Historické aspekty výchovy

Úvod
Výchova v počiatočných etapách
vývoja ľudstva - iniciácie
Predmet dejín pedagogiky:
1. Skúmať a objasňovať vznik, stav a rozvoj výchovnej
praxe a pedagogických teórií, ako aj výchovno-
vzdelávacích zariadení, ich poňatie, organizáciu a
riadenie v konkrétnych historických podmienkach od
vzniku ľudskej spoločnosti až po súčasnosť.
2. Študovať pedagogické skúsenosti a vedomosti, ktoré
ľudstvo získalo v súvislosti s hospodárskymi a
politickými zmenami, predovšetkým potom skúmať ciele,
úlohy, obsah, metódy a formy výchovy a vyučovania.
3. Zisťovať, ako sa utvárala výchova v rôznych krajinách a
u jednotlivých národov, na rôznych stupňoch ich vývoja.
4. Poznávať zákonitosti vývoja výchovy, výchovno-
vzdelávacích zariadení a vývoja teoretických názorov na
výchovu.
Význam dejín pedagogiky
a/ teoretická funkcia - umožňuje poznať podstatu
výchovy a jej historické premeny
b/ prognostická funkcia - dejiny sú zdrojom
podnetov, skúseností, ale niekedy i varovania pri
tvorbe nových modelov výchovno-vzdelávacej
práce a jej jednotlivých súčastí (štud.
programov, metód, foriem, princípov)
c/ propedeutická funkcia - pomoc pri rozvoji
pedagogického myslenia a kreativity, kľúč k
pochopeniu súčasného stavu pedagogickej
teórie i praxe
Počiatky výchovy v prvotnopospolnej spoločnosti
• etapa mnohonásobné dlhšia, než obdobie po jej zániku
až po súčasnosť
• o spôsobe života a teda ani o výchove v tejto spoločnosti
nemáme pôvodné písomné pramene
• k výskumu slúžia archeologické nálezy a jaskynné
maľby, ktoré však nedostatočne vypovedajú o
pedagogických procesoch tohto obdobia
• významným zdrojom informácií sú správy archeológov,
antropológov a cestovateľov, ktorí najmä v 2 1/2 19.
stor., ale i neskôr, skúmali život kmeňov na nízkej úrovni
v lokalitách: pralesy Afriky, Tichomorské ostrovy,
Amerika, kde sa snažili pozorovať výchovné aktivity
• je nutné brať do úvahy fakt, že aj tieto kmene prešli
určitým vývojom a preto by bolo chybou používať
informácie zo života týchto kmeňov vzhľadom ku zreteľu
vývojového stupňa príslušného kmeňa
Vývoj najbližších predchodcov človeka:

RAMAPITHECUS (10 mil. rokov p. n. l.)

•100 - 110 cm vysoký ľudoop, pohyb sčasti po divoch, život v malej tlupe
•vegetarián (semená a plody), príležitostné používanie nástrojov
a) AUSTRALOPITHECUS AFRICANUS (australis - južný, pithecos - opica)
(asi 5 mil. rokov p. n. l.), človek južný, začiatok štvrtohôr
•120 - 125 cm vysoký, 35 - 45 kg, takmer vzpriamený, pohyb po divoch
•schopnosť používať jednod. nástroje (vetvu, kameň, kosti), snáď i jednod.
výroba nástrojov, na rozdiel od primátov už konzumoval mäso
b) HOMO HABILIS (asi 3 mil. - 2 mil. rokov p. n.
•človek zručný, obratný, schopný, najstaršia forma rodu Homo
•o 120 - 125 cm, 40 kg, dokonale vzpriamený, väčšia kapacita mozgu
c) HOMO ERECTUS (asi 2 mil. - 250 tis. rokov p. n. l.)
•človek vzpriamený, úplne vzpriamená postava, ale mnohé anatomické
znaky ľudoopov
d) HOMO SAPIENS (250 tis. - 70 tis. rokmi p. n. l.)
•človek rozumný, múdry
•pračlověk, v rôznych častiach sveta a v rôznych typoch
e) HOMO SAPIENS SAPIENS (asi 40 tis. rokov p. n.)
•človek súčasný, „hotový", mal už v podstate všetky znaky dnešného
človeka
Spoločné znaky vzniku výchovy:
• Výchovy vzniká ako špecificky ľudská
činnosť spolu s prácou a s rozvojom
vedomia.
• Stáva sa nepostrádateľnou zložkou
spoločenského bytia, trvania a pokroku
spoločnosti.
• Výchovná činnosť sa vyčleňuje z celku
spoločenských procesov ako zvláštna
oblasť jednania – má špecifický cieľ,
obsah, formy, metódy.
Výchova v najrannejšom období:
• pôsobenie človeka na človeka,
• bez zvláštnych vyučovacích prostriedkov,
• bez upevňovania učiva prostredníctvom učebníc

