samostatný slovenský štát tak ako si priali, čím si pokazil reputáciu.

Tiso ho poslal do Vatikánu za

vyslanca, potom zostal v emigrácii, pretože v prípade návratu na Slovensko mu hrozil súd a väzenie. Sidor
emigrantom pomáhal, bol činný publicisticky, udržiaval kontakty so SNR v Londýne, s americkými
Slovákmi, ale na politickú scénu nevstúpil.

Slovenská národná rada v Londýne na čele s Petrom Prídavkom bola tretím zoskupením slovenskej
emigrácie. Tá si za cieľ vytýčila pracovať na zachovaní slovenskej štátnosti a vybudovať na Slovensku
demokratický režim.

Slovenský revolučný odboj (SRO) bol štvrtou organizáciou slovenských emigrantov. Združoval emigrantov
v Rakúsku a v Nemecku. Hlavným iniciátorom založenia SRO bol dr. Ladislav Jankovič, bývalý veliteľ
spravodajského oddelenia Hlinkovej mládeže. SRO si vytýčila rovnaký cieľ ako ostatné emigrantské
organizácie – obnovenie slovenského štátu. Orientovala sa na vytvorenie novej politickej garnitúry.

Ilegálne skupiny na Slovensku

Zriadením spravodajského oddelenia na Hlavnom veliteľstve Hlinkovej mládeže a neskôr vybudovaním

tzv. Slovenskej tajnej ochrany (STO) sa urobili prvé organizačné opatrenia pre ilegálnu činnosť.
Oddelenie získavalo rôznymi kanálmi informácie o činnosti partizánov, vysielalo svojich agentov na
povstalecké a partizánske územie, organizovalo výzvedné služby a správy odosielala vláde. Úlohou STO
bolo vykonávať spravodajskú činnosť podľa pokynov štábu a šíriť propagandu o zachovaní slovenského
štátu. Skôr než sa celá organizácia dobudovala a určili sa konkrétne úlohy, vstúpila do Bratislavy Červená
armáda a hlavní organizátori utiekli do Rakúska.

Prvé prejavy odporu proti novému štátu a režimu mali živelný charakter. Už v júli 1945 sa zistila
letáková akcia, ktorú uskutočnila organizácia „Vesna“ (Veliteľstvo slovenských nacionalistov). V
Topoľčanoch pôsobila skupina Štefana Chalmovského. Organizácia si vytýčila za cieľ ilegálne obnoviť
HSĽS a pracovať pre samostatný slovenský štát. S Chalmovským sa spojili Anton Tunega z Trenčína a
Albert Púčik z Dolných Motešíc, ktorí budovali vlastnú organizáciu nazývanú Biela légia. Spoločne tlačili
letáky a časopis Slovák. ŠtB ich však sledovala, Chalmovský bol odsúdený na 10 mesiacov väzenia, Tunega
a Púčik boli popravení. Od leta 1945 vyvíjala v Bratislave aktivitu Bačkorova skupina, ktorá združovala
predovšetkým vysokoškolskú mládež. Dohodli sa, že založia ilegálnu skupinu s bunkovým systémom.
Úlohou buniek bolo prenikať do štátnej administratívy, obsadiť kľúčové pozície vlastnými ľuďmi a
pripravovať pôdu na obnovenie slovenského štátu. Ďalšou ilegálnou skupinou bola skupina Ing. Juraja
Racíka, ktorá vydávala a rozširovala ilegálne tlačivo Slovák. Na východnom Slovensku pôsobila roku 1946
skupina pod názvom „Vesna 2 – oblasť východ“. Hlavnými organizátormi boli katolícki kňazi Štefan
Onderko, Štefan Dolobaš a J. Zbojovský, ktorí písali články do ilegálnej tlače a podnecovali mládež na
rozširovanie protištátnych letákov.

5.,,Protištátne sprisahanie“ a jesenná ofenzíva KSS roku 1947

Od jari 1947 začala KSS veľkú ofenzívu na oslabenie vplyvu DS. Poslúžil im protest s Tisom, pretože
komunisti predpokladali, že v Aprílovej dohode sľúbili predstavitelia DS slovenským katolíkom, že Tiso
nebude popravený. Od leta 1947 začala ŠTB zhromažďovať kompromitujúce materiály na vedúcich
činiteľov DS. Proti DS bola vykonštruovaná provokácia, ktorú spôsobila komunistami ovládaná