OBYVATEĽSTVO

Osídľovanie planéty človekom:

Za pôvodný priestor formovania primátov a človeka sa pokladá Starý svet: Východná Afrika (oblasť Viktóriinho jazera
- Olduvajská roklina– kolíska ľudstva), oblasť Európy až po Čínu

počet obyvateľov: 7,8 mld. (2021)

Faktory ovplyvňujúce rast počtu obyvateľov v minulosti:

1. Katastrofické udalosti (zemetrasenia, epidémie, záplavy, hladomory, vojny)

ľudia sa žili lovom a primitívnym poľnohospodárstvom
2. Neolitická revolúcia

počet obyvateľov narastá - usadenie, vznikajú prvé mestá 

prisvojovací spôsob hospodárstva (lov, zber) sa mení na výrobné hospodárstvo (obrábanie pôd, chov zvierat)
3. Priemyselná revolúcia 

výrazný rast počtu obyvateľov súvisí so zlepšením životných podmienok 

nástup demografickej revolúcie – výrazné zvýšenie pôrodnosti
4. Technogenéza - zníženie úmrtnosti 

prejavuje sa v 18. str. (medicínsky pokrok, rast poľnohospodárstva kt. zabezpečil dostatok potravín, zníženie
hladomoru, zlepšenie hygienických podmienok) (zníženie úmrtnosti z pôvodných 40% na 10 – 20 % )

Prognózy vývoja počtu obyvateľov:

predpokladá sa, že počet obyvateľov sveta sa v určitom momente stabilizuje 

(nebude výrazne rásť, pôrodnosť a úmrtnosť budú takmer na rovnakej úrovni)
stabilizácia by mala nastať okolo roku 2 200 na počte 10 - 11 mld.
existujú však regionálne rozdiely:
vo vyspelých krajinách nastane stabilizácia skôr (pol. 21. str.) - prírastok obyvateľstva vzrastie len o 5%
v rozvojových krajinách dosiahne prírastok až 95% (problém hladomoru, zhoršenie ŽP), stabilizácia (22. str.)

ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA
je veľmi nerovnomerné
- veľké rozlohy neobývaného územia
- nerovnomerné využívanie priestoru (zaťažovanie priemyslom, poľnohospodárstvom)
Ekumena (43%) územie človekom osídlené a hospodársky využívané
Anekumena (20%) územie, ktoré nie je osídlené ani hospodársky využívané, pohoria, póly, púšte
Subekumena (37%) územie využívane len sezónne (iba v niektorých ročných obdobiach, kočovníctvo)

HUSTOTA ZAĽUDNENIA
slúži na vyjadrenie rozmiestnenia obyvateľstva
h = S/P (pomer počtu obyvateľov ku ploche územia, ob/km2)
priemerná hustota zaľudnenia svet: 50 ob./km2

!!! Oblasti najväčšej koncentrácie svetového obyvateľstva (atlas)

1. oblasť J, JV Ázia (3,5 mld. ľudí)
Najviac osídlené oblasti: povodie Indus, Ganga, V. Čína, Japonsko, Indonézia, Bangladéš
2. oblasť Európa (800 mil. obyvateľov)
stred Anglicka, Benelux (350 ob/km2), Porýnie, Porúrie, Pádska nížina, Horné Sliezsko, okolie Moskvy, Donbas
3. oblasť Východné pobrežie Severnej Ameriky (170 mil. obyvateľov)
Najväčšie zoskupenie v urbanizovaných priestoroch: Megalopolis Boston – Washington

Ostatné husto zaľudnené oblasti (malé územie)

delta Nílu, Južná Afrika, JV Austrália, Kalifornia, ústie rieky Paraná, pobrežie Brazílie, stredné Mexiko
Najľudnatejšie štáty:
Čína, India, USA, Indonézia, Brazília, Rusko, Pakistan, Bangladéš, Nigéria, Japonsko, Mexiko
Extrémne hodnoty – miništáty: Gibraltar, Monako, Singapur (bývaly Honkong, Macao)

Faktory ovplyvňujúce hustotu zaľudnenia

1. FYZICKOGEOGRAFICKÉ FAKTORY

Vzdialenosť od pobrežia 

najväčšie svetové koncentrácie vznikli na pobreží 

do 50 km od pobrežia (12% rozlohy) 30% obyvateľov sveta 

do 200 km od pobrežia žije polovica všetkého obyvateľstva 

Nadmorská výška 

viac ako polovica obyvateľov sveta žije vo výške do 200 m.n.m.

