IDOVSK RASIZMUS

MOJE PREBUDENIE DO IDOVSKEJ OTZKY

S antisemitizmom a idovskm ovinizmom mono bojova len sasne

Israel Shahak

www.europskenarody.info
2008

Tto prcu venujem zosnulmu Israelovi Shahakovi, idovi, ktor preil Holokaust a izraelskmu obanovi, ktor ukzal morlnu a intelektulnu odvahu postavi sa idovskmu rasizmu, ktor ohrozuje idov aj neidov.

Tto prca je tie venovan pamiatke nevinnch Amerianov, ktor zomreli v hroznch tokoch z 11 septembra 2001. toky boli tragickm dsledkom americkej zahraninej politiky, ktor stavia izraelsk agendu nad bezpenos a zujmy Ameriky.

OBSAH
O AUTOROVI VOD AUTORA 1) 2) 3) 4) 5) 6) 7) 8) 9) IDOVSK OTZKA IDOVSK RASIZMUS JUDAIZMUS A KRESANSTVO IDIA, KOMUNIZMUS A OBIANSKE PRVA IDOVSK MEDILNA NADVLDA IDOVSK POLITICK NADVLDA KOREE ANTISEMITIZMU l: EKONOMICK VYKORISOVANIE KOREE ANTISEMITIZMU ll: ZLOIN A ZRADA IZRAEL I: RASISTICK TT

10) IZRAEL II: RASIZMUS VYJADREN TEROROM 11) IZRAEL III: ZRADA VOI AMERIKE 12) SKMANIE HOLOKAUSTU 13) IDMI VEDEN INVZIA 14) IDOVSK EVOLUN STRATGIA POZNMKY
4

O AUTOROVI
David Duke je pravdepodobne najkontroverznejm volenm initeom v sasnej americkej histrii. Nenviden takmer celm americkm politickm a medilnym zriadenm, bol Duke zvolen do Snemovne Reprezentantov v Louisiane v roku 1989. Neskr dostal lavnu hlasov od EurpskoAmerickch voliov v dvoch celottnych vobch, jednej do Americkho Sentu a potom o guvernra. Vo vobch o guvernra porazil republiknskeho radujceho guvernra, Buddyho Edwardsa. Mdi prehlasovali, Vote podvodnka, Je to dleit. Na koniec bol Duke porazen obrovskm nvalom idovskch peaz (v predvolebnej kampani bol finanne prekonan 100 ku jednej) a nehanebnou kampaou ekonomickho vydierania voi uom Louisiany. Aj napriek tomu vak zskal okolo 60 % hlasov Eurpskych Amerianov. V roku 1996 bol Duke zvolen do Republiknskeho Vkonnho Vboru v najvom republiknskom okrese Louisiany a nsledne ho ostatn zvolen lenovia vboru jednohlasne zvolili za svojho predsedu. Na tejto pozcii slil a do roku 2000, kedy sa pustil do alieho vskumu a verejnho renenia po Eurpe. Duke sm seba nazva aktivistom za udsk prva, a pracuje na obrane prv a dedistva vetkch ud, vrtane Eurpskych Amerianov. Duke hovor, e vetci udia by mali ma rovnak prva a sebaurenie. Hovor, e idovsk rasisti usiluj o nadvldu nielen nad Palestnanmi na Strednom vchode, ale nad vetkmi nrodmi. Nielen Zpadn breh Palestny je okupovan, hovor Duke, ale aj Vchodn breh rieky Potomac. David Duke udriava nzor, e bezuzdn moc idovskch rasistov vo vlde a mdich vedie Ameriku a zvyok sveta ku globalizmu, ktor zlikviduje udsk rozmanitos a slobodu. David Duke je tie autorom knihy Moje Prebudenie, ktor je rovnako dostupn na strnke www.europskenarody.info

VOD AUTORA
Subujem, e tto kniha vs vyzve. Jej ohromujce psomn dkazy sa postavia aj niektorm vaim najzarytejm nzorom. Ak mte tak ako najlepie viete odloi bokom predsudky, ktor mono mte na tto tmu a dokonca prpadn predpojatos voi mojej osobe mete spravodlivejie ohodnoti mylienky a dkazy v tejto knihe. To je vetko, o me iada autor od svojho itatea; a ja to iadam od vs. Som plne presveden, e ak sa posnate udriava vau myse otvoren, to o si pretate vs prekvap. Skuton sila tejto knihy pochdza z jej dokumentcie hlavnch zdrojov. Vlastne, rchlo objavte, e vina mojich dokumentov o idovskom rasizme je zo idovskch zdrojov. Oni moje stanovisko obhajuj ovea presvedivejie, ne okovek o som mohol napsa. Povzbudzujem vs, aby ste sa pozreli na zdroje ktor citujem a sami si ich skontrolovali. V tejto knihe vs beriem spolu so mnou na fascinujcu objavn cestu zakzanou tmou. Nalieham na vs, aby ste poas skmania tm, ktor s pred vami, odvne udriavali myse otvoren, pretoe to je jedin spsob, ako me ktokovek z ns njs pravdu.
Niektor tto knihu zavrhn ako antisemitsk. Avak, nie je povaovan za anti-americk skma krut historick zaobchdzanie s indinmi. Nikto nenazva anti-kresanskm hovori o hrzach inkvizcie. Nikto nehovor, e je anti-moslimsk skma extrmne prvky moslimskho fundamentalizmu. Je niekto povaovan za proti-bieleho za dokumentovanie dejn Jima Crowa na Juhu? Tto kniha nie je antisemitsk; jednoducho len skma a dokumentuje prvky etnickho ovinizmu, ktor existuje v idovskej komunite od dvnych ias a po tie dnen. Akkovek kritika idovskho rasizmu je okamite odsden ako antisemitsk. Chronick recitly mdi o hrzach Holokaustu urobili z pojmu antisemitsk morlny ekvivalent shlasu s masovou vradou. U samotn slovo zastavuje rozum a vyvolva teplo namiesto svetla. Toto slovo je zjavne nadmerne pouvan; a to dokonca voi tm, ktor len protestuj proti poruovaniu udskch prv Izraela voi Palestnanom. Zdrham sa zaa moju knihu hovorenm toho m nie je. Podmienky v mdich ma vak k tomu ntia. Vaka nesmiernej sile mdi prekrca vetko o hovorm a pem, drazne uvdzam tu a teraz, e ja sa nestaviam proti vetkm idom, o ni viac ne sa autor vyetrujci hrzy Inkvizcie stavia proti vetkm kresanom. idovsk Rasizmus skma dlh zznam idovskej rasistickej ideolgie a dejn, ktor maj siln a pokodzujci inok na idovsk aj neidovsk svet. Ako prv uznm, e nie vetci idia podporuj, alebo zdieaj tento rasizmus. V skutonosti, mnostvo odvnych idov vo vekej miere trp za to, e sa mu stavaj. Tto kniha je venovan pamiatke jednho z nich: Izraelskmu profesorovi, Dr Israelovi Shahakovi, ktor nedvno zomrel. Dr. Shahak veril, e idovsk rasizmus vemi pokodil Palestnsky ud, rovnako ako ostatn neidovsk spolonos po celom svete. Ponkol siln dkaz, e idovsk radikli nenavne ved etnick vojnu proti neidom od dn ich pobytu v Egypte. Dr. Shahak veril, e tento extrmny ovinizmus zaprinil storoia opakujcich sa antisemitskch reakci, od Faranovch pogromov a po hrzy toho, o sa dnes nazva Holokaust. Presvedivo obhajoval nzor, e ak sa idia aj neidia spolone nepostavia proti tejto rasistickej agende a jej moci, naalej bude predstavova vne nebezpeenstvo pre jednch aj druhch. 1 Tto kniha je v konenom dsledku o zmenen nebezpeenstva a nenvisti medzi naimi nrodmi. Toto sa vak neme sta, a km si idia, tak ako aj neidia nevypouj opan stranu idovskej otzky, uhol pohadu v sasnom modernom svete zakzan. 6

Ako tak pem tieto riadky, sedm na hore v Colorado Rockies, pomenovanej po osike, ktorej tie si teraz vychutnvam. Jej valcovit lstie sa zahka obracia v chladnom vnku, odrajc slnen svetlo a ponkajc mi oarujci obraz. Cez to iariv lstie vidm sneh, pokrvajci vrcholce na obzore. Tento pohad poteuje moje oi aj duu. S tohto tajomnho miesta nevidm ani jedin udsk bytos; len vekolepos Prrody vypa moje oi. Otzky politiky, kultry, nboenstva, nrodnost, etnicity a rasy sa zdaj by odtiato tak vzdialen. Z miesta s tak peknm vhadom mi svet a aj samotn Prroda pripadaj pokojn. Avak, ke sa lepie pozriem na malebnos prrody, vidm konflikt a vojnu, ktor zaleka zatieuj aj ten najhor chaos ak udstvo zailo. Tu na tejto hore zri nekonen zpas prvkov proti prvkom a druhov proti druhom. Vietor, d a sneh jednho da zrovnaj tto horu skl so zemou. Aj teci potok, hlavn symbol vyrovnanosti pre mnohch ud, ostro bojuje s horou o svoj nevyhnutn pohyb. Skutone, za urit as napokon tto vek hora podahne aj tomu najmeniemu potiku a inm erzim Prrody. Zatia o pem do zpisnka, dva mravce sa pribliuj k broskyovej kstke na skale veda ma. Jeden mravec je v ako ten druh a je vemi odline vybaven. Ide si svojou cestou cez toho menieho, ale to porazen stvorenie utek sp do svojho krovstva, aby ohlsilo sprvu o vekej zsobe sladkho jedla. Jeho prbuzn sa bud snai vrti k pokladu ete pred svojimi protivnkmi. Tie dva mal druhy s schopn s do vojny pre ksok jedla. Pozorujem vojnu, ktor sa vedie vade okolo ma. Na tejto hore zpasia stromy, krky a trva o slnen svetlo a o samotn ivot. Menie vtky s ostrait pred jastrabmi. Flra a fauna elia nebezpeenstvu zniku od hmyzu a parazitov, ktor sa ich snaia skonzumova. V rmci kadej ivotnej forme sa vedie dokonca mikroskopick vojna. m bliie sa lovek pozer, tm intenzvnej je tento zpas. Na kadom kubickom metri rodnej pdy je zranench, zabitch, zjedench, alebo dokonca vykorisovanch a zotroench viac ivch tvorov ne vetkch udskch bytost na Zemi, ktor elia podobnmu osudu. Biolgovia by mohli ponknu nekonen mnostvo prkladov nikdy nekoniaceho zpasu o ivot a nadvldu medzi ivotnmi formami, dostatone vea na to, aby nimi zaplnili milin knh o rozsahu tejto. o je navye zvltne, je to tento brutlny boj o preitie, veden viac ako miliardu rokov, ktor vytvoril vyrovnan krsu, ktor ma tak oaruje, ke sa pozerm z tohto vysokho miesta. Take tto hora mono nie je tak odlin od vench zpasov medzi udstvom. Historick zpas medzi udskmi rasami hral vznamn lohu v naom udskom vvoji tak ako u vetkch foriem ivota v celom prrodnom svete. Jeho vsledok pre udstvo nie je o ni menej asn ne pohad s tejto hory. Vytvoril vyiu udskos, ktor nm dala DaVinciho dielo Madony s Dieaom, dokonal prejavy boskej lsky, vyjadren v Shakespearovom diele Rmeo a Jlia, alebo Keatsovej de na Grcku Urnu. Tento ven zpas vytvoril evolun rozvoj, ktor nmu druhu umonil zanecha stopu na Mesiaci. Je stle ak pochopi, e udsk bytosti krali po inom svete a cestovali k zlatej svetelnej guli, na ktor udstvo hadelo s divom po tiscroia. Mohli by tieto veci dosiahnut bez evolunho zpasu o ivot a nadvldu, ktor ns pohal vpred? Meme s istotou tvrdi, e je to tento boj na ivot a na smr o evolun zdatnos, ktor vytvoril krsne a dokonal formy lsky a spechu, ktor nm zase dvaj vznam. Tento zpas stvoril krsu v udstve a slvu jeho vtvorov, prve tak, ako zdanlivo krut Prroda vytvorila vekolep ndheru, ktor mono vidie na tejto hore, ktor milujem. Take mono tu hore, obklopen vekolepm portrtom Prrody, nie som vo svete vemi vzdialenom od udskch konfliktov tam dole. Vina ud vid zdanlivo pokojn pohady na Prrodu a nikdy nespozn vojnu, ktor zri pod jej estetickm povrchom. S tie tak, ktor si nie s vedom rasovch a etnickch vojen, odohrvajcich sa na povrchu udskosti aj pod nm. Napriek tomu, e fantazrujeme o mierumilovnej povahe udskch bytost, vina udskch dejn hovor o kmeovej, etnickej i rasovej vojne jednho i inho druhu. Naprklad, najtanejia kniha na Zemi, Biblia, zaznamenva krvav dejiny konfliktu medzi Izraelitami a inmi nrodmi stredovchodnej oblasti. Hovor nm slvne prbehy o vojne a okujce opisy genocdy. Kad, kto ta Star Zkon nezaujato, jednoducho rozpozn jeho rasov a etnick ovinizmus. Nachdza sa v om vea oividnch vyjadren etnickho nadraovania.

Izraeliti s vyvolen udia, vyvolen Bohom nad vetkmi ostatnmi nrodmi sveta. 2 Izraeliti maj prvo vldnu nad vetkmi ostatnmi umi a je im sben, e jednho da bud vlastni cel svet a vldnu mu. 3 7

Izraeliti sa pia genocdou proti celm nrodom a krovstvm. 4 Izraeliti maj prikzan zavradi vetkch ud krajn, v ktorch zamaj bva, a zabi vetkch ud z cudzch nrodov, ktor sa nepodrobia otroctvu. 5 Izraeliti maj zakzan zotroova vlastnch ud, s vak povzbudzovan k zotroovaniu neizraelitov, ktorch mu alej navdy prenecha ako otrokov svojim potomkom. 6 Izraeliti maj zakzan cudzorasov manelstv, alebo mieanie svojho semena s inmi nrodmi. 7

Len mlo ud sa odvi o i len prizna oividn rasizmus Biblie. A t, ktor si uvedomia extrmny idovsk rasizmus v Starom zkone, maj sklon veri, e takto zmanie sa rad do starovekch ias a nem iaden vplyv na sasnos. idovsk rasizmus vak dokazuje, e siln etnocentrizmus starovekho judaizmu pokraoval v rozvoji a do modernch dn. V tejto knihe uvediem presvediv dkazy o tom, e idovsk rasizmus aj v 21. storo ije a m dramatick a narastajci dopad na svetov udalosti. Je mon poveda, e ja ako kresan tie uctievam rovnak ovinistick knihy Starho Zkona. Rozdiel je vak samozrejme v tom, e kresansk Nov Zkon predstavuje ostr posun od Starho. Namiesto oko za oko, zub za zub, Kristus u kto do teba kameom, ty doho chlebom. V protiklade k idovskmu rasizmu, kresanstvo ponka veobecn spsu. Judaizmus nemilosrdne odmietol Jeia Krista a nikdy sa nepridal k jeho ueniu lsky a tolerancie. V skutonosti, idovsk najvy duchovn, Farizeji, sa nielene snaili o jeho ukriovanie, tto vodcovia svoju vieru usmerovali v opanom ideologickom smere. D sa poveda, e okrem ukriovania Kristovho tela zabili vo svojich srdciach aj jeho ducha. Bolo by nesprvne nenvidie alebo prenasledova dnench idov kvli ich roli v ukriovan Krista, je vak dleit porozumie ideologickej, nboenskej a etnickej vojne, zrodenej medzi tmito obdobiami. Od najranejch dn kresanstva sa idovstvo stalo jeho hlavnm prenasledovateom, pretoe farizeji videli kresansk spasenie idov aj Grkov ako hrozbu pre ich etnick istotu a rasizmus. Treba poveda, e judaizmus je tie plne odlin od moslimskej viery, ktor je rovnako ako kresansk chpan ako celosvetov odkaz. idovsk rasisti sa nielene postavili proti samotnmu Kristovi, ale nemilosrdne prenasledovali jeho nasledovnkov, ranch kresanov. Nikto vak nehovoril o om verejne zo strachu pred idmi. (Jn 7:13) 8 . . . lebo aj vy ste trpeli od vlastnch rodkov, o tamt od idov, ktor zabili aj Pna Jeia a prorokov, aj ns prenasledovali. Ani Bohu nie s mil a vetkm uom s odporn. (1 list Tesalonickm 2:14-16) 9 V priebehu niekokch nasledujcich storo uzkonili idovsk stne tradcie a Babylonsky Talmud prijali za svoj najdleitej nboensk text. Ten poda Univerzlnej idovskej encyklopdie men dokonca Torah v autoritu.10 Tak ako Jei Kristus stelesuje vvoj vej lsky a tolerancie, Talmud iba zvyuje ovinizmus Torah. Tento fakt dkladne zdokumentujem s pomocou samotnch idovskch textov a cittov vekch idovskch uencov, ktor hovoria o vzname Talmudu. Z nehanebnch a astch narok Talmudu na neidov ako na zvierat a bohom odmietnutch11, rovnako ako z prbehov o varen ich nepriateov v semene a vkaloch12 by sa mohol dokonca aj Hitler ervena. Tento kontroverzn vrok dokem v tejto knihe a ukem aj to, ako idovsk predstavitelia hlavnho prdu, rovnako ako necenzrovan vydania alieho vekho idovskho zdroja, idovskej Encyklopdie, potvrdzuj nenvistn protineidovsk uenie Talmudu. Ukem aj to, e fanatick protineidovsk uenie je aj v modernch asoch stle podporovan mnohmi z najvch idovskch publikci, ako s naprklad populrne idovsk noviny v Spojench ttoch s nzvom idovsk tla. Tie nastavuj tn idovskch nboenskch a kultrnych postojov viac ne akkovek in noviny. Jeden z hlavnch nboenskch osobnost je rabn Simcha Cohen, ktor m vzdelvaciu kolnku typu Drah Abbey nazvan Halachick otzky. Nie tak dvno, rabn Cohen poal svojich itateov, 8

e Talmud oznauje neidov za zvierat (ako je to naznaen v talmudskch spisoch Gemara Kiddushina 68a a Metzia 114b)13 V alej asti diskutuje o tom, ako idovsk ena nie je oznaen za prostittku ak m predmanelsk sex so idom, ale je apka ak m akkovek sexulne vzahy s neidom, dokonca aj ke je vydat. Svadba s neidom neme by nikdy vysvten alebo odpusten, takto vzah klasifikuje enu ako zona... spolon argn oznauje termnom zona prostittku.... 14 alia z vekch idovskch publikci, Jewish Chronicle, v lnku nazvanom Niekoko opatrne a neopatrne zvolench slov odhauje, e idovsk slovo pre neidovsk enu je slovo z jazyka Jidi iksa znamenajce apka, z hebrejskho zkladu sheigetz (opovrhnutie). Zdrazuje tie, e mal neidovsk dieva je nazvan ikselke, o znamen mal ensk opovrhnutie iksa idovsk termn pre neidovsk enu, odvoden od slova sheigetz, znamenajci opovrhnutie alebo apka ikselke mal neidovsk dieva, vo vzname mal ensk opovrhnutie Ako by idia a mdi reagovali, ak by neidia bezstarostne nazvali idovsk eny a mal dievat idovsk apky a mal idovsk apky? o ba sa stalo ktormukovek politikovi alebo zabvaovi kdekovek na svete, ktor by idovsk eny a dievat nazval idovskmi apkami? Mal by som by teraz nazvan antisemitom, pretoe som sa jednoducho odvil odhali takto nenvistn protineidovstvo dokzan v dvoch najvplyvnejch idovskch novinch v Amerike? Extrmne rasistick uenie Talmudu je urite silnm faktorom na zabrnenie asimilcie idovskch ud s kresanskmi a moslimskmi komunitami. Napriek tomu, e idia ako mal menina v neidovskch nrodoch u po viac ako 3000 rokov, najv idovsk genetici a antropolgovia hrdo vyhlasuj, e idia si zachovali svoju charakteristick genetick identitu. 16 Ukem, ako s rasistick doktrny strachu a nenvisti voi neidom, spolu s predstavami o idovskej nadradenosti, dkladne vtepovan v kadej genercii. Kad mlad id sa u o zradnej povahe neidov od Farana a k Hitlerovi. Uia ich, e s vyvolen nad vetkmi umi na Zemi: o je sn najvie vyjadrenie etnickej nadradenosti. T, ktor si chc naalej myslie, e idovsk rasizmus je len fenomn starodvnych biblickch ias, nech si pretaj nasledujce slov Dr. Stephena Steinlighta, jednho z vedcich idov v Amerike, ktor napsal tieto poznmky v oktbri 2001. Steinlight nie je iadnou nevznamnou idovskou osobou. P rokov pracoval ako Riadite pre Nrodn Zleitosti (domca politika) v najsilnejej a najrepektovanejej idovskej organizcii v Spojench ttoch, Americkom idovskom Vbore. Steinlight priznva kontrole sa vymykajci idovsk rasizmus a nelojlnos k Amerike, ktor presakuj Americk idovsk komunitu. Priznm sa aspo, e tak ako tisce inch idovskch det mojej genercie som bol vychovvan ako idovsk nacionalista, dokonca a takmer separatista. Kad leto poas desiatich rokov mjho detstva a dospievania som dva mesiace navtevoval idovsk letn tbor. Tam som kad rno salutoval cudzej zstave, obleen v uniforme, ktor odrala jej farby, spieval cudziu nrodn hymnu, uil sa cudz jazyk a cudzie udov piesne a tance a nauil sa, e Izrael je moja skuton vlas. Emigrcia do Izraela sa povaovala za najviu cnos a rovnako ako vea inch idovskch det mojej genercie, strvil som dvoje przdniny v Izraeli pracujc na spolonej farme, zatia o som zvaoval tto monos. Viac v tichosti a podvedome ma uili o nadradenosti mojich ud nad neidmi, ktor ns vdy len utlali. Nauili sme sa pozera na neidov ako na outsiderov nehodnch dvery, ud, od ktorch mono oakva nhle vbuchy nenvisti, ud menej vnmavch, inteligentnch a morlnych ako my. Uili ns tie, e nae temn dejiny nm hovoria, e sa nemme spoahn na nikoho. 17 Ak by sa nejak neidovsk politik odvil poveda, e typick idovsk deti s zmerne uen, e ich vernos nepatr Amerike ale Izraelu; a e idia s nadraden nad neidmi v inteligencii 9

a morlke, bol by nemilosrdne odsden mdiami a vytvan z politiky ako antisemita. Presne to je vak jasn priznanie bvalho riaditea pre Nrodn Zleitosti Americkho idovskho Vboru. Treba zdrazni, e Steinlightov slov nepochdzaj z nhodnej alebo neopatrnej konverzcie, ale s jeho starostlivo vybran slov z lnku, ktor napsal pre idovskch itateov nazvanom idovsk podiel na americkej meniacej sa demografii. Tto kniha uke, e oficilna politika modernho Izraela a mnohch vedcich zloiek Svetovho idovstva stle obsahuje radiklne rasistick nzory a postoje. Organizovan idovsk zloky po celom svete vytrvalo uskutouj svoje vlastn rasistick agendy. Tieto agendy s astokrt v konflikte so zujmami hosovskch nrodov, v ktorch idia ij. Moje trvanie na tom, e existuje siln, sdrn, svetov idovsk rasizmus podporuj dkazy, ktor poskytuj prevane samotn idovsk rasisti. Ich rasistick ideolgia nachdza jasn vyjadrenie v zaloen, truktre a sprvan Izraela, nroda, nehanebne zaloenho na etnickom ovinizme. Je to tt, ktor zbavuje majetku, terorizuje a hrubo poruuje udsk a obianske prva Palestnskych ud.

o je to idovsk rasizmus?
Defincia bieleho rasizmu z Random House Unabridged Websters Dictionary ho oznauje ako vieru v nadradenos nad inmi rasami a udranie si kontroly vo vetkch vzahoch. Pozrime sa na definciu, ktor sa vzahuje vhradne na termn idovsk rasizmus. idovsk rasizmus Viera, teria, alebo doktrna, e idia s nadraden vetkm rasm a mali by si udriava kontrolu vo vetkch vzahoch. Pokia ide o prv as defincie, tto kniha zhromauje siln dkazy o tom, e mnoh z vedcich idov vo svete uznvaj vieru, teriu, alebo doktrnu, e s nadraden nad vetkmi ostatnmi umi. Jasne tie dokem, e sa snaia o kontrolu vo vetkch vzahoch s inmi umi. David Ben Gurion, prv izraelsk ministersk predseda, asto nazvan Izraelsk George Washington, povedal zretene, e ver v morlnu a intelektulnu nadradenos idovskch ud.18 Takto zmanie je ast v spisoch idovskch vodcov po celom svete. Predstavte si t brku hnevu, ak by Prezident Spojench ttov vyhlsil, e ver v morlnu a intelektulnu nadradenos bielej rasy! idmi ovldan svetov mdia idovskch rasistov tak vemi chrnia pred kritikou, e ich najslvnej vodcovia mu podobn veci hovori bez strachu z akchkovek nsledkov. iadne pobrenie v svetovej tlai sa nekonalo, ke Ben Gurion vyslovil svoje poznmky, ani nenasledoval iadny protest po jeho rasistickom proroctve citovanom v asopise Look v roku 1962; predpove, e Izrael bude jednho da sedie na vrchole svetovej vldy. V Jeruzaleme vybuduj Spojen nrody (skuton spojen nrody) svtyu prorokov, aby slila ako federatvna nia pre vetky kontinenty; toto bude miesto Najvyieho sdu pre udstvo. 19 Rovnako sa zdalo kruto ironick pre palestnske obete, e zaznel len mal protest ke bol vystatovan terorista Menachem Begin ocenen Nobelovou cenou za mier. Begin sa vo svojej knihe The Revolt vychvauje masakrom viac ne dvesto muov, ien a det v Deir Yassin.20 Svet chyt podozrivch nacistickch vojnovch zloincov, ale krvou pokvrnenmu idovskmu d . . . Nobelovu cenu mieru! U len tto jedna udalos by nm mala poveda, kto skutone vldne v modernom svete. Druhou dleitou asou pojmu rasizmus poukazuje na zmocnenie sa kontroly nad inmi rasami. Budem prejednva to, e idovsk rasisti sa snaia o kontrolu nad nrodmi v ktorch ij. Intenzvne sa snaia ovlda dva najkritickejie faktory moci v modernom svete, masmdia a vldu. Tto kniha ponka zdokumentovan dkazy ich neuveritenej nadvldy v tchto oblastiach. Toto ohromn sstredenie moci existuje nielen v Amerike, ale aj vo vine nrodov sveta, zahajc Kanadu, Britniu, Rusko, Franczsko, Brazliu a ovea viac alch. Je to celosvetov vzor naznaujci zmer a nie nhodu.

10

Izrael: idovsk rasistick tt

Izrael vznikol masvnou etnickou istkou a vyhnanm domorodej palestnskej populcie. V ase Balfourovej deklarcie v roku 1917 tvorili idia len 10 % populcie na zem dnenho Izraela. Po tom, o bola vina palestnskej populcie vyhnan terorizmom v rokoch 1947 a 1948, idovsk rasisti zaloili Izrael. Sionistick tt stle svedomito chrni kultrnu a genetick identitu idovskch ud. Izrael chrni svoju idovsk kontrolu nad svojou etnickou enklvou dkladnm strenm svojej etnickej podstaty. Svoju imigrciu zaklad na genetickom tandarde a obmedzuje ju vlune na tch, ktor maj biologicky idovsk pvod. Ateistick id z New Yorku, ktor nikdy nevkroil na zemie Izraela, je finanne povzbuden k imigrcii, zatia o stovky tisc Palestnanov, ktorch rodiny tam ij u tisce rokov, maj zakzan nvrat do svojho rodiska. Izrael nie je multikultrny nrod. Je to nehanebne idovsk tt oddan vlune zujmom idov. Nrod so znanou palestnskou meninou je urite najprsnejie segregovanou spolonosou na svete. S tu oddelen koly pre idov a Arabov, oddelen bytov komplexy, oddelen tvrte a oddelen usadlosti. Mnoh zkony a obmedzenia nepriaznivo postihuj Palestnanov v porovnan so idmi. Naprklad, Palestnania maj zkonom zakzan vstpi do armdy. Napriek ich 22 % zastpeniu v populcii (o je takmer dvojnsobok zastpenia ernochov v Amerike) nebol nikdy v izraelskom kabinete iadny palestnsky len. Bval len izraelskho najvyieho sdu, Haim Cohen, popsal systm, ktor plat pre idov a Palestnanov v Izraeli, ako podobn Norimberskm zkonom v nacistickom Nemecku. . . .Krutou irniou osudu, ktor viedol rovnak biologick a rasistick zkony propagovan nacistami a ktor inpirovali neslvne Norimbersk zkony, poslil ako zklad pre definciu Judaizmu v rmci ttu Izrael. 21 V tejto knihe sa dostanem hlbie do tmy o Izraeli teraz by som vak nemal opusti tmu bez poukzania na fakt, e na idovsk rasizmus, ktor dominuje Izraelu, je vyvjan mal negatvny tlak vo svete. Pouvaujte o pozitvnych zmienkach v tlai, ktorch sa dostva Izraelu v porovnan s jednohlasnm a celosvetovm odsdenm, vedenm proti bvalmu reimu Apartheidu v Junej Afrike. Odsdenie bolo pokrytecky veden americkmi mdiami, ktorm bezo zvyku vldnu stpenci Izraela. Pomaly som si uvedomoval dvojit morlku presakujcu idovsko-neidovsk vzahy. idia hlsaj jednu morlku pre seba a in pre neidovsk svet. Ich najvyou morlkou je rasov hrdos, solidarita, tradcie a vlastn zujmy. Pre svojich potencilnych protivnkov vak propaguj rozmanitos a liberalizmus. Ak by takto dvojit morlka neexistovala, ako by mohli idmi-ovldan americk mdia

Podporuj tt Izrael, ktor presadzuje judaizmus vo svojich kolch, zatia o sa stavaj proti spievaniu vianonch kolied v americkch kolch? podporuj tt Izrael, ktor m prsne oddelen koly, komunity a zariadenia pre idov a Arabov - zatia o odsudzuj oddelen koly a bvanie v Amerike a Junej Afrike? Podporuj tt Izrael s jeho obmedzujcimi imigranmi zkonmi typu "len pre idov", zatia o podvracaj americk pokusy o znenie ileglnej imigrcie? Podporuj tt Izrael, ktor dovouje kadmu idovskmu obanovi nosi zbra, ak si to el, zatia o obhajuj kontrolu zbran pre americkch obanov? Podporuj tt Izrael, ktor otvorene priznva svoju lohu na ochranu idovskch ud a dedistva, zatia o odsudzuj Palestnanov, ktor si elaj svoj vlastn tt a niia Eurpskych Amerianov, ktor sa odvia podporova ochranu Zpadnho dedistva a kultry v Amerike? Vdy vykresuj historick vzahy medzi idmi a neidmi portrtovanm neidov ako zlch a idov ako nevinn obete, km neidov odsudzuj ako antisemitov ak sa brnia takmto etnickm ohovraniam?

11

Dokonalm prkladom zvajceho dvojitho tandardu mono njs v spisoch najdleitejieho redaktora najdleitejch americkch novn, A.M. Rosenthala z New York Times. Rosenthal je nadenm multikulturalistom podporujcim otvoren hranice pre Ameriku, ale zaryt idovsk rasista, obhajujci zatvoren hranice pre Izrael. Takto dvojit tandard v masmdich vyvolva alie otzky. Preo je svetov tla tak krtkozrak pokia ide o etnick utlanie Izraelom? Je logick domnieva sa, e zaujatos v tlai by mohla by nsledkom prevahy idovskej moci? Berc do vahy veci ako je idovsk rasizmus, tto nadvlda urite ponka dvod preo sa termn idovsk rasizmus, na rozdiel od termnu biely rasizmus, nikdy nepouva v tlai. A rovnako nie je tento pojem ani preskman. Dokonca ani ke Meier Kahane nazval Palestnanov psami a obhajoval nsiln vyhnanie vetkch Palestnanov z Izraelom okupovanch zem, nikdy nebol oznaen za idovskho rasistu. 25 februra 1994 voiel americk id Baruch Goldstein do meity v Hebrone a samopalom postrieal 29 Palestnanov pri modlitbch. Niektor idovsk skupiny v Amerike aj Izraeli odvtedy urobili z Goldsteina svtca, stavajc preho svtyne. Ani Goldstein ani t, ktor preho postavili svtyne, nie s nikdy oznaovan ako idovsk rasisti, alebo dokonca proti-neidovsky orientovan.22 Na druhej strane, ak sa neid odvi o i len citova vyhlsenie Haima Cohena zrovnvajce izraelsk zkony k nacistickm Norimberskm zkonom, urite bude mdiami oznaen za antisemitu. Dvojit tandard svetovch vld a tlae je asto plne udivujci. V ase ke pem tieto slov, Americk prezident George Bush sa v obdob po bombovch tokoch na Svetov Obchodn Centrum usilovne sna odstrni terorizmus, rovnako ako znii vetko zlo sveta. Tento cie nevid ani o i len trocha prli ambicizny. Bush oznmil, e ktorkovek nrod, ktor ukrva teroristov, pocti hnev americkch bmb. Nie dlho po tomto svojom vyhlsen obedoval s jednm z najhorch teroristov sveta, ministerskm predsedom Izraela Arielom aronom. Ako svet vie, aron m na svedom vea terorizmu a vrd, vrtane zodpovednosti za masaker 1500 muov, ien a det v uteeneckch tboroch Sabre a Chatile v Libanone. Poas obeda neurobil Bush ni in len e mu na arona spadla oliva. Na rozdiel od neastnho Afganistanu, iadne bomby nespadli na Tel Aviv za ukrvanie teroristov. V skutonosti, Izrael nielen ukrva teroristov, mnohch z nich povil na svojich najvych vodcov. aron nie je prvm teroristom, ktor to dotiahol na ministerskho predsedu; niekoko z najhorch teroristov ktor dosiahli tejto pozcie s Begin, amir a Barak. Zd sa e dvojit tandard nikdy nekon. Ke bol izraelsk len kabinetu Rechavam Zeevi zavraden Palestnanmi, aron a niektor americk radnci to odsdili ako terorizmus. Ale ak je zastrelenie Zeeviho skutone terorizmus, ako nazva izraelsk mnohoron cielen zavradenia stoviek palestnskych politikov, filozofov, duchovnch a bsnikov? Preo tla nezdrazuje aj to, e Zeevi bol sm idovsk rasista, ktor nazval Palestnanov vami a obhajoval ich nten vyhostenie z okupovanch zem? Niekto by mohol argumentova tm, e existencia rasistickho ttu Izrael nemus nutne znamena, e idia ijci mimo Izraela uznvaj rovnak rasistick agendu. Avak mal by sa zvi fakt, e organizovan idovstvo po celom svete oddane podporuje rasistick tt Izrael. A za druh, existuje dostatok dkazov, e idovsk politika rasizmu sa tiahne aleko za hranice Izraela. Mocn idia v mdich a vldach po celom svete sa asto sprvaj tak, aby uplatnili kontrolu nad umi medzi ktormi ij.

Celosvetov agenda
idovsk skupiny vyvjaj strategick agendy a sprvaj sa spsobom, ak si myslia, e posli konkrtnym idovskm zujmom. Myslm, e budete udiven dkazmi, ktor podvam o medilnej a politickej moci, uplatovanej idovskmi rasistami po celom svete. Zretene mono dokza, e organizovan idovstvo m celosvetov strategick ciele od zaiatku minulho storoia. Naprklad, prvm cieom ruskho a svetovho idovstva na zaiatku 20. storoia bolo zvrhnutie toho, o oni povaovali za antisemitsk, Crsku vldu Ruska. idovsk komunity po celom svete podporovali zriadenie prvho idovskho, komunistickho reimu v Rusku. Zaobstarali 12

vinu vodcov a financi.23 pre Rusk revolciu, revolciu, ktor bola v skutonosti veden viac idmi ako Rusmi. Jej hlavnm finannkom bol newyorsk idovsk kapitalista a extrmny idovsk rasista, Jacob Schiff.24 Jeden z mnohch prekvapujcich dokumentov ktor uvdzam, pochdza z Nrodnch Archvov Spojench ttov. Odhauje, e v prvej vlde komunistickho Ruska bolo len 13 etnickch Rusov a viac ne 300 idov s celkovho potu 384 Komisrov.25 Nech je tto prekvapujca skutonos lepie pochopen: V prvej bolevickej vlde Ruskej revolcie bolo len 13 etnickch Rusov. Hlavn dopisovate pre noviny London Times v Rusku to v tom ase popsal ako plne cudziu invziu a zvrhnutie Ruska idmi.26 To ist povedal aj n americk vevyslanec v Rusku, David Francis,27 a radnci americkej vzvednej sluby v Rusku. Dokonca aj Winston Churchill opsal Rusk revolciu ako zvrhnutie bolevickmi idmi, ktor . . . strhli Rusk nrod za vlasy a stali sa prakticky neochvejnmi pnmi ohromnho impria.28 Toto je len mal ukka prekvapujcich dokumentov, ktor njdete v tejto knihe. spen zvrhnutie vekej nrodnej vldy (a zavradenie jej vldnucej rodiny) ako asti svetovej idovskej agendy dokazuje, e u v ranch doch 20. storoia mali znan celosvetov ekonomick, politick a medilnu moc. V alch rokoch ich moc rapdne narstla. Vina ud si stle vbec neuvedomuje rozhodujcu lohu idovstva vo vzniku bolevizmu v Rusku a ren komunizmu po celom svete. Nedostatok vedomost verejnosti v tejto oblasti objasuje vplyvn loha idovstva v akadmii a mdich. Ako by inak mohli by tak dleit a ahko overiten fakty z dejn udran mimo veobecnho povedomia? Odhauje to aj neuveriten sdrnos a koordinciu idovskej moci vo svete, ktor sa doke zmobilizova za elom zvltnych idovskch cieov. alm prkladom moci, ktor dria v najvych radch vekch nrodov bola ich spen snaha o zaloenie ttu Izrael. Od vydania Balfourovej Deklarcie (len vemi nedvno sa svet dozvedel, e Balfour bol v skutonosti utajovanm idom)29 cez zaloenie a ustavin podporu Izraela, a po irack vojnu v roku 2003, ukzali svoju schopnos dosta o chc. idovsk nadvlda m pokryteck a zvistliv podstatu. Ak by udia, medzi ktormi idovsk rasisti sdlia, prijali programy etnickej vernosti a solidarity podobn tm idovskm, idia by pochopitene nemohli uplatni svoju moc a kontrolu, pretoe tvoria len mal percento populcie. Len ke s etnick a nacionalistick pocity hostiteskho nroda zmenen, idovsk rasisti mu sstredi dostatok moci k dosiahnutiu ich agendy. Jasn vzor idovskho vplyvu v akademickom svete, vlde a mdich sa zameriava na oslabenie vetkej etnickej solidarity a vernosti medzi svojimi hostitemi, zatia o myselne povzbudzuje k etnickej hrdosti a solidarite medzi idmi. Existuje sstreden silie na oslabenie skupinovej solidarity Palestnanov, Britov, Franczov, Eurpskych Amerianov, Afroamerianov a medzi Moslimami v arabskom svete. Tento vzor je prtomn vo vetkch nrodoch, kde je vznamn poet idov. Rovnak sily, ktor podporuj idovsk rasizmus, ma pokrytecky obvinili, e som biely rasista. Odmietam tento prvlastok, pretoe na rozdiel od idovskch rasistov, ja sa nesnam o nadvldu alebo kontrolu nad iadnou inou rasou; chcem proste chrni vlastn dedistvo. Uznvanie toho, e existuj vntorn rozdiely v kultre, sprvan, tradcich a dokonca genetike medzi rozlinmi rasami nerob z loveka rasistu. Pravdou je, e vina ud prirodzene dva prednos stretvaniu sa so svojou vlastnou rasovou alebo etnickou skupinou; a primne povedan, vina ud si o tej svojej skupine mysl, e je najlepia. To, o vytvra skuton rasizmus, je ke sa jedna skupina sna kontrolova alebo vldnu nad inou.

Rozde a panuj
Rasistick idia sa strachuj a odporuj kadej etnickej solidarite mimo ich vlastnej. V Zpadnch nrodoch sa ustavine stavaj proti vetkm organizcim usilujcim o zchranu zujmov a dedistva Eurpanov. Podobne je to aj v neeurpskych nrodoch, kde sstavne pracuj na podlomen solidarity a homogenity prevldajcej etnickej skupiny. Je to as idovskej rasistickej taktiky podnecova k 13

rznorodej imigrcii a multikulturalizmu v kadom nrode kde ij (samozrejme okrem Izraela), kee rozhdan a nejednotn spolonos povauj za ahk koris pre ich intenzvne a dobre organizovan snahy o kontrolu. Dr. Stephen Steinlight, bval riadite Americkho idovskho Vboru, ktorho som u citoval, to vyjadruje ohromne otvorene. Pretoe mono u v alej genercii, o je optimistick predpove, bude idovsk komunita v pozcii, kedy bude mc rozdeova a panova a vstupova do vberovch koalci, ktor podporuj nau agendu. 30 V Amerike nielene pracuj na oslaben solidarity Eurpskych Amerianov, ale aktvne sa postavili proti afroamerickm nacionalistickm hnutiam ako napr. hnutie Marcusa Garveya a Islamsk Nrod. Tieto ierne organizcie si len priali chrni svoje vlastn dedistvo namiesto zalenenia sa do multikultrnej spolonosti. idovsk rasisti pokrytecky chc, aby si nikto okrem nich nebol vedom vlastnho dedistva a spolonch zujmov. Chc, aby sa in skupiny ctili vinn len za to, e s hrd na svoju vlastn kultru. Etnick hrdos a sdrnos medzi ostatnmi umi vykresuj ako rasistick alebo nenvistn. Vstin prklad tejto metdy zvanej rozde a panuj mono vidie v Palestne a Libanone. Vina Palestnanov a Libanonanov s moslimovia, avak vznamn mnostvo tvoria aj kresania. Izrael aktvne podporuje nenvis a obiansku vojnu medzi kresanmi a moslimami na Strednom vchode. Jednm z dvodov, ktor Ariel aron zariadil na vradenie moslimskch uteencov libanonskmi falangistickmi silami domobrany v roku 1982, bolo podporova krutejiu nenvis a vojnu medzi arabskmi nepriatemi Izraela. Dennky jednho z izraelskch bvalch Ministerskch predsedov, Mosheho areta, odhalili skutonos, e toto bola jedna z izraelskch hlavnch taktk.31 Naruenie stability nrodov povzbudzovanm masvnej multirasovej a multinboenskej imigrcie, rovnako ako zvyovanie existujcich etnickch a nboenskch rozdielov v rmci nrodov je dlho uplatovanou stratgiou idovskch rasistov. Tento pokus o zlomenie etnickej solidarity ich nepriateov me by vysvetlen v svislosti s Palestnskym nrodom. Ak sa Izraelom vyhnan Palestnania plne asimiluj v cudzch krajinch s ich hosovskou populciou a tm stratia svoju identitu ako Palestnania, oni a ich asimilovan potomkovia u urite nebud s takou pravdepodobnosou podporova palestnsku vec. idovsk rasisti pracuj tak tvrdo na asimilcii inch ud ako pracuj proti asimilcii svojich vlastnch. Zatia o sa snaia zlomi etnick solidaritu inch ud, idovsk rasistick sily v mdich financuj ven recitly o historickom antisemitizme. Takto zmer m dva ciele. Po prv, zvyuje idovsk solidaritu a celosvetov podporu pre Izrael, a po druh, podnecuje kolektvnu idovsk nenvis voi neidovskmu svetu a tm zniuje asimilciu idov. Recitly o neidovskej bezcharakternosti voi idom ich tie chrnia pred neidovskou kritikou, pretoe ak sa ktokovek odvi kritizova idovsk rasizmus, je vykreslen ako morlne rovn so ritemi Holokaustu. al prklad obrovskho pokrytectva idovskch rasistov mono vidie vo veci medzirasovch manelstiev. Poas svojej prezidentskej kampane sa George Bush podrobil ostrej kritike tlae za to, e hovoril na univerzite Boba Jonesa, intitcii, ktor sa stavia proti medzirasovm vzahom a manelstvm. Samozrejme, poas kampane mali obaja, Bush aj Al Gore, vea zvznch prejavov pre mnoh idovsk organizcie. Irniou je, e kad synagga v Amerike a kad via idovsk organizcia sa aktvne stavaj proti medzirasovm manelstvm idov s neidmi. Tento oividn dvojit tandard samozrejme nenachdza v domnelo spravodlivej a slobodnej americkej tlai iadnu zmienku. Takto odhalenie by nebolo dobr pre idovsk vzahy z verejnosou. Existuj tisce knh a filmov, mnoh z nich napsan, rerovan a predvan rasistickmi idmi, ktor odsudzuj doktrny a hnutia rasovej a etnickej nadradenosti medzi neidmi. Len mlo knh sa vak odvi preskma svetovo najstariu, najmocnejiu a najjedovatejiu formu rasizmu: idovsk rasizmus. Zd sa, e ak by boli tto rasistick idia estn, mohli by radej psa o rasizme, o ktorom vedia najviac: ich vlastnom. Samozrejme, e nie vetci idia s rasistick, tak ako nie vetci Nemci boli poas Hitlerovej ry nacistami, faktom vak zostva, e organizovan idovstvo vedie spen agendu, ktor v modernch asoch nahromadila neuveriten moc. S vytvorenm Izraela zriadili ten najrasistickej nrod na Zemi. 14

o je vak dleitejie, podarilo sa im nadobudn obrovsk moc v mnohch z vekch vld sveta (predovetkm v Spojench ttoch) a dnes bezo zvyku vldnu svetovm spravodajskm a zbavnm mdim. Ke budete ta moju zdokumentovan kapitolu o mdich, zistte, e ich moc je ovea via, ne by ste sa mohli domnieva. T, ktor s v Spojench ttoch v centre politickho vplyvu, aj t z inch nrodov, s si vedom obrovskej sily izraelskej loby. idovsk loby je jedinou loby vo Washingtone, ktorej sa iadny americk politik neodvi postavi. To by malo pobri kadho vlastenecky zaloenho Ameriana pri pomyslen, e najsilnejia loby v Americkom Kongrese je v slubch cudzieho nroda.

Umlovanie kritikov
Rozsah idovskej moci je presne tm dvodom, preo si toho irok verejnos nie je vedom, pretoe t, ktor to vedia, poznaj aj vysok cenu, ktor by zaplatili za otvoren diskutovanie o tom. V Amerike by to mohlo ma za nsledok pokodenie reputcie, alebo dokonca stratu funkcie alebo zamestnania. Takto hovorenie pravdy me vysti do hrozieb, zastraovania a dokonca fyzickch tokov od skupn ako napr. idovsk Obrann Liga (JDL). Liga proti ohovraniu (ADL), skupina, ktor sa dajne stavia proti rasovej a nboenskej nenvisti, je vdy zaneprzdnen obviovanm svojich kritikov z rasovej, nboenskej alebo etnickej neznanlivosti, zatia o horlivo brni a popiera oividn izraelsk rasizmus. Tto idovsk rasistick skupina doke zruinova obchodn alebo politick kariru takmer kadho koho chce. o je dokonca nebezpenejie, idovsk rasisti s teraz spen v uvzovan svojich kritikov v mnohch eurpskych nrodoch. V zpadnch krajinch sce ete stle nemu vone vradi svojich kritikov, tak ako povradili stovky palestnskych spisovateov, bsnikov a duchovnch v arabskom svete. V dnenej Eurpe sa vak za obyajn citovanie vrokov idovskch vodcov me lovek dosta do vzenia. V tejto chvli s vo vzniciach stovky disidentov, ktor sa odvili otvorene hovori alebo psa o idovskej etnickej neznanlivosti. Napriek tomu, e mdi nm ustavine tvrdia, e na rozdiel od nacistov alebo komunistov, my mme slobodu slova; vea obanov eurpskych nrodov je teraz za prost vznanie nmietok voi politicky sprvnym idovskm verzim historickch udalost akou je napr. Holokaust, vo vzen. idovsk rasisti vynakladaj vea snahy na oslabenie zmyslu etnickho povedomia a vernosti medzi Eurpanmi. V naej modernej medilnej politickej sprvnosti sa povauje za nenvistn prejav ak Eurpania hovoria o svojej lske k vlastnmu dedistvu a vyjadruj svoju tbu chrni ho. Ako Eurpsky Amerian verm, e moji udia maj prvo chrni svoj spsob ivota. Zrove toto prvo uznvam pre vetkch rozlinch ud a nrodnosti na Zemi. Naprklad, ak zvltne je, e Palestnania, ktor s etnicky vyhan z vlastnho nroda a s im odopieran ich najzkladnejie udsk prva, s tak asto oznaovan za antisemitov a teroristov, km protineidovsky orientovan idovsk rasisti ktor ich terorizuj a ukradli im cel ich krajinu, s v svetovej tlai len mlo kritizovan. Palestnania a ostatn v Arabskom svete musia porozumie, e zdroj ich vlastnej kritickej situcie pochdza zo skutonosti, e Eurpskym Amerianom je zabraovan chrni svoje nrodn zujmy a dedistvo prve tak, ako je to zabraovan Palestnanom. Palestnania nikdy nenjdu oslobodenie vo svojom nrode, a pokm Eurpski Ameriania nenjdu v Amerike oslobodenie od idovskho rasizmu. Napriek tomu, e som rozhodne aktivistom za Eurpskych Amerianov, vim si a shlasm s kadm, kto si praje zachova svoj vlastn spsob ivota a o je ete podstatnejie, svoju samotn existenciu ako etnickho celku. Poda ma je etnick preitie najzkladnejm udskm prvom. Je taktie zkladnm udskm prvom, aby udia ili pod vldou a s mdiami, ktor odraj ich vlastn hodnoty, tradcie a socilne a ekonomick zujmy. Zvyujci sa globalizmus 21. storoia, riaden idovskmi rasistami, bude pokraova v zniovan monost a slobd vetkch ud. Popritom ohroz zachovanie jednotlivch kultr, tradci, hodnt, nboenskch presveden a etnickej identity.

15

Konenm dsledkom globalizmu bude ohromn svetov vlda; tak, ktor rozdrv slobodu a rozmanitos ako parn valec kvetinu. Mylienka, e vlda by mala reprezentova svojich vlastnch ud a nie iadnu cudziu moc je hnacm princpom Deklarcie nezvislosti a Americkho nroda: prvo udu ma vldu jeho vlastn a s jeho vlastnmi zujmami. vodn as stavy Spojench ttov to jasne vyjadruje, ke hovor o vlde pre ns a naich potomkov. V Amerike je idovsk nadvlda na kovch pozcich vldy ohromujca. Poas vldy prezidenta Clintona opsali popredn izraelsk noviny Maariv oddanch idov, vo vzname vernch zujmov Izraela, ako tch, ktor dria rozhodujco dleit pozcie v Nrodnej bezpenostnej rade Spojench ttov. Maariv uviedli, e 7 z jej 11 lenov s oddan idia.32 Na zaiatku 21. storoia bola Madeleine Albrightov hlavou Ministerstva zahraninch vec, George Tenet viedol CIA, William Cohen bol minister obrany a Sandy Berger bol predseda Nrodnej bezpenostnej rady. Vetci s idia. Obsah knihy idovsk rasizmus bol po prv raz preskmavan a napsan poas Clintonovej vldy a ako tak ponka lomok historickho obdobia. Nemyslite si vak, e nesmierna idovsk moc sa pod vldou prezidenta Busha zmenila. Jeho prezidentra zaala s menm potom idov na najviditenejch pozcich, avak zkladn vldna byrokracia, ktor zaha rzne vldy, je tak idovsk ako obvykle. Dobrm prkladom je Alan Greenspan, ktor slil ako predseda vplyvnej Federlnej Rezervy pre vea vld oboch politickch strn. V Nrodnej bezpenostnej rade prebieha od prvch dn Bushovej prezidentri rastce idovsk upevovanie moci. Richard Sale z UPI napsal 28 februra 2003 o sionistovi Elliottovi Abramsovi: Dkladn reorganizcia osadenstva Nrodnej bezpenostnej rady pravdepodobne znamen, e Spojen tty zaujm tvrd pro-izraelsk postoj na Strednom vchode. . . .Elliott Abrams, kontroverzn bval pracovnk v Reaganovej vlde, ktorho prezident Bush minul december menoval do Nrodnej bezpenostnej rady aby sa ujal Palestnsko-Izraelskho konfliktu, odvolal niekoko lenov osadenstva, ktor boli v tejto zleitosti povaovan za nestrannch. 33 Kniha idovsk rasizmus jasne uke, ako idovsk rasisti pouili svoju politick a medilnu moc na vntenie svojej vle Amerike a inm nrodom, hoci ich agenda evidentne odporuje skutonm zujmom tchto nrodov. Skvelm prkladom je americk a britsk snaha v irackej vojne.

Irack vojna
Nie je iadnou nhodou, e dva nrody, ktor s najviac pod vplyvom idovskch rasistov, Spojen tty a Britnia, spustili v marci 2003 vojensk invziu proti Iraku. Tm e la Amerika do vojny v Iraku bojovala proti sebe samej. Zahjila vojnu, v ktorej bolo ist, e spsob viac nenvisti a terorizmu proti Spojenm ttom, stratu stoviek milird dolrov a spsob hrozn kodu americkm ekonomickm a diplomatickm zujmom doma aj v zahrani. o je vak dleitejie, bola to bezohadn zrada statonch bojujcich muov americkej armdy, ktor by nemali by nikdy vystaven nebezpeenstvu inm spsobom ne pre skuton bezpenos a slobodu Amerianov. Najznmej vplyvn a dlhodob zstanca vojny je fanatick sionista, Richard Perle, predseda Vboru obrannej politiky Pentagonu. Perle a jeho manelka boli zrove zakladatemi JINSA, idovskho intittu pre nrodn bezpenos. Perle a dobre prepojen spolok idovskch neokonzervatvcov sa stali hlavnmi propagandistami vojny. Patrilo medzi nich vea bvalch prominentnch marxistov, ako napr. Norman Podhoretz, ktor sa postavil proti Vietnamskej vojne, ale zmenil sa na konzervatvneho jastraba pre Izrael. Podhoretz pracuje ako redaktor Commentary, asopisu Americkho idovskho vboru. Medzi idovskmi neokonzervatvcami boli Paul Wolfowitz, Bill Kristol, David Wurmser, Douglas Feith, Elliot Abrams, Paul Frum, Henry Kissinger a dokonca aj bval marxista a podporovate iernych panterov, David Horowitz. V roku 1996 stl Perle za reportou nazvanou Dokonal prelom: Nov stratgia pre zabezpeenie oblasti. Volala po vojne v Iraku, nebola vak napsan pre Spojen tty, ale pre nastupujceho izraelskho predsedu vldy za stranu Likud, Benjamina Netanjahu. Akonhle sa Izraelania rozhodli vyvola americk vojnu v Iraku, museli si vymyslie odvodnenie pre vojnu, tak vytrubovali svoje dvody, preo Amerika a svet musia s do vojny, a ich idovsk spojenci v masmdich 16

spolupracovali. Izrael bol samozrejme zaleka viac vinn z kadho dajnho preinu ne bol Irak. idovsk rasisti v mdich by vak nikdy nedospeli k jasnm porovnaniam Tu je niekoko:

Preo s do vojny proti Iraku?

Irak m zbrane hromadnho nienia. Ale Izrael m jeden z najvch a najhrozivejch arzenlov biologickch, chemickch a nuklernych zbran na svete. Irak sa snail zabrni v prstupe inpektorom OSN. Ale Izrael nikdy nepovolil iadne inpekcie svojich obrovskch zsob zbran hromadnho nienia. Izrael dokonca brnil vo vyetrovan izraelskch vojnovch zloinov ako aronov masaker v abre a Chatile a masov vradenie v Jenine. Irak napadol a okupoval svojho suseda Kuvajt. Ale Izrael napadol a 18 rokov brutlne okupoval Libanon, priom zavradil viac ne 20 000 civilistov a zniil 100 000 domov. Irak brutlne okupoval Kurdsk oblasti v Iraku. Ale Izrael u 35 rokov vojensky okupuje tri miliny ud na Zpadnom brehu a v Gaze. Tto brutlna okupcia zabila a zmrzaila desiatky tisc Palestnanov, mnohch nahnala do pinavch koncentranch (uteeneckch) tborov, muila stovky tisc vo svojich vzniciach a odoprela Palestnanom dokonca tie najzkladnejie udsk prva. Irak predstavoval nebezpeenstvo pre Spojen tty. Irak vak nikdy nedvihol ani len prst proti Spojenm ttom, zatia o Izrael mal za sebou dlh rad terorizmu a zrady voi Spojenm ttom ako napr. Lavonov afra, tok na USS Liberty a Polardov pionny prpad. Irak poruil rezolcie OSN, ako napr. Rezolcia 1441. Ale Izrael poruil viac ne trikrt toko rezolci OSN ako Irak, vrtane mnohch podporovanch Spojenmi ttmi. U 35 rokov poruuje Rezolciu OSN . 242 poadujcu pln stiahnutie zo Zpadnho brehu a Gazy. Ak by bolo mon njs dvod pre vojnu v Iraku za zloiny vyhlasovan idovskmi neokonzervatvcami a mdiami, zaleka silnej dvod by sa naiel pre vojnu proti Izraelu! Vojna proti Iraku bola nemorlna, pokryteck vojna vojna, ktor sa bojovala za Izrael a proti kadmu dleitmu zujmu Spojench ttov Americkch. Bola to proste vojna, ktor by nebola mon bez idovskmi rasistami ovldnutej vldy a mdi. V Amerike sa rasistick idia stali tak nehanebnmi vo svojej moci, e verejne trestaj a poniuj kohokovek, kto to prizn. Za jednoduch zmienku o oividnej roli organizovanej idovskej komunity za Irackou vojnou bol americk kongresman Jim Moran printen rezignova na svoj vedci post medzi Demokratmi. Spojen tla zo 14 marca 2003 oznamuje: Jim Moran bol v piatok vytlaen z pozcie vedenia svojej strany po rozruchu nad jeho poznmkami o roli americkch idov v monej vojne s Irakom. 34 Je chvatn vidie ako idovsk rasisti uplatuj svoju moc v tom istom okamihu ako popieraj, e takto sila existuje.

Brnenie prv vetkch ud

Vidm hodnotu vetkch ud brniacich svoje kultrne, nrodn a aj genetick dedistvo. Kad nrod m prvo chrni si svoju jedinen identitu, vrtane idov. Tto kniha je o skutonosti, e organizovan idovsk vedenie sa vytrvale usiluje o sebazchovu a vlastn pokrok, zatia o neustle odmieta, aby in nrodnosti a rasy konali podobnm spsobom v ich vlastnom zujme. Ich konen vazstvo by spsobilo nielen stratu slobody, ale aj znienie rznorodho dedistva a kultry vetkch ud na Zemi. Pevne verm, e vetci z ns, vetky nrody a udia, zatia o budeme

17

priznva nae prslun rozdiely v nboenstve, rase, kultre a nrodnosti budeme pracova spolu na sebaobrane pred jednm neuveritene silnm rasizmom, ktor ns vetkch ohrozuje. Vea z tejto knihy je prebrat z mojej autobiografie Moje Prebudenie. Tto kniha je lenen rovnakm spsobom. Je to prbeh mojej osobnej cesty prebudenia do skutonosti idovskho rasizmu: najhorieho rasizmu. Jej silu objavte v mnohch priamych cittoch z dleitch idovskch zdrojov, z ktorch vetky dkladne dokumentujem stovkami poznmok o zdrojoch, na ktor sa mete obrti. idovsk Rasizmus je prca napsan v autobiografickej podobe. Je to prbeh mjho prebudenia do idovskej otzky, ktor zaal na konci 60-tych rokov v dobe, ke som bol ete mladm muom. Vinu zkladov svojich znalost som zskal na konci zmienenho desaroia, ale v priebehu poslednch 30 rokov sa moje rasov vedomosti o mnoho prehbili. Od 60-tych rokov sa stali dostupnmi mnoh nov vedeck a politick materily. V opisovan mjho prebudenia sa nesnam itateovi vtlai dojem, e vetky mnou citovan materily a tdie boli v 60-tych rokoch dostupn. Do tohto prbehu vkladm sasn daje a dokumentciu, aby mal itate vhodu zskania najnovch poznatkov. Z dvodu spojitosti a usporiadania sa tie zameriavam na jednu hlavn oblas objavovania v jednom seku, km v ivote nie je zskanie znalost tak hadne rozkatukovan. V niektorch idovskch cittoch, ktor povaujem za obzvl odhaujce, njde itate urit opakovanie. Opakuj sa najm ke sa vzahuj na viac ne jednu tmu. Bol by som tie nedbanliv keby som nedodal, e ke pem zistil som alebo objavil som, neprivlastujem si zsluhy za pvodn vskum, pretoe moje vzdelvanie sa v tejto oblasti pochdza od nespoetnho mnostva autorov a ich knh a lnkov. Som ich dlnkom, rovnako ako mnohch mojich podporovateov a priateov, ktor ma vzdelvali s pochopenm a znalosami nadobudnutmi ich vlastnm prebudenm. Zhromaujem, organizujem, analyzujem a komentujem materily zozbieran uencami a spisovatemi od starovekch ias a po sasnos. Mj predhovor skonil, musm zavrie svoj zpisnk a zostpi z Aspenovch vrchov. Uvedomujem si, e tm neopam Prrodn svet, pretoe jeho zkony pokrauj vo svete udskch konfliktov tam dole. Zpas o ivot a slobodu existuje medzi rznymi typmi udstva presne tak ako to plat pre formy ivota a energie na tejto hore. as v zpase o ivot a slobodu mojich ud je tak prirodzen ako prd krytlovho pramea teceho veda ma. Dfam, e Eurpanom, Palestnanom a skutone vetkm uom na svete bude umonen najzkladnejie udsk prvo zo vetkch: i chrni svoje jedinen kultry, slobodu a identitu. Aby sa to podarilo, musia sa ubrni najhoriemu rasizmu na Zemi: idovskmu rasizmu. Bol by som blzon, keby som si neuvedomoval nebezpeenstvo pre mj ivot, poves a slobodu, ktormu elm za odhaovanie idovskho rasizmu. Avak ako vern Eurpsky Amerian; ako vlasteneck oban Spojench ttov a taktie ten, kto si primne el spravodlivos pre vetkch ud na svete moja povinnos je jasn. Pri schdzan z Aspenovch vrchov vidm veda seba horsk potok. Ide si svojim smerom. A ja tie.

David Duke Bval len Snemovne Reprezentantov tt Louisiana, Spojen tty Americk.

18

KAPITOLA 1

IDOVSK OTZKA
V prvch rokoch 21. storoia je akkovek kritika idov, ich nboenstva alebo ttu Izrael povaovan za najhor morlny zloin. idia s najnedotknutenej z nedotknutench a ktokovek, kto sa o nich zmieni o i len jedinm negatvnym slovom je nevyhnutne oznaen nlepkou antisemita. Ak raz lovek dostane tto nlepku, bez ohadu na to, i je pravdiv alebo nie, ni ho nevykpi z toho, na o sa masmdi pozeraj ako na konen hriech. Take nevykpiten ak som mem otvorene psa a hovori o tabu, ku ktormu sa odvi pribli len mlokto. Viete, nie som antisemita a odmietam tento prvlastok. Musm sa vak vyjadri k tomu, o Henry Ford nazval "svetovm najplivejm problmom",35 k problmu, ktor je teraz ivotne dleit nielen pre Palestnskych ud, ale tie kad in nrod na zemi. Je takmer nemon v naom holokaustom presiaknutom svete o i len poveda slovo id bez pozdvihnutia emci. Masmdi Zpadnho sveta to umonili neustlym a nenavnm pretriasanm holokaustu. Ako vrav Britsk historik David Irving, "Holokaust sa hlskuje s vekm H - stal sa obchodnou znakou." 36 Holokaust preiel od vedajej dejinnej poznmky spomnanej pod iarou do bodu, kde sa vojna stala dejinnou poznmkou holokaustu. V priebehu roka pred vydanm mojej autobiografie, Moje Prebudenie, o je viac ne 50 rokov po skonen vojny, moje miestne noviny (miestne je vlastne zl oznaenie, kee ich vlastnia Newyorania) The Times Picayune, uverejnili tucty sprv a lnkov rozoberajcich rzne aspekty holokaustu. V tom istom roku tie ist noviny takmer vbec nespomenuli sovietske gulagy, kde zomrelo 10 a 30 milinov ud a mali len jeden lnok, ktor spomnal kambodsk vradenie troch milinov. Neobjavil sa ani jedin lnok o vradch 30-tich a 40-tich milinov ud v ervenej ne. Prezerajc star noviny som objavil, e koncom 90-tych rokov bolo uverejovanch aspo 10 krt viac lnkov o holokauste, ne koncom 40-tych alebo v 50-tych rokoch. iadna udalos sa nestala viac spomnan a opisovan s takm odstupom asu. Naprklad nmet druhej svetovej vojny sa stal predmetom zobrazovania v ovea vch proporcich v kinch, televzi, dokumentrnych programoch, knihch a asopisoch koncom 50-tych rokov ne koncom rokov 90-tych. Nie vak holokaust: m viac sa nm zd, e sa od tejto udalosti vzaujeme, tm viac ns a, ako sa holokaustov priemysel roziruje. Bolo by heraklovou lohou o i len spota vetky tie, na holokaust orientovan televzne prbehy, dokumentrne filmy a drmy, knihy, asopisov lnky, filmy a hry. Prbehy obet holokaustu, ich prbuznch, tch, o preili, vojnovch zloinov, zloincov, reparcie, holokaustom ovplyvnen umenie a literatra, spomienky a memorily, ns bombarduj takmer kad de. Cel vha tohto nporu primla mnostvo idov, aby ho nazvali Holokaustovm obchodom. 37 Mzeum holokaustu dnes stoj na najsvtejej pde v Americkom Pantheone, v Mall, nealeko Smithsonian Institution, financovan nemalou mierou z naich dan. Zaujmav je, e bolo vybudovan dlho predtm, ne sa objavilo skuton silie na postavenie pamtnka obetiam druhej svetovej vojny. Je to masvna, modern verzia Izby hororov voskovho mzea Madame Tussaud. Holokaust nie je jedinou idovskou traumou nad ktorou musme vetci smti, pretoe vidme mnoho bolestnch historickch prbehov a traumatickch hollywoodskych stvrnen o alch historickch prenasledovaniach idov. Stvaj sa obeami Arabskch teroristov na Strednom vchode, faistov v Eurpe a dokonca aj Klanu v Spojench ttoch. Existuje doslova nevyerpaten mnostvo knh, lnkov, filmov a hier o individulnych idoch, ktor trpeli zlom antisemitov. Kad rok desatisce prbehov o inteligentnch, scitiacich, nesebeckch, tvorivch, morlnych a odvnych idoch vypaj dve stopy irok obrazovky a 30 stp irok filmov pltna; nae noviny, asopisy a knihy; nae javisk, kazatenice a pdi; nae rozhlasov vlny a satelitn vysielania. Existuj tisce zobrazen prenasledovanch idov ako nevinnch, achetnch a hrdinskch; zatia o 19

ich oponenti s zobrazovan ako stelesnen zlo. iadna skupina na svete nem lep styk s verejnosou ako prve idia. i u je to faranova armda s vytasenmi memi prenasledujca Hebrejcov, alebo cr so svojimi antisemitskmi kozkmi, Hitler so svojimi jednotkami SS, obleenmi v iernom, bezmenn palestnsky terorista pokajci sa unies izraelskch kolkov, alebo dvernej prbeh citlivho ida, s ktorm antisemitsk obchodnk zle zaobchdza - vetci sme videli tento antisemitsk stereotyp, videli kostnat tel a zdieali idovsk boles. Viem to z prvej ruky, pretoe som tomu ako mlad veril. V dvanstich rokoch tajc Annu Frankov: Dennk mladho dievata v kolskej kninici ma zaskoila neudskos antisemitizmu. Ke som knihu dotal, ctil som sa, akoby som stratil lenov vlastnej rodiny. Rukvmi koele som si utieral zvlhnut oi. Len prkrt som sa s otcom rozprval o idoch, ktorch on len chvlil. Rozprval o mojom prastrkovi Nathanovi, kazovi, ktor prestpil zo idovskej viery na kresansk a vzal si sestru mjho starho otca, moju pratetu Gussie. Otec mal pred Nathanom ohromn repekt a tie pred vetkmi ostatnmi, ktorch on volal Hebrejci, mysliac si, e toto slovo m v sebe viac cty ako slovo idia. Viackrt opisoval Hebrejcov ako tvrdo pracujcich, mdrych, etrnch a skvelch. "etrn" bol prvlastok, ktor na ma urobil vrazn dojem, pretoe som vedel, e otec pozeral na tto rtu ako na jednu z najdleitejch. Nenvidel akkovek plytvanie. Tto lekciu som sa nauil stovkykrt pri obedajom stole, ke som musel zjes cel porciu, km som odiiel od stola. Myslel som si, e etrnos je ktska ako rodina Dukovcov, ale novina, e je idovsk ma prekvapila. Moje prvotn dojmi o idoch formovali recitly holokaustu a biblick prbehy. Filmov klasiky Cecil B. DeMillesovej na zklade desiatich prikzan ma viedli k zosobneniu sasnch idov s hrdinskmi Izraelitami Starho zkona. Vytvoril som si hlbok obdiv k "vyvolenm" udom. Ako som teda priiel od svojich ranch nzorov na idov k prvlastku, od mocnch idovskch organizci ako napr. ADL (Anti-Defamation League of B`nai B`rith), nebezpen antisemita"? iadny id mi nikdy neublil, antisemitizmu ma neuili ani rodiia ani priatelia a nevinil som ich ani za ukriovanie Jeia Krista. Napriek tomu, e rozhodne odmietam by oznaovan nlepkou antisemita, rozhodne verm, e - tak ako ktorkovek in udia - idia si zaslia chvlu za svoje schopnosti a nemali by by teda na druhej strane imnni voi kritike za svoje nedostatky. Jedinm problmom je, e v povojnovej, holokaustom prestenej Amerike, je akkovek kritika idov ako skupiny chpan ako morlny ekvivalent ospravedlovania masovej vrady. Ak niekto kritizuje akkovek as idovskch dejn alebo sprvania, netolerantn aspekty ich nboenstva alebo dokonca izraelsk sionistick politiku, nevyhnutne mu prischne nlepka antisemita, o je termn vemi pokodzujci a predpojat. Ak vak niekto hovor o zlom zaobchdzan s Indinmi v Americkch dejinch, nie je povaovan za antiameriana. T, ktor vyjadria zdesenie nad hrzami panielskej inkvizcie, nie s oznaovan za antikresanov alebo antipanielov. Tie ist mdi, ktor zakazuj o i len najmeniu kritiku idov, sa nezdrhaj poniova in skupiny. Bieli juania, Palestnania, Nemci, Kresania a Moslimovia - tmto skupinm sa dostva viac ne dos zosmieovania a poniovania. Portrtovanie oumelho, ignorantskho, rasistickho, nenvistnho, vraednho, vydieckho Bieleho Juana sa stalo stereotypom v hollywoodskych filmoch. Biely Juania nie s jedin. Jednou z najlepie predvanch knh konca 90-tych rokov je mdiami propagovan kniha Hitlers Willing Executioners 38 ktor tvrd, e Nemci maj v sebe osi temn a zl, vroden poruchu, ktor ich vetkch rob vinnmi za krutosti holokaustu. V Eurpe s dnes takzvan zkony z nenvisti, ktor mu loveka posla do vzenia za vyjadrenie ohokovek kritickho voi idom. V skutonosti s stovky muov uvznench za jednoduch spytovanie historickch otzok o idovskej verzii holokaustu. Tto uenci netvrdia e idia s zlo, proste len pouvaj vedeck a historick dkazy, aby oponovali prevldajcim interpretcim o perzekcii idov poas Druhej Svetovej Vojny. Za jednoduch poskytnutie odlinej historickej analzy alebo nzoru, s mnoh Eurpski uenci ako naprklad David Irving, Dr. Robert Faurrison a Juergen Graf sdne sthan. Na druhej strane, Daniel Goldhagen, autor knihy Hitler`s Willing Executioners, mu ktor tvrd e Nemci s prirodzen 20

zlo, nie je sthan za hanobenie rasy, je oslavovan! Samozrejme Arabsk terorista je teraz hlavnm nmetom hollywoodskych filmov. V plnom kontraste, kedykovek s idia spomnan ako skupina, je to vdy s tichou ctou. o je to, o vyvolva tak nesmiernu pochlebovanos a zrove vntorn nenvis voi idom? Ke som sa presvedil, e udia Eurpskeho pvodu a po pravde vetci udia maj prvo chrni a zachovva svoje dedistvo a kultru, stal som sa mladm lenom Obianskeho zdruenia. Po kole a poas dadivch letnch dn som asto navtevoval kancelriu na ulici Carondolet v New Orleanse, aby som tam dobrovone pomhal. Do kancelrie prichdzalo mnostvo fascinujcich publikci od stoviek pravicovch skupn z celej Ameriky. Jednho da, ke som dopomhal s prcou na pote kancelrie, nhodou som objavil noviny s nzvom Zdrav rozum. Boli to konzervatvne, pravicov noviny vymodelovan poda vzoru Tomasa Painea, len odkaz bol zjavne odlin. Titulky jednho sla oznamovali: "KOMUNIZMUS JE IDOVSK", a al vytruboval "NAACP AKO SAS KOMUNISTICKHO PLNU!" Naiel som aj zopr starch sel. Obrovsk titulky v jednom z nich tvrdili "ERVEN DIKTATRA DO ROKU 1954!" Ak sa takto upozornenie talo v roku 1965, nevzbudzovalo vea dveryhodnosti! Titulky typu National Enquirer sa mi zdali nezmyseln, bolo vak ak odola taniu nieoho tak kandalzneho, aj keby som sa mal nad tm len zasmia.

Ostr slov Mattie Smithovej

Jedna z pravidelnch dobrovonok, Mattie Smithov, staria pani v kvetinovch atch a bizarnom klobku ma videla smia sa na podivnch titulkoch novn a jednoducho povedala: "Vie, ono je to pravda." "erven diktatra do roku 1954?", odvetil som s smevom. "Nie," povedala, "komunizmus je idovsk. Oni s za tm." Pomyslel som si, e trochu pobavm star pani slunm polemizovanm. "Madam. Ako by mohli?", sptal som sa. "Komunisti s ateisti; neveria v Boha. idia v Boha veria, tak ako mu by komunistami?" "Vie kto je Herbert Aptheker?" odpovedala otzkou. "Nie," odpovedal som nentene. Bola ako natiahnut pruina, akajca na uvonenie. "M oficilnu lohu hlavnho teoretika komunistickej strany USA a je na zozname Kto je Kto vo svetovom idovstve.39 Leon Trockij, komunista, ktor prevzal vldu v Rusku s Leninom bol v Kto je Kto v Americkom idovstve.40 Jeho skuton meno je Lev Bronstein. Obaja s ateistick komunisti a obaja s hrdo uvdzan ako vznamn idia v tchto knihch, publikovanch hlavnmi idovskmi organizciami na svete." Pokorne som ponkol vysvetlenie: "Mono s tam uveden, pretoe kedysi boli idmi." "Ete sa toho m o ui," odvetila s vdychom. "Poda Izraelskho Zkona nvratu, me by ateistick komunista a stle sa prisahova do Izraela. Ve tam aj mnoh s. Jedinou podmienkou prisahovania je, e mus by id a id je opsan jednoducho ako osoba idovskho pvodu. Take vid, me by id a ateista zrove a tie komunista - a vravm ti, komunizmus je idovsk!" "Vetci idia s komunisti?" sptal som sa sarkasticky. "Nie, nie, nie," empaticky odpovedala s vekou trpezlivosou, s ktorou oddeovala slov. "Vetci idia nie s komunisti, tak ako vetky hady nie s jedovat. Ale vina vedcich komunistov v Amerike s idia, rovnako ako vina usvedench ruskch pinov v Amerike, rovnako ako vodcovia Novej avice. A historicky, vina komunistickch revolucionrov v Rusku boli tie idia." Slov pani Smithovej mi boli aksi neprjemn. Napriek tomu, e ete nebol as na odchod, povedal som, e musm stihn autobus domov. Rchlo som odiiel s kancelrie. Pani Smithov sa musela mli, nemal som vak dostatok informcii, ktor som potreboval, aby som vyvrtil jej tvrdenia. Rozhodol som sa urobi na tmu vskum, aby som jej mohol ukza preo sa mlila. Trpilo ma ete nieo in. Ctil som sa trochu previnilo, e som sa vbec rozprval s niekm, kto tvrdil tak veci o idoch. Bol som neochvejnm antikomunistom a navrhn, e idia boli za hrzami komunizmu bolo pre ma stran tvrdenie, o ktorom mi srdce vravelo, e to neme by pravda. Bolo 21

to po prvkrt, o som sa ocitol tvrou v tvr osobe, o ktorej som sa domnieval, e je antisemita. O chvu som beal ulicou, aby som chytil elektriku. Nasledujcich pr dn som sa vyhbal o i len pomysleniu na tto tmu a neiel do kancelrie Obianskeho zdruenia. Nakoniec som si vak pretal dvoje noviny Zdrav rozum, ktor som si vzal domov. V jednom sle tvrdili, e NAACP (National Association for the Advancement of the Colored People, Nrodn asocicia pre pokrok farebnch ud, pozn. prekl.) je elnou komunistickou organizciou venovanou konenmu prevratu nho spsobu ivota. Zdruovala 12 idov a jednho ernocha ako jej zakladateov a vetci boli oddanmi marxistami s desaroia dlhmi komunistickmi spojeniami. lnok tvrdil, e jedin hlavn ierny zakladate NAACP, W. E. B. Dubois, bol otvorenm lenom komunistickej strany, ktor emigroval do komunistickej Ghany (kde bol nakoniec pochovan). kandalzny lnok alej tvrdil, e NAACP je financovan idovskmi peniazmi a vdy mala idovskho prezidenta. e id, Kivie Kaplan je jej sasnm prezidentom a skutonm vodcom organizcie a nie ierny predstavite Roy Wilkins. Napriek tomu, e verejnos povaovala za vodcu Wilkinsa, noviny tvrdili, e v skutonosti mal niie postavenie nrodnho tajomnka. Zdrav Rozum argumentoval tm, e idia ved a podporuj integran NAACP pretoe stoja v opozcii proti silnm Afroamerickm nacionalistickm vodcom ako bol naprklad Marcus Garvey a neskr vodcovia Islamskho Nroda (organizcie, pozn. pr.). Uvdzal, e v skutonosti nemali iadny zujem na tom, aby sa Afroameriania stali sebestanmi alebo nezvislmi. Zastval nzor, e idovsk vodcovia maj zujem na rasovom pluralizme, rozmanitosti a konfliktoch iba preto, e to poskytne urit vhody idom ako skupine. alie slo Zdravho rozumu nebolo o ni menej prekvapujce. Obsahovalo dlh lnok tvrdiaci, e medzinrodn komunizmus je idovsk vtvor a Rusk Revolcia v skutonosti nebola vbec ruskou. idia vraj financovali a viedli komunizmus od jeho poiatku a stle dkladne dominuj komunistickmu hnutiu v Spojench ttoch a po celom svete. Tento pravicov National Enquirer citoval mnoh men, dtumy a zdroje na podporu tchto neuveritench tvrden. Bol som vemi skeptick k jeho vrokom, ale informcie boli prli psobiv na to, aby som ich ignoroval. Navye som sa u nauil neodsdi hne nepopulrny nzor. Napriek ich zdanlivo silnej dokumentcii sa tieto tvrdenia zdali by prli zvltne na to, aby boli pravdiv. Ako by mohla by najvia a najsilnejia Afroamerick organizcia v Amerike zaloen, financovan a veden idmi, dokonca marxistickmi idmi, namiesto Afroamerianov? Ako by mohlo by nieo tak neuveriten dran v tichosti a vina ud by o tom nevedela? Ak rusk revolcia bola skutone revolciou vedenou idmi a nie marxistickmi Rusmi, preo je takto ohromn historick fakt plne ignorovan v historickch knihch a v naich populrnych mdich? Nevedel som tie pochopi preo bohat a siln idia podporuj rasov mieanie a komunizmus. Otec mi asto rozprval o zle komunizmu a od pretania knh The Conscience of a Conservative od Barryho Goldwatera,41 None Dare Call it Treason od Johna A. Stormera42 a You can trust the Communist (To be Communists) od Fredericka Charlesa Schwarza,43 som bol presvedenm antikomunistom. Tieto a in knihy ma presvedili o preniknut komunistickej ideolgie do naej spolonosti, mdi a vldy. Kubnska krza sa udiala len pred troma rokmi a otcov pln vybudova protileteck kryt bol stle erstv v mojej pamti. Dokonca si na to kpil jedlo a in zsoby na preitie. V tomto ase sa abstraktn mylienka nuklernej vojny stala realitou skutonej prpravy na u. Na zaiatku 60-tych rokov vina komunt testovala kad de na poludnie sirny leteckho toku. Obas, ke sme v kole stratili potuchu o ase a zaznela sirna, divili sme sa, e vojna je tak blzko. Poas kubnskej krzy vina dospelch verila, e termonuklerna vojna sa neuskuton, pretoe sa nesmie uskutoni lebo u samotn mylienka na u bola prli hrozn. Ako 11 ron som bol viac nchyln veri, e ktosi by mohol stisn tlaidlo. Po rokoch svet objavil, e v skutonosti sme mali k nuklernej vojne ovea bliie, ne si v tom ase vina Amerianov uvedomovala. Fakt, e komunisti ohrozili moju rodinu znane prispel k mjmu antikomunistickmu postoju. V jednom vydan novn Zdrav Rozum bol celostrnkov lnok napsan Winstonom Churchillom, ktor sa volal Sionizmus verzus boevizmus: Boj o duu idovskho nroda. lnok 22

bol pvodne vydan v Illustrated Sunday Herald 8. februra 1920. Churchill zastval nzor, e svetov idovstvo sa zmieta medzi vernosou ku komunizmu na jednej strane a sionizmu na strane druhej. Churchill dfal, e idia si osvoja sionizmus ako vchodisko z toho, o nazval "diabolsk" a "zlovestn" boevizmus. V dobre napsanom lnku z ias Ruskej revolcie Churchill opsal komunizmus ako "zlovestn konfederciu medzinrodnho idovstva, ktor strhlo rusk nrod za vlasy a stalo sa prakticky neochvejnm pnom ohromnho impria." 44

Nie je potrebn zveliova as vo vytvoren boevizmu a uskutonen ruskej revolcie, ktor zohrali medzinrodn a vinou ateistick idia..." Winston S. Churchill

lnok ma natoko okoval, e som si musel overi jeho autenticitu. Ukzalo sa, e je prav. Dokonca som na naiel zopr idovskch odkazov, vyplakvajcich, e Churchillov lnok dal pokrm antisemitom vo svete. Nasledujce je ryvok z jeho lnku. "V nsilnej opozcii vetkm tmto sfram idovskho silia vyrastaj plny Medzinrodnch idov. Stpenci tejto zlovestnej konfedercie s vinou mui vychovan medzi neastnou populciou krajn, kde s idia prenasledovan kvli ich rase. Vina, ak nie vetci, zanechali vieru svojich predkov a opustili vetky duchovn ndeje budceho sveta. Toto hnutie medzi idmi nie je nov. Od dn Spartaka-Weishaupta a ku Karlovi Marxovi a Trockmu (Rusko), Blovi Kunovi (Maarsko), Rose Luxemburgovej (Nemecko) a Emme Goldmanovej (USA), toto celosvetov sprisahanie na prevrtenie civilizcie a rozriedenie spolonosti na zklade spomalenho vvoja, zvistlivej zlomysenosti a nemonej rovnosti neustle rastie... a teraz nakoniec tto skupina vnimonch osobnost z podsvetia vekch miest Eurpy a Ameriky strhla Rusk nrod za vlasy a stala sa prakticky neochvejnm pnom ohromnho impria. Nie je potrebn zveliova as vo vytvoren boevizmu a uskutonen Ruskej revolcie, ktor zohrali medzinrodn a vinou ateistick idia..."45

23

Napriek tomu, akou vznamnou osobnosou bol Churchil, bol stle len jednm hlasom. Zdvodnil som si, e sa o pvode Ruskej revolcie mohol mli. Jeden z lnkov Zdravho Rozumu, ktor som tal odkazoval na sriu vbunch dokumentov (spolu s slami zloiek) z Nrodnch archvov Spojench ttov. Napsal som miestnemu kongresmanovi F. Edwardovi Hebertovi a poiadal som ho, i by jeho kancelria mohla pre ma zska kpie tchto dokumentov. O pr tdov na ceste domov zo koly, na ma akala vek oblka od kongresmana. Bola potvrden peaou Spojench ttov americkch a dokumenty v nej boli z Nrodnch archvov. Obsahovali sprvy od tajnch sluieb zahraninch vld a rozsiahle sprvy od naich hlavnch spravodajskch pracovnkov v Rusku v asoch Ruskej obianskej vojny v ranch doch komunistickej revolcie. Zaiatkom 20-tych rokov bolo ete aleko do zaloenia OSS a CIA. V tom ase tto prcu vykonvala americk armda. Jeden z predstaviteov naej vojenskej spravodajskej sluby v Rusku poas revolunho obdobia bol kapitn Montgomery Schuyler. Posielal do USA pravideln sprvy veliteovi vzvednej armdnej zloky, ktor ich potom alej poskytol ministrovi obrany a prezidentovi Spojench ttov. tanie dlhch sprv mi dalo monos nazrie do dejinnch udalost, o ktorch vie len mlo Amerianov. Oznamovali hrozn masakre tiscok ruskch aristokratov a inteligencie, zavradench jednoducho pre to, lebo mohli poskytn inn vedenie v opozcii proti komunistom. Vea Amerianov vie aspo osi o Stalinovom vraden milinov. Miliny vak zomreli aj v ranch doch boevizmu pod Leninom a Trockm, pretoe to boli prve tto dvaja mui, ktor iniciovali prv masov vrady a gulagy. Sprvy bez akejkovek dvojzmyselnosti tie oznamovali idovsk povahu revolcie. V jednej z oficilnych Schuylerovch sprv, sprstupnench verejnosti v roku 1958, takmer 50 rokov po tom, o ich napsal a odoslal sa uvdza:46 Citovanm tejto oficilnej sprvy nemm v mysle nikoho urazi, ale Schuylerova sprva jasne vypoved, i sa nm to pi alebo nie. Kapitn Shluyer, americk vzvedn sluba v Rusku V alej sprve napsanej o tyri poas revolcie. (vo svojej oficilnej sprve) mesiace neskr, kapitn Schuyler pokrauje citovanm dkazu Roberta Wiltona, ktor bol vtedy hlavnm ruskm spravodajcom autoritatvnych novn London Times. Wilton neskr napsal niekoko najlepie predvanch knh o revolcii, vrtane iroko uznvanej Russias Agony a Last Days of the Romanovs.47 9. jna 1919 Schuyler cituje Wiltona nasledovne: "Je pravdepodobne nerozumn poveda toto nahlas v Spojench ttoch, ale boevick hnutie je a od zaiatku bolo veden a kontrolovan ruskmi idmi najpodlzavejieho typu..." Tabuka zhotoven v roku 1918 Robertom Wiltonom, spravodajcom London Times v Rusku ukazuje, e v tom ase tam bolo 384 komisrov vrtane 2 ernochov, 13 Rusov, 15 anov, 22 Armnov a viac ne 300 idov. Z posledne menovanch prilo 264 zo Spojench ttov po pde Crskej vldy.48 Nebolo samozrejme priny pochybova o sprve novn Times alebo kapitna Schuylera. Nemohol som uveri vlastnm oiam pri prezeran si papierov rozloench po plastikovom obruse na stole v jedlni. udoval som sa, ako je mon, e "Rusk revolcia" mala len 13 etnickch Rusov z 384 lenov vrchnej vldy. Churchillov popis "strhnutia Ruskho nroda za vlasy" oil na strnkach, ktor som dostal z naich vlastnch Nrodnch archvov. Popri tan som zrove neuveriten dokumenty Nrodnch archvov aj kontroloval. Nielene n f vzvednej americkej sluby napsal prezidentovi Spojench ttov o idovskej povahe komunizmu, to ist urobil aj americk vevyslanec v Rusku David R. Francis. V januri 1918 telegraficky oznamoval naej vlde: Boevick vodcovia, z ktorch vina s idia a z ktorch 90% s navrten vyhnanci, sa 24

nestaraj o Rusko alebo akkovek in krajinu, ale s to internacionalisti a pokaj sa zaa svetov socilnu revolciu. David Francis, americk vevyslanec v Rusku v ase revolcie. 49 Nrodn archvy mi poslali aj kpie svojich dokumentov o komunikci so Scotland Yardom a Britskou spravodajskou slubou. Vedenie Britskej spravodajskej sluby poslalo do Ameriky a inch krajn dlh sprvu datovan zo 16. jla 1919 o boevizme v zahrani. Volala sa mesan prehad pokroku revolunch hnut v zahrani. Tto dlh sprva dokumentuje komunistick hnutia v hlavnch krajinch sveta. Hne prv veta prvho odseku na prvej strane tejto sprvy Britskej vldy stroho tvrd, e idia kontroluj medzinrodn komunizmus.50 Mme definitvny dkaz o tom, e Bolevizmus je medzinrodn hnutie kontrolovan idmi. Riadite Britskej vzvednej sluby americkmu bezpenostnmu radu Po rokoch, ako tudent louisianskej ttnej univerzity som sa prihlsil do kurzu venovanmu vlune Ruskej revolcii. Ani mj profesor vo svojich prednkach, ani uebnica (The Soviet Achievement)51 nespomenula dejinn idovsko-rusk konflikt a idovsk nadvldu v komunistickej strane. idovsk rola v komunistickej revolcii vak bola spomenut v mnohch vekch idovskch publikcich ako Jewish Encyclopedia a Universal Jewish Encyclopedia. Ohromilo ma, ke som zistil, e sa vlastne chvlia vedcou lohou idov v Ruskej revolcii. Zdrazovali dokonca silie komunistickch idov zakry idovsk rolu spen snaha - pretoe vina neidov v Amerike a Eurpe o tom stle nevie. Komunistick hnutie a ideolgia hrali vznamn lohu v idovskom ivote, hlavne v rokoch dvadsiatych, tridsiatych a poas a po druhej svetovej vojne... Jednotliv idia hrali dleit lohu v ranch tdich bolevizmu a sovietskho reimu... Znan pralivos komunizmu medzi ruskm a neskr aj zpadnm idovstvom sa vynorila so zriadenm sovietskeho reimu v Rusku... Mnoh idia po celom svete teda povaovali sovietsky koncept rieenia "idovskej otzky" ako skutone pozitvny prstup... Komunizmus sa rozril do prakticky vetkch idovskch komunt. V niektorch krajinch sa idia stali vedcim prvkom leglnych a neleglnych komunistickch strn a v niektorch prpadoch boli dokonca veden komunistickou internacionlou k zmene ich idovsky znejcich mien a vystupovaniu ako neidia, aby nepotvrdili pravicov propagandu, ktor ukazovala komunizmus ako cudzie, idovsk sprisahanie.52 Kniha Trockho Stalin, napsan v exile, sa pokala ukza, e Stalin hral len nepatrn rolu v ranch doch komunistickho uchopenia moci. Trockij sa toto poksil ilustrova rozirovanm pohadnice, ktor kolovala v prvch mesiacoch po revolcii. Pohadnica zobrazovala iestich vodcov revolcie. Zobrazen s Lenin, (ktor bol aspo zo tvrtiny idom, doma rozprval jidi a oenil sa so idovkou); Trockij (skuton idovsk meno: Lev Bronstein); Zinoviev (skuton idovsk meno: Hirsch Apfelbaum); Lunacharskij (neid); Kamenev (skuton idovsk 25

meno: Rosenfeld) a Sverdlov (id).53 Pohadnica nielene ukazuje idovsk nadvldu revolcie, zrove ilustruje fakt, e idovsk komunistick vodcovia si skutone zmenili men tak, ako to uvdza Encyclopedia Judaica. Napriek tomu, e fakt o Leninovom idovskom pvode bol dlh roky dran v tajnosti, idovsk spisovatelia si to teraz zanaj vma. David Shub, autor knihy Lenin: A Biography, uviedol v liste ruskm emigranm novinm Novij urnal,54 e Leninova matka bola idovka prinajmenom z otcovej strany a pravdepodobne aj z matkinej.55 Okrem toho, Franczsky idovsk asopis Review de Fonds Social Juif 56 oznmil, e sovietskej spisovateke Mariette Shaguinianovej sovietska cenzra zabrnila uverejni dkaz o Leninovom idovskom pvode. Niekoko idovskch publikci v poslednch rokoch odhalilo Leninove idovsk dedistvo, vrtane Jewish Chronicle.57 Tajn polcia (eka), mala svojho prvho velitea ida, Mosesa Uritzkho a vina nasledujcich vodcov boli tie idia, vrtane Sverdlova a Jagodu (rusk vraz pre Yehuda id ), ktor riadili pogromy, ktor zabili miliny kresanov. Minister sovietskej propagandy poas vojny bol id, Ilja Ehrenburg, ktor sa nechvlne preslvil nabdanm sovietskych vojakov v druhej svetovej vojne k znsilneniam a vradm ien a det v Nemecku.58 Anatol Goldberg citoval Ehrenburga vo svojej knihe Ilija Ehrenburg ako hovor, "...Nemci nie s udsk bytosti...ni nm neprina toko radosti ako nemeck kostry."59 Komunistick tajn polcia, ktor prela mnohmi zmenami mena, vrtane Cheka, OGPU, GPU, NKVD, NKGB, MGB a KGB bola najobvanejou policajnou agentrou v dejinch sveta. Uvznila, umuila alebo zavradila viac ne 30 milinov Rusov a vchodnch Eurpanov. Dokonca aj najkonzervatvnej sovietski historici 60-tych rokov uvdzali poet zavradench medzi 20 a 40 milinmi, o s sla, ktor nezahaj miliny alch, ktor boli zbaven majetku, uvznen, poslan do vyhnanstva, muen alebo premiestnen. Nosite Nobelovej ceny Alexander Solenicyn vo svojom diele Sostrovie Gulag, pouijc vskum sovietskeho tatistu, ktor mal prstup k tajnm vldnym spisom, I. A. Kurganova, odhadol, e medzi rokmi 1918 a 1959 zomrelo najmenej 66 milinov rukami komunistickch vldcov v Rusku. Aj ke je toto slo mono prli vysok, V Sostrov Gulag II Solenicyn potvrdzuje, e idia vytvorili a spravovali organizovan systm koncentranch tborov, v ktorch zahynuli desiatky milinov kresanov. Na strane 79 knihy Sostrovie Gulag II s zobrazen vodcovia najvieho stroja na zabjanie v udskch dejinch.60 S to Aron Solts,Yakov Rappoport, Lazar Kogan, Matej Berman, Genrikh Yagoda a Naftaly Frenkel. Vetci iesti s idia. Zaujmav je, e v tomto ase vrd a zmtku boli idia chrnenou triedou a to natoko, e komunistick strana v nevdanom vyhlsen oznaila akkovek prejav antisemitizmu za kontrarevolun urku, ktor sa trest smrou.61 The Jewish Voice (idovsk Hlas) z janura 1942 uvdza: "idia nikdy nezabudn, e Sovietsky zvz bol prvou krajinou - a jedinou krajinou na svete, v ktorej bol antisemitizmus zloinom."62 26

The Congres Bulletin (publikcia americkho idovskho kongresu) uvdza: 63

64 65

Antisemitizmus bol povaovan za kontrarevolciu a tvrd tresty vymeran za iny antisemitizmu boli prostriedkami, ktormi existujci spoloensk poriadok ochraoval svoju bezpenos. Rusk Penal Codes z roku 1922 a 1927 iiel dokonca tak aleko, e povil antisemitizmus na zloin trestan smrou. Kniha Sovietske Rusko a idia od Gregora Aronsona publikovan Americkou idovskou ligou proti komunizmu (1949, NY) cituje Stalina vyslovujceho sa k tmto opatreniam v interview z roku 1931 s Jewish Telegraph Agency: ...Komunisti nemu by ni in, len otvoren nepriatelia antisemitizmu. V Sovietskom zvze bojujeme proti antisemitom najsilnejmi metdami. Aktvni antisemiti s trestan smrou poda zkona. 66

Zaiatok etnickej vojny

V kole som tieto fascinujce fakty predebatoval s niektormi uitemi. Boli rovnako neveriaci ako som bol aj ja. Jeden navrhol, e idovsk as v komunistickej revolcii mohla by dsledkom dlhotrvajceho dejinnho prenasledovania idov crom a skutone, mnostvom ruskej inteligencie. Naprklad Tolstoj, Dostojevskij a mnoh in prominentn rusk spisovatelia kritizovali idovsk machincie vo svojich knihch a lnkoch. Rusom sa nepilo, e idia pouvali Rusk jazyk na obchodovanie medzi neidmi ale medzi sebou hovorili jidi. Obviovali ich tie, e namiesto splynutia s kresanskou vinou, pouvali mentalitu " my proti nim". Medzi Rusmi a idmi existoval po stroia stly spor a z tchto konfliktov vyrstli pogromy na potlaenie idov. Tto vojna bez hranc me by ilustrovan idovskou reakciou na antisemitsk Rusk mjov zkony z 80-tych rokov 19. storoia. Mjov zkony z roku 1882 sa pokali zabrni idom vykonva niektor profesie a nariadi presdlenie viny idov do ich pvodnej oblasti re (obrovsk oblas, pvodne zaloen v roku 1772, zahrujca oblas asi polovice zpadnej Eurpy, rozpnajca sa od Krymu a k Baltskmu moru, v ktorej sa mali idia usdli). Ako odplatu urobili idovsk medzinrodn bankri vetko, o bolo v ich silch, aby zniili Rusk ekonomiku. Encyclopedia Britannica opisuje o sa stalo: Rusk mjov zkony boli najviditenejm legislatvnym monumentom, ak modern antisemitizmus dosiahol... Ich okamitm vsledkom bola ruinujca ekonomick komern krza, ktor dopadla na cel krajinu a hlboko zasiahla nrodn dlh. Rusk minister nutne potreboval peniaze. Vyjednvalo sa o vek piku s domom Rothschildovcov a podpsala sa predben zmluva, ke... bol minister financi informovan, e ak neprestane prenasledovanie idov, vek bankov dom bude musie od zmluvy ustpi... 67 V odozve na ekonomick a in tlaky na Rusko vydal cr 3. septembra 1882 dekrt , v ktorom uvdzal: Nejak as sa vlda zaoberala problmom idov a ich vzahom k zvyku obyvatestva krajiny z pohadu, ktor zisuje smutn podmienky kresanskch obyvateov zaprinen sprvanm sa idov v obchodnch zleitostiach.... A na niekoko vnimiek sa ako celok sstredili nie na obohatenie krajiny, ale na skon podvdzanie jej obyvateov, najm obyvateov chudobnch. Toto ich sprvanie volalo po proteste zo strany tchto ud..., preto je vecou naliehavosti a spravodlivosti osvoji si prsne opatrenia na zastavenie utlania praktizovanho idmi na obyvateoch a oslobodenie krajiny od ich zneuvania, ktor bolo, ako je znme, prinou agitci. 68 Take idia mali dostaton dvod poksi sa zvrhn Rusk crsku vldu a existuje priamy dkaz, e tak aj urobili. The Jewish Communal Register of New York City v rokoch 1917-1918, upraven a vydvan idovskou komunitou, ukazuje Jacoba Schiffa, ktor bol v tom ase jednm z najbohatch muov na 27

svete, ako hlavu obrovskho bankovho domu Kuhn, Loeb & Company. V lnku sa uvdza ako firma Kuhn, Loeb & Company "zloila vek japonsk vojnov piku v rokoch 1904 - 1905, m umonila japonsk vazstvo nad Ruskom." Spomna sa tam tie: Pn Schiff vdy pouval svoje bohatstvo a vplyv na presadzovanie zujmov svojho nroda. Financoval nepriateov autokratickho Ruska a pouil svoj finann vplyv na zabrnenie prstupu Ruska na finann trh Spojench ttov. 69 Jacob Schiff dal v skutonosti nieo medzi 17 a 24 milinov dolrov na financovanie idovskokomunistickch revolucionrov v Rusku - sumu, ktor by bola dnes ekvivalentn stovkm milinov. Rabn Marvin S. Andelman vo svojej knihe To Eliminate the Opiate cituje dva zdroje dokumentujce Schiffovu finann podporu komunistickej revolcii a ich konenej odplate: Jacob Schiff mal zsluhu na tom, e dal 20 milinov dolrov boevickej revolcii. Rok po jeho smrti boevici uloili vye 600 milinov rubov do Schiffovej bankovej firmy Kuhn & Loeb. 70 71 Prekvapovalo ma, e nsilne antikapitalistick komunistick strana by bola podporovan jednm z najprominentnejch kapitalistov na svete. Napokon som si vak uvedomil, e Rusk revolcia nebola v konenom dsledku o vazstve ekonomickej ideolgie, ale o vyrieen odvekho zpasu medzi dvoma silnmi nrodmi idmi a Rusmi - v etnickej vojne, ktor skonila tragicky v totalitnej tyranii komunistickej diktatry. o je ete horie, vyrieen bol v terore a krviprelievan eky a gulagov. Jacob Schiff a Leon Trockij, dvaja kov hri v Ruskej revolci. Obaja nali svoj zklad podpory v New York City.

Fakt, e superkapitalisti ako Jacob Schiff by mohli podporova otvorene socialistick reim ako komunizmus, ma dontilo opta sa, i je na komunizme nieo viac, ne by sa na prv pohad zdalo. m bol komunizmus pre idov, ktor nepatrili medzi proletarit, tak zaujmav, ke komunizmus mal by poda slov Lenina "diktatrou proletaritu"? Je zrejm, e idia nepatrili medzi Marxovch "pracujcich sveta", pretoe iadna in skupina nebola viac zviazan s kapitalizmom alebo manipulciou a pouvanm kapitlu ako prve idia. Skontroloval som si komunistick osobnosti, ktor boli poda Mattie Smithovej v Kto je Kto vo svetovom idovstve. Ateista Leon Trockij rovnako ako ateista Maxim Litvinov, sovietsky minister zahraninch vec, s pyne uvdzan v zozname slvnych idov, zozbieranom vedcimi idovskmi rabnskymi skupinami vo svete. Winston Churchill vo svojom veavravnom lnku "Sionizmus verzus boevizmus: Boj o duu idovskho nroda," argumentoval, e komunizmus a sionizmus boli rozdielne ideolgie, ktor sperili, ako napsal, "o duu idovskho nroda." osi ale nebolo v tomto dajnom boji titanov 28

celkom ker, pretoe sa zdalo, e mnoh sionisti podporovali aj komunizmus a prinajmenom v poiatonch rokoch mnoho komunistov sympatizovalo so sionistami. Miliny idov, dokonca superkapitalisti ako Jacob Schiff, podporovali komunistick revolciu v Rusku. Zdal sa to by boj medzi dvoma bratmi, ktor sa obas pohdaj, ale proti spolonm nepriateom stoja vdy spolu. V roku 1975 som tal knihu Trockij a idia, napsan Josephom Nedavom a vydan cez Jewish Publication Society (Philadelphia, 1971). Zdrazuje sa v nej, e pred Ruskou revolciou zvykol Leon Trockij (naroden ako Lev Bronstein) hrva ach s barnom Rothschildom zo slvnej bankrskej rodiny Rothschildovcov. idovsk novinr (M. Waldman) ktor poznal Trockho z obdobia jeho pobytu vo Viedni uvdza, e Trockij "zvykol hrva ach s barnom Rothschildom v Caf Central a pravidelne tal noviny v Caf daily." 72 o mohli ma Rothschildovci, najv bankri v Eurpe spolon s vodcom, ktor chcel znii kapitalizmus a skromn vlastnctvo? A preo bol naopak oddan komunista blzkym priateom najmocnejieho "kapitalistickho utlatea" na svete? Mohlo to by tm, e videli sionizmus a komunizmus ako dve plne rozdielne cesty na dosiahnutie rovnakch cieov moci a pomsty voi crovi? Naskyt sa niekoko otzok: 1. Mohol by komunizmus jednoducho nstrojom na porazenie a prevzatie moci nad ich ruskmi protivnkmi? 2. Ak lohu hrali in nrody, o ktorch sa idia domnievali, e s s nimi v konflikte? 3. Bol komunizmus pvodne plnom strategickej nevyhnutnosti, ktor dosiahla aleko za hranice Sovietskeho Ruska? Toto boli dleit otzky. Domnieval som sa, e na ne mem njs odpovede vo filozofickom pvode komunizmu. Rozhodol som sa preskma ideologick korene komunizmu. Vo verejnej kninici som naiel Kapitl 73 a Komunistick manifest.74 Knihy Karla Marxa boli nepochopiten, najm as zaoberajca sa Heglovou dialektikou, ale dvali nejak zmysel, ak lovek veril, e udstvo m povahu stroja, ako to Marx opisoval. Jeden z mojich uiteov v nedomyslenej vahe povedal, e komunizmus bola vynikajca teria, ktor zlyhala v praxi. Vynikajca teria mus poda ma fungova v praktickom ivote a to komunizmus samozrejme nedokzal. Neexistovala teria, ktor by subovala viac udskho astia a zrove priniesla viac chudoby, duevnho a fyzickho tlaku, udskho utrpenia a smrti ako komunizmus. A km som nenazrel do zkladov komunizmu, vdy som si myslel, e Karl Marx bol Nemec. Vlastne, tal som, e Marxov otec bol kresan. Ukzalo sa vak, e jeho otec, spen prvnik, bol id, ktor obrtil svoju vieru na kresansk po tom, o dekrtom zakzali idom praktizova prvo. Ovea neskr, v roku 1977, som tal lnok v Chicago Jewish Sentinel, ktor odhaoval Marxa ako vnuka rabna a "potomka talmudskch uencov mnohch generci".75 Vynikajci lnok v Barnes Review zdrazoval zase "rasizmus Marxa a Engelsa".76 Nielene bol potomkom dlhho rodu talmudskch uencov, ale nenvidel Rusov nenvisou, ktor by sa dala opsa ako patologick. Vyhadal som Karla Marxa v idovskch encyklopdich a na svoje prekvapenie som zistil, e mu, ktor ho uil mnohm princpom komunizmu bol Moses Hess. Me sa to zda neuveriten, ale sasn sionistick vodcovia uctievaj Mosesa Hessa ako "predchodcu" modernho sionizmu. V Encyklopdii sionizmu v Izraeli njdeme pod heslom Moses Hess nasledujce: Pionier modernho socializmu, socilny filozof a predchodca sionizmu....Hess bol teda predchodcom politickho a kultrneho sionizmu a najm socialistickho sionizmu. Vznamne sa angaoval vo vzrastajcom socialistickom hnut. Karl Marx a Fridrich Engels priznali, e sa od neho vo formujcich sa asoch hnutia vea nauili... Encyklopdia sionizmu v Izraeli77 Po mesiacoch tania mnohch hlavnch zdrojov s prvej ruky som si uvedomil, e staria pani v 29

kancelrii Obianskeho zdruenia mala v podstate pravdu, teda aspo o pvode komunistickej revolcie. Ctil som sa, akoby som sedel na okraji sopky. Zdalo sa, e kad nov informcia potvrdzovala a vyjasovala problm ete viac. V The Last Days of the Romanovs (Posledn Dni Romanovcov) Robert Wilton pre The London Times poas 17 rokov v Rusku zhrnul "Rusk revolciu" tmito slovami: Cel zznam boevizmu v Rusku je nezmazatene vryt znmkou cudzej invzie. Zavradenie cra, zmerne plnovan idom Sverdlovom a vykonan idmi Goloekinom, Syromolotovom, Safarovom, Vojkovom a Jurovskym je inom nie ruskch ud, ale tohto nepriateskho votrelca.78 V roku 1990 vydal vek newyorsk vydavate, Free Press, poboka Simon & Schuster knihu od izraelskho historika Louisa Rapoporta, s nzvom Stalinova vojna proti idom. Autor v nej nedbalo priznva, o by sme my - neidia nemali vedie: Mnoh idia boli euforick nad ich vysokm zastpenm v novej vlde. Leninovmu prvmu politbyru dominovali mui idovskho pvodu... Pod Leninom sa idia angaovali vo vetkch aspektoch revolcie, vrtane jej najpinavej prce. Napriek tomu, e komunisti prisahali vykoreni antisemitizmus, po revolcii sa rchlo ril - iastone kvli obsadeniu sovietskej administratvy tokmi idmi, ako aj traumatickou a neudskou sovietizciou, ktor nasledovala. Historik Salo Baron poznamenal, e ohromn disproporcia idov sa pridala k novej sovietskej tajnej polci Cheke.... a mnoh, ktor upadli do nemilosti Cheky, boli zastrelen idovskmi vyetrovatemi. Kolektvne vedenie, ktor sa vynorilo v poslednch Leninovch doch bolo riaden idom Zinovievom, zhovorivm s vlnitmi vlasmi...79 Zaal som si uvedomova, e vedomosti o idovskom riaden "Ruskej revolcie" boli kedysi rozren - prklad meme njs v asopise National Geographic Magazine z mja 1907. lnok nazvan "Revolcia v Rusku" opisuje idovsk vedenie teroristickej komunistickej revolcie. ...takmer vetci revolun vodcovia patria k idovskej rase a najinnejia revolun agentra je Jewish Bund... Vlda trpela touto rasou viac, ako vetkmi ostatnmi subjektami dohromady. Kedykovek je spchan zfal in, vdy tak rob id a sotva existuje jeden lojlny len tejto rasy v celom impriu.80 Fakty s nevyvrtiten. Ohromn as dejn bola zmazan z intelektulneho povedomia zpadu tak dkladne, ako me by vymazan sbor z pevnho disku potaa. George Orwell vo svojom klasickom romne 1984,81 pe ako sa historick pravda prepad do pamovej diery. Tak bol osud pravdy o skutonch pchateoch "Ruskej revolcie". Optal som sa sm seba dve otzky: "Preo bola dejinn pravda o komunistickej revolcii potlaen?, a Ako mohlo by takto potlaenie v slobodnom svete dosiahnut?" Prv otzka m zrejm odpove - sily medzinrodnho idovstva nechc, aby bolo veobecne znme, e boli autormi najrepresvnejieho a najvraednejieho zla v dejinch udstva: komunizmu. Je jasn, e vedomosti o tomto fakte by nevytvorili dobr vzahy verejnosti so idmi. Odpove na druh otzku ako je vyhbavejia. Uvedomil som si, e len vemi mocn sily mu potlai dleit asti dejinnch udalost a vytvori klamn dojem "Ruskej revolcie", ke v nej bolo 30

len 13 etnickch Rusov na najvych stupoch prvej boevickej vldy. idia mali zrejme historicky vek moc - ako je to dokzan Jacobom Schiffom, Rothschildovcami a inmi - ale moc zmeni vnmanie dejn - to vyzeralo absurdne. Len pred niekokmi mesiacmi ke mi Mattie Smithov v Obianskom zdruen povedala, e Rusk revolcia bola idovsk, myslel som si, e tto mylienka je smiena. Teraz, ke som vedel, e tomu tak je, zanal som objavova nov skutonosti sveta, ktor neboli zmieovan v novinch New York Times. Fakty, ktor som vtedy vedel ma viedli k niekokm novm zaujmavm otzkam:

Som antisemita ak akceptujem historick fakt, e "Rusk revolcia" nebola vlastne ruskou, ale zvrhnutm crskeho Ruska nepriateskou, neruskou meninou? Existuje historicky dokzan nacionalizmus medzi idmi, ktor je nepriateskm voi ostatnm nrodom? S idovsk zujmy zladen so zujmami kresanskho zpadu, alebo s s nimi v konflikte? Ak s tieto zujmy obas v konflikte, m vysoko koordinovan svetov idovsk silie a ostr boj za ich etnick zujmy v Rusku negatvne dsledky pre Rusko, Zpadn Eurpu a Ameriku? Ako ich organizovan moc vytvorila n "pecilny vzah" s Izraelom v modernch asoch? A nakoniec: m ptanie sa na tieto otzky nieo spolon s nenvisou?

Ke som videl v televzii programy o antisemitizme, nenvis bolo slovo takmer vdy pouvan na opsanie akhokovek negatvneho nzoru na idov. Nectil som voi idom iadnu nenvis. Moje vyetrovanie bolo isto intelektulnou rozcvikou. Bol som votrelcom pozerajcim do sveta, do ktorho nepatrm, bol to vak svet, ktor ma zaujmal. Uvaujc nad otzkou "nenvisti", sptal som sa uiteky, preo slovo nenvis nebolo nikdy pouit v mdich na opis motivcie masovch vrd milinov ruskch kresanov v Sovietskom zvze. Chce to urite vea nenvisti spcha takto ohavn zloiny. Nemala odpove a ja som mal stle vea otzok. V neskorch rokoch som sa dozvedel, e oznaovanie takhoto bdania nlepkou nenvis je asou organizovanho silia dmonizova kohokovek kto sa odvi postavi sa nenvisti idovskch rasistov voi neidovskmu svetu. S objavenm spolonch koreov komunizmu a sionizmu som sa rozhodol preskma dejiny idovskho nroda a to tak historick judaizmus ako aj vvoj modernho sionizmu. Ctil som, e som mal vo svojom vyetrovan prstup k najlepm zdrojom na svete. Zaal som s tromi vbornmi a vyerpvajcimi idovskmi encyklopdiami.

31

KAPITOLA 2

KORENE IDOVSKHO RASIZMU

idia ako mocn, zhadn, inteligentn a tvoriv, idealistick na jednej strane a materialistick na strane druhej, ma vdy fascinovali. Len mlo teenagerov, dospievajcich v polovici 60-tch rokov tak ako ja, sa mohlo vyhn osvojeniu si pozitvnej predstavy Izraela a idov. Kvli rokom v nedenej kole bolo moje vnmanie idov ete viac zidealizovan ako u viny ostatnch. Mal som 11, ke som videl film Exodus.82 Zanechal vo mne tak trval dojem, e na niekoko mesiacov sa prekrsna tituln piese stala mojou obbenou a asto som si ju pospevoval. Pamtm si na epizdu, ke sestra so svojimi kamartkami o ma zavadili nahlas si spievajc dojemn slov: "Tto zem je moja, Boh dal tto zem mne". Hrdinsk Izrael ma inpiroval. Bolo to akoby sa Izraeliti z biblie premiestnili do modernch ias, aby op preili prbehy Starho zkona. Televziou vysielan obraz Izraela u ma silne podporil prijatie mylienky, e neidovsk netolerancia spsobila kad historick konflikt so idmi. Po tom, ako som objavil rozsiahlu idovsk as v ranom komunizme, ktor ako som dfal, nebola charakteristickou znmkou idovskch dejn, zaal som sa pta otzky, ktor sa lovek neodvi spta v slunej spolonosti. Otzky o tchto zaujmavch uoch a ich nboenstve. tal som o mnohch prenasledovaniach idov v dejinch, vrtane ich vekho utrpenia dnes volanho holokaust (v polovici 60-tych rokov nebol tento termn ete priraden exkluzvne idom na oznaenie ich utrpenia v druhej svetovej vojne - holokaust znamen jednoducho to, o znamenal vdy - vek znienie, najm ohom). Mark Twain napsal: "Kad nrod sa navzjom nenvid, ale vetky nrody nenvidia idov." Nejako som v sebe naiel drzos spta sa preo. V historickom kontexte ich takmer kad via krajina Eurpy v minulosti vyhnala. Niektor po obnovench prvaloch idovskej imigrcie opakovane. Divil som sa, o je na idoch, o vyvolva tak nenvis. Normlne, ke tudujeme dejinn konflikty medzi nrodmi, robme tak nestranne. Ak naprklad skmame akkovek vojnu z dvnych ias, uvdzame ju tak objektvne, ako je to len mon, krivdy a skutky oboch strn. Pri tdiu vojny za nezvislos juhu, sa kad americk kolk dozvie juansk argumenty pre odtrhnutie a argumenty severu pre nten spojenie. Ke vak tudujeme mnoh dejinn spory medzi idmi a ostatnmi, akceptovaten je len idovsk nzor. Na zaiatku roku 1995 prepustil kongresman Newt Ginrich novo vymenovan kongresov knihovnku Christinu Jeffreyov83 za to, e raz navrhla, aby bol tudentom dejepisu pri tdiu holokaustu prstupn aj nemeck nzor. Bola vyhoden aj napriek jej vysokmu postaveniu v profesii a bez ohadu na jej dlh a priatesk vzahy s mocnou idovskou ADL. Len nvrh, e me existova aj druh strana akejkovek veci tkajcej sa idov je oznaen ako antisemitsk. i u sa jedn o zbavn, i spravodajsk mdia, jedin povolen nzor je, e idia s vdy nevinn obete prenasledovan netolerantnmi kresanmi a inmi antisemitmi. Mono, e boli vdy nevinn a vetky ostatn nrody sveta boli zakadm nespravodliv, pomyslel som si. Neboli vak nevinn v Ruskej revolcii. Uvedomil som si, e tto tmu nemem posdi spravodlivo, km si nepretudujem obe strany.

