Základy práva

1. Štát a právo
Štát ako právna inštitúcia, špecifické znaky štátu
- stupeň vývoja organizácie spoločnosti
- vznik štátu ako organizačnej formy
- hierarchicko-mocenský systém, tvorený orgánmi a inštitúciami, ktoré riadia správania obyvateľov
na svojom území prostredníctvom štátnej moci
- konštitutívne znaky:
 územie
 suverenita
 obyvateľstvo
 štátna moc

Štátne územie
- definované a chránené medzinárodným právom
- trojrozmerný priestor ohraničený štátnou hranicou pozostávajúcou zo:
 suchozemského povrchu a vodnej hladiny
 z priestoru pod povrchom
 zo vzdušného priestoru nad zemským povrchom (max. výška, v akej lietajú lietadlá)
 fiktívnych území (veľvyslanectvo, ambasáda, paluby lodí a lietadiel)

- nadobúdanie štátneho územia:

a) pôvodné = kolonizácie/ vysúšanie mora v Holandsku
b) odvodené = vytvorí sa nový štát z pôvodného na základe mierových dohovorov (ČSR= ČR+SR)
- vojnové rozširovanie územia nie je dovolené
- na SR a aj v EU treba referendum pre zmenu štátneho územia

Obyvateľstvo
- obyvateľstvo
- občan: 1. SR 2.EU
- štátne občianstvo
- politicko-právny vzťah fyzickej (z časti aj právnickej) osoby k štátu, z ktorého vyplývajú práva
a povinnosti pre obe strany
- význam štátneho občianstva => chráni obyvateľov
- právne následky plynúce zo štátneho občianstva
- nadobúdanie štátneho občianstva
a) narodením: právo krvi (Európsky spôsob; občianstvo podľa rodičov) alebo podľa štátneho územia
(ak sa dieťa narodí na palube lietadla/lode Francúzska, získa francúzske občianstvo)
b) naturalizáciou - sobášom (prostredníctvom žiadosti)
- strata štátneho občianstva - štát nemôže zobrať štátne občianstvo obyvateľovi, môže konať len na
základe žiadosti

Štátna moc
- štátny mechanizmus
- štátna moc predstavuje sústava štátnych orgánov, ktorú sú schopné zabezpečiť na príslušnom
území jeho správu a verejný poriadok (základná funkcia štátu)
- zdroj štátnej moci: čl.2 ÚSR: „ Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú
prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
- referendum (nie dane, odvody), voľby
- vláda = výkonný orgán štátu (premiér+ministri)

1
 Základy práva

Suverenita
- nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci vo vnútri štátu aj navonok, vo vnútorných
i vonkajších funkciách štátu a vo vnútornej a zahraničnej politike štátu (dnu = štát je nezávislí na
svojom území, von = môže ale nemusí spolupracovať s ostatnými štátmi)
- Čína je typický suverénny štát

Funkcie štátu
 ochranná
 hospodárska
 kultúrna a sociálna
 obranná
 regeneračná

Právo a iné normatívne systémy spoločností

1. náboženské normy
2. etické normy, morálka
3. politické normy
4. právne normy
5. rodinné ....
- spoločnosť vytvára zákony, ktoré sú také aké potrebuje spoločnosť
- normatívny systém = spôsob správania spoločnosti
- norma = pravidlo správania
- právne normy majú špecifické vlastnosti:
 monizmus = právo je jediné
 vynútiteľnosť štátnou mocou = jedine za právnymi normami stojí štát (Islam -> spojenie
náboženskej a právnej normy)
 forma = písomná prostredníctvom zbierky zákonov

Právne systémy
A. Kontinentálny (európsky) právny systém
 normotvorba - parlament vydáva zákony, ktoré spoločnosť potrebuje
 pramene práva - zákon = právny predpis
 právne poriadky štátu tzv. rímskej tradície
B. Angloamerický právny systém
 normotvorba - právne normy nevychádzajú od poslancov ale od súdnej moci
- veľká porota (zástupcovia ľudu) + sudca (robí poriadok)
- porota vydá rozsudok, ktorým sa sudca riadi, na záver napíše sudca precedens =
pravidlo správania sa
- systém nepísaného práva = systém precedensov
- používané v Írsku, GB, USA, kolónie
C. Náboženské, tradičné a právne (šaría) systémy ďalekého východu

Funkcie práva
 regulačná
 ochranná
 výchovná
 kontrolná

2. Občianske právo
2
 Základy práva

Pramene občianskeho práva

1. materiálne
2. formálne
- Ústava SR
- občianske práva hmotné -z.č. 40/1964 Zb. OZ
- občianske práva procesné -z.č. 99/1963 Zb. OSP
- ďalšie súvisiace právne predpisy
- dobré mravy (morálka)