Podnebie 

nízka hustota oblasti s chladným, horúcim, vlhkým alebo suchým podnebím 

vysoká hustota: mierne podnebné pásmo

najväčšie sústredenie obyvateľstva: medzi 20 a 60° s.g.š.



2. HUMÁNNOGEOGRAFICKÉ FAKTORY 

poľnohospodárstvo 

významný faktor osídľovania najmä v minulosti

husto zaľudnené nížiny pozdĺž toku Nílu, Gangy, Pádu, Dunaja 

priemysel 

významný faktor na začiatku priemyselnej revolúcie - dostupnosť surovín (Fe ruda, uhlie)

Horné Sliezsko, Porýnie, Ural, Appalače, Stredné Anglicko – staré banské a hutnícke centrá

dopravná poloha 

prístavy: Hamburg, Singapur, Honkong, Rio de Janeiro 

rozvoj služieb 

(rekreácia, bankovníctvo, univerzitné mestečká...)

významný v poslednom období: Stredomorie, Florida

extrémna hustota: miništáty (Manako, Gibraltár...)

DYNAMIKA OBYVATEĽSTVA
1. Prirodzený pohyb obyvateľstva (atlas)
Výsledok prirodzeného rozmnožovania a umierania obyvateľstva;
zahŕňa pôrodnosť a úmrtnosť
Pôrodnosť (natalita)
počet narodených detí v určitej oblasti za určité časové obdobie

Základný ukazovateľ natality je hrubá miera pôrodnosti – počet narodených na 1000 obyvateľov za 1 rok
n = (N/S)*1000 (‰)
N - počet narodených
S - stredný stav obyvateľstva
Hrubá miera natality vo svete 19,5 ‰

Oblasti s najvyššou pôrodnosťou: Afrika 40‰ (Niger 50 ‰, Sierra Leone 40 ‰), moslimské š.: 30 ‰
Oblasti s najnižšou pôrodnosťou: Európa 10 - 11‰ (Nemecko 8 ‰), Japonsko 8‰, Slovensko 9,5‰
Celosvetový trend: klesanie natality (odlišných častiach v rôznom čase): zmena spoločenskej štruktúry, rast priemyslu
a služieb, urbanizácia, vyšší životný štýl
Pôrodnosť ovplyvňujú aj: hospodárske krízy, vojny

Úmrtnosť (mortalita)
počet zomretých ľudí na určitom území za určité obdobie
základný ukazovateľ mortality je hrubá miera úmrtnosti - počet zomretých na 1000 obyvateľov za 1 rok
m=(M/S)*1000 ‰
M - počet zomretých
S - počet obyvateľov
Hrubá miera mortality vo svete: 9,5 ‰

Najvyššia mortalita na svete: Afrika 17‰ (Sierra Leone 24 ‰), J. Ázia

Najnižšia Latinská Amerika
Slovensko: 9,5 ‰; Ukrajina 15 ‰, Švajčiarsko 14 ‰
Úmrtnosť podľa pohlavia:
a) Mužská nadúmrtnosť
Vo vyspelých krajinách zomiera v určitej vekovej skupine viac mužov ako žien
20-30 rokov (vonkajšie príčiny), 40-60 rokov (srdcovocievne choroby, choroby z fajčenia)

b) Vyrovnaná úmrtnosť alebo mierna ženská nadúmrtnosť:

v menej rozvinutých krajinách, v arabských krajinách, v krajinách, kde ženy vykonávajú veľmi ťažké práce – vyššia
úmrtnosť žien

