1. Kultúra ako struktúra, kulture formy (jazyk, symboly, história, hypotézy). Teória kultury.

Funkcie kultúry. Terminologické vymedzenie. Kulturna pamät. Kulturne Stúdiá. Kulturny

transfer.
• Kultúra - je súhm vydobytkov fudstva, bohatstvo materialnych a duchovnych hodnôt; je to
uceleny obraz, ktory
spaja vedu, vzdelanie, literaturu, umenie, moralku a spôsob zivota, pricom rozhodujúcu
lohu zohráva svetonázor.
Kultura je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vtahov, institúcii, umenia a iných eft,
ktoré charakterizujü
spolonost alebo sociálnu skupinu. Najvznamnejsie funkcie kultury:
- Identitárna funkcia - poskytuje jednotliveom a skupinám pocit identity a prislusnosti.
Pomáha definovat, kto sme, a umozñuje nám rozpoznat sa medzi sebou. Kultúra nám
poskytuje spoloné hodnoty, normy, jazyk, tradicie a zvyky,
ktoré nás spájajú.
-Spolocenska integrácia - hra dôlezitú úlohu pri spájani jednotlivcov a skupin v spolognosti.
Poskytuje rámec pre
vztahy, komunikaciu a interakciu medzi fudmi. Kultura stanovuje spolodenské normy a
pravidla, ktoré umoznuj
koexistenciu a spolupácu v rámci spoloenosti.
-Vzdelávacia funkcia - prenása poznatky, hodnoty, tradicie a skúsenosti z generácie na
generáciu. Poskytuje nám
vory správania, vedomosti a zrunosti potrebné pre fungovanie v spolonosti. Vzdelávanie
prostrednictvom kultury
pomaha formovat nase myslenie, vnimanie sveta a prispieva k osobnostnému rozvoju.
-Wrazova funkcia - umozñuje ludom wjadrit svoje myslienky, emócie a skúsenosti.
Umozñuje nám komunikovat a
prenasat informacie prostrednictvom jazyka, umenia, hudby, literatury a iných foriem
virazu. Kultura nam dava priestor na sebarealizaciu a tvorivy vyvoj.
- Adaptainá funkcia - nam pomáha prispôsobit sa a reagovat na meny v nasom okoli.
Poskytuje nam nastroje,
techniky a vedomosti potrebné pre prezitie a prosperitu v rznych podmienkach. Kultúra sa
meni a vyvija, aby zodpovedala potrebám a vyzvam, ktoré spolonost celí.
- Zábavna funkcia - poskytuje zábavu, oddych a rekreané aktivity. Umozhuje nam relaxovat,
vyjadrit kreativitu a
uzivat si rôzne formy umenia, sportu, hudby, filmu a d'alsich zábavnych aktivit. Zabava a
rekreácia prostrednictvom
kultury prispievaju k nasej pohode a celkovému blahobytu.
• Teória kultury - je teoretická zlozka kulturológie.
Kulturológia - je vskumná orientácia, studijný odbor formujúci sa ako holisticka,
komparativna a interdisciplinarna veda o kulture. Studuje specifika hmotnej a duchovnej
kultury civilizácii, etnickych skupin a narodov v konkretnom
historickom obdobi a ich vzájomnych vztahoch.
• Jazyk - je system znakov, ktoré urcita konkrétna spolonost (národ) pouziva ako
prostriedok mysienia a
dorozumievania.
• Symbol - je znak, ktory splynul so svojim vznamom do vnútornej jednoty; taky objekt,
obraz, pisané slovo, zvuk alebo konkrétny nak, ktory zastupuje i reprezentuje nieco iné na
základe istej podobnosti, asociácie, alebo disto len
dohody.
• História - je pojem, ktory zahra rõzne spôsoby popisu minulých udalosti, na základe
objavov, zberu, triedenia a
prezentácie informácif súvisiacich s tymito udalostami.
• Hypotéza - je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formuluju vtedy, ked na
danom stupni poznania nevedia vysvetlit urtité skupiny javov alebo udalosti a hypotéza sa
ich pokúsa vysvetlit. Hypotéza je turdenie alebo
system tvrdeni, o ktorom/ktorch v case jeho/ich formulovania nemozno rozhodnut, ci je
pravdive alebo nepravdive.
Terminologicke vymedzenie - môze byt rznorodé a závisi od kontextu a discipliny, v ktorej
sa pouziva. Tu je niekolko beznych definicii kultury:
1. Kultúra ako subor hodnöt, normov a presveddeni, ktoré sú zdiefané a prenásane medzi
tienmi spolocnosti. Zahria
Jazyk, tradicie, nábozenstvo, umenie, zvyky a iné aspekty, ktoré formujo spôsob Zivota a
mysienia fuci.
2. Kultura ako symbolicky systém, ktory umozfuje fudom interpretovat a porozumiet svetu
okolo seba. Tento system zahra jazyk, znaky, gesta, rituály a iné formy komunikácie,
prostrednictvom ktorych sa prenásaju vyznamy a hodnoty
3. Kuktura ako sposob života určitej skupiny ľudi- vrátane ich materialnych,sociálnych
a psychologických objektov. Zahŕňa návyky stravovanie oblečenie architektúru
organizáciu spoločnosti a ďalšie faktory ktoré
ovplyvnuju kazdodenny zivot.
4. Kultura ako producia a konzumácia symbolickich artefaktov, ako sui umenie, literatura,
hudba, flm, divadio a iné
formy kreativneho wjadrenia.
Tieto artefakty slúzia na komunikáciu, wyjadrenie identit a hodnôt a obohacuju fudsky
zivot.
o Kulture studia - interdisciplinárna oblast, ktorá sa zaoberá skumanim a
analyzovanim kultury vo vetkich jej prejavoch a formach. Tato disciplina sa
zameriava na porozumenie a interpretáciu Kultury, jej vplyvov, viznamov a
spôsobov, ako ovplynuje spolonost a jednotlivcov.
o Kulturna pamät - kolektivna pamät, ktora obsahuje spoloné skusenosti, históriu,
tradicie, hodnoty a symboly daného spolocenstva. Kulturna pamät je dôlezitá pre
udrianie identity a kontinuity kultury.
o Kulturny transfer - Kultürny transfer sa vtahuje na proces prenásania a sirenia
kultürnych prukov, idei, hodnôt a technik medzi rznymi kulturami alebo
spolotenstvami. Môze sa jednat o prenos kultürnych vplyvov
prostrednictvom migrácie, globalizácie, obchodu, vzdelávania, médif a dalsich foriem
interakcie.
• Kultúre dediastvo - tradovaná kultúra, história krajiny (piesne, jedla, kroji...); subor
materialnych a nemateriálnych prvkov, ktoré sú povazované za dôlezité pre identitu a
kontinuitu urciteho spolocenstva. Materiälne
dediestvo môze zahmat historické budovy, umelecké diela, archeologické nálezy a iné
fyzické objekty.
• Akulturácia - je proces, ktorm sa niekto vytráca z kulturej komunity, v ktorej sa narodil a
vyrástol, a snazi sa
amierit sa s kulturou, ktorá je mu cudzojazyená, nábozensky odlisná alebo sociálno-
politicky alternativna.

2. Interdisciplinámy charakter vyskumu kultry (kultúra ako vyskumný predmet

sociolingvistiky, antropológie,
axiologie, psychológie, estetiky, filozofie)
Kultura a jazyk su neoddelitefne prepojené aspekty ludskej existencie. Sociolingvistika,
ako vedny odbor, sa zaobera studiom tejto komplexnej interakcie medzi jazykom a
kultúrou. Táto oblast vyskumu je kfúcova pre nase
porozumenie tomu, ako jazyk a kultura vzajomne ovplyvnuju a formuji nasu komunikaciu a
identitu. Viskum kultiry
v rámci filozofie je dôlezit, pretoze nám pomáha pochopit, ako kultura formuje nasu mysel,
hodnoty a vnimanie
sveta. Zároven nám umozñuje hibsie preniknút do otázok tykajücich sa ludskej existencie
a hadat 2mysel v kontexte
röznych kulturnych a filozofickych tradicii. Filozofia nám poskytuje ramec pre reflexiu a
diskusiu o kulture a jej vplyve
na nàs ako jednotlivcov a ako fudstvo ako celok.
Disciplina antropológie skúmajúca fudskú kultúru
• Jazyk ako nositel kultúry:
Jazyk nie je len nástroj na komunikáciu, ale aj zrkadlo kultury. Kazdy jazyk nesie v sebe
stopy kultürnych hodnöt,
tradicif a spolocenskych normativov. Sociolingvisti skumaj, ako sa tieto prky prejavujd v
jazyku a ako ovplyvnuju
komunikáciu v konkrétnom kulturnom kontexte.
• Diverzita jazykov a kultur:
Svet je bohaty na jazyky a kultury. Sociolingvisti sa zaoberajü analyzou tejto diverzity a
skumaju, ako rôzne kultury ovplyvruju jazykov varianty a dialekty. Toto Stúdium nam
pomáha lepsie porozumiet, ako sa kultury lisia a
prepojenie medzi jazykom a kulturou sa prejavuje v röznych castiach sveta
• Kultúrna identita a jazyk:
Jazyk je dôlezitou sucastou nase kulturne identity. Sociolingvisti analyzujü, ako jazyk
ovplyvnuje nase vnimanie seba
samych a nasu identitu v rámei urcitej kultury. To zahiña Stüdium jazykovich preferencil,
bilingvizmu a spôsobov,
• Kulturne stereotypy a komunikacia:
Kulturne stereotypy a predsudky môzu mat vrazny vplyv na komunikáciu medzi rôznymi
kulturami. Sociolingvisti
skumaj, ako sa tieto stereotypy prejavuju v komunikácil a ako môzu ovplyvnit vztahy medzi
kulturami.
• Kultúra a jazyková politika:
Jazyk a kultúra sú Casto politicky nabitymi témami. Sociolingvisti sleduju politické
rozhodnutia tykajuce sa jazyka a
kultury, ako napriklad oficialne jazyky, jazykové vzdelávanie a jazykové zákony, a analyzuju
ich vplyv na kultürne a
jazykove komunity.
• Vyskum kultury v sociolingvistike nám pomáha lepsie porozumiet komplexny vztah medzi
jazykom a kulturou a
posilñuje nase schopnosti komunikovat v rámci rznych kultürnych kontextov. Táto oblast
viskumu je krúcova nielen
pre lingvistov, ale aj pre sociologov, antropológov, psycholögov a vetkych, ktori sa zaujimaj
o Stüdium kultury a jazyka.
• Kultúra ako vyskumny predmet etiky :
Kultúra a etika sú dve vzájomne prepojené oblasti, ktoré hboko ovplyvnujú nás spôsob
myslenia, hodnotenia a
správania sa. Etika sa zaoberá hodotami, morálnymi principmi a správanim sa v rámci
spolognosti. Kultúra, na
druhej strane, zahfña hodnoty, normy, tradicie a systémy presvedteni, ktor su
charakteristické pre urcitu skupinu
Tudi. Kombinácia tychto dvoch aspektov umonuje etikom a vyskumnikom na poli etiky
lepsie porozumiet röznym
etickym perspektivam a vyzvam v rznych kulturnych kontextoch.
• Relativizmus a univerzalizmus :
Etika sa casto pohybuje medzi dvoma extrémnymi pristupmi: relativizmom a
univerzalizmom. Kultúra je krúcovym
faktorom, ktory urcuje, kde sa na tomto spektre nachádzame. Stúdium kultury nám
umozñuje lepsie pochopit, preco
urdité etické normy a hodnoty prevládaju v urcitych spolocnostiach a ako by sme mali
pristupovat krznym
kulturnym perspektivam.
• Etika a kultúrna diverzita:
Svet je piny kulturnych rozdielov, co vedie k rôznym etickým postojom a hodotovým
systémom. Etici skúmajú tieto
rozdiely a analyzuju, ako sa rôzne kultury stavia k etickým otázkam, ako sú fudská práva,
sociáine spravodlivosti a
zodpovednost voci prirode. Kultúra poskytuje kontext pre tieto etické diskusie
ry
te ve
eba
• Kulturne konflikty a etické dilemy :
Rozdiely v kulture mozu viest k etickym konfliktom a dilemm. Vskumnici v oblasti etiky
studuj, ako tieto konflikty
vanikajú a ako by sme mali nájst riesenia, ktor budú respektovat kultúrnu identitu a
zároven zachovat univerzalne
eticke hodnot
• Kultúra a etická výchova :
Vychova v etike sa casto spája s kulturnym kontextom. Stúdium kultúry je dôlezité pre
rozvoj efektivnych metod
etickej vychovy, ktoré berú do úvahy kulturne zvyky a hodnoty
• Kultúra a globálne etické vyzvy :
Svetove vyzvy, ako je environmentálna udrzatelnost, globálna spravodivost a fudské prava,
vyzaduju medzinárodnu
spolupracu a etické rozhodovanie. Stúdium kultúry pomáha identifikovat spôsoby, ako sa
vyrovnat s tymito
globálnymi etickymi otzkami v rznych kultrnych kontextoch.
• Kultúra a etika sú neustále sa meniace a vzájone ovplyvnujuce oblasti. Stúdium kultury v
rámci etiky năm
pomáha lepsie porozumiet tomu, ako kultura ovplyvnuje nase etické rozhodovanie a ako sa
môzeme vyrovnafs
etickymi vyzvami v röznych castiach sveta. To posilñuje nase schopnosti konfrontovat
eticke otazky so zmysiom pre
kultúrnu citlivost a spravodlivost.
• Kultúra ako vyskumny predmet filozofie :
Kultura je jednym z najhibsich a najviac komplexnych aspektov fudske| existencie. Ako
viskumny predmet filozofie
ponúka moistvo otázok a hfadani, pretoze sa dotyka esenciälnych tém tykajücich sa fudi,
ich hodnöt, spravania,
identit a spôsobov myslenia. Pre filozoffu je kultúra pôdou pre hfadanie odpovedi na
nicktoré z najhibsich otazok
tykajucich sa fudske) existencle a zmyslu Zivota.

