JEAN JACQUES ROUSSEAU

n i kd y n ech odil d o žiadn ej ško ly, výs tred ne sa o bliekal, m al ve ľa m ileniek, vš etky s vo je d eti dal d o s irotinca

ROZPRAVA O VEDÁCH A UMENIACH

s ta l sa prvým kritikom modernej civilizácie a vyspelej priemyselnej spoločnosti, b o l p re svedčen ý, že pokrok neprispel
k zlepšeniu morálky ži vo ta člove ka, ale n aopak, prispel k morálnemu úpadku spoločnosti a k degenerácií medzi ľudských
vzťahov, pokrok je príčinou nešťastia ľudí

„Kde sú tie údajné veľké hodnoty, ktoré kultúra priniesla, veď či nevegetuje prevažná väčšina ľudí v biede, úbohosti
a otrockej závislosti ,horšej ako ju pociťujú zvieratá? Veda a um enie nie sú preto pom níky pokroku a šťastia, ale kríže na
hroboch úpadku a úbohosti. Veď justícia a žaláre sú dôsledkom vysokej kultúry, ktorá zavinila úžasnú nespravodlivosť
a obohacovanie sa jedných na úkor druhých, čo potom viedlo tých, ktorý nič nem ajú a nič nem ôžu do takzvaných
krim inálnych činov proti tým , ktorým práve táto tak zvelebovaná kultúra dala takm er všetko výlučne do ich vlastníctva.“

ROZPRAVA O PÔVODE A PRÍČINÁCH NEROVNOSTÍ MEDZI ĽUĎMI

Ro zl išoval d va d ru hy n e rovn osti:

1.PRIRODZENÁ - medzi m u žo m , že n y
2.POLITICKÁ - vytvo re n á u m e lo a to p o tláčaním p rirod zen ých p ráv čl o veka aleb o je ho p resve dčením , aby s a m al tých to
p rá v vzd a ť
o p i suje tu ideálny - prirodzený stav ľudstva, bolo to obdobie pred vznikom štátu, v to m to s ta ve b oli ľu dia:
1.SLOBODNÍ - p re to že n ikom u n epatrili a n ikto im n erozkazo val
2.ŠTASTNÍ - ri a d ili sa svo jim i citm i
tvrd i l že človek sa rodí dobrý, a l e zlým h o urobí a ž spoločnosť, nerovnosť m e d zi ľu ďm i spôso bilo súkromné vlastníctvo,
o kto ro m tvrd i l, že ľu dia si h o n ikd y nedajú zobrať

„Ten pravý raj skončil vtedy, keď niekto po prvý krát prehlásil to je m oje a druhí to akceptovali tak sa objavil prvý m ajetok
a súčasne s ním prvá krádež, pretože každý m ajetok je vlastne krádežou ! Takto prišli na svet vraždy a vojny, pretože keď
neexistoval žiadny m ajetok, nebolo prečo bojovať a vraždiť. Vznik m ajetku bol teda prvým hriechom a prvým zlom , ktorého
sa človek dopustil a na jeho základe sa ľudia rozdelili na bohatých a chudobných.“

v to m to d i ele h lásal návrat do prirodzeného stavu, ve d e l, že to nie je možné, a l e dá s a m u p riblížiť a to výchovou detí
EMIL ALEBO O VÝCHOVE

d e ti b y sa m ali vych o váva ť v s úlade s p rírod ou , to zn a mená že b y sa m ali ro zvíjať i ch p rirod zen é d an osti a sch opn osti,
n e m ala b y s a p otláčať i ch vl astná p rirod zen os ť

„Dospievajúceho človeka neslobodno zdeform ovať a zničiť presilou kultúry a vzdelanosti. Dobré je nechať dozrieť
prirodzeným spôsobom všetko to pôvodné a dobré, čo si každý z nás prinesie na tento svet.“

SPOLOČNESKÁ ZMLUVA

to to d i elo stalo sa b ibliou fran cúzskej b uržoáznej re volú cie

s p o ločenská zmlu va sa ch ápe a ko ro vno právn y vzťa h vš etkých ú častníko v, je u zavre tá m edzi o bčanm i a p anovn íko m
je j u za vre tím vzn ikol štát, ktorý m á ľu ďom zabezp ečiť i ch p ráva, p re dovšetkým slob odu , každ ý sa m u sí p o driadiť
vš e o b ecném u p rospech u - n ie je d ôležité čo ch ce je dn otlive c, ale to čo je p rospešné p re o bčanov
p a n o vník n emá výs adn é p ostave nie a keď p o ruší spolo čenskú zmlu vu, ľu d h o m á p rávo zvrh n úť => a ko p rvý vys l ovil
m yš l ien ka p ráva ľu du na re vo lúciu