Prirodzený prírastok (PP)

rozdiel medzi počtom narodených a počtom zomretých
PP = (N/S)*1000 – (M/S)*1000 (‰) (PP, PÚ)
Súčasnosť: celosvetovo: 10 ‰

Európa: - 1,4 ‰ úbytok, PP sa striedavo pohybuje okolo nuly

Severná Amerika: 5,6 ‰
Austrália a Oceánia: 10 ‰
Ázia 13 ‰
Latinská Amerika: 16 ‰
Afrika: 23 ‰

Typy PP obyvateľstva:
1. skupina: štáty s vysokou pôrodnosťou a vysokou úmrtnosťou 

à nízky PP (najmä dojčenská úmrtnosť); rozvojové krajiny v Afrike (Somálsko, Etiópia) 

najstaršie vývojové štádium, čoraz menej štátov
2. skupina: štáty s relatívne vysokou pôrodnosťou a nízkou úmrtnosťou 

à vysoký PP (väčšina krají Afriky (okrem JAR, severnej Afriky), Arabský polostrov)
3. skupina: rýchlo klesá pôrodnosť i úmrtnosť à znižovanie PP

(Latinská Amerika, S a J Afrika, J. JV Ázia...)
4. skupina: štáty s nízkou pôrodnosťou a nízkou úmrtnosťou à nízky PP, 

v niektorých štátoch PÚ (Európa)

!!! MODEL DEMOGRAFICKÉHO CYKLU (definoval ho R. Pearl)
(používa pojmy: demografická revolúcia (explózia), demografický prechod (prekríženie))
Vyjadruje charakteristické zmeny rastu počtu obyvateľov v čase
Populácia sa rozmnožuje zo začiatku pomaly, potom nastane obdobie rastu a po určitom čase sa spomalí až nastane
rovnováha
Model člení vývoj do 5 fáz
1. vysoká úroveň N a M, nízky PP až PÚ – (18. str.)

faktory: vojny, epidémie, hladomory, izolované populácie
2. vysoká úroveň N, pokles M à výrazné zvyšovanie PP; nastáva: 

1. demografický prechod – rast počtu obyvateľov, znížením úmrtnosti

faktory: medicína, zlepšenie hygieny, zabezpečenie potravy, začiatok priemyslu

N sa udržiava na vysokej úrovni, začína klesať, ale pri výraznom poklese M à dochádza k výraznému zvýšeniu
PP – nastáva populačná explózia (extrémne vysoké prírastky)

1 fáza explózie: 17 – 18 str. vyspelé krajiny, súvisela s priemyselnou revolúciou

2. fáza explózie: 19 – 20. str. prejavy v menej rozvinutých krajinách
3. výrazný pokles N a M, mierne zníženie PP
4. Stabilizácia N a M na nízkej úrovni, výrazný pokles N à výrazné zníženie PP (postupne až k 0) – nastáva
stabilizácia obyvateľstva

faktory: industrializácia, urbanizácia; vyššia životná úroveň, sociálna podpora

poklesom N pod úroveň M à dochádza k PÚ, prekríženie N a M à

2. demografický prechod – spôsobený poklesom natality – postindustriálna spoločnosť

faktory: zmena životných hodnôt - uprednostňovanie kariéry, emancipácia, luxus, plánované rodičovstvo, silná
urbanizácia – väčšina Európy
5. N a M sa stabilizujú na nízkej úrovni à nízky PP až PÚ

2. Mechanický pohyb obyvateľstva

Presuny obyvateľov v priestore (premiestňovanie trvalé, dočasné alebo kyvadlové)
Druhy pohybu:
1. Migrácia - sťahovanie, zmena trvalého bydliska
2. Dočasná zmena pobytu – trvalé bydlisko sa nemení (štúdium)
3. Dochádzka za prácou, do školy – každodenne sa opakujúce - kyvadlový pohyb
4. vnútroštátny cestovný ruch – konferencie
5. dočasný pohyb cez štátne hranice – rekreácie, služobná cesta...

