ECLI:SK:KSBA:2021:1019201072.

1
sp. zn. 5S 167/2019-62
IČO: 1019201072

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci
žalobcu: Pavel Sibyla, narodeného dňa 01.04.1978, trvale bytom Černockého 3, 831 53,
Bratislava, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného: KADUC & PARTNERS s.r.o.,
IČO: 50 290 762, so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo:KM-OLVS-65/2019/RK zo dňa
31.05.2019, takto

r o z h o d o l:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerky vnútra Slovenskej

republiky Číslo: KM-OLVS-65/2019/RK zo dňa 31.05.2019 v spojení s rozhodnutím
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky KM-TO-2019/003578-005 zo dňa 21.03.2019
z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania,

o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Odôvodnenie

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca sa na základe

žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 17.07.2019 (ďalej aj ako „Žiadosť“) domáhal
sprístupnenia informácie od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako MV SR),
a to: Koncepcie rozvoja a riadenia Policajného zboru, ktoré k žiadosti o zaradenie do
prebiehajúceho výberového konania na funkciu prezidenta Policajného zboru priložili
uchádzači Slavomír Vodnák, Ivan Ševčík, Milan Lučanský a Ivan Piliar. Informácie žalobca
žiadal zaslať v elektronickej podobe na jeho emailovú adresu: azez@mail.chcemvediet.sk.

2. Dňa 21.03.2019 vydalo MV SR rozhodnutie KM-TO- 2019/003578-005, ktorým

žiadosti žalobcu nevyhovelo a ním požadovanú informáciu odmietlo sprístupniť s poukazom
na ust. § 9 ods. 1 v spojení s ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
 -2- 5S 167/2019

informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj

ako „ZSI“) s odôvodením, že sprístupnenie žiadaných údajov podlieha obmedzeniu prístupu k
informáciám ustanovenom v § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií - ochrane osobnosti a
súkromia. V odôvodnení rozhodnutia MV SR ďalej uviedlo, že pri posudzovaní možnosti
sprístupnenia Koncepcií rozvoja a riadenia Policajného zboru, ktoré k žiadosti o zaradenie do
prebiehajúceho výberového konania na funkciu prezidenta Policajného zboru priložili v
žiadosti menovaní uchádzači dospelo k záveru, že v uvedenom prípade je nutné pristúpiť k
ochrane osobnosti a súkromia dotknutých fyzických osôb, ktorá nachádza svoj základ v
zákone o slobode informácií, Ústave Slovenskej republiky a rovnako v občianskom
zákonníku.

3. Poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach uvádza, že
„súkromný život“ je veľmi široký pojem zahŕňajúci aspekty fyzickej ale aj sociálnej identity
jednotlivca, vrátane práva na osobnú autonómiu, osobný rozvoj, zakladania a rozvíjania
vzťahov s inými ľuďmi (Pretty vs. Veľká Británia). Účelom je vytvorenie pozitívneho
záväzku štátu spočívajúcom v účinnom rešpekte súkromného a rodinného života jednotlivca.
Pojem súkromný život rovnako nemožno vykladať reštriktívne. Judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva do neho zaraďuje aj aktivity profesijné, obchodné či spoločenské (Nimietz
vs. Nemecko).

4. Argumentoval aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo

250/2008, podľa ktorého je právo na ochranu súkromia právom osoby rozhodnúť sa podľa
vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného
súkromia iným sprístupnené, súčasťou uvedeného práva je i ochrana osobných údajov, ale aj
tých informácií a skutočností, ktoré nemožno kvalifikovať ako osobné údaje, t.j. napr.
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, atď.

5. Podľa MV SR kolízia medzi právom na ochranu súkromia a právom na informácie

nastáva najmä v prípadoch, ak sa dopyt na informácie dotýka verejne činných osôb. Pri
posudzovaní pomeru kolidujúcich ústavných práv v takýchto prípadoch je nutné v prvom rade
vnímať aspekt práva na informácie vo vzťahu k výkonu zákonných právomocí nositeľa práva
na ochranu súkromia na verejnosti.

