V obdob 8. a 6. storoia p. n. l. vznik na zem Grcka nov typ usporiadania udskej spolonosti, grcky mestsk tt - polis.

Tento typ ttu je pre Grkov typick. Mesto bolo hospodrskym, nboenskm a sprvnym centrom. Obanmi boli aj obyvatelia okolitho zemia. Polis symbolizoval samostatnos, sebestanos a urit mieru demokracie umoujcu obanom as na sprve veci verejnch. U starovek filozofi ako Platn a Aristoteles sa pokali analyzova polis. Platn hadal idelny typ spolonosti, m v dejinch zaal dlh lniu utopizmu. Naopak Aristoteles tudoval stavy (v staroveku ttne zriadenie, nie zkladn zkon krajiny ) rznych miest a kategorizoval ich do rznych typov. Postupn formovanie mestskho ttu , si meme poukza na prklade, asi najvznamnejieho mestskho ttu Atn. Atnsky tt sa vyvjal v niekokch etapch. Kad etapu reprezentuje niektor vznamn politick osobnos Atn: 1. Rann obdobie , monarchia Thseus 2. Prv stava Drakn 3. Vlda rodovej aristokracie Soln 4. Tyrania Peisistratos 5. Vznik demokracie Kleisthnes 6. Vrchol demokracie - Perikles

Monarchia

Atny boli centrom zemia nazvan Attika. V 7. storo p. n. l. Atny ovldaj cel zemie Attiky. Podobne ako ostatn mestsk tty boli aj Atny spoiatku monarchiou. V tte vldol panovnk, vodca vojenskej druiny-bazileos. Poiatky politickch dejn splvaj s mytolgiou. Poznme niekoko legendrnych bazileov z Atn, u ktorch nevieme rozli, i skutone ili, alebo boli iba mytologickmi postavami. Napr. Aigeos, Kekropos, Kodros, ale najm slvny Thseus, ktor je pokladan tradciou za autora prvho usporiadania atnskej spolonosti. Proces formovania atnskeho ttu bol dlh a zloit. Niekedy zaiatkom 6. storoia p. n. l. meme u hovori o ustlenom ttnom tvare. Krovsk moc je nahraden vldou rodovej aristokracie. V Atnach sa tto rodov achta nazva vrstva eupatridov. Po odstrnen krovskej moci tt ved archonti. S volen zo spoloenskej skupiny eupatridov. Najprv to bola funkcia doivotn, potom boli archonti volen na 10 rokov a nakoniec bolo volebn obdobie skrten na 1 rok. Kolgium archontov tvorilo 9 obanov: 1. Archont eponymos - pvodne mal takmer dikttorsk prvomoc, neskr bola jeho funkcia obmedzen. 2. Archont basileus - tento radnk sa staral o kazsk funkcie a rozhodoval vo veciach nboenskho kultu. 3. Archont polemarchos - bol veliteom atnskeho vojska a riadil tie zahranin politiku ttu. 4. Archont thesmothtos - tchto archontov bolo es a slili ako ochrancovia zkona. Zasadali v rznych sdnych vboroch. Vetky funkcie v atnskom tte boli bezplatn.

Areopag Drakn

Areopag bol najvy kolektvny orgn ttu. Zasadali v om bval archonti a al vznamn obania ttu. Vetci boli samozrejme prslunkmi rodovej aristokracie. Prve tto vrstva ovldala vetky rozhodujce pozcie v tte. Tento fakt vzbudzoval neshlas ostatnho obyvatestva a v Atnach sa zaali politick a socilne nepokoje.

Vzhadom na narastajci rozklad ttu dostal archont Drakn poverenie, aby spsal platn zvykov prvo. Tak v roku 621 p. n. l. vznikla prv forma atnskej stavy. Draknove zkony boli neobyajne tvrd. Takmer vetky trestn iny boli trestan smrou (aj najahie, napr. krde zeleniny ). Dodnes sa pouva slovn spojenie drakonick tresty", o znamen vemi tvrd tresty. V kadom prpade vak vznik takchto zkonov znamenal urit spoloensk pokrok. Boli znakom vazstva vytvrajceho sa mestskho ttu nad tradinm rodovm zriadenm. Priniesli v poriadok aj do majetko-prvnych vzahov. Socilnu situciu v tte vak nevylepili.