Migrácia

emigračná oblasť: východisko migrácie

imigračná oblasť: cieľ migrácie 

reemigrácia: návrat do východiskového miesta

Emigračné faktory: prírodné katastrofy, hlad, preľudnenie, devastácia ŽP ekonomickou aktivitou, nedobrovoľné
presuny – vynútené (vojna), násilné (deportácia), 

Imigračné faktory: lacná pôda (zohrala význam pri kolonizovaní), dostatok pracovných príležitostí, životná úroveň 

Svetové migrácie:
4 str. sťahovanie národov (kríza rímskeho impéria; príchod Slovanov na naše územie)
7 str. arabská expanzia do Severnej Afriky - vpády Turkov, Mongolov
16. – 17. str. migrácia Európanov do novoobjavených zemí, kolónií
19. str. masová migrácia Európanov do S. Ameriky, Austrálie (asi 70 mil.)
prvá vlna (old emigration) (od r. 1833): Z., Sev. Európa:
farmári – veľké osídlenie západu USA, spoločensky prispôsobivejší , rýchla asimilácia
neskôr sa považovali za pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorí jej dali kultúru, hosp. a soc. rozvoj
druhá vlna (new emegration): J., JV., Str. V Európa (Slováci asi 1. mil.)
prichádzali individuálne, motív zlepšiť finančnú situáciu a vrátiť sa, robotníci, práca v ťažkých podmienkach, zlá asimilácia
16 – 18. str. násilná deportácia afrických černochov do USA (20 mil)
žltá rasa migračne stabilná: bariéra TO, opatrenia proti prisťahovalectvu žltej rasy
v poslednej dobe predstavujú výrazný migračný prúd na všetky svetadiely

Migrácie z politického hľadiska:

násilné presťahovanie Židov do Babylónie v 6.str. pnl
násilné presuny obyvateľov medzi Indiou a Pakistanom (politické a náboženské odlišnosti, 7.3 mil.)
vysídlenie Nemcov z českého pohraničia (zo Strednej Európy) po 2. sv. vojne
imigrácia Židov do novovzniknutého Izraela (vznik 1947)
nútený odchod Arabov z územia dnešného Izraelu
emigrácie z bývalých socialistických krajín ako revolučné pokusy o zmenu polit. systému
emigrácie z vojnou postihnutých oblastí (Sýrie) - väčšinou ide o nelegálnu migráciu
Migrácie z ekonomického hľadiska – prevažujú dnes
bývalé závislé územia do materských krajín (Francúzsko: Alžírsko, Maroko); (Anglicko: India, Bangladéš ...)
do vyspelých štátov: Turci do Nemecka, súčasná migrácia z JZ Ázie (z vojnou postihnutých oblastí) môže mať ekonomický charakter

Dôsledky migrácií
emigračné oblasti:
prevaha negatívnych dôsledkov:
- strata mladších vekových kategórií obyvateľstva (produktívny, produčný vek)
- zvýšená strata mužskej populácie (viac migrujú muži) – klasá pôrodnosť
- populácia stráca prostriedky vynaložené na výchovu a vzdelanie
pozitívne dôsledky:
- v prípade návratu môžu migranti priniesť inovácie

migračné oblasti:
pozitíva
- získavajú obyvateľstvo prevažne v reprodukčnom a produktívnom veku
- odpadajú náklady na výchovu obyvateľstva
- imigračné osoby sú schopné sa okamžite zapojiť do ekonomického procesu
negatíva
- problémy spoločenskej, ekonomickej a kultúrnej asimilácie v nových podmienkach
- nárast negatívnych javov (alkoholizmus, drogy, zločinnosť, prostitúcia ...)