6. Povinná osoba teda pri možnosti sprístupnenia žiadaných informácií pristúpila k

skúmaniu možného zásahu do ústavných práv jednotlivca, pričom dospela k záveru, že v
uvedenom prípade je nevyhnutné pristúpiť k uplatneniu práva na ochranu osobnosti a
súkromia dotknutých osôb. Povinná osoba uviedla, že Koncepcia rozvoja a riadenia
Policajného zboru predstavuje písomnosť, ktorej obsahom sú informácie týkajúce sa názorov
na súčasné fungovanie Policajného zboru, predstavy o budúcom fungovaní Policajného zboru
a celkovom rozvoji vrátane plánov jeho riadenia do budúcna jednotlivcov, ktorí túto
písomnosť vypracovali. Zároveň tieto písomnosti môžu obsahovať určité minulé skúsenosti a
prax jednotlivých dotknutých osôb, preto povinná osoba na základe vyššie uvedených
skutočností mala bez najmenších pochybností za to, že požadované informácie možno
subsumovať pod také informácie, na ktoré sa vzťahujú dôvody obmedzenia prístupu k
informáciám podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií., nakoľko ide o informácie,
dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzických osôb. Tieto údaje podľa povinnej osoby
zasahujú priamo do osobnostných práv subjektu, ktorého sa týkajú, preto je na ich
sprístupnenie potrebné udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby, resp.
existencia osobitného právneho predpisu. V tomto prípade ide o zákon č. 73/1998 Z.z., ktorý
však takúto povinnosť povinnej osobe nestanovuje. Zákon č. 73/1998 Z.z. v súvislosti s
uchádzačmi a výberovým konaním nestanovuje povinnosť zverejňovať prílohu k žiadosti,
 -3- 5S 167/2019

ktorou je Koncepcia rozvoja a riadenia Policajného zboru, preto je pri možnosti sprístupnenia
žiadaných údajov nevyhnutné pristúpiť k aplikácii predchádzajúceho písomného súhlasu
dotknutých osôb. Z predmetnej žiadosti nevyplýva, že by dotknuté osoby udelili
predchádzajúci písomný súhlas na sprístupnenie informácií, tak ako to vyplýva z § 9 ods. 1
zákona o slobode informácií a žiadateľ nijakým spôsobom nepreukázal udelenie
predchádzajúceho písomného súhlasu so sprístupnením požadovaných informácií dotknutej
osoby. Vzhľadom na to, že žiadateľ takýto súhlas nepredložil a povinná osoba týmto
súhlasom nedisponuje, nebolo podľa povinnej osoby možné informácie požadované
žiadateľom vzhľadom na ochranu osobnosti a súkromia sprístupniť.

7. Proti povinnej osoby podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, v ktorom namietal, že v
uvedenej veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nedostatočnému odôvodneniu veci
a napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť. Žalobca namietal nesprávne posúdenie miery ochrany
poskytovanej informácie, ako aj to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva a s nálezmi Ústavného súdu.

8. Žalobca poukázal na činnosť a judikatúru ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktoré sa v prípade posudzovania zásahov do ochrany súkromia zaoberajú nielen
tým, či sa sťažnosť dotýka súkromia jednotlivca, ale aj tým, či došlo k zásahu do súkromného
rodinného života a ak k zásahu došlo, či je oprávnený. V prípade stretu s iným právom, napr.
právom na informácie je potrebné tieto práva vyvážiť. V tomto posúdení bolo podľa žalobcu
potrebné zvážiť aj postavenie konkrétnej osoby vo verejnom živote, pričom v prípade osôb
verejne činných alebo takých, ktoré významným spôsobom formujú alebo ovplyvňujú verejný
život je ochrana súkromia užšia. Prevažujúci verejný záujem môže byť významný do tej
miery, že môže prevážiť nad ochranou súkromia.

9. Žalobca v podanom odpore poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR, týkajúcu sa

konštatovania zúženia priestoru súkromnej sféry príslušníkov Mestskej polície v dôsledku
zvýšenej kontroly verejnosti nad ich činnosťou.

10. Žalobca uviedol, že MV SR sa v rozhodnutí nezaoberalo aspektmi pre určenie, či ide o

prejavy osobnej povahy požívajúce ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka a či
došlo k zásahu a ak áno, či je tento primeraný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že
požadovaný dokument je strategickým dokumentom, ktorý nie je výrazne spätý s intímnou
sférou jednotlivca. Vzťah takéhoto dokumentu k súkromiu kandidáta podľa žalobcu nemožno
pomeriavať k takým prejavom osobnej povahy, ako sú denníkové záznamy, korešpondencia a
iné, ktoré požívajú osobitný režim ochrany podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej
poukázal na skutočnosť, že o požadovanej informácii možno dôvodne predpokladať, že bude
predmetom verejnej kontroly, a to v priebehu výberového konania. V prípade menovania
kandidáta za prezidenta Policajného zboru by Koncepcia rozvoja a riadenia Policajného zboru
spadala pod definíciu všeobecného materiálu nelegislatívnej povahy, ktorý môže byť v súlade
so Smernicou na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády predložený na
rokovanie vlády Slovenskej republiky a tiež zverejnený na webovom sídle Úradu vlády.
Podľa žalobcu uvedená informácia podlieha povinnému zverejneniu v rámci verejného
rokovania výboru NR SR, preto každý z kandidátov mohol predpokladať, že tieto informácie
budú použité na splnenie zákonnej povinnosti, resp. na splnenie úlohy realizovanej vo
verejnom záujme, a to aj sprístupnenia, či dokonca zverejnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené
mal žalobca za to, že sprístupnenie požadovaných informácií nesmeruje k žiadnemu, príp. k
minimálnemu zásahu do súkromia kandidátov a sprístupnenie či dokonca zverejnenie
informácií nespôsobí väčší zásah do súkromia dotknutej osoby, ako je zverejnenie v rámci
rokovania výboru NR SR.
 -4- 5S 167/2019

