Právo

1. Vymedzte, čo je predmetom trestného práva.

 trestné právo je predmetom verejného práva
 = súbor noriem, zákonov, ktoré chránia občanov (a zároveň aj štát) pred nezákonným
konaním

Pramene TP:

 TRESTNÝ ZÁKON – stanovuje, čo je trestný čin a aký trest zaň možno udeliť
 TRESTNÝ PORIADOK – upravuje postup orgánov činných v trestom konaní a súdov tak,
aby trestné činy boli odhalené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo postretaní; musia
sa pri tom rešpektovať zákl. práva a slobody občanov

Základ trestnej zodpovednosti → spáchanie trestného činu

 trestný čin – protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v TZ

a) prečin – TČ, ktorý je spáchaný - z nedbanlivosti
- úmyselný TČ, za ktorý je trest odňatie slobody do 5 r.

b) zločin – úmyselný TČ, za ktorý sa ukladá trest odňatia slobody nad 5 r.

- obzvlášť závažný zločin – trest odňatia slobody: 10+ r.

 priestupok – protiprávne konanie, ktorého spoločenská nebezpečnosť je menšia ako pri

TČ
- škoda nesmie presiahnuť hodnotu min. mzdy
- riešia ich štátne orgány
- napr. zlé parkovanie, rušenie nočného pokoja, ...

Zavinenie:
- pri posudzovaní skúmame jeho mieru, či ide o TČ
- dve formy: a) úmyselné – páchateľ vedome porušil TZ
b) z nedbanlivosti (zanedbanie povinnosti výživy rodiča, prejdenie cez plnú
čiaru)
- trestná je aj príprava

OSOBY

 páchateľ – človek, ktorý spáchal TČ, osoba nad 14r. (deliktuálna zodpovednosť)
 spolupáchateľ – človek, ktorá sa podieľala na spáchaní TČ, zodpovedá sa tak, ako
keby bol spáchal TČ sám
 účastník
Zúčastnené osoby v trestnom konaní:

 polícia
 prokurátor
 osoba, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie
podozrivý → obvinený → obžalovaný → odsúdený

 advokát/obhajca
 poškodený
 príp. súdni znalci/experti

 polícia → zadržanie na 48 hod. – prepustenie

∟ odovzdanie súdu – 48 hod. – prepustenie
∟ väzba
 obvinenie – vypracovanie, vznesenie žaloby → PROKURÁTOR
1. prípravné konanie – dohoda o vine a treste (→ súhlas sudcu)
2. hlavné pojednávanie – obžalovaný - sudca/senát (3-5)
- advokát (obhajca) - svedkovia
- prokurátor - súdni znalci
- (poškodený)

ROZSUDOK – oslobodzujúci
- odsudzujúci → ODVOLANIE (do nadobudnutia právoplatnosti)
∟ na vyšší súd

Trestná zodpovednosť – povinnosť osobne sa zodpovedať za TČ

 deliktuálna zodpovednosť – od 14 r. → trest sa znižuje na polovicu
 plná trestná zodpovednosť – od 18 r.

Druhy trestov:

 trest odňatia slobody (podmienečný, nepodmienečný)

 trest domáceho väzenia
 trest povinnej práce
 peňažný trest
 trest zákazu činnosti
 trest zákazu pobytu
 trest straty vojenskej hodnoty
 trest vyhostenia
 atď.
2. Vysvetlite pojmy diskriminácia, rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus, ombudsman.

DISKRIMINÁCIA – nerovnaké zaobchádzanie

∟ pozitívna

∟ negatívna

RASIZMUS – nenávisť voči ľuďom určitej rasy

→ hlása nerovnosť ľudských rás, nadradenosť iba 1 rasy
- zahŕňa predsudky, stereotypy a diskrimináciu
- organizácie, ktoré bojujú proti rasizmu: Ľudia proti rasizmu, Európska sieť proti rasizmu

XENOFÓBIA – strach z cudzieho, nového, neznámeho

ANTISEMITIZMUS – nepriateľstvo, neznášanlivosť voči Židom ako predstaviteľom

židovského náboženstva, etnickej skupine alebo rase
- extrémnym príkladom antisemitizmu je otvorene nepriateľská nacistická ideológia Adolfa
Hitlera, ktorá viedla ku genocíde európskych Židov (holokaust)

OMBUDSMAN = verejný ochranca práv

 nezávislý ústavný orgán/úradník, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom
chráni základné práva a slobody fyzických aj právnických osôb
 na základe podnetov alebo z vlastnej iniciatívy kontroluje a namieta výkon činnosti
exekutívy a ďalších orgánov štátnej správy a samosprávy, prípadne aj preveruje
zneužívanie verejnej moci, bez toho, aby tieto negatíva mohol meniť alebo odstrániť
 spravidla sa zodpovedá len parlamentu
 na SK od 28.3.2017 – Mária Patakyová

3. Vysvetlite, aká je úloha orgánov na ochranu práva.

 občan musí mať istotu, že ak budú ohrozené jeho práva, štát mu poskytne ochranu
(→ znak demokracie)

POLÍCIA: plní pravidelné úlohy v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti

a) spolupôsobí pri ochrane zdravia, majetku, života občanov

b) odhaľuje trestné činy a zaisťuje páchateľov
c) odhaľuje daňové úniky, zabezpečuje verejný poriadok, odhaľuje priestupky, udáva pokuty,
dohliada na plynulosť cestnej premávky
d) úlohy štátnej správy (vydáva OP, CP, ... )

SÚDY: štátne orgány, ktoré aplikujú právo

- ich úlohou je rozhodovať o vine/nevine obžalovaného, rozhodovať o dedičstve, skúmať
rozhodnutia správnych orgánov, rozhodovanie o majetkových sporoch, výživné, rozvody atď.
 - sudcovia sú viazaní len zákonom a sú oddelení od štátnej moci

Štruktúra:
 Ústavný súd (Košice) – rozhoduje, či sú novoprijaté zákony v súlade s ústavou;
predsedníčka – JUDr. Ivetta Macejková, PhD. (do februára 2019)!
 Najvyšší súd SR (Bratislava) – vrcholný orgán všeobecného súdnictva v SR;
predsedníčka – JUDr. Daniela Švecová (do októbra 2019)
 krajské súdy – druhostupňové; vraždy
 okresné súdy – prvostupňové; menej závažné zločiny
 Špecializovaný trestný súd (Pezinok, pracovisko má aj v BB) – korupcia, organizované
zločiny, mafiáni

