoril latinský spolok – bojovali o nadvládu v strednej Itálii ->
spojenecká zmluva – Rimania nadvláda nad strednou Itáliou
- Galovia, Etruskovia, gr. kolónie: Tarent, fenická kolónia: Kartágo
o Tarquinovci a etruské kmene vs. Rím, Rím vyhral, ovládol etruské územie
o Rím sa rozširuje...konflikt so Samnitmi z Kampánie, po 3 krutých vojnách vyhrali Rimania
o konflikt s Gréckom, významný bol prístav Tarent –
 zavolali na pomoc kráľa Pyrrhosa (vládol západnému Grécku)
 mal dobrú armádu a bojové slony – dočasne zvíťazil a vyhlásil „Ešte jedno takéto víťazstvo
a nezostane mi ani jeden vojak!“
 Pyrrhovo víťazstvo = víťazstvo za cenu obrovských strát
 porážka v bitke pri Benevente – uzavreli mier a tak Rím ovládol celú Itáliu
 o do roku 270 pnl. Rimania ovládli celú Itáliu okrem severu
□ potom politika Rozdeľuj a panuj! (Devite et impera!)
□ dvojitý prístup: niektoré mestá, spojenecké zmluvy, občianstvo, privilégiá; iné utláčali, otroci,
rozdelili si ich pôdu
□ zakladali vojenské kolónie, posielali tam osadníkov

Hospodárstvo
- základ bola pôda v súkromnom vlastníctve (obilie, ktoré sa aj tak dovážalo a strukoviny)
- bolo aj kolektívne vlastníctvo pôdy – po vojne sa len časť dobytého územia rozdelila Rimanom,
ostatok patril štátu, mohli ju používať občania aj si ju prenajímať (bohatí)
- bola potrebná aj práca otrokov (zajatci z vojen)

Púnske vojny (Rím vs. Kartágo)

 Púni = latinské pomenovanie Kartágincov
 Kartágo = významná fenická kolónia – dobré podmienky na poľnohospodárstvo
o založená v roku 814 pnl.
o severná Afrika
o jeho kolónie: Sicília, Korzika, Sardínia, pobrežie Afriky, neskôr vých. pobrežie Hispánie
 Kartáginci = vynikajúci moreplavci a obchodníci
 Kartágo a Rím – priateľská zmluva, neskôr Rimania ovládlo juh Itálie = pozornosť Kartága
=
 potom chcel Rím ovládnuť aj veľmi úrodnú Sicíliu (Gréci + Kartáginci)
 ich obchodné a politické súperenie = Púnske vojny

Prvá púnska vojna (264 – 241 pnl.)

príčina: spor medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu

priebeh: Rimania – silní na súši, Kartágo – na mori, loďstvo, Rimania zajali jednu Púnsku loď a podľa
nej vybudovali svoje lode + sklápacie mostíky takže bojovali ako na súši

významná bitka: 241 pnl. bitka pri Aegatských ostrovoch (záp. pobrežie Sicílie)

výsledok: Rimania porazili Kartágo a donútili ich opustiť Sicíliu, neskôr Rím ovládol aj Sardíniu
a Korziku – pripojili ich ako provincie

provincia = územie, ktoré Rimania dobili mimo územia Apeninského polostrova

Druhá púnska vojna (218 – 202 pnl.)

príčina: Kartágo a Rím súperia o politickú moc v Hispánii (hranica vplyvu = rieka Ebro); Hannibal
zaútočil na Saguntum (spojenec Ríma)

priebeh: Rím očakával útok Kartága v juhozápadnej Itálii, Hannibal zaútočil zo severu (s bojovými
slonmi), kde ho nikto nečakal

Hannibal ante portas! =pred bránami!, nepriateľ je blízko = pokrik Rimanov; 212 pnl. zase
prišiel k Rímu ale nič sa mu nepodarilo spôsobiť

významná bitka: 216 pnl. bitka pri Kannách, Rimania utrpeli porážku, Hannibal -> hl. mesto

významné osobnosti: Hannibal Barkas (Kartágo, veliteľ, otec Hamilkar Barkas)