3. Vt'ah kultury a umenia. Sémantika pojmu interpretácia. Interpretacny diskurz Co je

kultura?
• Kultura ako napin a urcita charakteristika Zivotnej cinnosti doveka a spolonosti je
mohostrannim fenoménom. Niektori
chápu hodoty duchovného Zivota kulturou. Ini, zuzujúci tento pojem, pripisujú kultúre iba
ideológiu, ktorá by mala sluzit stere
viroby. Vo vseobecnosti slovo „kultra" pochádza z latinskych slov colo, colere (pestovaf
nieco, starat sa o to, pestovaf to).
Preto culturare (vypestované, vypestované ludskou prácou, dovedené k dokonalosti). Az do
polovice pruého storocia sa tieto slova spajali s polnohospodárskou prácou. Postupne sa
pojem „kultra" rozsiruje do takych oblasti fudskej ännosti, ako je
vychova, v2delávanie, zdokonafovanie samotného cloveka a pouziva sa v sirsom zmysle -
vo vztahu k duchovne a prakticke;
cinnosti cloveka.
• Kultura je súborom materiälnych a duchovnych hodôt, ktoré odrázaju aktivna tvoriva
dinnost fudi vo vyvoji sveta, v priebenu
historického vyvoja spolocnosti.
o Tento pojer sa roziruje aj do iných oblasti ludskej dinnosti, najmä do vchovy a
vzdelávania cloveka
o Americky filozof Mamford veril, te kuitúra je pre rozvol loveka dôlezite|Sia ako
práca, pretoze kultura formuje fudsku dusu.
Teraz môzere zdôraznit niekolko aspektov kultúry:
- Kultura je spolodensky jav zrodeny spolonostou, charakteristicky pre spolonost, ktorá
odráza jeho kvalitativne viastnosti a
obohacuje duchovny 2ivot cloveka;
- kultúra je proces tvorive dinnosti doveka zamerany na poznanie okolitého sveta a
samotného cloveka v tomto svete, ziskat
objektivne a spofahlive informácie o svete, kde hiavnú úlohu zohráva veda a umenie;
 Kultura je navrhnutá tak, aby pomohla cloveku nielen spoznat svet a seba, ale aj
urcit svoje miesto vo svete, svetonazory;
 kulture, wtváranie noriem správania potrebnych pre orientáciu Cloveka vo svete a
hodnotenia, zabezpeduje regulactu
sociálnych vzfahov fudi;
Co je umenie?
• Umenie je fudská dinnost, ktorá odräta svet v umeleckich obrazoch a je zamerana na
vytváranie estetickych hodnöt. Umenle
sprevádza vivol spolocnosti od narodenia moderného Eloveka.
• Primitivne umenie pintlo hlavne rituáinu funkciu - staroveki fudia kresili figürky zvierat,
ritusine znaky a poutivall ich ako predmety na magické úkony
é
o Umenie wadruje esteticky postoj k svetu a nemá vela spoloneho s úzitkovimi
potrebami doveka.
o Podstatou umenia je tvorivé sebavyjadrenie cloveka v röznych podobách.
o Umenie wuziva znakové a symbolické systémy. V závislosti od specifik tohto
systému, Speciálneho „jazyka" umenia, moino
rozlisit hlavné druhy umenia: plastické alebo priestorové druhy umenia (malba, sochárstvo,
dekorativne a uzitkove...),
dynamické alebo docasne druby umenia. (literatura, hudba), priestorovo-casov typy alebo
spektakulärne, syntetické (kino, divadio, choreografia).
Hlavné funkcie umenia:
 yzdelávacie - umenie pôsobi na city a myslienky fudi, ovplyvnuje ich vychovu;
o socializácia - umenie ovplyvruje socializáciu cloveka, pomáha mu stat sa clenom
spoloénosti;
 estetické - umenie formuje esteticky vkus a potreby cloveka;
 hedonisticky - umenie dáva fudom potesenie, pozitok;
 kompenzacne - umenie pomáha obnovit harmóniu ducha, pomáha upokojit dusevny
stav cloveka;
 kognitivno-heuristická - pomocou umenia môze clovek spoznavat svet, vztahy fudi.
Umenie odráza tie aspekty reality, ktorẻ su tazko dostupne
Vzt'ah kultury a umenia :
• Umenie je uzsi pojem, je zlozkou kultury. Inymi slovami, umenie je povazovane za súcast
kultúrneho dedicstva nejakej
historicky formovanej komunity.
• Vo vseobecosti umenie predstavuje realizáciu fudského tvorivého potenciálu. Vyjadruje
sa v tvorbe diel, ktoré ukazuju urcite
aspekty reality a pôsobia na cloveka prostrednictvom pocitov. Umelecké vyrobky su vidy
esteticke a virazné, objavujú sa voaka
zrucnosti talentovanych jedincov.
• Umenie môze byt aj prostriedkom komunikácie medzi kulturami, pomáha pochopit a zazit
ine spolocnosti. Kulturna:
rozmanitost môze byt zdrojom inspirácie pre umelcov a rozprúdit diskusiu o röznych
aspektoch spolognosti prostrednictvom
umenia.
• Základnou myslienkou je, ze umenie a kultúra sa vzájomne ovplynujú, navzájom sa
ovplyvujú a prispievajú k pochopeniu a
vyjadreniu röznych aspektov spolocnosti.
• Existuje aj pojem „subkultra". Vztahuje sa na skupinu Tudi, ktorá sa odisuje od vacsiny
svojimi názormi na zivot, uznavanými
hodnotami a správanim. Co sa tyka kultúry v zmysle vchovy, dodrziavania pravidiel etikety,
tu je na prom mieste schopnost
cloveka spravat sa k druhym slusne a taktne, vidy vyzerat upravene, davat si pozor na
jazyk.
Zaver:
Urobme maly zaver o rozdiele medzi umenim a kultúrou. Takze umenie je speciálna oblast
zivota, ktora obsahuje vysoku
kreativitu talentovanych ludi. Uspechy v tejto oblasti v kombinácii s tradiciami a zvykmi
tvoria kulturu komunity. Slovo kultura*
má moho dalsich vznamov, ktoré sa nie vidy prekryvaju s pojmom „umenie"
Prwy pojem:
o Interpretácia z interpretáciou - vyklad;
o Interpretané divadlo (film, televiziu) - interpretuje text;
o Interpretácia - je postup, ktorm sme schopni vyvodit isté závery, vznamy alebo
posolstvo uräitich informácif
(napr. texty, obrazy, udalosti).
• Interpretacna analyza (interpretácia) sa pouzivajú na zistovanie, analyzovanie a
pochopenie informácil a ich spôsobu, akým sú zobrazené, formulované, poskytnuté,
podávané a presadzované v urditém kontexte.
Druhy pojem v romanity kontextu a vyznamovych posunoch:
o Pojem interpretácia sa vztahuje na proces vzniku i tvorbu umeleckého diela, ale
môze sa tiez pouzit v oblasti recepenej reflexie. Napriklad: v divadlách
 dramatická postava v jeho interpretácii. - Rezisérova interpretácia (Strinberg);
 Interpretácia dramatickeho textu;
 Interpretácia klasiky;
Zánrove chápanie pojmu interpretácia sa vyjadruje najcaste|Sie slovniky spojeniami
(priklad : koncepcia je
interpretacna, interpretacny pristup).
V kazdom spojeni termin interpretácia dostala iné vyznamove zafarbenie.
Slovniky uvádzaju zhodny okruh základnych vyznamov slová interpretácia. Mozno ich
rozdelit do dvoch skupin:
1. Esteticky vyklad slová (vysvetlenie, rozbor, analyza, objasnenie...)
2. Predvedenie (realizácia) umeleckého diela na verejnost
Interpretovat má dalsie vyznamy: robit zrozumitelnym, pochopitefnym, vykladat,
vysvetfovat, prekiadat, timotit,
viadrovat, oznamovat, podávat, uvádzat umelecké delo, stvárñovat, vysvetfovat, prekladat,
viozit, rozumiet,
porozumiet, chápat, vediet a tak dalei.
• Interpretany diskusz - sa zodil práve z hermanuitiku. Dejiny interpretácie umeleckého
literámeho textu sa prehladani koreñov objeraju o hermanuitiku. Hermenuitika pestuje
umenie niekolkych zakladnich typov interpretacie:
1) Gramaticka interpretácia - o zakonzervovanie pôvodného vznamu tym te zastareni ako
viraz nahradzaje novym,
podobnym (katedra - stôl)(3afa - skrina);