Celkový pohyb obyvateľstva

bilancia prirodzeného pohybu + migrácia obyvateľstva P=N–M+I–E/S

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA
ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA BIOLOGICKÝCH ZNAKOV
1. Pohlavná štruktúra
Faktory vplývajúce na pohlavnú štruktúru v oblasti :
1. nerovnomerný počet narodených chlapcov a dievčat 

celosvetovo sa rodí chlapcov ako dievčat (1000 dievčat - 1040 –1070 chlapcov)
2. diferencovaná úmrtnosť mužov a žien v priebehu ich života 

Počet chlapcov sa po narodení znižuje, potom sa počet vyrovnáva a nakoniec majú prevahu ženy (SR
vyrovnanie medzi 30-34 r.)

rozvinuté krajiny – prevaha žien vo vyššom veku 

rozvojové krajiny – prevaha mužov vo vyššom veku
3. migrácia obyvateľstva

koncentrácia ťažkého priemyslu (hutníctvo, baníctvo) – prevaha muži

ľahký priemysel – prevaha žien (L. Mikuláš, Partizánske)

2. Veková štruktúra
vekové kategórie podľa biologického kritéria:
predreprodukčný vek: 0 - 14
reprodukčný vek: 15 - 49
poreprodukčný veK: 50 a viac

!!! vekové kategórie podľa ekonomického kritéria:

predproduktívy vek: 0-14
produktívny vek: 15- 64 m, 15-60 ž (mení sa)
poproduktívny vek: od 65 m, od 60 ž
Veková pyramída – grafický ukazovateľ vekovej štruktúry
x- os: početnosť obyvateľov y- os: vekové kategórie
ľavá časť grafu: mužské obyvateľstvo, pravá: ženy
typy vekových pyramíd:
progresívny (pyramída) rast obyvateľstva, každý nasledujúci ročník početnejší (Afrika)
stacionárny (zvon) zástava rastu obyvateľstva, ročné prírastky približne rovnaké (SK)
regresívny (urna) zúžená základňa, zmenšovanie počtu narodených, počet ob. klesá
vymierajúca populácia (kvapka) chýba jej detská zložka (niektoré kmene)

progresívny progresívny stacionárny regresívny

veľmi vysoká pôrodnosť stále vysoká pôrodnosť klesajúca pôrodnosť veľmi nízka pôrodnosť

veľmi vysoká úmrtnosť klesajúca úmrtnosť nízka úmrtnosť nízka úmrtnosť

nízka stredná dĺžka života predlžujúca sa stredná dĺžka života vysoká stredná dĺžka života najvyššia stredná dĺžka života

prudký pokles v každej vekovej starnutie obyvateľstva - vyššia

pokles mortality spôsobuje, že viac rast populácie vo vekovej skupine
skupine vzhľadom k vysokej miera závislosti od štátu (zdravotné
ľudí sa dožije stredného veku 65+
úmrtnosti i dôchodkové zabezpečenie)

Niger, Angola, Mali, Uganda Haiti, Tanzánia Maroko, USA, Mexiko, Austrália, Nemecko, Singapur

Stredná dĺžka života

pravdepodobnosť, koľko rokov života má pred sebou daný jedinec (nádej na dožitie)
vyspelé krajiny: 75 rokov; ženy 80 rokov; rozvojové: 55 rokov
SR: muži 73, ženy 78
Island: muži 74, ženy 83; Japonsko: muži 78, ženy: 85
Zambia, Mozambik: 40 rokov

Celosvetový trend: Proces starnutia obyvateľstva

Zvyšovanie podielu obyvateľov v poproduktívnom veku v dôsledku:
- predlžovanie života (medicínsky pokrok, sociálne programy,kvalita života)
- znižovanie pôrodnosti (menej detí znamená vyšší podiel starších ľudí v populácií)

3. Rasová štruktúra
Rasa (vysvetlenie pojmu)
- skupina ľudí, ktorí majú spoločné znaky
- obývajú alebo v minulosti obývali spoločné rozsiahle územie a morfologicky i fyziologicky sa mu prispôsobili
- jednu rasu spája mnoho spoločných znakov: farba pokožky, veľkosť a tvar lebky, črty tváre, farba a tvar vlasov,
stavba tela a jeho výška
- všetky rasy sú si rovné (intelektuálne, povahové a iné charakteristiky nezávisia od príslušnosti k rase)
- rasizmus: vznikol v dôsledku nesprávne pochopeného pojmu rasa

