1.

truktra trestnoprvnej normy, jej vklad a analgia v trestnom prve

truktra trestnoprvnej normy:

Prvna norma je poda tradinch nzorov terie prva zloen z troch ast, s to z hypotzy,
dispozcie a sankcie.

a/ hypotza uruje predpoklady, podmienky, za ktorch sa m realizova pravidlo sprvania

ustanoven v dispozcii. S ou spravidla uren prvne skutonosti, s ktormi sa spja
vznik, zmena i znik prvnych vzahov upravench v dispozcii,
b/ dispozcia uruje vlastn pravidlo sprvania, t.j. prvnu povinnos alebo oprvnenie. M
formu prkazov, zkazov alebo dovolen. Ustanovuje najm to, komu a ak oprvnenia
a povinnosti vznikaj, ak nastan skutonosti uveden v hypotze,
c/ sankcia predstavuje osobitn ujmu, ktor mus strpie ten, kto poruil povinnosti (pravidlo
sprvania sa) uveden v dispozcii prvnej normy.
Osobitosou noriem TP je skutonos, e hypotza a dispozcia splvaj.

Hypotza ako vyjadrenie predpokladov, podmienok na realizciu dispozcie v podstate znamen

ustanovenie znakov skutkovej podstaty T, ktor sa musia naplni, aby dolo k spchaniu toho
ktorho T. V nadvznosti na u sa dispozciou rozumie kontatovanie, e boli naplnen
ustanoven znaky T, teda, e dolo k zakzanmu konaniu, a preto mus by uloen sankcia.
Pre Trestn zkon je charakteristick, e dispozcia nemus by formulovan v jednom zkonnom
ustanoven vo veobecnej asti s obsiahnut formulcie zkladnch podmienok trestnej
zodpovednosti (prv as dispozcie) a v osobitnej asti je uveden jej druh as, ktor opisuje
konkrtne znaky skutkovej podstaty T. Rozliujeme:

dispozcie opisn (opisuj znaky T) napr. 150 ods. 1 TZ: Kto bez shlasu tehotnej
eny umelo preru jej tehotenstvo,
dispozcie odkazovacie (odkazuj na urit konkrtnu normu) napr. pri 207 odkazuje
dispozcia na zkon o rodine: nepln, o aj z nedbanlivosti, zkonn povinnos vyivova
alebo zaopatrova inho,
dispozcie blanketov (odkazuj veobecne na normu alebo viac noriem uritho druhu)
- napr. dispozcia v 300 ods. 1 TZ odkazuje na predpisy o ochrane ivotnho prostredia.

Dispozcie je alej mon poda spsobu ich vyjadrenia rozliova na alternatvne, ktor vyjadruj
splnenie aspo jednej z podmienok v nej uvedench ( 199 TZ znsilnenie) a jednoznan, ktor
vyaduj naplnenie vetkch podmienok ( 213 TZ sprenevera).

Vklad v trestnom prve

Vkladom prva sa rozumie objasnenie obsahu, zmyslu a vznamu prvnej normy nuka ktorej
predmetom je vklad, sa nazva prvna hermeneutika.
Metda vkladu je spsob mylienkovho postupu, pomocou ktorho sa objasuje vznam
prvnej normy. Prva teria pozn rozlin metdy vkladu prva, ktor mono klasifikova
nasledovne:

1) poda toho, kto vklad podva (poda subjektu):

a)autentick vklad je to vklad podvan orgnom, ktor normu vydal. Je zvzn len v tom
prpade, ak to ustanovuje prvny predpis. V platnom TZ s to najm ustanovenia piatej hlavy
veobecnej asti (122-143 obsahuj leglne defincie pojmov pouvanch v TZ),
b)sdny vklad tvor sas rozhodnutia jednotlivch prpadov a len pre konkrtny prpad, ktor
sa rozhodnutm riei, je zvzn. Pokia ide o sdy, vklad zkona podan sdom vyieho
stupa je zvzn len v jednotlivej veci. Napriek tomu, e judikatra vydvan NS SR v Zbierke
stanovsk najvyieho sdu a rozhodnut sdov SR nie je pre sdy niieho stupa prve
zvzn, bva vzhadom na svoju argumentan, funkn a odborn autoritu pri rieen
konkrtneho prpadu repektovan,
c) vklad orgnov rozhodujcich v konkrtnej veci - ide o vklad OTK aplikujcich prvo na
konkrtne rieen prpady v jednotlivch tdich trestnho konania v rozsahu zverenom tmto
orgnom zkonom,
d)vedeck (doktrinlny) vklad podva ho najm prvna veda a je obsiahnut v uebniciach,
komentroch, vedeckch monografich i vedeckch lnkoch. Sce nie je prvne zvzn, ale
napriek tomu ovplyvuje v znanej miere aplikan prax.

1
2) poda rznych metd a spsobov vkladu rozliujeme:
a)jazykov (gramatick) vklad vyklad zmysel ustanoven na zklade vznamu pouitch slov
a poda pravidiel gramatiky,
b)logick vklad odkrva zmysel prvnej normy prostrednctvom zsad prvnej logiky,
c) systematick vklad zisuje sa nm zmysel zkonnho ustanovenia v svislosti so irm
celkom, t.j. s celm zkonom alebo s celm prvnym poriadkom. Najm vodn ustanovenia
zkonov, resp. ustanovenia obsahujce zkladn zsady maj vznam veobecnej smernice
pre vklad prvnych noriem danho prvneho predpisu. TZ je preto z tohto hadiska potrebn
vyklada a v kontexte stavy, stavnch zkonov a medzinrodnch zmlv poda l. 7 stavy,
priom nemono opomen ani judikatru Eurpskeho sdu pre udsk prva,
d)historick vklad vysvetuje prslun zkonn ustanovenie z okolnost a elu, za ktorch
vzniklo zvyajne sa vyuvaj dvodov sprvy zkonov, obsah diskusi odbornho i
politickho charakteru z ias vzniku zkona, porovnania z predchdzajcou prvnou pravou,
ako aj porovnania z prvnou pravou ttov, ktor slili ako vzor pri vzniku zkona,
e)teleologick vklad vysvetlenie odkazujce na el i funkciu vysvetovanho javu. V terii
bva oznaovan ako tzv. koruna interpretanej vahy a mono poveda, e vychdza
z ostatnch metd vkladu (vklad zana pri slovch zkona jazykov a logick, pokrauje
systematickmi svislosami systematick a logick, vma si genzu zkona historick
a jeho zavenm je poznanie elu zkonnho ustanovenia teleologick).

3) poda pomeru vkladu k doslovnmu zneniu prvnej normy:

a)doslovn vklad je to najpouvanej vklad rozsah prvnej normy sa uruje adekvtne textu,
ktorm je norma vyjadren,
b)zuujci (retriktvny) vklad zmysel prvnej normy sa nm ustanovuje uie, ne ako by to
vyplvalo z jeho doslovnho znenia napr. v 26 TZ (oprvnen pouitie zbrane) sa pojem
zbra vyklad zene iba na zbrane v technickom slova zmysle pouvan uritmi
oprvnenmi osobami v slade so zkonom neme s preto o sekeru, aj ke v rozrenom
poat ide o zbra - 122 ods. 3 TZ.
c) rozirujci (extenzvny) vklad tmto spsobom sa roziruje doslovn znenie prvnej normy
napr. pod pojmom obydlie v 194 TZ sa nm rozumie nielen dom, ale aj jeho prsluenstvo,
teda aj uzavret dvor, zhrada, povala, pivnica a vetky vedajie priahl miestnosti.

Analgia v trestnom prve

Pod pojmom analgia sa rozumie proces podriadenia (subsumpcie) prpadu, ktor nie je prvnou
normou vbec upraven, pod zkonn ustanovenie, ktor upravuje in, subsumovanmu prpadu
podobn prpad. Pri analgii rozliujeme analgiu legis (proces nachdzania a pouitia analogickej
prvnej normy v rmci toho istho prvneho predpisu) a analgiu iuris (proces aplikcie prvnej
normy obsiahnutej v inom zkone). V naom trestnom prve hmotnom je jej pouitie v neprospech
pchatea neprpustn, o vyplva zo zsady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege.

Analgia v trestnom prve je neprpustn:

v otzkach rozirovania podmienok trestnej zodpovednosti,

v otzkach druhu, vky a podmienok ukladania trestov a ochrannch opatren.

Na rozdiel od TPH v TPP je jej pouitie prpustn, ba trestn poriadok sa jej na viacerch
miestach vslovne dovolva napr. 180 TP (primeran pouitie ustanoven o rozsudku na
uznesenie), 182 (primeran pouitie ustanoven o rozsudku na prkaz) at.

2
2. Psobnos trestnho zkona a poriadku

Trestn zkon

asov psobnos vyjadruje najm neprpustnos sptnej innosti TZ na iny spchan pred
jeho innosou, okrem prpadu, ak by predchdzajce prvo bolo pre pchatea priaznivejie.
Od asovej psobnosti treba odliova platnos a innos zkona.
platnos zkona nastva dom, ke sa zkon stva sasou prvneho poriadku. VZPP
nadobdaj platnos dom ich vyhlsenia v Z. z. TZ nadobudol platnos 2. jla 2005.
innos zkona asov obdobie, v ktorom je prvna norma zvzn, dochdza
k aplikcii jednotlivch ustanoven, m sa poda nej postupova a vyvolva zkonodarcom
zaman inky. VZPP nadobdaj innos 15. dom po ich vyhlsen v Z. z., ak v nich
nie je ustanoven neskor de nadobudnutia innosti. TZ je inn od 1. janura 2006.
Doba medzi platnosou a innosou prvnej normy sa oznauje ako legisvakann doba.

Trestnos inu sa posudzuje a trest sa uklad:

1/ poda zkona innho v ase, ke bol in spchan (2 ods. 1) TP sa neme aplikova
sptne (zkaz retroaktivity v neprospech pchatea),
2/ poda zkona, ktor je pre pchatea priaznivej, ak v ase medzi spchanm inu a
vynesenm rozsudku nadobudn innos viacer zkony ( 2 ods. 1) vnimka zo zkazu
retroaktivity nov, ale pre pchatea priaznivej zkon psob sptne. V tomto prpade je
pouitie retroaktivity v prospech pchatea povinn.
Za priaznivej zkon mono poklada tak prvnu pravu:
poda ktorej je skutok celkom beztrestn alebo ktor je trestn ako administratvny delikt,
ktor je ako celok pre pchatea priaznivejia v prpadoch, ke je konanie trestn poda starej aj
poda novej prvnej pravy.

Pchateovi mono uloi tak druh trestu, ktor dovouje uloi zkon inn v ase,
ke sa o T rozhoduje, ak je to pre pchatea priaznivejie ( 2 ods. 2).Ochrann
opatrenie sa uklad poda zkona innho v ase, ke sa o om rozhoduje ( 2 ods. 3).
asom, ke sa o rozhoduje o T, resp. o ochrannom opatren, je okamih, ke sd 1. stupa
alebo sd rozhodujci o opravnom prostriedku, i u riadnom alebo mimoriadnom, vyhlasuje
rozsudok alebo in rozhodnutie, ktorm sa rozhoduje o treste alebo o ochrannom opatren.

Trestnosou inu sa rozumej vetky podmienky, od ktorch zvis vrok sdu o vine a treste
(napr. okolnosti vyluujce protiprvnos, znik trestnosti a pod.), t.j. urenie, poda ktorho zkona
(v prpade jeho zmien) sa m T posdi. Trestnos inu sa zsadne posudzuje poda asu
spchania. V praxi sa me sta, e pchate konal za innosti starho zkona, ale nsledok
nastal a za innosti novho zkona. T je spchan okamihom jeho dokonania, a to bez
ohadu na to, i sa s trestnou innosou zaalo ete v ase innosti predchdzajceho zkona.

zemn psobnos vymedzuje okruh prpadov, ktor sa posudzuj poda TZ so zreteom na

miesto, kde bol in spchan. Odvja od ttnej suverenity (vade tam, kde zasahuje suverenita,
tam nastva psobnos TZ). zemn psobnos slovenskho TZ sa viae na zemie SR.

Zkladnou zsadou pre urenie zemnej psobnosti TZ je zsada teritorilny. Poda slovenskho
TZ sa posudzuje trestnos inu, ktor bol spchan na zem SR, a to bez ohadu na ttnu
prslunos pchatea ( 3 ods. 1). zemie SR ttnej suverenite podlieha:
zemsk povrch priestor nad zemskm povrchom i pod nm, je to predovetkm
suchozemsk povrch vntri ttnych hranc a vntrozemsk vody,
vzdun priestor priestor nad zemm ttu. Siaha po okraj spodnej hranice kozmickho
priestoru, ktor sa zana 100 km od hranice zeme,
tzv. exteritorilne miesta (vevyslanectv SR, ttne zastupitestv) nie s vyat z
psobnosti TZ. Trestn sthanie mono na tchto zemiach zaa len so shlasom
prslunho ttu. Ak bol T spchan na tchto miestach, pchate me by trestne
sthan v prpade, ak nepova diplomatick imunitu.
Trestnos inu sa posudzuje poda miesta spchania inu:

3
 a/ miesto, kde pchate konal,
b/ miesto, kde nastal alebo poda predstavy pchatea mal nasta predpokladan nsledok (
12).

T sa povauje za spchan na zem SR, aj ke sa pchate:

a/ dopustil konania na zem SR a nsledok (poruenie alebo ohrozenie zujmu chrnenho
TZ) nastal alebo mal nasta v cudzine napr. pchate, ktor stoj na zem SR, zastrel
loveka na druhej strane ttnej hranice, ,
b/ dopustil konania v cudzine a nsledok nastal alebo mal nasta na zem SR napr. pchate
vlo nstran vbun systm do motorovho vozidla na zem cudzieho ttu, nlo vak
exploduje a na zem SR.

Psobnos slovenskho TZ sa vzahuje aj na T, ktor bol spchan mimo zemia SR na

palube lode plvajcej pod ttnou vlajkou SR alebo na palube lietadla, ktor let pod ttnou
vlajkou a je zapsan v registri lietadiel SR ( 3 ods. 3). Psobnos tu vyplva z medzinrodnch
zmlv, ktormi je SR viazan (tzv. zsada vlajky).

Osobn psobnos vymedzuje prpady, ke sa pouije slovensk TZ aj napriek tomu, e T

nebol spchan na zem SR.
Zkladnou zsadou pre urenie osobnej psobnosti TZ je zsada personality. Poda slovenskho
TZ sa posudzuje aj trestnos inu, ktor mimo zemia SR spchal oban SR alebo cudzinec, ktor
m na zem SR trval pobyt ( 4). Tto zsada vyjadruje suverenitu ttu a prvo ttu vykonva
jurisdikciu nad vlastnmi obanmi. Medzi slovenskou a cudzou prvnou pravou me nasta
rozpor v prpade, ak slovensk TZ urit konanie zakazuje, a v cudzine, kde bol in spchan,
takto konanie nie je zakzan, alebo naopak. Pri uplatnen zsady personality sa nevyaduje
obojstrann trestnos inu, sta jednostrann. Pokia by sa slovensk oban alebo osoba s
trvalm pobytom na zem SR dopustila konania, ktor je trestn len poda zkona cudzieho ttu,
ale nie poda slovenskho TZ, takto osoba by bola poda slovenskho zkona beztrestn. Na
druhej strane, ak by sa oban SR alebo osoba s trvalm pobytom na zem republiky dopustila
konania, ktor je v zahrani beztrestn, ale slovensk TZ toto konanie vyhlasuje za T, poda nho
TZ by bola trestne zodpovedn. V tomto prpade vak pri preinoch treba vzia do vahy stupe
zvanosti spchanho inu { 10 ods. 2).

alou zsadou pre urenie osobnej psobnosti TZ je zsada pasvnej personality. Poda
slovenskho TZ sa posudzuje aj trestnos obzvl zvanho zloinu, ak bol in spchan mimo
zemia SR proti obanovi SR a v mieste inu je in trestn, alebo ak miesto inu nepodlieha iadnej
trestnej prvomoci ( 5). Uveden zsada sa pouije bez ohadu na to, kto zloin spchal a kde ho
spchal. Sta, e obzvl zvan zloin bol spchan proti obanovi SR. V prpade, ak bol in
spchan na zem, kde trestn jurisdikciu vykonva in tt, vyaduje sa podmienka oboj-
strannej trestnosti (konanie mus by povaovan za obzvl zvan zloin tak poda
slovenskho TZ, ako aj poda jurisdikcie ttu, na zem ktorho bol in spchan).

Zsada univerzality ( 6) poda slovenskho zkona sa posudzuje trestnos inu spchanho

mimo zemia SR cudzincom, ktor nem na zem SR trval pobyt, aj vtedy, ak:
a/ in je trestn aj poda zkona innho na zem, kde bol spchan (podmienka
obojstrannej trestnosti),
b/ pchate bol zadran alebo zatknut na zem SR a
c/ nebol vydan na trestn sthanie cudziemu ttu.
Pchateovi vak nemono uloi prsnej trest, ne ustanovuje zkon ttu, na ktorho zem
bol T spchan.

Vydvanie pchateov (extradcia) intitt umoujci vydanie pchatea T, ktor sa

nachdza na zem 1 ttu, inmu ttu alebo medzinrodnmu tribunlu na trestn sthanie.

Hmotnoprvna exempcia tto otzka je upraven najm v stave, TZ ju neriei.

4
Hmotnoprvna exempcia (beztrestnos) vyatie uritch osb z psobnosti TZ. Osoby vyat z
psobnosti TZ s celkom alebo sasti beztrestn, aj ke ich konanie navonok me napa znaky
SPT. Je v zsade trval, ie psob aj potom, ke dvody na imunitu pominuli,
Procesn exempcia (nesthatenos) OTK s obmedzen v monosti tieto osoby stha ako
obvinench. Spravidla m prechodn povahu a existuje iba v ase, v ktorom trvaj jej dvody.

Hmotnoprvnu exempciu maj:

A/ prezident SR mono ho stha iba za:
a/ myseln poruenie stavy ak by napr. nevyhlsil vojnov stav na nvrh vldy alebo by
nevyhlsil referendum, napriek tomu, e s splnen vetky podmienky na jeho vyhlsenie,
b/ za vlastizradu vlastizradou sa rozumie prpad, ke oban SR v spojen s cudzou mocou
alebo s cudzm initeom spcha T kladov proti SR, teroru, zkodnctva alebo sabote.
V uvedench prpadoch neprebieha typick TK. Obalobu podva NR SR 3/5 vinou hlasov
vetkch poslancov na stavn sd SR, ktor o nej rozhodne v plne. Jedinou sankciou je strata
funkcie prezidenta a spsobilosti ju optovne vykonva.
B/ poslanci NR SR nemono ich stha za:
a/ hlasovanie v NR SR alebo v jej b/ vroky prednesen v NR SR alebo v jej
vboroch, orgne.
Tto imunita je absoltna a trval, plat aj po zniku poslaneckho mandtu.

C/ sudcovia stavnho sdu SR maj imunitu rovnako ako poslanci NR SR. Sudcu stavnho
sdu nemono stha za:
a/ hlasovanie v sente alebo v plne stavnho sdu,
b/ innos ako sudcu spravodajcu.
Vylenie sthania sa vzahuje aj na obdobie po zniku funkcie sudcu. Zamedzenie postihu sli
na zachovanie nezvislosti stavnho sdu ako jedinho orgnu ochrany stavnosti v SR.
D/ poslanci EP povaj vsady a imunity v slade s Protokolom o vsadch a imunitch ES,
v zmysle kt. sa proti lenom EP:
a/ nesmie v iadnej forme vies vyetrovanie,
b/ nesm by zadran alebo sthan za nzory vyjadren v parlamente
c/ nesm by zadran alebo sthan za hlasovanie pri vkone svojich loh.
Imunity sa nemono domha, ak je len EP pristihnut pri pchan T. Imunita poslanca vak
nebrni EP vo vkone jeho prva zbavi ho imunity, ak o to poiada niektor lensk tt.
E/ sudcovia a prsediaci poda zkona . 385/2000 Z. z. o sudcoch a prsediacich ich nemono
stha za rozhodovanie, a to ani po zniku ich funkci. Touto imunitou sa zabezpeuj garancie
nezvislho rozhodovania sdov. Sudcov zbavuje imunity jedine stavn sd.

Psobnos poda medzinrodnch zmlv medzinrodn zmluva, ktor bola ratifikovan a

vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, m prednos pred vntrottnym prvom.
a/ pozitvna psobnos medzinrodnej zmluvy (7 ods. 1) trestnos inu sa posudzuje
poda slovenskho zkona aj vtedy, ak to ustanovuje medzinrodn zmluva, ktor bola
ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, ktorou je SR viazan,
negatvna psobnos medzinrodnej zmluvy ( 7 ods. 2) ustanovenia o zemnej
a osobnej psobnosti sa nepouij, ak to nepripa medzinrodn zmluva, ktor bola
ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, ktorou je SR viazan.
Ustanovenia o psobnosti slovenskho TZ sa nepouij, ak by bol na zem SR alebo
obanom SR spchan zloin proti udskosti, genocdium alebo vojnov zloin, ktor patr do
jurisdikcie Medzinrodnho trestnho sdu.

Trestn poriadok

Veobecne pod pojmom psobnos Trestnho poriadku rozumieme okruh spoloenskch

vzahov, na ktor sa tento poriadok vzahuje, a za akch podmienok sa v nich uplatn. Psobnos
tak vyjadruje vzah medzi prvnou normou a subjektmi, prvnou normou a vecou, ktorej sa dotka,
prvnou normou a asom a napokon medzi prvnou normou a miestom. Podl tchto kritri
rozliujeme psobnos osobn, vecn, asov a miestnu.

Osobn psobnos
Osobnou psobnosou Trestnho poriadku rozumieme vymedzenie okruhu subjektov, voi
ktorm sa Trestn poriadok uplatn. Trestn poriadok sa zsadne vzahuje na vetky osoby, ktor sa

5
nachdzaj na zem Slovenskej republiky, prpadne aj mimo tohto teritria, ak pjde o konanie
proti ulmu, ktor sa vyhba trestnmu konaniu pobytom v cudzine ( 358).
Ustanovenie 8 je vak negatvnym vymedzenm tohto druhu psobnosti, ke prina vyatie
uritch kategri osb z dosahu Trestnho poriadku vzhadom na ich osobn status. Toto vyatie sa
oznauje ako tzv. exempcia. V trestnom prve sa rozliuje hmotnoprvna (beztrestnos) exempcia
a procesn exempcia (nesthatenos).
Hmotnoprvna exempcia je vdy trval a toto privilgium beztrestnosti znamen, e in osoby,
ktor nm disponuje, nie je vbec trestnm inom, a to tak v ase spchania inu, ako aj neskr,
ke u dvod beztrestnosti prpadne odpadol.
Procesn exempcia, ktor m doasn povahu, znamen, e orgny inn v trestnom konan a
sd nemu proti osobe povajcej privilgium nesthatenosti zaa alebo vies trestn sthanie.
Prvomoc tchto orgnov me by obmedzen aj na vkon jednotlivch procesnch konov (napr.
na vsluch svedkov, na osobn alebo domov prehliadka a pod.). Kee tto exempcia m doasn
povahu, mono ju uplatova len dovtedy, km trv dvod, ktor ju zaloil. Po odpadnut takhoto
dvodu je trestn sthanie v zsade mon, pokia zkon i medzinrodn zmluva neustanovia inak.

Z psobnosti Trestnho poriadku s vyat:

I. osoby poda medzinrodnho prva, a to:

diplomatick zstupcovia, konzulrni radnci a predstavitelia osobitnch misi (tieto osoby
poda Viedenskho dohovoru o diplomatickch stykoch, Viedenskho dohovoru o
konzulrnych stykoch a Dohovoru o osobitnch misich nemono v ase trvania ich
diplomatickch imunt a vsad trestne stha ani voi nim vykonva jednotliv procesn
kony),
poslanci Eurpskeho parlamentu (poda l. 10 Protokolu o vsadch a imunitch ES bez
shlasu Eurpskeho parlamentu nemu by sthan ani zadran na zem ktorhokovek
lenskho ttu),
sudcovia Medzinrodnho sdneho dvora (l. 19 tattu Medzinrodnho sdneho dvora),
predstavitelia Medzinrodnho trestnho sdu (l. 48 Rmskeho tattu Medzinrodnho
trestnho sdu),
lenovia Eurpskej komisie, Eurpskeho sdu pre udsk prva, sudcovia Sdneho dvora ES,
predstavitelia Eurpskych spoloenstiev a predstavitelia Rady Eurpy,
zstupcovia lenskch ttov OSN a predstavitelia odbornch organizci OSN.

II. osoby vyat poda zkona, a to:

prezident Slovenskej republiky. Poda l. 107 stavy ho mono stha iba za myseln
poruenie stavy alebo za vlastizradu na zklade obaloby podanej Nrodnou radou
Slovenskej republiky na stavn sd SR. Jedinm monm trestom je strata funkcie
prezidenta a spsobilosti ju optovne zska. Takto vymedzen nesthatenos m
hmotnoprvnu povahu. Pokia by sa vak prezident dopustil trestnho inu ete pred
nstupom do funkcie, bolo by sthanie pre tento trestn in doasne, poas vkonu
prezidentskej funkcie, vylen. Po jeho skonen by vak trestn sthanie bolo mon. V
tomto prpade by ilo o procesn exempciu,
poslanci NR SR. Poda l. 78 ods. 1 a 2 stavy nemono poslanca stha za hlasovanie v
Nrodnej rade Slovenskej republiky a za vroky prednesen v Nrodnej rade, a to ani po
zniku jeho mandtu. Za prednesen vroky podlieha disciplinrnej prvomoci Nrodnej
rady SR, priom tm nie je dotknut jeho obianskoprvna zodpovednos. V tomto prpade
ide o beztrestnos, resp. hmotnoprvnu exempciu,

Pre in ne uveden prpady plat procesn exempcia. Poslanca nemono trestne ani disciplinrne
stha, ani ho vzia do vzby bez shlasu Nrodnej rady SR. Ak shlas nie je udelen, trestn
sthanie alebo vzatie do vzby je poas trvania poslaneckho mandtu vylen. Poas vkonu
mandtu premlacia doba neplynie (l. 78 ods. 3 stavy). Vnimon je aj postup v prpade
prichytenia a zadrania poslanca pri T. Prslun orgn je povinn to okamite oznmi predsedovi
NR SR ak nsledne mandtov a imunitn vbor shlas na zadranie ned, poslanec mus by
ihne prepusten zo zadrania.

sudcovia a prsediaci sdov SR. Sudcu ani prsediaceho nemono trestne stha za ich
rozhodovanie v konan, a to ani po zniku ich funkci (hmotnoprvna exempcia). Prsediace-
ho mono za iny spchan pri vkone sudcovskej funkcie alebo v svislosti s vkonom tejto

6
 funkcie trestne stha alebo vzia do vzby len so shlasom Sdnej rady SR ( 29a zkona .
385/2000 Z.z. o sudcoch a prsediacich). Shlas na trestn sthanie alebo vzatie do vzby
sudcu dva stavn sd Slovenskej republiky,
sudcovia stavnho sdu Slovenskej republiky. Shlas na ich trestn sthanie alebo
vzatie do vzby dva stavn sd SR,
generlny prokurtor SR. Shlas najeho trestn sthanie alebo vzatie do vzby je
oprvnen da stavn sd SR. Ak stavn sd shlas odoprie, jeho trestn sthanie alebo
vzatie do vzby (rovnako tak sudcu alebo sudcu stavnho sdu SR) je poas trvania
funkcie vylen.

V tchto svislostiach treba uvies, e vyiada shlas na trestn sthanie alebo poda nvrh na
vzatie do vzby osoby, v prpade ktorej je na tak kon potrebn shlas Nrodnej rady SR, Sdnej
rady SR, stavnho sdu SR alebo Eurpskeho parlamentu, je v prpravnom konan poda 231
oprvnen iba prokurtor.
V prpade, ak vznikne pochybnos, i urit osoba je vyat z psobnosti orgnov innch v
trestnom konan a sdu, orgn inn v trestnom konan alebo sd mus poiada o stanovisko
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti, ak ide o cudzch
ttnych prslunkov zale stanovisko po vyjadren Ministerstva zahraninch vec (8 ods. 3 TP).
Stanoviskom Ministerstva spravodlivosti s potom sdy a OTK viazan.

Vecn psobnos
Vymedzenie vecnej psobnosti Trestnho poriadku znamen urenie okruhu vec, na ktor sa
vzahuj ustanovenia Trestnho poriadku. Rozsah tejto psobnosti je obmedzen ustanovenm 1
vlune na trestn iny (predmetom pravy je postup pri zisovan trestnch inov a spravodlivom
potrestan ich pchateov).
Trestn poriadok sa teda vzahuje na vetky trestn veci, ktor patria do prvomoci orgnov
innch v trestnom konan a sdu, t. j. na konanie o vetkch trestnch inoch poda platnho
Trestnho zkona. Do vecnej psobnosti Trestnho poriadku preto nepatria priestupky alebo in
sprvne delikty fyzickch osb.

asov psobnos
V svislosti s asovou psobnosou Trestnho poriadku treba vymedzi pojmy platnos a innos
prvnej normy.
Platnos prvnej normy je vlastnos zkona a inho prvneho predpisu spovajca v jeho
normatvnej existencii a urujca, kedy sa norma stva sasou prvneho poriadku. Zkon
nadobda platnos dom vyhlsenia v Zbierke zkonov.
innos prvnej normy je vlastnos zkona a inho prvneho predpisu spovajca v monosti
spsobi nsledky s jeho prijatm vymedzen, t. j. jeho aplikovatenos na nm upraven prvne
vzahy.
Doba medzi platnosou a innosou prvnej normy sa nazva le-gisvakann doba (vacatio
legis).
asov psobnos Trestnho poriadku vo veobecnosti vychdza zo zsady, e kad procesn
kon trestnho konania sa mus vykona poda procesnho prva innho v ase, kedy sa kon.
Platn Trestn poriadok nadobudol innos dom 1. janura 2006. Od tohto da mu orgny
inn v trestnom konan a sd postupova zsadne len poda tohto zkona, pokia nie je vslovne
ustanoven inak. To znamen, e poda novho Trestnho poriadku sa vykon konanie aj o tch
trestnch inoch, ktor boli spchan za innosti predchdzajceho Trestnho poriadku a poda
neho treba pokraova aj v tch trestnch konaniach, ktor u boli zaat za innosti
predchdzajceho Trestnho poriadku, pokia neboli skonen do da nadobudnutia innosti
novho Trestnho poriadku.
Z uvedenej zsady vak Trestn poriadok, najm v zujme zabezpeenia uritej kontinuity
niektorch vymedzench trestnch vec, pripa vnimky uveden v ustanoven 564 ods. 3. a 4.,
ktor sa tkaj vec neskonench ku du nadobudnutia innosti novho Trestnho poriadku
(Vo veciach, v ktorch bola podan obaloba na okresn sd pred dom nadobudnutia
innosti tohto zkona, vykon konanie okresn sd poda doterajch predpisov.
Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takmu rozhodnutiu vykon krajsk sd
poda doterajch predpisov. Rovnako sa postupuje, ak vec postpil okresnmu sdu na
vykonanie konania neprslun sd - 564 ods. 3 TP).

7
 (Vo veciach, v ktorch bola podan obaloba na krajsk sd na vykonanie konania v
prvom stupni pred dom nadobudnutia innosti tohto zkona, vykon konanie v prvom
stupni prslun krajsk sd poda doterajch predpisov. Konanie o riadnom opravnom
prostriedku proti takmu rozhodnutiu vykon najvy sd poda doterajch predpisov.
Rovnako sa postupuje, ak vec postpil krajskmu sdu na vykonanie konania v prvom
stupni neprslun sd - 564 ods. 4 TP).

Miestna psobnos
Trestn poriadok je charakterizovan ako tzv. lex fori, tj. zkon miesta sdu. To znamen teda, e
jeho ustanovenia s zvzn pre vetky orgny inn v trestnom konan a sdy na zem
Slovenskej republiky. Nie je rozhodujce, kde bol trestn in spchan (i na zem Slovenskej
republiky, alebo v cudzine), ani to, i obvinen alebo pokoden je obanom Slovenskej republiky
alebo cudzincom, ale v prpade trestnho konania vedenho o trestnom ine v Slovenskej republike
sa bude postupova poda slovenskch trestnoprocesnch predpisov.
Pre oblas prvneho styku s cudzinou, ktor je upraven v piatej asti Trestnho poriadku, plat
zsada subsidirneho pouitia ustanoven Trestnho poriadku, to znamen, e Trestn poriadok sa
pouije vtedy, ak medzinrodn zmluva neustanovuje inak.
Z miestnej psobnosti Trestnho poriadku sce nie s vyat tzv. exteritorilne miesta, t.j.
najm sdla vevyslanectiev cudzch ttov a sdla medzinrodnch organizci na naom zem,
napriek tomu neprinle na tomto zem orgnom Slovenskej republiky vykonva procesn kony
bez shlasu dotknutho ttu.

3. Trestn in, pojem, znaky, triedenie trestnch inov

Pojem T ( 8)
T je vymedzen ako protiprvny in, ktorho znaky s uveden v TZ, ak tento zkon
neustanovuje inak. Z uvedenej defincie mono vyvodi 2 obligatrne znaky, ktor musia by
sasne splnen, a to:
a/ protiprvnos inu prejav vle, ktorm subjekt poruuje prkazy alebo zkazy
ustanoven platnm prvom. V TP sa za protiprvne konanie povauje protispoloensk
sprvanie, ktorho znaky s vymedzen v TZ ako T. Protiprvne konanie me by:
zavinen nazvame deliktom a vyskytuje sa napr. vo forme obianskoprvneho,
sprvneho i trestnoprvneho deliktu,

8
 nezavinen vyskytuje sa najm v obianskom, obchodnom prve a inch odvetviach
skromnho prva.
b/ formlne znaky uveden v TZ (znaky SPT).

T je verejnoprvnym deliktom (tie priestupky a in sprvne delikty). Jedine T me zaklada

trestn zodpovednos. T vznik prvny vzah medzi ttom a pchateom T, teda prvo
ttu (ktor v mene ttu vykonva sd) uloi pchateovi trest a povinnos pchatea podrobi sa
tomuto trestu.
Protiprvnos nie je expressis verbis vyjadren v SPT (vnimky pchate kon bez
oprvnenia, bez povolenia, neoprvnene). Ide o formlne chpanie pojmu T, ktor
rekodifikciou nahradilo materilne chpanie (stupe nebezpenosti inu pre spolonos). Formlne
chpanie T OTK umon sstredi sa na zkladn otzky TK, a to na zistenie T a jeho pchatea.
Poda 9 T je prein a zloin.

Triedenie T
T mono triedi z najrozmanitejch hadsk, a to poda:
A/ zvanosti T:
a/ prein zakotvil sa od 1. janura 2006. Prein je:
1/ kad T spchan z nedbanlivosti (10 ods. 1 psm. a),
2/ myseln T, za ktor tento zkon v osobitnej asti ustanovuje TOS s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyujcou 5 rokov ( 10 ods. 1 psm. b).
O prein nejde vtedy:
ak vzhadom na spsob vykonania inu, okolnosti za ktorch bol in spchan, mieru
zavinenia a pohntku pchatea je jeho zvanos nepatrn, stupe nebezpenosti je
nepatrn je tu zakotven materilny korektv ( 10 ods. 2),
ak ho spchal mladistv a jeho zvanos je nepatrn ( 95 ods. 2).
b/ zloin myseln T, za ktor tento zkon v osobitnej asti ustanovuje TOS s hornou
hranicou trestnej sadzby prevyujcou 5 rokov ( 11). O zloin ide aj vtedy, ak v prsnejej
SP preinu spchanho myselne je ustanoven horn hranica trestnej sadzby prevyujca
5 rokov,
c/ obzvl zvan zloin je subkategriou zloinu. Ide o zloin, za ktor TZ ustanovuje
TOS s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov (11 ods. 3). Novelizciou TZ
(zkon . 650/2005 Z. z.) sa zvila doln hranica trestnej sadzby z pvodnch 8 na 10
rokov.
B/ vznamu chrnenho zujmu do 12 hlv osobitnej asti TZ, resp. do ich dielov, prpadne do
uritch skupn,
C/ spsobu konania:
a/ komisvne T spchan konanm (kto inmu ubli na zdrav mus tu by priama va
pchatea),
b/ omisvne T spchan opomenutm konania (neoznmenie T, neposkytnutie 1. pomoci
kad oban je povinn poskytn prv pomoc pri dopravnej nehode).
D/ spsobenho nsledku:
a/ ohrozujce T,
b/ poruchov T.
E/ formy zavinenia:
a/ myseln T (tzv. dolzne),
b/ nedbanlivostn T (tzv. kulpzne),
F/ vvinovch tdi:
a/ prpravu,
b/ pokus,
c/ dokonan T s naplnen vetky znaky SPT.

1/ Trvce, pokraovacie a hromadn trestn iny.

Pri tchto T sa trestn innos kvalifikuje ako spchanie 1 T. Je to dleit pre ich
odlenie od sbehu, pre trestn zodpovednos pchatea, pokia ide o jeho vek v ase spchania
inu, pre inky amnestie, premlania trestnho sthania, ako aj pokia ide o procesn dsledky.
Prve pri tejto kategrii T je rozhodujce rozli okamih dokonania T (t j. naplnenia vetkch
znakov SPT) a okamih ukonenia T.

9
Z asovho hadiska delme T na:
A/ trvci T ( 122 ods. 12) protiprvne konanie, ktorm pchate:
a/ udriava protiprvny stav, ktor vyvolal konanm, ako aj opomenutm (napr. T pozbavenia
osobnej slobody, obmedzovania osobnej slobody, i zavleenia do cudziny),
b/ udriava protiprvny stav (neodstrni ho) bez toho, aby ho vyvolal (napr. T nedovolenho
ozbrojovania a obchodovania so zbraami tm, e ich pchate dr alebo prechovva).

Tto kategria T sa od poruchovch T odliuje tm, e pri poruchovch deliktoch (ublenie na

zdrav) sa tento protiprvny stav neudriava. Trvanie preto me by bu kratie, alebo dlhie, vdy
vak mus by pojmovm znakom uritej SPT. Naproti tomu niektor T nemaj tento charakter, aj
ke by sa azda na prv pohad tak zdalo (T dvojmanelstva, alebo marenia vkonu radnho
rozhodnutia). TZ teda pri trvcich T predpoklad, e spsoben protiprvny stav bude trva aj po
dokonan T a e pchate ho bude udriava. Trvce T, rovnako ako pokraovacie T, sa
posudzuj ako jedin konanie, m je teda vylen viacinn sbeh.

B/ pokraovac T (122 ods.10) ak jednotliv iastkov toky pchatea napaj rovnak

SPT, ide o rovnak alebo podobn spsob spchania T a existuje tu objektvna a subjektvna
svislos (napr. T renia poplanej sprvy, T zanedbania povinnej vivy). Za pokraovanie v
T sa povauje aj skutonos, e ide o T iastone dokonan a iastone nedokonan, t.j. v
tdiu pokusu alebo prpravy.
objektvna svislos pchate pcha urit trestn innos takmer rovnakm spsobom,
v rovnakom ase a na rovnakom mieste. asov svislos nemono ohranii uritou
lehotou. Zvis to predovetkm od povahy trestnej innosti. Me to by otzka niekokch
dn, tdov, dokonca aj mesiacov. Podmienka predmetu toku je naplnen aj v prpade, ak
ide o majetok rznych osb alebo napr. o zneuvanie tudentiek na internte a pod.
subjektvna svislos ak pchate uskutouje rovnak zmer vyplvajci z vopred
prijatho plnu, ktor realizuje samostatnmi tokmi, ktor by mohli by samostatnmi.
Zmer me smerova aj k dosiahnutiu nezvadnho ciea. Zvadnm cieom by bolo
pouitie cudzieho motorovho vozidla na spchanie inho T (napr. lpee a pod.). Jednotn
zmer pokraova v trestnej innosti tu mus by u pri prvom toku.

Pri pokraovacom T sa vka kody stava, priom pre prvnu kvalifikciu je rozhodujca
celkov koda, teda set kd spsobench iastkovmi tokmi. Pchatestvo a astnctvo vak
nemu spolone tvori T, v ktorom sa pokraovalo.
Pokraovaciemu T sa podob opakovanie T. Rozdiel spova v tom, e pri opakovan T
konanie pchatea nie je inpirovan tm istm zmerom a neexistuje tu ani objektvna svislos. V
praxi sa na oznaenie takejto trestnej innosti pouva vraz ako 2-nsobn, 3-nsobn, prpadne
viacnsobn T. Ide tu o 2 alebo viac samostatnch T tej istej SP. Chba tu spojenie, ktor by
z nich vytvralo 1 celok. Opakovanie zaklad viacinn sbeh T, alebo me s o sptnos, teda
recidvu.

C/ hromadn T ( 122 ods. 11) vyaduje sa viacero iastkovch tokov, ktor napaj 1 SPT.
Na rozdiel od pokraovacieho T, samostatn konania tvoriace hromadn T nie s T, ale iba
shrn takchto inov tvor T. Trestnos vetkch takchto inov sa posudzuje spolone. O tak
T ide napr. vtedy, ak zkon vyaduje sstavnos, alebo v rozsah, alebo v poet tokov
(napr. podvanie alkoholickch npojov mldei kto sstavne podva mldei alkoholick
npoje vo vom mnostve). Podobne ako pri pokraovacom T sa vyaduje spolon zmer
pchatea, t.j. subjektvna i objektvna svislos. Mnohos pri tomto druhu T spova v konan,
nie v pote predmetov toku.

10
4. Skutkov podstata trestnho inu znaky skutkovej podstaty, delenie skutkovch
podstt

Skutkov podstata trestnho inu (SPT) jej elom je priame alebo presn vymedzenie
podmienok trestnej zodpovednosti a urenie, o ak T ide. SPT mono definova ako:
a/ shrn typovch znakov, ktormi sa jednotliv T od seba odliuj,
b/ shrn objektvnych a subjektvnych znakov, ktor uruj jednotliv druhy T a odliuj ich
navzjom,
c/ shrn obligatrnych a fakultatvnych znakov uvedench v TZ, ktor charakterizuj urit
udsk sprvanie ako T.

Obligatrne znaky SPT musia by naplnen sasne v kadej SP akhokovek T:

a/ objekt,
b/ objektvna strnka,
c/ subjekt,
d/ subjektvna strnka.
Tieto znaky mus obsahova kad SPT. Ak nie s naplnen vetky znaky SPT, nejde o T.

Fakultatvne znaky SPT (nepovinn) nemusia by naplnen vo vetkch SP (napr. as,

miesto a spsob spchania T, pohntka pchatea, hmotn predmet toku, motv, zvanos
pchania T a pod.). Ak vak konkrtna SP vyaduje inak nepovinn znaky, tieto znaky sa pre u
stvaj zkonnmi, teda obligatrnymi. Slia pri klasifikcii T, s dleitm kritriom pre urenie
preinu a zloinu. Tvoria tzv. pomocn zloku k objektvnej strnke.

Triedenie SPT
A/ Poda vyjadrenia v TZ:
a/ opisn opisuj znaky T, a to bu uie, alebo irie (napr. v SPT vrady, kupliarstva
alebo ohovrania a pod.).
b/ odkazovacie odkazuj na in SP uveden v TZ (na urit jedinen normu),
c/ blanketov odkazuj na prvne predpisy inho prvneho odvetvia (ohrozenie devzovho
hospodrstva, zanedbanie povinnej vivy zkon presne vymedzuje, ak s podmienky
platenia vivnho).

B/ Poda zvanosti:
a/ zkladn uvdzaj ben znaky SPT. S vchodiskom pre kvalifikovan a privilegovan
SP. Charakterizuj zkladn stupe protiprvneho konania, ktorho dsledkom je zkladn
trestn sadzba. Bvaj obsiahnut v prvch odsekoch zkonnch ustanoven, prp. aj v
nasledujcich odsekoch. Zkladn SP podstata sa spravidla zana oznaenm subjektu
slovom Kto. Neobsahuje iadnu priaujcu okolnos (s tu miernejie nsledky pre
pchatea),
b/ kvalifikovan tie, v ktorch k zkladnej SP pristupuje obzvl priaujca okolnos a
sprsuj trestnoprvny postih pchatea (sprsuj zkladn SP, zvyuje sa trestn sadzba).
Bvaj vyjadren v nasledujcich odsekoch prslunch zkladnch SP. Zanaj sa sankciou,
ktor znie: Odatm slobody na ... Obzvl priaujcou okolnosou je spsobenie aieho
nsledku, ako predpoklad zkladn SP, alebo zvanej spsob vykonania inu, motv,
pecilny subjekt a pod.
c/ privilegovan obsahuj znaky, ktor zmieruj trestnoprvny postih pchatea a ich
dsledkom je miernejia sankcia (zmieruj zkladn SP, zniuje sa trestn sadzba, napr.
vrada novonarodenho dieaa matkou). Zohaduj aj nemyseln konanie alebo
nedbanlivos.

C/ Poda truktry:
a/ jednoduch obsahuj po jednom zo znakov SPT (napr. nepoznme pchatea T, nie je
tu subjekt SPT a trestn sthanie je veden proti neznmemu pchateovi),
b/ zloen s vytvoren zo znakov 2 rznych SP. Vyznauj sa uritou pluralitou znakov v
11
 podobe viacerch objektov, konan, nsledkov i foriem zavinenia (T sa naruuj nielen
napr. zujem ttu na ochrane zdravia, ale aj na ivotnom prostred a pod.). Zloen SP
maj prednos pred SP, z ktorch znakov sa skladaj.
Zloen SP mono deli na:
kumulatvne ak sa na spchanie T vyaduje povinn naplnenie vetkch znakov
SPT (napr. pokodenie alebo ohrozenie viacerch objektov, uskutonenie viacerch
konan i spsobenie viacerch nsledkov a pod.),,
alternatvne pokia T obsahuje viacero znakov (napr. T kladov proti SR sa chrni
stavn zriadenie, samostatnos, zvrchovanos i zemn celistvos SR), pre naplnenie
SPT nemusia by splnen sasne vetky:
ak je ohrozen alebo poruen 1 z viacerch uvedench objektov,
ak je T spchan jednm z uvedench spsobov konania,
ak je spsoben 1 z viacerch nsledkov,
ak T mono spcha jednou z uvedench foriem zavinenia.

5. Vymedzenie trestne zodpovednho pchatea a subjektu skutkovej podstaty

trestnho inu z pohadu trestnho prva hmotnho a procesnho, osobnos pchatea

Zodpovednosou vo veobecnosti rozumieme nevyhnutnos osoby zodpoveda sa za svoje

sprvanie. Me s o zodpovednos politick, morlnu, spoloensk, prvnu a pod. Pojem prvna
zodpovednos . Pojem prvna zodpovednos je v prvnej terii mlokedy definovan a jeho
chpanie je asto rozdielne. V zsade poznme dve defincie zodpovednos v irom zmysle
a zodpovednos v uom zmysle.
Prvna zodpovednos v irom zmysle sa chpe ako prvnymi normami upraven vzah medzi
ttom (jeho uritmi orgnmi) a subjektmi prva zodpovedajcimi pred spolonosou a ttom za
presn a svedomit plnenie prvnych noriem a na ne nadvzujcich predpisov a povinnost.
Prvna zodpovednos v uom zmysle sa bezprostredne spja so vznikom poruenia prva ako
jeho nsledok. Prvna zodpovednos vznikajca z poruenia prva predstavuje prvnymi normami
upraven vzah medzi ttom (jeho uritmi orgnmi) a naruiteom prva, ktormu je uloen
povinnos zna ujmu (sankciu) ako nsledok za poruenie prva.
Pchateom trestnho inu v zmysle 19 ods. 1 TZ je ten, kto trestn in spchal sm. V 19
ods. 2 sa ustanovuje, e nm me by len fyzick osoba. Vyaduje sa od nej, aby vykonala innos
uveden v prslunom ustanoven osobitnej asti TZ vtedy ide o pchatea dokonanho trestnho
inu ak sa vak na spchanie T pripravuje alebo sa o poksi, ide o pchatea prpravy alebo
pokusu T.
Za pchatea T sa vak povauje aj tzv. nepriamy pchate, priom TZ neustanovuje, kto sa nm
rozumie a jeho defincia vyplva len z terie trestnho prva.
Nepriamy pchate je ten, kto na spchanie T myselne pouije in osobu ako iv
nstroj. Takisto mus by splnen podmienka, e osoba, ktor je ivm nstrojom kon
nezavinene.

Za nepriameho pchatea sa oznauj najm tieto osoby:

Kto pouil na spchanie inu osobu trestne nezodpovedn pre nedostatok veku
alebo pretnosti (cigni posielaj svoje deti kradn na pole zemiaky).
Kto pouil na spchanie inu osobu, ktor konala v skutkovom omyle a v jeho
dsledku nemohla pochopi vznam svojho konania osoba poiada na letisku
taxikra, aby jej zobral kufor, ktor odcudzila inej osobe (taxikr o tom nevie a nalo ho do
kufra, ale pchateom T krdee nebude).
Kto dontil in FO nsilm alebo hrozbou bezprostrednho nsilia k inu, ktor m
znaky T, pokia donten nie je trestne zodpovedn z dvodu krajnej ndze jedna osoba
printi in osobu tm spsobom, e na u mieri zbraou k uloeniu nstranho vbunho
systmu do motorovho vozidla konkurenta (ak aj vybuchne, donten osoba nebude
trestne zodpovedn za trestn in poruovania cudzej veci).
Kto zneuil svoje prva dva rozkazy, pokia osoba, ktor rozkaz plnila, ho bola
povinn uposlchnu voj. velite d svojmu vodiovi prkaz, e ho pjde v sobotu odvies
do Trenna, ale vodi nevie, i ide o jazdu sluobn alebo skromn. Neskr sa zist, e to
bola skromn akcia a bol teda spchan T neoprvnenho pouvania cudzieho
motorovho vozidla zodpovedn bude ten, kto vydal prkaz.
Kto na dosiahnutie svojich cieov zneuva osobu konajcu kulpzne alebo osobu,
ktor nekon v pecifickom mysle alebo zo pecifickho motvu (pohntky),
ktor skutkov podstata predpoklad zdravotn sestra v mysle usmrti osobu B
12
 podstr lekrovi jed, ktor ho namiesto lieku pod osobe B a t nsledne zomrie. Sestra ako
nepriamy pchate sa dopust T kladnej vrady, lebo na usmrtenie osoby B pouila lekra
ako iv nstroj.

Pri trestan nepriameho pchatea prichdza do vahy veobecne priaujca okolnos uveden
v 37 psm. i) TZ, t.j. zneuil na spchanie T osobu, ktor nie je trestne zodpovedn. Nepriame
pchatestvo sa nezarauje medzi formy trestnej sinnosti, lebo iv nstroj neparticipuje na ine
dobrovone alebo zavinene.

Subjekt skutkovej podstaty trestnho inu

Subjektom SPT je pchate T. Pchateom T je ten, kto T spchal sm. Subjektom T je FO

(PO neme ma vu), ktor bola v ase spchania T pretn a je staria ako 14 rokov (lovek od
svojho narodenia, resp. u od poatia a do svojej smrti). V naom trestnom prve sa stle
uplatuje tzv. princp individulnej zodpovednosti za zavinenie, ktor vyluuje monos uplatnenia
kolektvnej zodpovednosti. PO je vtvorom prva, teda ide o umel fiktvnu osobu. Je vytvoren
bu zkonom, alebo vznik na zklade zkona registrciou prslunm orgnom verejnej moci.
V rmci rekodifikanho procesu sa vyskytli snahy zavies trestn zodpovednos PO, dokonca sa
stala sasou vldneho nvrhu TZ a bola zakomponovan do piatej hlavy veobecnej asti nvrhu
TZ. Nakoniec vak tento nvrh nepreiel, pretoe poda stavnoprvneho vboru by sa tm
zaviedol kolektvny trest aj pre zamestnancov PO, ktor nie s zodpovedn za protiprvne konanie
tatutrnych orgnov poda ich nzoru by ilo o poruenie zsady nie dvakrt o tej istej veci.

Deliktulna spsobilos spsobilos nies nsledky za protiprvne konanie (spsobilos na

prvnu zodpovednos, mus pociova vinu za spchan T).

Podmienky trestnej zodpovednosti

a/ vek FO nadobda trestn zodpovednos dosiahnutm 14. roku veku (de nasledujci po dni,
kedy osoba dosiahla 14. rok veku). Vnimkou je T sexulneho zneuvania (15. rok). To
znamen, e osoby mladie ako 14 rokov nie s trestne zodpovedn za konania, ktor inak
vykazuj znaky T. Osoby mladie ako 14 rokov sa mu dopusti inu inak trestnho, ktor
neme by T, kee nie s naplnen vetky znaky SPT (subjektu). Zkonodarca
neustanovuje horn vekov hranicu, od ktorej by bol trestn postih pchateov vylen.

Ak T spcha osoba mladia ako 14 rokov (malolet), nie je za T trestn zodpovedn ani po
doven 14. roku veku. Prvny poriadok umouje uloi ochrann opatrenia osobm mladm ako
14 rokov (od 12 do 14 rokov)

b/ pretnos pre trestn zodpovednos je nevyhnutn, aby pchate T bol v ase jeho
spchania pretn. TZ pojem pretnos nevymedzuje, ale uvdza kritri, za ktorch je
vylen. Zkonodarca pre vymedzenie tohto pojmu zvolil negatvny prstup, a to tm, e
vymedzuje pojem nepretnos (kto pre duevn poruchu v ase spchania inu inak trestnho
nemohol rozpozna jeho protiprvnos alebo ovlda svoje konanie, nie je za tento in trestne
zodpovedn, ak tento zkon neustanovuje inak). Nepretnos skmaj znalci. Pre nepretnos
je dleit:
as spchania inu inak trestnho osoba mus by nepretn v ase spchania inu,
duevn porucha prechodn (patologick afekt, alkoholick opojenos, patologick poruchy
spnku) alebo dlhodob charakter (schizofrnia, seniln demencia).
neschopnos rozpozna protiprvnos inu, alebo ovlda svoje konanie (ak chba len 1
zloka, ide o stav nepretnosti).

Ak pchate v dsledku nepretnosti nie je trestne zodpovedn, v prpravnom konan a v rmci

predbenho prejednania obaloby je to dvodom na zastavenie trestnho sthania a na hlavnom
pojednvan dvodom oslobodzujceho rozsudku.
Od pojmu nepretnos treba odliova stav zmenenej pretnosti, ktor nie je dvodom na
vylenie trestnej zodpovednosti. Zmenenou pretnosou sa rozumie chorobn stav, v ktorom je v
dsledku duevnej poruchy vraznejie znen rozumov alebo ovldacia schopnos.

Pretnos a vek s okolnosti vyluujce trestn zodpovednos (ak je niekto nepretn, i u

na zklade 2 znaleckch posudkov, neme by trestne zodpovedn, aj ke zavrad 6 ud; taktie
13-ron neme by prvoplatne odsden za vradu, ani ke dosiahne 18 rokov za vradu,
ktor spchal ako 13-ron nie je prvoplatne odsden).

13
Druhy subjektov
A/ Poda zujmu chrnenho zkonom:
a/ veobecn ktorkovek trestne zodpovedn FO (ktokovek, kto dovil 14. rokov),
b/ pecilny subjekt mus ma urit spsobilos alebo postavenie (svedok, verejn inite,
vojak),
c/ konkrtny vyaduje sa urit vlastnos (T vrady novonarodenho dieaa matkou
subjektom me by iba matka, ktor rod alebo porodila).

B/ Poda veku:
a/ mladistv osoby, ktor v ase spchania T dovili 14. rok a neprekroili 18. rok svojho
veku,
b/ osoby blzke veku mladistvch osoby, ktor dovili 18. rok a neprekroili 21. rok
svojho veku,
c/ dospel osoby starie ako 18 rokov, s plne trestne zodpovedn.

C/ Poda potu odsden:

a/ prvotrestan pchatelia spchali prv T,
b/ recidivisti spchali 2 alebo viac T.

D/ Poda druhu trestnej innosti:

a/ subjekty myselnho T,
b/ subjekty nedbanlivostnho T.

Osoba pchatea
TP sa na osobu pchatea pozer uie ako kriminolgia len ako trestne zodpovedn subjekt,
ako obligatrny znak skutkovej podstaty. K. sa orientuje aj na potencilnych pchateov + osoby
po vkone trestu a osoby s nvykovmi formami sprvania, prostittky at.
Osobnos
Suma vetkch psychickch osobitost vytvrajcich individualitu jednotlivca, o znamen e
jednotlivci s nezameniten, ale pritom typologicky zaraditen do tch istch skupn.

Osobnos sa sklad z 3 skupn javov:

1. psychick vlastnosti = zujmy, nadanie a temperament- menia sa v priebehu ivota
2. psychick rty = vytvraj celkov obraz osobnosti, charakter znakom charakteru je jeho
stabilita
3. formt = vek formt (vekorysos) alebo mal formt (nem ivotn obzor, ani svoje
postoje.

Typ:
urit komplex vlastnost, ktor sce necharakterizuj cel osobnos, ale s spolon
viemu potu osb
prv vytvoril typy pchateov Lombrosso.

Typolgia:
1. vsledok tdia varicii osobnost a klasifikuje psychologick typy ud. Chpe sa uie ako
klasifikcia je to druh klasifikcie, v ktorej triediacim hadiskom s stanoven osobnostn
kontanty
2. najastejie sa uvdza rozdelenie na typolgie zdrazujce:
a) prevane biologick charakteristiky osobnost pchateov (biologizujce) = patria sem terie:
- kriminlnej antropolgie , meranie lebky at.,
- najznmejm predstaviteom bol Cesare Lombrosso, ktor poda telesnch znakov 25tisc
odsdench vytvoril obraz udskho typu- rodenho zloinca lovek s malm obsahom lebky,
ustupujcim elom, vou dkou pa, silnou citlivosou na meteorologick zmeny (stigmy
degenercie). Okrem vrodench zloincoch hovoril aj o duevne chorch zloincov a zloincoch
prleitostnch + pripal aj zloiny z biedy, alkoholizmu, migrcie,
- nemeck psychiater Kretschmer vytvoril psychobiogram a vytvoril tieto typy: astenick typ
(vyia postava, zke ramen, ostr nos majetkov T), atletick typ (T sexulne a majetkov),

14
pyknick typy (mal guly podvodnci), displastick typ (abnormlne telesn vlastnosti nsiln a
mravnostn delikty),
- Gluekovci (fyzick nedostatky asto podmieuj vznik abnormlneho sprvania).
b) psychologick terie
- za rozhodujcu prinu zloinnosti povauj duevn abnormalitu prameom krimin. sprvania
je duevn konflikt,
- tieto terie maj zklad v pschoanalityckej metde rakskeho psychiatra Zigmunda Freuda
cieom je njs psychologick motivciu sprvania loveka = psychoanalza had prinu K. v
detskom veku. Zloiny s vyjadrenm konenho tdia konfliktnch a defektnch duevnch
pomerov jedinca,
- Eyseneckova teria o introvertoch a extrovertoch,
- Mareovej rozdelenie pchateov do 4 skupn: - z nich iba jedna skupina duevne chor, jedna
skupina sa odliuje od normlu radiklne, jedna len mlo a jedna vbec.

c) sociologick terie
- zkladom prin K. s faktory socilne, kultrne, hosp. a spoloensk:

1. Enricco Ferri - K. je vrazom prleitostnch, nhodnch podnetov a spoloenskho prostredia,

v ktorom pchate ije,
2. Raffaello Garofallo - nazval vedu o zloine Kriminolgiou a ako prv vytvoril pojem prirodzen
zloin- odlin od zloinu v prvnom zmysle
3. Gabriel Tardy - T vid v napodobovan (otec - syn, uite - iak),
4. Emile Durkheim - teria anmie prv teria, ktor sa zaober kriminalitou ako spolo. javom.
Anmiu povauje za stav veobecnej bezzkonnosti spolonosti. Kriminalitu povauje za jav
nevyhnutn a v podstate normlny. Cestu k zlepeniu videl v socilnych reformch,
5. Franz Liszt uvdzal ako hlavn priny K. defekty osobnosti, defekty socializcie a nedostatky
TP. Rozdelil zloincov prleitostnch, zo zvyku a tch, ktor nie s schopn npravy.

6. Objektvne znaky skutkovej podstaty trestnch inov

Objektom sa rozumej spoloensk vzahy, zujmy a hodnoty, ktorm TZ poskytuje ochranu.

Objektom je vdy zujem ttu na ochrane nieoho, nejakho spoloenskho vzahu, zujmu
spolonosti alebo stavnho zriadenia (zujem ttu na ochrane ivota a zdravia, zujem ttu na
ochrane rodiny, mldee, maloletch, mladistvch, osb blzkych veku mladistvch at.).

Druhy objektov:
A/ Z hadiska spoloenskho zujmu:
a/ veobecn (rodov, generlny) uruje v najveobecnejej rovine spoloensk vzahy a
zujmy, ktor treba chrni, a tm uruje rozsah prvnej pravy v TZ. Je formulovan
absoltne veobecne. S nm vzahy, na ochrane ktorch m zujem cel spolonos. Je
veobecn ku skupinovmu a individulnemu objektu, ktor sa od neho odvjaj. Bva
spravidla uveden v nzve hlavy,
b/ druhov (osobitn, skupinov) zoskupuje, chrni individulne objekty rovnakho druhu.
Predstavuje iriu alebo uiu skupinu prbuznch chrnench zujmov, ktor patria do istej
oblasti (zujem na ochrane ivota a zdravia, na zachovan udskej dstojnosti, na verejnom
poriadku). Niektor hlavy osobitnej asti TZ vyjadruj jeden druhov objekt T (napr. 4.
hlava T proti majetku), in ich maj viac (napr. prv hlava T proti ivotu a zdraviu).
Spravidla bva vyjadren v nadpise hlavy alebo dielu (napr. druhovm objektom 1. hlavy
osobitnej asti TZ T proti ivotu a zdraviu je ivot a zdravie ud). M vznam pre
triedenie a systematiku T,
c/ individulny (jednotliv, pecilny) zujem chrnen konkrtnym ustanovenm TZ (napr.
individulnym objektom T nedovolenho prekroenia ttnej hranice je zujem na ochrane
zemia SR). Individulny objekt je nevyhnutnm znakom kadej SPT. Meme ho vnma:
vo veobecnej rovine ide o znak SPT,
v konkrtnej rovine ide o tzv. konkrtny objekt T, ktorm je jedinen, konkrtny
spoloensk zujem, ktor bol poruen konkrtnym T. Konkrtny objekt nepatr k

15
 obligatrnym znakom a v konkrtnom prpade me chba (napr. pri pokuse na
nespsobilom predmete toku). Napr. individulnym objektom T vrady je zujem na
ochrane udskho ivota. Konkrtnym objektom T vrady je ivot osoby, ktor bola
myselne usmrten.
Urenie individulneho objektu je nevyhnutnou podmienkou sprvnej kvalifikcie T.

B/ Z hadiska poskytovanej trestnoprvnej ochrany:

a/ hlavn (primrny, priamy) najdleitejie spoloensk vzahy (zujmy), proti ktorm T
bezprostredne smeruje a ktor s chrnen prslunm ustanovenm osobitnej asti TZ
(v prpade T kladnej vrady je to udsk ivot, vlastncke vzahy pri T krdee),
b/ vedaj (sekundrny) ostatn spoloensk vzahy alebo zujmy, ktor s T postihnut
len nepriamo a ktor s chrnen prslunm ustanovenm osobitnej asti TZ a v druhom
rade (napr. v prpade krdee to me by viva rodiny pokodenho). Nepatria k znakom
SPT.

Hmotn predmet toku

S objektom SPT zko svis predmet toku. Hmotnm predmetom toku s osoby alebo veci, na
ktor pchate priamo psob, a tm zasahuje objekt T (napr. individulnym objektom T vrady je
udsk ivot, km hmotnm predmetom toku je iv lovek). Predmet toku je fakultatvnym
znakom objektvnej strnky SPT (nie kad T ho obligatrne vyaduje). Ak je vak v SPT
vslovne uveden, stva sa povinnm znakom. Niektor T nemaj predmet toku (napr. dezercia,
neoznmenie i neprekazenie T). Predmet toku m v TK vek vznam, pretoe pomha
individualizova a konkretizova T. Pojmy objekt T a predmet toku nemono stotoova.
Predmet toku nie je podstatnm znakom objektu a ani prostriedkom, ktorm bol T spchan.
Zmena na hmotnom predmete toku v podobe jeho pokodenia sa nazva inok. Rovnako ako
hmotn predmet toku aj inok je fakultatvnym znakom objektvnej strnky skutkovej podstaty
T.

Objektvna strnka skutkovej podstaty trestnho inu.

Objektvna strnka je jednm z obligatrnych znakov SPT. Prve objektvnou strnkou sa SPT
od seba najvraznejie odliuj. Preto je vemi rozmanit. Vyjadruje vonkajiu charakteristiku T.
Tvoria ju obligatrne a fakultatvne znaky.

Obligatrnymi znakmi objektvnej strnky s:

a/ konanie prejav vle trestnoprvne zodpovednho subjektu vo vonkajom svete formou

pohybu alebo zdrania sa pohybu. M 2 zloky:
a/ fyzick spova v priamom pohybe pchatea, alebo zdran sa takhoto pohybu.
Podmienkou je, aby bol ovldan vou.
b/ psychick tvor ju va. Ak pchate chce vykona urit pohyb, resp. sa ho chce zdra,
jeho konanie je riaden vou. Ak pchate vu pouije, ide o prepojenie medzi konanm
a nsledkom. Mylienka na T nie je konanm, pretoe chba prejav vle navonok, i u
pohybom alebo jeho zdranm sa. Rovnako nebude konanm telesn pohyb bez vle na jeho
uskutonenie. Me s napr. o prpady pohybu vyntenho fyzickm nsilm, vyvolanho
svalovm kom, reflexvnymi pohybmi, chorobnmi prejavmi (napr. epileptick zchvat).
Vu nemono zamiea s myselnm zavinenm, kde je va koncipovan irie, pretoe
zaha nielen samo konanie, ale aj nsledok a prinn vzah, ako aj alie svislosti
prpadu. Naopak, pri zavinen z nedbanlivosti chba va ohrozi alebo porui chrnen
zujem, pokia vak ide o samo konanie, je jeho vntornou zlokou.
Tvoria vntorn jednotu. O konanie v zmysle TP ide len vtedy, ak pohyb, resp. zdranie sa
pohybuje prejavom vle.

16
Rozliujeme 2 formy konania:
a/ priame konanie k cieu zameran a vou riaden svalov pohyb. T spchan touto
formou nazvame komisvnymi T. Tvoria viu as T obsiahnutch v osobitnej asti
TZ (napr. podplcanie, pohdanie sdom, nebezpen vyhranie a pod.),
b/ opomenutie konania zdranie sa takej innosti (fyzickho pohybu), na ktor bol subjekt
povinn. Tto povinnos vyplva:
1/ zo zkona:
z TZ vyplva naprklad povinnos poskytn osobe potrebn pomoc, prekazi T,
oznmi T,
z inch zkonov (napr. zo zkona o rodine vyplva povinnos vyivova alebo
zaopatrova odkzan osoby v prpade zanedbania povinnej vivy),
2/ z prvnych predpisov niej prvnej sily, z radnho vroku, zo zmluvy alebo
na zklade plnomocenstva, z inch okolnost.
T spchan opomenutm nazvame omisvnymi T. Opomenutie sa neviae len na T
zavinen z nedbanlivosti. Opomenutie je mon aj pri myselnch T.

b/ nsledok poruenie alebo ohrozenie zujmu chrnenho TZ (objektu T). Nsledok je niekedy
vslovne vyjadren v dispozcii trestnoprvnej normy (napr. v prpade zabitia, usmrtenia,
trestnch inov ublenia na zdrav a pod.). Poda spsobenho nsledku rozoznvame T:
1/ ohrozujce znamenaj relnu monos vzniku poruchy na objekte (napr. ohrozovanie
mravnej vchovy mldee, ohrozovanie pohlavnou chorobou a pod.),
2/ poruchov predpokladaj spsobenie poruchy na objekte, t.j. jeho pokodenie (napr.
kladn vrada, ublenie na zdrav, neoprvnen odoberanie orgnov, tkanv a buniek a
pod.).

Rozliujeme niekoko druhov nsledkov:

a/ nsledok ako sas zkladnej SPT v podobe ohrozenia alebo pokodenia
chrnenho zujmu (objektu T),
b/ a nsledok ako sas kvalifikovanej SP podmieuje pouitie vyej trestnej
sadzby. V porovnan s nsledkom je svojm rozsahom zvanej. Intenzvnejie, resp.
podstatne inak zasahuje objekt ako nsledok uveden v zkladnej SP,
c/ in obzvl zvan nsledok osobitn prpad aieho nsledku, a preto je tie
sasou kvalifikovanch SP,
d/ obzvl ak a ako napraviten nsledok nsledok alebo aj a nsledok
mimoriadne zvanho charakteru, ktor spravidla nemono napravi,
e/ kodliv nsledok nsledok, ktormu treba zamedzi alebo ho treba napravi, aby bol
pchate v dsledku innej tosti beztrestn.

c/ prinn svislos medzi konanm a nsledkom (kauzlny nexus) vntorn prepojenie

medzi konanm pchatea (svalovm pohybom subjektu) a spsobenm nsledkom. Prinou
nsledku je tak konanie, bez ktorho by nsledok nenastal. V praxi sa ako dokazuje. Pri
niektorch nedbanlivostnch T neexistuje.
Trestn zodpovednos je obmedzen len na tie nsledky, ktor pchate svojm konanm zavinil.
Zavinenie pritom mus zaha nielen nsledok, ale aj priebeh prinnej svislosti aspo vo
veobecnch rtch. Pchate je trestne zodpovedn za nsledok, ktor spsobil, len ak ho tie
zavinil. Nezavinen nsledky sa nepritaj.
Prinn svislos medzi javmi me ma charakter:
nhody je zaloen na nepredvdatenom priebehu uritho javu. Trestn zodpovednos
preto nevznik (napr. v prpade poiaru, ktor vznikol na zklade vady intalanho
materilu),
nhodilosti znamen, e urit jav za istch okolnost i podmienok me, ale nemus
prebieha uritm spsobom (napr. vzhadom na dostrel zbrane, nie je zasiahnut ciel),
nevyhnutnosti zkonite dochdza za uritch podmienok i okolnost k uritmu javu
(napr. podanie vekej dvky smrtenho jedu nevyhnutne vedie k smrti loveka).Pokia je
prinn priebeh zaloen na nevyhnutnosti, spravidla zaklad vyiu trestn zodpovednos
ako nhodilos.

Fakultatvnymi znakmi objektvnej strnky s:

a/ hmotn predmet toku zviera, ena, cudzia vec, cudzie motorov vozidlo,
b/ inok zmena na hmotnom predmete toku (napr. bodn, streln alebo trn ranu na tele
obete). inok spravidla mono vysli v istch mierach (napr. v kilogramoch, metroch, lit-
roch i v peniazoch),
17
 c/ miesto spchania T (miesto verejnosti prstupn, cudzina, priestore vojnovch operci, na
bojisku):
miesto, na ktorom pchate konal,
miesto, na ktorom nastal alebo poda predstavy pchatea mal nasta nsledok.
d/ as spchania T v SP vyjadren ojedinele (za krzovej situcie, pri prode alebo hne po
om, poas vojnovho stavu alebo vojny),
e/ spsob spchania T (verejne, so zbraou, vlmanm, sou, nsilm, s pouitm ntlaku,
opakovane).
Tieto znaky nie s nevyhnutn pre naplnenie kadej SPT. Nevyhnutnmi sa stvaj len v tch
prpadoch, ke s sasou niektorch SP, kee z inak nepovinnch znakov sa stvaj znakmi
zkonnmi, a teda povinnmi.

7. Pojem zavinenia, jeho formy. Vzah viny a zavinenia. Kontrukcia skutkovch

podstt z hadiska zavinenia, omyl v trestnom prve

Subjektvna strnka skutkovej podstaty trestnho inu

Je to vntorn strnka T, pretoe vyjadruje znaky tkajce sa psychiky pchatea. Zaha cel
pchateovu innos, ktor svis so spchanm T. Znaky subjektvnej strnky:
a/ obligatrny zavinenie.
b/ fakultatvne:
motv vntorn podnet, ktor viedol pchatea k rozhodnutiu spcha T. Motv je
poahujcou alebo priaujcou okolnosou. V niektorch prpadoch sa me sta zkon-
nm znakom a v takom prpade je obligatrny,

18
 cie (el) spchania T s cieom donti inho, aby nieo konal, opomenul alebo
strpel.

Zavinenie
Zavinenie vntorn psychick vzah pchatea k objektvnym znakom T. Zavinenie me
pociova iba FO (nie spolonos, drustvo a pod.). Formy zavinenia:
a/ myseln zavinenie zloin a obzvl zvan zloin vdy musia by myseln. mysel
me by:
priamy ( 15 psm. a) TZ) pchate chcel svojm konanm porui alebo ohrozi zujem
chrnen TZ (aj va, aj vedomos),
nepriamy ( 15 psm. b) TZ) pchate vedel, e svojm konanm me tak poruenie alebo
ohrozenie spsobi, a pre prpad, e ho spsob, bol s tm uzrozumen (aj va, aj
vedomos).
b/ zavinenie z nedbanlivosti prein je skutok, ktor je spchan z nedbanlivosti alebo me to
by aj myseln T do 5 rokov. Nedbanlivos me by:
vedom ( 16 psm. a) TZ) pchate vedel, e me svojm konanm porui alebo ohrozi
zujem chrnen TZ, ale bez primeranch dvodov sa spoliehal, e tak poruenie alebo
ohrozenie nespsob (absentuje va, vedomos nie),
nevedom ( 16 psm. b) TZ) pchate nevedel, e svojm konanm me tak poruenie
alebo ohrozenie spsobi, hoci o tom vzhadom na okolnosti a na svoje osobn pomery
vedie mal a mohol (absentuje va, aj vedomos dopravn nehody).
Ak sa na naplnenie subjektvnej strnky SPT vyaduje zavinenie z nedbanlivosti, sta aj
nevedom nedbanlivos.

Zavinenie je zaloen na 2 zlokch:

a/ intelektulnej (rozumovej) pchateova vedomos je zaloen na vnman
a predstavch. Tto vedomos sa mus tka vetkch podstatnch znakov T,
b/ vovej jej podstatou je va (chcenie), ako aj uzrozumenie (druh vle, aj ke v menej
kvantite).

Zavinenie v zkladnch SP
Kontrukcia zkladnch SPT vyplva z 17, kde je ustanoven zsada, poda ktorej pre
trestnos inu spchanho FO sa vyaduje myseln zavinenie, ak TZ vslovne neustanovuje, e
sta zavinenie z nedbanlivosti.

Eventuality kontrukcie zavinenia:

1/ zavinenie nie je vslovne uveden tak je to pri vine myselnch T (napr. pri T
nedovolenho ozbrojovania a obchodovania so zbraami, ohrozenia devzovho
hospodrstva vo vetkch takchto SP sa vyaduje myseln zavinenie,
2/ zavinenie z nedbanlivosti nedbanlivos mus by v zkladnej SP expressis verbis
uveden (kto z nedbanlivosti vyd ivotn prostredie, kto z nedbanlivosti spsob alebo
zvi veobecn nebezpeenstvo),
3/ myseln zavinenie mysel je v SP vslovne uveden (kto myselne vyd ivotn
prostredie, kto tak tajomstvo nepovolanej osobe myselne vyzrad, kto inho myselne
usmrt),
4/ slovnm spojenm v mysle alebo s myslom vyjadruje pohntku alebo cie (kto v
mysle pokodi stavn zriadenie alebo obranyschopnos SR),
5/ o aj z nedbanlivosti, alebo hoci aj z nedbanlivosti takto formulcia v SP pripa
obe formy zavinenia, to znamen, e T mono spcha bu myselne, alebo z
nedbanlivosti (kto, o aj z nedbanlivosti, spsob alebo zvi nebezpeenstvo ohrozenia
zdravia ud tm, kto sa poitm alebo aplikciou nvykovej ltky, hoci aj z nedbanlivosti).

Zavinenie v kvalifikovanch SP
Kontrukcia kvalifikovanch SPT vyplva z 18, kde je ustanoven zsada, poda ktorej ak nie
je v zkone ustanoven inak, plat zavinenie z nedbanlivosti.

Eventuality kontrukcie zavinenia:

1/ zavinenie nie je uveden sta teda nedbanlivos (napr. v SP nedovolenho preruenia
tehotenstva ... a spsob nm ak ujmu na zdrav alebo smr),
2/ slovnm spojenm v mysle (napr. v v mysle zska majetkov prospech),
3/ myseln zavinenie sa vyaduje aj v prpade, ke v SP nie je vslovne uveden, ale
z vkladu prslunho ustanovenia jednoznane vyplva, e mus s o mysel
(napr. ak je T spchan zvanejm spsobom konania, na chrnenej osobe, z osobitnho
19
 motvu, v nebezpenom zoskupen, za krzovej situcie a pod.).

Omyl v TP
Omyl nezhoda pchateovho vnmania alebo jeho predstv so skutonosou, ktor spova v tom,
e pchate si nejak skutonos vbec neuvedomil, alebo z toho, e mal o nej nesprvnu
predstavu.

Druhy omylov
1/ skutkov omyl me spova:
v nesprvnom vnman uritej skutonosti,
v nesprvnych predstavch o nej,
v nesprvnych stupkoch o vnmanch a predstavovanch skutonostiach,
a/ pozitvny skutkov omyl pchate sa mylne domnieva, e existuje skutonos, ktor
je zlokou SPT (napr. slo s osobou starou, ako si mysl). Nevyluuje trestn
zodpovednos, pchate je zodpovedn za pokus T,
b/ negatvny skutkov omyl pchate sa domnieva, e nejde o skutonos vyadovan
ako znak SP, hoci tto skutonos relne existuje (napr. platiaca osoba nevie, e platidlo,
ktor dva do obehu, je falon, alebo pchate sa mylne domnieva, e ide o jeho vec a
naklad s ou ako s vlastnou). Vyluuje trestn zodpovednos za myseln T (aj pri
vedomej nedbanlivosti).

2/ prvny omyl bezvznamn, prvne irelevantn a skutky sa posudzuj bez ohadu na

predstavy osoby, ktor sa mli. Spova:
v neznalosti ustanoven TZ,
v ich mylnom vklade,
v tom, i konanie pchatea je protiprvne,
v nesprvnych predstavch o podmienkach trestnej zodpovednosti.
a/ pozitvny prvny omyl osoba je presveden, e pcha T, ale toto konanie nie je
trestn (napr. manelsk nevera). V tomto prpade nepjde o T, kee chba
protiprvnos. Takto omyl je bezvznamn,
b/ negatvny prvny omyl pchate sa domnieva, e jeho konanie nie je T (v prpade
neoznmenia T). Tento druh prvneho omylu nevyluuje trestn zodpovednos, pretoe
neznalos zkona neospravedluje.

Osobitn druhy omylov

a/ omyl v predmete toku tok je namieren proti osobe B, postihne osobu B, pchate sa
vak domnieva, e ide o osobu A,
b/ omyl v kauzlnom priebehu tok pchatea je namieren proti osobe A, postihne vak
osobu B,
c/ osobitn prpad omylu v kauzlnom priebehu tok je namieren proti osobe A,
postihne osobu A, ale podstatne inm spsobom, ne si pchate predstavoval.

8. Nepretnos, stav zmenenej pretnosti a ich trestno-prvne dsledky otzka

. 5

9. Vvojov tdi trestnho inu

20
Z rdzo teoretickho hadiska mono hovori o nasledujcich fzach vo vvine myselnho
T:
1/ premanie o T beztrestn fza,
2/ prijatie rozhodnutia spcha T beztrestn fza, pretoe poda nho prva nikto
neme by trestne zodpovedn za mylienkov innos neprejaven navonok. Ak sa
niekto rozhodne spcha T, je to proces prebiehajci v jeho vntri, o ktorom sa okolie
nem ako dozvedie,
3/ prejavenie myslu spcha T navonok je beztrestn a na niektor vnimky pri
verblnych T, kde u samo vyjadrenie myslu spcha T, ie hrozba spchania inu,
predstavuje naplnenie SPT a konanie sa kvalifikuje ako dokonan T (vyhranie sa
policajtovi alebo inmu verejnmu initeovi),
4/ prprava,
5/ pokus,
6/ dokonan T ak s naplnen vetky znaky jeho SP vrtane uvedenho poruchovho
alebo ohrozovacieho nsledku.

Tieto vvinov fzy sa v idelnom prpade mu vyskytn vetky, alebo iba niektor z nich,
prpadne s uskutonen tak rchlo po sebe, e splvaj do 1 celku.

O vzjomnom pomere vvinovch tdi T plat, e pchateovi sa prita iba

najzvanejia forma (najbliia k jeho dokonaniu). Ak pchate in, na ktor sa pripravoval a o
ktor sa aj nespene poksil, alm konanm dokonal, bude trestn iba za dokonan in, priom
prprava a pokus s v om zahrnut a osobitne sa nepotaj. Pri vvinovch tdich plat
zsada subsidiarity.

Prprava alebo pokus nie s mon:

1/ pri nedbanlivostnch T,
2/ spravidla pri verblnych T,
3/ pri T, pri ktorch je in dokonan u v priebehu prpravy alebo pokusu (predasne
dokonan T, akm je teror, ako aj pri T, kde s SP vymedzen tak iroko, e kryj prpravu
alebo pokus),
4/ spravidla pri T, ktorch zavinenie spova v tzv. myselnom opomenut kona prikzan
innos, pretoe pchate ete me takto innos uskutoni v urenom ase, a preto
neme by trestne zodpovedn iba za mylienkov innos nekona.

Prprava na zloin
Prprava na zloin konanie, ktor spova v myselnom organizovan zloinu, zadovaovan
alebo prispsobovan prostriedkov alebo nstrojov na jeho spchanie, v spolen, zhluknut, nvode,
objednvan alebo pomoci na tak zloin alebo v inom myselnom vytvran podmienok na jeho
spchanie, ak nedolo k pokusu ani dokonaniu zloinu ( 13),
Trestnos prpravy je obmedzen iba na zloiny.

Znakmi prpravy s:
1/ mysel pripravi sa na zloin prprava je mon, pokia zkon neustanovuje nieo in,
iba pri zloinoch. Aby bola prprava trestn, je nutn preukza mysel pchatea, e sa
pripravoval na konkrtny zloin niektorou formou uvedenou v TZ,
2/ formy prpravy v zkone s uveden exemplifikatvne
a/ organizovanie zloinu,
b/ nvod na zloin,
c/ objednanie zloinu,
d/ pomoc pri prprave zloinu,
e/ spolenie,
f/ zhluknutie,
g/ zadovaovanie si prostriedkov alebo nstrojov na spchanie zloinu,
h/ prispsobovanie prostriedkov alebo nstrojov na spchanie zloinu,
i/ in myseln vytvranie podmienok na jeho spchanie.
3/ nedolo k pokusu ani k dokonaniu zloinu (zsada subsidiarity).

21
Pokus trestnho inu
Pokusom T je konanie, ktor bezprostredne smeruje k dokonaniu T, ktorho sa pchate
dopustil v mysle spcha T, ak nedolo k dokonaniu T ( 14). Na rozdiel od prpravy, pokus je
veobecnou formou trestnej innosti, to znamen, e pokia zkon neustanovuje inak, mon
je pokus kadho myselnho T.

Znakmi pokusu s:
a) pchate kon v mysle spcha T pri pokuse na rozdiel od prpravy pchate
u m mysel svojm konanm naplni vetky znaky SPT, vrtane urenho trestne
relevantnho nsledku, t.j. chce T dokona. Z toho vyplva, e pokus je mon len pri
myselnch T..
b) konanie bezprostredne smerujce k dokonaniu T,
c) nedolo k dokonaniu inu pokus je trestn do okamihu dokonania T (zsada
subsidiarity). Na rozdiel od dokonanho T, pre pokus je charakteristick predovetkm
nedostatok nsledku, ktor je povinnm znakom SPT, o ktor sa pchate poksil. Vyvolva
iba nebezpeenstvo spsobenia takhoto nsledku (napr. pri pokuse znsilnenia nedjde k
sloi, pri pokuse vrady nedjde k usmrteniu, pri pokuse majetkovho T nedjde ku kode
na majetku).
Pokus T je u podstatne bliie k dokonaniu inu ako prprava a predstavuje relne
nebezpeenstvo, e djde k ohrozeniu alebo poruche chrnenho zujmu, ktor je znakom do-
konanho T.

Poda rozsahu zaatho konania mono pokus leni aj na:

a/ ukonen pokus pchate u uskutonil cel konanie potrebn na spchanie T, a predsa
k jeho dokonaniu z objektvnych alebo subjektvnych dvodov nedolo (napr. vystrelil na
obe, ale netrafil ju, predloil na vyplatenie sfalovan stvkov tiket LOTA a pod.); v tchto
prpadoch bolo zo strany pchatea uroben vetko potrebn na spchanie T a alie
konanie u nebolo potrebn.
b/ neukonen pokus pchate uskutonil iba as konania potrebnho na dokonanie inu,
ale aby spsobil uren nsledok, mus ete v konan pokraova, inak k nsledku neme
djs (napr. obe, ktor chce umui, zviazal a zaal mui; nasypal v kuchyni do kvy jed,
ale kvu obeti ete nepodal; sna sa silou prekona odpor eny, ktor chce znsilni; zaal
vta do trezoru a pod.).

Nespsobil pokus a nespsobil prprava

V mnohch prpadoch m pchate bezprostredn mysel spcha T, ale k jeho dokonaniu
nedjde, pretoe jeho pokus bol objektvne nespsobil dokona T. V takchto prpadoch hovorme
o nespsobilej prprave alebo o nespsobilom pokuse. Pri prprave, ktor je k dokonaniu podstatne
vzdialenejia, je to vnimon, podstatne astejie sa v praxi vyskytuje nespsobil pokus. O
nespsobilom pokuse hovorme vtedy, ak:
a/ pchate svoje konanie zameral na nespsobil predmet toku, t.j. na tak, na ktorom
pchateom zaman nsledok nebolo mon spsobi. V tomto prpade ide o pokus na
nespsobilom predmete toku,
b/ pchate uskutonil pokus nespsobilmi prostriedkami.

Druhy nespsobilch pokusov:

1/ pokus na absoltne nespsobilom predmete toku kad pokus na takom predmete
toku, na ktorom za iadnych okolnost neme by dan T spchan (napr. mtvy neme
by zavraden, nepotrebuje poskytn pomoc, mtva ena neme by znsilnen a pod.),
2/ pokus na relatvne nespsobilom predmete toku pokus, ke pchate smeruje
svoje trestne relevantn konanie na tak predmet, na ktorom za inch okolnost mono T
spcha (napr. nedovolen preruenie tehotenstva na ene, ktor nebola tehotn, ale si to
iba myslela),
3/ pokus absoltne nespsobilm prostriedkom je pokus, ke pchate na dosiahnutie
svojho ciea pouije tak prostriedok (predmet, zbra, spsob), ktor za iadnych okolnost
neme spsobi relevantn nsledok (napr. osoba v mysle inho usmrti pouije za-
klnanie, osoba chce zostreli letiace dopravn lietadlo vzduchovkou). V tchto prpadoch
nevznik ani trestn zodpovednos, pretoe de facto nedolo k trestne relevantnmu
konaniu spsobilmu spsobi nsledok,
4/ pokus relatvne nespsobilm prostriedkom je pokus, ke pchate pouije za inch
okolnost funkn prostriedok, v konkrtnej situcii vak nie spsobil nsledok spsobi
22
 (napr. pouitie nefunknch nbojov alebo pokodenej strelnej zbrane). V tchto prpadoch
ide o jasn prpad pokusu T.

Trestnos prpravy a pokusu

Prprava a pokus s v zsade trestn poda trestnej sadzby toho T, ku ktormu
smerovali. Pri trestan pchatea vvinovho tdia T TZ ustanovuje urit pravidl, ktormi sa
sdy musia spravova a poda nich vymeriava trest. V zkone je zrove ustanoven monos
uloenia trestu pod doln hranicu. Ide o tieto pravidl:
1/ pri uren druhu trestu a jeho vmery sd pri prprave na zloin a pri pokuse T prihliadne aj
na to, do akej miery sa konanie pchatea priblilo k dokonaniu T, ako aj na okolnosti a
dvody, pre ktor k dokonaniu nedolo.
2/ sd me zni trest pod doln hranicu trestnej sadzby ustanovenej TZ aj vtedy, ak
odsudzuje pchatea za prpravu na zloin alebo za pokus T a ak vzhadom na povahu a
zvanos prpravy alebo pokusu sd m za to, e pouitie trestnej sadzby ustanovenej TZ
by bolo pre pchatea neprimerane prsne a na ochranu spolonosti posta aj trest
kratieho trvania.
Pri pokuse m v tomto smere pomerne vek vznam urenie, i ilo o pokus ukonen alebo
neukonen, teda i pchate vykonal vetko preto, aby nastal zaman nsledok.
Znik trestnosti prpravy a pokusu
Trestnos prpravy a pokusu zanik, ak pchate dobrovone:
a/ upustil od alieho konania smerujceho k spchaniu zloinu, resp. upustil od alieho
konania potrebnho na dokonanie T a odstrnil nebezpeenstvo, ktor vzniklo zujmu
chrnenmu TZ z podniknutej prpravy alebo pokusu, alebo
b/ urobil o prprave, resp. o pokuse T oznmenie OTK alebo PZ v ase, ke
nebezpeenstvo, ktor vzniklo chrnenmu zujmu z podniknutej prpravy alebo pokusu, sa
ete mohlo odstrni; vojak me toto oznmenie urobi aj svojmu nadriadenmu alebo
sluobnmu orgnu a osoba vo vkone TOS alebo vo vkone vzby aj prslunkovi ZVJS.

Pri beztrestnosti prpravy a pokusu treba bra do vahy tzv. kvalifikovan prpravu a
kvalifikovan pokus, kde nemono aplikova ustanovenia o zniku trestnosti prpravy a pokusu.
Ide o prpady, ke u podniknutou prpravou alebo pokusom bol spchan in dokonan T. Snaha
zabrni dokonaniu T sa me zhodnoti ako veobecne poahujca okolnos. Napr. pchate si
krdeou zabezpeil streln zbra, s ktorou chcel spcha vradu. To si napokon dobro vone
rozmyslel a zbra zahodil. Beztrestn je len pokia ide o prpravu vrady, ale krde a nedovolen
ozbrojovanie a obchodovanie so zbraami, ktor u dokonal, beztrestnmi nie s.

23
10. Okolnosti vyluujce protiprvnos, nutn obrana a krajn ndza

Me nasta situcia, ke za uritch zkonnch podmienok in, ktor inak vykazuje znaky T, je
dovolen, a preto nie je protiprvny. Takto zkonn podmienky TZ oznauje ako okolnosti
vyluujce protiprvnos inu. Prpady, ktor mono zahrn pod tento pojem, maj spolon
to, e tu chba protiprvnos inu ako 1 zo zkladnch znakov T. Pojem okolnos vyluujca
protiprvnos inu platn TZ sce pouva, ale ho nedefinuje.

Okolnosami vyluujcimi protiprvnos inu s tie okolnosti, ktor, ke nastan,

spsobuj, e in, ktor inak vykazuje znaky T (in inak trestn), nie je T, pretoe mu
chba protiprvnos. Pchate v tomto prpade nie je trestne zodpovedn. S nimi:
1/ krajn ndza ( 24), 5/ vkon prva a povinnosti ( 28),
2/ nutn obrana ( 25), 6/ shlas pokodenho ( 29),
3/ oprvnen pouitie zbrane ( 26), 7/ plnenie lohy agenta ( 30).
4/ dovolen riziko ( 27),
Nutn obrana a krajn ndza
Krajn ndza (KN) in inak trestn, ktorm niekto odvracia nebezpeenstvo priamo hroziace z-
ujmu chrnenmu tmto zkonom, nie je T. Nejde o KN:
a/ ak bolo mon nebezpeenstvo priamo hroziace zujmu chrnenmu TZ za danch okolnost
odvrti inak,
b/ ak spsoben nsledok je zjavne zvanej ako ten, ktor hrozil,
c/ ak ten, komu nebezpeenstvo priamo hrozilo, bol poda VZPP ho zna.

Objektvne podmienky konania v KN:

1/ odvracanie nebezpeenstva odvraca nebezpeenstvo je oprvnen zsadne ktokovek,
teda nielen ten, koho zujmy boli ohrozen. Priny (zdroje) nebezpeenstva mu by
vyvolan:
prrodnmi silami (napr. zemetrasenm, poiarom, povodou, bleskom, skratom
elektrickho vedenia),
psobenie strojov a mechanizmov nevyvolan a nezavinen lovekom,
udskm konanm, teda lovekom (napr. vodi zraz chodca, ktormu v dsledku zranenia
hroz smr, a treba ho urchlene dopravi do nemocnice).

24
 Nebezpeenstvo mus by skuton, nie zdanliv. Ak s podmienky KN len v
predstavch pchatea (tzv. putatvna KN) a nie s prekroen zkonn medze tejto
zdanlivej KN, neme by naplnen SP myselnho T. Nedbanlivostn T vak nie je
vylen. Ak je nebezpeenstvo vyvolan protiprvnym tokom, potom podmienky KN a NO
splvaj a ohrozen osoba sa s prihliadnutm na podmienky prpadu me rozhodn bu
pre konanie v KN, alebo pre konanie v NO (napr. v prpade lpee sa predava me
rozhodn, e vyd pchateovi trbu KN, alebo ho znekodn hmatom bojovho umenia
NO),
2/ nebezpeenstvo hroz zujmu chrnenmu TZ odvracanie hroziaceho
nebezpeenstva sa tak me tka zujmov spolonosti, ale aj jednotlivca, i u ide o
ohrozenie ivota, zdravia, slobody, majetku, dstojnosti alebo cti jednotlivca,
3/ nebezpeenstvo hroz priamo:
o prpad KN nejde, ak nebezpeenstvo u pominulo (poiar chaty ohrozujci susedn
chatu sa podarilo uhasi),
o prpad KN nejde ani vtedy, ak nebezpeenstvo hroz a v budcnosti (nebezpen
zviera, ktor majite chov v obvanej asti obce, je v klietke),
o priamo hroziace nebezpeenstvo ide vtedy, ak vvoj udalost rchlo speje k poruche
ohrozenho zujmu, alebo u nepokrauje, ale s splnen takmer vetky podmienky
potrebn na to, aby porucha chrnenho vzahu nastala (napr. potreba odviez ako
zranen osobu k lekrovi, lebo bez odbornho oetrenia jej hroz smr),
4/ nebezpeenstvo za danch okolnost nemono odvrti inak (zsada subsidiarity)
tto zsada vyjadruje potrebu, aby sa najskr vyerpali vetky in monosti na zamedzenie
hroziacemu nebezpeenstvu, samozrejme, ak to okolnosti dovouj. Poiadavka uplatnenia
zsady subsidiarity vychdza predovetkm z predpokladu, e odvracanie nebezpeenstva
sa asto dotka aj zujmu osb, ktor ho nevyvolali. Preto treba da prednos takmu od-
vrteniu nebezpeenstva, aby to nebolo na ich kor,
5/ spsoben nsledok nesmie by zjavne zvanej ako ten, ktor hrozil (zsada
proporcionality) spsoben nsledok pri dodran ostatnch podmienok KN me by aj
rovnako zvan ako ten, ktor hrozil, nesmie vak by zjavne zvanej. To znamen, e
spsoben zvanej nsledok nesmie by v hrubom nepomere k tomu, ktor hrozil,
6/ ten, komu nebezpeenstvo hroz, nie je povinn ho zna KN sa neme dovolva
ten, kto je povinn hroziace nebezpeenstvo zna (lekr, hasi, plavk, policajt pri vkone
sluby a pod.). Z hadiska tejto zsady nie je rozhodujce, i je povinn zna
nebezpeenstvo ten, kto ho odvracia, ale i je toto nebezpeenstvo povinn zna ten,
komu hroz. Ak m ohrozen povinnos nebezpeenstvo zna, nie prpustn ani pomoc v
ndzi.