4. Základné teoretické koncepcie a pristupy ku kulture s dôrazom na subkulturu a

popkultúru. Alternatívne a
marginálne v kulture. Mainstream a mensinová kultúra.
1) Zakladne teoreticke koncepcie a pristupy ku kulture s dôrazom na subkulturu a
popkulturu:
- Kultúra: sa zvyajne chape ako subor hodôt, normy, zvyky, umenie, jazyk a dalsie prejavy
ludskej ännosti. Existuje
mnoho teoretickych pristupov k studiu kultury, vrätane kulturnej antropológie, sociológie
kultury, kulturnej teórie a
kritickych teorii kultury.
- Subkultúra: je mensia skupina ludi, ktorá má odlisné hodnoty, normy, záujmy alebo styl
zivota od hlavnej kultury.
Subkultury môzu vzniknut na základe veku, pohlavia, etnicity, hudobnich preferencif a
dalsich faktorov. Priklady subkultur zahraj punkovu subkultru, hip-hopovú subkulturu alebo
gotickú subkultur.
- Popkultura: je súcastou hlavnej kultúry a zahra Siroko rozsirené pruky, ako sú hudba,
filmy, televizia, móda a
celebrity. Popkultura je casto komerene orientovaná a môze reflektovat a ovplyvovat
trendy a záujmy sirokej verejnosti.
Zakladné teoretické koncepty vo vedeckej obore kultury zaobchádzajú s pojmami ako
sociológia, antropológia,
sémiotika a literárna teoria. Tieto teoretické pristupy sa venuju skúmaniu kultury ako
dynamického, meniaceho sa a medzipersonálneho javia, ktoré vplyva na formovanie
individualnej a kolektivnej identity a formovanie spolocenskych noriem. Subkultury a
popkulture sa venuje takisto teória.
Zakladné teoretické koncepcie a pristupy ku kultre s dôrazom na subkultru a popultúru
zahrujú nasledujúce
pristupy:
• Marxizmus a proletkult - teória, ktorá sa zaober ekonomickymi aspektmi kultúry a
prejavuje snahu o budovanie
kultury v sulade s komunizmom.
• Strukturalizmus - teória, ktorá hladá struktúry a systémy v kultúre a spolocnosti.
2) Alternativne a marginalne v kulture:
Alternativne a marginálne kultúry sa vyznacuju neonvennym myslenim a nezávislým
pristupom ku kultúrnym
prejavom. Niektori oznacuju tieto kultury aj ako underground alebo subkultury, ktoré vyviju
mimo hlavného prúdu
spolocnosti a konvennych kulturnych formátov. Alternativne a margináine kultúry sa
zameriavajú na vytvaranie
alternativnych idei, hladania sirsej spolocenskej zmen.
- Alternativna kultra: je forma kultúry, ktorá sa vyvija mimo hlavného prúdu alebo
dominantnej kultúry. Tieto
alternativne formy môzu byt v opozicii k hlavnym hodnotm a normám spolonosti.
Alternativna kultúra môze byt
spojena s hnutiami, ako sú protikultúra, undergroundová scéna alebo subverzivne skupiny.
- Marginálna kultúra: zahíña skupiny ludi, ktor sú na okraji spolonosti a majú obmedzeny
pristup k zdrojom a
prilezitostiam. Tieto skupiny môzu byt marginalizované na základe pohlavia, rasy, triedy,
sexuálnej orientácie alebo ine sociälnej identifikácie.
3) Mainstream a mensinová kultúra :
Mainstreamové kultury su Siroko primané a populárne kultury, ktorym dominuje vacsina
spolocnosti. Mensinove
kultury naproti tomu zvycajne pochádzaju z kultur mensinovch skupin, ale môzu mat
regionálny, lokálny, alebo
etnicke korene a obvykle dielaju spoloné znaky. Mensinov kultury vnimame ako
rozmanitost kultur, a ich
existenciu povazujeme za dôlezitu pre kulturnu pest.
- Mainstream: predstavuje hlavny prüd alebo dominujúcu formu kultúry v danej spolonosti.
Je to sada hodnôt,
normy a záujmov, ktoré su siroko akceptované a zdielané velkou castou spolocnosti.
Mainstream kultúra môte byt
ovplyynena masovymi mediami, komercnymi trendmi a hlavnymi institiciami.
- Mensinová kultúra: zahiñia skupiny fudi, ktoré maju odliené hodnoty, normy a zaujmy od
hlavného prúdu
spoloenosti Tieto mensiny môzu byt definované na základe etnicity, nábozenstva, jazyka,
sexusine orientacie alebo
inych faktorov. Mensinová kultúra môte byt dôlezitou súcastou kulturne diverzity a
zohrávat lohu pri formovani
identity a komunity

5. Literárna a divadelná veda a jej Struktura. Teória poézie. Teória prózy. Teória drámy.
1) Literárna a divadeiná veda sú discipliny, ktore sa zaoberaju Stúdiom literatury a divadia.
Maju podobny cief - analyzovat, interpretovat a porozumiet umeleckym dielam, ich
Strukture, Stylu, viznamu a kontextu. Ich Struktúra sa môze liSit v závisiosti od konkrétnej
institúcie alebo programu, ale zvycajne zahiña nasledujce aspekty:
 Literaturna teória: Stúdium rznych teoretickych pristupov k literature, ako napriklad
formalizmus, strukturalizmus, postkolonializmus, feministicka teória atd. Tieto
teórie sa zaoberaju otázkami ako Struktúra diela, jazyk, viznam, recepcia a iné.
 Divadelná teória: Stúdium divadelného umenia, jeho dejin, estetiky a Specifickych
aspektov ako herecka interpretácia, scénografia, dramaturgia a divadeiná producia.
Zameriava sa na analyzu divadelného diela a jeho interakciu so zivou wkonnostou.
 Literárna história: Stúdium vivoja literatury, jej periodizacie, autorov a ich diel v
historickom kontexte. Zaoberá sa dejinami literatury a jej vplyvom na spolocnost.
 Kritická analýza: Studium rznych metod analyzy literárych a divadelnych diel,
vrátane whodnocovania ich Struktüry, stylu,
tematiky, symboliky a inych estetickych a umeleckych prvkov.
30
2) Teória poézie :
Teoria poézie sa zaobera Studiom básnického umenia a jeho rznych aspektov. Táto
disciplina sa snazi porozumiet tomu, ako basnické diela fungujü, aké su ich struktury,
formy, jazyk a vyznam. Teória poézie sa zaoberá aj otázkami o tom, ako básnické
diela komunikujü s citatelom, aké su ich estetické hodnoty a ako sa menili v priebehu
historie. Medzi teoreticke pristupy k poezi
patri napriklad formalizmus, hermeneutika, dekonstruktivizmus a moho dalsich.
3. Teória prozy :
Teoria prozy sa zaoberá stúdiom umeleckej prózy a jej rznych aspektov. Táto disciplina
skúma Strukturu, styl, narativne:
techniky a tematiku próznych diel. Teória prozy sa zaoberá aj otázkami o tom, ako próza
komunikuje s citatefom, aké su je)
literárne postupy a aký vplyv má na citatelsky zazitok. Medzi teoretické pristupy k proze
patria napriklad naratologia, postkolonializmus, feministicka teória a kriticka teoria.
4. Teória drámy:
Teória drámy sa zaoberá stúdiom dramatického umenia a jeho rznych aspektov. Táto
disciplina sa zameriava na analyzu struktury, dialogov, postáv, dramatického napätia a
tematiky divadelnich diel. Teória dramy skuma aj historicky wvoj divadia, jeho zanre a
estetické hodnoty. Medzi teoretické pristupy k dráme patria napriklad dramatická teória,
divadelna semiotika, performativna teória a sociologicke pristupy k divadlu.
Literatúra - je subor textov, vetkych existujucich pisomne zaznamenanych jazykovych
prejavov fudstva.
Dráma - je literarny druh urdeny zvadsa pre javiskove spracovanie.
Dramatické zánre
o Komédia predstavuje postaw a ich ciny v karikaturnej podobe, vynika tak
smiesnost.
o Tragédia je vázna hra, vynimony hrdina sa dostáva do konfliktu so silne|Simi silami
a casto im podliena.
o Cinohra (dráma) skibuje prvky tragédie a komédie. Zaoberá sa aktuälnymi
spolocenskymi otäzkami, wres/uje charakter
hrdinov, wuziva hovorove proky a dejove zvraty.
Poézia
 je prvym literamym prejavom cloveka.
 Je zrod súvisi s usilim probyného cloveka rozsirit svoje ponimanie Zivota. V
probytne) spolocnosti vystupovala poezia v
spojeni s nymi zarodkovymi prukami umenia, najma hudby, tanca, ale aj vytvarneho
umenia.
Proza
 ree postupujúca priamo, nedelena na verse neversovand literarna tvorba.
 le protikladom versa, ktory poufiva red viazani (pozri napr. dramu vo versoch a
dramu v proze).
Literárna kritika - subjektivna disciplina skümajtca cinck diela na spolonost a jeho
(umelecku) hodnotu
Literárna veda
- je spolotenskovedna disciplina skúmajüca literárne dielo, literárohistoricky wvin, javy
lterárneho fivota a percepciu
literarncho diela.
 zaobera su len hodnotnou (ureleckou, kräsnou, beietristickou) literaturou.
 vyvinula sa z filológie (nâuka o jazyku a literature konkrétneho národa). Uzko
spoluprocuje s estetikou, jazykovedou,
folkloristikou a literárnou metodologiou.
Funkcie umenia:
1. umelecko-esteticka; hodnotiaca (dielo zanechávadojem, ktory hodnotime)
2. wychovna; pretvárajúca (rozvoj osobnosti → humanistické poslanie)
3. zabavna; rekreacna
Diferenciaca umenia:
1. vytvarné: maliarstvo, sochárstvo, grafika, dizajn
2. slovesne (literatura): proza, poézia, dráma
3. hudobne: vokälne a instrumentälne
4. divadelné: tragédia, komédia, cinohra, rézia, scenografia,
5. interpretané: audiovizuälne (filmové)
Struktura literareho diela
 je system vazieb medzi jednotlivymi obsahovymi zlozkami
 tvori obsah, resp. tematicku ziozku literárneho diela.
Divadio alebo divadelné umenie
 je najstarsi druh dramatického umenia, realizujúci sa v zivej interakcii herca a
diváka.
 je kolektivnej povahy, vysoko syntetické, casopriestorové, audio-vizuálne, pokial je
jeho základom dráma
reprodukenointerpretacné.
-je predmetom teatrológie. Je to specificka fudská innost odvodená od hry. Sémantika
tohto pojmu integruje zrak, miesto a
hru.
- je vo velmi úzkom vtahu so svetom a clovekom, jeho zivotnym i vnútornym
casopriestorom, pomáha vytvarat dejiny. Napriek
tomu stale nie sú zname vetky fakty di udalosti jeho histórie, ale postupnym bádanim táto
mozaika vanika.
Tvorba divadla
- Divadio vznika tak, ze kolektiv tvorcov (herci, reziseri, choreografi, scenáristi,
dramaturgovia...) a technických spolupracovnikov (technici, zvukari, osvetiovadi) tvoria
divadelnú inscenáciu, ktorá sa predvádza bud jednorazovo alebo vo viacerych reprizach
divakom.
Charakteristické znaky divadia
Kolektivnost
- je to kolektivne umenie (na rozdiel od literatury a pod.), cize spolone dielo nikolkych
tvorcov (dramatik, reziser, here atd.) a dielo vnimané kolektivne (cize publikom)
Interaktivnost
- bym pri inych klasickych umeniach spotrebitef vima definitive ukontené umelecké dielo, v
divadle sa zúcastruje ako aktivna
zlozka na jeho dotvarani. Obdobne je to pri interaktivnych vytvarnych dielach, kedy divak
dotvára vysledné dielo svojim zasahom
(napr. zvukové objekty, instalácie ci digitálne interaktivne diela)
Divadeiná veda (Teatrológia)
  zaoberá sa históriou, teóriou, kritikou, metodologiou divadia;
 zaznamenava sa, analyzuje, osvetfuje a hodnoti divadeiné prejavy vetkych
historickych obdobi a kultür;
 skuma historicky podmienky, ich vzniku a vytvára sief odhafujucù jel zakonitosti
 Specifickou zvlästnosfou DV je ze predmet teatrologického vyznamu treba
rekonstrujuvat
 artefakt divadlà - inscenácia, v ktorom je urcujüci herecki wkon, konci sa posiedrou
akciou a zostávaju na nom uz len
sprostredkovane svedectva

