Najvy sd 3 S 79/2005-54

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

VMENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvy sd Slovenskej republiky v sente zloenom z predsednky sentu JUDr. Idy

Hanzelovej a lenov sentu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Ivana Rumanu o nvrhu
Generlneho prokurtora Slovenskej republiky, trova ulica . 2, 812 85 Bratislava
na rozpustenie politickej strany Slovensk pospolitos Nrodn strana so sdlom
Krovohosk 5, 974 11 Bansk Bystrica, takto

rozhodol:

Najvy sd Slovenskej republiky poda 17 ods. 2 vety druhej zkona . 85/2005 Z. z.

o politickch stranch a politickch hnutiach r ozp a politick stranu
s nzvom Slovensk pospolitos Nrodn strana so sdlom Krovohosk 5,
Bansk Bystrica, registrovan Ministerstvom vntra Slovenskej republiky da 18.1.2005
pod . sp. 203 004/13467, bez likvidcie.

astnkom sa nhrada trov konania n e p r i z n v a .

Odvodnenie:

Da 31.10.2005 bol Najvyiemu sdu Slovenskej republiky doruen nvrh

Generlneho prokurtora Slovenskej republiky (alej len generlny prokurtor) na rozpustenie
politickej strany Slovensk pospolitos Nrodn strana (alej len SP-NS) z dvodu,
e uveden politick strana svojimi stanovami, svojim programom a svojou innosou
poruuje stavu Slovenskej republiky, stavn zkony, zkony a medzinrodn zmluvy.
Nvrh bol podan poda 17 zkona . 85/2005 Z. z. o politickch stranch a politickch
hnutiach. Generlny prokurtor navrhol vykona dokazovanie stanovami a programom
politickej strany ako aj odbornmi vyjadreniami k ich obsahu podanmi odbornmi pracovnkmi
vedeckch intitci.

Politick strana SP NS, v obsiahlom psomnom vyjadren k nvrhu, ktor jej bol sdom
doruen, iadala zamietnutie nvrhu z dvodu, e nvrh postrda vymedzenie, v om s stanovy,
 2 3 S 79/2005
program a innos strany v rozpore s 2 zkona o politickch stranch a politickch hnutiach.

Jednotlivmi dvodmi nvrhu generlneho prokurtora a stanoviskom SP NS k nim

sa bude sd zaobera v alej asti dvodov tohto rozhodnutia.

Najvy sd, ako sd vecne prslun na konanie a rozhodnutie o podanom nvrhu

poda 17 ods. 1 vety druhej zkona . 85/2005 Z. z. o politickch stranch a politickch hnutiach
(alej len zkona) si v rmci prpravy pojednvania zadovil administratvny spis Ministerstva
vntra Slovenskej republiky tkajci sa registrcie nvrhom dotknutej politickej strany,
ktor obsahuje Stanovy SP NS, ako aj spis tkajci sa registrcie obianskeho zdruenia
Slovensk pospolitos. Poda 17 ods. 2 zkona sd zisoval majetok politickej strany,
vyiadal si kpiu znaleckho posudku na udov program SP NS podanho na ely
trestnho konania, a po psomnom vyjadren strany k podanmu nvrhu, ktor bol dan
generlnemu prokurtorovi na vedomie, nariadil vo veci pojednvanie.

Sd na iados politickej strany umonil jej tatutrnym zstupcom nahliadnu do sdneho

spisu, oboznmi sa so vetkmi psomnosami predloenmi spolu s nvrhom, ako aj
s psomnosami zadovenmi sdom, urobi si zo spisu vpisy a kpie psomnost.

Na verejnom pojednvan konanom da 01.03.2006 sporov strany prostrednctvom svojich

zstupcov ani po pouen neuplatnili nmietky zaujatosti lenov sentu.

Najvy sd na pojednvan po vyjadren astnkov konania, ktor vo veci samej zotrvali

na obsahu psomnch podan, vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posdenie
prvnych otzok. Oboznmil administratvny spis o registrcii politickej strany SP NS
a jej Stanov, identifikoval udov program SP NS, ktor bol predloen politickou stranou
spolu s jej psomnm vyjadrenm, a to ako program, ktorho sa tka obsah podanho nvrhu.

