FRIEDRICH NIETZSCHE

bol predstaviteľom iracionalizmu, voluntarizmu, nihilizmu

jeho tvorbu môžeme rozdeliť na 3 obdobia.

1. Schopenhauerovské
nadväzuje na jeho voluntarizmus a iracionalizmus no na rozdiel od neho neupadá do pesimizmu, ale nastoľuje
ideál vášnivej vôle k životu
3. Pozitivistické
krátke obdobie, rozmýšľa o vede no neprekračuje hranice skúsenosti
2. Zarathruskovské
je to jeho pôvodná filozofia

okruhy jeho filozofie:

1. EURÓSPKY NIHILIZMUS
pre jeho filozofiu je charakteristický určitý stupeň nihilizmu, tento pojem používal na kritiku modernej
spoločnosti, tradičnej morálky a náboženstva, tvrdil že sú nihilistické => znamená to, že hodnoty, ktoré boli do
vtedy považované za najvyššie začali strácať svoju platnosť a meniť svoj pôvod
nihilizmus vidí ako prejav toho, že akákoľvek viera, akékoľvek uznanie niečo ako pravého a reálneho sa ukazuje
ako klam a ilúzia čo napokon vedie k rozpadu doterajších hodnôt, k ničote

rozlišoval 2 druhy nihilizmu:

a) aktívny - je negáciou danej skutočnosti, znamená nastoľovanie nových hodnôt, je to výzva do budúcnosti
ktorá má zabezpečiť víťazstvo života zvýšiť jeho moc
b) pasívny (unavený) - je znakom slabosti, rezignácie vôle i ducha, do popredia sa dostáva pasivita, snaha
o pokoj, útek od spoločnosti, vyskytuje sa:
v náboženskej podobe – kresťanstvo, alebo v morálnej podobe- Schopenhaeurova rezignácia - popretie vôle k
životu

2.PREHODNOTENIE VŠETKÝCH HODNÔT - „filozof s kladivom“

Nietzsche filozofuje s kladivom, nazýva sa tak preto lebo bezohľadne rozbíja staré hodnoty, ktoré odkrýva ako
falošné
aby sa ľudia mohli posúvať dopredu je potrebné si vytýčiť nové hodnoty, ktoré budú znamenať návrat
k prirodzeným hodnotám
túto jeho filozofiu charakterizujeme ako filozofiu 7anti:

1. antimoralistický - podľa neho existujú dva druhy morálky:

a) morálka slabých - morálka otrokov

akceptuje súcit, rovnosť, spravodlivosť pre všetkých, duchovné vládne nad všetkým telesným, cieľom
je podporovať a ochraňovať slabých, takúto morálku hlása aj kresťanstvo, morálka otrokov obmedzuje silných
b) morálka silných - morálka pánov
morálka silných osobností a hlása silu jednotlivca, cieľom tejto morálky je prechod k nadčloveku, ktorý dokáže
niesť zodpovednosť za svoje činy a je schopný sa presadiť

2. antisocialistický - socialistický ideál znamená zvrhnutie človeka v stáde zvierat, no dobrú spoločnosť bez
silných nie je možné vytvoriť

3.antidemokratický - celá európska kultúra so svojimi demokratickými hnutiami je len morálkou stáda

4. antifeministický - stratou postavenia muža sa degeneruje aj žena - snaha žien o emancipáciu je prejavom
úpadku spoločnosti

5. antipesimistický - odmietol Schopenhauerov pesimizmus a jeho názor, že život nestojí za nič, tvrdil:
 „ Kto hovorí, že život nestojí za nič, vlastne hovorí: Ja nestojím za nič.“

6.antiintelektualistický - nepreceňuje úlohu rozumu, pretože rozum je len služobníkom vôle, je iba nástrojom
abstrakcie a zjednodušovania, jeho úlohou je ovládať veci v službe životu
funkciou poznania je usporadúvať svet tak aby sme v ňom mohli žiť
jeho antiracionalistický postoj spočíva v odmietnutí rozumu ako nástroja poznania skutočnosti, dôležitejší ako
rozum je inštinkt a intuícia

7.antikresťanský - odmietal kresťanstvo, ktoré považoval za súhrn všetkých prevrátených hodnôt

