You are on page 1of 15

HRAVÁ

OBČIANSKA
NÁUKA
8
MENO

ŠKOLA

/
TRIEDA ŠK. ROK

Pracovný zošit pre 8. ročník ZŠ, 1. vydanie, 2021


AUTORI: Mgr. Slavomír Lesňák, PhD., Mgr. Vladimír Holík
ODBORNÉ RECENZENTKY: doc. Viera Jakubovská, PhD., Mgr. Helena Kopecká
VYDAVATEĽ: TAKTIK vydavateľstvo, s.r.o.
RIADITEĽ: Ing. Miroslav Tokarčík
ŠÉFREDAKTORKA: Ing. Alena Fusková
ZODPOVEDNÁ REDAKTORKA: PhDr. Petra Szárazová
GRAFICKÁ ÚPRAVA: Ing. Ivana Vargová
LAYOUT OBÁLKY: Peter Cakovský
Všetky práva vyhradené. Kopírovanie a rozmnožovanie obsahu diela alebo jeho častí
bez súhlasu vydavateľa je trestné.
COPYRIGHT © TAKTIK vydavateľstvo, s.r.o.
ISBN 978-80-8180-266-9
www.taktik.sk
Demokracia a ľudské práva
Demokracia
SLOVNÍK
Demokracia – pod pojmom demokracia máme na mysli formu vlády, v ktorej o výkone štátnej moci
rozhodujú občania daného štátu. V súčasnej dobe sa tak vo väčšine krajín na svete deje vo voľ-
bách, v ktorých občania zvolia svojich zástupcov, ktorí potom reprezentujú záujmy svojich občanov –
voličov. Tejto forme hovoríme zastupiteľská demokracia. Kde se ale demokracia vzala? Počiatky de-
mokracie môžeme hľadať v starovekom Grécku. Nebola to ale demokracia tak, ako ju poznáme dnes.
Na chode štátu sa totiž podieľali slobodní občania. To bolo možné hlavne preto, že drvivá väčšina
obyvateľov antických štátov nebola plnoprávnymi občanmi (nesmeli sa napríklad zúčastniť stretnutí,
na ktorých sa riešili zákony, nerozhodovali o daniach, vojnách, apod.). To pre teba ale nebude žiadna
novinka - antickú demokraciu ste už preberali na dejepise.
Abdikácia – dobrovoľné odstúpenie z panovníckeho trónu.
Konštitúcia – Ústava.

Celým svetom otriasa azda najväčší objav v dejinách ľudstva. Hlásatelia svorne prehovárajú k národom: „Našli
1. sme ju!“ Koho? Novú planétu, ktorá je vhodná na osídlenie. Celý svet teraz upína svoj zrak k jej kolonizácii a
práve TY si dostal/-a špeciálnu pozvánku byť súčasťou tejto misie. Po pristátí v novom domove – nádeji pre
celé ľudstvo – stoja pred tebou a tvojím tímom veľké výzvy. Treba položiť základy novej spoločnosti.
Pracujte v skupinách. Vašou úlohou je podľa priloženého návodu vymyslieť a rozhodnúť, akým
spôsobom bude novovybudovaná spoločnosť fungovať a ako bude rozhodovať o dôležitých veciach.
Nikto vás nemá ako kontrolovať, preto sa nebojte popustiť uzdu fantázii. Porovnajte si svoje predstavy
o novej spoločnosti s predstavami ostatných skupín. Spoločne o nich diskutujte.

Kto stojí v čele spoločnosti? Aké má právomoci? (o čom môže/nemôže rozhodovať)

Akým spôsobom budete rozhodovať o pravidlách Kto bude tieto pravidlá vytvárať?
v skupine?

Kto a ako bude dodržovanie pravidiel vymáhať? Bude toto vymáhanie niekto kontrolovať? Ako?

2
Sú si všetci ľudia vo vašej skupine rovní? Je niekto Máte medzi sebou i pár ľudí inej farby pleti/nábožen-
nedotknuteľný (= nedá sa potrestať)? ského vyznania/sexuálnej orientáce? Aké majú posta-
venie vo vašej skupine? (Čo je dovolené/zakázané?)