Publius Cornelius Scipio – hl. Rímsky veliteľ, ktorý ovládol kartáginské

mestá; vylodil sa na území Afriky a Hannibal sa musel vrátiť brániť vlasť,
Hannibal bol porazený v bitke pri Zame 202 pnl.
 výsledok: tvrdé mierové podmienky Kartágu – stratili územie v Hispánii, mohli si nechať iba 10
strážnych lodí, platili vysoké vojenské odškodné (Rím chce zničiť hosp. Kartágu)

Hannibal sa snažil obnoviť hospodárstvo Kartága, ale Rimania ho chceli zajať tak ušiel
a spáchal samovraždu

Tretia púnska vojna (149 – 146 pnl.)

príčina: Rím chcel zničiť Kartágo – zámienka: numidský vládca Masinissa (Afrika), spojenec Ríma,
neustále útočil na kartáginské územia, čím donútil Kartágo porušiť dohodu (Rím im musí schváliť
každú vojnu) => Rím vyhlásil Kartágu vojnu

priebeh: Kartágo sa 2 roky úspešne bránilo, počas tretieho sa im minuli zásoby, šíri sa hlad, choroby
a Rimania sa dostávajú do mesta

výsledok: Rím Kartágo zotročil, vypálil a zrovnal so zemou, zároveň získal aj novú provinciu
Afriku

Zhrnutie
 Rím vyhral všetky 3 vojny a získal nové územie
 Rím zničil svojho najväčšieho súpera, konkurenta v západnom Stredomorí + nové provincie:
o po 1. vojne: Sardíniu, Sicíliu, Korziku
o po 2. vojne: Hispániu
o po 3. vojne: Afriku
o po útoku na Korint 146 pnl.: Macedóniu, Grécko - Achája
o kráľ Pergamon odkázal svoje územie Rímu 133 pnl: Ázia

= Rím aj mimo Itálie – viac provincií = viac potrebných úrdníkov

Kríza Rímskej republiky (510 – 27 pnl)
Hospodárske zmeny
 narastá počet otrokov - hlavná + lacná pracovná sila, vykonávali najťažšie práce
 dovoz lacného obilia a výrobkov z provincií (zlato, striebro, potraviny...) => domáci krachujú, stávajú
sa bezzemkami - práca otrokov vytláča prácu slobodných obyvateľov
 majetný občania bojovali vo vojnách, niektorí sa nevrátili => bohatí Rimania to využili a skupovali
ich pôdu, v Ríme vznikli obrovské latifundie (veľkostatky)
 latifundisti potrebovali pracovnú silu - otroci - ich práca postupne vytláčala slobodných výrobcov
(Rím = mesto otrokov)
 po návrate vojakov -> bezzemkovia, nemohli vstúpiť do armády ani úradov, boli neplnoprávni
 rastúca moc nobility (bohatých); vzbury otrokov

=> snahy o reformy

Pozemkové reformy bratov Gracchovcov - 2.stor. pnl.

Tiberius Sempronius Gracchus
 tribún ľudu
 navrhol zákon o pozemkovom maxime
o nadmerná pôda statkárov sa mala rozdeliť bezzemkom - neprijatý
o zákon by poškodil aristokraciu, stratila by veľa pôdy
 zavraždený
Gaius Sempronius Gracchus
• obilný zákon - bohatí latifundisti by museli chudobným predávať obilie za nízku cenu určenú štátom
• navrhoval, aby Rimania udeľovali rímske občianstvo svojim spojencom
• bol donútený spáchať samovraždu

Vojenská reforma Gaia Maria

• Gaius Marius = vynikajuci vojak, veliteľ, tribún ľudu
• rímska armáda boli povinnosti = rímsky vojak si musel zabezpečiť ošatenie, výzbroj, stravu
• bol nedostatok vojakov -> prijíma aj bezzemkov -> stála žoldnierska armáda
• armáda od štátu dostáva žold, výstroj, výzbroj a dôchodok po skončení vojenskej služby (vo forme
pôdy na dobytom území)