S idia rasa? ... Oni si to urite myslia

Jedna s prvch vec, ktor som objavil bola, e km neidia ktor volaj idov rasa s odsudzovan, idovsk vodcovia sa po stroia bene nazvali rasou. Popredn vodca Americkho idovstva v 30-tych rokoch, rabn Stephen F. Wise to strune povedal vo svojom dramatickom vyhlsen, Hitler mal pravdu v jednej veci. Nazva idov rasou a my sme rasa.84 A do dnench dn existuje mnostvo vyhlsen dokazujcich, ako sa idovsk vodcovia sami povauj nie len za nboenstvo, ale za identifikovaten rasu, geneticky odliten od inch nrodov. 32

Nahum Goldmann, jeden z vedcich idov v 20. storo a bval prezident Svetovej Sionistickej Organizcie, to povedal vemi otvorene. idia s rozdelen do dvoch kategri - na tch, ktor pripaj, e patria k vznamnej rase s tisce rokov starmi dejinami a tch, ktor nie. T druh s otvoren obvineniam z neestnosti. 85 Bval izraelsk minister vldy, Benjamin Netanyahu, hovoriac k idovskej skupine v junej Kaliforni povedal: Ak by po druhej svetovej vojne nevznikol Izrael, som si ist, e idovsk rasa by nebola preila... stojm pred vami a hovorm, e muste posilni svoju oddanos Izraelu.86 vodnk v New Yorskom tdennku Forward (vemi prestna idovsk publikcia) nazvan nejak in rasa, nalieha na idov, aby sa na formulri stania udu americkou vldou uvdzali ako rasa. Pokrauje nvrhom: ...Na otzku osem (formulra, ktor sa pta na rasu), by ste mohli pouvaova nad tm, o urobil viac ne jeden len naej redakcie: skontrolova si kolnku nejak in rasa a zapsa slovo id.87 Charles Bronfman, hlavn sponzor 210 milin dolrovej Birthright Israel, organizcie pecilne zameranej na predchdzanie medzirasovch manelstiev medzi idmi a neidmi, vyjadril potrebu chrni idovsk genetick charakter tak ako je vyjadren v idovskom DNA. Bronfman je brat Edgara Bronfmana, prezidenta svetovho idovskho kongresu. Povedal: strcate vea - strcate druh pocitu, ktor mte ke viete, e po celom svete s udia, ktor i u tak i onak maj rovnak druh DNA ako vy.88 Predstavte si na moment, e by prezident George Bush hovoril k skupine Bielych tudentov univerzity a povedal im ak vznamn je pre nich vedie, e al na svete zdieaj ich Biele DNA a e by ho nemali strca manelstvom s inmi rasami. Bush by mohol i aj 100 rokov a aj tak by sa nikdy nezbavil poznmky ako je tto. Poas jeho prezidentskej kampane v roku 2000 hovoril Bush pred tuctom idovskch organizci a synagg, ktor sa stavaj proti manelstvm medzi idmi a neidmi. Pre tieto vystpenia poznali mdia len chvlu. Naproti tomu elil Bush veobecnej kritike idovskch mdi za jednoduch rozprvanie na konzervatvnej kresanskej univerzite. (Bob Jones University), ktor v tichosti odporuje medzirasovm manelstvm. Po tom o mdia rozptali brku kritiky sa musel Bush rchlo ospravedlni a potom zaujato odsdi univerzitu Boba Jonesa za jej pozciu. Samozrejme v priebehu niekoko dn Bush op renil pred mnohmi idovskmi skupinami, ktor nahlas odporuj medzirasovm manelstvm, zase sa vak nikto v mdich neodvil namieta voi tmto vystpeniam, alebo o i len poukza na tento oividn dvojit tandard. Hadajc odpovede na idovsk pohad na rasu, vrtil som sa tam, kde som sa prvkrt nauil repektu k idom: k Biblii. Znovu som si pretal Star zkon, dvajc pozor na vzahy medzi idmi a neidmi. V kontraste k univerzlnosti Novho zkona, Star zkon je extrmne etnocentrick. Opakovane vykresuje Izraelitov ako "vnimonch ud", alebo "vyvolench ud" a usilovne ptra po genealogickch potomkoch det Izraela. Vea mylienkovo provokujcich pas zakazuje medzirasov manelstvo idov s inmi kmemi. V knihe Exodus, Moji odpoved Izraelitom, ktor mali sexulne vzahy s moabitskmi enami nariadenm, aby Moabiti boli popraven. V Ezre Boh nariadil tm, ktor si vzali neizraelitov, aby odvrhli eny a dokonca deti takchto zvzkov.89 Niektor z najkrvavejch psiem, ak som kedy tal, opisuj ako idia vyhladili svojich kmeovch nepriateov. Masakre Kanncov, Jakobitov, Filitnov, Egypanov a tuctov inch nrodov s v Biblii stralivo zaznamenan. V dnenej terminolgii opisujeme masaker celho nroda ako genocdu. idia Starho zkona neuetrili muov, eny ani deti a dokonca ani zvierat svojich nepriateov.90 Nasledujce riadky s len ryvkom z niekokch tuctov podobnch pas njdench v Starom zkone: Potom meom vykonali kliatbu na vetkom, o bolo v meste: na muovi i ene, mladkovi i starcovi, na bkovi, ovci i oslovi. (Jozue 6:21)91 Vtedy vyiel gzersk kr Hrm na pomoc Lachu, ale Jzua ho porazil i s jeho udom tak, e nenechal nikoho, kto by mohol ujs.tedy vyiel gzersk kr Hrm na pomoc Lachu, ale Jzua ho porazil i s jeho udom tak, e nenechal nikoho, kto by mohol ujs. Jzua preiel i s celm Izraelom z Lacha do Eglnu; utborili sa naproti nemu.(Jozue 10:33-34)92 33

Z Eglona tiahol Jozue a s nm vetci Izraeliti proti Hebronu a bojovali o. Dobyl ho a vybil ho meom, aj jeho kra, vetky jeho dediny a vetkch ud, ktor v om boli. (Jozue 10:37)93 Lebo Pnov hnev je nad vetkmi nrodmi a jeho roztrpenos nad vetkm vojskom, zaklial ich, vydal ich na zabitie. Ich zabit bud pohoden i pjde z ich mtvol zpach, vrchy rozmokn od ich krvi. (Izai 34:2-3)94 Avak z miest tchto nrodov, ktor ti dva Hospodin, tvoj Boh, do vlastnctva, nenechaj naive ni, o dcha (Deuteronmium 20:16)95 Ako kresan som si nevedel vysvetli to, o sa zdalo by ako oslava genocdy. Uznal som, e Boh je nevyspytaten a nepoznan. Nemohol som si vak pomc a necti sympatie k vetkm tm zmasakrovanm, vrtane tiscov nevinnch muov, ien a det. Je ahk domyslie si, o ctilo voi idom tch pr, o preilo tieto krvav, nemilosrdn masakre. idia samozrejme neboli jedin v ich snahe o etnick istku, vea inch starch nrodov spchalo genocdu na svojich nepriateoch. S prchodom Jeia Krista a jeho posolstva lsky a vdnosti ako je to zaznamenan v Novom zkone, nie je posolstvo Starho zkona a zznamy genocd v modernch kostoloch asto spomnan. Ke si nhodou modern kresan preta pase Starho zkona ospravedlujce genocdu, zvyajne ich rchlo pust z hlavy ako smutn udalosti vzdialench biblickch vekov a zmieri sa s novm posolstvom lsky, ktor priniesol Kristus tm, ktor prjmu jeho odkaz. Zznam o rasovej integrite a rasizme Izraelitov je dostatone jasn: Nesmie s nimi uzavrie zmluvu, ani sa zmilova nad nimi. Nevstupuj s nimi manelstvom do prbuzenstva, svoje dcry nedvaj ich synom a ich dcry neber pre svojich synov (Deuteronmium 7:2-3)96 Radej s nimi urobte toto: porcajte ich oltre, polmte ich modly, povytnajte ich hje a ich soky popte na ohni! Ve ty si svt ud Pna, svojho Boha; teba si vyvolil Pn, tvoj Boh, za svoj vlastn ud zo vetkch nrodov, o s na zemi. (Deuteronmium 7:5-6)97 Preto teraz nedvajte svoje dcry za ich synov, ani neberte ich dcry svojim synom! Nikdy s nimi neuzavierajte pokoj, ani im nedoite astia, aby ste boli oraz mocnej a povali o zem dva dobrho a poruili ju svojim synom a naveky. (Ezdr 9:12)98 lenovia rasovch skupn sa mu dohadova o svojich dejinch, schopnostiach alebo duchovenstve. Navrhova vak, e Boh uprednostuje jeden nrod pred vetkmi ostatnmi, a do bodu obhajovania genocdy na uvonenie cesty "vyvolenm"? To mus urite by stelesnenm rasovej nadradenosti. Modern kresanstvo sa vysporiadva s etnocentrickmi a genocdnymi asami Starho zkona zameriavanm sa na asti lsky Novho zkona. Prkladom je spsob, akm Jei Kristus zmenil prvo Starho zkona "oko za oko, zub za zub", na "kto do teba kameom, ty doho chlebom". idovsk nboenstvo vak nem vo svojich dejinch iadnu porovnaten postavu na zmiernenie extrmneho etnocentrizmu Starho zkona. idovsk uite, ktor navrhol najvznamnejie zmierenie s neidmi bol Maimonides, mnohmi idmi povaovan za najvraznejiu postavu eurpskeho judaizmu. Avak aj Maimonides navrhoval, e idovsk lekri by nemali zachrni ivot kresana, a na prpady kedy by to mohlo "rozri nepriatestvo voi idom."99 Ran rozrenie kresanstva apotolom Pavlom povzbudilo kresanov k vej tolerancii k inm etnickm skupinm. Sm Pavol bol idovsk farizej, ktor prestpil na kresansk vieru a vinu ivota kzal neidom odlinch nrodnost. Kresansk viera bola netolerantn voi inm vieram a Bohom, ale nemala predsudky voi inm kmeom. Envanjelisti starovekho sveta pochdzali z rznych nrodov a kzali po celom znmom svete. Samozrejme kresania mohli ma a asto mali xenofbne tendencie, avak ich nacionalistick a etnocentrick postoje nali svoj pvod v ich vlastnej kultre a nie v uen Novho zkona. List Galaanom to vyjadruje vrene vyvolen udia, "ani Grci, ani idia" s teraz t, ktor prjmu spasenie Jeia Krista.100 Spasenie v starovekom svete bolo zaloen na prijat viery a nie na krvi. idovsk nboenstvo malo vvoj plne odlin od vvoja kresanstva. idovsk nrod a ich 34

nboenstvo s prepleten. Viera v Boha bola nevyhnutn na zachovanie kmea, rovnako ako zachovanie kmea bolo dleitm na pretrvanie nboenstva. Napriek tomu je poda sionistickho ttu Izrael rasa ovea dleitejia ako nboensk vyznanie. Budci imigrant nemus praktizova alebo veri v judaizmus na to, aby sa mohol prisahova do Izraela, v skutonosti me by otvorenm ateistom alebo komunistom. Mus len dokza, e je idovskho pvodu. Ochrana etnickej identity idovskho nroda sa stala hlavnm dvodom existencie judaizmu. Na Strednom vchode (a neskr po celom svete) sa idia zmieali z mnohmi nrodmi a napriek tomu si uchovali svoje dedistvo a hlavn zvyky. S jedinou etnickou meninou v zpadnch krajinch, ktor sa po tiscoch rokov neasimilovala. V Babylone ili v otroctve a potom pod nadvldou stovky rokov a vyvinuli si kdex, ktor im umooval nielen prei, ale dokonca prosperova km ili ako menina v cudzej spolonosti. Ke sa vymanili z babylonskho zajatia, boli silnej, organizovanej a etnocentrickej ne kedykovek predtm.

Talmud: idovsk rasistick doktrna

Odmietanm Jeia Krista a lsky a tolerancie, ktorm uil, pokraoval judaizmus na svojej ceste ovinizmu. To vyvrcholilo na strnkach Talmudu, encyklopedickho vkladu idovskho zkona a zvykov zozbieranch stovkami rabnov v priebehu stro. The American Heritage Dictionary to opisuje ako "zhrnutie zkladov nboenskej autority pre tradin judaizmus". Talmud bol po prv raz opsan v babylonskch asoch a stna tradcia je staria o niekoko storo. Do iesteho storoia po Kr. bol uloen do svojej psomnej podoby a stal sa tak najdleitejou nboenskou prcou idovskch ud a hlavnm pilierom ich nboenstva. V om napokon zjednotili svoje najovinistickejie sklony. Herman Wouk, vemi populrny idovsk spisovate101 opisuje vplyv Talmudu nasledovne: Talmud je do dnenho da cirkulujcou krvou v srdci idovskho nboenstva. Nech dodriavame akkovek zkony, zvyky, alebo ceremnie - i sme ortodoxn, konzervatvni, reformn alebo iba obasne sentimentlni - vetci nasledujeme Talmud. Je to n spolon zkon.102 Ako 16 ron pri jednej zo svojich nvtev Obianskeho zdruenia som naiel knihu s nzvom idovsk nboenstvo: Jeho dnen vplyv od Elizabeth Dillingovej.103 Zaujala ma, lebo vek formt knihy obsahoval cel prefoten strnky z ast Talmudu, oficilne zozbieranch idovskmi uencami. Pamtm sa, ako som preskoil Dillingovej vod a preiel rovno k prekladom. Jedna z prvch pas, ktor som si pretal, ma skutone prekvapila. Psalo sa v nej: Pohan [neid], ktor sliedi v Torah (a inch idovskch psmach) je odsden na smr, pretoe je to tak psan, je to nae dedistvo, nie ich. (Sanhedrin 59a)104 Ak si 16 ron chlapec preta nieo tak zakzan, je ist, e bude v tan pokraova. Pas bola plne cudzia ku vetkmu, omu som kedy rozumel o nboenstve. Preo by nechceli, aby sa ich svt psmo talo rovnakm spsobom, ako chc kresania aby sa talo ich? o len me by v tchto psmach, o by ntilo idov zabi neida, ktor ich tal? Preo by malo by poznanie tchto psiem verejnosou pre idov nebezpen? Iiel som do kninice a naiel zopr starch prekladov ast Talmudu. Nebolo to dlho predtm, o som natrafil na ete ohromujcejie pase ako naprklad tto: Balaam [Jei] vstal z mtvych a je trestan v horcom, vriacom semene. T, ktor zosmieuj slov idovskch mudrcov a hreia proti Izraelu s varen v horcich vkaloch. (57a Gittin)105 Ke som sa sptal rabna jednho mjho idovskho priatea na tto pas, povedal mi, e Balaam nie je Jei. Znelo to od neho vemi presvedivo, ale ete v ten ist veer som si vyhadal slovo Balaam v idovskej Encyklopdi a bol som okovan, ke som sa dotal, e Balaam je pseudonym pre Jeia. Kee kresansk uenci pravidelne dostvali kpie Talmudu, talmudsk pisatelia dfali, e ich oklam pouvanm mena Balaam na oznaenie Jeia. V idovskej Encyklopdi sa pod nzvom "Balaam" vrav: "...pseudonym Balaam dan Jeiovi v Sanhedrine 106b a Gittine 57a."106 Talmud 35

opakovane pouva nejasn slov na oznaenie neidov menami ako Egypan, pohan, barbar a uctieva. V najpopulrnejom anglickom preklade Talmudu, zvanom Soncino, je tento postup doloen piatou poznmkou knihy Sanhedrina. Vrav sa v nej : "Cuthean (Samaritn) tu bol nahraden pvodnm goyom..."107 Kresania s niekedy uvdzan kdovmi slovami "Min" alebo "Minim."108 Poznmky Soncina rovnako ako pase v idovskej Encyklopdi oividne zmieuj toto zmern podvdzanie. V rabnskej literatre je rozdiel medzi neidom (gjom, akumom) a kresanom (Nazerom) asto zakrvan textovou zmenou, vyntenou opatrnosou cenzorov. A tak Egypan, Amalekita, Zadokit (Saducej) a Kuti (Samaritn) asto stoj na mieste pvodnho Nazera, rovnako ako goyim, akum, at. Mono ke Resh Lakish vyhlsil, e neid (akum, at. v existujcich textoch), ktor pozoroval sabat [sobotn ritul] je hodn trestu smrti (Sanhedrin, 58b), mal na mysli KresanovPoetn antikresansk polemick pase dvaj skuton zmysel a potom, ako bol Nazeri znovu vrten na miesto falonho Kuti alebo Zadokita.109 V inch pasach Talmudu som objavil mon prinu, preo niektor pisatelia Talmudu zakzali kresanom jeho tanie. Slov Talmudu s jedovat:

Len idia s udia. [Neidia] s zvierat. (Baba Mezia 114a - 114b)110 Za vradu, i u cutheana [neida] cutheanom alebo Izraelitu cutheanom je vyvoden trest; ale pri vrade cutheana izraelitom trest smrti neexistuje. (Sanhedrin 57a)111 Aj najlep z [neidov] by mali by zabit. (Babylonsk Talmud)112 Ak je id v pokuen robi zlo, mal by s do mesta, kde ho nik nepozn a robi zlo tam. (Moed Kattan 17a)113 Mso neidov je ako mso oslov a ich koa je ako koa kon.114 Ak pohan [neid] udrie ida, neid mus by zabit. Udrie ida je ako udrie Boha. (Sanhedrin 58b)115 Ak dobytok izraelitu nabodne dobytok kannca, nie je za to zodpovedn; ak vak dobytok kannca [neida] nabodne dobytok izraelitu...mus za to zaplati v plnej vke. (Baba Kamma 37b)116 Ak id njde predmet, ktor pohan [neid] stratil, nemus ho vrti. (Baba Mezia 24a; potvrden aj v Baba Kamma 113b)117 Boh neuetr ida, ktor vyd svoju dcru za starho mua alebo zoberie enu svojho syna alebo vrti straten vec cutheanovi [neidovi]... (Sandherin 76a)118 o id obdr krdeou od cutheana [neida], me si ponecha. (Sanhedrin 57a)119 [Neidia] nespadaj pod ochranu zkona a Boh vydal ich peniaze Izraelu. (Baba Kamma 37b)120 idia mu pouva li (skoky) na oklamanie [neida]. (Baba Kamma 113a)121 Vetky [neidovsk] deti s zvierat. (Yebamoth 98a)122 [Neidia] maj radej sex s kravami. (Abodah Zarah 22a - 22b)123 Ndoby [neidov], neposkytuj sn skazen chu jedlu, ktor sa v nich var? (Abodah Zarah 67b)124

tanie tejto neskrotnej nenvisti z hlavnch spisov idovskho nboenstva ma ohromilo. Bolo jasn, e vetky tieto citty boli prav, pretoe kpie, ktor som tal boli uverejnen idovskmi organizciami. Nemohol som njs iadne rozumn vysvetlenie pre tieto psma nachdzajce sa v idovskch svtch knihch. Bolo mi jasn, e vina Amerianov ani len nevie, e takto psma vbec existuj. Bolo ak uveri tmto cittom, rovnako ako to bude ak pre mnohch itateov. Ak vak ktokovek pochybuje o ich pravosti, ahk spsob ako si overi extrmnu talmudsk nenvis proti neidom je tanie idovskej Encyklopdie. V jej lnku "Neidia" je idovsk nenvis neidov viac ne zrejm. Pod nadpisom "Diskrimincia proti neidom", na stranch 617 - 621, je jasne ukzan talmudsk postoj voi neidom. Tu s niektor vpisky: 36

...udriavali nzor, e len Izraeliti s udia... neidov radili na rove nie ud, ale barbarov (B.M. 108b) ...alou prinou na diskriminciu bol odporn a zlomysen charakter neidov... "ktorch mso je ako mso oslov a koa ako koa kon..." Neidia boli tak silne podozrievan zo spchania neobvyklch zloinov, e bolo nevyhnutn zakza chovanie krv v ich mataliach (Ab. Zarah ii.1)... Tra postavila zleitosti neida mimo zkon, ako zvieraa... Vemohci ponkol Tru aj neidovskm nrodom, ale kee ju odmietli prija, zbavil ich ochrany a ich majetok preniesol na Izrael... predpoklad sa, e neidia zskali majetok dobitm ...Tento majetok je povaovan za verejn vlastnctvo, ako pda na pti, ku ktorej sa nik nehlsi.125 idovsk Encyklopdia z roku 1907 od Frunk & Wagnalovej spomna citt rabna Simona Ben Yohaia (giganta Talmudskej literatry), ktor je "asto citovan antisemitmi". V citte sa vrav: "Tob shebe - goyim harog" - "Najlep z goyimov m by zabit." V Encyklopdii sa hovor, e rabnove prehlsenie je vsledkom prenasledovania, opisujc tento proti-neidovsk vrok ako reakciu rabna "ktorho ivotn sksenosti mu poskytn vysvetlenie pre toto nepriatestvo." Pas vak pokrauje odhaujco dvoma almi cittmi: "Najpobonejia zo ien je arodejnka; Najlepiemu z hadov by sa mala rozmliadi hlava."126 Talmudsk citty, ktor tu uvdzam nie s v iadnom prpade vybran z kontextu. Je pravdou, e Talmud sa sklad z mnohch psomnost a m vea komentrov. V niektorch otzkach si dokonca protire. Avak niet pochb o tom, e celmu Talmudu dominuje rozhodne protikresansk tn. Nabdanie k tomu, e "najlep z neidov by mali by zabit", je naprklad mon njs aspo v troch rznych astiach. Predstavte si reakciu ak by prominentn kresan vyhlsil, e "najlep zo idov by mali by zabit." Nebolo by takto prehlsenie prudko odsden? Predstavte si medilnu potupu, ktor by sa zniesla na urliv slov a ich autora. Ak niekto odhal netoleranciu Talmudu, je to prve on, kto bude eli obvineniam z nboenskch predsudkov a netolerancie. Ke som si po prv raz zaal zha Talmud, vimol som si zvltnu vec. Bolo ak ho njs. Nepredva sa v knhkupectvch a nem ho vina kninc. Talmud m sce niekokonsobn vekos Biblie, urite by sa vak mohol pri vekch mnostvch tlai za nepatrn cenu, prve tak ako Biblia, na tenk papier a v pomerne lacnch viazaniach. Ako najsvtejie psmo jednho z hlavnch nboenstiev, mus o by vek zujem. Preo teda mus s lovek zvyajne do synaggy alebo zaplati stovky dolrov za originlne vydanie Soncina? Zkonite sa naskyt otzka, preo nie je ahko prstupn verejnosti? Odpove njdeme pravdepodobne vo fakte, e idovsk organizcie, ktor kontroluj distribun prva nad takmito psmami nechc, aby sa verejne tali. Ke si lovek preta talmudsk knihy, porozumie ich obave. Ako idealistick teenager som bol absoltne nepripraven na tto temn strnku viery, ktor som vdy repektoval. Mj dojem bol, e idovsk viera necti iadnu nenvis voi Jeiovi Kristovi. Vdy mi bolo hovoren, e ho repektovali ako proroka, alebo aspo ako vekho uitea, jednoducho ho len neprijali ako Mesia. Objavenie takchto nsilne obscnnych opisov spasitea a kresanov v Talmude ma znepokojovalo. Medzi inmi bol Kristus opsan ako arlatn, zvodca a zloinec. Obviuje ho zo sexulneho styku so svojm somrom127 a Pannu Mriu opisuje ako pobehlicu.128 Ke som prv raz tal rozsiahle asti Talmudu, tak aj napriek idmi vydanch prekladov pred sebou som nechcel uveri, e s prav. Oslovil som alieho idovskho znmeho Marka Cohena a dal som mu preta stranu s tmito cittmi. Zdal sa by nimi rovnako znepokojen. Poda vrazu jeho tvre som okamite vedel, e nebol oboznmen s tmito talmudskmi spismi. Ponkol sa, e sa spta svojho rabna na ich pravos. Rabn potvrdil, e citty s prav, tvrdil vak, e tieto nzory vina idov dnes u nezastva. Ochotne som veril a stle verm, e to pre priemernho ida plat. Sasne vak, vediac, e takto 37

pase existuj, mi prve oni pomohli porozumie, preo existovalo poas dlhch stro tak siln protiidovsk ctenie. Ponkli mi zrove pohad do proti-neidovskej nevraivosti, ktor dominuje judaizmu. Mal by som poznamena, e vetci rabni tuduj Talmud. Ako by idia reagovali, ak by kresansk kazi tudovali Mein Kampf ako sas ich svtho psma, ale obhajovali by sa nzorom, e kniha nem na ich sasn nzory iadny vplyv? Me to znie okujco pre neinformovanch, ale kad nezaujat itate, ktor by si pretal Talmud a Mein Kampf, by povaoval Talmud za netolerantnej, pretoe aj napriek Hitlerovmu postoju voi idom, mlo z jeho vrokov dosahuje nenvis, ktor odraj talmudsk citty ako napr. Najlep z neidov by mali by zabit. V Mein Kampfe sa Hitler zaober otzkou toho, i idia s alebo nie s Germni, km Talmud tvrd, e neidia nie s dokonca ani udsk bytosti, ale zvierat. Vyhadal som si antisemitizmus v hlavnch encyklopdich. Vetky sa pokali vysvetli dejinn antisemitizmus vyloene ako kresansk netoleranciu voi idom. Niekedy dokonca navrhovali, e kresania prenasledovali idov jednoducho preto, e Evanjelia vinia idov za ukriovanie Krista. Nikdy ani len nenaznaili, e jednou s prin antisemitizmu mohli by nenvistn a entocentrick postoje samotnch idov voi neidom vyjadren v ich vlastnch nboenskch zkonoch. Dokonca aj poas ivota Jeia Krista sa sily organizovanho idovstva postavili proti tomuto lskavmu uiteovi, ktor hovoril o sile lsky a zmierenia a nie o vojenskch protirmskych opatreniach, pre ktor dfali farizeji. Nov zkon verne zaznamenva siln idovsk teror, pouvan na potlaenie ranej kresanskej viery. V jednom z najmrazivejch verov Evanjelia sa pe: Nik nehovoril o om [Kristovi] verejne zo strachu pred idmi. (Jn 7:13)129 Od prvch storo kresanstva sa niektor neidovsk uenci nauili plynule po hebrejsky. Rozvinula sa u nich zatrpknutos voi idom, zaloen na obsahu talmudskch spisov. Poas uplynulch storo vydali tucty ppeov dekrty a obenky odcudzujce judaizmus. Vyjadrovali pobrenie, nie kvli tomu, e idia ukriovali Krista, ale kvli talmudskm zkernm protineidovskm a protikresanskm pasam. Tu je len krtky vber nzorov niektorch ppeov na idov: Gregor IX. Odsdil Talmud ako spis "obsahujci kad druh zla a rhania proti kresanskm zkonom." Benedikt XIII. Jeho bula o idoch (1450) prehlasuje, e "kacrstvo, namyslenos a chyby Talmudu brnia idom pozna pravdu". Inocent IV. Splil Talmud v roku 1233 ako knihu zla. Jn XXII. Zakzal Talmud v roku 1322. Jlius III. Papal Bull versus Hebreos retinentas Libros (1554) Nariadil vade spli Talmud. Pavol IV. Bull Cum Nimis Absurdum (1555) energicky odsdil idovsk ernctvo a protikresansk aktivity. Pius IV. Odsdil idovsk genocdne spisy. Pius V. Vyhnal vetkch idov z ppeskch ttov (1569) Gregor XIII. V ppeskej bule z roku 1581 povedal - "Hnan obrovskou nenvisou nasledovnkov Krista, pokrauj v plnovan stranch zloinov proti kresanom s denne rastcou trfalosou." Klement VIII. Odsdil genocdne idovsk psma. Nielen zakladatelia katolckej cirkvi mali na idov takto nzor, na moje prekvapenie aj vek reformtor, zakladate protestantskho nboenstva, Martin Luther zdieal voi nim rovnako pevn opozciu. Ako teenager som Martina Luthera hlboko obdivoval a bol som nedokav, o zakladate protestantskho kresanstva povedal o idoch. Katalg na objednvku knh o idovskej otzke v kancelrii Obianskeho zdruenia obsahoval preklad knihy od Martina Luthera s drsnm nzvom idia a ich li.130 Vek Martin Luther bol biblick uenec, ktor tal hebrejsky. Dkladne pretudoval knihy Talmudu v ich pvodnom jazyku a reagoval na ne s odporom. tajc alej zvzky Lutherovch kzan a spisov, bol som udiven jeho zanietenm protiidovskm tnom. 38

Rodiia a rabni ich uia tokej smrtenej nenvisti voi neidom od najmladch rokov a pokrauj v kmen tejto nenvisti v priebehu celho ich ivota, a km im neprenikne do krvi a koe, nevypln kad ich kos a nestane sa neoddelitenou sasou celej ich bytosti. (Weimar 53, str. 482 483) Talmud a rabni ich uia, e vrada nebude povaovan za hriech, ak id zabije neida; iba ak id zabije brata v Izraeli. Ani poruenie prsahy danej neidovi nie je hriechom... idia dneka sa stle dria tchto doktrn a nasleduj prklad svojich otcov, vyuijc kad prleitos na praktizovanie ich myselne falonho podania Boieho slova, ernctva, krde, vrd a uenia svojich det, aby konali rovnako. (W. 53, 489 - 490 - 491) Mono, e mierni a milosrdn kresania uveria, e som prsny a drastick voi bohm, sthanm idom, veriac e ich zosmieujem a sprvam sa k nim s takm sarkazmom. Dvam vak svoje slovo, e som prli slab na to, aby som zosmienil takto satansk plemeno. (W. 32, str. 286) Mali by ste vedie, e idia preklnaj a hanobia meno nho Spasitea de za dom... s naimi verejnmi nepriatemi a neustle sa rhaj voi nmu pnovi, Pannu Mriu nazvaj prostittkou, jej svtho syna bastardom a nm dvaj prvlastok podvrhnutch det a potratov. Ak by ns mohli vetkch zabi, radi by tak urobili, v skutonosti mnoh zabjaj kresanov. . . (Lutherove posledn kzanie, pr dn pred jeho smrou vo februri 1546) (Erlanger 62, str. 189) Existovalo vea kmeov, nrodnost a konfliktnch nboenskch sekt, ktor migrovali do vekch miest Rmskeho impria. Zo vetkch tchto skupn vak len idovsk kme vyvolval tak nenavn nepriatestvo po cel stroia. Len idovsk kme sa nikdy neasimiloval s rmskou populciou. Mohli ma ich vlastn talmudsk praktiky a ich pohdanie voi neidom nieo spolon s nepriatestvom, ktor vytvorili? Zdalo sa mi logick, e tieto veci prispeli k protiidovskmu cteniu na zpade.

Protiklad kresanskch a idovskch svtch dn

Kontrastujce sviatky kresanstva a judaizmu ilustruj dichotmiu medzi tmito dvoma nboenstvami. Vianoce a Vek noc oslavuj veobecn motvy ponkajce ndej a vykpenie pre cel udstvo. Vianoce oficilne pripomnaj narodenie Spasitea a oslavuj tbu po "mieri na Zemi a dveru k uom". Vek noc, pochmrnejia udalos, reprezentuje prsub veobecnej spsy cez zmtvychvstanie Krista. Km kresania poas svojich svtch dn oslavuj veobecn dobr vu, idia oslavuj historick vojensk vazstv proti svojim opovrhovanm neidovskm nepriateom. Okolo Vianoc oslavuj idia chanuku, oslavu vojenskho vazstva z roku 165 pred Kr. nad svojim nenvidenm nepriateom, krom grckeho pvodu Antiochom IV zo Srie. Vazstvo sa pripomna zzrakom dlho horiacich olejovch lmp v ich znovuzskanom chrme. Ke kresania vstupuj do obdobia pstu a pripravuj sa na oslavy Kristovej ponuky spasenia, idia oslavuj Paschu, sviatok, ktor je op zaloen na starovekom konflikte medzi idmi a neidmi. Pascha je jednoznan odkaz na noc, ke duch smrti nekodne preiel ponad domy idov a zostpil na domy ich nenvidench egyptskch nepriateov, zabijc kadho od novorodenho chlapca a po starcov v celom Egypte. Vyjadren tmto spsobom je to mono okujce, ale toto je vesel oslava masovho vradenia det a vrady silnch medzi neidmi. alm dleitm idovskm sviatkom je Oslava hojnosti, zvan Purim. Slovnk Anglickho jazyka Random House to opisuje takto: Purim - idovsk festival, pre ktor je charakteristick najm tanie knihy Ester a jedenie hamanovch taiek. Slvi sa na 14-ty de Adara v spomienke na oslobodenie idov v Perzii pred skazou Hamanom131 Festival oslavuje idovsk masaker tiscov Peranov spolu s ich krom Hamanom a jeho desiatimi synmi. Zaha dokonca symbolick jedenie tzv. antisemitskch u (Hamanove ui hamantaschen) vo forme trojstrannch kolov. alm z obbench jedl Purimu je kreplach, o s cestov page 39

vytvarovan op do tvaru trojuholnka, oznaujce Hamanove ui, vyplnen s vak sekanm msom, symbolizujcim zbit telo Hamana. alia z oslv Purimu zaha udieranie konrmi vby v synaggach, tak ako si predstavuj biovanie Hamana. Nasledujci popis tchto praktk pochdza zo idovskej kultrnej organizcie nazvanej Jewish Art in Context, mme ho vak njs v mnohch knihch o idovskej kultre a nboenskch svtch doch. Druh popis je zo idovskej kuchrskej knihy zvanej Bon Apetit: pecilne delikatesy 1. "Hamanove taky" (Oznei Haman = Hamanove ui). 2. "Kreplach": sekan mso pokryt cestom, tie v tvare trojuholnka. Meno dostalo populrnu etymolgiu: Kreplach sa je len v doch, v ktorch je sasne biovanie aj jedenie: Yom Kippursk veer - zvyk Kaparota, Hoshanna Rabba - biovanie prtmi vby, Purim (symbolick) biovanie Hamana.132 Dvod, preo sa kreplach jedva na Purim je zaujmav (aj ke trochu nadsaden). Kreplach je tie tradinm pre Yom Kippur ... a pre Hoshannah Rabah (siedmy de Sukoty). V tchto doch bolo tradinm urit druh bitia. Na Yom Kippur bvali mui v staroveku biovan pred sviatkom Yom Kippur a my biujeme vbovmi prtmi na Hoshannah Rabah. Na Purim rozdrvme meno Hamana. Take kreplach sa stal pre Purim tradinm. (Phillip Goldwasser z Bon Apetit)133 Ke som sa dozvedel tieto veci, uvedomil som si, e ak by akkovek in skupina mimo idov mala podobn oslavy, idia by ich oznaili nlepkou nenvistn a barbarsk. Predstavte si, e Bieli kresania by kadorone dodriavali ritul, pri ktorom by robili a jedli kole vytvarovan do u Martina Luthera Kinga a tie svt oslavu, v ktorej by ho symbolicky biovali! Purim sa slvi kadorone od ias dvno pred Kristom a urite zohral dleit lohu v podnecovan nenvisti a nedvery v srdciach a mysliach idovskch det voi neidom. Tto odpudzujca ceremnia by sa dala prirovna ku kresanskm kostolom uiacim nae deti symbolicky bi idovskch farizejov, ktor odsdili Jeia a potom jes jedlo symbolizujce rozomlet telo idovskch kazov. Samozrejme, e takto aktivity by boli plne v rozpore s duchom kresanstva, napriek tomu je takto pomstychtiv sprvanie samotnm jadrom idovskch tradci.

Sionizmus ako rasizmus

Po 2000 rokoch konfliktu napokon nala idovsk modlitba "nasledujci rok v Jeruzaleme" vyjadrenie v otvorenom politickom hnut zvanom sionizmus. V roku 1862 Moses Hess, uite Karla Marxa a duchovn otec sionizmu a komunizmu, napsal knihu Rm a Jeruzalem. V nej vyjadril znme Talmudsk hodnoty: My idia vdy zostaneme cudzincami medzi goyimami [neidmi]... Je faktom, e idovsk nboenstvo je nad vetkm idovskm nacionalizmom... Kad jeden id, i u to chce alebo nie, je automaticky svojm narodenm priptan k solidarite s celm svojim nrodom... Mus by v prvom rade idom, a potom udskou bytosou.134 Ak by bol Adolf Hitler napsal slov: "Musme by v prvom rade Nemcami, a potom umi", neboli by tieto slov asto opakovan ako dkaz jeho mravnho padku? Z akhosi vyntenho dvodu sa nikto neodvi odsdi slov, pochdzajce od idovskho vodcu, ktor poloil zklady tak sionizmu ako aj komunizmu. Zaal som tudova sionistick literatru, od spisov Mosesa Hessa a po sasnos a opakovane som sa stretval s rovnakm rasizmom, ak je vyjadren v Talmude. Vznamn sionistick historik Simon Dubnow napsal v roku 1906 knihu Zklady Nrodnho Judaizmu. V knihe vyjadruje nzory, ktor by boli urite opsan ako antisemitsk, ak by pochdzali od neida: Asimilcia je obvykl zrada voi zstave a idelom idovskho nroda... Ale lovek sa nikdy neme sta lenom prirodzenej skupiny ako je rodina, kme alebo nrod... id na druhej 40

strane aj ke sa narodil naprklad vo Franczsku a stle tam ije, napriek tomu vetkmu zostva lenom idovskho nroda a i sa mu to pi alebo nie, i si je toho vedom alebo nie, nos pea historickej evolcie idovskho nroda...135 V roku 1965 sa Moe Menuhin, Izraelan naroden v extrmne prominentnej hasidskej rodine, odvil napsa o odhalen idovskho pokrytectva. Napsal fascinujcu knihu padok judaizmu.136 Bol absolventom jeivy v Jeruzaleme a otcom prominentnho izraelskho hudobnka Yehudi Menuhina. Menuhin dokumentuje vplyvnho modernho sionistickho spisovatea Jakoba Klatzkina, oslovujceho cel svet svojou knihou z roku 1921 Krisis und Entscheidung (Krzy a rozhodnutia), ktor vyla v nemine. Klatzkin pe: Nie sme idia s pomlkou, sme idia bez oprvnen alebo vhrad. Sme jednoducho cudzinci, sme cudz udia medzi vami a zdrazujeme, e takmi aj chceme zosta. Existuje irok medzera medzi vami a nami, tak irok, e ju neprekliesni iaden most. Vaa dua je nm cudzia; vae mty, legendy, zvyky, obyaje, tradcie a nrodn dedinosti, vae nboensk a nrodn svtyne [kresanstvo], vae nedele a sviatky... to vetko je nm cudzie. Dejiny vaich vazstiev a porok, vae vojnov piesne a hymny, vai hrdinovia a ich ohromn skutky, vae nrodn ambcie a tby, s nm cudzie. Hranice vaich ttov neobmedzia nae hnutia a vae vntorn spory sa ns netkaj. aleko nad hranicami a medzami vaich krajn stoj naa idovsk svornos... ktokovek vol cudziu [neidovsk] zem vlas je pre idov zradca... Oddan id neme by nikdy nim inm ne idovskm patriotom... uznvame nrodn jednotu idovskej diaspory, bez ohadu na to, v akej krajine sa nachdza. Preto ns teda iadne hranice nemu zadra v nasledovan naich vlastnch idovskch cieov. 137 Pred druhou svetovou vojnou Nahum Goldmann, prezident svetovej sionistickej organizcie nabdal nemeckch idov, aby imigrovali do Palestny, pouvajc nasledujce slov: Judaizmus neme ma s germanizmom ni spolon. Ak sa nechvame vies tandardami rasy, dejn a kultry a Nemci maj prvo zabrni idom, aby sa mieali do zleitost ich nroda .... rovnak poiadavka rastie od idovskho nroda voi Nemcom... idia s rozdelen do dvoch kategri - na tch, ktor pripaj, e patria k vznamnej rase s tisce rokov starmi dejinami a tch, ktor nie. T druh s otvoren obvineniam z neestnosti.138 Dokonca aj sudca Louis Brandeis, sionista, ktor zasadal v najvyom americkom sde, to povedal strune: "idia s odlin nrodnos a bez ohadu na krajinu v ktorej s, vieru, ktor uznvaj, nevyhnutne sa rtaj za lenov."139 Theodor Herzl, otec modernho sionizmu, vyjadril skuton priny toho, o on vol idovsk otzka: idovsk otzka existuje vade tam, kde je mon njs idov vo vekom pote. Kad nrod, v ktorho strede ij idia, i u skryto i otvorene, je antisemitsk... Antisemitizmus sa medzi tmito nrodmi zvyuje de za dom, hodinu za hodinou a urite bude rs, pretoe priny jeho rastu alej existuj a nemu by odstrnen... Jeho bezprostredn prina je naa nadmern produkcia priemernch intelektulov, ktor nemu njs vchodisko smerom nadol ani nahor - to znamen iadne prospen vchodisko ani v jedinom smere. Ke klesneme, staneme sa revolunm proletaritom, podriadenmi dstojnkmi vetkch revolunch strn; zrove, ke povstaneme, povstane aj stran sila peaenky.140 idovsk vlunos, ich odpor k asimilcii, ich cudzie tradcie a zvyky, ich asto pochybn ekonomick praktiky a ich starostlivo pestovan nenvistn postoj voi inm nrodom a nboenstvm, - vetky tieto faktory prispeli k reakcii zo strany kresanskho sveta, ktor sa obas stali extrmnymi. S kadm prenasledovanm ktorm idia trpeli, sa ich nedvera a antipatia k neidom prehlbovali v ich vlastnch spisoch a spsoboch sprvania, ktor vysovali do ete vieho prenasledovania. Cyklus vzjomnho obviovania s prchodom prvch rokov 21 tiscroia stle pokrauje. 41

Cel genercia idov teraz vyrast zaplaven prbehmi neidovskej zrady. Nielen Nemci a obyvatelia vchodnej Eurpy s obviovan z holokaustu. Existuje mnostvo knh napsanch idmi, ktor tvrdia, e vetky zpadn nrody nes svoj podiel viny, rovnako ako prezident Franklin D. Roosevelt, katolcka cirkev a cel kresansk svet.141 Odhalil som, e upozorovanie na Talmud a citovanie slov pouitch samotnmi modernmi idovskmi vodcami vyvolva obvinenia z antisemitizmu. Pomyslel som si, e ak opakovanie slov idovskch vodcov je antisemitizmus, potom musia by odporn prvky v slovch samotnch. Sn by sa mal zobra do vahy aj historick idovsk postoj voi neidom, vstin k posudzovaniu prin antisemitizmu. Bernard, populrny idovsk intelektul vo Franczsku v 19. storo, skmal lohu svojich ud v odvekom konflikte s inmi nrodmi. V iroko publikovanej knihe LAntisemitisme napsal: Ak by sa toto nepriatestvo, tento odpor vyskytol voi idom len raz, alebo len v jedinej krajine, bolo by ahk njs miestne priny antisemitizmu. Tto rasa vak bola predmetom nenvisti vetkch nrodov, medzi ktormi sa kedy usadila. Vzhadom k tomu, e nepriatelia idov patrili do rznych rs... veobecn priny antisemitizmu museli teda vdy spova v Izraeli samotnom a nie v tch, ktor si ho znepriatelili. 142 Niekto me namieta, e proti-neidovsk tn Talmudu a zakladajcich sionistov m pre dnench idov len mal vznam. Dkazy vak ukazuj, e jadro judaizmu, ortodoxia, sa stva voi neidom viacmenej extrmnejou ne tomu bolo v predchdzajcich genercich. Encyclopedia Judaica143 hovor na tto tmu vea vo svojich lnkoch. Mono sa tento vvoj mohol predpoveda nstupom modernho filmu. Kino a televzia maj ohromn vplyv na udsk pocity. idovsk producenti vytvraj nekonen mnostvo prbehov o prenasledovaniach idov od ias Try a po holokaust. Tisce prepracovanch filmov, od Desiatich prikzan144 a po Schindlerov zoznam145 idom nzorne pripomnaj neidovsk zradu a neidia s z toho dojat. Ustavin opakovanie hroznch prbehov holokaustu me posli len na zvenie nedvery priemernho ida voi neidom, zatia o zdrazn potrebu idovskej solidarity.

Novodob idovsk rasizmus

S tanm alch a alch historickch prbehov idovskho etnocentrizmu som sa divil, koko sa z neho zachovalo v idoch dnench dn. Zahbil som sa do modernch idovskch knh a publikci. Vybral som si ich najpopulrnejie a najrepektovanejie noviny, knihy a asopisy. Kee som zanal vidie dvojit tandard, hadal som potvrdzujci dkaz a to o som naiel ma fascinovalo. Njs to bolo vlastne ahk a stle je. Vznamn idia alej hrdo pu a vydvaj lnky o ich nedvere a odsden neidov. Chvlia sa idovskou morlnou, duchovnou a genetickou nadradenosou. Dokonca aj priznania, e kontroluj kov pozcie v mdich a vlde neidovskch nrodov mono njs v ich sasnej literatre. Ktorkovek itate publikci urench pre potrebu idov njde materil, ktor nie je o ni menej proti-neidovsk, ne 1500 rokov star talmudsk spisy, ktor som citoval. Zriedkakedy je sce tak ostr ako star materil, ale zkladn tmy s nevyhnutne prtomn a niekedy z nich dokonca vyviera neskrvan nenvis. Mnostvo prkladov toho o om hovorm je mon njs v najvch idovskch novinch mimo Izraela The Jewish Press146, ktor nastavuj tn idovskch nboenskch a kultrnych postojov viac, ne akkovek in noviny. Jednou z ich poprednch nboenskch autort je rabn Simcha Cohen, ktor m v novinch vzdelvaciu rubriku zvan "Halachic questions". Nie tak dvno rabn pouoval svojich itateov, e Talmud oznauje neidov za "zvierat" (ako je to ukzan v talmudskch spisoch od Gemara Kiddushina 68a a Metzia 114b).147 V alom odseku diskutuje o tom, ako idovsk ena nie je oznaen za prostittku ak m predmanelsk sex so idom, ale je lapkou, ak m akkovek sexulny vzah s neidom, a to dokonca aj v prpade, ke je zaho vydat. Manelstvo s neidom neme by nikdy vysvten alebo odpusten, takto vzah klasifikuje enu ako zona... spolon argn oznauje termnom zona prostittku.... 42

Skutone, predmanelsk sex idovky s idom nerob zo idovky automaticky zonu... idovka sa stva prostittkou alebo zonou z pohadu Talmudu len vtedy, ke sa vyd za neida, alebo m s nm akkovek sexulny vzah.148 alia vek idovsk publikcia The Jewish Chronicle v lnku nazvanom "Niektor opatrne a neopatrne vybrat slov", odhalila, e idovsk termn pre neidovsk enu (v jazyku jidi) je urliv slovo iksa - o znamen lapka, z hebrejskho zkladu sheigetz (opovrhnutie). Zdrazuje tie, e mal neidovsk dieva sa vol ikselke, znamenajc "mal ensk opovrhnutie".149 Ako by reagovali idia, ak by kresania pokojne volali idovsk eny a dievat "lapky" a "mal lapky"? Okrem toho, nielen kresania, ale aj udia inch nboenstiev a vetkch rs s talmudskmi uitemi ako napr. zakladateom Habad - Lubavitch, rabnom Shneur Zalmanom povaovan za "odpad". Habad je siln hnutie vo vntri Hasidimu. asopis Nov Republika, ktor m prevane idovsk personl, obsahoval niekoko odhaujcich priznan vo vydan z mja 1992: ...v habadskom novom mesiskom univerzalizme je niekoko silnch irni, v jeho lohe k neidom; a urite najmenej prjemn z nich sa tka habadovho inak neskrvanho a dokonca rasovho opovrhovania goyimami. Pokia ide o goyimov... Zalmanov postoj /bol/: Due neidov s plne odlinho a podradnho druhu. S absoltne zl, bez akchkovek vykpitench kvalt. . . . take zmienky o neidoch v uen rabna Shneura Zalmana s neustle nevan. Ich (neidovsk) hojnos materilu je zskan z odpadu. Vlastne oni sami pochdzaj z odpadu, preto ich je viac ako idov, tak, ako buriny je viac ako orechov...vetci idia s od narodenia dobr a neidia od narodenia zl. ...Okrem toho, tto charakteristika neidov ako bytost dedinho zla, ako bytost duchovne a biologicky podriadench idom, nebola nijakm spsobom zmenen v neskorch psmach Habadu. (The New Republic)150 Je pravdou, e vetci idia sa nedria tchto extrmnych nzorov Habadu, ktor je vntornou sasou idovskho ortodoxnho nboenstva. Predstavte si vak, e by existovalo hnutie vo vntri katolckej alebo metodistickej cirkvi, tvrdiace, e idia alebo ernosi s odpad, ktor predstavuje totlne zlo a nem iadne vykpiten kvality. Nevznikol by hne vek brliv protest? idia poiadali, aby katolcka cirkev vybrala zo svojich liturgi vetko, o om sa idia domnievali e bolo urliv a katolci, tak ako aj ostatn kresansk vyznania tak urobili. Napriek tomu nikto sa neodvi trva na tom, aby idovsk viera zniila odkazy na neidov ako " od narodenia zlch s podradnou duou." Ako som zaal nazera na tieto veci z novej perspektvy, videl som, e jadro judaizmu le v zchrane idovskho dedistva a pokroku idovskch zujmov. Pri pretudovan si niektorch encyklopdi a biografickch odkazov zozbieranch rabnskymi autoritami som naiel zoznam vznamnch idov, ktor sa sami vyhlsili za ateistov a komunistov ako je to spomnan v predchdzajcej kapitole. Leon Trockij, jeden z hlavnch ateistickch pchateov Ruskej revolcie a Herbert Aptheker, ateistick hlavn teoretik komunistickej strany USA, s hrdo uvdzan v idovskch zoznamoch ako napr. Kto je Kto vo Svetovom idovstve151 a Kto je Kto v Americkom idovstve.152 idovsk nboenstvo, tak ako je zjednoten v Talmude sa menej zaujma o ivot po smrti a viac o preitie a moc idovskch ud. Hnan vierou, e idia s "vyvolen nrod" je judaizmus dran pokope chronickmi recitlmi minulch prenasledovan. Vo svete, ktor odsudzuje rasizmus je judaizmus jedinou vierou na Zemi, chvlenou za rozvjanie genetickej vlunosti, elitrstva, etnocentrizmu a ovinizmu. Modern Izrael je jedin tt, ktor je otvorene teokratick, nehanebne sa hlsiaci za nrod, ktorho elom je pokrok jednho nboenstva a jedinench ud. Izrael definuje judaizmus ako ttne nboenstvo, s malm oddelenm cirkvi od ttu vo svojich obianskych a nboenskch zkonoch. Napriek svojmu nboenskmu ttu sa vina idov povauje za "svetskch". Avak aj nenboensk idia Izraela a Ameriky podporuj ortodoxne veden tt Izrael a 43

poetn organizcie veden ortodoxnmi idmi po celom svete, ako zriadenia na zchranu ich kultrneho a rasovho dedistva. Vina z ns nikdy nevidela realitu idovskho ovinizmu a moci, pretoe sme nezorganizovali roztrsen fakty do svislho celku. Tak ako diea sklad obrzkov mozaiku, vina z ns zatia nespojila vetky asti, potrebn na zloenie obrzku. Mdi z nho povedomia vymazvaj toko iastok, koko sa len d a ktokovek, komu sa podar posklada cel obraz je zahnan sp konenou morlnou zbraou: obvinenm z antisemitizmu. Vzhadom na mocn idovsk vplyv v mdich a finannctve tohto nroda je ohromujce, e sa im nejak neidia odvia postavi. Ak je lovek obvinen z antisemitizmu, el nestupnmu nepriateovi, organizovanmu po celom svete - nepriateovi, ktor urob vetko, aby ho znevil, zastrail, uvznil a zniil. Po dokonen podrobnho tania Talmudu a modernch sionistickch spisovateov som si uvedomil, e Eurpania neboli jedinmi historickmi praktikmi rasovej a nboenskej neznanlivosti. V skutonosti v tom boli znane sksen sami idia. Akonhle som uznal fakt, e idovsk etnocentrizmus existuje, op som sa sptal t ist otzku, ktor som si poloil po objasnen pvodu "Ruskej revolcie": Preo nm to bolo zakzan vedie? id m prvo namieta proti hanlivej kritike kresanov. Preo by som ja, ako kresan, nemal by rozlen nad hanlivou kritikou mjho dedistva idmi? Ak nenvistn pocity kresanov voi idom s nesprvne, preo niesu idia prve tak trestuhodn za ich nenvistn pocity voi kresanom? Maj mdi pravdu, ke ns chc presvedi, e kresania maj monopol na nenvis, zatia o idia na lsku? Ktor nboenstvo, ak by sme ho mali sdi poda dkazov v ich vlastnch psomnostiach, je viac motivovan nenvisou? Aj ke pem tieto vyzvav slov, neprechovvam k idom iadnu nenvis. Existuj netolerantn idia prve tak ako netolerantn neidia. Je tie pravdou, e je vea idov, ktor repektuj nae kresansk dedistvo. Ak vak tto neovinistick idia nebud ochotn tvrdo pracova aby priniesli svojej viere a komunite rovnak druh lsky a zmierenia, ak uil Kristus, cyklus nenvisti medzi idmi a neidmi sa neskon. Ak nezmenia svoj ovinizmus so zmierenm a lskou, opakovane by si mohli vytrpie hrozn krutosti minulosti. Vlda, cirkev a mdi horlivo pracuj na zmiernen neidovskej neznanlivosti voi idom. Tento cie me by dosiahnut len cez rovnak silie na zmenenie idovskho ovinizmu, nedvery a hnevu voi neidom. Ako to napsal izraelsk aktivista za udsk prva Israel Shahak: "Antisemitizmus a idovsk ovinizmus mu by zdolan len sasne." Po pretan slov zakladatea modernho sionizmu Theodora Herzla som si plne uvedomil, e existuj, ako to on vyjadril, sprostredkovatelia "cudzch" sl v naej civilizcii. S to udia, ktor nezdieaj nau kultru, nae tradcie, nau vieru, zujmy, alebo nae hodnoty. Uvedomil som si, e ak chcem aby sa zachovalo dedistvo a hodnoty naich ud, budem ich musie brni pred netolerantnou asou idovskej komunity, ktor sa sna o nadvldu a nie zmierenie. Ke som mal 16, nikdy by ma nenapadlo, e len za jednoduch poukzanie na mocn idovsk prvky proti-neidovstva by som si mohol vysli oznaenie antisemita. Dnes toto oznaenie neprijmam a stle verm, e nie je o ni viac antisemitsk oponova idovskmu rasizmu ako je protitalianske oponova mafii.

44

KAPITOLA 3

KRESANSTVO A JUDAIZMUS
Odkedy si pamtm, vdy som bol veriacim kresanom. Otec, oddan kresan, ma uil o spasen, ktor ponka Jei Kristus a o jeho uen spsobu ivota. Vo svojej viere nebol nikdy dogmatick a poas rokov privdzal rodinu k rznym kostolom bez obv o hodnoty. V rznom ase sme boli lenmi presbyterinskych, metodistickch a katolckych kongregci. Jedinou vecou na ktor bral otec ohad bola kvalita duchovnho a zhromadenia. Ke som bol na zkladnej kole, naa rodina sa pridala k Elysian First Methodist Church, kde otec uil v nedenej kole. Ke sme cestovali, nech sme boli v akomkovek meste, takmer vdy sme sa snaili navtvi neden kolu a kostol. Nov perspektvy, ktor sme dostali od rznych uiteov a kazateov tchto kl, boli pre nau kresansk vieru ako adrenalnov injekcie. Ke som mal 13, iel som na kolu Cliftona L. Ganusa, silne fundamentalistick kresansk kolu v New Orleanse. Zrove sme sa s rodinou zastovali bohosluieb v kostole na Carrollton Avenue, ktor mal so kolou siln put. Aj ke som bol ako diea pokrsten v presbyterinskom kostole, moji nov uitelia a priatelia ma presvedili, e Biblia u, e vedom rozhodnutie o spse je potrebn pred krstom. Oddal som sa modlitbm a Kristovi v toisku kostola a oskoro som bol op pokrsten. Zanedlho po mojom krste tak urobil na moje naliehanie aj otec. Moja sksenos obnovenho kresana mala hlbok dopad nie len na moju kresansk vieru, ale aj svetsk, pretoe sa zdalo, e vetko vidm v novom svetle. Ke je lovek presveden o svojej vlastnej viere, neboj sa stretov s opanmi nzormi. Tto "zchrana" mi dala pocit bezpeia, ktor ma viac otvoril odlinm mylienkam. Ak m niekto pochybnosti o zkladnch znakoch svojej viery, cti sa ohrozen ak ich niekto vyzve. Pocit, e mm "pravdu o Bohu a svete" mi dal slobodu na preskmanie novch mylienok. Vedel som, e Nov Zkon ponka nov zvzok, ktor zaha spsu pre vetkch. Pr rokov po krste, ke som si znova pretal Star Zkon vo svetle vej znalosti idov, som plne uznal jeho radiklny etnocentrizmus. Star Zkon popisuje dejiny jednej nrodnosti, jednho nroda: Izraelitov, ktor boli vyhlsen za zvltnych ud, vyvolench ud. Boje na ivot a na smr medzi Izraelitami a Kanncami, Jakobitmi, Filitncami, Amalakitmi, Asranmi, Egypanmi a tuctami inch nrodov s tam dkladne zaznamenan. Ako som sa zmienil v kapitole o idovskom rasizme, bol som dos prekvapen a zdrven touto genocdou. Nachdzal som stle viac verov Biblie (ako napr. Jozue 6:21153 a 10:28-10:41154), opisujcich v detailoch masakre celch nrodov. idovsk vojsk pchali tto genocdu pod prsnymi smernicami zavedenmi Mojiom v Deuteronmiu, kapitole 20. Povedal im, e v zemi vyhradenej pre Izrael maj idia vyhladi kadho obyvatea a udia okolitch nrodov, ak sa nevzdaj do otroctva Izraelu, musia by zabit. Ak pritiahne k mestu, aby si ho dobyl, najprv mu ponkne mier. Ak prijme a otvor brny, bude vetok ud, ktor v om je, zachovan a bude tvojm poddanm a poplatnkom. Ale ak s tebou nebude chcie uzavrie zmluvu a zane s tebou bojova, bude ho oblieha. A ke ti ho Pn, tvoj Boh, vyd do rk, pobije ostrm mea vetko, o v om bude musk. Len eny, deti, dobytok a vetko, o bude v meste, cel jeho koris rozde vojsku a uvaj z nepriateskej koristi, ktor ti d Pn, tvoj Boh. Tak nalo so vetkmi mestami, ktor bud vzdialen od teba a nie s v pote tch, o sa ti dostan do vlastnctva. Iba z miest nrodov, ktor ti d Pn, tvoj Boh, nenech nikoho naive, le pobije ich ostrm mea: Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ako ti prikzal Pn, tvoj Boh....(Deuteronmium 20:10-17)155 Znenie slov je neklamn. Ete aj nevinn deti mali by zabit, a to len preto, lebo pochdzali z nroda nepriatea. Prilo mi jasn, e slov miluj blneho svojho maj pokia ide o Star Zkon vemi zvltny vznam. 45

Miluj blneho svojho

Od mojich prvch dn v nedenej kole ma uili, e najvie boie uenie je "milova blneho svojho ako seba samho." (Levitikus 19:18)156 Vyrastajc na Desiatich prikzaniach, najznmejej asti Starho zkona, som sa teraz udoval, ako me by tak genocda Starho zkona pochopen vo svetle slov ako "nezabije", "nepokradne", "nepoiada domu blneho svojho." (Exodus 20:13, 15 a 17)157 Rozhodol som sa vyhada state, ktor pojednvaj o milovan blneho svojho ako seba samho. Naiel som ich v Levitovi 19:18, v revidovanom preklade Starho zkona z 19. storoia, ktor patril mojej starej mame. Psalo sa tam: Nemsti sa a neprechovvaj hnev voi prslunkom svojho udu, ale miluj svojho blneho ako seba samho! (Levitikus 19:18)158 Nasleduje idovsk preklad textu ich Biblie poda hebrejskch textov: Nebude sa msti alebo nosi nevraivos voi svojim krajanom. Miluj svojho druha ako seba samho. (Tanakh)159 Ver jasne hovor, e blni s "prslunci vlastnho udu" inmi slovami, blin znamen Izraelita a nie in nrody. Najnov idovsk preklad vera pouva slovo "krajania" namiesto "synovia tvojho vlastnho udu". Talmud vysvetuje v Baba Kamma 113b160, e termn "blny" sa netka neidov. idovsk Encyklopdia jasne hovor, "Tu je neid vylen, pretoe nie je blnym..."161 Po rokoch som tal lnok od Dr. Johna Hartunga, v ktorom vysvetuje, e zavrhnutie Desiatich prikzan bolo jasne namieren na uranie "blneho", o vyluovalo ne-izraelitov. Zdraznil, e zvitky, z ktorch bolo preloench desa boch prikzan nemali iadne bodky, iarky alebo vek psmen na zaiatku vety. Preto sa teda as "nezabije" stva sasou vieho celku. Mohlo by to by:162 Nezabije, nedopust sa cudzolostva, nepokradne, nepovedie krivho svedectva proti blnemu svojmu, nepoiada manelku blneho svojho, ani jeho domu, poa, sluhu alebo slky, jeho dobytok, osla, alebo ohokovek o patr blnemu tvojmu. Take kto s Izraeliti, ktorm bolo zakzan zabja? "Nezabije blneho svojho...deti svojho nroda, synov svojho nroda, svojich druhov Izraelitov." S takejto zkej defincie blneho sa teda masov zabjanie a krdee zem inch nrodov dostali do sladu s Desiatimi prikzaniami.

Etnick rasizmus v Starom Zkone

Tieto riadky mono prekvapia mnohch kresanov, ale Star zkon podporuje aj otroctvo. A op je zrejm, e Izraeliti sm vdy bra do otroctva in nrody, ale je im zakzan zotroova svoj vlastn druh. o sa tka tvojich otrokov a otrok, tch mete ma a kupujte muov a eny z nrodov o s okolo vs. Aj z det prielcov, o u vs bvaj, mete si kpi, aj z ich potomstva, ktor od nich pochdza. Oni vm mu patri ako majetok a mu ich zdedi aj vae deti, aby boli ich majetkom. Mete ich ma za stlych otrokov, ale nad svojm bratom, nad Izraelitom, nesmie nik z vs tvrdo panova. (Levitikus 25:44-46)163 Obsahuje aj neomyln pase, odsudzujce zmiean manelstv". A ke ich Pn, tvoj Boh, d do tvojej moci a ty ich preme, rozri na nich kliatbu zhuby. Nesmie s nimi uzavrie zmluvu a nesmie sa nad nimi zutova. Ani manelstvo s nimi neuzavrie: svoju dcru ned za jeho syna a jeho dcru nevezme svojmu synovi....(Deuteronmium 7:2-3)164.... Ja Pn, v Boh, ktor som si vs oddelil od inch nrodov (Levitikus 20:24)165 46

Ke pouli ten zkon, oddelili od Izraela vetkch primieancov. (Nehemia 13:3)166 Biblia alej vrav Izraelitom, ktor si zobrali neizraelitu, "a hnev Pna vzplanie proti vm." (Deuteronmium 7:4)167 Star zkon alej ostro kritizuje mieanie "svtho semena Izraela" s inm. idovsk kazi sa sauj, e Izraelsk ud ani kazi, ani leviti sa neoddelili od obyvateov tchto krajn a ich ohavnost...." (Ezdr 9:1)168 Nielen sebe, le i svojim synom vzali za eny z ich dcr a pomieali svt plem s nrodmi tch krajn. (Ezdr 9:2)169 Ezdr alej uvdza 107 muov, ktor sa vzdali svojich cudzch ien a det ako sas ich poslunosti Bohu. Naiel som tie, e genealgie boli pouvan ako dkaz nepomieanej krvnej lnie. Rasovo neist genealgie boli pouvan na odmietnutie kazstva niektorm, ktor sa vrtili z babylonskho zajatia. Genetick dedistvo je v Starom Zkone prvorad.

idovsk antikresanstvo
Ako kad itate Biblie vie, Nov Zkon kladie na etnick zleitosti ovea men draz ako Star Zkon. Nov Zkon v podstate hovor, e spasenie v Kristovi je mon pre kadho. Tn v tle Miluj blneho svojho v Novom Zkone je podstatn obrat od slovia oko za oko v Starom Zkone. Ako som sa alej oboznamoval s lohou organizovanho idovstva v komunizme, sionizme a liberalizme, vimol som si tie ich siln odpor voi kresanom. Hollywood produkuje mnostvo filmov, ktor napdaj kresanstvo a vydavatestv vytvraj plodn antikresansk literatru. Naprklad v ase mojich tdi som tal znane propagovan knihu Passover Plot, od idovskho uenca menom Joseph Schonfield.170 Tvrd, e Jei nezomrel na kri, ale bol ommen drogou svojimi nasledovatemi, aby predstieral smr a zmtvychvstanie. idovsk organizcie ved boj za zakzanie kresanskch modlitieb v kolch, zakzanie spomnania Krista na verejnch miestach a dokonca zakzanie spievania vianonch kolied v naich kolch. Raz, ke som kritizoval idovsk organizcie z konania takchto inov v rozhlasovej reporti, jeden posluch ma nazval nekresanskm za to, e som sa ich opovil kritizova". "Ve idia s Bohom vyvolen udia," dodal. Urobil som viac ne dos vskumu Biblie aby som vedel, e tento prbeh je len z polovice pravdiv. Pretoe Nov zkon jasne vrav, e veriaci kresania sa stali "dedimi Boieho subu" a e Boh sa viac nepozeral na idov ako v jeho zmluve.171 Ke som sa stal viac informovan, objavil som, e mnostvo idov sa dsledne sna podkopa dominantn nboenstvo a sdrnos akhokovek nroda ktor obvaj, alebo kdekovek sa to hod ich zmeru (ako agitovanie a vojensk podpora kresanskej meniny falangistov a nsledn obianska vojna v nrode nepriatea Izraela: Libanone). Pozerajc na dejinn postoj kresanskej cirkvi voi judaizmu, zistil som, e v dvadsiatom storo sa pozoruhodne zmenil. Bolo to obdobie, ktor je tie poznaen vzostupom idovskej ekonomickej, politickej a medilnej moci. Kresansk cirkev m dlh zznam konfliktov so idmi. Je to zznam, na ktor sa idovsk spisovatelia pravidelne sauj. V ranch doch kresanstva bolo idovsk prenasledovanie kresanov, ako je to opsan vo Svtom psme (a taktie v historickch prbehoch), stle erstv v mysliach cirkevnch vodcov. Bval farizej Pavol, bol jednm z tch krutch prenasledovateov, a do svojho zzranho obratu na ceste do Damaku. Kresanstvo sa napokon stalo vierou prevane neidov a organizovan idovstvo jeho nezmieritenm nepriateom tvrdiacim, e Jei bol bastard a Panna Mria prostittka a kresania sa maj uvari vo vriacich vkaloch. Na druhej strane, pouijc Nov Zkon, niektor kresania obviovali idov za ukriovanie Jeia a rozsiahle prenasledovanie kresanov. Mnoh kresania si myslia, e jedin idovsk nboensk knihy s tie zo Starho zkona. Ako som to opsal v kapitole o idovskom rasizme, Talmud je zbierka hlavnch knh idovskch komentrov. Americk odkazov slovnk ho opisuje ako "....vytvrajci zklady nboenskej autority pre tradin judaizmus". V idovskom nboenstve s tri hlavn vetvy: ortodoxn, konzervatvna a reformn. Ortodoxn je tradinm zdrojom judaizmu a je povaovan za jeho srdce. Vemi podobn ortodoxnmu judaizmu je konzervatvna vetva, ponka vak viu vonos v dodriavan prsnych idovskch zkonov. 47

Modernejie reformn hnutie je ovea menej viazan farizejskmi tradciami ne predchdzajce dve vetvy. Encyclopedia Judaica opisuje sasn nboensk stav Izraela: V tte Izrael je vemi mlo reformnch a konzervatvnych kongregci. Ortodoxia je oficilny nboensk smer Izraela s vinou rabnov patriacich do starej koly talmudskch sudcov.172 (Judaism. Encyclopedia Judaica, str. 396) Smer na idovskom teologickom seminri (V New Yorku) bol drazn. . . voi viac ortodoxnmu postoju, ktor v om existoval v predchdzajcich genercich.173 (Conservative Judaism, Encyclopedia Judaica, str. 906) Universal Jewish Encyclopedia dva zretene najavo, e Talmud a nie Tra alebo Star zkon je zvrchovanou autoritou pre judaizmus. A tak je konenou autoritou ortodoxie babylonsk Talmud. Biblia sama sa zarauje na druh miesto v skutonosti, ak nie v terii.174 (Universal Jewish Encyclopedia, Authority, str. 637) Talmud jasne tvrd, e judaizmus povauje Jeia za arlatna, arodejnka, zvodcu a podvodnka. Tvrd tie, e biblick prbeh ukriovania je klamstvo, zastvajc nzor, e nie Rimania ale idovsk kazi v skutonosti ukriovali Jeia. Vraj ho ukrtili v jame hnoja a nenvideli ho tak vemi, e ho popravili tyrmi rznymi spsobmi! Talmud ukazuje Jeia Krista ako nemanelskho syna prostittky a navye prehlasuje, e bol neid. V niektorch prekvapujcich pasach sa dokonca pi, e Jei Kristus bol vzkriesen zo smrti idovskm kzelnkom a potom potrestan za svoje modlrstvo uvarenm vo vriacom semene. Tu s priame citty, ktor som si overil v Talmude, zaoberajce sa Jeiom a kresanmi:

Balaam [Jei] zhreil so svojm somrom (Sanhedrin 105 ab)175 idovsk kazi prebrali Balaama [Jeia] zo smrti a potrestali ho vo vriacom semene (57a Gittin)176 Ona, ktor bola potomkom princezien a guvernrov [Panna Mria] robila prostittku tesrovi (Sanhedrin 106a)177 [Jeia] zniesli do jamy s hnojom a po jeho ramen. Potom ho poviazali tvrdm pltnom, obtoenm okolo jeho krku a oba konce potiahli proti sebe, a km nebol mtvy. (Sanhedrin 52b)178 V Sandherin 106a sa tie tvrd, e ho popravili tyrmi rznymi spsobmi.179 Pouli ste, ak star bol Balaam [Jei] ? ...mizern a podvodncki mui nemaj i ani polovicu svojho ivota a on mal 33 alebo 34 rokov (Sanhedrin 106) T, ktor taj nekanonick knihy [Nov Zkon] nebud zdiea ni z novho sveta, ktor prde (Sanhedrin 90a) idia musia znii knihy [kresanov] (Shabbath 116a)

Ke som sa s tmito talmudskmi cittmi, uvdzanmi v knihe The Jewish Religion od Elizabeth Dillingovej, stretol po prv raz, povedal som si, e nemu by presn, e musia by falon alebo vymyslen. Potom som si vak tieto urliv citty vyhadal a potvrdil v Soncine (najpopulrnejom anglickom preklade Talmudu v 20. storo). Protikresanskm cittom sa dostalo aj v idovskej Encyklopdii takho zastpenia, e lovek by mohol len sotva vne spochybni ich pravos. idovsk Encyklopdia uvdza dokonca detaily o tom, ako anglick preklady pouvali kdov slov ako Amalakiti, Kuteni, Egypania, Pohania a in na oznaenie neidov vo veobecnosti, pouvajc tieto termny na zakrytie faktu, ako zkerne hovor Talmud o neidoch. Jasne tie priznva, e slovo "Balaam" je oznaenm pre Krista. Ako mlad mu som reagoval na tento skryt idovsk rasizmus najprv s prekvapenm, potom s hnevom. Ako mu liberlni idovsk uenci a magnti mdi odsudzova tch, ktor jednoducho odhalili idovsk netoleranciu, ke ich vlastn svt psmo u nenvisti a nsiliu voi nm, neidom. 48

Ke som zaal verejne hovori o nenvisti, ktor je v Talmude, bol som oznaen mdiami a skupinami ako napr. Anti-Defamation League of Bnai Brith (ADL) za nenvistnho, zkoprsho antisemitu. ADL je multimilin dolrov, celosvetov organizcia, ktorej jedinm cieom je zhanobi a oierni tch, ktor povedia pravdu o idovskom rasizme a nenvisti voi neidom. Vemi som sa rozlil, nielen na nenvis, ktor som videl v tradinch idovskch spisoch, ale aj na pokryteck toky idovskch vodcov na tch, ktor na tto nenvis verejne poukzali. Poas rokov ma pravidelne napdali za jednoduch verejn citovanie Talmudu, ke som neurobil ni in, len priamo tal z ich svtch knh. Za odhaovanie ich nenvisti ma volali nenvistnm. Nespravodliv a pokryteck toky, ktorm som elil, vak len zvili moje odhodlanie postavi sa, bez ohadu na to, i budem sm alebo nie, za to, v o som veril. Neoakvane som odhalil, e existuje aj mnostvo idov, ktor sa odvili odhali pravdu o sionizme a idovskom rasizme. Prenasledovan a ohovran skupina, ktor bola rovnako ako ja zdesen netolerantnm a nenvistnm postojom judaizmu, ktor povstal v idovskej komunite a sionistickom tte. Boli medzi nimi Ameriania ako Alfred Lilienthal, Noam Chomsky, Norman Filkenstein a odvny id v Izraeli, zosnul Dr. Israel Shahak. Tto uenci sa odvili postavi proti idovskej neznanlivosti. Dr. Israel Shahak riskoval vetko, aby priniesol do judaizmu a sionistickho ttu to, o on volal "slun udskos". Profesor Shahak sa narodil vo Varave v roku 1933 a bol osloboden z nacistickho koncentranho tbora v Bergen Belsen, take je poda idovskej terminolgie holocaust survivor (ten, o preil holokaust). Emigroval do Izraela, slil v izraelskej armde a stal sa uznvanm profesorom chmie. Dr. Shahak bol celoivotnm aktivistom za udsk prva, ktor psal o mnohch aspektoch Judaizmu, v hebrejine aj anglitine. Z mnostva knh, ktor napsal, je Jewish History, Jewish Religion (idovsk Dejiny, idovsk Nboenstvo) jeho najlepia.180 Gore Vidal napsal k jej sasnmu americkmu vydaniu vynikajci predslov. Nasleduje niekoko cittov z tejto knihy, odhaujcich postoj idovskho nboenstva voi kresanstvu: Judaizmus je naplnen vemi hlbokou nenvisou voi kresanstvu, kombinovanou s ignoranciou voi nemu. Tento postoj sa zhoril kresanskmi prenasledovaniami idov, je vak na nich z vekej asti nezvisl. V skutonosti sa datuje od ias, ke bolo kresanstvo ete slab a prenasledovan (nielen idmi) a bol zastvan idmi, ktor neboli nikdy kresanmi prenasledovan, alebo ktorm dokonca kresania pomohli... Poda Talmudu bol Kristus popraven riadnym rabnskym sdom za modlrstvo, podnecovanie inch idov k modlrstvu a pohdanie rabnskou autoritou. Vetky klasick idovsk zdroje, ktor sa zmieuj o jeho poprave s astn, e za to nes zodpovednos; v spisoch Talmudu nie s Rimania ani len spomenut... Samotn meno Jeia bolo pre idov symbolom vetkho, o je odporn a tto populrna tradcia alej zotrvva. Evanjeli s rovnako nenviden a nie je dovolen ich citova (nieto ete ui) dokonca ani v modernch kolch Izraela.181 Poukazuje na to, e vek mnostvo Izraelanov tak moc nenvid kresanstvo, e bol podniknut dlhotrvajci zpas za odstrnenie medzinrodnho aritmetickho znaku plus, pretoe pripomnal kr! Pobon idia protestuj proti medzinrodnmu znaku plus, pretoe je to kr a to me poda ich nzoru ovplyvni mal deti, aby prestpili na kresanstvo. alie vysvetlenie je, e by bolo potom ak ui ich, aby puli na kr, ak by si na zvykli vo svojich aritmetickch cvieniach. A do zaiatku sedemdesiatych rokov sa v Izraely pouvali dva rozlin druhy aritmetickch knh. Jedna pre svetsk koly (oddelen od nboenstva), pouvajca obrten T znak. Zaiatkom sedemdesiatych rokov zmenili nboensk fanatici Stranu Prce na vek nebezpeenstvo pre kr v aritmetike a od toho asu je vo vetkch hebrejskch zkladnch kolch (a teraz aj mnohch vysokch kolch) medzinrodn symbol plus zakzan. (Z vyhlsenia Izraela Shahaka o idovskej nenvisti ku kresanstvu) znova vytlaen rdiom Islam. 49

Profesor Shahak oznmil, e 23. marca 1980 sionisti verejne a slvnostne splili stovky knh Novho zkona v Jeruzaleme. Boli znien pod patrontom Yad Leakhim, idovskej nboenskej organizcie, dotovanej izraelskm ministerstvom nboenstiev.182 Je to rovnak vlda, o ktorej niektor kresansk kazi povedali, e by sme ju mali podpori americkmi daami. Medzi almi prekvapujcimi obvineniami Dr. Shahak napsal: idovsk deti s skutone uen pasam, ako napr. tej, ktor ke kadmu idovi, kedykovek ide okolo cintorna, vyslovi poehnanie, ak je cintorn idovsk, alebo preklia matky mtvych ak je neidovsk.... stalo sa zvykom puva (zvyajne trikrt) pri pohade na kostol alebo kr...183 Dr. Shahak citoval vemi populrnu, v Izraeli vydan Talmudsk Encyklopdiu, ktor diskutuje o vzahu medzi idom a goyom. (Goy znamen ktorkovek neid) Ak m id koitus (sex. Styk) s neidovskou enou, i u je trojron diea alebo dospel, vydat alebo slobodn a o i len dev rokov a jeden de star - kee mal s ou myseln koitus, mus by zabit ako je to zo zverom, pretoe kvli nej sa id dostal do problmov.184 (Talmudsk Encyklopdia)185 O tchto nenvistnch talmudskch zkonoch som vedel dlho predtm, ne som tal Shahakovu posledn knihu, napriek tomu ma vdy znovu ohromia, ke si ich pretam. Ich prern dsledky ma stle okuj. Ak id znsiln mlad kresansk alebo moslimsk dieva, mal dieva mus by zabit, pretoe ono dostalo ida do problmov! Ako m lovek vbec reagova na takto mravn spustlos, takto zlo? Profesor Shahak pokrauje, stranu za stranou, uvdzajc poetn prklady nenvistnch judaistickch zkonov proti kresanom. Odhauje zkony, ktor dovouj idom podvdza, kradn, lpi, zabja, znsilova, klama a dokonca zotroova neidov. Vina jeho knihy ukazuje, e judaizmus v Izraeli, sa namiesto zmierovania tchto protineidovskch zkonov, v skutonosti stva kadm dom otvorenejie nenvistnm voi neidom. Dr. Shahak potvrdzuje, e za elom zakrytia svojich nzorov pred kresanmi v Eurpe, boli mnoh protikresansk pase Talmudu a ben modlitby idovskmi autoritami zamaskovan kdovmi slovami (ako napr. Cuthean pre neida, alebo Balaam pre Jeia). Zoznamy Talmudic Omissions (toho, o bolo v Talmude vynechan) kolovali za elom plne objasni kdov slov v zlomysene proti-neidovskch pasach. Dnes s vak tieto pase znovu zaveden a publikovan vo svojej pvodnej forme (bez kdovch slov) pre izraelsk deti.186 Od prvch dn kresanstva vydvali katolcki ppei dekrty odsudzujce idov za ich ernctvo, obchod s prostitciou a in formy obchodu s otrokmi; a ich protikresansk uenia a aktivity. Protestanti boli rovnako nahlas protiidovsk. Zakladate protestantizmu, Martin Luther, tal knihy Talmudu a nazval idov "agentami diabla".187

Maj idia v sasnosti zmluvu s Bohom?

Prevldajci kresansk nzor od prvho storoia a do 60-tych rokov dvadsiateho storoia bol, e idia mali kedysi s Bohom zvltny vzah, zmluvu. Tto zmluva vak bola prsne podmienen. V Deuteronmiu 7:6-12 Boh uvdza zmluvu jasnmi vrazmi: Ve ty si svt ud Pna, svojho Boha; teba si vyvolil Pn, tvoj Boh, za svoj vlastn ud zo vetkch nrodov, o s na zemi. Nie preto, eby ste boli poetnej ako ostatn nrody, prilipol k vm Pn a vyvolil si vs, ve ste najmen zo vetkch nrodov. Ale preto, e vs mal rd a e chcel zachova prsahu, ktor urobil vaim otcom, Pn vs vyviedol mocnou rukou a vyslobodil z domu otroctva, z ruky farana, egyptskho kra. A ty spozn, e Pn, tvoj Boh, je Boh mocn a vern, ktor zachovva svoju zmluvu a svoju lskavos na tisc pokolen k tm, o ho miluj a zachovvaj jeho prikzania. Tm vak, o ho nenvidia, odplca priamo a vyhub ich; neodklad s tm, kto ho nenvid, ale odplca priamo. Preto zachovvaj prkazy, zkony a ustanovenia, ktor ti ja dnes prikazujem plni. 50

Ke bude pova tieto ustanovenia a ke ich bude zachovva a plni, Pn, tvoj Boh, ti zachov zmluvu a lskavos, ktor odprisahal tvojim otcom. (Deuteronmium 7:6-12)188 A do nedvna vina kresanov verila, e idia poruili zmluvu, ke ukriovali Krista a neskr ho aj s jeho apotolmi zavrhli. Jei urobil spsu dostupn pre idov, rovnako ako pre kadho inho, ale u viac neexistoval iadny zvltny vzah pre ud, ktor odmietli Boha a jeho syna. Nov zmluva bola zaloen medzi Bohom a vetkmi, ktor prijali Kristovu spsu. Katolcky katechizmus a vina protestantskch cirkv trvali na tomto stanovisku a do nedvnych ias. Tu s niektor z psiem, na ktorch bolo toto stanovisko zaloen. Nasledujce pase sa mi zdaj by obzvl zaujmav. Radej by som bol ja zavrhnut od Krista namiesto svojich bratov, mojich prbuznch poda krvi. . . Ale nie e by bolo zlyhalo Boie slovo. Ve nie vetci, o s z Izraela, s Izrael. To znamen, e nie telesn deti s Bomi demi, ale deti prisbenia sa povauj za potomstvo. A ako aj u Ozea hovor: "Tch, ktor neboli mj ud, nazvem Mojm udom. . . . A na mieste, kde sa im hovorilo, Vy nie ste mj ud, tam sa bud vola synovia ivho Boha... Izrael sa vak usiloval o zkon spravodlivosti, a k zkonu nedospel. Preo? Preto, e nevychdzal z viery, ale zo skutkov. (List Rimanom 9:3, 6-8, 25-26)189 List Hebrejom v Novom zkone vrav plne jasne, e Boh ukonil star zmluvu a nov vytvoril prostrednctvom Krista pre tch, ktor ho prjmu ako Pna: Teraz vak dostal o toko vzneenejiu slubu, o koko je lepia zmluva, ktorej je prostrednkom, lebo sa zaklad na lepch prisbeniach. Ve keby t prv bola bvala bez chyby, nebolo by sa hadalo miesto pre druh. Nie tak zmluvu ak som uzavrel s ich otcami v ten de, ke som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovor Pn... (List Hebrejom 8:6-7, 9)190 Preto vm hovorm: Vm sa boie krovstvo vezme a d sa nrodu, ktor bude prina rodu. A ke kazi a farizeji pouli tieto jeho podobenstv, pochopili, e hovor o nich. (Mat 21:43-45)191 Ako som tal tieto pase, pomyslel som si, Ako mu judeo-kresansk kazatelia ignorova tieto jasn psma? u nenasledovali viac moju zmluvu, a ja som ich opustil, povedal Pn. Z pohadu Novho Zkona meme zastva nzor, e farizeji ukriovali Jeia, pretoe vyzval idovsk silu a ich praktiky. Rodokme dnenho judaizmu pochdza priamo od farizejov. Len pr dn pred ukriovanm Kristus prevrtenm peanch stolov v chrme vznietil ich hnev. Bojoval s nimi po cel svoj ivot a prehlsil jedno z najprekliatejch vyhlsen, ak kedy kto proti nim vyslovil, volajc ich otcami l: Jei im odvetil: Keby bol vam otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyiel a od neho prichdzam. Nepriiel som sm od seba, ale on ma poslal. Preo nechpete moju re? Preto, e nemete pou moje slovo. Vam otcom je diabol a vy chcete plni tby svojho otca. On bol vrah od poiatku a nezotrval v pravde, lebo v om pravdy niet. Ke luh, hovor zo seba, lebo je luhr a otec li. . . .idia mu odpovedali: Nehovorme dobre, e si Samaritn a posadnut zlm duchom? (Jn 8:42-48)192 Ke Jei uvidel prichdza Natanaela, povedal o om: Toto je prav Izraelita, v ktorom niet sti. (Jn 1:47)193 Evanjelia opakovane varovali pred protikresanskou a mizantropickou povahou mnohch idov. Niektor prklady: ...lebo aj vy ste si od svojich skmeovcov vytrpeli to ist, o oni od idov. Oni zabili Pna 51

Jeia aj prorokov a ns prenasledovali. Bohu sa nepia, vetkm uom odporuj... Ale u sa im a na pokraj priblil Bo hnev. (Prv list Solnanom 2:14-16)194 Toto svedectvo je pravdiv. Preto ich tvrdo karhaj, aby boli zdrav vo viere a nedbali na idovsk bjky a prkazy ud, ktor sa odvracaj od pravdy. (List Titovi 1:13-14)195 Zd sa, e zjudaizovan kresania nikdy necituj tieto siln pase. Za jednoduch citovanie slov Jeia alebo apotolov, si lovek vysli nlepku antisemita. Ani sa neodvim pomyslie na to, o by sa stalo s lovekom, ktor by iel do synaggy a biom odtia vyhnal idov. Niet divu, e mnoh idia tak zanietene nenvidia Jeia Krista. Ironicky, ktokovek, kto sa odvi saova sa na nenvistn proti-kresansk idovsk postoje, je okamite nazvan nekresanom. Uvaoval som nad tm, e poda defincie mdi je dokonca Jei Kristus proti-kresan! Krtko po tokoch na Svetov Obchodn Centrum v New Yorku z 11. Septembra 2001, sa vplyvn idia ponhali podpori nov obmedzenia slobody prejavu a dokonca aj nboenskej a mylienkovej slobody. Vo Vekej Britnii sa pripravuje nov zkon, ktor urob urliv poznmky o nboenstve trestn a do vky sedem rokov. Pod titulkami Zkon o nboenskej nenvisti zostva v platnosti, hovor lnok BBC z 26. Novembra 2001, Niektor poslanci za Labouristov s moslimskmi komunitami vo svojich volebnch obvodoch, vrtane bvalho ministra Geralda Kaufmana boli medzi tmi, ktor podporovali posledn as nvrhu zkona, aby vyvolali polemiku. Hovoriac, ako poctil antisemitizmus ako id vo funkcii, Kaufman povedal, e kroky proti nboenskej nenvisti mali by podniknut u dvno.196 Vbor idovskch poslancov v Britnii silne podporoval tento nvrh zkona, aby zastavil nboensk kritiku a uvznil ich oponentov.197 Mete si by ist, e zkon nebude namieren na tch, ktor hanobia kresanstvo, ale len na tch, ktor odhauj neznanlivos judaizmu. V modernch asoch takmer kad ver, e inkvizin praktiky uvzovania ud za znevaovanie nboenstva, boli pre slobodu jednou z najtemnejch obdob v dejinch sveta. To je vak presne ten ist druh tlaku, ktorho sa tento nov Britsk zkon doaduje. Poda tohto zkona by mohol by zakzan dokonca aj Nov Zkon, pre jeho proti-idovsk postoje, prve tak, ako tomu bolo v ranch doch idovskho bolevizmu a ako je to v mnohch izraelskch intitciach. Poda tohto zkona me by osoba uvznen a do vky sedem rokov za jednoduch citovanie Novho Zkona na tmu idovsk otzka! Tento drakonick zkon samozrejme umouje, aby mohol by kad, kto vyjadr negatvny nzor na akkovek nboenstvo uvznen poda chvkovho rozmaru vldnych sdov. Je to pravdepodobne najrozsiahlej a najnebezpenej krok sp od slobody prejavu za posledn stovky rokov ! S odstupom storo od ukriovania sa antagonizmus medzi kresanmi a idmi stval ete viac nepriatesk. V Rme sa prv vek prenasledovanie kresanov udialo za cisra Nera. Ran cirkev opatrne zaznamenala, e toto prenasledovanie vzilo z ustavinho nabdania Nerovej idovskej milenky menom Poppaea Sabina. Dokonca aj idovsk dejiny zaznamenvaj tajn dohodu idov s moslimskmi Maurami, poas ich tyranskej okupcie kresanskho panielska. V modernch asoch hrali idovsk komunisti hlavn lohu v najvch vradch a tyranii kresanov v dejinch - tyranii, ktor sa odohrala pod komunistickmi reimami Sovietskeho Zvzu a Vchodnej Eurpy. Ako som spomenul v predchdzajcej kapitole, Alexander Solenicyn odhalil, e idia riadili gulagy v Rusku, v ktorch zavradili mnoho milinov oddanch kresanov.198 Vaka takmu dkazu, ktor som objavil v ase svojho vskumu, som plne porozumel jednmu z najmrazivejch verov Novho zkona, ktor sa vo Svtom psme pravidelne opakuje: Ale nik o om nehovoril verejne zo strachu pred idmi. (Jn 7:13)199 V modernej Amerike stoja idia v ele silia na odstrnenie kresanstva. o je dleitejie, idia dominuj znane protikresanskm masmdim. Vydvanie a distribcia knh, hlavn noviny, asopisy, filmy a televzia s impriom, v ktorom s idia prli zastpen a tch niekoko kresanov sa nauilo hovori to, o musia, aby preili a prosperovali. Starovek odporcovia Krista s schopn pomocou ich vadeprtomnej medilnej sily presvedi miliny kresanov, e idia s stle Bohom vyvolen nrod a Boh m s nimi naalej exkluzvnu zmluvu. Kresanom je nahovran, e odporova idovskm proti-kresanskm krokom znamen odporova vli samotnho Boha. Napriek tomu Boh jasne hovor v Liste Hebrejom 8:9: "nie tak zmluvu, ak som uzavrel s ich otcami v ten de, ke som 52

ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovor Pn."200 Niektor kazi tvrdia, e poda proroctiev sa idovsk nrod napokon vrti ku Kristovi, a preto by sme mali podporova Izrael bez ohadu na to, koko stranch protikresanskch inov pcha. To sa rovn tvrdeniu, e by sme mali da ke od naich kostolov podpaaom snaiacim sa ich vypli, pretoe jednho da sa mono ku Kristovi vrtia. Ponuka boej spsy je pre kadho, to vak neznamen, e by sme sa nemali postavi silm zla, alebo e by sme mali finanne a vojensky podporova najvch nepriateov Krista. Verm, e mme morlny zvzok brni nau vieru proti tm, ktor napdaj Krista a brni ostatnch kresanov, ktor s prenasledovan Kristovmi nepriatemi. Napriek tomu, e mnoh vedce smery modernho kresanstva nm opakovane hovoria ak vnimon a asn s idia, Nov Zkon sa im neboj postavi. Existuj celosvetov snahy idov zmeni znenie Novho Zkona. Rzne Paiov Hry po celom svete s upravovan tak, e priamo zo svtho psma sa odstrauje to, o idia povauj za urliv. idia - to je termn, ktor sa v Novom zkone objavuje 195 krt... ale na rozdiel od milinov tch, ktor si to nevmaj - alebo ktor trpeli kvli obrazu idov v Novom Zkone, Irvin J. Borowsky vedie kampa za to, aby sa z Biblie odstrnili temn opisy jeho nroda. Borowsky, vydavate asopisu na dchodku a zakladate Liberty Museum vo Philadelphii, u 19 rokov nalieha na vydavateov Biblie, aby nali in spsob preloenia grckeho slova hoi loudaioi - doslovne "idia". Nov Zkon bol napsan v grtine. Hoi loudaioi sa v Jnovi a Skutkoch apotolov objavuje 151 krt, asto s odkazom na nepriateov Krista.201 Je dleit objasni, e aj ke si myslm, e musme brni nau vieru a dedistvo, nemusme by nenvistn alebo zlomysen. Nemali by sme nenvidie, musme sa vak rozhodne postavi proti ich snahm znii n spsob ivota, nau kresansk vieru, slobodu a samotn preitie nho nroda. Vo svojom ivote som sa snail pristupova ku kadmu jednotlivcovi nezaujato. Nie je dvod, aby sme zaobchdzali s jednotlivmi idmi bez repektu alebo s nenvisou. Ak sa vak snaia znii nae dedistvo, mme prvo - vlastne musme - sa im postavi. Televzni evanjelisti si dvaj vek pozor na to, o povedia o vyvolenom nrode, pretoe vedia, e mu by vyhoden z vysielania kedykovek sa tak idovsk majitelia rozhodn. Dobre sa pamtm na jeden z programov Jimmyho Swaggarta, dlho pred jeho sexulnym kandlom. Fukal a plakal, e nm mus poveda, e Pentekostalci (lenovia kresanskch cirkv prsne sa riadiacich poda literrnej podstaty Biblie) nenasleduj slovo boie, a ani Katolci, Presbyterini, i Metodisti. Jimmy bol opatrn, aby nespomenul jednu extrmne siln nboensk skupinu, ktor sa otvorene stavia proti Jeiovi Kristovi. Swaggart mono kritizovanm Katolkov a Metodistov osi stratil, ale vedel, e by bol riskoval ovea viac (vlastne vetko) ak by sa odvil vyslovi o i len najmeniu kritiku idov. S poznanm vadeprtomnej idovskej moci som sa tie dozvedel, e idia sa snaia podkopa nboensk zklady kadho nroda, v ktorom ij. Korn naprklad detailne opisuje odvek idovsk machincie proti moslimom a kresanom.

Islam a Kresanstvo: Podobn nzory na idov

O niekoko rokov neskr som bol, po pretan moslimskej svtej knihy, Kornu, zaujat jej vrelm nzorom na Krista a jej pohadom na idov, ktor sa odra v Novom Zkone. Naprklad, hoci Korn povauje Krista skr za vekho proroka ne spasitea, hovor, e Mria bola cnostn ena a Boh bol otcom jej syna Jeia. Hovor tie, e Boh vzkriesil Jeia. Korn, rovnako ako Nov Zkon, poukazuje na to, e idia mali s Bohom zmluvu, ktor vak poruili a e Boh potom ponkol nov zmluvu vetkm veriacim. Odsudzuje tvrdenie Talmudu, e Mria bola apka a spochybuje pchu Talmudu, e idia sami zabili Jeia Krista a nie rmania na ich prkaz. Tie z det Izraela, ktor odpadli, boli prekliate jazykom Dvidovm a Jeiom, synom Mrie. To preto, e sa brili a hreili. Zlo je pre ne skutone to, o zosielaj pred samch seba (s nsledkom), e je na nich Alahov hnev a bud zna muky. 5:77-80 (Sra 5 je Al-Ma'idah) 53

Najsilnejch nepriateov voi veriacim njde medzi idmi a pohanmi, a nabli v lske k veriacim s t, ktor hovoria "my sme kresania". Pretoe medzi nimi s mui oddan ueniu a mui, ktor odmietli svet, a nie s arogantn. (Sra Al-Ma'idah: 5-82) (idia) si privodili bosk nevu, tm, e poruili zmluvu...A veria iba mloomu. Odmietli vieru a voi Mrii vyslovili zvan falon obvinenie... Povedali (chvliac sa): "Zabili sme Jeia Krista, syna Mrie, Alahovho posla - ale nezabili ho, ani ho neukriovali. Ale spsoben bolo, e sa im to tak zdalo...a t, ktor sa v tomto lia, s pln pochybnost. Nie, Allah ho vzkriesil k sebe; a Allah je vyven v moci. A niet inho z udu knihy, okrem toho, ktor v neho pred smrou ver, a v De Sdu bude svedi proti nim (Sra 4 AlNisa 153-159). idia hovoria: "Alahova ruka je zviazan.... (Alah hovor) Nie, obe Jeho ruky s nairoko rozpriahnut... Svoju tedros rozdva poda svojej vle. Skutone,... nepriatestvo a nenvis medzi nimi a do Da Vzkriesenia. Vdy, ke vznietili ohe vojny, Alah ho hasil, a oni sa (vdy) snaia psobi na zemi kodu (5-64) Ke som si preskmal idovsk dejiny, uvedomil som si skutonos, e dnen idia zdieaj len mlo z dedistva Starho Zkona s pvodnmi izraelitami. Pri tan idovskej encyklopdie som sa dozvedel, e idia sa sami radia do dvoch hlavnch skupn: akenzskej a sefardskej. Sefardsk, ktor migrovali z Palestny do Stredozemnch nrodov s vraj prbuzn pvodnch kmeov Izraela, km akenzsk sa po prv raz objavili v oblasti juhozpadnej zie zvanej chazarsk ra a prenikli do Ruska a Vchodnej Eurpy. idovsk Encyklopdia obsahuje dlh lnok o chazaroch a priznva, e chazarsk krovstvo prestpilo na judaizmus okolo roku 740 po Kr. Arthur Koestler, vznamn idovsk autor v dkladne zdokumentovanej knihe Thirteen tribe (Trinsty Kme)202 presvedivo argumentuje, e chazari sa stali akenzskou vetvou idovstva, ktor tvor znan vinu modernho idovskho nroda. Tomuto historickmu prieskumu je samozrejme venovan len vemi mal pozornos, pretoe ak by bolo mon ukza, e vea idov nem iadne priame spojenie s Abrahamom, ich ospravedlnenie " starovekej vlasti" pre tt Izrael by potom bolo plne podkopan. (Barnes Review: The Khazars, Non-Semitic Jews)203 Navye, vea pvodnch izraelskch kmeov padlo do babylonskho zajatia a idia boli meninami v kadom nrode sveta, v ktorom sdlili. Napriek ich etnocentrizmu a talmudskm nariadeniam stavajcim sa proti mieanm manelstvm, idia bezpochyby do uritej miery uzatvrali manelstv s umi hosujcich nrodov. Dokonca aj pri iba malom medzirasovom miean v priebehu 3000 rokov, idia pravdepodobne zmenili nieo zo svojho pvodnho genetickho dedistva. Avak, ako pomaly absorbovali gny inch nrodnost, krenie v ich vlastnch meninovch komunitch urite viedlo k vekej genetickej podobnosti medzi nimi. Vlune idovsk choroby ako tay-sachs odhauj spojen genetick dedistvo idov bez ohadu na to, kde na svete ij.204 Na kole som sa stretol s vierou Kresanskej Identity, ktor zastva nzor, e pvodn izraelitsk kmene sa stali rozlinmi nrodnosami Eurpy. Tto kresansk odno tvrd, e s prchodom Krista, sa z tch pvodnch Izraelitov, ktor si uchovali svoje dedistvo, stali kresania a t, ktor sa zmieali s inmi nrodmi (ako napr. Babylonanmi a potom neskr chazarmi) a nasledovali Talmud sa stali tmi, ktorch teraz oznaujeme ako idia. Preskmal som tieto tvrdenia, zachoval som si vak svoj tradinej kresansk postoj voi idom. Poas rokov sa mnoh lenovia Kresanskej Identity stali mojimi priatemi a urobili na ma dojem svojou oddanosou Jeiovi Kristovi v boji proti idovskho rasizmu. Povaujem ich vane za kresanskch druhov, s ktormi zdieam mnostvo nzorov a s ktormi v niektorch veciach neshlasm. Som van, e s spojen so vetkmi tmi, ktor s oddan boju za oslobodenie sa od idovskmu rasizmu. Porozumel som, e nejdem proti Boiemu slovu, ke chcem spozna a chrni dedistvo svojich vlastnch ud, nroda a vlastne vetkch rs, ktor stvoril. Dokonca len plnm zkony jeho vtvoru. Napokon som si aj uvedomil, e poda Biblie vytvoril prchod Krista Nov Zmluvu; a e bohom vyvolen udia s u teraz t, ktor prijali jeho a jeho otca. Vedel som, e mm prvo brni svoje kresansk dedistvo pred silami snaiacimi sa o jeho znik. Tak ako vtedy, stle verm v slobodu 54

prejavu a slobodu vierovyznania. idia maj vlun prvo veri v okovek si len elaj a by aktvne proti-kresansk a proti-neidovsk. Sionisti maj vetky prva doadova sa svojej vlastnej politickej nadvldy. Ale my mme rozhodne prvo postavi sa im, brni sa pred ich mocou, zachovva nae dedistvo proti ich tokom a vybojova si nau drah slobodu spod ich nadvldy. Aj ke som kresan a osoba Eurpskeho dedistva, trpi ma to, e konen vazstvo idovskho rasizmu by znamenalo skazu vetkch dedistiev, nrodnost a nboenstiev okrem ich vlastnch. Kee idovsk rasisti s jednotn vo svojich snahch proti nm, tak aj napriek oividnm rozdielom v naich kultrach a vierach, musme by jednotn aspo v naom sil porazi sily ich Novho Svetovho Poriadku.

55

KAPITOLA 4

IDIA, KOMUNIZMUS A OBIANSKE PRVA

Excentrick ena v kancelrii Obianskeho zdruenia, ktor ostro kritizovala idov a komunizmus, mala v niektorch svojich faktoch oividne jasno. A tieto fakty boli neodvrtiten: komunizmus a sionizmus sa zrodili v rovnakej idovskej dui, zosobnenej Mosesom Hessom.205 Pomaly som si zaal uvedomova dvojit morlku prenikajcu idovsko-neidovskmi vzahmi. idia praktizuj jednu morlku pre seba a in hlsaj neidovskmu svetu. Ich vlastn morlka rasovej pchy u solidarite, tradcim a presadzovaniu vlastnch zujmov. Pre ich pomyselnch sperov vak hlsaj rozmanitos a liberalizmus. Ak takto dvojit morlka neexistuje, ako je mon, e idmi ovldan americk mdi:

Podporuj tt Izrael, ktor presadzuje judaizmus vo svojich kolch, zatia o sa stavaj proti spievaniu vianonch kolied v americkch kolch? Podporuj tt Izrael, ktor m prsne oddelen koly, komunity a zariadenia pre idov a Arabov - zatia o odsudzuj oddelen koly a bvanie v Amerike a Junej Afrike? Podporuj tt Izrael s jeho obmedzujcimi imigranmi zkonmi typu "len pre idov", zatia o podvracaj americk pokusy o znenie ileglnej imigrcie? Podporuj tt Izrael, ktor dovouje kadmu idovskmu obanovi nosi zbra, ak si tak el, zatia o obhajuj prsnu kontrolu zbran pre americkch obanov? Podporuj tt Izrael, ktor otvorene priznva svoju lohu na ochranu idovskch ud a dedistva, zatia o odsudzuj Eurpanov, ktor sa odvia podporova ochranu Zpadnho dedistva a kultry v Amerike? Vdy vykresuj historick vzahy medzi idmi a neidmi portrtovanm neidov ako zlch a idov ako nevinn obete, km neidov odsudzuj za samotn brnenie sa takmto etnickm ohovraniam?

Morlne pokrytectvo sa stalo zrejmm. Mocn idia obhajuj jednu morlku rasovej pchy pre idov a protikladn agendu pre neidov. Ak s ich pravidl solidarity morlne dobr pre nich, preo by teda neboli rovnako dobr aj pre ns? Preo dvojit tandard? Ak s poda ich vlastnch vyhlsen "bieli rasisti" morlne odsdeniahodn, preo nie s odsdeniahodn aj idovsk rasisti? Km Herzl a in sionisti horkovito zhali celosvetov idovsk podporu na zaloenie vlune idovskho ttu, idovsk aktivisti boli zaneprzdnen snahou o vylenie kresanskho prvku z americkej kultry a dokonca odstrnenie vianonch kolied z naich kl. Km vytrubuj svoje presvedenie, e s "vyvolen" nad vetkmi ostatnmi a oslavuj jedinen ud definovan dedistvom od Abrahma a po sasnos Eurpskym Amerianom nahovraj, e rasov povedomie je vysloven zlo. Km si zriaovali idovsk tt, kde je obianstvo zaloen takmer vlune na dedinosti "idovskch ud", idovsk antropolgovia propagovali mylienku, e Eurpska rasa neexistuje. Palestnania s vraj zl, za prost tbu ma vlastn nrod, veden ich vlastnmi umi, napriek tomu, e toto je zkladnm princpom samotnho Izraela. Hoci idia oddane podporuj svoj vlune idmi veden tt Izrael, nenavne pracuj na podkopan bielej kontroly a charakteru Ameriky, pomocou masvnej neeurpskej imigrcie. Dsledne pracuj na rozmanitosti a pluralizme v kadom nrode sveta s vnimkou ich svetovho idovskho centra v Izraeli. Km v Izraeli maj zkony zakazujce neidom vlastni urit mdia, odvne ovldli vznamn vinu masmdi v Amerike.

Komunistick ideolgia a rasa

Mattie Smithov mi povedala, e idia stoja v ele silia na znienie najzkladnejch kameov nho dedistva. tal som o tom, e idia boli vodcami akademickho hnutia propagujceho mylienku, e nrody a rasy s len umelo vytvoren celky. Pri prezeran si zkladov rasovho 56

rovnostrstva som objavil, e stpenci medzinrodnho komunizmu boli prv, ktor propagovali modern predstavu univerzalizmu. Po celom svete sa komunizmus stotonil s rasovmi a nrodnmi meninami a ich bojom za oslobodenie sa od imperializmu, kolonializmu a utlania". oskoro som zistil, e idia dominovali medzinrodnmu komunistickmu hnutiu v modernch asoch prve tak, ako viedli boevizmus v Rusku na zaiatku 20. storoia. idovsk spisovate Nathan Glazer206 uviedol objektvne, e v 60-tych a 70-tych rokoch tvorili idia polovicu aktvnych komunistov v Spojench ttoch a tyroch z piatich vodcov. Dvaja idia, Jerry Rubin a Abbie Hoffman viedli marxisticky orientovan hnutie hippies a boli dvoma z piatich idovskch lenov revolunej skupiny "Chicago seven", ktor sa poksila o nsiln preruenie demokratickho zhromadenia v roku 1968. V knihe Behind Communism som s prekvapenm zistil, e aspo tyria z piatich chytench a usvedench komunistickch vyzvedaov a zradcov v USA a Kanade boli idia.207 Pravdepodobne najznmejou zradou v americkch dejinch bola krde tajomstva vroby atmovej bomby Ethelou a Jliusom Rosenbergovcami.208 Boli sasou pionnej skupiny Fuchs-Gold, ktor operovala okolo projektu Manhattan a inmi vetvami americkho programu vroby atmovch zbran. Siedmi lenovia skupiny Fuchs-Gold sa priznali k obvineniam spojenm so pionou. Boli to Klaus Fuchs, Harry Gold, David Greenglas, Abraham Brothman, Miriam Moskowitz, Sidney Weinbaum a Alfred Slack. al podozriv, Morton Sobell uiel do Mexika, ale mexick rady ho vydali Spojenm ttom, aby elil sdu a nslednmu odsdeniu. Sd usvedil aj Rosenbergovcov, ktor boli popraven.209 Z desiatich pinov, ktor boli zodpovedn za predvanie naich atmovch tajomstiev sovietom, len jeden, Alfred Slack, nebol id. alie vek pionne prpady zahali prpad Amerasia, prpad Julius a Ethel Gerhart Eisler, prpad Judith Coplin a prpad Alger Hiss. idia Rosenbergovci npadne figurovali vo vetkch tchto prpadoch a tvorili jasn vinu obalovanch. Jedin popredn neidovsk pin bol Alger Hiss. V prpade Hollywood Ten Case, usvedila snemova reprezentantov desa hollywoodskych filmovch scenristov za pohdanie kongresom. Za neamerick aktivity sa dostavili pred kongresov vbor a na otzku i s komunisti, odmietli odpoveda. idovsk publikcie tvrdili, e vbor zruinoval scenristov bezdvodne. V poslednej dobe bolo natoench niekoko filmov brniacich Hollywoodsku Desiatku ako nesprvne a nespravodlivo prenasledovan, napriek tomu, e u iestich z nich sa preukzalo, e platili lensk poplatky komunistickej strane. al tyria mali zznamy o mnohch komunistickch aktivitch a spojeniach. Deviati z desiatich boli idia. Km sa idovsk marxisti zaoberali politickou asou hnutia za "obianske prva", rovnako tvrdo tlaili aj v akademickej oblasti. A do 30-tych rokov biologick vedy uznvali rozdielne rasy udstva prve s takou istotou, ako uznvali rozdielne druhy a poddruhy zvieracieho sveta, a km, ako to vrav komenttor Kevin Storm: "Km rovnostrsky politick vietor nezavial na americk akademick pdu, hnan chytrou, prepojenou a dobre organizovanou meninou s agendou."210 Zaal som si uvedomova, e hlavnmi zstancami mieania rs nie s ernosi. Vina ernochov v Amerike je, tak ako vetky nrody, hrd na svoju odlinos, napriek tomu, e urite tia po ekonomickom a socilnom pokroku. Najpopulrnej ernosk vodca na zaiatku 20. storoia bol ierny separatista Marcus Garvey, ktor poadoval nvrat ernochov sp do pvodnej vlasti v Afrike a zaloenie novho ernoskho nroda. Proti tomuto hnutiu ernoskho separatizmu, ako aj proti snahm Eurpskych Amerianov chrni zpadn dedistvo, sa postavila menina, ktorej cieom bolo sabotova oba programy. Dokonca aj dnes, napriek najlepm snahm idovskch mdi na jeho znevaovanie, je najpopulrnejm afro-americkm vodcom moslimsk minister Louis Farrakhan, ktor otvorene usiluje o zachovanie svojej vlastnej rasy.

57

Hnutie, vetkm nrodnostiam nepriatesk

Franz Boas je uznvanm otcom modernej rovnostrskej antropolgie. Bol idovskm imigrantom z Nemecka s trochou vzdelania v antropolgii. Doktorsk prcu robil na tmu farba vody. Boas zaviedol termn, ktor nazval "kultrna antropolgia". A do jeho prchodu spadala antropolgia oficilne pod fyziklne vedy. Boas inne rozdelil antropolgiu do samostatnch discipln kultrnej a fyziklnej antropolgie. Prv fyziklni antropolgovia boli skuton rasov vedci, pretoe tudovali loveka a jeho evolun vvoj cez tdium meratench fyzickch charakteristk udskch rs, minulosti a sasnosti. Ktorkovek dobr fyziklny antropolg mohol chyti do rk udsk lebku a na zklade jej charakteristk rchlo uri rasu dotynho. Tieto fyziologick vedomosti boli samozrejme dleit v delen vykopvok ranho loveka a skladan kskov prehistrie a evolunho vvoja. Kultrna antropolgia sa zaoberala viac rznymi sasnmi kultrami udstva a kultrne svisiacimi otzkami staroveku a prehistrie, o z nej robilo ovea menej precznu vedu, otvoren irokmu vkladu. Prekvapujco, predtm ako sa stal Boas poprednm antropolgom, vyjadril svoju akceptciu rasovch rozdielov v mentlnych charakteristikch. V The Mind of a Primitive Man napsal: Rozdiely v truktre musia by sprevdzan rozdielmi funknmi, fyziologickmi, ako aj psychologickmi; a kee sme nali jasn dkaz o rozdieloch v truktre medzi rasami; musme predpoklada, e njdeme rozdiely aj v mentlnych charakteristikch.211 Obaja Boasovi rodiia boli radiklni socialisti v revolunom hnut, ktor zmiatlo Eurpu v roku 1870. V Boasovom ivotopise napsal jeho tudent Melville Herskovits, e Boasove politick sympatie sa "naklali k rznym typom socializmu".212 V Snemovni reprezentantov Spojench ttov citovali Boasove zapletenie sa so 44 poprednmi komunistickmi organizciami. S rastom nacizmu v Nemecku a zvyujcim sa vplyvom rasovo vedomch antropolgov vo svetovej vedeckej komunite zaal Boas organizova svoj antropologick vplyv do sluieb svojich politickch sympati. Zaal podporova arlatnsku mylienku, e v skutonosti neexistuje nieo tak, ako individulne udsk rasy. Argumentoval, e napriek tomu, e existuje vea farieb pleti a t, medzi skupinami zvanmi rasy s len mal genetick rozdiely, ktor s jedine vsledkom prostredia, ktor ich stvorilo. Do roku 1938 Boas vyie zmienen definciu s vydanm novej edcie svojej knihy vynechal. Zhromadil okolo seba mnostvo idovskch prvrencov ako Gene Weltfish, Isador Chein, Melville Herskovits, Otto Klineberg a Ashley Montagu. Bol medzi nimi aj ierny vedec K. B. Clark a dve eny, Ruth Benedict a Margaret Mead. Mead neskr napsala znmu knihu o Samoe (skupine ostrovov v junom pacifiku) (Coming of Age in Samoa - Dospievanie v Samoe),213 kde navrhuje, e nerozliujce sexulne vzahy by znili traumy a problmy teenagerov. (Jej dielo bolo neskr plne vyvrten Derekom Freemanom, ktor ukzal, e Mead sfalovala daje o Samoe).214 215 216 Boas a cel jeho zstup prvrencov mali irok komunistick spojenia. Opakovane prehlasoval, e je vo "svtej vojne proti rasizmu" a zomrel nhle poas formlneho obeda, kde op raz a naposledy zdrazoval potrebu bojova proti rasizmu. Boas a jeho druhovia zskali kontrolu nad oddelenm antropolgie na vine univerzt presvedovanm svojich rovnostrskych sdruhov, aby pri kadej prleitosti pouvali svoje pozcie na podporu svojich vlastnch ud pri akademickch menovaniach. Km tradin antropolgovia nesledovali svoje vlastn ciele a nemali iadnu svt prinu nieo presadzova, Boas a jeho nasledovnci si zvolili poslanie vykoreni rasov vedomosti z modernch akademickch zariaden. Podarilo sa im to. Kedykovek rovnostri dosiahli pozcie vplyvu alebo moci, pomhali svojim druhom postupova v oblasti vyuovania na univerzitch a akademickch oddeleniach, ktor viedli. Svojich nboenskch druhov, ale aj neidovskch rovnostrov dsledne podporovali v zskavan profesr, vskumnch menovan a poven. Podobn tajn dohody sa diali v radoch a vo veden antropologickch asocici a urnlov. Zveren der vak priniesli mdi svojou podporou tejto rovnostrskej dogmy, kee boli takmer plne v idovskch rukch. Rasov rovnos bola (a stle je) predstavovan verejnosti ako vedeck fakt, opan nzor maj len 58

"zkoprs" a "netolerantn" udia. Rovnostrskym spisovateom ako Ashleymu Montagovi a inm sa dostalo vekej chvly v asopisoch, novinch a neskr aj v televzii. i u sa jednalo o ida alebo neida, vyznvanie rasovej rovnosti sa stalo zkladnou dogmou pre kadho, kto chcel v antropolgii alebo v akejkovek inej asti akademickho sveta postpi. Prinutie k "politicky sprvnej" mylienkovej lnii viedlo k presti a uznaniu, peniazom a spechu. Rozprvanie o rasovej pravde viedlo k osobnm tokom, ukoneniam karir a asto dokonca k ekonomickm akostiam. Ashley Montagu sa stal najznmejm hovorcom rovnostrskeho podvodu, nahradiac Boasa, ako najpopulrnejieho predstavitea antirasizmu. Jeho dobre modulovan britsk przvuk a aristokratick meno pridali jeho nzorom na rasov rovnos okamit dveryhodnos. Stle, aj po 30-tich rokoch, sa pamtm na jeho psobiv vystpenie v TV programe Today. Jeho kniha Rasa: Najnebezpenej udsk mtus, sa stala bibliou rovnosti a hlboko na ma zapsobila predtm, ako som mal monos preta si druh stranu tmy.217 Montagove prav meno bolo Israel Ehrenberg. Vo vynikajcom manvri psychologickej kamufle si Ehrenberg zmenil meno niekokokrt, rozhodnc sa napokon pre anglosasky znejce Montagu, ktor je jedno z najprominentnejch anglickch aristokratickch mien stredovekch rodn.218 Do konca 90-tch rokov zaali idovsk autori drzo psa o ich nadvlde v americkej antropolgii. V asopise American Anthropologist z roku 1997, ktor vydva Americk antropologick asocicia, id menom Gelya Frank pe, e rovnostrska americk antropolgia je tak dokonale presiaknut idmi, e by mala by povaovan za "sas idovskch dejn". Frank alej priznva, e antropolgia je v slubch socilnej agendy a jej snaha sa zameriava na idovskch antropolgov, ktor sa "zaoberaj zavdzanm multikulturlnych teri do programov pre aktivizmus". Rovnak druh antropolgov, ktor tak vrelo prehlasuj, e pokia ide o belochov a ernochov "neexistuje nieo tak ako rasa", dnes pokrytecky hlsaj jedinen genetick homogenitu idov. Okrem toho, zvyujci sa poet idovskch antropolgov sa otvorene priznva k oslave svojho zvltneho genetickho a kultrneho dedistva.219 Pokia sa nehovor o idovskom vyvolenom ude, rovnostrstvo stle vldne americkej akadmii. Richard Lewontin, Leon Kamin, Jared Diamond a Stephen Jay Gould s tyria jej samouznvan idia a vedci akademick predstavitelia rovnostrstva. Napriek lavne novch vedeckch poznatkov dokazujcich dleit lohu gnov vo vytvran jednotlivch a skupinovch rozdielov, je rasov rovnostrstvo stle svtm psmom antropolgie a udskej psycholgie, ako je to charakterizovan v populrnych mdich. Diela Lewontina, Kamina, Goulda, Rosea, Diamonda a inch rovnostrov sa pravidelne objavuj na strnkach asopisov ako Smithsonian, Natural History, Nature, Discover, Time, Newsweek a inch iroko uverejovanch publikci. Televzne programy s nimi robia asto rozhovory, ako s "odbornkmi" na tmu rasa - a len zriedkakedy maj ich akademick oponenti monos vyjadri opan nzor. Vina vedcich rovnostrskych hovorcov sa povauje za marxistov, o je mal detail, ktor sa nezd e by mdia spomnali. Predstavte si, e by sa niektor z ich oponentov sm oznail za nacistu; predpokladm, e tento fakt by sa nikdy nezabudol citova. Sn najlep spsob ako dokza cieavedom podvdzanie idovskch rovnostrov, je odhalenie oividne pokryteckch spisov jednho z hlavnch osobnost idovskho rovnostrstva: Jareda Diamonda. V New Yorkskej Kninej Recenzii Diamond chvlil Cavalli-Sforza za podkopvanie pokusov vedcov triedi udsk populcie do rs rovnakm spsobom ako sa triedia vtky a in druhy do rozlinch skupn.220 Ale v nedvnom lnku asopisu Natural History hovor Diamond, e genetick tdie dokazuj, e idia sa lia od neidov. Prekvapujco tvrd, e existuj aj praktick dvody pre zujem o idovsk gny. tt Izrael utrca vek peniaze na podporu imigrcie a prekoovania idov, ktor patrili medzi prenasledovan meniny v inch krajinch. To okamite predstavuje problm, ako uri kto je id.221 Take Diamond hovor, e medzi hlavnmi rasami udstva neexistuj iadne skuton rozdiely, ale e je rozhodne mon aj iaduce rozliova zaleka menej zjavn rozdiely medzi idmi a neidmi. Dobr prklad idovskej stratgie mono vidie v ich oakvan irokej asimilcie Palestnanov do inch kultr a nrodov. Palestnania s moslimovia a kresania, dve viery, ktor s veobecne univerzlne vo svojich nzoroch, o je v protiklade k rasistickej podstate judaizmu. Kee Palestnania, ktor boli vyhnan z zemia kde je dnes v Izrael prenikaj do zpadnch krajn, 59

mnoh uzatvraj zmiean manelstv a splvaj s populciou hostiteskch nrodov. idovsk rasisti sprvne predpovedaj, e asimilovan Palestnania bud ma prirodzene slabie put a meniu oddanos k svojmu palestnskemu dedistvu a veci palestnskej slobody. o sa pouva na nich, pouva sa na vetkch ud, ktorch idovsk rasisti vidia ako svojich nepriateov a sperov. Preto sa dsledne snaia prelamova tby chrni rasov dedistvo, kultru a solidaritu v kadom nrode okrem svojho. Rovnostrstvo je len pre potrebu neidov, km rasov odlinos a ovinizmus zostvaj duou a achou judaizmu. Napriek dobre organizovanej kontrole "asti idovskch dejn" nad antropolgiou, vedeck potvrdenie rasy rastie tak rchlo, e populrni rovnostri u asi nebud schopn prli dlho zadriava vedeck prval. Nikdy neexistoval v rozdiel medzi vedeckm a populrnym prstupom. Je to samozrejme strategick potreba idovskch rasistov podlomi akkovek pocity etnickej solidarity, kultry, alebo lojality medzi ich protivnkmi. Ak by mali ostatn nrody siln put k vlastnej identite, dedistvu a kultre, prirodzene by sa tak ahko nepodrobili idovskej nadvlde.

