UNNIVERZITA SV.

CYRILA A METODA V TRNAVE FILOZOFICK FAKULTA

VEREJN SPRVA VO VVOJI TTU A PRVA

EDUARD KAK

Trnava 2002

Autor: Recenzenti :

JUDr Eduard Kak CSc prof. JUDr. Jordan Girek, DrSc Doc.JUDr. Ladislav Beri CSc.

Jazykov redaktorka: Mgr Renta Hudecov

Eduard Kak

Schvlen edinou radou Univerzity sv.Cyrila a Metoda v Trnave a vedenm Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda ako publikcia pre tudentov vysokch kl. Vetky prva vyhraden.Toto dielo, ani jeho as nemono reprodukova bez shlasu majitea prv. ISBN 80-89034-09-8

vod

Pramene ku tdiu verejnej sprvy vo vvoji ttu a prva V skman verejnej sprvy v rmci veobecnch prvnych dejn m esko - Slovensk prvna historiografia svoju bohat tradciu. Je pochopiten, e esk prvni historici sa zameriavali pri svojich bdaniach najm na esk prvne dejiny a slovensk na slovensk v rmci Uhorska. Poiatky modernej prvnej historiografie boli samozrejme zameran najm na tdium slovanskch prvnych dejn. Pravdepodobne prvm prvnym historikom, ktor sa eskmi dejinami zaoberal v irch slovanskch svislostiach, bol Hermenegild Jireek, ktormu sa podarilo poda obraz spolonho prva vetkch Slovanov do 10. storoia. Zo slvnej rodiny Jirekovcov vyiel i Konstantin Jireek, ktor si zskal trval meno v dejepisectve balknskych nrodov ako prv vedeck pestovate dejn junch Slovanov a Albncov. tdiu najm prva slovanskch nrodov sa venoval i Karel Kadlec. Jeho bdatesk snahy sa uberali jednak cestou analytickho poznania prv jednotlivch slovanskch nrodov, jednak zhrnutm tchto poznatkov pod spolonou kontrukciou prva slovanskho. Najviac sa venoval prvu juhoslovanskmu, potom ruskmu a iastone i poskmu. Zaoberal sa taktie i prvnymi predpismi, s ktormi slovansk prva bvali v zkom kontakte a vzjomnom ovplyvovan - prvom uhorskm a rumunskm. Jeho ivotnm dielom mal by (bohuia nedokonen) slovnk slovanskho prva. K vskumu vvoja prvnych predpisov zpadoeurpskych ttov, najm k vvoju nemeckho prva, sa iastone uchlil u Jaromr elakovsk, v podstatne vej miere vak a Miloslav Stieber, ktor sa stal po profesorovi Hanelovi ordinrom dejn nemeckho prva. Svoj vedeck zujem vak oskoro rozril na cel oblas stredoeurpskych prvnych dejn. Vsledkom jeho dlhoronej prce bolo najm komplexn spracovanie dejn verejnho a skromnho prva v strednej Eurpe. Medzi prvnych historikov, ktor sa okrem eskch prvnych dejn zaoberali vedecky i pedagogicky najm stredoeurpskymi prvnymi dejinami, nesporne patrili i Rudolf Rauscher a T. Saturnk. Povojnov prvna historiografia bola do znanej miery v znamen najprv pochopitenej neochoty zaobera sa najm nemeckmi prvnymi dejinami, bez nich vak nebolo mon v irch svislostiach skma prvne dejiny alch zpadoeurpskych prvnych predpisov;naviac z politickch a ideologickch dvodov bola od pdesiatych rokov zameran jednostranne najm na vchodoeurpske prvne dejiny s dominantnm postavenm sovietskych prvnych dejn. Prvne dejiny zpadoeurpskych nrodov, prp. USA, sa tak viac menej stali iba pedagogickou disciplnou, kde v pdesiatych a esdesiatych rokoch hral nesporne svoju lohu Josef Tureek. Od esdesiatych rokov vak predsa len dochdza u niektorch prvnych historikov k obnoveniu zujmu o zpadoeurpske prvne dejiny, a tak sa zaali op objavova, i ke stle znane sporadicky, vsledky vedeckch bdan v oblasti vvoja a inch ne vchodoeurpskych ttov. Je potrebn upozorni najm na prce Jaromra Kincla, Stanislava Balka a Valentna Urfusa. Svoje nesporne vznamn miesto v prvnej historiografii vak zskali i prce J. Klmu. Prvnohistorick hodnotu maj i niektor prce J. Kudrnu.

Najstarm slovanskm dejinm venoval pozornos najm predasne zosnul Vladimr Prochzka, iastone i Hynek Buln, mincovnmu prvu v irch eurpskych svislostiach Jaroslav Povr. Niektorm problmom z bulharskch prvnych dejn venoval pozornos Ji Cvetler, vchodoeurpskym dejinm zasvtili svoje bdanie najm Eduard Vlek, Karel V. Mal, Pavel Mates a Dragutin Pelikn. Niektor prvne problmy z nemeckch dejn spracoval Karel Litsch. Dejinm najm americkho sdnictva a volebnho prva niektorch alch zpadnch krajn venoval pozornos Josef Blaho. Na esk dejiny v irom eurpskom kontexte zamerali svoju pozornos i Karel Schelle, Ladislav Vojek a Ji Kej. Problmom z dejn prvnej filozofie venovali pozornos najm Vladimr Kube, Vladimr Veverka, Ji Klabouch, prpadne Zdenk Krytfek. Vvoj niektorch prvnych intittov bol obsiahnut v mnohch uebniciach pozitvneho prva, najm z prva obianskeho, procesnho, trestnho, ttneho, medzinrodnho i organizcich sdnictva, notrstva a advokcie. Sasou prvnych dejn je nesporne i prvo rmske, ktor je vak od konca minulho storoia prednan ako samostatn pedagogick disciplna. Hlavnmi predstavitemi tohto odboru, ktor ho vyniesol nesporne na vysok rove, boli Leopold Heyrovsk, Otakar Sommer, Josef Vanura a Jn Vn. Po druhej svetovej vojne najprv Miroslav Bohek, po om Ji Cvetler, Milan Bartoek, Jaromr Kincl a Valentn Urfus. V obdob existencie spolonho eskoslovenskho ttu vytvrali podobu a rove vuby romanistiky na prvnickch fakultch vo vekej miere i slovensk prvni romanisti , z ktorch je treba upozorni najm na Karola Rebra a Petra Blaha. V sasnosti pedagogicky tento obor rozvjaj najm na praskej prvnickej fakulte Michal Skejpek, na brnenskej fakulte Ji Bl, Renata Vesel a Michaela idlick, na slovenskch fakultch V. arvaga J. Bea. G. eleskovov, A. Jano E. Kak, na Akadmii policajnho zboru v Bratislave L. Zemandlov a M. Varov.

Predttne obdobie vvoja rodiny a rodu Skr ne vznikol tt, ila spolonos v prvotnopospolnom zriaden. Zkladom vroby bolo spoloensk vlastnctvo vrobnch prostriedkov a nstrojov. Toto spoloensk vlastnctvo nebolo dsledkom zospoloentenia, ale vyplvalo z nzkej rovne vrobnch sl, zo slabosti jednotlivca a jeho neschopnosti uhji si svoju existenciu bez pomoci vieho kolektvu. Lov pomocou primitvnych zbran a prca s pouitm nedokonalch nstrojov vyadovali sinnos viacerch osb, preto aj vsledky prce patrili kolektvu, ktor ich rozdeoval medzi jednotlivch svojich lenov. Nzky stupe produktivity prce ntil vetkch prceschopnch lenov spolonosti, aby sa zapojili do pracovnho procesu. Vsledky prce iba nepatrne prevyovali mnostvo nutn pre pracovnka na reprodukciu jeho pracovnej sily. Zvyok postaoval ( niekedy prpadne ani celkom nepostaoval) na uspokojenie zkladnch ivotnch potrieb tch lenov spolonosti, ktor ete alebo u neboli schopn pracova. V prvotnopospolnej spolonosti sa u na zaiatku jej existencie vytvorila urit organizcia, pritom ani jej jednotky, ani ich orgny nemali charakter jednotiek ttnej organizcie alebo ttnych orgnov, hoci mali niektor zhodn, resp. podobn znaky, ktorch poet vzrastal najm v obdob rozkladu prvotnopospolnho zriadenia. Jednotky prvotnopospolnej spolonosti mali charakter personlny na rozdiel od teritorilneho, typick pre ttnu organizciu: orgny prvotnopospolnej spolonosti nemali povahu represvneho apartu prznanho pre tt. Normy, ktormi sa spravovali prslunci prvotnopospolnej spolonosti, nemali charakter prvnych noriem, boli iba obyajami, taktie ich zachovvanie nebolo sankcionovan donucovacou ttnou mocou. Sankcionovanie noriem prvotnopospolnej spolonosti donucovacou ttnou mocou nielen nebolo mon, nakoko tt ete neexistoval, ale nebolo ani potrebn, pretoe normy boli v prospech celej spolonosti, nie iba jej asti. Vzhadom na to neboli ani vytvoren podmienky, v ktorch by bolo vo vom meradle dochdzalo k poruovaniu existujceho poriadku. Dontenie ako tak sce existovalo, neuskutoovalo sa vak prostrednctvom osobitnho, pre tento el zriadenho apartu Najstarou formou spoluitia mua a eny je prvotn horda, resp. prvotn stdo, kde vldne pohlavn promiskuita: pohlavn styky nie s obmedzen, take s dovolen aj medzi srodencami a tie medzi rodimi a demi, resp. almi pokrvne prbuznmi v priamej lnii. V priebehu alieho vvoja ide o rzne tdi vvoja skupinovho manelstva. Jeho prvou formou je rodina pokrvne prbuzensk, kde s ete dovolen pohlavn styky medzi srodencami, ale s u zakzan medzi rodimi a demi, resp. almi prbuznmi v priamej lnii. alou formou je tzv. rodina punalunska (slovom punalua, t.j. dvern kruh, sa navzjom oslovovali lenovia tejto rodiny, objavenej u Havajcov), kde niekoko muov, zvyajne bratov a bratancov, si berie za manelky skupinu ien, tie spravidla sestier a sesternc, ktor vak nie s ich sestrami, resp. sesternicami. V tejto rodine s u zakzan pohlavn styky aj medzi srodencami. Rodina takhoto typu sa pretvra v rod, na ele ktorho stoj spoiatku ena ( matersk rod, obdobie matriarchtu) a potomstvo sa odvdza od eny (matrilinerna filicia), neskr sa dostva na elo mu ( otcovsk rod, obdobie patriarchtu) a potomstvo sa odvdza od mua ( patrilinerna filicia). Vedce postavenie v rode priamo svis s postavenm v spolonosti, ktor je zase podmienen ekonomickm vznamom: spoiatku mala prca eny v vznam, kee jej vsledky boli vzhadom na jej charakter ( prca v domcnosti a v ponohospodrstve) istejie v porovnan s vsledkami prce mua, ktor spova v love. V svislosti so vznikom dobytkrstva, ktorm sa zaoberali mui a ktor sa stal ekonomicky najefektvnej, presunulo sa aisko ekonomickho vznamu na mua a k adekvtnemu posunu jednak v irej sfre spoloenskej, jednak v rodinnej. V rmci matriarchlneho i patriarchlneho rodu sa vyskytovala aj rodina prov - spoluitie dvojice, ktor vak nepredstavovala samostatn hospodrsku jednotku a nebola

prli stabiln. Poslednm vvojovm tdiom je rodina monogamn, ktor sa udrala do sasnosti ako prevldajca forma manelskho spoluitia v celosvetovom meradle. Jej vznik je zko spt so vznikom skromnho vlastnctva, ktor viedlo k rozpadu vch spoloenskch jednotiek. Oddelenie sa od vieho kolektvu malo al nezanedbaten aspekt: zvenie istoty otcovstva, dleit moment pri deden. Charakteristick znaky rodu. 1. Rod je zvzkom isto personlnym, a nie teritorilnym. Jeho lenovia s navzjom prbuzn. 2. V rode nejestvuje osobitn donucovac apart, zriaden za tm elom, aby mocenskmi prostriedkami zabezpeoval zachovvanie spoloenskch noriem. Rodov orgny starinovia sa nelia od ostatnch lenov rodu a psobia iba svojou autoritou, ktor v rode povaj. 3. lenovia rodu s povinn navzjom si pomha, najm v nebezpe, pomsti krivdy spchan na niektorom lenovi rodu a naopak, rui za krivdy a kody spchan vlastnmi lenmi prslunkom inch rodov. Rod stavia kadho zo svojich lenov pod spolon ochranu. S tm svis aj obyaj krvnej pomsty, ktor nie je iba prvom, ale aj povinnosou rodu, len ktorho bol usmrten prslunkom inho rodu. 4. Rod je exogamn, t.j. nedovouj sa manelsk zvzky medzi prslunkmi toho istho rodu. 5. Kad rod m svoje meno, ktor zvyajne odvodzuje od svojho totemu zvieraa alebo rastliny, ktor je predmetom kultu rodu, pomenovanho po nej. Prslunci rodu nesm totemov zviera, resp. rastlinu hubi, alebo pouva ako potravinu. Totem umooval zachovva exogamiu v prpade, e rod bol rozptlen, take sa jeho prslunci nemuseli navzjom pozna, resp. niektor z prslunkov rodu v dsledku uzavretia manelstva il dlh as v inom rode a nepoznal sa s mladmi prslunkmi svojho vlastnho rodu.

2. TTY VCHODNCH DESPCI Veobecn charakteristika Najstar tt a prvo vznikli v krajinch starovekho Vchodu. Na vchode, najm v ne, v Prednej zii a v Egypte, dochdza zo vetkch ast sveta najskr k vytvoreniu triednej spolonosti, ttu a prva. Pomerne rchly vznik triednej spolonosti a jeho dsledky boli podmienen rchlym rozvojom vrobnch sl: dostatok rodnej pdy a pasienkov, ako aj vskyt spracovateskch nerastov, najm eleznej rudy, napomhal debe prce so vetkmi jej dsledkami: vyou produktivitou prce, hromadenm bohatstva v rukch prslunkov uritch spoloenskch skupn, s prehlbujcou sa majetkovou nerovnosou a z nej

vyplvajcou nejednotnosou, a napokon protikladnosou zujmov jednotlivch ast spolonosti. Vytvorili sa triedy a vytvoril sa aj tt organizcia, bez ktorej by vykorisujca menina nebola bvala schopn vykonva svoje panstvo nad vykorisovanou vinou. Proces formovania tried a vytvorenie ttnej organizcie urchlili osobitn podmienky spolon vine vchodnch krajn: existencia vekch riek, ktor boli okolitmu obyvatestvu rovnako uiton ako nebezpen: od ich vd sce zvisela rodnos pdy, no zrove ich pravideln zplavy spsobovali obrovsk kody. Aby sa zabrnilo kodm, bolo nutn vybudova hrdze a aby sa zrodnila pda, ktor sa nachdzala mimo dosahu zplav, bolo potrebn vybudova sie zavlaovacch zariaden. Uskutonenie tchto prc si vyadovalo ako obrovsk hmotn prostriedky, tak aj najm vzhadom na nzky stupe vrobnej techniky mnostvo pracovnch sl. Ani jeden z tchto predpokladov nemali menie spoloensk jednotky-obiny. Preto bolo nevyhnutn ich zjednotenie. A nakoko v obinch u prebiehal rozklad rodovej organizcie, ich spojenie sa uskutonilo v rmci ttu. Hlavn prina zjednotenia obn, t.z. nutnos vybudova zavlaovacie zariadenia, determinovala alebo aspo v rozhodujcej miere ovplyvnila aj formou novovytvorenho ttu centralistick monarchiu, pretoe uskutonenie prc na zavlaovacch systmoch bolo za vtedajch pomerov mon iba pri uplatnen princpu centralizmu(v konkrtnych podmienkach vchodnch ttov byrokratickho centralizmu).Tento moment sa najvraznejie prejavil v centralizanch tendencich v asoch, ke bolo potrebn vybudova zavlaovacie zariadenia (resp. po vojnch ich zrekontruova), a naopak v separatistickch snahch, len o boli zariadenia vybudovan a odpadla nutnos zjednotenia sl. K vchodnm ttom sa potaj aj tty, ktor sa nachdzali v inch zemepisnch oblastiach, predovetkm ttny na americkom kontinente pred prchodom koloniztorov tty Aztkov, Inkov a Mayov, ako aj najstarie ttne organizcie v Afrike(ide najm o iernu Afriku a arabsk sever ,prp. severozpad, kee Egypt patr k "zkladnm vchodnm ttom"),pretoe v ich spoloenskom, hospodrskom a ttnom zriaden sa vyskytovalo viacero t zhodnch s rtami vchodnch ttov. Systm ttnych orgnov Pre tty vchodnho typu je charakteristick prevaha despocie ako politickej nadstavby.Na ele ttu stl panovnk(kr, faran, cisr)s neobmedzenou mocou. Panovnk bol nielen najvym vldnym orgnom, najvym veliteom vojska, ale aj jedinm zkonodarnm orgnom (pre despocie je prznan, e v nich nejestvovali zkonodarn orgny zaloen na zsade asti prslunkov vldnucej triedy vetkch alebo ich zstupcov).Vzhadom na svoju zkonodarn funkciu panovnk bol postaven nad zkomni. Pravidlom bola apoteza panovnka, asto bol povaovan za boha u za ivota a preukazovali sa mu primeran pocty. Na vnimon postavenie panovnka nasveduje uznvanie jeho vrchnho vlastnctva(hoci povine v podstate iba formlneho) na vetku pdu v tte. Charakteristickou rtou vchodnch despci bol byrokratick centralizmus. Vstavba zavlaovacch zariaden si vyadovala stredn financovanie, a preto aj stredn riadenie. Na ele ttnej sprvy stli vysok radnci(v Egypte dati - "vezr", v Babylone nubanda at.)menovan panovnkom a jemu zodpovedn. Im podliehali v hierarchickom poriadku ni stredn radnci, ako aj orgny miestnej sprvy. Pre vchodn despcie je charakteristick spojenie administratvnej a sdnej funkcie v rukch tch istch orgnov, a to ako na niom, tak aj na vyom stupni. Napokon bolo pre despcie prznan udriavanie stleho nmezdnho vojska. l. Trestno-prvne zkonodarstvo v Egypte 1.1 Trestn prvo hmotn Egyptsk zkony mali psan podobu / hepu /, ktor bola zaznamenvan na papierov zvitky alebo na zvitky koe. Uchovali sa v krovskom sdnom archve, kpie mal prv minister a alie kpie boli uloen u jednotlivch sdnych dvorov po celom Egypte.

Zkladn rty trestnho prva hmotnho vyjadrovala nasledovn rada do ivota od staroegyptskho vezra Ptahhotepa : Trestaj tvrdo a npravu uruj s prsnosou , potom bude prkladom zabrnen patnmu inu. 2 Z tejto rady sa odvjal aj prv rys trestnho prva hmotnho: - za kad poruenie zkona je potrebn vinnkovi uloi exemplrny trest. Poda tejto zsady bol trest zastraujcim prostriedkom. Druhm rysom bola : - povinnos nahradi kodu spsoben trestnm inom. Vinnk mal svoju vinu odini a zrove mu bol uloen trest nauenia. Napr. za krde sa zlodejovi ukladalo nahradi ukradnut hodnotu dvakrt, trikrt, stokrt, poda zvanosti prpadu a spoloenskho postavenia pokodenej osoby. Posledn kritrium rozhodovalo aj pri spchan trestnho inu . Za spchanie trestnho inu slobodnm lovekom bol miernej trest, ako za tak ist spchan otrokom. Taktie boli rozdielne tresty za trestn iny proti majetku skromnmu a protittnemu. Ukladan tresty sa delili poda spchanho skutku. Za preiny boli rany palicou , za ben krdee trest zaplatenie nhrady kody + hrada sdnych nkladov, za zvan krdee trest odatie ruky , za zloin odrezanie nosa prpadne aj u , at. Ak mal by vymeran vy trest ako bolo odrezanie nejakej asti tela, trestnho konania sa musel zastni osobne aj vezr. Trestn iny ako vrady, lpee v krovskch hrobkch, krde chrmovho dobytka, sudcove vedom nespravodliv rozhodnutie, astnctvo na kladoch proti ivotu kra a in boli trestan trestom smrti. Trest smrti bol v obzvl zvanch prpadoch pritvrden predchdzajcim muenm, alebo znienm mtveho tela. Znienm mtveho tela sa vlastne zabrnilo mtvemu vinnkovi pokraova v posmrtnom ivote na druhom svete. Po uloen trestu smrti sa odsden mohol z trestu vykpi. Samozrejme, e sa to tkalo len osb z privilegovanch vrstiev obyvatestva, akmi boli vysoko postaven dvorania. K trestom patrili aj tresty ntench prc , ktor boli vykonvan v sinajskch baniach. Tento trest bol niekedy ukladan zrove s trestom za zloin. Medzi trestnmi inmi prv miesto zaujma vzbura proti krovskej moci. Za tento skutok bol pchate potrestan samozrejme trestom smrti a ke ilo o prslunka vyej vrstvy , ktorej sa priznvalo prvo na posmrtn ivot, bola to smr dokonal t . j. telesn aj duchovn. Rebel nemohol by pochovan poda nboenskch riulov, jeho telo muselo by znien, aby sa celkom vylila monos posmrtnho ivota poda staroegyptskch predstv. Mtvola bola preto hoden do Nlu krokodlom. Pre ilustrciu uvdzam prpad kedy vysokopostavenm dvoranom, medzi ktormi boli aj prslunci krovskej rodiny, bol za as na hremovom spiknut proti Remessovi III / ll98-l085 pr. n. l. / zvltnym sdom uren trest smrti. Odsden zomreli na krov prkaz vlastnou rukou, ie samovradou. Zvl prsne tresty boli nariaden vnimonmi krovskmi dekrtmi v dobch, kedy k pchaniu trestnch inov dochdzalo vo vej miere z akchkokovek prin ako napr.: - ke ttna sprva pri vymhan veobecnej pracovnej povinnosti nedbala na vsady, ktor mali niektor pohrebitia a chrmy, alebo, - ke sa v dobe uvonenej disciplny, prslunci ttnej sprvy a vojska zaali dopa takch nsilnost voi prslunkom nich vrstiev spolonosti , e sa tto skutonos prejavila v znen povinnch dvok, zmenenm pracovnho vkonu, at., alebo, - ke v dobch hladu u stanoven tresty za krdee potravn nestaili odstraova vyhladovan masy ud a sami radnci, ktorm ttne spky vyplcali plat nepravidelne v naturlich, brali o im prilo pod ruky. Takmto dekrtom bol napr. dekrt 3. kra V. dynastie Neferirkara / okolo roku 2500 pr. n. l. /, kedy radnci, ktor vymhali veobecn pracovn povinnos na uoch chrmu

v Ebzevu, ktor boli zbaven pracovnej povinnosti zvltnym krovskm dekrtom, boli potrestan tm, e sami boli zaraden do iat pracujcich. V starovekom Egypte mali zaveden zoznamy zloincov a na ich oznaenie zaviedli vylamovanie prednho zuba. Nebolo to idelne rieenie, lebo prichdzali do podozrenia i mnoh nevinn udia, ktor prili o svoje zuby za inch okolnost. Hlavnou lohou trestnho prva poda zachovanch prvnych pamiatok bolo udrova a posilova despotick ekonomicko-spoloensk poriadok a z toho dvodu je vemi dleit jeho spojenie s nboenstvom, ktor samo o sebe bolo jednm z hlavnch prostriedkov udrania moci v zemi. 2. Trestno-prvne zkonodarstvo v Mezopotmii 2.1 Trestn prvo hmotn V obdob prvotnopospolnej spolonosti sa mohol pokoden prslunk kmea pomsti nielen kodcovi, ale aj ktormukovek prslunkovi kmea. V Mezopotmii ttna moc nepripala, aby prvo potresta vinnka vykonval sm pokoden. Vvoj trestnho prva v Mezopotmii dosiahol vrchol najm za vldy kra Chammurapiho. Despotick charakter svojej vldy vyjadruje vo svojom kdexe: Bohovia Anom a Enlil ma povolali, Chammurapiho, slvneho a bohabojnho bojovnka ... Ja , Chammurapi, som pastier, vyvolen bohom Anlilom..., krovsk potomok, stvoren bohom Sineom..., zvrchovan kr krov, brat boha Zababy..., bosk kr krov... Marduk ma povolal vldnu uom a darova zemi blahobyt. Jeho najpreslvenejou prvnou pamiatkou nielen Mezopotmie, ale aj celho staroveku je zkonk kra Chammurapiho, vyryt archaickm klinovm psmom na adiovom stpe vysokom viac ako 2 m. Zrejme nadvzuje na predchdzajcu Chammurapiho zkonodarsk innos. V hornej asti stpu je vyobrazen kr Chammurapi, stojaci v slvnostnej pze pred bohom amaom, ktor sed na trne. Cel ostatn as je popsan klinovm psmom. Po prolgu nasleduje 282 lnkov, z nich as bola vyhladen elamskm panovnkom utrukNachchuntim, ktor odviezol tento pamtnk ako vojensk koris do Sus. Tto as textu bolo mon doplni poda njdench kpi zkonnka, ktor starobabylnski pisri a sudcovia pouvali pre ely vyuovania a v sdnej praxi. Kdex Chammurapiho bol alm rozvinutm a kodifikciou starosumerskch zkonov, ktor mali znan vplyv na babylnske zkonodarstvo. Zkonk Chammu-rapiho je systematickej ako sumersk zbierky sdnych rozhodnut a je mon z neho u jasne vycti pokus zkonodarcu zjednoti do skupn lnky s prbuznm obsahom. I napriek tomu vak neme by ete uznan za zkonnk v plnom slova zmysle a je teda skr zbierkou jednotlivch jurisdickch rozhodnut. Niektor autori sdia, e cieom zostaviteov zkonnka nebola fixcia vetkch v praxi pouvanch prvnych pravidiel, ale zpis najm tch ustanoven, ktor sa asom stali nejako spornmi i nejasnmi, alebo tie, ktor vzhadom ku zmenenm spoloenskm podmienkam museli by reformovan. Tm vysvetuje neplnos a medzerovitos zkonnka. Druhm dvodom neplnosti zkonnka je jeho kasuitick charakter. Zkonnk m tri asti 1. vod, 2. Vlastn zkonnk / 282 lnkov /, 3. Zver. V vode sa poukazuje na to , e sa zkonnk vydva za tm elom, aby bola zaveden spravodlivos v zemi. alej kr vymenovva svoje tituly, honos sa svojou vzneenosou a zdrazuje dobrodinstvo, ktor zemi preukzal. Stredn hlavn as zkonnka obsahuje vpoet lnkov, ktor sa tkaj trestnho prva, sdneho konania, poruenia prva vlastnckeho / krde a lpe / a prv vojakov. Jednotliv lnky pojednvaj o drobnom prve na nehnutenosti, o obchode, prve zstavnom, rodinnom , o sebazmrzaen, o prci staviteskch majstrov o staviteoch lod, o najman pracovnch sl a otroctve. Njdeme tu vak aj normy z oblasti prva sprvneho. V zverenej asti kr vypotava svoje zsluhy o ud, privolva stran prekliatia na tch , ktor ho nebud zachovva alebo sa odvi ho zrui.

Chammurapi vychdza z delenia obyvatestva do troch prvnych kategri. Do prvej kategrie patr tzv. avilum , slobodn plnoprvni obyvatelia re. T pouvaj najrznejie vsady. Ani v rmci tejto skupiny vak nie je rovnos, del sa poda majetku a hodnost na vyie a na niie podskupiny. Do druhej kategrie patria mukenum, slobodn obyvatelia, ktorch majetok je v uritej zvislosti na tte, resp. na chrmoch. Niektor autori predpokladaj, e sa jedn o majetok, ktor bol tmto osobm panovnkom , alebo chrmom zveren. Rozhodne sa jednalo o osoby, ktor mohli pouva otrock pracovn silu. Do tretej kategrie patrili otroci. Zaradenie osoby do prslunej kategrie malo vplyv na stanovenie sankcie. Trestn normy Chammurapiho zkonnka s z vekej asti postaven na princpe odvety. Vemi asto sa pouva trest smrti a to asto v zaostrenej podobe ako naprklad uplenie, utopenie, zamurovanie, narazenie na kl at. Z alch, asto pouvanch trestov s tresty zmrzaujce, zotroujce, vyhnanie z obiny at. Trestno-prvne aspekty tohoto zkonnka sa hlavne z hmotno-prvneho hadiska riadili nasledovnmi zsadami: 1. Zsadou krvnej pomsty Krvn pomsta mala svoje dozvuky v prpadoch ublenia na tele a pri usmrten za podmienky, e pchate i postihnut boli plnoprvnymi obanmi. Zsada krvnej pomsty sa realizovala vo viacerch prpadoch : - verite bol potrestan usmrtenm vlastnho syna, ak krutm zaobchdzanm pripravil o ivot syna dlnka, ktor u neho odpracovval otcov dlh ( ll6). - stavite, ktor postavil dom tak nedbalo, e po jeho obvan usmrtil v troskch syna majitea domu, bol potrestan usmrtenm vlastnho syna ( 230) at. 2. Zsadou odvety oko za oko, zub za zub Tto zsada sa realizovala prostrednctvom symbolickej odvety pri trestnch inoch proti ivotu, zdraviu a slobode . Zsadu bolo mon aplikova pri treste uatie ruky po udret otca synom ( l95). Pri tchto trestnch inoch sa vak tto zsada nerealizovala plone , ale len v prpadoch ke pokoden je avl, ak vak pokodenm bol mukenum, tak pchate dostal miernej trest. 3. Zsadou individulnej zodpovednosti pchate trestnho inu V niektorch ustanoveniach je uveden zsada poruen zsadou kolektvnej zodpovednosti. Tkalo sa to hlavne lpee spchanej nevyptranm pchateom, kedy za spsoben kodu ruila obina ( 23). I ke vznamnou v Chammurapiho zkonodarnej iniciatve bola aplikcia princpu viny, vyskytovali sa aj ustanovenia, kde sa prihliadalo aj na mysel pchatea. Tak napr. ten, kto v bitke druhho zranil a prsahou potvrdil, e to nemal v mysle, platil len nklady za lieenie ( 206). Ak bolo vak zranenie smrten, zaplatil odkodn v rozsahu, ak prinleal mtvemu vo vzahu k jeho spoloenskmu postaveniu ( 207). Spoloensk postavenie jednotlivch subjektov i to u pchatea , alebo pokodenho v procese rozhodovania o trestnom ine bolo rozhodujce nielen z hadiska trestnej zodpovednosti , ale aj pri vmere trestov. Otrok , ktor udrel plnoprvneho obana, bol potrestan odatm ucha ( 206). Ak vak pchateom takhoto skutku bol plnoprvny oban, tak jeho trestom bolo zaplatenie 1 mince striebra. V prpade, e plnoprvny oban udrel osobu vyie postaven ako bol on, dostal ako trest 60 rn volskm chvostom pred verejnm zhromadenm ( 202, 203).

10

Intitt vylenie trestnosti za spchan skutok prichdzal do vahy , ak bol tento spchan z ndze. Uplatovan bol napr. manelkou, ktorej mu sa dostal do zajatia. V tom prpade mohla manelka i s inm muom a dokonca mu porodi deti, bez toho, aby bola za to potrestan. Obligatrnou podmienkou bolo, e jej manel nezanechal existenn prostriedky ( l34). Jednotliv trestn iny boli zaraovan do nasledovnch skupn :

1. Trestn iny proti ttu a spoloenskmu zriadeniu Tieto trestn iny boli trestan samotnm panovnkom a z toho dvodu neboli upraven vyslovene v jednotlivch ustanoveniach zkona. K tmto trestnm inom vak meme zaradi aj zneuitie radnej moci, predovetkm sudcovskej (5). Sudcovsk rad bol privilegovanm postavenm, mal vak aj privilegium onerosum. To znamenalo, e sudca, ktor zmenil svoje rozhodnutie prijat spornmi stranami v sdnom protokole s peaou, bol zbaven sdneho radu a odsden k zaplateniu dvansnsobku hodnoty sporu. Zneuitia moci sa dopali aj vojensk osoby. Poda 34 je potrestan smrou vojensk velite, ktor sa dopustil na vojakovi krdee, alebo sprenevery darov od panovnka, alebo, ktor ich prenajal tretej osobe. Vojaci podliehali tvrdej disciplne, o om sved aj 33, na zklade ktorho velite tvaru, v ktorom sa nachdzali zbehovia, bol potrestan smrou. Rovnako bol potrestan vojak poda 26, ktor neuposlchol povolvac rozkaz a namiesto seba poslal do vojska oldniera. Jeho majetok pripadol tomu, ktor tento prpad oznmil. Tieto opatrenia slili k posilneniu mylienky ttnej bezpenosti a prosperity. 2. Trestn iny proti ivotu, zdraviu a slobode loveka V tchto trestnch inoch vystupuje do popredia postavenie osoby i u pokodenej, alebo pchatea v spoloenskom rebrku. Zatia o pri toku na ivot a zdravie plnoprvneho prslunka avla je pouit zsada odvety , v prpade rovnakho trestnho inu smerujceho proti neplnoprvnemu prslunkovi skupn muknum je mon poui len pean trest. Ete miernej trest sa pouije vtedy, ak je pokoden otrok t. j. vardum, vtedy sa majiteovi otroka poskytuje len pean nhrada za stratu pracovnej sily, ku ktorej dolo v dsledku spchania trestnho inu. K najbenejm trestnm inom patr prerazenie du, vyrazenie zuba, odrezanie nosa. Pri spchan tchto skutkov sa uplatovala zsada odvety. Pri trestnom ine spsobenia potratu bol pchate potrestan peanou pokutou ( 209) na rozdiel od usmrtenia tehotnej eny, kedy sa postupo-valo poda zsady odvety t. j. uloenie trestu smrti ( 210). Obyajn vrada medzi tmito trestnmi inmi nie je zastpen. Chammurapiho zkonnk sa zaober len lpenou vradou (24) a kladnou vradou (l53). kladnej vrady sa mala dopusti manelka, ktor aby mohla i s inm muom, zavradila svojho mua. Za tento skutok jej hrozil trest smrti nabodnutm na kl. Ako trestn in proti slobode bol kvalifikovan nos nedospelej osoby (l4). Tento trestn in bol povaovan za zsah do sfry osoby, pod ktor unesen patril, take ilo vlastne o sbeh s trestnm inom proti majetku , lebo tto osoba bola pripraven o pracovn silu.

11

Starovek Grcko 1.Grcke polis Meno Grci pochdza z oznaenia drskeho kmea v peiru Graici, latinsky Graeci. Taliani preniesli meno na vetkch Grkov. Oni samy sa nazvali Hellns a svoju krajinu Hellas, latinsky Graecia. Boli to Indoeurpania, ktor sa asi okolo roku 1900 pr.n.l. dostali niekokmi prdmi na Balknsky poloostrov. Posledn ich tzv. drske sahovanie sa datuje do doby okolo roku 200 pr.n.l. Grkovia , rozdeujci sa na tri kmene ( Aiolovia, Ionovia, Drovia ) , osdlili kolonizciou tie ostrovy Egejskho mora a pobreie Malej zie, iernomoria, Junho Talianska a Siclie. Doba, ktor m z hadiska vvoja ttu a prva v tamojom Grcku vznam, je obdobm rozpadu patriarchlnej rodovej spolonosti, vytvrania a rozvoja otrokrskych mestskch ttov. A prve v tomto procese ilo Grcko inou cestou ako vek otrokrske re Prednho vchodu. Vzhadom k vekmu vznamu klasickej grckej kultry pre neskoriu eurpsku kultru bude eln uvies hlavn faktory, ktor na tento proces v Grcku psobili. Dleit lohu tu zohralo prrodn prostredie. Egejsk oblas, v ktorej sa grcke kmene usdovali, tvorilo jednak vek mnostvo ostrovov a ostrovekov, jednak samotn pevnina bola vemi lenit a hornat, take miesta vhodn pre osdlenie boli vinou pomerne mal a navzjom izolovan. Tieto prrodn podmienky v dobe, ke nebol rozvinut vntorn trh a takisto ani pozemn a nmorn doprava, vytvrali tendenciu k sebestanosti jednotlivch spoloenskch jednotiek a neboli vhodn pre vytvranie vekch ttnych celkov.

12

alie faktory nachdzame v kultrnej oblasti. Nboenstvo v Grcku bolo silno polyteistick, poznalo vek mnostvo bohov a polobohov. Popri obecne uznvanch bohoch olympskch mali jednotliv oblasti svoje vlastn bostv, dokonca aj jednotlivci si mohli vybera bohov, ktorch uctievali. Avak celkov nboensk kultra bola spolon pre vetkch Grkov. Preukazuj to aj spolon nboensk centr, rzne orientovan. Najvznamnejie z nich boli Delfy, zameran nboensko-politicky (vetiare), Olympia, orientovan na kult fyzickej zdatnosti a krsy, a Epidarus, zameran na zdravie. V poat nboenstva sa prejavovala mylienkov sloboda Helady. Nevznikla tu cirkev, zvltny kazsk stav, neplatili tu iadne dogmy. Grci nechpali najvyiu autoritu ako vu uritho boha, ale ako poriadok bosk, existujci, ktor bol formulovan ako poriadok prrody. Tento poriadok bol nezvisl na politickej organizcii a zavzoval aj samotnch bohov. V istom zmysle sa d poveda, e bohovia, prroda, spolonos a rozum splvali Grkom v jedno. Nboenstvo tak prispievalo k upevovaniu kultrnej spolupatrinosti, ale nepodceovalo vytvranie centralizovanej moci, pretoe tu nebol vemocn boh, a preto lebo v Grcku nebola civiln moc nboensky legitimovan. Vznamnm initeom bolo silne vyvinut vedomie jazykovej a kultrnej spolupatrinosti Starogrkov. Obzvl bolo posilnen v dobe, ke dochdzalo k intenzvnejm stykom s okolitmi krajinami a ich obyvatemi, kedy sa zakoreoval princp helnstva. Grci si uvedomovali, e aj ke patria k rznym kmeom, aj ke hovoria rznymi dialektmi a maj odlin nboensk predstavy, predsa tvoria etnick jednotu. Vedome sa odliovali od vetkch, ktor hovorili nezrozumitenm jazykom, ktorch shrnne oznaovali ako barbarov. Grcka kultra navzovala na mnojsko-myknsku kultru a na kultry Prednho vchodu. Grci neprijmali civilizan podnety pasvne, ale samostatne ich originlnym spsobom spracovvali a vytvorili u v archaickom obdob vysok hodnoty a zklad pre vlastn osobit grcku kultru. Prispela k tomu aj skutonos, e Hellas bola zemou mylienkovej slobody, v ktorej sa mohla slobodne rozvja udsk individualita a v ktorej mohli by bez zbran kladen aj otzky naruujce tradin predstavy o usporiadan prrody a spolonosti. Shrn tchto faktorov dal vznikn plne novmu typu usporiadania spolonosti, ktorej zklad tvorila pospolitos obanov. Je oznaovan ako polis. Vraz polis (pl. poleas) m viac vznamov. Oznaoval tak dedinu, ako aj opevnen mesto, neskr aj miesto, kde obania vykonvali svoje obianske prva. Najastejie je termn polis pouvan pre oznaenie typu mestskho ttu v antickom Grcku. Pre pochopenie prvnych a ttoprvnych pomerov sa musme oslobodi od vitch obsahov termnov spojench s modernm ttom a s jeho fungovanm. Je potrebn si uvedomi, e polis zahala iba slobodnch obanov. Pvodn obyvatelia, cudzinci a otroci ili na zem polis, ale netvorili ju. alej je dleit, e tu nevznikla zvltna vrstva spojen s riadenm ttu - byrokracia. Na rozdiel od ns, Grci nechpali tt (polis) predovetkm ako zemie alebo ttne orgny, ale skr ako spoloensk jednotu vytvoren jeho obanmi. Zkladnm znakom polis bola priama as obanov na vlde, jej podstatou bolo silie o skoordinovanie zujmov celku a zujmov jednotlivca v harmonick poriadok. Spoloensk usporiadanie vychdzalo z filozofickho nzoru, e jednotlivec sm o sebe neme naplni urenie, pre ktor je na svete, to me len ako len polis, ako oban. Mestsk tt m pre obana v Grcku omnoho v vznam ako neskorie formy ttu pre ich obanov. Podiel grckeho obana na verejnom ivote je omnoho intenzvnej. Jeho prva, obzvl tam, kde prevldala demokratick forma vldy, v Athnach, boli znan. Rovnako ako prva zasahova do verejnch zleitost boli rozsiahle aj povinnosti voi ttu. Bola to nielen povinnos vojenskej sluby a platenie dan, ale aj 13

povinnos zveren moc skutone vykonva, povinnos asti na verejnom ivote. Grcky lovek bol zon politikon, tvor spoloensk. tt svojich obanov vychovval, organizoval vzdelvanie, kultru a vemone dbal, aby obania tieto kultrne aktivity vyuval. To, e sa grcky lovek ctil priptan k celku, k ttu, k priamej asti v jeho ivote, to umonilo rozvin jeho tvorie sily. Hlavn prnos staroveku vo vede, v umen, v politike je spt s grckou polis. Politick zriadenie v grckych mestskch ttoch bolo rzne. Niektor boli tyranidy, in aristokracie, i demokracie. Zkladn vldne formy predstavuj dva najvznamnejie grcke tty - Athny, ktor dospeli k otrokrskej demokracii, a Sparta, ktor je predstavitekou otrokrskej aristokracie. Starovek Grcko vnmame ako plejdu samostatnch mestskch obc. Integranm momentom bola mylienka panhelnstva. Vedomie jazykovej a kultrnej spolupatrinosti, ktor ich delila od barbarov. Prehad vvoja grckeho ttu

Myknske Grcko (asi od 1500-1200 pr. n.l.) Hlavnm kultrnym strediskom bolo mesto Mykny v Argolide, vo vchodnej asti Peloponzskeho polostrova. Myknska kultra je pokraovanm egejsko-krtskej kultry na pde vlastnho Grcka. Je to rozkvet doby bronzovej. tt u nie je vchodnou despotiou, napriek tomu je bliie otrokrskym ttom na vchode ako neskoriemu obrazu spolonosti v Grcku. Homrske Grcko (1200-800 pr. n.l.) Prchodom najmladieho Grckeho kmea Drov dolo k znieniu ttov myknskeho Grcka. Homrskou sa nazva tto doba preto, lebo prameom jej poznania s, veda archeologickch nlezov, Homrove eposy - Ilias a Odyssea. Spoloensk tvary s v mnohch rysoch proti spolonosti myknskej primitvnejie. Forma ttu je aksi patriarchlne krovstvo (kmeov vodcovia). Ran (archaick) Grcko (800-500 pr. n.l.) Spolonos prechdzala od rodovch a kmeovch vzahov k otrokrskej spolonosti a ttu. Aristokracia sa zmocnila vld a zverovala kodifikciu prva jednotlivcom, napr. Lykurgove zkony v Sparte, Drakontove zkony, Solnove reformy, Kleisthenove reformy. Dochdza k utvraniu antickho mestskho ttu, polis. Tento ttny tvar sa lil od viny najstarch mestskch ttov na vchode. Existoval v dvoch formch: otrokrska demokracia v Athnach a otrokrska aristokracia v Sparte. Klasick Grcko (500-338 pr. n.l.) Vytvrali sa monosti pre rozkvet kultry, ktor ovplyvnila zsadnm spsobom alie eurpske civilizcie. Po roku 500 je typickou predstavitekou otrokrskej demokracie Athnska republika. K nastoleniu demokracie dolo roku 509, k plnmu rozvoju dospela a asi od polovice 5. storoia. Toto obdobie kon Korintskm kongresom po bitke u Chaironeie. Roku 338/337 Athny, spolu s inmi grckymi ttmi stratili definitvne svoju suverenitu v prospech macednskej hegemnie. Helnistick tt (336-30 pr. n.l.)

14

Grcko stratilo politick nezvislos, stalo sa sasou re Alexandra Macednskeho, po jeho smrti sa tto rozpadla na helnistick monarchie, z ktorch najdlhie trvanie mal tt Ptolemaiovcov v Egypte, do roku 30. pr.n.l. V helnistickom obdob sa stala grcka kultra kosmopolitn, nastal vek rozkvet vied a umenia, ktor nadvzoval na obdobie klasiky. Myknske Grcko Myknska doba (1500-1200 pr. n.l.) sa nazva poda hlavnho kultrneho strediska tej doby, mesta Mykn. Jej poznanie umouj archeologick pamiatky, ktor sa zachovali. Najvznamnejie pochdzaj z peloponzskych stredsk tejto kultry: Mykn, Tirynthu a Pylu. Myknske obdobie znamen rozkvet doby bronzovej. Z bronzu sa vyrbali pracovn nstroje, zbrane, ndoby, ozdoby. elezo sa pouvalo len zriedka. Hlavnm odvetvm vo vrobe bolo ponohospodrstvo a chov dobytka. Remeslo sa u oddelilo od ponohospodrstva a stalo sa samostatnm odvetvm. Vek lohu v poznan myknskej spolonosti mali tabukov nlezy (viac ako 3000 tabuliek z Knossu a Pylu). K k ich rozlteniu naiel v pdesiatych rokoch Michael Mentris. To umonilo pozna vtedajiu truktru spoloenskho usporiadania a vzahov. 2.1 Organizcia spolonosti V myknskej dobe u nebola spolonos usporiadan ako primitvne rodov obiny, ale ako tty s byrokratickm apartom, skromnm vlastnctvom pdy a otrokrstvom. Pri prechode k myknskemu typu ttu sa stali z niekdajch kmeovch vldcov - patriarchlnych "krov" - vladri, ktor za pomoci kmeovej aristokracie a kazov (vek chrmov hospodrstva) ovldali ud. 2.2 Spoloensk a prvne vzahy V myknskej spolonosti existovalo dvojak vlastnctvo pdy: skromn a spolon /vlastnkom je obec, ud/. as pdy dvali vlastnci do njmu. Spolon pdu dvala obec do uvania jednotlivcom. Skromn vlastnctvo movitch vec je potvrden okrem inho nlezmi ndob oznaench peaou so znakou vlastnka. Okrem njmu sa u v myknskej spolonosti objavili trh a zmena. Cena na trhu nebola ete vyjadren razenmi peniazmi, ale uritm mnostvom inho platidla (nemincovanho kovu, vypracovanch ko a pod.). lo teda prevane o hospodrstvo naturlne, prevldala vmena vec za veci, obchod je skr vonkaj, s cudzinou. Veda vldnucej vrstvy existovalo v myknskej dobe slobodn ponohospodrske obyvatestvo, ktorho majetkov a socilne rozvrstvenie u bolo znan. alej s to remeselnci, a hlavne otroci, a to v ovea vom mertku, ako poznme z Homra. Z prameov plynie, e vina otrokov patrila chrmom. Otroci boli v skromnom vlastnctve a predmetom obchodu. Ich kpa a predaj s vslovne dosveden. Ide vak o patriarchlne otrokrstvo, bliie najstarm otrokrskym ttom na Vchode, ako neskorm otrokrskym spolonostiam v Grcku. Vina hospodrskych konov zakladala prvne vzahy na strane skromnkov aj ttu. Subjektom prv boli nielen osoby fyzick, ale aj ud, ktorho menom jednali radnci. Prvnu subjektivitu mali aj chrmy, resp. kultov jednotky, ktor zohrvali dleit lohu hospodrsku. Za ne jednali kazi a kaky. Z tejto doby je doloen darovanie, hlavne k uctievaniu bostiev, alej delikt, lpe na pastvinch. 3. Homrske Grcko /1200-800 pred n.l./ 15

Z Homrovch eposov je zrejm, e v tejto dobe u v Grcku prebiehal postupn rozklad rodovej spolonosti. Napriek tomu rody alej existovali a vzahy vntri rodu mali stle zkladn vznam. Genos (rod) bol spoloenstvom, ktorho lenovia odvodzovali svoj pvod od spolonho predka. Viac rodov tvorilo rodov spoloenstv frtri. Tri frtrie tvorili jedno zo tyroch kmeov (flon). Tieto zloky epos pozn len ako vojensk jednotky, ale d sa predpoklada, e tomuto vojenskmu deleniu zodpovedalo aj delenie politicko-sprvne. Hlavn zmysel fl bol kultov, spolon uctievanie bohov obeami. Hospodrsky hlavnm prameom obivy bolo pastierstvo a ponohospodrstvo. Dobytok, hlavne hovdz, bol meradlom hodnoty a sasti aj platidlom. 3.1 Spoloensk truktra V homrskom Grcku sa spolonos vemi vzdialila od primitvnej ekonomickej a socilnej rovnosti. Proces majetkovej diferencicie urchovali vojny. Pomhali hromadi materilne hodnoty v rukch hornej spoloenskej vrstvy a hlavne chrmov a poskytovali im aj bezplatn silu, otrokov. Najzmonejiu spoloensk vrstvu predstavovali bazilovia. V eposoch s tak oznaovan nielen drobn kmeov vldcovia, ale achta vbec. Ekonomick zkladu bazilov tvorilo vlastnctvo najlepch pozemkov, obrovskch std hovdzieho dobytka, bravov a desiatok otrokov. Slobodn ronci vlastnili menie pozemky (klry) a menie mnostvo dobytka, o ostatnch sa hovorilo ako o njomnkoch. V tabukch sa hovor aj o pde krovskej, ktor bola oznaovan termnom "temenos". Pomerne mnoho sa v tabukch, a to ako pylskch, tak knsskych, hovor o remeselnkoch. Homrove eposy u popisuj ist skupinu slobodnch ud, ktor nie s lenmi obiny. Sved to o rozpade rodov. Star obinov zvzky vak boli ete stle iv a mali znan vznam nielen v dobe homrskej, ale aj nasledujcej. 3.2 Zaiatky prva v homrskom Grcku Zmeny v organizcii spolonosti, vo vlastnctve v rodine, v dobe rozpadu rodovch tvarov, vyvolali potrebu novch pravidiel pre ivot jednotlivca aj spoloenskch celkov, Zaali sa presadzova prvky vedomia irieho celku. Objavilo sa prvo trestn, hoci len ako obyajov. Rieili sa vzahy k pde a ostatnm veciam spojench s vtedajm ivotom. Urit obraz o tom poskytuj svedectv Homrove. 3.3 Rodina Ete sa udrala rodina starho typu - patriarchlna, kde, pokia ije jej najstar mu, podliehali jeho moci vetci s nm ijci synovia (vtane ich rodn). Z rodu sa postupne vydeovali rodiny novho typu. Zkladom tejto rodiny bol oikos, dom, domcnos. Hlava oiku ju v prvnej aj sakrlnej sfre zastupovala navonok. Manelka predstavitea oiku mu bola podriaden. Rovnako ako syn, ktor zastupoval otca v sprve oiku a vykonval poruensk moc nad matkou, ke ovdovela. 3.4 Spoloensk vzahy Popri slobodnch a plnoprvnych lenoch spolonosti v nej boli zajatci, otroci, cudzinci, prpadne in osoby. Cudzinec (xenos) nepatril k niektormu z rodov v obci, a preto bol besprvny. Obchodn a in styky vak ntili k vzjomnmu repektovaniu, preto vznikla nboensk ochrana cudzincov, proxni. Tie zakladali medzi hostiteom a hosom pevn a dedin puto. Hlava rodiny v om prijmala hosa pod svoju ochranu, ale aj pod moc, o uznvala aj ostatn obec, a tm dochdzalo k zoveobecneniu cudzincovej ochrany. Vojnov zajatci s nielen cudzinci, ale naviac aj nepriatelia. Napriek tomu mu by vykpen, inak sa stvaj predajom otrokmi. Zajat eny a deti vak nie s povaovan za zajatcov, ale za

16

vojnov koris a eny sa stvali, poda vle uchvatiteov bu ich manelkami, alebo ich slonicami, i dokonca otrokyami /dmai/, deti otrokmi. Stupe bezprvnosti otrokov urovala va pna. Z jeho vle mohli nadobda majetok, hospodri s nm a z jeho vaku si aj sami nadobudn otrokov. Pritom nelo asi o obdobu rmskeho peculia, ale o majetok nadobudnut vlastnm priinenm a bez vedomia pna. Otrok mohol uzatvori aj manelstvo. U ostatnho majetku platili tieto zsady: 1. Nehnutenosti. Bola to tak pda patriaca k domu /oikos/, ako aj klros. Klros je rodinn majetok, pvodne prideovan losovanm. Nebol predmetom vonej dispozcie ani v prpade smrti hlavy oiku, lebo t ho len spravovala. Klros, z pvodne asi prideovanej pdy, sa stval trvalm majetkom rodiny. Preto u vtedy tu bola intitcia dcry - dediky, epiklros. Ak zostal toti oikos bez muskho dedia, bol najbli musk prbuzn povinn oeni sa s ou, aby sa udral rodinn majetok a kult predkov. 2. Hnuten veci boli v individulnom vlastnctve, meme ich rozli poda spsobu ich zskavania, ktor bol v podstate dvojak: a) Ktmaty, ktere - bol majetok zskan krdeou, korisou, darovanm a kpou. K pvodnm spsobom nadobudnutia krdeou je treba doda, e krdee dobytka a pirtstvo boli celkom benou vecou (pod ochranou najvyieho boha Dia). Nadobudnutie od predchodcu (odvoden) pozn homrska spolonos v dos astch prpadoch. Zmluva (rtr) bola potvrdzovan prsahou (horkion). Vek lohu vo vtedajom ivote hrali dary. Spravidla sa poskytuj v oakvan vzjomnho daru. Nelo teda o dar v plnom slova zmysle. Dkazom je aj to, e sa postupne z takho daru vyvja vmena a kpa. Vymieali sa koe, dobytok, otroci, vno, kovy at. Aj o kpe (n) je u Homra zmienka. b) Hospodrskou innosou samotnej rodiny - sem mono zaradi dobytok, hospodrske nradie, vybavenie domu a pod. Tresty za iny, ktor homrska spolonos chpala ako urku obce (krvismilstvo, arodejnctvo at.) udeoval spontnne ud, ktor sa s tmto cieom schdzal. V Homrovom epose sa vak lia u aj sdy a sdne konania (Cvetler,J.). 4. Ran Grcko (8-6. storoie pred n.l.) Doba, ktor delila homrsku spolonos od doby klasickho Grcka, je dobou prechodu medzi doznievajcimi intitciami rodovho spoloenstva a vznikajcimi alebo silnejcimi zriadeniami ttnymi. V 8. storo pred n.l. bola u rodov spolonos rozdelen. Avak ete takmer tri storoia sa udriava zotrvanou silou. A prve v tchto troch storoiach prebieha rada vekch zmien, dochdzalo k dozrievaniu otrokrskej spolonosti. Tento proces bol neobyajne urchlen prebiehajcou druhou "vekou kolonizciou" (prv bola na rozhran 2. a 1. tiscroia) v 8.-6. storo pred n.l. Tromi prdmi postupovali Grci na pobreie Afriky, Itlie a Siclie, na pobre ierneho mora aj Malej zie a zakladali desiatky novch miest. To malo hlbok vplyv na cel grcky ivot. Kolonisti, zariaujci sa v novom prostred, citene oslabovali rodov vzby a tradcie, alebo si ich postupne prispsobovali svojim elom. Prebiehal obojstrann kultrny vzostup. Do novch zem sa ril helnizmus a zrove kolonizcia podnecovala vek vzostup grckej kultry. Dochdzalo k rozmachu remesiel, stavitestvo (lode), k rozvoju keramickej vroby. Objavili sa nov pecilne obory innost, naprklad bola zaveden grcka abeceda. 4.1 Spoloensk a politick organizcia Socilne a majetkov rozvrstvenie bolo v 8.-6. storo pred n.l. stle hlbie a vraznejie a vyvolvalo vne zmeny v celom systme spoloenskch vzahov, predovetkm vo vzahoch vlastnckych. Nielen v novozaloench mestch, ale aj v starch sa zosioval vplyv a moc obchodnkov. Rozvjali sa remesl. Vzrast majetkov nerovnos, ktor dva s postupnm rozvojom tovarovch a peanch vzahov podnet k vzniku rznych foriem 17

dlnej zvislosti. S tovarom sa der na trh aj do ivota dediny peanmi vzahmi. To vetko je nerozlune spojen s rozmachom otroctva, ktor sa vyvjalo v novch formch. V 6. storo bol na Chiu prv vznamn grcky trh na otrokov. Zmeny v socilnom a majetkovom rozvrstven sa prejavovali v spoloenskch vzahoch. S rodovou achtou zpasila o politick vplyv nov pean aristokracia, ktor vznikla z vekovrobcov a obchodnkov. Uplatnila svoj vplyv na tch slobodnch obanov, ktorch obiva spovala vo vlastnej pracovnej sile. V mnohch prpadoch dochdzalo k prevratom, ktor spsobili, e sa moc sstreovala v rukch samovldcov, tyranov, ktorch viac i menej podporoval ud (ponohospodri, remeselncke a obchodn vrstvy). Vrazy tyrannis a tyrannos nemali v tej dobe ete dnen negatvny zmysel. Tyranovia, spravidla mui aristokratickho pvodu, hoci sa prehlasovali za ochrancov a vodcov udu, vystupovali proti rodovej aristokracii. Snaili sa vykonva veobecne dleit opatrenia, obci ako celku prospen, budovali vodovody, cesty, prstavy, stavali nkladn stavby a mnohokrt sa starali o mestsk chudobu. Odvracali pozornos obanov od politickch verejnch zujmov. Tyranidou prelo vea grckych miest, hlavne tch, kde bol vek ekonomick rozmach, nikde sa tento spsob vldy neudral dlho. Verejn zujem u Grkov bol prli iv, aby trvalo znal diktatru, hoci i niekedy prospen. Tyranidy zo veobecnho pohadu prispeli k likvidcii rodovej organizcie spolonosti. Celkov lnia politickho vvoja v 7. a 6. storo pred n.l. viedla cez tyranidu k republiknskym formm zriadenia v jeho dvoch zkladnch obmench: 1. Otrokrska demokracia, charakterizovan ako vlda vetkch irokch vrstiev slobodnho obyvatestva, priom zvrchovan moc patrila udovmu zhromadeniu vetkch plnoprvnych obanov. 2. Otrokrska oligarchia, ktor je vldou najzmonejch otrokrov, ktor ovldali tt prostrednctvom rady. V tejto dobe dochdza k utvraniu antickho mestskho ttu, tzv. polis. zemie, ktor patrilo mestskmu ttu (v tom je jedna z charakteristickch zvltnost grckej polis) zaujmalo obyajne nevek polohu. Napr. na zem Boiotie, ktor mala 2580 km2, bolo asi desa samostatnch mestskch ttov, na zem ostrova Krty (asi 8590 km2) bolo takch obc niekoko desiatok. Najvm polis bola Sparta, ktor ke Sparania podrobili susedn Messniu ovldala zemie o rozlohe 8400 km2. Vznik tak nov organizcia na zsadch zemnch a majetkovch. 4.2 Prvo Star obyaje, ako krvn pomsta a vlastn moc, museli ustpi novovznikajcej verejnej autorite a tvoriacemu sa prvu. Nov ustanovenia, zabezpeujce slobodn disponovanie s majetkom, podporuj s rozvojom skromnho vlastnctva obchod a remesl. Namiesto niekdajieho rozhodcovskho konania zaali existova u sdy. Konaniu pred nimi sa museli strany sporu podrobi a rozsudky boli vydvan zo ttnej moci. Aj sdnictvo sa stalo nstrojom, ktorm aristokrati ovldali ud. Monos ubovonho vkladu prva bolo jednoduch, pretoe prvo bolo stle nepsan, obyajov. Z Hesiodovho bsnickho diela Prca a dni (Erga kai hmerai), ktor je hlavnm prameom poznania prva tej doby vyplva, e tak sdne konanie malo niektor nov rysy. Zbavilo sa iracionlnych prvkov, a sudcom bola dan monos, aby rozhodovali poda svojich zmyslovch poznatkov, sksenost a rozumu. Nepriaznivmi znakmi bolo sdnictvo a platnos sudcov. Nprava bola mon len v spsan prva. V mene spisovania prva vystupovali v niektorch obciach mui, ktor dosiahli nensiln prevzatie moci v obciach vobou. Bvali poveren, aby zozbierali a psomne zachytili doteraz platn prvo. O niekokch takch sprostredkovateoch sa zachovali sprvy. Ich innos spad do druhej polovice 7. a celho 6.storoia pred n.l. a jav sa ako spolon rys grckeho prvneho vvoja. Hovorme o dobe zkonodarcov. Najznmejmi s Charondes na Siclii a Zaleukos v junej Itlii. Ich zkonnky sa nezachovali, neskor spisovatelia zachovali

18

len niektor ich ustanovenia. Ukkou, ako tieto zkonnky vyzerali, s dodnes zachovan gortnske zkony na Krte. Je to jeden z najstarch dokumentov otrokrskeho prva. vodn ustanovenia upravuj proces s otrokmi, alej sa rieia prvne a majetkov pomery pri rozvode manelstva, pojednva o deoch nevydatch matiek, upravuje sa v om prvo dedisk, rodinn, majetkov at. Zver gortnskeho zkonnka tvor dlh lnok o zadran otroka, o povinnostiach sudcu, o pozostalostnch dlhoch a darovan matke a ene. 5. tt a prvo v Sparte Sparansk zemie, tzv. Laknia, le v junej asti Peloponzu. Je to rodn dolie, ktor sa zvauje k moru a je zavlaovan riekou Eurotas. Ke sa Drovia v 12.-9. storo pred n.l. sahovali na Peloponeos, vtrhli tie do Lakonie. Mesto na rieke Eurotas, znmej pod menom Sparta, vzniklo poda vetkho v 9. storo pred n.l. Histria Sparty je naplnen vojnami s rodnou Messniou. Ak sa do messenskch vojen socilna a ekonomick truktra Sparty pravdepodobne lila len mlo od inch grckych obn, ktor ete plne neprekonali rodov vzahy, ani vldu rodovej demokracie, po poroben Messnie, ke niekokokrt vzrstol poet obyvatestva, dolo v spartskej spolonosti k dleitm zmenm. Vytvorila sa tu "obec rovnch", pecificky spartsk spoloensk usporiadanie. Zkladom hospodrskeho ivota bolo ponohospodrstvo. Pda, ktor patrila Sparte, bola povaovan za majetok ttu a bola rozdelen na rovnak diely - klry. Tieto boli dan do uvania jednotlivm rodinm Sparanov (t.j. lenom obce rovnch), bez prva ich odcudzi alebo alej dedi. Drba klru bola neoddelitenm znakom obianskych prv vldnucej vrstvy Sparanov. Vldnuca nepoetn vrstva Sparanov sa venovala vojenstvu, pda bola obrban helitmi. Obchodom a remeslami sa zaoberali perioikovia. V Sparte, ktor bola neopevnenm mestom, vraj aby sa obania nespoliehali na hradby, nesmeli sdli cudzinci. 5.1 Spoloensk truktra Obyvatestvo Sparty sa delilo na tri vrstvy" Heilti (heiltai) ili v otroctve, ani prepustenm nenadobdali obianske prva. Boli to zbytky pvodnho obyvatestva a porazench Messanov. Na rozdiel od obvyklho typu otroctva v starovekom Grcku nepatrili heilti jednotlivm otrokrom, ale ttu. Boli Grcku prideovan v skupinch po desiatich ptnstich, aby vnosom svojej prce umoovali Sparanom plni del - venova sa vojenskej innosti. Sparan nesmel pridelenho heilta usmrti ani nm disponova bez shlasu ttu, ktor tie uroval naturlne dvky, ktormi bol heilt povinn. Od messnskych vojen, ke pomer Sparanov k heiltom bol 1:10, pouvali Sparania z dvodov bezpenosti voi heiltom teror. kladn a programov zabjanie heiltov patrilo dokonca k vojenskmu vcviku brancov (tzv. kryptei). Perioikovia, t.j. bvajci "okolo" (Sparty), boli potomkovia drskeho a inho obyvatestva, ktormu sa nedostal podiel na pde. Boli osobne slobodn, ale politicky bezprvni. ivili sa ronctvom, remeslom a obchodom. Pokia mali pozemky, boli v ich skromnom vlastnctve. Mali v rmci sparanskho ttu urit samosprvu a boli povinn vykonva vojensk slubu. Dozor nad nimi mali harmostovia. Tie eforovia ich mohli potresta smrou, a to aj bez sdneho konania. Sparania boli vrstvou mlo poetnch, plnoprvnych obanov, ktor mali od ttu pridelen dedin a nepredajn pozemok. Obianske prva zahala as na sneme, aktvne a pasvne volebn prvo a vojensk slubu. Tou bol povinn kad Sparan schopn zbrane. Boli spoloenstvom rovnch, homoioi. K priznaniu obianstva sa iadal rodov pvod, riadna ttna vchova v tuhej vojenskej disciplne, pospolit ivot so spolonm stravovanm. Sparania boli povinn trvi mnoho asu v kolektve spoluobanov. Na spolon vdaje prispievali rovnm dielom in natura aj peniazmi, kto schudobnel a nemohol tak urobi, prestval by "rovnm" a vstupoval medzi Sparanov niieho rdu. Celkom kolektvna bola vchova sparanskch chlapcov a dievat. U svojich matiek ili do

19

siedmych rokov. Do svojich dvadsiatich rokov sa Sparan pripravoval na vojensk slubu, do 60 ju musel vykonva. eni sa smeli a v 30 rokoch. Dievat ili aj po siedmom roku u matky. Vzdelanie sa vyadovalo len zkladn - psanie, tanie, hudba, spev a pouenie o zkonoch. ivot v Sparte sa podobal vojenskmu tboru. Zmysel tchto a alch svojrznych zsad a zvykov sa vysvetuje tm, e ich lohou bolo zjednoti plnoprvnych obanov a zaisti im vojensk prevahu pri potlan poetnejch heilotov. Ovplyvnila to pravdepodobne tie izolovan a mlo prstupn zemepisn poloha Sparty, pretoe tto leala mimo hlavnho strediska grckeho hospodrskeho ivota. 5.2 ttna organizcia a prvo Zdanlivo bola Sparta vojenskou demokraciou, v skutonosti vak vldla vojensk aristokracia. Vykonvala svoju moc tmito stavnmi orgnmi: Krli patrili kad k jednej z obidvoch dynasti, ktor v Sparte vldli, jeden k Eurypontovcom a druh k Agidovcom. Titul bol doivotn a dedin. Pvodne mali najvyiu moc vojensk, sdnu a niektor kultov. Postupne prvomoci achta znane obmedzila. Sdna moc prela v podstate na gersiu a na eforov. Tie sa stali dozorcami nad krmi a tm prvmi initemi v tte. To ist platilo aj o vojnovej funkcii kra, ke vdy jeden z krov iel s vojenskou vpravou ako vrchn velite, druh zostal v Sparte. Eforovia dohliadali na obidvoch. Gersia bola krovsk rada 28 obanov najmenej esdesiatronch. Rada starch pripravovala nvrhy, aby o nich hlasoval ud. Postupne ich prvomoc rstla, take mohla odmietnu platnos uznesen udovch zhromaden. Popri tejto v podstate zkonodarnej moci mali gersi spolone s eformi moc sprvnu. V oblasti sdnej im patrilo sdi trestn iny proti ttu a niektor iny hrdeln. Z jej prvomoci neboli vyat ani krli. Apelly - udov zhromadenia - sa skladali z obanov aspo tridsaronch, plnoprvnych a "rovnch". Apellu zvolvali pvodne krli, neskr eforovia. Nemala prvo iniciatvy, t.j. vzna nvrhy zo svojho stredu, ale len vyjadrova svoje stanovisko k nvrhom, ktor jej predloili krli alebo lenovia gersie. Prvomoc apelly bola najastejie volebn, rozhodovanie o nstupnctve v krovskej hodnosti, otzky vojny a mieru, udeovanie i zbavovanie obianskych prv. Jej zkonodarn moc bola len formlna. Ak sa krli alebo gersi domnievali, e uznesenie snemu je pre tt kodliv, mohli ho zrui. Eforovia - dozorcovia v pote p - boli najmocnejm stavnm a politickm initeom v tte. Boli volen na rok zo vetkch obanov a po roku museli sklada ty zo svojej innosti. Viedli okrem inho sdy o sporoch vo veciach obianskych, spravovali ttne financie, dozerali na vojvodcov, jednali s vyslancami: dozerali na skromn ivot sparanskch obanov. Mali dozor nad hospodrenm s heiltmi. V rukch aristokracie boli nstrojom ovldania ttu vtane krov. Prvo v Sparte zostalo dlhie ne inde prvom obyajovm, nepsanm. Pripisovalo sa Lykurgovi, ktor vraj il r.800 pred n.l., e "dal" Sparte stavu a zkony. Neskr bol uctievan ako poloboh - hros. Podstatn z prva bolo u uveden. Veda kolektvneho vlastnctva pozemkov existovalo aj skromn. Pri zsadne naturlnej povahe mala zmena podradn vznam. Existovali prsne zsady vchovy a spsobu ivota. Poda Lykurgovch zkonov boli novorodenci, ktor mali fyzick nedostatky, usmrten. Manelstvo v Sparte bolo zsadne monogamn, nechbali vak preitky skupinovho manelstva. Mui sa nesmeli zaobera inou innosou ako vojenskou, nesmeli opa hranice svojho zemia ani pouva in peniaze ako elezn (v Sparte boli vlune v obehu elezn mince, ktor vraj zaviedol tie Lykurgos). Trestn prvo ochraovalo predovetkm zujem ttu proti inom ako velezrada, ale aj proti prejavom zbabelosti, dezercii a pod. Tresty boli jednak usmrtenie, jednak pokuty alebo strata obianskych prv. Sdna prvomoc bola rozdelen medzi krov, gersie a eforov. Priestupky trestali aj t radnci, ktor mali na starosti obor sprvy.

20

6. tt a prvo v Athnach V grckej literrnej tradcii sa zachovali na najstariu dobu attickch dejn len hmlist spomienky, zahalen do povest o kroch. S menami tchto krov spjala neskoria athnska tradcia vznik najstarieho rozdelenia athnskej obiny na tyri fly (kmene), na fratrie a rody, a tie rozlenenie obyvatestva na eupatridov - rodov aristokraciu, geomorov - ponohospodrov a demiurgov - remeselnkov. K tomuto rozleneniu dolo v dobe, ke sa rozpadali pvodn vzby rodovej spolonosti. Legendrnemu krovi Theseovi pripisuj Athania prevedenie tzv. synoikizmu. Ten spoval poda tradcie v tom, e sa dvans obn, ktor boli predtm samostatn, zlilo dohromady okolo Athn. V skutonosti sa postupn zluovanie attickho obyvatestva okolo Athn pretiahlo na dlh dobu a skonilo a v 7. storo pred n.l. Vtedy sa u obdobie krov (basileov) stalo minulosou a Athny riadil zbor desiatich starch, tzv. archontov, ktor boli kadorone volen z eupatridov (achticov). Veda tohto orgnu dosadenho vobou, trvalo starobyl zhromadenie - areopag, star achtick rada s mocou sprvnou, sdnou a sasti aj zkonodarnou. Nzov bol dan rade poda miesta, kde zasadala (na pahorku, ktor bol zasvten bohovi Areovi). Bola volen z bvalch archontov a bola nositeom najvyej ttnej moci. Dosadzovala radnkov a kontrolovala ich, starala sa o plnenie zkonov, ukladala tresty a sdila hrdeln trestn iny. V tomto obdob sa Attika delila na 8 zemnch okresov, tzv. naukrri. Kad naukrria bola povinn postavi, vyzbroji a vybavi posdkou jednu vojnov lo pre athnske lostvo. Toto zemn lenenie bolo zsadnm zsahom do rodovho usporiadania. Bola vytvoren verejn moc, ktor u nebola toton so shrnom ozbrojenho udu, a prvkrt bol ud (dmos) rozdelen pre verejn ely nie poda prbuzenskch skupn, ale poda bydliska. 6.1 Prvo a jeho vvoj Zmeny v spoloenskch a hospodrskych vzahoch v Athnach printili vldnucu vrstvu k tomu, aby bol preveden psomn zznam doteraz len stne tradovanch prvnych zvyklost. Tento zpis vykonal Drakon okolo roku 621 pred n.l. Drakonove zkony s povestn prsnosou, krutosou a rznosou, s akou boli uvdzan do ivota. Ich cieom bola predovetkm ochrana vlastnctva, kruto boli trestan pokusy o krde. Okrem rady areopagitov, majcich najvy dozor nad ttom a zkonmi, bola utvoren z radov obanov nov rada tyristo (v skutonosti 401). Veda nej sa uplatuje snem udu ekklsi a novozriaden zbor 51 sudcov -efetov, ktor boli vecne prslun pri trestnch inoch menej zvanosti (nemyseln vrada, zabitie cudzinca alebo otroka). Zpis prvnych zvyklost procesnho charakteru, ktor zaujmal v Drakontovch zkonoch vznamn miesto, mal do istej miery obmedzi vu sudcov. alej jestvujce majetkov a ekonomick nezrovnalosti a zloitosti viedli vldnucu vrstvu k alm reformm athnskeho ttneho zriadenia a prva. 6.2 Solonove reformy roku 594-3 pred n.l. Nimi mala by zaisten socilna ochrana chudobnch a pravou stavy rozren politick prva. 1. V majetkovom prve: a) Vecnom - bola stanoven najvyie prstupn vmera pozemkovho vlastnctva. o ju presahovalo, prepadlo ttu. Takto zskan pda bola rozdelen medzi bvalch ronkov, ktor stratili pre dlhy svoje pozemky. b) Dediskom - bolo pripusten za uritch okolnost odkazova majetok pre prpad smrti

21

c) Zvzkovom - boli zruen pozemkov dlhy, ktor viazli na pozemkoch alebo boli zaisten osobou dlnka. Toto zruenie, resp. strasenie bremena (seisachthei) bolo vyvlastnenm pohadvok a prehlsenm za prepadnut. 2) V organizcii sdov a sdneho konania. V dobe pred Solonom bola vetka sdna moc v rukch areopagov a archontov. Rozhodovali s konenou platnosou. Solon zriadil nov sdny udov tribunl, nazvan hliai a zaviedol odvolacie konanie proti vrokom archontov. ud sa stal najvym sudcom. Hliai (inak tie dikastrin) boli poetnm zhromadenm udu s 500 a 1500 aj 6000 lenmi. Jej lenovia boli ustanovovan lsom zo vetkch obanov bez rozdielu majetku. Tak bolo uzkonen prvo kadho obana stha verejnou alobou ktorkovek in, ktor sa dotkal zujmu celej obce. 6.3 Spoloensk a ttne zriadenie Solon previedol timokratick, ie censov reformu. Spovala v tom, e athnski obania boli poda vnosu svojho pozemkovho majetku, nezvisle na svojom pvode, rozdelen do tyroch tried. Poda toho boli odstupovan ich obianske povinnosti k ttu a prva na as v jeho riaden. Obania prvch dvoch tried povali vetky politick prva, ale mali tie povinnosti, ktor boli spojen s najvmi vhodami. lenovia tretej triedy mohli by volen do nich radov a tvrt skupina sa mohla podiea na sprve ttu len v zhromaden udu. Solon tak zaviedol do Athn demokraciu, aj najniia trieda robotnkov a remeselnkov dostala znan mieru obianskych prv. 6.4 Orgny ttnej moci udov zhromadenie vetkch athnskych obanov, ktorho predchodcom boli agor, z db patriarchlnej monarchie. Vykonvalo innos sdnick ako hliai. Zkonodarn a volebn innosti vykonvalo ako ekklsi. Bl - rada - mala by politickou protivhou snemu. Rada o 400 a 500 lenoch pripravovala nvrhy zkonov a jednala o sprvnych a hospodrskych veciach. Areopag - mal obmedzen prvomoci len na dozor nad zachovvanm zkonov, najm stavnch, a sdnictva v niektorch veciach. rady - najm archontov, zostali v predchdzajcom zloen. Ich predstavitelia vak boli volen udom, podliehali udovej kontrole a po skonen radu sa udovmu zhromadeniu zodpovedali zo svojej innosti. 6.5 Kleisthenove reformy /asi roku 508 pred n.l./ Po Solonovi sa rozvinul zpas o demokratizciu stavy proti stpencom oligarchie. Z bojov a nepokojov vzila v druhej polovici 6. storoia pred n.l. tyrannis (samovlda) Peisistratova. Peisistratos ponechal Solonovu reformu v platnosti, ale rady obsadil svojimi stpencami a tak docielil prijatie vlastnch nvrhov v stavnch zboroch. Svoju moc zaloil na popularite u udu. Tyranida bola zvrhnut za vldy Peisistratovch synov. Athnska demokracia znovu zvazila a bola v alch rokoch upevovan radou reforiem. Najdleitejou "Kleisthenovou" reformou bolo nov rozdelenie athnskych obanov, zaloen na dsledne uplatnenom zemnom princpe. Zruil a zlomil tm moc rodovej achty, zbavil ju niekdajieho vplyvu v udovom sneme. Kleisthnes rozdelil Attiku na tri asti: Athny, prmorie a vntrozemie. Kad as mala l0 okresov (fl). Nov fly boli zloen vdy z jednej tretiny (trittys) z obyvatestva mestskho, vntrozemskho a prmorskho. Zkladom fl bolo teda zemie, nie vak svisl. V kadej fle boli zastpen udia z Athn, ronci a in vidieania, najm rybri, teda vetky zloky obyvatestva o do vroby i majetku. Rozdelenie bolo podkladom pre vobu do rady, pre urenie dan aj vojenskch povinnost. Trittye sa delili na tzv. osady -dmoi- najvyie sprvne, vojensk a politick jednotky. Ich predsedom bol

22

dmarchos, sprvca dmu, ktor zvolva jeho zhromadenie, vedie okrem pokladne a pozemkovch knh tie zoznamy lenov dmu (aksi obiansku matriku) a zapisuje do nich novch obanov. Ke sa konali voby archontov, ostatnch radnkov a sudcov, bola preverovan prslunos k dmu. Aby sa nov pomery uchrnili pred tyranidou a kladmi ich nepriateov, hadali sa inn opatrenia. Bol zaveden tzv. ostrakizmus - repinov sd. Odsudzoval do vyhnanstva obanov povaovanch vinou za nebezpench pre republiknske zriadenie. Na zhromaden snemu ekklsi so 6 tiscimi obanmi napsal kad na hlinen dotiku meno mua, ktorho povaoval za nebezpenho pre slobodu obce. Oban takto oznaen vinou hlasov odchdzal na desa rokov mimo obec, ale nestrcal ani majetok, ani obiansku es. Ostrakizmus bol koncom 5. storoia pred n.l. zruen. Kleisthens vytvoril nov orgn, zbor stratgov, do ktorho sa volilo po jednom obanovi z kadej fle. Najskr mali predovetkm vojensk funkcie, neskr sa v ich rukch sstreovala moc vkonn. Postupne vytlaili archontov z ich vldnucej pozcie. Kleisthenove reformy s medznkom v ttnom vvoji Athn: a) definitvne zlikvidoval rodov zriadenie v Attike - verejn sprvu zaloil na zemnom princpe, b) od jeho doby je ttna administratva (stava) orientovan demokratickm smerom - je pokladan za zakladatea demokracie v Athnach, c/ ostrakizmom zabrnil ahkm ttnym prevratom.

7. Klasick Grcko 7.1 Athnska demokracia v klasickej podobe /5.-4.storoie pred n.l./ Athnam sa podarilo za pomoci inch obc, hlavne Sparty, spene ukoni perzk vojny vazstvom u Marathonu /roku 490 pred n.l./ a u Salaminy /roku 480 pred n.l./. U v priebehu vojen vytvorili z grckych obc nmorn spolok s cieom trvalho oslobodenia malozijskch Grkov z perzkej nadvldy. S rchlym rozvojom Athn a ich premien v najvie obchodn a remeselncke stredisko v Grcku. Ich podiel vzrastal. Postupne dolo k premene spolku na Athnsku nmorn ru (arch), ktor zaberala ostrovy a as malozijskej pevniny. Bol to do tej doby najv pokus Grkov vytvori tt najvyieho stupa. Vek zmeny vo vonkajom postaven Athn boli sprevdzan zmenami v athnskej spolonosti a v jej usporiadan. V polovici 5. storoia sa stali Athny najvm kvitncim strediskom hospodrskeho, politickho a kultrneho ivota Grcka. Bola prevdzan dsledn demokratizcia spoloenskho zriadenia, zvl za vldy Efialta a Perikla. Na rozdiel od predchdzajcich irokch reforiem, ako boli Solonove a Kleisthenove, bol uskutonen rad opatren zavdzajcich nov poriadky alebo ruiacich star zkony, ktor demokraciu obmedzovali. Na zklade tchto reforiem bola tak zsada demokracie, e vetka moc je vykonvan udom, uveden do skutonosti prvkrt v dejinch v athnskej republike. Zsluhou Periklovch reforiem nadobudlo vetko slobodn obianstvo prvo rozhodova v obecnch zleitostiach, a to bez rozdielu majetku a povolania. Zd sa, e vrchol athnskej demokracie 23

je dobou slvneho rozkvetu umenia a kultry. Filozofi vykladaj stavy a hadaj cesty alieho vvoja (Platon, Aristoteles). O podstate svta bdaj Empedokles, Anaxagoras, Demokritos a al. Za zdroj pravho poznania povauje Sokrates vntorn sebapoznanie ("poznaj seba samho"). Dielo Herodota Halikarnasskho, ktorho nazvaj otcom dejepisu, sa stalo vznamnm medznkom historickej vedy. V oblasti vtvarnho umenia predstavuje grcka klasika zkladn kame eurpskej a svetovej vtvarnej kultry. Rovnako ako vo filozofii, stal sa strednou tmou umenia lovek - "anthrpos metron ton panthon" -lovek je mierou vetkch vec. Vznamn s naprklad diela sochrov Myrona, Feidia a Praxitela. Tba po reprezentcii sa prejavila najm v architektre. Perikles prikroil k vekorysej prestavbe Athn a k vstavbe dominantnho chrmu na Akropoli, zasvtenho Athne Parthenos. Jeho vzdobou bol poveren samotn Feidias. O hbke udskej due, hadan pravdy a spravodlivosti, pu vo svojich drmach Aischylos, Sofokles a Euripides. Ich predstavenia navtevuj desatisce divkov, chudobnejm, ktor nemaj na vstupn, prispieva ttna poklada. Podstata grckej klasiky nala vyjadrenie v celom ivotnom pocite doby, spova vo vyvenosti a harmnii. Idelom grckej vchovy boli kalokagathi /kalos krsny, agathos - dobr/. Je logick, e vtedajia athnska spolonos znane ovplyvnila rozmach politickho, hospodrskeho a kultrneho ivota v rade inch ttov, a to predovetkm v tch mestch, ktor patrili k nmornmu spolku, alebo boli vo sfre jeho vplyvu. Stala sa jednm z najvznamnejch prameov poznania pre eurpske aj svetov myslenie, a to aj v oblasti prva. 7.2 Spoloensk truktra Athnska spolonos klasickej doby (5.-4. storoie pred n.l.) bola spolonosou otrokrskou. Dve hlavn spoloensk vrstvy tvorili slobodn a otroci. Poet otrokov a intenzita ich vyuvania znane presahovali predol rozmery. Poet obanov bol vtedy asi 20-25 tisc, metoikov viac ako 10 tisc, otrokov najnajmenej 10 tisc. Obania Zsadn rozdiel medzi slobodnmi spoval v tom, i boli obanmi, poltai, i neobanmi. Neobania boli metoikovia, cudzinci usdlen v Attike. Otroci prepusten na slobodu sa nestvali obanmi, ale metoikmi. Obianstvo sa nadobdalo bu po rodioch, alebo udelenm. V ranej dobe stailo, e obanom bol otec, neskr sa vyaduje athnsky pvod aj od matky. Z obianstva boli vylen eny. Zpis athnskeho mladka, efba, do zoznamu obanov, mal zkladn vznam ako pre prva verejn, tak pre prva majetkov a spsobilos procesn. Udelen mohlo by obianstvo len uznesenm udu na sneme za prsnych opatren a po zloitom konan. Shrn obianskych prv bol nazvan politei. Znamenal: prvo asti na snemovom jednan (ekklsie), hovori tam, podva nvrhy aj hlasova, prvo procesn, t.j. vo vlastnej veci a v zujme kohokovek inho, hlavne vo veci verejnej, poda alobu a jedna na sde, po doven 30 rokov by volen do funkcie radnka, do "rady" a do poroty, uzavrie sob s obiankou, nadobda nemovit majetok. K obianskym povinnostiam patrilo kona vojensk slubu a plati dane. V Athnach existovali leiturgie zvltne povinnosti postihujce bohatch, ktor museli zo svojich prostriedkov vystroji vojnov lode, usporiadava divadeln predstavenia, financova slvnosti v prospech ttu at. V snahe zavies dsledn demokratizciu ivota urobil Perikles rad opatren pre nemajetnch obanov: platenie radnkov zo ttnej pokladne, vyplcanie dit lenom "rady piatich sto", alej zaviedol zvltny fond, tzv. therikon, z ktorho sa vyplcali peniaze nemajetnm obanom na nvtevu divadla. Pretoe divadlo hralo v spoloenskom ivote vek lohu, malo therikon znan politick vznam. Athnsky tt nemal psan stavu, v ktorej by boli uveden prva, ktor tt obanom zaruuje. Vnimku tvorila ochrana osobnho vlastnctva. Zsadne vak bola chrnen osobn sloboda, od Solona sa nepripala jej strata pre dlhy. Chrnila sa telesn integrita obana, telesn tresty neboli prpustn, rovnako ako muenie v 24

sdnom procese. Spolovacie prvo sa uznvalo oddvna, i to boli zdruenia kultov, hospodrske, politick alebo len priatesk. Metoikovia boli slobodn obyvatelia cudzieho pvodu, ktor mali v Athnach bydlisko alebo sa tam zdriavali prechodne. Boli osobne slobodn, ale prvne obmedzen. Platili zvltnu da z hlavy - metoikion. tt im priznval ochranu ivota a majetku, uznval ich zmluvy s obanmi. Nesmeli vak nadobda pozemky, ivili sa remeslami a obchodom. Metoikom zaslilm o vlas boli povoovan vhody, napr. v daovch avch, mohli dokonca aj nadobudn obianske prvo. Mali spsobilos by stranami procesu, t.j. mohli alova a by alovan, naproti tomu nemali spsobilos procesn, t.j. pred sdmi jedna, museli by zastupovan obanom. Nezastovali sa verejnho ivota a urovania ivota obce. To mali spolon s otrokmi, sami vak mohli otrokov vlastni. Otroci Otroci v Athnach boli bu od otrok tam narodench, alebo v cudzine kpench, alebo z vojnovch zajatcov. Najvm trhom na otrokov boli v 5. storo pred n.l. Athny. Prevane boli otroci vo vlastnctve jednotlivcov. Ich socilne postavenie zviselo na slubch, ktor boli spsobil vykonva. Pracovali v remeselnckych dielach (ergastrich), menej v ponohospodrstve. Pracovali v baniach, ako kuchri, sluobnctvo, tanenice, at. Niektor otroci ili tie mimo pnovej domcnosti alebo dielne a odvdzali mu plat. Dos poetn skupinu tvorili ttni otroci, tzv. dmosiovia, medzi ktorch patrilo 300 prslunkov mestskej stre, tm sa hovorilo Skythovia. Z prvneho hadiska boli vetci otroci vlastnctvom svojich pnov, ktor s nimi aj s vnosom ich prce mohli vone naklada. Pnova moc vak bola obmedzen, smel otroka telesne potresta, nie vak usmrti, o tom rozhodoval sd. Ak zaobchdzal pn s otrokmi neudsky, mohol otrok utiec na miesto poskytujce otrokom azyl. Otrok mohol by trestan vo svojej osobe, mohol by pri vsluchu muen. Smrou bvali trestan len za hrub previnenie, a to po riadnom sde. Otrok mohol by z otroctva prepusten, m sa stval slobodn, ale len metoikom. Aj ke bol uveden priblin poetn pomer medzi tromi hladnmi skupinami obyvatestva, je treba pota s tm, e bdatelia vychdzaj z nepriamych svedectiev, a e sa vo svojich zveroch rozchdzaj. 7.3 Systm ttnych orgnov V klasickej dobe atnskeho ttu mali jeho intitcie tto podobu: I. Najvym orgnom ttu boli ekklsi. Boli snemom vetkho obyvatestva, presnejie bezhonnch muov starch ako dvadsa rokov. V praxi vak stailo zhromadenie akhokovek mnostva, koko sa ich prve dostavilo. Len v prpadoch, ke sa rozhodovalo o vojne, alebo pri ostrakizme, musel by dodran poet 6000 ud. Ekklsi sa schdzali priemerne kadch desa dn. Ich kompetencia bola v oblasti zkonodarnej, sdnej, sprvnej a pri vobe radnkov. a) Legislatvna (zkonodarn) psobnos Vdy na zaiatku roka sa revidali platn zkony. Pokia bola vina pre novelizciu, bolo zvolench p obhajcov (syngoroi) doterajch zkonov a zvltny zkonodarn vbor (nomothtovia), ktor mal 500-1000 muov zo vetkch obanov. Ktorkovek oban mohol poda psomn nvrh, ako m znie nov prava. Samotn konanie pred nomothtmi sa podobalo sdnemu procesu, kde boli akoby alovan star zkony. Nvrhy novch zkonov vypracovvali odbornci a predkladali ich rade, t ich spolu so svojim stanoviskom odovzdala snemu. Tu bol zkon bu prijat, alebo zamietnut. b) iaston psobnos v oblasti sdnictva

25

Jurisdikciu vykonvali hlavne hliai (in typ udovho zhromadenia) a bl (rada piatich sto),ud bol prslun vo veciach vlastizrady a v inch zvltnych prpadoch. c) Ekklsi dozerali na vetkch radnkov, rozhodovali v zahraninch otzkach, vo veciach zsobovacch a finannch. V tejto sprvnej oblasti rozhodovali ako najvyia intancia, teda ako posledn. d) Ich dleitou lohou bolo voli najvych vojenskch ttnych radnkov - stratgov, taxiarchov, hipparchov, alej finannch radnkov a staviteov lod. In radnci vak boli urovan lsom. e) ud menoval svojich vyslancov a prijmal cudzch. Ostrakismos - bol zaveden za Kleisthena - snem v om odsudzoval vplyvnch vodcov do vyhnanstva na desa rokov, aby sa zamedzilo obnoveniu tyranidy. O tom, i sa bude ostrakismos kona alebo nie, rozhodoval ud v pote aspo 6 tisc obanov na zvltnom zhromaden konanom na agore. Pokia sa rozhodli kladne, bol k tomu elu zvolan mimoriadny snem. Meno podozrivho zo snahy po samovlde sa psalo na hlinen repinu (ostrakon). Pokia bola vina udu zajedno, musel oznaen mu opusti Athny, nestrcal vak ani majetok, ani obianstvo. Posledn doklad o pouit ostrakizmu je z roku 417 pred n.l. II. Najvym sprvnym a vldnym orgnom bola "rada piatich sto", skrtene rada bl. Z pojmu trvalho vkonu vldnej moci plynulo, e rada mala radova neustle. Zasadala skoro denne, nie vak cel, ale len pdesiatlenn vbor. Jeho lenovia sa nazvali prytanovia. Kad de losovali zo svojho stredu predsedu. Tto funkciu smel athnsky oban vykonva raz za ivot. Bol toho da predsedom rady aj ekklsie. Mal v rukch ke k ttnej pokladni, dokladom a disponoval ttnou peaou. Bl viedla ttnu sprvu a pripravovala nvrhy pre snem. lenovia (bleuti) boli aspo tridsaron bezhonn mui z prvch tried (fl) obyvatestva. Pri nastpen do funkcie skladali bleuti prsahu, e bud zachovva zkony. Po skonen radu sa museli zodpoveda. Kompetencie rady: Bola poradnm orgnom, podvala snemu nvrhy, o om sa m uzna, vyjadrovala svoje doporuenia, alebo zamietav stanovisk. Mala vkonn prvomoc, dvala zvzn pokyny radnkom. Jednala s cudzmi ttmi a medzinrodn zmluvy predkladala snemu. Mala vrchn dozor nad sprvou financi, vojnovm lostvom, jazdou, nad sprvou verejnch budov a svt a skkou potvrdzovala novozvolench bleutov a archontov. III. Sdnictvo vykonvali Athnania v sneme, ktor sa volal hliai. Mala celkom 6OOO tisc lenov(hliastov), aspo tridsaronch Athnanov, ktor boli vyberan losom. Hliastovia boli sudcovia-laici, za innos dostvali hradu ulho zisku v dobe vkonu funkcie. Sdili na rznych miestach v mench zboroch, obvykle v desiatich sdnych dvoroch po piatich lenoch. Vetky sdne spory boli verejn, o vine rozhodovala vina, trest bol stanoven zkonom, alebo si ho navrhoval sm obalovan. IV. Areopag - bol prastarho pvodu, pvodne radou patriarchlneho kra. Jeho doivotnmi lenmi boli bval archonti. Jeho prvomoc bola niekokokrt oklieten, ale prejavil neobyajn odolnos voi demokratickmu siliu. Kedysi to bol prv a jedin rad a sd. Po vetkch reformch mu zostalo iba sdnictvo a aj to len v niektorch, ale predsa v zvanch veciach. V Sparte boli jeho obdobou gersi, v Rme sent. V rmci Athnskej sstavy reprezentoval aristokraciu.