Povstanie otrokov
 najväčšie a najznámejšie = 73 pnl. v meste Capua - Spartakovo povstanie (meno vodcu)
 začalo ako povstanie gladiátorov, ktorí pod vedením Spartaka vytvorili vojenský oddiel, porazili
rímsku armádu a vydali sa na sever
o gladiátori = otroci, ktorí sa pripravovali na ozbrojený boj v hrách, ktoré sa konali v arénach;
zabávali rímskych občanov
 darilo sa im ale rímske vojsko ich odrezalo do severu – chceli ísť na juh - Sicília
 na juhu ich rímske vojsko obkľúčilo a definitívne porazilo
 Spartakus zahynul a 6000 otrokov ukrižovali pozdĺž cesty Via Appia z Ríma do Capuy

Občianske vojny
vzťah k reformám rozdelil spoločnosť na 2 skupiny:
1. optimáti (optimus=najlepší)
• bohatá vrstva, zastupovali záujmy bohatej, konzervatívnej aristokracie - proti reformám
 • Lucius Cornelius Sulla

2. populári (populus=ľud)
• strana ľudu, stredné vrstvy a mestské obyvateľstva - za reformy
• Gaius Marius -> Lucius Cornelius Cinna

>> napätie medzi nimi viedlo k občianskej vojne

 Gaius Marius zomiera - nástupca: Lucius Corelius Cinna
 po Mariusovej smrti Sulla obsadil Rím, udelil si titul doživotného diktátora, 1 .samovládca,
neobmedzená vláda = víťazstvo optimátov = nastolenie Sullovej diktatúry (82 - 79 pnl.)
○ zaviedol listiny nepriateľov = proskripcie - zoznamy nepohodIných, politických odporcov,
každého, kto sa tam ocitne mohli zabiť a dostali jeho majetok (otroci sa tak mohli vykúpiť z
otroctva) => v Ríme vyvolali veľkú masakru
 po jeho smrti obnovená republika

TRIUMVIRÁT = vláda 3 silných politických alebo vojenských vodcov

 dohoda môže byť formálna, alebo neformálna, verejná alebo tajná
 aj keď' sú si títo 3 zvyčajne rovní na papieri, zriedkakedy je to aj v realite

Prvý triumvirát
=> Gnaeus Pompeius + Marcus Crassus + Gaius Julius Caesar – TAJNÁ DOHODA
Gnaeus Pompeius - výborný veliteľ, preslávil sa vo viacerých vojnách, potlačil pirátstvo v
Stredozemnom mori, jeho manželka bola Caesarova dcéra
Marcus Crassus - vyznamenal sa pri potlačení Spartakovho povstania, mal veľký majetok
Gaius Julius Caesar - pochádzal z aristokratickej rodiny
> ani jeden nedosiahol svoje ciele prirodzenou cestou, vzájomne si pomáhali pri zastávaní úradov

Caesar – konzula - dal odhlasovať niekoľko zákonov = zmiernil staré Sullove nariadenia
-neskôr si nechal odhlasovať správu v Gálií - dnes Fr. - začal ju podrobovať - zbohatol
Neskôr sa stali konzulmi aj Crassus (územie na východe) a Pompeius (Hispániu)

Koniec spojenectva
• Crassus zahynul vo vojne
• Pompeius sa zblížil so senátom - proti Caesarovi (bohatý, populárny, u vojsk obľúbený = strach)
• senát mu nariadil, aby sa vrátil do Ríma a rozpustil vojská pred vstupom do Ríma
• on ale s vojskom prekročil riečku Rubikon (proti predpisom) >>> občianska vojna
○ Pompeius evakuoval mesto a odišiel do Grécka, zhromažďovať vojsko
○ Caesar sa zmocnil Ríma, porazil Pompeiových stúpencov v Hispánii a neskôr v bitke pri Farsalos v
Grécku porazil Pompeiovo vojsko
○ Pompeius ušiel do Egypta - tam ho zabili
○ Caesar vyhral občiansku vojnu -> titul diktátora (obchádzal senát, úrady sám obsadzoval po)
- Kleopatru obsadil na trón v Egypte
mal bavko s Kleopatrou = Caesarion
- zakladal kolónie, do ktorých sťahoval chudobných
dobyl časť malej Ázie - prišiel som,
- založil juliánsky kalendár, chudobným rozdával obilie
videl som, zvíťazil som (Veni, vidi, vici)
- pri vstupe do senátu v roku 44 pnl. ho 60 senátorov dobodalo na
kocky sú hodené
smrť = marcové ídy

