Multikulturalizmus

         Existencia prvkov odlišných kultúr v jednom čase a priestore. Predpona multi-

zdôrazňuje rôznorodosť kultúr

         Politický program, resp. model budovania takej spoločnosti, v ktorej môžu

príslušníci ktorýchkoľvek etnických skupín, rás, národov či kultúr verejne
prejavovať svoju príslušnosť .

 Multikultúrna spoločnosť

 Multikultúrnu spoločnosť chápeme ako spoločenský systém ,v ktorom existujú rozličné

národy charakterizované svojou kultúrou, jazykom, životným štýlom .

 V sociálnej štruktúre tohto systému sú určujúce procesy multikultúrnej integrácie, kde sa

skúma:

 Stotožnenie sa a spolunažívanie s vlastnou a ostatnými kultúrami.

 smerovanie k vzniku nových kultúrnych systémov
 Preberanie vlastností iných kultúr a ich pretváranie a začleňovanie do vlastnej kultúry

Národná identita odráža špecifické prvky psychiky jedinca, príslušníka istého národa,
ktoré sa prejavujú v osobitnom životnom štýle. Životný štýl človeka sa formuje v priebehu
jeho života v závislosti na sociálnych podmienkach. A naopak- na vzdelanie a najmä
celoživotný proces vzdelávania má okrem tradícií, kultúry a vplyv aj hodnotová orientácia
a vzory správania.

Rozličné spoločenstvá majú rôzne etické vzory, morálka a etika jednotlivca priamo
súvisí s jeho príslušnosťou k určitej spoločnosti, komunite. Tolerantné spolunažívanie
viacerých národov a národností v multikultúrnej spoločnosti znamená poznanie, pochopenie
a akceptovanie „odlišností“ toho druhého.

Integrácia

Integrácia je proces zjednocovania jednotlivcov a činností do nového systému. To

znamená, že menšinové a väčšinové skupiny si tak uspôsobia svoj spôsob života, aby
obsahoval hodnoty a ideály oboch skupín. Integrácia taktiež znamená, že každý si nájde
miesto v spoločnosti.
 

Problémy Multikuturalizmu

Diskriminácia- je súdenie niekoho a zasiahnutie voči nemu na základe zjavne

bezvýznamných charakteristických vlastností, ako sú napríklad pohlavie, farba kože,
národnosť, sexuálna orientácia a mnoho iných.

Rasizmus- je viera, že niektorí ľudia sú nadradení iným z dôvodu príslušnosti k určitej rase.

Xenofóbia- znamená doslovne strach z cudzincov.

Asimilácia- je proces, v ktorom sa skupina ľudí vzdáva svojej vlastnej kultúrnej tradície, aby
sa stala súčasťou inej kultúry.

Multikulturalizmus na Slovensku

Napriek tomu, že nie je typickou migračnou krajinou, cudzinci žijú aj na Slovensku.

Avšak s výnimkou pásu pozdĺž  južných hraníc, na celom Slovensku prevláda obyvateľstvo
slovenskej národnosti. Medzi najpočetnejšie národnostné menšiny patria maďarská,
rómska, česká, rusínska, ukrajinská, nemecká, poľská, moravská, chorvátska, ruská a 
bulharská. Z týchto menšín je na našom území najviac obyvateľov maďarskej národnosti,
čo vyplýva zo spoločného spolužitia Maďarov so Slovákmi v Uhorsku. V niektorých obciach
na južnom Slovensku je viac ako 80% obyvateľov maďarskej národnosti.  Migrácii
v minulosti bránil aj komunizmus. V posledných rokoch sa však migrácia dotýka aj
Slovenska. 

 Čo sa týka náboženského rozlíšenia, pri sčítaní v roku 2001 sa k rímskokatolíckemu

vierovyznaniu hlásilo 68,9% obyvateľov. Druhou najpočetnejšou cirkvou je evanjelická
a treťou gréckokatolícka. Slovensko v súčasnosti nebojuje s problémom moslimizácie tak ako
iné európske štáty, kde je to veľmi diskutovaná téma.

 Bratislavu však nepovažujeme za multikultúrnu metropolu. Národnostné zloženie nie je tak

pestré, Slováci tvoria asi 88,9% obyvateľov. Okrem Slovákov tu žijú aj Maďari (5,8%), Česi
(2,2%), Nemci (0,5%) a ostatní tvoria zvyšných 2,6%.  V iných európskych metropolách ako
napríklad Londýn, Paríž či Viedeň, je oveľa viac a rozličnejších kultúr.

 Globalizácia

 Globalizácia je jednou z najdiskutovanejších tém súčasnosti. Ako prvý definoval pojem

globalizácie anglický sociológ Anthony Giddens.  Je to proces zbližovania kultúr
a ekonomík rôznych národov a štátov. Dá sa charakterizovať ako

 rozvoj dopravy, zvýšená výmena tovaru a služieb

 rozvoj telekomunikačných a informačných technológii

 voľné obchodovanie a investovanie nielen vo vlastnej krajine, ale hocikde vo

svete

 rastúci tok kapitálu a vzájomná závislosť finančných trhov

 kultúrna globalizácia – vysoká miera spolupráce medzi kultúrami

Multikulturalizmus je jedným z následkov globalizácie. Globálny znamená, že sa týka

celého sveta. Zavedením nových informačných technológii v polovici 70. rokov sa proces
globalizácie výrazne urýchlil. Pojem globalizácia sa dostal do popredia po skončení studenej
vojny medzi Západom a Východom na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov.

