Priama a nepriama demokracia

Demokracia = vláda ľudu, z gréc. démos = ľud, kratos = vláda

- miera účasti ľudu na štátnej moci

- je forma politického zriadenia, ktorá umožňuje všetkým plnoprávnym

občanom účasť na správe a riadení štátu

- zdrojom všetkej moci je ľud

- je založená na princípe podriadenia sa menšiny väčšie a uznania

slobody a rovnosti občanov

- historicky prvá forma sa zrodila v gréckych mestských štátoch (polis,

napr. Atény) v 6. – 4. stor. pred n. l., v ktorých sa slobodní občania priamo
podieľali na rozhodovaní hlasovaním (priama demokracia)

- termín demokracia vo význame „vláda mnohých“ po prvý krát použil

Herodotos

- z pôvodne priamej antickej demokracie sa postupom času vo väčších

gréckych mestských štátoch vyvinula demokracia zastupiteľská, tá sa potom
uplatnila aj v politickom systéme rímskej republiky

- celý stredovek – obdobie feudalizmu – žiadna demokracia

- neskoršie prejavy demokracie sa objavovali v období renesancie

a reformácie, k jej presadeniu došlo až počas boja za nezávislosť v Amerike
a počas Veľkej francúzskej revolúcie v 2. pol. 18. stor.

- znaky modernej demokracie:

 suverenita štátnej moci je odvodená od suverenity občanov – zdrojom

štátnej moci sú občania
 vláda väčšiny, ktorá musí zaručiť práva všetkým aj menšine
 záruka ľudských práv a občianskych slobôd
 pravidelné slobodné voľby
 politický pluralizmus
 ekonomický pluralizmus

- základné princípy demokracie:

 princíp suverenity ľudu (ľud je jediným zdrojom moci štátu)

 princíp parlamentarizmu (zákonodarná moc je obnovovaná
prostredníctvom všeobecných volieb)
 cieľom štátnej moci je služba občanom
 princíp deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu
 vzťah občana a štátu je vymedzený právnym poriadkom
 právne zakotvené základné ľudské práva a slobody
 pluralita politických subjektov
  politické rozhodnutia vychádzajú z vôle väčšiny, ale dbajú na ochranu
menšín
 decentralizovaná štátna správa a samospráva
 právo na súkromné vlastníctvo a slobodné podnikanie
 ochrana a sociálno-ekonomické zabezpečenie starých, chorých
a nezamestnaných
 sloboda tlače a prejavu

Priama demokracia

- založená na priamej účasti občanov na rozhodovaní o veciach verejných

- v čistej forme existovala len v antickom Grécku

- vzhľadom na početnosť obyvateľstva moderných štátov je jej pôvodné

poňatie neuskutočniteľné

- súčasnými prostriedkami sú referendum, plebiscit, iniciatíva, odvolanie

o referendum - ľudové hlasovanie o návrhu zákona, alebo o prijatom zákone

1. obligatórne – o danej otázke sa musí uskutočniť, lebo je to zakotvené

v ústave

2. fakultatívne – môže, ale nemusí sa uskutočniť

3. vládne – podnet dá vláda, NR SR, prezident

4. ľudové – na podnet občanov = petícia s minimálne 350 000 podpismi

5. ratifikačné – potvrdzuje zákon prijatý parlamentom, naša ústava tento typ

referenda nepozná

· podnetom referenda nesmie byť: základné ľudské práva, štátny

rozpočet, dane, niečo, čo je v rozpore s ústavou

· referendum vyhlasuje prezident

o plebiscit - ľudové hlasovanie o akejkoľvek otázke napr. keď obyvateľstvo

určitého územia rozhoduje o osamostatnení sa od daného štátu alebo o pripojení

o iniciatíva – právo občanov iniciovať alebo navrhovať zákony, resp. podnieti ť

vyhlásenie referenda. Občania musia spísať petíciu a zozbierať požadovaný počet
podpisov

o odvolanie reprezentantov alebo iných volených úradníkov

- výhody: zákony viac vyjadrujú vôľu ľudu, občania sa zúčastňujú na riadení

štátu, majú väčšiu zodpovednosť, posilňuje rolu občanov v politike
- nevýhody: občania majú väčšiu zodpovednosť – zaberá im to viac času,
je možná manipulácia davov ľudí jedným človekom, od občanov vyžaduje
dostatočné politické vzdelanie, aktívny prístup a záujem zúčastniť sa na
politickom dianí.