Freudovsk tok
Psycholgia padla za obe idovskmu nporu prve tak, ako antropolgia. Od dn Sigmunda Freuda sa psycholgia definuje ako "idovsk veda". Jeden z jeho idovskch ivotopiscov to vyjadril takto: Dejiny urobili psychoanalzu "idovskou vedou". Ako tak bola aj napdan. Bola znien v Nemecku, Taliansku a Raksku a vyhnan na vetky svetov strany. Ako tak je vnman ete aj teraz a to tak nepriatemi ako aj priatemi. Samozrejme dnes existuj vznamn analytici, ktor nie s idia... Predvojom hnutia za poslednch 50 rokov vak zostali hlavne idia, ako tomu bolo od zaiatku.222 Od vekej hospodrskej krzy prestala bra akademick psycholgia do vahy vplyv dedinosti a takmer vetky jednotliv udsk znaky sprvania a mentlnych schopnost zaala prisudzova podmienkam okolia. Tvrdila, e okolie viac ne dedinos je skutonm zdrojom vetkch duevnch a prejavovch rozdielov medzi rasami. Terie Freuda a jeho prvrencov nielene napdaj princpy rasy, ale zahjili znan tok aj na duevn a morlne hodnoty Eurpskej civilizcie. Freud navrhol, e naa kresansk sexulna morlka je prinou duevnch chorb vo vekom rozsahu. Neustle podkopval koncepty sexulnej vernosti a zklady manelstva. V roku 1915 napsal: Sexulna morlka - ako spolonos, vo svojej extrmnej forme, americky definovan - sa mi zd by vemi opovrhnutiahodn. Ja obhajujem neporovnatene vonej sexulny ivot.223 V Moses and Monotheism (1939) Freud opakovane napda kresanstvo, zatia o podporuje duchovn nadvldu idov: udia, astn vo svojom presveden o vlastnej pravde, vazn vedomm, e s vyvolen, doli k hodnotm vetkch intelektulnych a etickch vdobytkov. Kresansk nboenstvo si neudralo vzneen vky duchovenstva, do ktorch sa ti idovsk nboenstvo.224 Tak ako komunistick idia viedli politick vojnu s ruskm crom, freudovci viedli kultrnu vojnu proti Zpadnej kresanskej kultre. Kevin MacDonald vo svojej klasickej tdii idovskho etnocentrizmu, A People That Shall Dwell Apart, zdrazuje, e Freudova kniha Totem and Taboo225 odhauje jeho lohu v kultrnej vojne proti neidom: Freudove pekulcie mali jasn zmer. Skr ako poskytn domnienky, ktor by znova zdraznili morlne a intelektulne zklady vtedajej kultry, jeho pekulcie boli vntornou sasou jeho vojny proti kresanskej kultre a to a tak, e Totem and Taboo povaoval za vazstvo nad Rmom a katolckou cirkvou.226 Freud sa teil z toho, o povaoval za svoju vojnu proti kresanstvu, ktor porovnval s Rmskou Rou. Seba prirovnal k svojmu idolu Hannibalovi a mienil vyplieni Rm: 60

Hannibal... bol obbenm hrdinom mojich neskorch kolskch rokov. . . Po prvkrt som zaal chpa, o to znamen patri cudzej rase... postava semitskho generla v mojich oiach rstla oraz vyie. Pre moju mlad myse symbolizovali Hannibal a Rm konflikt medzi sdrnosou idov a organizciou katolckej crkvi...227 Freud vyjadruje svoj idovsk rasistick postoj vemi jasne v liste idovke, ktor mala v mysle poa diea s neidom na vylieenie rozdvojenej osobnosti v psychoanalze. Jeho slov boli: Musm sa prizna... e vaa fantzia o naroden Spasitea v zmieanom vzahu ma vbec nenadchla. Pn, v tom protiidovskom obdob, ho nechal narodi sa z nadradenej idovskej rasy. Viem vak, e toto s moje predsudky.228 O rok neskr t ist ena porodila diea, ktor mala so idom. Freud odpovedal: Ja som, ako viete, vylieen z poslednho zvyku zujmu o rijsk otzku a chcel by som, ak diea bude chlapec, aby vyrstol do oddanho sionistu. On alebo ona, mus by v kadom prpade tmav, nie viac plavovlasch. Zbavme sa vetkch takchto preludov. Nebudem prejavova svoje poklony Jungovi v Mnchove, ako to vemi dobre viete... Sme a zostaneme idia. Ostatn ns bud len vykorisova a nikdy ns nepochopia a neocenia. (citovan v Yerushalmi 1991, 45)229 Take tu je sn najznmej id modernch Eurpskych dejn odhalen ako idovsk rasista, ktor nenvid neidov! Freud nielene vedome zahjil tok na nae kultrne hodnoty, ale oponentov tohto toku navye pohodlne oznail za duevne chorch. V Moses and Monotheism Freud zobrazuje antisemitizmus ako psychick chorobu, ktor pramen zo iarlivosti nad idovskou etnickou prevahou.230 Na palube lode smerujcej do Spojench ttov Freud poznamenal svojmu priateovi, e udia Ameriky si myslia, e im priva univerzlny liek, ale namiesto toho, povedal, "priname im mor".231

Hnutie za obianske prva

Prve tak, ako idovsk vedci viedli akademick boj za rovnostrstvo vo vede a sociolgii a magnti idovskch mdi na poli propagandy, hnutie za obianske prva nalo vinu svojho vedenia a finannej podpory v idovskej komunite. Takmer od prvho da svojho zaloenia v roku 1909, bola organizcia NAACP (National Association for the Advancement of Colored People Nrodn asocicia pre pokrok farebnch ud) elnou organizciou, ktor pracovala za rasovo zmiean americk spolonos. Je vak dos zaujmav, e v rade zakladajcich lenov bol len jeden vznamn ernoch, W. E. B. Dubois (bol vlastne mulat). Vina vedenia pozostvala zo idovskch marxistickch ideolgov. Americk Snemova reprezentantov a mnostvo ttnych legislatvnych radov dkladne zdokumentovali fakt, e vetci zakladatelia NAACP boli komunistick aktivisti. Dubois si dokonca vybral za svoje pohrebn miesto komunistick Ghanu. Prvm prezidentom NAACP bol Arthur Spingarn a jedine idia sa striedali na poste prezidenta od zaloenia organizcie a do roku 1970. Noel Spingarn vystriedal na ele svojho brata Arthura a po om prevzal vedenie organizcie Kivie Kaplan. idovsk vedenie NAACP bolo verejnosti znme len nepatrne. Km som dospel, jedin Vodca NAACP meno, ktor som si spjal s NAACP bolo Roy Wilkins, ktor bol Kivie Kaplan iernym nrodnm tajomnkom organizcie. Kee sa asto objavoval v tlai a na verejnosti, myslel som si, tak ako vina Amerianov, e je vodcom NAACP. Skutonm prezidentom bol vak cel ten as Kaplan. Prvm iernym prezidentom sa stal napokon a Benjamin Hooks v 70-tych rokoch. Akonhle sa stal 61

prezidentom organizcie ernoch, verejnos u nikdy viac nepoula o nrodnom tajomnkovi NAACP, pretoe verejnm hovorcom sa stal prezident. Po nedvnej roztrke medzi ernochmi a idmi, s to liberlni idia, ktor ako prv obviuj ernochov z odporu voi nim, pripomnajc fakt, e najv podiel na financovan integrcie maj idia. Chvlili sa tie faktom, e najmenej 90 % sdnych procesov o integrciu pochdza od idovskch prvnikov a dlho boli podporovan zo idovskch peaz.232 Prakticky kad pokrok hnutia za obianske prva m svoj pvod na sdoch. Nariadili nten rasov integrciu kl a v konenom dsledku vntili Amerike masvny protibiely diskriminan program pod Orwelovskm menom "afirmatvna akcia". Aj tu mali idia dominantn lohy. Organizcia, ktor vybojovala mnostvo tchto bitiek bola NAACP Legal Defense Fund (prostriedky zkonnej obrany), o bola organizcia oddelen od samotnej NAACP. Dokonca aj teraz v 21 storo je stle veden idmi. Jake Greenberg je u dlh roky aktvnym lenom a bol tie hlavnm prvnym zstupcom Browna v znmom procese Najvyieho sdu Brown vs. kolsk rada. V jednom nehanebnom rozhodnut, spustil Najvy sd jedinm zniujcim krtnutm pera transformciu Americkho verejnho vzdelvacieho systmu z jednho z najlepch v industrializovanom svete na jeden z najhorch. Nov systm vbec nezmiernil rasov naptie, len zvil nenvis medzi rasami v Amerike. Aj v oblastiach, v ktorch idia neboli skutonmi vodcami v integranom hnut, poskytovali za oponou znan vplyv. Martin Luther King Jr. sa dostal pod vedenie Stanleyho Levinsona, ktor napsal mnoh z Kingovch prejavov, dajne aj prejav "I have a dream" (mm sen), ktor predniesol pri pochode vo Washingtone. John a Robert Kennediovci varovali Kinga, aby sa ditancoval od Levinsona kvli jeho komunistickmu pozadiu. King vak povaoval Levinsona za neocenitenho a tak odmietol. tudentsk organizcie ako Student Non-Violent Coordinating Committee (SNCC) a Congress of Racial Equality (CORE) mali tie v asoch svojho zakladania kov idovsk as a vina bielych "freedom riders" (astnkov jazdy slobody) boli idia. Znmy prpad troch "freedom riders" zabitch vo Philadelphii, Mississippi, sa tkal Schwernera, Goodmana a Chaneyho dvoch idov a jednho ernocha. Verejn predstava mua, ktor sm seba volal Martin Luther King (jeho skuton meno bolo Michael King), je uebnicovm prkladom moci mdi na ovplyvnenie Ameriky. Vina ud stle nevie o rozsiahlej Kingovej asti v komunizme, sasti preto, lebo mdi naalej ignoruj Kingov dlh zznam komunistickch spojen. King sa v skrom priznal, e je marxistom233 a okruhu svojich blzkych priateov povedal, e jeho silie je sasou "triedneho boja". Jeho osobn tajomnk Bayard Rustin, bol komunista. Ke musel King v roku 1961 Rustina vymeni, vybral si alieho komunistu, Jacka ODella. Jeho hlavnm poradcom, (vstinej pojem by bol pravdepodobne ovldaom) bol, ako som u spomenul, idovsk komunista Stanley Levinson, ktor editoval a pravdepodobne napsal vinu Kingovej knihy Stride Toward Freedom (Kranie k slobode). Levinson robil jeho daov priznania, kontroloval finann zbierky a mal rovnako na starosti prevod sovietskych peaz pre komunistick stranu USA.234 Len nedvno vylo najavo, e King odpsal znan as svojej doktorskej prce. Bostonsk univerzita vytvorila vbor, ktor mal uri rozsah Kingovho odpisovania. Ten zistil, e 45 % jeho prvej asti a 21 % druhej, bolo prebrat od inch autorov.235 koly asto odoberaj titul za ovea menie podvdzanie, ale Kingova dleitos pre hnutie za obianske prva zabrnila odobratiu jeho titulu. Mdi vdy starostlivo zobrazuj Kinga ako dobrho, kresansky a rodinne zaloenho mua stelesnenie Boieho loveka. King mal vak tucty milostnch afr s bielymi aj iernymi prostittkami. Na ich zaplatenie pouval cirkevn peniaze a bene ich bil - to vetko zdokumentovala FBI a priznali jeho spolonci.236 Noc predtm ako ho zavradili strvil sloenm a bitm bielych prostittok. Na videozzname FBI je mon ctihodnho Kinga pou ako kri poas sexulneho styku, "Dnes j...m za Boha", "Dnes v noci nie som neger". Tieto videozznamy s tak usvedujce, e boli FBI spolu s inmi dokumentami zapeaten na 50 rokov. Napriek tmto faktom boli Kingovi idovsk pomocnci a ich spojenci v mdich neoblomn v zobrazovan Kinga v najlepom svetle.237 62

Vzahy medzi idmi a ernochmi sa v poslednch rokoch zhorili, kee politick sympatie ernochov sa ich vlastnm priinenm stali viac nacionalistick. idovsk spoluprca s iernym hnutm obianskych prv vznikla v asoch, ke mnoh komunisti videli ernochov ako potencilnych revolucionrov komunistickho povstania. Komunisti vytvorenm sovietskeho ttu doasne vyhrali idovsk bratsk boj medzi sionizmom a komunizmom, ktor Winston Churchil opsal v roku 1920. Radiklni americk idia si predstavili ernochov ako americk proletarit, transatlantick verziu utlanch nevonkov v Rusku, ktor by sa dal vyui ako spojenec k rozptaniu komunistickej revolcie. Samozrejme aj nekomunistick idia sa priklali k podpore nerasovej defincie "Ameriana", pretoe s si viac ako ktokovek in vedom svojho postavenia "outsiderov" v Eurpsko-Americkej spolonosti. Takmer vetky organizovan idovsk frakcie podporovali odstraovanie zkonov a tradci, ktor podporovali Eurpsku skupinov solidaritu. idovsk rasisti zrove usilovne pracovali na oslaben solidarity kadej alej etnickej skupiny, ktor by sa im mohla postavi.

Sionizmus nad marxizmom

Po druhej svetovej vojne zaali idov od komunizmu odaova dva hlavn faktory: rusifikcia sovietskeho ttu a zaloenie ttu Izrael. Na boj s Nemcami motivoval Stalin a sovietsky reim Rusov tm, e v nich vyvolval hlbok vlasteneck ctenie. Stalin, ktor bol jednm z najparanoickejch a najkrutejch vodcov vetkch ias, obratne manvroval medzi idovskmi organizciami, a km sa nestal najvou autoritou v Rusku. Leon Trockij (Lev Bronstein), Stalinov hlavn rival, bol nten ods do exilu a neskr bol zavraden ruskou NKVD. Napriek tomu, e individulni idia zostali kov vo veden reimu, Stalin sa na nich pozeral ako na hrozbu svojej moci. Brutlne potlail akkovek mon odpor a obrtil Sovietsky zvz nacionalistickejm smerom. Hymna sovietskeho komunizmu, rovnostrska a protinacionalistick internacionla bola nahraden tradinou Ruskou hymnou. Afirmatvne akcie pre idovskch komunistov v ranch doch revolcie boli nahraden systmom zsluh na univerzitch a vo vojenstve. Vea zo Stalinovch manvrov proti idom vylo na povrch a dlho po druhej svetovej vojne a mnoh idia nemohli uveri, e stratili kontrolu nad sovietskym reimom. A do konca 60-tych rokov, tvorili idia stle vinu marxistickch vodcov v mnohch inch krajinch, vrtane Spojench ttov. Mnoh z tchto idovskch komunistov sa stali protiruskmi a nazvali sami seba trockijovcami. Len pr radiklnych idov sa dralo komunistickej vzie poda ruskho vzoru. Mnoh in siahli po novej marxistickej rovnostrskej ideolgii a zatia o sa drali pri svojich socilnych partajoch komunizmu, zaali emigrova do kapitalistickch ekonomk. Km si bieli Rusi zskavali sp Rusko, idia vytvorili tt Izrael a zdalo sa, e star, etnocentrick a ortodoxn predpovede sa nakoniec vyplnili. Poas 2000 rokov sa idia modlili "nasledujci rok v Jeruzaleme". Odrazu mohol s ktorkovek id pod ochranou politickej moci do Jeruzalema. Poas tchto rokov sa Amerika stala svedkom transformcie novch idovskch avicovch radiklov. Norman Podhoretz z asopisu Commentary sa naprklad presunul od obhajovania komunizmu k propagovaniu kapitalizmu od protivojnovej holubice vo Vietname, k stranm izraelskm Hawkom. V 70-tych rokoch zaplavil prval tchto novch pravicovch idov "konzervatvne hnutie", adaptujc sa podmienkam ekonomickho konzervativizmu, ale s pridanm prvkov socilneho liberalizmu, rovnostrstva, Novho Svetovho Poriadku a samozrejme supersionizmu. idia sa infiltrovali do kadej organizcie, kadej politickej strany vyjadrujcej rzne nzory, stle vak majc na zreteli predovetkm zujmy idov a ttu Izrael.

idovsk feminizmus
Sasne s obeou nho nroda na oltr nemonej rasovej "rovnosti", prila propagcia rovnako fiktvnej mylienky, sexulnej "rovnosti". enm bolo nahovran, e s psychologicky rovnak ako mui a len prostredm boli socilne postaven do loh maneliek a matiek, namiesto vedcich loh vo vede a v priemysle. ensk liberlky sa nielene pokali eny presvedi, e vchova a vzdelvanie 63

budcich generci s menej dleit ako potenie sa za psom v zvode alebo v kancelrii, ili dokonca tak aleko, e odsudzovali postavenie maneliek a matiek. Freud tie prispel k detrukcii rodiny svojou podporou domnelho oslobodenia sexulnej promiskuity. Jedna zo silnch zbran zpadu, v porovnan s tretm svetom, boli vdy vek investcie do rodiovstva. Freud a jeho idovsk dodvatelia psychoanalzy spojili sex a lsku a ospravedlovali nienie rodinnho zvzku na zklade neuspokojivch sexulnych potrieb. ensk liberalizcia plne zmenila americk rodinu, kee vina maneliek a matiek bola vaka novm ekonomickm kritrim nten s do prce, m sa obmedzili monosti tch, ktor by si inak zvolili lohu eny v domcnosti. Mnoh vskumnci hovoria, e vytvorenie milinov pracujcich matiek m katastroflny dopad na stabilitu rodiny a vvoj det. Vsledkom je, e mnoh eny sa dnes predieraj ivotom ako jedin ivitelia rodiny pre seba a svoje deti, a dvojlenn rodiny s asto vystresovan a oslaben tm, e musia robi tradin ensk lohy v domcnosti a pracova osem hodn denne mimo nej. Najhlavnejmi enskmi feministkami boli Gloria Steinemov, Betty Friedanov a Bella Abzugov. Zaujmav je, e vetky tri pochdzali z jednho z najviac sexulne utlanch nboenstiev na Zemi - z judaizmu. Kniha A Hole in the Sheet od Evelyn Kayeovej, ktor vyrstla v ortodoxnej rodine, ilustruje poniujcu a asto degradujcu lohu eny v idovskej viere a nenvis voi neidom. Okrem inho diskutuje o Bar Mitzvah a stpajcej lohe mua: Poas modlitieb, ktor idovsk mu recituje kad rno, existuje aj niekoko poehnan, ktor zahaj : "Vaka Pane za to, e si ma nestvoril neidom, e si ma nestvoril otrokom, e si ma nestvoril enou." V knihe od Susan Weidman Schneiderovej, Jewish and Female, rabnka Laura Gellerov poznamenva: "Mentruan tabu je zodpovedn za skuton pokodenie nzorov idovskch ien na seba a svoje tel. Stretla som sa s mnohmi enami, ktor sa o Torah nenauili ni in, len to, e sa jej nemu dotka, ke mentruuj. . . . Ich obraz samch seba ako "podradnch" idoviek u prenikol do ich vzahov k tradcim a ich vlastnm telm.238 Kaye sa zrove odvne vyjadruje k protineidovskej povahe idovskej ortodoxie. Konenm kritickm bodom bol pre ma antigoyizmus. Znakom skutone oddanho hasidskho alebo ortodoxnho ida, rovnako ako mnohch inch idov, je nesporn nenvis k neidom. Toto je zkladom ultraortodoxnej a hasidskej filozofie. Je to tak hlboko zakorenen, bezdvodn a nemon ako antisemitizmus, rasizmus a sexizmus. A rovnako nezvldnuten. Vyjadruje to, e vetci neidia, alebo goyimovia, ako sa oznauj v jazyku jidi, s skazen, zl a nehodn dvery. Existuj cel litnie o vetkch hroznch veciach o neidoch, ktor sa vzahuj na kadho jednho z nich a v ktor ortodoxia bezvhradne ver. S to:

vetci goyimovia pij alkohol a s stle opit vetci goyimovia uvaj drogy vetci goyimovia nenvidia idov, aj ke vyzeraj priatesky vetci goyimovia s antisemiti, bez ohadu na to, o hovoria alebo robia vetci goyimovia maj hrozn rodinn ivot a traj svoje eny a deti vetci goyimovia stle jedia bravov goyimovia nikdy nebud tak bystr, mil, mdri, alebo estn ako idia goyimom sa nikdy ned veri

Je toho ovea viac. V podstate je vak antigoyizmus odovzdvan idovskm deom s mliekom ich matky, potom iven, kmen a starostlivo zalievan a vyrastie do plne rozvinutej fbie.239 Talmud asto charakterizuje eny ako neist prostittky a niie bytosti, ktor podvdzaj. Obsahuje dokonca dlh pase, ktor ospravedluj dospelch muov, ak maj sexulny vzah s 64

malmi dievatkami. V ortodoxnej synagge s eny oddelen. S hanoben takmer ako neidia. Vimnite si nasledujce pase z Talmudu, ktor zanaj modlitbou, o ktorej hovor Kaye: Bu poehnan... ty, ktor si ma nestvoril goyimom... ktor si ma nestvoril enou, ale Izraelitom... a nie otrokom. (Judah Ben Ilai)240 Ak m dospel mu sexulny styk s malm dievatkom, ni to neznamen, pretoe ak m dieva menej ako tri roky, je to akoby lovek vopchal prst do oka a vytiekla z neho slza... zrak sa vak vrti a tak isto aj panenstvo dievau, ktor je mladie ako tri roky. (Kethuboth 11b)241 Dieva vo veku tri roky a jeden de me by zskan do manelstva sexulnym stykom. (Sanhedrin 55b a 69a-69b)242 a (Yebamoth 57b, 58a, 60b)243 Napriek tomu sa idovsk kan enskho liberlneho hnutia mlo zasadzuj za reformovanie tchto nespravodlivost. Len reformn as judaizmu kladie eny na takmer rovnak rove. Izrael je vak ortodoxn idovsk tt a takmer vetky reformn a konzervatvne organizcie po celom svete Izrael bezvhradne podporuj. Otzka etnickho dedistva presahuje aleko za doktrnov debatu. Je ironick, e eny z nboenskej kultry, ktor m voi enm najponiujcej postoj, zameriavaj svoje snahy na podporovanie sexulnej revolcie medzi enami Eurpskeho pvodu. Zd sa mi, e svoj as by strvili ovea lepie, ak by poukazovali na nespravodlivosti na svojom vlastnom dvore.

Rovnostrstvo a obianske prva ako zbra

Ke som objavil viac informci o idovskej dominancii protibielej a protirodinnej revolcie, dolo mi, e mnoh mocn idia sa mono pozeraj na Bielu Ameriku rovnako, ako sa kedysi pozerali na cra a Bielych Rusov. Zaal som uvaova, i je nm sden sta sa pokorenm nrodom, tm, ktor nebol porazen armdami a kannmi, ale silou peaenky a tlae. Ak na ns nehadia tak ako Theodor Herzl ako na odlinch preo tok z nich napdaj americk tradcie a zvyky, od truktry rodiny a k spievaniu vianonch kolied v naich kolch? Je pravda, e nie vetci idia sa podieaj na krovej vprave proti nmu dedistvu, drviv vina vak podporuje ovinistick idovsk organizcie a tch kandidtov na verejn rady, ktor sa najviac zasadzuj za idovsk zujmy. idovsk podpora znamen aleko viac ne ich volebn zoskupenie; znamen pln kampaov fondy a psobivo vplyvn mdia. A takmer s istotou znamen vazstvo, ak sa z uritho dvodu postavia proti inm kandidtom. idovsk aktivisti s vytrval v podpore pluralizmu Americkej politiky a kultry. Vzneene znejce idovsk suby takzvanho hnutia za obianske prva - lska, mier a bratstvo s nahradzovan nsilnmi obscnnosami rapovch piesn. Kedysi pokojn a mierumilovn predmestsk tvrte sa teraz ozvaj strebou. Tretina vetkch mladch ernochov je vo vzen, v podmienke, alebo po podmienenom prepusten a miliny s zvisl na alkohole a drogch. o by mohli idia zska z posilnenia menn v Amerike? Marxisti zjavne povaovali meniny za vernch spojencov, nevyhnutnch pre pokrok ich agendy; a politickho spechu nad vzdorujcejmi Eurpskymi Amerianmi. V poslednch desaroiach s hlasy iernych voliov pre liberlnych politikov jedny z rozhodujcich. A o je dleitejie, babylonsk, multirasov Amerika vyhovuje idovskm zujmom. V rozdelenej krajine si najjednotnejia skupina uplatuje najviu moc. Heslo rozde a panuj bolo odjakiva povaovan za recept k moci. V pomieanej, mnohorasovej spolonosti je uplatovanie cudzej moci voi vinovej skupine menej oividn, pretoe ak m nepatrn menina program, ktor je nepriatesk k vine, mus by tto menina nenpadn, ako sa len d. Multikulturalizmus kal politick vody. idia bud v takomto Babylone vdy len prosperova. Kad der, ktor lme solidaritu a podporuje odbravanie zakladajcej a kedysi vldnucej Americkej viny, je cestou na trn pre novch uchdzaov. Tento vvoj samozrejme nepokrauje len v Amerike, ale v kadom nrode, kde idia tvoria mocn meninu. Vdy dsledne oslabuj prevldajcu skupinu, bez ohadu na to ak je, o im poskytuje prleitos k zveniu ich vlastnej moci. Znan as tejto degenercie nem iadny pevn bod. Cudzia povaha, ako ju opsal Theodor Herzl, nachdza svoje vyjadrenie v tiscoch bodnut a derov tradcim a hodnotm Anglosasmi 65

vytvorenej Ameriky. i u je to zobrazenie narodenia Jeia zkonom odstrnen z nmestia, isto musk vojensk akadmia zmenen na zmiean, i raaj rozhlasov program naplnen bohou debatou o udskom vyluovan, alebo oslavovanie drog vo filmoch a romnoch, rytmus pokrauje. Je udvan umi, ktor s takmer pyn na svoju cudziu povahu. Meldiou je pohrebn sprievod pre Ameriku a cel Zpadn svet. Odkrajuj z eurpskych koreov nho nroda s neustle sa zvyujcim vplyvom a mocou a stle sa povauj za outsiderov; a to je presne to, o s: duchovn, kultrni a genetick outsideri, ktor s dnes vo veden americkej truktry moci. Popremajte o nasledovnom vyhlsen idovskho uenca, ktor je spen a slvny: O desaroia neskr, potkajc sa popri rieke, aby som videl texaskch pohraniiarov ako chytaj prechdzajcich Mexianov, som sa zastavil a sadol si na zem. Povedal som si, dos - ja som predsa jednm z nich, poovanch a nie poujcich.244 Tieto slov napsal A. M. Rosenthal, mu, ktor je v ele redaknch strnok v The New York Times, najvplyvnejch americkch novn. So vetkmi jeho peniazmi, mocou a prestou sediac v pine na blatistom brehu rieky Rio Grande sa Rosenthal stle povauje za outsidera. Jeho lojalita nepatr tm Amerianom, ktor chc zachova americk spsob ivota, jeho vernos patr cudzincom, ktor ju chc zmeni. Rasizmus menn, obianske prva a rovnostrstvo, ktor zavldli v Amerike, maj svoj pvod v cudzom etnocentrizme. N nrod, kedysi vlune eurpskeho charakteru, rchlo upad. Nebol varen v hrncoch Babylonu, ak vak neprde rozhodn a odvna snaha o sebazchranu, zanikne v nich. Vina Amerianov, ktor bojovali proti hnutiu za obianske prva a ktor sprvne verili, e povedie k znieniu truktry spolonosti, nikdy nespoznali zdroj jeho ohromnej sily. Na juhu niektor vinili "Yankees", niektor politikov a in mdi. Len mlo ud porozumelo, e hnutie za obianske prva bolo vsledkom rovnakej zlomysenej sily, ktor pohala Rusk revolciu, ktor ovplyvnila as Ameriky v prvej svetovej vojne a zasadila tm korene druhej svetovej vojny; a ktor v konenom dsledku stvorila rasistick tt Izrael. Ak je to ironick, e hnutie za obianske prva m svoj pvod v rasizme a e bolo jednoducho len zbraou najetnocentrickejch ud na Zemi, v boji proti ich starovekm nepriateom. ernosi boli len peiakmi v ovea vej politickej hre a v skutonosti trpeli vlastnm spsobom, tak ako Eurpski Ameriania trpeli tm svojim. Vina bielych, ktor sa zastnili tohto boja, si nikdy neuvedomila, e to nebol skuton boj za obianske prva. Tto astnci, rovnako ako aj samotn ernosi, boli vmanipulovan do ovea vieho idovskho zpasu o moc. Rovnak idmi ovldan zriadenie, ktor ke "svt psma" rasovej rovnosti, nikdy nedovol Amerianom, aby zabudli na prva idov vlastne svt zvzok voi idom aby si mohli zachovva svoje dedistvo, tu, ako aj v idovskom tte. Prostrednctvom televznej kazatene nm ustavine pripomna ich neprekonaten zbonos, ich vntorn nevinnos a ich obete. Ich uenci a scenristi nm nehanebne hlsaj idovsk duevn, kultrnu a morlnu nadradenos. Denne s svtoreen svojimi mdiami, zatia o t, ktor sa odvia vyslovi opak, s umlan a dmonizovan. Svtostnok novho nboenstva zvanho Holokaust stoj priamo uprostred Americkho Akropolisu vo Washingtone, D.C. V tejto svtyni mu Ameriania uctieva vyvolen ud a cti patrin vinu za svoje hriechy voi nim. Tam sa mu dozvedie o najhorom zo vetkch hriechov: pochybovan o jedinom skutonom "obianskom prve" idovskom prve vldnu nm kultrne, duchovne a politicky. Nikdy nm neprestvaj hovori, e najv zloin v dejinch udstva bola Hitlerov dajn snaha spcha genocdu voi nim, aby vyhladil idov ako rasu. idovsk sily vak medzitm de o de podporuj masvnu imigrciu do Eurpskych nrodov a nabdaj k medzirasovm manelstvm. Tento vvoj samozrejme polo zklady skutonej genocdy voi ich vlastnm odvekm nepriateom; ktorou je znienie uniktneho charakteru a dedistva Eurpskej rasy. Nadvlda cudzej rasy je dos zl sama o sebe, nai pni vak plnuj genetick vyhubenie nho druhu, tak ako aj vetkch tch, ktor by mohli st v ich ceste. Akonhle som toto pochopil, nemohol som viac zosta mla o realitch idovskho rasizmu na zpade. Ich pokraujca nadvlda zmtie n 66

ud v rastcej vlne imigrcie, mieania rs a Eurpskej sebasterilizcie. Je to len ich prekrcajca medilna sila, ktor oznauje nau tbu po preit nho nroda za rasizmus Cudzincami ovldan mdi dria vinu Amerianov plne nevedomch o pokraujcom vyvlastovan naich ud. Zanal som vidie, e mdi s najsilnejou zbraou, ktor proti nm pouvaj, a tak som svoj nasledovn vskum sstredil na idovsk infiltrciu a ovldnutie americkch a svetovch masovo-komunikanch mdi.

67

KAPITOLA 5

IDOVSK MEDILNA NADVLDA

Pravdou je, e tla sa stala najvou silou v zpadnom svete, silnejou ako legislatva, vkonn moc a sdnictvo. lovek by sa chcel spta; km bola volen a komu sa zodpoved? Alexander Solenicyn Toto (idovsk) zovretie (mdi) mus by zlomen, inak to s touto krajinou pjde dole vodou povedal Graham, shlasiac so skormi Nixonovmi poznmkami poas konverzcie. Verte tomu?, povedal Nixon v odpovedi. no pane, povedal Graham. Ach chlape. Ja tie, shlasil Nixon a potom dodal: Nikdy to nemem poveda, ale verm tomu. (Nahrat konverzcia z roku 1972 medzi Richardom Nixonom a Rev. Billym Grahamom v Bielom dome.)245 tyri z piatich najvch zbavnch medilnych gigantov dnes riadia, alebo vlastnia idia. Murdochov News Corp (na tvrtom mieste) je jedinou neidovskou prekkou Rupert Murdoch je vak rovnako pro-izraelsk ako ktorkovek id, a mono aj viac. (Los Angeles Jewish Times246, 29. oktbra 1999) [In zdroje tvrdia, e Murdochov matka, Elisabeth J. Greene, je idovka] Vo filme Network247, ktor zskal v roku 1976 Oskara, sa Howard Beale, "blzniv prorok rozhlasovch vn", suoval mylienkou odhalenia zkernho nebezpeenstva, ktor hroz Amerike: uchopenie americkej televzie Arabmi, vaka ich peniazom z predaja ropy. Film bol natoen poda oskarovho scenra Paddyho Chayefskeho, ktor vykreslil temn spiknutie Arabov, za elom kpenia a kontroly televznych stanc. Howard Beale, ktorho hral Peter Finch, je pomten modertor televznych sprv, ktor primne hovor na akkovek tmu, o m za nsledok raketovo sa zvyujcu sledovanos. Zriaci nad nespravodlivosou a korupciou v americkom ivote Beale kri: "Som rozzren a u to alej neznesiem!" Predstavte si, ak by iracko-americk zstancovia Saddama Husseina kontrolovali americk mdi. Povedzme, e by kontrolovali nrodn televzne siete a tvorili vinu vlastnkov, producentov a autorov televznej zbavy a sprv. Televzia je ohromnou silou, ktor zasahuje do kadho americkho domova a je hlavnm zdrojom, z ktorho sa vina Amerianov dozved informcie o svete. Predstavte si nebezpeenstvo, ak by tejto ohromnej sile vldla zko spojen, irack, moslimsk menina, ktor by podporovala Husseinov reim. Ak by boli netelevzne mdi stle slobodn, irack nadvldu mdi by nepochybne povaovali za vek nebezpeenstvo pre Ameriku. Kad neirack medilny zdroj by hlsal, e takto kontrola ohrozuje nae slobody. Kongres by pravdepodobne vypracoval legislatvu na zlomenie irackho zovretia televzie. Vlastenci by Amerianom pripomnali, e ak nememe prijma nezaujat sprvy, dokumenty a vber programov, demokracia neme fungova. Sila televzie, kontrolovan nzorom jednej strany, by naruila zklady vetkch naich slobd: slobody prejavu. Uenci by boli pobren, e ne-ameriania, udia s lojalitou k cudzej moci, maj kontrolu nad americkm myslenm. Ak by som posunul analgiu alej, predstavte si, e aj zvyok mdi by bol v irackch rukch. Predpokladajme, e tri najvie asopisy, Time, Newsweek a U. S. News and World Report by boli veden Iraanmi a tie tri najvplyvnejie americk noviny The New York Times, The Wall Street Journal a The Washington Post, rovnako ako zostvajce hlavn noviny a asopisy. Moslimsk Iraania by dominovali hollywoodskemu filmovmu priemyslu, tak ako aj vydvaniu knh a dokonca aj distribci knh. Predstavte si Iraanov, ako tie vlastnia nesmierne bohatstvo v obchode a bankovnctve, a rovnako dkladne s usaden v zbave a Hollywoode, akadmi, sdnictve a vlde. 68

Na vrchole tohto vetkho predpokladajme, e stpenci Saddama Husseina by mali najsilnejiu lobby vo Washingtone a boli zodpovedn za podstatn as finannej podpory pre demokratick aj republiknsku stranu. Domnievajme sa, e oddan Iraan by bol hlavou Nrodnej Bezpenostnej Rady v Bielom dome. Bola by takto situcia pre Ameriku nebezpen? Ak by sa Ameriania jednho rna zobudili a nali arabsk men namran na titulkoch televzie a kn, v nadpisoch asopisov a novn a na strnkach svojich knh, miliny z nich by povedalo: "Ovldli nau krajinu!" Divci by podozrievali motvy vetkho, o by videli v televzii a tali v novinch, asopisoch a knihch. Obzvl podozrievav by boli k informcim svisiacim s Iraanmi, Saddamom Husseinom, islamom a konfliktom na Strednom vchode. Zanedlho by mnostvo Amerianov krialo ako Howard Beale: "Som rozzren a u to alej neznesiem!" Ke som si uvedomil, e Rusk revolcia v skutonosti vbec nebola Ruskou, ale e bola financovan, organizovan a veden prevane idmi, ktor boli hnan stroia starm konfliktom medzi nimi a Rusmi, udoval som sa, ako mohol by takto dleit historick fakt tak inne zamaskovan. Po tom, o som sa dozvedel o komunistickch vradch milinov kresanov v Rusku a Vchodnej Eurpe, sptal som sa sm seba, preo o tom existuje tak mlo filmov, dramatickch televznych serilov alebo dokumentov, romnov, knh a lnkov v asopisoch, ale holokaust je donekonena pretriasan. Potom som si pretal asopis Thunderbolt, ktor vydval Dr. Edward Fields z Marietty v Georgii.248 Dr. Fields dkladne zdokumentoval idovsk kontrolu troch hlavnch americkch televznych stanc - NBC, CBS a ABC. Pozorne som skontroloval jeho zdroje, ktor obsahovali biografie vydan idmi. V asoch mjho prvho skmania bol fom NBC Richard Sarnoff, riaditeom CBC bol William Paley a Leonard Goldenson viedol ABC. Bol som prekvapen, ke som sa dozvedel, e vetci traja s idia, vetci aktvni v sionistickch organizcich a vetci odmeovan cenami od poetnch idovskch, sionistickch a pro-izraelskch skupn. Potom som objavil fakt, e vedce noviny v Amerike The New York Times s tie vlastnen a vydvan idmi. Podobne je to aj s novinami, ktor maj na vldu v vplyv, ako ktorkovek in - The Washingtom Post. idia vlastnia aj dennk s najvm obehom v Amerike - The Wall Street Journal. Vlastnia dokonca aj noviny v mojom rodnom meste, New Orleanske Times Picayune. Dozvedel som sa, e idia u roky dominuj Hollywoodu. Bolo zaujmav zisti, e z "Hollywoodskej desiatky", ktor na otzku Kongresu, i s komunisti, vyuili piaty dodatok stavy, boli deviati idia. Ke som bliie preskmal asopisy a vydvanie knh, op som objavil do o bijcu prevahu idov z ktorch vina je oddan idovskm zujmom, prve tak, ako dnes Steven Spielberg, reisr filmu Schindlerov zoznam249, ktor je otvorenm zstancom sionistickch cieov. Najsledovanej film o holokauste, ktor miliny divkov chpu ako histriu, bol vyroben v kompletne idovskej rii. Jerry Molen produkcia; Gerald R. Molen produkcia; Steven Spielberg ria, produkcia; Kurt Luedtke scenr; Steve Zaillian scenr; Janusz Kaminski kamera; Michael Kahn strih; Ewa Braunov dizajn, produkn dizajnrka; Branko Lustig produkcia, produkn dizajn; Allan Starski produkn dizajn; Lew Rywin koprodukcia. O niekoko rokov som tal idovsk publikcie, ktor sa chvlili idovskou nadvldou v americkch mdich. tal som tie knihu Ich vlastn imprium250 od Neala Gablera, ktor detailne opisuje idovsk uchopenie moci vo filmovom priemysle. Ben Stein, idovsk scenrista (a syn Herberta Steina, ekonomickho poradcu prezidenta Nixona), napsal knihu The View from Sunset Boulevard. primne v nej zaznamenva, e drviv vina hollywoodskych televznych autorov a riaditeov s idia, ktor stoja neoblomne v opozcii voi kresanskm hodnotm a konzervativizmu tradinch malch americkch miest.251 V roku 1997 napsal lnok pre E!-online s titulkom: "Ved idia mdi?", sprevdzan podtitulkom "To si pte, e no - a o m by".252 V 70-tych rokoch Dr. William L. Pierce, predseda Nrodnej Aliancie a vydavate asopisu National Vanguard, spolu so svojm personlom preskmal tto otzku a zdokumentoval idovsk nadvldu vo svojej prci "Kto vldne v Amerike?"253 69

Objavil som to, e najhoria non mora Paddyho Chayefskeho a jeho postavy z filmu Network, Howarda Beala, dostala konkrtnu podobu. Americkm mdim dominuje mal ale sdrn menina s 3000 ronou lojalitou k vlastnm uom a fanatickou oddanosou k ich novo zaloenmu nrodu. Nie s to vak Arabi, ktor maj tto moc, ani ri, Nemci, Franczi, Angliania, Rusi, vdi, Dni i Taliani. Nie s to moslimovia, kresania, mormni, alebo katolci. Ironicky, je to skupina stvoren z takch ako Paddy Chayefsky. Chayefsky naden podporovate idovskch zujmov a ttu Izrael sa dmyselne sna ovplyvni divkov proti Arabom tm, e ich fiktvne obvin zo snahy o to ist, o idia dvno dosiahli. Zvyok tmu podieajceho sa na filme Network tvorili: reisr Sidney Lumet, producent Howard Gottfried a vedci strihu Alan Heim. Rovnak kme, ktor financoval, vyrobil, napsal a distribuoval film Network, vldne americkm mdim a skutone mdim celho Zpadnho sveta. idovsk medilna moc je tak rozsiahla, e sa d len sotva zveliova. Jednoducho to nie je len otzka ich moci, ktor je nemern k ich percentulnemu zastpeniu v obyvatestve - ich moc vyra dych. Ak ijete vo vekom meste, noviny, ktor tate s najvou pravdepodobnosou vlastnia alebo pripravuj idia. To ist plat o nrodnch asopisoch, ktor si kupujete v novinovom stnku. Kblov, alebo ben televzia, ktor sledujete, je vlastnen idmi, a ak nie, idia s prevane zastpen vo vkonnej rade a vetkch dleitch pozcich. Filmy, na ktor chodievate do kina, alebo sledujete v televzi, s s najvou pravdepodobnosou vyroben, rerovan, alebo napsan idmi a astokrt s to vetky tri prpady. Vydavatestv knh, ktor tate a dokonca nahrvacie spolonosti vyrbajce hudbu, ktor si kupujete, s vlastnen idmi a ak nie, idia s na vetkch ich kovch pozcich. Knhkupectv a kninice si asto vyberaj a kupuj knihy na zklade odporania idovskch kritikov a publikci ako napr. The New York Times Book Review, o je alou sasou idmi vedench New York Times. Je urite pravdou, e mnoh udia v mdich nie s idia. Netvrdm ani, e kad id v mdich je sasou akhosi fantastickho spiknutia alebo, e kad id je nevyhnutne sionista. Zdrvujcu nadvldu a silu v americkch mdich vak tvoria idia a iadna in skupina nie je etnocentrickejia a organizovanejia v nasledovan svojich zujmov ako prve idia. Me s poznanm tchto faktov akkovek rozumn lovek veri tomu, e idia predkladaj sprvy a zbavu bez prihliadania na ich vlastn zmery a vyuvania toho, o Gabler nazva "Ich Vlastn Imprium" ? Vyrastal som tanm neworlenskych Times-Picayune a od tretieho ronka som tieto noviny spolu s otcom taval kad rno. Km sme doraajkovali, otec ich ozdobil omrvinkami z hrianiek, kvrnami od kvy a ja zase ovsenou kaou a mliekom. Otec zvykol najprv tava as so sprvami, ja som zanal so portom a strnkami s kreslenmi prbehmi. Potom som sa pustil do sprv ja, km on tal ostatn asti novn. A do konca 50-tych rokov boli Times-Picayune skutonmi juanskmi novinami. Odrali hodnoty, tandardy, politick stanovisk a dedistvo Juhu. Povaovali sme ich za ivotn miazgu informci o bench zaujmavostiach z mesta a okolia a hlavnch udalostiach z celho sveta. Boli to nae noviny - a nie len preto, e sa tlaili v naom meste; stelesovali nieo z nho myslenia, naej kultry a naich hodnt. Ke sa zaala integrcia kl, Times-Picayune ostro kritizovali vldne zasahovanie do nho spsobu ivota. Vea lnkov sa zaoberalo priateskm vzahom medzi ernochmi a belochmi v New Orleanse, vynikajcou kvalitou ivota belochov a ernochov a tm, ako mesto zaviedlo jednu z najvch podnikateskch tried pre ernochov v Amerike. Psali o tom, ako pod Bielym vedenm za poslednch pr desaro pokroili vzdelvacie a ivotn tandardy ernochov. Redaktori TimesPicayune zaryto predpovedali, e nten integrcia a burcovanie ernochov severanmi a liberlnymi agittormi zruinuje jedno z najkrajch a kultrne najbohatch a najoarujcejch miest sveta. Trvali na tom, e integrcia spomal pokrok ernoskej komunity a ohroz tandardy Bielych ud. Po tom, o Times-Picayune kpil S.I. Newhouse, sa noviny zaali postupne presva doava. Ako sa postupne mestsk koly a verejn sluby pod ztitou integrcie rozkladali a noviny Times-Picayune sa stvali oraz liberlnejmi, mj otec ktor bol mierne konzervatvny ich prestal ma rd. Mne sa noviny naalej pili a ako som rstol, shlasil som s ich rasovmi postojmi. Nevedel som, e Picayune u nie s viac juansk noviny a e ich majite, idovsk uteenec z crskeho Ruska, sdlil v New Yorku. 70

Ke Newhouse zomrel, zanechal svojim dvom synom, Samuelovi a Donaldovi medilny kolos v hodnote okolo 10 milird dolrov. Medzi noviny, ktor vlastnili, patrili Times-Picayune; the Syracuse, New York, rann Post Standard a popoludaj Herald-Journal; the Mobile, Alabama, Morning Register a Afternoon Press; the Huntsville, Alabama, rann News a popoludaj Times; the Birmingham, Alabama, rann Post Herald a popoludaj News; the Springfield, Massachusetts, rann Union a popoludaj News a neden Republican. Newhousove imprium dnes vlastn 30 dennkov, 12 televznych stanc, 87 kblovch TV siet, 24 nrodnch asopisov a the Parade, neden prlohu, ktor m ohromujci nklad viac ne 22 milinov kusov. Ke si Newhouse kpil Times-Picayune, v asopise Time citovali jeho poznmku: "Prve som si kpil New Orleans."254 Uritm spsobom je jeho vrok presn. Newhouse a jeho zamestnanci mohli poveda okovek sa im zapilo o akejkovek osobe alebo tme s minimlnou dvkou strachu z protireenia. Newhouse, ist si svojim monopolom, mohol slobodne presadi akkovek socilny alebo politick program, ktor si elal. Dokonca aj dnes, viac ne 25 rokov od Newhousovej kpy Times-Picayune, mnoh z obyvateov New Orleansu nevedia, e noviny vlastn newyorsk idovsk rodina. vodn strnka novn uvdza miestnu adresu, a ako vydavatea Ashtona Phelpsa, potomka rodiny, ktor ich kedysi vlastnila. Ke som sa ete ako mlad dozvedal o idovskej kontrole mdi, vimol som si, e mnoh inzerenti v Times-Picayune mali idovsk men ako Goldrings, Levitts, Mintz, Godchauxs (s francztiny prebrat meno), Kirshmans, Rosenberg, Rubinstein Bros., Gus Mayer, Adler a Maison Blanche. Jednm z najvch inzerentov v New Orleanse bol Sears & Robuck, a Edith Stern, aktivistka za idovsk a liberlne ciele bola Searsovou najvou dritekou akcii. oskoro som zistil, e mnoh z najvch reklamnch agentr, miestnych aj nrodnch, boli v idovskom vlastnctve a pod idovskou kontrolou. Tieto agentry mohli nasmerova reklamu do ktorchkovek novn alebo mdi, do ktorch chceli. idovsk reklamn moc nielen e zvyuje idovsk monopolizciu a upevnenie moci v americkch novinch, ale zrove ovplyvuje publikcie v neidovskom vlastnctve a veden. Vetky hlavn publikcie s zvisl na vnose zo idovskej reklamy, take ich charakteristiky, reporte a redaktorsk politika musia by starostlivo zladen so idovskmi postojmi a zujmami. V konenom dsledku, slobodn tla nie je slobodn. Je zvisl na peniazoch. Star pravidlo urite plat pokia ide o mdi : "Koho chleba je, toho piese spievaj." Na zaiatku minulho storoia mala vina vznamnejch miest dva alebo tri dennky a mnoh mest dokonca viac. Alarmujci trend monopolizcie novn vak spsobuje, e v Amerike je dnes u asi len 50 miest s viac ne jednm dennkom a mnoh z nich maj rovnak matersk spolonos. Newhousom vlastnen Times-Picayune a popoludaj States-Item tento trend vstine dokazuj; spojili sa do rannch a neskorch vydan Times-Picayune. Nsledkom toho m z 1600 dennkov v Amerike len 25% nezvislch majiteov. A len vemi mlo z nich je dostatone vekch na to, aby mali aspo najnevyhnutnej poet reportrov mimo vlastnho okresu. S zvisl na obrovskch informanch konglomertoch ako The New York Times, The Washington Post a Newhousovej reazi pre nrodn a svetov sprvy. idovsk nadvlda americkch mdi je dlhotrvajca. U v 20-tych rokoch mali idia vplyv, ktor bol znane nemern k ich percentulnemu zastpeniu v populcii. A hoci vedenie v mdich sa s prchodom novch predsedov, sprvcov a hlavnch redaktorov asto men, idovsk nadvlda je silnejia ako kedykovek predtm a naalej zvyuje a upevuje svoju moc. Mnoho sprv, ktor tlaia nezvisl noviny pochdza z tlaovch agentr, s ktorch obrovsk as patr k Associated Press (Spojenej Tlai). Michael Silverman je jej sasn fredaktor, ktor riadi denn novinov spravodajstvo a dozer na redakn oddelenie. Silverman podva sprvy aliemu idovi, Jonathanovi Wolmanovi z vkonnej redaknej rady Associated Press. alie hlavn zdroje lnkov pre miestne noviny s tri najvplyvnejie noviny v Amerike.

71

Troje siln noviny

The New York Times, The Wall Street Journal a The Washington Post s v samotnom srdci americkho obchodu, kultry a vldy. Ich vplyv siaha po celej krajine. Vytvraj sprvy, usmeruj nau pozornos na tmy ktor im vyhovuj, vyzdvihuj osobnosti verejnho ivota ktor uznvaj a znevauj tie, ktor nemaj radi. Hovoria nm, ktor filmy mme pozera, ktor knihy a asopisy ta, ktor platne kupova a ak umenie obdivova. Vplvaj na to, ako zmame o tisckach rznych vec a vyberaj si, na ak tmy mme myslie, tm, e niektor prbehy vytrubuj, km in ignoruj. The New York Times sa ta po celej Amerike v akademickom, obchodnom, politickom, umeleckom a literrnom svete. Nastavuje nae politick, socilne, zbavn, literrne, umeleck a mdne tandardy. Sulzbergerov rodina vlastn prostrednctvom The New York Times Company alch 33 novn, vrtane Boston Globe, kpenom v Jny 1993 za 1.1 miliardy dolrov; 12 asopisov, vrtane McCall`s a Family Circle s obehom viac ne 5 milinov kad; 7 rdiovch a televznych stanc; kblov televziu; a 3 knin vydavatestv. The New York Times News Service telegraficky prena nov lnky, reporte a fotografie z The New York Times do viac ne 506 inch novn, tlaovch agentr a asopisov. Ako mnoho inch novn, aj The New York Times zaali svoju innos pod neidovskm vedenm a skonili pod idovskou kontrolou. George Jones a Henry Raymond zaloili vek noviny v roku 1851. Na prelome storoia ich kpil idovsk aktivista Adolph Ochs a dnes je ich majiteom a vydavateom jeho pravnuk Arthur Ochs Sulzberger. Vkonnmi a riadiacimi redaktormi s Max Frankel a Joseph Lelyveld. Kee The Washington Post je znane tan washingtonskmi vldnymi radnkmi a byrokratmi, m obrovsk vplyv na americk vldu. Me ovplyvni stretnutia, prepanie, legislatvu a domce a zahranin udalosti vetkho druhu. Me by dokonca nstrojom na zvrhnutie prezidenta, ako to bolo v prpade Richarda Nixona. fovia The Washington Post si mu vybra ktorej tme da publicitu a ktor ignorova, na ktor udalos by rozhoren a ktor schvli. The Post vlastn poetn noviny, televzne stanice a asopisy najm Newsweek. The Washington Post Co. m mnostvo alch medilnych dav v novinch (The Gazette Newspapers, vrtane 11 vojenskch publikci); v televzii (WDIV v Detroite, KPRC v Houstone, WPLG v Miami, WKMG v Orlande, KSAT v San Antoniu, WJXT v Jacksonville); a v asopisoch, s ktorch treba spomen hlavne nrodn tdennk slo dva, Newsweek. Rzne televzne projekty The Washington Post Company dosahuj spolu asi 7 milinov domcnost a ich kblov sie, Kanl Jedna, m 635 000 predplatiteov. V spolonom projekte s The New York Times vydvaj The Post The International Herald Tribune, najdistribuovanej dennk v Anglickom jazyku na svete. Rovnako ako The New York Times, aj The Washington Post zanali v neidovskch rukch. Boli zaloen v roku 1877 Stilsonom Hutchinsom a neskr veden McLeanovou rodinou. Vaka konzervatvnej politike McLeanovcov sa idovsk reklama presunula do inch washingtonskch novn, m priviedla The Post do bankrotu. idovsk finannk Eugene Mayer ich kpil za nepatrn sumu na auknej bankrotovej drabe. Akonhle preli do idovskch rk, vrtila sa aj reklama zo idovskch obchodov a reklamnch agentr a noviny sa stali op ziskov. V snahe o alie upevnenie moci v mdich nho nroda rozbehli idia reklamn bojkot novn Times-Herald plukovnka Roberta McCormicka, ktor nenvideli kvli ich podpore antikomunistickho sentora Josepha McCarthyho. Kee noviny neboli schopn vyplni reklamn rubriky, dramaticky sa zmenil obrat a zaali strca asi milin dolrov rone, a boli nakoniec v roku 1954 predan Meyerovi za zlomok ich skutonej ceny. The Washington Post teraz vedie Meyerova dcra Katherine Meyer Graham, hlavn driteka akci a predsednka rady. Jej syn, Donald, je prezidentom. Tretie vedce vplyvn noviny v Amerike, najm v oblasti obchodu, s The Wall Steet Journal, vydvan spolu s Barrons a almi 24 dennkmi spolonosou Dow Jones & Company. 72

The Wall Street Journal sa vydvaj v nklade viac ne dvoch milinov kusov denne, o z nich rob najv obchodn dennk v Amerike, s obrovskm vplyvom na obchod, bankovnctvo, trh a ekonomick zleitosti. Vedcim Dowa Jonesa a predseda a hlavn vydavate The Wall Street Journal je Peter R. Kann, id. Vina ostatnch hlavnch newyorskch novn nie je v o ni lepch rukch, ne The New York Times a The Wall Street Journal. V januri 1993 kpil The New York Daily News z pozostalosti zosnulho idovskho medilneho magnta Roberta Maxvella /rodenho Ludvika Hocha/ al id, podnikate s nehnutenosami Mortimer B. Zuckerman. Noviny The Village Voice s osobnm majetkom Leonarda Sterna, idovskho miliardra a majitea firmy Hartz Mountain. The New York Post s vo vlastnctve News Corporation pod vedenm ida Petra Chernina.

Tri najtanejie asopisy

Time, Newsweek a U.S. News and World Report s tri hlavn tdennky vydvan v Spojench ttoch. Najv a najrepektovanej z nich je Time, ktor sa vydva v nklade viac ako tyroch milinov. Riaditeom Time-Warner je Gerald Levin, idovsk sponzor mnohch idovskch a izraelskch zujmov. Newsweek je druh najtanej tdennk s nkladom viac ako tri miliny vtlakov. Je pod kontrolou Katheriny Meyer Grahamovej z The Washington Post, alej vnivej zstankyne poetnch idovskch zujmov. Tret v porad je U.S. News and World Report, ktorho majite, vydavate a fredaktor je Mortimer B. Zuckerman, pyn sionista, ktor zrove vlastn Atlantic Monthly a The New York Daily News.

Giganti kninch vydavatestiev

Vydvanie knh je mono jedna z najmenej idmi kontrolovanch ast americkch mdi. Napriek tomu vak dominuj najdleitejm astiam tohto odvetvia. Vetko, o je potrebn na vydanie knihy je tlaiare a hotovos. Po celej Amerike obchoduje desiatky tiscok tlaiarn spolu so stovkami malch vydavatestiev. Aj tu je idovsk vplyv vemi siln, pretoe napsanie knihy, bez ohadu na to, akej informatvnej a provokatvnej, nezaruuje jej vydanie, a jej vydanie nezaruuje profesionlnu podporu, distribciu alebo recenziu. Okolo pol tucta najvch vydavatestiev a distribtorov ovlda 95 % najpredvanejch knh v Amerike. V tchto oblastiach kninho vydvania a distribcie je idovsk posdenie nevyhnutn a idovsk schvlenie rozhodujce. Poda Publishers Weekly, s tri najvie americk vydavatestv Random House (aj so svojimi pobokami, vrtane Publishing Group), Simon & Schuster a Time Warner Trade Group (vrtane Warner Books; Little, Brown; a Book of the Month Club). idia kontroluj dve z tchto troch a v treom (Random House) je vek mnostvo idov na kovch pozcich. Gerald Levin je riaditeom Time-Warner Communications, ktor vlastn Time Warner Trade Group. al z hlavnch, Simon & Schuster, je pobokou Viacom Inc. Riaditeom a predsedom Viacomu je Summer Redstone (naroden ako Murray Rothstein). Dodatone treba poznamena, e najvm vydavateom detskch knh, s viac ako 50 % podielom na trhu, je Western Publishing, na ele s Richardom Snyderom, ktor bol nedvno nahraden inm idom, Richardom Bernsteinom.

Potlaenie jednej knihy

Jedna z najlepch knh tohto storoia, zaoberajca sa oslabovanm americkej viny je The Dispossessed Majority (Vyvlastnen vina) od Wilmota Robertsona. 255 Tto kniha je bohat na vskum a mylienky a je napsan anglitinou, ktor je dnes vemi zriedkav. Robertson vak nemohol pre svoju knihu njs vydavatea, pretoe sa odvil psa o zakzanch pravdch rasy a idovskho etnocentrizmu. Kad vie vydavatestvo odmietlo napsa na jeho knihu recenziu a neprijal ju iadny celonrodn distribtor. Mnoh nrodn asopisy nedovolili Robertsonovi reklamova si u nich 73

svoju knihu, pretoe obsahovala informcie, pre samozvanch idovskch cenzorov neprijaten. Napriek zkazu predaja tejto knihy vo vch knhkupectvch a bez recenzie v mdich, predal Robertson vye 150 000 vtlakov prostrednctvom poty a slovnch odporan.

Televzia
Ke som tal lnok Edwarda Fieldsa, dokumentujci idovsk kontrolu troch najvch televznych siet, bol som fascinovan. ABC, CBS a NBC tvoria ohromn vinu zbavnho televzneho vysielania v Amerike a pre vinu Amerianov s hlavnm zdrojom spravodajstva. Leonard Goldenson z ABC, William S. Paley zo CBS a David Sarnoff z NBC ved svoje siete desaroia, nastavujc tn a rozsah modernej idovskej nadvldy v televznom vysielan. Tu je as lnku Dr. Williama L. Piercea Kto vldne mdim, o sasnom stave americkho vysielania.

Kto vldne mdim?

Pokraujca vldna deregulcia telekomunikanho priemyslu nespsobila zvenie sperenia, ale naopak zrchujcu vlnu zluovania a kupovania korporci, ktor vytvorili hstku multimiliardovch medilnych koncernov. Najvie s tchto spolonost naalej rapdne rast pohlcovanm konkurencie, m len poas 90-tych rokov takmer strojnsobili svoju vekos. Kedykovek sledujete televziu, i u miestnu, kblov alebo satelitn; kedykovek pozerte celoveern film v kine alebo doma; povate rdio alebo hudbu z nosiov; tate noviny, knihu alebo asopis - je vemi pravdepodobn, e informcie alebo zbava, ktor prijmate, s vytvran a/alebo distribuovan prve jednou s tchto superobrovskch medilnych spolonost. Najvou z nich je dnes AOL-Time Warner, ktor vznikol, ke AOL kpil v roku 2000 Time Warner za 160 milird dolrov. Toto zlenie spojilo Stevea Casea, neida, ako predsedu AOL-TW a predsedu Time Warner Geralda Levina, ida - ako riaditea. Hoci AOL neved (zatia) vlune idia, dopad tohto spojenia medzi bielym kapitalistom, ktorho najvm zujmom s peniaze a rasovo vedomm idom, bude ma za nsledok postupn zvyovanie idovskho vplyvu v AOL. Steve Case sa nebude saova, ke Levin zane najma na kov pozcie pod nim prevane idov, pretoe jeho vlastn profit to neohroz. Po smrti Casea alebo odchode do dchodku, bud ma idia nad AOL pln kontrolu. Pred spojenm bol AOL najvm poskytovateom internetu v Amerike a odteraz sa bude pouva ako online zklada idovskho obsahu z Time Warner. Time Warner Inc. s prjmom viac ako 13 milird dolrov v roku 1997, sa po kpe AOL stal druhm najvm medzinrodnm medilnym leviatanom. Levin, predseda a riadite Time Warner, kpil v roku 1996 Turner Broadcasting Systems od Teda Turnera, ktor bol jednm z mla neidovskch podnikateov v medilnom svete. Ted Turner, ako prezident spolonosti, sa stal v AOL-TW muom slo tri, po Caseovi a Levinovi. Ke Ted Turner, neidovsk medilny samotr, urobil v roku 1985 ponuku na kpu CBS, strhla sa panika vo vetkch medilnych zasadacich sieach po celej krajine. Turner zarobil slun balk peaz v reklame a potom vybudoval spen sie spravodajskej kblovej televzie CNN, s viac ako 70 milinmi predplatiteov. Napriek tomu, e Turner zamestnval urit poet idov na vedcich pozcich v CNN a nikdy nezaujal verejne stanovisko, ktor by bolo v rozpore so idovskmi zujmami, je to mu s vekm egom a siln osobnos a predseda William Paley a in idia zo CBS ho povaovali za nekontrolovatenho: uvonen kann, ktor by sa raz v budcnosti mohol otoi proti nim. Navye, idovsk novinr Daniel Schorr, ktor pre Turnera kedysi pracoval, verejne obvinil svojho bvalho fa z toho, e nem rd idov. Aby zabrnili Turnerovej ponuke, vkonn vbor CBS pozval idovskho miliardra a divadelnho, hotelovho, poisovacieho a cigaretovho magnta Laurenca Tischa, aby spolonos "priatesky" prevzal, a tak v rokoch 1986 a 1995 bol Tisch predseda a riadite CBS, odstrujc tam akkovek hrozbu neidovskho vplyvu. Nasledujce Turnerove snahy na zskanie hlavnej siete prekazil Levinov Time Warner, ktor vlastn takmer 20 % akci CBS a pri vch obchodnch transakcich m prvo veta. Ke sa id Summer Redstone ponkol v roku 1999 kpi CBS za 34.8 miliardy dolrov, Levin nemal iadne nmietky.

74

Preto aj napriek tomu, e Turner bol inovtorom v zhromaovan spravodajstva, nikdy nemal "kontakty" nevyhnutn na to, aby bol skutonm medilnym pnom. Nakoniec sa rozhodol poda vzoru "ak ich neme porazi, pridaj sa k nim" a zapredal sa Levinovi. Ted Turner je z uritho hadiska odrazom Stevea Casea. Obaja bieli mui s kapitalisti bez tipky bieleho povedomia a zodpovednosti. V jli 2001 AOL Time Warner oznmil, e al id, Walter Isaacson, bval riadite Time Inc., sa stane novm predsedom a riaditeom CNN News Group, m bude dozera na spravodajsk imprium, ktor vybudoval Ted Turner. Dcrska spolonos Time Warner, HBO, je najvia platen sie kblovej televzie v krajine. A do kpy Polygramu Edgarom Bronfmanom ml. v mji 1998, bol Warner Music najvou americkou nahrvaciou spolonosou s 50-timi znakami, z ktorch najvou je Warner Brothers Record. Warner Music bol prvm zstancom gangsterskho rapu. Prostrednctvom svojej spoluprce s Interscope Records (predtm ne bol Interscope kupen MCA) pomohol spopularizova hudobn ner, ktorho texty vyslovene podnecuj ernochov k pchaniu nsilnost proti Bielym uom. Okrem kblovej televzie a hudby sa Time Warner intenzvne zaober aj produkciou celoveernch filmov (Warner Brothers Studio, Castle Rock Entertainment a New Line Cinema) a nakladatestvom. Vydavatesk oddelenie Time Warner (fredaktor Norman Pearlstine, id) je najvm vydavatestvom asopisov v krajine (Time, Sports Illustrated, People, Fortune). Druhm najvm zmieanm medilnym koncernom so ziskom 23 milird dolrov v roku 1997, je dnes spolonos Walt Disney. Jej predseda a riadite Michael Eisner je id. Disneyho imprium, ktor vedie mu, jednm medilnym analitikom opsan ako lovek, ktor mus ma vdy vetko pod kontrolou, zaha niekoko televznych produknch spolonost (Walt Disney Television, Touchstone Television, Buena Vista Television) a kblov siee s viac ne 100 milinmi predplatiteov dohromady. Pokia ide o celoveern filmy, Walt Disney Motion Pictures Group, pod hlavikou Walt Disney Studios, ktor vedie Joseph E. Roth (taktie id), zaha Walt Disney Pictures, Touchstone Pictures, Hollywood Pictures a Caravan Pictures. Roth zaloil Caravan Pictures v januri 1993 a dnes ho vedie al id Roger Birnbaum. Disney zrove vlastn Miramax Films, ktor ved bratia Weinsteinovci, Bob a Harvey, ktor vyrobili tak obscnne filmy ako The Crying Game a Priest a Kids. Ke ete Disneyho spolonos vlastnila neidovsk Disneyho rodina, predtm ako ju v roku 1984 prevzal Eisner, stelesovala skvel rodinn zbavu. Hoci doteraz vlastn prva na Snehulienku, spolonos sa pod Eisnerom rozrstla do vroby mnostva tzv. materilu pre dospelch. V auguste 1995 zskal Eisner Capital Cities/ABC, Inc, ktor vlastn televznu sie ABC, ktor zase vlastn 10 TV stanc priamo na takch trhoch ako je New York, Chicago, Philadelphia, Los Angeles, San Francisco a Houston. Okrem toho m 225 prilenench stanc v Spojench ttoch a je iastonm majiteom niekokch eurpskych TV spolonost. Poboku ABC, ESPN vedie prezident a riadite Steven Bornstein, ktor je id. Korporcia m zrove prevan podiel v kblovch televziach Lifetime Television a A&E Television Networks, kad s 67 milinmi predplatiteov. ABC Radio Networks vlastn 26 stanc na vlnch AM a FM, op vo vekch mestch ako New York, Washington a Los Angeles a m viac ne 3400 poboiek. Napriek tomu, e je predovetkm telekomunikanou spolonosou, Capital Cities/ABC zarobila v roku 1997 viac ne jednu miliardu dolrov vydavateskou innosou. Vlastn sedem dennkov, Fairchild Publications, Chilton Publications (automobilov prruky) a Diversified Publishing Group. slo tri na zozname, so ziskom viac ako 13 milird dolrov v roku 1997, je Viacom, Inc., ktor vedie Sumner Redstone (naroden ako Murray Rothstein). Viacom, ktor produkuje a distribuje TV programy pre tri najvie televzne siete, vlastn 13 televznych a 12 rozhlasovch stanc. Prostrednctvom Paramount Pictures, ktor vedie idovka Sherry Lansingov, vyrba filmy. Po hlasovan akcionrov v CBS a Viacome v decembry 1999, zskal Redstone CBS. Ako riadite CBS pracuje pre Redstona id menom Melvin A. Karmazin. Je fom a najvm individulnym akcionrom spolonosti, ktor vlastn televznu sie CBS, 14 hlavnch televznych stanc, 160 rozhlasovch stanc, Country Music Television, kblov programy Nashville Network a vek mnostvo vonkajch reklamnch vnosov. K vydavateskmu oddeleniu Viacomu patria poboky Simon & Schuster, Scribner, The Free Press a Pocket Books. Distribuje aj vide cez sie vye 4000 lgrovch predajn. Zrove m as na satelitnom vysielan, zbavnch parkoch a videohrch. Hlavn zsluha Viacomu vak spova v tom, e je najv poskytovate kblovej televzie na

75

svete, cez siete ako Showtime, MTV, Nickelodeon a in. Od roku 1989 priahuj MTV a Nickelodeon stle vie poty mladch televznych divkov. Prv tvrrok roku 2001 bol v porad u 16-tym po sebe, v ktorom bola MTV vyhlsen za najlepiu televznu kblov stanicu pre divkov od 12 do 24 rokov. Redstone, ktor v sasnosti vlastn 76 % akci Viacomu ponka mladm za svoje vzory Beavis a Butthead a je najvm propagtorom rasovho mieania pre bielych teenagerov v Amerike a Eurpe. MTV m v plne zska The Music Factory (TMF) od holandskch mdi a marketingov skupinu Wegener. TMF distribuje hudbu do takmer 10 milinov domcnost v Holandsku a Belgicku. MTV roziruje svoju as v Eurpe vaka novm kanlom ako MTV Dance (Britnia) a MTV Live (kandinvia). V Taliansku je MTV aktvne cez Cecchi Gori Communications. MTV pumpuje svoje rasovo zmiean rockov a rapov vide do 210 milinov domcnost v 71 krajinch a m dominantn kultrny vplyv na bielych teenagerov po celom svete. Nickelodeon, s pribline 65 milinmi predplatiteov, m zaleka najv podiel na sledovanosti 4 a 11ronch televznych divkov v Amerike a takisto sa rchlo roziruje do Eurpy. Vina jeho relci zatia neukazuje do o bijcu degenerciu, ktor je charakteristickym znakom MTV, avak Redstone postupne vystavuje svojich detskch divkov podobnmu jedu, ak propaguje MTV. Na zaiatku roku 2001 Niclodeon pokraoval vo svojom deviatom roku ako najlepia kblov sie pre deti a mlde. alm idovskm medilnym magntom je Edgar Bronfman ml. A do nedvneho zlenia spolonosti s Vivendi viedol alkoholov gigant Seagram Company, Ltd. Jeho otec Edgar Bronfman st. je prezidentom Svetovho idovskho kongresu. Seagram vlastnil Universal Studios a Interscope Records - prednho propagtora gangsterskho rapu. Tieto spolonosti teraz patria pod Vivendi Universal. Bronfman sa stal v mji 1998 najvm muom v hudobnom priemysle, ke zskal kontrolu aj nad PolyGramom, eurpskym nahrvacm gigantom, za ktor zaplatil holandskmu vrobcovi elektroniky Philipsu 10.6 miliardy dolrov. S obratom PolyGramu, pripotanm k obratu MCA a Universal, sa stal Bronfman pnom tvrtho najvieho medilneho impria s ronm prjmom okolo 12 milird dolrov. Jednm obzvl neastnm aspektom kpy PolyGramu je fakt, e to Bronfmanovi prinieslo kontrolu nad najvm svetovm vrobcom CD s klasickou hudbou: Polygram toti vlastn nahrvacie spolonosti Deutsche Grammophon, Decca-London a Philips. V jni 2000 predala Bronfmanov rodina Seagram franczskmu podniku verejnch sluieb Vivendi, ktor vedie neid Jean-Marie Messier. Zlen spolonos, Vivendi Universal, si ponech Edgara Bronfmana ml. na poste podpredsedu, kde bude naalej zodpovedn za oddelenie zbavy. Zd sa, e stratgia pre toto splynutie odzrkadluje taktiku AOL-Time Warner: infikuj a akaj. Vivendi Universal zaplat dlhy, ktor prevzala pri spojen tm, e pred alkoholov podniky Seagramu a podr si svoje medilne imprium. S dvoma zo tyroch najvch medilnych konglomertov v rukch idov, a so idmi na kovch pozcich dvoch zostvajcich, je ak uveri, e k takmuto nesmiernemu stupu kontroly dolo bez premyslenho, sstredenho silia. A o ostatn vek medilne spolonosti ? News Corporation Ruperta Murdocha, ktor vlastn Fox Television Network, 20th Century Fox Films a Fox 2000, je piatou najvou megamedilnou korporciou v krajine s prjmom viac ne 11 milird dolrov v roku 1997. Je to jedin medilna spolonos, ktor sa doke pribli k hornm tyrom. Murdoch je mono neid, ale bolo oznmen, e jeho matka Elizabeth Greene je idovka, o ho poda idovskho zkona kvalifikuje za ida.256, avak Peter Chernin, ktor je prezidentom a riaditeom Fox Group, o predstavuje vetky filmy News Corporation, televziu a nakladatesk prevdzku v Spojench ttoch, idom je. Pod Cherninom pracuje ako prezidentka spolonosti 20th Century Fox Laura Ziskin, idovka, ktor predtm viedla Fox 2000. id Peter Roth pracuje pod Cherninom ako prezident Fox Entertainment. News Corporation vlastn tie New York Post a TV Guide, ktor s vydvan pod dozorom Chernina. Murdoch v rozhovore pre asopis Newsweek (12. jla 1999) povedal, e radej by na riaditea News Corporation povil Cernina, ako dovoli, aby spolonos padla do rk jeho vlastnch det, z ktorch kad m dvno nad 20 rokov. Je ak predstavi si ida, ktor by dal vek mediln korporciu podriadenmu neidovi, ke m deti, ktor akaj na svoju prleitos. Chernin bol celkom primn: "Dozerm na filmy, ktor sa pozeraj po

celom svete.... o by mohlo by zbavnejie?"

76

Vina televznych a filmovch spolonost, ktor nie s vo vlastnctve najvch korporci, s tie kontrolovan idmi. Naprklad New World Entertainment, jednm medilnym anylytikom vyhlasen za prvho nezvislho TV producenta v Spojench ttoch", vlastn Ronald Perelman, id, ktor vlastn aj kozmetick firmu Revlon cosmetics a ktor ponkol prcu Monike Lewinskej, ke sa ju Bil Clinton snail umla. Najznmejia z mench medilnych spolonost, DreamWorks SKG, je prsne koer zleitosou. DreamWorks bola sformovan v roku 1994 vo vekom medilnom podvode magntom nahrvacieho priemyslu Davidom Geffenom, bvalym predsedom Disney Pictures Jeffreym Katzenbergom a filmovm reisrom Stevenom Spielbergom, vetci traja idia. Spolonos vyrba filmy, animovan filmy, televzne programy a hudobn nosie. Vzhadom na peniaze a styky, ktor Geffen, Katzenberg a Spielberg maj, DreamWorks sa me oskoro postavi do jednej rady so tyrmi najvmi. Je veobecne znme, e idia kontroluj vinu vroby a distribcie filmov od doby krtko po zaloen filmovho priemyslu v prvch desaroiach 20. storoia. Ke Walt Disney v roku 1966 zomrel, bola tm odstrnen posledn prekka absoltnej idovskej prevahy v Hollywoode a idia sa mohli chopi spolonosti, ktor Walt vybudoval. Odvtedy si robia vo filmovom priemysle vetko o len chc. Filmy, vyrban len tyrmi najvmi filmovmi spolonosami, o ktorch som sa zmienil vyie Disney, Warner Brothers, Paramount (Viacom) a Universal (Seagram), si v roku 1997 pripsali na konto dve tretiny vetkch prjmov s predaja vstupeniek. Vekou trojkou v televznom vysielan bvali ABC, CBS a NBC. S posilnenm medilnych impri u tieto tri nie s viac nezvislmi celkami. Avak, aj km bvali nezvisl, kad z nich bola kontrolovan idmi od jej zaloenia: ABC Leonardom Goldensonom; NBC najprv Davidom Sarnoffom, potom jeho synom Robertom a CBS najprv Williamom Paleym a potom Laurencom Tischom. V priebehu niekokch desaro boli tieto spolonosti obsaden od vrchu a dole idmi a to sa nezmenilo ani potom, o ich absorbovali in korporcie. idovsk prtomnos v televznych sprvach zostva obzvl siln. NBC je toho dobrm prkladom. udia na kovch pozciach sa tu v poslednom ase pomenili. Andrew Lack, ktor bval fom spravodajskho oddelenia siete to dotiahol a na jej prezidenta a hlavnho operanho pracovnka. Neal Shapiro, ktor bol producentom Dateline NBC sa presunul na Lackovo star miesto. Jeff Zucker, producent Today Show bol poven na prezidenta zbavnho oddelenia NBC (miesto, ktor bolo zrejme pre neho vytvoren) a Jonathan Wald obsadil Zuckerovo star miesto po tom, o odsunul Michaela Bassa, ktor za Zuckera zaskakoval v Today Show. Krtko predtm sa Wald stal producentom nonch sprv NBC, m prevzal pozciu od Jeffa Gralnicka. Ke sa Wald presunul do Today, Steve Capus prebral jeho miesto ako producent Toma Brokawa. Zatia nie je znme, i Capus je idom alebo nie, ale vetci ostatn s. Podobn prevaha idov existuje aj v spravodajskch oddeleniach inch sieti. Naprklad vo februri 2000 sa Al Ortiz ujal vedenia spravodajstva "Special Events" v CBS, a neida Jima Murphyho vymenoval za hlavnho producenta veernch sprv s Danom Ratherom o je jedin vnimka, o ktorej vieme, k in pevne idovskmu kdru producentov televznych sprv. Nov program CBS s nzvom CBS Early Show, ktor nahradil CBS This Morning, preiel dkladnou reorganizciou, v ktorej boli vyhoden traja producenti, pretoe vraj neboli "dostatone agresvny". Dalo by sa tie spta, i neboli dostatone idovsk. Reorganizcia vak nepostihla odstupujceho hlavnho producenta Ala Bermana, ktor prestpil do novej prce programovho vvojra a Steve Friedman sa stal vedcim producentom Early Show. Paul Friedman je stle hlavnm producentom ABC World News Tonight s Petrom Jenningsom. Rick Kaplan, kedysi vedci pracovnk v ABC, preiel v roku 1997 do CNN, kde sa stal prezidentom CNN/USA.

Ohromn idovsk kontrola v televzi a filmoch, o ktorej pe Dr. Pierce, nie je novm javom. Nie je to len krtka odchlka v zbavnom a spravodajskom priemysle. Trv to u desaroia. Men sa mu v priebehu rokov zmeni, dedistvo vak zvyajne zostva rovnak. o viac, idovsk medilna moc sa naalej upevuje a rastie. idovsk publikcie sa svojim vlastnm itateom asto sami chvlia svojou mocou.

77

idovsk medilna kontrola - celosvetov vzor

idovsk nadvlda nad masmdiami nie je limitovan len na Spojen tty Americk. V Rusku vlastnia idovsk zloineck fovia Boris Berezovsky a Vladimr Gusinsky dve najvie medilne impri. Gusinsky, ktor je teraz v panielsku, aby sa vyhol ruskm sdom, je nhodou aj vedcim Ruskho idovskho kongresu. Berezovsky si naalej udruje kontrolu nad svojim medilnym impriom v Rusku, napriek tomu, e je v dobrovonom exile, aby sa vyhol zatknutiu. V Britnii s najvie televzne konglomerty tie pod priamou kontrolou a vlastnctvom idov. Zahaj sie ITV, ktor vlastn Michael Green a jeho spolonos Carlton Communication; Granada PLC, ktor je pod kontrolou Steva Morrisona a Anglia Television pod vedenm Grahama Creelmana. alm vznamnm hrom v Britskch mdiach je samozrejme Rupert Murdoch, ktor, ak je skutone neid, je oznaovan za viac pro-izraelskho ne mnoho najradiklnejch prvrencov sionizmu. Dokonca aj BBC, ktor vraj vlastnia Briti, m na dleitch pozcich mnostvo idovskch rasistov. Alan Yentob je naprklad hlavou programovej sekcie BBC. Dokonca aj BBC rdio, najpovanejie na svete, vedie fanatick id Jenny Abramsky.

idovsk medilna nadvlda v Kanade

Kanadsk masmdia ponkaj al prklad idovskej medilnej nadvldy. S predajom poslednho vekho neidovskho konglomertu Conrad Blacks Southam Publications, m teraz jeden id, Israel (Izzy) Asper, vinu hlavnch kanadskch mdi pod svojou priamou kontrolou. Asperova spolonos CanWest dnes vlastn viac ako 60 percent vetkch kanadskch novn a inch medilnych podnikov. Vlastn 128 miestnych novn a 14 vekch metropolitnch dennkov vrtane Vancouver Sun, Vancouver Province, The Calgary Herald a The Montreal Gazette. Asper vlastn aj National Post, celonrodn publikciu. Odvaha jednho vyetrujceho reportra novn Montreal Gazette, Billa Marsdena, odhalila Asperovo potlanie lnkov, ktor boli kritick voi Izraelu. Marsden, znane riskujci svoju kariru, zverejnil Asperovo nariadenie, ktor mu dalo priamu kontrolu nad novmi nrodnmi redaknmi lnkami, ktor sa objavili vo vetkch novinch. V nariaden sa uvdzalo, e iadny miestny redaktor neme zastva odlin redakn stanovisko k zleitostiam ako naprklad Asperova podpora Izraela. Okrem toho, Asper sa jasne vyjadril, e vo svojich novinch nechce vidie ni, o by bolo akmkovek spsobom kritick k Izraelu. V programe As It Happens, vysielanom cez Canadian Broadcasting Corporation, Marsden povedal: V problematike Strednho Vchodu nechc vidie kritiku Izraela, a V naich novinch neuverejujeme lnky, ktor by vyjadrovali kritiku Izraela a toho, o rob na Strednom Vchode. Neskr v programe sa reportri sptali Asperovho autora nrodnch redaknch lnkov Murdocha Davisa otzku, i by niektor z novn CanWest mohli uverejni o Izraeli nieo, o by sa Asperovi nepilo. Jeho odpove bola: Nie, je jasnm zmerom, aby sa noviny vyjadrovali na urit otzky, ktor presahuj nrodn a medzinrodn dleitos jednohlasne.257 Samozrejme to jednohlasne malo jasn idovsk podtn. Najdleitejia vec, ktor presahuje nrodn a medzinrodn dleitos je nepsa ni o i len trochu kritick pre Izrael. Takto postup nie je samozrejme v zujme dodriavania pravdy, alebo najzkladnejch princpov urnalistiky. Nie je v zujme kanadskch obanov, ktor by mali ma prvo pozna cel pravdu a nielen idovsk propagandu, ktor predstavuje Canwest. Nie je ani v zujme skutone slobodnej tlae. Takto medilna kontrola a klamanie je vak v zujme idovskho rasizmu, pretoe len vaka ich klamstvm a podvodom me jeho zlo prei. Napriek tomu, e Asperovo nariadenie sa dostalo na verejnos, nem v mysle ho zrui. Naopak, jeho syn David dokonca sarkasticky vyzval protestujcich reportrov aby odstpili. Je ahk si predstavi mnostvo nariaden vydanch inmi idovskmi firmami, ktor neboli nikdy verejne odhalen. Samozrejme, takto nariadenia, nepsa ni kritick voi Izraelu, s vinou zbyton, pretoe ak hlpy by musel by novinr, aby rchlo nepochopil, o jeho idovsk fovia chc, pokia ide o idovsk tmy. Koko novinrov by vedome obetovalo svoju prcu, kariru a budci postup za 78

odvahu vzoprie sa svojim idovskm fom v o i len najmenom bode? A o ak by sa novinr odvil odhali najstariu, najbezohadnejiu a najjedovatejiu rasistick nadradenos? Nielene by si zniil kariru, s najvou pravdepodobnosou by elil veobecnmu pohdaniu a vsmechu a idovsk rasisti by ho mohli dokonca nedajboe prirovna k Davidovi Dukovi.

In metdy kontroly tlae

idia nielene disponuj ohromnou mocou v mdich vaka tomu, e ich vlastnia a s na kovch pozciach kontroly vroby, manamentu, prenajmania, redigovania a psania, maj zrove skupiny, ktor monitoruj vetky hlavn publikcie (a verejn osoby), aby nali akkovek dkaz odporu proti idovskmu rasizmu a Izraelu. Jedna s tchto multimilin dolrovch medzinrodnch organizci je Anti-Defamation League of Bnai Brith (Liga proti hanobeniu). Ktokovek, kto sa odvi slobodne prehovori pravdu, sa ahko dostane do konfliktu s touto organizciou, ktor me znii kariru takmer kohokovek, koho povauje za hrozbu. ADL rovnako kontroluje kad mon zdroj informcii dostupn verejnosti, snaiac sa potlai vetko, o by mohlo ukodi idovskm vzahom s verejnosou. Jedna s poslednch iniciatv bola vroba internetovch filtrov pre osoby, kninice a vzdelvacie intitcie. Samozrejme moja strnka a vetky ostatn, ktor sa odvauj odhaova idovsk rasizmus s blokovan tmito samozvanmi cenzormi. Prostrednctvom svojich 31 kancelri po celej krajine, ADL monitoruje kolsk osnovy, zoznamy novch knh v kniniciach, a verejn zasadania a sympzia, pracujc za scnou v snahe potlai intelektulnu slobodu. Robert Friedman, idovsk Mylienkov Polcia: Ako Liga proti hanobeniu cenzoruje knihy, zastrauje kninice a pehuje obanov. The Village Voice, 27 jl, 1993. ADL m dlh histriu prijmania milinov dolrov od idovskch gangstrov a zloincov. Na odplatu ich odmiea cenami, ako naprklad udelenie ceny Fakle Slobody gangstrovi Moemu Dalitzovi v roku 1985.258 Je trznivo ironick, e cez cenzru internetu doke skupina, ktor m styky s organizovanm zloinom, udrova miliny Amerianov v nevedomosti nad tmto faktom. Napriek tomu, e idia maj a dych vyrajcu nadvldu v mdich a inn systm monitorovania a potlania opozinch mylienok, ich kontrola nie je jednoliata. Skupiny ako ADL sa vak neuspokoja, a km sa idovsk medilna kontrola takou nestane. Neusiluj len o pln kontrolu masmdi, ale snaia sa kriminalizova kadho, kto sa odvi ponknu nzor protichodn k ich agende. Podarilo sa im to v Kanade a mnohch Eurpskych krajinch a usilovne pracuj na tom, aby to ist dosiahli aj v Amerike.

Ich vlastn imprium

Hoci dnes je ak si to predstavi, americk filmov priemysel vytvorili neidia. Thomas Edison patentoval mnoh s prvch kamier a premietacch technk a predstavil prv vek tdio. Priekopnkom modernho filmu bol D. W. Griffith, vynikajci reisr, ktorho techniky a filmy sa stle tuduj po celom svete. Jeho nem klasick film Birth of a Nation (Zrod nroda)259 dral a do prchodu filmu Gone with the Wind (Odviate vetrom)260 titul najsledovanejieho filmu na svete. Birth of a Nation je filmovou verziou romnu The Clansman, od Juanskho spisovatea Thomasa Dixona.261 Film sa zaober bratovraednm konfliktom vojny medzi ttmi a tlakom Juanov poas obdobia rekontrukcie. (pozri Barnes review Willisa Carta, z jla 1997)262 Ke sa objavil Birth of a Nation, idovsk organizcie ili na sdy, snaiac sa film v mnohch vekch mestch zakza a finannm tlakom na divadl sa snaili zabrni jeho premietaniu. pecilne premietanie filmu v Bielom dome si zskalo naden odozvu od prezidenta Woodrowa Wilsona a podnietilo jeho neskrotn vlnu podpory. idovsk sily v zanajcom filmovom priemysle si uvedomili, e je zaleka innejie kontrolova filmov priemysel zvntra ne musie bojova za potlanie filmov, ktor nechc, aby americk verejnos videla. 79

Pokus idov o zakzanie filmu Birth of a Nation nebol prvm ani poslednm pokusom idovskho cenzorstva v Amerike. Mnoh udia s prekvapen, ke sa dozvedaj, e idovskm skupinm sa podarilo zakza hru od najlepieho autora anglickej literatry: Williama Shakespeara. Shakespearovu hru Bentsky kupec263 bolo na zaiatku 20. storoia na podnet idovskej komunity, ktor tvrdila, e hra je antisemitsk, zakzan hra v New Yorku. V 90-tych rokoch vysielala televzna spolonos Public Broadcasting System (PBS) prieben sriu vetkch Shakespearovych hier, vrtane Bentskeho kupca. Dlh redakn vodnk sa snail pripravi obecenstvo na pochopenie hry ako naklonenej Shylockovi, hlavnej idovskej postave, ktor iadal o pol kila neidovskho msa. Pase, v ktorch sa Shylock brni na sde, prehlasujc Ak prepichne ida, nevykrvca, boli zdraznen na povzbudenie divka k chpaniu hry, ako priaznivej pre idov. o je vak zaujmav, idia si tak hru nevysvetlili a netolerantne sa doadovali jej plnho zakzania. Canadian Jewish News nedvno oznamoval o idovskom pokuse zakza hru v kanadskch kolch.264 S prechodom z okraja spolonosti k plnej dominanci vldneho a medilneho zriadenia Zpadnho sveta, sa mnoh idia presunuli z pozcie silnch zstancov slobody prejavu k jej najtvrdm utlateom. idovsk tudenti, ktor dominovali hnutiu slobodnho prejavu v Berkeley v polovici 60-tych rokov, ospevovali slobodu prejavu, aby mohli do arelu univerzity pozva takch ud ako oplzlho a neznesitenho Allena Ginsberga a nsiln, otvorene komunistick, iernu revolucionrku Angelu Davis. Dnes sa snaia umla kadho, kto sa pred tudentskm publikom odvi hovori o otzkach preberanch v tejto knihe. V niektorch prpadoch sa idia znovu uchlili k taktike, podobnej tej v kampani proti Bentskemu kupcovi. V roku 1976 ma reportri iernej talkshow Black Perspectives on the News, vysielanej na PBS, pozvali na vystpenie do Philadelphie. Po nahran relcie na psku sa ete pred jej vysielanm ADL a in idovsk organizcie dozvedeli, e sa zmieujem o historicky dobre zdokumentovanej roli idov v kolonilnom obchode s otrokmi. idovsk aktivisti Sol Rosen, Harry Bass a Peter Minchuck ma zaalovali na sde vo Philadelphii, iadajc sudcu, aby program cenzroval. idovsk sudca Stanley Greenberg vydal nariadenie, e program sa nebude vysiela, a km mu nebude doruen pska a on ju neschvli. Naastie, Koalcia prvho dodatku stavy a obhajca David Marion sa odvolali na najvyom sde a vyhrali. idovsk metdy cenzorstva sa tm vak ani zaleka nevyerpali. idovsk organizcie zorganizovali celonrodn akciu v snahe potlai vysielanie talkshow v kadej poboke PBS. V masvnej kampani zastraovania idia psali a volali miestnym PBS staniciam, vyhrajc sa zastavenm finannej a verejnej podpory, ak bude program odvysielan. Ak by ani to nefungovalo, moji oponenti subovali demontrcie, znevaovanie a dokonca nsilie proti staniciam. Km skonili so svojou pinavou prcou, pvodn program sa vysielal len na niekokch miestnych PBS staniciach. Okrem toho stanice, ktor mali toko trfalosti, aby odvysielali pvodn, jednohodinov program, uviedli okamite po om pecilny program, v ktorom toili na moje stanovisk a osobu bez toho, aby mi dovolili na to reagova. Prkladom tichho potlaovania spomedzi mnohch, ktor by som mohol uvies, bola moja sksenos s relciou The Tomorrow Show s Tomom Snyderom v roku 1974. The Tomorrow Show bola non talkshow, ktor sa zaoberala vnymi tmami, namiesto nudnch re o celebritch. Nepasoval som do medilneho obrazu antisemitu, ak komenttor Tom Snyder oakval a v priebehu vysielania ma prekvapil, ke ma v zbere kamery oznail za inteligentnho, vrenho a armantnho. Snyder sa schuti smial na mojich vtipnch poznmkach a opakovane uvdzal, e oskoro sa do relcie vrtim. Jeho posledn slov v programe boli: David Duke sem op prde. O tri dni zvolal Snyderov personl prpravy na nasledujcu relciu. Oznmili mi, e v nej budem spolu s vodcom hnutia za obianske prva ernochov, idovskm rabnom, liberlnym katolkom a protestantskm kazom. Letenka a rezervcia hotela boli zabezpeen a z relcie som dostal potvrdzujci list. Avak len tri dni pred plnovanm nahrvanm programu mi zavolala lenka personlu a povedala mi, e utuje, ale moju as museli zrui. Na otzku preo, sa mi zdverila, e idovsk pni v NBC ich stroho informovali, e David Duke sa v The Tomorrow Show u nikdy neobjav. 80

Program bol odvysielan poda plnu, ale moji ohovrai boli jedinmi hosami. Cel hodinu ma osoovali lacnmi urkami. Rabn, evidentne dobr znalec Freudovej psycholgie, vysvetoval mj negatvny postoj k idovskmu rasizmu sexulnou frustrciou. A tak to lo. Predstavenm tyroch kazov rovnostrstva, kritizujcich ma, tak pni mdi op umlali opozciu. Izrael a Arabsk svet Sn najlepm spsobom ako dokza zaujatos mdi, je preskma medilne pokrytie Izraela a porovna ho s jeho arabskmi susedmi. Neexistuje viac odhaujci dkaz toho, ako idia udruj svoju medilnu moc v sledovan svojich zujmov. Zvte nasledujce:

Irak bol odsden a napadnut za to, e podnikol invziu do susednho Kuvajtu, ALE Izrael napadol susedn krajinu Libanon, o stlo ivoty najmenej 20 000 libanonskch civilistov a nespoetn miliardy dolrov kody na majetku. Prina napadnutia Iraku bola t, e neuposlchol rezolcie OSN na opustenie Kuvajtu, ALE Izrael sa vzopiera rezolciam OSN u 18 rokov a naalej poruuje rezolciu OSN 242, ktor poaduje jeho stiahnutie zo Zpadnho brehu. alm dvodom preo Amerika a Britnia zatoili na Irak bolo dajne zastavenie renia zbran hromadnho nienia, ALE Izrael m samozrejme jednu z najsmrtiacejch zsob zbran hromadnho nienia na svete, zahajcu vetko od nervovch plynov a biologickch zbran, a po stovky nuklernych zbran. Ke palestnski teroristi vyhodia do vzduchu izraelsk autobusy, alebo trhovisk pri samovraednch tokoch, je to na titulnch stranch vetkch svetovch novn, ALE Ke Izrael spust Napalm na uteeneck tbory a zabije desiatky ien a det, dostane sa tomu ovea menie medilne pokrytie a takmer vdy je to nazvan odvetn akcia. Predstavte si medilnu reakciu, ak by niektor z arabskch ttov zostrelil komern lietadlo s pasaiermi na palube, AVAK Izrael zostrelil takto lietadlo nad Sinajskm poloostrovom len s vemi malou vlnou protestu.

Vymenovanie vetkch pro-idovskch filmov vyrobench v Holywoode by bola koloslna loha, mem vak ponknu niekoko vstinch prkladov. Nie je prekvapenm, e najpropagovanej miniseril vetkch ias, bol zrove najdleitejm filmom pre idov: The Holocaust. Film bol natoen v kompletne idovskej produkcii. Vytvoril ho reisr z Roots, Marvin Chomsky. Gerald Green napsal scenr. Morton Gould zloil hudbu. Producentami boli Robert Berger a Herbert Brodkin. asopis TV Guide poznamenal, e poas nakrcania filmu v Eurpe zomrel otec scenristu. Namiesto nvratu domov na jeho pohreb vak Green ctil, e si svojho fanaticky pro-sionistickho otca uct tm, e zostane pracova v Eurpe na filme The Holocaust. Osem hodn filmu je dielom extrmnej etnickej nenvisti, v ktorej zobrazili Nemcov a vchodnch Eurpanov ako bu krvilanch alebo bezcharakternch ud a samozrejme kadho ida ako stelesnenie cnosti, lsky a dobroty. Nikdy predtm nedostal televzny seril toko medilneho pokrytia a chvly ako The Holocaust. idmi veden publikcie a uenci sa sprvali, akoby lo o najdleitejiu drmu v dejinch kinematografie. Samozrejme, mnoho idmi vyrobench filmov sa zaober aj inmi tmami, ktor sleduj idovsk zujmy. Svoju as zohrali v podnecovan menn k neznanlivosti voi Eurpskej vine. Rozde a prem, bolo vdy ich stratgiou. V asoch vysokokolskho tdia som sa rozhodol s na film o takzvanom iernom vykorisovan, Farewell Uncle Tom.265 tal som o om predtm, ako ho 81

premietali pred prevane iernym publikom v kine v centre New Orleansu. Oakvajc zloit situciu, iel som autom z Baton Rouge s dvoma najodvnejmi a najoddanejmi kamartmi z interntu. Za 90 mint trvania filmu na predstaven plnom ernochov, sme s priatemi dostali emocionlnu a nzorn vchovu ohavnho inku hollywoodskych proti-bielych filmov. Film sa odohrva na Juhu pred revolciou a zobrazuje ivot otrokov ako ialenstva bieleho mrzaenia, hladovania, vrd a znsilovania ernoskch muov a ien. Dochdza k vzbure ernochov a pltno sa zapa pomstychtivmi ernochmi na smr sekajcimi bielych muov, eny a deti. S kadm krvavm inom obecenstvo shlasne pokrikovalo. Sprvne! vretali niektor. Znsilni t kurvu!...zabite ich! ierny dav sa poas najkrvavejch scn zmrzaovania, znsilovania a vrd smial a radoval. Na uistenie, e hlavn tma filmu bola pre jeho nvtevnkov jasn, koniec filmu zachdza do sasnosti. iern mui v koench bundch a slnench okuliaroch sa vkradn do splne bieleho pru. Kamera zachytva hrzu dvojice, ke ich tonci sekaj so sekerou. V spomalenom zbere sekera opakovane dopad, krv a mozog strieka po celej izbe. Dokonca aj po 20-tich rokoch si ivo spomnam na film a surov nenvis, ktor vyvolal v iernom obecenstve. Pohad na vrady privdzal obecenstvo do nepretnosti. Hne ako sa objavili zveren titulky sme s priatemi, sediac v zadnej asti kina, schmatli kabty a rchlo odili. Cestou sp na univerzitu sme boli smutn, pretoe sme vedeli, e film Farewell Uncle Tom bol natoen na to, aby podnecoval ernochov k vradm a znsilovaniu Bielych po celej Amerike. Pri bliom prieskume filmu som objavil, e ho uviedla spolonos Cannon Releasing Corporation a e prezident Cannonu je Dennis Friedland. Medzi jeho spolonkmi boli Marvin Friedlander, Thomas Israel, James Rubin a Arthur Lipper. Z recenzie na film som neskr zistil, e vina idov, ktor sa podieali na tomto protibielom filme, si dala svoje men z filmovch titulkov odstrni. as, ktor som strvil v tmavom kine zasiahol moje pocity tak intenzvne, e som sebe a Bohu prisahal, e podstpim akkovek obete, aby som jednho da zastavil brutlne toky proti naim uom a naej krvi, znzornen v tom nenvistnom filme. Pevne som sa tie odhodlal postavi sa vrobcom filmov, ktor vytvraj podmienky pre takto proti-bielu nenvis, ktor vedie k nsiliu voi Eurpanom a Amerianom.

idovsk priznanie medilnej nadvldy

Kedykovek som poas stoviek rozhovorov a report spomenul idovsk nadvldu v mdiach, reportri najprv popreli ich nadmern moc. Potom, ke sa ich obrana utopila v mory faktov, tvrili sa okovane nad tm, e niekto me o i len navrhn, e idia by svoju medilnu silu vyuili vo svoj prospech. Ovldnutie americkch mdi sprv a zbavy je tak zrejm, e niektor idovsk mdi to zanaj priznva, ale dodvaj, e ich nadvlda nem na obsah iadny skuton dopad. Tituln stranu asopisu Moment z augusta 1996 zdobili vek titulky: idia ved Hollywood, No a o? lnok, napsan znmym idovskm filmovm kritikom Michaelom Medvedom, obsahoval nasledujce tvrdenia: Snaha poprie realitu idovskej moci a vedceho postavenia v populrnej kultre nem vbec iaden vznam. Ktorkovek zoznam najvplyvnejch vrobnch vedcich kadho vieho filmovho tdia poskytne prevan vinu rozoznatene idovskch mien. Medved alej oznamuje, ako si tdia Walta Disneyho najmaj za producentov len vysoko platench idovskch magntov ako naprklad Jeffrey Katzenberg, Michael Ovitz a Joe Roth. Pokrauje vyhlsenm, e: Slvna Disneyho organizcia, ktor bola zaloen Waltom Disneyom, neidovskm Stredozpadniarom, ktor dajne prechovval antisemitsk nzory, sa teraz sklad zo idovskch osobnost na takmer vetkch jej najvplyvnejch pozcich.266 82

o je zaujmav, napriek pokusom popini Disneyho meno ako antisemitu, jeho filmy boli najmorlnejie a najviac duevne povznajce (rovnako ako poun) v celom filmovom priemysle. Nov Disney Michaela Eisnera a jeho poboky neustle pokrauj vo vrobe proti-kresanskch a sexulne zvrhlch filmov ako The Priest267 a The Crying Game.268 idovsk producenti nielene vytvraj nadbytok pro-izraelskej a pro-idovskej propagandy spolu s ich proti-kresanskmi a proti-neidovskmi nenvistnmi filmami a dokumentami, zrove dkladne monitoruj filmy vyroben idmi aj neidmi. Naprklad, idovsk cenzory filmu Sedem rokov v Tibete, zaloenom na historickch faktoch mali pocit, e hlavn hrdina, bval nacistick vskumnk z Rakska, neoutoval svoju minulos dostatone. Dontili teda reisra, aby vymyslel tostn scnu a vsunul ju do pravdivho prbehu.269 Michael Medved pe vo svojom lnku, e idovsk autori a reisri zobrazuj idov v nepochybne lichotivom svetle, a obecenstvo reaguje so sympatiou a nklonnosou. Myslm, e nemusm zdrazova, e tch, ktor sa postavia proti idovskmu rasizmu, zobrazia ako stelesnen zlo. Dokumentrny film z roku 1998, vysielan cez kblov sie Arts & Entertainment sa pil faktom o vedcej roli idov v mdich a o formovan naej spolonosti v slade s ich zmermi. Bol vyroben spolonosou Elliot Halpern & Simcha Jacobvici Productions a napsan a rerovan Simchom Jakobvicim. Dokument hovor o tom, ako idia porazili neidovskch filmrov ako Thomas Edison a D.W.Griffith a postupne nahradili ich tradin americk nmety. Filmy ako Griffitov Birth of a Nation, ktor oslavoval nae tradin dedistvo, bol nahraden chvlami imigrcie a multikulturalizmu. Vo filme robili rozhovor so idovskm autorom Neilom Gablerom, ktor otvorene vrav o tom, ako nahradili skuton Ameriku: Vytvorili svoju vlastn Ameriku, Ameriku, ktor nie je skutonou Amerikou... Nakoniec sa vak tento tie Ameriky stva takm populrnym a tak rozrenm, e jeho obrazy a hodnoty pohlcuj skuton Ameriku. A tak je vekou irniou Hollywoodu fakt, e Ameriania sa zanaj definova tieom Ameriky, ktor bol vytvoren vchodoeurpskymi idovskmi imigrantami, ktor neboli v skutonej Amerike pripusten ani do jej predmest. Gabler alej uvdza, e hollywoodski idia sa stali takmer bosk vo svojej moci a vytvorili si systm, ktor zvyuje ich prest v oiach Amerianov. Kde s nov bohovia, tam musia by nov idoly. A tak riaditelia tdi zaloili filmov spolok s pynm menom The Academy of Motion Picture Arts and Sciences. Bol to Meyerov brilantn npad vytvori Oskarov, kde sa filmov magnti navzjom uctievaj odovzdvanm cien. Takto sa zo skupiny idovskch imigrantov stali ocenenia vyhrvajci americk producenti.

Lekcia Marlona Branda

idovsk moc je tak siln, e z najvch hollywoodskych ikon doku urobi zbabelcov. Marlon Brando je toho najlepm prkladom. V zaiatkoch svojej hereckej kariry bol plne pod kontrolou idovskch manarov a znmych. Brando vo svojom ivotopise pe, e dostal dleit rolu v nechutne pro-sionistickej hre nazvanej A Flag is Born, ktor napsal naden sionista Ben Hecht a reroval Luther Adler. Uvdza: Bola to v podstate politick propaganda obhajujca vznik ttu Izrael... Vetci okrem ma boli v tejto hre idia... Vtedy som nevedel, e idovsk teroristi zabjali Arabov bez rozdielu a robili z nich uteencov, aby mohli zabra ich zem... Hra, rovnako ako moje priatestvo s Adlerom, pomohli zo ma urobi horlivho zstancu Izraela a neskr akhosi potulnho predajcu tejto hry. Brando zaal robi propagandistick prejavy pre sionistick organizcie a dokonca sm finanne prispel sionistickej teroristickej skupine Irgun.270 Marlon Brando sa neskr dozvedel pravdu o sionizme a dramaticky zmenil svoj nzor. Teraz, povedal v roku 1994, rozumiem ovea viac zloitosti situcie ako predtm...271 ...Bol som na strane 83

idovskch teroristov bez toho, aby som uznal fakt, e vo svojej snahe vytvori tt Izrael zabjali nevinnch Palestnanov...272... Jeden z najzvltnejch vldnych postupov je, e hlavne kvli politickmu vplyvu idovskch zujmov naa krajina investuje miliardy dolrov a obetuje mnostvo americkch ivotov, aby pomohla Izraelu zska sp krajinu, ktor vraj ich predkovia obvali pred tritisc rokmi.273 Poas vystpenia v televznej show Larryho Kinga sa herec odvil poveda, e Hollywood ved a vlastnia idia. Brando tvrdil, e idia s vdy zobrazovan ako humorn, lskav, milujci a tedr, km v skutonosti osouj kad in rasov skupinu, vdy sa vak dkladne postaraj o to, aby o nich nikdy nevznikla iadna negatvna predstava. 274 idovsk skupiny netostne zatoili na Branda, uvdzajc vo svojej tlai, e sa postaraj o to, aby u nikdy viac nepracoval. Nezd sa, e by si niekto zo idovskej tlae vimol, e ich hrozby vlastne potvrdili Brandove poznmky o ich nespochybnitenej medilnej moci. Brando bol tak vystraen prvalom nenvisti a hrozieb, e si musel dohodn stretnutie s rabnom Hierom v Simon Wiesenthal Centre. V pravdepodobne najlepom hereckom vkone svojho ivota Brando plakal, kakol si na kolen a pobozkal ruky rabna Hiera, prosiac ho o odpustenie za urku najvych idovskch bohov Zpadnho sveta. Brando sa verejne vzdal svojho kacrstva voi idovskm bohom a preto ho idovsk kaz oslobodil od jeho hriechu. Brando sa stal dobrm prkladom pre slvnych neidov, ktor by sa mohli odvi poveda pravdu o idovskom rasizme a odvtedy hovoril o idoch len pozitvne veci. Ak chce niekto pochopi, ako si idovsk pni udriavaj takmer pln medilnu kontrolu, Marlon Brando je toho vbornm prkladom. Odmenia tch Goyimov, ktor podporuj ich zlo, tak ako Branda na zaiatku jeho kariry, s vak nemilosrdn ku vetkm, ktor sa odvia vyslovi o i len slovo proti nim. Verejn osoby, ktor sa im otvorene postavia, musia by bu neuveritene hlpe, alebo obdivuhodne odvne. Marlon Brando si naivne myslel, e tm, e povie o Izraeli oividn pravdu me eli vnej kritike, nikdy sa mu vak ani nesnvalo o tak silnej vlne piny a urok, ktor sa na neho znes. V alostnej scne sa vzdal svojim pnom ako kuiaci pes, doslova lzajci ruku pnovi, ktor ho bije. Pre naich ud neme nasta iadna obnova, km tto zastraujca moc nie je zlomen. Neexistuje iadna monos ako zachrni naich ud, a km nepozbierame odvahu potrebn na vzopretie sa naim idovskm vldcom. A napokon, k iadnej obnove naej spolonosti nedjde, km nai udia op raz nebud ma slobodu slova a tlae. Ke som objavil idovsk moc nad americkmi mdiami, rozhodol som sa nikdy sa nevzda svojej slobody prejavu, a to z cty k tejto slobode. Bez ohadu na to, i ma to bude st poves, slobodu, alebo dokonca ivot; stal som sa odhodlanm a naalej takm zostvam, v odpore voi medilnym magntom, ktor chc znii n spsob ivota a n ivot sm. Som si ist, e moji druhovia sa medzitm tie postavia na odpor a nekakn si v hanbe pred naimi pnmi, ako to urobil Marlon Brando.

84

KAPITOLA 6

IDOVSK NADVLDA V POLITIKE

Amerika u nem vldu goyimov [neidov], ale administratvu, v ktorej s idia plnmi partnermi v rozhodovan na vetkch stupoch. Aspekty idovskch nboenskch zkonov v spojen s termnom "vlda goyimov" by sn mali by preveren, kee v USA je tento pojem zastaral. (Z vznamnch izraelskch novn Maariv) 275 "Nikdy som nevidel prezidenta -- a je mi jedno kto to je -- ktor by sa postavil [idom]... Vdy dostan o chc. Izraelania vdy vedia, o sa deje. Dostal som sa a do bodu, kde som si ni nezapisoval. Keby americk ud vedel, ako maj tto udia nau vldu v hrsti, povstal by v zbrani." (Admirl Thomas Moorer, bval predseda americkho tbu dstojnkov ozbrojench sl) "... ohromn kontrolu, ktor maj idia nad spravodajskmi mdiami a hrdzu, ktor si idia vybudovali u kongrasmanov... Som vemi znepokojen nad skutonostou, e idovsk vplyv tu celkom ovlda politick scnu, m je takmer nemon dosta kongres k nieomu, o oni neschvlia. Izraelsk ambasda prakticky diktuje kongresu prostrednctvom vplyvnch idovskch ud v krajine." (Minister zahraninch vec John Foster Dulles, februr 1957, citovan na strane 99 knihy Fallen Pillars od Donalda Neffa)276 V opisovan mjho tdia idovskej moci vo vlde Spojench ttov teraz preskom asi p rokov k udalosti, ktor som videl v televzii 15. aprla 1973. Sentor William Fulbright sa objavil v relcii Face the Nation 277 na programe CBS, kde v diskusii o americkej politike na Strednom vchode jednoducho vyhlsil: "Izrael kontroluje sent Spojench ttov." Od polovice 60-tych rokov som vedel o pro-sionistickej politike americkej vldy dos na to, aby som si uvedomil, e to o sentor povedal bola pravda, bol som vak okovan, e tak vec povedal otvorene. Uvaoval som nad tm, ak dopad bude ma takto obvinenie na verejnos. Vyslovil vlastne jedno z najokujcejch obvinen, ak kedy americk sentor vyjadril, obvinenie s neuveritenmi nsledkami - e cudzia moc kontroluje najvy zkonodarn rad v Amerike. Za niekoko dn Fulbrightovo obvinenie sionistickej kontroly zmizlo z tlae, takmer akoby k nemu ani nikdy nedolo. Avak Sentor Fulbright, vo svojej krajine populrna osobnos, ktor bol ahko znovuzvolen aj v asoch najvych patriotickch vn Vietnamskej vojny (priiel, aby sa postavil proti vojne), sa odrazu ocitol v politicky horcich vodch. V alch vobch za svoje vyjadrenie pravdy draho zaplatil. Obrovsk sumy idovskch peaz sa vliali do Arkansasu na jeho zdolanie a idia na kadej pozci vplyvu v obchode, vlde alebo mdich, v Arkansase aj mimo neho, sa zjednotili na pomoc jeho pro-izraelskmu protivnkovi, Dalemu Bumpersovi. Jeden z najpozoruhodnejch aspektov celej zleitosti bolo, e vina idov mala Fulbrighta rada vaka jeho nzoru na Vietnamsk vojnu. idia boli v drvivej vine proti vojne, od radiklnych komunistov na ulici ako Jerry Rubin a Abbie Hoffman, a po vplyvnch idov z The New York Times a The Washington Post. Sentor Fulbright si dovolil poveda to, e prve tak ako nebolo v naom zujme by vo Vietname, tak ani nebolo v naom zujme by zapleten v konflikte na Strednom vchode. Vea idov ironicky nazvalo Fulbrighta hrdinom za to, e na zaiatku 50-tych rokov ako jedin hlasoval v sente proti podpore financovania Sentora Wisconsinu Joea McCarthyho v nvrhu Permanent Investigations Subcommittee.278 Boli jeho vekmi dlnkmi, avak cel minul Fulbrightova podpora liberlnej 85

politiky idov pre nich neznamenala ni, ke sa odmietol zaviaza slepej poslunosti voi Izraelu. Kritizovanm vldnej politiky USA na Strednom vchode stratil kreslo v sente. Ke som sa koncom 60-tych rokov dozvedel o idovskej nadvlde v spravodajskch a zbavnch mdiach, narazil som zrove na bohat dkazy o ich ohromnej politickej sile. T sa mi zdala by dvojstrann. Je zrejm, e vaka svojej nadvlde v mdiach maj obrovsk vplyv na voby a verejn zleitosti. Nielene mu ovplyvni vnmanie verejnosti vedenm propagandy za alebo proti uritmu kandidtovi alebo problmu, mu v podstate rozhodn i sa vbec bude o uritej problematike diskutova alebo nie. Druh spsob ako ovplyvuj politiku je priamej. Stali sa zaleka najmocnejmi hrmi vo financovan americkej kampae - ich podpora je rozhodujca pre kadho vznamnejieho kandidta. T, ktor k nim prechovvaj najviu oddanos dostan najviu podporu, zatia o menej podlzavm je podpora odmietnut. Tm ktor spolupracuj udeuj vek odmeny a politicky niia tch, ktor odmietaj. V 70-tych rokoch som tal lnok vo Wall Street Journal od Jamesa M. Perryho, nazvan: "Americk idia a Jimmy Carter." Napsal tam: "idia s tedr, pokia ide o peniaze. len Bieleho domu a dlhoron zamestnanec National Democratic Committee pn Siegel odhaduje, e a 80 % vekch darov, ktor pravidelne strana dostva, pochdza od idov." 279 al lnok vo Wall Street Journal o finannej kampani otvorene uvdzal, e vina peaz Demokratickej strany pochdza od idovskch prispievateov a polovica dotci Republiknov je z toho istho zdroja. Kampaov prspevky politikom s ako kyslk; pre politick ivot s nevyhnutn. Njde sa niekto, kto si mysl, e tak sumy peaz si nekupuj vplyv? Kee idovsk peniaze a organizovan idovsk podpora s tak podstatn, idovsk poradcovia a asistenti sa stali tie plne nevyhnutnmi. Krtko po Fulbrightovom vyhlsen o idovskej kontrole sentu, generl George Brown, najvyie hodnoten vojensk funkcionr v Spojench ttoch, ktor je zrove predsedom tbu dstojnkov ozbrojench sl, primne hovoril na pde Dukovej univerzity o idovskej kontrole americkej vldy, mdi a ekonomiky: Izraelania k nm prichdzaj po vzbroj. Meme poveda, e sa nm nepodar presvedi kongres, aby takto program podporil. A oni hovoria, nebojte sa o kongres. My sa o kongres postarme. Ide o kohosi z cudzej krajiny a napriek tomu to doku. Viete, vlastnia v naej krajine banky, noviny. Len sa pozrite, kde vade s idovsk peniaze. 280 (Generl George S. Brown) Ako som u pojednval v kapitole o idovskej skupinovej stratgi, etnocentricky sa navzjom podporuj, a km neovldnu vinu organizci, do ktorch vstpili. To ist plat aj pre americk vldu. Od loh poradcov prezidenta Woodrowa Wilsona (Bernard Baruch a Louis Brandeis) a k plnej nadvlde v Nrodnej bezpenostnej rade Billa Clintona, idovsk moc na prelome storo neustle rastie. Moje prebudenie ohadom idovskej moci nastalo v polovici 60-tych rokov, poas vldy Johnsona a Nixona. V Johnsonovej re som vedel hlavne o Wilburovi Cohenovi, ktor ako minister zdravotnctva, vzdelvania a socilnych vec presadzoval rasov integrciu a tovre na deti vytvrajci systm podpr, v ktorch som pre Ameriku videl nevyhnutn katastrofu. Vedel som tie, e Walt Rostow, prvrenec sionizmu, bol jednm z hlavnch Johnsonovch poradcov pre zahranin zleitosti a Arthur Goldberg bol vevyslancom v OSN. Napriek dajnm antisemitskm nzorom Richarda Nixona, ktor boli odhalen nahrvkami z afry Watergate, obval sa ich moci a ochotne sa s nimi udobroval. Obklopil sa idovskmi poradcami na vysokej rovni a rovnako idovskmi lenmi kabinetu. Henryho Kissingera vymenoval za ministra zahraninch vec a Jamesa Schlesingera za ministra obrany obe pozcie samozrejme kritick vo vzahu k Izraelu. V ekonomickej oblasti menoval Arthura Burnsa za predsedu Federlneho Rezervnho Fondu, Herberta Steina za jeho hlavnho ekonomickho poradcu, Laurencea Silbermana za zstupcu generlneho prokurtora a Leonarda Garmenta za riaditea prvnej rady a oddelenia obianskych prv v Bielom dome.