6. Dramatické umenia a ich funkcia v kulture. Triedenie umeni, umelecké druhy a zánre.
Základné typy dramaticke) vystavby.
1) Dramatické umenia, ako je divadlo a film, maju viznamnú funkciu v kulture. Ich hlavnou
lohou je poskytovat diväkom a publiku zázitok a emócie prostrednictvom Zivych wkonov
alebo záznamov. Dramatické umenia môzu
sluzit ako prostriedok prezentácie a interpretácie rznych pribehov, myslienok a konceptov,
tim obohacujü a
stimulujü fudské skúsenosti.
Okrem toho majú dramatické umenia aj edukanú funkciu, pretoze prostrednictvom
pribehov a postáv môzu
informovat a vzdelavat divákov o rznych aspektoch spolocnosti, histórie a fudskej povahy.
Divadio a film tiez môzu
slüzit ako prostriedok pre wjadrenie sociälnych, politickych a kulturnych otázok, kritiku a
reflexiu spolonosti.
2) Triedenie umeni, umelecké druhy a zánre:
Triedenie umeni je spôsob, ako kategorizovat a rozdelit rzne formy umeleckého vyjadrenia
na základe ich
charakteristik a specifickych prukov. Umelecké druhy su Sirsie kategórie, ktoré zahmaju
rzne formy umeleckého
jadrenia, ako sú literatura, hudba, vytvarné umenie, tanec, divadlo a film.
V rámci tychto umeleckych druhov existujú rzne zánre, ktoré sú Specifickymi kategóriami
alebo typmi umenía.
Napriklad v literature existujú zánre ako román, básnická zierka, esej, dráma alebo
poviedka. V hudbe existuju
Zanre ako klasicka hudba, jazz, rock, pop alebo hip-hop. V divadle existujú Zánre ako
tragédia, komédia, muzikal alebo experimentálne divadio. Tieto zánre majú svoje
charakteristické pruky a Styly vyjadrovania.
priek
nikov
d.) a
Vna
hom
3) Základné typy dramatickej vystavby:
Dramatická vstavba sa vtahuje na strukturu a organizáciu dramatickych diel. Existuju
rôzne typy dramatickej vystavby, z ktorych niektoré zahrñajú:
• Tragédia: Tragédia je dramaticky záner, ktorý sa zameriava na vykreslenie vaznych a
tragickych udalosti. Tento typ dramatickej vystavby casto obsahuje konflikty, tragické
hrdiny a nestastné osudy postáv. Tragédie tasto sprevádza
smutok a vyvolava emocie u divakov.
• Komédia: Komédia je Záner, ktorý sa zameriava na humor a veselost. Tento typ
dramatickej vstavby casto obsahuje zábavné situácie, komické postavy a komplikované
intriky. Ciefom komédie je pobavit divakov a vyvolävat
smiech.
• Drama: Drama je Sirsi záner, ktory sa zaoberá rôznymi aspektmi fudskej skusenosti.
Tento typ dramaticke; vystavby môze obsahovat pruky tragédie aj komédie a casto sa
zaoberá vaznymi témami, ako su medzifudske vetahy.
morálne dilemy a sociálne problémy.
 o Melodrama: Melodráma je Záner, ktorý sa zameriava na emocionálne a dramaticke
situacie. Tento typ dramaticke vstavby casto obsahuje intenzivne emócie,
dramatické konflikty a silné postavy. Melodrama sa casto vyznacuje nadmernym
prejavom emocionality a dramatickych situácii.
o Experimentálne divadio: Experimentálne divadlo je forma dramatickej vystavby,
ktora sa vmyka tradicnym Sablónam a pravidiám. Tento typ divadia sa zameriava na
inováciu, nové formy vyjadrenia a experimentovanie s divadeinými technikami.
Experimentálne divadio casto kombinuje rözne umelecké formy a vyzvva divakov na
aktivniu
úcast.
Tieto su len niektore základné typy dramatickej vystavby, pricom existuje mnoho dalsich
variantov a kombinacit
Kazdy typ má svoje charakteristické proky a Styl vyjadrovania, ktoré prispievaju k
celkovému dramatickèmu zafitku.

7) Drama a divadelné delo. Text drámy a divadelnéf inscenácie. Analyza dramatického

textu a divadeinéj inscenácii. Dramaticky text. Text divadelného predstavenia. Text
divadelnéj inscenácii.
Drama je oddelenie divadelnej, literárej alebo filmovej tvorby, v ktorej je centralizovany
konflikt medzi dvoma protifahlymi silami, ideami alebo fudmi. Takyto konflikt je zobrazeny
v umelej podobe prostriedkami ako su dialógy,
situacie i akcie, a diváci alebo citatelia sú prostrednictvom neho viedeni k zamysleniu a
porozumeniu Tudskej
psychologie a cinnosti.
Divadeiné dielo je umelecké dielo, ktoré sa vytvára za celom divadelného alebo
dramatického predstavenia pred
publikem. Tieto diela sa tvoria s urcitym ciefom, odoslanim alebo zámerom a ich úcelom je
vyvolat urcitú reakciu v
divákovi. Je urdené pre herecky súbor a obsahuje cely text a rozdelenie textu na dialógy,
monológy a spevy.
Prikladom divadeiného diela môze byt divadelné dielo Shakespeara "Romeo a Julie",
. Divadelne dielo sa tvori formou
drámy, tanca, opery, baletu, recitálu ci mimov a inych umeleckych foriem.
Text drámy je literárne dielo urcené pre uskutonenie divadelného predstavenia. Je
napisany tak, aby sa stal základom pre divadelnu inscenáciu. Text drámy sa casto skládaju
z dialógov, monológov a spevov a obsahuje detailny
popis dejovej linie, aktov, scén a hereckych roli v diele.
Text divadelného inscenácia je literárne dielo urcené pre uskutonenie divadelného
predstavenia. Je to preklad divadelnej hry do jazyka urceného pre hercov a herkyne, réziu
a divadeiny subor. Text divadelného inscenácia môze obsahovat aj nadpis scenarie a iné
podklady potrebné pre pripravu predstavenia.
Analyza dramatického textu a divadelnych inscenácii sa môze zamerat nielen na text, ale
aj na inscenáciu a predstavenia, ktoré sa z neho vytvárajú. To zahíña zvazovanie
divadelného diela a jeho tvorby, tvorivych procesov
reziséra, herecku a herecky súbor, réziu, scenu a vrobu. Môze tiez zahrat analyzu
divadelného diela v kontexte
jeho kultu.
Dramaticky text je literarne dielo urcené pre uskutonenie divadelného predstavenia. Je
napisany tak, aby sa stal základom pre divadelnú inscenáciu. Text drámy sa casto skladá z
dialógov, monológov a spevov a obsahuje detailiny popis dejovej linie, aktov, scen a
herckych roli v diele.
Text divadelného predstavenia je literáre dielo urcené pre uskutonenie divadelného
predstavenia. Je to preklad divadelnej hry do jazyka urceného pre hercov a herecky, réziu
a divadelny súbor. Text divadelného predstavenia obsahuje detailny popis dejovej linie,
aktov, scén a hereckych rolf v diele, popri dialógoch, monolögoch a spevoch.
Text Divadelných inscenácif je literárny text urdeny pre uskutonenie divadelného
predstavenia. Je prekladom
divadelnej hry do jazyka urdeného pre hercov a herkyne, réziu a divadelny súbor. Text
divadelnych inscenacil obsahuje detailny popis dejovej linie, aktov, scén a hereckych roli v
diele, popri dialogoch, monolögoch a spevoch.
8. K estetickej kategorie tragického a komického. Dramaticke a divadelné zlozky komiky.
Komická postava - je postava v literature, filme, televizi alebo iných formách umenia, ktorá
má za lohu pobavit alebo vyvolaf smiech. Tieto postavy su obvykle charakterizované
svojimi vtipnými viastnostami, neobvyklym správanim alebo kornickými
situáciami, ktoré vedú k humornej reakcii divákov alebo tatelov.
Komické postavy môzu zohrávat rôzne lohy v pribehu, od hlavnych postáv, ktoré prinásaj
humor do deja, az po vedrajsie
postavy, ktor slúzia ako komicke reliefy. Ich spech závisi od dobre vpracovaných
komickych prvkov, vrátane dialógov, situácil
a charakterovch rysov, ktore maju potenciál pobavit a rozveselit publikum.
Komikovy konflikt -je oznacenie pre neoficialne spory a rivalitu medzi komiksovymi
vydavatelstvami v USA, ktorá trvá uz
niekolko rokov. Spory a rivalitu sprostredkoval najmä súboj medzi vydavatelstvami DC
Comics a Marvel Comics o dominanciu na trhu. Spory niekedy prerástli do otvorench tokov
alebo znecistovania niektorych komiksovich serif vydavatefstvami
konkurentov.
Vyrazové prostriedky komiky - rzne grafické a jazykové prky pouzivané na vyjadrenie
pribehu, nálady, emócil alebo humoru.
Medzi bezné vrazové prostriedky v komikse patria:
1. Rámovanie: velkost, tvar a sporiadanie rámov môze ovplyvnit priebeh pribehu a
zôraznit dôlezité momenty.
2. Pohybové linie: Linie alebo oblúky, ktoré znázorñujú pohyb postavy alebo objektu,
dodávaju dynamiku a akciu.
3. Onomatopoje: Pismo, ktoré napodobñuje zvuky, sa casto pouziva na zachytenie
zvukov alebo zvukovch efektov (napr.
"bum", "tik-tak").,
1. Rozmernost a perspektiva: zmeny velkosti postáv alebo predmetov môzu vyjadrovat
vdialenost alebo dôlezitost.
2. Textové rámce: rôzne typy textovch rámcov (myslienky, rec, rozprávanie) umoñuju
rozifsit rzne vrstvy pribehu.
3. Stylizácia písma: rôzne fonty a pisma môzu komiksu dodaf Specificky vizuálny styl
alebo zdôraznif urcité slová.
4. Symbolika: pouzitie symbolov a metafor môze obohatit pribeh a pridat mu
vyznamové vrstvy.
Komicky dej sa vzfahuje na dej, ktory sa odoráva v komiksoch. Ten je obvykle videny
prostrednictvom komiksovych strihov a
obrazov, v ktorych sa zobrazuju dialogy, ciny a emócie. Vytvaraju pribehy a situácie, v
ktorych sa zaujimave udalosti odohraja
medzi postavami. Vzfahujú sa na motív a zápletku divoch alebo viacerych udalosti.
Komédia sa pouziva pre oznacenie zánru súcasného filmového, divadelného alebo
televizneho umenia, ktoré má za ciel
pohotovo vtipne, vtipné, veelé a obratné situácie, dialógy a zápletky. Hlavným zámerom
komédie je zabavit a uspokojit diväkov
a citatelov.
Charakter komedii, najmä v literature, divadle alebo filmoch, sa zvycajne vyznacuje
niekolkymi kiúcovymi znakmi:
1. Humor: ciefom komédie je pobavif. Humor môze byt rzny, od jemného slovného
humor al po fyzické gagy.
2. Lahkost a optimizmus: Väcsina komédii má fahký tón a vytvára optimistickú
atmosféru. Hoci sa môzu vyskytnuf konflikty.
zwycajne vedú k Stastnému rozuzieniu.
3. Komické postavy: Postavy v komédlách sú casto prehnané, bizarné alebo maju
Specifické charakterové Erty, ktore prispievajo
k humoru.
4. Zameranie na medzitudské vzahy : Mnohé komédie sa zamerlavaju na mediudské vzfahy,
nedorozumenia alebo romantiku,
do prinása komické situácie.
S. Zánrova pestrost: Existuje moho röznych Zánrov komédle vrátane situane/ komédie,
satiry, romanticke) komédie, siaptick
a dalsich. Viaka tomu môte komédia oslovit rôzne chute a preferencie.
1. Rychly a svianý del: Kornédie maj casto rychly a sviny dej. Udalosti sa Casto
vyvijajù rychio a situácie sa môtu necakane
2. Zanrova paródia: Niektoré komédie môzu byf paródiami inich känrov, umeleckych
diel alebo spolodenskych situáci, hlavne v literature divadle a filoch