Veľká ekvatoriálna rasa (11% obyvateľstva, najnižší podiel, prudko narastá)

centrum vzniku: tropická Afrika
Biologické črty:
- tmavá pokožka, vlasy – zvýšená pigmentácia ako ochrana pred intenzívnym slnečným žiarením a UV žiarením 

v bunkách veľa pigmentu (melanín) – podmieňujú tmavosť kože
- široké pery, široký nos, nozdry – umožňujú zvýšený príjem vlhkosti
- kučeravé tmavé vlasy, rastú ostrovčekovite (cirkulácia vzduchu)
- predĺžená úzka tvár, mierne vystupujúce kosti, plochý nos
- riedke ochlpenie tela
vetvy:
1. africká vetva (negroidná) - kučeravé vlasy – pôvod. obyvatelia Afriky; 

Subsaharská Afrika: Pigmejovia: nízky vzrast (rovníková Afrika)

Bushmeni, Hotentoti: žltá pokožka, prekrytá stavba očného viečka, kučeravé vlasy, široký nos (Kalahari, Namíb)

Afroameričania - potomkovia bývalých otrokov v USA
2. austrálska vetva (australoidná): austrálska vetva - zvlnené vlasy – pôvod. obyvatelia Austrálie

Aborigeni: silné ochlpenie tela, tváre, zvlnené vlasy 

Melanézania, Papuánci (Negritovia): nízky vzrast – žijú v pralesov Indonézie 

Ainovia: svetlejšia pokožka – pôvodní obyvatelia Japonska (ostrov Hokkaido) 

Vedoidi: modré oči - JV Indie, Cejlón
Hlavné oblasti rozšírenia: Subsaharská Afrika, USA, S. Austrália, Nová Guinea
Veľká europoidná rasa (45% obyvateľstva, dominantná, podiel sa prudko znižuje
centrum vzniku: mierne pásmo západnej Ázie a Východnej Európy
Biologické črty
- bledá farba pokožky
- rôzna farba očí a vlasov, rovné, vlnité vlasy
- husté ochlpenie tela
- slabšie vystupujúce lícne kosti, oválna tvár, úzky vystupujúci nos, tenké pery
vetvy:
1. severná: belasé oči, vyšší vzrast, svetlé zvlnené vlasy: Škandinávia
2. južná: nižší vzrast, tmavé rovné vlasy, tmavé oči: J.E, Latinská A, S. Afrika, JZ Ázia
Hlavné oblasti rozšírenia: Európa, S. Afrika (Arabi), JZ. Ázia, India, prisťahovalci S., J. Ameriky, J. JV. Austrália

Veľká mongoloidná rasa (40% obyvateľstva)

centrum vzniku: subtropická časť južnej a východnej Ázie, prírodné prostredie bolo veľmi suché, veterné - vietor
prenášal zrnká piesku, pred ktorým si bolo treba chrániť najmä oči
v dlhodobom vývoji sa táto reakcia prejavila formovaním okolia očí
Biologické črty:
- žltkastá, bronzová, svetlohnedá farba pokožky (hrubšia koža)
- špecifická stavba očného viečka
- tmavé, rovné, pevné vlasy
- široká tvár, slabo vystupujúce lícne kosti, plochý, široký nos
- veľmi slabé ochlpenie tela
vetvy:
1. ázijská vetva

severná mongoloidná skupina: širšia tvár, nižší vzrast; Sibír, Mongoli, Jakuti

východná mongoloidná skupina: vyšší vzrast, užšia tvár; Číňania, Kórejci
2. americká vetva: vystupujúci nos, slabšie vystupujúce líca; pôvodný obyvatelia Ameriky
Hlavné oblasti rozšírenia: V., SV, JV., pôvodné obyvateľstvo Ameriky (Indiáni, Inuiti)

prechodné typy: sformovali sa v zóne kontaktov veľkých rás:

Europoidná + negroidná: (etiópsky typ): V. Afrika, Latinská Amerika
Europoidná + australoidná - (juhoindický typ): Srí Lanka, Maledivy
Negroidná (australoidná) + mongoloidná: JV Ázia
Europoidná + mongoloidná (uralský typ): stredná Ázia
Europoidná + mongoloidná + negroidná: Polynézia, Mikronézia ( vraj najkrajší ľudia)
zmiešané typy - miešanci:
mulat (beloch + černoch), mestik (beloch + indián (často sa označujú ako Kreoli), zambo (černoch + indián)

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA KULTÚRNYCH ZNAKOV

1. Jazyková štruktúra
Národ
spoločenstvo ľudí
- vyznačuje sa spoločným historickým vývojom na jednom území
- rovnakým stupňom spoločenského a hospodárskeho rozvoja
- spoločnou kultúrou, jazykom a tradíciou (existuje viac ako 2000 národov)
Jazyk: hrá dôležitú úlohu v procese formovania národa; existuje asi 6000 jazykov
Stupeň vývoja jednotlivých jazykov rôzny (veľmi rozvinuté, primitívne jazyky)
Najpočetnejšie jazyky:
1. Čínština (1,2 mld. ľudí)
2. Angličtina (20% v Európe, bývalé kolónie Anglicka, medzinárodný jazyk)
3. Hindčina
4. Španielčina
5. Arabčina
6. Bengálčina
7. Portugalčina
8. Ruština
9. Japončina
10. Francúzština
Členenie jazykov
Jazyky vyvinuté zo spoločného základu (prajazyka) tvoria jazykovú rodinu (asi 30 jazyk. rodín)
podobné jazyky v jazykovej rodine tvoria jazykovú skupinu

! INDOEURÓPSKA JAZYKOVÁ RODINA (47%, 3,1 mld. obyv.), najväčšia a najrozšírenejšia

za pravlasť jazykov tejto skupiny sa predpokladá oblasť dnešnej Ukrajiny a JZ Ruska
(osobitné miesto v indoeurópskej skupine: Gréci, Albánci, Arméni – predmet skúmania)

Slovanská skupina Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Bulhari, Srbi, Chorváti, Slovinci, Macedónci, Bosniaci, Černohorci,
Poliaci, Česi, Slováci 

Baltská skupina: Litovci, Lotyši 

Germánska skupina: ANJ, NEJ, flámština, frízština, afrikánčina, luxemburština, jidiš, dánština, švédština, nórština,
islandština

Románska skupina: španielština, portugalština, francúžština, talianština, rumunština, moldavčina, iberské, galské
jazyky, rétorománština

Keltská skupina: írsky, waleský, škótsky, bretónsky jazyk

Indoiránska skupina: hindština, urdský, bengálsky, rómsky j. …


! URALSKÁ JAZYKOVÁ RODINA pravlasť oblasť stredného Uralu 


Ugrofínska skupina: Maďari, Fíni, Estónci, Laponci (Saámovia)

Samodíjska skupina: Saámovia (Laponci) Škandinávia, Neneti (V od ústia rieky Jenisej, ostrov Nová Zem)

ČÍNSKOTIBETSKÁ JAZYK. RODINA (2. najrozš., 1,3 mld. obyv., 22%, 300 jazykov)
AFRO-ÁZIJSKÁ (SEMITSKO–HAMITSKÁ) JAZYK. RODINA (5%, 370 jazykov) arabština, Berberi …
KONŽSKO-KORDOFÁNSKA (NIGERSKO-KONŽSKÁ) JAZYK. RODINA
(6%, patrí tu až 1600 jazykov) - zahŕňa rôzne jazyky v Subsaharskej Afrike: swahilština, bantuské jazyky …
AUSTRONÉZSKA JAZYK. RODINA (5%, 380 jazykov), jazyky na ostrovoch JV Ázie, Madagaskar …

