Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Filozofická Fakulta
Katedra Histórie

Návrh vyučovacej hodiny pre ZŠ

(didaktický seminár II.)

Lukáš Piňák
UAP História- výchova k občianstvu
2. ročník Mgr.
 Vyučovacia hodina

Téma: Predkolumbovské civilizácie Ameriky

Výchovno – vzdelávací cieľ: Žiakom predstaviť tri hlavné civilizácie predkolumbovskej
Ameriky – Inkov, Mayov a Aztékov. Predstaviť im fungujúce štáty a protoštáty tejto oblasti,
ich základnú hierarchiu, spôsob obživy obyvateľstva, každodenný život, náboženstvo a vedu.
Na základe uvádzaných faktov ich samostatne priviesť k myšlienke, že oné civilizácie
nepredstavujú zaostalé, či primitívne spoločnosti oproti vtedajšej Európe, teda vyvrátiť
europacentrizmus a dokázať, že v niektorých smeroch boli o krok popredu pred
neskorostredovekou Európou vchádzajúcou do novoveku.

Motivačná časť:

Na zrekapitulovanie, ale i vhodný úvod do hodiny zadať žiakom otázku: „či si ešte pamätajú
v ktorých častiach sveta vznikli prvé civilizácie?“ , žiaci by mali k dispozícii mapu, aby si ňou
pomáhali pri spomínaní, ale i aby sa dokázali geograficky zorientovať. Predpokladám, že
žiaci zasiahnutý predovšetkým tým, že náš systém výučby dejepisu je výrazne poznačený
europancetrizmom, by si pri rekapitulácii spomenuli na Egypt, Mezopotámiu, pravdepodobne
i na Indiu (rieka Indus) a Čínu (rieka „Jang ce tiang“), ale na piatu oblasť tj. Ameriku by asi
zabudli. Na mape potom treba vyznačiť piatu oblasť vzniku prvých poľnohospodárskych
civilizácii. Ďalšia otázka by smerovala k objaveniu Ameriky: kým a kedy bola objavená
a podľa koho dostala meno. Ďalšia otázka by smerovala k pôvodnému obyvateľstvu Ameriky.
Na začiatok hodiny kvôli zaujatiu by bolo vhodné i ukázať žiakom tri obrázky miest bez
mien. Boli by to mestá Tenochtitlán, Machu Picchu a Mayapán. Otázka smerom ku žiakom, či
vedia názvy/ mená týchto miest. Myslím si, že predstavením im niečoho nového, o čom
nemajú vedomosti, by som ich mohol do značnej miery motivovať a zaujať tak, aby
nasledujúci čas venovali pozornosť vyučovaniu.

Expozičná časť:

Na základe žiackej odozvy na obrázky miest možno zvoliť postup, teda kým začneme. Tieto
obrázky nemajú len úlohu vzbudiť záujem, ale pre učiteľa snáď dôležitejšiu funkciu
diagnostikovania. Ak väčšina žiakov rozpozná mesto Machu Picchu môže sa učiteľ
domnievať, že s danou témou už prišlo do styku. To znamená, že o danej téme už žiak počul
a preto by to mohol byť najvhodnejší začiatok – postup od známeho k neznámemu.
Predpokladám, že pre žiakov by bolo najznámejšie mesto Machu Picchu, preto začneme
Inkami.
Inkovia – na tabuľu napísať meno civilizácie.
Na tabulu zapisovať najpotrebnejšie údaje, ktoré ako učiteľ chcem, aby si žiaci zapamätali.
Kde sa rozprestierala ríša Inkov. Na mape vyznačiť, kde kedysi existoval štát Inkov – dnešný
Ekvádor, Peru, Bolívia, Čile a severná časť Argentíny. Kedy sa objavujú Inkovia. Podľa ich
mytológie na prelome 2. a 1. tisícročia pred n.l. Opis každodenného života Inkov.
Rozprávanie o ich poľnohospodárstve (spomenúť plodiny, ktoré skultúrnili a neskôr sa dostali
do našej každodennej stravy) , chove zvierat a ich využívaní. Porozprávať o hierarchii v ich
štáte, ktorý svojím usporiadaním pripomínal feudalizmus v Európe a spomenúť i výhody ich
spoločenského života, ktoré sa v Európe objavili o mnoho neskôr (pri neúrode pomáha
obyvateľom štát, starostlivosť o siroty a vdovy). Pomocou obrázkov mesta Machu Picchu
opísať život Inka. V ktorých častiach mesta sa dorábala potrava. Spomenúť ako zaujímavosť,
že archeológovia zistili, že polia v nižších častiach mesta uživili až 10 000 obyvateľov.
Smerom vyššie ukázať obydlia šľachty a chrámy, i na základe tejto štruktúry ukázať ako sa
spoločnosť hierarchizovala a kto v nej žil. Pri chrámoch spomenúť kult Slnka ako najvyššieho
boha a niektoré náboženské obrady (obete zvierat). Uviesť žiakov do skutočnosti, že mesto
bolo vybudované vo výške 2430 m. n. m. a že všetok materiál bol donesený (vrátane úrodnej
pôdy) z nížin. Tento fakt a k tomu pridružená skutočnosť existencia takmer dokonalej
výstavba infraštruktúry (cesty), či už v rámci mesta, či mimo neho, hovoria o značnej
vyspelosti civilizácie Inkov.