26

V. rady - popri areopagu zostali aj archotni, to boli dva nstroje vldnucich eupatridov, niekdajej moci. Snahou demokratizanch reforiem bolo zabezpei udu priamu as na ttnej sprve, v radoch. Princpy organizcie a chodu athnskych radov boli : radnci boli volen losovanm. Kandidti boli podroben preverovaniu, bol skman obiansky pvod, vek , vykonanie vojenskej sluby a splnenie finannch (daovch) a nboenskch povinnost k ttu, taktie cta k rodiom. rady neboli platen a boli obmedzen trvanm, obvykle ronm. Opakovan zastvanie radu alebo hromadenie radu v jednch rukch nebolo dovolen. Kolegionlne vykonvanie radu zaruovalo, e sa jednotlivec nezmocnil samovldy. Pri slvnostiach mali radnci zabezpeen estn miesta, ale zvltny odev nenosili. Poda stavy mali vkonn moc, sasti tie sdnu a trestn. Proti ich rozsudku sa bolo mon odvola k udu. Po uplynut funkcie sa radnci zodpovedali za svoju innos, ale u aj poas ich radovania sa bolo mon na nich saova. Organizcia athnskych radov bola zaloen na princpoch, ktor zabezpeovali as udu na sprve vec verejnch a sasne zabraovali sstredeniu moci v rukch jednotlivca. S to nasledujce princpy : a) Princp vberu radnkov z obanov. Vinou boli vyberan losovanm, iba tam, kde bola poadovan odbornos ( financie, vojenstvo), boli volen. b) Princp doasnosti funkcie - presnejie annuity (ronho psobenia) - bol a na vnimky (financie, vojenstvo) uplatovan veobecne. c) Princp zodpovednosti - radnci podvali mesane sprvu rade a bolo mon priebene sa na nich saova. radnk, ktor odstpil, nemohol nastpi do novho radu, pokia nedostal absolutrium. d) Princp kolegiality - bolo pravidlom, e radne sa jednalo a rozhodovalo v zboroch- teda kolegilne, ktor boli najastejie desalenn. e) Princp bezplatnosti - vkon radu bola estn funkcia, nebol honorovan. Iba mal as radnkov dostvala stravn. f) Zsada jednej rovne radov, ie koordinovanosti radov. rady neboli navzjom v hierarchickej stupnici, ale rozhodovali konene. Bola tu vhrada odvolania, ale nie k vyiemu radu, ale k udu (ekklsia). Inak tomu bolo na vojne, kde platil prsny princp podriadenosti. g) Zkaz hromadenia (kumulcie) a opakovania vetkch funkci. Oban mohol vykonva iba jeden rad a tm istm radnkom mohol by len jedenkrt za ivot. Vnimky boli takisto ako pri unnuite (ronom psoben). 7.4 Zkladn princpy attickho prva Vo svojich poiatkoch malo attick prvo svoj zklad v prvnych obyajoch. Po Drakontovej kodifikcii, ktor nemala dlhodob psobenie a trvanie, boli zkladnm prameom attickho prva Solnove zkony. Boli uverejnen na doskch - axones, ktor boli neustle obnovovan. Z obnovench sa zachovala iba prv doska o smrti loveka. Solnove zkonodarstvo prinieslo niektor progresvne prvky, ktor smerovali k potlaeniu narastajcej moci aristokracie, najm k zrueniu dlhov a obmedzeniu pozemkovho majetku. Veobecne vak bolo kodifikciou platnch obyajov. Solnov kodifikcia vytvorila zklad , ku ktormu prirastalo nov prvo tvoren uzneseniami udu v udovom zhromaden - ekklsii.

27

Prva osb Z asti na prvnom ivote boli v prvom rade vylen otroci. eny mali po cel svoj ivot v prvnom postaven podradn postavenie, dokonca nemohli ani dedi, iba v prospech svojho manela. Vetky prvne konania musela ena vykonva za asti svojho porunka. Pln spsobilos k prvam zaruovalo predovetkm obianstvo. Status obana umooval dospelm udom as na skromnoprvnom a verejnoprvnom ivote. Rodinn prvo Zkladom rodiny bolo monogamn manelstvo. Zakladalo sa stnou zmluvou medzi enchom a otcom alebo opatrovnkom nevesty, bez jej shlasu. Tto sa dohoda nie nhodou nazvala engy, engysis, o vrazovo aj vznamovo korepondovalo s rukojemnctvom. ena obvykle prinalo veno, mu za u poskytoval otcovi, bratom rzne dary alebo urit sluby. Manelstvo zanikalo smrou alebo rozvodom. Rozvody, a to tak z vle mua alebo eny, boli ast a jednoduch. Iba pre publicitu bolo zvyajn, e ena priniesla prvmu archontovi psomn prehlsenie o tom, e sa rozvdza. Dvody rozvodu nebolo treba uvdza, neplodnos eny bola na prvom mieste. Pokia ena bola nevern, hrozila muovi strata obianskej cti, pokia s ou zotrval v manelstve. Zvyajnou formou rozvodu bolo zapudenie eny alebo opustenie mua. Po rozvode mu vracal veno. Vzah rodiov a det - patriarchlny charakter grckej rodiny vymedzoval zkladn hierarchiu v rodine. Hlavn postavenie mal otec vybaven otcovskou mocou. V primitvnych asoch mal monos usmrti aj diea, neskr ho po naroden iba prijmal do rodiny. Otcovsk moc trvala do plnoletosti synov a vydania dcr. Vznikla narodenm a adopciou (eispoisis), ktor sa vykonvala zapsanm do matriky, alebo zvete. Zvltnym prpadom zniku bolo zrieknutie sa syna (apokryis) pre hlbok synovo previnenie. Dsledkom zrieknutia bol pochopitene znik vzjomnho pomeru otca a syna, teda aj dediskch nrokov. Deti boli povinn rodiom (i matke), ktor schudobneli, prejavi ctu a podporu. Poda Solnovho zkona bol syn povinn podporova otca, pokia sa otec nepostaral o jeho budcnos tm, e ho nedal vyui nejakmu remeslu. Dedisk prvo V dediskom prve boli realizovan obidva hlavn systmy a to postupnos zkonn, kde ako dediia nastupovali t, ktor boli k zomrelmu v pomere, ktorch bliie uroval zkon, a postupnos testamentrna, kde dedia urovala va zomrelho. Prv spsob je star a svisel s tm, e v Attice sa dlho udrovala ako hospodrska jednotka oikos (jednotliv domcnos), kde aj dospel synovia alej hospodrili s otcom, resp. s dedom, take boli za jeho ivota spoluvlastnci. Attick prvo nevybudovalo ete v dediskom prve prsne 28

uzavret sstavy prbuznch. Platilo , e mui a ich potomstvo mali prednos pred enami v bliom stupni prbuzenstva. A do Solna nebolo mon spisova testament o majetku pre prpad smrti, ale ani potom nebola testamentov vonos neobmedzen. Synovia nemohli by vydeden, ale iba zbaven dediskch prv. O forme testamentu sa predpoklad, e to bola listina spsan za prtomnosti svedkov, zapeaten a uloen na spoahlivom mieste, najm radnom. Vecn prvo Zkladom vecnoprvnych vzahov bolo v attickom prve vlastnctvo, ktor sa vyvjalo z rodovej obiny. Pre vlastncke prvo neexistoval presn termn, pouval sa vraz si, ktor znamenal majetok a tie prvne panstvo. Rozliovalo sa medzi hnutenmi a nehnutenmi objektmi vlastnckeho prva. Dispozcia s nehnutenosami bola spojen s rznymi obmedzeniami, ktor boli zdvodnen snahou udra rodinn majetok pre rodinu a dynastiu. K pojmovmu vymedzeniu drby athnania nedospeli, aj napriek tomu si boli vedom skutonosti, e driteom me by aj in osoba ako vlastnk. Pre vlastnctvo a drbu uvali spolon pojem " ma a vldnu " - echein kai kratein. Iba drba vak nemala iadnu procesn ochranu. Ochrana vlastnckeho prva bola zaisten niekokmi dovolenmi prpadmi vlastnej moci a niektormi alobami. Diadikasi bola zvltnou formou attickho vlastnckeho procesu, v ktorom sa jednalo iba o vymedzenie skutonosti, ktor zo strn m lepie prvo (karteron einai), nie o kontatovanie, e toto prvo plat voi vetkm absoltne. Obidve strany sporu boli zrove alobcami a alovanmi. V odbornej literatre sa hovor o tzv. relatvnom vlastnctve. Spsoby nadobdania vlastnctva boli rozmanit. Najbenejm a historicky najstarm spsobom bolo zmocnenie sa veci, ktor nikomu nepatrila - okupcia, alebo veci, ktor patrila nepriateovi - koris. Obvyklm spsobom bolo tie nadobudnutie vlastnctva od ttu, kedy bolo rozdeovan medzi obanov dobit nepriatesk zemie. Od ttu, tak aj od osoby, bolo mon vec kpi (kpa - n) za hotov peniaze. Kpou vzniklo vecn prvo (nie ako v prve rmskom), alovaten zvzky obidvoch strn. Zvzkov prvo U Aristotela nachdzame rozlenie na zvzky zmluvn (synallagmata heksia) a mimozmluvn (aksia). Historicky skr sa vyvinuli zvzky z deliktu, svisiace s vou spoloenskou citlivosou v oblasti vnmania potreby odini spchan ujmu. Neskorie v obdob kultrno-ekonomickej vyspelosti prevaovali zvzky zo zmluvy. Zmluvn zvzky Pramene preukazuj, e Athny boli strediskom obchodu s rozvinutm peanm hospodrstvom. Uzatvranie rznych typov zmlv bolo kadodennou sasou obchodnho ivota athnanov. Prvne oetrenie tchto vzahov sa vykonvalo pomocou formlnych opatren, ktor zakladali alovatenos v prpade, e nebude zmluva plnen. Prvm z tchto opatren bolo uznanie - homolgia, odvoden jazykovo od slovesa homologein-shlasne hovori - uzna prvo, alebo skutonos. Tento kon bol spoiatku vykonvan poas procesu, neskr sa toto 29

prehlsenie vkladalo priamo do zmlv. Uznanie bolo prvnym titulom pre vydanie rozsudku. Pokia zmluva nebola splnen, alovalo sa nie zo zmluvy, ale z uznania. Obchodn a in hospodrske akty neboli sam o sebe dvodom, ale zkladom existencie aloby. Druhm opatrenm bola prxis, ktor mala tie procesn zklad. Zakladala oprvnenie alobcu k svojmocnmu vkonu svojho nroku, ktor bol vyjadren presne stanovenou iastkou (timma), a to vrokom sdu, alebo zkonom. Prxis nesmerovala k odsdeniu alovanho k nejakmu plneniu, ale sd vyslovil, e alobca m prvo na exekciu. Vykonvala sa bu formou personlnej exekcie ( prvo odvies sm dlnka do vzby), alebo formou relnej exekcie ( prvo vstpi do domu dlnka a zabavi jeho veci ). Dlnk u v zmluve vlastne urobil prehlsenie, e shlas s takmto zsahom v prpade nedodrania zmluvnch podmienok zvzku. Druhy zmlv 1) Trh za hotov - n : kupujci plnil v peniazoch, predvajci dval vec. Zaplatenm kpnej ceny prechdzalo vlastnctvo na kupujceho, ilo o relnu zmluvu, ktor vznikla a skutonm predanm veci. V prpade, e jedna strana plnila, nemala druh strana prvny prostriedok na vymhanie protiplnenia. Preto bolo zvl u kpnej zmluvy nevyhnutn urobi sprievodn opatrenia. Obvykle sa obidve strany poistili u vyie uvedenou homolgia a prxis. Sasne sa vyvinuli ja alie opatrenia: a) zvdavok, arrha (arrabn), poskytoval kupec. Pokia nezaplatil kpnu cenu, zvdavok prepadol predvajcemu. Naopak, ak nedodral zmluvu predvajci, vracal dvojnsobok. Ilo samozrejme len o sankn opatrenie, ktor nedokzalo zaisti plnenie zmluvy, b) fiktvna pika (daneion) vychdzala zo skutonosti, e piku bolo mon alova ako relny kontrakt, pochopitene pokia bol u obnos dlnkovi odovzdan. Vyuvalo sa to pri kpe, kedy dln iastka - cena tovaru - bola listinou zaevidovan ako pika - syngraf danei. 2) Njomn zmluva - misthsis, prenechanie veci do uvania za platu. V mestch sa obvykle pouvali pri prenjme domu alebo bytu za peniaze, na vidieku boli protihodnotou spravidla naturlie. asto boli prenajman aj otroci. Prenjom bol ben, pretoe bolo vea obyvateov Athn metoikov alebo cudzincov, ktor neboli spsobil vlastni nehnutenosti. Athnske prvo poznalo taktie zmluvu o dielo, kedy jedna strana vykonvala vkon nejakej prce (stavba, vstavba lode), druh strana potom ako protihodnotu zaplatila dohodnut iastku. 3) Pika - bola jednm z najstarch verovch konov, spovala v poskytnut uritho mnostva zastupitench a presne urench vec do vlastnctva dlnka s tm, e veriteovi sa po ase vrti tak ist mnostvo vec rovnakho druhu. Poskytovanm piiek sa zaoberali skromn banky (trapezai), ktor vemi bohatli na rokoch poskytovanch piiek nielen skromnm osobm ale aj ttu. roky boli samozrejmosou a boli vemi vysok, najmenej 12%, u nmornch piiek to bolo a 30%. Pika z priateskej vpomoci vak bola bezron. 4) Zmluva o schove bola v Athnach vemi potrebn. Athny boli toti strediskom turistickho ruchu, miestom konania trhov, portovch a kultrnych akci. 5) Spoloensk zmluva bola benou formou spoloenskho podnikania obanov. Poistenie zvzkov 1) Rukojemnctvo, osobn zruka, engysis.

30

2) Predaj s prvom sptnej kpy, kedy dlnk predal a do vlastnctva veritea odovzdal vec s vhradou, e mu ju pred sp za cenu rovnajcu sa dlhu. 3) Vyvinutejm typom zaistenia zvzku bolo hypothke, kedy dlnk neprevdzal vec do vlastnctva, ale zmluvou sa zaviazal, pre prpad nesplnenia dlhu, previes na veritea drbu svojho majetku. Verite bol chrnen princpom publicity.

Zvzky z protiprvneho konania Tieto zvzky sa poda Aristotela shrnne nazvali synallagmata aksia a vznikali bu tajne alebo nsilne. Attick prvo rozliovalo protiprvne iny, ktormi bola dotknut bu sfra skromnoprvna, tie zakladali skromn aloby - dk, alebo sfra verejnoprvna, tie zakladali aloby - graf. Ako prklad protiprvnych inov mono uvies: krde, cudzolostvo, travistvo, podvod, usmrtenie, kriv svedectvo, vrada a alie. Attick trestn prvo si zachovalo aj v klasickej dobe niektor preitky rodovho zriadenia. Najdleitejm bolo posudzovanie vrady. A ke sa prbuzn obete s vrahom nedohodli a dolo k podaniu aloby, akal vraha trest z ruky ttneho kata za prtomnosti prbuznch, pritom inak sa trest nevykonal. Vrah sa mohol vyhn trestu, ak odiiel do cudziny. Attick prvo nedospelo k obecnmu pojmu trestnho inu, m by ho odlilo od inov zakladajcich iba skromn bezprvie. Taktie nevypracovalo roztriedenie trestnch inov na ahk a ak. Zaujmav je lenenie trestnch inov poda skutkovej podstaty na trestn iny proti ttu, nboenstvu, rodine, majetku a proti telesnej integrite a cti. Tak naprklad ran athnsky tt bol od Peisistratovej tyranidy najcitlivej na pokusy o zmenu ttnej formy. Tieto boli sthan ako ohrozenie vntornej bezpenosti ttu. Boli viden aj v rznych jednaniach, o umoovalo vyuvanie tohto obvinenia proti politickm odporcom. Pokusy ohrozi bezpenos ttu zvonku boli klasifikovan ako velezrada (prodosi). Je mon pripomen sdenie Sokrata pre bezbonos, Anaximandra pre jeho astronomick uenie, Pythagora, ktor bol vypovedan z Athn pre jeho pochybovanie o bohoch. V literatre nebva uveden, e v tejto dobe sa u datuje poiatok prva medzinrodnho a nmornho. Medzinrodn prvo sa vyvinulo pri bojoch o politick moc medzi obcami v intitcich amfyktioni, t.j. zmlv kultovej povahy. Rozvoj obchodu si vyntil zmluvy napr. Athn s Aignou. Za perzskch vojen boli vytvoren nmorn symmachie - spolky pre spolon boj. Athny si zaisovali vedenm nmornho spolku finann prostriedky a obchodn vhody, trhovisk a odbytitia a coln poplatky. Obdobne aj Sparta vnucovala zvzky lenom peloponzskeho a Thby lenom boiotskho zvzu. Zmluvy medzi Athnami a Spartou mali rz dlhodobch paktov. Tak uzavrel Perikles v roku 446 pred n.l. tridsaron mier so Spartou. Athny nadviazali medzinrodn prvne styky aj so zpadnm grckym svetom, regulovali obchodn cesty prvom medzinrodnho obchodu. Vznamnho rozkvetu dosiahlo toto prvo v krajinch helenizmu. Mnoh grcke medzinrodn prvne normy boli prevzat do Justinovej kodifikcie. Nmorn prvo sa vyvinulo s rozvojom obchodu. Preto m prevane grcky pvod.

7.5 Sdy a procesn prvo 31

Ete v klasickej dobe ukazuj sdy v Athnach a v Attice pestr obraz. Boli zmesou pozostatkov starch db a novch zariaden. Nebolo presn delenie sdnej moci jednotlivch orgnov od inch kompetenci. Sd areopagu a afetov Konanie pred areopagom a jeho vbormi ( sdy efetov) v typickom prpade usmrtenia prebiehalo tak, e po vysloven pomsty nad hrobom obete dali prbuzn rozhlsi in, aby bola obec uzrozumen s tm, e je pchate vylen z najdleitejch konov verejnho ivota. Za tmto elom urobili najbli prbuzn oznmenie u archonta, basilea areopagu. Archon pridelil prpad poda jeho povahy niektormu zo sdnych dvorov. Zbor jedenstich (hoi hendeka) sa skladal z desiatich sudcov a zapisovatea. Ich kompetencia bola na jednej strane vyhadvania, na druhej dozerali na vkon trestu. Sdili tzv. sprostch zloincov a to zlodejov, lupiov a noscov. V obianskych sporoch sa obania obracali spravidla nie na sd, ale na rozhodcov. Na prelome 5.-4, storoia pred.n.l. bolo zaveden obligatrne rozhodcovsk konanie. Kad oban nad 60 rokov bol pod stretou cti povinn prija funkciu ttom autorizovanho rozhodcu. Na jeho rozhodnutie museli obidve strany poka. Na jeho vrok bolo mon poda odvolanie k hliaie, ktor sa civilnmi vecami zaoberal iba v odvolacom konan. Popri tom mohli strany aj naalej vyuva sluby skromnho rozhodcu.

udov sd - hliai Zloenie a vznam hliaiae bol u popsan vyie. Jeho sdna prvomoc bola v obianskych veciach odvolacia, v trestnch veciach jednak odvolacia, jednak vyhadvacia. Konanie sa zanalo predvolanm, ktor alobca adresoval svojmu odporcovi stne na verejnom mieste pred svedkami s tm, aby sa dostavil v uren as na prslun rad pripravi prejednanie aloby. alobca predloil radu alobu psomne, odtiato pochdza jej nzov - graf , a rad po pretan zoznmil s jej obsahom alovanho, aby tento mohol poda nmietky proti alobe. V prpade, e sa alovan nedostavil na konanie, konalo sa aj v jeho neprtomnosti. Tieto psomn prejavy strn boli podkladom alieho konania pred radnkom-anakrisis. V tomto prpravnom konan dochdzalo k zisteniam formlnych predpokladov (i s strany spsobil kona), k prsanmu prehlseniu, pokusu o zmier, ale aj k prevedeniu vetkch navrhnutch dkazov. Po jeho skonen radnk vloil spis do schrnky, ktor zapeatil a uschoval do hlavnho pojednvania. Hlavn pojednvanie sa konalo pred udovm sdom. Konajci radnk dal preta spis, ako bol vybrat zo schrnky, potom prehovorili strany, ktor sa neskr mohli da zastupova, nie vak advoktmi. Strany si mohli da vypracova spisy ikovnmi renkmi. Po prehovoren strn nasledovalo rovno hlasovanie. Bolo tajn, vhadzovali sa hlasovacie znmky do osudia. Boli to rzne drobn predmety, kamienky a od 4. storoia pred.n.l. to boli bronzov kotiky. Pojednvanie zakonil predseda ohlsenm vsledku. Proti vroku udovho sdu nebolo mon poda odvolanie. Intitcia verejnej aloby, podvanej skromnkom bola prvom chpan ako jeden z pilierov athnskej demokracie, ale na druhej strane priniesla aj spoloensk zlo, ktorho sa Athny nezbavili, a to udavastvo - sykofantiu.

32

8. Helnistick tt ( 336-30 pred.n.l. ) Athnska demokracia bola podroben akej skke vo vojne medzi Athnami a Spartou o hegemniu v grckom svete, nazvan peloponzska (431-404 pred.n.l.). Porka Athn viedla k hlbokmu padku athnskej demokracie. V tejto dobe vystupuje macednsky kr Filip II. Proti macednskemu vplyvu organizovali odpor obrancovia demokracie v Athnach na ele s vekm renkom a ttnikom Demosthenom. V bitke u Chaironeie (338 pred.n.l.) podahli athnske a s nimi spojen zbrane a o rok neskr bol zvolan kongres grckych ttov, na ktorom bola uznan Filipova hegemnia. Tm skonila grcka samostatnos v zmysle ttoprvnom. Ke bol kr Filip II. v roku 336 pred.n.l. zavraden, jeho syn Alexander Macednsky (vldol v rokoch 336-323 pred.n.l.) vyuil nepevnho stavu Perzskej re, vojensky ju premohol a zaloil na jej troskch nov ru. Po jeho smrti dolo k rozdeleniu re medzi jeho vojvodcov. Vzniklo niekoko nstupnckych ttov, z ktorch si trval vznam zachovali hlavne tri : Macednsko, vykonvajce alej nadvldu nad zvynm grckym svetom, Egypt a Zpadn zia. Takto vzniknut tty boli pod uritm grcko-macednsky vplyvom, a preto ich nazvame helenistickmi. Helenizmus je novodob termn (toto meno zaviedol historik G.Droysen) k rozleniu tejto doby a starej kultry-helnskej. Zaha v sebe obdobie od Alexandra Macednskeho a po dobytie poslednho helenistickho ttu - Egypta Rimanmi v roku 30 pred.n.l. Je to vznamn epocha najm z hadiska renia grckej kultry a vedy, ktor sa stala kozmopolitnou. Helniznus je hnutie, ktor vyplynulo zo spojenia klasickej grckej vzdelanosti s najlepmi vtvormi orientlnej kultry. Znamenalo vek prevrat v spoloenskej truktre a v politickom ivote. Po vonkajej strnke sa helnske obdobie vyznauje tm, e sa helnska kultra rozrila na oblas mnohonsobne viu, ne ak zaberala predtm. Nestalo sa tak pomalm prirodzenm helnizovanm, akmu napr. podahol zpad Malej zie pre svoje susedstvo a styky s grckym svetom, ale umelm vytvorenm novch centier helnskej vzdelanosti a ivota v oblastiach, kam skr Grci prenikali mlo alebo vbec, a potom povznesenm grckeho ivlu na vldnuci v rozsiahlych zemiach, do tej doby leiacich mimo grcke psobenie. (V. Groh). Kultrnym centrom re sa stali mest Alexandria, Antiochia a Pergamon. Sem prichdzali uenci, vznikali tu filozofick koly, umeleck dielne, mze a kninice. Dominovala grtina, grcke vzory a grcki myslitelia, grcky ivotn tl. aisko politickho ivota sa presunulo na krovsk dvory, take grcke mest, ktor boli kedysi tvorcami politiky, boli odsunut do pozadia. Athny si udrali pozciu kultrneho centra, ako vemi run obchodn mesto sa do popredia dostva Korinth, v Malej zii Efesos a Miltos a ostrov Rhodos. Grci vo svojich kolnich zsadne nespvali s domcim obyvatestvom, zachovvali si svoje verejn a skromn prvne intitcie. Helnistick tty nentili domcich poddanch, aby sa riadili inmi ako vlastnmi prvnymi obyajmi alebo zkonmi, take nedolo k prvnemu zluovaniu (sykretizmus), ani k zmene prvneho poriadku dobyvateov podmanenmi. A za cisra Karakally v roku 212 n.l. dolo k iriemu zoveobecneniu rmskeho prva na zem celho impria.

33

Po vojenskom vazstve uahila hospodrska, socilna a politick vyspelos helnistickch ttov Rimanom ich svetovldu. Niektor, najm prvne helnistick intitcie sa udrali aj po rmskom dobyt a mali vplyv na rmske prvo. Po cel dobu trvania rmskeho impria si vchodn as re udrovala vysok kultrnu rove, ktor Rimanom neobyajne imponovala a inpirovala ich. Helnistick ty nemono zaradi medzi orientlne despotie, ale je potreba ich vnma ako al stupe vvoja otrokrskeho ttu. S povaovan za prechodn tvar k typu re rmskeho impria. Doba trvania helnistickch ttov kon v roku 30 pr. n.l., kedy sa posledn suvernny tt Egypt stal rmskou provinciou.

Starovek Rm 1. Predrmske civilizcie na Apeninskom polostrove Do svetla dejinnho vvoja vstpilo Taliansko ovea neskr ne vchodnejie Stredomorsk oblasti. Napriek tomu vak nchdzaj archeolgovia aj v tejto zemi najstarie paleolitick pamiatky civilizcie. Od rozhrania 4. a 3. tiscroia pr.n.l. bolo Taliansko osdlen neolitickm udom. Z antropologickho hadiska sa jednalo o mediterrann plemeno nzkej postavy, tmavej pleti a s dlhmi lebkami. Prechod k dobe bronzovej dokladuj pamiatky terramarnej kultry, ktorch nostieom boli nov prisahovalci do severnho Talianska okolo 2. tiscroia pr.n.l. Prechod k dobe eleznej reprezentuje kultra villanovsk. T sa rchlo rozvja, popri bronzovch a eleznch nstrojoch je dleitou novinkou vroba plechovch pltkov na tty a prilby. Na sklonku 2. tiscroia sa prd villanovskho obyvatestva usadil na trhenskej strane pri dolnom Tibere. Boli to historick predkovia Latinov. Latinovia a ich prbuzn patrili etnicky i jazykovo k indoeurpskej vetve. Veda nich sa v Taliansku formovala menej kompaktn skupina umbrosabelsk. V priebehu dalieho vvoja sa o Taliansko zaali zaujma Fniania z Kartaginy, ktor obsadili Korziku a Sicliu, a konene do severnho Talianska prili Kelti. Do politickch a kultrnych dejn Talianska zasiahli vemi vznamne neindoeurpski Etruskovia, ktorch predkovia sem prili asi z Malej zie okolo 9. a 8. storoia pr.n.l. Nadviazali na miestnu villanovsk kultru, vniesli do nej svoje vlastn prvky a 34

zohrali vodcovsk lohu pri kontituovan novej civilizcie. Kultrotvorn komponenty ich civilizcie, nboenstva, vkon kultov, vtvarn umenie a architektra nes zjavn stopy vyspelejch vchodnch civilizci. Etruskovia boli vemi prispsobiv, pokia ide o vstrebvanie novch prvkov, a tie expanzvni a dynamick. Okrem dnenho Tosknska ovldli v 7. a 6. storo pr. n.l. as juhotalianskej Kampnie a Latium s Rmom. Na severe bolo ich cieom Popdie. Nikdy nevytvorili pevn jednotn tt, iba jednotliv mestsk zvzy. Na sklonku 6. storoia pr.n.l. bola ich moc zretene obmedzovan. Z Kampnie ich vytlaili tu usaden Grci a do roku 510 pr.n.l. udva rmska tradcia vyhnanie krov, z ktorch posledn traja boli etruskho pvodu. Boli to vak Etruskovia, ktor z jednotlivch osd na rmskych pahorkoch vybudovali prv mestsk sdlisk a odvodnili bainat a marriou zamoren niny, z ktorch najvznamnejie bolo neskorie Frum Romanum. Mestu dali prv verejn stavby a tie intitcie, neskr pokladan za typicky rmske. Po vpde Keltov zaiatkom 4. storoia pr.n.l. sa Etruskovia museli stiahnu z Popdia. Ich vlastn zemie medzi riekami Arnem a Tiberom sa neustle zmenovalo vplyvom rmskej rozpnavosti, ktor ich pohltila v polovici 3. storoia pr.n.l., kedy s Rimanmi splynuli. Ako nrod prestali existova v priebehu 1. storoia pr. n.l., kedy sa objavuj posledn etrusk npisy. Hmotn pamiatky vypovedaj o ich vnimonej vyspelosti v oblasti lekrstva (boli njden napr. zlat zubn protzy), v architektre s vynlezcami oblka a klenby, stavali vodovody, kanalizcie, kpele. Obdivujeme vysok estetick a vtvarn hodnotu ich filigrnskych perkov a predmetov dennej potreby, rovnako ako fresky v hrobkch. Vernm obrazom ich civilizcie bolo nboenstvo, ktor sstredilo pozornos ku kultovm formm a vkladu veteckch znamen. Taliani ich pokladali za autoritu a treba doda, e etrusk nboenstvo vznamne ovplyvnilo vvoj rmskeho nboenskho ctenia. Siln formlna viazanos potom bola charakteristick pre najstarie rmske prvo, ktorho vklad bol v prvej fze vvoja v rukch pontifikov. alm, nepochybne vemi dleitm kultrotvornm initeom na talianskej pevnine bola grcka kolonizcia v 8. storo pr.n.l. Najznmejou, vtedy vzniknutou grckou osadou je Neapoli a alej na zpade kolnia Messalia, dnen Marseille. Grcke kolnie prispely k vekmu civilizanmu rozmachu, i u lo o rozvoj duchovnch hodnt, pripomeme elejsk a pythagorejsk filozofick kolu, alebo o rozvoj vtvarnho umenia, keramiky, textilnctva a urbanistiky. Ani Etruskovia, ani Grci, i u to boli vemi vznamn kultrne filicie, nezohrali hlavn lohu v historicko-politickom vvoji Talianska. Ich kultrne, biofiln zameranie sa upnalo skr k rozvoju indivdua, tvorbe kultrnych hodnt ako k vojensko-mocenskm cieom. plne protikladne sa pri st Tiberu do Stredozemnho mora zaal formova mal latinsk mestsk ttik - Roma. 2. Doba krovsk (8.-5. storoie pr.n.l.) 2.1 Veobecn charakteristika vvoja O poiatkoch Rma mnoho nevieme. Sami Rimania zaali pestova dejepisectvo na poiatku svojho vemocenskho rastu. Vlastn histriu datuj ab urbe condita, od zaloenia mesta, ktor bolo v 1. storo pr.n.l. situovan do roku 753 pr.n.l. Podrobnosti o ranch dejinch Rma boli donedvna povaovan za rozprvanie legendrneho rzu, napriek tomu boli s neobyajnou presnosou potvrden vsledky modernch hbkovch archeologickch vskumov na Palatine a Fore Romane. Vraznejie obrysy nadobdaj rmske dejiny a v 6. storo pr.n.l. v dobe rozkvetu Rma za etruskch krov, z ktorch posledn Tarquinius Sperbus bol pre svoju spupnos vyhnan okolo roku 510 pr.n.l. Etrusk nadvlda vak bola pre rodiaci sa Rm prospen, upevnily sa zkony, vntorn organizcia a ustlili sa jej formy. Boli to Etruskovia, ktor postavili na 35

Kapitole kultovn stredisko - chrm zasvten Jovovi, Junone a Menrve. S Rmom splynuli okolit obce a ten sa stal centrom obchodu. Zkladnm prvkom rmskej spolonosti bola patriarchlna rodina, hospodriaca na ponohospodrskej usadlosti, kde stle viac stpal podiel intenzvnejch foriem, vroby podmienen rozirovanm hranc zem a zskavanm rodnejej pdy. Sasne sa dynamicky rozvjali remesl. spen vojensk vboje viedli obratom k nastaveniu vojenskej demokracie, kde boli vetci obania bojovnkmi a mali rovnak obianske prva. Skoro zaalo dochdza k zkonitej diferencicii, kedy vojensky, politicky a hospodrsky spenej jedinci zskavali prevahu, take vojensk demokracia strcala na innosti. V obdob krovskom vznikaj dve socilne vznamn skupiny patriciovia a plebejci. Pvod tchto skupn je nejasn. as modernch historikov sa domnieva, e vznikli diferenciciou jednho etnika, in zastvaj stanovisko, e patriciovia s v rodoch organizovan pvodn obyvatestvo a plebejci predstavuj cudz element, obzvl prslunci stredotalianskych kmeov. Otroctvo existovalo pvodne v patriarchlnej forme a ete v 5. storo pr.n.l. mali Rimania otrokov pomerne mlo. ili s nimi ako lenovia domcnosti v podriadenom postaven. Zkon dvanstich zvzkov stanovil ako trest za poranenie otroka polovicu obnosu, ktor bola stanoven ako pokuta za poranenie slobodnho. V dobe krovskej vznikla aj zvltna forma spolownskch vzahov, ktor sa zachovala po cel dobu rmskych dejn, aj ke menila svoju socilnu podstatu: jednotliv lenovia rodu sa stvali patrnmi - patrones. T brali pod svoju ochranu osoby, ktor sa im zavzovali vernosou a poslunosou - fides. Boli to klienti - klientes. Toto osobn spojenie bolo zaloen na vernosti klienta a patrona. Jeho starodvny pvod sa dokazuje tm, e Zkon XII zvzkov povauje poruenie vernosti patrnom za nboensk priestupok. zemno-politicky bol Rm mestskm ttom - teda obdobou grckej polis, latinsky civitas. Organizcia spolonosti bola zaloen na princpoch rodovho zriadenia. Zkladnou jednotkou bol rod - gens, ktor mal pvodne i spolon drbu pdy. V jeho ele stl volen starina - princeps gentis. Rodov bolo celkom 300, zvzok desiatich rodov tvoril kriu. Bola jednotou nboenskou, vojenskou a politickou; v jej ele stl curio, poveren riadenm jednan. Zoskupenm dvanstich kri vznikol kme - tribus. Nrod rmsky - Populus Romanus - sa skladal z troch kmeov: Ttienses, Ramnenses a Lucerenses. 2.2 Politick organizcia spoloosti udov snemy - comitia curiata Rm v najstarch dobch zachovval znaky vojenskej demokracie. Ak sa mali riei dleit otzky, schdzal sa rmsky ud po krich na zhromadeniach nazvanch comitia curiata. Zastovali sa ich vetci dospel mui a rozhodovalo sa tu o zsadnch otzkach ivota obce - o vojne a mieri, o prjman novch rodov do kmeovho zvzku, o adopcich testamentu, veciach sdnych, kultovch i rodinnch. Nzov hovor, e boli organizovan poda kri, kde mala kad jeden hlas. Pri hlasovan rozhodovala nadpolovin vina. Moc krovsk V ele obce stl kr - rex, ktor bol vojvodcom, najvym kazom a predsedom uritch sdov. Vonkajm krovskm znakom bol purpurov pl, zlat elenka, ezlo s orlom, kreslo zo slonovinovej kosti (sella curulis). Pred krom lo 12 likrotov so zvzkami prtov, do ktorch boli vloen sekery. Tieto insignie ttnej moci boli prevzat od Etruskov, od ktorch pochdza asi i pomenovanie a pojem najvyej vladrskej moci - imprium. Rex vak nebol nositeom absoltnej moci a jeho titul nebol dedin. Ak zomrel, prechdzala jeho prvomoc na interreges, menovanch z radov sentorov.

36

Sent Bol radcovskm krovskm zborom. Poda tradcie sa skadal zo stareinov rodov. Schvaoval ako ochranca otcovskch tradci vetky uznesenia kuritnych komisi - auctoritas patrum. 8.2.3 Prvo v dobe krovskej Najstarm prvom, ktorm sa riadil ivot Rimanov, bolo prvo obyajov - consuetudo. Rozumieme tm prvo, ktor sa po dlh dobu a jednoznane zachovvalo s presvedenm o jeho zvznosti - opinio necessiatatis. O zkonodarnej innosti krov, prp. kuritnych zrhomaden, sa nezachovali priame doklady. Niektor autori pripaj, e na rozhran 3. a 2. storoia pr.n.l. pontifex maximus Papirius zostavil zbierku krovskch nariaden - leges regiae, ktor neskor autori oznauj ako ius Papiriarum. 2.4 Reformy Servia Tullia Reforma organizcie spolonosti, pripisovan krovi Serviovi Tulliovi, znamenala likvidciu rodovho zriadenia. Bola podobne ako Solonova reforma v Athnach zaloen na mylienke vytvorenia novch typov udovho zhromadenia, nezvislch na rodovej moci. Kritriom pre zvolvanie udu bol majetkov census - stanie vetkch obanov a ich majetku k vojenskm, politickm a daovm elom. Vetko slobodn obyvatestvo Rma, teda aj patriciovia, tak i plebejci, boli rozdelen do 5 tried, poda objemu drby nehnutenosti, neskr poda veobecnho peanho ocenenia bohatstva. Kad trieda bola alej rozdelen na urit poet jednotiek nich - tzv. centri. Poet centri nebol zvisl na pote obyvatestva zahrnutom do jednotlivch tried. Prve naopak: najmenej poetn, teda triedy najmajetnejie, mali najviac centri. Centria (pvodn vznam slova je stotina) bola jednotkou vojenskou, politickou a daovou. Z politickho hadiska bola centria hlasovacou jedotkou na udovom zhromaden novho typu - zhromadenie centri (comitia centuriata). Okrem piatich zkladnch tried existovali ete alie skupiny. Bola to obzvl privilegovan vrstva jazdcov, zloen z najbohatch Rimanov, alej privilegovan vrstva remeselnkov, skupina bohatch trubaov a nakoniec skupina tzv. zostvajcich, teda nemajetnch, ktor boli potan nie poda majetku, ale poda hlv. Prehad novho rozdelenia obyvatestva: Trieda jazdci I. trieda II. trieda III. trieda IV. trieda V. trieda remeselnci trubai capite censi 20 jutier 15 jutier 10 jutier 5 jutier 2 jutry Majetok Poet centri 18 80 20 20 20 30 2 2 1

37

Set centri dva slo 193. Nadpolovin vina nleala jazdcom a prvej triede - 98 centri. Politick zvhodnenie majetnch obanov (zvl pri udovom hlasovan) sa nazva - timokratick princp (tzv. vlda peaz). Na demokratickom princpe bolo budovan druh udov zhromadenie tributn (comitia tributa), organizovan z zemnch hadsk. V meste a na dedine boli vytvoren obvody, nazvan tribus. Mestsk obvody dosiahli poet 31, take obvodov bolo celkom 35. Do tohto lenenia boli zahrnut op vetci slobodn obyvatelia. Star kuritny snem zostal zachovan, stratil vak akkovek vplyv. Reforma Servia Tullia zlikvidovala rodov zriadenie Rma. Na troskch starej organizcie bola vybudovan nov ttna reforma, do ktorej zkladov bolo poloen zemn a majetkov lenenie. 3. Rmska republika 3.1 Veobecn charakteristika Reformy Servia Tullia, ktor bol predposlednm rmskym krom vytvorili zklad pre vznik prvej vvojovej etapy rmskeho ttu. Nov ttne zriadenie dostalo nzov res publica - vec verejn. Mal latinsk tt sa teda prehlsil za republiku a zaala sa energicky presadzova navonok. Pred 3. strom pr.n.l. mali Rimania v rukch takmer cel Taliansko a mohli sa pusti do sporu s Kartgom, ktor bolo obchodnou a kolonilnou vemocou zpadnho Stredomoria. Punsk vojny priniesli Rmu vek zemn zisky, prv kolnie a nadvldu na mori. Rm sa stal rozhodujcou silou antickho sveta. Charakteristickm rysom nrodnho charakteru bola sedliacka striedmos, utilitrnos a prsny spsob ivota. Zmken prejav okolitch civilizci chpali ako nieo, o nakoniec napomohlo k ich zniku. Pestovali v sebe predovetkm ducha strohho, udatnho vojaka a v dobch mieru dobrho hospodra a radnka, ktor je schopn prispie k zdarnmu vvoju ttu a zachovaniu zdedench zsad a cnost. Umeniu neboli, v porovnan s grckou kultrou, pvodne vbec naklonen. Intenzvne styky s grckym svetom, ktor sa prehbili po dobyt Grcka, z ktorho sa vytvorila provincia Achaia, vak vystili v primn, a takmer nekritick obdiv ku grckej kultre a civilizcii. Svoju mocensk prevahu Rimania voi Grkom vyjadrovali pohdavm Grikovia - Graeculi. Boli vemi hrd na svoje dobyvatesk spechy, ale aj dos realistick na to, aby ctili svoju kultrnu zaostalos a snaili sa ju prekona. Pni sveta sa stali iakmi Grkov - vi Horcius (Horcius): Graetia capta ferum victorem cepit et artes intulit agresti Latio - Porazen Grcko ovldlo krutho vaza a vnieslo umenie do dedinskho Latia. Rimania sa nechali okzli vekolepou krsou grckych sch, verejnch stavieb, palcov a chrmov. To vetko si chceli okamite privlastni. Svedectvo o drancovan Grcka prinaj obasn nlezy podmorskch archeolgov z potopench lod. Mocensk vzostup Rma znamenal predovetkm prilenenie sa k helnistickmu svetu. Rimania nechceli a nesmeli by pokladan za barbarov, a preto sa snaili dobehn o najrchlejie svetov rove vzdelania a myslenia. Robili tak predovetkm preberanm hotovch grckych mylienok a foriem. Boj patrciov a plebejcov Napriek mocenskmu vzostupu prechdzal Rm vntornou krzou. vntropolitickm konfliktom bol boj patriciov (patricii) a plebejcov (plebei). Boj o politick zrovnoprvnenie plebejcov mal svoje dleit medznky. 1. Prv secesia (secessio plebis) plebejci sa roku 494 pr.n.l. poprvkrt odobrali na rmsku Svt horu (Mons sacer), aby si vyntili ustanovenie zvltnych orgnov na svoju ochranu. Hlavnm

38

Boli to nov magistrti - tribuni plebis. udov tribni boli vybaven nasledujcimi prvomocami: a) ius auxilii - prvo pomoci plebejcom, ktor boli ohrozen patricijskch radov; svojvonm jednanm

b) ius intercessionis - prvo zkroku, tj. prvo negova ktorkovek opatrenie alebo rozhodnutie ktorhokovek stavnho orgnu. K uplatneniu tak rozsiahlej, negatvnej prvomoci bola osoba udovho tribuntu nedotknuten, bol sacrosanctus. udov tribnovia boli volen v pote 10 na plebejskch zhromadeniach vdy na dobu jednho roka. spechom prvej secesie bolo zriadenie plebejskch udovch snemov - concilia plebis. Ich uznesenia (plebiscita) zavzovali pvodne iba plebejcov. Po poslednej secesii bola vybojovan ich zvznos aj pre patriciov. Stalo sa tak zkonom Hortensiovm - lex Hortensia v roku 287 pr. n.l. 1. Kodifikcia obyajovho prva v roku 450 pr. n.l. - Lex duodecim tabularum. Zmyslom spsania prva bola ochrana plebejcov pred svojvonm vkladom prva, ktor bolo doteraz v rukch patricijskch pontifikov (pontifex - kaz). Zkon nerob rozdiely midzi patriciami a plebejcami (pozri oddiel: Pramene prva). 3. Lex Canuleia (445 pr. n.l.) - zruil zkaz manelstva medzi patriciami a plebejcami. 4. Prstup k vysokm radnckym funkcim prebejci zskavali postupne, v roku 367 pr. n.l. dosiahli prstup k najvyej hodnosti konzultu (lex Licinia Sextia). Poda zkona Ogulniovia (lex Ogulnia), okolo roku 300 pr. n.l., boli plebejcom vyhraden najmenej 4 miesta medzi ponitfikmi a augurmi. Obdobie obianskych vojen a koniec republiky zemn rozsah rmskeho ttu poskytoval bohat zdroje otrokov, postupne zanikali star patriarchlne formy otroctva a rozvinuli sa do klasickej formy otrokrskeho spsobu vroby. Drancovanm podriadench zem a prcou otrokov nesmierne zbohatla as obyvatestva, ktor sa zaala formova do dvoch zujmovch krdel. Star pozemkov aristokracia a bohat plebejci tvorili tzv. nobilitu - nobilitas. T sa dostvala do konfliktu s jazdcami - equites, aristokraciou, zameranou na obchod a finann transakcie. Na druhej strane sa nebezpene rozrastala vrstva plne nemajetnho slobodnho obyvatestva. Obzvl na dedinch drobn ronci nestaili v konkurencii vysoko produktvnych, na otrokrskom spsobe vroby postavench latifundich. Zbedaen ronci prichdzali o pdu a uchyovali sa do miest, kde si hadali obivu. Davy slobodnch bezzemkov v spojen s mestskm plebsom predstavovali vek nebezpeie pre stabilitu Rma. Vnos situcie si uvedomovali mnoh rmski politici, z ktorch sa najviac preslvili v rokoch 133-122 pr. n.l. bratia Gracchovi. Snaili sa presadi reformy, ktor by upevnili postavenie a vlastne obnovili stav slobodnch drobnch ronkov. Poda zkona Tiberia Graccha mala by pda, nezkonne obsaden rmskymi vekostatkrmi (tzv. ager publicus), pridelen slobodnm bezzemkom. Nikto nesmel nabudce dra viac ne 5000 jutier zo ttnej pdy. Pozemkov zkon vyvolal obrovsk odpor aristokracie a tribun udu Tiberius Gracchus bol pri nepokojoch v Rme zavraden. Po desiatich rokoch obnovil tieto nvrhy jeho mlad brat Gaius, ktor zskal plebejsk tribunt. Pouen, postupoval opatrnejie a pokal sa nakloni si irie vrstvy obyvatestva. Sympatie mestskej chudoby zskal pomocou obilnho zkona, ktor umooval nkup lacnejieho obilia. V snahe zska jazdcov zaviedol desiatky v provincich Malej zie. K zlepeniu existennch perspektv pre rmskych obanov zakladal nov kolnie (napr. na zem bvalho Kartga). Ani on nebol spen v hadan vchodiska zo socilnych konfliktov, ktor u boli tak rozsiahle, e ich rieenie nebolo v monostiach plebejskho tribna a republiknskych mechanizmov. Gaia

39

Graccha akal rovnak osud ako jeho brata. Spoloensk vrstva slobodnch drobnch ronkov zanikla, zkladom vetkej vroby sa stala prca otrokov, ktorch vykorisovanie dosiahlo v tej dobe neslchanch rozmerov. Od druhho storoia pr. n.l. sa zaali objavova stle astejie otrock vzbury (v roku 199 pr. n.l. v Latiu, v roku 196 pr. n.l. v Etrurii, v rokoch 138-132 pr. n.l. na Siclii) Legendrne povstanie veden Spartakom a Krixom v rokoch 74-71 pr. n.l. spustoilo cel jun Taliansko. Vntropolitick krza sa odohrvala v niekokch rovinch a zmtky ktor nastali boli predzvesou konca republiky. Na politickej scne proti sebe stla sentna strana optimtov a opozin strana populrov. Populri nepredstavovali iadnu udov stranu s demokratickm programom, ako by sa dalo od ich nzvu predpoklada. Naopak, jednalo sa o roztiepenie zujmov uprostred nobility, ktor chcela dosiahnu rovnak politick ciele, ale inmi prostriedkami. V otzke ttnej sprvy bolo jasn, e rmska stava, ktor bola budovan pro civita, nevyhovuje potrebm gigantickho impria. Neudraten bola sprva provinci, ktor boli v naprostej zvislosti na centre. Provinn aristokracia, asto vemi bohat, nechcela zna porunkovanie aristokracie rmskej. V popred bola tie otzka armdy. Star systm domobrany, kde kad slobodn mu sa na vlastn nklady musel astni vojenskch aen, vzal za svoje spolu so znikom triedy slobodnho ronctva. Konzul Gaius Marius, prslunk strany a spen vojvodca zmenil udov armdu na profesionlnu. Prjmal do armdy obanov bez censu, stanovil im pevn plat a pridelil vzbroj. Po 16 rokoch sluby dostvali vyslilci pozemky. Vo vojsku bola zaveden prsna disciplna. Vojaci museli denne cvii, pracova v tbore, stava cesty a opevnenia. Mriovmi reformami sa rmske vojsko zmenilo, jeho bojov spsobilos vzrstla. Zmeny mali politick nsledky. Skor vojaci sa snalili pokia mono o najskr skoni vojnu a vrti sa do svojich domovov, kde mali svoje hospodrstva. Mriovi vojaci sa zmenili na profesionlov. Mali radi vojensk aenia, ktor im prinali zisk v podobe vojnovej koristi. Mali radi svojich veliteov, ktor ich viedli do spench bitiev a ktorm boli ochotn sli v boji nielen s vonkajm nepriateom. V nutnch prpadoch podporovali so zbraou v ruke aj ich politick poiadavky. Prechod k systmu dobrovonho vojska nemlo prispel ku vzniku obianskych vojen v nasledujcom obdob a vtlail urit rz vntornm bojom na konci republiky (Makin, N.A.). Profesionlna armda sa stala vznamnou silou v tte, ktor pod vedenm ambiciznych veiteov v budcnosti rozhodovala o vntropolitickch udalostiach. Mrius sa zaslil o zcharanu Rma pred mohutnm germnskym tokom Teutonov a Kimbrov a skonil vojnu s numidskm Jugurthom. Pdu odat Kimbrom chcel rozdeli bezzemkom, podnikal alie kroky k zmiereniu biedy, a zskal preto priaze chudoby; zaistil tak naas populrom politick prevahu proti sentu. V ele sentnej strany optimtov stl Lucius Cornelius Sulla, ktor proti Mriovi otvorene vystpil. Doslova v uliaciach Rma sa rozptala vraedn obianska vojna, ktor sa vyznaovala krutosou a stla tiscky obet na obidvoch stranch. L.C. Sulla zvazil vo vojnovom aen proti pontskmu krovi Mithridatovi (roky 87-84 pr.n.l.) a upevnil postavenie Rma v zii, Grcku a Macednsku. V roku 83 pr.n.l. pristl so svojimi lgiami v Taliansku a zviedol posledn boje o moc v tte proti vojskm Mriovm (Marius sm zomrel v roku 86). V zverenej bitve, tesne pred Rmom pri brne Collinskej, boli Mriovci porazen dikttorom na neobmedzen dobu, zskal prvomoc dva zkony a robi 40

reorganizciu ttnej sprvy - dictator legibus scribundis et rei publicae constituendae. Proti svojim politickm odporcom postupoval vemi kruto, vynal rozsudky smrti, konfikoval majetky, zostavoval proskribin listiny. Obmedzil prvomoc konzulov a tribnov, naopak posilnil prvomoc sentu a rozril poet jeho lenov na 600. Vznam udovch zhromaden poklesol. Sm bol menovan dikttorom na dobu neurit. Skutonos, e sa Sulla neskr svojej moci vzdal bol in, ktor sasnci neoakvali a antick historici nechpali. Poda nzoru Theodora Mommsena (nemeck prvny romanicsta 19. storoia) Sulla vytvoril pre oligarchiu nezvisl postavenie, zabezpeil jej vldu, a "ke bolo dielo hotov, postpil tvorca miesto svojmu vtvoru" (Mommsen, Rmische Geschichte, II.). V rmskych politickch dejinch predstavuje Sullova diktatra dleit moment. Bola prvm otvorenm pokusom o likvidciu republiky. Nemala ni spolon so skormi diktatrami z db samnitskch vojen a bojov patriciov a plebejcov. Vtedy boli rozsiahle pln moci udeovan vnimone a boli vymedzen vdy maximlne na es mesiacov. Aj ke Sulla zavdzal formy, ktor mali vies k obnoveniu starho rmskeho politickho poriadku, bola jeho vlda svojou povahou zahjenm novej etapy vvoja rmskeho ttu. Star rmska republiknska kontitcia predpokladala najvyiu moc udovch zhromaden, autoritu sentu, pln moc magistrtov, zaloen na zkonoch a prvnych obyajoch. Sulla poloil zklady neobmedzenej monarchistickej moci, nm vytvoren vlda potom zaisovala prevahu oligarchie, teda nie nobility ako celku, ale len jej asti. Tento politick jav bol prejavom krzy republiknskeho politickho systmu. Sulla dosiahol svojej moci za podpory njomnho vojska. Vyuil teda reorganizciu armdy, ktor urobil Gaius Marius. oldiersku armdu bolo mon vyi nielen proti vonkajm nepriateom, stala sa zbraou vntropolitickho boja. Obdobie triumvirov Rm rozril svoju vldu nad celm Stredomorm. V zmysle politickom zachovval oficilne rysy mestskho ttu. Z republiknskej stavy preiel k vojenskej diktatre (Makin, N.A.). Medzi politickmi osobnosami si po Sullovom odchode vydobili vznamen postavenie Markus Licinius Crassus (Marcus Licinius Crassus) a (Gnaeus Pompeius). Ako vemi bohat magnti si obaja zskali autoritu, obzvl vaka spenm vojenskm akcim. Pompeius zvazil v boji so Sertoriom v Hispnii a na vchode v tretej vojne s pontskm krom Mithridatom. Crassus mal zsluhu na potlaen Spartakovho povstania otrokov v rokoch 7471 pr.n.l. Obidvaja dosiahli v roku 70 radu konzula. Obnovili plne prvomoci tribnov udu, hodnos cenzorov; zkonom Aureliovm (lex Aurelia) bolo zreformovan sdnictvo. Postavenie sullovskej oligarchie bolo oslaben almi reformami zo 70. rokov, ktor vrtili moc udovm zhromadeniam. Dleit lohu v politickom ivote Rma mali voby magistrtov, ktor zviseli nielen na dohode vych sentorskm kruhov, ale - rovnako ako skr - zvl na vli centuritnych komisi. Konkurujci kandidti sa museli snai zska vemonmi spsobmi priaze voliov, ktorch hlavn masu tvoril mestsk ud. Cicer je vo svojom skromnom dopise nazvan misera et ieiuna plebecula (zuboen, vyhladoven chamra). Biedny obyvatelia Rma vydeli v daroch od ttu a skromnch osb jedno zo svojich zkladnch prv. Nie tradcie alebo star princpy, ale vzrastajci vznam mestskch plebejcov ntil kandidtov obetova ohromn sumy peaz na zsobovanie nemajetnch ud hlavnho mesta. Tmto vysvetlenm je mon zdvodni politick spechy vznamnch magntov, ktor mali jednak prostriedky na nkladn kampa, jednak mali irok klientelu. padok demokracie sa prejavil tie tm, e principlne otzky zostvali stranou, ustupujc volebnej kampani. Pri vobch mali vek vplyv tie vojensk spechy. Stle rstol vplyv 41

vojenskch vyslilcov a vojnov na dovolenke. Cicero poznamenal, e vetok rsky ud d na slov vojakov, ktor slili pod vedenm kandidtovm. Kad rok medzi sebou sperilo niekoko kandidtov. Formy volebnho boja boli rozmanit. Dleitm prostriedkom boli invektvy, osobn tok na spera, jeho rod, rodinu, zamestnanie a skromn ivot. Kandidti v nich obalovvali vznamnch radnkov a udu dvali rzne suby. Vznamn spechy v radnckej karire zskal Markus Tulius Cicero (Marcus Tullius Cicero). Bol zstancom aristokratickej republiky, tradinej rmskej libertas a moci sentu. V roku 59 pr.n.l. bol po spenom aen do Hispnie konzulom Gaius Julius Caesar. Spolu s Crassom a Pompeiom uzatvoril tajn dohodu, v ktorej si sbili vzjomn podporu. Novodob historikovia pouvaj pre tento pakt nzov prv triumvirt. (Autori staroveku ho nazvali proste dohodou mocnch osobnost, triumvirt v radnom zmysle slova bol a druh, z roku 43 pr.n.l.) Pompeius, ako slvny vojvodca, mal poetnch prvrencov. Crassus mal styky s finannmi kruhmi, jeho bohatstvo bolo prsloven, Caesar bol populrny medzi plebejcami a bol oslavovan ako obnovite Mriovej strany. Toto spojenie vyvolalo nepriatestvo na strane sentu, v boji s triumvirtom bol vak sent nespen. Boli vydan dva agrrne zkony, ktorch zmyslom bolo zmiernenie socilneho naptia. Doposia nerozdelen talianske pozemky boli rozdelen 20 tiscom osb, na prvom mieste boli obdarovan Pompeiovi vyslilci, potom nemajetn obania majci najmenej tri deti. Aj napriek odporu sentu bol zkon presaden. Caesar dostal na dobu 5 rokov do sprvy Gliu predalpsk, Illriu a neskr aj Gliu zaalpsk (zemie terajieho Fraczska, Belgicka, asti Holandska a vinu vajiarska) vrtane rozsiahlych prvomoc a s prvom postavi dve lgie. V rokoch 58-56 pr.n.l. podnikol Caesar aenie do Glie, ktorho vsledkom bolo potlaenie kmeovch vzbr a posilnenie rmskej moci. Vazstvom zskal Rm vek koris, obzvl otrokov a dobytok a Caesar sm vek popularitu. Preto mu bola zveren sprva Glie na alch 5 rokov. Postavenie triumvirov bolo posilnen, Pompeius zostal v Taliansku, spravoval prostrednctvo svojich legtov Hispniu a Crassus sa odobral do Srie proti Parthom. Vprava subovala ndej na bohat koris, skonila vak v bitve pri Karrh porkou rmskych lgi, smrou Crassovho syna Publia a nakoniec i Crassa samotnho, ke vyjednval s Parthmi o navrten rmskych vlajok. Parthsk krovstvo nielene zachovalo svoju nezvislos, naopak posilnilo svoje postavenie, a tzv. parthsk otzka sa stala dleitou pre zahranin politiku Rma. V rokoch 56-50 pr.n.l. podnikol Caesar alie spen vojensk aenia na zpade v oblasti Glie a Britnie. Tieto galsk vpravy otvorili Caesarovi nov perspektvy a zmenili politick situciu. Mal k dispozcii 13 lgi, do rk mu padla obrovsk koris, a pretoe nezabdal s odmenami ani na svojich priateov, poet jeho stpencov rstol a umonil mu rozvin irok demagogick politiku. Po smrti Crassa triumvirt fakticky zanikol, Pompeius sa politicky zblil s optimatmi. Boj o samovldu vystil do alej obianskej vojny, ktor skonila porkou Pompeiovch lgi v bitve pri Farsale v roku 48 pr.n.l. Potom, o usporiadal pomery v zii a Egypte, bol Czar nten vies boj o moc so stpencami Pompeia sstredenmi v Afrike. Po roku 45 pr.n.l. (bitva pri Munde so synmi Pompeia) sa stal Gaius Julius Caesar samovldcom. Caesarismus Caesar nadobudol politick moc v tte pomocou svojich lgi. Ako nadan a tedr vojvodca bol u vojakov neobyajne obben. Opieranie sa o vojsko bolo charakteristickm rysom caesarismu, poiatky tohoto novho trendu maj svj pvod v socilno-politickch reformch v dobe Mriovej a Sullovej. 42

V roku 44 pr.n.l. bol Caesarovi udelen titul dictator in perpetuum, v roku 48 pr.n.l. mu bola udelen doivotn moc tribnov udu - tribunica potestas. U v roku 63 pr.n.l. bol zvolen za najvyieho pontifika (pontifex maximus), v roku 46 mu sent udelil prefektru mravov (praefectura morum), dostal titul otec vlasti (parens patriae) a k jeho menu sa pridal titul imperator. Mal prvo neobmedzene vypoveda vojnu, zjednva mier, disponova ttnou pokladou a navrhova kandidtov na najvyie rady. Caesar vyuval svojho oprvnenia doporuova kandidtov (ius commendationis), voby do magistratr sa potom fakticky stali aktom menovania. Poet sentorov bol rozren na 900, uviedol medzi nich aj dstojnkov a prepustencov. Rovnako zvil poet magistratr - naprklad prtorov bolo 16, questorov 40. Poet Caesarovm prvomoc sa rovnal doivotnej monarchistickej moci de facto, vil sa pre u nzov caesarismus. Vetky tieto zmeny sa vak neprejavili v rmskom stavnom a politicko-sprvnom systme, ktor vznikol v dobe, ke bol Rm ete malm mestskm ttom. Provincie neboli povaovan za asti celku, ale za zemie rmskeho nroda - praedia populi Romani, za oblasti, na ktor sa vzahovala jeho moc - imperium. Bolo objektvnou nutnosou prejs k takmu politickmu zriadeniu, ktor by zmenilo metdy a formy exploatcie provinci. Je charakteristick, e Caesar v zkonoch a reformch, ktor zaal presadzova, podporoval tradin princpy strany populrov, monarchistick idey, rozren v helnistickch krajinch vchodu, ale i niektor nroky konzervativistov. Rovnako ako helnistick panovnci, zvykol si zdvodova svoju moc nboensky. Jeho sochy bvali umiestovan medzi bohov, na niektorch npisoch bol dokonca bohom menovan. Jeho blzke vzahy s egyptskou krovnou Kleopatrou dvali tui, e Caesar zana poma na obnovenie re Alexandra Macednskeho s centrom re na kultrne vyspelejom a luxusom oplvajcom vchode. Neboli to teda len obavy o osud republiky a odpor k samovldcovstvu, pre ktor bol Caesar pri marcovch idech 44 pr.n.l. svojimi politickmi odporcami zavraden. Sprisahanci plnovali obnovenie vldy "svojich otcov", teda moci sentorskej aristokracie. Dva dni po Caesarovej smrti sa konalo zasadanie sentu. Nzory na situciu boli protichodn, prijat bol nakonie Cicernov kompromisn nvrh. Vetky Caesarove opatrenia boli ponechan v platnosti a Caesarova zve bola verejne vyhlsen. Rmsky ud dostal 300 sesterci na hlavu a Caesarove rozahl sady za Tiberom mali prejs do verejnho uvania. Svojm nstupcom oznail Caesar vzdialenho synovca Gaia Oktavina. Tak sa objavila nov politick osobnos, vtedy devtnssron Oktavin (Octavian), adoptvny Caesarov syn. Politick vzia vystila do novho spojenia najvplyvnejch osobnost v druhom tiumvirte. Tmito tromi mumi boli Markus Antonius (Marcus Antonius), Aemilius Lepidus a Oktavin. Vldu triumvirtu prijalo udov zhromadenie koncom novembra 43 pr.n.l. Odpor republiknov bol odrazen o rok neskr, kedy boli porazen ich vojsk v bitve pri Filippch. Zatiao Lepidus priiel skoro o svoje politick postavenie a zostal v pozad, obidvaja zostvajci lenovia trimvirtu sperili o moc v tte. Oktavinova prest stpala vaka viazstvu nad Sextom Pompeiom, synom Gnaeia Pompeia. Ako pokraovate Caesarovho diela stl vak v nepriaznivom svetle v oiach nobility. Cestu zbleniu s nobilitou naiel v svadbe s Lviou, prslunkou jednej z poprednch rodn nobility, aj ke vyplynul predovetkm z prudkho osobnho zujmu o tto enu, stal sa predpokladom spoloenskho zblenia (Groh, V.). Dohoda s nobilitou bola bezpochyby obratom v Oktavinovej politike, podoprela ho tak pevne, e sa mohol bezpene pusti do alch bojov.

43

Markus Antonius, ktor vldol na vchode, mal vojensk problmy s odvekm rmskym nepriateom - Parthmi. V Egypte uzatvoril manelstvo s krovnou Kleopatrou, aj ke bol v Rme enat so sestrou Oktavina. Verejn mienka v Rme nemohla by na strane Antonia, a obratn Oktavin tto situciu vyuil. Bola otvoren Antniova zve, ktor potvrdila domienky. Obsahovala prianie by pochovan spolu s Kleopatrou v Egypte, alej uznanie Caesariona za skutonho syna Gaia Julia Caesara a Kleopatry. Antonius v nej odkzal trom deom, ktor mal sm s Kleopatrou, nehorzne mnostvo darov, ktor presahovali akkovek mieru. Bol prehlsen za nepriatea vlasti a Oktavin bol poveren k vojenskmu zkroku proti jeho a Kleopatrinm vojskm. V bitve pri Actii na zpadnom pobre Grcka v roku 31 pr.n.l. boli Antonius a Kleopatra porazen. Egypt bol definitvne pripojen k Rmu a stal sa jeho najbohatou provinciou. Vazom boja o moc sa stal Oktavin. S jeho menom je spojen nov ttne zriadenie - principt. 3.2 stavn orgny republiky strednm pojmom rmskej stavy a ttnej sprvy je imprium. Rozumie sa nm najvyia vldnuca moc, zsadne neobmedzen a nedielna. Zaha ako prvo zkonodarnej iniciatvy najvyie vojensk velenie, jurisdikciu (civiln sdnictvo), tak trestn a sprvnu prvomoc. Tieto prvomoci s primrne, neodvoden a zsadne neobmedzen. Medze im me poloi iba zkon - lex. Kde nie je zkon, jedn nosite impria poda vlastnho uvenia. Imprium tie nebolo delen poda prvomoc v om obsiahnutch. Kad nosite impria mal najvyiu moc cel a nedielnu, a bol teda oprvnen ku ktormukovek aktu vldnej moci. Rmska stava nepoznala delenie funkci vldnej moci, ako sa vyskytuje v stavch modernch (Sommer, O.). Nenjdeme presn vymedzenie orgnov ttnej moci s kompetenciou zkonodarnou, sdnou a vkonnou. Historick pvod impria je neznmy. Svojou truktrou pripomna neobmedzen vldnu moc, ktor mali orientlne prvne poriadky. V stavnom rmskom ivote sa poprvkrt objavila v svislosti s etruskmi krmi. Po vypuden etruskej dynastie zachovali Rimania tto intanciu monarchistickej moci v jej pvodnej pojmovej podobe, abak odptan od jedinho nositea. Zatiao orientlne monarchie stelesovali vldnu moc v osobe vldcu, ktormu pripisovali vyie, bosk postavenie, bolo imprium v rmskom poat abstraktom. Spojenie s fyzickm nositeom bolo tvarovan tak, aby znemonilo vytvorenie diktatry. Zkladnmi intittmi rmskej republiknskej stavy boli udov zhromadenia (comitia), sent a magistrti cum imperio. Kad z tchto intittov reprezentoval jednu zloku rmskeho stavnho ivota: commitia ivel demokratick, sent ivel aristokratick, magistrti s impriom ivel monarchistick. Vetky tri ivly sa uplatovali svojim spsobom a vo vzjmnej rovnovhe (Sommer, O.). Tieto tri hlavn sily toti udrovali cel systm v rovnovhe pomocou vzjomnch bzd pre prpad, e by sa niektor z tchto zloiek zaala rozpna a domha sa neprimeranej moci. iadna zloka nemohla prers, pretoe iadna nebola sebestan, a pretoe snaha kadej z nich po prevahe bola zameran mocou ostatnch. ttna moc si dokzala njs protiklad sama v sebe. Pvod terie zmieanej formy vldy vak nachdzame u grckych filozofov, zvl Aristotela; Polybios ju vniesol do rmskej stoickej filozofie. Na u potom naviazal M.T. Cicero, ktorho spisy s najvznamnejm spracovanm ttovednej problematiky v rmskej literatre. Vznamn raksky ttovedec Georg Jelinek (1851-1911) oznail zmiean formu vldy za "najgenilnejiu mylienku antickej ttovedy". Nadviazali na u otcovia modernej terie deby moci James Harrington, John Locke a najm Ch. Mantesqiueu. udov zhromadenia - comita

44

Subjektom najvyej ttnej moci bol teoreticky u Rimanov "ud" - Populus Romanus, ktor sa astnil na prve vec verejnch na udovch zhromadeniach. Najvyia vldna mocimprium vak comitia nemala. Kompetencie snemov sa vzahovali na oblas zkonodarn, volebn a neskr sdnu. Demokratick element mal v rmskej stave presne stanoven medze. Comitia boli snemy vetkch slobodnch rmskych obanov. Z doby krovskej pretrvala comitia curiata, organizovan na zklade rodov, t vak stratila politick vznam spolu s rozpadom rodovho zriadenia. Najvznamnejm snemom sa stala comitia centuriata, vzniknut z reforiem Servia Tullia. Bola organizovan na timokratickom princpe. Na tomto sneme volili Rimania dleitch radnkov - konzulov, prtorov cenzorov, rozhodovali vo veciach sdnych, v trestnch sporoch. Centurijn snemy psobili ako orgn apelan, udeovali rmske obianstva, rozhodovali o vyhlsen vojny a mali zkonodarn prvomoc. Comitia tributa - bola organizovan na zemnom princpe. V prameoch s nazvan tie comitia leviora. Volila nich radnkov, schvaovala zkony (obzvl o skromnch prvach) a psobila ako odvolacia intancia pri odsden na pokutu. Zvltnym typom udovch zhromaden bola comitia plebis tributa - plebejsk snemy. Uznesenia tchto snemov - plebiscita - pvodne zavzovali iba plebejcov samch, zkonom Hortensiovm (lex Hortensia) z roku 287 pr.n.l. sa stala zvzn aj pre patricijov. Plebejci volili svojich radnkov, prjmali zkony a sdili menej zvan trestn iny. Comitia zvolvali navych radnkov, ktor mali ius cum populo agendi. Samotn zhromadenie nemalo zkonodarn iniciatvu, mohlo prejednva len tie otzky, ktor boli predloen magistrtom. Sasne so zvolanm zhromadenia, ktor bolo pvodne prevdzan stne, v neskorch dobch psomnou vyhlkou, bola vyhlsen tma jednania. Diskusie o nvrhu prebiehali pred termnom jednania, v priebehu jednania snemu sa nepripali. Hlasovanie zviselo od typu zhromadenia bu poda centri, kri i tribn a od 2. storoia pr.n.l. bolo tajn. K tomuto elu boli pouvan dotiky nazvan terassae; pri hlasovan o zkonoch a inch nvrhoch dostval kad voli dve: jednu s psmenom U (uti rogas ako navrhuje), t znamenala shlas, a druh, oznaen psmenom A (antiquo), sa odovzdvala pri zamietavom stanovisku. Pri vobe radnkov dostvali volii jedin dotiku s menom kandidta. Pri sdnom jednan boli op dve dotiky, jedna s psmenom C (condemno odsudzujem) a druh s psmenom A (absolvo - oslobodzujem). Sent Sent zohrval v plitickom ivote rmskej republiky lohu prvoradho vznamu, aj ke de iure stl v pozad ako poradn orgn konzulov. Jeho autoritu dokazuje i oznaenie Sent a ud rmsky - Senatus Populusque Romanus - SPQR. lenovia sentu neboli volen udom, ale menovan, pvodne konzulmi, neskr cenzormi. Vek kandidta nebol rozhodujci zdrazovala sa celkov spsobilos - optimus cuique. Tm bol vymedzen aristokratick prvok rmskej stavy. Sentori boli vyberan predovetkm z radov bvalch magistrtov po ukonen ich funknho obdobia. Sentormi sa potom stvali doivotne, a neskr bolo cenzorom priznan prvo vyluova lenov sentu. Preto bol sent orgnom stabilnm, vybavenm politickmi sksenosami. Sentori boli zapisovan do zvltnych zoznamov, albumov, poda hodnost, na ele boli bval konzulovia prtori. Sentor zapsan na prvom mieste niesol titul princeps senatus, bolo to oznaenie estn, za cisrstva tak bol oznaovan cisr. Z doby predttnej bolo pravidlom, e poet sentorov je 300, v prvom storo pr.n.l. sa zvil na 600, potom po smrti Caesarovej sa ich poet zvil a na 1000. Augustus spravil redukciu na 600. Uznesenia sentu sa nazvali senatus consultum (pouva sa skratka SC). Senatus cinsulta nemala silu zkona, sent nemal toti za republiky zkonodarn prvomoc,

45

potvrdzoval iba uznesenie udovch zhromaden. Dleitm prvom sentu bolo zkony vyklada, rui tie, ktor boli prijat mimostavnou cestou a povoova vnimky zo zkona (solvere legibus). Zkladom politickej vhy sentu bola skutonos, e bol sprvcom rmskych financi, a tak rozhodujcim hospodrskym orgnom. Zostavoval rozpoet vntornch vdajov, obzvl na vojsko, rozhodoval o daniach, povooval vlohy na ttnu reprezentciu, zaisoval potraviny pre ud, kontroloval sprvu ttnych pozemkov, stavieb a komunikci. Vznamn prvomoci mal sent v zahraninej politike, bol akmsi ministerstvom zahraninch vec. Viedol medzittne jednania, dozeral na sprvu provinci, uroval postavenie podrobench obc a ttov. Vo vojenskch zleitostiach pripravoval podklady pre comitia, ktor potom s konenou platnosou rozhdovala o veden vojen, sent potom uroval vojvodcov jednotlivch provinci. Bol tie hlavnm ochrancom ttneho nboenstva, povooval stavbu chrmov a dozeral na u. V prpade ohrozenia bolo sentu priznan prvo robi mimoriadne opatrenia, zvl uri konzulom povinnos menova dikttora a udeova magistrtom neobmedzen prvomoc na obnovenie poriadku. Tieto opatrenia, asto vyuvan v runch dobch 2. storoia pr.n.l., mali stabiln formu a nazvali sa senatus consultum ultimum (napr. ke sa Hannibal blil k Rmu, proti Catilinovi a T Gracchovi). Na zkonodarstve sent as nemal, to bolo vlunm prvom udovho zhromadenia. A tak i v tejto oblasti mal sent nepriamy, faktick vplyv. Vznamn prvomoci urobili zo sentu najdleitej orgn ttnej moci, na ktorom boli kadm rokom inak obsadzovan magistratry a mnohokrt zmanipulovan a skorumpovan udov zhromadenia do znanej miery zvisl.

Magistratry Magistratry reprezentovali monarchistick zloku ttnej moci v rmskej stave. Zkladom ich vldnej moci bolo imprium (vi vyie). Magistrti boli volenmi radnkmi rmskej republiky, rady boli teoreticky prstupn kadmu rmskemu obanovi. Vobu robili udov zhromadenia. Spolonm rysom vetkch magistratr boli: 1. princp anuity - radnci boli volen iba na jeden rok; 2. princp kolegiality - rady sa obsadzovali vdy niekokmi kandidtmi, ktorch prvomoc bola rovnak, ich jednanie bolo spolon, take oprvnen kolega mohol zmari opatrenie druhho, na "vlastn ps" nikdo nemohol jedna; 3. princp bezplatnosti - vkon funkcie bol vecou cti, radnci nedostvali plat (honor pocta, odtia honores - rady). iadna duevn prca nebola v starovekom republiknskom Rme platen, nejednalo sa teda o elov vytlanie chudobnch z prstupu k radom; 4. princp zodpovednosti - magistrti po skonen funknho obdobia zodpovedali za vkony svojej funkcie udovmu zhromadeniu;

46

5. zsada intercessie - ius intercessionis bolo rozvinutm princpu kolegiality, vzjomn prvo intercessie znamenalo monos zmari opatrenia kolegu, alebo prvo vyieho radnka zabrni rozhodnutiu niie radnka. Magistratr bola cel rada, boli patricijsk, kurulsk, plebejsk, stle a obasn. Zvltny vznam m rozlenie na magistratry cum imperio a cum potestate. Magistratry cum imperio: Konzult (Consules) Konzulovia boli dvojicou najvych radnkov, ktor vystriedali vyhnanho kra a prebrali vetky jeho oprvnenia. Volilo ich centurijn zhromadenie, od roku 367 pr.n.l. bol vdy jeden z radov patricijov, jeden z radov plebejcov. Boli vrchnmi velitemi armdy, mali teda vojensk imprium, pvodne vykonvali civiln jurisdikciu, ktor vak prela roku 167 pr.n.l. na prtora, alej mali coercitio, moc policajn, a ius cum populo agendi (prvo zvolva ud), ako najvy radnci mali prvo rui rozhodnutia vetkch ostatnch radnkov.

Diktatra Za mimoriadnych okolnost bol jeden z konzulov na nvrh sentu menovan dikttorom. Jeho moc bola neobmedzen, dokonca ani plebejsk tribun proti nemu nemohol uplatni svoje veto. Tto skoncentrovan moc zanikla okamite dosiahnutm ciea, alebo sa dikttor po 6 mesiacoch musel funkcie vzda. Diktatra sa prestala vyuva po druhej punskej vojne, miesto nej vydval sent senatus consultum ultimum. Tento typ predvdanej, stavnej diktatry nemal ni spolon s diktatrami Sullovou a Caesarovou, ktor boli naplnenm boja o prevzat osobnej moci. Praetura (Praetores) rad prtora (praetor) bol zaveden v roku 367 pr.n.l. Bezprostrednm dvodom bola nutnos v dobe, kedy boli konzulovia na vojenskch akcich mimo mesto, zaisti na zem Rma vkon sdnictva. Ako collega minor, alebo ni kolega, mal prtor vyuva imprium pre oblas civilnej jurisdikcie v Rme (praetor urbanus). Nezostalo vak pri prture jedinej. S rozvojom medzinrodnho obchodu boli vytvoren alie prturi pre jurisdikciu v sporoch s cudzincami (praetor peregrinus). Hlavn smer prtorovej innosti spoval v spolupsoben v oblasti skromno-prvnej jurisdikcie. Spory nerozhodoval, to zostalo naalej zveren zvolenmu rozhodcovi strn (iudex privatus). Uroval prvny zklad sporu v prvom tdiu rmskeho procesu, v tdiu in iure (o prvo). Prto tie mocou svojho impria autorizoval dohodu strn v spore - litiscontestatio. Prtor pripal spor poda noriem civilnho prva; tam, kde sa nemohol oprie o normu civilnho prva, ukladal z moci svojho impria sudcovi, aby rozhodol, pokia to okolnosti vyadovali, poda zsady slunosti - aequitas. K tomu elu vypracovval prtor nov typy alobnch formul (vi alej). Rozsiahlou kompetenciou mal prtor i mimosdne spory. Zvl tam, kde zaisoval priebeh budceho sporu vyntenm rznych procesnch istt. K tomuto elu mal mimoriadne magistrtske prostriedky: K zaisteniu nroku alebo jeho realizcii mohol udeli missio 47

in possessionem - uvedenie do draby. V dediskom prve udeoval bonorum possessio. K ochrane prvnych nrokov vydval rozkaz a zkaz - interdictum. Prvne ujmy, ktor nastali, odinil pomocou restitutio in integrum. Prtor pri nstupe do funkcie bol povinn vydva svj edikt, ktor obsahoval pravidl, poda ktorch bude spory rozhodova (vi alej). Poet prtorov sa rozril a na 16, vytvorili kolgium rovnch lenov, ktor podliehali vzjomnm intercessim. Magistratry cum potestate: Cenzra (Censores) Aj ke censores nemali imprium, boli pokladan za najdstojnejiu republiknsku magistratru. rad cenzora bol pokladan za vrchol spoloensko-politickej kariry rmskeho obana (cursus honorum). Ich lohou bolo vies evidenciu rmskych obanov a robi ich zaradenie do majetkovch tried (census). V priebehu alieho vvoja sa ich prvomoc rozirovala. Zkonom Oviniovm im bolo zveren lectio senatus, tj. vyberanie lenov sentu, viedli sentorsk albumy. Veda toho vykonvali dozor nad mravmi s prvom tresta priestupky sentorskm trestom (nota censoria). Cenzori boli pravidelne dvaja, volilo ich centurijn zhromadenie. Od polovice 3. storoia pr.n.l. sa cenzormi stvali obvykle konzulovia po skonen svojho volebnho obdobia. Kvestra (Quaestores) Kvestori boli magistrty niieho stupa, zkladom ich moci bola protittna - niia nariaovacia prvomoc. Boli volen zhromadenm tribtnym. Ich poet sa rozril z dvoch a na dvadsa. Tento rad mal vemi rozmanit kompetencie, neskr vystpila do popredia zvl sprva financi. Spravovali ttnu pokladu, ttny archv, opatrovali prostriedky na vojensk aenia a rozdeovali koris, niekedy aj asti dobytho zemia. Edolity (Aediles) Edilovia vytvrali tvorlenn kolgium, pozostvajce z dvoch plebejskch tribnov a dvoch kurulskch. Poslanm tohto radu bolo dozera na poriadok v mestch, na trhoviskch a kona policajn sluby v meste. Kurulsk edilovia mali zvltnu sdnu prvomoc v trhovch zleitostiach, zvl v sporoch o kpe a predaji. Vykonvali ju priamo na miestach, kde sa trhy konali a kde boli k tomu elu vyhraden zvltne zasadacie siene. Volili ich tribtne zhromadenia. Plebejsk edily volila concilia plebis. Edilita bola pokladan za druh stupe politickej kariry rmskeho obana. 3.3 Pramene prva za republiky Ius civile Zkon dvanstich tab Pred vznikom vyieho organizovanho celku ili Rimania poda prva obyajovho, o malo asto sakrlny charakter, bolo pokladan za vkon vle bohov, ktor potom tlmoili kazi - pontifikovia. T boli vlastne prvmi znalcami a vykladami prva a vemi iarlivo tto vsadu strili. Takmto, astokrt svojvonm vkladom prva patricijskch pontifikov sa ctili ohrozen plebejci, ktor na poiatku republiky usilovali o svoje zrovnoprvnenie. Vsledkom ich snh bola kodifikcia obyajovho prva, ku ktorej dolo okolo polovice 5. storoia pr.n.l. Poda rmskych historikov bola roku 454 pr.n.l. vyslan do grckych obc komisia, ktor mala spravi opis Solnovch zkonov a zkonov inch grckych miest. Po jej

48

nvrate bola centurijnm zhromadenm zvolen skupina desiatich muov (decem viri legibus scribundis), ktorch lohou bolo spsa rmske prvo. Behom prvho roku zostavili desa tab zkonov, ktor boli udovm zhromadenm prijat. Kodifikcia vak nebola pln, preto nov skupina decemvirov behom alieho roku zostavila texty alch dvoch tab. Zkonodarcovia ich vak nedali schvli udovmu zhromadeniu a poksili sa o samovldu v Rme. Rmsky ud sa vzbril a decemvirov zavrhol; alie dve tabule zkonov vak prijal a pripojil k prechdzajcim desiatim. Tak vznikol poda povesti Lex duodecim tabularum Zkon dvanstich tab, prv, a po dlh dobu jedin kodifikcia rmskeho prva. Zkony boli vytesan do kamennch tab a vystaven na fre. Teili sa vekej vnosti a autorite a kad inteligentn Riman poznal ich text spamti. M.T. Cicero, ijci v 1. storo pr.n.l., vo svojich spisoch spomna, ako sa v detstve uil ut carmen necessarium text Zkona dvanstich tab. Tabule sam boli znien pri vpde Galov u v roku 390 pr.n.l. Nikdy neboli obnoven, ich obsah sa stne prenal z genercie na generciu. Autentick znenie zkona sa do dnenej doby nezachovalo, prameom naich informci s citcie a vroky rmskych prvnikov a historikov. Z novodobch rekontrukci je najznmejia Schllova z roku 1866. Lex duodecim tabularum nebol systematickm shrnom vetkho prva. Jednalo sa skr o strun formulcie najdleitejch a spornch pravidiel. Obsahoval formy rodinnho, procesnho, dediskho prva, normy trestn a sprvne. Je zrejm, e v dobe jeho spsania bol Rm agrrnym mestskm ttom, ktorho zkladom bola patriarchlna rodina. Krut tresty pre neplatiacich dlnkov a absencie alch noriem svedia o tom, e obchod a zmluvn vzahy rozvinut neboli. Naproti tomu ustanovenia prva dediskho maj prekvapivo rozvit podobu a vypovedaj o juristickom nadan Rimanov. Rmsky historik Livius oznail vo svojich dejinch Zkon dvanstich tab za prame vetkho verejnho i skromnho prva Fons omnis publici privatisgue iuris. Prehnanos tohoto vroku ahko zdvodnme rmskym zmyslom pre tradciu a dejiny, obzvl vlastn. Je vak nepochybn, e tto kodifikcia zohrala vznamn lohu ako pilier budceho systmu rmskeho prva. Stala sa v nasledujcich storoiach zkladom prvneho vvoja, na ktorom svorne pracovala jurisprudencia a magistrti. Pontifiklna jurisprudencia Aj po vydan Zkona dvanstich tab si pontifikovia (slovo pontifex m symbolick slovn zklad - pontem facere - stava most) uchovali lohu interpretov prva tm, e naviazali na svoju predchdzajcu teoretickou a praktickou innosou. Pomocou gramatickho a logickho vkladu rieili prpady, kde bol zkon medzerovit, alebo vzahy nerieil vbec. V slade s tm, ako pontifikovia odvodzovali formlne prvne pravidl zo znenia zkona a reagovali tak na potreby ivota, vytvrali v skutonosti nov pravidl, ktor nadobudli skutonm uvanm povahy prvnych noriem. Je prznan, e al vvoj rmskeho prva skromnho sa neodohrval pomocou prijatia novch zkonov, ale pomocou interpretatio, vkladu. V tomto zmysle je interpretcia prameom prva, kde vystupuje do popredia tvorivos prvnych znalcov (jurisprudencia). Koniec monopolu pontifikov je spojen s menom pontifex maximus Tiberius Coruncanius , ktor zaal v roku 254 pr.n.l. udeova svoje responsy verejne a v prtomnosti iakov. Komitilna legislatva alm vznamnm prameom prva za republiky boli zkony prijman udovmi snemami - comitia centuriata, tribua a consilia plebis tributa. Postup pri prijman zkonov mal pravideln reim pre vetky typy zhromaden. Ako bolo u povedan, prvo zvolva ud mali iba najvy radnci, konzulovia, prtori, tribnovia a vnimone cenzori. Nvrh novho zkona musel by najprv zverejnen spolu s termnom konania snemu - promulgatio legis. Promulgacia sa mala kona aspo 24 dn pre konanm komiti. Pokia sa navrhovate 49

rogator v tomto medziobdob stretol s nepriaznivou reakciou obanov, mal monos svoj nvrh stiahnu z programu jednania. Zkonodarstvo bolo vecou celej obce a bolo ivo sledovan. Pri samotnom zasadan snemu sa po pretan osnovy zkona - recitatio legis okamite pristpilo k hlasovaniu, pretoe diskusia a zmeny v texte zkona sa nepriptali. Rozhodovala prost vina. Vyhlsenie vsledku hlasovania, tzv. renuntiatio, potom ukonilo legislatvny akt. Zkon nadobudol platnos ihne, a pokia nebola stanoven zvltna lehota odkladu, vacatio legis, potom nadobdal tie ihne innos. Komisilny zkon nevyadoval ku svojej platnosti publikciu. Zkony mali obvykle tri asti. V vode stla praescriptio, kde bol uveden dtum prijatia zkona, rogtor a alie podrobnosti. Druh as - rogatio - obsahovala text zkona a v tretej asti boli stanoven sankcie. Poda formy sankci sa rozliovali zkony na leges perfectae, prehlasujce jednanie proti tomu ktormu zkonu za neplatn, leges minus quam perfectae, tie sthali jednanie proti zkonu pokutou, a leges imperfectae, ktor nemali sankciu vbec. Ius honrarium

Prtorsk edikt Privilegovan postavenie pontifikov v oblasti sdnictva trvalo do konca 4. storoia pr.n.l. Zvrat nastal v roku 367 pr.n.l., kedy bol zriaden rad mestskho prtora - praetor urbanus. Zkladom jeho prvomoci bolo imprium obmedzen na oblas sdnictva, mal najvyiu sdnu moc - jurisdikciu. Prtor bol povinn dba na pravidl slunosti a obecne prospen zujem, tzv. aequitas (zmysel pre vyiu spravodlivos). Pri tvorbe prva sa loha prtora a jeho subsidirne postavenie k mase civilnho prva vyjadrovalo slovami iuris civilis adiuvidandi, adimplendi, et corrigendi gratia. Hlavnm prameom prtorskho prva za republiky boli vyhlky edicta, ktor kadorone pri svojom nstupe do funkcie prtori vydvali. V om boli formulovan zsady, poda ktorch bud vo svojej sdnej a mimosdnej innosti postupova, ak opatrenia mienia urobi, za akch podmienok a komu poskytn alebo neposkytn alobu (iudicium dabo, iudicium non dabo). Vyhlasovali, za akch okolnost uved prvne vzahy do pvodnho stavu (in integrum restituam), alebo inokedy, e bud repektova uzatvoren dohody (pacta conventa servabo), alebo e ich platnos neuznaj (ratum non habebo) at. Od roku 67 pr.n.l. zkonom Corneliovm bolo stanoven, e je prtor viazan svojim ediktom. Ben prax bola tak, e z prechdzajcich ediktov sa prevzalo to, o sa v praxi osvedilo (edictum vetus, tralaticium). Poas vkonu svojho radu mohol prtor kedykovek doplni nov vyhlku (edictum novum, nova clausula). Tie mohol kedykovek urobi opatrenia ad hoc bez ediktu, prostm povolenm procesnho prostriedku (actio in factum, exceptio in factum). Postupom doby sa edikt stval sborom stle obrnejm, stal sa sborom noriem prtorskho prva. Prtorsk edikt, rok od roku revidovanm menen a doplovan, v sebe spojil presnos a uritos zkona s pohyblivosou a prispsobivosou obyajovho prva. Vyrastajc z takmer nemenenho zkladu civilnho prva, zachycovalo prvo iv, skutone platn, vo formulcich vyskanch v dennej praxi a stlom styku s jurisprudenciou. Rimania si vytvorili v edikte idelny prostriedok pravy rchlo sa meniacich potrieb hospodrskeho a prvneho ivota (Sommer, O.). Vvoj prtorskho ediktu bol zastaven v 2. storo pr. n.l., za vldy cisra Hadrina (Hadrianus). Na jeho prkaz zrevidoval Salvius Julin text ediktu mestskho, cudzineckho 50

prtora i kurulskch edilov a dal mu pevn zvzn a nemenn formu. Dostal nzov Edictum perpetuum Hadriani - Ven Hadrinov edikt. Napriek tomu, e existuje vek mnostvo odkazov a citci, nepoznme jeho pvodn znenie. Za najvydarenej pokus o rekontrukciu je povaovan prca Lenelova Das Edictum perpetuum z roku 1927.