Najvy sd v priebehu dokazovania zistil, e politick strana Slovensk pospolitos

Nrodn strana so sdlom Krovohosk 5, 974 11 Bansk Bystrica bola registrovan 18.01.2005
pod . 203 2004/13467 Ministerstvom vntra Slovenskej republiky. tatutrnymi orgnmi strany
s poda vyhlsenia podanho ministerstvu vntra poda 34 ods. 3 psm. b/ zkona . 85/2005
Z. z. vodca Mgr. Marin K. a pobonk vodcu Jn K..

Stanovy politickej strany SP NS obsahuj v lnku 5 Programov ciele tak, ako na ne

poukazuje vo svojom nvrhu generlny prokurtor. Poda l. 5 bodu 1 hlavnm cieom SP NS
je budova nov Slovensk stavovsk tt na nrodnom, kresanskom a socilnom princpe.
Pod bodom 10 si kladie za cie zabezpeenie prva nrodnostnch menn na princpe reciprocity.

udov program SP NS nebol predmetom posudzovania v konan o registrciu.

Poda psomnho vyjadrenia tatutrneho zstupcu strany udov program bol verejne pretan
14.03.2005. udov program rozvja a konkretizuje programov ciele strany.

Najvy sd nepovaoval za potrebn k danej veci vykona dokazovanie znaleckm

posudkom podanm pre ely trestnho konania proti vedcim predstaviteom SP NS,
pretoe trestn konanie v tomto ase nie je ukonen. Neoboznmil preto ani odborn
vyjadrenia pripojen k nvrhu generlneho prokurtora, ktor obsahuj najm historick
a politologick zvery, a pre prvne posdenie veci neboli potrebn. Vzhadom na to neakceptoval
ani nvrh SP - NS na vykonanie dkazov vsluchom autorov tchto odbornch vyjadren,
pretoe nebolo potrebn dokazovanie tchto skutkovch okolnost.

Zstupcovia sporovch strn aj po vykonanom dokazovan zotrvali na svojich stanoviskch

 3 3 S 79/2005
vyjadrench v psomnch podaniach.

Najvy sd sa pri svojom rozhodovan vecne zaoberal nasledovnmi prvnymi otzkami:

1. SP NS k nvrhu generlneho prokurtora na rozpustenie politickej strany uviedla,

e Ministerstvo vntra Slovenskej republiky (alej len ministerstvo vntra) zpisom SP NS
do zoznamu politickch strn potvrdilo legitmnos programovch cieov SP NS,
nakoko s sasou Stanov SP NS, ktor boli ministerstvu vntra predloen
v procese registrcie a boli spolu so Stanovami SP NS riadne zaregistrovan. Stanovy obsahuj
aj vymedzenie programovch cieov rozvedench a vysvetlench v programe.
Poda nzoru politickej strany, ak ministerstvo vntra zaregistrovalo Stanovy SP NS
a programov ciele SP NS obsiahnut v stanovch, tieto nemu by v rozpore so zkonmi
alebo stavou SR, alebo inmi v Slovenskej republike platnmi prvnymi predpismi,
pretoe inak by takto Stanovy, resp. politick stranu s takmito Stanovami nezaregistrovalo.
Pokia by sa pripustilo, e ministerstvo vntra zaregistrovalo Stanovy SP NS s programovmi
ciemi v rozpore so zkonom, ohrozilo by to princp prvnej istoty najm v svislosti s tm,
e konanie o nvrhu na rozpustenie politickej strany nie je konanm o urenie nezkonnosti
rozhodnutia sprvneho orgnu alebo nesprvnosti radnho postupu. Sd viazan svojou
prslunosou vo veci rovnako ako nvrhom prokurtora neme rozpusti SP NS
bez rozhodnutia prslunho sdu na nvrh aktvne legitimovanho astnka, o nezkonnosti
alebo nesprvnosti postupu sprvneho orgnu pri registrcii SP NS a jej stanov s uvedenmi
programovmi ciemi. Poda nzoru politickej strany z tchto dvodov ju sd na nvrh
generlneho prokurtora neme rozpusti.

K uvedenej nmietke politickej strany sa generlny prokurtor nevyjadril.

Najvy sd vyie uveden nmietku politickej strany nezohadnil.

Poda 17 ods. 1 zkona o politickch stranch a politickch hnutiach na podanie

nvrhu na rozpustenie politickej strany je oprvnen generlny prokurtor, ak strana kon v rozpore
s 2 zkona.

Poda 2 zkona strana nesmie svojimi stanovami, svojim programom alebo svojou
innosou poruova stavu Slovenskej republiky, stavn zkony, zkony a medzinrodn
zmluvy.