-hmotné predpisy určujú práva a povinnosti

- procesno-právne predpisy je postup, ako sa dopracovať k právu a povinnostiam

Pôsobnosť občianskeho zákonníka

1. vecná (§1 ods.2 oz)
- majetkové vzťahy FO a PO
- majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom
- vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb za predpokladu, že tieto vzťahy neupravujú iné
predpisy
2. časová: účinnosť: 1. apríla 1964
3. osobná: FO a PO (štát=PO)
4. priestorová: celé územie SR

2.1. Vecné právo

Pojem vec - hmotné veci a prírodné sily (veterná energia) a to za predpokladu, že sú ovládateľné a že
slúžia potrebe ľudí
- aj byty aj nebytové priestory (samostatná právna vec)
Majetok = súbor vecí, práv a záväzkov (aktív a pasív) určitého subjektu

Triedenie vecí
- viaceré kritériá:
1. hnuteľné (traktor...) a nehnuteľné veci (pozemok, stavby s pevným základom v zemi)
2. zužitkovateľné (bageta) a nezužitkovateľné (obraz)
3. zastupiteľné (kilo múky, peniaze) a nezastupiteľné
4. deliteľné (pozemok) a nedeliteľné (po rozdelení to už nespĺňa účel, napr. sveter)
5. hlavná vec, jej príslušenstvo a súčasť veci
- príslušenstvo -> pridaná hodnota
- súčasť vecí nie je možné samostatne kúpiť, nie je to predmetom práva

Vecné práva (obsah občiansko-právnych vzťahov)

- absolútne práva a pôsobia voči všetkým (erga omnes)

Druhy vecných práv

a) vlastnícke právo, držba
b) práva zodpovedajúce k cudzej veci
- záložné právo
- práva zodpovedajúce vecných bremenám
- zádržné právo

Vlastnícke právo

3
 Základy práva

- „triáda“ vlastníckych oprávnení

- právom ustanovenú možnosť vlastníka vec:
 držať
 užívať a používať jej plody (jabloň + jablká)
 disponovať vecou (prevádzať dáku vec = predávať, prenajímať...)

- 3 vlastnícke žaloby
1) Žaloba na vrátenie vecí = rei......
- trestno-právny súd -> žalovať pre krádež
2) Žaloba na zákaz zásahov do vlastníckeho práva
- zakázať prechod cez môj pozemok a pod.
3) Žaloba na určenie vlastníckeho práva

- právo vec držať a právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do vlastníckeho
práva
- obmedzenia vlastníckeho práva:
 obmedzenie dočasné (hasiči idú cez môj majetok, keď horí susedov dom)
 trvalé - vydedenie, vyvlastnenie -> musia sa dodržať 4 podmienky: 1) na základe zákona 2) vo
verejnom záujme 3) za náhradu 4) v nevyhnutnom rozsahu

Subjekty a predmet vlastníckeho práva

- každý subjekt môže vlastniť veci bez kvalitatívneho a kvantitatívneho obmedzenia (niektoré veci sú
vo vlastníctve určených subjektov)
- zákonom ustanovená možnosť, že niektoré veci sú vo vlastníctve občanom SR alebo PO so sídlom
v SR

Nadobúdanie vlastníckeho práva

Tituly (dôvody) nadobudnutia vlastníckeho práva
1) zmluvne (kúpna, darovacia alebo iná zmluva)
2) dedením
3) rozhodnutím štátneho orgánu
4) z iných právnych skutočností:
a. vydržanie - nadobudnutie vlastníckeho práva užívaním niečoho nepretržite počas
určitého obdobia -> oprávnená držba
- hnuteľné veci - 3 roky, nehnuteľné - 10 rokov
b. k veciam strateným (10% nálezné), skrytým alebo opusteným (po opustení
prestávam byť vlastníkom danej veci)
c. prírastkom a spracovaním - napr. socha, obraz
d. neoprávnená stavba - buď sa zlegalizuje prostredníctvom právneho bremena alebo
prikáže do vlastníctva toho, komu patrí pozemok (za náhradu - musí súhlasiť) alebo
sa stavba zbúra
e. zo zákona (v minulosti - osobné užívanie sa zmenilo na vlastníctvo)
f. výhrou

- moment nadobudnutia vlastníckeho práva: a) prevzatím (hnuteľné veci) b) zápisom v katastri

nehnuteľností (nehnuteľné veci) - momentom vkladu v katastri nehnuteľností sa stanem majiteľom
- katasterportal.sk

Zánik vlastníckeho práva

a) právnym úkonom: prevodom práva na iného (nikto nemôže na druhého preniesť viac práva
ako sám má)
b) právnou udalosťou: smrťou vlastníka, zánikom veci, uplynutím vydržanej doby

4
 Základy práva

c) rozhodnutím štátneho orgánu (súdu, iný štátny orgán)