11. Žalovaný svojím rozhodnutím Číslo: KM-OLVS-65/2019/RK zo dňa 31.05.2019 (ďalej

aj ako „Napadnuté rozhodnutie“) podaný rozklad zamietol a rozkladom napadnuté
rozhodnutie potvrdil. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05.06.2019.

II.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného

12. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tak, nezistil žiadne dôvody, ktoré by
opodstatňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného povinná
osoba postupovala v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku so záverom, že
boli zistené dôvody nesprístupnenia požadovanej informácie podľa § 9 ods. 1 zákona o
slobode informácií - ochrana osobnosti a súkromia. Žalovaný poukázal na Čl. 16 Ústavy SR,
§ 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 250/2008
(podľa ktorého je právo na ochranu súkromia právom osoby rozhodnúť sa podľa vlastného
uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia
iným sprístupnené, súčasťou uvedeného práva je i ochrana osobných údajov, ale aj tých
informácií a skutočností, ktoré nemožno kvalifikovať ako osobné údaje, t.j. napr. písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, atď.)

13. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní žalobcovej žiadosti bolo potrebné vychádzať zo
základnej premisy, a to, že právo jedného človeka končí tam, kde začína právo druhého a obe
Ústavou Slovenskej republiky garantované práva, tak právo na súkromie, ako aj právo na
informácie majú svoje hranice. Kolízia medzi zmienenými právami nastáva najmä v
prípadoch, ak sa dopyt na informácie dotýka verejne činných osôb. Pri posudzovaní pomeru
kolidujúcich ústavných práv v takýchto prípadoch bolo nutné v prvom rade vnímať aspekt
práva na informácie vo vzťahu k výkonu zákonných právomocí nositeľa práva na ochranu
súkromia na verejnosti.

14. Žalovaný sa stotožnil so záverom povinnej osoby, podľa ktorého Koncepcia rozvoja a
riadenia PZ predstavuje písomnosť, ktorej obsahom sú informácie týkajúce sa názorov na
súčasné fungovanie PZ, predstavy o budúcom fungovaní PZ a celkovom rozvoji vrátane
plánov jeho riadenia do budúcna jednotlivcov, ktorí túto písomnosť vypracovali. Zároveň
tieto písomnosti môžu obsahovať určité minulé skúsenosti a prax jednotlivých dotknutých
osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že v prípade požadovaných
informácií ide o informácie, dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzických osôb, a teda o
informácie, na ktoré sa vzťahujú dôvody obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1
zákona o slobode informácií. Keďže predmetné údaje zasahujú priamo do osobnostných práv
subjektu, ktorého sa týkajú, na ich sprístupnenie je podľa žalovaného potrebné udelenie
predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby, resp. existencia osobitného právneho
predpisu.

15. Osobitným predpisom podľa žalovaného je v tomto prípade zákon č. 73/1998 Z.z., ktorý
však takúto povinnosť povinnej osobe neukladá. Zákon o štátnej službe príslušníkov v
súvislosti s uchádzačmi a výberovým konaním neukladá povinnosť zverejňovať prílohu k
žiadosti, ktorou je Koncepcia rozvoja a riadenia PZ, preto bolo pri možnosti sprístupnenia
žiadaných údajov nevyhnutné pristúpiť k aplikácii predchádzajúceho písomného súhlasu
dotknutých osôb. Vzhľadom na to, že žalobca takýto súhlas nepredložil a povinná osoba
týmto súhlasom nedisponovala, nebolo možné informácie požadované žalobcom vzhľadom na
ochranu osobnosti a súkromia sprístupniť.
 -5- 5S 167/2019

