7.

Realizácia a
aplikácia práva
Realizácia práva a právny vzťah
• je proces uskutočňovania právnych noriem v právnych
vzťahoch subjektmi práva
• vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov je vo všeobecnosti
vždy následkom nejakého dôvodu
• medzi právnym dôvodom a právnym následkom je príčinný
vzťah – právny dôvod spôsobuje právny následok
• právny vzťah je právne relevantné správanie sa subjektov
práva, ktoré svojim konaním spôsobujú vznik, zmenu alebo
zánik práv a povinností
Absolútny a relatívny právny vzťah
• absolútny právny vzťah – je charakteristický svojou
všeobecnosťou – práva a povinnosti, ktoré sú obsahom
absolútneho právneho vzťahu sa vzťahujú a garantujú voči
všetkým
• relatívny právny vzťah – je charakteristický určitými subjektmi
a obsahom sú určité práva a povinnosti
• charakteristickými znakmi právneho vzťahu sú:
• existencia právnej normy (základný predpoklad každého právneho
vzťahu)
• korelatívnosť (ide o vzájomné súvzťažné, podmienené vzťahy – každý
subjekt právnych vzťahov má nielen práva, ale aj povinnosti – napr.
veriteľ vs. dlžník)
• štruktúra (prvkami sú subjekty, objekt a obsah – na základe nich je možné
identifikovať dané správanie ako právny vzťah)
• predpoklady právneho vzťahu (okolnosti, ktoré sú nevyhnutné k vzniku,
zmene alebo zániku právneho vzťahu)
Právne skutočnosti
• sú okolnosti, fakty, ktorých vznik, zmena alebo zánik, je
predpokladom vzniku, zmeny alebo zániku práv a povinností
na základe právnej normy
• právnymi skutočnosťami sú napr. narodenie, uzatvorenie
manželstva, osvojenie, smrť a pod.
• právne vzťahy a z nich vyplývajúce právne skutočnosti sú vždy
vzťahy vôľové
• z hľadiska vôle sa rozlišujú právne skutočnosti:
a. vôľové ľudské správanie
b. právne domnienky a fikcie
c. právne udalosti
Vôľové ľudské správanie
• základným predpokladom vzniku právnej udalosti je prejav
ľudskej vôle adresáta právnej normy
• z hľadiska súladu prejavenej vôle s právnou normou sa
rozlišujú právne a protiprávne konanie
• právne konanie je konanie subjektov práva na základe a v
medziach práva – výsledkom právneho konania je založenie
právneho úkonu
• protiprávne konanie je konanie, ktoré právna norma zakazuje a
sankcionuje
Právne konanie
• výsledkom právneho konania v súlade s obsahom právnej
normy je právny úkon
• právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku práv alebo povinností
• náležitosti právneho úkonu:
• subjekt (fyzická alebo právnická osoba)
• vôľa (psychický vzťah konajúceho človeka k zmýšľanému právnemu
následku – mala by byť slobodná, vážna a bez omylu)
• prejav vôle (náležitosťou prejavu vôle je zrozumiteľnosť, určitosť a
forma)
• objekt (predmet právneho vzťahu)
Premlčanie a preklúzia
• premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého
právny nárok oprávneného subjektu možno odraziť námietkou
premlčania
• podstatou premlčania je:
a. uplynutie zákonom stanovenej lehoty
b. nekonanie subjektu
• pri premlčaní zaniká právny nárok, nie subjektívne právo
(plnenie poskytnuté po lehote je možné prijať)
• všeobecná premlčacia lehota je v občianskom práve 3 roky, v
obchodnom práve 4 roky
• preklúzia znamená uplynutie preklúznej (prepadnej) lehoty, v
dôsledku ktorej zaniká nielen právny nárok, ale aj subjektívne
právo (plnenie prijaté po uplynutí preklúznej lehoty sa musí
vrátiť späť, inak by išlo o bezdôvodné obohatenie sa)
Typy právnych úkonov
• právne úkony možno diferencovať podľa prejavu vôle na
jednostranné a dvojstranné
• právne úkony možno diferencovať podľa adresáta, voči
ktorému právny úkon smeruje na adresné (smerované
konkrétnym subjektom) a neadresné (smerované neurčitým
subjektom)
• právne úkony možno diferencovať podľa času nastúpenia
právnych účinkov: pre prípad smrti (právne účinky nastúpia po
