vyučujúci: JUDr.

Peter Vyšný 1
Svetové dejiny práva

Rozdelenie dejín štátu a práva:

- slovenské
- svetové

Svetové dejiny práva z časového hľadiska:

- (pravek) starovek až súčasnosť

Územné hľadisko:
- vývoj na rôznych územiach Európy (hlavné zameranie) a Sveta

Vecné hľadisko:
- štruktúra/usporiadanie obyvateľstva (právna nerovnosť obyvateľov)
- dejiny štátu (vývoj politického systému a administratívneho usporiadania – ústavný
vývoj, štátoprávny vývoj, dejiny verejnej správy, dejiny práva (historické štáty mali
určité práva, právne poriadky, dôležité právne pamiatky, kultúrne a ideové základy
historických štátov a ich právnych poriadkov)

Delenie období dejín:

PREHISTÓRIA
= pravek = prvotnopospolná spoločnosť = pred štátna spoločnosť
- najdlhšie obdobie dejín
- praveké dejiny spoznávame hmotnými, nepísanými poznatkami

PROTOHISTÓRIA
= skorá/raná - včasná doba dejinná
- prechodné obdobie medzi prehistorickým a historickým obdobím
- dejiny je možné spoznávať už aj na základe nejakých písomných prameňov, ale
obmedzene

HISTÓRIA
- pravek + všetky neskoršie obdobia, ktoré sa dajú spoznávať na základe písomných
prameňov

STAROVEK
- prvé historické obdobie vo vývoji ľudstva, ktorého dejiny sú zachytené písomne
- začiatok staroveku sú kľúčové dve okolnosti:
1. vznik stratifikovanej = rozvrstvenej spoločnosti
2. vznik prvých štátov – štátnej spoločnosti
Ostatné okolnosti: vznik skutočného písma, komplexnej ekonomiky, politicko-
náboženská ideológia

Hľadisko dejín štátu a práva:

- pravek zaujímavý len okrajovo
- pravidlá správania sa vyznačujúcimi sa známkami práva sa objavili až v staroveku
- konsolidovaný štát – predpoklad existencie práva, vytvára, mení zabezpečuje
dodržiavanie – ak chceme mať právo musíme mať štát
- právna antropológia (vyskytujú sa názory že právo môže existovať aj v neštátnych
spoločenstvách)
- domorodci – nedospeli k vytvoreniu štátu

Všeobecná charakteristika prvotnopospolnej spoločnosti:

- pred vznikom štátu najskôr prvotnopospolné zriadenie
- združovanie jednotlivcov do kolektívov – práca a lov
- už v tejto spoločnosti zrod určitej organizácie (podobné znaky štátu a štátnych
orgánov)
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 2
Svetové dejiny práva

- jednotky prvotnopospolnej spoločnosti mali charakter personálny

- normy, ktorými sa spravovali mali charakter obyčajov

♦ rozdelenie prvotnopospolnej spoločnosti podľa Engelsa:

1. divošstvo: a/ najnižší stupeň – bytosti podobné človeku, zber plodov,
používanie kameňov a palíc ako pracovných nástrojov
- začiatky vývoja rodiny = prvotná horda (prvotné stádo) – vládne
pohlavná promiskuita (medzi súrodencami, rodičmi)

b/ stredný stupeň – začína sa používať oheň a rybolov,

zdokonalenie lovu
- skupinové manželstvá (prvá forma pokrvné príbuzenstvo) →
puneluánska rodina → pretvorenie v rod
c/ najvyšší stupeň – vynájdený luk a šíp, lov sa stáva dokonalým a
odvetvím práce

2. barbarstvo: a/ najnižší stupeň – hrnčiarstvo (hrnčiarsky kruh), začiatky

dobytkárstva a motykového poľnohospodárstva
- spočiatku na čele stála žena (obdobie matriarchátu – jej práca ma
väčší význam s porovnaním s lovom)
b/ stredný stupeň – chov dobytka a závlahové poľnohospodárstvo
- neskôr po prechode na dobytkárstvo a poľnohospodárstvo je
dôležitý muž (obdobie patriarchátu)
- v období matriárchátu a patriarchátu vzniká párová rodina (nie je
však stabilná) neskôr vzniká rodina monogamná (do dnešného
obdobia) spätá so súkromným vlastníctvom a dedením
c/ najvyšší stupeň – tavenie železnej rudy, rozvoj remesiel +
zdokonalenie poľnohospodárstva, rozklad prvotnopospolnej
spoločnosti

♦ rozdelenie prvotnopospolnej spoločnosti podľa akad. Tolstova:

1. stupeň – lovecké hospodárstvo (bez luku a šípu), počiatky rodu materského
2. stupeň – lovecké hospodárstvo s lukom a šípom, krotenie zvierat – primitívne
dobytkárstvo, rodové zriadenie
3. stupeň – vznik poľnohospodárstva (Európa a ostatné časti sveta), hrnčiarstvo,
matriarchát dosahuje vrchol, vytvára sa párová rodina
4. stupeň – chov dobytka, tavenie kovu, patriarchálny rod vytláča matriarchálny
5. stupeň – začiatok rozkladu rodového zriadenia, muž je vedúcim činiteľom
spoločnosti, oddeľovanie celých skupín od rodu – samostatné hospodária, počiatky
spoločenskej nerovnosti → vznik súkromného vlastníctva → vznik tried

♦ znaky rodu:
- rod je zväzkom personálnym, členovia sú navzájom príbuzný
- neexistuje osobitný donucovací aparát na zabezpečovanie a zachovávanie
spoločenských noriem
- staršinovia pôsobia iba svojou autoritou, ktorú požívajú
- členovia rodu sú povinný navzájom si pomáhať → obyčaj krvnej pomsty (je právom
a povinnosťou)
- je exogamný – nedovoľuje sa manželstvo medzi príslušníkmi toho istého rodu
- každý rod mal svoje meno odvodené od totemu (zviera alebo rastlina)
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 3
Svetové dejiny práva

EURÓPA – starovek
- treba rozlišovať územia, ktorých dejinný vývoj prešiel obdobím staroveku
- pravek – starovek – stredovek – atď.
- územia, ktorých dejinný vývoj neprešiel obdobím staroveku
- pravek – protohistória
- na týchto územiach skončilo obdobie praveku a protohistórie a sú nielen hmotné ale
aj písané pramene

Teórie vzniku štátu:

1. teórie integrácie
– tvrdí, že štát vznikol vo vývoji danej spoločnosti ako nová forma vtedy keď sa v tejto
spoločnosti objavila potreba zvládať nové neexistujúce problémy podmienila vznik
systému ústredného mocenského riadenia – vznik vlády, následnou
inštitucionalizáciou – vznikol štátny aparát – vznikol právny štát (zavádzanie nových
technológií)
2. teórie konfliktu
– tvrdí, že štát by mal byť výsledkom ovládania jednej etnickej skupiny inou etnickou
skupinou, štát je výsledkom etnického konfliktu alebo tvrdia že štát je výsledkom
konfliktu medzi vládnucou vrstvou a vrstvou ovládaných čiže výsledkom triedneho
konfliktu
- štát poníma ako mechanizmus prostredníctvom, ktorého si určitá časť obyvateľstva
zabezpečuje mocenskú prevahu nad ostatnými časťami a zložkami obyvateľstva
- treba zdôrazniť že rozdelenie je relatívne, lebo obe teórie sa navzájom nevylučujú ale
obe sa dopĺňajú sú komplementárne kompatibilné

Dejiny štátu a práva starovekého Východu – Orient

- medzi orientálne despocie patria: staroveký Egypt, štáty Mezopotámie, ríša
Chettitov, stará Asýria, India a Čína (staroveké štáty Ďalekého Východu)
- vznik rôznych právnych kultúr, pre nás Európanov majú význam:
1. Mezopotámia (povodie Eufrat – Tigris)
2. právna kultúra starovekého Egyptu
3. Izraeliti a ich právna kultúra – židovská právna kultúra
- predstavujú počiatky práva
- každá z nich ovplyvnila právny vývoj Európy a západnej (oxidentálnej) civilizácie

Charakter štátov starovekého Východu (spoločné rysy orientálnych despocií)

- vznikali v povodí veľký riek, budovanie zavlažovacích zaridení
- každý z týchto štátov bol základom teokracie (bohovlády) a despocie
- boli to štáty centralistickej monarchie – nositeľom a predstaviteľom štátnej moci bol
panovník (kráľ, faraón, cisár, lugal, atď.)
Panovníci:
- oprávnenosť moci mala dvojaký základ náboženský a dynastický (verilo sa že vládnu
oprávnene lebo vládnu z rodu a ten vládol v danom období legitímne)
- osoba panovníka bola považovaná za posvätnú, považovaný za zástupcov bohov na
zemi
- panovníkom bola preukazovaná veľká úcta (proskinezis = aby sa poddaní pred
panovníkom vrhali na kolena a pritlačili hlavu k zemi, používané v Perzii)
- panovníci vládli despoticky = vládli neobmedzenou mocou, patrili im všetky vládne
právomoci, boli najvyššími veliteľmi vojska, výkonnými a správnymi orgánmi,
zákonodarcami, atď. = zdroj a nositeľ právnej moci
- panovníkovi pri výkone právnej moci pomáhali byrokratické aparáty – úradníci,
neplnili len administratívne funkcie, ale boli zároveň aj sudcami a vojenskými
predstaviteľmi
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 4
Svetové dejiny práva