PROKURATÚRA: štátne zastupiteľstvo – jej úlohou je chrániť práva fyzických, právnických

osôb a štátu
- nezávislý štátny orgán riadený princípmi centralizmu (generálny prokurátor) a monokratizmu
(prokurátor rozhoduje sám)
- úlohy prokurátora: dáva obžalobu v mene štátu, dohliada na dodržovanie predpisov činnosti
súdov, ministerstiev, polície, zastupuje štát pred súdom, dozor vo väzniciach
- na čele je generálny prokurátor

ADVOKÁT/PRÁVNIK: poskytuje právnu pomoc občanom a inštitúciám pred súdmi

- povinnosťou je zachovávať mlčanlivosť, chrániť práva zastupovaného a dodržiavať etický
kódex advokáta
- úlohy advokáta: obhajuje občanov v trestnom konaní, chráni práva občanov v súlade
s ústavou, zastupuje fyzické a právnické osoby pred súdmi, spisuje zmluvy, sťažnosti a iné
listiny, udeľuje právne rady, vypracúva analýzy a stanoviská k právnym problémom

NOTÁR: rozhoduje o dedičstve, o registrácii zmlúv, spisuje notárske zápisnice (napr. predaj
domu, auta, dedičstvo,...)
- prijíma do úschovy peniaze, listiny (závet)
- vydáva osvedčenia o dôležitých dokumentoch (rodný list, diplom, vysvedčenie,..)
- vykonáva poradenskú činnosť

EXEKÚTOR: zabezpečuje nútený výkon súdnych rozhodnutí

4. Vysvetlite potrebu vzniku ochrany spotrebiteľa, uveďte základné práva spotrebiteľa.

 občianske právo zahŕňa aj právnu úpravu ochrany spotrebiteľa

 vo všetkých trhových ekonomikách sa postupne sformuloval systém ochrany spotrebiteľa
 s prvkami ochrany sa stretávame od vzniku trhového prostredia
 nové formy predaja, reklama → vytvárajú na spotrebiteľa neprimeraný nátlak
 J. F. Kennedy – prvý štátnik, ktorý poukázal na nutnosť potreby ochrany spotrebiteľa
- sformuloval základy práva spotrebiteľa
 postupné rozpracovanie jeho problematiky sa stalo obsahom Smernice na ochranu
spotrebiteľa – prijalo ju VZ OSN v r. 1985
 → obsahuje 8 základných práv:

1. právo na uspokojovanie zákl. potrieb – spotrebiteľ má prístup k základným tovarom

a službám, adekvátnym potravinám, odievaniu, bývaniu, zdravotníckej starostlivosti,
vzdelaniu a hygienickým zariadeniam
2. právo na bezpečnosť, ochranu – pred výrobkami, technológiami, službami, ktoré by
boli nebezpečné pre život
3. právo byť informovaný a byť chránený pred nepoctivosťou inzercie a označovania
tovarov
4. právo na voľbu zo širokého sortimentu na zákl. dostatočných informácií
5. právo obhajovať svoje záujmy pri tvorbe a realizácii vládnej politiky vo vývoji služieb
a výrobkov
6. právo na nápravu – dostať jasné odpovede na sťažnosti, kompenzácie za nedostatky
ap.
7. právo na spotrebiteľské vzdelávanie – aby si mohol spoľahlivo vybrať tovar i služby
8. právo na zdravé životné prostredie

 pri kúpe tovaru si všímame: krajinu pôvodu, zloženie, kvalitu, značku, dátum spotreby

 poradenskú činnosť vykonávajú záujmové združenia

 predávajúci zodpovedá za kvalitu výrobku
 v prípade, že na výrobku sa v zákonom stanovenej lehote vyskytne chyba, spotrebiteľ má
právo výrobok reklamovať
 spôsob riešenia reklamácie závisí od charakteru chyby, ktorá sa na výrobku vyskytla
 spotrebiteľ má právo obrátiť sa so žiadosťou o rady, informácie a pomoc na Združenie
slovenských spotrebiteľov alebo Slovenskú obchodnú inšpekciu
 orgánom štátnej správy / kontrolným orgánom môže podať sťažnosť a podnet na kontrolnú
činnosť
 riešiť rozpory, pri ktorých nedôjde k dohode medzi zainteresovanými stranami, je
oprávnený súd

5. Vysvetlite, v čom spočíva právny význam manželstva.

Rodinné právo – patrí do súkromného práva

• kódex: Zákon o rodine → upravuje vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi, ostatnými
príbuznými, náhradnú rodinnú starostlivosť, výživné ap.

Manželstvo:

 sociálne uznávaný a formálne uzatvorený zväzok osôb, z ktorého pre manželov vyplývajú
práva a povinnosti (→ sú rovnaké, rovnocenné)
 základnou funkciou je založenie rodiny
 klasifikácia manželstiev:
1. podľa usporiadania manželských vzťahov:
• monogamné – 1 muž + 1 žena
• polygamné – polyandria – 1 žena + viac mužov (arabské krajiny)
- polygýnia – 1 muž + viac žien (Tibet)
 •skupinové – viac žien + viac mužov

2. podľa okruhu výberu manželského partnera:

•exogamické – partneri z rozličných sociálnych skupín
•endogamické – partneri z rovnakej sociálnej skupiny

Životný cyklus rodiny:

1. výber manželského partnera
2. uzavretie manželstva a vznik rodiny
3. trvanie manželstva
4. zánik manželstva/rodiny

Vznik manželstva:
• pred štátnym/cirkevným orgánom (ak sa jeden zo snúbencov nemôže dostaviť →
splnomocnenie overené notárom)
- podmienky:
- žiadosť o uzavretie manželstva (matrika/cirkevný úrad)
- vek min. 18 rokov (so súhlasom súdu od 16 r.)
- mali by poznať svoj zdravotný stav
- verejné prehlásenie
- 2 svedkovia
- doklady: rodný list, občiansky preukaz/pas, prípadne rozsudok o rozvode alebo úmrtný list
predošlého partnera

- zmena priezviska

Podmienky vylučujúce uzavretie manželstva:

 nedostatočný vek
 zväzok jedného z nich
 zbavenie spôsobilosti na právne úkony
 blízke príbuzenstvo

