KLASICKÁ – SYSTEMATICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA

PLATON „ Len ten môže byť ideálnym vládcom, kto vie v sebe zjednotiť moc a múdrosť.
A preto ideálnou demokraciou je vláda len tých najlepších z národa“

*jeho meno je odvodené od slova PLATYS- široký (šírka vedomostí - múdrosť)

*bol žiak Sokrata, po jeho smrti odišiel do Malej Ázie kde sa pokúšal realizovať svoju predstavu 
 ideálneho štátu no neuspel
* vrátil sa späť do Grécka a založil si školu s názvom AKADÉMIA ktorá sa  stala centrom idealistickej filozofie
a existovala až do 5. stor. n. l. kedy bola zrušená cisárom 
 JUSTINIÁNOM  

*písal len DIALÓGY a to:

1 .PRIAME - hlavnou postavou je Sokrates cez ktorého Platón prezentuje svoje názory
2. NEPRIAME - prerozprávané, sú o tom čo Platón počul   
Najznámejšie:
POLITEA - ústava, najrozsiahlejší dialóg, týka sa všetkých častí jeho filozofie, je tu jeho predstava ideálneho
štátu
NOMOI – zákony – poopravená ústava, spoločenská filozofia, názory na štát
MENON - jeho gnozeológia – teória anamnezis – teória rozpomínania
PROTAGORAS - polemika so Sofistami čo je cnosť
GORGIAS - výučba cnosti
FAIDON - jeho ontológia
FAIDROS -zaoberá sa otázkou nesmrteľnosti duše
TIAMIOS - prírodovedecká filozofia, ktorá  sa zaoberá vznikom všetkých vecí, od hviezd až po živé organizmy
( všetkých ich je 36 )

*ONTOLÓGIA bol: 1.idealista - podstata sveta je duchovná nazval ju pojmom idea

 
IDEII- reálne existujú v TRANSCENDENTÁLNOM (nadjavovom) svete ideí, sú hierarchicky usporiadané do tvaru
pyramídy, na vrchole sa nachádza  idea dobra ktorú označil pojmom DEMIURG – neskôr tento pojem prevzalo
kresťanstvo pre označenie Boha
  2.objetívny idealista - neodmietal materializmus

 3.dualista -tvrdil že existujú 2 svety:

a) JAVOVÝ - zmyslami vnímateľný ale rozumom nepoznateľný a to preto, že je to hmotný svet a hmota
sa  neustále mení. Javový svet je len odrazom nadjavového sveta
b) NADJAVOVÝ – transcendentálny svet ideí. Tento svet je stály a nemenný, preto je
rozumom poznateľný -je to vlastne ríša ideí a je vzorom pre javový svet
c)
*GNOZEOLÓGIA - vychádzala z ontológie
tvrdil, že človek je zložený z hmotného tela  a  nehmotnej duše ,duša sa pred narodením nachádzala v ríši ideí,
človek ich teda všetky poznal, no pri  narodení keď sa spája nehmotná duša a  hmotné telo človek na  všetky
idei zabudne.  Vhodným kladením otázok si však človek na ne môže spomenúť
  
jeho gnozeológia, je teória rozpomínania - teória ANAMNEZIS

dokazuje to v dialógu  Menon v ktorom nevzdelaný otrok vhodným kladením otázok formuje Pytagorovu vetu 

NÁZORY NA ŠTÁT - Platón ich rozobral v dialógu POLITEA (ústava) je to jeho predstava ideálneho štátu
obyvateľov štátu rozdelil podľa CNOSTÍ do troch skupín: 1.FILOZOFI - priradil im cnosť múdrosť, sídli
v hlave, stoja na čele štátu
  2.BOJOVNÍCI/OBRANCOVIA - priradil im
cnosť statočnosť, ktorá sídli v hrudi
3.ŽIVITELIA - priradil im cnosť umiernenosť,ktorá sídli v
podbrušku   
u  každého človeka sú cnosti v rôznom pomere a tá ktorá prevláda mu určuje postavenie v spoločnosti
za najlepšiu formu vlády považoval ARISTOKRACIU podobne ako Sokrates, nie však   dedičnú / rodovú ale
takzvanú aristokraciu zásluh a to bola vláda najmúdrejších
tvrdil, že na riadení štátu sa môžu podieľať aj ženy, pokiaľ majú nadpriemerné schopnosti
ako prvý v dejinách vyslovil myšlienku rovnosti pohlaví
tvrdil, že občania by mali vždy slúžiť štátu, odmietal otroctvo a súkromné vlastníctvo - pretože tvrdil:

že túžba po majetku deformuje ľudské city

charakterizoval 5 druhov štátneho zriadenia:

        1.ARISTOKRACIA - vláda najmúdrejších
        2.KRÁĽOVSTVO - 1.dedičné
                2.kráľovstvo zo zákona - úrad kráľa sa dal kúpiť
        3.OLIGARCHIA - vláda malej skupiny bohatých
             ich je málo – nebudú sa hádať
4.DEMOKRACIA - v obciach vládne ľud
5.TYRANIA-zriadenie, v ktorom sa ľudia podvodom alebo násilím
vodcu dostanú do jeho moci
odmietal klasickú rodinnú výchovu, výchovou detí by sa mal zaoberať štát. Nemalo by dochádzať k miešaniu
skupín aby sa rodilo čo najzdravšie potomstvo ( filozof – filozofka ),  pri  výchove detí je najdôležitejšia hudba a
gymnastika 
v dialógu NOMOI pozmenil ústavu v tom, že v čele ideálneho štátu  by nemali stáť  filozofi, ale zákony – je to
prvá myšlienka právneho štátu v dejinách