Obyvatelia:
- obyvatelia týchto štátov nemali žiadne právomoci ( ani spoločenská elita), neboli to
občania štátu, nemohli sa aktívne podieľať na formovaní štátnej politiky, jedine
panovník mal na to pravo
- napr. úradníci boli pasívni – nemohli samovoľne rozhodovať o nejakých záležitostiach
plnili príkazy od panovníka
- obyvateľstvo bolo tvorené uzatvorenými navzájom nerovnoprávnymi vrstvami
Staroveký Egypt:
→ Elita – bola tvorená dedičnými štátnymi úradníkmi, vojenskými veliteľmi a kňazmi
→ rodové, slobodné obyvateľstvo
→ neslobodné obyvateľstvo
Mezopotámia (rozdelenie podľa Charmurapiho):
→ Elita – avilum
→ poloslobodné obyvateľstvo – muškénum
→ otroci – chlap = wardum, žena = amtum
India:
- vo védskem obdobi sa obyvateľstvo rozdelilo sa na varny:
1. brahmani (kňazi a zákonodarcovia)
2. kšatriova (bojovníci, vojaci)
3. vajšiovia (roľníci, remeselníci, obchodníci)
4. šúdrovia (otroci)
POZOR: kasta a varna nie je to isté, kasta - nemá nič spoločné s indickými jazykmi, je to z Portugalska, prišlo
z latinčiny, kasta = džatí (Castus, Castum, Casta- právne čistý) - kasty vznikli neskôr ako varny
Ríša Chan (na území Číny):
→ aristokracia
→ stredná vrstva – roľníci, remeselníci, obchodníci
→ otroci – rozdelení na súkromných a štátnych
♦ rozdelenie obyvateľstva z hľadiska majetkového cenzu v závislosti od výšky príjmov:
1. Ta tia
2. Čung tia
3. Siao tia
4. Pchin min

Mezopotámia
- povodie riek Eufrat a Tigris (Sumeri, Babylončania, Asyrčania)
Mestské štáty
- summerské mestské štáty so systémom chrámového hospodárstva, v ktorých sa
uplatňovala priama demokracia ( primitívna)
-summerské mestské štáty so systémom palácového hospodárstva, zmenila sa forma
vlády na monarchiu
Teritoriálne štáty
a) voľne zväzy mestských štátov, voľných aj vazalských, v ktorých existovala
tendencia sústrediť moc nad celým zväzom do jedného centra- Akkadská ríša,
Starobabylonská ríša
b) unitárne, prevažne centralizované ríše s monarchickou formou vlády - Staroasýrska
ríša
Svetové veľkoríše
- Novo Babylonská ríša, Perzská ríša,....
- právo: pochádza od bohov, vyjadruje vôľu bohov, do konca 3. tis. pnl mali formu
nepísaných obyčajov, neskôr sa zaznamenávali písomne, ale aj nové právne úpravy,
ktoré vydávali panovníci
♦ významné právne pamiatky (historický právny predpis):
- medzi najstaršie nám známe patria nápisy dvoch vládcov sumerského mestského
štátu Lagaš
- nápisy vládcov:
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 5
Svetové dejiny práva

→ Entemena – podľa tohto nápisu vydávali osobitné právne predpisy (napr. odpúšťanie
dlhov a rôzne hmotné úľavy) predpisy sa nazývali MIŠARUM
→ Urukagina - reformy
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 6
Svetové dejiny práva