Z uvedenej dikcie zkona vyplva, e generlny prokurtor me vdy, ak dospeje k zveru,

e strana poruuje svojimi stanovami, svojim programom alebo innosou stavu, zkony
alebo medzinrodn zmluvy, poda nvrh na jej rozpustenie. Ide o nvrh, ktorho podanie nie je
podmienen iadnou prvnou skutonosou, okrem vlastnho uvenia generlneho prokurtora
o dvodnosti jeho podania. Z dikcie zkona nevyplva ani podmienenos konania o nvrhu
na rozpustenie politickej strany predchdzajcim sdnym rozhodnutm o nezkonnosti rozhodnutia
o registrcii alebo o nezkonnosti postupu pri registrcii, ako sa mylne domnieva politick strana
SP NS.

Konanie o takom nvrhu generlneho prokurtora patr do prvomoci a vecnej prslunosti

najvyieho sdu. Ide o osobitn druh vkonu verejnoprvneho (sprvneho) sdnictva,
dan samotnm predmetom konania. Sd m prvomoc na zklade nvrhu podanho
generlnym prokurtorom skma, a to nezvisle na skorom posden stanov sprvnym orgnom,
aj stanovy u registrovanej politickej strany a nie je viazan prvnym nzorom orgnu
verejnej sprvy na obsah stanov vyjadrenm rozhodnutm o registrcii politickej strany
( contr. 135 ods. 1 OSP).
 4 3 S 79/2005

Vo veciach registrcie politickch strn, v irom ponman aj vo veciach tkajcich

sa nvrhu na ich rozpustenie ( 244 ods. 5 a 6 OSP), sd kon poda ustanoven piatej asti OSP
v rozsahu vymedzenom osobitnmi predpismi (v danom prpade ustanovenm 17 zkona
o politickch stranch). Sasne, pokia nie je v piatej asti Obianskeho sdneho poriadku
osobitn procesn prava konania, sd kon poda ustanoven prvej a tretej asti Obianskeho
sdneho poriadku, priom proti rozhodnutiu najvyieho sdu nie je prpustn opravn prostriedok
( 246c OSP ).

Kee najvy sd dospel k zveru, e nie je podmienkou konania o nvrhu na rozpustenie

politickej strany predchdzajce rozhodnutie o nezkonnosti registrcie, zaoberal sa vecnmi
dvodmi generlneho prokurtora na rozpustenie politickej strany.

2. Generlny prokurtor v nvrhu dvodil tm, e v lnku 5 Stanov SP NS,

v ktorom s v jednotlivch bodoch deklarovan jej programov ciele, je poda bodu 1. tohto lnku
hlavnm cieom strany budova nov Slovensk stavovsk tt na nrodnom, kresanskom
a socilnom princpe. V danom prpade ide tu o programov cie presadi zmenu zo sasnho
systmu parlamentnej demokracie strn na stavovsk princp usporiadania novho
Slovenskho ttu.

Zavedenie stavovskho princpu do slovenskej spolonosti konkretizuje udov

program SP NS tak, e spolonos bude na zklade zoskupenia obanov poda povolan
rozdelen do desiatich stavov. Registrcia obana v stave m by dobrovon, avak
len registrovan len stavu bude ma prvo voli a by volen. Takto ustanovenie
v programe strany nie je poda generlneho prokurtora v slade s l. 30 ods. 1 stavy SR,
poda ktorho obania maj prvo zastova sa na sprve verejnch vec priamo alebo
slobodnou vobou svojich zstupcov a nie je v slade ani s l. 30 ods. 3 stavy SR,
poda ktorho volebn prvo je veobecn, rovn a priame a vykonva sa tajnm hlasovanm.
udov program viae prvo voli na registrovan lenstvo v stave, o obmedzuje zkladn
prva obanov.