Vyboenie z medz krajnej ndze (exces)

O vyboenie z medz KN ide vtedy, ak neboli splnen vetky zkonn podmienky KN, alebo
neboli splnen vo vetkch smeroch. K excesu me djs v nasledovnch situcich:
1/ spsoben nsledok bol zjavne zvanej ako ten, ktor hrozil (intenzvny exces),
2/ konanie nebolo vykonan v ase, kedy nebezpeenstvo priamo hrozilo, to znamen, e k
nemu dolo predtm alebo potom (extenzvny exces),
3/ nebezpeenstvo bolo mon odvrti inak, to znamen s menej zvanejmi nsledkami,
4/ osoba konajca v KN bola povinn nebezpeenstvo zna.
Spchanie T pri odvracan hroziaceho nebezpeenstva bez splnenia zkonnch podmienok KN je
poahujcou okolnosou.

Nutn obrana (NO) in inak trestn, ktorm niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajci tok
na zujem chrnen TZ, nie je T. Nejde o NO, ak obrana bola celkom zjavne neprimeran toku,
najm k jeho spsobu, miestu a asu, okolnostiam vzahujcim sa k osobe tonka alebo k osobe
obrancu.
V svislosti s NO zkon upravuje aj osobitn okolnos vyluujcu trestn zodpovednos ten,
kto odvracia tok pomocou NO, nebude trestne zodpovednm, ak konal v silnom rozruen
spsobenom tokom, najm v dsledku zmtku, strachu alebo zaknutia.
Namiesto akhokovek nebezpeenstva (krajn ndza) sa pri NO predpoklad tok ako myseln
protiprvne konanie loveka (tok je vlastne kvalifikovanm nebezpeenstvom).

Objektvne podmienky konania v NO:

25
 1/ odvracia sa tok na zujem chrnen TZ NO mono poui proti toku na ivot
loveka, zdravie, slobodu a majetok. Nie je vak vylen jej pouitie aj v prpade toku na
dstojnos a es. Chrnenm zujmom, proti ktormu me smerova tok, me by
zujem jednotlivca, ale chrnen s aj celospoloensk zujmy (napr. utajovan skutonos).
Za tok proti chrnenm zujmom sa povauje aj vyprovokovan tok. NO neme by
pouit v kadom prpade vyprovokovanho toku. Ak obranca kon v mysle vyprovokova
tok len preto, aby mohol v rmci konania v NO spcha proti tonkovi T, nejde o NO.
Provokcia je v takomto prpade prostriedkom spchania T,
2/ tok priamo hroz alebo trv priamo hroziacim tokom me by poda okolnost
prpadu aj vyhrka. NO vak nie je prpustn proti toku len pripravovanmu, ktor ete
nehroz bezprostredne. Zaiatok NO je spojen s okamihom, ke tok prejde do tdia
pokusu takhoto T. NO nie je prpustn ani proti u ukonenmu toku. O NO u ne-
pjde, ak napadnut be za tonkom, ktor mu spsobil ujmu na zdrav a potom sa dal na
tek,
3/ obrana mus smerova proti tonkovi ak je tonkov viac, konanie v NO je prpustn
proti ktormukovek z nich, nielen proti hlavnmu tonkovi. Postihn NO aj in osoby ako
tonka mono len za podmienok KN,
4/ obrana nesmie by celkom zjavne neprimeran toku, najm k jeho spsobu,
miestu a asu, okolnostiam vzahujcim sa na osobu tonka alebo na osobu
obrancu NO m by tak intenzvna, aby tok odvrtila, a preto me by aj draznejia
ako tok. Pri posudzovan primeranosti NO neplat proporcionalita medzi kodou hroziacou z
toku a kodou spsobenou obrancom. koda spsoben obrancom me by via ako
koda hroziaca z toku. Vrazne hrub nepomer kody hroziacej z toku a kody spsobenej
obranou vak me vies k zveru, e NO bola vo vzahu k toku celkom zjavne
neprimeran (ak majite postrel na teku zlodeja, ktor mu ukradol z dvora bicykel a ten
v dsledku toho zomrie).

Zdanliv (putatvna) nutn obrana

Ak sa niekto vzhadom na okolnosti prpadu mylne domnieva, e tok hroz, nevyluuje to trestn
zodpovednos za in spchan z nedbanlivosti, ak omyl spova v nedbanlivosti. Mu nasta 2 pr-
pady zdanlivej obrany:
a/ trestn zodpovednos nevznikne vbec, ak pjde o odvodnen omyl, ale omyl nebude
spova ani v nedbanlivosti. Omyl nebude spova v nedbanlivosti vtedy, ak obranca
nevedel, e ide o omyl a ani sa bez primeranch dvodov nespoliehal, e o omyl nejde,
alebo ak obranca nevedel, e ide o omyl, a to e nejde o omyl, ani vzhadom na okolnosti a
na svoje pomery vedie nemal a nemusel,
b/ trestn zodpovednos vznikne za nedbanlivostn T, ak pjde o odvodnen omyl, ale tento
bude spova v nedbanlivosti. Omyl bude spova v nedbanlivosti vtedy, ak sa obranca bez
primeranch dvodov spoliehal, e o omyl nejde, alebo ak obranca nevedel, e ide o omyl,
hoci to, e ide o omyl, vzhadom na okolnosti a na svoje pomery vedie mal a mohol.

Vyboenie z medz NO (exces)

O vyboenie ide vtedy ak neboli splnen vetky zkonn podmienky NO, alebo neboli splnen vo
vetkch smeroch. K excesu me djs v nasledovnch situcich :
1/ obrana bola celkom zjavne neprimeran toku (intenzvny exces),
2/ ku konaniu v NO dolo v ase, ke tok bezprostredne nehrozil alebo u netrval (extenzvny
exces).
Vyboenie z medz NO je protiprvne, a preto je trestn poda toho, ak SPT bola takm
konanm obrancu naplnen. Takto me by spchan nielen nedbanlivostn, ale aj myseln T.
11. astnctvo. Zsady pre jeho trestanie. Vysvetlenie zsad akcesority a
osamostatnenia astnctva

Trestn sinnos prpady, ke sa na T zastuje viac pchateov alebo okrem pchatea aj

alie osoby, ktor T pchatea najm myselne vyvolvaj, uahuj i podporuj jeho
spchanie, alebo uahuj pchateovi unikn trestnmu sthaniu alebo trestu.

Skutonos, e sa spchan T podiealo viac osb, zvyuje zvanos inu najm preto, lebo to
bva spravidla spojen s organizovanmi druhmi kriminality. Trestn innos, ktor sa spja s
organizovanou kriminalitou, najastejie zaha vrady na objednvku, drogov kriminalitu,

26
obchodovanie s umi, vydierask nosy, lpee, vydieranie, hrub ntlak, majetkov a
ekonomick kriminalitu, legalizciu prjmu z trestnej innosti.

Formy trestnej sinnosti mono rozdeli do 4 skupn:

1/ astnctvo myseln as viacerch osb na trestnom ine, ktor je namieren proti
uritmu konkrtnemu chrnenmu zujmu a sleduje sa ou ten ist nsledok. Trestn
prvo rozliuje astnctvo:
v uom zmysle, t.j. organiztor, nvodca, objednvate a pomocnk,
v irom zmysle, t.j. okrem organiztora, nvodcu, objednvatea a pomocnka sem patr
aj spolupchate.
2/ kolektvne formy prpravy na zloin organizovanie zloinu, nvod, objednvanie
pomoc, spolenie, zhluknutie,
3/ formy trestnej sinnosti upraven v osobitnej asti TZ maj povahu samostatnch
T. V osobitnej asti s upraven nasledovn formy trestnej sinnosti:
podielnictvo (231, 232),
legalizcia prjmu z trestnej innosti ( 233, 234),
zaloenie, zosnovanie a podporovanie zloineckej skupiny ( 296),
zaloenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny ( 297),
podnecovanie ( 337),
schvaovanie trestnho inu ( 338),
nadrovanie ( 339),
neoznmenie trestnho inu ( 341),
neprekazenie trestnho inu ( 340),
marenie vkonu radnho rozhodnutia [ 348 ods. 2 psm. b)],
podnecovanie k nrodnostnej, rasovej a etnickej nenvisti ( 424 ods. 2).
4/ alie SP, pri ktorch sa trestn sinnos posudzuje ako okolnos podmieujca
pouitie vyej trestnej sadzby; v SP je vyjadren nasledovnmi slovami:
s najmenej 2 osobami (napr. poruovanie domovej slobody),
tak in zorganizuje (napr. krde),
ak spcha in ako len organizovanej skupiny,
v nebezpenom zoskupen, resp. ako len nebezpenho zoskupenia (napr. kladn
vrada).

astnctvo
Charakteristick rty astnctva:
a/ myseln as viacerch osb na T astnctvo je pri T zavinench z nedbanlivosti
vylen. astnctvo predpoklad mysel vzahujci sa na konanie pchatea,
b/ je namieren proti tomu istmu chrnenmu objektu astnctvo sa vzahuje na
konkrtny T, a preto je u zrejm, ak chrnen spoloensk vzah sa uvedenm T naru
alebo ohroz (napr. ivot, majetok, stavn zriadenie a pod.),
c/ sleduje sa nm ten ist nsledok vzhadom na to, e T je u konkrtne uren,
astnk a pchate u maj predstavu o spsobenom nsledku (napr. usmrtenie osoby,
zskanie dispozcie vecou a pod.),
d/ tto as nie je priama intitt astnctva dovouje primerane postihn formy
trestnej sinnosti takch osb, ktor sa na T podieaj rozhodujcim spsobom bez toho,
aby sa na T podieali priamo ako spolupchatelia,
e/ medzi konanm pchatea a astnka je vak urit svislos zodpovednos
astnka je predovetkm podmienen existenciou prinnho vzahu medzi konanm
astnka a konanm pchatea (inom, na ktorom sa astnk zastuje). Ak medzi tmi to
konaniami prinn vzah chba, neme s o astnctvo,
f/ astnkom na dokonanom trestnom ine me by len ten, kto nie je pchateom
alebo spolupchateom toho istho T spolupchatestvo je vyou formou trestnej
sinnosti a zaha aj formy astnctva. Preto je vylen sasn postih za zvanejiu
formu trestnej sinnosti (pchatestvo, spolupchatestvo) a zrove aj za menej zvan
formu (organiztorstvo, nvod, objednvanie a pomoc),
g/ dolo aspo k pokusu alebo dokonanmu T T mus dospie aspo do tdia pokusu
a konania sa mus dopusti trestne zodpovedn pchate. astnctvo na ine, ktor
neprekro tdium prpravy, sa me postihn iba ako prprava na zloin, a ak by osoba
organizovala, navdzala, objednvala alebo inmu pomhala pri prprave na zloin, mohlo
by s o jednotliv formy prpravy na zloin.

Formy astnctva

27
 Medzi formy astnctva na T patr organiztor, nvodca, objednvate a pomocnk. Ak sa
astnk na tom istom T zastuje viacermi formami, postihne sa len za najzvanejiu z nich.
Vyia forma astnctva zaha niie formy.
A/ organiztor ten, kto myselne zosnoval alebo riadil spchanie T. Je nm osoba, ktor je ini-
citorom T, vyhadva osoby, ktor by boli ochotn T spcha, a poveruje ich lohami.
Organiztorstvo mus smerova vdy ku konkrtnemu T aspo v hlavnch rtch. Ak nedolo
k pokusu T, me by organiztor zodpovedn za prpravu na zloin napr. osoba X naplnuje
krde peanej hotovosti v banke, priom si zabezpe pln budovy, pecialistov na trezory
a bezpenostn systmy, osoby, ktor uveden krde vykonaj, a rozdel im jednotliv lohy
neme by teda postihnut ako pchate T krdee, ale ako organiztor. Za zosnovanie sa
povauje innos, ktor spova v iniciovan dohody o spchan T, vo vytvoren plnu na jeho
spchanie, vo vyhadvan osb podieajcich sa na T, rozdelen loh at. Za riadenie sa
povauj kony, ktor spovaj v usmerovan vetkch osb podieajcich sa na T,
vydvanie konkrtnych pokynov jednotlivm osobm, vyadovanie ich splnenia a pod.
Organiztorstvo je vyou formou trestnej sinnosti, akmi s nvod, objednanie a pomoc ak
sa organiztor zastnil na T ako organiztor aj ako pchate (spolupchate), nepostihne sa
za obe, ale prita sa mu veobecne priaujca okolnos spchal T ako organiztor,
B/ nvodca ten, kto myselne inho naviedol na spchanie T. Navdzanm sa rozumie tak
psobenie na in osobu, cieom ktorho je tto osobu presvedi, aby spchala T. O
astnctvo formou nvodu pjde, podobne ako pri organiztorovi, a vtedy, ak T dospel
aspo do tdia pokusu. V opanom prpade by mohlo s o nvod ako formu prpravy na
zloin. Formy nvodu zkon nevymedzuje, mu by rzne napr. prehovranie, pouovanie,
presviedanie, rada, rozkaz, dohoda za odmenu, hrozba a pod. Nvod me by uskutonen
stne, psomne, gestom alebo inm spsobom, ale mus vdy smerova voi konkrtnej osobe
a ku konkrtnemu individulnemu T, priom T mus by uren aspo v hrubch rtch (napr.
okolnosti miesta, asu, predmetu toku, spsob vykonania). Od nvodu treba rozliova
podnecovanie (337 TZ), ktor na rozdiel od nvodu nesmeruje ku konkrtnej osobe, ale je
prednesen verejne podnecovanie nie je obmedzen len na T4, ale aj na hromadn
nesplnenie dleitej povinnosti uloenej zkonom, alebo na zvan poruovanie verejnho
poriadku. Od nvodu je potrebn odliova pomoc na spchanie trestnho inu nvod sa od
pomoci odliuje tm, e naveden ete nie je rozhodnut spcha T,
C/ objednvate ten, kto poiadal inho, aby spchal T,
D/ pomocnk ten, kto poskytol inmu pomoc na spchanie T, najm zadovenm
prostriedkov, odstrnenm prekok, radou, utvrdzovanm v predsavzat, subom pomc po T.
Je to osoba, ktor podporuje hlavnho pchatea ete pred spchanm T. Formy pomoci
uvdza zkon demontratvne, a teda rozliujeme pomoc:
fyzick, najm zadovenie prostriedkov, odstrnenie prekok,
psychick, najm radou, utvrdzovanm v predsavzat, subom pomc po ine.
V konkrtnom prpade asto obidve formy pomoci vystupuj spolone a najm psychick pomoc
sa v praxi chpe iroko. Prtomnos na mieste inu alebo doprovod pchatea na miesto inu
neme povaova za astnctvo formou pomoci. Pomoc me ma formu
konania napr. odstrnenie prekok, zadovenie nstrojov na spchanie inu,
zdrania sa konania (opomenutia) napr. sbs-kar v banke po skonen otvracch hodn
myselne zabudne zapn poplan zariadenie.
Zsadn rozdiel medzi spolupchateom a pomocnkom spova v tom, e pomocnk
nenapa znaky skutkovej podstaty hlavnho trestnho inu, ale len vytvra podmienky, ktor
s potrebn na jeho spchanie, a jeho konanie nie je sasou konania bezprostredne
smerujceho k spchaniu T.

Trestnos astnctva
Na trestn zodpovednos a trestnos astnka sa pouij ustanovenia o trestnej zodpovednosti
pchatea, ak TZ nestanovuje inak ( 21 ods. 2). Z takejto kontrukcie vyplva, e trestnos
astnctva sa posudzuje poda 2 zsad:
1/ poda zsady zvislosti (akcesority) trestnos astnka je zvisl od trestnej
zodpovednosti pchatea. Poda zsady akcesority sa organiztor, nvodca, objednvate alebo
pomocnk posudzuj len vtedy, ak pchate trestn in dokonal alebo sa o poksil. Znik
trestnosti inu hlavnho pchatea (napr. dobrovonm upustenm od alieho konania
potrebnho na dokonanie T, innou tosou, premlanm trestnho sthania, nie je
prekkou trestnosti astnka, pretoe tento znik nemen astnctvo na prpravu. Zsada
akcesority vak neplat absoltne pri urovan druhu trestu a jeho vmery sd prihliadne
u organiztora, nvodcu, pomocnka a objednvatea aj na vznam a povahu ich asti na
spchanom trestnom ine,

28
2/ poda zsady samostatnosti znamen nezvislos astnctva a jeho trestnosti od
hlavnho T. Zsada samostatnosti sa pouije v prpade, ak T hlavnho pchatea nedospel
aspo do tdia pokusu. V takomto prpade me by organiztor, nvodca, objednvate a
pomocnk zodpovedn za prpravu na zloin. Zsada samostatnosti sa uplatuje aj v prpade
vyboenia, tzv. excesu (excesu mandati), ku ktormu me djs tak na strane astnka,
ako aj na strane hlavnho pchatea. Plat zsada, e kad astnk zodpoved len za tie
nsledky, ktor zavinil. V prpade, ak v dsledku excesu dolo na strane pchatea k spchaniu
aieho T ne toho, ku ktormu astnctvo smerovalo, nvodca zodpoved len za in, na
ktor navdzal plat to aj opane.
Tieto pojmy vak TZ nepouva, pouva ich len teria trestnho prva. Tieto zsady sa v
trestnom prve neuplatuj izolovane.

Znik trestnosti astnctva

V TZ nie je osobitne upraven znik trestnosti astnctva. Preto sa znik trestnosti astnka
posudzuje analogicky poda ustanoven o zniku trestnosti pokusu trestnho inu ( 14 ods. 3),
resp. o zniku trestnosti prpravy na zloin ( 13 ods. 3).

Zdanliv trestn sinnos

V prpade, ak chba niektor z pojmovch znakov trestnej sinnosti, nejde o trestn sinnos,
ale o zdanliv trestn sinnos. Pri zdanlivej trestnej sinnosti sa na uritom konan zastuje
jednak subjekt trestne zodpovedn a jednak osoba trestne nezodpovedn, alebo aj dva trestne
zodpovedn subjekty, avak chba znak subjektvnej strnky, e ide o spolon konanie. Medzi
veobecn formy zdanlivej trestnej sinnosti mono zaradi:
1. zdanliv spolupchatestvo pchate spcha T s osobou pre nedostatok veku trestne
nezodpovednou,
2. sben pchatestvo prpad, ke boli znaky SPT naplnen prostrednctvom viacerch
osb, avak chbal pri tom ich spolon mysel, e in pchaj spolonm konanm (nejde
o spolupchatestvo, ke pchatelia sbene toia proti tomu istmu predmetu toku, ale
kad z nich sleduje in zmer,
3. postupn pchatestvo rozumie sa nm situcia, ke s znaky SPT naplnen konanm
dvoch osb bez vzjomnej dohody, resp. bez toho, aby tieto dve osoby o sebe vedeli,
4. nepriame pchatestvo nepriamy pchate je ten, kto na spchanie T myselne
pouije in osobu ako iv nstroj,
5. zdanliv astnctvo spova v tom, e osoba trestne nezodpovedn navdza na T
osobu trestne zodpovedn alebo jej v tom pomha.

Formy zdanlivej trestnej sinnosti upraven v osobitnej asti TZ

Maj prednostn postavenie pred veobecnmi formami za kadch okolnost. S v podstate
legislatvnou reakciou na potrebu kriminalizova urit protispoloensk konania. TZ v osobitnej
asti obsahuje nasledovn trestn iny, ktor svojou formulciou zjavne pripomnaj trestn
sinnos a v skutkovch podstatch s vyjadren uritmi slovami (napr. pri nedovolenom
preruen tehotenstva navedie na, pri prevdzastve organizuje nedovolen prekroenie
ttnej hranice, alebo v om pomha, pri kupliarstve pohne, zvedie, na vykonvanie
prostitcie).

29
12. Znik trestnosti a trestu

Dvody zniku trestnosti s v TZ presne uren okolnosti, ktor nastali po spchan T, ale skr,
ako sa o om prvoplatne rozhodlo a ktorch nsledkom je znik prva ttu trestne stha a
potresta pchatea T. K dvodom zniku trestnosti sa prihliada z radnej povinnosti. Ak teda
takto okolnosti nastan, spravidla nemono v TK pokraova a ak u bolo zaat, mus by
zastaven. Ak TK nebolo zaat, pri existencii tchto okolnost sa trestn sthanie ani nezane. V
trestnom sthan, ktor bolo zastaven z dvodu premlania, sa vak pokrauje, ak obvinen do 3
dn odvtedy, o mu bolo uznesenie o zastaven trestnho sthania oznmen, vyhlsi, e na
prejednan veci trv.
Tieto okolnosti automaticky ved k zniku tzv. trestnoprvneho vzahu, ktor medzi pchateom a
ttom vznikol okamihom spchania T.

Medzi tieto okolnosti patria:

1/ zmena zkona ( 84),
2/ inn tos ( 85 a 86),
3/ premlanie trestnho sthania ( 87 a 88), u mladistvch 96.
4/ smr pchatea, ktor je uveden ako 1 z dvodov neprpustnosti trestnho sthania ( 9 TP).
Zmena zkona
Trestnos inu, ktor mal v ase spchania znaky niektorho T uvedenho v osobitnej asti TZ,
zanik, ak neskor zkon ustanov, e tento in nie je T (napr. v pojme mal koda sa terajch 8
000 Sk nahrad sumou 9 000 Sk. Od innosti takejto zmeny vetky dosia prvoplatne
nerozhodnut T, ktor maj v SP tento prvok, sa bud do sumy nepresahujcej 9 000 Sk
povaova iba za priestupky, napriek tomu, e v ase ich spchania ilo o T). Ide o uzkonenie
retroaktivity zkona v prospech pchatea T.

inn tos
Veobecn inn tos ( 85)
Podmienky innej tosti:
1/ mus s o taxatvne vymenovan T ( 85) (napr. T renia nebezpenej udskej
nkazlivej choroby, brania rukojemnka, legalizcie prjmu z trestnej innosti, pokodzovania
finannch zujmov ES, ohrozenia obchodnho, bankovho a daovho tajomstva,
veobecnho ohrozenia, vlastizrady, kladov proti SR, teroru, zkodnctva, sabote,
vyzvedastva, ohrozenia utajovanej skutonosti, vzbury vzov, genocdia, terorizmu).
2/ mus s o dokonan T. Tento druh zniku trestnosti je mon iba po dokonan T.
Podmienkou tchto prpadov innej tosti je, e T, ktorch trestnos m zanikn, museli
dospie do tdia dokonanho T. Znik trestnosti prpravy na zloin a pokusu T je
upraven v inch ustanoveniach TZ.
3/ pchate dobrovone:
a/ zamedzil alebo napravil kodliv nsledok T, alebo
b/ urobil o T oznmenie v ase, ke sa kodlivmu nsledku T mohlo ete zabrni;
oznmenie treba urobi OTK alebo PZ, vojak me toto oznmenie urobi aj svojmu
nadriadenmu alebo sluobnmu orgnu a osoba vo vkone TOS alebo vo vkone vzby
aj prslunkovi ZVJS.

Osobitn ustanovenia o innej tosti ( 86)

Zkon ustanovuje aj pecilne podmienky, ktor musia by splnen, aby k zniku trestnosti
takhoto T mohlo djs. Osobitn formy innej tosti s upraven nasledovne:

30
 a/ trestnos zanedbania povinnej vivy zanik, ak T nemal trvalo nepriazniv nsledky
a pchate svoju povinnos dodatone splnil skr, ne sa sd odobral na zveren poradu,
b/ trestnos zanedbania povinnej vivy zanik aj vtedy, ak rad prce, socilnych vec a
rodiny poskytol oprvnenmu nhradn vivn poda osobitho predpisu v plnej vke
poda rozhodnutia sdu o vivnom, ak T nemal trvalo nepriazniv nsledky a pchate
PSVaR uhradil nhradu za poskytnut nhradn vivn skr, ne sa sd odobral na z-
veren poradu,
c/ trestnos nevyplatenia mzdy a odstupnho zanik, ak T nemal trvalo nepriazniv
nsledky a pchate svoju povinnos dodatone splnil najneskr do 60 dn od dokonania T,
d/ trestnos neodvedenia dane a poistnho alebo nezaplatenia dane zanik, ak
splatn da a jej prsluenstvo alebo poistn boli dodatone zaplaten najneskr v de
nasledujci po dni, ke sa pchate po skonen jeho vyetrovania mohol oboznmi s jeho
vsledkami,
e/ trestnos zaloenia, zosnovania a podporovania zloineckej alebo teroristickej
skupiny zanik, ak pchate urobil dobrovone oznmenie OTK alebo PZ o zloineckej
skupine alebo teroristickej skupine a o jej innosti v ase, ke nebezpeenstvo, ktor hrozilo
z jej alej innosti, sa mohlo ete odstrni; vojak me toto oznmenie urobi aj svojmu
nadriadenmu alebo sluobnmu orgnu a osoba vo vkone TOS alebo vo vkone vzby aj
prslunkovi ZVJS,
f/ trestnos podplcania a nepriamej korupcie zanik, ak pchate platok poskytol
alebo sbil len preto, lebo bol o to poiadan, a urobil o tom dobrovone bez odkladu
oznmenie OTK alebo PZ; vojak me toto oznmenie urobi aj svojmu nadriadenmu
alebo sluobnmu orgnu a osoba vo vkone TOS alebo vo vkone vzby aj prslunkovi
ZVJS. Neme by beztrestn tak osoba, ktor sama platok ponkne (s vnimkou agenta).

Premlanie trestnho sthania

Pri premlan trestnho sthania zanik trestnos inu uplynutm asu ustanovenho v zkone a
tka sa vetkch T uvedench v TZ, s vnimkou tch, ktor s uveden v 88. Po uplynut
ustanovenho asu konanie zostva T, ale zanik prvo ttu na jeho trestn sthanie. K tomuto
druhu zniku trestnosti dochdza objektvne. Na premlaciu dobu sd prihliada z radnej
povinnosti.

Doba premlania zana plyn nasledujci de po dokonan alebo ukonen trestnej innosti
1/ Premlacie doby pri zloinoch s:
a/ 30 rokov, ak ide o zloin, za ktor TZ dovouje uloi TOS na doivotie,
b/ 20 rokov, ak ide o zloin, za ktor TZ dovouje uloi TOS s hornou hranicou trestnej
sadzby najmenej 10 rokov,
c/ 10 rokov, ak ide o ostatn zloiny.
2/ Premlacie doby pri preinoch s:
a/ 5 rokov, ak ide o prein, za ktor TZ dovouje uloi TOS s hornou hranicou trestnej
sadzby najmenej 3 roky,
b/ 3 roky pri ostatnch preinoch.
3/ U mladistvch pchateov platia nasledovn premlacie doby:
a/ 10 rokov, ak ide o T, za ktor tento zkon ustanovuje TOS na doivotie,
b/ 5 rokov, ak je horn hranica sadzby TOS najmenej 10 rokov,
c/ 3 roky pri ostatnch T (menej zvanch).
Zastavenie premlania trestnho sthania (tzv. spovanie premlania) znamen, e v priebehu
premlacej doby sa vyskytla prekka, pre ktor premlacia doba neplynie, a doba, po ktor
prekka existuje, sa do doby premlania nezapotava. Po odpadnut prekky plynutie premlacej
doby pokrauje.
Do premlacej doby sa nezapotava:
a/ doba, po ktor nebolo mon pchatea postavi pred sd pre zkonn prekku
diplomatick imunity a vsady, mandt poslanca. Zkonnou prekkou je aj okolnos, e o
skutku sa u prvoplatne rozhodlo a znovu o om kona mono a po prvoplatnosti
rozhodnutia vydanho v mimoriadnom opravnom konan, ktorm sa zruuje pvodn
rozhodnutie (zsada ne bis in idem). V tomto prpade je premlanie zastaven (spova), a
to od prvoplatnosti pvodnho rozhodnutia do jeho prvoplatnho zruenia.
b/ doba, po ktor sa pchate zdriaval v cudzine s myslom vyhn sa trestnmu
sthaniu in pobyt v cudzine (napr. pracovn, tudijn a pod.), bez myslu vyhn sa
31
 trestnmu sthaniu, na rozdiel od predchdzajcej prvnej pravy, nespsobuje zastavenie
premlania trestnho sthania.
c/ skobn doba podmienenho zastavenia trestnho sthania TP umouje
podmienene zastavi trestn sthanie. Poas urench skobnch db (1 a 5 rokov; 2 a
10 rokov) pchateovi premlacia doba neplynie.
d/ doba, po ktor bolo doasne odloen vznesenie obvinenia od prvoplatnosti
uznesenia o doasnom odloen vznesenia obvinenia sa plynutie premlacej doby zastavuje
(spova).
e/ doba, po ktor bolo preruen trestn sthanie ak pchatea nemono pre zvan
psychick alebo duevn chorobu, ktor nastala po ine, postavi pred sd.

Plynutie premlacej doby sa zastavuje od prvoplatnosti rozhodnutia OTK alebo sdu o

preruen trestnho sthania konkrtnej osoby a do doby pokraovania v trestnom sthan. Pri tzv.
preruen trestnho sthania proti neznmemu nenastvaj inky zastavenia premlacej doby a
skutonmu pchateovi premlacia doba plynie naalej.
Premlacia doba spova aj v prpade fakultatvneho preruenia trestnho sthania.

Preruenie premlania trestnho sthania m za nsledok, e doteraz uplynut premlacia doba,

ktor plynula od spchania inu, sa preru, m sa vlastne anuluje a neberie sa na u viac zrete.
Zrove zana plyn nov premlacia doba, ktorej dka bude rovnak ako pvodn.

Premlanie trestnho sthania sa preruuje v nasledovnch prpadoch:

a/ vznesenm obvinenia pre T o ktorho premlanie ide, ako aj po om nasledujcimi
konmi OTK, sudcu pre prpravn konanie alebo sdu smerujcimi k trestnmu sthaniu
pchatea,
b/ ak pchate v premlacej dobe spchal myseln T ak pchate spcha
nedbanlivostn T, nem to vplyv na plynutie premlacej doby, priom nezle na tom, e
tento nov T je podstatne zvanej, ako bol pvodn. Rozhodujca je forma zavinenia pri
alom T.

Vylenie premlania. V ustanoven 88 s vymenovan T, ktor sa nepremlia nikdy, a preto

je pri nich absoltne vylen znik trestnosti uplynutm asu. V tchto prpadoch zujem
spolonosti na potrestan pchateov uvedench T sa ani uplynutm asu nezoslabuje, ale naalej
trv. Nepremlatenos trestnej innosti v uvedench prpadoch je obsiahnut v medzinrodnom
zvzku, ktor je povinn SR dodriava.
Uplynutm premlacej doby nezanik trestnos T uvedench 12 osobitnej asti TZ,
okrem T podpory a propagcie skupn smerujcich k potlaeniu zkladnch prv a slobd a T
podnecovania k nrodnostnej, rasovej alebo etnickej nenvisti.

Znik trestnosti na zklade osobitnho zkona

Vnimone existuje monos zniku trestnosti pre presne uren prpad ad hoc (napr. pre
konkrtny T, ktor u bol spchan, a to na zklade tzv. generlneho pardonu). Ide o prpad, ke v
zkone (spravidla inom ako v TZ) je ustanoven, e osoby, ktor sa konkrtneho presne urenho
T dopustili pred innosou tohto zkona, sa bud povaova za beztrestn. Spravidla je to
podmienen vykonanm uritho konania, ktor spsob uveden beztrestnos. Napr. takto
rieenie sa prijalo pokia ide o pchateov nedovolenho ozbrojovania, ktor mali monos zbavi sa
trestnej zodpovednosti za tento in, ak do uritho, v zkone ustanovenho termnu odovzdaj
neleglne dran streln zbra (zbraov amnestia zkon o strelnch zbraniach a strelive).

Smr pchatea
Trestnos T automaticky zanik biologickou smrou pchatea, pretoe trestn
zodpovednos je zaloen na princpe individulnej trestnej zodpovednosti pchatea, ktor
iadnym spsobom nemono prena na in osoby (nemono ju dedi, darova a pod.). Trestn
postih, prpadne potrestanie mtveho je nerelne. Po smrti pchatea, o ktorej OTK vedia,
nemono zaa trestn sthanie, a ak u trestn sthanie bolo zaat, mus by zastaven.

Dvody zniku trestu

Znik trestu
Dvodom zniku trestu s okolnosti, ktor nastali a po prvoplatnosti rozsudku sdu, ktorm
bol uloen trest, a ktor spsobuj, e uloen trest nemono vykona. Na znik trestu sa prihliada
z radnej povinnosti (ex offo).

32
Dvody zniku trestu:
A/ odpustenie alebo zmiernenie trestu trest sa nevykon, ak ho prezident SR na zklade
svojho prva odpa tresty odsdenmu odpustil. To sa vak nevzahuje na in tresty, ak boli
pchateovi uloen popri sebe a ostali rozhodnutm prezidenta SR nedotknut. Vo veobecnosti
prezident me udeli milos (ako omilostenie individulne urenej osoby) alebo amnestiu
(ako generlne omilostenie individulne neurenho potu osb) v 3 formch:
1/ vo forme abolcie prezident me nariadi, aby sa TK nezanalo, alebo ak sa u zaalo,
aby sa v om nepokraovalo,
2/ vo forme agracicie prezident touto formou odpa alebo zmieruje tresty uloen
trestnmi sdmi,
3/ vo forme rehabilitcie prezident touto formou zahldza inky trestov uloench sdmi.
V sasnosti m prezident SR len prvo odpa a zmierova tresty uloen sdmi v TK a
zahldza odsdenie formou individulnej milosti alebo amnestie. Agraciada sa nevzahuje na v-
kon ochrannch opatren. Konanie o udelen milosti upravuje TP.

B/ Premlanie vkonu trestu znamen, e po uplynut premlacej doby nemono uloen trest
vykona. Materilne dvody na premlanie vkonu trestu s podobn ako materilne dvody na
premlanie trestnho sthania, pretoe len trest, ktor je vasn uloen a vasn vykonan,
me splni svoj el. Okrem toho, ak pchate v premlacej dobe nespchal myseln T, je
zrejm, e sa polepil a vkon trestu u nie je potrebn. Uloen trest nemono vykona po
uplynut premlacej doby, ktor je:
a/ 20 rokov, ak ide o odsdenie na TOSD,
b/ 15 rokov, ak ide o odsdenie na TOS prevyujci 10 rokov,
c/ 10 rokov, ak ide o odsdenie na TOS najmenej na 5 rokov,
d/ 5 rokov pri odsden na in trest.

Premlacia doba zana plyn od prvoplatnosti rozsudku a pri podmienenom odsden,

podmienenom odsden s dohadom, podmienenom prepusten alebo podmienenom prepusten
s dohadom prvoplatnosou rozhodnutia o tom, e sa trest vykon. Do premlacej doby sa
nezapotava doba, po ktor nebolo mon trest vykona prelo, lebo odsden sa zdriaval v
cudzine s myslom vyhn sa trestu, alebo bol na om vykonvan TOS. Premlanie vkonu
trestu sa preruuje, ak:
a/ sd urobil opatrenie smerujce k vkonu trestu, o ktorho premlanie ide, alebo
b/ odsden spchal v premlacej dobe myseln T.
Preruenm premlania sa zana nov premlacia doba.

Vkon trestu uloenho pre T uveden v 12. hlave osobitnej asti TZ sa nepremluje, okrem
T podpory a propagcie skupn smerujcich k potlaeniu zkladnch prv a slobd, hanobenia
nroda, rasy a presvedenia a podnecovaniu k nrodnostnej, rasovej a etnickej nenvisti.
Premlanie vkonu trestu prepadnutia majetku je vylen, pretoe, majetok, ktor prepadol v
prospech ttu, prechdza do vlastnctva ttu dom prvoplatnosti rozsudku. Pri mladistvom platia
osobitn podmienky na premlanie vkonu trestu.

C/ smr pchatea zanik prvo na vkon trestu, ktor bol uloen prvoplatnm rozhodnutm
sdu.

33
13. Ukladanie a vkon trestov nespojench s odatm slobody

Zsady ukladania trestov

Zsady vyplvaj z stavy, medzinrodnch dohovorov, ktormi je SR viazan, a z TZ. V TZ s
vyjadren najm v 34. Poda 34 TZ Trest m zabezpei ochranu spolonosti pred
pchateom tm, e mu zabrni v pchan alej trestnej innosti a vytvor podmienky
na jeho vchovu k tomu, aby viedol riadny ivot a sasne inch odrad od pchania
trestnch inov trest zrove vyjadruje morlne odsdenie pchatea spolonosou.

Zsada nulla poena sine lege (zkonnosti trestu) pchateovi me by uloen iba trest
uveden v TZ innom v ase spchania T a v rozmedz, ktor zkon ustanovuje. Neskor zkon
sa me poui len vtedy, ak je to pre pchatea priaznivejie. Sd neme uloi trest, ktor TZ
nepozn, ani v rozsahu, ktor prekrauje najvyiu, resp. najniiu hranicu dovolenej trestnej
sadzby.

34
Zsada personality trestu je uritm ekvivalentom zsady individulnej trestnej zodpovednosti
FO. Obsahom tejto zsady je poiadavka, aby trest poda monost postihoval len jeho pchatea
(mal o najmen vplyv na jeho rodinu a jemu blzke osoby). V niektorch prpadoch sa vak tomu
ned vyhn. Tieto dopady (napr. odlenie pchatea pri nepodmienenom TOS, znenie
ekonomickho tandardu rodiny pri uloen peanho trestu) vak nie s v rozpore s touto
zsadou. Ned sa celkom vyli, aby trest nepriamo spsobil ujmu aj na a prvach inch osb
(napr. prbuznch, lenov rodiny a pod.). Ujma vak neme by cieom trestania, ale len
prostriedkom na dosiahnutie elu trestu.

Zsada nezluitenosti uritch druhov trestov m vyli neopodstatnen kumulovanie

trestov rovnakej alebo podobnej povahy u 1 pchatea T. Popri sebe nemono uloi trest:
a/ odatia slobody a domceho vzenia,
b/ odatia slobody a povinnej prce,
c/ pean a trest prepadnutia majetku,
d/ prepadnutia veci a trest prepadnutia majetku,
e/ zkazu pobytu a trest vyhostenia.

Zsada ne bis in idem nie 2-krt v tej istej veci. Pchate me by za naplnenie uritho znaku
SP potrestan iba raz. Ak je nejak skutonos znakom zkladnej SPT, neme sa pri vmere
trestu hodnoti aj ako veobecn priaujca okolnos alebo okolnos podmieujca pouitie vyej
trestnej sadzby. Ke je urit okolnos zkonnm znakom T napr. krdee vlmanm, pchateovi
nemono zrove prita vlmanie aj ako priaujcu okolnos zvanejm spsobom konania. Na
okolnos, ktor je zkonnm znakom formy astnctva, nemono pri ukladan trestu prihliada ako
na veobecn priaujcu okolnos.

Zsada humnnosti trestu vo vkone trestu sa repektuje dstojnos osobnosti odsdenho,

odsden nesmie by podroben krutmu, neudskmu i poniujcemu zaobchdzaniu alebo
trestaniu. Humnnos trestu sa prejavuje tak, e v roku 1990 bol zruen trest smrti a nahradil ho
TOS na doivotie, nov TZ zaviedol urit alternatvy nepodmienenho TOS, ktor sa maj
uklada, ak na npravu pchatea nie je nevyhnutn vkon TOS (trest domceho vzenia, trest
povinnej prce, podmienen odklad TOS s probanm dohadom).

Zsada spravodlivosti trestu spravodlivos trestu vak zvis od:

a/ elu trestu ochrana spolonosti pred T. Aby bol trest spravodliv, nesmie by ani
prsnej ani miernej, ako je nevyhnutn na ochranu spolonosti pred T,
b/ spchanho T.
Za primrnu mono povaova spravodlivos vo vzahu k zvanosti konkrtneho spchanho
T. TZ pri konkrtnych T ustanovuje trestn sadzbu, v rmci ktorej mono trest uloi. Napokon
spravodlivos trestu by mala zohadova aj zujmy spolonosti. Tieto zujmy spovaj
predovetkm v zujme na znovuobnoven naruenho spoloenskho poriadku (voi po-
kodenmu) a tie v zujme, aby obnoven spoloensk poriadok nebol alej naruovan.

Zsada mernosti sankcie spchanmu T zko svis so spravodlivosou trestu. Trest

nesmie by nikdy prsnej, ako to vyaduje zvanos spchanho T. mernos trestu m vznam
aj pre dosiahnutie elu trestu. Trest sa me pohybova v uritom rozmedz, s ustanoven urit
hranice.
Pri urovan druhu trestu a jeho vmery sd prihliadne najm:
a/ na spsob spchania inu a jeho nsledok,
b/ zavinenie, pohntku,
c/ priaujce a poahujce okolnosti,
d/ na osobu pchatea, jeho pomery a monos jeho npravy.

Pri urovan druhu trestu a jeho vmery sd prihliadne:

a/ u spolupchateov aj na to, akou mierou konanie kadho z nich prispelo k spchaniu T,
b/ u organiztora, objednvatea, nvodcu a pomocnka aj na vznam a povahu ich asti na
spchanom T,
c/ pri prprave na zloin a pri pokuse T aj na to, do akej miery sa konanie pchatea priblilo k
dokonaniu T, ako aj na okolnosti a na dvody, pre ktor k dokonaniu T nedolo.

35
Trest prepadnutia majetku (58)
Podstata TPM spova v prechode vlastnctva celho majetku odsdenho na tt radnm vrokom
dom prvoplatnosti rozsudku. TPM mono uloi:
1/ fakultatvne, t.j. TPM me sd vzhadom na okolnosti spchanho T a pomery
pchatea uloi, ak pchatea odsudzuje na TOSD alebo ak ho odsudzuje na
nepodmienen TOS za obzvl zvan zloin, ktorm pchate zskal alebo sa snail
zska majetkov prospech vekho rozsahu alebo ktorm spsobil kodu vekho rozsahu,
2/ obligatrne, t.j. TPM sd ulo bez splnenia uvedench podmienok, ak odsudzuje
pchatea za taxatvne uveden T (T nedovolenej vroby omamnch a psychotropnch
ltok, jedov alebo prekurzorov, ich dranie a obchodovanie s nimi, legalizcie prjmu z
trestnej innosti, prijmania platku) ak je preukzan, e pchate nadobudol majetok alebo
jeho as z neleglnych prjmov.

TPM postihuje cel majetok patriaci odsdenmu alebo t jeho as, ktor sd ur.
Prepadnutie majetku sa vak nevzahuje na prostriedky alebo veci, ktor s nevyhnutne potrebn
na uspokojovanie ivotnch potrieb odsdenho alebo osb, o ktorch vivu alebo vchovu je
poda zkona povinn sa stara. TPM nemono uloi, ak by sa tm zmarila monos nhrady kody
spsobenej T.
Prvoplatnm rozhodnutm sdu o prepadnut majetku zanik bezpodielov spoluvlastnctvo
manelov. Vlastnkom prepadnutho majetku sa stva tt, ak sd nerozhodne inak na
zklade vyhlsenej medzinrodnej zmluvy, ktorou je SR viazan (Dohovor Rady Eurpy o pran
pinavch peaz, vyhadvan, zhaban a konfikcii ziskov z trestnej innosti).
Vkon TPM len o sa stal rozsudok, ktorm bol uloen TPM alebo jeho asti, vykonatenm,
predseda sentu zale orgnu, ktor poda osobitnho predpisu vykonva sprvu majetku ttu,
rovnopis rozsudku bez odvodnenia na prevzatie majetku do sprvy. Majetok ttu spravuje krajsk
rad, v zemnom obvode ktorho sa majetok ttu nachdza
Premlanie vkonu TPM je vylen, pretoe majetok, ktor prepadol v prospech ttu,
prechdza do vlastnctva ttu radnm vrokom dom prvoplatnosti rozsudku.
Popri TPM nemono uloi PT alebo TPV. TPM nemono uloi mladistvmu.

Trest prepadnutia veci (60)

Podstata TPV spova v prechode vlastnctva k uritej veci pariacej odsdenmu na tt radnm
vrokom dom prvoplatnosti rozsudku. elom je:
znekodni vec, ktor by mohla sli na alie pchanie T, predovetkm ako prostriedok
na pchanie T,
oda pchateovi prospech z u zrealizovanej trestnej innosti.

Sd ulo TPV:
a/ ktor bola pouit na spchanie T (napr. rzne planety, krkolamy, zbrane, a pod.),
b/ ktor bola uren na spchanie T (napr. rzne nebezpen ltky, zbrane a pod.),
c/ ktor pchate zskal T (napr. prijat platok, vyroben droga, neleglne vyroben lieh a
pod.) alebo ako odmenu za (napr. odmena vyplaten objednvateov za T),
d/ ktor pchate nadobudol za vec, ktor zskal T alebo ako odmenu za T (napr. kpa,
vmena a pod.).

Vecou sa rozumie hnuten vec alebo nehnuten vec, peniaze, byt alebo nebytov priestor,
zviera alebo cenn papier, bez ohadu na jeho podobu. Vecou sa tu rozumej aj prjmy z T, ako
aj zisky, roky a in itky z tchto prjmov alebo vec.
d me uloi TPV len vtedy, ak vec patr pchateovi. Sd neme uloi TPV, ktor
pchate zskal T (napr. krdeou), pretoe vlastnctvo k veci pchate neme nadobudn T.
Tto vec stle patr pvodnmu vlastnkovi veci. V tomto prpade mono uloi ochrann opatrenie
zhabanie veci. Ak nie je obvinen vlunm vlastnkom veci, ale iba spoluvlastnkom, nemono
vyslovi prepadnutie takej veci.
Vlastnkom prepadnutej veci sa stva tt, ak sd nerozhodne inak na zklade medzinrodnej
zmluvy, ktorou je SR viazan.

Sd nevyslov prepadnutie veci, ak:

a/ pokodenmu vznikol nrok na nhradu kody, ktorho uspokojenie by bolo prepadnutm
veci znemonen,
b/ hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere zvanosti preinu,

36
 c/ sd upustil od potrestania pchatea.
TPV treba odliova od ochrannho opatrenia zhabania veci a procesnho konu odatia veci.
TPV nemono uloi popri TPM.

Trest zkazu innosti ( 61)

Uloenie TZ je fakultatvne. Podstata TZ spova v tom, e odsdenmu sa po dobu vkonu
tohto trestu zakazuje vkon uritho zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej innosti, na
ktor treba osobitn povolenie (napr. vedenie motorovho vozidla, dranie, nosenie a pouvanie
zbrane a streliva), alebo podmienky vkonu ktorej upravuje osobitn predpis (ivnostensk
podnikanie, innos advokta, notra a pod.).

Sd me uloi zkaz innosti na 1 a 10 rokov. Pri ukladan trestu pod zkonom ustanoven
trestn sadzbu vak sd nesmie uloi TZ na dobu kratiu ako 6 mesiacov. TZ mono uloi len
vtedy, ak ide o tak innos, v svislosti s ktorou sa pchate dopustil T. Tto svislos
mus by priama a bezprostredn. Mono zakza innos oprvnen, ako aj innos, ktor pchate
vykonval bez oprvnenia. Sd teda me zakza vedenie motorovho vozidla aj osobe bez
vodiskho oprvnenia.

Predmetom zkazu innosti neme by:

a/ innos, na ktor netreba osobitn povolenie (napr. jazda na bicykli),
b/ pchanie T (kradn, pohlavne zneuva deti a pod.),
c/ vkon akhokovek povolania a urenie jedinho povolania,
d/ prikzanie uritho pracoviska.

Vkon TZ sa zsadne zana prvoplatnosou rozsudku. as, v priebehu ktorho odsden tento
trest nerepektuje, nepredluje dobu vkonu tohto trestu. Do doby vkonu TZ sa nezapotava
doba vkonu nepodmienenho TOS; zapotava sa vak doba, poas ktorej bolo pchateovi pred
prvoplatnosou rozsudku poda osobitnch predpisov odat oprvnenie vykonva innos, ktor
je predmetom zkazu.

Vkon TZ predseda sentu po prvoplatnosti rozsudku, ktorm bol uloen TZ, bez mekania
rozhodne o zapotan asu, po ktor bolo odsdenmu pred prvoplatnosou rozsudku odat
oprvnenie na innos, ktor je predmetom zkazu, do vkonu TZ. Len o sa rozsudok, ktorm bol
uloen TZ, stal prvoplatnm, predseda sentu na zabezpeenie vkonu TZ zale rovnopis
vroku rozsudku:
a / zamestnvateovi, u ktorho je odsden v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom
vzahu,
b / ministerstvu spravodlivosti, ak ide o znalca, tlmonka alebo prekladatea,
c / prslunmu ttnemu orgnu poda bydliska odsdenho, ak ide o oprvnenie na
vedenie motorovho vozidla,
d / prslunmu tvaru PZ poda bydliska odsdenho, ak ide o oprvnenie na dranie a
nosenie strelnej zbrane, a
e / ak bol uloen trest zkazu podnikateskej innosti aj registrovmu sdu,
ivnostenskmu radu a profesijnej komore.

Predseda sentu me poveri kontrolou vkonu TZ probanho a medianho radnka. Ak sd

zist poruovanie alebo marenie vkonu TZ, predseda sentu to bez mekania oznmi okresnmu
prokurtorovi. Vykonvanie innosti, na ktor sa vzahuje rozhodnutie sdu o zkaze innosti, nap-
a znaky T marenia vkonu radnho rozhodnutia.

Trest zkazu pobytu (62)

Spova v tom, e odsden sa po dobu vkonu tohto trestu nesmie zdriava na urenom mieste
alebo v urenom obvode. TZP je trest, ktorm sa obmedzuje sloboda pobytu a pohybu. Na
prechodn pobyt na takom mieste alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci sa vyaduje
povolenie. elom tohto trestu je znemoni pchateovi zdriava sa v prostred, kde predtm
pchal trestn innos, aby v nej nemohol pokraova.

Uloenie TZP je fakultatvne. Sd me uloi TZP na 1 a 5 rokov za splnenia nasledovnch

podmienok:
37
 a/ pchate nem trval pobyt na mieste alebo v obvode, na ktor sa m TZP vzahova,
b/ uklad sa za myseln T,
c/ vyaduje to ochrana verejnho poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku so
zreteom na:
doteraj spsob ivota pchatea a
miesto spchania T.

Pri ukladan trestu pod zkonom ustanoven trestn sadzbu vak sd nesmie uloi TZP na dobu
kratiu ako 6 mesiacov. Sd me uloi pchateovi na dobu vkonu tohto trestu primeran
obmedzenia a povinnosti smerujce k tomu, aby viedol riadny ivot, ak mu tento trest neuklad
popri nepodmienenom TOS.

Do doby TZP sa doba vkonu TOS nezapotava. TZP sa neme uloi popri TPP, ak sa prce maj
vykona v mieste, na ktorom je odsdenmu pobyt zakzan. Popri sebe nemono uloi TZP a TV.
TZP nemono uloi mladistvmu.
Vkon TZP o prvoplatnom uloen TZP upovedom predseda sentu:
obec a tvar PZ, na ktorch obvod sa zkaz vzahuje,
obec a tvar PZ, v obvode ktorch m odsden trval pobyt.
Z dleitch dvodov me tvar PZ, v ktorho obvode m odsden bydlisko alebo pobyt,
povoli odsdenmu nvtevu miesta alebo obvodu, na ktor sa vzahuje zkaz pobytu.

Ak sa odsden poas vkonu TZP bez povolenia a bez vneho dvodu zdriava na mieste
alebo v obvode, na ktor sa trest vzahuje, alebo nedodriava obmedzenia alebo povinnosti, ktor
mu sd uloil v svislosti s vkonom tohto trestu, dopa sa T marenia vkonu radnho
rozhodnutia.

Trest domceho vzenia (53)

Spova v tom, e odsden po dobu vkonu tohto trestu je povinn v ase, ktor ur sd:
zdriava sa vo svojom obydl vrtane k nemu prinleiacich vonkajch priestorov,
vies riadny ivot,
podrobi sa kontrole technickmi prostriedkami, ak je tto kontrola nariaden.
Popri TPP je to al alternatvny trest, ktor zaviedol nov TZ. TDV je alou alternatvou
krtkodobho TOS.

Vznam TDV spova v tom, e menej zvanm spsobom zasahuje do zkladnch prv a
slobd ako TOS a odsden pri vkone trestu nie je odlen od svojej rodiny (obmedzuje sa jeho
osobn sloboda). Maximlna dka TDV je a na 1 rok. Vkon trestu je spravidla urovan na
as mimo pracovnho asu odsdenho.

Uloenie TDV je viazan na splnenie nasledovnch podmienok:

a/ trest sd uklad pchateovi preinu,
b/ vzhadom na povahu inu a monos npravy pchatea, nie je potrebn uloi TOS.

Vkon TDV nariadi sd bez mekania po tom, ako sa rozsudok, ktorm bol uloen, stal
vykonatenm. Sd sasne odsdenho upozorn na obmedzenia a povinnosti, ktor z uloenho
trestu vyplvaj, ako aj na hrozbu premeny tohto trestu na TOS. Kontrolou vkonu TDV predseda
sentu pover:
orgn spravujci technick prostriedky kontroly odsdenho alebo
probanho a medianho radnka.
Po dobu vkonu TDV me odsden opusti svoje obydlie len s ich predchdzajcim shlasom
a len:
z naliehavho dvodu a
na nevyhnutne potrebn as tento as sa zaratva do vkonu trestu. TDV sa zahladzuje
jeho vykonanm. Odsden po vkone polovice TDV me poiada o upustenie od vkonu
zvyku trestu.

38
 Ak odsden nepln obmedzenia alebo povinnosti vyplvajce z TDV, sd premen trest alebo
jeho zvyok na nepodmienen TOS tak, e 2 dni nevykonanho trestu sa rovnaj 1 du
nepodmienenho TOS, a zrove rozhodne o spsobe vkonu tohto trestu.
Popri sebe nemono uloi TOS a TDV. TDV nemono uloi mladistvmu.

Trest povinnej prce (54)

Trest povinnej prce je alternatvny trest, ktor spova vo vkone uritej, sdom urenej
pracovnej povinnosti, ktor mus odsden vykona osobne, vo svojom vonom ase a bez nroku
na odmenu. Je to alia alternatva krtkodobho TOS, ktor popri TDV zaviedol nov TZ, ktorho
uloenie prichdza do vahy, ak pchate nebol odsden na TOS.

Uloenie TPP je viazan na splnenie nasledovnch podmienok:

a/ ide o prein, za ktor zkon umouje uloi TOS, ktorho horn hranica sadzby TOS nepre-
sahuje 5 rokov (menej zvan preiny),
b/ vzhadom na povahu inu a monos npravy pchatea, nie je potrebn uloi TOS a
uloenie PT nesta alebo nie je vhodn,
c/ pchate s uloenm TPP shlas.

TPP sd me uloi vo vmere od 40 do 300 hodn. TPP sd neulo, ak je pchate dlhodobo

prceneschopn alebo invalidn.

Vkon TPP vykonvanie prce je vznamnm vchovnm prvkom tohto trestu a m prispie k
socilnej a pracovnej adaptcii pchatea. Len o sa stane vykonatenm rozhodnutie, poda
ktorho sa m vykona TPP, predseda sentu zale jeho rovnopis okresnmu sdu, v obvode
ktorho m odsden trest vykona. V rmci TPP je odsden povinn v rozsahu urenom sdom
vykona prce v prospech ttu, VC, obce alebo inej PO, ktor sa zaober vzdelvanm,
kultrou, kolstvom, socilnou pomocou, zdravotnou starostlivosou, nboenskou innosou,
humanitrnou innosou, charitatvnou innosou alebo inou verejnoprospenou innosou, ktor sa
nevykonva na ely dosiahnutia zisku.

TPP odsden vykonva v obvode okresnho sdu, v ktorom m bydlisko. So shlasom

odsdenho me by trest vykonan aj mimo obvodu tohto sdu. TPP je odsden povinn
vykona najneskr do 1 roka od nariadenia vkonu tohto trestu. Sd me pchateovi na
tto dobu uloi aj primeran obmedzenia alebo povinnosti smerujce k tomu, aby viedol riadny
ivot. Sd mu spravidla ulo, aby poda svojich sl a schopnost nahradil kodu, ktor T spsobil.
Dohad a kontrolu nad vkonom TPP vykonva proban a median radnk. TPP sa zahladzuje
jeho vykonanm.

Odklad a preruenie vkonu TPP predseda sentu na nevyhnutn dobu odlo alebo preru
vkon TPP, ak odsdenmu jeho zdravotn stav poda zaslanej lekrskej sprvy o jeho zdravotnom
stave, nie starej ako 30 dn, doasne brni vo vkone uloenho trestu; v odvodnenom prpade
me predseda sentu odsdenho preradi na in vhodn druh prce. Zkon umouje preruenie
alebo odloenie vkonu TPP na nevyhnutn dobu:
tehotnej ene alebo matke novonarodenho dieaa na 1 rok po prode,
odsdenmu, ktor je vo vzbe alebo vo vkone TOS v inej veci.

Predseda sentu odklad alebo preruenie odvol, ak pominuli dvody odkladu alebo preruenia.
Do doby, v ktorej sa m vykona TPP, sa nezapotava doba, poas ktorej bol vkon trestu odloen
alebo preruen.

Ak odsden v ase vkonu TPP neviedol riadny ivot alebo zavinene nevykonal prce v urenom
rozsahu, alebo nesplnil uloen obmedzenia alebo povinnosti, sd premen TPP alebo jeho zvyok
na TOS tak, e za kad 2 hodiny nevykonanej prce nariadi 1 de nepodmienenho TOS a
zrove rozhodne o spsobe vkonu tohto trestu. Po prvoplatnom rozhodnut o premene trestu
alebo jeho zvyku na TOS, u neprichdza do vahy al vkon TPP.

Upustenie od vkonu TPP predseda sentu me upusti od vkonu TPP alebo jeho zvyku, ak
je odsden poda zaslanej lekrskej sprvy o jeho zdravotnom stave nie starej ako 30 dn v
dsledku zmeny zdravotnho stavu, ktor si myselne neprivodil, trvalo prceneschopnm alebo
invalidnm alebo bez zavinenia odsdenho nebol vkon tohto trestu nariaden do 5 rokov od
prvoplatnosti rozhodnutia, ktorm bol TPP uloen, alebo z inho zvanho dvodu. Ak bolo
39
upusten od vkonu TPP alebo jeho zvyku, trest sa povauje za vykonan dom, ke takto
rozhodnutie nadobudlo prvoplatnos.

Uloenie TOS a TPP popri sebe je vylen.

Pean trest (56)

PT je alm z alternatvnych trestov, ktor me pri menej zvanch T nahradi krtkodob
TOS alebo ho dopa, ak pchate spchal T zo ziskuchtivosti. PT zasahuje vlune majetok
pchatea.

PT mono uloi pchateovi:

a/ myselnho T, ktorm zskal alebo sa snail zska majetkov prospech, ie motvom T,
ktorho sa pchate dopustil, bola ziskuchtivos; PT sa v tomto prpade spravidla uklad
popri TOS,
b/ preinu, ak vzhadom na povahu spchanho preinu a monos npravy pchatea sd
neuklad TOS. V tomto prpade sa PT uklad ako samostatn trest.

Vmera PT je od 5 000 Sk do 10 000 000 Sk. Pri ukladan PT sd prihliadne na osobn a

majetkov pomery pchatea. Pri skman tejto podmienky uloenia PT treba zisova aj zvzky
obvinenho, predovetkm rozsah jeho zkonnej vyivovacej povinnosti a rozsah povinnosti na
nhradu kody, ktor zsadne maj prednos pred zaplatenm PT. PT mono postihn aj majetok,
ktor pchate nadobudol poctivou prcou. U pchateov, ktor sa opakovane dopaj trestnej
innosti pod vplyvom alkoholu, samostatn PT spravidla neme splni el trestu.
PT sd neulo, ak je zrejm, e by bol nevymoiten. Popri sebe nemono uloi PT a
TPM. PT sd neulo, ak by sa tm zmarila monos nhrady kody spsobenej T. Vymoen suma
PT pripad ttu.
Ak sd uklad PT, pre prpad, e by vkon PT mohol by myselne zmaren, ur nhradn
TOS a na 5 rokov. Nhradn trest spolu s uloenm TOS nesmie presahova zkonom dovolen
hranicu trestnej sadzby. PT mono uloi aj popri TOS, ktor je na hornej hranici zkonnej trestnej
sadzby. Ak by nhradn trest presiahol tto hranicu alebo ak sa PT uklad popri TOS na doivotie,
sd nhradn trest neulo.
PT, ktor odsden u vykonal, sa zapotava do novho PT, ktor bol pchateovi uloen pre
ten ist skutok, alebo do tohto trestu, ak bol uloen ako shrnn trest alebo hrnn trest.

Vkon PT len o sa stal vykonatenm rozsudok (alebo trestn rozkaz), poda ktorho je
odsden povinn zaplati PT, predseda sentu odsdenho vyzve, aby ho zaplatil do 15 dn, a
upozorn ho, e inak sa bude zaplatenie vymha. Ak je odsdenm vojak, predseda sentu o
uvedench okolnostiach upovedom aj jeho sluobn orgn.

Na nvrh odsdenho predseda sentu me z dleitch dvodov:

a/ odloi vkon PT na as najviac 3 mesiacov odo da, ke rozsudok nadobudol
prvoplatnos,
b/ povoli splcanie peanho trestu po astiach (v spltkach) tak, aby bol cel
zaplaten najneskr do 1 roka, a ak bol PT uloen vo vyej sume ako 500 000 Sk, do 2
rokov odo da, ke rozsudok nadobudol prvoplatnos.
PT sa zahladzuje jeho vykonanm.

Trest vyhostenia (65)

Spova v tom, e osobe, ktor nie je obanom SR alebo obanom inho lenskho ttu E alebo
obanom zmluvnho ttu Dohody o Eurpskom hospodrskom priestore, ani osobou, ktorej bolo
priznan postavenie azylanta, sa zake zdriava sa na zem SR.
elom TV je oda prvo pchateovi T, zdriava sa na zem SR, a tm mu zabrni aj v
alom pchan trestnej innosti na jej zem.

Sd me uloi TV z zemia SR:

a/ pchateovi, ktor nie je obanom SR alebo obanom inho lenskho ttu E alebo
obanom zmluvnho ttu Dohody o Eurpskom hospodrskom priestore, ani osobou, ktorej
bolo priznan postavenie azylanta,
40
 b/ ak to vyaduje bezpenos osb alebo majetku alebo in veobecn zujem.

Do vahy prichdza uloenie TV aj vtedy, ak sa pchate v ase rozhodovania sdu zdriava v

cudzine. V tomto prpade elom vyhostenia je zabrni odsdenmu optovn vstup na zemie
SR.

TV me sd uloi na 1 rok a 15 rokov. Vyhostenie sa vzahuje na cel zemie SR. TV

nemono uloi pchateovi:,
a/ u ktorho sa nepodarilo zisti jeho ttnu prslunos alebo tt, z ktorho n a zemie SR
pricestoval,
b/ ktormu hroz, e v tte, do ktorho m by vyhosten, by bol jeho ivot alebo osobn
sloboda ohrozen z dvodov jeho rasy, farby pleti, etnickej prslunosti, nboenstva,
nrodnosti, prslunosti k uritej socilnej skupine alebo zastavania uritch politickch n-
zorov; to neplat pre toho, koho odvodnene mono povaova za nebezpenho pre
bezpenos SR alebo koho sd odsdil za obzvl zvan zloin, alebo
c/ ak m by vyhosten do ttu, v ktorom mu bol uloen trest smrti, alebo je predpoklad, e
v prebiehajcom TK mu takto trest me by uloen, alebo ak by mu v takomto tte
hrozilo muenie.

Pri ukladan trestu pod zkonom ustanoven trestn sadzbu vak sd nesmie uloi TV na dobu
kratiu ako 6 mesiacov.
Od trestu vyhostenia treba odliova administratvne vyhostenie. Policajn tvar me
administratvne vyhosti cudzinca zo SR a uri zkaz vstupu na zemie SR v rozmedz od 1 do 10
rokov v zkonom ustanovench prpadoch. Cudzinec, ktormu bolo vydan rozhodnutie o
administratvnom vyhosten, je povinn vycestova v lehote urenej v rozhodnut. Tto lehota
nesmie presiahnu 30 dn od prvoplatnosti rozhodnutia.

Vkon TV prvoplatn rozsudok zale sd, ktor tento trest uloil:

ministerstvu spravodlivosti,
tvaru PZ, ktor zabezpeuje vkon tohto trestu,
prslunmu stavu na vkon vzby alebo stavu na vkon TOS ak je odsden vo vkone
vzby alebo vo vkone TOS.

V prpade obavy, e odsden bude mari vkon TV, predseda sentu me vzia odsdenho do
vzby. Ak je odsden, ktormu bol uloen TV, vo vzbe alebo vo vkone TOS, stav, v ktorom sa
nachdza, oznmi prslunmu tvaru PZ predpokladan dtum jeho prepustenia. Prslun tvar
PZ:
ur de, as a miesto vyhostenia odsdenho,
najneskr 5 dn pred predpokladanm dom vyhostenia to oznmi ministerstvu spravodli-
vosti,
vykon vetky opatrenia, aby odsden bol v uren de vyhosten.

Trest straty estnch titulov a vyznamenan (63)

TSTV spova v tom, e odsden natrvalo strca vyznamenania a in estn tituly udelen
poda osobitnch predpisov (TSTV je trvalm trestom). Nestrca vak prvo neskr ich znovu
nadobudn. Osobitnmi predpismi s napr. zkon o ttnych vyznamenaniach, zkon o vysokch
kolch. TSTV nemono uloi ako samostatn trest, mono ho uloi iba popri inom treste.

Sd ho me uloi (fakultatvny trest),

a/ ak odsudzuje pchatea za obzvl zvan zloin na TOS prevyujci 5 rokov,
b/ aj popri kratom TOS alebo popri inom treste, ak to vzhadom na povahu spchanho
obzvl zvanho zloinu vyaduje ochrana vnosti estnho titulu a vyznamenania, kto-
r boli pchateovi pred odsdenm udelen.

Odsden strca vetky estn tituly a vyznamenania, ktorch nositeom je v ase vyhlsenia
rozsudku. Cudzozemsk vyznamenania a estn tituly strca prvo pouva (netka sa
zahraninch titulov a vyznamenan).

41
 ttne vyznamenania napr. Rad Bieleho dvojkra, Rad udovta tra, Kr Milana
Rastislava tefnika, Pribinov kr,
estn titul napr. doctor honoru causa). Pod pojem estn titul nepatr oznaenie
absolventov vysokch kl (napr. Bc., Mgr., JUDr. pod.).
Zmyslom tohto trestu je napomha ochrane istoty verejnho, vedeckho a umeleckho ivota
tm, e pchate trestnej innosti sa vyluuje z vkonu nemajetkovch prv spovajcich v uritom
ocenen jeho osobnosti a innosti.

Vkon TSTV o prvoplatnom uloen TSTV predseda sentu psomne upovedom:

orgn, ktor spravuje veci tkajce sa prslunch estnch titulov a vyznamenan, alebo
orgn, ktor ich udelil.

Trest straty vojenskej a inej hodnosti (64)

Spova v tom, e odsdenmu sa zniuje hodnos v ozbrojench silch na hodnos vojaka, a ak ide
o prslunka v sluobnom pomere, odnma sa mu hodnos v tomto zbore. Uloenm tohto trestu do-
chdza k trvalej strate hodnosti, o vak neznamen stratu spsobilosti nadobudn hodnos op.
Nemono ho uloi ako trest samostatn, mono ho uloi iba popri inom treste. Pri uloen tohto
trestu nie je mon znenie hodnosti len o 1 alebo niekoko stupov.

Sd ho me uloi (fakultatvny trest):

a/ ak odsudzuje pchatea, ktor je nositeom takejto hodnosti v ase rozhodovania 1-
stupovho sdu,
b/ ak odsudzuje pchatea za myseln T na TOS najmenej na 2 roky bez podmienenho
odkladu jeho vkonu,
c/ aj popri kratom TOS alebo popri inom treste, ak to vzhadom na povahu spchanho T
vyaduje disciplna a poriadok v ozbrojench silch alebo v slube.

TSVH mono uloi iba osobe, ktor je nositeom vojenskej a inej hodnosti, resp. ktor je
prslunkom ozbrojench sl alebo prslunkom v sluobnom pomere (prslunci PZ, ZVJS,
elezninej polcie, colnci). Do vojenskch hodnost s vymenvan a povyovan vojaci
ozbrojench sl.
vymenovanie do hodnost, povyovanie a priznvanie hodnost prslunkov ozbrojench sl
upravuje zkon o ttnej slube profesionlnych vojakov ozbrojench sl SR,
vymenovanie do hodnosti a povenie do hodnosti prslunkov PZ, prslunkov SIS,
prslunkov NB, prslunkov ZVJS a prslunkov elezninej polcie upravuje zkon o tt-
nej slube prslunkov PZ, SIS, ZVJS a elezninej polcie,
vymenovanie do hodnosti a povenie do hodnosti colnkov upravuje zkon o ttnej slube
colnkov.

Vkon TSVH o uloen TSVH upovedom predseda sentu zemn vojensk sprvu, v obvode
ktorej m odsden vojak v zlohe alebo mimo innej sluby pobyt, a to zaslanm rovnopi su
prvoplatnho rozsudku. U vojakov v innej slube a u prslunkov ozbrojench zborov sa
upovedom prslun sluobn orgn.

42
14. Trestn sankcie a ich systmy

Trestn prvo vychdza zo zsady pomocnej lohy trestnej represie, to znamen, e ttne
dontenie trestnoprvnymi prostriedkami treba pouva a vtedy, ak neexistuje in rieenie ako
dosiahnu slad sprvania ud s prvom. TZ umouje uloi dva druhy trestnch sankci, a to
tresty a ochrann opatrenia. Trest je popri pojme trestn in jednm z kovch pojmov
trestnho prva. Trest je ujma na osobnej slobode, majetkovch alebo inch prvach
odsdenho, ktor me uloi pchateovi len sd poda TZ za spchan trestn in.
alej pozri zsady ukladania trestov v predchdzajcej otzke.

el trestu
elom trestu je:
zabezpei ochranu spolonosti pred pchateom trestnho inu (ochrann funkcia),
zabrni odsdenmu v pchan alej trestnej innosti (represvna zloka trestu),
vytvori podmienky na vchovu odsdenho k tomu, aby viedol riadny ivot
(individulna prevencia),
vyjadri morlne odsdenie pchatea spolonosou (generlna prevencia).

Generlna prevencia m zabezpei odradenie ostatnch potencionlnych pchateov od pchania

T. GP sa v terii trestnho prva ete len na pozitvnu (posilovanie prvneho vedomia)
a negatvnu (zastraenie alebo odradenie ostatnch pchateov od pchania T).

A. Systm trestov
Systm trestov by sa dal definova ako usporiadanie jednotlivch druhov trestov poda zvanosti,
poda postihovanch zujmov a vzjomn vzahy a vzby medzi jednotlivmi trestami.

Trestn zkon upravuje nasledovn druhy trestov (32):

trest odatia slobody, trest zkazu innosti,
trest domceho vzenia, trest zkazu pobytu,
trest povinnej prce, trest straty estnch titulov
pean trest, a vyznamenan,
trest prepadnutia majetku, trest straty vojenskej a inej hodnosti,
trest prepadnutia veci, trest vyhostenia.

V prvnej terii sa pokladaj za osobitn druhy trestov aj trest odatia slobody na doivotie (47),
podmienen odklad vkonu trestu odatia slobody (49) a podmienen odklad vkonu trestu
odatia slobody s probanm dohadom (51).

B. Tresty mono triedi poda rznych hadsk:

1. poda toho, ak prva odsdenho trest postihuje:
tresty postihujce slobodu (trest odatia slobody, trest domceho vzenia, trest povinnej
prce, trest zkazu pobytu, trest zkazu innosti, trest vyhostenia),
tresty postihujce majetok (pean trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia
veci),
tresty na cti (trest straty estnch titulov a vyznamenan, trest straty vojenskej alebo inej
hodnosti).

2. poda toho, i ich mono uloi samostatne, alebo vlune popri inom treste:
tresty samostatn s to tresty, ktor mono uloi jednak samostatne a jednak spolu
s inm trestom samostatne mono uloi prevan vinu trestov (trest odatia slobody, trest
domceho vzenia, trest povinnej prce, pean trest, trest prepadnutia majetku, trest
prepadnutia veci, trest zkazu innosti, trest zkazu pobytu, trest vyhostenia),
tresty vedajie s to tresty, ktor mu by uloen len popri inom treste napr. trest
straty vojenskej a inej hodnosti sd me uloi, ak odsudzuje pchatea na trest odatia slobody.

3. poda uritost sankci:

tresty absoltne urit tresty, pri ktorch zkon ustanovuje druh a vmeru trestu
doivotie,
43
 tresty relatvne urit je pri nich ustanoven doln a horn hranica trestnej sadzby trest
povinnej prce od 40 do 300 hodn,

4. poda toho, i sa s trestom uklad aj nhradn trest:

tresty bez nhrady napr. trest odatia slobody, trest prepadnutia majetku, trest
prepadnutia veci at.,
tresty s nhradou napr. trest domceho vzenia sa v prpade neplnenia podmienok zmen
na TOS, aj trest povinnej prce a pean trest.

5. poda toho, i trest mono uloi kadmu pchateovi, alebo len zenmu okruhu pchateov:
tresty, ktor mono uloi kadmu pchateovi napr. TOS, trest domceho vzenia
a pod.,
tresty, kt. mono uloi len zenmu okruhu pch. trest straty estnch titulov
a vyznamenan, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest vyhostenia (nie obanom SR a E),
trest zkazu innosti (mladistvmu pchateovi, len ak to nie je prekkou v prprave na jeho
povolanie), pean trest (mladistvmu len, ak je zrobkovo inn alebo ak to dovouj jeho
majetkov pomery).

6. poda veku pchatea:

tresty, ktor mono uloi dospelmu pchateovi vetky v 32,
tresty, ktor mono uloi mladistvmu pchateovi trest povinnej prce, pean
trest, trest prepadnutia veci, trest zkazu innosti, trest vyhostenia, TOS.

Alternatvne tresty:
Pod tmto pojmom rozumieme tresty, ktor bez toho, aby boli spojen s odatm slobody, zaruuj
splnenie elu trest rovnako, ako keby bol na odsdenom vykonan nepodmienen TOS. To
znamen, e sd m monos voby medzi uloenm TOS a trestu, ktor bude vykonan na slobode.
Ich zmyslom je to, e sa s nimi nespjaj negatvne strnky TOS (dopad na rodinu, naruenie
citovch vzieb a pod.). Alternatvne tresty sa zaali rozvja v Eurpe najm v druhej polovici 20.
Storoia, o bolo spt s rozvojom novej koncepcie trestnej politiky, ktor sa nazva restoratvna
(z anglickho vrazu restore navrti do pvodnho stavu, obnovi, omu zodpoved aj latinsk
restitutio). Tento vvoj znamenal odklon od tradinej retributvnej koncepcie trestania
( z latinskho retributio odplata, potrestanie).
Spomedzi trestov uvedench v 32 TZ mono za alternatvne tresty povaova trest
domceho vzenia, trest povinnej prce, pean trest, podmienen odklad vkonu trestu,
podmienen odklad vkonu trestu s probanm dohadom.
Od alternatvnych trestov treba odliova urit reakcie ttu na T, ktor vak nie s spojen
s trestnou sankciou. S to predovetkm upustenie od potrestania (40), upustenie od
shrnnho trestu a alieho trestu (44), upustenie od potrestania (98), podmienen
upustenie od potrestania (101), ktor vak nemono povaova za trest, resp. za in sankcie.
Tieto spsoby je mon oznai ako alternatvy k potrestaniu.
V TPP sa uplatuj aj niektor alternatvy v spsobe vybavenia veci, ktor sa v trestnom konan
nazvaj odklonmi patria sem napr. podmienen zastavenie trestnho sthania (216 TP),
podmienen zastavenie trestnho sthania spolupracujceho obvinenho ( 218 TP),
zmier (220 TP).

44
15. Ukladanie trestov, zsady ukladania trestov a ich vkon

Zsady ukladania trestov

Zsady vyplvaj z stavy, medzinrodnch dohovorov, ktormi je SR viazan, a z TZ. V TZ s vy-
jadren najm v 34.

Zsada nulla poena sine lege (zkonnosti trestu) pchateovi me by uloen iba trest
uveden v TZ innom v ase spchania T a v rozmedz, ktor zkon ustanovuje. Neskor zkon
sa me poui len vtedy, ak je to pre pchatea priaznivejie. Sd neme uloi trest, ktor TZ
nepozn, ani v rozsahu, ktor prekrauje najvyiu, resp. najniiu hranicu dovolenej trestnej
sadzby.

Zsada personality trestu je uritm ekvivalentom zsady individulnej trestnej zodpovednosti

FO. Obsahom tejto zsady je poiadavka, aby trest poda monost postihoval len jeho pchatea
(mal o najmen vplyv na jeho rodinu a jemu blzke osoby). V niektorch prpadoch sa vak tomu
ned vyhn. Tieto dopady (napr. odlenie pchatea pri nepodmienenom TOS, znenie
ekonomickho tandardu rodiny pri uloen peanho trestu) vak nie s v rozpore s touto
zsadou. Ned sa celkom vyli, aby trest nepriamo spsobil ujmu aj na a prvach inch osb
(napr. prbuznch, lenov rodiny a pod.). Ujma vak neme by cieom trestania, ale len
prostriedkom na dosiahnutie elu trestu.

Zsada nezluitenosti uritch druhov trestov m vyli neopodstatnen kumulovanie

trestov rovnakej alebo podobnej povahy u 1 pchatea T. Popri sebe nemono uloi trest:
f/ odatia slobody a domceho vzenia,
g/ odatia slobody a povinnej prce,
h/ pean a trest prepadnutia majetku,
i/ prepadnutia veci a trest prepadnutia majetku,
j/ zkazu pobytu a trest vyhostenia.

Zsada ne bis in idem nie 2-krt v tej istej veci. Pchate me by za naplnenie uritho znaku
SP potrestan iba raz. Ak je nejak skutonos znakom zkladnej SPT, neme sa pri vmere
trestu hodnoti aj ako veobecn priaujca okolnos alebo okolnos podmieujca pouitie vyej
trestnej sadzby. Ke je urit okolnos zkonnm znakom T napr. krdee vlmanm, pchateovi
nemono zrove prita vlmanie aj ako priaujcu okolnos zvanejm spsobom konania. Na
okolnos, ktor je zkonnm znakom formy astnctva, nemono pri ukladan trestu prihliada ako
na veobecn priaujcu okolnos.

Zsada humnnosti trestu vo vkone trestu sa repektuje dstojnos osobnosti odsdenho,

odsden nesmie by podroben krutmu, neudskmu i poniujcemu zaobchdzaniu alebo
trestaniu. Humnnos trestu sa prejavuje tak, e v roku 1990 bol zruen trest smrti a nahradil ho
TOS na doivotie, nov TZ zaviedol urit alternatvy nepodmienenho TOS, ktor sa maj
uklada, ak na npravu pchatea nie je nevyhnutn vkon TOS (trest domceho vzenia, trest
povinnej prce, podmienen odklad TOS s probanm dohadom).

Zsada spravodlivosti trestu spravodlivos trestu vak zvis od:

45
a) elu trestu ochrana spolonosti pred T. Aby bol trest spravodliv, nesmie by ani prsnej ani
miernej, ako je nevyhnutn na ochranu spolonosti pred T,
b) spchanho T.
Za primrnu mono povaova spravodlivos vo vzahu k zvanosti konkrtneho spchanho T.
TZ pri konkrtnych T ustanovuje trestn sadzbu, v rmci ktorej mono trest uloi. Napokon
spravodlivos trestu by mala zohadova aj zujmy spolonosti. Tieto zujmy spovaj
predovetkm v zujme na znovuobnoven naruenho spoloenskho poriadku (voi po-
kodenmu) a tie v zujme, aby obnoven spoloensk poriadok nebol alej naruovan.

Zsada mernosti sankcie spchanmu T zko svis so spravodlivosou trestu. Trest

nesmie by nikdy prsnej, ako to vyaduje zvanos spchanho T. mernos trestu m vznam
aj pre dosiahnutie elu trestu. Trest sa me pohybova v uritom rozmedz, s ustanoven urit
hranice.
Pri urovan druhu trestu a jeho vmery sd prihliadne najm:
e/ na spsob spchania inu a jeho nsledok,
f/ zavinenie, pohntku,
g/ priaujce a poahujce okolnosti,
h/ na osobu pchatea, jeho pomery a monos jeho npravy.
Pri urovan druhu trestu a jeho vmery sd prihliadne:
d/ u spolupchateov aj na to, akou mierou konanie kadho z nich prispelo k spchaniu T,
e/ u organiztora, objednvatea, nvodcu a pomocnka aj na vznam a povahu ich asti na
spchanom T,
f/ pri prprave na zloin a pri pokuse T aj na to, do akej miery sa konanie pchatea priblilo k
dokonaniu T, ako aj na okolnosti a na dvody, pre ktor k dokonaniu T nedolo.
Ukladanie trestov pri sbehu trestnch inov:
Ke pchate spcha dva alebo viac T predtm, ako ho sd odsdil za niektor z nich, sd sa pri
ukladan trestov za tieto T riadi osobitnmi zsadami. Pri trestan sbehu sa uplatuj tri
pecifick zsady, a to v rznych podobch a modifikcich zsada kumulan (stavacia
u ns nie), zsada absorpn (pohlcovacia) a zsada asperan (zostrovacia).

hrnn trest
a/ ukladanie hrnnho trestu za 2 alebo viac T sa spravuje absorpnou zsadou. Me s
o sbeh jednoinn alebo viacinn, rovnorod alebo rznorod. Pri viacinnom sbehu sa vak
vyaduje, aby vetky skutky boli preinmi. Pchateovi ulo trest poda toho zkonnho
ustanovenia, ktor sa vzahuje na T z nich najprsnejie trestn. Popri treste prpustnom poda
takho zkonnho ustanovenia mono v rmci hrnnho trestu uloi aj in druh trestu, ak jeho
uloenie by bolo odvodnen niektorm zo zbiehajcich sa T. Ak s doln hranice trestnch
sadzieb trestov odatia slobody rzne, je dolnou hranicou hrnnho trestu najvyia z nich,
b/ ukladanie hrnnho trestu za 2 alebo viac myselnch T, z ktorch aspo 1 je zloinom,
spchanch 2 alebo viacermi skutkami, sa spravuje asperanou zsadou. Pchateovi sd ur
trest odatia slobody tm spsobom, e horn hranicu trestnej sadzby odatia slobody T z nich
najprsnejie trestnho zvi o 1/3; sd pchateovi ulo trest nad 1/2 takto urenej trestnej
sadzby odatia slobody. Horn hranica zvenej trestnej sadzby nesmie prevyova 25 rokov a pri
mladistvch 7, resp. 15 rokov. Popri TOS mono v rmci hrnnho trestu uloi aj in druh trestu,
ak by jeho uloenie bolo odvodnen niektorm zo sdench T. V tomto prpade sa veobecn
priaujca okolnos, pchate spchal viac T, nepouije.

Shrnn trest uklad sa, ak po prvoplatnosti rozsudku vyjde najavo nov T, ktor pchate
spchal predtm, ako bol sdom 1. stupa vyhlsen odsudzujci rozsudok za in jeho T. Pri
ukladan trestu sa pouij zsady pre uloenie hrnnho trestu. Spolu s uloenm shrnnho trestu
sd zru vrok o treste uloenom pchateovi skorm rozsudkom, ako aj vetky alie rozhodnutia
na tento vrok obsahovo nadvzujce, ak vzhadom na zmenu, ku ktorej dolo zruenm, stratili
podklad. Shrnn trest nesmie by miernej ako trest uloen skorm rozsudkom. Ustanovenie o
shrnnom treste sa nepouije, ak skorie odsdenie je takej povahy, e sa na pchatea had, ako
keby nebol odsden. Sd upust od uloenia shrnnho trestu, ak poklad trest uloen skorm
rozsudkom na ochranu spolonosti a npravu pchatea za dostaton.

Spolon trest uklad sa, ak po prvoplatnosti rozsudku za pokraovac T vyjde najavo al

T, ktor tvor al iastkov tok uvedenho pokraovacieho T. Ak sd odsudzuje pchatea za
al iastkov tok, ktor je sasou pokraovacieho T, za ktorho in iastkov tok bol sdom
1. stupa vyhlsen odsudzujci rozsudok, ktor u nadobudol prvoplatnos, v rozsudku zru
skor vrok o vine o pokraovacom T a o T spchanch s nm v jednoinnom sbehu cel vrok
46
o treste, ako aj alie vroky, ktor maj v uvedenom vroku o vine svoj podklad. Sd pri viazanosti
skutkovmi zisteniami v zruenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokraovac T vrtane
novho iastkovho toku, prpadne za T spchan s nm v jednoinnom sbehu, ako aj o
spolonom treste za pokraovac T, ktor nesmie by miernej ako trest uloen skorm
rozsudkom.

Poahujce a priaujce okolnosti a ich vplyv na ukladanie trestu.

Pri ukladan trestov a ich vmery sd okrem inch skutonosti hodnot aj poahujce a
priaujce okolnosti. Sd mus prihliada na pomer a mieru zvanosti poahujcich a
prikazujcich okolnost. Neprihliada na ne, ak s zrove zkonnm znakom T, i u v zkladnej,
alebo kvalifikovanej SP (zsada ne bis in idem). Na okolnos, ktor je zkonnm znakom T,
nemono prihliadnu ako na:
okolnos, ktor podmieuje uloenie trestu pod zkonom ustanoven doln hranicu trestnej
sadzby,
okolnos, ktor podmieuje pouitie vyej trestnej sadzby.

Vzjomn pomer poahujcich a priaujcich skutonost m nasledovn dsledky:

a/ ak prevauje pomer poahujcich okolnost horn hranica zkonom ustanovenej
trestnej sadzby sa zniuje o 1/3,
b/ ak prevauje pomer priaujcich okolnost doln hranica zkonom ustanovenej trestnej
sadzby sa zvyuje o 1/3.

Poahujcou okolnosou je to, e pchate:

1/ spchal T v ospravedlnitenom silnom citovom rozruen tak stav duevnho
rozpoloenia pchatea, ktor nepriaznivo ovplyvuje jeho rozumov a vov zloku konania.
Silnm rozruenm treba rozumie siln citov pohnutie pchatea. Tto poahujcu okolnos
nemono prizna len vtedy, ke si pchate stav silnho rozruenia zavinene spsobil poitm
alkoholickho npoja alebo omamnho prostriedku,
2/ spchal T v dsledku nedostatku vedomost ale bo sksenost prichdza do vahy
napr. pri dopravnch nehodch zavinench zanajcimi vodimi, ke ete nemaj potrebn
sksenosti na zvldnutie uritch situci,
3/ spchal T v spojitosti s negatvnymi dsledkami svojej choroby prichdza do vahy
pri pchateoch, ktor trpia nejakou chorobu (najm psychickou) ktor ich neovplyvuje a tak, e
by nevedeli rozpozna protiprvnos svojho konania alebo ovlda svoje konanie. Najastejie
pjde o rzne druhy zvislost (napr. na alkohole, drogch a pod.),
4/ spchal T vo veku blzkom veku mladistvch alebo ako osoba vo vyom veku, ak
tto skutonos mala vplyv na jeho rozumov alebo vov spsobilos. Osobou vyieho veku sa
na ely TZ rozumie osoba staria ako 60 rokov,
5/ spchal T v dsledku ndze, ktor si sm nespsobil prichdza do vahy najm v
prpadoch hmotnej ndze pchatea (pchate ukradne potraviny, aby mohol nasti svoje deti),
6/ spchal T odvracajc tok alebo in nebezpeenstvo alebo konajc za okolnost,
ktor by za splnenia alch predpokladov inak vyluovali trestnos inu, ale konal bez
toho, aby boli celkom splnen podmienky nutnej obrany, krajnej ndze, vkonu prva a povinnosti
alebo shlasu pokodenho, oprvnenho pouitia zbrane, dovolenho rizika alebo plnenia lohy
agenta. Ide o vyboenie z podmienok niektorej z okolnost vyluujcej protiprvnos (exces),
7/ pred spchanm T viedol riadny ivot pchate dodriaval prvny poriadok a in normy
obianskej spolonost a plnil si svoje povinnosti tak v skromnom ivote, ako aj voi spolonosti,
ak obalovan nebol dosia trestan, riadne sa star o rodinu,

47
 8/ priinil sa o odstrnenie kodlivch nsledkov T alebo dobrovone nahradil
spsoben kodu,
9/ priznal sa k spchaniu T a T primne outoval ak sa v predsdnom konan v celom
rozsahu priznal, o prispelo k plnmu objasneniu celej trestnej innosti. Za uritch podmienok,
ak sa pchate priznal k spchaniu preinu a jeho spchanie utuje, sd me dokonca upusti od
potrestania,
10/ napomhal pri objasovan trestnej innosti prslunm orgnom pchate pom-
hal napr. prokuratre alebo polcii. Pchate v tomto prpade neoznmi svoj T, ale po jeho zisten
prslunmi orgnmi zaal s nimi spolupracova,
11/ prispel k odhaleniu alebo usvedeniu organizovanej skupiny, zloineckej skupiny
alebo teroristickej skupiny oznmil ich innos OTK a poskytol im informcie.

Priaujcou okolnosou je to, e pchate ( 37):

1/ spchal T z obzvl zavrhnutiahodnej pohntky tak pohntka, ktor je v prkrom
rozpore s morlkou a sved o morlnej zvrhlosti, bezcitnosti, sebectve a plnej necte
pchatea k udskmu ivotu,
2/ spchal T ako odplatu voi inmu za to, e voi pchateovi plnil povinnos
vyplvajcu zo zkona alebo inho VZPP, najm proti uiteovi alebo vychovvateovi.
Motvom konania pchatea je pomsta i odplata, o sa do znanej miery prekrva s osobitnm
kvalifikanm pojmom osobitn motv (,,z pomsty),
3/ spchal T preto, aby inmu zmaril alebo sail uplatnenie jeho zkladnch prv a
slobd, alebo preto, aby uahil alebo zakryl in T napr. uzavretie osoby v miestnosti,
aby jej pchate zabrnil uplatni volebn prvo, prpadne uzamknutie osoby (napr. strnika) v
miestnosti, aby nebrnil v pchan T, resp. aby to neoznmil polcii,
4/ spchal T za ivelnej pohromy alebo inej mimo riadnej udalosti vne ohrozujcej
ivot alebo zdravie ud, in zkladn prva a slobody, stavn zriadenie, majetok,
verejn poriadok alebo mravnos za mimoriadnu udalos mono povaova vzburu vzov,
priemyseln havriu, ktor pchate nespsobil, nsiln protestn akciu a pod.
5/ zneuil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo posta venie na dosiahnutie
neoprvnenej alebo neprimeranej vhody spchanie T mus by v prinnej svislosti so
zamestnanm, postavenm alebo funkciou a zneuitie mus by motivovan dosiahnutm
neoprvnenej vhody,
6/ spchal T verejne T je spchan verejne, ak je spchan obsahom tlaoviny alebo
rozirovanm spisu, filmom, rozhlasom, televziou, pouitm potaovej siete alebo inm
obdobne innm spsobom, alebo pred viac ako 2 sasne prtomnmi osobami,
7/ spchal viac T ak sd uklad pchateovi trest za spchanie viacerch T v
jednoinnom alebo viacinom sbehu. Uveden okolnos sa nepouije:
pri pokraovacom T, trvcom T a hromadnom T, kedy prichdza do vahy okolnos,
ktor podmieuje pouitie vyej trestnej sadzby (zvanej spsob konania, po dlh as).
ak pchate spchal 2 alebo viac myselnch T, z ktorch aspo 1 je zloinom, dvoma
alebo viacermi skutkami (uklad hrnn trest),
8/ zviedol na spchanie T mladistvho treba preukza, e pchate vedel, e navdza
na T mladistvho,
9/ spchal T ako organiztor ke T zorganizoval a zrove sa na om zastnil aj ako
spolupchate, resp. pchate,
10/ bol u za T odsden (recidva) sd me poda povahy predchdzajceho odsdenia
na tto okolnos neprihliada.

Trest odatia slobody (46)

Je univerzlnym a zrove najprsnejm druhom trestu. Predstavuje zsah do zkladnch udskch
prv a slobd. TZ umouje uloi TOS za kad T, ako aj kadmu pchateovi T. Jeho
uloenie prichdza do vahy a vtedy, ak na dosiahnutie elu trestu ostatn tresty nestaia. Z
uvedenho dvodu m TOS medzi ostatnmi trestami postavenie ultitna ratio (krajn, posledn
prostriedok), ktor m nastpi a vtedy, ak el trestu nemono dosiahnu inmi trestami, ktor
nie s spojen s odatm slobody. Medzi prva, ktor s odsdenmu vo vkone trestu
obmedzen, patr:
nedotknutenos osoby a jej skromia,
sloboda pohybu a pobytu,
listov tajomstvo a tajomstvo dopravovanch sprv a inch psomnost,
prvo slobodnej voby povolania,
prvo na trajk, zhromaovacie a zdruovacie prvo,
48
 volebn prvo a prvo vykonva volen a in verejn funkcie.

Vznam TOS spova v tom, e poskytuje ochranu spolonosti pred protiprvnou innosou
pchateov T a zrove vytvra podmienky na vchovu obvinenho.

TOS mono uloi ako:

1/ doasn trest na urit dobu jeho dka je v zkone uren:
a/ veobecne, najviac na 25 rokov,
b/ osobitne; dka TOS je uren v jednotlivch trestnch sadzbch ustanovench za
konkrtny T; tto sankcia je uren spravidla hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby
a sd ulo trest spravidla v rmci prslunej trestnej sadzby.
2/ TOS na doivotie vystupuje tu do popredia ochrann funkcia trestu (chrni spolonos
pred nenapravitenmi pchatemi zvanch T).

Doln hranica trestnej sadzby TOS nie je v TZ ustanoven veobecne.

a/ doln hranicu trestnej sadzby mono zni pri splnen podmienok pre mimoriadne
znenie trestu,
b/ doln hranicu trestnej sadzby mono zvi o 1/3, ak prevauje pomer priaujcich
okolnost.
pri optovnom spchan zloinu sa doln hranica zkonom ustanovenej trestnej sadzby
zvyuje o ,
pri optovnom spchan obzvl zvanho zloinu sa doln hranica zkonom
ustanovenej trestnej sadzby zvyuje o 2/3.

Horn hranica trestnej sadzby TOS je v prslunom ustanoven ustanoven vdy.

a/ horn hranicu trestnej sadzby mono zni o 1/3, ak prevauje pomer poahujcich
okolnost,
b/ horn hranicu trestnej sadzby mono zvi, ak sd uklad hrnn TOS za 2 alebo viac
myselnch T spchanch 2 alebo viacermi skutkami, z ktorch aspo 1 je zloinom; v
takom prpade sa horn hranica trestnej sadzby odatia slobody T z nich najprsnejie
trestnho zvyuje o 1/3.

Znenie hornej hranice alebo zvenie dolnej hranice trestnej sadzby sa vykon iba v rmci
zkonom ustanovenej trestnej sadzby; zkladom pre znenie alebo zvenie trestnej sadzby je
rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zkonom ustanovenej trestnej sadzby. Znenie hornej
hranice alebo zvenie dolnej hranice zkonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepouije v prpade,
ke v osobitnej asti TZ je ustanoven iba TOS na 25 rokov alebo na doivotie.
Popri TOS nemono uloi TDV a TPP.

Zapotanie vzby a trestu ak sa viedlo proti pchateovi trestn sthanie vo vzbe a v tomto
konan djde k jeho odsdeniu, zapota sa mu doba strven vo vzbe do uloenho trestu, prp.
do hrnnho trestu alebo shrnnho trestu, ak je vzhadom na druh uloenho trestu zapotanie
mon. Ak bol pchate sdom alebo inm orgnom potrestan a dolo k jeho odsdeniu pre ten
ist skutok, zapota sa mu vykonan trest do uloenho trestu, ak je vzhadom na druh uloenho
trestu zapotanie mon.
Ak nie je zapotanie vzby alebo trestu mon (napr. z hadiska druhu uloench trestov), sd na
tto skutonos prihliadne pri urovan druhu trestu, prpadne vmery trestu.