1. skupina: zákonodárne diela v Sumerskom jazyku

- najstarší dosiaľ objavený zákony vládcu UR-NAMMA – Urnamové zákony
(nachádzame ustanovenia, ktoré poskytujú právnu ochranu menej majetných)
- zákony vládcu IPIT-IŠTAR z Isinu – sú tam upravené rôzne otázky rodinného,
dedičského a trestného práva - pokrokové právne úpravy na tú dobu
2. skupina zákonodárne diela v Akkádskom jazyku
- najstaršia – zákony BILLA LAMU z Ešnnuny – organizácia súdnictva, prvýkrát sa
spomínajú práva muškénov
♦ Chammurapiho zákonník
– pochádza z obdobia Starobabylonskej ríše 18. stor. pnl, obyčajové právo - nepísané,
vytesaný na stéle z diorytu v akkadčine klinovým písmom, ktorá sa nachádzala na
verejne prístupnom mieste, na základe tohto sa špekuluje že od okamihu vystavenia
stély vznikla zásada neznalosť práva neospravedlňuje, nebol usporiadaný, má svoj
prológ kde je zdôrazňované, že má božský pôvod (boh Marduk – Chammurapi prijíma
zákony z rúk božích) , ale nemá slúžiť abstraktným cieľom ale pozemským, mal byť
nástrojom na spravovanie štátu + vnášanie poriadku do medziľudských vzťahov
- 2. časť tvorí vlastne ustanovenie – 282 článkov (trestné právo, rodinné a manželské,
majetkové, procesné správne)
a/ je tu zdôraznený princíp Talio(nu) [z latinského talio = odveta] – rozumieme
ekvivalentná odplata („oko za oko, zub za zub“), kto inému spôsobil určité zlo, bolo mu
spôsobené rovnaké zlo
POZOR: nemýliť si to s princípom krvnej pomsty)
- týmto bolo možné potrestať toho kto spáchal trestný čin §196 Ak plnoprávny občan vyrazil
oko plnoprávnemu občanovi, vyrazia mu oko., ale aj toho kto nespôsobil zlo iba ho nejako ohrozil
(napr. podozrenie z vraždy – keď niekto niekoho krivo obvinil, tak dostal trest aký by
dostal ten obvinený) § 1 Ak niekto niekoho obvinil a udal z vraždy, ale mu to nedokázal, ten, ktorý ho obvinil,
bude potrestaný smrťou.
- odveta v niektorých prípadoch nadobúdala absurdné rozmery – napr. §§ 228+229 Ak
staviteľ... postavil pre niekoho dom, svoju prácu však neurobil pevne a dom, ktorý postavil, sa zrútil a spôsobil smrť
majiteľa domu, tento staviteľ bude potrestaný smrťou; ak staviteľ spôsobil smrť dieťaťa majiteľa domu, usmrtia dieťa
staviteľa.
- v prípade útokov na život a zdravie (ublíženie na tele) sa odveta uplatňovala len
vtedy ak poškodený patril k avílom – elite, ak bol poškodeným muškém alebo otrok
vtedy sa odveta neuplatňovala, bol uložený len peňažný trest, napr. §§ 196+198+199 Ak
plnoprávny občan vyrazil oko plnoprávnemu občanovi, vyrazia mu oko. Ak vyrazil oko muškénovi..., zaplatí 1 minu
striebra. Ak vyrazil oko cudzieho otroka..., zaplatí vlastníkovi (otroka) polovicu (otrokovej) kúpnej ceny. (mina = 60
šekelov; asi 505 g)
b/ trest smrti – brutálnym spôsobom (upálením, utopením, narazením na kôl,
zamurovaním, atď.)
c/ zmrzačujúce tresty a telesné alebo fyzické tresty
d/ majetkový alebo peňažný trest – ak pre nemajetnosť nemohol byť vykonaný tak bol
premenení na trest smrti
c/ trest vyhnanstva
d/ trest zootrocenia
e/ trest zbavenia úradu
f/ trest prepadnutia majetku
- v konaní pred súdom (procesné normy) sa uplatňoval t.z.., vodný ordál (boží súd) –
iracionálny dôkazný prostriedok, napr. obžalovaný sa ponoril do vody a keď prežil, tak
bol nevinný (väčšinou uplatňované pri čarodejníctve a manželkinej nevere)
- záverečná časť epilóg – žehná tým ktorí budú dodržiavať ustanovenia zákonníka
a preklína ktorí ich budú porušovať (zvoláva hnev boží)
3. skupina zákonodárne diela v Asýrskom jazyku
- neskoršie právne pamiatky
- stredoasýrske zákony iniciátorom je panovník TIGLAT PILESAR I.
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 7
Svetové dejiny práva

- dochovali sa vo fragmentárnej podobe, najrozsiahlejšie právne zrkadlo Asýrskej

právnej ženy, ženy mali rovnoprávne postavenie manželiek a dcér voči svojím
manželom a otcom
- pochádza aj súbor predpisov, ktoré upravovali vnútorný chod panovníkovho paláca
a háremu (dôležitú diplomaciu Asýrskej ríše)
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 8
Svetové dejiny práva