Rozdelenm obanov poda povolan do desiatich stavov del udov program

obyvateov Slovenskej republiky poda generlneho prokurtora na dve skupiny. Jednou s obania
Slovenskej republiky, ktor sa mu registrova do jednho z deviatich stavov poda profesi,
druhou skupinou s nrodnostn meniny, ktor zrove tvoria desiaty stav. Takto triedenie
do stavov, kde nrodnostnm meninm sa upiera monos zatriedi poda povolania ako ostatnm,
je poda generlneho prokurtora diskriminan a potlajci prva nrodnostnch menn,
priom nrodnostn meniny bud ma v Slovenskej nrodnej rade tak zastpenie, ak bude ma
slovensk menina v ich materskom tte. Deklarovan reciprocita vo vzahu k meninm uveden
v l. 5 bodu 10. Stanov (Zabezpeenie prva nrodnostnch menn na princpe reciprocity)
je poda nzoru generlneho prokurtora zrove aj zjavnm poruenm l. 33 stavy SR,
poda ktorho prslunos ku ktorejkovek nrodnostnej menine alebo etnickej skupine
nesmie by nikomu na ujmu. Ako vyplva z uvedenho, u samotn stavovsk zriadenie
by vystavilo meniny a etnick skupiny v Slovenskej republike do izolcie so sasnm
potlaovanm ich zkladnch prv a slobd zakotvench v stave SR.

Politick strana SP NS k tejto asti nvrhu uviedla, e budovanie stavovskho ttu

neme by v rozpore s demokratickmi princpmi spolonosti, nakoko stavovsk demokracia
je jednou z foriem uplatovania demokracie v spolonosti a v tejto svislosti poukzala
na stavovsk zriadenie aplikovan v stavnom systme rska, Slovinska a Vekej Britnie,
kde psobia stavovsky organizovan a kontituovan horn komory a uviedla obsiahle
zdvodnenie prijatenosti tchto systmov.
 5 3 S 79/2005

Poda nzoru SP NS, v sasnom volebnom systme SR sta len mlo, napr. vedom
alebo nevedom chyba pri vytvran zoznamu oprvnench voliov na to, aby bol oban
zbaven svojho prva voli, prpadne by volen. Podmienenie prva voli registrovanm v stave
je vak povaovan za poruenie zkona. Tm, e sa obania slobodne rozhodn pre registrciu
v niektorom zo stavov, (priom SP NS navrhuje rozdelenie na desa stavov, ale je vecou
verejnej diskusie na koko a akch stavov by v skutonosti spolonos mala by rozdelen),
automaticky zskavaj prvo voli a by volen a tie kedykovek dva nvrh na odvolanie
svojho volenho zstupcu a taktie rozhodova o odvolan takhoto zstupcu stavu. Preto je zrejm,
e program SP-NS ponka poda jej nzoru spolonosti lep politick systm ako ten,
ktor je v sasnosti v Slovenskej republike platn, nakoko umouje svojim obanom skutone
aktvne sa podiea na riaden spolonosti.

Najvy sd pri prvnom posden tejto asti nvrhu generlneho prokurtora vychdzal
zo znenia tch lnkov stavy Slovenskej republiky, ktorch poruenie bolo tvrden v nvrhu
a z nasledovnej prvnej vahy:

Poda l. 30 ods. 1 stavy Slovenskej republiky obania maj prvo zastova

sa na sprve verejnch vec priamo alebo slobodnou vobou svojich zstupcov. Cudzinci s trvalm
pobytom na zem Slovenskej republiky maj prvo voli a by volen do orgnov samosprvy obc
a do orgnov samosprvy vych zemnch celkov.

Poda l. 30 ods. 3 stavy Slovenskej republiky volebn prvo je veobecn,

rovn a priame a vykonva sa tajnm hlasovanm.

Pod veobecnosou volebnho prva rozumieme prvo vetkch obanov v danom tte,
ktor dosiahli stavou (zkonom) stanoven vekov hranicu, aby svojim hlasom spolurozhodovali
o tvorbe zastupiteskch orgnov vetkch stupov, t.j. uplatnili aktvne volebn prvo,
resp. aby po dosiahnut spravidla vyieho veku mali monos uchdza sa o zvolenie za lena
niektorho zo zastupiteskch orgnov, t.j. uplatnili svoje pasvne volebn prvo. Km veobecnos
volebnho prva teda znamen, kto sa me volieb zastni, rovnos volebnho prva rozhoduje
o miere a vzname tejto asti. Obsahom rovnosti volebnho prva je zarui, aby kad oban
mal pri vobe rovnak postavenie, t.j. iba jeden hlas, a tento jeho hlas mal rovnak vhu voi hlasom
inch voliov. Organickou sasou zsady rovnosti volebnho prva je vak aj pravidlo, aby lenov
zastupiteskch zborov volil vo volebnch obvodoch vdy pribline rovnak poet voliov.
Priamos volebnho prva znamen, e volii rozhoduj o tvorbe volenho orgnu priamo
a nie prostrednctvom voliteov, elektorov i delegtov.

udov program SP NS v asti Stavovsk tt presadzuje zmenu zo sasnho

systmu parlamentnej demokracie na usporiadanie ttu na zklade stavovskho princpu.
Spolonos m by na zklade zoskupenia obanov poda povolan rozdelen do stavov,
priom registrcia m by dobrovon.