Spoluvlastníctvo
= typ vlastníctva, kde vlastnícke právo k tej istej veci patrí 2 alebo viacerým osobám
- druhy:
 podielové (FO, PO, štát)
 bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
 kombinácia - podieloví vlastníci sa stanú manželmi, manželia sa stanú podielovými vlastníkmi

1) Podielové spoluvlastníctvo
- účasť jednotlivých spoluvlastníkov je vyjadrená podielom, ktorý vyjadruje mieru účasti na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (zlomok, %)
- výška podielu: právny úkon, právny predpis, rozhodnutie súdu, ak nie je určená inak (rovnaký
podiel)

Právny režim podielového spoluvlastníctva

- hospodárenie so spoločnou vecou (princíp majorizácie)
- práva a povinnosti vo vzťahu k tretím osobám (solidárne práva a záväzky)
- nakladanie so spoločnou vecou = každý má právo disponovať so spoluvlastníckym podielom
(zákonné predkupné právo)

Zánik podielového spoluvlastníctva

1) Zánik
- tie isté dôvody ako pri zániku vlastníckeho práva
- dohoda spoluvlastníkov
- rozhodnutie súdu

2) Vyporiadanie
- rozdelenie veci
- prikázanie do vlastníctva
- predaj veci a rozdelenie výťažku

2) Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

- pojmové znaky: a) existencia manželstva b) bezpodielovosť
- všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol jeden z manželov za trvania manželstva,
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželstva
- výnimky:
 veci získané pred vznikom manželstva
 dedičstvom
 darovaním
 reštitúciou majetku
 veci slúžiace osobnej potrebe jedného z manželov
 veci, ktoré slúžia výkonu povolania jedného z manželov
- vznik BSM: uzatvorením manželstva
- zánik BSM:
a) zo zákona - rozvod, vyhlásenie manželstva za neplatné, smrťou, právoplatným rozhodnutím
o vyhlásení za mŕtveho
b) súdnym rozhodnutím za trvania manželstva
a. na návrh jedného z manželov, ak BSM zo závažných dôvodu odporuje dobrým
mravom
b. jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť
c. vyhlásením konkurzu

5
 Základy práva

- vyporiadanie BSM - komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi

 dohodou
 súdnym rozhodnutím
 uplynutím doby (3 roky) - hnuteľné veci získava ten z manželov, ktorý ich užíva, pri
nehnuteľnostiach sa majetok rozdelí na polovice

2.2. Práva k cudzím veciam

1. Záložné právo
- slúžia na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného
nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo záložnej veci
- akcesorická povaha
- subsidiarita
- funkcie: a) zabezpečovacie b) uhradzovacia
- záložným právom môže byť zabezpečená akákoľvek peňažná a nepeňažná pohľadávka
- záloh: vec, právo, iná majetková hodnota, byt, nebytový priestor (ak sú prevoditeľné!)

Zriadenie záložného práva

1) záložnou zmluvou
a. hnuteľnosti
b. nehnuteľnosti
2) schválená dedičská dohoda
3) rozhodnutím súdu/správneho orgánu
4) zákon

Vznik záložného práva

a) právny dôvod
b) iná právna skutočnosť:
 nehnuteľnosti - vklad do katastra nehnuteľnosti
 hnuteľné veci - odvodzovanie alebo zápis do Notárskeho registra záložných práv
 pohľadávky a iné majetkové práva - zápis do registra záložných práv alebo iného osobného
registra

Obsah záložného práva

 povinnosti záložného veriteľa
o pred splatnosťou
o po splatnosti
 povinnosti záložcu

Zánik záložného práva

 zánikom pohľadávky
 výkonom záložného práva (predá sa daná vec, uspokoja sa pohľadávky, zvyšok ide dlžníkovi)
 zánikom zálohu
 ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva
 uplynutím času, na ktorý bol zriadený

2. Vecné bremená
- vecnoprávne obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti, na základe ktorého mu vzniká povinnosť niečo
trpieť, konať alebo zdržať sa konania v prospech niekoho iného
- napr. prístup k el. stĺpu SPP na pozemku inej osoby je vecným bremenom
- 2 typy: 1) spojené s vlastníctvom k určitej nehnuteľnosti (in rem) 2) patriace určitej osobe (in
personam)

6
 Základy práva

- vznik vecného bremena

1) písomná zmluva
2) zo zákona (SPP prístup k stĺpom)
3) súdnym rozhodnutím (prístup ku stavbe na čierno)
- požiadať o vklad do katastra nehnuteľnosti

3. Zádržné právo
- slúži na zabezpečenie pohľadávky tým, že ten kto je inak povinný vec vydať, môže ju zadržať, aby
zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať
- iba zabezpečovacia funkcia -> akcesorická povaha
- vzniká faktickým zadržaním hnuteľnej veci