 Globalizácia je hlavne hospodársky proces, ktorého symbolom sa stali napríklad fastfood  Mc

´Donald alebo Coca Cola. Okrem výrazného dopadu na ekonomiku sa globalizácia prejavuje
aj v ďalších oblastiach života, napríklad kultúre. Vidíme to napríklad v metropolách ako New
York, Londýn, Paríž, Viedeň... V týchto mestách nie je problém vidieť žiť vedľa seba rôzne
kultúry, národy, náboženstva a pod. Za kultúrnu globalizáciu môžu napríklad moderné
masmédiá a narastajúca mobilita. Narastajúca mobilita súvisí s novými možnosťami na
trhu. Produkt sa nedistribuuje iba v jednej krajine, ale vďaka globalizácii skoro na
celom svete. Ak sa niekde trh presýti, je tu možnosť presunúť ho do inej krajiny. Nadnárodné
spoločnosti umiestňujú svoje pobočky a priemyselné podniky v ekonomicky výhodnejších
krajinách s lacnejšou pracovnou silou. Ľudia sa sťahujú za prácou, za novými
možnosťami podnikania. Formou kultúrnej globalizácie môže byť napríklad aj to, že
nájsť čínsku reštauráciu niekde v Európe nie je žiadny problém, rovnako ako vidieť
americký film.

Proces globalizácie prináša aj rôzne problémy.Globálne problémy sa týkajú celého

medzinárodného spoločenstva. Najúčinnejším prostriedkom pri ich riešení sú
medzinárodné organizácie. Vplyvom globalizácie sa zvýšila úroveň miliónov ľudí, ale
najmä v rozvojových krajinách je stále veľká chudoba. Rozvojové krajiny trvalo zaostávajú za
vyspelými a ich štátny dlh sa neustále zvyšuje. Ďalšími globálnymi problémami sú
populačné a sociálne problémy. Vo vyspelých krajinách sa zvyšuje priemerná dĺžka života,
v rozvojových krajinách trpia ľudia podvýživou a nemajú dostatočnú zdravotnú starostlivosť.
Zhoršovanie kvality životného prostredia a nedostatok pitnej vody sú ďalšie
z problémov.  Odlišnosť kultúr spôsobuje konflikty, napríklad náboženské. Medzi
globálne problémy patrí aj terorizmus a rasizmus.

KVÍZ: Čo viete o našich spoluobčanoch inej národnosti?

1.Vymenujte aspoň 3 krajiny, z ktorých na Slovensko prichádzajú utečenci alebo Imigranti.

Vietnam, Sudán, Albánsko, Čína , Afganistan....

2.Čo zakazuje Islamské náboženstvo?

a)      Mnohoženstvo

b)      Piť alkohol
 c)      Viesť vojny okrem obranných

d)     Jesť bravčové mäso

e)      Fajčiť

f)       Hrať hazardné hry

3.Viete vymenovať 3 slovenské mestá, v ktorých sa nachádza synagóga?

Bratislava, Nové Zámky, Trnava, Šamorín, Bardejov, Žilina, Malacky, Trenčín, Prešov,
Košice, Piešťany, Liptovský Mikuláš...

4.Odkiaľ pochádzajú tieto príslovia?

Kto má rád len sám seba, nevie čo je šťastie.

Nikomu neubližuj- bolesť, ktorú spôsobíš, sa vráti do tvojho srdca.

Zle je tomu, kto je chudobný, ešte horšie tomu ,kto je sám.

a)      Slovenské príslovia

b)      Rómske príslovia

c)      Čínske príslovia

d)     Maďarské príslovia

 5.Viete čo znamená pre Vietnamcov priamy pohľad do očí?

a)      Je to znak pokory

b)      Priamy pohľad do očí je nezdvorilý

c)      Je to znak toho, že osobu akceptujú a počúvajú

 6.Viete ako vyjadrujú Vietnamci rozpaky a neistou?

a)      Usmievajú sa

b)      Divoko rozhadzujú rukami

c)      Pozerajú sa do zeme

d)     Zhlboka dýchajú

 
 Správne odpovede:2bcdf,4b,5b,6a

 
Naša návšteva Viedne

Viedeň sa ukázala ako veľmi multikultúrne zastúpené mesto a preto sme išli na výlet práve tam.
Najprv sme navštívili Gymnázium Laaerberg kde sme sa stretli s dvoma maturitnými ročníkmi,
ktorí nám veľmi ochotne odpovedali na naše dotazníky. Po rozlúčení sme pokračovali prechádzkou
po Viedni, navštívili sme Židovské múzeum kde sme zistili, že pani pracujúca za pokladňou je
Poľka, ktorá sa spolu s rodinou musela presťahovať do Viedne a tak sme sa naozaj presvedčili, že
vo Viedni je multikulturalizmus na každom rohu. Ďalej sme videli židovskú synagógu a o ulicu
ďalej poľský kostol čo nasvedčuje tomu, že v minulosti žili rôzne kultúry v naozaj tesnej blízkosti.
Zavítali sme aj do Gréckej „štvrte“. Náš výlet sme zakončili na Naschmarkte čo je trhovisko, kde
máte suroviny naozaj z celého sveta. V minulosti na mieste, kde sa teraz rozpína Naschmarkt bola
skládka s hnojom.

Vo Viedni sme nafotili aj niekoľko fotiek:

Grécky kostol

Poľský kostol
Židovská časť
a múzeum

Vľavo-
židovský
pamätník
Vpravo-
grécka
reštaurácia

Naschmarkt

Naschmarkt
Turecký tovar

Vľavo- grécke
olivy
Vpravo-
sušené ovocie

Šatky

Zelenina z
južnej Európy
Koreniny a
alkohol

Ázijske
korenie a
potraviny