Výsledky modernizácie.

Svet na prelome storočí

V 19. storočí vznikla tzv. moderná spoločnosť, ktorá bola tvorená 2 časťami
1. Technická časť – vplyv (anglickej) priemyselnej revolúcie
2. Kultúrna a ideologická (duchovná) časť – vplyv Veľkej francúzskej revolúcie

Industrializácia (spriemyselňovanie)
- budovanie priemyslu, šírenie vysoko produktívnych priemyselných metód výroby vo všetkých
oblastiach ekonomiky
- zvyšovanie podielu priemyslu na ekonomike štátu (na úkor podielu poľnohospodárstva, služieb a
podobne)
- je proces základnej zmeny v oblasti výroby nástrojov, ktorý umožnil prechod od manufaktúry,
založenej na ručnej práci, ku kapitalistickej továrni.
- Začiatok industrializácie v Európe (v Anglicku) a neskôr aj v Severnej Amerike v 18. stor. je
označovaný ako priemyselná revolúcia, ktorá sa vyznačovala nevídaným rozvojom najmä technických
vied (napr. využitie parného stroja) a pretváraním predindustriálnej spoločnosti na modernú industriálnu
spoločnosť.

Urbanizácia (z lat. urbs – mesto)

- Urbanizácia je sociálny proces formovania a rozvoja mestského spôsobu života a/alebo rastu počtu
obyvateľstva žijúceho mestským spôsobom života (bez ohľadu na to, či žijú v meste) resp. proces
sústreďovania života do miest a rast počtu obyvateľstva žijúceho v mestách. Môže ísť aj všeobecne o
prenikanie mestských prvkov do celého sledovaného osídlenia.
- Podiel obyvateľov žijúcich v mestách sa označuje ako miera urbanizácie.
- Je úzko spojená s priemyselnou revolúciou.
- Spolu s rastom urbanizácie súvisí aj väčšia hustota obyvateľstva a zlepšenie obchodu a ostatných
aktivít, ako napríklad ekonomická dostupnosť dopravy
- Zvyšovanie urbanizácie sa prejavuje sťahovaním obyvateľov z vidieka do miest.

Kultúra postupne išla do úzadia a do popredia išlo kapitalistické podnikanie a industrializácia
(spriemyselňovanie). V 19. storočí sa skoro v celej Európe presadilo kapitalistické podnikanie
a industrializácia. V 19. storočí sa vytvorili tieto najpriemyselnejšie štáty:
- Vyspelé – Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, USA
- Zaostalé – Japonsko a Rusko (prevažovalo tu poľnohospodárstvo – hlavným cieľom bolo
uživiť narastajúci počet obyvateľstva)
Veľkú úlohu v rozvoji priemyslu mala železničná doprava, ktorá okrem rýchlej a lacnej prepravy
tovarov a pracovníkov zabezpečovala aj spájanie dovtedy odľahlých častí a regiónov (stratila sa
izolovanosť regiónov).

Veľký hospodársky rast – v rokoch 1900 – 1913 vzrástla priemyselná výroba vo svete až o 70%.
Novou vrstvou spoločnosti sa stali robotníci, ktorí prevýšili počet roľníkov, stali sa najpočetnejšou
vrstvou. Začala sa tu tzv. urbanizácia, kedy sa ľudia začali sťahovať z vidieka do miest. Vznikla aj
ďalšia spoločenská vrstva (živiaca sa duševnou prácou) – inteligencia (advokáti, farári, lekári,
učitelia) – vrstva inteligencie.
Postupne sa začal zvyšovať priemerný vek, znížila sa detská úmrtnosť a zdvojnásobil sa počet
obyvateľov Európy – toto všetko nájdeme pod pojmom demografická revolúcia (demografia – veda
o ľuďoch).
Výsledky modernizácie. Svet na prelome storočí

Demografická revolúcia (z gr. demos = ľud a grafein = písať, čiže popis ľudu)

- Demografia – spoločenská veda skúmajúca na základe štatistických údajov počet, štruktúru,

zamestnanie a pohyb obyvateľstva
- Plodnosť postupne klesá hlboko pod hranicu dvoch detí na jednu ženu. Klesá sobášnosť, rastie
rozvodovosť a zvyšuje sa priemerný vek vstupu do manželstva. Bežným sa stáva spolužitie bez
manželstva a zvyšuje sa počet detí narodených mimo manželského zväzku. Deti prestávajú byť
stredobodom rodiny. Následkom je postupný úbytok obyvateľstva a starnutie populácie.

V 2 pol. 19. storočia sa veda stala nadradenou nad náboženstvom a vznikol tzv. kult vedy –
scientizmus
- Scientizmus je pozícia, že jedinou spoľahlivou metódou a cestou k poznaniu je veda, alebo že
skutočne pravdivé poznanie je len to vedecké.
V roku 1859 bolo napísané dielo „O pôvode druhov“ – Charles Darwin
- Darwin v tejto knihe prvýkrát uverejnil svoju evolučnú teóriu, ktorá je založená na myšlienke,
že princíp prežitia a vývinu všetkého živého spočíva v prirodzenom výbere, teda lepšom
prispôsobení sa podmienkam, v ktorých jedinci žijú.
Podľa tejto evolučnej teórie platí právo a výber silnejšieho. Darwinova kniha vyvolala rozsiahlu
diskusiu, nielen prírodovednú, ale aj filozofickú a teologickú. Táto myšlienka bola neskôr zneužitá
v teórii sociálneho darwinizmu, podľa ktorého má právo prežiť len ten silnejší druh.
- Sociálny/spoločenský darwinizmus je teória, ktorá sa snaží aplikovať Darwinove úvahy o
prírodnom výbere a „prežití najschopnejších“ na ľudskú spoločnosť, jej vrstvy a jednotlivcov.
- Tak ako v prírode aj v spoločnosti ľudia súťažia o prežitie, lepšie adaptovaní jedinci víťazia a
tí horšie adaptovaní majú byť ponechaní svojmu osudu.
V 19. storočí vznikla na nadväznosti na evolučnú teóriu tzv. myšlienka „ľudovej zbožnosti“, ktorá sa
mala uplatniť najmä na vidieku a ktorá mala byť protiváhou vedy. Táto myšlienka vznikla v pápežskej
kúrii v Ríme. Pápež zároveň súhlasil s účasťou katolíckych veriacich na voľbách a zároveň súhlasil aj
so vznikom politických tzv. ľudových strán.

Vo svete vznikli aj nové vynálezy

- objavy vo fyzike: zavedenie elektriny, elektrické osvetlenie, masové osvetlenie, verejná
mestská doprava, (bezdrôtový) telegraf, telefón
- objavy v chémii: umelé farbivá, liečebné látky, syntetické vlákna, umelé hnojivá, výbušniny
(dynamit)
- fotoaparát a fotografia a pod.