Právo starovekého Izraela

- je obsiahnuté v Biblii, ale aj v niektorých spisoch ktoré nie sú súčasťou Biblie ale
nadväzujú na ňu
1. oblasť – sociálne zákonodarstvo (právo sociálneho zabezpečenia)
- predpisy, ktoré chránia záujmy osôb, ktoré sú znevýhodnené
- bolo ucelené a rozvinuté, nemá adekvátnu obdobu v iných starovekých štátoch
- napr. bolo zakázané nevyplatiť mzdu pracovníkovi, niektoré veci sa nesmeli prijímať
do záloh (mlyn alebo mlynský šuter, od chudobného sa nesmeli vziať veci ktoré sú pre
jeho existenciu, odev vdovy), vyobcovaný malomocný sa náhodou uzdravil, mal právo
vrátiť sa do svojej komunity, stávalo sa na že na okraji polí zostávala úroda, tak si ju
mohli pozbierať vdovy, chudobný, siroty a týmto osobám sa oddelila 1/10 úrody každý
3. rok, každý 7. rok museli byť otroci prepustení s niečím na začatie, židia si mali
odpúšťali dlhy
2. oblasť – rodinné právo
- prevažovali manželstvá monogamné, ale dovoľovali sa manželstvá polygynne
(mnohoženstvo) mohli byť jeho manželky (všetky mali rovnaké práva) alebo
otrokyňami jeho manželiek
- existovali manželské prekážky (príbuzenstvo, zákaz uzavretia manželstva
s cudzincom)
→ LEVIRÁT /pojem odvodený zo starolatinčiny levir = švagor/ keď muž zomrel
bezdetný jeho brat si musel zobrať švagrinu (zosnulého manželku) a musel s ňou
splodiť syna. Ak sa narodilo dieťa v takomto vzťahu, tak to bol potomok zosnulého.
- manželstvo zaniklo smrťou, rozvodom – manžel písomne prepustil svoju manželku,
ale toto prepustienie muselo byť riadne odôvodnené (napr. nevera, bezdetnosť – bolo
to potupou, atď.)
- právne postavene detí: synovia jednej alebo viacerých manželiek boli rovnoprávne až
na prvorodeného syna – mal autoritu, právomoc, podiel z dedičstva bol väčší ako
dedičské podiely ostatných
3. oblasť – majetkové právo
- nebolo možné scudzovať pôdu (predávať/darovať), pripúšťalo sa na obmedzený čas
po ktorom musela byť vrátená pôvodnému vlastníkovi resp. jeho dedičom
- Izraelci mohli vlastniť otrokov, ale nesmeli s nimi obchodovať – v takom prípade hrozil
trest smrti
4. oblasť – trestné právo
- usmrtenie človeka - sa riešilo podľa princípu Talionu, čo je zvláštnosť vrah mohol byť
popravený štátom na základe rozhodnutia súdu, ale aj bez toho aby prebehol súd síce
súkromnou osobou, tz. krvným pomstiteľom Go´el (mohol to byť len najbližší príbuzný
zavraždeného)
- rozlišovanie medzi vraždou a neúmyselným zabitím – mohol utiecť na azylové
miesto, ak sa však ukázalo, že ho úmyselne zavraždil mohol byť zbavený azylovej
ochrany a popravený
- neexistovali zmrzačovacie tresty, okrem výnimky – odseknutie ruky žene
- bitie palicou – výkon tohto trestu bol upravený (max. 40 úderov), pri výkone trestu sa
nesmie trestaný ponižovať a nie je možné bitému urobiť vážnejšie poranenie (biť po
chrbte a nie hlave)
- ublíženie na tele a zdraví – ak bolo úmyselné sa uplatňovala odveta, ak bolo
neúmyselné – peňažné odškodnenie, v prípade, že niekto ublížil svojmu otrokovi musel
ho prepustiť z otroctva
- protiprávne zotročovanie – sa trestalo smrťou
- sexuálne trestné činy – boli trestané prísne, cudzoložstvo – trestalo sa
ukameňovaním oboch páchateľov, alebo ukameňovali len muža ak bola žena
znásilnená, ak mala kňazova dcéra styk bola popravená, trestom bol aj homosexuálny
styk, styk so zvieraťom (bestialita, sodomia) a incest – za tieto skutky bola poprava,
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 9
Svetové dejiny práva

kto zviedol pannu musel si ju vziať a zaplatiť mohar = obvenenie (suma ktorú musel
chlap zaplatiť jej rodičom za to že ju zbavil panenstva)
- krádež – zlodejom sa ukladal trest peňažnej náhrady, ale zlodeja pristihnutého pri
krádeži v noci bolo možné ho zabiť
- skutky proti viere – bezbožníctvo sa trestali smrťou ukameňovaním
- neprispôsobený syn mohol byť ukameňovaní celou pospolitosťou (rodičia nemali
právo svoje deti svojvoľne usmrtiť)
5. oblasť – procesné právo
- hlavná bola svedecká výpoveď, vyžadovala sa zhodná výpoveď dvoch alebo troch
svedkov
- výkon trestu smrti na odsúdenom začali vykonávať tí svedkovia, ktorý ho usvedčili
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 10
Svetové dejiny práva

právna kultúra Starovekého Egypta

- archaické obdobie, stará ríša, prvé prechodné obdobie, stredná ríša, druhé
prechodné obdobie, nová ríša, tretie prechodné obdobie, neskoré obdobie = neskorá
ríša, helenistický Egypt alebo obdobie vlády Ptolemajovcov (Kleopatra), Egypt ako
Rímska provincia (Egyptus – ženského rodu)

Organizácia starovekého Egyptského štátu:

- na čele despotický panovník PER-AA (veľký dom) – faraón, bol považovaný za
vtelenie boha Hóra, za boha žijúceho na zemi, chránenec bohyne Horného a Dolného
Egypta, jeho vláda je oprávnená, bol najvyšším výkonným, súdnym a zákonodarnym
orgánom (najvyšší veliteľ a kňaz), spojovací článok medzi svetom bohov a svetom
ľudí, svoje právomoci vykonávala prostredníctvom byrokratického aparátu a kňazov
- začiatok obdobia strednej ríše – Ammenem Héta I. došlo k zavedeniu ku koregencie
(spoluvláda) prechod vlády z jedného faraóna na druhého /faraón vládne s niekým kto
sa po jeho moci stane automaticky vládcom/
- v období novej ríše dosiahla moc faraónov najväčšie rozmery
- v období starej ríše vznikol úrad Catej (Vezír), bol po faraónovi druhý najvyšší vládca.
Faraóni z nich urobili svojich zaťov (vydali svoje dcéry za vezírov aby udržali ich
priazeň, poslušnosť, vernosť). V niektorých obdobiach zastávali úrad vezíra viac osôb.
Vezír zastupoval faraóna.
- v tomto období došlo aj k vytvoreniu územno-právneho členenia Nómy na ich čele
stáli Nomarchovia, ktorí v týchto jednotkách vykonávali všeobecnú a hospodársku
správu, vyberali dane, potláčali rebélie, odvod mužov do faraónového vojska
- v priebehu Egyptských dejín dochádzalo o vymanenie Nomarchov spod moci faraóna.

Právo starovekého Egypta

- prepojenie náboženstva a právom
- ideologická koncepcia Maat = to čo riadi, to čo usmerňuje, to čo kormidluje = týmto
výrazom bola označovaná bohyňa harmónia spravodlivosti, mala za úlohu nastoľovať
poriadok vo vesmíre a na zemi, ten poriadok bolo treba udržiavať, zveľaďovať a za to
bol zodpovedný faraón (riešiť konflikty, ktoré narušovali poriadok – Matt,
prostredníctvom orgánov a vydávaním právnych predpisov)
- bolo z časti obyčajovým a z časti písaným, existovala elementárna právna veda,
ktorou si teoreticky udržiavali právo
1. Rodinné právo
- právne postavenie žien bolo v celku priaznivé (mohli uzatvárať kúpno-predajné
zmluvy, mohli určovať dediča majetku, mohli svedčiť pri uzatváraní zmlúv, dedičské
podiely dcér a synov boli rovnaké)
- manželské právo – bolo bežné manželstvo medzi príbuznými aj medzi súrodencami
polorodými /sú to súrodenci, ktorý majú spoločného jedného z rodičov/, v prípade
rodiny panovníka aj plnorodými /súrodenci, ktorí majú spoločných oboch rodičov/,
v panovníckych rodinách sa udialo že sa otcovia sobášili s vlastnými dcérami
- veková hranica na uzavretie manželstva nebola určená, mohli vstupovať iba osoby
dospelé po telesnej stránke
- manželstvá boli monogamné ale majetnejší muži žili aj s viacerými ženami, ale
právne neboli ich manželky (hárem bol zdroj lacnej pracovnej sily)
→ svadobný obrad: mal súkromno-právny charakter, sobáš sa nevykonával pred
úradníkom ani pred kňazom, na platné uzatvorenie manželstva sa vyžadoval súhlas
otca nevesty
→ majetkové vzťahy manželov: rozlišovala sa doba nadobudnutia majetku - majetok
pred uzatvorením manželstva a majetok po uzatvorení manželstva
a/ prinesený majetok – v prípade rozvodu sa tento majetok vysporiadal tak, že si
zobrali to čo priniesli, ak bola manželka neverná tak si ho nechal manžel
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 11
Svetové dejiny práva