Pri prave volebnho prva sa stavovsk usporiadanie prejav v tom, e stavy bud ma
pomern zastpenie v Slovenskej nrodnej rade (alej len SNR), a to poda potu
registrovanch lenov. Len registrovan len stavu bude ma prvo voli. Registrovan len
stavu bude ma tie prvo by volen. Stavy si spomedzi seba zvolia zstupcov do SNR
a alch volench orgnov, priom plat zsada, e len stavu me voli alebo by volen
len v rmci svojho stavu.

Z uvedenho mono vyvodi, e prava aktvneho volebnho prva je nepochybne

v rozpore s l. 30 ods. 1 a 3 stavy slovenskej republiky. as vo vobch je obmedzen
 6 3 S 79/2005
registrciou v stave, pretoe len registrovan len stavu by mal prvo voli, m je jednoznane
poruen princp veobecnho volebnho prva. K uplatneniu aktvneho volebnho prva
by oban musel vykona predchdzajci akt registrcie v jednom zo stavov poda povolania
(prpadne v stave pre nrodnosti). Tm zrove je jeho hlas viazan len na vobu
prslunka svojho stavu, a nie je monos voby ktorhokovek kandidta uchdzajceho
sa o vobu do zastupiteskho zboru.

Kee zastpenie stavov v zastupiteskom orgne nem odra vsledok veobecnch

volieb, ale m by stanoven na pomernom princpe poda potu registrovanch lenov stavu,
nemali by hlasy lenov rznych stavov rovnak vhu, o je poruenm princpu
rovnosti hlasov voliov. Hlasy lenov a teda aj voliov vo vom (poetnejom stave)
by mali vhu viacerch mandtov, avak nie na zklade vsledkov volieb, ale na zklade
vsledkov registrcie. Sd v tom vid poruenie stavnho princpu rovnho volebnho prva.

Poda nzoru sdu nemono akceptova stanovisko SP NS uveden v jej psomnom

vyjadren, poda ktorho aj pri zostavovan zoznamov voliov me djs k vyleniu
z asti na vobch, a teda ani samotn princp dobrovonej registrcie obana v stave
nie je v rozpore so veobecnm prvom voli. Nezodpoved skutonosti tvrdenie politickej strany,
e len oban, ktor je registrovan v zozname oprvnench voliov, m prvo voli.

Sd poukazuje na to, e intitt stleho zoznamu voliov (poda 4 zkona . 333/2004 Z. z.

o vobch do Nrodnej rady Slovenskej republiky), vzhadom na systm ich tvorby
a systm nmietok a konania o nmietkach vo veciach zoznamu voliov ( 7 uvedenho zkona)
ako aj vzhadom na systm hlasovania s monosou doplnenia do zoznamu voliov aj v de volieb
( 30 ods. 4 uvedenho zkona), nemono o do vznamu a elu stotoni s navrhovanm
systmom zoskupenia obanov poda povolan v stavoch a z toho vyplvajcim vylenm
prva voli u neregistrovanch obanov.

Km systm stlych zoznamov voliov a voliskch zoznamov je organizanm

nstrojom len pre samotn organizciu a usporiadanie volieb a jeho cieom je vytvorenie
podmienok pre uplatnenie veobecnho, rovnho a priameho volebnho prva s tajnm hlasovanm
pre kadho obana oprvnenho vzhadom na vek voli (prpadne aj cudzinca, kde to zkon
ustanovuje), systm organizcie obanov v stavoch poda povolan m za cie in usporiadanie
spolonosti, o jednoznane vyplva z programu SP NS, a to rozdielneho od systmu
parlamentnej demokracie, omu sa podriauje poda programu aj prvo voli a by volen
rozdielne od platnch stavnch princpov volebnho prva. Sd pritom poznamenva, e program
samotn pravu organizcie a priebehu volieb ponechva na volebn zkon, ktor v prpade
zmeny volebnho systmu je treba prija.