86

Sionisti pokryli vetky zkladne, ako to zvyajne robia a zrove tie ovldli kov pozcie vo vntornch kruhoch ostatnch strn. Najbli poradca Huberta Humphreya, E. F. Berman a 11-ti najv Humphreyov prispievatelia, boli idia. 281 Vrchn poradca Georgea McGoverna bol Frank Mankiewicz. Po Nixonovej rezigncii si Gerald Ford ponechal Henryho Kissingera a priviedol si starho stalinskho sympatizanta Edwarda Leviho ako generlneho prokurtora. Alana Greenspana menoval hlavnm ekonomickm poradcom. Jimmy Carter pokraoval v podpore nemernho idovskho zastpenia menovanm Harolda Browna za ministra obrany a pridanm skupiny "vyvolench" do Nrodnej bezpenostnej rady a na dleit ekonomick pozcie. Reagan a Bush sa pridali k idovskmu toku menovanm alch idov na pozcie naprie celou byrokraciou, vdy vyhradzujc mnostvo kovch funkci pre idov v zahraninej a ekonomickej politike. Od prvch dn 20. storoia idovsk moc ustavine rstla, a dosiahla obrovsk silu, ktor svojim rozsahom vyra dych. Ako sa ich moc stala pevnejie zakorenenou, idmi ovldan mdi povauj za oraz menej potrebn popiera pred verejnosou svoj vplyv, mono vlastne pokladaj za svoju vhodu chvli sa tm v elitnch kruhoch, aby sa uistili, e iaden Goyim sa ich neodvi vyzva. Vo vekch izraelskch novinch Maariv vyiel 2. septembra 1994 lnok pod nzvom "idia, ktor ved Clintonov dvor", v ktorom sa chvlia idovskou prevahou Clintonovch poradcov a kabinetu. V lnku je citovan prominentn washingtonsk rabn v tom zmysle, e americk vlda u nie je vldou neidov. Stoj za to zopakova: Amerika u nem vldu goyimov [neidov], ale administratvu, v ktorej s idia plnmi partnermi v rozhodovan na vetkch stupoch. Aspekty idovskch nboenskch zkonov v spojen s termnom "vlda goyimov" by sn mali by preveren, kee v USA je tento pojem zastaral. 282 lnok sa chvli ich plnou nadvldou v administratve a mnohch vrchnch ttnych radnkov okolo prezidenta opisuje ako "warm Jews (oddanch idov)", s ktormi me Izrael vdy pota. V Nrodnej bezpenostnej rade s siedmi z jedenstich vrcholnch lenov idia. Clinton ich schvlne umiestnil na najcitlivejie kriovatky americkej bezpenosti a zahraninej administratvy: Sandy Berger je zstupca predsedu rady; Martin Indyk, plnovan vevyslanec pre Izrael, je riaditeom sekcie ministerstva zahraninch vec pre Stredn vchod a Jun ziu; Dan Schifter je riaditeom a poradcom prezidenta pre Zpadn Eurpu; Don Steinberg je riaditeom a poradcom prezidenta pre Afriku; Richard Feinberg je riaditeom a poradcom prezidenta pre Latinsk Ameriku; Stanley Ross je riaditeom a poradcom prezidenta pre ziu. Situcia v prezidentskej kancelrii, ktor je pln "oddanch idov", nie je vemi odlin: nov generlny prokurtor Abner Mikve; prezidentov manar plnovania a programov Ricky Seidman; zstupca nelnka tbu Phill Leida; ekonomick poradca Robert Rubin; medilny riadite David Heiser; riadite tbu Alice Rubin; Ely Segall zodpovedn za dobrovonkov; Ira Mezina vedci zdravotnho programu. Dvaja lenovia kabinetu: minister prce Robert Reich a Micky Cantor zodpovedn za medzinrodn obchodn zmluvy, s tie idia. K nim sa pripja dlh zoznam idovskch radnkov na ministerstve zahraninch vec, veden riaditeom Strednovchodnho mierovho tmu Dennisom Rossom a nasledovan mnohmi zstupcami ministrov a dokonca ete viacermi dstojnkmi armdy. 283 Bar-Yosef zana lnok poukzanm na tch "warm Jews" (oddanch sionistov), ktor sa kad de stretvaj s najtajnejmi informciami spravodajskch sluieb, podvanch prezidentovi Spojench ttov. lovek by sa divil, preo je izraelsk pin Jonathan Pollard zavret vo federlnom vzen, ke extrmni prvrenci Izraela, ako naprklad Sandy Berger, maj denn prstup k najtajnejm americkm dokumentom. U v asoch mojich vysokokolskch tdi bolo mnohm uom zrejm, e idovsk lobby m obrovsk vplyv na Capitol Hill a Biely dom. Medzi tm o politici robili a hovorili existovala skuton dichotmia. Napriek tomu, e Nixon zastval konzervatvny nzor, ktor zdrazoval napr. vazstvo vo Vietname a opozciu ntench integrovanch autobusovch liniek, jeho administratva 87

zaala prv afirmatvne programy. Aj ke poskytol urit (slovn) podporu ukoneniu integrovanch liniek, do radu generlneho prokurtora vymenoval radnkov, ktor sa ju naalej snaili pretlai na sdoch po celej Amerike. Jeho idovsk minister zahraninch vec, Henry Kissinger, pomohol zostavi Parsku mierov dohodu, ktor viedla k nevyhnutnmu vazstvu Viet Kongu a mieru bez cti, m sa obetovanie stoviek tiscov ivotov americkch vojakov stalo bezvznamnm. Je zaujmav, e rovnak hlasy, ktor odsudzovali zhadzovanie napalmu na vojakov Viet Kongu, sa pri pohade na izraelsk Hawky pouvajce rovnak zbra na ench a deoch v palestnskych uteeneckch tboroch radovali. Izraelsk noviny tie jasne ukazuj, e inn idovsk kontrola sa nachdza v demokratickej aj republiknskej strane: Mimochodom, hoci idovsk moc je v sasnej Demokratickej vlde tak obrovsk, je tie vea warm Jews smerujcich na najvyie pozcie v Republiknskej strane.284 Hlavn vyuitie idovskej moci vo Washingtone sli k podpore sionistickch zujmov, ako je naprklad naa pro-izraelsk politika. V tejto oblasti m Izrael vetky svoje zkladne pokryt. Prezidentov vrchn poradcovia v otzkach bezpenosti ako Sandy Berger a Leon Perth s oddan sionisti a idov maj na kritickch pozcich ministra obrany - William Cohen a ministerky zahraniia - Madeleine Albrightov. Ke Spojen tty sprostredkovvaj mierov rozhovory medzi Palestnanmi a izraelskm premirom, Dennis Ross je hlavnm vyjednvaom. Jedn sa o, ako to sami hovoria, oddanho ida. Mono sa udova, e Palestnania ctia, e sa s nimi nejedn fr, ke tzv. prostrednci konfliktu s rovnako oddan sionisti ako oficilni reprezentanti Izraela? Pokrytectvo takto pokrauje donekonena. V lnku asopisu Salon Magazine zo 17 februra 1997 od washingtonskho spravodajcu Jonathana Brodera (pisateom pre Jerusalem Report) sa uvdza: WASHINGTON Po nedvnom odhalen idovskch koreov Madeleine Albrightovej, el nov americk ministerka zahraninch vec novej hdanke: Vetci jej hlavn kandidti na vysok pozcie na ministerstve zahraniia s idia a mui. Mnoh experti na zahranin politiku rchlo poznamenali vznamnos takejto irnie. "To naznauje, e sme preli dlh cestu od dn, kedy bola diplomatick sluba v tejto krajine rezervovan pre eurpsko-americk elitu," povedal bval poradca Nrodnej bezpenostnej rady pre Stredn vchod Richard Haass, ktor teraz predna tdie o zahraninej politike na intitte Brookings Institution. 285 Ke Albrightov cestovala na Balkn, toila na nemorlnos Chorvtska, pretoe nedovolilo uteencom vrti sa. Avak morlne poiadavky na Izrael, aby povolil nvrat milina palestnskych uteencov, ktor zakazuje u desaroia, nerob iadne. 286 Ako kad skupina prahnca po moci rozumie, ekonomick zdatnos je alou dleitou sasou kontroly hne po priamo-vedenej politickej moci. idovsk moc v ekonomickom dian naej krajiny je prakticky monilitick. Mnoho z tchto pozci sa samozrejme z asu na as men, ale v ase psania tchto slov v poslednom Clintonovom obdob, idia zastvaj vetky najdleitejie ekonomick pozcie. Najsilnejou z nich je pozcia predsedu Federlneho Rezervnho Fondu a je zaujmav poznamena, e tento dleit ekonomick poverenec, Alan Greenspan, zostal na svojom mieste poas vldy Republiknov aj Demokratov. S Ameriania tak naivn aby verili, e tto sdrn a etnocentrick udia s nesmiernm majetkom nezdieaj medzi sebou informcie a sie pre ich vlastn zujmy? V asti o idovskej ekonomickej stratgii v nasledujcej kapitole Korene antisemitizmu poukazujem na to, ako v ekonomickej sfre maj skor znalosti vldnej politiky a prstup k inm privilegovanm vldnym informcim hodnotu nespoetnch milird dolrov. S objavenm tchto vec som sa sm seba sptal Maj tto idovsk ekonomick cri prleitos presadzova svoje vlastn spolon zujmy? Neznamen to fakt, e svoje vlastn ekonomick zujmy tlaia rovnakm smerom, ako presadzuj svoje zujmy v americkej proizraelskej politike? 88

89

idovsk zujmy id aleko za hranice Izraela a otzky ekonomiky. Hlavn poradcovia prezidenta Spojench ttov ovplyvuj kad oblas americkho ivota od socilnej starostlivosti a k daniam, imigrcii a prvnemu systmu. Zamyslite sa len nad ich vplyvom na menovania federlnych sudcov. V mojom okrese, vchodnej oblasti Louisiany, ktor m len vemi mal idovsk populciu, tvoria idia tretinu federlnych sudcov. Na najvyom sde Spojench ttov s momentlne dvaja idia a siedmi neidia. idia mvaj asto presne stanoven programy v oblasti obianskych prv, imigrcie, feminizmu, homosexuality, nboenskej viery, humanitnch vied, kontroly zbran a mnohch inch oblastiach americkho ivota. Neustle sa tlaia na pozcie s vekou mocou a vplyvom, ktor m dopad na vldnu politiku. Nie s to vak iba hlavn poradcovia a lenovia rady prezidenta Clintona, ktor s idia; predseda tbu viceprezidenta Al Gora, Robert Klain, je tie id. Meme teda poveda, e s dokonca pripraven zmobilizova sa v prpade prezidentovej smrti alebo odvolania. Jednm z najvrenejch znamen zvltneho postavenia idov vo vlde USA je prekvapujci fakt, e Clinton oficilne menoval pozciu "Zvlny zstupca pre idovsk komunitu". Funkcia Jaya Footlika je ojedinel, pretoe pre iadnu in etnick, rasov alebo nboensk skupinu "zvltny zstupca" neexistuje. Nenjdete zstupcu exkluzvne pre rov, Nemcov, Talianov, alebo dokonca pre kresanov. Maj ho vak vyvolen a je ahk pochopi preo, ke lovek zvi ich neuveriten moc. Je to moc, ktorej kad prezident Spojench ttov jasne rozumie. iaston zoznam kovch vldnych pozci obsadench idmi uvdzam v tejto kapitole. Tento zoznam v iadnom prpade neukazuje ich celkov silu. Ktovie koko byrokratov je ako Madeleine Albrightov - idov, ktor oakvaj, e im uverme, e nevedia o svojom idovstve, a km nie s zvolen do radu. Noviny The Spotlight, 287 rovnako ako Dr. Edward R. Fields v The Truth at Last a ja sme verejne hovorili o jej idovskom pvode viac ne dva roky predtm, km to vraj ona sama zistila. Jeden z mnohch nedostatkov Clintonovej vldy bolo ponkanie Lincolnovej splne v Bielom dome vekm kampaovm prispievateom. Noviny Jewish Week pyne oznamuj, e: "Na zozname dominoval jasn semitsk aspekt," povedal politick vedec Benjamin Ginsberg z univerzity Johns Hopkins. V skutonosti polovica alebo viac nvtevnkov Bieleho domu na zozname s idia, od novho DNC (Democratic National Committee) predsedu a bvalho prezidenta pro-izraelskej lobby Steveho Grossmana, a k spevckej hviezde Barbare Streisandovej. Tento vsledok sotva prekvapil, vzhadom na zvltny charakter zskavania finannch prostriedkov demokratickej strany, povedal Ginsberg. 288 idia nielene disponuj obrovskou mocou vo vntri vldnej byrokracie a diplomatickho zboru, maj zrove nemern moc v lobistickch organizciach, ktor vldu najviac ovplyvuj. Tri najsilnejie lobistick organizcie pre zahranin politiku vo federlnej vlde s pro-sionistick organizcie; a riaditelia alebo kov pracovnci mnohch inch zvltnych zujmovch skupn s idia. Maj tie obrovsk vplyv v rznych nadciach a organizciach, ktor zase ovplyvuj politikov a vldu. Rtaj sa medzi ne tak skupiny ako American Civil Liberties Union, The American Medical Association, The American Bar Association a mnoh alie. Samozrejme, maj nesmiernu moc v tlai, ako napr. Washington Post Katherine (Mayer) Grahamovej a Sulzbergerov New York Times, ako aj ohromn vplyv v televzi. Bez pochb mono poveda, e idmi ovldan mdi predstavuj najsilnejiu vldnu lobby na svete. idovsk moc v mdich a vlde narstla do takch rozmerov, e sa zd, e ju povauj za nenapadnuten. Po znovuzvolen Billa Clintona do radu prezidenta, noviny Jewish Week z 24. janura 1997 priniesli sprvu o zhromaden vo Washingtone, D.C., v Jewish Community Center za "oslavu idovskho vedenia". lnok uvdza, e v minulch rokoch: 90

idovsk vodcovia neboli tak odvni v oslave idovskej politickej angaovanosti. Obavy plynuly z toho, e priznvanie idovskch spechov len posiln antisemitov. . . idia sa vo svojej nahromadenej moci ctia dostatone bezpen. Politicky sme sa so svojimi spechmi otvorene prihlsili. . . dos pokojn na to, aby sme ich oslavovali verejne. ....idovsk komunita dosiahla v politike rozhodujcu vinu, ktor zaruuje, e mnoho vdobytkov Clintonovch rokov zostane, bez ohadu na to, kto bude v Bielom dome sdli. 289 Nezle na tom, kto obva Biely dom, pia sa, ich ohromn moc zotrv. Chc tm sn poveda, e nikto sa neme ani len poksi sta sa prezidentom bez poslunosti voi ich moci? Ak by sa takmto spsobom vyjadrili neidia, urite by sa to povaovalo za antisemitsk.

Clintonov vevyslanci pre koho?

Sn najlepm ukazovateom toho, i sa americk vlda stala tm, o niektor nazvaj Zionist Occupation Government, alebo "ZOG" (Sionistick okupan vlda), je idovsk zastpenie v diplomatickch slubch. Ak je vlda v skutonosti "Sionistickou okupanou vldou", je rozhodne jasn, e jej kov zstupcovia v zahrani bud tento fakt potvrdzova. Tu je ohromujci zoznam idovskch vevyslancov (z roku 1997), ktor neobsahuje vek mnostvo idovskch byrokratov a zstupcov vevyslancov, sliacich na nich pozcich: Americk vyslanci do troch najblich ttov, Kanady, Mexika a Kuby, s idia. S to: Vevyslanec Gordon Griffin pre Kanadu, Jeffrey Davidow pre Mexiko a n diplomat pre zujmy USA na Kube je Michael Kozak. Na strednom vchode m Amerika idovskch vevyslancov v Izraely aj v Egypte. idovsk diplomatick hegemnia je rovnako psobiv v Eurpe. Dva jej najvie nrody, Franczsko a Nemecko, maj idovskch vevyslancov: Felixa Rohatyna v Pari a Johna C. Kornbluma v Berlne. Tam to vak vbec nekon, kee idia slia ako vevyslanci aj v Belgicku, Dnsku, Nrsku, vdsku, Posku, Maarsku, Rumunsku, Bielorusku a vajiarsku.

SEVERN AMERIKA
Mexiko Kanada Kuba Franczsko Belgicko Nemecko Dnsko Nrsko vdsko vajiarsko Posko Maarsko Rumunsko Bielorusko Turecko Egypt Izrael India Jeffrey Davidow Gordon Griffin Diplomat Michael G. Kozak

EURPA
Felix Rohatyn John C. Kornblum Alan J. Blinkin Edward R. Elson David B. Hermelin Thomas L. Siebert Madeleine Kunin Daniel Fried Donald M. Blinken Alfred H. Moses Kenneth S. Yalowitz

OSTATN KRAJINY
Marc Grossman Daniel C. Kurtzner Martin Indyk Frank Wisner 91

Nov Zland Maroko Jun Afrika Singapur Brazlia

Josiah H. Beeman Marc Ginsberg James A. Joseph Timothy A. Chorba Melvyn Levitsky

vajiarsko bolo spene vydieran Svetovm idovskm Kongresom Edgara Bronfmana, kvli dajnm holokaustovm bankovm tom. Americk idovsk vevyslankya Madeleine Kuninov Bronfmanovy pomohla. The New York Times 4. oktbra 1997 oznamovali, e vytrvalo prenasleduje vajiarov v otzke zlata pre tch, ktor preili holokaust. 290 Prve tak ako sa stali kovmi poradcami a poverencami prezidenta Spojench ttov, s idia skvel aj vo svojej isto idovskej tmovej politike na nich stupoch moci. Ovldaj znane nemern mnostvo vplyvnch pozci v skupinch od spoloenskch klubov a po odbory. Ich nadvlda v mnohch odboroch je ironickou ukkou ich moci, pretoe iadna in skupina v Spojench ttoch nem men sklon k fyzickej prci. Takto vodcovstvo me vysvetli, preo odborov pracovnci asto zapredvaj svoje vinou Eurpsko-Americk lenstvo podporovanm programov ako s napr. afirmatvne akcie a zastvanm ahostajnho postoja v opozci voi slobodnmu obchodu a imigrcii. Akonhle sa dostan do funkcie s vekou mocou, svoje pozcie nevhaj poui na presadzovanie programov, ktor s v rozpore so zujmami celkovho lenstva. V mojej predvolebnej kampani o miesto v americkom sente a o guvernra ttu Louisiana idia riadili plne odlin skupiny k opozci voi mne, bez ohadu na to, ak bol mj vzah k tmto skupinm. idia v robotnckych i nerobotnckych organizciach, ekologickch alebo priemyselnch asociciach, pro alebo proti zbraniam, pouvali svoj vplyv v tchto organizciach na podporu svojho vlastnho politickho programu proti mne. Tento program sa staral len Izrael a nie na zkladn problmy, ktor boli reprezentovan asociciami, ktor oni dajne zastupovali.

Nov prezident, rovnak idovsk agenda

Zvolenie Georga Busha do radu prezidenta v roku 2000 malo slab dopad na prevldajcu idovsk moc v americkej vldnej byrokracii. Napriek tomu, e idovsk zriadenie podporovalo najm Al Gora, vedeli, e Bush rozumie nevyhnutnosti budcich politickch programov, stanovench idmi. Mocn idia ako napr. predseda Federlnej Rezervy, Alan Greenspan, pokraovali v premosovan Demokratickej a Republiknskej strany. Aj ke idia v novej Bushovej administratve stratili niektor svoje najviditenejie pozcie, zkladn idmi ovldan byrokracia "ttnej sluby" pokraovala alej s mnostvom idov na kritickch pozciach "zstupcov ministrov" a "zstupcov" na ministerstve zahraninch vec, Pentagone, CIA a inch dleitch vldnych orgnoch. Dokonca aj Bushov hlavn verejn hovorca je id. A tlaov tajomnka Ari Fleischer m prv meno rovnakho etnickho pvodu ako ministersk predseda Izraela Ariel Sharon. Sasn Riadite pre nrodn zleitosti (domcej politiky) Americkho idovskho vboru (pravdepodobne najsilnejej idovskej organizcie v Amerike) Dr. Stephen Steinlight napsal v oktbri 2001 rozpravu o idmi vedenej americkej imigranej politike. T odhauje ovea viac ako idovsk postoje k imigrcii; odhauje zrove veobecn stanovisko idovskej nadvldy a moci.

idovsk politick moc v Amerike 21. storoia

Vo svojom lnku "idovsk zujem na meniacej sa americkej demografii" Steinlight pe o vedcej lohe idov v pozmeovan americkej imigranej politiky za poslednom storoie a k bodu, kde sa Bieli stan v Amerike meninou. Vyjadruje obavu, e k zmene teraz dochdza tak rchlo, e aj napriek tomu, e multikulturalizmus je pre idovsk moc obrovskou vhodou, bude predstavova hrozbu, ak sa nespomal a neumon idom spropagova nantenie novch prielcov. Obzvl sa obva imigrcie Moslimov, tvrdiac, e ich volisk hlasy a lobovanie mu pre idovsk politick 92

moc predstavova nebezpeenstvo. Vo vyjadrovan sa k idom hovor ostraito, predsa vak uiuje niekoko ohromujcich priznan o idovskej moci v Amerike: ...bude idovsk citlivos naalej pova mimoriadne vysok stupne cty a idovsk zujmy naalej spada pod zvltnu ochranu? Zle na tom, e vina neeurpskych emigrantov nem iadnu historick sksenos s holokaustom alebo vedomosti o prenasledovan idov poas stro a idov vidia len ako najprivilegovanejch a najmocnejch bielych Amerianov? 291 Steinlight alej pe o tom, o povauje za hrozbu pre idovsk moc a dokonca nepriamo odhauje, preo skuton reforma financovania kampan (ktorej je naklonen prevan as Amerianov) zlyh: Nie, e naa nemern politick moc (zaleka najvia zo vetkch etnickch a kultrnych skupn v Amerike) sa oslab naraz alebo rchlo... aj v prpade, e sa dokon reforma financovania kampan, o je extrmne nepravdepodobn scenr, obrovsk materilne bohatstvo idovskej komunity ju bude naalej znane zvhodova. Naalej sa budeme uchdza o priaze kongresu a pova tto priaze od jeho kovch lenov. Tto moc je uplatovan v celom politickom systme, od miestnych a po nrodn stupne prostrednctvom platkov a najm zaistenm mimottnych prostriedkov pre kandidtov, naklonench Izraelu, 292 Otvorene hovor o neuveritenej moci idmi kontrolovanch mdi. Je tie pravdou, e idovsk ekonomick vplyv a moc s nemerne koncentrovan v Hollywoode, televzii a spravodajskom odvetv, o je teoreticky poehnanm, pokia ide o formovanie priaznivho verejnho obrazu idov a pripravovanie Amerianov by citliv v otzkach zujmu o idov...293 Priznva sa dokonca k rozmhajcej sa idovskej nadvlde, o ktorej vina neidov nevie. Priznm sa aspo, e tak ako tisce inch idovskch det mojej genercie som bol vychovvan ako idovsk nacionalista, dokonca a takmer separatista. Kad leto poas desiatich rokov mjho detstva a dospievania som dva mesiace navtevoval idovsk letn tbor. Tam som kad rno salutoval cudzej zstave, obleen v uniforme, ktor odrala jej farby, spieval cudziu nrodn hymnu, uil sa cudz jazyk a cudzie udov piesne a tance a nauil sa, e Izrael je moja skuton vlas. Emigrcia do Izraela sa povaovala za najviu cnos a rovnako ako vea inch idovskch det mojej genercie, strvil som dvoje przdniny v Izraeli pracujc na spolonej farme, zatia o som zvaoval tto monos. Viac v tichosti a podvedome ma uili o nadradenosti mojich ud nad neidmi, ktor ns vdy len utlali. Nauili sme sa pozera na neidov ako na outsiderov nehodnch dvery, ud, od ktorch mono oakva nhle vbuchy nenvisti, ud menej vnmavch, inteligentnch a morlnych ako my. Uili ns tie, e nae temn dejiny nm hovoria, e sa nemme spoahn na nikoho. Salutovali sme samozrejme aj americkej a kanadskej zstave a spievali ich hymny, zvyajne so skutonm pocitom, bolo vak jasn, kde mala spova naa prvorad oddanos. 294 Ak by sa ktorkovek neidovsk politik odvil poveda, e "typick idovsk deti" s uen, e ich skuton oddanos patr Izraelu a nie Amerike a e idia uia svoje deti, e s nadraden nad neidmi v inteligencii a morlke, bol by odsden a vytvan z politiky ako antisemita. Napriek tomu presne tieto slov pouil riadite oddelenia domcej politiky Americkho idovskho Vboru. Jeho slov nepochdzaj z nedbalej alebo ahostajnej konverzcie, ale s to starostlivo vyberan slov vznamnho lnku, ktor napsal pre idovskch itateov. Steinlight dokonca otvorene hovor o tradinch metdach idovskej moci: rozde a panuj. (Vimnite si, e podobn vraz je charakteristick pre mnohch inch idovskch spisovateov; pu, akoby boli vo vojne proti neidovskmu svetu) Pretoe mono u v alej genercii, poda optimistickej predpovede, bude idovsk komunita v pozcii, kedy bude schopn rozdeova a panova a vstpi do vberovch koalci, ktor podporuj nau agendu. 295

93

Asi som povaovan za "antisemitu", pretoe som americk oban, ktor si nepraje, aby bola jeho krajina "rozdelen a ovldnut." idovsk politick taktiky, podobn tm na miestnom a nrodnom stupni, s uplatovan aj v medzinrodnej arne. idia na kovch pozcich americkej vldy mu poui svoj vplyv na vydieranie ostatnch nrodov sveta k podpore Izraela. Zahranin pomoc, postavenie v obchode a in americk taktiky s pouvan ako politika cukru a bia na dontenie inch nrodov podporova pozciu Izraela v Organizcii spojench nrodov. Sionistick vplyv sa pouva aj na kupovanie si nepriateov Izraela ako naprklad Egypta a Jordnska, s obrovskm zaaenm americkch daovch poplatnkov (ako zahranin pomoc). idovsk moc vo vlde a v mdich zrove podnecuje americk vojensk akcie proti izraelskm nepriateom ako je naprklad Saddam Hussein alebo Muammar Kaddafi. Amerika, so svojou ohromnou silou, sa stala nhradnm nsilnm vymhaom pre Izrael a idov po celom svete. Chvost skutone vrt psom.

Protiamerick vojna v Iraku

Prezident Bush dokzal, e je plne podriaden idovskej moci, ke poslune iiel do vojny proti Iraku v mene Izraela, vojny, ktor bola zretene proti akmukovek pravmu zujmu Spojench ttov. Ke Amerika, pod svojimi sionistickmi kontrolrmi, ila v marci 2003 do vojny proti Iraku, svetu bolo povedan, e vojna je nutn, pretoe Irak poruil rezolcie OSN. V skutonosti, Izrael poruil zaleka viac rezolci ne Irak. Bush spustil vojnu proti Iraku dajne preto, lebo ten mal zbrane hromadnho nienia a to aj napriek tomu, e Izrael m jeden z najvch arzenlov smrtiacich chemickch, biologickch a nuklernych zbran na svete. Amerika ila do vojny proti nrodu, ktor nikdy nedvihol prst voi Spojenm ttom, zatia o posielala viac milird a viac zbran hromadnho nienia do Izraela, nroda, ktor sa nepopieratene dopustil vraednho terorizmu a pokodzujcej pione proti nm. Jedine idovsk nadvlda v americkch mdich a vlde umonila takto jasn pokrytectvo. Ete pravdepodobne nikdy nedolo k vojne, ktor by bola zretenejie proti zujmom Spojench ttov, ne Irack vojna z roku 2003. Zaprinila to, e ns zaali nenvidie stovky milinov ud po celom svete, nach statonch vojakov vystavila nebezpeenstvu, pre Amerianov pripravila viu pravdepodobnos, e bud v budcnosti trpie alm terorizmom, a dosiahla obrovskch, finanne devastujcich vdavkov stoviek milird dolrov. Samozrejme, idovsk moc moe by pouit na vea sebe-sliacich dvodov. V boji vajiarska s Edgarom Bronfmanom a jeho Svetovm idovskm kongresom vyuili sionisti v Spojench ttoch nau vldu na vydieranie vajiarov hrozbami, e zatvoria vajiarske banky v Amerike, ak sa nevzdaj Bronfmanovmu vymhaniu 1,2 miliardy dolrov.296 Dokonca aj mestsk vldy boli zapojen do vydieraskch snh a samozrejme New York City ako centrum svetovho bankovnctva mohlo prsne potresta vajiarov za nepristpenie na idovsk poiadavky. Noviny Times Picayune 13. augusta 1998 napsali: "Mnoh americk mest a tty v Spojench ttoch pohrozili uvalenm sankci proti UBS. AG (zjednotenej banke vajiarska) a skupine Credit Suisse ak nebud shlasi s prijatenou dohodou." Na zaiatku predchdzajcej kapitoly o idovskej nadvlde v americkch mdich som sa ptal: " o ak by Iraania, ktor podporuj Saddama Husseina, kontrolovali americk mdi?" Ameriania by tto situciu sprvne povaovali za nebezpen pre nae slobody a nae nrodn zujmy. Predstavte si na chvu, e t ist Iraania, oddan Saddamovi, by mali najsilnejiu lobby vo Washingtone, boli by najvy poradcovia prezidenta pre nrodn bezpenos a prakticky by kontrolovali ekonomick politiku Spojench ttov. iadny skuton americk vlastenec, vedom si tejto cudzej nadvldy, by to nemohol tolerova. Je situcia sn viac tolerovaten, ak tto mui a eny nie s Iraania, ale fanatick sionisti, vychovan v katechizme proti-neidovskej nenvisti a plne oddan najrasistickejiemu nrodu na zemi? Zd sa, e len mlo ud v Amerike sa opta tieto dleit otzky. Mlanie je vak pochopiten, ke lovek identifikuje kme, ktor rozhoduje ak otzky sa maj kls a ak fakty maj by 94

Amerianom predstavovan. Je to tie pochopiten, ak zvime skuton prklady zo ivota o politickch nsledkov hovorenia pravdy o idovskom rasizme a moci. Mui ako sentor William Fulbright, sentor Charles Percy, len snemovne Paul Findley, Pat Buchanan a ja platme za primnos vysok cenu. Kongresman Findley napsal vynikajcu knihu detailne opisujcu neuveriten zastraovanie a tlak, uplatovan proti tm, ktor sa postavia proti izraelskej lobby. Kniha m nzov: They dare to speak out. (Odvauj sa prehovori) 297 Mono, e idia maj prvo snai sa ovplyvni americk vldu a jej politiku. Ale my, vek vina Amerianov, mme prvo poadova, aby naa vlda bola skutone "naa" a nie "ich". Prvo vlastnej vldy je zkladnm pravidlom politickej slobody. Vlda, manipulovan proti najlepm zujmom svojich ud v mene malej meniny, sa vol tyrania. Ke niektor z mojich priateov vo vlasteneckom hnut po prv raz pouili u zmienen pojem Sionistick Okupan Vlda alebo ZOG, pomyslel som si, e tento vraz je trochu prehnan, avak po dlhom tdiu a preman som si uvedomil, e je to dos vstin opis smutnho stavu vec vo Washingtone, D.S. Citt z izraelskch novn Maariv by mal vyvola zimomriavky na chrbte kadho vernho Ameriana. Budem ho citova u po tret raz a urobm tak znova a znova v mojom politickom ivote, a km si Ameriania neuvedomia jeho zvanos: Amerika u nem vldu goyimov [neidov], ale administratvu, v ktorej s idia plnmi partnermi v rozhodovan na vetkch stupoch. Aspekty idovskch nboenskch zkonov v spojen s termnom "vlda goyimov" by sn mali by preveren, kee v USA je tento pojem zastaral. 298 Take Amerika u nem "vldu goyimov" a jedin, ktor o tom verejne hovoria s sionisti, piaci sa pouenm svojim druhov v Izraeli. Pevne verm, e stle existuj miliny Amerianov, ktor ak bud ma prleitos ta tieto riadky, rozhnevaj sa prve tak, ako postava Howarda Beala vo filme Network.299 Bud "zri od zlosti" a urobia okovek o je nutn, aby veci zmenili a aby to budca genercia Amerianov "u nemusela viac zna." udsk intinkt na ochranu svojej rodiny, rasy a nroda sa vol vlastenectvo. Nalieha na ns, aby sme sa postavili akejkovek cudzej skupine, ktor sa sna o kontrolu vldy nho nroda, i u s to sionisti, Iraania, Nemci alebo dokonca teoreticky aj fiktvna predstava votrelcov z vesmru. Takto podnety nie s antisemitizmom, s jednoducho dobrm vlastenectvom. Mme prvo postavi sa sami za seba prve tak, ako sa idia stavaj za svojich. Stephen Steinlight, riadite Americkho idovskho Vboru, ktorho som rozsiahle citoval, to vyjadril jasnmi pojmami. Napsal, My sa sprvne ptame, "Ak sa ja nepostavm za seba, kto sa za mna postav?"300 V Amerike a Zpadnom svete je len idom dovolen prejavova skuton vlastenectvo pretoe t z ns, ktorch vlastenectvo siaha alej ne je len pitok z ohostroja tvrtho jla, s za to nemilosrdne napdan. idia, ktor chc uplatni kontrolu nad inmi nrodmi, nie s za to nikdy odsden, ale my neidia, ktor len vyjadrujeme prirodzen tbu, aby nae vlastn nrody odrali nae vlastn tradcie, hodnoty a zujmy; sme oznaovan za antisemitov a nenvistnch. Toto hrub pokrytectvo bude znien len vtedy, ke bude idovsk zovretie mdi a vldy zlomen.

95

KAPITOLA 7

KOREE ANTISEMITIZMU 1: EKONOMICK VYKORISOVANIE

[Antisemitizmus] je pochopiten reakcia na idovsk chyby Theodor Herzl, zakladate modernho sionizmu (Z jeho dennkov, citovan Arthurom Kornbergom) 301 Ke som si uvedomil existenciu idovskho rasizmu a jeho siln vplyv vo vlde a mdich Spojench ttov, zaal som o tom otvorene hovori. Na vysokej kole na hodine obianskej nuky som poznamenal, e idovsk byrokrati, ktor vytvorili Americk strednovchodn politiku, sa dostali do potencionlneho konfliktu zujmov. V snahe rchlo zavrhn mj argument uiteka zdraznila, e prezident Spojench ttov nie je id. Popsal som jej psobiv zoznam dleitch vldnych postov, ktor zastvaj sionistick idia a ktor s najvou pravdepodobnosou klad zujmy Izraela nad americk strategick zujmy. Uiteka, otrven snaenm vyvrti moje fakty, spustila intelektulnu atmov bombu. "To je druh zmania, ktor viedol k smrti iestich milinov idov," povedala. "Nesnate sa v ns vzbudi dojem, e ste antisemita, vak nie?" Zvyajne nepokojn a brliv trieda sedela bez pohnutia a ja som zmkol. Bl som sa, e ma obvinia z antisemitizmu. o bol antisemitizmus? Stal som sa antisemitom len preto, e som sa postavil proti prvkom idovskho rasizmu? V to popoludnie som iiel do kolskej kninice a naiel tam zopr knh o antisemitizme. Vetky napsali idia a z toho, o som mohol rozozna, vina autorov boli sionisti. Vyhadal som si pojem antisemitizmus v tyroch encyklopdich a zistil, e vetky lnky o antisemitizme mali idovskch autorov. Ako je to ilustrovan populrnou Encyklopdiou Microsoft Encarta od Funka a Wagnallovej, naalej bvaj autormi takmer vetkch lnkov o antisemitizme. lnok Encarty o antisemitizme m idovskho autora, Nahuma Norberta Glatzera, venho uenca v idovskej komunite a autora silne rasistickej a etnocentrickej knihy Jewish History. Encarta zrove obsahuje zoznam odporanej literatry o antisemitizme. Uvdzam ho v nasledujcich riadkoch. Bein, Alex. idovsk Otzka: Biografia svetovho problmu. Fairleigh Dickinson, 1990. Dejiny antisemitizmu vo svete. Belth, Nathan C. Dodranie Subu: Prbeh Ameriana stretvajceho sa s antisemitizmom. Rzni vydavatelia. Historick prbehy o antisemitizme v Amerike a snahch Ligy proti hanobeniu bojova proti nemu; pre bench itateov. Furet, Francois, ed. Nezodpovedan Otzky: Nacistick Nemecko a Genocda idov. Schocken 1989. Objektvna zbierka esej pokrvajca rozlin tmy o nacistoch a idoch v Eurpe. (nazvanie takejto zaujatej knihy "objektvnou" je dokonalm prkladom vyjadrovania sa idovskch rasistov). Gerber, David A., ed. Antisemitizmus v Americkch Dejinch. Illinois, 1986. Zbierka esej zameran na nepriatestvo voi idom v Amerike. Katz, Jacob. Od Predsudkov k Skaze: Antisemitizmus, 1700-1933. Harward 1980, 1982. Odporan historick prieskum antisemitizmu vo Franczsku, Raksku, Nemecku a Maarsku. Lewis, Bernard. Semiti a Antisemiti: tdia prin konfliktu a predsudkov. Norton, 1987. Analzy antisemitizmu v islamskom svete. Poliakov, Leon. Dejiny Antisemitizmu. 3zv. Vanguerd, 1964-75. Zv.1, Od Krista k dvornym idom; Zv.2, Od Mohameda k Maranom; Zv.3, Od Voltaira k Wagnerovi; Zv.4, Samovraedn Eurpa, 1870-1993; preloen z francztiny. Reinharz, Jehuda, ed. ivot s Antisemitizmom: Modern idovsk reakcie. Brandeis Books/University Press of New England, 1987. Eseje o rznych reakcich poas 200 rokov, zoraden zemepisne. 302 96

Spolon tma lnku a vetkch idmi-napsanch knh odporanch Encyklopdiou, je pomerne jednoduch: V priebehu dejn boli idia nevinn obete zlch neidov. V stovkch obianskych, nrodnch a nboenskch reakci proti idom opsanch tmito knihami, nie je nikdy ani len zmienka o tom, e idia mohli urobi okovek, o by bolo pochybnej povahy. Vdy boli len nevinn jahat, veden na porku. Kresania, Moslimovia, Zoroastriania, Pohani a in ich protivnci, s vraj vetci motivovan nboenskou alebo etnickou neznanlivosou a nenvisou voi idom. V knihch sa tie tvrd, e nevinn idia sa veobecne stvaj obetnmi barnkami za socilne a ekonomick problmy. Aby itate porozumel, e Encarta nie je vnimkou, uvdzam aj zoznam odporanho tania na konci lnku Grolierovej Encyklopdie o antisemitizme.303 Erich Rosenthal tento lnok napsal a poda vetkho aj zvolil zoznam odporanho tania. Bibliografia: Almog, Shmuel: Antisemitizmus v priebehu vekov (1988) Arendt, Hannah: Pvod Totalitarizmu (1951; 1983) Curtis, Michael: ed. Antisemitizmus (1986) Katz, Jacob, Od Predsudkov k Skaze (1980) v sasnom svete (1985) Dinnerstein, Leonard, Antisemitizmus v Amerike (1994; 1995) Gager, J. G., Pvod Antisemitizmu (1983) Gerber, D. A., ed., Antisemitizmus v Americkch Dejinch Poliakov, Leon. Dejiny Antisemitizmu, 4 zv. Nie s tieto zoznamy odporanej literatry rovn odporaniu lnkov o Arabsko-izraelskom konflikte napsan len Palestnanmi, alebo lnky o antikomunizme napsan len komunistami? Niektor z tchto autorov prehlasuj, e vroden idovsk nadradenos v schopnostiach a morlke spsobuje u neidov iarlivos a zlomysenos. Mnoh knihy o antisemitizme dokonca obhajuj nzor, e antisemitizmus je u neidov prejav duevnej choroby a vroden porucha. Pri analyzovan takmer veobecnch, asto opakovanch idovskch postojov za poslednch 2000 rokov, nie s spisovatelia ako Glatzer, Rosenthal a in, schopn uzna pr vec. Nikdy ani len najmenm spsobom nenaznaia, e by idia mohli by aspo iastone zodpovedn za opakovan negatvne reakcie voi nim. lovek by s toho tie nikdy neusudzoval, e idia voi kresanom a inm neidom prechovvaj nejak netolerantn postoje. V kadom konflikte medzi idmi a neidmi, s to bez vnimky neidia, ktor s zobrazen ako zlo, km idia s opsan ako stelesnenie dobra.304 305 306 307 Glatzner, Rosenthal a in idovsk prvrenci zastvaj jednostrann stanovisko. Ani jedna z ich knh nespomna, e negatvne kresansk reakcie voi judaizmu pramenia z proti-neidovskej rtoriky Talmudu a prenasledovania ranch kresanov idmi. Jedovat proti-neidovsk uenie idov asovo zaleka predilo prv protiidovsk spisy kresanskch autorov. iadny s tchto idovskch autorov tieto dleit fakty nespomna. m viac som tal, tm viac som si uvedomoval, e vetky tieto lnky a knihy kritizujce Eurpanov ako antisemitov, s rasistick v tom najhanlivejom vzname. Zobrazi udsk rasu ako dedine psychopatick a vraedn, je takmer t najhoria vec, ak kto me o rase vyslovi. Napriek tomu, idovsk mdi charakterizuj Eurpanov presne tmto spsobom. A treba doda, e tieto mdia charakterizuj aj Palestnanov a Arabov v nie zrovna lichotivom svetle. Take takto sa mm dozvedie pravdu o antisemitizme, pomyslel som si. idovsk ovinisti mi ju musia vysvetova. Ak tto logika funguje, tak potom by sme sa mohli ui aj o druhej svetovej vojne len z pohadu nacistov, alebo dejiny Palestnanov len od nasledovnkov Menachema Begina. Ako by mohol niekto odhali pravdu o neidovsko-idovskom konflikte z tania len idovskej strany problmu, prpadne od tch neidov, ktor zastvaj idovsk stanovisko? Neidovsk spisovatelia nemaj in monos, len sa rchlo naui, e existuj vek vhody ak si osvoja idovsk uhol pohadu, hlavne ak chc, aby boli ich knihy prijat vekmi vydavatestvami, alebo recenzovan v kompletne idovskom The New York Times Book Review. To ist plat ak sa chc zastova 97

rozhovorov v programoch, ako napr. v idmi-uvdzanom Today Show. A samozrejme, aby sa ich diela stali "odporanm tanm" v encyklopdich, musia podporova filosemitizmus. Preo nie je uom dovolen pou z hlavnch mdi pravdu o tom, e antisemitizmus je zvyajne reakciou na idovsk rasizmus a mizantropiu? (chorobn nenvis k uom) Urite dolo aj k netolerantnm vbuchom antisemitizmu, v ktorch trpeli alebo zomreli nevinn idia. Napriek tomu musme uzna, e idia prejavili viu mieru proti-neidovskej neznanlivosti, ne tomu bolo naopak. Nikdy vak nepoujeme o idovskch prejavoch nenvisti. Ak chceme ukoni opakovan cykly antisemitizmu, musme sa snai pochopi jeho prav priny. Je antisemitizmus iracionlnou odpoveou, ktor nachdza svoj pvod v duevnej patolgii svojich stpencov, alebo je to pochopiten reakcia na idovsk sprvanie? Je plne prirodzen myslie si, e idovsk rasizmus a antisemitizmus sa navzjom podnecovali po cel genercie, aby napokon vystili do hororov modernej doby v podobe druhej svetovej vojny, holokaustu a sionistickho imperializmu. Konflikt me v 21. storo vyvrcholi do neudskho vrcholu, ak neodhalme skuton korene konfliktu medzi idmi a ostatnmi nrodmi. Aby sme pochopili, o motivovalo neidovsk opozciu proti idom ako skupine, je dleit uvedomi si idovsk vzory sprvania, ktor Glatzner a in "experti" na antisemitizmus nie s schopn uzna. Takzvan antisemiti u stroia tvrdia, e ako skupina s idia nemerne vysoko zapojen do neetickch a vykorisovateskch aktivt ako ernctvo, trh s otrokmi, prostitcia, podvodn obchodn praktiky a rzne alie kriminlne aktivity. Mnoh prehlasuj, e idia pouvaj neetick obchodn praktiky a tajn dohody na zskanie kontroly nad obchodom. Antisemiti dokzali, e existuje vea historickch prkladov toho, ako idia spolupracovali s nepriatemi nrodov, v ktorch prebvali. Obvinenia idovskej zrady zaznievali u od db ich krtkeho pobytu v Egypte a pokrauj do sasnosti. Prpad usvedenho izraelskho pina, Jonathana Pollarda, je toho nedvnym prkladom. Nadiiel pre ma as, aby som si podrobne pretudoval korene antisemitizmu.

Nboensk neznanlivos alebo ekonomick iarlivos?

Pri prehrabvan sa v mnostve knh populrnych idovskch autorov na antisemitizmus, sa vynorili dve tmy. Prvou a najpopulrnejou z nich je tvrdenie, e antisemitizmus pramen z faktu, e neidia vinia idov za ukriovanie Krista. Encyklopdia Encarta uvdza: "idia boli od tvrtho storoia a mono u predtm povaovan za vrahov Jeia Krista." alou tmou idovskch a filoidovskch spisovateov je, e antisemitizmus vyrstol zo iarlivosti neidov nad idovskm ekonomickm a socilnym spechom. idovsk spisovate Arthur Hertzberg ukazuje, ak strategick vhodu m zhadzovanie viny za antisemitizmus na kresansk neznanlivos: Obviova kresanstvo a jedine kresanstvo za vinu prejavov antisemitizmu m pre idov urit vhody. Ich utrpenie v priebehu storo me by vnman ako vzneen muenctvo; toky na idov sa nemaj spja s ich vlastnm osobitm presvedenm, kultrou a spsobom sprvania a v niektorch prpadoch s ich chybami, ale iba s ich vierou. - Arthur Hertzberg 308 Dkladn tdium vzjomnho historickho idovskoneidovskho psobenia odhauje, e obviovanie idov za ukriovanie Krista hralo len nepatrn lohu v starovekom a modernom antisemitizme. Naprklad biblick pase tvrdiace, e idia ukriovali Krista, nebrnili kresanom v snahe obrti vieru idov a privies ich do kresanskej komunity. Kresansk cirkev oividne nevnmala idov ako nenapravitench kvli inom ich farizejskch predkov. Ran multietnick kresania sa nepostavili idom na zklade rasy alebo etnicity, ale hlavne kvli idovskm nzorom a praktikm. o sa nboenstva tka, idia boli ako skupina odmietan hlavne kvli nepoddajnmu protikresanskmu a 98

protineidovskmu charakteru Talmudu a sprievodnm protikresanskm inom - ako je to ilustrovan masovm prenasledovanm a vradenm kresanov idovskou milenkou cisra Nera, Poppaeou Sabinou.309 310 V ostrom rozpore s etnicky tolerantnejmi kresanmi, idia postavili svoju opozciu k neidom na zklade rasy. Km kresania sa opakovane snaili obrti idov na kresanstvo, medzi idmi nikdy neexistovali skuton snahy o obrtenie kresanov. Namiesto toho stavali prekky prestupu na ich vieru a t nemnoh neidia, ktor sa na ich vieru obrtili, boli, poda idovskho prva, oznaen za bastardov. idovskm kazom bolo zakzan bra si idov, ktor boli konvertiti a to dokonca aj ich potomkov, o je prstup dodriavan dodnes.311 V celej histrii idov v Zpadnej civilizcii nie je jedin neidovsk konvertita, ktor by sa stal vznamnm idovskm vodcom. Kresanstvo sa vyvinulo od neistej, mladej viery, do ttneho nboenstva Rma a neskr celej Eurpy. Po upevnen svojej moci sa stalo tolerantnejie k inm vieram - aj ke ich neschvaovalo. Nepriatestvo voi idom nalo svoj zklad v ekonomickch, socilnych, etnickch a politickch problmoch a existuje vea dkazov, e tieto faktory dominovali protiidovskm nladm aj v asoch malch nboenskch nepokojov. Antisemitizmus naprklad nebol historicky obmedzen len na kresanov, k prudkm prejavom dolo u v predkresanskch dobch a v mnohch nekresanskch krajinch. Nboensk antagonizmus sa zdal by asto odvodnenm ekonomickho a socilneho nepriatestva. Vyhadal som si diela veliknov eurpskej literatry, filozofie a vedy, zaoberajce sa idovskou problematikou. Niekedy som strvil v kninici cel hodiny vyhadvanm slov "idia" a "Judaizmus" v zoznamoch knh najvch zpadnch spisovateov. Zistil som, e mnoh tvrdili veci, ktor by dnes boli povaovan za antisemitsk. Bolo by nemon vymenova cel zoznam, ale boli medzi nimi Milton, vina katolckych ppeov, rovnako ako aj protestantskch vodcov, Shakespeare, Kant, Goethe, Tolstoj, Dostojevskij, Voltaire, Shaw, Emerson, Melville a Dickens. Dokonca aj mj obben americk autor Mark Twain, vyslovil o idoch pr zaujmavch poznmok. Vina z nich v lnku asopisu Harpers z roku 1899 je extrmne pochlebovan idom, avak niektor asti jeho prce s dnes neprpustn. V ttoch pestujcich bavlnu, po vojne, zbierali jednoduch a nevzdelan ernosi rodu pre bielych plantnikov za podiely. idia sa privalili vo vekch potoch, zaloili na plantach obchody, zsobovali vetky potreby ernochov na ver a na konci sezny sa stali vlastnkmi ernochovho podielu na rode a asti jeho podielu na rode budcej. Bieli u dvno neznali idov a je vemi nepravdepodobn, e ernosi ich mali radi. id je z Ruska zkonom vypovedan. Prina nie je tajn. Vdy bol pripraven poia peniaze za rodu, a km roda rstla, predval na ver vodku a in nevyhnutnosti pre ivot. Ke priiel de vytovania, vlastnil cel rodu; a nasledujci rok, alebo ten al, vlastnil farmu, tak ako Jozef. (Z biblickho prbehu) V jednotvrnom a nevzdelanom Anglicku z ias Jna, sa vetci zadlili idovi. Ten vetky vnosn podniky zhromadil do svojich rk; bol krom obchodu; a bol pripraven pomc akmkovek vhodnm spsobom. Nboensk predsudky z toho mu tvori jednu as (antisemitskch predsudkov), ale nie ostatnch dev. 312 K mjmu asu, idovsk historici, ktorch prce s uren najm pre idovsk oi, otvorene pu o prpadoch idovskho ekonomickho vykorisovania od starovekch ias a po sasnos. Naiel som idovskch historikov, zaleka viac osvetujcich tmu ne neidovsk spisovatelia. Nemali iadne predsudky voi idom, naopak, boli jasne naklonen svojim vlastnm uom, ktorch povaovali za nadradench. Mnoh z nich sa zlomysene teili zo svojich finannch vazstiev nad goyimami.

99

era
idia s nrodom ernkov . . . klamc ud medzi ktormi nachdzaj toisko . . . Oni vymysleli slogan "nech si kupujci dva pozor", ich najvy princp v obchodovan s nami Immanuel Kant 313 Filozof Immanuel Kant nebol prvm na zpade, kto obvioval idov, e s nrodom ernkov a e ich ekonomick praktiky s vykorisovatesk. Od doby krtkeho pobytu Izraelitov v Egypte hovoria neidovsk politici, teolgovia a kronikri o idovskej chamtivosti a vykorisovateskch metdach. Dokonca aj Shakespeare zvenil idovskho ernka v Bentskom kupcovi v postave Shylocka, ktor od kresana, ktor nem na zaplatenie dlhu, poaduje "pol kila jeho msa." Existuj poetn prklady stredovekch vld, prijmajcich obrovsk percent z prjmov z dan, ktor pochdzali zo idovskej ery. V diaspore (idia ijci mimo zemia Palestny) je modelom id, ktor je zamestnan neidovskmi krmi a vldami ako vybera dan a je vyuvan ako sprvca cudzch okupanch vld. Vo svojej samotnej podstate, farmrenie a spravovanie rana vyaduje pravideln finann injekcie. Choroby, zamorenie hmyzom a prrodn katastrofy mu vyda tch, ktor pestuj plodiny alebo chovaj zvierat na milos tm, ktor maj peniaze na poianie. Toto plat obzvl mezdi tmi, ktor z takejto monosti erpaj o osi viac ako zkladn ivobytie, o platilo pre vinu ud od staroveku a po modern dobu. Historicky boli takto potreby kapitlu asto poskytovan spolupracovnkmi a zsahom radov, astejie vak zostali nezodpovedan, o vystilo do ias tvrdho utrpenia a biedy. V kadom obchode je kapitl rozhodujci pre zlepenie nemilosrdnch cyklov prosperity a poklesu. Medzi tieto ekonomick neistoty vstupuje idovsk ernk, zaleka zrunej a informovanej v zaobchdzan s menou a zlatom ne jeho zkaznci. A do nedvnych ias existovala len mal finann regulcia tchto praktk, o poskytovalo mnostvo prleitost pre bezohadnch ud. Je potrebn ujasni, e termn ernctvo neznamen poiiavanie za estn a rozumn rokov sadzbu, ale za nadmern. ernctvo sa dnes (v anglitine) oznauje aj termnom loansharking (v preklade takisto ernctvo) s prehnanou rokovou a nsobkovou sadzbou (roky z rokov). era
1. poiiavanie alebo praktiky poiiavania peaz s prehnanm rokom 2. prehnan mnostvo roku, nadmern rokov sadzba 3. rok zaplaten za poianie peaz

Loansharking
praktika poiiavania peaz za nadmern rokov sadzby Random House Webster`s Unabridged Electronic Dictionary 1996

idia sami rozumeli vykorisovateskej povahe svojich ernckych praktk voi neidom. Maimonides, ktor je povaovan za najvieho eurpskeho idovskho uitea napsal vo svojej dleitej knihe Kniha obianskych zkonov nasledujce: Je dovolen poia si od pohana alebo od cudzinca a jemu poia s rokom. Pretoe je psan: Svojmu bratovi nebude poiiava na rok. (Deut. 23:20)314 - tvojmu bratovi je to zakzan, ale zvyku sveta je to dovolen. Skutone, je to sprvne prikzanie poia pohanovi peniaze na rok. Pretoe je psan: Pohanovi bude poiiava na rok (Deut. 23:21)315 (The Code of Maimonides, kniha 13, The Book of Civil Laws, kap. V:1, 93)316 Nesek (jedovat, ernctvo) a marbit (zvenie, rokov) s jedna a t ist vec... Preo sa to vol nesek? Pretoe ten, kto ho zoberie, pohryzie svojho priatea, spsob mu boles a zje jeho mso. (The Code of Maimonides, kniha 13, The Book of Civil Laws, kap. IV:1, 88-89) ernctvo, ktor idia praktizovali od stredovekho sveta je poda modernch tandardov poburujce. 100

V knihe Dejiny idov v Anglicku Cecil Roth uvdza, e idia vyberali roky medzi 22 a 43 percentami.317 V severnom Franczsku boli v roku 1206 rokov sadzby obmedzen na 43 percent, pretoe autority sa snaili obmedzi prevldajcu sadzbu 65 percent, plus nsobky.318 V knihe idia v Posku: Socilne a ekonomick dejiny idovskej komunity v Posku v rokoch 1100 a 1800, autor Bernard Weinryb poukazuje na podobn sadzby v Posku v 14. a 15. storo.319 V knihe idia v panielsku: Ich politick a kultrny ivot v stredoveku, z roku 1942, idovsk autor A. Neuman pe, e v Kastlii povolili autority idom tova rok 33 a 1/3 percenta. Ke farmri zfalo potrebovali kpi semen v asoch vekho hladu v Cuenca v roku 1326, idia odmietli poia peniaze pokia im nebude dovolen tova si 40 percentn rok.320

Najdleitej politick dokument stredovekho Anglicka a sn i celch dejn Zpadnej civilizcie, Magna Charta, odhauje moc idovskch ernkov prehlsenm, e vdovy a siroty maj ako prv nrok na majetok, a potom s na rade idovsk ernci.321 V knihe Socilny ivot idov v severnom Franczsku v XII-XIV storo ako bol vyjadren v rabnskej literatre tej doby, Louis Rabinowitz poznamenva, ako idovsk ernci sami povaovali svoje povolanie za aleko viac vnosn ako farmrenie alebo remeselnctvo.322 Mnoh idovsk historici zdokumentovali obrovsk bohatstvo nahromaden idmi vaka ernctvu. Rabinowitz naprklad zdrazuje, e len samotn dane zo idovskho ernctva tvorili vo Franczsku v roku 1221viac ako zvyok bench krovskch prjmov. Kr udovt IX, ktor Talmud rzne odsudzoval, sa vak viac obval idovskho bezohadnho ekonomickho sprvania. V roku 1254 zakzal idom poiiavanie peaz a nariadil, aby sa ivili obchodom a manulnou prcou. Ako nzorn prklad alekosiahleho dopadu idovskho ernctva Achille Luchaire ukazuje, e v stredovekej Eurpe boli zavret dokonca mnoh kostoly a kltory za to, e mali podlnosti voi idovskm ernkom.323 Jeden z vedcich idovskch historikov Jacob R. Marcus vo svojej Encyclopedia Britannica, v lnku "idia" uvdza, e "nestle bohatstvo krajiny bolo pohlten idmi, ktor sa pravidelne hrnuli do ministerstva financii."324 Neidovsk odpor voi idovskm bezohadnm ekonomickm aktivitm bol ovea astejie racionlny a scitn ne patologick a nenvistn. ernctvo je dnes povaovan za zhubn aktivitu, ktor si zasli sdne sthanie. Bolo tie dokzan, e v spolonostiach, v ktorch takto aktivity obmedzili, sa zmiernil aj antisemitizmus. Davidson cituje dvoch patricijov z Bentok 16. storoia, ako hovoria, e poiiavanie peaz je spsob akm idia "vyuvaj a pohlcuj ud tohto, nho mesta".325 Bentske rady napokon uzkonili presne stanoven nariadenia idovskch ekonomickch aktivt, vrtane maximlnej rokovej sadzby 5 percent pri pikch.326 Brian Pullen cituje rabna z tch asov, ktor po objasnen prin antisemitizmu poznamenal: ernctvo ich rob nepopulrnymi so vetkmi nariadeniami mesta; ktor sa zaober remeslami s menej vznamnmi umi; vlastnctvom majetku so achticmi a vznamnmi umi. Toto s dvody, preo idia neprebvaj na mnohch miestach. Tieto okolnosti vak nenastvaj v Bentkach, kde s rokov sadzby len 5 % a banky s zakladan za elom pomoci chudobnm a nie zisku bankrov.327 Arthur Kornberg v knihe Theodor Herzl: Assimilation to Zionism rozsiahle cituje zakladatea modernho sionizmu, Theodora Herzla vrtane fascinujcich ast jeho dennka. Herzl pe, e antisemitizmus vyrastajci zo idovskej finannej nadvldy bol absoltne pochopiten a trval na tom, e "lovek nemohol od viny oakva, e sa nech podrobi ete do nedvna opovrhovanmi cudzincami, ktorch prve pustili z geta".328 V alej asti cituje Herzla ako hovor, e idia boli vychovvan k tomu, aby sa stali "pijavicami", ktor dosiahnu "stran finann moc" a ktor s "peniaze-uctievajcimi umi neschopnmi porozumie, e lovek nemus by motivovan len peniazmi".329 Herzl poznamenal: "Existenciu antisemitizmu povaujem za plne oprvnen."330 Modern idovsk spisovatelia puci o antisemitizme nikdy nepriznaj, e neidia maj zkladn prvo brni sa pred "stranou" idovskou finannou mocou a e existencia antisemitizmu by mohla 101

by plne oprvnen. Ak by neid opsal idovskch finannch predtorov ako "pijavice" tak aj napriek tomu, e presne toto priznal jeden z vedcich osobnost sionizmu urite by bol nazvan antisemitom. Je prekvapenm, e ohadupln kresan ako Svt Tom Akvinsk, ktor bol povaovan za vekho predstavitea lsky a dobroinnosti, sa tie vyslovil proti idovskm praktikm ernctva? idom by nemalo by dovolen ponecha si to, o od inch obdrali ernctvom; bolo by najlepie, keby boli donten pracova, a tak si zarba na ivobytie namiesto ni nerobenia a chamtivosti. Svt Tom Akvinsk, akademick filozof 13. storoia.331 S alm tdiom idovskch dejn som sa dozvedel, e ernctvo bolo len jednm z mnohch bezohadnch finannch praktk v obchodnej oblasti, ktor vznietili odpor v kresanskch spoloenstvch.

idovsk obchodn aktivity

ernctvo bolo najvm zdrojom idovskej moci a rozhodne stlym zdrojom idovskch bankrskych rodn, ktor vldli v Eurpe stovky rokov, avak idia nachdzali zisk aj v mnohch inch aktivitch, dveryhodnch aj odsdeniahodnch. Km idovsk svt uenie zakazovalo ernctvo voi inm idom ako zhubn praktiku, k jeho praktizovaniu medzi neidmi ich povzbudzovalo. Rovnak princp sa rozril do kadej ekonomickej sae medzi idmi a neidmi. Finann dvtip kombinovan so silnou tmovou sdrnosou a ekonomickou stratgiou poskytoval siln zbrane v boji za obchodn nadvldu v Eurpe a neskr v Amerike. Skutonos, e idia sa riadili dvoma druhmi morlky altruistickou pre samch seba a bezohadnou pre neidov prispel k ich ekonomickej nadvlde dokonca aj v obvyklejch obchodnch snahch. Mnoh z najhorch praktk boli odsden (idovskou) frankfurtskou syndou v roku 1603 v snahe zabrni hillul hashem (zneucteniu idovskho nboenstva). "T, ktor podvdzaj neidov znesvcuj meno Boha medzi neidmi." 332 Tento vrok je asto citovan tmi, ktor odmietaj protineidovsk finann opatrenia ako charakteristick rtu fanatickch ias. Nsledn rabnske odpovede vak problm vysvetlili ako spor medzi dvoma idmi, ktor saili o koris zskan podvodom od neida. Drali sa toho, e vykorisovanie a podvod s dovolen, pokia nedjde k hillul hashem; t.j. ak in neukod idom ako skupine. Jacob Katz hovor: "Etick normy sa pouvaj len pre svoj vlastn druh."333 Prve tak, ako bolo morlne nesprvne praktizova ernctvo na inom idovi a morlne chvlihodn by erncky medzi neidmi, je povaovan za morlne etick ak sa idia venuj ziskovm neetickm praktikm voi neidom a to a do tej miery, pokia neukodia idovskej komunite. idovsk uenie prikazovalo idom pomha svojim bratom a nesai medzi sebou v snahch vykorisova neidov. Jacob Katz odhauje vek mnostvo idovskej literatry zakazujcej sperenie medzi idmi. Bolo im zakzan zasahova do monopolov kontrolovanch inmi idmi a predva za niie ceny ako ich idovsk druhovia. Mali medzi sebou vdy spolupracova a speri s neidmi, aby "nestratili peniaze Izraela".336

idovsk tmov stratgia

Je ak zveliova, ako idovsk ekonomick solidarita, a ke to povauj za potrebn aj ekonomick bojkot alebo nepriatestvo, mu pokodi obchodn podnikanie. V kapitole o medilnej kontrole som sa zmieoval o koordinovanom idovskom prevzat neidmi vlastnench novn Times Herald vo Washingtone, D.C., o sa im podarilo tichm nabdanm idovskch inzerentov a tlaovch agentr opusti Herald, m priviedli noviny do platobnej neschopnosti a po ich bezpenom prevzat do idovskch rk sa idovsk reklamn kapitl do novn vrtil. To sved o mnohch spsoboch, ktormi me ma skupinov stratgia ohromn ekonomick dopad na takmer ktorkovek druh podnikania.

102

Vezmime si naprklad vplyv, ktor m vlda na skoro kad vek korporciu v Amerike. Kov byrokrati mu ovplyvni vldne kontrakty, ekologick dohody, obianske prva, dane, regulciu potravn a liekov. Ak nejak idovsk vldny radnk pociuje odpor voi konkrtnej korporcii alebo m o u zujem me ma samozrejme obrovsk vplyv na jej finann prosperitu. Ak m id v korporcii vznamn prvomoc nakupova, me si zvoli i kpi vrobok od neidovskej firmy alebo firmy, ktor vlastnia idia. Jeho rozhodnutie bude ma hlbok dopad, i u dobr alebo zl, na obe firmy. Neidia s v podobnom prpade veden k nzoru, e kadho treba sdi na zklade jeho zsluh a e zaujatos na zklade rasy by bola nemorlna. Okrem toho sa nauia, e ich hlavnm poslanm je dobro firmy, alebo vldneho orgnu, kde pracuj. id, na druhej strane, je u od skorch rokov ivota veden k tomu, aby rozmal z hadiska dobra pre jeho vlastn skupinu a o zrade neidov od ias farana a po Hitlera. Je sa potom omu divi, ke si idovsk manar vyberie pre svoje obchody idovsk firmu alebo idovskho uchdzaa na dleit miesto? Takto iny by sa mohli zda altruistick, s vak rovnako vypotav, pretoe kad id vie, e ak pome inmu idovi, v budcnosti me rovnak pomoc oakva aj on. Klasick prklad bezohadnej idovskej tmovej stratgie bol odhalen v roku 2001, v tdii Avnera Halperina z MIT Faculty of Business Administration. Izraelsk noviny Haaretz zverejnili lnok o Halperinovej tdii nazvanej "Preo americk riaditelia izraelskch firiem zlyhvaj?"337 Psalo sa v om: "Vea novch firiem najalo na vrcholn miesta Amerianov, aby si uahili prstup na americk trh." Podstata lnku je v tom, e desiatky izraelskch firiem k sebe prilkali Amerianov ako riadiacich pracovnkov, aby mali rchly tart na americkch trhoch. Pre toho kto rozumie idovskej tmovej etike a stratgii neme by prekvapenm, e po tom, o odslili svojmu zmeru, boli vetci najat neidia vyhoden. id Halperin za to vin kultrne rozpory medzi idmi a neidmi, faktom vak zostva, e v jeho tdii viac ako 90 firiem, z ktorch 25% si najalo neidovskho riaditea bol vsledok: "Kad firma vyhodila svojho americkho riaditea."338 Km neustle sa zvyujci poet americkch firiem ako napr. Disney, je preberanch tmovo-pracujcimi idmi, (zatia o neidom je nahovran, e by bolo nesprvne diskriminova idov alebo akkovek in meninu), idovsk firmy vytrvalo pracuj na vylen kadho potencilneho neidovskho votrelca. V dejinch je vea prkladov takhoto tmovho silia vyuvanho za elom zskania ekonomickch a politickch vhod. Roth pojednva o menovan maranskho ida Ariasa Daviliu do funkcie ttneho pokladnka v panielsku v 15. storo.339 Termny "Maranovia" a "Nov kresania" sa pouvaj na oznaenie idov, ktor falone prestpili na kresanstvo a tajne naalej vyznvali judaizmus.340 Roth poukazuje na to, e prostrednctvom vplyvu Davilia bolo mnoho alch "Novch kresanov" povench do vysokch funkci. Odhauje zrove, e Maranovia kontrolovali vetok dovoz a vvoz v Novom svete ako aj distribciu v panielsku. Ak m Roth pravdu a idia ako uzavret zdruenie skutone kontrolovali vetok obchod v tom ase, nespsobilo by to nepriatestvo neidovskch obchodnkov? Po celej Eurpe pouvali idia spolon jazyk a organizcie na zskanie konkurennch vhod nad kresanmi a Moslimami v oblasti Stredozemnho mora. Standford Shaw vo svojej knihe The Jews of the Ottoman Empire and the Turkish Republic odhauje, e idia mali systm obchodnch zmeniek, ktor pouvali len medzi sebou a ktor im umoovali konkurenn vhody.341 tdia Gershona Hunderta v poskom Opatowe v 17. a 18. storo po nzvom The Jews in a Polish Private Town: The Case of Opatow in the Eighteen Century342 objasuje ako idia ovldli obchodn ivot. Ustavine pribdali sanosti, e idia sa odmietaj prida do remeselnckych cechov, e kontroluj obchod a ceny nespracovanch materilov, e do mesta dovaj hotov vrobky, m maria silie miestnych kresanskch remeselnkov, e nenakupuj od kresanov, e plne vytlaj kresanov z obchodu, m s kresania nten presahova sa inde.343 Hundert pe, e "idovsk nadvlda v mestskom obchode. . . bola takmer pln".344 Poznamenva zrove, e idia ovldli vetky stupne obchodu s alkoholickmi npojmi, vrtane jeho vroby, distribcie a maloobchodnho predaja. Niektor idovsk spisovatelia dokonca naznaili, e idovsk odborov vodcovia v Amerike maj v sklon by zmierliv k vedeniu, ak s lenmi ich odborov prevane neidia.345 Ak je to pravda, potom je mon predpoklada, e idovsk firmy by z vou pravdepodobnosou dostali priaznivejie 103

pracovn zmluvy ako firmy neidovsk. lovek si vie ahko predstavi siln vhodu, ktor by takto firmy mali nad svojimi neidovskmi konkurentmi. Existuje vea spsobov ako me skupinov sdrnos a lojalita narui a napokon prevrti tzv. slobodn trh.

Banky a burzy
Bankovou rodinou slo jedna za poslednch 200 rokov s Rothschildovci. Od nich pochdza najsilnejia bankov spolonos v Eurpe. Zakladateom House of Rothschild bol Mayer Amschel Rothschild, ktor sa narodil v roku 1743 vo Frankfurte nad Mohanom. Najprv tudoval za rabna, potom sa vak rozhodol pre poiiavanie peaz a finannctvo. V ase napoleonskch vojen sa stal finannm agentom britskej vldy a spolu so svojimi synmi, ktor rozrili poboky v alch hlavnch mestch, zaloil najvie bankov domy v Eurpe. V jednej vemi lichotivej knihe o Rothschildovcoch som si pretal prbeh o najslvnejom finannom ahu Mayera Amschela. V ase vekej bitky medzi Napoleonom a Wellingtonom pri Waterloo sa obchodnci londnskej burzy obvali monosti Napoleonovho vazstva. Amschel povaoval dleit bitku za jedinen obchodn prleitos. Vediac, e ak Napoleon vyhr, burza sa zrti a ak Franczsko prehr, ceny na burze vyletia prudko hore, Amschel vymyslel systm, pomocou ktorho sa o vsledku vojny dozvedel skr ako ktokovek in. Pouitm potovch holubov na pevnine a skupinou lod so signlnymi lampami v rozostupe okolo jednej mle naprie Anglickm kanlom, sa ako prv dozvedel, e Napoleon vo Waterloo prehral. Svojich spolonkov potom nechal rozri falon informciu, e Napoleon vyhral. To viedlo k zniujcemu pdu londnskej burzy. Cenn akcie sa predvali za centy. Amschel a jeho idovsk spolonci vedeli, e Britnia v skutonosti zvazila a za smieny peniaz skpili vetky akcie. Zo da na de, po tom, o sa na londnskej burze dozvedeli o britskom vazstve, sa hodnota tchto akci vyplhala do obrovskch vok. Kniha vykresovala Rothschildov podvod ako inteligentn a obdivuhodn. lovek sa mus pozastavi a zamyslie sa nad stratenm majetkom majetkom, ktor bol roky nadobdan tvrdou prcou a gniom, spolonosami doslova ukradnutmi ich zakladateom a znienmi ivotmi. Myslel si sn autor knihy, e toto obrovsk bohatstvo prilo jednoducho zo vzduchu? Zaujmal sa autor o to, e peniaze nepochdzaj len od tch, ktor zakladaj a ved spolonosti, ale aj z tvrdej prce tiscok robotnkov? Takto krde ovplyvn ich zrobky, pracovn podmienky, zamestnanos a mnoh in faktory. Vea stoviek tisc ud muselo nakoniec za Rothschildov podvod zaplati vysok da. Mayer Amschel pouil nesmierny majetok zskan (okrem inho) svojimi intrigami z Waterloo k zaloeniu bankovch domov po celej Eurpe pre svojich piatich synov Amschela, Salomona, Nathana, Karla a Jamesa. Ako som u spomenul v kapitole o Ruskej revolcii, Rothschildovci ochotne pouvali svoje ohromn bohatstvo na ovplyvovanie nrodov v mene idovskch zujmov, ako naprklad prpravou Ruska na revolciu zruench piiek na protest proti crskym mjovm zkonom.346 Neestne zskan bohatstvo Rothschilda zrove zskalo rodine prv idovsk miesto v britskom parlamente a dokonca lenstvo medzi britskou aristokraciou. Kombinovanm moci svojich rodinnch bnk a inch idovskch bnk mohli privies ekonomiku nroda doslova na kolen. Vaka nadvlde v medzinrodnom bankovnctve si mohli stanovi vlastn finann pravidl voi nrodom, ktor potrebovali peniaze a nahromadi ete vie bohatstvo. Vaka konkurennm vhodm medzinrodnch kontaktov Rothschildovcov idia vldli skromnmu bankovnctvu v celej Eurpe. Naprklad v Prusku konca 19. storoia panovala takmer pln absencia neidovskch bankovch spolonost. V roku 1923 bolo v Berlne 150 idovskch bnk a len 11 bnk bolo neidovskch.347 348 Na burze sa intrigy podobn Rothschildovmu triku z Waterloo pouvali po cel genercie, vystiac napokon do vzniku centra svetovho obchodu Wall street, ovldanho idovskou burzou a operciami investinch fondov. idovsk spisovatelia Judith Ehrlich a Barry Rehfeld v knihe Our Crowd a pomerne novej New Crowd: The Changing Jewish Guard on Wall Street podlzavo pojednvaj o v drvivej miere idovskom uchopen moci v americkej ekonomike.349 350 Ivan Boesky a Michael Milken, ktor ukradli skoro dve miliardy dolrov s vrele chvlen za svoju genialitu a znalos trhu. 104

Ke som tudoval na strednej kole, otec trochu zainvestoval na burze. Jeho burzovm maklrom bol politicky konzervatvny id R. Newmann z firmy Kohlmeyer & Company. Ja som sa u Newmana zamestnal zaznamenval som pohyb akci a tovaru. V tom ase som o idovskej otzke vedel len vemi mlo. Newmanna som mal rd a on mal vdy poruke prpadn argument ako odpove na posledn nsilnosti liberalizmu. Newman zarobil na burze majetok a km som pre neho pracoval, objavil som skuton tajomstvo zarbania peaz na trhu a prinu, preo idia ovldli maklrske odvetvie. Newmann neustle telefonoval so svojimi idovskmi priatemi z New Yorku, Chicaga a Washingtonu. Kad len tejto skupiny poznal alch idov, ako aj pr neidov v obchode, vlde a mdich a v kritickch bodoch trhu. Vo svojich rozhovoroch Newmann asto pouval slov, ktorm som nerozumel: boli z jazyka jidi. Z asu na as, po telefonickom hovore, rchlo vypsal objednvku na kpu dleitch akci alebo tovaru a ja som to iiel odovzda radnkovi. Pamtm sa na ast transakcie, ktor mu vyniesli desiatky tisc dolrov. Sptal som sa ho na jeho tajomstvo a on mi povedal, e iadne nem. "Informcie," povedal, "tak sa zarbaj skuton peniaze na trhu. Mus sa dosta k informcim pred tm, ako sa ich dozvedia ostatn. Akonhle je v novinch, je prli neskoro." Pri vychvaovan sa tichmu stredokolkovi sa ctil bezpene a ja som poval a vea sa nauil. "Zoberme si vldu," povedal. "Predstav si, e by si poznal niekoho v centrlnej banke, kto m informciu, e Arthur Burns plnuje zvi rokov sadzby. Niekto to predsa mus vedie skr ne sa to dozvie svet. Ako by si sa vysporiadal s trhom, alebo vlastne tuctom inch trhov, ktor s extrmne citliv na zmenu rokovch sadzieb? Alebo, o ak by si mal priatea na ministerstve obrany a on by vedel, i Lockheed alebo McDonell-Douglas dostan nov zmluvu na bojov lietadl? Mysl, e by si dokzal zarobi slun balk? Pozri, niekto to mus vedie dopredu. Alebo, o ak by tvoji priatelia vedeli kde sa otvor alia vojensk zklada? Mysl, e by si dokzal slune zarobi na nehnutenostiach? Alebo povedzme e by si poznal niekoho na ministerstve spravodlivosti, kto by ti dal vedie, e chystaj protikartelov sdny proces s IBM. Ke sa tto sprva objav na verejnosti, o sa stane s akciami? Kpil by si akcie IBM? A nie s to len vldne informcie, ktor ti mu vynies hromadu peaz. Ak by si mal naprklad priateov v IBM a vedel skr ne ktokovek in, e IBM sa chyst uzavrie zmluvu na vrobu potaovch krytov s akousi malou spolonosou, o mysl, o by sa mohlo sta s lacnmi akciami tejto firmy? Existuje milin spsobov," vravel, "ke informcie znamenaj peniaze." Sptal som sa Newmanna, i takto obchodovanie nie je protizkonn a on mi povedal: "To by potom mohli aj dchanie urobi protizkonnm." Povedal, e technicky to protizkonn je, ale je takmer nemon to dokza a e sa tm ani nikto nezaober, s vnimkou tch najoividnejch prpadov, zvyajne ke ide o obrovsk sumy peaz. O niekoko rokov neskr viedla takto manipulcia obrovskho mnostva peaz do najvieho kandlu v dejinch burzy cennch papierov. V roku 1986 boli Denis Levine, Ivan Boesky, Martin Siegel a Michael Milken obvinen z rovnakho neleglneho obchodovania z akciami a dlhopismi v hodnote milird dolrov. Boesky priznal vinu a bol pokutovan sumou 100 milinov dolrov a alie miliny zaplatil nakoniec Milken, ktor aj po vetkch pokutch, sdnych sporoch a odseden si trestu ostal naalej vemi bohatm muom. V roku 1987 zarobil Milken 550 milinov dolrov za svoje aktivity z pred roka o bolo viac ne zarobili vetky spolonosti okrem prvch 41 v rebrku 500 najbohatch v tom roku poda asopisu Fortune. Levine, Boesky, Siegel a Milken boli vinn z najvieho finannho podvodu od ias Rothschildovej krdee anglickej burzy. Treba tie poznamena, e so svojimi idovskmi prvnikmi, stojac pred idovskmi sudcami, si za svoje obrovsk zloiny odsedeli mierne tresty vo federlnych vzniciach s minimlnou ostrahou. Je poun poukza na to, ako idovsk mocensk truktra reagovala na zleitos s Boeskym. Niekok z najvch idovskch vodcov, vrtane Laurenca Tischa (ktor sa stal neskr riaditeom CBS), Felixa Rohatyna (terajieho americkho vevyslanca vo Franczsku) a Davida Gordisa, vkonnho viceprezidenta Americkho idovskho vboru, sa stretli, aby skontrolovali spsoben kody. Noviny Palm Beach Jewish World citovali rabna Gordisa, ktor povedal, e kvli zatknutiam bud idia povaovan za "vydieraov ekonomiky a keftrov".351 105

Ak mal mj priate pn Newmann pravdu a vntorn informcia znamen v modernej trhovej ekonomike peniaze, o to znamen pre najsdrnejiu a najorganizovanejiu skupinu na svete? Mnoh mlad idia s u od ranho veku vo finannctve natoko informovan, ako s neidovsk deti oboznmen z hviezdnymi hrmi futbalu alebo svetovej srie. Ivan Boesky je vnimon len vekosou svojej krdee. Vntorn informcia je neuveritenou silou v rukch ud, ktor vedia ako ju vyui. Za najblim rohom, alebo po celom svete je to najvia zbra v ekonomickej vojne. Korisou tejto vojny nie je iba prepych, ak si mono kpi za peniaze, ale aj obrovsk politick a medilna sila, ktor si kupuj. Skutonos, e nepatrn idovsk meniny sa asto chopia ekonomickej nadvldy v neidovskch nrodoch, i u na Strednom vchode alebo v Eurpe, rozhodne hrala vznamn lohu v opakovanch vbuchoch antisemitizmu. Aj ke obchodnci pracuj dokonale leglne, sdrn a siln tmov snaha dsledne nahromad celkov moc na kor osamotenej a individualistickej masy. Tak je zkladn podstata obchodu. Ak je tmov stratgia spojen s tajnmi informciami zskanmi idovskou infiltrciou na vysok administratvne posty vo vlde a obchode, nahromadenie neuveritenej moci je nevyhnutn. oskoro som sa dozvedel, e za tajomstvami idovskho finannho spechu sa skrva ovea viac, ne len inteligencia a tmov snaha. Dozvedel som sa o neakanej idovskej nadvlde v niektorch z najodpornejch kriminlnych inov, ak kedy postihli udstvo. Priiel as, aby som vyetril, ako temn strnky idovskho charakteru ovplyvnili nrast antisemitizmu. tal som, e idia hrali prekvapujco vznamn lohu v organizovanom zloine a to u od starovekch ias a po sasnos. Vaka sledovaniu nekonenho mnostva hollywoodskych filmov zobrazujcich taliansku charakteristiku gangsterizmu som neakal, e celosvetov idovsk as v organizovanom zloine rob zo siclanov druhotriednych.

106

KAPITOLA 8

KORENE ANTISEMITIZMU 2: ZLOIN A ZRADA

Vyrstol som na filmoch. Nikdy som nevymekal sobotn popoludajie predstavenie a poas dlhch rokov bolo kino mojou hlavnou formou zbavy. Predstava strvi veer vonku je stle spojen s veerou a kinom. Zo stoviek filmov, ktor som poas rokov videl, mm vea spomienok na gangstersk filmy. Vaka tmto filmom a mnohm novinm, lnkom v asopisoch a romnom, som si organizovan zloin dlho spjal s Talianmi konkrtne so siclskymi Amerianmi. Je to veobecn predstava. Gangstri s v mysli takmer kadho spojen s talianskymi rtami a talianskym przvukom. lovek si takmer automaticky vytvor podvedom spojenie medzi gangstrami a pagetami. Na strednej kole som narazil na lnok o Murder, Inc., obrovskom zloineckom syndikte so zkladou v New York City, ktor bol jednou z najhorch a najmocnejch zloineckch organizci v dejinch Spojench ttov. pecializoval sa na vrady na objednvku a viedol vetky mon druhy vydierania, spsobiac stovky vrd a krde v hodnote desiatok milinov dolrov. Thomas Dewey (neskor kandidt na prezidenta) pomohol organizciu rozbi. Obsadenie Murder, Inc ma ohromilo, pretoe sa jednalo takmer vlune o idov. Jeho pvodn lenovia sa stali vodcami organizovanho zloinu v 80-tych rokoch a zahali aj zloineckho fa Meyera Lanskho. Neskr som tal, e najv f organizovanho zloinu od ias Al Caponeho bol id. Myslel som, e to bude Siclan, ako je to zobrazovan vo filmoch. Kniha Lansky od Hanka Messicka zobrazuje pohad na organizovan zloin, ktor je zaleka odlin od toho, ktor som videl na sobotnch predstaveniach. Zdroje najvych policajnch zloiek a vyetrujci reportri sa zhodli v nzore, e Lansky bol najvm gangstrom v Amerike. Po tyri desaroia bol najmocnejou osobou americkho zloineckho syndiktu a napriek tomu vina Amerianov - ktor ur ite poznaj men ako Al Capone a John Dillinger idia protestovali proti obalu naavo, nikdy nepoula o Meyerovi Lanskom. Najznmej ktor poukazoval na to, e idia gangster nebol teda Talian; v skutonosti bol id a kontroluj organizovan zloin horliv zstanca sionizmu. Noviny Newsweek v Spojench ttoch. oznamovali nasledujce: Lansky a jeho spolonci z podsvetia dvaj kad rok ohromn sumy peaz do izraelskch dlhopisov a izraelskch dobroinnch akci. Ako pe dennk Haaretz, zd sa, e vlda sa boj straty miliny dolrov z neleglnych peaz, ktor s najprv "prepran" v mafiou kontrolovanch spolkoch a potom posielan do izraelskho obchodu a priemyslu.352 Vyetrujci reportr Jack Anderson hovoril o tomto problme v novinch The Washington Post: Tieto prachy z podsvetia - z ktorch vina pochdza zo pinavch obchodnch aktivt v USA - s pred poslanm do Izraela "vypran".353 V knihe Lansky Messick odhauje vzah medzi Izraelom a americkmi idovskmi gangstrami: Je ist, e idovsk gangstri u dlho a otvorene podporuj idovsk ciele a tt Izrael. V noci, ke bol Lanskho bval spolonk Bugsy Siegel popraven, moc prevzal Moe Sedway. Na otzku, ako je mon, e sa tak pohodlne ocitol v Las Vegas, odpovedal, e je tam preto, aby zariadil spojen idovsk finann kampa. 354 107

Aby sme si urobili nzorn predstavu o tom, ako s idovsk gangstri prezentovan v Hollywoodskych mdich, sta si pozrie jednanie ak sa dostalo znmemu gangstrovi Bugsy Siegelovi vo filme Bugsy.355 Film zbagatelizoval jeho idovsk pvod a jednho z najkrvilanejch a najnemilosrdnejch vrahov zobrazil ako armantnho, romantickho mua s rozhadom, ktorho hral anglo-sasko vyzerajci Warren Beatty. Siegel bol zobrazen ako dobrosrden mu, ktor mal tak trochu aj drsn strnku svojej osobnosti. Napriek tomu, e som dobre vedel o hroznch skutkoch skutonho Bugsy Siegela, pri pozeran filmu mi zaal pripada sympatick. Neprekvapilo ma, ke som zistil, e film napsal James Bugsy Siegel Toback a reroval Barry Levinson. Messick to vstine zhrnul nasledovne: Skuton vodcovia zloinu zostvaj skryt, km bezpenostn zloky krajiny nahaj bezvznamnch grzlov. . . Prieskum odhauje, e ne-mafinski vodcovia zloinu sa u desiatky rokov skrvaj za Vendetou-riadenou spolonosou. . . . od pobreia k pobreiu som oznaovan za antisemitu gangstrami, ktor pouvaj nboenstvo ako zsterku.356

"Rusk revolcia" a/alebo "Rusk mafia"

V poslednch rokoch 20. storoia je najnebezpenejou zloineckou organizciou v Spojench ttoch a na celom svete "Rusk mafia". Podobne ako tzv. Rusk revolcia, "Rusk mafia" nie je ani rusk, ani mafia. Jednm slovom: je idovsk. Tak ako mdi zbagatelizovali ohromn rolu idovskho organizovanho zloinu v Amerike v 20. storo (od Murder, Inc. k Mayerovi Lanskmu), rovnako pred Amerianmi ukryli pravdu o modernom zloineckom syndikte zvanom Organizacja - najmocnejej zloineckej organizcii na svete. lenovia Organizacje pochdzaj z rznych ast bvalho Sovietskeho zvzu, nepovauj sa vak za Rusov a

108

rozhodne nie za Mafiu. S to mimoriadne pyn idia, ktor podporuj idovsk zujmy s rovnakm nadenm ako Meyer Lansky a jeho banda. V polovici 70-tych rokov som tal knihu Hustling on Gorky Street, ktor napsal Juri Brokin, bval idovsk pask jednej zo zloineckch organizci v Rusku.357 Konstantin Simis, vznamn idovsk prvnik pre organizovan zloin, napsal na tto tmu aliu dleit knihu nazvan USSR: The Corrupt Society.358 Obe knihy jasne ukazuj idovsk kontrolu nad organizovanm zloinom v Sovietskom zvze. Brokin sa vychvauje, e len idia s dostatone inteligentn na to, aby viedli rozsiahly organizovan zloin. Slovania s poda neho schopn len poulinch zloinov. Ani jedna kniha vak samozrejme nespomna vhody idovskch zloincov vaka ich stykom v prevane idovskej sovietskej byrokracii. Ke padol komunistick reim, tak u vtedy mocn idovsk zloineck skupiny narstli tak dramaticky, e meme poveda, e iaden nrod nikdy netrpel v zovret organizovanho zloinu viac ako dnes trp Rusko. Dokonca aj bval rusk prezident Boris Jecin bol jasne pod kontrolou organizovanho zloinu, ako to dokazuje jeho menovanie idovskho zloinca Borisa Berezovskho do ruskho Vboru nrodnej bezpenosti. Po tom, o niektor neidovsk noviny spomenuli jeho zloineck styky, musel ho Jecin z funkcie odvola. O Berezovskom sa hovor, e je najbohatou osobou v Rusku, tesne nasledovan alm idom, Vladimrom Gusinskm, ktor sa stal najmocnejm medilnym fom. Od pdu Sovietskeho zvzu sa idovsk organizovan zloin rchlo rozril po celom svete a mnoh predstavitelia policajnch zloiek povauj teraz jej americk vetvu za najsilnejiu a najnebezpenejiu zloineck organizciu v Amerike. Po smrti syna komika Billa Cosbyho v Los Angeles, tla identifikovala dajnho vraha ako Michaila Markaseva, ukrajinskho emigranta, ktor bol v skutonosti idovsk len tzv. "Ruskej mafie". idovsk filmov a televzni producenti vak stle zobrazuj gangstrov ako blonatch, modrookch Rusov, bez o i len najmenieho nznaku ich skutonho idovskho pvodu. Vydvanie tchto idovskch zloincov za Rusov je Mikail Markhasev, dvojit lo. Je to nepresn kvli ich idovskmu pvodu a hanob to Rusk usveden vrah syna nrod. Rozpor ohadne idovskej moci sa op dostva do popredia. Billa Cosbyho, mdiami oznaen Medilni pni nebud tolerova pravdiv odhalenie idovskej ako Ukrajinec, je bezcharakternosti, zveuj vak falon a kodliv predstavu inch. v skutonosti id. Obas vak pravda vyjde na povrch, aj ke to nie je vo filmoch. V novinch The Village Voice vyiel 26. mja 1998 lnok nazvan "Najnebezpenej zloinec na svete" od Roberta Friedmana.359 Pe v om: Poda FBI a izraelskej tajnej sluby vldne Semion Mogilievi obchodu zo zbraami, praniu pinavch peaz, obchodu s drogami a paovaniu umeleckch predmetov a tto erven mafia je najnebezpenejia na svete... Vodcom ervenej mafie je 52 ron, na Ukrajine naroden id. Je tajomnou postavou znmou ako inteligentn Don - m ekonomick vzdelanie - a mdiami nebol nikdy odhalen. Robert Freedman, ktor je sm id, pe, e Organizacja si dokonca priviedla z Izraela bvalch lenov komanda, ktor s tak bezohadn, e niektor policajti nechc na tchto prpadoch pracova, pretoe zloinci id aj po rodine policajta. Freedman alej pe: idovsk organizcie ovplyvnili ministerstvo spravodlivosti za elom zbagatelizovania Ruskej mafie, obvajc sa, e nepriazniv publicita ohroz masov odchod ruskch idov do Izraela.360 To by aj mohla. Ale o odchod idov z "Ruskej mafie" do Ameriky? O to sa zrejme nikto nestar, kvli zujmom izraelskho ttu na zven svojej idovskej populcie - a svt zujmy verejnch vzahov so idmi - s aleko dleitejie ako prva ud v Spojench ttoch brni sa pred tmto idovskm syndiktom organizovanho zloinu. 109

idovsk 2 percentn populcia produkuje v Amerike v 20. storo najviu as organizovanho zloinu od Murder, Inc., cez Lanskho Syndikt a k "Ruskej mafii" Semiona Mogilievia. Tento skryt fakt naznauje monos podobnho sprvania v dvnejch asoch. V skman dejn idovskho zloineckho sprvania som objavil vea historickch postv a kronikrov, ktor mali obavy zo idovskch zloineckch organizci. (Ak by tto kniha dovolila viac miesta, nasledujca ukka by sa mohla rozri stonsobne): Rmsky ttnik Marcus Cicero: Jeho priate Flaccus, ktor slil ako pohranin radnk, bol prenasledovan za to, e zastavil ileglny prliv zlata z Rma do Jeruzalema. Cicero pri obhajobe Flaccusa odsdil takto paovanie a pranie pinavch peaz a snahy o zastraovanie estnho ttneho radnka pri vykonvan svojej povinnosti. Pomaly, pomaly, povedal. Chcem, aby ma vypouli len sudcovia. idia ma u dostali do poriadnych problmov, tak ako dostali mnohch inch. (Oratio pro Floco) Rmsky filozof prvho storoia, Lucius Seneca o idoch hovoril ako o "najzloineckejom nrode". Napoleon: "idia s lpen majstri modernch ias; s to praiv vtky udstva. . . mali by sme im zakza obchodovanie, pretoe to zneuvaj. . ." Daniel Defoe: V dielach Roxana, Robinson Crusoe a Military Memoirs of Capt. George Carleton sa asto objavuj narky na chamtivch a bezcharakternch zloinnch idov, ktor obchoduj s "paovanm ukradnutm tovarom". William Prynne: puritnsky spisovate, ktor oponoval Cromwellovm snahm dovoli idom vrti sa do Anglicka, opisuje idovsk zloiny ako "ernctvo a podvody, pean machincie a falovanie peaz". (Z knihy A short Demurrer to the Jewes long discontinued Remitter into England) Charles Dickens ukzal klasick charakteristiku zloinnho ida (Fagina) v Oliverovi Twistovi. Tto postava verbovala neidovsk deti na vreckov zlodejstvo a podobn zloineck sprvanie. Tacitus: Medzi sebou s neochvejne estn a vdy pripraven prejavi scit, na zvyok sveta sa vak pozeraj so vetkou nenvisou. . . (The History 5.4,659) Existuje vea dkazov o idmi-ovldanom zloineckom podsvet, ktor existuje u stovky rokov. Jednou z najohromujcejch vec, ktor som objavil, bola kniha, vydan v asoch protestantskho reformtora Martina Luthera. Eurpa bola natoko zaplaven organizovanm zloinom, e rady ctili potrebu vyda lexikn zloineckch vrazov. Luther podporil jeho vydanie ako prostriedok na boj proti zloinu a napsal k nemu predhovor, v ktorom poznamenal, e slovn zsoba zloincov je pln hebrejskch slov. V predhovore pe: Povaujem za potrebn, aby tto knihu tala irok verejnos, nech vid a porozumie ako diabol vldne svetu a nech s mui naho pripraven. Je pravdou, e tento Rothwelsche Sprache (slang podsvetia) pochdza od idov, pretoe obsahuje vea hebrejskch slov, ako to t, ktor hebrejinu ovldaj, iste spozoruj. 361

Ke zloinci kontroluj mdi

Skutonos, e tak mlo neidov si uvedomuje dlh a neodmysliten vzah medzi idmi a organizovanm zloinom je spsoben ich ohromnou mocou v mdich, ktor ich chrni pred zobrazenm, ak maj Taliani vo vzahu k mafii. V Rusku je toho typickm prkladom prepojenos medzi idovskm organizovanm zloinom a idovskou medilnou mocou. Naprklad, dve z vedcich postv organizovanho zloinu s tam Berezovskij a Gusinskij. Obaja s medilni magnti a maj ohromn moc v televzii, rdiu, novinch a asopisoch. Gusinskij bol nedvno obvinen ruskm prokurtorom z korupcie a prania pinavch peaz.

110

V roku 1999 zskal Berezovskij kontrolu nad moskovskou televznou stanicou TV-6. Zskal aj prv rusk dennk Kommersant a okamite vyhodil jeho fredaktora Rafa Shakirova, ktor povedal, e, "jeho vyhodenie je pokusom o potlaenie kritickho spravodajstva o magntovch obchodnch a politickch aktivitch".362 asopis Forbes zverejnil o Berezovskom ostr lnok nazvan "Krstn otec Kremu", bez uvedenia mena jeho autorov zo strachu z nsilia. fredaktor asopisu James Michaels povedal, e Berezovskij "stoj tak vysoko ako jeden z najmocnejch muov v Rusku. Za nm leia kopy kostier, nevyplatench dlhov a konkurentov, ktor sa strachuj o svoje ivoty".363 Forbes alej pe: Vladimr Gusinsk na ceste do kancelrie ruskho prokurtora. Gusinsk je tie riaditeom Ruskho idovskho Kongresu a dnes ije v panielsku, aby sa vyhol vydaniu do Ruska. Vrada je nstrojom obchodnho sperenia. Bolo zabitch vea obchodnkov a medilnych osobnost. . . Berezovskij kontroluje najviu rusk nrodn televznu sie. Jeho kontrola sa upevnila krtko po tom, o bol prv riadite siete zavraden tlom podsvetia. Polcia okamite oznaila Berezovskho za hlavnho podozrivho, vrada vak zostva aj po dvoch rokoch neobjasnen. . . Tak je dnes obchodn prostredie Ruska, mui na vrchole pouvaj tajomn armdy vrahov a gangstrov, ktor pracuj na niom stupni korupcie a ved obchody s prostitciou a vpaln.364

Je neuveriten, e v roku 1996 sa stal Berezovskij lenom kremlinskho bezpenostnho vboru a mal prstup k najtajnejm informcim Ruska. Noviny Moscow Times tie odhalili, e Putin zvykol dovolenkova v Berezovskho letnom sdle v Moskve. Berezovskho vrady a vydieranie boli vak privea aj pre Putina. Rusk alobca ho obvinil a Berezovskij spolu s Gusinskim s teraz na teku pred radmi, vykrikujc vade, e s len obeami antisemitizmu. Vzah medzi idovskou organizovanou mocou, organizovanm zloinom a medilnou a vldnou mocou je v bvalom Sovietskom zvze nad slnko jasn. Prve tak, ako zskali kontrolu v roku 1917 ako bolevici, zskali ju aj teraz po pde komunizmu prostrednctvom korupcie a organizovanho zloinu. V asopise Fortune vyiel lnok nazvan "Rusk lpen barni", kde boli priblen desiati z najdleitejch ruskch obchodnch magntov a gangstrov, ktor sa s pdom komunizmu v Rusku vyvihli k ekonomickej nadvlde; medzi nimi Gusinskij, Berezovskij, Boris Hait, Michail Friedman, Vladimr Vinogradov, Vladimr Potanin, Michail Chodorovskij, Alexander Smolenskij a Piotr Aven.365 Odhaduje sa, e viac ako 50 percent ruskho surovinovho bohatstva je v rukch tchto muov. Km priemern Rus ledva preva, zarbajc menej ako 200 dolrov mesane, ohromn bohatstvo a moc sa sstredili do rk malej skupiny muov, lojlnych nie Ruskmu nrodu, ale svojmu kmeu. Tto mui si urite nezarobili toto obrovsk bohatstvo, ktor nahromadili v priebehu iba 3 i 4 rokov po pde komunizmu. Zskali ho vaka podvodom, korupcii, podplcaniu, krdeiam a vradm. Svet nevie takmer ni o idovskom charaktere tejto krdee takmer celho nroda, pretoe idovsk mdi v Rusku a vade inde na svete sa rozhodli udra tento podstatn fakt mimo nho vedomia. Dev z desiatich vedcich lpench barnov v Rusku, uvedench asopisom Fortune, s idia.

111

Trh s otrokmi
o sa tka vaich otrokov a otrok, tch mete ma: kupujte otrokov a otrokyne z nrodov, ktor s okolo vs.... Mete ich odovzda svojim synom, ktor ich zdedia navdy ako majetok; mete z nich urobi otrokov, ale nad svojimi bratmi, udom Izraela, nebudete jeden nad druhm vldnu s tvrdosou. (Levitikus 25:44 - 46)366 Napriek tomu, e otroctvo existovalo v priebehu viny udskch dejn, na obchodovanie s udskm msom sa nikdy nepozeralo ako na vzneen povolanie. Scitn mui a eny dlho odsudzovali krut zaobchdzanie s otrokmi, obzvl so enami a demi, v rukch obchodnkov a majiteov. Mnoh shlasili s Kristovmi varovaniami otrokrov, aby so svojimi otrokmi zaobchdzali dobre. V kontraste s prvetivm vyobrazenm, ktor im zabezpeuj mdia, idia historicky dominovali medzinrodnej intitcii, ktor stelesovala najtemnejie zlo udskho vykorisovania: obchodu s otrokmi. Moje zasvtenie do vznamnej idovskej roly v obchodovan s otrokmi prilo s pretanm lnku o idoch, ktor napsal vedci idovsk historik a obhajca, Jacob Marcus, v Encyklopdii Britannica. Marcus sa bezstarostne zmieuje o idovskej kontrole obchodu v stredoveku - obzvl obchodu s otrokmi. V temnch dobch bol obchod zpadnej Eurpy prevane v ich [idovskch] rukch, najm trh s otrokmi. . . 367 idovsk ovldnutie trhu s otrokmi sa nezaobilo bez povimnutia stredovekch kresanskch spisovateov. tal som dojmav prbehy o eurpskych deoch, ktor trpeli sexulnym a inm zneuvanm od idovskch otrokrov, ktor ich zskali. V rmskych asoch asto nasledovali dobvajcu rmsku armdu a zotroovali vojakov a civilistov z rad nepriateov. Kronikri staroveku a stredoveku psali o tom, ako uprednostovali plavovlas eny a deti, a o ich pravidelnom predaji v Levante. idovsk otrokri boli viac ne astn, e mohli uspokojova chu tmavch muov po bielom mse. Zhrozen sprvami o zneuvan kresanskch ien a det idmi, vea kresanskch knieactiev vydalo dekrty, v ktorch opisovali toto zneuvanie a zakazovali idom vlastni kresansk eny a deti a obchodova s nimi. idia vo svojich vlastnch historickch spisoch uznali idovsk rolu v obchode s otrokmi, pozerajc na proste ako vemi vnosn idovsk obchodn aktivitu. V knihe A History of the Jew: From Babylonian Exile to the End of World War II, ktor vydalo vydavatestvo Jewish Publications Society of America, autor vemi drazne pe: idia patrili medzi najdleitejch obchodnkov s otrokmi [v eurpskej spolonosti].368 o ma skutone prekvapilo bolo zistenie, e idia hrali hlavn rolu v americkom otrokrstve. Na zaiatku 70-tych rokov som natrafil na knihu Who Brought the Slaves to America od Waltera Whitea.369 Vedel som pochopi rolu idov v obchode v oblasti Stredozemnho mora, zdalo sa mi vak nepravdepodobn, e tak mal idovsk populcia v ranch americkch kolnich by mohla vldnu tak vekmu obchodu. V mysli sa mi v tom ase tie premietal hollywoodsky obraz bieleho mua, dokonca sn Juana, ktor sa plav do Afriky a chyt ernochov na obchod s otrokmi. Vo filmoch, lnkoch a knihch boli otrokrmi anglosasi s menami ako Smith alebo Jones. Zvyajne to boli neotesan alkoholici juanskho typu. Neskr som sa dozvedel, e otroctvo bolo v Afrike vadeprtomn a udriavan aj samotnmi ernochmi medzi sebou a e len zriedkakedy boli otroci chytan belochmi. Zvyajne to boli ierni africk otrokri, ktor ich predvali obchodnkom. Kniha Who Brought the Slaves to America ma nasmerovala do kninice, v ktorej boli zznamy o otrokrskych lodiach, sasn opisy 112

a mnostvo idovskch historikov, ktor zdokumentovali idovsk rolu v obchode s otrokmi. (Barnes Review, sept. 97)370 idovsk spisovatelia, ktorch knihy som tal, boli pyn na svoje prbehy o vekch idovskch otrokroch. Dobrm prkladom je kniha Marca Raphaela Jews and Judaism in the United States: A Documentary History. idovsk obchodnci hrali hlavn rolu v obchode s otrokmi. V skutonosti vo vetkch americkch kolnich, i u franczskych, britskch alebo holandskch, idovsk obchodnci pravidelne prevldali. Toto neplatilo o ni menej pre pevninu samotnej severnej Ameriky, kde sa poas 18. storoia idia podieali na "trojstrannom obchode", ktor priniesol otrokov z Afriky do Antl, tam boli vymenen za melasu, a t potom obratom vzali do Novho Anglicka a premenili ju na rum na predaj do Afriky. Isaac Da Costa z Charlestonu v 50-tych rokoch osemnsteho storoia, David Franks z Philadelphie v 60-tych a Aaron Lopez z Newportu na konci 70-tych rokov, dominovali idovskmu obchodu s otrokmi na americkom kontinente.371 V severnej Amerike mal obchod s otrokmi svoje najsilnejie stredisko v Newporte, na Rhode Islande. Newport tvoril kov as trojstrannho obchodu s rumom a melasou z Novho Anglicka do Afriky a sp do Antl a Kolni s udskm nkladom. Objavil som, e nie je iadnou nhodou, e Newport, stredisko obchodu s otrokmi, m najstariu synaggu v Amerike a najviu prosperujcu idovsk komunitu v americkch kolnich. Aaron Lopez, portugalsk id maranskho pvodu a obyvate Newportu, bol jednm z najmocnejch obchodnkov s otrokmi v Amerike. Vlastnil desiatky lod a na zpadn pologuu priviezol tisce ernochov. Len poas dvoch plavieb jednej z Lopzovch lod, Cleopatry, zomrelo najmenej 250 ernochov.372 Takto obrovsk straty na ivotoch v tomto pinavom obchode nezabrnili idovskmu kronikrovi Jacobovi Marcusovi, aby Lopza vychvaoval: o meme poveda o tejto mimoriadne zaujmavej osobe?"373 Napriek tomu, e Lopz v Kolnich nadobudol bohatstvo, v revolunom obdob poruil proti-britsk dohody o zkaze dovozu, tm, e viac podporoval zujmy Britnie ako zujmy Kolni.374 idia dominovali obchodu s otrokmi nielen v americkch kolnich, ale v celom Novom svete. Vo vznamnej knihe idovskch dejn v ranej Amerike, New World Jewry, 1492-1776, meme njs nasledujcu pas: Prili na lodiach, prinajc africkch ernochov, ktor mali by predan do otroctva. Obchodovanie s otrokmi bolo krovskm monopolom a idia boli asto menovan za zstupcov Koruny pri ich predaji... [Oni] boli najvmi lodnmi dodvatemi v celej karibskej oblasti, kde lodn preprava bola hlavne idovskm obchodom. . . Lode neboli len idmi vlastnen, ale mali aj idovsk posdky a plavili sa pod velenm idovskch kapitnov. 375 Mnoh idovsk spisovatelia zaznamenali idovsk rolu v otrokrstve, asto sa vychvaujc ich dvtipom v obchode. Spolonos West India Company, ktor drala monopol na dovoz otrokov z Afriky, predvala otrokov na verejnch drabch za hotovos. Hotovos vak bola vinou v rukch idov. Kupujcimi na drabch boli takmer vdy idia a kvli nedostatku konkurencie mohli kupova otrokov za nzke ceny. Na druhej strane vak neexistovala konkurencia ani pri ich predaji majiteom plant a inm kupujcim, z ktorch vina kupovala na ver, splatn pri najbliej rode cukru. Zisky a do vky 300 percent hodnoty nkupu boli asto dosiahnut vysokmi rokovmi sadzbami . . . . Ak sa stalo, e dtum takejto draby padol na idovsk sviatok, draba musela by presunut. Presne toto sa stalo v piatok, 21. oktbra 1644. 376 Hoci urite neobhjiten poda dnench morlnych tandardov, otroctvo bolo v Spojench ttoch ovea miernejie v porovnan s neuveritene krutmi a vraednmi podmienkami africkho otroctva. Najvia neudskos ernoskho otroctva je spojen s plavbou do Ameriky. Niektor hovoria, e 10 a 15 % iernych otrokov zahynulo kvli stiesnenm a pinavm podmienkam na lodiach. Kee idia vldli obchodovaniu s otrokmi u od starovekch ias, uvedomil som si, e to 113

neboli len ernosi, ktor trpeli tmi neudskmi podmienkami, ale tie nespoetn mnostvo bielych ud z oblasti stredozemia. Treba zdrazni aj to, e idia boli nielen hlavnmi obchodnkmi s otrokmi, mali aj vrazne vyie poty otrokov na hlavu ako neidia. Poas celho 18. storoia a v poiatonch rokoch devtnsteho vlastnili idia na severe iernych sluhov; na juhu bolo aj to mlo planti vlastnench idmi obrban otrokmi. V roku 1820 vlastnilo viac ako 75% vetkch idovskch rodn v Charlestone, Richmonde a Savannah otrokov, zamestnanch ako domcich sluhov; takmer 40% vetkch idovskch domcnost v Spojench ttoch vlastnilo jednho alebo viac otrokov. Na juhu, kde boli preven aspo v pomere 100 ku 1, neboli proti otroctvu ako takmu iadne protesty idov. . . Len vemi mlo idov v Spojench ttoch protestovalo proti otroctvu z morlneho hadiska. 377 Vzhadom na to, e menej ne 10% vetkch kolonistov vlastnilo otrokov, Marcus odhauje skutonos, e jednotliv idovsk domcnosti vlastnili otrokov s aleko vou pravdepodobnosou (40% vlastnilo otrokov) ako neidovsk. S ich vm potom v stredozemnej oblasti tvorili idia v starovekom a stredovekom svete nemerne vie mnostvo otrokrov, prve tak ako v Kolnich. Dovoz otrokov do Ameriky je relatvne nedvny historick fenomn, ktor trval asi 200 rokov. U od ias pred Kristom a k africkmu obchodovaniu v 18. storo, bola vina otrokov, ktorch vlastnili a vymieali idia, belosi. Ke som sa dozvedel o idovskej role v obchode s otrokmi, zdalo sa mi, e to urite mohlo prida k nenvisti voi idom v mysliach obyvateov ich hosovskch krajn. By znmy ako najv pchate obchodu s otrokmi nie je pre idov vo verejnch vzahoch zrovna to najlepie. Niet divu, e idmi-ovldan mdi sa tme vyhbaj. Len idovskm uencom, ktor oddane zaznamenvaj idovsk dejiny, hlavne pre idovskch itateov, je dovolen vkroi na tak zakzan historick pdu. Po mojich prvch snahch v nrodnej televzii na zaiatku 70tych rokov odhali idovsk rolu v obchode s otrokmi (v programe Black perspectives on the News stanice PBS) urobil rozsiahly vskum na tto tmu aj Nation of Islam. Ich oddelenie historickho vskumu vylo s obrovskm mnostvom zdokumentovanch materilov o danej tme, ktor zverejnili v knihe s nzvom The Secret Relationship Between Blacks and Jews. 378 Film Stevena Spielberga Dnes je za jednoduch opakovanie slov vznamnch idovskch o obchode s otrokmi sa ani historikov o idovskej roly v otroctve lovek obvinen z slovom nezmieuje antisemitizmu. A ke sa verejnos zaala dozveda o niektorch o prevldajcej roli idov. z mlo znmych faktov, predtm vyhradench pre idovskch uencov, ADL zaala povaova za nutn brni sa takejto antisemitskej propagande. ADL a in idovsk organizcie odpovedali omieanm mnostva vznamnch idovskch uencov, ktor verejne prehlsili, e idovsk rola v kolonilnom obchode s otrokmi bola minimlna. V Spielbergovom senzanom filme o obchode s otrokmi, Amistad,379 by sme ako nali ida. Napriek tomu, e idia vldli obchodu s otrokmi v Newporte, Rhode Islande, vetci otrokri vo filme sa oividne javili ako kresania. Mnostvo lnkov, ktor rozoberali Amistad a obchod s otrokmi, vrtane Time a Newsweek, sa mimoriadne snaili poprie hlavn rolu idov v obchodovan s otrokmi. Bohuia, vine ich itateov nikto nepovedal, e vznamn idovsk historici o tejto zleitosti sami psali predtm ne sa stala neprjemnou tmou. Len niekok si pretaj slov redaktora asopisu American Jewish Historical Society; "idovsk obchodnci hrali vznamn lohu v obchode s otrokmi. V skutonosti, vo vetkch americkch kolnich, i u franczskych, britskch alebo holandskch, idovsk obchodnci obvykle prevldali. Toto neplatilo o ni menej pre pevninu samotnej Severnej Ameriky..." 380

114

Obchod s bielym msom

Prostitcia alebo obchod s bielym msom, ako sa mu vstine hovor, je alou intitciou starou ako sama civilizcia. U v staroveku bola krsa bielych eurpskych ien a mal chlapci a dievat vysoko cenen medzi dodvatemi sn najbrutlnejieho spsobu otroctva: sexulneho zneuctenia udskho tela. Podriadenie sa nespoetnho mnostva nevinnch obet pine a bolesti sexulnej degradcie je zvanm zloinom. Prve tak ako vldli organizovanmu obchodovaniu s otrokmi, idia vldli aj prostitcii. Pvodne sa povaovala za prirodzen prdavok k otroctvu, pretoe nebol potrebn iaden zvltny dvtip, aby si otrokri uvedomili, e ena alebo mal chlapec mu by prenajat aj na sexulne zneuitie. A biele eurpske dievat mohli vynies vek peniaze od sultnov tmavch krajn. Od dn konkubn kra Dvida k modernm dmam Xaviera Hollandera a Heidi Fleiss idia vldnu obchodu so sexom. Talmud je posadnut sexulnymi "stykmi", ktor del na "prirodzen a neprirodzen" druhy, sexulne styky dospelch s malmi chlapcami a dievatami, so sptanmi enami a s pobehlicami. V modernch asoch priniesli Freud a jeho akademick kolegovia tento zvrten pohad do tried a obvaiek Ameriky. Freud, s pomocou idmi-ovplyvnench mdi s kamennou tvrou povedal Zpadnej spolonosti, e sexulne a vyluovacie orgny s najdleitejmi faktormi v ivote a kad mu si tajne el ma sexulny styk so svojou matkou. Pri skman dejn prostitcie som tal o podvode idov, ktor pouvali v minulom storo v strednej Eurpe. V asoch hladu alebo ekonomickch akost chodievali dobre obleen, rchlo hovoriaci idia do ronckych usadlost a rodiom pvabnch kresanskch dievat hovorili, e ich deti by mohli ma v Amerike lep ivot, pretoe tam maj nedostatok robotnkov. Tvrdili im, e deti si zanedlho zaplatia vdavky na cestu a zan nov ivot v krajine slobody a blahobytu. Napriek bolesti odlenia niektor rodiia shlasili, kee chceli pre svoje dcry to najlepie. Namiesto subnho, novho ivota, vak desiatky tisc mladch dievat skonilo v utrpen bordelov Novho sveta. Vo svojej knihe Prostitution and Prejudice pe idovsk historik Edward Bristow o svetovej sieti prostitcie a jasne ukazuje npadn idovsk lohu v tomto svete.381 382 Nie je ak predstavi si reakciu mnohch vchodoeurpanov na idovsk zotroovanie a degradciu desiatok tisc kresanskch dievat. Bristow odhauje, e strediskom idovskho obchodu s neidovskmi enami s Poska a okolitch krajn bolo mal mesteko zvan Osvienim, ktor Nemci volali Auschwitz. Toto jednoduch odhalenie me prinies viac pochopenia do opakujceho sa konfliktu medzi idmi a neidmi. idovsk nadvlda v obchode s bielym msom aj naalej pokrauje. V skutonosti dosiahla mieru, viu ne kedykovek predtm. V neworlenskych novinch Times-Picayune sa 11. janura 1998 objavil lnok pod nzvom: "Obchodnci s otrokmi lkaj slovansk eny." Napsal ho Michael Specter a distribuoval idmi-veden New York Times News Service a pe sa v om o idmi-riadenom obchode s bielym msom obrovskch rozmerov. lnok zana dojmavm prbehom o krsnom ukrajinskom dievati, ktor v ndeji, e unikne chudobe a zfalstvu jej dedinskho ivota odpovedalo na inzert v miestnych novinch subujci prcu a prleitosti v zahrani. Skonila ako sexulna otrokya v Izraeli. Mala 21 rokov, bola sebaist a rada, e je pre z Ukrajiny. Izrael ponkal nov svet a na tde alebo dva sa vetko zdalo by mon. Potom, v jedno rno, ju odviezli do bordelu, kde jej f splil jej pas priamo pred jej oami. "Vlastnm a," spomnala si na jeho slov. "Si mj majetok a bude pracova, a km si nezarob na odchod. Nepokaj sa ujs. Nem papiere a nehovor hebrejsky. Zatkn a a vyhostia. Potom a dostaneme a privezieme sp." 383 V Izraeli rob vlda vemi mlo na ukonenie brutlneho otrockho systmu okrem toho, e vyhostia mal percento dievat, ktor njdu bez imigranch papierov. V poslednch troch rokoch bolo z Izraela vyhostench takmer 1500 ukrajinskch ien. Vetko je plne proti tmto enm a v prospech otrokrov, pretoe ak podaj alobu proti svojmu otrokrovi, musia zosta vo vzen a 115

do sdneho procesu. Specter cituje riaditeku vznice v Neve Tirtsa, ktor hovor, e nepoznala jedin dieva, ktor by sa rozhodlo svedi proti svojmu idovskmu otrokrovi. Obchodnk s bielym msom je teda chrnen izraelskm systmom, km obete s potrestan. Specter definuje prostittky aj ich pnov. Cituje izraelskho obchodnka s bielym msom Jacoba Golana: eny, ktor tam pracuj, s tak ako skoro vetky prostittky v Izraeli Rusky, ich fovia vak nie. "Izraelania miluj rusk dievat," hovor Jacob Golan. . . . "S blondnky, dobre vyzeraj a s in ako my," hovor alej, smejc sa.384 Izrael nie je samozrejme jedinm cieom ien z vchodnej Eurpy. idovsk gangy v Rusku maj siln prepojenia so idovskmi zloineckmi organizciami po celom svete. Poda ukrajinskho ministerstva vntra bolo za poslednch 10 rokov s krajiny vylkanch asi 400 000 ien mladch ako 30 rokov - a to je len jeden z bvalch sovietskych ttov. Specter cituje Medzinrodn organizciu pre migrciu, ktor odhaduje, e kadorone je do zpadnej Eurpy a sveta predanch zhruba 500 000 ien z Vchodnho bloku.385 Je to tragdia obrovskch rozmerov, ktorej sa v tlai dostva len vemi mal pozornos. "asopis idovskej kultry a nzorov" Moment, mal vo svojom vydan z aprla 1998 lnok na strane 44, nazvan "Hookers in the Holy Land" (apky v Svtej Zemi).386 V om sa diskutuje o bujnejcej prostitcii s blonavmi Ruskami ako o "nrodnej intitcii". alej pokrauje rozprvanm o zkaznkoch, medzi ktormi s dokonca rabni, ktor na bicykloch jazdia do bordelov. Vek percento zkaznkov - alebo Johnov, v ich argne - tvoria ultraortodoxn idia, pobon mui, ktorch ivoty s riaden halachah (nboensk zkon), ktor im vrav kedy mu alebo nemu ma sex so svojimi enami. Take tvrtkov popoludnia (de, kedy sa chlapci v Izraeli bavia) id autobusy s ortodoxnmi idmi z Jeruzalema, Haify a okolitch miest do Tel Avivu kvli pr vzcnym chvam vne v masnom salne, za pieskovou dunou, alebo niekde v ulike. "almi zkaznkmi s radnci, prvnici, policajti a politici. Cel spektrum izraelskej spolonosti si udruje prostittky," tvrd detektv Shachar, cinick vetern, o detailoch telavivskej zhralosti.... Tel Baruch je tak vemi absurdn a tak vemi izraelsk. 387 Otvorene alej opisuje dievat, ktor s vinou z vchodnej Eurpy spolu s niekokmi Palestnankami, ktor s doslova otrokmi, vydraenmi na aukcii. Akonhle prdu dievat do Izraela, prevezm si ich zloineck fovia. Zvyajne ich zober do "auknej siene", kde majitelia rznych masnych salnov ponknu cenu a ten kto najviac ponkne dostane dieva. . . . Dievat s doslovnmi otrokmi. 388 lnok pokrauje poznmkou, e mnoh prostittky v Izraeli, najm tie s arabskmi predkami, sa stretvaj s fyzickm tranm od idov, ktor tm vyjadruj svoj "rasovo-nacionalistick zpal". . . .zistili, e ich idovsk zkaznci k nim prichdzaj len po palestnskom teroristickom ine, aby tak uinili svoju osobn sexulnu pomstu pretkan rasovo-nacionalistickm zpalom. "...a robia tak s nenvisou a hnevom."389 V rozhovore o sfalovanch dokumentoch, sliacich na prepaovanie dievat do Izraela Specter poznamenva, e tie s asto zaobstaran od "starch idovskch ien na Ukrajine". A predsa, Specter tchto idovskch pchateov medzinrodnho gangu obchodnkov s bielym msom bezstarostne oznauje ako "rusk zloineck gangy" alebo "rusk mafia." Pre verejn vzahy so idmi by bolo zl, ak by Times-Picayune nazval lnok: "idovsk otrokri lkaj neidovsk eny." idovsk spisovatelia, ktor pu o antisemitizme, sa nikdy nezmieuj o idovskej nadvlde v obchodovan s otrokmi alebo v prostitcii. Nikdy nepoukazuj na to, e takto idovsk aktivity by mohli pochopitene vies k nepriaznivm postojom voi idom. Predstavte si celosvetov reakciu mdi, ak by neidia zotroovali stovky tisc idovskch dievat, predvali ich v auknch sieach a vystavovali ich neopsatenm krutostiam. Predstavte si hnev, ktor by sa rozhual zo idovskch mdi. Miliny kresanskch dievat sa vak stvaj obeami 116

idovskch zloincov a nie je pou iadny morlny protest, iadny medzinrodn prpad vytrubovan celebritami a politikmi. Po mojej diskusii na tto tmu na stanici PBS v programe Black Perspectives on the News sa toky na ma ako na antisemitu stali ete ostrejie. Ke som ako mlad tal o otroctve na juhu, prbehy o krutosti a utrpen sa ma tak vemi dotkli, e som sa ctil by vinn. Ke som sa vak dozvedel pravdu o obchode s otrokmi, vimol som si, e t ist idovsk spisovatelia, producenti a vydavatelia, ktor do ma vtepovali vinu nikdy ani len raz nenaznaili, e idia by mali cti nejak kolektvnu vinu za 2000 ron zznam o ich obchode s umi. Je zrejme, e v novej morlke idovskej tlae je uenie sa o vykorisovan ernochov belochmi nazvan "dejinami" a uenie sa o idovskom vykorisovan belochov aj ernochov je nazvan "nenvisou."