smrti osoby, ktorá právny úkon uskutočnila) alebo medzi
živými (účinky nastávajú počas života)
Protiprávne (deliktuálne) konanie
• protiprávne konanie je konanie, ktoré právna norma zakazuje a
sankcionuje
• výsledkom protiprávneho konania je delikt
• formy protiprávneho konania, delikty sa vzhľadom na mieru
závažnosti rozdeľujú na trestné činy (zločiny a prečiny) a
priestupky
• z hľadiska miery nebezpečnosti konania pre spoločnosť sú
najmenej nebezpečné priestupky
Právne udalosti
• právne udalosti sú objektívne právne skutočnosti, ktoré sú
nezávislé od ľudskej vôle, s ktorými právo spája určité právne
následky
• medzi právne udalosti možno zaradiť:
a. živelné udalosti (sú predvídateľné, ale neodvrátiteľné)
b. pôsobenie prírodných zákonitostí (sú predvídateľné a odvrátiteľné)
c. výsledky biologických procesov (sú nepredvídateľné a neodvrátiteľné)
Právne domnienky (prezumpcia) a fikcie
• právne domnienky vychádzajú z ľudských skúseností a
poznatkov, podľa ktorých skutočnosť predpokladaná
domnienkou spravidla skutočne existuje
• existujú:
• vyvrátiteľné domnienky (platia, pokiaľ sa nepreukáže opak)
• nevyvrátiteľné domnienky (platia kategoricky, dôraz o opaku nie je
možný)
• neexistujú:
• fikcia je právna skutočnosť ktorá neexistuje, jednako sa na ňu prihliada
ako keby neexistovala – zámerne konštruuje skutočnosť, ktorá
nezodpovedá realite
Subjekty práva
• sú nimi osoby, ktorým právo priznáva tento status (že, sú
subjektmi práva) – osoby, firmy, ľud, štáty
• rozlišujú sa dva typy:
• fyzické osoby
• právnické osoby
Fyzické osoby
• pod pojmom fyzická osoba sa chápe človek
• základnými vlastnosťami, ktoré sa rozlišujú pri fyzických
osobách sú spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť
na právne úkony
• spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká
smrťou – smrť sa preukazuje úradným postupom (ohliadka)
alebo vyhlásením za mŕtveho (to môže len súd)
• spôsobilosť na právne úkony vzniká v plnom rozsahu
dovŕšením plnoletosti (maloletí majú len obmedzenú
spôsobilosť)
• právo rozlišuje úplné alebo čiastočné pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony – právo pozbaviť spôsobilosti na právne
úkony môže len súd na základe žiadosti osoby, ktorá preukáže
právny záujem
Právnické osoby
• právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa
vytvára za určitým účelom, a ktorej platné právo priznáva
právnu subjektivitu
• pojmové znaky právnických osôb sú:
a. právna subjektivita
b. substrát
c. organizácia
d. účelové určenie
Právna subjektivita
• fyzická osoba získava právnu subjektivitu od narodenia
• u právnických osôb sa rozlišuje založenie a vznik – zriadenie
sa môže uskutočniť buď písomnou zmluvou, zakladacou
listinou alebo iným spôsobom podľa osobitného zákona
• vznik nastáva momentom zápisu do príslušného registra a až
zápisom do príslušného registra nadobúda právnická osoba
právnu subjektivitu
• typy právnických osôb môžu byť:
• združenia fyzických alebo právnických osôb
• účelové združenia majetku
• jednotky územnej samosprávy
• iné subjekty
Právna subjektivita
• ukončenie existencie právnickej osoby je dvojfázový proces,
pri ktorom musí byť dodržaný postup – prvou fázou je zrušenie
právnickej osoby, druhou fázou zánik
• zrušenie môže nastať buď:
• dohodou
• uplynutím doby, na ktorú bola zriadená
• iným spôsobom podľa osobitného zákona
• zánik právnickej osoby nastane dňom výmazu z príslušného
registra
Substrát, organizácia a účelové určenie
• substrát môže byť personálny (tvoria ho osoby združené v
korporáciách) alebo majetkový (je súhrn peňažných i
nepeňažných vkladov)
• organizácia právnickej osoby spočíva v určitom usporiadanom
pomere členov právnickej osoby k jej prostriedkom na
dosiahnutie stanoveného cieľa (napr. dosiahnutie zisku,
dosiahnutie verejnoprospešného cieľa a pod.)