b/ majetok nadobudnutý za trvania manželstva – v prípade rozvodu alebo v prípade

smrti manžela 1/3 – manželke (vdove), 2/3 – deťom (ak deti nemali tak
manželovým príbuzným /rodičom, súrodencom/
- v prípade, aby manželka mala viac, si ju mohol za života osvojiť / adoptovať a tým sa
stala jeho potomkom
→ manželstvo mohlo skončiť rozvodom: jeden z manželov na verejnosti vyhlásil, že už
s danou osobou nechce žiť a tak ich rozviedli, písomné potvrdenie sa vydávalo ženám
o tom že sú rozvedené, aby sa mohli vydať alebo viesť nezáväzný sexuálny život
2. Majetkové právo
- subjektmi vlastníckeho práva boli faraóni/štát, chrámy, jednotlivci
- predmetom obchodovania boli hnuteľnosti, nehnuteľnosti a otroci
- záväzky – rôzne zmluvy (napr. zmluva medzi vlastníkom hrobky a kňazmi
o pravidelnom prinášaní obetí v jeho prospech po jeho smrti)
3. Trestné právo
- boli sformulované ako náboženské príkazy, neskôr nadobudli svetský charakter
- význam, účel a trestania chápali odčiniť ujmu, ktorá vznikla trestným činom (napr. ak
niečo odcudzil – mohol ju vrátiť alebo nahradiť peňažnou náhradou)
- účelom trestu bolo odradiť od opätovného spáchania trestu – prevencia - individuálnu
prevenciu
- trest = ponaučenie
- pri ukladaní trestov sa uplatňovala nerovnoprávnosť, za spáchanie rovnakého
trestného činu boli nerovnoprávne osoby potrestané viac ako rovnoprávne, prísnejší
trest keď odcudzil z majetku faraóna a najvyšší bol z majetku chrámu
- trest smrti: sa ukladal často, ukladal sa tým ktorí ohrozovali majetok, osobu, autoritu
faraóna, ale mohol sa uložiť aj úradníkom, ktorí sa dopustili nejakého pochybenia,
osobám ktoré kradli v hrobkách alebo pyramídach
- právo uložiť trest smrti mal Vezír, bolo sa možné odvolať k faraónovi
- trest smrti sa vykonával sťatím, narazením na kôl, obesením, ukrižovaním, utopením,
hodením dravej zvery, upálením
- vzbura proti faraónovi sa trestala smrťou ale aj zničením tiel vzbúrencov (krokodílmi
v Níle), toto malo znemožniť posmrtný život
- strata úradu: postihoval úradníkov, ktorí sa dopustili menej závažného pochybenia
- zmrzačovací trest, telesný trest – 100 rán palicou, trest odňatia slobody, nútené
práce, peňažný trest
- Egypťania trestali osoby, ktoré zneucťovali posvätné zvieratá, týrali ich alebo
znečisťovali Níl - symbióza environmentálneho a náboženského myslenia
4. Medzinárodné právo (právo medzi štátmi)
- badáme v Egypte počiatky medzinárodného práva
- medzištátna zmluva v 13 stor. pnl Ramesse II. a Chattušilliš III. – po bitke pri Kadeši:
zmluva zaväzovala k trvalému mieru medzi Egypťanmi a Chetitmi a oba štáty si mali
poskytovať vojenskú pomoc proti vonkajším a vnútorným nepriateľom
- vydávali si navzájom politických utečencov, ak sa takýto utečenec vráti do svojej
vlasti bude mu zaručená beztrestnosť
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 12
Svetové dejiny práva

Dejiny štátu a práva – antické (otrokárske) štáty

- štáty vznikali pri pobreží Stredozemného mora
- premena občinovej držby pôdy a ostatných výrobných prostriedkov na individuálne
súkromné vlastníctvo
- otrokárske mestské štáty – polis (množ. číslo poleis), v ktorých vzrastal počet
otrokov, ktorí boli využívaní v poľnohospodárskej i remeselnej výrobe ako aj pri
administratívnych a správnych prácach

Staroveké Grécko
- začiatok osídľovania v 2 stor. pnl, gréckymi kmeňmi: Iónovia, Achájci (Mykény),
Dórovia (Sparta)
- v čele monarchie stojí kráľ (wanax – pán) a najvyšší vojenský veliteľ (lawagetas)
→formy vlády: demokracia, autokracia jednotlivecká – tyrania, autokracia skupinová –
aristokraica /oligarchia – vláda skupiny osôb z ktorejkoľvek vrstvy otrokárskej
spoločnosti/, v staršom období – ranná tyrania
→ periodizácia gréckych dejín:
a) Najstaršie obdobie
♦ Mykénske obdobie (18.-12. stor. pnl)
♦Homérske obdobie (11. – 9 stor. pnl)
- obdobie známe z Homérovej Iliady a Odsseie
- zánik Mykénskej kultúry, príchod Dórov
- rozklad prvotnopospolného zriadenia, majetková rozdielnosť
- obyvatelia: bazileovia (náčelníci kmeňa), héroovia (vojenskí velitelia), téti
(slobodné obyvateľstvo bez pôdy, živia sa ako nádenníci), otroci (hlavne vojnoví
zajatci)
- základnou jednotkou je genos (rod a už aj rodina, ktorá je monogamná) → viac
rodov fratria (má vojenský charakter) → viac fratrií tvorí fylé (kmeň) → viac kmeňov
sa spája v malé národy ethnos
- orgány homérskej spoločnosti – nie však štátne: kmeňový náčelník a rada staršinov
• bazileus (náčelník kmeňa) – je najvyšším vojenským veliteľom, sudcom a kňazom;
vlastnil najviac pôdy, mal najväčší podiel z vojenskej koristi a patrilo mu najviac
otrokov; jeho funkcia bola volená, ale prednosť sa dávala synovi zosnulého, tým sa
stala táto funkcia dedičnou
• bulé (rada staršinov) – poradný orgán bazilea, rokovali s náčelníkmi iných kmeňov,
zúčastňovali sa na kmeňovom súde, pôvodne to boli staršinovia všetkých rodov,
neskôr boli volení z rodov najbohatších
• agora (ľudové zhromaždenie) – zúčastňovali sa všetci slobodný muži kmeňa
spravidla však len aristokracia, zhromaždenie schvaľovalo alebo zamietalo opatrenia,
ktoré navrhla rada,
♦ Archaické obdobie (8. – 6. stor. pnl)
- rozdelenie spoločnosti do tried (otrokári – otroci), vznik štátneho aparátu (vznik
nových orgánov), začiatky rannej tyranie
- nárast obyvateľstva a hľadanie nových existenčných možností zapríčiňuje veľkú
kolonizáciu
b) Klasické obdobie (6. – 4. stor. pnl)
- najintenzívnejší rozvoj gréckej otrokárskej spoločnosti, otrokársky systém dosahuje
vrchol
- rozvoj otrokárskych mestských štátov: Sparta – otrokárska aristokracia a Atéhy –
otrokárska demokracia
c) Helenistické obdobie (4. - 2. stor. pnl)
- po Peloponézskej vojne došlo k oslabeniu gréckych štátov najmä Sparty a Atén do
popredia sa dostáva Macedónia
 vyučujúci: JUDr. Peter Vyšný 13
Svetové dejiny práva