Druhý triumvirát
> Marcus Aemilius Lepidus - náčelník Caesarovej jazdy,
+ Marcus Antonius - Caesarov priateľ, zblížil sa s Kleopatrou = deti
 + Gaius Octavius - Caesarov synovec, adoptívny syn a dedič
• nebol tajný, chceli nastoliť poriadok
• v bitke pri mestečku Filippi porazili republikánov
• veľké krviprelievanie a zhabanie majetku - masové proskripcie (politických čistiek)
• najslávnejšia obeť = rečník a senátor Cicero
• po porážke politických oponentov sa upriamili na Caesarových vrahov : Bruta a Cassia
• následne si rozdelili sféry vplyvu:
○ Lepidus - Afrika
○ Marcus Antonius - východ
○ Gaius Octavius - Rím, západ ríše

• Octavius prinútil Lepida stiahnuť sa do ústrania a opustiť triumvirát

• rivalita medzi Octaviom a Antoniom
• Antonius - ako orientálny panovník
• ich nevraživosť vyústila do bitky pri myse Actium v roku 31 pnl. - Octavius porazil spojené loďstvo a
vojsko Antonia a Kleopatry - ušli do Egypta a o rok na to spáchali samovraždu
• Egypt si Octavius pripojil k Rímu ako provinciu
• v roku 27 pnl. predniesol Octavius v senáte reč, zložil mimoriadne funkcie, ktoré mu dovtedy udelili
• senát mu neskôr udelil nové privilégiá, nové úrady a titul Augustus (vznešený)=> 1. rímsky cisár
Rané cisárstvo (27 pnl. – 476 nl.)
Rímska republika -> Principát trval od 27 pnl. do 284 nl.
 Imperator Caesar Augustus - vystupoval ako princeps - prvý občan a prvý senátor = prvým medzi
rovnými (princeps inter pares)
 pravidelne obnovoval prokonzulské impérium, zabezpečovalo mu najvyššie velenie v armáde
 formálne aj nad'alej fungovali republikánske úrady ale Augustus bol v skutočnosti:
○ hlavný veliteľ armády
○ tribún ľudu
○ najvyšší kňaz
○ konzul
○ cenzor
○ titul imperátor
= úplná vojenská a občianska moc

Vnútorná politika
• návrat, k rodinným hodnotám a morálke
• obnovil starobylé kulty a náboženstvá
• realizoval heslo "chlieb a hry" = organizoval zábavy a podporoval chudobných - obilie, peniaze
• podporoval umenie a literatúru = snažil sa o vnútorný pokoj

Diela obdobia : Titus Livius > Dejiny Ríma od založenia mesta

Publius Vergilius Maro > Aeneas

územie ČR – Marobudovo
Zahraničná politika kráľovstvo
• založil prétoriánsku gardu spočiatku osobná stráž cisára
územie SR – Vanniovo
• expanzívna politika - zisk nových území (provincií) kráľovstvo
• hranica v Európe: Rýn a Dunaj
• pokúšal sa o obsadenie Germánie
• v roku 9 v bitke pri Teutoburskom lese rímska armáda utrpela porážku
• heslom Augustovej politiky však bolo Pax Romana - mier v Rímskej ríši

Juliovsko-claudiovská dynastia

Tiberius
-
Augustus za svojho nástupcu určil syna svojej 3. manželky - Tiberia
-
pokračuje v jeho politike, ale začal so šetriacimi opatreniami -> neobľúbený
-
posledné roky života strávil na ostrove Capri
-
smrť - rímsky ľud sa raduje