Vvoj innosti prtora v sdnom procese Pri svojej innosti v pvodnom sdnom procese nazvanom legisactiones - proces legisakn - bol prtor pvodne celkom viazan zkonom, alebo prvom civilnm. Bol v postaven vykonvatea zkona - viva vox iuris civilis (Marcianus), Cicero ho oznaoval za iuris civilis custos. Vznamnm mnikom v rozvoji prtora bol lex Aebutia z druhej polovice 2. storoia n.l. Zkon Aebutiov zaviedol nov spsob riadenia (agere per formuloas sive per concepta verba) - proces formulov. Od tejto udalosti prilo k rozvoju novo- alovatench nrokov vytvorench prtorom, ktor nazvame prvom honorrnym - ius honorarium. Vo vlastnom skromnom procese zohrval prtor vznamn lohu v tdiu in iure (prv tdium sdneho riadenia) o prvo. Kde nebola civilnm prvom stanoven aloba (in ius concepta), bolo prtorovo rozhodnutie von, opierajce sa o imprium, svojou podstatou neobmedzen a originlne (pochopitene s garanciou intercesse a prpadnej aloby za zneuitie radnej moci po skonen radu). Kde civiln prvo svojimi normami zlyhvalo, mohol pripusti alobu in factum conceptae (civiln aloby sa nazvali in ius conceptae). Prtorova innos sstreden na presadzovanie aeqiutas bola postaven na stlej spoluprci s profesionlnymi prvnikmi, ktor koncipovali edikty, interdikty a procesn formule. Ius honorarium, zahrujci edikty a innos prtora v sdnom procese, predstavuje masu prva siu generis. Je najflexibilnejou a najdynamickejou asou rmskeho prva skromnho. Poiatkom principtu sa zaal presadzova radncky proces extra ordinaria cognitio. Historick vvoj smeroval k absolutistickej monarchii. Oslabovanie samostatnho postavenia prtora v oblasti jurisdikcie a prvotvorby je zkonitm dsledkom takho trendu. Formulov proces bol potom plne zakzan za cisra Dioklecina. Ius gentium Rimania pvodne nepoznali princp teritoriality, poda ktorho prvne predpisy v tte platia zsadne pre vetky osoby nachdzajce sa na ttnom zem. Riadili sa zsadne princpom personality prva. Rmske zkony chrnili a viazali iba rmskych obanov. Cudzinec pergrinus - bol na rmskom zem bez monosti sdnej ochrany - hostis. Vnimku vyuvali Latinovia, najbli susedia Rimanov, s ktormi ich pvodne viazali spojeneck zmluvy (foedus aequum), neskr zmluvy, v ktorch spojenci Rma vyuvali pln vntorn zvrchovanos, vo vonkajch vzahoch vak uznvali zvrchovanos Rimanov, vrtane povinnosti poskytovania vojska Rmu pre ton vojnu - fiedus iniquum. V obchodnch stykoch vyuvali Latinovia vsady ius commercii. latinovia tak zskali prstup na rmske trhy a ochranu rmskych sdov. 51

Ostatn nalatinsk obyvatelia Talianska a inch zem boli peregrinovia. Rastci medzinrodn styk si vyiadal zmenu, ktor by umonila ochranu cudzincov na zem Rma a obchodovanie Rimanov s cudzincami. Od roku 242 pr.n.l. bol okrem mestskho prtora (praetor urbanus) volen aj prtor cudzineck (praetor pergrinus), v provincich potom miestodritelia - propraetor alebo proconsul. Ich lohou bola jurisdikcia s cudzincami. Rovnako ako mestsk prtori vydvali kadorone vyhlku - Edictum praetoris peregrini, prp. Edictum provinciale. Svojou innos opierali o zvyklosti, obyaje a prvne normy cudzch ttov, ktor mali asto rozvinut prvne systmy regulujce obchodn styk. Boli prun, neformlne a vborne vyhovovali potrebm cudzineckho prtora. Tmto spsobom preniklo do ediktu peregrinskho prtora mnostvo noriem cudzieho pvodu. Sbor noriem vzniknutch z innosti cudzineckho prtora dostal ntov ius gentium, v doslovnom preklade prvo nrodov. Ius gentium prameniaci z medzinrodnch zmlv, zvyklost a sdnej praxe bolo Cicernom pre svoju neformlnos zaraden k predpisom quae sine litteris retinentur. Z innosti cudzineckho prtora vznikla nov masa prva rmskeho, ktor, aj ke bola pvodne uren smerom navonok, teda pre styk s cudzincami, sa vemi skoro, u v 1. storo pr.n.l., zaala aplikova pre regulciu vzahov medzi rmskymi obanmi. Ius gentium obsahovo regulovalo prevane vzahy pean a obchodnho styku. Preto innos cudzineckho prtora viedla zvl k rozvoju prva obliganho. Dokladom je Paulov vrok, e z prva nrodov boli prevzat takmer vetky zmluvy: Ex iure gentium omnes paene contractus introducti sunt... Vetky tri sasti, ako ius civile, ius honorarium, tak ius gentium, neboli od seba izolovan, ale naopak vzjomne sa ovplyvovaly a za cisrstva splynuli nakoniec do jednho systmu. Ius naturale Idea prirodzenho prva sa v rmskej prvnickej literatre objavuje ako fenomn prevzat z grckej filozofie. Jeden z najznmejch textov pochdza od prvnika Paula D 1,1,11 (Libro quatro decimo ad Sabinum): Is pluribus modis dicitur: uno modo, cum idquod semper aequum et bonum est, ius dicitur, ut est ius naturale... (prvo je vyjadren viacermi spsobmi, jednm z nich je ten, ke sa nazva prvom to, o je vdy spravodliv, ako je tomu v prirodzenom prve). Pvodn klasick texty hovoria o natura v rznych svislostiach, vyjadruj najm fyzick, organick povahu veci vonkajieho sveta, alebo ich zvltnu podstatu. V tomto zmysle sa stretvame s oznaenm naturalis cognatio - pokrvn prbuzenstvo - v protiklade k civilnmu, agntskemu prbuzenstvu. Pojmov pr naturali v protiklade k civilis sa viae tie k pojmu possessio (drba) a obligatio (zavzok). Teda pre oznaenie vzahov, ktor sce maj urit vonkajie zkladn znaky drby a zvzkovho vzahu, nemaj vak (pvodne) ich skromnoprvne inky. Prirodzen zklad, odvoden z existencie javu, je vsaden do actio, prpadne inho prvneho prostriedku. V takch svislostiach sa rmsky prvnici vemi asto odvolvali na ius naturale. So zubou pouvali tento pojem tie pre ius gentium, ktor odvdzali z naturalis (v zmysle prirodzen povaha vec), kde zlealo na relnej podstate vec, ako je napr. prevzatie veci, uchopenie veci, spojenie i spracovanie veci, alebo udalosti, ako je nudus consensus v protiklade s formalismom ius civile. Len pri otroctve sa stavalo ius gentium a ius naturale do

52

protikladu, ide o intitciu de iure gentium,ktor je vak v rozpore s ius naturale, ktor hovor, e vetci udia s si rovn (Florentinus, D 1,5,5). Prirodzenoprvne momenty nachdzame tie v manelstvch, vchove a starostlivosti o deti (dokonca aj vo vzahu k zvieratm). Poda Maxa Kasera filozofick, prirodzenoprvne poatie v zmysle Ciceronovom nie je v textoch zretene formulovan, nem systematick ani dogmatick zklad. V textoch je zachyten v sprostredkovanej, empririckej podobe. V plnom stoickom poat a logickej rke vznamu je princp prirodzenho prva zaznamenan Ulpinom v D1,1,1,2-4:...Ius naturale est, qod natura omnia naimalia dociut...(prvo, ktor nauila prroda vetky tvory...). *** 4. Principt 4.1 Oktavin Augustus (Octavianus Augustus) V obdob, ke sa moci v ri uchopil Gauis Oktavin (Gaius Octavianus), prasynovec a testamentn dedi Gaia Julia Caesara, boli obyvatelia re unaven dlhoronmi obianskymi vojnami, politickmi perzekciami, kongiskciami pdy, vynucovanm dan, nbormi do vojska. udia si priali mier; Pax romana - to bolo heslo, ktor zjednocovalo vetky vrstvy obyvatestva. Najnebezpenej Oktavinovi nepriatelia zahynuli v bojoch, predstavitelia anticaesarovskch skupn boli demoralizovan. Oktavin sa dobre orientoval v politickej situcii a zdrazoval predovetkm to, e nastali doby mieru a e je odhodlan vrati Rmu jeho star obyaje. Opret o bezvhradn podporu armdy, vzdal sa mimoriadneho postavenia triumvira a urobil vekolep gesto (ako vo vlastnom ivotopise vyslovil): "Vloil som riadenie vec ttnych so svojich rk do moci sentu a nroda rmskeho." (Res gestae divi Augusti, 34). Po rekontrukcii sentu, ke odstrnil vetkch tch, ktor poda svojho pvodu do sentu nepatrili (tm tie odstrnil vliv Marka Antnia), bolo Oktavinovo meno uveden na prvom mieste - bol princeps senatus. Tento titul bez privilgi bol znmy za republiky ako estn oznaenie toho, kto m prvo v sente prv prejavi svoju mienku. Da 13. janura roku 27 pr.n.l. sa dokonca vzdal mimoriadnych plnch moc a vyhlsil obnovenie starej republiky. Sasne oznmil, e hodl ods z verejnho ivota. Na vslovn prianie sentorov v rade zotrval, a naopak, prijal niekoko vznamnch prvomoc, ktor mu zaistili najvyiu moc. Tri dni nato, 16. janura, bol dekorovan estnm priezviskom Augustus - vzneen. Skr sa takto oznaenie pouvalo len pre posvtn objekty, najm chrmy. Od tejto doby zaal pouva nov meno: Imperator Caesar Augustus, divi filius (syn boskho Caesara). V roku 36 pr.n.l. obdral doivotn prvomoc tribnov udu - tribunica potestas, stal sa posvtnou a nedotknutenou osobou (sacrosanctus); tento titul v sebe skrval demokratick pvod zdeden po Caesarovi, ktor bol kedysi vodcom populrov. V roku 30 pr.n.l. mu bolo udelen ius auxilii a prvo sdi odvolania a rozhodnutia magistrtov celej re. Toho istho roku dostal do osobnej sprvy najbohatiu a pre Rm kov provinciu Egypt. Prvny zklad novho ttneho zriadenia - principtu - vak zaistily a reformy z roku 23 pr.n.l. Toho roku bol Augustus postaven nad zkony - legibus solutus zskal imperium proconsulare bez asovho a teritorilneho obmedzenia (imprium pre vetky provincie). Vetky tieto oprvnenia poda nzvu sce nadvzovali na republiknske tradcie, ich zlitenos vak bola za republiky vylen. Prvny zklad jeho moci bol vytvoren najvyou vojenskou mocou v Rme i provincich - imperium proconsulare - a mocou tribnov udu - tribuncia potestats. Poda vzoru helnistickch monarchi dostal Augostus tie nboensk tituly: v roku 12 pr.n.l. bol pri zhromaden udu z celho Talianska zvolen pontifikom maximom, stal sa tak

53

hlavou rmskeho nboenstva. O desa rokov neskr bol dekorovan titulom otec vlasti pater patriae. Dvod Oktavinovch spechov treba hada nielen v jeho diplomatickch schopnostiach, ale aj v irch svislostiach. Po viac ne sto rokoch vyerpvajcich a dlho trvajcich krz a vojen priniesol krajine mier. Bol preto cten a milovan umelcami a udom. Stabilizoval vntropolitick pomery reorganizciou ttnej sprvy. Zlepila sa sprva provinci, rozkvitali mest, remesl a obchod. Prest impria i Augsta bola nesmierna. V samotnom Rme si Oktavin ponal obzvl vekoryso, ako sm s poteenm napsal: Prevzal som mesto z tehl a zanechal ho z mramoru. Je pravdou, e novodob rekontrukcie Augustovho Rma s dokladom dvnej vekoleposti.

4.2 Organizcia ttnej sprvy za principtu udov zhromadenia udov snemy sa na poiatku principtu za Augustovej vldy schdzali. V komicich sa prijmali zkony navrhnut samotnm Augustom - leges Iuliae. ud hlasoval poslune poda principa (ius commedndationis - prvo doporuenia), komicie sa stali nstrojom jeho vle a stratily svoj politick vznam. Za Tiberia sa prestali schdza a zanikli plne. Magistratry Augustus zachoval vetky republiknske rady. Konzulovia predsedali schdzam sentu, plnili niektor zvltne lohy. Magistratry boli vemi prestnym radom tie preto, lebo poda tradcie im dvali konzulovia v roku, kedy vykonvali rad, svoje meno. Konzultu sa snaili dosiahnu prslunci sentorskho stavu, pre vek zujem ctiiadostivch Rimanov z pvodnch dvoch zvil na v poet. Prvomoc cenzorov naopak zanikla, zostavovanie sentorskch zoznamov a cenzus robili cisrovi radnci. Prtori si svoje postavenie v jurisdikcii udrali naalej. Ich poet zo 16 znil na 10, rozsah funkci sa za Augusta rozril. Prtorsk imprium, aj ke obsahovo vymedzen, vak vlastne obmedzovalo rastcu cisrsku moc. Postavenie prtorov zaalo v neskorom obdob upada. Csar Hadrin okolo roku 129 n.l. poveril prvnika Salvia Julina, aby vetky platn a osveden justin prtorsk edikty systematicky spracoval do jednotnho a stleho ediktu, ktor bude do budcna zvzn pre vetky nastupujce magistrty. Tzv. Ven Hadrinov edikt (Edictum perpetuum Hadriani), ktor obsahoval adekty nielen mestskho, ale i cudzineckho prtora a edikty kurulskch edilov, zastavil prirodzen vvoj prtorskho prva. Prpadn zmeny a doplnky podliehali shlasu cisra. Edilovia sa naalej podieali na policajnej sprve mesta a vykonvali jurisdikciu v veciach obchodnch. Zachovan zostali aj ostatn republiknske magistratry, ich prvomoci vak boli obmedzen tak, e vade sa mohla presadi va cisra.

54

Vnos postavenia plebejskch tribnov upadla. Cisr paradoxne vyuil republiknskych tradci a urobil ich prvomoc - tribunica potestas - zkladom svojho osobnho postavenia. Tribnovia nesmeli zakroi proti rozhodnutiu cisra ani jeho radnkov. Sent Sent mal poda republiknskej stavy postavenie poradnho orgnu. Fakticky jeho politick autorita a moc stle stpala. Augustus prvomoci sentu ete rozril. Preli na neho niektor funkcie udovch zhromaden, urit typ sdnej moci a moc zkonodarn. Rozhodnutia sentu sa stali zkonom - Senatus consultum - a nahradili komicilne zkony. Poet sentorov bol stanoven na 600. Sent sa stal spolu s cisrom najvym orgnom ttnej moci. Naproti tomu stratil sent vedenie zahraninej politky, pretoe reprezentatnom ttu navonok bol cisr. Nanovo bola rozdelen sprva provinci, pohraninej - Srie, tri galsk provincie, oblas severnej Hispnie a bohat Egypt (po porke Kleopatry sa tu Augustus prehlsil za dedia trnu) - boli deklarovan ako cisrske. V sprve sentu boli naalej provincie Afrika, Baetica, Narbonsk Gllia, Macednsko a zia, ktorch sprvcov, prokonzulov a prtorov sent ustanovoval vobou. Rovnako ako provincie, boli rozdelen aj rske finann zleitosti. Do aeraria (Aerarium populi Romani alebo aeraium Saturni poda chrmu boha, kde bolo umiestnen), ttnej pokladne spravovanej sentom, plynuli zisky zo sentnych provinci a do novo- vzniknutho fisku (fiscus), pokladne cisrskej, plynuli prjmy z cisrovch provinci. Na vvoji finannej administratvy meme dobre pozorova rastci vplyv cisra. O kontrolu financi sa pokal u Caesar, v dobe Augustovej boli poloen zklade, a a Klaudius (Claudius) svojimi reformami vytvoril samostatn ttnu pokladu (fiscus), ktor je vyjadrenm cisrovej zvrchovanej moci vo finannej oblasti. rad sprvy fisku dostal nzov a rationibus, jeho sprvca bol v postaven ministra financi. Reformy alch cisrov posilovali pozcie fisku voi aerariu, ktor bolo nakoniec v 3. storo n.l. cisrskou pokladou pohlten. Na poiatku Augustovej vldy dochdzalo medzi sentom a princpom ku kolzim, vemi skoro sa vak podarilo odporcov novho reimu vymeni za princpovch prvrencov a spoahlivch vykonvateov jeho nvrhov. Rmsky sent sa stal mnohokrt povonm nstrojom v rukch hlavy ttu. Cisrsky byrokratick apart Posledn obdobie republiky bolo sprevdzan vntornou krzou, ktor, mimo in, pramenila z rozporu medzi obrovskm zemm a nevyhovujcou starou truktrou jeho sprvy. Bolo treba zdokonali orgny miestnej sprvy a ich hierarchick vzby k centru. Preto zaal princeps budova vlastn ttny apart, nov ttnu sprvu, schopn zaisti vkon moci a chod obrovskho impria. Sstredil sa na oblasti, ktor mali kov vznam pre upevnenie novho reimu - na armdu a financie. Pritom dbal, aby zmeny nenaruili zdanie kontinuity s republiknskym zriadenm. Augustus zaal pouva pri sprve re mnostvo otrokov a prepustencov a poloil zklady burocratia augustaea, profesionlneho byrokratickho apartu platench, osobne zvislch radnkov. "Zamestnanci" u neboli volen, ako bolo samozrejm za republiky, ale boli menovan cisrom menovacm dekrtom (codicillus). Augustus stl pri zrode neskr vemi rozvetvenej byrokratickej truktry, ktor al cisri alej, poda momentlnych potrieb rozirovali. Cisr Klaudius, autor vznamnch reforiem v oblasti ttnej sprvy, sstredil riadenie vetkch zleitost do tyroch vekch sekretaritov. radom pre riadenie zleitost ttnej pokladne a zrove finannm centrom re, ktor zostavovalo rozpoet a ttnu bilanciu, bolo a rationibus. Hlavn sekretarit pre cisrsku korepondenciu sa nazval

55

ab epistulis. Za vybavovanie skromnch zleitost a sanost bola zodpovedn kancelria a libellis. V bezprostrednej blzkosti principa a pre jeho potreby bola zriaden cisrska rada consilium principis, s ktorou cisr konzultoval najdleitejie otzky politickho a hospodrskeho ivota krajiny. lenov rady cisr vyberal z najspoahlivejch ud. Rada koncipovala cisrske nariadenia, preto v nej zasadalo mnoho prvnikov. Od doby Hadrinovej sa potom zaoberala hlavne sdnou innosou. Cisrska garda - pretorini - boli ochrannm zborom principovej osoby, sasne tvorili posdku mesta Rma. V jej ele stl praefectus praetorio, ktor vystupoval ako cisrov zstupca. Prinleala mu trestn a iastone aj civiln jurisdikcia, dozor nad ostatnmi orgnmi a prvo vydva zvan nariadenia. Mnoho novch radov vzniklo v oblasti sprvy Rma samotnho. Praefectus urbi - nelnk mesta - bol hlavou policajnej sprvy Rma. Praefectus annonae bol zodpovedn za zsobovanie a praefectus vigilum stl na ele poiarnej ochrany. V tejto oblasti bola ete mnostvo radov, ktor sa zaoberali sprvou verejnho majetku at. Veda nich naalej existovali rady znme z republiky, ich kompetencie boli znane obmedzen. Provincie Vojensky a politicky vznamnejie boli provincie cisrske. Patrili sem napr. Egypt, Sria, Gllia. Prjmy z nich plynuli do fisku, riadil ich sm cisr prostrednctvom radnkov nazvanch bu procuratores, alebo legati principis pro praetoe. Ostatn spracoval sent tradinm spsobom pomocou radnkov nazvanch proconsules. Miestodritelia v provincich stli v ele vetkej sprvy civilnej i vojenskej. Cisr mal najvyiu sdnu prvomoc. Hospodrstvo v provincich malo vzostupn tendenciu. V mlo civilizovanch oblastiach boli zakladan nov mest, politick prva provincilov dostali pevnej zklad. Dochdza k postupnej romanizcii provinci. Cisr Karakalla kontitciou z r. 212 n.l. pridelil rmske obianstvo vetkm slobodnm obyvateom re.

4.3 Pramene prva za principtu Magistrtska tvorba prva Zkonodarn aktivita udovch snemov postupne zanikla a na je miesto nastpili uznesenia sentu - senatus cinsulta. V oblasti prva skromnho boli na poiatku vvojovm initeom, podobne ako za republiky, innos prtorov, a to tak prtora mestskho, ako aj cudzineckho (praetr urbanus, peregrinus). Aj ke hlavn as prtorskho prva bola vytvoren u za republiky, na poiatku principtu vniesli prtori ete alie nov prvky, ako napr. v oblasti prva dediskho prtorskou postupnosou bonorum possessio unde liberi (drba pozostalosti pre emancipovanch syonov) a dedenie contra tabulas (dedenie proti testamentu).

56

Prvotvorn funkcia prtorov bola postupom doby potlaovan a bola preberan novm mocnejm magistrtom - cisrom. V tomto procese iste nie je bez vznamu skutonos, e prtori boli dosadzovan sentom, ktormu s podriaden a poslun jeho pokynom. Proces prtorskej prvotvorby ukonil definitvne cisr Hadrin, kedy vydal zvznou formou ako senatus consultum - Ven Hadrinov edikt. Cisrska kontitcia constitutiones princips - boli rzne opatrenia roben cisrom ako najvym rskym prvcom, ktor bola asto podnetom k tvorbe zvznch noriem. Edicty - obecne zvzn normy opierajce sa o magistrtske ius edicendi - upravovala predovetkm otzky ttnej sprvy, ale tie otzky v oblasti prv verejnch a skromnch. Boli vyhlasovan bu pre cel ru, alebo pre jej asti. Edicta principis stanovila zvzn normy pre podriaden rady a mali skr pecilny rz. Nemali programov chrakter pri nastpen vldy, ako tomu bolo pri zanan radu magistrtov. To odporovalo vnmaniu cisrskej autority. Mandty - Mandata principis - svisela bezprostredne s cisrskou administratvou. Obsahovala zvzn intrukcie pre podriadench radnkov. Pokia mala pecilny obsah, zavzovala veobecne. Dekrty - Decreta princips - mala povahu rieenia konktrtneho prpadu. Boli to rozsudky cisrskeho sdu vynesen bu v prvej, alebo odvolacej intancii (apellatio). Cisr mal prvo inerpretova platn prvo, rovnako vytvra prvo nov. Jeho rozhodnutia sa stvali akmsi precedensom i smernicou pre alie skutkovo podobn prpady. Rescripty - Rescripta principis - boli pvodne oznaenia pre psomn vyjadrenie cisra vyvolan otzkou jednotlivca alebo radu v konkrtnej kauze. Poda povahy otzky sa rozliovali dva druhy reskriptu. Epistula bola odpove na dopis uren vzdialenmu podriadenmu radu. Pre vybavovanie tchto zleitost bol odbor cisrskej kancelrie nazvan eb epistulis. Skromn osoby sa obracali na cisra formou zvltnych radnch podan - libelli. Tu bol prslun radnk kancelrie a libellis. Od doby vldy cisra Hadrina sa stalo zvykom obraca sa na cisra (libella) pred zahjenm sporu o autoritatvne rieenie prvnej otzky - reskriptov proces. Dobr stanovisko cisra obsahujce prvne rieenie sporu, podobn responsom prvnikov, bolo pre rozhodujceho radnka zvzn. Reskript, aj ke reagoval na konrtny prpad, rieil spor hypoteticky, bol formulovan podmienene: "Si ut proponis, si vera sunt." radnk mal potom povinnos preveri pravdivos tvrdenia strn prevedenm dkaznho procesu. Sdna prax, podloen innosou prvnickej literatry spsobila, e reskripty boli repektovan aj mimo konkrtny prpad, pre ktor boli vydan, a zskavala stle viac podobu abstraktnej normy. Stala sa teda priebehom doby i rescripty prameom prvnym (Sommer, O.: Pramene skromnho prva). Constitutiones principis - neskr nazvan leges - vytvrali jednotn prame pre cel ru. O. Sommer oznail cisrske kontitcie ako "aksi prvo honorrne, tvoriace pokraovanie prtorskho prva. Aj toto prvo vyrastalo z praxe a praxi sa prispsobovalo. Vznikajc fakticky pod uritm vplyvom prvnikov v cisrskom konzliu, mohlo v uznan juristov njs aj svoju hranicu." Na poiatku 3. storoia n.l. napsal Ulpin: "o uznva cisr za vhodn, m silu zkona. To, o cisr rozhodol, je bezpochyby zkonom". Cisr bol teda postaven nad zkon a jeho va

57

bola zkonom. To je v rozpore so ttoprvnym postavenm cisra z obdobia poiatku principtu, kedy princeps ako magistrt nemal zkonodarn prvomoc. Ulpinov vrok doklad skutonos, e ku koncu principtu existoval medzi prvnikmi akceptovan nzor, e cisrske kontitcie maj silu zkona - legis vicem, platia ako zkon, a tvoria ius civile. Rozdiel medzi ius civile, ius honorarium a ius gentium bol postupne vymazan. Z nrodnho prva rmskeho sa stalo prvo celho vtedy znmeho sveta. Prvo vydva zkony bolo chpan ako prejav najvyej prvomoci, ktor bola cisrovi zveren, neskr bolo prehlsen za prejav boskej moci. 5. Domint ttna forma domintu je pomenovan poda slova dominus - pn, vlastnk. Rmski cisri sa nm zaali titulova v 3. storo n.l. V nzve je skryt nov chpanie postavenia cisra ako absolutistickho monarchu. 5.1 Historick okolnosti vzniku domintu Zavradenm cisra Alexandra Severa roku 235 n.l. skonilo obdobie Augustovho mieru. V krajine sa rozptal zpas o nslednctvo. Na hraniciach krajiny leiace vojsk sa po smrti cisra obykle domhali, aby novm cisrom bol zvolen ich velite. Tto vojensk cisri asto neumierali prirodzenou smrou, kandidti na trn medzi sebou bojovali o prvenstvo. V Rme sa v rokoch 255-284 vystriedalo viac ne 30 cisrov. Je zrejm, e zmtky museli vies k rozvratu ttnej sprvy a k hospodrskemu padku. V ponohospodrstve sa v stle vom rozsahu zaala vyuva prca kolnov. Boli to pvodne slobodn sedliaci, ktor prenajmali pdu za pacht. Vaka vysokm daniam sa dostvali do hospodrskej zvislosti na osobe latifundistu, preto sa im hovorilo servi glebae, alebo glebae adscripti. Vaka intitcii peculia, ktor smerovala k nevyhnutnej hmotnej zainteresovanosti a uvonenia postavenia otrokov, sa prvna pozcia kolnov a otrokov stle pribliovala. Pozorujeme znmky budcich feudlnych zvzkov. Snahe kolnov unikn tejto hospodrskej viazanosti tekom z pdy sa elilo predpismi o viazanosti k pde. Prirodzenm dsledkom znevonovania boli ast vzbury. Uteen ronci, nazvan latrones, sa spolu s uteenmi otrokmi stvali zbojnkmi, prepadali statky, putujcich kupcov, dokonca i mest. Ochromili prevdzku na cestch. Rmska armda bola proti bandm zbedaelho obyvatestva bezmocn. Napr. tzv. hnutie Baguadov v Glii a Hispnii, ktor prepuklo v 80. rokoch 3. storoia, sa vbec nepodarilo zlikvidova, poujeme o om aj v 4. a 5. storo. Nielen vidiek, ale i mest prechdzali akou krzou. Rozpadali sa vntorn a zahranin trhy, poklesla remeseln produkcia. Veobecn chaos sa premietal do menovej politiky. Krza rmskeho impria a jeho politickho systmu sa prejavila v ivotnom pocite jeho obyvateom. Principt s trvalm mierom a s blahobytom priniesol zsadn zmenu v postaven rmskeho obana, ktor bol zbaven bremena vojenskej povinnosti, a v dsledku cisrskeho protekcionalizmu stratil plne zujem o veci politick. Kolektivistick duch, ktorm bolo prestpen obdobie republiky, sa v priebehu principtu plne vytratil a zvazil helnistick individualizmus. Vrazne sa presadili spsne bostv orientlneho pvodu, ako je egyptsk Isis, irnsky boh Slnka Mithra, ktorho kult rili najm rmski vojaci, a nakoniec Kristus. Lebo kresanstvo bolo jednm z tchto mysteriznych soteriologickch kultov, ktor zvazili nad pohasnajcim polyteistickm kultom. Slabnce imprium sa v 3. storo kresanskmu nboenstvu brnilo formou krutch prenasledovan. Poslednm cisrom, ktor sa snail oivi star rmske kulty a nsilm potlai kresanstvo, bol Dioklecin. Jeho nstupca

58

Kontantn I. Vek u pochopil nezvratnos tohoto procesu a ideov silu kresanstva. Vydanm tolerannho Ediktu milnskeho 313 n.l. sa potom stalo prakticky vlunm nboenstvo krajiny. Za Theodosia Vekho roku 380 bolo vyhlsen za ttne nboenstvo. Dioklecin (Diocletianus) (284 - 305 n.l.) bol Dalmatnec nzkeho pvodu, cisrom bol povolan svojimi vojakmi po vaznom aen do Persie. Nastpil na trn za pomerov pre krajinu vemi neuteench, ale prejavil sa ako siln vldca, ktor sa v prvom rade nerozpakoval premeni rmske cisrstvo na absolutistick monarchiu. Dval sa titulova ako Dominus et Deus. Vo vojenskej oblasti zabrnil vpdom barbarov, napravil vntorn neporiadky v provincich, najm v Gllii. S rovnakm nasadenm sa sstredil na vntorn politiku. Jeho snahou bolo obnovi v prvom rade star rmsku tradciu a obianske cnosti. Vo vetkch astiach re zaviedol latinu ako radn jazyk. Snail sa o udranie klasickho prva v jeho istote, a najm o jeho presadenie vo vetkch astiach krajiny. Podnikal tie opatrenia k posilneniu a obnoveniu pevnej meny. Ke priniesla predpokladan spech jeho menov reforma, vydal v roku 302 edikt o maximlnych cench, ktorm zaviedol katalg tovaru a sluieb a uril horn hranicu ich cien (maximlny tarif). Krajinu chcel zvldnu rozsiahlym radnckym apartom, pevne zorganizovanm a zaistenm, zaviedol postupy v hodnostiach, kvetnat tituly, penzie. radnci museli by prvnicky vzdelan. Na druhej strane tento neskoroantick panovnk zakzal jednotlivcom mnoh osobn slobody a obmedzil tm monosti rozvoja osobnosti. Synovia boli nten s pri vobe povolania po stopch svojich otcov. U spomnan kolni boli priptan k pde. Mnoh in povolania boli pevne uzavret v povinnch korporcich. 5.2 Dioklecinove reformy ttnej sprvy Skoro po svojom nstupe na trn sa pokal v prvej rade vyriei otzku nstupnctva. Sm nemal vlastnho syna, a zrejme preto ustanovil za spoluvldcu svojho vojnovho druha Maximilina. Obidvaja Augustovia si mali zvoli svojho zstupcu Caesara, ktor by po smrti i odstpen Augusta nastpil na jeho miesto. Toto rieenie sa vak hne po Dioklecinovej abdikcii ukzalo neuskutoniten. Napriek tomu s tm svisiaca alia novinka bola vemi inn - rozdelenie krajiny na tyri sprvne asti. Kad z nich spravoval jeden zo tyroch spoluvldcov tetrarchia. Dioklecin si zvolil za svoju as vchod, iadny zo spoluvldcov sa neusadil v Rme! Mesto malo zvltny reim, v ele stl praefectus urbi, bezprostredne podriaden cisrovi, zo sentu sa stala mestsk rada. Roma aeterna bola sce stle hlavnm mestom, stratila vak svoj vznam. Pokia by sme mohli principt nazva ete spolonou vldou sentu a principa, potom v dominte jedinmi nositemi ttnej moci boli cisr a jeho spoluvldcovia. S tetrarchiou boli poloen zklady rozdelenia krajiny na Zpadormsku a Vchodormsku. Vznamn zmeny urobil Dioklecin v reorganizcii cisrskeho dvora a ttnej sprvy, ktor postavil ako centralizovan, hierarchicky vybudovan administratvu. Premena ttneho zriadenia na absolutick monarchiu sa prejavila v cisrovej bezprostrednej blzkosti: z cisrskej rady (consilium princips) sa stalo cinsistorium princips, v prtomnosti cisra museli lenovia st. Stredom byrokratickho apartu bol "Svt palc" - palatium sacrorum - a "Svt spla impertorova" - cubiculum sacrum. Obsluha cisra a jeho rodiny sa stala sasou ttnych loh. Meno cisra mohol zjedna quaestor sacri palatii, dvorn zleitosti viedol praepositus sacri cubicili (tto hodnos zverovali cisrovia eunuchom) a v ele cisrskych kancelri stl magister officiorum. Najvy radnci sa nazvali comites. Zpadn as impria sa delila na dve prefektry, galsk a taliansku. V ich ele stli praefecti praetorio, vysok cisrski radnci, ktor mali rdzo civiln prvomoc. Niou sprvnou jednotkou boli dieczy. Tie spravovali vicarri (vikri). Najniou jednotkou sa potom stali provincie, riaden miestodritemi - rectores alebo praesides. Vojensk moc bola teraz prsne 59

oddelen od civilnej. Vykonvali ju v provincich duces (vojvodci), najvy velitelia jmagistri militum - boli zodpovedn cisrovi. Sprva vchodnej krajiny bola organizovan rovnako. Vchodn as zemia sa delila na dve prefektry - Oriens a Ilyricum, tie alej na 7 diecz a na provincie. Obyvatestvo bolo priptavan k miestu narodenia (orgio), kde mal kad oban stanoven svoje povinnosti. Krajina dostala rovnako silno centralistick charakter, ovldan vyvinutm byrokratickm apartom. Dioklecin odstpil v roku 305 a uchlil sa do svojej rodnej Dalmtie, kde si dal vybudova vekolep palc, v ktorho stench nalo dos miesta cel star mesto terajieho Splitu. Jeho nstupca Konstantin I. (Constantinus) sa pokal o postavenie samovldca. Vldol v rokoch 306-337 n.l. Vydanm tolerannho Ediktu milnskeho 313 n.l. zaal s christanizciou krajiny. Preloenm sdelnho mesta do starobylho miesta Byzantion a jeho premenovanm na Constantinopolis vytvoril reprezentan druh Rm. Nea Roma sa stala centrom vchodnej re. Tento krok nebol nsiln, ak si predstavme historicko-politick svislosti. V prvom rade nestabilita hranc bola v zpadnej asti aleko vraznejia, rovnako ako nahromaden hospodrsko-socilne konflikty. Star polyteistick kulty podahli expanzii kresanstva a v mysliach obyvatestva prilo, oproti mysleniu sasnkov Caesarovch, presvedench Rimanov a bojovnkov za dominantn postavenie Rma, k vekmu posunu hierarchie hodnt a priort. Zmenil sa ivotn pocit doby. Naviac tu boli pre presdlenie centra impria dvody v skutku praktick, spovajce vo vej ekonomicko-politickej stabilite vchodnej asti re. Hne po Kontantnovej smrti nastalo rozdelenie re medzi jeho synov, na vchodn a zpadn as. Theodosius I., nazvan Velik (379-395 n.l.), ete jedenkrt zjednotil ru a bol poslednm cisrom, ktor vldol celej rmskej ri. Tento cisr vypovedal boj pohanstvu, zruil vetko, o malo znak viery v pohanskch bohov. Zakzal konanie olympijskch hier, ktor sa v staroveku naposledy konali v roku 393. Dal zbra vea pohanskch chrmov a zkonom v roku 38O vyhlsil kresanstvo za vlune ttne nboenstvo. Pred svojou smrou rozdelil vldu medzi svojich dvoch synov a tm sa v roku 395 rmske imprium definitvne rozpadlo na Zpadormsku a Vchodormsku ru. K rchlemu zniku Zpadormskej re dolo zvrhnutm Romula Augustula v roku 476 germnskym vojvodcom Odoakerem. Tento dtum je pokladan za okamih prvneho a faktickho zniku starovekho impria.

60

5.3. Pramene prva za domintu Vlunm prameom prva sa stali nariadenia cisra, nazvan dnes leges generales. K svojej platnosti vyadovali publikciu, ktor sa vykonvala tak, e zkon bol zaslan sentu v Rme, alebo v Konstantinopolise, alebo sa ediktom oznmil priamo udu. Pvodne bol zkon takto publikovan zvzn automaticky pre obidve asti re, v roku 429 vak zkonom Theodosia II. bolo stanoven, e aj v druhej asti re sa vyaduje zvl publikcia. Leges generales s za domintu vemi poetn, s veavravn, kvetnat, vzjomne si odporujce a viac-menej dokumentuj celkov padok rmskeho prvnictva. Tvoriv prca klasickch juristov bola vymenen neplodnm opakovanm a vulgarizciou, plne vymizol vlastn prstup k rieeniu problmov. Kodifikcia Za Dioclecina boli ast cisrske kontitcie zozbieran do dvoch skromnch zbierok. Od db vydania Zkona dvanstich tab v 5. storo pred n.l. iadna alia kodifikcia nebola vytvoren. Rm kodifikciu nepotreboval. V obdob brlivho hospodrskeho rozvoja a pri neobyajne vysokej rovni prvnej vedy a praxe, by sa kodifikcia mohla sta brzdiacim prvkom pri elnom a vonom vytvran prva. Za principtu nahradzovala kodifikciu praktick a literrna innos klasickej jurisprudencie a innos prtorov. V obdob domintu sa vak otzka kodifikcie stala nevyhnutnosou. Preto dolo na jednej strane k systematizcii cisrskych nariaden - leges - a na druhej strane k spisovaniu vahov a komplikci zo spisov klasickch prvnikov - ius. Codex Gregorianus bol skromnou zbierkou, ktor bola zostaven koncom tretieho storoia n.l. radnkom Gregoriom. Zbierka obsahuje kontitcie cisrov od Hadrina (117-138) a do Dioklecina. Tento kdex doplnil Cdex Hermogenianus, ktor bol sborom Dioklecinovch nariaden. Z obidvoch zbierok sa do dnenej doby zachovali iba trky. Najvznamnejm pokusom o kodifikciu je Codex Theodosianus. Jednalo sa o zbierku cisrskych kontitci od vldy Kontantna I. Velikho. Zbierka bola najskr vyhlsen vo vchodnej ri, v zpadnej asti bola neskr prevzat Valentininom III. V obidvoch astiach vstpila do platnosti 1.1.439. Theodosiov kdex obsahoval 16 knh, ktor boli rozdelen na tituly. Bolo v om pozbieranch cez 3 000 chronologicky zoradench kontitcii. Dlhie z nich boli potom v stredoveku rozdelen na paragrafy. Theodosius v tejto zbierke chcel tie kodifikova star ius, teda prvo, ktor obsahovali spisy klasikov. Tento jeho zmer sa vak nepodarilo realizova. Kdex obsahoval skr verejnoprvne ustanovenia. Vznam Theodosiovho kdexu bol aj napriek tomu vek. A do 11. storoia sa udral v platnosti ako " nrodn " prvo Rimanov a katolckej cirkvi najm na zem Talianska. padok prvnej praxe sa nevyhnutne prejavil na akademickej pde aj napriek tomu, e sa stle pracovalo s klasickmi autormi, najm Paulom a Ulpinom. Pri tvorbe zjednoduujcich defincii dochdzalo k simplifikciam, schmatizmu a istmu dogmatizmu, ktor asto viedlo k slabm kontrukcim. Vek mnostvo materilu, obsiahnut v spisoch klasickch autorov a v starch zkonoch, nebolo spracovan a prinalo problmy najm pri aplikcii prva a v sdnej praxi. Dochdzalo asto k vydvaniu skrtench verzi, k prepracovaniu klasickch uebnch pomcok a k nhodnmu vypisovaniu tzv. dleitch miest. Naviac boli tieto florilgia vydvan pod nzvom svojho pvodnho autora, take boli nsledne povaovan za prav.Tak vznikli napr. Regulae Ulpiani, alebo obben Paulove Sentencie (jednalo sa o kompilciu zostaven zo spisov rznych autorov).

61

Prvm pokusom zavies poriadok do chaotickej situcie bol citan zkon Kontantinov z roku 321, ktor zakzal pouva spis Notae, ktor mal by dajnm komentrom Paulovm a Ulpinovm k Papininovmu spisu Responsa a Quaestiones. Sd mohol naalej postupova poda Papininovho vlastnho textu. Ten ist cisr potvrdil svoju kontitciu vydan o rok neskr, splatnos spisov Paulovych. Citan zkon Theodosia II. a Valentina III. z roku 426 znamenal najvznamnej zsah tohto druhu. Poda neho mohli by aj naalej pouvan iba pvodn spisy Papinina, Pavla, Ulpina, Modestia a Gaia. tzv. sent mtvych. V prpade, e sa ich stanovisk lili, rozhodovala vina, pri rovnosti hlasov bolo urujce stanovisko Papinina, v prpade e sa tento nevyjadroval, mohol si sudca zvoli sm, poda ktorho stanoviska bude postupova. Citan zkony vak asi ako mohli zachrni upadajcu rove praxe. S dokladom, padku prvnej kultry za domintu. V prvnej praxi, zvl na vchode, sa zaalo stle viac presadzova miestne prvo, ktor bolo modifikovan rmskoprvnymi elementami. Aj napriek vekej snahe cisrov udra pri ivote hodnoty rmskeho prva skromnho, dochdzalo k javu, ktor sa dodnes oznauje ako vulgarizcia prva. Asi od vldy cisra Kontantna I. zaala prax klasick prvo opa. Menili sa toti hospodrsko-politick pomery, kultrna rove obyvateov, posilovalo sa prvo jednotlivch nrodov. Nebolo potrebn udriava zmluvn systm, nebolo treba jemnosti a logickch kontrukci klasikov, takisto ako aj vedeckch pojmov a princpov starho prva. Sasne tak upadali aj zsady procesnho prva. Prvo reflektovalo a znalo osud upadajcej neskoroantickej re. Proti vulgarizcii psobili niektor prvne koly na vchode re, kde sa aj naalej pestovali klasicistick tendencie.

Leges Romanae barbarorum Po zniku Zpadormskej re platilo na zem novovzniknutch germnskych ttov pre tam usadench rmskych poddanch, naalej rmske prvo. O jeho kodifikciu sa poksil burgundsk kr Gundobad, a tak vznikla nevek, ale dodnes zachovan zbierka Lex Romana Burgundionum. Je postaven na Gregoriovom, Hermogeninovom a Theodosiovom kdexe, Paulovch Sentencich a Gaiovi. Text podchdzajci z prelomu z 5. a 6. storoia nesie znmky vulgarizcie. Z praxe ju oskoro vytlaila dokonalejia a obsiahlejia zbierka vizigtskeho kra Alaricha II. v Tolose (dnen Toulous), hne po jej vydan boli Vizigti vyhnan z juhozpadnej Gllie na Pyrenejsk poloostrov. Kodifikcia zaha nielen cisrske kontitcie - leges ale i ius, ktor s prevzat z Gaiovej uebnice, Paulovych Sentenci, Papinina, Hermogeninovho a Gregoriovho kdexu. Jej pvod nie je vizigtsky, bola pravdepodobvne prevzat z nejakho skromnho spisu asi v polovici 5. storoia. Je takisto poznamenan vulgarizciou, o plat o strunom vklade, ktor obsahuje aj interpretciu. Vol sa Lex Romana Visigothorum, zachovala sa vak aj ako Alarichov Brevir. Corpus iurus civilis Vchodormsky cisr Justinin (527-565 n.l.) , pravdepodobne rmsko-illyrskho pvodu, vychdzal z presvedenia prvnej kontinuity s rmskym impriom a povaoval sa za legitmneho nstupcu rmskych cisrov. Snail sa obnovi imprium v jeho niekdajej celistvosti a jednote. Vojensky sa tomuto cieu priblil dobytm niektorch oblast 62

Zpadormskej re. Vo vntornej politike upravil pomer medzi cirkvou a ttom zavedenm caesaropapizmu (hlava ttu je sasne najvym predstaviteom cirkvi v tte). Justinin vzdelan v prve, bol dobrm organiztorom a priaznivcom umenia, zvl stavitestva. O jeho staviteskch schopnostiach sved Hagia Sophia, ndhern chrm Boej mdrosti, ktor dal postavi v Konstantinopolise. Hlavnm prostriedkom k dosiahnutiu jeho cieov sa malo sta klasick rmske prvo, ktor vak bolo potrebn po novom usporiada, vnies systm, a tak sa zrodila mylienka pravy doterajieho prva. loha to nebola jednoduch. Prostredie, v ktorom mal zkonnk vznikn a v ktorom sa mal pouva, nemalo ni spolon s dobou, kedy bolo skromn rmske prvo vytvoren. Bola to helnisticko-orientlna spolonos, pestrho zloenia, vychovvan grckym uenm a aspo navonok kresansky zaloen. Hospodrsky chtrala takisto ako predchdzajca doba, nakoko nebola ani tu vyrieen agrrna otzka, avak tto choroba v tejto dobe vaka bohatmu obchodu a priemyslu ete neprepukla( Sommer, O., Pramene skromnho rmskeho prva). V 6.storo u klasick rmske prvo nemohlo celkom dobre vyhovova potrebm dennho ivota, nakoko jeho ponmanie bolo alek a cudzie helnistrickej praxi. Je to asi tak, ako keby dnen zkonodarca chcel vytvra prvo poda ordonanci franczskych krov zo 17. a 18. storoia. Narazil na jazykov akosti (nepodarilo sa mu zavies latininu ako rsky jazyk), alej na slab znalosti vtedajch juristickch intitci a najm na rozdiely v ttnych, ekonomickch a spoloenskch pomeroch. Kodifikcia musela by postaven na princpe autokratickej moci cisra, na posilnenej pozcii kresanskej cirkvi, museli by vylen anachromizmy a rozpory s realitou. K realizcii tejto lohy pristpil rok po nstupe na trn. Vymenoval desalenn komisiu prvnikov a praktikov, ktor mala za lohu zozbiera a usporiada leges, teda cisrske kontitcie z u existujcich kdexov (Gregorinov, Hermogeninov a Theodosiov) a doplni ich o nasledovn kontitcie a do Justininovej sasnosti. Na ele komisie stl quaestor sarci palatii Jan, magister officiorum Tribonianus a profesor prva z Konstantinopolisu Theofil. Komisia mohla vykonva zmeny, krta, elne spja text a aktualizova, a to vetko presne, strune a jasne. Systematicky zachovala pravidl Venho Hadrinovho ediktu. Na zaiatku kadej kontrukcie bola inscribcia - meno cisra, ktor ju vydal, a meno adresta, ktormu bola uren, a na konci bola subscripcia- miesto a dtum vydania. Vetko bolo chronologicky usporiadan a zoraden do titulov.Publikcia zbierky, ktor dostala nzov Novus Iustinianus cidex, bola uskutonen zvltnym zkonom Summa rei publicae. Kdex ako vlun zkonnk v oblasti kontitci nadobudol innos dom 7.4.529 n.l. a sasne zruil platnos vetkch predchdzajcich kontitci. chba strana 226-227 str.228 Dokonca vslovne zakzal porovnva texty zbierok s ich originlmi a nedovolil nov zbierky komentova. Vetky tieto zbierky, Nov Kdex, Digesta a Intitcie, oznaoval Justinin ako Tria volumina, v stredoveku dostali nzov Corpus iuris civilis. Pod tmto nzvom ich poprvkrt vydal franczsky humanista Dionysius Gothofredus v roku 1583. Novely Justinin poas svojho ivota vydal ete vea novch zkonov. Boli nazvan novellae leges a vzahovali sa vinou k veciam verejnoprvnym, administratvnym a cirkevnm. Do skromnho prva zasiahli novely . 118 a 127, ktor sa tkali dediskho prva, a novela . 22, ktor nanovo upravovala pomery rodinnho prva ( volaj ju malm kdexom 63

kresanskho manelskho prva). Novely boli psan v grckom jazyku a neboli sasou predchdzajcej kodifikcie nazvanej Tria volumina. Preto mali vo vzahu k nej derogan inky v zmysle pravidla lex posterior degorat priori (neskor zkon ru zkon predchdzajci). Z tchto noviel nebola nikdy usporiadan oficilna zbierka. Mnostvo alch noviel bolo vydanch po Justininovej smrti. S zachovan z rznych obdob v podobe skromnch zbierok. Vznam Justininovej kodifikcie Vchodormsky cisr Justinin dal pozbiera a systematicky usporiada star ius a leges a vydal ich ako platn prvo. Jeho kodifikcia bola vydan viac ako 1000 rokov po vydan Zkona dvanstich tab a asi 50 rokov po definitvnom rozpade Zpadormskej re. Na zem Vchodormskej re sa skromnoprvny ivot riadil predpsanmi ustanoveniami Justininovej kodifikcie do tzv. Hexabiblos, a do prijatia grckeho obianskeho zkonnka v roku 1946. V zpadnej Eurpe bola zkladom procesu, ktor nazvame ako prava rmskeho prva. Justininovu kodifikciu neustle tudovali a skmali prvnici a vedci nasledujcich storo a zaujmali k nej rzne stanovisk, niekedy ju prijmali s vekm nadenm, inokedy ju podrobili prsnej kritike. Je vak nepochybn, e Justininova kodifikcia mala historicky obrovsk vznam. Jeho zsluhou poznali alie genercie vek as z tvorby prvnikov, rozporov pln , ale na mylienky bohat epochy na sklone antickho sveta. Ich tvorba predstavuje jednu z najvch kultrnych hodnt udstva. Justinin zabezpeil uchovanie tohto bohatstva, jeho zsluhou bol vytvoren duchovn most, spojnica medzi kultrne vyvinutm starovekm svetom a novo sa rodiacim svetom eurpskej vzdelanosti, prvnej kultry a eurpskej prvnej vedy.

Zkladn intitty imskho prva skromnho

Ak by sme sa chceli v naom alom vklade podrobnejie zaobera niektormi intitciami rmskeho prva skromnho, musme predovetkm vysvetli, o rmski prvnici pod pojem prvo skromn zahali a ako vbec normy svojho prva rozdeovali. Budeme vychdza z klasickej, asto citovanej defincie prvnika Ulpiana (koniec 2. - prv tvrtina 3. storoia n.l.). Ten napsal , e prvo skromn s tie normy, ktor sa tkaj jednotlivcov, skromnkov, prvo verejn s potom tie prvne pravidl, ktor sa tkaj rmskeho ttu. Vetky prvne normy meme teda rozdeli do dvoch vekch skupn, pre prvny poriadok kadej prvnej spolonosti je charakteristick d u a l i z m u s , podvojnos prva. Tento princp potom prevzali z rmskeho prva i neskorie spolonosti : s uenm o dualizme prva sa meme u buroznych autorov stretn i v najnovej dobe. V poatiach rmskych neskorch prvnikov sa zahruj pod pojmom prvo verejn predovetkm normy prva stavnho, alej normy prva trestnho a nakoniec normy, ktor reguluj konanie pred trestnm sdom, teda normy trestoprvne. To je, okrem inho, 64

naprklad i z nzvoslovia: latinina nem pre trestn prvo zvltny termn, trestn sd, trestn konanie = iudicium publicum, teda sd, respektve konanie verejn. Pokia ide o oblas prva skromnho, bude najlepie, ak budeme pri charaktiristike jeho obsahu vychdza z rozdelenia, ktor vo svojej Uebnici prva dva Gaius (prvnik , 2. storoie n.l.). Ten v prvej knihe hovor o prve, ktor sa vzahuje na osoby (ius quod ad personas pertinet) a rozumie tm prvne normy, ktor reguluj postavenie rmskeho obana v rodine, teda zhruba to, omu sa v modernej dobe hovor prvo rodinn a manelsk. V druhej a tretej knihe pojednva Gaius o prve , ktor sa vzahuje k veciam (ius quod ad res pertinet), a to s v podstate vzahy majetkovoprvne. tvrt kniha uebnice obsahuje ius quod ad actiones pertinet (prvo, ktor sa vzahuje k alobm): ide o pravidl, ktor reguluj uplatnenie skromnho nroku na sde (teda nroku majetkovoprvneho i nroku, ktor vyplva zo vzahov rodinnch alebo manelskch). tvrt Gaiova kniha pojednva o prve procesnom, netrestnom skromnom, alebo ako my hovorme, obianskom - civilnom. Ako z Gaiovho rozvrhu vidme, hlavnm obsahom skromnho prva je majetkov prvo. Jeho normy s vemi poetn a bvaj preto alej rozdeovan na aksi podskupiny. Gaius sm rozliuje normy prva dediskho a normy prva obliganho, neskorie prvne nuky k tmto dvom skupinm pripojili ete alie, tzv. prvo vecn. Tento veobecn pojem rmski prvnici nepoznali, podrobne vak rozpracovali jednotliv prva, ktor sem patria a tak skupina prv veobecnch vznikla vlastne len systematizciou a zoveobecnenm materilu, ktor pripravili Rimania (iastone aj Gaius vo svojej uebnici). Tradinm obsahom skromnho prva s teda poda uenia modernej prvnej dogmatiky tieto oddiely: prvo rodinn, prvo vecn, prvo dedisk, prvo obligan a civiln (obianske), prvo procesn. K tmto skupinm bva pri vkladoch niekedy pripojen ete tzv. veobecn as, ktor obsahuje nuku o normch a princpoch, ktor s spolon pre vetky majetkovoprvne a rodinn vzahy. Taktie tto as vznikla systematizciou a zoveobecnenm konkrtneho materilu, ktor bol pri rieen jednotlivch prpadov sformulovan rmskymi prvnikmi; t pri svojich vkladoch sce iadnu veobecn as nepoznali, niektor ich spisy (najm rzne Regulae, Sententise a pod.) vak mali k novodobmu poatiu veobecnej asti blzko. Pre n strun vklad zkladnch intitci rmskeho skromnho prva posta, ak sa pridrme systmu, poda ktorho pojednva o problmoch Gaiova Uebnica prva. Budeme hovori najskr o prvnom postaven osb, potom o prve vlastnckom a sluobnostiach (intitcich, neskr znme ako vecn prva), podrobnejie budeme pojednva o obligcich a nakoniec len celkom mlo povieme o prve dediskom a procesnch normch. U Gaia sce vklad o prve dediskom predchdza oddiel o obligcich, historick vznam rmskeho dediskho prva nebol vak zaleka tak vek, a preto sa o testamentrnej a intesttnej postupnosti tradine hovor len veobecne a na koniec vkladu. I. O S O B Y (ius quod ad personas pertinet) Obyvatestvo rmskeho ttu sa rozdeovalo na dve zkladn prvne kategrie, na slobodnch a otrokov. Slobodn boli rmski obania alebo cudzinci. Pokia ide o cudzincov sta poveda, e pvodne nepouvali na teritriu Rma vbec iadne ochrany (pre cudzincov, hovor Cicero, sa v starej dobe pouval nzov hostis, t.j. nepriate), na vyom stupni vvoja potom striktne platil princp personality prva: kad cudzinec sa sprval poda prva svojej vlastnej obce (il poda svojho prva), niekedy vak poiiaval rmsky tt jednotlivcom i skupinm cudzincov niektor prva rmskych obanov, hlavne tzv. ius commercia (t.j. prvo uzatvra majetkovoprvne jednanie s plnmi inkami) a ius conubia (t.j. prvo uzatvra prvoplatne manelstvo s rmskymi obanmi). Postupom asu bola

65

potom v svislosti s rozvojom medzinrodnho obchodu a s rozirovanm teritria rmskej republiky na zem osdlenom cudzincami (so vznikom provinci), vypracovan zvltna sstava pravidiel rmskeho prva, ktor mala sli k rieeniu sporov s Nerimanmi: pravidl tohto typu formuloval vo svojom edikte cudzineck prtor a sprvcovia (miestodritelia) provinci: hovorilo sa im ius gentium - prvo nrodov. Koncom republiky bol sbor tchto pravidiel vemi obsiahly a plnil rovnak funkciu, ako pln v dobe modernej medzinrodn prvo skromn. Slobodn osoby, ktor povali pln ochrany rmskeho nrodnho prva, museli spa tri zkladn podmienky, museli ma trojak status: status slobody, prslunosti k rmskej obci a prslunosti k rmskej rodine. Status slobody (status libertatis) nadobdal rmsky oban bu narodenm z riadneho manelstva, alebo prepustenm na slobodu. Poda toho sa potom rozliovali dve kategrie slobodnch: tzv. ingenuovia (na slobode naroden) a prepustenci (bval otroci, ktor dostali slobodu z vle pna). Na rozdiel od ingenuov boli prva prepustencov obmedzen, a v druhej, resp. tretej genercii prepustencov sa rozdiely vyrovnvali. Ak rmsky oban slobodu stratil, nastvala tzv. capitis deminutio maxima (vek kapitisdemincia): jej dsledkom bola totlna strata prvnej osobnosti, po vekej kapitisdemincii prestal rmsky oban pre prvo existova. Zo striktnho pravidla bol vak vnimkou prpad, ke oban upadol do nepriateskho zajatia, ale podarilo sa mu vyslobodi: vtedy platilo tzv. ius postliminia, prvo vrti sa k pvodnmu stavu, teda do nezmenench majetkovch a rodinnch vzahov. Status prslunosti k rmskej obci (status civitatis) mali vetky osoby naroden z riadneho manelstva, cudzincom bol udelen orgnom ttnej moci: za republiky udovm zhromadenm, za principtu a domintu cisrom. Prslunos k rmskej obci nadobdali taktie aj otroci, prepusten na slobodu rmskym obanom vo formch stanovench civilnm prvom: z tohto pravidla platili samozrejme niektor vnimky. Ak stratil Riman prslunos k obci, nastvala tzv. capitis deminutio media (stredn kapitisdemincia): z rmskeho obana sa stval cudzinec. Status familiae bol zaloen prslunosou k niektorej z rmskych rodn. V rodine mohol ma oban postavenie bu samostatn, alebo podriaden. Samostatn postavenie mal len mu, ktor stl na ele rodiny, tzv. pater familias. Vetci ostatn, teda predovetkm manelka a deti, boli podriaden moci otca rodiny, mali postavenie nesamostatn: u muov sa to prejavovalo v oblasti prv majetkovch a politickch. Pretoe len otec rodiny nebol podriaden moci inej osoby, s len otcovia rodn personae sui iuris - svojprvne osoby, nijako obmedzen v prvach. Manelka a deti, ako aj niektor alie osoby patriace do rmskej rodiny, s len personae alieni iuris - osoby cudzieho prva, osoby podriaden cudzej prvomoci. Rmska rodina bola za republiky rodinou patriarchlnou, patrilinernou alebo agntskou (familia agnatorum): to znamen, e lenom rodiny mohla by len t ena, ktor sa podrobila manelskej moci svojho manela (otca rodiny) a ten potomok, ktorho prbuzenstvo bolo sprostredkovan muskm prslunkom rodiny. Len tieto osoby povauje rmske prvo za agnty, priom agnciou sa rozumie pomer medzi osobami, ktor spja moc rodinn, alebo by ich spjala, keby jej subjekt (otec rodiny) ete il. Treba doda, e toto tzv. agntske prbuzenstvo zaloen prslunosou k rodine, teda prbuzenstvo umel, bolo jedin dleit pre star prvo, prbuzenstvo prirodzen, pokrvn (alebo ako hovorili Rimania kogntske) 66

spoiatku skoro iadny prvny vznam nemalo. Vo vine prpadov spadalo sce kogntske prbuzenstvo do jednho s agntskym, boli vak prpady, kedy kognt agntom nebol a naopak (napr. syn prepusten z otcovskej moci prestval by agntom, ale kogntom zostval, manelka syna rodiny bola agntkou, nie vak kogntkou). Ak by v postaven rmskeho obana v rodine nastala nejak zmena, nastvala tzv. capitis deminutio minima (mal kapitisdemincia). Zanikali vetky prva z agncie, poda civilnho prva zanikali vetky dlhy, majetkov prva prechdzali vinou na novho majitea moci: capitis deminutio minima nastvala naprklad pri adopcii, vydanm dcry a jej prechodom do rodiny manela a pod. Nenastvala vak pri smrti otca rodiny, kedy osoby bezprostredne podriaden jeho moci nadobdali postavenie svojprvnych osb. Familia - rodina Na rozdiel od modernho poatia, do rmskej rodiny sa zahrovali nielen rodinn prslunci, ale i majetkov substrt (vrtane otrokov, ako majetkovch objektov). Na ele rodiny stl, ako vieme, pater familias, osoba sui iuris, ktor mala neobmedzen moc nielen nad rodinnm majetkom, ale aj nad lenmi rodiny. Len otec rodiny mohol majetkom vone disponova, len on bol povaovan za subjekt vetkch prv: manelka a deti nemohli ma iadny majetok, okovek nadobdali, nadobdali pre otca. Rovnako to plat samozrejme i pre otrokov. asom sa z tchto prsnych zsad pripustili vnimky: najprv u manelky, neskr u synov. Pokia ide o manelku, platilo v starej dobe, e majetok, ktor prina do rodiny manela, tzv. dos (veno), spad do vlastnctva manelovi, teda do vonej dispozcie. Ale za obdobia republiky dostalo veno zvltny reim: zostvalo oddelenm majetkom, ktor manel mohol len uva, nie vak s nm naklada. V prpade zniku manelstva (bu smrou manela, alebo rozvodom) sa vracalo veno ene. Vnimka pre synov bola zaveden a v neskorej dobe cisrskej. Vtedy bolo toti stanoven, e to, o syn zska vo vojenskej slube (a neskr v ttnych slubch), nepripad otcovi rodiny, ale zostva jemu sammu. Toto tzv. tborov pekulium (peculium castrense, resp. quasi castrense) mohol otec len uva, poda prva vak majetok prinleal synovi. Tm sa tborov pekulium vrazne odliovalo od pekulia prostho, ktor sa praktizovalo len oddvna, a to nielen pre synov, ale i pre otrokov. Pekuliom sa toti rozumel majetok, ktor otec ponechval synom i otrokom vo vonej sprve: otrok alebo syn hospodrili na oddelenom majetku samostatne, pre seba, prvne vak tieto veci zostvali vlastnctvom otca, resp. pna, a ten mohol tie synovi alebo otrokovi pekulium kedykovek vzia. Patria potestas - moc otcovsk Tak, ako vldol otec rodiny neobmedzene nad rodinnm majetkom, vldol neobmedzene aj nad prslunkmi rodiny, v prvom rade nad demi. Moc nad demi, tzv. patria potestas, nemala pvodne iadne hranice. Otec nemusel diea do rodiny prija, ak ho prijal, mohol ho tresta, zabi, preda, pre prpad, e by mu diea niekto zadriaval, mohol ho vymha alobou (tzv. ius vindicandi). Postupom asu, v svislosti s tm, ako sa rmska patriarchlna rodina rozirovala, dolo k obmedzenej otcovskej moci: za republiky bolo zakzan diea bezdvodne zabi, usmrtenie za trest, odloenie a predaj det zaali vak postihova sankcie a za kresanskch cisrov, teda a za domintu.

67

Otcovsk moc vznikala narodenm z riadneho manelstva (deti nemanelsk sa posudzovali ako deti bez otca a patrili do rodiny matky) alebo adopciou, zanikala smrou dieaa i otca alebo prepustenm z otcovskej moci (emancipciou). Manus - moc manelsk Taktie nad manelkou (tzv. mater familias) vykonval otec rodiny vemi irok prvomoc, usmrtenie eny bez porady s jej prbuznmi sa vak nepripalo ani v dobe najstarej. Na rozdiel od det, zaalo sa vak postavenie eny-matky rodiny uvoova dos rchlo a u za republiky sa veda tzv. prsnych manelstvch (matrimonium cum manu) praktizovali manelstv von, manelstv bez manelskej moci (matrimonium sine manu). Za cisrstva boli tieto manelstv obvykl. Pre von manelstvo bolo charakteristick, e ena sa nepodrobovala manelskej moci svojho mua, zostvala i po svadbe v zvzku so svojou vlastnou rodinou a taktie bval oddelen jej majetok. Prsne manelstvo sa uzatvralo niekokmi formami: v aristokratickch kruhoch sa praktizovala tzv. konfareacia, slvnostn obrad, sprevdzan za asti kazov, ben bola tzv. koempcia, to je obrazn kpa nevesty enchom, zvltnu formu predstavoval usus : mu a ena ili jeden rok ako manelia, uplynutm lehoty vznikala muovi nad enou manelsk moc. Pre von manelstv pevn formy uzatvorenia stanoven neboli, stailo, aby za asti svedkov prejavil mu vu ma enu ako manelku: zvyajne sa to konalo ako slvnostn uvedenie eny do domu manela (deductio in domum mariti). Rozvod bval spoiatku von, pre muov napr. stailo zavrhnutie eny, neskorie prevdzan zavrhovacm listom. A za cisrstva zaali by rozvody saovan a boli stanoven dvody, ktor mohli vies k rozvodu. Treba doplni, e ak sa chcel oeni mu, ktor bol podroben otcovskej moci, mohol sa eni len so shlasom otca rodiny. Manelka sa v tom prpade podrobovala sce moci manela, pretoe vak manel sm nebol samostatn, bola prostrednctvom neho podroben i prvomoci svojho svokra. A rovnako i deti, ktor sa z manelstva narodili. Dominica potestas - prvomoc pansk Tmto termnom oznauje rmske prvo moc, ktor pater familias vykonva nad otrokmi, ktor s sasou rodinnho majetku a tzv. osobami v mancipiu, to znamen umi, ktor boli z cudzch rodn doasne preveden pod moc otca rodiny, predovetkm v dsledku noxlneho ruenia. Noxlne ruenie bvala zvltna intitcia, ktor umoovala otcovi rodiny zbavi sa zodpovednosti za kodu, spsoben osobou, ktor bola podriaden jeho moci, vydanm pchatea pokodenmu.Vydanm sa pchate stval akoby otrokom pokodenho a musel dlh odpracova: vzhadom na to, e raz mal by prepusten, nemohol s nm nov majite moci zaobchdza tak vone ako so skutonm otrokom. Famlia po smrti otca rodiny Ak otec rodiny zomrel, stvali sa vetky personae alieni iuris, bezprostredne podriaden jeho moci, osobami samostatnmi, svojprvnymi ( sui iuris ). Medzi tieto osoby sa taktie rozdeoval rovnm dielom rodinn majetok, eny dostvali tak isto ako mui. 68

Naozaj nezvisl postavenie mohli vak nadobudn len dospel a duevne zdrav mui. eny bez kontroly zosta nemohli, a to bez ohadu na vek. Za republiky platilo bez rozdielu, e ena je najskr podroben otcovskej moci, potom manelskej moci, pre prpad, e by nemala ani otca ani manela, zriaoval sa jej porunk. Tutela mulierum - poruenstvo nad enami Ako dvod poruenstva nad enami bva rmskymi prvnikmi spravidla uvdzan ahkovnos ducha (levitas animi), ktor argumentoval Zkon 12 tab. Porunk sa ene zriaoval bu testamentom, ak nebol testament, stval sa porunkom najbli agnt (brat eny a pod.), ak nebol ani agnt, stanovil sa ene porunk radne. Cieom poruenstva nad enami bola ochrana rodovho majetku: ena ako persona sui iuris mala sce spsobilos zavzova sa, pri prvnych konaniach, ktormi mohol by zmenen rodov majetok, vyadoval sa vak shlas porunka (tzv. auctoritatis interpositio). Poruenstvo nad enami strcalo vznam v obdob principtu, do 5. storoia n.l. plne zmizlo. Tutela impuberum - poruenstvo nad nedospelmi Tak ako ena bez ohadu na vek, musel ma porunka i mu do dosiahnutia dospelosti. Dospelos sa zisovala pvodne fyzicky (za dospelho sa povaoval mu, ktor mohol plodi deti), neskr bola stanoven pevn vekov hranica - 14 rokov. Porunkom mohol by len mu nepodroben moci inho: uroval sa bu v testamente, alebo sa povolval najbli agnt, resp. radne sa stanovila cudzia osoba (tak isto ako pri poruenstve nad enami). lohou porunka nad nedospelm bol a) osobn dozor nad vchovou poruenca a starostlivos o jeho vivu, b) ochrana majetkovch zujmov poruenca. Porunk je oprven vies sprvu nedospelcovho majetku, zvl je potom dleit, e mus doplova nepln nedospelcovu spsobilos pri prvnom konan. Lebo osoba mladia ako 14 rokov (u eny 12 rokov) m sce pln spsobilos na prva, nem vak spsobilos na prvne kony, a to do 7 rokov absoltne, do 14 (12) rokov me svojm konanm zaklada prvne dsledky len vnimone. Porunk mus vies sprvu poruencovho majetku poriadne, lebo inak sa zodpoved: v starej dobe trestne, neskr obligane (tzv. obligatio ex contractu - pozri alej). Postupne bola obmedzovan aj porunkova moc odcudzovacia: porunk nemohol odcudzi spravovan veci pre seba, z poruencovho majetku nemohol taktie ni darova. Koncom 2. storoia n.l. bolo porunkovi zakzan predva poruencove nehnutenosti. Treba doplni, e poruenstvo nad nedospelcami sa tkalo osb obidvoch pohlav. Zatia o vak poruenstvo pre muov konilo dosiahnutm 14. roku, menila sa u ien dosiahnutm 12. roku tutela impuberum na poruenstvo nad enami. Intitcia poruenstva nad nedospelcami a nad enami bola blzko prbuzn opatrovnctvu cura). (Opatrovnk sa zriaoval predovetkm v tchto prpadoch: a) nad osobou ialenou (cura furiosi), b) nad mrnotratnkom (cura prodigi) a c) nad neplnoletm (cura minorum). ialenec je nespsobil na prvne konanie a mus preto ma niekoho, kto by tento nedostatok nahradil. Taktie mrnotratnk je osoba duevne chor a jeho majetkoprvne

69

konanie mus by preto kontrolovan. Opatrovnctvo nad neplnoletmi sa tkalo osb mladch ako 25 rokov. Rmske prvo vychdzalo z nzoru, e lovek sa dosiahnutm 14 (resp. 12) rokov stva sce osobou plne spsobilou na prvne konanie, e je vak treba ho spoiatku chrni pred vlastnou nerozvnosou a ahkomysenosou. Preto bol neplnoletm zriaovan opatrovnk, poda Gaia len radne a na nvrh neplnoletho. Libertini - prepustenci O prepustencoch, t.j. osobch, ktor nadobudli slobodu prepustenm z riadneho otroctva, zvl v tchto svislostiach hovori nebudeme. Ich prvne postavenie malo sce niektor zvltnosti, pretoe vak ilo o prechodn kategriu obyvatestva, mali i tieto zvltnosti len doasn charakter a netreba sa o nich zmieova podrobne. Servi - otroci Poda rmskeho prva nemali otroci prvnu subjektivitu, boli povaovan len za objekt prv. Preto nemohli ma vlastn rodinu, nemohli ma ani iadny majetok. okovek nadobudli, nadobudli pre svojho pna, pekulium, ktor im pm udelil alebo ponechal, patrilo poda prva synovi a mohlo by kedykovek odobrat. Konanie otrokov bez prvnych dsledkov nebolo, tieto dsledky sa vak nikdy nerealizovali v osobe otroka samho. Typick je prpad, e otrok spsobil nejak kodu: zodpovednos za u niesol pn, ten sa vak svojho ruenia mohol zbavi vydanm pchatea pokodenmu. Otroctvo vznikalo a) vojenskm zajatm, b) narodenm, c) z trestu, v starej dobe bolo praktizovan aj d) otroctvo v dsledku dlhov. Otrokov - vojenskch zajatcov bolo v Rme za republiky vemi vea, zaleka vak nie toko, ako sa skr predpokladalo. Rusk historika tajermanov dokzala, e ani za republiky nebolo otroctvo z vojenskho zajatia hlavnm prameom otrockej pracovnej sily. Rozhodujci vznam mali in dva pramene: predovetkm dovoz otrokov na otrock trhy a potom otroctvo narodenm (tzv. servitus natu). Narodenm sa stval lovek otrokom vtedy, ke sa narodil z otrokyne. Stav otca nerozhodoval, zo slobodnej a otroka sa rodil slobodn, zo slobodnho a otrokyne otrok. Postupne boli z tohto pravidla zaveden niektor vnimky, neboli vak zsadne dleit (tak napr. za cisrstva platilo, e otrokya, ktor po nejak as tehotenstva bola slobodn, rod slobodnho, i ke by porodila ako otrokya). Otroctvo z trestu sa praktizovalo v obdob cisrstva. Slobodn bol zotroen rozsudkom v trestnom konan. Stval sa ttnym otrokom a musel pracova bu v baniach alebo na nejakch inch verejnch prcach. Otroctvo v dsledku dlhov bolo v Rme len v najstarej dobe. Od vydania zkona Poeteliovho platilo, e za dlhy ru lovek len svojm majetkom, nie osobou. A v neskorej dobe cisrskej sa zotroenie pre dlhy (pod vplyvom cudzch prv) zaalo znovu pripa, ale len ako vnimka. Prvomoc pna nad otrokom (dominica potestas) nemala hranc. Otrok bol objektom vlastnckeho prva a vlastnk s nm mohol akokovek zaobchdza. A v obdob cisrstva sa objavili niektor obmedzenia, z nich za najdleitejie treba zrejme povaova kontitciu cisra Antonia Pia (2 stor. n.l.): zakazovala bezdvodn zabjanie a tranie otrokov, tak pn mohol ny pri usmrten sthan kriminlnou alobou, pri tran mohol by

70

donten otroka preda. Zo skutonosti, e zkaz svojvneho zabjania otrokov musel by neskr znovu a znovu opakovan, momo usudzova, e tieto opatrenia mali v praxi kadodennho ivota vznam len nevek. Na druhej strane nie je vak mon prihliada na to, e postupom asu sa uvoovala hospodrska zvislos otroka od pna. V obdob cisrstva mvali otroci pravidelne pekulia, hospodrili na nich samostatne a vlastnkovi odovzdvali len dvky. Ich postavenie sa tak pribliovalo postaveniu neskorch nevonkov. Otroctvo zanikalo: a) smrou otroka alebo b) prepustenm na slobodu. Smr vlastnka k zniku neviedla, otrok sa stval objektom dediskej sukcesie, otroctvo nezanikalo ani opustenm (derelikciou): ak bol otrok pnom opusten, t.j. ak ho nechcel ma pn naalej pre seba, stval sa vecou nikoho (res nullius) a mohol by okupovan ktormkovek inm slobodnm obanom, t.j. zskan do vlastnctva okupciou. Prepustenie na slobodu (manumissio) malo poda republiknskeho prva tieto formy: prepustenie palicou, prepustenie pri cenze a prepustenie testamentom. Prepustenie palicou (manumissio vindicta) sa odohrvalo pred radnkom, zvyajne pred prtorom alebo konzulom. Vlastnk sa vzdval svojho prva nad otrokom a radnk toto rozhodnutie potvrdil. Manumissio cenzo sa uskutoovalo pri spise rmskych obanov: so shlasom vlastnka sa otrok dal zapsa do zoznamu osb slobodnch. Prepustenie testamentom bvalo v praxi vemi ast. Slovami STICHUS SERVUS MEUS LIBER ESTO (Stichus, mj otrok, bu slobodn) prepal testtor otroka na slobodu, a ten sa stval prepustencom dedia, resp. dediov. Veda tchto civilnch foriem poznalo rmske prvo ete alie formy, uznvan len prtorom (prepustenie medzi priatemi, listom a pod.). Za cisrstva nadobudli i tieto spsoby manumissie pln inky, z novch spsobov pribudlo od ias Kontantna Vekho tzv. manumissio in ecclesia (prepustenie v kostole alebo pred zhromadenm veriacich). To bolo potom obbenou formou manumissie ete v stredoveku. II. V E C I (ius quol ad res pertinet) Prva, ktor sa vzahuj k veciam, rozdelila u stredovek prvna nuka na tri vek skupiny: na prva vecn, prva obligan a prva dedisk. I modern dogmatika uznva toto delenie - poda neho je tie usporiadan ltka vetkch buroznych ( a sasti aj socialistickch) obianskych zkonnkov. Delenie, ktor sme uviedli vyie, vyrast v hlavnch rysoch zo systmu, akm rmski prvnici usporiadavali ltku, obzvl vo svojich uebniciach. o je vec, resp. o me by objektom majetkovch prv, uruje prvny poriadok toho ktorho ttu. Zvltnosou rmskeho vymedzenia bolo, e objektom prv mohol by i lovek. Poda vznamu, ktor vec pre prvo m, rozdeovali sa veci v Rme na rzne skupiny. Predovetkm na tzv. res in commercio a res extra commercium: res in commercio s veci, ktor mu by predmetom prvneho obchodu, res extra commercium s veci, ktor s z obchodu vylen: konanie, ktor sa takejto veci tka, je neplatn. Za veci, ktor s z obchodu vylen, Rimania povaovali: posvtn veci (hradby mesta, brny a.i.), kultovn veci (chrmy, zariadenie chrmov, veci uren na rituly at.) a veci zasvten (hroby, miesta pohrebov). Res in commercio sa alej delili na:

71

a) Veci hnuten a nehnuten: veci nehnuten s tie, ktor nemono prena bez poruenia ich podstaty, teda v prvom rade pozemky. Pretoe pozemky predstavuj vek majetkov hodnoty, viae prvo ich prevody zvltnymi formalitami, talianske pozemky bolo napr. v Rme dovolen prevdza len pomocou tzv. mancipcie, t.j. slvnostnho konania za asti svedkov. Za veci nehnuten sa vak nepovauj len pozemky, ale poda zsady povrch ustupuje pde (superficies solo sedit) i vetky hnutenosti, ktor s s pozemkom pevne a trvalo spojen (napr. stromy, ktor na pozemku rast, budovy a pod.). b) Veci deliten a nedeliten: deliten s tie, ktor bez poruenia ich podstaty mono rozdeli, naprklad peniaze, pozemok a.i.. Nedeliten nemono rozdeli, ako dobytok, otrok, kniha a.i.. Ak hovorme o delen, mme na mysli delenie relne, skuton. Pretoe idelne, akoe je mon rozdeli kad vec, potom vak vznikaj len diely idelne (partes pro indiviso). c) Veci genericky uren a pecilne veci (genus - species, veci zastupiten, veci nezastupiten) s veci, ktor vime, meriame i potame, teda veci, pri ktorch nezle na individualite predmetu, ale na akosti a mnostve. Teda peniaze, obilie, vno at.. Veci pecilne s tie, ktor nemu by nahraden (zastpen) inou vecou: napr. otrok, obraz a.i.. alej uvidme, e predmetom uritch zmlv mu by v rmskom prve len veci nezastupiten, predmetom inch len veci zastupiten. d) Veci zitkovaten a nezitkovaten. Zitkovaten s tie, ktorch podstata sa uitm ni, napr. jedlo, peniaze, at..Tieto veci nemu by predmetom zmlv, ktorch podstatou je nejak forma uvania cudzej veci. e) Veci mancipan a nemancipan (res mancipi - res necmancipi). Toto delenie bolo zvltnosou rmskeho prva ete v klasickej dobe. K veciam mancipanm sa potali veci zkladnej hospodrskej dleitosti a ich vpoet bol taxatvny: 1) pozemky na talianskej pde, 2) otroci, 3) domce zvierat, ktor nosia alebo ahaj bremen (nie teda napr. pes) a 4) pozemkov sluobnosti (t.j. prva uva uritm spsobom cudzie pozemky). Vzhadom na hospodrsku dleitos povoovalo rmske prvo prevdza tieto veci len formlnym konanm, bu tzv. mancipciou alebo injurecessiou. Mancipcia sa odohrvala pred piatimi svedkami a tak povedan vnym (libripens - rmsky oban, ktor dral vhy), injurecessia pred sdnym radnkom, zvyajne pred prtorom alebo sprvcom provincie. Nedodranie stanovenej formy malo poda civilnho prva za nsledok neplatnos prevodu. V rozdeovan vec by sme mohli pokraova ete alej a uvies rozdelenie na veci hmotn a nehmotn, jednoduch a zloen, veci patriace niekomu a veci nikoho, pre n strun prehad vak uveden kategrie staia. Obzvl treba upozorni len na toto: a) Veci hromadn: za hromadn vec sa povauje sbor vec, ktor maj rovnak hospodrsky el, napr. stdo dobytka, kninica a pod. Vec hromadn nie je objektom prva, objektom s jednotliv veci, ktor hromadn vec tvoria. Preto nedokazujeme vlastncke prvo k stdu, ale vlastncke prva k jednotlivm kusom dobytka.

72

b) Pertinencia (prsluenstvo) s veci, ktor sa pokladaj za sas inej veci, hlavnej (napr. k k skrini). Zostvaj vak samostatnm objektom prva a dispozcia hlavnej veci sa na ne nemus vzahova. Ak nie je vak ni stanoven plat, e pertinencia zdiea osud hlavnej veci. c) Plody (fructus): poda rmskeho poatia s plody pravidelnm hospodrskym vakom nejakej veci (napr. ovocie, mlat zvierat a.i.). Pokia trv spojenie plodu s vecou plodivou, povauj sa plody za sas veci, ak s vak oddelen, stvaj sa samostatnm objektom prva. Oddiel prv: PRVA VECN Prva vecn s prva, ktor zabezpeuj priame (nesprostredkovan) prvne panstvo nad vecou. Ak je toto panstvo neobmedzen, ide o prvo vlastncke, ak je obmedzen, ide o vecn prvo k cudzej veci. Hovorme, e vecn prva s prva absoltne, resp. prva absoltne psobiace. To znamen, e proti subjektu vecne oprvnenmu maj vetci ostatn udia povinnos nezasahova do jeho pomeru k veci, t.j. zdra sa akhokovek ruivho konania. Prvo vlastncke Prvo vlastncke definujeme ako veobecn prvne panstvo nad vecou. Veobecn znamen pln, bez akchkovek obmedzen. Vlastnk teda me akokovek zaobchdza s vecou, me vec uva, ai z nej plody, me vec i zneuva, a po jej znienie. Vlastncke prvo je vak neobmedzen len pojmovo, teoreticky. V skutonosti vdy existuje cel rada najrznejch prvnych obmedzen, ktor s podmienen zujmom, aby vlastnk neuval svoje veci na kodu druhch vlastnkov. Tieto obmedzenia s stanoven konkrtnymi prvnymi predpismi, pojmov neobmedzenos vlastnckeho prva je vak zreten z faktu, e ak odpadne (ak je zruen) tak konkrtny zkaz, rozpna sa vlastncke prvo znovu tam, kam zatia nemohlo (tzv. elasticita vlastnckeho prva). Tak, ako v modernch dobch, rozliovali i Rimania vlastncke prva rzneho typu. Prototypom bolo dominium ex iure Quiritium (vlastnctvo kviritsk), veda neho sa postupne vyvinulo zvltne vlastnctvo prtorsk (tzv. vlastnctvo bonitrne), vlastnctvo provinn a vlastnctvo cudzineck. Nebudeme sa modalitami tchto typov zvl zaobera, sta poveda, e a u Justinina s odstrnen rozdiely a vlastncke prvo je koncipovan jednotne. Treba zdrazni, e vlastncke prvo (tak ako prvo vbec) je historick jav, ktor nesprevdza spolonos oddvna, ale vznik na uritom stupni civilizanho vvoja. Z prameov je jasn, e vznik najskr pri veciach hnutench, a neskr i pri nehnutenostiach. Uri presne okamih vzniku nie je mon, veobecne vak mono tvrdi, e vlastncke prvo vznik vtedy, ke veobecn panstvo nad vecou, ktor kolektv a neskr jednotlivec vykonva, je postaven pod ochranu verejnej moci, ke je prvne sankcionovan. Toto veobecn, pvodne prvom nechrnen, teda faktick panstvo nad vecou, ktor je historickm predchodcom vlastnckeho prva, sa nazva drba, u Rimanov possessio. Treba doda, e ani po vzniku vlastnckeho prva drba nestrca svoj vznam, pretoe vlastncke prvo stle akosi doprevdza. Drba nie je sce prvny vzah, m vak niektor prvne dsledky, a preto - ako pu rmski prvnici - mus sa od vlastnckeho prva oddeova a skma zvl.

73

Possessio - drba Drbu definujeme ako veobecn panstvo nad vecou, spojen s vou naklada s vecou ako s vlastnou. Drite (possessor) mus teda spa dve poiadavky: mus ma vec vo svojej moci (tzv. possessio corporalis) a mus ma vlastncku vu (tzv. animus possidendi). Ak chba jedna z tchto poiadaviek, neme by o drbe ani re: preto nie je napr. driteom ernk, pretoe m sce vec v moci, ale neme s ou naklada ako s vlastnou (ernk je po skonen zmluvy povinn vec vrti vlastnkovi). To ist plat o tom, kto si vec poial, prijal do schovy at.. Napriek tomu je driteom zlodej: pretoe m vec vo svojej moci a m i vlastncku vu (kradol predsa preto, aby s vecou mohol naklada ako s vlastnou. Ak je drite veci presveden, e zadrovanm veci nikomu nekod, ide o tzv. dritea v dobrej viere (possessor bonae fidei), naproti tomu ten, ktor vie, e drbou poruuje zujmy druhho, je driteom v zlej vli (possessor malae fidei): driteom v dobrej viere je naprklad kupec, ktor kpil vec od nevlastnka, a nevedel o tom, e driteom v zlej vli je naprklad zlodej. Vo vine prpadov dennho ivota je drba spojen s vlastnckym prvom, drite teda bva spravidla vlastnkom (vlastnk m vec vo svojej moci, m vu naklada s ou ako s vlastnou a opiera ju o skutonos (titul), s ktorm prvny poriadok spja nadobudnutie vlastnckeho prva). Z tohto typickho spojenia prvny poriadok vychdza a dritea chrni, a to bez ohadu, i ide o dritea v dobrej alebo v zlej vli (pretoe spravidla ide o dritea v dobrej viere). V prpadoch, ke je ochrana poskytnut driteovi v zlej vli (zlodejovi napr. nie je dovolen vec mimosdne, t.j. svojpomocne odobra),vyjde pravda najavo dodatone, v konan, ktor nasleduje po poskytnut ochrany drby. Drobn (possessorn) ochrana je prvm a najvznamnejm prvnym dsledkom drby. V Rme bola realizovan pomocou zvltnych vyhlok (interdiktov), ktor vydval prtor. Druhm prvnym dsledkom je tzv. vydranie (usucapio): Ak toti trv riadna drba (possessio bonae fidei) urit as, vznik driteovi na vec vlastncke prvo. Rimania poznali pvodne lehotu jednho roka pre hnuten veci, dvoch rokov pre nehnutenosti. Neskr boli lehoty preden. Nadobdanie vlastnckeho prva Vlastncke prvo sa nadobda bu originrne, alebo derivtne. Originrne vtedy, ak nadobdame prvo k veci, ktor nemala zatia vlastnka, derivtne v prpade, ke svoje vlastncke prvo opierame o prvo predchodcu, ke nadobdame prvo s jeho shlasom. Za originrny spsob nadobudnutia vlastnckeho prva povaovali Rimania naprklad chytenie divokho zvieraa alebo zobratie opustenej veci (derelinkvovanej). Divok zviera a opusten vec s toti res nullius , t.j. vec nikoho a vlastnctvo k nim mono zska okupciou, to znamen jednostrannm uchopenm (aprehensiou). Originrne vak nadobdame aj veci nepriatesk, taktie njdenie pokladu m rovnak povahu. Prpady derivatvneho nadobudnutia vlastnckeho prva s v praxi samozrejme aleko astejie: nadobdame ich so shlasom doterajieho vlastnka, napr. pri trhovej zmluve, pri darovan.