Ak bude vaša vláda zlá, kto a akým spôsobom ju Je vo vašom štáte povinná účasť vo voľbách? Kto môže
bude môcť zmeniť/zvrhnúť? voliť a kto nie? Kto môže byť volený?

Ako fungujú vaše médiá? Financuje ich každý z Môžu vaše médiá slobodne písať o akýchkoľvek té-
vašej spoločnosti alebo ich platí iba váš štát? mach? Zdôvodnite prečo.

Vo vašej skupine sú ľudia, ktorí s vašou vládou ne- Ako sa budete chovat k ľuďom, ktorí budú aktívne vy-
súhlasia. Ako sa k nim budete správať stupovať priamo proti tvojej osobe?

Nové usporiadanie štátu je hotové. Medzičasom sa však udialo niekoľko závažných udalostí. Vašou úlo-
2. hou je na ne zareagovať. POZOR! Uvedené situácie riešte v zmysle vyplnenej tabuľky z predchádzajúcej
úlohy.

Situácia 1: Na vašej planéte má noc neuveriteľných 65 hodín. To je priam raj pre zlodejov a kriminál-
nikov. Krivka kriminality prudko stúpa. Ako budete situáciu riešiť?

Situácia 2: Média prišli s informáciou, že jednému z čelných predstaviteľov štátu (ktorý je ale váš veľmi
dobrý kamarát) prechádza úplne všetko – krádeže, urážky ostatných ľudí, dokonca sa nebojí svojich ná-
zorových oponentov napadnúť fyzicky. Ako situáciu vyriešite?

Situácia 3: Ľudia nemajú radi vašu vládu a žiadajú zmeny. Vytvorili vlastnú skupinu, ktorá nesúhlasí
s vašou vládou a chce vás vo vedení štátu vystriedať. Čo urobíte?

Situácia 4: Situácia v novom štáte sa vymkla spod kontroly. Obyvatelia Zeme sa preto rozhodli vyslať
vojsko, aby ukľudnilo nepokoje vo vašej krajine. Je jasné, že sa pri moci už neudržíte. Je len vo vašich
rukách, či budete klásť odpor alebo nie. Budete ľudí nabádať k aktívnemu odporu alebo sa necháte
okupovať? Ak sa budete chcieť brániť, vymyslite, ako presvedčíte ľud, aby za vás bojoval.

3
V niektorých kútoch vašej novej planéty sa situácia úplne zvrtla. Sústavne sa potláčajú ľudské práva a
3. o demokracii sa nedá hovoriť ani zďaleka. Obyvatelia z domovskej Zeme sa preto rozhodli zasiahnuť,
zvrhnúť vašu vládu a nastolit novú. Teraz budete zoznámení s novým politickým režimom. Prečítajte
si jednotlivé popisky rôznych foriem vlády a skúste prísť v skupine na to, ako sa im hovorí. Zamyslite
sa tiež nad podobnosťou s vašou situáciou na planéte a doplňte zvyšok tabuľky. Podľa schémy na str. 5
rozhodnite, či sa jedná o autoritársky alebo demokratický režim.

Popis formy vlády V čele štátu stojí volený panovník/vodca/politik, ktorý sa ale riadi hlasom
ľudu. Ľud drží v rukách všetku moc a priamo sa podieľa na chode štátu.
Všetci občania aktívne rozhodujú o platných zákonoch a smerovaní krja-
iny. Všetci občania sú si vo svojich právach rovní..
Ako tento systém voláme?
Aké má výhody?

Aké má nevýhody?

V čom sa líši od vášho systému?

V čom je rovnaký?