Soln

Kee Draknove zkony nevyrieili vetky problmy mestskho ttu bol v roku 594 p. n. l. poiadan archont Soln , aby zreformoval atnsku stavu. Soln mal nov reformu stanovi tak, aby sa znilo riziko konfliktov medzi rznymi socilnymi vrstvami v tte. Za vinnkov zlej situcie oznail najvyiu triedu eupatridov, ktor svojimi egoistickmi zujmami ohrozovali jednotu ttu. Prvou zvanou zmenou bolo odpustenie vetkch dlhov atnskych obanov (seisachthei - strasenie bremena). Zakzal v budcnosti tresta dlhy vzatm do otroctva. U nikdy teda nemohol atnsky oban zotroi inho obana kvli dlhom. Vykpil za ttne peniaze predtm zotroench obanov. Tieto opatrenia mali vrazn vplyv na upokojenie spoloenskej atmosfry v Atnach. Nasledovali alie reformy , ktor upevnili socilne a hospodrske postavenie strednch vrstiev aj ke zachovali rozhodujci politick vplyv aristokratickej vrstvy. Soln rozdelil obyvatestvo do tyroch majetkovch tried. Poda toho rozdelil politick prva: 1.Pentakosiomedimnoi- obania, ktor mali ron vnos aspo 500 medimnov penice (1 medimnos=52,3l). Bola to skupina najbohatch, ktor mohla zastva najvyie rady (archont). 2. Hippies (jazdci)- obania s vnosom aspo 300 medimnov. Vykonvali vojensk slubu ako jazdci. Mali prstup k nim radom ( pokladnk, dozorca trhu a pod. ) 3. Zeugitai - ronci, obania s vnosom aspo 200 medimnov. V armde slili ako hopliti. Mohli by lenmi rady 400 a porotcami. 4. Thti -nmedzne pracujci a majitelia malch pozemkov. V armde slili ako ahkoodenci a neskr ako veslri Politickm orgnom, ktor reprezentoval irok vrstvy boli udov zhromadenie ekklsia. Najvyie sdne prvomoci mal porotn sd - hliai. Najdleitej vznam Solnovej reformy spoval, v zruen monopolu eupatridov na vedenie ttu. Poda novej stavy politick vplyv zabezpeoval majetok, nie iba aristokratick pvod. Samozrejme medzi bohatou vrstvou mali eupatridovia prevahu. Napriek tomu to bol dleit posun smerom k demokracii.

Peisistratos

Solnove reformy platili a do roku 567 p. n. l. S podporou politickej strany diakriov ( ronkov, ktor mali mlo pdy, thtov a pod. ) dobyl v roku 560 Akropol a stal sa tyranom. Jeho politickm oponentom (strane paraliov - obyvatelia pobreia, ktor sa ivili obchodom a strane pediaiov, o boli bohat statkri ) sa dvakrt podarilo Peisistrata z Atn vyhna. V roku 547 vak s konenou platnosou zskal v Atnach moc ( bitka pri Pallene). Zabavil majetok opozinch aristokratov a vinu rozdelil medzi bezzemkov. Ronkov podporoval vhodnmi vermi. Takto vytvoril hospodrsku zkladu pre

vznik irokej obianskej vrstvy, ktor mohla sli v armde ako hopliti. Peisistratos poloil zklady neskoriemu hospodrskemu a kultrnemu rozvoju Atn. Jeho samovlda tie znamenala vrazn oslabenie aristokratickej vrstvy, o umonilo postupn vznik atnskej demokracie. V tom spova paradox Peisistratovej vldy. Vlda tyrana toti dokzala zatlai do zadia vrstvu, ktor by dokzala inne blokova prehlbovanie otrokrskej demokracie. Zomrel v roku 528 a prenechal vldu svojm synom. Po jeho smrti nastpil do ela ttu jeho syn Hippias ( 527-510 p. n. l.). Po nepodarenom povstan zaviedol v tte teror. V roku 510 p. n. l. bol nakoniec tyran Hippias zvrhnut povstanm, ktor viedol Kleisthenes.

