Humanistická psychológia

 vznik začiatkom 60tych rokov 20. stor. ako „tretia sila“ – alternatíva voči psychoanalýze
(PA) a behaviorizmu
 tézy humanistickej psychológie (ďalej HP) – nie sú nové, len rozpracované:
-dôraz sa kladie na vedomé skúsenosti a prežívanie
-presvedčenie o celostnosti ľudského správania a podstaty človeka
-sústredenie sa na slobodnú vôľu, spontánnosť, tvorivosť jednotlivca
-skúmanie toho, čo je relevantné pre ľudí a podmienky, v ktorých žijú
 predchodcovia HP:
- O. Kűlpe, F. Brentano, W. James
- Geštalt psychológia
- PA – E. Fromm, A. Adler, K. Horneyová

Zeitgeist:
 vznik HP súvisí aj so spoločenskou a politickou situáciou v USA – obdobie studenej vojny,
v USA nastali protesty proti inštitucionalizácii, kontrole, materializmu, konzumnosti –
hnutie hippies, nastoľovanie myšlienky slobody, voľnosti a tvorivosti. A práve HP
ponúkala a vyzdvihovala dané hodnoty.

 HP kritizovala behaviorizmus, že k človeku pristupuje neľudsky a že celú psychológiu

dehumanizuje. Buď pristupuje k ľuďom ako ku zvieratám alebo ako ku strojom. Radikálny
behaviorizmus redukoval človeka len na vzťah stimul – reakcia (S-R).
 HP kritizovala PA za veľký dôraz na nevedomie a za to, že úlohu vedomia
minimalizovala. PA zastávala ľudský determinizmus (pudy, alebo neskôr sociálne faktory)
a zaoberala sa len osobami so psychopatológiou. HP oponovala PA: ak sa psychológia
bude zameriavať len na chorých ľudí, čo sa dozvie o tých zdravých? HP neuznávala
determinizmus, dôraz kládla na slobodnú vôľu. Behaviorizmus a PA nepostihujú človeka
v jeho úplnosti a všetky jeho jedinečné charakteristiky.

 HP sa prestala zaoberať tmavými stránkami psychiky a zaoberala sa skôr radosťou, láskou,

šťastím, humorom...(a najmä zdravými jedincami). O týchto témach sa však publikovalo
veľmi málo, pretože sa nedali dané termíny operacionálne zachytiť a definovať. Nedali sa
ani experimentálne zachytiť. HP však oponovala – či sa experimentmi dá navodiť reálna
skutočnosť a či je experimentálne navodené prežívanie človeka rovnaké ako prežívanie
človeka v nelaboratórnych podmienkach. Ďalšia kritika HP siahala aj do oblasti vágnosti
používaných termínov (láska, šťastie,...) – a HP oponovala tým, že pre ich vágnosť je ich
dôležité skúmať – aby sa viac špecifikovali.

 prínos HP:
- terapia rastu (pôvodne Rogers) bola súčasťou hnutia za ľudský potenciál
- neskôr masové hnutia a mítingy (*pseudopsychológovia = mesiáši, guru...),
- vplyv na vznik hnutia pozitívnej psychológie koncom 20.st. (zakladateľ M.
Seligman)
 Abraham Maslow (1908 - 1970)
 duchovný otec HP, odštartoval hnutie HP a dodal mu stupeň vedeckého uznania.
 snažil sa porozumieť najvyšším výkonom, ktoré sú schopní ľudia dosiahnuť. Využil
metódu skúmania malej vzorky osôb (vo výskume napr. 24 psychologicky najzdravších
ľudí a porovnával ich s priemerne zdravými ľuďmi). Maslow nazval svoj výskum pilotnou
štúdiou.
 na základe svojich štúdií vyvinul teóriu osobnosti – sústredenie na motiváciu
sebaaktualizácie, rast a vývin, na naplnenie ľudského potenciálu a na rozvoj svojho
potenciálu.
 záujem o vlastný rozvoj súvisí aj s jeho detstvom, ktoré bolo poznačené pocitom menejcennosti (vyrastal bez
otca, krutá matka, nesúhlasil s jej životnými hodnotami),
 1967 – prezident APA
 spočiatku bol zástanca behaviorizmu, no zistil, že pre zodpovedanie určitých otázok je
nepostačujúci
 zákl. téza – každá osoba má vrodenú tendenciu k sebanaplneniu (k sebaaktualizácii).
Sebaaktualizácia predstavuje najvyššiu rovinu ľudskej existencie a využitie všetkých kvalít
a potenciálu.
 predložil hierarchiu potrieb – najprv sa musia uspokojiť nižšie potreby a až potom vyššie
(pyramída = fyziologické potreby, potreby istoty a bezpečia, potreba priateľstva a prijatia,
potreba uznania a potreba sebaaktualizácie).