Vkon TOS TOS sa vykonva poda zkona o vkone trestu odatia slobody a alch VZPP. TOS
sa spravidla vykonva v stavoch na vkon trestu:
a/ s minimlnym stupom strenia ak pchate v poslednch 10 rokoch pred spchanm
T nebol vo vkone TOS, ktor mu bol uloen za myseln T,
b/ so strednm stupom strenia ak pchate v poslednch 10 rokoch pred spchanm
T bol vo vkone TOS, ktor mu bol uloen za myseln T,
c/ s maximlnym stupom strenia ak ide o pchatea, ktormu sd uloil TOS na
doivotie, alebo ak ide o pchatea obzvl zvanho zloinu.

Mladistv vykonvaj TOS v stave na vkon TOS pre mladistvch. TOS sa me v

niektorch prpadoch vykonva aj v oddelen na vkon trestu zriadenom v stave na vkon vzby,
ako aj v nemocnici pre obvinench a odsdench. Strenie, dozor a zaobchdzanie s odsdenmi
49
a podmienky vkonu trestu zabezpeuje ZVJS. Pri vkone trestu pre eny platia niektor
osobitn ustanovenia. enm sa umouj podmienky na celodenn hygienu, garantuje sa im
via cela ako muom a maj osobitn podmienky na vkon disciplinrneho trestu. Osobitnmi
kategriami na vkon trestu s aj mladistv, cudzinci a osoby bez ttnej prslunosti.

Dozor nad zachovvanm zkonnosti v stave na vkon TOS vykonva prokurtor. Kontrolu
vkonu trestu v stave vykonvaj poslanci NR SR, minister spravodlivosti a osoby nm pove-
ren, generlny riadite ZVJS a osoby nm poveren a PO alebo FO. V prpade, ak odsden bez
vneho dvodu nenastpi vkon TOS v lehote urenej sdom, napa znaky T marenia vkonu
radnho rozhodnutia.

Trest odatia slobody na doivotie (47)

TOSD Trestn zkon umouje uloi v 2 prpadoch:
1/ fakultatvne, t.j. sd ho me uloi po splnen nasledujcich podmienok ( 47 ods. 1):
a/ iba za T, za ktor to TZ v osobitnej asti dovouje,
b/ uloenie takho trestu vyaduje inn ochrana spolonos a
c/ nie je ndej, e by pchatea bolo mon napravi TOS na dobu do 25 rokov.
2/ obligatrne, t.j. sd ho mus uloi aj bez splnenia uvedench podmienok, z dvodov
uvedench v 47 ods. 2. Ide o uplatnenie tzv. zsady 3-krt a dos.

Na uloenie TOSD musia by splnen 4 podmienky:

a/ ide o T taxatvne vymenovan v 47 ods. 2 (T kladnej vrady, ublenia na zdrav,
znsilnenia, terorizmu),
b/ T bol dokonan,
c/ pchate bol za takho T, hoci aj v tdiu pokusu 2-krt potrestan nepodmienenm TOS
(potrestanm sa rozumie ten odsden, ktor celkom alebo sasti vykonal sdom uloen
trest),
d/ pchate nespa podmienky na mimoriadne znenie trestu.

Vkon TOSD pri vkone TOSD sd zarad pchatea do stavu na vkon trestu s
maximlnym stupom strenia. elom vkonu doivotnho trestu je najm ochrana
spolonosti pred alou trestnou innosou odsdenho jeho izolciou v stave, usmerovanie jeho
sprvania v slade s dobrmi mravmi a stabilizcia psychickho a fyzickho stavu.

Podmienen prepustenie z vkonu TOSD osoba odsden na TOSD neme by podmiene-

ne prepusten. Ak sd ulo TOSD, me zrove rozhodn, e podmienen prepustenie z
vkonu TOS nie je prpustn, ak pchate:
a/ spchal 2 alebo viac obzvl zvanch zloinov,
b/ naplnil sasne 2 alebo viac okolnost podmieujcich pouitie vyej trestnej sadzby,
c/ spchal T ako len zloineckej skupiny alebo teroristickej skupiny,
d/ bol u potrestan za T uveden v 47 ods. 2.

2/ Mimoriadne znenie trestu.

Po posden niektorch okolnost prpadu, sd me dospie k nzoru, e uloenie zkonom
ustanovenho trestu v konkrtnom prpade je pre pchatea neprimerane tvrd. Z tohto dvodu s
v TZ ustanoven pravidl pre mimoriadne znenie trestu aj pod doln hranicu ustanoven
TZ.

Sd me zni trest pod doln hranicu trestnej sadzby ustanovenej TZ aj v tchto

prpadoch:
a/ ak odsudzuje pchatea a vzhadom na jeho pomery alebo okolnosti prpadu m za
to, e pouitie trestnej sadzby ustanovenej zkonom by bolo pre pchatea
neprimerane prsne a na zabezpeenie ochrany spolonosti sta aj trest kratieho trvania.
Takou okolnosou nie je skutonos, e sa pchate k inu priznal, outoval ho a pomhal ho
objasni.
b/ ak odsudzuje pchatea za prpravu na zloin alebo za pokus T a ak vzhadom na
povahu a zvanos prpravy alebo pokusu m sd za to, e pouitie trestnej sadzby
ustanovenej TZ by bolo pre pchatea neprimerane prsne a na ochranu spolonosti sta aj
trest kratieho trvania. Pokus T je v zsade rovnako trestn ako dokonan T. Ak bol
obalovan uznan za vinnho z prpravy na T alebo z pokusu T, ktor boli spchan za
okolnosti podmieujcej pouitie vyej trestnej sadzby, nemono sasne zni TOS pod doln
50
 hranicu vyej trestnej sadzby, lebo tomu brni takto hodnoten zvan povaha jeho prpravy
alebo pokusu.
c/ ak odsudzuje pchatea, ktor vznamnou mierou prispel k objasneniu T
spchanho v prospech zloineckej alebo teroristickej skupiny alebo napomhal
zabrni spchaniu T, ktor v prospech zloineckej alebo teroristickej skupiny in pripravoval
alebo sa o jeho spchanie poksil tm, e oznmil jeho innos OTK a poskytol im informcie,
ktor by inak nezskali.

d/ ak odsudzuje pchatea, ktor spchal T v stave zmenenej pretnosti a sd m za

to, e vzhadom na zdravotn stav pchatea by bolo mon za sasnho uloenia ochrannho
lieenia dosiahnu ochranu spolonosti aj trestom kratieho trvania, priom nie je viazan
obmedzeniami tkajcimi sa minimlnej vky znenej trestnej sadzby. V prpadoch, v ktorch
opitos alebo aplikcia inej nvykovej ltky neprivod u pchatea stav nepretnosti, ale iba
stav zmenenej pretnosti, prichdza do vahy jeho zodpovednos za T, ktor v tomto stave
spchal, a nie zodpovednos za T opilstva.
e/ v konan o dohode o uznan viny a prijat trestu (v konan o dohode o uznan viny a prijat
trestu me sd uloi TOS znen o 1/3 pod doln hranicu zkonom ustanovenej trestnej
sadzby).
f/ ak odsudzuje pchatea, ktor sa zvl vznamnou mierou podieal na objasnen T
korupcie, zaloenia, zosnovania a podporovania zloineckej alebo teroristickej
skupiny alebo obzvl zvanho zloinu spchanho organizovanou, zloineckou
alebo teroristickou skupinou, alebo na zisten alebo usveden jeho pchatea tm, ak
vzhadom na povahu a zvanos nm spchanho T m sd za to, e el trestu mono
dosiahnu aj trestom kratieho trvania; TOS pod doln hranicu trestnej sadzby nemono zni
organiztorovi, nvodcovi alebo objednvateovi T, o ktorom poskytol dkazy v TK.

Pri ukladan trestu pod zkonom ustanoven trestn sadzbu vak sd nesmie uloi :
1/ TOS krat ako 20 rokov, ak je pchate odsden za T kladnej vrady, genocdia,
terorizmu, neudskosti alebo vojnovho bezprvia,
2/ TOS krat ako 8 rokov, ak je v osobitnej asti TZ doln hranica trestnej sadzby TOS
aspo 15 rokov,
3/ trest odatia slobody krat ako 5 rokov, ak je v osobitnej asti TZ doln hranica
trestnej sadzby TOS aspo 10 rokov,
4/ TOS krat ako 2 roky, ak je v osobitnej asti TZ doln hranica trestnej sadzby TOS aspo
5 rokov,
5/ TOS krat ako 6 mesiacov, ak je v osobitnej asti TZ doln hranica trestnej sadzby TOS
menej ako 5 rokov a
6/ trest zkazu innosti, trest zkazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratiu ako
6 mesiacov.

3/ Podmienen prepustenie a podmienen upustenie od vkonu zvyku niektorch

trestov
Sd me odsdenho podmienene prepusti na slobodu, ak odsden vo vkone trestu
plnenm svojich povinnost a svojm sprvanm preukzal polepenie a mono od neho oakva, e
v budcnosti bude vies riadny ivot, a to:
a/ za prein po vkone polovice uloenho nepodmienenho TOS alebo rozhodnutm
prezidenta SR zmiernenho nepodmienenho TOS,
b/ za zloin po vkone 2/3 uloenho nepodmienenho TOS alebo rozhodnutm
prezidenta SR zmiernenho nepodmienenho TOS,
c/ za obzvl zvan zloin, ale a po vkone 3/4 uloenho TOS,
d/ odsden na doivotie me by podmienene prepusten najskr po 25 rokoch
vkonu tohto trestu.

Podmienene nemono prepusti:

a/ osobu odsden na TOS na doivotie,
b/ osobu, ktorej bol uloen TOS na doivotie a pri uloen trestu sd rozhodol, e
podmienen prepustenie nie je prpustn.

Pri rozhodovan o podmienenom prepusten sd prihliadne aj na predchdzajci spsob ivota

odsdenho, ako aj na to, v akom stave na vkon trestu odsden trest vykonva. Pri
podmienenom prepusten sd ur skobn dobu na 1 rok a 7 rokov. Skobn doba sa

51
zana podmienenm prepustenm odsdenho. Zrove me nariadi proban dohad nad
odsdenm vo vmere do 3 rokov a ustanov mu primeran obmedzenia alebo povinnosti.
Ak podmienene prepusten v skobnej dobe viedol riadny ivot a plnil uloen obmedzenia a
povinnosti, sd vyslov, e sa osvedil; inak rozhodne, a to prpadne u v priebehu skobnej
doby, e zvyok trestu vykon. Ak sd vyslovil, e sa podmienene prepusten osvedil, m sa za
to, e trest bol vykonan dom, ke bol podmienene prepusten. Optovn podmienen
prepustenie z vkonu toho istho trestu nie je mon.

Po vkone polovice trestu zkazu innosti sd me podmienene upusti od vkonu

jeho zvyku, ak odsden v ase vkonu trestu spsobom svojho ivota preukzal, e al vkon
tohto trestu u nie je potrebn. Pri podmienenom upusten od vkonu zvyku TZ sd ur
skobn dobu a na 5 rokov, nie vak kratiu ako zvyok trestu. Skobn doba zana plyn
dom nasledujcim po dni prvoplatnosti rozhodnutia o tomto upusten. Odsdenmu, u ktorho
sd podmienene upustil od vkonu zvyku TZ, me sd uloi primeran obmedzenia a po-
vinnosti. Ak odsden, u ktorho sa podmienene upustilo od vkonu zvyku TZ, viedol v
skobnej dobe riadny ivot a plnil uloen obmedzenia a povinnosti, sd vyslov, e sa osvedil.
Inak rozhodne, a to prpadne u v priebehu skobnej doby, e zvyok trestu vykon.

Po vkone polovice trestu zkazu pobytu sd me podmienene upusti od vkonu jeho

zvyku, ak odsden v ase vkonu trestu spsobom svojho ivota preukzal, e al vkon tohto
trestu u nie je potrebn. Pri podmienenom upusten od vkonu zvyku TZP sd ur skobn
dobu a na 5 rokov, nie vak kratiu ako zvyok trestu. Odsdenmu, u ktorho sd podmie-
nene upustil od vkonu zvyku TZP, me sd uloi primeran obmedzenia a povinnosti. Ak
odsden, u ktorho sa podmienene upustilo od vkonu zvyku TZP, v skobnej dobe viedol
riadny ivot a plnil uloen obmedzenia a povinnosti, sd vyslov, e sa osvedil. Inak rozhodne, a
to prpadne u v priebehu skobnej doby, e zvyok trestu vykon.

Upustenie od potrestania:
Upustenie od potrestania je pecifickm prpadom reakcie na T. Je prostriedkom vchovnho
charakteru, ktorm sa me dosiahnu nprava pchatea aj bez uloenia trestu. Prvna prava
upustenia od potrestania je upraven predovetkm v 40 TZ, urit pecifik platia pri
mladistvch - 98-99 TZ.
Od potrestania pchatea preinu, ak nm nebola spsoben smr alebo ak ujma na
zdrav, mono upusti, ak:
pchate priznal spchanie preinu, jeho spchanie utuje a prejavuje inn snahu po
nprave a ak vzhadom na povahu spchanho preinu a na doteraj ivot pchatea
mono dvodne oakva, e u samo prejednanie veci pred sdom posta na jeho
npravu,
sd prijme zruku za npravu pchatea a m za to, e vzhadom na vchovn vplyv toho,
kto zruku ponkol, povahu spchanho preinu a osobu pchatea uloenie trestu nie je
potrebn, alebo,
prein spchal v stave zmenenej pretnosti a sd ma za to, e ochrann lieenie, ktor mu
zrove uklad, zabezpe ochranu spolonosti a npravu pchatea innejie ako trest to
neplat, ak si stav zmenenej pretnosti pchate privodil vplyvom nvykovej ltky sd
mus nariadi ochrann lieenie obligatrne.

Zkonnmi predpokladmi upustenia od potrestania teda s:

a) pchate spchal prein,
b) pchate priznal spchanie preinu priznal sa v predsdnom alebo sdnom konan (mus
prevzia zodpovednos za cel skutok, nielen za jeho as),
c) jeho spchanie utuje len formlne prejavenie nesta (aj napr. ospravedlnenie sa
pokodenmu, zmena spsobu ivota, nahradenie kody),
d) pchate prejavuje inn snahu po nprave napr. zanech kodliv nvyky, preru styky
so zvodnou spolonosou, podrob sa lieeniu,
e) vzhadom na povahu spchanho skutku a na doteraj ivot pchatea mon
f) o dvodne oakva, e u samo prejednanie veci pred sdom postauje na npravu.

Upustenie od potrestania m pre pchatea rovnak inky ako zahladenie odsdenia a had sa
naho, ako keby nebol odsden ( 40 ods. 2 TZ).

52
16. Ochrann opatrenia, pojem a druhy

Z historickho hadiska mono ich vznik zaradi do konca 19. storoia v svislosti s uplatovanm
mylienok pozitivistickej koly v trestnom prve.
V naom TZ nie je el ochrannch opatren vslovne vyjadren. Iba v leglnej defincii (31 ods.
1 a 3) sa kontatuje, e tresty a ochrann opatrenia ako trestnoprvne sankcie s prvnym
nsledkom spchanho T alebo inu inak trestnho.

Ochrann opatrenia s alej vymedzen ako ujma na osobnej slobode alebo majetku
odsdenho alebo inej osoby, ktor me poda TZ uloi len sd v zujme ochrany spolonosti
pred T alebo inmi inak trestnmi. Ochrann opatrenia s teda jednm z druhov trestnoprvnych
sankci, ktor mono uloi nielen trestne zodpovednm osobm, ale aj osobm, ktor nie s
trestne zodpovedn (bu pre nepretnos alebo pre nedostatok veku).

el ochrannch opatren spova v dvoch zkladnch aspektoch:

v ochrane spolonosti pred pchatemi T, ale aj inov inak trestnch, ako aj pred
nebezpenmi predmetmi, ktor s vdy v uritom vzahu k trestnmu inu alebo k inu
inak trestnmu.
v pomoci osobm so zanedbanou vchovou alebo postihnutm duevnou chorobou, kde
konenm cieom je odstrnenie alebo aspo znenie nebezpeenstva alieho poruenia
alebo ohrozenia zujmov chrnench TZ, ale aj lieba a izolcia osb nepretnch i
zmenene pretnch.

Ochrann opatrenia vo vzahu k trestom vykazuj niektor spolon znaky:

s opatreniami ttneho dontenia,
mu ich uklada vlune sdy na zklade zkona,
obdobne pre ne plat zsada nullum crimen, nulla poena sine lege,
ich vkonom vznik osobe, ktorej boli uloen, ujma spovajca v obmedzen
obianskych prv a slobd,
ich elom je ochrana spolonosti pred protiprvnymi inmi.

Medzi OO a trestami s vak aj vrazne rozdielne znaky:

a) OO sa sleduje ochrana spolonosti vlune prostriedkami pecilnej (individulnej)
prevencie, nemaj psobi generlne preventvne,
b) okrem pchatea mono OO uloi aj osobe trestne nezodpovednej, ale aj zastnenej
osobe zhabanie veci 45 TP,
c) ujma spsoben vkonom OO nie je ich funknou zlokou, ale iba nevyhnutnm inkom
zatia o pri trestoch je ujma ich podstatnou zlokou, pri ochrannch opatreniach je
prioritn zloka terapeutick, vchovn a zabezpeovacia,
d) OO nemaj vdy za nsledok morlne odsdenie pchatea,
53
 e) intenzita OO nie je urovan zvanosou inu, ale potrebou lieenia, vchovy alebo
izolcie,
f) vkon OO sa nepremluje, neme sa zahladi a neme sa odpusti na zklade milosti
prezidenta republiky.

Jednotliv zsady ukladania OO v slovenskom trestnom prve s explicitne vyjadren aj

v ustanoveniach zkona - 35 ods. 1 a 6:
OO mono uloi pchateovi T bu popri treste, alebo aj pri upusten od potrestania
pchatea, ak OO zabezpe ochranu spolonosti pred pchateom innejie ako trest,
OO me postihn osobu iba tak, aby bol zabezpeen o najmen vplyv na jej rodinu
a blzke osoby,
OO mono uloi aj pchateovi inu inak trestnho alebo inej osobe, ak je to nevyhnutn na
zabezpeenie ochrany spolonosti pred pchanm novch trestnch inov,
popri ochrannej vchove nemono uloi ochrann dohad,
pri ukladan ochrannch opatren sa sd nespravuje zsadou mernosti k spchanmu inu,
ale potrebou ochrany spolonosti, priom prihliada aj na potrebu lieenia, vchovy alebo
dovenia npravy pchatea alebo inej osoby,
vkon OO mus skoni najneskr dosiahnutm jeho elu, prpadne uplynutm doby, na
ktor bolo uloen, alebo dovenm zkonom ustanovenho veku odsdenho alebo inej
osoby.

Platn TZ rozliuje tieto druhy OO:

ochrann lieenie - 73, detencia - 81,
ochrann vchova - 102, zhabanie veci - 83.
ochrann dohad - 76,

Uveden opatrenia mono uloi samostatne, bez trestu (napr. uloenie ochrannho lieenia
nebezpenmu nepretnmu pchateovi poda 73 ods.1), samostatne, namiesto trestu
(napr. uloenie ochrannho opatrenia mladistvmu pri sasnom upusten od potrestania poda
99) alebo popri treste (napr. uloenia ochrannho lieenia popri TOS poda 73 ods. 2).
Ochrann lieenie (OL)
Je ochrann opatrenie, ktor poskytuje ochranu spolonosti pred pchatemi T alebo inov
inak trestnch, ktor s nebezpenmi, duevne chormi osobami alebo osobami zvislmi na
nvykovch ltkach, a zrove im poskytuje odborn lekrsku starostlivos na ich vylieenie a
zaradenie do normlneho ivota.

elom uloenia OL je teda predovetkm terapeutick psobenie na osoby, ktor sa dopustili

T alebo inu inak trestnho.

Okruh osb, ktorm sa uklad OL, tvoria najm:

a/ nebezpen osoby, ktor spchali protiprvny in, avak pre nepretnos ich nemono
trestne stha,
b/ pchatelia, ktor v ase spchania T boli v stave zmenenej pretnosti,
c/ pchatelia, ktor sa oddvaj zneuvaniu nvykovch ltok a T spchali pod ich vplyvom
alebo v svislosti s ich uvanm.

Sd obligatrne ulo OL pchateovi:

a/ preinu, ktor spchal in v stave zmenenej pretnosti, ak upustil od jeho potrestania,
b/ trestnho inu, ktor spchal T v stave zmenenej pretnosti, ak mu sd znil TOS pod
doln hranicu trestnej sadzby,
c/ inu inak trestnho, ktor nie je pre nepretnos trestne zodpovedn a jeho pobyt na
slobode je nebezpen.

Sd fakultatvne ulo OL pchateovi:

a/ T spchanho v stave zmenenej pretnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpen,
b/ T nsilnej povahy, ak tento bol spchan voi blzkej osobe alebo zverenej osobe a
vzhadom na osobu pchatea mono dvodne predpoklada, e v nsilnom konan bude
pokraova,
c/ T spchanho pod vplyvom nvykovej ltky alebo v svislosti s jej uvanm.

OL mono uloi:
54
 samostatne (bez vroku o treste) alebo
popri treste, alebo pri upusten od potrestania.

Ak sa OL uklad popri nepodmienenom TOS, zkon preferuje zaatie jeho vkonu ihne po
nstupe odsdenho na vkon trestu v stave na vkon trestu. V ostatnch prpadoch sa OL
vykonva spravidla v zariaden stavnej zdravotnckej starostlivosti.
Pokia nebolo OL uloen popri nepodmienenom TOS aj jeho vkon v stave na vkon TOS,
prpadne ak nebolo cel vykonan v priebehu TOS, sa vykonva:
a/ v zariaden stavnej zdravotnej starostlivosti stav psychiatrickej lieebne,
b/ ambulantne lieen osoba, ktor je ponechan na slobode, je povinn podrobi sa
lieebnmu reimu poda pokynov zdravotnckeho zariadenia, kam lieen osoba pravidelne
v urench termnoch dochdza. Tento spsob vkonu OL mono uloi len vtedy, ak
vzhadom na povahu choroby a lieebn monosti mono oakva, e el lieenia bude
splnen aj pri pobyte lieenej osoby na slobode.

TZ umouje, aby sa vzhadom na povahu choroby a lieebn monosti zmenil spsob vkonu OL z
stavnho na ambulantn a naopak. O zmench spsobu vkonu OL rozhoduje sd.
Dka trvania OL zvis od splnenia jeho elu. Trvanie OL uloenho pchateovi, ktor uva
nvykov ltku a spchal T pod jej vplyvom alebo v svislosti s jej uvanm, vak me by
ukonen, ak sa poas jeho vkonu zist, e jeho el nemono dosiahnu. O prepusten z OL
rozhoduje sd.
OL je u mladistvch upraven rovnako ako u dospelch pchateov.

Ochrann dohad a detencia

Ochrann dohad (OD) ochrann opatrenie prispievajce k ochrane spolonosti aj jej zujmov
pred protiprvnou innosou obzvl nebezpench pchateov trestnej innosti, recidivistov a
inch pchateov T, ktorho obsahom je nten postpenitencirna starostlivos, ktor je
nevyhnutn na dovenie npravy tchto odsdench osb.

Sd ulo OD obligatrne:
pchateovi, ktorho odsudzuje za obzvl zvan zloin na nepodmienen TOS.
Sd ulo OD fakultatvne:
pchateovi myselnho T, ktor u bol v minulosti najmenej 2-krt vo vkone TOS za
takto T a ktormu znova uklad nepodmienen TOS, ak vzhadom na osobu pchatea,
najm s prihliadnutm na jeho doteraj spsob ivota, na prostredie, v ktorom ije, a na
povahu spchanej trestnej innosti sa ned oakva, e po prepusten z vkonu trestu
bude vies riadny ivot,
na nvrh prokurtora alebo riaditea stavu na vkon trestu me uloi OD odsdenmu
pred skonenm vkonu TOS, ak vzhadom na jeho sprvanie poas doterajieho vkonu
TOS nemono oakva, e po prepusten z vkonu trestu bude vies riadny ivot .

OD nemono uloi mladistvmu (ak je to potrebn, mono mu uloi ochrann vchovu), ani
odsdenmu na doivotie, kde by takto opatrenie stratilo zmysel.
Dka ukladanho OD je 1 a 3 roky. Ak by sa OD ukladal optovne, a to skr, ne bol vykonan
dohad uloen predtm, doba, na ktor sa optovne uklad, spolu s doteraz nevykonanm
zvykom OD predtm uloenho nesmie presiahnu 5 rokov.
Vkon OD zabezpeuj proban a median radnci okresnho sdu, v obvode ktorho m miesto
pobytu osoba, ktorej bol OD uloen, a to v rozsahu urenom v rozhodnut sdu. S vkonom OD sa
zane ihne po vkone TOS.
Odsden, ktormu bol uloen OD, mus po prepusten z vkonu trestu plni povinnosti, ktor s
obligatrne obsahom OD, t.j.
1/ oznamova potrebn daje o spsobe a zdrojoch svojej obivy a tie aj preukazova,
2/ osobne sa hlsi v urench lehotch u probanho a medianho radnka a
3/ vopred oznamova vzdialenie sa z miesta bydliska uvedenho v rozhodnut sdu.

OD zanik:
a/ uplynutm asu, na ktor bol uloen,
b/ dom, ktorm nadobudlo prvoplatnos rozhodnutie, e sa podmienene prepusten
osvedil,
c/ rozhodnutm sdu o upusten od vkonu zvyku OD, ak jeho al vkon nepovauje za
potrebn, pretoe sa dosiahol jeho el,
55
 d/ smrou odsdenho.

Detencia ochrann opatrenie poskytujce ochranu spolonosti pred:

pchatemi, ktor poas vkonu TOS ochoreli na nevylieiten duevn chorobu,
pchatemi obzvl zvanch zloinov recidivistov,
almi psychicky naruenmi pchatemi, ktorch pobyt na slobode je pre spolonos
nebezpen, prostrednctvom ich plnej izolcie od spolonosti.

O nariaden detencie me sd rozhodn v zkonom ustanovench prpadoch, a to u:

a/ odsdenho, ktor vo vkone TOS ochorel na duevn chorobu, ktor je poda
odbornho lekrskeho posudku nevylieiten a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutm
na spchan trestn innos pre spolonos nebezpen. Sd v tomto prpade kon na nvrh
prokurtora alebo riaditea stavu na vkon trestu. Ak v ase ochorenia odsden nevykonal
cel TOS, sd jeho vkon preru a nariadi jeho umiestnenie v detennom stave,
b/ pchatea myselnho T, pred skonenm vkonu TOS, ktor sa odmieta podrobi
uloenmu ochrannmu lieeniu alebo u ktorho ochrann lieenie pre negatvny postoj
pacienta nepln svoj el a ktorho pobyt na slobode je pre spolonos nebezpen. Sd
kon na nvrh prokurtora, riaditea stavu pre vkon trestu, priom pchate sa umiestni
do detennho stavu a po vkone TOS,
c/ pchatea zloinu spchanho zo sexulneho motvu alebo pchatea, ktor
optovne spchal obzvl zvan zloin pred skonenm vkonu TOS. Sd me v
tomto prpade rozhodn o detencii na nvrh ministra spravodlivosti, priom pchate sa
umiestni do detennho stavu a po vkone TOS.

elom detencie je dslednou izolciou urench pchateov zabrni im v alom pchan T a

inov inak trestnch. Vkon detencie sa realizuje umiestnenm pchatea v detennom stave s
osobitnm lieebnm reimom a ostrahou.
Trvanie detencie zvis od splnenia jej elu, to znamen, e pobyt odsdenho v detennom
stave trv dovtedy, km ochranu spolonosti pred pchateom nemono zabezpei miernejmi
prostriedkami (v prpade potreby teda me trva a doivotne).
Najmenej 1-krt rone a vdy na nvrh detennho stavu sd preskma dvodnos drania
odsdenho v detennom stave a na zklade odbornho lekrskeho posudku rozhodne:
o alom trvan detencie alebo
o prepusten odsdenho z detennho stavu ak dvody detencie pominuli, a rozhodne o
alom vkone trestu.

Ochrann vchova (OV)

Ide o ochrann opatrenie, ktorho elom je okrem ochrany spolonosti predovetkm
prevychovnie mravne naruench maloletch a mladistvch pchateov s odstrnenm, prp.
obmedzenm monosti vzniku alch, pre spolonos zvanch nsledkov zanedbanej vchovy, a
sasne umoni jednotlivcovi, aby sa stal uitonm lenom spolonosti.
Nprava sa m dosiahnu najm tm, e delikvent sa umiestni do osobitnho vchovnho
zariadenia alebo do nhradnej rodiny so zabezpeenm profesionlnej, resp. primerane vhodnej v-
chovy zaloenej na odbornch postupoch.

Podmienky uloenia OV s rozdielne poda toho, i je OV ukladan:

a/ mladistvmu (v trestnom konan), alebo
b/ osobe mladej ako 14. rokov (v obianskoprvnom konan).

Sd me uloi OV v TK fakultatvne:
1/ mladistvmu pchateovi, ak o jeho vchovu nie je nleit postaran a tento nedostatok
nemono odstrni v rodine, v ktorej ije,
2/ mladistvmu pchateovi, ak jeho doterajia vchova bola zanedban, alebo
3/ mladistvmu pchateovi, u ktorho prostredie, v ktorom ije, neposkytuje zruku jeho
riadnej vchovy.

56
Sd uklad OV aj v obianskoprvnom konan:
1/ obligatrne aj na nvrh prokurtora osobe, ktor dovila 12. rok svojho veku a je mladia
ako 14 rokov a spchala niektor in, za ktor zkon dovouje uloi TOSD,
2/ fakultatvne osobe mladej ako 14 rokov, ktor spchala in, ktor by bol inak T, alebo
osobe mladej ako 15. rokov, ktor spchala in, ktor by bol inak T sexulneho
zneuvania, a je to potrebn na zabezpeenie jej riadnej vchovy.

Sd ulo OV:
samostatne, ak upustil od potrestania,
popri treste.
To znamen, e podmienkou uloenia OV je odsdenie, t.j. uznanie viny u mladistvho pchatea.
Ak nebol mladistv uznan za vinnho, nemono mu OV uloi.

Pri zisovan jednotlivch podmienok uloenia OV sd mus:

a/ nleit objasni situciu v rodine mladistvho pchatea,
b/ stav vchovnho prostredia,
c/ mieru zanedbania doterajej vchovy a priny tohto stavu,
d/ charakterov a morlne vlastnosti mladistvho, ako aj osb, s ktormi ije v rodine, s
ktormi sa pravidelne stka, ich obianske postoje, ich vzah ku kriminalite a pod.

Na zabezpeovan tchto podkladov spolupracuje so sdom najm ttny orgn starostlivosti o

mlde, kola, ktor mladistv navtevuje, zujmov zdruenie obanov psobiace v jeho okol a
pod.

OV sa vykonva:
v osobitnch vchovnch zariadeniach rezortu ministerstva kolstva (ochrann stavn
vchova),
ak to vyaduje zdravotn stav mladistvho, vykonva sa prednostne v zariaden stavnej
zdravotnej starostlivosti,
sd vak me vo vhodnch prpadoch nariadi vkon OV aj v profesionlnej nhradnej rodine
(ochrann rodinn vchova).

Dka trvania OV je obmedzen:

a/ elom OV ak prevychov pokroila do tej miery, e mono oakva, e aj bez
obmedzen, ktorm je mladistv podroben vo vchovnom zariaden alebo v urenej rodine,
sa bude riadne sprva, me sd podmienene upusti od OV,
b/ vekom mladistvho potrv najdlhie do dovenia 18. roku veku mladistvho. Ak to
vyaduje zujem mladistvho, me ju sd predi do dovenia jeho 19. roku. Po doven
18. roku vak u nemono zaa s jej vkonom.

Ak z objektvnych dvodov nemono zaa s vkonom OV ihne po jej uloen, sd na dobu do jej
zaiatku nariadi dohad probanho a medianho radnka nad mladistvm. Od vkonu OV sd
upust, ak pred jej zaatm zanikn okolnosti, pre ktor bola uloen.
Ak mladistv poas podmienenho upustenia od OV alebo poas podmienenho umiestnenia
mimo vchovnho zariadenia alebo urenej rodiny nespln oakvania, e aj bez obmedzen OV sa
bude riadne sprva, sd svoje rozhodnutie o podmienenom vkone zru a rozhodne, e vo
vkone OV sa bude pokraova.
Zhabanie veci
Zhabanie veci je ochrann opatrenie postihujce vec, ktor je v uritom vzahu k spchanmu T
a ktor by mohla by predmetom prepadnutia veci, avak takto trest nebol pchateovi uloen,
priom vlastnkom takejto veci sa stva tt. Ide o jednorazov opatrenie, ktor m vo vzahu
k trestu prepadnutia veci povahu subsidirnej sankcie, t.j. sd je povinn uloi toto ochrann
opatrenie, ak nebol uloen trest prepadnutia veci a ide o prpad predpokladan zkonom (83 ods.
1 TZ). Ak je teda splnen aspo jeden z taxatvne uvedench zkladnch predpokladov, potom
sd ulo zhabanie veci, ak - 83 ods. 1:
vec patr osobe, ktor nemono stha alebo odsdi napr. ak pchate, na trestn sthanie
ktorho prslun orgn alebo osoba nedala shlas alebo u ktorho dolo k zniku trestnosti
pre premlanie,

57
 vec patr pchateovi, od potrestania ktorho sd upustil alebo bolo voi nemu TS
zastaven a pod.,
ak ide o tovar bez kontrolnch znmok alebo inch kontrolnch technickch opatren ktor
s vyadovan veobecne zvznm prvnym predpisom na jeho oznaenie na daov
ely,
okolnosti prpadu odvoduj predpoklad, e vec by mohla by zdrojom financovania
terorizmu, alebo,
to vyaduje bezpenos ud alebo majetku, prpadne in obdobn verejn zujem najm
zbrane, vbuniny, omamn a psychotropn ltky, jedy.

Ten, komu bola vec zhaban, vystupuje v TK ako zastnen osoba (45 TP). Existuje aj tzv.
vylenie zhabania veci sdom v dvoch taxatvne vymedzench prpadoch jednak ak
pokodenmu vznikol v dsledku inu nrok na nhradu kody, ktorho uspokojenie by bolo
zhabanm veci znemonen a aj v prpade, ak hodnota veci, ktor m by predmetom zhabania, je
v zjavnom nepomere k zvanosti preinu.
Vlastnkom zhabanej veci je spravidla tt vnimkou je iba in rozhodnutie sdu prijat na
zklade MZ, ktorou je SR viazan.

17. Podmienen odklad vkonu trestu odatia slobody, podmienen odklad vkonu
trestu odatia slobody s probanm dohadom. Podmienen prepustenie a upustenie
od potrestania (hmotnoprvne a procesnoprvne podmienky)

Podmienen odklad vkonu TOS ( 49)

Jeho podstata spova v tom, e sd sce vynesie odsudzujci rozsudok a ulo trest, ale jeho vkon
odlo pod podmienkou, e odsden po urit dobu bude vies riadny ivot a vyhovie vetkm ur-
enm poiadavkm.

58
Vznam podmienenho odkladu vkonu TOS spova v tom, e pchate sa uzn za vinnho
z T a ulo sa mu trest. Sasne sa mu vak prejavuje urit dvera, e aj bez vkonu TOS trest
spln poadovan el. Ak sa vyslovilo, e sa odsden v skobnej dobe osvedil, alebo ak sa m
za to, e sa osvedil, had sa na neho, ako keby nebol odsden. Ak sd rozhodne, e sa TOS,
ktor bol podmienene odloen, vykon, rozhodne zrove aj o spsobe vkonu trestu.

TZ obmedzuje pouitie podmienenho odkladu vkonu TOS len na menej zvan TOS
neprevyujce 2 roky, ak
a/ sd vzhadom na osobu pchatea, najm s prihliadnutm na jeho doteraj ivot a
prostredie, v ktorom ije a pracuje, a na okolnosti prpadu, m dvodne za to, e na
zabezpeenie ochrany spolonosti a npravu pchatea vkon TOS nie je nevyhnutn, alebo
b/ sd prijme zruku za npravu pchatea a ak vzhadom na vchovn vplyv toho, kto zruku
ponkol, m za to, e vkon TOS nie je nevyhnutn.
TOS neprevyujci 2 roky sa posudzuje poda vky trestu, ktor bol v odsudzujcom rozsudku
uloen, a nie poda vky trestnej sadzby, ktor je ustanoven za spchan T. Zkon umouje
iba podmienen odklad vkonu TOS.
Predchdzajce odsdenie nemus vdy vyluova podmienen odklad vkonu TOS. Vkon TOS
nemono podmienene odloi, ak sd odsudzuje pchatea za myseln T spchan v
skobnej dobe podmienenho odsdenia alebo v skobnej dobe podmienenho prepustenia z
vkonu TOS.
Pri povolen podmienenho odkladu vkonu TOS sd ur skobn dobu na 1 rok a 5
rokov. Skobn doba zana plyn dom nasledujcim po dni nadobudnutia prvoplatnosti
rozsudku. V rmci povolenia podmienenho odkladu vkonu TOS me sd pchateovi uloi
aj primeran obmedzenia alebo povinnosti smerujce k tomu, aby viedol riadny ivot;
spravidla mu ulo, aby poda svojich schopnost nahradil kodu spsoben T.

Vkon podmienenho TOS sd sleduje sprvanie osoby odsdenej na TOS, ktorho vkon bol
podmienene odloen. Zisuje najm, ako odsden pln povinnosti a obmedzenia. Zisovanm
tchto okolnost predseda sentu pover probanho a medianho radnka.

O osveden sa odsdenho sa rozhodne po skonen skobnej doby. Ak odsden viedol

v skobnej dobe riadny ivot a riadne vykonal in uloen sankcie a plnil uloen obmedzenia a
povinnosti, sd vyslov, e sa osvedil; inak nariadi nepodmienen TOS, a to prpadne u v
priebehu skobnej doby. Vnimone me sd vzhadom na okolnosti prpadu ponecha
podmienen odsdenie v platnosti, hoci odsden konanm spchanm v skobnej dobe dal
prinu na nariadenie vkonu trestu, a sasne me:

a) ustanovi nad odsdenm proban dohad,

b) primerane predi skobn dobu, nie vak viac ako o dva roky, priom nesmie prekroi
horn hranicu skobnej doby,
c) ustanovi doteraz neuloen primeran obmedzenia alebo primeran povinnosti,
smerujce k tomu, aby viedol riadny ivot.

Ak sd do roka od uplynutia skobnej doby neurobil rozhodnutie o tom, i sa odsden osvedil,

bez toho, e by mal odsden na tom vinu, m sa za to, e sa odsden osvedil. Skutonos, e sa
podmienene odsden v priebehu skobnej doby, prpadne do 1 roka od jej uplynutia nachdza
vo vzbe v inej veci alebo vykonva TOS, sama osebe nezaklad jeho vinu na tom, e sd do roka
od uplynutia skobnej doby nerozhodol o tom, i sa osvedil. Ak sa vyslovilo, e sa odsden
v skobnej dobe osvedil, alebo ak sa m za to, e sa osvedil, had sa na neho, ako keby nebol
odsden.

59
Podmienen odklad vkonu TOS s probanm dohadom (51)
Podmienen odklad vkonu TOS s probanm dohadom je alou alternatvou podmienenho
odkladu vkonu TOS. Svojm charakterom je uritou modifikciou TOS s povolenm
podmienenho odkladu.

Od podmienenho odkladu vkonu TOS sa podmienen vkon TOS s probanm dohadom

odliuje 2 znakmi:
a/ TOS neprevyuje 3 roky,
b/ dohad nad pchateom, ktor vykonva proban a median radnk.

Probanm dohadom sa z hadiska jeho obsahu rozumie dlhodob prca s odsdenm, v rmci
ktorej je obvinen povinn by v kontakte s probanm a medianm radnkom, spolupracova pri
vytvran a realizcii probanho programu v skobnej dobe a podrobi sa kontrole dodriavania
podmienok uloench sdom.

Zmyslom probanho dohadu je:

a/ poskytnutie pomoci pchateovi T, jeho odborn vedenie a pozitvna motivcia s cieom
znovuzalenenia do spolonosti, vytvorenie vhodnho socilneho zzemia pre jeho
spoloensk a pracovn uplatnenie a pomoc pri rieen jeho ivotnej situcie,
b/ kontrola sprvania pchatea v skobnej dobe a ochrana spolonosti pred prpadnou ujmou
zo strany pchatea,
c/ znenie rizika optovnho spchania T.

Pri uren probanho dohadu sd ustanov skobn dobu na 1 rok a 5 rokov. Skobn
doba zana plyn dom nasledujcim po dni nadobudnutia prvoplatnosti rozsudku. Skobn
doba sa nevzahuje na vkon ostatnch trestov uloench popri probanom dohade. Zrove sd
ulo obmedzenia alebo povinnosti, ktor s sasou probanho dohadu. Tieto obmedzenia
smeruj k tomu, aby odsden viedol riadny ivot.

Obmedzenia spovaj najm v zkaze:

a/ nvtev portovch alebo inch hromadnch podujat,
b/ povania alkoholickch npojov a inch nvykovch ltok,
c/ stretvania sa s osobami, ktor maj na pchatea negatvny vplyv alebo ktor boli jeho
spolupchatemi alebo astnkmi na T,
d/ vstupu na vyhraden miesta alebo priestory, na ktorch T spchal,
e/ asti na hazardnch hrch, hrania na hracch automatoch a uzatvrania stvok.

Povinnosti spovaj najm v prkaze:

a/ nepribli sa k pokodenmu na vzdialenos meniu ako 5 metrov a nezdriava sa v
blzkosti obydlia pokodenho,
b/ nahradi v skobnej dobe spsoben kodu,
c/ osobne alebo verejne sa ospravedlni pokodenmu,
d/ podrobi sa v sinnosti s probanm a medianm radnkom programu socilneho vcviku
alebo inmu vchovnmu programu,
e/ podrobi sa lieeniu zvislosti od nvykovch ltok, ak mu nebolo uloen ochrann lieenie.

Vkon podmienenho odkladu vkonu TOS s probanm dohadom pchate, ktormu

bol uloen proban dohad, je povinn strpie nad sebou kontrolu vykonvan probanm a
medianm radnkom. Sd sleduje sprvanie osoby odsdenej na TOS s probanm dohadom,
ktorho vkon bol podmienene odloen. Zisuje najm, ako odsden pln povinnosti a
obmedzenia. Zisovanm tchto okolnost predseda sentu pover probanho a medianho
radnka.
O osveden sa odsdenho sa rozhodne po skonen skobnej doby. Ak odsden
viedol v skobnej dobe riadny ivot, dodriaval podmienky probanho dohadu a splnil uloen
obmedzenia a povinnosti, sd vyslov, e sa osvedil; inak nariadi nepodmienen TOS, a to
prpadne u v priebehu skobnej doby. Ak sd do roka od uplynutia skobnej doby neurobil
rozhodnutie o tom, i sa osvedil bez toho, e by odsden mal na tom vinu, m sa za to, e sa
odsden osvedil.
60
 Ak sd premen podmienen TOS na nepodmienen TOS, zrove rozhodne o spsobe vkonu
trestu. Ak sa vyslovilo, e sa odsden v skobnej dobe osvedil, alebo ak sa m za to, e sa
osvedil, had sa na neho, ako keby nebol odsden.

18. Trestn zodpovednos a trestanie mladistvch - hmotnoprvny, procesnoprvny a

kriminologick aspekt

Trestanie mladistvch a ich trestn zodpovednos.

Mladistvm sa rozumie osoba, ktor v ae spchania T dovila 14. rok a neprekroila 18. rok
svojho veku. Okrem pojmu mladistv TZ pouva aj pojem osoba blzka veku mladistvch.
S prihliadnutm na zkonn ustanovenie 136 TZ mono osobu, ktor sa dopustila konania, ktor
m znaky T, povaova za mladistvho a dom, ktor nasleduje po dni, ke pchate dovil
trnsty rok svojho veku za mladistvho mono povaova aj pchatea, ktor T spchal
najneskr v de svojich osemnstych narodenn pre posdenie otzky, i pchatea treba
povaova za mladistvho, je rozhodujce, kedy bol trestn in dokonan a nie kedy s innosou
zaal. Osobou blzkou veku mladistvch sa rozumie osoba, ktor dovila osemnsty rok veku
a neprekroila dvadsajeden rokov svojho veku). Osobitn ustanovenia o sthan mladistvch s vo
vzahu peciality k alm ustanoveniam veobecnej asti TZ (ak TZ neobsahuje osobitn
ustanovenia tkajce sa mladistvho, pouij sa na naho veobecn ustanovenia TZ).
Mladistv mlad ako 15. rokov, ktor v ase spchania inu nedosiahol tak rove rozumovej
a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpozna jeho protiprvnos alebo ovlda svoje konanie, nie je za
tento in trestne zodpovedn (koncepcia tzv. podmienenej pretnosti).
U mladistvho, ktor v ase inu neprekroil 15. rok svojho veku, treba vdy skma, i bol
spsobil rozpozna protiprvnos inu a i bol spsobil ovlda svoje konanie. U mladistvho je
odline vyjadren aj tzv. materilny korektv pri preinoch. Pri mladistvom prein, ktorho
znaky s uveden v TZ, nie je T, ak ho spchal mladistv a ak je jeho zvanos mal.

Druhy trestov, ktor me sd mladistvmu uloi:

a/ trest povinnej prce najviac na 150 hodn. Vzhadom na svoju povahu alebo okolnosti,
za ktorch sa vykonva, nesmie ohrozova zdravie, bezpenos alebo mravn vvoj
mladistvch,
b/ pean trest vo vmere od 1 000 do 500 000 Sk me uloi sd pri splnen podmienok
ustanovench zkonom, ak je mladistv zrobkovo inn alebo jeho majetkov pomery
uloenie tohto trestu umouj. Me sa nahradi vykonanm veobecne prospenej innosti
v rmci probanho programu,
c/ podmienen odklad vkonu peanho trestu me sd nariadi, ak:
vzhadom na osobu mladistvho, najm s prihliadnutm na jeho doteraj ivot a
prostredie, v ktorom ije a pracuje, a na okolnosti prpadu, m za to, e el trestu sa
dosiahne aj bez jeho vkonu, alebo
prijme zruku za npravu mladistvho a ak vzhadom na vchovn vplyv toho, kto
zruku ponkol, m za to, e el trestu sa dosiahne aj bez jeho vkonu.
Pri podmienenom odklade vkonu peanho trestu sd ur skobn dobu a na 3 roky,
d/ trest prepadnutia veci pre uloenie tohto trestu platia pri mladistvom rovnak pravidl
ako pri dospelom pchateovi
e/ trest zkazu innosti len vtedy, ak to nie je na prekku prprave na jeho povolanie,
priom horn hranica tohto trestu nesmie prekroi 5 rokov,
f/ trest vyhostenia vo vmere od 1 roka do 5 rokov,
g/ podmienen odklad vkonu TOS, podmienen odklad vkonu TOS s probanm
dohadom sd me mladistvmu vkon TOS podmienene odloi na 1 rok a 3 roky.
Me pritom nariadi aj proban dohad. Ak d prinu na nariadenie vkonu trestu odatia
slobody poas skobnej doby, sd me napriek tomu ponecha podmienen odklad
vkonu TOS v platnosti a uri nad mladistvm proban dohad, ak u nebol uloen,
primerane predi skobn dobu (nie o viac ako dva roky, celkov doba nesmie prekroi
horn hranicu skobnej doby v trvan p rokov) alebo uloi alie vchovn opatrenie
smerujce k tomu, aby viedol riadny ivot,

61
 h/ trest odatia slobody trestn sadzby odatia slobody sa u mladistvch zniuj na
polovicu:
horn hranica znenej trestnej sadzby nesmie prevyova 7 rokov,
doln hranica znenej trestnej sadzby 2 roky.
V prpade, ak mladistv spchal obzvl zvan zloin a miera zvanosti takho obzvl
zvanho zloinu pre spolonos je vzhadom na zavrhnutiahodn spsob vykonania inu alebo
vzhadom na zavrhnutiahodn pohntku alebo vzhadom na ak a ako napraviten nsledok
mimoriadne vysok, me sd uloi TOS nad 7 rokov a do 15 rokov,

Sd me upusti od potrestania mladistvho, ak:

a/ spchal prein menej zvanosti,
b/ jeho spchanie utuje,
c/ prejavuje inn snahu po nprave,
d/ vzhadom na povahu spchanho inu a na doteraj ivot mladistvho mono dvodne
oakva, e u prejednanie veci pred sdom posta na jeho npravu,
e/ sd prijme zruku za npravu mladistvho a m za to, e vzhadom na vchovn vplyv toho,
kto zruku ponkol, povahu spchanho inu a osobu mladistvho sa uloenie trestu nejav
ako nevyhnutn.

Sd me upusti od potrestania mladistvho za prein aj vtedy, ak:

a/ mladistv spchal in v stave, ktor bol vyvolan duevnou poruchou, a sd m za to, e
ochrann lieenie, ktor zrove uklad, zabezpe npravu mladistvho lepie ako trest,
alebo
b/ sa voi mladistvmu vykonva ochrann opatrenie alebo vchovn opatrenia a na
dosiahnutie elu zkona nie je potrebn uloenie trestu.

Sd podmienene upust od potrestania mladistvho za rovnakch podmienok ako pri upusten

od potrestania ( 98), ak povauje za potrebn poas urenej doby sledova sprvanie mladistvho.
V tomto prpade sd ur skobn dobu a na 1 rok. Vkon TOS u osb, ktor neprekroili 18. rok
svojho veku, sa vykonva v npravnovchovnch stavoch pre mladistvch.

Znik trestnosti a trestu

Trestnos inu spchanho mladistvm zanik uplynutm premlacej doby, ktor je:
desa rokov, ak ide o T, za ktor TZ ustanovuje TOS na doivotie,
p rokov, ak je horn hranica TOS najmenej desa rokov,
tri roky pri ostatnch T.

Vkon trestu uloenho za T uveden v 12. hlave osobitnej asti TZ sa ani u mladistvho
nepremluje okrem T podpory a propagcie skupn smerujcich k potlaeniu zkladnch prv
a slobd, T hanobenia nroda, rasy a presvedenia a T podnecovania k nrodnostnej, rasovej
a etnickej nenvisti.

Uloen trest nemono vykona po uplynut premlacej doby (znik trestu), ktor je:
desa rokov, ak bol uloen TOS nad sedem a do ptns rokov,
tri roky pri ostatnch T.

Procesnoprvny aspekt

62
19. Recidva, sbeh trestnch inov. Zsada trikrt a dos

Sbeh trestnch inov, pojem druhy a inky sbehu, vylenie sbehu

O sbeh T ide vtedy, ak ten ist pchate spcha 2 alebo viac T pred tm, ako bol za niektor
z nich odsden sdom 1. stupa a pokia nezanikla trestnos niektorho z nich. asovou hranicou
oddeujcou zbiehajce sa trestn iny od alch, je vyhlsenie odsudzujceho rozsudku
sdu prvho stupa, a to za podmienky, e tento rozsudok neskr nadobudol prvoplatnos
nemono toti prihliada na vyhlsenie takho rozsudku, ktor prvoplatnos nenadobudne (napr.
v odvolacom konan bude zruen alebo zmenen).
Skutkom je relny dejov prbeh, ktor m svoj zaiatok a koniec. Jeden skutok me trva
okamih (vrada, zabitie) a aj roky (sexulne zneuvanie det, nedovolen ozbrojovanie aj
desaroia).

Druhy sbehu
Jednoinn sbeh pchate spchal min. 2 T 1 skutkom
a/ jednoinn sbeh rovnorod pchate 1 skutkom spcha viac T, ktor poruuj alebo
ohrozuj spolon objekt napr. pchate pri krdei vlmanm do domu pokod vstupn
dvere v hodnote 800,- Eur a z predsiene ukradne hotovos 500,- Eur,
b/ jednoinn sbeh rznorod pchate 1 skutkom spcha viac T rznej povahy (s
odlinm objektom) napr. napr. pchate odcudz pito v hodnote 500,-Eur, m sa dopust
T krdee a T nedovolenho ozbrojovania a obchodovania so zbraami.

Viacinn sbeh pchate T spcha 2 alebo viacermi nezvislmi skutkami

a/ viacinn sbeh rovnorod pchate viacermi skutkami spcha viac T, ktor poruuj
alebo ohrozuj rovnak druhov objekt napr. pchate v jeden de odcudz bicykel za 500,-
Eur, o tde v prci sprenever sumu 1.100,-Eur a cez vkend sa zmocn cudzieho
motorovho vozidla v hodnote 10.000,-Eur,
b/ viacinn sbeh rznorod pchate viacermi skutkami spcha viac T smerujcich
proti rozdielnym druhovm objektom napr. napr. rno sa dopust T podplcania, na obed
inej osobe po hdke ubli na zdrav a v noci vykradne obchod.

Vylenie jednoinnho sbehu (zdanliv sbeh) vyzer to na sbeh, ale o sbeh nejde.
a/ pomer peciality ak 1 zkonn ustanovenie je obsiahnut v inom, pecilna SP ru
veobecn SP (vrada novonarodenho dieaa matkou, matka bude sthan len za vradu
novonarodenho dieaa, nie aj za vradu),
b/ pomer subsidiarity menej dleit pohlt zkladn SP (ak je niekto spolupchate,
neme by nvodca, objednvate, pomocnk),
c/ faktick konzumpcia skutkovch podstt poruenie i ohrozenie zujmov chrnench
1 trestnoprvnym ustanovenm je v konkrtnom prpade bezvznamnm prostriedkom alebo
vedajm produktom hlavnej (zvanejej) trestnej innosti postihnutej inm
trestnoprvnym ustanovenm (napr. pokodenie zmky pri krdei vlmanm, zastrelenie
psa pri vrade a pod.),

63
 d/ pokraovac, hromadn a trvci T povauj za 1 skutok a 1 T, a preto jednoinn
sbeh je v takchto prpadoch vylen,
e/ T opilstva pchatea nesthame za to, o spchal, ale za opilstvo.

inky sbehu
Hmotnoprvne inky sbehu s nasledovn:
a/ v prpade sbehu sa uplatuj osobitn zsady pri ukladan hrnnho, spolonho a
shrnnho. V tejto svislosti je dleit rozliovanie jednoinnho sbehu a viacinnho
sbehu.
pri ukladan hrnnho trestu za jednoinn sbeh alebo za viacinn sbeh T, z ktorch
ani 1 nie je zloinom, sa ulo trest poda zkonnho ustanovenia, ktor sa vzahuje na
T z nich najprsnejie trestn (absorpn zsada).
ak sd uklad hrnn TOS za viacinn sbeh T, z ktorch aspo 1 je zloinom, sa
horn hranica trestnej sadzby odatia slobody T z nich najprsnejie trestnho zvyuje
o 1/3 a sd pchateovi ulo trest nad 1/2 takto urenej trestnej sadzby odatia slobody
(asperan zsada),
b/ sbeh T sa povauje za veobecn priaujcu okolnos (spchal viac T),
c/ pri jednoinnom sbehu sa znik trestnosti (napr. na zklade innej tosti) posudzuje
samostatne pri kadom T. Pchate me by teda trestne zodpovedn za in, ktor je
prostriedkom spchania inho T, napriek tomu, e trestnos tohto druhho T zanikla,
d/ jednoinn sbeh T poda skorieho a novho TZ je vylen; viacinn sbeh je vak v
takomto prpade mon.

Pokia ide o procesn inky, sbeh m vznam predovetkm v tom, e o vetkch T toho
istho pchate sa me vykonva spolon konanie (zsada hospodrnosti konania).

Recidva trestnej innosti, pojem, druhy a inky recidvy v trestnom prve

O recidvu ide vtedy, ak ten ist pchate znova spcha T po tom, ako bol za predchdzajci T
prvoplatne odsden (bol vysloven odsudzujci rozsudok). Ak pchate spcha T v base ide
o recidvu, nie sbeh.
V niektorch prpadoch TZ vyaduje pecilnu recidvu ako zkonn znak zkladnej SP,
ktor je vyjadren slovami bol za tak in odsden, a tm podmieuje trestnos inu. Bez
naplnenia tohto znaku o T vbec nejde napr. podvanie anabolickch ltok poda 176 ods. 1
psm. b) a 176 ods. 2 psm. b) alebo tranie zvierat poda 378 ods. 1 psm. a) plat to len vtedy,
ak bol za in odsden v predchdzajcich dvadsiatich tyroch mesiacoch predtm, ako
spchal al in.
Neprav recidva ak bol odsden, ale nie prvoplatne (od vyhlsenia rozsudku do jeho
prvoplatnosti).

Poda charakteru pchanej trestnej innosti

a/ veobecn pchate spcha po odsden akkovek T,
b/ druhov pchate spcha T toho istho druhu (rovnak druhov objekt rodina, mlde),
c/ pecilna pchate spcha ten ist T.

Poda asovho rozptia medzi prvoplatnm rozhodnutm a alm spchanm T

a/ asovo obmedzen je prsnejia, pouitie vyej sadzby (napr. 24 mesiacov pri T
zanedbania povinnej vivy poda 207 ods. 3 psm. c),
b/ asovo neobmedzen veobecn priaujca okolnos bol u za T odsden (napr.
vrada - 144 ods. 2 psm. a),

Z hadiska zaradenia v Trestnom zkone

a/ recidva zaraden vo veobecnej asti TZ veobecn priaujca okolnos,
b/ recidva zaraden v osobitnej asti TZ ak je recidva zkonnm znakom niektorch T.

Dsledky recidvy
veobecn priaujca okolnos - bol u za trestn in odsden"
okolnos podmieujca pouitie vyej trestnej sadzby - u bol odsden"
monos uloi ochrann opatrenie ochrann dohad
uplatnenie zsady trikrt a dos Ak sd odsudzuje pchatea za taxatvne vymenovan
T, ktor u bol za takto T, hoci aj v tdiu pokusu, 2-krt potrestan nepodmienenm
TOS, ulo mu TOSD,
uplatnenie zsady dvakrt a dos Pri T kladnej vrady v prpade, ak sa pchate dopust
kladnej vrady po tom, o bol u za T kladnej vrady odsden, sd mu ulo TOSD,
64
 pri optovnom spchan zloinu sa doln hranica zkonom ustanovenej trestnej sadzby
zvyuje o 1/2. Pri optovnom spchan obzvl zvanho zloinu sa doln hranica
zkonom ustanovenej trestnej sadzby zvyuje o 2/3,
vonkajia diferencicia vkonu TOS sd zarad pchatea na vkon TOS spravidla do
stavu na vkon trestu so strednm stupom strenia, ak v poslednch desiatich rokoch
pred spchanm T bol vo vkone TOS, ktor mu bol uloen za myseln T,
sd me zrove rozhodn, e podmienen prepustenie z vkonu TOS na doivotie nie je
prpustn.

41. Problematika prin a podmienok kriminality kriminologick aspekty

Ak chceme nleite objasni podmienky a priny kriminality, musme najprv trestn innos
dkladne pozna a a po nleitom poznan kriminality, ju meme podrobne analyzova, hodnoti
jej stav, truktru. V v sasnosti sa v SR jednoznane zaznamenva prudk nrast trestnej
innosti, kriminality (vysok poet nsilnch trestnch inov, brutlne pchan vrady, mnoho T
majetkovej povahy a pod.) V SR je preto dleit zamera sa v oblasti kriminologickch vskumov
nielen na tradin etiolgiu trestnej innosti, ale predovetkm aj na etiolgiu jej nrastu.

- etiolgia trestnej innosti je nuka zaoberajca sa pvodom a prinami vzniku chorb (v

prenesenom vzname, v kriminologickej terminolgii zaoberajca sa pvodom a prinami
kriminality).

Stredobodom pozornosti naej spolonosti by mal by vskum prin a podmienok trestnej

innosti, ako aj jej nrastu.
Urit vchodisk pri skman prin a podmienok kriminality mono hada i vo filozofii:
- kategria prinnosti patr medzi najstarie filozofick pojmy (za prinu sa povaovalo to, pod
vplyvom oho dochdzalo k uritej zmene nieoho, teda to, pod vplyvom oho dochdzalo k uritej
zmene nieoho, teda to, o vzhadom na in vec, jav, a pod. spsobovalo nejak inok,
- princp kauzality v histrii formulovan rzne (tie filozofick pojem).

Aristoteles- otzku prin definoval do 4 smerov:

a) priny vntorn: 1. O? - prina formlna, 2. Z oho? prina ltkov;
b) priny vonkajie 3. K omu? prina elov, 4. Od oho? prina psobiaca (inn).

- nzory na problm prinnosti, na skmanie prin a podmienok trestnej innosti sa

v jednotlivch kriminologickch smeroch rznia napr.:

a) tradin etiologick kriminolgia:

- priny zloinnosti s poda nej najm tie skutonosti, ktor kriminalitu vyvolvaj ako svoj inok,
- to znamen, e skma predovetkm faktory, bez ktorch by kriminalita i u ako individulny,
skupinov alebo hromadn socilny jav ani nevznikla,
- skma vak popritom aj podmienky trestnej innosti, ktor poda nich samy osebe zloinnos
nevyvolvaj, ale iba umouj.

65
b) socialistick kriminolgia bola zameran fenomenologicko - etiologicky (t.j. zameran na
priny a podmienky zloinnosti ako javu):
- vysvetovala prinu ako jav, resp. shrn vzjomne sptch javov, ako spoluprin, ktor plodia,
produkuj in jav alebo stav, posudzujci sa ako inok,
- za priny kriminality povaovala najm tie javy a procesy, ktor vyvolvali urit zmer, pohntku
i motivciu spcha T,
- k tomu, aby nsledok mohol nasta, poda nej bola nevyhnutn aj existencia uritch podmienok,
- tieto podmienky samy osebe dan negatvny inok sce nevyvolvali, ale vytvrali
zodpovedajcu situciu pre realizciu psobenia prve tch prin, ktor kriminalitu aj v skutonosti
vyvolali,
- podmienky teda za prhodnej situcie (situan inite) napomhali realizcii psobenia priny.

niektor autori hadali priny konkrtnych T (jednotliv, jedinen), ktor by urovali, preo bol
spchan ten i onen T:
- nie vetky vak mu charakterizova priny celkovej kriminality,
- k prinm kriminality ako celku je mon zaradi iba to, o je charakteristick pre vetky, resp.
vinu T
- preto je potrebn zisova to, o je spolon pre vetky T (prina celkovej kriminality).

Prinou celkovej kriminality je kvantitatvny shrn prin jednotlivch T;

priny jednotlivch druhov T sa vak nevysvetovali iba na zklade prin veobecnch,
- existencia jednotlivho T bola ponman ako vsledok stretu mnohch vonkajch a vntornch
initeov (tzv. teria stretu), vychdzajcich jednak zo spoloenskho prostredia ako aj zo samej
osobnosti pchatea;

c) realita: kriminality relne existuje i naalej a priny, ktor ju vyvolvaj, menia v porovnan
s historickou minulosou len svoje zafarbenie, priom odzrkaduj najm tie zvltnosti, ktor s
charakteristick pre dan vvojov obdobie tej - ktorej spolonosti.

d) po roku 1989 u ns na vzostup kriminality psobili faktory ideologickho, politickho, prvneho,

ekonomickho a medzinrodnho charakteru:
faktor ideologick: ideologick vkuum, faktick znik vldnucej ideolgie bvalho reimu,
zrtenie mtu jedinej perspektvnej cesty k astnej budcnosti naej spolonosti)
faktor morlny: jeho zlyhvanie, prehlbujca sa necta k dodriavaniu zkonov, uvoovanie
pudov, vn, egoizmu, korupcie,..
faktor politick: okrem klasickch hodnt demokracie na strane jednej, aie kontrolovaten
rast podmienok trestnej innosti na strane druhej
faktor prvny: problmy pri prprave, tvorbe a aplikcii prvnych noriem modernej demokracie,
faktor ekonomick: z procesu budovania trhovej ekonomiky aia predovetkm
protispoloensky orientovan skupiny, zatia o znan as obyvatestva zana i na hranici
existennho minima,
faktor medzinrodn: vplyv cudzincov, uvonenie cestovnch obmedzen, vznik podmienok pre
medzinrodne organizovan kriminalitu...

42. Trestn konanie pojem, predmet, tdia a priebeh

Trestn konanie je to TP upraven procesn postup OTK, sdu a inch osb zastnench
na TK, ktorho lohou je:
a/ bez dvodnch pochybnost zisti, i bol spchan T (i skutok napa SPT),
b/ zisti pchatea T a spravodlivo ho potresta (uloi trest alebo ochrann opatrenie),
c/ rozhodova o vine a treste (po priznan pchatea),
d/ repektova zkladn prva a slobody FO a PO,
e/ zabezpei vkon rozhodnutia (ak mme rozsudok, ktor je prvoplatn),
f/ psobi na upevovanie zkonnosti, na predchdzanie a zamedzovanie trestnej innosti
a vchovu obanov (prevencia).

Predmet TK tie skutonosti, ktormi sa musia OTK a sdy zaobera pri vybavovan jednotlivch
trestnch vec. Je to najm zistenie uritho skutku, ktor m znaky T vrtane jeho pchatea,

66
rozhodnutie o om a vkon tohto rozhodnutia. Zjednoduene mono poveda, e predmetom TK je
urit skutok, z ktorho je obvinen urit osoba. V jednotlivom TK je teda potrebn:
zisti skutok,
zisti pchatea skutku,
posdi skutok poda TPH,
rozhodn o mimosdnom vybaven veci,
uloi a vykona trest,
rozhodn o ochrannch opatreniach a vykona ich,
rozhodn o nroku pokodenho na nhradu kody spsobenej T.

tdi TK
Po s t up p re d Prijmanie trestnch oznmen a inch podnetov
zaat m o skutonostiach nasvedujcich spchaniu T, preskmanie
Tre s t n ko nanie

Ko nanie p red Pre ds d ne ko n.

t re s t n ho ich obsahu a rozhodnutie o spsobe alieho postupu

s t hania ( TS) a vybavenia veci.
Prp ravn Prostrednctvom dkazov zhromadench v priebehu
ko nanie ( PK) vyetrovania zisti, i dolo k spchaniu T, i podozrenie z T
proti uritej osobe je odvodnen do tej miery, aby prokurtor
podal obalobu alebo nvrh dohody o vine a treste sdu,
alebo rozhodol o inom spsobe mimosdneho vybavenia veci.
Pre s k manie a Previerka priebehu PK, jeho zkonnosti a zistenie, i vsledky
p re db e n PK dostatone odvoduj, aby bol obvinen postaven pred
p re jed nanie sd, alebo s vytvoren podmienky na vybavenie veci mimo
o b alo b y HP.
s do m

H lavn Prejednanie veci pred sdom, vyslovenie zkonnho a

po je d nvanie odvodnenho rozhodnutia o zkladnej otzke TK, t.j. o vine
(H P) alebo nevine obalovanho a o treste za spchan T.
Od vo lacie Na zklade podanho odvolania preskmanie
ko nanie ( OK) predchdzajceho TK i VK.
Vyko nvac ie Vkon prvoplatnho odsudzujceho rozsudku poda zsad
ko nanie ( VK) pre vkon trestov a ochrannch opatren.

43. Psobnos Trestnho poriadku

Veobecne pod pojmom psobnos Trestnho poriadku rozumieme okruh spoloenskch

vzahov, na ktor sa tento poriadok vzahuje, a za akch podmienok sa v nich uplatn. Psobnos
tak vyjadruje vzah medzi prvnou normou a subjektmi, prvnou normou a vecou, ktorej sa dotka,
prvnou normou a asom a napokon medzi prvnou normou a miestom. Podl tchto kritri
rozliujeme psobnos osobn, vecn, asov a miestnu.

Osobn psobnos
Osobnou psobnosou Trestnho poriadku rozumieme vymedzenie okruhu subjektov, voi
ktorm sa Trestn poriadok uplatn. Trestn poriadok sa zsadne vzahuje na vetky osoby, ktor sa
nachdzaj na zem Slovenskej republiky, prpadne aj mimo tohto teritria, ak pjde o konanie
proti ulmu, ktor sa vyhba trestnmu konaniu pobytom v cudzine ( 358).
Ustanovenie 8 je vak negatvnym vymedzenm tohto druhu psobnosti, ke prina vyatie
uritch kategri osb z dosahu Trestnho poriadku vzhadom na ich osobn status. Toto vyatie sa
oznauje ako tzv. exempcia. V trestnom prve sa rozliuje hmotnoprvna (beztrestnos) exempcia
a procesn exempcia (nesthatenos).
Hmotnoprvna exempcia je vdy trval a toto privilgium beztrestnosti znamen, e in osoby,
ktor nm disponuje, nie je vbec trestnm inom, a to tak v ase spchania inu, ako aj neskr,
ke u dvod beztrestnosti prpadne odpadol.
Procesn exempcia, ktor m doasn povahu, znamen, e orgny inn v trestnom konan a
sd nemu proti osobe povajcej privilgium nesthatenosti zaa alebo vies trestn sthanie.
Prvomoc tchto orgnov me by obmedzen aj na vkon jednotlivch procesnch konov (napr.
na vsluch svedkov, na osobn alebo domov prehliadka a pod.). Kee tto exempcia m doasn
povahu, mono ju uplatova len dovtedy, km trv dvod, ktor ju zaloil. Po odpadnut takhoto
dvodu je trestn sthanie v zsade mon, pokia zkon i medzinrodn zmluva neustanovia inak.

Z psobnosti Trestnho poriadku s vyat:

67
III. osoby poda medzinrodnho prva, a to:
diplomatick zstupcovia, konzulrni radnci a predstavitelia osobitnch misi (tieto osoby poda
Viedenskho dohovoru o diplomatickch stykoch, Viedenskho dohovoru o konzulrnych stykoch a
Dohovoru o osobitnch misich nemono v ase trvania ich diplomatickch imunt a vsad trestne
stha ani voi nim vykonva jednotliv procesn kony),
poslanci Eurpskeho parlamentu (poda l. 10 Protokolu o vsadch a imunitch ES bez shlasu
Eurpskeho parlamentu nemu by sthan ani zadran na zem ktorhokovek lenskho ttu),
sudcovia Medzinrodnho sdneho dvora (l. 19 tattu Medzinrodnho sdneho dvora),
predstavitelia Medzinrodnho trestnho sdu (l. 48 Rmskeho tattu Medzinrodnho
trestnho sdu),
lenovia Eurpskej komisie, Eurpskeho sdu pre udsk prva, sudcovia Sdneho dvora ES,
predstavitelia Eurpskych spoloenstiev a predstavitelia Rady Eurpy,
zstupcovia lenskch ttov OSN a predstavitelia odbornch organizci OSN.

IV. osoby vyat poda zkona, a to:

prezident Slovenskej republiky. Poda l. 107 stavy ho mono stha iba za myseln
poruenie stavy alebo za vlastizradu na zklade obaloby podanej Nrodnou radou Slovenskej
republiky na stavn sd SR. Jedinm monm trestom je strata funkcie prezidenta a spsobilosti ju
optovne zska. Takto vymedzen nesthatenos m hmotnoprvnu povahu. Pokia by sa vak
prezident dopustil trestnho inu ete pred nstupom do funkcie, bolo by sthanie pre tento trestn
in doasne, poas vkonu prezidentskej funkcie, vylen. Po jeho skonen by vak trestn
sthanie bolo mon. V tomto prpade by ilo o procesn exempciu,
poslanci NR SR. Poda l. 78 ods. 1 a 2 stavy nemono poslanca stha za hlasovanie v
Nrodnej rade Slovenskej republiky a za vroky prednesen v Nrodnej rade, a to ani po zniku jeho
mandtu. Za prednesen vroky podlieha disciplinrnej prvomoci Nrodnej rady SR, priom tm
nie je dotknut jeho obianskoprvna zodpovednos. V tomto prpade ide o beztrestnos, resp.
hmotnoprvnu exempciu,

Pre in ne uveden prpady plat procesn exempcia. Poslanca nemono trestne ani disciplinrne
stha, ani ho vzia do vzby bez shlasu Nrodnej rady SR. Ak shlas nie je udelen, trestn
sthanie alebo vzatie do vzby je poas trvania poslaneckho mandtu vylen. Poas vkonu
mandtu premlacia doba neplynie (l. 78 ods. 3 stavy). Vnimon je aj postup v prpade
prichytenia a zadrania poslanca pri T. Prslun orgn je povinn to okamite oznmi predsedovi
NR SR ak nsledne mandtov a imunitn vbor shlas na zadranie ned, poslanec mus by
ihne prepusten zo zadrania.
sudcovia a prsediaci sdov SR. Sudcu ani prsediaceho nemono trestne stha za ich
rozhodovanie v konan, a to ani po zniku ich funkci (hmotnoprvna exempcia). Prsediaceho
mono za iny spchan pri vkone sudcovskej funkcie alebo v svislosti s vkonom tejto funkcie
trestne stha alebo vzia do vzby len so shlasom Sdnej rady SR ( 29a zkona . 385/2000 Z.z.
o sudcoch a prsediacich). Shlas na trestn sthanie alebo vzatie do vzby sudcu dva stavn sd
Slovenskej republiky,
sudcovia stavnho sdu Slovenskej republiky. Shlas na ich trestn sthanie alebo vzatie
do vzby dva stavn sd SR,
generlny prokurtor SR. Shlas na jeho trestn sthanie alebo vzatie do vzby je oprvnen
da stavn sd SR. Ak stavn sd shlas odoprie, jeho trestn sthanie alebo vzatie do vzby
(rovnako tak sudcu alebo sudcu stavnho sdu SR) je poas trvania funkcie vylen.
V tchto svislostiach treba uvies, e vyiada shlas na trestn sthanie alebo poda nvrh na
vzatie do vzby osoby, v prpade ktorej je na tak kon potrebn shlas Nrodnej rady SR, Sdnej
rady SR, stavnho sdu SR alebo Eurpskeho parlamentu, je v prpravnom konan poda 231
oprvnen iba prokurtor.
V prpade, ak vznikne pochybnos, i urit osoba je vyat z psobnosti orgnov innch v
trestnom konan a sdu, orgn inn v trestnom konan alebo sd mus poiada o stanovisko
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti, ak ide o cudzch
ttnych prslunkov zale stanovisko po vyjadren Ministerstva zahraninch vec (8 ods. 3 TP).
Stanoviskom Ministerstva spravodlivosti s potom sdy a OTK viazan.

Vecn psobnos
Vymedzenie vecnej psobnosti Trestnho poriadku znamen urenie okruhu vec, na ktor sa
vzahuj ustanovenia Trestnho poriadku. Rozsah tejto psobnosti je obmedzen ustanovenm 1
68
vlune na trestn iny (predmetom pravy je postup pri zisovan trestnch inov a spravodlivom
potrestan ich pchateov).
Trestn poriadok sa teda vzahuje na vetky trestn veci, ktor patria do prvomoci orgnov
innch v trestnom konan a sdu, t. j. na konanie o vetkch trestnch inoch poda platnho
Trestnho zkona. Do vecnej psobnosti Trestnho poriadku preto nepatria priestupky alebo in
sprvne delikty fyzickch osb.

asov psobnos
V svislosti s asovou psobnosou Trestnho poriadku treba vymedzi pojmy platnos a innos
prvnej normy.
Platnos prvnej normy je vlastnos zkona a inho prvneho predpisu spovajca v jeho
normatvnej existencii a urujca, kedy sa norma stva sasou prvneho poriadku. Zkon
nadobda platnos dom vyhlsenia v Zbierke zkonov.
innos prvnej normy je vlastnos zkona a inho prvneho predpisu spovajca v monosti
spsobi nsledky s jeho prijatm vymedzen, t. j. jeho aplikovatenos na nm upraven prvne
vzahy.
Doba medzi platnosou a innosou prvnej normy sa nazva legisvakann doba (vacatio
legis).
asov psobnos Trestnho poriadku vo veobecnosti vychdza zo zsady, e kad procesn
kon trestnho konania sa mus vykona poda procesnho prva innho v ase, kedy sa kon.
Platn Trestn poriadok nadobudol innos dom 1. janura 2006. Od tohto da mu orgny
inn v trestnom konan a sd postupova zsadne len poda tohto zkona, pokia nie je vslovne
ustanoven inak. To znamen, e poda novho Trestnho poriadku sa vykon konanie aj o tch
trestnch inoch, ktor boli spchan za innosti predchdzajceho Trestnho poriadku a poda
neho treba pokraova aj v tch trestnch konaniach, ktor u boli zaat za innosti
predchdzajceho Trestnho poriadku, pokia neboli skonen do da nadobudnutia innosti
novho Trestnho poriadku.
Z uvedenej zsady vak Trestn poriadok, najm v zujme zabezpeenia uritej kontinuity
niektorch vymedzench trestnch vec, pripa vnimky uveden v ustanoven 564 ods. 3. a 4.,
ktor sa tkaj vec neskonench ku du nadobudnutia innosti novho Trestnho poriadku
(Vo veciach, v ktorch bola podan obaloba na okresn sd pred dom nadobudnutia
innosti tohto zkona, vykon konanie okresn sd poda doterajch predpisov.
Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takmu rozhodnutiu vykon krajsk sd
poda doterajch predpisov. Rovnako sa postupuje, ak vec postpil okresnmu sdu na
vykonanie konania neprslun sd - 564 ods. 3 TP).
(Vo veciach, v ktorch bola podan obaloba na krajsk sd na vykonanie konania v
prvom stupni pred dom nadobudnutia innosti tohto zkona, vykon konanie v prvom
stupni prslun krajsk sd poda doterajch predpisov. Konanie o riadnom opravnom
prostriedku proti takmu rozhodnutiu vykon najvy sd poda doterajch predpisov.
Rovnako sa postupuje, ak vec postpil krajskmu sdu na vykonanie konania v prvom
stupni neprslun sd - 564 ods. 4 TP).

Miestna psobnos
Trestn poriadok je charakterizovan ako tzv. lex fori, t.j. zkon miesta sdu. To znamen teda, e
jeho ustanovenia s zvzn pre vetky orgny inn v trestnom konan a sdy na zem
Slovenskej republiky. Nie je rozhodujce, kde bol trestn in spchan (i na zem Slovenskej
republiky, alebo v cudzine), ani to, i obvinen alebo pokoden je obanom Slovenskej republiky
alebo cudzincom, ale v prpade trestnho konania vedenho o trestnom ine v Slovenskej republike
sa bude postupova poda slovenskch trestnoprocesnch predpisov.
Pre oblas prvneho styku s cudzinou, ktor je upraven v piatej asti Trestnho poriadku, plat
zsada subsidirneho pouitia ustanoven Trestnho poriadku, to znamen, e Trestn poriadok sa
pouije vtedy, ak medzinrodn zmluva neustanovuje inak. Z miestnej psobnosti Trestnho
poriadku sce nie s vyat tzv. exteritorilne miesta, t.j. najm sdla vevyslanectiev cudzch
ttov a sdla medzinrodnch organizci na naom zem, napriek tomu neprinle na tomto
zem orgnom Slovenskej republiky vykonva procesn kony bez shlasu dotknutho ttu.
44. Pojem, vznam a systm zkladnch zsad trestnho konania
(aj otzky 45-49)

Zkladn zsady trestnho konania

69
 Vedce prvne idei, na ktorch je vybudovan cel organizcia TK. Ich obsah nevyplva len zo
samotnho TP, ale aj z stavy SR a Eurpskeho dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch
slobd. Vznam tchto zsad:
poznvac bez pochopenia ich vznamu, zmyslu a podstaty nemono porozumie
jednotlivm ustanoveniam TP a sprvne ich aplikova v praxi,
interpretan umouj vklad zkona a jeho intittov,
aplikan tvoria zklad pre konkrtnu aplikciu zkona na konkrtnej trestn veci a
postupy,
normotvorn tvorba alch trestno-procesnch noriem.

Zkladn zsady TK meme rozdeli do 3 skupn:

A/ veobecn zsady:
a/ zsada sthania len zo zkonnch dvodov a zkonnm spsobom ( 2 ods. 1)
najdleitejia zsada, od ktorej sa odvjaj vetky ostatn zsady TK. Dvodom TS me by len
odvodnen podozrenie zo spchania T, priom OTK a sdy s povinn postupova v slade so
zkonom. Cieom postupu OTK a sdov je pravdiv zistenie skutkovho stavu trestnej veci a
spravodliv potrestanie pchatea v slade so zkonom. Nemono bezdvodne alebo neprimerane
zasahova do prv a chrnench zujmov nielen osb, proti ktorm sa vedie TS, ale ani do prv a
zujmov vetkch osb zastnench na TK (pokoden, svedok). Tto zsada sa prejavuje pri
dokazovan, a to tak, e dkazy zskan a vykonan nezkonnm spsobom sa v TK povauj za
absoltne neinn a sd na ne pri rozhodovan neme prihliada.

b/ zsada prva na spravodliv proces ( 2 ods. 1, l. 48 ods. 2 stavy) vyjadruje poiadavku

spravodlivho prejednania veci pred nezvislm a nestrannm sdom v primeranej lehote za
prtomnosti obvinenho tak, aby sa mohol vyjadri ku vetkm vykonanm dkazom. Ide
o subjektvne prvo obvinenho. Mono ju vnma v 2 rovinch:
prvo na prstup k sdu,
prvo na spravodliv sdne konanie.

V podstate sa zdrazuje, e kad oban, ktor je trestne sthan, m prvo oboznmi sa so

skutkom, ktor sa mu kladie za vinu, m prvo verejne pred sdom uvies vhrady k vykonanm
dkazom, navrhn svoje dkazy a m prvo na to, aby sd o jeho veci rozhodol v primeranej
lehote. Dvodom TS me by len odvodnen podozrenie zo spchania T. Pri tomto postupe sa
musia dodriava ustanovenia TP.
Obvinen me by zbaven tohto prva, ak sa rozhodne pristpi na in, alternatvne rieenie
svojej trestnej veci, ktor platn TP umouje (napr. uzavrie dohodu o vine a treste).

c/ zsada primeranosti a zdranlivosti ( 2 ods. 2) je novou zsadou zavedenou a po

rekodifikcii TP. Nevzahuje sa len na osobu, proti ktorej sa vedie TS, ale na vetky FO a PO, ktorch
sa TS akokovek dotka, resp. ktor sa zastuj na procesnch konoch (pokoden, svedkovia,
znalci, zastnen osoby, at.).

OTK a sd v priebehu TK musia postupova tak, aby o najmenej zasahovali do zkladnch prv a
slobd a pri vkone procesnch konov zaobchdzali s osobami zastnenmi na kone tak, ako to
vyaduje el TK, repektujc pritom dstojnos, humnnos a ctu k udskm prvam a slobodm
(nepripusti prejavy intolerancie, rasizmu). Zmyslom tejto zsady je obmedzi na najnutnejiu mieru
akkovek zsahy do obianskych prv a slobd obanov (pri obmedzovan osobnej slobody a pri
rozhodovan o vzbe).

d/ zsada zabezpeenia prva na obhajobu ( 2 ods. 9) zaruuje kadmu obvinenmu

prvo, aby sa obhajoval proti vznesenmu obvineniu. Tto zsada je zakotven vo Veobecnej
deklarcii udskch prv, v Dohovore o ochrane udskch prv a zkladnch slobd, v Listine
zkladnch prv a slobd a v stave SR.

Tto zsada sa vzahuje sa na cel TK a zaha:

prvo obvinenho by informovan, z oho je obvinen OTK v uznesen (pri 1. vsluchu) mus
obvinenmu objasni podstatu skutku, ktor sa mu kladie za vinu, ako aj jeho prvnu kvalifikciu,
prvo na osobn obhajobu, t.j. prvo obvinenho obhajova sa sm (materilna obhajoba)
obvinen m prvo vyjadri sa k vetkm obvineniam, ktor samu klad za vinu, a k dkazom o
nich. Me uvdza okolnosti, navrhova, predklada a obstarva dkazy sliace na jeho
obhajobu, robi nvrhy a podva iadosti a opravn prostriedky. Pritom nie je povinn vypoveda,
prvo obvinenho poadova, aby sa v TK zistili vetky okolnosti svediace v jeho prospech.

70
 prvo si zvoli obhajcu (formlna obhajoba) ak obvinen nem dostaton prostriedky, m
nrok na bezplatn obhajobu alebo na obhajobu za znen odmenu. V zkonom ustanovench
prpadoch tzv. povinnej obhajoby obhajcu ma mus (ak je obvinen vo vzbe alebo vo vkone
vzby). Obhajcu mus ma dokonca aj vo vykonvacom konan. Ak si obvinen v prpadoch povinnej
obhajoby nezvol obhajcu sm, bude mu obhajca ustanoven. Obvinen m aj alie vznamn
prvo, a to e si v konan me zvoli aj viacerch obhajcov, ak m na to prostriedky. Obhajcom
me by len advokt.

Akkovek poruovanie prva na obhajobu je v TK demokratickho ttu neprpustn. Prvo na

obhajobu je prvom obana, ktormu zaruuje repektovanie jeho osobnosti, jeho zkladnch prv,
zabezpeuje mu, aby sa okolnosti a dkazy svediace proti nemu zisovali vlune zkonnm
spsobom, aby k zsahom do jeho zkladnm prv a slobd dochdzalo len v nevyhnutnej miere.

e/ zsada rchlosti konania ( 2 ods. 6 a 7) zakotvuje poiadavku, aby sa:

trestn veci vybavovali v primeranej lehote, to znamen priebene a vas. Ide najm o dku
konania v prpade obzvl zvanch T, kde TS trv 5 a 10 rokov, ba aj viac. Obvinen sa
v takchto prpadoch obracaj na stavn sd, ba a Eurpsky sd pre udsk prva, kde poukazuj
na nemern dku konania. Eurpsky sd pre udsk prva v odvodnench prpadoch povaoval
dku konania nad 6 rokov za neprimeran a tento dvod povaoval za dostaton aj pre zastavenie
konania, prpadne znenie trestu.
vzobn veci vybavovali prednostne a urchlene. V zmysle TP je najdlhia doba trvania vzby
ustanoven na 4 roky, priom polovica je uren na prpravn konanie, druh polovica na konanie
pred sdom. Vetky tieto opatrenia s zameran na skrtenie doby vzby, ktor je vdy len
procesnm opatrenm, lebo jej pomocou sa m zabezpei hladk priebeh TK. Pomerne irok
monosti nahradenia vzby, cieom ktorch je to, aby k obmedzeniu osobnej slobody obvinenho z
procesnch dvodov dochdzalo len v najnutnejom rozsahu, sleduj ten ist ciel, teda o
najvmi obmedzi trvanie vzby.

Na zabezpeenie plynulosti TK zkon v niektorch prpadoch pouva poriadkov lehoty (lehoty

vyetrovania, ich nedodranie nem za nsledok sankciu), inde striktn lehoty (na prpravu na
hlavn pojednvanie, podanie sanosti i odvolania). S to tzv. zkonn lehoty. Inokedy zkon
dva prvo sdu, prpadne OTK, aby na vykonanie konov urili vlastn (sudcovsk,
prokurtorsk) lehoty.

f/ zsada kontradiktrnosti konania ( 2 ods. 11 a 14) jej podstatou je aktivita, sperenie

strn ako rovnoprvnych subjektov (obaloby a obhajoby) pred sdom ako nezvislm arbitrom.
Tm TK zskalo prvky sporovho konania. Sudca pojednvanie vedie, dohliada na zkonn priebeh
procesu, na dodriavanie procesnch predpisov.

Platn TP, napriek tomu, e vrazne posilnil prvky kontradiktrnosti, ju nezaviedol plne.
Zdrazuje sce, e strany s si v konan pred sdom rovn, maj prvo obstarva dkazy,
vlastnch svedkov, vykonva vsluch obalovanho, svedkov, pokodenho a znalcov, krov
vsluch, ale na druhej strane pripa aj aktivitu sdu a uvdza, e sd me vykona aj dkazy,
ktor strany nenavrhli. Aj alie ustanovenia tkajce sa dokazovania a vsluchov osb, t.j.
obvinenho (obalovanho) a svedkov, upravujce postup pri vsluchu prli obmedzuj strany a
prikazuj im vies vsluch poda zkonom ustanovench zsad uvedench, t.j. zaa vsluch
monolgom vylchanej osoby, a nie poda vlastnch predstv, t.j. poda zsad kontradiktrneho
konania formou otzok a odpoved.

g/ zsada verejnosti ( 2 ods. 17) TK je v zsade verejn. Vznam tejto zsady:

forma kontroly vkonu sdnictva vykonvaj ju priamo obania svojou asou na
pojednvaniach, ale aj prostrednctvom mdi. Zvyuje pocit zodpovednosti sudcov za vkon
sdnictva, OTK a sdy vedie k presnosti a dslednosti pri veden procesu a dodriavan zkonov, k
pocitu osobnej zodpovednosti za sprvne rozhodovanie.
vchovn psobenie (prevencia) vedie ud k tomu, aby dodriavali prvne normy,
upevovanie a kontrola dodriavania zkonnosti v TK,
formovanie prvneho vedomia vedie k presvedeniu, e v TK sa chrnia zujmy i obianske
prva a slobody obanov.

Hlavn pojednvanie sa kon zsadne verejne. Prpravn konanie je vak neverejn a informcie sa
verejnosti poskytuj len vtedy, ak sa to nepriei zujmom TS. Rozsudok sa vdy vyhlasuje verejne.
as verejnosti na sdnom pojednvan me by obmedzen len v prpadoch ustanovench

71
zkonom (l. 48 ods. 2 stavy, 2 ods. 17 TP). Verejnos me by vylen na cel pojednvanie
alebo na urit as, a to vtedy:
ak by bolo ohrozen tajomstvo chrnen osobitnm zkonom, utajovan skutonos, neruen
priebeh pojednvania, mravnos, bezpenos alebo in dleit zujem, napr. ak by ohrozenmu
svedkovi relne hrozilo nebezpeenstvo,
ak je to na prospech obalovanho mladistvho.

Dvody odmietnutia poskytn informcie:

poskytnutm informcie by sa mohlo zmari alebo sai objasnenie a vyetrenie veci,
nesm sa zverejni chrnen osobn daje ani skutonosti skromnho charakteru, najm
rodinnho ivota, obydlia a korepondencie, ktor priamo nesvisia s trestnou innosou;
nezverejuj sa osobn daje maloletch, mladistvch a pokodench,
nesmie djs k porueniu zsady, e dokia prvoplatnm odsudzujcim rozsudkom nie je
vysloven vina, na toho, proti komu sa vedie TK, nemono hadie, ako keby bol vinn (zsada
prezumpcie neviny),
musia sa chrni utajovan skutonosti, obchodn tajomstvo, bankov tajomstvo, daov
tajomstvo, potov tajomstvo alebo telekomunikan tajomstvo.

h/ zsada spoluprce so zujmovmi zdrueniami obanov ( 2 ods. 13) zmyslom tejto

zsady je najm posilnenie vchovnho psobenia TK, predchdzanie a zamedzovanie trestnej
innosti. Uplatuje sa predovetkm pri rozhodovan o vzbe.
OTK a sd mu spolupracova so zujmovmi zdrueniami obanov, ak to povauj za vhodn
a eln. Zujmovmi zdrueniami obanov sa rozumej odborov organizcie a in obianske
zdruenia, kolektvy spolupracovnkov a ttom uznan cirkv a nboensk spolonosti, s
vnimkou politickch strn a hnut. Spoluprcou so zujmovmi zdrueniami obanov sa sleduje
posilnenie vchovnho psobenia TK i predchdzanie a zamedzenie trestnej innosti.

Formami tejto spoluprce s najm:

spoluprca sdov so zujmovmi zdrueniami obanov pri vbere vhodnch trestnch vec, pri
ktorch mono hlavn pojednvanie nariadi aj mimo sdla sdu a radnch miestnost,
spoluprca pri rozhodovan o najvhodnejom opatren voi obvinenmu alebo pri prevchove
obvinenho, ak zujmov zdruenie obanov navrhne prevzatie zruky za npravu obvinenho,
spoluprca pri ponknut nvrhu, aby vzba obvinenho, bola nahraden zrukou zujmovho
zdruenia obanov alebo dveryhodnej osoby,
spoluprca pri podan iadosti zujmovho zdruenia obanov alebo dveryhodnej osoby za
obvinenho o milos alebo o zahladenie odsdenia,
spoluprca pri vysielan zstupcu zujmovho zdruenia obanov na prejednanie veci pred
okresnm alebo krajskm sdom.
Zujmov zdruenie obanov alebo dveryhodn osoba, ktor prevzali zruku za prevchovu
obvinenho alebo odsdenho, maj povinnos psobi na osobu, za ktor sa zaruili.

B/ zsady zaatia konania:

a/ zsada oficiality ( 2 ods. 6) zsada oficiality znamen, e OTK a sdy vykonvaj
jednotliv kony TK iniciatvne, ved TS v slade so zkonom z radnej povinnosti (ex officio, resp.
ex offo). Procesn kony musia robi vdy, ke s na to splnen zkonn podmienky, a nemu od
nich upusti na iados strn alebo inch astnkov procesu. Akonhle je podan trestn
oznmenie, nie je mon ho vzia sp. Zsada oficiality vyaduje, aby z radnej povinnosti splnili
vetky lohy smerujce k spenej realizcii TK. Za spen treba povaova kad skonenie TS,
i u sa skon odsdenm, alebo oslobodenm obalovanho, zastavenm TS, alebo aj inm
prvoplatnm rozhodnutm (napr. zmierom).

Zo zsady oficiality vak existuj vnimky. Vnimku upravuje 211 TP, kde s taxatvne
vymenovan T, pri ktorch je mon zaa TS alebo pokraova v u zaatom TS len so shlasom
pokodenho (ide o blzke osoby). alej sd me v zmysle tejto zsady radne kona a oficilne
postupova a po podan obaloby alebo nvrhu na dohodu o vine a treste; orgny rozhodujce o
opravnom prostriedku mu takto oficilne kona len vtedy, ak bol podan opravn prostriedok.

b/ zsada legality ( 2 ods. 5) v zmysle tejto zsady je prokurtor povinn stha vetky T, o
ktorch sa dozvie s vnimkou tch T, o ktorch to medzinrodn zmluva ustanovuje.

c/ zsada oportunity ( 2 ods. 5) poveren prokurtor nesmie stha T, o ktorch sa nedozvie.

Prokurtor si me vybra, ktor T zane stha, alebo na ktor pod obalobu. Tto zsada sa
prejavuje pri podmienenom zastaven TS, zmieri, doasnom odloen vznesenia obvinenia,
72
podmienenom zastaven TS spolupracujceho obvinenho, pri dohode o vine a treste, ak sa
pchate priznva k spchaniu skutku a je ochotn spolupracova s OTK na prpadnom odhalen
spolupchateov, i objasnen spchanho skutku. elom tejto zsady je odbremeni sdy od vec,
ktor nemusia riei.

d/ obalovacia zsada ( 2 ods. 5, 237, akuzan princp) TS pred sdom sa kon len na
zklade obaloby alebo nvrhu na dohodu o vine a treste, ktor podva prokurtor. Prvo poda
obalobu (nvrh na schvlenie dohody o vine a treste) je vlunm prvom prokurtora. Urit
obmedzenie predstavuje len ustanovenie 211, poda ktorho pre T uveden v tomto ustanoven
sa me TS zaa, resp. v om mono pokraova len so shlasom pokodenho. V TP mme
obalobu, v civilnom procese je aloba. Z obalovacej zsady sa vyvodzuj tieto dsledky:
podanm obaloby prechdza prvo a povinnos vies konanie na sd prokurtor me vzia
obalobu (nvrh) spa len do zaatia hlavnho pojednvania (verejnho zasadnutia). Ustpenie od
obaloby na hlavnom pojednvan m za nsledok oslobodenie obalovanho v celom rozsahu,
sd po podan obaloby rozhoduje len o skutku, ktor je uveden v obalobe,
prokurtor mus by vdy prtomn na hlavnom pojednvan.
Prslunos prokuratry sa uruje poda prslunosti sdov.
e/ zsada ne bis in idem, nie 2-krt v tej istej veci ( 2 ods. 8) ak bol niekto pre urit
skutok prvoplatne odsden, alebo osloboden spod obaloby, alebo ak TS bolo prvoplatne
zastaven alebo podmienene zastaven, nemono ho pre tento skutok znovu prvoplatne stha.
V zmysle stavy nikoho nemono trestne stha za in, za ktor bol u prvoplatne odsden alebo
osloboden spod obaloby. Tto zsada nevyluuje uplatnenie mimoriadnych opravnch
prostriedkov v slade so zkonom.