Nelojlnos
Z historickho hadiska je najbenej vraz spjan so idmi, okrem poiiavatea peaz, vybera dan. Existuje vea prkladov v priebehu dejn a po 20. storoie o tom, e idia boli hlavnmi nstrojmi vyberania dan, ktor vldnuca skupina pouvala na zvenie prjmu. idovsk historik Josephus vo svojich Antiquities of the Jews390 rozprva prbeh o idovskom vyberaovi dan menom Jozef na dvore Ptolemaia, ktor bol pri vyberan dan tak bezcitn a inn, e ponkol dvojnsobne vyiu sumu ne ktokovek in za prvo vybera dane. V tch asoch krli zvyajne prijmali ponuky od vyberaov dan a ten, ktor sbil najvyiu sumu zskal splnomocnenie a vetko, o vyzbieral, okrem toho, o sbil krovi, si mohol necha pre seba. Jozefov spech pochdzal v nemalej miere z toho, e zabjal a konfikoval majetok tch, ktor odmietli plati poadovan sumu. Jozephus opisoval jeho spech ako "oklbanie Srie a do kosti". Napriek tomu nemal zbrany poveda: "Jozef bol dobr a vekodun mu, ktor vyviedol idov zo stavu chudoby a skposti a priviedol ich k vekoleposti." 391 Vldcovia multikultrnych impri asto pouvali idov ako svojich sprvcov, pretoe vedeli, e oni nebud pociova iadnu lojalitu k neidovskm obyvateom krajn, v ktorch sdlili. Zo idov boli vborn vyberai dan. Mali dobr finann dvtip a poadovan rtu kadho dobrho vyberaa dan: mlo sympati k daovmu poplatnkovi. V moslimskom svete mono vidie praktiku vyuvania idov ako okupanch sprvcov v arabskom dobit a vldnut v panielsku v 8. a 15. storo, vo fatimidskom ovldnut Tuniska v 10. storo, v merinidskej okupcii Maroka v 13 a 15 storo, poas mongolskej vldy v Iraku a v 16. storo v ase vldnutia Otomana. Tto praktika pokraovala dokonca a do 20. storoia v Maroku, kde ich Franczi vyuvali na tto lohu pri Moslimoch, v povojnovch satelitnch ttoch Sovietskeho zvzu vo vchodnej Eurpe a jednho asu dokonca pri kontrole uplatnenej krom Faysalom v Iraku. Jedno z najviac opakovanch obvinen, ktor antisemiti vyslovili je, e pri zachovvan si vernosti k zujmom svojej vlastnej skupiny, idia historicky zradili svoje hosovsk nrody v asoch vojny, okupcie a trap. Histria Byzancie poskytuje prklad nezmieritenho konfliktu medzi idmi a umi ich hosujceho nroda v ase vojny.

Kontantnopol: prbeh opakovanej zrady

idovsk spisovatelia Gedalia Alon392 a Michael Avi-Yonah393 ukazuj, e byzantsk rady sa prorocky bli, e u nich ijci idia pomu perzskm votrelcom. Mali tie pravdu ke sa strachovali, e pomu aj moslimskm armdam. idia boli zabit vo vekch potoch po odhalen idovskho spiknutia za elom vyda mesto Peranom.394 idia podporovali na zaiatku 7. storoia perzskch okupantov a v tajnej dohode so Samaritnmi zmasakrovali 100 000 kresanov.395 117

Ke byzantsk kresania zskali mesto sp, idia boli nsilne obrten na kresansk vieru. idia podporovali Arabov, ke oblas dobili v rokoch 636-40.396 397 V 12. storo byzantsk idia podporili dobyvatesk armdy seljukskch Turkov.398 V 14. storo podporili Kontantnopolu.399 invziu otomanskch Turkov posledn dobytie

Z vaky za ich podporu nariadil Sultn ekonomick nadvldu nad kresanskmi poddanmi a idia migrovali do oblasti z celej Diaspory.400

Existuje vemi vea dkazov o tom, e idia podporovali saracnske dobytie panielska401 a slili ako krut sprvcovia moslimskej okupanej vldy. 402 403 404 idovsk komunity poskytli pomoc votrelcom kedykovek videli vhodu v zvrhnut existujceho systmu. Samozrejme, moslimsk spoloenstv boli idmi zrdzan prve tak asto ako kresansk. Po druhej svetovej vojne sa idia stali vznamnmi sprvcami a tajnou polciou brutlneho reimu zavedenho Sovietmi vo vchodnej Eurpe. David Irving vo svojej knihe z roku 1981 Uprising (Povstanie) ukazuje, e idia tak vldli tajnej polcii, ktor umuila a zavradila stovky tisc ud v Sovietmi-kontrolovanom Maarsku, e antisemitizmus bol jednm z podnetov protikomunistickho povstania.405 Vzhadom na idovsk angaovanos vo vraednch prejavoch komunizmu by nemalo by iadnou zhadou, preo idia obviuj obyvateov vchodnej Eurpy, e s najvmi "antisemitmi". V samotnom Rusku boli idovsk komunisti silami, ktor vyvlastnili Rusov z ich vlastnej vldy, silou, ktor tvorila vedenie vraednej KGB a silou, ktor zavradila rusk crsku rodinu, vrtane vetkch det. Amerika zaila jeden z najzkernejch inov zrady v dejinch, ke Julius a Ethel Rosenbergovci a ich idovsk spolupchatelia ukradli americk tajomstv vroby atmovej bomby a dali ich Sovietom. Poas Vietnamskej vojny viedla idmi-ovldan Nov avica pro-vietkongsk demontrcie, km americk chlapci zomierali vaka vietkongskm gukm a bombm. Dvoma najznmejmi podnecovatemi z vietnamskej ry boli Abbie Hoffman a Jerry Rubin. idovsk pini pre Izrael ako napr. Jonathan Pollard ukradli niektor z najprsnejie strench americkch tajomstiev. Jeho ukradnut tajomstv boli potom vymenen medzi Izraelom a Sovietmi, ktor zniili nae tajn opercie vo vchodnej Eurpe. Sn klasick prklad ich lohy sprvcov a vykorisovateov v utlateskej vlde meme njs v ich vlastnch kronikch. Je to prbeh o ich pobyte v starovekom Egypte.

Prbeh o Jozefovi
Kad diea v nedenej kole je oboznmen s biblickm prbehom o Jozefovi, jeho "rznofarebnom plti", zrade jeho bratov, zotroen a nslednom vzostupe k vekej moci v Egypte. Na vysokej kole mi jeden priate odporuil, aby som si pretal prbeh o Jozefovi a pobyte Izraelitov v Egypte v svetle mjho novho porozumenia idovskho sprvania v dejinch. Vybral som Bibliu a nalistoval posledn strnky Genesisu a prv Exodusu. Po ich pretan a nslednom preman o tom, oho som sa dotal, si myslm, e som konene pochopil, preo bol Boh tak asto nahnevan na "vyvolen ud". Genesis predstavuje Jozefa vo veku 17 rokoch, trajc svojmu otcovi Jakubovi o hriechoch svojho brata. Jakub je Jozefom tak uchvten, e mu d rznofarebn pl, o vyvol iarlivos u dvoch jeho bratov. Bratia s tie znechuten Jozefovm povyovanm sa pri vykladan svojich snov o jeho budcej nadradenosti. V jednom sne Jozef hovor o tom, ako na poli viae snopy a jeho snop sa ohne smerom nahor, zatia o snopy jeho bratov, nahromaden vade vkol, sa ohn smerom nadol.406 Zanedlho rozprva o sne, v ktorom sa slnko, hviezdy a mesiac pred nm poklonia. Aj Jakub pokarh Jozefa za vystavovanie svojej neprijatenej drzosti. Jeho bratia ho tak nenvidia, e sa ho rozhodn 118

zabi. Ke vak uvidia imaelitsk karavnu smerujcu do Egypta, rozhodn sa preda brata do otroctva.407 Jozefa vezm do Egypta a nakoniec predaj Potifarovi, kapitnovi faranovej stre. Jozefov ostr jazyk a finann dvtip mu pomhaj k jeho poveniu na dozorcu celej domcnosti. Potifar mu dveruje v kadej malikosti. Jednho da, km je Potifar pre, jeho ena kri, e Jozef sa ju sna znsilni a ke pribehn ostatn sluhovia, njdu po utekajcom Jozefovi len aty. Jozef tvrd, e to bol on, kto bol obeou pokusu o znsilnenie, rozzren Potifar ho vak aj napriek tomu vrh do vzenia.408 Op, pouijc svoju bystros a dvtip, sa Jozef stva vrchnm sprvcom vzenia, prakticky vedie vznicu a vetkch vzov m pod kontrolou. Vo vzen je aj niekoko faranovch sluhov. Od nich sa Jozef nepochybne dozved vetky klebety a novinky z palca. Dvaja z faranovch sluhov, vrchn sluha a pekr, maj sny, ktor Jozef ikovne vyklad. Vrchn sluha je napokon znova doveden do prce a potom, o m faran znepokojujci sen, mu sluha povie o Jozefovch schopnostiach. Po predveden pred farana Jozef vyklad slvny sen o siedmich tunch kravch a siedmich chudch. Inteligentne chpajc cyklick povahu blahobytu a hladomoru hovor faranovi, e nadde sedem dobrch rokov a sedem zlch. Jozef potom faranovi navrhuje, aby menoval mua "rozvneho a mdreho a dal mu do sprvy krajinu Egypta". (Genesis 42:33)409 Faran vtedy urob z Jozefa po sebe najmocnejieho mua v Egypte a pover ho zhromaovanm rody Egypta. V nasledujcich pr rokoch zhromad Jozef od egyptskch ronkov obrovsk mnostvo zrna a usad sa ako "Pn Egypta" a "vldca Egypta" konajc tak v mene farana. Ke napokon udrie obdobie sucha a hladu, Jozef vymysl pln na zvenie svojej a faranovej moci a bohatstva. Ke sa hladujci Egypania doaduj od farana zrna, ktor si poas rokov uskladovali, faran ich pole za Jozefom. On im povie, e za zrno musia plati a "zhromad tak vetky peniaze, ktor v Egypte boli" (Genesis 47:14).410 Nastane krut krza ke padne mena. Nasleduje niekoko krutch verov: 15. Avak ke u nebolo peaz v egyptskej krajine i v zemi Kanan, vetci Egypania prichdzali k Jozefovi a vraveli: Daj nm chleba. Preo by sme mali umiera pred tvojimi oami, ke peaz u niet? 16. A Jozef im odpovedal: Odovzdajte v statok a za v statok vm dm chleba, ke u peaz niet. 17. Vtedy doviedli k Jozefovi svoje stda a Jozef im dal chleba za kone, ovce, dobytok a za osly. Tak ich toho roku za vetky ich stda zaopatroval chlebom. 18: Ke sa rok minul, na druh rok prili k nemu a povedali mu: Netajme pred svojm pnom, e nielen peniaze sa nm minuli, ale i stda dobytka u patria nmu pnovi: neostalo nm pred nam pnom ni, iba nae tel a naa pda. 19. Preo mme hyn pred tvojimi oami, my a naa pda? Kp ns i nau pdu za chlieb a my aj so svojou pdou budeme otrokmi faranovmi; daj nm osiva, aby sme ostali naive a nepomreli, a aby nm pda nespustla. 21. a ud od jednho konca zemia Egypta po druh urobil otrokmi. Jozef tak najprv zoberie slobodnm Egypanom vetky peniaze, potom vetky ich domce zvierat, potom ich domy a polia a napokon z nich urob vo faranovej krajine otrokov a 20% rody musia odovzdva faranovi. Faran je rieenm naden, kee jeho majetok sa rozrast a Jozef vzal vetku zem od ud a vrtil ich na u, aby pracovali ako podielnici. V rovnakom ase ke Egypania prevaj toto trpenie, pole Jozef po vetkch svojich idovskch bratov a privedie ich do Egypta. Genesis hovor celkom jasne, e Jozef dva Izraelitom vrecia zlata a jedla a e "v krajine si dobre navaj". 45:18 A vezmite svojho otca i svoje rodiny a prte ku mne; dm vm najlepiu as Egypta, aby ste jedvali z najlepch plodn krajiny. 47:6 M cel Egypt pred sebou, usa otca i bratov v najlepej asti krajiny, nech bvaj v krajine Gen. Ak pozn medzi nimi scich ud, urob ich sprvcami nad stdami, ktor mm. 119

47:13 V celej zemi nebolo chleba, lebo hladomor bol vemi vek, take bol zmoren Egypt i Kanan. 47:27 Tak sa Izraeliti usadili v Egypte, v krajine Gen; udomcnili sa v nej, mnoili sa a vemi sa rozrstli. lovek si vie ahko predstavi, o si Egypania mysleli o Jozefovi, ktor im vzal krajinu a majetok a priviedol ich do otroctva, zatia o cudzm Izraelitom dal zlato, zdarma potravu a najlepiu zem v celom Egypte. Egypania vybudovali vekolep civilizciu s vynikajcimi umeleckmi a kultrnymi vdobytkami, vrtane pokroku v matematike, stavitestve, architektre, astronmii a ponohospodrstve. Vybudovali najtrvalejie architektonick vtvory na svete: pyramdy. S akou nevou museli pracova pod plnou mocou cudzieho kmea. Poda Genesis a Exodu trvalo toto usporiadanie vemi dlho, naznaujc, e Izraeliti boli v Egypte dlh dobu privilegovanmi sprvcami. Faran sa mohol spoahn, e k miestnej aristokracii alebo triede obchodnkov nectili iadnu lojlnos a mohli sli faranovmu elu tak, e hnev udu upriamovali viac na idov ako priamo na samotnho farana. V kadom prpade, mnostvo a politick a ekonomick sila idov napokon narstli tak dramaticky, e aj faranova rodina sa ctila ohrozen - model, ktor sa v idovskch dejinch tak asto opakuje. Vimnite si nasledujce pase z Exodusu. 1:7 Izraeliti boli plodn, mnoili sa, rstli potom a nesmierne mohutneli, take ich bola pln krajina. 1:8 Vtedy nastpil v Egypte nov kr, ktor Jozefa nepoznal. 1:9 Ten povedal svojmu udu: Ha, ud Izraelsk je poetnej a silnej ako my. 1:10 Noe, ponajme si mdro voi nemu, aby sa nerozmnoil; lebo by sa mohlo sta, e v prpade vojny by sa aj on pripojil k naim protivnkom, bojoval by proti nm a odiiel by z krajiny.411 Potom s svedomito zaznamenan egyptsk pogromy proti idom a idovsk oslava egyptskho vradenia novorodencov a idovsk vyhnanie a vykpenie ako je to vyjadren v Pasche. Egyptsk faran nebol poslednm, ktor chcel idov vyhna zo svojej krajiny. Nasleduje iaston zoznam eurpskych krajn a miest, z ktorch boli idia vyhosten: VYHOSTENIE IDOV Z EURPSKYCH TTOV A MIEST Mainz 1012 Franczsko 1182 Horn Bavorsko 1276 Anglicko 1290 Franczsko 1306 Franczsko 1322 Sasko 1349 Maarsko 1360 Belgicko 1370 dnen Slovensko 1380 Franczsko 1394 Raksko 1420 Lyon 1420 Koln 1424 Mainz 1438 Horn Bavorsko 1442 Holandsko 1444 Brandenburg 1446 Mainz 1462 Mainz 1483 Warava 1483 panielsko 1492 Taliansko 1492 Litva 1495 Portugalsko 1496 Neapol 1496 Navarre 1498 Norimberg 1498 Brandenburg 1510 Prusko 1510 Neapol 1533 Taliansko 1540 Neapol 1541 Praha 1541 eneva 1550 Bavorsko 1551 Praha 1557 Ppesk tty 1569 Maarsko 1582 Hamburg 1649 Viede 1669 dnen Slovensko 1744 Morava 1744 esko 1744 Moskva 1891

Sionistick vodca Chaim Weizman napsal o pravidelnch nepriateskch reakcich na idovsk prtomnos toto: Kedykovek, v ktorejkovek krajine dosiahne mnostvo idov bod prestenia, krajina proti nim reaguje. . . . [Tto] reakcia. . . neme by povaovan za antisemitizmus v benom alebo 120

vulgrnom zmysle slova; je to veobecn socilna a ekonomick sprievodn okolnos idovskej emigrcie, ktorej sa nevieme strias. 412 Poda populrnej idovskej verzie dejn boli neidia vdy vinn za vzjomn konflikt. Po tom, o tolerantne vpustili idovskch imigrantov do svojich krajn s neidia obviovan z bezprinnej nenvisti voi idom, ktor s zobrazovan ako nevinn zdroje ekonomickch a socilnych prnosov. Ke som tal o nepriatestve voi idom na desiatkach rznych miest a za rznych historickch okolnost, zdalo sa mi to podobn muovi, ktor je obvinen a odsden za desiatky znsilnen v niekokch ttoch v priebehu mnohch rokov. Mu tvrd, e je nevinn a e desiatky obvinen zo znsilnen s len vsledkom bezprinnej "nenvisti", ktor voi nemu ctia obete. Vnmav spisovate Joseph Sobran to dobre povedal ke prehlsil, e vraz "antisemita" u neoznauje toho, kto nem rd idov, ale toho, koho nemaj radi idia.

idovsk pohad na antisemitizmus

Ako som pokraoval v tan, objavil som to, o idovsk uenci veria, e je historick pvod konfliktu medzi idmi a neidmi. Ak sa op zahbime do strnok Genesisu, ktor predchdzaj prbehu o Jozefovi, njdeme neobyajn prbeh Izka a Rebeky a ich dvoch synov Ezaua a Jakuba. idovsk viera hlsa, e tto dvaja synovia predstavuj dva rozdielne nrody idov a neidov. V Genesise, v kapitole 25 sa hovor: 23. A pn jej riekol: "Dva nrody s v lone tvojom a dva kmene oddelia sa zo ivota tvojho, nrod nad nrodom bude prevlda a star sli bude mladiemu... 25. Prv sa narodil erven, cel chlpat ako kouch a nazvali ho Ezauom. Za nm sa objavil jeho brat a jeho ruka drala Ezauovu ptu. Preto mu dali meno Jakub. 27. Ke chlapci dorstli, Ezau bol udatnm lovcom, muom stepi, Jakub bol vak tich lovek a bval v stanoch... 28. Izk mal radej Ezaua, lebo rd jedval jeho divinu. Rebeka mala zase radej Jakuba. 29. ...Raz priiel Ezau zo stepi celkom vyerpan a povedal Jakubovi: "Noe mi rchlo daj z ervenho (jedla), lebo som celkom vyerpan." Preto ho nazvali Edom (erven). 31. I povedal Jakub: "Predaj mi vak tvoje prvoroden prvo." 32. Tu Ezau odvetil: "Ha idem zomrie, naoe je mi to prvo prvorodenstva?" 33. Jakub mu vak vravel: "Najprv mi prisahaj." A on mu odprisahal a tak predal svoje prvoroden prvo Jakubovi. Potom dal Jakub Ezauovi chleba a oovicovho pokrmu a on jedol a pil. Nato sa pobral a odiiel...413 Ezau vaka dobrmu a vernmu sprvaniu ostal Izkovm obbencom. Chorav a slabozrak Izk zavolal Ezaua a poiadal ho, aby mu ulovil nejak divinu a potom e mu d Boie poehnanie. Ke Rebeka toto poula, nariadila Jakubovi aby predstieral, e je Ezau a doniesol otcovi baranie mso pripraven tak, aby chutilo ako divina. Jakub sa tak zamaskoval, e dokonca aj voal ako Ezau. Jakub potom klamal svojmu otcovi a vydval sa za Ezaua. Vaka tomuto podvodu a zrade napokon dostal otcovo poehnanie. 19. Jakub povedal svojmu otcovi: "Ja som Ezau, tvoj prvoroden. Urobil som, ako si mi rozkzal. Len si sadni a jedz z mojej diviny, aby si ma mohol poehna." 21. Tu povedal Izk Jakubovi: "Noe pristp bliie syn mj, aby som a ohmatal, i ty si naozaj syn mj Ezau alebo nie." 22. I pristpil Jakub bliie k svojmu otcovi Izkovi a ke ho ohmatal, potom mu povedal: "Hlas je hlasom Jakubovm, ale ruky s Ezauove." 24. A znova mu povedal: "Naozaj si ty mj syn Ezau?" A on odpovedal: "Ja som to..."

121

29. Nech ti slia nrody a nech sa ti klaaj. Bu pnom nad svojimi bratmi a nech sa tebe klaaj synovia matky tvojej. Kto teba bude preklna, nech je prekliaty a kto teba bude ehna, nech je poehnan.414 Po nvrate z poovaky Ezau zistil, e jeho brat otca podviedol a vyntil si tak jeho poehnanie. 33. ...A ja som jedol zo vetkho prv ne si ty priiel. A ja som ho poehnal a bude poehnan. 34. A ke Ezau poul otcove slov, hrozne zaplakal a vemi sa vzprieil a svojmu otcovi povedal: "Ote mj, poehnaj aj ma." 35. On odvetil: "Podvodom priiel tvoj brat a odal ti poehnanie." 36. Tu on prehovoril: "Za to mu dali meno Jakub, e ma teraz druh raz oklamal? Odal mi u prvorodensk prvo a teraz ha, odal mi aj poehnanie." 37. Izk odpovedal Ezauovi: "Pozri, ja som ho ustanovil nad tebou pnom a vetkch jeho bratov dal som mu za sluhov... 38. ...Tu Ezau zaal hlasno plaka... 39. Potom mu Izk riekol: "Zaiste, aleko od rnej pdy bude bydlisko tvoje a aleko od nebeskej rosy zhora. Zo svojho mea i bude, sli vak bude bratovi svojmu a ke sa bude snai oslobodi, zhod jarmo jeho zo svojej ije." Jakub a Ezau sa po 22 rokoch uzmierili, ale poda idovskho vkladu sa potomkovia Ezaua stali idovskmi edomitmi, km potomkovia Jakuba sa stali idmi. idovsk uenci neskr hovorili o Rimanoch ako o edomitoch a termn Ezau sa stal synonymom pre Eurpanov a vetkch neidov. Prbeh Jakuba a Ezaua je prbehom idov a neidov, s ktorm sa idovsk nboenstvo stle stotouje. Narky na Ezaua mme njs v populrnej knihe Raphaela Pataiho The Jewish Mind (idovsk myse) a v stovkch inch idovskch diel.415 Sholem Aleichem, znmy idovsk autor puci v jazyku jidi, napsal vo svojej autobiografii drsnho ruskho prievoznka: Ezau! Len goy by mohol robi takto prcu, id nie. Biblia hovor o Esauovi, "a bude sli svojmu bratovi". Som rd, e som potomkom Jakuba a nie Ezaua. 416 Populrny idovsk intelektul Sidney Hook opisuje, ako sa ptal svojho idovskho uitea na nespravodlivos Jakubovch inov voi Ezauovi. Cituje svojho rabna, ktor mu odpovedal: "o je to za otzka? Ezau bol zviera." 417 Jakub, ktor sa premenoval na Izraela je povaovan za otca idovskho nroda. Na Ezaua sa zase had ako na predstavitea neidov. Kee idia tvrdia, e oni za antisemitizmus, ktor neidia zdedili, nemu, Ezauova nenvis k Jakubovi je rovnako povaovan za poiatok antisemitizmu. Rabn Leon Spitz, citovan v American Hebrew, dokazuje hbku nenvisti mnohch idov k Ezauovi a jeho potomkom: Nech Ezau ku, narieka a protestuje proti civilizovanmu svetu a nech Jakub bojuje ten sprvny boj. Antisemiti vak rozumej len jednmu jazyku a mus by s nimi zaobchdzan na ich vlastnej rovni. Purimsk idia sa postavili za svoje ivoty. Americk idia sa tie musia postavi sasnm antisemitom. Nae vznice musme naplni antisemitskmi gangstrami. Nae stavy pre choromysench musme naplni antisemitskmi ialencami. Musme bojova proti kadmu, kto nem rd idov. Musme prenasledova a zhanobi naich antisemitskch nsilnkov a to a v takom rozsahu, e nikto si nebude ela alebo sa odvi sta sa jednm z nich. 418 Ke som pochopil, e Ezau a Jakub s vstinou idovskou alegriou vntornho konfliktu medzi idmi a neidmi z perspektvy idovskej, uvedomil som si, e neidia by sa tie mohli z tohto prbehu poui. Nie je sn skutonos, e Ezau pracoval ako na poli, km Jakub prebval v stane, symbolom dejn idov a neidov? Je to v dokonalom slade so zdedenou lskou Eurpanov k prrode, zemi a idovskou lskou k mestskmu ivotu.

122

Nepovaovala by sn objektvna osoba Esauov slzy a hnev za ospravedlniten, dokonca aj pri tan prbehu napsanho so zaujatosou Jakubovch potomkov? Je Jakub nevinn alebo to bol Ezau, ktor podvdzal? Shylock, iadajci o "pol kila msa" v Shakespearovom Bentskom kupcovi nepredstavuje o ni menej lakomstva a chladnokrvnosti ne Jakubovo odopieranie jedla svojmu chormu bratovi, aby mohol ukradn jeho prvo prvorodenstva. Predstavme si alej Jakubovo prestrojenie, aby podviedol brata aj otca. Povauj toto idovsk uenci za spravodlivos? Je Ezauov hnev "nenvisou" a "antisemitizmom"? Je antisemitsk poznamena, e poda svojich vlastnch zdrojov naiel Izrael svoje najranejie korene v podvode a zrade - a navye sa tm pi? Mono bol Izk prorokom ke povedal, e Ezau sa stane otrokom svojho brata, a km nedosiahne nadvldu (pln kontrolu nad krajinou, v ktorej il) a tm zlom "Jakubove jarmo". Napriek tomu, e filosemitsk verzia dejn je dlhm prbehom idovskch trap v rukch neidov, Jakubovi potomkovia urite nie s jedinmi, ktor trpeli. Ezauove deti stratili nespoetn miliardy kvli ernctvu, podvodom a organizovanmu zloinu Jakubovch potomkov. Miliny neidov trpia muivm otroctvom, degradciou a smrou v rukch idovskch pnov obchodu s otrokmi a prostitcie. Ezauove slzy padali za vradenie milinov kresanov v rukch idovskch bolevikov vo vchodnej a strednej Eurpe. Ronili sa za miliny vojakov a civilistov, ktor boli zabit v dvoch bratovraednch svetovch vojnch, ktor v nemalej miere spsobila idovsk moc. Nemono njs Ezauov ospravedlniten hnev v palestnskom ude, ktor stratil svoju zem, slobodu a mnoh aj ivoty svojich det? Ak je prbeh Jakuba a Ezaua tm, o idovsk rabint nazva prbehom genzy idov a neidov je to prbeh idovskho podvodu proti tm, ktorch povauj za neidov. Takto zrada mus skoni. Ak bude pokraova, je len otzkou asu, kedy Ezauov hnev op vzplanie, tak ako sa to stalo tisckrt odvtedy o "synovia Jakuba" po prv raz vstpili do naich krajn. Ohadupln a inteligentn idia musia uzna, e tak ako idia maj nrok vyslovi rozhorenie proti neidom, aj neidia maj rovnak prvo voi idom. Tto idia musia rozumne kona, aby zmiernili idovsk rasizmus a niiv proti-neidovstvo. Ovldaj moc mdi a maj ohromn vplyv vo vlde rozhodne dos vek na to, aby zlomili kolobeh idovskho rasizmu a antisemitizmu. Neiadame od idov, aby obetovali svoju identitu a dedistvo. Naopak, rozumieme ich prirodzenej tbe po preit ich kultrneho a genetickho dedistva, poadujeme vak, aby uznali rovnak zkladn prvo pre ud, medzi ktormi ij. Ak pokryteck je naprklad to, ak idia v Islamskom svete propaguj knihy, ktor hlboko uraj Moslimov, ako trebrs Satansk vere od Salman Rushdie, alebo sa snaia o zkaz vianonch kolied v naich verejnch kolch, sasne vak zhaj podporu pre exkluzvne idovsk nboenstvo financovan z dan americkch daovch poplatnkov! Ved kampa za otvorenie americkch hranc tretiemu svetu, zatia o posielaj americk dane nrodu, ktor zakazuje imigrciu pre neidov a odopiera prvo vrti sa dokonca aj tm, ktor sa tam narodili a ktorch rodiny tam ili po cel genercie. Ak sa predvdav idia vyhn takmuto pokrytectvu a km ij medzi nami bud sa dra naich morlnych hodnt a ak zastavia manipulciu a vykorisovanie, potom sa meme vyhn tragickm antisemitskm reakcim, ktor opakovane vybuchuj v tokch krajinch. Z lekci idovskch dejn, ktorm som sa nauil z diel idov samotnch, sa zd nepravdepodobn, e ich vodcovia uvidia mdros v mojom nvrhu. Dejiny uia tvrd a asto krvav lekcie, ale len niekok na ne dbaj. Viem tie, e nememe odpova v neinnej ndeji a dvere vo vekorysos naich tradinch nepriateov. Nie, my mme prvo by pnmi v naom vlastnom dome. Mme prirodzen prvo, aby nae Zpadn nrody odrali nau vlastn duu, n vlastn charakter, nau estetiku, nae umenie, nae hodnoty, nae tby, nae zujmy a n vlastn osud. Kad ud, kultra a nrod m toto neodmysliten prvo. Ako nm to ukazuj dejiny, lovek nikdy neme spene vyjednva z pozcie slabosti, jedine z pozcie sily. Je naou lohou sta sa silnmi. Poznanie pravdy ns urob silnmi. Musme pochopi, e sme v evolunom boji na ivot a na smr - a musme si uvedomi, e ak v tomto boji zlyhme, vetka

123

krsa a vekolepos vykpen krvou a obeami naich predkov bud straten a spolu s nimi vetky ndeje na budcnos naich ud. Ako to elegantne hovor Biblia - len ke Ezau bude vldnu, Jakubovo jarmo sa zlom. Nechceme vldnu nad idovskm nrodom. Chceme len vldnu vo svojich vlastnch krajinch, bez idovskch politikov, ich intelektulnej a kultrnej nadvldy a deformcie. idia mono teoreticky nali stopy svojho rodokmea v Jakubovi, Eurpske nrody sa vak nenarodili z Ezaua. Km mala Rebeka svojich dvoch synov, nai praotcovia, i u Nordickho, Alpnskeho, alebo Stredozemnho pvodu (pvodne arabskho) vybudovali Egyptsk, Mezopotmsku, Babylonsk, Myknsku, Sumersk, Chetitsk a vea alch civilizci. Nai predkovia vybudovali pyramdy a komplex astronomickch observatri v Stonehenge dlho predtm, ne idia zaloili krovstvo alamna a Davida. Ja a moji udia nechceme vojnu proti idom. Chceme len i a necha i, ale jedno mus by jasn: My chceme i! Len ak sa skon idovsk rasizmus, zmizne antisemitizmus. Eurpania, Aziati a Afriania neprijm podvod o nadradenosti vyhlasovanej Jakubom. Nebudeme nosi jarmo pokory. Naa prevaha zvaz. Naim gniom, tvrdou prcou, tvorivosou a vierou sme si zaslili poehnanie Boha a Prrody. Neustpime z boja za nau slobodu a odmietame nlepku antisemitizmu od tch, ktor s sami stelesnenm etnocentrizmu, neznanlivosti a proti-neidovstva. Nie som antisemita. Jednoducho len usilujem o ivot a slobodu svojich ud a vetkch nrodov na Zemi. Zatia o repektujem tch idov, ktor konaj estne, musm sa postavi proti idovskmu rasizmu, ktor zamoril tok nrody. Je to tak jednoduch: Kee milujem svoj vlastn ud, nemm in monos, ako sa postavi proti tm, ktor nm kodia alebo ohrozuj nae preitie. Je to tak prirodzen a ivotodarn ako dych, ktor prijmame v kadom okamihu. Km ijem, budem dcha. A km ijem, budem brni ivot a slobodu mojich ud.

124

KAPITOLA 9

IZRAEL 1: IDOVSK RASISTICK TT

Jei Kristus, ke bol tu na Zemi, ich nedokzal potei, tak ako me niekto oakva, e sa to podar mne. Prezident Harry S. Truman pod tlakom uznania novo ohlsenho sionistickho ttu v Izraeli.419 Kvli vetkm jeho sklamaniam, Izrael je tm, m sme - nemaskovan a neprikrlen. Hillel Halkin 420 Americk idia musia ma odvahu otvorene vyhlsi, e maj dvojit lojalitu - ku krajine v ktorej ij a k ttu Izrael. id sa nesmie da prehovori k tomu, aby bol len dobrm vlastencom v krajine, v ktorej ije. 421 V novej kampani sionistickho hnutia na podrobenie si spolonost slobodnej diaspory, poskytne vlda Izraela kad morlnu a politick podporu . . . . a po hranice svojich monost.422

Ke som sa hlbie ponoril do idovskej otzky a sionizmu, snaiac sa jasne porozumie tmto zhadnm uom, uvedomil som si, e preskmanie zkladov a postojov modernho Izraela by mohlo odpoveda na niektor moje otzky. Po prv raz za poslednch viac ne 2000 rokov mali idia svoj suvernny tt, nrod stvoren vhradne na ich obraz. Km som zaal svoje ptranie, bolo mi jasn, e tla a zbavn priemysel boli vemi pro-izraelsk. V ranch rokoch vo mne vyvolali predpojatos v prospech Izraela. Teraz som si vimol, e reportri podvajci sprvy pre televzne siete a hlavn noviny s zvyajne idia. S podozrenm, e mnoh z mojich pro-izraelskch nzorov nali svoj pvod v predpojatch zdrojoch, som sa snail dozvedie o nespornch zkladoch konfliktu na Strednom vchode a tak som sa po prv raz obrtil na svoje encyklopdie. V nich som naiel informcie podobn tm, ktor dnes mono njs v lnku Izrael, vo vemi populrnej Encyklopdii Encarte: Z viac ne 800 000 Arabov, ktor ili na zem ovldanom Izraelom pred rokom 1948, zostalo asi len 170 000. Zvyok sa stal uteencami v okolitch arabskch krajinch. 423 V roku 1948, ke bol zaloen tt Izrael, sa viac ne tri tvrtiny celej palestnskej populcie ijcej na Izraelom obsadenom zem stali uteencami. Poda Encarty nemohlo 630 000 ud naalej bva vo svojich domovoch a pracova v krajine, kde ich rodiny ili po tisce rokov. Odvtedy Izrael rozril svoje hranice vo vojnch v rokoch 1956, 1967, 1973 a v invzii do Libanonu v roku 1982 - m sa vytvorilo stovky tisc alch uteencov. Opustili by udia dobrovone svoje domovy, obchody a farmy?, sptal som sa sm seba. Vybrali by si slobodne i ako ud bez peaz a bez svojej krajiny v pinavch uteeneckch tboroch? Bolo jasn, e ich z domov a majetkov vyhnali sionisti a okrem toho, toto vyhnanie bolo oividne myseln, pretoe po vojne bolo Palestnanom zakzan vrti sa sp do svojich domovov. Ete na strednej kole som napsal palestnskej informanej organizcii vo Washingtone, D.C. a poiadal ich o niekoko knh vyjadrujcich ich stanovisko k izraelsko-arabskmu konfliktu. Od nich a z rznych kninc som zskal mnoh dobre zdokumentovan zdroje - vrtane niekokch ohromujcich sionistickch ktor mi dali vemi odlin odpove na otzku Strednho vchodu. Dozvedel som sa, e poiaton izraelsk vlda vydala nariadenia zakazujce vyhnanm Palestnanom vrti sa do svojich domovov a na svoj majetok. Vydali tie zvltny zkon, ktor tento arabsk majetok

125

povaoval za "opusten" a podliehajci zabaveniu bez nroku na nhradu. Nacisti Hitlerovej re by tento problm nevyrieili s vou chladnokrvnosou. Skontroloval som daje zozbieran britskm radom pre stanie obyvatestva z roku 1922. V tom ase tvorili idia asi len 10% populcie. V poslednom takomto stan, rok pred zaloenm Izraela, tvorili idia na zem, ktor sa neskr stalo Izraelom, polovicu populcie. Palestnania vtedy vlastnili 93,5 percent pdy. Fakty boli nevyvrtiten a usvedujce: sionistick imigranti sa natlaili do Palestny proti vli jej obyvateov a tch potom za pouitia zbran a teroru vyhnali z vlastnch domovov, okrdajc ich o ich pdu a majetok. Fakty nemu by jasnejie. Sionisti s pomocou svojich kolegov na celom svete ukradli cel krajinu. iadne prekrcanie, iadne hory pro-izraelskej propagandy, iadne hranie Exodusu v rdiu a iadne opakovan prehrvanie milinov stp hollywoodskych filmov ukazujcich Arabov ako brutlnych teroristov a idov ako nevinn obete - ni z tohto neme zmeni nevyvrtiten a zrejm fakty. Pro-izraelsk propaganda, ktor som tal tvrdila, e Palestna bola v podstate przdnou krajinou. Povedzte to tomu viac ne milinu ud, ktor z nej boli od roku 1948 vyhnan. Sionistick vodcovia od zaiatku chpali, e Izrael zskaj len kolonizciou a dobytm. Oddan sionistick vodca Vladimr Jabotinsk to jasne vyjadruje vo svojej knihe z roku 1923: The Iron Wall: We and the Arabs. 424 Sionistick kolonizcia mus alebo skoni alebo pokraova proti vli pvodnej populcie. . . elezn stena . . . na odolanie odporu pvodnej populcie . . . Dobrovon zmierenie sa s Arabmi neprichdza do vahy. . . pretoe bez ozbrojenej sily je kolonizcia nemon. . . Sionizmus je riskantn kolonizan dobrodrustvo. . . Je dleit hovori po hebrejsky, ale ovea dleitejie je vedie striea . . . 425 Izrael sa zrodil z holokaustu, bol vak sploden tisce rokov predtm. Poas najmenej 2000 rokov sa idia modlili: "Budci rok v Jeruzaleme." A a do polovice 20. storoia bola tto modlitba len nboenskou metaforou. V roku 1948 sa vak monos "budceho roka v Jeruzaleme" stala monosou pre kadho ida na svete. Politick machincie sionistickho ttu s svedectvom sdrnej a vadeprtomnej idovskej moci na Zpade. Vo svojich inoch ije Izrael ako svedectvo vemi rasistickej podstaty judaizmu a jeho iastone svetskho syna sionizmu. idovsk mesiska tradcia siaha a k poiatkom ich zaznamenanch dejn. U v asoch, ke boli idia jednm z najmench kmeov Strednho vchodu, vytvorili si vieru, ktor ich prehlasovala za vnimonch ud, vyvolench ud, ud, ktorm bolo sben vldnu nad svetom. Tieto mesiske zmery nie s klamnou paranoickou predstavou antisemitov, s jasne a zrozumitene psan v ich vlastnch hebrejskch posvtnch knihch a od toho asu s svedomito dopan, dokonca a do dnench dn. Porovnajte nasledujci biblick citt s mesiskymi slovami prvho izraelskho ministerskho predsedu Davida Ben Guriona: . . . a krli bud pochdza od vs a bud vldnu kdekovek vkro noha synov loveka. Vmu potomstvu dm cel Zem, ktor je pod nebesami a ono bude vldnu nad vetkmi nrodmi poda svojho uvenia; a potom ovldne cel zem pre seba a zded ju navdy. (Jub. 32:18 - 19) V asopise Look z roku 1962 vyslovil Ben Gurion svoju predpove na alch 25 rokov, predpove asnej predvdavosti: Obraz sveta v roku 1987 ako si ho predstavujem ja: Studen vojna bude vecou minulosti. Vntorn naptie neustle rastcej inteligencie v Rusku . . . me vies k postupnej demokratizcii Sovietskeho zvzu. Na druhej strane . . . transformcia Spojench ttov do socilneho ttu s plnovanou ekonomikou . . . S vnimkou USSR ako federatvneho eurzijskho ttu, vetky ostatn kontinenty sa spoja do svetovej aliancie, ktorej bud k dispozcii medzinrodn policajn zloky. Vetky armdy sa zruia a nebude viac vojen. V Jeruzaleme vybuduj Spojen nrody (skutone Spojen nrody) svtyu prorokov, aby slila ako federatvna nia pre vetky kontinenty; toto bude miesto Najvyieho sdu pre udstvo.426

126

Mnoh udia s prekvapen ke zistia, e vina idov v Izraeli je neveriaca, prve tak, ako bol neveriaci ich prv vek vodca David Ben Gurion. Tto zva ateistick idia vak toleruj nboensk tt. idia, ktor neveria v Boha, podporuj teda judaizmus ako ttom sponzorovan intitciu, ktor chrni tak idovsk kultru, ako aj idovsk genotyp. Okrem pr netolerantnch fanatikov, idovsk ortodoxn intitcie povouj irok spektrum nboenskch presveden, od ateizmu a k formm okultnho nboenstva zvanho Kabalizmus. Len Talmud me obsahova pase, kde rabn tvrd, e sa prel s Bohom a porazil ho. Pre idovsk ortodoxiu sa biblick a teologick podania mu znane li, pokia s vak idovsk tradcie a idovsk dedistvo svedomito zachovan.

Je Boh sionista?
Izrael podporuje svoj nrok na palestnsku zem tvrdenm, e Boh ju dal idom. Nsledn druh argument je, e ich vzdialen predkovia ili pred 2000 rokmi v oblastiach, ktor s dnes Izraelom. Bez mihnutia oka tvrdia, e toto im dva prvo vzia tto krajinu komukovek, kto na nej poas tohto obdobia il. Argument je podobn tvrdeniu, e kvli tomu, e Rimania pred 2000 rokmi vldli stredozemnej oblasti, maj dnes Taliani prvo cel ju dobi a vyhna odtia tri tvrtiny jej populcie. Okrem toho, idia nemu tvrdi, e boli v "prisbenej zemi" prvmi umi. Biblia jasne zaznamenva idovsk invziu a genocdu v tejto oblasti. Palestnania s potomkami tch istch nrodov, ktor tu ili ete pred idovskm dobitm. Ak je tvrdenie, e prvo na zem m ten, kto v nej il prv, sprvne, potom by mali ma Palestnania prvorad prvo na krajinu, pretoe mnoh ich predkovia tam ili dlho predtm, ne starovek Izrael vbec existoval. Tvrdenie, e idovsk vlda nad Palestnou je Bohom nariaden, predklad zloitejiu otzku, najm pre sasnch kresanov. Je to nron, pretoe idovsk vldcovia dokzali plne zmeni 2000 ron kresansk vklad Biblie. Podlzav judeo-kresansk kazatelia vytvorili so idmi spojenectv, kvli ich medilnej moci. Zo Starho zkona hojne cituj vere, ktor prehlasuj zmluvu medzi Bohom a Izraelitami, ktor krajinu opsan ako Izrael, odkazuje idom. Kresansk cirkev naich otcov vak od svojich najranejch poiatkov a po sasnos vdy vyvracala takto tvrdenia. Kresansk uenci, od pisateov samotnho Novho zkona a do polovice 20. storoia, zdrazovali, e Biblia hovor plne jasne, e vetky suby, ktor dal Boh s podmienen nepretritou vernosou. Boh v Starom zkone jasne hovor, e ak ho Izraeliti odmietnu, odplat sa im. Nov zkon drazne potvrdzuje, e idovsk nrod, tm e odmietol Boha a jeho syna, poruil star zmluvu. Nov zkon cituje Boha ako rob Nov zmluvu s novm prsubom spasenia Krista pre vetkch. Ako som u predtm citoval, Svt psmo neme by otvorenejie ako v Liste Hebrejom 8:10, v ktorom Boh hovor, e idia u nie s viac v zmluve, ktor s nimi uzavrel v Starom zkone. 8:10 Nie tak zmluvu, ak som uzavrel s ich otcami v ten de, ke som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovor Pn. Je preto divu, e idia odmietaj Nov zkon a Izrael z neho dokonca zakazuje citova vo svojich kolch? Vldou financovan skupiny v Izraeli dokonca zorganizovali verejn plenie knh Novho zkona a izraelsk zkony prikazuj sdne sthanie a trest a do 5 rokov vzenia pre kresanov, ktor sa poksia obrti idov na kresansk vieru. Vo svetle tchto faktov sa zd by dos podivn, e mnoh vyznania kresanskej cirkvi si dnes horlivo osvojuj nzor, e idia s aj naalej "vyvolen udia." Je pochopiten, e rasistick idia, ktor odmietaj Krista a Nov zkon vravia, e Boh schvauje ich teror proti Palestnskemu udu, je vak poburujce, e kresania ich v ich krvavom vyan tie podporuj. Mnoh z tch, ktor trpeli sionistickmi tokmi boli kresansk Palestnania. Izraelsk zloiny vrazne pokodili kresansk as palestnskeho obyvatestva. Skutonos, e niektor kresansk vodcovia poskytli morlnu a finann podporu nrodu, ktor nenvid a utla kresanov, je svedectvom preniknutia sionistickej moci a vplyvu dokonca a na najvyie miesta rznych 127

kresanskch vierovyznan a ich rozvracania. Tmto podkopali kresansk vieru v celej oblasti Strednho vchodu. A vlastne na celom svete. Izraelsk tvrdenie, e Boh im dal prvo na izraelsk zem je absurdn, ke si predstavme, e najmenej tri tvrtiny Izraelanov neveria v Boha. (Izraelsk vldne tatistiky hovoria o 85% ud, ktor neveria v Boha.) Ako im teda Boh, v ktorho neveria, me prisbi zem, ktor patr inm? aleko od nboenskho prsubu, vytvorenie Izraela nevzilo z boieho zsahu, ale zo sionistickch intrg, ktor zaali poas prvej svetovej vojny.

Balfourov deklarcia
Prv svetov vojna poloila politick zklady sionistickho ttu. Britnia mala kvli tomu ak chvle. Vojna sa vliekla roky, spsobujc hrozn straty na ivotoch. Napriek ocenu preliatej krvi sa eln lnie na zpadnom fronte pohli len pr kilometrov tam a sp. idovsk lojalita bola v ase vojny akosi rozdelen. Niektor idia dvali prednos spojencom kvli obchodu alebo z inch dvodov. In uprednostovali Nemcov a hlavn dvod bol ten, e nemeck spech proti Rusku by oslabil ich odvekch nepriateov, crske Rusko a cra. Len desaroie sp viedli finannci Jacob Schiff a Bernard Baruch kampa na financovanie Japoncov v ruskojaponskej vojne, ktor skonila porkou Ruska. idovsk magnti na celom svete teraz dfali v ete katastroflnejiu porku Ruska vo vekej vojne, aby dostali prleitos na zvrhnutie cra a zaloenie idovsko-boevickej vldy. Nemci, zfalo bojujci na dvoch frontoch vedeli, e revolcia v Rusku by mohla vyradi Rusko z vojny. Za tmto elom Kaiser Wilhelm shlasil z jednm z najzradnejch skutkov v dejinch Zpadnej civilizcie. V zpale porazi Rusko jeho ministri pomhali Leninovi, Trockmu a stovkm alch boevickch revolucionrov, vinou idovskch, na prechode Nemeckom v zapeatenom vlaku smerujceho k Rusku. Tm, e boevickm teroristom a vrahom dovolili vstpi na pdu Ruska, pomohli rozpta najvie obdobie udskho tlaku, muenia a vradenia, ak svet kedy poznal. Britnia a jej spojenci chceli zahna Nemecko do slepej uliky, ale s oslabenm Ruska spojenci vedeli, e jeho porka dovol celej nemeckej armde na vchodnom fronte takmer zdvojnsobi svoju armdu na zpade, o by dramaticky vychlilo vojensk rovnovhu v pomere k strednm mocnostiam. Britnia vedela, e je dleit zapoji do vojny Spojen tty na strane spojencov, aby sa vyvili sily po ruskom kolapse. Do tohto kritickho tdia vstpil britsk lord Arthur Balfour. Stretol sa s Rothschildovcami a uzavreli dohodu, e za zvzn podporu Britnie pri vytvoren idovskej vlasti v Palestne pouij idia svoju obrovsk medzinrodn moc a vplyv na vtiahnutie Spojench ttov do vojny (Barnes Review Willisa Carta).427 Lord Balfour vypracoval dokument - Balfourov deklarciu ktor poadovala idovsk vlas. Dokonca aj nae populrne encyklopdie priznvaj dvod vzniku Balfourovej deklarcie: Je veobecne uznvan, e Balfourov deklarcia bola jednostrannm zvzkom Britskej vldy. Bezprostrednm elom bolo zska podporu idov pre Spojencov v Prvej svetovej vojne a inch v bojujcich nrodoch a v neutrlnych krajinch ako Spojen tty. 428 (Encarta Encyclopedia) Pretajte si, o napsal britsk ministersk predseda z obdobia vojny David Lloyd George o Balfourovej deklarcii. Vimnite si jeho zdrazovanie, e idia z Ruska boli "hlavnmi agentmi zrady ruskch vojnovch sil" ako aj "rozkladu ruskej spolonosti - neskr oznaovanej ako revolcia." Rusk idia boli tajne aktvni v mene centrlnych mocnost od plnho zaiatku... do roku 1917 urobili znan prpravu na veobecn rozklad ruskej spolonosti, neskr oznaovanej ako revolcia. Verilo sa, e ak by sa Vek Britnia vyslovila za splnenie sionistickch apirci na Palestnu pod svojou vlastnou prsahou, jednm z myslov by bolo privies rusk idovstvo k tejto dohode. 128

Verilo sa tie, e takto vyhlsenie by malo siln vplyv na svetov idovstvo mimo Ruska a zabezpeilo dohode pomoc idovskch finannch zujmov. V Amerike by mala ich pomoc z tohto hadiska zvltnu hodnotu, kee spojenci takmer vyerpali zlato a obchodovaten cenn papiere, dostupn pre americk obchod. Tak boli hlavn vahy, ktor v roku 1917 printili britsk vldu urobi so idmi dohodu. 429 Samuel Landman, vo svojej knihe Vek Britnia, idia a Palestna, potvrdzuje idovsk rolu vo vtiahnut Ameriky do vojny. Landman, hlavn sionista a tajomnk Sionistickej Organizcie od roku 1917 do roku 1922, potvrdzuje zo idovskho hadiska presne to, o hovor Lloyd George: . . . jedinm spsobom (ktor sa ukzal by skutonosou) ako presvedi americkho prezidenta k vstupu do vojny, bolo zabezpei spoluprcu sionistickch idov tm, e sa im prisbila Palestna a tak zska a zmobilizova a dosia neoakvane mocn sily sionistickch idov v Amerike a vade inde v prospech spojencov na zklade dohody nieo za nieo... 430 Niektor z vrcholnch poradcov prezidenta Woodrowa Wilsona poas tohto obdobia boli idia ako naprklad sudca najvyieho sdu Louis Brandeis, rabn Stephen Wise a mocn bankr a medzinrodn finannk z New Yorku Bernard Baruch. Napriek tomu, e Wilson kandidoval za prezidenta s heslom "Zachrnil ns pred vojnou", akonhle bola predloen Balfourov deklarcia, idovsk vplyv ho rchlo postril na drhu intervencie. Ke v mji 1917 priiel Balfour do Spojench ttov, v ndeji, e zatiahne Ameriku do vojny ignoroval americk ministerstvo zahraniia (o spsobilo vea hnevu) a stretol sa s Brandeisom, ktor nemal iadne oprvnenie hovori o zahraninch vzahoch.431 idovsk zstancovia vojny boli vo svojom ovinizme podporovan aj mnostvom americkch magntov, ktor videli as Ameriky v eurpskom konflikte ako vypisovanie istho bankovho eku pre vojensko-priemyseln komplex. Tla, vlastnen alebo kontrolovan idmi, nehanebne agitovala za vojnu, uvdzanm stranch prbehov o nemeckch zverstvch a podporovanm vmyslov o tom, e Nemecko plnovalo invziu do Spojench ttov cez Mexiko - napriek tomu, e za 4 roky vojny nebolo schopn zmocni sa ani len Para. Na objednvku boli Nemci, aj ke sa rasovo a morlne nelili od Britov a Amerianov, oznaen za "Hnov" a "zabijkov det." Spojenci, napriek nedemokratickm zahraninm imprim Britnie a Franczska, vraj bojovali za demokraciu. Napriek tomu, e Nemecko malo volebn intitcie podobn tm spojeneckm, bolo nazvan tyraniou. Dva hlavn slogany najvej a najkrvavejej vojny v celch dejinch boli "Vojna za bezpen svet pre demokraciu" a neuveriten "Vojna za skonenie vojny!". Ak toto boli skutone ciele spojencov v prvej svetovej vojne, je ahk vidie plody ich vazstva. So zaiatkom 21. storoia je demokracie vo svete alostne mlo a vojna je od roku 1918 prosperujcim obchodom. Vina historikov dnes shlas, e prv svetov vojna nebola vsledkom agresie alebo diktatry i nejakej zlovestnej sily, mimo prepletench alianci, vytvorench na zachovanie rovnovhy moci. V podstate nebola podnieten nim inm, len nrodnm strachom a predstieranou odvahou. Po vinu tohto bratovraednho konfliktu sa Amerika rozumne vyhbala ialenstvu vojny, napokon vak idovsk moc, ktorej ilo ako vdy len o vlastn zujmy, naklonila jazek vh na stranu vojny. Koniec koncov, o znamenali ivoty niekokch stoviek tisc mladch Amerianov v porovnan so zujmami vyvolench? Mdi udruj Amerianov slepch pred faktom, e nau as v prvej svetovej vojne spsobil idovsk vplyv, a to presne tak, ako utajili kov idovsk as v ruskej revolcii. Svet a do roku 1999 nevedel, e lord Balfour bol v skutonosti id 432, a km zdanlivo pracoval pre zujmy Britnie, v tajnosti pracoval v mene Svetovej Sionistickej Organizcie. A do dnench dn si je len mlo Amerianov vedomch znanho idovskho vplyvu, ktor priamo vystil do zavleenia Ameriky do prvej svetovej vojny. Balfourov deklarcia znela dos nekodne a dala si zlea na vyhlsen, . . . e sa neurob ni, o by mohlo ohrozi obianske a nboensk prva existujcich neidovskch komunt v Palestne alebo prva a politick postavenie, ktor maj idia v akejkovek inej krajine. 433 129

Sionisti vak nechceli vlas, ktor by sa skladala z vznamnej neidovskej komunity. Od poiatku boli odhodlan nezaloi multikultrnu, pluralistick demokraciu, ktor tak usilovne plnovali pre Ameriku a zvyok eurpskeho sveta. Chceli ovinistick, etnonboensk, isto idovsk tt, nemohli to vak da najavo a km v Palestne nezskali moc. Medzi sebou sa vak netajili svojimi zmermi vytvori etnick tt tak, ktor ohromne pripomnal nrod, ktor nenvideli najviac: nacistick Nemecko.

Sionizmus a nacizmus: zroden v odraze jeden druhho

Na norimberskom tribunli pre vojnov zloiny podal Julius Streicher, neslvne znmy vydavate nacistickho asopisu Der Strmer, pri otzke i pomohol vyvin nemeck rasov zkony nasledovn svedectvo: Obvinen (Streicher): no,... psal som, e mieaniu nemeckej krvi s krvou idovskou je treba v budcnosti zabrni. V tomto zmysle som psal lnky a vdy som opakoval, e si musme vzia idovsk rasu alebo idovskch ud za vzor. Vo svojich lnkoch som vdy opakoval, e idia by sa mali povaova za vzor pre ostatn rasy, pretoe pre seba prijali rasov zkon, zkon Mojia, ktor hovor: "Ak pjdete do cudzch zem, nesmiete si bra cudzie manelky." A toto m pni vek dleitos pri hodnoten Norimberskch zkonov. Boli to tieto idovsk zkony, ktor boli zobrat za vzor. Ke o stroia neskr toto idovsk zkonodarca Ezra videl, napriek tomuto mali mnoh idia neidovsk manelky a tieto put sa preruili. Toto bol pvod idovstva, ktor vaka svojim rasovm zkonom preilo storoia, km vetky ostatn rasy a civilizcie boli znien. 434 Rasov prebdzanie v Eurpe 19. a 20. storoia rstlo z vekej asti vaka prtomnosti idov. V Eurpe neboli iadni ernosi alebo orientlci, nechbali vak idia. Vedeck a socilni pozorovatelia poznamenali, e ich charakter a vzhad sa lili od domorodch rs Eurpy. Jednm z prvch vznamnch predstaviteov, ktor rozpoznali dynamick silu rasy a znane o tom psali, bol britsk ministersk predseda Benjamin Disraeli, ktor bol sm idovskho pvodu. Uviedol: "Rasov otzka je kom k dejinm sveta... vetko je rasa, neexistuje iadna in pravda." Uenci, ktor rozpoznali lohu rasy v dejinch vedeli, e sila a vytrvalos idovskej rasy spova v jej etnocentrizme a zkaze medzirasovch manelstiev, o im umonilo prei aj po 2000 rokoch ivota medzi neidmi. Ako dokazuje Streicherova vpove, tvorcovia eurpskej rasovej ideolgie sa vea nauili zo tdia idovskch intitci a dejn. Napriek tomu, e sionisti a nacisti povaovali jeden druhho za smrtench nepriateov, mnoh vodcovia oboch hnut mali extrmne podobn mylienky a mnoh spolupracovali v nasledovan spolonch cieov. Nrodn socialisti chceli svoj vlastn nrod bez idovskho vplyvu a sionisti nechceli mieanie sa s neidmi a doadovali sa vlastnho nroda. (Dokonca aj dnes v modernej Amerike a Eurpe sa vina idovskch organizci stavia proti medzirasovm manelstvm). Na prv pohad sa zd neuveriten, e sionizmus a nacizmus obas spolupracovali, historick zznamy vak odhauj fascinujce dkazy. Vina idov v Eurpe a zvyok sveta sa tvrdo postavili proti Hitlerovi a nrodno-socialistickmu Nemecku. Vlastne, ke Hitler v roku 1933 zskal moc, Svetov idovsk kongres, ktor dajne hovor za idov s celho sveta, vyhlsil Nemecku ekonomick vojnu a ohlsil svoj zmer urobi vetko, o bude v jeho moci, aby zniil Nemecko a Nrodn socializmus. 435 V rmci idovskej komunity sa vak nalo vea sionistov, ktor antisemitsk politiku Nemecka vnmali ako pomoc k vytvoreniu idovskho ttu. Tto politiku povaovali za povzbudenie k emigrcii do Palestny a k zvyovaniu idovskho hnevu a solidarity. A o je dos zaujmav, rasov myslenie Hitlera chpali ako analgiu toho, o si elali pre svoj vlastn nrod. Pre tchto idov slila tajn dohoda medzi sionistami a nacistami zujmom oboch. Britnia mala problmy zvldnu zven idovsk imigrciu do Palestny v 30-tych rokoch, ktor spsobila zreten nepokoj v arabskej asti. Na znenie naptia sa Briti poksili obmedzi idovsk imigrciu do Palestny. Do tejto prleitosti vstpil Hitler a nacistick Nemecko. Hitler mal obavy, e 130

Izrael sa stane centrom medzinrodnej idovskej moci, tak ako sa Sovietsky zvz stal centrom medzinrodnho komunizmu. Napriek tomu, e sa obval pokodenia nemeckch vzahov s arabskm svetom, emigrciu idov z Nemecka a celej Eurpy videl ako najlepie rieenie. V jeho mysli mohol by idovsk tt v Palestne praktickm cieom pre eurpskych idov, hoci on uprednostoval zaleka menej osdlen a v ostrov Madagaskar. Od prvch dn Hitlerovho nstupu k moci v om vedca sionistick organizcia v Nemecku videla spolon zujem. Niekoko mesiacov po tom, o sa Hitler stal kancelrom, mu Sionistick federcia Nemecka predloila vyhlsenie naznaujce, e sionizmus by mohol vyriei "idovsk otzku". V zaloen novho ttu, ktor vyhlsil rasov princp, si elme prispsobi nau komunitu tmto novm truktram... Nae uznanie idovskej nrodnosti nm dovouje nadviaza jasn a primn vzahy s nemeckm udom a jeho nrodnou a rasovou podstatou. Sprvne, pretoe nechceme podceova zkladn princpy, lebo aj my sami sme proti zmieanm manelstvm a za zachovanie istoty idovskch ud. . . . . . Sionizmus ver, e toto znovuzrodenie nrodnho ivota ud, ktor sa teraz deje v Nemecku prostrednctvom zdrazovania jeho kresanskho a nrodnho charakteru, mus nasta aj v idovskej nrodnej skupine. Pre idov mus by nrodn pvod, nboenstvo, spolon osud a zmysel vlastnej jedinenosti tie rozhodujcim vznamom vo vytvran svojej existencie. . . . . . Nie sme slep k skutonosti, e idovsk otzka existuje a naalej existova bude. Z abnormlnej situcie idov pre nich vyplvaj krut nevhody, ale aj sotva tolerovaten podmienky pre ostatn nrody. 436 437 438 439 Nemeck sionista Joachim Prinz, ktor emigroval do Spojench ttov a ktor sa neskr stal riaditeom Americkho idovskho kongresu, napsal vo svojej knihe Wir Juden (My idia)440 z roku 1934 o tom, e Nrodno-socialistick revolcia v Nemecku znamenala "idovstvo pre idov". V neskorch rokoch psal Prinz ostro aj o Hitlerovch nzoroch na dleitos rasy, ale pokrytecky neukzal iadnu ochotu brni koncept "idovskej rasy". Chceme, aby bola asimilcia nahraden novm zkonom: vyhlsenm o prinlean k idovskmu nrodu a idovskej rase. tt vybudovan na princpe istoty nroda a rasy me id, ktor prehlasuje, e patr k vlastnmu druhu, len cti a repektova. . . iadny trik ns teraz nezachrni. Namiesto asimilcie si elme nov koncept: uznanie idovskho nroda a idovskej rasy. 441 V najdleitejej knihe modernho sionizmu The Jewish State Teodor Herzl zastva nzor, e idia s ovea viac ne len nboenskou komunitou; s ud. Herzl pouil na ich opis dokonca znme nemeck slovo Volk. Volk bolo zrove jedno z Hitlerovch obbench slov. Nm opsal svoj idelny tt "Volkische Staat." Herzl napsal dlho pred Hitlerovm nstupom k moci, e antisemitizmus je prirodzenou reakciou neidov voi idom. Obhajoval oddelen tt ako jedin mon odpove na tento konflikt. 442 443 444 445 idovsk otzka existuje vade tam, kde ij idia vo viditenom mnostve. Kde neexistuje, tam je prinesen prichdzajcimi idmi. . . . Domnievam sa, e rozumiem antisemitizmu, ktor je vemi zloitm javom. . . Na tento vvoj sa pozerm ako id, bez nenvisti alebo strachu. . . Je to nrodn otzka. Na jej vyrieenie z nej musme predovetkm urobi medzinrodn politick zleitos. . . konen rieenie idovskej otzky. Hlavn nemeck sionistick noviny Jdische Rundschau zali v roku 1935 tak aleko, e vyjadrili shlas s Norimberskmi zkonmi oznaujcimi idov ako cudziu nrodnos a zakazujcimi zmiean manelstv a sexulne vzahy medzi Nemcami a idmi.

131

Nov zkony dvaj idovskej menine v Nemecku vlastn kultrny ivot, vlastn nrodn ivot. V budcnosti bude schopn vytvra svoje vlastn koly, vlastn divadl a vlastn portov asocicie. V krtkosti, me vytvori svoju vlastn budcnos vo vetkch aspektoch nrodnho ivota. . . 446 Georg Kareski, bval riadite najvej idovskej komunity v Zpadnej Eurpe (berlnskej) a vodca Sionistickej ttnej organizcie a idovskej kultrnej ligy predniesol na konci roka 1935 pre berlnsky dennk, Der Angriff, nasledujce prehlsenie: Po mnoh roky som povaoval pln separciu kultrnych zleitost dvoch nrodov [idov a Nemcov] ako predpoklad spolonho navania bez konfliktov. . . U dvno podporujem takto separciu, pokia je zaloen na repekte voi cudzej nrodnosti. Norimbersk zkony . . . sa mi zdaj, odhliadnuc od ich prvnych ustanoven, ako plne vyhovujce tejto tbe po oddelenom ivote zaloenom na vzjomnom repekte. . . . Toto preruenie procesu rozpadu, ktor bol podporovan prostrednctvom mieanch manelstiev je preto zo idovskho pohadu plne vtan. 447 448 449 450 451 In vedci sionisti na celom svete sa vyjadrovali podobnm spsobom. Rabn Stephen S. Wise, prezident Americkho idovskho kongresu a Svetovho idovskho kongresu, hovoriac pred zhromadenm v New Yorku v roku 1938 povedal: Nie som americk oban idovskej viery, som id. Som Amerian. Som Amerianom esdesiattri esdesiat tvrtn svojho ivota, ale idom 4000 rokov. Hitler mal pravdu v jednej veci. Nazval idovsk nrod rasou a my sme rasa. 452 Nacisti a sionisti nielene medzi sebou spolupracovali, ale aktvne spolu kolaborovali aj pred a dokonca v priebehu druhej svetovej vojny. Nacistick vlda zaloila 40 ponohospodrskych centier po celom Nemecku, aby mohla trnova mladch idov na kibutzsk ivot v Palestne. Podporovala emigrciu idov do Palestny a to a dovtedy, km jej v tom nezabrnila vojna. Oficilne noviny SS, Das Schwarze Korps, podporovali sionizmus na svojich titulnch strnkach. 453 SS spolupracovala s Haganah, tajnmi sionistickmi ozbrojenmi silami v Palestne s pomocou v idovskej imigrcii a sionistickm silm dokonca poskytovala paovan zbrane. Napriek pochybnostiam Hitler pokraoval v podpore sionistickch cieov v Palestne. 454 455 456 457 Svojmu vojenskmu pobonkovi v roku 1939 a op v roku 1941 Hitler povedal, e v roku 1937 sa ptal Britov na prevoz vetkch nemeckch idov do Palestny, alebo Egypta. Briti nvrh odmietli, povedal, pretoe by to vraj spsobilo al neporiadok v tchto krajinch. 458 Ke sa britsk vlda stala na konci 30-tych rokov k idovskej emigrcii do Palestny viac obmedzujca, SS sa dohodli s tajnou sionistickou organizciou Mossad le-Aliya na paovan idov do Palestny. Nsledkom tejto spoluprce sa idovsk migrcia z Nemecka do Palestny (vrtane Rakska), i u leglna alebo neleglna, v rokoch 1938 a 1939 dramaticky zvila. Desatisc idov bolo v oktbri 1939 pripravench na emigrciu, zaiatok vojny tomu vak zabrnil. Poas rokov 1940 a 1941 a do marca 1942 Nemecko stle pomhalo s nepriamou idovskou emigrciou do Palestny a malo minimlne jeden oficilne poveren sionistick kibutzk trningov tbor na nemeckom zem pre potencilnych emigrantov. 459 (pozri tie "Secret of Mosad" (Tajomstv Mosadu) v Barnes Review) 460 V ekonomickej sfre bola pre sionistick vec vemi dleit dohoda Haavara Transfer Agreement medzi nacistickm Nemeckom a Palestnskym Centrom Svetovej Sionistickej Organizcie. Zaala v roku 1933, trvala poas celch 30-tych rokov a umonila prevod idovskho majetku do Palestny. Prostrednctvom tejto dohody urobila Hitlerova Tretia ra na podporu idovskho rozvoja v Palestne viac ne ktorkovek in vlda. 461 462 463 464 465 466 Pravdepodobne najvrenejm dokumentom svediacim o ochote niektorch sionistickch frakci vstpi do aliancie s Hitlerom bola ponuka, ktor v roku 1941 uinila organizcia Bojovnci za Slobodu Izraela, populrne nazvan "Lehi" alebo Sternov gang. Jednm z jej najvych predstaviteov bol Yitzhak Shamir, ktor sa stal jej vodcom a po Sternovej smrti hlavnm teroristom a ktor sa v 80-tych rokoch stal ministerskm predsedom Izraela. Sternov gang povaoval za najvch

132

nepriateov sionistov Britov, pretoe Vek Britnia sa snaila chrni obianske prva domorodch Palestnanov a poksila sa spomali brliv idovsk emigrciu. V jednom z najohromujcejch faktov modernch dejn urobila Lehi Nemcom formlny nvrh na vojensk spojenectvo medzi idovskou revolunou organizciou a nacistami. V podstate sa ponkli vstpi do vojny na nemeckej strane. Tu s asti textu z ich komunikcie s nacistami: Vo svojich prejavoch a vyhlseniach vedci ttnici Nrodno-socialistickho Nemecka asto zdrazovali, e nov poriadok v Eurpe si ako nevyhnutn predpoklad vyaduje radiklne rieenie idovskej otzky evakuciou. (Eurpa bez idov) Evakucia idovskch ms z Eurpy je predpokladom na vyrieenie idovskej otzky. Avak jedinm spsobom ako toho mono plne dosiahnu je prostrednctvom usadenia tchto ms vo vlasti idov, Palestne, a zaloenm idovskho ttu v jeho historickch hraniciach. Cieom politickch aktivt a rokov boja Izraelskho Hnutia Slobody a Nrodnej Vojenskej Organizcie v Palestne (NMO, Irgun Zvai Leumi) je vyrieenie idovskho problmu tmto spsobom a teda pln oslobodenie idov navdy. NMO, ktor je vemi dobre oboznmen s dobrou vou nemeckej rskej vldy a jej predstaviteov voi sionistickm aktivitm v Nemecku a sionistickmu emigranmu programu zaujma toto stanovisko: 1. Je mon existencia spolonch zujmov medzi eurpskym novm poriadkom zaloenom na nemeckom koncepte a skutonmi nrodnmi apirciami idov, ktor s stelesnen v NMO. 2. Je mon spoluprca medzi novm Nemeckom a obnovenm udovo-nrodnm idovstvom. 3. Zaloenie historickho idovskho ttu na nrodnom a totalitnom zklade a viazanom zmluvou s Nemeckou rou by bolo v zujme udrovania a posilovania budcej nemeckej moci na Blzkom vchode. Na zklade tchto vah a pod podmienkou, e Nemeck rska vlda uzn nrodn tby Izraelskho Hnutia Slobody spomenut vyie, NMO v Palestne sa ponka, e sa aktvne zastn vojny na strane Nemecka. Tto ponuka NMO by mohla zaha vojensk, politick a informan aktivity na zem Palestny a po uritch organizanch opatreniach aj mimo nej... Nepriama as Izraelskho Hnutia Slobody v novom eurpskom poriadku, ktor je u v tdiu prpravy, kombinovan s pozitvno-radiklnym rieenm eurpskeho idovskho problmu na zklade nrodnch apirci idovskch ud spomenutch vyie, by vznamne posilnila morlne zklady novho poriadku v oiach celho udstva. Spoluprca Izraelskho Hnutia Slobody by bola tie v slade s nedvnym prejavom nemeckho rskeho kancelra, v ktorom Hitler zdraznil, e pouije akkovek kombinciu a koalciu za elom izolova a porazi Anglicko. 467 468 469 Neexistuj iadne zznamy o nemeckej odpovedi na tento ohromujci nvrh, avak ete predtm ne bol ponknut, Nemecko sa rozhodlo pre pro-arabsk pozciu v snahe podlomi pozciu Britnie na Strednom vchode. Ke som tento dokument videl prvkrt, vimol som si ideologick podobnosti medzi sionizmom a nrodnm socializmom a k pouvaniu toho obbenho nacistickho slova "folkish" (Volk) na opis zkladov ttu, ktor chceli vytvori. Fascinovalo ma ta o sionistickej tajnej dohode s nacistickm Nemeckom. Sionisticko-nacistick spoluprca bola dlho malm pinavm tajomstvom, ktor vak vrene hovor o ideologickch zkladoch Izraela a o tom, do akch krajnost a chceli sionistick extrmisti zjs, aby zaistili svoj vtvor.

133

Ke prilo na zaloenie Izraela, sionistick fanatizmus bral len mal ohad na udsk ivoty, vrtane tch idovskch. Ke bolo nemeck idovstvo ohrozen Hitlerom, prv izraelsk ministersk predseda David Ben Gurion urobil nasledovn prehlsenie: Ak by som vedel, e bude mon zachrni vetky deti v Nemecku privezenm ich do Anglicka a len polovicu z nich privezenm do Izraela, zvolil by som druh monos. Pretoe musme vzia do vahy nielen ivoty tchto det, ale aj dejiny ud Izraela. 470 Ak bola cta prvho ministerskho predsedu Izraela k idovskmu ivotu tak, e radej by videl polovicu idovskch det z Nemecka mtvych, ne aby boli prevezen do Anglicka namiesto do Izraela, koko cty mono oakva, e bude ma k palestnskemu dieau? Ako by svet reagoval na nacistu, ktor by povedal, e radej by videl polovicu idovskch det zomrie, ne by proste mali s do inej krajiny? al klasick prklad jeho nzkej cty k udskmu ivotu, dokonca aj idovskmu ivotu, mono vidie v teroristickom ine Bena Guriona a zakladateov sionistickho ttu z roku 1940. Haganah, veden Benom Gurionom, vyhodila do vzduchu lo so idovskmi uteencami utekajcimi pred Hitlerom. Briti ich brali na Mauritius, namiesto toho, aby im mali povoli vylodi sa v Haife, v Izraeli. Aby podnietili rozhorenie proti Britom, sionisti vyhodili do vzduchu lo poas Vianonho da, v roku 1940, spsobiac smr 252 idov ako aj anglickej posdky lode. Ak by nacisti vyhodili do vzduchu lo uteencov v izraelskch vodch, Mosad by pchateov prenasledoval a na kraj sveta ak by to bolo potrebn, aby mohli by postaven pred izraelsk sd pre "vojnovch zloincov". Konali by sa dobre zmedializovan, kadoron spomienky na hrozn teroristick in. Namiesto toho si Izrael zvolil tohto vraha za svojho prvho ministerskho predsedu. 471 Sionizmus a nacizmus s odtrhnut z rovnakej ltky, ich vlajky s pokvrnen krvou. Sionisti vak maj neporovnatene lepie vzahy s verejnosou.

Izrael: Rasistick tt
Plenrne zasadanie Organizcie Spojench nrodov z 10. novembra 1975 vyhlsilo, e sionizmus je forma rasizmu. V Amerike a po celom svete sa zdvihli vlny protestu od (op) bohch, prenasledovanch idov. Boli rozzren, e takto obvinenie mohlo by vznesen voi "jedinej skutonej demokracii na Strednom vchode". Avak o presne znamen sionizmus ak nie je rasizmom? Dokonca aj David Ben Gurion v debate o "hitlerizme" Menachema Begina napsal: "Me by obvinen z rasizmu, potom ale mus by postaven pred sd cel sionistick hnutie, ktor je zaloen na princpoch isto idovskej entity v Palestne." 472 Medzinrodn dohoda na odstrnenie vetkch foriem rasovej diskrimincie, prijat Valnm Zhromadenm Spojench Nrodov v roku 1965, bola u podpsan vinou lenskch ttov. lnok 1 tejto dohody definuje termn rasov diskrimincia ako: ...akkovek rozliovanie, vylenie, obmedzenie alebo uprednostovanie zaloen na rase, farbe, alebo nrodnom i etnickom pvode, ktorho zmerom alebo nsledkom je zruenie alebo pokodenie uznania, radosti alebo uplatnenia sa na zklade rovnakch podmienok, udskch prv a zkladnch slobd v politickej, ekonomickej, socilnej, kultrnej alebo akejkovek inej oblasti verejnho ivota. 473 Izrael bol a je nrodom zaloenm vlune pre idov. Poda izraelskho "Zkona o nvrate" je pojem id definovan nie na zklade jeho viery, ale na zklade idovskho pvodu, preukzanom dedistvom jeho rodiov. Napriek tomu, e je mon, aby kresania prestpili na judaizmus, prekky s tak vek, e "konverti" tvoria len mal percento idovskej populcie. Zatia o pem tieto riadky, idovsk ortodoxia, ttom uznan nboenstvo v Izraeli, je vo vraznom rozpore s Americkmi reformnmi a konzervatvnymi frakciami, pretoe ortodoxia v Izraeli nikdy neuzn konverzie od tchto dvoch vetiev judaizmu. Palestnan, ktor sa narodil vntri hranc toho, o je dnes nazvan Izrael a ktorho rodina tam ila tiscky rokov a km ho izraelsk armda nsilm nevyhnala, sa neme vrti do svojej vlasti a sta sa obanom Izraela. Naproti tomu ateistick id, naroden v New Yorku, ktor vbec neovlda 134

hebrejinu, sa me do Izraela prisahova a okamite mu bude udelen obianstvo. Okrem toho, izraelsk vlda mu ponkne pomoc s ubytovanm, nkladmi na ivobytie, vzdelanm a mnostvom inch vhod. V roku 1948 patrilo takmer 94% izraelskej pdy Palestnanom. Odvtedy s pozemky vlastnen Palestnanmi systematicky zabavovan izraelskou vldou. Vina palestnskej pdy padla do rk ohosi, o Izrael nazva "Nrodn idovsk Fond" a bola zkonom vyhlsen za pdu Izraela. Stala sa "idovskou" pdou a poda zkona nesmie by nikdy predan neidovi, prenajat neidovi alebo spravovan neidom. Vek mnostvo pdy sa zdarma rozdalo idovskm osadnkom. Sionistick armda nsilm vyhnala Palestnanov z viac ako 350 miest a dedn v Izraeli a na okupovanch zemiach a ich domy buldozry zrovnali zo zemou. Dokonca aj starovek palestnske cintorny s asto pooran. alie dva zkony sa tkaj Keren Kayemet (zkona o "Nrodnom idovskom fonde", schvlenom 23. novembra 1953) a Keren Hayesod (zkona o "Rekontruknom fonde", ktor bol schvlen 10. Janura 1956). Prezident Izraelskej Ligy za udsk Prva doktor Israel Shahak, profesor na Hebrejskej Univerzite v Jeruzaleme, nm vo svojej knihe The Racism of the State of Israel (Rasizmus ttu Izrael) 474 hovor, e v Izraeli existuj cel mest (Carmel, Nazareth, Illith, Hatzor, Arad, Mitzphen-Ramen a in), v ktorch je poda zkona neidom zakzan bva. Palestnania, ktor v Izraeli zostali, napriek zdanlivmu obianstvu, trpia intenzvnou diskriminciou. Boli im vydan obianske identifikan karty, bez akhokovek oznaenia izraelskej nrodnosti; nrodnos je uvdzan len ako Arab alebo id, m s v idovskom tte podroben mnohm diskriminanm pravidlm. V Izraeli s oddelen obytn tvrte a komplexy, koly a rekrean oblasti, do ktorch Palestnanom nie je povolen prstup. Tto segregcia nie je de facto; je oficilnou vldnou politikou. Palestnania nemaj dovolen sli v armde a napriek skutonosti, e tvoria 15 a 20 % izraelskej populcie, v izraelskej vlde ete nikdy nebol ani jedin Palestnan. Izraelsk zkon neuznva leglnos manelstva medzi idmi a Palestnanmi, kee manelstv a in aspekty obianskych zkonov sa rozhoduj na nboenskch sdoch, ktor takto manelstv neuznvaj. Kedykovek vidm idov v americkch mdich ako oslavuj a povzbudzuj k medzirasovm manelstvm medzi ernochmi a belochmi, pomyslm si na ich pokrytectvo, ke podporuj nrod, ktor poda zkona neuzn manelstvo medzi idom a neidom. Haim Cohen, bval sudca Izraelskho Najvyieho sdu poznamenal: . . . krut irnia osudu, ktor viedla k rovnakm biologickm a rasistickm zkonom propagovanch nacistami a ktor inpirovali neslvne znme Norimbersk zkony, aby slili ako zklad na definciu judaizmu v tte Izrael. 475 Je dos zaujmav, ke uznvan len izraelskho najvyieho sdu povie takmer presne to ist o idovskom rasizme, o povedal idmi oierovan Jlius Streicher na Norimberskom tribunli. Svet je skutone naruby, ke rovnak americk a svetov tla, ktor nikdy neustva v zobrazovan zloinov a zla nacizmu na druhej strane udeuje idovskmu rasistovi, nacistickho typu, nrodn chvlu a obdiv. Ako priznal hlavn zakladate Izraela Ben Gurion Izrael bol zaloen na rasistickch princpoch. Ak sa ktokovek in ne sionistick vodca odvi vyslovi nieo podobn, svetov tla ho nemilosrdne odsdi. Ak mu vaka svojej moci v mdich a vo vldach Zpadnho sveta idovsk rasisti tak inne skrva svoj extrmny rasizmus, potom sa im mus maskovanie ich terorizmu zda ako detsk hra. Kee som sa u dozvedel o terorizme a krvilanosti idovskch boevikov v rannch doch komunizmu, dkladnejie som sa zahbil do vyetrovania sionistickho terorizmu na Strednom vchode. Jeden Palestnan, ktorho som stretol na vysokej kole, mi povedal jednu z najvstinejch poznmok ak som kedy poul, tkajcu sa palestnskeho konfliktu. Povedal mi, e "id vdy plae od bolesti, ke a udrie."

135

KAPITOLA 10

IZRAEL II: RASIZMUS VYJADREN TEROROM

Leibowitz m pravdu, sme Judeo-Nacisti, a preo nie?. . .nebute teraz okovan, ale ak by oni [zakladatelia Izraela] zabili 6 milinov Arabov, alebo aj milin, o by sa bolo bvalo stalo? Iste, v historickch knihch by boli dve alebo tri hrozn strnky, boli by sme nazvan vetkmi monmi menami, ale dnes sme tu mohli by ako nrod s 25 milinmi. . . . Ete aj dnes som ochotn dobrovone robi pinav prcu pre Izrael, zabi tokch Arabov, koko je potrebn, deportova ich, vyhna a spli, nech ns vetci nenvidia, nech stiahnu svoju podporu idov v diaspre, aby boli nten bea za nami s plaom. Aj ke to bude znamena vyhodenie jednej i dvoch synagg do vzduchu tu alebo tam, nezaujma ma to. A netrpi ma, ak ma potom ke bude prca dokonen, postavte pred Norimbersk sd a odsdite na doivotie. Obeste ma ak chcete, ako vojnovho zloinca. Potom mte da do gala vae idovsk svedomie a vstpi do venho klubu civilizovanch nrodov, nrodov, ktor s vek a zdrav. To o vy nechpete je to, e pinav prca sionizmu sa ete neskonila, ete ani zaleka. Ministersk predseda Izraela Ariel Sharon citovan poprednm izraelskm novinrom, Amosom Ozom.476 Prvou prekkou sionistickch cieov bol fakt, e Britnia si predstavovala Palestnu ako portrt Balfourskej deklarcie, teda spolonos, ktor bude ochraova obianske a nboensk prva vetkch, ktor v nej ij. Na vypudenie Britov z Ligy nrodov sionisti vyvinuli umenie pouitia terorizmu ako modernej zbrane politickej revolcie. Menachem Begin, Abraham Stern, Yitshak Shamir, David Ben Gurion a mnoh al zaali bombardovanie a vradenie. Obesili a garotovali britskch vojakov na drt a ich tel nechali tak, aby ich ahko nali. Izraelsk terorizmus vyhodil do povetria hotel King David v Jeruzaleme, kde zomrelo viac ako 100 ud. Vyvinuli techniku listovch bmb a idovsk zabijci zavradili dokonca i vyjednvaa pre OSN v Palestne Folke Bernadotte, pretoe sa odvil vyjadri obavy za prva Palestnanov. Vo svojej poslednej sprve pred smrou Bernadotte uvdza: Sionisti plienia vo vekom rozsahu a nienie dedn sa deje bez zjavnej vojenskej pomoci.477 (Archvy OSN) Zabrnenie tmto nevinnm obetiam vrti sa do svojich domov, km idovsk imigranti zaplavili Palestnu, ura zkladn princpy udskosti...ohrozuje permanentn nvrat vyvlastnench Arabov, ktor tu ili po stroia.478 Sionistick propaganda fungovala. Briti, unaven teroristickou kampaou proti nim a tlaou, ktor tieto zloiny zakrvala, to nakoniec vzdali a oznmili svoj odchod z oblasti. Ke boli Briti pre, sionisti mali von ruku na zaobchdzanie s pvodnm obyvatestvom spsobom, akm chceli. Nevynechali iaden spsob pouitia sily. S finannou a vojenskou pomocou kapitalistickch Spojench ttov a komunistickho Sovietskeho zvzu, ako aj obrovskch sm peaz od sionistov na celom svete, idovsk "blitzkrieg" zrolovala svojich nepriateov rovnako inne ako v asoch biblickch. S istou vojenskou vhrou trpili vak sionistov dve dleit veci. Prvou bola t, e stle existovali stovky tisc Palestnanov, ktor sa zrejme neposadia a nenechaj nov idovsk tt aby ich okradol o svoje prva a svoju krajinu. Druhou bol fakt, e Palestnania vlastnili viac ako 93% pdy 136

novej krajiny, o bola vna prekka pre "vek Izrael". Citujc priamo z Knihy Jozue, idovsk nboensk vodcovia varovali, e Izrael mus vyhna Palestnanov z ich krajiny pre: Lebo ak sa in zachovte, ak toti budete lipn na zbytku tch nrodov, ktor zostvaj medzi vami a budete s nimi uzaviera sobe a miea sa s nimi a ony s vami, potom vedzte, e Pn Boh v u nikdy nevyenie pred vami tieto nrody. Ba o viac, stan sa vm osdlom a pascou, korbom na vae boky a tnm vo vaich oiach, a vymizne z tej krsnej zeme, ktor vm dal Pn, Boh v. (Jozue 23:12-13)479 Sionistick fanatici nakoniec "palestnsky problm" vyrieili masvnym vyhostenm, vradenm a dobre plnovanm terorom. Palestnania, ktor sa tam narodili a ktorch predkovia tam ili nespoetn genercie boli zhromaden izraelskmi vojakmi a vyhnan za hranice. Navye im bolo povedan, e u nikdy sa nemu do svojich domovov navrti. Zo sebou si niesli asto len roztrhan aty, ktor mali na sebe. Mnohch, ktor odmietli opusti domovy zmasakrovali izraelsk vojaci a tieto masakre sionisti rozhlsili, aby tm spsobili irok paniku a tek Palestnanov. Pchanie ukrutnost na Palestnanoch sa stalo vntornou asou izraelskej stratgie. Ke idovsk teroristi znsilnili a zmasakrovali obyvateov arabskch dedn, obyvatelia okolitch dedn zo strachu uli. Km sa izraelsk "vojna za slobodu" skonila, v tte Izrael ostalo len asi 170 000 Palestnanov. idia mali samozrejme mocnch hovorcov a zstancov na celom svete, obzvl v mdich, ktor vraveli o odvahe a sprvnosti "malho Izraela". Do konca 60-tych rokov boli miliny dospelch a det, prve tak ako ja, fascinovan hrdinskm prbehom Izraela, prbehom, ktor romanticky prerozprval oskarov film Exodus.480 V tom ase mala vina Amerianov, prve tak ako dnes, len mlo vedomost o ohromnej nespravodlivosti pchanej voi Palestnanom.

Masaker v Deir Yassin

Najznmejou ukrutnosou prvej izraelskej vojny bol masaker pri Deir Yassin. Deviateho aprla 1948, po skonen boja v malej dedinke, sionistick terorista Irgun Gang veden Menachem Beginom, zavradil 254 obyvateov, vinou eny, deti a starch ud. Dva dni tto sionistick teroristi vradili muov, znsilovali eny, prali bruch tehotnch ien a kradli ich majetok. Doktor ervenho kra Jacques de Reynier, vedci zstupca Medzinrodnho vboru ervenho kra v Jeruzaleme vo svojej oficilnej sprve opsal mraziv udalosti masakru.481 De Reynier priiel do dediny na druh de a videl "istenie", ako mu to jeden z teroristov vysvetlil. Bolo uroben automatickmi zbraami, grantmi a dokonen nomi. Niektorm obetiam chbali hlavy a bolo zmrzaench 52 det pred zrakom svojich matiek. Teroristi rozprali 25 tehotnch ien a zavradili ich nenaroden deti. Po odchode na dchodok v roku 1972 izraelsk dstojnk o Deir Yassin v Yediot Ahronot uviedol nasledovn: Irgun a mui LEHI vyli z krytu a zaali "isti" domy. Zastrelili kadho, koho videli, eny i deti. Velitelia sa masaker nepoksili zastavi... niektorch si odniesli medzi Deir Yassin a Givat Shaul a zavradili ich tam...482 Velite tvaru Haganah, ktor kontroloval Deir Yassin po masakre, Zvi Ankori, urobil prehlsenie v izraelskch novinch Davar: Voiel som do iestich alebo siedmich domov a videl som vyrezan genitlie a ensk rozdrven aldky. Poda strelnch znakov na telch ilo o priamu vradu.483 Albert Einstein spolu s almi znepokojenmi idmi napsal do New York Times v roku 1948 list odsudzujc Begina za "otvorene kzan doktrnu faistickho ttu". Deir Yassin opsal nasledovne: Deviateho aprla napadla teroristick skupina tto mierumilovn dedinu, v ktorej sa nenachdzal iadny cie na boj a zabila vinu jej obyvateov - 240 muov, ien, det a 137

niektorch z nich nechala naive na vystavenie zajatcov v uliciach Jeruzalema...teroristi sa nielene za tento masaker nehanbili, ale naopak, boli na pyn... Menachem Begin sa vo svojej knihe The Revolt: The Story of the Irgun pi dleitosou masakru v Deir Yassin. Napsal, e bez vazstva v Deir Yassin by nebolo ttu Izrael. "Haganah vykonal vazn toky aj na inch frontoch... Arabi uli plac v terore Deir Yassin".484 Izraelsk ministersk predseda David Ben Gurion bol citovan ako opisuje Begina nasledovne: Begin patr bez pochb k hitlerovskmu typu. Je rasista, pripraven znii vetkch Arabov v mene svojho sna zjednotenho Izraela a uchli sa k akmkovek prostriedkom na splnenie tohto svtho ciea.485 Provokatr masovej vrady Menachem Begin sa neskr stal ministerskm predsedom Izraela a dostal dokonca Nobelovu cenu za mier. Tto cena je symbolickm vyjadrenm neuveritenej idovskej moci na celom svete, pretoe Begin bol vinn za podobn zloiny ak spchali nacisti, za ktor s dodnes prenasledovan. Napriek tomu, namiesto sdu a trestu za zloiny proti udskosti dostal Begin to, o mnoh povauj za najvyiu poctu. Ke som sa prv raz dozvedel o Deir Yassin, optal som sa priateov. Videli ste nejak dokumentrny film, alebo celoveern hollywoodsky film o izraelskom terore pri Dier Yassin alebo o tisckach alch teroristickch zloinoch Izraelanov voi palestnskemu obyvatestvu? Pouli ste mnostvo alospevov nad idovskmi obeami Hitlera, pouli ste vak nieo o ench z Deir Yassin, ktorm idovsk rasisti vyrezali ich nenaroden deti z brucha? Ptam sa vs, ktor tate tieto riadky, pouli ste o tiscoch palestnskych obetiach Begina, amira, Baraka a arona? Izrael m zvltny zvyk voli na elo ttu najvieho teroristu a masovho vraha. Spojen tty maj cel oddelenie na ministerstve spravodlivosti, ktor sa zaober poovanm na nacistov, ktor spchali iny proti udskosti. Zatia, o Amerika prenasleduje starch nemeckch vojnovch zloincov, americk prezidenti usporadvaj s izraelskmi zloincami ttne veere na ich poes. Masaker pri Deir Yassin nebol jedin, ktor izraelsk armda spchala. Hebrejsk dennk Hair uverejnil 6. mja 1992 lnok od Guya Erlicha nazvan "Nielen Deir Yassin", ktor nartval vzor teroru a vrd. Erlich cituje izraelskho historika Aryeha Yitzhakiho ako vrav: Nadiiel as, pretoe jedna genercia odila a teraz je mon eli ocenu l, v ktorom sme boli vychovan. V takmer kadej dobytej dedine vo vojne za nezvislos boli spchan iny, ktor s definovan ako vojnov zloiny, ako zabjanie, masakry a znsilnenia. Verm, e takto veci skonia ak ich odhalme. Jedinou otzkou je to, ako sa k tmto dkazom postavi.486 Elrich a Yitzhaki zdrazuj, e izraelsk vldni initelia vrady stle zakrvaj. Masakry vak po zaloen idovskho ttu neskonili, pokraovali alej v asoch mieru i vojny. Nasledujce s men len niektorch z nich: sharafatsk masaker, kbyjsk masaker, Kafr quasemsk masaker, al-sammousk masaker, Sabra a atilsk masaker, Oyon qarsk masaker, Al-Aqsa mosquesk masaker, ibrahimsko mosquesk masaker, jabalsk masaker. S rozirovanm a expandovanm idovskho ttu pokraovali zabjania a vyhosovanie Arabov. V nasledujcich vojnch a vojenskch akcich Izraelania vyhnali tisce Palestnanov do premiestovacch tborov. Spustoen hladom a chorobami mali tieto tbory pozoruhodn podobnos k tborom koncentranm v asoch druhej svetovej vojny. Libanon sa tie stal obeou izraelskej agresie v rokoch 1980 a 1990, ke bol bombardovan a okupovan. Odhady civilnch obet previli v Libanone 40 000. Sionistick tt tajne vytvoril a podporoval speriace frakcie obianskej libanonskej vojny. Vnimon dennk Moeho aretta, ktor bol kedysi ministerskm predsedom Izraela s Davidom Ben Gurionom odhauje izraelsk machincie v libanonskej obianskej vojne. arett bol z vldy vyhnan, pretoe nepodporoval Ben Gurionove tajn a nemorlne akcie. Po jeho smrti vydal jeho syn dennk napriek dlhmu boju zastraovania a prvnych manvrov sionistov. idovsk autorka Livia Rokachov cituje arettov dennk v jej knihe Izraels Sacred Terrorism. Vysvetuje v nej ako Izrael 138

schvlne vytvoril libanonsk obiansku vojnu na presadzovanie izraelskch imperialistickch ambci.487 V pasach z mja 1955 arettov dennk opisuje izraelsk pln na destabilizciu libanonskej vldy, t.j. pln, ktor nakoniec viedol k libanonskej vojne v roku 1978. arett cituje Moeho Dayana, Ben Gurionovho ministra obrany na tajnom zasadan vldy 16. mja, kde sa naplnovalo podnietenie libanonskej obianskej vojny ako zmienka pre Izrael zastni sa vojny, obsadi oblasti s pitnou vodou a pripoji ich k Rieke Litani.488 489 V prvej invzii Libanonu v roku 1982 zomrelo 30 000 civilistov a pol milina ud bolo vyhnanch z domovov. Izraelsk sily zdevastovali mesto Bejrt, ktor pred vojnou opisovali ako zhradu Strednho vchodu. V ase izraelskej invzie ostreovala americk vojnov lo U.S.S. New Jersey kotviaca nealeko pobreia niektor libanonsk mest. Americk zapletenie sa do izraelskej vojny zniilo aj posledn dveryhodnos, ktor Amerika na Strednom vchode mala a stlo ns to biliny dolrov a 300 ivotov americkch nmornkov. Viac ne 1000 ien, det a starch ud bolo zavradench v uteeneckch centrch v Sabre a Chatile pod dohadom izraelskch okupantov.

Terorista a masov vrah ako hlava izraelskho ttu

Izraelskho ministerskho predsedu Izraela Ariela arona mono rozdhodne priradi k teroristom. Je zodpovedn za chladnokrvn vrady najmenej 1500 muov, ien a det v bejrtskych uteeneckch tboroch Sabra a Chatila. Dokonca aj formlne izraelsk vyetrovanie uznalo arona vinnm a osobne zodpovednm za libanonsk masaker.490 V roku 1982 vtedaj minister obrany aron velil izraelskej invzii, kobercovmu bombardovaniu a devastcii mesta Bejrt (v Libanone zomrelo tyrikrt toko ien a det ako pri septembrovom toku na New York). Tento teror vykonali idia pouitm bojovch lietadiel a bmb, ktor im dodali Spojen tty. Po izraelskej devastcii a okupcii aron nsilne vyhnal z Libanonu vetkch palestnskych odporcov. V uteeneckch tboroch nealeko Bejrtu ostalo vak vea ien a det. Spojen tty verejne vyhlsili, e garantuj ich bezpenos a rchlo ich optovne spoja s rodinami. Ke aron pripravoval svoj in, nielene plnoval teroristick tok proti uteencom; zrove vedel, e to bude akt zrady proti Spojenm ttom, ktor proti Amerike pozdvihne vlnu nenvisti. V noci 16. septembra 1982 poslal falangistsk vraedn komand do dvoch palestnskych uteeneckch tborov Sabra a Chatila. Tanky a oddiely obkili tbory, aby Palestnania nemohli unikn, potom guometmi, bajonetmi masakrovali civilistov cel noc, nasledujci de a aliu noc. aron potom poslal na miesto buldozry, aby z masakru o najviac zamaskovali. Najmenej 1500 palestnskych muov, ien a det bolo zavradench a slo sa mono vyplhalo a k 2500. (oficilne libanonsk vyetrovanie stanovilo poet obet na 2500.) Napriek siliam aronovch buldozrov, mnoh Palestnania ostali nepochovan a pracovnci ervenho kra nali cel rodiny, vrtane starch ud a malch det s podrezanmi hrdlami alebo bez hlv. Nespoetn mnostvo ien bolo pred zavradenm znsilnench. Ariel aron sa m zodpoveda za svoje zloiny proti udskosti pred belgickm sdom, podobne ako je tomu v prpade Slobodana Miloevia. aron sa dnes zo strachu pred zatknutm Medzinrodnm sdnym tribunlom obva cestova do Belgicka.491 Napriek tomu, e je hadan za vrady v Sabre a atile, aron by mohol by sden za tucty alch masakrov, ktor poas svojej kariry napchal. Tieto zloiny sa datuj sp do roku 1953. Izraelsk noviny Haaretz pripomnaj 139

aronov vedenie pri masakre nealeko dediny Kibya v roku 1953: "Vojaci Ariela arona zabili v odvete 70 Palestnanov, vina z nich boli eny a deti."492 Izraelsk vradenie nevinnch uteencov po tom, o Spojen tty verejne deklarovali ich bezpenos nebol len zloin proti udskosti, ale zrove aktom zrady proti Amerike. aron a ostatn, ktor sa vrd zastnili si boli vemi dobre vedom americkej iroko publikovanej zruky bezpenosti. Masaker v Sabre a atile boli hlavnou prinou libanonskho samovraednho toku o rok neskr, pri ktorom zahynulo 241 americkch nmornkov a jasne demontruje fakt, e americk podpora izraelskho terorizmu mala pre Spojen tty hrozn nsledky. Noviny Los Angeles Times v diskusii nad knihou bvalho agenta izraelskho Mossadu (tajnej sluby), poukzali na fakt, e Mossad vedel o toku na budovy nmornkov v roku 1983 dopredu, avak Ameriku na to neupozornil.493 Medzi Ostrovskho okujcimi tvrdeniami je aj to, e Mossad neupozornil Ameriku na fakt, e me by v roku 1983 napadnut, ako sa stalo pri samovraednom toku pri Bejrte, ktor si vyiadal ivoty 241 americkch vojakov...

Quansk masaker
V masakri pri Qane, malom meste na juhu Libanonu, niektor oit svedkovia z radov britskch novinrov videli iny, ktor tu uvdzam, aby si itate uvedomil, e za chladnmi tatistikami s skuton udia, udia , ktor nezaili o ni menie trpenie ako t, ktor boli zabit v New Yorku 11. septembra: Qana, jun Libanon - bol to masaker. Od Sabry a atily som nevidel takto zmasakrovanch nevinnch ud. Libanonsk uteenci, eny, deti a mui leali na hromadch, chbali im ruky alebo nohy, boli bez hlv alebo vypitvan. Bolo ich vye sto. Lealo tam diea bez hlavy. Izraelsk strely ich skosili, ke leali v kryte OSN, dfajc, e tam njdu bezpeie. Tak ako sa mlili moslimovia pri Srebrenici, mlili sa aj moslimovia v Qane. Pred horiacou hlavnou budovou Fijianskho batalinu Organizcie Spojench nrodov dieva dralo v rukch mtvolu sivovlasho mua, ktorho oi sa upierali na u. Triasla mtvolou v rukch, kaiac a plac rovnak slov znovu a znovu: "Mj otec, mj otec." Vojak OSN z Fiji stl bez slova uprostred mora tiel a dral v rukch telo bezhlavho dieaa. ...Ke som kral proti nim, zakopol som o udsk ruku... Izraelsk masaker civilistov v hroznom 10 dovom toku bol tak stran, tak divok, e Libanonania to nikdy neodpustia. V sobotu napadli sanitku, sestry boli zabit v Yohmor de predtm, dvojronmu dievatku odala hlavu izraelsk strela pred tyrmi dami. A vera, ke izraelsk pilot helikoptry vyplil strelu, zavradili Izraelania 12 lenn rodinu, z ktorej najmladm lenom bolo tvordov diea. Krtko potom zhodili tri izraelsk lietadl bomby len 250 metrov od konvoja OSN, v ktorom som cestoval. Dom vyletel do vky 30 stp priamo pred mojimi oami. Ke som cestoval sp do Bejrtu, aby som podal sprvu o Qanskom masakri, objavil som dva izraelsk delov lny, ktor strieali na civiln aut na moste nad riekou Sidon... Franczsky vojak OSN klial, ke otvoril vrece, v ktorom boli udsk nohy, ruky a prsty... Stali sme sa odrazu nie vojakmi a novinrmi OSN, ale zpadniarmi, izraelskmi spojencami, predmetmi nenvisti a zlosti. Jeden bradat mu na ns hadel a jeho tvr bola tmav od hnevu. "Ste Ameriania," krial na ns. "Ameriania s zvierat. Vy ste to urobili. Ameriania s zvierat." Prezident Bill Clinton sa spojil s Izraelom v jeho vojne proti "terorizmu" a Libanonania popri vetkom svojom zrmutku na to nezabudli. Izraelsk oficilne vyjadrenie tosti bolo pridanm soli do ich rn. "Rd by som sa stal bombou a vyhodil sa do vzduchu medzi Izraelanmi," povedal jeden star mu...494 Na rozdiel od krvavch scn palestnskych samovraednch atenttnikov v Izraeli, Ameriania a Eurpania nikdy nevideli masakre, ktor opisuje Fisk. Mdi vemi zriedka uptaj pozornos divkov 140

na trpenia, ktor spsobili idia. Je to trpenie idovsk, na ktor mdi upriamuj nau pozornos. T, ktor nosia escpu hviezdu a bombarduj kryty OSN, sanitky, uteeneck tbory civilistov a civiln aut nie s nikdy opsan ako teroristi. Oznauj ich ako "vojensk oddiely" alebo "vojensk jednotky". Palestnski vojaci za hranicou Izraela s samozrejme pravidelne oznaovan ako teroristi. Poznmka neznmeho mua pri Qane, e "by sa rd stal bombou a vyhodil sa do vzduchu medzi Izraelanmi", tragicky dokazuje proroctvo, pretoe len o rok neskr niekoko Palestnanov, zfalch a hnanch pomstou, obetovalo svoje ivoty presne na tento el na izraelskom trhu. Nikto neme ospravedlni iaden in, ktor zabije Obludn realita izraelskho terorizmu alebo zmrza nevinnch, je vak dleit si uvedomi hrzu, ktor priviedla stovky Palestnanov k tomu, aby obetovali svoje ivoty, aby zasadili der tm, ktor vradili ich milovanch a ukradli ich vlas. Vo svojom smtku a zlosti pchaj tie nsiln iny voi nevinnm. Sionistick vodcovia vedia, e takto idovsk straty, zvelien mdiami, ktor vysielaj do celho sveta krvav snmky, len zvia idovsk solidaritu a posilnia sympatie neidov k utrpeniu idovskho nroda. Ke sa Saddm Hussein poksil vzia si Kuvajt, ktor bol kedysi sasou Iraku, zpadn svet zaal vojnu, ktor podporil predovetkm Izrael. Boli obvinenia Iraku pdnejie ne obvinenia Izraela voi Palestnanom alebo Libanonanom? Okrem rozsahu konfliktu, ak je rozdiel medzi neustlou izraelskou dobyvanou vojnou a nacistickm Nemeckom v roku 1940? Nemecko nezaobchdzalo ani s jednou krajinou horie, ako zaobchdzaj Izraelania s Palestnou, terorizujci a vypudzujci tri tvrtiny palestnskych obyvateov. iadna eurpska populcia, okrem sovietmi okupovanej asti Nemecka, nebola tak masvne vytlaen. Je zaujmav si povimn, e idia riadili tie teror proti Nemcom, vo vojne vak nosili uniformy sovietskych komisrov a nie teroristov Haganahu. V Izraeli a jeho okupovanch zemiach, pokraovalo vyvlastovanie Palestnanov zo svojej krajiny, usadlos za usadlosou. Palestnania sa takejto konfikcii samozrejme brnili. Najvie nedvne povstanie bola intifda. tatistiky palestnskych obet s hrozn. Tu s sla zozbieran vznamnm franczskym asopisom Le Monde: 1116 Palestnanov bolo zabitch od zaiatku intifdy (kamene hdzajca revolta) deviateho decembra 1987. Zastrelili ich vojaci, policajti alebo usadlci. Konkrtne daje s nasledovn: 626 mrt v 1988 a 1989, 134 v 1990, 93 v 1991, 108 v 1992 a 155 od prvho janura do jedensteho septembra 1993. Poda Betselem, izraelskej asocicie za udsk prva bolo medzi obeami 233 det mladch ako 17 rokov. Vojensk zdroje vravia o pote zranench gukami takmer 20 000. Agentra pre palestnskych uteencov (UNRWA) pri OSN vrav o sle 90 000. ...Tto humanitrna organizcia zrove vrav, e takmer 20 000 zadranch je denne muench pri vypovan vo vojenskch strediskch.495 iadna krajina v ase mieru, ani sovietske Rusko alebo na v asoch ich gulagov, nedrala toko vzov na hlavu ako Izrael. Je jednm z mla nrodov, ktor oficilne nepopiera pouvanie muenia. Dlho bol na zozname vinnkov organizcie Amnesty International. London Times Magazine uinil irok odhalenie o izraelskom muen v rokoch 1970 a 1980. Nevyvrtitenm faktom je, e Izrael bol stvoren invziou, vradou a krdeou. Takto nespravodlivos si vyaduje pouvanie sily a teroru na zachovanie svojej moci.

141

Viac ne 50 rokov pokraujceho izraelskho terorizmu

Od roku 1948 elia Palestnania zo strany Izraela pokraujcemu terorizmu. Stovky dedn bolo vyhladench a doslova zmizlo z mapy. Desiatky tiscov domov bolo bombardovanch alebo zrovnanch zo zemou v asoch mieru. Desiatky tisc muov, ien a det bolo zabitch. Ete vie poty boli zmrzaen, oslepen alebo in zranen. Stovky tisc bolo vznench a muench. V pokraujcom palestnskom odpore na izraelsk okupciu, Izrael sa nikdy nezdrhal bombardova uteeneck tbory pln ien a det. Na zhadzovanie bmb alebo rakiet do stredov palestnskych miest a uteeneckch tborov pouvali idia tanky, helikoptry a bojov lietadl. Tieto zbrane nevedia rozli medzi monmi teroristami a 9 ronm dieaom. Zabjaj deti rovnako ako nepriateov ttu. Palestnanom, ktorch podozrievali, e sa aktvne zastuj odporu izraelskej okupcii v psme Gaza zavreli alebo zabili a ich domy zrovnali so zemou. Tisce domov bolo takmto spsobom zniench. Stovky palestnskych vodcov zabil Izrael napriek tomu e nemali ni spolon s terorom alebo nsilm, boli to jednoducho bsnici, spisovatelia alebo kazi, ktor inpirovali rodkov do boja za slobodu. Poas predchdzajceho izraelskho ministerskho predsedu Ehuda Baraka v roku 1972, v ase mieru zavradilo izraelsk komando v libanonskom Bejrte palestnskeho spisovatea Kamala Edwana a jeho cel rodinu. Uprostred noci s pouitm tlmiov a automatickch zbran ich Izraelania zabili v spnku. Zabili dokonca aj mal dcrku, ktor spala vo vedajej izbe. Ke novozvolen ministersk predseda Ehud Barak priiel do Washingtonu, idmi kontrolovan mdi zaobchdzali s tmto muom, ktor dal zavradi cel rodinu, ako s hrdinom. Zd sa, e dvojit tandard nikdy nekon. Ke bol v oktbri 2001 zavraden izraelsk politik Rechavam Zevi, aron a niektor americk ttni predstavitelia to odsdili ako teroristick in. Ak zastrelenie Zeeviho skutone teroristick in je, ako by sme mali nazva izraelsk vradenie stoviek palestnskych politickch osobnost, filozofov, kazov a spisovateov? Preo tla nezdrazn, e Zeevi sm bol idovsk rasista, ktor ileglne pracujcich Palestnanov v Izraeli oznail za "vi" a "rakovinu v naich radoch"?496 Zeevi sm podporoval nten vysahovanie vetkch Palestnanov z okupovanch zem a zavradenie vetkch tch, ktor sa tejto okupcii postavili. Verejne dokonca volal po zavraden Jsira Arafata. Napriek tomu t ist tla, ktor nazvala zavradenie Zeeviho teroristickm inom ho nikdy nenazvala idovskm rasistom. Jeho zavradenie bolo priamou odozvou na izraelsk zavradenie palestnskeho vodcu pred niekokmi tdami. V roku 1991 na zasadan izraelskej vldy Zeevi povedal, e prezident George Bush tm, e tla Izrael k mierovm rozhovorom je "nepriateom Izraela" a e "Amerika plnuje druh holokaust".497 S predpokladanm spojencom ako je tento, potrebuje Amerika nejakch nepriateov? Prevldajca moc idov vo svetovch mdich brni uom k vytvoreniu si plnho obrazu izraelskho teroru. Dokonca u pred tokmi na WTC v New Yorku, BBC nariadilo svojim reportrom nazva izraelsk vradenie "cielen zabjanie" a nie tm, m v skutonosti s: vradami.498 Avak BBC (s prevane idovskm personlom) nazvalo Zeeviho zabitie vrada a nie "cielen zabjanie". Verejnos je vystaven takmuto skresovaniu reality roky. Niet preto divu preo Briti a tie Ameriania nevedia o izraelskom terorizme. Je to prve pre tento fakt, preo nemem vini Amerianov za ich ignoranciu k izraelskmu terorizmu.

Minimlne 150 000 Palestnanov v Izraeli muench

Brutlne muenie tiscov nepriateov mus by tie klasifikovan ako teroristick in. Desiatky tiscov Palestnanov bolo muench v izraelskch vzeniach. idovsk organizcia pre udsk prva v Izraeli potvrdila na 60 stranovej tdii, e 85% Palestnanov sa podrob v ase zadrania mueniu.499 Toto muenie je jedno z najhorch, od krtenia obet, cez priviazanie im k tvri vrecia s moom a vkalmi, pouvanie elektriny, anlne zneuitie a zmrzaenie. Izrael asto neprizn, e niekoho zadriava, take ak obe zomrie, jej telo jednoducho zmizne.

142

lnok od Joela Greenburga v proizraelskch The New York Times uvdza, e Izrael mu od 500 do 600 Palestnanov kad mesiac.500 Toto slo, ktor je pravdepodobne znane vyie pochdza z proizraelskho The New York Times a vrav, e kad rok je minimlne 6000 Palestnanov muench v izraelskch vzniciach. Toto muenie sa v Izraeli deje od roku 1948. Ak pouijeme o len polovin slo z toho, ktor pouil pn Greenburg, najmenej 150 000 udskch bytost bolo muench v Izraeli od zaloenia idovskho ttu. Kvli problmom Izraela s verejnosou a svetom ohadne legalizovanho muenia v roku 1999 izraelsk sd mdlo prehlsil, e muenie je obas neleglne, avak izraelsk a palestnske hnutia nm ponkaj mnostvo dkazov, e toto prehlsenie bolo len vonkajou verejnou pozltkou. Ponkaj nm dkazy, e muenie pokrauje presne rovnako ako predtm.501 Nasledujc Izrael zanaj idovsk novinri propagova pouvanie muenia i v Amerike. V nedvnom vydan magaznu Newsweek titulky oznamovali "as zamyslie sa nad muenm; je to nov svet a preitie si me vyadova pouvanie starch technk, ktor neprichdzali do vahy."502 Dokonca aj propagtor obianskych prv Alan Dershovitz to zana podporova.503 Viktor Ostrovsky, bval agent Mossadu, napsal dve knihy o izraelskom terore proti ich nepriateom. V jednej z nich diskutuje o viere Palestnanov, ktor ileglne prekroili hranicu v snahe njs si v Izraeli prcu. O tisckach tchto mladch muov sa nikdy viac nepoulo po tom, o boli zatknut izraelskmi silami. Niektor boli odveden do vskumnch zariaden ABC, kde museli podstpi neopsaten teror chemickch, nuklernych a biologickch vojenskch zbran. "...ABC znamen atmov, bakteriologick a chemick zbrane. Bolo to miesto, kde nai vrcholn epidemolgovia a vedci vyvjali rzne zbrane poslednho sdu...ak by bola vojna, bud potrebn zbrane kadho druhu; pre omyl nebolo miesta. Palestnski agenti sa na tento el hodili. Vaka tmto udskm pokusnm potkanom, mohli sa vedci presvedi, e zbrane, ktor vyrbaj funguj sprvne a mohli si overi ako rchlo inkuj a nsledne ich zlepi."504

Izraelsk zbrane teroru

Na zaiatku 90-tych rokov idovsk trio - ministerka zahraninch vec Madeleine Albrightov, minister obrany William Cohen a Predseda Rady nrodnej bezpenosti Sandy Berger cestovali po krajine, vystupovali v televznych programoch a usporadvali verejn prejavy, aby podporili optovn bombardovanie Iraku a blokdu krajiny (vrtane jedla a liekov). Ich odvodnenie bolo tak, e Irak poruil sankcie OSN, poksil sa o vrobu chemickch a biologickch zbran a odmietol medzinrodnch inpektorov. Albrightov, Cohen a al vedci americk sionisti si u OSN efektvne vyntili podporu svojich drakonickch sankci. Za niekoko rokov spsobila blokda v ptnej krajine, ktor m len mal produkciu potravn a medicnskych potrieb, hrozn straty na ivotoch. OSN, ktor povolilo tieto sankcie odhadlo, e vaka podvive, hladu a nedostatku liekov zahynulo vye 1000 000 ud, vinou starch a det. V jednej z najbezohadnejch poznmok, ak kedy oficilny predstavite americkej vldy vyslovil, Madelaine Albrightov na otzku odpovedala, e takto straty na ivotoch "boli toho hodn." Niektor mu odmietnu uveri faktu, e Amerika pod idovskm vedenm zmerne spsobila smr stovkm tiscom det. Tu je prepis rozhovoru americkej idovskej ministerky zahraninch vec s Leslie Stahlom na CBS z 11. mja 1996: Lesley Stahl, (hovoriac o sankcich uvalench na Irak): Pouli sme, e zomrelo pol milina det. Nu to je viac det ako zomrelo v Hiroime. Bolo to teda toho hodn? Madelaine Albrightov, Myslm, e to bola vemi ak voba, ale no, myslme si, e to bolo toho hodn.505 Faktom je, e Izrael je jednm z najvch delikventov vo vrobe medzinrodne zakzanch nuklernych, chemickch a biologickch zbran. Opakovane poruil medzinrodn nariadenia OSN a inpektorov nikdy nepripustil, dokonca ani americkch, teda z nroda, ktor poskytol Izraelu najviu vojensk pomoc na takto projekty. Volaj Spojen tty po blokde Izraela? 143

Bval ministerka zahraninch vec povedala, e je ochotn obetova ivoty 500 000 det na to, aby spomalila vrobu chemickch a biologickch zbran, avak rovnako je ochotn pokraova vo financovan, vvoji a rozirovan rovnakch zbran v Izraeli. Divte sa teda, preo tento dvojit tandard zvyuje nenvis voi Amerike?