Generlny prokurtor v svislosti s volebnm prvom poukzal aj na to, e rozdelenm

obanov poda povolan do desiatich stavov program del obyvateov Slovenskej republiky
na dve skupiny. Jednou s obania Slovenskej republiky, ktor sa mu registrova do jednho
z deviatich stavov, druhou skupinou s nrodnostn meniny, ktor zrove tvoria desiaty stav.
Takto triedenie do stavov, kde nrodnostnm meninm program SP NS upiera monos
zatriedi sa poda povolania ako ostatnm obanom, je diskriminan a potlajci
prva nrodnostnch menn. Priom nrodnostn meniny bud ma v Slovenskej nrodnej
rade tak zastpenie, ak bude ma slovensk menina v ich materskom tte.

SP NS v psomnom vyjadren k tejto asti nvrhu tvrd, e nzor generlneho

prokurtora na l. 5 bod 10 Stanov a udov program vo vzahu k nrodnostnm meninm
vyplva z ich nedostatonho pochopenia. Pojem oban v programe zaha vetkch obanov SR,
majcich ttne obianstvo SR, a to bez ohadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk,
 7 3 S 79/2005
vieru a nboenstvo, politick, i in zmanie, nrodn alebo socilny pvod, prslunos
k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo in postavenie. ie kad oban me
slobodne voli pre ubovon z deviatich profesnch stavov. Desiaty stav sli na naplnenie
deklarovanho princpu reciprocity tak, e ak by v niektorom zo ttov, z ktorch pochdza
nrodnostn menina ijca na zem SR dosiahli prslunci slovenskej nrodnostnej meniny
ijcej v spomnanom tte zastpenie v zkonodarnom zbore krajiny, tak prslunci dotknutej
nrodnostnej meniny bud ma automaticky prvo zvoli si svojich zstupcov prve do tohto
desiateho stavu a to v rovnakom zastpen, ako m slovensk menina v ich materskej krajine.

K uvedenmu vyjadreniu sd poznamenva, e udov program tak vysvetlenie

neobsahuje a svojou formulciou, poda ktorej len stavu me voli alebo by volen
len v rmci svojho stavu, v podstate vyluuje monos tvrdenho uplatnenia volebnho prva
vyplvajceho z lenstva v stave poda povolania a deklarovanho princpu voby zstupcov
nrodnostnej meniny.

3. Generlny prokurtor v alej asti nvrhu poukzal na to, e SP NS vo svojom

programe deklaruje postavenie systmu na nrodnom princpe. Popri garancich deklarovanch
vo vzahu k vinovmu nrodu, poda ktorho lohou slovenskho ttu bude zabezpeovanie
vlastnho slovenskho nroda vo vetkch oblastiach ivota, a a potom starostlivos o ostatnch
obanov Slovenskho ttu, program deklaruje monos, aby prslunci nrodnostnch menn,
ak im tento princp nebude vyhovova, opustili zemie Slovenskho ttu a ili vo svojom
materskom tte.

Poda SP NS je prirodzen, e ak ttotvorn silie nejakho nroda vysti po mnohch

akostiach do utvorenia vlastnho samostatnho ttu, tak tento tt m v prvom rade povinnos
postara sa o potreby a zujmy svojho nroda, a to v celom rozsahu. Neznamen to vak, e by tm
mali by utlan t obania ttu, ktor s vytvorenm ttu neshlasili, alebo ktor nepatria
k ttotvornmu nrodu. Ide len o prirodzen stanovenie priort pri napan potrieb obyvateov
ttu. Preto nemono za diskriminciu poklada to, ke sa tt v prvom rade star o potreby
ttotvornho nroda.

Sd sa po oboznmen s obsahom programu a vyjadrenm politickej strany stotonil

s nzorom generlneho prokurtora, e dikcia programu v asti Nrodn princp, poda
ktorho prvoradou lohou Slovenskho ttu v prvom rade bude zabezpeenie
vlastnho slovenskho nroda vo vetkch oblastiach ivota, a a potom starostlivos
o ostatnch obanov, umouje a zrove nim nevyluuje, e uveden programovan
postoj SP NS vedie k nerovnmu postaveniu obanov a nsledne k diskrimincii prslunkov
nrodnostnch menn a etnickch skupn vo vzahu k zarueniu zkladnch prv a slobd
uvedench v druhej hlave stavy SR (Zkladn prva a slobody), hoci tieto prva a slobody
sa zaruuj na zem Slovenskej republiky vetkm, bez ohadu na pohlavie, rasu, farbu pleti,
jazyk, vieru a nboenstvo, politick, i in zmanie, nrodn alebo socilny pvod,
prslunos k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo in postavenie.
Nikoho nemono z tchto dvodov pokodzova, zvhodova alebo znevhodova. (l. 12 ods. 2
stavy SR). stavn koncepcia postavenia menn je pritom principilne zaloen na rovnosti
a nediskrimincii v rmci ochrany udskch prv a zkladnch slobd vbec. Ustanovenie l. 33
stavy SR pecifikuje zkaz akejkovek diskrimincie pre prslunos k nrodnostnej menine
alebo k etnickej skupine a v uvedenom zmysle nadvzuje na l. 12 ods. 2 a 3 stavy SR.