Kresťanstvo je negáciou všetkého prirodzeného, je silný nepriateľ zmyslovosti
kresťanstvo premenilo tento svet ( jediný ktorý bol daný človeku) na údolie plné sĺz a pozornosť obrátilo na
život po smrti
kresťanstvo urobilo každú hodnotu bezcennou, z každej pravdy urobilo lož
pred príchodom Krista ľudia považovali za dobré všetko silné – egoistické, za zlé všetko slabé - priemerné
obyčajné
s príchodom Ježiša nastalo prevrátenie hodnôt - to čo bolo pred tým dobré sa považovalo za zlé a naopak
kresťanstvo z ľudí urobilo priemerné stádo, situáciu v človeka v modernom svete charakterizuje výrokom:

„Boh je mŕtvy .Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili, my všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?“

nehovorí o Bohu ale o človeku, ktorý stráca vieru v prevahu Boha a tým v modernom svete stráca oporu
v istotách a hodnotách svojho života
je odkázaný sám na seba, ale zároveň je osamotený, slobodný a neistý
človek si musí uvedomiť, že boh je mŕtvy, musí začať budovať svet na nových základoch, musí zmeniť
ponímanie seba => pretože len toto je cesta od človeka k nadčloveku

3. NADČLOVEK
človek je výsledkom evolúcie života, kt. biologický mechanizmus sa u človeka zastavil, evolúcia však pokračuje
a to smerom k nadčloveku
nadčlovek nie je výsledkom mechanického procesu, ale výsledkom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci
kritizoval človeka, ktorý je deformovaný vlastnosťami, ktoré z neho urobili baránka namiesto dravého vtáka
len ten kto dokáže realizovať vôľu po moci môže byť nadčlovek
nadčloveka chápe ako človeka, ktorý chce dosiahnuť viac ako iný, je to taký dokonalejší človek - nie
v rasistickom ponímaní – túto jeho myšlienku zneužil fašizmus - nemec bol nadčlovekom
nezávislí odkiaľ človek pochádza, nadčlovekom sa stane keď sa zbaví tradičnej morálky a náboženstva
konanie nadčloveka je mimo akýchkoľvek noriem a princípov
vytvorenie nadčloveka je zmyslom dejín - treba vytvoriť mocné individuality, ktoré sa vyznačujú mocnými
bezohľadnými inštinktmi
podľa neho je človek povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom
obyčajný ľudia sú hnoj, ktorý treba rozhádzať aby vyrástli kvety
prototypom takéhoto nadčloveka je Cesare Borgia a Napoleón
chápanie nadčloveka je ovplyvnené aj evolučnou teóriou kde na prežitie má nárok len taký jedinec, ktorý je
silný
slabý je tak vytlačený silným ako bude evolučne človek vytlačený nadčlovekom

4. VÔĽA K MOCI
je to určitým spôsobom vôľa k životu
je to niečo pozitívne , hybná sila dejín, znamená sústavnú aktivitu niečo poznať ovládnuť, osvojiť si, využiť,
manipulovať, nie je to žiadne fyzické alebo politické násilie ale je t,o čo stojí v pozadí všetkých životných aktivít
na rozdiel od Schopenhauera nepovažoval vôľu za podstatu a za niečo nezmyselné
vôľa je súlad so životom, múdrosť, schopnosť tvoriť a rozhodovať, niet tu miesta pre súcit, pretože ten vôľu
oslabuje a vedie k neúspechu
nastolil ideál k vášnivej vôle k životu, jej prejavom je vôľa k moci zosobnená silným jedincom - nadčlovekom

5. VEČNÝ NÁVRAT ROVNAKÉHO

akýkoľvek vývoj je len opakovaním toho čo už raz bolo
vznikanie nového je len zdanlivým, pohybom v skutočnosti je len večným návratom
minulosť sa tak prelieva do potenciálnej budúcnosti a budúcnosť nadobúda pevnosť a nezvratnosť v minulosti
pri všetkom opakovaní jedine nové čo je možné vytvoriť je nadčlovek ku ktorému všetko smeruje

POROVNANIE NIETCHZE A KIERKEGAARD

Kierkegaard sa domnieval, že musíme poprieť človeka - pozemského a prízemného tvora aby sa spravilo miesto
kresťanovi
Nietzsche hlása opak treba prekonať kresťanstvo ako morálku otrokov aby sa urobilo miesto nadčloveku