• účelové určenie právnickej osoby vyjadruje skutočnosť, ktorá
vyplýva zo zákona, zriaďovacej listiny alebo zmluvy a je
určený v predmete činnosti právnickej osoby
Objekt právneho vzťahu
• objektom právneho vzťahu je všetko to, kvôli čomu subjekty
práva vstupujú do právnych vzťahov
• kategorizujú sa tieto druhy objektov:
• veci (hnuteľné veci a nehnuteľnosti)
• výsledky tvorivej duševnej činnosti (autorské diela literárnej, resp.
umeleckej povahy, patenty, vynálezy, know-how)
• hodnoty ľudskej osobnosti, ktorými sú právo na česť, ľudskú dôstojnosť,
sloboda, ochrana dobrého mena, ochrana života a zdravia
• právo na súkromie (právo na meno, podobu, ochranu osobnej povahy a
telesnej integrity – intimity)
Aplikácia práva
• aplikácia práva je právom upravený postup orgánov s
príslušnou právomocou a kompetenciou vydávať na základe
normatívnych právnych aktov individuálne právne akty
• orgánmi aplikácie práva môže byť orgány verejnej moci, t. j.
orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy
• okrem orgánov verejnej moci to môžu byť aj iné orgány,
ktorým zákonodarca zveril procesnú právomoc – napr.
rozhodcovské súdy
• výsledkom aplikácie práva je vydanie individuálneho právneho
aktu
Typy individuálnych právnych aktov
• individuálny právny akt je rozhodnutie príslušného orgánu,
ktoré zakladá, mení alebo ruší právny vzťah konkrétnych
subjektov práva
• konštitutívne právne akty zakladajú, menia alebo rušia právny
vzťah, čím zakladajú nové právne skutočnosti od vydania tohto
aktu do budúcnosti
• deklaratórne právne akty potvrdzujú vznik a existenciu
právneho vzťahu, nezakladajú nové právne vzťahy a takisto ich
nemenia a nerušia
Subjekty aplikácie práva
• subjekty aplikácie práva s právomocou a kompetenciou
vydávať individuálne právne akty sú:
a. štátne orgány (súdy a správne orgány)
b. samosprávne orgány (obce, VÚC)
c. iné, ktoré určuje zákon (rozhodcovské súdy)
Typy konania a princípy konania orgánov
aplikácie práva
• procesné právo je systém štátom vynútiteľných právnych
noriem, ktoré upravujú postup a činnosť súdu, účastníkov,
prípadne ďalších subjektov, pri poskytovaní ochrany
ohrozeným alebo porušeným právam z právnych vzťahov a
procesnoprávne vzťahy
• sporové konanie je konanie medzi dvomi procesnými stranami
majúcimi spor o konkrétne právo (účastníkom sporového
konania nemôže byť jedna osoba)
• nesporové konanie je konanie, ktorého účastníci nemajú
postavenie vzájomných odporcov, pretože v ňom nejde o
riešenie sporu o právo (účastníkom nesporového konania môže
byť aj jedna osoba)
Typy konania a princípy konania orgánov
aplikácie práva
• princípy sporového a nesporového konania sú:
a. princíp rovnosti účastníkov konania (garantovaný ľudskými právami)
b. princíp ústnosti a priamosti (pojednávanie sa uskutočňuje ústne)
c. princíp verejnosti (každý sa môže zúčastniť na pojednávaní, ak súd
nerozhodne inak)
d. princíp voľného hodnotenia dôkazov (súd hodnotí dôkazy jednotlivo v
súčinnosti)
e. princíp hospodárnosti
f. princíp neformálnosti (možnosť robiť úkony bez ohľadu na formu)
g. princíp jednotného konania a princíp koncentrácie (jeden procesný
útvar, ktorý sa nečlení)
Štádiá aplikácie práva
• proces aplikácie práva sa uskutočňuje viacerými štádiami, a to:
a. prípravné konanie
b. začatie konania
c. prejednanie veci (dokazovanie)
d. rozhodnutie
Prípravné konanie
• konanie na súde prvého stupňa je začaté dňom, keď:
• došiel návrh (žaloba) na začatie konanie
• keď súd vydal rozhodnutie o začatí konania bez návrhu
• návrh na začatie konania môže byť podaný písomne (žaloba,
faxom, telefaxom) alebo ústne (do zápisnice) na ktoromkoľvek
okresnom súde
• žaloba je procesný úkon, ktorým žalobca (navrhovateľ) žiada
súd o poskytnutie právnej ochrany proti žalovanému (odporcovi)
• dôkazná povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré sú obsahom
žaloby spočíva na žalobcovi
• súd preskúma žalobu z hľadiska procesných podmienok a po
preskúmaní nariadi sudca dátum pojednávania
• súd môže začať konanie aj bez návrhu len v prípade, ak mu to
zákon umožňuje
Začatie konania
• samosudca koná a rozhoduje v civilných veciach (okresný
alebo krajský súd)
• v civilných veciach v prípadoch určených zákonom môžu
rozhodovať v rozsahu určenom zákonom (Občiansky súdny
poriadok) vyšší súdny úradník, súdny tajomník, justičný
čakateľ, probačný a mediačný úradník
• ak koná a rozhoduje senát, otvorí pojednávanie predseda
senátu – súd pojednáva v senáte vždy v trestných veciach
• po identifikácii účastníkov konania nasleduje dokazovanie
Dokazovanie
• dokazovanie je z časového hľadiska najdlhšie štádium
aplikácie práva
• cieľom dokazovania je zistenie materiálnej pravdy, t. j.
skutkového stavu veci
• na zistenie skutkového stavu veci má súd niekoľko zákonných
možností:
• výsluch účastníkov strán
• výsluch svedkov
• použitie vypracovaných posudkov súdnych znalcov
• ohliadka
• rekonštrukcia (v trestnom konaní)
• dokazovanie nie je časovo ohraničené, skončí sa, keď súd
skonštatuje, že má dostatok dôkazov, aby v danej veci rozhodol
Rozhodnutie
• po skončení dokazovania nasleduje vynesenie rozsudku
• súdne rozhodnutie môže mať formu:
a. rozsudok
b. uznesenie
c. platobný príkaz
d. osvedčenie o dedičstve
• rozhodnutie pozostáva zo záhlavia (úvodnej časti), výroku
(obsahuje rozhodnutie vo veci samej), odôvodnenie rozsudku
(má vysvetľujúcu povahu – jeho úlohou je vysvetliť
pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť úsudku súdu), poučenie
o odvolaní (náležitosti spojené s odvolaním), deň a miesto
vydania rozsudku
Platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť
rozhodnutia
• platnosť rozhodnutia väčšinou nastáva dňom vyhlásenia na
pojednávaní
• právoplatnosť rozhodnutia nastáva, ak proti nemu:
• nebolo podané odvolanie
• odvolanie bolo podané oneskorene
• odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou
• proti rozsudku nie je možné zo zákona podať odvolanie
Nútený výkon rozhodnutia
• v súčasnosti sa nútený výkon rozhodnutia realizuje vo forme
exekúcie
• exekúciu môže vykonať len súdny exekútor, t. j. fyzická osoba,
ktorá je zapísaná do zoznamu exekútorov, ktorý vedie Komora
súdnych exekútorov
• cieľom exekúcie je uspokojiť oprávnené pohľadávky, ktoré nie
sú plnené
Mimosúdne konanie
• mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na
mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich
zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu – ide o formu
uzavretia mieru
• rozhodcovské konanie – možno ním rozhodovať majetkové
spory – je sporovým konaním – rozhodcom môže byť každá
fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný
trestný čin, má predpoklady vykonávať funkciu rozhodcu a je
zapísaná v zozname rozhodcov na príslušnom rozhodcovskom
súde a prijala funkciu rozhodcu – rozhodcovský súd rozhoduje
rozhodcovským uznesením