16. Žalovaný poukázal na to, že v súlade so zákonom o štátnej službe príslušníkov

uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 33a ods. 3 uvedeného zákona a ktorý doručil
žiadosť o zaradenie do výberového konania spolu so životopisom a Koncepciou rozvoja a
riadenia PZ pozve MV SR na výberové konanie a po pozvaní uchádzačov zverejní na
webovom sídle ich životopisy. Uchádzači prezentovali Koncepciu rozvoja a riadenia PZ ústne
pred odbornou komisiou menovanou podľa § 33c ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov
na jej neverejnom zasadnutí ako svoju predstavu o rozvoji a riadení PZ a s ktorou súťažili
pred komisiou o post prezidenta PZ. Žalovaný mal za to, že sprístupnenie uvedených
informácií ako „súťažnej" koncepcie v neverejnom výberovom konaní pred odbornou
komisiou by bolo kontraproduktívne.

17. Poukázal na to, že zákon o štátnej službe nestanovuje povinnosť zverejňovať Koncepciu
rozvoja a riadenia PZ (Koncepcia). Preto sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho
orgánu, že ide o také údaje, na ktoré sa právo na ochranu osobnosti a súkromia v plnej miere
vzťahuje.

18. Argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že predmetná koncepcia v prípade úspešného

uchádzača o post prezidenta Policajného zboru by predstavovala dokument nelegislatívneho
charakteru, ktorý môže byť prerokovaný na rokovaní vlády, považoval žalovaný za
irelevantnú a uviedol, že predmetný dokument vytvorený jednotlivými uchádzačmi o funkciu
prezidenta PZ je predovšetkým „súťažným“ podkladom za účelom výberu kandidáta na
funkciu prezidenta PZ.

19. Z uvedených dôvodov sa žalovaný stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, ktorý podľa jeho názoru vecne správne a náležite
odôvodnil, prečo požadované informácie nie je možné žalobcovi sprístupniť.

III.
Žaloba

20. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote dňa 31.07.2019 domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia povinnej osoby a vec žiadal vrátiť na
ďalšie konanie.

21. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vyčítal nesprávne právne posúdenie a nedostatočné

odôvodnenie. Nesúhlasil s tým, že Koncepcia je prejavom osobnej povahy každého z
uchádzačov o funkciu prezidenta PZ, čoho dôsledkom je možné tieto dokumenty sprístupniť
len s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby (tzn. uchádzača o funkciu) a že sa na dané
informácie vzťahujú dôvody obmedzenia prístupu k informáciám v zmysle § 9 ods. 1 zákona
o slobode informácií.

22. Žalobca je presvedčený, že subsumovaním Koncepcie pod rámec prejavov osobnej

povahy, na ktoré sa vzťahuje výnimka v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií,
žalovaný nesprávne právne posúdil jeho žiadosť o sprístupnenie informácií. Žalobca bol
názoru, že na ním požadované informácie nie je možné aplikovať tieto dôvody obmedzenia
prístupu k informáciám a predmetné informácie mu zo strany povinnej osoby mali byť
poskytnuté.
 -6- 5S 167/2019

23. Žalobca poukázal na to, že žiadal sprístupnenie materiálu koncepčného charakteru,

ktorý slúži ako podklad pre výberové konanie na funkciu prezidenta PZ.

24. V zmysle § 5 ods. 5 zákona o slobode informácií pritom platí, že ministerstvá

zverejňujú materiály programového, koncepčného a strategického charakteru a texty
navrhovaných právnych noriem po ich uvoľnení na medzirezortné pripomienkové konanie.
Žalobca uviedol, že podľa názoru žalovaného je možné aj Koncepciu subsumovať pod
uvedený rámec povinne zverejňovaných informácií v zmysle § 5 ods. 5 zákona o slobode
informácií, a to napriek tomu, že MV SR nie je autorom predmetných koncepcií rozvoja a
riadenie PZ. Ustanovenie § 5 ods. 5 zákona o slobode informácií totižto explicitne
nestanovuje, že ministerstvo musí byť priamo autorom zverejňovaných materiálov - z
normatívneho textu je možné teleologickým a systematickým výkladom odvodiť, že
ministerstvá majú povinnosť zverejňovať všetky koncepčné materiály, ktoré majú k
dispozícii, tzn. aj tie, ktoré vypracovali, ako aj tie, ktoré nadobudli zákonným spôsobom
(napríklad od uchádzačov o funkciu prezidenta PZ).