C/ zsady dokazovania:
a/ vyhadvacia zsada ( 2 ods. 10) opiera sa o povinnos OTK zisti skutkov stav veci, o
ktorom nie s pochybnosti, a to v rozsahu potrebnom pre ich rozhodnutie. OTK pri tejto innosti
postupuj z radnej povinnosti, priom s rovnakou starostlivosou musia zisova a objasova
okolnosti svediace proti obvinenmu, ako aj okolnosti, ktor svedia v jeho prospech. Orgny
inn vo fze prpravnho konania s povinn vyhadva, objasova a vykonva dkazy tak, aby
sdu umonili spravodliv rozhodnutie. Vyhadvacia zsada je rozren aj o prvo strn
(obvinenho a pokodenho) objasova vec, vyhadva, zisova, predklada a vykonva dkazy.

b/ zsada prezumpcie neviny ( 2 ods. 4) je obsiahnut vo Veobecnej deklarcii udskch

prv, v Dohovore o ochrane udskch prv a zkladnch slobd, v Listine zkladnch prv a slobd
a je zakotven aj v stave. V zmysle tejto zsady kad, proti komu sa vedie TK, sa povauje za
nevinnho, km sd nevyslov prvoplatnm odsudzujcim rozsudkom jeho vinu. O vine sa me
rozhodn len prvoplatnm odsudzujcim rozsudkom. Preto a do okamihu, km odsudzujci
rozsudok nenadobudne prvoplatnos, plat prvna fikcia o nevine. Aj voi obvinenmu mono
uplatni zsahy do jeho zkladnch obianskych prv, tzv. zaisovacie opatrenia, t.j. zadranie,
vzbu, domov a osobn prehliadku a pod. Mono tak ale urobi len v rmci zkona, t.j. za
podmienok a spsobom, ktor ustanovuje TP.

Platia 3 zkladn pravidl:

nedokzan vina m ten ist vznam ako dokzan nevina sd obalovanho oslobod, ak
nebolo dokzan, e skutok spchal obalovan. Odsudzujci rozsudok mono vynies len vtedy, ak
s odstrnen vetky pochybnosti o vine obalovanho, ke z vykonanch dkazov zver o vine
jednoznane vyplva,
obvinen nie je povinn dokazova svoju nevinu dkazn bremeno mus unies prokurtor,
pravidlo in dubio pro reo v pochybnosti sa m rozhodn v prospech obvinenho. Ak s o
otzke viny pochybnosti, ktor nemono rozptli dkazmi, obalovanho nemono odsdi, ale
treba rozhodn v jeho prospech a spod obaloby ho oslobodi.

c/ zsada stnosti ( 2 ods. 18) zo zsady stnosti vyplva, e konanie pred sdom mus by
stne, t.j. e pred sdom sa vsluchy osb vykonvaj tak, e strany, resp. sd osoby osobne
vyslchaj. Ide teda najm o vsluchy obalovanho, svedkov, pokodenho a znalcov. Vsluch sd
prenechva stranm, najprv tej, ktor dkaz navrhla i obstarala.

Zo zsady stnosti s vak viacer vnimky. Zpisnicu o skorej vpovedi obalovanho mono na
hlavnom pojednvan preta, ak sa kon v neprtomnosti obalovanho, ak obalovan vyuije
svoje prvo nevypoveda, alebo ak sa objavia podstatn rozpory medzi skorou vpoveou a
dajmi uvedenmi na hlavnom pojednvan. Namiesto vsluchu svedka mono preta zpisnicu o

73
jeho vpovedi, ak s tm shlas prokurtor i obalovan a sd osobn vsluch svedka nepovauje
za nutn.

d/ zsada bezprostrednosti ( 2 ods. 19) znamen, e sd na hlavnom pojednvan, verejnom i

neverejnom zasadnut me rozhodn len na zklade tch dkazov, ktor boli pred sdom
vykonan zkonnm spsobom. Z tejto zsady niet vnimky. Zkon vslovne hovor, e sd me
pri svojom rozhodnut prihliada len na skutonosti, ktor boli prebrat na hlavnom pojednvan, a
opiera sa o dkazy, ktor boli na hlavnom pojednvan vykonan.

e/ zsada vonho hodnotenia dkazov ( 2 ods. 12) OTK a sd hodnotia dkazy zskan
zkonnm spsobom poda svojho vntornho presvedenia zaloenho na starostlivom uven
vetkch okolnost jednotlivo i v shrne nezvisle od toho, i ich obstaral sd, OTK alebo niektor
zo strn. Pri hodnoten dkazov individulne i v ich vzjomnej svislosti sa uplatuj predovetkm
analytick a syntetick metdy poznvania, indukcia i dedukcia, ako aj metdy formlnej
dialektickej logiky, ale aj alie ben pouvan metdy poznvania, aby ich vsledkom mohlo by
jasn, zrozumiten a presvediv rozhodnutie. Hodnotenie dkazov je zloit mylienkov innos
OTK a sdov, pri ktorom m vznamn lohu prve ich vntorn presvedenie. Vznamn lohu
tu zohrva vzdelanie, prvnick vedomosti, odborn sksenosti, dka praxe a veobecn praktick
a ivotn sksenosti sudcu.

f/ zsada zistenia skutkovho stavu bez dvodnch pochybnost ( 2 ods. 10) vyjadruje
poiadavku, aby bol zisten skutkov stav veci, o ktorom nie s dvodn pochybnosti, a to v
rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Predmetom TP je zistenie T a spravodliv potrestanie ich
pchateov poda zkona.

50. Procesn kony v trestnom konan - doiadanie, zpisnica, podanie, lehoty,

doruovanie , nazeranie do spisov, poriadkov pokuta

Nazeranie do spisov
Nazeranie do spisov je vznamnm prvom oprvnench osb, ktormi s obvinen, obhajca,
pokoden, zastnen osoba, splnomocnenec, ustanoven opatrovnk, proban a median
radnk, vy sdny radnk a sdny tajomnk. Zo spisov mono robi poznmky, vpisky, prpadne
na vlastn trovy aj kpie ich ast. Pri nazeran do spisov sa musia urobi opatrenia na ochranu
utajovanch skutonost, akmi s napr. totonos chrnenho svedka, ohrozenho svedka, krycie
daje agenta, a pod.
OTK me prvo nazera do spisu zo zvanch dvodov odoprie. Na iados osoby, ktorej sa
odmietnutie tka, je prokurtor povinn urchlene preskma dvody odmietnutia. Tieto prva
nemono odoprie obvinenmu, obhajcovi a pokodenmu, po tom, o boli upozornen na monos
pretudova spisy ( 69)

Doruovanie. Doruovanie do vlastnch rk. Doruovanie prvnickm osobm

Doruovanie ( 65) ak nebola psomnos doruen pri kone TK, me sa dorui:

a/ potou na adresu, ktor uviedol obvinen alebo pokoden. Ak je potrebn opakova kon
alebo odroi hlavn pojednvanie alebo verejn zasadnutie, sta prtomnm osobm oznmi
nov termn. Obsah oznmenia, ako aj skutonos, e tieto osoby nov termn vzali na vedomie sa
pozna v zpisnici,
b/ prostrednctvom tvaru PZ alebo obce v prpade potreby, najm pri nariadenom
predveden, pri nespenom pokuse dorui zsielku do vlastnch rk, alebo pri nebezpeenstve
prieahu alebo zmarenia pojednvania,
c/ uloenm u orgnu, ktor psomnos doruuje ak adrest nebol zastihnut, hoci sa
v mieste doruenia zdriava a niet osoby, ktor by mu zsielku doruila, adrest sa vhodnm
spsobom vyrozumie, kde a kedy si me zsielku vyzdvihn. Psomnos sa povauje za doruen
dom, ke bola uloen, aj ke sa adrest o uloen nedozvedel,
d/ prostrednctvom Ministerstva zahraninch vec SR pri psomnostiach urench osobm,
ktor povaj vsady a imunity,
e/ prostrednctvom OTK a sdov s oprvnen pomocou vlastnch prostriedkov a na vlastn
nklady vykonva doruovanie, ako aj pomocou elektronickch prostriedkov so zaruenm
elektronickm podpisom.

Doruovanie do vlastnch rk ( 66) do vlastnch rk sa doruuje:

a/ obvinenmu obaloba a predvolanie,

74
b/ osobm oprvnenm poda proti rozhodnutiu opravn prostriedok rovnopis takhoto
rozhodnutia,
c/ in psomnos ak to sudca, prokurtor, policajt, proban a median radnk, vy sdny
radnk alebo sdny tajomnk z dleitch dvodov nariadi.

Zsielky do vlastnch rk doru pota len adrestovi alebo ich vyd osobe, ktor sa preuke
overenm splnomocnenm nie starm ako 6 mesiacov alebo splnomocnenm vydanm potou na
preberanie takch zsielok za adresta. Ak nebol adrest zastihnut, zsielka sa ulo u orgnu,
ktor zsielku doruuje, a adrest sa vhodnm spsobom upovedom, e mu zsielku prde dorui
znovu v urit de a hodinu. Ak zostane i nov pokus bezvsledn, ulo sa psomnos na pote
alebo orgne obce a adrest sa vhodnm spsobom upovedom. Ak si adrest zsielku nevyzdvihne
do 3 pracovnch dn od jej uloenia, povauje sa posledn de tejto lehoty za de doruenia, aj
ke sa adrest o uloen nedozvedel.

Odopretie prijatia ( 67) ak odoprie adrest psomnos prija, pozna sa to na doruenke spolu
s dtumom a dvodom odopretia a psomnos sa vrti. Ak osoba, ktor psomnos odoslala uzn, e
prijatie bolo odopret bezdvodne, povauje sa psomnos za doruen dom, ke bolo prijatie
odopret. Na tento nsledok mus doruovate adresta upozorni.

Doruovanie PO ( 68) psomnosti uren PO sa doruuj oprvnenm pracovnkom. Ak ich

niet, doruuje sa psomnos tomu, kto je oprvnen za PO kona. Ak nemono dorui psomnos
PO, psomnos sa povauje po 3 doch od vrtenia nedoruenej zsielky sdu za doruen, a to aj
vtedy, ak sa ten, kto je oprvnen kona za PO, o tom nedozvie.

Podanie, potanie leht a navrtenie lehoty

Podanie ( 62) sa posudzuje vdy poda obsahu. Mono ho urobi, psomne, stne do zpisnice,
telegraficky, telefaxom, elektronickmi prostriedkami podpsan zaruenm elektronickm
podpisom alebo bez zaruenho elektronickho podpisu. Podanie uroben telegraficky, telefaxom
alebo elektronickmi prostriedkami bez zaruenho elektronickho podpisu treba potvrdi psomne
alebo stne do zpisnice do 3 pracovnch dn, inak sa o podan nekon.
Ak sa oznmenie o skutonostiach, e bol spchan T podva stne, treba oznamovatea poui
o zodpovednosti za uvedenie nesprvnych dajov a vypou o okolnostiach, za ktorch bol in
spchan, o osobnch pomeroch, toho, na koho sa oznmenie podva, o dkazoch a vke kody
a inch nsledkoch. Vsluch osoby, ktor podva oznmenie, sa m vykona tak, aby sa zskali
podklady na alie konanie.
Ak bola zpisnica o stnom podan trestnho oznmenia spsan na sde, pole ju sd bez odkladu
prokurtorovi.
Potanie leht ( 63) lehoty sa potaj na hodiny, dni, tdne, mesiace a roky. Lehota uren
poda hodn zana plyn zaatm konu. Do lehoty urenej poda dn sa nezapotava de,
v ktorom sa stala udalos urujca zaiatok lehoty. Lehota uren poda tdov, mesiacov alebo
rokov sa skon uplynutm toho da, ktor svojim pomenovanm alebo selnm oznaenm
zodpoved du, v ktorom sa stala udalos urujca zaiatok lehoty. Ak chba tento de
v poslednom mesiaci lehoty, kon sa lehota uplynutm poslednho da tohto mesiaca. Ak pripadne
koniec lehoty na de pracovnho pokoja alebo pracovnho vona, poklad sa za posledn de
lehoty najbli budci pracovn de.

Lehota je zachovan aj vtedy, ak podanie bolo v lehote:

a/ podan na pote a adresovan sdu, prokurtorovi, policajtovi,
b/ uroben na sde alebo u prokurtora, ktor m vo veci rozhodn,
c/ uroben prslunkom ozbrojench sl, ozbrojenho zboru alebo prslunkom v sluobnom
pomere,
d/ uroben u riaditea stavu, v ktorom je ten, kto rob podanie, vo vzbe alebo vo vkone TOS,
e/ uroben stne do zpisnice na ktoromkovek okresnom sde alebo u okresnho prokurtora.

Navrtenie lehoty ( 64) je mon z dvodu zmekania lehoty na podanie opravnho

prostriedku z dleitch dvodov u obvinenho, jeho obhajcu, pokodenho alebo zastnenej
osoby. O navrtenie lehoty me oprvnen osoba poiada do 3 dn od odpadnutia prekky
orgn, ktor je oprvnen rozhodova o opravnom prostriedku. Ak nebol opravn prostriedok ete
podan, je potrebn ho k iadosti pripoji.
Ak ide o odvolanie proti rozsudku, mono odvolanie ete odvodni v lehote 8 dn od doruenia
uznesenia o povolen navrtenia lehoty.

75
 Ak bol opravn prostriedok u zamietnut ako omekan, zru orgn pri povolen navrtenia
lehoty i svoje rozhodnutie o zamietnut opravnho prostriedku.

Poriadkov pokuta
Poriadkov pokuta ( 70) je tradin spsob, ktorm mono potresta toho, kto sa voi OTK
a sdu sprva urlivo, alebo kto bez dostatonho ospravedlnenia neuposlchne prkaz, alebo
nevyhovie vzve alebo predvolaniu.
Poriadkov pokutu po predchdzajcom upozornen me uloi:
a/ sudca v konan pred sdom,
b/ prokurtor alebo policajt v prpravnom konan.
Poriadkov pokutu mono uloi a do vky 1.650 Eur, PO a do vky 16.590 Eur. Keby sa
konania, pre ktor mono uloi poriadkov pokutu dopustil prokurtor alebo obhajca alebo
prslunk ozbrojenho zboru, mono jeho potrestanie prenecha prslunmu orgnu na
disciplinrne konanie. Ak sa takhoto konania dopust osoba vo vzbe alebo vo vkone TOS,
uloenie poriadkovho opatrenia alebo disciplinrne potrestanie vykon riadite stavu. Proti
rozhodnutiu o uloen poriadkovej pokuty je prpustn sanos, ktor m odkladn inok.

Pojem, obsah a forma procesnch konov

Procesnmi konmi s kony subjektov v TK, s ktormi TP spja vznik, zmenu alebo znik
trestnoprocesnch vzahov. S to vetky kony, ktor OTK, sdy a strany vykonvaj na zklade
TP. Tieto kony sa vykonvaj medzi 7.00 a 20.00 hodinou v radnch miestnostiach. S to:
a/ kony vykonvan pred zaatm TS,
b/ kony poas prpravnho konania,
c/ kony prokurtora vykonvan v rmci dozoru prokurtora nad konkrtnym trestnm
sthanm,
d/ vetky kony vykonvan sdom v rmci sdneho konania,
e/ kony v rmci sdneho konania, vykonvacieho konania,
f/ kony vyplvajce z prvneho styku s cudzinou,
g/ kony smerujce k vymhaniu trov konania.

Medzi kony TK zaraujeme:

doiadanie ( 56, 57) jednotliv kony TK vykonvaj OTK a sdy vo svojom obvode
spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonvaj jednotliv kony TK doiadanm. Doiadanm
mono vykona len jednotliv kony, nie cel objasnenie veci. Doiadanie sa realizuje medzi
orgnmi toho istho reimu, napr. policajt policajt, a pod. Vnimone mono doiada aj in
orgn, alebo vykona kon bez doiadania aj mimo svojho obvodu. Monos vyuva doiadanie
sa rozrila aj na probanch a medianch radnkov, ako aj na vych sdnych radnkov.

V doiadan treba uvies spisov daje vrtane skutkovch okolnost inu, ktorch sa doiadanie
tka, a jeho prvnu kvalifikciu. Ak treba, pripoj doiadajci orgn aj spisy. kony doiadanho
sdu vykonva sudca, m pritom prva a povinnosti predsedu sentu. Doiadanie sa vybavuje
spravidla do 7 dn odo da jeho doruenia.

zpisnica ( 58 a 60) je tradinou formou pre zachovanie procesnch konov. Spisuje sa pri
kadom kone TK alebo bezprostredne po om a mus obsahova:
a/ oznaenie, sdu, prokuratry alebo inho orgnu vykonvajceho kon,
b/ miesto, as a predmet konu,
c/ men a priezvisk radnch osb, ich funkcie, men a priezvisk subjektov konania alebo
strn, zkonnch zstupcov, obhajcov alebo splnomocnencov, t.j. vetky rozhodujce daje,
d/ strun ale vstin opsanie priebehu konu a podstatnch obsahovch skutonost,
e/ nvrhy strn, poskytnutie pouenia, prpadne ich vyjadrenia,
f/ nmietky strn alebo vypovanch osb proti obsahu zpisnice,
g/ podpisy.

V slovenskom jazyku sa spe aj zpisnica o vpovedi osoby, ktor neovlda slovensk jazyk.
Vpovede osb sa do zpisnice o hlavnom pojednvan a verejnom zasadnut zapisuj alebo
zaznamenvaj v plnom znen.

podanie ( 62) sa posudzuje vdy poda obsahu. Mono ho urobi, psomne, stne do
zpisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickmi prostriedkami podpsan zaruenm
elektronickm podpisom alebo bez zaruenho elektronickho podpisu. Podanie uroben

76
 telegraficky, telefaxom alebo elektronickmi prostriedkami bez zaruenho elektronickho
podpisu treba potvrdi psomne alebo stne do zpisnice do 3 pracovnch dn, inak sa
o podan nekon.

Ak sa oznmenie o skutonostiach, e bol spchan T podva stne, treba oznamovatea poui

o zodpovednosti za uvedenie nesprvnych dajov a vypou o okolnostiach, za ktorch bol in
spchan, o osobnch pomeroch, toho, na koho sa oznmenie podva, o dkazoch a vke kody
a inch nsledkoch. Vsluch osoby, ktor podva oznmenie, sa m vykona tak, aby sa zskali
podklady na alie konanie.
Ak bola zpisnica o stnom podan trestnho oznmenia spsan na sde, pole ju sd bez
odkladu prokurtorovi.

lehoty ( 63) lehoty sa potaj na hodiny, dni, tdne, mesiace a roky. Lehota uren poda
hodn zana plyn zaatm konu. Do lehoty urenej poda dn sa nezapotava de, v ktorom
sa stala udalos urujca zaiatok lehoty. Lehota uren poda tdov, mesiacov alebo rokov
sa skon uplynutm toho da, ktor svojim pomenovanm alebo selnm oznaenm zodpoved
du, v ktorom sa stala udalos urujca zaiatok lehoty. Ak chba tento de v poslednom
mesiaci lehoty, kon sa lehota uplynutm poslednho da tohto mesiaca. Ak pripadne koniec
lehoty na de pracovnho pokoja alebo pracovnho vona, poklad sa za posledn de lehoty
najbli budci pracovn de.

Lehota je zachovan aj vtedy, ak podanie bolo v lehote:

a/ podan na pote a adresovan sdu, prokurtorovi, policajtovi,
b/ uroben na sde alebo u prokurtora, ktor m vo veci rozhodn,
c/ uroben prslunkom ozbrojench sl, ozbrojenho zboru alebo prslunkom v sluobnom
pomere,
d/ uroben u riaditea stavu, v ktorom je ten, kto rob podanie, vo vzbe alebo vo vkone
TOS,
e/ uroben stne do zpisnice na ktoromkovek okresnom sde alebo u okresnho prokurtora.

doruovanie ak nebola psomnos doruen pri kone TK, me sa dorui:

a/ potou na adresu, ktor uviedol obvinen alebo pokoden. Ak je potrebn opakova kon
alebo odroi hlavn pojednvanie alebo verejn zasadnutie, sta prtomnm osobm
oznmi nov termn. Obsah oznmenia, ako aj skutonos, e tieto osoby nov termn vzali
na vedomie sa pozna v zpisnici,
b/ prostrednctvom tvaru PZ alebo obce v prpade potreby, najm pri nariadenom
predveden, pri nespenom pokuse dorui zsielku do vlastnch rk, alebo pri
nebezpeenstve prieahu alebo zmarenia pojednvania,
c/ uloenm u orgnu, ktor psomnos doruuje ak adrest nebol zastihnut, hoci sa
v mieste doruenia zdriava a niet osoby, ktor by mu zsielku doruila, adrest sa
vhodnm spsobom vyrozumie, kde a kedy si me zsielku vyzdvihn. Psomnos sa
povauje za doruen dom, ke bola uloen, aj ke sa adrest o uloen nedozvedel,
d/ prostrednctvom Ministerstva zahraninch vec SR pri psomnostiach urench
osobm, ktor povaj vsady a imunity,
e/ prostrednctvom OTK a sdov s oprvnen pomocou vlastnch prostriedkov a na
vlastn nklady vykonva doruovanie, ako aj pomocou elektronickch prostriedkov so
zaruenm elektronickm podpisom.

Doruovanie do vlastnch rk ( 66) do vlastnch rk sa doruuje:

a/ obvinenmu obaloba a predvolanie
b/ osobm oprvnenm poda proti rozhodnutiu opravn prostriedok rovnopis takhoto
rozhodnutia
c/ in psomnos ak to sudca, prokurtor, policajt, proban a median radnk, vy sdny
radnk alebo sdny tajomnk z dleitch dvodov nariadi

Zsielky do vlastnch rk doru pota len adrestovi alebo ich vyd osobe, ktor sa preuke
overenm splnomocnenm nie starm ako 6 mesiacov alebo splnomocnenm vydanm potou na
preberanie takch zsielok za adresta.
Ak nebol adrest zastihnut, zsielka sa ulo u orgnu, ktor zsielku doruuje, a adrest sa
vhodnm spsobom upovedom, e mu zsielku prde dorui znovu v urit de a hodinu. Ak
zostane i nov pokus bezvsledn, ulo sa psomnos na pote alebo orgne obce a adrest sa
vhodnm spsobom upovedom. Ak si adrest zsielku nevyzdvihne do 3 pracovnch dn od jej

77
uloenia, povauje sa posledn de tejto lehoty za de doruenia, aj ke sa adrest o uloen
nedozvedel.
Odopretie prijatia ( 67) - ak odoprie adrest psomnos prija, pozna sa to na doruenke spolu
s dtumom a dvodom odopretia a psomnos sa vrti. Ak osoba, ktor psomnos odoslala uzn, e
prijatie bolo odopret bezdvodne, povauje sa psomnos za doruen dom, ke bolo prijatie
odopret. Na tento nsledok mus doruovate adresta upozorni.
Doruovanie PO ( 68) psomnosti uren PO sa doruuj oprvnenm pracovnkom. Ak ich
niet, doruuje sa psomnos tomu, kto je oprvnen za PO kona. Ak nemono dorui psomnos
PO, psomnos sa povauje po 3 doch od vrtenia nedoruenej zsielky sdu za doruen, a to aj
vtedy, ak sa ten, kto je oprvnen kona za PO, o tom nedozvie.

nazeranie do spisov ( 69) je vznamnm prvom oprvnench osb, ktormi s obvinen,

obhajca, pokoden, zastnen osoba, splnomocnenec, ustanoven opatrovnk, proban
a median radnk, vy sdny radnk a sdny tajomnk.
Zo spisov mono robi poznmky, vpisky, prpadne na vlastn trovy aj kpie ich ast. Pri
nazeran do spisov sa musia urobi opatrenia na ochranu utajovanch skutonost, akmi s
napr. totonos chrnenho svedka, ohrozenho svedka, krycie daje agenta, a pod.
OTK me prvo nazera do spisu zo zvanch dvodov odoprie. Na iados osoby, ktorej sa
odmietnutie tka, je prokurtor povinn urchlene preskma dvody odmietnutia. Tieto prva
nemono odoprie obvinenmu, obhajcovi a pokodenmu, po tom, o boli upozornen na
monos pretudova spisy.

poriadkov pokuta ( 70) - je tradin spsob, ktorm mono potresta toho, kto sa voi
OTK a sdu sprva urlivo, alebo kto bez dostatonho ospravedlnenia neuposlchne prkaz,
alebo nevyhovie vzve alebo predvolaniu.
Poriadkov pokutu po predchdzajcom upozornen me uloi:
a/ sudca v konan pred sdom,
b/ prokurtor alebo policajt v prpravnom konan.

Poriadkov pokutu mono uloi a do vky 1.650 Eur, PO a do vky 16.590 Eur.
Keby sa konania, pre ktor mono uloi poriadkov pokutu dopustil prokurtor alebo obhajca
alebo prslunk ozbrojenho zboru, mono jeho potrestanie prenecha prslunmu orgnu na
disciplinrne konanie. Ak sa takhoto konania dopust osoba vo vzbe alebo vo vkone TOS,
uloenie poriadkovho opatrenia alebo disciplinrne potrestanie vykon riadite stavu.
Proti rozhodnutiu o uloen poriadkovej pokuty je prpustn sanos, ktor m odkladn inok.

51. Subjekty a strany v trestnom konan. Vylenie subjektov a inch osb

z vykonvania konov trestnho konania

Subjekty trestnho konania

78
Subjekty TK tie ttne orgny, FO a PO, ktor maj a vykonvaj vplyv na priebeh konania
a ktorm zkon na uskutoovanie tohto vplyvu priznva urit procesn prva a uklad urit
procesn povinnosti.

Subjekty TK s:
A/ orgny inn v trestnom konan s:
a/ prokurtor
b/ policajt policajtom sa na ely TP rozumie:
vyetrovate PZ,
poveren prslunk PZ,
poveren prslunk vojenskej polcie v konan o Z prslunkov ozbrojench sl,
poveren prslunk Zboru vzenskej a justinej stre,
poveren prslunk elezninej polcie,
poveren coln orgny,
velite nmornej lode v konan o T spchanch na tejto lodi.

B/ sd tvor ju sstava sdov

C/ pomocn osoby s:
a/ proban a median radnk je sdny radnk, ktor pln lohy probcie a medicie vo
veciach, ktor sa prejednvaj v TK. Svoju innos vykonva v ttnozamestnaneckom
pomere, priom jeho sluobnm radom je sd. V prpade medicie je jeho vyuitie viazan
na mimosdne sprostredkovanie rieenia sporu medzi pokodenm a obvinenm, ktorho
vsledkom me by napr. zmier a v prpade probcie vykonva proban dohad nad
osobami s podmienenm TOS a trestom domceho vzenia,
b/ vy sdny radnk pln lohy poda TP a zkona o sdnych radnkoch. Vykonva tieto
lohy:
kon a rozhoduje na zklade poverenia sudcu me vyda rozhodnutie alebo vykonva
in kony, ak tak ustanovuje zkon,
rozhoduje o trovch TK, o svedonom, znalenom a tlmonom,
rozhoduje o ustanoven obhajcu,
o zapotan vzby a trestu,
o ustanoven opatrovnka obvinenmu, ak jeho prva neme vykonva zkonn
zstupca,
po podan obaloby prokurtorom je jeho lohou pripravi a zabezpei pre sudcu vetky
podklady pre spen prpravu a priebeh konania tak, aby sudca nebol zbytone zaaovan
vykonvanm administratvnych konov.
c/ sdny tajomnk pln lohy poda TP alebo osobitnho zkona. S to:
zabezpeuje podklady na rozhodnutie o osveden pri podmienenom prepusten,
podmienenom upusten od vkonu zvyku trestu zkazu innosti, zkazu pobytu alebo
aj podklady na rozhodnutie o zmene spsobu vkonu TOS a zahladen odsdenia,
zasiela upovedomenie o podmienenom prepusten a zahladen odsdenia,
podva sprvy registru trestov,
zabezpeuje kontrolu korepondencie obvinench v kolznej vzbe,
zastuje sa nvtev obvinenho vo vzbe,
vyznauje doloku prvoplatnosti a vykonatenosti na rovnopise sdneho rozhodnutia,
vykonva prce so tatistickm zisovanm a prce s vydvanm radnho potvrdenia
o skutonostiach znmych zo sdneho spisu, a pod.
d/ zapisovate jeho lohou je zastni sa na konoch OTK a sdu a spsa o nich
zpisnicu. Pred vkonom svojej innosti mus zloi sub.
e/ tlmonk a predkladate sa priberaj opatrenm. Ak je potrebn pretlmoi obsah
vpovede v prpade, e osoba nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie priberie sa
tlmonk. Ak je potrebn preloi zpisnicu o vpovedi alebo in psomnos priberie sa
prekladate.

D/ osoba, proti ktorej sa vedie TS je:

a/ podozriv je ten, voi komu vznikne podozrenie, e spchal T, t.j. osoba, ktor bola
zadran ale ete nebolo voi nej vznesen obvinenie,
b/ obvinen je ten, voi komu bolo vydan uznesenie o vznesen obvinenia,
c/ obalovan stva sa nm obvinen po nariaden hlavnho pojednvania,
d/ odsden je ten, voi ktormu bol vydan odsudzujci rozsudok alebo trestn rozkaz,
ktor u nadobudol prvoplatnos.

79
E/ obhajca osoby, voi ktorej sa vedie TS s:
a/ obhajca je samostatnm subjektom TK, ktor v konan vystupuje v mene obvinenho
a kon s jeho shlasom. Je zstupcom obvinenho, vystupuje v jeho prospech, obhajuje jeho
zujmy a spolupracuje s nm pri vkone jeho prv,
b/ zkonn zstupca obvinenho.

F/ osoby so samostatnmi obhajovacmi prvami s prbuzn v priamom rade, srodenec,

osvojite, osvojenec, manel, druh.

G/ in subjekty patr sem:

a/ pokoden, resp. splnomocnenec pokodenho je osoba, ktorej bolo T ublen na
zdrav, spsoben majetkov, morlna alebo in koda alebo boli poruen i ohrozen jej
in zkonom chrnen prva alebo slobody. Je to priama obe T,
b/ zastnen osoba je osoba, ktorej vec bola zhaban alebo m by zhaban. M prvo
vyjadri sa k veci samej, by prtomn na hlavnom pojednvan, predklada nvrhy a dkazy,
nazera do spisov a podva opravn prostriedky,
c/ zstupca zujmovho zdruenia obanov zujmovmi zdrueniami obanov sa
rozumej najm obianske zdruenia, odborov organizcie, kolektv spolupracovnkov
a ttom uznan cirkvi a nboensk spolonosti. Za zujmov zdruenie sa nepovauj
politick strany a hnutia.

Subjektmi TK mu by aj svedkovia, znalci, nezastnen osoby (osoby, ktor sa vdy

zastuj pri domovch prehliadkach) a figuranti (FO, ktor sa pouva na vykonanie
rekontrukcie, rekogncie, vyetrovacieho pokusu, a pod.), ale len vtedy, ak si uplatuj nroky na
svedon, znalen, resp. nevyhnutn vdavky ako cestovn, stravn a pod.

Strany v trestnom konan

Niektorm zo subjektov trestnho konania vak Trestn poriadok priznva navye osobitn
postavenie strany. Veda trestnho prva vymedzuje tento pojem tak, e stranou v trestnom
konan je subjekt oprvnen uplatova alebo podporova obalobu alebo proti obalobe seba
alebo inho obhajova.

Trestn poriadok vychdza z koncepcie, e strany vystupuj a v konan pred sdom a dovtedy
mono hovori iba o subjektoch trestnho konania. V tomto zmysle potom poda ustanovenia 10
ods. 10 v konan pred sdom je stranou ten, proti komu sa vedie trestn ko nanie, pokoden,
zastnen osoba a prokurtor; rovnak postavenie ako strana m aj zstupca obianskeho
zdruenia, dveryhodn osoba, ako aj in osoba, na ktorej nvrh alebo iados sa konanie vedie
alebo ktor podala opravn prostriedok a v konan proti mladistvmu aj ttny orgn starostlivosti o
mlde. Ak sa v tomto zkone pouva pojem strana, rozumie sa tm v predsdnom konan aj
subjekt trestnho konania, ak z jednotlivho ustanovenia nevyplva nieo in". Uveden
ustanovenie teda taxatvne vypotava strany trestnho konania.

Z postavenia strany v trestnom konan vyplva jej prvo vystupova vo vlastnom mene pred
sdom a ma prstup ku vetkm procesnm konom, kde sa tvor zklad pre meritrne
rozhodnutia. Zkon stranm priznva urit prva, najm prvo na aktvnu as v konan pred
sdom, prvo vyjadrova sa k vykonvanm konom, predklada nvrhy na vykonanie dkazov,
obstarva a predklada dkazy, uplatova svoje procesn nvrhy a prvo podva opravn
prostriedky. Zjednoduene tieto prva teria charakterizuje ako prvo vypova a by vypout".
Rozlenie pojmov subjekt a strana m teda znan teoretick aj praktick dosah. Ak zkon niektor
subjekt ozna za stranu, priznva jej zrove maximum procesnch prv. Je samozrejm, e toto
prvo maj strany v zsade iba v konan pred sdom, v tdiu predsdneho konania iba v prpade,
ke rozhoduje sd.

Naprklad obvinen je vdy subjektom trestnho konania, avak stranou trestnho konania sa
stva a v konan pred sdom. Policajt, hoci ako orgn inn v trestnom konan vykonva svoju
radn innos, je subjektom, a nie stranou trestnho konania. Prokurtor, ktor dozer na

80
zkonnos predsdneho konania a za toto tdium zodpoved (oznauje sa aj ako pn"
prpravnho konania, resp. dominus litis), nie je v predsdnom konan stranou, ale stranou sa stva
a po podan obaloby, v konan pred sdom, kde v mene ttu obalobu zastupuje. Tu sa stva
stranou so vetkmi dsledkami z toho vyplvajcimi, najm z princpu rovnosti strn, poda
ktorho v konan pred sdom mus ma procesn rovnoprvne postavenie s obalovanm. Tomu
zodpoved aj poiadavka tzv. rovnosti zbran" charakteristick pre kontradiktrne konanie.

V trestnom konan vybudovanom na obalovacej zsade, t.j. na princpe, e trestn sthanie pred
sdom je mon vlune na zklade obaloby podanej prokurtorom, maj zujem na konenom
vsledku trestnho konania predovetkm prokurtor (ako verejn alobca), t.j. osoba, ktor stha,
a obvinen (obalovan), t.j. osoba, ktor je trestne sthan. Preto za hlavn strany v trestnom
konan pred sdom mono oznai prokurtora a obalovanho. Konflikt ich zujmov
charakterizuje v podstate cel trestn konanie. Obaloba, obhajoba a meritrne rozhodovanie vo
veci s rozdelen medzi samostatn procesn subjekty. Tmto subjektom zkon vytvra zkladn
predpoklady pre priebeh konania charakterizovan sporom, resp. sperenm strn, ktorho
vsledkom bude meritrne rozhodnutie sdu. Preto s vak stranami aj alie osoby, ktor maj
zujem na vsledku trestnho konania, i u na jednej, alebo druhej strane sporu (pokoden,
zastnen osoba).

Rovnak postavenie ako strana vak maj aj in osoby, ktorm zkon takto postavenie
garantuje, vzhadom na ich vznam pre trestn konanie. Takmto subjektom me by
naprklad zstupca zujmovho zdruenia obanov, ktor predlo nvrh na prevzatie zruky za
npravu obvinenho ( 4 ods. 4), obdobne naprklad dveryhodn osoba, ktor predlo sdu nvrh
na prevzatie zruky za dovenie npravy odsdenho a iados o jeho podmienen prepustenie z
vkonu trestu odatia slobody ( 5 ods. 1), vo vykonvacom konan naprklad riadite stavu pre
vkon trestu, v ktorom si odsden vykonva trest odatia slobody, ak pod nvrh na umiestnenie
odsdenho v detennom stave ( 462 ods. 1), alebo tie prbuzn obalovanho ( 308 ods. 2),
ktor podal odvolanie proti rozsudku sdu prvho stupa v prospech obalovanho, v konan proti
mladistvmu aj ttny orgn starostlivosti o mlde ( 337, 343, 345 ods. 1).

52. as zujmovch zdruen obanov v trestnom konan, charakteristika a formy

asti. Postavenie spoloenskho zstupcu v trestnom konan

Zujmov zdruenia obanov

Zujmovmi zdrueniami s najm obianske zdruenia, odborov organizcie, kolektv
spolupracovnkov a ttom uznan cirkvi a nboensk spolonosti, s vnimkou politickch strn
a hnut, ktor mu ponknu prevzatie zruky za npravu obvinenho, ak s predpoklady, e
obvinen sa ich psobenm naprav.
Dveryhodn osoba je osoba, ktor je schopn priaznivo ovplyvova sprvanie obvinenho.
Dveryhodnos osoby posdi sd a v prpravnom konan prokurtor.

Zujmov zdruenie a dveryhodn osoba mu ponknu:

a/ prevzatie zruky za npravu obvinenho ak s predpoklady, e obvinen sa ich
psobenm naprav. V nvrhu na prevzatie zruky treba vdy uvies aj konkrtne spsoby
psobenia na obvinenho. Sd, ktormu bol podan tak nvrh me prejedna vec na
hlavnom pojednvan pred zstupcami zujmovho zdruenia, a bra na u zrete pri
rozhodovan o treste. Me povoli podmienen odklad vkonu trestu alebo uloi tak
druh trestu, ktor nie je spojen s odatm slobody, alebo me upusti od potrestania. Mu
tie navrhn, aby vzba obvinenho bola nahraden ich zrukou a podva za odsdenho
iados o milos alebo iados o zahladenie odsdenia,
b/ prevzatie zruky za dovenie npravy odsdenho so iadosou o jeho
podmienen prepustenie z vkonu TOS alebo o podmienen upustenie od vkonu zvyku
trestu zkazu innosti alebo zkazu pobytu.

Zujmov zdruenie alebo dveryhodn osoba, ktor prevzali zruku za prevchovu obvinenho
alebo odsdenho, maj povinnos psobi na osobu, za ktor sa zaruili.

Postavenie spoloenskho zstupcu v trestnom konan

81
Spoloensk zstupca je zstupca vyslan zujmovmi zdrueniami obanov, ktorho lohou je
tlmoi stanovisko organizcie k prejednvanej veci pred okresnm sdom alebo krajskm sdom,
k osobe obvinenho a k monostiam jeho npravy. Zujmovmi zdrueniami obanov s najm
obianske zdruenia, odborov organizcie, kolektv spolupracovnkov a ttom uznan cirkvi
a nboensk spolonosti s vnimkou politickch strn a hnut.
Spoloensk zstupca sa vol pre kad prpad osobitne, nejde o stlu funkciu. Nvrh, aby sa na
hlavnom pojednvan mohol zastni zvolen zstupca zujmovho zdruenia, zale zujmov
zdruenie sdu, ktor o om rozhodne uznesenm. Od okamihu, ke sa nvrhu vyhovelo,
spoloensk zstupca zujmovho zdruenia me vykonva svoje prva.
Spoloensk zstupca m prva a postavenie procesnej strany. Je nezvisl od ostatnch subjektov
TK a je viazan len prkazmi svojej organizcie.

Spoloensk zstupca je oprvnen:

a/ nazera do spisu, d/ prednies zveren re a prvo na
b/ robi dkazn nvrhy, repliku.
c/ kls vyslchanm osobm otzky,

Nem prvo podva opravn prostriedky.

53. Postavenie obvinenho v trestnom konan

Poznme 4 ekvivalenty:
1/ podozriv osoba, ktor je podozriv zo spchania T a ktor bola zadran a bola jej
obmedzen osobn sloboda najmenej na 48 hodn (pri zloinoch), pri obzvl zvanch
zloinoch na 72 hodn (nebolo jej vznesen obvinenie),
2/ obvinen osoba, proti ktorej je vznesen obvinenie, vydan uznesenie o vznesen
obvinenia (uznesenie o zaat TS sa tka len skutku, nie osoby; uznesenie o vznesen
obvinenia sa tka konkrtnej osoby, sanos je prpustn).
Pod kategriou obvinenho je spolupracujci obvinen je tie subjektom v TK, tzv. korunn
svedok. Ide o osobu, ktor spolupracuje s OTK a sdom pri objasovan trestnej innosti
a zisovan pchateov.
3/ obalovan stva sa nm obvinen po nariaden hlavnho pojednvania.
4/ odsden osoba, voi ktorej bol vydan odsudzujci rozsudok, ktor nadobudol
prvoplatnos.

Prva obvinenho v TK:

a/ mus by od zaiatku, t.j. od vznesenia obvinenia, oboznmen so skutkom, ktor sa mu
kladie za vinu, a s jeho prvnou kvalifikciou,
b/ prvo vyjadri sa ku vetkm skutonostiam, ktor sa mu klad za vinu,
c/ prvo zvoli si obhajcu a radi sa s nm me si ho zvoli aj vtedy, ak nie s dvody
povinnej obhajoby; me iada, aby mu bol obhajca ustanoven za znen odmenu alebo
bezplatne (mus sdu preukza, e je v akej socilnej situci),
d/ prvo nevypoveda (toto prvo nem ani svedok),
e/ byt prtomn na hlavnom pojednvan a verejnom zasadnut,
f/ prvo iada prokurtora o preskmanie postupu policajta,
g/ prvo podva nvrhy na vykonanie alch dkazov,
h/ prvo navrhova, predklada a obstarva dkazy sliace na jeho obhajobu,
i/ prvo nazera do spisu, robi si vpisky, poznmky a kpie spisu,
j/ prvo navrhova v konan pred sdom svedkov (me ich aj vypou, kls im otzky),
k/ prvo podva opravn prostriedky,
l/ prvo radi sa so svojm obhajcom bez prtomnosti 3. osoby (ak je zadran, vo vzbe alebo
vo vkone TOS),
m/ prvo iada, aby obhajca bol prtomn pri vetkch vyetrovacch konoch,
n/ prvo na zveren re a prvo poslednho slova,
o/ prvo na tlmonka a prekladatea, ak vyhlsi, e neovlda jazyk, v ktorom sa vedie konanie,
p/ prvo, aby bol o svojich prvach pouen,
q/ nesmie by k vpovedi a priznaniu nijakm spsobom donucovan a mus by repektovan
jeho osobnos.

Povinnosti obvinenho:
a/ povinnos uvies presn adresu, na ktorej bude prebera zsielky (tekov vzba),
b/ povinnos strpie kony na zistenie totonosti, na identifikciu svojej osoby (odber
daktyloskopickch odtlakov),
c/ povinnos strpie prehliadku tela a in podobn kony,

82
 d/ povinnos strpie odber biologickho materilu (vlasov, koe),
e/ povinnos strpie odber DNA,
f/ povinnos dostavi sa na predvolanie OTK alebo sdu ak sa bez dostatonho
ospravedlnenia nedostav, mono ho predvies. Na to mus by obvinen v predvolan
upozornen. Obvinen me by predveden aj bez predchdzajceho predvolania, ak je to
potrebn na spen vykonanie konu, najm ak sa skrva, nem trval bydlisko,
g/ strpie potrebn zaisovacie kony (vzba, zatknutie, zadranie, domov prehliadka),
h/ povinnos zastni sa na konfrontcii a rekogncii,
i/ povinnos podrobi sa vyetreniu duevnho stavu znalcami.

Zkonn zstupca obvinenho

Obvinenho, ktor je pozbaven spsobilosti na P alebo ktorho spsobilos na P je
obmedzen, je oprvnen v TK zastupova jeho zkonn zstupca. Zkonnm zstupcom dieaa
(osoby mladej ako 18 rokov, ak nenadobudla plnoletos u skr) s zvyajne jeho rodiia alebo
porunk, alebo aj kolzny opatrovnk vtedy, ak diea nem zkonnho zstupcu alebo ak
zkonn zstupca z vneho dvodu neme diea zastupova. U dospelch osb to bva sdom
ustanoven opatrovnk.
Zkonn zstupca obvinenho pozbavenho spsobilosti na P, alebo ktorho spsobilos na P
je obmedzen, me:
a/ obvinenmu zvoli obhajcu,
b/ robi za neho nvrhy, podva za neho iadosti, opravn prostriedky,
c/ zastni sa ha tch konoch, na ktorch sa me zastni obvinen.

V prospech obvinenho me zkonn zstupca tieto prva vykonva aj proti jeho vli. V
prpadoch, v ktorch zkonn zstupca obvinenho neme vykonva uveden oprvnenia, alebo
je nebezpeenstvo z omekania, v prpravnom konan me na vkon tchto prv na nvrh
prokurtora ustanovi sudca pre prpravn konanie obvinenmu opatrovnka. V konan pred sdom
me tak urobi predseda sentu, a to aj bez nvrhu.

Obalovan
Na zaiatku hlavnho pojednvania, po prednesen obaloby, predseda sentu (samosudca)
umon obalovanmu, aby urobil niektor z nasledovnch vyhlsen:
a/ e je nevinn,
b/ e je vinn zo spchania skutku, alebo niektorho zo skutkov uvedench v obalobe,
c/ e nepopiera spchanie skutku uvedenho v obalobe.
Me sa aj vzda tohto vyhlsenia. Mus by pouen o svojich prvach.

Obalovan m prvo:
a/ by prtomn na prejednvan veci tak na hlavnom pojednvan, ako aj na verejnom
zasadnut, aby mohol o najlepie realizova svoje prvo na obhajobu. Obalovan sa
nemus zastni na hlavnom pojednvan, ak vslovne odmietol as na om, alebo ak
vslovne poiadal, aby sa hlavn pojednvanie konalo v jeho neprtomnosti.,
b/ na hlavnom pojednvan m predovetkm prvo, aby bol po vsluchu prokurtorom
vypout svojm obhajcom. A po vykonan vsluchov obalovanho prokurtorom a
obhajcom s prokurtor, obhajca, pokoden alebo zastnen osoba oprvnen kls
obalovanmu doplujce otzky.
c/ namieta spsob vykonvania vsluchu, najm me namieta prpustnos otzky poloenej
mu vypovajcim. Ak predseda sentu, prp. sent nmietke vyhovie, nemus na poloen
otzku vypovajceho odpoveda. Tm nie je dotknut prvo obalovanho vbec sa k veci
nevyjadrova.
d/ by prtomn pri vykonvan dkazov na hlavnom pojednvan, m prvo podva opravn
prostriedky. V priebehu celho TK, najm vak v konan pred sdom, m obvinen prvo
hovori v materinskom jazyku,
e/ na prednes poslednho slova pred odobratm samosudcu alebo sentu na poradu. Prvo
jednou alebo niekokmi vetami sa vyjadri k celmu procesu.

83
54. Postavenie obhajcu v trestnom konan

Obhajca je samostatnm subjektom TK, ktor je prvnym zstupcom obvinenho, vystupuje

v jeho mene a kon s jeho shlasom. Obhajcom me by len advokt zapsan v zozname SAK.
Obhajca je pri poskytovan prvnych sluieb nezvisl. Je viazan VZPP, najm zkonom o advokcii
a prkazmi klienta. Obhajca me obhajova v jednej trestnej veci aj viac obvinench, ak nie s ich
zujmy v rozpore. Obvinenho mu zastupova aj viacer obhajcovia, ale psomnosti sa doruuj
len 1 z nich.

Primrnym predpisom, ktor upravuje prvo na obhajobu, je stava SR. stava SR garantuje
kadmu obanovi prvo zvoli si obhajcu. Obhajca by nemal od klienta iada priznanie, i je vinn
alebo nie je vinn. Mal by sa snai o zmiernenie, znenie trestu, je povinn zisova vetky
skutonosti a dkazy, ktor s v prospech obvinenho a ktor by zbavili obvinenho viny alebo jeho
vinu zmiernili. Obhajca je povinn zachovva mlanlivos o skutonostiach, o ktorch sa dozvedel
v svislosti s vkonom obhajoby (tejto povinnosti ho me zbavi jedine klient). Obhajcovia musia
pouva talre.
Obhajca je zstupcom obvinenho. Je viazan jeho prkazmi a mus ich plni. Ak by vak tieto
prkazy boli v rozpore s lohami obhajoby, mus ich odmietnu. Obhajca obvinenho sa me vzda
opravnho prostriedku proti rozhodnutiu tkajceho sa obvinenho iba v jeho zastpen, nie na
zklade vlastnej vahy.
Kad osoba, ktor je predvolan poda vysvetlenie, alebo na vsluch, me odmietnu
vypoveda bez prtomnosti svojho advokta. Vnimkou je zadranie osoby podozrivej zo spchania
T, resp. osoby, ktor bola zadran pri T alebo bezprostredne po om. Takto osoba (podozriv)
m prvo u pred vznesenm obvinenia domha sa monosti porady so svojm obhajcom a
doadova sa, aby obhajca bol prtomn pri jej vsluchu.

Rozliujeme:
a/ materilna obhajoba ak sa obvinen vzd svojho prva na obhajobu a rozhodne sa, e
sa bude zastupova sm,
b/ formlna obhajoba obhajoba obvinenho prostrednctvom obhajcu (zvolenho alebo
ustanovenho).

lenom SAK me by aj Euroadvokt oban lenskho ttu E alebo inho zmluvnho ttu
Dohody o Eurpskom hospodrskom priestore, ktor vystupuje v lenskch ttoch E, priom sa
rozliuje:
a/ hosujci Euroadvokt euroadvokt, ktor poskytuje prvne sluby na zem SR
doasne alebo prleitostne a obvinenho zastupuje vdy v spoluprci s domcim
advoktom,
b/ ustlen, usaden Euroadvokt euroadvokt, ktor poskytuje prvne sluby na zem

84
 SR sstavne a ktor je zapsan do zoznamu euroadvoktov vedenho SAK. Me by
obhajcom obvinenho v TK samostatne. Obhajcom obvinenho v TK neme by zahranin
advokt a medzinrodn advokt.

Obhajca neme v tom istom TK vystupova ako svedok, znalec, tlmonk. Neme by vypovan
ako svedok o skutonostiach, ktor sa dozvedel pri vkone obhajoby.

Pri konoch TK sa me da obhajca zastpi inm advoktom alebo advoktskym koncipientom, ak

s tm obvinen shlas:
a/ v prpravnom konan ak ide o konanie o preine a zloine s vnimkou obzvl
zvanho zloinu,
b/ v konan pred sdom ak ide o konanie o preine.

Obhajca m prvo:
a/ podva za obvinenho nvrhy (na vykonanie dkazov), iadosti, opravn prostriedky,
b/ zastova sa na vetkch vyetrovacch konov,
c/ hovori s obvinenm vo vzbe bez prtomnosti 3. osoby,
d/ iada kad zznam o vpovedi svedkov, znalcov, tlmonkov,
e/ nazera do spisov, robi si vpisky a zpisy zo spisov,
f/ v priebehu prpravnho konania a konania pred sdom zaobstarva a predklada dkazy,
g/ spolu s obvinenm po podan obaloby poda sdu nvrh na vykonanie dkazov,
h/ po skonen vyetrovania pretudova vyetrovac spis a podva nvrhy na doplnenie
vyetrovania,
i/ vykona na hlavnom pojednvan vsluch osb (napr. svedkov a znalcov), ktorch vsluch
navrhol vykona obvinen alebo obhajca,
j/ so shlasom obvinenho v ustanovench prpadoch sa da zastpi advoktskym
koncipientom,
k/ po skonen dokazovania na hlavnom pojednvan prednies zveren re
Obhajcovi sa musia doruova vetky psomnosti (rozhodnutia, t.j. obaloba, uznesenia, rozsudok),
predvolanie na hlavn pojednvanie a verejn zasadnutie, pri ktorom sa musia dodra predpsan
lehoty, obhajca m prvo v konan pred sdom kls vylchanm osobm otzky po ukonen ich
vsluchu stranou, ktor vykonanie takhoto dkazu navrhla.

Povinnosti obhajcu (upraven v zkone a advokci) povinnos o najlepie, so vetkou

zodpovednosou uplatova prva obvinenho, svojho klienta (stavn, procesn) a len z vnych
dvodov m prvo poiada o oslobodenie spod obhajoby (najastejie strata dvery,
zaneprzdnenos, zl zdravotn stav).
Povinn obhajoba (pred 2 rokmi nutn obhajoba) obhajoba, na zklade ktorej obvinen mus
ma obhajcu. Ak nem dostaton finann prostriedky, obhajca je mu ustanoven. Obvinen mus
ma obhajcu:
1/ v prpravnom konan:
ak je vo vzbe, vo vkone TOS,
je pozbaven spsobilosti na P alebo jeho spsobilos na P je obmedzen,
v konan o obzvl zvanom zloine,
v konan proti mladistvmu,
v konan proti ulmu (vyhba sa TS pobytom v cudzine),
2/ v konan, v ktorom sa rozhoduje o uloen ochrannho lieenia (s vnimkou
protialkoholickho lieenia),
3/ v konan o vydan do cudziny,
4/ vo vykonvacom konan v ktorom sd rozhoduje na verejnom zasadan, mus ma
odsden obhajcu, ak:
je vo vzbe,
je pozbaven spsobilosti na P alebo ak je jeho spsobilos na P obmedzen,
ide o podmienen prepustenie z vkonu TOS mladistvho, ktor v ase konania
verejnho zasadania nedovil 18 rok veku (dohliada naho proban a median
radnk),
s pochybnosti o jeho spsobilosti nleite sa obhajova.
5/ v konan o mimoriadnych opravnch prostriedkoch (dovolan) obvinen neme na
Najvyom sde vystupova samostatne a mus ma obhajcu, ak :
je vo vzbe, vo vkone TOS,
je pozbaven spsobilosti na P alebo jeho spsobilos na P je obmedzen,
ide o konanie o obzvl zvanom zloine,
je mladistv a v ase konania verejnho zasadania nedovil 18 rok,
85
 s pochybnosti o jeho spsobilosti nleite sa obhajova,
ide o konanie proti odsdenmu, ktor zomrel.

Rozoznvame 3 druhy obhajcov:

1/ zvolen obhajca,
2/ ustanoven obhajca,
3/ nhradn obhajca.

Zvolen obhajca
Zvolen obhajca ( 39) obvinen alebo in oprvnen osoba si zvol obhajcu tm, e psomne
splnomocn obhajobou advokta. Ak si obvinen nezvol obhajcu sm a ak mu ho nezvol ani jeho
zkonn zstupca, me mu ho zvoli prbuzn v priamom rade, srodenec, osvojite, osvojenec,
manel, druh alebo zastnen osoba. Ak je obvinen zbaven spsobilosti na P alebo ak je jeho
spsobilos na P obmedzen, mu mu oprvnen osoby zvoli obhajcu aj proti jeho vli.
Obvinen alebo oprvnen osoba mu zvoli v tej istej veci aj viacerch obhajcov.

Ustanoven obhajca
Obvinenho me v TK zastupova aj ustanoven obhajca. Obhajca me by ustanoven:
1/ obligatrne ak si v prpade povinnej obhajoby obvinen sm obhajcu nezvol, ur sa mu
na zvolenie obhajcu lehota. Ak si v tejto lehote obhajcu nezvol alebo ak tak neurob ani in
oprvnen osoba, sd bez mekania ustanov obvinenmu obhajcu,
2/ fakultatvne ak obvinen, ktor nem dostaton prostriedky na hradu trov obhajoby, o
ustanovenie obhajcu poiada, hoci nejde o povinn obhajobu. Skutonos, e obvinen
nem dostaton prostriedky na hradu trov obhajoby, vak obvinen mus preukza. Ak sa
u v priebehu konania zist, e obvinen m dostaton prostriedky, aby uhradil trovy
obhajoby, ustanovenie obhajcu zru ten orgn, ktor o jeho ustanoven rozhodol. In
obhajca me by obvinenmu ustanoven aj vtedy, ak si ustanoven obhajca dlhodobo
nepln svoje povinnosti.

Obhajcu ustanovuje v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie a v konan pred sdom
predseda sentu. Ustanoven obhajca m voi ttu nrok na odmenu a nhradu poda presne
urenej tarify poda vyhlky . 655/2004 Z. z. o odmench a nhradch advoktov o poskytovan
advoktskych sluieb.

Ak je obvinench niekoko, ustanov sa tm, ktorch zujmy si v TK neodporuj, spravidla spolon

obhajca. Za rozpor zujmov by ilo napr. v prpade, ak by bol ustanoven spolon obhajca 2
spoluobvinenm, z ktorch 1 usveduje druhho, ktor vinu popiera. V prpade, ak djde k spojeniu
vec na spolon konanie a obvinen mal v kadej veci ustanovenho obhajcu:
a/ zru predseda sentu v konan pred sdom a v prpravnom konan sudca pre prpravn
konanie ustanovenie tch obhajcov, ktor boli ustanoven neskr,
b/ zru sa ustanovenie tch obhajcov, ktor boli ustanoven v konan o menej zvanom
preine alebo zloine.

Ak napriek tomu, e bol obvinenmu obhajca ustanoven, obvinen si kedykovek poas TK

me obhajcu zvoli, resp. mu mu ho zvoli oprvnen osoby. Zvolen obhajca m vdy prednos
pred ustanovenm obhajcom. V takom prpade ustanovenie obhajcu zru ten orgn, ktor o
ustanoven obhajcu rozhodol.
Ustanoven obhajca je povinn obhajobu bez mekania prevzia. Z tejto povinnosti me by
osloboden len zo zvanch dvodov, a to na zklade svojej iadosti alebo iadosti obvinenho.
Ide o tie ist zvan dvody, na zklade ktorch me obhajobu odmietnu alebo vypoveda
zvolen obhajca.
O osloboden ustanovenho obhajcu a o ustanoven novho obhajcu v konan pred sdom
rozhodne predseda sentu a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie. Skr ustanoven
obhajca je vak povinn plni si svoje povinnosti a do skutonho prevzatia obhajoby inm
ustanovenm (zvolenm) obhajcom.

Nhradn obhajca

86
Nhradn obhajca ( 42) ustanovuje sa len v konan pred sdom na hlavnom pojednvan (ex
offo), a to vtedy, ak by bola dvodn obava, e by v dsledku neprtomnosti zvolenho alebo
ustanovenho obhajcu mohlo djs k zmareniu hlavnho pojednvania (ke obhajca zomrie, je
dlhodobo chor, trvalo zaneprzdnen alebo sa vyhba plneniu svojich povinnost).
Nhradn obhajca m rovnak prva a povinnosti ako zvolen alebo ustanoven
obhajca. Na hlavnom pojednvan alebo verejnom zasadnut sdu ich vak me vykonva iba v
prpade neasti zvolenho alebo ustanovenho obhajcu. Ak by sa ustanoven alebo zvolen
obhajca dostavil kedykovek v priebehu TK, strca tieto procesn prva. Ustanovenia TP tkajce
sa zvolenho obhajcu a ustanovenho obhajcu, ktor upravuj ich prva a povinnosti, resp. ich
prvne postavenie, sa v prpade nhradnho obhajcu pouij primerane.

55. Postavenie svedka v trestnom konan

Postavenie svedka v trestnom procese

Svedok je FO rozdielna od obvinenho, ktor bola vyzvan OTK a sdu, aby vypovedala ako
svedok o skutonostiach, ktor vnmala svojimi zmyslami, teda o poula, videla a ctila a pod.
Svedectvo je povinn poda kad, kto urit skutonos vnmal a je spsobil o nej vypoveda.
Povinnos svedi je veobecn.
Svedok, ktor bol riadne predvolan a bez dostatonho ospravedlnenia sa k konu neustanov,
me by predveden. Obmedzenie osobnej slobody a predvedenie svedka vykon policajn orgn
na psomn prkaz sdu.

Zkon zo veobecnej povinnosti svedi pozn aj vnimky, ktormi s:

a/ zkaz vsluchu svedka ( 129)
b/ prvo svedka odoprie vpove ( 130)

K vsluchu svedka mono prikroi a po zaat TS, resp. a po vznesen obvinenia, ak nejde
o neodkladn alebo neopakovaten kon. Pred zaatm prpravnho konania mono obana
vypou len ako osobu podvajcu vysvetlenie. Pri zaat vsluchu treba svedka oboznmi
s predmetom vsluchu, zisti jeho pomer k veci a obvinenmu, ako aj pokodenmu a poui ho o
vzname jeho svedeckej vpovede, o povinnosti svedi, o trestnch nsledkoch krivej vpovede,
ako aj o prve odoprie vpove a o zkaze vsluchu.

87
 V prpade choroby svedka alebo inch zvanch skutonost mono namiesto bezprostrednho
vsluchu uskutoni vsluch aj pomocou technickho zariadenia.
V prpade vsluchu osoby mladej ako 15 rokov sa vsluch uskutouje osobitnm spsobom
vzhadom na vek osoby o veciach, ktorch oivovanie v pamti by mohlo nepriaznivo ovplyvova
jej duevn a mravn vvoj. K vsluchu treba vdy pribra pedagga, psycholga a prpadne aj
rodia.

Vzhadom na narastajce zvan formy T treba niektorch svedkov osobitne ochraova. Z tohto
titulu rozliujeme:
a/ chrnenho svedka je osoba zaraden do programu ochrany svedka,
b/ ohrozenho svedka je ten, ktorho totonos zostane absoltne utajen, priom sa
urobia aj vhodn opatrenia, aby ho nebolo mono pozna ani poda hlasu a vzoru,
c/ utajenho svedka utajenmu a chrnenmu svedkovi sa me povoli, aby neuvdzal
daje o svojej osobe. Materily, ktor umouj zistenie totonosti takhoto svedka sa
ukladaj na prokuratre a v konan pred sdom u predsedu sentu a do spisu sa zakladaj
len vtedy, ak ohrozenie pominie.

V zujme ochrany svedka s OPTK a sd povinn svedkovi poskytn informcie o pohybe

obvinenho (odsdenho), ktor by ho mohol ohrozova ( 139).
Oban, ktor vystupuje ako svedok v TK m nrok na svedon, ktor obsahuje vetky vdavky
na cestovn, nocan, stravn a nhradu za stratu ulej mzdy ( 140).

Vsluch svedka
Svedok je FO rozdielna od obvinenho, ktor bola vyzvan OTK a sdom, aby ako svedok
vypovedala o skutonostiach dleitch pre TK, ktor vnmala svojimi zmyslami, teda videla,
poula, ctila a pod. Kad svedok m povinnos svedi.
Zkon vak pozn aj vnimky, ktormi s:
a/ zkaz vsluchu svedka ( 129),
b/ prvo svedka odoprie vpove ( 130).

K vsluchu svedka mono prikroi a po zaat TS, resp. vznesen obvinenia, ak nejde
o neodkladn alebo neopakovaten kon.
Vsluch svedka je jednm z dkaznch prostriedkov. TP neuruje podmienky svedeckej
spsobilosti, t.j. svedkami mu by aj neplnolet osoby s fyzickmi alebo psychickmi chybami.

Pozostva z niekokch fz:

1/ prpravy vsluchu do ktorej zaraujeme:
tdium spisu, ujasnenie ciea a predmetu vsluchu, zskanie informci o osobe svedka,
vypracovanie plnu vsluchu svedka,
zabezpeenie technickho zariadenia na prenos zvuku a obrazu pri vsluchu v osobitnch
prpadoch (osoba mladia ako 15 rokov, osoba staria, chor alebo duevne postihnut,
osoba zdriavajca sa v cudzine, ohrozen a chrnen svedok, utajen svedok).
2/ konov pred zaatm vsluchu sem zaraujeme:
predvolanie, predvedenie, resp. zabezpeenie svedka,
zistenie totonosti svedka,
zistenie pomeru svedka k obvinenmu.
3/ samostatnho vsluchu patr sem:
pouenie svedka o prve odoprie vpove, o zkaze vsluchu, o povinnosti vypoveda pravdu
a ni nezamla, o vzname svedeckej vpovede, o trestnch nsledkoch krivej vpovede, o nroku
na svedon a pod.,
oboznmenie s predmetom vsluchu,
zistenie vzahu svedka k veci, k stranm a in okolnosti vznamn pre zistenie jeho
hodnovernosti a nezaujatosti,
svisl vpove svedka,
kladenie otzok na doplnenie vpovede alebo na odstrnenie neplnost, nejasnost,
zkaz sugestvnych a kapciznych otzok,
oprvnenie svedka nahliadnu do psomnch poznmok,
zpisnica o vsluchu svedka sa po skonen vsluchu predlo na pretanie, priom svedok m
prvo iada o doplnenie alebo opravy zpisnice v slade s jeho vpoveou.

Prvo svedka odoprie vpove.

88
Svedok je FO rozdielna od obvinenho, ktor bola vyzvan OTK a sdom, aby ako svedok
vypovedala o skutonostiach dleitch pre TK, ktor vnmala svojimi zmyslami, teda videla,
poula, ctila a pod. Kad svedok m povinnos svedi. Zkon vak pozn aj vnimky, ktormi s:

Zkaz vsluchu svedka ( 129) svedok nesmie by vypout:

a/ ak ide o utajovan skutonos napr. obchodn, bankov, daov alebo telekomunikan
tajomstvo, o ktorom sa dozvedel pri vkone svojho povolania, okrem prpadu, e bol od tejto
povinnosti prslunm orgnom osloboden. Oslobodenie mono odoprie len vtedy, keby bola
ohrozen obrana alebo bezpenos ttu alebo hrozila in rovnako vna koda; dvody na
odopretie oslobodenia treba vdy uvies.
b/ ak by poruil zkonom alebo medzinrodnou zmluvou uloen povinnos mlanlivosti
okrem prpadu, e by bol od tejto povinnosti osloboden prslunm orgnom alebo tm, v ktorho
zujme m tto povinnos napr. kaz (spovedn tajomstvo), lekr, advokt a pod.
Zkaz vsluchu sa nevzahuje na svedeck povinnos tkajcu sa T, ktor m svedok povinnos
prekazi poda TZ.

Prvo odoprie vpove ( 130) ako svedok m:

a/ prbuzn obvinenho v priamom rade, jeho srodenec, osvojite, osvojenec, manel a druh. Ak je
obvinench viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektormu z nich, m prvo odoprie
vpove ohadne inch obvinench len vtedy, ke nemono oddeli vpove, ktor sa ich tka, od
vpovede tkajcej sa obvinenho, s ktorm je svedok v tomto pomere,
b/ svedok, ak by vpoveou spsobil nebezpeenstvo trestnho sthania sebe, svojmu prbuznmu
v priamom rade, svojmu srodencovi, osvojiteovi, osvojencovi, manelovi alebo druhovi, alebo
inm osobm v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorch ujmu by pocioval ako vlastn ujmu,
c/ svedok, ak by vpoveou poruil spovedn tajomstvo alebo tajomstvo informcie, ktor mu bola
zveren stne alebo psomne pod podmienkou mlanlivosti ako osobe poverenej pastoranou
starostlivosou,
d/ poslanec NR SR me odoprie svedectvo o skutonostiach, o ktorch sa dozvedel pri vkone
svojho mandtu a to aj po zniku funkcie.

O prve odoprie vpove a ak je to potrebn, aj o zkaze vsluchu je vypovajci povinn

svedka poui. O oprvnenosti odopretia vpovede rozhodne orgn, ktor svedka vypova.
Vyhlsenie svedka, pokia ide o prvo odoprie vpove, mono odvola. Svedok, ktor vypovedal v
prpravnom konan, me odoprie svedectvo na hlavnom pojednvan a naopak. Ak svedok
oprvnene odoprie svedectvo na hlavnom pojednvan, mono preta zpisnicu o jeho
predchdzajcej vpovedi. To ist plat aj pokia ide o verejn zasadnutie.

Vyetrenie duevnho stavu obvinenho a svedka.

Vyetrenie duevnho stavu obvinenho ( 148, 149) je mon na zklade prkazu:
a/ sdu,
b/ sudcu pre prpravn konanie v prpravnom konan.

Duevn stav vyetruj vdy 2 znalci v odbore psychiatrie. Vyetrenie duevnho stavu obvinenho
je mon vykona:
a/ ambulatne,
b/ v zdravotnckom stave v prpade, e na vyetrenie duevnho stavu neposta ambulatn
vyetrenie. Pozorovanie duevnho stavu me trva najviac 2 mesiace. Sudca pre prpravn
konanie na nvrh prokurtora me tto lehotu predi, ale nie viac ako o 1 mesiac. Proti tomuto
uzneseniu je prpustn sanos.
Vyetrenie duevnho stavu svedka ( 151) je mon vykona znalecky v prpade, ak
vznikn zvan pochybnosti, i nie je u svedka, ktorho vpove je pre rozhodnutie obzvl
dleit, podstatne znen schopnos sprvne vnma alebo vypoveda. V takom prpade je vdy
potrebn prkaz sdu, v prpravnom konan sudcu pre prpravn konanie. Vyetrenie duevnho
stavu svedka pozorovanm v zdravotnckom stave nie je prpustn.
56. Procesn postavenie pokodenho v trestnom konan. Uplatovanie nroku
pokodenho v trestnom konan - adhzne konanie. Shlas pokodenho s trestnm
sthanm

Postavenie pokodenho v trestnom konan

Pokoden ( 46) je priama obe T, je to osoba, ktorej bolo T ublen na zdrav, spsoben
majetkov, morlna alebo in koda, alebo boli poruen i ohrozen jej in zkonom chrnen
prva a slobody. Majetkovou kodou je skutone vzniknut koda, ktor mono vyjadri
v peniazoch.

89
Pokoden m v TK tieto prva:
A/ veobecn prva ku ktorm patr najm:
prvo na nleit zaobchdzanie a repektovanie jeho dstojnosti a stavnch prv ( 55
ods.1),
prvo v psomnej forme by pouen o svojich prvach a monosti ich uplatnenia, ako aj
o organizcich na pomoc pokodenm ( 49),
prvo by zastupovan a necha sa zastupova ( 48 ods.1,2),
prvo na podanie ( 62 ods.2) a prijatie trestnho oznmenia ( 196),
prvo na tlmonka, ak neovlda jazyk, v ktorom sa vedie konanie ( 2 ods.20).
B/ prvo pokodenho na nhradu kody:
prvo na nhradu kody proti obvinenmu pokoden m prvo uplatni si nrok na
nhradu kody nvrhom na sd, aby v odsudzujcom rozsudku uloil obalovanmu
povinnos nahradi kodu najneskr do skonenia vyetrovania alebo skrtenho
vyetrovania. Z nvrhu mus by zrejm, z akch dvodov a v akej vke sa nrok na
nhradu kody uplatuje. Nvrh nemono poda, ak bolo o nroku u rozhodnut
v obianskom sdnom konan ( 46 ods.3,4),
prvo uplatova konkrtne nvrhy za elom uzavretia zmieru alebo dohody s pchateom
( 46 ods.6),
prvo na odkodn pri nsilnch T poda zkona . 255/1998 Z. z.
C/ prvo pokodenho na zaistenie nroku na nhradu kody - pokoden me podva
nvrhy na zaistenie svojho nroku na majetku obvinenho a do odvodnenej vky, o om
rozhoduje prokurtor a v sdnom konan sd. Zaisti mono tak hnuten, ako aj nehnuten
majetok obvinenho. Zaistenie majetku sa obmedzuje len na veci, na ktor mono poda
obianskoprvnych predpisov nariadi vkon rozhodnutia, nikdy vak nie pohadvky
obvinenho na mzdu a odmenu z pracovnho pomeru, pohadvky na vivn a vplatu dvok
socilneho zabezpeenia ( 50),
D/ prvo pokodenho aktvne vystupova pri zisovan skutkovho stavu:
prvo robi nvrhy na vykonanie dkazov alebo ich doplnenie a predklada dkazy,
prvo vyjadri sa k vykonanm dkazom,
prvo kls vypovanm na hlavnom pojednvan otzky,
prvo pretudova spis a podva nvrhy na doplnenie vyetrovania,
prvo nazera do spisu a robi si z neho vpisky,
prvo zastni sa na hlavnom pojednvan a na verejnom zasadnut,
prvo na zveren re.
E/ prvo pokodenho by informovan o stave veci a jeho prvo podva opravn
prostriedky,
F/ prvo shlasi s trestnm sthanm jedn sa o tzv. dispozin prvo pokodenho. Jedn
sa o taxatvne vymedzen T, T nesmie by spsoben smr alebo pokodenm nesmie by
tt, VC alebo PO hospodriaca s verejnmi financiami a medzi pokodenm a pchateom je
vzah blzkej osoby ( 211 a 212),
G/ prvo by informovan o prepusten alebo teku obvinenho z vzby alebo z vkonu
TPS v prpravnom konan me poiada prokurtora a v konan pred sdom sd ( 46
ods.8,9),
H/ prvo vzda sa procesnch prv vyhlsenm psomnm alebo stnym do zpisnice pred
OTK ( 46 ods.7).

Zaistenie nroku pokodenho.

Zaistenie nroku pokodenho ( 50, 51, 52) v tchto ustanoveniach sa upravuje monos
pokodenho podva nvrhy na zaistenie svojho nroku na majetku obvinenho a do
odvodnenej vky, ak je dvodn obava, e uspokojenie jeho nroku bude maren alebo
saovan. O zaisten rozhoduje:
a/ sd na nvrh prokurtora alebo pokodenho v konan pred sdom,
b/ prokurtor na nvrh pokodenho v prpravnom konan.
Zaisti mono tak hnuten, ako i nehnuten majetok obvinenho. Zaistenie majetku sa obmedzuje
len na veci, na ktor mono poda obianskoprvnych predpisov nariadi vkon rozhodnutia, nikdy
vak nie pohadvky obvinenho na mzdu a odmenu z pracovnho pomeru, pohadvky na vivn
a vplatu dvok socilneho zabezpeenia.

Zaistenie sa zru, ak
zanikne dvod, pre ktor bolo o zaisten rozhodnut,

90
 ak bolo TS prvoplatne zastaven alebo ak sa skonilo prvoplatnm oslobodzujcim
rozsudkom,
ak uplynuli 2 mesiace odo da, v ktorom nadobudol prvoplatnos rozsudok, ktorm bol
obalovan uznan za vinnho alebo odo da, v ktorom nadobudlo prvoplatnos uznesenie,
ktorm bola vec postpen inmu orgnu.
Zaistenie sa obmedz, ak sa uke, e nie je potrebn v rozsahu, v akom bolo nariaden. Ak boli
zaistenm postihnut veci patriace inej osobe ako obvinenmu alebo PO, vyjm sa zo zaistenia.
Proti rozhodnutiu o zaisten je prpustn sanos, ktor m, ak ide o zruenie zaistenia, jeho
obmedzenie alebo vyatie zo zaistenia, odkladn inok.

Rozhodovanie o nroku pokodenho adhzne konanie

Pokoden ( 46) je osoba, ktorej bolo trestnm inom ublen na zdrav, spsoben
majetkov, morlna alebo in koda, alebo boli poruen i ohrozen jej in zkonom chrnen
prva a slobody. Majetkovou kodou je skutone vzniknut koda, ktor mono vyjadri
v peniazoch.
O nvrhu pokodenho na nhradu kody spsobenej T sa rozhoduje v adhznom konan, ktor
je sasou TK. Ak sd oslobod obalovanho spod obaloby alebo ak je trestn konanie
zastaven, odke pokodenho s jeho nrokom na nhradu kody na konanie
v obianskoprvnych veciach.

Ak sd uzn obalovanho za vinnho, me o nroku pokodenho rozhodn niektorm z tchto

spsobov:
a/ prizn nrok na nhradu kody voi obalovanmu, ak nrok a jeho vka je odvodnen
vsledkami TK,
b/ prizn uplatnen nrok len sasti a so zvykom pokodenho odke na konanie v
obianskoprvnych veciach,
c/ odke pokodenho s celm nrokom na konanie v obianskoprvnych veciach,
prpadne pred inm prslunm orgnom, ak:
poda vsledkov dokazovania nie je dostaton podklad na vyslovenie povinnosti na nhradu
kody alebo
ak by pre rozhodnutie o povinnosti nahradi spsoben kodu bolo potrebn vykona ete alie
dokazovanie, ktor presahuje potreby trestnho sthania, a konanie by sa v dsledku toho
podstatne predilo.

O nroku pokodenho sd rozhodne len vtedy, ak pokoden o priznanie nroku poiadal vas, t.j.
najneskorie do skonenia vyetrovania alebo skrtenho vyetrovania. Nvrh nemono poda, ak
u o nvrhu bolo rozhodnut v obianskom alebo inom konan.
Pokoden m prvo uplatova konkrtne nvrhy na ely uzavretia zmieru alebo dohody
s pchateom, ktor me uplatova aj prostrednctvom probanho a medianho radnka.
Pokoden, ktor uplatnil nrok na nhradu kody, me rozsudok sdu prvho stupa napadn
odvolanm len pre nesprvnos vroku o nhrade kody. Ak odvolac sd zru len tento vrok a ak
sm nerozhodne vo veci, odke pokodenho na konanie v obianskoprvnych veciach.

Shlas pokodenho s trestnm sthanm

Prvo pokodenho shlasi s trestnm sthanm. V terii sa prvo pokodenho shlasi s
trestnm sthanm nazva tie dispozinm prvom pokodenho ( 211). Jeho podstata
spova v tom, e za uritch podmienok mono trestn sthanie zaa a v u zaatom trestnom
stham pokraova len so shlasom pokodenho. Dispozin prvo pokodenho sa me uplatni
vtedy, ak je splnen tak jeho hmotnoprvna podmienka, ako aj procesnoprvna podmienka.
Hmotnoprvnou podmienkou je, e trestn sthanie sa tka uritch, v zkone striktne
vymenovanch trestnch inov ( 211 ods. 1).
Procesnoprvnou podmienkou je, e trestn sthanie sa tka toho, kto je vo vzahu k
pokodenmu osobou, voi ktorej by mal pokoden ako svedok prvo odoprie vpove ( 211
ods. 1), teda vtedy, ak by pokoden ako svedok svojou vpoveou spsobil nebezpeenstvo
trestnho sthania svojmu prbuznmu v priamom rade (predkovi, potomkovi), svojmu srodencovi,
osvojiteovi, osvojencovi, manelovi alebo druhov, alebo inm osobm v rodinnom alebo
obdobnom pomere, ktorch ujmu by prvom pocioval ako vlastn ujmu ( 130 ods. 2).
Za uritch okolnost vak orgn inn v trestnom konan zane trestn sthanie alebo bude v
om pokraova aj napriek tomu, e s splnen obidve podmienky, kedy mono trestn sthanie
zaa alebo v om pokraova len na zklade shlasu pokodenho ( 211 ods. 2). Je to vtedy, ak
trestnm inom, na ktor sa vzahuje shlas pokodenho, bola spsoben smr, alebo ak bola
takmto trestnm inom spsoben koda ttu, obci, vyiemu zemnmu celku, prvnickej osobe
s majetkovou asou ttu (napr. ttny podnik, akciov spolonos, v ktorej aspo as akci

91
vlastn tt) alebo prvnickej osobe, ktor hospodri s verejnmi financiami (napr. zdravotn
poisova, ktor hospodri s finannmi prostriedkami zskanmi zo zdravotnho poistenia).
Pokoden svoj shlas s trestnm sthanm oznmi bu psomne, naprklad tak, e nape list a
ten doru prokurtorovi alebo policajtovi, ktor s prslun kona v predmetnej trestnej veci, alebo
ho oznmi stne do zpisnice poas svojho vsluchu pred prokurtorom alebo policajtom. Shlas s
trestnm sthanm me pokoden vslovnm vyhlsenm vzia kedykovek sp, a to a dovtedy,
km sa odvolac sd neodoberie na zveren poradu.
Ak pokoden odoprel da shlas s trestnm sthanm alebo ho vzal sp, me ho znovu udeli
len vtedy, ak je z okolnost prpadu zrejm, e odopretie shlasu alebo jeho spvzatie bolo uroben
v tiesni pod vplyvom vyhrky, ntlaku, odkzanosti alebo podriadenosti. O prpustnosti
znovuudelenia shlasu vak mus rozhodn orgn inn v trestnom konan, ktor v tom ase vo
veci kon. V tejto svislosti existuje dokonca ete alia monos, a to, ak je z okolnost prpadu
nesporn, e shlas nebol dan alebo znovu udelen iba preto, lebo pokoden bol v tiesni, bol
vystaven vyhrkam, ntlaku, bol v zvislosti alebo podriadenosti, plat prezumpcia, e shlas bol
udelen. Aj v tomto prpade vak orgn inn v trestnom konan, ktor vo veci prve kon, mus
rozhodn, e prezumpcia udelenia shlasu pokodenho plat ( 212).
57. Prokurtor a sudca pre prpravn konanie a ich innos v trestnom konan

Postavenie prokurtora v trestnom konan

Prokuratra samostatn hierarchicky usporiadan jednotn sstava ttnych orgnov na ele
s generlnym prokurtorom, v ktorch psobia prokurtori vo vzahoch podriadenosti
a nadriadenosti. Chrni prva a prvom chrnen zujmov FO, PO a ttu. Postavenie prokurtora
v TK upravuje zkon o prokuratre a TP. V zmysle tchto ustanoven prokurtor najm:
a/ db na to, aby vetky T boli zisten prokurtor je povinn stha vetky T o ktorch
sa dozvedel,
b/ vykonva dozor nad dodriavanm zkonnosti ( 230) pred zaatm TS
a v prpravnom konan. Dozor vykonva nezvisle od ostatnch subjektov TK. Jeho lohou je
dozera, aby OTK dodriavali zkladn zsady TK, vetky ustanovenia TP a postupovali
v slade s jeho elom. Mus pritom dba na to, aby nikto nebol bezdvodne sthan,
nezkonne obmedzovan v osobnej slobode alebo v inch zkladnch prvach a slobodch.

Prokurtor je procesnou stranou:

a/ vykonva TS osb podozrivch zo spchania T (zsada legality), priom je oprvnen,
osobne vykona kon, ako aj cel prpravn konanie, priom me vydva rozhodnutie v
akejkovek veci (namiesto policajta),
policajt mu mus dorui vznamn procesn a meritrne uznesenia v predsdnom konan
do 48 hodn od vyhotovenia (odloenie, odovzdanie veci, odmietnutie veci, zaatie TS,
vznesenie obvinenia),
v prpade, ak je v prpravnom konan u urit osoba obvinen, zastavi TS, ako aj postpi
vec orgnom mimo TK, priom toto oprvnenie je vhradn,
udeli shlas na preruenie TS voi spolupracujcej osobe,
vyiada shlas na TS alebo na podanie nvrhu na vzatie osoby, voi ktorej shlas udeuje
NR SR, Sdna rada SR, stavn sd SR alebo EP, do vzby,
postpi trestn oznmenie orgnu lenskho ttu E, na zem ktorho bol T spchan,
vykonva konanie o dohode o uznan viny a prijat trestu,
poadova daje tkajce sa obchodnho, bankovho, daovho tajomstva a daje z
evidencie zaknihovanch cennch papierov v predsdnom konan a udeova prechdzajci
shlas na ich poadovanie policajtovi.

b/ vykonva dozor nad zachovvanm zkonnosti v prpravnom konan s vnimkou

prpadov, kde rozhoduje sd. Je oprvnen vydva:
pokyny, shlasy (policajtovi na osobn prehliadku, prehliadku nebytovch priestorov a
neverejnch pozemkov, zadranie podozrivej osoby),
prkazy (napr. na osobn prehliadku, prehliadku nebytovch priestorov a neverejnch
pozemkov, na sledovanie osb a vec, okrem nebytovch priestorov a neverejnch
pozemkov, na zadranie zsielok tkajcich sa obvinenho, na sledovanie kontrolovanej
dodvky, na predstieran prevod),
prkazy s platnosou na 24 hodn:
na odpovanie a zznam telekomunikanej prevdzky a
na vyhotovenie obrazovch, zvukovch a obrazovo-zvukovch zznamov nespojench so
vstupom do obydlia,
nariadenia (napr. na exhumciu mtvoly), opatrenia a podva nvrhy nevyhnutn na sdne
zsahy do zkladnch prv a slobd; pritom je oprvnen:
92
 dva zvzn pokyny na ukonenie veci v tdiu pred zaatm TS, na zaatie
prpravnho konania (vyetrovania a skrtenho vyetrovania T) a na postup v
prpravnom konan urova lehoty na ich vybavenie,
vyadova od policajta spisy, dokumenty, materily a sprvy o stave prpravnho
konania,
zastova sa na konoch policajta, osobne vykona jednotliv kon alebo aj cel
vyetrovanie a vyda rozhodnutie v akejkovek veci (proti jeho rozhodnutiu je prpustn
sanos),
vrti vec policajtovi na doplnenie vyetrovania,
zrui nezkonn alebo neopodstatnen rozhodnutia policajta, ktor me nahradi
vlastnmi rozhodnutiami do 30 dn od ich doruenia. Prokurtor tu rozhoduje
uznesenm, ktor sa doruuje obvinenmu aj pokodenmu
oda vec policajtovi a prikza ju inmu,
nariadi vyetrovanie vo veciach, kde sa poda zkona vykonva skrten vyetrovanie
(preiny okrem vzby, vkonu TOS a pozorovania v stave zdravotnckej starostlivosti),
a povinn preskma iados strn o preskmanie postupu policajta.

c/ podva na sd obalobu,
d/ uzatvra s obvinenm dohodu o vine a treste a podva sdu nvrh na jej schvlenie,
e/ podva nvrh na uloenie ochrannho opatrenia,
f/ zastupuje tt v trestnch veciach v konan pred sdom,
g/ db na zabezpeenie prv pokodenho v rozsahu ustanovenom osobitnmi zkonmi,
h/ vykonva dozor nad vkonom vetkch ochrannch opatren vo vykonvacom konan,
i/ vykonva dozor nad zachovvanm zkonnosti v miestach, kde s dran osoby pozbaven
osobnej slobody alebo osoby, ktorch osobn sloboda je obmedzen na zklade rozhodnutia
sdu (vzba, vkon TOS, ochrann lieenie, ochrann vchova, stavn lieenie, stavn
vchova), alebo na zklade rozhodnutia inho oprvnenho orgnu (cela policajnho zaistenia
napr. osoby zadran poda TP).

Prokurtor je povinn:
a/ vykonva v tchto miestach previerky zachovvania zkonnosti,
b/ psomnm prkazom ihne prepusti osobu dran na takomto mieste bez rozhodnutia alebo
v rozpore s rozhodnutm sdu alebo inho oprvnenho orgnu na slobodu,
c/ psomnm prkazom zrui alebo pozastavi vykonvanie rozhodnutia, prkazu alebo
opatrenia orgnov vykonvajcich sprvu
d/ tchto miest (napr. riaditea stavu na vkon vzby) alebo ich nadriadenho orgnu, ktor s
v rozpore so zkonom alebo s inm VZPP,
e/ dozera na urchlen odoslanie sanosti a oznmen osb dranch v tchto miestnostiach
orgnom a initeom, ktorm s adresovan.

Prokurtor je oprvnen:
a/ navtevova tieto miesta v ktoromkovek ase, priom m von prstup do vetkch ich
priestorov,
b/ nazera do dokladov svisiacich s pozbavenm alebo obmedzenm osobnej slobody,
c/ hovori s osobami dranmi v tchto miestnostiach bez prtomnosti 3. osoby,
d/ preverova, i rozhodnutia a opatrenia orgnov vykonvajcich sprvu tchto miestnost
zodpovedaj zkonom a ostatnm VZPP,
e/ iada od zamestnancov orgnov vykonvajcich sprvu tchto miest potrebn vysvetlenia,
predloenie spisov a rozhodnut tkajcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody
osb dranch v mieste, ktorho sprvu tieto orgny vykonvaj.

V zkonom ustanovench prpadoch me:

a/ vyda uznesenie o podmienenom zastaven TS s urenou skobnou dobou a po jej uplynut
uznesenie o osveden sa,
b/ vyda uznesenie o podmienenom zastaven TS spolupracujceho obvinenho s urenou
skobnou dobou a po jej uplynut uznesenie o osveden sa,
c/ vyda uznesenie o schvlen zmieru.

V konan pred sdom m prokurtor postavenie strany. Obalobu me poda len prokurtor.
Obaloba sa podva vecne a miestne prslunmu sdu.

Sudca pre prpravn konanie

lohou sudcu pre prpravn konanie v predsdnom konan je rozhodovanie
93
 a)o zsahoch do zkladnch prv a slobd,
b)o sanostiach proti rozhodnutiam prokurtora, ak tak ustanovuje Trestn poriadok,
c) v inch prpadoch ustanovench Trestnm poriadkom.

Ad a): Sudca pre prpravn konanie rozhoduje o zsahoch do zkladnch prv a

slobd v predsdnom konan najm pri rozhodovan o vzbe (72 ods. 1), o vydan prkazu na
zatknutie ( 73), na domov prehliadku ( 100), o potvrden prkazu prokurtora na zaistenie
peanch prostriedkov ( 95 ods. 2), o potvrden prkazu prokurtora na zaistenie zaknihovanch
cennch papierov ( 96 ods. 2), o zadran zsielok ( 108 ods. 2 a 3), o vydan prkazu na
sledovanie osb a vec ( 113 ods. 4), na vyhotovenie obrazovch, zvukovch alebo obrazovo-
zvukovch zznamov ( 114 ods. 2), o vydan prkazu na odpovanie a zznamu telekomunikanej
prevdzky ( 115 ods. 2), na zaistenie a oznmenie dajov o uskutonenej telekomunikanej
prevdzke ( 116 ods. 2) a o vydan prkazu na pouitie agenta ( 117 ods. 5).

Ad b): Sudca pre prpravn konanie rozhoduje o sanosti proti rozhodnutiu, ktorm
prokurtor:
- zaistil majetok obvinenho na zaistenie nroku pokodenho poda 50 ods. 1,
- zamietol nvrh pokodenho na zaistenie nvrhu poda 50 ods. 5,
- zruil alebo obmedzil zaistenie nroku pokodenho poda 51 ods. 1 alebo 2, alebo vyal
zaistenm postihnut veci patriace inej osobe ako obvinenmu alebo prvnickej osobe poda 50
ods. 1, alebo
- zaistil majetok obvinenho poda 425 ods. 1.
-
Ad c): V inch prpadoch ustanovench Trestnm poriadkom sudca pre prpravn konanie
rozhoduje o ustanoven opatrovnka ( 35 ods. 2), o ustanoven obhajcu ( 40 ods. 1), o ustanoven
spolonho zstupcu pokodenm ( 47 ods. 2), o postupe poda 204 a pod.

Superrchle konanie
Vznam konania zjednoduenie, a tm aj urchlenie procesnho postupu sdu spravidla vo
veciach skutkovo i prvne menej nronch, v ktorch by klasick sdne konanie bolo zdhav a
bolo by spojen aj s vymi nkladmi.

Konanie pred sudcom pre PK

V prpadoch, v ktorch prokurtor do 48 hodn od zadrania odovzdal sdu spolu so spisom a
s obalobou aj osobu, ktor bola zadran ako podozriv pri pchan preinu, na ktor zkon
ustanovuje TOS, ktorho horn hranica neprevyuje 5 rokov, alebo bezprostredne po om (po
superrchlom konan), sdne konanie vykonva sudca pre PK.
Sudca pre PK postupuje nasledovne:
a/ obvinenho vypouje, najm na okolnosti zadrania a skutonosti odvodujce nvrh na
vzatie do vzby, ak je podan:
a/ prednostne, najneskr v lehote 48 resp. 72 hodn od prevzatia, ur termn vykonania HP
spravidla do 15 pracovnch dn od podania obaloby, ak vec nevybav trestnm rozkazom
alebo neurob niektor z rozhodnut ako pri preskman obaloby,
b/ so shlasom obalovanho vykon HP bezodkladne po jeho vsluchu, ak ho okolnosti
prpadu umouj vykona v lehote 48 resp. 72 hodn od podania ob.,
c/ rozhodne o nvrhu na vzatie do vzby, ak prokurtor podal tak nvrh, a to v lehotch 48
resp. 72 hodn od podania tohto nvrhu a spsobom poda ustanoven o rozhodnut o vzbe,
a
d/ umon obalovanmu, kt. bol vzat do vzby a nem obhajcu, aby si ho v primeranej lehote
zvolil; ak tak neurob, obhajcu mu ustanov sudca pre PK.

Sudca pre PK m v tomto konan rovnak postavenie ako samosudca. Sudca pre PK neverejn
zasadnutie nevykonva; ak rozhoduje o vzbe, postupuje poda ustanoven o konan
a rozhodovan o vzbe.

94
58. Procesn postavenie sdov v trestnom konan ich lohy, sstava, psobnos,
prslunos, obsadenie

Hlavnou lohou sdov v trestnom konan je rozhodn o vine a treste. lnok 50 ods. 1 stavy
zvrazuje toto vhradn oprvnenie sdov slovami: Len sd rozhoduje o vine a treste za trestn
iny." Sdy rozhoduj aj o uznan cudzozemskch rozhodnut v trestnch veciach ( 515).
ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach, v rozsahu a spsobom, ktor
ustanov zkon.
Sdy rozhoduj aj o alch otzkach (v predsdnom konan a v konan pred sdom), a to
najm:

1. o obmedzen zkladnch prv a slobd (vpoet uveden v bode 1. sa tka plnho vpotu
prvomoci sudcu pre prpravn konanie):

a) na zklade prvomoci zverenej priamo stavou:

- o vzbe alebo prepusten obvinenej osoby a zadranej a nsledne obvinenej osoby (l. 17 ods. 3
stavy, 72 a 87),
- o prkaze na zatknutie obvinenej osoby (l. 17 ods. 4 stavy, 73),
- o prkaze na domov prehliadku (l. 21 stavy, 100),
- o prkaze na vyetrenie duevnho stavu obvinenho (l. 17 ods. 7 stavy, 148 ods. 2),
- o nariaden, aby bol obvinen pozorovan v zdravotnckom stave alebo, ak je vo vzbe, v
nemocnici pre obvinench a odsdench (l. 17 ods. 7 stavy, 148 ods. 3);

b) na zklade prvomoci zverenej Trestnm poriadkom, priom stava zverila zkonu

urenie spsobu obmedzenia zkladnho prva a slobody vrtane urenia ttneho orgnu
rozhodujceho o obmedzen zkladnho prva a slobody:

- o prkaze na vydanie zsielky (l. 22 stavy, 108 ods. 2),

- o predchdzajcom shlase na otvorenie vydanej zsielky (l. 22 stavy, 109),
- o prkaze na odpovanie a zznam prevdzky v elektronickch komunikanch sieach
(telekomunikanej prevdzky) (l. 22 stavy, 115);

c) na zklade prvomoci zverenej Trestnm poriadkom, priom urenie spsobu obmedzenia

zkladnho prva a slobody vrtane urenia ttneho orgnu rozhodujceho o obmedzen
95
zkladnho prva a slobody sa uskutouje na zklade pozitvneho zvzku ttu
vyplvajceho z Dohovoru:
- o prkaze na sledovanie osb a vec, ak sa vykonva v priestoroch nesliacich na bvanie
alebo na pozemkoch, ktor nie s verejne prstupn (l. 8 Dohovoru, 113 ods. 4),
- o prkaze na vyhotovenie obrazovch, zvukovch alebo obrazovo-zvukovch zznamov (l. 8
Dohovoru, 114),
- o predchdzajcom shlase na prkaz prokurtora na vyhotovenie obrazovch, zvukovch a
obrazovo-zvukovch zznamov spojench s priamym vstupom do obydlia (l. 8 Dohovoru, 114),
- o prkaze na pouitie agenta (l. 8 Dohovoru, 117),
- o nariaden o obmedzen osobnej slobody svedka [l. 5 ods. 1 psm. b) Dohovoru, 88],
- o prkaze na vyetrenie duevnho stavu svedka (l. 8 Dohovoru, 150);

d) na zklade prvomoci zverenej Trestnm poriadkom na seku medzinrodnej justinej

spoluprce:
- vzbe alebo vo vkone trestu odatia slobody ( 507),
- o prpustnosti vydania obvinenej osoby do cudziny ( 509),
- o uznan rozhodnutia sdu inho ttu v trestnej veci ( 518),
- o vzbe potrebnej na zabezpeenie vkonu cudzieho rozhodnutia ( 520);
- o medzinrodnom zatykaom rozkaze ( 490),
- o predbenej vzbe zadranej osoby, o ktorej vydanie bud iada cudzie orgny ( 505),
o vydvacej vzbe zadranej osoby ( 506), osoby, ktor sa nachdza vo vzbe alebo vo vkone
trestu odatia slobody ( 507),

e) na zklade prvomoci zverenej zkonom, ktorm sa implementoval prvny predpis

Eurpskej nie:
- o eurpskom zatykaom rozkaze ( 10 zkona . 403/2004 Z.z. o eurpskom zatykaom
rozkaze),
- o vzbe zadranej osoby na zklade eurpskeho zatkacieho rozkazu ( 17 cit. zkona),
- o vykonan eurpskeho zatkacieho rozkazu (21 cit. zkona).