Caligula
„Nech ma nenávidia, hlavne nech sa ma boja!"
-
meno vzniklo zo slova caliga - vojenská topánka - detstvo prežil vo vojenských táboroch
-
najskôr obľúbený, potom zaviedol teror
-
šialený cisár - svojho koňa Incitata chcel za konzula, vyhlásil vojnu Atlantickému oceánu
-
zavraždený
 Claudius
-
nikto o ňom neuvažoval ako o budúcom cisárovi
-
svojou politikou upevnil ríšu, rozšíril územie
-
dal vybudovat tisíce kilometrov nových ciest
-
mal 4 manželky - najznámejšia Agrippina ho dala otráviť hubami, aby zabezpečila trón svojmu
synovi z prvého manželstva Nerovi
Nero
-
zneužíval svoju moc - teror
-
potreboval peniaze na nákladné gladiátorské hry + výstavbu Ríma
-
organizoval divadelné predstavenia a súťaže, na ktorých sám vystupoval a vždy musel zvíťaziť
-
trpel duševnou poruchou - megalomániou
-
v roku 64 nl. veľkú časť Ríma zničil požiar
-
aby Nero odvrátil podozrenie, obvinil kresťanov, ktorí boli prenasledovaní a vraždení
-
zavraždiť dal svoju matku, brata a vychovávateľa Senecu
-
senát ho odsúdil na smrť -> na úteku z Ríma spáchal samovraždu
-
pred smrťou volal: „Aký to umelec vo mne hynie!”

jeho smrťou sa končí vláda juliovsko-claudiovskej dynastie a nastáva ročné obdobie chaosu

Flavius Vespanius
-
Nero ho poveril vojnou v Judei -> výborný vojenský veliteľ
-
obnova štátnej pokladne, ktorá značne utrpela za predchádzajúcich vládcov
- šetrný - doplnil financie
-
získal prostriedky na obnovu Ríma - zničený požiarmi
-
Koloseum = veľký amfiteáter
-
mal 2 synov : Titus a Domitianus

Titus
-
za jeho vlády vybuchla sopka Vezuv, zničila 3 mestá = Pompeje, Herkuláneum a Stabie
-
dokončené Koloseum

Adoptívny cisári

M. Cocciera Nerva
 zvolený senátom
 adoptoval aby si udržal moc a aby prechádzala bez problémov z vládcu na vládcu

M. Ulpius Traianus
 významný vojenský veliteľ, porazil Dákov a Peržanov
 adoptovaný Nervom, pochádza z Hispánie
 najväčší územný rozsah

Hadrianus
 dal vystavať Limes Romanus – rímska opevnená hranica
 adoptovaný Traianusom
 Marcus Aurelius Antonius
 adoptovaný Antoniusom Piusom
 napísal Myšlienky k sebe samému
 začiatok zahraničnopolitických problémov
 viedol obranné vojny – proti Peržanom, germánskym, sarmatským, kvádskym kmeňom =
markomanské vojny -> Laugarício (Trenčín) v roku 179/180 = nápis na hradnej skale
 umrel vo Vindobone = Viedeň

Commodus
 syn Marca Aurelia
 pokračoval v boji, potom mier
 venoval sa gladiátorským hrám a pretekom na koňoch
 zavraždený

 Rímsky trón = viacerí cisári – správca v Panónii: Septimius Severus sa stal cisárom
o založil severovskú dynastiu
o za jeho vlády – pokojný vývoj ríše
o provincie: Hispánia (Es), Gallia (Fr), Noricum (Rak.), Británia (Ang.)