- po smrti Alexandra Macedónskeho (Veľkého) sa Grécko rozdelilo na tri časti (neskôr

samostatné štáty):
1. Macedónia, ríša Antigonovcov (Gonátovcov): Macedónia, celé kontinentálne Grécko
s ostrovmi
2. Sýria, ríša Seleukovcov: Sýria, časť Indie, Mezopotámia, Armnia a časť Malej Ázie
3. Egypt, ríša Ptoolemaiovcov: Etiópia, Cyrenika, Fenícia, Palestína, Cyprus, južné
pobrežie Malej Ázie a niektoré mestá Helespontu
- pretrváva otrokárska spoločnosť s črtami rozkladu tohto zriadenia – ekonomický
význam
- štátne zriadenie: spojenie mestských štátov a orientálnej despocie (polis +
despocia), správa štátu cenralistická – centrom je panovnícky palác
- typickými helenistickými štátmi boli Egypt (silný centralizmus) a Sýria (vplyv
mestského obyvateľstva, súkromno-vlastnícky vzťah k pôde)
Athény
HLAVNÉ MEDZNÍKY VO VÝVOJI ATHÉNSKEHO ŠTÁTU (všetky dátumy sú pred Kr.):
I. ARCHAICKÉ OBDOBIE:
• synoikizmus
- splynutiu jednotlivých kmeňových osád v jeden národ, ktoré uskutočnil Theseus, toto
viedlo k vytvoreniu centrálnej vlády v Aténach
- rozdelenie obyvateľstva podľa Thesea:
1. eupatridov (šľachta – najväčší vlastníci pôdy)
2. geomorov (roľníci)
3. demiurgov (remeselníci, robotníci a obchodníci)
• 7. st.: vláda rodovej aristokracie = eupatridai
• 621 – Drakontove zákony
• 594 / 3 – sociálno-politické reformy archonta Solóna
• 546 / 5 – 527 / 6 – tyrania Peisistratovcov
• 508 / 7 - sociálno-politické reformy archonta Kleisthena
KLASICKÉ OBDOBIE:
• 443 – 429 – vláda (prvého) stratéga Perikla, vrcholný rozvoj demokratického
zriadenia
• 431 – 404 – peloponnézska vojna; počas vojny sa 2x utvorila oligarchická vláda
(411 - 410; 404 - 403)
• 4. st. – v Athénach pretrvávala politicko-ekonomická kríza
• 338 / 7 – Athény stratili suverenitu a stali sa súčasťou federácie gréckych
štátov, ktorú ovládala Macedónia
HELENISTICKÉ OBDOBIE:
• vláda a výboje Alexandrosa Macedónskeho
• po rozpade ríše, ktorú vytvoril Alexandros, sa Athény stali súčasťou helenistickej
ríše Macedónie, ktorá vznikla r. 276 ako jeden z troch nástupníckych štátov po
Alexandrosovej ríši

Sparta
- vojenský mestský štát, ktorý založili Dórovia
- bola ekonomicky zaostalá nakoľko sa venovala vojenskému výcviku, umelo
potlačovaný rast ekonomiky bol daný majetkovou rovnosťou Sparťanou