2. Sdy rozhoduj aj na seku sankci, a to o ochrannch opatreniach ( 73 a 83 TZ), o

podmienenom prepusten z vkonu trestu odatia slobody ( 66 TZ), o podmienenom upusten od
vkonu zvyku trestu zkazu innosti ( 69 TZ) alebo o upusten od vkonu zvyku trestu zkazu
pobytu ( 71 TZ), o pouit vyhlsenej amnestie ( 474).
3. Sdy rozhoduj aj ako druhostupov intancia v prpadoch, ked' bola podan sanos
proti uzneseniu prokurtora. Ide o sanosti proti rozhodnutiu, ktorm prokurtor ( 191):
a) zaistil majetok obvinenho na zaistenie nroku pokodenho poda 50 ods. 1,
b) zamietol nvrh pokodenho na zaistenie jeho nroku poda 50 ods. 5,
c) zruil alebo obmedzil zaistenie nroku pokodenho poda 51 ods. 1 a 2 alebo vyal veci
zaisten na nrok pokodenho poda 51 ods. 2,
d) zaistil majetok obvinenho poda 425 ods. 1.

Ide aj o sanosti proti uzneseniu ( 8 ods. 6 cit. zkona . 650/2005 Z.z.), ktorm prokurtor
uznal prkaz na zaistenie majetku alebo dkazov.

4. Sdy rozhoduj aj ( 95, 96) o potvrden prkazu na zaistenie peanch prostriedkov

na te v banke a o potvrden prkazu na registrciu pozastavenia prva naklada s cennmi
papiermi, ktor vydal prokurtor pred zaatm trestnho sthania.

5. Sdy rozhoduj o asti pokodench v trestnom konan, ak s splnen zkonn

podmienky ( 47), a rozhoduj o ustanoven spolonho zstupcu pokodench, ako aj o ustanoven
zstupcu z radov advoktov jednotlivm pokodenm.

6. Najvy sd Slovenskej republiky je ako dovolac sd oprvnen zrui prvoplatn

rozhodnutia sdov, ktormi bola skonen vec ( 386).

Psobnos sdov
96
Sdnictvo v SR vykonvaj nezvisl a nestrann sdy. S nimi:
1/ Najvy sd SR rozhoduje o:
a/ opravnch prostriedkoch proti rozhodnutiam pecilneho sdu,
b/ o dovolan,
c/ zaujma stanovisk k zjednocovaniu vkladu zkonov.
2/ Krajsk sdy je odvolacm 2-stupovm sdom. Rozhoduje o opravnch prostriedkoch proti
rozhodnutiam okresnch sdov.
3/ Okresn sd v sdle krajskho sdu vykonva v 1. stupni konanie o:
a/ obzvl zvanch zloinoch, za ktor zkon ustanovuje TOS s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej 12 rokov, alebo
b/ ak bol skutok spchan organizovanou skupinou, zloineckou skupinou alebo teroristickou
skupinou.
Nekon o T, ktor patria do psobnosti pecilneho sdu.
1/ Okresn sdy vykonvaj konanie v 1. stupni o vetkch T, s vnimkou tch, ktor s
zveren do psobnosti pecializovanho trestnho sdu.
2/ pecializovan trestn sd vykonva konanie o T patriacich do jeho psobnosti v 1.
stupni. Podliehaj mu osoby taxatvne uren v zkone, t.j. verejn initelia, ale aj in osoby, ak
spchali T v svislosti s vkonom ich prvomoci a zodpovednosti. Ide o najzvanejie T
ohadom korupcie a organizovanho zloinu.

Prslunos sdov
Prslunos sdu vymedzenie okruhu psobnosti medzi sdmi rznych stupov a medzi
jednotlivmi sdmi toho istho stupa.
A/ vecn prslunos uruje, ktor sd, sd ktorho stupa (okresn alebo krajsk sd), je
prslun vybavova trestn veci uritho druhu v 1. stupni. Patr sem:
a/ okresn sd vykonva v 1. stupni konanie o vetkch T, s vnimkou tch, ktor s
zveren do psobnosti pecializovanho trestnho sdu,
b/ okresn sd v sdle krajskho sdu vykonva v 1. stupni konanie o:
obzvl zvanch zloinoch,
ak bol skutok spchan organizovanou skupinou, zloineckou alebo teroristickou
skupinou.
c/ pecializovan trestn sd vykonva v 1 stupni konanie o T patriacich do jeho
psobnosti,

B/ funkn prslunos uruje orgn prslun na rozhodovanie v druhom stupni. Patr sem:
a/ krajsk sd rozhoduje o opravnch prostriedkoch (proti rozhodnutiam, ktor vydal v 1.
stupni okresn sd alebo okresn sd v sdle krajskho sdu),
b/ Najvy sd nikdy nerozhoduje ako sd 1. stupa. Rozhoduje o:
opravnch prostriedkoch proti rozhodnutiam pecilneho sdu,
dovolan,
zaujma stanovisk k zjednocovaniu vkladu zkonov a inch VZPP (svoje vybrat sdne
rozhodnutia uverejuje v Zbierke stanovsk najvyieho sdu a rozhodnut sdov SR).
C/ miestna prslunos uruje konkrtny sd prslun na konanie o uritej veci. Kritri pre
urenie miestnej prslunosti:
a/ miesto, kde bol T spchan (forum delicti comissi),
b/ miesto, kde obvinen bva, pracuje alebo sa zdriava (forum loci) ak miesto inu
nemono zisti alebo bol in spchan v cudzine,
c/ miesto, kde T vyiel najavo (forum scientaiae) kde nsledok nastal alebo kde mal
nasta (ak nemono zisti, kde obvinen bva alebo sa zdriava a ani to, kde bol T
spchan).

Tieto kritri s navzjom v pomere peciality a subsidiarity (2. kritrium sa uplatn vtedy, ak sa
neuplatn 1., 3. sa uplatn vtedy, ak sa neuplatn 2.).
Krajsk sd a Najvy sd SR rozhoduj o sporoch o prslunos podriadench sdov vo svojom
obvode a o odat a prikzan veci podriadench sdov vo svojom obvode.

Spolon konanie o trestnch inoch

Spolon konanie ( 18, 19) - je konanie o vetkch T toho istho obvinenho a proti vetkm
obvinenm, ktorch T spolu svisia. Svislos trestnch vec me by charakteru:
a/ subjektvneho v osobe pchatea,
b/ objektvneho vo veci,
c/ kombinciou subjektvneho a objektvneho.

97
 V prpadoch spolonho konania o T, kde je prslun kona samosudca, a o T, kde je prslun
kona sent, spolon konanie vykonva sent. Vojensk sd vykonva spolon konanie pri
subjektvnej svislosti vtedy, ak je osoba podliehajca prvomoci vojenskmu sdu zrove sthan
aj pre in T, ktor vecne svis s T, na ktor sa vzahuje prvomoc vojenskch sdov.
Spolon konanie nie je mon poui v prpadoch, ak bola trestn innos spchan
v spolupchatestve a u niektorho z pchateov je mon poui konanie o dohode o uznan viny
a prijat trestu.
V prpadoch, kde bud naplnen podmienky pre spolon konanie o aspo jednom z T, bude
prslun na konanie okresn sd v sdle krajskho sdu. Okresn sd v sdle krajskho sdu
vykonva v 1. stupni konanie o:
a/ obzvl zvanch zloinoch, alebo
b/ ak bol skutok spchan organizovanou skupinou, zloineckou skupinou alebo teroristickou
skupinou.

Ak je vak o jednom z T prslun kona pecilny sd, vykonva spolon konanie pecilny
sd. Spolon konanie vykonva sd, ktor je prslun vykonva konanie proti pchateovi zloinu
alebo konanie o najaom zloine.

59. Zaistenie osb na ely trestnho konania

Predvolanie
Predvolanie je zkladnm a zrove najfrekventovanejm prostriedkom na zaistenie osb na ely
trestnho konania. Ide o prostriedok, ktorm sa iba v minimlnom rozsahu zasahuje do obianskych
prv a slobd dotknutej osoby.
Predvolanie je vzvou prslunho orgnu innho v trestnom konan a sdu, aby sa obvinen
(svedok) z uritho procesnho dvodu, v urenom ase osobne dostavil na uren miesto na
vykonanie procesnho konu ( 120 ods. 1, 128 ods. 1).
Vo svojej podstate ide o procesn kon, ktorm si orgn inn v trestnom konan alebo sd
obstarva prtomnos obvinenho (svedka) na inom procesnom kone. Predvolanie m formu
opatrenia.
Obsahov a formlne nleitosti predvolania upravuje Trestn poriadok pomerne strune,
obmedzuje sa iba na poiadavku, aby bolo vykonan riadne. Za riadne predvolanie mono
povaova predvolanie, ktor m nleit obsah, formu a bolo predvolvanmu riadne doruen.
Predvolanie by malo obsahova oznaenie orgnu innho v trestnom konan alebo sdu,
oznaenie trestnej veci, oznaenie predvolvanho (meno, priezvisko, de a miesto narodenia,
bydlisko, prpadne in daje potrebn na to, aby nemohol by zamenen s inou osobou), jeho
procesn postavenie (obvinen, svedok), miesto a as vsluchu, prpadne inho konu.

98
Nevyhnutn je upozornenie na nsledky nedostavenia sa bez dostatonho ospravedlnenia,
teda na monos predvedenia alebo uloenia poriadkovej pokuty ( 70), u svedka v konan pred
sdom aj na monos zabezpeenia spsobom poda 88.
Z hadiska formy najastejia a prevldajca je psomn forma predvolania. V praxi sa v
zsade vyuvaj prslun tlaiv, do ktorch sa dopaj konkrtne daje. Nie je vylen, aby sa
vnimone, v naliehavch a odvodnench prpadoch, vyuila aj in forma, teda naprklad aj stne,
telefonicky, telegraficky. In ne psomn predvolanie je riadne, ak m ustanoven obsah a
predvolan osoba sa s nm spoahlivo oboznmila. O takomto predvolan treba urobi zznam do
zpisnice.
Psomn predvolanie sa doruuje spravidla potou. Obvinenmu treba predvolanie dorui do
vlastnch rk [ 66 ods. 1 psm. a)].
Vo veobecnosti plat, e obvinen (svedok) sa m na procesn kony predvolva s uritm
asovm predstihom, aby si mohol asovo zosladi svoje povinnosti s termnom predvolania, a
zrove, aby sa na dan kon mohol pripravi. Predvolanho tie mono vyzva, aby so sebou
priniesol urit veci alebo psomnosti potrebn na kon. V niektorch prpadoch Trestn poriadok
vslovne uvdza minimlnu lehotu, v ktorej m by osoba predvolan na procesn kon. Pri
nariaden hlavnho pojednvania sa termn mus uri tak, aby obalovan od doruenia
predvolania mal lehotu aspo p pracovnch dn. U ostatnch osb, ktor sa na hlavn
pojednvanie predvolvaj, treba spravidla zachova aspo trojdov lehotu.

Predvedenie
alm intittom, ktor predstavuje urit intenzvnej zsah do osobnej slobody dotknutej osoby,
je predvedenie. Ide o procesn opatrenie na zaistenie osoby na ely trestnho konania, bez
ohadu na to, i sa vzve prslunho orgnu podrob dobrovone alebo nedobrovone, predvdzan
osoba sa vzve mus podrobi a v prpade odporu eli aj primeranmu donteniu. Predvedenie je
donucovacie opatrenie, ktorm sa zabezpeuje prtomnos obvinenho (svedka) na procesnom
kone, ak sa tto osoba na riadne predvolanie bez dostatonho ospravedlnenia na kon
nedostav ( 120 ods. 1, 128 ods. 1). Obvinenho mono predvies aj bez predchdzajceho
predvolania, ak s na to naliehav dvody procesnej povahy ( 120 ods. 2 a 3).

Trestn poriadok rozliuje dva druhy predvedenia:

predvedenie po predchdzajcom predvolan, ak sa obvinen (svedok) nedostavil
na kon bez dostatonho ospravedlnenia, a ak bol na to v predvolan
upozornen,
predvedenie obvinenho bez predchdzajceho predvolania, ak je to potrebn na
spen vykonanie konu, najm ak sa skrva, nem trval bydlisko ak mu
nemono dorui predvolanie na adrese, ktor uviedol.

Zkonn podmienky na monos predvedenia po predchdzajcom nespenom

predvolan s ustanoven kumulatvne a musia by splnen sasne. Obvinenho (svedka) mono
predvies, ak:
a) bol na kon riadne predvolan,
b) sa na kon nedostavil,
c) tak urobil bez dostatonho ospravedlnenia,
d) bol na monos predvedenia v predvolan upozornen. Predvedenie v takomto prpade nem
povahu procesnej sankcie (na rozdiel od poriadkovej pokuty), ale je vlune zaisovacm opatre-
nm, aj ke intenzvnejm ako predvolanie. M vak fakultatvnu povahu, t.j. prslun orgn sa
me, ale nemus rozhodn pre toto donucovacie opatrenie.

Pre zkonnos predvedenia obvinenho bez predchdzajceho predvedenia ustanovenie

120 ods. 2 predpoklad v podstate jedin podmienku, ktorou je potreba spenho vykonania
konu trestnho konania. Zkon uvdza aj prklady, avak ide len o exemplifikatvny vpoet, a
teda nie je vylen, aby predvedenie odvodnila aj in skutonos obdobnho vznamu.
Predvedenie je oprvnen nariadi prslun orgn inn v trestnom konan alebo sd. Tento
subjekt vak predvedenie sm nevykonva, ale o predvedenie poiada tvar Policajnho zboru.
Rozhodnutie o predveden m formu opatrenia, teda nie je proti nemu prpustn opravn
prostriedok. iados o predvedenie ( 120 ods. 3) m spravidla psomn formu, avak v prpadoch,
ktor neznes odklad, nie je vylen ani iados v inej forme (napr. osobne, telefonicky,
elektronickou potou), priom sa takto iados uvedie v spise.
O predvedenie vojaka alebo prslunka ozbrojenho zboru poiada orgn inn v trestnom
konan alebo sd jeho nadriadenho.

99
 V prpade, ak sa obvinen alebo svedok zdriava v obydl, v inch priestoroch alebo na pozemku
a nereaguje na vzvu, aby nasledoval orgn poveren vkonom predvedenia, alebo predvedenie
inak vedome znemouje, ustanovenie 103 ods. 2 umouje vstpi policajtovi na uveden
miesta s cieom realizova nariaden predvedenie. Zmyslom citovanho ustanovenia je odstrnenie
prekky brniacej realizcii predvedenia. Orgn vstupujci do tchto priestorov je vak povinn
obmedzi sa vlune na realizciu vyiadanho zaisovacieho opatrenia.
Predvedenie je svojm charakterom donucovacm opatrenm. Nie s vylen prpady, ke sa
obvinen (svedok) nepodrob predvedenia dobrovone, resp. predvdzajcemu orgnu bude kls
odpor. Na prekonanie odporu me policajt poui obuok, obrann tye, obrann tty,
slzotvorn prostriedky a elektrick paralyztory ( 50 ods. 2 zkona . 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore). Okrem toho v svislosti s predvedenm zkon o Policajnom zbore predpoklad aj pouitie
niektorch donucovacch prostriedkov, akmi s pouitie hmatov, chvatov, derov, kopov
sebaobrany, pouitie pt, pouitie sluobnho psa a pouitie hrozby zbraou a varovnho vstrelu
do vzduchu.

Zabezpeenie svedka
Poda 88 TP existuje v prvnej prave SR aj monos zabezpeenia svedka na ely
trestnho konania. Tto monos sa zaviedla kvli predvedeniu svedka, ktor nerepektuje
sdny prkaz predvolanie dostavi sa na kon a tm mar vykonanie tohto konu. V takomto
okamihu splnomocuje zkon predsedu sentu na vydanie prkazu, ktorm nastane
obmedzenie osobnej slobody svedka (je mon poda opravn prostriedok sanos, ktor
nem odkladn inok). Takto obmedzenie vak me trva len nevyhnutn dobu na
vykonanie konu, najviac 72 hodn z toho 24 hodn pripad na jeho predvedenie a 48 hodn
na jeho vsluch predsedom sentu. Poas tejto lehoty mus by svedok vypout predsedom
sentu, ktor mu sasne doru predvolanie na sdne konanie alebo od neho vyiada adresu,
na ktor treba zasla predvolanie. Ak nemono svedka predvies pred predsedu sentu,
predvedie sa pred inho sudcu toho istho sdu, ktor ho vypouje. Toto ustanovenie
neodporuje, resp. je v slade s judikatrou Eurpskeho sdu pre udsk prva a ide o reakciu
na nerepektovanie sdneho prkazu dostavi sa na kon pred sd.
Ustanovenie 88 nho TP upravuje zkonn podmienky pre obmedzenie osobnej slobody
a predvedenie svedka:
existencia trestnho konania pred sdom,
neospravedlnen nedostavenie sa svedka na kon, na ktor bol riadne predvolan,
nespen predvedenie svedka,
nemonos zabezpeenia prtomnosti svedka na sde inm zkonnm spsobom.

O zabezpeen svedka na vsluch rozhoduje sd (sent alebo samosudca - 2 ods. 16 TP)

uznesenm, v ktorom nariadi obmedzenie jeho osobnej slobody a predvedenie. Sd uvedie
uznesenie v plnom znen do zpisnice o kone a s jeho obsahom oboznmi svedka pri jeho
vsluchu. Predvedenie svedka vykonva prslunk Policajnho zboru alebo Vojenskej polcie.
Pred rozhodnutm o jeho zabezpeen poiada predseda sentu stranu, ktor navrhla svedka
vypou, aby uviedla skutonosti a otzky, na ktor m by svedok vypout. Opakovan
obmedzenie osobnej slobody svedka a jeho predvedenie na vsluch je vylen. Ak sa teda
svedok optovne nedostav na konanie pred sdom, me predseda sentu namiesto jeho
vsluchu preta jeho skoriu vpove (vpove pri prvom obmedzen jeho osobnej slobody)
aj bez splnenia podmienok uvedench v 263 TP. Takto postup bude zkonn len vtedy, ak
predseda sentu upovedomil prokurtora a obvinenho (alebo jeho obhajcu) o kone. Bez
upovedomenia strn trestnho konania bude dkaz vykonan zkonne, ak nebolo mon
upovedomenie zabezpei.
Platn prvna prava uklad svedkovi okrem povinnosti dostavi sa na kon a vypoveda
aj alie povinnosti:
podrobi sa vyetreniu duevnho stavu znalcom - 150 TP,
napsa potrebn poet slov na zistenie pravosti rukopisu - 133 ods. 1 TP,
poskytn hlasov vzorku na identifikciu hlasu - 133 ods. 2 TP,
opsa nejak osobu alebo vec v rmci vkonu rekogncie at. - 138 TP.

Prtomnos znalca alebo tlmonka na konoch trestnho konania sa zabezpeuje vlune ich
predvolanm. V prpade, ak sa na kon nedostavia bez dostatonho ospravedlnenia,
prichdza do vahy ich postihnutie poriadkovou pokutou. Platn prvna prava, na rozdiel od
niektorch zahraninch trestnoprocesnch prav, nepozn intenzvnejie zsahy do osobnej
slobody svedka, znalca alebo tlmonka (ako napr. zadranie, vzba).
Zadranie obvinenho

100
Zadranie obvinenho policajtom Trestn poriadok ( 86) ustanovuje zkonn podmienky, ktor
musia by splnen sasne (kumulatvne):
a) mus s o obvinenho, teda osobu, proti ktorej bolo vznesen obvinenie procesn
predpsanm spsobom ( 33 a 206),
b) existuje niektor z dvodov vzby poda 71,
c) pre neodkladnos veci nemono rozhodnutie o vzbe vopred zadovi (za neodkladnos
mono povaova naprklad pristihnutie obvinenho na teku, alebo ak dvody vzby zist
policajt pri vsluchu obvinenho).

Zadranie obvinenho policajtom by malo by vnimonm opatrenm. Trestn poriadok v prpade

obvinenho, u ktorho boli zisten dvody vzby a bol predvolan alebo predveden, umouje,
aby policajt predloil prokurtorovi spis spolu s nvrhom na vzatie obvinenho do vzby bez
pozbavenia osobnej slobody zadranm.
Ihne po vykonanom zadran je to policajt povinn oznmi prokurtorovi, teda nevyaduje
sa jeho predchdzajci shlas. Formu oznmenia zkon nepredpisuje, v praxi sa tak najastejie
deje telefonicky, ale aj faxom, osobne a pod. Sasne odovzd prokurtorovi rovnopis zpisnice,
ktor spsal pri zadran.
Zadranie me trva len nevyhnutn dobu, ktor nesmie presiahnu 48 hodn (pozri aj l.
17 ods. 3 stavy). Tto lehota je spolon" pre policajta i prokurtora. Pri oznmen zadrania
policajtom mu prokurtor ur lehotu na odovzdanie rovnopisu zpisnice a zhromadenho spisu
tak, aby mal dostaton monos rozhodn, i pod (v zkonnej lehote 48 hodn) nvrh na vzatie
obvinenho do vzby, alebo i obvinenho prepust zo zadrania.
Policajt, ktor vykonal zadranie, zadranho obvinenho bez mekania oboznmi s
dvodmi zadrania a vypouje ho. Ak po vsluchu zadranej osoby dvody vzby pominuli,
policajt obvinenho ihne prepust na slobodu a o tomto opatren informuje prokurtora.
Z trestnoprocesnho hadiska m zadranie povahu opatrenia, a preto proti nemu nie je
prpustn opravn prostriedok. Zadran osoba je za podmienok ustanovench 99 ods. 4 povinn
strpie vykonanie osobnej prehliadky. Dovtedy, km zadran osoba nie je prepusten na slobodu
alebo odovzdan sdu na rozhodnutie o vzbe, je umiestnen v cele policajnho zaistenia, ktorej
reim upravuj ustanovenia 42 a 49 zkona . 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore.

Prokurtor po doruen zpisnice o zadran a podnetu na podanie nvrhu na vzatie do vzby

spolu so spisom preskma najm:
- odvodnenos a zkonn dobu zadrania,
- dvodnos vznesenho obvinenia,
- zkonnos postupu policajta pri vykonvan konov vo vzahu k zadranej osobe,
- konkrtne skutonosti odvodujce niektor z dvodov vzby, ako aj alie dkazy, ktor
s sasou spisu.
V prpade potreby prokurtor me optovne zadran osobu vypou, prpadne zadovi in
potrebn dkaz. Nsledne, ak nenariadi prepustenie zadranej osoby na slobodu, v zkonnej lehote
48 hodn od zadrania pod sudcovi pre prpravn konanie nvrh na jej vzatie do vzby spolu so
zadovenm spisovm materilom.

Zadranie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby

Zadranie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby s 2 relatvne samostatn

intitty, a to:
1/ zadranie ( 85 ods.1) je krtkodob obmedzenie osobnej slobody osoby podozrivej zo
spchania T (ak obvinenho alebo osoby pristihnutej pri T), ktor me vykona policajt,
ak:
a/ je tu niektor z dvodov vzby dvodn podozrenie e skutok spchal obvinen a z jeho
konania vyplva dvodn obava, e ujde alebo sa bude skrva, psobi na svedkov,
pokraova v T, resp. dokon T,
b/ aj ke proti nej doteraz nebolo vznesen obvinenie.

Na zadranie treba predchdzajci shlas prokurtora. Bez takho shlasu mono zadranie
vykona len ak:
vec neznesie odklad a
shlas vopred nemono dosiahnu, najm ak bola tto osoba pristihnut pri T alebo
zastihnut na teku.

101
 Zadranie je intittom, ktor mono realizova len v predsdnej fze konania. elom
zadrania podozrivho je:
a/ preskmanie dvodov vzby a vytvorenie predpokladov pre rozhodnutie sdu o vzbe,
b/ preskmanie podozrenia zo spchania T a rozhodnutie, i voi podozrivmu bude
vznesen obvinenie.

2/ obmedzenie osobnej slobody ( 85 ods.2) osobe, ktor bola pristihnut pri T alebo
bezprostredne po om, smie slobodu obmedzi ktokovek (s vnimkou policajta, ktor by
zadral podozrivho) bez toho, aby musel skma, i s dan dvody vzby, ak je to potrebn:
a/ na zistenie jej totonosti,
b/ na zabrnenie teku,
c/ na zabezpeenie dkazov.

Je vak povinn tto osobu ihne odovzda tvaru PZ. Ten, kto obmedzil osobn slobodu osoby,
ktor bola pristihnut pri T alebo bezprostredne po om, me sa presvedi benm
prehliadnutm, i tak osoba nem pri sebe zbra alebo in vec, ktorou by mohla ohrozi ivot
alebo zdravie vlastn alebo cudzie.

Policajt, ktor zadranie vykonal alebo ktormu bola osoba pristihnut pre T odovzdan, bez
mekania:
oznmi vykonan zadranie prokurtorovi a spe o om zpisnicu,
tto osobu oboznmi s dvodmi zadrania a vypouje ju,
ak sa po vykonan vsluchu podozrenie rozptli alebo dvody zadrania z inej priny
odpadn, policajt zadran osobu ihne prepust na slobodu,
ak sa vsluchom zadranho podozrenie nerozptli, ani neodpadn dvody zadrania,
policajt vznesie voi nej obvinenie a vypouje zadran osobu ako obvinenho. Po jej
vsluchu odovzd spis prokurtorovi pre prpadn podanie nvrhu na vzatie do vzby.
Policajt alebo prokurtor postupuj tak, aby zadran osobu bolo mon odovzda sdu
najneskr do 48 hodn od jej zadrania, inak mus by zadran osoba prepusten na
slobodu. O zadran rozhoduje policajt alebo prokurtor opatrenm.

Zadran osoba m prvo zvoli si obhajcu a radi sa s nm u v priebehu zadrania bez prtomnosti
3. osoby. M prvo iada, aby bol obhajca prtomn aj pri jeho vsluchu, okrem prpadu, ak je
obhajca nedosiahnuten.

Prkaz na zatknutie
Prkaz na zatknutie m prispie k urchleniu TK. Jeho pouitie prichdza do vahy vtedy, ak:
a/ je dan niektor z dvodov vzby a
b/ obvinenho nemono predvola, predvies alebo zadra a zabezpei jeho prtomnos na
vsluchu alebo na inom kone.

Prkaz na zatknutie vydva:

a/ predseda sentu v konan pred sdom,
b/ sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora v prpravnom konan.

Zatknutie vykonvaj na podklade prkazu policajti, ktor s tie povinn vyptra pobyt obvinenho.
Orgn, ktor obvinenho na podklade prkazu zatkol, je povinn ho bez mekania, najneskr vak
do 24 hodn, doda sdu, ktorho sudca prkaz vydal. Ak sa tak nestane, mus by obvinen
prepusten na slobodu. Sudca, ktormu bol obvinen dodan, mus obvinenho bez mekania
vypou, rozhodn o vzbe a rozhodnutie oznmi obvinenmu do 48 hodn a pri obzvl
zvanch zloinoch do 72 hodn od asu, ke mu bol obvinen dodan. Ak sa obvinenmu
rozhodnutie neoznmi v ustanovench lehotch mus by prepusten na slobodu. O vzbe
zatknutho obvinenho rozhoduje sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie
uznesenm. Obvinenho, ktor bol vzat do vzby, dodaj do miesta vkonu vzby prslunci PZ
alebo Vojenskej polcie ( 73).

Vzba v trestnom konan - monosti jej nahradenia

Vzba trestnoprvny intitt, ktorm sa obvinen na zklade rozhodnutia sdu doasne zbavuje
osobnej slobody s cieom jeho zaistenia na ely TK. Do vzby me by vzat len obvinen. Bva
oznaovan ako krajn a vnimon opatrenie (ultima ratio). Je opatrenm fakultatvnej povahy a
zrove len 1 z prostriedkov zaistenia obvinenho na ely TK. Pri jej uplatovan treba repektova
zsadu primeranosti a zdranlivosti a prihliada sa aj na zvanos sthanho T, ako aj na pouitie
miernejch zaisovacch prostriedkov, ktormi mono takisto dosiahnu el vzby.

102
 Do vzby mono vzia iba FO, proti ktorej bolo vznesen obvinenie, ak je dan niektor zo
zkonnch dvodov vzby ( 71) a existuj aj skutkov okolnosti trestnho sthania. Mladistv
me by vzat do vzby len vtedy, ak npravu nemono dosiahnu inak. Choroba obvinenho nie
je dvodom na nevzatie do vzby, resp. na prepustenie z vzby.

Dvody vzby obvinen me by vzat do vzby len vtedy, ak doteraz zisten skutonosti
nasveduj tomu, e skutok, pre ktor bolo zaat TS:
a/ bol spchan,
b/ m znaky T,
c/ je dvodn podozrenie, e tento skutok spchal obvinen.

Druhy vzby
1. tekov vzba z konania obvinenho alebo alch konkrtnych skutonost vyplva dvodn
obava, e obvinen ujde (do cudziny) alebo sa bude skrva (na zem SR) s myslom vyhn sa TS
alebo trestu, najm ak:
a/ nemono jeho totonos ihne zisti ak osoba nem pri sebe iadne osobn doklady, jej
totonos mu neme potvrdi dveryhodn osoba, odmieta uvies daje o svojej osobe,
prpadne sa preukazuje dokladom zjavne falovanm alebo pozmenenm,
b/ ak nem stle bydlisko ak obvinen asto men miesto pobytu a je pravdepodobn, e
sa na rovnakom mieste nezdr poas TK (bezdomovci),
c/ ak mu hroz vysok trest TOS s dolnou hranicou trestnej sadzby 8 rokov.

2. kolzna vzba z konania obvinenho alebo alch konkrtnych skutonost vyplva dvodn
obava, e obvinen bude:
a/ psobi na svedkov, znalcov, spoluobvinench ovplyvova ich,
b/ inak mari objasovanie skutonost zvanch pre TS napr. falovanie, pozmeovanie,
nienie alebo ukrvanie vecnch alebo listinnch dkazov.

3. preventvna vzba z konania obvinenho alebo alch konkrtnych skutonost vyplva

dvodn obava, e obvinen:
a/ bude pokraova v trestnej innosti,
b/ dokon T, o ktor sa poksil,
c/ vykon T, ktor pripravoval
d/ vykon T, ktorm hrozil.

Rozhodnutie o vzbe vydva:

a/ sudca pre prpravn konanie v prpravnom konan,
b/ predseda sentu v konan pred sdom.

V prpravnom konan o vzat alebo nevzat do vzby rozhoduje sudca pre prpravn konanie na
nvrh prokurtora, v konan pred sdom predseda sentu. O nvrhu na vzatie do vzby mus sudca
pre prpravn konanie rozhodn do 48 hodn (resp. pri obzvl zvanch zloinoch do 72 hodn).
Rozhodnutie o vzat obvinenho do vzby m vdy formu uznesenia. Nevzatie do vzby sa mus
zdvodni.

Vzba v prpravnom konan a v konan pred sdom me trva len nevyhnutn as:
12 mesiacov ak je veden TS pre prein (z toho najviac sedem mesiacov pre PK),
36 mesiacov ak je veden TS pre zloin (z toho maximlne 19 mesiacov pre PK),
48 mesiacov ak je veden TS pre obzvl zvan zloin (z toho maximlne 25 mesiacov
pre PK).

Prostriedky nahrdzajce vzbu (neprichdzaj do vahy pri kolznej vzbe):

1/ zruka za alie sprvanie sa obvinenho, ktor me ponknu zujmov
zdruenie obanov alebo dveryhodn osoba (pedagg, vychovvate, kaz) tto
zruka mus obsahova:
prevzatie zruky za alie sprvanie obvinenho, m sa m eli obave z pokraovania
v trestnej innosti alebo jej dokonania,
opatrenia, ktormi sa m zabezpei, e obvinen sa na vyzvanie dostav k policajtovi,
prokurtorovi alebo na sd a e vopred oznmi vzdialenie sa z miesta pobytu, m sa
m eli obave z teku alebo skrvania sa.
Rozhodnutie o prijat subu alebo jeho odopren m formu uznesenia.
2/ psomn sub obvinenho obvinen sa v om zaviae, e:
bude vies riadny ivot, najm sa nedopust trestnej innosti,
103
 spln povinnosti a dodr obmedzenia, ktor mu ulo sd.
Sd alebo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie sub prjme, ak ho povauje
vzhadom na osobu obvinenho a na povahu prejednvanho prpadu za dostaton.
3/ dohad probanho a medianho radnka nad obvinenm obvinen je povinn
plni podmienky dohadu poda zkona o probanch a medianch radnkoch a plni
alie povinnosti a obmedzenia uloen sdom (napr. povinnos pravidelne sa dostavova k
probanmu a medianmu radnkovi, zkaz vycestovania do zahraniia, zkaz styku s
uritmi osobami, zkaz nvtev uritch miest a pod.).
4/ pean zruka (kauciu) rozhodovanie o peanej zruke m v podstate 2 fzy. Ak je
ponknut pean zruka, sudca pre prpravn konanie alebo sd:
a/ rozhodne o prpustnosti kaucie, priom s prihliadnutm na osobu a majetkov pomery
obvinenho alebo toho, kto za neho zloenie kaucie ponka, na povahu spchanho
inu a vku spsobenej kody zrove opatrenm rozhodne o vke kaucie a spsobe
jej zloenia, alebo o tom, e ponuku kaucie neprijma,
b/ po zloen urenej kaucie ustanovenm spsobom vyd uznesenie, ktorm vyslov, e
sa obvinen ponechva na slobode alebo sa prepa z vzby na slobodu.
Ponknu pean zruku me jednak obvinen a jednak s jeho shlasom aj in osoba. Zkon
neuruje hranice vky peanej zruky.

Dvody predstavujce marenie elu kaucie sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn
konanie na nvrh prokurtora rozhodne, e pean zruka pripad ttu a me zrove
rozhodn o vzat obvinenho do vzby, ak obvinen:
ujde, skrva sa,
psob na svedkov, znalcov, spoluobvinench,
pokrauje v trestnej innosti,
zavinene sa nedostavuje na kony TK,
nepln uloen povinnosti alebo nedodriava obmedzenia,
vyhba sa vkonu uloenho trestu.

Ak bolobvinen prepusten z vzby, me by v tej istej veci vzat do vzby, ak:

a/ je na teku alebo sa skrva alebo sa inak vyhba TS alebo trestu,
b/ psob na svedkov, znalcov alebo spoluobvinench, alebo inak mar objasovanie,
c/ pokrauje v trestnej innosti, dokon T, o ktor sa poksil, alebo vykon T, ktor
pripravoval alebo ktorm hrozil,
d/ bol prepusten z vzby len preto, lebo nastpil do vkonu TOS a s tu dvody vzby,
e/ je obvinen pre al myseln T spchan po prepusten z vzby.

Osobitn prpady vzby:

a/ predben vzba prichdza do vahy pri vydvan osoby (extradcii) do cudziny.
Rozhoduje o nej predseda sentu krajskho sdu na nvrh prokurtora po zadran osoby, o
vydanie ktorej iadaj cudzie orgny. Jej elom je zaisti tto osobu do predloenia iadosti
cudzieho ttu o jej vydanie. Predben vzba nesmie trva viac ako 40 dn odo da
zadrania.
b/ vydvacia vzba prichdza do vahy na zabezpeenie prtomnosti vyiadanej osoby v
extradinom konan na zem SR. O vzat do vydvacej vzby rozhoduje predseda sentu
krajskho sdu na nvrh prokurtora vykonvajceho predben vyetrovanie. Nie je asovo
obmedzen.
c/ vykonvacia vzba prichdza do vahy v rmci prvneho styku s cudzinou. Ak je to
potrebn na zabezpeenie vkonu cudzieho rozhodnutia, prslun sd me kedykovek po
podan nvrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia do nariadenia vkonu uznanho cudzieho
rozhodnutia rozhodn o vzat do vzby osoby, ktorej bol cudzm rozhodnutm uloen TOS
a ktor sa nachdza na zem SR.

Vkon vzby bezprostredn vkon vzby, prva a povinnosti obvinenho vo vkone vzby, dozor
a kontrolu nad vkonom vzby upravuje zkon . 221/2006 Z. z. o vkone vzby. Doba strven vo
vzbe sa zapotava do uloenho trestu, prp., ak to nie je mon, prihliadne sa na tto skutonos
pri urovan druhu a vmery trestu.

Nhrada kody spsobenej rozhodnutm o vzbe

104
Pokia by bola vzba bezdvodne nariaovan alebo predlovan, ten, na kom bola takto vzba
vykonan, m voi ttu prvo na nhradu kody spsobenej rozhodnutm o vzbe, ale aj
nezkonnm zatknutm, zadranm alebo inm pozbavenm osobnej slobody (zkon . 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci).

60. Zaistenie vec dleitch pre trestn konanie

Na dosiahnutie elu trestnho konania niekedy treba zabezpei urit veci, ktor s dleit pre
trestn konanie. Tieto veci sa zaisuj najm z dvodu nleitho zistenia skutkovho stavu veci.
Okrem toho sa veci mu zaisova aj z dvodu zabezpeenia nroku pokodenho, ako aj z dvodu
zabezpeenia vkonu trestu alebo ochrannho opatrenia. Na zaistenie vec dleitch pre trestn
konanie slia intitty upraven najm v tvrtom, piatom a iestom diele tvrtej hlavy prvej asti
Trestnho poriadku ( 89 a 112). Medzi intitty, ktormi sa zaisuj veci dleit pre
trestn konanie, patr: vydanie veci, uchovanie a vydanie potaovch dajov, odatie veci,
prevzatie zaistenej veci, zaistenie peanch prostriedkov, zaistenie zaknihovanch cennch
papierov, domov prehliadka, prehliadka inch priestorov a pozemkov, osobn prehliadka, za-
dranie a otvorenie zsielok, zmena obsahu zsielok, kontrolovan dodvka, predstieran prevod.

Kovm pojmom tejto kapitoly je vec dleit pre trestn konanie". Trestn zkon v 130
definuje, o sa rozumie vecou. Vecou sa rozumie:
a)hnuten vec alebo nehnuten vec, byt alebo nebytov priestor, zviera, ak z jednotlivch
ustanoven
tohto zkona nevyplva nieo in,
b) ovldaten prrodn sila alebo energia, alebo
c) cenn papier bez ohadu na jeho podobu.

Za vec sa povauje aj nehmotn informcia, dta vpotovej techniky alebo obrazov zznam na
technickom nosii.
Vecou dleitou pre trestn konanie sa rozumie:
a) predmet, ktor me by vecnm dkazom; vecnmi dkazmi s predmety, ktormi alebo na
ktorch bol
trestn in spchan, ktor dokazuj alebo vyvracaj dokazovan skutonos a mu by pro-
striedkom na
odhalenie alebo zistenie trestnho inu alebo jeho pchatea, ako aj stopy trestnho inu ( 153
ods. 2),
b) listina, ktor me by listinnm dkazom; listinnmi dkazmi s listiny, ktor svojm obsahom
dokazuj
alebo vyvracaj skutonos vzahujcu sa na objasovan skutok, na obvinenho alebo in oso-
by, ktor
maj k veci vzah ( 153 ods. 1),
c) vec, na ktor sa me vzahova uloenie trestu prepadnutia veci ( 60 TZ) alebo uloenie
ochrannho
105
 opatrenia zhabania veci ( 83 TZ).

Za listinn dkaz sa me povaova kad listina, s vnimkou listiny, ktorej obsah sa tka
okolnosti, o ktorej plat zkaz vsluchu, okrem prpadu, ak dolo k oslobodeniu od povinnosti
zachova vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlanlivosti. Za listinu treba poklada
akkovek predmet, na ktorom je zachyten psomn prejav; me to by nielen papier, ale aj
drevo, kame a pod. Nezle na tom, i listina bola zhotoven prve na ten el, aby dokazovala
urit mylienkov obsah, alebo ide o verejn alebo skromn listinu.

Vydanie, odatie a prevzatie veci

Vydanie veci ( 89) je intitt predloenia a zaistenia veci dleitej pre TK prostrednctvom
vzvy OTK alebo sdu na jej dobrovon predloenie alebo vydanie od kadho, kto m takto vec
pri sebe. Takmi vecami sa rozumej predovetkm predmety alebo listiny, ktor mu posli ako
dkaz, ako aj veci, o ktorch by sa mohlo vyslovi prepadnutie alebo zhabanie, s vnimkou listn,
ktorej obsah sa tka zkazu vsluchu.

Povinnos predloi alebo vyda vec postihuje osobu, ktor m vec momentlne pri sebe bez ohadu
na vlastncke vzahy. Pri vyzvan ho treba upozorni na to, e ak nevyhovie vzve, me mu by:
a/ vec odat alebo,
b/ uloen poriadkov pokuta.

Vzva na vydanie veci je stnym opatrenm a predpoklad sa pri nej dobrovon sinnos.

Odatie veci ( 91) nadvzuje na vydanie veci v prpade, ak vec dleit pre TK nevyd ten, kto
ju m pri sebe. Nakoko ide o zsah do stavou garantovanch vlastnckych prv, pre prpad
odatia veci policajtom sa vyaduje v prpravnom konan predchdzajci shlas prokurtora
a v konan pred sdom prkaz predsedu sentu. K odatiu veci sa poda monosti priberie
nezastnen osoba ako prevencia proti prpadnmu nezkonnmu postupu.
Prevzatie veci ( 92) je intitt, ktor zabezpeuje, e vec dleit pre TK prevezme prokurtor
alebo policajt od subjektu, ktor ju zaistil poda osobitnho zkona, m sa zabezpe, aby sa bez
vetkch pochybnost mohla poui ako dkaz v TK
Obligatrne zkon uklad o vydan, odat a prevzat veci spsa zpisnicu s presnm opisom
veci, aby nemohlo djs k zmene. Osoba, ktor vec vydala, mus obda psomn potvrdenie
alebo opis zpisnice.

Uchovanie a vydanie potaovch dajov

Uchovanie a vydanie potaovch dajov ( 90) tto prava reaguje na dohovor Rady
Eurpy o potaovej kriminalite. Je mon ju poui na ely TK len na zklade prkazu:
a/ predsedu sentu v konan pred sdom alebo
b/ prokurtora pred zaatm TS alebo v prpravnom konan.

Prkaz mus by odvodnen aj skutkovmi okolnosami osobe, v ktorej drbe alebo pod jeho
kontrolou sa nachdzaj tak daje, alebo poskytovateovi takch sluieb, aby:
a/ tak daje uchovali a udriavali v celistvosti,
b/ umonili vyhotovenie a ponechanie si kpie,
c/ znemonili prstup k takm dajom,
d/ tak daje odstrnili z potaovho systmu,
e/ tak daje vydali na ely TK.

Uchovvanie dajov na zklade prkazu je mon najviac na 90 dn. Ak je potrebn ich optovn
uchovanie, mus by vydan nov prkaz. Ak uchovvanie dajov na ely TK u nie je potrebn,
vyd predseda sentu a pred zaatm TS alebo v prpravnom konan prokurtor bez mekania
prkaz na zruenie uchovvania tchto dajov. Osoba, v ktorej drbe sa nachdzaj potaov
daje, vyd tieto daje tomu, kto vydal prkaz.

Spolon ustanovenia a schova vydanch, prevzatch a odatch vec

Zpisnica o tchto konoch mus obsahova aj dostatone presn opis vydanej veci, odatej veci,
prevzatej veci alebo potaovch dajov, ktor umon uri ich totonos. Osobe, ktor vec alebo
potaov daje vydala alebo ktorej boli veci alebo potaov daje odat, alebo od ktorej boli
106
veci alebo P prevzat, vyd orgn, ktor kon vykonal, ihne psomn potvrdenie o prevzat vec
alebo potaovch dajov alebo rovnopis zpisnice. Osobu, ktorej vec alebo potaov daje boli
zaisten, o tom psomne vyrozumie orgn, ktor vec alebo potaov daje prevzal.
schovu vec zabezpeuje v PK policajt alebo prokurtor, ak TZ neustanovuje inak. Sd
zabezpeuje schovu vec, ak boli vydan alebo odat v sdnom konan, alebo ak si v PK vyiada
tieto veci od policajta alebo prokurtora z dvodu, e na ely dokazovania nepostauje ich
fotodokumentcia, vypracovan znaleck posudky alebo in dkazn prostriedky pouit v PK.
Ak sd, prokurtor alebo policajt neme sm zabezpei schovu vec, zabezpe ju
prostrednctvom inho ttneho orgnu alebo PO, alebo FO, ktor vykonva v takom odbore
podnikatesk innos. Ak ide o nehnutenosti, me psomne poveri tak osobu sprvou
nehnutenosti a uznesenie o zaisten nehnutenost doru prslunmu orgnu ttnej sprvy na
seku katastra nehnutenost.

Zaistenie peanch prostriedkov

Ak zisten skutonosti nasveduj tomu, e pean prostriedky na te v banke alebo v

poboke zahraninej banky alebo in pean prostriedky s uren na spchanie trestnho inu,
na jeho spchanie boli pouit alebo s vnosom z trestnej innosti, me predseda sentu a v
prpravnom konan prokurtor da prkaz, aby pean prostriedky boli zaisten. Ak vec nepripa
odklad, prokurtor me vyda prkaz aj pred zaatm trestnho sthania. Tak prkaz mus
najneskr do 48 hodn potvrdi sudca pre prpravn konanie, inak strca platnos.
Prkaz mus by vydan psomne a mus by odvodnen. Vdy sa v om uvedie aj suma v
prslunej mene, na ktor sa zaistenie vzahuje. V prkaze, ak nerozhodne predseda sentu a v
prpravnom konan prokurtor inak, sa zaku akkovek dispozcie so zaistenmi peanmi
prostriedkami a do vky zaistenia.
Zaistenie sa neme vzahova na pean prostriedky, ktor s nevyhnutne potrebn na
uspokojovanie ivotnch potrieb obvinenho alebo osb, o ktorch vchovu a vivu je obvinen
povinn sa poda zkona stara.
Ak zaistenie peanch prostriedkov na ely trestnho konania u nie je potrebn, zaistenie sa
zru. Ak nie je potrebn v ustanovenej sume, zaistenie sa obmedz. O zruen a obmedzen
zaistenia rozhodne prkazom predseda sentu a v prpravnom konan prokurtor. Prkaz sa vdy
doru banke, poboke zahraninej banky alebo inej prvnickej osobe, alebo fyzickej osobe, ktor
disponuje peanmi prostriedkami, a po uskutonen prkazu aj majiteovi peanch prostriedkov.
Majite peanch prostriedkov m prvo iada o zruenie zaistenia; tak iados mus odvodni.

Zaistenie zaknihovanch cennch papierov

Ak zisten skutonosti nasveduj tomu, e zaknihovan cenn papier je uren na spchanie

trestnho inu, na jeho spchanie bol pouit alebo je vnosom z trestnej innosti, me predseda
sentu a v prpravnom konan prokurtor vyda prkaz na registrciu pozastavenia prva naklada s
cennm papierom.
Ak vec neznesie odklad, me vyda prkaz prokurtor aj pred zaatm trestnho sthania. Tak
prkaz mus najneskr do 48 hodn potvrdi sudca pre prpravn konanie, inak strca platnos.
Prkaz sa doru tomu, kto registruje zaknihovan cenn papiere, a po vykonan prkazu aj
majiteovi zaknihovanch cennch papierov. Majite zaknihovanho cennho papiera m prvo
iada o zruenie zaistenia; tak iados mus odvodni.
Ak zaistenie zaknihovanho cennho papiera na ely trestnho konania u nie je potrebn,
vyd predseda sentu a v prpravnom konan prokurtor bez mekania prkaz na registrciu
zruenia pozastavenia prva naklada s cennm papierom. Prkaz mus by vydan psomne a mus
by odvodnen. Ak je v trestnom konan potrebn zaisti zaknihovan cenn papier na
zabezpeenie nroku pokodenho na nhradu kody, postupuje sa primerane tak, ako je uveden
vyie.

Domov prehliadka
Domov prehliadka ( 99, 100) j e prehliadka bytu alebo inho priestoru sliaceho na
bvanie, ktor mono vykona, ak:

107
 a/ je dvodn podozrenie e sa tam nachdza vec dleit pre TK,
b/ e sa tam skrva osoba podozriv zo sprchania T,
c/ je potrebn vykona zaistenie hnutench vec na uspokojenie nroku pokodenho na
nhradu kody.

Nariadi domov prehliadku je oprvnen:

a/ predseda sentu v konan pred sdom,
b/ sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora pred zaatm TS alebo v prpravnom
konan.

Prkaz na domov prehliadku mus by vydan psomne a mus by odvodnen. V prkaze sa

uvedie opis veci alebo osoby, ktor sa m pri domovej prehliadke zaisti, ak je znma. Doru sa
vlastnkovi alebo uvateovi obydlia pri prehliadke, a ak je to mon, najneskr do 24 hodn po
odpadnut prekky, ktor brnila dorueniu. Domov prehliadku bez mekania vykon orgn, ktor
ju nariadil, alebo na jeho prkaz policajt.

Prehliadka inch priestorov a pozemkov. Vstup do obydlia a na pozemky

Prehliadka inch priestorov a pozemkov ( 99 a 101) vychdza zo zsady, e prehliadky
znamenaj vdy vny zsah do osobnej i domovej slobody a pripaj sa len v nevyhnutnej
miere, priom podmienky ich vykonania s presne stanoven v TP.
Prehliadku inch priestorov a pozemkov je mon vykona len ak:
a/ je dvodn podozrenie, e v inch priestoroch nesliacich na bvanie alebo na
pozemkoch je vec dleit pre TK alebo e sa tam skrva osoba podozriv z T alebo treba
zaisti hnuten veci na uspokojenie nroku pokodenho na nhradu kody,
b/ je psomn prkaz predsedu sentu, pred zaatm TS alebo v prpravnom konan
prokurtora alebo s jeho shlasom policajta na vykonanie prehliadky, ktor sa pri prehliadke
doru vlastnkovi alebo uvateovi priestoru alebo pozemku, najneskr vak do 24 hodn po
odpadnut prekky, ktor brnila dorueniu,
c/ bez prkazu alebo bez shlasu me policajt vykona prehliadku len vtedy, ak prkaz
alebo shlas nemono dosiahnu vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu
pristihnut pri T, alebo o osobu, na ktor bol vydan prkaz na zatknutie, alebo
o prenasledovan osobu, ktor sa ukrva v tchto priestoroch.
Prehliadku inch priestorov alebo pozemkov vykon bez mekania orgn, ktor ju nariadil, alebo
na jeho prkaz policajt.

Vstup do obydlia a na pozemky ( 103) policajt me vstpi do obydlia, inch priestorov

alebo na pozemok len za tchto podmienok:
ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutn na ochranu ivota alebo zdravia osb alebo
na ochranu ttu, udranie verejnho poriadku, ochranu majetku, alebo ochranu prv
a slobd inch a na vymedzench miestach aj v zujme ochrany prrody, najm ak ide
o osobu pristihnut pri T,
bol vydan prkaz na zatknutie alebo prkaz na dodanie do vkonu trestu odatia slobody
tam sa zdrujcej osoby,
pri vstupe mono vykona iba kony, ktor neznes odklad alebo kony na predvedenie
osoby,

Orgn vykonvajci prehliadku inch priestorov alebo pozemkov z dvodu vylenia prpadnch
pochybnost o objektivite vykonanho konu, dodran zkonnch podmienok a postupov, je
povinn umoni osobe, u ktorej sa tak kon vykonva, aby si pribrala k prehliadke as domcej
osoby. Okrem tzv. domcej osoby je potrebn k prehliadke pribra aj nezastnen osobu.
O vykonanej prehliadke je potrebn spsa zpisnicu, v ktorej treba uvies aj daje o vydan alebo
odat veci.

Osobn prehliadka
A. Popri inch zkladnch prvach stava v l. 16 zaruuje nedotknutenos osoby a jej
skromia. Skromie treba chpa skr ako skromie nadvzujce na osobu obana, teda odev,
predmety, ktor m na sebe. Nedotknutenos osoby a jej skromia mono obmedzi len v slade
zo zkonom. Jednm z takchto obmedzen vyplvajcich zo zkona je aj osobn prehliadka.
Trestn poriadok v 99 ustanovuje, v ktorch prpadoch me by osobn prehliadka vykonan.
Osobn prehliadka v trestnom konan me by vykonan s cieom:

1. zaisti vec dleit pre trestn konanie ( 99 ods. 3) alebo

108
 2. chrni ivot alebo zdravie v svislosti s obmedzenm osobnej slobody uritej osoby ( 99 ods.
4).

B. Osobn prehliadku mono vykona, ak je dvodn podozrenie, e niekto m pri sebe

vec dleit pre trestn konanie. Osobn prehliadku v zmysle tohto ustanovenia mono v
zsade vykona na
ktorejkovek osobe. Pokia neexistuje podozrenie, e osoba m pri sebe vec dleit pre trestn
konanie, alebo osoba nebola v zmysle Trestnho poriadku zadran, zatknut alebo bran do
vzby, ne-
mono jej vykona osobn prehliadku (porovnaj nlez S SR . III.S 204/02-47).

C. Pri zadranej osobe, osobe, ktor je zatknut alebo ktor sa berie do vzby, Trestn
poriadok v 99 ods. 4 roziruje podmienky, kedy mono vykona osobn prehliadku. Osobn
prehliadku takejto
osoby mono vykona aj vtedy, ak je tu podozrenie, e m pri sebe zbra alebo in vec, ktorou by
mohla ohrozi ivot alebo zdravie osoby. Osobn prehliadka v zmysle tohto ustanovenia vak nie je
typickm zaisovacm konom, ktorm sa zaisuje vec dleit pre trestn konanie, ale sli skr na
ochranu ivota a zdravia osb.

D. Osobn prehliadku je oprvnen nariadi predseda sentu, v prpravnom konan

prokurtor alebo s jeho shlasom policajt. Zkon policajtovi priznva oprvnenie v uritch
prpadoch vykona
osobn prehliadku aj bez prkazu alebo shlasu prokurtora. Policajt me vykona osobn
prehliadku bez prkazu prokurtora len vtedy, ak prkaz alebo shlas nemono vopred dosiahnu a
vec neznesie od-
klad. Tieto dve podmienky musia by splnen sasne. V tchto prpadoch o vykonan prehliadky
policajt upovedom orgn, ktor je oprvnen vyda prkaz alebo shlas na tento kon. Bez prkazu
ale-
bo shlasu me policajt vykona osobn prehliadku aj zadranej osoby a osoby, ktor bola
zatknut alebo ktor sa berie clo vzby, ak je tu podozrenie, e m pri sebe zbra alebo in vec,
ktorou by mohla ohrozi ivot alebo zdravie svoje alebo inch osb.
Ak nevykon osobn prehliadku orgn, ktor ju nariadil, vykon ju na jeho prkaz policajt.
Osobn prehliadku vykonva vdy osoba rovnakho pohlavia. Pred vykonanm osobnej
prehliadky je povinn ten, kto ide osobn prehliadku vykona, vyzva osobu na dobrovon vydanie
veci - predchdzajca vzva ( 104). V prpade, ak osoba vyd poadovan vec alebo odstrni in
dvod, ktor viedol k tomuto konu, odpadn dvody prehliadky a prehliadku nemono vykona.
Po vykonan prehliadky sa vyhotov zpisnica, podobne ako pri domovej prehliadke a osobe sa
vyd ihne, a ak to nie je mon, najneskr do 24 hodn po vykonan prehliadky alebo po odpadnut
prekky, ktor brnila splneniu tejto povinnosti, psomn potvrdenie o vsledku konu, ako aj o
prevzat vec, ktor boli pritom vydan alebo odat, alebo rovnopis zpisnice.

Zadranie zsielok ( 108)

Je procesn kon, ktor predstavuje zsah do stavou garantovanho prva na listov tajomstvo
a tajomstvo prepravovanch sprv. Tento intitt je mon uplatni bez ohadu na trestnoprvnu
kvalifikciu konania obvinenho v prpadoch:
a/ objasnenia skutonost zvanch pre TK ak je nevyhnutn zisti obsah nedoruench
telegramov, listov alebo inch zsielok, ktor pochdzaj od obvinenho alebo s mu
uren. Prkaz vyd:
predseda sentu v konan pred sdom,
prokurtor - pred zaatm TS alebo v prpravnom konan,
policajt so shlasom prokurtora.
b/ v TK o zloinoch, korupcii, T zneuvania prvomoci verejnho initea a T
legalizcie prjmu z T prkaz vydva:
predseda sentu - v konan pred sdom,
sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora pred zaatm TS alebo v prpravnom
konan.

Bez prkazu mono prepravu zsielky zadra na prkaz prokurtora alebo policajta, ale len vtedy,
ak vec neznesie odklad a prkaz nemono vopred zadovi. Ak v takom prpade nedjde pote
alebo PO vykonvajcej prepravu zsielky do 3 dn prkaz predsedu sentu a v prpravnom konan
sudcu pre prpravn konanie, aby sa mu zsielky vydali, nesmie pota prepravu zsielky alej

109
zdriava. Prkaz na vydanie zsielok v oboch prpadoch sa mus vyda psomne a mus sa
odvodni.

Otvorenie zsielok, zmena obsahu zsielok

Otvorenie zsielok je procesn kon, ktor predstavuje zsah do stavou garantovanho prva
na listov tajomstvo a tajomstvo prepravovanch sprv.

Zadran zsielku smie otvori len:

a/ predseda sentu v konan pred sdom,
b/ prokurtor alebo policajt so shlasom sudcu pre prpravn konanie v prpravnom konan.

Otvoren zsielka so zznamom o jej otvoren sa odovzd adrestovi, ak je znmy, inak sa vrti
odosielateovi. Ak je zsielka dleitou vecou pre TK alebo je obava, e by jej odovzdanm alebo
vrtenm mohlo djs k zmareniu alebo podstatnmu saeniu TK, pripoj sa zsielka k spisu alebo
sa ulo do schovy. Adrestovi sa oznmi obsah zsielky, ale len vtedy, ak by to neohrozilo TK.
Zsielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebn, sa ihne odovzd adrestovi alebo sa vrti
pote alebo organizcii, ktor ju vydala.

Zmena obsahu zsielok

elom je zistenie osb, ktor sa zastuj na nakladan so zsielkou obsahujcou:
a/ zakzan chemick ltky omamn, psychotropn ltky, jedy, prekurzory, jadrov alebo in
obdobn rdioaktvny materil, vysoko rizikov chemick ltky,
b/ falovan ceniny falovan alebo pozmenen peniaze, cenn papiere, falovan,
pozmenen alebo nedovolene vyroben kolkov znmky, potov ceniny, nlepky a potov
peiatky,
c/ streln alebo hromadne inn zbrane, strelivo, vbuniny,
d/ kultrne pamiatky,
e/ in veci, na nakladanie s ktormi je potrebn osobitn povolenie,
f/ veci uren na spchanie T alebo veci pochdzajcej z T.

Zmenu obsahu zsielky me nariadi:

a/ predseda sentu,
b/ prokurtor pred zaatm TS alebo v prpravnom konan (s jeho shlasom policajt).
Mu nariadi, aby bol obsah zadranej zsielky zamenen za in, a takto upraven zsielka bola
dan na aliu prepravu.

Zmenu vykon orgn poveren:

a/ ministrom vntra, ak ide o Policajn zbor,
b/ ministrom spravodlivosti SR, ak ide o ZVJS,
c/ ministrom financi SR, ak ide o coln orgny,
d/ ministrom obrany SR, ak ide o Vojensk polciu,
e/ ministrom dopravy, pt a telekomunikci SR, ak ide o eleznin polciu.

Po zmene sa d zsielka na aliu prepravu. Orgn, ktor vykonal zmenu zsielky, spe o
tomto kone zznam, zabezpe jeho zaloenie do spisu a zabezpe schovu zamenench vec
alebo materilov. So zamenenmi vecami sa naklad ako s odatmi vecami.

Kontrolovan dodvka
elom je sledovanie pohybu zsielky od odosielatea k adrestovi pri jej dovoze, vvoze alebo
prevoze a zistenie osb, ktor sa podieaj na nakladan s takouto zsielkou, ak je dvodn
podozrenie, e sa v nej nachdzaj bez prslunho povolenia:
a/ zakzan chemick ltky omamn, psychotropn ltky, jedy, prekurzory, jadrov alebo
in obdobn rdioaktvny materil, vysoko rizikov chemick ltky,
b/ falovan ceniny falovan alebo pozmenen peniaze, cenn papiere, falovan,
pozmenen alebo nedovolene vyroben kolkov znmky, potov ceniny, nlepky a potov
peiatky, elektronick platobn prostriedok alebo in platobn kartu, alebo predmet
spsobil plni tak funkciu,
c/ streln alebo hromadne inn zbrane, strelivo, vbuniny,
d/ kultrne pamiatky,
e/ in veci, na nakladanie s ktormi je potrebn osobitn povolenie,
f/ veci uren na spchanie T alebo veci pochdzajcej z T.

Prkaz na kontrolovan dodvku vydva:

110
 a/ predseda sentu,
b/ prokurtor pred zaatm TS alebo v prpravnom konan.

Bez prslunho prkazu me PZ zaa sledovanie zsielky, ak vec neznesie odklad a prkaz
nemono vopred zadovi. O tomto kone PZ bez mekania vyrozumie prokurtora. Ak prokurtor
do 48 hodn nevyd prkaz, sledovanie zsielky sa mus ukoni a zskan informcie nemono v
alom konan poui a musia sa predpsanm spsobom bez mekania znii.
Sledovanie dodvky vykonva PZ v sinnosti s orgnmi colnej sprvy, ktor sa musia o takom
postupe vopred vyrozumie. Sledovanie zsielky PZ ukon na psomn prkaz prokurtora a ak je
zrejm, e disponovanm zsielkou vznik vne nebezpeenstvo ohrozenia ivota alebo zdravia,
znanej kody na majetku, alebo ak hroz vne nebezpeenstvo, e takto zsielku nebude mon
alej sledova, aj bez psomnho prkazu.

Predstieran prevod
Predstieran prevod predstieranie kpy, predaja alebo inho spsobu prevodu predmetu
plnenia, na ktorho dranie sa vyaduje osobitn povolenie, ktorho dranie je zakzan, ktor
pochdza z T, alebo ktor je uren na spchanie T.
Predstieran prevod mono vykona v TK za splnenia tchto podmienok:
a/ pre myseln T, na ktor zkon ustanovuje TOS s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyujcou 3 roky, T korupcie alebo pre in myseln T, o ktorom na konanie zavzuje
medzinrodn zmluva,
b/ ak mono dvodne predpoklada, e nm bud zisten skutonosti vznamn pre TK.

Prkaz na predstieran prevod me by vydan len na zklade psomnej iadosti policajta alebo
prslunho orgnu. iados mus by odvodnen podozrenm z konkrtnej trestnej innosti a tie
dajmi o osobch a veciach, ktorch sa predstieran prevod tka, ak s tieto daje znme.

Prkaz na predstieran prevod vydva:

a/ predseda sentu,
b/ prokurtor pred zaatm TS alebo v prpravnom konan.

Prkaz sa vydva psomne. Bez prkazu sa me predstieran prevod uskutoni len vtedy, ak vec
neznesie odklad a psomn prkaz nemono zska vopred; prslun orgn je vak povinn o prkaz
bez mekania poiada. Ak nebude prkaz do 48 hodn vydan, prslun orgn je povinn
predstieran prevod skoni. Ak sa pri tomto kone zskala informcia, nemono ju poui a mus sa
predpsanm spsobom bez mekania znii.

Predstieran prevod vykon orgn poveren:

a/ ministrom vntra, ak ide o Policajn zbor,
b/ ministrom spravodlivosti SR, ak ide o ZVJS,
c/ ministrom financi SR, ak ide o coln orgny,
d/ ministrom obrany SR, ak ide o Vojensk polciu,
e/ ministrom dopravy, pt a telekomunikci SR, ak ide o eleznin polciu.

111
61. Zabezpeovanie informci dleitch pre trestn konanie

Odhaovanie a vyetrovanie niektorch trestnch inov, najm tch, pre ktor je charakteristick
vysok organizovanos pchateov a pouvanie konpiratvnych metd prce, je vemi zloit a
zdhav, v niektorch prpadoch aj nemon, bez pouitia niektorch pecifickch prostriedkov,
ktormi sa zabezpeuj informcie dleit pre trestn konanie. Uveden intitty s upraven v
piatej hlave prvej asti Trestnho poriadku. S to sledovanie osb a vec, vyhotovovanie
obrazovch, zvukovch alebo obrazovo-zvukovch zznamov, odpovanie a zznam
telekomunikanej prevdzky, agent a porovnvanie dajov v informanch systmoch. Jednotliv
prostriedky s Trestnm poriadkom podrobne upraven, najm vymedzenm trestnch inov, pri
ktorch ich mono poui, za akch podmienok vrtane osobitnho reimu schvaovania, dky
pouvania a kontroly.
Tieto prostriedky, s vnimkou porovnvania dajov v informanch systmoch, maj charakter
informano-technickch prostriedkov alebo prostriedkov operatvno-ptracej innosti. Informano-
technickmi prostriedkami sa rozumej elektrotechnick, rdiotechnick, fototechnick, optick,
mechanick, chemick a in technick prostriedky a zariadenia alebo ich sbory pouit utajova-
nm spsobom pri odpovan a zzname telekomunikanej prevdzky, vyhotovovan obrazovch,
zvukovch alebo obrazovo-zvu-kovch zznamov, ak sa ich pouitm zasahuje do zkladnch ud-
skch prv a slobd ( 10 ods. 20). Medzi prostriedky operatvno-ptracej innosti z uvedench
intittov mono zaradi sledovanie osb a vec a agenta ( 10 ods. 21).
Pouitie informano-technickch prostriedkov alebo prostriedkov operatvno-ptracej innosti je
spravidla spojen aj zo zsahom do zkladnch prv a slobd. Preto sa mus vykonva tak, aby sa
nadmerne neobmedzili prva, ktor priznva stava a medzinrodn dohovory o udskch prvach
a zkladnch slobodch, ktor Slovensk republika ratifikovala.

Sledovanie osb a vec

elom je zskavanie poznatkov o pohybe a innosti osb alebo o pohybe vec, ktor s dleit pre
TK. Vykonva sa utajovanm spsobom, technickmi alebo inmi prostriedkami.

Podmienky na vykonanie sledovania:

a/ TK o myselnom T,
b/ mono dvodne predpoklada, e nm bud zisten skutonosti vznamn pre TK,
c/ vkon sledovania nebude spojen so vstupom do obydlia,
d/ subsidiarita v prpade, ak sledovanie treba vykona v inch priestoroch alebo na
pozemkoch, ktor nie s verejne prstupn, alebo s vyuitm informano-technickch
prostriedkov. Takto sledovanie mono vykona iba vtedy, ak skutonosti vznamn
pre TK nemono zska pri vykonvan sledovania inm spsobom.

Prkaz na sledovanie vydva:

a/ prokurtor pred zaatm TS alebo v prpravnom konan,
b/ prslun sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora pred zaatm
TS alebo v prpravnom konan, ak sa m sledovanie vykona v inch priestoroch alebo na
pozemkoch, ktor nie s verejne prstupn, alebo s vyuitm informano-technickch
prostriedkov,
c/ sudca pre prpravn konanie sdu, v obvode ktorho sa m vykona
sledovanie, ak vec neznesie odklad,
d/ predseda sentu v konan pred sdom na psomn iados prokurtora.

TP vo vnimonch prpadoch umouje zaa sledovanie osb a vec aj bez prkazu:

ak vec neznesie odklad a psomn prkaz nemono zska vopred a
ak nejde o sledovanie na inch priestoroch alebo na pozemkoch, ktor nie s verejne
prstupn, alebo s vyuitm informano-technickch prostriedkov.

Policajt alebo prslun tvar PZ je vak povinn bez mekania dodatone poiada o vydanie
prkazu. Ak prkaz nebude vydan do 24 hodn, sledovanie sa mus skoni a takto zskan
informcie nemono poui a musia sa predpsanm spsobom bez mekania znii.
Prkaz na sledovanie sa me vyda len na zklade psomnej iadosti policajta alebo
prslunho orgnu PZ a v konan pred sdom na psomn iados prokurtora. iados sa mus

112
odvodni podozrenm z konkrtnej trestnej innosti a tie dajmi o osobch a veciach, ktor maj
by sledovan, ak s tieto daje znme.
Prkaz obsahuje veobecn nleitosti a daje o osobe alebo veci, ktor sa m sledova. V
prkaze sa mus uri as, v ktorom sa bude sledovanie vykonva, a to najviac 6 mesiacov. Ten,
kto vydal prkaz na sledovanie, me dobu sledovania psomne predli najviac o alch 6
mesiacov, a to aj opakovane. Ak sledovanie trv dlhie ako 12 mesiacov, prkaz na sledovanie
pred zaatm TS a v prpravnom konan vydva sudca pre prpravn konanie.
Sledovanie vykonva prslun orgn PZ. Ak sa pri sledovan zist, e obvinen komunikuje so
svojm obhajcom, takto zskan informcie nemono poui na ely TK a musia sa predpsanm
spsobom bez mekania znii; to neplat, ak ide o informcie, ktor sa vzahuj na vec, v ktorej
advokt nezastupuje obvinenho ako obhajca.
Ak pri sledovan neboli zisten skutonosti dleit pre TK, vyhotoven zznam sa mus
predpsanm spsobom bez mekania znii (vyhotov sa o tom psomn zpisnica). Zznam alebo
in vsledok pouitia informano-technickho prostriedku sa pred znienm nesmie skoprova ani
prepsa do psomnej alebo akejkovek inej podoby.

Vyhotovovanie obrazovch, zvukovch alebo obrazovo-zvukovch zznamov ( 114)

Tento informano-technick prostriedok mono vyui na vyetrovanie T, ktor s charakteristick
vysokou organizovanosou pchateov a pouvanm konpiratvnych metd prce.

Prkaz na vyhotovenie obrazovch, zvukovch alebo obrazovozvukovch zznamov vydva

psomne:
a/ predseda sentu v konan pred sdom,
b/ sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora pred zaatm TS alebo v prpravnom
konan. Vyhotovovanie zznamov spojench so vstupom do obydlia je prpustn len v konan
o zloine, korupcii, T zneuvania prvomoci verejnho initea, legalizcie prjmu z T alebo na
konanie ktorch zavzuje medzinrodn zmluva a to len s predchdzajcim shlasom predsedu
sentu, pred zaatm TS a v prpravnom konan sudcu pre prpravn konanie,
c/ prokurtor me vyda prkaz na vyhotovovanie obrazovch, zvukovch alebo
obrazovozvukovch zznamov pred zaatm TS a v prpravnom konan len v prpade, ak:
vec neznesie odklad,
ich vyhotovenie nie je spojen so vstupom do obydlia a
psomn prkaz sudcu pre prpravn konanie nemono zska vopred.

Takto prkaz mus najneskr do 24 hodn od jeho vydania potvrdi sudca pre prpravn konanie,
inak strca platnos a takto zskan informcie nemono na ely TK poui a musia sa
predpsanm spsobom bez mekania znii.
Nvrh mus by odvodnen podozrenm z konkrtnej T a dajmi o osobch a veciach. V prkaze
mus by ustanoven as, v ktorom bude vykonvanie zznamov vykonvan, najviac vak 6
mesiacov. as ich trvania me by psomne vydavateom prkazu preden vdy najviac o 2
mesiace, a to aj opakovane.
Vyhotovovanie zznamov vykonva prslun tvar PZ. Informcie zskan zznamom
komunikcie medzi obvinenm a obhajcom nie je mon poui. Pri pouit zznamu ako dkazu, je
potrebn spracova psomn zznam predpsanm spsobom.

Odpovanie a zznam telekomunikanej prevdzky

Odpovanie a zznam telekomunikanej prevdzky (115, 116) je trestnoprocesn intitt
umoujci zaznamenva telefnne hovory a in skutonosti oznamovan prostrednctvom
telekomunikanej prevdzky, ak s tieto vznamn svojim obsahom pre TK.

Odpovanm sa rozumie utajen a elov vnmanie komunikcie medzi astnkmi

telekomunikanej prevdzky, ktor je sprostredkovan tretej osobe.
Zznamom rozumieme proces zaznamenvania komunikcie na prslun nosi, ktor umouje
archivciu a reprodukciu zaznamenanej komunikcie v budcnosti, ako aj toho, o takto nosi
obsahuje. Pre prpustnos vyuitia zznamu ako dkazu je rozhodujce, i pri takomto odpovan
boli splnen zkonn podmienky, a i k povoleniu odpovania a k vyhotoveniu zznamu dolo.

Prkaz na odpovanie a zznam telekomunikanej prevdzky vydva:

a/ predseda sentu v konan pred sdom,
b/ sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora pred zaatm TS alebo v prpravnom
konan.
Prkaz na odpovanie a zznam telekomunikanej prevdzky je obmedzen na TK o zloine,
korupcii, na T zneuvania prvomoci verejnho initea, T legalizcie prjmu z T, myseln T

113
poda medzinrodnej zmluvy, a na in myseln T len so shlasom uvatea odpovanho alebo
zaznamenvanho telekomunikanho zariadenia.

Prkaz na odpovanie mus spa tieto nleitosti:

mus sa vyda psomne, mus by odvodnen na kad astncku stanicu, mus sa uri
osoba, ktorej sa odpovanie tka a as odpovania a zznamu,
as odpovania a zznamu nesmie by dlh ako 6 mesiacov. Tento as me
v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora predi vdy
o alie 2 mesiace, a to aj opakovane,
odpovanie a zznam hovorov medzi obvinenm a jeho obhajcom je neprpustn,
ak m by zznam pouit ako dkaz, treba k nemu pripoji doslovn prepis zznamu, ktor
vytvor prslunk PZ,
ak sa pri odpovan a zzname hovorov nezistili skutonosti vznamn pre TK, OTK alebo
prslun tvar PZ mus zskan zznamy predpsanm spsobom bezodkladne znii.
Agent
Agentom je:
a/ prslunk PZ alebo prslunk polcie inho ttu, ktor na zklade prkazu prokurtora alebo
sdu prispieva k odhaovaniu, zisovaniu a usvedovaniu pchateov zloinu, T korupcie,
T zneuvania prvomoci verejnho initea a T legalizcie prjmu z trestnej innosti,
b/ in osoba ako prslunk PZ ustanoven prokurtorom na nvrh policajta alebo prslunka PZ
poverenho ministrom vntra pri odhaovan, zisovan a usvedovan pchateov T,
korupcie.

Prkaz na pouitie agenta me by vydan po splnen nasledovnch podmienok:

agent sa m poui na odhaovanie, zisovanie a usvedovanie pchateov zloinov, T
korupcie, T zneuvania prvomoci verejnho initea alebo T legalizcie prjmu z trestnej
innosti,
odhaovanie, zisovanie a usvedovanie pchateov uvedench T by bolo inm spsobom
podstatne saen (subsidiarita) a zskan poznatky odvoduj podozrenie, e bol
spchan T, alebo m by spchan T.

Konanie agenta:
mus by v slade s elom TP,
mus by mern protiprvnosti konania, na odhaovan, zisovan alebo usvedovan
ktorho sa zastuje,
s vnimkou tzv. agenta provokatra, nesmie by iniciatvnym navdzanm na trestn
innos.

Osobitnm prpadom je pouitie tzv. agenta provokatra ( 117 ods. 2). Agent me iniciatvne
navdza na spchanie T (policajn provokcia) za splnenia nasledovnch podmienok:
podozrenie z korupcie,
podozrivm je verejn inite alebo zahranin verejn inite,
zisten skutonosti nasveduj, e pchate by spchal tak T aj vtedy, ak by prkaz na
pouitie agenta nebol vydan.

Neoddelitenou zlokou provokcie je dokumentovanie jej priebehu spravidla prostriedkami

operatvnej techniky na zskanie "dkazu" ako podkladu pre nsledn TS vyprovokovanej osoby. V
prvnej prave a judikatre eurpskych krajn a judikatre Eurpskeho sdu pre udsk prva je
intitt agenta provokatra v zsade odmietan.

Prkaz na pouitie agenta vydva:

a/ sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora pred zaatm TS alebo v prpravnom
konan,
b/ prokurtor pred zaatm TS alebo v prpravnom konan predbene aj stne (okrem prkazu
na pouitie tzv. agenta provokatra), ak vec neznesie odklad a pouitie agenta nie je
spojen so vstupom do obydlia inho; tak prkaz vak v psomnej podobe mus najneskr
do 72 hodn od vydania prkazu potvrdi sudca pre prpravn konanie, inak strca platnos,
c/ predseda sentu v konan pred sdom.

Prkaz na pouitie agenta mus by psomn a mus by v nm uren as, poas ktorho bude
agent pouit. as pouitia agenta nesmie trva dlhie ako 6 mesiacov. Tento as me predseda

114
sentu a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora predli vdy o
alie 2 mesiace, a to aj opakovane.
Agent kon pod doasnou alebo trvalou legendou, alebo bez legendy. Legenda je shrn krycch
dajov o osobe agenta, najm o jeho totonosti, rodinnom stave, vzdelan a zamestnan. Agent
me pri pouit svojej legendy so shlasom oprvnenej osoby vstpi do obydlia. Tak shlas sa
vak nesmie zska na zklade predstieranho prva vstupu.
Prav totonos agenta vystupujceho pod legendou mus by utajen aj po skonen jeho
pouitia. Prokurtorovi alebo sudcovi pre prpravn konanie, ktor s prslun rozhodova o vydan
prkazu na pouitie agenta, ako aj predsedovi sentu v konan pred sdom sa na ich iados mus
oznmi prav totonos agenta. Pri pouit agenta mono poui informano-technick prostriedky.
Na pouitie informano-technickch prostriedkov nie je potrebn al prkaz.
Agent me plni svoje lohy aj na zem inho ttu. O jeho vyslan do zahraniia po
predchdzajcom shlase prslunch orgnov ttu, na zem ktorho m psobi, a na zklade
prkazu sudcu pre prpravn konanie alebo predsedu sentu rozhoduje prezident PZ, ak
medzinrodn zmluva neustanovuje in postup. Rovnako sa postupuje, ak m na zem SR psobi
ako agent prslunk inho ttu.

Porovnvanie dajov v informanch systmoch

V trestnom konan pre myseln trestn in, na ktor zkon ustanovuje trest odatia slobody s
hornou hranicou trestnej sadzby prevyujcou tri roky, korupciu alebo pre in myseln trestn in,
o ktorom na konanie zavzuje medzinrodn zmluva, mono vykona porovnvanie dajov v
informanch systmoch, ktor obsahuj charakteristick, prpadne vyluujce znaky tkajce sa
osb alebo vec dleitch pre trestn konanie, s dajmi v inch informanch systmoch, ak je to
nevyhnutn pre objasnenie trestnho inu.
Prkaz na porovnvanie dajov v informanch systmoch vydva psomne predseda sentu,
pred zaatm trestnho sthania alebo v prpravnom konan prokurtor. Prkaz mus obsahova
oznaenie prevdzkovatea informanho systmu, ktor je povinn poskytn daje, a
vymedzenie dajov a skobnch znakov potrebnch na porovnanie.
Ak boli daje poskytnut na nosioch informci, musia sa tieto po ukonen porovnvania bez
mekania vrti. daje, ktor sa prenali na in nosie dajov, mus bez mekania vymaza orgn
inn v trestnom konan, sd alebo prslunk Policajnho zboru, ktor porovnvanie vykonal, ak u
pre trestn konanie nie s potrebn. Ak sa m zznam z porovnvania dajov poui ako dkaz,
postupuje sa primerane poda 115 ods. 6. V inej trestnej veci, ako je t, v ktorej sa vykonalo
porovnanie dajov, mono zznam ako dkaz poui len vtedy, ak sa sasne aj v tejto veci vedie
trestn konanie pre trestn in uveden na zaiatku. Ak sa pri porovnvan dajov nezistili
skutonosti vznamn pre trestn konanie, orgn inn v trestnom konan, sd alebo prslunk
Policajnho zboru, ktor vykonval porovnvanie, mus zskan zznamy predpsanm spsobom
bez mekania znii.

115
62. Postup pred zaatm trestnho sthania. Prpravn konanie el, vznam,
priebeh a rozhodnutia

Postup pred zaatm TS

Postup pred zaatm TS sek TK, ktor zana podanm oznmenia o skutonostiach
nasvedujcich tomu, e bol spchan T (trestn oznmenie TO) a kon zaatm TS alebo
rozhodnutm poda 197 TP. TO mu poda FO alebo PO, podva sa prokurtorovi alebo
policajtovi. Mono ho urobi psomne, stne do zpisnice, telegraficky, telefaxom, alekopisom. Ak
sa podva stne, prokurtor alebo policajt oznamovatea vypouje o:
okolnostiach, za ktorch bol in spchan,
osobnch pomeroch toho, na koho sa oznmenie podva,
dkazoch,
vke kody spsobenej oznmenm inom,
tom, i oznamovate iada, aby sd rozhodol v TK o jeho nroku na nhradu kody (aj je
oznamovate sasne pokodenm alebo jeho splnomocnencom).

Prokurtor a policajt v tomto tdiu TK svoju innos zameriavaj na prijmanie podnetov o

spchanch T, na vykonvanie konov, ktor slia k preverovaniu podnetov, na zisovanie
okolnost pre ich rozhodnutia alebo opatrenia pred zaatm TS a najm na zistenie zkonnch
podmienok pre zaatie TS.
Prokurtor a policajt bez mekania upovedomia rad pecilnej prokuratry o podanom TO, ak sa
tka psobnosti pecializovanho trestnho sdu.

Ak prslun prokurtor alebo policajt po prijat TO zist, e je potrebn ho doplni, vypouje

oznamovatea alebo si vyiada psomn podklady od oznamovatea alebo od inej osoby alebo
orgnu a to tak, aby mohol rozhodn poda 197 (odovzd, odlo, odmietne vec) alebo 199 (o
zaat TS) v lehote do 30 dn od prijatia TO.

Prokurtor alebo policajt me vypou osobu, ktor na zklade TO alebo inho podnetu je
potrebn vypou k okolnostiam nasvedujcim, e mala spcha T. Tto osoba:
a/ m prvo odoprie vpove ak by vpoveou spsobila nebezpeenstvo TS sebe, alebo
svojmu prbuznmu v priamom rade, svojmu srodencovi, osvojiteovi, osvojencovi,
manelovi alebo druhovi, alebo inm osobm v rodinnom alebo obdobnom pomere, kt. ujmu
by prvom pociovala ako vlastn,
b/ nesmie by vypovan v prpadoch ustanovench v 129 zkaz vsluchu svedka
(utajovan skutonos, povinnos mlanlivosti).

116
 Tto osobu treba poui o nsledkoch krivho obvinenia. Vypovan osoba m prvo na prvnu
pomoc advokta. Na predvolanie a predvedenie tejto osoby alebo oznamovatea sa primerane
pouij ustanovenia o predvolan, predveden svedka.

Pokoden T, ktor bol spchan v inom lenskom tte E ako v tom, kde m bydlisko, je
oprvnen poda TO prslunmu orgnu ttu, kde m bydlisko, ak to nemohol urobi alebo
nechcel urobi v tte, v ktorom bol T spchan. Prokurtor alebo prostrednctvom prokurtora
policajt, ktormu bolo takto TO doruen a nie je prslun vo veci kona, bez mekania postpi TO
prslunmu orgnu toho lenskho ttu E, na ktorho zem bol T spchan.

Ak nie je dvod na zaatie TS alebo na vsluch oznamovatea i osoby, ktor je potrebn vypou,
prokurtor alebo policajt uznesenm vec:
a/ odovzd prslunmu orgnu na prejednanie priestupku alebo inho sprvneho deliktu,
b/ odovzd inmu orgnu na disciplinrne konanie,
c/ odlo ak je TS neprpustn alebo ak zanikla trestnos inu, alebo
d/ odmietne ak z obsahu oznmenia je zrejm, e konanie, ktorho sa oznmenie tka, sa
neme posudzova ako T, priestupok alebo in sprvny delikt.

Prokurtor alebo policajt pred zaatm TS uznesenm me odloi vec, ak je TS neeln

vzhadom na to, e:
a/ je trest, ku ktormu me TS vies, celkom bez vznamu popri treste, ktor bol obvinenmu
pre in in u prvoplatne uloen, alebo
b/ o skutku obv. bolo u prv. rozhodnut disciplinrne alebo krne inm orgnom,
cudzozemskm sdom alebo orgnom prsl. na konanie o priestupku alebo inom sprvnom
delikte a toto rozhodnutie mono povaova za dostaujce.
Uznesenie obsahuje:
a/ oznaenie orgnu, o ktorho c/ vrok uznesenia s uvedenm
rozhodnutie ide, zkonnch ustanoven, ktor boli
b/ de a miesto rozhodnutia, pouit,
d/ odvodnenie,
e/ pouenie o opravnom prostriedku.
Takto uznesenie sa doru oznamovateovi a pokodenmu, ktor mu proti nemu poda sanos
(nem odkladn inok). Policajt doru tak uznesenie prokurtorovi najneskr do 48 hodn.

Prokurtor po prijat TO me vec vybavi sm (odloi, odovzda, odmietnu) alebo ho me

odovzda na vybavenie policajtovi. O tom bez mekania psomne upovedom oznamovatea a
pokodenho.

Prokurtor preskma postup policajta po podan TO, ak ho o to poiada oznamovate alebo

pokoden (najneskr do 30 dn od doruenia iadosti). Preskmanie postupu policajta sa spravidla
tka zkonnosti a rchlosti jeho postupu. Vsledok preskmania im oznmi bez mekania.

Zaatie TS vznesenie obvinenia, doasn odloenie vznesenia obvinenia

Zaatie trestnho sthania (TS vo veci)

Podnetom na zaatie TS je spravidla trestn oznmenie, prp. vsledky vlastnej innosti PZ.
Podmienkou zaatia TS je, e:
zisten skutonosti nasveduj, e bol spchan T,
nie je dvod na odovzdanie, odloenie alebo odmietnutie veci.

Policajt zane TS bez mekania (najneskr vak do 30 dn od prijatia trestnho oznmenia, ak ho

treba doplni):
a/ vydanm uznesenia,
b/ vykonanm zaisovacieho, neopakovatenho alebo neodkladnho konu (zadranie
podozrivej osoby, vykonanie domovej prehliadky, osobnej prehliadky) ak hroz
nebezpeenstvo z omekania. Po ich vykonan vyhotov ihne uznesenie o zaat TS, v
ktorom uvedie, ktorm z tchto konov u bolo zaat TS (m povahu deklaratrneho aktu).
O zaat TS policajt upovedom oznamovatea a pokodenho. Policajt doru tak uznesenie
prokurtorovi najneskr do 48 hodn.

Uznesenie o zaat TS mus obsahova:

a/ oznaenie orgnu, o ktorho rozhodnutie ide,
b/ dtum a miesto rozhodnutia,

117
 c/ opis skutku s uvedenm miesta, asu, prp. inch okolnost, za akch k nemu dolo,
d/ o ak T v tomto skutku ide, a to jeho zkonnm pomenovanm a uvedenm prslunho
ustanovenia TZ,
e/ pouenie o neprpustnosti opravnho prostriedku,
f/ uznesenie neobsahuje odvodnenie.

Policajt postupuje primerane, ak sa o skutonostiach odvodujcich zaatie TS dozvie inak ako

z trestnho oznmenia. TS je oprvnen zaa aj prokurtor (v rovnakom rozsahu ako policajt). TS
me policajt zaa 1 uznesenm o viacerch skutkoch (kad skutok mus by oznaen tak, aby
nedolo k ich zmene).

TS sa zane vykonanm zaisovacieho, neodkladnho alebo neopakovatenho konu aj vtedy, ak

ho vykonal miestne neprslun policajt, ak nebolo mon dosiahnu, aby ho vykonal prslun
policajt, a najneskr do 3 dn od jeho vykonania odovzd vec prslunmu policajtovi spolu s
uznesenm o zaat TS. Policajt je oprvnen po zaat TS vykonva vetky kony poda TP.

Rozsah vyetrovania
Vyetrovanie sek PK, ktor je oprvnen vykona vyetrovate PZ. Vyetrovanie sa vykonva:
1/ o zloinoch,
2/ o preinoch, ak:
a/ je obvinen vo vzbe, vo vkone TOS alebo na pozorovan v zdravotnckom stave, alebo
b/ to nariadi prokurtor (uznesenm, je prpustn sanos)).
Ak je potrebn vykona vyetrovanie aspo o jednom z T, vykon sa vyetrovanie o vetkch T
toho istho obvinenho aj proti vetkm obvinenm, ktorch T svisia. Vyetrovanie vykonva
vyetrovate PZ.

Spolon postup vo vyetrovan a v skrtenom vyetrovan

lohou vyetrovania a SV je zhromadi v potrebnom rozsahu dkazy a vykona alie kony
v zujme spenho splnenia loh PK.
Policajt vykonva vyetrovanie alebo SV spravidla osobne tak, aby o najrchlejie zadovil
podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posdenie prpadu a zistenie pchatea T.
kony, ktormi sa zaalo TS alebo ktor boli vykonan po zaat TS miestne neprslunm
policajtom, nie je potrebn opakova, ak boli vykonan poda TP.
Okrem prpadu, na ktor je potrebn rozhodnutie alebo shlas sudcu pre PK (ustanovenie
obhajcu, otvorenie zsielok, vyetrenie duevnho stavu obvinenho alebo svedka) alebo
prokurtora (zadranie podozrivej osoby, odatie veci, vykonanie osobnej prehliadky, zadranie
zsielok, kontrolovan dodvku, predstieran prevod, doasn odloenie vznesenia obvinenia)
vykonva policajt vetky kony samostatne a je povinn ich vykona v slade so zkonom a vas.
Policajt zadovauje dkazy bez ohadu na to, i svedia v prospech alebo v neprospech
obvinenho. Obvinen nesmie by nijakm spsobom k vsluchu a k priznaniu nezkonne nten.
Odopretie vpovede sa nesmie poui ako dkaz proti obvinenmu.

Rozsah skrtenho vyetrovania

Skrten vyetrovanie sek PK, ktor je oprvnen vykona policajt uveden v 10 ods. 8
psm. a) a g). SV sa vykonva o preinoch, ak nejde o konanie, kde sa vykonva vyetrovanie.
SV o preinoch, pre ktor zkon ustanovuje TOS, ktorho horn hranica neprevyuje 3 roky,
vykonva poveren prslunk PZ, VP, ZVJS, P, poveren coln orgny, velite nmornej lode. O
ostatnch vykonva SV vyetrovate PZ.

Postup pri skrtenom vyetrovan

Pri SV postupuje policajt poda ustanoven TP o vyetrovan s tmito odchlkami:
a/ vsluch svedka vykon, ak ide o neopakovaten, neodkladn kon alebo ak ide o svedka,
ktor bol osobne prtomn pri pchan T; v ostatnch prpadoch vyiada iba vysvetlenie, o
ktorom spe zznam,
b/ vyhad a zabezpe dkazy, aby mohli by vykonan v alom konan, o om urob zznam,
c/ SV treba skoni spravidla do 2 mesiacov od vznesenia obvinenia (poriadkov lehota).

Ak sa SV neskon do 2 mesiacov od vznesenia obvinenia, policajt prokurtorovi psomne oznmi,

preo nebolo mon SV skoni a ak kony je potrebn ete vykona. Prokurtor me policajtovi
pokynom zmeni rozsah konov, ktor maj by ete vykonan, alebo vo veci nariadi vyetrovanie.

Superrchle konanie ak bola prokurtorovi odovzdan spolu so spisom osoba, ktor bola
zadran ako podozriv pri pchan preinu, na ktor zkon ustanovuje TOS, ktorho horn hranica

118
neprevyuje 5 rokov, alebo bezprostredne po om a prokurtor ju neprepust na slobodu, odovzd
ju najneskr do 48 hodn od zadrania sdu, ktormu tie pod obalobu spolu so spisom. Ak
prokurtor:
a/ zist dvody vzby, sasne navrhne, aby bol obvinen vzat do vzby,
b/ prepust psomnm a odvodnenm prkazom takhoto obvinenho na slobodu, me vrti
spis policajtovi s pokynom na doplnenie SV. Ak doplnenie SV nie je potrebn, prokurtor
pod obalobu, pokia nerozhodne inak.

Skonenie vyetrovania a skrtenho vyetrovania

Ak policajt povauje vyetrovanie alebo SV za skonen a jeho vsledky za postaujce na
podanie nvrhu na obalobu alebo na in rozhodnutie, umon obvinenmu, obhajcovi,
pokodenmu, jeho splnomocnencovi alebo opatrovnkovi v primeranej lehote pretudova spisy
a poda nvrhy na doplnenie vyetrovania alebo SV; tchto prv sa mu tieto osoby
vslovne vzda, o om musia by pouen. Obvinenho a obhajcu upozorn policajt na tieto prva
najmenej 3 dni vopred. Tto lehotu mono s ich shlasom skrti. Nvrh na doplnenie vyetrovania
alebo SV me policajt odmietnu, ak ho nepovauje za potrebn. O konoch, vyuit alebo
odmietnut prv vykon policajt zznam do spisu.

Po skonen vyetrovania alebo SV policajt predlo spis prokurtorovi s nvrhom na podanie

obaloby alebo na in rozhodnutie, ak nepostpi vec inmu orgnu alebo nezastav TS. Nvrh na
podanie obaloby mus obsahova:
a/ zoznam vykonanch a navrhovanch dkazov,
b/ odvodnenie, preo nevyhovel nvrhom na vykonanie alch dkazov alebo odmietol
predloen dkazy.
So spisom predlo aj oslovan vecn dkazy a ich zoznam, ak to ich povaha umouje.

Vyetrovanie obzvl zvanch zloinov je potrebn skoni do 6 mesiacov od vznesenia

obvinenia, v ostatnch prpadoch do 4 mesiacov.
Ak nie je vyetrovanie skonen v tchto lehotch, policajt prokurtorovi psomne oznmi, preo
nebolo mon vyetrovanie skoni v ustanovench lehotch, ak kony treba ete vykona a ak
as bude ete vyetrovanie pokraova. Prokurtor me policajtovi pokynom zmeni rozsah
konov, ktor maj by ete vykonan. Me tie uri in lehotu, ak m vyetrovanie ete trva.
Tieto ustanovenia sa nevzahuj na skrten vyetrovanie.

Doasn odloenie vznesenia obvinenia

Policajt me s predchdzajcim shlasom prokurtora na nevyhnutn dobu doasne odloi
vznesenie obvinenia, ak:
a/ vznesenie obvinenia by podstatne sailo objasnenie korupcie, T zaloenia, zosnovania a
podporovania zloineckej alebo teroristickej skupiny alebo zloinu spchanho organizovanou,
zloineckou alebo teroristickou skupinou alebo zistenie pchatea tohto T,
b/ tzv. spolupracujca osoba, ktor je sama pchateom T, sa vznamnou mierou podiea na
objasnen niektorho z tchto T alebo na zisten pchatea.
c/ tzv. spolupracujca osoba nie je organiztorom, nvodcom alebo objednvateom T, na ktorho
objasnen sa podiea.
O doasnom odloen vznesenia obvinenia policajt vyhotov zznam, ktorho rovnopis do 48 hodn
zale prokurtorovi. V alom priebehu TS m spolupracujca osoba postavenie svedka, ktor
prispieva k odhaleniu uvedench T, prp. k usvedeniu ich pchateov.

Ak pomin dvody na doasn odloenie vznesenia obvinenia, policajt na pokyn prokurtora

bez mekania vznesie obvinenie. Po vznesen obvinenia m spolupracujca osoba postavenie
obvinenho (mono zastavi TS, podmienene zastavi TS spolupracujceho obvinenho, prerui
TS alebo mimoriadne zni TOS).

Vznesenie obvinenia (TS uritej osoby)

Zkladn vznam vznesenia obvinenia spova v tom, e TS sa zana vies proti uritej
osobe za urit skutok, ktor je posden ako T. Tto osoba od vznesenia obvinenia nadobda
postavenie obvinenho a mono proti nej uplatova prostriedky, ktorch pouitie umouje TP
(vzba obvinenho, prkaz na zatknutie). Sasne od vznesenia obvinenia si obvinen me
uplatova prva, ktor mu garantuje TP.