Príklady štátov s rovnakým zriadením:

Popis formy vlády V čele štátu stojí jedna významná osobnosť. Tá sa k moci môže dostať
násilným prevratom, ale i v demokratických voľbách. Drží vo svojich
rukách všetku moc, svojich názorových oponentov (a oponentov politic-
kého systému) umlčuje, často sa nebojí siahnuť i k fyzickej likvidácii.
Drží v rukách štátne médiá, cez ktoré šíri jednu jedinú pravdu. Väčšinou
zvaľuje vinu za neúspechy (napr. ekonomické) na iný štát alebo určité
etnikum. Táto vláda/osobnosť sa o moc s nikým nedelí. Svoje postavenie
opiera o silnú tajnú políciu a armádu. Vďaka týmto zložkám udržiava ľudí
v strachu. Vydáva si zákony, aké chce, neberie ohľady na hlas väčšiny
(príp. si ho zmanipuluje cez vlastné média). Ľudia nesmú nahlas hovoriť,
čo si myslia. Za opačné názory, než má režim, hrozí pokuta, ale i väzenie
či dokonca poprava. Ľudia si nie sú rovní a voľby sú väčšinou sfalšované.
Hospodárstvo striktne riadi a určuje štát.
Ako tento systém voláme?
Aké má výhody?

Aké má nevýhody?

V čom sa líši od vášho systému?

V čom je rovnaký?

Príklady štátov s rovnakým zriadením:

4
Popis formy vlády Moc v štáte držia v rukách všetci ľudia od určitého veku. Tí si vo voľbách
zvolia priamo svojich zástupcov, ktorí potom „vykonavajú ich vôľu“.
Týchto volených zástupcov kontrolujú ďalšie orgány. Nikto si nemôže
robiť, čo chce, k presadeniu nejakého nápadu, zákona atď. je potrebná
väčšina volených zástupcov ľudu. Zákon ale môže navrhnúť v podstate
ktokoľvek. Zákony nesmú odporovať ústave, čo je základný a ťažko me-
niteľný právny dokument každého štátu, ktorý pracuje v tomto politickom
systéme. Všetci ľudia sú si rovní, každý má právo na svoj názor (pokiaľ
neuráža či inak neubližuje iným ľuďom). Médiá sú slobodné a štát nad
nimi nemá priamu kontrolu. Hospodárstvo štát len reguluje zákonmi tak,
aby sa situácia nevymkla z rúk.
Ako tento systém voláme?
Aké má výhody?

Aké má nevýhody?

V čom sa líši od vášho systému?

V čom je rovnaký?

Príklady štátov s rovnakým zriadením:

Popis formy vlády V čele štátu stojí vladár (typicky nevolený – trón získa dedičstvom, príp.
násilnou cestou). Panovník má okolo seba radcov, môže mať i vládu,
posledné slovo má ale vždy on. Má absolútnu moc, o ktorú sa s nikým
nemusí deliť. Môže veriť, že je mu vláda predurčená nejakým právom
(v histórii napr. z Božej vôle). Tento panovník sa nemusí riadiť žiadnymi
zákonmi (on je zákon). Vládne, pokiaľ neumrie, resp. ho niekto násilne
nezbaví trónu. Vo výnimočných prípadoch môže abdikovať sám. Ohová-
ranie panovníka sa trestá pokutou alebo väzením (výnimočne i smrťou).
Voľby neprebiehajú a nie všetci ľudia majú rovnaké práva. Hospodársky
systém určuje a riadi panovník.
Ako tento systém voláme?
Aké má výhody?

Aké má nevýhody?

V čom sa líši od vášho systému?

V čom je rovnaký?

Príklady štátov s rovnakým zriadením:

Totalita
Autoritársky
Absolutizmus
Politický režim
Zastupiteľská demokracia
Demokratický
Priama demokracia

5
Každý štát môže mať mnoho podôb. V úlohe 3 ste riešili, kto má v štáte moc a ako ju uplatňuje. Teraz si
4.
ukážeme, aké formy môže mať štát, kto stojí v čele štátu a aké má právomoci. Do nasledujúceho textu
doplň slová z nápovedy.

monarchia prezidentská republika republika konštitučná monarchia


parlamentná republika absolutistická monarchia

je vláda jedinca, obvykle kráľa alebo cisára. Pravým opakom je ,

v ktorej by mala všetka moc pochádzať z ľudu tým, že si svojich politických predstaviteľov volí.