Zánik manželstva:

 rozvod
 anulácia
 úmrtie
 vyhlásenie za mŕtveho

6. Charakterizujte Ústavu SR.

 Ústava = základný zákon a znak štátu, má najvyššiu právnu silu; je hlavným prameňom
štátneho práva a obsahuje základy právneho poriadku každého štátu
 nie všetky ústavy sú rovnaké, preto rozlišujeme rôzne typy ústav:
1.) z hľadiska formy:
• písaná – súbor právnych noriem nachádzajúci sa v jednom dokumente, právne akty na
seba logicky nadväzujú
• nepísaná – vyvinuli sa na základe zvyku, právne akty na seba logicky ani časovo
nenadväzujú (napr. VB)
 2.) z hľadiska naplnenia požiadaviek:
• tuhá = rigidná – zmeny sa uskutočňujú ťažšie
• flexibilná = pružná – menia sa tým istým spôsobom ako zákon
3.) z hľadiska súladu s realitou:
• právna = reálna – vzniká predpísaným spôsobom
• faktická – vzniká popri ústave vtedy, keď ústava nezodpovedá realite (Židovský kódex
v Slovenskom štáte)
4.) oktrojovaná = nanútená – vznikla pod tlakom medzinárodných alebo vnútropolitických
skutočností, napr. nanútené panovníkom
5.) prenesená – krajina prijme ústavu inej krajiny (SRN a NDR)

Vývoj v ČSR:

 1918-20 – tzv. Dočasná ústava

 1920 – Ústava ČSR
 1939 – Ústava Slovenského štátu → hovorila o božskom pôvode moci a práva, zaviedla
stavovský systém
 1945 – ústava z r. 1920
 1948 – Ústava 9. mája → ČSR je ľudovo-demokratický štát, diktatúra proletariátu
 1960 – Socialistická ústava → ČSR je socialistický štát, vedúca úloha KSČ, ideológia -
marxizmus-leninizmus
 1968 – Ústavný zákon o československej federácii
 1989 – v ústave boli zrušené niektoré články
 1991 – prijatá Listina základných práv a slobôd
 17.7.1992 - Deklarácia SNR o zvrchovanosti SR
 1.9.1992 – Ústava Slovenskej republiky (platí od 1.1.1993)

ÚSTAVA SR:

 hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike

 prijatá: 1.9.1992
 daná do platnosti: 1.1.1993
 tvorí ju:
Preambula – vychádza z histórie; vyjadruje ideu, ciele, hodnoty štátu
9 hláv
156 článkov

1. hlava:

 základné ustanovenia:
„Slovensko je zvrchovaný, demokratický, právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu
ani náboženstvo.“
„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí si volia svojich zástupcov.“
 štátne symboly (štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať, štátna hymna)
 hlavné mesto

2. hlava:

 základné práva a slobody (Listina základných práv a slobôd)

 najrozsiahlejšia, týka sa ľudských práv
 3. hlava:

 hospodárstvo SR
Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej ekonomiky.
 Národná banka, štátny rozpočet, dane
 Najvyšší kontrolný úrad

4. hlava:

 územná samospráva → tvorí ju obec a vyšší územný celok

5. hlava:

 zákonodarná moc
 NR SR – 150 poslancov, ktorí sú volení každé 4 roky
 referendum

6. hlava:

 výkonná moc

7. hlava:

 súdna moc

8. hlava:

 prokuratúra
 verejný ochranca práv

9. hlava:

 prechodné a záverečné ustanovenia

 Ústava SR bola 17x novelizovaná (do r. 2017)

 príklady novelizácie: voľba prezidenta (kedy poslanci, dnes my), ombudsman, zadržanie
osoby políciou (24h.→48h.)
 na zmenu ústavného zákona je potrebných 90 hlasov (→ 3/5)

7. Porovnajte zhromažďovacie, združovacie a petičné právo

 Ústava SR, II. hlava, 3. oddiel – časť politické práva

 článok 27. – petičné právo, článok 28. – zhromažďovacie právo, článok 29. –
združovacie právo

Zhromažďovacie právo:

 demonštrácie, manifestácia
 zhromaždenie zvoláva osoba staršia ako 18 rokov, právnická skupina, skupina osôb
 občania môžu slobodne vyjadrovať svoje názory, musia však byť v súlade s právnym
poriadkom (ak nie → zakročia organizátori/polícia)
 organizátor podujatia má ohlasovaciu povinnosť – 5 dní pred akciou to ohlási miestnemu
úradu, popíše udalosť/zhromaždenie – miesto, dátum, čas, počet osôb
 ak sa to deje na súkromnom pozemku – nemusí to hlásiť
 organizátor preberá zodpovednosť za ľudí

Združovacie právo:

 občania majú právo združovať sa v rôznych spolkoch, kluboch, hnutiach, stranách,

občianskych združeniach
 spolky, združenia → bez povolenia
 politické strany, zárobková činnosť, cirkev, náboženské spoločnosti, na výkon poľovníctva
→ povolenie na založenie potrebujeme
 práva a povinnosti členov upravujú stanovy
 združenie vzniká registráciou – prípravný výbor – 3 občania (min. 1 musí mať viac ako
18r., jeden musí byť hlavný)
• návrh na registráciu – podáva sa na ministerstvo vnútra
○ stanovy: názov, sídlo, cieľ, orgány, organizácia, zásady hospodárenia

+ vznik politickej strany

Petičné právo:

 petícia – písomná žiadosť občanov verejnej inštitúcii, napr. parlamentu, inému

zastupiteľskému orgánu, vláde alebo hlave štátu
 petícia nesmie vyzývať k:
• porušovaniu ústavy a zákonov
• popieraniu alebo obmedzovaniu práv osôb kvôli rase, pohlaviu, ...
• rozširovaniu nenávisti a neznášanlivosti
 zostavenie petície:
• vytvára ju petičný výbor (3 ľudia + ich adresa)
• A4 hárky, nadpis a stručný popis
• tabuľka s riadkami – poradové číslo, meno + priezvisko, adresa, podpis → fyzická
osoba / názov a sídlo, meno + priezvisko, adresa → právnická osoba
• zhromažďovanie podpisov od 16 r.
• výsledok do 30 dní
 petícia musí obsahovať text petície, cieľ, petičný výbor (meno, adresa), členovia, bydlisko
a podpis súhlasiacich s petíciou, počet priložených podpisov, číslo hárku
 musí byť jasné, akú petíciu občania podpisujú
8. Analyzujte Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.

Ľudské práva:

 prirodzené práva → vlastné každému človeku

• univerzálne
• večné
• nemenné
 ak ich niekto uzákonni → ľudské práva
 ak ich prijme štát → občianske práva a slobody
→ Ústava SR – 2.hlava

Generácie ĽP:
1. generácia:
• občianske a politické práva
• sformulované už v 18. Storočí
• základné práva a slobody – právo na život, sloboda myslenia, volebné právo, ...