Lingvistický pohlad:
Z lingvistického hadiska verbálne umenie zahra stúdium pouzivania jazyka, ktoré presahuje
kazdodennú komunikáciu. Lingvisti môzu skúmat jazykové struktúry, zariadenia a vory
pouzivané
v poézii, rozprávani pribehov a iných umeleckých pouzitiach jazyka.
Mohli by preskúmat, ako lingvistické prky prispievaju k estetickým a emotivnym kvalitám
verbálneho
umenia, ako aj to, ako sa jazyk prispôsobuje rznym komunikaným celom v umeleckých
kontextoch.
Antropologicky pohl'ad:
Antropologovia pristupuju k verbalnemu umeniu ako ku kulturnej praxi hlboko prepojenej
so
sociálnymi kontextami. Studujú, ako slovesné umenie funguje v specifickych komunitách,
jeho
úlohu v rituáloch, obradoch a kazdodennom zivote a spôsoby, akými odráza a formuje
kultúrne
hodnoty a normy.
Verbálne umenie je v tomto kontexte nimané ako prostriedok kultúrneho vyjadrenia a
dynamicky
aspekt ludskej komunikácie v ramci spolognosti.
Konkrétny produkt slovesného umenia môze mat rôzne podoby v závislosti od média a
kontextu, v
ktorom je vyjadreny. Tu sú niektoré bezné konkrétne produkty verbálneho umenia:
poézia:
Básne sú hmatatel'ným produktom slovesného umenia. Sú vytvorené pomocou jazyka na
vyvolanie
emócii, sprostredkovanie snimok a skumanie tém.
Poézia môze existovat' v písanej forme, ale casto sa hrá nahlas, pricom sa zdôrazñuje
ústny a
sluchovy rozmer slovesného umenia.
Próza:
Slovesné umenie sa rozsiruje na rôzne formy prózy vrátane románov, poviedok a esejí.
Tieto pisomné diela casto predstavuju umelecké a kreativne vyuzitie jazyka na rozprávanie
pribehov, skúmanie nápadov a komunikáciu zlozitych vyznamov.
Dráma a divadlo:
Hry a scenáre su konkrétnymi produktmi slovesného umenia v oblasti drámy.
Tieto texty sluzia ako zaklad pre predstavenia, kombinuju jazyk s akciou, gestami a
scénickym umenim, aby vytvorili viacrozmerný umelecky zazitok.
Ústna tradícia:
Slovesné umenie môze byt vyjadrené prostrednictvom istnych tradicit vrátane ludovich
rozprávok,
mytov, legiend a rozprávania. Aj ked tieto pribehy nemusia mat' vzdy pisomnú formu,
existujú ako
konkrétne produkty v ústnom prenose z jednej generácie na druhú.
Prihovory a rétorika:
Prejavy, kazne a iné formy verejného prejavu sú konkrétnymi produktmi verbálneho
umenia, ktorých
cielom je presvedäit, inspirovat' alebo odovzdat dôlezité posolstva. Mozno ich nájst v
pisomnej
Forme, ale často su určene na ustne podanie
Texty a skladanie piesni:
Texty piesni predstavujú formu slovesného umenia, spájajúcu jazyk s hudobnými prvkami.
Napisané
alebo vytlacené texty sú hmatatelným produktom, ale piný umelecky zázitok sa casto
realizuje, ked
sú predvedené prostrednictvom hudby.
Performance Art:
Verbálne umenie je pritomné aj v performativnom umeni, kde sa jazyk pouziva ako
kreativne médium v zivch prezentáciách. Môze to zahrat vystúpenia hovoreným slovom,
poéziu a iné formy
umeleckého vyjadrenia, ktoré spájajú jazyk s inými prvkami predstavenia.
Je nevyhnutné si uvedomit, ze zatial' co konkrétne produkty slovesného umenia môzu mat
hmatatelinú formu (písanú alebo zaznamenanú), skutoná podstata verbálneho umenia
casto oziva v
akte predstavenia alebo zapojenia, i uz prostredníctvom citania, recitácie alebo nazivo.
prezentácia.
Dynamická povaha slovesného umenia zôraznuje jeho lohu ako zivej, vyvijajúcej sa formy
prejavu.
Jazyková podstata literatúry odkazuje na základnú úlohu, ktorú jazyk zohráva pri tvorbe,
vyjadrovani a interpretácii literárnych diel.
Zahíña rôzne aspekty toho, ako sa jazyk pouziva v kontexte literatúry, vrátane:
Expresivna funkcia: Jazyk v literature slúzi ako médium na vyjadrenie myslienok, emócii a
skusenosti.
Spisovatelia starostlivo vyberajú slová a vytvárajú vety, aby citatel'om sprostredkovali
svoje
myslienky a pocity.
Estetická kvalita:
Spisovny jazyk ma casto estetickú kvalitu, ktora presahuje obycajnu komunikáciu.
Spisovatelia
pouzivajú jazykové prostriedky, ako sú metafora, prirovnanie a obrazy, aby vytvorili krásu a
vyvolali
v citatelovi zmyslové zázitky.
Rozprávaské remeslo: Jazyková struktúra pribehov zahra vyber pohladu, struktúry viet a
dialógu.
Spisovatelia pouzivaju lingvistické techniky na formovanie rozprávania, kontrolu tempa a
rozvijanie postáv a zápletky.
Obrazový jazyk: Literatúra casto pouziva obrazný jazyk, ako je metafora, prirovnanie,
personifikácia a symbolika, aby sprostredkovala abstraktné alebo zlozité myslienky zivsim
a nápaditejsim
spôsobom.
Styl a tón: Kazdy autor má jedinený jazykový styl charakterizovaný vyberom slov,
strukturou viet a
celkovým tónom. Styl prispieva k osobitému hlasu literárneho diela a pomáha vytvárat'
identitu autora.
Rytmus a zvuk: Spisovny jazyk je casto naladený na rytmus a zvuk. Spisovatelia môzu
pouzit'
techniky ako aliterácia, rým a rytmus, aby vytvorili hudobnú kvalitu, ktorá zlepsi sluchovy
zazitok z
textu.
Slovné hry: Slovné hry, dvojaké veci a iné formy slovnej hry pridávajú do jazykovej
struktúry literatúry
vrstvy významu. Takáto jazyková hravost môze prispiet k intelektuálnemu aj estetickému
rozmeru
diela.
Kulturne a historické vplyvy: Jazykov podstatu literatúry formuje kultúrny a historicky
kontext, v ktorom sa vyrába. Spisovatelia môzu cerpat' z jazykovych konvenci, idiómov a
lingvistických prvkov
odrázajúcich ich dobu a kultúru.
ヘ
V
Interpretaná bohatost: Literatúra casto umozñuje viaceré interpretácie kvôli bohatosti a
zlozitosti jej
jazyka. Citateli sa zaoberaju lingvistickymi nuansami, aby odvodili viznam, a otvoreny
charakter
literárneho jazyka podporuje rôzne interpretácie.
Emocionálny vplyv: Vyber jazyka v literature je tinným nástrojom na vyvolanie
emocionálnych
reakcii. Spisovatelia vytváraj svoj jazyk tak, aby vyvolal mozstvo emócii a vytvorili tak pre
citatelov
silný a pohlcujuci zázitok.
Jazykovy rozmer literatury je v podstate neoddelitinou súcastou umenia pisania, pretoze
zahiña zruné pouzivanie jazyka na wadrenie vyznamu, vyváranie estetickych efektov a
zapojenie čitatela do jedinečneho a imaginarnejo sveta
do jedinecného a imaginativneho sveta.
Symbolická alebo obrazová podstata literatúry sa vztahuje na pouzivanie symbolov,
metafor a iných nedoslovnych prukov na vyjadrenie vyznamu nad porchovú roveñ.
Tento aspekt literatúry pridáva do textu vrstvy hibky, zlozitosti a rezonancie, co umozñuje
jemnejsie
skúmanie tém, myslienok a emócii. Tu sú klúcové zlozky symbolickej alebo obrazovej
podstaty
literatury:
Symbolizmus: Autori pouzivajú symboly - predmety, postavy, innosti alebo nastavenia -
ktoré majú vyznam nad rámec ich doslovnej definicie. Tieto symboly casto predstavuju
abstraktné pojmy,
ktoré prispievaju k tematickému bohatstvu literárneho diela.
Metafora a prirovnanie: Metafory a prirovnania zahrajú porovnávanie jednej veci s druhou,
oi uz
implicitne (metafora) alebo explicitne (podobnost). Tieto figurativne zariadenia pomáhajú
vytvárat zivé
obrazy a kreslit spojenia medzi zdanlivo nesúvisiacimi prvkami.
Alegória: Alegória zahra pouzitie postáv, udalosti alebo prostredi na reprezentáciu
abstraktných
myslienok alebo moránych vlastnosti. Prostrednictvom alegórie môzu autori
sprostredkovat hIbsie
vyznamy a komentáre k sirsim problémom.
Irónia: Irónia nastáva, ked' existuje kontrast medzi tým, co sa hovori alebo oakáva, a tým,
co sa skutone deje. To môze zahrat verbálnu iróniu, situanú iróniu a dramatickú iróniu,
pricom kazdá
pridáva do rozprávania vrstvy zlozitosti.
a emocionálne rezonujúcim.
Alúzia: Alúzia zahra odkazovanie na známych ludi, udalosti alebo umelecké diela z
literatury,
mytológie, histórie alebo iných kulturnych kontextov. Pouzitim narázok spisovatelia
vyuzivajú zdielané
kulturne znalosti, aby obohatili svoje rozprávania.
Foreshadowing: Foreshadowing je literárny prostriedok, v ktorom autor naznauje budúce
udalosti, buduje anticipáciu a prispieva k celkovej strukture a zmyslu rozprávania.
Eufemizmus a dysfemizmus: Pouzivanie eufemizmov a dysfemizmov zahra nahradenie
miernych
alebo drsných vyrazov za priamejsie alebo explicitnejsie. To môze ovplyvnit tón a
emocionálny vplyv
textu.
Obraznost: Obrazovka je sice tiez jazykovým prostriedkom, má vak symbolický rozmer.
Zivé a
zmyslové opisy vytvárajú mentálne obrazy, ktoré môzu mat' symbolickú váhu a prispievaju
k celkovej
atmosfére a zmyslu diela.
Rituály a obrady: V niektorej literatúre môzu mat rituály a obrady symbolický vyznam, ktorý
predstavuje kulturne, nábozenské alebo spolocenské hodnoty. Tieto symbolické akcie
prispievaju k
tematickému rozvoju rozprávania.
Symbolicka alebo figurativna podstata literatury umozñuje viacero vrstiev interpretácie a
podporuje hlbsie zapojenie sa do textu. Nabáda citatelov, aby skúmali súvislost medzi
konkrétnymi prukami
rozprávania a sirsimi myslienkami a emóciami, ktoré symbolizujú.