Konen zbra teroru rasistov

Spojenie idovskho rasizmu a terorizmu je najlepie symbolizovan na novej zbrani, ktor je teraz v tdiu vvinu. Je to etnick biologick bomba. The Sunday Times v Britnii odhalil, e Izrael vyvja nov hrozn biologick zbra. Prbeh vyiel na povrch asi v rovnakom ase, ke sa Amerika chystala bombardova Saddma Husseina za to, e nedovolil inpektorom vstup do krajiny. Izrael plnuje "etnick" bombu v ase, ke Sadm ustupuje Od Uzi Mahnaimia a Mrie Colvinovej Poda izraelskch vojenskch a zpadnch tajnch zdrojov IZRAEL pracuje na biologickej zbrani, ktor by ublila Arabom, avak nie idom. Zbra, ktor ubliuje obetiam na etnickom zklade, sa povauje za odpove na irack hrozbu chemickch a biologickch tokov. Vera Sadm Hussein povedal vojne nie a shlasil so spoluprcou inpektorov, ktor hadaj tovrne na vrobu chemickch a biologickch zbran. Kofi Annan povedal, e Irak dodral poiadavky OSN. Ke Amerika a Britnia bola pripraven na boj, Tony Blairov kabinet sa vyjadril, e jeho spoluprca mus by bezpodmienen. Biely dom, ktor hroz Iraku najvou vojnou od vojny v zlive, sa vyjadril, e prezidentovi Clintonovi poradcovia hodnotia, i ponuka Iraku bola adekvtna. Pentagn je pripraven bombardova v priebehu niekokch dn... Vvojom "etnickej bomby" sa izraelsk vedci pokaj vyui posledn lekrske objavy a to tak, e identifikuj gny, ktorch nositemi s Arabi a potom vytvoria geneticky modifikovan baktrie alebo vrusy. Zmerom je vyui schopnos biologickho intittu v Nes Tziyona, hlavnho izraelskho strediska na vrobu tajnch chemickch a biologickch zbran. Vedec, ktor tam pracuje vrav, e je to vemi komplikovan loha, pretoe Arabi aj idia maj semitsk pvod. Dodal vak: "Podarilo sa nm vak oddeli urit charakteristiku v genetickom profile istch arabskch komunt, obzvl Iraanov." Choroba by sa rila vzduchom alebo pridanm do zdrojom vody... Mylienka, e idovsk tt uskutouje takto vskum u vyprovokovala v uritch oblastiach pohorenie, kee nesie paralely s genetickmi vskumami Dr. Jozefa Mengeleho, nacistickho vedca v Osvienime. Dedi Zucker, len Knessetu, izraelskho parlamentu poprel vera takto vskum. "Morlne, na zklade naich dejn, tradci a sksenost je takto zbra ohavn a mala by by odsden," povedal. ...William Cohen, americk minister obrany potvrdil, e dostal sprvy o krajinch, ktor sa pokaj vytvori "urit typy patognov, ktor by boli etno-pecifick". Zdroje americkej tajnej sluby minul tde potvrdili, e Izrael bol jednou z krajn, ktor mal Cohen na mysli. Tvrdenia o "etnickej bombe" boli dveryhodnejie v Zahraninej sprve publikcii Jane, ktor zblzka monitoruje otzky bezpenosti a obrany. Uvdza sa v nej, e izraelsk vedci vyuili juhoafrick vskum v snahe vyrobi "etnick guku" proti Arabom. Tvrd sa v nej tie, e Izraelania objavili aspekty arabskho genetickho zloenia a to vskumom "idov arabskho pvodu, obzvl Iraanov"...506 alie zdroje: Matthew Campbell vo Washingtone, Hugh McManners Izrael samozrejme cel zleitos, ktor sa objavila v najvch svetovch dennkoch na svete poprel rovnako, ako popiera akkovek kritiku. Zrove vak s tm naalej odmieta povoli vstup 144

inpektorom na preskmanie svojich armdnych stredsk, vtane tch biologickch vojenskch stredsk, ktor Spojen tty u identifikovali a uznali. Fakt, e Izrael o i len zvauje vrobu takejto biologickej zbrane m vo svetle dmonizcie nacistov obrovsk implikcie. i u Nacisti skutone s alebo nie s vinn zo vetkch idovskch obvinen, Izrael 21. storoia sa pribliuje k extrmnej nadvlde, o ktorej mohla vina Nacistov len snva. V prebuden sa po tokoch na New York a Washington v septembri 2001, Spojen tty vyhlsili nov vojnu terorizmu. Miliny ud na celom svete, ktor vedia o izraelskom terorizme boli okovan, ke videli americkho prezidenta Georga Busha ui sa bojova proti terorizmu od izraelskho ministerskho predsedu Ariela arona. Je rozhodne pravdou, e pn aron by mohol ui pna Busha hodne o terorizme, kee je jednm z najvch teroristov na svete. Pn Bush aspo vyhadal pomoc odbornka! Km sionisti v Izraeli vyvlastovali Palestnanov, sionisti v Amerike mali pln ruky prce upevovanm moci v zpadnch krajinch a podporovanm politiky a zkonov, ktor oslabuj identitu a schopnos sebazchrany zkladnch kresanskch elementov. Odhodlali sa z ns urobi meninu v naich vlastnch nrodoch, prve tak, ako urobili meninu z Palestnanov v Izraeli. Vedel som, e ak sa im podar ich konen pln, zniia nae ivoty a slobody prve tak, ako to urobili milinom na Strednom vchode. truktra a formy modernho Izraela dokazuj, e idovsk rasizmus nie je ideolgiou minulosti, ale hrozivou realitou sasnosti vyjadrenej v kadej ile izraelskho ttu. Fakt, e idovsk mocensk truktra v Amerike a na celom svete to intenzvne podporuje, ponka dkaz, e len mlo sa zmenilo medzi idmi a neidmi za poslednch 2500 rokov. Skutonos, e idia dosiahli, aby zpadn svet podporoval sionizmus v celom jeho krvavom pokrytectve je dkazom ich moci nad vetkmi formami mdi a vldami naich krajn. Eurpania, Ameriania, Palestnania a skutone vetky nrody na svete nemu by slobodn, km sa tto moc nezlom. idovsk rasizmus a idovsk terorizmus id samozrejme ruka v ruke od dn, kedy sa pili genocdami v Starom zkone, brutlnymi vradami a utlanm ranch kresanov v Novom zkone, k masovmu vradeniu a mueniu v gulagoch idovskho boevizmu a samozrejme zaloeniu a expanzii idovskho rasistickho ttu Izrael. Avak a do letnho da roku 1967 sa mi nikdy ani nesnvalo, e moja krajina by mohla by vystaven idovskmu terorizmu. Zdal sa by vzdialen, na Ameriku neaplikovaten. V roku 1967 Izrael zmerne zatoil na americk vojensk lo USS Liberty. Poznanie mnostva detailov o tomto toku a nslednom zamaskovan malo hlbok dopad na mj ivot a v konenom dsledku ma ovplyvnilo v pokraovan vskumu idovskho rasizmu a dalo podnet k jeho odhaleniu, aj ke som vedel, e si to vyiada vysok osobn obete. Pouenie sa o izraelskom terore proti Amerike bolo jednou z hlavnch prin, preo teraz drte v rukch tto knihu. Objasnm vm teda detaily izraelskej zrady, ktor sa ma tak hlboko dotkli.

145

KAPITOLA 11

IZRAEL III: ZRADA VOI AMERIKE

Izrael myselne a premyslene napadol U.S.S. Liberty Dean Rusk, americk minister zahraninch vec v ase izraelskho toku.

8. jna 1967 sa americk vzvedn lo U.S.S. Liberty pri hliadkovan vd Izraela a psma Gazy dostala pod pabu sthacieho lietadla a torpdovch lod. Spomnam si, e sprvy o tom som poul v mojom tranzistorovom rdiu poas letnej brigdy, ke som zokrabval star farbu z jednho domu v New Orleans. tok sa odohral v ase izraelsko-arabskej vojny z roku 1967, vojny, v ktorej Amerika podporovala Izrael. Prv sprvy tonkov neidentifikovali a ja som predpokladal, e to Egypania, v krajne brutlnom a hlpom toku, zasiahli americk lo, ako odplatu za nau masvnu podporu izraelskej armdy. Okamite po tom, ako dorazili prv sprvy o toku, niekoko zvolench radnkov u zaalo vola po okamitej vojenskej odvete voi Egyptu. Napriek mojim rastcim vedomostiam o zhubnej povahe sionizmu sa prejavilo moje hlboko zakorenen vlastenectvo. Zaal som by nahnevan na Egypt za to, e sa odvil napadn americk lo. Neskr vak konene zaali prenika sprvy o tom, e to boli Izraelania, ktor napadol lo, m 171 Amerianom spsobili zranenia a 31 zabili. Oficilne ospravedlnenie bolo, e Izraelania si pomlili Liberty s egyptskou loou. V priebehu alch pr tdov sa vynorilo vemi vek mnostvo dkazov odhaujcich, e tok bol zmern. Hlavn mdi vak napriek tomu vypustili vetky prbehy o U.S.S. Liberty a jej 202 obet v cte k prbehom o udatnom malom Izraeli, bojujcom svoju hrdinsk vojnu s Egyptom a Libanonom. Posdke bolo nariaden, aby neprezradila iadne informcie o toku. Ke bolo o niekoko rokov neskr napokon ticho prelomen kapitnom Jamesom Ennesom, dstojnkom na Liberty, ohromujce dkazy odhalili vraedn a zradn tok Izraelanov na americk lo. U.S.S. Liberty, ahko ozbrojen vzvedn lo, ktorej lohou bolo zachytva cudziu rdiov komunikciu, sa plavila v medzinrodnch vodch nealeko egyptskho mesta El Arish, ktor izraelsk sily prve obsadili. Izrael vedel, e Liberty monitorovala jeho prenosy a obval sa, e sa dozvie o prprave na plnovan invziu do Srie. Liberty zrove zachytila izraelsk rdiov komunikciu, dokazujcu, e Izraelania zavradili stovky neozbrojench egyptskch vzov vo vojne v Sinai. V jedno jasn, vetern rno 8. jna krili izraelsk sthaky niekokokrt okolo Liberty, prichdzajc tak nzko a tesne, e lenovia posdky mvali na pilotov a mohli dokonca vidie ich tvre. Liberty bola zretene oznaen vekmi psmenami U.S. Navy a jej vek americk zstava strnulo viala vo vnku. Bez akhokovek varovania o druhej hodine popoludn zatoili neoznaen izraelsk sthaky na Liberty raketami, delostrebou a napalmovmi bombami. Ich prvm cieom bola rdiov stanica, ktor zniili aj spolu s antnami. Sthaky sa opakovane vracali, toiac na lo dovtedy, km im nedola zsoba bmb a muncie a nepreruili USS Liberty s dierou po toku izraelskho torpda. tok. V tom ase mui na Liberty nahradili prv americk zstavu, ktor bola odstrelen, zstavou vou, s rozmermi 7 krt 13 stp. Izraelania samozrejme vedeli, e lo je americk, kee zachytili rdiov signly Liberty pri volan o pomoc a snaili sa ich elektronicky rui. o je neuveriten, opertorom lodnho rdia sa podarilo provizrne namontova nov antnu a odosla ndzov volanie, 146

v ktorom oznaili tonkov a poiadali o pomoc Stredozemn iestu Flotilu. Lietadlov lode Saratoga a America poslali odkazy, e pomoc je na ceste a vypravili pilotov sthaiek, aby brnili Liberty. Obliehan a zakrvaven posdka Liberty zbytone akala na sben podporu sthaiek, ke napadlo lo izraelsk torpdov plavidlo, pokajc sa potopi Liberty a skoncova s posdkou, ktor zatia bojovala s napalmovm ohom na palube a oetrovala zranench. Izraelania ostreovali Liberty s 20 a 40 mm delostreleckmi nbojmi a zasiahli ju torpdom v miestach hladiny, m spsobili smr alm 22 nmornkom v spodnch astiach lode. Torpdov lode prili a tak blzko, e samopalmi ostreovali posdku starajcu sa o zranench na palube. Napriek 821 dieram vch ako udsk ps, napalmovm bombm a diere po torpde sa Liberty akoby zzrakom nepotopila (urite nie vaka americkej leteckej ochrane, ktor sa nedostavila a ktor bola odvolan prezidentom Lyndonom Johnsonom). Izrael mal v mysle potopi Liberty a zabi kadho na palube. V poruen medzinrodnho prva vystrelili Izraelania torpdo a dokonca ostreovali zchrann lny. Chceli vyradi komunikciu lode a zabrni identifikovaniu tonkov a potom posla lo aj s posdkou na dno mora, aby nikto nemohol vyvrti prirodzen predpoklad, e tento zradn skutok spchali Egypania. Sionisti vedeli, e znekodnenm Liberty by mali vonejiu ruku v Srii a pobrenie nad potopenm americkej lode Egypanmi by prinieslo bezpodmienen podporu Izraela v jeho radiklnych vojnovch cieoch. Len odvaha muov na U.S.S. Liberty prekazila aliemu pchaniu nespravodlivosti. Johnson spchal jeden z najzradnejch inov v americkch dejinch. Viac sa staral o vzahy medzi USA a Izraelom ako o zchranu ivotov americkch vojakov. T, o na Liberty preili uvdzaj, e lietadl neboli odvolan, torpdo mohlo by zastaven a tm uetren ivoty mnohch vojakov. Veliaci kapitn na Liberty William McGonagle napriek tomu, e bol vne zranen preukzal vnimon odvahu, ktor mu nakoniec priniesla Medailu cti. Tto odmenu najvyej cti zvyajne predva prezident pri slvnostnej ceremnii v Bielom dome spolu s citciami detailov hrdinskho inu. Prezident Johnson zavolal Izraelanom, aby sa uistil, i nemaj nmietky proti tejti odmene a potom sa rozhodol nezastni sa jej a dokonca ani nedovolil, aby sa predvala v Bielom dome. Minister nakoniec predal odmenu na washingtonskom nmornom ndvor a citcie ani neuvdzali Izrael ako tonka. The Washington Post neuviedli iadnu sprvu o tom, e kapitn McGonagle dostal tto vysok odmenu. Nmornctvo urobilo povrchn preetrenie (trvajce len 4 dni) a nepovolalo dokonca ani jednho Izraelana, aby svedil. Na porovnanie - tok na lo U.S.S. Stark si vyslil 9 mesiacov dlh vyetrovanie. Kapitn James Ennes, jeden z veliacich dstojnkov na Liberty, napsal podrobn knihu Assault on the Liberty, ktor bola vydan v roku 1979.507 Odhauje v nej obrovsk mnostvo dkazov ukazujce, e tok bol plnovan a zameran na potopenie lode a Izraelania vedeli, e je to lo americk. Mali v mysle zabi cel posdku, aby nezostal ani jeden svedok. Americk vevyslanec v Libanone v tom ase tie vystpil a uviedol, e bol prve na Strednom vchode a poul o Amerianmi zachytenej sprve medzi Izraelom a letcami, ktor uskutonili tok, v ktorej vedeli o tom, e lo bola americk. Mnoh vznamn americk vodcovia verejne odvne vyhlsili, e si vyaduj skuton preetrenie prpadu Liberty a riadite nmornch operci povedal, e dkazy jasne ukazuj, e ilo o plnovan tok. Minister zahraninch vec Dean Rusk, admirl Thomas Moorer a posdka, ktor preila povedali, e tok bol evidentne zmern. Je ahk si predstavi takto tok od nepriatea naej krajiny, nie vak od predpokladanho spojenca. Fakt, e Izrael napadol vojensk sily krajiny, ktor ho podporovala viac ako ktorkovek in krajinu - mus by v kruhoch finannch, diplomatickch a dokonca aj vojenskch (vrtane zbran, ktor sa obrtili proti nm) jednm z najvrenejch aktov vojenskej zrady v dejinch nrodov. Sptal som sa sm seba, ako me by Izrael tak ahkomysen, e napadne americk lo. Zrejm odpove bola, e vedel, e opercia proti Liberty neniesla vek riziko, pretoe ak sa tok podar a lo s celou posdkou zniia, Izrael by dosiahol vo vojne o chcel. Ak by sa tok a zhodenie viny na Egypanov nepodaril, Izraelania vedeli, e to mu prehlsi za omyl. Vedeli o ohromnom vplyve vo vlde a tla by im to pomohla zamaskova. Po tom, o sa im podarilo maskova teror a vyvlastnenie milina a pol Palestnanov vye pol storoia, Liberty bola nevinnou hrakou. 147

idmi ovldan americk mdi nevyjadrili nad tokom iadne pohorenie a pasvne prijali izraelsk vhovorku. Napriek tomu, e sm minister zahraninch vec a velite tbu povedali, e tok bol myseln, idovskej loby sa dokonca podarilo zabrni formlnemu kongresovmu vyetrovaniu toku. V kontraste, ke bola v nasledujcom roku sestersk lo Liberty U.S.S. Pueblo zajat Severnou Kreou s len jednou stratou ivota, americk kongres zaal formlne vyetrovanie, ktor trvalo rok. Ako reagovali americk politick predstavitelia na tento izraelsk akt vojny? Zaala Amerika bombardova Tel Avil tak, ako to urobila v Kbule, v Afganistane? Nie, idmi kontrolovan americk vlda spolu so idovskmi mdiami spchala voi Amerike zrejm akt zrady, tm, e ututlala tento brutlny teroristick tok a naalej posiela miliardy dolrov z dan americkch daovch poplatnkov do Izraela v podobe vojenskej a finannej pomoci. Musm sa odvola na prklad Pearl Harboru. Ktorkovek americk vldny radnk, ktor by po toku v roku 1941 poskytol Japoncom pomoc alebo posilu, by bol obalovan ako zradca Spojench ttov. Tch americkch vldnych radnkov, ktor kolaboruj so idovskou loby a mdiami pokraujcou podporou Izraela po jeho tokoch na USS Liberty, vinm z toho, e s zradcovia Spojench ttov Americkch! Ke som sa roky po toku dozvedel pravdu o Liberty, pamtm ak som bol v 17-tich rokoch rozhoren, ke som v rdiu poul, e Egypania napadli americk lo. Pri tan sprvy kapitna Ennesa o stratch na palube Liberty, mj hnev ete vzrstol a vystriedal ho hlbok smtok za moju krajinu. Ako mlad a hrd Amerian, som nevedel pochopi ako mohol prezident tak zradne zastavi pomoc pre americkch bojujcich muov a ako mohla naa vlda zakry zradu zmernho izraelskho toku a vrady mladch americkch vojakov - a dokonca odmeni vrahov viac ne miliardou dolrov naich dan vo forme zahraninej pomoci. Incident ma okoval tak vemi, e som zaal skma izraelsk teroristick minulos voi Spojenm ttom. oskoro som sa dozvedel, e Liberty nebola prvm takmto inom zrady voi Amerike.

Lavonova afra: Izraelsk terorizmus proti Amerike

V roku 1954 zahjila izraelsk vlda tajn operciu proti Spojenm ttom nazvan Opercia Suzannah. Jej cieom bolo zavradi Amerianov a vyhodi do povetria americk zkladne v Egypte. Ich plnom bolo zanecha falon dkaz, ktor by potvrdzoval, e tento teroristick in spchali Egypania a printi Ameriku zapoji sa do vojny s Egyptom na strane Izraela. idovskm agentom sa podarilo vyhodi do povetria niektor potov rady a americk kninice v Khire a Alexandrii. Na ceste ku kinu - Metro Goldwyn Mayer Theatre, bomba vybuchla predasne. Vaka Bohu pre Egypt a tie pre Ameriku, sprisahanie bolo odhalen a zastaven v ranom tdiu. Kee sa izraelskch agentov podarilo chyti, svet sa dozvedel o tejto izraelskej zrade a izraelsk minister zahraninch vec Pinhas Lavon bol nten odstpi. Cel afra sa stala znmou ako Lavonova Afra. Dnes idmi ovldan americk mdi a vydavatesk spolonosti hlucho zakrvaj tto izraelsk zradu. Vina ud o tejto afre nikdy nepoula. V Encarte Encyklopdii meme naprklad o nej njs len chab poznmku. Odkaz na u je v lnku o Ben Gurionovi, ktor napsal pro-sionista Bernard Reich. Autorov lnok ilustruje typick medilny vzor. Ke sa Ameriania domnievaj, e taj nestrann encyklopdiu alebo nestrann novinov lnok, taj pritom zmerne skreslen informcie, ktor napsal vniv sionista. V Encyklopdii sa uvdza nasledovn: Ben Gurion sa vrtil do politiky v roku 1955 na miesto ministra obrany Pinhasa Lavona ktor rezignoval z funkcie po nespenom pokuse sabote vzahov Egypta so zpadom.508 Vimnite si, ako lnok mierne vrav "nespen pokus sabote vzahov Egypta so zpadom". o to pre itatea znamen? "Sabotovanie vzahov" znie ako keby Izrael utrsil o Egypte a Amerike za ich chrbtom pr nepeknch poznmok. Zmern zavdzanie v lnku tohto idovskho autora je typickm prekrcanm, ktor sa deje v mdich nespoetne veakrt. V Encarte Encyklopdii by malo st:

148

"...ktor bol printen rezignova po tom, o bol Izrael pristihnut pri teroristickch atenttoch proti Spojenm ttom za elom zaplies Ameriku do vojny s izraelskmi nepriatemi." Som si ist, e 90% tch, ktor taj teraz tieto riadky, o Lavonovej afre nikdy nepouli. Ak stle pochybujete, e Izrael tieto teroristick iny spchal, uvdzam citt zo idovskho asopisu Moment, ktor napsal Samuel Katz a ktor bol uren pre idovskch itateov. lnok je priamej ne ten v Encarte, napriek tomu slovo terorizmus je stle vynechan. Toto slovo Izrael pouva len vtedy, ak podobn iny spchaj Palestnania. A zlyhania boli rovnako ben ako vekolep spechy. V polovici 50 - tych rokov narazil Aman (idovsk obrann agentra) na vne prekky, ke poas neslvnej "Opercie Suzannah", pri ktorej izraelsk agenti vyprovokovali egyptskch idov k toku na americk a britsk ciele a podnietili protizpadn mienku. Mnoh idia boli zatknut a niektor popraven. Zbabran opercia spsobila znan akosti pre vldu Bena Guriona a jeho ministra obrany Pinhasa Lavona.509 V tejto afre sme sa pouili ako n tzv. "najlep priate na Strednom vchode", Izrael, odmeuje Spojen tty za ich bezpodmienen finann a vojensk pomoc: terorizmom! Ak by tieto iny spchal Egypt, sprvne by sme to nazvali aktom vojny, vypovedali Egyptu vojnu a zbombardovali ho prve tak, ako Afganistan. A mdi; tie by sa doadovali odvety prve tak, ako to robili pri Afganistane po tokoch z 11. septembra. V skutonosti sme napadli Afganistan za ovea men dvod, ne ak mme k napadnutiu Izraela. Neexistoval iaden dkaz, e by Afganistan schvlil alebo vedel okovek o tokoch na WTC; v Lavonovej afre spchala izraelsk vlda priamy a zmern akt vojny proti nm. Amerika samozrejme nela na odplatu bombardova Tel Aviv, nepreruila diplomatick vzahy s Izraelom, dokonca ani nezruila biliny dolrov finannej a vojenskej pomoci Izraelu! Preo tak neurobila? Op prirovnm prklad Pearl Harboru. Ktorkovek americk politik, ktor by pomohol Japoncom po toku na Pearl Harbor by bol obalovan a odsden za vlastizradu. T Ameriania, ktor pokrauj v podpore Izraela po tom, o spchal teroristick iny proti uom Spojench ttov jasne spchali proti svojej vlasti akt zrady. Ak by vodcovia Ameriky po Lavonovej afre a toku na Liberty jednoducho stopli podporu Izraela, nenasledovali by nsledn teroristick iny akmi boli tok na New York a Pentagn. Akm alm inom sme mohli preds, ak by sme zastavili tok peaz a zbran do Izraela?

Pokraujca izraelsk zrada: Pollardova afra

V 80-tych rokoch vykonval najat americk id Jonathan Pollard v Spojench ttoch pionnu innos. Po jeho zatknut Izrael tvrdil, e to bol len podvodnk, neskr vak priznal, e pre nich pracoval od zaiatku. Okrem alch dvoch idovskch pinov - Jliusa a Ethel Rosenbergovch, ktor predali nae tajomstv atmovej bomby Sovietom, pravdepodobne iadny in pin nenarobil Amerike toko kody ako jedin izraelsk pin Jonathan Pollard. Izraelsk vyuitie Polardovch informci nielene zniilo nae vzvedn opercie na Strednom vchode, ale prakticky zniilo n cel vzvedn apart v Sovietskom zvze a vo vchodnom bloku.510 Mnoh z americkch najlojlnejch a najlepch agentov boli v komunistickom svete popraven, pretoe Izrael predal informcie Sovietom.511 Ako to vysvetuje lnok od Erica Margolisa, "krsny americk priate a spojenec" Izrael nedovolil Spojenm ttom ani vypou agentov Mossadu, ktor sa Pollardovm prpadom zaoberali. Nedovolili nm preskma pln rku kody, ktor Spojenm ttom spsobili a nebezpeenstvo, ktor americkm agentom za morom hroz. Niektor z enormne citlivch tajomstiev, ktor Pollard ukradol, Izrael Sovietom bu predal alebo uskutonil vmenn obchod. Niekok kov CIA agenti vo vchodnom bloku boli vsledkom Pollardovej pionnej innosti popraven. KGB zskalo prstup k najtajnejm americkm kdom - bu priamo od 149

Izraela alebo cez pinov v izraelskej vlde. V krtkosti, Pollardov zrada spsobila jednu z najvch bezpenostnch katastrof v modernch americkch dejinch...512 N najlep spojenec teda predal nae tajn informcie nmu najviemu nepriateovi. Po izraelskom ospravedlnen sa za pionnu innos a uisten Amerianov, e sa to u nikdy nebude opakova, Izrael tto innos uskutouje naalej. Noviny The Los Angeles Times v roku 1997 uviedli, e americk id menom David A. Tenenbaum sa priznal k "prezradeniu tajomstiev Izraelu".513 Aby som presne citoval The Los Angeles Times: "Ininier, ktor pracoval pre armdne stredisko nealeko Detroitu sa priznal k tomu, e za poslednch 10 rokov predval Izraelu vojensk informcie." Po tokoch 11. septembra na WTC v New Yorku FBI zadrala za pion 140 idov, "vrtane hlavnch idovskch vzvednch agentov". "Washington - Fox News sa dozvedel, e okolo 60 Izraelanov, o ktorch federlni agenti tvrdia, e vykonvali dlhodob pionnu innos lenov americkej vldy, je medzi stovkami zadranch cudzincov od septembrovch tokov.

Jonathan Pollard

...Mnostvo tajnch dokumentov, ktor Fox zskal pred 11. septembrom poukazuje, e u pred tokmi bolo zadranch 140 Izraelanov, ktor s podozriv zo pionnej innosti Izraela v Spojench ttoch. ...Dokumenty vravia, e "sa sstreovali a prenikali do vojenskch zkladn". Prenikli aj do DEA, FBI a tuctov vldnych intitci, dokonca pouvali aj tajn kancelrie a neuvdzan skromn domy vzvednch sluieb pre svoj personl. Vina z vypovanch odpovedala, e "slili vo vojenskej vzvednej slube, elektronickom pozorovan a jednotkch, ktor sa zaoberaj vbuninami". ...Preo by Izraelania vyzvedali v Spojench ttoch? Generlny rad vyetrovania poukzal na Izrael ako na krajinu A a vrav: "Poda americkej vzvednej sluby, vlda krajiny A vykonva najagresvnejie pionne opercie proti USA zo vetkch americkch spojencov." V sprve ministerstva obrany sa tvrd, e Izrael m nensytn apett po informcich a tvrd e, "Izraelania s motivovan silnm intinktom na preitie, ktor diktuje kad mon aspekt ich politickho a ekonomickho sprvania. Agresvne zbiera vojensk a priemyseln technolgie a USA je prioritnm terom slo 1." Dokument uzatvra: "Izrael vlastn dostaton zdroje a technick monosti, aby dosiahol svoje ciele." Existuj in veci na zvenie. A v nasledujcich doch sa bliie pozrieme na americk telefnny systm a vldne metdy odpovania. Vyetrovanie bolo ohrozen naimi priatemi za morom.514 Kad iste porozumie ohromnej kode, ktor by mohla by spsoben, ak by u ns vykonvala pionnu innos in vlda. pion bola vdy kadm nrodom sdne sthan ako jeden z najvnejch zloinov a prvom. Je teda na mieste legitmna otzka, preo americk vlda toleruje izraelsk pion? Preo americk prezident nepovedal Izraelu jednoducho: Amerika vm nemus dva miliardy dolrov z americkch dan. Nemusme pred OSN diplomaticky podporova v terorizmus a rasizmus. To najmenie, o oakvame je, e ns nebudete pehova a zrdza. Kee ste opakovane spchali in zrady, sta. Nedostanete u ani cent. A ak spchate akkovek akt zrady voi Amerike, odpovieme vojenskou silou, pri ktorej sa bude zda tok na Taliban ako predohra! Preo toto americk predstavitelia nepovedia ponka jasn dkaz nadvldy Izraela nad nimi. Dokonca po tom, o Izrael ukzal zrejm zmer pionnej innosti a kriticky pokodil americk 150

vzvedn opercie, prezident Clinton zvolil za predsedu Rady nrodnej bezpenosti, o je najcitlivejia pozcia vzvednej sluby v Bielom dome, sionistickho ida. Samotn izraelsk dennk Maariv oznail Bergera za ida, ktor kladie zujmy Izraela na prv miesto.515 Menovanm Bergera za predsedu Rady nrodnej bezpenosti je po Pollardovej afre ialenstvo. Prezident Bush pokraoval v rovnakom ialenstve umiestovania tch vernch Izraelu na najcitlivejie pozcie vo vlde USA. V Nrodnej bezpenostnej rade prebieha od prvch dn Bushovej prezidentry rastce idovsk upevovanie moci. Richard Sale z UPI napsal 28 februra 2003 o sionistovi Elliottovi Abramsovi: Dkladn reorganizcia osadenstva Nrodnej bezpenostnej rady pravdepodobne znamen, e Spojen tty zaujm tvrd pro-izraelsk postoj na Strednom vchode. . . .Elliott Abrams, kontroverzn bval pracovnk v Reaganovej vlde, ktorho prezident Bush minul december menoval do Nrodnej bezpenostnej rady aby sa ujal Palestnsko-Izraelskho konfliktu, odvolal niekoko lenov osadenstva, ktor boli v tejto zleitosti povaovan za nestrannch. 516 Fakt, e Izrael mohol spcha takto iny proti Spojenm ttom bez medilneho pobrenia a bez toho, e by si odplil americk finann pomoc, ukazuje ich Letk z kampane Georga Busha, na absoltnu nadvldu nad americkm zriadenm. Niet preto ktorom je napsan, Guvernr divu, ke si Ariel aron dovol poveda imonovi George Bush, priate, ktormu me Perzovi nasledovn tvrdenie, ktor povedal, e Izrael americk idovsk komunita me strati americk pomoc, ak sa nestiahne nedvne dverova vpdy zo zpadnho brehu Jordnu. aron odpovedal: "Vdy, ke nieo urobme, vrav mi Amerika urob toto a tamto... Chcem ti poveda osi vemi jasn: Neboj sa o americk tlak na Izrael. My, idovsk nrod, kontrolujeme Ameriku a Ameriania to vedia." - Ariel aron, 3. oktber 2001 517 Jonathan Pollard nie je jedin, ktor zradil Ameriku. Vetci t v americkej vlde, ktor pokrauj vo finannej a vojenskej podpore cudzieho nroda, ktor vykonva u ns pionnu innos, zrdzaj Spojen tty americk. Skutone vlasteneck vlda by aspo prestala podporova Izrael.

idovsk zrada pri tokoch z 11. septembra

Preskmanie reakci mdi a vldy na toky 11. septembra poukazuje na fakt, ak vldu nad nimi idia maj. Ohe na WTC ete nevyhasol a idovsk agittori v mdich zaali opatrne formova myse americkch ud tak, aby tieto toky pomohli izraelskej veci. Najvie medilne spolonosti vysielali zber, na ktorom sa mal skupina palestnskych det te z toho, e Amerika bola napadnut. Tento videozznam potom vysielali kadch p alebo desa mint spolu so zbermi na horiace WTC a placich Amerianov. V skutonosti kad via palestnska organizcia toky odsdila a ani jeden jedin Palestnan nebol do tokov zapleten. o je zaujmav, noviny Jerusalem Post oznmili, e FBI zadrala Izraelanov, ktor na streche nealeko WTC v New Yorku natali tok na kameru a "kodoradostne poskakovali, ke TWC horeli".518 Opakovan zbery niekokch Palestnanov boli obzvl nevhodn a zanechali v milinoch traumatizovanch Amerianov, ktor videli hrozn televzne niiv scny siln protipalestnsky dojem, ktor sa im vryl do pamti.

151

Vek lo
Takmer ihne po toku zaali mdi papagjova obrovsk lo o tom, preo sa to vetko stalo, za elom ochrni imid Izraela a maximalizova nenvis voi izraelskm nepriateom. Tto lo sa skladala z dvoch hlavnch ast. Mdi zaali hlsa, e tok nem ni spolon s americkou podporou teroristickho ttu Izrael. Pre idovskch rasistov je mimoriadne dleit, aby si americk ud plne neuvedomil obrovsk nrodn a osobn straty, vyplvajce z toho, e naa zahranin politika je kontrolovan Izraelom. Ameriania by sa mohli zaa pta, preo naa politika ubliuje Amerike a dokonca prina k naim brehom terorizmus. Mdi si nemu dovoli, aby sa udia sptali takto logick otzky, a tak musia na zdvodnenie tokov vysvetlenie vyrobi. idovsk ultra-rasista Benjamin Netanjahu mal dokonca t drzos, e sa po tokoch objavil pred kongresom a tvrdil, e arabsk svet nenvid Ameriku tak vemi, e je to Izrael, ktor trp spojenectvom so Spojenmi ttmi! A tak vojaci militantnho Islamu nemaj radi zpad nie kvli Izraelu, ale nenvidia Izrael kvli zpadu...519 Netanjahu povedal Amerike, aby sa nebla, pretoe mal lojlny Izrael bude st po boku Ameriky aj ke spojenectvom s nami si ni svoju vynikajcu reputciu u Arabov. Prezident Bush mal okamite reagova tm, e nm je vemi to faktu, e Izrael ubliuje svojmu imidu medzi Arabmi a problm vyriei rchlo tak, e Amerika prestane Izrael podporova. Druh as bola t, e mdi opakovane tvrdili, e sme boli napadnut jednoducho preto, lebo tonci nenvidia americk "slobodu". tok na slobodu bol v mdich opakovane zdrazovan. Dokonca aj prezident Bush v prejave pred kongresom zopakoval, e: Ameriania sa ptaj "Preo ns nenvidia?" Nenvidia to, o vidia v tejto samotnej miestnosti: demokraticky zvolen vldu. Ich vodcovia s samozvolen. Nenvidia nae slobody: nau slobodu nboenstva, nau slobodu prejavu, nau slobodu volebnho prva a zhromaovania a vyjadrenia neshlasu. Mdi sa neobaovali, aby uom povedali, e tok sa uskutonil na vroie Vyhlsenia Ligy nrodov britskho mandtu, ktor uinil prv krok k uskutoneniu Balfourovej deklarcie; zaloeniu idovskho ttu, ktor je dnes znmy ako Izrael. Jedensty september je pre Palestnanov neslvny de a rovnak zrejme chceli aj pre Ameriku. Majitelia mdi museli o tomto dtume vedie, avak ani jeden z vekch medilnych koncernov ho nespomenul. Dtum meme njs v mnohch historickch prrukch, vrtane Important Dates in History. Zrove s tmto mdi obvinili z organizovania tokov Bin Ladna, pretoe "nenvid americk slobody". Mdi vedeli, e toto tranie je lo. Kad medilna spolonos m prstup k jeho minulm intervim. Bin Ldin v nich nikdy nespomenul ni proti demokracii alebo slobode. V roku 1988 stanica ABC vysielala s nm interview a sptala sa ho na predchdzajce toky na World Trade Center. Pochvlil tonkov a povedal, preo nenvid Ameriku. Tu s niektor trky z vysielania ABC pred niekokmi rokmi: "Povedal som im (Amerianom), e sa odovzdali na milos nelojlnej vlde a toto je najevidentnejie v Clintonovej administratve... Sme presveden, e vo vntri Ameriky je Izrael. Zoberte si naprklad tak citliv ministerstv ako ministerstvo zahraniia, ministerstvo obrany a CIA a zistte, e vetky ved idia. Pouvaj Ameriku na svoje budce plny vo svete..." "Viac ako polstoroia s Moslimovia v Palestne (idmi) vraden, napdan a okrdan o svoj majetok. Ich domy s rovnan so zemou, ich roda nien..." idovsk mdi vedia od zaiatku, preo bola Amerika napadnut. Vedia, e sa tak stalo kvli naej zahraninej politike. Medilni riaditelia sa na stretnut dohodli, e nebud viac vysiela rozhovory s Bin Ldinom (okrem vldou schvlench ast), aby mohli obhji svoje li o jeho motivcii. Vedeli, e tonci sa pozeraj na Ameriku ako krajinu, ktor maj pod kontrolou idia a 152

ktor pouvaj na podporu izraelskho terorizmu a vradenia izraelskch nepriateov. Tvrdenie, e Amerika bola napadnut kvli tomu, e nenvidia nau demokraciu je tak smiene, ako tvrdenie, e vlk erie zajace preto, lebo poskakuj. Pravdou je, e vlk erie zajace preto, lebo znamenaj pre neho jedlo. Arabsk teroristi nenapadli Ameriku preto, e je demokraciou, ale preto, lebo veria e terorizmus proti nm je ospravedlniten za nau podporu izraelskho terorizmu proti nim. Svet nepoul, eby niektor z lietadiel napadlo vajiarsko alebo Island, dve dlhotrvajce demokracie. Absoltne absurdn lo o napadnut demokracie bola podporovan na zakrytie zrejmej pravdy, americkej podpory teroristickho ttu Izrael a jeho vodcu, ktor je jednm z najvch teroristov, Ariela arona. idovsk mdi pociovali nutnos klama a odvrti pozornos ud na vymyslen prinu tokov. Ak by Ameriania jasne rozumeli faktu, e skutonou prinou tchto tokov bola naa zahranin politika voi Izraelu, sptali by sa zrejm otzku:

Stoj americk podpora Izraela skutone za to?

je hodn 4000 americkch ivotov z 11. septembra? Je hodn bilina dolrov kd, ktor utrpela naa ekonomika? je hodn 200 milird dolrov z dan americkch daovch poplatnkov, ktor s posielan do Izraela od jeho vzniku? je hodn alie miliardy dolrov, ktor sme minuli za vyie ceny nafty? (arabsk odozva na nau pro-izraelsk politiku) je hodn ohromnho nebezpeenstva hrozby biologickho, chemickho a nuklerneho terorizmu voi americkm obanom? je hodn straty naich vzcnych stavnch prv a slobd? je hodn toho, e 99 percent obyvateov Strednho vchodu ns nenvid ako krajinu, ktor podporuje tt, ktor voi nim pcha teror? je hodn podpory nroda, ktor bol stvoren terorizmom a etnickm vyhladzovanm a ktorho vodca je terorista zodpovedn za smr 1500 muov, ien a det v uteeneckch tboroch Libanonu? je hodn podpory nroda, ktor spchal teroristick iny voi Spojenm ttom? (ako Lavonov afra a tok na lo Liberty) je hodn podpory nroda, ktor ns okrda? (krde obohatenho urnu na izraelsk atmov bomby) je hodn podpory nroda, ktor predva nae najtajnejie obrann technolgie naim nepriateom? je hodn dovolenia cudzej krajine ma v naej vlde najsilnejiu loby? je hodn toho, e izraelsk agenti podplcaj americkch politickch kandidtov ohromnmi sumami peaz, aby kldli na prv miesto zujmy Izraela a nie Ameriky?

Fakt, e mdi dokzali tak inne maskova skuton prinu toku je jasn dkaz idovskej kontroly nad nimi. Skuton pravda je samozrejme t, e Amerika bola napadnut nie kvli tomu, eby sme mali skutone slobodn tla, ale preto, e je kontrolovan idovskmi rasistami. Boli sme napadnut nie preto, eby naa vlda bola slobodn, ale preto, e je, tak ako to povedal sentor William Fulbright, kontrolovan Izraelom a kon proti najdleitejm zujmom americkch ud. Pred 11. septembrom mdi denne charakterizovali Georgea Busha ako dedinskho idiota, ktor sa dopotcal k radu prezidenta. Po tom, o Bush obhajoval izraelsk svt vojnu proti Palestnanom a ich spojencom, stal sa odrazu vznamnm vodcom, ktor nm zaru vazstvo v asnej vojne, ktor je pred nami. Teda aspo km bude sli zujmom idov. Rovnak aviiarski idovsk pni, ktor za poslednch 50 rokov prevracali skuton vlasteneck pocity kadho Ameriana na izraelsk propagandu a ktor pravidelne zobrazovali tch, ktor mvali americkou zstavou ako ignorantskch, dedinskch hlupkov, ju teraz vade vystavili a urobili z toho mdu.

153

Izraelsk zrada v Septembrovch tokoch

Take dkazy s jasn. Izrael je najhor teroristick tt na Zemi. Izrael a jeho teroristick vodcovia, vrtane Bena Guriona, Begina, Shamira, Baraka a arona napchali pol storoia nepretritch etnickch istiek, bombardovania, muenia a vradenia Palestnanov. Izrael sa dopustil aj poetnch zradnch inov a terorizmu proti Spojenm ttom Americkm ako som nzorne ukzal v zdokumentovan Lavonovej afry, toku na USS Liberty, Pollardovom pionnom prpade a rozsiahlej pioni, ktor neustle pokrauje. Vaka nesmiernej izraelskej moci v mdich a vlde zradcovia Spojench ttov pokrauj vo vlastizrade Ameriky s malm strachom z trestu. Prostrednctvom snh idovskch aj neidovskch zradcov v slubch idovskho rasizmu, sa americk vlda angauje v zahraninej politike, ktor opakovane zrdza skuton zujmy Ameriky. Masvna Americk vojensk a finann pomoc umonila Izraelu pokraova v nemilosrdnom terorizme voi Palestnanom a nsledne vyprovokovala ohromn nenvis voi Spojenm ttom. Znane ublila americkm strategickm a ekonomickm zujmom a spustila vlnu terorizmu, ktor sa teraz proti Amerike dvha. Zradcovia, ktor toto urobili s zodpovedn za smr 2800 americkch ivotov prve tak, ako t, ktor uniesli lietadl a narazili do WTC a Pentagnu. Poznajc vak izraelsk zznam tokov voi Amerike, od zaiatku som bol podozriv k lohe Izraela na tchto tokoch, z ktorch on vlastne ail. Od zaiatku novho storoia po 11. september Izrael utrpel pred svetovou verejnosou najhoriu ranu. Zvolenie masovho vraha Ariela arona za ministerskho predsedu bolo poslednou kvapkou pre miliny slunch ud na celom svete. Konferencia OSN o rasizme, ktor oznaila Izrael ako "tt apartheidu", zrove signalizovala rchlo rastci neshlas s Izraelom. Potom odrazu tok na WTC zmenil vetko. Za niekoko mint sa svet op naklonil na stranu Izraela a povolil tm bombardovanie a vradenie Palestnanov. Bolo toto vetko pre Izrael len astn zhoda nhod? Ako som u spomenul, Izrael m dlh histriu zrady voi Spojenm ttom. Je si vemi dobre vedom faktu, e akkovek arabsk tok na Ameriku by znane posunul izraelsk zmery; m v tok na Ameriku; m viac krviprelievania, tm lepie pre Izrael. 10 septembra 2001, de pred tokom uverejnili noviny The Washington Post lnok o 68 stranovej tdii od U.S. Army School for Advanced Military Studies (SAMS). tdia sa zaoberala detailmi nebezpeenstva o monch americkch tokoch na Strednom vchode. lnok nasledovne komentoval izraelsk Mossad: O Mossade, izraelskej tajnej slube, sa zstupcovia SAMS vyjadrili: "Divok. Bezohadn a stiv. M monosti zacieli ktorkovek americk sily a zamaskova to tak, aby to vyzeralo ako palestnsky/arabsk in." Ironicky, 24 hodn po publikovan tohto lnku bolo WTC a Pentagon v plameoch. Mohol by "bezohadn a stiv Mossad", ako ho americk dstojnci opsali, za tmto tokom? Mossad je bezpochyby jednou z najbezohadnejch teroristickch organizci na svete. Je zrove jednou z najvch a najprepracovanejch organizci. iadna in krajina na svete sa neme ani pribli k jeho stupu infiltrcie arabskch organizci. Sm sa pi tm, e sa infiltroval do kadej vej militantnej palestnskej a arabskej organizcie. Vediac tieto fakty, je takmer nemon, e by sa mu nepodarilo infiltrova do organizcie, ktor je povaovan za najznmejiu, najnebezpenejiu arabsk teroristick organizciu na svete - Bin Ladnova al Quaida. FBI a CIA jasne uviedli, e tok na WTC a Pentagn bol obrovskou tajnou operciou s pouitm medzinrodnej siete stoviek teroristov na minimlne troch kontinentoch. Je mon e by sa agenti Mossadu v al Quaide, rovnako ako alie tisce mosadskch infiltrtorov a informtorov nedozvedeli o najrozsiahlejej a najvej arabskej opercii v dejinch? Je samozrejme mimoriadne ak dokza presn lohu tajnej zahraninej sluby akou je Mossad pri teroristickom ine. Existuj vak siln dkazy o tom, e Izraelania vedeli o tokoch dopredu. Ak je to tak a vedeli o tchto teroristickch tokoch - ukzali mraziv mentalitu a nevarovali Spojen 154

tty, pretoe povaovali masaker tiscok ud za dobr pre Izrael - nectili by morlne zbrany ani pred podnecovanm a tajnou pomocou tohto teroristickho plnu cez sie svojich provokatrov. Pozrime sa teraz bliie na nezvratn dkazy, ktor naznauj, e Mossad vedel o tokoch dopredu.

iadna izraelsk obe vo WTC

De po toku na WTC najvenejie a najznmejie izraelsk noviny Jerusalem Post oznamovali, e 4000 Izraelanov je nezvestnch. Ministerstvo zahraninch vec zhromadilo oznmenia od prbuznch len niekoko hodn po toku a kontaktovalo izraelsk ministerstvo, aby predalo men izraelskch priateov a prbuznch, ktor pracovali vo WTC alebo tam mali ma obchodn rokovania. Aj bez lnku v Jerusalem Post logika vrav, e v ase toku by malo by vo WTC stovky, ak nie tisce Izraelanov. Medzinrodn idovsk nadvlda v bankovom finannctve a obchode je legendrna. Naprklad dve najbohatie firmy v New Yorku s Goldman-Sachs a Solomon Brothers a obe mali svoje kancelrie vo World Trade Center. Riaditelia mnohch inch firiem pravidelne cestovali medzi WTC a Izraelom. New York je centrum celosvetovej idovskej finannej moci a WTC jej epicentrum. Je teda logick predpoklada, e poet izraelskch obet by bol katastrofick. Noviny Jerusalem Post si to 12. septembra urite mysleli. Tu je zaiatok lnku:

Tisce Izraelanov nezvestnch nealeko WTC a Pentagonu

Ministerstvo zahraninch vec Izraela dostalo doposia men 4000 Izraelanov, ktor sa v ase tokov pravdepodobne zdriavali v oblasti WTC a Pentagonu. (Nadpis a prv veta lnku z Jerusalem Post)520 Pri Bushovom prejave pred kongresom sa ukzalo, e urobil zsadn numerick chybu a k tomu vydal absurdn tvrdenie, e ns napadli preto, e "nenvidia slobodu." Bush zdraznil, e okrem tiscov ivotov Amerianov pri WTC zahynulo aj 130 Izraelanov. Implikcia bola t, e Izrael zdiea nae utrpenie a sme v tomto spolu s Izraelom. Ke som poul slo 130, zdalo sa mi hne podozrivo nzke. Ak 4000 Izraelanov bolo vo WTC a celkov poet obet je takmer 3000 (asi 7.5% zo 40 000 ud, ktor s normlne v budovch o takom ase) poet izraelskch obet by mal tatisticky by okolo 300. Ako centrum medzinrodnho obchodu, WTC bolo vemi dobre platenm miestom, ktor malo tisce vysoko platench, technologicky pikovch pozci hlavne v medzinrodnom finannctve, bankovnctve a burzovom obchode. Populcia Izraela je jedna z najprezentovanejch nrodov na svete, ktor s zastpen v tomto type obchodu vo WTC. Sptal som sa ako je mon, e zomrelo len 130 Izraelanov, km odhadovanch obet z Kolumbie je 199 a asi 100 obet z jednho z najchudobnejch nrodov na svete - Equdoru. Odvil by sa niekto tvrdi, e Equdorania maj zhruba rovnak zastpenie v medzinrodnom obchode a financich ako Izraelania? Pretal som stovky lnkov, pokajc sa zisti skuton poet obet Izraelanov a nakoniec som naiel v New York Times lnok, ktor vyjasoval presn slo izraelskch obet, ktor zomreli pri toku na WTC. Ukzalo sa, e zo 130 Izraelanov, o ktorch prezident Bush tvrdil, e s mtvi, 129 je stle naive! Nechcelo sa mi tomu veri. "Boe mj", povedal som si, "len jeden Izraelan!" Tu je neuveriten vatok, ktor som naiel v New York Times: Rozhovory s mnohmi konzulrnymi predstavitemi v piatok ukzali, e zoznamy ud, ktor zozbierali, sa vo svojej uitonosti znane lili. Mesto naprklad dostalo sprvu o mnohch Izraelanoch, o ktorch sa predpokladalo, e bud v ase toku na tom mieste a prezident Bush v jeho prhovore obyvateom vo tvrtok v noci spomenul fakt, e pri toku zahynulo asi 130 Izraelanov. Izraelsk konzul Alon Pinkas v piatok vak uviedol, e zoznamy obsahovali aj oznmenia od ud, ktor sem zavolali, pretoe naprklad ich prbuzn v New Yorku sa telefonicky neozvali do Izraela. V skutonosti exitovali len traja Izraelania, o ktorch sa potvrdilo, e s mtvi: dvaja v lietadle a jeden, ktor obchodne navtvil WTC a ktor bol identifikovan a pochovan. (New York Times, 22. septembra)521 155

U poet 130 ukazoval, e urit poet Izraelanov bolo varovanch pred tokom. Ke som zistil, pravdu, e pri tokoch zahynul len jeden Izraelan, vetky pochybnosti o monom vasnom varovan sa rozplynuli. Fakt, e medzi 3000 obeami bol len jeden Izraelan je tatistick nemonos. Na palube dvoch unesench lietadiel boli naprklad len dve izraelsk obete. Toto slo by rozhodne muselo by vzhadom na celkov poet obet pri WTC urite vyie. Aj keby izraelsk Ministerstvo zahraninch vec a Jerusalem Post sla nadsadili desansobne, stle by bolo na mieste toku 400 Izraelanov. Aj keby bolo prtomnch len niekoko sto Izraelanov, jedna obe je tatistickou absurditou. Alebo by 11. september musel by vekm idovskm sviatkom, alebo boli Izraelania vopred o tokoch varovan.

Vasn varovanie Izraelanov

alia vec, ktor som preskmal bola t, i existovalo nejak vasn varovanie Izraelanov pred tokom a oskoro som v Newsbytes, sekcii Washington Post naiel lnok s nadpisom "Oznamy Izraela, ktor varovali pred tokom na WTC".522 Izraelsk dennk Haaretz vasn varovanie Izraela tie potvrdil a FBI vraj tieto varovania vyetruje.523 lnky detailne opisuj fakty, ako firma Odigo, ktorej kancelrie s vo WTC a tie v Izraeli, dostala niekoko varovan len dve hodiny pred tokom.

Sprvy, ktor varovali Izrael o tokoch na WTC

Predstavitelia firmy Odigo dnes potvrdili, e dvaja zamestnanci dostali textov sprvy varujce pre tokom na World Trade Center dve hodiny pred tm, ako teroristi zamierili lietadl do newyorskch dvojiiek. Viceprezident predaja a marketingu Alex Diamandis vak potvrdil, e zamestnanci v kancelrich vskumu a medzinrodnho predaja firmy Odigo v Izraeli dostali vasn varovanie od alieho pouvatea Odiga asi dve hodiny pred prvm tokom. (Z Washington Post Newsbytes)524 Naiel som teda siln a presvediv dkaz, ktor ukazuje, e niektor Izraelania boli pred tokom dopredu varovan. Bez predchdzajceho varovania nie je mon, e by bola pri WTC len jedna izraelsk obe. alej existuje jasn potvrdenie, e izraelsk firma so zastpeniami v Izraeli a vo WTC dostala varovania dve hodiny pred tokom. Kto by Izraelanov varoval, ak nie Mossad? Fakt, e izraelsk vlda vedela o tomto obrovskom toku a varovala potencilne izraelsk obete, avak naschvl nechala tisce Amerianov zomrie - rob Izraelanov rovnako zodpovednch ako arabskch kamikadze. S pokraovanm vskumu som zistil, e to bola len otzka asu kedy unikne informcia, ktor by oznaovala fakt, e Izraelania vedeli o toku dopredu. Mdi uverejovali hne po toku prbehy o tom, e FBI vyetruje masvny predaj akci aerolni priamo pred tokom. Zdrazovali, e takto predaj naznauje angaovanie a predchdzajce vedomosti o tokoch, pretoe predaj tchto akci bol 1000 nsobne vy ako pri normlnom obchodovan. ist vnos z tchto obchodov boli desiatky milinov dolrov na niekokch burzch v Amerike a Eurpe. Amerianom vlda povedala, e tieto obchody by ns zaviedli k tm, ktor za tmito tokmi s. Vraj za nimi s spolupracovnci Bin Ldina. Avak po vodnej vlne tchto lnkov, nebolo vytlaen ni, o by naznaovalo identitu ud, ktor stli za tmito transakciami. Podozrievam mdi, e tieto prbehy umlali, pretoe sa ukzalo, e t, ktor profitovali neboli arabsk teroristi, ale idovsk rasisti. Nakoniec 12. decembra vek spravodajsk zdroj uverejnil lnok, v ktorom zdrazoval, e FBI m dkaz o tom, e Izrael o tokoch vedel dopredu. Tu je vatok z lnku z Fox Network News: BRIT HUME, HOSTITE: Je to u viac ako 15 rokov odvtedy, o bol civilista pracujci pre nmornctvo obalovan z predvania tajomstiev Izraelu. Jonathan Pollard bol obalovan zo spiknutia a pchania pione a dnes si odkrca doivotn alr. Izraelsk predstavitelia najprv tvrdili, e Pollard bol sasou gangu, neskr vak za jeho iny prijali zodpovednos.

156

Fow News sa teraz dozvedel, e niektor americk vyetrovatelia sa domnievaj, e s to op Izraelania zapojen do pione, ktor mohli vedie o veciach, ktor nm pred 11. septembrom nepovedali. ...CARL CAMERON, FOX NEWS KOREPONDENT: Od 11. septembra bolo zatknutch viac ako 60 Izraelanov, bu na zklade novho Patriot zkona alebo za imigran priestupky. Vyetrovatelia vravia, e medzi nimi bolo niekoko izraelskch vojenskch predstaviteov, ktor pri otzke na ich pionnu innos proti Spojenm ttom americkm nepreli detektorom li. Neexistuje nznak e by v tokoch boli zapleten Izraelania, vyetrovatelia vak maj podozrenie, e Izraelania mohli o tokoch vedie dopredu a tto informciu Spojenm ttom nepredali. ...HUME: Carl, a o otzka znalost o tom, o sa stane 11. septembra? Do akej miery vyetrovatelia vedia, e izraelsk agenti mohli nieo vedie? CAMERON: Je to vemi explozvna informcia a zrejme existuje mnostvo dkazov, ktor vraj zozbierali - iadny z nich nevyhnutne presvediv. Ke to poskladaj, dozvieme sa viac. Vou otzkou je, vravia, ako to mohli vedie dopredu? Takmer presn citt. Zdalo by sa, e takto informcia o rozsiahlej pionnej izraelskej sieti v Spojench ttoch a o tom, e Izrael nechal myselne zahyn tisce Amerianom by mala tvori titulky prednch strn kadch novn v Amerike. Mala by by vedcim prbehom kadho spravodajstva. George Bush mal prerui akkovek pomoc a diplomatick vzahy s Izraelom. idovsk tla vak o tchto odhaleniach idovskej zrady naalej ml. A prezident Bush, ktor povedal, e napadne kadho, kto sa podieal na tokoch ostva ticho o fakte, e Izrael bol spolupchateom najvieho teroristickho aktu, ak bol kedy voi Spojenm ttom spchan. myselnm nevarovanm Ameriky Izrael tomuto hroznmu teroru napomhal. Prezident Bush mus dnes o izraelskej asti na septembrovch tokoch vedie. Ak ostva naalej ticho, stva sa tie spolupchateom vrady a zradcom, ktor zakrva zloiny cudzieho nepriatea. Viem, e tieto slov s drsn a bol ma srdce, e musm psa o tom, e moju krajinu zradili jej najvy predstavitelia. Mete si by ist radosou, ktor pociovali izraelsk ovinisti, ke sa pozerali na dym stpajci z dvojiiek. Ako som u spomenul FBI zatkla piatich Izraelanov na streche nealeko WTC, ktor natali cel udalos na kameru a teili sa pritom.525 Vedeli, e americk a svetov odpor voi izraelskmu rasizmu a terorizmu sa zrtil spolu s dvojikami. Ukzalo sa, e tto Izraelania boli agenti Mossadu a majite Mossad business front uiel do Izraela. Na zaiatku roku 2002 zverejnili franczske noviny Le Monde kpiu DEA memoranda (Drug Enforcement Administration) ktor prinieslo podrobnosti o masvnej idovskej pionnej opercii v Amerike.526 Medzi niektormi odhalenmi vecami boli men a adresy agentov Mossadu, ktor sledovali noscov v poslednch doch pred tokmi z 911. P izraelskch agentov Mossadu ilo v tom ase na rovnakej ulici v Hollywoode na Floride, ke podrobne monitorovali vodcu tokov Mohammeda Atta! 527

Sionistick agent oslobodzuje izraelsk pionnu skupinu

Jeden z najvyie postavench sionistov vo federlnej vlde, Michael Chertoff, spchal najhor in zrady v spojen so zatknutm izraelskej pionnej skupiny. Chertoff bol hlavou protiteroristickej jednotky ministerstva spravodlivosti, rovnako ako aj hlavou jej oddelenia na boj s kriminalitou. Bolo v jeho prvomoci trestne stha tuto izraelsk pionnu skupinu, najviu pionnu skupinu, ak kedy bola zatknut v Spojench ttoch. Medzi zatknutmi sa nachdzali aj piati izraelsk agenti Mosadu, ktor boli prichyten ako filmuj a oslavuj prv minty tokov na WTC. Tto 140 zatknut izraelsk pini nielene spchali jednoducho dokzaten ak zloiny sprisahania za elom pione, ale zrove mali vea dleitch informci o teroristoch, neocenitench pre plnovan kongresov vyetrovanie. Sthanie tchto izraelskch pinov za vne, na doivotie odsudzovan pionne obvinenia by viedlo k sdnym procesom, vaka ktorm by bola odhalen cel pionna skupina. Ich trestn 157

sthanie a sdy by boli nonou morou pre verejn vzahy s Izraelom a spsobili by ete viac kody ne Polardov afra. Viedlo by to zrove k tomu, e verejnos by sa dozvedela o izraelskej zrade v spojen s tokmi z 11 septembra. Spovala zrada Izraela v neinformovan ns o plnovanch tokoch, alebo izraelsk agenti Mosadu a infiltrtori v Al-Kaide v skutonosti podnietili a pomohli v tokoch? Ako ukazuj Lavonov afra a tok na Liberty, Izrael by sa nebol vyhol tajnmu sponzorovaniu teroristickch tokov proti Spojenm ttom, ak by ich povaoval za strategicky vhodn. V jednom z najnehanebnejch inov zrady v americkch dejinch Michael Chertoff v tichosti zastavil obvinenia proti zatknutm izraelskm pinom a dovolil im vrti sa do Izraela, kde bud plne mimo dosahu neskorch vyetrovan. Z Eurpy som sa na zaiatku roka 2002 objavil v ivom vysielan programu Foxwire s Ritou Crosby na Fox News a odsdil izraelsk pionnu skupinu. Po ich prepusten som ostro vystpil proti vlastizrade, ktor ich oslobodila. V novembri 2002 som pricestoval do Qataru a v hlavnom vysielacom ase som urobil interview s Al-Jazeerou odhaujc idovsk rasizmus a vlastizradu, ktor je nasmerovan proti Amerike. asopis Newsweek Sionista oznamoval, e idmi ovldan Ministerstvo zahraninch vec sa fakticky Michael Chertoff vyhralo sieti v snahe zabrni mjmu vystpeniu. 528

Newsweek Periscope

25 November 2002

Mark Hosenbal

Ale americk ttny radnci dvaj pozor na programy Al-Jazeery... Jeden prklad: 13 Novembra vystpil v jednej z talk ou... David Duke, ktor bol oznaen ako bval poslanec z Louisiany (Duke kedysi slil v Louisianskej Snemovni Reprezentantov). Duke vyuil as strven v tery vylievanm zmesi antisemitskch nezmyslov, hovoriac, e Izrael nevaroval pred tokmi z 11 septembra a e Izraelania v dvojikch boli 2 hodiny pred tokmi upozornen, aby opustili budovy. Ministerstvo zahraniia vznieslo protest proti Al-Jazeere kvli Dukovmu vysielaniu. Jeden administratvny radnk povedal, e Al-Jazeera sa podrob rovnakmu druhu potrestania za mylienky obmedzenmu prstupu za nepriazniv spravodajstvo ktor Biely Dom pouva na popudzovanie americkch medilnych podnikov. V Amerike nemu by pouit iadne zkony z nenvisti na potlaenie tch disidentov, ktor sa odvauj odhaova idovskch rasistov, take pouvanie zloitch finannch a daovch zkonov je ich obvykl zbra k zdiskreditovaniu a brzdeniu svojich nepriateov. O niekoko mesiacov neskr sa jeden z vldnych federlnych initeov rozhodol zaalova ma. Nechvam na itateovi, aby rozhodol, i bolo Chertoffov sthanie voi mne nhodn.

911 . . . Dobr pre Izrael

Sn najvrenejm tvrdenm bolo, ke reportr NY Times kldol otzky Benjaminovi Netanyahu, muovi rovnako radiklnemu ako Ariel aron. Tu s slov bvalho izraelskho ministerskho predsedu: Na otzku, o znamen tok pre vzahy medzi Spojenmi ttmi a Izraelom Benjamin Netanyahu odpovedal: "Je to vemi dobr." Vzpt sa opravil: "Nu, nie vemi dobr, vytvor to ale okamit sympatie."529 aron a jeho kolegovia, idovsk rasisti, nevarovali Ameriku a nezachrnili tisce Amerianov pretoe vedeli, e tto hrozn udalos zvrti vetky nedvne izraelsk straty. 11. september je Pearl Harbor 21. storoia, povzbudzujci americkch ud do vojny, ich vojny! Nevarovanie Ameriky rob 158

samozrejme z Izraela vraednho spolupchatea masovej vrady a teroru. Povedzte mi ale, kedy sa Izrael alebo Ariel aron zdrhali osi tak urobi? Sionisti sa nikdy nestarali o straty tiscok nevinnch ivotov, aby dosiahli svoj cie. Izraelsk tt bol zaloen na terore, ak bol pchan pri Deir Yassin, ke banda Menachema Begina brutlne zavradila vye 250 muov, ien a det. Len idovsk rasisti maj t drzos, aby neskr verejne vykrikovali o nsil, aby Palestnania v strachu uli z domovov a svojej krajiny. Ako som to u spomenul, Ben Gurion zmerne vyhodil do povetria lo so svojimi vlastnmi umi (na tedr de) za elom dosiahnutia svojich cieov. Jeden fakt je nezvratn; sionisti s za toky na Ameriku rovnako zodpovedn, ako keby sami riadili lietadl, ktor narazili do WTC a Pentagonu. Spsobila to idovsk kontrola mdi a kongresu a jeho 50 ron slep kontrola izraelskho terorizmu a vradenia Palestnanov a inch nrodov na Strednom vchode. Ich nadvlda nad Amerikou je ilustrovan na fakte, e americk vlda pokrauje vo finannej a vojenskej podpore Izraela aj napriek tomu, e spchal priame teroristick iny voi Amerike - ako naprklad Lavonova afra; tok na lo Liberty a pokraujca pion a sabot americkch zujmov. Pravdou je, e sionisti nechc vldnu len nad neastnmi Palestnanmi; chc nm vldnu vetkm bez ohadu na rasu alebo nrodnos. Nie je to len Amerika, nad ktorou chc uplatni svoju nadvldu, je to aj Kanada, Franczsko, Nemecko, Rusko a kad nrod na svete. idovsk rasisti kontroluj Hollywood a televznu produkciu, hudbu a mdi spsobom, ktorm ovplyvuj cel svet. S najsilnejou hybnou silou, ohromnou silou vo vlde Spojench ttov. Cez tto kontrolu usmeruj zrove najsilnejiu vojensk mainriu, ak svet kedy poznal a teda roziruj svoju nadvldu na nrody, kde ich sila nie je ete tak vadeprtomn ako v Spojench ttoch. idovsk rasisti zmerne organizuj neeurpsku imigrciu, ktor oslab eurpskych Amerianov rovnako inne ako idovsk emigrcia do Palestny oslabila Palestnanov. Stli v ele sil urobi z eurpskych Amerianov meninu vo svojej vlastnej krajine, rovnako ako urobili z Palestnanov meninu v Palestne. Chc znii nau genetick, kultrnu a nrodn identitu a vetkch nrodov okrem ich samotnch. Km pre ns hlsaj otvorenie hranc, pre svoju krajinu hlsaj ultranacionalizmus a podporuj Izrael, ktor kladie ako podmienku imigrcie nie nboensk poiadavky, ale poiadavky genetick. Nevyvrtitenou pravdou je, e idovsk rasisti nenvidia eurpske nrody a kresanov, rovnako ako nenvidia moslimskch arabov a Palestnanov. Svoje deti uia strachu a nenvisti voi vetkm neidom a donekonena opakuj kresansk a moslimsk toky proti nim. Ich mdi uia nenvis ich neidovskch nepriateov od Farana a Hamana a po Hitlera a Husajna; ich propaganda nenvisti je star ako Talmud a modern ako filmy typu indlerov zoznam. Najpopulrnejia internetov strnka v celom Izraeli znzoruje zlomysen proti-eurpsku zaujatos idovskho rasizmu. Vol sa Gamla News and Views a v izraelskch vobch v roku 1996 poslila ako nstroj, ktor priviedol k moci Likud a Netanjahu. lnky vychdzaj v Hebrejine a Anglitine. Ako bva zvykom, lnky vo vetkch hebrejskch publikcich s zaleka rznejie proti neidom ne tie, ktor sa prekladaj do Anglitiny. Nasledujci lnok sa vak na ich strnke objavil v Anglitine a je napsan ich najpopulrnejm reportrom: Emanuelom Winstonom. V hneve nad Amerianmi a Eurpanmi, naliehajcimi na Izrael, aby uzavrel mier s Palestnanmi, zo seba Winston vypustil skuton pocity idovskej rasistickej nenvisti voi Eurpanom a Amerianom. Pravdepodobne ni lepie nedokazuje, e s to nielen Palestnania, ktorch sa snaia etnicky vyhladi, ale aj Eurpania a Ameriania. Ako vm to me poveda kad prostittka, za peniaze bud shlasi a urobia okovek, o budete chcie. Eurpania s skutone podradn a nemorlni udia, ktor by predali aj vlastn matku a potom aj doruili. ...Ako ahko sa akkovek zmysel civilizcie udstva strca z ich tvre, zanechvajc iba betiu. Tto betia m mnoho tvr a mien. Niekedy sa nazva Nemcami, Poliakmi, Chorvtmi, Ukrajincami . . . km inokedy sa stva Cirkvou, ervenm krom, alebo ministerskmi predsedami, Krmi, Fhrerom. Potom rchlym obratom vidme nejakch Amerianov, Franczov, Anglianov a nakoniec sa objav infikovan id, nazvan aviiar. Na tom skutone nezle, tak meno i in. Vntri spova urit prvok, puto, kde spolonos u deti, aby 159

nenvideli inch odlinch. Toto s udia najhorieho zla, kde betia zostva tesne pod povrchom, pripraven napadn, pripraven zabi ida. Okamite po tom, ako tento hrubo nenvistn id nazva Eurpanov prostittkami a betiami, Winston pokrytecky tvrd, e Eurpania uia deti nenvidie inch odlinch, ktor s poda neho idia. Pravdou je samozrejme, e samotn podstata Judaizmu u nenvisti voi neidom. Winston pokrauje nehanebnm nabdanm ku genocde Eurpanov. Na nae plante by bolo lepie ak by sme sa zbavili Eurpskeho predtora. Mono sa nm poast i v takch zaujmavch asoch ke uvidme padok a zmiznutie cintorna zvanho Eurpa. Eurpania, Angliania a americk Arabisti sa op spjaj a praskaj biom nad idmi. Teraz mi dovote, aby som vm zopakoval, e Gamla je najpopulrnejia webov strnka v Izraeli a je podporovan hlavnmi idovskmi politikmi ako napr. Benjaminom Netanjahuom. Winston sa doaduje toho, aby sa planta zbavila Eurpanov. lnok nie je nim inm ne volanm po genocde. Predstavte si na moment, e ktorkovek z hlavnch reportrov v Amerike by nazval idov prostittkami a betiami a povedal: Na nae plante by bolo lepie ak by sme sa zbavili idovskho predtora. Mono sa nm poast i v takch zaujmavch asoch ke uvidme padok a zmiznutie cintorna zvanho Izrael. Viete si predstavi pobrenie, ak by nejak kresansk reportr vyhlsil nieo podobn o idoch? Vo vine eurpskych krajn by bol pchate obvinen zo zloinu z nenvisti a poslan do vzenia. Dokonca aj americk aktivisti, ktor na akademickej pde namietali proti niektorm aspektom Holokaustu, boli uvznen, akonhle pristli na eurpskej pde, napr. v Nemecku. Myslte si, e pn Emanuel Winston el tejto monosti? S tm vemi nertajte. Tento paranoidn idovsk rasista obviuje presne tch istch ud, ktor najviac podporovali Izrael a vetok jeho stran tlak Palestnanov. Potom o nazval Eurpanov betiami a prostittkami a horlivo dfal v nau genocdu, tvrd, e s to Eurpania, ktor s t nenvistn. To je typick u idovskho rasistickho pokrytectva, ktor zaplavuje Zpadn svet. idovsk rasisti s tie strojcovia globalizmu, ktor zmieta americk suverenitu a slobodu, ekonomick nezvislos a kultrne hodnoty vetkch nrodov. S architektmi tzv. "hate laws", ktor s modernm ekvivalentom stredovekch zkonov proti rhaniu a kacrstvu. Dnes s to vak idovsk rasisti, ktor nedovouj ich spytovanie. Teraz, v prebuden sa po septembrovch tokoch a monej globlnej vojne, organizuj najmasvnejie obmedzenie prv a slobd v udskch dejinch. Pripravuj svetov vldu a svetov policajn tt, ktor rob z vyslovenia sa proti ich nadvlde vny zloin. S to nov Bohovia a t, ktor miluj slobodu s nov kacri. Pripravuj ns tie na stredovek alre a muiace izby. idia a ich zstancovia "udskch prv" ako Alan Dershowitz volaj dnes po legalizcii muenia. Som sn panikr? Boli prv palestnski bojovnci odporu "panikri" ke vraveli, e idovsk osadnci, ktor prichdzali do Palestny v 40-tych rokoch neprichdzaj ako dobr susedia, ale prichdzaj im vzia krajinu a zotroi jej obyvateov? Boli biely Rusi "panikri", ke varovali, e idovsk boevici zmt slobodu a uvrhn Matku Rus do mora krvi? Avak prav tvr idovskho bolevizmu bola v skutonosti ete aleko horia, ne okovek, o predpovedali aj t najv kritici idovskho rasizmu. Boli sme my, politick oponenti ako Patrick Buchanan a ja, "panikri", ke sme varovali, e Ameriania bud trpie medzinrodnmi inmi terorizmu a vrd za podporovanie sionistickho ttu? Mlili sme sa sn v predpovedan toho, e za cenu americkch ivotov a milird americkch dolrov bude Amerika pouit na bojovanie vo vojnch za Izrael bez ohadu na to, ako pokodia americk zujmy doma a v zahrani? Richard Perle Uznvan, hlavn zstanca a pvodca Irackej vojny z roku 1993 bol Richard 160

Perle, extrmny sionista z poradenskej rady politiky Pentagnu. Existuje via zrada, ne ke idovsk rasisti zaahuj Ameriku do vojen proti zujmom nho vlastnho nroda? Koko vojen musme ete bojova za Izrael, a ak bude konen cena a definitvny koniec? Vo svojom vode som citoval predstavu budcnosti Bena Guriona, ktor poskytol pre asopis Look v roku 1962. V Jeruzaleme vybuduj Spojen Nrody (skuton Spojen Nrody) svtyu prorokov, aby slila ako federatvna nia pre vetky kontinenty; toto bude miesto Najvyieho sdu pre udstvo.530 Premam, i ty, drah itate po tom, o si preiel strnkami tejto knihy zdiea dnes mj strach, e Ben Gurionova temn poznmka je nebezpene blzko vyplnenia. Je mj strach len nejak antisemitsk non mora alebo ho bude itate povaova za normlnu reakciu na idovsk nadvldu? idovsk rasizmus je zaleka najkritickejm problmom sveta 21. storoia. idovsk rasizmus je termn zhodn s terorom. to na jadro dvoch najdleitejch vec pre kad nrod na Zemi: preitie a slobodu.

161

KAPITOLA 12

SKMANIE HOLOKAUSTU
Vek mnostvo literatry o Hitlerovom konenom rieen je pre vzdelvanie bezcenn. Skutone, pole holokaustovch tdi je presten nezmyslami, ak nie istm podvodom. Pri takom nezmysle, ktor je denne vyprodukovan holokaustovm priemyslom, je divn, e je len tak mlo skeptikov Dr. Norman Filkenstein, idovsk vskumnk a autor knihy Holokaustov Priemysel. Po tom, o som si uvedomil etnocentrizmus, ktor judaizmom a sionizmom prenikol, a vadeprenikajcu idovsk prtomnos v mdich, pretal som si zopr knh a lnkov, ktor naznaovali, e tvrdenia o nemeckch krutostiach poas 2. svetovej vojny boli zvelien a nesprvne interpretovan. Niektor tvrdili, e trval prestenie mdi tm, o sa dnes nazva Holokaust, desaroia po vojne, bolo motivovan strategickmi zujmami Izraela. Najprv som mylienku, e niektor z obvinen proti Nemcom by mohli by falon odmietol, pretoe som videl hrzostran fotografie a filmy, ktor vyvolvali dojem, e nemeck krutosti s evidentn. Nasleduje vysvetlenie toho, ako som sa dostal k spochybovaniu niektorch aspektov tejto temnej epizdy eurpskej histrie. Na hodinu anglickho jazyka na Louisiana State University som napsal psomn prcu s tmou liberalizcie americkej sexulnej morlky. Popsal som, ako som nevidel fotografiu plne nahej eny snmanej spredu, a km som nebol novikom na strednej kole. Tto spomienka me pre dnen mlde vyznie zvltne, no dokonca aj magazn Playboy do polovice 60-tch rokov najintmnejiu sexulnu oblas vynechval. Po napsan tejto psomnej prce mi pravicovo orientovan priate, ktor ju tal, povedal, e som sa ohadom toho, e som v detstve nevidel pln nahotu, mlil. plne nah eny si videl, povedal, obrzky nahch muov a ien, asto vychudnutch, v stranch scnach smrti. Videl si mnoho fotografi a filmov so idovskmi obeami nacistickho besnenia. Po preman som musel prizna, e m pravdu. Televzia a tlaen mdi konca 50-tch a zaiatku 60-tch rokov boli ovea prudrnejie ako s dnes, no poas rokov mjho detstva mdia asto prinali hrzostran fotografie a dokumenty zobrazujce scny zmrzaench a vychudnutch idovskch obet 2. svetovej vojny. Tieto obrzky zapali strnky asopisov typu Look a Life, nikdy nechbali v televznych dokumentoch o vojne a uverejovali ich dokonca aj dennky vrtane nho miestneho, idmi vlastnenho, Times-Picayune. V ase nevinnosti, ke sme s priatemi nikdy nevideli fotografiu plne vyzleenej eny, mdi nm ukazovali mtvoly, asto nahch ien i malch tiel det, nakopench na hromade ako siahovice, tlaen buldozrmi Spojencov do masovch hrobov. Tieto fotografie boli silnm zitkom, pretoe aj dnes tieto obrazy zostvaj iv, vykreslen emciami v nich. Mj priate tvrdil, e za opakovanm znzorovanm idovskch obet 2. svetovej vojny s politick dvody. Bolo to nhodn? ptal sa rtoricky. Ak by to bolo len pre senzciu z nahoty a smrti, preo s zobrazovan iba idovsk obete? Ke sa do kn po celej Amerike dostal v roku 1974 film The Faces of Death531, miliny ud sa hrnuli vidie skuton zbery skutonch ud v mukch smrti. V akopdnej pze smrti je sn najfascinujcej pohad, ktorho me by udsk bytos svedkom. Rodiia chrnia deti pred takmito scnami a televzne sprvy nm len zriedka ukazuj najprernejie zbery vrd. Napriek astmu pouvaniu senzacionalizmu mdiami na zvenie sledovanosti, dokonca aj po pde dopravnho lietadla zvyajne ukazuj skr veobecn zbery scny, ne odtrhnut hlavy a torz. V 90-tch rokoch mnoh prejavuj staros, e televzne programy a filmy s pre deti a mlde prli nsiln a krvav, no stran scny Holokaustu sa pre kolkov stali zo zkona povinnou projekciou. idovsk skupiny lobovali za prijatie zkonov, ktor by vo verejnch kolch vyadovali 162

tdie o Holokauste a mnoh tisce miestnych kolskch systmov takto tdie na idovsk naliehanie jednoducho nariadili. Krvav nsilie najskazenejch filmov i televznych programov by asi nemohlo by nzornejie ne krvav scny Holokaustu. Premietali by tie ist koly kolkom filmy o krvavch obetiach dopravnch lietadiel? Ukazovali by 9-ronm masakry palestnskych ien a det zmasakrovanch v tboroch Sabra a Shatila v Izraelom okupovanom Libanone alebo zmasakrovan obete komunistov v Kambodi? Z akho dvodu ptal som sa sm seba musia ukazova tmto malm deom stran scny idovskch obet spred polstoroia? Zstancovia tdi o Holokauste pre kolopovinn deti hovoria, e tto trauma je potrebn, aby ich pouila o nebezpeenstvch rasizmu a antisemitizmu. Napriek tomu im neukazuj iadne obete s vystrelenm mozgom, aby ich pouili o hrzach pchania ozbrojenej lpee, iadne scny milinov mtvol vyhladovanch i zmasakrovanch Sovietmi, aby ich pouili o nebezpeenstvch komunizmu. iadne univerzity nemaj Katedru tdi gulagov a iadne verejn vysok koly nevyaduj k postupu tdie o gulagoch. Jednm z argumentov pouvanch tmi, ktor propaguj tdie o Holokauste pre nae mal deti, je to, e Holokaust zobrazuje zlo rasizmu. Odhauje, hovoria, e masov vradenie je konenm nsledkom rasovho vedomia. Nie s vak schopn poukza na to, e ovea viac udskch bytost bolo zavradench v mene rovnosti, ne v mene rasizmu. Odo dn krvavch ukrutnost franczskej revolcie, a po miliny zmasakrovanch Sovietmi v ich gulagoch, vraednch ervench grd v ne a smrtonosnch oblast Kambode, iadna doktrna nezabila viac ud ako komunizmus a jeho srdce je venovan fanatickmu oddaniu sa rovnostrstvu. Prern scny idovskho utrpenia a smrti sa ma ako mladka dotkli, a stle dotkaj. Vzbudzuj odpor voi neudskosti, ktor takto hrzy stvorila. Naozaj, vzbudzuje hnev vo vetkch z ns proti tm, ktor s za masaker zodpovedn. A predsa, ako rstlo moje povedomie ohadom poiatonej idovskej dominancii v medzinrodnom komunistickom hnut, udoval som sa, preo bolo sstredenie mdi venovan vhradne idovskmu utrpeniu, priom ostatnm obetiam masovho vradenia sa venovalo len mlo pozornosti. Jedin obete, ktor som si skutone uvedomoval, boli idia. Tto boli obeami, o ktorch som tal, obeami, ktor som videl v televznych drmach, obeami, ktor som videl na fotografich a vo filmovch dokumentoch. Neexistuje iaden v udskch zloin ako masaker nevinnch. Britsk historik David Irving to oznauje ako innocenticide (vradenie nevinnch). No nakoniec som sa dozvedel o zaleka vom vraden nevinnch, prekonajcom dokonca aj hrozn zloiny nacistov. Toto poznanie nepochdzalo z televznych dokumentov i dokumentrnych drm, alebo z podrobne zaznamenvanch procesov s vojnovmi zloincami i z ich hadania, ale z tichch strnok knh a dokumentov, o ktorch sa nrodn mdia zmieuj len minimlne. Komunisti v Rusku, vchodnej Eurpe a ne zavradili prinajmenom 10-krt viac nevinnch ud ne nacisti. Ke som bol mlad teenager, tieto obete komunizmu boli mimo mjho povedomia. Poul som obasn poznmky o krutostiach komunistov, no nevidel som iadne dokumenty, alebo fotografie obet komunizmu. Nespomnam si ani na jednu. Nevidel som iadne dokumenty, netal som iadne dennky mladch dievat (vlastne ani nikoho inho), ktor by trpeli v rukch komunistov. Nemal som preto iadny emocionlny vzah ku kresanskm obetiam komunistov, no mal som siln emocionlne put k idovskm obetiam 2. svetovej vojny. Podnieten mojim anti-komunizmom som tal o najvom udskom masakri v svetovch dejinch: vraden desiatok milinov kresanov v komunistickom Rusku. Fascinovane som tal o stranej vrade cra Mikula a jeho rodiny idovskmi Boevikmi a o masovch vradch, zaatch Leninom a vyvrcholiacich v bezprkladnom vraden Stalina. Klasick Leninov vrok o vraden v sovietskom tte ilustroval chladnokrvn povahu tohto zabjania. Lenin povedal: Nemete spravi omeletu bez toho, aby ste pr vajec nerozbili. Zaiatkom 60-tch rokov publikovan informcie z Krema sam priznali, e ran vodcovia komunizmu organizovali likvidcie, poda vlastnch odhadov komunistickej strany, 25 a 40 milinov ud. Poas tohto obdobia bol systm stle sstreden na utrpenie idov, len mlo sympati i pozornosti sa venovalo obetiam totalitarizmu.

163

Prekvapilo ma, e mdia prekypuj nadmernou pozornosou voi idom, km voi masovmu vradeniu milinov kresanov idovskmi komisrmi v sovietskom tte zostvaj ahostajn. Mlanliv odpove na sovietske besnenie sa zdala by nevysvetliten, zviac fakt, e v tom ase sa Amerika nachdzala v studenej vojne proti komunistom. Ak psychologick zbra by mohla by v tomto celosvetovom ideologickom boji lepie vyuit proti komunistom, ne odhalenie historickej pravdy o ich masakrovan desiatok milinov udskch bytost? Zpadn tla udriavala vinou ticho ohadom sovietskych masovch vrd, dokonca aj km miliny naalej trpeli v komunistickch koncentranch tboroch. alie miliny boli zabit poas kultrnej revolcie v ne, v mnohch africkch nrodoch, v kubnskych vzniciach, na vraednch poliach Kambode a v prevchovnch tboroch Vietnamu. Poas tohto obdobia, ke marxisti likvidovali miliny ud, sme vak videli len nekonen prehliadku prbehov o idovskom utrpen spred desaro. V tom istom momente, kedy idovsk uenci kriali Nikdy viac! ohadom ukrutnost spchanch jedinm reimom desaroia plne mtvym, miliny nevinnch ud elilo mueniu a smrti v desiatkach komunistickch tyrani po celom svete. Km toto vradenie pokraovalo, pouli sme o om len mlo, no krik o roku 1945 pokrauje dodnes. Koncom 60-tch a zaiatkom 70-tch rokov som sa zastoval mtingov anti-komunistickch Kubncov a mnohch vchodoeurpskych nrodnost, ktor bolestivo trpeli v rukch komunistov. Lotyi, Estnci, Litovci, Ukrajinci, Bielorusi, Rumuni, Maari, esi, Poliaci, Chorvti, Srbi a mnoho alch uteencov rozprvalo o tlaku, muen a vradch, ktorm sa dostalo len zlomku medilneho pokrytia venovanho Holokaustu no tkalo sa utrpenia ovea vieho potu ud. Zatia o mdi vytrubovali o hadan, zatknut a procesoch s nemeckmi vojnovmi zloincami, komunistick vojnov zloinci modernej doby pokraovali vo vznen, muen a vraden milinov v koncentranch tboroch po celom svete. idmi ovldan mdi neuinili iadnu snahu zabrni znieniu ivotov, ktor mohli by zachrnen, nevydali ani oprvnen volanie po prenasledovan komunistickch vojnovch zloincov z minulosti alebo sasnosti. Po tom, o som sa dozvedel o obrovskch masakroch organizovanch idovskmi Boevikmi v Sovietskom Zvze, divil som sa, preo som si vyhradil tak zvltnu nevraivos voi nacistickm vykonvateom vojnovch zloinov. Preo, udoval som sa, som si vyhradil zvltne nepriatestvo voi jednmu masovmu vrahovi pred druhm? i to je komisr vradiaci cra a jeho deti, velite SS likvidujci idov vo vojnou zmietanej Vchodnej Eurpe, nsky maoistick erven vojak vradiaci tisce v tzv. kultrnej revolcii, idovsk len Sternovho gangu masakrujci Palestnanov v Deir Yassin i arabsk terorista vyhadzujci do vzduchu trhovisko v Tel Avive, nie s sn vetci masov vrahovia rovnako zvrten? Najviu empatiu som vak nepopieratene pocioval voi idovskm obetiam, a voi ich antisemitskm prenasledovateom som mal najv odpor a hnev. Sm seba som sa sptal, o to vyvolalo? V tomto momente som zaal rozumie tomu, ako som bol manipulovan. Kvli idovskmu vplyvu v oznamovacch a zbavnch mdich som v televzii a vo filmoch videl ich tvrdenia, bol to ich ia, ktor som zdieal v knihch, ich zmrzaen tel, ktor som videl na fotografich a v dokumentoch, ich hrza, o ktorej som sa dozvedal od uiteov a kazateov. Ak siln je dopad prvej nahoty v mdich na 9 alebo 10-ronho, nahoty sprevdzanej autentickmi scnami smrti horej ne okovek, o by si dokzal predstavi? Zaal som sa pta alie politicky nesprvne otzky o Holokauste. Aj keby vetko, o mdia o Holokauste hovoria, bola pravda, preo zaber nau pozornos tisckrt viac ne masaker omnoho vieho mnostva ud Sovietmi? Komunizmus padol, preo teda niet iadneho volania po procesoch norimberskho typu proti komunistickm masovm vrahom? Zaali ma zaplavova alie otzky. Ak bolo stelesnenm zla nahnanie idovskho civilistu do plynovej komory, bolo leteck bombardovanie zpalnmi bombami milinov nemeckch a japonskch civilistov rovnako morlne nesprvne? Existuje nejak etick odlinos medzi vradenm nevinnch jedovatm plynom a ich uplenm zaiva? Je morlne akceptovaten, e Amerika bombardovala zpalnmi bombami eny a deti, pretoe sme boli vo vojne proti Nemcom a Japoncom? Poda

164

takhoto tandardu neboli by nemeck krutosti 2. svetovej vojny proti idom akmsi spsobom akceptovaten, ak sa Nemci ctili by vo vojne proti idom? tal som knihu Davida Irvinga nazvan Znienie Dran.532 Odhaovala vraedn bombardovanie Dran zpalnmi bombami v poslednch doch 2. svetovej vojny. Vina Amerianov poula o bombardovan Nagasaki a Hiroimy, no len pr z nich vie, e v Dranoch zahynulo viac ud, ne v jednom i druhom z tchto miest vyhladench atmovmi bombami. Drany boli spojeneckm experimentom. Spojenci chceli zisti, i mu vytvori ohniv brku zhodenm ton zpalnch bmb na centrum mesta. Drany boli mestom neocenitenho umeleckho a kultrneho bohatstva, ktor bolo dovtedy vojnou nedotknut. Bombardovanie zaplilo cel vntorn mesto, vytvoriac vietor podobn huriknu, ktor plamene podporoval. Asfalt sa varil a tiekol ako lva po uliciach. Po skonen leteckho toku bolo mtvych najmenej 100 tisc ud. Kvli zamedzeniu renia chorb, rady splili stran pozostatky desiatok tisc ud na bizarnch pohrebnch hraniciach. Drany nemali iaden vojensk vznam a v ase bombardovania bola vojna prakticky vyhran. Bombardovanie len zvilo nemeck odpor a stlo viac spojeneckch ivotov. primne som sa ptal, bolo bombardovanie Dran vojnovm zloinom? Bol to zloin proti udskosti? Boli deti, ktor zaili najkrutejiu smr zo vetkch, uplen zaiva, nejakm spsobom nespravodlivejie ne, povedzme, Anna Frankov, ktor bola nespravodlivo zavret do koncentranho tbora, kde nakoniec zomrela na chorobu? Britsk vlda dnes priznva, e jej ministerstvo letectva sa od februra 1942 angaovalo v politike bombardovania nemeckch civilistov. Ako ukazuje Barnes Review Willisa Carta, viac ne 600 tisc muov, ien a det zahynulo poas bombardovania, ktor malo za cie zabi toko civilistov, koko len bolo mon.533 OSN dnes definuje zmern bombardovanie civilistov ako zloin proti udskosti. Zd sa, e v ponman 2. svetovej vojny existoval dvojit tandard, ktor trpil mj zmysel pre estn hru. Prkladom morlky mdi je ponmanie toku v Oklahoma City v porovnan s ohromnm bombardovanm civilistov v 2. svetovej vojne. Stle sa pamtm na opakovanie po masakre v Oklahoma City a nedvera, ktor sa odrala v procese s Timothy McVeighom. V podstate lo o to: Ak druh montra mohol bombardova a upli nevinn deti? Je uplenie desiatok tisc nevinnch det zaiva zmernm bombardovanm civilistov z lietadiel menej stran a menej morlne nesprvne ne vrada dvoch tuctov det Timothy McVeighom? Jednmu dme medailu, druhmu trest smrti. Pokia ide o ma, vnmam zmern masov vradenie ien a det hocikm, z akhokovek dvodu, akoukovek vldou ako neospravedlniten. Dokonca aj po skonen vojny stanovovali Spojenci po mnoh mesiace pre kadho nemeckho civilistu oficilny prsun kalri, ktor bol aleko men, ne je potrebn pre ivot. Barnes Review poukazuje na to, e poas tchto mesiacov zomreli sttisce civilistov hladom, chladom a na choroby. Sovieti odsunuli na vchod miliny ud z ich domovov v nemeckej krajine.534 Poruovanm enevskej konvencie a dlhodobch pravidiel vojny boli miliny nemeckch vojakov zadriavanch po konci vojny a tisce zahynuli na vyhladovanie, chlad a choroby v Spojencami vedench tboroch. Tieto mrtia nastali po ukonen zrivosti vojny, zatia o zsoby jedla a liekov boli nealeko, zhromaden v spojeneckch skladoch.535 Dokonal prklad dvojitho tandardu my a oni som naiel v knihe, o ktorej som sa dozvedel na univerzite, s nzvom Germany Must Perish! (Nemecko mus zomrie)536 od americkho ida Theodore N. Kaufmana. Vydan v roku 1941 pred zapojenm sa Ameriky do vojny a pred tvrdenm o akomkovek nemeckom vyhladzovacom programe proti idom, jej vod uvdza:

165

Toto dynamick dielo nartva komplexn pln na vyhladenie nemeckho nroda a pln vymazanie vetkch jeho obyvateov z povrchu zeme. Taktie obsahuje mapu ilustrujcu mon rozdelenie Nemecka a delenie jeho zemia. asopis Time a The New York Times tto knihu namiesto jednoduchho odmietnutia recenzovali, a ani jedna publikcia sa nezdala by pobren jej otvorenm volanm po genocde. Ako by dnen moralisti reagovali, ak by nacisti publikovali knihu nazvan idia musia zomrie, a vek asopisy a dennky v predvojnovom Nemecku by propagovali knihu, poadujcu totlne vyhladenie vetkch idov z povrchu zeme? Nepodvali by to ako dkaz morlnej skazenosti Nemecka? Ako teenager, hoci som bol silne vlasteneck a pro-americk, som si zanal vma, e vo vojne nem iadna strana monopol na mravnos. A v totlnej vojne, v ktorej jedna strana vyhladzuje politick a kultrny systm druhej strany, pu histriu iba vazi. Plat prslovie, e vo vojne je prvou obeou pravda. Ak je teda pravda o Holokauste? Vedel som, e americk masmdi ma klamali o pvode a vedcej sile sovietskeho a medzinrodnho komunizmu, a o rozsahu komunistickho masovho vradenia. Urite sa zdalo mon, e idmi ovldan masmdi bud rovnako liv aj v otzke tak nesmierne pre nich dleitej. V dobe, kedy som bliie nazrel do podrobnost o Holokauste som u vedel, e mdiami vytvran obraz vdy nevinnho idovskho nboenstva a udu je falon. Stle som vak povaoval za zloit pozrie sa na Holokaust objektvne, pretoe pr rokov predtm som mal oi zaliate slzami pri tan Anny Frankovej: Dennk mladho dievaa.537 Bol som a stle som hlboko zasiahnut scnami udskho masakru 2. svetovej vojny. Na povrchu sa zdalo, e dkazy o Holokauste s presvediv. Hory knh, lnkov v novinch a asopisoch, filmy, kzne, prejavy a dokumentrne programy ho hlsali bez akhokovek rozporu. Okrem toho, ako presveden hrd mlad Amerian, s hrdou vojenskou histriou v naej rodine, som bol nchyln veri vojnovej propagande o nepriateoch mojej krajiny. Mj otec, plukovnk, ktor bol stle inn v zlohe, povaoval svoju as v 2. svetovej vojne za najzmysluplnejie obdobie svojho ivota. Nepoval by iadne zahovanie nemeckej viny. Holokaust bol asou nzorov mjho otca a stal sa aj asou tch mojich. Objavil som vak, e mnoho uznvanch Amerianov sa vyjadrovalo trochu inak, ne ako znela zauvan verzia histrie 2. svetovej vojny. Medzi nimi boli udia ako sentor Robert Taft, Charles Lindbergh, General George Patton, a bval predseda Najvyieho sdu Harlan Fiske Stone. tal som zaujmav nzory Paula Rassiniera, loveka, ktor preil Holokaust, ktor vystupoval proti tomu, o nazval lami o Holokauste. Franczsky politick protivnk nacistov, Rassinier, poas vojny znane trpel. V koncentranch tboroch poas vojny nevidel iadne dkazy o udskch plynovch komorch i o nejakom programe na vyhladzovanie idov. Po svojom osloboden tal senzan prbehy, o ktorch vedel, e s falon. Napriek tomu, e nemal vea repektu pre svojich nemeckch vzniteov, povaoval za svoju etick povinnos poveda pravdu o tboroch a vyvrti nadnesen a falon tvrdenia vo svetovej tlai. Okrem dojemnho podania jeho vlastnch zitkov a pozorovan zaal po vojne skma cel tento problm. Rassinier tvrdil, e miera mrtnosti Paul Rassinier, v tboroch bola ovea niia, ne sa tvrdilo, a e mrtia boli spsoben revizionista a hlavne stranmi podmienkami v tboroch nemyseln dsledok straty a lovek, ktor devastcie nroda drvenho katastrofickou vojnou. Tvrdenia o plynovch preil holokaust komorch taktie nazval klasickmi prpadmi vojnovej propagandy, ktor neboli iadnym spsobom zaloen na skutonosti. Rassinier nemal v povojnovom Franczsku zastvanm takhoto nepopulrneho stanoviska o zska. Strati mohol vea, a po preit vetkch tch trap a biedy v nemeckch koncentranch tboroch, trpel za svoje odvne diela tvrdm prenasledovanm.

166

Tri slvne obete Holokaustu

Po rokoch som tal broru, nartvajcu rozpory a nepravdepodobn obsah knihy Anna Frankov: Dennk mladho dievaa.538 Dr. Robert Faurisson, liberlny profesor, ktor sa pecializuje na autentifikciu literatry na franczskej univerzite v Lyon, zaujal pevn stanovisko, e forma a obsah tejto knihy so vetkou pravdepodobnosou nezodpoved tlu mladho dievaa, prinajmenom nie v jej publikovanej forme. Tie ma udivilo, e toto dieva, najslvnejia obe Holokaustu ktor strvila vinu vojny v Osvienime nezahynula v plynovej komore. S bliacim sa koncom vojny ju Nemci, spolu s mnohmi almi, evakuovali do Bergen-Belsenu. V poslednch mesiacoch vojny podahla tfusu. Ani sestra Anny Frankovej, Margot, a ich matka neboli splynovan, ale taktie zahynuli na tfus. Jej otec, Otto, ochorel poas pobytu v Osvienime a bol lieen v tborovej nemocnici. Ku koncu vojny ho Nemci evakuovali do Mauthausenu a tam bol osloboden. Sm Otto Frank tieto fakty dosveduje. Tieto fakty sa mi zdali by v rozpore s prbehmi, ktor som o Osvienime tal. Knihy a filmy zobrazovali tbor ako psov vrobu na smr. Miesto, kde cel vozne idov boli presvan priamo zo stanice do plynovch komr. Nacisti dajne prezreli novch prichodiacich a schopnch poslali pracova, deti a chorch do plynovch komr. Ak boli tieto tvrdenia pravdiv, preo mlad Anna a jej sestra, ktor dorazili do Osvienimu v dajne najvej vlne zabjania, neboli splynovan? alm slvnym, ktor preil Osvienim, je vekaz Holokaustu, Elie Wiesel, mu, ktor zskal Nobelovu cenu za svoje literrne diela o om. Wiesel, podobne ako otec Anny Frankovej, sa ku koncu vojny taktie zdriaval v nemocnici. Vo svojej autobiografickej prci Night (Noc) Wiesel uvdza, e v januri 1945, v asti Birkenau, podstpil chirurgick operciu chodidla v tborovej nemocnici. Jeho lekr odporal dva tdne oddychu, no Rusi mali oskoro tbor oslobodi. Nemocninm pacientom a vetkm tm, ktor boli povaovan za neschopnch pochodu, bola nemeckm vedenm dan monos zosta v tbore a by osloboden Rusmi, alebo by evakuovan Nemcami. Po diskusii sa Wiesel so svojm otcom rozhodli pre evakuciu so svojimi dajnmi vrahmi.539 540 Mal by som ete poznamena, e tretm najslvnejm preijcim Holokaust je Simon Wiesenthal, ktor sa stal slvnym svojm bojom proti tm, ktor sa opovili ma nmietky voi niektorm aspektom Holokaustu. Podobne ako otec Anny Frankovej a Elie Wiesel, Wiesenthal taktie pobval v nemocniciach nacistickho tbora. Wiesenthal uviedol, e poas svojho vznenia nacistami sa poksil o samovradu, podrec si ily.541 Nacisti ktor, ako uvdza, sa snaili zavradi vetkch eurpskych idov ho nenechali zomrie, namiesto toho ho poslali do nemocnice, kde ho so vetkou starostlivosou uzdravili. Ak boli Nemci tak diabolsk betie, ako udva Wiesel vo svojich knihch, a ak boli skutone odhodlan vyvradi vetkch idov, preo by sa so svojm otcom rozhodol ods s Nemcami, namiesto akania na Sovietov? Ke som tal o tomto Wieselovom priznan, bol som skeptick. Preo by posielali otca Anny Frankovej do nemocnice, a preo by sa snaili zachrni ivot ida, ktor sa poksil o samovradu? Po dozveden sa o tchto veciach som si uvedomil, e boli plne protireiv k tvrdeniam o Holokauste, takom, ak je normlne prezentovan. Zaujmalo ma, i sa poas rokov prbeh o Holokauste menil. A tak prv, o som urobil, bolo to, e som vytiahol star zvzky Encyclopedia Britannica z roku 1956.542 Obsahovali iba jednu zmienku o nacistickch ukrutnostiach voi idom. Rozsiahly lnok o 2. svetovej vojne neuvdzal iadnu zmienku o nacistickch pogromoch proti idom. Toto vydanie taktie neobsahovalo iadne lnky venovan Holokaustu. V lnku nazvanom idia bola krtka as, tkajca sa idov v Eurpe poas vojny. Tento lnok, napsan Jacobom Marcusom, sn najdleitejm idovskm historikom tej doby, citoval ako zdroje mnohch idovskch autorov a autority, vrtane Encyclopedia Judaica, Judishe Lexicon, The Jewish Encyclopedia a The Universal Jewish Encyclopedia. lnku dominovalo pro-idovsk stanovisko a Marcus opsal idovsk situciu pod vldou nacistov tmito slovami: Na uskutonenie rieenia idovskho problmu v slade so svojimi teriami, nacisti vykonali niekoko vyhnan a deportci idov, prevane vchodoeurpskeho pvodu, z takmer vetkch eurpskych ttov.. 167

Mui, asto oddelen od svojich ien, a tie zase od svojich det, boli po tiscoch posielan do Poska a zpadnho Ruska. Tam boli umiestnen do koncentranch tborov, vekch rezervci, zahnan do moiarov, alebo na cesty ako pracovn skupiny. V neudskch podmienkach, v ktorch pracovali, zahynulo mnostvo z nich. Zatia o kad in vek idovsk centrum bolo vtiahnut do vojny, americk idovstvo postupne preberalo vedcu pozciu vo svetovom idovstve.543 [nachdza sa vo vydaniach z roku 1947, 1952 a 1956] Predstavte si moje prekvapenie, ke som naiel tento popis toho, o sa dnes nazva Holokaust, vo vydan Encyclopedia Britannica z roku 1956, vydanej 11 rokov po konci vojny a po najdleitejch s norimberskch procesov s vojnovmi zloincami. Oakval som, e budem ta podrobn lnok o najvom krviprelievan v dejinch. lnok iste vykresoval chmrny obraz udskho utrpenia, no o je dleit nespomna slvnu esmilinov cifru, plynov komory i vraz Holokaust. Namiesto toho Encyclopedia Britannica jednoducho uvdza, e nacisti umiestovali idov do koncentranch tborov a ntili ich pracova v pracovnch skupinch, kde mnoh v hroznch podmienkach zahynuli. Pomyslel som si ak vzdialen od dnenho obrazu Holokaustu. Bol som zvedav, preo najslvnejia a najrepektovanejia encyklopdia na svete takto podva idovsk utrpenie. To zaalo prv zblesk pochybnosti nad celou touto otzkou a zaal som v mysli prema nad novmi otzkami. V roku 1970 som zaiel do kninice a znova som vyhadal vraz idia vo vydan Encyclopedia Britannica z roku 1967.544 V plnom kontraste k vydaniam z 50-tych rokov toto vydanie jednoznane uvdzalo, e Nemci sa pokali vyhladi cel eurpske idovstvo a zaviedli metdu, ktor bola innejia a ekonomickejia ne strieanie i veanie: jedovat plyn. o vedela Britannica v roku 1967, a nevedela v roku 1956? Preo zmena z predchdzajcich vydan?, ptal som sa sm seba. Objavili sa sn desaroia po vojne nov dkazy? Ak inn nacistick vojnov mainria kontrolovala idov Eurpy a mala v mysle ich pozabja, ako mohlo toko z nich prei? O kompenzcie zo strany nemeckej vldy sa prihlsili miliny idov. Ako vetci tto preili? Taktie som si vimol, e vo Wieselovej slvnej autobiografii, vydanej v roku 1956, v rovnakom roku, z akho pochdza lnok v Britannice, hoci spomna krematria v Osvienime, ani raz nespomna plynov komory. V skutonosti pe, e idia boli masovo zabjan upaovanm zaiva v horiacich jamch, o je iste stran tvrdenie, ale aleko od modernch tvrden. Wiesel taktie cituje tvrdenia o vraden idov v Babom Jare, kde sa mesiac za mesiacom zem neprestvala chvie a as od asu z nej vytryskovali gejzry krvi.545 Pomyslel som si: Toto tvrd lovek, ktor mi hovor pravdu o Holokauste? Napadali ma alie drz otzky. Skutone nacisti, uprostred vojnovch snh, skontruovali obrovsk a komplexn plynov komory, transportovali do tborov miliny idov a vyvradili svoje obete tmto spsobom? Ak bolo ich zmerom zavradi ich, preo by ich innejie nezabjali gukami, s nkladom pr centov za kus, o by im uetrilo vdavky za prepravu, ubytovanie, potraviny a lekrsku starostlivos? Ptal som sa sm seba: ak nacisti skutone zamali povradi vetkch idov, preo vbec potrebovali budova koncentran tbory? Pri kladen si tchto otzok som sa ctil nesvoj. Premal som, i spochybovanm toho, i tvrdenia o krutostiach neboli nadsaden, nejakm spsobom neobhajujem masovho vraha. V televzii som videl preijcich, rozprvajcich prbehy o koi zo idovskch obet, pouvanej na vrobu tienidiel lmp a ich tiel na vrobu mydla. Niekedy sa vynorila vlna sympati, o ma printilo na chvu presta s tmto vypytovanm. Napokon som sa rozhodol v tan pokraova a prema nad touto otzkou. Hadanie pravdy nie je nikdy nesprvne. Jedinm hriechom je nedostatok odvahy na sledovanie smeru, ktorm pravda vedie. Svoje skmanie Holokaustu som zaal pohadom na norimbersk procesy, medzinrodn procesy, ktor dajne dokazovali povahu a rozsah Holokaustu.

Norimbersk procesy
Mj otec bol tradinm republiknom, obdivujcim sentora Roberta Tafta zo ttu Ohio. Taft shlasil s mnohmi americkmi vojenskmi predstavitemi, e norimbersk procesy stanovili 168

nebezpen precedens, ktor me ohrozi americkch vojakov zajatch v budcich konfliktoch. Ak vazn armdy 2. svetovej vojny mohli stha svojho porazenho nepriatea za vojnov zloiny, Taft sa domnieval, e to ist sa niekedy me sta zajatm americkm vojakom. Videl som ocenen film Judgment at Nuremberg a pretal som si knihu, ktor opisovala procesy ako vkon spravodlivosti voi vojnovm zloincom, ktor si ibenicu i popraviu atu zaslili. o je zaujmav, prv alternatvny nzor, ktor som o Medzinrodnom sdnom tribunly v Norimbergu tal, pochdzal od loveka, ktorho som vnmal ako nepriatea Juhu: prezidenta Johna F. Kennedyho. Na strnkach svojej Pulitzerovou cenou ocenenej knihy Profiles in Courage546 Kennedy psal o politickom hrdinstve sentora Tafta, ktorho osobn zkon cti od neho poadoval, aby verejne odsdil Norimbersk proces napriek riziku ohrozenia jeho celoivotnej kampane za zvolenie do radu prezidenta. Napriek hlunej opozcii a bezprecedentnej kampani osoovania voi nemu zo strany idmi ovplyvovanch mdi, Taft spochyboval nestrannos norimberskch procesov. Taft tvrdil, e tieto procesy neboli iarivm prkladom Zpadnho prva, ako to prezentovali masmdi. Taft uskutonil sentne vyetrovanie, v ktorom mnoho americkch svedkov odhalilo rozsiahle muenie nemeckch obvinench. Takto sprvanie sentora Tafta vydesilo a odvil sa namieta, e nikto by takmto priznaniam nemal veri. Pokraoval so spochybovanm samotnho zkladu tchto procesov a obrazu justcie, ktor mali reprezentova. V knihe Profiles in Courage Kennedy cituje Tafta v prejave na Kenyon College v tte Ohio. Na strane 238 Kennedy pe, Sd vazov s porazenmi, povedal [Taft] pozornmu, no trochu zarazenmu obecenstvu, neme by objektvny, bez ohadu na jeho zaistenie justinmi formulami.547 Kennedy alej cituje vek as Taftovho prejavu. Okolo celho tohto sdu je duch pomsty, a pomsta je len zriedkakedy spravodlivosou. Obesenie jedenstich usvedench muov bude kvrnou na americkej spomienke, ktor budeme dlho utova. V tchto procesoch sme akceptovali rusk ideu cieov procesov vldna politika a nie spravodlivos s minimlnym vzahom k anglosaskmu dedistvu. Zaodievanm politiky do forml leglnej procedry sme diskreditovali celkov mylienku spravodlivosti v Eurpe na dlh roky dopredu.548 Kennedy k tomuto dodva, Norimberg, tvrd sentor z Ohia, bol kvrnou v americkej stavnej histrii a vnym odklonom od nho anglosaskho dedistva spravodlivho a nestrannho zaobchdzania, dedistva, ktor plnm prvom prinieslo naej krajine repekt po celom svete. Nememe ani vyuova n vlastn ud o zdravch princpoch slobody a spravodlivosti, zakonuje Taft. Nememe ich ui vldu v Nemecku potlaenm slobody a spravodlivosti...549 Taftov argument bol, e spravodlivos vaza nie je vbec iadna spravodlivos. Aj ke mdi dodvali mdim zjav spravodlivosti, bol to zjav umel. D sa njs skuton spravodlivos, ak alobcovia kontroluj sudcov, prokurtorov a obhajobu? N zpadn koncept prva spova na mylienke nestrannej, objektvnej spravodlivosti. Je toto mon, ke sudcovia s politickmi nepriatemi obvinench? Je toto mon, ke udia elia prenasledovaniu za vojnov iny, ktor pchali aj samotn Spojenci? Ke sdy umouj rozsiahle svedectv bez krovho vsluchu svedkov? Ke tzv. dkazy pozostvaj z priznan vyntench muenm? Ke svedkovia obhajoby elia zatknutiu, ak sa na sde uku? Ke ud sdia za poruenie zkona, ktor v ase ich dajnho spchania neexistoval? Sudca Edward Van Roden bol lenom Simpsonovej armdnej komisie, ktor vyetrovala metdy pouvan v koncentranom tbore Dachau. 9. janura 1949 vo Washington Daily News a 23. janura 1949 v Londnskych Sunday Pictorial hovoril o niekokch prkladoch pouvania muenia.

169

Vyetrovatelia, povedal, natiahli na hlavu obvinenho iernu kapucu a potom ho udierali do tvre boxerom, kopali ho a bili gumenmi hadicami... V 139 prpadoch, ktor sme vyetrovali, a na dvoch Nemcov, mali vetci trvale pokoden semennky.550 551 Vina dkazov o Holokauste, dnes ponkanch historikmi, s priznania zskan na procesoch s vojnovmi zloincami. Pomyslel som si meme veri priznaniam tch, ktorch pohlavn orgny boli poas vyetrovania trvale pokoden? Bol som taktie okovan, ke som sa dozvedel, e predstavitelia ruskej KGB, ktor sami pchali rozsiahle zloiny proti udskosti, zasadali ako sudcovia. Jeden z mojich priateov v Citizens Council mi povedal, e americk sudca, ktor predsedal jednmu z tribunlov, odhalil nespravodlivosti norimberskch procesov. Zistil som, e sudca Najvyieho sdu ttu Iowa rezignoval na svoju funkciu kvli odporu voi prvnym postupom. Obvinil alujce strany, e brnili obhajobe zskava dkazy a pripravova sa na svoj prpad, a e procesy sa nesnaili vytvori nov prvny princp, ale boli motivovan vlune nenvisou voi Nemcom. Okrem toho uviedol, e norimbersk sd pozostval z 90 percent z osadenstva, majceho predsudky voi obalovanm. Tvrdil, e norimberskm sdom dominovali idia, z ktorch mnoh boli uteenci z Nemecka a erstv naturalizovan americk obania, ktorch viac ako spravodlivos zaujmala pomsta. Celkov atmosfra je nezdrav... Zamestnan boli prvnici, radnci, tlmonci a vskumnci, ktor sa stali Amerianmi len v poslednch rokoch, a ktorch minulos bola zapusten v eurpskej nenvisti a predsudkoch.552 Zistil som taktie, e mj vojensk idol, generl George S. Patton, ktor bol proti procesom s vojnovmi zloincami, v liste svojej ene napsal: Som otvorene proti tejto zleitosti s vojnovmi zloincami. Nie je to estn a je to semitsk. Taktie som proti posielaniu vojnovch zajatcov na otrock prcu do cudzch krajn, kde bud mnoh vyhladovan na smr.553 Armdy nho spojenca, Sovietskeho Zvzu, znsilnili v nimi okupovanch oblastiach takmer vetky nemeck eny od det po star eny. Zavradili miliny a alie miliny printili ods v zime 1945 zo svojich domovov. Cel populcia vchodnho Pruska, po stroia nemeckho zemia, bola Sovietmi vyhnan alebo povraden.. V 90-tych rokoch idovsk vskumnk John Sack dokumentoval idovsk masov vradenie desiatok tisc Nemcov poas prvch mesiacoch po vojne.554 Vojnov zloiny vak nepchali iba Sovieti a idia. Zpadn spojenci mali na nich taktie svoju as. Jednm z nich bola Opercia Keel Haul (ah klu), v ktorej boli sttisce ruskch a vchodoeurpskych anti-komunistov deportovan na muenie, otrock prcu a masov vradenie v Sovietskom Zvze. Ke sa dozvedeli o ntenom nvrate do vlasti, plnovanej Spojencami, mnoh z nich spchali samovradu. alm bol Morgenthauov pln, ktor Spojenci ist as po vojne realizovali. Tento pln prisudzoval kadmu nemeckmu obyvateovi porciu potravn, ktor bola menia ne t, ktor dostvali vzni v nemeckch koncentranch tboroch. Bol som znechuten, tajc o nemeckch matkch, ntench k prostitcii, aby mohli uivi svoje deti. V prvom roku spojeneckej okupcie po skonen vojny zahynuli sttisce nemeckch civilistov a vojakov.555 Ke som zaal chpa, e tento druh bezprvia vytvorila vojna na oboch stranch, zlomilo to moju predstavu, e za zlo poas 2. svetovej vojny boli zodpovedn vlune Nemci. Objaviac, e Spojenci tie pchali zverstv mi pripomenulo zvrhl anti-juansk propagandu, ke Yankeeovia poas obianskej vojny oslobodili zajateck tbor pri Andersonville. Mnoho zajatcov zo Severu tam zomrelo na choroby a podvivu. K tomu dolo kvli tomu, e sily Juanov nemali absoltne ni, s m by vzov nastili. Mnoho samotnch Juanov hrozne trpelo politikou splenej zeme Williama Tecumseha Shermana, znienmi elezninmi traami a nmornou blokdou Juhu. Za takchto podmienok nie je prekvapenm, e zajateck tbory boli peklom, ku ktormu nebol nutn iadny pln i sprisahanie. Poas pobytu na univerzite som sa dozvedel, e hoci Sever netrpel ndzou o potraviny, podmienky v severanskch zajateckch tboroch boli iba o trochu lepie ako v tboroch Juanov.556 Ke som tal o Lincolnovom priamom rozkaze zakazujcom prideova zajatm 170

Juanom potravinov balky a oatenie zaslan zo strany prbuznch, dozvedel som sa trpk pravdu, e vazi samch seba vdy predstavuj ako spravodlivch, porazench ako nespravodlivch. Ke som zvil jasn nespravodlivos norimberskch procesov, bolo pre ma ahie vnma Holokaust objektvne, pretoe jeho zklad spova na tvrdeniach Medzinrodnho vojenskho tribunlu v Norimbergu. Jednm z prkladov bohch norimberskch dkazov je dajn priznanie Rudolfa Hssa, bvalho nacistickho velitea koncentranho tbora Osvienim. Historici po dlh roky citovali Hssovo priznanie ako dkaz, e nacisti zmerne vyhladzovali idov. Toto tvrdenie vlastne sformovalo zklad tvrden o masovom splynovan v Osvienime. Jeden z hlavnch historikov Holokaustu, Raul Hilberg, sa o toto priznanie znane opieral, no ke sa v 60-tych rokoch dostal na verejnos jeho neupraven obsah, mnoho expertov na Holokaust nm bolo uvedench do rozpakov, a v 90-tych rokoch niektor pripustili jeho zrejm nespoahlivos. Historik Christopher Browning v lnku vo Vanity Fair uviedol, e: Hss bol vdy vemi slabm a zmtenm svedkom. Z tohto dvodu ho po cel as vyuvaj revizionisti, v pokuse zdiskreditova pamiatku Osvienimu ako celku.557 Prv problm spova v slach. Vo svojom dajnom priznan Hss uviedol, e v Osvienime splynovali viac ako 2.5 milina idov. Takmer vetky tzv. autority na Holokaust, vrtane sasnho riaditea mzea a centra v osvienimskom tbore, Dr. Franciszka Pipera, dnes uvdzaj, e tento poet bol 1.2 milina. Preo by mal Hss klama? Fotografia slvnych dver do Hss sa priznal aj k veciach, ktor boli nemon. Uvdzal plynovej komory v Dachau, naprklad, e potom, o boli stovky obet splynovan kyanidom ukazovan svetu. Ukzalo sa, draselnm, robotnci bez nasadench plynovch masiek e sa jedn o dezinfekn okamite vstupovali do nevyvetranch miestnost a vynali tel. komoru na vi. Opisoval, ako pri tejto prci fajili a jedli. Na porovnanie, v dnenej dobe, tt Kalifornia vetr svoju plynov komoru hodiny po vykonan popravy. Ani potom nemu zamestnanci vstpi do komory bez plynovej masky a ochrannho odevu na zamedzenie vniknutia toxickch ltok cez pry. Kad, kto by v tbore vstpil do miestnosti plnej smrtiaceho kyanidu draselnho, ktor pozabjal stovky ud, by sa rchlo ocitol medzi obeami. Vo svojom priznan Hss taktie spomnal koncentran tbor, ktor ani neexistoval Wolzek. Hss napsal svoje pamte poas akania na proces a popravu v KGB ovldanom komunistickom vzen v Posku, so vetkm o z toho vyplva. Rupert Butler, vo svojej anti-nacistickej a anti-Hssevej knihe Legions of Death ivo opisuje Hssovo zajatie. Jeho muenie a zatknutie Butler opisuje takto: O piatej hodine popoludn, 11. marca 1946, otvorila pani Hssov dvere iestim pecialistom tajnej sluby v britskch uniformch, vina z nich urasten a psobiaca hrozivm dojmom, vetci sksen v dmyselnch technikch trvalho a nemilosrdnho vyetrovania... Neskr sme zistili, e svoju kyanidov pilulku, ktor vina z nich mala, stratil. Nemal by ju ani kedy poui, pretoe sme mu vrazili baterku do st... Clarke krial: Ako sa vol? S kadou odpoveou Fritz Lang dopadla Clarkova ruka na vzov tvr. Po tvrtom dere sa Hss zlomil a priznal, km je... Priznanie nhle rozptalo nenvis idovskch serantov v zatkajcej skupine...