2. Religiózna štruktúra
Náboženstvo
- určitá forma spoločenského vedomia
- súčasť života spoločnosti, pôsobí na myslenie, chovanie, morálku ľudí
- býva často predmetom sporov a vojen
Podľa teritoriálneho hľadiska: rodové, národné, svetové
1. Svetové náboženstvá
Kresťanstvo (2 mld. obyvateľov, 1/3 populácie), základné knihy: Starý, Nový zákon
vetvy:
Katolicizmus 

J., Str., menej Z Európa (okrem Francúzska, Írska), Latinská Amerika)
púte do svätej Zeme Jeruzalem (bazilika sv. hrobu, vrch Golgota – (Kalvária)
púte späté s kultom mučeníkov (Rím - bazilika sv. Petra vo Vatikáne)

púte späté s Mariánskym kultom (Lurdy – Francúzsko, Fatima - Portugalsko)
Protestantizmus (luteranizmus, kalvinizmus, anglikanizmus, anabaptizmus)

S., Z. Európa, USA, Austrália
Pravoslávie (V, JV Európa; Rusko)
Gréckokatolícke (V. Európa; Grécko)
Kresťanské nezávislé cirkvi

Islam (20% populácie, 2. najvýznamnejšie na svete), základné knihy: Korán a Sunna

základ viera v jediného Boha Alaha, zakladateľ prorok Mohamed
najväčšie zastúpenie: JV Ázia: Blízky východ (Arabi), S. Afrika, JV Ázia (Indonézia)
pútnické centrá: Mekka, Medina, Jeruzalem, Hebron
vetvy:
sunitský smer – ortodoxný, život Mohameda, zvyky, výroky v Koráne, rozšírenejší
šiítsky smer – miernejší, oddelený od sunitov po smrti Mohameda; Irán, Irak, Azerbajdžan

Hinduizmus (14 % populácie)

polyetistické náboženstvá; rozlišujú tri božstvá: Brahma (stvoriteľ), Višna (udržiavateľ), Šiva (ničiteľ)
učenie o reinkarnácii, kastovníctvo (vplyv na sociálnu štruktúru)
Cieľ: dosiahnuť stav mokša: oslobodenie sa od prevteľovania
Rozšírenie: J. Ázia: India, Nepál, Srí Lanka , Pakistan, Bangladéš, Malajzia
Kultové praktiká: púte, očistné kúpele v posvätných riekach, posvätné zviera

Budhizmus (6% obyvateľov)

nábožensko-filozofický systém; zakladateľ Budha
Rozšírenie: J, JV Ázia (Európa, S. Amerika je atraktívny pre mladé obyvateľstvo)

2. Národné náboženstvá
Judaizmus
základné knihy: Starý zákon, Tóra; liturgický jazyk: jidiš
Rozšírenie: Izrael, USA, veľké mestá, Hl. pútnicke miesto: Jeruzalem (Múr nárekov), Hebron
Šintoizmus
japonské národné polyteistické náboženstvo, prelína sa s budhizmom
Kult – ikatoizmus - pôvod panovníka je božský – po 2 sv. vojne sa panovník vzdal božského pôvodu
pútnické miesta: posvätná hora Fudži, Ise, Izumo, Kjoto
Konfucionizmus
Zakladateľ: Konfucius, stal sa predmetom uctievania, učenie o spätosti človeka s prírodou, posvätná hora – Tan-šan
Taoizmus
zakladateľ Lao´c, základ. pojem – Tao: prazáklad sveta, úsilie nájsť elixír nesmrteľnosti
rozšírenie konfucionizmu a taoizmu: Čína, Tchaj-wan, Vietnam, Malajzia, Singapur, Japonsko

3. Rodové náboženstvá
animistické náboženstvá šamanského typu
šaman - dôležitá úloha; upadá so stavu extázy a komunikuje s božstvom a dušami.
Grónsko, Aljaška, S Kanada, Jáva, Chile – Mačupovia – indiánsky kmeň, Austrália)
animistické náboženstvá nešamanského typu
upadne sa do tranzu; fetišizmus (uctievanie predmetov), totemizmus (spojenie medzi rodom a literou)