2. generácia:
• sociálne, hospodárske a kultúrne práva
• vyformovali sa až po 2. svetovej vojne
• právo na prácu, právo na vzdelanie, ...

3. generácia:
• práva solidarity
• právo na mier, právo na zdravé životné prostredie, ...

Systém ochrany ĽP:

a) deklarácie (vyhlásenia) - nie sú právne záväzné, majú len odporúčací charakter
- Všeobecná deklarácia ĽP, Deklarácia práv dieťaťa
b) dohovory – právne záväzné
- Dohovor o právach dieťaťa

1. Globálna úroveň:
• OSN – generálny tajomník: António Guterres
• Všeobecná deklarácia ĽP (10.12.1948)
• Medzinárodný súdny dvor v Haagu
2. Regionálna úroveň:
• 1949 – Rada Európy → podporuje rozvoj demokracie, spája krajiny, aby dodržiavali ĽP
○ základný dokument: Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(1950, Rím – do platnosti vstúpil 1953)
• Európsky súd pre ĽP – Štrasburg (v rámci Rady Európy)
• v rámci EÚ: Európsky súdny dvor – Luxemburg
3. Vnútroštátna úroveň:
• polícia, prokuratúra, súdy
• ombudsman

História vzniku ľudských práv:

  313 – milánsky edikt
 1215 – Magna Charta Libertatum (Anglická veľká listina slobôd)
 1598 – nantský edikt (fr. kráľ Henrich IV.)
 1679 – Habeas corpus (otázka prirodzených práv človeka, priznávala práva poddaným)
 1689 – Bill of Rights (anglická listina, ktorá hovorila o vzťahu suverénnych štátov a kráľa)
 4.7.1776 – Deklarácia nezávislosti USA
 1787 – Ústava USA
 26.7.1789 – Deklarácia práv človeka a občana

VDĽP:
 prijatá 10.12.1948 na Valnom zhromaždení OSN (→ deň ľudských práv)
 zložená z preambuly a 30 článkov
 vymenúva zákl. ľudské práva → rovnosť ľudí, náboženská sloboda, právo na vzdelanie,
prácu, odpočinok
 nie je záväzným dokumentom, slúži len ako vzor pre vytvorenie právnych noriem na
ochranu ĽP

ČLÁNOK 1: všetci sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach; sú obdarení rozumom

a svedomím a majú konať v duchu bratstva

ČLÁNOK 3: každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť

ČLÁNOK 5: nikto nesmie byť podrobený mučeniu alebo krutému, neľudskému či

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu

ČLÁNOK 7: všetci sú si pred zákonom (súdom) rovní a majú právo na ochranu

ČLÁNOK 9: nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, zadržaný alebo vyhostený

ČLÁNOK 13: každý má právo na slobodu pohybu a na voľbu bydliska vo vnútri hraníc
každého štátu; každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu i svoju vlastnú, má právo vrátiť sa
do svojej krajiny

ČLÁNOK 17: každý má právo vlastniť majetok sám, aj spolu s iným; nikto nesmie byť
svojvoľne zbavený majetku

ČLÁNOK 18: každý má právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva

ČLÁNOK 23: každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania

ĆLÁNOK 24: každý má právo na odpočinok a zotavenie sa

ČLÁNOK 26: každý má právo na vzdelanie

 VDĽP je potrebná - kvôli zachovávaniu demokratických princípov

- kvôli slobode vyznania
- aby neboli odopierané základné ľudské práva a slobody

9. Analyzujte pracovnú zmluvu, vysvetlite, ktoré náležitosti musí obsahovať.

 pracovné právo
 kódex – Zákonník práce → upravuje pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú medzi
zamestnávateľom a zamestnancom

 pracovný pomer: zmluvný a záväzkový vzťah, v ktorom sa zamestnanec zaväzuje:

vykonávať pre zamestnávateľa dohodnutú prácu na dohodnutom mieste podľa jeho
pokynov a zamestnávateľ sa zaväzuje: vyplácať zamestnancovi mzdu (plat), vytvárať mu
vhodné pracovné podmienky a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci
 začiatok pracovného pomeru – dohodnutý v pracovnej zmluve

Pracovnoprávne vzťahy:
 účastníci - zamestnávateľ (fyzická/právnická osoba)
- zamestnanec (fyzická osoba – od 15r. po ukončení povinnej školskej
dochádzky)
1. Individuálne pracovnoprávne vzťahy – medzi zamestnávateľmi a zamestnancami
2. Kolektívne pracovnoprávne vzťahy – medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov

Druhy pracovného pomeru:

 na dobu určitú – v pracovnej zmluve je určená doba trvania pracovného pomeru; PP sa
končí uplynutím tejto doby a možno ho dohodnúť najdlhšie na 3 roky
 na dobu neurčitú – v pracovnej zmluve nie je určená doba trvania PP, predpokladá sa, že
zamestnanec bude v podniku pracovať dlhší čas
 na kratší pracovný čas (brigády)

Skončenie pracovného pomeru:

1. rozviazaním
a) dohodou – ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení PP → skončí sa
dohodnutým dňom, uzatvára sa písomne, v dohode musia byť uvedené dôvody
skončenia PP
b) výpoveďou - PP môže skončiť zamestnávateľ (musí udať dôvod), ale aj zamestnanec
(nemusí udať dôvod), musí byť písomná a doručená adresátovi, inak je neplatná
c) okamžitým skončením – ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu, ak bol
právoplatne odsúdený za úmyselný TČ; zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť PP
s tehotnou ženou alebo ženou na materskej dovolenke, so zamestnancom, ktorý sa
stará o blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím

d) skončením v skúšobnej dobe – zamestnávateľ aj zamestnanec môžu skončiť PP

z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu; písomné oznámenie sa má doručiť
druhému účastníkovi spravidla 3 dni vopred
2. uplynutím doby – týmto spôsobom sa končí PP na dobu určitú
3. smrťou zamestnanca
4. úradným rozhodnutím
 PRACOVNÁ ZMLUVA
 právny úkon vyjadrujúci súhlas zamestnávateľa a zamestnanca smerujúci k vzniku
pracovného pomeru
 po podpísaní sa stáva právnym základom pracovného pomeru
 2 originály