Uznesenie o vznesen obvinenia je policajt povinn vyda bez mekania ihne po tom, o na
podklade trestnho oznmenia alebo zistench skutonost po zaat TS vyplynie dostatone
odvodnen zver, e T spchala urit osoba. Obvinenie nemono vznies osobm, ktor

119
pouvaj imunity a vsady poda zkona alebo poda MP. Uznesenie o vznesen obvinenia sa
tka konkrtnej osoby a je proti nemu prpustn sanos (podva sa do 3 dn od doruenia).

Uznesenie ihne oznmi obvinenmu a doru najneskr do 48 hodn prokurtorovi (ak je

obvinenm sudca, sdny exektor, notr, znalec, tlmonk alebo prekladate, aj ministrovi
spravodlivosti, a ak je obvinenm advokt, aj SAK); o tomto kone upovedom bez mekania
oznamovatea a pokodenho.

O zaat TS a vznesen obvinenia mono rozhodn 1 uznesenm (ak napr. je pchate zadran
na mieste inu), ktor policajt oznmi bez mekania obvinenmu a doru ho najneskr do 48 hodn
prokurtorovi (spolon uznesenie o zaat TS a o vznesen obvinenia). O tomto kone
upovedom oznamovatea a pokodenho.

Uznesenie o vznesen obvinenia proti viacerm osobm, ktor maj by sasne sthan v tej
istej veci, sa vyhotov spravidla spolone proti vetkm obvinenm. Ak sa zaalo TS o skutku,
ktorho sa dopustilo viac pchateov, a obvinenie sa vznesie uznesenm proti kadmu osobitne, v
takom prpade nie je potrebn optovne zana aj TS.

Uznesenie o vznesen obvinenia mus obsahova (okrem veobecnch nleitost v 176):

a/ oznaenie osoby, voi ktorej sa vzna obvinenie (meno, priezvisko, dtum narodenia,
bydlisko),
b/ opis skutku s uvedenm miesta, asu, prp. inch okolnost, za ktorch k nemu dolo tak, aby
skutok nemohol by zamenen s inm skutkom,
c/ zkonn pomenovanie T, o ktor v tomto skutku ide, a to aj s uvedenm prslunho
ustanovenia TZ,
d/ skutonosti, ktor odvoduj vznesenie obvinenia.

Ak v priebehu vyetrovania alebo SV vyjde najavo:

a/ skutonos, ktor dostatone odvoduje zver, e obvinen spchal al skutok, na ktor
sa uznesenie o vznesen obvinenia nevzahovalo, vznesie policajt obvinenie aj pre tento
al skutok. Ak pre tento skutok nebolo zaat TS, policajt vyd spolon uznesenie o zaat
TS a o vznesen obvinenia.
b/ skutonos, ktor dostatone odvoduje zver, e obvinen spchal pred oznmenm
uznesenia o vznesen obvinenia al iastkov tok pokraovacieho T, na ktor sa
uznesenie o vznesen obvinenia nevzahovalo, rozri uznesenm policajt obvinenie aj pre
tento al iastkov tok pokraovacieho T. Ak pre tento iastkov tok nebolo zaat TS,
nie je potrebn zana TS (vydanm uznesenia o zaat TS).
c/ e skutok, pre ktor bolo vznesen obvinenie, je inm T alebo aj alm T, ako bol v
uznesen o vznesen obvinenia prvne kvalifikovan, policajt obvinenho na tto okolnos
psomne upozorn. Rovnopis upozornenia alebo zpisnice doru do 48 hodn prokurtorovi.

Veobecn vklad
Prpravn konanie sek od zaatia TS do:
a/ podania obaloby,
b/ nvrhu na schvlenie dohody o uznan viny a prijat trestu alebo
c/ prvoplatnosti rozhodnutia OTK vo veci samej (postpenie veci, zastavenie TS,
podmienen zastavenie TS, podmienen zastavenie TS spolupracujceho obvinenho,
schvlenie zmieru a zastavenie TS, preruenie TS).

PK zvyajne nadvzuje na vsledky, ktor OTK zskal v rmci postupu pred zaatm TS. V tomto
tdiu musia by o najrchlejie a najplnejie objasnen vetky skutonosti potrebn pre
posdenie:
veci a osoby pchatea,
nroku pokodenho na nhradu kody,
priny, ktor viedli k spchaniu T.
Vsledkom PK je podanie obaloby alebo trval i doasn upustenie od alieho TS.

el a funkcie PK
el PK zhromadenie, preverenie a vykonanie dkazov v takom rozsahu, aby trestn vec mohla
by v PK rozhodnut OTK, alebo aby bola predloen na rozhodnutie sdu.

120
 PK m vo vzahu ku konaniu pred sdom predben charakter, pretoe aisko dokazovania
spravidla spova v konan pred sdom (iba sd je oprvnen rozhodn o vine a treste obvinenho
za T, o nrokoch pokodenho a o alch podstatnch okolnostiach trestnej veci).

Vznam PK PK ovplyvuje priebeh HP. Zkonn vykonanie dkazov v PK umouje ich pouitie v
konan pred sdom. V dsledku tejto skutonosti vsledky dokazovania v PK mu ma vplyv aj na
vsledok dokazovania v konan pred sdom. Dkazn materil z PK je sd povinn na HP prebra a
v rozhodnut sa s nm vysporiada.

Teria TP spravidla vymedzuje 4 funkcie PK:

1/ vyhadvacia spova v tom, e v PK sa odhauj latentn (skryt) T a latentn dkazy.
Touto funkciou sa PK podstatne odliuje od konania pred sdom, v ktorom spravidla k
odhaovaniu latentnch T a latentnch dkazov nedochdza.
2/ zabezpeovacia spova v zaisten dkazov, ktor by nebolo mon vykona v konan
pred sdom (znienie, znehodnotenie).
3/ verifikan (filtran) zabrauje tomu, aby boli pred sd postaven osoby, u ktorch
podozrenie z trestnej innosti nie je dostatone odvodnen.
4/ odklonn jej podstatou je monos vybavovania trestnch vec mimo konania pred sdom
(podmienenm zastavenm TS, zmierom, prp. konanm o dohode).
Fzy a priebeh PK
PK spravidla prebieha v 4 fzach:
1/ zaatie TS,
2/ vyetrovanie alebo skrten vyetrovanie,
3/ skonenie vyetrovania alebo skrtenho vyetrovania,
4/ rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutia v PK

Postpenie veci:
V prpravnom konan je iba prokurtor oprvnen postpi vec prslunmu orgnu poda 214
ods. 1, ak bolo vznesen obvinenie konkrtnej osobe. Ak sa vo veci postupovalo iba poda 199
(tzv. vo veci), prokurtor alebo policajt je oprvnen postpi vec poda 214 ods. 1.
Na postpenie veci treba objasni skutonos, i skutok nie je trestnm inom, a a nsledne
posdi, i skutok nie je priestupkom, inm sprvnym deliktom, alebo i by nemohol by prejednan
v disciplinrnom konan. Ak po vykonan vetkch dosiahnutench dkazov, as dkazov vinu
obvinenho z trestnho inu potvrdzuje, as dkazov ju vak vyvracia, prokurtor neme vec
postpi inmu orgnu, aleje povinn poda obalobu.
Postpenie veci inmu prslunmu orgnu je mon len vtedy, ak neuplynula lehota dvoch
rokov odo da spchania skutku, ktor bol posden ako priestupok. V prpade, ak uveden lehota
uplynula, prokurtor alebo policajt trestn sthanie zastav poda 215 ods. 1 psm. b).
Ak prokurtor alebo policajt postpi vec, v ktorej nebolo vznesen obvinenie, tto skutonos
nebrni v tom, aby sa v budcnosti pokraovalo v trestnom sthan pre tento skutok. Naprklad na
zklade podnetu prslunho orgnu prokurtor posdi konanie fyzickej osoby ako trestn in a
ulo policajtovi, aby vo veci znova konal. V prpade, ak prokurtor v prpravnom konan postpil
vec, v ktorej bolo vznesen obvinenie, a toto rozhodnutie nadobudlo prvoplatnos, v trestnom
sthan mono pokraova iba vtedy, ak sa uznesenie o postpen veci zruilo na zklade postupu
poda 363 a nasl.
Uznesenie o postpen veci obsahuje nleitosti upraven v 176 ods. 1. Navye vo vroku
uznesenia prokurtor alebo policajt presne uvedie opis skutku tak, ako vyplva z dkazov
uvedench vo vyetrovacom spise, aby tento skutok nemohol by zamenen s inm skutkom. V
odvodnen uznesenia o postpen veci prokurtor alebo policajt posdi vsledky vyetrovania
alebo skrtenho vyetrovania a uvedie skutkov a prvne dvody postpenia veci.
Uznesenie o postpen veci sa doruuje obvinenmu a pokodenmu a ak oznamovate nie je
pokodenm, aj oznamovateovi. Obvinen a pokoden s oprvnen proti tomuto uzneseniu
poda sanos, ktor m odkladn inok. Uznesenie o postpen veci vydan policajtom sa
najneskr do 48 hodn doruuje prokurtorovi.

Zastavenie trestnho sthania:

V prpravnom konan je iba prokurtor oprvnen zastavi trestn sthanie poda 215 ods. 1 a
3, ak bolo vznesen obvinenie konkrtnej osobe.
Ak vo veci sa postupovalo iba poda 199 (tzv. vo veci), prokur tor alebo policajt je oprvnen
zastavi trestn sthanie poda 215 ods. 1.
121
 V prpade zastavenia trestnho sthania treba nleit objasni skutonos, i skutok nie je
trestnm inom alebo i by nemohol by prejednan ako priestupok, in sprvny delikt alebo v
rmci disciplinrneho konania.
V prpade, ak po vykonan vetkch dosiahnutench dkazov, as dkazov vinu obvinenho z
trestnho inu potvrdzuje, as je vak vyvracia, prokurtor neme zastavi trestn sthanie, aleje
povinn poda obalobu. V prpade, ak nastane niektor z podmienok uvedench v 215, trestn
sthanie sa mus zastavi. Dvody zastavenia trestnho sthania s uveden taxatvne.

Prokurtor obligatrne zastav trestn sthanie:

- Ak je nepochybn, e sa nestal skutok, pre ktor sa vedie trestn sthanie. Na
zastavenie trestnho sthania v tomto prpade sa vyaduje, aby bolo celkom bez pochybnost
preukzan, e sa nestal skutok, ktor je predmetom trestnho sthania. Z tohto dvodu
podmienky na zastavenie trestnho sthania nie s splnen, ak s pochybnosti o alej existencii
skutku, ktor vyplvaj z rozporov vo vykonanch dkazov, ktor sa nepodarilo odstrni.
- Ak tento skutok nie je trestnm inom a nie je dvod na postpenie veci. Skutonos, e
skutok nie je trestnm inom sa mus nleite zisti. Pri posden skutonosti, i skutok je, alebo
nie je trestnm inom, treba vychdza z vymedzenia trestnho inu ( 8 a nasl. TZ). V prpade
preinov spchanch mladistvmi sa vychdza z ustanovenia 95 ods. 2 TZ. V prpade preinov
spchanch osobami podliehajcimi prvomoci vojenskch sdov sa vychdza z ustanovenia
416 ods. 1 TZ.
V prpade, ak skutok napa zkonn znaky priestupku a od jeho spchania uplynula doba dvoch
rokov, prokurtor alebo policajt zastav trestn sthanie poda tohto ustanovenia.
- Ak je nepochybn, e skutok nespchal obvinen. Zastavenie trestnho sthania v tomto
prpade vyjadruje zver, e sa stal skutok a e nm bol spchan trestn in, ale osoba, ktor bola
obvinen z trestnho inu, nie je jeho pchateom. V tomto prpade trestn sthanie me
zastavi iba prokurtor.
Po vydan uznesenia o zastaven trestnho sthania prokurtorom poda 215 ods. 1 psm. c)
policajt pokrauje v trestnom sthan, pretoe inky zastavenia trestnho sthania sa vzahuj
len na osobu obvinenho. V prpade, ale policajt nezist skutonosti, ktor by odvodovali
postup poda 206 ods. 1, trestn sthanie preru poda 228 ods. 1.
- Ak je trestn sthanie neprpustn poda 9. Po splnen niektorej z podmienok uvedench v
9 ods. 1 sa trestn sthanie mus zastavi ihne po tom, o sa zist, e je tu dan takto dvod
(pozri aj predchdzajci vklad tkajci sa neprpustnosti trestnho sthania).
- Ak obvinen nebol v ase inu pre nepretnos trestne zodpovedn. Jednou z podmienok
trestnej zodpovednosti fyzickej osoby je aj jej pretnos. Trestn zkon v ustanoven 23
upravuje pojem nepretnos, ktor je dan vtedy, ak pchate pre duevn poruchu v ase
spchania inu nemohol rozpozna, e jeho konanie je nebezpen pre spolonos, alebo ke
nemohol svoje konanie ovlda.
V prpade pochybnost o pretnosti pchatea treba uvi skmanie jeho duevnho stavu. K
vyetreniu duevnho stavu sa uznesenm priber dvaja znalci z odboru psychiatrie. Zastavi
trestn sthanie v tomto prpade je oprvnen iba prokurtor, ktor na podklade zveru znalcov
posdi, i s splnen podmienky na postup poda tohto ustanovenia.
- Ak sa schvli zmier medzi obvinenm a pokodenm. Vzhadom na charakter intittu
zmieru, sasou rozhodnutia o schvlen zmieruje aj zastavenie trestnho sthania.
- Ak zanikla trestnos inu. Dvodom zniku trestnosti trestnho inu sa rozumej okolnosti,
ktor nastali po
spchan trestnho inu. Procesnm nsledkom zniku trestnosti je, e pchatea nemono
trestne stha, a
ak bolo trestn sthanie zaat, mus by zastaven (pozri aj 13 ods. 3, 14 ods. 3, 21 ods. 2
a 84 a 87
TZ).

Zastavenie trestnho sthania poda 215 ods. 2 je fakultatv ne. Poda tohto ustanovenia
mono postupova vtedy, ak vec bola dostatone objasnen, a nemono rozhodn poda 215
ods. 1. Zastavi trestn sthanie v prpravnom konan je oprvnen iba prokurtor.

Prokurtor me zastavi trestn sthanie:

122
- Ak je trest, ku ktormu me trestn sthanie vies, celkom bez vznamu popri treste, ktor bol
obvinenmu u prvoplatne uloen pre in in. Pri splnen podmienok vyadovanch v tomto
ustanoven prokurtor posdi, i uloen trest bude dostaton v nadvznosti na ustanovenie
31 a nasl. TZ, najm i skr uloen trest zabezpe vchovu obvinenho tak, aby viedol riadny
ivot. Prokurtor pri svojom rozhodovan v tomto prpade vychdza nielen z porovnania trestnch
sadzieb za jednotliv trestn iny, ale aj z porovnania trestov, ktor by mali by uloen podl
kritri uvedench v 34 TZ. Poda tohto ustanovenia prokurtor me posudzova aj trestn
iny, ktor sa zbiehaj.
- Ak o skutku obvinenho bolo u prvoplatne rozhodnut disciplinrne alebo krne inm orgnom,
cudzozemskm sdom alebo orgnom prslunm na konanie o priestupku alebo inom sprvnom
delikte a toto rozhodnutie mono povaova za dostaujce. Pri zisovan splnenia znaku, e
rozhodnutie orgnov uvedench v tomto ustanoven mono povaova za dostaujce, sa
vychdza zo zvanosti inu, pomerov obvinenho, monost jeho npravy, ochrany spolonosti a
pod.

V prpade, ak dolo k zastaveniu trestnho sthania poda 215 ods. 2, v trestnom sthan sa
pokrauje, ak obvinen do troch dn od oznmenia uznesenia vyhlsi, e trv na prejednan veci. O
uvedenej skutonosti mus by obvinen pouen.

Zastavenie trestnho sthania spolupracujceho obvinenho poda 215 ods. 3 je tie

fakultatvne. Prokurtor v prpravnom konan me zastavi trestn sthanie pri sasnom splnen
tchto podmienok:
- vedie sa trestn sthame proti obvinenmu, ktor sa vraznou mierou podieal na objasnen
taxatvne uvedench trestnch inov alebo na usveden pchateov niektorho z tchto
trestnch inov,
- zujem spolonosti na objasnen takhoto trestnho inu prevyuje zujem na trestnom sthan
tohto obvinenho,
- obvinen nie je organiztorom, nvodcom alebo objednvateom trestnho inu, na ktorho
objasnen sa podieal.

Ak prokurtor alebo policajt zastav trestn sthanie poda 215 ods. 1 vo veci, v ktorej nebolo
vznesen obvinenie, tto skutonos v budcnosti nebrni pokraovaniu v trestnom sthan pre
tento skutok (napr. na zklade zistenia novch skutonost tkajcich sa tohto skutku). Ak
prokurtor zastavil trestn sthanie obvinenho a toto rozhodnutie nadobudlo prvoplatnos, v
trestnom sthan mono pokraova iba vtedy, ak sa uznesenie o zastaven trestnho sthania
zruilo na zklade postupu poda 363 a nasl. alebo 393 a nasl.

Uznesenie o zastaven trestnho sthania primerane obsahuje nleitosti upraven v 176

ods. 1. Navye vo vroku uznesenia prokurtor alebo policajt presne uvedie opis skutku vyplvajci
z dkazov uvedench vo vyetrovacom spise, a to tak, aby tento skutok nemohol by zamenen s
inm skutkom. V odvodnen uznesenia o zastaven trestnho sthania prokurtor alebo policajt
posdi vsledky vyetrovania alebo skrtenho vyetrovania a uvedie skutkov a prvne dvody
zastavenia trestnho sthania.

Uznesenie o zastaven trestnho sthania sa doruuje obvinenmu a pokodenmu. Tieto

osoby s oprvnen proti tomuto uzneseniu poda sanos, ktor m odkladn inok. Obvinen a
pokoden vak nie s oprvnen poda sanos proti uzneseniu o schvlen zmieru a zastaven
trestnho sthania. Uznesenie o zastaven trestnho sthania vydan policajtom sa najneskr do 48
hodn doruuje prokurtorovi.

Podmienen zastavenie TS:

Ak prokurtor zastavil trestn sthanie obvinenho a toto rozhodnutie nadobudlo prvoplatnos,
v trestnom sthan mono pokraova iba vtedy, ak sa uznesenie o zastaven trestnho sthania
zruilo na zklade postupu poda 363 a nasl. alebo 393 a nasl.

Uznesenie o zastaven trestnho sthania primerane obsahuje nleitosti upraven v 176

ods. 1. Navye vo vroku uznesenia prokurtor alebo policajt presne uvedie opis skutku vyplvajci
z dkazov uvedench vo vyetrovacom spise, a to tak, aby tento skutok nemohol by zamenen s
inm skutkom. V odvodnen uznesenia o zastaven trestnho sthania prokurtor alebo policajt

123
posdi vsledky vyetrovania alebo skrtenho vyetrovania a uvedie skutkov a prvne dvody
zastavenia trestnho sthania.

Uznesenie o zastaven trestnho sthania sa doruuje obvinenmu a pokodenmu. Tieto

osoby s oprvnen proti tomuto uzneseniu poda sanos, ktor m odkladn inok. Obvinen a
pokoden vak nie s oprvnen poda sanos proti uzneseniu o schvlen zmieru a zastaven
trestnho sthania. Uznesenie o zastaven trestnho sthania vydan policajtom sa najneskr do 48
hodn doruuje prokurtorovi. alm predpokladom na aplikciu tohto intittu je shlas obvi-
nenho. K shlasu obvinen nesmie by nten a mus ho da osobne; nemono ho teda nahradi
vyjadrenm inej osoby (napr. obhajcu). Trestn poriadok neustanovuje formu udelenia shlasu. Z
tohto dvodu sa na udelenie shlasu vzahuj veobecn ustanovenia o konoch trestnho
konania, najm ustanovenie 62. Na podmienen zastavenie trestnho sthania nie je potrebn
shlas pokodenho. O podmienenom zastaven trestnho sthania poda 216 ods. 1 v
prpravnom konan je oprvnen rozhodn iba prokurtor, a to kedykovek od vznesenia
obvinenia do podania obaloby. Tmto predpokladom sa sasne vymedzuje rozsah dokazovania,
ktor me smerova len k objasneniu zkladnch okolnost vznamnch pre tento spsob
rozhodnutia veci a ktor m zodpoveda pragmatickm kritrim nevyhnutnej potrebnosti.

Okrem splnenia tchto predpokladov sa na podmienen zastavenie trestnho sthania vyaduje aj

splnenie zkonnch podmienok upravench v 216 ods. 1 psm. a) a c), t.j. ak obvinen
- vyhlsi, e spchal skutok, za ktor je sthan, a nie s odvodnen pochybnosti o tom, e jeho
vyhlsenie bolo vykonan slobodne, vne a zrozumitene,
- nahradil kodu, ak bola inom spsoben, alebo s pokodenm ojej nhrade uzavrel dohodu
alebo urobil in potrebn opatrenia na jej nhradu, a
- vzhadom na osobu obvinenho, s prihliadnutm na jeho doteraj ivot a na okolnosti prpadu
mono takto rozhodnutie povaova za dostaujce.

Vyhlsenia obvinenho, e spchal skutok, za ktor je sthan [ 216 ods. 1 psm. a)] nem
povahu priznania sa k skutkovm zisteniam spchanho inu a priznania zavinenia v
trestnoprvnom zmysle. Z tohto dvodu na splnenie tejto podmienky sta strun a pln
vyhlsenie obvinenho, e spchal skutok, za ktor je sthan, s odkazom na skutok obsiahnut v
uznesen o vznesen obvinenia. Vyhlsenie v zmysle 216 ods. 1 psm. a) treba odli od shlasu
obvinenho s podmienenm zastavenm trestnho sthania, pretoe ide o dve rzne skutonosti.

alou podmienkou je nhrada kody [ 216 ods. 1 psm. b)]. Tto podmienka je splnen, ak bola
skutkom, ktor je predmetom trestnho inu, spsoben koda a obvinen pokodenmu tto ko-
du uhradil, prpadne s pokodenm o jej nhrade uzavrel dohodu alebo urobil in vhodn opatrenia
smerujce k nhrade kody (napr. o hlsenie vzniku kody ako poistnej udalosti prslunej poisovni,
prpadne postpenie pohadvky a pod.); v zsade sa uhrdza cel koda.
Poslednou podmienkou aplikcie tohto intittu je, e takto rozhodnutie, aj vzhadom na alie
okolnosti, mono povaova za dostaujce [ 216 ods. 1 psm. c)]. Pri splnen tejto podmienky sa
prihliadne najm na spsob a okolnosti spchania skutku, nsledok, zavinenie, pohntku a pod.

Trestn poriadok upravuje aj okolnosti, ktor vyluuj podmienen zastavenie trestnho

sthania, a to vtedy, ak
- trestnm inom bola spsoben smr osoby,
- je veden trestn sthanie pre trestn iny korupcie, alebo
- je veden trestn sthanie proti verejnmu initeovi alebo zahraninmu verejnmu initeovi.

Uznesenie o podmienenom zastaven trestnho sthania mus obsahova nleitosti

upraven v 176 ods. 1. Navye vo vroku uznesenia prokurtor presne uvedie opis skutku, ako
vyplva z dkazov uvedench vo vyetrovacom spise, a to tak, aby skutok nemohol by zamenen
s inm skutkom. Vrok uznesenia obsahuje aj urenie skobnej doby na jeden rok a p
rokov ( 216 ods. 2).
Uznesenie podmienenom zastaven trestnho sthania sa doruuje obvinenmu a
pokodenmu. Tieto osoby s oprvnen proti tomuto uzneseniu poda sanos, ktor m
odkladn inok.
V prpade, ak obvinen poas skobnej doby viedol riadny ivot ( 217 ods. 1), splnil povinnos
nahradi spsoben kodu a vyhovel aj alm uloenm obmedzeniam a povinnostiam, prokurtor
v prpravnom konan rozhodne uznesenm, e sa osvedil. Zkonn fikcia, e obvinen sa
osvedil, nastane aj v prpade, ak po dvoch rokoch od uplynutia skobnej doby prokurtor
124
nerozhodol poda 217 ods. 1 (t.j. o osveden alebo o pokraovan v trestnom sthan obvinenho).
Podmienkou tejto zkonnej fikcie je aj to, e takto rozhodnutie nebolo vydan bez zavinenia
obvinenho. V prpade, ak neboli splnen uveden podmienky alebo obmedzenia, prokurtor v pr-
pravnom konan rozhodne uznesenm o pokraovan trestnho sthania obvinenho.
Ak prokurtor podmienene zastavil trestn sthanie a toto rozhodnutie nadobudlo
prvoplatnos, mono v trestnom sthan pokraova iba vtedy, ak sa uznesenie o podmienenom
zastaven trestnho sthania zruilo postupom poda 363 a nasl. alebo 393 a nasl.

Podmienen zastavenie trestnho sthania spolupracujceho obvinenho:

Intitt podmienenho zastavenia trestnho sthania ( 218) predstavuje alternatvny spsob
skonenia trestnej veci v prpadoch trestnch inov, ktormi bol v znanej miere dotknut verejn
zujem. V prpade takchto trestnch inov zujem ttu na ich objasnen a zujem na zisten ich
pchateov prevyuje zujem trestne stha a potresta takho obvinenho, ktor sa vznamnou
mierou zaslil o objasnenie trestnch inov a zistenie alebo usvedenie ich pchateov.
V prpade podmienenho zastavenia trestnho sthania spolupracujceho obvinenho ide o
samostatn prvny intitt s osobitne upravenmi podmienkami a elom jeho pouitia, ktor
nemono stotoova s intittom podmienenho zatavenia trestnho sthania (216).

V prpravnom konan je oprvnen podmienene zastavi trestn sthanie spolupracujceho

obvinenho iba prokurtor. Podmienkami na aplikciu tohto intittu je to, e:

- obvinen sa vraznou mierou podieal na objasnen taxatvne uvedench trestnch inov, alebo
na zisten alebo usveden pchatea niektorho trestnho inu,
- zujem spolonosti na objasnen takho trestnho inu prevyuje zujem na trestnom sthan
obvinenho a
- obvinen nie je organiztorom, nvodcom alebo objednvateom trestnho inu, na objasnen
ktorho sa podieal.

Uznesenie o podmienenom zastaven trestnho sthania spolupracujceho obvinenho

obsahuje nleitosti upraven v 176 ods. 1. Navye vo vroku uznesenia prokurtor presne
uvedie opis skutku, ako vyplva z dkazov uvedench vo vyetrovacom spise, a to tak, aby skutok
nemohol by zamenen s inm skutkom. Vrok uznesenia obsahuje aj urenie skobnej doby
(dva roky a desa rokov) a sasne sa spolupracujcemu obvinenmu ulo, aby splnil pod-
mienky uveden v 218 ods. 1 (spoluprca s orgnmi innmi v trestnom konan a sdom na
objasnen taxatvne uvedenho trestnho inu a na zisten alebo usveden pchatea tohto
trestnho inu).
Uznesenie o podmienenom zastaven trestnho sthania sa doruuje obvinenmu a
pokodenmu. Tieto osoby s oprvnen proti tomuto uzneseniu poda sanos, ktor m
odkladn inok.
V prpade, ak obvinen vyhovel uloenm podmienkam, prokurtor uznesenm rozhodne, e
sa osvedil. Zkonn fikcia, e sa obvinen odsvedil, nastane aj v prpade, ak po dvoch rokoch
od uplynutia skobnej doby prokurtor nerozhodol poda 219 ods. 1 (t.j. o osveden sa alebo o
pokraovan v trestnom sthan spolupracujceho obvinenho). Podmienkou tejto zkonnej fikcie je
aj to, e takto rozhodnutie nebolo vydan bez zavinenia spolupracujceho obvinenho. V prpade,
ak neboli splnen uloen podmienky, prokurtor rozhodne o pokraovan v trestnom sthan
spolupracujceho obvinenho.
Ak prokurtor v prpravnom konan podmienene zastavil trestn sthanie spolupracujceho
obvinenho a toto rozhodnutie nadobudlo prvoplatnos, v trestnom sthan mono pokraova iba
vtedy, ak sa uznesenie o podmienenom zastaven trestnho stham zruilo na zklade postupu
poda 363 a nasl. alebo 393 a nasl.

Zmier:
Intitt zmieru ( 220) predstavuje formu tzv. odklonu, teda urit pecifick postup, ktor
m umoni, aby na zklade dohody medzi ttom a pokodenm na jednej strane a obvinenm na
strane druhej dolo k ukoneniu trestnej veci bez potrestania pchatea.
Schvlenie zmieru prichdza do vahy v prpade menej zvanch deliktov, a teda preinu, za
ktor Trestn zkon v osobitnej asti ustanovuje trest odatia slobody, ktorho horn hranica
neprevyuje p rokov. Na zkonn zvenie alebo znenie trestnch sadzieb sa pri zmieri
neprihliada. alm predpokladom aplikcie tohto intittu je shlas obvinenho a pokodenho.
Pokia ide o shlas, primerane pozri vklad o podmienenom zastaven trestnho sthania.

125
 V prpravnom konan je o zmieri oprvnen rozhodn iba prokurtor, ak s sasne
splnen tieto podmienky:
- obvinen vyhlsi, e spchal skutok, za ktor je stnan, a nie s odvodnen pochybnosti o
tom, e jeho vyhlsenie bolo vykonan slobodne, vne a urito,
- obvinen nahradil kodu, pokia bola inom spsoben, alebo urobil in opatrenie na
nhradu kody, alebo inak odstrnil ujmu vzniknut trestnm inom, a
- zlo na et sdu a v prpravnom konan na et prokuratry pean sumu uren
konkrtnemu adrestovi na veobecne prospen ely, a tto pean suma nie je zrejme
neprimeran zvanosti spchanho trestnho inu a vzhadom na povahu a zvanos
spchanho inu, na mieru, akou bol trestnm inom dotknut verejn zujem, na osobu
obvinenho a na jeho osobn a majetkov pomery povauje takto spsob rozhodnutia za
dostaujci.

Inm odstrnenm ujmy vzniknutej trestnm inom sa rozumie naprklad ospravedlnenie

obvinenho pokodenmu v regionlnom dennku a pod.
Pri posden vky peanej sumy v zmysle 220 ods. 1 psm. c) sa prihliadne na zvanos
spchanho trestnho inu, a to najm osobu obvinenho alebo osobn a majetkov pomery. Sumu
mono zloi v hotovosti, potovou poukkou, prpadne bankovm prevodom a pod. Z celkovej
peanej sumy urenej na veobecne prospen ely mus by 50 % urench ttu na pean
pomoc pokodenm poda zkona . 215/2006 Z.z. o odkodovan osb pokodench nsilnmi
trestnmi inmi.
Pred vydanm rozhodnutia o schvlen zmieru prokurtor me vypou obvinenho k niektorm
okolnostiam uvedenm v 221 ods. 1. Takmito okolnosami mu by pochybnosti o vysloven s-
hlasu so schvlenm zmieru alebo o vyhlsen obvinenho poda 220 ods. 1 psm. a) a pod.

Uznesenie o schvlen zmieru a zastaven trestnho sthania obsahuje nleitosti

upraven v 176 ods. 1. Navye vo vroku uznesenia prokurtora presne uvedie opis, a to tak, aby
skutok nemohol by zamenen s inm skutkom. Vrok uznesenia obsahuje aj vku nahradenej
kody alebo kody, na nhradu ktorej sa obvinen zaviazal, alebo urobil in opatrenie a odstrnenie
ujmy vzniknutej trestnm inom, vku peanej sumy ( 224) a vrok o zastaven trestnho st-
hania pre skutok, ktorho sa zmier tka. Ak prokurtor v prpravnom konan schvli zmier ( 223
ods. 1) a toto rozhodnutie nadobudne prvoplatnos, v trestnom sthan mono pokraova iba
vtedy, ak sa uznesenie o schvlen zmieru a o zastaven trestnho sthania zruilo na zklade
postupu poda 363 a nasl. alebo 393 a nasl.

Preruenie trestnho sthania:

Preruenie trestnho sthania ( 228) je rozhodnutm predbenej povahy. V prpade, ak pomin
dvody, ktor viedli k prerueniu trestnho sthania, policajt alebo prokurtor vyd uznesenie o
pokraovan v trestnom sthan.
Dvody preruenia trestnho sthania s vymedzen taxatvne.

Pokia je splnen niektor z uvedench podmienok, policajt alebo prokurtor trestn sthanie
uznesenm preru. Ide o nasledovn dvody:
- Ak sa nepodarilo zisti skutonosti oprvujce vykona trestn sthanie voi uritej osobe. Poda
tohto ustanovenia policajt alebo prokurtor preru trestn sthanie v prpade, ak sa viedlo
trestn sthanie iba poda 199 ods. 1 (tzv. vo veci), priom sa nepodarilo odhali pchatea
alebo zisti skutonosti, ktor by dostatone odvodovali zver, e podozriv je pchateom
trestnho inu, a nie s dvody na zastavenie trestnho sthania.
- Ak pre neprtomnos obvinenho alebo svedka vec nemono nleit objasni. Neprtomnosou
obvinenho (svedka) sa rozumie ukrvanie sa uvedench osb na zem Slovenskej republiky,
alebo aj mimo zemia Slovenskej republiky.
Pred preruenm trestnho sthania z tohto dvodu treba uvi, i vzhadom na zvanos
trestnho inu alebo z inho zvanho dvodu, nie je namieste vykona konanie proti ulmu (
358 a nasl. ), resp. ak je pchate v cudzine, i neprichdza do vahy monos poiada cudz tt o
prevzatie trestnho sthania.
- Ak obvinenho pre ak chorobu nemono postavi pre sd. Dvodom preruenia trestnho
sthania z tohto dvodu me by nielen ak duevn choroba [pokia nejde o prpad upraven
v 228 ods. 2 psm. c)], ale aj ak telesn choroba.
Posdenie choroby sa zvyajne zisuje znaleckm posudkom. V jednoduchch prpadoch sta aj
odborn vyjadrenie.
- Ak obvinen pre duevn poruchu, ktor nastala a po spchan inu, nie je schopn chpa
zmysel trestnho sthania.
126
 Trestn sthanie me policajt prerui z tohto dvodu po vyetren duevnho stavu obvinenho
dvoma znalcami z odboru psychiatrie ( 148 a 149).
- Ak je obvinen vydan do cudziny alebo vyhosten.
Trestn sthanie z tohto dvodu sa preru a vtedy, ke dolo k vydaniu alebo vyhosteniu
obvinenho do cudziny.
- Ak stavn sd SR, alebo Sdny dvor Eurpskych spoloenstiev pozastav innos prvneho
predpisu, jeho asti, ktorho pouitie je rozhodujce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci
samej. Podmienkou preruenia trestnho sthania z tohto dvodu je, aby rozhodnutie alebo
pouitie takho prvneho predpisu bolo rozhodujce v konkrtnej trestnej veci.
- Ak je cudzincom alebo osobou bez ttnej prslunosti a je odovzdan na vykonanie konov clo
cudziny.

Uznesenie o preruen trestnho sthania policajt doru pokodenmu a do 48 hodn prokurtorovi.

Proti uzneseniu o preruen trestnho sthania je prpustn sanos, ktor nem odkladn inok.

Konanie o dohode o vine a treste:

Intitt, ktor predstavuje formu tzv. odklonu urit pecifick postup odliujci sa od tan-
dardnho HP, ktor spova v zjednoduen konania (trestn vec je vybaven bez toho, aby sa
uskutonilo HP). Dohodovacie konanie je nov intitt, pred rekodifikciou sme ho nepoznali a do
nho TP bol prenesen z angloamerickho systmu prva.

Vznam konania podstatn odbremenenie sdov, rchlejie odsdenie pchatea, spora asu
a verejnch financi.

Podstata konania posdenie podmienok na uzavretie dohody ako 2-strannho P medzi

prokurtorom a obvinenm o priznan zo spchania skutku, o uznan viny, o prijat trestu, prp. aj o
alch vrokoch. Dohodu mono aplikova v prpade ktorhokovek T (preinu, zloinu aj
obzvl zvanho zloinu).

Aby dohoda bola uzatvoren, tak je potrebn vytvori motivan podmienky na to, aby prokurtor,
aj obvinen mali zujem uzatvra takto dohodu:
a/ motivcia pre prokurtora nemus podva obalobu, zastupova obalobu na HP,
vypova svedkov, spsa podania, podva opravn prostriedky. Bude ma podstatne
menej prce, za podstatne menej asu a v konenom dsledku je spen, pretoe
rozsudok, ktorm sa schvli dohoda, m povahu ods. rozsudku. Schvlenm dohody v
skupinovej veci, hoci aj len s 1 z pchateov, sa pre neho vytvra dobr pozcia, ke pod
obalobu proti tm, ktor s dohodou neshlasili.
b/ motivcia pre obvinenho je mon zni horn hranicu TS o 1/3 (max. ava, kt. me
dosiahnu). Nie je jasn, i sa m pota z dolnej hranice alebo z rozdielu medzi hornou
a spodnou hranicou. Je rozumnejie ju pota z dolnej hranice.

Z hadiska systematiky je KDVT upraven v TP na 2 miestach:

a/ v rmci PK ( 232 a 233) oprvnenia prokurtora v PK (zaa a vies konanie o dohode
a podpsa dohodu),
b/ v rmci konania pred sdom pri osobitnch spsoboch konania ( 331 a nasl.).

Dohodovacie konanie v PK
Prokurtor me zaa konanie o dohode na podnet obvinenho (jeho obhajcu) alebo aj bez
takho podnetu:
a/ po ukonen dokazovania, pretudovan spisu, skonen vyetrovania alebo SV,
b/ ak vsledky vyetrovania alebo SV dostatone odvoduj zver, e skutok je T a spchal
ho obvinen,
c/ obvinen sa k spchaniu skutku priznal, uznal vinu a dkazy nasveduj pravdivosti jeho
priznania.

Na konanie o dohode prokurtor predvol obvinenho; o ase a mieste konania upovedom

obhajcu obvinenho a pokodenho. Ak je obvinen v ase konania mladistv, postupuje sa
primerane poda ustanovenia o konan pred sdom (konanie proti mladistvm), dohodu vak
nemono uzavrie, ak s ou neshlas zkonn zstupca mladistvho alebo jeho obhajca.

Ak dolo k dohode o vine, treste a alch vrokoch, prokurtor pod na sd nvrh na

schvlenie dohody o vine a treste. Ak nedolo k dohode o nhrade kody, prokurtor navrhne,
127
aby sd pokodenho odkzal s nrokom na nhradu kody alebo jej asti na OSK alebo in
konanie.

Ak v rmci konania o dohode obvinen uzn vinu zo spchania sthanho skutku v celom rozsahu,
ale nedjde k dohode o treste, prokurtor pod obalobu, v ktorej uvedie:
a/ obvinenm priznan skutok, jeho prvnu kvalifikciu,
b/ uznanie viny,
c/ poiada sd, aby vykonal HP a rozhodol o treste a alch vrokoch, ktor maj podklad vo
vroku o vine.

Ak v rmci konania o dohode obvinen uzn vinu len sasti, pod prokurtor obalobu, v ktorej
uvedie:
a/ obvinenm priznan skutok, jeho prvnu kvalifikciu,
b/ uznanie viny v tomto rozsahu,
c/ skutok a jeho prvnu kvalifikciu, ktor obvinen nepriznal,
d/ poiada sd, aby vykonal HP v rozsahu, v ktorom obvinen spchanie skutku nepriznal a aby
rozhodol o vine, treste a alch vrokoch, ktor maj podklad vo vroku o vine.

Ak nedolo k dohode o ochrannom lieen, ochrannej vchove, ochrannom dohade alebo

zhaban veci, prokurtor urob nvrh na uloenie ochrannho opatrenia samostatne.

Dohoda obsahuje:
a/ oznaenie astnkov dohody,
b/ dtum, miesto a as jej spsania,
c/ opis skutku s uvedenm miesta, asu, prp. inch okolnost, za ktorch k nemu dolo tak, aby
skutok nemohol by zamenen s inm skutkom,
d/ prvnu kvalifikciu T a to aj s uvedenm prslunho ustanovenia TZ,
e/ druh, vmeru a spsob vkonu trestu,
f/ rozsah a spsob nhrady kody, ak bola inom spsoben,
g/ ochrann opatrenie (ak prichdza do vahy jeho uloenie).

Dohodu podpu na znak shlasu prokurtor, obvinen, obhajca a pokoden, ak spene uplatnil
nrok na nhradu kody a zastnil sa konania.

Ak obvinen, obhajca, pokoden, prokurtor uzavreli dohodu o vine a treste, prp. o alch
vrokoch, prokurtor pod sdu nvrh na schvlenie tejto dohody, ktor o tomto nvrhu rozhodne.
Nvrh obsahuje:
a/ oznaenie obvinenho, pokodenho,
b/ dtum a miesto spsania nvrhu,
c/ nvrh dohodnutho rozsudku:
vrok rozsudku s uvedenm zkonnch ustanoven, ktor sa pouili,
pouenie o opravnom prostriedku,
meno a priezvisko, dtum a miesto narodenia, bydlisko, prp. in daje potrebn na to,
aby nemohol by zamenen s inou osobou,
T, ktorho sa vrok tka, zkonn pomenovanie a prvna kvalifikcia, miesto, as a
spsob spchania, prp. aj in skutonosti potrebn na to, aby skutok nemohol by
zamenen s inm, vetky zkonn znaky vrtane tch, ktor odvoduj urit trestn
sadzbu
vrok o nhrade kody, ak bol nrok na jej nhradu riadne a vas uplatnen,
vrok o ochrannom opatren, ak o om bolo rozhodnut.

Konanie po doruen nvrhu dohody o vine a treste na sd

Nvrh dohody na sde preskma predseda sentu a poda jeho obsahu a obsahu spisu ho:
a/ prjme ur termn VZ na rozhodnutie o nvrhu dohody, alebo
b/ odmietne:
ak zist zvan poruenie procesnch predpisov. (poruenie prva na obhajobu),
ak navrhovan dohoda je zrejme neprimeran (zvan hrub nepomer). V takomto
uznesen treba uvies, o ktor konkrtne zistenia sa rozhodnutie opiera. Proti tomuto
uzneseniu je prpustn sanos, kt. nem odk. inok.
Po prvoplatnosti uznesenia o odmietnut nvrhu dohody sa vec vracia do PK.

128
Ak sa kon o zloine, na ktor zkon ustanovuje TOS, ktorho horn hranica prevyuje 8 rokov,
rozhodnutie o zrejmej neprimeranosti dohody rob sent (nie predseda sentu) na neverejnom
zasadnut.
Nvrh dohody sa prejedn na VZ. Ak sd neodmietol nvrh prokurtora na dohodu, doru
nvrh obvinenmu, jeho obhajcovi, pokodenmu a jeho splnomocnencom. Ak mladistv v ase
konania VZ nedovi 19. rok svojho veku, doru sa nvrh aj jeho zkonnmu zstupcovi a OSM.
Rovnopis nvrhu na dohodu spolu s upovedomenm alebo s predvolanm na VZ treba dorui tak,
aby prokurtor, obvinen a jeho obhajca mali na prpravu na VZ od doruenia nvrhu na dohodu
aspo 5 pracovnch dn. Tto lehotu mono skrti len s ich shlasom. U ostatnch osb, ktor
sa na VZ predvolvaj alebo sa o om upovedomuj, treba zachova aspo 3-dov lehotu.

VZ o nvrhu na dohodu sa vykon za stlej prtomnosti vetkch lenov sentu, zapisovatea,

prokurtora, obvinenho, a ak m obvinen obhajcu, aj za stlej prtomnosti obhajcu. Po otvoren
VZ prokurtor prednesie nvrh na dohodu. Po prednesen nvrhu dohody predseda sentu zist
formou otzok, i obvinen:
a/ rozumie podanmu nvrhu na dohodu,
b/ shlas, aby sa jeho trestn vec prejednania touto skrtenou formou, m sa vzdva prva
na verejn sdny proces,
c/ rozumie, o tvor podstatu skutku, ktor sa mu kladie za vinu,
d/ bol ako obvinen pouen o svojich prvach, najm o prve na obhajobu, i mu bola dan
monos na slobodn vobu obhajcu a i sa s obhajcom mohol radi o spsobe obhajoby,
e/ rozumel podstate konania o nvrhu na dohodu,
f/ rozumie prvnej kvalifikcii skutku ako T,
g/ bol oboznmen s trestnmi sadzbami, ktor zkon ustanovuje za T jemu kladen za vinu,
h/ sa dobrovone priznal a uznal vinu za spchan skutok, ktor sa v nvrhu dohody kvalifikuje
ako urit T,
i/ shlas s navrhovanm trestom, trest prijma a v stanovench lehotch sa podriadi vkonu
trestu a ochr. opatreniu a nahrad kodu v rozsahu dohody,
j/ si uvedomuje, e ak sd prijme nvrh na dohodu a vynesie rozsudok, ktor nadobudne
prvoplatnos vyhlsenm, nebude mon proti tomuto rozsudku poda odvolanie.

Ak sd dohodu odmietne a po podan obaloby sa kon HP, priznanie spchania skutku

obvinenm v konan o dohode nemono na HP poui ako dkaz.
Ak mladistv v ase konania nedovil 18 rokov svojho veku, sd zist, i jeho obhajca a zkonn
zstupca shlasia s dohodou (vyaduje sa ich shlas).
Po vyjadren obvinenho ku vetkm otzkam, ako aj po vyjadren strn k otzkam, ktor sa ich
priamo tkaj, sd sa odoberie na zveren poradu.

Rozhodnutie o nvrhu na dohodu

Sd me rozhodova len o:
a/ skutku, jeho prvnej kvalifikcii,
b/ primeranosti trestu,
c/ ochrannom opatren vo vzahu k obvinenmu,
d/ vroku na nhradu kody v rozsahu uvedenom v nvrhu na dohodu ak obvinen
odpovedal na vetky otzky "no".
O nvrhu dohody je sd oprvnen rozhodova len ako o celku a neme napr. niektor jej as
zmeni (schvauje sa ako celok). Ak m sd vhrady k niektorej asti dohody (napr. dohodnut trest
povauje za nespravodliv), je oprvnen prerui VZ na potrebn as, aby sa strany dohodli na
novom znen dohody.
Ak s dohodou neshlas pokoden, prokurtor navrhne, aby sd pokodenho odkzal s
nrokom na nhradu kody alebo jej asti na obianske sdne konanie alebo in konanie. Ak sa
strany nedohodn, sd uznesenm vrti vec prokurtorovi do PK.
Sd dohodu:
a/ schvli rozsudkom, ktor verejne vyhlsi ak obvinen na vetky otzky predpsan
zkonom odpovedal no a nikto nem nmietky voi obsahu dohody. Proti tomuto
rozsudku nie je prpustn odvolanie ani dovolanie okrem dovolania:
ak zsadnm spsobom bolo poruen prvo na obhajobu,
ak napadnutm rozhodnutm bolo poruen ustanovenie TZ alebo TP o vzbe alebo
podmienenom prepusten odsdenho z vkonu TOS.
Rozsudok nadobudne prvoplatnos vyhlsenm.
b/ neschvli a vec vrti uznesenm prokurtorovi do PK:
ak obvinen o aj len na 1 z uvedench otzok odpovie nie, alebo

129
 z inho dvodu v takomto prpade mono dosiahnu bu nov dohodu, alebo
prokurtor pod obalobu, alebo sa prpad me skoni inm zkonnm spsobom.

Ak je obvinen vo vzbe a sd zrove nerozhodol o prepusten obvinenho na slobodu, pokrauje

vzba v PK, ktor vak nesmie spolu s vzbou u vykonanou v PK presiahnu lehotu 7, 9 alebo 25
mesiacov.
Ak obvinen:
a/ je vo vzbe po vyhlsen rozsudku sd urob bez mekania opatrenia na vkon trestu;
b/ nie je vo vzbe postupuje sa poda ustanoven o vkone trestov a o vkone ochrannch
opatren.
Obaloba:
Podanm obaloby dochdza k skoneniu PK a zana sa konanie pred sdom. Obalobu
podva a pred sdom zastupuje prokurtor. Prokurtor je oprvnen:
a/ vzia obalobu sp do zaatia HP; vec sa tak vracia do tdia PK. Takto postup sa
uplatuje najm v prpade, ak vyjd najavo nov skutonosti, ktor spochybuj podanie
obaloby, a pod.
b/ ustpi od obaloby po zaat HP, a to v celom rozsahu, alebo pre niektor zo skutkov,
pretoe v tomto tdiu TK nem prvo disponova obalobou.

Prokurtor pod obalobu v prpade, ak vsledky vyetrovania alebo SV dostatone

odvoduj postavenie obvinenho pred sd. Obalobu pod prslunmu sdu, pripoj k nej spisy,
ich prlohy a dkazn predmety. O podan obaloby upovedom obvinenho, jeho obhajcu a
pokodenho, ak je obvinen vo vzbe aj stav na vkon vzby.
Obaloba sa me poda len pre skutok, pre ktor sa vznieslo obvinenie. Spis obaloby
obsahuje najm rozhodnutia orgnov PK o konoch, zpisnicu o vsluchu obvinenho,
pokodenho, svedka a vetky dkazy tkajce sa veci.

Nleitosti obaloby
Obaloba mus obsahova tieto nleitosti:
a/ oznaenie prokurtora, dtum a miesto spsania obaloby,
b/ meno a priezvisko obvinenho, dtum a miesto jeho narodenia, bydlisko, prp. in daje
potrebn na to, aby sa nemohol zameni s inou osobou,
c/ obalobn nvrh, v ktorom mus by oznaen skutok, pre ktor je obvinen sthan, s
uvedenm miesta, asu a spsobu jeho spchania, prp. s uvedenm inch skutonost, ak ich
treba na to, aby skutok nemohol by zamenen s inm a aby bolo odvodnen pouitie
uritej trestnej sadzby (skutkov veta),
d/ prvna kvalifikcia skutku s uvedenm zkonnho pomenovania T, o ktor v tomto skutku
ide, aj prslun ustanovenie TZ a vetky zkonn znaky vrtane tch, ktor odvoduj
urit trestn sadzbu (prvna veta),
e/ ak sa vo veci konalo vyetrovanie, odvodnenie obalobnho nvrhu, ktor obsahuje
opsanie skutkovho deja s uvedenm dkazov, ktor odvoduj podanie obaloby,
obhajobu obvinenho a stanovisko prokurtora k nej, ako aj prvne vahy, ktormi sa
prokurtor spravoval,
f/ dkazy, ktor prokurtor navrhuje vykona na HP, a zoznam vecnch dkazov, ktor
predklad sdu s obalobou, spismi a ich prlohami,
g/ nvrh na uloenie ochrannho opatrenia, ak s na to splnen zkonn podmienky. Ak
prokurtor obalobu nepod, urob nvrh na uloenie ochrannho opatrenia samostatne.

63. Preskmanie a predben prejednanie obaloby

Predben prejednanie obaloby vykonva sent v konan o zloinoch s hornou hranicou

trestnej sadzby prevyujcou 8 rokov (verejn zasadnutie). Ide o obligatrne tdium konania,
v ktorom sd preskma najm odvodnenos obaloby, zkonnos dkaznho materilu a PK, ako
i monos odklonov, t.j. meritrnych rozhodnut mimo HP. Na tento el me sd vypou
obvinenho, pokodenho a zadovi aj in potrebn vysvetlenia, ako i zisti, i prokurtor a
obvinen nechc uzavrie dohodu o vine a treste. Nevykonva sa tu dokazovanie.

130
Rozhodnutie pri predbenom prejednan obaloby pri predbenom prejednan obaloby sd:
a/ postpi vec prslunmu sdu ak nie je sm na jej prejednanie prslun,
b/ postpi vec inmu orgnu ak vsledky vyetrovania alebo skrtenho vyetrovania
preukazuj, e nejde o T, ale ide o skutok, ktor by mohol by priestupkom alebo inm
sprvnym deliktom alebo by mohol by prejednan v disciplinrnom konan,
c/ postpi vec samosudcovi,
d/ TS obligatrne zastav, ak:
je nepochybn, e sa skutok nestal,
skutok nie je T,
skutok nespchal obvinen,
TS je neprpustn,
obvinen v ase inu nebol pre nepretnos trestne zodpovedn,
sa schvli zmier medzi obvinenm a pokodenm,
zanikla trestnos inu.
e/ TS fakultatvne zastav, ak:
ak je trest, ku ktormu me TS vies, celkom bez vznamu popri treste, ktor bol
obvinenmu pre in in u prvoplatne uloen,
ak o skutku obvinenho bolo u prvoplatne rozhodnut disciplinrne alebo krne inm
orgnom, cudzozemskm sdom alebo orgnom prslunm na konanie o priestupku
alebo inom sprvnom delikte a toto rozhodnutie mono povaova za dostaujce,
v prpade spolupracujceho obvinenho, ktor sa vznamnou mierou podieal na
objasnen korupcie a inch najzvanejch T,
je VZPP niej prvnej sily v rozpore so VZPP vyej prvnej sily alebo medzinrodnou
zmluvou a ak sd pod nvrh na zaatie konania pred stavnm sdom.
f/ TS preru, ak:
nemono pre neprtomnos obvinenho alebo svedka vec nleite objasni,
nemono obvinenho pre ak chorobu postavi pred sd,
obvinen pre duevn chorobu, ktor nastala a po spchan inu, nie je schopn chpa
zmysel TS,
obvinen je vydan do cudziny alebo vyhosten,
stavn sd alebo Sdny dvor ES pozastav innos prvneho predpisu alebo jeho asti,
ktorho pouitie je rozhodujce pre
konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, alebo
obvinen je cudzinec alebo osoba bez ttnej prslunosti a je odovzdan na vykonanie
konov do cudziny.
v prpade spolupracujceho obvinenho, ktor sa vznamnou mierou podieal na
objasnen korupcie a inch najzvanejch T,
je VZPP niej prvnej sily v rozpore so VZPP vyej prvnej sily alebo medzinrodnou
zmluvou a ak sd pod nvrh na zaatie konania pred stavnm sdom.
g/ me podmienene zastavi TS spolupracujceho obvinenho,
h/ vrti vec prokurtorovi na konanie o dohode o vine a treste ak s na to splnen
podmienky,
i/ obalobu odmietne a vrti vec prokurtorovi ak zist zvan procesn chyby, najm
e boli poruen ustanovenia zabezpeujce prva obhajoby,
j/ rozhodne o asti zstupcu zujmovho zdruenia obanov v konan pred sdom,
k/ nariadi HP ur jeho termn, rozsah a spsob dokazovania, kt. oznmi osobm, ktorm sa
doruuje rovnopis obaloby.

Ak sd djde k zveru, e skutok, ktor je predmetom obaloby, pri sprvnom pouit zkona
treba posudzova poda inho ustanovenia zkona, ako ho posudzuje obaloba, oboznmi s touto
skutonosou osoby, ktorm sa doruuje rovnopis obaloby, a vyzve obvinenho a prokurtora, aby
psomne oznmili sdu a sebe navzjom nvrhy na vykonanie dkazov, ktor pri predbenom
prejednan obaloby nenavrhli.
Predseda sentu preru TS, ak poiada Sdny dvor ES o vydanie predbenho rozhodnutia.

Rozhodnutia pri preskman obaloby vykonva samosudca v konan o preinoch a zloinoch

s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyujcou 8 rokov (neverejn zasadnutie). Ide o
obligatrne tdium konania, v ktorom samosudca preskma najm odvodnenos obaloby,
plnos a zkonnos dkaznho materilu a PK, ako i monos odklonov, t.j. meritrnych rozhodnut
mimo HP. Na tento el me vypou obvinenho, pokodenho a zadovi aj in potrebn
vysvetlenia. Nevykonva sa tu dokazovanie.

131
Po preskman obaloby samosudca vyd rozhodnutie:
a/ postpi vec prslunmu sdu ak nie je sm na jej prejednanie prslun,
b/ postpi vec inmu orgnu ak vsledky vyetrovania alebo skrtenho vyetrovania
preukazuj, e nejde o T, ale ide o skutok, ktor by mohol by priestupkom alebo inm
sprvnym deliktom alebo by mohol by prejednan v disciplinrnom konan,
c/ TS obligatrne zastav, ak:
je nepochybn, e sa skutok nestal,
skutok nie je T,
skutok nespchal obvinen,
TS je neprpustn,
obvinen v ase inu nebol pre nepretnos trestne zodpovedn,
sa schvli zmier medzi obvinenm a pokodenm,
zanikla trestnos inu.,
d/ TS fakultatvne zastav, ak:
ak je trest, ku ktormu me TS vies, celkom bez vznamu popri treste, ktor bol
obvinenmu pre in in u prvoplatne uloen,
ak o skutku obvinenho bolo u prvoplatne rozhodnut disciplinrne alebo krne inm
orgnom, cudzozemskm sdom alebo orgnom prslunm na konanie o priestupku
alebo inom sprvnom delikte a toto rozhodnutie mono povaova za dostaujce,
v prpade spolupracujceho obvinenho, ktor sa vznamnou mierou podieal na
objasnen korupcie a inch najzvanejch T,
e/ TS preru, ak:
nemono pre neprtomnos obvinenho alebo svedka vec nleite objasni,
nemono obvinenho pre ak chorobu postavi pred sd,
obvinen pre duevn chorobu, ktor nastala a po spchan inu, nie je schopn chpa
zmysel TS,
obvinen je vydan do cudziny alebo vyhosten,
stavn sd alebo Sdny dvor ES pozastav innos prvneho predpisu alebo jeho asti,
ktorho pouitie je rozhodujce pre
konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, alebo
obvinen je cudzinec alebo osoba bez ttnej prslunosti a je odovzdan na vykonanie
konov do cudziny.
v prpade spolupracujceho obvinenho, ktor sa vznamnou mierou podieal na
objasnen korupcie a inch najzvanejch T,
je VZPP niej prvnej sily v rozpore so VZPP vyej prvnej sily alebo medzinrodnou
zmluvou a ak sd pod nvrh na zaatie konania pred stavnm sdom.
f/ obalobu odmietne a vrti vec prokurtorovi ak zist zvan procesn chyby, najm
poruenie prva na obhajobu,
g/ TS podmienene zastav,
h/ me podmienene zastavi TS spolupracujceho obvinenho,
i/ rozhodne o asti zujmovho zdruenia obanov v konan pred sdom,
j/ vyd trestn rozkaz,
k/ nariadi HP ur jeho termn a rozsah dokazovania.

Ak samosudca djde k zveru, e skutok, ktor je predmetom obaloby, pri sprvnom pouit
zkona treba posudzova poda inho ustanovenia zkona, ako ho posudzuje obaloba, oboznmi s
touto skutonosou osoby, ktorm sa doruuje rovnopis obaloby. Samosudca preru TS, ak
poiada Sdny dvor ES o vydanie predbenho rozhodnutia. Ak je to potrebn, me samosudca
vyslchnu obvinenho aj pokodenho a zadovi aj alie potrebn vysvetlenia. Ak po podan
obaloby oprvnen osoba ponkla skonenie veci zmierom alebo z obsahu spisu takto monos
vyplva, me samosudca nariadi konanie o zmieri, schvli zmier a zastavi TS.

64. Hlavn pojednvanie priebeh a rozhodnutia

el, vznam a fzy hlavnho pojednvania:

132
Hlavn pojednvanie (HP) po prijat obaloby sdom sa TK dostva do tdia HP, v ktorom
vrchol TS. Ide o najdleitejie a najvznamnejie tdium TK, lebo prve na HP sa rozhoduje o
zkladnej otzke TK, t.j. o vine obalovanho, a v prpade zistenia a uznania jeho viny o treste, prp.
o alch svisiacich vrokoch (napr. o nhrade kody, o ochrannom opatren).
elom TK je nleite zisti T a spravodlivo potresta jeho pchatea a zrove preventvne
vchovne psobi na pchatea a obanov.
Na HP sa v celom rozsahu uplatuj zkladn zsady TK:
zsada verejnosti,
zsada stnosti a bezprostrednosti,
zsada kontradiktrnosti.

Na HP sd skma obvinenie obsiahnut v obalobe a riadi dokazovanie vykonvan

kontradiktrnym spsobom stranami TK. Rozhodujcim orgnom je sd, ktor je nezvisl a je
viazan len prvnym poriadkom. Prokurtor, ktor rozhodoval o postupe PK a o podan obaloby,
m v konan pred sdom postavenie 1 zo strn. Druhou stranou je obalovan a jeho obhajca.

Fzy HP HP pozostva zo 4 fz, ktormi s:

1/ zaatie HP:
predseda sentu oznmi vec, ktor sa bude prejednva,
predseda sentu zist, i sa dostavili osoby, ktor boli predvolan alebo upovedomen o HP
a over ich totonos,
predseda sentu zist, i bola zachovan lehota na prpravu u osb, u ktorch treba
zachova lehotu na prpravu na HP (obalovan, obhajca, prokurtor),
predseda sentu rozhodne, i sa v HP bude pokraova alebo i ho treba odroi (ak sa
nedostav niektor z predvolanch osb),
ak sa v HP bude pokraova, predseda sentu vyzve svedkov, aby preli do priestoru mimo
pojednvacej miestnosti a pokali na predvolanie,
predseda sentu zist, i prokurtor a obalovan nechc uzavrie dohodu o vine a treste. Ak
sa prokurtor aj obalovan vyjadria, e chc kona o dohode a vine a treste, sd vec vrti
prokurtorovi na vykonanie konania o dohode o vine a treste v PK. Vsledkom tohto konania
me by bu podanie nvrhu prokurtorom na schvlenie dohody sdom, alebo v prpade,
ak sa prokurtor a obalovan nedohodn, nov obaloba prokurtora,
ak prokurtor a obalovan, alebo o len 1 z nich vyhlsi, e nechc kona o dohode,
predseda sentu vyzve prokurtora, aby predniesol obalobu,
ak m obalovan obhajcu, predseda sentu ho vyzve, aby k obalobe zaujal stanovisko,
predseda sentu vyzve pokodenho, ktor si uplatuje nrok na nhradu kody, aby sa
vyjadril, i navrhuje, resp. trv na tom, aby sa obalovanmu uloila povinnos na nhradu
kody a v akom rozsahu,
po vyjadren pokodenho, resp. po pretan jeho nvrhu zo spisu, predseda sentu
obalovanho pou o jeho prvach (o prve vypoveda alebo odoprie vypoveda, o
vzname priznania, o obsahu, zmysle a monom alom postupe sdu poda vyhlsenia
obalovanho, aj o prve poradi sa s obhajcom) a umon mu urobi niektor z nasle-
dovnch vyhlsen:
e je nevinn,
e je vinn zo spchania skutku alebo z niektorho zo skutkov uvedench v obalobe
predseda sentu otzkami zist, i obalovan:
rozumie, z oho je obalovan,
bol pouen o svojich prvach (v PK),
rozumie prvnej kvalifikcii skutku (uvedenho v obalobe),
vie, ak je trestn sadzba za tento T,
i sa dobrovone, z vlastnej vle priznva k spchaniu alovanho T.

Ak obalovan na vetky tieto otzky odpovedal no, sd uznesenm rozhodne, i vyhlsenie

obalovanho, e je vinn:
a/ prijma zrove vyhlsi, e dokazovanie v rozsahu, v akom obalovan priznal
spchanie skutku, sa nevykon, a vykon dkazy svisiace s nepriznanm skutkom,
vrokom o treste, nhrade kody alebo ochrannho opatrenia,
b/ neprijma.
e nepopiera spchanie skutku uvedenho v obalobe v prpade mravnostnch
T, ke v pojednvacej miestnosti bude iria verejnos a medzi nimi aj prbuzn
obalovanho (sd to povauje za priznanie).
133
2/ dokazovanie vsluch obalovanho, svedkov, znalcov, pretanie listinnch dkazov at.,
priom obalovan m prvo vyjadri sa ku kadmu dkazu,
3/ zver HP po skonen dokazovania udel predseda sentu slovo na zveren rei
a obalovanmu posledn slovo,
4/ rozhodnutie na HP HP sa spravidla kon odsudzujcim alebo oslobodzujcim rozsudkom,
prp. inm meritrnym rozhodnutm. Vynesenm rozsudku sa sce kon HP, nemus sa vak
skoni TK. Rozsudok mono napadn odvolanm, o ktorom rozhoduje nadriaden sd. Podanm
odvolania TK prechdza do alieho tdi, do odvolacieho konania (OK).

Mimo HP sd rozhoduje na verejnom zasadnut a na neverejnom zasadnut.

Prprava HP je predpokladom spenho a riadneho priebehu HP.

Nariadenie HP:
Pri nariaden HP je predseda sentu povinn urobi vetky opatrenia potrebn na
zabezpeenie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo mon prejedna a rozhodn bez
jeho odroenia. Ide o viacer kony, medzi ktor patr najm:
zabezpeenie prsediacich, prp. nhradnho sudcu a nhradnho prsediaceho
(prostrednctvom predsedu sdu),
zabezpeenie prtomnosti obalovanho jeho predvolanm alebo aj prkazom na jeho
predvedenie, ak je vo vkone vzby alebo TOS uloenej mu v inej veci,
zabezpeenie svedkov, znalcov, tlmonka,
vyiadania si listn vrtane spisu o skorom odsden obalovanho a pod.
Ak je to odvodnen prejednvanou vecou, predseda sentu vykon nevyhnutn opatrenia, aby
v budove sdu pred HP nedolo ku kontaktu obalovanho s pokodenm, svedkom a znalcom.

Postavenie nhradnho sudcu na HP:

Predseda sdu zariadi na nvrh predsedu sentu, aby sa na HP zastnili 1 alebo 2 nhradn
sudcovia alebo prsediaci, ak:
a/ mono dvodne predpoklada, e HP bude trva dlh as,
b/ ak sa navrhuje vsluch agenta, ohrozenho svedka, chrnenho svedka alebo svedka,
ktorho totonos je utajen a ak pota s sa vyuitm technickch zariaden na prenos zvuku
a obrazu.

Nhradn sudca alebo prsediaci m postavenie lena sentu. Hlasovania sa vak zastn len v
tom prpade, ak do konania nastpil namiesto sudcu alebo prsediaceho, ktormu v alej asti na
HP zabrnila nejak prekka. Sudca alebo prsediaci, za ktorho nastpil nhradn sudca alebo
prsediaci, sa HP u alej nezastuje.
Ak sa vykonva vsluch agenta, ohrozenho svedka, chrnenho svedka alebo svedka, ktorho
totonos je utajen s vyuitm technickch zariaden urench na prenos zvuku alebo obrazu mimo
pojednvacej siene, zastn sa ho nhradn sudca.
Nhradn sudca alebo prsediaci neprichdza do vahy v konan pred samosudcom.

Lehoty na prpravu na HP:

Predseda sentu ur termn HP tak, aby obalovan od doruenia predvolania,

prokurtor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspo 5 pracovnch dn na prpravu na
HP. Tto lehotu mono skrti len s ich shlasom a tie vtedy, ak obalovan odmietol as na HP
alebo poiadal, aby sa HP konalo v jeho neprtomnosti. U ostatnch osb, ktor sa na HP
predvolvaj alebo o om upovedomuj (napr. pokodenho, zastnenej osoby, ich
splnomocnencov, zkonnho zstupcu, svedka, znalca) treba spravidla zachova aspo 3-dov
lehotu. Vnimku z uvedenho tvor len prpad, ak sa pri SV postupovalo poda 204 (superrchle
konanie) a sudca pre PK kon v postaven predsedu sentu.
O HP sa upovedom aj zkonn zstupca, pokoden a zastnen osoba. Ak m zastnen
osoba alebo pokoden splnomocnenca, upovedom sa o HP len splnomocnenec. Ak sd pripustil
as zstupcu zujmovho zdruenia obanov na HP, upovedom sa o HP tie zujmov zdruenie
obanov, ktor ho vyslalo.
Pokodenho treba v upovedomen upozorni, e ak sa na HP nedostav, bude sa o jeho nroku
na nhradu kody rozhodova na podklade jeho nvrhov obsiahnutch v spise.
Ak je zrejm, e sa na HP prejednaj utajovan skutonosti, predseda sentu je povinn
najneskr po otvoren HP sudcov, prsediacich a ostatn osoby, ktor sa zastnia na konan a
oboznmia sa s utajovanmi skutonosami, poui o zsadch utajenia, ako aj o prvnych
nsledkoch ich poruenia; o pouen treba urobi zznam do zpisnice o HP.

134
 Pokia sa svedok alebo obalovan bez dostatonho ospravedlnenia nedostav na HP, hoci bol
riadne predvolan, samosudca, resp. predseda sentu mu me uloi poriadkov pokutu alebo
ho predvies (prp. aj aj).

Miesto konania HP:

a/ spravidla v sdle sdu a v jeho radnch miestnostiach,
b/ v odvodnench prpadoch mimo sdla sdu a jeho radnch miestnost, ale spravidla v
rmci zemnho obvodu sdu (ak to vyaduje ochrana obvinenho, radnch osb,
astnkov konania alebo ir vplyv na verejnos). O tom vak treba astnkov
pojednvania vhodne a v primeranom ase upovedomi a uren miesto vhodne pripravi.

Verejnos na HP, vylenie verejnosti:

HP kon sd zsadne verejne, aby verejnosti bola poskytnut v o najirej miere monos
sledova prejednanie veci a aby sa tak o najinnejie prejavilo vchovn psobenie TS na
verejnos (kontrola vkonu sdnej moci). HP mu sledova len neozbrojen osoby, ak nejde o
osoby povinn nosi zbra z dvodu plnenia sluobnch loh. Rozsudok mus by vyhlsen vdy
verejne.

Verejnos me by vylen len vtedy:

a/ ak by verejn prejednvanie veci ohrozilo tajomstvo chrnen osobitnm zkonom, verejn
poriadok, mravnos alebo bezpenos alebo
b/ ak to vyaduje in dleit zujem obalovanho, pokodenho, jeho blzkych osb alebo
svedkov.

Verejnos mus by vylen poas vsluchu agenta a ak ide o ochranu utajovanch skutonost.
Verejnos mono vyli aj na as HP.
O vylen verejnosti rozhodne sd z radnej povinnosti alebo na nvrh prokurtora,
obalovanho alebo pokodenho v ktoromkovek tdiu sdneho konania po vypout strn
uznesenm, ktor verejne vyhlsi (nie je prpustn opravn prostriedok). Po vyhlsen uznesenia s
osoby, ktor HP sleduj, povinn opusti pojednvaciu miestnos. Vyli nemono prokurtora,
obalovanho a jeho obhajcu, pokodenho, ani radn osobu, ktorej lohou je zabezpei riadny
priebeh pojednvania.

Sd me odoprie prstup na HP:

a/ maloletm,
b/ tm, u ktorch je obava, e by ruili dstojn priebeh HP.
c/
Me tie urobi nevyhnutn opatrenia proti prepaniu pojednvacej siene.
Na iados obalovanho mus by povolen prstup jeho 2 dvernkom (to neplat pri vsluchu
agenta). Ak je obalovanch viac, m prvo na vobu dvernkov kad z nich. Ak by celkov poet
dvernkov vzrstol na viac ako 6 a obalovan by sa medzi sebou nedohodli, vykon vber sd.
Ak sd rozhodol o vylen verejnosti z HP a sdne konanie bolo v dsledku toho neverejn, je
zakzan z takhoto pojednvania zverejova informcie, ktor sa tkaj skutonost a okolnost,
pre ktor bola verejnos vylen. Prtomnm osobm sd me uloi povinnos zachovva
mlanlivos o skutonostiach, ktor povaj ochranu poda zkona a o ktorch sa v priebehu
pojednvania dozvedeli. Sd o tom rozhodne uznesenm, proti ktormu sanos nie je prpustn.
Predseda sentu me nariadi, aby opatrenia, ktor vydal na zabezpeenie neruenho priebehu
HP, boli vykonan prostrednctvom ZVJS.

Prtomnos na HP:
HP sa kon za stlej prtomnosti vetkch lenov sentu, zapisovatea a prokurtora. V
neprtomnosti obalovanho me sd HP vykona, len ak sd m za to, e vec mono
spoahlivo rozhodn a el TK dosiahnu aj bez prtomnosti obalovanho a pritom:
a/ obaloba bola obalovanmu riadne doruen a obalovan bol na HP riadne a vas
predvolan,
b/ obalovan mal monos vyjadri sa o skutku, ktor je predmetom obaloby, pred OTK a
boli dodran ustanovenia o vyetrovan alebo SV a obvinen bol upozornen na monos
pretudova spis a urobi nvrhy na doplnenie vyetrovania alebo SV,
c/ obalovan bol na monos vykona HP v jeho neprtomnosti upozornen,
d/ obhajca obalovanho, ktor je pozbaven spsobilosti na P alebo ktorho spsobilos na
P je obmedzen, vyhlsi, e netrv na osobnom vsluchu obalovanho.

135
HP v neprtomnosti obalovanho nemono kona:
a/ ak je vo vzbe alebo vo vkone TOS alebo
b/ ak ide o T, na ktor zkon ustanovuje TOS, kt. horn hranica prevyuje 5 rokov.

To neplat, ak obalovan vslovne odmietol as na HP alebo vslovne poiadal, aby sa HP

konalo v jeho neprtomnosti.
V prpadoch povinnej obhajoby nemono vykona HP bez prtomnosti obhajcu (mus by
prtomn poas celho HP). Ak nejde o prpad povinnej obhajoby a obalovan m obhajcu, mono
vykona HP v neprtomnosti obhajcu, len ak s tm obalovan shlas.
Ak sd rozhodne, e sa HP vykon v neprtomnosti obalovanho, mono preta zpisnice o
vsluchu spoluobalovanch, svedkov a znalcov aj bez shlasu obalovanho.

Vedenie HP:
HP vedie a vetky opatrenia smerujce na zabezpeenie jeho riadneho priebehu nariauje
predseda sentu (samosudca). Pritom prihliada na oprvnen zujmy strn (vsluch agenta
vylenie verejnosti z HP).
Ak zkon neustanovuje inak, dkazy tanm vpoved, listn, posudkov, sprv alebo
oboznamovanie vecnch dkazov vykonva predseda sentu. Ich vykonanm me poveri lena
sentu alebo toho, kto vykonanie dkazu navrhol.
Predseda sentu je povinn dba na to, aby HP nebolo zdrovan vkladmi a prejavmi, ktor
nemaj vzah k prejednvanej veci, a aby bolo zameran o najinnejie na objasnenie veci v
rozsahu nevyhnutnom pre spravodliv rozhodnutie.
Ak TP neustanovuje inak, z priebehu HP mu FO a PO vyhotovova zvukov zznam a so
shlasom predsedu sentu aj zvukov prenos. Zvukov zznam a zvukov prenos z HP nemono
vyhotovova pri vsluchu agenta alebo ak sa preberaj okolnosti tvoriace utajovan skutonos.
Predseda sentu me vyhotovovanie zvukovch zznamov zakza:
a/ ak by to ruilo priebeh HP,
b/ ak sa na HP preberaj okolnosti tvoriace tajomstvo chrnen osobitnm zkonom,
c/ ak by zvukovm zznamom z priebehu HP mohla by ohrozen mravnos, verejn poriadok
alebo dleit zujem strn alebo svedkov, alebo
d/ pri vsluchu ohrozenho, chrnenho svedka alebo svedka, ktorho totonos je utajen.

Z rovnakch dvodov predseda sentu nepovol zvukov prenos z HP. To neplat o vyhlasovan
vroku rozsudku, ktor sa vdy vyhlasuje verejne.
Vyhotovovanie obrazovch alebo obrazovozvukovch zznamov z HP nie je prpustn. Je
vak mon vyhotovova zvukov, obrazov alebo obrazovozvukov zznamy pre potreby sdu.
Predseda sentu db, aby proti nikomu neboli prednan urliv vroky alebo zjavne
neodvodnen a s vecou nesvisiace obvinenia. Ak sa obalovan, pokoden a zastnen osoba
alebo ich splnomocnenci, svedok alebo znalec takch vyjadren dopust, me mu by uloen
poriadkov pokuta. Ak sa takho konania dopust obhajca alebo prokurtor, predseda sentu me
poda prslunmu orgnu podnet na zaatie TS alebo disciplinrneho konania alebo ulo
poriadkov pokutu.
Kto sa cti by opatrenm predsedu sentu pri veden HP ukrten, me iada, aby rozhodol
sent, proti ktorho rozhodnutiu sanos nie je prpustn. Tak iados aj rozhodnutie o nej
treba zaznamena v zpisnici. Za poruenie rozhodnutia me predseda sentu uloi poriadkov
pokutu FO aj PO na HP alebo rozhodnutm mimo HP. Proti takmuto rozhodnutiu je prpustn
sanos, ktor m odkladn inok.
Osoby, ktor ruia poriadok, me predseda sentu z pojednvacej siene vykza. Toho,
kto neuposlchne vzvu na opustenie pojednvacej siene, mono opatrenm predsedu sentu
vyvies (opatrenie vykon ZVJS).
Obalovanho mono z pojednvacej siene vykza pri vsluchu agenta alebo na zklade
rozhodnutia sentu, ak napriek predchdzajcej vstrahe ru poriadok, vdy vak len na
nevyhnutne potrebn as. Len o bol obalovanmu znovu povolen vstup do pojednvacej siene,
oznmi mu predseda sentu podstatn obsah pojednvania konanho v jeho neprtomnosti a
umon mu, aby sa k nemu vyjadril. Ak obalovan alebo svedok bez shlasu predsedu sentu
opust pojednvaciu sie, me by predveden a me mu by uloen poriadkov pokuta.

Dokazovanie a znaleck dokazovanie na hlavnom pojednvan, sinnos strn pri

dokazovan:

Dokazovanie je najdleitejou fzou HP. Jeho vznam na HP spova v tom, e prve v tomto
tdiu sa zsadne rozhoduje o najdleitejej otzke celho TK, najm o otzke viny a trestu.

136
Predmet a rozsah dokazovania na HP je dan obalobou, lebo predmetom rozhodovania v
tomto tdiu konania je vdy len skutok uveden v obalobe, aj ke jeho prvnym posdenm v
obalobe sd nie je viazan.
Poradie, v akom sa maj jednotliv dkazy vykona, zkon vymedzuje len tm, e ako 1. sa
m vykona vsluch obalovanho, km poradie vsluchu svedkov a vykonania alch dkazov ur
predseda sentu. Je vak vhodn, aby pokoden, ktor je zrove aj svedkom, bol na HP
vypovan prednostne (hne po vsluchu obalovanho), aby jeho vpove nebola ovplyvnen
vpoveami alch svedkov, prp. pri vykonvan inch dkazov a mohol sa aktvne zastni na
celom konan pred sdom.

Dokazovanie na hlavnom pojednvan pozostva z:

A/ Vsluch obalovanho
Ak obalovan po prednesen obaloby a vyjadren pokodenho neurobil vyhlsenie, e je vinn zo
spchania skutku alebo niektorho zo skutkov uvedench v obalobe alebo e nepopiera spchanie
skutku uvedenho v obalobe, predseda sentu potom zist osobn daje obalovanho a pou ho
o jeho prvach. Potom umon prokurtorovi vyslchnu obalovanho k obsahu obaloby
a k nroku na nhradu kody (ak bol uplatnen). Prokurtor pritom postupuje poda veobecnch
ustanoven o vsluchu obvinenho.
Vsluch me predseda sentu prerui:
ak vsluch nie je veden v slade so zkonom,
ak vsluch je veden inak nevhodnm spsobom,
ak predseda alebo len sentu povauj za nevyhnutn poloi obalovanmu otzku, ktor
nemono odloi na dobu po skonen vsluchu.

Po skonen vsluchu obalovanho prokurtorom m prvo vypou obalovanho jeho

obhajca. So shlasom predsedu sentu s prokurtor, obhajca, pokoden alebo zastnen osoba
oprvnen po skonen vsluchov kls obalovanmu doplujce otzky. O ich porad rozhodne
predseda sentu.

Na nvrh prokurtora alebo obhajcu sa zpisnica o skorej vpovedi obalovanho alebo jej as
preta:
a/ ak sa kon v neprtomnosti obalovanho,
b/ ak obalovan vyuije svoje prvo nevypoveda,
c/ ak objavia sa podstatn rozpory medzi jeho skorou vpoveou a dajmi na HP,
d/ ak skor vsluch bol vykonan spsobom zodpovedajcim ustanoveniam tohto zkona.
V prpade rozporov vo vpovediach sa preta t as zpisnice o skorom vsluchu
obalovanho, ktorej sa namietan rozpory priamo tkaj. Na tieto rozpory treba obalovanho
upozorni a spta sa ho na ich prinu. Zpisnicu preta t zo strn, ktor ur predseda sentu,
pokia zpisnicu nepreta sm alebo nm poveren len sentu.
Strany (prokurtor, obhajca) mu namieta spsob vykonvania vsluchu, najm
prpustnos otzky poloenej vypovajcim. O nmietke rozhodne predseda sentu. Ak nmietke
vyhovie, vypovan nie je povinn na otzku odpoveda a tto otzka sa do zpisnice nezape
alebo sa zo zpisnice vyiarkne. O nmietke proti otzke predsedu sentu, sudcu alebo
prsediaceho rozhodne sent.
Ak je viacero obalovanch, musia sa vypova oddelene. Po vypout vetkch obalovanch, t
obalovan, ktor neboli prtomn v pojednvacej miestnosti, musia by oboznmen najneskr do
skonenia dokazovania o tom, o vypovedali ostatn obalovan.
V TK vedenom proti obvinenmu nemono prihliada na obsah vpovede urobenej v inom
sdnom konan, ak tento dkaz nebol vykonan spsobom, ktor ustanovuje TP pretanm
zpisnice o vpovedi urobenej v inom sdnom konan na HP ako listinnho dkazu.

B/ Vsluch svedka
Poradie vsluchu svedkov ur predseda sentu spravidla tak, e ako prv bud vypout svedkovia
navrhnut prokurtorom a po nich svedkovia navrhnut obalovanm. Predseda sentu db na to,
aby ete nevyslchnut svedok nebol prtomn pri vsluchu obalovanho a inch svedkov. Pred
prednesenm obaloby ich vyzve, aby sa z pojednvacej miestnosti vzdialili a vstpili do nej a na
zklade vzvy na vsluch.

137
 Vsluch svedka vykon ten, kto ho navrhol. Po skonen jeho vsluchu m druh strana prvo
vykona vsluch toho istho svedka v rozsahu, v akom to povauje za potrebn. Prvo kls
svedkovi doplujce otzky, ako aj namieta prpustnos poloenej otzky je upraven
obdobne ako pri vsluchu obalovanho.

Predseda sentu me rozhodn, e vsluch svedka vykon sm:

a/ ak m by ako svedok vypovan osoba mladia ako 15. rokov,
b/ ak ide o chorho, zranenho svedka alebo svedka pokodenho T proti udskej dstojnosti
alebo
c/ ak by vsluch svedka stranou alebo obhajcom nebol z inch dvodov vhodn alebo pln.

Predseda sentu urob vhodn opatrenia na zaistenie bezpenosti alebo utajenie totonosti svedka:
a/ ak je obava, e svedok v prtomnosti obalovanho nevypovie pravdu,
b/ ak ide o vsluch svedka, ktormu alebo jeho blzkej osobe z podanho svedectva hroz ujma
na zdrav, smr alebo in zvan nebezpeenstvo,
c/ ak ide o vsluch agenta alebo o svedka, ktorho totonos mus zosta zo zvanch
dvodov utajen.

Predseda sentu me vyli obalovanho, jeho dvernkov a verejnos po dobu vsluchu takho
svedka z pojednvacej miestnosti. Po nvrate do pojednvacej miestnosti mus by obalovan
oboznmen s obsahom vpovede svedka, me sa o nej vyjadri aj bez toho, aby sa so svedkom
stretol, a me mu prostrednctvom predsedu sentu kls aj otzky.
Vnimky zo zsady stnosti:
Namiesto vsluchu svedka na HP mono ta zpisnicu o jeho skorej vpovedi alebo jej
podstatn as:
a/ ak s tm shlas prokurtor a obalovan a
b/ sd nepovauje osobn vsluch za potrebn.

Shlas obalovanho nie je potrebn:

ak sa vslovne vyjadril, e sa na HP nezastn,
ak obalovan vslovne poiadal, aby sa HP konalo v jeho neprtomnosti,
ak sa obalovan na HP napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil,
ak sa obalovan bez vneho dvodu vzdialil z pojednvacej siene.

V uvedench prpadoch sta shlas prokurtora.

Zpisnica o vpovedi spoluobalovanho alebo svedka sa preta na nvrh prokurtora alebo

obalovanho aj vtedy, ak bol vsluch vykonan spsobom zodpovedajcim ustanoveniam TP a:
a/ tak osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodob pobyt v cudzine alebo na
neznmom mieste nedosiahnutenou, alebo ochorela na chorobu, ktor natrvalo alebo na
dlh as znemouje jej vsluch,
b/ ilo o neodkladn kon alebo neopakovaten kon, alebo
c/ tak osoba na HP bez oprvnenia odoprela vypoveda.

Zpisnicu o vpovedi svedka, ktor na HP vyuil svoje prvo odoprie vpove, mono preta len
za predpokladu:
e bol pred vsluchom, ktorho sa zpisnica tka, o svojom prve odoprie vpove riadne
pouen a vslovne vyhlsil, e toto prvo nevyuva,
ak bol vsluch vykonan spsobom zodpovedajcim ustanoveniam TP.

Ak sa svedok odchli v podstatnch bodoch od svojej skorej vpovede, me mu by zpisnica o

jeho skorej vpovedi predloen na vysvetlenie rozporov v jeho vpovediach tak, aby sd mohol
posdi hodnovernos a pravdivos jeho tvrden pri vsluchu na HP. Pretaj sa tie asti zpisnice o
skorom vsluchu, ku ktorm sa m vyslchan vyjadri a vysvetli rozpory medzi svojimi
vpoveami.

Prsaha svedka
Svedok pred vsluchom na sde je povinn zloi prsahu, ktor znie: "Prisahm na svoju es a
svedomie, e budem vypoveda pravdu, ni in len pravdu a vedome ni nezamlm." Pred
prsahou mus by svedok upozornen na vznam svedeckej vpovede a na nsledky krivej prsahy.
Svedka ete pred zloenm prsahy treba poui aj o prve odoprie vpove. Do prsahy nemono
vzia svedka,
a/ ktor pri svojom vsluchu nedovil 14. rok svojho veku,
138
 b/ ak je dvodn predpoklad, e pre telesn alebo duevn chorobu nemusel vnma okolnosti,
o ktorch m vypoveda, alebo ak tak okolnosti nie je schopn uvies,
c/ ktor vzhadom na svoje psychick a fyzick predpoklady nie je schopn nleite pochopi
podstatu a dleitos prsahy,
d/ ktor je zaviazan mlanlivosou spojenou s vkonom jeho povolania, ak ten, kto ho zaviazal
mlanlivosou, ho mlanlivosti nezbav.

C/ Znaleck dokazovanie
Vykonvaj ho odbornci, ktor boli ustanoven za znalcov poda osobitnch predpisov, resp. boli
na podanie posudku pribrat v priebehu TK alebo boli za znalcov vymenovan pre urit prpad.
Znalca sd do TK priber, aby na zklade svojich odbornch znalost objasnil urit skutonos
dleit pre TK. Znalec podva posudok spravidla psomne.
Ak znalec ete nepodal vo veci psomn znaleck posudok alebo sa od neho odchyuje, alebo ho
dopa, me mu predseda sentu uloi, aby znaleck posudok alebo jeho doplnenie nadiktoval do
zpisnice.
Namiesto vsluchu znalca mono ta zpisnicu o jeho vpovedi alebo jeho psomn znaleck
posudok, ak:
a/ znalec bol pred podanm znaleckho posudku pouen,
b/ nie s pochybnosti o sprvnosti a plnosti znaleckho posudku a
c/ prokurtor i obalovan s tm shlasia.

Ak bol posudok predloen stranou a osoba podvajca posudok nie je zapsan v zozname
znalcov, pred sdom zlo sub a predseda sentu ju pou o trestnch nsledkoch vedome
nepravdivho znaleckho posudku. Potom sa znalec vyjadr, i posudok podal v zmysle zloenho
subu.
V prpade nejasnosti posudku mono nedostatky odstrni pri vsluchu. Ak by na vsluchu
nedostatky odstrnen neboli, treba pribra inho znalca.

D/ Listinn dkazy
Psomn vyjadrenia, posudky, sprvy ttnych orgnov a alie listiny, ktormi sa vykonva
dkaz na HP, sa pretaj a umon sa do nich nazrie stranm, a ak je to potrebn, aj svedkom a
znalcom.

E/ Vecn dkazy a dokazovanie zvukovm, obrazovm a obrazovo-zvukovm zznamom

Vecn dkazy sd predlo stranm, a ak je to potrebn, aj svedkom a znalcom. Zvukov,
obrazov alebo obrazovo-zvukov zznam sa ako dkaz vykon na technickom zariaden. Ak to
povaha dkazu pripa, me sa vykona aj oboznmenm jeho psomnho prepisu. Sasou
vkonu tohto dkazu je aj sprva o tom, akm spsobom a km bol zznam vyhotoven alebo
zskan.

Sinnos strn pri dokazovan

Spova v tom, e obalovan a pokoden maj prvo sa ku kadmu vykonanmu dkazu
vyjadri a ich vyjadrenie sa zape do zpisnice. Po skonen vsluchu prokurtorom, obalovanm,
jeho obhajcom alebo predsedom sentu me zkonn zstupca obalovanho, v rozsahu
uplatnench prv pokoden alebo jeho splnomocnenec, zastnen osoba alebo jej
splnomocnenec so shlasom predsedu sentu kls vypovanm otzky, ke u lenovia sentu
otzky nemaj.
Po vykonan vetkch dkazov zist predseda sentu, i strany nemaj nvrhy na doplnenie
dokazovania. Sd odmietne vykona dkaz, ktor sa tka:
a/ okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo
b/ okolnosti, ktor mono zisti inmi, u skr navrhnutmi dkazmi.

Rozhodnutie o odmietnut vykona dkaz sa oznmi tomu, kto nvrh na jeho vykonanie podal, a
to spravidla stne po otvoren HP (me vak vykonanie dkazu pripusti).
Obalovan, ktormu je poskytovan ochrana a pomoc poda osobitnho predpisu a v svislosti
s jeho prtomnosou v konan pred sdom je tu dvodn obava z ohrozenia jeho ivota alebo
zdravia, i ivota alebo zdravia jeho blzkej osoby, me by vypout s vyuitm technickch
zariaden urench na prenos zvuku a obrazu.

Zveren rei:
Predseda sentu vyhlsi dokazovanie za skonen a udel slovo na zveren rei:
a/ ak strany nenavrhli doplnenie dokazovania alebo
b/ ak sd rozhodol, e alie dkazy sa nebud vykonva.

139
V zverenej rei procesn strany prednes svoje stanovisk, ktor zaujmaj na zklade
dokazovania vykonanho na HP k obalobe, najm k otzke viny a trestu, prp. aj k nhrade
kody a ochrannmu opatreniu.
lohou sdu je, aby argumenty strn zodpovedne, nestranne a objektvne uvil, a na zklade
vlastnch zverov spravodlivo rozhodol.
Poradie zverench re:
1/ prokurtor,
2/ zstupca zujmovho zdruenia obanov,
3/ pokoden (jeho splnomocnenec),
4/ zastnen osoba (jej splnomocnenec),
5/ obhajca obalovanho a obalovan.

Zveren rei me predseda sentu prerui len vtedy, ke zrejme vybouj z rmca
prejednvanej veci.

Posledn slovo obalovanho

Po skonen zverench re a pred odchodom na zveren poradu udel predseda sentu
obalovanmu posledn slovo. Poas tohto prejavu nesm obalovanmu ani sd, ani nikto in
kls otzky. Predseda sentu vak vnimone me prerui aj posledn slovo
obalovanho, ak napr. celkom zjavne prekrauje rmec prejednvanej veci alebo je inak
nevhodn (napr. je urliv pre sd, strany alebo verejnos).

Doplnenie dokazovania
Ak sd so zreteom na zveren rei, posledn slovo obalovanho alebo pri zverenej porade
zist, e niektor okolnos treba ete objasni, uznesenm rozhodne, e dokazovanie bude
doplnen a v HP pokrauje. Po doplnen dokazovania, ak u nebud prednesen nvrhy na
doplnenie dokazovania, predseda sentu op vyhlsi dokazovanie za skonen a udel slovo na
zveren rei a obalovanmu prvo poslednho slova.

Odroenie HP:
Ak sa objav prekka, pre ktor nemono HP vykona alebo v om pokraova, sd odro HP a ur
termn, kedy sa bude kona alie HP; odroi HP na neurito mono len vtedy, ak to vyaduje
povaha konu. Ak odpadne prekka, pre ktor muselo by HP odroen na neurito, treba bez
zbytonho odkladu, najneskr v lehote 2 tdov po jej odpadnut, nariadi termn HP alebo
vykona in kon smerujci k skoneniu veci.
Skr ako predseda sentu HP odro, zist, i strany nenavrhuj alie dkazy, ktor by bolo treba
na budce pojednvanie zadovi. Nedvodn nvrhy sd odmietne uznesenm, proti ktormu
sanos nie je prpustn.
Pri odroen HP sd me uloi, aby dkaz zabezpeila strana, ktor ho navrhla vykona alebo
na jeho vykonan trv, alebo z ktorej nvrhu takto potreba vyplynula. To neplat, ak dkaz priamo
alebo nepriamo navrhol obalovan a z charakteru dkazu je zrejm, e obalovan ho sm
zabezpei neme.

Ak sd zist, e navrhovan dkaz nemono vykona, rozhodne, e sa tento dkaz nevykon.

Me tie rozhodn, aby bol svedok zabezpeen a predveden.
Ak nie je pre podstatn chybu konania alebo z inho dleitho dvodu potrebn vykona HP
znova, oboznmi predseda sentu pri pokraovan v odroenom HP podstatn obsah doterajieho
pojednvania. Ak od odroenia HP uplynula dlhia doba, preta predseda sentu podstatn obsah
zpisnice o HP. Ak sa zmenilo zloenie sentu, mus sa HP vykona znova; to neplat, ak obalovan
shlas so zmenou v zloen sentu.

Rozhodnutia na HP:

Podklad na rozhodnutie
Sd me rozhodova len o skutku, ktor je uveden v obalobnom nvrhu. Skutkom uvedenm
v obalobnom nvrhu sa rozumie skutok, pre ktor bolo vznesen obvinenie. Ak nejde o prpad
podania obaloby po konan o nvrhu na dohodu o vine a treste, sd me pri svojom rozhodnut:
a/ prihliada len na skutonosti, ktor boli prebrat na HP, a

140
 b/ opiera sa o dkazy, ktor boli na HP vykonan.
Sd nie je viazan prvnym posdenm skutku v obalobe.

Vrtenie veci prokurtorovi

Sd vrti vec prokurtorovi uznesenm na doetrenie len vtedy, ak:
a/ poas HP vyjde najavo, e obalovan spchal ete al skutok, ktor je T (nie je uveden
v obalobe, ale svis so skutkom uvedenm v obalobe), a
b/ prokurtor o vrtenie veci poiadal v zujme spolonho prejednania.
Proti takmuto rozhodnutiu je prpustn sanos, ktor m odkladn inok.

Postpenie veci
Sd postpi vec uznesenm:
a/ prslunmu sdu ak zist v alovanom skutku T, na ktorho prejednanie nie je vecne
prslun (samosudca sentu). Je vak povinn rozhodn vec sm:
ak ide iba o miestnu neprslunos a obalovan ju nenamietal,
ak by mala by vec postpen sdu toho istho druhu, avak niieho stupa, alebo ak
by mala by vec postpen z okresnho sdu v sdle krajskho sdu na in okresn sd.
Postpi vec inmu sdu neme sd, ktormu bola vec postpen nadriadenm sdom,
okrem prpadu, e by sa skutkov podklad na posdenie prslunosti medzitm podstatne
zmenil.
b/ inmu orgnu ak zist, e nejde o T, ale alovan skutok by mal in orgn prejedna ako
priestupok, sluobn alebo disciplinrne previnenie, o ktorch je tento orgn prslun
rozhodova (nie je viazan nzorom sdu).
Proti takmuto uzneseniu me prokurtor poda sanos, kt. m odkladn inok.