Petícia

Kto sa môže na orgán verejnej moci obrátiť s petíciou?

Petíciu môže zostaviť a obstarať pod ňu podpisy osoba akejko ľvek štátnej
príslušnosti a v zásade akéhokoľvek veku, ktorá má verejný alebo iný spoločenský
záujem. Minimálna veková hranica je stanovená na 16 rokov pre zhromaž ďovanie
podpisov na mieste prístupnom verejnosti. Aby však petícia zostavená maloletými
osobami bola platná, musí byť v petičnom výbore aspoň jedna osoba, ktorá dov ŕšila
osemnásť rokov.

Aké sú náležitosti petície?

Petícia musí byť písomná, označená slovom „petícia" a musí obsahova ť predmet
verejného alebo iného spoločného záujmu (podrobnosti upravuje zákon o petičnom
práve). Každý člen petičného výboru v nej uvedie svoje meno, priezvisko a adresu
pobytu. Zástupca (osoba podávajúca petíciu) pripojí aj svoj vlastnoručný podpis.
Petícia sa môže podať aj elektronicky, pričom musí byť podpísaná kvalifikovaným
elektronickým podpisom zástupcu. Ak je petícia neúplná a nedostatky petície sa
neodstránia, orgán verejnej moci, ktorému je adresovaná, petíciu odloží. Osobitné
predpisy môžu stanoviť aj ďalšie náležitosti, napr. najnižší počet osôb
podporujúcich petíciu alebo ich vek.

Akým spôsobom je možné petíciu podporiť?

Osoba podporujúca petíciu buď v podpisovom hárku uvedie svoje meno, priezvisko,
adresu pobytu a podpis, alebo pri elektronickom vyhotovení namiesto podpisu
uvedenie adresu elektronickej pošty, adresu elektronickej schránky, kvalifikovaný
elektronický podpis alebo vykoná potvrdenie cez petičný systém (zatia ľ nie je
dostupný). Petíciu tiež môžu podpísať právnické osoby.

Aké sú lehoty na vybavenie petície?

Výsledok vybavenia petície sa písomne oznámi do 30 pracovných dní od doručenia

petície alebo od odstránenia jej nedostatkov, ak bola podaná neúplná petícia. Vo
zvlášť zložitých prípadoch príslušný orgán verejnej moci písomne oznámi
zástupcovi, že petícia sa vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní. Orgán
verejnej moci je povinný zverejniť výsledok vybavenia petície na svojom webovom
sídle, ak ho má zriadené, a na elektronickej úradnej tabuli do 10 pracovných dní
od jej vybavenia.

Nepriama (zastupiteľská) demokracia

- občan sa zúčastňuje na politickom rozhodovaní sprostredkovane,

delegovaním svojho podielu moci na zvolených zástupcov, ktorí nap ĺňajú jeho vô ľu
v orgánoch štátu, regiónu či obce
- je sprostredkovaná poslancami

- zdrojom moci sú občania, poslanci sú nositeľmi moci

- najčastejšie využívaným prostriedkom sú voľby

- zachováva podstatné znaky vlády ľudu (pluralita, dočasnos ť, kontrola

moci, väčšinový princíp)

- výhody: ľudia sa nezaoberajú priamo všetkými problémami - šetrí im to

čas, je predpoklad, že ľudia, ktorí sú volení ako zástupcovia majú dostatočné
vzdelanie a schopnosti viesť štát

- nevýhody: zákony menej vyjadrujú vôľu ľudu, poslanci môžu schváli ť

niečo proti ich vôli, v svoj prospech, možná korupcia, malá účasť na voľbách