2.3. Dedičské právo

Dedenie je všeobecný prechod práv a povinnosti zomrelej fyzickej osoby na poručiteľa na iné
subjekty = dedičská postupnosť (dedičská sukcesia)
- dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa (nie je potrebný žiaden ďalší právny akt)
- smrť poručiteľa spôsobuje vznik dedičskoprávneho vzťahu

Predpoklady dedenia:
1) smrť poručiteľa (len FO)
2) existencia dedičstva (aktíva, pasíva)
3) spôsobilý dedič (FO/PO/štát)
4) dedičský titul - dôvod na základe, ktorého sa dedí: zákon, závet, oba dôvody

Subjekty - dedičia
- FO alebo PO povolaná dediť zo zákona alebo závetu
- spôsobilosť na práva a povinnosti
- pravidlo: „nikoho nemožno nútiť, aby sa stal dedičom“ -> odmietnutie dedičstva (jednostranný
právny úkon) -> odmietnutie = bezpodmienečné a bezvýhradné (do 1 mesiaca, písomne alebo na
súde spísať zápisnicu)

Spôsobilosť dediča
 dedič je nespôsobilý ak sa dopustil:
o úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, rodičom =
trestný čin bol spôsobený pred smrťou poručiteľa
o zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôli
- dedičská nespôsobilosť vzniká priamo zo zákona a trvá do vtedy, kým mu poručiteľ neodpustí

Vydedenie
- jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorý sa odníma potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo zo zákona
- musí mať:
1. materiálne náležitosti * v mobile
2. formálne náležitosti (písomná listina o vydedení s uvedením dôvodu vydedenia)

1. Dedenie zo zákona
- závet má prednosť pred dedením zo zákona -> závet neexistuje, je neplatný alebo niet dedičov, dedí
sa zo zákona
- 4 dedičské skupiny a odúmrť (každá nasledujúca je vo vzťahu k predchádzajúcej skupine vo vzťahu
subsidiarity = podpornosť)
A. 1. dedičská skupina

7
 Základy práva

- tvoria ju predovšetkým deti a manžel poručiteľa (po vyporiadaní BSM)

- každý z nich dedí rovnakým dielom
- ak niet detí, manžel samostatne nededí v 1. skupine
B. 2. dedičská skupina
- tvoria ju manžel poručiteľa, rodičia poručiteľa, tzv. spolužijúce osoby (osoba, ktorá
s poručiteľom žila v jednej domácnosti aspoň 1 rok)
- manžel/manželka musí dediť minimálne polovicu a ostatní dedičia dedia rovnakým dielom
- spolužijúce osoby nemôžu samostatne dediť v 2. dedičskej skupine
C. 3. dedičská skupina
- tvoria ju: súrodenci a spolužijúce osoby
- dedia rovnakým dielom (ak nie sú súrodenci, budú dediť ich deti)
D. 4. dedičská skupina
- tvoria ju prarodičia poručiteľa, resp. ich deti rovnakým dielom
E. Odúmrť - ak niet dedičov ani jednej skupiny ide o tzv. odúmrť => dedičstvo sa stane
majetkom štátu

2. Dedenie zo závetu
- jednostranný právny úkon, ktorým robí osoba „poriadok“ o svojom majetku pre prípad smrti
- závet musí poručiteľ urobiť osobne a výslovne
Náležitosti:
1) obsahové
a) určenie dediča/dedičov
- nemôže obmedziť tzv. neopomenuteľných dedičov (deti)
- maloleté deti dedia vždy toľko, koľko im pripadá zo zákona, dospelé deti budú dediť
polovicu majetku ako mu náleží zo zákona
b) určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia
- akékoľvek podmienky v závete nemajú právne následky
2) formálne
- FO musí byť plne právne spôsobilá
- písomná forma
- písomný závet rozlišujeme na:
-> holografný (vlastnoručne napísaný)
-> alografný - závet písaný cudzou rukou
- závet osôb nepočujúcich, nevidiacich alebo osôb, ktoré nemôžu čítať
alebo písať
- notárska zápisnica
- notár zastupuje štát a súdnu moc

3. Dedenie z oboch právnych dôvodov

- závet je z časti neplatný
- jeden zo závetných dedičov nenadobudne svoj podiel (nežije, je nespôsobilý dediť alebo dedičstvo
odmietol)
- závet nepokrýva celé dedičstvo

3. Pracovné právo

8
 Základy práva

- pracovné právo je odvetvie práva, ktoré upravuje základné vzťahy medzi zamestnancami
a zamestnávateľmi, ktoré vznikajú v pracovnom procese