171

Stiahli ho z vrchnej postele, strhajc z neho pyamo. Potom ho nahho tiahli k jednmu z stolu, kde sa Clarkovi zdalo, e dery a rev s nekonen. Nakoniec zdravotnk upozornil kapitna: Odvolajte ich, pokia nechcete so sebou odvies mtvolu... Dotiahli ho ku Clarkovmu autu, kde mu serant nalial do hrdla poriadnu dvku whiskey. Hss sa nato poksil zaspa. Clarke vrazil svoju palicu pod jeho vieka a nariadil v nemine: Maj oi otvoren, ty svia... Skupina prila do Heide okolo tretej hodiny rannej. Sneh sa stle vznal vo vzduchu a Hss, z ktorho strhli plachtu, bol nten kra plne nah cez vzensk ndvorie do svojej cely. Dosta z neho svisl vyjadrenie trvalo tri dni.558 alm silnm prkladom nepresnosti norimberskch procesov bolo to, e Spojenci prezentovali ako fakt, e v koncentranom tbore Dachau, nealeko Mnchova, bolo splynovanch 300 tisc ud. iadni odbornci na Holokaust dnes netvrdia, e v Dachau Nemci splynovali o i len jednu osobu, a oficilny poet obet sa znil na pribline 30 tisc, bez ohadu na prinu smrti. Pribline polovica mrt bola zaprinen epidmiami chorb, zriacimi v tbore, a k mnohm mrtiam dolo aj po obsaden tbora Spojencami. Po osloboden tbora Dachau zomreli tisce vzov na tfus, hoci sa Spojenci snaili dosta epidmiu pod kontrolu. Spojeneck fotografie z tej doby ukazuj tabule s obmedzenm rchlosti, ktor uvdzaj: Obmedzenie rchlosti na 5 m za hodinu. Prach ri tfus. Vojnou suovan Eurpa trpela rozsiahlymi a katastrofickmi epidmiami tfusu. Nemeck rady bojovali s invziou v pouvanm dezinfeknch komr pre odev a osobn potreby, rovnako ako sa v americkch vzniciach bojuje proti viam dezinfekciou vzov odvivovacm sprejom. Cykln B bol pouvan iba na aty a in predmety a musel by pouit v pecilne zhotovenej, dobre vetratenej vzduchotesnej komore, aby nikoho neohrozoval. Kee som tal o Holokauste vea literatry, star aj nov materily, zaal som vidie pukliny v jeho zklade, ktor ohrozovali cel jeho stavbu. Vina z ns tala alebo poula tvrdenia americkch vojakov, ktor uvdzali, e vedia, o nacisti robili, pretoe to videli na vlastn oi. o americk vojaci skutone videli? Videli otrasn scny udskho utrpenia a smrti. Videli kopy mtvol vychudnutch od hladu a chorb, to ist, o jednotky Severu videli v Andersonville poas obianskej vojny. Videli vak Ameriania nejak plynov komory? Poda uznvanch autort na tto otzku, vrtane slvneho lovcu nacistov Simona Wiesenthala, Ameriania v Nemecku ni tak nevideli a ani nemohli, pretoe jedin plynov komory pouit na idov boli vo vchodnej Eurpe Jeden klasick obrzok znmy celmu svetu zobrazuje americkho vojaka v prilbe v Dachau, stojaceho veda akch eleznch dver s nakreslenou lebkou a skrenmi kosami a nemecky napsanm varovanm OPATRNE, OHROZENIE IVOTA. Popis k obrzku uvdza: Plynov komora v neslvne znmom nacistickom tbore smrti v Dachau. Nikto od Moskvy po San Francisco neme by obviovan z toho, e si myslel, e vid obrzok plynovej komory, v ktorej nacisti vradili udsk bytosti. Ke som po prvkrt videl tto fotografiu, myslel som si to ist. Po rokoch som zistil, e to bola skutone plynov komora pouvan na dezinfekciu iat odstraovanm v, hmyzu riaceho tfus a in choroby, na ktor zomierali vzni v koncentranch tboroch. Na tieto choroby vlastne zomrelo aj mnoho stoviek spojeneckch vojakov poas vojny. Vojak na slvnej fotografii stl pri dezinfeknej komore, ktorej cieom bolo ivoty vzov zachraova, nie ich bra. Napoleon povedal: Vo vojne je psychika k telesnmu vkonu ako tri ku jednej. Ku koncu vojny museli spojeneck vldy vykresova nemeckho nepriatea v najhorom monom svetle. rili sa nezaruen sprvy, vyuvali sa zveliovania. Pre vojnov propagandu nebolo ak prezentova dezinfekn odvivovaciu komoru ako plynov komoru pre ud. Americk osloboditelia tborov, ktor tali a tisckrt pouli o Nemcoch plynujcich idov, zaali veri, e na vlastn oi vidia vsledok splynovania. Je to psychologick fenomn podobn sudcovi a 172

urnalistovi. Po zhliadnut psychologickho oku stranch scn smrti v tboroch nemono nikoho vini za vieru v oficilne vysvetlenie podvan v mdich. Mnoho rokov po vojne, dvno po tom, ako vylo najavo, e americk vojaci nevideli iadnu splynovan obe, mdia neustle podporovali tento mtus. Noviny a asopisy asto cituj vojakov, ktor vedia, e Nemci plynovali idov, pretoe tam boli a videli to na vlastn oi. No iaden redaktor tento omyl neopravuje.

asto publikovan mapa koncentranch tborov (v bielom) a tborov smrti (v iernom). Vimnite si, e vetky tbory smrti boli obsaden Sovietmi... Koncom 60-tych a zaiatkom 70-tych rokov som si vimol poiatky vznamnej revzie tvrdenia o Holokauste. Tbory smrti, kde boli dajne splynovan sttisce obet, sa nhle stali koncentranmi tbormi, kde neexistovalo iadne zmern silie na vyhladzovanie vzov. Tbory ako Dachau, o ktorch sa predtm tvrdilo, e sa v nich plynovali idia, sa nhle prestali zmieova v svislosti s plynovanm a ich poet obet bol znen. Pamtn tabule na brnach tbora, uvdzajce star, nadsaden poty, boli v tichosti nahraden novmi. Dokonca aj profesionlni historici Holokaustu zaali klasifikova Dachau ako koncentran tbor, nie ako tbor smrti. Pri podrobnom skman sa predol tvrdenia o plynovan ud v tboroch na nemeckom zem ukazuj ako vojnov propaganda. Vek as publikci ete stle podporuje tento omyl, aj ke oficilni kronikri Holokaustu presunuli tvrdenia o plynovch komorch vlune do komunistami oslobodench tborov na vchode. Tzv. experti, ktor dnes hovoria, e vetky tieto tbory smrti boli na Vchode, len pr rokov predtm tvrdili to ist o Zpade.

Tvrdenie o idovskom mydle

Podivn tvrdenie, e nacisti vyrbali z tiel idov mydlo, je sn najprekvapivejm prkladom falonej povahy dkazov a vedenia norimberskch procesov ako aj klamstv, obsiahnut v tvrden o Holokauste. Poas norimberskch procesov L. N. Smirnov, hlavn prokurtor pre ZSSR, vyhlsil: 173

Rovnak zklada, racionlne technick mozgy SS, ktor stvorili plynov komory a pojazdn smrtiace dodvkov aut, zaali vynalieza tak metdy... ako vroba mydla z udskch tiel a spracovanie udskej koe na priemyseln ely...559 (Norimbersk dkaz U.S.S.R.-197) Spojeneck prokurtori vytvorili miestoprsan vyhlsenia, ktor uvdzali, e Dr. Rudolf Spanner, f Gdaskho intittu, poadoval vrobu mydla z tiel vzov v koncentranch tboroch. Prezentovan bol dajn Spannerov recept na udsk mydlo (dkaz U.S.S.R.-196), a na Medzinrodnom vojenskom tribunly bolo prezentovan skuton mydlo, dajne vyroben z udskho tuku (dkaz U.S.S.R.-393). Sir Hartley Shawcross, hlavn britsk alobca, vo svojej zverenej rei pred sdom uviedol: Prleitostne vyuvali aj tel svojich obet ako nhradu za nedostatok mydla poas vojny. Ako as vroku sdu, sudcovia uviedli: uskutonili sa pokusy s vyuitm tiel obet v priemyselnej vrobe mydla.560 Toto senzan tvrdenie sa objavilo v palcovch titulkoch po celom svete a ete aj dnes sa asto opakuje. Po norimberskch procesoch silnelo tvrdenie o idovskom mydle s kadm opakovanm. T o preili, spomnali, ako sa umvali idovskm mydlom. O udskom mydle psal poas norimberskch procesov lovec nacistov Simon Wiesenthal. V roku 1946 v novinch rakskej idovskej komunity Der Neue Weg napsal: Poas poslednch marcovch tdov uviedla rumunsk tla nezvyajn sprvu: V malom rumunskom meste Folticeni bolo na idovskom cintorne pochovanch dvadsa krabc mydla, s kompletnmi pohrebnmi ceremniami a obradmi. Toto mydlo bolo nedvno njden v bvalch nemeckch skladoch. Na krabiciach boli inicily RIF, ist idovsk tuk. Tieto krabice boli uren pre Waffen-SS. Papierov obal s plnou cynickou objektivitou odhaoval, e toto mydlo bolo vyroben z tiel idov. Na poudovanie, puntikrski Nemci zabudli popsa, i toto mydlo bolo vyroben z det, dievat, muov alebo starch osb.561 Tvrdenie, e nacisti v poslednch rokoch vojny vyrbali zo idov mydlo, bolo prezentovan jednoducho ako pochmrny fakt neudskosti Nemcov voi idom. Objavovalo sa v takch knihch, ako mdiami vychvaovanom diele Williama Shirera Rise and Fall of the Third Reich (Vzostup a pd tretej re) a v tisckach lnkov, dokumentrnych tdi i dokonca aj v uebniciach.562 V Izraeli sa dokonca konali idovsk pohreby kusov mydla, povaovanch za zvyky idov. Kusy mydla, obalen v pohrebnch pltnach, boli pochovvan poda slvnostnho idovskho ritulu. Kad lnok, tvrdenie, priznanie a drma o Nemcoch, vyrbajcich mydlo z tiel idov, sa ukzali ako falon. Po vojne Spojenci iniciovali proces s obvinenm voi Dr. Rudolfovi Spannerovi. Po dlhom vyetrovan rad alobcu nenaiel iadne dkazy o tom, e by Danzig Institut vbec niekedy vyrbal mydlo z udskch tiel, a tieto obvinenia voi nemu boli stiahnut. Vychdza najavo, e inicily RIF, ktor sa na predmetnom mydle nachdzali, neoznaovali ist idovsk tuk, ale oficilny nzov vldnej agentry, ktor mydlo a ostatn istiace prostriedky distribuovala Reichsstelle fr Industrielle Fettversorgung, o znamen Rske centrum pre produkciu priemyselnho tuku. ist idovsk tuk by v skutonosti musel by RJF (Rein Jdisches Fett), nie RIF, no v hysterickej anti-nemeckej atmosfre na konci vojny autority na Holokaust neumoovali, aby sa jednoduch fakty sprvne interpretovali. Ke revizionisti Holokaustu konfrontovali riteov tvrden o krutostiach pravdou, museli bu lo o mydle pripusti alebo strati dveryhodnos. idovsk historik Walter Laqueur, vo svojej knihe z roku 1980, The Terrible Secret (Stran tajomstvo), uznal, e tvrdenie o udskom mydle bol vmysel.563 Gitta Sereny, alia znma idovsk historika, vo svojej knihe Into That Darkness (Do tej temnoty)564 poznamenala, e veobecne akceptovan tvrdenie, e z mtvol sa vyrbalo mydlo a hnojivo, je s konenou platnosou vyvrten veobecne vemi spoahlivm ludwigsburskm centrlnym radom pre vyetrovanie nacistickch zloinov. Deborah Lipstadt, profesorka modernej idovskej histrie a tdi o Holokauste na Emory University, v roku 1981 napsala, e nacisti nikdy nepouvali tel idov, alebo kohokovek inho, na vrobu mydla.565

174

Napokon, v aprly 1990, mu, veobecne uznvan ako popredn historik Holokaustu, profesor Yehuda Bauer z izraelskej Hebrew University, ako aj Shmuel Krakowski, riadite archvov v znmom centre Holokaustu Yad Vashem, uviedol, e tvrdenia o udskom mydle neboli pravdiv. Bauer povedal, e vzni v tboroch boli pripraven uveri akmkovek hororovm prbehom o ich prenasledovateoch. Vo svojom zaujmavom vyhlsen zvalil Bauer vinu za cel toto tvrdenie o udskom mydle na nacistov. Krakowski to okomentoval takto: Historici doli k zveru, e mydlo sa z udskho tuku nevyrbalo. Ke toko ud popiera, e sa Holokaust vbec odohral, preo im dva nieo, o mu poui proti pravde?566 Historik Mark Weber uzatvra svoj lnok o idovskom mydle v The Journal for Historical Review nasledovne: e toko inteligentnch a mysliacich ud mohlo vbec veri tomu, e Nemci distribuovali ksky mydla otvorene oznaench psmenami, ktor naznaovali, e boli vyroben z mtvol idov, dokazuje, ako pohotovo mu by a s aj tie najabsurdnejie holokaustov rozprvky akceptovan ako fakt.856 Rovnako ako sa idovsk mydlo ukzalo ako obrovsk klamstvo, existuje dostatok informci, ktor protireia mnohm alm domnienkam. Mnoho vskumnkov, priahovanch protireeniami a nepravdepodobnmi scenrmi tvrdenia o Holokauste, prichdzaj nezvisle na sebe s novmi nlezmi. Sbor skmania revizionizmus Holokaustu neustle odkrva nov dkazy aj v dobe, kedy pem tieto riadky. (Pozri aj: The myth that refuses to die (Mtus, ktor odmieta Zomrie), Barnes Review)567 Experti na Holokaust elia revizionistom urkami a potlanm. Len pred pr rokmi boli t, ktor spochybovali tvrdenie o idovskom mydle, nazvan nacistami a ritemi nenvisti. Dokonca aj dnes je kad, kto spochybuje akkovek as holokaustovho balka: jeho povahu, poty, i politiku, odsden ako popiera Holokaustu (tento termn bude pravdepodobne oznaen a psan s vekm P, rovnako ako je Holokaust psan s vekm H). Nazva niekoho, kto spochybuje dogmu Holokaustu popieraom Holokaustu je ako naznaova, e je obmedzenm (zlm) anti-semitskm ialencom. Ve ako by niekto mohol popiera nieo tak, ptaj sa autority Holokaustu, ke kad videl na vlastn oi na fotografich a v dokumentrnych filmoch splynovania, popravy a hromady idovskch tiel. V skutonosti som objavil, e iaden zodpovedn revizionista nepopiera, e v rukch Nemcov a ich spojencov poas 2. svetovej vojny zomrelo mnostvo nevinnch ud, vrtane mnohch idov. Nikto nepopiera, e Nemci zhromaovali idov z celej okupovanej Eurpy a umiestovali ich do koncentranch tborov. Revizionisti nepopieraj, e nacisti pchali voi idom mnoho zverstiev, tvrdia vak, e poet tch, ktor boli zavraden, je znane nadsaden. o je dleitejie, tvrdia, e neexistoval iaden centrlny program, pln, taktika i rozkaz nemeckej vldy na vyhladenie idovskho udu. Revizionisti tvrdia, e nacisti vytvorili tbory na uvznenie idov, pretoe ich povaovali za bezpenostn riziko, rovnako ako americk vlda z bezpenostnch dvodov zhromaovala a uvzovala Japoncov. Revizionisti tvrdia, e ich stanovisko podporuj vedeck a dokumentrne dkazy a e zstancovia ortodoxnej verzie Holokaustu musia na jej preitie nemilosrdne potla diskusiu. Okrem toho tvrdia, e pre stvorenie a neustle udriavanie tvrdenia o Holokauste existuj mocn politick a ekonomick motvy.

Do vzenia s holokaustovmi kacrmi Hote ich knihy do oha!

V 90-tych rokoch boli stovky jednotlivcov z celho zpadnho sveta, vrtane mnohch uencov a vskumnkov, obaovan, zastraovan, fyzicky napdan, prepan z prce a dokonca aj vznen jednoducho za podvanie dkazov, ktor namietali voi astiam ortodoxnosti Holokaustu. Profesori, sudcovia a uitelia boli prepan zo svojich postov. Niektor boli odsden na pokuty desiatok tisc dolrov, len za vyjadrenie politicky nesprvnych nzorov. Naprklad profesor Robert Faurisson z franczskej Lyonskej univerzity II bol za svoje nzory pokutovan desiatkami tisc frankov, v brutlnom toku na jeho osobu mu rozbili tvr a obliali ho kyselinou. Obete s asto vzdelan, repektovan udia, ktor neboli nikdy obvinen z antisemitizmu - pokia neskmali a nepsali o Holokauste. 175

Primrnym prkladom prenasledovania tch, ktor klad otzky o Holokauste, je prbeh historika Davida Irvinga. Jeho knihy sa nachdzaj takmer v kadej kninici na svete. Irving napsal viac ako tridsa diel tkajcich sa 2. svetovej vojny, ktor vydalo viac ako pol tucta najprominentnejch vydavateov Zpadu, vrtane The Viking Press; Harper & Row; Little, Brown; Simon & Schuster a Avon Books. Jeho diela chvlili najuznvanej historici sveta, vrtane A. J. P. Taylora, Trevora Ropera, Gordona Craiga a Stephena Ambrosea. Po dobu viac ne 30 rokov tudoval nemeck ttne archvy, ako aj nrodn archvy USA, v britskom rade verejnch zznamov, vldne archvy v Austrlii, Franczsku, Taliansku a Kanade, dokonca aj v niekdajch tajnch sovietskych ttnych archvoch. Bol prvm historikom, ktor spochybnil autenticitu znane medializovanch (a neskr ako podvrh odhalench) Hitlerovch dennkov.568 Poas svojho alekosiahleho vskumu Irving odhalil mnoho dokumentov, ktor popieraj asti ortodoxnej verzie Holokaustu. Poas svojho pobytu v Nemecku Irving citoval na videu nahran priznanie hlavnho kurtora osvienimskho ttneho mzea, Dr. Francizeka Pipera. Ten priznal, e zariadenie, ukazovan svetu (a viac ako 40 milinom nvtevnkov) po dobu 40 rokov ako skuton nacistami vybudovan plynov komora, nie je autentick. V skutonosti ju vybudovali po vojne posk komunisti. Len za toto citovanie Piperovho priznania vlda Irvinga obvinila z hanobenia pamiatky mtvych. Aj ke mal jasn dkazy dokazujce pravdivos jeho tvrdenia, Irvingovi bolo zakzan prezentova ich na procese, i zavola ako svedka Dr. Pipera. Za uvdzanie svojich tvrden ako historickho faktu ho nemeck vlda pokutovala sumou 30 tisc mariek. V zujme nemeckho ttu mu zakzali prstup do nemeckch ttnych archvov, ktor navtevoval viac ako 30 rokov a ktormu venoval neoceniten zbierky pvodnch dokumentov. Nemeck vlda ho nakoniec vykzala z krajiny. Kanada, Franczsko, Raksko, Taliansko, Jun Afrika, Austrlia a mnoho alch nrodov mu na prkaz idov taktie zakzalo vstup. Jeho vydavatelia boli tvan a zastraovan, aby s nm zruili zmluvy. Irving bol fyzicky napadnut a jeho prednky preruovali ozbrojen vtrnci. V Kanade, na iados Simon Wiesenthal Center, ho rady zatkli a v putch deportovali z krajiny. Noviny The Toronto Globe & Mail si na svoju rencku otzku, preo mu boli nasaden put, sam odpovedali: Myslel si vari niekto, e by mohol poui svoj psac stroj? S americkou tradciou prv poda Prvho dodatku len pr ud zisuje, e v tzv. Slobodnom svete je mon uvzni historika len za vyjadrenie jeho nzoru o historickej udalosti spred 50 rokov. Zo svojho domu nealeko americkej ambasdy v Londne Irving uskutonil interview s franczskou televznou stanicou, op zopakujc fakt, e hlavn plynov komory, ukazovan turistom v Osvienime, s podvrhmi. Za toto vyjadrenie vo svojej vlastnej obvake v Londne bol sden parskym sdom. Vo Franczsku je zakzan spochybova akkovek zloin proti udskosti, uveden v charte norimberskch procesov z roku 1945 hoci by to lovek spravil vo vlastnom dome a v inej krajine. S tak, ktor vravia, e by sme nemali debatova o aspektoch Holokaustu o ni viac, ne by sme debatovali s tmi, ktor tvrdia, e svet je ploch. No obvala by sa inteligentn osoba debatova so zstancom terie plochej Zeme? Nabdala by takto osoba k prijatiu zkonov, ktor by zabraovali advoktovi tejto terie predna, psa i publikova? Pokala by sa znii mu ivobytie, pokutova ho mnohotiscdolrovmi pokutami, a ak by to nezabralo uvzni ho vo vzen? Verm v slobodu prejavu, pretoe sa nebojm. Verm, e moje nzory s dobre odvodnen a e ich mem podloi logikou a dkazmi. V atmosfre slobodnej a otvorenej diskusie sa nebojm, pretoe niet pravdy, pred ktorou by som sa triasol. oho sa vlastne obvaj oponenti Davida Irvinga i vetkch revizionistov? Nae kninice a koly s extrmne dobre zsoben literatrou o Holokauste. Noviny a asopisy prekypuj nekonenm prdom podobnch prbehov. Divadlo a televzne obrazovky iaria drmou, komentrmi, rozhovormi a obrazmi o Holokauste. Zdalo by sa, e s takouto niivou silou by nemal s strach z Davidov Irvingov po celom svete pokia si, samozrejme, nemyslia, e jeho dkazy s presvediv, jeho zdvodnenie logick a jeho prezentcia vstin. Aby teda ochrnili svoju obben verziu o Holokauste, nahaj tohto mua po vetkch ktoch Zeme. 176

Ak historick fakt je tak slab, e mus by chrnen terorom, vznenm a deportciou? oho sa oponenti Davida Irvinga a alch revizionistov boja? S revizionistick argumenty tak presvediv, e ich oponenti musia na ich umlanie poui zjavn politick tlak?

Osvienim: Centrlna sas Holokaustu

Tvrdenie o Holokauste sa sstreuje na koncentran tbor Osvienim v Posku. Po cel roky sa svetu prezentoval ako tbor smrti, kde nacisti splynovali tri a tyri miliny idov, ako aj miliny neidov. Akkovek pochybnosti, ktor by nvtevnci ohadom enormnosti Holokaustu a vierohodnosti tvrden o plynovch komorch mohli ma, s vymazan tborovmi prehliadkami. Okolo polmilina turistov kad rok vid to, o sprievodcovia vydvaj za skuton plynov komory, kde bolo zavradench miliny idov. Od roku 1945 do roku 1989 pamtn tabua na brne hlsala v mnohch jazykoch, e tam zomrelo 4.1 milina obet. Poas nvtevy tbora v jni 1979 ppe Jn Pavol II stl pred tmto monumentom a poehnal duiam tyroch milinov obet. Vylo najavo, e tri miliny du boli imaginrne. Krtko po ppeovej nvteve, bez fanfr i publicity, tborov historici odstrnili pamtn tabuu a nahradili ju novou, ktor odrala nov oficilne slo: 1.2 milina. Po mnoho rokov oficilne deklarovanch 6 milinov idovskch obet Holokaustu zahrovalo 4 miliny dajne zavradench v Osvienime. Je zaujmav, e ke bol poet mtvych v Osvienime zredukovan o 3 miliny, nik sa neponhal opravi encyklopdie i nekonen prbehy citujce slo es milinov. Ke experti vykonali osvienimsk zredukovanie, vykonali nieo, za o boli revizionisti zatvran: revidovali poet idovskch obet smerom nadol. Nemali vak iadnu in vobu. Museli bu radiklne zni svoje sla alebo strati dveryhodnos. Bolo jednou vecou tvrdi fantastick tvrdenia, ke bol Osvienim mlo navtevovanm miestom kontrolovanm komunistickou stranou v 50-tych a 60-tych rokoch, ale s vm prstupom prilo viac otzok. Revidovanm potov tborov sprvcovia v skutonosti priznali, e komunisti a al radnci tborovho mzea si tieto sla vymysleli a boli prli vek na to, aby sa im dalo veri. idovsk revizionista David Cole pricestoval do Osvienimu v septembri 1992. Nosiac jarmulku, uskutonil rozhovor s kurtorom Dr. Francizekom Piperom, ktor pripustil, e km oficilni tborov sprievodcovia rozprvaj nvtevnkom, e plynov komora je presne v takom stave, ako ke bol tbor osloboden, ide v skutonosti o rekontrukciu. Toto odhalenie je iba jednm z presakujcich trhln v boku bojovej lode Osvienim, matky flotily Holokaustu.. Cole bol nsledne zbit a jeho ivot opakovane ohrozovan.569 Ako odpove na opakovan vyjadrenia, v ktorch boli promotri prichyten so spustenmi nohavicami, nov knihy toto tvrdenie prepisovali a priznvali to, za o boli udia ako David Irving odsudzovan. Je zaujmav, e v najautoritatvnejej a najpodrobnejej knihe o Holokauste, ak bola doteraz publikovan, Auschwitz: 1270 to Present (Osvienim: 1270 a po sasnos) autorov Roberta Jana Van Pelta a Deborah Dwork, tto dvaja idovsk podporovatelia tvrdenia o Holokauste pripaj, e plynov komora v hlavnom osvienimskom tbore, ktor sa ukazuje turistom je napodobenina, skontruovan poskmi komunistami po vojne.570 Autori vak tvrdia, e plynov komory boli v inom osvienimskom tbore. Zvrhnutie komunizmu v Rusku prinieslo na svetlo mnoho dokumentov, ktor boli inak zpadnm vskumnkom nedostupn. V moskovskch ttnych archvoch boli nedvno njden zarajce dkazy. Ke Sovieti oslobodili tbor, Nemci, ktor ho opustili, za sebou zanechali tony dokumentov. Medzi tmito dokumentami, ktor komunistick jednotky zskali, bol osvienimsk register mrt chronologick zvzky mrtnch listov tch, ktor v tbore zomreli. Celch 45 rokov sa tieto kritick dokumenty nachdzali v tajnch zlokch KGB. Rusk prezident Michail Gorbaov autorizoval vydanie tch, ktor nali vskumnci 46 zvzkov. Tieto zvzky ukazuj, e lekri a al zdravotncky personl starostlivo zaznamenvali kad mrtie v Osvienime. Zznamy zahaj popis priny smrti, ktor sa pohybovala od popravy (veobecne zastrelenm i obesenm) po choroby, infarkt a podobn priny. Vinou boli prinou smrti choroby. Nekompletn zvzky registra mrt

177

obsahuj zznamy pribline o 74 tisc mtvych, z ktorch bolo asi 30 tisc idov. Zvyok boli Poliaci, Rusi a alie nrodnosti. Register mrt okamite rozvril mnoho otzok. Ak rady zaznamenvali popravy zastrelenm i obesenm, preo nezaznamenvali tch, ktorch splynovali? o je dleitejie, preo boli tieto tak dlho ukrvan? Zadriavali Sovieti tieto knihy preto, lebo vedeli, e sa nezhoduj s ich oficilnymi KGB verziami o Osvienime? Mnostvo dkazov zo spojeneckch zdrojov sa taktie nachdza v protiklade k fantastickmu potu zavradench v Osvienime V polovici 70-tych rokov vydala americk vlda leteck snmky osvienimskho tbora, zskan poas vojny. idovsk historik Raul Hilberg vo svojom lnku pre Encyklopdiu Encarta pe: V roku 1944 bol tbor fotografovan spojeneckm prieskumnm letectvom, hadajcim priemyseln ciele. Tborov zvody boli zbombardovan, no nie jeho plynov komory. Vzdun sily USA fotografovali tbor poas dlhho asovho obdobia, a s tak ist, e sa na nich daj rozli aut aj udia. Mnoh z fotografi boli vyfotografovan poas dajnho vrcholenia vradenia. Prieskumn lety zskali mnoho fotografi poas zvyajnch pracovnch dn. Ani na jednej z tchto fotografi sa nenachdzaj obrovsk jamy i kopy udskch tiel, nie s tam ani zreten ohne, naznaujce ich plenie i dym z komnov krematri. Ak by sa uskutoovalo vradenie a kremcia milinov ud, spotrebovalo by sa na to tisce ton uhlia. No fotografie nezobrazuj iadne hory uhlia, ani dlh vlaky pln paliva. iadni udia nestoja v rade pred dverami dajnej plynovej komory, a na streche, ktorou sa dajne sypal Cykln B, sa nenachdzaj iadne otvory. al prekvapujci dkaz vyiel na povrch s vydanm britskho tajomstva Enigma. Pouijc potae, Briti prelomili dajne neprelomiten ultra-tajn kd, na ktor sa Nemci spoliehali pri posielan sprv medzi frontom a najvym velenm. Prelomenie kdu pomohlo k obratu vo vojne, pretoe britsk a americk sily poznali nemeck vojensk plny a rozkazy niekedy dokonca skr, ako samotn nemeck pon velitelia. Sir Frank H. Hinsley, riadite St. John's College a profesor medzinrodnch vzahov na Cambridge University, publikoval pecilny dodatok k II zvzku svojej magisterskej prce British Intelligence in the Second World War: Its Influence on Strategy and Operations (Britsk rozviedka v 2. svetovej vojne: Jej vplyv na stratgiu a opercie).571 V asti nazvanej ifry nemeckej polcie Hinsley odhauje, e poas rokov 1942 a 1943 britsk rozviedka prelomila denn kdovan sprvy pre Dachau, Buchenwald, Osvienim, a sedem alch tborov. Kadodenne tbory oznamovali poet prijatch osb, poet preloench do inch tborov, poet naroden a mrt. Taktie sa oznamovali popravy zastrelenm i obesenm. Sprvy z Osvienimu, uvdza Hinsley, najvieho z tborov, s 200 tisc vzami, spomnaj ako hlavn prinu smrti choroby, no zahaj aj odkazy na zastrelenia a obesenia. Nenachdzaj sa v nich odkazy na splynovanie. Poet mtvych v dekdovanch sprvach zodpoved zznamom v knihch mrt a objemu spotrebovanho uhlia. o je dleitejie, ak by dochdzalo k splynovaniu, preo sa neoznamovalo rovnako tak ako smr zastrelenm i obesenm? Kee Nemci poctivo oznamovali popravy i vradenie svojich nadriadenm, a ich sprvy boli prenan prsne tajnmi prenosmi, preo by skrvali pouit metdu popravy? Je zaujmav, e britsk rozviedka taktie zachytila sprvy nemeckch komnd zvanch einstatzgruppen, ktor sa nachdzali v stranej partiznskej vojne na Vchode. V tchto sprvach sa nachdzaj grafick popisy masovho vradenia idovskch partiznov a skupn obyvatestva. Preo by tieto tajn sprvy obsahovali stran zznamy vrd civilistov, a rozlten sprvy z Osvienimu nie?

Vedeck dkazy
V procese tkajcom sa zloinu, maj zvyajne najviu vhu vedeck dkazy, pretoe sa daj overi objektvnym, vedeckm spsobom. Neexistuje iaden vedeck dkaz naznaujci masov plynovanie v Osvienime i inom nemeckom tbore. Toxikologick experti americkej armdy vykonali 178

pitvy stoviek mtvych v nacistickch koncentranch tboroch. Aj po rokoch mu udsk pozostatky preukza znaky otravy kyanidom. iaden vedeck dkaz neexistoval ani na potvrdenie toho, e o i len jedna z obet bola splynovan. Dkazy o plynovan neobsahuj ani zznamy pitiev ruskch doktorov v tboroch vo vchodnej Eurpe. Aj ke tieto pitvy boli vykonan, ich vsledky neboli v Norimbergu prezentovan. Preo? Je to preto, e vsledky by neboli poslili alobe, kee iadne mrtie by sa nedalo pripsa otravnmu plynu? Nesna sa sn v kadom sdnom procese tkajcom sa vrady obaloba ukza prinu smrti? V najpropagovanejom sdnom procese vetkch ias (Medzinrodn sdny tribunl v Norimbergu) dkaz o prine smrti podozrivo chba. Ak nacisti skutone splynovali miliny ud, nepodala by obaloba aspo jednu pitvu, aby dokzala, e prinou smrti bola otrava kyanidom, ktor vyprodukoval Cykln B ? Guruovia Holokaustu sa snaia tvrdi, e jednm z dkazov plynovania udskch bytost je vek mnostvo Cyklnu B pouitho v Osvienime poas vojny. V snahe vyvrti revizionistick spochybovanie plynovch komr, Jean-Claude Pressac, franczsky chemik (farmakolg pozn. prekl.), vo svojej knihe Auschwitz: Techniques and Operation of the Gas Chambers, poskytuje daje zobrazujce vek spotrebu Cyklnu B v Osvienime.572 Logickm vysvetlenm je, e Nemci pouvali tto chemikliu v snahe dosta pod kontrolu epidmie, ktor v tboroch zrili. daje, publikovan samotnm Pressacom navye ukazuj e mnostvo Cyklnu B pouitho na osobu v koncentranom tbore Osvienim bol podobn k spotrebe Cyklnu B v nemeckch tboroch, ako bol napr. Oranienburg, kde experti priznvaj, e k plynovaniam nedochdzalo. Ak bol Osvienim vekm vyhladzovacm centrom, a ak bol Cykln B pouitm jedom, ako je mon, e zznamy o nkupe chemiklie a jej pouit neukazuj viu spotrebu v Osvienime, ne bola spotreba v inch koncentranch tboroch, kde bol Cykln B pouvan vhradne proti viam a kde nedochdzalo k dajnmu plynovaniu? Pressac taktie nevedomky odhalil, e spotreba uhlia na osobu nebola v Osvienime via, ne v tboroch v Nemecku, kde sa o vyhladzovan nehovor. Vo februri 1988 kanadsk vlda obvinila popieraa Holokaustu Ernsta Zndela z poruenia zastaralho zkona proti reniu falonch sprv. Obhajcovia v tomto procese poverili americkho konzultanta v otzke vzenskch plynovch komr, Freda Leuchtera, aby vykonal vedeck preskmanie dajnch vraednch plynovch komr v Osvienime. Leuchter, apolitick osoba, je azda najvou autoritou v USA ohadom kontrukcie a pouvania popravovacch zariaden, a bol zodpovedn za nvrh a kontrukciu popravovacch zariaden pouvanch v mnohch americkch vzniciach. Vo svojom vyetrovan Leuchter preskmal kontrukciu dajnch plynovch komr a preskmal chemick vlastnosti Cyklnu B. Zistil, e Cykln B je zmes, ktor pri vystaven na vzduch produkuje smrtiaci plyn kyanid draseln. Ten sa zachytva na povrchoch a m tendenciu chemicky reagova na materily obsahujce elezo (elezit zmesi), vytvraj jeden z kyanidov eleza. Ak sa Cykln B pouva v eleznch stavbch alebo v stavbch z ervench tehl, reaguje so eleznm materilom a produkuje modr zafarbenie povrchu. Priemyseln odvetvie produkujce tlaiarensky atrament pouva tto chemick reakciu po mnoho desaro na vytvorenie charakteristickej farby nazvanej Prusk modr. Random House Webster's Electronic Dictionary, vydanie z roku 1992, to definuje nasledovne: Prusk modr 1. stredne a hlboko zelenkavo-modr. 2. tmavo modr, jasn, vodou nezmvaten elezokyanidov pigment, pouvan pri maovan, tovrenskej tlai a farben textli. Leuchter nielene zistil, e dajne vraedn plynov komory v Osvienime boli stavbou nevyhovujce na plynovanie, ale odobral taktie vzorky zo stien a nechal ich podrobi chemickej analze. Nezvisl laboratri v USA nenali v tchto vzorkch iadne stopy zmesi kyanidu eleza. No ke Leuchter preskmaval miestnosti pouvan ako dezinfekn miestnosti pre odevy a batoinu, pozoroval jasn modr zafarbenie, ktor sa spja s kyanidom eleza. Po alej chemickej analze vzoriek dokzal, e steny dezinfeknch miestnost obsahovali obrovsk koncentrcie kyanidu eleza, o bolo spsoben vystavenm psobeniu kyanidu.

179

Leuchter taktie poukzal na to, e dezinfekn miestnosti pouvan na odvivovanie iat boli dokonale vystavan, vzduchotesn a navrhnut s ohadom na bezpenos. Na strane druhej, dajn vraedn plynov komory boli postaven nedbanlivo. Kldol si preto otzku, preo plynov komory na nienie v boli postaven sprvnym spsobom, zatia o komory pre dajn zavradenie milinov ud by boli navrhnut a skontruovan nedbalo a nebezpen pre ich prevdzkovateov.

Boj proti revizionizmu

Ke Leuchter svoju sprvu publikoval, autority Holokaustu reagovali predvdatene ohovranm, potlanm, zastraovanm a dokonca aj uvznenm. Leuchter sa stal obeou intenzvnej medzinrodnej kampane s cieom zdiskreditova ho a finanne ho zruinova. idovsk skupiny psali ohovrask listy vetkm jeho klientom z radov ttnych vzenskch zariaden a snaili sa ich prim k zrueniu jeho kontraktov. V jeho domovskom tte, Massachusetts, sa im podarilo printi rady, aby ho sthali, napriek jeho jasnej expertze a jeho patentom, na zklade tajomnho nariadenia o praktizovan strojrstva bez licencie. Nemeck vlda uvznila Leuchtera na 6 tdov len za to, e v prednke v novembri 1991, v meste Weissheim, svoje nlezy popsal. Za preklad a komentr Leuchterovej prednky bol podmienene odsden na rok vzenia pn Gnter Deckert, niekdaj uite na vysokej kole s istm trestnm registrom. Vo svojom rozsudku sudcovia - Dr. Orlet and Dr. Muller poukzali na to, e Deckert bol lenom mestskho zastupitestva, s prvnym vzdelanm zo tdia na univerzite v Heidelbergu a mal vysok morlny charakter. Pretoe poda medzinrodnej tlae Deckerta nepotrestali dostatone prsne, samotn sudcovia elili zastraovaniu a snahm zvrti ich rozsudok. Pani Saline Leutheusser-Schnarrenberger, nemeck ministerka spravodlivosti, nazvala verdikt fackou kadej obeti Holokaustu, nechala oboch sudcov suspendova a umiestnila ich na zoznam odchdzajcich pre chorobu. Mannheimsk prokurtor Hans Klein sa voi rozsudku odvolal, oho vsledok bolo dvojron vzenie pre Deckerta. Klein taktie prisbil preskmanie predchdzajceho rozsudku v snahe njs nieo, o by bolo zkladom na sthanie spomnanch sudcov. Je jasn, e systm, v ktorom sudca me eli zrueniu svojho radu, i dokonca by trestne sthan za zhovievavos v rmci svojej autority, nie je slobodn. Zd sa, e v Nemecku sa poas tohto (20.) storoia zmenilo len mlo. V Amerike ja ak si predstavi, e niekto pjde do vzenia len za preklad vedeckej prednky, alebo e sudcovia bud suspendovan a ohrozovan uvznenm za verdikt, ktor sa zd by politicky nekorektn. Takto s vak metdy ochrany tvrdenia o Holokauste. Nemecko nie je v tomto ohade jedinm poruovateom slobody prejavu. O osi neskr bol tly, okuliare nosiaci Fred Leuchter uvznen a nsilne deportovan z Vekej Britnie. Rok po Leuchterovej kontroverzii samotn osvienimsk mzeum v tajnosti zopakovalo Leuchterove testy a dolo k rovnakm vedeckm vsledkom. Tieto vedeck fakty vak vo svojich kninch sprievodcoch nepreberaj. Ich chab vysvetlenie nedostatku kyanidu eleza v plynovch komorch pre ud tm, e sa asom strca je chemicky nemon. Neponkaj iadne vysvetlenie, preo tento kyanid nemizne v dezinfeknch miestnostiach. al expert na Holokaust tvrdil, e na zabitie ud je potrebn menej kyanidu ne na usmrtenie v, preto ho je v plynovch komorch menej ne v dezinfeknch miestnostiach. No napriek tomu uvdzaj, e na zabjanie sttiscov ud v skutonej tovrni na smr sa pouilo obrovsk mnostvo Cyklnu B. Revizionisti Holokaustu, takmer bez pomoci zo strany tlae, Leuchterovou sprvou a publikovanm detailov o vlastnej chemickej tdii modernho Osvienimu vzbudili tak pozornos, e osadenstvo Osvienimu autorizovalo nov skmanie, ktor malo vyvrti Leuchtera a ich vlastn predchdzajcu tdiu. Neumonia vak iadne nezvisl tdie vedcami a stavebnmi expertami, aj ke by zskanie vzoriek zo stien plynovej komory a ich analza boli relatvne jednoduch a rchle. Opakovane, v tdiu o Holokauste, t, ktor maj osobn zujem na udran svojej verzie o udalostiach, oponuj akademickej i vedeckej rozprave. Snaia sa zamedzi fyzickej prehliadke zznamov a vedeckch tdi tchto miest a za zverejnenie vedeckch i historickch skman dokonca hrozia vzenm.

180

Dokonca aj repektovan idovsk historik, ktor ver v existenciu plynovch komr, ponka trochu revizionistick nzor. Vo svojej knihe z roku 1988 Why Did the Heavens Not Darken?: The "Final Solution" in History, profesor Arno J. Mayer z Princeton University poukzal na to, e ohadom Holokaustu existuje mnoho otzok. Mayer, ktor sm priiel poas Holokaustu o blzku rodinu, pe: Otvorench zostva mnoho otzok. ... Koko tiel bolo dohromady v Osvienime splench? Koko ich tam vlastne zomrelo? Ak bolo nrodn, nboensk a etnick lenenie v tomto spoloenstve obet? Koko z nich bolo odsdench na prirodzen smr a koko ich bolo zmerne zmasakrovanch... ? V tomto ase na tieto otzky jednoducho nemme odpovede. (strana. 366) Od roku 1942 do roku 1945, v Osvienime urite, no pravdepodobne vade, zomrelo viac idov z prirodzench prin ne z prin neprirodzench. (strana 365) Zdrojov pre tdium plynovch komr je mlo a zrove nie s spoahliv.573 Musm zopakova, e Mayer ver, e v Osvienime existovali plynov komory, no poukazuje na to, e vina z toho, o je znme, je zaloen na prehlsen nacistickch radnkov a katov na povojnovch tribunloch a na spomienkach preijcich a divkov. Toto svedectvo mus by starostlivo preskman, kee me by ovplyvnen subjektvnymi faktormi vekej komplexnosti.574 Mayerove vyhlsenia by boli vo Franczsku a Nemecku zkladom pre trestn sthanie.

Svedkovia Holokaustu
Ako Mayer poukazuje, vina z tvrden o Holokauste je zaloen na podaniach oitch svedkov. Revizionisti tvrdia, e takto svedectvo oitho svedka nie je vdy spoahliv. Ako prklad uvdzaj prpad Johna Demjanjuka. Demjanjuk, naturalizovan americk automechanik pvodom z vchodnej Eurpy, bol obvinen, e bol Ivanom Hroznm, stranm strcom v koncentranom tbore Treblinka, ktor dajne zavradil stovky ud. Demjanjuk tvrdil, e je nevinn, no stovky idovskch oitch svedkov svedili, e on bol tmto Ivanom. Svedkovia kriali, plakali, gestikulovali a rozprvali neuveriten prbehy krutosti a sadizmu. Pod prsahou vypovedali, e si jasne spomnaj, e Demjanjuk bol Ivan. Demjanjuk bol nakoniec deportovan do Izraela, kde sa ho izraelsk sd snail usvedi, predovetkm na zklade svedectva oitch svedkov. Objavili sa vak nov dkazy, ktor dokzali, e na Demjanjuka nastrojila pascu sovietska KGB. Dokumenty, ktor dajne dokazovali, e bol strcom, sa ukzali ako podvrhy. eliac celosvetovmu kandlu, dokonca aj izraelsk Najvy sud musel uzna, e svedectv oitch svedkov nie s vdy hodnovern, a e Demjanjuk bol nevinn.

Tie ialen sla

Pri skman Holokaustu som zistil, e vo svojich odhadoch zavradench sa zdroje rznia, uvdzajc odhady od 4 do 24 milinov. Uvdzam tu citt z Compton's Multimedia Encyclopedia, 1991, tkajci sa Holokaustu: Ako nacistick Nemecko zskavalo poas 2. svetovej vojny kontrolu nad jednou krajinou za druhou, dochdzalo k mnohm vradm civilistov a traniu zo strany vojakov, ktor sa dalo klasifikova ako vojnov zloiny. Tieto zloiny vak bledn v porovnan s masvnym, zmernm a dokonale naplnovanm vyhladenia viac ako 15 milinov osb poas udalosti, ktor sa nazva Holokaust. Tto genocda zarajcich rozmerov bola vykonvan s zkostlivou innosou dokonale koordinovanou nemeckou byrokraciou, kde ni nebolo ponechan na nhodu.575 V tej istej publikcii, Compton's Encyclopedia (pod titulom Koncentran tbor), sa nachdza nasledujce tvrdenie: Najstranejm rozrenm systmu koncentranch tborov bolo zaloenie vyhladzovacch centier po roku 1940. Primrne boli uren na vradenie idov. Tento masaker je znmy ako 181

Holokaust. Ver sa, e poas neho bolo zavradench od 18 do 26 milinov ud, vrtane 6 milinov idov a 400 tisc cignov.576 Kronikri Holokaustu opisujci nemeck zloiny zrejme nectia potrebu presnosti i dslednosti. No bez ohadu na to, ak sla sa pouvaj, tieto cifry s tak fantastick, e strcaj dveryhodnos. Ak vo vyhladzovacch centrch Poska (vinou v Osvienime) bolo zavradench a splench 18 a 25 milinov ud, denne by to museli by desatisce. U predtm citovan expert, ktorho cituj samotn odbornci na Holokaust, Pressac, dnes odhaduje poet mtvych v Osvienime na 600 800 tisc. Ako sa tieto sla, ktor mu by aj tak nadnesen, vyrovnvaj s divokmi potami pre Osvienim, ktor sa nachdzaj v populrno-nunch encyklopdich? Ak sa nrod obviuje z takchto stranch zloinov, nemala by sa prinajmenom poadova presnos a dslednos? Ak nie, potom me by ktokovek obvinen z akhokovek zloinu bez obv z karhania. Doktor Norman Finkelstein, idovsk uenec, ktorho vlastn rodiia trpeli v nemeckom koncentranom tbore, spsobil rozruch napsanm knihy Holokaustov Priemysel. V jeho prevratnej knihe dokazuje oividn vmysli obhajcov holokaustu. Ukazuje, e ich vlastn sla robia z holokaustu to, ako ho zobrazuj nemon. V oficilnej tdii Leonard Dinnerstein oznamuje: 60 000 idov vylo z koncentranch tborov. V priebehu tda z nich viac ne 20 000 zomrelo. Ke vak prilo k vyjednvaniam s Nemeckom, [len pred pr rokmi, v roku 1999] holokaustov priemysel poadoval odkodn pre 135 000 stle ijcich bvalch vzov. Ak je 135 000 bvalch idovskch otrockch robotnkov dnes stle naive, okolo 600 000 ich muselo prei vojnu. To je aspo o pol milina viac ne tandardn odhady. . . Ak by idia tvorili len 20 % z celkovho potu, ktor tbory preilo a, ako holokaustov priemysel naznauje, 600 000 idovskch vzov preilo vojnu, potom museli prei cel 3 miliny vzov. Poda vpotov holokaustovho priemyslu, podmienky v koncentranch tboroch vbec nemohli by a tak tvrd. Vlastne, lovek mus pripusti pozoruhodne vysok plodnos a pozoruhodne nzku mrtnos. . . Ak, tak ako holokaustov priemysel naznauje, mnoho stoviek tisc idov preilo, konen rieenie predsa nemohlo by tak inn o je presne to, o tvrdia popierai holokaustu.(pp 127-8). 577 Pribline v ase, kedy som si vimol nezrovnalosti v potoch Holokaustu, sledoval som televzne interview so sionistom, ktor napdal revizionizmus Holokaustu, tvrdiac, e i to bolo desa milinov alebo jeden milin, sto tisc i tisc, tento zloin nie je nijako menej ohavnej! Pravdou je, e ak by to boli sttisce namiesto 26 milinov, a ak by vina tchto mrt bola zaprinen oakvanmi krutosami vojny, ne kalkulovanm plnom vyhladzovania, potom by bola prevldajca verzia tvrdenia o Holokauste znane nepresn.

alie otzky o Holokauste

Hlavnou asou tvrdenia o Holokauste je to, e nacisti mali pln, resp. program na vyhladenie idov. No napriek tomu, e Spojenci obsadili stredie nemeckej vldy a armdy a vinu koncentranch tborov s neporuenmi zznamami, nenaiel sa jedin rozkaz alebo intrukcie, ktor by poadovali plynovanie idov i nieo, o by naznaovalo pln na vyhladenie celho eurpskeho idovstva. Nenaiel sa iaden pln pre kontrukciu udskej plynovej komory alebo intrukcie pre plynovanie udskch bytost. V tejto tme, ako aj v alch, preiel Holokaust revziou. Experti u viac netvrdia, e nacisti vydvali priame rozkazy na vyhladzovanie idov. Raul Hilberg v prvom vydan svojej prce o Holokauste (z roku 1961), The Destruction of the European Jews, uviedol, e v roku 1941 vydal Hitler dva rozkazy na vyhladenie idov. V Hilbergovej revidovanej edcii tejto knihy, vydanej v roku 1985, boli vetky odkazy na tieto rozkazy odstrnen.578 V recenzii na toto revidovan Hilbergovo vydanie, historik Christopher Browning sm exterminacionistick historik (veriaci vyhladzovaniu idov), napsal: 182

V tomto novom vydan boli vetky odkazy v texte na Hitlerovo rozhodnutie i jeho rozkaz na Konen rieenie systematicky odstrnen. V jednej jedinej poznmke pod iarou sa nachdza osamel odkaz: Chronolgia a okolnosti poukazuj na Hitlerovo rozhodnutie pred koncom leta V novom vydan sa rozhodnutia neuinili a rozkazy nevydvali.579

Holokaust pod nosom ervenho Kra?

idovsk vodcovia nedvno namierili svoj hnev voi Medzinrodnmu ervenmu Kru kvli tomu, e neodhalil a neuinil ni, aby Holokaust zastavil. Poukazuj na to, e skupiny inpektorov ervenho Kra navtevovali a skmali vetky hlavn nemeck koncentran tbory, vrtane Osvienimu, a do skonenia vojny. Na jednej strane od ns promotri Holokaustu oakvaj, aby sme verili, e Nemci vradili desatisce ud denne v supertajnom plne, o ktorom sa neodvili zmieni ani vo svojich prsne tajnch rozkazoch. Na strane druhej oakvaj, e budeme veri, e nacisti nechali Medzinrodn erven Kr v tom istom ase kontrolova tbory, kde kadodenne dochdzalo k vradeniu tiscov ud. Toto s vatky z psobivho lnku v U.S.A. Today: Mnoho idovskch vodcov a expertov na Holokaust dlh as tvrdilo, e erven Kr obzvl zlyhal poas 2. svetovej vojny, hlavne kvli neupozorovaniu na nacistick zverstv a neskr k tomu pripjajc odmietnutie toto zlyhanie uzna... Naozaj, v liste radnkom americkho ministerstva o nvteve z 22. novembra 1944 erven Kr uvdza: Neboli sme schopn objavi iadnu stopu po zariadeniach na vyhladzovanie civilnch vzov... V tomto prpade, ako ukazuj dokumenty, erven Kr zlyhal v kadom monom ohade. radnci ervenho Kra nielene zanedbali cel situciu, ale Spojencom podvali nesprvne informcie. TENDENCIA SPOCHYBOVA TVRDENIA O KRUTOSTIACH Niekoko dokumentov ervenho Kra naznauje, e tto organizcia vhala, prinajmenom zo zaiatku, uveri tvrdeniam a prbehom o nacistickch krutostiach. Podobne ako ben verejnos, ani radnci ervenho Kra nepochopili skuton rozsah nacistickch zloinov... Niet pochb, e erven Kr sa nechal ovlda nacistami, hovor Radu Ioanid, riadite Holocaust Survivors Registry v U.S. Holocaust Memorial Museum. Niet pochb, e boli oklaman.580 Zrejme, ak bol tento hrozivo vysok poet mtvych spsoben nedostatkom liekov, nedostatkom insekticdu (na zabjanie v prenajcich choroby), a nedostatkom jedla kvli nieniu a rozvratu poas vojny nacisti nemali ma preo strach pusti inpektorov a dobrovonkov Medzinrodnho ervenho Kra do tborov o ni viac ne ako by sa ich pomoci bli Briti v ruinch vchodnho Londna po leteckom nlete. Veria promotri Holokaustu, e lenovia Medzinrodnho ervenho Kra boli asou antisemitskho, nacistickho sprisahania? Alebo jeho lenovia, napriek nvtevm tborov poas vojny a dorueniu 973,000 balkov a zsielok vzom (ako ukazuj ich vlastn zznamy), jednoducho nenachdzali iadne dkazy o masovom plynovan, spaovan, vyhladzovacch zariadeniach, alebo vlastne akkovek snahu zo strany nacistov myselne vyhladi idovsk ud? Pri pomoci sttiscom uteencov dobrovonci ervenho Kra bezpochyby pouli prbehy o nacistickej brutalite a zvesti o masovch plynovaniach, a kvli tomu sa snaili njs nejak dkaz, e k nim dochdzalo, ale nenachdzali ni, o by naznaovalo, e tieto zvesti s pravdiv. Na konci vojny, v tboroch ako Buchenwald, videli vek mnostv tiel, ale ich vlastn sprvy oznauj za pvodcu epidmie chorb, ktor mali problm zvldnu aj samotn britsk vojaci a erven Kr. Briti, naprklad, odhadovali, e v Bergen-Belsene zomrelo viac ud po ich prevzat vedenia tbora, ne pred jeho oslobodenm. 183

idovsk sily odsudzuj revizionistov, ktor klad normlne otzky o Holokauste, ako napr. Ako mohlo dochdza k Holokaustu priamo pod nosom Medzinrodnho ervenho Kra? Niet divu, e chc tieto otzky potlai a tch, ktor ich klad, uvzni. Ich verzia tvrden o Holokauste si neme takto otzky dovoli.

Preo iadna debata?

Oficilni udrovatelia Holokaustu ved medzinrodn kampa na umlanie neprjemnch otzok. Vina ud nikdy o revizionistickom stanovisku nepoula, pretoe idovsk sily ovldaj mdi a blokuj prstup k materilom, ktor spochybuj ortodoxnos Holokaustu. Medzi najsilnejmi z nich je celosvetov Liga proti ohovraniu B'nai B'rith, s ronm rozpotom 37 milinov dolrov v USA, venovanm na hanobenie tch, ktor kritizuj Izrael i spochybuj asti prbehu o Holokauste. ADL dva svojim hovorcom intrukcie nikdy nediskutova o nijakom aspekte Holokaustu. Ak je ich verzia tak zdokumentovan, preo sa boja slobodnej a otvorenej diskusie? primn debata medzi vekazmi Holokaustu a spochybovatemi Holokaustu by odhalila, e posledne menovan nie s blzni ani ritelia nenvisti, ale udia s legitmnymi otzkami a argumentami zaloenmi na dkazoch. Takto debata by odhalila, e revizionisti nepopieraj, e idia podobne ako Japonci v Amerike poas 2. svetovej vojny boli nespravodlivo uvzovan v koncentranch tboroch. Revizionisti uznvaj, e podmienky v eurpskych tboroch boli s bliacim sa koncom vojny stran, a tvrdia, e v tboroch zahynuli desiatky tisc idov, predovetkm na podvivu a choroby. Revizionisti nakoniec slobodne pripaj, e dochdzalo aj k masakrom nevinnch civilistov, a e takto hrzy maj by odsden. Revizionisti tvrdia, e km urite existovali Nemci, ktor pchali to, o sa dnes definuje ako vojnov zloiny, samotn Spojenci, vrtane Sovietov, boli z ich pchania minimlne rovnako tak vinn. Revizionisti poukazuj na zmern spojeneck zpaln bombardovanie obyvatestva, ako aj na masov znsilovanie, vyhanie a vradenie milinov Nemcov a inch nrodov vchodnej Eurpy zo strany Sovietov. (Barnes Review Willisa Carta)581 Taktie poukazuj na to, e mnoho mrt v koncentranch tboroch poas poslednch rokov vojny zaprinilo spojeneck bombardovanie elezninch spojen, ktor boli ivotne dleit pre transport potravn a liekov. Poukazuj na to, e pecilne zacielenie a nienie farmaceutickch tovrn, ktor vyrbali lieky a zdravotn potreby zvili mrtnos medzi nemeckmi obyvatemi, vojakmi a taktie tmi, ktor boli v tboroch. Spochybova veobecn vnmanie Holokaustu zrejme neznamen prehliada masov vradenie. T, ktor vyvracaj veobecn predstavu o Holokauste jasne uvdzaj, e vnmaj zverstv voi nevinnm idom i inm uom ako zloiny proti morlnym hodnotm zpadnej civilizcie. Revizionisti jednoducho tvrdia, e idia neboli jedinmi obeami najstranejej vojny sveta. Mnoho revizionistov taktie tvrd, e motvom hroznho tvrdenia o Holokauste je podpora ekonomickch a politickch cieov Izraela a idovskch organizci. Ke som sa zaal dozveda mnoh znepokojujce fakty, ktor ovplyvovali moje vnmanie Holokaustu, ptal som sa sm seba, ak bol zaiatok tvrdenia o Holokauste a preo je tak vadeprtomn aj viac ako 50 rokov po skonen 2. svetovej vojny. Na konci vojny je zvyajne mnoho zatrpknutosti a nenvisti, ale postupom asu hystria slabne a prevldnu chladn hlavy. No ohadom nemeckch vojnovch zloinov sa zd, e aj dnes existuje rovnak hystria, ako bezprostredne po vojne. Len pr mesiacov po skonen vojny Robert Taft, lder americkho Sentu, odsdil Medzinrodn vojenskch tribunl ako kvrnu v americkej histrii, ktor budeme dlho utova.582 Predseda Najvyieho sdu USA, Harlan Fiske Stone, povedal o sudcovi Jacksonovi, ktor odiiel zo sdu, aby viedol tribunl: Jackson je pre, vedc svoje lynovanie na vysokej rovni v Norimbergu. Nestarm sa, ako nalo s nacistami, ale nenvidm predstieranie, e vedie sd a procedry poda zvykovho prva. To je trochu prli pokryteck podvod voi mojim staromdnym predstavm.583 50 rokov neskr by lovek ako hadal jedinho americkho kongresmana, ktor by sa odvil odsdi vojnov tribunly, aj keby tajne tento nzor prechovval. Vedel by, e jeho vyslovenie by na jeho hlavu znieslo tak hnev, e jeho politick karira by sa skonila. 184

Ak s teda motvy propagtorov Holokaustu, kvli ktorm sa snaia udriava toto tvrdenie tak hlboko zakorenen v naich mysliach a srdciach?

Motvy za prbehom o Holokauste

Na spojeneck mocnosti bol vyvjan tlak na zaloenie trvalho toiska pre idovskch preijcich v Palestne. Zaloenie Izraela tri roky po porke Nemecka bolo teda vsledkom Holokaustu.584 Encyklopdia Encarta, lnok Raula Hilberga, vedceho idovskho historika Holokaustu. V kadej vojne existuje vojnov propaganda. V modernej vojne je poven na umenie. Je to zbra, ktor nem iaden nutn vzah k pravde, pretoe je jednoducho nstrojom moci pouvanm na psycholgiu vlastnch sl nroda tak, ako s fyzick zbrane namieren na nepriatea. Poas 1. svetovej vojny vydval britsk vojnov rad sprvy, e nemeck vojaci sa zabvaj nabodvanm belgickch nemluvniat na bajonety, a e tel det varili, aby zskali fosfty pre vrobu muncie. Po vojne britsk vojnov rad potvrdil, e tieto tvrdenia boli jasn li. Poas 2. svetovej vojny v rozrastajcom sa veku rdia, filmov a masovej cirkulcie novn a asopisov bola propaganda ovea premyslenejia a mocnejia. idia, ktor mali v americkch a britskch mdich znan moc, zaali ri prbehy o nemeckch zverstvch u v 30-tych rokoch a tieto tvrdenia poas vojny naberali na intenzite. Tak, ako boli Nemci obviovan z varenia nemluvniat v 1. svetovej vojne, tak boli obviovan z vroby mydla z tiel svojich zavradench obet v 2. svetovej vojne. (Barnes Review)585 No tentoraz trvalo takmer polstoroie, km pravda zmazala lo o mydle, a aj napriek tomu je toto otvoren klamstvo stle asto opakovan. Ako tudent som v archvoch kninice Louisiana State University prezeral mnoho asopisov vydanch v rokoch 1945 a 1950, a naiel som zaujmav dvody k tomu, preo sa vojnov propaganda po skonen vojny nezastavila. Hne ako boli v Eurpe umlan zbrane, spustila sa nov vojna, ivotne dleit pre celosvetov idovsk komunitu. V Palestne dochdzalo k masvnej idovskej invzii a nasledujcej vojne za elom vytvorenia sionistickho ttu Izrael. spech tejto snahy v znanej asti zvisel na tvrden o Holokauste. Vo svojom lnku v encyklopdii Encarta Raul Hilberg sprvne opisuje zaloenie Izraela ako dsledok Holokaustu. Zaloenie Izraela v skutonosti nebolo ani tak dsledkom Holokaustu ako dsledkom tvrdenia o Holokauste. Relie Holokaustu neboli dleit kritick bolo vnmanie, e k Holokaustu dolo. Dnes sa objavuj dleit historick otzky tkajce sa potopenia lode Maine, ktor predchdzalo panielsko-americkej vojne, o incidente v zlive Tonkin, ktor predchdzal masvnemu americkmu zapojeniu sa vo Vietname, a i Lusitania, ktor poas 1. svetovej vojny potopili Nemci, ileglne prevala munciu. Ich dleitosou vo svojej dobe nebola pravda o tchto udalostiach, ale ich verejn ponmanie. To ist plat o Holokauste. Sionistick sen o Izraeli potreboval Holokaust najstranej Holokaust, ak sa d predstavi pre podporu svojich nrodnch cieov. Izrael sa nemohol zrodi bez tvrdenia o iestich milinoch. Vytvorenie idovskho ttu spovalo na masvnej invzii idov z celho sveta do Palestny, spenej vojne teroru proti Britom, ktor tento regin pod mandtom Ligy Nrodov spravovali a proti domcemu obyvatestvu. Presvan idovsk populcia Eurpy bola ohromnm zdrojom prisahovalectva do Palestny. Bez tohto prisahovalectva je pochybn, e relatvne mal predvojnov idovsk populcia by mohla zska kontrolu z rk Britov a domcich Palestnanov. Sionistick vojensk prevzatie Palestny vyadovalo obrovsk ekonomick, vojensk a politick podporu z celho sveta. Znamenalo to terorizovanie palestnskej viny, vyhanie ich z domov a zeme a odopieranie ich obianskych a politickch prv. Iba opakovanie tvrdenia o Holokauste mohlo spsobi, e svetov mienka tieto zloiny tolerovala. Sympatie voi idom, rozhban spomienkami na Holokaust, robia z akchkovek zloinov spchanch voi Palestnanom bez ohadu na ich nespravodlivos obyajn banality. Tvrdenie o Holokauste prinieslo desiatky milird dolrov pomoci zo strany USA a ete vie iastky v reparcich z Nemecka. o je najdleitejie, Holokaust bol palivom, ktor po celom svete rozdchalo plame idovskho sionizmu. Recitl Holokaustu zjednotil idov po celom svete a vylkal 185

obrovsk finann a politick podporu nutn na zaloenie a udriavanie Izraela. Po 50 rokoch takmer nepreruenho konfliktu s Palestnanmi a svojimi arabskmi susedmi, je Izrael stle plne zvisl na americkej a nemeckej podpore. Izrael zostva najvm ronm prijmateom americkej zahraninej pomoci, a to od svojho zaiatku. Neustle omieanie Holokaustu udruje prsun peaz od idov aj neidov a vytvra rafinovan ospravedlnenie pre kad nespravodlivos spchan voi Arabom. Nahum Goldmann, prezident Svetovho idovskho Kongresu, napsal knihu s nzvom The Jewish Paradox, vydan u Grosset & Dunlap v roku 1978. Goldmann dramaticky opisuje vplyv nemeckch reparci na Izrael: Nemci zaplatia celkov iastku 80 milird...Bez nemeckch reparci, ktor zaali prichdza poas prvch rokov ttu by Izrael nemal polovicu svojej sasnej infratruktry: vetky vlaky v Izraeli s nemeck, lode s nemeck a to ist plat pre elektrick rozvody a vek as izraelskho priemyslu... a to ete nepotame individulne dchodky vyplcan preijcim. Izrael dnes dostva kad rok stovky milinov dolrov v nemeckej mene.... Za pr rokov bol objem peaz, zskanch Izraelom od Nemecka dvoj a trojnsobne v ne prspevok zo zbierok medzinrodnho idovstva.586 V tejto ohromujcej knihe Goldmann pripa, e u poas vojny sionisti plnovali procesy s vojnovmi zloincami a reparcie zo strany Nemecka. WJC (Svetov idovsk Kongres) vytvoril poas vojny Intitt idovskch Zleitost v New Yorku (jeho stredie je dnes v Londne). Riaditemi boli dvaja vek litovsk idovsk prvnici, Jacob a Nehemiah Robinsonovci. Vaka nim Intitt vypracoval dve plne revolun mylienky: Norimbersk tribunl a nemeck reparcie. Mylienkou Intittu bolo, e nacistick Nemecko malo po svojej porke plati, ...Nemeck reparcie mali by najprv vyplaten uom, ktor kvli nacizmu stratili svoje majetky. alej, ako sme dfali, by mal by vytvoren idovsk tt, Nemci by platili kompenzcie, aby bolo umonen preijcim usadi sa v om. Tto mylienka bola po prv raz predstaven poas vojny v priebehu konferencie v Baltimore.587 Norimbersk procesy boli verejnosti prezentovan ako snaha Spojencov spravodlivo potresta vojnovch zloincov. V knihe The Jewish Paradox Goldmann pripa, e Norimbersk procesy a mylienka nemeckch reparci nevznikli u Spojencov, ale u sionistov, ete pred akmkovek dkazom o Holokauste, a e tto kompenzcia bude ivotne dleit pre zaloenie Izraela. Od 2. svetovej vojny vynieslo tvrdenie o Holokauste desiatky milird dolrov zo strany USA a ete v objem financi v reparcich zo strany Nemecka. Ohromn suma, prekraujca 150 milird dolrov, iste poskytuje siln motv pre Izrael a svetov sionizmus udriava senzan tvrdenie o Holokauste. al mon motv pre udriavanie propagandy pri ivote mi zaal by zrejm pri tan kp asopisov zo 40-tych rokov v kninici LSU. Opakovane som nachdzal prbehy predpovedajce znovuzrodenie nacizmu. V tchto prbehoch prevldali tvrdenia o kopch zlata na financovanie neonacistickho hnutia v Nemecku a vade vo svete, vrtane Severnej a Junej Ameriky. Spojenie Holokaustu s nacizmom bolo iste najinnejm spsobom kritizovania nrodnosocialistickej filozofie. Samozrejme, Holokaust nielen karh nacistov, zrove pred kritikou izoluje idov. Je to taktie psychologick zbra v rukch idmi vedenho rovnostrskeho hnutia, pretoe sa zd, e masmdi nikdy nepremekaj prleitos spja rasov myslenie a vedu s nacistickmi zloinmi. V rozirovan tvrdenia o Holokauste maj idmi ovldan mdi ochotnho partnera v spojeneckch vldach. Na konci vojny, s Eurpou v ruinch, desiatkami milinmi mtvych a polovicou Eurpy pod komunistickou tyraniou, sa mnohm mohla prepi otzka, i zapletenie sa do pvodne posko-nemeckej vojny za toto vetko stlo. Tvrdenie o Holokauste poskytlo siln emocionlne ospravedlnenie. Poas tdia na vysokej kole som rd tal detektvne prbehy Raymonda Chandlera. Pri tdiu o Holokauste som si spomenul, e v prpade zloinu obaloba dokazuje, e obalovan mal motv a 186

prleitos na jeho spchanie. Dleit idovsk zujmy maj iste motv pre stvorenie a propagciu tvrdenia o Holokauste v jeho najextrmnejej verzii, a pri ich ovldan mdi prleitos celkom iste mali. Existuj doslova tisce knh sstreujcich sa na rzne aspekty Holokaustu a nespoetn asopisov lnky, prejavy, kzne, dokumentrne tdie, romny a filmy, ktor nm hovoria o jeho hrzach. Prevan vina autorov tchto materilov o Holokauste s samotn idia. Je pravdepodobn, e idia, ktor nadene veria v neopsaten hrzy Holokaustu, mu o om objektvne psa? Mohol by Elie Wiesel napsa nestrann histriu nacistickho Nemecka i Holokaustu lepie ako Adolf Hitler, ak by ten - keby bol naive - psal o Wieselovi a 2. svetovej vojne? Elie Wiesel pe: Kad id by si mal niekde v sebe vyhradi oblas nenvisti zdravej nenvisti pre to, o zosobuje Nemec a o v Nemcovi pretrvva. Kona inak by bolo zradou mtvych.588 Predstavte si, ak by Rus, preijci vraedn gulagy pod vedenm idovskho boevizmu, uinil vyjadrenie, e Kad Rus by si niekde v sebe mal vyhradi oblas nenvisti zdravej nenvisti, pre to, o zosobuje id a o v idovi pretrvva. Kona inak by bolo zradou mtvych. Neverm, e by bol zskal Nobelovu cenu. V skutonosti by bol v dnenej Eurpe uvznen a nazvan zlm antisemitom. Skuton moc tvrdenia o Holokauste sa nachdza v udskch emcich, ktor vyvolva. S to uslzen spomienky starch idovskch preijcich, koketn slov Anny Frankovej, a fotografie a dokumentrne filmy vychudnutch a zmrzaench tiel, ktor s zakorenen v podvedom ns vetkch. Je to obrazov zznam, ktor je skutonm dkazom Holokaustu, pretoe vetci sme videli jeho obete v ich stranch pzach smrti. No podobn obrazy meme vidie v mnohch vojnch. Meme vidie miliny obet komunizmu Trockho ervenej armdy i Stalinovch istiek. Meme vidie eny a deti, ktor po tiscoch zomierali v Britmi vedench koncentranch tboroch poas Brskej vojny. Meme vidie pozostatky desattiscok muov, ien a det, ktor boli zaiva uplen v Dranoch i v Hamburgu. Meme vidie mtvych na smrtiacich poliach Kambode i v krvou nasiaknutej dungli Rwandy. No tieto obete vojny nevidme kad de, rok za rokom. Tieto alie obete vojen nemaj multimilindolrov pamtnk medzi monumentami vo Washingtone, D.C., iadnu politick loby, iadnych hollywoodskych promotrov. Spomna na nich nezapad do agendy tch, ktor o tchto veciach rozhoduj. Poas nadchdzajceho storoia, ako sa bud zrchova a zjednoduova komunikan prostriedky, bude oraz viac ud spochybova zklady a tvrdenia o Holokauste. Chyby a klamstv padn pred dkladnm krovm skmanm a intelektulnou vzvou. A kadm dom sa toto tvrdenie stane oraz menej obhjitenm, a ako bude neustle omiean a oslabovan, pravda bude silnie. A ke bude nakoniec mon slobodne si ju vypou, pravda zvaz. Ke tento de nastane, pravda nebude potrebova iaden teror i potlanie na svoju ochranu. Nemem s istotou poveda, e Holokaust nenastal tak, ako vedci exterminacionisti uvdzaj. Mu ma pravdu a revizionisti sa mu mli, ale urite dnes existuje dostatok rozumnch dkazov na otvoren debatu o niektorch astiach tvrdenia o Holokauste. Nememe pozna pravdu, km nzor a skmanie o Holokauste je slobodn. Me by mnoho repektovanch historikov, ktor maj pochybnosti o aspektoch tvrdenia o Holokauste, no vedia, k omu by dolo, ak by o nich otvorene hovorili.. Netia po takom zaobchdzan, akho sa dostalo Davidovi Irvingovi. Po pretan a pochybnostiach o tvrdeniach tkajcich sa Holokaustu som dospel k zisteniu, e t, ktor spochybovali jeho asti neboli vmi ialencami ne t, ktor spochybovali vldnu verziu o osamelom vrahovi Kennedyho. Rozdiel je v tom, e v odmietnut nlezov Warrenovej komisie niet vekch politickch, ekonomickch, socilnych i nboenskch ohlasov. Len jednoduch otzky o niektorch aspektoch tvrdenia o Holokauste prived na loveka divok hnev tch, ktor dominuj mdim a ktor podporuj Izrael. Za svoje odpadlctvo som draho platil, a tto kniha bude 187

pravdepodobne ete vou cenou. V Amerike, ak sa niekto odvi skromne publikova a prenajma si haly k diskusii o tejto otzke, je vsledkom strata ivobytia a dokonca aj fyzick ohrozenie. V Kanade a Eurpe to znamen zruenie univerzitnch titulov a stratu zamestnania, radu sudcu, dchodkov, znienie podnikania, a navye vzenie a fyzick toky. Pri psan tchto slov ma zastihla sprva, e franczsky nacionalistick vodca Jean-Marie Le Pen bol odsden franczskym sdom a pokutovan tisckami dolrov len za to, e v rozhovore s novinrom uviedol, e plynov komory boli v 2. svetovej vojne len poznmkou pod iarou.589 Sir Winston Churchill vo svojom monumentlnom 6-zvzkovom diele Druh Svetov Vojna590 plynov komory vbec nespomna. Nevenuje im dokonca ani poznmku pod iarou. To ist sa d poveda o Eisenhowerovom diele Crusade in Europe (Vprava v Eurpe).591 Monoe sionisti mu zorganizova posmrtn sd pre tchto dvoch muov, ktor nevzdali svtmu Holokaustu dostaton poctu. Po Le Penovej poznmke poadoval eurpsky riadite Centra Simona Wiesenthala zruenie imunity Le Pena ako poslanca Eurpskeho Parlamentu, aby ho bolo mon stha a aby sa znemonila jeho snaha zska volebn rad.592 Spolonos, ktor neumouje slobodn diskusiu, skmanie a debatu, nie je slobodn. Vlda i medilny systm, ktor potla urit mylienky, sa tchto mylienok obva, nie preto, e s slab, ale preto, e maj silu, nie preto, e s vyvrtiten, ale preto, e s presvediv. Ak mme pozna skuton prbeh o Holokauste, mus existova sloboda skmania a sloboda pochybnosti. Ak sa historick nzor nedoke ubrni skmaniu, potom nie je pravdiv. T, ktor sa snaia potla potencilneho spera, prezrdzaj vlastn slabos. Pravda, ktor sa boj otzok, sa boj, e je falon.. Ak existuje jedin vec, ktor som sa vo svojom politickom ivote nauil, je to pta sa. Musme ma slobodu prejavu a tlae, slobodu skmania a diskusie. Predtm, ako meme pozna, o je pravda a nepravda, fakt i fikcia, musme si vypou obe strany. To plat pre kad otzku pred nami, vrtane historickej udalosti, ktor produkuje neskuton ve: Holokaust, s vekm H. Holokaust postupne naber rozmery nboenstva. Je to druh tmy smrti a vykpenia, ktor na seba preber obraz zmasakrovanch nevinnch, ktor vak povstvaj v aure nenapadnutenej svtosti. Svoje svtostnky nachdza v renovovanch koncentranch tboroch, svojich ptiach k nim, svojich svtch psmach plnch svtcov a hrienikov, a vo svojich chrmoch, ako je Mzeum Holokaustu vo Washingtone, D.C. Kad, kto spochybuje o i len najmen detail, je kacrom, ktor si zasluhuje pohdanie a vsmech, ale ovea vhodnejie je strata ivobytia a uvznenie. Diela rhaov musia by splen, ak nie, tak potichu zakzan u naich vydavateov a distribtorov. Ak si kacrske diela nejakm spsobom njdu cestu k verejnosti, musia by odhalen a z naich knhkupectiev a kninc vykorenen. Holokaust nielene naber nboensk dimenzie, stal sa obrovskm svetovm priemyslom, zarbajcim miliardy dolrov. Holokaustov prbeh je zdrojom milird dolrov odkodnho od Nemecka, milird viac americkej podpory a alch milird na tom, o sa d definova iba ako obrovsk a mocn vydierask obchod. Dr. Norman Finkelstein odhauje tento podvod v nedvnom interview s asopisom Counterpunch. Celkom odvne sa otvorene vyjadril, aj napriek tomu, e elil jedovatm tokom zo strany ADL a inch mocnch idovskch organizci.
Hovorca pre Svetov idovsk Kongres naznail, e by ste mal by van organizciam ako naprklad t ich, za odkodn, ktor dostali vai rodiia. Nie je v tom urit pravda, e neby ich kampan na pozdvihnutie povedomia, t o preili holokaust by neboli dostali vbec iadne odkodn?

Tieto organizcie primne povedan, mi prinaj na myse postreh mojej nebohej matky, e nie je iadnou nhodou, e idia vynali slovo chutzpah. Kradn, a toto slovo pouvam mysene, 95% peaz vylenench pre obete nacistickho prenasledovania a potom vm hodia zopr omrviniek a hovoria vm, aby ste boli van. Je vemi ak klesn ete hlbie ne je obrtenie koloslneho utrpenia idovskch ud poas druhej svetovej vojny na vydierask obchod. Skutone si myslm, e dokonca ani Julius Streicher (vedci antisemitsk vydavate v Nemecku 30-tych rokov) ak by dnes vydval noviny Der Strmer, by nevyaril predstavu 188

idov, keftujcich so svojou smrou, avak to je presne to, o tento gang mizernch podvodnkov urobil. Zahanbili pamiatku na utrpenie idov, urobiac z neho vydierask obchod. Ak by boli naalej nejak pochybnosti, chcel by som poukza na nedvny lnok London Times nazvan vajiarsk peniaze za holokaust odhalen ako mtus , ktor cel tvrd, e vajiarsk banky boli fantastickou zmesou holokaustovch podnikavcov. Avak po tom ako premenili idovsk utrpenie na vydierask obchod, odopierali skutonm obetiam tieto vymmen peniaze. Je vemi ak si predstavi, ako sa d po morlnej strnke klesn ete hlbie. Ak by boli vetci poslan za mree, stle by to nebol poda mjho nzoru spravodliv trest. 593 Finkelstein pokrauje v poukazovan na to, e ak by nebol idom, jeho kniha by nikdy nebola ani len vydan
Myslte si, e kniha Holokaustov priemysel by bola vydan ak by ste nebol idovsk syn holokaustovch preivch?

(Smiech) Nie, o tom nemm iadne pochybnosti. V prvom rade, ledva sa to podarilo vyda aj ako synovy preivch holokaustu. Ak by som nebol, neexistovala by ani t najmenia anca. Bol by som pochovan zaiva. Len nedvno som sa rozprval s niekym, koho nemem pre tento rozhovor menova, ktor sa stretol s vysokm vldnym predstaviteom v Nemecku, ktorho obaja poznme. Mj priate sa ho sptal na otzky poloen v mojej knihe tkajce sa potu preitch otrockch pracovnkov a i Nemeck vlda vie, e poty boli vrazne prehnan na ospravedlnenie vymhania obrovskch peanch sm. Jeho odpove bola, e samozrejme sme vedeli to, o on hovor e je pravda, ale bolo prijat rozhodnutie, e to budeme bra ako oierovanie, pretoe sme sa bli rozptania obrovskch antisemitskch reakci v Nemecku. Legenda o Holokauste ije alej, podporujc intenzvnu etnick solidaritu medzi idmi a podozrenie a nenvis voi neidom. Chronick opakovanie tvrdenia o Holokauste medzi neidmi ni nau najelementrnejiu obranu voi idovskmu rasizmu. V skutonosti, najv Holokaust, zroden z etnocentrizmu, bolo masov vradenie desiatok milinov kresanov idmi vedenmi boevikmi v Sovietskom Zvze a vchodnej Eurpe. Zd sa mi smutne ironick, e tak mlo sa v dnenej dobe zameriava na tento Holokaust Holokaustov. V dnenej dobe s vak udalosti a ich vznam definovan tak, ako ich definuj idia. Holokaust zostva exkluzvnou rezervciou idovskch obet 2. svetovej vojny. idovsk Holokaust je posvtne udriavan mimo inch strt na ivotoch. S idia a potom zvyok udstva neidia sveta s malm n.

Matka vetkch holokaustov

Bolo by ovea vhodnejie opsa ako Holokaust cel 2. svetov vojnu, nie iba utrpenie idov poas nej. Bombardovanie a splenie najkrajch miest a diel Eurpy, smr desiatok milinov najstatonejch a najlepch mladch muov, a nemilosrdn vykorenenie, vyhladovanie, znsilnenie a vyvradenie desiatok milinov nevinnch civilistov zo vetkch nrodov a etnickch skupn Eurpy to bol najv Holokaust, ak svet kedy poznal. Civilizovan svet bude po mnoh nasledujce genercie pociova kultrne a genetick dsledky 2. svetovej vojny. Britsk premir Neville Chamberlain to vystihol, ke povedal, e otzka nemecko-poskch hranc nebola hodn krvi jedinho anglickho peiaka. Vetci t, ktor sa narodili poas a od konca konfliktu, vyrastali s katechizmom rodiov a tlae o dobrej vojne. Ak je smr 50 milinov udskch bytost dobrou vojnou, tak o presne je vojna zl? Prirodzene, tie ist sily, ktor propagovali Holokaust nm taktie nahovrali potrebnos vojny, a norimbersk procesy urili, e konen vinu za vojnu nes Nemci. V snahe ukoni 20 rokov trvajce zotroovanie vchodnho nemeckho zemia Poliakmi Nemecko Posko napadlo. V tomto bode lo o pohranin vojnu, s minimlnymi stratami na ivotoch a zriedkavm bombardovanm miest a obyvateov. Vojna sa rozrila, ke Franczsko a Britnia

189

vyhlsili Nemecku vojnu, a oskoro na to prepukla v Svetov vojnu, napokon najvie udsk krviprelievanie v dejinch. (Barnes Review)594 V mnohch nrodoch bol niekto, kto chcel vojnu. Boli Nemci, ktor hadeli na vchod kvli Lebensraumu, Poliaci, ktor si radej zvolili vojnu, ne aby vrtili svoje nemeck zemia. Medzi Franczmi existovali t, ktor extrmne iarlili na svojich nemeckch rivalov a medzi Britmi t, ktor sa obvali ekonomickej, politickej a vojenskej moci zjednotenej Eurpy. Vetky tieto sily stvorili Holokaust 2. svetovej vojny. A za iadnu cenu nesmieme zabudn na aliu skupinu, ktor nesie vek zodpovednos za tento Holokaust, celosvetov sily organizovanho idovstva. V roku 1933, Svetov idovsk kongres vyhlsil Nemecku vojnu.595 Celch es rokov vyvolval nrodn nepokoje a paranoju. V idovskej tlai sa objavovali poburujce lnky o Nemecku. Vyuvali svoju obrovsk finann silu, svoj politick a medilny vplyv na agitciu vojny a podporu ohov nenvisti, ohov, pod ktor mdi prikladaj aj 55 rokov po vojne. My, Ameriania, spolu s Britmi, Nemcami, Franczmi, Poliakmi, Rusmi, Talianmi a almi, sme zmasakrovali miliny eurpskych ien a det, povradili i zmrzaili naich mladch muov a v eurpskej kolske nho druhu splili najposvtnejie diela krsy. Ke som bol ete vemi mlad, rozvinul som u seba pocit viny za otroctvo a Jima Crowa. Tejto viny som sa zbavil, ke som zistil, e naa rasa dala udu Zeme viac, ako od neho dostala. Ako som postupne chpal skutonosti 2. svetovej vojny, optovne sa ma zmocovali pocity viny, no tentoraz nie za to, o naa rasa vykonala inm, ale o sme si sami spsobili. Niet napokon nikto in okrem ns, koho by sme mohli za tento masaker obviova. 2. svetov vojna bola najniivejou a najdevastujcejou udalosou v dlhej histrii eurpskeho udu. Komunizmus znsilnil polovicu Eurpy a rozril sa po celej plante, vradiac a zotroujc alie miliny. Tmto svojim vazstvom si idovsk rasisti upevnili svoju moc s tm vsledkom, e 20. storoie sa kon sionistickou hegemniou v najvych kruhoch medilnej a politickej moci. Biely svet zruil svoje re a dnes m svoje vlastn pobreia napdan Tretm svetom a tak, e dokonca aj domoviny nho udu s dnes ohrozovan demografickou a genetickou katastrofou. Starovek nenvis dnes podnecuje ud, ktor nikdy nezabda a nikdy neodpa. A dnes, aj ke sa zd, e nai idovsk antagonisti s na prahu svojho plnho vazstva, usilovne kladc zklady svojho Novho Svetovho Poriadku, stle to nie je ich moc, ktor ns odsudzuje. Tou je naa vlastn slabos. Naou Achillovou ptou bola vdy naa naivita. Ak sa dozvieme pravdu o Holokauste, takto naivita skon a my meme zvrti plny na odstrnenie vetkch jedinench a rznorodch prejavov udstva. Norman Finkelstein poukazuje na pokrytectvo Holokaustovho Priemyslu v ich pouit holokaustu ako dokonalho ospravedlnenia za vrady, vznenie, muenie a vyvlastnenie majetku stoviek tisc Palestnanov. Nie je to vak iba Palestna, ktor va za svoju okupciu obuku zvanmu holokaust, rovnako je to aj s obsadenm mnohch kovch pozci moci v Eurpsko-Americkom svete idovskmi rasistami. Palestnania, Eurpania a Ameriania a vskutku vetky nrody sveta nesm obetova svoju slobodu a preitie na oltri Holokaustu.

190

KAPITOLA 13

IDMI VEDEN CUDZIA INVZIA

Daj mi svoje unaven, tliace sa masy, Tiace slobodne dcha. boh odpad tvojho hemiaceho sa pobreia. - Emma Lazarusov Nval Eurpanov do Severnej Ameriky viedol k vyvlastneniu indinskej populcie a nakoniec k ich umiestneniu do rezervci. Podobnm spsobom sa konala nenavn idovsk imigrcia do Palestny proti zujmom palestnskych ud, avak bola nevyhnutn pre idovsk ovldnutie oblasti. Poloila zklady sionistickho ttu. Akkovek kme, rasa, alebo nrod, tiaci zachova si svoju kultru, skupinov zujmy a suverenitu si mus uchova svoje vinov postavenie v geografickej oblasti, v ktorej prebva. Vina nrodov chpe zkladn podstatu tejto skutonosti od ias svojich najranejch civilizci a kad modern nrod si praje prsnu kontrolu svojich hranc a imigrcie. Vina Amerianov sa pozer na historick udalosti indinskeho odporu voi eurpskej kolonizcii ako morlne ospravedlniten, avak v prekrtenej etike dneka povauj niektor pokusy eurpskych Amerianov na zchranu naich jedinench gnov a kultry pred neeurpskou imigrciou za morlne odsdeniahodn. A predsa, aj napriek presvedivej propagande obhajujcej multikulturalizmus a mdiami podhadzovanej radosti rozmanitosti, prieskumy verejnej mienky v Amerike ukazuj prevldajcu opozciu neobmedzenej imigrcie. Podobn zmanie verejnosti plat pre kad eurpsky nrod. A po imigranom zkone z roku 1965 zaal americk kongres ignorova priania viny a zaviedol politiku, ktor diskriminuje potencilnych eurpskych imigrantov a povzbudzuje masvnu neeurpsku imigrciu. Od tch ias preukzala federlna vlda menej ochoty posilni nae imigran zkony a kontrolova nae hranice. Tto politika vystila do prlevu nebielych imigrantov, leglnych aj neleglnych. Imigrcia a vyia nebiela prodnos premenila americk populciu z takmer 90% eurpskej na zaiatku 60-tych rokov, do menej ako 70% na konci storoia. Americk rad pre stanie obyvatestva predpovedal, e v polovici 21. storoia, oho sa mnoh z tch, ktor taj tieto riadky doij, bud eurpski Ameriania v Spojench ttoch meninou. Vo vine vekch americkch miest u meninou sme a oskoro budeme preven v Kalifornii a Texase. Politika podobn tejto priviedla vek mnostv neeurpanov do Kanady; ernochov do Britnie; severoafrianov a Aziatov do Franczska, Turkov do Nemecka a zmes cudzch rs do kandinvie, panielska a Talianska. S rastom mjho rasovho povedomia mi zaalo by plne jasn, e nov imigran zkony v Spojench ttoch a Eurpe znane pokodia zpadn spolonosti. Len krtko po tom, ako sa zmenila imigran politika, zloinnos stpla vo vetkch postihnutch krajinch. Utrpela kvalita vzdelvania a zvili sa socilne problmy. Ako sa tto plnovan rasov premena postupne zrchuje, tieto problmy dosiahnu katastrofick rozmery. Ak skupiny mu z tohto demografickho Armagedonu nieo zska? Jednotliv cudzinci, ktor mohli ma vhody z ekonomickch prleitost, ktor im poskytovali Zpadn spolonosti, zastvali mal politick alebo ekonomick vplyv, km boli mimo Zpadnch nrodov. Ke som sa pozrel do americkho boja proti imigranm zkonom za poslednch sto rokov, hnacia sila za otvranm americkch hranc sa stala oividnou: Bolo to organizovan idovstvo, zosobnen poetkou Emmou Lazarusovou, ktorej vere som citoval na zaiatku tejto kapitoly. U na strednej kole som bol presveden, e masvna neeurpska imigrcia predstavuje najviu krtko i dlhodob hrozbu pre Ameriku, ktor som miloval. Videl som, e Imigran zkon z roku 1965, ak sa nezru, bude napokon znamena umieraik pre moju krajinu. Vea materilu, ktor som tal, poukazovalo na dlh dejiny idovskch sil za radiklnu zmenu americkch imigranch 191

zkonov. Skontaktoval som sa s Drewom Smithom, starm prvnikom z New Orleansu, ktor bol autorom knihy The Legacy of the Melting Pot a ktor ma u predtm nauil vea o imigranch otzkach.596 Smith a ja sme sa stretli v jeden dadiv de po kole v kancelrich Obianskeho zdruenia. Vysvetlil mi dejiny americkch imigranch zkonov. Po citovan Lazarusovej verov z podstavca Sochy Slobody sa ma sptal, "Koho zujmom by slilo, ak by bola Amerika zaplaven "bohm odpadom?" Rchlo si odpovedal na svoju vlastn otzku, "Bolo by to v zujme sdrnch ud, ktor pouvaj rasov solidaritu ako zbra, zbra, ktor chc len pre seba. Snahy zmeni americk imigran zkon a v konenom dsledku nahradi eurpsku vinu s od zaiatku veden takmer vlune idmi." Smith mi vysvetlil, e Emma Lazarusov, ako mnoh in imigran aktivisti, bola idovsk aktivistka, ktor podporovala vytvorenie vlune idovskho sionistickho ttu v Palestne, ale v Amerike podporovala "rozmanitos". Zdraznil, ako idia dokonca zmenili modern vznam Sochy Slobody. Prekrsny nefritovo sfarben kolos nebol pvodne nijako spojen s imigrciou a asovo predil imigran centrum na ostrove Ellis. Bol to dar od Franczska na oslavu Americkej revolcie, nie na poes prchodu "bohho odpadu" k americkmu pobreiu. Emma Lazarusov bola najviac znma svojim hromenm proti ruskm pogromom, ktor nasledovali po zavraden cra Alexandra ll v roku 1881. Irnia je zrejm: idovsk rasistka, oddan vytvoreniu elitnho idovskho ttu v Palestne, dychtila po tom, aby urobila z Ameriky toisko pre uteencov celho sveta. Drew Smith vlastnil vea knh, ktor sa zaoberali problmami imigrcie, vrtane niekokch, napsanch idmi, v ktorch mal podiarknut dleit pase. Poial som si ich a s nadenm sa zahbil do ich tania. idovsk organizcie, ako naprklad Americk idovsk kongres, viedli (a stle ved) silia za liberalizciu americkej imigrcie a zdolanie obmedzujcej legislatvy. V rokoch 1921, 1924 a 1952 schvlil kongres legislatvu, ktor sa snaila udra v Amerike rasov status quo. o je dos zaujmav, napriek tomu, e anglo-ameriania tvorili znan vinu americkej populcie, rovnako ako aj v Kongrese, nepokali sa zvi vlastn percento zastpenia v americkej populcii, ale jednoducho sa len snaili spravodlivo udriava status quo kadej skupiny. V ranch legislatvnych bojoch boli idia vedcimi zstancami otvorenej imigrcie a rzne odmietali legislatvu, ktor by udriavala Ameriku ako etnicky eurpsky, kresansk nrod. V Snemovni reprezentantov viedli Adolph Sabath, Samuel Dickstein a Emanuel Celler boj za neobmedzen imigrciu, km v Sente Herbert Lehman a v neskorch rokoch Jacob Javits toto silie koordinovali. V poiatonch bojoch poslanec Leavitt pred Kongresom jasne popsal idovsk angaovanos nasledujcimi poznmkami: Intinkt za nrodn a rasov zchranu nie je k odsdeniu... Nikto by nemal lepie rozumie tbe Amerianov po udran Ameriky Amerikou, ne ten pn z Illinois [Mr. Sabath], ktor vedie tok v tomto smere, alebo t pni z New Yorku, pn Dickstein, pn Jacobstein, pn Celler a pn Perlman. Oni pochdzaj z vekho historickho udu, ktor si zachoval identitu svojej rasy poas stro, pretoe primne veril, e je vyvolen nrod s uritmi idelmi, ktor si treba zachova a veril, e strata rasovej identity znamen zmenu tchto idelov. Tento fakt by mal uahi im a vine najaktvnejch oponentov tohto opatrenia v hovorench debatch, uzna a sympatizova s nam stanoviskom, ktor nie je tak extrmne ako stanovisko ich vlastnej rasy, ale len poaduje, aby prmes inch nrodov nebola takho druhu a v takch proporcich a kvantitch, e zmen rasov charakteristiky rchlejie ako me nasta asimilcia ohadom mylienok vldy a zrove krvi. (Kongresov zznam, 12. Aprl 1924) 597 Sociolg Edward A. Ross vo svojej vplyvnej knihe z roku 1914, The Old World and the New: The Significance of Past and Present Immigration to the American People, cituje znmeho proimigranho vodcu Israela Zangwilla, ako navrhuje, e Amerika je idelnym miestom na dosiahnutie idovskch cieov. Ross potom otvorene pe o idovskom vplyve: idia maj teda siln zujem na imigranej politike: Preto s tu snahy idov kontrolova imigran politiku v Spojench ttoch. Napriek tomu, e ich imigrcia je len sedminou naej, 192

viedli boj za zkon o imigrcii... Systematick kampa v novinch a asopisoch na zlomenie vetkch argumentov pre jej obmedzenie a na upokojenie strachu pvodnch obyvateov je veden jednou rasou a pre jednu rasu. Hebrejsk peniaze s za Nrodnou liberlnou imigrciou a jej mnohmi publikciami.598 V roku 1924 kongresman Knud Wafad zdraznil komunistick styky s mnohmi idovskmi imigrantmi a poznamenal, e mnoh idia "nemaj iadne sympatie k naim starm americkm idelom." Vedenie nho intelektulneho ivota sa vo svojich mnohch fzach dostalo do rk tchto ikovnch prielcov, ktor nemaj iadne sympatie k naim starm americkm idelom..., ktor objavuj nae slabosti, obchoduj s nimi a zbohatn na nich. Cel n systm zbavy bol uchopen do rk mumi, ktor sem prili z junej a vchodnej Eurpy. Oni vytvraj nae stran filmy, pu mnoh z knh, ktor tame a vydvaj asopisy a noviny. (zznam z kongresu. 12 aprl 1924)599 Posledn dleit kongresov legislatva schvlen na zchranu status quo v Amerike bol zkon Walter - McCarran z roku 1952. Opozciu v kongrese viedla idovsk trojka Celler, Javits a Lehman. Kad via idovsk organizcia (ako aj komunistick strana USA) sa spojili do opozcie, vrtane Americkho idovskho kongresu, Americkho idovskho vboru, ADL, Nrodnej rady idovskch ien a tuctov inch. Poas debt v kongrese Francis Walter poznamenal, e jedin obianska organizcia, ktor sa postavila proti celmu nvrhu bol Americk idovsk Kongres. Zstupca Celler poznamenal, e Walter "nemal zdrazova ud jednej konkrtnej viery, ktor s v opozcii proti zkonom, tak ako to urobil". (zznam z kongresu, 23. Aprl 1952) 600 Ke idovsk sudca Simon Rifkind svedil proti nvrhu, zdraznil, e podporou prelomenia americkho imigranho zkona reprezentuje "cel nboensk idovsk skupinu od extrmnej pravice a po extrmnu avicu".601 Nadchlo ma ke som si pretal odvne poznmky mississippskho kongresmana Johna Rankina poas debaty. Dnes by takto pravdiv poznmky zvolenho radnka priniesli na jeho osobu toky, ktor by znieslo len pr ud. Horekuj nad diskriminciou. Viete, kto je diskriminovan? Bieli americk kresania, t, ktor vytvorili tto krajinu... Hovorm o vetkch bielych kresanoch na severe i juhu... Komunizmus je rasov. Rasov menina sa chopila moci v Rusku a vo vetkch jeho satelitnch krajinch ako Posko, eskoslovensko a mnohch alch krajinch, ktor by som mohol menova . Boli vyhnan z takmer kadej eurpskej krajiny a ak bud pokraova v podnecovan rasovho rozruchu v tejto krajine a ska nanti svoj komunistick program kresanskm uom Ameriky, nikto nevie , o sa im tu stane. (zznam z kongresu, 23. aprl 1952)602 Napokon v roku 1965 preiel Kongresom Imigran zkon (Immigration Act), ktor idovsk organizcie po prv raz predloili u v 80-tych rokoch 19. storoia. Ten mal za nsledok to, e imigrcia sa stala z 90% neeurpska. Amerika prela od imigranho programu, ktor mal zabezpeova rovnomern zastpenie vetkch skupn v Spojench ttoch, k programu, ktor diskriminoval Eurpanov. Tak ako v predchdzajcich pokusoch, aj teraz viedli tok idovsk poslanci a sentori, ako aj mocn idovsk lobistick organizcie. Podarilo sa im to, pretoe v priebehu 41 rokov od roku 1924 sa idovsk moc dramaticky zvila v prakticky vetkch sfrach americkho ivota. V roku 1951 sentor Jacob Javits napsal lnok "Otvorme brny",603 ktor volal po masvnej neobmedzenej imigrcii. Javits a poslanec Celler npadne figurovali v prijat zkona z roku 1965. Dev rokov pred schvlenm Imigranho zkona z roku 1965, predloil Americk idovsk kongres prvotn nvrh zkona a chvlil prezidenta Eisenhowera za "jeho jasn opozciu k nrodnmu podielovmu systmu". V roku 1956 ho chvlili za "odvne presadzovanie liberlnych zkonov a osvojenie si pozcie, o ktor sa od poiatku usiloval Americk idovsk kongres a in idovsk agentry".604 193

Motivcia idov za otvorenou imigrciou

Pre idovsk organizcie, ktor tlaili za otvorenie hranc by bolo hlpe a neproduktvne prizna, e boli motivovan zujmami, ktor s v konflikte so zujmami neidovskch Eurpanov. Otvoren imigrciu propagovali ako "vlasteneck". Od prvch dn storoia robili verejn prehlsenia, e multikulturalizmus a rozmanitos bud pre Spojen tty prospen, m ikovne maskovali svoje strategick zujmy. Po schvlen imigranho zkona v roku 1965 sa idovsk autori ako Naomi W. Cohenov ctili ovea bezpenejie pri odhaovan niektorch zo skutonch idovskch dvodov za propagovanm takejto politiky. Napsala, e ponc prenasledovaniami v Rusku v 80-tych rokoch devtnsteho storoia, cez nacistick okupciu Eurpy a po senie vchodnej Eurpy v asoch studenej vojny, slila otvoren imigrcia v zpadnch nrodoch idovskm zujmom, pretoe "preitie asto diktovalo, e idia hadali toisko v inch krajinch".605 Napsala tie, e americk medzinrodn politika sli idovskm zujmom, pretoe "medzinrodne orientovan Amerika bola citlivejia k problmom zahraninch idov".606 o je mono ete dleitejie, Cohenov naznaila, e idia videli otvoren imigrciu ako monos zlomenia homogenity a jednoty Ameriky, vytvorenm pluralitnej spolonosti, v ktorej mu idia prosperova. Vo svojej monumentlnej knihe A History of the Jews in America Howard Sachar poznamenva, e pluralizmus podporuje "legitimizciu zchrany meninovej kultry v strede vinovej hosovskej spolonosti".607 Take prelomenm integrity a sdrnosti Ameriky mu idia zvi svoju vlastn integritu a sdrnos. Sachar otvorene pokrauje a ukazuje ako pluralizmus zosiluje idovsk solidaritu: Kallenov vplyv sa vak predil na skutone vetkch vzdelanch idov: m legitimoval zchranu meninovej kultry v strede vinovej hosovskej spolonosti, pluralizmus fungoval ako intelektulna kotva pre druh generciu vzdelanch idov, udriavajc si svoju sdrnos a svoje najtuhie spolon snaenia cez zimy depresie a oivenho antisemitizmu, cez oky nacizmu a holokaustu a k vytvoreniu sionizmu po druhej svetovej vojne, ktor sa prehnal americkm idovstvom s klimatickou osloboditeskou vou.608 Socilny psycholg Kevin McDonald v knihe A People That Shall Dwell Alone zdrazuje, e hlavn antisemitsk hnutia s zvyajne nachdzan v etnicky homognnych spolonostiach a e "etnick a nboensk pluralizmus sli vonkajm idovskm zujmom, pretoe idia sa stvaj len jednou z mnohch etnickch skupn... a stva sa zloitm alebo nemonm vytvori spojen, sdrn skupiny neidov, zjednoten v opozcii voi judaizmu".609 610 Vo svojej knihe z roku 1985 A Certain People: American Jews and Their Lives Today Charles Silberman pe: Americk idia s oddan kultrnej tolerancii kvli svojmu presvedeniu hlboko zakorenenmu v dejinch, e idia s bezpen len v spolonosti, ktor akceptuje irok rozptie nzorov a sprvania, ako aj rozmanitos nboenskch a etnickch skupn. Je to toto presvedenie, nie shlas s homosexualitou, ktor vedie znan vinu americkch idov k podpore "prv homosexulov" a liberlne stanovisko k mnohm ostatnm tzv. "socilnym otzkam".611 John Higham v knihe Send These to Me: Immigrants in Urban America uvdza zrozumitenm spsobom fakt, e idmi sponzorovan zmeny v imigranch zkonoch boli porkou politickej a kultrnej reprezentcie "obyajnch ud juhu a zpadu".612 Poas desaro vedcich k otvoreniu hranc v roku 1965 idovsk skupiny zbone tvrdili, e nebude existova iadna diskrimincia a bude to pre Ameriku len prospen. Richard Arens, riadite tbu pre sentny vbor, ktor stvoril Walter - McCarranov akt vak zdraznil, e rovnak idovsk sily, ktor boli najvnivejmi zstancami otvorenej imigrcie sa pokrytecky stavaj proti imigrcii, ktor povauj za nevhodn pre svoje vlastn zujmy. Jedna zo zvltnych vec o tch, ktor najhlasnejie tvrdia, e akt z roku 1952 je 194

"diskriminan" a neumouje miesto pre dostaton poet uteencov, je, e sa stavaj proti imigrcii asi jednho milina arabskch uteencov, ktor ij v tboroch za biednych podmienok po tom, o boli vyhnan z Izraela. 613 Organizovan idovstvo nielene chce zabrni arabskm uteencom nvrat do svojich vlastnch domovov v Izraeli, zrove sa stavia proti tomu, aby prili do Spojench ttov. Povauj sn vyvlastnench Palestnanov za politickch oponentov? idovsk skupiny jasne podporuj formy multikulturalizmu, ktor ni neidovsk sdrnos a tie tie, ktor by mohli ohrozi ich vlastn skupinov moc. idmi ovldan politick a medilne intitcie dlho podporovali demografick invziu a rozpad Ameriky. Km idovsk mdi demonizovali ud, ktor sa stavaj proti nebielej masvnej imigrcii do Ameriky, Kanady a ostatnch eurpskych nrodov ako rasistov, izraelsk imigran zkony zakazuj prisahova sa do Izraela neidom. Miliny Palestnanov utiekli zo svojich domovov a precitli sa pod izraelskou nadvldou nad Palestnou. Do svojich domov sa vrti nemu a mnoh s nten i v uteeneckch tboroch, v ktorch s len o osi lepie podmienky ako v koncentranch tboroch. A. M. Rosenthal je dlhoronm vydavateom pravdepodobne najvplyvnejch novn v Amerike idmi vlastnench The New York Times. Tento zstanca Izraela sa sauje na sionsitick tt len vtedy, ke nie je pre neho dostatone sionistick. Napriek tomu v roku 1992 ctil povinnos kritizova in krajinu, ktor si el uchova svoju rasov identitu a kultrne dedistvo: Mali by zmeni imigran zkony a oivi pluralistickejiu spolonos osvojenm si receptu na obianstvo na zklade pobytu a nie krvnch pt. Rovnako zarmucujce je zlyhanie Bonu oivi star naturalizan zkony zakorenen v etnicite. Poda sasnch zkonov by sa tureck robotnk, ktor ije v Nemecku 30 rokov a hovor plynulou neminou nemohol uchdza o obianstvo, ktor je pridelen rusky hovoriacemu imigrantovi, ktor me dokza svoj nemeck pvod. 614 Rosenthal spja sasn nemeck imigran zkony s nacistickmi. Je vak imigran zkon Izraela odlin? Nielen Nemecko, ale kad biela krajina je terom Rosenthalovej obhajoby otvorenej imigrcie. Len imigrcia izraelsk - najprsnejia zo vetkch - je voi kritike imnna. V Amerike sa Rosenthal povauje za potomka neleglneho imigranta (jeho otec) a dokonca chvli imigrciu Haianov, z ktorch mnoh povaj drogy a s HIV pozitvni. Takmer vdy, ke tam o Haianoch, ktor sa po mori vydaj do tejto krajiny a skonia na ostnatom drte, si pomyslm na neleglneho imigranta, ktorho nhodou sm poznm a tie jeho dcry a syna [on sm]... Napriek tomu, e uznvam urit ekonomick obmedzenia, tto krajina by mala ma morlnu eleganciu a akceptova susedov, ktor uli z krajn, kde ili ivot v terore a hlade a boli vyhnan vraednmi gangmi... Ak by toto bola kvalifikcia na vstup do naej zlatej krajiny, mali by by Haiania privtan s piesou, objatm a spomienkami. 615 Ako pravideln itate The New York Times dfam, e si ete len pretam Rosenthalov lnok volajci po prijat milina a viac Palestnanov do Izraela, ktor ij v pine a biede uteeneckch tborov. Alebo Rosenthal, ak som to prehliadol, u vyzval idov, aby privtali Palestnanov s "piesou a objatm?" Rosenthal nie je hlpy, je vak hlboko pokryteck. Vie, e ak by udelili izraelsk obianstvo vetkm Palestnanom, vetci t, v uteeneckch tboroch by rchlo zmietli sionistick politick tt rovnako, ako nebiela imigrcia zmieta bielu Ameriku naich predkov. Na druhej strane, Rosenthal vie, e Izrael by nebol vytvoren, neby ich emigranej invzie do Palestny. S ohliadnutm sa na historick zznamy, mali Palestnania vta idovskch imigrantov s piesami a objatm? Rosenthal nem o ni viu ctu k tradinm Amerianom ne ju m voi pvodnm obyvateom toho, o sa dnes nazva Izrael. M len jeden vek zujem: idovsk rasizmus. Rosenthal je pyn na to, o ostatn idia s: rovnak cudzinci ako t, s ktormi sa stotouje. ije tu, vyuva vetky vhody 195

americkho obianstva, ale nestane sa - a neme sa sta - skutonm americkm obanom, ktor kladie zujmy Ameriky nad sionistick agendu. Ke sa idia stali tvrdmi v uplatovan svojej politickej moci, niektor sa chvlia o ich lohe vyvlastnenia eurpsko - neidovskch Amerianov. Earl Raab, riadite Institute of Jewish Advocacy, spolonk ADL a spisovate pre Jewish Bulletin v San Franciscu, napsal: A po druhej svetovej vojne sa imigran zkon na eliminovanie diskrimincie drasticky zmenil. Je jednm z prvch dkazov jeho politickej zrelosti a idovsk komunita mala v uplatovan tchto zmien vedcu lohu. 616 Raab alej oslavuje prichdzajci meninov stav belochov v Amerike. Ak sa to stane, te sa na "kontitun obmedzenia" (zakzanie slobody prejavu?): Agentra na stanie obyvatestva prve oznmila, e polovica populcie Ameriky bude oskoro nebiela a neeurpska. A vetci bud americk obania. Previli sme sa na stranu, kde nacistick rijsk strany u nebud mc v tejto krajine vldnu. ivili sme americk klmu opozcie k etnickmu fanatizmu takmer pol storoia. Klma ete nie je perfektn, avak heterognna povaha naej populcie smeruje k tomu, aby to urobila nezvratnm a uin nae kontitun obmedzenia proti fanatizmu praktickejmi ako kedykovek predtm. 617 Ako to vrav Raab, sionistick idovsk aktivisti, ktor dlho podporovali vlune idovsk nrodn tt, ivili masvnu netradin imigrciu do Ameriky a teia sa na as, ke demografick volebn zklada v Spojench ttoch odraz tto transformciu. Zaujmalo by ma, i si Israel Zangwill, ktor vymyslel termn "zmiean hrniec", predstavil svoj idovsk tt ako zmiean hrniec idov a Arabov, islamu a judaizmu? Vzhadom na etnocentrick povahu sionizmu o tom pochybujem. Jeden americk karikaturista napsal, e problm so zmieanm hrncom je ten, e "dno stle prihor a pina vyplva na povrch." Je pravda, e Amerika videla mieanie rznych eurpskych nrodnost do tradinej americkej viny, avak napriek presvedivej propagande o miean rs, nenastalo iadne znan mieanie medzi belochmi a ernochmi a len iaston medzi mieancami a bielymi. o sa vak tmto sionistom nepodarilo svojou propagciou mieania plemien zatia dosiahnu, na tom pracuj vaka podpory masvnej imigrcii a zvenej prodnosti menn. idia tie podporovali cez ich propagciu "nulovej populcie" menie rodiny. idovsk zstancovia enskej liberalizcie a potratov znili prodnos americkch najvzdelanejch a najinteligentnejch vrstiev. Ich silm je znik bielej rasy na zpade akmikovek nevyhnutnmi prostriedkami. Pokraujca masvna neeurpska imigrcia tieto ciele uspokojuje. V zhrnut, nebiela imigrcia je jednou s najinnejch zbran organizovanho idovstva vo svojej kultrnej a etnickej vojne proti eurpskym Amerianom. Nemme tento boj na ivot a smr vyhra, km si nai udia neuvedomia, e sme uprostred vojny - a naa strana mala znan straty. Prehra v tejto vojne znamen znienie naej kultry, dedistva a slobody. Znamenala by znik gnov, ktor vytvorili vetky socilne, kultrne a duchovn vtvory, ktor s pre nau civilizciu charakteristick. Nae hlasy s umlovan masmdiami, ktor s v rukch nepriatea. Prli mnoho z ns sa ticho pozeralo na genocdu naich ud. U je as. Musme prehovori teraz a brni sa. Musme bojova za pokraovanie naej prekrsnej kultry, ktor nm predali nai predkovia. Musme urobi vetko pre to, aby sme zaistili budcnos naich det a budcich generci. Ako to plat pre vetky iv bytosti, musme bojova za svoje prvo na ivot. Amerika je u v mnohch ohadoch okupovanou krajinou, podobne ako je to s izraelskou okupciou Palestny. idovsk rasisti kontroluj sprvy, vydavatestvo a mdia zbavy, kontroluj nae voby a politikov, a teraz organizuj masvnu imigrciu do naej krajiny, ktor z ns urob politicky a kultrne bezmocn meninu, rovnako ako tento osud postihol ud Palestny. Snaia sa o to, aby nau krajinu pretvorili na Babylonsk veu, na ktorej bud oni zabera najvyie poschodia. Nielen Eurpsky Ameriania s vaka imigrcii na ceste do zabudnutia, ale aj mnoh in nrody s idovskmi rasistami hnan v strety globalizcii a znienia akhokovek druhu etnickej a nrodnej hrdosti a sdrnosti, ktor by pre ich hegemniu mohli predstavova hrozbu. Snaia sa prerobi svet na 196

nezaujmav masu atomistickch, vykorenench jedincov, neschopnch spolonho odporu. Ak v tomto rozhodujcom ase dejn nho nroda zostaneme ticho, nae nrody pohasn a zmknu navdy. Tto zsada plat nielen pre Eurpanov a Amerianov, ale pre vetkch ud na Zemi.