Kríza Rímskej ríše

 neviedla vojny = žiadne nové územie, ani otroci
 otrokov nahrádzajú slobodní roľníci = kolóni => kolonát
 roľníci si prenajímali pôdu od bohatých a museli splácať úvery
 ak ich nesplatili – zadlžili sa a boli nútení pracovať ako otroci
 Alexander Severus – posledný cisár zo severovskej dynastie, bol zavraždený vojakmi => kríza
Rímske ríše
o počas nej, jednotlivé vojenské posádky vyhlasovali za cisárov svojich vlastných veliteľov
o vládlo niekoľko cisárov naraz
o nevedeli sa brániť -> oddeľovali sa
Neskoré cisárstvo a koniec Západorímske ríše
Dominát (284 – 476)
Gaius Valerius Dioklecian
○ vyhlásený za cisára vojskom
○ neobmedzený vládca (žiadna iná inštitúcia ani senát)
○ titul: dominus et deus (pán a boh)
○ reformy:
□ rozdelil územie na provincie -> diecézy a prefektúry
□ na čele jednotlivých častí sú úradníci menovaní cisárom
□ nechcel aby sa velitelia vyhlasovali za cisárov -> vybral si spoluvládcu + každý z nich si vybral
svojho nástupcu = tetrarchát – systém 4 spoluvládcov
□ na čele 2 starší s hodnosťou augusta a 2 mladší s hodnosťou caesara (nástupcovia)
□ Rím nebol centrom ríše iba hlavným mestom
□ nová mena – zlaté mince solidy, určil pevné ceny výrobkov (neúspešné)
□ rozpútal prenasledovanie kresťanov
○ vzdal sa svojho postavenia -> občianska vojna ->

Konštantín Veľký
o posledný silný rímsky cisár
o vybudoval 2. hlavné mesto Konštantínopol (dnes Istanbul), výhodná poloha
o zaviedol daňovú reformu – 1. krát zdanil aj obyvateľov Ríma
o ako 1. cisár začal využívať na politické ciele kresťanstvo
o Milánsky edikt – 313 nl; zrovnoprávnenie kresťanstva s ostatnými náboženstvami
□ dal sa pokrstiť
□ 325 – Nicejský koncil (Nikaia, dnes Iznik v Turecku) – zhromaždili sa biskupi a určili sa
základné kresťanské dogmy (= nespochybniteľné cirkevné učenie, zásada)

Theodosius I. Veľký
○ vyhlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo
○ zakázal olympijské hry
○ po jeho smrti sa v r. 395 rímska ríša rozdelila na 2 časti (od vtedy sa vyvíjali oddelene):
• Západná - Honorius (latinčina) -> hl. mesto Ravenna (do 476)
• Východná - Arkadius (gréčtina) -> hl. mesto Konštantínopol -> Byzantská ríša (1453)

Veľké sťahovanie národov (4. – 7. storočie)

• príčiny:
○ vpád Hunov z Ázie
○ rastúci počet obyvateľstva
○ rýchle vyčerpanie obrábanej pôdy a hľadanie novej
○ klimatické zmeny

Huni
• stredoázijské oblastí -> územie vých. Gótov pri Čiernom mori -> smerom na západ
• 451 nl. - bitka na Katalaunských poliach (Fr.) Hunov porazili Rimania + Vizigóti + Frankovia
• po smrti ich kráľa Attilu (Bič Boží) a porážke Atilových synov sa Hunská ríša rozpadla
• zaujímavosti : neumývali sa, jedli surové mäso, stále jazdili na koňoch
 GERMÁNSKE KMENE
-
vpád Hunov spôsobil, že slovanské a germánske kmeňové zväzy -> na západ a snažili sa
získať pôdu na území Rímske ríše, ktorá nebola schopná ochrániť svoje hranice
-
Hunom podľahli germánske kmene GÓTOV, rozdelili sa na :

Ostrogóti (východní)
• väčšina sa dostala pod nadvládu Hunov
• po rozpade Hunskej ríše -> na Balkán - rímski spojenci - federáti
• neskôr obsadili územie Itálie a vytvorili ríšu s centrom v Ravenne

Vizigóti (západní)
• Vizigóti ušli na územie Rímskej ríše
• rímsky cisár ich usadil v Thrákii, ale dostávali sa do neustálych sporov s ústrednou mocou
• v roku 410 dobyli a vyplienili Rím -> juhozápadná Gália (Fr.)
• pokúsili sa založiť štát - Tolosánska ríša, zničili ju Frankovia, ktorí prinútil Vizigótov odísť'
na juh do Španielska
• tam vládli až do kým ich ríšu nerozvrátili Arabi (711)