Špecifické črty výchovy v počiatočných

etapách
• rovnaká výchova pre všetky deti
• všestranne zameraná výchova
• krátke trvanie výchovy
Iniciácie
• slávnosti pohlavného, telesného a
spoločenského dospievania novej
generácie
• cieľ: prijať dospievajúcich chlapcov a
dievčatá do kmeňa ako plnoprávnych
členov, ktorí prevezmú práva i povinnosti
dospelých
Spoločné črty iniciácií:
• izolovanie od života kmeňa na špecificky
určenom mieste
• osobitne pre chlapcov a osobitne pre dievčatá
• členili sa na dve časti:
1. zámerné poúčanie
2. iniciačné skúšky
• nachádzame v nich roly tútorov (učiteľov):
• pomerne ustálený obsah poúčania, požadované
zručnosti, návyky, normy správania
Základné črty iniciácií, tzv. „pralesnej
školy“ – zhodné so súčasnou školou:
• spoločnosťou regulované začlenenie
jedinca do edukačného procesu
• podrobovanie sa vzdelávaných určitému
obsahu, poriadku, normám
• spoločenská kontrola zvládnutia
požiadaviek kladených na dospievajúcu
generáciu
• uznanie dospelosti jedinca so všetkými
právami a povinnosťami
Iniciácie – rôzne prejavy
• Vanuatská
republika
• ostrovný
štáte
v oblasti
Koralového
mora
• obrad
„naghol“
 Gabon
(Afrika)
•kmeň
Pygmejov
•iniciačný
obrad obradu
bwiti - 3 dni a
noci
•nové meno a
oblečenie ako
znak
dospelosti
 Brazília: kmeň Sateré-Mawé
•sila a odvaha - hodnoty, ktoré
stelesňujú bojovníci zabezpečujúci
potravu a ochranu pred predátormi a
ostatnými kmeňmi
•„prerod“ chlapca na muža –
bojovníka, jeden z najposvätnejších
rituálov kmeňa
•odhodlanie a odolnosť voči bolesti
testovaná rukavicami naplnenými
mravcami „bullet ants“
•pre ukončenie iniciácie a získanie
statusu bojovníka, musí mladík tento
neskutočne bolestivý obrad pretrpieť
20-krát, čo trvá mesiace, ba niekedy
i viac rokov
 USA
•Apači Meskalerovia
•4 dňový iniciačný rituál
pre dievčatá
•pod dozorom
speváčok a starších
žien
•spev, tanec, beh,
rituálne obrady,
pomazanie hlinou
/Apache Women’s
Initiation/
Amiši
•USA, Kanada
•bez elektriny, áut,
moder. oblečenia
•Rumspringa, okolo
16. roku pobyt v
meste a možnosť
voľby spôsobu
života
•90% návrat
 Etiópia (Afrika)
•kmeň Hamari
(Hammar, Hamer),
•iniciačný rituál
a/ chlapcov – beh
po chrbte dobytka,
vstup do dospelosti,
ale aj právo oženiť
sa, vlastniť dobytok
b/ dievčat –
bičovanie do krvi