197

KAPITOLA 14

IDOVSK EVOLUN STRATGIA A TVRDENIA O IDOVSKEJ NADRADENOSTI

V ase tonho rovnostrstva, na zaiatku 70-tych rokov, som tal knihu Geography of Intellect618 od idovskch spisovateov Nathaniela Weyla a Simona Possonyho a tie populrnu knihu The Jewish Mystique619 od Ernsta Van Den Haaga. Priamo tvrdili, e idia s geneticky, kultrne a morlne nadraden. Drzo povedali to, o hlavn idovsk historici naznaovali. V roku 1969 populrny britsk vedec - spisovate C.P. Snow na prejave na Hebrew Union College tvrdil, e kvli "kreniu" boli idia "nadraden nad vetkmi ijcimi bytosami".620 Dnes rovnako ako predtm pri vysvetovan idovskho spechu, niektor idovsk autori uvdzaj, e truktra judaizmu mala pozitvny genetick dopad na inteligenciu. Tvrdenia o idovskej genetickej nadradenosti sa teia vrelmu prijatiu rovnakch mdi, ktor utipane odsudzuj ako nemorlne a zl to, o oni volaj "teria bielej genetickej nadradenosti". Weyl presvedivo tvrdil, e idovsk tradcie maj eugenick dopad, citujc fakt, e najspenej uenci, a teda najinteligentnej v idovskej komunite - rabni - boli podporovan ostatnmi idmi k tomu, aby mali najvie rodiny. Porovnval vysok prodnos rabnov k celibtu katolckeho klrusu, o ktorom si myslel, e mal medzi kresanmi dysgenick dopad. Viem pochopi, e takto reproduktvne vzory s prospen pre idovsk inteligenciu a som ochotn uzna, e idia s inteligentn. o ma vtedy prekvapilo, bola Weylova tza, e idovsk socilne vzory a praktiky mu ma dopad na ich inteligenciu. Dlho som veril, e inteligencia a tendencie sprvania maj dleit genetick komponent, po prvkrt som sa vne zamyslel nad zkladnm rozdielom medzi idmi a neidmi. Boli nbon vaka kultre alebo genetike? Na odpove som sa pozrel do aplikcie evolunej biolgie na vvin idovskch ud. Prca Charlesa Darwina The Origin of Species621 sa zaoberala efektom prirodzenej selekcie indivdua a selektvnym procesom druhov a poddruhov (rs). tudoval pvod skupn geneticky prbuznch jedincov a ich vhodnos na preitie v ich prostred. Podtitulok jeho majstrovskej prce bol Or Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life. (alebo zchrana vybranch rs v boji o ivot) Len niektor chpali mechanizmus skupinovho vberu v udskej evolcii. Sn najlepm jeho vkladom bola kniha Arthura Keitha z roku 1948 A New Theory of Human Evolution.622 Keith vysvetlil, e prve tak, ako jednotlivci, aj speriace skupiny s vystaven evolunho tlaku. V 60-tych rokoch vedec W.D. Hamilton a in zaali kls modern poiadavky na genetick zklad socilneho sprvania, ktor sa teraz oznauje ako sociobiolgia.623 Princpy sociobiolgie, prvkrt predloen G.C. Williamsom boli vedecky zakotven v prci Dr. Edwarda Wilsona Sociobiology: A New Synthesis.624 Wilsonovu knihu som tal len niekoko mesiacov po jej vydan a pokladal som ju za vynikajcu. Napriek tomu, e Wilson vo svojich terich ikovne obiiel aplikciu na udsk rasu, ponkol siln dkaz o tom, e sprvanie u najzkladnejch stvoren ako mravce a dokonca aj pri samotnom udstve m biologick zklad a je hnan potrebou zachrni svoj genotyp. Genetick prbuzenstvo sa ukzalo by silnm faktorom v evolcii a sprvan. V takomto kontexte sa skupinov lojalita a altruizmus stan z evolunej perspektvy pochopitenmi a jedinec si chce zachrni ivot a reprodukciu, aby zaistil preitie tch, ktor s mu podobn. Richard Alexander, J. Phillipe Rushton, D.S. Wilson, Kevin MacDonald, Edward Wilson, Edward Miller a mnoh al v priebehu dvoch desaro vskum posunuli dopredu. Ukzali, e udsk skupiny odliujce sa vo svojej genetickej zostave prevaj podobn socilne tlaky ako tie pri speren u zvieracch druhov alebo poddruhov. Nov vedeck disciplna zvan genetika sprvania naalej lme ady a ukazuje dvern vzah dedinosti a udskho sprvania na individulnej a skupinovej rovni. Pohady do sociobiolgie a genetiky sprvania znane zvili nae porozumenie vvoja rasovch rozdielov. 198

Je ahk pochopi evolun dopad krutej severskej klmy na viac ako 5000 generci Eurpanov a dopad miernej klmy Afriky na iernu rasu. Socilne tabu, zvyky a socilne organizcie udskch bytost mu ma od zaiatku civilizcie tie zrejm dopad na reproduktvne zvyky a genetick vybavenie. Od relatvne nedvneho skrotenia psa vyprodukovalo udstvo prostrednctvom selektvneho krenia stovky plemien, ktor sa znane odliuj. Vetky pochdzaj z jednho pvodnho druhu a vetky s geneticky schopn krenia. Groliersova encyklopdia charakterizuje druhy psov a ukazuje ak dopad malo selektvne krenie na vzhad a temperament nasledovne: Psy sa lia viac vonkajm vzhadom ako anatomickou truktrou. Dospel pes me vi od 2 do 99 kg, v zvislosti na plemene a dosahova vku od 12.5 do 90 cm pri ramench. Ostatn rozdiely s v dke nh, nosa a tvare u, ich dke, nosen chvosta, dke, hustote, farbe a tvare srsti. Rzne plemen boli selektvne kren za elom vytvorenia druhu, ktor najviac vyhovuje lohm na neho kladenm. 625 Rovnakm spsobom ako mu udia selektvne kri psov, urit socilne truktry a pravidl mu ovplyvni udsk evolciu. Socilne truktry, zvl tie, ktor ovplyvuj vzory manelstiev mu ma dramatick dopad na preitie a stupe reprodukcie. Urite mu ovplyvni udsk temperament a sprvanie rovnakm spsobom ako sa podarilo vytvori tak kudn plemeno ako bernardn alebo tak hyperaktvne ako nsky pin. My vetci poznme ud, ktor s prirodzene agresvni ako pitbul alebo priatesk ako labradorsk retrver. S idovsk vzory sprvania produktom kultrnej intitcie ako judaizmus a jeho potomka, sionizmu alebo existuje nieo v ich genotype, o ich prikla ku kontantnmu sprvaniu, ktor preukazovali v rozlinch kultrach v priebehu troch tiscro? Zaujmalo by ma ako truktra a povaha judaizmu poas storo ovplyvnila genetick charakteristiky idovskch ud. Prve tak ako dva druhy zvierat ijcich na uritom geografickom zem si prirodzene vyvin skupinov evolun stratgiu na doplnenie zdrojov, udsk skupiny robia to ist - aj v civilizovanch spolonostiach. Mu si vyvin urit rysy sprvania, ktor im daj speriacu vhodu a v reproduktvny spech. V udskch spolonostiach, kde geneticky odlin skupiny vzjomne na seba psobia, mu asimilova a strati genetick odlinos alebo si mu vyvin etnocetrick ideolgie, ktor podporuj rozdielne charakteristiky ich vlastnho gnovho poa. Entocentrick skupina si me vyvin dokonca nboenstvo, ktor racionalizuje svoje evolun reakcie k inm skupinm. Zaujmalo by ma tie, i sa idia stali geneticky odlin od ostatnch nrodov Eurpy a ak no, do akej miery? Zakorenili sa ich rasistick a etnocentrick tendencie do ich genetickho kdu alebo boli jednoducho vsledkom kultrneho nzoru ich vlastnho nboenstva a rozdielnych spoloenstiev, ktor vytvorili? Vytvorili genetick impulzy ideolgiu judaizmu, ktor posilnil a zintenzvnil idovsk genotyp? Roky neskr, v 90-tych rokoch, rovnak, idmi ovldan mdi, ktor odmietali dleitos eurpskeho rasovho povedomia a zmyslu identity presadzovali idovstvo a "idovsk identitu". V lnku Jews, Multiculturalism and Boasian Anthropology v asopise The American Anthropologist idovsk autorka Gelya Frankov oslavuje americk antirasistick antropolgiu ako "idovsk histriu".626 Zdrazuje, e centrlna idovsk loha bola zmerne prikrovan zo strachu, e neidia by mohli zisti, e to boli idia, ktor mali takto radiklnu agendu. Vdy existoval iv, niekedy pokojn rozhovor o pvode americkej antropolgie a jej vzname. Prevaha idovskch intelektulov v ranch rokoch boaskej antropolgie a idovskch osobnost v antropolgii v nasledujcich genercich bola v bench dejinch tejto disciplny bagatelizovan... Tto prca spja niekoko generci americkch antropolgov a rzne vlkna rozdielnych debt idov v antropolgii, obzvl tch, ktor sa zaujmali transformovanm teri multikulturalizmu do propaganej agendy... Vyskytlo sa tie ospravedlovanie idovskej etnicity, kvli strachu z antisemitskch reakci, ktor mohli zdiskreditova antropolgiu a individulnych anropolgov bu preto, lebo idia boli povaovan kvli svojim rasovm predsudkom za nebezpench alebo preto, e boli spjan 199

s radiklnymi zleitosami. - Gelya Frankov S politickou a kultrnou nadvldou rasovho pluralizmu nad eurpskou solidaritou Frankov odhauje, e idovsk antropolgovia teraz op presadzuj svoju idovsk etnicitu a skupinov identitu. Uenci teraz optovne potvrdzuj svoje idovstvo na kolch a zrove sa pokaj objavi a definova to, o idovsk identita znamen. Niektor relevantn prklady z dlhho a rastceho zoznamu obsahuj: Behar 1996; Boyarian 1992, 1996; Eilberg-Schwartz 1990, 1992; H. Goldberg 1987, 1995; Kleebat 1996; Nochilin a Garb 1995; Prell 1989, 1990, 1996; Robin Dorsky a Fisher Fishkin 1996; Schneider 1995. Znovuobjavenie idovskch rozdielov zvilo zujem idovskch antropolgov, ktor sa zaoberali multikulturlnymi tmami. 627 lnok ma uzemnil. Rovnak idmi veden antropolgia, ktor vrav Eurpanom, e v skutonosti neexistuje osi tak ako rasa a e rasov identita je hlpos a najhorie morlne zlo, potichu propaguje idovsk "rozdiely" a "genetick identitu". Frankovej lnok pokrauje s nepotlanou chvlou idovskej pchy v spisoch Barbary Meyerhoff ovej Number Our Days. 628 Ke som sa prvkrt pozrel do problmu idovskej genetickej svislosti, nemal som vhodu pretania si Frankovej lnku. V tom ase som si myslel, e najlep spsob ako vyetri tento problm je pozrie sa, m s podobn geograficky oddelen idovsk populcie a do akej miery s podobn neidovskm populcim, medzi ktormi ij. Lia sa idia od Eurpanov rovnakm spsobom ako sa naprklad li Anglian od Francza alebo Nemec od Rusa? Alebo s plne odlin od vetkch eurpskych subrs? Na dan tmu urobili znan kus prce idovsk vedci, ktor usilovne tudovali genetick makeup svojich ud. V priebehu rokov mi poskytli na problm rovnako zaujmav pohad, ak som naiel pri tdii idovskch dejn v idovskch kronikch. Prv vec, na ktor som narazil bola informcia o geneticky podmienench chorobch, ktor sa vyskytuj takmer vlune len u idov, ako naprklad Tay-Sachs. Ich prtomnos naznauje genetick odchlky pecifick pre idovsk populciu a ilustruje genetick rozdiel od neidov. oskoro som objavil vedeck prce, ktor sa zaoberali presne tm, o som hadal. 629 630 Genetick vedci Sachs a Bat-Miriam objavili prekvapujcu podobnos medzi idovskmi populciami deviatich krajn severnej Afriky, Strednho vchodu a centrlnej Eurpy. Naopak vak, medzi idmi a neidmi zistili v tch istch krajinch ostr rozdiely.631 Pri tdiu rozboru krvi Mourant, Kopec a Domaniewska-Sobczak napsali knihu s nzvom The Genetics of the Jews: Pri veobecnch krvnch skupinovch skkach meme poveda...e podporuj relatvnu homogenitu hlavnch historickch idovskch komunt. 632 Take, teraz tu mme vznamnch idovskch antropolgov a genetikov - rovnak skupinu, ktor nm chronicky kzala, e neexistuj iadne rozdiely medzi belochmi a ernochmi - odvne tvrdiacu, e idia s geneticky odlin a relatvne homognni. Tvrdia, e urit rozdiely existuj medzi akenzskou a sefardskou vetvou (dve hlavn etnick skupiny u idov), ale v podstate s idia jednotn nrod s limitovanou genetickou podobnosou k eurpskym populcim, medzi ktormi ij.633

Pri rozboroch krvi v dvoch vekch tdich, jednej v 1977 - Bonn-Tamir, Ashbel a Kenett a druhej v 1979 - Bonn-Tamir, Karlin a Kenett, sa zistilo, e pri pouit trnstich polymorfickch lokalt, nebol njden iaden vznamn rozdiel medzi idovskmi populciami z Iraku, Lbie, Nemecka a Poska. Odhadli, e genetick rozdiel medzi neidom a idom, ktor ij v rovnakej oblasti je 3 a 5 krt v ako medzi idmi, ktor ij v rozdielnych nrodoch. V tdii z roku 1977 vedci poznamenali, e "za poslednch 700 rokov sa neudialo vea mieania medzi akenazskmi idmi a neidovskmi susedmi". 634 635 Mille a Kobyliansky objavili v tdich dermatologlyfickch dajov, e akenazsk idia 200

(vchodoeurpski) s ovea viac podobn sefardskm (stredovchodnm a eurpskym) idom ako neidovskm vchodnm Eurpanom. 636

Kobyliansky a Livshits pri pouvan skupinovej analzy na 25 morfologickch charakteristikch odhadli, e idia v Rusku s 6 krt vzdialenej Rusom ako s Rusi Nemcom. Zistili tie, e s plne odlin od 24 etnickch skupn v Rusku, Nemecku a Posku. 637 alia tdia porovnala modernch idov k 3000 rokov starm idovskm kostrm, ktor boli objaven na Strednom vchode. Sofaer, Smith a Kaye tudovali dentlnu morfolgiu z Maroka, Kurdistanu, Iraku a krajn vchodnej Eurpy. Zistili viu podobu medzi iroko roztrsenmi idovskmi populciami ako medzi neidovskmi skupinami, ktor ij veda nich. Starovek idovsk kostry sa ukzali by aleko podobnejmi trom idovskm populcim ako vetkm neidovskm skupinm okrem jednej, arabskej skupiny Druse z 11. storoia. 638

Jeden vedec zhrnul celkov genetick rozdiely do tvrdenia, e existovali pravdepodobne najmenej 3 krt vie genetick rozdiely medzi priemernm idom vo Franczsku a jeho neidovskm susedom, ako medzi priemernm franczskym idom a idom ijcim v Rusku alebo na Strednom vchode. idovsk vskumy ma prekvapili. Nepredpokladal by som, e idia sa tak geneticky lia od vetkch Eurpanov. Poznal som pr idov, ktor boli nerozoznaten od ostatnch eurpskych Amerianov. Z ich vzhadu sa zdalo nemon poveda, e existoval trikrt v genetick rozdiel medzi nami, ne medzi idmi inch reginov sveta. Vedci vak dokzali, e irok genetick rozdiely medzi idmi a Eurpanmi existovali. udoval som sa, preo aj ich vzhad nie je teda dramaticky odlin? Fritz Lenz navrhol, e v 30-tych rokoch idovsk podobnos eurpskym populcim neznamenala, e ich gny by boli podobn.639 Tvrdil, e vonkajia podobnos mohla by nsledok prrodnho vberu gnov v idovskom gnovom poli. Ich gny jednoducho tvorili menie zoskupenia, ktor leali latentn v ich gnovom poli alebo vznikli limitovanm mieanm s neidmi a nsledne selektvne ovplyvnen socilnym prostredm. Gny, ktor spsobili viu telesn podobnos k neidom mohli ma priaznivej vplyv na prijatie, akumulciu bohatstva a socilny rozvoj, a teda reproduktvny spech. Akmsi podobnm procesom sa rozdielne druhy motov, ktor nie s prbuzn, podobaj jeden druhmu bez toho, e by tto podobnos bola aj genetick. Len mal poet gnov ovplyvuje vzhad v idovskej populcii k populcii neidovskej, bez toho, e by sa tto podobnos premietla i do oblasti genetickej. V procese mnohch generci sa vonkajia podobnos k neidom mohla zvi, zatia o asti mozgu, ktor ovplyvuj tendencie sprvania a schopnosti mohli by nedotknut. Poda evolunej genetiky je mon, e idia sa viac podobaj vo svojom vonkajom vzhade na svojich host a zrove sa stvaj vzdialenejmi v ich mentlnych charakteristikch. Akkovek je ich vonkaj vzhad, zd sa, e niet pochb, e idia sa skutone znane odliuj od Eurpanov a tto genetick rozdielnos si udruj vemi dlho. Objavil som tie populrne zdroje, ktor tvrdili, e vysok mieanie medzi idmi a neidmi by skonilo ich genetick odlinos od Eurpanov. A ako pri mnohch inch otzkach tkajcich sa idov, existuje mnostvo informci o realite, ktor je vemi odlin od populrnych vnman.

Ukon medzirasov mieanie idovsk rasizmus?

asto sa spomna, e vysok vskyt medzirasovho mieania idov a neidov, obzvl v Spojench ttoch, zmen etnocentrizmus a spsob asimilciu idovskej populcie do gnovho poa neidov. Toto spojenie je opisovan vo vysoko propagovanej knihe od Ralpha a Jenipher Pataiovch The Myth of the Jewish Race. Tvrdia, e idovsk mieanie je od osvietenstva na vzostupe.640 Pravdou je, e mnoh idovsk skupiny a vodcovia urobili okolo nebezpeenstva idovskho mieania vea hluku. Vedce idovsk publikcie maj asto lnky a dokonca inzerty, ktor odcudzuj mieen manelstv a prosia idov, aby si brali len idov. Steve M. Cohen pe v The 201

Jewish Family: Myths and Reality: Energick silia organizovanho idovstva poksi sa zastavi nedvne demografick zmeny...na zskanie vekho potu idov k zmene ich rozhodnut o rodine - t. j. eni sa v mladosti, bra sa navzjom, zotrva vo zvzku a ma vea det. 641 Pinches Stolper pe o Union of Orthodox Jewish Congregations of America a silno podporuje idovsk manelstv. V opise nebezpeenstva krsneho neidovskho dievaa, ktor ije len pr domov veda, tvrd: Miean manelstvo je tragdia, ktor idovsk nrod neme tolerova. Osoba, ktor sa oen mimo viery, obrtila svoj chrbt k idovskm uom. Nae tradcie povauj takto osobu za duevne mtvu a rodina sed za u alebo neho shiva [smton obrat]. Takto manelstv len zriedka funguj, aj ke s doprevdzan tzv. obrtenm na idovsk vieru a urite nemu fungova, ak sa jeden z partnerov zaujma o svoj idovsk pvod. Vsledkom je smtok a tragdia a pre deti, ivot vo frustrcii, konflikte a akostiach. 642 David Landau ukazuje, e idovsk fundamentalizmus sa v diaspore rchlo zvyuje. Cituje jednho z oponentov miernej zmeny reformnho zkona, ktor dovouje vystopova pvod cez otca a nie matku ako "jeden z najhorch zloinov, takmer prbuznch Hilerovm, ktor ni integritu idovskch ud". 643 Zvyujci sa fundamentalizmus zrove znamen nrast prodnosti medzi najoddanejm idmi. V knihe The Jewish Family: Myths and Reality Cohen vrav, e vaka vysokej prodnosti a "pouvanm izolanch mechanizmov dosiahli hasidsk idia vysok spech vo vyven asimilanch tendenci vch spolonost".644 Meme teda jasne vidie, e organizovan idovstvo vyvinulo koncentrovan silia na povzbudenie idov k endogmii. Ortodoxn skupiny patria urite k najextrmnejm odporcom mieanch manelstiev, ale aj noviny a asopisy, ktor vydvaj reformn skupiny toto silno odcudzuj. idovsk vedec Ellman v asopise Jewish Social Studies komentuje, e jedin etnick alebo nboensk skupina v Spojench ttoch, ktor sa poka limitova a odradi ku konverzii a mieanm manelstvm je organizovan idovsk komunita. Ellman vak spolu almi autormi, ktor silno oponuj takmto manelstvm, zrove ver, e navonok vysok stupe mieanch manelstiev nepredstavuje pre idovsk dedistvo skuton hrozbu. Tvrd, e to posiluje tradin idovsk kultru a genotyp eliminovanm tch idov, ktor maj asimilan tendencie.645 Ellman alej zdrazuje, e takto manelstv maj len mal dopad na jadro judaizmu a s aleko astejie pre druh a nsledn manelstv, v ktorch dvojice nemvaj deti. Uvdza tie pri mieanch manelstvch vysok stupe rozvodovosti. Viac ako 90 % mieanch manelstiev kon bez obrtenia viery jednho z partnerov, a teda nestvaj sa sasou idovskej komunity. Len mal precento det v takchto manelstvch s vychovvan ako idia a viac ako 90% z nich si nezoberie ida. Ellman zrove uvdza, e idia s vym socioekonomickm tattom si astejie ber idov a tak teda komunite bude dominova ist idovsk elita, km idia nich vrstiev, ktor nenasleduj elan stopy etnickej solidarity, sa astejie enia a vydvaj mimo idovskej komunity. Barry Kosmin a ostatn idovsk vedci v Highlights of the CFJ 1990 National Jewish Population Survey zistili, e 91 % mieanch manelstiev bolo vytvorench z dvojc, z ktorch ani jeden nezmenil vieru a len 28 % det takchto dvojc boli vychovvan ako idia a dokonca aj pre toto mal mnostvo potomkov je nepravdepodobn, e si zober ida.646 Nielene takto idia astejie opaj idovsk kruh, dkazy ukazuj, e sa asto stretn v idovskej spolonosti s nepriatestvom. idovsk autori ako Michael Meyer647 a C. Waxman648 hovoria o "tichom odmietnut" mieanch manelstiev. Vetky tieto faktory naznauj, e miean manelstv maj na idovsk gnov pole len mal vplyv, okrem ovplyvnenia celkovho potu idov. Vyie poty medzirasovch manelstiev bude ma pravdepodobne dlhotrvajci dopad na posilnenie idovskch genetickch charakteristk. idovsk elementy nchyln k asimilcii s tm odstrnen a sasne s tm sa deje obnova idovskej ortodoxie a vysok prodnos medzi 202

najoddanejmi elementami ako hasidim. Nbon idia v Izraeli s takmer vetci ortodoxn a s takmer nulovmi mieanmi manelstvami. Sn najlepm spsobom opisu idovskej komunity je ten, ktor pouil idovsk spisovate Daniel Elazar v Community and Polity: Organizational Dynamics in American Jewry.649 Navrhuje model sstrednch kruhov. Vntorn kruh tvor tvrd jadro a je to 5 do 10 % idov, ktor ved tzv. "pln idovsk ivoty". al tvoria od 10 do 12 % a vol ich "astnci". Tto s asto zamestnvan v "idovskch obianskych slubch" a nenavne pracuj za idovsk zujmy. Tret kruh tvor 25 a 30 % idov, ktorch nazva "prispievatelia a konzumenti". Tto pravidelne prispievaj na idovsk ciele a pouvaj idovsk komunitu na svadby, bar mitzvah a pohreby. Posledn skupinu Elazar nazva "okrajov a odmietav." Prispievaj na idovsk ciele, ale obas ich vntorn kruh pritiahne do asti alebo sa oddelia, m zanechaj idovsk jadro v centre oddan viac ako kedykovek predtm.650 Vaka bohatej propagcii vysokho stupa prodnosti medzi idmi sa niektor neidia domnievaj, e idia sa stvaj menej etnocentrickejmi. Pravdou je vak presn opak. T idia pri jadre s menej nchyln k asimilcii. Sasne idia, ktor sa zosobili mimo rasy a podliehaj hodnotm neidov slia na to, e neidia maj tendenciu veri, e idovsk skupiny s im viac podobn ako v skutonosti s. o je dleitejie, niektor idovsk vedci vidia urit stupe mieanch manelstiev ako funkcionlnu hodnotu v neidovskom prostred. Mark Zborowski a Elizabeth Herzogov tvrdia, e to sli ako most k neidovskej komunite, avak most, ktor neohrozuje idovsk jadro. Periferlna oblas, ktor sli ako most k okolitm kultram vypa niekoko funkci. Je cestou k invzii, tlmi a zdroj obnovenej vitality. Kad dopad, ktor sa odtepuje z vonkajej hrany sli zrove k posilneniu jadra. 651 Lieberman a Weinfeld v lnku Demographic Trends and Jewish Survival ukazuj relatvne vysok stupe mieanch manelstiev ako spen stratgiu v upevnen vej podpory od neidovskch spolonost a ich politickch cieov ako naprklad politickej podpory pre Izrael. spen pouvanie vplyvu sa najlepie dosiahne v komunite s vekm potom lenov, ktor psobia na politikov a mienkotvornch vodcov. Cez miean manelstv a ich socilnu sie sa mu idovsk zujmy a potreby vyjadri pred irm a vplyvnejm obecenstvom. V nedvnom rozhovore naiel prezidentsk poradca Robert Lipshutz pvod zujmu Jimmyho Cartera o Izrael v jeho blzkom vzahu s prvm bratancom, ortodoxnm idom (Carterova teta si vzala ida a ich dve deti boli vychovvan ako idia). Manelstv so idmi, zatia o v jednom riedia idovsk spolonos, vykonvaj kompenzan strategick funkcie. 652 Zrejme ak miean manelstv slia ako "most k neidovskej komunite", t, ktor s mimo idovskej komunity, ale vedom si idovskej krvi maj asto kladn pocity k dedistvu a s pouvan k nasledovaniu idovskch zujmov. Zrove prejavuj menej solidarity k eurpskym problmom a zujmom. Miean manelstv len posiluj jadro idovskho genotypu a ivia extrmnejiu politick a kultrnu solidaritu. Posielanm svojich spojencov do naej kultry a politiky mu si lepie zabezpei idovsk zujmy. Medzi neidmi maj miean manelstv presne opan efekt. Kee s takmer plne absorbovan do naej spolonosti, naa solidarita je oslaben, km navonok sa zd, e idovsk komunita je menej nepreniknuten a etnocentrick. Relna hrozba idovskmu genotypu neexistuje, pretoe kadou generciou sa stva viac idovskou. Ke som sa dozvedel, e idia maj rozdielne genetick dedistvo ne Eurpania a tento rozdiel rastie, chcel som porozumie, o to znamen pokia ide o idovsk sprvanie a evolun stratgiu.

Historick zhrnutie
Tto kniha doposia ukzala, e idovsk dejiny od najstarch ias a po sasnos boli dlhmi dejinami rasizmu a etnocentrizmu. idia sa nauili prosperova ako vzdialen menina v neidovskch spolonostiach a nauili sa chrni si svoje kultrne a genetick dedistvo napriek astm tlakom asimilcie zo strany hosovskch spolonost. Aby sa vyhli asimilcii, ktor pohltila kad druh 203

skupinu ijcu ako menina v starovekch nrodoch, smerom dovntra ivili ideolgiu intenzvnej skupinovej lojality a lsky a smerom navonok etnocentrizmus a nenvis. V ase ich pobytu v Egypte, ako silnej meniny, vytvorili si stratgiu preitia a rasovej istoty. Neskr v regine s rznymi nrodnosami si vylepili svoje etnocentrick pravidl a vytvorili mytolgiu, e tieto pravidl nariadil Boh. Je to stratgia, ktor nachdza svoje najistejie vyjadrenie v judaizme, v tomto pozemskom nboenstve, ktor subuje idom nie odmenu posmrtnho ivota ale dominciu a moc. Aby odolali asimilcii v ovea vch spolonostiach, v ktorch ili, vyvinuli si teolgiu, ktor rozvjala presvedenie, e s nadraden udia "vyvolen Bohom" a "odlin od ostatnch" s duchovnm poslanm vldnu svetu, sprevdzan svtm zvzkom udra si svoju kultru a genotyp ist. Neidia boli charakterizovan ako neist, podradn a dokonca vraedn nepriatelia odhodlan znii ich vyhladenm (ako je to pripomnan pri pasoveri alebo purime) alebo asimilciou (ako je to pripomnan pri hanukah). Na preitie v inch krajinch ako menina - asto ako nov prielci s trochou pdy alebo celkom bez nej a nboensko-kultrnym opovrhnutm k manulnej prci - potrebovali si vyvin zrunosti v inch oblastiach. Stali sa zbehlmi v ernctve, finannctve, administratve a leglnych ako aj kriminlnych formch podnikania. Objavili, e altruistickm tmovm silm by mohli dominova dleitm oblastiam neidovskej socilnej truktry. Stalo sa tie zrejmm, e bolo v ich zujme udriava si etnocentrick "tmov stratgiu" a zrove oslabova solidaritu neidov. Vyvinuli komplex stratgi na ukrytie svojho nepriatestva k ich neidovskm hosom. Do konca babylonskho zajatia, po dobu stoviek rokov, poas ktorej prekvitali ako mocn menina v cudzej zemi, sa ich judaistick stratgia vyvinula do umenia, ktor kodifikovali do Tanakh (Starho zkona) a nakoniec do Talmudu. idia si vyvinuli vrazn kultrne a ritulne tradcie, ktor ich mali udra oddelench od neidov. Na rozdiel od dvoch alch svetovch nboenstiev si judaizmus nectil konvertov a napriek tomu, e zdanlivo dovooval prechod na idovsk vieru, postavil bariry, ktor to robili akm. idovsk komunita konvertov plne neakceptovala, dokonca ani ich potomkov. (Mnoh rabni v idovskch psmach tvrdia, e to v idovskej komunite trv desa generci alebo viac, aby bol konvert plne akceptovan a idovsk zkon oznauje potomka konverta za "bastarda.") Prevan vina idov, ktor sa oenili mimo rasy a urobili tak s nekonvertovanmi neidmi boli zo idovskej komunity vylen. Inmi slovami bol zbaven obianskych a politickch prv, na ktor m kad Izraelita nrok a dokonca aj bastardi, ktor boli vnym pokvrnenm. 653 Ako sdrn menina v neidovskch nrodoch, idia potrebovali skry ich skuton etnocentrick pocity. Jednm spsobom bolo udriavanie hebrejskho jazyka medzi svojimi uencami a limitovan preklady ich textov do jazykov neidov. (ako som to uviedol v kapitole idovsk rasizmus, v modernch asoch si vyvinuli kdov slov na zakrytie najnenvistnejch protikresanskch cittov v Talmude a rituloch - a tak, e vydvali prruky k Talmudu, ktor ukazovali idovskm tudentom skuton protikresansk vznam zamaskovanch slov).654 Nauili sa tie by politicky o najtajomnej, asto dvajc priame prkazy "spoza opony", aby neprebudili hnev neidov. V tchto snaeniach asto zlyhali v kroten svojej chamtivosti, ktor niekedy viedla do nsilnch antisemitskch reakci. Judaistick komunita historicky zdrazovala vzdelanie a vysoko si cenila idovsk uenos Talmudu, odmeujc takto uenos prestou a ekonomickou istotou. Takto pravidl mali hlbok dopad na ich genotyp. Prve tak ako najlep uenci uprednostovali tch s najvym IQ, tak i ostatn aspekty ich socilnej truktry uprednostovali ostatn tradin idovsk charakteristiky. J. Phillippe Rushton vo svojej revolunej knihe z roku 1995 Race, Evolution and Behavior655 poukzal na dajoch, ktor sa zaoberali vskumom dvojiiek, e tendencie voi skupinovmu altruizmu a etnocentrizmu maj siln genetick komponenty. idovsk zkon mnoho generci vyluoval idov, ktor sa asimilovali s neidmi a zmenili tm svoje genetick pole. Takto pravidl by urite posilnili akkovek idovsk predispozciu k etnocentrizmu - odstrnenm tch, ktor mali zmierlivej nzor alebo dokonca ctili pralivos k neidovskm etikm a hodnotm. 204

S vylepenm znalost ernctva, monopolistickch obchodnch praktk, vyberania dan, kriminlneho podnikania a prce ako utlateskch vyjednvaov alebo administrtorov okupanch vld, neidovsk reakcie posilnili mentalitu idov. Ich antipatia voi neidovskm hosom povzbudila idovsk komunity k podpore zahraninch vojenskch vpdov a okupci nrodov, v ktorch ili. Takto iny na opltku splodili vie nepriatestvo voi idom, m sa cyklus, ktor pokrauje dodnes ete prehbil. Na hrozbu asimilcie idia reagovali tm, e sa stali etnocentrickejmi. V ostrom kontraste, ijc medzi homognnymi komunitami v srdci Eurpy, si nai predkovia nikdy takto mentalitu idov nevyvinuli. So zvenm obchodu, trhov s otrokmi a cudzej migrcie neboli mnoh eurpske komunity pripraven na nstup mocnch etnocentrickch skupn vo vlastnch krajinch. Neidovsk spolonosti starovekho sveta asto pripali rzne nboensk vyjadrenia, vrtane tolerancie pre idovsk vieru, zatia o idia vyadovali prsnu oddanos svojej viere. idovsk komunita pokraovala cez storoia ako autoritatvna spolonos, ktor vedome a trvalo podporovala idovsk sdrnos. V stredoveku boli mnoh idia, ktor zradili idovsk zujmy odsden na smr. Poprava Krista je vbornm prkladom vyhladenia, ke ctili hrozbu svojej homogenity. Inmi historickmi nstrojmi na udranie svojej genetickej a ideologickej istoty boli exkomunikcia a vyhnanstvo. Km Eurpania, ktor pochdzali z menej sperivch a homognnych spolonost zastvali nzor individulnejej etiky "i a nechaj i", idia si udriavali intenzvny kolektivizmus. V modernch asoch idia posilnili svoju sie komunikcie a solidarity a zrove podporili fragmentciu neidovskch hodnt a spolonost. Prosperova ako mal menina v cudzej spolonosti si vyaduje talent na podvod. V kresanskom panielsku idia v stredoveku odpovedali na kresansk poiadavky, aby zmenili vieru tm, e sa stali Moriskami, predpokladanmi konvertami na kresansk vieru a pritom tajne praktizovali judaizmus. Vyvinuli si spletit schmy podvodu, ktor testovali storoia. Najpresvedivejm Moriskom sa darilo a prosperovali, km t menej nadan v pretvrke asto trpeli alebo zahynuli pri inkvizcii alebo inch prenasledovaniach. idia si vyvinuli dvojit morlku: jednu pre seba a jednu pre neidovskch hostiteov. Neidovsk homognne spolonosti v Eurpe si naopak vyvinuli jednu morlku, ktor podporovala asimilciu, ke cudzie populcie imigrovali do ich krajn alebo ke dobyli oni in krajiny. Star Grci boli prkladom tejto tradcie, ke na dobytch zemiach hlsali doktrnu univerzalizmu. Niektor z hodnt altruizmu vo vntri rasy, ktor si idia vyhradili pre seba, existovali aj medzi eurpskymi populciami. Nebola vak prtomn iadna neeurpska rasa a nebola potreba vynjs zloit speriv a podvodn skupinov stratgie, charakteristick pre idov. V kadodennom obchode a socilnej interakcii Eurpy bola dveryhodnos uctievan ako tandard pre denn ivot. V asoch vojny dvojit morlka rozliovala a uprednostovala zujmy svojich ud pred zujmami nepriatea. V normlnych asoch sa vak vzjomn vmena konala viac medzi vlastnm druhom ako medzi cudzincami. Napriek tomu sa nai udia nikdy dobre nenauili umeniu dvojitej morlky, okrem naliehavch prpadov vojny. Migrcia a prtomnos cudzch idovskch prvkov vznamne prispela k modernmu vvinu eurpskeho rasovho povedomia.

Sasn stav idovstva

Churchill to strune vyjadril v roku 1920, ke opsal idovsk prevrat v Rusku ako "strhli rusk nrod za vlasy a stali sa prakticky nepochybnmi pnmi ohromnho impria".656 V poslednom desaro 20. storoia strhli americk nrod rovnakm spsobom. plne ovldaj mdi v takmer kadej civilizovanej krajine, kontroluj medzinrodn obchod a burzy a iadna vlda na svete neme odporova ich rozkazom na akkovek problm, ktor oni povauj za dleit. Mu sa obrti proti ktormukovek ttu, ktor odolva ich moci ako to dokzali na ekonomickom vydieran vajiarska alebo nsilnom bombardovan Iraku. Sdrnos idov je skutone kontextom novho svetovho poriadku a pod jeho ztitou sa pokaj predi svoje totalitrske odopieranie slobody prejavu v Eurpe a Kanade, a ku krajine, ktor bola kedysi najslobodnejou na svete: Spojenm ttom. T, ktor sa vyslovia k faktom o idovskej moci s zosmieovan, e veria v "idovsk 205

sprisahanie", akoby si sn vymali smieny obraz idov, ktor v dlhch kabtoch a vlasoch zatoench okolo u pri sviekami osvetlenom glbuse stroja klady na ovldnutie sveta. Nie s to vak Protokoly sinskych mudrcov, oho sa musme b. S to t, ktor riadia idovsk moc dnes ete tvrdm spsobom. Nie je to sprisahanie, aspo nie v pravom zmysle slova. Nie je to ani tajomstvo. idovsk moc je vadeprtomn. Kad politik si jej je vedom a vie, e sa neme odvi spomen ju. idovsk organizcie, idovsk mdi a idovsk politick initelia nemilosrdne posvaj svoju agendu vpred. Prve tak, ako kedysi organizovali Rusk revolciu, tak koordinuj dnes svoju svetov moc. iaden idovsk politik dnes nemus usmerni svoje snaenia na zskanie moci nad neidovskmi spolonosami; robia to tak prirodzene ako kukuka, ktor kladie vajcia do cudzch hniezd. idovsk medilni fovia a vldni byrokrati nemusia by pouen k tomu, aby zniili neidovsk pchu, dedistvo, es, lojalitu, tradciu, zatia o brnia svoju vlastn. Nie je potrebn pln na korupciu neidovskch sexulnych nvykov, rodinnej truktry a nboenskch zvykov. Freud a jeho intelektulni potomkovia a medilni zstancovia nepotrebovali urite iadny pln, robili jednoducho to, o je pre nich prirodzen. iaden sionsk mudrc nemusel idovskmu byrokratovi poveda, aby otvoril hranice Ameriky a Eurpy tretiemu svetu; intinktvne vedeli, e v mnohorasovom nrode mu vldnu. Vedeli tie to, e ak sa im podar znii nau genetick identitu a rasov solidaritu, nezostane nikto, kto by spochybnil ich nadvldu. Nie, nie je to sprisahanie. S to jednoducho dva celky - idia a neidia - v etnickej vojne. Samozrejme vina idov a neidov si ani neuvedomuje, e vo vojne sme. Avak zatia o sme my, neidia, nevedome veden ku kultrnej a politickej samovrade, idia s uen vernosti k svojmu vlastnmu druhu a nedvere k nm. Len mal as idov je na kultrnych a politickch prednch frontoch, cez mnostvo idovskch organizci vak zklada podporuje eln oddiely. Samozrejme existuj idia, ktor priznali pokrytectvo rasistov. Niektor dokonca riskovali ivoty, aby varovali neidov o sionistickom nebezpeenstve. Takmito mumi s Noam Chomsky, Benjamin Freedman a Alfred Lilienthal, traja mui idovskho pvodu, ktor si uvedomili, e sionistick extrmizmus ich me privies ku katastrofe. Mierov hnutie v Izraeli skrva vea takchto muov. Niektor idia si elali zachrni svoj genotyp, avak hadali spsob mierumilovnho oddelenia a koexistencie radej ako idovskho absolutizmu. Uvedomili si, e idovsk rasizmus ich me v konenom dsledku znii. Napriek tomu, e poznme idovsk rasistick charakter judaizmu a sionizmu, uznvame, e existuj jednotlivci, ktor nevyznvaj ani jednu doktrnu a ktor nie s zapleten do iadnych aktivt na znienie neidovskch spolonost. Dobrm prkladom je Israel Shahak, profesor v Izraeli, ktor preil koncentran tbor a ktor znane trpel za to, e sa odvil hovori o sionizme a talmudskom judaizme. Vravel svetu o idovskej mizantropii nielen kvli spravodlivosti pre neidov, ale tie aby zachrnil svojich ud pred nsledkami ich inov. idia ako Israel Shahak ponkaj ndej obojstranne vhodnho vchodiska idovsko-kresanskho konfliktu. Shahak a idia ako on ostvaj pohdan, vemi mal menina medzi ostatnmi. Spravodliv rieenie konfliktu urite neme nikdy prs od idovskej hegemnie. Len ak zvrtime idovsk moc v naich vlastnch krajinch, meme s nimi spene vyjednva. V tomto tdiu konfliktu by najlepm rieenm bola mierov konferencia, dejiny nm vak vravia, e toto je vemi nepravdepodobn. Tyranie ustpia len vej sile. Ak skutone reprezentuj vzneench ud, mono by teda bolo poda prrodnho poriadku, aby naich ud nahradil idovsk prototyp. Dejiny vak ukazuj, e idia boli skr poslovia temnt, ne svetla. Toto je odzrkadlen v realizcii tragickch doktrn troch najvplyvnejch idov 19. a 20. storoia : Marxa, Freuda a Boasa. Tto traja idia udstvo ponili a nie povzniesli. idia maj ohromn moc - moc zroden v talente bezohadnosti. Silnej tm, o ns oslabuje. Naa sila sa me uplatni len vaka odhodlaniu k pravde a spravodlivosti, odvahe a vzneenosti. Ak porume vlastn morlku, staneme sa slabmi a vykorisovatenejmi, viac ako sme teraz. Niekde v naom genotype stle existuj gny bojujce o nae preitie, ktor nachdzaj dnes svoje vyjadrenie v novom prebuden. Toto prebudenie vidm kdekovek s nai udia. Je obzvl siln v naej mldei. Ona m vziu rijskej spolonosti, ktor chceme vybudova. Je to predstava, ktor prenasledovanie a nenvis neme znii. Kdesi v tejto chvli alie diea sp vo svojej kolske, 206

nevedom o vekom boji za jeho prva vyrs a i vo svojej vlastnej krajine a v hodnotch svojich vlastnch ud.

S idia nadraden?
A o teda inteligencia? Ako meme idov prirovna k Eurpanom ako celku alebo uritm skupinm? Existuje znan mnostvo vskumov o danom problme, hlavne od idovskch vedcov. Ukazuj veobecne vyie IQ u idov. Rozdiely pochdzaj takmer vlune z verblnych ast IQ testu. Vina tdi ukazuje, e idia maj vyie verblne IQ, ale Eurpania boduj lepie v abstraktnejch a priestorovch astiach IQ testu. Brown zistil, e idovsk deti maj vysok verblne IQ a kandinvske deti vyie vizulno-priestorov IQ. Levinson potvrdil tieto vsledky vo vskumoch z roku 1960 a Backman ukazuje znane vyie verblne IQ a znane niie IQ u idov pri vizulno-priestorovom uvaovan.657 658 659 660 661 662 663 Zd sa teda, e idia s nadraden pokia ide o verblne schopnosti, o je v slade s ich evolunou stratgiou. Verblne schopnosti s dleit pre komunikciu, obchod, tmov prcu, administratvu a meditcie, z ktorch vetky boli ivotne dleit v spolonostiach, v ktorch prosperovali. Werner Mosse, oslavovan historik eurpskych idovskch dejn, dokonca citujc z nemeckch tdi zo zaiatku storoia, tvrd, e nemeck vrobcovia mali tendenciu by remeselnkmi, zatia o idovsk pochdzali z obchodnch alebo bankovch rodn. Tvrd, e charakter idovskej asti vo vrobe v 19. storo v Nemecku bol: Menej v priamej inovcii alebo invencii a viac v pecilnych schopnostiach pre ekonomick myslenie vo forme exportu nemeckho tovaru, "druhotnej inovcie", prenosov technolgie v Nemecku cez procesy a metdy odpozorovan v zahrani a novch technikch pre stimulciu dopytu. 664 Richard tvrd, e vizulno-priestorov a verblne schopnosti s negatvne korelovan a e via as mozgu je venovan bu jednej alebo druhej. al vskumnk, Richard Swartzbaugh vo svojej knihe The Mediator (Sprostredkovate)665 navrhuje, e idia s prirodzen sprostredkovatelia v multietnickch, multinboenskch, multinacionlnych prostrediach a prirodzen rozbroje medzi antagonistickmi skupinami vytvraj obrovsk dopyt po sprostredkovan. Toto njde vyjadrenie v zkone, vyjednvan, arbitri, burze a vldnej administratve - z ktorch s vetky citliv k idovskm verblnym schopnostiam a inteligencii.666 667 668 idia zskali neproporcionlne vek percento vedeckch a kultrnych cien. Od Oskarov k Pulitzerovej a Nobelovej cene, je znan idovsk prtomnos pozoruhodn. Neproporcionlny idovsk spech vo vyhrvan vedeckch a kultrnych cien je odrazom ich zrunost a ich tmovej stratgie. Oskar aj Pulitzerova cena m dlh zoznam idovskch voliov, ktor boli od ranho veku uen uprednostova svojich vlastnch. Ako som u spomenul, idia s obzvl naklonen pridva sa k riadiacim orgnom socilnych organizci, na ktorch sa podieaj a teda maj sklon zvyova svoje schopnosti na uznanie a odmeovanie svojich vlastnch v ich prslunch profesich. K tomu musme prida idovsk mdi, ktor neustle svojich vlastnch chvlia. Barbara Streisand nie je najlepou pop spevkou v krajine, urite vak takou ostva v idovskej tlai. Schindlerov zoznam nebol najlepm filmom v roku 1993, vborne vak ladil so idovskmi a politickmi ciemi. Hrozn menovanie idovskho teroristu Menachema Begina na Nobelovu cenu za mier zlealo na prpravnch prcach, ktor zaala idovsk tla na celom svete. Dokonca aj vo vedeckej sfre, v dobe ohromnho vedeckho pokroku a mnostve vbornch vedcov, publicita a podpora mdi je pre vedeck prcu a zskanie ceny sn rovnako dleit ak prca sama. V tejto oblasti si idia vybudovali znan vhodu. Dokonca aj dnes, ke genetika a psycholgia rchlo dokazuj rozhodujcu lohu dedistva a rasy na inteligenciu a sprvanie, idovsk mdi pokrauj vo vychvaovan opanho nzoru. Mdi dvaj prednos egalitarinom ako Lewontin, Kamin a Gould pred tichmi, ale pdnejmi vedcami. Ako som to u zdraznil, traja najvplyvnej idia 19. a 20. storoia boli Karol Marx, Sigmund 207

Freud a Franz Boas. Vetci traja boli inteligentn mui, napriek tomu mal kad z nich na eurpsku spolonos katastroflny dopad. Karol Marx poloil zklady najdetruktvnejieho a najvraednejieho reimu vetkch ias. Sigmund Freud podkopal zklady rodiny a eurpskych hodnt. Franz Boas bol antropologickm otcom rovnostrskeho hnutia, ktor sa nesna o ni in, len o znienie nho genotypu.

Konen posdenie
Aj tzv. mierne krdlo judaizmu hlsa idovsk nadradenos morlky a intelektu. V lnku Relax, Its okay to be Chosen People v Reform Judaism Arthur Hertzberg (vydavate) a Aron Hirt Manheimer diskutuj o tom, ako boli v mladosti kresanmi prenasledovan. Presadzuj vnimonos idov, dokonca aj liberlnych idov, ktor si to nepripaj. V lnku cituj slov zakladatea izraelskho ttu Davida Ben Guriona: Moja predstava mesiskeho idelu nie je metafyzick, ale socilno-kultrno-morlna... Verm v nau morlnu a intelektulnu nadradenos, v nae kapacity sli ako vzor k spaseniu udstva. Toto moje presvedenie je zaloen na mojich znalostiach idovskch ud a nie na akejsi mystickej viere; slva duchovnej prtomnosti je v ns, v naich srdciach a nie mimo ns.669 Bolo by zaujmav vidie reakciu, ak by prezident Spojench ttov urobil vyhlsenie o tom, e ver v morlnu a intelektulnu nadradenos bielej rasy. Ben Gurionov citt nielene ukazuje jeho rasistick nzor, zrove nm predostiera fakt, e tento zmysel idovskej nadradenosti nevznikol len z viery, e s "vyvolen Bohom", ale jednoducho zo samovyvolenho sebectva. Predtm, ne sa vne pozrieme na prehlsenia o vlastnej idovskej nadradenosti, je dleit si zapamta, e konenm posdenm je tvoriv spech a historick iny. Dejiny Eurpanov s vekolep. Biela rasa poloila zklady astronmie, fyziky, matematiky, strojrenstva, biolgie, geolgie a medicny. Boli to nai predkovia, ktor zostrojili pyramdy, Parthenon a Pantheon. Boli to nai grcki predkovia, ktor napsali prv romny ako formu umenia a dali svetu filozofiu Sokrata a Plata. Bola to naa rasa, ktor odomkla tajomstv Kopernkovho vesmru a nai udia, ktor vybudovali rmsku republiku a napsali Magnu Chartu, Deklararciu nezvislosti a Kontitciu Spojench ttov. Nai udia vytvorili vek umenie starho Grcka a objavili krsu renesancie. Michelangelovi prdila v ilch naa krv, ke siahol k Bohu na strope Sixtnskej kaplnky, v Leonardovch rukch prdila naa krv, ke vytvaroval chladn kame do teplej krsy Madony a dieaa. Z naich gnov pochdzaj diela Bacha, Mozarta, Beethovena a Wagnera. Nai udia vymysleli automobil, lietadlo, parn stroj, spaovac motor, leteck motor, elektrick svetlo, telefn, rdio a kameru - a dokonca aj siln nstroje, ktor s teraz pouvan proti nm: film a televziu. Mui nho dedistva dali zklady dobe potaov: semikonduktoru, tranzistoru a integrovanmu obvodu. Nai udia vyvinuli matematiku a fyziku a chemick pohon, ktor nm umonil zanecha stopy na Mesiaci. Mohol by som pokraova vo vekch objavoch a spechoch nho eurpskeho dedistva. Vo vekosti Periklovho Grcka, Czarovho Rma alebo Shakespearovho Anglicka nebol takmer iadny idovsk vplyv. Zpadn civilizcia dosiahla tieto vky bez nich. S nimi sme ale padli do hbok marxizmu, freudismu a boaskho rovnostrstva. Rozdiel medzi idmi a nami nachdza svoje vyjadrenie v Disneyovch filmoch a type, ktor vytvoril sasn prezident Disneyovch tdi Michael Eisner. Km Disney a Eisner robili obaja technicky vyspel filmy, Disney uctieval u loveka krsu a vzneenos a divy prrody. Eisner odvrtil toto smerovanie zbavnho obchodu smerom k degenerovanm filmom ako The Crying Game a The Priest, filmom, ktor zobrazuj sexulne odchlky a mravn spustlos, filmy, ktor by Disney ani nepozeral a urite nevyrobil. 208

Zatia o Grci a Eurpania renesancie vytvorili umenie a sochrstvo ukazujce krsu udskho tela, idia umenie odmietli ako "vytesan modlu". Dnes sponzoruj a propaguj degenerovan umenie, ktor je beztvar a podivn a nie umenie vzneen a hrdinsk. Km eurpska faustsk dua prenikla do najhlbch ocenov a dosiahla najvie pohoria a dokonca sa vydala i do vesmru, idia boli len zriedka priekopnkmi. Km my si ctme pdu, Zem, prrodn svet, z ktorho vina Eurpanov dostva denn chlieb, idia sa zhromadili okolo zlata bezduchho a parazitujceho mestskho ivota. Km Freud povaoval genitlne a vyluovacie orgny za kov k vznamu ivota, Carl Jung odmietol Freuda a vyvinul koncept rasovej due. Km idia stle zastvaj nzor oko za oko, Eurpania si osvojili mono nebezpen pravidlo, "kto do teba kameom, ty do neho chlebom". o sa tka inteligencie, idovsk rasisti maj verblnu obratnos, ktorou si vyslili, e Jei Kristus sa o nich vyjadroval ako o otcoch l. V priestorovch zrunostiach, ktor nm dvaj n zmysel umenia a prezieravosti, ktor nm dvaj vyrovnanos a celistvos, vynikme my. Oni s rchlo hovoriaci, ikovn udia, zbehl v umen manipulcie a sprostredkovania. Urite vak nie s nadraden v kvalitch charakteru, ktor tvor vekos a vzneenos naich ud. idovsk genotyp bol urite odoln a prispsobiv a stle sa im me podari, ak to dovolme, zdedi nau Zem ako svoju davu. Zpas vak ete nie je na konci. V naich uoch je bohatstvo ndhernho genetickho materilu, ktor ete doke, e je hodn preitia. Ke sa nai udia prebudia a pouij svojho gnia, idey a odvahu v boji za nae preitie, vazstvo sa stane monm. idia sa prispsobili rozmarom svojho prostredia a zrove si chrnili svoj genotyp. Km sa vak oni prispsobovali, my sme vytvrali. Vytvorili sme technolgie a umenie. Objavili sme krsu tela a due. Objali sme Boha aj prrodu; vedu aj nboenstvo. Nauili sme sa vyrovna vldu a slobodu. Konen spor tchto diametrlne odlinch typov a kultr sa s novm tiscrom rchlo pribliuje. Va idovskch rasistov vldnu ich tla k dominancii rovnako, ako to robila 2000 rokov. Ich evolun stratgia je tak prepracovan, e Eurpania a vetky ostatn rasy teraz trpia pod idovskou hegemniou v celosvetovom meradle. Obsadili pozcie vekej moci v Spojench ttoch a obrtili federlnu vldu proti svojej zakladajcej vine. Dnes sa Amerika pod ich kontrolou stala jedin svetov supervemoc a oni nevhaj a pouvaj ju na presadenie si svojej agendy v celosvetovom mertku. Musme uzna ich politick a socilnu moc, zrove vak vieme, e tto moc priniesla devolciu naej civilizcie. Nepostavenie sa tejto moci me vies jedine k nmu vymretiu a tento fakt dva naej lohe dleitos boja na ivot a na smr - boja, ktor je naliehav pre naich ud a primne pre vetkch ud a nrody na Zemi. Za poslednch 10 rokov som videl vek prebdzanie po celom svete. K tomuto prebdzaniu viedli dve okolnosti. Poprv, idovsk rasisti sa dopustili svojej odvekej hlposti, tm, e proste zali prli aleko. Stali sa takmi npadnmi, e miliny ud ich zanaj vidie takch, akmi skutone s. Podruh, internet zdemokratizoval informcie. idovsk medilne koncerny u nemaj monopol na sprvy, mylienky a nzory. udia teraz mu sami posdi, i dva argument zmysel alebo nie; i je zaloen na faktoch alebo hlposti. Nepotrebuj iadnych idovskch rasistickch vysokch kazov, aby urovali vvoj ich tlaovn alebo ich nzorov. Elektronick pota a komunikcia ria informcie takmer rchlosou svetla. Webov strnky, ako naprklad moja vlastn, davidduke.com, teraz dosahuj k milinom ud na celom svete s pravdou o idovskom rasizme. Samozrejme, t, ktor proti nim otvorene a inne hovoria mu oakva kad druh snh o potlanie, s pouitm vetkych schopnost, ktor maj k dispozci. Nesmie sa zabudn na to, e s rovnako bezohadn ako s mocn. Porazi ich si vyiada vea sebaobetovania. Sloboda si to vak vdy vyadovala. Bez ohadu na to ak osud ma ak, budem pokraova v plnen si svojej povinnosti. Budem naalej hovori pravdu o najvej hrozbe pre udstvo: idovskom rasizme. U je tomu dvno, o som sa rozhodol, e nikdy neodovzdm slobodu mojich ud idovskm rasistom, aj keby si tento boj vyiadal moju vlastn slobodu. Moje rozhodnutie neoslabili akosti, ktor som podstpil, alebo ktor leia predomnou. Bez ohadu na osud, ktor na ma zol moji bezcharaktern protivnci, nenechm sa odstrai od Veci dedistva a slobody, ktor stle osvetuje mj ivot. 209

Pokm budem dcha a ma schopnos, nezostanem mla. Budem sa snai bojova za Eurpanov, Amerianov, Palestnanov a skutone za zkladn udsk prva pre vetkch ud na Zemi. Spolone musme odvne eli a bojova so zlou hrozbou idovskho rasizmu. as je pokroil, ale vo svojom zpase o slobodu mme superzbra: me pravdy. Nalieham na vs; nedovote aby pravda mlky leala, pouite svoju odvahu, aby ste jej dali hlas. Nech bliav me pravdy osvetl cestu k vaej slobode.

210

POZNMKY
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

19. 20. 21. 22.

23. 24. 25.

26.

27.

28.

29. 30. 31.

32. 33.

34. 35.

36. 37.

38.

Shahak, I. (1994). Jewish History, Jewish Religion. Boulder, Colorado. Pluto Press. KJV Deuteronomy 7:6 Jub. 32:18 19 KJV Joshua 6:21; KJV Joshua 10:37; RSV Deuteronomy 20:16 RSV Deuteronomy 20:10-18 KJV Leviticus 25:44-46. KJV Deuteronomy 7:2-3; Ezra 9:12 RSV John 7:13. RSV 1 Thessalonians 2:14-16. Universal Jewish Encyclopedia, Authority p. 637. New Republic. (1992). May. Simon, M. Trans. (1936). 57a Gittin. London. Soncino Press. p.261 The Jewish Press. (1988). Feb. 19. 10A. The Jewish Press. (1988). Feb. 19. 8C. Bermant, C. (1991). Some Carefully And Carelessly Chosen Words, Jewish Chronicle. May 17. Frank, Geyla (1997). Steinlight, Stephen. (2001). Backgrounder. Center for Immigration Studies. October. Hertzberg, A. & Hirt-Manheimer, A. (1998). Relax. It's Okay to be the Chosen People. Reform Judaism. May. Look Magazine. (1962). January 16. Begin, M. (1964). The Revolt: The Story Of The Irgun. Tel-Aviv: Hadar Pub. p.162. Badi, J. (1960). Fundamental Laws Of The State Of Israel. New York. p.156. Reuters News Service (1998). Israelis Now Hold Worship Services at Grave of Their Hero, Baruch Goldstein June 17 New York Journal American (1949). February 3. Andelman, M.S. (1974). To Eliminate the Opiate. New York-Tel Aviv: Zahavia. Ltd. 26 U.S. National Archives. (1919). Record Group 120: Records of the American Expeditionary Forces, June 9. U.S. National Archives. (1919). Record Group 120: Records of the American Expeditionary Forces, June 9. Francis, D. R. (1921). Russia From the American Embassy. New York: C. Scribners & Sons.p.214. Churchill, W. (1920). Zionism versus Bolshevism: A Struggle for the Soul of the Jewish People. Illustrated Sunday Herald. February 8. Associated Press Online. (1999). Balfour Author Was a Jew. Steinlight, Stephen. (2001). Backgrounder. Center for Immigration Studies. October. Rokach, L. (1980). Israel's Sacred Terrorism. Bellmont, Mass: Assoc. Arab American University Grads. Bar-Yosef, Avinoam. (1994). The Jews Who Run Clinton's Court. Maariv. September 2. Sale, Richard.(2003). Staff Change Means Mideast Policy Shift. UPI article in Washington Times. February 28 Associated Press. (2003). Moran forced to Quit Democratic Post. March 14. Ford, Henry, (1920-1922). The International Jew: the World's Foremost Problem. Dearborn Independent. Dearborn, Michigan. Irving, David. (1994). Action Report. Special Edition. Jick Leon A. (1981). The Holocaust: its Use and Abuse within the American Public. Yad Vashem Studies, XIV, p. 316. Jerusalem Goldhagen, D. (1996). Hitler's Willing Executioners: Ordinary Germans And The Holocaust. New York: Knopf, Random House. 211

39. 40. 41.

42. 43.

44.

45. 46.

47. 48.

49.

50. 51. 52. 53.

54. 55. 56. 57. 58.

59.

60.

61.

62. 63. 64.

65.

66.

67. 68. 69. 70. 71. 72. 73.

Who's Who In World Jewry. (1965). New York : Pitman Publishing. Corp. Who's Who In American Jewry. (1927-). New York : The Jewish Biographical Bureau, Inc. Goldwater, B. M. (1960). The Conscience Of A Conservative. Shepherdsville, Kentucky: Victor Publishing Co. Stormer, J. (1964). None Dare Call It Treason. Florissant, Missouri: Liberty Bell Press. Schwarz, F. C. (1960). You Can Trust The Communists. Englewood Cliffs, New Jersey: PrenticeHall. Churchill, W. (1920). Zionism versus Bolshevism: A Struggle for the Soul of the Jewish People. Illustrated Sunday Herald. February 8. Churchill, W. (1920). Zionism versus Bolshevism: A Struggle for the Soul of the Jewish People. U.S. National Archives. (1919). Record Group 120: Records of the American Expeditionary Forces, June 9. Wilton, R. (1920). Last Days of the Romanovs. New York: George H. Doran Co. p.148. U.S. National Archives. (1919). Record Group 120: Records of the American Expeditionary Forces, June 9. Francis, D. R. (1921). Russia From the American Embassy. New York: C. Scribners & Sons. p.214. National Archives, Dept. of State Decimal File, 1910-1929, file 861.00/5067 Nettl, J. P. (1967). The Soviet Achievement. New York: Harcourt, Brace & World. Encyclopedia Judaica. p.791-792. Trotsky, L. (1968). Stalin: An Appraisal of the Man and His Influence. ed. trans. Charles Malamuth. London, MacGibbon & Kee. Shub, David. (1961). Novyi Zhurnal no. 63. Shub, D. (1966). Lenin: a Biography. Harmondsworth, Penguin. Review de Fonds Social Juif. (1970). no. 161. Ben-Shlomo, B. Z. (1991). Reporting on Lenins Jewish Roots. Jewish Chronicle. July 26. p.2. Hoffman, Michael. (1997). Campaign for Radical Truth in History. P.O. Box 849. Coeur d Alene, ID 83816. Ehrenburg won the Order of Lenin and the Stalin Prize and willed his papers to the Israeli Yad Vashem Holocaust Museum. Goldberg, Anatol. (1984). Ilya Ehrenburg : Revolutionary, novelist, poet, war correspondent, propagandist : the extraordinary epic of a Russian survivor. New York : Viking. Solzhenitsyn, A. (1974). The Gulag Archipelago, 1918-1956 : An Experiment in Literary investigation, I-II. Tran. Thomas P. Whitney. London : Collins: Harvill Press. p.79. Aronson, G. (1949). Soviet Russia and the Jews. New York: American Jewish League Against Communism. The Jewish Voice. (1942). New York. January. The Congress Bulletin. (1940).(New York). American Jewish Congress, January 5. George Bernard Shaw, quoted in The Jewish Guardian ( 1931). said: "I have seen the statement which Stalin gave recently to the Jewish Telegraphic Agency on Anti-Semitism and in which the Soviet leader said that under the Soviet laws militant Anti-Semitism is punishable by death." Joseph Stalin (Note to the Jewish Telegraphic Agency). 12th January 1931, Collected Works, vol. 13. Gregor Aronson. (1949). Soviet Russia and the Jews. New York: American Jewish League Against Communism. Encyclopaedia Britannica. (1947). Vol. 2. p.76. Latimer, E.W. (1895). Russia and Turkey in the 19th Century. A. C. McLury & Co. p. 332. Jewish Communal Register of New York City. (1918). p.1018-1019 New York Journal American (1949). February 3. Andelman, M.S. (1974). To Eliminate the Opiate. New York-Tel Aviv: Zahavia. Ltd. 26 Nedava, J. (1971). Trotsky and the Jews. Philadelphia. Jewish Publication Society. Marx, Karl, (1936). Das Kapital. English. New York: The Modern library

212

74.

Marx, Karl, (1932). Capital, the Communist manifesto and other writings. New York: The Modern library. 75. Chicago Jewish Sentinel. (1975). Inside Judaica.. October 30. 76. Barnes Review. (1996). The Racism of Marx and Engles. Oct. vol. 2. 10. p. 3. 77. The Encyclopedia of Zionism in Israel. (1971). New York: Herzl Press/McGraw-Hill. p.496-497. 78. Wilton, R. (1920). Last Days of the Romanovs. New York: George H. Doran Co. 148. 79. Rapoport, Louis. (1990). Stalins War Against The Jews. Free Press/Simon & Schuster. 80. Curtis, William Elroy. (1907). National Geographic Magazine. The Revolution in Russia. May. p.313. 81. Orwell, George. (1948). 1984. 82. Exodus (1960). dir. Otto Preminger United Artists. 83. Kurtzman, Daniel. (1995). Ousted House Historian Seeks Restitution and a Straight Record. Jewish Telegraphic Agency. October 31. 84. Wise (1938). Dr. Wise Urges Jews To Declare Selves As Such. New York Herald Tribune. June 13. p.12. 85. Attack. (1976). Goldmann quoted in Zionism I: Theory. No.42. (Hillsboro.WV. www.natvan.com) 86. (Daily Pilot, Newport Beach/ Costa Mesa, Feb. 28, 2000, front page) 87. Forward. (2000). March 17, issue 88. ("Project Reminds Young Jews of Heritage," The Washington Post, Jan. 17, 2000, p. A19) 89. Bible. King James Version. Ezra chapter 9. 90. KJV Numbers 33:55 91. KJV Joshua 6:21 92. KJV Joshua 10:32-34 93. KJV Joshua 10:37 94. KJV Isaiah 34:2-3 95. RSV Deuteronomy 20:16 96. KJV Deuteronomy 7:2-3 97. KJV Deuteronomy 7:6 98. KJV Ezra 9:12 99. Maimonides, Mishneh Torah. Laws On Murderers 2,4,11. 100. KJV Galatians 3:26-29 101. The Winds of War, War and Remembrance, and others. 102. New York Herald Tribune. (1959). Nov. 17. 103. Dilling, E. (1980). The Jewish Religion. Los Angeles: CDL Report (Renamed From The Plot Against Christianity) 104. Talmud, Sanhedrin. (1935). Soncino Edition. p.400. 105. Simon, M. Trans. (1936). 57a Gittin. London. Soncino Press. p.261 106. Jewish Encyclopedia. (1907). Balaam. p.469. 107. Talmud, Sanhedrin. (1935). Soncino Edition. 5th footnote on p. 388. 108. Funk And Wagnalls Jewish Encyclopedia. (1905). Min. p.594. 109. Encyclopedia Judaica. (1978). Keter Publishing House, Jerusalem, Vol.7 p.411 110. Talmud. (1935). Soncino Edition. 111. Talmud, Sanhedrin (1935). Soncino Edition. p.388. 112. Funk And Wagnalls Jewish Encyclopedia. (1907). Gentile. New York. p.617. 113. Talmud. (1935). Baba Mezia. Soncino Edition. 114a-114b. 114. Funk And Wagnalls Jewish Encyclopedia. (1907). Gentile. New York. p.621. 115. Talmud, Sanhedrin (1935). Soncino Edition. 58b. p.398. 116. Talmud, Baba Kamma. (1935). Soncino Edition. p.211. 117. Talmud, Baba Kamma. (1935). Soncino Edition. p.666. 118. Talmud, Sanhedrin (1935). Soncino Edition. 76a. p.470. 119. Talmud, Sanhedrin (1935). Soncino Edition. 57a. p.388. 120. Talmud, Baba Kamma. (1935). Soncino Edition. 37b. 213

121. 122.

Talmud, Baba Kamma. (1935). Soncino Edition. p.664-665. Talmud, Yebamoth. (1936). Soncino Edition. 98a. 123. Talmud, Abodah Zarah. (1935). Soncino Edition. 22a-b. 124. Talmud, Abodah Zarah. (1935). Soncino Edition. 67b. 125. Funk And Wagnalls Jewish Encyclopedia. (1907). Gentile: Discrimination Against Gentiles. p.617621. 126. Funk And Wagnalls Jewish Encyclopedia. (1907). Gentile. New York. p.617. 127. Talmud, Sanhedrin (1935). Soncino Edition. 105a-b. p.717. 128. Talmud, Sanhedrin (1935). Soncino Edition. 105a-b. p.726. 129. RSV John 8:13T 130. Luther, M. L. (1962).The Jews And Their Lies. Chicago. Christian Press Translated From The Erlangen And Weimar German Editions. (1483- 1546). Works. 1883 D. Martin Luthers Werke; Kritische Gesammtausgabe. Weimar, H. Bhlau, (1883-1985). 131. Random House Websters Unabridged Electronic Dictionary. (1996). Purim. 132. Holiday Observances (1997). Jewish Art In Context. 133. Goldwasser, Phillip. (1998). Bon Appetit. Hosted by the Jewish Communication Network on the Internet. 134. Hess, Moses, (1958). 1812-1875. Rome And Jerusalem. Translated By Maurice J. Bloom. New York: Philosophical Library. 135. Dubnow, S. (1906). Foundation Of National Judaism. Translated From Die Grundlagen Des Nationaljudentums. S.M. Dubnow. Berlin : Jdischer Verlag. 136. Menuhin, Moshe. (1965). The Decadence Of Judaism In Our Time. New York: Exposition Press 137. Menuhin, Moshe. (1965). The Decadence Of Judaism In Our Time. 482-483. 138. Attack. (1976). Goldmann quoted in Zionism I: Theory. no.42. (Hillsboro. WV. www.natvan.com). 139. Brandeis, L. at a speech before the Menorah Society at Columbia University. 140. Herzl, T. (1967). The Jewish State: An Attempt At A Modern Solution Of The Jewish Question. London, Pordes. 141. Wyman, David S. (1985). The Abandonment Of The Jews: America And The Holocaust, 1941 1945. Pantheon. 142. Lazare, Bernard. (1967). Antisemitism: Its History And Causes; Translated From The French. London, Britons Publishing Co. 143. Encyclopaedia Judaica. (1994). Decennial Book, 1983-1992 Events Of 1982-1992 Jerusalem : Encyclopaedia Judaica. 144. De Mille, C. B. (1956). The Ten Commandments. Hollywood. Paramount. 145. Spielberg, S. (1993). Schindlers List. Hollywood. Universal. 146. Jewish Press. Brooklyn, NY. 147. The Jewish Press. (1988). Feb. 19. 10A. 148. The Jewish Press. (1988). Feb. 19. 8C. 149. Bermant, C. (1991). Some Carefully And Carelessly Chosen Words, Jewish Chronicle. May 17. 150. New Republic. (1992). May. 151. Who's Who In World Jewry. (1965). New York : Pitman Pub. Corp. 152. Who's Who In American Jewry. (1927-). New York : The Jewish Biographical Bureau, 153. RSV Joshua 6:21 154. KJV Joshua 10:39 155. RSV Deuteronomy 20:10-18 156. KJV Leviticus 19:18 157. KJV Exodus 20:13, 15, and 17 158. RSV Leviticus 19:18 159. TANAKH. (1985). A New Translation of The Holy Scriptures according to the Traditional Hebrew Text. Philadelphia. The Jewish Publication Society. 160. Talmud - Baba Kamma (1935). 113b. p.666. Soncino Edition. 161. Funk and Wagnalls Jewish Encyclopedia. (1905). Gentile. p.620. 214

162.

Hartung, John. (1995). Love Thy Neighbor: The Evolution of In-Group Morality. Skeptic, Vol. 3. No. 4. 163. KJV Leviticus 25:44-46. 164. KJV Deuteronomy 7:2-6. 165. KJV Leviticus 20:24. 166. KJV Nehemiah 13:3. 167. KJV Deuteronomy 7:4. 168. RSV Ezra 9:1. 169. KJV Ezra 9:2. 170. Schonfield, H. J. (1965). The Passover plot; new light on the history of Jesus. New York: B. Geis Associates. Random House. 171. KJV Hebrews 8:9. 172. Judaism. Encyclopedia Judaica, p. 396. 173. Conservative Judaism, Enc. Encyclopedia Judaica, p. 906. 174. Universal Jewish Encyclopedia, Authority p. 637. 175. Talmud, Sanhedrin (1935). Soncino Edition. 105a-b. p.717. 176. Simon, M. Trans. (1936). 57a Gittin. London. Soncino Press. p.261. 177. Talmud, Sanhedrin (1935). Soncino Edition. 105a-b. p.726. 178. Talmud, Sanhedrin (1935). Soncino Edition. 52b. p.356. 179. Talmud, Sanhedrin (1935). Soncino Edition. 105a-b. p.726. 180. Shahak, I. (1994). Jewish History, Jewish Religion. Boulder, Colorado. Pluto Press. 181. Shahak, I. (1994). Jewish History, Jewish Religion. 97-98. 182. Shahak, I. (1994). Jewish History, Jewish Religion. p.21. 183. Shahak, I. (1994). Jewish History, Jewish Religion. 23 & 93. 184. Goy Talmudic Encyclopedia as quoted by Shahak. 185. Shahak, I. (1994). Jewish History, Jewish Religion. 87. 186. Shahak, I. (1994). Jewish History, Jewish Religion. p.23. 187. Luther, M. L. (1962). The Jews And Their Lies. Chicago. Christian Press Translated From The Erlangen And Weimar German Editions. 1483-1546. Works. 1883 D. Martin Luthers Werke; Kritische Gesammtausgabe. Weimar, H. Bhlau, 1883-1985. 188. RSV Deuteronomy 7:6-12. 189. RSV Romans 9:13, 68, 2426. 190. KJV Hebrews 8:67, 910, and 13. 191. KJV Matthew 21:43-45. 192. KJV John 8:42-48. 193. KJV John 1:47. 194. RSV 1 Thessalonians 2:14-16. 195. RSV Titus1:1314. 196. BBC News. (2001). Internet transcript. November 26. 197. Board of Deputies of British Jews. (2001). Press Release. Nov. 29. 198. Solzhenitsyn, A. (1974). The Gulag archipelago, 1918-1956 : an experiment in literary investigation, I-II. Tran. Thomas P. Whitney. London : Collins : Harvill Press. p.79. 199. RSV John 7:13. 200. KJV Hebrews 8:9. 201. Knight Ridder News Services. (2001). He Wants to Rid Bible of Dark Interpretation of Jews. August 17. 202. Koestler, A. (1976). The Thirteenth Tribe. New York: Random House. 203. Barnes Review. (1997). The Khazars, Non-Semitic Jews. July. Vol.3. p.9. 204. Chase, G. A., & V. A. McKusick (1972). Founder Effect In Tay-Sachs Disease. American Journal Of Human Genetics. 25:p.339-352. 205. The Encyclopedia of Zionism in Israel. (1971). New York: Herzl Press/McGraw-Hill.

215

206.

Glazer, Nathan. (1970). Remembering the Answers: Essays on the American student revolt. New York: Basic Books 207. Britton, F. (1979). Behind Communism. Noontide Press. 208. Cohen, Jacob. (1993). The Rosenberg File. National Review. July 19.: p.48-52 209. Neville, John F. (1997). The Press, the Rosenbergs, and the Cold War. London: Praeger. 210. Strom, Kevin. (1998). We Are All Prejudiced. Internet Article. April 13. 211. Boas, F. (1911). Rev. Ed., (1938). The Mind of Primitive Man. New York. 212. Herskovits, Melville J. (1953). Franz Boas; the science of man in the making. Clifton, NJ: A. M. Kelley, p. 65. 213. Mead, Margaret. (1961). Coming of age in Samoa; a psychological study of primitive youth for Western civilization. Foreword by Franz Boas. New York: Morrow. 214. Freeman, D. (1983). Margaret Mead and Samoa: The Making and Unmaking of an Anthropological Myth. Cambridge University Press. 215. Freeman, D. (1990). The Samoan Reader: Anthropologists Take Stock. Lanham, Maryland: University Press of America. 216. Freeman, D. (1991). On Franz Boas and the Samoan Researches of Margaret Mead. Current Anthropology. p.32, 322-330. 217. Montagu, Ashley. (1945). Man's Most Dangerous Myth: The Fallacy of Race. New York: Columbia University press 218. Pearson, R. (1996). Heredity and Humanity: Race Eugenics and Modern Science.. Washington, DC: Scott-Townsend Publishers. 219. Gelya, F. (1997). Jews, Multiculturalism, And Boasian Anthropology. The American Anthropologist. Vol. 99. #4. p.731-745. 220. New York Review of Books. (2000). 13 April, p.61. 221. Natural History. (1993). Nov. p.12. 222. Yerushalmi, Y. H. (1991). Freud's Moses: Judaism Terminable and Interminable. New Haven: Yale University Press. p.98. 223. Gay, P. (1988). Freud: A Life For Our Time. New York: W. W. Norton. 224. Freud, S. (1939). Moses and Monotheism. New York: Vintage. 225. Freud, S. (1938). Totem and Taboo; Resemblances Between the Psychic Lives of Savages and Neurotics. Harmondsworth, Middlesex: Penguin Books. 226. MacDonald, K. (1996). A People That Shall Dwell Apart. Westport, Connecticut: Praeger. 227. Freud, S. (1969). The Interpretation of Dreams. Trans. J. Strachey. New York. 228. Yerushalmi, Y. H. (1991). Freud's Moses: Judaism Terminable and Interminable. New Haven: Yale University Press. p.45. 229. Yerushalmi, Y. H. (1991). Freud's Moses: Judaism Terminable and Interminable. New Haven: Yale University Press. p.45. 230. Freud, S. (1939). Moses and Monotheism. Trans. by K. Jones. New York: Vintage. .p.114-117. 231. Mannoni, O. (1971). Freud. Trans. R. Belice. New York. p.168. 232. Friedman, Murray. What Went Wrong. (1995). New York: Free Press. 233. Garrow, David.(1983). The FBI and Martin Luther King. Penguin Books, New York. 234. Strom, Kevin Alfred. (1994). The Beast as Saint. Radio broadcast. Printed transcript available from National Vanguard Books, Box 330, Hillsboro, WV 24946. 235. Pappas, T. (1992). A Houdini of Time. Chronicles. November 26-30. 236. Abernathy, R. (1989). And the Walls Came Tumbling Down. New York: Harper & Row. 237. Newsweek. (1998). Books: The Middle of the Journey, Taylor Branchs Grand Civil-Rights History Rolls On. January19. p.62. Quoting from Pillar of Fire: America in the King Years 1963-65. Taylor Branch. Simon and Schuster. 238. Kaye, Evelyn. (1987). A Hole in the Sheet: a Modern Woman Looks at Orthodox and Hasidic Judaism. Secaucus, New Jersey: L. Stuart. 239. Kaye, Evelyn. (1987). A Hole in the Sheet. 240. Jewish Encyclopedia. (1905). Talmudic prayer. p.617. 216

241. 242.

Talmud. (1936). Kethuboth. Soncino Edition. Kethuboth 11b. p.58. Talmud. (1935). Sanhedrin. 69b. p.469. 243. Talmud. (1936). Yebamoth. Soncino Edition. 57b. p.386 244. New York Times. (1992). December 9. 245. Associated Press. (2002). Billy Graham Apologizes for 72 Remarks. March 2 246. Los Angeles Jewish Times, 'Yes, Virginia, Jews Do Control the Media,' Oct.29-Nov. 11, 1999 p. 14 247. Network. (1976). Director: Sidney Lumet. Producer: Howard Gottfried. Screenwriter: Paddy Chayevsky. Editor: Alan Heim. United Artists-MGM. 248. Thunderbolt. P. O. Box 1211 Marietta, GA 30061. 249. Schindlers List. (1993). Universal. Director: Steven Spielberg. Producers: Gerald R. Molen, Steven Spielberg. Screenwriters: Kurt Luedtke, Steve Zaillian. Cinematographer: Janusz Kaminski. Editor: Ewa Braun. 250. Gabler, N. (1988). An Empire of Their Own : How the Jews Invented Hollywood. New York: Crown Publishers. 251. Stein, B. (1979.). The View From Sunset Boulevard. New York: Basic Books. 252. Stein, Ben. (1997). Do Jews Run the Media: You Bet they Do And What of it? E! online Internet Magazine. 253. National Vanguard Books, P. O. Box 330 Hillsboro, WV 24946. Or <http://www.natvan.com> 254. Time. (1962). The Newspaper Collector. July 27. p.56. 255. Robertson, W. (1981). The Dispossessed Majority. Cape Canaveral, Florida. Howard Allen Enterprises, Inc. (PO Box 76, Cape Canaveral, FL 32920). 256. Candour. (1984).Vol. 35. No. 6. 257. As it Happens.(2001). CBC Radio. Dec. 7 258. Las Vegas Review-Journal, (1999). Internet version of the 1st Hundred Men Who Shaped Las Vegas. Part. 2. 259. Birth Of A Nation. (1915). Director, Composer: D.W. Griffith. Screenwriter: Frank E. Woods, D.W. Griffith. Producer: Frank E. Woods. Cinematographer: Billy Bitzer. Editor: James Smith. 260. Gone with the Wind. (1939). Editor: Hal Kern. Producer, Screenwriter: David O. Selznick 261. Dixon, T. (1905). The Clansman: An Historical Romance Of The Ku Klux Klan. New York: Grosset & Dunlap,. 262. Barnes Review. (1997). Birth of a Nation. July. vol. 3. n. 7 p. 27. 263. Shakespeare, W. (1600). The Excellent History Of The Merchant Of Venice: With the extreme cruelty of Shylock the Jew towards the saide merchant, in cutting a just pound of his flesh and the obtaining of Portia by the choyse of three caskets. London: J. Roberts. 264. Canadian Jewish News. (1991). January 31. p.33. 265. Farewell Uncle Tom.[1972] Cannon Releasing Corporation. 266. Medved, M. (1996). Jews Run Hollywood, So What? Moment. August. 267. Priest. (1994). Miramax Films. 268. The Crying Game. (1992). Miramax Films. 269. Seven Years In Tibet. (1997). Sony Pictures Entertainment, TriStar Pictures, Mandalay Entertainment, Reperage & Vanguard Films, Applecross. 270. Brando, Marlon. [with Robert Lindsey] Brando. (1994). Songs My Mother Taught Me. Random House of Canada, Toronto. P.107-111 271. Ibid. p.111 272. Ibid. p.231 273. Ibid. p.388 274. Larry King Live. (1996). Guest: Marlon Brando. Friday, April 5. 275. Bar-Yosef, Avinoam. (1994). The Jews Who Run Clinton's Court. Maariv. September 2. 276. Curtiss, Richard. (1986). quoted in A Changing Image: Americans' Perceptions of the Arab-Israeli Dispute, American Educational Trust. p. 267 277. Fulbright, Sen. William. (1973). Face the Nation. CBS: New York. April 15.

217

278.

Buckley, William F. (1970). McCarthy and His Enemies; The Record and Its Meaning. New Rochelle, New York: Arlington House. 279. Wall Street Journal. (1978). American Jews and Jimmy Carter. March 2. p.18. 280. Getler, Michael. (1974). Pentagon Chief Suggests Israel Lobby Has Too Much Influence. Los Angeles Times. 281. San Francisco Chronicle. (1968). November 23. p.9. 282. Bar-Yosef, Avinoam. (1994). The Jews Who Run Clinton's Court. Maariv. 283. Bar-Yosef, Avinoam. (1994). The Jews Who Run Clinton's Court. Maariv. 284. Bar-Yosef, Avinoam. (1994). The Jews Who Run Clinton's Court. Maariv. 285. Jonathan Broder. (1997). Salon. February 17. 286. The New York Times News Service. (1997). Albright Upbraids Stubborn Balkan Leaders: Refugees. June 1. 287. The Spotlight The leading anti-Zionist newspaper in the United States. Published by Liberty Lobby 300 Independence Ave. SE Washington, D.C. 20003 288. Jewish Week. (1997). March 3. 289. Jewish Week. (1997). January 24. 290. New York Times. (1997). October 4. 291. Steinlight, Stephen. (2001). Backgrounder. Center for Immigration Studies. October. 292. Ibid. 293. Ibid. 294. Ibid 295. Ibid 296. The Times-Picayune. (1998). Swiss banks, Holocaust survivors settle war claims. August 13. p.A13. 297. Findley, Paul. (1989). They Dare to Speak Out: People and Institutions Confront Israel's Lobby. Chicago, Illinois: Lawrence Hill Books. 298. Bar-Yosef, Avinoam. (1994). The Jews Who Run Clinton's Court. Maariv. 299. Network (1976). Director: Sidney Lumet. Producer: Howard Gottfried. Screenwriter: Paddy Chayevsky. Editor: Alan Heim. United Artists-MGM. 300. Steinlight, Stephen. (2001). Backgrounder. Center for Immigration Studies. October. 301. Kornberg, R. (1993). Theodore Herzl: From Assimilation to Zionism. Bloomington: Indiana University Press. inner quote from Herzl diary, 161. 302. Microsoft Encarta 96 Encyclopedia. (1993-1995). "Anti-Semitism." Microsoft Corporation. Funk & Wagnalls Corporation. 303. Grolier's Encyclopedia. Anti-Semitism. 304. Heschel, Susannah. (1993). Anti-Semites Against Anti-Semitism. Tikkun, November/December. p.52. 305. Todd Endelman, (1979). The Jews of Georgian England, 1714-1830. Philadelphia. p.95. 306. Wisse, Ruth. (1991). The Twentieth Centurys Most Successful Ideology. Commentary. Vol. 91, #2. February. p.33. 307. Jerusalem Post. (1990). Editorial. ). September 15. p.24. 308. Hertzberg, A. (1993). Is Anti-Semitism Dying Out? New York Review of Books, XL (12), p.51-57. 309. Lewis, N. and Reinhold, M. (1955). Roman Civilization: Sourcebook II: The Empire. Harper Torchbooks: New York. 310. Bishop, John. (1964). Nero: the Man and the Legend. Robert Hale Limited: London. 311. The Times-Picayune. (1998). Study Affirms Genetic Link in Jewish Priestly Class. July 9. p.A11 312. Twain, M. (1899). Concerning the Jews. Harper's Monthly Magazine. September. 313. Rose, P. L. (1990). Revolutionary Antisemitism in Germany, from Kant to Wagner. Princeton, New Jersey: Princeton University Press. p.7. 314. KJV. Deut. 23:20. 315. KJV. Deut. 23:21.

218

316.

The Code of Maimonides, ed. L. Nemoy. (1965). Yale Judaica Series. New Haven, Connecticut: Yale University Press. 317. Roth, C. (1978). A History of the Jews in England, 3rd edition. Oxford: The Clarendon Press. 318. Chazan, R. (1973). Medieval Jewry in Northern France: A Political and Social History. Baltimore: The Johns Hopkins University Press. 319. Weinryb, B. D. (1972). The Jews of Poland: A Social and Economic History of the Jewish Community in Poland from 1100 to 1800. Philadelphia:The Jewish Publication Society of America. 320. Neuman, A. A. (1969). The Jews in Spain: Their Political and Cultural Life During the Middle Ages; Vols. I & II. New York: Octagon Books. (Originally published in 1942.) 321. Baldwin, J. W. (1986). The Government of Philip Augustus: Foundations of French Royal Power in the Middle Ages. Berkeley: University of California Press. 322. Rabinowitz, L. (1938). The Social Life of the Jews of Northern France in the XII-XIV Centuries as Reflected in the Rabbinical Literature of the Period. London: Edward Goldston Ltd. 323. Luchaire, A. (1912). Social France at the Time of Philip Augustus. New York: Frederick Ungar. 324. Encyclopedia Britannica (1952).Vol. 13. Jews. p.57. 325. Davidson, N. (1987). The Inquisition and the Italian Jews. Inquisition and Society in Early Modern Europe. Totowa, New Jersey: Barnes & Noble. 326. Haliczer, S. (1987). Inquisition and Society in Early Modern Europe Trans. S. Haliczer. Totowa, New Jersey: Barnes & Noble. 327. Pullan, B. (1983). The Jews of Europe and the Inquisition of Venice, 1550-1670. London: Basil Blackwell. p.159. 328. Kornberg, R. (1993). Theodore Herzl: From Assimilation to Zionism. Inner quote from Herzl diary. Bloomington, Indiana: Indiana University Press. p.183. 329. Kornberg, R. (1993). Theodore Herzl: From Assimilation to Zionism. p.161-162. 330. Kornberg, R. (1993). Theodore Herzl: From Assimilation to Zionism. p.183. 331. Aquinas, Thomas. On the Governance of the Jews. 332. Finkelstein, L. (1924). Jewish Self-Government in the Middle Ages. Westport, Connecticut: Greenwood Press. p.280. 333. Katz, J. (1961). Tradition and Crisis: Jewish Society at the End of the Middle Ages. New York. The Free Press of Glencoe. p.24. 334. KJV. Lev. 25:14. 335. Katz, J. (1961). Tradition and Crisis: Jewish Society at the End of the Middle Ages. New York: The Free Press of Glencoe. p.61. 336. Kaufman, Debbie. (2001). Why American CEOs of Israeli Firms Fail. Haaretz. Dec. 6. 337. Ibid. 338. Roth, C. (1974). A History of the Marranos, 4th ed. New York: Schocken Books. 339. Random House Unabridged Websters Electronic Dictionary. Marrano. 340. Shaw, S. J. (1991). The Jews of the Ottoman Empire and the Turkish Republic. New York: New York University Press. 341. Hundert, G. D. (1992). The Jews in a Polish Private Town: The Case of Opatow in the Eighteenth Century. Baltimore: Johns Hopkins University Press.. 342. Hundert, G. D. (1992). p.54. 343. Hundert, G. D. (1992). p.57. 344. Liebman, A. (1979). Jews and the Left. New York: John Wiley & Sons. p.267-268. 345. Encyclopaedia Britannica. (1947). Vol. 2. p.76. 346. Mosse, W. E. (1987). Jews in the German Economy: The German-Jewish Economic lite 18201935. Oxford, U.K.: The Clarendon Press. 347. Gordon, S. (1984). Hitler, Germans, and the "Jewish Question. Princeton, New Jersey: Princeton University Press. 348. Birmingham, Stephen (1967). Our Crowd: The Great Jewish Families of New York. New York: Harper & Row.

219

349.

Ehrlich, J. and Rehfeld B. (1989). New Crowd: Changing of the Jewish Guard on Wall Street. Boston: Little, Brown & Company. 350. Schwartz, M. (1987). Irangate and Boesky Affair Worrisome to Jews. Palm Beach Jewish World. January 30. 351. Newsweek. (1971). November 17. 352. Anderson, J. ( 1971). Israel is Crooks Promised Land. Washington Post. December 19. 353. Messick, H. (1971). Lansky. New York: Putnam. p.276-277. 354. Bugsy. (1991). Director: Levinson, B. Screenwriter: Toback,J. Tristar. 355. Messick, H. (1971). Lansky. New York: Putnam. p.8-10. 356. Brokhin, Y. (1975). Hustling on Gorky Street. Dial Press. 357. Simis, K. (1982). USSR: The Corrupt Society. Simon and Schuster. 358. Friedman, R.R. (1998). The Most Dangerous Mobster in the World. Village Voice. May 26. 359. Ibid. 360. Luther, M. (1974). Quoted by Leon Poliakov. The History of Anti-Semitism. New York. p.233, note 10. 361. Higgins, James V. and Hoover, Barbara. (2001). Work, Play Are All One to Taubman. The Detroit News, May 3. p.1, 4A 362. Michaels, James. (1996). Keeping the Old KGB Busy. Forbes. Dec. 30. p. 10 363. Forbes. (1996). Godfather of the Kremlin? Dec. 30.1996. p. 90-96 364. Mellow, Craig. (1997). Russia's Robber Barons. Fortune. March 3. p.120-126 365. RSV. Lev. 25:44. 366. Marcus, J. (1952). Jews. Encyclopaedia Britannica. Vol. 13. p.57. 367. Grayzel, S. (1948). A History of the Jew: From Babylonian Exile to the End of World War II. Philadelphia Jewish Publication Society of America. p.312. 368. White, W. (1966). Who Brought the Slaves to America? White Publishing. 369. Barnes Review. (1997). Who Really Engaged in the African Slave Trade. Sept. 92. 370. Raphael, Marc. (1983). Jews and Judaism in the United States: A Documentary History. New York: Behrman House, Inc. Vol. 14. Raphael is the editor of American Jewish History, the journal of the American Jewish Historical Society at Brandeis University in Massachusetts. 371. Platt, Virginia B. (1975). And Dont Forget the Guinea Voyage: The Slave Trade of Aaron Lopez of Newport. William and Mary Quarterly. Vol. 32,# 4. 372. Marcus, J. (1970). The Colonial American Jew: 1492-1776. Detroit, Michigan: Wayne State University Press. 373. Marcus, J. (1974). The Jew and the American Revolution. Cincinnati, American Jewish Archives. 3[3 374. Liebman S. B. (1982). New World Jewry 1493-1825: Requiem for the Forgotten. KTAV, New York, p.170, 183. [Liebman is an attorney; LL.B., St. Lawrence University, 1929; M.A. (Latin American history), Mexico City College, 1963; Florida chapter American Jewish Historical Society, 1956-58; Friends of Hebrew University, 1958-59; American Historical Society Contributor to scholarly journals on Jewish history. 375. Wiznitzer, A. (1960). Jews in Colonial Brazil .p. 72-3 [Note: Wiznitzer, Arnold Aharon, educator; Born in Austria, December 20, 1899; Ph.D., University of Vienna, 1920; Doctor of Hebrew Literature, Jewish Theological Seminary of America; Emeritus research professor, University of Judaism, Los Angeles; Contributor to historical journals in the United States and Brazil including the Journal of Jewish Social Studies and the Publications of the American Jewish Historical Society. Former president, Brazilian-Jewish Institute of Historical Research.] 376. Marcus, J. (1989 United States Jewry). 1776-1985. Detroit: Wayne State University Press, p.586. 377. The Secret Relationship between Blacks and Jews. (1991). Prepared by the Historical Research Department of the Nation of Islam. Chicago, Illinois: Latimer Associates. 378. Spielberg, S. (1997). Amistad. Los Angeles: Dreamworks. 379. Raphael, Marc. (1983). Jews and Judaism in the United States: A Documentary History. New York: Behrman House, 220

380. 381.

Bristow, E. J. (1983). Prostitution and Prejudice. New York: Shocken books. Bristow, E. (1986). Studies in Contemporary Jewry, II. Bloomington, Indiana: Indiana University Press. p.310. 382. Specter, M (1998). Slave traders Lure Slavic Women. Times-Picayune. New York Times News Service. January 11. 383. Specter, M (1998).[or]Ibid 384. Specter, M (1998).[or]Ibid 385. Katz, Samuel M. (1998). Hookers in the Holy Land. Moment. April. p.45-78. 386. Katz, Samuel M. (1998). Hookers in the Holy Land. p.47. 387. Katz, Samuel M. (1998). Hookers in the Holy Land. p.48. 388. Katz, Samuel M. (1998). Hookers in the Holy Land. p.49. 389. Josephus, F. (1989). The Works of Josephus, Antiquities of the Jews. Complete and unabridged, trans., W. Whiston. Peabody, Massachusetts: Hendrickson Publishers. (12:224). 390. Josephus, F. (1989). The Works of Josephus, Antiquities of the Jews. (12:224) 391. Alon, G. (1989). The Jews on Their Land in the Talmudic Age (70-640 C. E.). Trans. G. Levi from Hebrew. Cambridge: Harvard University Press (Originally published in 1980, 1984 by the Magnes Press, Hebrew University, Jerusalem) p.16. 392. Avi-Yonah, M. (1976). The Jews under Roman and Byzantine Rule: A Political History of Palestine from the Bar Kokhba War to the Arab Conquest. Jerusalem: The Magnes Press, reprinted 1984. p.261. 393. Parkes, J. (1934). The Conflict of the Church and the Synagogue: A Study of the Origins of Antisemitism. London: The Soncino Press. p.263, 257-258. 394. Grant, M. (1973). The Jews in the Roman World. New York: Charles Scribner's Sons. p.288. 395. Ibid. p.289. 396. Jones, A. H. M. (1964). The Later Roman Empire 284-602: A Social Economic and Administrative Survey, 2 vols. Norman, Oklahoma: University of Oklahoma Press. p.950. 397. Shaw, S. J. (1991). The Jews of the Ottoman Empire and the Turkish Republic. New York: New York University Press. p. 25. 398. Ibid. p.26. 399. Shaw, S. J. (1991). The Jews of the Ottoman Empire and the Turkish Republic. New York: New York University Press. p.77. 400. Amador de los Rios, R. (1875-1876). Historia Social, Politica y Religiousa de los Judios de Espaa y Portugal. Madrid. Vol. I. 401. Ballesteros y Beretta, A. (1918-1936). Historia de Espaa y Su Influencia en la Historia Universal. Barcelona. Vol. II. 402. Castro, A. (1954). The Structure of Spanish history. Trans. E. L. King. Princeton, New Jersey: Princeton University Press. 403. Stillman, N. A. (1979). The Jews of Arab Lands: A History and Source Book. Philadelphia: The Jewish Publication Society of America. 404. Irving, D. (1981). Uprising! London: Hodder and Stoughton. 405. RSV. Genesis 37:6,7. 406. RSV. Genesis 37:26 407. RSV. Genesis 39:7-23 408. RSV. Genesis 41:33. 409. RSV. Genesis 47:14. 410. RJV. for all of above quotes. 411. Weizmann, C. (1949). Trial and Error: The Autobiography of Chaim Weizmann. New York: Harper and Brothers. p.90. 412. KJV. Genesis 25:23-33 413. KJV. Genesis: 27: 19-39 414. Patai, R. (1977). The Jewish Mind. New York: Scribners. p.234. 415. Aleichem, S. (1937). Funem Yarid. New York. 221

416. 417.

Hook, S. (1989). On Being a Jew. Commentary. Vol. 88, # 4. October 29. Spitz, L. (1946). Sermon by rabbi Leon Spitz. American Hebrew. March1. 418. Truman, Harry S. (1945). As quoted from the diaries of Henry A. Wallace from his papers at the University of Iowa. Included in Victory Laskys book, It Didnt Start Watergate. 419. Halkin, Hillel. (1998). Here to stay: An Unrepentant Zionist Reflects on his Aliyah. Moment. p.5. 420. Menuhin, Moshe. (1965). The Decadence of Judaism in Our Time. New York: Exposition Press, Inc. p.159. 421. Menuhin, Moshe. (1965). The Decadence of Judaism in Our Time. New York: Exposition Press, Inc. p.397. 422. Encarta Encyclopedia. (1996). Funk and Wagnalls. 423. Brenner, Lenni. (1984). The Iron Wall : Zionist Revisionism from Jabotinsky to Shamir. Totowa, New Jersey. : Biblio Distribution Center 424. Jabotinsky, V. (1923). The Iron Wall: We And The Arabs. 425. Look Magazine. (1962). January 16. 426. Barnes Review. (1997). The Balfour Declaration. Jan. vol. 3. 427. Encarta. Balfour Declaration. 428. George, D. L. Memoirs Of The Peace Conference. p.726. 429. Landman, S. (1936). Great Britain, Great Britain:] The Jews And Palestine. London: New Zionist Press. p.3-6. 430. Grose, P. (1984). Israel In The Mind Of America. New York: Knopf. p.64. 431. Associated Press Online. (1999). Balfour Author Was a Jew. 432. Encarta. Balfour Declaration. 433. Trial Of The Major War Criminals Before The International Military Court. Nuremberg : November 14th 1945 Oct. 1 1946. Official French Text. 26th April 1946. Debates, Tome XII. D 321. 434. Daily Express. (1933). Judea Declares War on Germany. March 24. p.1. 435. Dawidowicz, L. (1976). Memo Of June 21, 1933, In: A Holocaust Reader. New York: Behrman. p.150-155. 436. Nicosia, F. R. (1985). The Third Reich And The Palestine Question. Austin: University Of Texas. p.42. 437. Niewyk, D. L. (1980). The Jews In Weimar Germany. Baton Rouge. p.94-95,126-131,140-143. 438. Nicosia, F. (1985). Third Reich. p.1-15. 439. Prinz, J. (1934). We Jews. [Wir Juden.] Berlin: Erich Reiss. 440. Hohne, H. (1971). The Order Of The Death's Head. Ballantine. p.376. 441. Herzl, T. (1970). Jewish State. New York: Herzl Press. p.33, 35, 36. 442. Weckert, I. (1981). Feuerzeichen: Die Reichskristallnacht. TBingen: Grabert. p.212. 443. Black, E. (1984). The Transfer Agreement. New York: MacMillan. p.73. 444. Herzl, T. (1897). Der Kongress. Welt. June 4. Reprinted In: Theodor Herzls Zionistische Schriften (Leon Kellner, Ed.), Erster Teil, Berlin: Jdisher Verlag, 1920, p. 190 (And p. 139). 445. Rundschau. (1935). September 17. Quoted In: Yitzhak Arad, With Y. Gutman and A. Margaliot, Eds. Documents On The Holocaust (Jerusalem: Yad Vashem. (1981). p.82-83. 446. Kern, E. (1935). Verheimlichte Dokumente. Der Angriff. Munich. (1988). December 23. p.148. 447. Nicosia, F. (1985). Third Reich. p.56. 448. Brenner, L. (1983). Zionism In The Age Of The Dictators. p.138. 449. Margaliot, A. (1977). The Reaction. Yad Vashem Studies Jerusalem. Vol. 12. p.90-91. 450. Levine, H. (1975). A Jewish Collaborator In Nazi Germany. Central European History. Atlanta. September. p.251-281. 451. Wise (1938). Dr. Wise Urges Jews To Declare Selves As Such. New York Herald Tribune. June 13. p.12. 452. Nicosia, F. (1935). Das Schwarze Korps. September 26. Quoted In: The Third Reich And The Palestine Question (1985), p.56-57. 453. Nicosia, F. (1985). Third Reich. p.63-64, 105, 219-220. 222

454. 455.

Nicosia, F. (1985). Third Reich. p.141-144. Wistrich, R. (1985). On Hitler's Critical View Of Zionism In Mein Kampf. See Vol. 1, Chap. 11. Quoted In: Hitler's Apocalypse. p.155. 456. Nicosia, F. (1985). Third Reich. p.26-28. 457. Kotze, H. V. (1974). Heeresadjutant Bei Hitler. Stuttgart. p.65, 95. 458. Arad, Y. (1981). Documents On The Holocaust. p.155. 459. Barnes Review. (1995). Secrets of the Mossad. Sept. p. 11. 460. Feilchenfeld, W. (1972). Haavara-Transfer Nach Palstina. Tbingen: Mohr/Siebeck. 461. Yisraeli, David (1971). The Third Reich And The Transfer Agreement, Journal Of Contemporary History. London. No. 2. p.129-148. 462. Encyclopaedia Judaica. (1971). Haavara. Vol. 7. p. 1012-1013. 463. Nicosia, F. (1985). The Third Reich. p.44-49.[consistency!] 464. Hilberg, R. (1985). The Destruction Of The European Jews. New York: Holmes & Meier, p.140141. 465. Levy, R. S. (1984). Commentary, Sept. 68-71.32. 466. Original Document In German Auswurtiges Amt Archiv, Bestand 47-59, E 224152 And E 23415558. 467. Yisraeli, D. (1974). The Palestine Problem In German Politics 1889-1945. Israel. p.315-317. 468. Polkhen, K. (1976). The Secret Contacts. Journal Of Palestine Studies. Spring-Summer. p.78-80. 469. Yoar-Gelber. (1939-1942).Zionist Policy And The Fate Of European Jewry. Yad Vashem Studies. Vol. XII. p.199. 470. Rosenblum, H. (1958). Yediot Aahronot. Jewish Newsletter. New York. November. 471. Bar Zohar. (1966). Le Prophte Arm : Ben Gourion. Fayard. Paris. p.146. 472. United Nations General Assembly. (1965). The International Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination. 473. Shahak, I.. The Racism Of The State Of Israel. p.57. 474. Badi, J. (1960). Fundamental Laws Of The State Of Israel. New York. p.156. 475. Oz Amos. (1983) Les voix d`Israel, Calmann-Lvy, Paris, translated by Guy Seniak, The interview is on pages 79-91. 476. U.N. Archives. (1948). A. 648. September 16. p.14. 477. U.N. Archives. (1948). A. 648. September 16. p.14. 478. KJV. Joshua 23:12-13. 479. Exodus (1960). Director & Producer: Otto Preminger. United Artists. 480. De Reynier, J. (1950). Chief Representative Of The International Committee Of The Red Cross In Jerusalem. (A Jerusalem Un Drapeau Flottait Sur La Ligne De Feu', Geneva. 481. Yediot Ahronot. (1972). April 4. 482. Ankori, Zvi (1982). Davar. April 9. 483. Begin, M. (1964). The Revolt: The Story Of The Irgun. Tel-Aviv: Hadar Pub. p.162. 484. Haber, E. (1979). Menachem Begin, The Man And The Legend. New York: Delle Book. p385. 485. Erlich, G. (1992). Not Only Deir Yassin. Hebrew Daily Ha'ir. May 6. 486. Rokach, L. (1980). Israel's Sacred Terrorism. Bellmont, Mass: Assoc. Arab American University Grads. 487. Ibid. 488. Ibid. 489. Israel Kahan Commission. 490. United Press International. (2001) Sharon fears to visit Belgium. Sept. 7. 491. Ha'aretz. (2001). As long as he doesn't hurt us again. Feb. 16, 2001 492. Los Angeles Times. (1998). Mossad's Checkered Past. Home Edition. pp A- Feb. 27. 493. Fisk, R. (1996). Massacre In Sanctuary: Eyewitness. The Independent. April 19. p.1. 494. Le Monde. (1993). September 12. p.118. 495. Phil Reeves. (2001) War On Terrorism: Israel - Assassins kill general. Independent. Oct. 18. 496. Phil Reeves. (2001) War On Terrorism: Israel - Assassins kill general. Independent. Oct. 18. 223

497. 498.

The Independent. (2001) BBC staff are told not to call Israeli killings 'assassination'. August 4. Sami Sockol, Moshe Reinfeld (1998) May 20. the Israeli daily, Ha'aretz 499. Joel Greenberg (1993). Israel Rethinks Interrogation of Arabs. New York Times Aug. 14 500. Weizman, Steve. (2001). Rights Groups Cite Israel Torture. AP Online. Nov. 11 501. Jonathan Alter. (2001). Time To Think About Torture; Its a new world, and survival may well require old techniques that seemed out of the question. Newsweek, Nov. 5. 502. St. Louis Post-Dispatch (2001). U.S. Now might have to consider what once was unthinkable, Dershowitz says. Nov. 5. 503. Ostrovsky, V. The Other Side Of Deception(confessions of a former Jewish MOSSAD agent for Israel) p.188 504. Stahl, Leslie. (1996). Interview on CBS. May 11. 505. Mahnaimi, Uzi and Colvin, Marie. (1998). Israel planning 'ethnic' bomb as Saddam caves in. The Sunday Times in the UK. Nov. 15. 506. Ennes, J. (1979). Assault On The Liberty. New York: Random House. 507. Bernard Reich. (2001). Encarta Encyclopedia. Ben Gurion. 508. Katz, Samuel M. (1998). Israel's covert crisis Moment. Oct.1. 509. Weiner, Tim. (1999) U.S. Now Tells of Much Deeper Damage by Pollard. New York Times, 11 Jan. 510. Hersh, Seymour. (1999) The Traitor: The Case Against Jonathan Pollard. The New Yorker Magazine. January 18. 511. Margolis, Eric. (1999). Jonathan Pollard: No Jewish Patriot. Toronto Sun. Jan. 14. Description: From the Toronto Sun, 1999. 512. Los Angeles Times. (1997). Engineer Admits Divulging Secrets to Israel. Feb. 20. 513. Fox Network News. (2001). Top Stories. Dec.12 514. Bar-Yosef, Avinoam. (1994). The Jews Who Run Clinton's Court. Maariv. 515. Sale, Richard. (2003). Staff Change Means Mideast Policy Shift. UPI article in Washington Times. February 28. 516. PIA (2001). From a monitored news broadcast of Yid Israel radio. Oct. 3. and also reported in Pravda. 517. Amotz Asa-El and Dan Williams. (2001). Trading places. Jerusalem Post. Sept. 28. 518. Statement of former Israeli Prime Minister Netanyahu before the U.S. Government Reform Committee. (2001). Sept. 20. 519. Jerusalem Post. (2001). Thousands of Israelis missing near WTC, Pentagon. Sept. 12. 520. Lipton, Eric. (2001). Estimates of toll may be too high. New York Times. Sept. 22. 521. McWilliams, Brian. (2001) Instant Messages To Israel Warned Of WTC attack. Newsbytes. Sept. 27. 522. Dror, Yuval. (2001). Odigo says workers were warned of attack. Ha'aretz. Sept 29. 523. Ibid. 524. Melman, Yossi. (2001). 5 Israelis detained for `puzzling behavior' after WTC tragedy. Haaretz. Oct. 14 525. Associated Press. (2002). U.S. Deports Israelis Amid Warnings of Espionage Activities March 5. 526. Le Monde. (2002). March 5. 527. Hosenball, Mark. (2002). Newsweek. Periscope. Pg. 8. Nov. 25. 528. Bennet, James. (2001). Spilled Blood Is Seen as Bond That Draws 2 Nations Closer. NY Times. International section. Sept. 12. 529. Look Magazine. (1962). January 16. 530. Gross, F. B. (1975). Faces of Death. MPI Home. 531. Irving, D. (1964). Destruction of Dresden. New York: Holt, Rinehart and Winston. 532. Barnes Review. (1966). Aerial Bombing of German Cities. March/April Vol. 4. p. 2. 533. Barnes Review. (1996).The Mass Expulsion of Ethnic Germans. Oct. 96 Vol. 2. 10 534. Bacque, J. (1989). Other Losses. Canada: Stoddart Publishing. 535. Kaufman, Theodore N. (1941). Germany must Perish! New York: Gordon Press.

224

536.

Frank, Anne. (1952). Diary of a Young Girl. Translated from the Dutch by B. M. MooyaartDoubleday, with an introduction by Eleanor Roosevelt. Garden City, New York: Doubleday. 537. Ibid. 538. Wiesel, E. (1969). Night. New York: Avon Books. p.41-44, 79, 93. 539. D. Calder. (1987). The Sunday Sun. [Toronto, Canada. May 31. p.C4. 540. Wiesenthal, S. (1967). The Murderers Among Us. New York: McGraw-Hill 541. Encyclopaedia Britannica (1952). 542. Encyclopaedia Britannica (1947),(1952). & (1956). 543. Encyclopaedia Britannica. (1967). 544. Paroles d'tranger (1982). Editions du Seuil. 86. 545. Kennedy, J. F. (1963). Profiles in Courage. New York: Pocket Books. 546. Ibid. 547. Ibid. 548. Ibid. 549. Washington Daily News. (1949). January 9. 550. Sunday Pictorial. (1949). January 23. London. 551. Chicago Daily Tribune. (1948). February 23. 552. Blumenson, M. (1972). The Patton Papers. Boston: Houghton Mifflin. 553. Sack, J. (1993). An Eye For An Eye. New York: Basic Books. 554. Bacque, James (1997). Crimes and Mercies : The Fate of German Civilians Under Allied Occupation, 1944-1950. Toronto: Little, Brown and Company, Canada. 555. Barnes Review. (1997). Anderson File: The Movie and the Truth. vol. 3. p. 17. 556. Holocaust Revisionism Source Book. (1994). Quote from Vanity Fair. pg.1. 557. Butler, R. (1983). Legions of Death. England. p.235-237. 558. Nuremberg exhibit, U.S.S.R. p.197. 559. Porter, Carlos. (1988). Made in Russia. Facsimile reprint from (IMT (Blue Series) vol.1. p.252.). p.159. 560. Wiesenthal, S. (1946). Die Neue Weg. 17/18 p.4-5 561. Shirer, W. L. (1960). The Rise and Fall of the Third Reich : A History of Nazi Germany. New York. p.971 562. Laqueur, W. (1981). The Terrible Secret : Suppression of the Truth About Hitler's "Final Solution." Boston: Little, Brown and Company. 563. Sereny, Gitta. (1974). Into That Darkness: From Mercy Killing to Mass Murder. New York: McGraw-Hill. p.141. 564. Los Angeles Times. (1981).Nazi Soap Rumor During World War II. May 16. p.II/2. 565. Toronto Globe & Mail. (1990). April 25. 566. Barnes Review. (1998). The Myth that Refuses to Die. Mar/Apr. Vol. 4. P. 63. 567. Hugo, R. (1983). The Hitler Diaries. New York: Morrow. 568. After much intimidation Cole later repudiated his revisionist viewpoints, but the tape of Francizek Piper remains. 569. Van Pelt, R. J. & Dwork, D. (1996). Auschwitz: 1270 to Present. New Haven and London: W.W. Norton & Company. p.363-364. 570. Hinsley, F. H. (1984). British Intelligence in the Second World War: Its Influence on Strategy and Operations. New York: Cambridge University Press. 571. Pressac, J. C. (1989). Auschwitz: Techniques and Operation of the Gas Chambers. New York: Beate Klarsfeld Foundation. 572. Mayer, A. J. (1988). Why Did The Heavens Not Darken?: The "Final Solution" In History. New York: Pantheon Books. p.365 573. Ibid.]p.362. 574. Comptons Multimedia Encyclopedia. (1991). Miriam Webster. 575. Ibid. 576. Finkelstein. N. (2002) The Holocaust Industry. New York. Verso 225

577. 578.

Hilberg, R. (1961). The Destruction of the European Jews. New York: Harper & Row. The Revised Hilberg. (1986). Simon Wiesenthal Annual. Vol. 3. 294. 579. Kelley, J., Eisler, P., Kelly K. (1997). Silent Witness. USA Today. May 2. FINAL Page 13A. 580. Barnes Review. (1997). Red Rampage 1945. April. vol. 3. 581. Kennedy, J.F. Profiles in Courage. 582. Mason, A. T. (1956). Harlan Fiske Stone: Pillar of the Law. Viking Press. p.746. 583. Hilberg, R. (1996). Holocaust. Encarta Encyclopedia. 584. Barnes Review 585. Goldmann, N. (1978). The Jewish Paradox. New York: Grosset & Dunlap. 586. Ibid. p.122-123. 587. Wiesel, E. (1982). Legends of Our Time. (chapter 12: Appointment with Hate.) New York: Shocken Books. p.142. 588. Dina Kyriakidou. (1996). Le Pen Fights Fine. Reuters Wire Service. June 21. 589. Churchill, Winston, Sir. (1989). The Second World War. Norwalk, Connecticut: Easton Press. Indexes: 1. Gathering storm -- 2. Their finest hour -- 3. Grand Alliance -- 4. Hinge of fate -- 5. Closing the ring -- 6. Triumph and tragedy. 590. Eisenhower, Dwight D. (1997). Crusade in Europe. Baltimore, London: Johns Hopkins University Press. 591. Wiesenthal Center Press Release (1997). December 8. 592. Counterpunch. (2001). A Conversation with Norman Finklestein. Dec. 3. 593. Barnes Review. (1997).Truth for Germany: The Guilt Question of the Second World War. December. Vol. 3. 12. 594. Daily Express. (1933). Judea Declares War on Germany. March 24. p.1. 595. Smith, Drew L. (1971). The Legacy Of The Melting Pot. North Quincy,Massachusetts. Christopher Publishing House 596. Congressional Record, April 12, 1924. 6,265-6,266. 597. Ross, E. A. (1914). The Old World And The New: The Significance Of Past And Present Immigration To The American People. New York: The Century Co. p.144.. 598. Congressional Record, April 12, 1924. 6,272. 599. Congressional Record, April 23, 1952. 2,285. 600. Joint Hearings Before The Subcommittees Of The Committees On The Judiciary, 82nd Congress, First Session, On S. 716, H. R. 2379, And H. R. 2816. March 6-April 9, 1951. 563 601. Congressional Record, April 23, 1952. 4,320. 602. Javits, J. (1951). Let's Open Our Gates. New York Times Magazine. July 8. p.8, 33. 603. Congress Weekly. (1956). Editorial of February 20. p.3 604. Cohen, N. W. (1972). Not Free To Desist: The American Jewish Committee 1906-1966. Philadelphia: The Jewish Publication Society Of America. 605. Ibid. p.342. 606. Sachar, H. (1992). A History Of Jews In America. New York: Alfred A. Knopf. 607. Ibid. p.427. 608. MacDonald, K. B. (1994). A People That Shall Dwell Alone: Judaism As A Group Evolutionary Strategy. Westport, Connecticut: Praeger. 609. MacDonald, K. B. (1998). Separation And Its Discontents: Toward An Evolutionary Theory Of Anti-Semitism. Westport, Connecticut: Praeger. 610. Silberman, C. E. (1985). A Certain people: American Jews and Their Lives Today. New York: Summit Books. 611. Higham , J. (1984). Send These To Me: Immigrants In Urban America. Baltimore: Johns Hopkins University Press. 612. Bennett, M. T. (1963). American Immigration Policies: A History. Washington, DC: Public Affairs Press. p.181. 613. A. M. Rosenthal. (1992). New York Times. December 9. 614. A. M. Rosenthal. (1992). .New York Times. December 9. 226

615. 616.

Jewish Bulletin. (1993). July. 23. Jewish Bulletin. (1993). Feb. 19. 617. Weyl, N. & Possony, S. (1963). Geography Of Intellect. Chicago: H. Regnery Co. 618. Van den Haag, E. The Jewish Mystique. New York, Stein and Day. 619. Pittsburgh Post Gazette. (1969). Apr. 1. p.26. 620. Darwin, C. (1892). The Origin Of Species By Means Of Natural Selection, Or The Preservation Of Favored Races In The Struggle For Life. New York, D. Appleton And Company. 621. Keith, Arthur, Sir, (1949). A New Theory of Human Evolution. New York. Philosophical Library 622. Hamilton, W. D. (1964). The Genetical Theory Of Social Behaviour .Vols. I, II. Journal Of Theoretical Biology. 7:p.1-52. 623. Wilson, E. (1975). Sociobiology: A New Synthesis. Cambridge: Harvard U. Press. 624. Groliers Electronic Encyclopedia. (1994).Dog 625. Frank, Gelya. (1997). Jews, Multiculturalism, And Boasian Anthropology. The American Anthropologist. (99 (4) 731-745. 626. Frank, Geyla (1997). 627. Meyerhoff, B. (1978). Number Our Days. E. P. Hutton. 628. Chase, G. A., & V. A. McKusick (1972). Founder Effect In Tay-Sachs Disease. American Journal Of Human Genetics. 25:339-352. 629. Fraikor, A. L. (1977). Tay-Sachs Disease: Genetic Drift Among The Ashkenazi Jews. Social Biology. 24:117-134. 630. Sachs, L., & M. Bat-Miriam (1957). The Genetics Of Jewish Populations. American Journal Of Human Genetics. 9:117-126. 631. Mourant, A. E., A. C. Kopec, & K. Domaniewska-Sobczak (1978). The Genetics of the Jews. Oxford, England: Clarendon Press. 632. Mourant, A. E., Kopec, A. C. & Domaniewska-Sobczak D. (1978). The Genetics Of The Jews. Oxford, England: Clarendon Press. 633. Bonn-Tamir, B., Ashbel, S., & Kenett, R. (1977). Genetic Markers: Benign And Normal Traits Of Ashkenazi Jews In Genetic Diseases Among Ashkenazi Jews. Ed. R. M. Goodman & A. G. Motulsky. New York: Raven Press. 634. Karlin, S., R. Kenett & Bonn-Tamir, B. (1979). Analysis Of Biochemical Genetic Data On Jewish Populations II. Results And Interpretations Of Heterogeneity Indices And Distance Measures With Respect To Standards. American Journal Of Human Genetics. 31:341-365. 635. Mille, S. & Kobyliansky, E. (1985). Dermatoglyphic Distances Between Israeli Jewish Population Groups Of Different Geographic Extraction. Human Biology. 57: 97-111. 636. Kobyliansky, E. & Livshits, G. A. (1985). Morphological Approach To The Problem Of The Biological Similarity Of Jewish And Non-Jewish Populations. Annals Of Human Biology. 12:203212. 637. Sofaer, J. A., Smith, P. & Kaye, E. (1986). Affinities Between Contemporary And Skeletal Jewish And Non-Jewish Groups Based On Tooth Morphology. American Journal Of Physical Anthropology. 70:265-275. 638. Lenz, F. (1931). The Inheritance Of Intellectual Gifts In Human Heredity, Trans. E. Paul & C. Paul, Ed. E. Baur, E. Fischer, & F. Lenz. New York: Macmillan. 639. Patai, R., & Patai, J. (1989). The Myth Of The Jewish Race. Detroit, Wayne State University Press. 640. Cohen, Steven M. (1986). Vitality And Resilience In The American Jewish Family. In S. M. Cohen & P. E. Hyman (Eds.), The Jewish Family: Myths And Reality. New York Holmes & Meier. 228. 641. Stolper, P. (1984). Jewish Alternatives In Love, Dating, And Marriage. NCSY/Orthodox Union/University Press Of America. 64. 642. Landau, D. (1993). Piety And Power: The World Of Jewish Fundamentalism. New York: Hill And Wang. 300. 643. Shaffir, W. (1986). Persistence And Change In The Hasidic Family. In The Jewish Family: Myths And Reality. Ed. S. M. Cohen & P. E. Hyman. New York: Holmes & Meier. p.190.

227

644.

Ellman, Y. (1987). Intermarriage In The United States: A Comparative Study Of Jews And Other Ethnic And Religious Groups. Jewish Social Studies. Vol. 49. p.1-26. 645. Kosmin, B. A., Goldstein, S., Waksberg, J., Lerer, N., Keysar, A., & Scheckner, J. (1991). Highlights Of The CJF 1990 National Jewish Population Survey. New York: Council Of Jewish Federations. 646. Meyer, M. A. (1988). Response To Modernity: A History Of The Reform Movement In Judaism. New York: Oxford University Press. 647. Waxman, C. (1989). The Emancipation, The Enlightenment, And The Demography Of American Jewry. Judaism. Vol. 38. p.488-501. 648. Elazar, D. J. (1980). Community And Polity: Organizational Dynamics Of American Jewry, First Published In 1976. Philadelphia: The Jewish Publication Society Of America. 649. Ibid 650. Zborowski, M., & Herzog, E. (1952). Life Is With People: The Jewish Little-Town Of Eastern Europe. New York: International Universities Press. 651. Lieberman, S. & Weinfeld. (1978). Demographic Trends And Jewish Survival. Midstream. November. 652. Jeremias, J. (1969). Jerusalem In The Time Of Jesus: An Investigation Into Economic And Social Conditions During The New Testament Period. Trans. F. H. Cave & C. H. Cave (Based On An Earlier Draft Of A Translation By M. E. Dahl). Philadelphia: Fortress Press. p.311. 653. Shahak, I. (1994). Jewish History, Jewish Religion. 654. Rushton, J. Philippe. (1995). Race, Evolution, and Behavior : A Life History Perspective. New Brunswick, New Jersey. Transaction Publishers. 655. Churchill, W.I. (1920). Illustrated Sunday Herald. February 8. 656. Levinson, B.M. (1960). A Comparative Study Of The Verbal And Performance Ability Of Monolingual And Bilingual Native Born Jewish Preschool Children Of Traditional Parentage. Journal Of Genetic Psychology. Vol. 97. p.93-112. 657. Brown, F. (1944). A Comparative Study Of The Intelligence Of Jewish And Scandinavian Kindergarten Children. Vol. 64.p.67-92. 658. Backman, M. E. (1972). Patterns Of Mental Abilities: Ethnic, Socio-Economic, And Sex Differences. American Educational Research Journal. Vol. 9.p.1-12. 659. Levinson, B. M. (1957). The Intelligence Of Applicants For Admission To Jewish Day Schools. Jewish Social Studies. Vol. 19 p.29-140. 660. Journal Of Genetic Psychology (1958). Cultural Pressure And WAIS Scatter In A Traditional Jewish Setting. Vol. 93.p.277-286. 661. Journal Of Genetic Psychology. (1960). A Comparative Study Of The Verbal And Performance Ability Of Monolingual And Bilingual Native Born Jewish Preschool Children Of Traditional Parentage. Vol. 97.p.93-112. 662. Journal Of Genetic Psychology. (1962). Jewish Subculture And WAIS Performance Among Jewish Aged. Vol. 100. p.55-68. 663. Mosse, W. E. (1987). Jews In The German Economy: The German-Jewish Economic lite 18201935. Oxford, England: Clarendon Press. p.166. 664. Swartzbaugh, Richard. (1973). The Mediator; His Strategy for Power. Cape Canaveral, Florida: Howard Allen. 665. Lynn, R. (1987). The Intelligence Of The Mongoloids: A Psychometric, Evolutionary And Neurological Theory. Personality And Individual Differences. Vol. 8.p.813-844. 666. Rushton, J. P. (1991). Race Differences In Intelligence: A Global Perspective. Mankind Quarterly. Vol. 31. p.255-296. 667. J. Lynch, C Ed. (1992). Intelligence: Ethnicity And Culture. In Cultural Diversity And The Schools. Ed.. S. Modgil. London and Washington, D.C.: Falmer Press. 668. Hertzberg, A. & Hirt-Manheimer, A. (1998). Relax. It's Okay to be the Chosen People. Reform Judaism. May.

228