Zastavenie TS
Sd zastav TS uznesenm:
a/ obligatrne ak na HP zist, e je tu niektor z dvodov zakladajcich neprpustnos TS (ak
je TS premlan, trestne nezodpovedn osoba, osoba vyat z psobnosti OTK, ak to
ustanovuje MZ, proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlsen za mtveho).
b/ fakultatvne ak zist na HP niektor z dvodov, pre ktor by u v PK mohol zastavi TS
prokurtor (fakultatvne zastavenie TS v PK spol. obvinen).

Ak sd rozhodne niektorm z uvedench spsobov, odke pokodenho, ktor uplatnil nrok na

nhradu kody, na OSK alebo na konanie pred inm prslunm orgnom.
Takto rozhodnutie sa me tka tie len niektorho zo skutkov, pre ktor bola podan
obaloba. Proti takmuto rozhodnutiu me prokurtor a pokoden poda sanos, ktor m
odkladn inok.
Podmienen zastavenie TS a zmier
Sd me uznesenm:
a/ podmienene zastavi TS ak na HP zist, e s splnen podmienky podmienenho
zastavenia TS v PK (prein, 5 rokov, shlas obvinenho, vyhlsenie obvinenho, nahradenie
kody).
b/ podmienene zastavi TS spolupracujceho obvinenho ak na HP zist, e s
splnen podmienky podm. zastavenia TS spolupracujceho obvinenho v PK.
c/ schvli zmier a zastavi TS ak na HP zist, e s splnen podmienky na uzavretie
a schvlenie zmieru v PK.
Proti rozhodnutiu o schvlen zmieru me prokurtor a proti rozhodnutiu o podm. zastaven TS aj
obalovan a pokoden poda sanos, ktor m odkladn inok.

Preruenie TS
Sd preru TS uznesenm:
a/ ak zist na HP, e je tu niektor z okolnost umoujcich prerui TS v PK, alebo me
prerui TS, ak na HP zist, e je tu niektor z okolnost umoujcich prerui TS
spolupracujceho obvinenho v PK,
b/ ke nemono obalovanmu dorui predvolanie na HP,
c/ ak sa domnieva, e VZPP niej prvnej sily, ktorho pouitie je v danej trestnej veci
rozhodujce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so VZPP vyej prvnej sily alebo
s MZ, a pod nvrh na zaatie konania pred stavnm sdom. Nlez stavnho sdu je pre
sd zvzn.
Ak odpadne dvod preruenia, sd v TS pokrauje.
Proti rozhodnutiu, ktorm sd TS preruil alebo ktorm nvrh na pokraovanie v om zamietol,
me prokurtor a obalovan poda sanos.

141
Rozsudok
Ak nebude vec vrten prokurtorovi na doetrenie, postpen, ak nedjde k zastaveniu TS, k
podmienenmu zastaveniu TS alebo k jeho prerueniu, rozhodne sd rozsudkom:
a/ i sa obalovan uznva za vinnho odsudzujci
b/ i sa obalovan spod obaloby oslobodzuje oslobodzujci.

Sd oslobod obalovanho spod obaloby, ak:

a/ nebolo dokzan, e sa stal skutok, pre ktor je obalovan sthan,
b/ skutok nie je T (napr. pre okolnos vyluujcu protiprvnos),
c/ nebolo dokzan, e skutok spchal obalovan,
d/ obalovan nie je pre nepretnos trestne zodpovedn,
e/ trestnos inu zanikla (zmena zkona, inn tos), alebo
f/ prokurtor na HP ustpil od obaloby.

Vrok rozsudku o nhrade kody

O povinnosti obalovanho nahradi kodu, ak bol nrok riadne uplatnen, me sd rozhodn len
rozsudkom. Konanie a rozhodovanie o nhrade kody v rmci TK sa nazva adhznym konanm.

Uloi obalovanmu v adhznom konan povinnos nahradi kodu me sd iba vtedy:

a/ ak ho odsudzuje pre T, ktorm tto kodu spsobil,
b/ ak pokoden uplatnil svoj nrok riadne a vas.

Pri rozhodovan o nroku na nhradu kody v TK sd neme prizna pokodenmu viac, ne

svojm nvrhom iadal (iba ak mu poda nzoru sdu patr viac, ne svojm nvrhom uplatnil a ak
svoj nvrh modifikuje, km sa sd neodoberie na zveren poradu).
Vrok o nhrade kody uveden v trestnom rozsudku je vykonaten ihne po prvoplatnosti tohto
vroku.
Vrok o povinnosti obalovanho na nhradu kody mus presne oznaova osobu
oprvnenho a nrok, ktor mu bol prisden.

Spolupchatelia mu kodu nahradi:

a/ spolone a nerozdielne (solidrna zodpovednos) alebo
b/ poda asti na spsobenej kode jednotlivmi podielmi (delen zodpovednos).

Ak poda vsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na nhradu kody alebo ak
by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na nhradu kody vykona alie dokazovanie, ktor
presahuje potreby TS a predilo by ho, sd odke pokodenho na OSK, prp. na konanie
pred inm prslunm orgnom. Na OSK alebo na konanie pred inm prslunm orgnom
odke sd pokodenho tie so zvykom jeho nroku, ak mu nrok z akhokovek dvodu prizn
len sasti.
Ak sd obalovanho spod obaloby oslobod, odke pokodenho s jeho nrokom na
nhradu kody vdy na OSK, prp. na konanie pred inm prslunm orgnom.

Vrok o ochrannom opatren:

Ak zistil sd u obalovanho dvod na uloenie ochrannho opatrenia (ochrannho lieenia,
ochrannej vchovy, ochrannho dohadu alebo zhabania veci), me ho uloi z vlastnej
iniciatvy, alebo aj na nvrh prokurtora.
Ak sd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatren vykona ete alie dokazovanie, ktor
neme by vykonan ihne, vyhrad rozhodnutie o ochrannom opatren VZ. Takto mono
postupova aj vtedy, ke prokurtor urobil nvrh na zhabanie veci nepatriacej obalovanmu.

142
65. Vykonvacie konanie

Vykonvacie konanie
elom VK je uskutoni obsah rozhodnutia, vydanho OTK alebo sdom. Za samostatn
procesn tdium sa povauje vkon odsudzujceho rozsudku. V tomto prpade je vkon
rozsudku poslednm tdiom typickho priebehu TK.

VK je v TP upraven v 4. samostatnej asti TP; ide vak iba o rmcov pravu. Obmedzuje sa
predovetkm len na ustanovenia o tom, ako vyvola vkon rozhodnutia, na koho sa treba obrti
so iadosou o vykonanie jednotlivch jeho vrokov. Neobsahuje vak ustanovenia o tom, ako
jednotliv vroky vykona (napr. ako vykona TOS, trest povinnej prce, ako vykona vzbu,
ochrann opatrenie a pod.). Tieto otzky s spravidla obsiahnut v osobitnch vykonvacch
predpisoch vydanch tmi orgnmi, ktorm vlastn vykonvanie obsahu rozhodnutia prislcha.

Rozhodnutie vykonva, prp. jeho vkon zariauje ten orgn, ktor rozhodnutie vydal; v konan
pred sdom rozhodnutie sentu vykonva alebo jeho vkon zariauje predseda sentu, ktor tm
me poveri VS. Rozhodnutia svisiace s vkonom trestov a ochrannch opatren rob, ak nie je
alej ustanoven inak, sd, ktor vo veci rozhodol v 1. stupni. Vkonom niektorch rozhodnut
alebo kontrolou ich plnenia me sd poveri aj probanho a medianho radnka. Opatrenia
potrebn na vkon trestov a ochrannch opatren a na vymhanie trov TK rob, ak nie je alej
ustanoven inak, predseda sentu sdu, ktor vo veci rozhodol v 1. stupni.

Nten vkon rozhodnut nie je potrebn:

143
 a/ zastavenie TS v PK, ak proti obvinenmu neboli okrem vsluchu vykonan iadne in
procesn opatrenia, alebo schvlenie zmieru s nslednm zastavenm TS a pod.,
b/ v prpade, ke obsah rozhodnutia, ak to zkon umouje, bude splnen dobrovone (napr.
osoba dobrovone vyd vec, ktorej sa tka rozhodnutie o vydan veci, dobrovone spln
podmienky zmieru a pod.)

Z ustanoven TP pre vkon sankci vyplvaj niektor veobecn zsady:

1/ mus existova rozhodnutie sdu, ktorm sa uklad trest alebo ochrann opatrenie,
a to
rozsudok alebo trestn rozkaz, ak sa uklad trest,
rozsudok alebo uznesenie, ak sa uklad ochrann opatrenie.

2/ rozhodnutie, ktorm sa uklad trest alebo ochrann opatrenie, mus by

prvoplatn a vykonaten. Vykonatenos uruje, ak podmienky musia by splnen,
aby bolo mon pristpi k vkonu rozhodnutia. Vykonatenosou sa rozumie skutonos, e
obsah rozhodnutia mono vynti na tom, koho sa rozhodnutie ukladajce urit povinnos
tka. Vykonaten je rozhodnutie, ktor nadobudlo prvoplatnos, ale aj tak, ktor ete
prvoplatn nie je, ak zkon prpustnmu opravnmu prostriedku nepriznva odkladn
inok.

3/ rozhodnutie o uloen sankcie sa m vykona ihne, ako sa stane vykonatenm. Z

tejto zsady zkon pripa urit vnimky:
veobecn dvody na odklad vkonu sankcie:
a/ podanie dovolania,
b/ podanie nvrhu na obnovu konania,
c/ konanie o udelen milosti.
V tchto prpadoch je dvodom na odklad alebo preruenie vkonu trestu monos, e
prvoplatn a vykonaten rozsudok me by zmenen.
osobitn dvody na odklad vkonu sankcie alebo na upustenie od ich vkonu s
obmedzen iba na tieto tresty a ochrann opatrenia:
a/ trest odatia slobody,
b/ trest povinnej prce,
c/ pean trest,
d/ trest vyhostenia,
e/ ochrann lieenie,
f/ ochrann vchova,
g/ ochrann dohad.
Doba, na ktor bol trest preruen alebo odloen, sa do doby vkonu trestu nezapo -
tava.

4/ ak sa s vkonom niektorej sankcie u zaalo, treba ju vykona bez preruenia. Dvody na

preruenie vkonu trestu alebo ochrannho opatrenia s:
a/ veobecn podanie dovolania, nvrhu na obnovu konania a konanie o udelen milosti
a
b/ pecilne TOS, trest povinnej prce, vkon ochrannho dohadu.
5/ vkon trestu mus presne zodpoveda rozhodnutiu. Vykona mono iba tak druh trestu,
ktor je uveden v rozhodnut a iba vo vmere urenej v tomto rozhodnut. Z tejto
zsady zkon pripa urit vnimky, a to:
a/ podmienen prepustenie z vkonu TOS,
b/ upustenie od vkonu TOS, zmena spsobu vkonu TOS,
c/ upustenie od vkonu zvyku trestov zkazu innosti, zkazu pobytu,
d/ upustenie od vkonu peanho trestu alebo jeho zvyku,
e/ upustenie od vkonu trestu povinnej prce,
f/ premena trestu povinnej prce na TOS.

6/ vkon sankci, ako aj cel TK sa vykonva z radnej povinnosti (ex offo).

7/ vkon sankci TP zveruje sdu ako orgnu, ktor ich uloil.
8/ na VK sa zastuj aj orgny S, obce a zujmov zdruenia obanov, a to poda
povahy VK.
9/ prava vkonu trestov, ale aj niektorch ochrannch opatren je zameran tak, aby
umonila v o najirej miere vchovn inok ich vkonu (disciplinrne odmeny pri
TOS)

144
 10/ kontrolou vkonu trestov a ochrannch opatren sa zabezpeuje ich zkonn a riadne
vykonvanie. Dozor nad zachovvanm zkonnosti vykonva prokurtor poda zkona .
153/2001 Z. z. o prokuratre.

66. Konanie pred samosudcom a sudcom pre prpravn konanie

Vznam konania zjednoduenie, a tm aj urchlenie procesnho postupu sdu spravidla vo

veciach skutkovo i prvne menej nronch, v ktorch by klasick sdne konanie bolo zdhav a
bolo by spojen aj s vymi nkladmi.

Konanie pred sudcom pre PK

V prpadoch, v ktorch prokurtor do 48 hodn od zadrania odovzdal sdu spolu so spisom a s
obalobou aj osobu, ktor bola zadran ako podozriv pri pchan preinu, na ktor zkon
ustanovuje TOS, ktorho horn hranica neprevyuje 5 rokov, alebo bezprostredne po om (po
superrchlom konan), sdne konanie vykonva sudca pre PK.
Sudca pre PK postupuje nasledovne:
b/ obvinenho vypouje, najm na okolnosti zadrania a skutonosti odvodujce nvrh na
vzatie do vzby, ak je podan:
e/ prednostne, najneskr v lehote 48 resp. 72 hodn od prevzatia, ur termn vykonania HP
spravidla do 15 pracovnch dn od podania obaloby, ak vec nevybav trestnm rozkazom
alebo neurob niektor z rozhodnut ako pri preskman obaloby,
f/ so shlasom obalovanho vykon HP bezodkladne po jeho vsluchu, ak ho okolnosti
prpadu umouj vykona v lehote 48 resp. 72 hodn od podania ob.,
g/ rozhodne o nvrhu na vzatie do vzby, ak prokurtor podal tak nvrh, a to v lehotch 48
resp. 72 hodn od podania tohto nvrhu a spsobom poda ustanoven o rozhodnut o vzbe,
a
h/ umon obalovanmu, kt. bol vzat do vzby a nem obhajcu, aby si ho v primeranej lehote
zvolil; ak tak neurob, obhajcu mu ustanov sudca pre PK.

Sudca pre PK m v tomto konan rovnak postavenie ako samosudca. Sudca pre PK neverejn
zasadnutie nevykonva; ak rozhoduje o vzbe, postupuje poda ustanoven o konan
a rozhodovan o vzbe.

Konanie pred samosudcom

Samosudca, kt. m rovnak prva a povinnosti ako sent a jeho predseda, vykonva konanie o
preinoch a zloinoch, na kt. zkon ustanovuje TOS, kt. horn hranica neprevyuje 8 rokov.
Vnimkou je prpad, ak m by uloen shrnn alebo spolon trest a skor trest bol uloen
sentom. Vtedy o akomkovek T kon sent.
Neverejn zasadanie samosudca nevykonva, ak rozhoduje o vzbe, postupuje poda
ustanoven o konan a rozhodovan o vzbe aj vtedy, ke nerozhoduje na HP alebo VZ.
Samosudca obalobu predbene neprejednva. Preskma vak, i poskytuje spoahliv
podklad na alie konanie a i PK, ktor jej predchdzalo, bolo vykonan spsobom
zodpovedajcim TP.
Po preskman obaloby poda jej obsahu a obsahu spisu samosudca urob niektor z rozhodnut
ako pri preskman obaloby. Proti takmuto rozhodnutiu me prokurtor, obvinen i pokoden
poda sanos, kt. m, ak nejde o preruenie TS, odkladn inok.
Postpi vec inmu sdu neme sd, ktormu bola vec postpen na zklade podanho
odvolania nadriadenm sdom, okrem prpadu, e by sa skutkov podklad na posdenie
prslunosti medzitm podstatne zmenil.
Ak samosudca neurob iadne z rozhodnut uvedench pri preskman obaloby:
a/ nariadi HP,
b/ nariadi VZ na konanie o nvrhu na dohodu o vine a treste ak je podan nvrh.

67. Osobitn spsoby konania

Na situcie, v ktorch by postup poda veobecnch ustanoven zkona mohol predi, ohrozi
alebo zmari dosiahnutie elu trestnho konania, reaguje Trestn poriadok ustanoveniami o
osobitnch spsoboch konania, ktormi s:
- konanie o dohode o uznan viny a prijat trestu (alej len dohoda o vine a treste"),
- konanie proti mladistvm,
- konanie pred sudcom pre prpravn konanie a konanie pred samosudcom a

145
- konanie proti ulmu.

Vo vetkch tchto prpadoch sa primrne postupuje poda ustanoven prslunch dielov

siedmej hlavy tretej asti Trestnho poriadku a iba ak tto hlava neobsahuje osobitn ustanovenia,
pouij sa na konanie veobecn ustanovenia ( 330).

Konanie proti mladistvm:

Konanie proti mladistvm mladistvm sa rozumie osoba, ktor v ae spchania T dovila
14. rok a neprekroila 18. rok svojho veku. Tieto ustanovenia s lex specialis voi veobecnm
ustanoveniam o TK.

Obhajoba mladistvho mladistv mus ma obhajcu po vznesen obvinenia (a do

prvoplatnho skonenia TS, neme sa tohto prva vzda). Vystupuje tu ttny orgn starostlivosti
o mlde (OSM orgn socilno-prvnej kurately det a socilnej kurately).

Zistenie pomerov mladistvho je potrebn zisova pomery mladistvho. V konan proti

mladistvmu treba o najdkladnejie zisti aj:
stupe rozumovho a mravnho vvoja mladistvho, jeho povahu,
pomery a prostredie, v ktorom il a bol vychovvan,
jeho sprvanie pred spchanm inu, z ktorho je obvinen, a po om,
in okolnosti dleit pre vobu prostriedkov vhodnch na jeho npravu, najm na
posdenie, i m by nariaden ochrann vchova mladistvho.

Zisovanie pomerov mladistvho sa ulo aj OSM a obci. U mladistvho, ktor v ase inu dovil
14. rok, ale neprekroil 15. rok svojho veku, sd obligatrne skma, i bol spsobil rozpozna
protiprvnos inu a i bol spsobil ovlda svoje konanie.

Vzba mladistvho aj ke existuj dvody vzby poda 71, smie by obvinen mladistv vzat
do vzby, len ak nemono el vzby dosiahnu inak. Mladistv me by brat do vzby len za
vnimonch okolnost. el vzby mono dosiahnu inak dohadom probanho a medianho
radnka, zrukou zujmovho zdruenia obanov alebo inej dveryhodnej osoby (rodiia,
vychovvatelia).

Konanie pred sdom u mladistvho sd obalobu alebo nvrh na dohodu o vine a treste doru
aj OSM, zkonnmu zstupcovi mladistvho, prp. aj tej osobe, s ktorou mladistv ije v spolonej
domcnosti; ak m ustanovenho opatrovnka, obaloba sa doru aj jemu. To neplat, ak mladistv
v ase HP alebo VZ dovil 19. rok svojho veku.

Postpenie veci ak to vyaduje zujem mladistvho, me prslun sd postpi vec:

a/ sdu, obvode v ktorho m mladistv trval pobyt, alebo
b/ sdu, na ktorom z inch dvodov je vykonanie TK so zreteom na zujmy mladistvho
najelnejie.

Spolon konanie spolon konanie pred sdom proti mladistvmu a osobe starej ako 18.
rokov mono vykona len vtedy:
ak je to potrebn na vestrann a objektvne objasnenie veci alebo
ak s na to in dleit dvody.

Hlavn pojednvanie HP a VZ o dohode o vine a treste nemono kona v neprtomnosti

mladistvho. O HP a VZ treba upovedomi aj OSM (as zstupcu vak nie je obligatrna).
Prokurtor mus by vdy prtomn na VZ. Na HP a VZ proti mladistvmu (vylenie verejnosti):
a/ na nvrh mladistvho, jeho obhajcu alebo zkonnho zstupcu sd vyli verejnos aj vtedy,
ak je to na ochranu zujmov mladistvho,
b/ predseda sentu me mladistvmu prikza, aby sa pri niektorej asti HP vzdialil z
pojednvacej siene, ak je obava, e by tto as konania mohla nepriaznivo psobi na jeho
mravn vvoj; po nvrate mladistvho do pojednvacej siene predseda sentu mu oznmi
podstatn obsah pojednvania konanho za jeho neprtomnosti, aby sa mohol k nemu
vyjadri.

Zstupca OSM m prvo robi nvrhy a dva vypovanm otzky; po zverenej rei zstupcu
OSM, zkonnho zstupcu m prvo prednies zveren re mladistv.

146
Oznamovanie rozhodnut rovnopis rozsudku sa vdy doru aj OSM a zkonnmu zstupcovi, s
ktorm mladistv ije v spolonej domcnosti. Ak nebol zkonn zstupca alebo OSM prtomn pri
vyhlasovan uznesenia, proti ktormu je prpustn sanos alebo ktorm bolo TS zastaven,
podmienene zastaven alebo preruen alebo vec postpen, doru sa mu aj rovnopis tohto
uznesenia, ak v ase vyhlsenia uznesenia mladistv nedovil 18. rok svojho veku.

Osoby oprvnen poda opravn prostriedky opravn prostriedky v prospech mladistvho

me poda, a to i proti jeho vli, aj OSM; lehota na podanie opravnho prostriedku mu plynie
samostatne. Sanos v prospech mladistvho mu poda aj jeho prbuzn v priamom pokolen,
jeho srodenec, manel a druh; lehota na podanie sanosti sa im kon tm istm dom ako
mladistvmu.

Uloenie ochrannej vchovy ak nejde o prpad, v ktorom si sd rozhodnutie o ochrannej

vchove vyhradil, me ju uloi na VZ, len ak to navrhne prokurtor.

Spolon ustanovenie v konan proti mladistvm treba dba na to, aby sa vyetrovanie,
skrten vyetrovanie a rozhodovanie zverilo osobm, ktorch ivotn sksenosti, ako aj sksenosti
s vchovou mldee zaruuj splnenie vchovnho elu TK. OTK a sd postupuj v najuej
spoluprci so zariadeniami, ktorm je zveren starostlivos o mlde, prp. so zariadeniami
psychologickej starostlivosti.

Ustanovenia tohto dielu sa nepouij:

a/ v konan o T, ktor obvinen spchal jednak pred dovenm 18. roku, jednak po jeho
doven, ak zkon na in spchan po doven 18. roku ustanovuje trest rovnak alebo
prsnej, alebo
b/ ak djde k vzneseniu obvinenia a po doven 18. roku veku obvinenho.

Ustanovenia tohto dielu o asti OSM sa nepouij:

a/ v odbore vojenskho sdnictva,
b/ vo vykonvacom konan, ak sa kon vykonva po doven 18. roku veku mladistvho.

Konanie proti ulmu:

Osobitn ustanovenia o procesnom postupe v konan proti ulmu s motivovan jednak
monosou vykona trestn konanie aj proti takejto osobe a jednak tm, aby sa aj takejto osobe,
ktor sa myselne vyhba trestnmu sthaniu, boli zaruen procesn prva obvinenho, hoci ich
osobne nevykonva.
Podmienkou na vykonanie konania proti ulmu je preukzanie myslu obvinenho
vyhba sa trestnmu sthaniu pobytom v cudzine alebo tm, e sa skrva (alej len ul").
Preukzanie myslu, e sa obvinen vyhba trestnmu sthaniu pobytom v cudzine, je splnen
naprklad vtedy, ak sa zdriava mimo zemia Slovenskej republiky, nepreber zsielky orgnov
innch v trestnom konan, zdriava sa na neznmom mieste a nemono ho z cudziny vyiada, ani
odovzda jeho trestn vec do cudziny.
Konanie proti ulmu nemono vies, ak sa obvinen zdriava v cudzine leglne, na zklade
platnch cestovnch dokladov vydanch orgnmi Slovenskej republiky, pokia nie je preukzan, e
sa takmto pobytom v cudzine myselne vyhba trestnmu sthaniu.
Za skrvanie sa treba povaova ukrvanie sa v tuzemsku pobytom na neznmom mieste,
nepreberanie zsielok na adrese, ktor obvinen na tento el uviedol spravidla u pri svojom
prvom vsluchu (a zmenu adresy neohlsil).
Pokia dvody konania proti ulmu odpadn, pokrauje sa v trestnom konan poda
veobecnch procesnch ustanoven. Preto je povinnosou orgnov innch v trestnom konan a
sdu, v kadom tdiu trestnho konania skma, i dvody konania proti ulmu trvaj aj naalej.
Konanie proti ulmu nie je prpustn proti mladistvmu, ak v ase konania nedovil
devtnsty rok svojho veku.
Obvinen mus ma v konan proti ulmu vdy obhajcu. Ten m rovnak prva ako
obvinen a jemu sa doruuj aj vetky psomnosti.
Takmto rozrenm prv obhajcu nie s dotknut procesn prva inch osb, najm prvo
podva opravn prostriedky v prospech obvinenho. Ak sa vak na procesn kony vyaduje
shlas obvinenho, nahrdza ho shlas obhajcu.
Konanie proti ulmu pred sdom sa vykonva na nvrh prokurtora, ktor ho me
poda u v obalobe. O takomto nvrhu sd rozhodne u pri preskman obaloby alebo pri
predbenom prejednan obaloby. Prokurtor vak takto nvrh me poda aj v neskorch tdich
konania, avak sd me vykona takto konanie aj bez nvrhu prokurtora, na zklade opatrenia
predsedu sentu.

147
 Spsob doruovania psomnost obhajcovi je rovnak ako spsob doruovania psomnost
obvinenmu. Predvolanie obvinenho na hlavn pojednvanie alebo verejn zasadnutie sa vak aj
vhodnm spsobom uverejn (napr. na radnej tabuli sdu), prpadne v oznamovacch
prostriedkoch a pod. Uverejnenie predvolania obvinenho je nevyhnutnou podmienkou
vykonania hlavnho pojednvania alebo verejnho zasadnutia.
Osoba odsden v konan proti ulmu m prvo poda nvrh na optovn
prejednanie svojej veci pred sdom v jeho prtomnosti do uplynutia iestich mesiacov odo
da, ke sa dozvedela o trestnom sthan alebo o odsden, najneskr vak v prslunej premlacej
dobe ustanovenej v Trestnom zkone.
Ak sd zist splnenie podmienok na takto postup, zru skorie rozhodnutia a pokrauje v konan
na podklade pvodnej obaloby; inak nvrh zamietne.

Trestn rozkaz:
V prpadoch, ktor patria do vecnej prslunosti samosudcu, me bez prejednania veci na
hlavnom pojednvan, t.j. ex cathedra, vyda trestn rozkaz, ak je skutkov stav veci spoahlivo
preukzan.

Samosudca me trestnm rozkazom uloi:

- trest odatia slobody a na tri roky,
- trest zkazu innosti a na osem rokov,
- pean trest (v rozsahu ustanovenia 56 TZ),
- trest prepadnutia veci,
- trest povinnej prce, ak s tm obvinen shlas, a
- trest domceho vzenia.
Trestnm rozkazom me uloi aj ochrann opatrenie.

Obsahovmi nleitosami trestnho rozkazu ( 354 TP) s:

a) oznaenie sdu, meno a priezvisko samosudcu, ktor trestn rozkaz vydal,
b) dtum a miesto vydania trestnho rozkazu,
c) oznaenie obvinenho,
d) vrok o vine a uloenom treste,
e) vrok o ochrannom opatren, ak bolo uloen,
f) vrok o nhrade kody, ak bol nrok na jej nhradu riadne uplatnen,
g) pouenie o prve poda odpor.

Vrok o vine a o ukladanom treste v trestnom rozkaze mus obsahova nleitosti, resp.
daje uveden v 163 ods. 3 a 165 ods. 1. Trestn rozkaz nemono vyda:
- v konan proti osobe, ktor je pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo ktorej spsobilos na
prvne kony je obmedzen,
- v konan proti mladistvmu, ak v ase jeho vydania mladistv nedovil osemnsty rok svojho
veku.

Trestn rozkaz samosudca neme vyda ani v prpade, ak s splnen podmienky na upustenie
od potrestania ( 40 TZ). Trestnm rozkazom nemono obalovanho spod obaloby oslobodi,
kee trestn rozkaz m povahu odsudzujceho rozsudku.

Vydanie trestnho rozkazu neprichdza do vahy po zaat hlavnho pojednvania ( 255).

Povahou odsudzujceho rozsudku sa rozumie (po nadobudnut prvoplatnosti trestnho rozkazu)
jeho vykonatenos, zpis odsdenia do registra trestov a prekka res judicae.
Ak bol vydan trestn rozkaz, prokurtor me vzia sp obalobu v takejto veci dovtedy, km
sa trestn rozkaz nedoru niektorej z osb uvedench v 355 ods. 1 alebo 2. Spvzatm obaloby
sa trestn rozkaz ru a vec sa vracia do tdia prpravnho konania.
Trestn rozkaz sa nevyhlasuje, len vyhotovuje; autentickm znenm trestnho rozkazuje teda
jeho vyhotovenie. Oprava vyhotovenia poda 174 ods. 1, t.j. uvedenie vyhotovenia do sladu s
vyhlsenm rozhodnutia preto pri trestnom rozkaze neprichdza do vahy.
inky spojen s vyhlsenm rozsudku nastvaj doruenm trestnho rozkazu obvinenmu.
Opravnm prostriedkom proti trestnmu rozkazuje odpor. Odpor sa povauje za opravn
prostriedok sui generis. Obvinen a osoby, ktor s oprvnen poda v jeho prospech odvolanie, v

148
prpade mladistvho obvinenho aj prokurtor, mu proti trestnmu rozkazu poda odpor do
smich dn od jeho doruenia.

68. Rozhodnutia v trestnom konan ich prvoplatnos a vykonatenos

innos orgnov innch v trestnom konan a sdu sa navonok prejavuje uritmi rozhodnutiami.
Rozhodnutie je akt aplikcie prva zo strany prslunho orgnu innho v trestnom konan a
sdu,
ktor obsahuje prvny nzor a autoritatvne rieenie otzok tkajcich sa skutku, ktor je
predmetom trestnho konania, prpadne in otzky s nm svisiace. Rozhodnutia s pecifick
procesn kony, individulne prvne akty orgnov innch v trestnom konan a sdu, ktor
spravidla maj zkonom presne ustanoven formu a obsah. Vydanm rozhodnutia pre subjekty,
ktorch sa to tka, vyplvaj vynti-
ten prva a povinnosti.

Rozhodnutia mono leni z viacerch hadsk:

1. Poda vzahu k vlastnmu predmetu trestnho konania rozliujeme:

a) Rozhodnutia vo veci samej (meritrne rozhodnutia) s tak rozhodnutia, ktormi sa trestn
konanie kon, t.j. rozhodnutie o trestnom ine, jeho pchateovi, treste alebo ochrannom opatren.
Najdleitejmi meritrnymi rozhodnutiami s uznesenie o zastaven trestnho sthania, rozsudok,
i u odsudzujci alebo oslobodzujci, a trestn rozkaz.
b) Ostatn rozhodnutia vytvraj predpoklady pre rozhodnutie vo veci samej alebo uskutouj
vkon rozhodnut vo veci samej. Aj napriek tomu, e tieto rozhodnutia nemaj tak vznam ako
meritrne rozhodnutia, ich loha je pre spen priebeh konania dleit a asto od nich zvis
vydanie meritrneho rozhodnutia, resp. to, i bude sprvne alebo nleit vykonan. Takmito
rozhodnutiami s naprklad uznesenie o zaat trestnho sthania, uznesenie o vznesen obvinenia,
uznesenie o vzat obvinenho do vzby, uznesenie o uloen poriadkovej pokuty a pod.

2. Poda formy rozhodnut rozliujeme:

a) rozsudok ( 163 a 175), ktor je najvznamnejou formou sdneho rozhodnutia; rozhoduje sa
nm o vine, resp. o osloboden spod obaloby a o treste,
b) uznesenie ( 176 a 180) je najrozrenejou formou rozhodnutia, ktorou sa riei irok okruh
otzok,
c) prkaz ( 181 a 182) je osobitnou formou rozhodnutia v prpadoch ustanovench Trestnm
poriadkom, proti ktormu nie je prpustn opravn prostriedok a okrem niektorch vnimiek sa
neodvoduje,
d) trestn rozkaz ( 353 a 357) je zjednoduenou formou odsudzujceho sdneho rozhodnutia
vydvanho samosudcom alebo sudcom pre prpravn konanie v osobitnom spsobe konania,
e) in rozhodnutia (rozhodnutia sui generis) s pecifick rozhodnutia, kde vzhadom na ich
obsah nevyhovuje forma rozsudku, prkazu i uznesenia, naprklad nvrh dohody o vine a treste (
233), obaloba ( 234, 235),
f) opatrenie je neformlne stne alebo psomn rozhodnutie technicko-organizanej alebo
operatvnej povahy (10 ods. 18).

Zkladn pravidl pre spsob rozhodovania v trestnom kona n obsahuje ustanovenie 162:
a) Sd rozhoduje rozsudkom, trestnm rozkazom alebo prkazom, kde to zkon vslovne
ustanovuje; v ostatnch prpadoch rozhoduje, ak zkon neustanovuje nieo in, uznesenm.
b) Orgny inn v trestnom konan rozhoduj, ak zkon neustanovuje nieo in, uznesenm.
Prkazom rozhoduj, kde to zkon vslovne ustanovuje.

Rozsudok
149
Rozsudok je individulny prvny akt, akt aplikcie prva sdom, ktorm sa v trestnom konan riei
zkladn otzka tohto konania, t.j. otzka viny obalovanho, prpadne uloenie trestu i
ochrannho opatrenia. Z toho dvodu mono rozsudok povaova za najvznamnejiu formu
sdneho rozhodnutia. Rozsudkom me rozhodova vlune sd.

Rozsudkom rozhoduje:
a) sd o uznan obalovanho za vinnho z trestnho inu( 284 a nasl.),
b) sd o osloboden spod obaloby ( 285),
c) odvolac sd o odvolan ( 322 ods. 3),
d) sd o schvlen dohody o vine a treste ( 334 ods. 4),
e) dovolac sd (Najvy sd SR), ktor vyslovuje poruenie zkona ( 386 ods. 1),
f) sd o obnove konania, ak uklad primeran trest za ostvajce trestn iny ( 404 ods. 3),
g) krajsk sd, ak rozhoduje o uznan cudzieho rozhodnutia (518 ods. 3).

Obsah a nleitosti rozsudku

O zkladnej otzke TK, t.j. o vine a treste, rozhoduje sd na HP rozsudkom, a to:
a/ odsudzujcim ak uzn vinu a uklad trest (alebo upust od potrestania), alebo
b/ oslobodzujcim ak zist dvod na oslobodenie spod obaloby.

Rozsudkom rozhoduje sd 1. stupa aj na VZ (ak schvlil dohodu o vine a treste). Rozsudok

mus sd vdy vyhlsi verejne a v mene SR. Vyhlasuje ho predseda sentu. Vyhlasuj sa:
a/ vodn slov "V mene SR",
b/ pln znenie vroku tak, ako bol odhlasovan,
c/ aspo podstatn as odvodnenia,
d/ pouenie o opravnom prostriedku.

Pri vyhlasovan vodnch slov a vroku rozsudku prtomn povstan. Rozsudok sa vyhlsi
spravidla ihne po skonen HP, ktor rozsudku predchdzalo; ak to nie je mon, mono pre
vyhlsenie rozsudku pojednvanie odroi, najviac vak o 3 pracovn dni.
Kad rozsudok treba vyhotovi psomne. Vyhotovenie rozsudku mus by v zhode s obsahom
rozsudku tak, ako bol vyhlsen. Rozsudok treba psomne vyhotovi vo vzobnch veciach
najneskr do 10 pracovnch dn, v ostatnch veciach do 30 pracovnch dn odo da jeho
vyhlsenia.
Rovnopis rozsudku sa doru obalovanmu (aj jeho obhajcovi alebo zkonnmu zstupcovi,
ak ho m), prokurtorovi, pokodenmu, ktor uplatnil nrok na nhradu kody, zastnenej osobe,
a to aj ke boli pri vyhlsen rozsudku prtomn, u mladistvho aj OSM a zkonnmu zstupcovi.

Obsah rozsudku
Obsahov nleitosti rozsudku:
vodn as,
vrokov as,
odvodnenie,
pouenie o opravnom prostriedku.

Rozsudok po vodnch slovch "V mene SR" mus obsahova:

a/ oznaenie sdu, o ktorho rozsudok ide, men a priezvisk sudcov a prsediacich, ktor sa na
rozhodnut zastnili,
b/ oznaenie obalovanho (meno, priezvisko, dtum, miesto narodenia a bydlisko, prp. in
daje potrebn na to, aby nemohol by zamenen s inou osobou),
c/ dtum a miesto vyhlsenia rozsudku,
d/ vrok rozsudku s uvedenm zkonnch ustanoven, ktor sa pouili,
e/ odvodnenie, ak zkon neustanovuje nieo in,
f/ pouenie o opravnom prostriedku.

Vrok, ktorm sa obalovan uznva za vinnho alebo ktorm sa spod obaloby

oslobodzuje, mus presne oznaova T, ktorho sa vrok tka, a to nielen zkonnm
pomenovanm a uvedenm prvnej kvalifikcie, ale aj uvedenm miesta, asu a spsobu spchania,

150
prp. aj s uvedenm inch skutonost potrebnch na to, aby skutok nemohol by zamenen s inm,
ako aj uvedenm vetkch zkonnch znakov vrtane tch, ktor odvoduj urit trestn sadzbu.

V rozsudku, ktorm sa rozhoduje o vine, uvedie sd aj vrok o:

a/ nhrade kody ak bol nrok na jej nhradu riadne a vas uplatnen,
b/ ochrannom opatren ak o om bolo na HP alebo na VZ konanom o odvolan rozhodnut.
Odsudzujci rozsudok mus obsahova vrok o treste s uvedenm zkonnch ustanoven, poda
ktorch bol trest uloen alebo poda ktorch bolo od potrestania upusten, a to prp. s poukazom
na prijat zruku.

Ak bol uloen TOS, ktorho vkon mono podmienene odloi alebo podmienene odloi s
probanm dohadom, mus rozsudok obsahova aj vrok o tom, i bol podmienen odklad
povolen, a prp., na ak podmienky je viazan. Ak bol uloen TOS na doivotie alebo in
nepodmienen TOS, rozsudok mus obsahova vrok o spsobe vkonu tohto trestu.
Vo vroku oslobodzujceho rozsudku sa mus uvies, o ktor zo zkonnch dvodov sa
oslobodenie spod obaloby opiera uvedenm zkonnho ustanovenia a slovnm vyjadrenm tohto
dvodu.

Ak rozsudok obsahuje odvodnenie, sd v om strune uvedie:

a/ ktor skutonosti vzal za dokzan,
b/ o ktor dkazy svoje skutkov zistenia opiera,
c/ akmi vahami sa spravoval pri hodnoten vykonanch dkazov, najm ak si navzjom
odporuj,
d/ ako sa vyrovnal s obhajobou,
e/ preo nevyhovel nvrhom na vykonanie alch dkazov,
f/ akmi prvnymi vahami sa spravoval, ke posudzoval dokzan skutonosti poda
prslunch ustanoven zkona v otzke viny a trestu.
Ak rozsudok obsahuje alie vroky, treba odvodni aj tieto vroky.

V odvodnen rozsudku, ktorm sa schvlila dohoda o vine a treste, sd strune uvedie:

a/ priebeh konania o dohode a jeho vsledok,
b/ odpovede obvinenho na otzky,
c/ vyjadrenie obhajcu a zkonnho zstupcu mladistvho ak je obvinen mladistv a v ase
konania nedovil 18. rok svojho veku.

Kee rozsudok je najvznamnejou formou rozhodnutia v trestnom konan, Trestn poriadok

podrobne upravuje postup vzniku rozsudku, spsob zaznamenania a oznmenia jeho obsahu
navonok. Tento proces mono rozdeli do tyroch fz, poda ktorch rozsudok treba:
a) odhlasova,
b) vyhlsi,
c) vyhotovi,
d) dorui.

Ad a): Pravidl, ktor platia pre hlasovanie o obsahu rozsudku, platia v prpadoch, ke
rozhoduje sent, lebo v konan pred samosudcom ide o neformlny postup jednho sudcu. Obsah
rozsudku sa uruje hlasovanm, ktormu predchdza porada sentu. Pri porade o rozsudku sd
predovetkm posdi skutonosti uveden v 169. Na porade o hlasovan nesmie by okrem
predsedu sentu, sudcov, prsediacich a zapisovatea, ktor sa zastnili na hlavnom pojednvan
alebo verejnom zasadnut, ktor rozsudku bezprostredne predchdzalo, prtomn nikto in. So
shlasom predsedu sentu sa na porade o hlasovan me zastni aj nhradn sudca, nhradn
prsediaci a vy sdny radnk, ktor vak nehlasuj. O obsahu porady s astnci povinn
zachova mlanlivos. Pri hlasovan rozhoduje vina hlasov. Ak vinu nemono dosiahnu,
pripotavaj sa hlasy obalovanmu najmenej priazniv k hlasom po nich priaznivejm tak dlho,
a sa dosiahne vina. Ak je sporn, ktor mienka je pre obalovanho priaznivejia, rozhodne sa
o tom hlasovanm ( 170).
Na rozhodnutie sta obyajn vina hlasov, t.j. spravidla dva z troch. Ak sa nedosiahne
takto vina, hlasy pre obvinenho najmenej priazniv sa pripotavaj k hlasom pre neho
priaznivejm tak dlho, pokia sa nedosiahne vina. Naprklad ak v trojlennom sente jeden
sudca hlasuje za trest odatia slobody na tri roky, druh len sentu za dva roky a tret len sentu
za jeden rok, pripota sa hlas najmenej priazniv (tri roky) k priaznivejiemu trestu (dva roky).
Vsledok je dva hlasy za trest odatia slobody na dva roky, jeden hlas za trest odatia slobody na
jeden rok.

151
 Kad len sentu mus hlasova, aj ke bol v niektorej predchdzajcej otzke
prehlasovan. Pri hlasovan o treste alebo o ochrannom opatren, alebo o nhrade kody sa vak
mu hlasovania zdra t, ktor hlasovali za oslobodenie spod obaloby; ich hlasy sa pripotaj k
hlasu pre obalovanho najpriaznivejiemu.
lenovia sentu hlasuj v porad uvedenom v 170 ods. 5 tak, aby prsediaci, ktor s si so
sudcami rovn, nemohli by ovplyvovan autoritou a profesionlnym nzorom predsedu sentu
alebo sluobne starch sudcov. Prsediaci a sudcovia hlasuj pred predsedom sentu. Prsediaci a
sluobne mlad sudcovia hlasuj pred sluobne starmi a na vojenskch sdoch prsediaci alebo
sudcovia hodnosou ni pred prsediacimi alebo sudcami hodnosou vymi. Predseda sentu
hlasuje posledn. Odlin nzor sudcov a prsediacich (tzv. votum separatum, contra votum), ktor
sa zastuj na hlasovan o vine alebo o treste alebo o ochrannom opatren, alebo o nhrade
kody, sa zape do zpisnice o hlasovan. Tento nzor sa vak v rozsudku neuvdza. O hlasovan sa
spe osobitn zpisnica, ktor mus by bezprostredn po jej podpsan osobami, ktor hlasovali, a
zapisovateom vloen do oblky, zalepen a opatren odtlakom peiatky a podpisom
zapisovatea. Tto oblku me otvori len predseda sentu na nadriadenom sde pri rozhodovan o
opravnom prostriedku.
Ad b): Rozsudok vyhlasuje predseda sentu verejne. Vyhlasuj sa vodn slov V mene
Slovenskej republiky", pln znenie vroku tak, ako bol odhlasovan, aspo podstatn as
odvodnenia a pouenie o opravnom prostriedku. V pouen sa uvedie, proti ktorm vrokom
rozsudku me oprvnen osoba poda odvolanie, a v akej lehote. Zrove sa v om uvedie, e
rozsudok mono napadn odvolanm len v niektorej jeho asti, alebo e odvolania sa mono
vslovne vzda. Rozsudok sa vyhlsi spravidla ihne po skonen pojednvania, ktor rozsudku
predchdzalo; ak to nie je mon, mono pre vyhlsenie rozsudku pojednvanie odroi, najviac
vak o tri pracovn dni ( 171).
Ad c): Kad rozsudok treba vyhotovi psomne, aby jeho psomnm vyhotovenm bolo
spoahlivo preukzan, ako sd rozhodol v najdleitejch otzkach trestnho konania.
Vyhotovenie rozsudku mus by v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlsen. Rozsudok
treba vo vzobnch veciach psomne vyhotovi najneskr do 10 pracovnch dn, v
ostatnch veciach do 30 pracovnch dn odo da jeho vyhlsenia. Ak ho zo zvanch
dvodov nemono v tejto lehote vyhotovi, predseda sdu me povoli dlhiu lehotu, najviac vak
dvojnsobok uvedench leht; o tomto sd upovedom strany.
Ak predseda sentu alebo sudca neme vyhlsen rozsudok psomne vyhotovi pre prekku
dlhieho trvania, vyhotov ho na prkaz predsedu sdu in sudca. Vyhotoven rozsudok podpe
predseda sentu a ten, kto ho vypracoval. Ak predseda sentu neme podpsa vyhotovenie
rozsudku pre prekku dlhieho trvania, podpe ho za neho in len sentu; dvod treba vo
vyhotoven rozsudku uvies ( 172).
Predseda sentu me osobitnm uznesenm opravi pisrske chyby a in nesprvnosti, ku
ktorm dolo pri vyhotoven rozsudku a v jeho rovnopisoch. Proti uzneseniu o oprave rozsudku je
prpustn sanos ( 174).
Ad d): Pre doruovanie rozsudku platia pravidl uveden v 173. Rovnopis rozsudku sa doru
obalovanmu, prokurtorovi, pokodenmu, ktor uplatnil nrok na nhradu kody, zastnenej
osobe, a to aj ke boli pri vyhlsen rozsudku prtomn. Rozsudok sa me doruova aj alm
osobm.
- Ak m obalovan obhajcu alebo zkonnho zstupcu, doru sa rovnopis rozsudku aj jemu.
- U mladistvho obalovanho sa rovnopis rozsudku doru vdy aj ttnemu orgnu
starostlivosti o mlde a zkonnmu zstupcovi, s ktorm obalovan ije spolone v
domcnosti.
- Ak m zastnen osoba alebo pokoden zkonnho zstupcu, doru sa rovnopis rozsudku
len zkonnmu zstupcovi; ak maj splnomocnenca, doru sa len splnomocnencovi.
- Ak bola prijat ponknut zruka, doru sa rovnopis rozsudku aj tomu, kto zruku ponkol.
- Rozsudok krajskho sdu o uznan cudzieho rozhodnutia sa doruuje odsdenmu,
prokurtorovi a ministerstvu spravodlivosti ( 518 ods. 3).
Rozsudok sa doruuje do vlastnch rk a mon je aj nhradn doruovanie ( 66 ods. 3).

Uznesenie
Uznesenie je najastejou formou rozhodnutia v trestnom konan, pretoe uznesenm okrem sdu
rozhoduj aj orgny inn v trestnom konan. Uznesenm sa rozhoduje o irokom okruhu rz-
norodch otzok. Preto ani jeho zkonn prava nie je tak podrobn ako v prpade rozsudku.
Uznesenm dokonca mono rozhodn aj o vine, naprklad uznesenie prokurtora o zastaven
trestnho sthania ( 215) alebo uznesenie sdu o zamietnut odvolania ( 316, 319). S vak aj
uznesenia, ktor maj pre trestn konanie men vznam, resp. sa nimi upravuje priebeh trestnho
konania, naprklad uznesenie o vylen verejnosti ( 249 ods. 4), uznesenie o doplnen dokazo-
152
vania ( 276 ods. 1), uznesenie o odroen hlavnho pojednvania ( 277). Z toho dvodu Trestn
poriadok pripa, aby sa niektor uznesenia nevyhlasovali ( 177) alebo nevyhotovovali ( 178).
Sd rozhoduje uznesenm v prpade, ke zkon vslovne nevyaduje, aby rozhodol rozsudkom,
prkazom, trestnm rozkazom alebo opatrenm. Orgny inn v trestnom konan rozhoduj
uznesenm, pokia zkon vslovne nevyaduje, aby rozhodli inm spsobom.

Obsahov nleitosti uznesenia s uveden v 176. Uznesenie mus obsahova:

a) oznaenie orgnu, o ktorho rozhodnutie ide, men a priezvisk osb, ktor sa na rozhodnut
zastnili,
b) dtum a miesto rozhodnutia,
c) vrok uznesenia s uvedenm zkonnch ustanoven, ktor boli pouit, a ak ide o rozhodnutie
vo veci
samej, aj skutok a jeho prvnu kvalifikciu,
d) odvodnenie, ak zkon neustanovuje nieo in,
c) pouenie o opravnom prostriedku.
Obsah uznesenia podobne ako rozsudok mono rozleni na tyri asti, a to na vodn as,
vrok, odvodnenie a pouenie o opravnom prostriedku. Na rozdiel od rozsudku, uznesenie m
menej formlny charakter, nevyhlasuje sa v mene republiky. Rozhodnutm vo veci samej
(meritrne rozhodnutie) sa rozumie najm uznesenie o zastaven trestnho sthania ( 215),
uznesenie o podmienenom zastaven trestnho sthania ( 216), uznesenie o podmienenom
zastaven trestnho sthania spolupracujceho obvinenho ( 218), uznesenie o schvlen zmieru a
o zastaven trestnho sthania ( 220).
Uznesenie mus ma odvodnenie, ak zkon nestanovuje nieo in. Vnimkou, kedy
uznesenie neobsahuje odvodnenie, je uznesenie o zaat trestnho sthania ( 199).
Ak m uznesenie odvodnenie a ak to prichdza poda povahy veci do vahy, treba v om uvies
najm skutonosti, ktor sa povauj za dokzan, dkazy, o ktor sa skutkov zistenia opieraj,
vahy, ktormi sa rozhodujci orgn spravoval pri hodnoten vykonanch dkazov, ako aj prvne
vahy, na zklade ktorch poda prslunch ustanoven zkona posudzoval dokzan skutonosti
(176 ods. 2).
Pri jednotlivch druhoch uznesenia, okrem uvedench veobecnch nleitost, zkon me
vyadova aj in nleitosti, naprklad uznesenie o zaat trestnho sthania mus obsahova opis
skutku s uvedenm miesta, asu, prpadne inch okolnost, za akch k nemu dolo, o ak trestn in
v tomto skutku ide, a to jeho zkonnm pomenovanm a uvedenm prslunho ustanovenia Trest-
nho zkona.
V pouen o opravnom prostriedku mus by uveden lehota na podanie sanosti,
oprvnen osoby a miesto na podanie sanosti. Pouenm o opravnom prostriedku je aj pouenie,
e proti uzneseniu nie je prpustn sanos.

Uznanie sa o uznesen, vyhlasovanie, vyhotovovanie a oznamovanie uznesenia

Pri uznesen Trestn poriadok, podobne ako pri rozsudku, podrobne upravuje postup pri jeho
vzniku, spsob zachytenia a oznmenie jeho obsahu navonok. Tento proces mono podobne
rozdeli do tyroch fz:
1. uznanie, 3. vyhotovovanie,
2. vyhlasovanie, 4. oznamovanie.
Ad 1: Trestn poriadok vslovne neustanovuje pravidl pre uznanie sa pri prijman
uznesenia, ale vzhadom na ustanovenie 180 mono analogicky poui ustanovenia o porade a
hlasovan o rozsudku ( 169, 170). Tento postup vak prichdza do vahy len v prpade, ak
uznesenie vydva sent. V prpade uznesenia samosudcu, sudcu pre prpravn konanie,
prokurtora alebo policajta ide o neformlny postup jednotlivho subjektu.
Ad 2: Vyhlasuj sa len tie uznesenia, ktor boli uroben pri kone vykonvanom za asti
osoby, ktorej sa uznesenie dotka, na hlavnom pojednvan, na verejnom zasadnut alebo na
neverejnom zasadnut ( 177).
Ad 3: V zsade plat, e vetky uznesenia sa vyhotovuj. Z tohto pravidla Trestn poriadok v
178 ustanovuje urit vnimky.

Netreba vyhovova uznesenia,

a) ktormi sa upravuje priebeh konania alebo spsob vykonania dkazov alebo ktormi sa
nariauje alebo pripravuje hlavn pojednvanie alebo zasadnutie sdu, ktor s zapsan v plnom
znen v zpisnici o kone, okrem prpadu, ak by bolo treba rovnopis takho uznesenia doruova
niektorej osobe; ak sa m v takom prpade uznesenie dorui iba prokurtorovi, mono mu dorui
rovnopis zpisnice.

153
 Ad 4: V ustanoven 179 zkon ustanovuje veobecn pravidl pre oznamovanie uznesenia.
Uznesenie sa oznamuje a) osobe, ktorej sa priamo dotka,
b) osobe, ktor na dala svojm nvrhom podnet,
c) uznesenie sdu sa oznmi aj prokurtorovi.

Osobou, ktorej sa uznesenie priamo dotka, je osoba, o ktorej prvach a povinnostiach sa v

uznesen rozhodovalo. Osobou, ktor dala svojm nvrhom podnet na vydanie uznesenia, je
osoba, ktor urobila urit podanie ( 62), na ktor ju Trestn poriadok oprvuje. Spravidla to bud
osoby, oprvnen poda opravn prostriedok.

Uznesenie mono oznamova aj alm osobm:

a) Ak m osoba, ktorej treba uznesenie oznmi, obhajcu, prpadne splnomocnenca, sta, ak sa
uznesenie vyhlsi bu tejto osobe, alebo jej obhajcovi, prpadne splnomocnencovi. Ak sa oznamuje
uznesenie doruenm rovnopisu, doru sa len obhajcovi, prpadne splnomocnencovi.
b) Ak ide o osobu pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo o osobu, ktorej spsobilos na
prvne kony je obmedzen a ktor nem obhajcu, prpadne splnomocnenca, uznesenie sa oznmi
jej zkonnmu zstupcovi.
c) Ak vak ide o obvinenho, ktor je pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo ktorho
spsobilos na prvne kony je obmedzen, uznesenie, proti ktormu me poda sanos, treba
oznmi obvinenmu, jeho obhajcovi a zkonnmu zstupcovi. Ak je obvinen vo vzbe, vo vkone
trestu odatia slobody alebo na pozorovan v zdravotnckom stave, uznesenie, proti ktormu je
prpustn sanos, treba oznmi obvinenmu a jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinen nem
obmedzen spsobilos na prvne kony.
d) Ak zstupca ttneho orgnu starostlivosti o mlde nebol prtomn pri vyhlsen uznesenia,
proti ktormu je prpustn sanos alebo ktorm bolo trestn sthanie zastaven alebo preruen,
alebo vec postpen, ttnemu orgnu poverenmu starostlivosou o mlde sa doru rovnopis
tohto uznesenia, ak v ase vyhlsenia uznesenia mladistv obvinen nedovil osemnsty rok
svojho veku.
Okrem veobecnch ustanoven pre oznamovanie uznesenia, pri niektorch uzneseniach je tento
reim upraven odline. Toto pecilne ustanovenie m prednos pred veobecnm. Naprklad
uznesenie o zaat trestnho sthania ( 199) sa doruuje iba prokurtorovi, oznamovate a
pokoden sa o zaat trestnho sthania iba upovedom. Uznesenie o zaat trestnho sthania sa
nedoruuje oznamovateovi a pokodenmu preto, lebo zkon nepripa monos proti tomuto
uzneseniu poda sanos (185 ods. 2).

Oznmenie uznesenia mono urobi:

a) vyhlsenm uznesenia v prtomnosti toho, komu treba uznesenie oznmi, alebo
b) doruenm rovnopisu uznesenia, ak tak osoba nie je prtomn; vnimku z tohto pravidla
ustanovuje 179 ods. 5, poda ktorho uznesenie, ktorm sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa v
rovnopise vdy doru prokurtorovi, osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo tka, a osobe, ktor
svojm nvrhom dala na uznesenie podnet.
Lehota na podanie sanosti zana plyn od oznmenia uznesenia ( 187 ods. 1).

Trestn rozkaz
Trestn rozkaz je zjednoduen forma odsudzujceho rozhodnutia. TR me vyda bez
prejednania veci na HP samosudca, ak je skutkov stav spoahlivo preukzan vykonanmi
dkazmi. TR mono uloi:
a/ trest odatia slobody do 3 rokov, trest zkazu innosti do 8 rokov,
b/ pean trest, trest prepadnutia veci,
c/ trest povinnej prce, ak s tm obvinen shlas,
d/ trest domceho vzenia, ochrann opatrenie.

Nhradn TOS za pean trest nesmie ani s uloenm TOS presahova 3 roky. Ak samosudca
154
potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatren vykona ete alie dokazovanie, vyhrad
rozhodnutie o ochrannom opatren verejnmu zasadnutiu. TR nie je mon vyda:
a/ v konan proti osobe, ktor je pozbaven spsobilosti na P alebo ktorej spsobilos na P je
obmedzen,
b/ v konan proti mladistvmu, ak v ase jeho vydania mladistv nedovil 18. rok svojho veku.

TR m povahu odsudzujceho rozsudku. TR sa nevyhlasuje, ale len vyhotovuje. inky spojen s

vyhlsenm rozsudku nastvaj doruenm TR obvinenmu.

TR obsahuje:
a/ oznaenie sdu, meno a priezvisko samosudcu, ktor TR vydal,
b/ dtum a miesto vydania TR,
c/ oznaenie obvinenho,
d/ vrok o vine a o uloenom treste,
e/ vrok o ochrannom opatren, ak bolo uloen,
f/ vrok o nhrade kody, ak bol nrok na jej nhradu riadne uplatnen,
g/ pouenie o prve poda odpor.

TR sa doruuje obvinenmu, ak m obvinen obhajcu, aj jeho obhajcovi, prokurtorovi a

pokodenmu. Ak m pokoden zkonnho zstupcu alebo splnomocnenca, doru sa TR len
zkonnmu zstupcovi alebo splnomocnencovi pokodenho. Doruuje sa do vlastnch rk,
nhradn doruovanie je vylen. Vydanie TR neprichdza do vahy po zaat HP. Opravnm
prostriedkom je odpor.

Prkaz
Prkaz je osobitn forma rozhodnutia orgnov innch v trestnom konan a sdu v prpadoch
ustanovench zkonom. Prkazom sa rozhoduje v prpade, ke to zkon vslovne ustanovuje.
Rozhoduje sa
nm o niektorch dleitch otzkach v trestnom konan (najm v prpravnom konan), pri ktorch je
sce nevyhnutn rozhodnutie orgnu innho v trestnom konan alebo sdu, ale forma uznesenia
nie je
pri tchto rozhodnutiach vyhovujca, vzhadom na povahu tchto rozhodnut, ich osobitn obsah a
odlin reim doruovania. pecifikom prikazuje aj skutonos, e proti prkazu nemono poda
opravn prostriedok. Prkazom sa rozhoduje vtedy, ke sa vyaduje, aby rozhodol orgn inn v
trestnom konan alebo sd, pretoe ide o zsah do zkladnch udskch prv a slobd obanov, ale
tento procesn kon je nevyhnutn vykona bez zbytonho odkladu, lebo inak by bol ohrozen
el trestnho konania.

Prkazy, ktor sa pouvaj v trestnom konan, by sa dali zoradi do troch zkladnch

skupn:
1. prkazy, realizciou ktorch sa zasahuje najm do osobnej slobody, domovej slobody a
skromia osoby -
napr. prkaz na zatknutie, prkaz na osobn prehliadku, prkaz na domov prehliadku,
2. prkazy, realizciou ktorch sa zasahuje do vlastnckeho prva napr. prkaz na odatie veci,
prkaz na
zaistenie peanch prostriedkov ,
3. prkazy, ktormi sa nariauje pouitie informano - technickch prostriedkov a prostriedkov
operatvno-
ptracej innosti napr. prkaz na kontrolovan dodvku, prkaz na predstieran prevod.

Veobecn nleitosti prkazu Trestn poriadok ustanovuje v 181. Prkaz mus obsahova:
a) oznaenie orgnu, o rozhodnutie ktorho ide,
b) dtum a miesto rozhodnutia,
c) vrok prkazu s uvedenm zkonnch ustanoven, ktor boli pouit,
d) skutok s uvedenm prvnej kvalifikcie trestnho inu, ak z povahy veci nevyplva nieo in,
e)odvodnenie, ale len vtedy, ak to zkon vslovne ustanovuje.

Kee Trestn poriadok ( 181 ods. 3) nepripa opravn prostriedok proti prkazu z
dvodu zabezpeenia elu trestnho konania a zrchlenia konania, ihne po jeho vydan je
prvoplatn a vykonaten.

155
Opatrenie
Osobitnou formou rozhodnutia v trestnom konan je opatrenie. Opatrenia s neformlne
stne alebo psomn rozhodnutia technicko-organizanej alebo operatvnej povahy ( 10 ods. 18).
Pre
opatrenia Trestn poriadok neustanovuje iadne formlne a obsahov nleitosti ako v prpade
rozsudku alebo uznesenia.
Rozliujeme dva druhy opatren:
a) kony vslovne oznaen ako opatrenia, naprklad pribratie tlmonka ( 28 ods. 1),
pribratie prekladatea ( 28 ods. 3), ustanovenie spolonho zstupcu pokodench ( 47 ods. 2)
at.,
b) alie kony, ktor zkon oznauje odline, naprklad urenie lehoty na zvolenie obhajcu
( 39 ods. 1, 40 ods. 1), shlas prokurtora na zadranie podozrivho ( 85 ods. 1), vzva na
predloenie alebo vydanie veci ( 89) a pod.
Proti opatreniu nie je prpustn iadny opravn prostriedok.

Prvoplatnos rozhodnut
A. Charakteristickm znakom viny rozhodnut, ktor vydvaj orgny inn v trestnom konan
a sdy, je, e nadobdaj prvoplatnos a vykonatenos. V Trestnom poriadku je upraven
prvoplatnos a vykonatenos iba rozsudku, trestnho rozkazu a uznesenia.
Prvoplatnos a vykonatenos prkazu a opatrenia nie je vslovne upraven. V zsade plat, e
prkaz a opatrenie nadobdaj prvoplatnos a vykonatenos vydanm alebo oznmenm
prslunho rozhodnutia.

B. Prvoplatnos j e vlastnos rozhodnutia orgnu innho v trestnom konan alebo sdu, ktor
sa navonok prejavuje nezmenitenosou a zvznosou rozhodnutia. Rozhodnutie je
prvoplatn,
pokia proti nemu u nemono poda riadny opravn prostriedok. Prvoplatnos nadobdaj iba
vroky rozhodnut, v iadnom prpade nie ich odvodnenia i in asti. Je to vsledkom toho, e
autoritatvny zver orgnu innho v trestnom konan, resp. sdu je obsiahnut vo vroku
rozhodnutia a opravn prostriedok mono poda iba tomuto vroku rozhodnutia. Prvoplatnos je
dleitm atribtom rozhodnutia, lebo mu zabezpeuje stabilitu, a tm napomha prvnej istote v
spoloenskch vzahoch, ktorch sa rozhodnutie dotka. Prvoplatnos rozhodnutia je (okrem jeho
zkonnosti, odvodnenosti a presvedivosti) prejavom autority orgnu innho v trestnom konan a
ttu. Ak tt povauje prvoplatn rozhodnutie za zvzn a za konen vyrieenie veci, na
ktorom sa spravidla ned ni meni, vyjadruje tm, e takto rozhodnutie treba vykona, niekedy aj
za pomoci ttnej moci.

C. Nezmenitenos rozhodnutia (tzv. formlna prvoplatnos) znamen definitvne

vyrieenie otzky a nemonos poda proti danmu rozhodnutiu opravn prostriedok. Opravnm
prostriedkom proti rozsudku je odvolanie, proti trestnmu rozkazu odpor a proti uzneseniu
odvolanie. Nezmenitenos rozhodnutia znamen, e v uritom konan, v ktorom bolo rozhodnutie
vydan, nemono pokraova, a tak dosiahnu vydanie inho rozhodnutia. Vyjadruje skonenie
konkrtneho procesu pred orgnmi innmi v trestnom konan a sdom, take v rovnakom konan o
tej istej otzke u nemono rozhodova. Nezmenitenos rozhodnutia vak nie je absoltna. Takto
rozhodnutie nemono povaova za celkom nezmeniten. Trestn poriadok predpoklad len
relatvnu nezmenitenos rozhodnutia. V uritch prpadoch toti vnimone pripa, a to
najm v zujme zkonnosti a spravodlivosti rozhodovania, urit modifikcie aj prvoplatnch
rozhodnut. Me sa tak sta v rmci konania o mimoriadnych opravnch prostriedkoch (bliie pozri
v kapitole o mimoriadnych opravnch prostriedkoch).

D. Z hadiska nezmenitenosti rozhodnut mono rozliova dve kategrie rozhodnut:

a) Rozhodnutia, proti ktorm nie je prpustn iadny opravn prostriedok. Tieto
rozhodnutia nadobdaj prvoplatnos ihne pri ich vyhlsenm. S to niektor druhy uznesen,
naprklad uznesenie o zaat trestnho sthania ( 199), rozsudok, ktorm sd schvauje dohodu o
vine a treste ( 334 ods. 5), uznesenia a rozsudky vynesen v druhom stupni ( 185 ods. 2, 306
ods. 1) a vetky prkazy a opatrenia.
b) Rozhodnutia proti, ktorm zkon pripa riadny opravn prostriedok, nadobdaj
prvoplatnos na zklade rznych prvnych udalost alebo skutonost poda toho, i bol proti nim
opravn prostriedok podan vas a i ho podala oprvnen osoba.

Rozhodnutia, proti ktorm zkon pripa riadny opravn prostriedok, nadobdaj

prvoplatnos, ak
156
 1. opravn prostriedok nebol podan v lehote,
2. oprvnen osoby sa opravnho prostriedku vslovne vzdali alebo ho vslovne vzali sp,
3. podan opravn prostriedok bol zamietnut

E. Zvznos rozhodnutia (materilna prvoplatnos) znamen, e ak sa vo veci meritrne

rozhodlo, tto vec neme by predmetom alieho konania ani v inom konan. Prvoplatn
rozhodnutie nadobda prvne inky a zana psobi na subjekty, ktorch sa tka a ktor s
povinn sa poda neho sprva. Pokia sa rozhodnutiu dobrovone nepodrobia, rozhodnutie me
by realizovan pomocou ttneho dontenia.

Materilna strnka prvoplatnho rozhodnutia tie znamen, e prvoplatn rozhodnutie

vytvra prekku rozhodnutej veci. V Trestnom poriadku je vyjadren v 2 ods. 8 ako zsada
ne bis in idem, resp. ako dvod neprpustnosti trestnho sthania [ 9 ods. 1 psm. e)]. Na
prvoplatnos vetky orgny inn v trestnom konan a sd prihliadnu z radnej povinnosti.

F. Teria trestnho prva rozliuje medzi plnou prvoplatnosou a iastonou prvoplatnosou.

pln prvoplatnos znamen, e rozhodnutie nadobudlo prvoplatnos ako celok a iadnu z
jeho ast
u nemono napadn opravnm prostriedkom. O iaston prvoplatnos ide v prpade, ak po
podan opravnho prostriedku existuje niektor vrok rozhodnutia, ktor v opravnom konan
nemono pre-
skma a ani zmeni alebo zrui. Oddelen as rozhodnutia, ktorou sa orgn inn v trestnom
konan alebo sd neme zaobera, nadobda prvoplatnos. Takmito prpadmi s naprklad
podanie odvolania len pokodenm proti vroku o nhrade kody a odvolanie podan len
zastnenou osobou. Podanie takhoto odvolania nebrni tomu, aby ostatn asti rozsudku
nadobudli prvoplatnos a boli vykonan ( 183 ods. 2).
Teria trestnho prva rozliuje aj absoltnu a relatvnu prvoplatnos. Absoltna
prvoplatnos spova v tom, e vrok rozhodnutia nadobudol prvoplatnos voi vetkm
osobm, ktor boli podl zkona oprvnen poda proti tomuto vroku opravn prostriedok. Ak
vak niektor z oprvnench osb podala opravn prostriedok a in osoby nie, tak vo vzahu k tm
osobm, ktor opravn prostriedok nepodali, rozhodnutie nadobudlo relatvnu prvoplatnos,
pretoe cel vec ete nie je prvoplatne skonen a napadnut rozhodnutie me by z dvodu
podania opravnho prostriedku zmenen. Odvolanie tkajce sa len niektorho z viacerch
obalovanch nebrni tomu, aby rozsudok, pokia ide o ostatnch obalovanch, nadobudol
prvoplatnos a bol vykonan ( 183 ods. 2). Sanos, ktor sa tka len niektorej z viacerch osb
alebo len niektorej z viacerch vec, o ktorch sa rozhodlo tm istm uznesenm, ani v prpade, ak
m odkladn inok, nebrni tomu, aby uznesenie nadobudlo prvoplatnos a bolo vykonan v
ostatnch astiach, ak ich mono oddeli.

Vykonatenos rozhodnut
A. Vykonatenos rozhodnut orgnov innch v trestnom konan a sdu sa tka vetkch
rozhodnut, ktorch obsah mono vykona. Je to vlastnos rozhodnutia, ktor znamen, e obsah
rozhodnutia treba
splni. Ak povinn osoba nespln povinnos uren v rozhodnut (zkaz, prkaz, obmedzenie, nutnos
nieo strpie), orgn inn v trestnom konan alebo sd si me tto povinnos vynucova.
Vykonatenos zko svis s prvoplatnosou a treba ju odliova od vkonu rozhodnutia,
pretoe ani vykonaten rozhodnutia ete nemusia by vykonvan, naprklad v prpade odkladu
vkonu trestu
( 409), odkladu vkonu peanho trestu ( 430).

B. Rozsudok je v zsade vykonaten zrove s nadobudnutm prvoplatnosti. Prvoplatnos

a vykonatenos asovo splvaj do jednho okamihu. Predpokladom vykonatenosti rozsudku je
nadobudnutie jeho prvoplatnosti. Ak je rozsudok prvoplatn len v niektorch vrokoch, v tchto
vrokoch je aj vykonaten. Pokia ide o rozsudok, neexistuj vnimky, aby bol rozsudok
vykonaten skr, ako nadobudne prvoplatnos. Trestn poriadok vak odauje vykonatenos
prvoplatnho rozsudku, ak oprvnen osoba podala iados o navrtenie lehoty ( 64). Ak bola
lehota na podanie odvolania zmekan, ale oprvnen osoba podala iados o navrtenie lehoty,
rozsudok nemono vykona a do prvoplatnosti rozhodnutia o tejto iadosti.

157
 C. Trestn rozkaz je vykonaten v rovnakom okamihu ako nadobudne prvoplatnos ( 356).
Trestn rozkaz sa stane prvoplatnm a vykonatenm, ak nebol proti nemu podan odpor,
uplynutm lehoty na podanie odporu, alebo ak podan odpor bol vzat sp, dom jeho spvzatia.

D.Vykonatenos uznesenia je v Trestnom poriadku upraven dvoma spsobmi:

a) Uznesenie je vykonaten zrove s prvoplatnosou ( 184 ods. 1). Prvoplatnos

uznesenia je predpokladom jeho vykonatenosti v prpadoch, ke zkon sanosti priznva odkladn
inok, naprklad uznesenie o uren vky znalenho ( 29 ods. 2), uznesenie o uloen
poriadkovej pokuty ( 70), uznesenie o prepadnut peanej zruky v prospech ttu ( 81 ods. 3).
b) Uznesenie je vykonaten aj ke doteraz nenadobudlo prvoplatnos ( 184 ods. 2).
Uznesenie je vykonaten, ak zkon proti nemu sce pripa sanos, ale nepriznva jej odkladn
inok, naprklad uznesenie o zaisten nroku pokodenho ( 50), uznesenie o vzat alebo nevzat
obvinenho do vzby ( 83 ods. 3). V tomto prpade z dvodu, aby vkon rozhodnutia nemohol by
zmaren, vykonatenos uznesenia predchdza jeho prvoplatnos.

E.Prkaz je prvoplatn a vykonaten ihne po jeho vydan, pretoe zkon proti nemu
nepripa opravn prostriedok.
F. Podobne ako prkaz, opatrenie nemono napadn opravnm prostriedkom, a preto je
vykonaten hne po jeho vyhlsen.
69. Riadne opravn prostriedky

Opravn konanie ako tdium TK

Opravn konanie (OK) tdium TK, ktorho elom je preskmanie konkrtneho rozhodnutia a
v prpade jeho nesprvnosti, nprava rozhodnutia v zujme astnkov konania. Nie je vak obliga-
trnym tdiom. Na jeho zaatie sa nevzahuje zsada oficiality. Procesnm konom, ktorm sa
zana OK, je opravn prostriedok. Podanie opravnho prostriedku je teda dispozitvnym konom
oprvnenej osoby. Dispozin zsada sa prejavuje aj v tom, e oprvnen osoba sa me
opravnho prostriedku vzda alebo ho me vzia sp, a tm predasne ukoni OK.

el OK spova v tom, aby bolo napadnut rozhodnutie preskman a o najrchlejie naprave-

n. Zabezpeuje sa nm el TK (T nleit zisti a pchateov poda zkona spravodlivo
potresta). OK zrove sli na preverenie zkonnosti a sprvnosti postupu jednotlivch OTK a na
zabezpeenie o najinnejej ochrany zujmov vetkch osb zastujcich sa na TK.

Vznam OK spova predovetkm:

a/ vo zven monosti nleitho zistenia skutkovho stavu veci bez dvodnch pochybnost a
sprvneho posdenia prostrednctvom preverenia predchdzajcich postupov a zverov
OTK a sdu,
b/ vo zven zruk zkonnosti rozhodovania a innosti OTK a sdu vo veobecnosti,
c/ v odstrnen chb a nedostatkov konkrtneho rozhodnutia v konkrtnej trestnej veci.

Podstata OK spova v tom, e (spravidla) orgn vyieho stupa na zklade podanho opravnho
prostriedku preskma zkonnos a dvodnos napadnutho rozhodnutia. Vsledkom tohto
preskmania je bu potvrdenie napadnutho rozhodnutia, alebo v prpade zistenia nedostatkov
jeho zruenie a nahradenie inm rozhodnutm.

Predmetom opravnho prostriedku mu by:

a/ skutkov chyby ak sd alebo OTK nesprvne alebo nedostatone zistil skutkov stav
veci, na ktorom zaloil napadnut rozhodnutie. Tkaj sa meritrneho rozhodnutia.
b/ prvne chyby ak sd alebo OTK sce sprvne zistil skutkov stav, ale neposdil ho v
slade so zkonom, pretoe pouil nesprvnu prvnu kvalifikciu (napr. na sprvne zisten
skutkov stav aplikoval nesprvnu normu). Tkaj sa meritrneho rozhodnutia.
c/ procesn chyby ak sd alebo OCK poruil procesn predpisy ustanoven TP, prpadne
inmi normami, ak sa mal nimi pri vydvan svojho rozhodnutia spravova.

V rmci kadej skupiny sa chyby mu ete leni na chyby:

a/ podstatn zvanm spsobom poruuj zkon, a preto je ich vskyt spravidla spojen so
zruenm napadnutho rozhodnutia,
b/ nepodstatn nemaj zsadn vplyv na sprvnos rozhodnutia.

V rmci OK sa uplatuj:
158
a/ zkladn zsady uplatuj sa v modifikovanej podobe:
zsada prezumpcie neviny v zmysle tejto zsady kad, proti komu sa vedie TK, sa
povauje za nevinnho, km sd nevyslov prvoplatnm odsudzujcim rozsudkom jeho
vinu. Tto zsada sa uplatuje iba v konan o riadnych opravnch prostriedkoch, v konan
o mimoriadnych opravnch prostriedkoch nie.
zsada oficiality v OK sa uplatuje v obmedzenom rozsahu, pretoe OK nie je
obligatrne. OTK ani sd nekonaj z radnej povinnosti, konaj na zklade
dispozitvneho konu osoby, ktor je oprvnen poda opravn prostriedok. Tto zsada
sa v OP uplatuje iba pri zruen prvoplatnho rozhodnutia v PK, kedy Generlny
prokurtor me zrui prvoplatn rozhodnutie z vlastnej iniciatvy (bez nvrhu).
zsada prva na prejednanie veci v primeranej lehote je explicitne vyjadren
v TP. TP vslovne uvdza, do kedy je potrebn rozhodn o opravnom prostriedku.
zsada prva na obhajobu tto zsada vyplva u z toho, e obvinen m prvo
poda opravn prostriedok (sm vo vlastnom mene), jeho obhajca, in osoby v mene
obvinenho. TP uruje, kedy je mon poda opravn prostriedok proti vli obvinenho.
zsada verejnosti taktie sa uplatuje v OK limitovanm spsobom, pretoe, napr.
pri sanosti, pri zruen prvoplatnch rozhodnut v PK, pri dovolan sa rozhoduje na
neverejnom zasadnut.
zsada stnosti uplatuje sa v obmedzenom rozsahu v prpadoch, kedy sa rozhoduje
o opravnch prostriedkoch na neverejnom zasadnut.

b/ pecifick zsady tkaj len OK:

revzny princp uruje rozsah, v akom odvolac orgn preskmava napadnut
rozhodnutie. Neuplatuje sa v prpade obnovy konania a v prpade odporu proti
trestnmu rozkazu. Revzny princp me by:
pln orgn rozhodujci o opravnom prostriedku preskmava cel napadnut
rozhodnutie, vetky vroky, proti ktorm mohol by podan opravn prostriedok ako
aj konanie, ktor napadnutmu rozhodnutiu predchdzalo. Rozhodnutie sa
preskmava v celom rozsahu (aj tie vroky, ktor oprvnen osoba nenapadla
opravnm prostriedkom). pln revzny princp sa uplatuje iba pri zruen
prvoplatnch rozhodnut v PK,
nepln (obmedzen) orgn rozhodujci o opravnom prostriedku preskmava
sprvnos, zkonnos len tch vrokov, ktor boli napadnut opravnm prostriedkom
a konanie, ktor mu predchdzalo, len vo vzahu k napadnutm vrokom. Plat pri
sanosti, odvolan a tie dovolan.
suspenzvny inok nemono pristpi k vkonu rozhodnutia, km sa o opravnom
prostriedku nerozhodne. Sanos m odkladn inok iba v tom prpade, ak to TP
vslovne ustanovuje. Ak nem odkladn inok, rozhodnutie je predbene vykonaten
(napriek tomu, e sa o opravnom prostriedku ete nerozhodlo a rozhodnutie nie je
prvoplatn, napr. rozhodovanie o vzbe). Odvolanie m vdy suspenzvny inok
(vnimku tvor 183 ods. 2 TP ak podva proti rozsudku odvolanie pokoden, pokia ide
o otzku nhrady kody). Pri dovolan a obnove konania je uplatnenie suspenzvneho
inku fakultatvne, to znamen, sd me prerui alebo odloi vkon rozhodnutia a
do meritrneho rozhodnutia.
devolutvny inok o opravnom prostriedku rozhoduje najbli nadriaden orgn.
Devolutvny inok m sanos a odvolanie. Vnimku tvor autoremedra. Orgn, ktor
rozhodoval v 1. stupni, me sm svoje rozhodnutie opravi a opravnmu prostriedku
vyhovie, ak:
opravnmu prostriedku vyhovie v plnom rozsahu,
zmena pvodnho rozhodnutia sa nedotkne prv inej strany v TK.
Nov rozhodnutie je op rozhodnutm orgnu 1. stupa. Autoremedra je v trestnom
prve mon len pri sanosti.
kasan princp (kascia = zruenie) orgn rozhodujci o opravnom prostriedku zru
chybn rozhodnutie a vrti vec na nov prejednanie a rozhodnutie orgnu, ktor
pvodne vo veci rozhodol (1-stuov orgn). Pri kasanom princpe platia 2 zkladn
pravidl:
1-stupov orgn je viazan prvnym nzorom nadriadenho orgnu,
1-stupov orgn mus vykona vetky dkazy a vetky kony, ktor nariadil vykona
nadriaden orgn.

159
 apelan princp odvolac orgn po zisten chb v napadnutom rozhodnut tieto chyby
sm naprav tak, e vynesie nov rozhodnutie bez chb.
zkaz reformatio in peius (zkaz zmeny k horiemu) tto zsada nedovouje zhori
postavenie osoby, ktor sama podala opravn prostriedok alebo v jej prospech ho podala
in oprvnen osoba. Me sa me uplatni iba v prpade, ak OK prebieha na zklade
opravnho prostriedku, ktor bol podan vlune v jej prospech (nebol podan in
opravn prostriedok v jej neprospech). Tto zsada nebude plati v prpade, ak pod
odvolanie nielen obvinen, ale aj prokurtor (v neprospech obalovanho). V rmci TP je
tto zsada vyjadren:
pri rozhodovan o sanosti,
pri rozhodovan o odvolan,
pri rozhodovan o dovolan,
pri konan po povolen obnovy konania.
beneficium cohaesionis (dobroreenie v svislostiach) spova v tom, e
rozhodnutie, proti ktormu podala opravn prostriedok len 1 z oprvnench osb, mono
zmeni aj v prospech alch osb aj napriek tomu, e tieto osoby opravn prostriedok
nepodali (ak mme viac obalovanch). V TP je tto zsada vyjadren:
pri rozhodovan o sanosti,
pri rozhodovan o odvolan,
pri rozhodovan o povolen obnovy konania.

Systm opravnch prostriedkov:

a/ riadne opravn prostriedky smeruj proti rozhodnutiu, ktor nie je prvoplatn
(sanos proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku, odpor proti trestnmu rozkazu),
b/ mimoriadne opravn prostriedky smeruj proti rozhodnutiu, ktor je prvoplatn
(zruenie prvoplatnch rozhodnut v PK smeruje proti uzneseniu prokurtora alebo
policajta, dovolanie a obnova konania).

Za opravn prostriedky nepovaujeme:

sanos pre neinnos,
iados o preskmanie postupu policajta,
iados o milos.

Odvolanie a konanie o om, apelcia, kascia:

Odvolanie riadny opravn prostriedok proti rozsudku sdu 1. stupa, ktor nenadobudol
prvoplatnos. Odvolanie je zaloen na kasanom princpe s apelanmi prvkami, m
devolutvny a suspenzvny inok (odkladn). Z hadiska rozsahu preskmavania sa uplatuje
obmedzen revzny princp.

Vznam odvolania spova v tom, e sa nm vykonva nprava rozsudkov, ktormi sa rozhoduje

o zkladnch otzkach TK, a to o vine, alebo o nevine obalovanho, uklad sa nm trest, ochrann
opatrenie, alebo sa nm rozhoduje o nroku pokodenho na nhradu kodu.

Predmet odvolania kad rozsudok sdu 1. stupa, ktor ete nenadobudol prvoplatnos.
Pjde predovetkm o odsudzujci alebo oslobodzujci rozsudok vynesen na HP alebo na VZ.
Odvolanie nie je prpustn proti:
a/ rozsudku sdu o dohode o vine a treste,
b/ rozsudkom sdov 2. stupa,
c/ rozsudkom vydanm v rmci dovolania,
d/ rozsudkom, ktormi sa uznva cudzozemsk rozhodnutie na zem SR,
e/ odvodneniu rozsudku.

Dvody odvolania odvolanm mono napadn:

a/ vetky vroky rozsudku, proti ktorm m oprvnen osoba prvo poda odvolanie. Rozsudku
mono vytka skutkov (zisten skutkov stav nezodpoved skutonosti) a prvne chyby
(nesprvna kvalifikcia).
b/ skutonos, e niektor z vrokov nebol uroben,
c/ poruenie ustanoven o konan, ktor predchdzalo rozsudku, ak toto poruenie mohlo
spsobi, e vrok je nesprvny alebo e chba.

Oprvnen osoby rozsudok me odvolanm napadn:

160
 a/ prokurtor pre nesprvnos ktorhokovek vroku, alebo aj to, e tak vrok nebol
uroben, ako aj pre poruenie ustanoven o konan, ktor predchdzalo rozsudku, ak toto
poruenie mohlo spsobi, e vrok je nesprvny alebo e chba (najir rozsah). Prokurtor
me poda odvolanie tak v prospech (prokurtor me tak urobi i proti vli
obalovanho), ako aj v neprospech obalovanho. Z odvolania prokurtora, ktor podal
na HP, mus by zrejm, i odvolanie smeruje v prospech, alebo v neprospech obalovanho.
Odvolanie prokurtora podan v prospech obalovanho me prokurtor vzia sp aj bez
shlasu obalovanho. V tomto prpade plynie obalovanmu nov lehota na podanie
odvolania od upovedomenia, e odvolanie bolo vzat sp.
b/ obalovan pre nesprvnos vroku, ktor sa ho priamo tka. Me poda odvolanie
vlune vo svoj prospech. Obalovan me napadn rozsudok aj preto, e tak vrok
nebol uroben, ako aj pre poruenie ustanoven o konan, ktor predchdzalo rozsudku, ak
toto poruenie mohlo spsobi, e vrok je nesprvny alebo e chba. Jeho odvolacie prvo
je podstatne uie ako odvolacie prvo prokurtora. Odvolanie obalovanho me
smerova predovetkm proti odsudzujcemu rozsudku (proti vrokom vine, o treste, proti
vroku o nhrade kody, proti ochrannmu opatreniu), ale aj proti vroku oslobodzovacieho
rozsudku (ak sa domha priaznivejieho dvodu oslobodenia spod obaloby).
c/ zkonn zstupca alebo obhajca obalovanho v prospech obalovanho a v jeho
mene, ak je obalovan pozbaven spsobilosti na P alebo ak je jeho spsobilos na P
obmedzen (i proti jeho vli). Odvolanie podan v prospech obalovanho obhajcom alebo
zkonnm zstupcom me by vzat sp len s vslovnm shlasom obalovanho.
d/ prbuzn obalovanho v priamom rade, jeho srodenci, osvojite, osvojenec,
manel a druh v prospech obalovanho a vo svojom mene. Obalovan vak me
vslovne vyhlsi, e neshlas s podanm odvolania tmito osobami vo svoj prospech.
e/ ttny orgn starostlivosti o mlde v prospech obalovanho a vo svojom mene (aj
proti jeho vli). Lehota na podanie opravnho prostriedku mu plynie samostatne.
f/ pokoden je oprvnen poda odvolanie v prpade, ak je subjektom adhzneho konania,
t.j. ak si vas uplatnil nrok na nhradu kody. Okrem prokurtora odvolanie v neprospech
obalovanho teda me poda aj pokoden. Odvolanm me napadn vrok o nhrade
kody alebo to, e tak vrok nebol uroben, ako aj pre poruenie ustanoven o konan, ktor
predchdzalo rozsudku, ak toto poruenie mohlo spsobi, e vrok je nesprvny alebo e
chba (pre nesprvnos vroku o nhrade kody, neme napadn vrok o vine).
g/ zkonn zstupca pokodenho, opatrovnk, splnomocnenec pokodenho,
spolon zstupca pokodench v mene pokodenho.
h/ zastnen osoba pre nesprvnos vroku o zhaban veci alebo preto, e tak vrok
nebol uroben, ako aj pre poruenie ustanoven o konan, ktor predchdzalo rozsudku, ak
toto poruenie mohlo spsobi, e vrok je nesprvny alebo e chba. Zastnen osoba
teda me spravidla namieta len skutonosti, e neboli splnen podmienky na zhabanie
veci.
i/ zkonn zstupca alebo splnomocnenec zastnenej osoby.
Lehota a miesto podania podva sa na sde, proti ktorho rozsudku smeruje, a to do 15 dn
od oznmenia rozsudku. Oznmenm rozsudku je:
a/ vyhlsenie rozsudku v prtomnosti toho, komu treba rozsudok dorui,
b/ doruenie rozsudku ak sa rozsudok vyhlsil v neprtomnosti takejto osoby.

Ak sa rozsudok oznamuje tak obalovanmu, ako aj jeho obhajcovi a zkonnmu zstupcovi,

plynie lehota od toho oznmenia, ktor bolo vykonan najneskorie.
Lehota je zachovan aj vtedy, ak odvolanie bolo v lehote podan na pote a adresovan sdu, na
ktorom sa m odvolanie poda, alebo ktor m vo veci rozhodn, alebo uroben na sde ktor m
vo veci rozhodn, alebo uroben stne do zpisnice na ktoromkovek okresom sde.

Lehoty na podanie odvolania jednotlivm oprvnenm osobm plyn nasledovne:

a/ obalovanmu, jeho obhajcovi a zkonnmu zstupcovi, plynie lehota od toho oznmenia,
ktor bolo vykonan najneskr,
b/ prokurtorovi plynie lehota vdy samostatne,
c/ ttnemu orgnu starostlivosti o mlde plynie lehota samostatne,
d/ inm osobm (prbuznm obalovanho v priamom rade, jeho srodencom, osvojiteovi,
osvojencovi, manelovi a druhov) sa lehota kon tm istm dom ako obalovanmu.

Ak osoba oprvnen poda odvolanie je prtomn pri vyhlsen rozsudku sdu 1. stupa a
pouen, predseda sentu umon osobm oprvnenm poda odvolanie vyjadri sa a ich
vyhlsenie o opravnom prostriedku sa zaznamen do zpisnice o HP. Ak m obalovan obhajcu,
me urobi tak vyhlsenie po porade s obhajcom. Osoba oprvnen poda odvolanie me

161
oznmi, e zatia sa k monosti vyuitia odvolania nevyjadruje. Do zpisnice o HP sa zaznamen,
proti ktormu vroku rozsudku odvolanie smeruje, alebo e odvolanie smeruje aj proti konaniu,
ktor rozsudku predchdzalo.

Obsah odvolania v psomne podanom odvolan treba uvies, proti ktorm vrokom odvolanie
smeruje, a i smeruje aj proti konaniu, ktor rozsudku predchdzalo. Odvolanie prokurtora,
odvolanie, ktor podva za obalovanho jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktor podva za
pokodenho alebo za zastnen osobu ich splnomocnenec, mus by zrove odvodnen tak,
aby bolo zrejm, v ktorej asti sa rozsudok napda a ak chyby sa vytkaj rozsudku alebo konaniu,
ktor rozsudku predchdzalo. Ak odvolanie nespa tieto podmienky, predseda sentu vyzve
odvolatea, aby nedostatok odstrnil. Ak takejto vzve nevyhovie in osoba ako obalovan, me
sd postupova poda 70. Odvolanie mono oprie o nov skutonosti a dkazy.

Vzdanie sa odvolania a vzatie odvolania sp po vyhlsen rozsudku sa oprvnen osoba

me:
a/ odvolania vslovne vzda alebo
b/ podan odvolanie vslovnm vyhlsenm vzia sp, a to a do doby, ne sa odvolac sd
odoberie na zveren poradu.

Vzatie odvolania sp vezme uznesenm na vedomie predseda sentu odvolacieho sdu, a ak

nebola vec doteraz tomuto sdu predloen, predseda sentu sdu 1. stupa.
Odvolanie podan v prospech mladistvho obalovanho proti jeho vli prokurtorom, zkonnm
zstupcom, obhajcom alebo ttnym orgnom starostlivosti o mlde me by vzat sp aj bez
shlasu mladistvho obalovanho. V tom prpade plynie mladistvmu obalovanmu nov lehota
na podanie odvolania od upovedomenia, e odvolanie bolo vzat sp.

Konanie na sde 1. stupa

Konanie na sde 1. stupa vykonva predseda sentu (samosudca). Jeho zkladnm zmyslom
je:
a/ odstrni obsahov chyby podanho odvolania,
b/ zabezpei odvolaciemu sdu pln podklad pre rozhodnutie o podanom odvolan,
c/ da monos dotknutm stranm sa k odvolaniu vyjadri.

Prvostupov sd v iadnom prpade neme nijakm spsobom rozhodn o podanom odvolan.

Na rozdiel od sanosti, pri odvolan (aj keby sd zistil, e pochybil) u neme svoje rozhodnutie
opravi v rmci autoremedry. Ak odvolanie prokurtora, obhajcu, splnomocnenca nespa
podmienky tkajce sa obsahu, predseda sentu odvolatea vyzve, aby nedostatok odstrnil.
Predseda sentu doru rovnopis odvolania ostatnm stranm, ktor by mohli by rozhodnutm o
odvolan priamo dotknut, s upozornenm, e sa mu k odvolaniu vyjadri; len o lehota na
podanie odvolania vetkm oprvnenm osobm uplynula, predlo spisy odvolaciemu sdu.

Konanie na odvolacom sde

O odvolan proti rozsudku okresnho sdu rozhoduje krajsk sd. O odvolan proti rozsudku
pecilneho sdu rozhoduje najvy sd. Pokia ide o rozsah preskmavania, plat obmedzen
revzny princp. lohou odvolacieho sdu je preskma zkonnos a odvodnenos rozsudku a na-
pravi odstrniten chyby. V priebehu odvolacieho konania mono vykona nov dkazy.

Rozhodnutie odvolacieho sdu

Odvolac sd uznesenm:
a/ zamietne odvolanie:
ak bolo podan oneskorene ako oneskoren neme by zamietnut odvolanie, ktor
oprvnen osoba podala oneskorene len preto, e sa riadila nesprvnym pouenm sdu,
ak bolo podan neoprvnenou osobou alebo osobou, ktor sa odvolania vslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktor v tej istej veci u predtm vslovne vzala sp,
ak nie je dvodn.
b/ zru napadnut rozsudok a vec vrti sdu 1. stupa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zist:
e sd rozhodol v nezkonnom zloen,
e obalovan nemal obhajcu, hoci ilo o prpad povinnej obhajoby, alebo
e HP bolo vykonan v neprtomnosti obalovanho, hoci na to neboli splnen zkonn
podmienky.
162
c/ preskma zkonnos a odvodnenos napadnutch vrokov rozsudku, proti ktorm
odvolate podal odvolanie, ako aj sprvnos postupu konania, ktor im predchdzalo
(obmedzen revzny princp) ak nezamietne odvolanie alebo nezru rozsudok. Na
chyby, ktor neboli odvolanm vytkan, prihliadne len vtedy, ak by odvodovali podanie
dovolania.
d/ preskma len t as rozsudku a predchdzajceho konania, ktor sa tka len
niektorej z viacerch osb, o ktorch bolo rozhodnut tm istm rozsudkom (obmedzen
revzny princp) ak bola odvolanm napadnut as rozsudku tkajca sa len niektorej z
viacerch osb, o ktorch bolo rozhodnut tm istm rozsudkom,
e/ preru TS ak v odvolacom konan vyjde najavo, e:
po vyhlsen napadnutho rozsudku nastala niektor z okolnost uvedench v TP
(preruenie TS policajtom, predsedom sentu, samosudcom),
nemono obalovanmu dorui predvolanie na VZ odvolacieho sdu. Ak zanikne dvod
preruenia TS, sd v TS pokrauje,
f/ zru napadnut rozsudok a:
vec postpi, ak mal tak urobi u sd 1. stupa,
TS podmienene zastav, ak tak mal urobi u sd 1. stupa,
TS zastav, ak zist, e je tu niektor z okolnost, ktor by odvodovali zastavenie TS
sdom 1. stupa,
TS preru, ak mal tak urobi u sd 1. stupa. Ak zanikne dvod preruenia TS, sd v TS
pokrauje.
g/ zru napadnut rozsudok (kasan princp):
pre podstatn chyby konania, ktor napadnutm vrokom rozsudku predchdzali, najm
preto, e boli poruen ustanovenia, ktormi sa m zabezpei objasnenie veci alebo
prvo obhajoby,
pre chyby v napadnutch vrokoch rozsudku, najm pre nejasnos alebo neplnos jeho
skutkovch zisten alebo preto, e sa sd nevysporiadal so vetkmi okolnosami
vznamnmi pre rozhodnutie,
ak vznikn pochybnosti o sprvnosti skutkovch zisten napadnutch vrokov, na ktorch
objasnenie treba dkazy opakova alebo vykona alie dkazy,
ak bolo napadnutm rozsudkom poruen ustanovenie TZ,
ak je uloen trest neprimeran, alebo
ak je rozhodnutie o uplatnenom nroku pokodenho na nhradu kody v rozpore so
zkonom.
h/ sm rozhodne rozsudkom vo veci ak mono nov rozhodnutie urobi na podklade
skutkovho stavu, ktor bol v napadnutom rozsudku sprvne zisten alebo doplnen
dkazmi vykonanmi pred odvolacm sdom (apelan princp). V neprospech
obalovanho me odvolac sd zmeni napadnut rozsudok len na zklade odvolania
prokurtora, ktor bolo podan v neprospech obalovanho; vo vroku o nhrade kody tak
me urobi aj na podklade odvolania pokodenho, ktor uplatnil nrok na nhradu kody
(zkaz reformatio in peius). Odvolac sd neme sm:
uzna obalovanho za vinnho zo skutku, pre ktor bol napadnutm rozsudkom
osloboden,
uzna obalovanho za vinnho z aieho T, ne z akho ho mohol v napadnutom
rozsudku uzna za vinnho sd 1. stupa.