Monarchie ďalej delíme na:

a) . Tu stojí v čele štátu vladár, ktorý má ale len obmedzené právomoci. Hlavné

slovo má ústava, podľa ktorej sa panovník riadi. Príklad:

b) . Tu stojí v čele štátu panovník, ktorý má prakticky neobmedzené právomoci.

Nemusí sa riadiť ústavou ani hlasom ľudu. Príklad:

Medzi najznámejšie typy republík patria:

c) V čele štátu stojí volený prezident, ktorý je zároveň predsedom vlády a aktívne

sa tak podieľa na chode štátu. Príklad:

d) V čele štátu stojí volený prezident, na chode štátu sa však podieľa minimálne.
Chod štátu je v rukách vlády, ktorá je zložená z ministrov. Tí sa zodpovedajú parlamentu.

Príklad:

5. Pokús sa nasledujúce štáty správne doplniť k typom štátu v úlohe 4.


Španielsko Saudská Arábia Slovenská republika
Veľká Británia USA Česká republika
Belgicko Nemecko Slovinsko
Mexiko Brazília Francúzsko v 17. a 18. storočí
Turecko Bielorusko Rakúske cisárstvo (1804-1867)

Nie je republika ako republika. Samotné slovo pochádza z gréckého res publica, čo znamená - vec verejná.
6. Tento pojem sa nám spája s demokratickým režimom. Je to však pravda? Pokús sa zistiť, ktoré historické
alebo súčasné štáty mali/majú k demokracii ďaleko napriek tomu, že v ich názve sa toto slovo nachádza. Napíš
ich názvy a ku každému štátu uveď, aký politický režim tam panoval/panuje a čím sa vyznačoval/vyznačuje.

ohodnoť sa
Odmietam také formy vlády, ktoré ubližujú svojim občanom.

6
Ústava Slovenskej republiky – základ slovenskej
demokracie
SLOVNÍK
Zákony – sú pravidlá, ktorými sa riadia občania, úrady a ďalšie organizácie v Slovenskej republike.
Zákony sa na Slovensku prijímajú v parlamente – Národnej rade Slovenskej republiky, kde o nich
hlasujú poslanci zvolení v parlamentných voľbách. Ústava Slovenskej republiky – je základný (najdô-
ležitejší) zákon Slovenskej republiky, z ktorého vychádzajú všetky ostatné zákony (nové zákony s ním
musia byť vždy v súlade).
Ústava Slovenskej republiky určuje, ako sa rozdeľuje moc na Slovensku, aké práva majú občania
Slovenskej republiky, aké majú byť princípy, na ktorých majú byť postavené zákony. Ústava Sloven-
skej republiky bola schválená 1. 9. 1992. Je založená na demokratických princípoch, definuje tiež
ľudské práva a slobody na území Slovenska.

1. Ústava Slovenskej republiky ako hlavný zákon Slovenskej republiky sa skladá z Preambuly (úvodné prehláse-
nie občanov Slovenskej republiky) a z ďalších 9 častí (tzv. hláv).
Doplň do Preambuly chýbajúce slová.

PREAMBULA

My slovenský,

pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov


o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historické-
ho odkazu Veľkej , vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,
spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej
republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými ,
usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej
kultúry a hospodárskej prosperity, teda my Slovenskej republiky uznášame sa
prostredníctvom svojich na tejto :

7
2. V jednotlivých hlavách Ústavy Slovenskej republiky sa píše o tom, na akých princípoch je založená
Slovenská republika, aké sú jej symboly, aké ľudské práva majú jej obyvatelia, ako sa v nej delí moc –
presne sa definuje, kto má aké kompetencie (napr. prezident, vláda, parlament, súdy atď.).