Kleisthenes

Tento atnsky stratg uskutonil nov reformu stavy v roku 508 p. n. l. Tto stava mala demokratickej charakter. Cel tt rozdelil na 10 fl (zemnosprvna jednotka). Kad fla si zvolila jednho radnka - stratga. Spomedzi stratgov bol zvolen hlavn stratg, ktor zodpovedal za vvoj v tte. Moc archontov bola obmedzen. Sdny orgn heliaia bol rozren na 5000 lenov a lenil sa na 10 dikastri po 500 lenov pre kad flu. Boli rozren prvomoci udovho snemu ekklzie a rady 500, ktor navrhoval zkony. Kleisthnova reforma rozrila politick prva nich vrstiev. Rozrenie prvomoci tchto orgnov viedlo postupne k alej demokratizcii verejnho ivota. Musme ale pochopi, e dritemi politickch prv v Atnach boli iba slobodn dospel mui. V ase najvej slvy atnskeho ttu ilo v Attike asi 420 000 obyvateov. Z nich len 42 000 bolo plnoprvnych obanov

Ostrakizmus

Mechanizmus v podobe referenda. Podstatou ostrakizmu bola ochrana pred nvratom tyranie. Kad rok obania hlasovali o tom, i sa v meste nenachdza niekto nebezpen pre atnsku demokraciu. Obania pomocou hlinench repov ( ostrakon) hlasovali o vylen dotynej osoby. Ak vina hlasov bola za odsdenie, dotyn oban musel opustil Atny na 10 rokov. Po uplynut doby sa mohol vrti a boli mu priznan obianske prva.

Perikles

Za jeho vldy dosiahla atnska demokracia vrchol. Bol vodcom tzv. demokratickej strany. Od roku 461 p. n. l. stl na ele atnskeho ttu vo funkciu prvho stratga. Za jeho vldy boli doven demokratick reformy. Najvyie prvomoci zskalo udov zhromadenie (ekklsia). udov zhromadenie schvaovalo nvrhy pripraven radou 500 (bul). V ekklsii mohol kad oban podva nvrhy. Vyrieil aj situciu najnich socilnych vrstiev, ktor sce mohli vyuva svoje politick prva, ale asto ich nevyuvali, pretoe sa museli stara o svoje kadodenn ivobytie. Perikles podal nvrh na vyplcanie dit nemajetnm obanom. Dity boli vlastne nhradou za ul mzdu, ke sa oban zastoval na riaden ttu. Tento zkon umonil obanom najchudobnejch vrstiev uplatni si svoje politick prva. Perikles takto zskal podporu irokch vrstiev atnskeho obyvatestva. Najv vplyv mal v rokoch 443-429 p. n. l. kedy bol kad rok zvolen za novho stratga. Periklov vlda znamen vrchol atnskej moci. alia existencia ttu, u v systme usporiadania moci, ni vrazn nepriniesla. Krtkou epizdou je nastolenie vldy 30 tyranov po prehratej Peloponzskej vojne. Tto vlda bola Atnam nanten Spartou. Obania ju odmietli, zvrhli a znova nastolili demokraciu, na ktor boli Atnania hrd. Tch niekoko vyie spomnanch etp nm pribliuje vvoj atnskeho ttu. Jednotliv etapy nm demontruj aj vvoj v ostatnch mestskch ttoch. Nie vade sa uplatnil demokratick systm, ale v kadom polis sa uplatnil

niektor zo stupov vvoja mestskho ttu, ktor sa postupne vystriedali v Atnach. Zdroje: Hrych, E.: Velk kniha vldcu starovku, Praha 2002 Lwe, G.: ABC Antiky, Praha 2005 Perka, J.: Dejiny pravku a starovku, Praha 1988 www.sikyon.com/Athens/athens_eg.html www.antika.avonet.cz Read more: http://www.valka.cz/clanek_11777.html#ixzz1Xx8ZsJsO