Mayovia
Na mape ukázať žiakom, kde sa kedysi rozprestierala civilizácia Mayov – časť dnešného
územia Mexika, Guatemala, Honduras a Belize. Pokračovať rozprávaním o tom, že práve
Mayovia patrili medzi prvých poľnohospodárov a že svoje plodiny si už dopracovávali okolo
2500 pred n.l. Nemyslím si, že v danom ročníku je vhodné preberať dejiny civilizácie Mayov,
skôr by som zameral svoj výklad/ rozprávania (podobne ako tomu bolo u Inkov) na ich bežný
život. Prebrali by sme astronómiu Mayov a mohli by sme ju porovnať s astronómiou v danej
dobe v Európe. Žiakov by určite zaujímal kalendár Mayov, o ktorom sa dnes v súvislosti s ich
bájnym koncom sveta veľa hovorí. Treba žiakom vysvetliť, že 21. 12. 2012 nie je až tak
magický dátum z pohľadu čísel, ale predovšetkým z pohľadu astronómie, kde sa opäť
stretávajú vedľa seba dva kalendáre Mayov, že je to najkratší deň v roku a že podľa Mayov
v tomto čase budú všetky planéty Slnečnej sústavy v jednej línii so Zemou. Porozprávať, že
v náboženstve Mayov (podobne ako u hinduistov v Bhagávad gíte) sa striedajú veky Slnka
a že tento dátum značí koniec nášho veku Slnka a prechod k niečomu novému. Vo vyšších
ročníkoch by sa dalo dobre pracovať s porovnávaním veľkého slnečného roka u Mayov
a u Grékov, ale to je záležitosť pre vyššie gymnaziálne ročníky, či snáď i pre vysoké školy.
Na mapke mesta Mayapán ukázať ako dômyselne mali premyslenú štruktúru ciest a ulíc
a centrá okolo pyramídových chrámov. Opísať zánik civilizácie Mayov, ktorá už bola
v rozklade, keď s ňou prichádzajú do kontaktu Európania. Vysvetliť, že civilizácia Mayov
neprežila ťaženie Európanov, ale národ Mayov dodnes žije v Mexiku a zachoval si svoj jazyk,
ktorým rozprával už počas najstarších čias.

Aztékovia
Na mape vymedziť priestor, ktorý zaberal civilizácia Aztékov – územie dnešného stredného
Mexika; urobiť hranicu civilizáciám Mayov a Aztékov. Danú hranicu vymedziť
i chronologicky (Aztékovia 12. až 16. stor.). Porozprávať o tom, že Aztékovia podobne ako
Mayovia a Inkovia si dopestovávali svoju potravu (kukurica) a chovali zvieratá, dokonca
Aztékovia zašli až tak ďaleko, že v hlavnom meste pre potešenie najvyšších vrstiev bola
zriadená kráľovská zoologická záhrada. Obdobu na opačnej strane Atlantiku mali iba
najbohatší moslimský vládcovia, ktorých životný štýl bol v tom čase o veľa popredu oproti
Európanom (hygiena, kanalizácia, vzdelanie a pod. – spomienka na staršie učivo Križiacke
výpravy). Porozprávať o šírení kultúry Mayov, na ktorú vo výraznej miere nadviazali
i Aztékovia. Ukázať fotky posledného z troch miest zo začiatku hodiny Tenochtitlánu, opísať
ako vzniklo podľa legendy Aztékov a akú náročnú techniku museli použiť, aby dokázali taký
náročný architektonický komplex vybudovať (mesto bolo vystavane odvodňovaním močarísk
a neskôr vytváraním umelej pôdy priamo na jazere), ktorý by sme dnes množstvom kanálov
a mostov prirovnali k Amsterdamu, či Benátkam. Porovnať najväčšie mestá Európskeho sveta
(Carihrad – Konštantínopol a Paríž) s Tenochtitlánom, ktorý mal vo svojom najväčšom
rozkvete 400 000 obyvateľov. Pripomenúť, že Európania, ktorí navštívili tento skvost
Aztékov povedali, že neexistuje na svete krajšieho mesta. Opísať náboženský systém
Aztékov, ktorí ročne obetovali i 20 000 ľudských obetí svojim najvyšším bohom a že práve
ich náboženské predpovede im privodili ich koniec, keď ich Hernan Cortés využil vo svoj
prospech.