Celé znenie Prvej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorá definuje základné ustanovenia
Slovenskej republiky, nájdeš tu:

a) Analyzuj články z Prvej hlavy ústavy. Z pomiešaných písmen v texte vytvor vhodné slová.

PRVÁ HLAVA

Čl. 1

(1) Slovenská republika je VRCHNÝZOVA , demokratický a právny štát.


Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárod-
né zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Čl. 3

(1) EIMEZÚ Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.

(2) CEHRANI Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom.

Čl. 5

(1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.

(2) Nikomu nemožno odňať TÁTNEŠ BIOČANSTVO


Slovenskej republiky proti jeho vôli.

Čl. 8

Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna
NAMYH .

b) Pozri si vymyslené situácie a zváž, či sú v súlade s princípmi Ústavy Slovenskej republiky. Svoje odpovede
si po ukončení individuálnej práce navzájom v triede porovnajte a diskutujte o nich.
ü û
1. Občania obce Smižany sa rozhodli, že už viac nechcú patriť do Slovenskej republiky.
Vyhlásili kráľovstvo Smižiansko a do čela si zvolili kráľa Slavomíra. V Smižanoch už
neplatia zákony Slovenskej republiky, ale nariadenia nového kráľa.
2. Spojené štáty americké sa rozhodli, že Slovensko sa stane 51. štátom USA.
3. Prezident Slovenskej republiky, predseda vlády Slovenskej republiky a predseda Národnej
rady Slovenskej republiky majú rozdielne predstavy, ako má Slovensko vyzerať. Dohodnú
sa preto, že si Slovensko rozdelia: predseda vlády bude vládnuť na západnom Slovensku,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky na strednom Slovensku a prezidentka na
východnom Slovensku.

8
4. Slovenská a poľská vláda sa dohodnú na vzájomnej výmene dvoch obcí v pohraničí.
Obyvatelia oboch obcí súhlasia, zmenu ústavnou väčšinou (viac ako 3 pätiny poslancov)
schvália i poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (viac ako 90 zo 150 hlasov).
5. Občania obce Hronský Beňadik nie sú spokojní so svojím starostom. Rozhodnú sa preto,
že ho zbavia občianstva Slovenskej republiky a pošlú do exilu do zahraničia.
6. Cudzinec José sa rozhodol, že pre svojho syna ako darček k Vianociam kúpi občianstvo
Slovenskej republiky.
7. Hlavným symbolom štátu Slovenská republika je poštová známka s vyobrazením tatran-
ského štítu Kriváň.

3. Priraď jednotlivé znaky štátu k uvedeným situáciám.

Slovenskí občania o záležitostiach Slovenskej republiky


A štátne občianstvo rozhodujú sami.

B štátne územie Úradné miesta alebo i školy na Slovensku sú označené pri-


pevneným štátnym znakom.

C štátna moc Schopnosť štátu vynútiť si dodržiavanie zákonov na svojom


území.

D zvrchovanosť (suverenita) Každý, kto sa narodí na Slovensku alebo ho nadobudne iným


spôsobom (napr. svadba s občanom Slovenskej republiky, po-
žiadanie po dlhšom pobyte v Slovenskej republike a pod.)

E symboly štátu
Kde platia slovenské zákony a nie zákony iných štátov.

ohodnoť sa
Orientujem sa v Ústave Slovenskej republiky.