Pramene pracovného práva

 z.č. 311/2001 Zákonník práce
 ostatné zákony (zákony o bezpečnosti pri práci,...)
 subsidiarita (1. časť zákonníka práce): Občiansky zákonník
Pôsobnosť zákonníka práca
1. Vecná pôsobnosť
- upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce FO pre PO/FO
a kolektívne pracovnoprávne vzťahy
- subsidiarita Občianskeho zákonníka
2. Osobná pôsobnosť
- zamestnanci, zamestnávatelia

Závislá práca
- vykonávaná vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca
- výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene, za
mzdu alebo odmenu v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami,
na zodpovednosť zamestnávateľa
- opakovanosť činnosti

Zásady pracovného práva

1. právo na prácu a slobodnú voľbu povolania bez akejkoľvek diskriminácie (rasy, náboženstva,
pohlavia, veku, a pod.)
2. zmluvná voľnosť
3. právo na spravodlivé a uspokojivé podmienky
4. právo na ochranu proti nezamestnanosti
5. právo na mzdu za vykonanú prácu, právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, právo na
odpočinok po práci
6. právo na kolektívne vyjednávanie a štrajk

Predmet pracovného práva

= pracovnoprávne vzťahy – vzťahy prostredníctvom ktorých dochádza k výkonu závislej práce za
odmenu a za určitých pracovných podmienok.
(predmetom zmluvy je to kvôli čomu vstupujú subjekty do toho vzťahu.)

Účastníci = subjekty pracovného práva

1) zamestnanec
- len FO, ktorá vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo
za odmenu
2) zamestnávateľ – FO/PO ktorá zamestnáva aspoň 1 FO
3) odborové organizácie = zástupcovia zamestnancov – v kolektívnom PP
4) štátne orgány - pri kontrole (Inšpekcia práce)
- pri realizácií práva na prácu (Úrad práce sociálnych vecí a rodiny)

Zamestnávateľ
- PO alebo FO, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu
- spôsobilosť mať práva a povinnosti sa nadobúda narodením, zaniká smrťou

9
 Základy práva

- spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v 18 roku veku

- FO koná samostatne alebo prostredníctvom zástupcu, v rámci PO vykonáva právne
úkony štatutárny orgán

Zamestnanec
- FO, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných
pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu
- pracovnoprávna spôsobilosť = 15. rok veku (zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu
do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď FO skončí povinnú školskú dochádzku)
- dohoda o hmotnej zodpovednosti = 18 rok veku
Práca FO vo veku do 15 rokov alebo práca FO staršej ako 14 rokov do skončenia povinnej školskej
dochádzky je zakázaná.
Výnimka:
- tieto FO môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojim charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie,
bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku, len pri:
a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých
predstaveniach
b) športových podujatiach
c) reklamných činnostiach

Zástupcovia zamestnancov
 príslušný odborový orgán
 zamestnanecká rada
 zamestnanecký dôverník
 zástupca zamestnancov pri bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Základné pracovno-právne vzťahy

1. pracovný pomer - zákonník práce č. 311/2001 Z.z.
2. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
- dohoda o vykonaní práce
- dohoda o brigádnickej práci študentov
- dohoda o pracovnej činnosti
- Zákonník práce č. 311/2001 Z.z.
3. štátnozamestnanecký pomer a práce vo verejnom záujme - napr. služobný pomer príslušníkov OS,
pracovný pomer sudcov,....)

Pracovný pomer
= hlavný druh pracovnoprávnych vzťahov
o ako záväzkový vzťah
o ako osobno-právny vzťah
o ako spoločenský, kolektívny pracovný vzťah
o trvajúci právny vzťah
- základný pracovnoprávny vzťah, ktorého právna úprava predstavuje základ pracovného práva

Predzmluvné vzťahy
- pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť FO s právami
a povinnosťami, pracovnými podmienkami

10
 Základy práva

- zamestnávateľ nesmie vyžadovať od FO údaje o:

- tehotenstve
- rodinných pomeroch
- o bezúhonnosti
- o politickej, odborovej a náboženskej príslušnosti
- zásada rovnakého zaobchádzania k prístupu k zamestnaniu

Pracovná zmluva
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom
a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať
zamestnancovi.
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnávateľom dohodnúť podstatné náležitosti,
ktorými sú:
 druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika
 miesto výkonu práce - obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto
 deň nástupu do práce
 mzdové podmienky - ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve
Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem už uvedených náležitostí aj ďalšie pracovné
podmienky a to:
 výplatné termíny
 pracovný čas
 výmeru dovolenky
 dĺžku výpovednej doby
Ak sú písomné podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia
kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia ZP.
V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie
hmotné výhody.