74

V rmskom prve malo derivatvne nadobudnutie tri formy: mancipciu, injurecessiu a tradciu. Mancipcia bola slvnostn konanie, pri ktorom predvate prevdzal na kupca vlastnckeho prvo pomocou pevne stanovench slovnch formulci. Na ceremnii muselo by prtomnch p svedkov, dospelch rmskych obanov, iesty tzv. ven, dral vhy a pvodne (pokia ete neboli znme razen peniaze) odvaoval trhov cenu. Mancipcia mala najskr povahu relneho trhu, teda predaja z ruky do ruky. Zavedenm razench peaz sa vak jej podstata zmenila: zaplatenie trhovej ceny sa uskutoovalo len symbolicky a ku skutonmu vyplcaniu peaz nemuselo vbec djs. Tm sa mancipcia premenila na formlne konanie (na prevod vlastnckeho prva stailo dodranie formy) a mohla sli najrznejm cieom - dvodom - kauzou - prevodu nemusel by vbec predaj. Mancipcia sa praktizovala - ako dosveduje Gaius - ete v 2. storo n.l., potom vak vyla z pouvania. Justininske prvo u mancipciu nepozn. Taktie injurecessia bola formlnym konanm: bol to vlastne predstieran spor o vlastncke prvo, uskutoovan pred radnkom, najastejie pred prtorom. Sporn strany (teda vlastnk a ten, kto mal vlastncke prvo nadobudn) priniesli, ak to bolo mon sporn vec na sd a ten, kto mal vlastncke prvo nadobudn, uskutonil vindikciu, t.j. prehlsil, e vec je jeho. Vlastnk vyslovil s tmto prehlsenm shlas, alebo aspo mlal. Nato prtor slvnostne tvrdenie vindikujceho potvrdil. Pretoe i pri injurecessii bola rozhodujca forma, mohol by dvod prevodu akkovek. Rovnako ako mancipcia, vyla v obdob cisrstva injurecessia taktie z pouvania. Tradcia je prevod neformlny, teda predanie veci z ruky do ruky. Tu je samozrejme dvod rozhodujci, pretoe prechod vlastnckeho prva nastva len vtedy, ke strany jeho prechod sleduj: napr. pri trhovej zmluve, pri darovan, pri poskytnut piky (mutuum), nie vak pri poian (commodatum), zriaden zstavy, njomnej zmluve a pod.. Vzhadom na to, e tradcia vedie k nadobudnutiu vlastnckeho prva len vtedy, ak ide o riadny nadobdac dvod (iusta causa), oznaujeme tradciu ako kauzlne konanie a staviame ju proti mancipcii a injurecessii, ktor s formlnym konanm (abstraktnm). Ako vyplva u z vyie uvedenho, stala sa tradcia v justininskom prve jedinou formou derivatvneho nadobudnutia vlastnckeho prva. Znik vlastnckeho prva Vlastncke prvo zanik: a) znikom veci (napr. smrou otroka), b) vylenm veci z prvneho obchodu, c) vyvlastnenm alebo konfikciou (pri vyvlastnen je vlastnk zbaven prva vo verejnom zujme a dostva nhradu, pri konfikcii strca svoje prvo za trest), d) odcudzenm prva (t.j. prevodom prva na druhho). Je bez alieho jasn, e tento dvod je v praxi najbenej. Ochrana vlastnckeho prva bola v Rme realizovan rznymi formami: predovetkm poval vlastnk ochranu prtorskmi interdiktami ako drite, alej bol chrnen rznymi

75

alobami, ktor regulovali kolzie jeho zujmu so zujmom susedov (napr. actio finium regundorum, actio aquae pluviae arcendae a.i.), za zkladn prostriedok ochrany treba vak povaova sstavu tzv. vlastnckych alb, z ktorch zvltny vznam v rmskom prve mali: 1) rei vindicatio (aloba vindikan), ktorou nedriaci vlastnk vymhal navrtenie vec, ktor mu boli zobrat 2) actio negatoria (aloba negatorn), ktorou sa vlastnk brnil proti zsahom osoby, ktor si k jeho veci pripisovala nejak prvo (vlastnk alobou toto prvo popieral, negoval, odtia nzov). Vlastncke aloby s typick aloby vecn ( actiones in rem): aktvne legitimovan (vlastnk) nimi presadzuje svoje priame neobmedzen panstvo nad vecou, pasvne legitimovan (t.j. alovan) nemus vstpi do sporu a povinnostiam zo alb vyhovie proste tm, e ruiv innosti zanech. Vecn prva k cudzej veci Na rozdiel od prva vlastnckeho zaisuj vecn prva k cudzm veciam sce priame, nie vak veobecn, ale len obmedzen prvne panstvo nad vecou. To znamen, e umouj, aby oprvnen uritm, presne vymedzenm spsobom uval cudziu vec. Oprvnenie me by spojen bu priamo s uritou osobou alebo sprostredkovan tm, e je spojen s pozemkom, ktor urit osoba bu dr, alebo uva. Pretoe v tchto situcich cudzia vec sli zujmom druhho subjektu, od vlastnka odlinho, oznauj sa vecn prva k cudzej veci nzvom sluobnosti (servitutes). Ak s prva spojen s uritou osobou, ide o tzv. osobn sluobnosti , ak s spojen s pozemkom o tzv. pozemkov sluobnosti. Historicky s nepochybne pozemkov sluobnosti starie. Vznikli u vemi dvno za republiky z potreby lepieho a vhodnejieho vyuitia drobnch pozemkovch prdelov otcov rodn. S ,tak povedan, spojen s uritmi pozemkami, priom vlastnk (uvate) pozemku sluobnho m povinnos zna, aby sused, (t.j. vlastnk i uvate pozemku oprvnenho, alebo ako hovorme panujceho) zasahoval uritm spsobom do jeho zujmovej sfry. Poda toho, akm spsobom tieto zsahy boli vymedzen, rozliovali sa: sluobnos chodnka (t.j. prvo prechdza cez cudz pozemok), sluobnos priehonu (actus) t.j. prvo preha dobytok, sluobnos cesty (via) - t.j. prvo chodi, jazdi a preha dobytok, alej prvo odvdza z cudzieho pozemku vodu (servitus aqae ductus), ps na om dobytok, vyrubova v lese stromy, lomi kame, kopa hlinu, ai piesok, at. Popri tchto tzv. vidieckych sluobnostiach sa asom vyvinuli i tzv. mestsk sluobnosti (domovn). To je napr. prvo oprie stavbu o susedovu stavbu, prvo odvdza vodu zo susedovho odkvapu, prvo odvdza splaky na sluobn pozemok, prvo zakza susedovi stava nad urit vku a zabraova prstupu svetla at. Osobn sluobnosti vznikli sce rovnako za republiky ako zvltna kategria vecnch prv, boli vak systematicky spracovan a v justininskom prve. S to vecn prva, spojen nerozlune s uritou osobou, preto s zsadne neodcudziten a neprechdzaj na dediov. Z nich najdleitejie je usus fructus, prvo uvacie a povacie, prvo uva a ai plody z cudzej veci bez toho, aby bola poruen jej podstata. Na rozdiel od pozemkovch sluobnost je vlastnk sluobnej veci obmedzen vemi iroko, pokia usus fructus trv, neme podstupova iadne konanie, ktor by mohlo oprvnenho rui. Je teda prakticky z psobenia

76

na vec vylen, zostva mu len - ako sa hovorilo nuda proprietas, t.j. hol vlastncke prvo. Oprvnen, tzv. usuktrukur, je navonok na nerozoznanie od njomcu, pretoe vak jeho prvo m povahu prva vecnho, (teda priameho prvneho panstva), zjednva si pri kolzii zsadne poriadok sm, t.j. proti ruiteovi mu prislcha zvltna aloba: naproti tomu njomca je oprvnen len obligane a pri kolzii zjednva npravu len prostrednctvom vlastnka - prenajmatea. Veda usufructa mali charakter osobnej sluobnosti ete tieto prva: usus (prvo pouva cudziu vec bez aenia plodov), habitatio (vecn prvo na bezplatn uvanie bytu), prvo na sluby otrokov i zvierat (operae servorum vel animalium) a in. Sluobnosti, pozemkov aj osobn, vznikaj prvnym konanm medzi ivmi alebo pre prpad smrti, sudcovskm vrokom (pri rozdeovan spolonej veci) alebo vydranm (vkonom sluobnosti po vydraciu dobu bez protestu druhej strany). Znik sluobnosti nastva naprklad odrieknutm, konfziou (ak sa stretne prvo sluobnosti s vlastnctvom veci sluobnej v jednom subjekte), nevykonvanm, znikom pozemku panujceho, osobnej sluobnosti smrou oprvnenho at. Zvltne vecn prva sa v Rme vyvinuli v obdob cisrstva. Pvodne obligane oprvnenmu boli postupne priznvan tak irok prva k cudzej veci, e sa jeho postavenie pribliovalo postaveniu vlastnka. A ochrana jeho prv bola podobn vlastnckej ochrane. Z tchto vecnch prv mala vek vznam predovetkm tzv. emfytheusia, ktor sa (obvzl v stredoveku, po recepcii rmskeho prva) stala jednou z foriem kolonizcie neobrbanej pdy. Oddiel druh: PRVA OBLIGAN Zvltny charakter obliganch prv najlepie spoznme vtedy, ke ich postavme do protikladu k vecnm prvam. Pretoe ak maj vecn prva psobnos absoltnu (alebo inak povedan: ak povaj absoltnu prvnu ochranu), s obligan prva inn len relatvne, povaj ochranu len relatvne. Opakom tchto prv toti nie je veobecn povinnos nerui oprvnenho, ale povinnos jednej uritej osoby (dlnka) poskytn oprvnenmu plnenie: teda v prvom prpade povinnos negatvnu, v druhom spravidla pozitvnu. Tto pozitvna povinnos vznik na zklade zvltneho dvodu, ktor vedie medzi oprvnenm a zavzujcim sa k vzniku tzv. obligcie, zvzku. Rmski prvnici definciu obligcie nedvaj, rozoberaj len jednotliv prpady konkrtnych obligci. A v justininskom prve njdeme, e obligcia je prvne puto, ktor poda prva naej obce ns nti k nejakmu plneniu (Obligatio est iuris vinculum, quo necessitate adstringimur alicuius solvendae rei secundum nostrae civitatis iura), alebo inak povedan: obligcia je prvny pomer, v dsledku ktorho je jedna strana (dlnk) povinn poskytn druhej strane (verite) zo zvltnych dvodov nejak plnenie. Tieto zvltne dvody (t.j. dvod vzniku obligcie) bvali v rmskom klasickom prve dva: kontrakt a delikt, teda zmluva a protiprvny zsah do cudzej zujmovej sfry. S tmto rozdelenm dvodov vzniku obligcie rmski prvnici vystaili, i ke upozorovali, e s ete niektor alie prvne skutonosti, ktor dvaj vznikn obligcii a ktor nie je mon zaradi ani pod zmluvu, ani pod delikt. V justininskom prve boli tieto zvltne skutonosti uveden v systme, a tak dolo k rozdeleniu dvodov vzniku obligcie do tyroch skupn:

77

potom sa uilo, e obligcia vznik zo zmluvy alebo akoby zo zmluvy (quasi ex contractu) a z deliktu alebo akoby z deliktu (quasi es delicto). Zmluva (contractus) je shlasn prejav vle dvoch strn, smerujci ku vzniku obligcie. Obligcia vak nevznik z kadej zmluvy, ale len z takej, ktor sleduje hospodrsky cie, ktor prvny poriadok za dvod vzniku obligcie uznva. Prklad: mandatum - prkazn zmluva: dm pokyn svojmu priateovi, aby mi bez nroku na odmenu naiel stratenho psa. Quasi contractus (akoby zmluvy) s v rmskom prve prpady, ktor pripomnaj zmluvn vzahy, chbaj im vak niektor z pojmovch znakov zmluvy. Prklad: negotiorum gestio neprikzan konatestvo: privediem priateovi stratenho psa bez toho, aby som bol o to poiadan (bez toho, aby mi priate dal pri konan prkaz, bez toho, aby sme sa predtm dohodli). Delikt je protiprvny zsah do cudzej zujmovej sfry. Prklad: furtum - krde (svojvon odcudzenie cudzej veci s myslom obohati sa). Quasi delictum (akoby delikt) je prpad pripomnajci delikt, ktormu vak chbaj niektor pojmov znaky deliktu. Prklad: za kodu spsoben vyhodenm predmetu z okna, zodpovedaj vetci, ktor maj okno do ulice, a to bez toho, e by nieo vyhodili (chba teda moment zavinenia). Kad obligcia, nech u vznikla zo zmluvy (akoby zo zmluvy) alebo z deliktu (akoby z deliktu), je prvnym vzahom medzi dvomi subjektami: z nich jeden bva zaviazan (dlnk debitor), druh oprvnen (verite - creditor). Ak vznik zvzok len na jednej strane a strane druhej len prvo, hovorme o obligcich unilaterlnych - jednostrannch. Takto povahu maj v rmskom prve vetky obligcie z deliktu, zo zmluvnch obligcii potom mutuum pika. asto sa vak stva, e zvzky a prva vznikaj obidvom stranm, e teda obidva subjekty obligcie s povinnostn a oprvnen sasne: potom hovorme o dvojstrannch obligcich. Tie mu by alej rovn a nerovn: rovn (alebo obligationes bilaterales aequales) s tie, ke povinnos a prva vznikaj obom stranm za vetkch okolnost, nerovn (obligationes bilaterales in aequales) tie, ke zvzky a prva obom stranm mu vznikn, zvyajne vak len jednej strane vznik povinnos a druhej prvo. Obligcie dvojstrann (bilaterlne) mu vyplva len zo zmlv, typickm prkladom zmluvy bilaterlnej rovnej je zmluva trhov (predvajcemu vznik prvo na zaplatenie trhovej ceny a povinnos vyda vec kupcovi, kupcovi vznik prvo na vydanie veci a povinnos zaplati trhov cenu), bilaterlnou nerovnou zmluvou je naprklad depositum - zmluva uschovvacia (vlastnkovi veci vznik spravidla len prvo na staranie sa o vec a jej navrtenie, depozitrovi spravidla len povinnos postara sa o vec bez nroku na odmenu, ak vak depozitr vynalo na varovan vec nejak nkady, naprklad, aby ju uitone zlepil, vlastnk je povinn tieto nklady uhradi). Predmet obligcie Predmetom obligcie je konanie, ku ktormu je dlnk zaviazan (id quod debetur), tzv. plnenie. Spravidla bva pevne uren (naprklad prevod vlastnckeho prva na urit vec), potom hovorme o jednoduchej obligcii. Nie je vak vylen, aby predmet obligcie bol uren alternatvne, tak, e dlnk m plati to alebo ono (illud aut illud). Vtedy ide o tzv. alternatvnu obligciu. Zanik (je splnen) inm plnenm, priom vobu predmetu me

78

uskutoova bu dlnk alebo verite. Zvyajne uskutouje vobu dlnk a alternatvnu obligciu veobecne chpeme ako vhodu dvan dlnkovi. Ak sa stane plnenie obligcie nemonm, oslobodzuje sa dlnk len vtedy, ke sa stalo plnenie nemonm bez jeho zavinenia, zvyajne zsahom vyej moci (vis maior). Inak je dlnk naalej viazan a predmet obligcie sa men. Namiesto pvodnho plnenia sa poskytuje nhrada kody. Nhrada kody je astm predmetom obligcie, pravideln je naprklad pri obligcich deliktnch. Prvna ochrana obligcie Ak dlnk svoju povinnos z obligcie nespln, nastupuje na neho verite alobou. Pre rmske prvo bolo charakteristick, e kad obligcia mala vlastn alobu, bola teda zvltna aloba (actio) z trhovej zmluvy, z njomnej zmluvy, zvltna aloba z deliktu krdee at.. Poda toho, akm spsobom sa t - ktor aloba prejednvala na sde, rozdeovali Rimania aloby do dvoch skupn: prv tvorili tzv. actiones bonae fidei (aloby v dobrej viere), druh tzv. actiones stricti iuris (aloby prsneho prva). Pri prvch mal sudca aj sporn strany vonos prihliada k najrznejm okolnostiam prpadu, reim pojednvania bol von. Pri druhch sa naproti tomu postupovalo prsne a na tvrdenia alobcu a vedajie momenty sa mohlo prihliada len vtedy, ak boli zaisten formlne. Tieto aloby boli teda nebezpen, a to nielen pre alovanho, ale i pre alobcu (ten naprklad nesmel pod sankciou straty nrokov poadova viac, ne na koko mal prvo). aloby v dobrej viere boli benejie, prinleali napr. z trhovej zmluvy, njomnej, z prkazov (mandtov), at.. Zo alb prsneho prva mala najv vznam aloba z piky (mutuum), take aloby z formlnych slovnch kontraktov (verblnych) a psomnch (literrnych) boli dleit. Ak je alovan odsden, vznik mu povinnos splni rozsudok. Ak nespln tto povinnos do uritej doby, obracia sa oprvnen (alobca) znova na sd tzv. actio iudicati (alobou z rozsudku) a je zahjen exekcia. To znamen, e z verejnej moci je zabaven dlnkov majetok a verite je z neho uspokojen. Exekcia nie je ni inho, ne realizcia dlnkovho ruenia: v starom prve ruil vak dlnk nielen svojm majetkom, ale i osobou. Ak nestail majetok k uspokojeniu veriteovho zujmu, prepadala osoba dlnka do moci veritea a ten mohol dlnka bu zabi, alebo preda do otroctva. Osobn ruenie za dlhy bolo v Rme zakzan v 4. stor. p.n.l., od tej doby ruil dlnk zsadne len majetkom. Zaistenie obligcie Aby verite nebol odkzan na zdhav a niekedy neist exekciu, dval mu dlnk zvltne zruky, a to bu osobn alebo vecn. V prvom prpade hovorme o rukojemnctve, v druhom o zstave. Rukojemnk je vedaj dlnk, ktor ru za splnenie obligcie pre prpad, e hlavn dlnk si nespln svoju povinnos. Jeho zvzok m akcesorick a subsidirnu povahu. To znamen, e zvzok rukojemnka pristupuje k zvzku hlavnho dlnka a je na om zvisl (akcesorick povaha) a e rukojemnk ru a v druhom rade, a po hlavnom dlnkovi (subsidirna povaha). Ak spln rukojemnk zvzok za dlnka, vznik mu proti dlnkovi nrok na hradu splnenho (tzv. regres).

79

Najstarm typom rmskeho zstavnho prva bola fiducia - vern ruka. Dlnk na zaistenie zvzku prevdzal na veritea vlastncke prvo na urit vec a oakval, e verite bude tak poctiv, e pre prpad splnenia zvzku mu prevedie vlastnctvo nasp. Vy vvojov stupe predstavuje tzv. run zstava (pignus). Verite dostva od dlnka nejak vec a pri splnen pohadvky mu ju vracia (vracanie je vyntiten alobou). Ak vak dlnk zvzok nespln, pripad zastaven vec do vlastnctva veritea (prepadn zstava) alebo ju verite pred a z vaku sa uspokoj (predajn zstava). Benm javom bola predajn zstava. Prepadnej zstave rmske prvo neprialo, pretoe v nej videlo nstroj dobytka. Najvym vvojovm stupom zstavnho prva je hypotka. Dlnk neodovzdva zstavu hne, ale a vtedy, ke nesplnil svoje povinnosti a m djs k realizcii zstavy. Hlavnou vhodou hypotky je skutonos, e zastaven vec zostva v drbe dlnka a e ten ist objekt mono zastavi niekokm veriteom. Predmetom hypotky bvali spravidla veci vekej hodnoty, zvyajne pozemky. Jednotliv konkrtne obligcie I. ZMLUVY Rmske prvo rozliovalo tyri skupiny zmluvnch obligci. Uilo sa, e poda spsobu uzatvorenia zmluvy vznik obligcia bu 1) prenesenm uritch pevne stanovench slov (obligcia verblna, slovn) alebo 2) prevedenm zpisu v tovnch knihch (obligcia literrna, psomn) alebo predanm veci dlnkovi (obligcia relna) alebo len dohodou strn, prostm shlasom (obligcia konsenzulna). 1) Verblne zmluvy boli ete v klasickej dobe vemi ast. Vznikali tak, e verite sa predpsanmi slovami optal dlnka (napr. subuje zaplati sto sesterciov ?) a dlnk predpsanmi slovami odpovedal (Subujem. Sloveso odpovede muselo by rovnak ako sloveso otzky, zmluva Subuje zaplati sto sesterciov ? Zaplatm bola neplatn). Z toho vyplva, e strany museli by prtomn na konan, verblna obligcia uzatvoren medzi neprtomnmi sa povoovala a v poklasickej dobe. Verblne zmluvy reprezentovali dva kontrakty, tzv. sponcio a stipulatio. Pretoe sa uzatvrali len naplnenm formy, boli to zmluvy formlne, abstraktn, dali sa poui pri najrznejch prleitostiach, z najrznejch dvodov (kuz): stipulciou sa dalo zaisti navrtenie poianch vec, stipulciou sa dal zaisti inak nealovaten darovac sub at.. V dobe poklasickej stratili verblne obligcie svoju formlnu povahu a v justininskom prve vyli z pouvania. 2) Kontrakty literrne neboli ako sa zd z prameov, ani v klasickej dobe obzvl obben (rmske prvo nemalo vbec rado psomnosti!), od 3. stor. n.l. sa prestali praktizova plne. Taktie pri nich zlealo len na forme, na zpise v tovnch knihch, a mohli sa preto pouva na realizciu rznych kuz. Naprklad: verite si zapsal urit vydanie v prospech dlnka a ten bol povinn plni nech u preto, e iastka bola naozaj poian, alebo preto, e iastku sbil darova veriteovi.

80

3) Relne kontrakty vznikali dohodou a predanm veci dlnkovi. Dohoda sama nestaila, naprklad dohoda o tom, e A poiia B urit sumu peaz bola nealovaten. A vyplcanm iastky vznikala zmluva o pike. Do relnych kontraktov patrili tyri zmluvy: pika (mutuum), poianie (commodatum), zmluva o schove (depositum) a zmluva o runej zstave (pignus). Mutuum - pika S cieom poskytn dlnkovi ver dva verite do dlnkovho vlastnctva urit mnostvo vec genericky urench (zastupitench) a dlnk sa zavzuje vrti (spravidla po uplynut dojednanej lehoty) tak ist mnostvo toho istho druhu. Pika je bezplatn, ak si strany dohodn roky, vznik veda hlavnej obligcie zvltna rokov obligcia, ktor m akcesorick povahu. Vzhadom na to, e ide o unilaterlnu zmluvu (zvzok vznik len dlnkovi, veriteovi za iadnych okolnost vznikn neme), prinle z piky zvltna aloba prsneho prva , tzv. actio centae creditae pecunise (rei). Commodatum - poianie Je zmluva o bezplatnom uvan cudzej veci po urit dobu. Jej predmetom bva vec individulne uren (species): vlastnk (tzv. comodant) ju prevdza do detencie uvateovi (komodatrovi), tomu potom vznik povinnos vec neporuen po skonen uvania vrti. Tak tomu bva spravidla, pretoe sa vak me sta, e nielen komodatrovi, ale aj komodantovi vznikne povinnos (napr. uhradi uiton vlohy, ktor komodatr na vec uinil) zarauje sa poianie k zmluvm bilaterlnym nerovnm. Preto z nej vyplvaj i dve aloby: prv nastupuje komodant na komodatra (actio commodati directa), druh komodatr na komodanta (actio commodati contraria). Obidve s actiones bonae fidei , maj teda von reim prejednac. Za zmienku stoj v tejto svislosti pojem detencia , s ktorm sa stretvame prv krt: je to moc nad vecou, navonok na nerozoznanie od drby, detentor vak nie je driteom. Chba mu animus possidendi (va naklada s vecou ako s vlastnou), m len possessionem corporalem ( drbu telesn ). Animus possidendi je vylen dvodom, ktor viedol k nadobudnutiu telesnej moci nad vecou: komodatr neme naklada s vecou ako s vlastnou, pretoe vie, e ju po ase mus vrti vlastnkovi (komodantovi). Detencia nepova pecilne prvne ochrany (ako drba), ak sa teda stane, e komodatra v uvan ru niekto tret, mus zariadi poriadok komodant. Detencia je vzah vemi ast, stretvame sa s ou naprklad pri prenjme, taktie pri zmluve o schove. Depositum - zmluva o schove (schovacia zmluva) To je relny kontrakt, pri ktorom sa strana jedna, tzv. depozitr, zavzuje, e strane druhej (tzv. deponentovi) postri po urit as bezplatne nejak vec. T bva spravidla uren individulne, nie je vak vylen, aby predmetom boli veci generick. Pri depozite vznik oprvnenie zvyajne len deponentovi, zvzok zvyajne len depozitrovi. Pretoe vak aj depozitrovi me vznikn prvo (a naopak), patr taktie depositum k dvojstrannm zmluvm nerovnm. Zvltnosou je, e aloba deponenta proti depozitrovi m infamujci inok, odsden sa stva lovekom bez cti (ak nechce depozitr deponentovi vec vrti, dopa sa sprenevery !). 81

Pignus - zmluva o runej zstave Je zmluva, pri ktorej dlnk predva veriteovi nejak vec, ktor m zaisti splnenie obligcie. Povinnosti vznikaj zvyajne len prjemcovi - zstavnmu veriteovi: ak je splnen hlavn obligcia, mus zastaven vec neporuen vrti dlnkovi. Pre uiton nklady, ktor na zastaven vec vynaloil zstavn verite, me by vak alovan i dlnk - zstavca, obidve aloby (actio pigneratitia directa a a. p. contraria) s actiones bonae fidei . Treba doplni, e zstavn verite napriek tomu, e nem vlastncku vu , je predsa len ako drite chrnen, a to vzhadom na mimoriadne okolnosti. Preto sa o jeho moci nad vecou v nuke hovor ako o odvodenej drbe . 4) Kontrakty konsenzulne sa uzavieraj iba dohodou, shlasnm prejavom dvoch strn. Nie je treba ani predna slovn formule, ani urobi zpis, ani preda vec dlnkovi: prost shlas (consensus) sta, aby stranm vznikli povinnosti a im korepondujce prva. Pretoe okrem prkaznej zmluvy (mandatum) s vetky tieto kontrakty contractus bilaterales aequales , dvojstrann zmluvy rovn neboli tzv. synallagmata. Do skupiny konsenzulnych kontraktov patr v rmskom prve: zmluva trhov (zmluva o kpe a predaji), zmluva njomn, zmluva o dielo, mzdov zmluva, spoloensk zmluva a prkazn zmluva. a) Zmluva o kpe a predaji (emptio venditio) je zmluva o vmene veci za peniaze. Vznik dohodou strn o predmete (predvanej veci) a jeho trhovej cene. Predmetom trhu me by kad vec, ktor nie je vylen z prvneho obchodu. Spravidla ide o veci u existujce, kupova a predva sa vak mu i veci, ktor ete len vznikn: potom hovorme kpe veci budcej. T sa uzatvra bu s podmienkou, alebo bez podmienky: s podmienkou napr. tak, e povinnos zaplati trhov cenu vznikne len v prpade, ke mlat z oakvanho vrhu sa vyliahnu zdrav, bez podmienky napr. tak, e povinnos vznikne i vtedy, ke k vrhu nedjde. V tomto prpade hovorme o zmluve odvnej, aleatrnej. Trhov cena mus by urit a mus by stanoven v peniazoch, zsadne vak nemus odpoveda hodnote predvanej veci. A v justuninskom prve bolo stanoven, e pri predaji nehnutenost mus trhov cena predstavova najmenej 50 % hodnoty predvanej veci. Z toho vyplva, e rmske prvo uznvalo za platn tzv. kpy naoko, teda prpady, ke forma trhovej zmluvy maskuje in konanie, o ktor zmluvnm stranm ide: naprklad darovanie v prpade, e trhov cena je flagrantnm nepomerom k hodnote predvanej veci. Trh naoko je platn vak len vtedy, ak nie je sledovan konanie zakzan. Poiadavka uritosti trhovej ceny znamen, e jej urenie neme by ponechan na vli jednej zo strn. Nebolo ale vylen, aby cenu stanovila tretia osoba. Pri trhovej zmluve vznikaj obom zmluvnm stranm prva i povinnosti. Situcia je jednoduchia na strane kupca: tomu vznik povinnos zaplati trhov cenu a prvo na vydanie kpenej veci. Naproti tomu predvajci m prvo na zaplatenie trhovej ceny a povinnos preda vec kupcovi. Pri tomto prevode vak odpoved za 1) prvne vady veci a za 2) vady faktick.

82

ad 1) Predvajci mus kupcovi zarui, e sa nenjde tretia osoba, ktor by mu vec zobrala prvnym poriadkom alebo evinkovala. Spravidla predvajci prevdza na kupca vlastncke prvo, prevod vlastnckeho prva nie je vak neodkladne nutn. Poda rmskeho prva stailo, ke predvajci bol schopn zaisti kupcovi neruen drbu a uvanie kpenej veci. (Rem habere licere.) ad 2) Predvajci alej ru za to, e predvan vec m vlastnosti, ktor kupec oakva. Ak m vec vady, zodpoved predvajci len za skryt vady (t.j. za tie, ktor nie je mon zisti prehliadkou), zodpovednos za zjavn vady pad na samotnho kupca. Zodpovednos za faktick vady veci mohol kupec realizova pomocou dvoch alb: prvou (tzv. actio redhibitoria) usiloval o zruenie trhovej zmluvy, druhou (tzv. actio quanti minoris) poadoval znenie trhovej ceny. Prv aloba sa pouvala vtedy, ke dodatone vylo najavo, e kpen vec m podstatn vady, druh vtedy, ke vady boli len menieho vznamu. V Rme bolo ben, e k trhovej zmluve sa pripjali ete rzne alie vedajie zmluvy (tzv. pacta adiecta). Za zmienku stoj: in diem addictio (vhrada lepieho kupca) - vedajia zmluva, e predvajci me zmluvu zrui, ak sa njde do uritej doby kupec, ktor ponkne viac; lex commissoria - zmluva, ktor dovouje predvajcemu odstpi od zmluvy, ak nezaplat kupec cenu do uritej doby; pactum protimiseos (vhrada predkpneho prva) - zmluva, e ak bude raz kupec kpen vec predva, mus ju ponknu najskr predvajcemu. Ako bolo vyie povedan, patr trhov zmluva medzi bilaterlne kontrakty rovn (synalagmatick). Preto z nej vyplvaj dve zkladn aloby: jedna, ktorou uplatuje svoje nroky predvajci (tzv. actio venditi), druh, ktorou na predvajceho nastupuje kupec (tzv. actio empti). Obidve s iudicia bonae fidei . b) Njomn zmluva (locatio conductio rei) - je zmluva o platnom uvan cudzej veci po urit dobu. Ide o kontrakt synalagmatick, obom stranm vznikaj ako prva, tak aj povinnosti. Prenajmate - locator - m: povinnos previes vec do detencie njomnka - conductor, zaisti mu neruen uvanie veci po stanoven dobu a nies verejn bremen, (napr. plati z veci dane). Naproti tomu m prvo poadova od njomnka, aby vec uval riadne a aby platil dojednan njomn. Njomn me by dojednan bu v peniazoch, alebo v naturlich, me by uren pevnou iastkou, alebo zlomkom z vnosu (njomnk sa potom nazva partiarius). Opakom prv a povinnost prenajmatea s povinnosti a prva njomcu. Svoje oprvnenia realizuje prv pomocou tzv. actio locati, druh pomocou actio conducti. Locatio conductio rei kon: skonenm zmluvnej doby a zdvodnenm odstpenia jednej zo strn (prenajmate me odstpi naprklad preto, e njomca po dve let neplatil njomn, e nepekne zaobchdza s vecou a pod.; njomca naprklad preto, e vec m nedostatky, ktor brnia v riadnom uvan).

83

c) Zmluva o dielo (locatio conductio operis) - je synalagmatick kontrakt, ke jedna strana (objednvate, zadvate diela - locator) zadva za pean odmenu druhej strane (podnikate - conductor) urobi nejak dielo, naprklad vyistenie iat, vykopanie priekopy, at. Pretoe predmetom zmluvy o dielo je vsledok uitia cudzej pracovnej sily, nie jej sam uvanie, nemus objednan (podnikate) pracova sm, ale me prcu zveri alm osobm, naprklad majster svojim uom. Zodpoved vak za to, e dielo bude uroben riadne a vas: preto nie je tento postup mon v situcii, ke zle na individulnych schopnostiach objednanho, naprklad, ke obraz m namaova slvny majster. Vzjomn nroky, ktor zo zmluvy o dielo vyplvaj, vymhaj sa v rmskom prve dvoma alobami: actio conducti smeruje v prvom rade na zaplatenie dojednanej odmeny, actio locati na riadne zhotovenie a vasn dodanie diela. Poda nzoru viny rmskych pvnikov nejde o zmluvu o dielo v situcii, ke podnikate (objednan) zhotovuje dielo z vlastnho materilu: tak dohodu kvalifikuj ako trhov zmluvu. d) Pracovn zmluva (locatio conductio operarum) je zmluva, ke jeden (locator) dva za odmenu druhmu (conductor) k dispozcii svoju pracovn silu na urit as. Na rozdiel od zmluvy o dielo je teda predmetom dohodnutia sam uvanie cudzej pracovnej sily. Locatio conductio operarum sa v Rme mohlo tka len prce niieho druhu (operae illeliberales), predovetkm manulnej. Zo zmluvy vznikaj tieto prva a povinnosti: prvo nmezdnho pracovnka na vyplatenie zjednanej mzdy a prvo objednvatea na uvanie cudzej pracovnej sily, povinnos objednvatea vyplca mzdu a povinnos nmezdnka poskytova svoju pracovn silu. aloby, ktor tmto prvam a povinnostiam koreponduj (actio locati nmezdnka a actio conducti objednvatea) s iudicia bonae fidei . e) Spoloensk zmluva (societas) je kontrakt, ktorm sa dve alebo aj viac osb zavzuje k vzjomnmu plneniu, aby dosiahli spolonho, dovolenho ciea. Pri vzniku spolonosti sa prnosom (prspevkom) jednotlivch astnkov vytvra spolon majetkov zklad, tento majetok vak nepatr spolonosti ako celku (spolonos nie je prvnickou osobou !), ale stva sa spoluvlastnctvom astnkov. Vka vloench podielov nemus by rovnak, poda vekosti prspevkov sa potom zvyajne uruje i podiel astnka na zisku a na strate. Rmske prvo dovoovalo, aby niektor z astnkov niesol len podiel na zisku a neniesol podiel na strate, ako nemravn sa vak posudzovalo konanie, e niektor zo spolonkov ponesie len podiel na stratch a neponesie podiel na zisku (tzv. societas leonina). Spolonos zanik: smrou ktorhokovek zo spolonkov (ak pokrauj ostatn v spolonosti, m sa za to, e vznikla nov zmluva), dosiahnutm spolonho ciea, znikom spolonej veci, tzv. renunciciou, vystpenm zo spolonosti (nevasn vpove nezbavuje vak spolonka povinnost nies podiel na prpadnej strate i deli sa o zisk s ostatnmi) at. K vyrovnvaniu vzjomnch nrokov spolonkov sli bonae fidei a spsobuje stratu cti (infamiu) odsdenho. actio prosocio , ktor je

84

f) Prkazn zmluva (mandatum) je zmluva, pri ktorej sa jedna strana (tzv. mandatr) zavzuje, e bezplatne urob nejak innos druhej strane (tzv. mandatant). Mandatant teda dva pokyn (prkaz), ktor mandatr prijma. Pojmovm znakom zmluvy je skutonos, e mandatr obstarva cudziu zleitos. Zmluva je sce platn i za situcie, kedy mandatr svojou innosou sleduje nielen cudz zujem, ale i vlastn, ako prvne nezvzn rada sa vak posudzoval prpad, ke mandatr mal jedna len vo vlastnom zujme. Z prkaznej zmluvy vznikaj zvyajne prva len mandantovi a povinnosti len mandatrovi. Mandant m prvo iada, aby mandatr konal poda prkazu (aby prkaz uskutonil), mandatr m povinnos prkaz uskutoni. Prva vak mu vznikn i na strane mandatra: mandant je naprklad povinn hradi vetky nklady, ktor mandatr mal s uskutonenm prkazu, resp. uhradi mu kodu, ktor vznikla bezprostredne v svislosti s uskutonenm prkazu. Preto patr mandatum k bilaterlnym kontraktom nerovnm a tomu zodpoved charakteristick dvojica alb: actio mandati directa (proti mandatrovi) a actio mandati contraria (proti mandantovi). Ak je pri mandatu dojednan odmena za innos mandatra, men sa (konvertuje) zmluva poda konkrtnej situcie bu na zmluvu pracovn, alebo na zmluvu o dielo. Rovnako to plat v prpade, ak sa dojedn odmena pri inch kontraktoch gratuitnch: commodatum sa men na njom, depositum na zmluvu o dielo alebo pracovn, at. Na zver vkladu o obligcich zo zmluvy treba pripoji niekoko slov o zmluvnch vzahoch, ktor z hadiska klasickho prva boli atypick a ktor a v justininskom prve boli zahrnut do zvltnej skupiny s nzvom contractus in nominati, ie kontrakty nepomenovan. Kontrakty nepomenovan Rmske prvo nepoznalo veobecn zvanos zmlv. Za zmluvu sa povaovali len urit typizovan, a preto zvl oznaen ( pomenovan ) konania, vyznaujce sa bu formou (kontrakty verblne a literrne), alebo kauzou (kontrakty relne a kontrakty konsenzulne). pecilnou alobou boli chrnen i rzne atypick prpady, najskr len tie, ktor npadne pripomnali niektor z kontraktov uznanch prvom. Neskr sa pristpilo k ochrane i v situcich, ke sa vbec nejednalo o obdobu typizovanho kontraktu, ke atypick konanie predstavovalo novum negotium , teda prvne konanie celkom nov. V justininskom prve bol tento vvoj uzavret uznanm veobecnej zvznosti synalagmatickch zmlv, pri ktorch k odmene o akomkovek vzjomnom plnen pristpilo skuton plnenie jednej zo strn. Pretoe tieto zmluvn pomery nemali vinou vlastn technick oznaenie, a pretoe obligcia vznikala a predanm veci (plnenm jednej zo strn), dostali sborn oznaenie relne kontrakty nepomenovan. Od typickch (pomenovanch) kontraktov relnych sa tieto obligcie lia tm, e pri nich nejde o vrtenie veci, ktor sa pri vzniku kontraktu odovzdva druhej strane, ale o in plnenie, o protiplnenie. Z atypickch zmluvnch pomerov, ktor boli zaraden medzi relne kontrakty nepomenovan, praktizovali sa za republiky v hojnejej miere predovetkm zmena (permutatio), t.j. zmluva o vmene veci za in vec, v prtorskom edikte bola taktie formula 85

zmluvy vetenick (contractus aectimatorius): ide o prprad, ke jedna strana odovzdva druhej strane nejak vec s dojednanm, aby bola vec predan za stanoven cenu. Ak dostane predvajci viac, me si prebytok necha. II. Obligcie akoby zo zmluvy (obligationes quasi ex contractu) U klasick rmski prvnici uznvali, e veda zmlv mu by prameom obligcie i niektor zvltne skutonosti, pri ktorch je situcia strn npadne podobn niektormu z kontraktov, ale chba pri nich zmluvn dohoda, naprklad myln plnenie neexistujceho dlhu, alebo zaobstaranie cudzej zleitosti bez prkazu. V tchto prpadoch vznik poda prirovnania prvnikov obligcia akoby bol dan prkaz alebo akoby bola poskytnut pika a neskoria nuka hovor potom veobecne o obligcich akoby z kontraktov . Najvznamnejie z nich boli tieto: Konanie bez prkazu (negotiorum gestio): Obligcia vznik tm, e jedna strana (negotiorum gestor) obstar zleitos druhej strane (dominus negotii), alebo bola k tomu vyzvan. Na rozdiel od mandtu chba teda zmluvn dohoda, pretoe vak gestor konal v cudzom zujme je spravodliv, aby mu boli uhraden vzniknut nklady. Poruenstvo (tutela) je prvny pomer medzi porunkom nedospelca a nedospelcom, vznikajci zo sprvy poruencovho majetku. U za republiky bol tento pomer posudzovan ako zklad obliganch zvzkov i bez uzatvorenia zvltnej zmluvy, justininske prvo zarauje tieto obligcie k obligcim quasi ex contractu . Condictiones sine cuasa s zvltne aloby, ktor vznikaj z prvnych pomerov pripomnajcich relne kontrakty, predovetkm piku. Vznikaj napr. omylnm splnenm neexistujceho dlhu, odovzdanm vena pred sobom, ku ktormu potom nedolo a pod. V justininskom prve maj vetky tieto aloby charakter alb z bezdvodnho obohatenia. III. Delikty Delikty (tzv. skromn delikty) s nedovolen protiprvne iny, pri ktorch vznik obligcia tm, e vedomm konanm bolo ublen na prvnych statkoch skromnej osobe. Ak je pokoden verejn (ttny) zujem, nejde o delikty, ale o tzv. crimina - zloiny: tie nie je oprvnen alova len pokoden, ale kad rmsky oban, zloiny nedvaj vznikn len zodpovednosti obliganej, ale verejno-prvnej zodpovednosti trestnej: preto sa taktie prejednvali na zvltnych sdoch (iudicia publica - trestn sdy). Na rozdiel od modernch koncepci patria v rmskom prve medzi delikty skromn i niektor protiprvne konania, ktor s v novej dobe prameom trestnej zodpovednosti, napr. krde - furtum. Tak ako kontrakty, boli i delikty v rmskom prve typizovan. Uznvalo sa, e obligcia z deliktu vznik len pri protiprvnom konan uritho typu, pri poruen prva, ktor sa stalo na uritch zkladoch a spsobom, v prve za skutkov zklad deliktu uznanm. A v justininskom prve prenik (nie vak dsledne) zsada, e obligan nrok na nhradu kody vznik z kadho zavinenho poruenia cudzch prvnych zujmov.

86

Rmske klasick prvo poznalo okrem niektorch deliktov prtorskch tri typizovan delikty civiln: furtum (krde), damum iniuria (bezprvne pokodenie cudzej veci) a iniuria (ublenie na cti). Furtum - krde Krde, najstar delikt rmskeho civilnho prva, vznik bezprvnym osvojenm cudzej hnutenej veci za elom vlastnho obohatenia hodnotou jej hospodrskej podstaty i jej itkov. Tvrd sankcie, ktormi zlodejom hrozil ete Zkon 12 tab, boli u za republiky opraven prtorskm ediktom: pokodenmu vznikal len obligan nrok na vrtenie ukradnutej veci a na pokutu za zl konanie. Nrok na vrtenie sa realizoval bu prostou reivindikciou, v praxi vak bvala ben innejia aloba zvltna, tzv. condictio furtiva. Nrok na pokutu, ktor sa urovala nsledkom hodnoty ukradnutej veci, bol uplatovan alobou z krdee tzv. actio furti. Obvykle znela tto aloba na dvojnsobok hodnoty, niekedy vak i na trojnsobok, ak bol pchate prichyten pri ine, na tvornsobok. Pod pojmom furta spadala pvodne i lpe, teda krde spojen s nsilm proti okradnutmu. Koncom republiky sa lpe osamostatnila ako zvltny delikt, tzv. rapina, sthan tvornsobkom. Damum iniuria - bezprvne pokodenie cudzej veci Je majetkov delikt, ktor zaklad nrok na skromn pokutu. Jej vka sa urovala rzne: pri zabit otroka i usmrten zvieraa zo stda bola pokutou najvyia cena znienej veci v prve uplynulom roku, pri poranen otroka i zvieraa zo stda, ako i pri pokoden i znien kadej inej veci, bola pokutou najvyia cena v poslednch 30 doch. Iniuria - urka na cti Je protiprvny nemajetkov delikt, ktorho podstatou je tok namieren proti prvnej osobnosti druhho s myslom ju zmeni. Starie prvo (Zkon 12 tab) sthal len iniurie relne (spsoben telesnm ublenm), prtorsk delikt skutkov podstatu rozril aj o tzv. iniurie verblne (nadvky a in). Z deliktov prinleala aloba na skromn pokutu, ktorej vku urovali sudcovia vonm uvenm poda okolnost toho ktorho prpadu (actio iniuriarum aestimatoria - oceovacia aloba pre urku na cti). Delikty prva prtorskho Z deliktov prva prtorskho treba uvies dva: metus (doslova: strach) a dolus (podvod). Metus - dontenie - vydieranie . Ak pouil niekto ntlak (vhraky) aby printil druhho k nejakmu konaniu, podliehal do jednho roku prtorskej alobe na tvornsobok spsobenej kody, po uplynut roku alobe na prost nhradu. Dolus bol protiprvny in, ktorm niekto spsobil majetkov kodu stivm konanm alebo predstieranm. aloba smerovala na pokutu vo vke obnosu nhrady kody urenej alobcom. IV. Obligcie akoby z deliktu (obligationes quasi ex maleficio)

87

Kategria kvzideliktov bola vytvoren justininskymi kompliktormi z niektorch skutkovch podstt, z ktorch prepal deliktn aloby prtor. Patr sem napr. prpad, ke vyhodenm predmetu z okna je spsoben majetkov ujma alebo zabitie loveka. Ak sa nepodar zisti pchatea, s zodpovedn vetci obyvatelia domu, odkia bola vec vyhoden: ru sa teda bez ohadu za zavinenie. xxx Znik obligcie Obligcia, nech by u vznikla z deliktu alebo zo zmluvy, zanik rznymi spsobmi. Najobvyklej a najprirodzenej je 1) Splnenie, solucia (solutio). Nastva vtedy, ke dlnk vykon, o sbil, teda vrti poian peniaze, zaplat pokutu za pokoden veci at. Dlnk mus plni to, k omu sa zaviazal. Ak vak ponkne veriteovi in plnenie a verite ho dobrovone prijme, obligcia taktie zanik (tzv. datio in solutum). Plnenie poskytuje spravidla sm dlnk alebo jeho zstupca, za dlnka vak me plni i tretia osoba, a to i bez jeho vle a dokonca i proti jeho vli. V tchto prpadoch prechdza pohadvka obvykle na novho veritea. Miesto a doba plnenia bvaj asto dohodnut, ak tomu tak nie je, me dlnk plni kdekovek a verite me kedykovek poadova plnenie. Kvitcia s listiny vydan na dkaz toho, e dolo k plneniu. V klasickom prve rmskom pripali bez obmedzenia protidkaz, poda Justinina mono dkazn moc kvitcie vyvrti do 30 dn. 2) Pri kompenzcii (compenzatio) zanik obligcia odtanm vzjomnch pohadvok. Kompenzcia teda predpoklad trochu zvltnu, v praxi vak dos asto vyskytujcu sa situciu, e dlnk je veriteom svojho veritea. Zbytonmu dvojitmu plneniu sa mu strany vyhn dohodou o dobrovonej kompenzcii (compenzatio voluntaria), ak nedjde k dohode, me by kompenzcia uskutonen sdne, a to i proti vli vymhajceho veritea (compenzatio necessaria, kompenzcia sdna). Kompenzcia je vdy viazan na urit podmienky. Poda justininskeho prva naprklad platilo, e kompenzova je mon len pohadvky vzjomn, alovaten a ahko zistiten, ktor maj ten ist predmet plnenia. Proti niektorm pohadvkam bola kompenzcia vylen: napr. z deposita, z krdee a in. 3) Novcia (novatio) je zruenia obligcie zriadenm novej obligcie, podstatne rovnakho obsahu. Aby vak star obligcia zanikla, mus vak nov obsahova nejak odchlku, nieo nov - aliquid nov: napr. uloenie podmienky, zmenu osoby veritea alebo dlnka a pod. Novcia sa v klasickom prve rmskom uskutoovala pomocou formlnych (abstraktnch) kontraktov, predovetkm stipulciou. Pri zmene osoby veritea naprklad takto: Quod Titio depes mihi dari spondes? (subuje mi zaplati to, o dlhuje Titiovi?), pri zmene osoby dlnka takto: Quod Titius mihi debet, mihi dari spondes? (subuje mi zaplati to, o mi dlhuje Titius?).

88

4) Prepenie dlhu je dvojstrann prvne konanie, ktorm verite prepa dlnka zo zvzku bez toho, aby dosiahol uspokojenie. Dlnk mus s prepenm shlasi, pretoe je mysliten prepenie dlhu na kodu dlnka (prepenie by napr. mohlo pokodi poves o platobnch schopnostiach dlnka). 5) Confusio - splynutie. Ide o prpad, ke osoba veritea splynie s osobou dlnka v jedno (verite sa stane svojm vlastnm dlnkom): confusio bva ast pri dediskej subcesii. 6) Len vnimone zanik obligcia smrou jednej zo strn: je tomu tak vtedy, ke zvzok i oprvnenie s o najtesnejie spojen s osobou veritea alebo dlnka: napr. povinnos plati pokutu pri alobe z krdee (actio furti), prvo vymha pokutu je urka na cti. 7) Prpad hodn zvltneho zretea nastane v situcii, ke verite nezaaluje vas, ke sa veriteovi preml aloba. Obligcia sce nezanik, pretoe vak dlnk neme by k plneniu sdne donten, men sa podstatne jej povaha: z obvykle alovatenej (alebo ako hovorme civilnej) obligcie sa stva len obligcia naturlna, obligcia nechrnen alobou. Obligcia naturlna je vak pojem veobecn, t.j. nevznik len premlanm aloby. V klasickom i justininskom prve sa k naturlnym obligcim potali rznorod obligan pomery, pri ktorch nebolo mono vynucova plnenie pravidelnmi prostriedkami na to urenmi, pretoe plnenie malo tieto prvne inky ako pri obligcii pravidelnej: nemohlo by iadan nasp, a to ani ke bolo poskytnut v mylnom vedom, e ide o dlh vynutiten. Naturlne obligcie vznikali napr. pri zmluvch, ktor boli zjednan s otrokom,alej pri kontraktoch, ktor nedospelec uzavrel bez shlasu porunka, pri zvzkoch z hry a zo szok at. Pri naturlnej obligcii vznik dlh, dlnk vak za dlh neru, t.j. neme by alovan. Ak pln, pln dobrovone a naturlna obligcia zanik. Oddiel tret : PRVO DEDISK Dedisk prvo tvor sbor predpisov alebo obyajov, ktor upravuj osud majetku zomrelho loveka (pozostalosti). Je nepochybn, e najstarie rmske prvo povolvalo ako dedia len prbuznch zomrelho (zostavitea), teda lenov jeho rodiny, resp. rodu. Na primitvnych stupoch vvoja, ke ete nebolo rozvinut skromn vlastnctvo, povaoval sa majetok jednotlivca sasne i za majetok rodinnho kolektvu, a preto po smrti oprvnenho v tomto kolektve proste zostval. A neskr, v dobe, u plne rozvinutho vlastnckeho prva, zana sa repektova i va zomrelho a objavuje sa testament, zve (posledn va). V Rme sa testamenty zadovaovali u pred kodifikciou Zkona 12 tab: pretoe v jeho texte njdeme normu, ktor predpoklad testament ako intitciu dobre znmu a ben, mono poveda obvykl: ak zomrie bez testamentu ten, kto nebude ma vlastnho dedia , nech sa ujme pozostalosti najbli agnt . Rmske prvo teda najneskorie od 5. stor. p.n.l. pozn postupnos dvojitho druhu: testamentrnu (na zklade testamentu), intettnu alebo zkonn (bez testamentu). 89

Testamentrna m vdy prednos, intettna nastupuje len v prpade, e zostavite testament nezanechal alebo e testoval neplatne. Postupnos intettna Ak nepovolal dedia zostavite testamentom, povolva dedia zkonn norma. Poda Zkona 12 tab to boli v prvom rade vlastn dedii (sui heredes), to znamen tie osoby, ktor v dobe smrti zostavitea ili bezprostredne podriaden jeho rodinnej moci: teda zvyajne deti a manelka. Pozostalos sa bez ohadu na pohlavie delila v tomto prpade rovnm dielom. Ak nebolo vlastnch dediov , nastupoval najbli agnt, teda najbli prbuzn z bvalej zostaviteovej rodiny (rodiny, do ktorej zostavite patril ako filius famulias) - teda napr. brat zomrelho, alebo potomkovia brata. V treom stupni povolval Zkon 12 tab rodovch prslunkov, tzv. gentilov. O tejto sukcesii ni nevieme, pretoe ako hovor Gaius - vyla vemi rchlo z pouvania. Najstaria intettna postupnos bola determinovan prslunosou k rodine, teda tzv. agntskym prbuzenstvom. Na pokrvn zvzky sa vbec neprihliadalo, preto strcal napr. syn rodiny, prepusten (emancipovan) z otcovskej moci, akkovek dedisk nroky. Stroh pravidl tohto systmu reformoval vo svojom edikte prtor. Nie je potrebn sa zaobera podrobnosami, ku charakteristike mus stai toto: prtor od samch zaiatkov zdrazoval vznam pokrvnho prbuzenstva a obmedzoval prva agntov; jedna z prvch reforiem sa tkala emancipovanho syna, o ktorom bola prve re: prtorsk edikt ho povolval k pozostalosti hne v prvej skupine ako najbliieho prbuznho. Zloitm a cel storoia trvajcim vvojom bolo nakoniec agntske prbuzenstvo zlikvidovan a ako intettnych dediov povolva Justinin len pokrvnch. Veda nich prinle potom zvltny dedisk nrok pozostalmu manelovi. Pokrvn sa povolvaj poda stupov, bli vyluuje vzdialenejieho, poet stupov nie je obmedzen. Ak sa nenjde iadny kognt, prepad pozostalos ako odmr (caducum), ttu. Postupnos testamentrna Testament rmskeho prva meme definova ako jednostrann prvne zaobstaranie pre prpad smrti, obsahujce ustanovenie dedia. Ustanovenie dedia (heredis institucio), t.j. urenie osoby, ktor po smrti zostavitea prevezme vetok jeho majetok, (vetky aktva aj dlhy) povaovali rmski prvnici za zklad celho testamentu: preto bez riadneho ustanovenia dedia bol testament neplatn, preto boli neplatn aj vetky ustanovenia, ktor by v texte dediskej intitcie predchdzali. Ustanovenie dedia muselo by uskutonen slvnostnmi a rozkazovacmi slovami , obvykl bola formula Titius filius meus, heres esto ! (Titius, mj syn, bu dediom ! ). Dediom mohla by jedna osoba, ak bolo ustanovench viac dediov, hovorme o spoludedioch (coheredes): t nadobdaj pozostalos poda idelnych dielov, ktor s bu nerovn (poda vle zostavitea) alebo rovn (ak neur zostavite ni bliieho). Aby postupnos poda testamentu nastala, musel ako zostavite (testtor), tak i dedii, ako aj vetky zainteresovan alie osoby, ma zvltnu spsobilos, ktor sa oznaovala 90

termnom testamenti factio : je to spsobilos zastni sa akmkovek spsobom pri zriaovan testamentu (nielen ako testtor, ale i ako svedok) a spsobilos by v testamente menovan ako dedi i porunk i ako odkazovnk. Poda toho rozliovala potom stredovek nuka testamentrnu spsobilos aktvnu a pasvnu (testamenti factio activa - testamenti factio pasiva). Spsobilos aktvna (t.j. spsobilos zriaova testament) nemali: otroci, osoby podriaden cudziemu prvu (personae alieni iuris), nedospelci, duevne chor, mrnotratnci a niektor alie osoby. Spsobilos pasvna chbala tm, ktor nemali spsobilos aktvnu, do principtu enm po obanoch, zaradench do prvej majetkovej triedy a alej tzv. neuritm osobm. Pokia ide o otrokov, platila ist vynimka: otrok mohol by ustanoven za dedia, ak bol sasne prepusten na slobodu. Cudzincom testamenti factio chbalo, nemohli preto testament ani zriaova, ani z testamentu nieo nadobda, bu ako dedii alebo ako odkazovnci. Rozumie sa, e ide o testament rmskoprvny: poda vlastnho prva nrodnho cudzinci samozrejme testova i z testamentu nadobda mohli. /Pokia sme vyie uviedli, e pasvnu spsobilos testamentrnu nemaj neurit osoby, mali sme na mysli prpady, ke testtor uskuton dedisk intitciu tmto spsobom: Bu dediom ten, kto prv prde na mj pohreb. V starom rmskom prve sa za neurit osoby povaovali i poat, ale ete nenaroden deti, tzv. postumi./ Formy testamentu Pvodne zaobstarvali rmski obania testamenty na udovom zhromaden, ktor bolo na tento el zvolvan 2 x do roka (tzv. testamentum comitiis calatis). Veda tohto testamentu sa povoovalo vojakom, aby neformlnym spsobom prejavili svoju posledn vu pred nastpenm kom pred zaatm vojny (testamentum in procinotu). Tieto formy boli neskorie potlaen tzv. testamentom mancipanm, teda testamentom, ktor bol zriaovan pomocou konania per aes et libram . Jeho podstatou je prevod hocijakho majetku na tretiu osobu, ktorej zostavite ukladal, ako s pozostalosou naloi po jeho smrti. Postupom asu odpadli rzne formality, ktor mancipan testament pvodne zvzovali a prtor nakoniec ako platn uznval kad testament, ktor bol riadne zapeaten a opatren peaami siedmych svedkov. Okrem psomnho testamentu poznalo rmske prvo taktie testament stny (orlny), ktor mal niektor zvltne nleitosti. Testovacia sloboda a jej obmedzenie Pri stanoven dedia nebol testtor v starej dobe nijako viazan: mohol ako dedia uri kohokovek, na prbuzensk zvzky nemusel bra ohad. Tto stroh zsadu (zsadu tzv. absoltnej testovacej slobody) vysvetlme najskr predpokladom, e pvodne mohol zostavite testova len v situcii, ke nemal zkonnch dediov a zanechval majetok cudzm

91

osobm: asom sa potom postavenie zostavitea osamostatnilo do tej miery, e mohol testament vone zriaova aj vtedy, ke najblich dediov mal. Zsada absoltnej testovacej slobody bola vak zjavne nespravodliv, pre prbuznch zostavitea nebezpen, a preto zasiahol prtor. Najskr tak, e vyadoval, aby najbli prbuzn zostavitea boli v testamente menovan: nemuseli sce ni dosta, nesmeli vak by opomenut mlanm, zostavite bol nten ich riadne vydedi (exheredova). Tak vznikli tzv. formlne prva neopomenutench dediov. Na ochranu majetkovch zujmov najblich prbuznch vak formlne prva nestaili, a tak bola postupom asu uskutonen alia korektra a bolo iadan, aby tto udia boli nielen v testamente menovan, ale aby v kadom prpade z testamentu taktie nieo dostali. Tak boli formlne prva neopomenutench dediov premenen na prva materilne. Materilne prvo neopomenutench dediov zaisovalo, e dedi dostane z pozostalosti najmenej 1/4 podielu, ktor by dostal pri zkonnej postupnosti (intettnej): tto quarta legitimae partis bva oznaovan termnom povinn diel . Materilne i formlne prva neopomenutench dediov realizoval prtor tm spsobom, e oprvnenm povooval postupnos proti testamentu a zvltnym interdiktom ich chrnil tak, ako keby boli skutonmi civilnmi dedimi. Legata - odkazy Rmske dedisk prvo je ovldan princpom univerzlnej subcesie. Testamentom ustanoven alebo normou zkona povolan dedi nadobda majetok zostavitea ako celok ( per universitatem ), stavia sa akosi na miesto zomrelho, okamihom prijatia pozostalosti prjma vetky jeho aktva i vetky jeho dlhy. Princp univerzlnej subcesie je zjavne oividn predovetkm v situcii, ke je povolanch niekoko dediov: jednotlivci nenadobdaj jednotliv kusy, ktor tvoria pozostalos, ale cel pozostalos, a to idelnymi dielmi. Ak chce testtor poskytn uritej osobe jednotliv pozostalostn vec, i len urit majetkov prospech, kon tak formou odkazu alebo legatu. Odkaz je jednostrann prvne zaobstaranie, uskutonen v testamente predpsanou rozkazovacou formou, ktorm zostavite poskytuje niekomu pre prpad svojej smrti majetkov prospech na tia svojho dedistva. Prijatm pozostalosti vznik potom obdarenmu (tzv. legatarius - odkazovnk) nrok voi dediom na vydanie veci alebo majetkovho prospechu inho. Rmske prvo poznalo odkazy rzneho typu, v niektorch prpadoch mal nrok odkazovnka charakter nroku vecnho; v inch len charakter nroku obliganho. Prklad: testtor ustanov svojho syna za dedia, svojho otroka Sticha odke vak Luciovi Titiovi. Poda princpu univerzlnej subcesie sa syn stane vlastnkom vetkho pozostalostnho majetku, teda i vlastnkom otroka Sticha. Poda ustanoven testamentu mu vak vznik povinnos vyda tohto otroka Titiovi. Pretoe sa stvalo, e testtori neraz preaovali dediov povinnosami vydva odkazy, bolo u za republiky prijatch niekoko zkonov, ktor mali chrni zujmy dediov. Z nich nadobudol rozhodujci vznam zkon Falcidiov (Lex Falcidia), ktor stanovil, e testtor smie odkazy vyerpa najviac 3/4 pozostalosti. Jedna tvrtina musela zosta pre dediov ist, odkazmi nezaaen (tzv. Falcidiova quarta).

92

Odkazom boli blzko prbuzn tzv. fideikomisie (fideicommissa), jednostrann prvne konania, uskutonen neformlnou prosbou zostavitea k osobe, ktor nieo nadobdala pre prpad jeho smrti, aby tto osoba poskytla niekomu majetkov prospech. Ete koncom rmskej republiky boli tieto prosby prvne irelevantn a ich splnenie zviselo len na poctivosti poiadanej osoby (tzv. fiducir). Za cisrstva sa fideikomisie stali alovaten: postupne sa potom zbliovali s odkazmi a nakoniec Justinin obe intitcie zlil v jedno. Zverom treba zdrazni ete toto: ak je sukcesia dediov ovldan princpom univerzlnej sukcesie, je sukcesia odkazovnkov prkladom singulrnej sukcesie pre prpad smrti. III . A L O B Y (ius kvot ad actiones pertinet) O rmskom prve procesnom prehovorme len celkom strune. Nechme stranou konanie pred sdom trestnm, vimneme si len procesu skromnho, a to len jeho najzkladnejie rysy. Rmsky proces skromn preiel troma vvojovmi tdiami: najstarm typom bol tzv. proces legisakn, forma, ktor ovldala rmske sdnictvo do vydania zkona Aobutiovho v 2. stor. p.n.l.. Po zkone Aobutiovom nastpil na miesto procesu legisaknho proces formulov: ten sa aplikoval ete v dobe klasickej rmskej jurisprudencie (1. - 2. stor. n.l.), bol vak u postupne vytlaovan novm typom, tzv. mimoriadnym konanm, (extraordinrnym alebo kogninm). Pra proces legisakn a formulov boli charakteristick dve fzy konania. Prv fza (prv tdium) prebiehala pred sdnym radnkom rmskeho nroda, obyajne pred prtorom alebo pred sprvcom provincie. V tomto tdiu, ktor sa oznaovalo technickm termnom konanie i n i u r e , prednal alobca svoj nrok, alovan svoje nmietky a radnk skmal, i nrok je zkonn a i nmietky alovanho nrok nevyluuj. Potom predklada stranm zoznam sudcov a strany si z neho vyberali jedno meno, sudcu, ktor mal spor definitvne vyriei. Ak sa strany na mene nedohodli, stanovil sudcu sm radnk. Cel konanie konilo tzv. litiskontestciou, slvnostnm aktom, ktorm bol poda prva spor kontituovan. Druh tdium, pomenovan iudicium alebo konanie a p u d i u d i c e m prebiehalo po uplynut nejakej doby. Strany sa dostali pred zvolenho sudcu, prednali svoje podania, predvdzali svoje dkazy a sudca nakoniec rozhodol vynesenm rozsudku. Rozsudok bol zvzn, ttnou mocou vynutiten a nadobdal ihne prvnu moc - rmske prvo nepoznalo iadne opravn prostriedky. Ak odsden nesplnil svoje povinnosti z rozsudku, obracal sa alobca znovu na sd zvltnou alobou (actio iudicati) a bola zahjen exekcia. V starej dobe bola exekcia veden nielen na majetok, ale i na osobu odsdenho, od vydania zkona Poeteliovho sa exekuoval len majetok. V mimoriadnom konan, ktor prilo do pouvania v dobe cisrstva, tdi in iure a apud iudicem odpadli a cel proces od zaiatku a do konca bol veden pred jedinm sudcom, bu pred cisrom alebo cisrskym radnkom. Ak sdil radnk, pripalo sa odvolanie na cisra.

93

Konanie legisakn Bolo prsne formlne, sporn strany museli postupova poda presne stanovench pravidiel, predna rzne formulky, uskutoova predpsan lohy, kad opomenutie alebo nedopatrenie sthala tvrd sankcia straty procesu. Zvl sa vyadovalo, aby alobca predniesol svoj nrok presne poda slov zkona: oividne od tejto nleitosti - lege agere (t.j. aloba poda zkona) - dostalo konanie svoj nzov. Formalistick legisakn konanie mohlo vyhovova len primitvnym hospodrskym pomerom ranej rmskej republiky. Na vyom stupni vvoja sa muselo sta prekkou a brzdou prunho prejednvania poetnch sporov, ktor vznikali v svislosti s rozvojom peanho obratu a domceho a zahraninho obchodu. Preto bolo v 2. stor.p.n.l. nahraden formulovm konanm. Formulov proces nevyadoval skoro iadne formality, bol prun, rchly a plne repektoval vu jednajcich strn. Nzov dostal poda tzv. formule, t.j. intrukcie, ktor na konci tdia in iure spisoval spolu so spornmi stranami sdny radnk. Formula bola uren sudcom druhho tdia konania a obsahovala prvne (ak chcete teoretick) rieenie sporu. Sudca v druhom tdiu mal preveri len skutkov zklad sporu a poda toho potom vynies rozsudok; preto bola kad formula tylizovan hypoteticky, napr. takto: Ak vyjde najavo, e alobca poial alovanmu desa tisc sesterciov, ods sudca, alovanho, aby alobcovi zaplatil desatisc! Ak to nevyjde najavo, alovanho oslobo! Procesn formula mala typizovan podobu, prvoveda rozliovala v jej texte rzne asti, naprklad tvrdenia alobnho nroku (intentio), prkaz na odsdenie (condemnatio), bliie urenie alobnho nroku (demonstratio) at. Prejednvanie alobnho nroku nemalo vo formulovanom procese vdy rovnak podobu. Nroky z niektorch prvnych konan sa posudzovali vonejie, s prihliadnutm na najrznejie okolnosti prpadu (tzv. iudicia bonae fidei), in aloby mali prejednac reim prsny (tzv. iudicia stricta). Rozsudok znel vak za vetkch okolnost na pean iastku (princp pekunirnej kondemncie). Mimoriadne konanie (kognin) zaalo vytla formulov proces u v dobe prvch cisrov. Malo svoje vltne princpy, za najvznamnejiu novotu treba vak povaova to, e ho viedol jedin sudca a e sa z rozsudku pripalo odvolanie na cisra. V poklasickej dobe mimoriadne konanie prevldlo a nakoniec celkom vytlailo riadne konanie - formulov. Justininske prvo pozn u len proces kognin.

94

Sprva vo vvoji feudlnych ttov

Periodizcia

95

Stredovekom rozumieme obdobie medzi znikom rmskeho impria (5. stor. n. l.) a peridou parlamentnch buroznych revolci (17. a 18. storoie). Termn medium aevum (stredn vek) pouvali u talianski humanisti 15. a 16. storoia. Rozumeli tm nieo in, ne my dnes: pre ne to bola doba ponajca pdom Rma a koniaca renesanciou, obrodenm. Renesancia sama bola vak poda naich dnench nzorov istm typickm produktom neskorieho stredoveku, a preto posunieme asov hranicu alej dopredu. Stredovek bol obdobm, kedy prevlda feudlny spsob vroby a jemu zodpovedajce nadstavbov zloky: teda obdobm feudlnych ttov, feudlnych prvnych systmov, feudlnej morlky, filozofie at. V predstavch talianskych humanistov znamenal stredovek temn dobu padku kultry a civilizcie; pre ns je pokrokom, ak ho porovnme so starovekm systmom. Po obdob stagncie v 5. a 8. storo nastva nov rozmach vvoja vrobnch sl, uvouje sa postavenie bezprostrednch producentov, namiesto otrokov nastupuj poloslobodn vrobcovia, nevonci, rozvja sa osobit stredovek kultra, vznikaj nov tty, zanaj sa formova nrody. Poiatky eurpskeho feudalizmu s spojen so znikom zpadormskeho impria a rozkladom rodovho zriadenia u Keltov, Germnov a Slovanov. Periodizcia dejn stredoveku Vo vvoji eurpskeho feudalizmu rozliujeme tri tdi: ran feudalizmus, rozvit feudalizmus, neskor feudalizmus. Kad z tchto tdi m svoje vlastn hospodrske, politick a socilne pecifik. Plat to aj o feudlnom tte a prve: v zvislosti na zmench v ekonomike sa menili aj formy ttu, predovetkm formy vldy a formy feudlneho ttneho zriadenia. Pokia ide o formy stredovekho ttu, je mon v zvislosti od veobecnej periodizcie dejn feudlnej spolonosti rozli tyri tdi, tyri rzne formy vldy. Eurpsky feudlny tt bol spravidla ttom monarchistickm (jedinou vnimkou s mestsk komny talianske a rusk). Niekedy vldol kr (cr) sm, inokedy spolu so stavmi. Poda toho potom rozliujeme: 1. a) Za ranho feudalizmu dochdza k doasnej a prechodnej centralizcii feudlnych ttov. Na ich ele stoj kr (kniea), ktor vldne samostatne, rozumie sa e nie za svoju osobu, ale v zujme vldnucej svetskej a duchovnej achty. Prechodn centralizcia ranch feudlnych ttov bola podmienen nutnosou likvidova preitky prvotnopospolnej, respektve otrokrskej spolonosti, ktor predchdzala vzniku stredovekch ttov. b) Pre vyie tdium ranho feudalizmu je prznan decentralizcia ttnej moci, feudlna politick roztrietenos. Je podmienen naturlnou povahou ranho feudlneho hospodrstva. Ako sa ttne zemie del na ekonomicky viac-menej samostatn oblasti, dochdza aj k politickmu deleniu. Zemepni jednotlivch zem sa stvaj nezvislmi vldcami a krovsk moc trv asto len nominlne. Treba podotkn, e vvoj nebol vo vetkch eurpskych ttoch rovnak. Zvltne historick podmienky spsobili, e naprklad feudlne Anglicko tdiom politickho delenia neprelo.

96

2. Pre obdobie rozvitho feudalizmu je charakteristickou formou vldy tzv. stavovsk monarchia. V stavovskej monarchii vldne kr spolu so stavmi, t. j. s reprezentantmi politicky privilegovanch vrstiev obyvatestva. Medzi nimi sa objavuj u zstupcovia miest, ktor prve v tomto obdob zaznamenvaj prv vek hospodrske a politick spechy. Pre vinu eurpskych ttov je obdobie stavovskch monarchi obdobm prekonvania decentralizcie a vytvrania jednotnch ttov. Vnimkou s hlavne Nemecko a Taliansko, kde rozdrobenos trv, a je skr upevovan ako likvidovan. 3. V peride padkovho feudalizmu vystrieda stavovsk monarchiu absolutistick monarchia. Tto forma vldy je zko spojen s narastanm hospodrskej a politickej moci miest. Mestsk burozia sa stva nebezpenm protivnkom feudlnej moci. Pokia s sily viac-menej v rovnovhe, medzi nimi sa pohybuje kr, podporuje raz jednu, raz druh, stavia sa nad ne, vldne akoby nezvisle, akoby sm, teda absolutisticky. Burozna revolcia vak jasne uke, e hlavnou oporou absolutistickej monarchie bola vdy feudlna achta. V konflikte monarchie bola vdy stpencom a obrancom starho reimu. Pre obdobie ranho feudalizmu je charakteristick panstvo prva obyajovho. Obdobie rozvinutho feudalizmu charakterizuje rozvinut prvny partikularizmus. Za stavovskej monarchie dochdza v svislosti s novou centralizciou k istej konsolidcii. Partikularizmus sce naalej trv, m vak u in podobu: Nejde len o partikularizmus miestny, ale aj o partikularizmus stavovsk, ktor u smeruje k zjednoteniu. Pre obdobie absolutistickch monarchi s prznan monokratick vnosy krov, oficilne kodifikan prva (teraz u asto poda jednotlivch odvetv), zjednotenie prva, zatlaovanie prva obyajovho, koniec kultry prvnych knh. Prvo absolutistickch monarchi je u preniknut radou intitci, koniec koncov burozneho typu. Hlavnou lohou feudlneho prva bolo vdy upevovanie hospodrskej a politickej moci vldnucej reprezentcie. V ranom feudalizme bolo mon tohto ciea dosiahnu predovetkm bojom proti preitkom starch spoloenskch formci, t. j. preitkom spolonosti prvotnopospolnej a otrokrskej. Za rozvinutho feudalizmu potom bezvhradnm podrobenm znevonench producentov sedliakov a konsolidcie feudlnej hierarchie. Za stavovskej monarchie sa jednou z najdleitejch funkci prva stva boj proti decentralizanm tendencim vekch feudlov, upevovanm hospodrskej a politickej moci miest a ostrm kurzom k potlaeniu nevonckych povstan. V hlavnch eurpskych ttoch je konene obdobie posledn, obdobie absolutizmu poznaen podvojnosou funkcie prva: z jednej strany alej (a v dobe krzy zvls intenzvne) upevuje feudlne vlastnctvo, z druhej strany vak vdatne podporuje aj rozmach novch foriem vroby, foriem v podstate u kapitalistickch. SPOLOENSK ZRIADENIE EURPSKYCH FEUDLNYCH TTOV A) Feudli a poddan

Feudli a poddan s dve zkladn delenia vetkch eurpskych spolonost. Feudlny tt nie je v podstate ni in ako politick nstroj, jeho pomocou feudli ovldaj osoby poddan, rovnako to je aj s feudlnym prvom: taktie vychdza z protikladu feudl poddan. Feudalizmus je spoloensk formcia agrrneho typu. Pda, zkladn vrobn prostriedok, zostva po cel stredovek faktorom rozhodujceho vznamu: prva k nej uruj spoloensk postavenie jednotlivca a mieru vetkch ostatnch skromnch a verejnch prv.

97

Kto vlastn pozemky, stva sa prslunkom politickej moci, kto iadnu pdu nem, stva sa osobou zvislou: jeho prva s obmedzen, podiel na sprve verejnch zleitost je mu celkom upieran. 1. Feudli

V hrubch rysoch mono feudlov charakterizova ako pozemkovch vlastnkov. Z toho je zrejm, e nejde o jednotn skupinu obyvatestva, ale e miera koncentrcie pdy v rukch jednotlivca stavia vlastnkov na rzne stupne spoloenskho rebrka: vedce a politicky rozhodujce postavenia maj v spolonosti iba t, ktorm patr najviac, teda pozemkov magnti, vlastnci rozahlch komplexov nehnutenost. Ranofeudlna monarchia Pre dejiny ranofeudlnej spolonosti Eurpy je typick, e v prvom obdob vvoja tvoria skupiny vekch aj malch driteov pdy jednotn kategriu obyvatestva, ktorch politicky opornm bodom je krovsk i knieacia moc. Tto skutonos podmieuje nevyhnutnos boja proti preitkom rodovej spolonosti, ktorej sa konsolidcia ttnej moci stavia do cesty a ktor je nutn jednotnm postupom prekona. V dsledku ekonomickch nerovnost je sce zjednotenie vldnucej garnitry len prechodn, avak feudlna monarchia vstupuje do dejn ako tt s relatvne silnou a samostatnou krovskou mocou.

Feudlna rozdrobenos Obdobie feudlnej rozdrobenosti zhruba mono ohranii 9. storom ako zaiatkom a 13. storom ako koncom. Je to historick perida, v ktorej sa feudlna spolonos rozvja v klasickch formch. Mest, ktor predstavuje hospodrsky i politick element feudalizmu cudz a protikladn, nehraj zatia vznamnejiu lohu, eurpske tty s monarchiami isto agrrnymi, a preto diferencicia v drbe pozemkovho majetku je hlavnm kritriom diferencicie politickej a stavovskej. Ist korektru vna do tohto procesu krovsk moc: o postaven a objeme prv jednotlivcov a ich rodn rozhoduje asto vzah k osobe kra; in modifikciu predstavuje lnny systm, svojrzna forma organizcie feudlnych vlastnkov pdy: v podstate ale plat, e ku krovi maj najbliie aj privilegovan mest a v hierarchickej truktre zaujmaj popredn miesto vek vlastnci pdy, a potom sa mu presadi t, ktor vldnu menm pozemkovm majetkom. Tm je dan rozdelenie feudlov na achtu vyiu a niiu, tm je determinovan i diferencicia duchovenstva a postavenie miest. Vznik stavov Diferencicia vladnucich feudlov na stavy prebieha v zpadnej Eurpe od 9. do 13. storoia, v strednej Eurpe o dve-tri storoia neskr. Je to prirodzen proces, ktorho prinu mono vidie vo vvoji feudlnej ekonomiky a politickch pomerov v jednotlivch krajinch. Jeho podstatou je z jednej strany pozvon prekonvanie naturlneho hospodrstva v najhrubch formch, z druhej strany potom potreba jednotnejieho politickho postupu proti snahm centrlnej krovskej moci. Ako sa rozvjali mest a ako zskavali na

98

hospodrskej vhe, vyuva krovsk moc ich potenciu a poka sa oslabi a likvidova decentralizan tendencie vekch svetskch a duchovnch feudlov. A tak, na zklade politickch a ekonomickch potrieb dochdza k zjednoteniu skupn obyvatestva s rovnakmi zujmami a potrebami. Zjednotenie prebieha v podstate na majetkovom a prbuzenskom zklade, aj ke sa vo svojej konenej podobe so stavovskmi diferenciami plne nekryje. Jasn a nesporn je, e obyvatestvo neslobodn (resp. zvisle slobodn), zostva mimo stavovsk organizciu, naalej nem iaden podiel na politickch prvach, je vylen z akhokovek psobenia na chod verejnch zleitost vo vznikajcich intittoch verejnej sprvy. Preto hovorme, e stavy s privilegovan skupine obyvatestva a zjednocuj iba tch, ktor maj politick prva. Jasn je alej aj to, e vrazne na majetkovom zklade sa ako stav kontituuje stredovek meanstvo. Ide spravidla iba o obanov krovskch miest (v Nemecku napr. slobodnch rskych miest) teda takch, ktor s bezprostredne podriaden korune a nemaj inho, ani svetskho, ani duchovnho pna. Hospodrska moc miest, hlavne tzv. mestskho patricitu, vyrast z remeselnckej produkcie a obchodu, pda nie je rozhodujcim vrobnm prostriedkom, ktorho vlastnctvo je determinovan politickm postavenm driteov. V stredovekch mestch sa vemi skoro, v Taliansku v 11. a 12. storo, vytvrali zrodky kapitalistickho spsobu vroby a z meanstva vyrast novodob burozia, ktor nakoniec svojm vym vrobnm spsobom agrrny feudalizmus prekon. Je to iste nesporn fakt, nemono vak nevidie, e mest s niekoko storo integrlnou sasou feudlnych spolonost, ich vldnuce vrstvy s zainteresovan na politickej a hospodrskej prosperite ttu, s v rade otzok zajedno s duchovnmi a svetskmi zujmami achty a po peridy krzy feudalizmu. Z hadiska historickho je problematick otzka formovania achtickho stavu a duchovenstva. V krajinch, v ktorch sa popri vyej achte ako zvltny stav oddeuje stav achty niej (v Anglicku, Nemecku, od 13. storoia v Posku, od 14. storoia u ns), je situcia prehadnejia a mono poveda, e lepie zodpoved truktre vldnucich vrstiev feudlnych spolonost. Tam, kde sa vytvra jedin achtick stav (napr. vo Franczsku), ide o zjednotenie ud, ktorch ekonomick postavenie, a samozrejme aj politick zujmy, s znane odlin. Podobne je tomu i so stavom duchovenstva. Ten sce vade a vdy bval stavom jednotnm, t. j. v iadnej zemi nevznikol zvltny stav duchovenstva niieho, vy aj ni klrus vytvoril vak zvltne skupiny s neraz protikladnmi zujmami. Z vplyvu na verejn zleitosti bval ni klrus obyajne vyluovan: vidme to naprklad v Nemecku, kde sa do stavu rskych knieat z duchovenstva zahrovali iba arcibiskupi, biskupi a opti, nie vak prelti kapitul. Taktie v Anglicku sa stali partnerom vyej achty (pvodne tzv. barnov) iba najvznamnejie duchovn osoby krajiny.

99

Z faktu, e niie duchovenstvo bolo vyluovan z politickch prv, sa sasti vysvetuje, preo v ostrch socilnych konfliktoch, hlavne medzi feudlmi a poddanmi, zaujmali miesto prslunci niieho klru na strane potlaovanch. Stav duchovn Z historickho hadiska mono poveda, e z feudlnych stavov sa najskr ako zvltna, politicky privilegovan skupina formovalo duchovenstvo. Je to pochopiten: v cirkevnom aparte malo pevn organizan zkladu a zvltne prvne postavenie cirkvi, podmienen tm, e spravovala svoje zleitosti poda vlastnho (kanonickho) prva, stavala ho klericky do osobitnej situcie, ktor bola vo vetkch eurpskych ttoch, a skr i neskr dalo vraz v privilgich a najrznejch slobodch.

Stavy achtick Svetsk achta sa ako samostatn stav, resp. ako dva zvltne stavy, formuje o nieo neskr ako duchovenstvo. Vchodiskovm bodom je majetkov rozvrstvenie spolonosti, koncentrcia pozemkov v rukch jednotlivcov, ich rodn i rodov, a s koncentrciou spojen rast spoloenskej preste tchto driteov. Veobecne plat, e sluby krovi (korune), i u vo forme vkonu rznych radov, alebo v poskytovan kvalifikovanej vojenskej pomoci (napr. sluby na koni a pod.) pristupuj ako faktor druhorad. Z tchto funkci odvodzuje sce achta svoje tituly a svoje politick prerogratvy, na druhej strane je vak zrejm, e k vysokm radom a vplyvnm miestam sa dostva iba ten, kto m nleit spoloensk vplyv a ten neme ma, ak nevldne s dostatone vekm vlastnctvom nehnutenost. Na tom ni nemen skutonos, e hlavne v starej dobe sa niekedy do vysokho radu dostane osoba neurodzen a nemajetn. Hlavne preto, e je blzka krovi. Tak napr. fransk Merovejovci a Karlovci neraz dosadzovali na dleit miesta ttneho apartu svojich bvalch osobnch sluobnkov alebo lenov krovskej druiny. Tak lovek vak dostval spravidla spolu s funkciou do uvania i do vlastnctva nehnuten majetok a ak si chcel natrvalo svoje postavenie upevni a zaisti sebe a svojim potomkom trval politick vplyv, musel bezpodmienene upevni a zaisti aj svoje postavenie ako pozemkovho vlastnka a postavenie svojho pna. Kontituovanie achty do samostatnho stavu (i stavov) je dlhodob proces, ktor ako sme u kontatovali podmienila jednota ekonomickch a politickch zujmov. Ako postupne narastala moc miest, a ako sa za ich podpory zaala krovsk moc emancipova zo zvislosti vekch feudlov, vytvorila si achta ist organizan formy, ktor mali zaisti ich privilgi a pretenzie. Osobitn formou takejto organizcie predstavovalo lnne zriadenie. Poda vekosti majetku a spoloenskho vplyvu vytvra sa ponajc 9. storom zloit truktra zvislost a na jej vrchole stoja najbohat feudli. Feudli s tak mocn, e sa povauj za rovnch krovi: kr je len primus inter pares a po dlh dobu opiera svoju autoritu vlune o svoje osobn bohatstvo, o hospodrsku a politick vhu svojich vlastnch domn. Na niom stupni lnnej hierarchie stoja feudli krovi bezprostredne podriaden, vazali vplyvnejch duchovnch a svetskch vrchnost. Poda toho sa potom uruje objem politickch prv a miera vplyvu na chod verejnch zleitost. Rozhodujcu lohu maj

100

najvy feudli, tenentes in capite (barni) v Anglicku, tzv. barni (gui tenaient en baronie) vo Franczsku, Frsten (hlavne Kurfrsten) vo Svetej ri nemeckej at. Veda lnneho zriadenia vyvjali sa postupom doby organizcie stavovsk. Je mon poveda, e v politickej sfre nahradzuje stavovstvo star systm lnny, pretoe stavovsk organizcia sa definitvne upevuje vtedy, ke lnna hierarchia strca politick vznam. Proces formovania stavu svetskej achty trval cel storoie. Prebiehal v podstate tak, e achta postupne prvnou i faktickou cestou zskala mnostvo vsad a privilgi, ktor ju nakoniec kontituovali ako zvltnu, od ostatnho obyvatestva oddelen a do seba uzatvoren kategriu. Za vrcholn obdobie feudlneho stavovstva povaujeme je to rovnako kontatovan i s historiografiou obdobie stredovekch dejn, kedy stavy vytvraj zvltny orgn, aksi (nie celkom presne povedan) stavovsk reprezentciu, ktor sa spolu s krom podiea na verejnej moci. Tto etapa vvoja feudlnych stavov je oznaovan nzvom stavovsk monarchia. V Anglicku zana v 13. storo, vo Franczsku o nieo neskr, v Nemecku sa realizuje od 15. storoia, skr ale vo forme stavovskch monarchi zemskch, ne rskych, u ns po husitskch vojnch, v Posku o nieo skr a v podobe celkom osobitnej, v Uhorsku zhruba v rovnakej dobe. Rusko pozn stavovsk monarchiu len v podobe deformovanej a to iba krtku dobu (v obdob zemskch snemov v 16. a 17. storo).

2.

Poddan

Poddan udia tvoria vo vetkch stredovekch ttoch hlavn a najpoetnejiu masu obyvatestva. Charakteristick s pre nich dve skutonosti: predovetkm s zbaven vlastnckeho prva k zkladnmu vrobnmu prostriedku pde, za druh s zbaven akchkovek politickch prv. S poddanm lovekom sa vo verejnom ivote spolonosti jednoducho nepota, a ak m niekedy na vvoj politickch udalost priamy vplyv, tak iba vtedy, ke proti svojim triednym protivnkom, feudlom a meanom povstane so zbraou v ruke. Ale poddan lovek nie je len vylen z politickch prv, je najrznejm spsobom ukrten i vo svojich osobnch prvach. Niekedy vemi tvrdo, dokonca a po pln popretie prvnej subjektivity. Takto je tomu u otrokov, ktor sa hlavne v ranom tdiu vvoja feudlnych spolonost dos asto objavuj medzi sedliackym obyvatestvom a medzi osobnm sluobnctvom aristokratov. Toto otroctvo je niekde preitkom zaniknutej rmskej otrokrskej formcie, inde a to plat hlavne pre stredn a vchodn Eurpu produktom rozkladu prvotnopospolnej spolonosti a vzniku ttnej organizcie. Niekedy s poddan ukracovan vo svojich osobnch prvach len iastone: repektuj sa naprklad ich rodinn vzahy, ich vlastnctvo k hnutenostiam, uznva sa ich spsobilos k niektorm prvnym konom, stanovuje sa zodpovednos za delikty a pod. U z toho o bolo povedan, vyplva, e poddan obyvatestvo, hoci mocensky ho nepochybne zvzoval antagonizmus proti feudlom v jeden celok, bolo svojim ekonomickm a prvnym postavenm vemi diferencovan, po cel feudlnu epochu, od jeho zaiatku a do jeho konca. Feudlna renta

101

Z titulu vlastnckeho prva k pozemkom poddanch ud, ako aj z titulu ich osobnej viazanosti poadoval feudl rzne dvky a prcu, ktor sme zvykli oznaova shrnnm nzvom f e u d l n a r e n t a. Renta mala od samho zaiatku feudalizmu tri formy: pean dvky, naturlne dvky a pracovn dvky. Pravidelne vystupuj tieto tri formy v rznych kombincich veda seba, veobecne vak mono poveda, e v starej dobe prevldala renta pracovn (robota), v novej renta v peanch dvkach. Ak boli rzne druhy feudlnej renty formou priameho vykorisovania poddanch ud, existovala aj cel sstava inch spsobov, ktormi pn exploatoval svojich zvislch sedliakov nepriamo. Zvl vznamn lohu zohrala tzv. i u r a b a n n a r i a v Nemecku Bannrechte, vo Franczsku banality (les banalits z latinskho mannire rozkazova, prikazova), u ns prmusy. Pn bol oprvnen nti poddanch, aby si potreby pre domcnos obstarvali iba zo zdrojov dominiklu: obilie naprklad mohli mlie iba v panskom mlyne (a zakazovali sa preto na panstve mlyny in tzv. ius molae), pivo odobera len z panskho pivovaru, vno z panskch pivnc, piec chleba v panskej pekrni (v Nemecku tzv. backofenzwang) a pod. Niekedy si pn vyhradzoval predaj surovho msa, slaniny a loja (v Uhorsku tzv. ius macelli), inokedy prklady z Poska ntil poddanch kupova drevo len z uritch lesov, uva uren kpele. Netreba dodva, e pn svojho vyntenho monopolnho postavenia zneuval, vnucoval poddanm vysok ceny, tovar, ktor neiel na odbyt a pod. Prmusy sa udrali v eurpskych feudlnych ttoch vemi dlho, vo Franczsku a do revolcie, v Raksku do zruenia poddanstva, podobne v Posku a inde. Dve zkladn kategrie poddanch U vyie sme v naom vklade kontatovali, e prvne postavenie poddanch ud nebolo jednotn. Vzahy medzi feudlom a zvislm lovekom sa hlavne v starej dobe utvrali vemi rozmanito, postupnm vvojom dolo vak k istmu zjednodueniu, k istej typizcii: vznikli dve zkladn kategrie osb poddanch, ktorch postavenie meme zhruba charakterizova takto: 1. Niiu skupinu tvoria udia, ktor s osobne zvisl na svojom pnovi. Niekedy sdli na zvislch mansoch, niekedy usaden vbec nie s a pracuj ako ea na dominiklnej pde. Pn nad nimi vykonva rozsiahlu prvomoc, s mu osobne podriaden, a ako objekty prva mu by vindikovan, zastaven, trestan a pod. Podliehali jurisdikci svojho vlastnka a ili poda prva, ktor pre nich vlastnk z vlastnej vle vytvral (v Nemecku tzv. Hofrecht). V rznych krajinch niesla tto kategria poddanch rzne nzvy, vo Franczsku s to servovia (les serfs), v Anglicku villanovia, v Nemecku die Leigeigenen, resp. die horigen, my hovorme obyajne o nevonkoch; 2. Do vyej skupiny poddanch patrili udia, ktor boli na pnovi zvisl predovetkm hospodrsky. Platili poplatky a mali rzne in povinnosti z titulu uvania

102

cudzej pdy, osobne vak neboli celkom zvisl, niekedy dokonca zostvali osobne slobodn. Mali ist prva k prepoianej pde, mohli od pna ods, niekedy mohli i disponova pdou, ktor uvali, taktie panskej jurisdikcii bezpodmienene nepodliehali. V takomto postaven ili franczski vilanovia, sokemen (slobodn sedliaci) v Anglicku, die lantsassen v Nemecku, u ns domci i nemajetn kolonisti, rovnako ako v Posku, v Uhorsku a inde. Je pochopiten, e postavenie poddanho obyvatestva sa postupom vvoja feudlnej ekonomiky menilo. Ako rstol hospodrsky vznam miest a peanho hospodrstva, a ako prvky kapitalistickho vrobnho spsobu prenikali i do produkcie agrrnej, musela feudlna achta meni formy exploatcie pracovnch sl na svojich domnach a prispsobova svoje postavenie novm pomerom. V eurpskom meradle prebiehal tento proces rznymi cestami, je mon veobecne kontatova jedno: zatia o na zpade dolo pod tlakom ekonomickch pomerov k uvoneniu prvneho postavenia poddanch ud, prakticky k likvidcii nevonctva a k prechodu na nov formy exploatcie, prebiehal proces na vchode hranicou me by zhruba tok Labe plne inak. Po istom uvonen, resp. stagncii v 14. a 16. storo, nastupuje feudalita tvrd kurz retaurcie a utuovania nevonckych pomerov. V literatre bva preto tto etapa vvoja stredo- a vchodoeurpskeho feudalizmu bene oznaovan ako o b d o b i e d r u h h o n e v o n c t v a. K likvidcii osobnej zvislosti poddanch sedliakov, ako napr. v Anglicku a Franczsku bola dokonen u v 14. a 15. storo, dochdza u ns, v Uhorsku, Posku a Rusku a koncom 18. resp. v 19. storo. B) Ostatn obyvatestvo

Okrem meanov, o ktorch hospodrskom postaven a politickch prvach bude hovoren zvl, je nutn spomen ete dve kategrie obyvatestva feudlnych ttov, a to slobodnch sedliakov a idov. Slobodn sedliak, na feudlnej vrchnosti zvisl alodista, sa udral vo vom i menom pote takmer vo vetkch stredovekch ttoch. Niekedy mono vystopova priamu vvojov lniu u od doby ranho feudalizmu, resp. od rozkladu spolonosti prvotnopospolnej (plat to hlavne pre kandinvske tty), inde je slobodn sedliak akmsi vedajm produktom bojov poddanho udu proti feudlnej achte. Hospodrska vha tohto elementu obyvatestva stredovekch r bola pomerne mal, preto obvykle tto udia nemali iadne politick prva a do verejnch zleitost nazasahovali. Vekou vnimkou s len slobodn sedliaci kandinvskych krajn. Vaka teritorilnej izolcii vznik v Dnsku, Nrsku a vdsku feudalizmus a vemi neskoro (od 11. a 12. storoia) a vyvja sa mimoriadne pomalm tempom. Preto ete dlho vystupuj slobodn sedliaci ako samostatn politick sila; v Dnsku napr. 1282 vydva kr Erik chartu, v ktorej sa zavzuje zvolva kadorone udov zhromadenie: okrem achty a miest vystupuj v tomto parlamente aj zstupcovia samostatnch ronkov. Ako aliu vnimku mono uvies vajiarskych slobodnch sedliakov: t svojim bojom vdatne prispeli k politickej emancipcii krajiny a k nastoleniu pre stredovek vemi demokratickch spoloenskch poriadkov. Podobn, aj ke nie tak zaleka vznamn lohu hrali slobodn sedliaci frski (severozpadn Nemecko) a sask.

103

idia neboli v stredovekch ttoch povaovan za ttnych obanov, ale vdy boli posudzovan ako cudzinci. Pokia im bolo povolen bva v krajine, stvali sa zkladom ich prvneho postavenia privilgi, ktor dostvali od panovnkov. Vsady zaruovali idom obvykle samosprvu, pouvanie mojiskho prva a vlastn rabnske sdnictvo. Vo Franskom tte mali idia celkom priazniv postavenie. Boli slobodn, mohli zskava majetok, len prstup k ttnym radom im bol zakzan. Taktie v Nemecku sa po dlh dobu teili rznym vhodm. ili prevane v mestch, sstredili sa na obchod, hlavne so zahranim. Poas kriiackych vojen dolo v celej zpadnej Eurpe k vekm idovskm perzekcim a k masovej migrcii na vchod, hlavne do Poska. Niektor tty idom celkom zakzali pobyt: vo Franczsku napr. nariadenm udovta XIII. z roku 1394, nariadenie, ale nebolo nikdy dodriavan, rovnako ako podobn nariadenia inde. Vzhadom na to, e postupom asu boli idia konkurenciou gild a cechov vytlaen z obchodu, venovali sa predovetkm poiiavaniu peaz na roky. Ako na nekresanov, nevzahovali sa na nich zkazy kanonickho prva, zakazujce rokov piky (Mutuum date nihil inde sperantes). Finann transakcie sa tak a do najnovej doby stali najvlastnejou domnou hospodrskej innosti idov. Pretoe postavenie idov bolo regulovan krovskmi vsadami, povaovali sa idia za chrnencov kra, resp. krovskch komr odtia ben oznaenie servi camerae a platili za to hlave ttu zvltnu da. C) Stredovek mest

Mest v ranom feudalizme U predtm sme kontatovali, e feudalizmus bol svojou podstatou agrrnou formciou. Na rozdiel od spolonosti antickch ttov, samozrejme tie v protiklade k vvoju buroznej spolonosti, sstreoval sa spoloensk ivot na vidieku, mest zohrvali len vedajiu lohu a v najranejom stredoveku boli vlastne len preitkom zaniknutej otrokrskej rmskej formcie. iadne zvltne postavenie pvodne nemali, boli zalenen do novch ekonomickch a spoloenskch poriadkov a predstavovali len kompaktne osdlen teritri, ktor tvorili centrum cirkevnej organizcie. Vek rmske mest zostali naalej sdlom katolckych biskupov a stali sa opornmi bodmi misionrskej innosti medzi pohanskm obyvatestvom. Asi len v tomto smere mono trva na kontinuite vvoja rmskych a feudlnych miest. Bolo by vhodn doplni, e niektor mest sa u vemi skoro stali centrom ttnej sprvy, toto tvrdenie je vak problematick, pretoe krovsk radnci mali sce asto svoje sdla v mestch, ako vek miestni pozemkov vlastnci boli vak aj oni skr spojen s vidiekom. Rozvoj feudlnych miest svis a s nstupom novch vrobnch foriem, s oddelenm remesiel od ponohospodrskej produkcie a s rozvojom tuzemskho a zahraninho obchodu. Je sce pravda, e remeseln vroba z miest nikdy nevymizla, nikdy taktie neprestali by mest strediskom obchodu, dokia ale prevldalo primitvne naturlne hospodrstvo, nemohli tieto skutonosti hra iadnu vznamnejiu spoloensk lohu: mnostv ponohospodrskych prebytkov bvali nhodn, remeseln vroba v mestch obmedzen. Priemyseln vrobky dodvali zva neslobodn producenti, pracujci pre jednotliv feudlne statky.

104

Hospodrsky a politick vzostup miest predpoklad ist stabilitu feudlneho ponohospodrstva a zvenie produktivity prce. Toto nebolo v zpadnej Eurpe dosiahnut pred 10. storom, a v tej dobe sa taktie mest zanaj znovu vraznejie ekonomicky uplatova. Treba doda, e sa od samho zaiatku uplatuj ako element agrrnemu feudalizmu cudz: mest sa stvaj nositemi novho vyieho vrobnho spsobu, v meanstve sa rod spoloensk sila, ktor nakoniec feudalizmus pochov.

Severotalianske mest Je charakteristick, e s mohutnm vzostupom miest sa najskr stretvame v severnom Taliansku. Vaka geografickm podmienkam, ktor umouj rozsiahle zahranin styky (mestami prechdza tranzitn obchod medzi Eurpou, Afrikou a ziou, talianske mest sam mu do tchto oblast tovar vyva) uplatuj sa severotalianske mest v hospodrskom, politickom ivote u od 10. storoia, v 11. storo zaznamenvaj skuton rozkvet. Ide vcelku o mest rmskeho pvodu, o star municpi, len ojedinele njdeme mest novo zaloen, napr. z obrannch dvodov. V 7. a v 9. storo s ovldan biskupmi, pretoe od doby langobardskej invzie tvoria aksi ostrovy katolckeho obyvatestva medzi neortodoxnmi (arinskymi) Langobardmi, ktor ij prevane na vidieku. Postupom doby sa katolckym biskupom podar vytvori z miest obrann a hospodrske centr, biskupom osobne sa dvaj prv trn privilgi, biskupi si taktie vyntia oslobodenie miest z podruia ttnych (grfskych) sdov a buduj jurisdikciu vlastn. Ako prsediacimi s k tmto biskupskm sdom privolan i meania a asom sa vytvra zvltne mestsk obyajov prvo, tzv. consuetudo loci. Samostatn sdnu agendu ved vemi skoro i cechy. V dobe politickch zmtkov 9. a 10. storoia sa mest stvaj toiskom vidieckeho obyvatestva, taktie feudlni pni v nich neraz hadaj ochranu pred svojimi mocnejmi spermi. Politick postavenie biskupov je tak posilnen, biskupi zskavaj poetnch vazalov, ktorch domnu tvor aksi zzemie mesta a ktorch zvisl obyvatestvo je dan k dispozcii pre udriavanie mestskch hradieb, stavbu novch opevnen at. Od 10. storoia sa okrem biskupov zana v ivote miest stle vraznejie uplatova metianstvo. V 11. storo sklad u cisrovi Henrichovi II. zvltnu prsahu. Vznamn meania bvaj neraz odovzdvan ako rukojemnci. Netrv dlho a medzi meanstvom a panovnkom respektve vlastnkom vznik politick naptie, poujeme dokonca o prvch sprisahaniach, ktorch cieom je dosiahnutie podielu na sprve mestskch zleitost a na vkone jurisdikcie. Meanstvo samo netvor vak v 11. storo u jednotn skupinu obyvatestva, popri zmonch a vplyvnch sa objavuj i poetn vrstvy tzv. plebejcov a politick boj sa tak komplikuje. Zvl ostro prebieha napr. v Milne, kde sa plebejcom podarilo vyhna na urit as achtu (t. j. vazalov biskupa) z mesta. V socilnych zpasoch 10. a 11. storoia kontituuj sa v mestch prv orgny mestskej samosprvy, tzv. konzuli (1084 v Pise, 1097 v Milne at). Konzuli mali spoiatku hlavne vojensk funkcie (v Pise napr. velili novovybudovanej flotile), asom sa ich kompetencie alej rozirovali.