9
Ľudské, občianske a politické práva a slobody
v Ústave Slovenskej republiky

SLOVNÍK
Ľudské práva a slobody – 25. marca si na Slovensku pripomíname Deň boja za ľudské práva. Ako už
názov tejto pripomienky hovorí, v západnej spoločnosti (ani v iných) neboli jednotlivci vždy slobodní
a nemali vždy také práva, akými sa pýšime my dnes. Po celé tisícročia boli predávaní a pracovali ako
otroci či nevoľníci, boli prenasledovaní a diskriminovaní kvôli farbe pleti, rase, pohlaviu, národnej
alebo náboženskej príslušnosti. Ľudia však začali za svoje práva bojovať a postupne sa im podarilo
presadiť ochranu svojich práv.
Napr. v roku 1215 bol anglický kráľ Ján Bezzemok donútený akceptovať tzv. Veľkú listinu slobôd,
ktorá zaručovala práva každého slobodného človeka (nemohol byť svojvoľne zadržaný, väznený, vy-
hnaný, zbavený majetku a pod.). V roku 1609 zase Rudolf II. Habsburgský prijal v Čechách tzv. Ma-
jestát, vďaka ktorému už poddaní nemali byť nútení stať sa katolíkmi či evanjelikmi. Neskôr sa prijali
listiny na ochranu práv občanov v Aglicku (1689), v USA (1776), vo Francúzsku (1789). Hlavne
druhá svetová vojna ukázala, že práva a slobody občanov treba chrániť ešte viac (rasizmus, koncen-
tračné tábory, vojnové zločiny a pod.). Slovenská republika po svojom vzniku ratifikovala (ratifikácia
= uznanie medzinárodného dohovoru štátom, v SR súhlas s ratifikáciou vyslovuje NR SR, podpisom
potvrdzuje – ratifikuje prezident SR) niekoľko medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv
a tiež ich má definované a zakotvené v ústave.

Celé znenie Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o ľudských a občian-
skych právach, nájdeš tu:

a) Oprav tlačové chyby v Článkoch 14 a 15 Druhej hlavy ústavy (na základe vlastnej úvahy preškrtni ne-
1. správne slová a nahraď ich správnymi).

DRUHÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY

Čl. 14

Nik nemá spôsobilosť na práva.

Čl. 15

Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred smrťou.

Trest smrti sa pripúšťa.

b) Spoločne v triede diskutujte o jednotlivých článkoch uvedených v úlohe 1 a).

10
2. Doplň do článkov Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky chýbajúce slová.

DRUHÁ HLAVA

Čl. 16

(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej je zaručená. Obmedzená môže byť len v prí-
padoch ustanovených zákonom.

(2) Nikoho nemožno ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu za-


obchádzaniu alebo trestu.

Čl. 17

(1) sloboda sa zaručuje.

(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zá-
konom. Zadržaná osoba musí byť oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a
do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu.
musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevza-
tia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

Prečítaj si uvedené životné situácie a nájdi k nim tie články z Druhého oddielu Druhej hlavy ústavy,
3. ktoré s nimi súvisia. K jednotlivým situáciám pripíš číslo článku (viď text pod úlohou).

1) Žiarlivý Martin tajne čítava smsky svojej priateľky Katky.


Článok z Druhého oddielu Druhej hlavy ústavy:

2) Izabela býva a pracuje v zahraničí. Počas pandemickej krízy potrebovala navštíviť chorých rodičov.
Hraničné priechody neboli uzavreté, ale prístup do republiky bol kvôli obavám z nákazy sťažený. Na
hraniciach sa tak vytvárali kolóny áut a rady čakajúcich občanov.
Článok z Druhého oddielu Druhej hlavy ústavy:

3) Michal a Lenka si v dobrej nálade vykračovali z miestneho podniku domov, keď zrazu pri nich zastala
dodávka. Neznámi muži ich násilne odvliekli do auta a odviezli na neznáme miesto. Držia ich v tajnej
fabrike a nútia ich zadarmo ťažko pracovať. Keďže nemajú doklady, peniaze ani telefóny, sú zúfalí.
Článok z Druhého oddielu Druhej hlavy ústavy:

11
4) Jozef prišiel s vysokými horúčkami k lekárovi. Po nekonečnom čakaní v čakárni ho napokon zavolali
do ambulancie. Povedali mu, aby sa vyzliekol donaha a čakal na vyšetrenie. V predsieni boli aj iní úplne
nahí pacienti.
Článok z Druhého oddielu Druhej hlavy ústavy:

5) Mariku navštívili spolužiaci. Kým sa s niektorými z nich rozprávala na dvore, jej otec našiel v dome spo-
lužiaka Matúša, ako sa im hrabe vo veciach.
Článok z Druhého oddielu Druhej hlavy ústavy:

6) V Levoči na námestí je tzv. klietka hanby, kde v minulosti zatvárali tých, ktorí sa nejako previnili (zlo-
dejov a pod.). Žiaci do nej po vyučovaní zo žartu zavreli spolužiačku Betku, pretože vyzerá akosi inak
a potrebuje lekciu.
Článok z Druhého oddielu Druhej hlavy ústavy:

7) Polícia v noci náhodou pristihla Marínu pri fajčení marihuany rovno pred policajnou stanicou. Rýchlo
ju vzali domov k rodičom, kde jej príslušníci polície iniciatívne prehľadali celú izbu, či tam náhodou ešte
niečo nemá.
Článok z Druhého oddielu Druhej hlavy ústavy:

8) Ondrej sa narodil v Letanovciach v rómskej osade. Napriek tomu, že Rómovia pobývajú na území Sloven-
ska už od 14. storočia, občas od niekoho prekvapivo začuje, že by sa mali vrátiť, odkiaľ prišli.
Článok z Druhého oddielu Druhej hlavy ústavy:

DRUHÁ HLAVA
Druhý oddiel
Čl. 18
(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. (Netýka sa väzňov vo výkone trestu,
vojakov či službu v čase živelných pohrôm a iného nebezpečenstva ohrozujúceho životy, a pod.)
Čl. 19
(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným
zneužívaním údajov o svojej osobe.
Čl. 20
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný
obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie
sa zaručuje.

12
Čl. 21
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
(2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odô-
vodnený príkaz sudcu.
Čl. 22
(1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných
údajov sa zaručujú.
(2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností. Žiarlivý Martin tajne
čítava smsky svojej pariateľky Katky.
Čl. 23
(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.
(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slo-
bodne opustiť.

(4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno
nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.
(5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
Čl. 24
(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa
aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského
vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.
(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne
s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov
alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

V novinách a na internete vyhľadajte ďalšie porušovanie ľudských práv v SR (aspoň 2 príklady). Výsledky
4. prezentujte spolužiakom a diskutujte.

13
5. a) Prečítaj si vybrané články z Tretieho oddielu Druhej hlavy ústavy.

DRUHÁ HLAVA
Tretí oddiel
práva
Čl. 26
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vy-
dávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže
viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
(3) Cenzúra sa zakazuje.
Čl. 27
(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného ale-
bo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi
a sťažnosťami.
(2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd.
(3) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.
Čl. 28
(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.
(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných
miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie
sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.
Čl. 29
(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch,
spoločnostiach alebo iných združeniach.
(2) Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.

b) Vyrieš krížovku. Pomôž si Tretím oddielom Druhej hlavy ústavy. Tajničku dopíš do chýbajúceho nadpisu
Tretieho oddielu Druhej hlavy v úlohe 4 a).

1. Sloboda (čoho?)

2. Občania majú právo vyjadrovať slobodne svoje

3. Vydávanie tlače je slobodné a povoľovaciemu konaniu.

4. Michaela nie je spokojná s miznutím slovenských lesov, preto sa rozhodla podpísať .

5. Petíciou nemožno vyzývať ľudským právam.

14
6. Čl. 29 - slobodné sa (čo?)

7. Občania s podobnými názormi môžu založiť pre lepšie presadzovanie svojich záujmov
hnutie alebo stranu.

8. Čl. 26 o cenzúre hovorí, že sa v Slovenskej republike .

9. zhromaždenie musí spĺňať podmienky Čl. 28/2.

1
2
3
4
5
6
7
8
9

6. a) Prečítaj si vybrané články zo štvrtého oddielu Druhej hlavy.

DRUHÁ HLAVA
Štvrtý oddiel
Práva národnostných menšín a etnických skupín

Čl. 33
Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.
Čl. 34
(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje
všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú
kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnost-
ných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.
(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok usta-
novených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj

a) právo na vzdelanie v ich jazyku,


b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

15

You might also like