 charakteristika osôb, ktoré sa dostali na 5. úroveň hierarchie – cca. 1% populácie –

väčšinou ide o ľudí v strednom až staršom veku a nasledovné charakteristiky: netrpia
neurózami; realitu vnímajú objektívne; plne akceptujú samých seba; sú oddaní práci;
v správaní je badateľná jednoduchosť a prirodzenosť; majú potrebu autonómie, súkromia
a nezávislosti; sú schopní mystických a vrcholných zážitkov; prejavujú empatiu a zaujatie
pre všetko ľudské; nekompromisnosť (rezistencia voči konformite); demokratická štruktúra
charakteru; tvorivosť a vysoký stupeň sociálneho záujmu. Predstavuje to lichotivý obraz
človeka.
 kritika:
-24 ľudí predstavuje vo výskume malú vzorku
-výber vzorky prebiehal na základe subjektívnych kritérií (sám Maslow vyberal)
-využíval viacznačné termíny
- hierarchia sedí na mužov zo západnej kultúry, nemusí byť platná napr. na ženy
- dôkazy o tom, že ľudia sa sebaaktualizujú aj napriek neuspokojeným fyziologickým
potrebám (napr. umelci, väzni v koncentraných táboroch...)
Využitie v praxi – hl. v pracovnej psychológii (spokojný zamestnanec = výkonný
zamestnanec), v psychoterapii, medicíne...
 Carl Rogers (1902 – 1987)
 jeho psychológia a psychoterapia – prístup zameraný na klienta (už nie pacienta!)
 hl. téza – za svoju zmenu je zodpovedný klient, nie terapeut. Ľudia sami môžu meniť
vedome svoje správanie k žiaducemu správaniu. Neveril, že osobnosť formujú nevedomé
sily alebo skúsenosti z detstva, ale kládol dôraz na formujúci vplyv súčasnosti a vedomých
stavov!!!
 Hlavnou motivujúcou silou je sebaaktualizácia (vrodená sila – ktorú prevzal od Maslowa),
ktorá môže byť zoslabená alebo posilnená vzťahom matka – dieťa v detstve.
 ak matka dáva dieťaťu lásku a pozitívnu pozornosť, vzrastá u dieťaťa tendencia ku zdravej
osobnosti. Ak matka podmieňuje svoju lásku správaním dieťaťa („budem ťa ľúbiť len ak
ma budeš počúvať“ a naopak, „ak ma nebudeš počúvať, tak ťa nebudem mať rada“), tento
matkin postoj dieťa neurotizuje. Dieťa si môže vytvoriť podmienku svojej vlastnej hodnoty
a môže mať spomalený resp. neúplný psychický vývin.

 Primárny predpoklad zdravej osobnosti je nepodmienený vzťah matky a dieťaťa v detstve

(bezvýhradné prijímanie, ktoré nie je ohraničené podmienkami v správaní a prežívaní
dieťaťa). Ak to jedinec nezažije v detstve, tak terapeut dočasne nahrádza osobu, ktorá bude
klienta bezvýhradne prijímať a tak mu umožní osobnostný rast! = terapia rastu.

 Prínos: vznik novej orientácii v psychoterapii

 Kritika – Rogers bližšie nešpecifikoval pojmy, s ktorými narábal
 Rogers bol v USA taký populárny ako Freud v Európe, publikoval množstvo prác a jeho
myšlienky boli veľmi populárne.

-zhrnutie HP:
 1961 - k formálnemu založeniu HP došlo založením časopisu Journal od humanistic
psychology
 1962 – založenie Americkej asociácie pre HP
 1971 – v Americkej psychologickej asociácii vznikla sekcia HP, čím bola HP ustanovená
ako hnutie, no napriek tomu sa školou nikdy nestala
 1985 – konštatovanie humanistických psychológov, že HP bola veľkým experimentom, len
neúspešným. Nestala sa ani školou, ani prúdom. Rogers prinášal len tie isté témy
a humanistickí psychológovia tvorili 1% všetkých a hlavnými predstaviteľmi boli len
Maslow a Rogers.
 prečo sa HP nepresadila?
-humanistickí psychológovia pracovali hlavne v súkromnej praxi a nie na univerzitách.
-konalo sa len málo vhodných výskumov (slabá metodológia výskumu),
-málo publikácii
-absencia nasledovníkov
-využitie obdobia krátkeho protestu pre odpor voči behaviorizmu a PA – len 60te roky
 prínos HP:
-napomohla uznať a aplikovať do praxe zmeny humanizmu a slobody.
-sformulovala a aplikovala myšlienky humanizmu v psychológii
- vplyv na vznik pozitívnej psychológie.