105

Z hadiska prvneho vvoja je u pre prv etapu rozmachu talianskych miest charakteristick, e medzi meanstvom vznik nov prvne ctenie, ktor je vrazne odlin od feudlnych predstv. Zatia o feudlne prva vyrastaj z princpu nerovnost ud, smeruje ctenie meanstva k jednote, ktor m zahrova aj achtu v mestch. Takto iracionlne prvky ranofeudlneho prva (ordly, prsahy at) s postupne odbravan a nahradzovan prvkami racionlnymi. Nie je potom nhodou, e prve v mestch nala hlavn oporu snaha o renesanciu a recepciu rmskeho prva. Rozvoj miest Podobne, len o nieo neskr, prebieha vvoj stredovekch miest vo Franczsku, Anglicku, Nemecku. Mest vyrastaj z feudlneho zriadenia, pre vetky je charakteristick, e na zaiatku vlastnho rozmachu m kad svojho pna, i u je to lovek svetsk (krovsk mest, mest svetskch feudlov) alebo osoba duchovn (mest biskupsk). Samostatn politick ivot zanaj franczske, anglick a nemeck mest plne rovnako ako talianske: bojuj s feudlnym pnom o podiel na sprve, resp. o pln emancipciu mesta z feudlneho podruia. Vo Franczsku prebieha tento boj o samosprvu o tzv. komnu (odtia aj nzov komunlne hnutie), najskr na severe krajiny: Le Mans (r. 1069), Cambrai (r. 1076) a Beauvais (r. 1091) boli prv osady, ktor mali vlastn communitatem, neskr sa pridali alie na severe a juhu krajiny. V Nemecku sa boj o autonmiu zaal v 11. stor., a to v biskupskch mestch na Rne. Boli to vinou star rmske municipi, a podobne ako v Taliansku, dostali sa asom do vlunej prvomoci biskupov. Mestsk samosprva sa mohla preto rozvja jedine na kor neobmedzenej moci duchovnho pna: u roku 1073 poujeme o sprisahan meanov proti biskupovi vo Wormuse, o rok neskr v Kolne nad Rnom, hnutie sa potom roziruje do alch miest, a to nielen duchovnch, ale aj svetskch pnov. Nemeck mest boli star, pvodom ete rmske, od 8.stor. sa zakladaj nov osady. Ich pnom bval pvodne vade kr, neskr aj in feudl. V dsledku emancipanho hnutia dostvaj novozaloen mest od 11. stor. hne pri svojom vzniku zvltne privilgium, nazvan c a r t a l i b e r t a t i a. Je to listina, v ktorej sa pn zakladate zrieka asti svojich tzv. z a k l a d a t e s k c h p r v a postupuje ich mestskej komne, teda orgnu samosprvy. Obyvatestvo miest sa povaovalo za obyvatestvo osobne slobodn, akkovek pokusy feudlov o znevonenie alebo obmedzenie osobnej slobody boli vdy tvrdo odmietnut. Naopak, postupom asu sa meanom podarilo presadi zsadu, e kad, kto sa v meste natrvalo usad, nadobda slobodu, i keby bol predtm lovekom poddanm. Tento princp, bene vyjadrovan prslovm: Mestsk vzduch oslobodzuje (Stadtluft macht frei), bval meanom potvrdzovan krovskmi privilgiami, r.1111 dostalo tto vsadu mesto Worms, r. 1114 Speyer a in. Svojrznu hospodrsku a politick lohu zohrali mest v strednej a vchodnej Eurpe (v echch, v Posku, v Rusku a Uhorsku). Rozmach miest v kyjevskom tte podmienil hlavne tranzitn obchod: krajina hraniila na juhu s Byzanciou, hospodrsky a kultrne vyspelou rou, ktor viedla intenzvne obchodn styky nielen s krajinami Blzkeho a alekho vchodu, ale pokala sa prenikn i do vchodnej a severnej Eurpy. Niektorm ruskm mestm sa podarilo mocnch impulzov,

106

ktor zahranin obchod prinal k intenzvnemu rozvoju vlastnej remeselnej vroby a samozrejme i k organizovaniu vlastnho obchodnho podnikania. U v 11. storo vznikaj v Rusku mestsk komny, ekonomick a politick tvary, ktor npadne pripomnali talianske mestsk republiky. Mest ako Novgorod, Pskov a in predstavuj samostatn politick jednotky, ktor maj nielen vlastn sprvu, ale vytvraj i osobitn prvne predpisy, presne zvltne psan i nepsan prvo. Tatrskym vpdom bol rozkvet ruskch mestskch komn na cel storoia podlomen. Mest v echch, v Posku a v Uhorsku maj in zvltnos, ktor svojrzne modifikuje osudy ich samch, ale i osudy celch ttov: ponajc 11. storom je ich rozvoj viac-menej tesne spt s n e m e c k o u k o l o n i z c i o u. O eskch mestch nebudeme hovori zvl, pretoe dejiny ich vzniku a vvoja maj svoje miesto vo vklade dejn nrodnch. Taktie uhorsk mest mono z rovnakch dvodov preskoi, nehovoriac o tom, e v Uhorsku sa mest ako politick stav neuplatuj skr, ako v 15. storo. Vimneme si iba vvoj v Posku: ten je vemi osobit a jeho strun popis je nevyhnutn pre pochopenie svojrznosti tzv. achtickej demokracie, zvltnej formy vldy, ktor bola v Posku nastolen v 16. storo. Vek obchodn stredisk vznikala v Posku u v 10. a 11. storo. Boli to naprklad mest Krakov, Pozna, tetn, Voly a i. V dobe feudlnej rozdrobenosti sa vyvjali vemi pomaly, nemal kody spsobili i opakovan tatrske vpdy do krajiny. Z politickch i hospodrskych dvodov zaali preto posk knieat podporova nemeck kolonizciu, najm kolonizciu remeselnkov a obchodnkov. Nemci sa postupom doby zmocovali v mestch vedcich postaven a tak privilgi, ktor boli mestm dvan, prospievali predovetkm im. Mestsk samosprva sa organizovala v dsledku toho ako kpia nemeckho prva mestskho, v prvom rade magdeburskho. Ponemen mest sa izoluj od politickho ivota krajiny, uchovvaj si svoj jazyk, svoje obyaje a zvyklosti, svoje zvltne prva. Pri rieen veobecnejch problmov sa neopieraj o moc poskho knieaa, ale obracaj sa o pouenia k mestm nemeckm. Posk obyvatestvo je socilnou diferenciciou zatlaovan na podriaden pozcie, vade vldne nemeck patricit. Zvltny nrodnostn prvok tvoria v mestch tie idia. Masovo sa sahuj do Poska zo zpadnej Eurpy, kde s prenasledovan, v mestch vytvraj potom vlastn obce, platia zvltnu da, separuj sa od ostatnho obyvatestva. Z hadiska ekonomickho je pre posk mest prznan, e ich obchodn aktivita sa obmedzuje na mesto samo a jeho najbliie okolie. V dsledku politickej izolcie neprenikaj mest do vzdialenejch oblast, nevytvraj posk nrodn trh. Preto sa tie rozvjaj vemi pomaly a po dlh dobu si zachovvaj skr vidiecky rz. Politick a hospodrska slabos poskch miest umonila achte, aby prenikavm spsobom obmedzila krovsk moc: pokusy krov o prekonanie decentralizanch tendenci feudlov nenali a nemohli njs v mestch oporu a zjednotenie Poska zostalo nedokonen.

107

Zo strunho prehadu, ktor sme podali je zrejm, e vznik, vvoj a politick osudy stredovekch miest maj mnoho spolonch znakov. Njdeme vak i nemlo odlinost: niekedy s podstatn a vykazuj vek vplyv na osudy celej zeme (napr. prve spomenut hospodrska a politick slabos poskch miest), inokedy s menej vznamn a chod politickch udalost len svojrzne modifikuj (napr. vvoj miest nemeckch, ktor sa stali oporou moci zemepanskej, na centrlnej moci cisrskej). Vntorn dejiny eurpskych miest (teda triednu truktru mestskho obyvatestva, organizcia samosprvy, organizcia obchodu a remeselnej produkcie at.) vykazuj naproti tomu obraz pozoruhodne jednotn, v nieom dokonca plne zhodn . truktra obyvatestva Ako sa mestm po kratej i dlhej dobe podarilo emancipova z moci feudlneho pna, ako teda prestal psobi antagonizmus vonkaj, ktor naas meanstvo zjednotil, vydelili sa medzi mestskm obyvatestvom tri socilne skupiny, ktor mono cum grano salis priamo charakterizova ako p a t r i c i t , neprivilegovan meania a mestsk chudoba. Do ela mesta sa postavil tzv p a t r i c i t , bohat a vplyvn meania, ako kupci i remeselnci, i peanci. Mestsk patricit strhol na seba sprvu komunlnych zleitost a hral vdy prvorad lohu vo vetkch mestskch organizcich, bu vrobnej (cechy), alebo odbytovej (gildy, hanzy). Druh kategriu tvorili neprivilegovan meania, drobn prslunci cechov, ktor nemali na chod mestskch zleitost bezprostredn vplyv a neraz sa dostvali so konfliktov s patricitom. Najniou socilnou skupinou bola mestsk chudoba, ktorej rady asto rozmnoovali i radnci a tovarii cechovnch majstrov. Vaka strohm cechovm regulm nemali tovarii a uni skoro iadne perspektvy postupu a exploatcie ich pracovnch sl, majstri ich asto privdzali na platformu radiklnych postultov mestskej chudoby . Je pochopiten, e v rznych krajinch a v rznych asovch peridach sa vzjomn vzahy mestskch socilnych skupn menili, v severotalianskych komnach vzrastala naprklad v dobe ich politickho rozmachu moc. TTNE ZRIADENIE EURPSKYCH FEUDLNYCH TTOV Mimo talianskych mestskch republk a mestskch komn, ktor vznikli v Rusku (Novgorod, Pskov), maj vetky eurpske zeme-od samch zaiatkov a po buroznu revolciu - ttne zriadenie jednej a tej istej formy: s to monarchie. V ele ttu stoj monarcha ako reprezentant vldnucej triedy, v osobe knieaa, kra, cisra i cra sa realizuje poatie stredovekej ttnosti: i u tak, e jej subjektom je sama osoba panovnka, resp. cel panovnkov rod, i tak, e vlastnm nositeom ttnosti koruna a kr vystupuj len ako jej doasn drite, prechodn zstupca. Prv spsob nazerania je charakteristick pre dobu stariu, pre tt rano- feudlny a pre tt obdobia feudlnej rozdrobenosti. Historiografia oznauje tto epochu ako epochu ttu patrimonijnho: kr navonok vystupuje a jedn tak, ako keby cel tt bol jeho skromnm panstvom (patrimonium). Tto skutonos dochdza vrazu v najrznejch nrokoch, ktor si hlava ttu privlastuje, zvl markantne sa vak prejavuje v prave dedinej postupnosti.

108

Nstupcovia zomrelho kra (lenovia panovnckeho rodu) aplikuj pri nstupe na trn a rozdeovanie ttneho majetku princp skromnho dediskho prva: vlda prechdza na synov zostavitelia, zem sa poda ich potu rozdeuje na diely, neraz sa tieto diely stvaj prakticky novmi samostatnmi ttmi. Poatie ttu ako prvnickej osoby koruny dostva definitvne podobu a v dobe stavovskej. Tak sa vldnuca trieda zana s panovnkom bezprostredne podiea na moci, prejavuje sa staria patronjna koncepcia ako prli tesn: nie je v nej miesto pre stavy, a preto je subjekt fyzick nahraden subjektom fiktvnym. Prv platilo tt = kr, teraz plat tt = koruna = kr + stavy. Za absolutizmu politick vplyv stavov ustupuje do pozadia, koncepcia koruny vak zostva. Ludvk XIV. Sce hrdo prehlasuje tt som ja, oddeovanie ttneho majetku od osobnho vlastnctva kra vak (okrem rady alch skutonost) jasne ukazuje, e modern koncepcia ttu ako samostatnej prvnickej osoby nadobudla u definitvnu podobu, a to samozrejme nielen vo Franczsku, ale vade inde. Stredovek feudlne tty zostali po cel dobu svojej existencie ttmi monarchistickmi, forma vldy sa vak v rmci tohoto ttneho zriadenia premieala a v svislosti s tm sa pochopitene menilo aj postavenie hlavy ttu - monarchu. Monarchom bol Karol I. Vek, Karol IV., Karol V. tm sme vymenovali cisrov tej istej re, teda re franskej a jej nstupkyne Svtej re rmskej - ak bol vak rozdiel v politickom postaven prvho i poslednho. Feudlna monarchia prela za dlh dobu svojho trvania niekokmi peridami, v ktorch sa v zvislosti na hospodrskych pomeroch a politickej situcii v zemi realizovala moc vldnucej reprezentcie v odlinch formch. Poda tchto premien vymedzujeme periodizciu dejn stredovekch ttov a hovorme: 1, o monarchii ranofeudlnej 2, o monarchii feudlnej rozdrobenosti 3, o monarchii stavovskej 4, o monarchii absoltnej Postupnos zvltnych foriem ttneho zriadenia je mon najlepie sledova na zmench v postaven hlavy ttu, monarchu: ten zostal po cel stredovek jej najcharakteristickejm vrazom. Prv ne budeme tieto zmeny podrobnejie skma, je potrebn uvies niektor skutonosti, ktor platia pre feudlneho panovnka veobecne. I. Panovnk

Vznik krovskej moci Zaiatky krovskej moci had modern historiografia spolone v spolonosti predttnej, prvotnopospolnej. U Germnov i Slovanov bol kr pvodne vojenskm veliteom, niekedy len uieho zvzku (kmea, rodu), niekedy irieho kmeovho zvzku. Hodnos, ktor bvala obvykle spojen s funkciou najvyieho kaza, nebola dedin, zo zaiatku ani doivotn. udov zhromadenie volilo kra poda okamitch vojenskch potrieb. Ale najneskr v tdiu rozkladu rodovho zriadenia, hlavne v obdob tzv. vojenskej demokracie, sa moc nelnka stva doivotnou, udruje sa v jednom privilegovanom rode, volitenos je kombinovan princpom dedinosti a dedinos nakoniec dosahuje vrchol.

109

Kr v ranofeudlnom tte Dedistvo trnu v ranofeudlnych monarchich je nepochybne podmienen tm, e politick postavenie hlavy ttu (resp. vldnuceho rodu, z ktorho hlava ttu pochdza) je zo zaiatku vemi siln. Kr je sce vo svojich oprvneniach rzne obmedzovan - mus repektova vlu lenov svojej druiny, mus dba na zujmy rodovej aristokracie a pozemkovch magntov, samostatnos kra oslabuj tie niektor preitky prvotnopospolnho poriadku: po urit as sa napr. konaj udov zhromadenia (u Frankov s to kadoron snemy vojenskej domobrany, u kandinvskych Germnov tzv. thingy, u vchodnch Slovanov vee), tie rzne in orgny rodovej spolonosti nevzali ete za svoje, a krovi nezostva in iba ich do uritej miery doha - z druhej strany psobia vak rady faktorov, ktor jeho postavenie posiluj a sstreuj v jeho rukch nemal prvomoc. Z nich m najv vznam okolnos, e vznik ttu a prv kroky na ceste jeho upevovania s doprevdzan ostrm bojom. Rodov aristokracie a pozemkov achta zskavaj svoje vsady cestou likvidcie rodovho kolektivizmu, rozoberanm obinovho majetku a potlanm prv prostch neprivilegovanch kmeovch prslunkov. V tomto zpase predstavuje krovsk moc pevn oporn bod, aksi centrum, ktor zjednocuje silu, ktor sa ustanovuje ako vldnuca. Tam, kde rozklad predttnej organizcie je doprevdzan obsadzovanm cudzch teritri ako je tomu napr. u Frankov v Glii i v Longobarde v Itlii - je monarcha naviac politickm initeom, ktor organizuje boj proti odporu porobenho obyvatestva. Cirkev zatia neme konkurova. V strednej a vchodnej Eurpe iba pod ochranou slovanskch knieat zana budova svoje mocensk pozcie, v zpadnej Eurpe bolo jej postavenie otrasen njazdami Germnov: nezostvalo in, ako sa prispsobi situcii a pod patrontom germnskych krov aka na okamih, vhodn k novmu nstupu. Vetky tieto politick okolnosti, ktor v sfre hospodrskej bolo mon podoprie i drbou vekho pozemkovho majetku, determinovali relatvne vemi siln a nezvisl postavenie ranofeudlneho panovnka. Nemono si nevimn, e prve v tejto etape vvoja sa formulovali niektor oprvnenia krovskej moci, ktor ju sprevdzala po cel stredovek, i u ako oprvnenia alebo prvomoci relne alebo nominlne, formlne. Kr je najvym vojenskm veliteom, z tohto titulu m veobecn zakazovaciu a prikazovaciu prvomoc ( bannus franskch krov), uznva sa za najvyieho zkonodarcu, ochrancu mieru v zemi, za najvyieho sudcu, m veobecn prvomoc sprvnu, finann, je reprezentantom ttu navonok. Politick samostatnos monarchistickej moci, resp. hospodrsky a spoloensk vplyv celho krovskho rodu, podmieuj spsoby obsadzovania uprzdnenho trnu: vo vetkch ranofeudlnych ttoch sa presadzuje dedinos, z bvalho prva voby zostva len formlny akt.Postupom doby dochdza tie ku zmenm. Tak ako duchovenstvo a svetsk achta upevuj svoje pozcie, strca monarchistick moc na vzname a v obdob feudlnej rozdrobenosti je u panovnk len prmus inter pares (prv medzi rovnmi). Jeho oprvnenia strcaj relny obsah, jeho spoloensk vplyv kles a v plnom rozsahu me nakoniec kr svoju bval moc uplatova len na vlastnch domnach. Vo vzahu k zahraniiu zostva vak i alej reprezentantom fiktvnej politickej jednoty svojej zeme, tak je vntri ttu jeho osoba symbolom nrodnej pospolitosti, i ke vemi neurito pociovanej. Preto tato feudlna lachta vo vine eurpskych zem krovsk hodnos formlne repektuje, osobuje si vak prvo zasahova do obsadzovania trnu. Voba kra

110

Krovsk moc sa op stva efektvnou, i ke s vekmi vhradami a vnimkami. Tieto vhrady podmieuje obyajne skutonos, e krovsk rod (dynastia) patr k najbohatm feudlom zeme, a preto m tak vek spoloensk vplyv, e princp voby vystupuje vo viac -menej istej podobe iba vtedy, ke dynastia vymrie a k prestolu sa m dosta dynastia nov. Inak bva kr volen z lenov rodu vldnuceho, a to poda zsad, ktor rod sm alebo rod v dohode s ostatnou achtou stanov (primogenitura, vylenie ien at.). Tento nov spsob obsadzovania tnu, ktor predstavuje zmiean typ (voba je kombinovan s dedinosou), stane sa prznanm pre vek vinu eurpskych feudlnych ttov nielen v obdob politickej rozdrobenosti, ale i za stavovskej monarchie. Vobu spravidla vykonvaj iba feudli blzki trnu, teda vyia achta svetsk a vyie duchovenstvo: achta niia a mestsk stav maj na obsaden trnu len nepriamy vplyv. V nemeckch dejinch sa v starej dobe zastoval volieb kra i ud, bola to vak len przdna formalita, zrejme preitok z db rodovej demokracie. ud tvoril len tzv. Umstand, tj. pasvne prizeral, ako achta vykonva vobu. Okruh osb, oprvnench k vobe, nebol obyajne pevne stanoven. Len vo Svtej ri rmskej sa po dlhom vvoji zmocnilo prva voby sedem najmocnejch feudlov zeme, tzv. kurfirstov (Kurfrsten, principes elektores): spsob voby cisra bol upravovan zvltnymi zkonmi, najznmej z nich je Zlat bulla Karola IV. z roku 1356. Za absolutizmu bola krovsk moc dedin bez akchkovek vonkajch zsahov. Do princpu sukcessie nesmel zasahova ani sm panovnk : nstupnctvo regulovali pravidl, ktor sa povaovali za tzv. f u n d a m e n t l n e p r v a monarchie. Tie zavzovali i kra a nebolo mon ich meni (okrem pravidie sukcesie patril do fundamentlnych prv napr. i zkaz odcudzovania krovskch domn, vo Franczsku poiadavka, e kr mus by katolk a e vlda je nezvisl od duchovnej moci.) Vzhadom k osobitnmu vvoju politickch pomerov sa dedinos trnu presadila vemi skoro i v Anglicku. Za nstupcu Viliama Dobyvatea neboli zsady dedinosti ete pevne stanoven a po ist as sa praktizovala voba kra feudlnymi magntmi. Volil sa vak iba len panujceho rodu. Od polovice 12. storoia od vldy Jindricha II. sa monarchia stala dedinou, v podstate poda pravidiel, regulujcich postupnos lnnu, eny sa z nstupnctva nevyluovali, ke kr nemal syna, nastupovala dcra, ktor anulovala nroky vetkch ostatnch muskch prslunkov dynastie. V Rusku bola v starej dobe manarchia dedin. Kijevsk knieat nastupovali na trn rovnako, ako Piastovci v Posku, Prmyslovci v echch i Karlovci v ri franskej. Prestol moskovskch knieat (od Ivana Hroznho 1547) sa obsadzoval lenmi vldnucej dynastie Rurikovcov, v dobe zmtkov na prelome 16. a 17.storoia vystpil vrazne do popredia vplyv achty (bojarov) : zemsk snem, reprezentujci zujmy vysokho duchovenstva a svetskej lachty, stal sa volebnm orgnom a z jeho uznesen dosadol napr. v roku 1584 na trn cr Fjodor, roku 1598 Boris Godunov, roku 1613 Michal Romanov, roku 1645 cr Alexej. Pri vobe boli crovi predkladan podmienky na spsob volebnch kapitulci, pri vobe Vasilija ujskho rok 1606 podmienka jedin, e nikoho nepotrest bez shlasu bojarov, pri vobe Michala Romanova rok 1613 podmienky dnes bliie neznme, pri zamanej a neuskutonenej vobe poskho kra Vladislava rok 1610 podmienka, e bude vldnu s bojarskou dumou a zemskm snemom. Dedinos trnu, pre absolutizmus typick, sa v Rusku presadila a v druhej polovici 17. storoia. Do roku 1917 vldla dynastia Romanovcov. II. ttny apart

111

i u postavenie feudlneho monarchu bolo de facto akkovek, de jure sa vdy uznvalo, e kr je predstaviteom nrodnej pospolitosti istho politickho zjednotenia, intenzvnejie to bolo ale pociovan vo vzahu k cudzine, tj. vo vzahu k susednm feudlnym monarchim a po ist as najm v (10.-14. storo) i vo vzahu k ppeovi. I v tch rach, kde krovsk moc bola obmedzen na minimum - obzvl v Posku, vo Svtej ri rmskej - uznval sa monarcha za reprezentanta ttu navonok, a preto obvykle jeho menom sa uzatvrali medzinrodn zmluvy, bola zanan vojna i zjednvan mier. Uznvali sa ale aj in oprvnenia kra, jeho najvyia moc vojensk, sprvna, zkonodarn, at., ich vkon bol vak v zvislosti na politickej situcii v zemi u problematick. Poda periodizcie dejn stredovekch monarchi mono poveda, e v dobe najstarej, v dobe poiatku feudlnych ttov, vykonval kr svoje prvomoci relne a koniec koncov sm; v obdob politickej roztrietenosti dolo k totlnemu oslabeniu panovnckej moci a lnne zriadenie zatlailo kra ako suverna len do hranc jeho vlastnch domn. Pre stavovsk monarchiu je prznan regenercia panovnckej moci, na vlde v tte sa vak spolu s krom podieali i stavy, ktor boli reprezentovan stavovskmi orgnmi (hlavne snem ); antagonizmus medzi stavmi - typick medzi feudalitou a metianstvom - vedie nakoniec k novej emancipcii krovskej moci a k nastoleniu absoltnych monarchi. Vznik feudlneho ttneho apartu Je pochopiten, e nikdy, ani v dobch zaiatku ttu, nemohol panovnk realizova svoje prvomoci sm. U Germnov i Slovanov vznik v obdob rozkladu prvotnho zriadenia aksi organizcia - tak primitvna, primitvne s lohy ktor m plni, ktor sa s postupujcou etapizciou premieaj v ttny (krovsk) apart. ttny apart je zo zaiatku vemi jednoduch a konkuruje mu rada rznych samosprvnych intitci, ktor prevaj z db rodovej demokracie. V boji s tmito preitkami sa ttny apart upevuje a postupne silnie. Prototyp feudlneho apartu sa formoval vo franskej ri. Zpadoeurpske tty, ktor vznikli na troskch monarchie Karlovcov, ich jednoducho prevzali, stredoeurpske tty ich napodobnili (najm pokia ide o organizciu krovskho dvora). Ale i tam, kde fransk vplyvy nezasahovali, vytvorila sa asom ttna organizcia, ktor sa svojou truktrou franskm pomerom npadne podobala. Plat to naprklad pre kijevsk Rus. plne schmaticky meme ttny apart feudlnych monarchi charakterizova takto: na ele zeme stoj kr, po jeho boku vojensk druina, dvorsk radnci a krovsk rada, moc na vidieku vykonva vidiecky radncky apart. Funkcia dvorskch radnkov nem pevn kompetenciu a jej pecializcia je zo zaiatku len priblin. Postupom doby sa vyhrauje, najm u tch , ktor sa staraj o krovsk financie (komornci-camerri ), psomnosti (kancelri-cancellrii) , o sprvu krovskch domn (majordomovia-maiores domus: senelov-seniscalci), o sdnictvo a pod. Okrem vych hodnost vznikaj aj niie, nie tak spoloensk, skr dleit len pre osobu kra (lokaji, anci, kuchri ) a in. Tie krovsk rada nem pevn kompetenciu, a ani jej zloenie nie je stle. Panovnk sa poda potreby rad s aristokratmi a predkmi, ktor s prve prtomn na krovskom dvore, neskr je zaveden ist pravidelnos pri zvolvan rady a duchovnch ako aj svtsk magnti sa zanaj na porady pravidene schdza. Vo franskej ri sa tieto dvorsk zjazdy, ie krie konali dvakrt do roka, v Nemecku boli znme pod nzvom curia generalis, parlamentum generale, colloquium, podobne v Posku, v Uhorsku, na Rusi. Nzorom rady nebol kr viazan, i ke takmer pravidelne sa nimi riadil. Rada byvala toti orgnom, ktor reprezentoval zujmy svetskch a duchovnch feudlov a historicky je nesporne predchodcom neskorch stavovskch zhromaden.

112

Z vidieckych radnkov kra bol vo franskom tte najdleitej grf-comes, grafio. Grf predstavoval krovsk moc v obvode grfstva a mal v malom tie ist kompetencie, ako kr v tte: velil vojenskmu kontigentu, sdil, vyberal dane a poplatky, mal ni bannus (tzv. bannus grfsky), mohol vydva normy s miestnou platnosou a innosou, at. S krovskm radnkom typu franskho grfa sa stretvame vo vetkch stredoeurpskch ttoch: (v Anglicku je to erif, vo Franczsku comte, v Nemecku Graf resp. Markgraf): v tch zemiach, kde sa vidiecka sprva opiera o starobyl grfske zriadenie, v Posku a Uhorsku zodpoved funkcii grfa kasteln, hradn kme upan, v kijevskom tte radnk nazvan posadnik. Vznamnou oporou ttneho apartu bola v ranch feudlnych ttoch organizcia cirkevn. Vznamn lohu hrala len tam, kde mala u svoju tradciu a pevn truktru, teda v rach, ktor vznikli na troskch rmskeho impria. Ako uvidme alej, nazerali germnski krli na cirkev ako na kad in ttnu intitciu. Preto duchovn, najm vy, boli krom bu dosaden alebo aspo nm potvrden, teda udia krovi blzki, ktor mohli by pouit i ako nstroje krovskej politiky. V strednej a vchodnej Eurpe sa situcia vytvrala trochu inak. Cirkevn apart bol budovan paralelne so ttnym apartom, pritom ttne orgny boli oporou orgnom cirkevnm. Napriek tomu malo duchovenstvo nezastupiten podiel na sprve verejnch zleitost. Rozvoj a konsolidcia ttneho apartu Jednoduch ttny apart, ktor vytvorila ranofeudlna monarchia, sa stal zkladom, na ktorom bolo budovan monarchistick zriadenie vetkch stredoeurpskch zem a do doby buroznych revolci. Je ovem pochopiteln, e v zvislosti na politickom vvoji dochdzalo v ttnej organizcii k premenm, jedny intitcie mizli, in sa objavovali, menila sa povaha jednotlivch orgnov, ich zloenie a ich kompetencie, veobecne vak mono poveda, e s vnimkou krzovej etapy feudlnej rozdrobenosti bol ttny apart postupne upevovan a zdokonaovan. Feudlny ttny apart bol vo svojej klasickej podobe vybudovan za stavovskej monarchie a za absolutizmu. Pred stavovstvom preiel akou krzou, podmienenou panstvom lnneho zriadenia. Lnne zriadenie bolo len nadstavbovm vrazom ekonomickch a politickch procesov, podmienench rozvojom feudlnej ekonomiky, bolo nutnm a zkonitm stupom vvoja, a ke hovorme o krze, tak iba preto, e pozerme na tt ako na politick a teritorilnu jednotku, navonok uzatvoren, z nedelitenm a suvernym monopolom moci vldnucej triedy a jej reprezentantov. Z hadiska vvoja feudalizmu, ktorho podstatou je agrrna produkcia naturlneho typu, me sa krza obdobia politickej rozdrobenosti javi naopak ako klasick vraz hospodrskych a spoloenskch tendenci a lna ako intitcie, ktor feudalizmus stelesj najdokonalejie. ttny apart v peride feudlnej rozdrobenosti Najprv treba zdrazni, e lna nerozvrtili jednotu ranofeudlneho ttu, lna sam boli len dsledkom tohto rozvratu. Stali sa intitciou, ktor na as nahradila neexistujcu alebo iba poda mena trvajcu centrlnu moc. Obdobie feudlnej rozdrobenosti znamen hlbok padok krovskej prvomoci a rozklad apartu, ktor si panovnk vybudoval. Decentralizan tendencie dosahuj vrchol, feudli sa politicky emancipuj a na svojich panstvch uzurpuj pre seba prerogativy, ktore s typickmi atribtmi postavenia monarchu. Krovsk moc trv iba poda mena, teritrium, ktormu prv monarcha vldol, sa zuuje iba na vlastn krovsk domny. Kr sa stva

113

jednm z feudlnych pnov, jeho vldny apart strca moc a je vlenen do systmu lnneho, ktor postupom doby prerast celou truktrou spolonosti. Panovnk si udruje zvltne postavenie len dovtedy, km je povaovan za najvyieho lnneho pna v zemi, na Rusi v 12. storo a v Posku v 13. storo zanik centrlna moc plne. ttne rady trvaj sce poda mena, kr nad nimi vykonva moc len ako nad hodnosami, ktor dria jeho vazalovia. Lnnu hierarchiu nahrdza na as ttna organizcia a dochdza k svojrznemu prelnaniu skromnoprvnych a verejnoprvnych sfr. Objem politickch prv je koniec koncov vdy urovan objemom skromnho vlastnctva, pre obdobie feudlnej rozdrobenosti je vak prznan, e tento axiom plat bez vhrad a do dsledku i pre centrlnu moc. ttny apart v obdob stavovskej monarchie Obdobie stavovskej monarchie bva v historickej literatre charakterizovan ako obdobie regenercie centrlnej moci: do ela zjednotenho ttu sa stavia kr, nevldne u ale sm, ale spolu so stavmi. V dsledku toho sa men i povaha ttneho apartu: z krovskch radnkov sa stvaj radnci krovsko-stavovsk, navye sa objavuj zvltne orgny stavovsk, i u v podobe stavovskch zhromaden, alebo v podobe vidieckych reprezentantov (tj. v podstate achtickej) a mestskej samosprvy. Vzhadom ku skutonosti, e pre stavosk monarchiu je prznan d u a l iz m u s v l d n u c e j m o c i, dochdza k zmene v nazeran na tt ako tak. Objavuje sa pojem koruny, tt zana by chpan ako samostatn organizmus, ako p r v n i c k oso b a. Poda vzoru rmskeho prva sa stva tt vecou verejnou, v dobovom poat vecou krla a stavov. Oproti predchdzajcej dobe nestelesuje tt iba kr, ttny majetok sa oddeuje od osobnho vlastnctva kra, ttne financie sa odliuj od financi krovskch a ich sprva sa vedie samostatne. V svislosti so zmenou povahy ttu, menil sa aj charakter ttneho apartu: prv ho tvorili k r l o v s k r a d n i c i, na ich miesta nastupuj teraz ttne r a d y. S to orgny , ktor reprezentuj zujmy k o r u n y, a stavy si preto nrokuj pri ich ustanovovan svoj podiel. Veobecne mono poveda, e jednoduch apart ranofeudlnej monarchie sa za stavovskej podstatne men. Objavuj sa nov rady a funkcie, a to jako v celottnom, tak aj v miestnom meradle, ttni radnci sa obklopuj personlom kolench odbornkov, najm prvnikov, prve za stavovskej monarchie sa zana rozvja byrokracia, pre neskor vvoj ttnych radov tak charakteristick. Z centrlnych orgnov treba na prvom mieste uvies s t a v o v s k z h r o m a d e n i e. Je to intitcia pre epochu stavovskej monarchie najcharakteristickejia, je to orgn reprezentujci celottne zujmy achty a metianstva, orgn, ktor sa stavia po boku krovskej moci. Obmedzuje ju v rznej miere. Niekedy len mlo (vo Franczsku napr. len vo finannej politike), inde viac (Anglicko, echy, Uhorsko), v Posku stavovsk snem zatlail kra plne do zadia. ttny apart absolutistickch monarchi V dejinch stredovekch eurpskch ttov nastupuje na miesto stavovskej monarchie monarchia absolutistick. Je to forma vldy, prznan pre krzu feudlneho spsobu vroby, forma, ktor nakoniec likviduje burozna revolcia. V rznych zemiach vymedzme peridu absolutizmu rznymi asovmi medznkmi: terminus a quo bude viac- menej neurit, terminus ad quem u ttov urit, pretoe je to termn buroznych revolci, u niektorch ttov nie celkom pevn, pretoe burozne

114

revolcie neboli dsledn. Teda: Franczsko koncom 15. storoia 1798-1794, Anglicko koncom 5. storoia - 1640-1649, Svt ra v meradle niektorch zem v 16-19. storo, Rusko v polovici 17 - 19. storoia, echy 17. - 19. storoie, rovnako aj Uhorsko, u ttov, o ktorch bliie nehovorme panielsko 16. - 19. storoie at. Ako samostatn tt absolutizmus nepoznalo Posko, ktor zaniklo koncom 18. storoia ako stavovsk monarchia, resp. achtick demokracia. iadna forma feudlneho ttu nevykazuje toko npadne zhodnch rysov v ttnom zriaden, ako prve absolutistick monarchia. Na ele ttu, ktor je chpan ako suvernna a nezvisl politick jednotka, stoj absoltny vldca, nikm a nijako neobmedzovan, zsadne poda princpu dedinosti na trn dosadzovan. Neobmedzen moc kra sa v starej dobe vysvetovala boskm pvodom monarchistickej moci. Neskr sa prirodzene prvne koly poksili da absolutizmu racionlny vklad tak,e na kra sa pozeralo ako na prvho sluobnka ttu, ktor svoju vldu vykonva pre dobro vetkch ud. Poda anglickho myslitea Thomasa Hobbesa vznikla absoltna moc spoloenskou zmluvou, pri ktorej sa kad lovek vo svojom vlastnom zujme vzdva svojich prirodzench prv (svojej suverenity) a odovzdva ju moci verejnej, inak by sa spolonos nevymanila z vojny vetkch proti vetkm. O tom, o poddanmu prospieva, rozhoduje len va panovnka. Preto s pre absolutizmus charakteristick zsahy do najrznejch sfr spoloenskho ivota, do sfr, ktor prv stli mimo rmec pozornosti verejnej moci. Najm rzne poriadkov policajn predpisy sa za absoltnej monarchie nemerne mnoia, pritom ich charakter me by progresvny, inokedy krajne reakn. Je ist, e slobodn rozhodovanie absoltneho monarchu treba vdy interpretova vecne: zavedenm merkantilizmu politiku ochrany domceho obchodu a priemyslua pln zujmy burozie, ke presadzuje fyziokratizmus politiku vychdzajcu z primrneho zujmu agrrnej produkcie, presadzuje skr zujmy feudality, ktor prechdza na nov spsob ponohospodrskej vroby. Centralizcia sprvy. ttny apart za absolutizmu sa z hadiska politickho podstatne zjednoduuje, stavovsk orgny mizn, achtick samosprva na vidieku a autonmia miest je likvidovan, monarcha vldne len pomocou vlastnch orgnov, vade sa presadzuje centralistick ttna sprva. Je byrokraticky organizovan, krovsk rady sa obsadzuj odborne kolenm, ttom platenm personlom, ktor je sstavne kontrolovan a poverovan zvltnymi orgnmi kra.

LNNE ZRIADENIE Lnne zriadenie je pre dejiny feudlnej spoloenskej formcie intitciou tak typickou, e v literatre bva lnny systm s feudalizmom jednoducho stotoovan: o feudalizme sa potom hovor len v tch ttoch, kde sa lnny systm vyvinul v klasickch formch (tj. prakticky v ttoch, ktor vznikli rozpadom franskej re), tam, kde lnny systm znmy nebol napr. v Uhorsku, alebo kde sa nerozvinul v klasickch formch (napr. v Posku a na Rusi) bvala feudlna spoloensk forma popieran. Je nepochybn, e lna s pre klasick feudalizmus prznan, z druhej strany ovem nemono prehliadnu, e ide iba o zvltne formy organizcie vyej a niej achty, teda lna nie s formou, ktor by vyjadrovala

115

pomer vlastnkov vrobnch prostriedkov k bezprostrednm producentom, pomer feudlov k poddanm a nevonkom. Vznik lnnej sstavy Lnne zriadenie sa v eurpskych dejinch prvkrt vo viacmenej istch formch objavuje v ri franskej a sice v tej etape jej vvoja, ke na trne sedela dynastia Karlovcov (polovica 8. - koniec 9. storoia). Prepoiiavanm pdy sa zvzky rznych plnen dvky vkonu za Merovejcov praktizovali ako jedna z monch foriem exploatcie cudzej slobodnej i neslobodnej pracovnej sily. O neslobodnom a osobne zvislom producentovi nie je treba v tchto svislostiach hovori: kee pda prideovan loveku celkom alebo sasti na vlastnkovi zvislom, ide o celkom pecifick pomer, ktor nemono povaova za zmluvu, ale za jednostrann prejav vle vlastnka, ktor nem iny prvny zklad, ako prve len vkon veobecnho vlastnckeho oprvnenia. Kvalitatvne je odlin prepoianie pdy (alebo nejakho majetkovho objektu) uom slobodnm, na vlastnkovi osobne nezvislch. Tu ide nepochybne o zmluvu, na jej modalitch sa podiea i va osoby zaviazanej, prjemca b e n e f c i a v irokom slova zmysle. B e n e f c i u m v starch franskch prameoch neznamen pvodne ni in, ako dobrodenie, nejak slubu, nejak sluhu, poskytnutie nejakho prospechu. Iba postupom doby sa jeho vznam zuuje, a nakoniec pod pojmom benefcium rozumieme prepoianie pdy obvykle k d o i v o t n m u uvaniu. Okrem benefci v technickom slova zmysle sa v merovejskej ri praktizuj aj tzv. p r e c a r i a . Ide o zvltny prvny pomer, pvodu isto ete rmskeho, kde slobodn lovek dostva na svoju iados (ad preces) od vlastnka pdu, ktor uva tak dlho, pokia mu ju vlastnk neodnme. V porovnan s beneficirom je teda postavenie prekaristu neist (prekrne). asom je prekrium formou uvania trvalho, doivotnho alebo dokonca dedinho. Precria a benefcia sa povauj za predchodcu ln. S to prvne pomery, v ktorch je draz poloen na vecn zvislos zaviazanho na oprvnenom, moment osobnho vzahu medzi vlastnkom a uvateom stoj zatia v pozad a bva skr pohntkou prepoiania benefcia i prekria, ne obsahovou nleitostou zmluvy samej. Doteraz toti existuje pevnejia organizcia ttnej moci a pokia m vlastnk relnu monos oprie sa o jej donucovaciu prvomoc, nie je odobratie poskytnutch menovitch i inch objektov problmom a a intitcia benefcia i prekaria me spova na isto skromnoprvnch zkladoch. Inak je tomu ale v dobe, ke nastane rozklad, ke sa verejn moc trieti, upad a kad jednotlivec sa mus spolieha predovetkm sm na seba a na svoje mocensk prostriedky: v tejto situcii je pvodn vecn zvislos kombinovan so zvzkami zvislosti politickej. Uvate cudzieho majetku je povinn poskytova nielen prestacie a dvky povahy majetkovej, ale prijma aj zvzky poslcha pna a podporova ho vo vetkch situcich, ke sa ocitne v problmoch. Pn sa zavzuje chrni svojho podriadenho, hji jeho zujmy, skrtka by, ak pouijeme dobov terminolgiu - v a z a l o v i vern prve tak, ako vazal mus by vern jemu, s e n i o r o v i. Starie formy prepoiiavania pdy a rznych inch majetkovch objektov mvali zmluvn zklad a jej inky zostvali obmedzen iba na sfru skromn. Pri lnach sa okrem momentov skromnoprvnych objavuj aj momenty nov, momenty povahy verejnoprvnej. Zmluva o poskytovan lna dva v osobe seniora vznikn niektorm nrokom, ktor sa zameriavali len na moc verejn, teda tt, resp. jeho reprezentanta - kra. Vazal sa zavzuje seniorovi, e mu poskytne vestrann pomoc - predovetkm pomoc vojensk, e

116

mu bude vypomha finanne a e bude hji zujmy seniora. Ten sa naopak zavzuje, e ochrni vazala, niekedy dokonca aj pred nrokmi ttnych radnkov, e i on poskytne vazalovi vojensk pomoc a bude verne hji jeho zujmy. Medzi seniorom a vazalom vznik zvltny vzah, ktor vybouje zo systmu obecnej podriadenosti ttnej moci a medzi kra a vazala vsva nov lnok, nov mocensk intanciu - seniora. Je charakteristick, e k rozvoju lnnych vzahov dochdza v dobe, ke centrlna moc upad, ke sa drob a rozklad. Lna nie s prinou tohto javu, ale dsledkom. padok centrlnej moci m ekonomick dvody. Ru netvor jednotn hospodrsky celok, neexistuje jednotn nrodn trh: prevlda naturlne hospodrstvo, ktor ekonomicky drob teritrium na samostatn oblasti. S touto ekonomickou samostatnosou ide vzpt i snaha o politick emancipciu. Emancipan tendencie samotn potom oslabuj centrlnu krovsk moc. Jej politick oprvnenia prechdzaj postupne na jednotlivch zemepnov seniorov, do skromnch dohd o prepoiiavan pdy prenikaj verejnoprvne momenty a stupovit vstavba lnneho systmu - senior jednho vazala bva spravidla vazalom inho seniora, niekedy vyie, niekedy aj niie postavenho - vytvra tak aksi nhradu za skr viac-menej jednotne organizovan moc verejn. V eurpskych ttoch sa s lnami stretvame po cel stredovek, a do doby najnovej, vrchol politickho vznamu dosahuje lnna organizcia v dobe tzv. feudlnej rozdrobenosti, teda zhruba do 13. - 14. storoia. Tak sa centrlna moc znovu konsoliduje, a tak sa podar krovi pomocou stavov prekona decentralizan tendencie feudlnych pozemkovch magntov, strca lnny systm na vzname a jeho vplyv na chod verejnch zleitost ustupuje do pozadia. Je pochopiten, e v rznych zemiach sa systm lnneho zriadenia rozvja s rznmi osobitosami, zvltnosti bvaj ovem spravidla len faktory druhoradho vznamu. Jednotne plat, e lnna organizcia vytvra na as nhradu centrlne organizovanej moci verejnej a je to zvltny systm organizcie vldnutia, ktor je podmienen zvltnosami ekonomickho a politickho vvoja ranho feudalizmu vbec. Lno definujeme obvykle ako doivotn a dedin prepoianie pdy i inho majetkovho objektu (dchodok, rad a pod.) so zvzkom vernosti a vestrannej pomoci. Povinnosti viau obidve strany, prevaha povinnost bva ale pochopitene na strane vazala, pretoe ten m zo zmluvy prospech. Dostva preto lnna zmluva u vemi skoro zvltny charakter: vazal sa prijatm lna podrobuje prvomoci seniora, jeho status slobodnho loveka zostva sce zachovan, politick oprvnenia vazala prechdzaj sasti na seniora. Za vrchnho lnneho pna v zemi, za hlavu zloitho systmu zvislost bva vo vetkch stredovekch ttoch povaovan kr. Toto postavenie u malo by vrazom politickej jednoty zeme, bvalo ovem spravidla vemi problematick a nemohlo by zrukou jednoty skutonej: kr mal monos dozera len na svojich najblich vazalov, tm vak ete zaleka nemohol by zaisten jednotn postup a odstrnen rozpory, ku ktorm medzi jednotlivmi lnkami lnneho systmu dochdzalo. Prvna prava lnneho vzahu a jej zvltnosti Lnne pomery regulovalo v starch dobch len prvo zvykov: vchodiskom byvali konkrtne ustanovenia o prvach a povinnostiach, ktor sa vteovali do jednotlivch lnnych zmlv. asom dolo k zjednoteniu a niekedy i ku kodifikcii hlavnch zsad lnneho prva (napr. saskho v Saskom zrkadle, langobardskho v zbierke Libri feudorum apod.), charakteristick vak zostalo, e ani lnne prvo nebolo zjednoten plne a e jednotliv

117

oblasti a tty sa riadili zvltnymi, niekedy nemlo odlinmi pravidlami. Typick je to najm pre Nemecko. Z hadiska vvoja zpadoeurpskeho a stredoeurpskeho lnneho prva mala nepochybne zvltny vznam kodifikcia Libri feodorum. Vznikla v severnom Taliansku na zaiatku 13. storoia spojenm mench trakttov o lnnom prve. Pre jej obsah je charakteristick, e zdrazuje oprvnenie vazalov, o podriadenosti seniorom a povinnej poslunosti sa prakticky nehovor. Zbierka sa zo severnho Talianska rozrila i do inch ttov, v Nemecku mala by pouvan napr. ako podporn prame lnneho prva. SNEMY ZA FEUDALIZMU Stavovsk zhromadenia (snemy) s pre dejiny stredovekch ttov intitcie tak prznan, e mme podrobnej vklad o ich zloen, kompetencii a historickom vzname. S istm zjednoduenm mono poveda, e ich zrodkom boli krovsk rady (krie), poradn orgny panovnkov, s ktormi sa stretvame u v peride ranofeudlnej monarchie. Krie nemali pvodne pevn zloenie, a tak ich zvolvanie zviselo len od vle kra. Okruh osb, s ktormi sa panovnk radil, bval poda situcie bu ir, alebo u, v starej dobe sa vak pord pravidene zastnila len feudlna aristokracia, bohat svtsk achta a vysok duchovenstvo. V svislosti s oslabenm krovskej moci v dobe feudlnej rozdrobenosti, s nrastom hospodrskej a politickej moci miest a s kontituovanm achty a duchovenstva ako zvltnych stavov, zmenil poradn orgn kra svoj charakter. Oddelil sa z krovskej krie ako samostatnej intitcie, stabilizoval svoje personlne zloenie a svoj poradn hlas povil na hlas rozhodujci. Postavil sa tak po boku kra ako zvltny orgn vldy, ako orgn, reprezentujci zujmy zemskch stavov. Stavovsk snemy vznikli vo vetkch eurpskych feudlnych monarchich, ale nie vade mali rovnak politick vznam a rovnak vplyv na chod verejnch zleitost. To znamen, e okruh problmov, ktor bol panovnk nten riei spolu zo stavmi, nebol vade rovnako irok, v niektorch zemiach kr zo stavmi musel spolupracova pri vetkch zvanejch rozhodnutiach alebo bol aspo pod stlou stavovskou kontrolou, inde sa zsahy stavov obmedzovali len na jednotliv akty a kr naalej vldol viac-menej samostatne. Jeden okruh problmov zaujmal stavy vdy a vdy si prisvojoval i prvo do ich rieenia zasahova: boli to otzky finannej politiky, otzky vypisovania dan, ich prerozdeovania na poplatnkov, disponovania ich vnosom a pod. Prve tieto problmy stli pri kolske stavovskch snemov vo Franczsku napr. zostali jedinm hlavnm dvodom ich existencie. Keby sme postupovali chronologicky, museli by sme vklad o stavovskch snemoch zaa v Anglicku, pretoe tam sa parlament ustanovil najskr, u v 13. storo. Pouijeme ale in kritria, kritri politickho vplyvu a vznamu, a zaneme nau charakteristiku Franczskom, pretoe tam malo stavovsk zhromadenie vznam len prechodn a vemi obmedzen. Stavovsk zhromadenie vo Franczsku bolo prvkrt zvolan v roku 1302 kraom Filipom Slunm a malo pomc pri spore s rmskym ppeom Bonifcom VIII. Taktie druh zvolanie stavovskho snemu, tzv. Generlnych stavov (Les tats gnraux), diktovali krovi dvody politick:V roku 1308 hadal Filip u stavov podporu pri zruen temlrskeho rdu a konfikovan ich majetku. Neskr sa takmer vlune zvolval pre potreby finann: vypisovanie dan a spsob ich vyberania.

118

Generlne stavy reprezentovali vyie duchovenstvo, svetsk achtu a mestsk patricit. Duchovenstvo a achtu zvolval kr pvodne osobne, od 15. storoia sa vili voby delegtov. Pred konanm generlnych stavov zvolvali bailovia achtu a duchovenstvo svojch obvodov a zhromadenie volilo poslancov.Tie mest volili zstupcov, niekedy vak kr postupoval tak, e zvolal na snem iba predstaviteov mestskch komn (mairovia, konzuli a in.). Na sneme tvorili poslanci tri zvltne kategrie. Jedna stav duchovn, druh svetsk achta, tretia tzv. tret stav, tj. metianstvo. Stavy jednali oddelene, k uzneseniu bolo treba jednomysenosti. Tret stav, aj ke poetne prevyoval prv dva stavy, sa dostval v dsledku tohto princpu do obtianej situcie a neustle spory, ktor mal so achtou a duchovenstvom, mon vplyv generlnych stavov len oslabovali. Tm skr mohol kr jedna samostatne. Obmedzen vplyv na chod ttnych zleitost malo i stavovsk zhromadenie v Rusku. Vystupujci vraznejie do popredia a vemi neskoro, v 16. a 17. storo, a to v podobe tzv. zemskch soborov. Zemsk sobory (snemy) boli ako poradn orgn cra zvolvan od r. 1550 do roku 1658. Mala sa ich zastni cel zem, prslunci vetkch skupn inov obyvatestva, v skutonosti lo iba o zstupcov vrstiev privilegovanch. Niektorch astnkov volal cr osobne (vyie duchovenstvo), lenov crskej dumy a vysokch dvornch radnkov, ich zloky bvali reprezentovan delegtmi (niie duchovenstvo, niia achta, mest a slobodn sedliaci). Sobory fungovali ako poradn orgn cra, samostatn a politicky rozhodujcu lohu hrali iba vtedy, ke trn bol przdny a volil sa nov cr. Vtedy predkladali snemy kandidtovi stavovsk poiadavky volebn kapitalcie a pokali sa upevni svoj vplyv. V druhej polovici 17. storoia stratili akkovek vznam. Sobory neskr konan maj zo sobormy z 16.- 17. storoia iba spolon nzov. O stavovskch snemoch v ttoch strednej Eurpy podrobnejie hovori nebudeme. Jako typick prklad meme uvies zemsk a generlne snemy v zemiach koruny eskej, alej zemsk snemy uhorsk, zemsk snemy v zemiach rakskych - to vetko je vak problematika, ktor sa detailne preber v naich nrodnch prvnych dejinch. Uspokojme sa preto len so veobecnou poznmkou a potom charakteristikou dvoch atypickch foriem stavovskch snemov, poskho snemu valnho a nemeckho Reichstgu. Pokia ide o snemy uhorsk a rakske, treba poveda, e sa vyvinuli v klasickch formch. Ponc 15. Storom, stali sa stavnm faktorom rozhodujceho vznamu, postavili sa ako rovnocenn partner po boku kra, strhli na seba rozsiahlu prvomoc v najrznejch oblastiach ttnej sprvy, zkonodarstva a pre stavovsk monarchie bol typickm dualizmus krovsko-stavovskej vldy. Nemecko je svojm vvojom atypick tm, e stavovstvo sa vyvja iba v zemskom meradle. Zemsk snemy, tzv. Landstgy, sa schdzaj u od 13. storoia, postupom doby sa ich kompetencie ustauj a vyhrauj: vo vaine rskych zem sa stavy stvaj rovnoprvnym politickm partnerom zemepna, ich oprvnenia s vemi irok. Vrazne sa napr. podieaj na kodifikcii zemskch prv tzv. Landsrechtu , zasahuj do zemskej sprvy, sdnictva, reguluj finann politiku zemepnov at. Rsky stavovsk snem - Reichstg - vznik koncom 15. storoia. Nie je to orgn, ktor by reprezentoval zujmy stavov bezprostredne: snemu sa zastuj iba s t a v y r

119

s k e, to znamen e t feudli a mest, ktor s bezprostredne podriaden hlave ttu cisrovi. Od roku 1489 mal rsky snem tri krie, teda rady: kriu kurfirstov (Kurfurstenrat), kriu rskych knieat (Reichsfurstenrat) a kriu rskych miest (Riechstadterat). Krie sa riadili oddelene, k platnmu uzneseniu bolo treba jednomysenos. Potvrdenie uznesenia snemu cisrom sa stvalo rskym zkonom. Poda westfalskho mieru, ktor a do zniku Svtej re platil ako zkladn rsky zkon, boli kompetencie snemu vemi obsiahle: Reichstg vydval a vykladal zkony, rozhodoval o mieri a vojne, vypisoval dane, uznal sa na medzinrodnch zmluvch, v uritch prpadoch mal i kompetenciu sdnu. To vetko, ale platilo iba teoreticky. Rsky snem reprezentoval len fiktvnu politick jednotu Re, a preto ani jeho prvomoci nemohli by in ako fiktvne. Nehral nikdy zvl vznamn lohu v ivote Nemecka - vlastn politick ivot bol u oddvna sstreden do jednotlivch teritri zem. Opanho extrmu dosiahol vvoj stavovskch zhromaden v Posku. Tto vynimku vo vvoji feudlnych eurpskych ttov sme u objasovali z aspektu vvoja moci krovskej. Posta preto, ak doplnme niektor alie konkrtne daje. V dsledku slabosti poskch miest sa achte podarilo vytlai z politickho ivota nielen mest, ale aj kra. V 16. storo sa posk snem stal orgnom jednotnho achtickho stavu a jeho organizcia bola preto odlin: Valn snem (sejm walny) netvorili stavovsk krie, ale dve komory, tzv. izba sentorsk - sent (snemova horn) a izba poselsk - snemova poslov(snemova doln). Posk sejm walny bl od 16.storoia orgnom vemocnm. Kontitciou radomskou (r. 1505) bolo stanoven, e panovnk nesmie bez shlasu snemu previes iadne politicky zvan opatrenie, ni novho, o by bolo na ujmu ttu alebo jednotlivca alebo o by viedlo k zmene zemskho prva a verejnej slobody. Zkonom mohlo by len to, na om sa uzniesli obe komory valnho snemu. Zostva nm prehovori o stavovskch snemoch v Anglicku. Kontituovali sa sce zo vetkch eurpskch zem najskr, ale vo vemi osobitnej forme a s vemi osobitou kompetenciou, a preto sme vklad o nich ponechali a na koniec. Rovnako ako v ostatnch feudlnych ttoch, vzniklo i anglick stavovsk zhromadenie - p a r l a m e n t z krovskej rady (krie). Na zaiatku 13. storoia sa dostal Jn Bezzemok do konfliktu s vekmi zemskmi feudlmi, tzv. barnmi, ktor si v roku 1215 vyntili vydanie Vekej listiny slobd (Magna Charta Libertatum ) a poksili sa o nastolenie oligarchickej vldy. V boji s barnmi hada kr oporu u niej achty (rytierstva) a meanov a povolal ich zstucov do svojej rady. Najprv rytierov a od roku 1265 i meanov. Rok 1265 bva bene povaovan za rok vzniku parlamentu, treba si vak uvedomi, e trvalo ete dlh dobu, ne parlament dostal definitvnu podobu, t, v ktorej potom pretrval cel stroia. Vvoj bol ukonen a v 14.- 15. storo. Parlament sa formoval ako snemova dvojkomorov. V snemovni hornej (Uper House, neskr House of Lords) zasadali vysok cirkevn hodnostri (arcibiskupovia, biskupovia a opti) a svetsk magnti, bezprostredn vazalovia kra (tzv. pairovia ). Snemova doln (Lower House) alebo snemova poslancov (House of Commons) sa ako zvltny zbor oddelila v 14.storo. Tvorili ju predstavitelia rytierov a privilegovanch miest, poslanci boli volen, a sice tak, e kad grfstvo vysielalo svojch delegtov, privilegovan mesto tie dvoch. V 13. storo mohlo poslancov voli len 21 miest, v 15. storo u 112 miest. Pretoe grfstiev bolo len 37, mali mest v dolnej snemovni prevahu (224 poslancov miest na 74 poslancov z grfstiev). Nepomer bol oslabovan aspo tm, e predsedom dolnej snemovne (tzv. speaker) bval snemovou volen rytier.

120

Voby poslancov upravili zkonmi, posledn z nich z r. 1429 platil a do reformy r. 1832. Prvo voby v grfstve mali vetci pozemkov vlastnci, ktor spali ist, vemi vysok majetkov cenzus. Tento princp sce vyluoval drobnch vlastnkov, z druhej strany ale dval volebn prvo i neachticom, tzv. free-holderom. Poslancom sa vak mohol sta len achtic. Tie v mestch rozhodoval o volebnom prve majetkov cenzus. Volieb sa mohol zastni prakticky iba mestsk patricit. Poslanci boli pvodne viazan intrukciami svojich voliov a reprezentovali stavovsk zujmy. Od 15. storoia sa vak stalo zvykom, e delegt vystupoval v snemovni poda vlastnej vahy. Mohol tak niekedy prekroi partikulrny zujem stavov a stval sa skr poslancom celho volebnho kraja. Vetci poslanci boli chrnen zvltnym krovskm mierom zaiatky poslaneckej imunity. Kompetencie parlamentu sa asom ustlili vemi iroko, a to v oblasti sdnictva, finannej politiky a zkonodarstva. V sdnictve mala zvltn postavenie snemova lordov. Fungovala predovetkm ako najvia intancia, ku ktorej sa bolo mon odvola z niektorch rozsudkov sdov nich, fungovala alej ako lenn iudcium parium sd rovnch: sdil spory lordov. Zvltny vznam mala sdna innos na zklade tzv. i m p e a c h m e n t u . Impeachment bola sanos na zneuvanie radnej moci krovskmi orgnmi, podvan dolnou snemovou. Sanosti, ktor rozhodovala s konenou platnosou snemova lordov, sa stali vemi innou formou kontroly orgnov ttneho apartu a impeachment bola prvom zrovnvan s neskorou stavnou zodpovednosou ministrov v buroznych ttoch. Vemi dleit ulohu parlament hral vo finannej politike. Kr sa u v roku 1297 zaviazal, e nezavedie iadne nov dane bez shlasu stavov a stavy na tomto sube tvrdo trvali. asom vznikol priamo dualizmus sprvy ttnych financi, popri orgnoch krovskch psobili i kontroln orgny parlamentu. irok oprvnenia mal parlament konene i v oblasti zkonodarstva. U v 14. storo platilo, e iaden zkon neme vznikn bez shlasu kra a oboch snemovn. Zkonodarn prvo parlamentu sa vyvinulo z petci, ktor snemovne podvali krovi. Ke poadovali, aby kr upravil zkonom ten i onen spoloensk problm, mohol kr iadosti vyhovie alebo ju odmietnu. Pretoe sa vak asto stvalo, e krovsk kancelria neredigovala parlamentn poiadavky v nleitej podobe, vyhotovovala od 15. storoia nvrh zkona doln snemova sama a predkladala ho rovno ako osnovu alebo b i l l. Bill, schvlen dolnou snemovou, prechdzal do snemovne lordov, schvaovala ho najprv snemova doln a potom kr. A shlasom kra sa nvrh stval zkonom - bill sa menil na a c t. Ako vidme, je to pre anglick stavovsk monarchiu charakteristick rovnovha sl medzi krom, snemovou lordov a snemovou poslancov. Kr parlamentu nepodliehal, parlament mal vak zaruen vemi irok prva v najrznejch oblastiach ttnej sprvy. Rovnovha sl bva vyjadren formulciou K i n g i n P a r l a m e n t . Anglick parlament zasluhuje zvltnu pozornos z niekokch dvodov: jednak preto, e je prkladnou ukkou stavovskho zhromadenia, ktor stoj po boku kra a vytvra tak typick dualizmus vldy, alej preto, e preil absoltnu monarchiu a premenil sa v modern zastupitesk orgn a konene preto, e sa stal predchodcom a vzorom vetkch europskch buroznych parlamentov. U v 14. storo boli v Anglicku formulovan niektor princpy, ktor mohla burozia pre svoje zastupitesk orgny prevzia: volebn prvo, uren na stavovskej prslunosti, ale majetkovm cenzom, postupn prejednvanie otzok

121

najprv jednou, potom druhou snemovou, poslaneck imunity, formy kontroly ttnych orgnov, rovnovhu medzi hlavou ttu a parlamentom at.

Pramene feudlneho prva Pri vklade o feudlnom type ttu, formch vldy a ttneho zriadenia treba vychdza z periodizcie, ktor nepochybne postihuje podstatn premeny, ktormi stredovek tt vo svojom vvoji prechdzal. Pre dejiny feudlneho prva m tto periodizcia len relatvny vznam, a to nielen pre dejiny jednotlivch prvnych intitci, ale i pre dejiny foriem, v ktorch sa feudlne prvo realizuje, teda pre dejiny prameov prva. Pokia ide o pramene prva, je mon v hrubch rysoch kontatova toto: s niektor formy, ktor pretrvaj politick premeny feudlneho ttu a objavuj sa tak v obdob starom, ako i novom. In pramene s charakteristick len pre urit epochu vvoja. S obyajovm prvom sa naprklad stretvame po cel stredovek, a za absolutizmu zana vznam obyajov ustupova. Tie jednotliv zkony vydvan krom s charakteristick nielen pre monarchiu ranofeudlnu, ale i pre absolutizmus. Naproti tomu zkonodarn akty, publikovan krom a stavovskm snemom s vlastn len peride stavovskej monarchie, rovnako ako je pre obdobie stavovstva je prznan vek kultra prvnych knh, t. j. skromnch zpisov a zbierok rznych systmov prva. Podobne, len za absolutizmu sa objavuj pokusy o oficilnu kodifikciu, prekonvajcu prvny partikularizmus a systematizujce normy prva poda jeho jednotlivch odvetv. Je pochopiten, e u toto len celkom zben vymedzenie je treba bra s vhradami, hranice medzi jednotlivmi peridami s plynul a pripaj viacer vnimky, v niektorch krajinch ide potom vvoj prva celkom svojrznymi cestami a zrovnvacie metdy musia tieto osobitosti repektova. Plat to naprklad pre dejiny prva anglickho. Ne prejdeme ku konkrtnemu vkladu o prameoch feudlneho prva, je treba veobecne kontatova, e eurpsky stredovek pozn dva vek systmy prva, ktormi sa riadi a ktor asou sm vytvra a asou preber. Prv tvoria nesmierne poetn systmy prv nrodnch. Rozvjaj sa u od 5. storoia a postupom doby sa diferencuj do pestrho partikularizmu, ktor je zvl prznan pre dobu stavovskch monarchi. Do druhej sstavy zaraujeme tzv. prva cudzie. Je to: 1) prvo rmske a 2) prvo kanonick. Prvo rmske preberaj feudlne tty po jednotlivch kusoch u od 5. storoia, ako cel systm od 12. 13. storoia. Vtedy prenik rmske prvo tie do strednej

122

a juhovchodnej Eurpy. Do Ruska sa rmske prvo dostva iba v podobe byzantskho prepracovania a preberanie (recepcia) je v porovnan s ostatnou Eurpou len povrchn a prechodn. Prvo kanonick, prvo rmskokatolckej cirkvi, je svojou povahou u zmiean. Jeho starie vrstvy vznikaj ete za panstva rmskeho impria, vrstvy novie s u produktom cirkvi ako intitcie typicky feudlnej. Zatiao rmske prvo prenik priamo do systmu prv nrodnch, ovplyvuje ich vvoj a plat prinajmenom ako podporn (subsidirny) prame, vyvja sa kanonick prvo samostatne veda prv nrodnch a m svoje pecifick spoloensk poslanie. Avak i ono na nrodn prva psob, nehovoriac o tom, e v uritch oblastiach (napr. v prve manelskom a rodinnom) zskava v niektorch krajinch nad domcimi prvami prevahu. Vplyv a vznam kanonickho prva je v stredovekch ttoch koniec koncov vdy determinovan pomerom ttnej moci k cirkvi. Preto je jeho loha do 10. storoia len relatvne skromn a jeho vplyv na svetsk prvo nevek. Ako od 10. storoia zana by cirkev rovnocennm partnerom svetskch vladrov, vznam kanonickho prva stpa a aplikcia jeho noriem sa v rade spoloenskch problmov stva faktorom rozhodujcej dleitosti. Prvo obyajov Vetky prvne systmy vstupuj do dejn ako systmy prva obyajovho, teda nepsanho. Vetky taktie vyrastaj zo zvyklost a usanci spolonosti rodovej, na poiatkoch ttneho vvoja sa vak podstatne men ich charakter. Z pravidiel chovania, ktor sankcionovala kmeov pospolitos, sa stvaj normy sankcionovan ttom, teda normy prvne. Ak sa hovor o nuke o prve obyajovom, vymedzuj sa spravidla tri znaky, ktor s podmienkou jeho zvznosti: mus s o pravidlo oddvna zachovvan, o ktorom vldne presvedenie, e je ho nutn i naalej zachovva a ktor preto udia prijmaj. Takto vymedzenie vak sotva posta, pretoe vzbudzuje predstavu, akoby obyajov prvo bolo vrazom veobecnej vle, normou chovania, ktor je treba repektova v zujme vetkch. A to ani pre obyajov prvo neplat, pretoe i ono je vrazom vldy, pravidlom chovania, ktor sankcionuje tt. Musme preto k trom uvedenm znakom doplni bezpodmienene ete znak al: mus s o pravidlo, ktor uznvaj a aplikuj ttne orgny, krovsk sdy predovetkm. Ranofeudlne prvne obyaje vyrastaj sce zo zvyklost spolonosti rodovej, nejde ale len o prost preberanie starch pravidiel, ale i o boj a potieranie tch, ktorch aplikcia je nezluiten s novou politickou situciou, kedy as obyvatestva sa kontituuje ako vldnuca as, ktor si vytvra svoje zvltne orgny vldy. A je to prve boj s neiaducimi preitkami prvotnopospolnej spolonosti, ktor ako sa zd vedie a je hlavnou prinou prvch zpisov prv kmeov a kmeovch zvzov. Vetky tie star kodifikcie, ktor v zpadnej Eurpe vznikaj u od druhej polovice 5. storoia (tzv. barbarsk zkony Leges barbarorum), maj toti mnoho spolonho, mnoho spolonch rysov, ktor prve na tto prinu poukazuj. Vade sa potla krvn pomsta, vade sa vedie

123

boj proti svojvonm akcim, ktor v novch pomeroch nie s ni inho, ako forma obchdzania a vyhbania sa ttnym orgnom, vade sa upevuje postavenie privilegovanch skupn obyvatestva, predovetkm kra a jeho ud, krovskch radnkov a vplyvnch jednotlivcov, i u duchovnch alebo svetskch. Roztrietenos prva (prvny partikularizmus) Obyajov prvo sa postupnm vvojom feudlnej spolonosti rozmnoovalo, diferencovalo a komplikovalo. Nejednotnos prvnych systmov v jednej a tej istej krajine nadobdala u v 10. 11. storo bola rozsiahla. Ako prklad meme uvies Franczsko. Vo Franczsku sa rozliovali obyaje veobecn, vetkm uom uritej vej oblasti spolon a obyaje miestne. Miestnych obyajovch obvodov bolo v krajine asi sedemsto. Bva sce zvykom rozdelova feudlne Franczsko na oblas prva nepsanho a oblas prva psanho a hovori, e v severnej asti krajiny sa ilo poda zvykov a v junej poda prva rmskeho. Rozdelenie je vak nepresn: taktie na juhu sa ilo poda obyajovho prva, na jeho vvoj malo vak vek vplyv psan prvo rmske. To, o plat pre Franczsko, plat i pre in eurpske krajiny. Nejednotnos obyajovho prva bola charakteristick pre Anglicko do 12. storoia, podobne pre Nemecko, Posko, Rusko, echy takch rozmerov ako vo Franczsku, nedosiahla nikde. V Nemecku sa rovnakmi obyajmi riadili vdy vie teritorilne celky, Situciu komplikoval rozvoj pecifickch prv mestskch. V Anglicku sa od 12. storoia vyvjalo obyajov prvo jednotne. Do komplikovanho procesu rozvoja obyajovho prva zasahovala ttna moc (kr) len vnimone. V dsledku politickej decentralizcie strcali krovsk zkony vznam. Centrlna moc nemala v dobe feudlnej rozdrobenosti dos sl na to, aby svoje nariadenia mohla presadzova ako veobecne zvzn nariadenia. Jednotliv krovsk zkony, ktor sa objavuj a ktor tvoria v tieni obyajovch prv v rznych krajinch rzne oznaenia. V Anglicku sa im hovor a s s i z y, vo Franczsku s to o r d o n a n c i e , e d i k t y alebo d e k l a r c i e , v Nemecku z k o n y alebo m a n d t y, v Posku t a t t y at. Pre vetky je spolon, e sa takmer vlune tkaj p r v a v e r e j n h o, prvo skromn sa v ich obsahu objavuje mlokedy. A zhruba do 12. stor. s psan prevane latinsky, od 12. stor. nachdzame najskr zriedka, neskr dos asto aj texty v nrodnom jazyku. Rusi, Bulhari a Srbi psali zkony oddvna v nrodnom jazyku, taktie na britskch ostrovoch sa latinina pouvala iba vnimone. Zaiatkom 13. stor. zanaj v dejinch eurpskeho prva hra mimoriadne vznamn lohu skromn (neoficilne) zpisy prva, tzv. prvne knihy. S to diela sksench prvnikov praktikov, ktor pre potreby praxe, v prvom rade sdnej, systematizuj a komentuj najdleitejie normy prva obyajovho a zkonnho a asto tieto normy kombinuj s cudzmi prvkami, hlavne s prvom rmskym a kanonickm, a vytvraj tak prruky, ktor maj by v neprehadnom mnostve platnch noriem zkladom, o ktor sa mono oprie. Kultra prvnych knh, ktor postupom doby zahaj najdleitejie prvne odvetvia (prvo zemsk, prvo mestsk, lnne at.) je prznan pre vetky eurpske krajiny, hlavne pre stavovsk obdobie ich vvoja.

124

Ani zaleka nemono spomen vetky vznamnejie prvne knihy, ktor z dejn stredovekho prva poznme. Spomeme aspo niektor: Anglicko sa me u v 12. stor. popi vynikajcou prvnou knihou. Traktt o prvach a obyajoch Anglicka, autorstvo sa pripisuje vysokmu krovskmu radnkovi Glenvillovi- stala sa dleitm prameom poznania anglickho prva na samom zaiatku jeho tak zvltneho vvoja. alou anglickou prvnou knihou, ktor od svojho vzniku bola vekou autoritou, je spis Henryho Bractona O prvach a obyajoch Anglicka. Mnostvo vynikajcich prvnych knh vzniklo vo Franczsku, hlavne na severe krajiny, kde ako vieme - prevldalo obyajov prvo. Z nich je nepochybne najslvnejia zbierka Les coutumes de Beauvaisis, ktor koncom 13. stor. (r. 1283) vydal Philippe de Beaumanoir (filip d bmanor). Krsne exemplre prvnych knh poznme z Nemecka. Zvltny vznam m hlavne Sask zrkadlo, ktor v rokoch 1220 1230 napsal sask rytier a prsediaci sdu (Schffe) Eike von Repkov, taktie vbske zrkadlo (z junho Nemecka) bolo vemi obben a asto pouvan. Vzniklo niekedy okolo r. 1275. Prvnou knihou vekho medzinrodnho vznamu bola severotalianska zbierka lnneho prva Libri feudorum. Ako podporn prame lnneho prva bola aplikovan v rade eurpskych krajn, hlavne v Nemecku. ast skromn spsania a spracovania platnho prva poznme aj v krajinch strednej a vchodnej Eurpy. Od Knihy Romberskej a po dielo Viktorna Kornela zo Vehrd dokumentuj vysok rove eskho prvnictva. Zaznamenvame aj posk vek Knihu Elblansk a uhorsk Tripartitum tefana z Vrbovca. Kniha Elblansk je spis zvykov a obyajov severnho Poska, ktor bola spsan Nemcami pre potreby kriiackych radnkov. Informuje o organizcii sdu, sdneho konania a trestnom prve. Pochdza z prelomu 13. a 14. stor. Ak je Kniha elblansk prameom prva typickho pre dobu feudlnej rozdrobenosti, je uhorsk Tripartitum z r. 1517 u plodom stavovskej monarchie. Tripartitum spracovva achtick prvo verejn a skromn, trestn a procesn. Pre rozvoj nrodnho prva mali len obmedzen vznam neoficilne zpisy prva v Rusku. Ide vcelku o diela, ktor vznikli v cirkevnch kruhoch a ich obsahom boli prevane preklady noriem prva byzantskho, svetskho a cirkevnho, tzv. nomoknony. Posledn slvnu prvnu knihu zaznamenvame z Byzantskej re. Tam prebiehal vvoj prva spojrznym spsobom, jeho oporou boli vdy vek i menie oficilne kodifikcie . V prvej polovici 14. stor. sa poksil solnsky prvnik Konstantin Harmenopulos o prehadn spracovanie najdleitejch noriem, a tak vzniklo eskniie (hexabiblos), prvna kniha, ktor si asom zskala vek autoritu a rozrila sa na Balkne a v juhovchodnom Rusku. V Grcku sa eskniie pouvalo a do r. 1946. Prvne knihy boli skromne spsan prva, ktor nemali veobecn zvanos. asom si vak mnoh knihy zskali tak autoritu, e sa v praxi pouvali ako pramene zkona. Niektor boli dodatone oficilne potvrden.

125

Ostatn pramene prva Kultra prvnych knh sa v Eurpe zaala rozvja u od 13 . stor., mono vak tvrdi, e je to forma prva, typick pre epochu stavovskch monarchi. Oproti vvoju predchdzajceho obdobia nevykazuj toti stavovsk monarchie iadny prame prva, ktor by sa inak vrazne odlioval. Je iste pravdou, e posilnenm krovskej moci zskavaj na vhe rzne vnosy a nariadenia centrlnych orgnov, nov tie je, e tieto akty maj vinou formu zmluvy medzi krom a stavmi, tieto zsahy krovsko-stavovskej legislatvy sa vak obmedzuj ete stle len na regulciu jednotlivch prvnych i politickch problmov. Pokusy o sstavnejie oficilne odobratie prva s spen len vnimone, obyajne chba celkom alebo je ich vsledok problematick. Partikularizmus prva za stavovskej monarchie Partikularizmus prva trv naalej, sasti je dokonca politickou vhou stavov alej prehlbovan. Duchovenstvo, achta i mest upevuj svoje privilgi, nech u je to formou stavnch listn typu anglickej Magny charty (Magna charta libertatum z r. 1215), i uhorskej Zlatej buly Ondreja II. z r. 1212, alebo formou volebnch kapitulcii, ktor s predkladan nastupujcim krom formou snemovch uznesen, ktor obmedzuj krovsk moc. Na druhej strane nie je mon nevidie, e rozvoj feudlneho spsobu vroby, upevovanie ekonomickho postavenia miest a vek rozvoj peanho hospodrstva a obchodu nara v prvnom partikularizme na stle prekky a zana vyvja tlak na jeho prekonanie. Nie je iste nhodou, e prve v obdob stavovskch monarchi zana vina eurpskych ttov vo vekom rozsahu recipova rmske prvo. Tento jednotn a dokonale prepracovan systm vyhovuje vo svojich podstatnch prvkoch potrebm hospodrskeho vvoja 14. 16. stor., m znan prevahu nad partikulrnymi, niekedy a primitvnymi prvami zemskmi, mestskmi a inmi a jeho aplikcia napomha unifikanm tendencim, ktor sa pomaly zanaj presadzova. Charakteristika prameov prva v obdob absolutistickej monarchie Predovetkm treba kontatova, e za absolutiznu silnej tendencie, s ktormi sme sa stretli u v dobe stavovskej 1) stpa vznam krovskej legislatvy, vnosy samovldneho panovnka sa nakoniec stvaj prameom prva rozhodujcej dleitosti; 2) zosiluj tendencie smerujce k unifikcii a modernizcii prva; 3) objavuj sa prv vek kodifikcie, ktor zhruj normy u poda jednotlivch prvnych odvetv. Je pochopiten, e charakteristick znaky vvoja nemono posudzova oddelene, jeden vychdza z druhho, vetky s vak podmienen pecifickm socilnopolitickm zkladom, z ktorho vyrast a ktormu sli. Obdobie absolutizmu je perida krzy feudalizmu, perida nstupu burozie k boju za politick prva. Tieto skutonosti determinuj nielen formu vldy, ale sprostredkovvaj aj vvoj prameov prva.

126

Rozhodujci vznam nadobdaj zkonodarn akty krovskej moci. S to akty monokratick, panovnk ich vydva sm, bez asti stavov, a maj spravidla veobecn zvznos. Maj rzne nzvy (ordonancie, tatty, zkony a pod.) a koncipuje ich sksen, prvnicky kolen personl krovskch radov. V procese unifikcie prva hraj celkom mimoriadnu lohu. Ako veobecne zvzn nariadenia prekrvaj toti partikularizmus stavovskch a teritorilnych prvnych systmov a v uritch sfrach vytvraj jednotn, pre cel obyvatestvo krajiny platn prvo. Partikularizmus prva trv sce i za absolutizmu, mono vak pozorova, e je stle viac oslabovan a to nielen vo vntri jednotlivch systmov, ale i v pomere tchto systmov navzjom. Obyajov prvo ustupuje, kultra prvnych knh prestva existova a jej funkcie preberaj krovsk zkony psobiace jednotne. Kodifikcia prva za absolutizmu Asi od druhej polovice 17. storoia dostva unifikcia prva siln impulzy v podobe kodifikcie, ktor zhruje bu cel prvo v krajine platn (ako rusk Uloenije zkonov z roku 1649 alebo Prusk zemsk prvo z roku 1794), alebo a to s u kodifikcie typu modernho - systematizuj do oficilnych zbierok prvo poda jeho jednotlivch zvltnych odvetv. Kodifikcie tohto typu vznikaj najskr vo Franczsku, a sce v podobe tzv. vekch ordonanci kra udovta XIV. S tri: prv bola vydan roku 1667 a zavdza v krajine jednotn proces civiln. Druh (z roku 1670) zjednotila proces trestn. Tretia (z roku 1673) je ordonancia o obchode, prv modern obchodn zkonnk. V strednej Eurpe dospel vvoj za absolutizmu ete alej. Vzhadom na to, e v krajinch habsburgovskho sttia, v Prusku a v niektorch alch ttoch, trvala absolutistick monarchia a do 19. storoia, nestali sa pecilne kodifikcie prva len jednoduchm zkladom, na ktorom burozia budovala svoje vlastn kdexy (ako tomu bolo vo Franczsku), ale ako modern zbierky preili znik feudalizmu a ich platnos trv niekedy dodnes. Popri pecializovanch kodifikcich u celkom modernho typu vznikaj i kodifikcie, ktor sce rozdeuj prvo poda jeho odvetv, publikuj sa vak stle ete postarom vo forme zemskch prv, teda v hromade v jedinej zbierke. Typickmi reprezentantmi tchto, svojou formou stle ete feudlnou,no svojm obsahom feudlno-burozne kodifikcie s prusk Zemsk prvo a rusk Svod zkonov. Prusk zemsk prvo z roku 1794 zhrnulo v jedno prusk prvo trestn, obianske, sprvne at. asom, ako Prusko rozirovalo svoje teritri, platilo na rozsiahlom zem Nemecka, hlavne v jeho severnch astiach. Jednotliv pase pruskho Landsrechtu strcali sce v 19. storo svoju platnos a boli nahradzovan kodifikciami inmi, obianske prvo Landsrechtu vak definitvne zruil a Nemeck obiansky zkonnk (BGB) z roku 1900. Svojim charakterom s pruskmu Landsrechtu blzke i kodifikcie absolutizmu ruskho, hlavne Svod zkonov. Obrovsk zbierka vetkch, v Rusku platnch zkonov, bola publikovan roku 1835, neskr sa doplnila novovydanmi normami. Svod zkonov sa stal vchodiskom pre pokusy o modern kodifikciu poda rznych prvnych odvetv, hlavne na prelome 19. a 20. storoia.

127

Recepcie rmskeho prva V 5. a 6. storo vznikli na teritriu zpadormskej re nrodn tty germnskych kmeovch zvzov (Frankov, Burgunanov, Langobardov at.). Kad z nich si vytvoril vlastn prvny systm. Primitvna kodifikcia tohto prva, tzv. Leges barbarorum barbarsk zkony, doplovan neskr krovskou legislatvou, sa stali zkladom vvoja stredovekho prva franczskeho, nemeckho, panielskeho, talianskeho a pod. Hlboko v stredoveku stli tieto nrodn systmy v tieni dvoch vekch systmov univerzlnych, prva rmskeho a prva kanonickho. V konkurencii s nimi nemohli jednoduch nrodn prva obst ani po obsahovej, ani po formlnej strnke. Niet sa preto o divi, e prve zo tdia prva rmskeho a prva kanonickho vyrastali stredovek prvne nuky. Predovetkm tmto dvom systmom (tzv. obidve prva ius utrum que) bola venovan hlavn pozornos a tudovali sa ako zklad celho prvneho myslenia. Taktie v praxi dennho ivota hrali mimoriadne vznamn lohu. Rmske prvo sa vo Vchodnej ri (Byzancia) vyvjalo organicky a bez preruenia. Za vldy Theodosia II. vznikla v rokoch 435 438 obsiahla zbierka prva cisrkych kontitci, nazvan Codex Theodosianus. Kdex sa rozril vo vchodnej i zpadnej asti rmskeho impria. Zatia o na zpade dolo v druhej polovici 5. a prvej polovici 6. storoia k akej politickej krze, ktor skonila znikom Zpadormskej re a Codex Theodosianus zostal nadlho poslednou oficilnou kodifikciu rmskeho prva, prekala vchodn as re toto kritick obdobie bez katastrofy a na kodifikan snahy Theodosia naviazal v rokoch 528 534 plynule cisr Justinin. Vtedy vznikli tri vek zbierky prva, ktor sa mali najskr na Vchode a neskr na Zpade sta vchodiskom celho alieho vvoja: Codex Iustinianus (prepracovan a doplnen kdex Theodosiov, zbierka cisrskych kontituci), Digesta seu Pandectae (kodifikcia zostaven z vatkov zo spisov klasickej jurisprudencie rmskej) a Institutiones (uebnica prva, publikovan ako zkon). V Byzancii nadvzuje na tieto zbierky vetko neskorie, svojm typom feudlne zkonodarstvo. Justininske normy s prekladan z latinskch originlov do grtiny, prvnici ich komentuj a vykladaj, nov cisrske zkony z nich vychdzaj a prispsobuj ich alebo dopaj poda potrieb novej doby. Takmto spsobom vznik na rozhran 9. a 10. storoia mohutn zbierka, publikovan pod nzvom Baziliky. Je to zkonnk o 60 knihch, vyrastajci prakticky z Justinina. Podobn povahu m i Ekloga z 8. storoia, Procheiron z konca 9. storoia a niektor alie zbierky. V zpadnej Eurpe bola kontinuita vvoja rmskeho prva na dlh as preruen pdom zpadormskeho impria a vznikom germnskych barbarskch ttov. Rmske prvo sce nikdy z pouvania nevylo, nebolo vak odborne pestovan, krovsk vnosy naho navzovali len vnimone, a taktie v praxi dennho ivota jeho vznam klesol. Aplikcia vak trvala alej, pretoe v dsledku princpu personality prva, ktor uznvali vetky barbarsk monarchie, ilo poda rmskeho prva obyvatestvo, ktor zostalo na teritorilnych zemiach okupovanch Germnmi. Poda rmskeho prva spravovala svoje zleitosti taktie katolcka cirkev. Vzhadom k tomu, e v zpadnej Eurpe sa o justininskych kodifikcich a do 11. storoia nevedelo, pouvali sa ako hlavn pramene prva Codex Theodosianus, niektor tzv.

128

posttheodosinske novely a spisy najvznamnejch rmskych prvnikov. Nie vak v pvodnom znen, ale vo forme rznych spracovan a vahov, ktor spolu vznikli ete za existencie Zpadormskej re. Zvltny vznam mal v tomto smere Lex Romana Visigothorum, rozsiahly zkonnk, poriaden a roku 506 publikovan krom Alarichom II. pre potreby rmskeho obyvatestva, ijceho vo vizigtskej ri. Pouvanie tejto kodifikcie sa rozrilo i do inch barbarskch ttov a Lex Romana Visigothorum sa stal (predovetkm vo Franskom tte) hlavnm prameom poznania rmskeho prva. Do 11. storoia nemono hovori o vedeckom alebo odbornom pestovan prvnej romanistiky. Vo Franskej ri vznikaj sce tu a tam aksi komentre alebo pokusy o vklad rmskych intitci, s vak na tak nzkej rovni, e pre al vvoj prvneho myslenia nemaj vbec iadny vznam. Taktie kanonick prvo prekonva v ranom stredoveku zloit vvoj. Cirkev, ako sme u vyie uviedli, spravuje svoje zleitosti rmskym prvom. Okrem jeho noriem pouva vak i vlastn predpisy, t. j. normy kanonickho prva. Pokia s tieto normy sankcionovan ttom (a hlavne pokia panovnk svojimi vnosmi priamo reguluje pomery cirkevn), ide o normy prva cirkevnho, teda o normy prva, garantovan ttom. Veda nich existuje masa predpisov vlastnho prva kanonickho, ktorm tt prepoiiava svetsk rameno (teda vyntitelnos ttnymi orgnmi) len poda potrieb situcie, poda pomeru sl cirkvi a ttu. Hlavnm prameom kanonickho prva sa v 6. 9. storo stvaj uznesenia koncilov, od 10. storoia stpa vznam dekretlov ppeskch. Vzhadom k tomu, e vo Franskej ri nedolo nikdy k tak tesnmu spojeniu svetskej a cirkevnej moci ako je charakteristick pre Byzanciu (tzv. caesaro-papizmus), bola zpadoeurpska cirkev pri tvorbe svojho prva vdy nezvislejia a samostatnejia. Ale i u Frankov bolo ben, e sa cirkevn snemy konali so shlasom panovnka, a e kr schvaoval vetky ich uznasenia. A od 10. storoia sa asto stretvame s knonmi, do ktorch sa sankcie ttnej moci vbec nedostali. V svislosti s tm, ako od 9. storoia stpa politick moc cirkvi, poka sa duchovenstvo rozirova okruh platnosti kanonickch noriem a prslunosti cirkevnch sdov. Ratione personae (vzhadom k osobe) a hlavne ratione causae (vzhadom k podstate, prine) aplikuj sa kanonick predpisy asto v prpadoch, ktor skr patrili pred sdy svetsk. S pokusmi o kodifikciu kanonickho prva sa stretvame u v dobe rmskej. Rozhodn a trval vznam m vak a Decretum Gratiani, vek zbierka noriem z prvej polovice 12. storoia. Zatia vak asi od druhej polovice 11. storoia prilo v junej a zpadnej Eurpe k vekej obrode tdia a aplikcie rmskeho prva. Podmienil ju rozmach feudlnej ekonomiky, hlavne trhovch a peanch vzahov. V severotalianskych mestch rozkvit vntorn i zahranin obchod, postupnm prekonvanm rano- feudlneho naturlneho hospodrstva sa formuj a konsoliduj trhy taktie v Nemecku, vo Franczsku a inde. Je evidentn, e doterajie primitvne prvne rady nemu potrebm novho ekonomickho ivota by spoahlivm zkladom. Vonkajm podnetom na obnovenie tdia rmskeho prva sa stal nlez rukopisu justininskej kodifikcie. Bol obnoven roku 1070 a uchovan najskr v Pise, potom vo Florencii (Littera Florentina). Vkladom justininskych textov sa zaalo zaobera viacero prvnickch kl. Prm medzi nimi vemi rchlo zskala kola bolognsk. Tam prednal na prelome 11. a 12. storoia rmske prvo znmy magister Irnorius, za ktorm prichdzali tisce tudentov

129

z Talianska a z cudziny. V 12. storo pokraovali v slvnej tradcii svojho majstra tyria doktori Jacobus, Bulgarus, Martinus a Hugo. Irnerius a jeho iaci s zakladatemi, hlavnmi reprezentantmi tzv. glostorov. Bola to kola, ktor metdami ranej scholastiky usilovala o pln a dokonal zvldnutie textov justininskych kodifikci. Glostorom vak nelo len o poznanie zkonnho materilu a jeho jednoduch reprodukciu. Usilovali sa i o pochopenie vzjomnch svislost jednotlivch miest a o ich objasnenie v rmci celho CIC (= Corpus iuris civilis; tmto shrnnm nzvom zaali sa prve v tchto dobch Justinilnovej zbierky oznaova). Formy prce boli spoiatku vemi prost. Glostori zapisovali svoje postrehy a poznmky medzi riadky tudovanch textov (tzv. medziriadkov alebo interlinerne glosy), ak bola poznmka obrnejia, vpisovali ju na okraj (tzv. okrajov alebo marginlne glosy). asom prstpili i k obrnejiemu literrnemu spracovaniu svojich poznatkov: tak vznikaj zbierky kontroverzi, distinkci a pod. innos glostorov nahromadila v priebehu 12. stor. vemi bohat materil. R.1250 vybral z neho Accursius najdleitejie asti a publikoval ich v zbierke Glossa ordinaria (magna). innos glostorov bola povine analytickho a exegetickho charakteru. Len tu a tam sa stretvame s nbehom k syntetickej prci. Glostorom ilo hlavne o preniknutie do celho zkonnho materilu CIC. Bol to ako dosiahnuten cie, pritom ale v prvej etape renesancie rmskoprvnych tdi bezpodmienene nutn. Preto nemu vznam koly zmeni ani niektor hrub metodologick omyly. Glostori pristupuj k Justininovm normm celkom nekriticky a bez historickho zretea. Vychdzaj z terie, e Svt ra rmska je nstupcom a pokraovateom rmskeho impria, povauj CIC za kodifikciu platnho prva, medzi stredovekmi a rmskymi intitciami nerobia rozdiel od justininskych textov, ku ktorm pripjaj legislatvu neskorch nemeckch cisrov a ich sa dovolvaj ako najvyej autority. Na vsledky prce glostorov nadvzuj od polovice 13. a v 14. stor. kola postglostorov alebo komenttorov. Jej reprezentanti (hlavne Durantis, Cinus, Bartolus a Baldus) boli profesori, psobiaci na univerzitch v strednom a severnom Taliansku. Postglostori pracovali metdami pokroilejej scholastiky. Hlavnm oborom ich tdia zostali sce texty CIC, pretoe im vak ilo predovetkm o praktick aplikciu rmskych noriem, pripjali k nim neraz i texty kanonick a ustanovenia talianskych tatutrnych prv. Tm, e vedeck prcu zluovali prvky troch prvnych systmov, vytvrali tzv. ius commune, prvo obecn, prvo ktorho sa bolo mon dovolva pred kadm sdom pri nedostatku domcich noriem. Aj ke postglostori pokroili v systematickej prci (vypracovali niektor dodnes pouvan pojmy prvnej vedy, poloili napr. zklady nuky o prvnych jednaniach), zostala ich prca v podstate stle analytickho a exegetickho charakteru. Tie odkazy na autorov a niekedy malichern puntikrske postupy, prznan pre pokroil a upadajcu scholastiku, ostali pre postglostorov charakteristick. Prve preto si neraz vyslili ostr kritiku a ostr satiru, hlavne v 15. stor., kedy sa ich kola ocitla v padku. Ich pracovn metdy, tzv. mos italicus (t.j. taliansky spsob tdia rmskeho prva), sa vak rozrili do vetkch ttov zpadnej a strednej Eurpy a dlho boli povaovan za smerodatn. Vlastnmi cestami ili iba romanistick koly franczske. V ponman glostorov a postglostorov bolo rmske prvo prvom cisrskym, t.j. prvom, ktor nemeck cisri (presnejie Svtej re rmskej) zdedili po rmskych impertoroch a ktor pre svoje potreby pouvali a svojimi zkonmi alej rozvjali. Aplikcia justininskych noriem, vrazne podporujcich absolutistick moc hlavy ttu, stala sa za vydatnej podpory talianskych

130

prvnickch kl prostriedkom, ktorm nemeck cisri presadzovali svoje nroky na nadvldu nielen nad ppeom, ale aj nad vetkm kresanskm svetom, teda nad vetkmi ostatnmi svetskmi panovnkmi. Tieto tendencie narazili vo Franczsku na odpor. V zujme samostatnho a nezvislho postavenia musel franczsky kr bojova nielen proti svetovldnym nrokom Rma, ale aj proti Svtej ri. Odtia nechu a nedvera franczskej achty a kra voi rmskemu prvu. U v roku 1219 bolo jeho prednanie na parskej univerzite zakzan. Pokia sa inde prednalo a vedecky spracovvalo, vdy iba ni pour lauthorit, mais pour raison teda nie ako prvo platn, ale ako prvo rozumn a vemi dokonal. To potom podmienilo jednak historick prstup k justininskym textom, jednak samostatn spsob tdia. Franczski prvnici nebrali iadne ohady na prax, mohli pracova s istejmi, viac dogmatickmi metdami a naplno rozvin syntetick prcu. Franczskym spsobom tdia rmskeho prva (tzv. mos gallicus) pokraovali neskor humanistick a prirodzenoprvne koly.