Intertextualita
Intertextualita je literárny a kultúrny koncept, ktorý oznacuje vzlahy
medzi rôznymi textami - ci uz ide o literárne diela, filmy, hudbu, alebo iné formy umenia.
Táto koncepcia zôrazuje, ze kazdy text
vytvorený v uritej kultúrnej súvislosti je ovplyvnený a formovaný
inými textami, ktoré existovali pred nim.
Interpretácia intertextuality sa zameriava na to, ako sú texty navzájom prepojené, citujú
sa, odkazujú na seba alebo si vzájomne
pripominaju rôzne myslienky, témy, postavy, alebo styly. Tieto
odkazy mozu byt explicitné alebo implicitné a mozu prispiet k hlbsiemu porozumeniu a
interpretácii textu.
Koncept intertextuality je dôlezity pre stúdium literatúry a kultúry, pretoze pomáha
porozumiet, ako sa texty navzájom ovplyviujú a
ako sa kultúrne nápady a hodnoty prenásajú a rozvijajú cez rôzne
formy umenia a médií.
Priklady intertextuality v umeleckých dielach môzu byt rôznorodé. Jedným z vyznamných
prikladov je román "Pýcha
a predsudok" od Jane Austenovej. Aj ked' dielo pôsobí ako klasicky príbeh o romantickom
vzt'ahu, Austenová vkladá do
svojich diel hlbsi kontext a narázky na politické, spolorenské
a kulturne aspekty svojej doby. Tento druh intertextuality pomáha citatel'om lepsie
porozumiet' dobovej kultúre a
spoloenským normám, ktoré ovplyvnili dej pribehu.
Rozdelenia intertextuality:
• Explicitná intertextualita: V tomto prípade sú odkazy na iné texty rejmé a priame. Autor
explicitne cituje, odkazuje sa na iny text alebo pouziva priamu citáciu, aby oznail vztah s
iným dielom.
Napriklad, v knihe "Vel'ký Gatsby" od F. Scotta Fitzgeralda sa nachádza známy citát:
"Väcsina ludí zije v spánku: len niekol'ki sa
prebúdzajú do reality." Tento citát je priamou referenciou na dielo
"Walden" od Henryho Davida Thoreaua, co je explicitný odkaz na iny text.
• Implicitná intertextualita: Na rozdiel od explicitnej intertextuality, implicitná
intertextualita neuvádza priame citácie alebo zjavné odkazy na iné diela. Namiesto toho
naznacuje
podobnosti alebo paralely s inými textami prostredníctvom
Struktúry, témy, stylu alebo postáv.
J.K. Rowling v sérii Harryho Pottera casto vladá odkazy na rôzne mytologické bytosti a
legendy, pricom niektoré z nich sú implicitné a nepriamo spojené s rôznymi kultúrnymi
prvkami.
 o Fénix: Postava fenixa, konkrétne Fawkesa, je jednym z
vyznamných magických tvorov v sérii. Fénix je bytost' z
gréckej mytológie a symbolizuje obnovu, vzkriesenie a veený
cyklus zivota a smrti. Prítomnost' fénixa môze implicitne
evokovat' tieto mytologické koncepty, hoci nie sú priamo vysvetlené v texte.
o Volkolak: V niektorch castiach príbehu sa objavujú tvary
vIkodlakov, ktoré sa v rôznych kulturach spájaju s legendami o
vIkodlakoch alebo obycajnych vlkoch s nadprirodzenymi
schopnostami. Tieto postavy môzu implicitne odkazovat' na legendy a mýty o
vlkodlakoch.
Tieto mytologické odkazy a bxtosti. hoci nie sú priamo oznacené v
texte ako také môyu bvt identifikované prostrednictvom znalostí o
mýtoch a legendách rôznych kultúr, co pridáva hlbsiu vrstvu zmyslu
a porozumenia svetu Harryho Pottera.
Rozdiel medzi explicitnou a implicitnou intertextualitou spociva v jasnosti a priamosti
odkazov na iné diela. Explicitná intertextualita je priama a zjavná, zatial' co implicitná
intertextualita je nepriama, vyzadujúca urcitú mieru
interpretácie zo strany citatel'a alebo diváka. Obe formy intertextuality prispievaju k
bohatsiemu a hIbsiemu chápaniu
textu a jeho vz'ahov k iným dielam alebo kultúrnym
kontextom.
Vplyv intertextuality na tvorbu umeleov a ich diela
Intertextualita poskytuje umelcom moznost inspirovat' sa existujúcimi dielami, motivmi
alebo historickymi
súvislostami a transformovat' ich prostrednictvom vlastnej
tvorby. Tento spôsob tvorby umoznuje umelcom vytvárat'
nový význam a interpretácie, cim môze podporit ich
schopnost komunikovat's divákmi ci publikom.
Intertextualita tiez casto vedie k inovácii v umeleckej tvorbe.
Ivorcovia casto reinterpretujú existujúce diela alebo koncepty, cim vytvárajú nové
kontexty a hodnoty pre svoje diela. Tento
proces umoznuje umelcom experimentovat' s rôznymi
prykami a perspektivami, co ovplyviuje ich umelecké
rozhodnutia a tvorbu v budúcnosti.
Umelci majú moznost' odkazovat' na iné diela, myslienky
alebo postavy vlastnej tvorby, alebo vytvárat' vztahy, ei
prepojenia medzi dielami rôznych autorov alebo textov z
rznych období a kultúr
Recepcia
Recepcia umeleckého diela sa týka spôsobu, akým je toto dielo
prijimané, vnimané a interpretované divákmi, citatel'mi alebo
poslucháemi. Je to proces, ktorý zahíña reakcie a interpretácie l'udi
na umenie, a tym sa vytvára jedinené a subjektivne porozumenie
toho diela.
Recepcia umeleckého diela nie je len pasivnym prijatim obsahu, ale zahíña aj aktívnu cast
diváka alebo citatela. To, ako je umelecké
dielo prijaté a chápané, môze závisiet' od individuálnych skúsenosti,
pozadia, kultury a osobných perspektiv kazdého cloveka.
Spôsoby, akými je umelecké dielo prijimané, sú rôznorodé a
ovplyvnené individuálnymi skúsenost'ami, názormi a
kultúrnym pozadim diváka. Niektorí diváci sa môzu pri
dielach zameriavat' na ich estetickú hodnotu, iní sa môzu
snazit' pochopit' hlbsi vyznam a odkazy v dielach. Táto
rozmanitost' v reakciách divákov prispieva k bohatosti
interpretácii a obohacuje chápanie umenia.
Rôzne faktory ovplyviujúce vnimanie diela zahíñajú osobné
skúsenosti diváka, jeho kulturne pozadie, vzdelanie,
emocionálny stav ci aktuálny kontext. Niektoré umelecké
diela v nás môzu zanechat' rôzne emócie, zatial' co iné môzu
spôsobovat' kontroverziu.
Proces recepcie môze zahrñat:
1. Interpretáciu: Ludia vytvárajú vlastné významy a interpretácie
zázitku z umeleckého diela. Tieto interpretácie môzu byt
ovplyvnené ich osobnými skúsenostami, hodnotami a
kontextom.
2. Diskusie a kritiky: Ludia môzu diskutovat' o umeleckom diele, vymieñat' si názory a
hodnotenia. Kritické analyzy a recenzie
môzu ovplyvnit' spôsob, ako je dielo vnimané.
3. Emocionálnu reakciu: Ludia môzu mat' rôzne emocionálne
reakcie na umenie - od nadsenia, cez rozhorenie, po zmätok
ci smútok. Emócie hrajú dôlezitú úlohu pri recepcii
umeleckého diela.
4. Ziel'anie a Sírenie: Ludia môzu diel'at svoje zázitky s inými,
co môze ovplyvnit' vnimanie diela a rozsirit jeho vplyv.
5. Zmeny v case: umelecké dielo môze by"' prijimané rznym
spôsobom v priebehu casu a histórie. Jeho recepcia môze by?' ovplyvnená zmenami
v spolocnosti, kulture a hodnotách.
Recepcia umeleckého diela je dynamicky proces, ktorý sa lisi od jednotlivca k
jednotlivcovi a meni sa v závislosti od kontextu a
casu. Je to aktivny a subjektivny proces, ktorý ovplyviuje spôsob,
akým l'udia vnímajú a porozumievajú umeniu.
• Vplyv publika na interpretáciu a hodnotenie umenia
Publikum má významný vplyv na spôsob, akým je umelecké
dielo vnimané, interpretované a hodnotené. Jeho reakcie, postrehy a individuálne
skúsenosti vytváraju kontext, v
ktorom umenie získava význam a dôlezitost.
Interakcia medzi umelcom a publikom môze viest' k hlbsiemu
porozumeniu diela. Ziel'anie reakcií a názorov súcasne
umozhuje umelcovi pochopit, ako jeho dielo komunikuje s
divákmi a ako ho interpretujú.
Zároven vak individuálne vnímanie a hodnotenie umenia
môsu byt subjektivne a môzu sa lisit' od ocakávaní umelca.
Tento faktor vsak prispieva k rozmanitosti reakcií a rozsahu
mozných interpretácii, cim obohacuje umelecky zázitok.
Recepciou diela vak nevplyvame len na samotné dielo, Môze
to zanechat' správu pre umelca, ktorý sa nasimi interpretáciami
môze v konenom dôsledku inspirovat, v niektorých
prípadoch az zmenit pristup k tvorbe d'alsich diel
Vzt'ah medzi intertextualitou a recepciou
Intertextualita a recepcia vytvárajú vzájomny a neoddelitel'ný
vztah v rámci umeleckého diela. Intertextualita ovplyviuje,
ako je dielo prijimané, pretoze pouzitie odkazov, citácií alebo
symbolov z iných diel a kultúrnych kontextov môze ovplyvnit'
spôsob, akým je dielo interpretované divákmi. Ked' divák
rozpozná intertextuálne prvky, dielo môze ziskat' hlbsi
vyznam a zapájat diváka na viacerých úrovniach.
Priklady diel, kde intertextualita hrá klúcovú úlohu v
recepcii
Ako priklad som si vybrala seriál the simpsons, ktori podla môjho názoru pozná kazdy, bez
ohl'adu na názor na tento
animovaný seriál, lebo si myslim, ze nám to dovolí jednoduchsie pochopit' intertextualitu a
recepciu.
The Simpsons", televizny seriál, ktorý je známy svojou bohatou intertextualitou a
schopnostou zahrnút' odkazy na rôzne aspekty populárnej kultúry. Táto intertextualita je
klúcovým prvkom, ktorý prispieva k sirokej popularite tohto
seriálu.
V kazdej epizóde "The Simpsons" môzeme nájst' odkazy na filmy, televizne programy,
knihy, históriu a iné kulturne fenomény. Tieto odkazy sú casto vo forme paródie alebo
narázok, ktoré sú zábavné a zaujimavé pre divákov rôznych
vekových kategórií.
Intertextualita v "The Simpsons" pomáha vytvárat vtipné scenáre. Odkazy na iné diela
casto pridávajú hibku a kontext k situáciám a postavám v seriáli. Okrem toho, tieto odkazy
prilákajú pozornost' divákov a umoznia im spoznat' a pochopit*
rôzne narázky, co zvysuje ich zapojenie do sledovania.
Takýto prístup k intertextualite umoznuje "The Simpsons" zasiahnut' sirsie publikum,
pretoze diváci s rôznymi
znalostami a skúsenost'ami môzu nachádzat' a ocenit' rôzne
odkazy a narazky. Tato forma intertextuality je jednym z dôvodov, preco tento animovaný
seriál ziskal takú vel'kú popularitu a stal sa dôlezitou súcast'ou popkultúry.
(Vedeli by ste aj vy povedat' nejaky priklad na intertextualita, poprípade na recepciu, i ako
intertextualita pôsobí na rec
Umelecké dielo z hl'adiska sémantiky a semiotiky
Sémantika
o Sémantika je náuka o význame slov.
o Sémantika je v jazykovede náuka o význame jazykových
jednotiek a o zmenách vyznamu.
o Jazykové jednotky sú slová, spojenia slov, vety aj texty.
Skúmajú sa aj vz'ahy medzi jazykovymi jednotkami:
sémantické sústavy, synonymá, antonymá, homonymá, polysémia. Pri zmenách
významu sa skúmajú jednak typy
zmien (napr. prenásanie, rozsirovanie významu) a jednak
ich priciny (jazykové aj mimojazykové)
o Ide o speciálnu disciplínu, ktorá zahíña rôzne úrovne a
koncepty významu z lexikálneho, formálneho,
§truktúrneho a funkeného hl'adiska.
Umelecké dielo z hl'adiska sémantiky
o Umelecké dielo je komplexný, entitný_jav, ktorý môzeme
analyzovat' z rôznych hl'adisk, vrátane sémantiky.
Sémantika sa zaoberá vyznamom a interpretáciou
symbolov a znakov, a teda aj umelcovým zámerom a
spôsobom, akým sú tieto zámery vyjadrené v dielach.
o V umeleckom diele sémantika hrá klúcov úlohu pri
prenose hIbsích významov a emócii. Kazdý prvok v diele
ma potencial komunikovat' s divákom alebo pozorovatel'om a ovplyviovat' jeho
vnimanie. Farby,
kompozícia, symboly a iné umelecké prostriedky sú nositel'mi významu, ktorý môze
byt otvorený rôznym
interpretáciám.
o Sémantika umeleckého diela tiez nadväzuje na kontext a
historické okolnosti, ktoré môzu ovplyvnit jeho význam.
Umelci casto vkladaju do svojich diel odkazy na
socialne, politické alebo kulturne udalosti, cim davajú svojim prácam hlbsi význam
a posúvajú ich za hranice
samotnej estetiky.
o V niektorych prípadoch môze byt sémantika umeleckéhot
diela úmyselne otvorená a viac struktúrovaná, co dáva
priestor pre interakciu diváka. Tento otvorený význam
umozuje rôznym l'ud'om interpretovat' dielo
individuálne a prispôsobit' si ho svojim vlastnym
skúsenostiam a perspektivam.
o Celkovo vzaté, sémantika hrá neoddelitel'nú úlohu pri
porozumení umeleckého diela, pretoze umoznuje
preniknút' do hibky jeho významu a odkryt komplexné
vistvy umelcových myslienok a emócii.
Lexikón a sémantika
o Nakol'ko sú slová dostupné, diskrétne a základné jednotky
jazyka, vel'a úsilia sa venovalo definovaniu slov, resp. podl'a moznosti aj
etymologickému „predpísaniu" ich vyznamu
o Toto nám potvrdzuje obrovské mnozstvo slovnikov,
encyklopédii a klasifikanych systémov.
o Naivný prístup spocíva v priradení konkrétneho predmetu
mimojazykovej skutonosti ku kazdému slovu, ale to sa dá uplatnit nanajvýs pri
vlastných menách (názvoch) a
biologickom názvoslovi, príp. na abstraktnejsej úrovni pri
tzv. deixách (slovách odkazujúcich na istú realitu, napr.
ja, ty, ona, tu, tam, teraz, veera).
o Väcsina slov vak nekoresponduje s vecami alebo
miestami v casopriestore, ale s konceptmi (pojmami). A nakol'ko s tymito slovami
pracujeme v mysli, je celkom
bezné, ze dvaja l'udia vnimajú význam toho istého slova
trochu odlisne.
o Vyrazne neutrálny charakter klasifikácie je v
paradigmatickom prístupe, ktorý nepouziva kategórie
typu denotát, definícia, etymológia a pozorovanie, ale jednoducho skúsa, ktoré
slová sa dajú v uritom kontexte
vzájomne zamenit.
o Napr. kontext vo vete „sadla si na..." nám pomôze klasifikovat stolicku, pohovku,
stolek, kreslo, lavicku ako podobné predmety, teda „predmety na sedenie". Ak
teda uvedieme cel, na aký sa stolicka pouziva (sedenie),
bude to pravdepodobne ovel'a jednoduchsie ako jej
presná definícia (poet nôh, ak vôbec nejaké má).
o Kazdá kultúra vsak bude mat' vlastnú predstavu o
„typickom predmete na sedenie".
o Experimentálna psychológia dokázala, ze clovek si svoje sémantické prostredie
vytvára zoskupovanim konceptov
okolo tzv. sémantickych prototypov. Ak niekoho vyzvete, aby uviedol l'ubovol'ný
druh náradia, s vel'kou
pravdepodobnost'ou povie kladivo, hudobny nástroj budú
husle a l'ubovolná císlica bude 7... Nejde vsak o telepatiu ani o ciernu mágiu. Ide o
sémantickú efektívnost", pretoze
urcenie rozdielov je jednoduchsie nez definovanie.
Rozdelenie sémantiky
Formálna sémantika
o predstavuje oblast' v lingvistike a filozofii, ktorá sa
zaoberá vyznamom vyrazov a viet v kontexte ich funkcie
o Jej ciel'om je preskúmat", ako sa vrazy v jazyku pouzivajú na vyjadrenie vyznamu a
aký vplyv majú na
rozliné aspekty komunikácie.
o Jedným z hlavných prístupov v rámci funkenej sémantiky
je význam ako funkcia komunikativnej situácie. To
znamená, ze význam nie je fixovaný a nezávisi len na
slovách samotnych, ale aj na kontexte, v ktorom sú
pouzité. Preto je dôlezité zohl'adnit rôzne faktory, ako sú
situácia, spoloenský kontext a vzlahy medzi
komunikujúcimi osobami.
o Takéto vroky sa dajú v ideálnom prípade interpretovat'