Obsahuje:
 povinne: 1. druh práce
2. miesto výkonu práce
3. deň nástupu do prácu
4. mzdové podmienky (ak nie sú v kolektívnej zmluve)
 ďalšie pracovné podmienky: 1. výplatné termíny
2. pracovný čas
3. výmera dovolenky
4. dĺžka výpovednej doby

 povinnosť zamestnávateľa oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, pracovnými

a mzdovými podmienkami, ak nie sú uvedené v pracovnej zmluve
 v pevne stanovených prípadoch – lekárska prehliadka
- výpis z registra trestov
 uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvými: nutné lekárske vyšetrenie a súhlas zákonného
zástupcu

10. Porovnajte formy náhradnej rodinnej starostlivosti.

 náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich

a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť
rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť
 vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou
 môže vzniknúť len rozhodnutím súdu

Náhradná osobná starostlivosť (NOS):

 súd môže zveriť dieťa do NOS, ak si to vyžaduje dieťa
 osobou, ktorej možno dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom
na území SR, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa osobné predpoklady
(zdravotné, osobnostné a morálne, spôsobom svojho života)
 predovšetkým príbuzný, ak spĺňa predpoklady
 osoba, ktorej bolo dieťa zverené: starostlivosť ako rodičia, zastupovať a spravovať majetok
v bežných veciach
 rodičia vykonávajú len to, čo nemôže osoba, ktorej bolo dieťa zverené; majú právo sa
stýkať a majú vyživovaciu povinnosť
 NOS zaniká:
a) dosiahnutím plnoletosti
b) smrťou dieťaťa/osoby, ktorej bolo zverené
c) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené
do NOS
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku NOS
e) rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené
Pestúnstvo
 pestúnom sa môže stať fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR, spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady a je zapísaná do zoznamu žiadateľov
o pestúnsku starostlivosť
 pestún musí vykonávať starostlivosť ako rodič
 pestún – cudzí človek, dostáva peniaze od štátu
 rodičia dieťaťa sú živí, rozhodujú o dôležitých veciach, sú uvedení v rodnom liste
 dieťa môže byť zverené aj manželom

Poručníctvo
 rodičia dieťaťa zomreli alebo boli pozbavení výkonu/bol pozastavený výkon ich
rodičovských práv a povinností, alebo sú nespôsobilí na právne úkony v plnom rozsahu
 ak sú rodičia nažive, súd urči toho, koho navrhli
 súd rozhodne rozsah majetku, ktorý môže poručník spravovať, avšak je povinný predkladať
správy o nakladaní s majetkom a o dieťati

Opatrovníctvo
 ustanoví súd (v záujme dieťaťa)
 výhradná starostlivosť niekoho z rodiny - príbuzný, v rodnom liste – biologickí rodičia
 rozhodnutím súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel,
na ktorý bol ustanovený
 opatrovníctvo je ohraničené splnením úlohy, na ktorú bol opatrovník súdom ustanovený

Ústavná starostlivosť
 detské domovy – utvorené a usporiadané pre výchovu dieťaťa, dočasne nahrádzajú
rodinné prostredie
• zabezpečujú: výchovu, bývanie, stravovanie, odbornú diagnostiku, špeciálne sociálne
poradenstvo, zdravotnú starostlivosť, špeciálno-pedagogickú starostlivosť, resocializáciu,
rekreačnú činnosť, pomoc pri príprave na školské vyučovanie, pomoc pri vzdelávaní
a príprave na povolanie
• dieťaťa v nich zotrváva dovtedy, kým sa nedostane do rodiny alebo do dovŕšenia 25r.
 profesionálna rodina – externí zamestnanci detských domovov
• pracovnoprávny vzťah
• starostlivosť o dieťa vo vlastnom rodinnom prostredí 24h. denne
•najviac 3 deti

Osvojenie/Adopcia
 osvojitelia majú rovnaké práva a povinnosti ako rodičia
 vzniká vzťah ako pri rodičoch
 dieťa si možno adoptovať – na základe písomného súhlasu biologických rodičov
- bez súhlasu rodičov → ak 6 mesiacov neprejavili záujem
 potrebné doklady: žiadosť o osvojenie, dotazník, výpis z registra trestov, správa
o zdravotnom stave, doklad o majetkových pomeroch
 zrušiteľná – práva a povinnosti prechádzajú na adoptívnych rodičov, v rodnom liste –
biologickí rodičia
• dieťa do 1 roku môže byť adoptované len zrušiteľne
• z vážnych dôvodov môže byť zrušená súdom
 nezrušiteľná – adoptívni rodičia sú zapísaní do rodného listu dieťaťa
  adopcia na diaľku: cez charity a organizácie, forma pravidelného príspevku
• výber dieťaťa podľa fotiek a príspevku, nemusí byť len zo sirotinca
• pravidelné správy, listy, kresby

11. Porovnajte jednotlivé právne normy a usporiadajte ich podľa dôležitosti.

 norma – pravidlo, ktoré musíme dodržiavať, keď sa dostaneme do situácie, kt. sa nás týka
 spoločenské normy:
a) estetické
b) etické ich porušenie nie je trestné
c) náboženské
d) právne sú trestané

PRÁVNY SYSÉM
 právo – súhrn právnych noriem platných v určitom štáte
- vzniklo na určitom stupni vývoja spoločnosti, súvisí so vznikom prvých štátov

Právne normy
 všeobecne záväzné pravidlá správania sa
 základný prvok právneho systému
 platnosť – právna norma platí odo dňa publikovania v Zbierke zákonov SR
 účinnosť – podľa dátumu uvedeného priamo v zákone (na konci); ak neobsahuje presný
dátum, účinnosť nadobúda 15 dní od publikovania Z.z.
 pôsobnosť – býva vymedzená:
• časovo – čas, v kt, je potrebné normu dodržiavať
• územne – na akom území sa norma uplatňuje
• osobne – okruh osôb, na ktoré sa norma vzťahuje

Znaky právnych noriem:

1. monizmus: v štáte je len 1 právny systém, ktorý je záväzný pre všetkých
2. spätosť so štátom = štátne donútenie: opiera sa o donucovaciu moc štátu, príslušné orgány
kontrolujú dodržiavanie zákonov, v prípade porušenia → sankcie prostredníctvom súdov,
prokuratúry, polície
3. zvláštne formy: štát stanoví, akú formu má právna norma mať a zodpovedá za jej
zverejnenie a dostupnosť

Hierarchia právnych noriem:

1. Ústava SR, ústavné zákony

zákony
2. zákony
3. nariadenia vlády
4. vyhlášky ministerstiev podzákony
5. všeobecne záväzné nariadenia
  na SK môžu navrhovať zákony: a) NR SR (poslanci)
b) výbory NR SR
c) vláda
 právo navrhovať zákony – legislatívna/zákonodarná iniciatíva
 skrátené legislatívne konanie – najčastejšie vládne návrhy zákonov

Prijatie zákonov
 prijímanie zákonov má pravidlá
 schvaľovanie návrhov na zákony:
I. čítanie – návrh sa prezentuje a rozhoduje sa o ňom, či sa posunie do ďalšieho čítania
II. čítanie –rokovanie výborov, ktorých sa tento návrh týka, prekladajú pozmeňujúce alebo
doplňujúce návrhy
III. čítanie – NR SR hlasuje o prijatí zákona ako celku
 hlasy potrebné na schválenie zákona:
o zákon – nadpolovičná väčšina prítomných poslancov (min. 39)
o zákon vrátený prezidentom – nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (min. 76)
o ústavný zákon - 3/5 všetkých poslancov (min. 90)
 ak je zákon schválený, podpíše ho predseda parlamentu, predseda vlády a prezident
 prezident → právo veta
 ak prezident nevráti zákon NR do 15 dní od doby jeho schválenia na prerokovanie, zákon je
uverejnený v Zbierke zákonov SR

12. Zaujmite stanovisko k trestu smrti.

Trest smrti:
 právoplatné zbavenie života, najčastejšie za obzvlášť závažné trestné činy
 najvyšší trest udelený kriminálnikovi súdom
 po tisícročia bol najvyšším trestom

História:
 starovek: Chammurapiho kódex – „oko za oko, zub za zub“
- začiatok praktizovania v starovekom Grécku
- spočiatku vnímaný ako osobná pomsta
- prostriedok, ktorý mal odstrániť zo spoločnosti nebezpečných zločincov
- popravený bol aj Sokrates
 stredovek: prvé spochybnenie trestu smrti
- 5 druhov zločinov, za ktoré ste mohli dostať trest smrti: zabitie, únos a znásilnenie, krádež,
falšovanie peňazí, podpaľačstvo
 novovek: boj za zrušenie trestu smrti

 spôsoby vykonávania: injekcia, elektrické kreslo, obesenie, zastrelenie, ukameňovanie,

plynová komora, useknutie hlavy, upálenie, otrávenie jedlom (bolehlav)

 absolútny trest smrti bol na SK zrušený v r. 1990

 Súčasnosť:
 96 krajín trest smrti zakázalo
 58 krajín stále udeľuje trest smrti → Čína, India, Irán, Irak, Severná Kórea, niektoré štáty
USA, Saudská Arábia, Pakistan, SAE, Sudán, Keňa, Somálsko, ...
 10.10. – svetový deň boja proti trestu smrti

ARGUMENTY PROTI TRESTU SMRTI:

 každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť
 porušovanie ľudských práv
 justičné omyly
 sklon k udeľovaniu trestu smrti určitým etnickým skupinám
 môže mať opačný účinok (teroristi → hrdinovia)
 necivilizovaný, barbarský čin
 považovaný za vraždu

ARGUMENTY ZA TREST SMRTI:

 náklady na život doživotných väzňov sú vysoké → šetrenie
 dobré pre chorobných masových vrahov, nevyliečiteľných recidivistov a delikventov
 satisfakcia pre pozostalých
 oprávnená forma odplaty, uspokojenie, zdá sa byť spravodlivý
 pôsobí odstrašujúco

13. Prezentujte vlastný názor na problematiky eutanázie a interrupcie.

EUTANÁZIA

 z gréčtiny – eu + thanatos → krásna/dobrá smrť

 rozumieme pod ňou konanie, ktorého úmyslom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko
chorého človeka, ukončiť jeho utrpenie, a to na základe jeho žiadosti alebo predpokladu, že
by si to prial
 podľa vôle pacienta:
o dobrovoľná – vykoná sa na žiadosť pacienta
o nedobrovoľná – vykoná sa bez jeho súhlasu, ale so súhlasom člena rodiny, nemocničnej
rady alebo súdu
o násilná – vykonaná proti vôli pacienta
 podľa spôsobu vykonania:
o aktívna – lekár usmrtí pacienta priamo (podaním nejakého lieku/injekcie)
o pasívna - zabitie človeka neposkytnutím alebo prerušením štandardnej lekárskej
starostlivosti (nepodanie jedla alebo vody, alebo liekov)
 zbytočná liečba → prehnaná a neprimeraná liečba, ktorá prináša chorému malý prospech
alebo znamená pre neho neúnosnú záťaž
 asistovaná samovražda → lekár alebo člen rodiny dodá pacientovi prostriedky potrebné
na usmrtenie

 pôvod eutanázie: staroveké Grécko (usmrcovanie postihnutých novorodencov, otec

rozhodoval o smrti novorodenca bez choroby, dobrovoľná eutanázia starých ľudí)
 hospicová starostlivosť: zdravotnícke zariadenia, ktoré nevyliečiteľne chorých sprevádzajú
na poslednom úseku života

 na Slovensku je zakázaná, považovaná za trestný čin

 zasahuje do ľudských práv a slobôd
 legalizovaná v: Holandsku, Belgicku, v štáte Oregon v USA
 tolerovaná vo: Švajčiarsku, Kolumbii

INTERRUPCIA

= umelé prerušenie tehotenstva

 ukončenie tehotenstva lekárskym zákrokom, ktorého prevedenie je upravené zákonom
 zákrok je väčšinou robený na prianie ženy
 dá sa podstúpiť len v odbornom zariadení a musí ho vykonať len erudovaný lekár
gynekológ
Dôvody:
A) zdravotné – ohrozenie života alebo zdravia matky
B) eugenické – riziko abnormálneho zárodku
C) humanitárne – tehotenstvo zapríčinené trestným činom ako je znásilnenie
D) sociálno-ekonomické – chudoba, veľkosť rodiny
E) osobné – predčasný sexuálny život, nepripravenosť, kariéra

Druhy interrupcie:
 miniinterrupcia – do 45 dní u prvorodičiek, inak do 55. dňa
 kyretáž – výškrab dutiny maternice, od 8. do 12. týždňa
 potratová tabletka – do 9. týždňa tehotenstva
 kriminálny potrat – potrat, ktorý si vyvolá žena sama alebo ho vykoná iná neskúsená osoba

 fetocída – redukcia počtu plodov v maternici

Zákon:
 žena môže o interrupciu požiadať do 12. týždňa tehotenstva (v súčasnosti nie je potrebné
uvádzať dôvod)
 o prerušenie požiada u svojho obvodného gynekológa
 zo zákona má žena nárok na interrupciu 2x do roka
 za spísanie žiadosti a prevedenie príslušných vyšetrení a samotný zákrok sa platí
 žiadosť zo zdravotných dôvodov je oslobodená od akýchkoľvek poplatkov