1 Byzanstk ra
1.1 Veobecn charakteristika vvoja Ako je znme, rozdelila sa Rmska ra v roku 395 na dve polovice vchodn a zpadn. Zatia o Zpadormska ra zanikla u v 5. storo, existovala ra Vchodormska alebo inak Byzantsk, ete takmer celch tisc rokov. Vek stlos Byzancie bola podmienen celm radom zvltnost v jej spoloensko-ekonomickom a historickom vvoji v porovnan so Zpadormskou rou. Predovetkm jej sasou boli tak hospodrsky rozvinut krajiny a zemia, ako Grcko, Mal zia, Sria, Egypt, Balknsky poloostrov. 131

Tieto krajiny ulo obchodovali s Indiou, nou, Irnom, Arbiou a severnou Afrikou. padok otrokrskeho hospodrstva tu bol pociovan o nieo menej ako na zpade. V ponohospodrstve zaujmali vznamn miesto drobn roncke hospodrstva a nie otrokrske latifundia. V remesle nehrali hlavn lohu otroci, naopak, boli to remeselnci. Proces feudalizcie tu prebiehal pomalm tempom ako v zpadnej Eurpe. Otrokrstvo sa na vchode nikdy nerozvinulo v tch klasickch formch ako tomu bolo na zpade. I ke aj na vchode sa otrok stal rozhodujcou vrobnou silou, nevymizol vak nikdy slobodn, alebo poloslobodn sedliak z ponohospodrskej produkcie a v dsledku toho nedolo ani ku zhubnmu ekonomickmu a politickmu odtrhnutiu miest od vidieka. Na vchode vyrstla cel rada hospodrsky silnch miest, ktor vykonvali nielen zmorsk a tranzitn obchod, ale mali dos pevn zzemie i vo svojom okol, v mestekch a dedinch slobodnch alebo neslobodnch obyvateov. Rovnako ako na zpade, boli i na vchode mest oporou vldneho a sprvneho systmu a v dsledku ekonomickej prosperity zostala tto opora pevn. Vchodn as re bola preto i politicky stabilnejia, take v kritickch rokoch sahovania nrodov spene odrazila njazdy barbarskch kmeov a pokia nie, mala dostatok sl, aby barbarov absorbovala a usadila ich na svojom zem ako poddan obyvatestvo. Byzancia sa v 6. storo stva jednou z troch hlavnch mocnost, ktor ovplyvuj proces zniku antiky a prechod k feudlnemu stredoveku. Druhou mocnosou je Fransk ra a treou silou je islam arabskch dobyvateov. V vahe o historickom vzname sa obvykle zdrazuj charakteristick rysy Byzancie. Je rmska svojimi zkonmi a sprvou, je grcka svojim jazykom a sasti vierou a mravmi. Skoro tyridsa rokov trvajca vlda Justinina I. bola v znamen revindikace zemnch strt na zpade a sasti i na vchode. Ke skonila, zanechala ru vyerpan politicky i hospodrsky. Bolo potom elom byzantskej vntornej politiky po cel dobu trvania ttu, aby brnila jeho hranice proti vetkm nepriateom. Je to pestr prehliadka rznych nrodov a kmeov, od severu Rusov a inch Slovanov, alej najm Bulharov, Avarov, Peenehov, Armnov, Peranov, Seldukov, Arabov, Normanov, astnkov krovch pochodov nazvanch Latinovia, tie Frankovia, a po osmanskch Turkov, s ktormi Byzantnci tie viedli vojny, spravidla na niekokch frontoch zrove. Do tchto starost sa mieaj ast vntorn prejavy nespokojnosti-socilne a nboensk hnutia, v ktorch cisri nakoniec rozhoduj zloit vieroun otzky, vojensk revolty, pokusy zmocni sa trnu, palcov prevraty a nstupncke krzy. Tieto vntorn otrasy vtlaili byzantskej spolonosti pea nestabilnosti, a okrem panovnkov, vldnucich cel desaroia, striedaj sa v prechodnch obdobiach nstupnckych zpasov o trn cisri niekedy aj v ronom slede. 7. storoie, nasledujce po Justininovom rozmachu, zastihuje Byzanciu v nesmiernom chaose. Slovania, ktor u v predchdzajcom storo prenikaj na Balknsky polostrov, vyuvaj to, e v Byzancii sa Arabi a Perania usadzuj na byzantskom zem, kde zohrali ako ronci pri otrokrskom systme podobn lohu ako Germni v zpadnch astiach Rmskej re. Len o sa Byzancia vymanila z tohto kritickho nebezpeia, otriasa ttom v 8. storo spor a potom zpas o uctievanie obrazov, nazvanch obrazoborectvo, ikonoklasmus. Jeho vonkajia podoba, otzka, i sm by v chrmoch obrazy svtch a in, m podstatu socilnu: vojensk vrstva slobodnch vojakov statiotov sa domha uspokojenia z majetku cirkevnho, najm kltornho. Neskr sa k nej priklaj aj cisrove nov dynastie (isaurijsk teda syrsk) a zakazuj uctievanie obrazov. Dlhodob zpas o obrazy kon vazstvom ich ctiteov, dovenm za panovnkov dynastie nazvanej macednska. Jej predstavitelia, cisri Basileios I. (867-886) a Lev VI.,

132

nazvan Mdry alebo Filozof(886-911), posiluj jednak politick vznam re navonok, jednak ruia niektor prvne poriadky svojich obrazoboreckch predchodcov. Najm vak siahaj sami k vekm zkonodarnm dielam. Potomkovia macednskej dynastie vak nedoku udra autoritu strednej moci, ktor ustupuje rozkladnm feudlnym silm u za spolucisrstva Romana Lekapena a Konstantina Porfyrogenta v 10. storo. V nasledujcom storo dochdza za slabch panovnkov k moci radncka aristokracia, ktorej predstavitelia sa ujmaj vldy v 12. storo. Ale to u zana prv katastrofa byzantskho ttu, ke sa v roku 1204 zmocnili hlavnho mesta Carihradu astnci 4. krovej vpravy. Tto zpadn, Latinovia zakladaj v eurpskej asti re rzne panstv, najm latinsk cisrstvo. Vina starch byzantskch rodov had tulok v maloazijskej asti re, kde ciasr Theodor Laskaris sa zariaoval v Nikaie ako v hlavnom meste. A po 57. rokoch sa podarilo potlai zpadnch rytierov a uchvatiteov a retituova byzantsk tt v pvodnom hlavnom meste Carihrade. Nov dynastia Palaiologov stla pred lohou obnovi star poriadky, ale podarilo sa jej to len sasti. Nebolo u vntornch sl, a tie odstrediv sily feudlov marili silie cisrov o npravu. Naviac, u v 14. storo hrozilo ri, od 7. storoia po druhkrt, smrten nebezpeie. Okolo roku 1300 upevnili Turci, ktor boli do Malej zie vytlaan z pvodnch sdel Tatrov. Zjednotil ich vldca Bithynie Osmn, zakladate osmanskej dynastie. V priebehu 14. storoia sa zmocnili Turci takmer celej malozijskej asti Byzantskej re. Uprostred tohto storoia (1342 1349) otriaslo eurpskou asou Byzancie hnutie zltov (slovensky horlivcov), usilujcich sa o reformu spoloenskho poriadku najm zhabanm pozemkovho majetku cirkvi a jej pridelenm chudm ronkom, ako aj znenm dan. Spojenmi silami feudlov, najm kltornch a cisra bolo hnutie, ktor prerstlo do obianskej vojny, potlaen. U na konci 14. storoia sa veobecne pozorovalo, e Byzancia sa zuuje vlune na hlavn mesto, ke sa od neho ostatn eurpske asti ttu odtrhli, a e nebude mc odola nporom Turkov. Pretoe vak oni sami utrpeli v tej istej dobe ak porku od Tatrov, bol tm odloen ich tok na Carihrad. Posledn Palaiologovia sa sce optovne poksili eli feudlnym silm a zlepi prvne postavenie ronkov, dokonca osobnmi cestami na dvory eurpskeho Zpadu zska pomoc i za cenu zjednotenia (nie) s Rmom aj za inch obet, napriek tomu mrne. V roku 1453 bol Carihrad dobit Turkami. 1.2 Spoloensk truktra Byzantsk spolonos bola otrokrska spolonos prechdzajca k feudalizmu. Jej hlavnou vrobnou silou boli otroci a kolni, do uritej miery potom aj mestsk proletarit. Prvne postavenie otrokov zostalo rovnak ako v poklasickom prve rmskom, faktick postavenie bolo vak vonejie: otroci mvali spravidla pekulium, ktor im zaisovalo ist nezvislos na pnovi, z prostriedkov pekulia si mohli vykpi slobodu, otroci bvali tie prijman ako lenovia korporci niektorch ivnost. V 8. a 9. storo sa u objavuj poetn prvne normy, ktor stavali otrokov na rove kolnov. Kolni boli poda prva slobodn udia, podliehali vak rznym obmedzeniam, ktor z nich fakticky robili nevonkov. Nesmeli naprklad opusti pdu, na ktorej boli usaden, ich stav bol dedin, podliehali v trestnej prvomoci pnovi pdy at. Zvltne postavenie mali tzv. stratiotovia. Boli to vinou Slovania, ktor prenikli do Byzancie a formou obn kolonizovali niektor jej zemia. Spravovali sa vlastnmi obinovmi poriadkami a vlda tieto poriadky plne repektovala. Bolo tomu tak preto, e tt mal v tchto slobodnch uoch zdroj pre doplovanie armdy. Pvodn forma obinovej kolonizcie, kde lesy a pastviny zostvali spolon a orn pda sa do individulneho uvania rozdeovala losom, bola postupom doby pretvoren tak, e tt dval jednotlivm sedliakom pozemky do nescudzitenho vlastnctva so zvzkom

133

vojenskej sluby. Potrebn pda sa zskavala sekularizaciou cirkevnho majetku, v prvom rade majetku kltornho. Ke koncom 9. storoia zoslabla centrlna moc natoko, e nemohla odola tlaku vekch feudlnych vlastnkov, upadli kolni a stratiotovia do osobnej zvislosti od pozemkovej achty. Pozemkov magnti (Dynatoi) zskali postupne nad nimi sprvnu i sdnu moc. V Byzancii sa formou tohoto znevonenia stali v 11. storo pronie. Boli to pozemkov komplexy, ktor spolu so sedliakmi, na nich usadenmi, dval cisr do ochrany (eis pronoian) a do uvania feudlnym pnom. Jednalo sa teda o aksi beneficia, poskytovan bu doivotne za zsluhy, alebo doivotne i dedine so zvzkom vojenskej sluby. Pretoe spolu s pdou dostval pronir spravidla i rzne imunity (exkusse) a privilgi, zskaval nad usadenmi sedliakmi sprvnu a sdnu prvomoc. Tak sa stvalo, e oprvnenia, ktor predtm prislchali ttu, prechdzali na feudlneho pna a medzi centrlnu moc a bezprostrednho vrobcu sa vsunul nov lnok, feudlna vrchnos. Vrcholn rozvoj dosiahol tento systm v 14. storo. Cisri z dynastie Palaiologov sa sce snaili vvoj zabrzdi, ich silie vak bolo mrne. O postaven mestskej chudoby podvaj pramene sprvy hlavne z Carihradu, analogick pomery je vak mon predpoklada i v inch byzantskch mestch. V mestch sa rozvjala intenzvna innos remeselncka a obchodn, ktor zamestnvala vek masy obyvatestva. Podnikanie bolo bu v rukch ttu, alebo cirkvi, prpadne skromnch osb. Skromnci sa organizovali vo zvltnych korporcich; na rozdiel od zpadoeurpskych cechov podliehali tieto korporcie tvrdej reglementcii zo strany ttu. Popri remeselnckych a obchodnch podnikateoch boli v mestch tie ttni radnci. Tto sa regrutovali aspo pokia ide o vyie miesta z rodovej i majetkovej aristokracie, stvalo sa vak, e niekedy i neurodzenho, nevzneenho vyniesla vojensk karira na najvyie miesta. V Carihrade tvorili tak piku spolonosti sentori (patrikiovia) a rodov achta, ktorej rady sa doplovali poda vle cisra i z osb nzkeho pvodu. Sentori a achta mali rzne privilgi, napr. v daovch avch, vo zvltnom postaven v skromnom prve (hmotnom i procesnom), v trestnom prve a pod. Taktie postavenie nich radnkov (sudcov, vbercov dan) bolo svojim spsobom privilegovan, umoovalo naprklad branie platkov. Ni radnci postupovali neraz tak bezohadne, e cisri museli na ochranu poplatnkov vydva zvltne zkony. Cirkev bola v Byzancii predovetkm vekou hospodrskou silou a jej prslunci, najm vysok duchovenstvo, mali preto i znan politick vhu. Rovnako ako feudli svetsk, vymohli si i cirkevn intitcie rzne imunity pre svoj majetok a svojich poddanch, najm na vidieku. Treba vak podotkn, e kastvo nich stupov sa zriedka stvalo inicitorom a organiztorom udovch hnut, navonok nboenskch, v podstate vak socilnych. 1.3 Systm ttnych orgnov a miestnej sprvy 1.3.1 Cisr Na ele ttu stl cisr. Od 7. storoia sa zaal nazva basileom, tj. krom a neskr samovldcom. Cisr sstreoval vo svojich rukch moc zkonodarn, vkonn a sdnu. Riadil cirkev, zvolval cirkevn snemy a menoval najvych cirkevnch radnkov. V Byzancii nebolo uritho nstupnckeho poradcu, malo sa vak za to, e cisra vol sent. Vemi asto sa vak rzne skupiny vldnucej piky a armda pokali vyui smr cisra k tomu, aby dosadili na trn svojho kandidta. Poas trvania Byzancie okolo dvoch tretn byzantskch cisrov zomrelo nhlou smrou. Cisri, v snahe vyhn sa dvorskm prevratom, ete za svojho ivota menovali svojho nstupcu, inak spoluvldcu. Obyajne to bol najstar syn prpadne in blzka osoba, ktor po smrti cisra zasadla na cisrsky trn.

134

Mohutnos a sila moci cisra boli pravidelne zvisl na vekosti ich pozemkovch panstiev ie domn. Na tejto pde sa asto vykonvalo vlastn hospodrstvo, spravovan ttnymi radnkmi. Vinou sa vak pda dvala do pachtu vekostatkrom. Centrlne orgny Cisr mal u seba ttnu radu ie konzistor, ktor mala poradn lohu. Rada prejednvala vetky otzky zkonodarstva i sprvy a rozhodovala o najdleitejch sdnych zleitostiach. Popri ttnej rade existoval sent alebo synklit. K funkcim sentu patrilo prejednvanie otzok zahraninej politiky a vyetrovanie dleitch trestnch zleitost. Nehovoriac u o svojom oficilnom vzname, hral sent v politickom ivote krajiny vznamn lohu. Jeho vznam sa zmenil koncom 7. storoia, kedy cisr zbavil sent prva prejednva nvrhy zkonov. K vym radnkom patrili: prefekt praetorio Vchodu, prefekt hlavnho mesta, kvestor, nelnk palca, dvaja komiti financi a dvaja magistri armdy. Prefekt praetorio Vchodu spravoval Mal ziu, Egypt, Thrkiu, tj. viu as Byzantskej re. Nelnk palca riadil osobn ochranu cisra, jeho osobn kancelriu, ttnu potu, zahranin vzahy a prijmanie vyslancov cudzch ttov. Kvestor bol predsedom ttnej rady. Okrem toho viedol otzky justcie a benho zkonodarstva. Jeden z dvoch komitov spravoval ttnu pokladu, druh viedol sprvu cisrskych majetkov a prostriedkov urench k vydriavaniu dvora. Magistri boli hlavn velitelia. V 7. storo bol vy administratvny systm zmenen. Vetko vyie byzantsk radnctvo bolo rozdelen do 60 kategri alebo hodnost. Osoby, ktor zaujmali vyie ttne rady, sa nazvali logothetovia. Hlavou logothetov bol vek logothet, ktor riadil zahranin vzahy, spravoval spojovacie prostriedky a potu. Riadil osobn kancelriu cisra a cisrsku str. Medzi inmi logothetmi je potrebn vyzdvihn sprvcu ttnych financi; vojenskho logotheta, ktor riadil zsobovanie a financie armdy; logotheta, ktor spravoval cisrske pozemky, a logotheta v ktorho podriadenosti boli cisrsky remeselnci, dielne a arzenly. Vy ttni radnci riadili kancelrie, prpadne tajn rady s vekm potom radnkov, ktor obstarvali urit odvetvia sprvy. 1.3.3 Verejn sprva. Byzantsk ra sa delila na dve prefektry: vchodn a illyrsk. asami vchodnej boli Mal zia, Egypt a Thrakia, asami illyrskej Balknsky poloostrov. Na ele kadej prefektry bol prefekt praetorio, v jeho rukch bola sstreden sdna a sprvna moc. Prefektry sa delili na dieczy spravovan vikrmi. Dieczy sa alej rozpadali na provincie, v ktorch ele boli presidovia alebo rektori. Provincie sa skladali z obn. Obinm bola poskytnut urit samostatnos pri rozhodovan o ich vntornch zleitostiach. Boli spravovan miestnymi sentmi a volenmi radnkmi pod kontrolou ttnych radnkov. Spoiatku bola miestna sprva budovan na princpe oddelenia obianskej moci od vojenskej. Ale u v 6. storo, kedy sa zvilo nebezpeie prepadnutia zvonka, vlda v niektorch pohraninch oblastiach spojila moc vojensk i obiansku. Koncom 6. storoia boli vytvoren dve vie oblasti, tzv. exarchty: ravensk v Itlii a kartaginsk v Afrike. V exarchtoch spjali cisrski nmestnci alebo exarchovia vo svojich rukch vojensk i obiansku moc. Thmy. V 7. storo zaali Byzanciu ohrozova Perania a Arabi a zo severu Bulhari, Slovania a Avari. Tto okolnos printila vldu privies do vojnovho stavu vea pohraninch provinci a odovzda ich sprvu do rk vojenskch veliteov. Tak vznikol nov systm miestnej sprvy, ktormu sa dostalo nzvu thmov zriadenie. Thmou bol v Byzancii nazvan vojensk obvod, v ktorho ele stl velite vojsk stratg, ktor vo svojich rukch 1.3.2

135

sstredil vojensk i civiln prvomoc. Thmy mali pvodne vek rozlohu. Boli tyri v Malej zii a na Balkne, neskr boli zriaden alie a star boli rozdelen na menie, take ich bolo v 11. storo okolo tridsa. Thmov zriadenie sa udralo po cel dobu byzantskho ttu. V Carihrade bol po niekoko storo po cisrovi najvym sprvnym a v niektorch veciach i sdnym hodnostrom eparch. Jeho funkcia sa vyvinula z niekdajieho radu prefekta praetorio a splynula s kompetenciou prefekta urbi. Bol svojho druhu policajnm prezidentom hlavnho mesta. Do jeho kompetencie spadala evidencia obyvatestva a dozor nad ou, ivnostensk a stavebn polcia a poriadok pri verejnch akcich. Je pravdepodobn, e i v inch vekch mestch (Soln, Nikaia, Smyra, Trapezunt) boli eparchovia. V mench mestch riadili sprvu archonti. Obce mali urit samosprvu, ktorej predstaviteom bol dmos, tj. ud, aksi miestny vbor. 1.3.4 Armda a lostvo Vzhadom k neustlemu nebezpeiu, ktor Byzantskej ri hrozilo zo zahraniia, zohrala dleit lohu armda. A sn tie v iadnom inom feudlnom tte nebolo na armdu vynaloench toko vdavkov ako tomu bolo prve v Byzancii. Armda bola rozdelen do dvoch celkov. Rozliovala tzv. tagmata (tagma nieo usporiadanho) a themata (thma nieo poloenho, ustanovenho). Tagmata psobila v hlavnom meste, themata bola dislokovan v provincich. Tagmata bola zloen z vybranch, pecializovanch jednotiek, najm jazdeckch, v thematoch slili mui v mieste bydliska, zapsan do zvltneho zoznamu. Okrem tchto pravidelnch zloiek armdy existovali ete jednotky tzv. hraniiarov (limitanei). Tvorili ich mui, ktor dostvali pozemkov prdely v pohraninch oblastiach so zvzkom vojenskej sluby v pevnostiach na hraniciach. Vaka svojej geografickej polohe bola Byzancia po dlh storoia nmornou vemocou. Rozsiahly zahranin obchod s vchodom i zpadom vyadoval udrovanie vekho lostva i budovanie prstavnch zariaden, tie kvli ochrane pred pirtmi a k boju s nepriateom, najm Arabom, museli Byzantnci disponova silnm vojnovm lostvom. V dobch padku platila vak Byzancia za nmorn ochranu radej Bentskej republike a v masovom meradle tie najmala zahraninch oldnierov. Najm v tch asoch, ke sa vldy v tte ujmala aristokracia. To preto, aby sa nezvyovala vha a vznam domcej vojenskej aristokracie. 1.4 Organizcia sdnictva Najvy sd zasadal v Carihrade u od db Justinina. Jeho titulrnym predsedom bol cisr, ktor tie nezriedka osobne predsedal sdu. V prvej stolici bol tento sd prslun pre zloiny proti ttu, inak fungoval ako veobecn odvolacia intancia. Zd sa, e za obrazoboreckch cisrov bol najvy sd toton s tzv. sdom kvestora, ktor neskr cez rzne reformy i naalej udral spolu s alm vysokm sdom hlavnho mesta, tzv. sdom hippodromu (alebo sdom vla). Predsedovia tchto sdov boli najvymi civilnmi hodnostrmi ttu, radcami tchto sdov boli spravidla sentori. Sdy zasadali kolegilne a o vroku rozhodovalo hlasovanie poda viny. V 11. storo bol zriaden nov sd, nazvan tie sd obianskych sporov. Okrem vlastnej agendy pripravoval spory pre dva vyie uveden vysok sdy. V roku 1296 si prsloven platkrstvo byzantskch sdov vyntilo reformu sdnictva. Z vych duchovnch a sentorov bol zostaven dvanslenn zbor, ktorho lohou bolo dozera na riadne fungovanie sdov. Ale pretoe sa tento orgn neosvedil, ustanovil v roku 1329 cisr Andronikos nov kolgium, tentoraz tvorlenn, ktor malo rozsiahlu kompetenciu kontrolova sdnictvo po celom zem re. lenovia kolgia duchovn i

136

laikovia dostali nzov veobecn sudcovia rmski. Ani tto reforma vak nepriniesla oakvan vsledok, a preto zaali by zriaovan miestni veobecn sudcovia, prslun len pre urit oblasti. Treba doplni, e ist sdnu kompetenciu mal i eparch, pri ktorho rade fungoval zvltny sd, prslun napr. pre spory bankrov. Okrem sudcov psobili v sdnych kancelrich rzni pomocn pracovnci, ako riaditelia kancelri, pisri, vkonn orgny, stre at. Okrem sudcov psobili v sdnych kancelrich tie pridelen advokti a to vdy do uritho potu, u vysokch sdov spravidla do stopdesiat. Notri boli zamestnan bu u ttnych i cirkevnch intitci, alebo pracovali ako samostatn ivnostnci. Ako notri, tak i advokti museli by organizovan v korporcii. Pre notrov vydal cisr Lev VI. zvltny notrsky poriadok, v ktorom sa stanovili podmienky pre vstup, poplatky za kony a normy pre vkon povolania. V provinnch mestch vykonvali sdnu agendu archonti, sprvni radnci. Ale boli tam i vlastn sudcovia, z ktorch rozsudku sa podvali odvolania k vyej intancii. Tie v hlavnom meste boli niie sdy pre zleitosti menieho vznamu. 1.5 Vzah cirkvi a ttu Byzantsk cisr vldol cirkvi rovnako ako ttu: bol sasne cisrom i ppeom (caesaropapismus). Navrhoval k menovaniu biskupov a prevdzal ich investituru, vydval normy nboenskej povahy, prve tak ako normy svetsk. Zvolval cirkevn snemy, riadil ich jednania, potvrdzoval snemov uznesenia kanny, zasahoval do vierounch sporov a ako odborn znalec formuloval vieroun dogmy. Pokladal za svoju povinnos brni cirkev, potla kacrstvo a ri ortodoxn vieru. Je pravda, e caesaropaplny systm zaplietal byzantskho cisra do nekonench nboenskch sporov, z druhej strany vak nie je mon nevidie, e umooval stlu kontrolu cirkvi a brnil jej emancipcii. 1.6 Pramene prva a jeho vvoj Byzantskm (grcko rmskym) prvom rozumieme sbor prvnych noriem, ktor vyplvaj z cisrskych konstitci i zkonnkov a zo spisov byzantskch prvnikov a to od konca vldy Justinina (od roku 565) do zniku re (do roku 1453). V tomto dlhom obdob je treba rozoznva dve peridy(obdobia): V prvej (do roku 866) je oficilnym prameom prva justininska kodifikcia, i ke postupom asu bola opomnan a nie vdy dostupn. Druh perida (od roku 866) zana vydanm Basilik, vekej zbierky prva o esdesiatich knihch, ktor zakotvuje zmeny, ktor antick Vchodormsku ru premenili v stredovek Byzanciu. Justininsk prvo (Corpus iuris civilis), kodifikovan v rokoch 530 a 534, doznalo prvch vnejch zmien a v 8. storo, ke roku 762 bol vydan zkonnk Ekloga, tj. vber zo zkonov dvoch cisrov isaurijskej dynastie, Leva III. (717 A 741) a Konstantina V. (741 a 775). Ekloga obsahuje ltku justininskej kodifikcie s modifikciami odvodenmi z obyajovho prva, alebo zo zsad, ktor s u v texte samotnom. Neupravuje zaleka vetky vzahy, ale len tie, ktor s v dennom ivote najbenejie. Odporcovia obrazoborcov videli v Ekloge politick in a preto vznam zkona zniovali, a nakoniec vslovne zruili. Eklogu doplovali tri menie zbierky: 1) Ponohospodrsky zkon pochdza z prelomu 7. a 8. storo, pritom nie je ist, i je to

137

cisrsky vnos, alebo len skromn zpis obyajovho prva. Zkon upravuje vzahy medzi dedinanmi, slobodnmi i neslobodnmi. Normy sa tkaj hospodrenia s pdou, pastierstva, kd nhodne i myselne spsobench at. V predpisoch, ktor upravuj hospodrenie na spolonej pde, je niekedy vidno vplyv prv slovanskch. 2) Rhodsk nmorn zkon vznikol okolo roku 700 ako skromn zpis prva regulujceho moreplavbu. Normy s erpan dielom z kontitci byzantskch cisrov, dielom z obyajov ostrova Rhodu. Z jednotlivch ustanoven s zvl zaujmav lnky, ktor upravuj nroky vlastnkov prepravovanho tovaru pri stroskotan lode. 3) Vojensk zkon upravuje pomery v armde, rozdeovanie koristi at. Vetky tieto prva maj vek vznam nielen pre poznanie byzantskho prva , ale i ivota celej spolonosti. Druh epocha byzantskch prvnych dejn bola zahjen vekorysou legislatvnou innosou dvoch cisrov, Basileia I. (867-886) a Leva VI. Filozofa (886-911). Cisrom ilo v podstate o dvojit cie: 1) sprstupni latinsky psan asti justininskej kodifikcie oficilnymi prekladmi do grtiny a doplni zbierky normami, ktor sa objavili neskr; 2) potlai zkony cisrobrazoboreckch cisrov. Basileios I. zaal pri druhej lohe a niekedy medzi rokmi 870-879 zruil Eklogu vydanm novej zbierky, ktor dostala nzov Procheiron (tj. prruky, prrun zkon). Procheiron, ktor mal by akmsi vodom k hlbiemu tdiu prva, zostal v platnosti a do zniku byzantskho ttu. Vaka svojej jednoduchosti a prehadnosti sa vemi rozril a dostal uznanie i v krajinch na Balkne. Nie je bez zaujmavosti, e i ke vod k zkonu hovor o zvrtenosti Elogy, nakoniec z nej zkon nejedno ustanovenie predsa len preber. Z dielne prvnikov cisra Basileia vzilo v rokoch 879-886 ete alie dielo, tzv. Epanagog. To vak nie je zvzn zkonnk, ale len obyajn osnova, na ktor mala nadvzova alia zkonodarn prca. K vydaniu najvej kodifikcie byzantskho prva dolo za Basileiovho nstupcu, cisra Leva VI. Filozofa. Ten poveril skupinu prvnikov, veden Symbatiom, zloitou lohou: zli do jednho normy, ktor s roztrsen vo vetkch troch dieloch Justininovej kodifikcie, odstrni vetko zastaral a doplni, o sa stalo trvalou prvnou praxou po Justininovi. Komisia lohu splnila, a tak vznikli tzv. Baziliky alebo esdesiat knh, rozsiahla grcky psan zbierka prva, ktor zostala v platnosti a do zniku Byzantskej re. Baziliky s psan grcky, nejde vak len o obyajn preklad latinskch pas justininskej kodifikcie. Do textu boli zapojen niektor star grcke preklady, boli vykonan rzne pravy, niekde boli pripojen i komentre. Okrem zkonov obsahuj rukopisy Bazilik i poetn poznmky. Niektor z nich psali prvnici ku grckym prekladom a pravm ete pred redakciou Bazilik; to s tzv. star scholia, ktor boli do zbierky len prevzat. Naproti tomu tzv. nov scholia s poznmky a vysvetlivky, ktor od 11. storoia psali praktici a teoretici na okraj zkonnch ustanoven. Basiliky s historickou pamiatkou mimoriadne dleitou. Umouj nielen poznanie byzantskho prva v 10.-15. storo, ale dvaj nahliadnu i do starieho, dokonca predjustininskeho, ktorho stopy je tu a tam mon v kodifikcii njs. Rovnako ako Justinin, vydal i Lev VI. k publikcii Basilik ete cel rad alch zkonov noviel. V poslednch rokoch 9. storoia z nich vytvoril oficilnu zbierku, do ktorej neprevzal normy prekonan, ale novo doplnil viacero vec, ktor zatia platili ako obyaj. Zbierka sa obvykle nazva Ekloga novel Lva (Ecloga novellarum Leoni) a obsahuje 113 zkonov. Za vldy Leva VI. vznikla tie zbierka pravidiel, sasti zrejme starho obyajovho pvodu, ktor nesie nzov Eparchova knika (Eparchikon biblion). Jedin dochovan rukopis

138

pripisuje autorstvo priamo cisrovi Levovi. Eparchova knika je aksi ivnostensk poriadok, ktor v 22 oddieloch stanovuje pravidl pre rzne remesl a obchodn innos v hlavnom meste. Procheiron a Basiliky sa stali zkladom byzantskho prvneho poriadku. Neskor cisri sce poda potrieb vydali ete cel dlh rad alch kontitci, k ich oficilnemu vydaniu vak u nikdy nedolo. Z tchto novch zkonov stoj za zvltnu zmienku Konstituce Konstantina IX. Monomacha, ktorou sa zaklad v Carihrade prvnick akadmia a stanovuje jej tudijn poriadok (polovica 11. storoia), taktie novela cisra Manuela Komnna o organizcii sdov a sdnom konan (z roku 1166) mala vek politick vznam. innos justininskej kodifikcie nebola sce v Byzancii nikdy vslovne zruen, od 12. storoia sa vak v praxi pouvali len Basiliky. Teoretici prva vak tudovali justininske texty naalej. Prvnick literatra nemala v Byzancii nikdy vek vznam ako v Rme, pretoe sdy okrem obyajov zavzoval len zkon. Ale i tak vznikla cel rada knh, ktor mali v praxi nemal vplyv, najm preto, e boli zameran vlune na potreby praxe. Z nich je potrebn uvies predovetkm zbierku prvnych nzorov vynikajceho carihradskho sudcu Eusthatia Romaia(i Romana), ktor sa rozrila pod nzvom Peira (Prax) alebo Didaskalia (Pouenie). Autor knihy nie je znmy, m sa vak za to, e to bol niekto z pomocnkov i podriadench radnkov Eusthatiovch. Za vrcholn dielo byzantskej literatry sa povauje Hexabiblos (estikniie) solnskeho sudcu Konstantina Harmenopula. Vzniklo v polovici 14. storoia ako skromn spsanie prva (teda ako prvna kniha). Napriek tomu, e systematizcii diela je mon vytkn spjanie uritch nesrodch ltok, ako s jeho formulcie tak pregnantn a vber platnch noriem je preveden tak obratne, e zbierka oskoro zskala vek popularitu. Rozrila sa po celej Byzancii a preila nakoniec i jej pd. Pouvala sa u balknskych nrodov, v Grcku platila a do roku 1946, kedy bola nahraden modernm obianskym zkonnkom. Kontitcie byzantskch cisrov neraz upravovali i otzky cirkevn a to nie len organizan, ale i vieroun. Tak zkony njdeme u u Justinina(najm v jeho novelch), neskr asto i u cisrov ostatnch. Veda toho vydvala vlastn normy i katolcka cirkev. Ich obvykl nzov bol capitula, alebo kanones. oskoro sa objavili rzne zbierky tchto noriem, tzv. nomoknony. Z nich sa najvieho rozrenia dokal sbor Nomokanon XIV. titulorum z konca 6. storoia, neskr Syntagma canonum et legum, ktor v roku 1335 dokonil mnch Blastares. V cirkevnch kruhoch mal tento sbor rovnak autoritu ako Hexabiblos v kruhoch laickch.

3 Posko
3.1 Vznik poskej ttnosti z obdobia ranho feudalizmu (10.-13. storoie) 3.1.1 Veobecn charakteristika vvoja

139

V 9. a 10. storo prebieha na zem medzi riekami Bugem, Vislou a Odrou obvanou zpadnmi Slovanmi, proces rozkladu rodovej spolonosti a vzniku celej rady mench ttnych tvarov najm v Sliezsku, Vekoposku a Maloposku. Ku zjednoteniu tchto ttnych tvarov prilo v esdesiatych rokoch 10. storoia (963-965) za Meka I. z rodu Piaskovcov, ktor vldol v rokoch 960-992. Pretoe zjednocovanie vychdzalo z zemia Polanov staroposkho kmea vo Vekoposku okolo Hnezdna a Poznane dostal nov ranofeudlny tt nzov Posko (Poloma). Bol to pomerne vek ttny tvar, ktor zo severu zskal prstup k Baltskmu moru a na juhu susedil s eskm pemyslovskm ttom. Dcra eskho knieaa Boleslava I. bola Mekovou manelkou. V roku 966 prijal Meek a jeho druina kresanstvo, m bolo posilnen samostatn postavenie poskho ttu a vytvorila sa hrdza proti expanzii nemeckch feudlov pod zmienkou renia kresanstva. Centralizovan tt bol dobudovan za vldy Meekovho syna Boleslava I. Chrabrho (9921025), ktor bol korunovan na kra. Za vldy Boleslava I. dochdza k rozreniu poskho zemia o Maloposko a niektor alie zemia, hoci len na prechodn dobu (napr. i o echy a Moravu). Boleslav dosiahol i cirkevnho osamostatnenia Poska zriadenm arcibiskupstva v Hnezdne roku 1000, m sa Posko vymanilo spod vplyvu nemeckej cirkevnej hierarchie. Koncom 11. storoia sa zana prejavova feudlna rozdrobenos. Rozvoj feudlnych vzahov prehbil feudlnu zvislos ronkov na vrchnosti a zvil moc jednotlivch prslunkov achty, o viedlo sptne k oslabeniu strednej panovnckej moci. Hlavn zujem feudlov sa zana sstreova na vntorn problmy ich panstva, na upevnenie poddanstva a zvenie robotnch povinnost zo strany ronkov. achta strca zujem na centrlnej moci, prostrednctvom imunt sa zbavuje zvislost na panovnkovi a cela krajina sa postupne rozdeuje na viac- menej hospodrsky sebestan a politicky nezvisl asti. Tento proces nachdza svoj formlny vraz za Boleslava III. Krivosteho (1102-1138), ktor rozdelil krajinu medzi svojich tyroch synov na dely : Vladislav II. dostal Sliezsko, Meek II. Vekoposko s Poznaou a as Kujavska, Boleslav IV. Mazovsko a zbytok Kujavska a Hendryk Sandomersko. Boleslav III. sasne prvne zakotvil do tej doby len tradovan nstupncky poriadok, poda ktorho sa tt po smrti panovnka delil medzi jeho synov. Kad z nich mal titul knieaa, najstar len dynastie bol potom najvyie kniea (princeps). Jednota ttu sa stala len formlnou a moc najvyieho knieaa len nominlnou. dely vystupovali ako samostatn tty, ktor sa op vntorne delili na cel radu samostatnch panstiev slabo spojench strednou mocou. Vntorn nepevnos poskho ttu viedla na druhej strane k posilneniu zvislosti jednotlivch poskch zem na susednch ttoch, najm nemeckej ri. Na vvoj Poska mal v polovici 13. storoia negatvny vplyv vpd Tatrov, ktor cez Rusko prenikli do Poska a spustoili znan as krajiny. Spsobili znan kody najm mestm, v dsledku vyvraovania obyvatestva a odvleenm mnostva ud do zajatia dolo k vyudneniu krajiny. Tento problm zaali posk panovnci a deln knieat riei pozvanm nemeckch kolonistov do miest i na vidiek. alm nebezpeenstvom pre posk tt sa stva Rd nemeckch rytierov ktormu v roku 1226 postpil mazovsk kniea Konrd Chelmsko. Tak vznikol zklad kriiackeho ttu, ktor zameral svoju expanziu na vchod a uskutooval germanizciu slovanskch zem. V 13. storo sa zaali prejavova prv snahy o prekonanie rozdrobenosti a vytvorenie centralizovanho ttu. Tieto tendencie podporovala hlavne drobn achta, ktor hadala v pevnej strednej moci oporu pre svoje snahy o utuenie poddanstva. Na sklonku 13. storoia dolo k niekokm pokusom o iaston zjednotenie poskch krajn pod vldou niektorch Piastovcov za podpory poskho rytierstva, asti duchovenstva a vch poskch miest, usilujcich sa o likvidciu feudlnej anarchie. Nevhodou tchto pokusov bolo, e vychdzali z rznych stredsk (krakovskho, vratislavskho, hnezdenskho)

140

a vzjomne sa krili a potierali. Sily jednotlivch knieat rozvetvenej domcej dynastie boli prli slab a roztrieten. Preto dosiahli len iaston a doasn vsledky. 3.1.2 Spoloensk truktra V procese rozkladu rodovej spolonosti a prebiehajcej majetkovej diferencicie sa z lenov knieacej druiny vytvra rodov achta. Kniea odmeoval lenov svojej druiny pozemkami, drba tchto pozemkov bola spojen s vkonom vojenskej sluby. lenovia druiny sa vak snaili premeni doasn drbu v dedisk vlastnctvo. Panovnci odmeovali svojich vernch pdou, na ktorej bolo vak usaden slobodn roncke obyvatestvo. Nov dritelia pdy ntili lenov obn k odvdzaniu renty, a tak dochdza k postupnmu znevoovaniu. Reakciou ronkov na tento proces je mohutn sedliacke povstanie v roku 1037, ktor sa poskm feudlom podarilo potlai s eskou pomocou. K feudlom patrila i vysok cirkevn hierarchia, ktor rovnako dostvala pdu od panovnka. V obdob rozdrobenosti sa zana achta diferencova na pnov (magntov) a drobn achtu (rytierov). Magnti a vysok cirkevn hodnostri dostvali od knieat imunitn listiny, ktor im zaisovali postavenie malch panovnkov na svojich panstvch. Rytieri sa stvaj zvislmi na pnoch, pretoe od nich dostvaj pdu. Zkladn masu obyvatestva v obdob vzniku ttu tvorili slobodn ronci, organizovan obinovm spsobom. Okrem dan, ktor platili v peniazoch alebo naturlich, mali voi ttu cel radu alch povinnost, ako bola prca na stavbch opevnen, ciest, mostov, vojenskch zariaden. V svislosti s odovzdvanm pdy lenom knieacej druiny zana proces znevoovania, proces zavdzajci zvislos poddanch na vrchnosti. Zachovali sa i zbytky patriarchlneho otroctva, ktor vznikalo v procese rozkladu rodovej spolonosti. Prinou otroctva bolo hlavne vojensk zajatie, neschopnos plati dlhy a dobrovon otroctvo v materilnej ndzi. V obdob feudlnej rozdrobenosti sa vzmha tendencia feudlov zaklada mest, podrobova metianstvo a tak zvyova svoje prjmy. Mestsk obyvatestvo sa majetkovo a nrodnostne diferencuje. Najvplyvnejiu vrstvu v mestch predstavuje nemeck patricit, niou vrstvou boli lenovia remeselnckych cechov a najniie v socilnom rebrku stla mestsk chudoba. Zvltnu kategriu tvorilo idovsk obyvatestvo, ktor vytvralo v mestch zvltne samosprvne obce. 3.1.3 Systm ttnych orgnov Na ele ttu stoj kniea, ktorho moc najm v obdob centralizovanho ranofeudlneho ttu je znan. Niektor posk panovnci boli prehlsen za krov. V obdob rozdrobenosti sa veda hlavnho knieaa objavuj i knieat deln. Hlavn kniea bolo prv medzi rovnmi, zastupovalo tt navonok, bolo najvym veliteom vojska. deln knieat sa na svojom zem povaovali za nezvislch panovnkov. Z knieacej druiny sa regrutovala knieacia rada ako poradn orgn knieaa i kra, zloen z najblich spolupracovnkov a dvernkov knieaa. Svoje knieacie rady si vytvrali i deln knieat. Najvymi ttnymi radnkmi boli vojvoda, kancelr, pokladnk, purkrab, komornk a sudca. Vetkch tchto radnkov menoval panovnk z lenov svojej druiny. stredn rady sa vytvrali na kadom dele. rady najvyieho knieaa i delnch knieat mali podobn truktru. udov zhromadenia stle viac nadobdali charakter zjazdov feudlov. Zkladom miestnej sprvy je rad kastelna hradnho sprvcu, ktor stoj v ele administratvnoteritorilnych jednotiek hradnch obvodov. Kastelnovi s podriaden nelnk vojska, hospodrsky sprvca a hradn sudca. Tieto rady sa dostvaj pod vplyv miestnej achty.

141

3.2 Stavovsk monarchia (14.-15. storoie) 3.2.1 Veobecn charakteristika vvoja

Rozvoj vrobnch sl, vzrast vroby tovaru a tovaropeanch vzahov prina v 14. storo nov prvky do vvoja poskho ttu. Posiluje sa vznam miest a nutnos ekonomickch vzahov medzi jednotlivmi asami krajiny vedie k tomu, e feudlna rozdrobenos sa stva brzdou alieho hospodrskeho a spoloenskho rozvoja. Proces centralizcie ttu zana za Vladislava Lokietka a vrchol za vldy jeho syna a nstupcu Kazimra III. Vekho(1333-1370). V tomto obdob bola posilnen centrlna moc, vznikli nov stredn rady, vytvorila sa jednotn organizcia miestnej sprvy, uskutonila sa vojensk a finann reforma a bola vykonan i kodifikcia prva. Snahy o upevnenie panovnckej moci narazili na odpor najm vysokej achty, ktor v roku 1352 vytvorila konfederciu, namieren proti krovi. Kazimr vak odpor vysokej feudality potlail a vodcov konfedercie dal uvzni. Po smrti Kazimra Vekho (vymretia dynastie Piastovcov) dochdza k oslabeniu strednej panovnckej moci v prospech snemu ako orgnu achtu. Na posk trn s povolvan spravidla t, ktor boli ochotn voi poskm feudlom robi stupky, potvrdzova a zvova ich privilgi. Nastva obdobie stavovskej monarchie, ktor sa v Posku vyznauje obzvl slabm postavenm panovnka. V obdob stavovskej monarchie sa vytvoril pojem posk koruna (corona regni Poloniae), ktor znamenal sunleitos vetkch poskch zem a zrove oddelenia ttu od osoby panovnka. V obdob stavovskej monarchie dochdza k personlnej nii posko-litovskej (1386), ktorej hlavnm vsledkom je vazn bitka pri Grunwalde (1410), ktor znamenala koniec nebezpeia zo strany rdu nemeckch rytierov. Prekonvanm feudlnej rozdrobenosti sa Posko zbavilo vplyvu nemeckej re a ppeskej stolice na svoj vvoj a svoje vntorn pomery. 3.2.2 Spoloensk truktra

V priebehu 14. storoia sa achta sformovala v politick stav. Ekonomicky sa achta fakticky delila na drobnejiu achtu (rytierov, vladykov) a pozemkovch magntov (pnov, vojvodov), ktor tvorili vldnucu elitu. Prvne vak achta tvorila jednotn uzavret stav, ktor vystupoval jednotne voi panovnkovi. Poda Koickho privilgia z roku 1374 bola achta ako celok osloboden od vetkch povinnost voi ttu s vnimkou vojenskej, priom vojensk slubu bol achtic povinn vykona na svoje nklady len na zem re (obrana krajiny), ak ilo o vojensk vpravu do zahraniia, prislchala mu nhrada. alej achta platila mal, skr symbolick dane. Panovnk sa zavzoval menova do radov a funkci v miestnej sprve len predstaviteov miestnej feudality. achta tak zskala vlun prstup k centrlnym i miestnym radom. achtic nesmel by vznen bez riadneho sdneho konania, sden mohol by len achtickm sdom. Len achtic mohol nadobda pozemskch statkov, beneficia bola premenen na dedisk statky. achtictvo bolo mon nadobudn narodenm, ak bol aspo otec (neskr obidvaja rodiia) dieaa achticom, alej nobilitaciou, tj. povenm do stavu achtickho krom. Nobilitan prvo bolo postupne obmedzovan, pretoe achta sa brnila prlivu cudzieho vplyvu. Prvne si boli vetci achtici rovn, bez ohadu na spoloensk i majetkov rozdiely. Duchovenstvo sa zaalo organizova ako stav u poiatkom 13. storoia, kedy dosiahlo vznamnch privilgi. Najskr to bolo privilgium fori, poda ktorho uznesenie provincilnych a diecznych synod bolo zvzn i pre ttnu moc a t ich uznala, rovnako ako

142

uznala kanonick vobu biskupov. alej to bolo privilegium imunitatis, poda ktorho boli cirkevn statky osloboden od vetkch bremien, ktor kniea i kr poadoval od svojich poddanch. U v roku 1180 bolo v Posku zruen tzv. ius spolii, poda ktorho mal panovnk prvo na nehnuten pozostalos po biskupovi. Mest sa v Posku dsledkom zvltneho postavenia feudlov vyvjali inak ako v ostatnch krajinch Eurpy. Napriek rastu vznamu trhu, obchodu, remesiel a tovaropeanch vzahov, nedolo k rastu politickho vznamu metianstva. Jednou z monch prin bola diferencicia samosprvy poda nrodnostnho princpu. Popri majetkovej diferencicii predstavovalo toto rozdelenie al dezintegran prvok vo vntri mestskho organizmu. V svislosti s nemeckou kolonizciou bolo zaiatkom 13. storoia v poskch trhovch osadch recipovan mestsk prvo magdebursk, a trhov obce sa zaali meni na samostatn korporcie. Tie nov mest boli riaden magdeburskm mestskm prvom. Poda vlastnka pdy, na ktorej mesto vznikalo, sa mest delili na mest krovsk (knieacie), duchovn a poddansk. Na ele mesta stl fojt (tj. radnk pna mesta), jeho rad bol dedin, mal sprvnu i sdnu prvomoc. V 13. storo vznikla poda magdeburskho vzoru mestsk rada (6-12 konelov), ktor bola bu volen odstupujcou mestskou radou, alebo dosadzovan pnom mesta. T volila svojho purkmistra. Ako samosprvny orgn mestsk rada vydvala statuty , spravovala mestsk majetok a hospodrila s nm, dbala na poriadok v meste. Vie mest vykupovali fojtstv, m sa zbavovali fojtov, ktor sa preto stali mestskmi radnkmi, podriadenmi mestskej rade. Postavenie poddanch sedliakov sa prli nezmenilo. Prilo sce k uritmu zlepeniu v tom, e poddan mohli ods od pna, ktor sa na nich dopustil zjavnho nsilia. Od prvej polovice 13. storoia zana v Posku kolonizcia dedn, ktor sa riadili nemeckm prvom. Kolonisti boli osloboden od bremien prva knieacieho, boli chrnen sdnou imunitou, za pouvanie pdy platili pean a naturlnu rentu. Nemeck obiny (tzv. gminy) mali podobne ako mest svoju samosprvu. Tak vznikli v Posku dve skupiny dedinskho obyvatestva: neslobodn poda prva poskho a slobodn poda prva nemeckho. 3.2.3 Systm ttnych orgnov a verejn sprva.

Na ele ttu stl kr. Od vzniku personlnej nie s Litvou bol Posk kr zrove vekm knieaom litovskm. Krovsk moc prvch dvoch krov po prekonan feudlnej rozdrobenosti (Vladislava Lokietka a Kazimra Vekho) bola znan. Moc ich nstupcov bola u znane obmedzen prvami, ktor si vyntili feudli. Po smrti Kazimra dochdza k ustleniu zsady volitenosti panovnka. Voba kra je vdy prleitosou pre achtu, aby si dala potvrdi svoje privilgi, niekedy tie k tomu, aby svoje prva ete zvila. Plat zsada, e v prpade nedodrania subu zo strany panovnka m achta prvo odmietnu poslunos. Najblim pomocnkom kra bola krovsk rada, ktor sa od 14. storoia skladala z najvych radnkov centrlnych a miestnych vysokch cirkevnch hodnostrov a alch krom menovanch lenov. V dsledku oslabenia krovskej moci sa krovsk rada asom premenila z poradnho orgnu na orgn rozhodujci. Z strednch radov m v tomto obdob najv vznam krovsk kancelria, ktor pod vedenm kancelra vydva krovsk listiny, akty a privilgi a vedie diplomatick korepondenciu. alej sa vytvra ttna poklada, ktor vedie podskarb, alm vznamnm radnkom je marlek, ktor stoj v ele krakovskho dvora. Od konca 14. storoia nadobda vek vznam valn sejm snem poskej achty celho ttu, ktor nahradil viee a snemy jednotlivch oblast. Jeho vznam vzrast s upevnenm zsady volitenosti panovnka, pretoe voba kra je jednou z prvomoc

143

snemu. V sneme sa vytvraj dve skupiny: prv sa sklad z lenov rady a vych feudlov a tvor zklad neskorieho sentu, druh tvor vetka ostatn achta, pretoe kad achtic m prvo zastni sa na sneme a hlasova. V druhej polovici 15. storoia sa ustlil zvyk, e achta vysiela na valn snem len svojich zstupcov, zvolench na oblastnch zhromadeniach (snemkoch). Tak vznik druh komora sejmu izba poselsk doln snemova snemu valnho, do ktorej volil kad snemk po dvoch zstupcoch. Sejm schvaoval nov prvne normy a ukladanie dan. zemie ttu sa administratvne delilo na vojvodstv, na ele s vojvodom. Vojvodstv sa alej delili na kastelnie (neskr powiaty) na ele s kastelnom. Zvltne postavenie v miestnej sprve mali starostovia, ktor vo svojom obvode zastupovali kra vo vetkch funkcich, dokonca mohli zvolva krovsk hotovos (do konca 14. storoia). Neskr sa starosta stal sprvcom krovskho majetku vo svojom obvode a mal irok policajn prvomoc. Vo vojvodstvch psobili orgny achtickej samosprvy snemky. 3.3 achtick demokracia a oligarchia (15.-18. storoie) 3.3.1 Veobecn charakteristika vvoja pecifick hospodrsky a politick vvoj v Posku spsobil, e sa stavovsk monarchia nevyvjala do absoltistickej monarchie ako v ostatnej Eurpe, ale do tzv. achtickej demokracie a neskr achtickej oligarchie. V Posku neexistovala sila, ktor by mala zujem na silnej centrlnej moci. V Eurpe neprilo k tradinmu spojeniu metianstva a niej achty zainteresovanch na centralizovanom tte. Naopak feudli (napriek majetkovej diferencicie) politicky a prvne vystupovali ako jednotn stav a nedovolili panovnkom zska rozhodujci vplyv na vvoj v krajine. Za poiatok achtickej demokracie s povaovan tzv. Neavsk statuty, ktor obmedzovali moc kra a zrovnoprvnili drobn achtu a magntov. Formlnym zakotvenm achtickej demokracie bola tzv. Radomsk kontitcia, ktor upravila prvomoc a truktru snemu. Jindichovsk /Henrychovsk /lnky z roku 1573 potom obmedzili prvomoc kra na minimum. Posko sa zaalo nazva Poskm spoloenstvom Rzeczpospolita Polska. Do tohoto obdobia spad aj vytvorenie relnej nie medzi Poskom a Litvou. Podstatou achtickej demokracie bolo, e vedce postavenie v tte mala achta. achtic bol jedinm plnoprvnym obanom ttu. Mal prvo voli kra, schvaova zkony a mohol krovi odoprie sluby, pretoe jeho pomer k panovnkovi bol zaloen na zmluve. Dom achtica bol nedotknuten a bol povaovan za miesto azylu. Predstaviteom moci achty je sejm a snemk. V 17. a 18. storo nastva i v Posku hospodrska krza feudalizmu, umocnen aivou situciou krajiny v dsledku vojen, ktor Posko viedlo proti vdsku (1626,1655,1700-1721), s Ruskom (1632-1634) a Tureckom (1674-1676,1684-1688). Tto situcia dolieha negatvne najm na niiu achtu. Hospodrske pozcie majiteov latifundi s otrasen menej. Prehlbujce sa majetkov rozdiely medzi magntmi a drobnou a strednou achtou a z nich vyplvajca rznos zujmov spsobili, e achtick demokracia nemohla ma dlh trvanie. Slab stredn krovsk moc sa stva postupne hrakou v rukch jednotlivch skupn magntov, ktorch politika naviac sleduje len osobn a prospechrske ciele. Do vntornej politiky prenikaj i cudzie vplyvy, najm rusk a prusk. Prehbenie rozporov medzi obidvomi vrstvami feudlnej repreyentcie sa v politickej sfre prejavilo oslabenm moci niej achty a postupnm prevzatm vetkej faktickej moci magntmi. Prechod od achtickej demokracie k oligarchii magntov prebehol bez vch zmien v ttnom aparte a prvnom poriadku Poska. Zkladn ttne orgny zostali rovnak, zmenil sa len vzjomn vzah a obsah innosti. Magnti ekonomicky ovldli slab achtu,

144

prostrednctvom nej snemky a prostrednctvom snemkov valn snem. Oficilne sa naalej hlsa existencia achtickej demokracie, ale skuton moc je v rukch vekej achty. Tto skutonos sa prejavila najm v roku 1697, kedy sa vytvorila personlna nia medzi Poskom a Saskom. Ke za Augusta II. a III. prilo k pokusu upevni panovncku moc, postavila sa achta na odpor a svoj boj s panovnkom vyhrala. I pokusy o reformy spojen s tzv. konvokanm snemom roku 1764 sa skonili nespechom. Roku 1768 sa vytvra tzv. brska konfedercia, ktorej astnci chceli zabrni vplyvu Ruska a Pruska a rastcemu tlaku Rakska na posk vvoj. Tto snaha vak bola mrna. 3. augusta 1772 Rusko, Prusko a Raksko realizovali za podpory asti vysokej poskej achty prv delenie Poska. Ani toto varovanie neviedlo k odstrneniu vntornch rozporov v Posku. tvorron snem prijal pre zbytok Poska v roku 1791 mjov stavu, ktor potvrdila prva achty. Nasledovalo druh delenie Poska v roku 1793 medzi Rusko a Prusko. Odpoveou na tto udalos bolo povstanie veden Tadeuszem Kosciuszkom (1793-94), v ktorom sa prejavila snaha riei zkladn otzky, najm roncky problm. Po jeho porke prilo k rozdeleniu zvyku poskho zemia medzi jeho troch vekch susedov v rmci tretieho delenia Poska v roku 1795. Tak Posko prestalo existova ako samostatn tt. 3.3.2 Spoloensk truktra Hospodrsky vvoj Poska od druhej polovice 15. storoia sa vyznauje vekm rozvojom achtickho vekostatku (folwarku). V svislosti s tm nastva padok miest, a achte sa dar zbavi miest akhokovek vplyvu na ttne zleitosti. aisko politickej moci preber drobn a stredn achta, ktor sa sna potlai vplyv miest a zrove oslabi postavenie magntov. Zatia o prv zmer sa jej celkom podaril, druh zmer skonil presnm opakom: hospodrsky a politick vplyv magntov stle vzrastal, a sa stali vldnucou oligarchiou v krajine.Iba Neavsk statuty boli poplatn zujmom niej a drobnej achty, ke stanovili, e funkcie sa maj obsadzova poda urodzenosti, ale poda schopnost a zsluh, ie nielen magntov, ale i prslunkov ostatnej achty. achta dosiahla zrovnoprvnenie s magntmi i v oblasti vzahu s poddanmi, ke zskala nad nimi jurisdikciu. Neavsk tatt podstatne rozril kompetenciu snemkov, a vytvoril tak organizan zkladu moci drobnej a strednej achty. Ekonomicky sa achta posilnila novou formou hospodrenia vo vlastnej rii zakladanm achtickch statkov. V svislosti so vznikom tohoto druhu hospodrenia vzrstli nroky achty na robotn prce. Hospodrske vhody priniesol achte na kor metianstva Piotrkowsk tatt, ktor v roku 1496 vydal kr Jan I. Albert (1492-1501). tatt priznal achte vhradn prvo vyrba a predva liehoviny, vyva tovar bez cla, zakzal meanom nadobda pdu, upevnil a rozril prvomoc achty nad ronkmi a stanovil, e vyie cirkevn hodnosti mu zastva len achtici. Postavenie sedliakov sa znane zhorilo, pretoe sa dostali pod vlun moc zemepna. Bolo zakzan sahovanie nevonkov, t museli vyznva nboenstvo uren zemepnom. Roku 1520 upravil snem robotu, nevonk musel na panskom robotova jeden de v tdni za prenjom jednho honu pdy (asi 1/2 ha). 3.3.3 Systm ttnych orgnov a verejn sprva. V obdob achtickej republiky bola moc kra nepatrn. Krovsk hodnos bola od roku 1572, kedy zomrel rod Jagellovcov, voliten. asto sa stvalo, e poskm krom bol zvolen cudzinec, od neho si posk achta subovala politick alebo ekonomick prospech. A na sklonku poskej samostatnosti bolo v tzv. kardinlnych prvach stanoven, e krom me by len Poliak.

145

Prvo voli kra mal valn snem. Po smrti kra po dobu interregna bol v ele ttu primas arcibiskup hnezdensk ako krov nmestnk (interrex), bol povinn vykona prpravy k vobe novho kra, najm zvola valn snem. Ihne pri vobe Henrycha z Valois roku 1573 boli predloen novmu panovnkovi od achty volebn kapitulcie nazvan pacta conventa, na ktor bol nten pristpi i kad al panovnk. V tzv. Henrychovch lnkoch (artikuli Henriciani) sa kr zriekal dedinosti trnu, zaruil nekatolkom slobodu vyznania, zaviazal sa, e bez shlasu sentu nepovedie vojnu ani nezjedn mier, e bude zvolva snem kad dva roky najviac na es nedie. Pre prpad, e by kr tieto podmienky poruil, bola pripojen sankcia, e nrod nie je povinn ho poslcha. Vkonn moc mohol kr vykonva len za spolupsobenia 16 sentorov rezidentov (od roku 1641 ich bolo 28), z ktorch tyria museli by stle u kra a poskytova mu rady, ke v roku 1774 bola zriaden stla rada ako vkonn orgn, prislchal v nej krovi len jeden hlas. Tm vlastne moc kra klesla na minimum. Stla rada zloen z kra a 16 lenov sentu bola vkonnm orgnom snemu, starala sa o vkon jeho uznesen, navrhovala zkony, kandidti na miesta najvych radnkov at. Delila sa na oddelenia poda jednotlivch sfr ttnej sprvy. Najdleitejm orgnom v krajine bol valn snem. Pre vvoj snemovnctva i charakter ttu vbec mala vek vznam tzv. Radomsk kontitcia z roku 1505, ktor je poda svojho vodnho lnku nazvan ako Nihil novi. Kontitcia bola vsledkom boja medzi magntom a achtou. Vymedzila postavenie valnho snemu, jeho kompetenciu i organizciu a potvrdila vetky prva achty. Kr nemohol bez shlasu snemu meni iadne zkony (odtia nihil novi). Okrem zkonodarstva mal valn snem vlun prvo rozhodova o vojne a mieri, uklada dane, udeova achtictvo, menova vysokch radnkov, mal sdnu Prvomoci alie prvomoci. Snem sa skladal z hornej komory sentu, ktorho lenmi boli magnti, a z dolnej komory snemovne poslov, v ktorej zasadali zstupcovia achty volen v snemkoch. Obe komory sa radili oddelene. innos valnho snemu ochromovala zsada absoltnej jednoty pri rozhodovan. Platilo toti, e kad z mnoho sto lenov valnho snemu mohol kedykovek na zklade prva liberum veto prehlsi, e z uznesenm neshlas, a tm bolo prijatie navrhnutho uznesenia jednm hlasom znemonen. Valn snem sa poda charakteru a elu delil na konvokan (schdzal sa v dobe, kedy krajina nemala panovnka, aby vykonval nutn opatrenia), elekn (volil panovnka) a korunovan. K celkovmu chaosu a nadvlde achty prispieval i intitt konfedercie. Pokia nemohla urit skupina achty dosiahnu na sneme svojho ciea, potom utvorila zvltne zoskupenie (konfederciu), na ktorej boli rozhodnutia prijman vinou hlasov a presadzovan prpadne i ozbrojenou mocou. Konfedercie sa schdzali na rovni ako miestnej, tak i celej koruny. Miestnymi orgnmi moci achty boli snemky. Schdzali sa spravidla pred zasadanm snemu valnho a po jeho skonen. V prvom prpade si achta volila svojich zstupcov na snem a uznala sa na intrukcii, ktorou boli povinn sa ich zstupcovia riadi pri konaniach snemu valnho. V druhom prpade referovali delegti o priebehu a vsledkoch jednania snemu na tzv. relanom snemku. Od druhej polovice 17. storoia je mon pozorova padok snemovnctva ako odraz celkovho padku krajiny. V roku 1764 boli prijat niektor opatrenia, napr. proti predasnmu rozpusteniu snemu, bola zruen prsaha na dodranie intrukci, bol zaveden rokovac poriadok snemov at., ale radiklna prava uskutonen nebola, predovetkm alej trvalo liberum veto. Zkonom z roku 1791 zruila liberum veto, zvznos intrukci a

146

zakzala konfedercie. alia stava z roku 1793 priznala krovi prvo veta voi uzneseniam snemu. Rozpadu ttu to vak nezabrnilo. Pokles krovskej moci mal vplyv i na prvomoci vysokch ttnych radnkov, kancelr bol povinn dba o to, aby krovsk akty neodporovali prvam achty, zemsk podskrab (sprvca financi) bol zodpovedn viac snemu ako krovi. Ako nov vznikla funkcia vekho korunnho hetmana najvyieho velitea oldnierskeho vojska, ktor bol zvisl na sneme a korunnho instigtora ttneho alobcu a sasne zstupcu krovskej pokladne. Vo sfre miestnej sprvy bol najniou administratvnou zemnou jednotkou okres, ktor mal spravidla svoj snemk. V ele okresu stl kasteln, velite okresnej vojenskej hotovosti. Niekoko okresov tvorilo vojvodstvo s vojvodom, ktor bol veliteom domobrany a mal kompetencie policajn a sdne. Sdnictvo v Posku sa riadilo zsadou, poda ktorej kad stav podliehal svojmu sdu. alej bolo zaloen na dvojintannom riaden, konan. Pre achtu sa vytvorili od polovice 14. storoia tri sdy: sdy zemsk, sdy starostovsk a sd krovsk. Sdy zemsk (ku ktorm patrili sdy podkomorn a sd wiecov) rieili obianske zleitosti achty. Sdy starostensk boli prslun pre sthanie trestnch inov tkajcich sa bezpenosti a poriadku v danom obvode (neskr sa ich kompetencia rozrila aj na civiln spory). Sd krovsk bol odvolacm sdom pre vetky niie sdy. Bol i sdom prvej intancie pre ak delikty, zleitosti disciplinrne a veci tkajce sa dchodkov z krovskho majetku. Sd tvorili kr, sudcovia, podsudek prslunej krajiny a sentori ako prsediaci. Ak sa nemohol kr osobne zastni konania sdu, vznikol sd assesorsk (sd prsediacich). Sd krovsk i assesorsk sa konal bu pri krovskom dvore, alebo na sneme valnom. V tomto druhom prpade vznikol sd snemov. Duchovenstvo podliehalo sdom cirkevnm, metianstvo sdom mestskm, organizovanm poda vzoru prva magdeburskho. Sedliaci, neslobodn poda prva poskho, podliehali sdom svojej vrchnosti patrimonilnym, cudz kolonisti - slobodn sedliaci sa riadili prvom nemeckm a podliehali sdnej prvomoci oltysa (richtra). Zvltne sdy mali Armni, idia a Valasi. V roku 1578 bol zriaden korunn tribunl, ako najvy sd pre achtu. K nemu sa bolo mon odvola od sdov zemskch, starostenskch, podkomornch i wiecovch. Ako prv intancia rozhodoval o alobch, vznesench proti starostom pre zneuitie radnej moci. Korunn tribunl sa skladal z marlka a z prsediacich, ktor boli volen v snemkoch. Zriadenm korunnho tribunlu poklesol vznam krovskho sdu, ktorho kompetencie sa obmedzili len na dchodky kra a disciplinrne zleitosti vieho vznamu. Sd assesorsk prejednval finann spory achty a bol odvolacm sdom pre mest, ktor sa riadili nemeckm prvom. V 16. storo sa od nich oddelil sd referendrsky, ktor sdil sanosti a spory medzi starostami a sedliakmi na krovskch statkoch a nazval sa poda toho, e referendr predkladal krovi sprvu o spornej zleitosti, na zklade ktorej potom kr rozhodol. Sd marlkovsk sdil delikty proti verejnmu poriadku a fungoval len v mieste krovho pobytu. Veobecne bola sdna prvomoc odvodzovan od moci krovskej. Preto v dobe interregna, kedy vldol kr, zastavovali vetky sdy svoju innos. Aby bolo mon v takchto prpadoch zachova bezpenos, volili snemky na dobu interregna sdy mimoriadne kapturov. Od roku 1765 bolo stanoven, e v dobe interregna maj riadne sdy vyvja normlnu innos, take sdy kapturov stratili vznam. 3.4 Posk krajiny v 19. a na zaiatku 20. storo

147

V 18. storo tzv. trojitm delenm Poska (v rokoch 1772,1793,1794) bol Posk tt svojimi susedmi prakticky zlikvidovan. Jednotliv mocnosti, podieajce sa na zboroch, si rozdelili pvodn zemie poskho ttu znane nerovnomerne. Rusku pripadlo celkom 62 % zemia a 45 % obyvatestva, Prusko zabralo hospodrsky najvyspelejie posk kraje (20% zemia a 23 % obyvatestva) naopak najhustejie zaudnen, ale hospodrsky znane zaostal jun zemie bolo prilenen k Raksku (18 % zemia, 32 % obyvatestva). V politike jednotlivch mocnost voi svojmu zboru je mon vidie niektor spolon rysy, najm skutonos, e sa snaili zska na svoju stranu vysok posk aristokraciu a jej prostrednctvom i ostatn posk achtu, a tak ovplyvova cel posk spolonos. Na druhej strane kad zo zborovch mocnost sa snaila uskutoni svoje predstavy o riaden krajiny na svojom zbore. Krajiny litovsk, bielorusk a ukrajinsk, pripojen k Rusku boli rozdelen poda vzoru susednch ruskch guberni. V pruskom zbore boli vytvoren departementy na ele s ministrom a tie boli rozdelen na okresy pod vldou landrtov. Zvltna situcia sa vytvorila na rakskom zbore. Jozefnske osvieteneck reformy sa tu stretvali s odporom poskej verejnosti. Dlhotrvajce vojny postihli hospodrsky ivot a posilnili prsny policajn reim. Vo vetkch astiach silnel odpor proti vldnucim mocnostiam a rilo sa hnutie za obnovenie samostatnho poskho ttu. Urit ndej svitla pre Poliakov za napoleonskch vojen pod patrontom Napoleona. Poda stavy tohoto umelo vytvorenho ttu si vetci udia boli pred zkonom rovn. Vkonn moc nleala knieau, ktor menoval ministrov. Prva snemu boli mal, rady mohli by obsaden len obyvatemi ttu a radnm jazykom bola potina. Zavedenie napoleonskho systmu, najm Obianskeho zkonnka, vytvralo predpoklady pre prenikav spoloensk zmeny, ale ich skuton realizcia bola zvisl na miestnych podmienkach. Knieatstvo existovalo len krtku dobu a ndeje s nm spojen pre obnovu poskho ttu sa ukzali by planmi. Posk otzka bola pre Napoleona len figrkou na achovnici eurpskej diplomacie. Existencia knieatstva vak dontila cra Alexandra I. ku zriadeniu Krovstva poskho, v ktorom po urit dobu mal ete posk ivel monos nrodnho a ttneho ivota. Po Napoleonovom pde sa vina poskch krajn dostala pod rusk vldu a Alexander I. uvaoval o spojen vetkch poskch krajn pod svoju vldu. Na viedenskom kongrese roku 1815 sa rusk plny na rieenie poskej otzky stretli s odporom Pruska, Rakska, ale i Anglicka, ktor si neelali takto posilnenie Ruska. Poda prijatho kompromisu Torusko a Poznasko pripadli Prusku, Tarnoposko Raksku, Krakov sa stal slobodnm mestom a zbytok knieatstva bol pretvoren na Krovstvo posk (tzv. Kongresovka), spojen s Ruskom, ale samostatne spravovan poda vlastnej stavy. Toto rozhodnutie Viedenskho kongresu bva asto nazvan tvrtm delenm Poska. Poda stavy Krovstva poskho bol poskm krom rusk cr, ktor menoval svojho miestodritea vo Varave, ale tie ministrov, sentorov a alch vysokch radnkov. stava zaisovala Krovstvu vlastn vojsko a posk radn jazyk. Patrila k najliberlnejm v Eurpe, ale niektor jej prun formulcie umoovali ruskmu crovi v budcnosti posk slobody obmedzova. Hospodrstvo novho ttneho tvaru bolo po dlhodobch vojnch vo vemi zbedaenom stave. Viedensk kongres nastolil v celej Eurpe retauran systm, ktor vyvolal odpor pokrokovch vrstiev. V Posku sa tieto tendencie spjali so snahou o obnovenie poskej samostatnosti. V svislosti s revolunm hnutm v Eurpe vzniklo v novembri 1930 ozbrojen povstanie. 25. Janura 1831 snem Krovstva potvrdil zosadenie cra Mikula I. z poskho trnu a vytvoril posk nrodn vldu. Posk nrod bojoval v povstan s crskou vldou ako rovn s rovnm, a crsky reim musel vynaloi vetky sily, aby ho porazil. O nezdare povstania rozhodla predovetkm t skutonos, e ju sce zahjili radiklni achtick revolucionri, ale jeho skutonho vedenia sa zmocnili predstavitelia vysokej

148

achty, ktor si ho vlastne neelali. Porka povstania znamenala zhorenie situcie v troch zboroch. Tri mocnosti uzatvorili dohody o spoluprci v boji s revolunm hnutm a vade sa priostrili pomery. Cr Mikul I. zruil stavu Krovstva z roku 1815, rozpustil snem a armdu. Janurov povstanie ukzalo, e otzka alieho revolunho hnutia v poskch krajinch je spojen so zskanm ronkov, teda agrrnou otzkou. Nov revolun vlna sa rila v poskch krajinch v roku 1846. Posk povstanie v roku 1846 u signalizovalo zaiatok vekho eurpskeho revolunho vbuchu, v ktorom sa mali realizova snahy o zruenie absolutizmu a poiadavky ronkov na likvidciu poddanstva, ale tie robotnkov na zlepenie pracovnch podmienok. Posk otzka bola priamo v strede eurpskeho zujmu, pretoe znamenala nebezpeie pre tri eurpske mocnosti. Pritom kad revolcia v Eurpe zvovala posk ndeje na zskanie slobody. Posk revolucionri sa zastnili revolunch bojov v celej Eurpe. Revolcia 1848-1849 skonila nespechom revolunch sl. Posk demokrati nedokzali vytvori samostatn hnutie nezvisl na achte, a t brzdila skuton rozvoj revolunej vlny. Vsledkom tchto rokov vak boli socilne reformy v Halii a ich dokonenia v pruskom zbore. V januri 1861 vypuklo v Krovstve nov povstanie veden doasnou nrodnou vldou. Bola vyhlsen pozemkov reforma, ktor subovala maloronkom a bezzemkom prdel pdy zo ttnych statkov, v prpade, e sa zastnia povstania. Bola snaha rozri povstanie i na Litvu, Bielorusko a Ukrajinu. Napriek tomu i toto povstanie bolo crskou vldou potlaen. Janurov povstanie bolo najpoetnejou a najdlhou akciou poskho nrodnooslobodzovacieho hnutia v priebehu celho 19. storoia. Malo vplyv na urchlenie pozemkovej reformy v Krovstve. Da 2. marca 1864 crska vlda stanovila, e ronci dostan do vlastnctva vetku pdu, ktor uvali, boli vak zaaen daou, vypsanou za nhradu statkrom. Servituty zostali ronkom a bezzemkovia mali dosta pdu zo ttnych fondov. Posledn desaroie 19. storoia bolo v znamen nemeckej hegemnie na eurpskom kontinente a narastajceho rusko-nemeckho nepriatestva ako zaiatok vzniku dvoch eurpskych blokov speriacich o nov rozdelenie sveta. Napriek tomuto nepriatestvu boli obe mocnosti jednotn v tlaku Poliakov. Tto situcia nedvala iadnu ndej na uplatnenie poskej otzke na medzinrodnom fre. Rusk revolcia 1905-1907 zasiahla prirodzene i Krovstvo. Jej prejavmi boli trajky, demontrcie i ozbrojen zrky. Revolcia znane ovplyvnila tie ostatn zbory. V Halii dolo k masovm demontrcim a bola vznesen poiadavka uzkonenia veobecnho a rovnho volebnho prva. V Pruskom zbore sa ohlas revolcie prejavoval v raste trajkovho hnutia a v poslen nrodnostnho boja. Po porke v rusko-japonskej vojne a po revolcii bolo Rusko medzinrodne oslaben a merne tomu sa zvila aktivita Nemecka. Dva nepriatesk tbory sa rysovali stle zretenejie. Na stranu Franczska a Ruska prelo v tomto obdob i Anglicko. Bliaca sa vojna vyvolvala v poskej spolonosti diskusie o tom, vazstvo ktorho bloku by bolo pre rieenie poskej otzky priaznivejie. Tieto spory o orientcii zamestnvali posk politick strany, snemy, hnutia i skupiny. Prv svetov vojna priniesla poskm krajinm alie strdanie. Materilne straty boli obrovsk, pretoe vojnov opercie zasiahli zemie celho Krovstva, rozsiahlu as Halie a niektor okresy pruskho zboru. Asi dva miliny poskch vojakov boli nten bojova na rznych stranch frontu, pribline jedna ptina z nich zahynula. Po poiatonch ruskch spechoch bolo po roku 1915 okupovan cel zemie Krovstva armdami strednch mocnost. Da 5. novembra 1916 boli publikovan manifesty cisrov Viliama II. a Frantika Jozefa I., v ktorch vyhlsili utvorenie samostatnho ttu ako kontitunej monarchie.

149

I VZNIK FEUDLNEHO RUSKHO TTU A JEHO VVOJ 1.1 Rozpad rodovho zriadenia a vznik ttu

150

V ase od 6. do 9. storoia vchodn Slovania, nazvan v dielach byzantskch autorov Antmi, ili v rodovom zriaden. Spolon zleitosti sa rieili na zhromaden kmea nazvanom vee (vea - hovori). Najv vplyv v spolonosti mali starinovia. U vchodnch Slovanov sa vyskytovalo aj otroctvo, malo vak patriarchlny charakter a nemalo vek hospodrsky vznam, oho dkazom je aj skutonos, e sa neprejavovali tendencie zvyova poet otrokov: Slovania otrokov predvali alebo prepali za vkupn, prpadne prepali po niekokch rokoch prce aj bez vkupnho, priom prepustenci mohli zosta v obine a i ako jej ostatn slobodn prslunci. V 8. a 9. storo sa vchodn Slovania rozdelili na niekoko kmeov: Poanov, Dulebov (Volyanov), Drevanov, Dragoviov, Severianov, Kriviov, Radimiov, Imenskch (Novgorodskch), Slovanov a Viatiov. V 9. storo sa zaalo rodov zriadenie rozklada: rody sa zaali rozdeova na vek rodiny. Niekoko rodn, ktor ili na uritom zem, vytvralo teritorilne obiny - vervy. lenovia obn sa nazvali smerdi. Orn pda sa nachdzala v plnom vlastnctve rodn, pasienky a lesy boli vlastnctvom obn, priom rodiny (resp. ich prslunci) ich mohli uva. Spomedzi lenov obn sa postupne zaala oddeova skupina majetnejch starinov, vlastnkov vekch pozemkov. V ase vojny boli spomedzi starinov volen vojensk velitelia - knieat (kaz), tto mali prvo na najv podiel na vojnovej koristi, vrtane zajatcov (otrokov). Tm sa u starinov - knieat hromadilo bohatstvo, ktor im umoovalo vydriava si ozbrojen druiny. Prostrednctvom drun knieat zskali a upevnili si svoju moc v kmeni. Na ele kadho kmea stlo niekoko knieat, spomedzi ktorch bolo jedno povaovan za hlavn kniea. Hlavn kniea bolo povinn radi sa s ostatnmi kmeovmi knieatami a starinami o vetkch otzkach tkajcich sa kmea. Aj naalej sa obas zvolvalo vee. Centrami knieatstiev boli mest, ktor boli sdlami knieat a ich drun. V 9. storo boli najznmejmi mestami u Poanov Kyjev, u Severianov ernigov, u Kriviov Smolensk na Dnepri a Polock na zpadnej Dvine, u Imenskch Slovanov Novgorod. Do vvoja knieatstiev vchodnch Slovanov zasiahli v 9. storo Normani (vo vchodnej Eurpe nazvan Variagmi), ktor si na svojich vpravch zo kandinvie do Byzancie podrobovali obyvatestvo ijce na trasch ich vprav, ukladali mu daov povinnos a odvdzali zajatcov. V polovici 9. storoia sa jeden z variaskch vodcov, Riurik, zmocnil vldy v Novgorode, jeho dvaja bratia v Beloozere a Izborsku a al dvaja variask vojensk velitelia v Kyjeve. V priebehu alieho vvoja - u zaiatkom 10. storoia - dolo k asimilcii Normanov - vojenskch veliteov a ich drun - so slovanskm obyvatestvom. Asi r. 882 sa zemie v povod Dnepra a zemia k nemu priahl zjednotili pod mocou novgorodskho knieaa Olega. Nov ttny tvar sa volal Rusou a kee Oleg si vybral za sdeln mesto Kyjev, Kyjevskou Rusou. Knieat, ktor pvodne vldli na tchto zemiach, boli nten uzna svoju zvislos na Olegovi, ktor sa zaal nazva "vek rusk kniea". Zjednoten tt sa stal pomerne vznamnm politickm faktorom aj v medzinrodnch relcich. zemie Kyjevskej Rusi sa v nasledujcich obdobiach postupne rozirovalo. Politick prest Kyjevskej Rusi posilnilo aj prijatie kresanstva, ktor sa uskutonilo r. 987 alebo 988 za vldy knieaa Vladimra. Po Vladimrovej smrti nastpili odstrediv tendencie, ktor iba iastone a doasne zmiernil pd Polovcov (Kumnov) a nasledujce trval nebezpeie hroziace z ich strany. Na zhromaden ruskch knieat v ubei r. 1097 bolo dohodnut rozdelenie Kyjevskej Rusi poda zsady dedinosti. Posledn pokus o obnovenie a udriavanie jednoty Kyjevskej Rusi uskutonil Vladimir Monomach (1113 - 1125), po jeho smrti nastal definitvny rozpad. Hlavnou prinou rozpadu Kyjevskej Rusi boli ekonomick momenty: V dsledku

151

nerovnomernho hospodrskeho vvoja jednotlivch ast krajiny sa vytvorilo niekoko samostatnch hospodrskych centier, medzi ktormi nejestvovali uie zvzky. 1.2 OBDOBIE FEUDLNEJ ROZDROBENOSTI Od 12. storoia bolo Rusko rozdroben na samostatn knieatstv, tieto sa alej rozpadali na dely, ktor zanechvali knieat svojim potomkom a ktor sa alm delenm medzi dediov ustavine zmenovali. Obas sce vznikali medzi knieatstvami zvzky, mali vak iba vazalsk charakter. Labilita vzjomnch zvzkov medzi knieatstvami, ako aj pomerne ast nepriatesk vzahy medzi nimi oslabovali ich obranyschopnos proti tokom zvonka - spoiatku proti Polovcom, neskr proti Tatrom, vdom a Nemcom. Osobitne zloit situcia sa vytvorila v krajine po tatrskom vpde (1223), najm ke v 40. roku 13. storoia vznikol v susedstve ruskch knieatstiev - po rozpadnut sa jednotnho tatrskeho ttu - tt Zlat horda (Zlat kme), od ktorho sa rusk knieat stali zvislmi: panovnci - chni - Zlatej hordy vydvali ruskm knieatm tzv. jarlyky - vsadn listiny, ktor ich oprvovali vldnu v ich knieatstvch, vo vznamnejch ruskch mestch chni menovali sprvcov - baskakov, ktor utlali obyvatestvo vyberanm vysokch dan. Spustoenie spsoben tatrskym vpdom na dlh as zdralo ekonomick rozvoj Ruska. Neprjemn bolo aj susedstvo nemeckch knieatskch rdov, ktor podnikali vboje na zemie zpadnch ruskch knieatstiev. V 14. storo sa v Rusku objavil nov faktor, ktor vznamne ovplyvnil al historick vvoj. Bolo nm upevnenie Moskovskho knieatstva, ktor vzniklo ako samostatn ttny tvar a koncom 13. storoia. V dsledku shry viacerch priaznivch okolnost, najm vzhadom na vhodn zemepisn polohu - uprostred ostatnch severovchodnch ruskch knieatstiev, ktor chrnili Moskovsk kieatstvo pred priamymi njazdami Tatrov, Litovcov a Nemcov, ako aj v dsledku toho, e Moskva leala na vznamnej obchodnej ceste, spjajcej horn Povolie s Azovskm a iernym morom, stalo sa najprv iba jednm z najvznamnejch ruskch knieatstiev. V r. 1328, ke kniea Ivan DAnilovi Kalita (1325 1341) zskal titul vekho knieaa vladimirskho, stalo sa najvznamnejm ruskm knieatstvom. Moskovsk knieatstvo dalo podnet k zjednoteniu Ruska a zbavenia sa tatrskej nadvldy. Pre boj o nezvislos na Zlatej horde mala vek vznam bitka na Kulikovskom poli (8. 9. 1380), ktor znamenala sce iba doasn vazstvo nad Tatrmi, no dokzala aspo jeho monos. Proces zjednocovania ruskch knieatstiev prebiehal za panovania knieat Vasilija Vasijevia Tamnho (1425 - 1462), ktor zvazil nad delnmi knieatami a jeho syna Ivana III. (1462 - 1505), ktor pripojil k Moskovskmu knieatstvu vetky ostatn nezvisl krajiny severovchodnho Ruska (s vnimkou Riazanskho knieatstva, ktor sa vak dostalo do vazalskej zvislosti na Moskovskom knieatstve). Zaiatkom 16. storoia sa Moskovsk knieatstvo zbavilo tatrskej nadvldy, rozrilo svoje zemie o krajiny Permsk a Seversk a dostalo do vazalskej zvislosti Kazansk chant, nstupncky tt Zlatej hordy. Upevnilo sa aj medzinrodn postavenie Moskovskho knieatstva, oivili sa vzahy so zpadoeurpskymi krajinami a nadviazali sa styky s Tureckom a Perziou. Prest moskovskho vekho knieaa sa posilnila aj sobom Ivana III. s neterou poslednho byzantskho cisra Sofiou Paleologovnou. Vznam novho ttneho celku a zrove aj postavenie hlavy ttu sa prejavili aj v titulatre panovnka: vek kniea sa zaalo nazva pnom (gosudar) celho severovchodnho

152

Ruska" a niekedy pouvalo aj titul cr". Po pde Kontantinopolu sa zaal Ivan III. povaova za priameho nstupcu byzantskch cisrov. Zjednotenie knieatstiev severovchodnho Ruska dokonil syn Ivana III. Vasilij III. (1505 1533), pripojac k Moskovskmu knieatstvu Pskov (1510), Smolensk (1514) a Riaza (1521). Nazvan bol pnom pnov nad celou ruskou krajinou" a va gosudara" bola vydvan za vu boiu". Vzniklo samoderavie. 1.3 OBDOBIE BUDOVANIA CENTRALIZOVANHO TTU Panovanm Ivana IV. (1533 - 1584) sa zaal intenzvny proces centralizcie ttu. U poas crovej maloletosti (nar. 1530) sa uskutonila reforma miestnej sprvy. Ke sa v 50. rokoch 16. storoia ujal vldy sm cr, uskutonil viacer reformy, ktor posilnili stredn ttnu moc: ilo hlavne o reformy ttneho apartu a armdy, ako aj o kodifikciu prva. Jednm z najradiklnejch opatren Ivana IV. na posilnenie strednej moci bolo zriadenie tzv. zeminy a oprininy, ktorm cr reagoval na pokusy bojarov obmedzi jeho moc. R. 1565 bolo zemie celho ttu rozdelen na dve asti: zeminu, sprva ktorej podliehala bojarskej dume (ktor sama vak bola ovldan crom) a oprininu - osobn drbu panovnka. Medzi zeminu a oprininu bolo rozdelen aj samotn mesto Moskva. Do oprininy boli zahrnut najlepie oblasti, ktor sa nachdzali uprostred ttu alebo mali vek obchodn vznam. Pda, patriaca do oprininy bola pridelen drobnm dvoranom, z ktorch sa vytvorila osobitn skupina oprinikov. Vetky knieat a bojari, ktorm pvodne patrila pda zahrnut do oprininy, boli vysahovan a boli im pridelen nhradn pozemky, ktor sa akosou ani celkovou hodnotou nevyrovnali ich pvodnm pozemkom a navye sa nachdzali v odahlch oblastiach. Uvdzanie oprininy do ivota sprevdzal obrovsk teror: bojari, ktorch pozemky sa nachdzali v oblasti oprininy, boli nsilne presdovan a t, ktorch cr povaoval za svojich nepriateov, fyzicky likvidovan spolu so svojimi rodinami, sluobnctvom i zvislmi ronkmi. Oprinci rozptali teror aj priamo proti ronkom: na pridelen pdu nsilne privali ronkov z inch oblast, priom plili domy tch, ktor sa presdovaniu brnili. Vzhadom na tieto skutonosti proti oprinine vznikol veobecn odpor. Ke sa napokon zaali vyskytova prpady zrady na crovi z radov samotnch oprinkov, cr r. 1572 oprininu zruil, pritom hrala vznamn lohu aj okolnos, e hlavn el oprininy - oslabi moc a vplyv vekch bojarov a zrove odstrni pozostatky rozdrobenosti - bol dosiahnut. Upevnila sa crova moc a posilnilo sa samoderavie. Za nstupcov Ivana IV. dolo k prechodnmu oslabeniu samoderavnej moci panovnka. Smrou Ivanovho syna Fiodora r. 1598 vymrela dynastia Riurikovcov a v nasledujcom obdob sa funkcia cra obsadzovala vobami (Boris Godunov 1598, Fiodor Borisovi 1605), alebo iba vyhlsenm bez predchdzajcich volieb (Vasilija ujskho vyhlsila r. 1606 za cra skupina bojarov). Upevovanie a rozvjanie samoderavia bolo skomplikovan so vdskom (1570 - 1595), vystpenm Lidimitrijov (Lidimitrija I. 1604 - 1605, Lidimitrija II. 1607 1610) a vntri ttu povstanm Ivana Bolotnikova (1606 - 1607). Zvolenm Michaila Romanova nastpila r. 1613 dynastia, ktor panovala a do roku 1917. Po uzavret mieru s Poskom r. 1618 sa zaala konsolidcia samoderavia.

153

1.4 VYTVORENIE RUSKHO IMPRIA A OBDOBIE ABSOLUTIZMU Vznik pevnej strednej moci vytvoril priazniv podmienky pre zemn rozirovanie ruskho ttu a pre vzrast jeho autority a vplyvu v medzinrodnom meradle- V polovici 17. storoia (1654) sa uskutonilo spojenie Ruska s Ukrajinou, uzavretie Nerinskej zmluvy s nou (1689), ktor vymedzovala hranice medzi oboma krajinami, umoovalo prenika Rusku na Sibr. Urit spechy dosiahlo Rusko aj v svislosti s vojnami so vdskom, Poskom a Tureckom. zemn rozmach Ruska vak nebol sprevdzan vraznejmi pokrokmi v oblasti ekonomiky. Nesporne retardujcim initeom bol spsob, ktor prevldal pri rozirovan zemia - vojny, ktor jednak pohlcovali znan materilne prostriedky a viazali vysok poet pracovnch sl, jednak spsobovali straty na udskch ivotoch a materilne kody. V tomto obdob sa sce zakladali manufaktry, ale celkov vvoj ekonomiky bol pomal. K rozmachu dochdza a za panovnka Petra I. Vekho (1689 - 1725), ktor dal podnet k zakladaniu novch vrobnch odvetv. Systm ttnych orgnov pomerne dlho zostval v tej podobe, ako bol vybudovan v 16. storo, uskutonili sa iba niektor vntorn zmeny. Nevyhovujca bola aj finann sstava. oraz naliehavejou bola potreba reformy ttneho apartu. Prv vraznej krok k nej uskutonil cr Alexej Michajlovi (1645 - 1676), reforma vak zostala v dsledku jeho smrti nedokonen. Absolutistick tt sa vybudoval a za Petra Vekho, ktor pouil poznatky z absolutistickch krajn v zpadnej Eurpe. Aj v Rusku, podobne ako v niektorch inch eurpskych krajinch, nastalo v 2. polovici 18. storoia obdobie osvietenskho absolutizmu. Jeho najvznamnejou predstavitekou bola crovn Katarna II. (1762 - 1796). 1.5 ROZKLAD FEUDLNEHO ZRIADENIA A NARASTANIE PRVKOV KAPITALIZMU Koncom 18. storoia sa zaal a postupne sa oraz vmi prehlboval rozklad feudlnych vrobnch vzahov za sasnho vzrastu kapitalistickho spsobu vroby. V oblasti ponohospodrstva sa sce udriavala prca nevonkov - v svislosti s rozdvanm ttnej pdy vekostatkrom nastal dokonca urit vzostup nevonctva - dolo vak k uritmu zlepeniu postavenia nevonkov. Crske nariadenie z aprla 1797 zakazovalo konanie robt v nedeu a odporalo statkrom, aby nepoadovali od nevonkov viac robt ako tri dni v tdni. Zlepenie postavenia nevonkov v zmysle tohto nariadenia vak bolo prli nepatrn, navye statkri nariadenie nerepektoval. Vzrstol tek nevonkov z pdy do priemyslu a manufaktr, ako aj do prc na budovan suchozemskch i vodnch komunkci. Nevonci, ktor zostali na pde, sa brili. V pozad vetkch nevonckych nepokojov - bez ohadu na ich bezprostredn priny - bola snaha zbavi sa nevonckeho postavenia. Za elom zmiernenia nespokojnosti nevonkov bolo r. 1842 vydan nariadenie, poda ktorho statkri mohli nevonkom poskytn osobn slobodu, nevonci vak boli povinn vykonva pre statkrov robotn prce a odvdza im pean rentu. Kee nariadenia nemenili ni na ekonomickom postaven ronkov - bvalch nevonkov, nepokoje pokraovali.