Naplnenm programu SP NS v uvedenom smere by u samotn prslunos

ku ktorejkovek nrodnostnej menine alebo etnickej skupine viedla k ujme na prvach,
priom za ujmu treba povaova kad negatvny dopad (dsledok) alebo akkovek
obmedzenie pri nadobdan prva, ktor by sa prejavilo v poruen stavnej zsady rovnosti
 8 3 S 79/2005
poda l. 12 ods. 1 stavy SR.

4. Sd dospel na zklade posdenia udovho programu SP NS k zveru,

e je odvodnen aj nov posdenie Stanov SP NS a jej programovch cieov.
Uveden dokumenty u nie je mon posudzova izolovane. udov program SP NS
konkretizuje systmovo bod po bode programov ciele vymedzen v stanovch, s ktormi
z hadiska programovho tvor jeden celok.

Vo vzahu k dvodom uvedenm v bodoch 2 a 3 tohto rozsudku mono preto zhrn,

e politick strana SP NS svojimi stanovami a programom poruuje l. 12, l. 30 a l. 33
stavy Slovenskej republiky. Uveden prvne posdenie dvodov nvrhu poda nzoru sdu
bez alieho postauje k tomu, aby bolo nvrhu na rozpustenie politickej strany vyhoven.

Poda l. 29 ods. 3 stavy SR prvo zdruova sa v politickch stranch mono obmedzi

len v prpadoch ustanovench zkonom, ak je to v demokratickej spolonosti nevyhnutn
pre bezpenos ttu, na ochranu verejnho poriadku, predchdzanie trestnm inom alebo
na ochranu prv a slobd inch. Uveden kritri platia poda nzoru sdu aj pre posdenie
dvodnosti nvrhu na rozpustenie politickej strany.

Zkonnm (formlnym) predpokladom pre rozpustenie politickej strany je naplnenie

ustanovenia 2 v spojitosti s 17 zkona . 85/2005 Z. z. o politickch stranch.
Materilne dvody rozpustenia politickej strany spovaj v tom, e v demokratickej spolonosti
zaloenej na princpe rovnosti loveka a obana a na pravidlch prvneho ttu mono
programova zmenu v princpoch zkladnch obianskych a politickch prv a slobd
(vrtane veobecnho, rovnho a priameho volebnho prva) len za podmienky, e programovan
zmena je sama osebe v slade so zkladnmi demokratickmi princpmi vymedzenmi
v Medzinrodnom pakte o obianskych a politickch prvach (publikovan pod . 120/1976 Zb.)
Ciele politickej strany SP NS smeruj k odstrneniu zkladnch princpov rovnosti
uvedench v l. 25 a l. 26 uvedenho medzinrodno-prvneho dokumentu a preto sd
dospel k zveru, e pre ochranu prv a slobd inch je nevyhnutn prija rozhodnutie uveden
vo vroku tohto rozsudku.

5. Okrem pravy volebnho prva a rieenia postavenia menn Program SP NS

v nadvznosti na princp stavovskho ttu je poda generlneho prokurtora vo viacerch
svislostiach zameran proti nrodnostnm meninm a etnickm skupinm veobecne,
priom konkrtne vyjadruje postoje proti idom, Rmom, a Maarom. Program si alej dva
za cie vystpenie Slovenskej republiky z Medzinrodnho menovho fondu a ostatnch
organizci, rehabilitciu Dr. Jozefa T. a vyhlsenie da vzniku prvej Slovenskej republiky
za ttny sviatok, vytvorenie Slovenskej akadmie vied, ktorej lenmi bud len nrodu oddan
vedeck pracovnci a prehodnotenie slovenskch dejn. Program prezentuje nov azylov
a prisahovaleck politiku, v rmci ktorej SP NS okamite zavedie vzov povinnos najm
pre obanov zo ttov Afriky, zie, alej pre obanov Izraela, USA a Maarska. Nepovolen
prekroenie ttnej hranice bude pokladan za zvan trestn in proti slovenskej ttnosti.
Obania ttov, voi ktorm bude zaveden vzov povinnos, bud sa pre pobyt na zem
Slovenskho ttu musie preukza pozvanm.