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac 3 mesiace. Skúšobnú dobu
nemožno predlžovať ani opakovane dohodnúť.
- skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca
- musí sa dohodnúť písomne

Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru

Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať
prácu alebo splniť pokyn, ktoré:
a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi
b) bezprostredne ohrozuje

Druhy pracovného pomeru

1. na dobu určitú – len písomne, najviac na 3 roky, taxatívne dôvody jeho predlžovania a opätovného
uzavretia
2. na dobu neurčitú – najviac 2 roky na dobu určitú a v 2 rokoch môžeme opakovať. Ak v PZ pri jej
zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Ak
pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne

Pracovný čas
Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.

11
 Základy práva

Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch
zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a ¾ h......

Skončenie pracovného pomeru

-
-
-
-
-
-
4. Obchodné právo
- základný zákon, ktorý upravuje obchodné právo je Obchodný zákonník 513/1991 Zb. a upravuje 3
dôležité okruhy vzťahov:
 postavenie podnikateľov
 obchodné záväzkové vzťahy
 iné vzťahy, kt. súvisia s podnikaním
- má kľúčovú úlohu, patrí sem napr. zákon o cenných papieroch
- väzba medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom, kt. je zakotvená (princíp
subsidiarity = podpornosť, ak právne vzťahy nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, vychádza sa
z Občianskeho zákonníka)

Podnikanie
 činnosť, ktorá je sústavná - opakovaná 1krát
 samostatná - nie je závislá od nikoho
 vo vlastnom mene - obchodné meno podnikateľa
 na vlastnú zodpovednosť – podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť
 za účelom dosiahnutia zisku

Kto ručí a kto zodpovedá za záväzky spoločnosti?(otázka na skúške)

v.o.s. - záväzky-> verejná obchodná spoločnosť ručí-> spoločníci (zaplatia dlh spoločne a nerozdielne)
- veriteľ si môže vymáhať pohľadávku od hociktorého spoločníka, spoločníci sa neskôr poskladajú
- ručenie = zabezpečovací právny prostriedok
- veriteľ má pohľadávku, dlžník, ručiteľ sa zaviaže, že ak dlžník nesplní pohľadávku, splní ju za dlžníka
ručiteľ -> ručiteľ sa stáva veriteľom lebo má pohľadávku k dlžníkovi

Podnikateľ
1) osoby, ktoré sa zapisujú od obchodného registra - všetky PO, ktoré podnikajú: družstvá,
akciová spoločnosť, verejná komanditná spoločnosť
- obchodný register = eviduje a zaznamenáva všetkých podnikateľov, zapisuje práva
podnikateľov k niektorým____________
2) osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského osvedčenia (FO)
3) osoby, ktoré podnikajú na základe osobitných predpisov (FO) - lekári, veterinári, advokáti
4) samostatne hospodáriaci roľníci - zapisujú sa na obecnom úrade v mieste podnikania

Podnikanie vo vlastnom mene

- obchodné meno = názov, pod ktorým podnikateľ podniká, resp. vykonáva právne úkony pri
podnikateľskej činnosti
 obchodné meno fyzickej osoby = meno a priezvisko -> Ján Novák
- dodatok obchodného mena odlišuje od ostatných podnikateľov-> Ján Novák, stolár;
Ján Novák, Malý; Ján Novák, ABCD

12
 Základy práva

 právnická osoba v obchodnom registri = kmeň slova + právna forma

ABC, s.r.o.; ABC, a.s.; ABC, k.s.
- ak je spoločnosť v konkurze, v likvidácií, v reštrukturalizácií -> je potrebný dodatok, aby bolo
jasné že spoločnosť nemôže vykonávať niektoré právne úkony
 právnická osoba = meno podľa zákona
- Národná Banka Slovenska, Mesto Nitra, Slovenská poľnohospodárska Univerzita v Nitre

Konanie podnikateľov
a) FO: plnomocenstvo = iná osoba môže zastupovať podnikateľa v určitých právnych úkonoch
b) PO: štatutárny orgán - je oprávnený robiť právne úkony v mene PO (konatelia, predstavenstvo,
rektor, primátor)
prokúra - najširší typ zastupovania; prokurista môže robiť všetky právne úkony, ku ktorým bežne
dochádza pri podnikateľskej činnosti, okrem zaťažovania a scudzovania nehnuteľnosti
- prokurista sa podpisuje pp alebo per procura