Odvolac sd:
a/ vrti vec spravidla sdu 1. stupa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,
ak:
ak po zruen napadnutho rozsudku alebo niektorej jeho asti treba urobi vo veci nov
rozhodnutie,
ak by doplnenie konania odvolacm sdom bolo spojen s neprimeranmi akosami
alebo by mohlo vies k inm skutkovm zverom,
b/ me bez zruenia napadnutho rozsudku vec sdu 1. stupa vrti ak napadnut
rozsudok je chybn len v tom, e niektor vrok v om chba alebo je nepln,
c/ me po zruen rozsudku vyslovi, e sa vec vracia prokurtorovi do PK,

163
 d/ odke pokodenho na obianske sdne konanie, prpadne na konanie pred inm
prslunm orgnom ak zru napadnut rozsudok len vo vroku o nhrade kody a ak
nerozhodne sm vo veci rozsudkom.

Ak je dvod, na ktorho zklade rozhodol odvolac sd v prospech niektorho obalovanho, na

prospech aj aliemu spoluobalovanmu alebo zastnenej osobe, ktor nepodala odvolanie,
rozhodne odvolac sd vdy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obalovanho,
ktormu je na prospech dvod, na ktorho zklade rozhodol v prospech zastnenej osoby.

O odvolan rozhoduje odvolac sd na:

a/ VZ as prokurtora na VZ je povinn. Na VZ konanom o odvolan mus ma obalovan
obhajcu vo vetkch prpadoch, v ktorch ho mus ma na HP. Po otvoren VZ predseda
sentu alebo nm uren len sentu prednesie najskr napadnut rozsudok, uvedie, ktor
chyby rozsudku alebo konania sa vytkaj, a oznmi podstatn obsah doterajieho konania.
Odvolac sd me konanie doplni dkazmi nevyhnutnmi na to, aby mohol o odvolan
rozhodn.
b/ neverejnom zasadnut v prpade, ak:
zamieta odvolanie, ktor bolo podan oneskorene, neoprvnenou osobou alebo osobou,
ktor sa odvolania vslovne vzdala, alebo znovu podala odvolanie, ktor v tej istej veci
u predtm vslovne vzala sp,
ru napadnut rozsudok a vec vrti sdu 1. stupa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol, kee 1-stupov sd rozhodol v nezkonnom zloen, obalovan
nemal obhajcu, hoci ilo o prpad povinnej obhajoby, alebo HP bolo vykonan v
neprtomnosti obalovanho, hoci na to neboli splnen zkonn podmienky,
zist, e s dvody na preruenie trestnho sthania, zruenie napadnutho rozsudku,
kee je zrejm, e chybu nemono odstrni na VZ.

Konanie na sde 1. stupa po zruen rozsudku

Sd, ktormu vec bola vrten na nov prejednanie a rozhodnutie:
a/ je viazan prvnym nzorom, ktor vyslovil vo svojom rozhodnut odvolac sd, a
b/ je povinn vykona kony a dkazy, ktorch vykonanie odvolac sd nariadil.

Ak bol napadnut rozsudok zruen len v dsledku odvolania podanho v prospech

obalovanho, neme v novom konan djs k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Na zklade
postupu odvolacieho sdu sd 1. stupa na VZ rozhodne rozsudkom. Proti takmuto rozsudku je
prpustn odvolanie, ktor m odkladn inok. Ak sa takto rozsudok stal prvoplatnm, stva sa
sasou pvodnho rozsudku.

Princpy opravnho konania s:

a/ apelan princp odvolac orgn zist chybnos napadnutho rozhodnutia, sm jeho
chyby naprav tak, e vynesie nov rozhodnutie zbaven chb,
b/ kasan princp odvolac orgn zru chybn rozhodnutie a vrti vec na nov prejednanie
a rozhodnutie orgnu, ktor pvodne vo veci rozhodol.

Sanos a konanie o nej

Sanos riadny opravn prostriedok proti uzneseniu. Sanosou mono napadn kad
uznesenie policajta okrem uznesenia o zaat TS. Uznesenie sdu alebo prokurtora mono
sanosou napadn len v tch prpadoch, v ktorch to zkon vslovne pripa, a ak rozhoduje vo
veci v 1. stupni. Sanos m odkladn inok, len kde to zkon vslovne ustanovuje
a devolutvny inok (okrem autoremedry). Sanos mono poda v akejkovek forme, ktor je
ustanoven pre podanie. Z jej obsahu by malo by zrejm, ak uznesenie sa napda a kto ho
napda. Sanos sa posudzuje poda obsahu, a nie poda formy.

Osoby oprvnen poda sanos:

a/ veobecn klauzula ak neustanovuje zkon nieo in, me sanos poda:
osoba, ktorej sa uznesenie priamo tka (o koho prvach a povinnostiach sa v uznesen
rozhoduje),
osoba, ktor na uznesenie dala nvrh, na ktor ju zkon oprvuje (oznamovate,
riadite stavu na vkon TOS),
164
 prokurtor proti uzneseniu sdu, a to aj v prospech obvinenho (aj v neprospech),
zkonn zstupca, obhajca, O starostlivosti o mlde (v prospech mladistvho
obvinenho, a to aj proti jeho vli).
b/ osoby, ktor by mohli poda v prospech obvinenho odvolanie proti uzneseniu o vzbe a o
ochrannom lieen (v prospech obvinenho),
c/ prbuzn mladistvho v priamom pokolen, srodenec, manel, druh v konan proti
mladistvmu (v prospech mladistvho),
d/ osoby, ktor zkon vslovne uvdza v niektorch ustanoveniach pri jednotlivch druhoch
uznesen.

Lehota a miesto na podanie sanos sa podva orgnu, proti ktorho uzneseniu smeruje, a to
do 3 dn od oznmenia uznesenia, s vnimkou sanosti proti uzneseniu o nevzat do vzby
alebo uzneseniu o prepusten zatknutho obvinenho na slobodu (prokurtor me poda sanos
len ihne po vyhlsen uznesenia). Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenmu, ako aj jeho
zkonnmu zstupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznmenia, ktor bolo vykonan
najneskorie. Osobm, ktor mu poda sanos v prospech obvinenho, kon sa lehota na
podanie sanosti tm istm dom ako obvinenmu; prokurtorovi vak plynie lehota vdy
samostatne.

Dvody sanosti uznesenie mono napadn pre:

a/ nesprvnos niektorho jeho vroku,
b/ zrejm rozpor vroku s odvodnenm, alebo
c/ poruenie ustanoven o konan, ktor uzneseniu predchdzalo, ak toto poruenie mohlo
spsobi nesprvnos niektorho vroku uznesenia.
V sanosti mono uvies skutonosti a dkazy, ktor neboli znme v 1-stupovom konan. Ak
podva sanos prokurtor, ttny orgn starostlivosti o mlde alebo obhajca za obvinenho
alebo vo vlastnom mene, mus by sanos zrove odvodnen, s vnimkou sanosti prokurtora
proti uzneseniu o nevzat obvinenho do vzby.

Vzdanie sa a vzatie sanosti sp oprvnen osoba sa me sanosti vslovne vzda alebo

me podan sanos vzia vslovne sp, km sa o nej nerozhodlo. Sanos prokurtora me
vzia sp aj nadriaden prokurtor. Sanos podan v prospech obvinenho inou oprvnenou
osobou alebo za obvinenho obhajcom alebo zkonnm zstupcom me by vzat sp len s
vslovnm shlasom obvinenho. Prokurtor vak me vzia tak sanos sp aj bez
shlasu obvinenho. V tom prpade plynie obvinenmu nov lehota na podanie sanosti od
upovedomenia, e sanos bola vzat sp.

Konanie pred orgnom, proti ktorho uzneseniu sanos smeruje

Orgn, proti ktorho uzneseniu sanos smeruje, me jej sm vyhovie (autoremedra), ak:
a/ sanos podala oprvnen osoba, ktor sa sanosti nevzdala ani podan sanos nevzala
sp,
b/ sanos bola podan v zkonnej (3-dovej) lehote,
c/ sanosti sa vyhovelo v plnom rozsahu,
d/ zmena pvodnho uznesenia sa nedotkne prv inej strany TK.

Proti uzneseniu vydanmu v rmci autoremedry je prpustn sanos, lebo stle ide o
rozhodnutie 1-stupovho orgnu.
Ak ide o uznesenie policajta, ktor bolo vydan s predchdzajcim shlasom prokurtora alebo
na jeho pokyn, me policajt sm sanosti vyhovie len s predchdzajcim shlasom prokurtora.
Ak lehota na podanie sanosti u vetkm oprvnenm osobm uplynula a sanosti sa nevyhovelo
v rmci autoremedry (neboli splnen podmienky), 1-stupov orgn predlo vec nadriadenmu
orgnu, ktor o sanosti rozhodne.

Nadriadenm orgnom je (o sanosti rozhoduje):

a/ prokurtor, ktor vykonva dozor nad PK,
b/ nadriaden prokurtor, ak ide o sanos proti uzneseniu policajta, na ktor dal dozorujci
prokurtor shlas alebo pokyn prokurtora,
c/ nadriaden sd (spravidla krajsk sd), ak ide o sanos proti uzneseniu okresnho sdu,
d/ in sent odvolacieho sdu, ak ide o sanos proti uzneseniu:
predsedu sentu odvolacieho sdu, ktorm uloil poriadkov pokutu,
odvolacieho sdu o vzat obvinenho do vzby,
e/ nadriaden sd (Najvy sd SR), ak ide o sanos proti uzneseniu:
pecilneho sdu,

165
 krajskho sdu (napr. uznesenie o vydan na TS do cudziny,
generlneho prokurtora o zaisten majetku,
f/ predseda sentu a v PK sudca pre PK, ak ide o uznesenie vyieho sdneho radnka alebo
sdneho tajomnka,
g/ sudca pre PK sdu, ktor je prslun na konanie v 1. stupni, ak ide o uznesenie prokurtora,
ktorm:
zaistil majetok obvinenho na zaistenie nroku pokodenho,
zamietol nvrh pokodenho na zaistenie jeho nroku,
zruil alebo obmedzil zaistenie nroku pokodenho alebo vyal veci zaisten na uspoko-
jenie nroku pokodenho,
zaistil majetok obvinenho.
Rozhoduje spravidla do 5 pracovnch dn od predloenia veci sdu.

Rozhodnutie nadriadenho orgnu

Pri rozhodovan o sanosti plat obmedzen revzny princp, lebo nadriaden orgn nepreskmava
sprvnos vetkch vrokov, ale iba:
a/ sprvnos vrokov napadnutho uznesenia, proti ktorm saovate podal sanos, a
b/ konanie predchdzajce tmto vrokom napadnutho uznesenia.

Ak sa tka sanos len niektorej z viacerch osb alebo len niektorej z viacerch vec, o ktorch
sa rozhodlo tm istm uznesenm, preskma nadriaden orgn len sprvnos vrokov tkajcich sa
tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchdzajce preskmavanej asti uznesenia.

Po preskman sanosti me nadriaden orgn rozhodn nasledovnmi spsobmi:

a/ sanos zamietne, ak:
nie je prpustn,
bola podan oneskorene, neoprvnenou osobou, osobou, ktor sa jej vslovne vzdala
alebo ktor znovu podala sanos, ktor u predtm vslovne vzala sp ako
oneskoren nemono zamietnu sanos, ktor oprvnen osoba podala oneskorene len
preto, e sa spravovala nesprvnym pouenm, ktor jej bolo dan pri oznmen
uznesenia,
nie je dvodn.
b/ zru napadnut uznesenie, a ak je poda povahy veci potrebn nov rozhodnutie:
rozhodne vo veci sm (apelan princp), alebo
ulo orgnu, proti ktorho rozhodnutiu sanos smeruje, aby vo veci znovu konal a
rozhodol, s vnimkou rozhodovania o sanosti proti rozhodnutiu o vzbe, rozhodovania o
sanosti proti rozhodnutiu o pokraovan v ochrannom lieen, prepusten z ochrannho
lieenia alebo ukonen ochrannho lieenia, ak predseda sentu rozhodoval pred
ukonenm vkonu trestu (kasan princp).
c/ ak v napadnutom uznesen niektor vrok chba alebo je nepln (bez toho, aby
vyslovil zruenie uznesenia):
me ho sm doplni, alebo
me uloi orgnu, proti ktorho rozhodnutiu sanos smeruje, aby o chbajcom
vroku rozhodol alebo nepln vrok doplnil.

Orgn, ktormu bola vec vrten na nov prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovan
viazan prvnym nzorom, ktor vo veci vyslovil nadriaden orgn, a je povinn vykona kony,
ktorch vykonanie tento orgn nariadil. Ak nadriaden sd rozhodne o vzat obvinenho do vzby,
ihne nariadi, aby ho dodal do miesta vkonu vzby tvar PZ, Vojenskej polcie alebo ZVJS.

Orgn rozhodujci o sanosti neme z jej podnetu zmeni uznesenie v neprospech osoby, ktor
sanos podala alebo v ktorej prospech bola sanos podan (reformatio in peius). Ak zmen
nadriaden orgn uznesenie v prospech obvinenho z dvodu poruenia jeho prva na obhajobu a
je to na prospech aj niektormu spoluobvinenmu, zmen uznesenie aj v prospech tohto
spoluobvinenho (beneficium cohaesionis).

166
Odpor proti trestnmu rozkazu:
Trestn rozkaz je zjednoduen forma odsudzujceho rozhodnutia.

Odpor proti trestnmu rozkazu (TR) riadny opravn prostriedok proti TR. Nemus sa
odvodova. Zkon oprvnenm osobm umouje domha sa, aby vec bola prejednan na HP.
Napadnut rozhodnutie sa nepreskmava a jedinm monm dsledkom (ak odpor proti TR podala
oprvnen osoba a v ustanovenej lehote) je jeho zruenie (kasan princp).

Osobami oprvnenmi poda odpor s:

a/ obvinen,
b/ jeho obhajca,
c/ osoby, ktor s oprvnen v prospech obvinenho poda odvolanie (prbuzn obalovanho
v priamom rade, jeho srodenci, osvojite, osvojenec, manel a druh; ak je obalovan
pozbaven spsobilosti na P alebo ak je jeho spsobilos na P obmedzen, me aj proti
vli obalovanho za neho v jeho prospech poda odpor aj jeho zkonn zstupca alebo jeho
obhajca),
d/ prokurtor,
e/ pokoden (iba proti vroku o nhrade kody, ktorm bola priznan nhrada kody).

Odpor sa podva na sde, ktor TR vydal, a to do 8 dn od jeho doruenia.

Ak bol vydan TR, me prokurtor vzia sp obalobu dovtedy, km sa TR nedoru niektorej
z oprvnench osb. Spvzatm obaloby sa TR ru a vec sa vracia do PK.
Obvinen a osoby, ktor s oprvnen poda v jeho prospech odvolanie, pokoden, ako aj
prokurtor mu vslovnm vyhlsenm vzia podan odpor sp, a to a dovtedy, km sd
nezane HP. Osoba, ktor je oprvnen poda v prospech obvinenho odvolanie, me tak urobi
len s jeho vslovnm shlasom. Vzatie odporu sp, ak niet prekok, vezme samosudca
uznesenm na vedomie.
Ak proti TR podala oprvnen osoba v lehote odpor (nebol vzat sp), TR sa zo zkona zru a
samosudca nariadi vo veci HP. Ak pokoden odpor podal, TR sa ru vo vroku o nhrade
kody. Samosudca odke uznesenm pokodenho na obianske sdne konanie, prp. na konanie
pred inm prslunm orgnom.

Pri prejednvan veci na HP nie je samosudca viazan prvnou kvalifikciou ani druhom a vmerom
trestu, ani vrokom o ochrannom opatren obsiahnutmi v TR. Neplat tu zsada zkaz
reformatio in peius.
TR sa stane prvoplatnm a vykonatenm:
ak odpor nebol podan v zkonnej lehote uplynutm lehoty na podanie odporu,
ak odpor bol vzat sp dom jeho spvzatia.

167
70. Mimoriadne opravn prostriedky

Mimoriadne opravn prostriedky s dleitmi intittmi trestnho prva procesnho, ktor v

nadvznosti na cel usporiadanie trestnho konania zabezpeuj zachovvanie zkonov a nemalou
mierou prispievaj k zkonnmu a spravodlivmu priebehu a vsledku trestnho konania.

Zsadn rozdiel medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnmi prostriedkami je v tom, e

zatia o riadne opravn prostriedky mono poda proti rozhodnutiu, ktor ete nie je prvoplatn,
mimoriadne opravn prostriedky prichdzaj do vahy a vtedy, ke nedolo k odstrneniu chb v
rozhodnut riadnymi opravnmi prostriedkami, alebo oprvnen osoby monos podania riadnych
opravnch prostriedkov nevyuili a rozhodnutie medzitm nadobudlo prvoplatnos.

Prvoplatnos je intitt, ktor nie je typick len pre trestn konanie. Pouva sa aj v alch
prvnych odvetviach, kde dochdza k vydvaniu aktov verejnej moci, ktormi sa autoritatvne
rozhoduje o prvach a povinnostiach fyzickch a prvnickch osb. Je dleitou vlastnosou
rozhodnutia, ktor znamen jeho nezmenitenos (formlnu prvoplatnos) a zvznos
(materilnu prvoplatnos). Na jednej strane vyjadruje vu ttu vyriei definitvne trestn vec, na
druhej strane vak znemouje stha osobu, proti ktorej bolo u trestn sthanie pre ten ist skutok
skonen. Prvoplatnos znamen, e v rmci procesu, v ktorom bolo meritrne rozhodnutie
vydan a nadobudlo prvoplatnos, u neme by vykonvan trestn sthanie. Prvoplatnos
nadobda iba vrok rozhodnutia, nie jeho odvodnenie. Orgny inn v trestnom konan prihliadaj
na prvoplatnos z radnej povinnosti a ak zistia, e o skutku u bolo prvoplatne rozhodnut,
uveden prvoplatn rozhodnutie tvor prekku rozhodnutej veci - exceptio rei iudicatue [ 9 ods.
1 psm. e)]. Prvoplatnos je vznamnou zrukou prvnej stability, prvnej istoty a zkladnch
udskch prv a slobd.
Ak sa zaalo trestn sthanie poda 199 ods. 1 len tzv. vo veci, prvoplatn uznesenie o
zastaven trestnho sthania nevytvra prekku rei iudicalae a trestn sthanie, ak nie s in
prekky, mono kedykovek znova zaa bez zruenia uznesenia o zaat trestnho sthania.
Mimoriadnym opravnm prostriedkom je procesn kon oprvnenej osoby, ktor je uroben po
nadobudnut prvoplatnosti napadnutho rozhodnutia a ktor Trestn poriadok umouje poda v
presne ustanovenom, spravidla obmedzenom rozsahu. Dsledkom podania takhoto opravnho
prostriedku je, e oprvnen osoba me dosiahnu zruenie napadnutho prvoplatnho
rozhodnutia a ak je to potrebn, vydanie novho rozhodnutia orgnom prvho stupa.

Trestn poriadok v smej hlave tretej asti upravuje tri mimoriadne opravn
prostriedky, a to:
- zruenie prvoplatnch rozhodnut v prpravnom konan ( 363 a nasl.),
- dovolanie ( 368 a nasl.),
- obnova konania ( 393 a nasl.).

Zruenie prvoplatnch rozhodnut v prpravnom konan

A. Zruenie prvoplatnch rozhodnut v prpravnom konan je novm opravnm
prostriedkom, ktor bol do Trestnho poriadku zaraden v rmci rekodifikcie. Je pecifickm
mimoriadnym opravnm prostriedkom, o ktorom na rozdiel od dovolania a obnovy konania
nerozhoduje sd, ale generlny prokurtor. alm pecifikom tohto mimoriadneho opravnho
prostriedku je, e sa pri om tak striktne neuplatuje zsada dispozitvnosti. Na zaatie konania sa
nevyaduje, aby oprvnen osoby na zruenie uritho prvoplatnho rozhodnutia v prpravnom
konan podali nvrh. Generlny prokurtor tak me urobi aj bez nvrhu. Pri ruen
prvoplatnch rozhodnut v prpravnom konan sa v podstate nepouvan niektor pecifick
zsady trestnho konania (napr. zkaz reformatio in peius). Generlny prokurtor me rozhodn
aj v neprospech obvinenho, a to aj napriek tomu, e nvrh podal obvinen. Prokurtor nie je
nvrhom viazan ( 364 ods. 2).
Podstata intittu zruenia prvoplatnch rozhodnut v prpravnom konan spova v tom, e
umouje, aby vo veciach, v ktorch sd ete nekonal a vo veci sa prvoplatne rozhodlo v
prpravnom konan [napr. vec v prpravnom konan prokurtor postpil inmu orgnu ( 214), alebo
zastavil trestn sthanie ( 215), alebo podmienene zastavil trestn sthanie ( 216)], a takmto

168
rozhodnutm alebo konanm, ktor mu predchdzalo, bol poruen zkon, aby tto nezkonnos
napravil generlny prokurtor.
Prvoplatn rozhodnutie v prpravnom konan me generlny prokurtor zrui po
splnen nasledovnch podmienok:
a) rozhodnutie policajta alebo prokurtora je prvoplatn,
b) od prvoplatnosti rozhodnutia neuplynuli viac ako tri mesiace,
c) rozhodnutm alebo v konan, ktor mu predchdzalo, bol poruen zkon.

B. Jedinou osobou, ktor me zrui prvoplatn rozhodnutie prokurtora alebo policajta,

je generlny prokurtor. Generlny prokurtor je oprvnen zrui uznesenie prokurtora alebo
policajta,
ak takm rozhodnutm alebo v konan, ktor mu predchdzalo, bol poruen zkon. Generlny
prokurtor nie je oprvnen rui rozhodnutia vydan sudcom pre prpravn konanie. Proti
niektorm
rozhodnutiam sudcu pre prpravn konanie, najm proti rozhodnutiu o vzbe, me minister
spravodlivosti poda mimoriadny opravn prostriedok, a to dovolanie ( 371 ods. 2).
Poruenm zkona sa rozumie podstatn pochybenie, ktor mohlo ovplyvni rozhodnutie vo veci.
Generlny prokurtor me zrui cel uznesenie alebo, ak sa uznesenie alebo konanie tka
viacerch osb alebo skutkov, len t as rozhodnutia alebo konania, ktor sa tka niektorej z
tchto osb alebo skutkov ( 369).

C. Osobami oprvnenmi poda nvrh na zruenie prvoplatn ho rozhodnutia v prpravnom

konan s:
a) Obvinen vo svoj prospech. Oprvnenie obvinenho je zen iba na podanie nvrhu vo
svoj prospech. Me teda poda aj nvrh smerujci proti uzneseniu o zastaven trestnho sthania,
naprklad z dvodu neprpustnosti trestnho sthania alebo ak zanikla trestnos inu, ak sa domha,
aby bolo rozhodnutie zruen z inho dvodu, ktor je preho vhodnej (napr. e je nepochybn,
e skutok nespchal obvinen). Za obvinenho je tie oprvnen poda nvrh jeho obhajca. Ak je
obvinen pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo ak je jeho spsobilos na prvne kony
obmedzen, na podanie navrhuje oprvnen aj zkonn zstupca obvinenho ( 35).

b) V prospech obvinenho mu nvrh poda osoby, ktor by mohli poda v jeho

prospech odvolanie. Do vahy prichdzaj najm prbuzn obalovanho v priamom rade, jeho
srodenci, osvojite, osvojenec, manel a druh, ak je obalovan pozbaven spsobilosti na prvne
kony alebo ak je jeho spsobilos na prvne kony obmedzen, me aj proti vli obalovanho za
neho v jeho prospech nvrh poda aj jeho zkonn zstupca alebo jeho obhajca ( 308 ods. 2). Ak
je obvinen mladistv, nvrh v prospech mladistvho me poda aj ttny orgn
starostlivosti o mlde ( 345 ods. 1).

c) Pokoden me poda nvrh iba v neprospech obvinenho. Za pokodenho, ktor je

pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo ktorho spsobilos na prvne kony je obmedzen,
me nvrh poda aj zkonn zstupca pokodenho. Okrem zkonnho zstupcu nvrh za
pokodenho me poda aj opatrovnk ( 48 ods. 2), splnomocnenec pokodenho ( 53) alebo
spolon zstupca pokodench ( 47 ods. 2).

d) Zastnen osoba me poda nvrh tak v prospech, ako aj v neprospech obvinenho. Za

zastnen osobu me nvrh poda zkonn zstupca ( 45 ods. 3) alebo splnomocnenec
zastnenej
osoby ( 53 ods. 1).

D. Generlny prokurtor me zrui prvoplatn uznesenie prokurtora alebo

policajta aj bez nvrhu, a to v prospech alebo v neprospech obvinenho, priom nie je
viazan podanm nvrhom. Generlny prokurtor tak urob spravidla na podnet podriadenho
prokurtora. Me to vak urobi len do troch mesiacov odvtedy, ako napadnut uznesenie
nadobudlo prvoplatnos ( 364 ods. 3).
Po preskman veci na zklade nvrhu oprvnenej osoby generlny prokurtor me o
nvrhu rozhodn nasledovne:
a) ak nezist dvody na zruenie napadnutho rozhodnutia alebo ak uplynula trojmesan lehota
od prvoplatnosti, upovedom o tom osobu, ktor nvrh podala ( 365 ods. 1),
b) ak nvrh podala neoprvnen osoba, generlny prokurtor nie je povinn kona; o tom tak
osobu upovedom ( 365 ods. 2),
169
 c) ak zist, e zkon bol poruen, uznesenm vyslov, e napadnutm rozhodnutm alebo jeho
asou, alebo v konan, ktor rozhodnutiu predchdzalo, bol poruen zkon v prospech alebo v
neprospech obvinenho ( 366 ods. 1).

Ak generlny prokurtor vyslov, e zkon bol poruen, sasne s vrokom o vysloven, e bol
poruen zkon, zru napadnut rozhodnutie alebo jeho as, prpadne aj chybn konanie, ktor
mu predchdzalo. Ak je nezkonn len niektor vrok rozhodnutia a ak ho mono oddeli od
ostatnch, zru len tento vrok. Zru aj alie rozhodnutia policajta a prokurtora, ktor na
zruen rozhodnutie obsahovo nadvzuj, ak vzhadom na zmenu, ku ktorej zruenm dolo, stratili
podklad.
O zruen prvoplatnho uznesenia v prpravnom konan generlny prokurtor rozhodne
uznesenm, proti ktormu nie je prpustn opravn prostriedok ( 363 ods. 3).

E. Po zruen napadnutho rozhodnutia alebo jeho asti generlny prokurtor me

a) rozhodn vo veci sm, (apelan princp) alebo
b) prikza prslunmu orgnu, aby o veci znovu konal a rozhodol (kasan princp).

Ak poruenie zkona spova len v tom, e v napadnutom rozhodnut niektor vrok chba alebo
je nepln, generlny prokurtor bez toho, aby rozhodnutie zruil, me prikza orgnu, o ktorho
rozhodnutie ide, aby o chbajcom vroku rozhodol alebo nepln vrok doplnil ( 367).
Orgn, ktormu bola vec prikzan, je povinn vykona kony, ktorch vykonanie generlny
prokurtor nariadil, a je viazan jeho prvnym nzorom, ktor vo veci vyslovil, okrem prpadu,
ak sa zmenili skutkov alebo prvne okolnosti, z ktorch prvny nzor generlneho prokurtora
vychdzal.

Dovolanie ako mimoriadny opravn prostriedok

Dovolanie mimoriadny opravn prostriedok uren na npravu prvnych chb (poruenie
hmotnoprvnych alebo procesnch ustanoven zkona o konan a o kvalifikcii skutku). Skutkov
chyby mono napravi obnovou konania. Dovolanie mono poda proti rozhodnutiu sdu, ktorm
bola vec prvoplatne skonen (len proti vroku rozhodnutia). Dovolanie nem odkladn inok.

Osoby oprvnen poda dovolanie (nie pokoden):

a/ minister spravodlivosti me poda dovolanie proti prvoplatnmu rozhodnutiu
prvostupovho aj odvolacieho sdu. Podanie dovolania ministrom spravodlivosti je vak
spravidla viazan na podnet, ktor me dosta od strn konania (napr. formou sanosti
alebo iadosti), alebo od inch osb. Minister spravodlivosti by mal touto mimoriadnou
formou opravnho prostriedku vstupova do konania zsadne vtedy, ak to vyaduje
spoloensk zujem na ochrane zkonnosti a spravodlivosti.
b/ generlny prokurtor me poda dovolanie len proti rozhodnutiu odvolacieho sdu (ak
bolo podan odvolanie zo strany prokuratry), i u v prospech, alebo v neprospech
obvinenho.
c/ obvinen je oprvnen poda dovolanie vo svoj prospech proti vroku, ktor sa ho priamo
tka (len proti rozhodnutiu odvolacieho sdu). Dovolanie me poda len prostrednctvom
obhajcu a v konan o dovolan mus by zastpen obhajcom. Prvne relevantnm
podanm dovolania je teda len dovolanie podan prostrednctvom obhajcu.
d/ v prospech obvinenho a s jeho vslovnm psomnm shlasom aj alie osoby
prbuzn v priamom pokolen, jeho srodenec, osvojite, osvojenec, manel alebo druh.
Mu poda dovolanie len prostrednctvom obhajcu a len proti rozhodnutiu odvolacieho
sdu.
e/ zkonn zstupca alebo obhajca obvinenho ak je obvinen mladistv, osoba
pozbaven spsobilosti na P alebo osoba, ktorej spsobilos na P je obmedzen (i proti
vli obvinenho v jeho prospech).

Osoba oprvnen poda dovolanie proti niektormu vroku napadnutho rozhodnutia me

poda dovolanie aj preto, e tak vrok nebol uroben. Ak sa tka prvoplatn rozhodnutie
viacerch osb, mono dovolanie poda tie len proti tej asti rozhodnutia, ktor sa tka niektorej z
tchto osb.

Lehota a miesto podania dovolanie sa podva na sde, ktor rozhodol vo veci v 1. stupni:

170
 a/ do 3 mesiacov od doruenia rozhodnutia sdu ak sa dovolanie podva v neprospech
obvinenho,
b/ do 3 rokov od doruenia rozhodnutia sdu ak sa dovolanie podva v prospech obvinenho.

Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doruenia, ktor bolo vykonan najneskr.

Dvody dovolania dovolanie mono poda, ak:

a/ vo veci rozhodol neprslun sd,
b/ sd rozhodol v nezkonnom zloen,
c/ zsadnm spsobom bolo poruen prvo na obhajobu (obalovan nemal obhajcu napriek
tomu, e boli dvody na povinn obhajobu),
d/ HP alebo VZ bolo vykonan v neprtomnosti obvinenho, hoci na to neboli splnen zkonn
podmienky,
e/ vo veci konal alebo rozhodol OTK, sudca alebo prsediaci, ktor mal by vylen z
vykonvania konov TK,
f/ TS bolo vykonan bez shlasu pokodenho, hoci jeho shlas sa poda zkona vyaduje,
g/ rozhodnutie je zaloen na dkazoch, ktor neboli sdom vykonan zkonnm spsobom,
h/ bol uloen trest mimo zkonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloen tak druh
trestu, ktor zkon za prejednvan T nepripa,
i/ rozhodnutie je zaloen na nesprvnom prvnom posden zistenho skutku alebo na
nesprvnom pouit inho hmotnoprvneho ustanovenia; sprvnos a plnos zistenho
skutku vak dovolac sd neme skma a meni,
j/ odvolac sd zamietol odvolanie, hoci na to neboli splnen zkonn dvody,
k/ pred podanm obaloby generlny prokurtor zruil prvoplatn rozhodnutie prokurtora po
uplynut 3 mesiacov od prvoplatnosti napadnutho rozhodnutia,
l/ bol obvinenmu uloen TOS na doivotie a sd rozhodol, e podmienen prepustenie z
vkonu tohto trestu nie je prpustn.

Minister spravodlivosti pod dovolanie okrem tchto dvodov aj vtedy, ak napadnutm

rozhodnutm bolo poruen ustanovenie TZ alebo TP o vzbe alebo podmienenom prepusten
odsdenho z vkonu TOS. Dovolanie len proti odvodneniu rozhodnutia nie je prpustn.

Podmienky dovolania oprvnen osoby okrem ministra spravodlivosti mu poda dovolanie

len vtedy, ak vyuili svoje zkonn prvo poda riadny opravn prostriedok a bolo o om
rozhodnut. Obvinen a oprvnen osoby (prbuzn, obhajca, zkonn zstupca) mu poda
dovolanie aj vtedy, ak riadny opravn prostriedok podal prokurtor alebo pokoden a odvolac sd
rozhodol v neprospech obvinenho.
Dovolanie mono poda len proti rozhodnutiam, ktor nadobudli prvoplatnos po 1. januri
2006. Pokia bolo dovolanie podan proti sdnemu rozhodnutiu, ktorm bola vec prvoplatne
skonen pred uvedenm dtumom, treba ho pouitm analgie odmietnu ako neprpustn.

Obsah dovolania dovolanie u pri jeho podan mus by odvodnen tak, aby bolo zrejm, v
ktorej asti sa rozhodnutie napda a ak chyby sa vytkaj rozhodnutiu alebo konaniu, ktor
rozhodnutiu predchdzalo. V dovolan sa mus uvies dvod dovolania.
V dovolan mono uplatova ako dvod dovolania aj konanie na sde 1. stupa, ak vytkan
pochybenia neboli napraven v konan o riadnom opravnom prostriedku.

Vzatie dovolania sp osoba, ktor podala dovolanie, me ho vslovnm vyhlsenm vzia

sp, a to a dovtedy, ne sa dovolac sd odoberie na zveren poradu. Dovolanie podan v
prospech obvinenho s jeho shlasom inou oprvnenou osobou me by touto osobou vzat sp
len s vslovnm psomnm shlasom obvinenho. Ak dovolanie inou oprvnenou osobou v
prospech obvinenho mono poda aj proti vli obvinenho, jeho vslovn psomn shlas k vzatiu
dovolania sp nie je potrebn. Vzatie dovolania sp vezme uznesenm na vedomie predseda
sentu dovolacieho sdu, a ak nebola vec tomuto sdu predloen, predseda sentu sdu 1.
stupa.

Konanie na sde 1. stupa

Predseda sentu sdu 1. Stupa:
a/ doru rovnopis dovolania ostatnm stranm, ktor by mohli by rozhodnutm o dovolan
priamo dotknut, s upozornenm, e sa mu k dovolaniu vyjadri, priom na to ur

171
 primeran lehotu, najviac vak 30 dn; rovnopis dovolania podanho ministrom
spravodlivosti sa doru vdy aj generlnemu prokurtorovi.
b/ predlo spisy dovolaciemu sdu len o uplynula lehota na podanie dovolania a uren
primeran lehota na vyjadrenie sa k dovolaniu.

Konanie na dovolacom sde

O dovolan rozhoduje najvy sd. Konanie na dovolacom sde m spravidla nasledovn
priebeh:
a/ predben preskmanie dovolania dovolanie a predloen spisy predbene preskma
predseda sentu dovolacieho sdu. Ak podanie nie je pln alebo m in odstrniten
chyby, predseda sentu vyzve osobu oprvnen poda dovolanie alebo obhajcu obvinenho,
aby tieto nedostatky odstrnil. Predseda sentu zrove ur primeran lehotu na ich
odstrnenie. Ak na rozhodnutie o dovolan treba objasni nejak okolnos, vykon potrebn
vyetrovanie predseda sentu alebo nm uren len sentu dovolacieho sdu, alebo na
jeho iados in OTK.
b/ konanie na neverejnom alebo VZ,
c/ rozhodnutie dovolacieho sdu.

Vzba a preruenie vkonu trestu

Ak minister spravodlivosti alebo generlny prokurtor spolu s dovolanm podanm v neprospech
obvinenho navrhne zaisti osobu obvinenho vydanm prkazu na zatknutie a tohto vzia do vzby,
dovolac sd obvinenho vezme do vzby, ak je dan dvod vzby a ak je to nevyhnutn vzhadom
na zvanos T a naliehavos dvodov vzby.
Ak je obvinen u vo vkone trestu odatia slobody, ktor mu bol uloen pvodnm rozsudkom,
a dovolac sd na zklade dovolania vrok o tomto treste zru, sasne rozhodne o vzbe.
Minister spravodlivosti alebo generlny prokurtor me vkon rozhodnutia, proti ktormu podal
dovolanie, odloi alebo prerui a do rozhodnutia (suspenzvny inok). Po podan dovolania
me tak urobi aj dovolac sd.

Postup a rozhodnutie na neverejnom zasadnut

Predseda sentu dovolacieho sdu nariadi neverejn zasadnutie, na ktorom on alebo poveren len
sentu pod sprvu o stave veci zameran na otzky, ktor treba riei, vrtane vsledkov
postupu, ktorm sa odstraovali nedostatky v dovolan. Dovolac sd na neverejnom zasadnut
uznesenm, bez preskmania veci, odmietne dovolanie, ak:
a/ bolo podan oneskorene, d/ nie s splnen podmienky dovolania
b/ bolo podan neoprvnenou osobou, v tom, e:
c/ je zrejm, e nie s splnen dvody
dovolania,
oprvnen osoby vyuili svoje zkonn prvo poda riadny opravn prostriedok a bolo o
om rozhodnut alebo
nepodali dovolanie prostrednctvom obhajcu a tieto nedostatky neboli odstrnen ani po
vzve predsedu sentu,
e/ dovolanie ani po vyzve na odstrnenie nedostatkov neobsahuje predpsan nleitosti.
Postup a rozhodnutie na VZ
Ak dovolac sd zistil, e s dan dvody dovolania uveden v nvrhu alebo predbene zisten
sdom v prospech obvinenho a s splnen podmienky na jeho podanie, ur termn VZ. Na VZ sd
preskma:
a/ zkonnos a odvodnenos vrokov napadnutho rozhodnutia, proti ktorm dovolate podal
dovolanie,
b/ sprvnos postupu konania, ktor predchdzalo rozhodnutiu, so zameranm na dvody
dovolania, ktor s uveden v dovolan.

Ak bola dovolanm napadnut as rozhodnutia tkajca sa len niektorej z viacerch osb, o

ktorch bolo rozhodnut tm istm rozhodnutm, preskma dovolac sd len t as rozhodnutia a
predchdzajceho konania, ktor sa tka tejto osoby.
Dovolac sd je viazan dvodmi dovolania, ktor s v om uveden (okrem prpadu, ak by
dvod dovolania bol v neprospech obvinenho a dovolanie je podan v prospech obvinenho).

Rozhodnutia dovolacieho sdu

Po preskman dovolania najvy sd me rozhodn nasledovnmi spsobmi:
a/ rozsudkom vyslov poruenie zkona ak zistil dvod dovolania. Sasne dovolac sd
zru napadnut rozhodnutie alebo jeho as, alebo aj chybn konanie, ktor napadnutmu
rozhodnutiu predchdzalo. Po zruen rozhodnutia odvolacieho sdu dovolac sd poda

172
 okolnost prpadu zru aj predchdzajce rozhodnutie sdu 1. stupa. Ak je nezkonn len
niektor vrok napadnutho rozhodnutia alebo rozhodnutia sdu 1. stupa a ak ho mono
oddeli od ostatnch, zru dovolac sd len tento vrok. Ak vak zru hoci len sasti vrok o
vine, zru vdy sasne cel vrok o treste, ako aj alie vroky, ktor maj vo vroku o
vine svoj podklad. Zru aj alie rozhodnutia na zruen rozhodnutie obsahovo
nadvzujce, ak vzhadom na zmenu, ku ktorej dolo zruenm, stratili podklad.
b/ bez vyslovenia vroku o poruen zkona a zruenia rozhodnutia uznesenm
prikza sdu, o ktorho rozhodnutie ide, aby o chbajcom vroku rozhodol
alebo nepln vrok doplnil ak je napadnut rozhodnutie nesprvne len v tom, e
niektor vrok v om chba alebo je nepln.
c/ dovolanie zamietne ak zist, e dvody dovolania nie s preukzan.

Dovolac sd po zruen napadnutho rozhodnutia alebo niektorho jeho vroku prike spravidla
sdu, o ktorho rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Ak
prikazuje dovolac sd vec na nov prerokovanie a rozhodnutie, me sasne nariadi, aby ju sd
rozhodol v inom zloen sentu alebo aby ju rozhodol in sudca. Z dleitch dvodov me tie
vec prikza na prerokovanie a rozhodnutie inmu sdu toho istho druhu a stupa.
Dovolac sd me po zruen rozhodnutia vrti vec do PK, ak o vrtenie veci poiadal
generlny prokurtor (okrem prpadu, ak kon o dovolan podanom v prospech obvinenho a
vrtenie veci do PK by bolo v neprospech obvinenho).
Orgn, ktormu bola vec prikzan, je viazan prvnym nzorom, ktor vyslovil vo veci dovolac
sd, a je povinn vykona kony, ktorch vykonanie dovolac sd nariadil. Ak bolo napadnut
rozhodnutie zruen len v dsledku dovolania podanho v prospech obvinenho, neme v novom
konan djs ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech (zkaz reformatio in peius).
Ak nemono upovedomenie o VZ dorui osobe, ktor rozhodnutm o dovolan me by priamo
dotknut, sta o konan VZ upovedomi jej obhajcu alebo splnomocnenca. Proti rozhodnutiu o
dovolan opravn prostriedok nie je prpustn.

Obnova konania
Obnova konania (OK) mimoriadny opravn prostriedok, ktor sli predovetkm na odstrne-
nie nedostatkov v skutkovch zisteniach prvoplatnch rozhodnut, priom tieto nedostatky
(nov skutonosti a dkazy) vyli najavo a po prvoplatnosti pvodnho rozhodnutia. Pri OK sa
rozhoduje, i nov skutonosti a dkazy sdu skr neznme mu odvodni in rozhodnutie, ne
ak bolo uroben v pvodnom konan.

Podanie nvrhu na OK nem suspenzvny inok a nvrh na OK sm osebe nem devolutvny

inok. V konan o nvrhu na povolenie OK neplat tzv. revzny princp. Sd skma dvodnos
nvrhu na OK len v rozsahu, ktor bol vymedzen nvrhom. Prekroi rmec nvrhu na OK a povoli
OK aj pokia ide o vroky, pri ktorch sa obnova neiadala, nie je mon. Nvrh na OK sd
preskma len zo strnky skutkovej.
OK m 2 fzy:
1/ konanie o povolenie OK elom je zisti, i s splnen podmienky na povolenie OK (i
nov skutonosti alebo dkazy sdu skr neznme s spsobil spochybni vydan
prvoplatn meritrne rozhodnutie),
2/ obnoven konanie konanie po povolen OK, ak sd dospeje k nzoru, e s splnen
podmienky na OK.

Veobecn ustanovenia
Ak sa skonilo TS veden proti uritej osobe prvoplatnm rozsudkom, prvoplatnm trestnm
rozkazom alebo prvoplatnm uznesenm, mono v TS tej istej osoby pre ten ist skutok
pokraova, len ak bola povolen OK (vnimka zo zsady ne bis in idem). TS, v ktorom nebolo
vznesen obvinenie, nevytvra prekku u rozhodnutej veci.

Podmienky OK
OK me smerova len proti taxatvne ustanovenm prvoplatnm meritrnym rozhodnutiam v TK.
Ide o nasledovn rozhodnutia sdu a prokurtora:
a/ prvoplatn rozsudok, i u odsudzujci, alebo oslobodzujci,
b/ trestn rozkaz,
c/ uznesenie o zastaven TS,
d/ uznesenie o podmienenom zastaven TS,

173
 e/ uznesenie o podmienenom zastaven TS spolupracujceho obvinenho.

OK, ktor sa skonilo:

a/ prvoplatnm rozsudkom alebo prvoplatnm trestnm rozkazom, sa povol, ak
vyjd najavo skutonosti alebo dkazy sdu skr neznme, ktor by mohli odvodni in
rozhodnutie o vine alebo vzhadom na ktor by pvodne uloen trest bol v zrejmom
nepomere k zvanosti inu alebo k pomerom pchatea, alebo uloen druh trestu by bol v
zrejmom rozpore s elom trestu, alebo vzhadom na ktor upustenie od potrestania alebo
upustenie od uloenia shrnnho trestu by bolo v zrejmom nepomere k zvanosti inu
alebo k pomerom pchatea, alebo by bolo v zrejmom rozpore s elom trestu,
b/ prvoplatnm uznesenm sdu (o zastaven TS, o podmienenom zastaven TS alebo o
podmienenom zastaven TS spolupracujceho obvinenho) sa povol, ak vyjd najavo
skutonosti alebo dkazy sdu skr neznme, ktor by mohli vies k zveru, e dvody na
zastavenie alebo podmienen zastavenia tu neboli a e je namieste v konan o obalobe
pokraova.
c/ prvoplatnm uznesenm prokurtora (o zastaven TS, o podmienenom zastaven TS
alebo o podmienenom zastaven TS SO) sa povol, ak vyjd najavo skutonosti alebo
dkazy prokurtorovi skr neznme, ktor by mohli vies k zveru, e dvody na zastavenie
alebo podmienen zastavenie tu neboli a e je namieste poda proti obvinenmu obalobu,
alebo kona o dohode.
d/ niektorm z uvedench spsobov, sa povol aj vtedy, ak sa prvoplatnm rozsudkom
zist, e policajt alebo prokurtor, sudca alebo prsediaci v pvodnom konan poruenm
povinnosti spchal T.

Skutonosou skr neznmou je aj rozhodnutie Eurpskeho sdu pre udsk prva, poda ktorho
rozhodnutm prokurtora alebo sdu SR alebo v konan, ktor mu predchdzalo, boli poruen ZPS
obvinenho, ak negatvne dsledky tohto rozhodnutia nemono inak napravi.

OK v neprospech obvinenho je vylen, ak:

a/ trestnos inu zanikla,
b/ sa na trest vzahuje amnestia prezidenta SR,
c/ obvinen zomrel.

OK v prospech obvinenho je prpustn zsadne bez asovho obmedzenia (me sa o nej

kona, aj ke obvinen zomrel).

Osoby oprvnen na nvrh na povolenie OK a spvzatie nvrhu

OK mono povoli len na nvrh oprvnenej osoby:
a/ prokurtor me poda nvrh na povolenie OK len v neprospech obvinenho,
b/ obvinen (jeho obhajca resp. zkonn zstupca) me poda nvrh na povolenie OK
vo svoj prospech,
c/ osoby, ktor by mohli poda v prospech obvinenho odvolanie (prbuzn
obvinenho v priamom rade, jeho srodenci, osvojite, osvojenec, manel a druh,
a OSM) mu poda nvrh na povolenie OK v prospech obvinenho.

Oznamovacia povinnos ak sa dozvie sd alebo in ttny orgn o okolnosti, ktor by mohla

odvodni nvrh na povolenie OK, je povinn oznmi ju prokurtorovi. Ak ide o okolnos, ktor by
mohla odvodni nvrh na povolenie OK v prospech obvinenho, je prokurtor povinn upovedomi
o nej bez odkladu obvinenho, alebo ak to nie je mon, in osobu oprvnen na podanie nvrhu,
ak tak nvrh nepod sm.

Spvzatie nvrhu osoba, ktor nvrh na OK podala, me ho vslovnm vyhlsenm vzia sp,
a to a dovtedy, km sa sd, ktor vo veci kon, odoberie na zveren poradu.
nvrh na OK podan prokurtorom me vzia sp aj nadriaden prokurtor.
nvrh na OK podan v prospech obvinenho inou oprvnenou osobou alebo za obvinenho
obhajcom me by vzat sp len s vslovnm shlasom obvinenho.

Vzatie nvrhu na OK sp vezme, ak niet prekok, uznesenm na vedomie predseda sentu sdu,
ktor vo veci kon.

174
Prslunos sdu na rozhodnutie o OK
O nvrhu na povolenie OK rozhoduje:
a/ sd, ktor by bol prslun kona o obalobe ak sa TK skonilo prvoplatnm
uznesenm prokurtora (o zastaven TS, o podmienenom zastaven TS alebo o
podmienenm zastavenm TS spolupracujceho obvinenho),
b/ in samosudca alebo in sent sdu, ktor vo veci rozhodol v 1. stupni ak sa TK
skonilo prvoplatnm rozhodnutm sdu (rozsudok, trestn rozkaz).

Konanie o nvrhu na povolenie OK

Ak pre rozhodnutie o nvrhu na povolenie OK treba na preverenie jeho dvodnosti niektor okolnos
vopred objasni, vykon potrebn vyetrenie predseda sentu alebo na jeho iados niektor in
OTK.
V prpadoch obzvl naliehavch mono na zaistenie dkaznho materilu na podklade
uznesenia predsedu sentu poui aj prostriedky na zaistenie osb a vec (vzba, zadranie). Zaisti
osobu obvinenho vydanm prkazu na zatknutie a vzatm do vzby mono vak pred povolenm OK
len vtedy, ke to navrhne prokurtor, podvajc nvrh na

OK v neprospech obvinenho, a ke to povauje sd za nevyhnutn vzhadom na:

povahu novch skutonost a dkazov, ktor vyli najavo,
zvanos T a
naliehavos vzobnch dvodov.

Ak bol podan nvrh na povolenie OK v prospech obvinenho, me sd vzhadom na povahu

skutonost a dkazov, ktor novo vyli najavo, odloi alebo prerui vkon trestu, prvoplatne
uloenho v pvodnom konan.

Rozhodnutie sdu o nvrhu na povolenie OK

Po preskman nvrhu sd nvrh na povolenie OK:
1/ odmietne ak:
a/ bol podan neoprvnenou osobou,
b/ smeruje len proti rozhodnutiu alebo vroku, ohadne ktorho OK nie je prpustn,
c/ ak je OK vylen.
2/ zamietne ak nezist podmienky OK,
3/ vyhovie nvrhu zru napadnut rozhodnutie celkom alebo v asti, v ktorej je nvrh
dvodn. Ak zru o i len sasti vrok o vine, zru vdy sasne cel vrok o treste, ako aj
alie vroky, ktor maj vo vroku o vine svoj podklad. Zru aj alie rozhodnutia na
zruen rozhodnutie obsahovo nadvzujce, ak vzhadom na zmenu, ku ktorej zruenm
dolo, stratili podklad.

Ak sd povol OK, ktor sa skonilo prvoplatnm uznesenm sdu o zastaven TS, o

podmienenom zastaven TS, o podmienenom zastaven TS spolupracujceho obvinenho, alebo
ak povol v otzke viny OK, ktor sa skonilo prvoplatnm rozsudkom, me sasne so zruenm
rozhodnutia vec vrti prokurtorovi do PK, ak to povauje za potrebn na objasnenie veci a
doplnenie dokazovania pred sdom by bolo spojen s neprimeranmi akosami.
Ak sd povol OK v prospech obvinenho z dvodov, ktor s na prospech aj niektormu
spoluobvinenmu alebo zastnenej osobe, povol sasne OK aj v ich prospech (benefcium
cohaesionis sd zru aj vroky tkajce sa spoluobvinenho, resp. zastnenej osoby, a to aj
napriek tomu, e tieto osoby nepodali nvrh na OK). Pri povolen OK treba vdy zrui rozsudok
sdu 1. stupa, nemono zrui iba rozsudok sdu 2. stupa.

O nvrhu na povolenie OK rozhoduje sd na VZ uznesenm. Proti uzneseniu o nvrhu na

povolenie OK je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. Rozhodnutie o povolen OK je
jedinm rozhodnutm o opravnch prostriedkoch, proti ktormu zkon pripa monos poda
riadny opravn prostriedok.
Odmietnu nvrh me aj na neverejnom zasadnut. Ak sd nezist podmienky OK, me nvrh
odmietnu na neverejnom zasadnut iba v tom prpade, ak nvrh uvdza tie ist skutonosti a
dkazy, ktor u boli skr prvoplatne zamietnut, a nvrh nanovo podan je len jeho opakovanm.

Konanie po povolen OK
Prichdza do vahy, ak sa OK povol a sd aspo sasti zruil napadnut as rozhodnutia. Ak bol
nvrh na OK odmietnut (zamietnut), konanie po povolen OK neprichdza do vahy.

175
 Ak obvinen vykonva TOS uloen mu v pvodnom rozsudku, rozhodne sd po nadobudnut
prvoplatnosti uznesenia, ktorm spolu s povolenm OK zruil vrok o tomto treste, bez odkladu o
vzbe.
Ak bola prvoplatne povolen OK, ktor sa skonilo prvoplatnm uznesenm prokurtora o
zastaven TS, o podmienenom zastaven TS alebo o podmienenom zastaven TS spolupracujceho
obvinenho, pokrauje sa v PK.
V ostatnch prpadoch pokrauje sd po prvoplatnom povolen OK v konan na podklade
pvodnej obaloby, ak sa nevyslovilo, e vec sa vracia prokurtorovi do PK.

Ak sd zruil prvoplatn rozsudok, ktor bol vyhlsen na zklade konania o dohode o vine a
treste, vdy vrti vec prokurtorovi do PK.
Ak bola povolen OK a ide o niektor z T, za ktor bol prvoplatne uloen hrnn alebo
shrnn trest, a sd vrtil vec prokurtorovi do PK, ur po nadobudnut prvoplatnosti uznesenia
povoujceho OK na VZ rozsudkom primeran trest za ostvajce T.
Ak bola povolen OK len v prospech obvinenho:
a/ as od prvoplatnosti pvodnho rozsudku do prvoplatnosti uznesenia povoujceho OK sa
do premlacej doby nezapotava,
b/ nesmie mu by novm rozsudkom uloen trest prsnej, ne ak mu bol uloen v
pvodnom rozsudku (zkaz reformatio in peius, ktor je obmedzen iba na vrok o
treste),
c/ jeho smr nepreka vykonaniu alieho konania a TS nemono zastavi preto, e obvinen
zomrel.

71. Odklony v trestnom konan pojem, el a podmienky pre aplikciu jednotlivch

odklonov
(aj otzka 72 - vi predchdzajce otzky)

Odklon odchlenie sa od uritej asti TK, t.j. od hlavnho pojednvania, o ktorom rozhoduje
prokurtor v PK a podmieuje jeho fakultatvne uvenie (vybavenie veci mimo HP). Podstatou
odklonu je odbremeni sdy od preinov. TP pozn tieto odklony:
1/ podmienen zastavenie TS,
2/ zmier,
3/ trestn rozkaz,
4/ konanie o dohode o vine a treste.

176
73. Dokazovanie - dkaz a jeho druhy, dkazn prostriedky, pramene dkazov;
vznam, predmet, rozsah dokazovania a jeho fzy (ja si pozriem aj jednotl. dkazn
prostriedky)

Dkaz priamy poznatok, ktor OTK a sd zskal o predmete dkazu z dkaznho prostriedku. Za
dkaz me sli vetko, o prispieva k nleitmu objasneniu veci a bolo zskan zkonnm
spsobom. Dkaz, pri zskan ktorho bolo pouit dontenie alebo hrozba dontenm, je absoltne
neinn.

Dkazn prostriedok procesn kon, pomocou ktorho OTK a sd zskava poznatky dleit
na objasnenie veci. S to vetky prostriedky, z ktorch mono zska dkazy. Je to najm vsluch
obvinenho, svedkov, znalcov, obhliadka, znaleck posudky, rekontrukcia, rekogncia,
konfrontcia, vyetrovac pokus, veci a listiny dleit pre TK a pod. (ich vpoet je
demontratvny).

Prame dkazu zdroj, z ktorho dkaz zskame, nositelia poznatkov, resp. informci. Mu to
by osoby (obvinen, svedkovia, znalci) alebo veci (listiny, zvukov a obrazov zznamy a in
vecn dkazy), a tie predpsanm spsobom vykonan procesn kony (obhliadka, rekogncia,
rekontukcia, vyetrovac pokus, konfrontcia).

elom dokazovania je rekontruova skutonosti z minulosti tak, aby nae poznanie bolo jej
sprvnym odrazom a aby mohlo by zkladom spravodlivho rozhodnutia.

Predmetom dokazovania s vetky skutonosti dleit pre rozhodnutie veci. Je nm shrn

prvnych skutonost predpokladanch zkonom ako nevyhnutn a dostaton na aplikovanie
noriem hmotnho a procesnho prva. Predmetom trestnho konania je zistenie uritho skutku a
jeho pchatea a na zklade zhromadench dkazov vydanie rozhodnutia vo veci. Tieto
skutonosti sa zabezpeuj prostrednctvom dokazovania. V zsade plat, e treba dokazova
vetky podstatn skutonosti dleit pre rozhodnutie. Okruh okolnost, ktor treba v konkrtnom
prpade dokazova, zvis od skutonch podmienok a okolnost prpadu.
Hranice dokazovania s urovan konkrtnym prpadom. Bez ohadu na konkrtny prpad, zkon
exemplifikatvne ustanovuje okruh okolnost, ktor treba dokazova.

Dokazova treba najm:

- i sa stal skutok a i m znaky trestnho inu,
- kto tento skutok spchal a z akch pohntok,
- zvanos inu vrtane prin a podmienok jeho spchania,
- osobn pomery pchatea v rozsahu potrebnom na urenie druhu a vmery trestu a uloenie
ochrannho opatrenia a inho rozhodnutia,
- nsledok a vku kody spsoben trestnm inom,
- prjmy z trestnej innosti a prostriedky na jej spchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.

S vymedzenm predmetu dokazovania zko svis aj urenie rozsahu okolnost, ktor musia by v
trestnom konan preukzan. Predovetkm treba uri rozsah dokazovania. Rozsah dokazovania
mono charakterizova ako kvantitatvnu strnku predmetu dokazovania. Predstavuje urit objem,
v hraniciach ktorho treba uskutoova dokazovanie na objasnenie vetkch okolnost trestnej
veci. Vymedzenie rozsahu dokazovania preto treba povaova za sas predmetu dokazovania.

Rozsahom dokazovania sa teda rozumej hranice dokazovania, mnostvo a kvalita dkazov,

ktormi m by preukzan predmet dokazovania. Je odlin poda tdia trestnho konania (in
rozsah dkazov je potrebn na podanie obaloby a in na vynesenie rozsudku) aj vzhadom na
konkrtnu vec ( 2 ods. 10 TP).
Z dvodu rozmanitosti a individulneho charakteru kadho prpadu v Trestnom poriadku
nemono taxatvne vymedzi hranice a rozsah dokazovania, ani uri konkrtne dkazn prostriedky
pre urit trestn vec. Rozsah okolnost, ktor maj by v jednotlivch prpadoch dokzan, je dan
jednak ustanoveniami zkona (skutkovmi podstatami trestnch inov) a jednak osobitosami
konkrtnej veci, ako aj konkrtnou situciou.
Rozsah dokazovania sa v priebehu trestnho konania men v zvislosti od konkrtnych okolnost
prpadu. Vychdzajc zo zsady vonho hodnotenia dkazov, v zmysle naich platnch prvnych
predpisov nemono vopred uri poiadavky na druh, kvalitu alebo kvantitu dkazov, ktormi m
by urit skutonos dokzan.

177
 Aj napriek uvedenmu, rmcovo mono uri urit hranicu i rozsah dokazovania, a to
vtedy, ak vychdzame zo zsady zistenia skutkovho stavu veci bez dvodnch
pochybnost. Tto zsada vyjadruje zujem na o najpresnejom zisten skutonost dleitch pre
rozhodnutie v konkrtnej trestnej veci so zreteom na potreby konkrtneho procesnho tdia.
Doteraz bola venovan pozornos okolnostiam, ktor treba v trestnom konan dokazova. Na
druhej strane mono vymedzi aj okruh okolnost, ktor netreba dokazova.
Patria medzi ne skutonosti veobecne znme, teda tie skutonosti, ktor sa povauj za
pravdiv dovtedy, dokm nevznikne pochybnos o ich pravdivosti; ide pri nich o prezumpciu
pravdivosti. Naprklad predpoklad sa, e obvinen ije. Tento predpoklad plat dovtedy, km
nevznikn pochybnosti v svislosti s tm, i obvinen medziasom nezomrel. Otzka prpadnho
mrtia obvinenho sa stane predmetom dokazovania len vtedy, ak vznikn odvodnen
pochybnosti o tom, e ije.
V dkaznom konan orgny inn v trestnom konan a sd nedokazuj prvne predpisy
uverejnen alebo registrovan v Zbierke zkonov, kee sa predpoklad, e tieto predpisy
poznaj a o ich existencii sa m monos ktorkovek strana trestnho konania kedykovek
presvedi (zsada iura novil curia).
V niektorch prpadoch sa vak dokazuj cudzozemsk prvne normy. Pravidelne sa dokazuj
normy niej prvnej sily, tatty, stanovy a pod., ktor nie s veobecne znme.
Predmetom dokazovania nemusia by ani tzv. notoriety", t.j. skutonosti notoricky
znme. Len v prpade vzniku pochybnost o ich pravdivosti sa tieto skutonosti musia dokazova
(napr. v lete, okolo 18.00 h. je v naej zemepisnej rke dobr viditenos).
V trestnom konan nemono dokazova skutonosti, o ktorch sa rozhodlo spsobom zvznm
pre trestn konanie.

Fzy dokazovania dokazovanie sa vykonva vo vetkch tdich konania. Proces dokazovania

sa v zsade rozdeuje na 4 fzy, ktor nie s od seba oddelen, ale spolu svisia a vzjomne sa
prelnaj. Je to:
A/ vyhadvanie dkazov svis s vyhadvacou zsadou a je zkonnou povinnosou
vetkch OTK. Prvo obstarva dkazy maj aj strany. Vykonva sa v tdiu pred zaatm
TS a najm v prpravnom konan. Tvor ho najm zisovanie, obstaranie a zabezpeenie
jednotlivch dkazov,
B/ vykonvanie a procesn zdokumentovanie dkazov je to procesn innos OTK
a sdu. Ide tu o zskavanie poznatkov o okolnostiach T a o jeho pchateovi. Vkon
jednotlivch dkazov presne ustanovuje TP, napr. vsluch obvinenho, vsluch svedka, at.
Procesn zdokumentovanie dkazov je presn spisovanie zpisnc
C/ previerka dkazov vykonva sa sbene od zaiatku vyhadvania dkazov. Znamen
povinnos preveri, i dkaz svis s vecou, i bude vykonaten, vierohodn, i nie s lepie
dkazy, povinnos porovnva doteraz zisten dkazy s almi, odstraova prpadn
nezrovnalosti a protireenia, posdi ich vzjomn svislosti. Vykonva sa v kadom tdiu
TK. Je predpokladom sprvneho a zkonnho hodnotenia dkazov.
D/ hodnotenie dkazov ide o zloit mylienkov innos OTK a sdu, ktorou sa zavruje
proces dokazovania. Jej pomocou sa zskava zver o zvanosti, zkonnosti, pravdivosti
kadho dkazu. Dkazy sa hodnotia jednotlivo i vo vzjomnch svislostiach na zklade
zsady vonho hodnotenia dkazov.

178
74. Znaleck dokazovanie v TK. Procesn postavenie znalca a odbornho konzultanta

Vpove znalca - znaleck posudok

Znalec je osoba rozdielna od procesnch strn, ktor OTK a sd priber s tm elom, aby na
zklade svojich odbornch znalost objasnila urit skutonos dleit pre TK. O pribrat znalca
rozhodne OTK a v konan pred sdom predseda sentu uznesenm. Proti uzneseniu mono poda
sanos pre vecn dvody alebo pre osobu znalca.

innos znalca meme rozdeli na dve etapy, a to na:

a/ prprava posudku spova v oboznmen sa znalca s lohou a s materilom potrebnm
na podanie posudku. lohu znalca treba vymedzi tak, aby bola dsledne zameran na
objasnenie skutonost. lohu mono znalcovi vymedzi aj formou otzok. Znalcovi mono
dovoli, aby bol prtomn pri vsluchu obvinenho a svedkov a aby im kldol otzky
svisiace s predmetom znaleckho skmania,
b/ vypracovanie znaleckho posudku - znaleck innos je povinn vykonva osobne, ale
ak to vyaduje povaha veci me si prizva aj konzultanta. Zodpoved vak sm za
sprvnos celho posudku, teda aj za as, ktor vypracoval konzultant. Znaleck posudok
sa sklad z tchto ast:
z vodnej asti,
nlezu,
posudku,
zveru,
prlohy,
znaleckej doloky.

Vsluch znalca znalec pod posudok spravidla psomne. Nadiktova ho do zpisnice mono len
v jednoduchch prpadoch. Ak znalec spracoval posudok psomne sta, aby sa na pri vsluchu
odvolal. V prpravnom konan mono upusti od vsluchu znalca, ak policajt alebo prokurtor nem
o spoahlivosti a plnosti podanho posudku pochybnosti. Ak posudok obstaral obvinen,
pokoden alebo zastnen osoba, doru ho prokurtorovi a ostatnm stranm, ktorch zujmov
sa to tka. V prpade nejasnosti posudku mono nedostatky odstrni pri vsluchu. Ak by ani pri
vsluchu neboli nedostatky odstrnen, treba pribra inho znalca ( 145).

Postavenie znalca v trestnom konan

Znalec je osoba rozdielna od procesnch strn, ktor OTK a sd priber s tm elom, aby na
zklade svojich odbornch znalost objasnila urit skutonos dleit pre TK. Ak ide o objasnenie
skutonosti obzvl zloitej, priberaj sa 2 znalci. Dvoch znalcov treba pribra vdy, ak ide
o vyetrenie duevnho stavu a pitvu mtvoly.

Funkciu znalca mu vykonva zsadne len znalci zapsan do zoznamu znalcov, ktor ved krajsk
sdy, stavy, alebo in pracovisk pecializovan na znaleck innos, vysok koly a vedeck
intitcie. stredn zoznam vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Iba vnimone mono za znalca
ustanovi osobu, ktor nie je zapsan do zoznamu znalcov, ak s tm shlas. Tto osoba je povinn
pred vykonanm znaleckej innosti zloi sub poda osobitnho zkona.

O pribrat znalca OTK alebo v konan pred sdom predseda sentu rozhodne uznesenm. Proti
uzneseniu je mon poda sanos pre vecn dvody alebo pre osobu znalca. Pribrat znalec je
povinn vykonva znaleck funkciu riadne a vas predloi znaleck posudok. Je povinn oznmi
skutonosti, pre ktor by mohol by vylen. Mus by tie pouen o vzname znaleckho
posudku z hadiska veobecnho zujmu a o trestnch nsledkoch s tm spojench.
179
lohy, ktor m znalec riei z hadiska svojej odbornosti sa mu uria spravidla v uznesen o pribrat
znalca formou otzok. Znalec nie je oprvnen riei prvne otzky, hodnoti vykonan dkazy, ani
robi prvne zvery. Treba mu umoni, aby sa v potrebnom rozsahu oboznmil so spisom, najm
s vykonanmi dkazmi. Mono mu tie dovoli, aby sa zastnil pri vsluchu obvinenho, svedkov
alebo pri vykonvan inch dkazov. M prvo navrhova vykonanie dkazov potrebnch pre
podanie posudku.

Znalec podva posudok spravidla psomne. Len vnimone, v jednoduchch prpadoch, mono
dovoli, aby ho nadiktoval do zpisnice o vsluchu. V prpade nejasnosti posudku mono nedostatky
odstrni pri vsluchu. Ak by na vsluchu nedostatky odstrnen neboli, treba pribra inho znalca.
Subjektom TK sa znalec stane, len ke sa to tka znalenho.

Odborn konzultant pri znaleckej innosti

Odborn konzultant m podobn postavenie ako znalec:
vystupuj spravidla ako odborn pracovnci, i poradcovia OTK alebo sdu v odborne
nronch veciach,
o nvrh na vber osoby ako odbornho konzultanta mono poiada OS, in orgn S,
vedeck alebo vskumn intitciu,
odborn konzultant so shlasom OTK a sdu me v potrebnom rozsahu nazera do spisu
a by prtomn pri konoch TK. Do vykonvania procesnch konov vak neme zasahova,
o skutonostiach, o ktorch sa dozvedel v priebehu TK, je povinn zachovva mlanlivos,
as odbornho konzultanta nevyluuje, aby sa na posdenie odbornch otzok pribral
znalec, ktor pod znaleck posudok,
vyjadrenia konzultanta, na rozdiel od znaleckho posudku alebo vpovede znalca, nemaj
povahu dkazov,
kto psobil ako konzultant, neme by v tej istej veci znalcom a neme poda ani psomn
odborn vyjadrenie,
odborn konzultant sa priber opatrenm,
ich odmeovanie sa riadi predpismi o znalcoch.

180
75. Prvny styk s cudzinou extradcia, zsada peciality. Vkon rozhodnut vo vzahu
k cudzine

Prvny styk s cudzinou

Spoluprca uskutoovan medzi 2 alebo viacermi ttmi v trestnej oblasti. Neoficilne sa mu
hovor aj medzinrodn sdna a policajn spoluprca v trestnch veciach.
Prvny styk s cudzinou zaha:
1/ diplomatick styk spoluprca medzi vevyslancami a vevyslanectvami jednotlivch ttov
(vevyslanec reprezentatvna funkcia),
2/ konzulrny styk spoluprcu medzi justinmi orgnmi oboch ttov sprostredkuje konzul
doadujceho ttu,
3/ medziministersk styk spoluprca justinch orgnov oboch ttov prebieha prostr. ich
ministerstiev spravodlivosti,
4/ priamy styk priama spoluprca, bezprostredn styk medzi justinmi orgnmi oboch
ttov.

Formy medzinrodnej justinej spoluprce:

a/ vydvanie (extradcia):
vydanie osoby do cudziny vydanie osoby do cudziny zaha vydvaciu, vykonvaciu
a predben vzbu,
vyiadanie osoby z cudziny,
zjednoduen vydvacie konanie.
b/ vkon rozhodnut vo vzahu k cudzine:
uznanie a vkon cudzieho rozhodnutia ide o vzjomn uznvanie rozhodnut. Slovensk
orgny uznvaj rozsudok inho ttu (v eurpskom teritriu). Ak nie je eurpske
teritrium, uznvanie rozhodnut mus zaha MZ.
prevzatie a odovzdanie odsdenho na vkon TOS.
c/ prevzatie o odovzdanie trestnej veci:
prevzatie trestnej veci,
odovzdanie trestnej veci.
d/ prvna pomoc vo vzahu k cudzine:
doiadanie slovenskch orgnov,
doiadanie cudzch orgnov,
niektor osobitn formy prvnej pomoci.

Zsady prvneho styku s cudzinou v trestnch veciach s upraven v TP, priom styk s
jednotlivmi ttmi je upraven MZ. Ustanovenia TP v styku s cudzinou sa pouvaj len vtedy, ke
MZ nie je alebo neobsahuje potrebn ustanovenie.

Zkladn zsady prvneho styku

1/ subsidiarita prvnej pravy TP vo vzahu k medzinrodnm zmluvnm zvzkom
ustanovenia TP sa pouij, ak MZ neustanovuje inak,
2/ reciprocita (vzjomnos):
ak doadujci tt nie je viazan MZ, slovensk orgny bud kona o jeho iadosti:
a/ ak doadujci tt zaru, e vyhovie porovnatenej iadosti sl. orgnu, a
b/ ak ide o iados, ktorej vybavenie nie je viazan na existenciu MZ.
181
 ak doiadan tt, ktor nie je viazan MZ, poaduje na vybavenie iadosti slovenskho
orgnu vzjomnos, me ministerstvo spravodlivosti zarui doiadanmu ttu
vzjomnos na vybavenie porovnatenej iadosti doiadanho ttu za predpokladu, e
ide o iados, ktorej vybavenie nie je viazan na existenciu MZ.
3/ pouitenos pravy poda 5. asti TP sa postupuje aj v konan o iadostiach
medzinrodnho sdu,
4/ ochrana zujmov ttu iadosti cudzieho orgnu nemono vyhovie:
ak by jej vybavenm bola poruen stava alebo tak ustanovenie prvneho poriadku
SR, na ktorom je potrebn bez vhrady trva, alebo
ak by vybavenm iadosti bol pokoden in vznamn chrnen zujem SR.
5/ zsada peciality proti vydanej osobe nebude veden TS pre in T spchan pred jej
vydanm ne pre tie, pre ktor bola vydan.

Zaatie konania
Slovensk orgny mu zaa kona aj na zklade iadosti cudzieho orgnu, ktor im bola doruen
telefaxom alebo inou elektronickou formou:
a/ ak nemaj pochybnosti o jej hodnovernosti a
b/ ak vec neznesie odklad.

Originl iadosti sa mus nsledne predloi v lehote urenej doiadanm orgnom, ak tento orgn
od predloenia originlu iadosti neupust.
Zasielanie iadost a informci cez Interpol a SIRENE
iadosti poda tejto asti mono zasiela do cudziny alebo prijma z cudziny aj prostrednctvom:
a/ Medzinrodnej organizcie kriminlnej polcie (Interpol),
b/ osobitnho tvaru Policajnho zboru SIRENE ak ide o zasielanie alebo prijmanie iadost
vo vzahu k ttom, ktor pouvaj Schengensk informan systm.

Prostrednctvom Interpolu alebo SIRENE mono vymiea aj daje a informcie o ase a alch
podrobnostiach odovzdania, prevzatia alebo prevozu osoby alebo veci.

Prevzatie a odovzdanie osb a vec

Osobu vydvan alebo odovzdvan z cudziny na zklade iadosti prevezme od cudzch orgnov
tvar PZ uren ministrom vntra. Prevzat osobu odovzd tvar PZ najbliiemu stavu na
vkon vzby alebo stavu na vkon TOS, ktor bez mekania informuje prslun sd.
Osobu vydvan alebo odovzdvan do cudziny na zklade iadosti prevezme tvar PZ uren
ministrom vntra od stavu na vkon vzby alebo stavu na vkon TOS a odovzd ju cudzm
orgnom.
Prevoz osoby zemm SR vykon tvar PZ uren ministrom vntra. Poas prevozu sa
obmedz osobn sloboda prevanej osoby na zabrnenie jej teku.
tvar PZ uren ministrom vntra vykon tie odovzdanie a vrtenie veci a prevzatie a
vrtenie veci odovzdanej z cudziny na iados slovenskch orgnov, ak vec nie je mon alebo
vhodn zasla potou, ako aj prevoz veci zemm SR na iados cudzch orgnov.

Cestovn doklady
Osoby, ktor sa odovzdvaj cudzm orgnom alebo ktor sa od cudzch orgnov preberaj,
nepotrebuj na prekroenie ttnych hranc cestovn doklad ani povolenie na vstup alebo
vzum.

Spsob rozhodovania sdu

Ak rozhoduje sd, rozhoduje uznesenm, ak nie je uveden inak.

Vyiadanie z cudziny
Vyiada obvinenho z cudziny me ministerstvo spravodlivosti na iados sdu, ktor vydal
zatkac rozkaz (medzinrodn zatkac rozkaz MZR). Ministerstvo me od vyiadania upusti, ak
vydanie z cudziny nemono oakva. O tejto skutonosti informuje sd, ktor vydal zatkac
rozkaz.
Ak sa obvinen zdriava v cudzine a ak je potrebn ho vyiada, vyd proti nemu predseda sentu
prslunho sdu MZR, v PK sudca pre PK na nvrh prokurtora. MZR m na zem SR rovnak
inky ako prkaz na zatknutie.

Sd vyd MZR najm, ak:

a/ nemono zabezpei prtomnos obvinenho na konoch TK inm spsobom, alebo
b/ odsden sa zdriava v cudzine a napriek vzve nenastpil na vkon nariadenho TOS,

182
 c/ odsden sa pobytom v cudzine vyhba vkonu prvoplatne uloenho TOS alebo jeho
zvyku.

MZR na ely vyiadania obvinenho z cudziny na TS mus obsahova:

a/ meno a priezvisko obvinenho, dtum a miesto jeho narodenia, ttne obianstvo, adresu
trvalho pobytu v SR a alie dostupn daje uahujce jeho identifikciu vrtane jeho
popisu a fotografie alebo zistenie miesta jeho pobytu v cudzine,
b/ prvnu kvalifikciu T s uvedenm prslunch zkonnch ustanoven a opsanie skutkovho
deja s presnm vyznaenm asu, miesta a spsobu spchania,
c/ doslovn znenie zkonnch ustanoven, poda ktorch sa T posudzuje, s uvedenm
zkonnej sadzby, ktor je na v zkone ustanoven, spolu s ustanovenm o premlan,
d/ opis konov ovplyvujcich plynutie premlacej doby, ak od spchania T do vydania MZR
uplynuli viac ako 3 roky.
MZR na ely vyiadania odsdenho z cudziny na vkon TOS mus okrem uvedench dajov
obsahova:
a/ daj, ktorm sdom a na ak trest bol odsden, a
b/ daje o spsobe zabezpeenia prv obhajoby obvinenho v konan, ak bol rozsudok vydan
v konan proti ulmu, alebo v neprtomnosti, a znenie ustanovenia 495.
K takmuto MZR sa pripoj originl alebo rovnopis rozsudku s dolokou o prvoplatnosti.

MZR strca platnos:

a/ odovzdanm vydanej osoby sdu, ktorho sudca vydal MZR alebo sdu, ktor vydal prkaz
na zatknutie,
b/ odvolanm sd, ktor MZR vydal, ho odvol, ak zanikli dvody, pre ktor bol vydan, alebo
ak nsledne zist, e tak dvody neexistovali; ak bol MZR vydan na nvrh prokurtora, sd
ho odvol na jeho nvrh,
c/ vydanm novho MZR v tej istej trestnej veci.
Sd MZR nevyd, ak:
a/ sa predpoklad uloenie inho trestu ne nepodmienenho TOS alebo nepodmienenho
TOS kratieho ako 4 mesiace,
b/ TOS, ktor m by vykonan, alebo jeho zvyok je krat ako 4 mesiace,
c/ vydanm by boli SR spsoben nklady alebo dsledky neprimeran verejnmu zujmu na
TS alebo vkone TOS osoby, o ktorej vydanie ide,
d/ by vyiadanm z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide, spsoben ujma neprimeran
vznamu TK alebo nsledkom T (najm s ohadom na jej vek, socilne postavenie alebo
rodinn pomery).

Ak niektor z tchto skutonost nastane po vydan MZR, me ho sd odvola.

Ak vec neznesie odklad, me ministerstvo alebo sd prslun na vydanie MZR poiada cudzie
orgny o predben vzbu obvinenho. V PK tak sd urob na nvrh prokurtora.

Fyzick prevzatie vyiadanej osoby vykon tvar PZ, ktor ju potom odovzd:
a/ sdu, ktorho sudca vydal MZR,
b/ sdu poda pokynu ministerstva ak sa osoba vydva na zklade MZR viacerch sdov,
c/ prslunmu stavu na vkon vzby ak vkon trestu, na ktorho vykonanie bola osoba z
cudziny vydan, bol u nariaden.

Ak nejde o vydanie na vkon trestu, sudca je povinn obvinenho do 48 hodn a pri obzvl
zvanch zloinoch do 72 hodn od odovzdania vypou a rozhodn o vzbe.

Vydanie do cudziny
Na prijatie iadosti cudzch orgnov o vydanie osoby zo SR do cudziny je prslun ministerstvo
spravodlivosti. iados pod cudz orgn psomne a pripoj k nej:
a/ originl alebo osveden kpiu odsudzujceho rozsudku, zatkacieho rozkazu alebo inho
prkazu, ktor m rovnak inok,
b/ opis T, pre ktor sa vydanie iada, vrtane asu a miesta ich spchania a prvnej
kvalifikcie,
c/ znenie prslunch prvnych predpisov doadujceho ttu.

Vydanie osoby do cudziny je prpustn, ak:

skutok, pre ktor sa vydanie iada, je poda prvneho poriadku SR trestnm inom
(podmienka obojstrannej trestnosti),
horn hranica TOS, ktor me by uloen za tento T, je najmenej 1 rok,

183
 uloen trest, ktor m by vykonan, alebo jeho zvyok je najmenej 4 mesiace (pokia ide o
vkon u uloenho TOS). Viacer tresty alebo nevykonan zvyky viacerch trestov sa
spotavaj.

Pri vydan obana do cudziny sa vykonva:

Predben vyetrovanie jeho elom je zisti, i s dan podmienky na vyslovenie prpustnosti

vydania do cudziny. Vykonva ho prokurtor krajskej prokuratry, ktormu ministerstvo
spravodlivosti predloilo iados cudzieho orgnu o vydanie osoby do cudziny alebo v ktorej obvode
bola zadran alebo bva osoba, o ktorej vydanie by mohol in tt iada. V konan o vydanie do
cudziny mus ma vyiadan osoba obhajcu.
Prokurtor vyiadan osobu vypouje a oboznmi ju s obsahom iadosti o jej vydanie. Doru jej
kpiu iadosti a odsudzujceho rozsudku, medzinrodnho zatkacieho rozkazu alebo inho
prkazu, ktor je podkladom iadosti. Ak bola vyiadan osoba vzat do predbenej vzby alebo do
vydvacej vzby, na styk s obhajcom, na korepondenciu vo vzbe a na nvtevy vo vzbe sa
primerane pouij predpisy o vkone vzby.

Zadranie na iados cudzch orgnov me prokurtor prslun na vykonanie predbenho

vyetrovania da prkaz tvaru PZ na zadranie osoby, o ktorej vydanie bud cudzie orgny iada.
Dvodmi vzby poda 71 nie je pritom viazan. Osobu, po ktorej vyhlsili cudzie orgny ptranie
na el jej extradcie, me tvar PZ zadra po predchdzajcom shlase prokurtora (bez shlasu
vtedy, ak vec nepripa odklad a shlas nemono vopred zabezpei). Zadranie sa oznmi bez
odkladu prokurtorovi. Ak prokurtor do 48 hodn od zadrania neprepust zadran osobu, pod v
tejto lehote sdu nvrh na jej vzatie do predbenej alebo vydvacej vzby.

Predben vzba rozhoduje o nej predseda sentu krajskho sdu na nvrh prokurtora na
vzatie zadranej osoby do predbenej vzby, a to do 48 hodn od jej dodania. Dvodmi vzby
poda 71 nie je pritom viazan. Ak predseda sentu v uvedenej lehote zadran osobu nevezme
do predbenej vzby, prepust ju na slobodu. Na toto konanie je prslun krajsk sd, v ktorho
obvode bola osoba zadran alebo v ktorho obvode bva. elom predbenej vzby je zabezpei
prtomnos zadranej osoby na zem SR, km tt, ktor m zujem na jej vydan, nepredlo
iados o jej vydanie.

Predben vzba nesmie trva viac ako 40 dn odo da zadrania osoby. Predseda sentu
krajskho sdu na nvrh prokurtora vykonvajceho predben vyetrovanie me rozhodn o
prepusten osoby z predbenej vzby. Ak poas trvania predbenej vzby djde iados cudzieho
orgnu o vydanie, ministerstvo spravodlivosti o tom upovedom prokurtora vykonvajceho
predben vyetrovanie. Na jeho nvrh me predseda sentu tto osobu vzia do vydvacej
vzby, ak s na to splnen podmienky.

Zsada peciality
Plat v konan o vyiadan osoby z cudziny a znamen, e vydan osoba me by trestne sthan
len pre T, pre ktor bola vydan, okrem prpadu, e:
a/ vydan osoba po svojom prepusten z vzby alebo vkonu TOS sa zdriava na zem SR viac
ako 15 dn napriek tomu, e ho mohla opusti,
b/ vydan osoba opust zemie SR a dobrovone sa vrti sp, alebo je na zemie SR
dopraven z 3 ttu zkonnm spsobom,
c/ doiadan tt sa vzd uplatnenia zsady peciality, alebo udel dodaton shlas na TS pre
alie T za dodaton shlas sa povauje aj iados vydvajceho ttu o prevzatie TS
vydanej osoby pre T spchan na jeho zem pred jej vydanm. To ist plat aj ohadne
trestnho oznmenia podanho doiadanm ttom,
d/ vydvan osoba sa v konan o jej vydanie vslovne vzd uplatnenia zsady peciality
veobecne alebo vo vzahu ku konkrtnym T spchanm pred jej vydanm.

To vak nebrni slovenskm orgnom robi opatrenia, ktor preruuj plynutie premlacej doby.
Ak sa vydan osoba nevzdala uplatnenia zsady peciality a ak to medzinrodn zmluva
pripa, sd, ktor vydal medzinrodn zatkac rozkaz, tak osobu za prtomnosti jej obhajcu
vypouje a pou ju o monosti vzda sa uplatnenia zsady peciality a o dsledkoch takho

184
postupu. Ak sa vydan osoba vzd uplatnenia zsady peciality, sd s ou spe zpisnicu, v ktorej
uvedie T, ktorch sa tka vzdanie sa uplatnenia tejto zsady.

Prvny styk s cudzinou vkon rozhodnut vo vzahu k cudzine

Cudzie rozhodnutie
Rozhodnutie sdu inho ttu v trestnej veci (cudzie rozhodnutie) m prvne inky na zem SR
len vtedy, ak tak ustanovuje MZ alebo zkon. Vykona cudzie rozhodnutie, ktorm sa uloil trest,
mono na zem SR, len ak bolo uznan slovenskm sdom. Cudzie rozhodnutie mono uzna
vo vroku, ktorm:
a/ bola vysloven vina, ale uloenie trestu bolo podmienene odloen,
b/ bol uloen TOS alebo podmienen TOS,
c/ bol uloen pean trest alebo zkaz innosti,
d/ bol premenen podmienen trest alebo pean trest na TOS, alebo
e/ bolo vysloven prepadnutie majetku alebo jeho asti, alebo veci alebo zhabanie veci, ak sa
nachdzaj na zem SR (cudzie majetkov rozhodnutie).
Cudzie rozhodnutie, ktorm sa zmenilo u uznan cudzie rozhodnutie vo vroku o vine, m inky
na zem SR bez uznania.

Podmienky uznania
Cudzie rozhodnutie sa uzn na zem SR, ak:
a/ MZ obsahuje monos alebo povinnos uznvania alebo vkonu cudzch rozhodnut,
b/ v odsudzujcom tte je prvoplatn alebo ak tam proti nemu u nemono poda riadny
opravn prostriedok,
c/ in, pre ktor bol trest uloen, je T poda prvneho poriadku odsudzujceho ttu aj poda
prvneho poriadku SR,
d/ rozhodnutie bolo vydan v konan, ktor zodpoved zsadm obsiahnutm v l. 6 Dohovoru
o ochrane udskch prv a zkladnch slobd,
e/ osoba nebola odsden pre T, ktor m vlune politick alebo vojensk charakter,
f/ vkon trestu nie je poda prvneho poriadku SR premlan,
g/ osoba nebola pre tento skutok u odsden slovenskm sdom,
h/ nebolo na zem SR uznan cudzie rozhodnutie inho ttu voi tej istej osobe pre ten ist
skutok, a
i/ uznanie neodporuje vznamnm chrnenm zujmom SR.

Premena trestu
Cudzie rozhodnutie sa uzn tak, e trest v om uloen slovensk sd nahrad trestom, ktor by
mohol uloi, ak by v konan o spchanom T rozhodoval. Slovensk sd nesmie pritom uloi trest
prsnej, ako bol trest uloen v cudzom rozhodnut, ani ho premeni na in druh trestu.
Ak dka trvania a druh TOS uloenho uznvanm cudzm rozhodnutm s zluiten s prvnym
poriadkom SR, sd v rozhodnut o uznan sasne rozhodne, e sa bude vo vkone trestu uloenho
cudzm rozhodnutm pokraova bez jeho premeny. Tento postup je vylen, ak sd uzn cudzie
rozhodnutie len pre niektor z viacerch T, ktorch sa cudzie rozhodnutie tka.
V rozhodnut o uznan cudzieho majetkovho rozhodnutia slovensk sd tie vyslov, komu
prepadnut majetok, jeho as alebo vec pripadne. Ak nevyslov inak, prvoplatnosou rozhodnutia
o uznan sa vlastnkom majetku, jeho asti alebo veci stva SR.

Uznvacie konanie
Nvrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predklad ministerstvo spravodlivosti sdu, ktor
rozhoduje po psomnom vyjadren prokurtora na neverejnom zasadnut. Na toto konanie je
prslun:
a/ krajsk sd, v ktorho obvode odsden bva.
b/ krajsk sd v Bratislave ak odsden nem na zem SR bydlisko,
c/ krajsk sd, v ktorho obvode sa nachdza majetok alebo vec, ktorch sa cudzie
rozhodnutie tka ak ide o cudzie majetkov rozhodnutie.

Krajsk sd rozhoduje rozsudkom, ktor sa doruuje odsdenmu, prokurtorovi a ministerstvu

spravodlivosti. Proti rozsudku o uznan cudzieho rozhodnutia je prpustn odvolanie, ktor me
poda odsden, prokurtor alebo minister spravodlivosti. Odvolac sd na neverejnom zasadnut
odvolanie:
a/ zamietne, ak zist, e nie je dvodn,

185
 b/ nezamietne v tom prpade zru napadnut rozhodnutie a po doplnen konania, ak je
potrebn, sm rozhodne rozsudkom, i sa cudzie rozhodnutie uznva alebo neuznva.

Po prvoplatnosti rozsudku o uznan cudzieho rozhodnutia krajsk sd bez mekania spolu s

rozsudkom vrti ministerstvu spravodlivosti prlohy jeho nvrhu, iados cudzieho orgnu a jej
prlohy a zale generlnej prokuratre vetky informcie o odsdenom potrebn na zpis v
registri trestov.

inky uznanho cudzieho rozhodnutia

Uznan cudzie rozhodnutie m rovnak prvne inky ako rozsudok slovenskho sdu. Ak sa cudzie
rozhodnutie tka viacerch odsdench, m uznanie inky len vo vzahu k odsdenmu, ktorho
sa tkal nvrh na uznanie.
Ak sa uznan cudzie rozhodnutie vzahuje iba na iastkov konanie pokraovacieho T spchan
na zem inho ttu, nie je uznan cudzie rozhodnutie prekkou TS odsdenho pre ostatn
iastkov konania pokraovacieho T spchan na zem SR.
Ak odsden po uznan cudzieho rozhodnutia odvolal shlas s odovzdanm na vkon trestu, ak sa
na postup poda 2. alebo 3. dielu tejto hlavy tak shlas vyaduje, alebo k odovzdaniu nedolo z
inho dvodu, mono uznan cudzie rozhodnutie vykona na zem SR, len ak odsden TOS v
odsudzujcom tte nevykonal v plnom rozsahu, alebo v prpade, e bol z jeho vkonu
podmienene prepusten, len ak odsudzujci tt poiada o vkon zvyku uloenho trestu z
dvodu, e sa odsden v skobnej dobe neosvedil.

Vzba
Ak je to potrebn na zabezpeenie vkonu cudzieho rozhodnutia, me krajsk sd, v ktorho
obvode odsden bva, kedykovek po podan nvrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia do
nariadenia vkonu uznanho cudzieho rozhodnutia rozhodn o vzat do vzby osoby, ktorej bol
cudzm rozhodnutm uloen TOS a ktor sa nachdza na zem SR; dvodmi vzby poda 71 nie
je sd viazan. Proti rozhodnutiu o vzat do vzby je prpustn sanos, ktor nem odkladn
inok.

76. Zahladenie odsdenia. Udelenie milosti a pouitie amnestie

Udelenie milosti a pouitie amnestie

Vo veobecnosti prezident me udeli milos (ako omilostenie individulne urenej osoby)

alebo amnestiu (ako generlne omilostenie individulne neurenho potu osb) v 3 formch:
1/ vo forme abolcie prezident me nariadi, aby sa TK nezanalo, alebo ak sa u zaalo,
aby sa v om nepokraovalo,
2/ vo forme agracicie prezident touto formou odpa alebo zmieruje tresty uloen
trestnmi sdmi,
3/ pvo forme rehabilitcie prezident touto formou zahldza inky trestov uloench sdmi.

V sasnosti m prezident len prvo odpa a zmierova tresty uloen sdmi v TK a zahldza
odsdenie formou individulnej milosti alebo amnestie.

Udelenie milosti milos udeuje prezident SR na zklade prva danho mu stavou (na zklade
iadosti, vlastnho podnetu alebo upozornenia inch stavnch initeov).

Konanie o udelen milosti podklady na rozhodovanie prezidenta v konan o udelen milosti

zabezpeuje minister spravodlivosti. Ak to nariadi poas konania o udelen milosti prezident, vkon
trestu sa odlo alebo preru. Tieto kony poda nariadenia prezidenta zabezpeuje minister
spravodlivosti.
186
Podmienen udelenie milosti ak bol trest alebo jeho zvyok pri udelen milosti odpusten len
pod urenmi podmienkami, plnenie podmienok a prevchovu odsdenho sleduje sd, ktor vo
veci rozhodol v 1. stupni.
O tom, i odsden, ktormu sa trest odpustil udelenm milosti prezidentom, splnil uloen
podmienky, rozhoduje prezident.
Podklady na rozhodnutie prezidenta zabezpeuje minister spravodlivosti. Ak do 1 roka od
uplynutia doby, na ktor sa vzahuj uloen podmienky, nebolo uroben takto rozhodnutie bez
zavinenia odsdenho, m sa za to, e uloen podmienky splnil.

Pouitie amnestie rozhodnutie o tom, i a do akej miery sa na osobu, ktorej bol prvoplatne
uloen trest, vzahuje amnestia, urob sd, ktor rozhodol v 1. stupni. Ak je tak osoba v ase
rozhodovania vo vkone TOS, urob rozhodnutie sd, v ktorho obvode sa trest vykonva. Proti
tomuto rozhodnutiu je prpustn sanos, ktor m odkladn inok.

Zmena vmery trestu ak bol amnestiou celkom alebo sasti odpusten trest len za niektor z
T, za ktor bol uloen hrnn alebo shrnn trest, ktor nebol doteraz celkom vykonan, ur sd
poda vzjomnho pomeru zvanosti primeran trest za T amnestiou nedotknut. Proti tomuto
rozhodnutiu je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. Takto rozhodnutie rob na verejnom
zasadnut sd, ktor trest uloil v 1. stupni.

Zahladenie odsdenia
Zahladenie odsdenia intitt TPP, ktorm sa odstrauj nepriazniv nsledky odsdenia. Ak
bolo odsdenie zahladen, had sa na pchatea akoby nebol odsden.

Odsdenie mono zahladi:

a/ milosou prezidenta odsdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident SR na zklade
svojho prva zahladzova odsdenie formou milosti alebo amnestie,
b/ vrokom sdu sd me zahladi odsdenie na TOS. Ak bola osoba odsden na in trest
ako TOS, k zahladeniu dochdza ich vykonanm. V tomto prpade je zahladenie automatick
a netreba o om rozhodova.

O zahladen odsdenia rozhoduje sd:

na iados odsdenho,
na iados osb, ktor by mohli v prospech odsdenho poda odvolanie,
na nvrh zujmovho zdruenia obanov.

O zahladen odsdenia mladistvho rozhodne predseda sentu sdu, ktor rozhodoval vo veci v 1.
stupni (aj bez nvrhu alebo iadosti).
O zahladen odsdenia rozhoduje predseda sentu okresnho sdu, v ktorho obvode odsden
v ase podania nvrhu m bydlisko alebo kde naposledy mal bydlisko.
Predseda sentu tohto okresnho sdu rozhoduje aj o zahladen odsdenia cudzozemskm
sdom, ktor je zaznamenan v evidencii registra trestov; inky v cudzine me takto
rozhodnutie ma len vtedy, ak tak ustanovuje MZ.
Sd o zahladen odsdenia rozhoduje na neverejnom zasadnut uznesenm. Proti rozhodnutiu
o zahladen odsdenia je prpustn sanos, ktor m odkladn inok.

Len o rozhodnutie o zahladen odsdenia nadobudlo prvoplatnos, predseda sentu o tom

upovedom:
a/ odsdenho,
b/ navrhovatea a
c/ orgn, ktor vedie register trestov (v odpisoch sa uvdzaj aj zahladen odsdenia, vo
vpise sa zahladen odsdenia neuvdzaj).

Ak bola iados o zahladenie odsdenia zamietnut, mono ju znovu poda a po uplynut 1 roka,
okrem prpadu, ak by bola zamietnut len preto, e doteraz neuplynula doba zkonom ustanoven
na zahladenie.

187