Vandali
• z Panónie, do severnej Afriky, dobyli Kartágo a založili nezávislé kráľovstvo
• ovládli Korziku, Sicíliu
• konflikty s Rímom, v roku 455 vyplienili Rím
• ich ríšu dobyl až vojvodca cisára Justiniána I. Belisar v roku 534
• ostali nám po nich slová : Andalusia (juh Španielska) a vandal = niekto, kto všetko ničí)

Zhrnutie
-
Západorímska ríša – neubránili útoky germánskych kmeňov
-
Rím 2-krát dobitý a vyplienený (410 Vizigótmi; 455 Vandalmi) -> ríša pokračovala lebo centrum v
Ravenne
-
Rimanom – víťazstvá, najvýznamnejšie: porážka Atillu na Katalaunských poliach v r. 451
-
posledný rímsky cisár: Romulus Augustulus, zosadený v roku 476 ostrogótskym veliteľom
Odoakarom = koniec Zapadorímskej ríše + celého staroveku
- na území ríše vznikajú barbarské kráľovstvá, formuje sa tvár novej Európy
-
Východorímska ríša sa udržala až do pádu Konštantínopola v roku 1453
Rímska kultúra
Etruskovia
• vzor: kultúra starých Grékov
• výborní stavitelia: cesty, mosty, tunely, kanály, odvodňovacie a zavlažovacie systémy
• používali klenbu a oblúk
• nekropole = pohrebiská, kde sú zachované sochy, maľby a zdobené rakvy - sarkofágy (akropola =
vyvýšené miesto na ktorom boli postavené významné chrámy, sochy bohov)
• Etruské mestá - ulice vytýčené v smere svetových strán a obvykle sa križovali v pravom uhle,
uprostred mesta sa pravdepodobne nachádzalo verejne priestranstvo

Náboženstvo
prevzali všetkých gréckych bohov, ktorým dali latinské mená:
• na vrchole: Zeus/Jupiter, Héra/Juno
• krása, láska: Afrodita/Venuša
• slnko: Apolón/Apollo
• vojna: Ares/Mars
• lov, les: Artemis/Diana
• múdrosť: Aténa/Minerva
• plodnosť: Demeter /Ceres
• podsvetie: Hádes/Plutón
• oheň: Hefaistos/Vulcanus
• rodinný kozub: Hestia/Vesta
• more, voda: Poseidón/Neptún

Umenie
Maliarstvo - nástenné maľby + mozaiky (rôznofarebné čriepky) - steny, stropy a podlahy
Sochárstvo - kopírovanie gréckych sôch, realistické zobrazenie človeka - sochy bohov a hrdinov,
cisárov, významných Rimanov, výjavy z víťazných bojov - historický reliéf
- významná socha : Kapitolská vlčica
sarkofágy zdobené mytologickými výjavmi

Matematika
• Rimania vytvorili tzv. rímske číslice - zapisovali ich pomocou písmen: I, V, X, L, C, D, M

Právny systém
• držali sa zásady: „Čo nie je zakázané, je dovolené” a „Neznalosť zákona neospravedlňuje.”
• na systéme rímskeho práva stoja základy mnohých právnych systémov dnešných krajín
• Zákony 12 tabúl z г. 449 pnl. - vznikli ako požiadavka plebejcov na presnú kodifikáciu zákonov

História
TITUS LIVIUS - najrozsiahlejšie dejiny Ríma, aké kedy vznikli - Od založenia mesta (Ab urbe
condita) ; v 142 knihách sú zachytené dejiny Ríma od legendárnych začiatkov až po rok 9 pnl.

>> Juliánsky kalendár : 355 dní - kalendár nepasoval s ročnými obdobiami -> Caesar nariadil reformu =
mesiace - 30 a 31 dní, Februarius mal 28 dní a každé 4 roky sa pripočítal jeden deň