Obchodné spoločnosti
- právnické osoby, ktoré sú založené za účelom podnikania
1) Verejná obchodná spoločnosť - osobná spoločnosť (do podnikania prinášajú osobný prvok)
2) Komanditná spoločnosť - osobná spoločnosť
3) Spoločnosť s ručením obmedzením - kapitálová spoločnosť
4) Akciová spoločnosť - kapitálová spoločnosť
5) Jednoduchá spoločnosť na akcie
Obchodná spoločnosť
I. Založenie
a. spoločenská zmluva - minimálne 2 osoby, v.o.s., k.s., s.r.o.
- jednoduchší typ zmluvy -> ustanovenia o založení a fungovaní
- ak je spoločnosť veľká -> stanovy - upravujú fungovanie spoločnosti
- osvedčené podpisy všetkých zakladateľov
b. zakladateľská zmluva - minimálne 2 osoby, typická pre a.s.
- hovorí o založení spoločnosti a stanovy sú povinné
- form;a notárskej zápisnice
c. zakladateľská listina - 1 osobové spoločnosti - s.r.o. (FO/PO), a.s. (PO)
II. Vkladové povinnosti (ilačná)
- vklady spoločníkov vytvárajú základné imanie
- peniazmi oceniteľná hodnota, ktorú vkladá spoločník do spoločnosti (nemôže to byť práca
a poskytovanie služieb)
- základné imanie = na rozbehnutie firmy
- správca vkladov je povinný prevziať vklady a starať sa o ne (banka/jeden zo spoločníkov),
takisto vydáva potvrdenie o vložení vkladu - po vzniku spoločnosti prevádza vlastnícke právo
na spoločnosť
III. Právna fikcia
- obdobie medzi založením a vznikom, kedy sa môže realizovať kúpa, prenájom ...
- po vzniku sa stretne valné zhromaždenie, ktoré musí do 3 mesiacov schváliť právne úkony,
ktoré boli uskutočnené medzi založením a vznikom, potom platí právna fikcia, že právne
úkony uskutočnila spoločnosť a nie fyzická osoba
IV. Vznik
- medzi založením a vznikom je 90 dní
- spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra
V. Zrušenie spoločnosti
- rozhodnutie dobrovoľné/nútené

13
 Základy práva

a. bez likvidácie - spoločnosť nemá peniaze, nemá sa čo likvidovať alebo ak sa majetok

spoločnosti niekde preskupuje : fúzia spoločnosti (zlúčenie = 2 spoločnosti vytvoria 1
novú alebo splynutie = majetok sa presunie do existujúcej spoločnosti) alebo
rozdelenie majetku
b. s likvidáciou - likviduje sa všetko, čo sa spája so spoločnosťou
- likvidátor môže uskutočňovať len také právne úkony, ktoré smerujú k zániku
spoločnosti - vykonáva záverečnú účtovnú uzávierku, ktorú musí schváliť valné
zhromaždenie, a potom sa podá návrh na výmaz z obchodného registra (vtedy
zaniká)

Verejná obchodná spoločnosť

- osobná spoločnosť, v ktorej všetci spoločníci ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne
celým svojim majetkom
- štatutárny orgán sú všetci spoločníci alebo niektorý vybraní
- nemá základné imanie ani vkladovú povinnosť

Komanditná spoločnosť
- spoločnosť musia založiť minimálne dvaja spoločníci, jeden v pozícií komplementára a druhý
v pozícií komanditistu
- komplementár ručí celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne, sú štatutárnym orgánom
spoločnosti
- komanditista má určitú vkladovú povinnosť (250€) a platí, že ručí do výšky svojich nesplatených
vkladov, v momente splatenia vkladu prestáva byť ručiteľ
- nemá základné imanie, iba vkladovú povinnosť, spoločnosť nezakladá orgány

Spoločnosť s ručením obmedzením

- s.r.o. je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov
- obchodné meno: spoločnosť s ručením obmedzením, spol. s r.o., s.r.o.

Právna úprava
- všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach
- §105-§153 Obchodného zákonníka (prípadne aj iných ustanovení týkajúcich sa iných OS, ak to
nevylučuje právna úprava s.r.o.)
- na právne pomery vo vnútri s.r.o. sa vzťahujú ustanovenia Obch. o záväzkoch
- ide o relatívne uzatvorenú súkromnoprávnu korporáciu (spoločníci ju nemôžu kedykoľvek opustiť
a pristúpenie nových spoločníkov je viazané na splnenie zákonom ustanovených, alebo spoločenskou
zmluvou určených podmienok - zásada viazaného členstva)

Proces vzniku s.r.o. - 2 fázy

1. založenie s.r.o.
2. zápis s.r.o. do Obchodného registra

Zakladatelia s.r.o.
 fyzická osoba
- plne právne spôsobilá
- viac ako 18 rokov
- bez plnej právnej spôsobilosti
 právnická osoba
 štát ako právnická osoba

Počet spoločníkov

14
 Základy práva

- 1-50 spoločníkov
- obmedzenia pri jedno osobovej spoločnosti
- jednoosobové s.r.o. nemôže byť jediný zakladateľ ako jediný spoločník v inej spoločnosti
- FO - táto môže byť jediným spoločníkom najviac v 3 spoločnostiach
- obmedzenie s.r.o. ako spoločníka inej spoločnosti
- s.r.o. môže byť spoločníkom s neobmedzením ručením iba v 1 spoločnosti