Vo vzahu k uvedenm programovm cieom generlny prokurtor vslovne neformuloval

konkrtny prvny dvod, v ktorom vid poruenie stavy a zkonov, preto sa sd obsahom nvrhu
z uvedench hadsk nezaoberal.

6. Poruenia ustanovenia 2 zkona sa strana me dopusti tie svojou innosou.

Pokia navrhovate argumentoval obsahom vystpenia prednesenho vodcom da 17.10.2004,
 9 3 S 79/2005
sd poznamenva, e politick strana bola registrovan 18.01.2005. In verejn vystpenie
predstavitea strany da 04.06.2005 v Roave, na ktorom poda generlneho prokurtora hlsal
neznanlivos voi prslunkom inch nrodov, povauje sd za sas napania programu,
ktorho jednotliv prvky u zhodnotil ako poruovanie l. 33 stavy SR.

7. Generlny prokurtor v nvrhu poukzal na to, e voi predstaviteom SP NS

boli podan podnety na zaatie trestnho sthania pre trestn iny hanobenia nroda,
rasy a presvedenia a podnecovania k nrodnostnej, rasovej a etnickej nenvisti, ktor mali by
spchan uverejnenm viacerch lnkov, prejavov ale najm udovho programu SP NS
na strnkach internetu, ako aj pre trestn in podpory a propagcie hnut smerujcich k potlaeniu
prv a slobd obanov, ktor mali by spchan aktivistami tejto politickej strany,
najm vystpeniami na verejnom zhromaden v Komrne a na tlaovej konferencii v sdle
Syndiktu slovenskch novinrov v Bratislave.

Sd dospel k zveru, e vzhadom na neukonen trestn konania sa nebude zaobera

nvrhom z hadiska, i strana a jej predstavitelia alebo jej lenovia poruuj ustanovenia
trestnho zkona.

8. Z hadiska posdenia stavnosti a zkonnosti stanov, programu a innosti

politickej strany sd nepovaoval za rozhodujcu argumentciu tkajcu sa charakteru uniforiem
pouvanch predstavitemi strany. Z obsahu stanov SP NS toti nevyplva, e lenovia strany
nosia uniformy prpadne e uniformy patria k jej symbolom. Neulo vak pozornosti sdu,
e poda stanov Obianskeho zdruenia Slovensk pospolitos je uniforma sasou jej symbolov,
priom poda stanov strany SP NS sa lenom strany me sta len len obianskeho
zdruenia SP, alebo osoba, o ktorej tak rozhodne tatutrny predstavite strany vodca.
Predmetom nvrhu generlneho prokurtora vak nebola innos obianskeho zdruenia.

9. Na zklade psomnho vyjadrenia politickej strany, e nem majetok,

potvrdenho vyhlsenm tatutrneho zstupcu politickej strany na pojednvan, a na zklade
vyjadrenia a.s. Tatra banka, e v uvedenej banke strana nem veden et (ktorho slo bolo
verejne publikovan ako slo tu, na ktor je mon posiela pean dary), sd povaoval
za opodstatnen vychdza zo skutonosti, e sa nepodarilo zisti existenciu majetku
politickej strany. Preto sd rozhodol o rozpusten strany poda 17 ods. 2 vety druhej zkona
o politickch stranch bez nariadenia likvidcie.

10. O trovch konania sd rozhodol tak, e ani jednmu astnkovi nepriznal ich nhradu
z dvodu, e navrhovateovi trovy v konan nevznikli a politick strana vzhadom na vsledok
konania nem na ich nhradu nrok.

11. Poda 17 ods. 4 zkona ministerstvo vntra vykon vmaz strany z registra
politickch strn na zklade prvoplatnho rozhodnutia najvyieho sdu.

P o u e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prpustn opravn prostriedok.

V Bratislave, da 1. marca 2006

JUDr. Ida H a n z e l o v , v. r.
predsednka sentu

Za sprvnos vyhotovenia :
Bartalsk