Fixačná časť:

Fixačnú časť by som zameral predovšetkým na samostatnú aktivitu žiakov. Začal by som
výzvou smerom k žiakom nech skúsia porovnať dva svety v tej istej dobe – európsky a ten za
Atlantikom. V našej spoločnosti sa často traduje predstava, že Európania, ktorí ako prví
vstúpili na Americkú pôdu boli pokročilejší, ale opak je pravdou. Európa sa v tom čase
zmietala v špine (neschopnosť nadviazať na Rímsku a Grécku tradíciu kanálov a vodovodov),
ktorá so sebou prinášala epidémie čiernej smrti (moru) a bola nevzdelaná. Jedinou výhodou
oproti domorodému obyvateľstvu mali iba v zbraniach, ktoré v skutočnosti (ich hlavná zložka
pušný prach) pochádzali z Číny.
Ďalej by nasledovala práca s pracovným zošitom. Úlohy opíšem v časti pracovný zošit.
Učiteľ počas samostatnej práce žiakov s úlohami z pracovného zošita môže ako podmaz
hodiny pustiť zachované domorodé piesne Inkov, Mayov a Aztékov, aby sa žiaci viac vžili
s ich kultúrnou tradíciou.
Pracovný zošit
 (panoráma mesta Inkov Machu Picchu v nadmorskej výške 2430m.n.m.)

1. úloha:

Ako ste si už pravdepodobne na hodine spomínali Aztékovia mali zložitý kalendárny systém,
ktorý bol presný na stotiny sekundy, dokonca rok Aztékov bol presnejší ako ten náš súčasný.
Predkolumbovské civilizácie vedeli už dávno pred nami, že Zem je guľatá a obieha okolo
Slnka, dokonca vedeli vypočítať dráhy obehu Jupiterových mesiacov v dobe, keď nikto
o nich v Európe nevedel. Aztékovia mali dva kalendáre – 260 denný Tenalpohualli a 365
denný Xiuhpohualli. Ich mesiac mal 20 dní, kde každý deň mal svoju charakteristiku. Skúste
si na základe priloženého systému vypočítať v akom Aztéckom znamení ste sa narodili.
(Aztécky mesiac mal len 20 dní, to znamená, že ten kto sa narodil 1.1 je rovnakého znamenia
ako ten, kto sa narodil 21.1.)
Jednotlivé znamenia:

(Krokodíl, vietor, dom, jašterica, had, smrť, jeleň, zajac, voda, pes, opica, tráva, trstina,
jaguár, orol, sup, pohyb, pazúr, dážď, kvetina)

2. úloha:

Predkolumbovské civilizácie boli fascinované číslami, keby sa nám po nich zachovalo písmo
určite by sme v ich dejinách spoznali matematických géniov akými u nás boli Euklides,
Pytagoras, či Fibonacci. Dokonca ich matematika bola v čísle nula pred tou európskou,
poznali a používali ju o mnoho skôr než Európania (absolútna nula sa v Európe objavuje až na
začiatku 18. storočia). Skúste sa naučiť na základe priloženého obrázku písať čísla po
Maysky.
3. úloha:

V nižších ročníkoch ste na hodinách dejepisu preberali písmo a čísla, skúste sa rozpamätať
a zamyslieť nad tým ako by vyzerali váš každodenný život ak by sme nemali k dispozícii
písmo a číslice.

4. úloha:
Pravdepodobne ste si už na hodine hovorili, že v hlavnom meste Aztékov Tenochtitláne bola
zoologická záhrada. Viete si predstaviť aké zvieratá v nej mohli žiť? Porovnajte svoje
konštatovanie s ostatnými spolužiakmi.

5. úloha:

Skúste vylúštiť tajničku a porozprávajte, čo viete o osobnosti v nej skrytej.

Otázky:
1. Hlavné mesto ríše Aztékov
2. Objaviteľ Ameriky
3. Hlavné mesto ríše Mayov
4. Šnúrkový systém, ktorý slúžil Inkom na predávanie správ
5. Priezvisko muža, ktorý zničil ríšu Aztékov
6. Meno najvyššie položeného mesta Inkov