Následky interrupcie:
 zabitie ľudského života
 ohrozuje fyzické (krvácanie, poškodenie hrdla maternice, poranenie tela maternice,
poranenie močového mechúra) a psychické zdravie ženy (popotratový syndróm,
sebapoškodzovanie, závislosti, ...)
 ohrozuje ďalšie tehotenstvo (neplodnosť), hrozba ďalších ochorení
 problémy v partnerskom vzťahu (v sexuálnej oblasti)
 opakované potraty – zlý vzťah k žijúcim deťom
  veľký psychický tlak na svedomie zdravotníckeho personálu (lekárov a sestričky)
14. Prezentujte vlastný názor na zníženie hranice deliktuálnej spôsobilosti na 14 rokov.

Deliktuálna spôsobilosť:
 spôsobilosť osobne sa zodpovedať za vlastné zavinené protiprávne konanie
 zakladá sa ním právna zodpovednosť spojená s povinnosťou niesť právne následky
 na Slovensku sa nadobúda dovŕšením 14. roku
∟ (do 14 r. → maloletí, 14-18 r. → mladiství)

 v prípade mladistvého páchateľa sa trestná sadzba znižuje na polovicu

 treste zodpovedný nie je ten, kto v čase spáchania činu nemohol rozoznať jeho
nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie (napr. má závažnú duševnú
poruchu, je v afekte, pod vplyvom alkoholu, drog, je v narkóze ap.)
 samotná duševná porucha musí byť taká, aby páchateľa zbavovala zodpovednosti
rozpoznať nebezpečnosť činu a musí pôsobiť v čase spáchania činu
 páchateľa nezbavuje trestnej zodpovednosti za TČ nepríčetnosť, do ktorej sa priviedol sám
v úmysle spáchať ho

15. Zdôvodnite potrebu existencie takých inštitúcií, akými sú AI, UNICEF, OZ ČVO.

AMNESTY INTERNATIONAL:
 medzinárodná mimovládna organizácia
 cieľ: presadzovať ľudské práva zakotvené v VDĽP a iných medzinárodných štandardoch
 kampane sa sústreďujú najmä na prepustenie všetkých väzňov svedomia, zabezpečenie
rýchleho a spravodlivého súdneho procesu pre politických väzňov, zákaz trestu smrti,
mučenia a iného krutého zaobchádzania s väzňami, ukončenie politických vrážd a
„zmiznutí“ a potrestanie porušovateľov ĽP
 zakladateľ: Peter Benenson, 1961
 na SK – 1994

Organizačná štruktúra:
 Medzinárodná rada – skladá sa z členov medzinárodného výkonného výboru a zástupcov
sekcií; hlasovacie právo majú iba zástupcovia sekcií
 Medzinárodný výkonný výbor – 9 členov → 8 členov je volených medzinárodnou radou
a jedného člena volia zamestnanci medzinárodného sekretariátu
 Medzinárodný sekretariát – sídli v Londýne, na čele je generálny tajomník
 Sekcia – založená v ľubovoľnom štáte; musí zvládať organizovanie základných aktivít AI
a pozostávať minimálne z 2 skupín a 20 členov
 Skupina – musí mať aspoň 5 členov
 Individuálne členstvo – možné v krajinách, v ktorých neexistuje AI

 nositeľ Nobelovej ceny za zabezpečovanie slobody, spravodlivosti a tým aj za mier vo svete

 maratón písania listov - pri príležitosti Medzinárodného dňa ĽP; cieľom je napísať a poslať
čo najviac listov s výzvami pre vlády či predstaviteľov/-ky jednotlivých krajín a upozorniť tým
na porušovania ĽP konkrétnych ľudí či skupín
∟ od 10.12. do 20.12.
 písanie listov, náučné videá, konferencie, dobročinné akcie, relácie v rádiách, pochod za
zastavenie násilnosti na ženách, zapaľovanie sviečok, ....
 UNICEF

 Detský fond OSN

 celosvetová organizácia, ktorá sa zameriava na dlhodobú a systematickú pomoc deťom
 vytvorený Organizáciou Spojených národov 11. decembra 1946
 centrála sídli v New Yorku
 pracuje približne v 158 krajinách a oblastiach sveta
 v 36 rozvinutých krajinách sveta (medzi nimi aj Slovensko) pôsobia národné výbory → ich
úlohou je najmä sústreďovanie fondov a popularizácia práv detí
 financovaný je výhradne len z dobrovoľných príspevkov
 najväčšia časť pomoci smeruje do tých častí sveta, kde je situácia detí najťažšia →
rozvojové krajiny, oblasti zasiahnuté prírodnými katastrofami alebo vojnou
 pomoc je zameraná predovšetkým na tieto oblasti:
- krízová pomoc v situáciách prírodných a vojnových katastrof, starostlivosť o deti raného
veku, pitná voda a hygiena, výživa, očkovanie, prevencia a liečba HIV/AIDS, vzdelávanie
pre všetky deti, ochrana pred akýmkoľvek zneužívaním, vykorisťovaním a krutosťou

OZ ČVO

 nezisková mimovládna organizácia

 založená v r. 1999, BA
 poslaním je účinne pomáhať ľuďom, ktorí trpia dôsledkami vojnových konfliktov, prírodných
katastrof a autoritárskych režimov
 po spojení so slovenskou pobočkou Člověka v tísni v r. 2016 pomáhajú aj so začleňovaním
ľudí, ktorých chudoba vytlačila na okraj spoločnosti
 práca je rozdelená do piatich okruhov: humanitárna pomoc, rozvojová spolupráca, podpora
ľudských práv, sociálna integrácia, globálne vzdelávanie
 osobitné postavenie má festival dokumentárnych filmov Jeden svet (komplexne sa zaoberá
ľudsko-právnymi a globálnymi témami)