o Takéto vroky sa dajú v ideálnom prípade interpretovat'

pomocou matematickej logiky a zdôvodnenia. (Kazdy
politik klame ^ kazdy, kto klame, robí aj dañové podvody → Ak niekto plati dane
poctivo, urcite nie je politik).
 o Dalsim menej formálnym prístupom je kvantifikácia
vyznamu. Prikladom môze byt' klasifikácia cicavcov v
zmysle meratel'nych vlastnosti, ako napr. vel'kost,
agresivita atd'. Pouzitim tohto prístupu budeme mat' levy
a tigre v jednom rohu diagramu, slony a zirafy v druhom, macky a fretky v tretom a
mysi spolu s hrabosmi v poslednom.
o Funkená sémantika odmieta statický pohl'ad na jazyk a jeho význam. Namiesto
toho zdôrazuje dynamiku
jazykovej interakcie a zôrazuje, ze vyznam nie je
pevne daný, ale je vytváraný a rekonstruovaný v procese
komunikacie. Tento pohl'ad umoznuje lepsie pochopenie
toho, ako l'udia vytvárajú význam v reálnom svete
prostredníctvom jazyka.
o PRIKLADY: vyznam farieb- V tradicnej sémantike by sme mohli definovat' farby na
základe ich spektrálnej
charakteristiky. Avsak funkená sémantika by studovala, ako farby ovplyvhujú emócie a
náladu v rôznych
kontextoch. Napriklad, cervená farba môze v niektorych kultúrach signalizovat'
nebezperenstvo alebo vásen,
zatial' co v iných môze byt spojená so st'astim alebo
radostnými udalost'ami.
vyznam gest- Funkiná sémantika môze
Studovat' aj neverbálnu komunikáciu. Napriklad,
zdvihnutie obocia môze mat' rôzne významy v závislosti
od kontextu. V uritých situáciách môze vyjadrovat'
prekvapenie, zatial' co v iných môze signalizovat' pochybnost.
Formálna sémantika umeleckého diela
o Formálna sémantika pristupuje k umeleckému dielu s
dôrazom na jeho formálnu struktúru a jazyk, ktorým je
vyjadrené. Tento prístup zdôrazuje, ako sa vyznam
vytvára prostredníctvom syntaktických a formálnych
pravidiel, ktoré sú prítomné v samotnom diele.
o Vrámci formálnej sémantiky sú studované vz'ahy medzi
rôznymi prvkami diela - ako farby, linie, tvary a priestor sú navzájom spojené, a ako
tieto prvky vytvárajú
estetickú harmóniu alebo kontrast. Formálna sémantika zretel'ne analyzuje, ako sa
jednotlivé casti spolupodiel'ajú
na vytvárani celkového vizualneho dojmu a akym
spôsobom tieto prvky komunikujú s divákom.
o V tomto prístupe sa zôrazuje, ze vyznam nie je len
obsahom, ale aj formou, a teda ako je obsah prezentovaný. Formálna sémantika sa
zaoberá otázkami
ako symetria, proporcie, rytmus a kontrast, ktoré prispievaju k estetickej hodnote diela.
Kazdý vizuálny
prvok je povazovaný za nositel'a informácii, ktoré majú
svoje miesto v struktúre diela.
• Vyznam vzniká aj z interakcie medzi dielom a jeho
formálnym kontextom, a to vrátane Sirsich umelcových
prác alebo historického kontextu, v ktorom dielo vzniklo.
Formálna sémantika tak pomáha dekódovat' a porozumiet, ako formalne aspekty diela
prispievaju k jeho celkovému významu a interpretácii.
Strukturalisticka semantika
o Strukturalizmus má na modernú sémantiku silny vplyv,
vnima jazyk ako siet' systematických vzt'ahov.
o Jazykovedci, ktorí vychádzajú z princípu
kompozicionality (skladatel'nosti), sa snazia zmapovat'
semanticke vzlahy na zaklade syntaktickych vt'ahoy
medzi významami jednotlivych slov.
 o Rozdiel medzi vyjadreniami mal'uj cervený dom a mal'uj
dom nacerveno sa dá zo syntaktického hl'adiska odvodit'
z poradia slov: v prom prípade je slovo cerveny súcastou mennej syntagmy (cervený dom).
V druhom
prípade je vak príslovkové urcenie spôsobu „nacerveno"
samostatnym vetnym clenom rozvijajucim sloveso
(mal'uj — nacerveno).
o Pre Strukturalistov je dôlezité skúmat, ako sa vyznamy
môzu menit' v závislosti od kontextu, ktorý je definovany
práve týmito vzt'ahmi. Analýza jazykovch struktur je
k'úcovým nástrojom pre pochopenie, ako sa významy
konkrétnych vrazov formujú a interpretujú v rôznych
situáciach.
o PRÍKLAD: opozícia a význam slova- V strukturalistickej
sémantike by sme mohli analyzovat' opozicie medzi synonymami a ich vplyv na
významy slov. Napriklad, v opozicii medzi slovami "st'astný" a "nest'astný" sa
formuje význam oproti sebe, a nie v absolútnej hodnote
kazdého z týchto slov samostatne.
Strukturalistická sémantika umeleckého diela
o Strukturalistická sémantika poskytuje pohl'ad na umelecké
dielo ako systém vzájomne prepojených znakov a
symbolov, kde význam nie je individuálnym vlastníctvom jednotlivych prvkov, ale
vyplýva z ich
vzt'ahov a struktúry. Kazdy element diela nesie svoj
vlastný význam v rámci tohto sirsieho kontextu.
o V strukturalistickej sémantike je dôlezitým pojmom
binárna opozícia, kde význam jedného prvku vzniká v
protiklade k inému. Tento prístup k umeleckému dielu
zdôrazhuje dualitu a kontrasty, ktoré prispievajú k
celkovému vyznamu diela. Napriklad kontrastne farby,
formy alebo témy môzu vytvárat' napätie a vyznamové
naplnenie.
o Strukturalistická sémantika taktiez kladie dôraz na opakovanie a variácie ako
prostriedok na vytváranie
vorov a tematických liniek v dielach. Týmto spôsobom
umelci vytváraju sémantické struktúry, ktoré umoznujú
divákovi vnimat' spojenia medzi rôznymi cast'ami diela a
rozumiet jeho celkovému významu.
o Rovnako dôlezitá je aj otázka konotácie a denotácie. V
Strukturalistickej analyze umeleckého diela sa zist'uje, aké významy a asociácie sú
spojené s jednotlivými
prvkami a ako sú tieto významy zakotvené v Sirsom
kulturnom kontexte.
o Celkovo vzaté, strukturalistická sémantika ponúka rámec
na hlbsie porozumenie umeleckého diela ako
komplexného systému, v ktorom je význam
konstruovany zo vzájomných vztahov a Struktúr
jednotlivych prvkov.
Funkcná sémantika
o Funkiná sémantika je lingvisticky pristup, ktorý skúma
vyznam slov a výrazov v kontexte ich pouzitia v reálnych
komunikanych situáciách. Oproti tradicnej sémantike,
ktorá sa zameriava na struktúru vyrazov a ich definicie,
funkoná sémantika kladie dôraz na to, ako sa výrazy pouzivaju v rôznych situáciach
a aky vplyv maju na
komunikáciu.
o funkiná sémantika môze analyzovat' rôzne komunikané
priklady, ako napriklad pouzitie vrazov v politických reciach, reklame, internetovom
 komunikanom style, a podobne. Skúma, ako sa vyznamy tíchto vyrazov menia
v závislosti od konkrétnych situácií.
o Celkovo funkèná sémantika predstavuje prístup k jazyku,
ktor zdôraznuje jeho dynamiku v reálnom svete a spája
lingvistiku s pragmatikou, filozofiou a kognitivnymi vedami na vytvorenie komplexného
pohl'adu na jazykovú
komunikáciu.
• PRÍKLADY: politické reci- Analyzovat' výrazy a frázy pouzivané v politických reciach môze
poskytnút' pohl'ad
na to, ako sa vytvara vyznam v politickom kontexte.
Napriklad, výraz "spravodlivost môze mat' rôzne
vyznamy v závislosti od toho, ako je pouzity v reci
politika.
reklama- V reklame sa casto vyuzivaju
vyrazy a slogany na vyvolanie urcitych emócií alebo reakcií od spotrebitel'ov. Funk ăná
sémantika by sa mohla
zamerat' na analyzu toho, ako sa vrazy v reklamách
menia v závislosti od ciel'ovej skupiny a úcelu reklamy.
internetova komunikacia- V digitálnom
komunikanom prostredi sa vrazy a emotikony
pouzivajú na vyjadrenie emócií a nálad. Funkená
sémantika by mohla skúmat, ako sa významy menia v rámci rôznych komunikaných
platformách, ako sú
socialne siete, e-maily, alebo chatovacie aplikacie.
Funkená sémantika umeleckého diela
o Funkená sémantika pristupuje k umeleckému dielu z
h'adiska jeho funkcie a vplyvu na spoloenost a
jednotlivca. Táto perspektíva zdôraznuje, ze umenie nie
je iba pasívnym pozorovanim, ale má aktivny úcinok na
vnimanie a chápanie sveta. Umelecké dielo môze plnit'
rôzne funkcie, od estetických zázitkov po spoloēenské
komentáre a reflexiu.
o V rámci funkenej sémantiky je dôlezité pozorovat, ako
umelé dielo komunikuje s divákom a ovplyviuje jeho
myslienky a pocity. Umelecký vraz môze slúzit' ako
prostriedok na vyjadrenie názorov, protestu alebo poskytovania novych perspektiv
na konkrétne témy.
Funkăná sémantika teda umoznuje hodnotit, ako dobre
umelcov zámery rezonujú so spoloenským kontextom a
èi ich dielo splña svoju lohu vo vz'ahu k divákovi.