Vkladová (ilačná) povinnosť

- min. 750€
- 1 spoločník = 1 vklad
- vklad: peňažné X nepeňažné
- vklad sa vznikom s.r.o. mení na majetok s.r.o. a tým dochádza k oddeleniu majetku spoločníka od
majetku spoločnosti
- spoločník nemôže žiadať vrátenie vkladu

Povinnosť splatiť vklad

- obmedzenia zmluvnej voľnosti pri platení vkladov:
 min. 30% vkladov min 50% ZI
 jednoosobové s.r.o. - ZI splatené v plnej výške
- podmienky a lehoty stanovuje SZ zákon
 najneskôr do 5 r. od vzniku s.r.o. , vstupu do s.r.o. alebo od prevzatia záväzku na nový vklad
- sankcie pre včasne nesplatené vkladové povinnosti
 omeškanie: 20% z nesplatenej sumy ročne (úročená v SZ)
 dodatočná lehota s.r.o.: min. 3 mesačná doba na splnenie
 hrozba vylúčenia
- sankcie pre úplné nesplnene vkladovej spoločnosti
 vylúčenie spoločníka - uznesenie VZ o vylúčení spoločníka
 ak sa všetky OP spoja v rukách 1 spoločníka, je povinný splatiť peňažné vklady/previesť OP do
3 mesiacov

Práva a povinnosti spoločníkov = Obchodný podiel (OP)

- OP - predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu časť na spoločnosti (majetkové
právo)
- výška OP = výška vkladu spoločníka k ZI, ak SZ neustanovuje inak (vyjadrené v zlomkoch, alebo v %)
- OP môže byť predmetom právnych vzťahov, predstavuje nehmotnú majetkovú hodnotu, pričom
majiteľom OP môže byť len spoločník

Kvalitatívna stránka OP
= určuje, aké konkrétne práva a povinnosti vyplývajú z OP pre spoločníka
 práva
o základné
o odvodené
o špecifické
 povinnosti
o základné (vkladová, ručebná, podrobiť sa uzneseniam VZ)
o vedľajšie

Rezervný fond
- povinná vytvárať vo výške a v čase určenej v SZ
- je určená na vyrovnávanie výkonov v hospodárení s.r.o.
1. pri vzniku spoločnosti - z príplatkov spoločníkov

15
 Základy práva

2. počas trvania spoločnosti - z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom
sa zisk po prvý krát vytvorí - najmenej 5% z čistého zisku, nie viac ako 10% ZI
- povinnosť dopĺňať ho tak , ako je určené v SZ/stanovách, najmenej do výšky 10% ZI

Orgány s.r.o.
 valné zhromaždenie - súbor všetkých spoločníkov, najvyšší orgán, stretáva sa minimálne raz
ročne, má zákonom obmedzené konanie
 konatelia - jeden zo spoločníkov alebo tretia osoba
 dozorná rada - kontroluje finančné záležitosti konateľov

Akciová spoločnosť
- kapitálová spoločnosť
- je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou
hodnotou
- spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom
. akcionár neruší za záväzky spoločnosti
- označenie: akciová spoločnosť, akc.spol., a.s.

Typy a.s.:
verejná - spoločnosť, ktorej všetky akcie alebo časť akcií boli prijaté na obchodovanie na
regulovanom trhu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa prevádzkuje v niektorom zo zmluvných štátov
Dohody o Európskom hospodárskom priestore
súkromná - neobchodujú na burze, akcie sú skúpené len určitým počtom akcionárov (max. 100)

Akcia
Cenný papier, ktorý predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov
spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou.
- vzťahujú sa na ňu ustanovenia OZ týkajúce sa hnuteľných vecí, ak zákon o cenný papieroch
neustanovuje inak

Podoba akcie
- obligatórnou náležitosťou zakladateľskej zmluvy
- listinná a zaknihovaná (v centrálnom depozitári) podoba akcie

Náležitosti akcie
 obchodné meno a sídlo a.s.
 menovitú hodnotu
 označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno (forma)
 výšku základné imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií, ak
osobitný zákon neustanovuje inak
 dátum vydania emisie akcie
 L: číselné doručenie, podpis/podpisy členov predstavenstva, práva
 Z: ISIN
 druh (kmeňové, prioritné)

Založenie a.s.
- 1 PO = zakladateľská listina
- 2 alebo viacerí = zakladateľská zmluva
Spôsoby založenia a.s.:
 postupné založenie a.s. - upisovanie akcií
 jednorazové založenie a.s. - bez upisovania akcií

16
 Základy práva

- hodnota základné imania = 25 000€

Orgány a.s.
 valné zhromaždenie
 predstavenstvo - štatutárny orgán
 dozorná rada - povinné zriadenie dozornej rady

17