154

Aby predila alm nepokojom, crska vlda, sc zrove pod tlakom rozvjajceho sa liberlno-burozneho hnutia, pristpila k reformm. Po prpravnch prcach, ktor trvali od r. 1857 do r. 1860, bol da 19. februra 1861 vydan Manifest o zruen nevonctva a Nariadenie o organizcii ronctva. V zmysle oboch noriem sa ronci osobne stali slobodnmi, hospodrsky vak zostali zvisl na statkroch, kee za uvanie niekdajieho prdelu boli povinn a do jeho odkpenia odvdza statkrovi pean rentu alebo pracova na jeho pde. Pri uskutoovan reformy si statkri ponechali najkvalitnejie obrban pdu, ako aj lesy a pasienky, ktor pred reformou uvali spolone s ronkmi. Kee reforma z r. 1861 neuspokojila ronkov, ktor iadali pdu bez vkupu a pln oslobodenie sa zo zvislosti na statkroch, po uverejnen manifestu sa roncke hnutie op rozrstlo. V rokoch 1861 - 1863 dolo k ronckym nepokojom, ktorch bolo 2000. Napriek neplnosti reformy zruenie nevonctva vytvorilo podmienky ponohospodrskej vrobe poda kapitalistickch zsad, i ke jej rozvoj bol naruen a spomalen krzou, ktor vznikla v 70. rokoch 19. storoia v dsledku prlevu lacnho americkho obilia na eurpske trhy, ako aj svetovou agrrnou krzou v 80. - 90. rokoch 19. storoia. Vyvolala recidvu feudlnych prvkov v ponohospodrskej vrobe (nvrat statkrov k tzv. ispoine prenajmaniu pdy za polovicu vnosu). V prvej tvrtine 19. storoia Rusko nastpilo cestu priemyselnho kapitalizmu. V priebehu 20 rokov (1804 - 1825) sa poet tovrn i robotnctva zdvojnsobil. Vinu robotnkov vak predstavovali nevonci. Formlne sce asi polovica robotnkov pracovala na zklade pracovnej zmluvy, mnoh z tchto robotnkov vak boli nevonkmi, ktor pracovali z podnetu statkrov snaiacich sa zska tmto spsobom vyiu pean rentu. Feudlno-nevoncky systm predstavoval zvan brzdu priemyselnho rozvoja: robotnci-nevonci, ktor museli odvdza svoju mzdu ako pean rentu statkrom, neboli zainteresovan na zvyovan produktivity prce. Napriek brzdiacim elementom vak rozvoj kapitalistickho spsobu vroby postupoval. Vznikali nov priemyseln odvetvia. Koncom 70. rokov 19. storoia Rusko sce postihla priemyseln krza, no od druhej polovice 90. rokov op nastal vzostup rozvoja priemyslu vyvolan rozvojom vntornho, ako aj svetovho trhu. Rchlo vzrstol najm poet vekch podnikov. V 90. rokoch sa v Rusku zaali vytvra monopoln organizcie a nastalo zrastanie priemyselnho kapitlu s finannm. Vytvorili sa syndikty v oblasti aby nafty a kamennho uhlia, ako aj v oblasti hutnctva. V znanom rozsahu investoval v Rusku zahranin kapitl: zo 190 akciovch spolonost zaloench v rokoch 1896 1900, vye tvrtinu predstavovali cudzie podniky, najm franczske a belgick. Rozvojom priemyslu nastal vzrast robotnckej triedy - vznamnm pozitvom bolo pritom zruenie nevonctva, v dsledku ktorho zanikla kategria robotnkov-nevonkov. Zaiatkom 80. rokov 19. storoia predstavoval poet prslunkov robotnkov takmer 700 000 osb. Zakladali sa prv robotncke organizcie. Najvznamnejm krokom k zjednoteniu robotnckeho hnutia bolo zaloenie Socilnodemokratickej robotnckej strany Ruska v. 1898. 2 TRUKTRA OBYVATESTVA A JEJ ORGANIZCIA. 2.1 Postavenie v ttnom aparte Feudlne stavy sa v obdob ranho feudalizmu iba formovali. Zkladom bola knieacia druina. Samotn druina bola diferencovan. Najvznamnejie postavenie mala staria druina, ktor tvorila poradn zbor knieaa. Niie postavenie mala mladia druina (otroki"), ktor vykonvala telesn str knieaa. Najniie stla najpoetnejia as druiny - radov bojovnci. Druina spoiatku bvala spolone s knieaom, neskr niektor jej lenovia dostali od knieaa pdu a zaali i oddelene. Pdu dostvali pvodne do 155

odvolania, neskr doivotne a napokon dedine, priom drba pdy bola podmienen vkonom vojenskej sluby. V niektorch prpadoch dostvali lenovia druiny pdu aj do vlastnctva, ktor nebolo viazan iadnou podmienkou. Vlastnci vekch pozemkov sa zaali nazva bojarmi. Ronci - smerdi boli vinou ete slobodn, ich povinnosti voi vrchnostiam sa obmedzovali na platenie dan. Existovala vak u znan majetkov diferencicia: bohat ronci obrbali pdu za pomoci bezzemkov. Koncom 11. storoia poetn skupinu predstavovali smerdi, ktor zviseli od vekch majiteov pdy, boli to predovetkm zkupi, ktor dostali od zemepna urit sumu (kupa) a nevek pozemok, za o boli povinn pracova na panskom. iv i mtvy inventr, ktor pouvali, patril zemepnovi. Zemepn mohol zkupa podrobi telesnmu trestu. Zkup nesmel opusti pdu bez toho, e by bol vrtil kupu, ak to urobil a bol chyten, stval sa nevonkom (cholop). Poet zvislch ronkov vzrastal v svislosti so zaberanm obinovej pdy feudlmi. V mestch ili osobne slobodn remeselnci, kupci a ernci. Medzi mestskm obyvatestvom postupovala majetkov diferencicia, jej dsledkom bol aj vznik osobitnej skupiny mestskho obyvatestva - mestskej chudoby. V obdob feudlnej rozdrobenosti prslunci feudlity v obvode svojho pozemkovho majetku boli nezvislmi vldcami. Vyberali od poddanho obyvatestva dane a vykonvali nad nm jurisdikciu, vrtane jurisdikcie hrdelnej. Zrove sa snaili zvova svoje pozemky na kor slobodnch ronkov. Vznamn miesto vo feudlnej spolonosti mala cirkev, najm kltory, ktor vystupovali ako kolektvny feudl: disponovali obdobnmi prvomocami ako svetsk feudli a tie sa snaili rozirova svoje pozemkov vlastnctvo. Slobodn ronci - smerdi ako kategria naalej zostvali, ale ich poet sa ustavine zmenoval zaberanm ich pdy feudlmi. Okrem toho vzrstla ich zvislos na feudloch, ktorm boli povinn okrem platenia dan vykonva rzne prce (tzv. barinnyje raboty, t. j. na panskom) - ps kone, kosi trvu, pomha feudlovm poovnkom a rybrom a pod. Obiny, v ktorch ili slobodn ronci, nazvali sa volosti, poda oho sa ich obyvatelia zaali nazva volostnmi ronkmi. Postavenie ostatnch kategri obyvatestva - obyvateov miest a nevonkov - sa prakticky nezmenilo. V svislosti s novou organizciou nboru vojska vytvorila sa v rmci feudlov popri bojaroch osobitn skupina - sluobn achta (sluilyje udi). Jej prslunci dostvali od knieat a bojarov pdu, za ktor museli plni urit povinnosti, predovetkm v prpade potreby poskytova urit poet vojakov. Vina prslunkov sluobnej achty ila na dvore vekho knieaa: tto jej prslunci sa nazvali dvorania (dvoriana). Toto pomenovanie sa rozrilo na vetkch drobnch driteov pdy, ktor slili vo vojsku vekho knieaa. Pda, ktor sa poskytovala za slubu, nazvala sa pomestie a jej drite pomeik (neskr sa toto oznaenie zauvalo pre vetkch driteov pdy, bez ohadu na charakter drby). Pomeik mal prvo vybera od ronkov, ktor ili na jeho pomest, feudlnu rentu vo vetkch troch formch. Poetn dvorianstvo nadobudlo v tte vek politick vznam ako opora vekho knieaa, pretoe vinou nemalo vlastn pdu a plne zviselo od vekho knieaa. Priptanos zvislch ronkov k pde bola upevnen zkonodarstvom: poda zkona z r. 1497 smeli ronci odchdza od zemepna iba po skonen vetkch ponch prc, zkon stanovil aj jednotn termn pre cel krajinu: tde pred Jurajom (26. novembra poda starho

156

kalendra) a tde po om. Ronk bol povinn vytova sa pred odchodom so zemepnom - zaplati za hospodrstvo, ktor obrbal (poiloje"). V postaven ostatnch kategri obyvatestva nedolo k zmenm. V rmci feudlov sa najviac posilnila - najm v svislosti so zriadenm oprininy - niia achta. Bojarstvo bolo sasti fyzicky zlikvidovan a as, ktor zostala, bola pozbaven politickej moci a oslaben aj ekonomicky v dsledku konfikci resp. presdlenm na menejhodnotn pdu. V 17. storo zaali nadobda vznam kozci, ktor ili na ninch pozd Donu u od 15. storoia. Kozci sa regrutovali zo zbehnutch poddanch a nevonkov a ili ako slobodn obyvatestvo. Spoiatku sa zaoberali iba lovom, rybolovom a chovom kon. Kozci podnikali njazdy na tatrske a tureck davy pri Azovskom a iernom mori. Medzi kozkmi existovala majetkov diferencicia, posilovan okrem inho aj trvajcim prlevom poddanch, nevonkov a mestskej chudoby. Kozci mali svoju vlastn sprvu: Spolon zleitosti rieili na schdzi zvanej kruh, na nej volili aj svojich vodcov - atamanov. Pre tto diferenciciu obsadzovali funkcie iba majetnej prslunci kozctva. Roncke obyvatestvo - kresjane - sa v 17. storo delilo na tzv. skromnch ronkov (astnovladeeskije kresjane), ktor boli usaden na pde patriacej cirkvi, kltorom, bojarom a pomeikom, na palcovch ronkov (dvorcovyje kresjane), ktor pracovali na crovch majetkoch a tzv. iernych ronkov (ornosonyje kresjane), ktor boli usaden na ttnej pde. Ronci patriaci do prvch dvoch kategri boli v podstate nevonkmi. Postavenie nevonkov sa zhorilo tm, e statkri im nemuseli povoli odchod ani po skonen ponch prc, jednak v dsledku predenia lehoty z 5 na 15 rokov, po ktorej nebolo mon stha zbehnutho ronka. Medzi mestskm obyvatestvom sa stle viac prehlbovala majetkov diferencicia, ktor sa vytvorila so vznikom manufaktr a rozmachom obchodu. Odstrnenm barir v podobe mt a nejednotnosti mier vznikol celorusk trh. Vznamnm initeom bol aj rozvoj zahraninho obchodu. Bohatstvo kupcov vzrstlo vyberanm dan, ktor im bolo zveren. Vo vntri feudlov takmer plne zanikli rozdiely medzi urodzenmi" a "neurodzenmi" rodmi, resp. medzi bojarmi a ostatnmi feudlmi, feudalita ako celok sa oznaovala ekvivalentnmi termnmi achetstvo" a dvorianstvo". Zanikol aj rozdiel medzi dedinm nepodmienenm vlastnctvom - votinou a majetkom poskytovanm za vkon sluby pomestm, dritelia pomest sa stali ich vlastnkmi, niektor povinnosti sce pomeikom zostvali, ale sasne sa rovnak ukladali vlastnkom votn. Za vkon sluby sa u neposkytovala pda, ale plat. Aby sa zamedzilo drobeniu pdy, r. 1714 bolo vydan nariadenie o jedinodeden" (jedinonasledie), poda ktorho otec mohol zanecha pdu iba jednmu zo svojich det, ostatn synovia museli vstpi do ttnej sluby (tto povinnos bola zruen za Petra III. zkonom o vonosti dvoranov z r. 1762). Socilne i hospodrske postavenie prslunkov feudlnej triedy sa posilnilo za panovaia crovnej Albety (1741 1761) a Katarny II. (1762 - 1796), ktor im poskytli rzne privilgi a vhody. Za Albety smeli ma v drbe pdu iba dvorania, na ktorej boli usaden ronci, bola zriaden banka (dvorianskij bank), ktor poskytovala dvoranom piky na nzke roky. Dvorania nepodliehali telesnm trestom. Prvo dvoranov ma v drbe pdu a ronkov potvrdila Katarna II. osobitnou listinou (alovannaja gramota dvorianam) r. 1785. Potvrdzovali sa aj skr priznan vsady - oslobodenie od osobnch dan a od telesnch trestov. Dvoranom sa poskytovala samosprva v rmci obvodov, v ktorch bvali, ako aj prvo obraca sa so svojimi zleitosami na najvyie ttne orgny.

157

Mestsk obyvatestvo bolo z hadiska monost asti na samosprve mesta rozdelen na dve kategrie. Rozhodova o zleitostiach mesta a voli meanostu (burgomistr) mohli iba tzv. riadni meania (reguarnyje gradane) - kupci, umelci, lekri a remeselnci, ktor boli lenmi cechov. Remeselnci, ktor neboli lenmi cechov, ako aj ostatn obyvatelia mesta - obyajn meania (podlyje gradane) - toto prvo nemali. R. 1785 sa sce mestsk obyvatestvo - v svislosti s reorganizciou mestskej samosprvy - zaalo oznaova jednotnm vrazom mestsk pospolitos (gradskoje obestvo), to vak nemalo iadne praktick dsledky, kee mestsk samosprva aj naalej zostala v rukch vyej vrstvy kupectva. Kozctvo aj naalej zostalo osobitnou skupinou obyvatestva a malo vlastn samosprvu. Ronctvo. V svislosti s osobnou, tzv. podunou daou (poduaja poda), ktor zaviedol Peter I. pre roncke i mestsk obyvatestvo namiesto dovtedajch niekokch druhov dan, rozdeovalo sa ronctvo na dve zkladn kategrie: nevonkov (krepostnyje udi), ktor patrili statkrom a ttnych ronkov (gosudarstvennyje kresjane), ktor boli usaden na ttnej pde. Zavedenie podunej dane prispelo k upevneniu moci statkrov nad nevonkmi, pretoe statkri sa stali zodpovednmi za plnenie daovej povinnosti zo strany ich nevonkov. Poet nevonkov vzrstol v 2. polovici 18. storoia s rozsiahlym rozdvanm ttnej pdy dvoranom, ktor praktizovala Katarna II. a jej syn Pavol I. (1796 - 1801). Menejpoetnmi kategriami boli palcov ronci (dvorcovyje kresjane) - renta, ktor odvdzali, sa pouvala pre potreby palca a tzv. ekonomick ronci (ekonomieskije kresjane, pretoe podliehali kolgiu ekonmie), obrbajci polia, ktor Katarna II. odala kltorom. Za panovania Pavla I. ronci, ktor patrili do osobnho vlastnctva crskej rodiny, zaali sa oznaova deln ronci (udenyje kresjane). 3. Systm ttnych orgnov 3.1 stredn ttne orgny Na ele ttu stlo kniea, ktor malo asto titul vek kniea, jeho funkcia bola dedin. Kniea riadilo vntorn i zahranin politiku a bolo najvym veliteom vojska. Poradnm orgnom knieaa bola knieacia rada, lenov ktorej menovalo kniea. lenovia knieacej rady boli zrove lenmi starej druiny. stredn ttne orgny s celottnou psobnosou nejestvovali. Orgny strednho charakteru boli vytvoren v jednotlivch knieatstvch. Na ele kadho knieatstva stlo kniea, ktor sa v niektorch nazvalo vekm knieaom na rozdiel od delnch knieat. V obdob tatrskej nadvldy chni Zlatej hordy menovali jedno z vekch knieat vekm knieaom Vladimirskm a celej Rusi" a vydvali mu jarlyk na vek knieatstvo Vladimirsk. Nosite tohto titulu pripjal na as svojho panovania k svojm domnam mesto Vladimir a priahl zemie. Vekmu knieau patrilo vojensk velenie a najvyia sdna prvomoc. Obdobn prvomoc mali deln knieat vo svojich deloch. Boli nezvisl na vekom knieati s vnimkou zahraninej politiky: v prpade vojnovho konfliktu boli povinn prs so svojm vojskom na pomoc vekmu knieau. Knieacia rada sa skladala z lenov starej druiny, pred prijatm akhokovek rozhodnutia kniea sa s tmto orgnom radilo (premalo, dumalo" - pvod neskorieho oznaenia rady ako duma, resp. bojarsk duma). Sprvu jednotlivch ast svojich domn, ako aj vykonanm rznych ttnych a vojenskch funkci poverovalo kniea bojarov, ktor spolone vytvrali knieac dvor. Najvznamnejm 158

funkcionrom dvora bol dvoreckij, ktor mal na starosti knieac palc (dvorec) a dvaja vojensk velitelia - vojevoda a kouij (posledn velil jazde). Psomnosti vyhotovoval resp. ich vyhotovenie mal na starosti strca peate. kniea malo aj cel rad osobnch sluhov, ktor mali postavenie ttnych radnkov - stolnka, anka, at. Pomerne vek vznam malo v tomto obdob vee, ktor v porovnan s minulosou malo znane odlin zloenie i charakter: predstavovalo zhromadenie obyvateov sdelnho mesta. Zloenie vea nebolo bliie uren, no jeho rozhodujcou zlokou boli bojari a bohat meania. V 12. storo kniea mohlo podnika vojnov vpravu alebo sa postavi na odpor nepriateovi iba so shlasom vea. Osobitne vek vznam malo vee v mestskch republikch - Novgorode a Pskove. Po vzniku jednotnho ttu sa vetka moc sstredila v rukch vekho knieaa, resp. neskr cra, ktormu podliehali vetky ostatn ttne orgny. Pri vkone svojej funkcie cr sa radil s dumou, lenmi ktorej boli najvznamnej bojari bval nezvisl knieat, ako aj vysok cirkevn hodnostri. stredn ttna sprva bola rozdelen na seky nazvan pu, na ele kadho seku stl putnyj (putnyj bojar). Za Ivana III. prelo riadenie ttnej sprvy na prikazy, ktor postupom asu nadobudli pevn organizan formu. Na ele prikazov stli bojari, prslunci bojarstva (resp. aj niej achty) zastvali aj niie administratvne funkcie. Obsadzovanie jednotlivch funkci sa uskutoovalo poda zsady mestniestva, ktor vychdzala z hierarchie rodovej achty: bojar z vyieho rodu nemohol vykonva svoju funkciu spolu s prslunkom niieho rodu, tm menej by mu podriaden. Princp mestniestva, ktor bol stupkom vekho knieaa vym feudlom, spsobil v ttnej sprve vek kody, kee sa prihliadalo iba na spoloensk postavenie a nie na schopnosti. Uritm korektvom mohli by jaci - pisri, ktor mali na starosti cel ben agendu a stali sa vznamnm initeom v strednej ttnej sprve. Hlavou ttu bol samoderavn cr, ktor bol nazvan aj prvm pomeikom". Podliehali mu vetky ostatn ttne orgny. Vytvoril sa kult cra: vetci radnci, vrtane najvych bojarov, nazvali sa crovmi nevonkmi" (cholop), ostatn obyvatelia miest a vidieka crovmi sirotami" a sirtkami", pri obracan sa na cra boli povinn klaa sa a uvdza svoje men v zdrobneninch. Bojarsk duma (duma) bola orgnom, s ktorm sa cr radil o dleitch otzkach. Mohol sa radi len s asou dumy, alebo sa rozhodn samostatne. Ke v 2. polovici 17. storoia vzrstol poet lenov dumy, cr sa radil vinou iba s niektormi z nich a tzv. blzkou dumou (bliaja duma). V 17. storo sa oddelil od dumy osobitn orgn - sdna komora (raspravnaja palata), rozhodnutia ktorej mali charakter zvznho precedentu. lenmi dumy boli predovetkm bojari, od 17. storoia vak boli do dumy menovan aj neachtici. strednmi orgnmi riadiacimi ttnu sprvu boli spoiatku puti, na ele ktorch stli putn bojari, neskr prikazy. Poet prikazov postupne vzrastal, nakoniec ich bolo vye 40. Prikazy predstavovali jednotliv rezorty - napr. pososkij prikaz mal na starosti styky so zahranim, pomestnyj prikaz rozdeovanie pomest, sprva nrodnej obrany a sprva financi boli rozdelen kad medzi niekoko prikazov - kompetencia vak nebola medzi jednotliv prikazy presne rozdelen, o znane saovalo ich prcu. Kad prikaz mal aj sdnu kompetenciu vzahujcu sa na nm spravovan oblas. Na ele kadho prikazu stl spoiatku bojar, ktormu pomhal jeden alebo dvaja jaci, v 17. storo jaci nahradili bojarov. Kancelrske prce viedli podjaci (podjaije). jaci i podjaci boli neachtickho pvodu a funkcie vykonvali ako zamestnanie. 159

Cr bol absolutistickm, v plnom zmysle samoderavnm" panovnkom. Od r. 1721 pouval titul imperator. Na vydvanie noriem (postanovlenie) nepotreboval shlas ttneho orgnu. Na podstate samoderavnho postavenia cra nemen ni skutonos, e niektor cr v dsledku svojich osobnch vlastnost alebo inch okolnost nechal vldnu namiesto seba in osobu alebo skupinu osb. Funkcia cra bola dedin v dynastii Romanovcov poda zsady prvorodenstva. Zkon o prve impertora uri svojho nstupcu, ktor vydal Peter I., nebol nikdy uplatnen a po Petrovej smrti bol aj formlne zruen. Vldny sent (pravitestvennyj senat) vznikol r. 1711 ako mimoriadny orgn, ktor zastupoval cra poas jeho neprtomnosti, neskr sa stal riadnym orgnom. Dozeral na innos ostatnch ttnych orgnov a pripravoval nvrhy zkonov, ktor vydval cr. Bol aj sdnym orgnom: ako prvostupov sd bol prslun pre sdenie najach trestnch inov, okrem toho bol odvolacou intanciou. Skladal sa z 10 lenov, ktorch menoval cr. Pri sente bola zriaden funkcia generlneho prokurtora (general-prokuror), ktor stl na ele kancelrie sentu. Bojarsk duma po vzniku sentu plne stratila svoj vznam, formlne vak nebola zruen. Pre fungovanie dumy neexistovali ani technick podmienky: za vldy Petra I. boli bojari rozosielan na slubu do rznych miest a k vojenskm tvarom. ttnu sprvu riadili kolgi, ktor zaviedol Peter I. (r. 1718), nahradili nevyhovujce prikazy. Kolgi bolo spoiatku 9, neskr 12. Na ele kadho kolgia stl prezident, menovan crom. Kolgi mali presne vymedzen kompetenciu. Najvznamnejmi boli kolgium zahraninch vec, vojensk kolgium a kolgi financi a spravodlivosti. O vzraste ingerencie ttu do ekonomiky sved zriadenie kolgi priemyslu, obchodu a kolgia banskho. Vrazom snahy Petra I. plne podriadi cirkev ttnemu dozoru - kee povaoval cirkev za sas ttneho apartu a duchovenstvo za osobitn druh radnctva - bolo zriadenie duchovnho kolgia. Cr zostval aj naalej samoderavnm panovnkom. Bol zkonodarnm a zrove aj najvym vkonnm orgnom. Zo svojej innosti sa nezodpovedal iadnemu inmu orgnu. Bol povinn zachovva iba niektor zkladn predpisy, najm nstupncky poriadok (trn sa dedil poda zsady prvorodenstva najprv v muskej, potom v enskej lnii) a vyznva pravoslvne nboenstvo. Vetky ttne orgny vykonvali svoju moc na zklade crovho poverenia a v jeho mene. R. 1810 bola zriaden ttna rada (Gosudarstvennyj soviet), ktor rokovala o vetkch vznamnch ttnych zleitostiach, najm o vyhlsen vojny a uzavret mieru, o ttnom rozpote a posudzovala nvrhy zkonov. lenov ttnej rady menoval cr, spravidla z radov vysokej achty a najvyieho radnctva. ttna rada sa delila na 5 departmentov. ttny sent (gosudarstvennyj senat), ktor vznikol z Vldneho sentu, bol zaiatkom 19. storoia reorganizovan v najvy sdny orgn. Medzi jeho hlavn lohy patrila ochrana zkonnosti a dozor nad veobecnm pokojom a kudom" (spokojstvie i tiina). lenov ttneho sentu menoval cr. R. 1802 vzniklo namiesto kolgi, ktor zruila ete Katarna II., 8 ministerstiev: ministerstvo pozemnch ozbrojench sl, zahraninch vec, vntra, spravodlivosti, financi, obchodu a nrodnej osvety. Na rozdiel od predchdzajcich kolgi pri ministerstvch sa uplatovala zsada riadenia jednou osobou - ministrom, ktor referoval o zvanejch zleitostiach crovi. Vznikol aj vbor ministrov (Komitet ministrov). Vytvorenie ministerstiev napomohlo alej centralizcii ttneho apartu.

160

R. 1910 boli vytvoren alie tri ministerstv: polcie, ttnej kontroly a komunikci. .3.2 Miestna sprva Po vzniku Kyjevskej Rusi, zemia, ktor boli pvodnesamostatnmi knieatstvami, stali sa administratvno-teritorilnymi jednotkami, na ele ktorch stli alebo niekdaj panovnci knieat, ktor uznvali zvrchovanos vekho knieaa a odvdzali mu dane, alebo nmestnci - radnci, ktorch vek kniea poverilo administratvnou prvomocou a najm vyberanm dan. Nmestnkov menovalo kniea, najm spomedzi zaslilch lenov druiny. Najniou administratvno-teritorilnou jednotkou bola obina .Kompetencia tradinch obinovch orgnov sa postupne obmedzovala v prospech orgnov strednej ttnej sprvy. Knieatstv boli rozdelen na oblasti spravovan nmestnkmi. Nmestnci boli menovan knieaom a odmeovan asou dvok vyberanch od obyvatestva zva v naturlich. Tento spsob odmeovania sa nazval kormlenie", kee rad ivil (kormal") svojho vykonvatea. Na ele bvalch samostatnch knieatstiev stli nmestnci, ktorch menovalo vek kniea (cr). Okrem administratvnych funkci vykonvali aj jurisdikciu a vyberali dane. Odmeovan boli poda zsady kormlenia". Ivan III. uril pevn normu kormlenia" v naturlich i peniazoch a stanovil a vku sdnych a obchodnch poplatkov. zemie krajiny bolo rozdelen na oblasti - guby. Na ele guby stl vojvoda (vojevoda) s kompetenciou vojenskou, sdnou a fisklnou, podliehal mu gubn starosta, ktormu pomhali jak, elovanici a kancelria. S vnimkou vojvodu, ktor bol menovan, vetci ostatn funkcionri miestnej sprvy boli volen, gubnho starostu a jaka volila achta, elovanikov ronci, voba vak bola platn a po schvlen prkazom, ktormu podliehala cel gubn sprva. Nov organizcia miestnej sprvy bola vrazom upevujceho sa centralizmu, pritom stredn moc sa upevnila nielen kontrolou miestnej sprvy, ale aj posilnenm niej achty, ktor predstavovala protivhu bojarstva - odporcu centralizcie. Zvislos miestnej sprvy na strednch orgnoch sa upevnila aj v dsledku zruenia princpu kormlenia r. 1555. Za Petra I. sa uskutonila radiklna reorganizcia miestnej sprvy. R. 1708 bolo zemie krajiny rozdelen na 8 guberni na ele s guberntormi, bezprostredne podriadenmi crovi. Nakoko gubernie mali prli vek rozlohu, r. 1719 boli rozdelen na provincie (50) na ele s vojvodami, provincie sa alej delili na ditrikty. Napokon, ke sa ani nov organizcia sprvy neukzala ako dostatone inn nstroj represie - najm poas tzv. sedliackej vojny (1773 1775), uskutonila Katarna II. r. 1775 aliu reorganizciu miestnej sprvy, pri ktorej sa zohadnil poet obyvatestva. Bolo vytvorench 50 guberni s priemernm potom 500 000 obyvateov, gubernie sa delili na ujezdy s priemernm potom 300 000 obyvateov. Na ele gubernie stl generlny guberntor (general-gubernator) priamo podriaden strednej moci, pomhala mu menovan gubernsk vlda (gubernskoje pravlenie). Na ele ujezdu stl kapitn (kapitan-ispravnik), ktormu pomhalo zastupitestvo volen dvoranmi. R. 1785 vzrstla loha dvorianstva v miestnej sprve, dvorania mohli voli svojich zstupcov (predvoditeli) na rovni ujezdu i gubernie, ako aj kandidtov na administratvne funkcie. Okrem toho mohli vysiela deputcie k sentu a crovi Prva tkajce sa samosprvy boli spolu s almi prvami poskytnutmi dvorianstvu obsiahnut vo vsadnej listine (alovannaja gramota dvorianam). Sasne - r. 1785) sa uskutonila aj reorganizcia mestskej samosprvy. Vetci obyvatelia mesta tvorili tzv. mestsk spoloenstvo (ako v predchdzajcom obdob), volili starostu mesta 161

(golova) a poslancov mestskej dumy (gorodskaja duma), ktor spravovali hospodrske zleitosti mesta. Administratvna moc patrila meanostovi (gorodniij), menovanmu vldou. Prva miest boli uveden v norme rovnakho druhu ako prva achty - vo vsadnej listine (alovannaja gramota gorodam). Na rozdiel od samosprvy, ktor crska moc poskytla achte a mestskmu obyvatestvu, samosprva kozkov bola v porovnan s minulosou redukovan. Prinou bol diametrlne odlin charakter a hlavn el tchto samosprv: zatia o achtick a mestsk samosprva predstavovali sas opatren na upevnenie absolutistickej moci, tradin kozcka samosprva bola intitciou snaiacou sa zachova nezvislos na strednej moci. zemie ttu sa delilo na gubernie, nimi jednotkami boli ujezdy, najnimi volosti. Po zruen nevonctva sa v irom meradle zaviedla samosprva, aby sa samoderavnopolicajn systm prispsobil potrebm burozneho rozvoja. R. 1864 boli zriaden na rovni ujezdov a guberni tzv. zemstv, ktor sa zaoberali miestnymi zleitosami, najm rozhodovali o budovan miestnych komunikci a verejnch zariaden, napr. nemocnc. lenov ujezdnch zemstiev volili majitelia pdy - ronci a majetn meania, priom ronci volili nepriamo - prostrednctvom splnomocnencov (upolnomoennyje), zvolench na dedinskch schdzach (seskije schody). Poslancov gubernskch zemstiev volili ujezdn zemstv. Ujezdn i gubernsk zemstv volili svoje vkonn orgny - ujezdn resp. gubernsk vedenia (upravy) na ele s predsedom, prslunkom statkrskej achty. Tieto orgny museli by potvrden guberntorom. Zemstv oboch stupov boli ovldan statkrskou achtou, ktor ich vyuvala vo svoj prospech (napr. stavba ciest alebo zriaovanie zdravotnch stredsk sa uskutoovalo v blzkosti statkrskych usadlost). R. 1870 sa uskutonila reorganizcia mestskch rd pochdzajcich z ias Katarny II. Mestsk rada (gorodskaja duma) sa skladala z poslancov (gorodskije glasnyje), ktorch volili mejitelia domov, kupci, tovrnici a poplatnci vysokch dan. Mestsk rada volila svoj vkonn orgn - mestsk vedenie (sprvu - gorodskaja uprava) na ele so starostom (gorodskoj golova). Mestsk rada bola pod dozorom guberntora. Mestsk rady boli ovldan buroziou, ktor prostrednctvom nich uplatovala svoje triedne zujmy, tto skutonos bola zrejm aj zo zanedbvania vstavby tvrt obvanch mestskou chudobou. 3.3 Organizcia sdnictva Sdnictvo sa oddelilo od administratvnych orgnov. Bolo trojintann, priom prv dve intancie boli vybudovan oddelene pre achtu, meanov a ronkov, tretia intancia bola spolon pre vetky kategrie obyvatestva.

162

FRANCZSKO V OBDOB FEUDALIZMU Periodizcia vvoja Franczske krovstvo vzniklo v dsledku Verdunskej zmluvy z r. 843 zo zpadnch oblast dovtedajej franskej re. Nepredstavovalo vak ani zemn, ani hospodrsku, ani jazykov kultrnu alebo politick jednotu. Fakticky sa skladalo z celho radu panstiev seniori (seigneurie), ktorch majitelia seniori (seigneurs) uznvali panovnka iba formlne. Navye niektor zo seniori podliehali franczskemu krovi iba iastone, kee ich druh as sa nachdzala na zem Nemecka. V skutonosti kr vldol iba na zem svojich panstiev domn. Ke r. 987 nastpila na franczsky trn dynastia Kapetovcov, jej krli viedli zdhav boje s vekmi feudlmi o rozrenie svojej skutonej moci a upevnenie svojej autority. Tieto ciele vak dosiahli a v spojitosti s expanzvnou politikou, v ktorej ich vek feudli podporovali, kee aj sami mali zujem na rozren zemia, ktor vytvralo podmienky pre zvenie ich seniori. Proces upevovania krovskej moci sa zaal za panovania udovta IX. (12261270), ktor posilnil stredn ttnu moc uskutonenm reforiem sdnej, peanej a vojenskej. Zaiatok obdobia stavovskej monarchie spad do obdobia panovania Filipa IV. Krsneho (1285-1314), ktor v sil zska pre svoje centralizan snahy iriu podporu zaal pozva na zhromadenia achty a duchovenstva - niekdajie generlne krie - aj zstupcov miest. V dsledku toho sa achtick zhromadenie zmenilo v zhromadenie stavovsk. Postupn upevovanie sa krovskej moci prebiehalo v zloitej situcii. Ilo predovetkm o zostrovanie triednych protikladov, ktor sa prejavilo v celom rade vzbr a povstan ako sedliakov, tak aj meanov, priom v niektorch povstaniach sa spjali ronci s meanmi alebo mestskou chudobou. Najmohutnejm bolo povstanie parskych meanov (1357-1358) a povstanie sedliakov v strednom Franczsku, tzv. jacqueriu (1368). V niektorch prpadoch sa spjal aspekt triedny s nrodnm (povstanie meanov v Bruggch, tzv. bruggsk rann oma v mji 1302, povstanie v Gente (1335-1345 a 1382), povstanie sedliakov v zpadnch Flandroch (1326-1328). alie problmy sviseli so zahraninou politikou (storon vojna s Anglickom 1337-1453). V obdob stavovskej monarchie Franczsko upevnilo svoju prest v pomere ku katolckej cirkvi: za kra Filipa IV. bol zvolen Francz za ppea a sdlo ppea sa prenieslo do Franczska (tzv. avignonsk zajatie, 1309-1377). Poiatky absolutistickej monarchie vo Franczsku siahaj do obdobia vldy udovta XI. (1461-1483), ktor posilnil byrokratick orgny podliehajce panovnkovi a pripojenm Burgundskho vojvodstva takmer plne dovil proces zjednocovania Franczska. Cel alie obdobie vak neznamenalo nepretrit samovldu kra - v zvislosti od konkrtnych podmienok striedali sa obdobia vyhranenejieho, jednoznanho absolutizmu za udovta XII. (1498-1515), Frantika I. (1515-1547), Henricha IV. (1589-1610), udovta XIV. (16611715) a udovta XV. (1715-1774) s obdobiami, ke bola krovsk moc oslaben - najm poas nboenskch vojen medzi katolkmi a hugenotmi (1562-1594). Na ele jednej i druhej strany stli achtick rody, ktor vyuvali nboensk boje na realizovanie svojich politickch ambci, predovetkm na zskanie vplyvu na kra. V polovici 17. stor. dolo k otvorenej revolte achty, znmej pod menom fronda princov" (1650-1653), ktor bezprostredne nadviazala na vzburu parskeho parlamentu frondu parlamentu" (16481649). Zatia o fronda parlamentu bola reakciou na pokus kra vymha daov nedoplatky a najm obmedzi prva parlamentu, cieom frondy princov bolo upevni postavenie achty.

163

Cel obdobie absolutistickej monarchie bolo sprevdzan udovmi povstaniami, pri ktorch sa povstania sedliakov striedali s povstaniami meanov, ako aj so spolonmi povstaniami sedliakov a meanov. V tomto obdob dolo aj k prvm samostatnm vystpeniam robotnkov (trajky tlaiarenskch robotnkov v Pari a Lyone v rokoch 15391542, trajky tkskych robotnkov v rokoch 1744-1786). V oblasti ekonomiky sa prejavil absolutizmus rastcou ingerenciou ttu do hospodrskeho ivota: r. 1599 bola zaveden ochrann coln tarifa do priemyslu, r. 1601 zriaden obchodn komora, ktor priaznivo ovplyvnila rozvoj manufaktr a zavdzanie technickch zdokonalen, cel rad opatren sa uskutonil r. 1673: dolo k zjednoteniu mier a vh, k zostreniu ttneho dozoru nad cechmi, ttnej regulcii vvozu obilia a k zneniu niektorch priamych dan. V poslednom obdob absolutistickej monarchie sa vrazne zhorila finann situcia najm v dsledku nkladnch vojen a obrovskch vdavkov na krovsk dvor. Po nespechu tzv. Lawovej pekulcie (emisia nekrytho papierovho obeiva), ktor zrtila cel finann systm, vzhadom na nerelnos zvovania daovho bremena privilegovanch uskutonili sa pokusy reforiem (Turgotove, 1774-1776 a Neckerove, 1777-1781), v rmci ktorch mala by uloen daov povinnos aj achte. Pokusy stroskotali na odpore achty. Tieto otzky sa zsadne vyrieili a v priebehu Vekej buroznej revolcie. 2.1 truktra obyvatestva a jej socilne skupiny Pda sa nachdzala formlne vo vlastnctve kra. Fakticky vak patrila feudlom, ktor ju zskali od kra ako dedin lno, priom jej as odovzdvali alej do lna svojim vlastnm vazalom. Medzi feudlnych vlastnkov pdy patrila aj cirkev jej kltory a biskupstv. Svetsk i duchovn feudli obhospodarovali pdu vo vlastnej rii alebo ju odovzdvali do obrbania sedliakom poda stupa zvislosti poddanm alebo nevonkom. Spravidla existovali popri sebe rzne formy obhospodarovania v rmci toho istho vekostatku. V 10.-11. stor. sa hospodrsky ivot sa koncentroval na vidieku. Prevldalo naturlne hospodrstvo, remeselncka innos sa uskutoovala na vekostatkoch a pre ich potrebu. K vmene dochdzalo iba prleitostne. Obchod sa obmedzoval takmer vlune na orientlne vrobky, ktor dovali cudz kupci a ktorch odberatemi boli prakticky vlune feudli Celkovo sa vrobn sily vyvjali pomalm tempom. Hospodrsky ivot sa zaal zintenzvova a na sklonku obdobia roztrietenosti, vtedy zaal vzrasta aj vznam miest. Mest zaali vyuva svoj hospodrsky vzostup aby sa zbavili zvislosti od feudlov, tento cie dosahovali niekedy vkupom, inokedy otvorenm bojom. Feudli sa delili poda svojho postavenia v spolonosti na tri skupiny. Do prvej skupiny patrili vojvodovia (ducs), grfi (comtes) a markzi (marquis) majitelia najvch seniori. K nim sa potali aj arcibiskupi (archevques), biskupi (vques), opti (abbs) a prepoti (prvts). Prslunci prvej skupiny boli priamymi vazalmi kra, priom boli povaovan za rovnch krovi, a nazvali sa pairmi (pair rovn). Druh skupinu tvorili vicegrfi (vicomtes) a barni (barons), ktor boli vazalsky zvisl od pairov, od ktorch obdrali as ich seniorie ako lno. Tretiu skupinu predstavovali rytieri (chevaliers), ktor dostali ako lno od prslunkov predchdzajcich skupn spravidla 1-2 dediny. Vazali vazalov sa nazvali vzdialen" alebo zadn" vazali (arrire-vasaux) a a do zosilnenia krovskej moci neboli zvisl od kra. Kr bol nten repektova zsadu Vazal mjho vazala nie je mojm vazalom". Poddan. Najvyiu, pomerne nepoetn skupinu, tvorili roturiri (roturiers), ktor sa rozdeovali na vidieckych, tzv. vilanov (vilains) a mestskch (bourgeois). Roturiri boli osobne slobodn, mohli sa vone sahova, ale mali voi feudlovi urit povinnosti. Z oboch skupn mali lepie postavenie mestsk roturiri: vzhadom na to, e sa zaoberali prevane

164

remeslami a obchodom, spravidla vlastnili iba menie pozemky, take ich povinnosti odvdza za pdu poplatky a vykonva urit prce - nemali prli vek rozsah. Horie postavenie mali vilani. Odvdzali feudlovi poplatky za uvanie pdy (cens), odovzdvali mu as rody (champard) a pracovali na feudlovch poliach na rozdiel od nevonkov vak iba urit poet dn, stanoven obyajou. Platili aj priamu da (taille). Na zklade tzv. zakazujcich prv (banality) nesmeli mlie obilie vo svojich vlastnch mlynoch, piec chlieb vo vlastnch peciach a lisova vno na vlastnch lisoch, ale vetko iba v zariadeniach feudlovch za poplatok. Lov zveri, rybolov, zbieranie radia a lesnch plodov, ak neboli uren pre feudla, sa im zakazovali. Po smrti vilana jeho dedi bol povinn zaplati feudlovi prevodn poplatok (relief). Vilani podliehali feudlovej administratvnej i sdnej prvomoci. Niiu, poetnejiu vrstvu obyvatestva tvorili nevonci - servi (serfs). Boli priptan k pde, mohli by predan s pdou, ale aj bez nej. Mali vetky povinnosti, ktor mali vilani, viacer z nich vak obanejie - napr. vka priamej dane a poet robotnch dn neboli pre servov pevne stanoven, ale zviseli od ubovle zemepna. Okrem tchto povinnost museli plati ete tzv. da od hlavy (capitatio, chevage) a k uzavretiu manelstva potreboval shlas feudla, za ktor platili sobny poplatok (formariage). Ich spsobilos na prvne kony bola znane obmedzen: nemohli uskutoova obianskoprvne kony a nemali procesn spsobilos. V dediskom prve sa voi nim uplatovalo tzv. prvo mtvej ruky (mainemorte): pozostalos po servovi prechdzala sp na feudla, ktor ho spravidla odovzdval servovm dediom za poplatok. Podobne ako vilani aj servi podliehali administratvnej a sdnej prvomoci feudla. Najniie a najhorie postavenie mala dvorsk ea feudlov, ktor vykonvala domce aj pon prce na V 14. stor. sa uskutonili v hospodrstve i v spolonosti Franczska znan zmeny, ktor viedli k zmenm aj v oblasti nadstavby, najm v oblasti ttnej organizcie. Predovetkm nastal vzrast miest v dsledku rozvoja tovaropeanch vzahov, ktor sa zintenzvnili najm po kriiackych vojnch. Mest sa stvali vznamnm hospodrskym i spoloenskm initeom: truktra spolonosti sa rozrila o skupinu, ktor sa stala samostatnou silou, nadobdajcou aj politick vznam. Vzrast hospodrskej moci miest postupne vytvoril podmienky pre nastolenie politickch poiadaviek, zkladnou bola poiadavka zbavi sa zvislosti na feudloch. Tento cie dosahovali mest alebo bojom proti nim alebo, o bolo astejie, vkupom. Obas dochdzalo ku kombincii obidvoch spsobov zvyajne vtedy, ke feudl po prijat vkupnho sa pokal obnovi svoju moc nad mestom (prpad Laonskej komny z r. 1112). Krovsk moc zsadne podporovala snahy miest zska nezvislos na feudloch, pretoe takto ich dostvala pod svoju priamu kontrolu, o bolo v slade s centralizanmi tendenciami. Navye mest predstavovali pre panovnka ekonomick, najm finann oporu. Samotn mestsk obyvatestvo nebolo jednotn: diferencovalo sa hlavne poda majetku, priom sa tto diferencicia priamo odrala aj na rozsahu politickch prv mesta. truktra ronckeho obyvatestva zostala o do potu skupn rovnak, dolo vak k presunu zo skupiny servov do skupiny vilanov. V svislosti s rozvojom tovaro-peanch vzahov sa zaali feudli orientova viac na pean rentu a v snahe zska naraz vie mnostvo finannch prostriedkov umoovali majetnm servom, aby vkupom nadobudli postavenie vilanov. Niekedy servov dokonca k vykupovaniu ntili, lebo v prpade, e vkupn bolo ekonomicky nenosn, servi neprejavovali o vkup zujem. Zvyovanie dvok, ktor im ukladala vrchnos bolo aj nepriamym ntlakom na servov, aby sa vykupovali. Od 14. stor. sa vo Franczsku vytvrali tri stavy: duchovenstvo, (svetsk) achta a tzv. tret stav, ktorm sa rozumeli pvodne iba meania. Prv dva stavy boli privilegovan, najm z hadiska daovej povinnosti, tret stav znal - spolu s ronkmi - cel daov bremeno. Ale napriek diskrimincii bol tret stav uznan za politick faktor.feudlovom

165

majetku a bola osobne najviac obmedzen.V obdob absolutistickej monarchie nastali radiklne zmeny. achta bola osloboden od vetkch povinnost vrtane daovej povinnosti. Jej prslunci zastvali vysok funkcie v ttnom aparte a v armde, monopoln postavenie achty v tchto oblastiach vak nejestvovalo. Urit as achty ila na krovskom dvore ako dvorsk achta a spotrebovvala znan as nrodnho dchodku. Poet kategri achty vzrstol: ku kategrim rodovej achty pribudla kategria sluobnej achty, tzv. achta plteniek. Regrutovala sa spomedzi zmonej burozie, prslunci ktorej si kupovali rady a s nimi spojen tituly, osobn i dedin. (pri vkone radu si tto achtici obliekali pltenku, o dalo zklad ich oznaeniu). Privilegovanou skupinou obyvatestva bolo aj katolcke duchovenstvo. Najvy cirkevn hodnostri patrili medzi achtu, a to k jej najvyej vrstve - pairom. Zvyajne ilo o mladch achtickch synov, ktor v dsledku majortneho systmu neparticipovali na dedistve. Niiu, hoci tie privilegovan skupinu tvorilo farsk - mestsk i vidiecke - duchovenstvo, regrutujce sa vinou z radov drobnej burozie, ako aj lenovia mnskych rdov, ktor takisto pochdzali vinou z rodn drobnej burozie. Medzi vym a nim duchovenstvom existovali rozdiely nielen v privilgich, ale aj v majetku: zatia o vy duchovn poberali prjmy z rozsiahlych latifundi, ni duchovn boli odkzan na prspevky a milodary farnkov resp. veriacich. Preto obas dochdzalo k prejavom nespokojnosti prslunkov duchovenstva.. Burozia.Najvyiu vrstvu burozie predstavovali bankri, njomcovia daovho reglu (zauvala sa prax, e tt nevyberal dane od poplatnkov priamo, ale prenajmal ich vyberanie jednotlivm prslunkom burozie) a akcionri privilegovanch spolonost. Prslunkom tejto vrstvy boli prstupn vetky rady, nevynmajc ministerstv, a preto tto vrstva zrastala s dvorskou achtou. Nesnaila sa o zmeny spoloenskho zriadenia. aliu, najvznamnejiu skupinu tvorili vekopodnikatelia, organiztori domceho priemyslu, vekoobchodnci i maloobchodnci. Tto nemohli zastva vznamnejie ttne funkcie, doliehalo na nich bremeno dan a v rozvjan hospodrskej aktivity boli znane obmedzen existenciou miestnych ciel, cechovch privilgi a malichernou reglementciou. Prameom ich nespokojnosti bolo aj nedostaton zabezpeenie skromnho vlastnctva. Tto as burozie bola stpenkyou revolunch premien: iadala likvidciu stavovskch rozdielov, odstrnenie vetkch hospodrskych obmedzen a hlavne nedotknutenos skromnho vlastnctva. Treou skupinou bola drobn burozia, prevane remeselnci. Obmedzenia a ubovu ttneho apartu pociovala vmi ako predchdzajca skupina, lebo jej prslunci vzhadom na obmedzen hmotn prostriedky nemali monos kupova si rzne avy a podplca ttny apart. Tto skupina predstavovala najradiklnejiu as burozie a poas Vekej buroznej revolcie predkladala najrevolunejie poiadavky. Robotnci a tovarii. Sasne s rozvojom kapitalistickej vroby vytvrala sa aj robotncka trieda, hoci spoiatku ete nie vemi poetn. Robotnci boli nekvalifikovan - pomocn, jednak kvalifikovan - tovarii. Postup zska postavenie majstra bol zdhav a oban: uebn as trval 8-10 rokov, prechod z kategrie tovariov do kategrie majstrov bol saen vysokm poplatkom a akou skkou. Pracovn podmienky uov, tovariov a nekvalifikovanch robotnkov boli vemi ak, pracovn de trval a 16 hodn. Sedliaci. Spomedzi ronkov u takmer plne vymizli servi, udrali sa iba na krovskej a cirkevnej pde. Zachovali sa vak servitty (najm vo vchodnom Franczsku): pri nich boli sedliaci sce osobne slobodn, ale pda, ktor obrbali, bola povaovan za vlastnctvo feudlov, voi ktorm mali cel rad povinnost, totonch najm s tradinmi banalitami. Miestami sa zachovala aj renta v konoch. Okrem toho boli sedliaci povinn odvdza dvky v prospech ttu a cirkvi. Vetky dane, dvky a ostatn povinnosti oberali sedliakov asi o 2/3 ich istch prjmov. A nakoko dane nevyberali ttne orgny, ale njomcovia, ktor mali

166

zujem, aby rozdiel medzi vybranm a ttu odovzdanm mnostvom bol m v, sedliaci asto vychdzali na mizinu. Okrem stavovskch rozdielov existovala v absolutistickom Franczsku diskrimincia odlinej nboenskej prslunosti: protestanti a idia mali obmedzen prva. Vo franczskych kolnich existovalo aj otroctvo, oho dkazom je ierny kdex (Code Noir) z r. 1785, upravujci postavenie otrokov. 3.1 Systm ttnych orgnov-verejn sprva. 1. stredn ttne orgny Na ele ttu stl kr. Jeho funkcia bola dedin, v obdob medzi detrnizciou Karola Tunho (887) a zvolenm Huga Kapeta (987) voliten. (Volitenos sa formlne zachovala aj za prvch Kapetovcov, uplatoval sa vak princp dedinosti). Takmer po cel obdobie roztrietenosti bol kr panovnkom celej krajiny iba formlne. Skuton moc vykonval iba na svojich panstvch - v parskom a orlenskom kraji. Ete aj o zachovanie tejto moci musel vies ustavin boj s vekmi feudlmi. K upevneniu krovskej moci dochdza a koncom 12. storoia. Krovsk dvor predstavoval shrn prslunkov strednho ttneho apartu. Skladal sa z krovskch sluhov" - ministerilov a radcov. Jeho zemn psobnos bola priamomern skutonej krovskej moci a preto v prvch obdobiach sa obmedzovala na krovsk domny. V priebehu boja o upevnenie krovskej moci uskutonila sa reorganizcia dvora: vytvorila sa krova rada al. kria (curia regis), jadro ktorej tvorili krovi ministerili. Nzvami funkci svojich lenov iastone nadvzovala na stredn ttny apart franskej re. Najvznamnejmi hodnostrmi boli vek seneal (grand snchal, senescalcus magnus) najvy finann orgn (tento rad bol zruen za Filipa II. Augusta, 1180-1223) a konektbl (conntable) velite vojska. Na ele krovskej kancelrie stl kancelr (chancelier, cancellarius), krovsk dvor a krovu osobn pokladnicu spravoval komornk (chambellan, camerarius). Zastvanie funkci sa neviazalo na achtick pvod: radnkmi sa stvali aj drobn rytieri a ni duchovn, ktor mali prvnick vzdelanie alebo administratvnu a justin prax. Za udovta IX. (1226-1270) bola v rmci jeho reforiem krova kria rozdelen na dve komory - tovn a sdnu, nazvan parlament (parlement). Zatia o za Filipa II. zastoval sa ministerili a znalci prva (legisti) v krii iba popri vekch feudloch, od udovta IX. innos krie spovala prakticky iba na samostatnch ministeriloch a legistoch, feudli sa zastovali iba na otvracom ceremonili zasadania parlamentu. Legisti sa snaili aplikova v judikatre zsady a normy rmskeho prva a zrove propagovali princp neobmedzenosti krovskej moci. Generlne kurie boli zhromadenm svetskch i duchovnch feudlov z krovskch domn resp. z celej krajiny, ktorch kr zvolval, aby s nimi prerokoval dleit otzky vntornej i zahraninej politiky. V obdob stavovskej monarchie sa postavenie kra v porovnan s predchdzajcim obdobm upevnilo. Centralizan snahy sa sce ete v plnom rozsahu nerealizovali, no najdleitejie otzky sa nielen centrlne rozhodovali, ale mali aj faktick, nielen formlnu psobnos na zem celho ttu. Pritom sa vak kr delil o moc s novm - stavovskm - orgnom, ktor predstavoval jeho protivhu. Rovnovha medzi panovnkom a stavovskm orgnom vak

167

nemala trval charakter: obas dochdzalo k vychleniu v prospech jednej alebo druhej strany poda relneho pomeru sl, ako aj v svislosti s almi momentmi. alie stredn ttne orgny z obdobia feudlnej roztrietenosti sa zachovali, priom sa rozrila ich faktick zemn psobnos. K nim pribudol orgn, ktor bol pre nov etapu vo vvine ttu najcharakteristickej - generlne stavy (tats gnraux). Generlne stavy sa skladali z vyieho duchovenstva, svetskej achty a tzv. tretieho stavu - zstupcov miest, ktor sa regrutovali z radov mestskho patricitu. lenovia generlnych stavov boli pozvan krom (achta ponc grfmi nahor, prelti a niekedy aj osoby stojace na ele miestnej sprvy - starostovia a konzuli - tchto niekedy menovali krovsk radnci, alebo volen zstupcovia kapitl, optstiev a miest). Voby boli spoiatku priame, neskr nepriame trojstupov. Vidiecke roncke obyvatestvo nemalo iadne zastpenie: za jeho zstupcov boli oznaovan feudli, ktorm podliehalo. Generlne stavy zvolval kr najm vtedy, ke zamal zavies nov dane. Kad z generlnych stavov zasadal a rokoval osobitne. Kad stav mal jeden hlas bez ohadu na poet jeho lenov, o bolo nevhodn pre tret stav, ktor napriek svojej poetnosti mal zriedka monos presadi svoj zujem vzhadom na zsadn jednotnos zujmov, a preto aj vinou jednotn postup - ostatnch dvoch stavov. Pomer medzi krom a generlnymi stavmi nebol vdy rovnak - niekedy sa viac uplatovala vha generlnych stavov, inokedy kra. V niektorch obdobiach, ke bola krovsk moc silnejia, generlne stavy neboli vbec zvolvan: Karol V. (1364-1380) zvolval namiesto generlnych stavov zhromadenie notblov - princov z krovskho rodu, dvoranov, preltov, teolgov a prvnikov, ktorch pozval poda svojho vlastnho Za absolutizmu bola pre systm ttnych orgnov prznan centralizcia a upevovanie moci panovnka jednak na kor achty, ktor zastvala funkcie v miestnej sprve, jednak na kor miest. Moc kra sa upevnila v relcii centra k miestnej sprve a vo vzahu k ostatnm strednm ttnym orgnom, najvraznejie voi generlnym stavom. Ponc Frantikom I. (15151547), krli sa pri vydvan zkonov odvolvali iba na svoju vu. Kr vykonval innejiu kontrolu miestnej sprvy a jeho pozcie sa upevnili aj v justcii. K upevneniu krovskej moci prispelo aj vytvorenie stlej armdy a vojnovho lostva. Krovsk rada sa premenila na byrokratick orgn, jej poradn charakter ustpil charakteru vkonnmu. V svislosti s tm poklesol vznam krovskch princov, vojvodov a ostatnch pairov a vzrstol vznam osb s odbornm vzdelanm neachtickho pvodu. Za kardinla Richelieua sa stva predsedom rady kancelr, ktor bol predtm jej tajomnkom. tyroch lenov krovskej rady nazvali ttnymi tajomnkmi a bolo im zveren riadenie uritch odvetv ttnej sprvy. Za udovta XIV. (1643-1715) dostali ttni tajomnci oznaenie ministrov, priom ttny tajomnk - generlny kontrolr financi sa stal fakticky prvm ministrom. Okrem krovskej rady existovalo ete niekoko alch rd, ktor plnili administratvne lohy a podliehali krovskej rade. Generlne stavy stratili postupne svoj vznam. Po roku 1439 sa schdzali iba zriedka a od r. 1614, ke ich kr rozpustil pod zmienkou, e pre vzjomn nezhody nie s schopn innosti, zili sa a v predveer Vekej buroznej revolcie - r. 1789 vberu. 2. Miestna sprva Administratvno-teritorilne rozdelenie zostalo ako v predchdzajcom obdob. Vzrstol vak poet miest, ktor nepodliehali feudlovi, ale iba krovi. Na ele miest stli meanostovia (starostovia, maires) alebo konzuli (consuls).

168

Od 16. stor. zosilnela centralizcia a byrokratizcia miestnej sprvy. Seniorie sa zmenili v provincie, spravovan krovskmi radnkmi. Za Frantika I. vznikol rad guvernra (gouverneur), ktor stl na ele provincie, bol najvym vojenskm veliteom v jej obvode, predsedom provinnho stavovskho zhromadenia a zstupcom kra v najvyom provinnom sdnom orgne - parlamente. Guvernrovi podliehali bailliovia, prevoti a seneali. Za Henricha II. (1547-1559) vznikol rad intendanta, ktor mal spoiatku obasn, od ias kardinla Richelieua stly charakter. Intendant mal administratvnu, finann i sdnu prvomoc a jeho hlavnou lohou bolo kontrolova cel provinn administratvny i sdny apart. Provinn generlne stavy - regionlna obdoba strednch (celottnych) generlnych stavov, boli vo svojej innosti obmedzovan byrokratickmi orgnmi. Rovnako boli obmedzen aj mestsk orgny - magistratry, ktor stratili niekdajie autonmne postavenie. Krovsk domny sa rozdeovali na obvody na ele s prevotmi (prevts), ktorm patrila administratvna, sdna a vojensk prvomoc. Neskr zaali vznika vyie jednotky - spojen obvody (baillages), na ele ktorch stli bailliovia, priamo nadriaden prevotom, vykonvali inpekciu a kontrolu innosti prevotov - neskr sa stal ich rad stlym. Za Filipa II. Augusta vznikla funkcia senealov (funkcia vekho seneala - radu strednho charakteru - bola za toho istho panovnka zruen), ktor spravovali zemie novopripojen ku krovskm domnam. 3. Organizcia sdnictva Nebola jednotn a v kadej seniorii mala urit osobitn rty. V zsade vak psobili dva druhy sdov: svetsk a cirkevn. Svetsk sdnictvo bolo spoiatku dvojstupov: existoval ni a vy sd. V 13. stor. vznikol ako medzistupe stredn sd. Menej vznamn veci sa sdili na nich, zvanejie na vych sdoch. Uplatovala sa zsada, e kad m by sden seberovnm, vzahovala sa vak iba na achticov a ostatnch slobodnch obyvateov. Nevonkov a sluobnctvo sdili iba pni. Cirkevn sdnictvo bolo tvorstupov: prvou intanciou bol sd biskupa, druhou arcibiskupa, treou prmasa, tvrtou ppea (tento sa mohol necha zastpi svojim zmocnencom). Cirkevn sdy boli prslun nielen pre duchovnch, ale aj pre laick osoby, ktor mali nejak spojitos s cirkvou (pre uiteov, spevkov, univerzitnch tudentov, ako aj pre astnkov kriiackych vprav). Centralizcia sa prejavila aj v oblasti justcie. R. 1537 bola zruen jurisdikcia barnov. Zrove bol oslaben aj vznam parlamentov tm, e boli postaven pod kontrolu guvernrov a neskr aj intendantov. Obmedzenm parlamentov sa nesledovalo len zenie ich prvoradej innosti - vkonu jurisdikcie, ale viac obmedzenie ich asti na legislatvnej procedre, najm pokia ilo o parsky parlament: od polovice 15. stor. sa krovsk nariadenia publikovali prostrednctvom registrcie na parskom parlamente, ktor bol oprvnen registrciu odoprie, prpadne vrti krovi jeho nariadenie pozmenen (remontrcia, remontrance). Ponc panovanm Frantika I. zaalo sa prvo parlamentu na remontrcie postupne obmedzova, a napokon udovt XIV. r. 1673 remontrcie zakzal a provinn parlamenty podriadil guvernrom a intendantom.

169

V svislosti s rozirovanm a upevovanm svojej moci odnmali krli vkon sdnictva feudlom a zverovali ho svojim administratvnym orgnom - na severe bailliom a prevotom, na juhu bailliom a senealom. Najvyou sdnou intanciou sa stal parsky parlament, ktor mal tri komory - dve obianske a jednu trestn. Obdobn parlamenty sa zriaovali aj v provincich - zemiach pripojench ku krovskm domnam. Sasne so vznikom parlamentu bola zriaden aj funkcia krovskho prokurtora, ktor vystupoval ako alobca v mene kra.

PRVNE ASPEKTY VVOJA FEUDLNEHO ANGLICKA Britsk ostrovy, pvodne osdlen keltskm obyvatestvom, boli od 1. stor. n.l. sasou rmskeho impria. R. 407, po odchode rmskych lgi v svislosti s neustlymi bojmi o cisrsky trn, stalo sa keltsk obyvatestvo op nezvislm. Od polovice 5. stor. sa vak zaali njazdy Anglov, Sasov a Jutov, pred ktormi keltsk obyvatestvo ustpilo do Walesu, Cornwallu a ktska a iastone aj na eurpsky kontinent (dnen Bretagne ). Anglovia, Sasi a Juti vytvorili niekoko krovstiev, ktor si dlho zachovvali kmeov

170

charakter. Po ustavinch vzjomnch bojoch zostalo z nich nakoniec iba sedem krovstiev ( Wessex, Sussex, Essex, Kent. Mercia, Vchodn Anglicko a Severn Unbria ) - tzv. neptarchia - , ktor roku 829 zjednotil wessexsk kr Egbert pod nzvom Anglicko. Sasne - u od 8. storoia - pokraovala alia vlna njazdov, tentoraz normanskych kmeov - Nrov a Dnov. Pre definitvne nastolenie normandskej moci bol rozhodujci rok 1066, ke normnsky vojvoda Viliam Dobyvate v bitke pri Hastingse ( 14. oktbra ) porazil kra Harolda. V alch rokoch zskal Viliam vldu prakticky nad celm Anglickom. Dsledok vpdu Normanov sa prejavil urchlenm a dovenm procesu feudalizcie. Postupne vzrstol poet zvislch ronkov na kor slobodnch sedliakov. Konfikciou pdy pozbavil kr domcich anglosaskch feudlov hospodrskej pomoci a prostrednctvom osobitnho reimu ku pde zakotvil zvislos normanskej achty od strednej moci. Vytvoril sa siln, centralizovan feudlny tt, pevn moc panovnka sa udrala aj v priebehu nasledujceho jeden a pol storoia. Normansk vpd a pevn stredn moc priniesli Anglicku aj zemn zisky -bezprostredne po normanskom dobyt sa zemie Anglicka rozrilo o Viliamove davy na eurpskom kontinente a neskr o rsko. Zvltnosou obdobia stavovskej monarchie v Anglicku na rozdiel od analogickej vvojovej fzy ttov na eurpskom kontinente bolo, e nepredstavovala v pomere ku predchdzajcemu obdobiu posilnenie strednej moci, hlavne panovnka, ale jej oslabenie. Zvrat ku oslabenej strednej moci bol dsledkom latentnch snh feudlov zska nezvislos od panovnka - teda podobn postavenie, ak mali feudli na kontinente vo vzahu ku svojmu krovi . Vhodnou prleitosou pre realizciu tchto snh bol pokles preste kra Jna Bezzemka v svislosti s jeho nespenou zahraninou politikou. Vznamnm faktorom bola jeho veobecne nepopulrna vntorn - domca politika, ktor vyvolvala odpor vetkch zloiek spolonosti, vrtane poddanch, lebo trieda feudlov prenala na nich bremen, ktor jej ukladal kr. Obdobie stavovskej monarchie bolo obdobm zvanch zmien v ekonomickej i socilnej truktre smerom ku kapitalistickm, pokrokovm vrobnm vzahom. Manory sa zaali orientova na tovarovo - pean hospodrstvo. V oblasti feudlnej renty presunulo sa aisko na pean rentu, sprievodnm znakom bolo uvoovanie feudlnych pt a postupn znik kategrie nevonkov na rozhran 14. a 15. storoia. Tento proces bol urchlen povstanm Wata Tylera ( 1381), ktor vzniklo ako reakcia na zvyovanie dvok a optovn zavedenie renty v konoch. Po povstan boli v celej krajine robotn prce nahraden peanou rentou. V triede feudlov dolo ku zdhavm bojom medzi rodmi lancasterskm a yorskm ( tzv. vojna ervenej a bielej rue - lancastersk rod mal v erbe erven, yorsk bielu ruu ) o krovsk trn. Boje trvali 30 rokov ( 1455 - 1485 ) a zastnili sa na nich aj in feudlne rody, dokonca zasahovalo aj zahraniie. V dsledku vojny ru " vymreli cel feudlne rody. V oblasti zahraninej politiky do obdobia stavovskej monarchie spad storon vojna s Franczskom ( 1337 - 1453 ). Poiatky absolutizmu v Anglicku spadaj do obdobia nstupu dynastie Tudorovcov, za panovania ktorej (1485 - 1603 )dosiahol absolutizmus svoj vrchol. Pre anglick absolutizmus je charakteristick, e sa plne nerozvinul , zachoval sa parlament, hoci jeho vznam sa zmenil a zachovala sa aj miestna samosprva. Bol to dsledok skutonosti, e zujmy kra, novej achty a s ou spojenej burozie boli zhodn. Novej achte a burozii vyhovovalo, e krovsk moc oslabila vplyv barnov a zrove potlala prejavy nespokojnosti ronkov s ohradzovanm, ako aj nepokoje mestskej chudoby. Okolnos, e medzi achtou, ktor sa zaala orientova na kapitalistick spsob vroby a

171

silnejou buroziou nebolo ostrch protikladov, vntorne upevovala parlament. Z obdobnch prin sa zachovvala miestna samosprva, ovldan achtou a bohatmi meanmi. Krovsk moc upevnila aj cirkevn politika Tudorovcov. Za Henricha VIII. (1509 1547 / sa odtrhla od rmskokatolckej cirkvi novoutvoren angliknska cirkev, ktorej hlavou sa stal kr. Zrove sa posilnila krovsk moc aj hospodrsky, pretoe as pdy, ktor odali cirkvi, pripadla korune. Obdobie absolutistickej monarchie bolo obdobm rchleho hospodrskeho vzostupu Anglicka. Vznamn lohu zohrala pri tom hospodrska, najm obchodn expanzia do ostatnch ast svata, umonen zmorskmi objavmi. tt podporoval tento trend udeovanm vsad spolonostiam, ktor sa zaoberali obchodom so zmor, ako aj vzdialenejmi eurpskymi krajinami. Pre rozvoj obchodu malo vek vznam aj zaloenie krovskej burzy v Londne r. 1571. 2. Obyvatestvo a jeho socilna truktra Spoloensk a hospodrske zriadenie anglosaskch tatikov bolo podobn zriadeniu Frankov v ase po dobyt Glie. Pomerne dlho sa zachovvala susedsk obina, hoci v jej vntri sa u v priebehu 7. stor. jasne rtala majetkov diferencicia. Zrove sa vytvrali menie statky, ale aj vekostatky v svislosti s tm, e krli udeovali pdu jednotlivcom, najm prslunkom svojej druiny a lenom svojej rady. Postupom asu poet statkov vzrastal na kor obinovej pdy. Spolonos sa spoiatku rozdeovala na tyri skupiny. Najvyiu predstavovali eorli rodov achta, vlastnci statkov, resp. vekostatkov. Jadro tejto skupiny tvorili Anglosasi, ale patrila k nej aj keltsk achta. Najpoetnejou spoloenskou skupinou boli keorli - slobodn ronci, ktor hospodrili na svojich prdeloch v rmci obn, z etnickho hadiska lo o Anglosasov. as spolonosti tvorilo poloslobodn obyvatestvo - leti al. Wili. Leti, jadro ktorch predstavovali Kelti, spravidla boli usaden na cudzej, hlavne vekostatkrskej pde, za jej uvanie odvdzali naturlnu rentu a vykonvali robotn prce. V malej miere sa vyskytovali aj otroci - theowi. V priebehu alieho vvoja vznikla nov kategria achty - vojensko - radncka achta - gesithi, od vojen s Dnmi thani. Prslunkom vojenskej achty kr udeoval ako odmenu pdu a spolu s ou imunitu - sac and soc. Kee udeovan pda patrila pvodne obinm, spolu s imunitou dostvali achtici prvo vybera od obyvatestva dane a vykonva nad nm jurisdikciu. achtic - vekostatkr stval sa v pomere k ronkom pnom - lordom, ronci sa oznaovali ako socmen, boli osobne slobodn a mali prvo vlastni pdu, ako aj prvo slobodnho odchodu, ale km ili v obvode lordovej prvomoci, podliehali jeho jurisdikcii. V 11. stor. sa neachtick obyvatestvo rozdeovalo na geneathov, niekdajch keorlov, ktor si pravdepodobne zachovali vlastnctvo pdy, ale odvdzali vekostatkrovi rentu menieho rozsahu ( hoci vo vetkch troch formch ), geburov, ktor boli usaden na statkrovej pde a za jej uvanie odvdzali statkrovi rentu tie vo vetkch troch formch, ale rentu v konoch vo vom rozsahu ako geneathi a napokon kotterov ( cottars, cotters ), ktor boli usaden na nevekch pozemkoch a odvdzali rentu v konoch. Do stavovskej monarchie sa obyvatestvo rozdeovalo na tri hlavn skupiny : feudlov, poddanch a meanov. Feudli. Po normanskom dobyt nadobudla vldnuca vrstva v Anglicku osobitn rty. plne sa vymenila jej najvyia vrstva namiesto anglosaskej achty, ktorej Viliam

172

Dobyvate odal takmer vetku pozemkov drbu, nastpila achta normansk a franczska, prslunkom ktorej Viliam udeoval skonfikovan pdu. Pdu si udrala iba najniia vrstva anglosaskej achty, dostala sa vak do zvislosti od normanskej achty. Vetky vyie svetsk i cirkevn rady zastvali Normani. Feudli sa delili na tri kategrie. Prv tvorili vek barni ( od sl. v barni barones maiores ) - dritelia vch pozemkov, ktor dostali pdu priamo od kra, vina biskupov a niekoko vznamnejch optov. Do druhej kategrie patrili rytieri ( knights ), nazvan neskr malmi barnmi (men barni - barones minores ), ktor tie dostvali pdu priamo od kra, ale menej rozlohy ( 400 - 600 akrov, t. j. cca 160 - 240 ha) a ako ekvivalent vojenskej sluby, neskr boli oznaovan ako esguire a napokon dostali titul sir. Tretiu kategriu predstavovali podvazali, ktor dostali pdu od krovskch vazalov. Na rozdiel od feudlov na kontinente anglick feudli bez ohadu na stupe svojho postavenia sa nachdzali vo vej zvislosti od panovnka. Poiatky tejto zvislosti siahaj do obdobia vldy Viliama Dobyvatea, ktor na zhromaden feudlov v Salisbury r. 1086 vyhlsil, e vlastnkom vetkej pdy je koruna a slobodn udia dostvaj pdu iba do lna alebo do sprvy a vyiadal si prsahu vernosti vetkch feudlov. Zvislos feudlov od panovnka bola zabezpeen aj tm, e kr im udeoval nie kompaktn pdu, ale pozemky rozptlen po celom Anglicku, take feudli ako jednotlivci nemali vhodn podmienky na vybudovanie svojho vplyvu a moci v uritej asti ttu. Poddan sa tie rozdeovali do niekokch kategri. Najvyiu z nich predstavovali slobodn ronci ( liberi homines ), postavenie ktorch sa vak v porovnan s minulosou zhorilo a znil sa aj ich poet. Boli sce osobne slobodn a mohli vone odchdza z pdy, ale km boli na nej usaden, boli povinn odvdza lordovi pean dvky, vykonva niektor ahie povinnosti a podliehali lordovej jurisdikcii. Viliani ( villanus, villein ) spoiatku pomerne neurit kategria, nakoko ich pomenovanie sa pouvalo na oznaenie vidieanov vo veobecnosti - predstavovali od 12. stor. lenov obiny, ktor mali pln prdel pdy ( zvyajne 30 akrov, t. j. 12 ha ( alebo jeho as a prvo uva spolon obinov pdu - lky a pasienky. Boli povinn vykonva rzne prce pre lorda, odvdzali mu aj naturlnu a pean rentu a museli zachovva banality ( podobn franczskym ). Bordri ( borderers ) mali obdobn postavenie ako vilani, ale hospodrili na pde menej vmery ( 5 - 10 akrov cca 2 - 4 ha ). Kottari obrbali spravidla 2 - 3 akre pdy a sasne vykonvali alie prce, najm ako pastieri a dedinsk remeselnci. Nevonci ( servi ) boli v podstate sluhami na vekostatkoch. Vetky kategrie slobodnho obyvatestva, okrem slobodnch ronkov, splynuli v 12. stor. v kategriu vilanov. Poet meanov vzrstol v svislosti s rozvojom remesiel a obchodu. Jeho vzrastu napomohla aj skutonos, e mest boli atraktvne pre roncke obyvatestvo, nakoko ich vsadn listiny - charty - zakotvovali aj prvo prijma ulch poddanch. Ak il vilan v meste rok a de bez toho, e by ho jeho pn bol dal sdne vyhada, nadobdal osobn slobodu a stval sa obanom mesta. Za stavovskej monarchie sa vrstva feudlov aj naalej diferencovala na dve hlavn skupiny : vysok achtu - barnov a niiu achtu - rytierov. Obe vrstvy feudlnej triedy sa prispsobovali ekonomickmu vvoju, najm rozvoju tovarovo - peanch vzahov, i ke nie rovnakm spsobom. Zatia o barni sa snaili zapoji sa do tovarovo - peanho hospodrstva extenzvnym spsobom - rozirovanm svojich pozemkov na kor obinovej pdy ( tzv. ohradzovanie ) a stupovanm poiadaviek ohadne renty, rytieri prispsobovali svoje hospodrstva priamo poiadavkm trhu. Rozdielne boli aj politick postoje a snahy oboch vrstiev. Barni sa zsadne stavali proti centralizovanej moci, no ich obasn pozcia voi panovnkovi bola zameran iba na ochranu ich existujcich privilgi ( resp. ich

173

rozirovanie ). Rytieri sa zsadne stavali za centralizovan moc, proti krovi vystupovali iba vtedy, ke sa stupovali krovsk dvky alebo zvoa krovch radnkov. Zatia o barni zostvali uzavretou skupinou, rytieri sa zbliovali s bohatmi slobodnmi sedliakmi a meanmi. Zbliovaniu niej achty s neachtickm obyvatestvom napomhala okolnos, e kad slobodn vlastnk pdy s ronm prjmom najmenej 20 libier mohol dosta achtick titul. Ronci sa rozdeovali na rovnak skupiny ako v predchdzajcom obdob, zmeny nastali iba v poetnom pomere, vzrstol poet kotarov. Zmenenm monosti obivy, o bolo spsoben zaberanm pdy achtou, stupovanm ekonomickho tlaku zo strany feudlov nastal odchod z vidieka do miest. Slobodn ronci prechdzali v niektorch prpadoch do stavu achty, majetnej nevonci si kupovali slobodu. Na rozhran 14. a 15. storoia kategria nevonkov zanikla. Poet meanov vzrstol a vzrastal aj ich ekonomick vznam, tento sa odzrkadlil aj v politickej oblasti. Politick vznam metianstva sa zaal prejavova najm po vydan Vekej listiny slobd. Vek listina slobd Zaiatkom 13. storoia za kra Jna Bezzemka ( 1119 - 1216 ) dochdza ku vydaniu tzv. Vekej listiny slobd ( Great Charter of Liberties, Magna Charta, Carta Libertatum ). Vydanie tohoto dokumentu bolo dsledkom boja achty, najm barnov, proti krovm snahm o neobmedzen vldu, ako aj odporu miest - zsadne podporujcich centralistick vldu - proti stupovaniu finannch poiadaviek a obmedzovaniu osobnch a obianskych slobd. Odpor achty, najm proti barnom, proti silnej krovskej moci trval v latentnej forme u dlh as. Barni boli priahovan prkladom kontinentlnej achty, ktor vytvrala protivhu krovej moci. Otvorene sa tento odpor prejavil za panovania Jna Bezzemka, ktor proti sebe pobril vysok achtu i mest. Vysok achtu svojvonmi konfikciami pdy, zatkanm a popravovanm nepohodlnch barnov a poruovanm feudlnych zvyklost vo vzahu ku svojim bezprostrednm vazalom, mest zasa ustavinm ukladanm dvok a zvoou krovskch radnkov. Preto sa tieto rozdielne zloky spolonosti postavili jednotne proti krovi. Bezprostrednm impulzom vystpenia barnov proti krovi bolo poadovanie neobyajne vysokho ttovnho od barnov, ktor sa nezastnili na nespenej vojne proti franczskemu krovi Filipovi II. Augustovi, v ktorej Jn Bezzemok stratil vinu kontinentlnych zem. Barni odmietli zaplati ttovn a printili kra da 17. jna 1215 podpsa Vek listinu slobd. Najdleitejmi ustanoveniami Vekej listiny slobd boli : 1. iaden slobodn obyvate nesmie by zatknut alebo uvznen inak, ako poda platnho prva a smie by sden iba seberovnmi, 2. iadna nov da neme by uloen bez shlasu tzv. veobecnej rady krovstva, 3. v prpade, e kr poru ktorkovek lnok Vekej listiny slobd, mu barni i ostatn slobodn obyvatelia vykonva na neho ntlak vrtane pouitia nsilia, priom s vak povinn repektova telesn integritu kra a lenov jeho rodiny. Vek listina slobd obsahovala cel rad lnkov, tkajcich sa rznych otzok ( oddelenie justcie od administratvy, prvo slobodnch obyvateov na vycestovanie z krajiny, zavedenie jednotnch mier a vh ), priom niektor ustanovenia sa vzahovali iba na urit kategrie obyvatestva. Vekou listinou slobd najviac dosiahli jej inicitori - barni, ktor zskali kontrolu nad krom : osobitn vbor barnov dozeral, i kr zachovva ustanovenia Charty. Upevnila sa aj prest cirkvi, pretoe Charta jej zabezpeovala slobodu volieb pri obsadzovan cirkevnch radov. Rytieri zskali najmenej. Charta zakazovala krovi a barnom poadova

174

od driteov rytierskych ln viac sluieb ne stanovili obyaje. Najmenej zskali mest, ktorm Charta iba zaruovala nedotknutenos ich dovtedajch prv. Nevonci a ostatn kategrie zvislho obyvatestva nezskali Chartou ni, urit priazniv dsledky pre nich vyplvali iba zo veobecnho obmedzenia kra pri zavdzan novch dan. Pokia ide o celkov vznam Vekej listiny slobd, pozitvom bolo, e veobecn rada krovstva, ktor sa zaala schdza na zklade Charty, stala sa zrodkom parlamentu, orgnu, ktor predstavoval protivhu panovnkovi a paralyzoval - i ke nie vdy a nie plne jeho snahy o samovldu. Najmenej vznamn bolo, e na tejto innosti sa pomerne zavasu pol storoia od vzniku Charty - podiealo aj metianstvo. Nezanedbaten boli aj prva a slobody deklarovan Chartou, hoci sa vzahovali iba na slobodn obyvatestvo. Za absolutistickej monarchie sa zaal v Anglicku rozklad feudlneho systmu. Rozvoj priemyslu a obchodu vplval na ponohospodrstvo, feudlne manory sa postupne pretvrali v kapitalistick vekostatky, vyrbajce hlavne pre trh. Ich majitelia uvdzali produkciu do sladu s potrebami priemyslu vychdzajc v strety poiadavkm textilnho priemyslu, premieali orn pdu na pasienky pre chov oviec. V honbe za ziskom rozirovali pozemky na kor ronkov, preto pokraovalo vyhanie ronkov z pdy a ohradzovanie ( ktor sa zaalo a bolo legalizovan zkonodarstvom u v predchdzajcom obdob ), i ke v porovnan s minulosou pomalm tempom, kee sa priblilo k hraniciam svojich monost. V truktre achty nastali zmeny. Rodov achta sa v predchdzajcom obdob vysilila bojom ervenej a Bielej rue a mnoh z jej panstiev sa stali sasou majetku koruny. Tieto panstv kupovali od kra prslunci burozie a bohat sedliaci, ktor si zrove kupovali aj achtick tituly. Tto vytvrali spolu s asou achty, ktor u predtm mala blzko ku kapitalistickmu spsobu vroby, nov achtu ( gentry ), hospodriacu poda kapitalistickch zsad. Nov achta, ktor si rozirovala majetky aj " ohradzovanm ", potrebovala siln vldu, schopn potla odpor sedliakov vyhanch z pdy. Sedliaci sa od 15. stor. delili na dve hlavn skupiny: na slobodnch driteov pdy ( freeholders ) a njomnkov ( copyholders ), ktor sa sce vykpili z nevonctva, ale za uvanie pdy boli povinn odvdza pean a naturlnu rentu. Okrem spoloenskej diferencicie sedliakov existovala aj diferencicia majetkov rozdeovali sa na bohatch sedliakov, maloronkov a bezzemkov. Vntorne sa diferencovali aj meania. Od drobnch vrobcov, ktor pracovali sami, prpadne s 1-2 pracovnkmi, sa oddelili bohat remeselnci, ktor zakladali prv manufaktry, spolu s bohatmi obchodnkmi vytvrali horn mestsk vrstvu obyvatestva. Nstup manufaktrneho spsobu vroby prispel k polarizcii mestskho obyvatestva rozrili sa rady tovariov a mestskej chudoby. 3. Verejna sprva stredn ttne orgny Na ele ttu stl kr. Pvodne bol volen, neskr sa jeho funkcia stala dedinou. Krovi patrili atribty hlavy ttu obvykl v ranofeudlnom obdob : bol najvym veliteom vojska, najvym sudcom a stl na ele ttnej sprvy. Spoiatku sa v nazeran na krovu osobu zachovvali preitky prvotnopospolnho zriadenia, napr. trestom za usmrtenie kra bola spoiatku iba pokuta, i ke vyia ako za in osoby. Neskr prvomoc a vznam kra vzrstli, o nalo odraz aj v kvalifikcii toku na krovu osobu, vznikol pojem zrady na krovi s uloenm akho trestu. Najvym ttnym orgnom po krovi bola rada ( witanagemoot, t. j. zhromadenie mdrych ) . Vyvinula sa z kmeovej rady rovnakho mena, ktor v ase rozkladu rodovho zriadenia bola prstupn iba najvplyvnejm prslunkom kmea. Rada sa skladala z arcibiskupov, biskupov, optov, predstaviteov grfstiev a najvych hodnostrov dvora.

175

Poet lenov rady sa pohyboval medzi 30 a 100. Rada mala rozsiahlu kompetenciu a kr sa s ou radil o kadej dleitej otzke. Do stavovskej monarchie sa prvomoc kra v porovnan s minulosou po formlnej strnke podstatne nezmenila. Aj obsadzovanie funkcie kra zostalo dedin. Fakticky sa vak vytvorila siln krovsk moc ako produkt pecifickch historickch podmienok . Nov vldnuca trieda - normandsk achta - sa obvala ozbrojenho odporu podrobenho obyvatestva, a preto feudli podporovali snahy krov o siln stredn moc. Najvym orgnom po krovi bola krovsk rada alebo kria ( curia regis ), ktor sa skladala z najvych svetskch i duchovnch feudlov a z najvych krovskch radnkov. Pomhala krovi riei dleit otzky. Schdzala sa v trjskom zloen, poda toho, o akch otzkach sa mal kr s ou radi : 1. ako feudlny zjazd - za asti vetkch lenov - rieili sa iba najdleitejie otzky, 2. ako sd najvyej intancie a orgnov finannej sprvy zloen z uieho kruhu feudlov - rieila spory medzi vazalmi, rozhodovala o odvolaniach proti rozhodnutiam nich sdov a prostrednctvom pojazdnch sudcov kontrolovala niie sdne intancie, ako finann orgn spolupracovala s tzv. sieou achovej dosky - stlym finannm orgnom, 3. ako najvznamnej administratvny orgn - zloen z krovskch radcov - rozhodovala rozlin otzky ttnej sprvy. Sie achovej dosky bola stlym finannm orgnom. Jej lenov menoval kr. radnci. Najvznamnejmi radnkmi boli sudca, kancelr a komornk. Menoval ich kr. Prvomoc kra bola v obdob stavovskej monarchie Vekou listinou slobd radiklne obmedzen. V oblasti zkonodarstva bol kr relatvne obmedzen existenciou samostatnej a nezvislej zkonodarnej kompetencie parlamentu. V oblasti vkonnej moci bol obmedzen najm vo finannch otzkach, nemohol uklada nov dane bez shlasu veobecnej rady ( neskorieho parlamentu ). V oblasti sdnictva Charta zruila prvo kra zasahova do jurisdikcie feudlnych sdov, ktor bolo potvrden reformami Henricha II. Navye kr bol postaven pod kontrolu 25-lennho vboru vysokej achty - barnov, ktor dozeral, i kr zachovva Chartu, v prpade e ju poruil, mohol mu vbor vyhlsi vojnu. Najvznamnejou intitciou v systme ttnych orgnov po vydan Vekej listiny slobd sa stala veobecn rada krovstva ( Commune consilium regni ), nazvan aj vekou radou. Skladala sa z arcibiskupov, biskupov, optov a barnov. Roku 1258 dostala nzov parlament ( perliament ). Zloenie parlamentu zakotvovalo tzv. Oxfordsk provzie z r. 1258 parlament mal 27 lenov, z oho 15 boli lenmi krovej rady, tzv. rady ptnstich, ktor okrem poradnej innosti vykonvala kontrolu radnkov, ostatnch 12 lenov volila vysok achta. Parlament sa schdzal na riadne zasadanie trikrt za rok, poda potreby mohli by zvolen aj mimoriadne zasadania. Parlament nebol pvodne stavovskm orgnom, iba orgnom vysokej achty, kee jeho lenmi mohli by iba peeri. Stavovskm orgnom sa stal a r. 1265, ke boli do povolan aj rytieri ( dvaja za kad grfstvo ) a zstupcovia miest zaloench krovskou listinou ( tzv. chartered towns al. boroughs ) - takisto v pote dvoch za kad mesto. Nov zloenie parlamentu zakotvovala tzv. stava, ktor vypracoval jeden z najvplyvnejch lenov parlamentu, Simon de Montfort. R. 1352 parlament sa rozdelil na dve komory : horn snemovu al. snemovu lordov ( House of Lords) a doln snemovu al. snemovu obc ( House of Commons ). lenmi hornej snemovne boli arcibiskupi, biskupi, niektor opti a tzv. barni prvho stupa. V svislosti so zavedenm dedinho paerstva v 14. stor. stali sa svetsk feudli dedinmi lenmi hornej snemovne. Doln snemovu tvorili volen zstupcovia grfstiev a miest. Voli smeli iba slobodn, volen mohli by iba t z nich, ktor sa aj narodili ako slobodn. Navye aktvne i pasvne volebn prvo bolo obmedzen majetkovm cenzom. Kompetencia parlamentu sa vzahovala na oblas zkonodarstva, financi a sdnictva.