16. Posúďte, aký význam majú medzinárodné právne inštitúcie.

Medzinárodné inštitúcie – organizácie spolupráce medzi jednotlivými národmi

 táto spolupráca prebieha medzi všetkými alebo len niektorými štátmi
 účasťou v medzinárodnej organizácii sa jej členovia vzdávajú istého práva, ktoré sa
automaticky prevádza na organizáciu
 podľa pôsobnosti ich členíme na:
1. regionálne – pôsobia iba v rámci jedného regiónu (napr. Európa, Ázia, ...)
2. globálne – pôsobia celosvetovo a ich členmi je väčšina štátov sveta (napr. OSN)
- podľa oblasti záujmu, ktorý zastupujú, ich členíme na:
1. politické
2. hospodárske
3. odborové

 členstvo štátu v medzinárodnej organizácii musí byť ratifikované príslušnými orgánmi alebo
schválené občanmi v referende
 členstvo je dobrovoľné a závisí od slobodného rozhodnutia daného štátu
SÚDNY DVOR EURÓPSKEJ ÚNIE
 patrí medzi inštitúcie EÚ
 hlavný súdny orgán EÚ
 úloha: zabezpečuje rovnaký výklad a uplatňovanie právnych predpisov v každej
krajine EÚ, zabezpečuje dodržiavanie právnych predpisov EÚ zo strany krajín a inštitúcii EÚ
 sídli v Luxemburgu
 vznik: 1952
 tvoria ho 2 súdy:
1. Súdny dvor – zaoberá sa sťažnosťami vnútroštátnych súdov o prejudiciálne rozhodnutia,
určitými návrhmi o zrušenie rozhodnutí a odvolaniami
- predseda: Koen Lenaerts
2. Všeobecný súd - rozhoduje o návrhoch na zrušenie rozhodnutí, ktoré podali jednotlivci,
spoločnosti a v niektorých prípadoch aj vlády krajín EÚ; v praxi to znamená, že tento súd sa
zaoberá najmä právnymi predpismi z oblastí hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, obchodu,
poľnohospodárstva, obchodných značiek
- predseda: Marc Jaeger

Súdny dvor:
 skladá z 28 sudcov (za každý členský štát 1)
 pomáha mu 11 generálnych advokátov, pričom 6 veľkých štátov má podľa zvyku vždy 1
generálneho advokáta, 5 generálni advokáti sa obmieňajú medzi ostatnými členskými štátmi
 slovenským sudcom je Daniel Šváby
 sudcovia a generálni advokáti sú volení na 6 rokov s možnosťou znovuvymenovania
- rozhoduje najčastejšie v piatich typoch konaní:
1.návrh na začatia prejudiciálneho konania
2. žaloby o nesplnenie povinnosti
3. žaloba o neplatnosť
4. žaloba o nečinnosť
5. odvolanie

Všeobecný súd:
 skladá sa z počtu sudcov postupne sa rovnajúcemu dvojnásobku počtu členských štátov
(práve prebieha reforma počtu sudcov Všeobecného súdu) → 56 sudcov
 slovenský sudca – Juraj Schwarcz
 v prvom stupni rozhoduje:
~ o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov
inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie
~ o žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii
~ o žalobách podaných členskými štátmi proti Rade týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti
štátnej pomoci, opatrení na ochranu obchodu a aktov, ktorými vykonáva svoju výkonnú
právomoc
~ o sporoch medzi inštitúciami Európskej únie a ich zamestnancami týkajúcich sa
pracovnoprávnych vzťahov a systému sociálneho zabezpečenia
~ o žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej inštitúciami alebo orgánmi a
agentúrami Európskej únie alebo ich zamestnancami
~ a pod.
MEDZINÁRODNÝ SÚDNY DVOR
 hlavný súdny orgán OSN a jeden z jej hlavných šiestich orgánov
 úloha: riešenie sporov medzi štátmi a na vydávanie poradných
posudkov k právnym otázkam
 sídli v Haagu (Holandsko)
 vznik: 1945
 predseda: Ronny Abraham
 zložený z 15 sudcov – volí ich VZ OSN a Bezpečnostná rada OSN na 9 rokov
 nemôžu byť zvolení 2 príslušníci toho istého štátu
 každé tri roky sa volia 5 sudcovia
 činnosť súdu sa riadi Štatútom, ktorý tvorí súčasť Charty OSN
 právomoc: MSD je oprávnený rozhodovať spory medzi štátmi a podávať poradné posudky na
žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií v rôznych právnych
otázkach a súvisiacich s ich činnosťou
 stranami v spore predloženom MSD môžu byť výlučne štáty - ako subjekty medzinárodného
práva
 konanie pred MSD je jedným z prostriedkov mierového urovnávania medzinárodných sporov,
ktorého voľba sa však ponecháva na vôľu štátov v spore
 konanie môže byť:
- sporové – MSD rozhoduje konečným rozsudkom záväzným pre sporné strany a nemožno ho
napadnúť opravným prostriedkom
- posudkové – MSD rozhoduje na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných
organizácií len o právnych otázkach, ktoré súvisia s ich činnosťou; poradné posudky MSD nie
sú záväzné, majú odporúčací charakter

EURÓPSKY SÚD PRE ĽUDSKÉ PRÁVA

 medzinárodný súdny orgán Rady Európy
 úloha: rozhoduje predovšetkým o sťažnostiach na porušenie
práv zaručených v Dohovore o ochrane ľudských práv a
základných slobôd alebo v jeho protokoloch
 skúma prijateľnosť a podstatu sťažností, ktoré sú mu zaslané
 sídli v Štrasburgu
 vznik: 1959
 predseda: Guido Raimondi
 jeden z najväčších súdnych orgánov na svete → každý zmluvný štát je zastúpený 1 sudcom (v
súčasnosti 47 sudcov)
 každá zmluvná strana môže navrhnúť 3 kandidátov (aj cudzincov), z ktorých sú sudcovia
volení Parlamentným zhromaždením Rady Európy na 9 rokov bez možnosti znovuzvolenia
 vekový limit sudcov je nad 70 rokov
 právomoc: sťažnosti na porušenie Dohody môže podať buď niektorý zmluvný štát alebo
jednotlivci, skupiny jednotlivcov či nevládne organizácie
- prejednávanie individuálnych sťažností predstavuje drvivú väčšinu činnosti Súdu
- okrem prejednávania sťažností podáva Súd na základe žiadostí Výboru ministrov posudky
týkajúce sa výkladu Dohovoru
Individuálna sťažnosť je prijateľná za týchto podmienok:

 musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky

 sťažnosť musí byť podaná do 6 mesiacov od konečného vnútroštátneho rozhodnutia
 sťažnosť nesmie byť anonymná
 musí ísť o novú záležitosť, ktorá ešte nebola Súdom prejednávaná