ÚVOD DO EKONOMICKEJ A 

SOCIÁLNEJ
GEOGRAFIE
1. PREDNÁŠKA

ČO JE HUMÁNNA GEOGRAFIA?
- Veda, ktorá skúma rozmiestnenie ľudí, firiem, peňazí, moci
- Veda, ktorá skúma sociálne a ekonomické interakcie v rozmanitých (geografických) kontextoch
- Veda, ktorá skúma rozdielne priestorové správanie ľudí, komunít, firiem, inštitúcií v reakcii na sociálne interakcie
v rozmanitých (geografických) kontextoch
- Veda, ktorá skúma ako interagujú sféry prírodného a sociálneho systému (ľudia a prostredie, resp. v prostredí)
- .
- Humánna geografia neštuduje fakty, javy alebo udalosti, ale premenlivý kontext, ktorý ich produkuje
- Kým udalosti sú dôsledky, tak kontext je príčina
- Udalosti sa objavujú v rámci kontextu, nie mimo neho
- Sled takých udalostí generuje rozmanité priestorové procesy, interakcie a štruktúry, ktoré sa z historického hľadiska v regióne
ukladajú a vynárajú sa v podobe osobnostných, kultúrnych, sociálnych a technických osobitostí/špecifík – regionálne
povedomie a identita regiónu (genius loci)

,, Všetko súvisí so všetkým, ale blízke veci spolu súvisia viac ako veci vzdialené.“ (W. R. Tobler, Toblerov prvý geografický zákon)

ČO ŠTUDUJE (HUMÁNNA) GEOGRAFIA?

- Výskum v humánnej geografii sa posunul smerom od štúdia samotných objektov, od zhromažďovania a opisovania ich
jedinečných charakteristík k štúdiu problémov a vzťahov, ktoré sa sústreďujú predovšetkým v mestskom prostredí
- Dôležité otázky výskumu :
o Kde – lokalizácia a čo – aký druh ekonomickej aktivity – identifikácia, hľadanie príčin
o Prečo a ako – dochádza k nerovnomernému vývoju – vysvetlenie a porozumenie
o Čo s tým – spolupráca s tvorcami politík, poskytovanie odporúčaní – interpretácia

- Miera uznania a odmietnutia humánnej geografie je reflektovaná vo viacerých rovinách:

Relevancia vo vede a výskume v porovnaní s prírodnými vedami a v rámci sociálnych vied

- Vo výskumnej orientácii pozorujeme preberanie teoretických konceptov, metód a poznatkov z iných vedných disciplín
(napr. biológia, štatistika, fyzika, ekonómia, sociológia, etnológia a iné) a prekrývanie predmetu štúdia pri riešení
spoločenských problémov
- Táto skutočnosť vyvoláva konkurenčný tlak v spoločenských vedách vrátane humánnej geografie, ako aj vo vnútri
jednotlivých disciplín v boji o limitované finančné zdroje na výskumné projekty

Relevancia na trhu práce

- Tematické zameranie humánnej geografie bolo počas celej histórie v súlade s požiadavkami spoločenskej praxe
- Absolventi humánnej geografie, majú veľmi ťažkú pozíciu presadiť sa na trhu práce, musia mať v niečom komparatívnu
výhodu
- Ekonóm, antropológ, politológ, právnik má pomerne jasné vymedzenie na trhu, geografi nemajú pracovnú pozíciu na trhu –
existujú len oblasti, ku ktorým majú tesný vzťah (územný rozvoj miest/obcí, uplatnenie vo verejnej a štátnej správe,
priestorová analýza a vizualizácia dát)

Očakávania a realita na strednej a vysokej škole

- Uznanie (humánnej) geografie spoločnosťou je spochybňované

- Laická verejnosť, ktorá absolvovala geografiu na základnej a strednej škole, žije v presvedčení, že geografia je popisná veda
- Vnímanie geografie je založené na faktoch ako na kontexte
- Spoločnosť má zaužívanú predstavu, že (humánny geograf) pracuje s mapami, pozoruje krajinu, ovláda hlavné mestá sveta;
len výnimočne sa ho opýta na ekonomickú globalizáciu, sociálne nerovnosti, kultúru a identity – prevládajú stereotypy

- Je to do istej miery spôsobené aktivitami z vnútra geografie, spôsobom akým geografické pracoviská prezentujú geografiu
- Existujú dva spôsoby seba-prezentácie geografie:
o Tradičné vnímanie geografie ako opisnej vedy, bohatým terénnym výskumom a exkurziami – tzv. Stávkou na
istotu pri získavaní a udržiavaní študentov
o Moderné vnímanie geografie ako spoločensky relevantnej vedy riešiacej zložité spoločenské problémy vedeckou
metódou a komplementárnymi prístupmi kvalitatívnych metód, tzv. Riziková stratégia získavania a udržiavanie
študentov

Mediálna reprezentácia

- Uznanie humánnej geografie v mediálnom priestore závisí od spôsobu, akým sa geografia prezentuje – seba-prezentácia
geografie ako vedy jednotlivými geografickými pracoviskami
- Média do svojich relácií a diskusií len sporadicky volajú geografa; tí sa nakoniec prezentujú ako prírodovedec v širšom
ponímaní, alebo geomorfológ, demograf, geoinformatik v užšom, špecifickom chápaní
- V titulke nenájdete zmienku o tom, že ide o geografa; naopak titulka ,,humánny geograf“ by laickej verejnosti nič nehovorila