176

Vo sfre zkonodarstva bol parlament oprvnen uzna sa na zkonoch nezvisle od kra. Uznesenia a rozhodnutia parlamentu sa zapisovali do osobitnej knihy ( Parliament Roll ) v ktorej kr nesmel robi zznamy. Vznamn bola loha parlamentu v oblasti financi. K zavedeniu novch dan a ciel bol potrebn shlas parlamentu. V tejto sfre mala rozhodujcejie postavenie doln snemova, lebo tieto zleitosti sa dotkali hlavne skupn spolonosti, ktor zastupovala ona. Parlament mal vznamn lohu aj v oblasti sdnictva, kde mala prevahu horn snemova. Horn snemova bola prslun pre delikty, spchan peermi a bola najvyou intanciou pri sden politickch trestnch inov. Okrem toho mohla sdi niektor trestn iny v prvej intancii aj vtedy, ke ich pchatelia neboli peermi. Anglick parlament bol analogickm orgnom stavovskho zastpenia ako generlne stavy vo Franczku, rsky snem v Nemecku a Cortes v panielsku. Lil sa vak od ich jednak kompetenciou, ak nemala iadna z tchto intitci ( doktrna o vemocnosti anglickho parlamentu, i ke je neskorieho dta ), jednak tm, e rytieri zasadali spolone s predstavitemi burozie, o bolo dsledkom zblenia rytierstva s buroziou vo sfre ekonomiky. Tto okolnos mala vek vznam pri formovan sa revolunch protifeudlnych sl na sklonku absolutistickej monarchie. Vznikom parlamentu nastali zmeny v krovskej krii. Predovetkm sa prestala schdza v najirom zloen - ako feudlny zjazd, kee lohy preli na parlament. Zmeny nastali aj v uom zloen, kria sa rozdeovala na krovsk radu, orgn zrove poradn i vkonn, skladajci sa z kancelra, najvyieho sudcu, alch sudcov, niekokch najvych radnkov, a tri sdne orgny, sd krovskej stolice, najvyiu intanciu v trestnch veciach, sd verejnch obianskych vec, najvyiu intanciu v obianskom sdnictve a sd siene achovej dosky pre veci finann. Spomedzi strednch krovskch radnkov bol najvznamnej kancelr. V truktre orgnov ttnej moci a sprvy v obdob absolutistickej monarchie a v ich vzjomnom pomere nastali v obdob absolutistickej monarchie vznamn zmeny. Kr bol skutonou, nielen formlnou hlavou ttu. Preto vzrstol aj vznam noriem vydvanch krom - ordonanci, ktor boli postaven na rove uznesenia parlamentu. V svislosti so vznikom samostatnej angliknskej cirkvi rozrila sa prvomoc kra aj v oblasti kultu, i ke z pvodnej hlavy cirkvi v ase jej vzniku sa stva neskr iba jej sprvcom. Vek vznam nadobudla tajn rada, pokraovateka krovskej rady z obdobia stavovskej monarchie. Poet lenov rady nebol presne uren. Jej lenmi boli lord kancelr ( strca peate ), lord pokladnk, ktor mal na starosti oblas financi a niekedy mal postavenie prvho ministra, krov tajomnk a al vysok hodnostri. Do kompetencie tajnej rady patrili najm zahranin styky, kolonilna politika a niektor sdne veci. Pri tajnej rade sa neskr vytvorila uia rada dvadsiatich osb. V svislosti so vznikom angliknskej cirkvi a vzhadom na jej organizan zvltnos spojenie funkcie hlavy ( sprvcu ) cirkvi s funkciou hlavy ttu - zriadili osobitn ttny orgn - vysok komisiu, hlavnou lohou ktorej bol boj jednak proti herze a chylkm od cirkevnch pravidiel, jednak proti inm vierovyznaniam resp. nboenskm ueniam. Parlament si zachoval truktru z poslednho obdobia stavovskej monarchie, ako aj vetky oprvnenia, no bol natoko zainteresovan na pevnej krovskej moci, e znal zsahy kra do oblasti financi, ako aj postavenie noriem vydvanch krom na rove jeho vlastnch uznesen. Miestna sprva Najniou administratvno - teritorilnou jednotkou bola obina ( desiatka ) , na ele ktorej stl volen starina, vyou ( od 10. stor. ) stotina na ele s pvodne volenm, neskr menovanm starostom, najvyou ( od 9. stor. ) grfstvo na ele ktorho stl spoiatku

177

volen ealdorman, tohto neskr zatlail do zadia a napokon plne nahradil krom menovan erif ( shire - reeve ) . V jednotkch kadho stupa existovali zhromadenia, priamo sa vak slobodn obyvatestvo zastovalo iba na zhromadeniach obiny ( folk moot ), zatia o na zhromadeniach stotiny ( hundred - moot ) sa zastovali iba zstupcovia obn - starina, kaz a tyria najbohat sedliaci a na zhromaden grfstva ( shire - moot ) dvans najvznamnejch osobnost grfstva - erif, ealdorman, achtici a duchovn. Hlavnou funkciou zhromadenia kadho stupa bolo sdnictvo. Udeovanm imunt prela as vkonu ttnych funkci na vekostatkrov - lordov, ich statky ( manory ) sa stali zrove sdlom ich radu ( vrtane sdu ) . Administratvno - teritorilne rozdelenie do vzniku stavovskej monarchie zostalo nezmenen - zachovala sa sstava obn, stotn, grfstiev. Spomedzi miestnych radov zskal na vzname rad erifa, ktor ete viac ako v minulosti nahradil ealdormana. rad erifa sa kupoval. zemn rozdelenie na grfstva v obdob stavovskej monarchie sa zachovalo. Mest sa rozdeovali na privilegovan ( chartered towns, boroughs ), ktorm bola udelen krovsk listina ( charter ) a neprivilegovan. Miestna sprva bola vybudovan na princpe samosprvy. Na ele grfstva stl sce menovan erif, predstavite strednej moci, ale jeho kompetencia bola v porovnan s minulosou zen, v podstate bol iba policajnm orgnom, ktor mal niektor menej vznamn lohy v sdnictve. Vetky ostatn zleitosti patrili do prvomoci samosprvnych orgnov, volench spomedzi miestnych driteov pdy. Samosprva bola zriaden aj v mestch, lenstvo v nej bolo viazan na majetkov cenzus. Na ele mestskej samosprvy stl mayor, v Londne Lord Mayor. Mietna sprva absolutistickej monarchie zostvala aj naalej organizovan prevane na zsade samosprvy. Do istej miery sa vak na nej prejavili nov momenty posilnenie strednej kontroly nad samosprvou ttnej organizcie s cirkvou. Vznikla nov administratvno - teritorilna jednotka - cirkevn obec, spravovan duchovnou osobou a funkcia lorda - lieutenanta, ktor bol predstaviteom kra v grfstve. Lord lieutenant mal okrem vojenskch funkci na starosti innos mierovch sdov. Odbojn grfstva boli postaven pod priamy dozor tajnej rady. Organizcia sdnictva Sdnictvo bolo do obdobia vzniku stavovskej monarchie zko spojen s administratvou, nakoko administratvne orgny mali aj sdnu prvomoc. Okrem sdov stotn a grfstiev existovali vekostatkrske - manorilne sdy, tzv. manorilne krie ( aglimoot ), kde sdil za asti sedliakov zstupca lorda - stuard. Manorilne sdy prslun pre zleitosti poddanch. Zleitosti feudlov - seniorov i vazalov - sa pojednvali na feudlnych krich. Na posilnenie krovskej moci a lepie zabezpeenie ochrany krovej osoby Viliam Dobyvate zaviedol tzv. skrten sdnictvo, ktor sthalo bez sdneho pojednvania neuposlchnutie krovskch prkazov, resp. poruenie jeho zkonov, poskytnutie pomoci krovm nepriateom, uvznenie krovch sluhov, odmietnutie pracova na stavbe krovch hradov a pod. aliu reformu sdnictva uskutonil Henrich II. ( 1154 - 1189 ). Rozril prvomoc krovskej krie na kor feudlnych sdov a stanovil, aby slobodn udia boli za niektor trestn iny obalovan a vyetrovan porotcami - dvanstimi rytiermi alebo plnoprvnymi obanmi a tyrmi predstavitemi kadej obiny v stotine, rozsudok vynali spoiatku krovsk sudcovia alebo erifovia, neskr sami porotcovia. Niekdajie feudlne ( manorilne ) sdy postupne stratili svoj vznam. V 14. storo, v obdob stavovskej monarchie, vznikli tzv. mierov sdy ( Peace Courts ), lenov ktorch menoval kr spomedzi miestnych achticov, tto sdili za asti poroty. Mierov sdy boli

178

prslun pre obianske a menej zvan trestn veci. aie trestn iny, s vnimkou zrady, sdili tvrron sdy ( Quarter Session ), zasadajce tyrikrt za rok. Mal viac porotcov, ktor sa rozdeovali na tzv. vek a mal porotu. Vek porota ( grand jury ) skmala alobu a posudzovala dostatonos dvodov. V prpade, e dvody neuznala za dostatoujce, konanie sa zastavilo, v opanom prpade sa zleitos postpila malej porote ( petty jury ), ktor vyniesla rozsudok. V opanom prpade sa konanie zastavilo. Podobne ako pri lenoch samosprvy aj pri porotcoch bol stanoven majetkov cenzus. Sdmi vyej intancie ( resp. vymi sdmi ) boli sd krovskej stolice, sd verejnch obianskych vec a sd siene achovej dosky. Medzi najvyie sdy patrila aj snemova lordov, ktor bola zrove prvostupovm sdom pre sdenie akch trestnch inov, z ktorch boli obvinen peeri. Okrem toho bola povinn vyetrova trestn iny, ktorch sa dopustil ktorkovek len parlamentu, ak bolo obvinenie vznesen v snemovni obc. Prpady, ktor nepredvdal zkon alebo in prvna norma, ani pre ne nejestvovali precedenty, rozhodoval poda vonej vahy osobitn sd pod predsednctvom kra, neskr kancelra, tzv. sd spravodlivosti ( Court of Equity ) resp. kancelrsky sd ( Court of Chancery ) ( postupom asu sa aj jeho judikatra iastone opierala o precedenty, pochdzajce vak iba z jeho vlastnej innosti ). Trestn veci boli vyat z prvomoci tohoto sdu v dsledku rozirujceho sa nzoru, e sa musia rozhodova na zklade zkona, resp. prva ( zsada nullum crimen sine lege ). Najzvanejie zmeny v organizci sdnictva absolutistickej monarchie predstavovali zriadenie hviezdnej komory a rozrenie funkcie mierovch sdov. Hviezdna komora bola mimoriadny krovsk sd pre trestn iny vzbury, nedovolenho zhromaovania a politickho spolovania ako aj pre ostatn trestn iny protittneho charakteru. Vznikla oddelenm sa asti tajnej rady. Mala sedem lenov, ktor boli sasne lenmi tajnej rady alebo najvymi sudcami. Mierov sdy po rozren ich kompetencie vyetrovali vetky trestn iny, ich sdna funkcia bola spojen s funkciou policajnou.

Pramene prva a prvne pamiatky

Prvo a prvne pamiatky a vo feudlnom Franczsku V obdob feudlnej roztrietenosti sa prvo vyznaovalo partikularizmom, ako aj prevldanm personlneho princpu nad princpom teritorilnym. Napriek nejednotnosti prvneho poriadku existovali vak urit spolon rty pokia ide o formu prva. Z tohto hadiska sa Franczsko rozdeovalo na dve hlavn oblasti: jun, tzv. krajinu psanho (t.j. rmskeho) prva (pays du droit crit) a severn, tzv. krajinu obyajovho prva (pays du droit coutumier). Hranica medzi nimi prebiehala june od rieky Loire.

179

Pre prvo obdobia stavovskej monarchie bola charakteristick tendencia k unifikcii a systematizcii prvnych noriem. V svislosti s upevovanm strednej moci bolo obyajov prvo zatlan normatvnymi aktami krov. Tieto sa delili na ordonancie (ordonnances), tvoren za asti generlnych stavov a parskeho parlamentu a edikty (dits), ktor kr vydval bez sinnosti alch orgnov. Okrem tchto noriem vydvali krli aj deklarcie (dclarations), ktor predstavovali vklad zkonov. Tendencii k unifikcii vemi napomohla aj recepcia rmskeho prva, ktor prenikalo z junej asti krajiny do severnej. Na rozhran 11. a 12. stor. bola v Orlense vydan prruka rmskeho prva - Brachylogus iuris Romni (Strun rmske prvo). Neskr pomhala rozirova rmske prvo parska univerzita. Popri uvedench normch (resp. recipovanom rmskom prve) platili aj mestsk prva a kanonick prvo. V obdob absolutistickej monarchie medzi formami prva prevldali krovsk ordonancie, priom naalej vzrastal vznam rmskeho prva, vyhovujci potrebm rozvjajcich sa kapitalistickch vrobnch vzahov. stredn moc sa snaila vyui svoju autoritu aj na realizovanie technicky nronch legislatvnych prc, tto jej innos zko svisela so vzrastajcou ingerenciou ttu do ekonomiky. R. 1673 bol vydan tzv. Savaryho zkonnk (Code Savary), ktor upravoval obchodn vzahy, priom jeho predpisy sa zaoberali najm obchodnmi spolonosami a zmenkami, a r. 1671 Nmorn zkonnk (Code de la Marine), vydan z iniciatvy Colberta. Obidva kdexy presiahli svojim vznamom hranice Franczska. R. 1785 bol vydan tzv. ierny kdex (Code Noir), upravujci postavenie otrokov vo franczskych kolnich. Vecn prvo Na vzahu k najdleitejiemu objektu vlastnckeho prva - k pde - sa odrala hierarchick truktra spolonosti. Vlastncke prvo v zmysle prva na podstatu veci patrilo iba krovi a pairom. Ostatnm feudlom a slobodnmu neachtickmu obyvatestvu sa priznvala iba drba. Tto mala dvojak formu: benefcium a lno, priom lno postupne nadobudlo prevahu. K vlastnkom pdy patrila aj cirkev. So vzrastom miest a ich vznamu, najm v spojitosti s dosiahnutm slobody, rozril sa okruh vlastnkov pdy aj na mest resp. ich obyvateov. Poas celho obdobia feudalizmu sa zachovalo aj obinov vlastnctvo, i ke neskr iba jeho pozostatky: ete v obdob absolutistickej monarchie lenovia obn spolone uvali neobrban pdu - lesy, pasienky, pustatiny a raelinisk a mali prvo zbera slamu a klasy, ktor zostali po zobran rody, bez ohadu na dritea pdy. Feudli sa vak snaili zabera obinov pdu: uzurpovali z nej zvyajne jednu tretinu. Pokia ide o vlastnctvo vrobnch prostriedkov, prekala existencia cechov s ich obmedzeniami tkajcimi sa potu dieln, ich vybavenia a potu pracovnkov aj vky produkcie. Rozvoj vroby sa uskutooval za hranicami mesta, spravidla na zklade krovskho povolenia. Negatvnou strnkou tejto praxe bolo, e kr udeoval podnikateom monopol na urit vrobu, m kldol medze rozvoju kvality produkcie. Zvzkov prvo V oblasti zvzkovho prva mali vek vznam mestsk prva, kee normotvorba mala irok zzemie v mestskej ekonomike, vyznaujcej sa intenzvnou obchodnou innosou. Pouvalo sa aj rmske prvo, doplnen niektormi zsadami kanonickho prva.

180

Rodinn prvo V rodinnom prve sa prejavoval siln vplyv katolckej cirkvi: uzavretie manelstva, ako aj pomery medzi manelmi upravovalo kanonick prvo. Manelia neboli rovnoprvni. Hlavou rodiny bol mu, ktorho ena musela poslcha a ktor mohol enu aj bi. Manelstvo bolo nerozluiten: manelkina nevera oprvovala mua iada o oddelenie bydliska, samotn manelstvo vak trvalo alej. ena bola obmedzen na prvnych konoch: zmluvy mohla uzavrie iba so shlasom manela. V oblasti majetkovch vzahov boli rozdiely medzi krajinou psanho a obyajovho prva (km trval tento rozdiel): na juhu sa uplatovala zsada oddelenho majetku manelov, na severe sa uznvalo majetkov spoloenstvo, priom spolon majetok spravoval mu. Dedisk prvo Existencia dvoch hlavnch prvnych systmov, markantn najm v obdob roztrietenosti a prvneho partikularizmu, poznamenala aj dedisk prvo. Na juhu, pod vplyvom rmskeho prva, bolo znane rozren dedenie zo zvetu, na severe bola testovacia sloboda obmedzen. Aby sa zabrnilo drobeniu majetkov feudlov, bola zaveden intitcia majortu: dedil najstar z najblich zkonnch dediov muskho pohlavia. Trestn prvo Na zaiatku obdobia roztrietenosti sa vyskytovali pozostatky zsad a noriem barbarskch prvd" - vina trestnch inov sa sthala iba zo skromnej iniciatvy a zachovval sa wergeld. Postupom asu sa vak trestn in povaoval oraz viac za poruenie spoloenskho poriadku a trestn postih prestval by skromnou zleitosou pokodenho resp. jeho prbuznch. Postih trestnej innosti uskutoovali ttne orgny, nad poddanmi aj feudli. Za zklad trestnej zodpovednosti formlne sa povaovalo zavinenie, nevyluovalo sa vak aj jej rozrenie na prbuznch pchatea. Prvoradm elom trestov, najm ak ilo o trestn iny proti feudlom a cirkvi, bolo zastraovanie. Obzvl prsne sa trestala vzbura, neposlunos voi vrchnostiam, zrada a kacrstvo. Feudli pouvali medzi sebou svojpomoc a dlho neuznvali nad sebou krovsk jurisdikciu. V obdob stavovskej monarchie boli plne odstrnen pozostatky barbarskch prvd". Zkladnmi normami trestnho prva boli ordonancie, v sdnej praxi sa vak pouvalo aj rmske a kanonick prvo. S upevnenm krovskej moci sa trest zaal povaova za odvetu zo strany kra, ktor bol pokladan za ochrancu prvneho poriadku a boieho mieru". Preto boli zakzan kompozcie. Dkazom novho nazerania na postavenie kra bol aj vznik pojmu urky velienstva" (laesio maiestatis). Napriek v tomto obdob veobecne uznanej zsade, e zkladom trestnej zodpovednosti je zavinenie, boli trestan aj pchateovi prbuzn. Z trestnoprvnych noriem, ktor boli vydan v obdob stavovskej monarchie, najvznamnejia bola tzv. vek ordonancia z r. 1357, ktorej vydanie si vyntil tret stav. Vek ordonancia stanovila okrem inho, e sa nebude udeova milos osobm (bez ohadu na stav), ktor sa dopustia vrady, znsilnenia, podpaastva a poruenia boieho mieru". Ke vak o rok neskr, po potlaen sedliackeho povstania, by bola bvala aktulna aplikcia ordonancie, nakoko feudli zaali vyvraova povstalcov, prejavil sa jej jednostrann triedny charakter: feudli neboli volan na zodpovednos za masakry. Aj v obdob absolutistickej monarchie prvoradm elom trestov bolo zastraovanie. Najprsnejie boli trestn iny proti krovi a katolckej viere: urka velienstva sa trestala roztvrtenm, rhanie sa bohu uplenm.

181

Procesn prvo Vzhadom na existenciu rznych druhov sdov existovali rozdiely aj v procesnoprvnych predpisoch. Napriek tomu sa pri procesnch pravidlch viny sdov vyskytovali aj spolon rty: v obdob feudlnej roztrietenosti konanie aj v trestnch veciach sa zanalo zo skromnej iniciatvy, krovsk moc postupne obmedzovala jurisdikciu feudlov, okrem inho zavedenm odvolania proti rozsudku feudlnych sdov, konanie bolo spoiatku verejn a stne, neskr tajn a psomn v obdob roztrietenosti medzi dkazn prostriedky patrili ordlie, vrtane sdneho sboja, pri vypovan obvinenho i svedkov bolo mon poui trpn prvo (tortru). Formy a systm prva vo feudlnom Anglicku Ako v inch krajinch, aj v najstarom obdob dejn Anglicka sa pouvalo obyajov prvo, vyznaujce sa znanm partikularizmom a roztrietenosou. Tento vyplval predovetkm zo skutonosti, e Anglicko vzniklo spojenm siedmich ttnych tvarov. K rozvinutiu partikularizmu prispeli aj njazdy z pevniny, kee njazdnci zaviedli v oblastiach, ktor ovldali, svoje prvo ( oblas dnskeho prva v severovchodnom Anglicku ). Po nornanskom vpde zaal partikularizmus ustupova. Zaalo sa vytvra prvo platn pre cel krajinu. aisko tvorby prva bola prax krovskch sdov, kee judikty sdov vych stupov boli zvzn pre niie sdy pri rozhodovan rovnakch alebo analogickch prpadov ( a nezvznmi, ale nasledovnmi vzormi pre sdy rovnakho stupa ). Toto prvo sa oznaovalo ako veobecn prvo ( Common Law ). Jeho prostrednctvom sa prekonval partikularizmus, udriavan manorilnymi ( zemepnskymi ) sdmi, ako aj sdmi stotn a grfstiev. Sudcovia krovskch sdov sa pri rozhodovan sce opierali o miestne obyajov prvo, ale ich rozsudkami ( v dsledku ich zvznosti resp. povahy vzoru ) strcali normy obyajovho prva svoj loklny charakter a nadobudli celottnu psobnos ( na zem Anglicka a Walesu ). Zkony ( Acts ), ktor vydval kr, mali z hadiska pokrytia rznych oblast vzahov iba men vznam. V obdob stavovskej monarchie v svislosti so vznikom parlamentu a jeho vznamom, ako aj s jeho osobitnou truktrou, vydvali sa najm normy dvoch kategri tatty ( Statutes ), na ktorch sa uznal kr s parlamentom a ordonancie ( Ordonances ), ktor vydval kr alebo v sasnosti s celm parlamentom, alebo iba spolu s hornou snemovou. Ordonancie mali spravidla iba doasn charakter a nesmeli by v rozpore so tattmi. Shrn vetkch noriem vydvanch normotvornmi orgnmi sa nazval tatutrne prvo ( Statute Law ). V obdob stavovskej monarchie vznikol aj al, tret systm prva, vvojom a tvorbou podobn veobecnmu prvu - tzv. prvo spravodlivosti ( Equity ), ktor predstavovala judikatra tzv. sdu spravodlivosti ( kancelrske sdy ). V obdob absolutistickej monarchie nenastali v prve z formlneho hadiska vie zmeny, iba - v svislosti s posilnenm postavenia kra - vzrstol vznam krovskch ordonanci a presne sa rozliovalo medzi tattom a ordonanciou. Prvne pamiatky

182

Vo feudlnom Anglicku sa uskutonilo iba mlo kodifikci. Najstarou prvnou pamiatkou je zkonnk kra Alfrda ( 871 - 901 ). Zkonnk zhroval zkladn prvne predpisy obsiahnut v zkonnkoch jednotlivch anglosaskch ttikov, ktor r. 829 utvorili heptarchiu. Ustanovenia zkonnka vak odrali aj vzahy, existujce v ase jeho vydania. alou prvnou pamiatkou je Pojenanie o zkonoch a obyajach Anglicka z r. 1189, autorom ktorho bol vznamn prvnik Ranulf Clenville. Pojednanie predstavovalo vah zo veobecnho prva, rozren o normy rmskeho a kanonickho prva. Z alch kodifikci mali najv vznam Brectonov zbornk z r. 1260 a zbornk z r. 1290, ktor zostavila neznma osoba. Najvznamnejou prvnou pamiatkou z oblasti ttneho prva je Vek listina slobd. Vecn prvo Jednm z najdleitejch objektov vlastnckeho prva - pda - bola povaovan od r. 1086 ( vyhlsenie Viliama Dobyvatea na zhromaden v Salisbury ) za majetok koruny. Jednotlivci mohli ma pdu iba ako lno alebo drbu. V praxi existoval trojak reim k pde : 1. pda, ktor dostali barni od kra s podmienkou splnenia uritch povinnost, najm konania vojenskej sluby, 2. pda obhospodarovan slobodnmi ronkmi, ktor mali s ou von dispozin prvo, ie slobodn drba ( freehold ) - obdobn prvo patrilo aj slobodnm obyvateom miest, 3. pda, ktor obhospodarovali vilani, tzv. listinn drba alebo njom ( copyhold ), podobn emfyteuzi. V obdob stavovskej monarchie sa zaalo postupn oslobodzovanie pdy z feudlnych obmedzen. Mertonsk tatt z r. 1237 priznval feudlom prvo ohradzova pdu patriacu obinm. Monosti ohradzovania pdy alej rozril II. Westminstersk tatt. III. Westminstersk tatt z r. 1290dovooval slobodnm obyvateom predva usadlosti spojen s drbou usadlosti. pecifickou intitciou anglickho prva bolo tzv. zveren vlastnctvo - trust, pri ktorom sa uskutoovala sprva majetku fiktvnym vlastnkom poda pokynov skutonho vlastnka, resp. v jeho zujme. Trusu vznikal fiktvnym prevodom vlastnctva. Prostrednctvom neho sa uskutoovala sprva majetku osb nespsobilch na prvne kony ( porunk resp. Opatrovnk vystupoval formlne ako vlastnk poruencovho resp. Opatrovancovho majetku ), umoovalo sa vlastnctvo osobm nespsobilm na majetkov prva vo vzahu k uritm kategrim vec ( vlastnctvo nehnutenost vydatm enm ) a uahovalo sa vlastnctvo prvnickm osobm ( ako vlastnk majetku korporcie formlne figuroval jeden jej len ). Zrove existovali monosti zneuitia trustu( formlny prevod vlastnctva za elom ukrtenia veriteov ). Rodinn prvo Bolo ovplyvnen silne kanonickm prvom, najm manelskm prvom. Mu bol hlava rodiny, manelka s demi mu boli podriaden. Nad demi existovala otcovsk, nie rodiovsk moc. Nemanelsk deti nemohli voi otcovi uplatova iadne nroky. Dedisk prvo Poznalo ako dedin dvody zvet a zkon. Obsahovalo vak rozdielne pravy v zvislosti od toho, i ilo o nehnutenosti alebo hnutenosti. o sa tka pdy, pozostalos nepripadala dediom poruiteovou smrou, ale prechdzala na osobu, ktorej bol poruite podroben a dediia mali iba prvo pozostalos si od nej vyiada. Zaiatkom 12. stor. sa uzkonilo, e pozemky priamych vazalov kra i podvazalov prechdzaj priamo na dediov, ktor s povinn iba odvies poplatok krovi, resp. Lordovi. Koncom 13. stor. sa uzkonil majort - prechod pozostalosti na najstarieho

183

muskho dedia - namiesto dovtedajieho delenia pdy medzi vetkch poruiteovch synov. Testovanie ohadne pdy sa nepripalo, zkaz sa vak obchdzal pomocou trustu. Ohadne hnutenost bolo mon dedenie zo zkona aj zo zvetu. Pri deden zo zkona sa pozostalos rozdeovala na tri asti medzi pozostal manelku, deti a cirkev. Trestn prvo U v najstarch asoch odralo triednu diferenciciu. Pokuta, ktorou sa trestalo usmrtenie loveka, bola odstupovan poda spoloenskho postavenia usmrtenho. Zrove sa prejavovala skutonos, e predchdzajcim vvojovm obdobm bolo prvotnopospoln zriadenie, osoba kra nemala z hadiska trestnho prva vnimon postavenie - trestom za usmrtenie kra bola iba pokuta, i ke vyia, ako pri usmrten inch osb. V obdob po normanskom dobyt trestn prvo sa vyznaovalo ubovou a zmtkom, k omu prispievali kolzie medzi normami anglosaskho a normanskho prva. Vrazne sa prejavovalo prehbenie triednej diferencicie, kde sa svetsk feudli a duchovn osoby mohli vykupova, hrozili prslunkom ostatnch kategri obyvatestva telesn tresty alebo smr ( vnimku predstavovali osoby, ktor boli gramotn ). Zkladom trestnej zodpovednosti bola spoiatku objektvna koda. Od 12. stor. sa nm stalo zavinenie, no ete pomerne dlho sa udrali preitky pvodnej zsady. Tresty sa do 12. stor. vyznaovali vekou krutosou : pri trestoch smrti okrem obesenia existovalo roztvrtenie, roztrhanie na kusy pri muoch a uplenie pri ench. Pouvali sa aj zmrzaovacie tresty ( odrezanie ruky v zpst alebo nohy ). V obdob stavovskej monarchie sa rozril poet skutkovch podstt trestnch inov, o sviselo so zdokonalenm prvnej techniky i prvnickho myslenia, ale zrove - o sa tka inov namierench proti krovi a vbec proti predstaviteom ttnej moci - aj zo zvenou ochranou tchto intitci a ich oraz vou odtrhnutosou od obyvatestva, najm neachtickho. V 13. stor. sa vytvoril pojem akho trestnho inu ( felony ). Pvodnm vznamom tohto slova bolo poruenie prsahy, ktor skladal vazal seniorovi nakoko tento in mal za nsledok stratu lna, neskr sa tak oznaoval kad trestn in, ktor sa trestal stratou pdy resp. majetku. V priebehu alieho vvoja sa pojem felony alej rozril vzahoval sa na vetky ak trestn iny - zradu, vradu, znsilnenie, lpe, podvod a niektor druhy krdee. V 14. stor. bola z pojmu felony vyat zrada ( treason ), ktor sa diferencovala na tzv vek zradu, tok na kra alebo jeho prva a na tzv. mal zradu - tok na osobu lorda alebo prelta zo strany osb zaviazanch im povinnosami. R.1416 sa pojem zrady rozril o peazokazectvo. V obdob absolutistickej monarchie sa rozliovali tri kategrie trestnch inov zrada ( treason ), ostatn ak trestn iny ( felony ) a priestupky ( misdemeanour ). V 14. stor. sa zostrili represlie proti poddanm. V dsledku moru v r. 1348 - 1350 bola uzkonen pracovn povinnos osb, ktor nemali vlastn ivobitie, lebo poklesol poet pracovnch sl. Jej nesplnenie sa trestalo vznenm, rovnakm trestom sa sthalo prijatie vyej mzdy, ne urovali obyaje. V zostrovan represie sa pokraovalo aj v obdob absolutistickej monarchie, bolo vydanch niekoko zkonov proti tulctvu, ktor sa rozrilo v dsledku ohradzovania pdy a straty obivy drobnch ronkov. Osoby, obvinen z tulctva, boli dvan do okov, biovan, znakovan a postrkom posielan do svojich domovskch obc. Sprsnen boli aj tresty za in trestn iny - krde vej sumy sa trestala doivotnm vzenm. V obdob absolutistickej monarchie nastal stup od zsady nullum crimen sine lege " ( trestn je iba ten in, ktor je uveden v zkone ), ktor sa zdrazovala v predchdzajcom obdob trestn iny, pre ktor bol prslun tribunl Hviezdnej komory, sa posudzovali poda spravodlivosti ", ie bez ohadu na existujce prvo, o umoovalo vysporiada sa ubovonm spsobom s politicky nepohodlnmi osobami.

184

Procesn prvo V najstarom obdob bolo pomerne jednoduch. V trestnom konan jednm z dkaznch prostriedkov boli ordlie rozplenm elezom. V obdob po normanskom dobyt sa vyznaoval proces prsnym formalizmom. Okrem presnho zachovvania slovnch forml vyadovalo sa uskutoovanie rznych symbolickch konov. Pri obianskom konan odchlka od procesnch predpisov mala za nsledok stratu sporu pre stranu, ktor sa odchlky dopustila. Pri trestnom konan sa povali prsahy a do r. 1215 aj ordlie ( k pvodnm ordlim rozplenm elezom pribudol medziasom sdny sboj ). Za Henricha II. ( 1154 - 1189 ) sa uskutonili reformy trestnho procesu vyetrovanie trestnho procesu najach trestnch inov ( kladnej vrady, lpee, vydieranie, falovanie peaz a dokladov a podpaastva ) uskutoovali porotcovia - dvansti rytieri alebo slobodn mui. Porotcovia boli sastne alobcami i svedkami. Rozsudok vynal krovsk sudca. Z dkaznch prostriedkov bol zakzan sdny sboj. K zmenm v oblasti trestnho prva dolo aj za absolutizmu. V trestnom konan bolo najvznamnejou zmenou zavedenie inkvizinch metd v procese pred tribunlom Hviezdnej komory. Obvinen mohol by muen a jeho prva boli obmedzen, nemal prstup k obalovanmu spisu, nemal prvo sa oboznmi sa s dkazmi obaloby pred hlavnm pojednvanm a nemohol by konfrontovan so svedkami. Obiansky sdny poriadok bol charakteristick tm, e psomn proces prevldal nad stnym. Odvolanie proti rozhodnutiu sa pripalo iba v niektorch prpadoch.

Veobecn charakteristika prva v krajinch feudlneho Nemecka Personalita prva Vklad o prameoch prva sn ani nejde zaa inak ne kontatovanm, e sa v germnskych rach uplatoval princp personality prva. Jeho obsahom tu bola skutonos, e kad etnikum sa riadilo svojim vlastnm prvom a jeho prslunci mu podliehali vdy a vade. Prvo sa teda primrne viazalo k subjektu, k osobe svojho nositea. Tm sa vrazne lilo od modernho prva, ktor sa upna predovetkm k ttnemu zemiu (princp teritoriality prva). Prvo dominujceho germnskeho kmea, teda (v zsade) platilo len pre jeho prslunkov, Germni z inch kmeov sa riadili svojimi vlastnmi prvnymi systmami a domce obyvatestvo (romnske, galoromnske at.) naalej ilo poda rmskeho prva. Zrove je treba vidie, e germnske prvne systmy s vou i menou intenzitou vstrebvali podnety, ktor im ponkalo rozvinut rmske prvo. Tm sa vytvrali podmienky pre prekonanie personality a pre jednotn pravu, vzahujcu sa na cel obyvatestvo. Pramene germnskeho prva Hlavnm prameom germnskeho prva boli prvne obyaje, teda nepsan pravidl chovania, pre ktor je typick dlhodob a dobrovon repektovanie plnou vinou spolonosti, a pretoe ide o normy prvne, tie ich vynucovanie verejnou mocou. Vychdzali zo zvyklost germnskej rodovej spolonosti, z ktorch sa zachovali a na prvne obyaje premenili tie, ktor vyhovovali i v dobe, kedy autoritu rodovch orgnov zatieovala autorita ttu.

185

Nov pravidl chovania, dopajce a nahradzujce prvne obyaje, obsahovali krovsk zkony. Panovnci ich spoiatku vyhlasovali stne. V 5. a 6. storo pod zrejmm vplyvom psanho rmskeho prva, zaalo by germnske prvo zaznamenvan psomne. Germnski panovnci sa dokonca snaili platn prvo kodifikova, to znamen sstavne zachyti v jednom prvnom predpise. Oficilne teda panovnkom ako najvym zkonodarcom vydvan spisy platnho germnskeho prva (prvnych obyajov, skorch krovskch zkonov a niekedy i recipovanch noriem rmskeho prva) sborne oznaujeme ako leges barbarorum, teda barbarsk zkony alebo tie barbarsk zkonnky. Svoje prvo kodifikovali prakticky vetky vznamn germnske kmene tejto doby. Chbaj nm iba sprvy o kodifikcii nrodnho prva Vandalov. Najslvnejm barbarskm zkonnkom je Lex Salica (jej a anglosaskm zkonnkom sa budeme podrobnejie venova a v prslunch nasledujcich kapitolch). K vznamnm alej patr vizigtsky Codex Euricianus (Eurichov kdex) z doby okolo roku 475 a jeho neskoria redakcia (hlavne tzv. Liber iudiciorum), burgundsk Lex Gundobada (Lex Burgundiorum) z konca 5. storoia a langobardsk Edictus Rothari (Rothariho edikt) z roku 643 so svojimi novelami (hlavne s Liutprandovmi zkonmi). Pripomeme ete zkonnky Alamanov (Lex Alamannorum) a Bavorov (Lex Baiuvariorum). aa) Eurichov kdex bol prvou kodifikciou obyajovho prva Vizigtov. Jeho pvodn redakcia, ktor vznikla niekedy okolo roku 475, sa nezachovala. Poznme z nej len zlomky obsiahnut v neskorch kodifikcich. Z nich mono uvies aspo zkladn poznatky: Jednalo sa zrejme o kodifikciu podrobn a rozsiahlu. Obsahovala zpis vizigtskeho obyajovho prva, zkony kra Euricha, mono tie zkony starie a zrejme i vek mnostvo noriem rmskeho prva (hovorme, e bola silno romanizovan). Eurichov kdex revidovali niektor jeho nasledovnci na vizigtskom trne. Kr Leovigild (druh polovica 6. storoia) nechal pvodn text prepracova a doplni do neho vsledky vlastnej normotvornej innosti (Codex revisus Leovigildi). Neskorie krovsk zkony do zbierky doplnili a kodifikciu nanovo systematicky usporiadali na podnet kra Rekkesxinda (Reccesvinda, 649-672). Pretoe obe pravy Eurichovho kdexu prehlbovali vplyv rmskeho prva, mohol kr zakza pouvanie doterajej vizigtskej kodifikcie rmskeho prva a vyhlsi zkonnk za platn nielen pre Germnov, ale tie pre Rimanov. Pre Rekkeswindovu pravu prva Vizigtskej re sa vili nzvy Liber iudiciorum alebo Lex Visigothorum Reccesvindiana. Nov pravy kra Erwiga (Ervicha, 680-689) nemali tak vznam ako zsahy jeho predchodcov. Zkonodarn akty Erwigovch nstupcov doplnil do poslednej redakcie zkonnkov neznmy autor. Hovor sa, e ilo o skromn (nie oficilnu) prcu, preto sa posledn text oznauje ako Lex Visigothorum vulgata. Vizigtsky zpis nrodnho prva bol najstarou a najrozsiahlejou kodifikciou germnskeho prva z doby rannho stredoveku. Jeho neskorie redakcie vznamne ovplyvnili stredovek prvo na Pyrenejskom polostrove. bb) Do konca 5. storoia siahaj tie korene kodifikcie burgundskho prva, nazvanej poda jej inpirtora kra Gundbalda (Gundobada) Lex Gundobada alebo tie Lex Burgundiorum. Aj ona bola neskorie revidovan a doplovan (prv krt hne Gundbaldovm synom Sigismundom). Pretoe nebola tka silno romanizovan ako vizigtske prvo, mnoh jej ustanovenia mali teritorilnu platnos a vzahovali sa tie na Rimanov. Burgundovia sa poda nej spravovali aj po zniku ich re a doklady o jej uvan pochdzaj a z 11. storoia.

186

cc) Neskr vznikli, ale o to v vznam mali, kvalitn kodifikcie langobardskho prva. Pvodn podoba langobardskho zkonnka z roku 643 je znma pod nzvom Edictus Rothari (Rothariho edikt). Je systematicky usporiadan, zkonodarca sa spene snail o strunos a jednotliv ustanovenia pregnantne formuloval. Na rozdiel od u spomnanch zkonnkov v om prakticky nenjdeme ustanovenia ovplyvnen rmskym prvom, naopak sptos s germnskou minulosou je z formulci poetnch ustanoven plne zrejm. tyri novelizcie Rothariho ediktu (z konca 7. a z 8. storoia), zmenili nielen jeho obsah, ale i formlne poatie. Najvznamnejie z nich boli zkony Liutprandove z prvej polovice 8. storoia, preberajce koat, mnohovravn vntorn formy vtedajieho cirkevnho psomnctva. Langobardsk prvo si zachovalo svoju svojbytnos i po pohlten re expanzvnou Franskou rou a stalo sa jednm z vznamnch zdrojov stredovekho prva v Taliansku. Vecn prvo Intitcia vlastnctva v zmysle najvyieho prvneho panstva nad vecou v duchu rmskoprvnej koncepcie bola pomerne slabo rozvinut. Za vlastnka bola povaovan osoba, ktor vec fyzicky ovldala, pouvala alebo obrbala. Tento vzah, koncepne najbli rmskej drbe sa oznaoval ako Gewere. Pritom sa rozliovalo medzi ornou pdou na jednej strane a medzi stavebnmi a k nim priahlmi pozemkami, ako aj hnutenosami na druhej strane. Orn pda predstavovala dedin prdely jednotlivch rodn, prdel zsadne spravovala hlava rodiny, ale k benmu disponovaniu pdou potrebovala shlas celej rodiny a k scudzeniu prdelu alebo jeho asti aj shlas obiny. Ohadom ostatnch nehnutenost stavebnch pozemkov aj s budovami a k nim priahlch pozemkov, ako aj ohadom vetkch hnutenost existovalo skromn vlastnctvo, hoci sa pri nakladan s vecou nevyluovalo vzjomn zasahovanie vo vntri vekej rodiny. S postupom feudlnych vzahov vznikli v oblasti vecnho prva nov intitcie benefcium a lno ako drba pdy podmienen plnenm uritch povinnost, protikladom ktorch bolo nim nepodmienen vlastnctvo ald. Postupom asu nadobudlo vecnoprvny charakter aj prekrium pvodne intitcia obliganho prva. Rodinn prvo strednou intitciou rodinnho prva bola tzv. vek rodina s neobmedzenou mocou hlavy rodiny nad manelkou, nad demi a ostatnmi prslunkmi rodiny. Hlava rodiny zastupovala osoby nachdzajce sa v jej moci na sde a ruila za nimi spsoben kody. Proti vekej rodine podobne ako aj proti obine bojoval tt aj cirkev: tt preto, lebo existencia vekej rodiny zniovala na minimum monos odmrt, o ktor by sa zvoval pdny fond ttu, cirkev zasa preto, e lenovia vekej rodiny mali iba nepatrn testovaciu slobodu ohadom hospodrskej pdy iadnu, take neprichdzalo do vahy zskava pdu prostrednctvom zvetu, ktor by boli jednotlivci zanechvali v prospech cirkvi. Manelstvo vznikalo pvodne alternatvne alebo dohodou medzi rodmi encha a nevesty, alebo nosom nevesty. V prvom prpade sa ena dostvala pod manelovu moc, v druhom zostala svojprvna alebo pod mocou hlavy svojej pvodnej rodiny. Pod vplyvom rmskeho prva, sprostredkovanm cirkvou, nastali zmeny. Ujala sa zsada, e manelstvo vznik so shlasom strn. nos ien sthal tt, cirkev povaovala nos ako prekku platnosti manelstva. Manelstvo sa uzatvralo verejne a k tradinm aktom pristpili aj cirkevn obrady. Manelstvo bolo pvodne rozluiten, za Karolovcov sa pod vplyvom cirkvi zaviedla nerozluitenos manelstva. Zmeny nastali aj v majetkovch pomeroch manelov: popri oddelenom majetku vznikla intitcia koakvizcie. Deti podliehali otcovskej moci. Germnske prvo povaovalo deti naroden mimo manelstva za rovnoprvne s demi narodenmi v manelstve, neskr vak, pod vplyvom cirkvi, dochdza k ich diskrimincii.

187

Dedisk prvo Nemalo pvodne prli irok uplatnenie vzhadom na to, e subjektom vlastnckeho prva bola zsadne vek rodina kontinulna a v istom zmysle kontantn jednotka. A s rozpadom vekej rodiny sa otzka dedenia stala aktulnou. Pritom spoiatku prevldalo dedenie zo zkona, neskr sa v oraz vej miere uplatovalo dedenie zo zvetu. Pri deden zo zkona pvodne dedili iba synovia, ak ich nebolo, prechdzala pozostalos na obinu. Neskr, v svislosti s oslabenm postavenia obiny, v prpade, e poruite nemal synov, dedili dcry a ostatn prbuzn. Trestn prvo Obsahovalo pozostatky prvotnopospolnho zriadenia. Dlho sa zachovvala trestn prvomoc hlavy rodiny nad rodinnmi prslunkmi, zahrujca aj prvo tresta smrou. Zostvala aj krvn pomsta, ktor vak postupne nahradila pokonvka medzi pchateom resp. jeho rodom a prbuznmi usmrtenho, a to vo forme pokuty Wergeld, ktor sa zaplatila rodu usmrtenho. Odrala sa tm triedna diferencicia franskej spolonosti: jeho vka zvisela od spoloenskho postavenia usmrtenho najvy Wergeld predstavoval desansobok najniieho. tt podporoval pokonvky aj preto, lebo as pokuty ako trest za poruenie mieru sa odvdzala do ttnej pokladnice. Pri kompenzcii vystupoval aj rod, o dokazuje existenciu alieho pozostatku prvotnopospolnho zriadenia kolektvnej zodpovednosti rodu. Rod sa mohol zbavi zodpovednosti formlnym preruenm zvzkov s pchateom, ktor sa uskutoovalo na zhromaden stotiny. Okrem inov, ktor sa sthali z iniciatvy pokodenho resp. jeho prbuznch, existovali iny, ktor sthal priamo tt / zrada, zbabelos, ako aj rzne iny proti nboenstvu/. Fransk prvo poznalo tieto tresty: trest smrti, ktor sa vykonval rznymi spsobmi, tresty zmrzaovacie a telesn, odatie slobody, konfikcia majetku, pokuty a vyhnanstvo. Obzvl akm trestom bolo postavenie mimo zkon: odsden bol vyhnan zo svojej obiny, jeho dom podplili, nikto mu nesmel poskytn pohostinstvo a ktokovek ho smel usmrti. Pre posudzovanie trestnosti bola rozhodujca objektvna koda a nie zavinenie. Pri ukladan trestu sa prihliadalo aj na spoloensk postavenie pchatea: telesn a zmrzaovacie tresty sa ukladali iba spoloensky niie postavenm osobm. Procesn prvo Sa vyznaovalo predovetkm tm, e vina zleitost sa prejednvala len zo skromnej iniciatvy. alobca musel predloi sdu vetky dkazy na podporu svojej aloby, ie dkazn bremeno spovalo na alobcovi. Dkaznmi prostriedkami boli hlavne vpovede svedkov, ak tchto nebolo, vystpenie tzv. spoluprsankov, ktor boli ruitemi obvinenho resp. jeho dobrej povesti. Prsaha bola striktnm formlnym aktom: formlna chyba mala za nsledok stratu procesu pre stranu, v ktorej sa prsaha skladala. Pouvali sa aj ordlie, ktor sa uskutoovali vriacou vodou alebo rozplenm elezom. Z ordli sa bolo mon vykpi zaplatenm pokuty v prospech alobcu a ttnej pokladnice, o zvhodovalo prslunkov majetnch vrstiev. Pre prvo feudlneho Nemecka v priebehu celho jeho vvoja je charakteristick partikularizmus. U v prvom obdob existencie feudlneho Nemecka platilo pre kad skupinu obyvatestva osobitn prvo: pre feudlov lnne prvo, pre mestsk obyvatestvo mestsk prva, pre poddanch dvorsk prvo a pre nevonkov sluobn prvo. al systm prva pribudol v 13. stor., ke sa zaala recepcia rmskeho prva. Recepcia rmskeho prva vyhovovala ako panovnkovi a ostatnm feudlom, tak aj metianstvu: panovnci videli v rmskom prve jeden z prostriedkov zjednotenia krajiny pod ich mocou a sasne odvodnenie svojich nrokov na zvrchovan moc v boji s feudlmi a ppeom, feudli v om nali normy podporujce ich nroky na vykorisovanie poddanch a nevonkov, metianstvo ho povaovalo za prostriedok odstrnenia nejednotnosti prav, tkajcich sa obchodu, ktor prekal rchlejiemu hospodrskemu rozmachu. Koncom 17. stor. bolo rmske prvo recipovan ako celok. Jeho unifikan loha nebola vak celkom

188

splnen vzhadom na sasn existenciu domceho prva. Pokia ide o rozvoj domceho prva, roztrietenos Nemecka za formlnej existencie Svtej rmskej re nemeckho nroda spsobila, e prvo sa prevane rozvjalo oddelene vntri jednotlivch krajn re. Normy s celorskou psobnosou sa vydvali iba sporadicky a vinou sa tkali iba parcilnych otzok. Pokia celorske normy predstavovali komplexnejiu pravu v niektorom odvetv prva, dlho boli iba vzorom pre normotvorbu v rmci jednotlivch krajn resp. sa pouvali iba subsidirne. Navye po formlnej strnke sa inpirovali rmskym prvom. PRVO A PRVNE PAMIATKY NEMECKEJ RE ZA FEUDALIZMU Veobecn charakteristika Pre prvo feudlneho Nemecka v priebehu celho jeho vvoja je charakteristick partikularizmus. U v prvom obdob existencie feudlneho Nemecka platilo pre kad skupinu obyvatestva osobitn prvo: pre feudlov lnne prvo, pre mestsk obyvatestvo mestsk prvo, pre poddanch dvorsk prvo a pre nevonkov sluobn prvo. al systm prva pribudol v 13. stor., ke sa zaala recepcia rmskeho prva. Recepcia rmskeho prva vyhovovala ako panovnkovi a ostatnm feudlom, tak aj metianstvu: panovnci videli v rmskom prve jeden z prostriedkov na zjednotenie krajiny pod svojou mocou a sasne odvodnenie svojich nrokov na zvrchovan moc v boji s feudlmi a ppeom, feudli v om nali normy podporujce ich nroky na vykorisovanie poddanch a nevonkov (okrem inho tie, ktor zakotvovali priptanos k pde), metianstvo ho povaovalo za prostriedok na odstrnenie nejednotnosti prav tkajcich sa obchodu, ktor prekala rchlejiemu hospodrskemu rozmachu. Koncom 17. stor. bolo rmske prvo recipovan ako celok (in complexu). Jeho unifikan loha vak nebola celkom splnen vzhadom na sasn existenciu domceho prva a jeho, hoci pozvon, rozvoj. o sa tka rozvoja domceho prva, trval faktick roztrietenos Nemecka - pri formlnej existencii Svtej rmskej re nemeckho nroda - spsobila, e prvo sa rozvjalo prevane oddelene vo vntri jednotlivch krajn re. Celorske normy sa vydvali iba sporadicky a povine sa tkali iba parcilnych otzok, resp. boli uren iba pre as re. Pokia predstavovali komplexnejiu pravu v niektorom odvetv prva, dlho mali charakter iba vzoru pre normotvorbu v rmci jednotlivch krajn, resp. sa pouvali iba subsidirne. Navye po formlnej (a asovo aj materilnej) strnke sa inpirovali rmskym prvom.

Formy prva V prvom obdob nemeckho feudlneho prva prevldalo obyajov prvo (ku kodifikcii jeho najvznamnejch noriem dolo v 13. stor.). Jeho doplnkom boli rozhodnutia sdov. almi formami boli cisrske kontitcie (touto formou sa neskr vydvali vznamn zkonnky, napr.: Constitutio Criminalis Carolina z r. 1532 a Constitutio Criminalis Theresiana z r. 1768), privilgi (najznmejie: Privilegium Fridericianum Minus z r. 1156 a Privilegium Fridericianum Maius z r. 1158), buly (najvznamnejie: Zlat bula siclska z r. 1212 a Zlat bula Karola IV. z r. 1356) a majestty (Maiestas Carolina z r. 1455, Majestt Rudolfa II. z r. 1609 o zabezpeen nboenskej slobody). Vydvali sa aj dekrty (Dekrt z r. 1788 o zruen loklnych banskch sdov), mandty (nov bansk poriadok z r. 1573,

189

mandt z r. 1680 proti vzbrenm sedliakom), reskripty (z r. 1725 o trestan kacrstva, z r. 1784 o zaveden radnej neminy), edikty (edikt k podpore tovrn a namufaktr z r. 1728), patenty (sria robotnch patentov z r. 1680, 1738, 1775, patent o zruen nevonctva z r. 1781, patent z r. 1717 o prenasledovan nekatolkov, tolerann patent z r. 1781, patent o kadoronom stan udu z r. 1753, patent o dediskej postupnosti z r. 1783) a pragmatick sankcie (z r. 1713 o nedienosti habsburskej monarchie a o nstupnckom poriadku panovnkov. 1 Prvne pamiatky Najvznamnejmi kodifikciami nemeckho feudlneho prva s tzv. Sask a vbske zrkadlo a Trestn zkonnk Karola V. - Constitutio Criminalis Carolina. Sask zrkadlo (Sachsenspiegel) predstavuje zbornk obyajovho prva vchodnho Saska, ktor zostavil okolo r. 1230 anhaltsk sudca - rytier Eicke von Repkau. Skladalo sa z dvoch ast: krajinskho (zemskho ) prva a lnneho prva. Krajinsk (zemsk) prvo obsahovalo predpisy ttneho, obianskeho a trestnho prva (pri poslednch dvoch hmotnho i procesnho). Lnne prvo upravovalo vzjomn vzahy medzi feudlmi. Sask zrkadlo vyjadrovalo zujmy vekch feudlov, ktor sa stavali na odpor cisrovej snahe o prekonanie roztrietenosti a usilovali sa dosiahnu pln nezvislos od strednej moci. Preto poadovalo nielen obmedzenie cisrovej moci, ale zakotvovalo aj prvo nemeckho falcgrfa sdi cisra. Vrazom tejto tendencie bol aj zporn postoj k pretenzii ppea na prvenstvo vo feudlnom svete. Sask zrkadlo bolo rozren najm v severnom Nemecku a stalo sa zkladom prva mesta Magdeburg, odkia sa rozrilo do junho Nemecka, Nizozemska, Litvy, Poska, ako aj do niektorch ast nho zemia. vbske zrkadlo (Schwabenspiegel) vzniklo medzi r. 1273-1282; zostavil ho neznmy autor. Autor erpal z viacerch prameov: z Alemanskej a Bavorskej pravdy, z kapitulri, z rmskeho a kanonickho prva a dokonca aj z biblie a kzn frantiknov; iba v menej miere z obyajovho prva. Vzhadom na to, e obsahovalo aj pravy vzahov medzi cisrom a ppeom, nazvalo sa vbske zrkadlo aj cisrskym prvom. Na rozdiel od Saskho zrkadla stavalo sa za mylienku zvrchovanosti ppea. Constitutio Criminalis Carolina vznikla z iniciatvy cisra Karola V. r.1532. Vedcou mylienkou Caroliny bolo zastraovanie ako sas zostrenho triedneho boja, ktor vyvrcholil v r. 1525-1526 v sedliackej vojne a vo vzburch plebejskej asti obyvatestva niektorch miest. Kdex nem dsledne vypracovan systm. Prv as obsahuje procesn predpisy, druh uvdza nesystematick vpoet trestnch inov a trestov. Pre zkonnk je prznan krutos; pri viacerch trestnch inoch bol stanoven trest smrti, ktor sa vykonval najkrutejmi spsobmi: obesenm, utopenm, uplenm, satm meom alebo sekerou, roztvrtenm, zakopanm zaiva. Existovali aj zmrzaovacie tresty: odrezanie nosa a u, vypichnutie o, vyrezanie jazyka, odseknutie prstov alebo rk. Medzi iny, za ktor sa ukladali najaie tresty, patrili predovetkm zrada a previnenia voi nboenstvu: za zradu sa trestal mu roztvrtenm, ena utopenm, priom trest mohol by zostren vlenm na popravisko alebo tpanm klieami pred popravou; za rhanie a

190

posmievanie sa posvtnm" veciam bol stanoven trest smrti, pri poahujcich okolnostiach vyrezanie jazyka. Trestn konanie obsahovalo vetky rty inkvizinho procesu: bolo tajn a prevane psomn a zakladalo sa na prezumpcii viny, v dsledku oho dkazn bremeno spovalo na obvinenom. Uplatovalo sa formlne hodnotenie dkazov, priom za najzvanej dkaz sa povaovalo priznanie obvinenho (Confessio est regina probationum" - priznanie je krovnou dkazov), ktor, podobne ako aj vpovede svedkov, sa asto vynucovalo muenm. Obhajoba bola prpustn iba zriedka. Carolina rozliovala tri druhy rozsudkov: oslobodzujci, odsudzujci a ponechvajci v podozren; posledn sa vynal v prpade, e proti obvinenmu existovali iba nepriame dkazy, ktor umoovali jeho vinu predpoklada. Constitutio Criminalis Carolina nemala celorsku platnos - vzhadom na roztrietenos Nemecka; iba sa odporala ako vzor. Na sklonku obdobia feudalizmu sa uskutonilo v Nemecku niekoko kodifikci, ktor vak u boli silne poznamenan rozkladom feudlneho zriadenia a nstupom kapitalistickch vrobnch vzahov. Pritom napospol nelo o pravy celorske, ale iba v rmci jednotlivch krajn. Najvraznejie z nich sa uskutonili v Prusku a v Raksku. V Prusku bolo v r. 1794 vydan tzv. Veobecn krajinsk (zemsk) prvo (Allgemeines Landrecht - ALR), iroko koncipovan zkonnk, obsahujci predpisy obianskeho, ttneho, sprvneho i trestnho prva. erpal z viacerch prameov: z Justininovej kodifikcie, Saskho zrkadla, prva miest Magdeburgu a Lubecku, ako aj z judikatry Najvyieho sdu v Berlne a nzorov predstaviteov prirodzenoprvnej koly. Je prznan, e na jednej strane zkonnk upevoval prvky charakteristick pre feudalizmus (privilgi achty, nevoncke pomery), no na druhej strane zasa obsahoval pravy zodpovedajce buroznym koncepcim (najm v oblasti vecnho prva). Zkonnk zakotvoval aj samovldu kra a policajn reim s jeho typickmi obmedzeniami osobnej slobody, najm slobody prejavu a zsahmi do skromnho ivota jednotlivcov. Engels ho nazval kdexom osvietenho patriarchlneho despotizmu. Vsledkom kodifikanch prc v Raksku bolo vydanie niekokch zkonnkov. R. 1786 bol vydan trestn zkonnk Mrie Terzie - Constitutio Criminalis Theresiana, obsahom i charakterom podobn Caroline, r. 1781 Veobecn sdny poriadok. R. 1787 bol vydan nov trestn zkonnk, ktor neobsahoval trest smrti (tento vak bol op zaveden za Leopolda II., 1790-1792), obsahoval vak tresty potupn. Trestn poriadok z r. 1788 zachovval inkvizin proces, ale bez muenia. Osobitn vznam mal Veobecn obiansky zkonnk (Allgemeines burgerliches Gesetzbuch, ABGB) z r. 1811, ktor sa neobmedzoval na oblas obianskeho prva ako sasti tzv. skromnho prva, ale predstavoval shrn vetkch prv, ktor absolutistick panovnk poskytoval svojim poddanm: okrem inho obsahoval ustanovenia o ttnom obianstve. Vecn prvo V oblasti vzahov k pde hral dominantn lohu feudlny lnny systm, kee rozhodujca vina pdy patrila triede feudlov. Pritom prvo na podstatu veci mali iba najvy feudli; ostatnm feudlom patrili iba jednotliv atribty vlastnckeho prva, vrtane iastonho dispozinho prva ohadom podstaty veci, ako aj vzhadom na obmedzen monos seniora pozbavi ho lna nala v Nemecku irok uplatnenie koncepcia delenho vlastnctva. Samotn lno bolo nescudziten a vazal ho nemohol previes na in osobu ani

191

vtedy, keby bol jeho nstupca prevzal vetky povinnosti vyplvajce z drby lna. Bolo vak dovolen odovzda inej osobe as lna s primeranm rozsahom povinnos. Okrem vlastnctva feudlov existovalo k pde aj vlastnctvo slobodnch ronkov alodistov a vlastnctvo miest, pritom vlastnctvo alodistov malo klesajcu tendenciu, vlastnctvo miest zasa stpajcu. Na zaiatku vvoja nemeckho ttu malo ete pomerne vek vznam obinov vlastnctvo, asom vak upadalo a zachovali sa z neho iba niektor rezdu.Prva k nehnutenostiam boli upraven ovea jednoduchie a okruh ich subjektov bol ovea ir. Rodinn prvo Vyznaovalo sa dvoma hlavnmi rtami: silnm vplyvom cirkvi a nadvldou mua nad enou. Uzavretie manelstva bolo upraven kanonickm prvom a samotn manelstvo bolo nerozluiten. Vplyv cirkvi vo sfre rodinnho prva sa nezmenil ani reformciou; iba sa nahradila katolcka cirkev protestantskou. Nadvlda mua nad enou sa prejavovala okrem inho tm, e majetok rodiny spravoval mu, ktor zrove vykonval opatrovnctvo nad svojou manelkou (v najstarch asoch nadobdal prvo opatrovnctva zaplatenm kpnej ceny" - vituum jej otcovi). Dedisk prvo Vzhadom na dlhotrvajcu existenciu spoloenstva rodinnho majetku, bol spomedzi dedinch dvodov dlho neznmy zvet, v rmci triedy feudlov aj v dsledku toho, e lno prechdzalo na zkonnho dedia. eny spoiatku nemali vbec prvo dedi, neskr ho mestskm enm priznali ich mestsk prva. Zvltnosou nemeckho dediskho prva bolo, e dedil" aj poruite: jeho podiel sa spoiatku pouval na zakrytie nkladov pohrebu, neskr sa odovzdval cirkvi na tzv. zduie. V prve platnom pre feudlov, sa asom zaviedla intitcia majortu: pozostalos prechdzala na najstarieho zo zkonnch dediov; elom tejto intitcie bolo zabrni drobeniu majetku feudlov. Zvet sa zaviedol a pod vplyvom recepcie rmskeho prva. Pri jeho rozirovan zohrala obzvl aktvnu lohu katolcka cirkev, lebo testovacia sloboda pre u vytvrala monos obohacovania sa, kee veriaci v snahe zabezpei si posmrtn spsu odkazovali cirkvi asti svojho majetku.

Pramene prva a jeho vvoj vo feudlnom Posku Prevldajcou formou prva v obdob ranho feudalizmu bolo prvo obyajov. Toto prvo bolo oskoro doplovan normami panovnkov, ktor vak boli vyhlasovan stne, take sa nezachovali. Dozvedme sa o nich z rznych kronk i cestopisov (napr. kronika Anonyma Galla z rokov 1113-1117, cestopis Ibrahima-ibn-Jakuba). Z priamych dokumentov sa rovnako dozvedme o prenikan nemeckho ivlu na vchod. Proti tejto nemeckej expanzii hadali posk panovnci ochranu u ppea. Tak Meek I. odovzdal Posko pod ochranu ppea spolu so zvzkom plati ppeovi zvltnu da tzv.svetopetersk halier. V obdob feudlnej rozdrobenosti naalej prevlda obyajov prvo ako zkladn forma prva. Popri om sa vak objavuj stle viac normy vydvan panovnkom, ktor maj vinou formu privilgi. Medzi privilgiami maj zvltne postavenie imunity, ktor trvalo formovali prvne postavenie celch skupn obyvatestva, a tzv. zemsk privilgi, ktor vydval panovnk pre cel stavy (achtu, duchovenstvo).

192

Mestsk prvo sa opiera o lokan privilgi vydvan zakladateom mesta. Poda tchto privilgi bolo povolen nemeckm kolonistom pouva prvo, ktor si priniesli so sebou, a tak nemeck mestsk prvo postupne presadzovalo svoj vplyv i na poskom zem. Zvltny vznam v tomto zmysle malo Sask zrkadlo a prvne dobrozdanie (tzv. oztyle), ktor vydval magdebursk sd pre sdy jednotlivch poskch miest. Popri nemeckom prve sa v praxi presadzovalo i prvo kanonick. V obdob stavovskej monarchie mali vek vznam normy vydvan panovnkom tatty a privilgi. Okrem aktov panovnka sa dleitm prameom prva stali uznesenia snemov (conclusiones) a snemkov (laudes). V mestch sa naalej pouva nemeck mestsk prvo, od 14. storoia vznikaj mestsk knihy. V obdob achtickej nadvldy s najdleitejmi normami uznesenia snemov kontitcie. Delili sa na asovo neobmedzen (constitutiones perpetuae) a asovo obmedzen (constitutiones temporales). Uznesenia snemkov (laudes) sa tkaj najm procesnch otzok. Ako nov prame prva sa v tejto dobe objavili sdne precedensy: sdy vyieho stupa pri vynan rozsudkov toti nejedenkrt stanovili, e nimi vydan rozhodnutia musia by repektovan sdmi nimi pri rozhodovan analogickch prpadov v budcnosti. Vetky rozsudky sdov sa zapisovali do sdnych knh, o viedlo k rozreniu rozhodovania poda precedensov v praxi. Z prvnych pamiatok obdobia feudlnej rozdrobenosti je najznmejia Elblansk kniha, ktor je spsanm obyajovho prva severnho Poska, obsahuje najm normy trestnho prva hmotnho a procesnho. Z obdobia stavovskej monarchie s najvznamnejmi prvnymi pamiatkami Vislick tatt a Koick privilgium. Vislick tatt Kazimra Vekho bol prijat na sneme vo Vislici v roku 1347. Platil vo Vekoposku a Maloposku, vychdzal zo starho obyajovho prva, obsahoval vak tie nov prvne normy , najm z oblasti ttnej sprvy a trestnho prva. Jeho snahou bolo zjednoti prvne normy poskej koruny. tatt bol doplovan ete za vldy Kazimra a neskr jeho nstupcov almi normami, tzv. extravaganty. Krovsk radnci ich doplovali vzormi rozsudkov. Koick privilgium oslobodzovalo feudlov od vetkch povinnost voi ttu s vnimkou nepatrnej dane a vojenskej povinnosti. Vydal ich v roku 1374 Ludvk Uhersk. Z obdobia achtickej demokracie maj najv vznam Neavsk tatty z roku 1454, Piotrkovsk tatt z roku 1496 a Radomsk kontitcia z roku 1505. V obdob achtickej oligarchie boli vydan Jindichovsk lnky(1573), ktor prakticky likvidovali moc kra. achta spene likvidovala vetky pokusy o kodifikciu prva, pretoe v nich videla snahy obmedzi svoju moc. Podarilo sa len vyda oficilnu zbierku predpisov Formula processus v roku 1523, ktor bola prijat v celom Posku. Formy prva, prvne pamiatky a systm prva vo feudlnom Rusku. V obdob ranofeudlneho ttu prevldalo obyajov prvo. Psomn forma sa vyskytovala pri zmluvch, ktor Kyjevsk tt uzavieral s inmi ttmi, najm s Byzanciou. V obdob feudlnej rozdrobenosti prevldajcou formou prva bolo sce aj naalej obyajov prvo, popri om sa vak zaali objavova aj normy, ktor vydvali knieat stavy a roky. Popri domcom prve sa pouvali aj normy byzantskho prva. V obdob budovania centralizovanho ttu vznikla alia kategria noriem - nariadenia, ktor vydvali jednotliv orgny strednej sprvy - ukazy.

193

V obdob absolutizmu k tradinm formm prva pribudli nariadenia vydvan crom reglamenty a ordinacie, ako aj nov forma vsadnch listn - gramoty (alovannyje gramoty). Prvne pamiatky Najstarmi prvnymi pamiatkami s zmluvy, ktor uzavierala Kyjevsk Rus s inmi ttmi, z nich najvznamnejie s zmluvy uzavret s Byzanciou (z rokov 907, 911, 944 a 971), text ktorch sa zachoval v tzv. Povesti vremennych let z 12. storoia. Za vldy Jaroslava Mdreho (1019 - 1054) bolo v Rusku poprvkrt spsan obyajov prvo, jeho zbierka doplnen almi normami dostala nzov Rusk pravda. Vzhadom na to, e neskr bola dvakrt prepracovan, jednotliv jej redakcie sa nazvaj odline - Krtka, Rozren (Obrna) a Skrten pravda. Rusk (Krtka) Pravda sa sklad z dvoch ast: prv as, tzv. Pravda Jaroslava, vznikla pravdepodobne v 40. rokoch 11. storoia, ale obsahuje aj starie normy. Druh as, tzv. Pravda Jaroslaviov, pochdza z obdobia po Jaroslavovej smrti (pribline medzi rokmi 1054 a 1970). Podobne ako pri prvej asti aj pri Pravde Jaroslaviov zkladom je obyajov prvo, prejavuj sa tu vak aj vplyvy normotvornej innosti knieat, ako aj innosti knieacch sdov. Okrem dvoch hlavnch ast s sasou Ruskej pravdy aj alie predpisy z 11. storoia. Rusk pravda obsahuje predpisy z oblasti trestnho prva - hmotnho i procesnho. M kazuistick charakter a nem prehadn systm. Mala vak vek vznam jednak z hadiska upevnenia prvnej istoty, alej preto, e zruila krvn pomstu a nahradila ju pokutou. Vznamn je aj tm, e sa o u opierali neskorie prvne pamiatky, najm Novgorodsk a Pskovsk sdna listina, ako aj Sudebniky z rokov 1497 a 1550. V obdob feudlnej rozdrobenosti sa uskutonila druh redakcia Ruskej pravdy - irok (Obrna) pravda. irok pravda pozostva z dvoch ast: z ustava vekho knieaa Jaroslava o sdoch (koniec 11. storoia) a ustava Vladimra Vsevolodovia (zaiatok 12. storoia). Z byzantskch prvnych zbierok sa pouvali najm nomoknony, preloen pod nzvom Kormije knigi, alej Ekloga a Procheiron. Recipovan byzantsk prvo vak nemalo podstatn vplyv na vvoj ruskho prva. Okrem byzantskho prva sa pouval aj bulharsk Zakon soudnyj uma. V obdob prekonvania feudlnej rozdrobenosti a vytvrania centralizovanho ttu vzrstol vznam listn, ktor vydvalo vek kniea resp. neskr cr - ukazov. Uskutonili sa pokusy o kodifikciu prva, prv z nich mali zemne obmedzen psobnos, neskr vydan mali - v slade s centralistickmi snahami - celottnu psobnos. V 15. storo sa uskutonila aj tretia redakcia Ruskej pravdy - Skrten pravda. Spomedzi kodifikci s obmedzenou zemnou psobnosou najvznamnejie s dve tzv. sdne listiny - Pskovsk a Novgorodsk. Celottnu psobnos mal Sudebnik z r. 1497. Pskovsk sdna listina (Pskovskaja sudebnaja gramota) obsahuje normy rozmanitej proveniencie: zahruje normy obyajovho prva, prevzala niektor ustanovenia Ruskej pravdy (v prepracovanej podobe) a nachdzaj sa v nej aj niektor knieacie nariadenia. Jej predpisy s povahy hmotnoprvnej i procesnoprvnej. Z hmotnho prva obsahuje predpisy prva obianskeho (vecnho, zvzkovho a dediskho) i trestnho (najm skutkov podstaty politickch a majetkovch trestnch inov). Cel rad ustanoven upravuje vzahy medzi feudlmi a nevonkmi. Pskovsk sdna listina prela niekokmi redakciami. Jej najstaria as pochdza zo zaiatku 14. storoia, posledn prepracovanie sa uskutonilo medzi rokmi 1462 - 1471. Novgorodsk sdna listina (Novgorodskaja sudebnaja gramota) predstavuje obdobn zbornk ako Pskovsk sdna listina, obsahuje prepisy platn v Novgorodskej mestskej republike. Najstaria as listiny pochdza z roku 1385. Sudebnik z r. 1497 obsahuje jednotn pravu sstavy ttnej sprvy a sdnictva v Rusku. Nachdzaj sa v om starie predpisy prevzat z Ruskej pravdy a rznych sdnych listn, ako aj novie ustanovenia.

194

Z kodifikci z obdobia budovania centralizovanho ttu najvznamnejie s: prepracovan Sudebnik z r. 1497 a Sobornoje uloenie. Vzhadom na to, e Sudebnik z r. 1497 z materilneho hadiska u nevyhovoval novm podmienkam a z hadiska formlneho a technickho nebol na iadcej rovni, na prkaz Ivana IV. bol prepracovan a vyiel r. 1550 pod svojm pvodnm nzvom. Obsahoval 100 lnkov, ktor sa tkali obianskeho a trestnho prva, vina lnkov bola venovan procesu. V zmysle l. 98 Sudebnika predpisy (ukazy), ktor vydvali jednotliv prkazy, sa zapisovali a ukladali, m vznikli ukaznyje knigi prikazov. R. 1589 bol vydan Sudebnik cra Fiodora Ivanovia. Hoci sa nestal oficilnym zkonnkom, v praxi sa pouval, lebo obsahoval niektor nov ustanovenia, ktor sa nenachdzali v Sudebniku z r. 1550. Kee v polovici 17. storoia vzrstol poet prvnych noriem a pri ich pouvan dochdzalo ku kolzim, r. 1648 bola vytvoren osobitn komisia, ktor r. 1649 vypracovala nov zbornk prvnych predpisov. Sobornoje uloenie. Zbornk m u urit systematiku a obsahuje predpisy z oblasti prva ttneho, vecnho, trestnho a procesnho. Jednm z najvznamnejch ustanoven zbornka bolo ustanovenie o monosti zamiea pomestie nielen za in pomestie, ale aj za votinu. V obdob absolutistickej monarchie sa uskutonil cel rad pokusov o kodifikciu prva, nakoko sa javila nutnos normatvne podchyti zmeny, ktor nastali v spolonosti a ekonomike po vydan Sobornho uloenia. Preto Peter I. ustanovil r. 1700 kodifikan komisiu, ktor mala vypracova nov veobecn zkonnk. Komisia vak svoju lohu nesplnila, rovnako bez vsledku zostali aj prce komisi vytvorench v rokoch 1718, 1728, 1730, 1754, 1760, ako aj prva komisie, ktor vznikla za Katarny II. r. 1766. Po nespench pokusoch z 18. storoia o kodifikciu prva prilo k jej realizcii v 19. storo za cra Nikolaja I. Kodifikcia sa uskutonila v dvoch etapch. V priebehu prvej etapy boli zhrnut vetky prvne predpisy vydan po vzniku Sobornho uloenia z r. 1649. Zbierka - Polnoje sobranie vsech zakonov (pln zbierka vetkch zkonov) obsahovala 53 239 predpisov, chronologicky usporiadanch do 46 knh. V druhej etape vznikol Svod zakonov suestvujucich (Zbierka platnch zkonov), ktor bol vypracovan pod vedenm A. A. Speranskho, znmeho autora nvrhov reforiem v oblasti ttneho, sprvneho a obianskeho prva. Do zbierky platnch zkonov boli z plnej zbierky prevzat iba platn predpisy nejasn predpisy boli upraven. Zbierka bola publikovan r. 1832 s innosou od 1. 1. 1835. Zrove bola zaloen pravideln zbierka, zkony vydan po kodifikcii mali by kadorone zhrnut a vydvan ako pokraovanie Zbierky z r. 1832. Nov vydanie vetkch zvzkov Zbierky sa uskutonilo v rokoch 1842 a 1857. Zbierka platnch zkonov m 15 zvzkov. Rozdeuje sa na 4 hlavn asti: prv as obsahuje tzv. ttne urujce zkony (gosudarstvennyje opredelitenyje zakony) - normy z oblasti ttneho a sprvneho prva, druh as tzv. ttne ochrann zkony (gosudarstvennyje chranitenyje zakony) - normy z oblasti trestnho prva, tretia as tzv. obianske urujce zkony (gradanskije opredelitenyje zakony) - predpisy z oblasti obianskeho a rodinnho prva, napokon tvrt as obsahuje tzv. obianske zkony (gradanskije zakony) - predpisy obianskeho sdneho i nesporovho konania. Vecn prvo Podobne ako v inch feudlnych ttoch, aj v Rusku boli vlastncke vzahy diferencovan predovetkm v zvislosti od toho, i lo o hnutenosti alebo nehnutenosti: zatia o vlastnctvo k hnutenostiam nepodliehalo obmedzeniam, resp., neplatil ohadom neho iadny osobitn reim, vlastnctvo k nehnutenostiam bolo upraven rozdielne, a to ako z hadiska subjektov, tak aj objektov vlastnckeho prva. V prvch obdobiach vvoja feudlneho Ruska as pdy patrila knieau (vekmu knieau), ktor poskytovalo lenom svojej druiny

195

(neskorm bojarom) pozemky ako odmenu za slubu, najm vojensk. Tieto pozemky sa poskytovali spoiatku do odvolania, neskr doivotne a napokon dedine. V niektorch prpadoch odovzdvalo kniea pdu do plnho a dedinho vlastnctva bez poadovania protiplnenia, v obdob feudlnej rozdrobenosti sa tto pda zaala nazva votina (otcovize). Jej protikladom bolo pomestie, poskytovan za vykonvanie sluieb, najm za vkon miestnej sprvy a vojensk slubu. V obdob centralistickch tendenci sa uskutonila kategorizcia votn na rodov, nadobudnut, vyslen a knieacie, priom zrove dolo k uritej devalorizcii tejto intitcie: s drbou votiny akejkovek kategrie sa zaala spja povinnos vojenskej sluby, m sa zmenil rozdiel medzi votinou a pomestm, dkazom toho bola aj monos vmeny votiny za pomestie so shlasom panovnka. Napokon v obdob absolutizmu sa uskutonila nivelizcia oboch intitci: r. 1714 bol vydan zkon, ktorm sa zruilo delenie pdy patriacej achte na votiny a pomestia - vetka pda sa stala vlastnctvom (sobstvennos) statkrov (pomeikov), hoci s uritmi feudlnymi obmedzeniami. Slobodn ronci mohli vlastni orn pdu, lesy a pasienky boli vlastnctvom obn a lenovia obn ich mohli iba uva. Povinnosou slobodnch sedliakov bola pvodne iba daov povinnos, v obdob feudlnej rozdrobenosti sa im vak uloil cel rad povinnost, ktor dovtedy plnili iba nevonci: ps feudlove kone, kosi jeho lky, pomha knieacm poovnkom a rybrom pri love a poskytova stravu nielen knieacm sluhom, ale aj psom a lovnm vtkom. Shrn tchto povinnost sa nazval barina (pansk). V obdob rozkladu feudalizmu sa zaala prejavova tendencia odstraovania feudlnych obmedzen a prklon k rmskoprvnej koncepcii vlastnctva, tto tendencia sa najvraznejie prejavila v Zbierke platnch zkonov (Svode), ktor upravovala vlastnctvo ako prvo vec dra, uva ju a disponova ou vene a dedine". Zvzkov prvo Napriek tomu, e hospodrstvo bolo v prvch vvojovch obdobiach Ruska prevane naturlne, vznikali niektor intitcie obliganho prva. V rozvoj zvzkovho prva nastal v obdob rozdrobenosti v svislosti s rozvojom vntornho i zahraninho obchodu. Popri zmene (vmena veci za vec) sa stle astejie vyskytovala kpna zmluva. Predmetom kpnej zmluvy mohli by aj nehnutenosti, v tomto prpade sa pouvala aj psomn forma. astm kontraktom bola pika, v mestch vznikla vrstva ernkov, ktor poskytovali piky aj feudlom. Piky vak poskytovali aj feudli, a to slobodnm ronkom, ktor ruili za dlh svojou vlastnou osobou (zakupniestvo) a v prpade insolvencie sa stvali nevonkmi, vytvrajc medzi ostatnmi nevonkmi osobitn kategriu - zakupov. Vyskytovala sa aj schova a v svislosti s rozvojom remesiel pracovn zmluva. Vznam pracovnej zmluvy vzrstol najm v nasledujcom obdob vznikom a rozvojom priemyslu, napriek tomu, e as priemyselnej vroby bola organizovan feudlnym spsobom (podnikateom sa umoovalo kupova cel dediny a vyuva na prcu v podnikoch nevonkov). V poslednom vvojovom obdob feudlneho Ruska sa diferencovalo medzi zmluvou uzavretou s robotnkom a zmluvou so sluhom. Zmluvou, na ktorej sa vemi vrazne prejavovali feudlne vzahy, bola njomn zmluva, pri ktorej vzjomn postavenie prenajmatea a njomnka predstavovalo paralelu so vzjomnm postavenm achtica a poddanho (najm ke predmetom njmu bola nehnutenos): vlastnk nehnutenosti bol oprvnen z zmluvu kedykovek vypoveda, njomnk pri vypovedan zmluvy bol povinn zaplati njomn a do pvodne dojednanho termnu. Rodinn prvo Charakterizovala nadvlda mua ako hlavy rodiny, ktor mal takmer neobmedzen prvo nad manelkou a demi. Celkovo rodinn prvo, najm pokia ide o vzahy medzi manelmi, bolo silne ovplyvnen kresanstvom reprezentovanm v Rusku takmer vlune pravoslvnou

196

cirkvou. Vplyv cirkvi sa postupne upevoval, rodinn prvo poznalo iba cirkevn sob. Rozvod manelstva bol sce povolen, cirkev sa vak snaila rozvody obmedzova. Dedisk prvo uznvalo ako dedin dvody zvet a zkon. Pri deden zo zkona mali prednos synovia, dcry dedili iba v prpade, e nebolo synov. Existovala aj intitcia odmrte, priom, ak zomrel bez zanechania dediov smerd, jeho majetok prechdzal na feudla. V obdob vzniku ruskho impria a absolutistickho ttu sa uskutonila prava, ktorej cieom bolo zamedzi drobenie majetkov feudlov: v zmysle ukazu o jedinonasledii" z r. 1714 otec mohol zanecha nehnutenos iba jednmu zo svojich det. Trestn prvo V trestnom prve najstarieho obdobia sa zachovvali preitky prvotnopospolnho zriadenia, predovetkm krvn pomsta. S upevovanm ttnej organizcie sa tieto preitky postupne zatlali, priom krvn pomsta bola nahraden peanm trestom - pokutou (vira), vka ktorej bola odstupovan poda spoloenskho postavenia usmrtenho (80 hrivien za bojara alebo vysokho knieacieho radnka, 40 hrivien za inho slobodnho loveka, za cholopa, otroka alebo smerda, ktor pracoval na hospodrstve knieaa alebo bojara, sa platila iba nhrada kody knieau alebo bojarovi). Vira sa platila aj za poranenie resp. zmrzaenie, priom pchate bol povinn nahradi aj nklady lieby. alm pozostatkom prvotnopospolnho zriadenia bola kolektvna zodpovednos obiny, na zem ktorej bola spchan vrada: ak vrah nebol zisten, platila pokutu (dikaja vira) obina. Pripala sa aj svojpomoc vtane prva usmrti pchatea, toto prvo sa mohlo poui aj v prpade krdee, ak bol pchate pristihnut pri ine. V obdob feudlnej rozdrobenosti normy trestnho prva boli obsiahnut v Ruskej pravde, ktor pouvala pre trestn in termn obida" (urka, poruenie), ktorm sa vak oznaovalo aj poruenie povinost vyplvajcich zo zmluvy. Rusk pravda poznala cel rad trestnch inov: velezradu, trestn iny protinboenstvu, usmrtenie, ublenie na tele, podpaastvo, krde a pokodzovanie hraninch znaiek. Trestami boli: trest smrti, zmrzaovacie tresty a pokuty. Osobitnm druhom trestu, ktor sa ukladal za najaie trestn iny bolo vydanie napospas (otdanie v potok i razgrablenie), pri ktorom odsden (a niekedy aj jeho rodinn prslunci) bol uvrhnut do otroctva a jeho majetok bol skonfikovan. V dsledku recepcie (hoci obmedzenej) byzantskho prva sa prejavovala zka sptos svetskho a cirkevnho prva: asto sa uvdzal popri svetskom treste aj trest cirkevn. Vplyv cirkvi sa prejavoval aj na skutkovch podstatch: ako trestn in sa kvalifikovalo uzavretie manelstva bez shlasu rodiov, za ktor bol mu potrestan vzenm, ena zatvorenm do kltora. V obdob budovania centralizovanho ttu sa spresnila kvalifikcia trestnch inov. Spomedzi trestnch inov osobitn draz sa kldol na postih zneuvania sudcovskej moci, najm korupcie (vziatoniestvo). Za zneuitie moci mohol by sudca potrestan biovanm a uvznenm. V obdob vzniku ruskho impria sa objavila nov skutkov podstata trestnho inu - as na sboji. Pri trestoch sa v tomto obdob zachovvala drastinos: existovali rzne spsoby trestu smrti, vrtane uplenia a satia (ktorm predchdzalo preplenie jazyka za rhanie), zmrzaovacie tresty (odrezanie jazyka, odatie ruky), zachovali sa aj telesn tresty (biovanie). astm trestom bolo deportovanie odsdenho na Sibr. Novm druhom trestu boli nten prce. Pri trestoch sa uplatovalo privilegovan postavenie achty: jej prslunci nemohli by biovan. V obdob absolutizmu boli privilegovan duchovn aj prslunci vyej vrstvy meanov, vzhadom na to sa pri jednotlivch skutkovch podstatch trestnch inov uvdzali vdy dva druhy trestov - pre osoby nepodliehajce telesnm trestom a pre ostatn obyvatestvo.

197

Procesn prvo Sdne konanie bolo spoiatku stne a verejn. Dkaznmi prostriedkami boli vpovede obvinenho (resp. astnkov) a svedkov, prsahy a ordlie. Svedi mohli iba slobodn osoby, priom svedkovia sa rozdeovali na oitch (vidok) a tch, ktor o trestnom ine vedeli, nie vak ako priami svedkovia (posluch). Prsahu mohol sklada alobca i obvinen (obalovan resp. odporca). Ordlie spovali v skke rozplenm elezom, predpoklad sa vak, e sa pouval aj sdny sboj (pole). Po prekonan rozdrobenosti a vytvoren centralizovanho ttu existovali dva zkladn druhy procesu: tradin rusk a inkvizin. V starom, tradinom procese sa uskutonili niektor zmeny. Predovetkm v trestnch veciach konanie sa vo vine prpadov zanalo z iniciatvy ttneho orgnu. Konanie bolo stne a verejn. Dkaznmi prostriedkami boli okrem vpoved obvinenho a svedkov najm listiny, ktorch vznam ako dkaznch prostriedkov stle vzrastal. Z ordli zanikol v 16. storo sdny sboj, ordlie ako intitcia sa zachovali vo forme losovania, ak hodnota spornho predmetu nepresahovala 1 rube. Inkvizin proces sa pouval iba pri trestnch veciach, aj to iba v uritch, osobitne vymedzench prpadoch. Konanie sa zanalo z iniciatvy ttneho orgnu a dvodom jeho zaatia mohlo by udanie, vpove muenho delikventa v priebehu inho konania alebo iba zl poves obvinenho. Konanie bolo tajn a psomn, dkaznm prostriedkom bolo priznanie obvinenho, ktor mohlo by vynten aj muenm, vpovede svedkov a konfrontcia. Pri rozirovan inkvizinho procesu mala vznamn lohu prax gubnch sdov. Inkvizin proces postupne nadobdal prevahu a v obdob absolutizmu (od r. 1716) sa stal jedinou formou trestnho procesu. Uplatovala sa zsada formlneho hodnotenia dkazov. Do panovania Alexandra I. (1801 - 1825) sa zachovala tortra, priom zsadne sa nepouvala voi prslunkom achty, vnimkou boli prpady, ak ilo o podozrenie z protittnej innosti alebo vrady. R. 1864 sa uskutonila reforma, v rmci ktorej boli zaveden procesn predpisy poda zpadoeurpskych vzorov, zaviedlo sa predovetkm zverejnenie konania. Trestn veci sa sdili v sinnosti s porotou, ktor sa vyjadrovala k otzke viny. Obalobu vznala prokuratra, obvinench obhajovali advokti.

Zkladn literatra Balk, S.: Texty ku tdiu obecnch dejn ttu a prva, Praha 1968

198

Bea, J.: Modern dejiny ttu a prva krajn strednej a vchodnej Bratislava 1992

Eurpy, I.,

Bea, J.: Zbierka loh zo veobecnch dejin ttu a prva. Starovek a stredovek. 1996. Bea J.: Dokumenty k veobecnm dejinm ttu a prva. PF UMB. Novovek.1996. arvaga, V. a kol.: Veobecn dejiny ttu a prva I. diel. Bratislava, Prvnick fakulta Univerzity komenskho l978. Gejdo, M. - Poprock, D.: Veobecn dejiny ttu a prva II. diel. Koice, Univerzita P. J. afrika v Koiciach - Prvnick fakulta UPJ 1994. Hattenhauer, H.: Eurpske dejiny prva, C. H. BECK, Praha 1998 Kak, E. a kol.: Strun dejiny polcie v Eurpe. Bratislava, 1997. Kincl, J.: Veobecn dejiny ttu a prva, Panorma, Praha 1983. Knapp, V.: Vek prvne systmy, C. H. BECK, Praha 1996 Litsch, K. a kol.: Obecn djiny sttu a prva za kapitalismu. Praha, 1976. Maurois, A.: Djiny Anglie. Praha, Nakladatelstv Lidov noviny 1993. Tureek, J. a kol.: Dejiny ttu a prva za feudalizmu a za kapitalizmu, SPN, Praha 1968 Vlek, E., Schelle K.: Prvn djiny I., II., III., PF UJEP. Brno 1998, 1999 Odporan literatra: Barg, M. A.: Oliver Cromwell a jeho doba. Praha, Nae Vojsko 1957. Baxa, B.: Parlament a parlamentarizmus. Praha 1924. Bea, J.: Modern dejiny ttu a prva krajn strednej a vchodnej Eurpy, I., Bratislava 1992 Blackov prvnick slovnk, I. a II. as, Victoria publishing, Brno 1993 Blaho, J.: Komparace procesnch aspektu nsledn konkrtn kontroly stavnosti. Prvnk 1990, . 7 Blaho, J.: ttne prvo kapitalistickch krajn. Bratislava, Obzor 1989 Blaho, J.: stava Franczskej republiky. Reflex, 1990. Blaho, J.: stavn sdnictv v kapitalistickch sttech. Praha 1975 Burdeau, G.: Droit Constitutionnel et institutions politiques., Paris 1976 Carr, E.H., The Bolshevik Revolution 1917 1923, N.Y. 1951 Cesar, J.: Britsk ra v obdob imperializmu 1870-1945, Academia, Praha 1970 David, R.: Anglick prvo, SAV, Bratislava 1972 Delperee, F.: Belgicko a eskoslovensko: vahy o federalizme. Prvnk 1991, . 1 Deuerlein, E.: Foderalizmus. Die historischen und philosophischen Grunlagen des foderativen Prinzips. Munchen, Paul List Verlag 1972 Drka, V.: Anglo-franczsky konflikt a eurpska politika v 12. storo, Krovsk expanzia: boj o Normandiu, Historick obzor III., 1994, s. 54-56 Drka, V.: Anjouovsk imprium alebo dve krovstv? Historick obzor IV, 1994, s. 77-80 Drka, V.: Bitka u Bouvines medznk eurpskych dejn, Historick obzor IV, 1994, s. 98101 Fekete, I.: Justin sstava Anglicka, Prvo a zkonnos, . 4, 1991, s. 231-238 Filippov, A.N.: Histria ruskho prva 1-3, moskva 1905-6

199

Fromme, F. K.: Gesetzgebung im Widerstreit Wer beherrscht den Bendesrat? Die Kontroverse 1969 1976. Stuttgart, Verlag Bonn Aktuell 1976 Gejdo, M. - Poprock, D.: Veobecn dejiny ttu a prva II. diel. Koice, Univerzita P. J. afrika v Koiciach - Prvnick fakulta UPJ 1994. Hambury, H.G. Yardley, D.C.M.: English Courts of Law. 5th edn. 1979. Hanbury, H. G.: English Courts of Law, London, Oxford University Press 1967 Hansen, J.: Die Institution des Ombudsman. Frankfurt am Main 1972 Hill, Ch.: Anglick revolcia 1640. Bratislava, Nakladatestvo Pravda 1951. Hroch, M. - Petr, J. : 17. stolet - krize feudlni spolenosti ? Praha, Nakladatelstv Svoboda 1976. Hroch, M.: Burozni revoluce v Evrop. Praha, Nakladatelstv Svoboda 1981. Churchil, W.: Dejiny anglicky hovoriacich nrodov, Diel 1., Zrodenie Britnie, esk spisovate 1996, Diel 2., Nov svet, esk spisovate Argo 1998 Jackson, R.M.: The Machinery of Justice in England. 7th end. 1977 K.Litsch, L.Soukup: Prameny k obecnm djinm sttu a prva, Praha, 1976. K.Rebro, P.Blaho: Rmske prvo, Bratislava, 1991. Kaack, H. Roth, R.: Handbuch des deutschen Parteiensystems. Struktur und Politik zu Beginn der achtziger Jahre, 2 Bnde, Levenkusen, Leske Vertrag unf Budrich 1980. Kak, E. - Zemandlov, L.: Vybran kapitoly z eurpskych dejin ttu a prva I. Bratislava, Akadmia Policajnho zboru 1995. Kak, E. - Zemandlov, L.: Vybran kapitoly z eurpskych dejn ttu a prva. Bratislava, Akadmia Policajnho zboru 1993. Kak, E. a kol.: Strun dejiny polcie v Eurpe. Bratislava, Akadmia Policajnho zboru 1997. Kak, E. a kol.: Strun dejiny polcie v Eurpe, A PZ , Bratislava, 1998. Kadlec, K.: Dejiny ruskho prva, Praha 1904 Kelsen, H.: Zklady obecn teorie sttn. Praha 1926. Kincl, J.: Z djin evropskch feudlnch monarchi I. Praha, Sttn pedagogick nakladatelstv 1975. Kincl, J.: Veobecn dejiny ttu a prva, Panorma, Praha 1983 Klokoka, V.: Politick reprezentace a volby v demokratickch systmoch. Brno, Aleko 1991. Klokoka, V.: Politick reprezentace a volby v demokratickch systmoch, Aleko Brno, 1991. Knapp, V.: Vek prvne systmy, C. H. BECK, Praha 1996 Kolektv: Dokazovanie vo vvoji trestnho zkonodarstva, A PZ, Bratislava, 1997 Kosicyn, A. P. a kol.: Istorija sovietskogo gosudarstva i prava v trjoch knigach, 1, Stanovlenje sovietskogo gosudarstva i prava (1917 - 1920 gg), Nauka, Moskva 1968 Kov, M., Anglicko za vldy Viliama III. Oranskho, Historick obzor VII-VIII, 1996, s. 157-161 Kov, M.: Posledn roky stuartovskej monarchie (1707-1714), Historick obzor III-IV, 1998 Kov, M.: Walter Raleigh, Historick obzor IX-X, 1996, s. 204-208 Kov, M.: Z anglickch dejn 17. storoia, Od protektortu k restaurcii, Historick obzor II., 1995, s. 26-30 Kuklk, J. ml.: Oliver Cromwell a Protektort v Anglicku, Dejiny a sasnos . 3, 1997, s. 13-18 Litsch, K. a kol.: Obecn djiny sttu a prva za kapitalismu. Praha, Vysok kola SNB 1976. Lovell, C. R.: English Constitutional and Legal History, New York 1962 Macurek, L.: dejiny vchodnch Slovanov, Praha 1947 Marshall, G.: Parliamentary Sovereignty and the Commonwealth. 1957.

200

Matouek, S. a kol.: Zklady ttneho a policajnho mechanizmu. Bratislava, Akadmia Policajnho zboru 1995. Maurois, A.: Djiny Anglie. Praha, Nakladatelstv Lidov noviny 1993. Menzel, W., a kol.: Staatsrecht burgerlicher Staaten. Berlin 1980. Morton, A. L. : Djiny Anglie. Praha, Nakladatelstv Svoboda 1950. Pelikn, D. Mal, K.V.: Kapitoly z dejn ttu a prva Ruska a SSSR, UK, Praha 1992 Pelikn, D.: Dejiny ttu a prva SSSR 1,2, UK, Praha 1977 Phillips, O. H. Hudson, A. H.: A First Book of English Law. 7th edn. 1977 Poliensk, J.: Dejiny Britnie, Sloboda, Praha 1982 Praak: Rakske prvo stavn. Praha 1903. Robinson, J. J.: Zrodenie krvi, Votobia, Olomouc 1996 Rowat, D.C.: The Ombudsman, London etc. 1968 str. WWIV Seltenreich, R.: Z histrie prvnickho stavu v Anglicku jeho pecifick prava, Prvnik 1996, . 10-11, s. 956-969 Sivk, F. a kol.: Dejiny ttu a prva socialistickch krajn, I. as, Univerzita Komenskho, Bratislava 1977 Sivk, F.: Vybran kapitoly z eurpskych dejn ttu a prva, III., A PZ SR, Bratislava 1996. Sldeek, V.: Ombudsman vo Vekej Britnii, Sprvne prvo . 3, 1993,s. 152-179 Soukup, L. a kol.: Djiny sttu a prva za kapitalizmu. Praha, 1988. Starck, K.: Anglicko v XVI. storo a zaiatky jeho zmorskho podnikania, Historick obzor I, 1993, s. 8-13 Svato, J.: Vldny orgn modernho ttu, Doplnok, Brno 1997 Tureek, J. a kol.: Dejiny ttu a prva za feudalizmu a za kapitalizmu, SPN, Praha 1968 Vladimirskij Budanov, M.F.: Obzor istoriji ruskho prva, Rostov na Done 1995 Vlek, E. a kol.: Dejiny ttu a prva socialistickch krajn, Panorma, Praha 1983 Vlek, E., Schelle K.: Prvn djiny I., II., III., PF JEP. Brno 1998, 1999 Walker, R. J.: The English Legal System. 6th edn. 1985 Weyr, F.: eskoslovensk prvo stavn. Melantrich 1937. Whitney, D.C.M.: The Primacy of the Executive in England. XXI Parliamentary Affairs 155. 1968. Yardley, D.C.M.: Introduction to British Constitutional Law. Butterworths, London 1990

201

202