o Okrem toho sa funkăná sémantika zaoberá aj otázkou, ako
umenie ovplyviuje spolocenske zmeny a dynamiku.
Umelecké dielo môze fungovat' ako katalyzátor diskusit alebo ako kl'úcový prvok k
formovaniu kulturnej identity.
Preto je hodnotenie umelych diel v rámci funkinej
sémantiky úzko spojené s ich vplyvom na spoloenost' a
schopnost'ou pohnút l'udi k zmene alebo reflexii.
o Celkovo mozno povedat, ze funkăná sémantika pridáva dimenziu zodpovednosti a
aktívnej úcasti do hodnotenia
umenia, kde umelci nesú zodpovednost' nielen za
vytvorenie esteticky prijemného diela, ale aj za jeho
funkeny vplyv na ludi a spolocnost.
Sémanticky trojuholnik
o model znázorujúci základné vzt'ahy medzi objektivnou
realitou, myslienkovou oblast'ou a jazykovou oblast'ou
o Slovo pes oznacuje vetky druhy domestikovaných cicavcov patriacich do cel'ade
Canidae (psovité). Clovek sa stretával s týmito zivocichmi, poznával ich, pozoroval
a vytvoril si vo svojej mysli predstavu psa - vytvoril si
 pojem. Pojem je základná myslienková predstava
spoloná pre vsetkych ludi, ktorú si vytvorime na
základe rovnakých skúsenosti, javov, bez ohl'adu na rec,
ktorou hovoríme. To znamená, ze predstavu psa majú vo
svojej mysli Slováci, Nemci, Anglicania, Francúzi atd'.
o Pojem vzniká zovseobecnenim uritych podstatných
vlastnosti predmetov (Zivoichy tej istej cel'ade), ktoré
sme odpozorovali v realite a následne im priradili jednotiaci zmysel odlisujúci ich od
vetkého ostatného.
Semiotika
o vedná disciplína, ktorá sa zaoberá Stúdiom znakov a ich
významov vo svete
o Táto teória, zalozená na myslienkach filozofa a lingvistu
Charlese S. Peirce a d'alsích myslitel'ov, sa snazi porozumiet, akým spôsobom
l'udia vnímajú a
interpretujú rôzne druhy znakov, ci uz ide o jazyk, gestá,
obrazy alebo iné formy komunikácie.
o Semiotika sa skladá z niekol'kých kl'úcových prvkov,
vrátane samotných znakov (signálov), ktoré majú dve
základné súcasti: znak (signifikant) a to, co znak
reprezentuje (signifikát).
o Dalej skúma procesy interpretácie a komunikacie a vztahy medzi rôznymi
znakovými systémami.
o V praxi sa semiotika vyuziva pri stúdiu umenia, kultúry, reklamy a komunikácie
vseobecne. Analyzuje, ako sú
vytvárané a interpretované významy v rôznych socio-
kultúrnych kontextoch.
o Celkovo povedané, sémiotika hrá klúcovú úlohu pri
skúmaní toho, ako ludia komunikujú a ako vytvárajú
významy vo svojom prostredi prostrednictvom rôznych
symbolov a znakov.
Semiotika literatúry(umelecké dielo)
o Semiotika literatúry sa zaoberá sa znakovými aspektmi
o výstavby umeleckého textu, jeho tvorby a recepcie.
o Je to jedna z mnohých odvetvi aplikovanej semiotiky,
nakol'ko sa zakladá na aplikácií poznatkov z oblasti
vseobecnej teórie znaku.
o obidvaja zakladatelia modernej semiotiky, tak Saussure, ako aj Peirce, sa zaujimali
o literaturu a hoci nebola ich taziskovou oblast'ou, v zanechaných písomnych
reflexiách prejavili neobvyklú vnimavost' k istým
vlastnostiam umeleckých textov.
o Co sa týka uz d'alsieho rozvinutia semiotiky literatúry,
mozno skonstatovat, ze výskumy znakovych aspektov
vystavby umeleckého textu, jeho tvorby a recepcie, boli a sú aj dnes skôr specifického
alebo aplikatívneho, nez
vseobecno-teoretického rázu.
o V saussureovsky orientovaných literárnovedných analyzach sa zuzitkovali a rozvijali
predovsetkým
poznatky z oblasti teórie jazykového znaku a zároven sa
hl'adali aj isté specifiká ich pouzitia v podmienkach
literárnej tvorby, a to v závislosti od stýlu, poetiky -
semioticky povedané - „literárneho kódu" obdobia,
smeru, skupiny, zánru alebo autora.
o Pre tvorcu literárneho diela je jazyk „iba" semiotickým materiálom, s ktorým
pracuje - aktualizuje ho a zároven
aj premiena, deformuje; slúzi mu ako podklad pre vytvorenie vlastného jazyka", vlastného
umeleckého
kódu, t.j. vlastného spôsobu vyjadrovania.
• Príjemca v procese citania musí preto odhalit' tento kód, podl'a ktorého bol dany text
vytvoreny, aby pochopil jeho
skutoný, literárno-umelecký obsah; znalost' kódu
prirodzeného jazyka mu na to nestaci.
Semiotika umeleckého diela vseobecne
o Umelecké dielo z hl'adiska semiotiky je fascinujúcim
stúdiom, ktoré sa zaoberá analyzou znakov a symbolov v umení s ciel'om odhalit'
ich vyznam a spôsob
komunikácie.
o Semiotika, ako vedecká disciplína, sa zaoberá stúdiom znakov a ich významov vo
vetkých formách
komunikácie, a v prípade umeleckého diela, ide o specifickú formu jazyka, ktorá vytvára
estetický zázitok.
o Základným pojmom v semiotike je "znak", ktorý
pozostava z dvoch castí: signifikantu (znaku samotného)
a signifikátu (toho, co znak predstavuje).
o Vumeleckom diele môze byt' znakom slovo, farba, obraz,
zvuk, pohyb alebo kombinácia týchto prvkov. Semiotická
analýza umeleckého diela sa zameriava na dekódovanie
tychto znakov a ich vzájomné vzlahy.
o Jazyk umeleckeho diela nie je vzdy verbalny; obrazy, hudba a gestá môzu vytvárat'
komplexné a bohaté
jazykové struktúry. Práve semiotika nám umoznuje
porozumiet, ako tieto rôznorodé prvky komunikuju a
vytváraju význam. Napriklad v mal'be môze farba
predstavovat' emócie, tvar a kompozícia môzu
reprezentovat témy a postavy, a ich vzájomný vztah
o reprezentovat témy a postavy, a ich vzájomný vztah
vytvára komplexny vizuálny jazyk.
Demoura dez shua provesy nirpretacle. ARU rudla
vnímajú a rozumejú týmto znakom? Ako sa mení ich
význam v rôznych kultúrnych kontextoch? Tieto otázky
sú klúcové pri analyze umenia, pretoze umelci casto
vkladajú svoje diela s úmyslom vytvorit' konkrétne
vyznamy, ale interpretácia môze byt' subjektivna a
ovplyvnená rôznymi faktormi.
Index, ikona, symbol
o index- typ znaku, ktory má prirodzeny, fyzicky vztah so
svojim významom. Tieto znaky majú priamu spojitost' so
svojim vyznamom a poskytujú divákovi konkrétne
informácie o objekte alebo procese, ktory ich vytvoril.
Príklad: Na plátne je nanesená farba tak, ze vidite stopy Stetca a rôzne textúry.
Tieto stopy farby sú indexom umelcovho pohybu a techniky pri tvorbe diela. Napr.
dym na obzore je znakom (indexom) ohña, pretoze medzi
dymom a ohñom existuje kauzálna súvislost' - kde je
dym, musi byt' aj oheñ.
o ikona- typ znaku, ktorý má podobnost' so svojim
vyznamom. Vumeni by ikonické znaky mohli zahrñat'
vyobrazenia postáv alebo objektov, ktoré sa podobajú na
skutoné veci. V krest'anskom umení je postava so
svätoziarou ikonou svätca. Napriklad obraz svätého Petra
so svätoziarou nad jeho hlavou by bol ikonickým znakom
pre tohto svätca.
o symbol- typ znaku, ktory ziskava svoj vyznam
prostrednictvom dohody alebo kulturnych konvencii.
Symboly môu byt' abstraktné a môzu mat' význam iba v
urcitom sociálnom, kultúrnom alebo historickom
 kontexte. Priklad: Kríz v nábozenskom umeleckom diele
môze slúzit' ako symbol viery. Jeho tvar a význam sú dohodnute v ramci
nabozenskej kultury, a preto sa stava symbolom krest'anstva.
Peircov triadicky model
o koncept, ktorý sa casto vyuziva v rôznych oblastiach,
vrátane filozofie, psychológie, semiotiky a informatiky.
o Jedná sa o model, ktorý pracuje s trojicou prvkov alebo
vzt'ahov a zdôrazuje ich vzájomné interakcie.
o sign(znak)- nositel'om informácie, Signifikant:
Materiálna, vnimatel'ná cast' znaku, ako napriklad slovo, obraz, zvuk atd.,
Signifikát: To, co znak predstavuje
alebo znamena.
priklad: Signifikant: Svetelna ziarovka s cerveným svetlom.
Signifikát: Vodici vedia, ze majú zastavit' vozidlo.
o object(objekt)- skutony predmet alebo situácia, ktorý
existuje nezávisle od znaku. Je to to, co znak oznacuje
alebo opisuje.
priklad: premávka na krizovatke- V skutonosti ide o
priestor, kde sa stretávajú cesty a je potrebné regulovat' pohyb vozidiel a chodcov.
o interpretant- predstavuje dôsledky alebo efekty, ktore vznikaju z pouzitia znaku.
Môze ist' o vnimanie,
predstavy, emócie alebo akékolvek d'alsie mentálne
procesy spojené s interpretáciou znamienka.
priklad: reakcia vodica na cervené svetlo- Vnútorný
interpretant: Vodie vnima cervené svetlo a rozumie, ze musí zastavit.