25. Žalobca uviedol, že si uvedomuje, že žalovaný v procese rozhodovania o Žiadosti musel

zohľadňovať ústavné právo na informácie a vážiť na jednej strane právo na ochranu osobnosti
a súkromia uchádzačov o funkciu prezidenta PZ a na druhej strane právo verejnosti na
informácie. Zároveň však bol presvedčený, že v prípade informácií, ktoré požadoval
prostredníctvom svojej Žiadosti, malo prevážiť právo verejnosti na informácie nad
osobnostnými právami dotknutých osôb. Tak ako konštatoval v odôvodnení Rozhodnutia aj
samotný žalovaný, Koncepcia predstavuje písomnosť, ktorej obsahom sú informácie týkajúce
sa zhodnotenia súčasného fungovania PZ, ako aj vízie budúceho fungovania PZ.

26. Podľa názoru žalobcu majú takéto informácie osobitný verejný význam, keďže sa
bezprostredne týkajú verejnej inštitúcie (PZ) a predstavujú súbor informácií, ktoré majú
potenciál v budúcnosti reálne formovať funkčnú a organizačnú podobu tejto verejnej
inštitúcie. Zároveň sa podľa žalobcu tieto informácie v žiadnom prípade netýkajú a
nedotýkajú súkromia uchádzačov o funkciu prezidenta PZ, rovnako ako ani nepredstavujú
informácie, ktoré by boli späté s intímnou sférou jednotlivca - v danom prípade žalobca
nepožadoval zverejnenie písomností, ktoré by mali osobnú povahu (denníkové záznamy;
listová korešpondencia; fotografické, zvukové či iné obrazové záznamy a podobne), ale
písomnosti, ktoré majú odborný koncepčný charakter. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva,
že povaha požadovaných informácií (tzn. obsah Koncepcie) nie je taká, aby sa na nich mohol
aplikovať osobitný režim ochrany podľa Občianskeho zákonníka a aby sa na ich použitie
vyžadoval súhlas dotknutej osoby (§ 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka) prípadne existencia
zákonnej licencie.

27. Žalobca poukázal na to, že pri posudzovaní konfliktu práva na informácie a ochrany
osobnostných práv sa zohľadňuje aj postavenie konkrétnej osoby vo verejnom živote, pričom
v prípade osôb verejne činných alebo takých, ktoré významným spôsobom formujú,
ovplyvňujú verejný život, je ochrana súkromia užšia. Prevažujúci verejný záujem môže byť
významný do tej miery (major public concern), až môže prevážiť nad ochranou súkromia, a to
dokonca až do tej miery, že je primerané zverejnenie údajov o zdravotnom stave dotknutej
osoby (Editions Plon proti Francúzsku, sťažnosť č. 58148/00, § 53).

28. Žalobca poukázal aj na známy nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 44/00 z 5. januára 2001, v
ktorom sa ústavný súd zaoberal otázkou, či vyhotovovanie obrazových a zvukových
záznamov zamestnancov Mestskej polície možno považovať za prejav osobnej povahy, ktorý
možno sprístupniť len so súhlasom dotknutej osoby. Ústavný súd uviedol, že pri uplatňovaní
 -7- 5S 167/2019

týchto základných práv ide o vytvorenie primeranej rovnováhy medzi právom na informácie
na strane jednej a právom na súkromie toho (tých), o ktorom sa informácie získavajú, pričom
sa uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v
dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv: „každá osoba
vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou“.
Ústavný súd v tomto svojom rozhodnutí zdôraznil, že predmetom ochrany sú len rýdzo osobné
práva fyzickej osoby ovplyvňujúce rozvoj jeho osobnosti (sú s ním úzko späté), hlavným
zmyslom a cieľom takejto občianskoprávnej ochrany je všestranný rozvoj a uplatnenie
osobnosti človeka. Toto hľadisko je potom rozhodujúce aj pri určení, ktoré práva fyzickej
osoby a v akom rozsahu sú týmto ustanovením Občianskeho zákonníka chránené. Podľa
právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav
osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa -
zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci
na verejnosti. Predmetné prejavy sa totiž netýkali súkromnej sféry, ale výkonu ich právomocí.
Preto ústavný súd na vyhotovovanie snímky pri výkone služby nepozeral ako na prejav
osobnej povahy a konštatoval, že v danom prípade došlo obmedzením práva na informácie k
porušeniu práv sťažovateľa.

29. Keďže povaha a obsah materiálov požadovaných žalobcom bezprostredne súvisí s

budúcim výkonom funkcie prezidenta PZ, je možné ich vnímať ako písomnosti, ktoré boli
vytvorené osobou, ktorá vstupuje do verejného priestoru a prezentuje nimi názory a
informácie, ktoré sú predmetom verejného záujmu, keďže majú potenciál formovať verejný
priestor resp. podobu verejnej inštitúcie (PZ). V tomto ohľade sú požadované dokumenty
nielenže predmetom legitímneho verejného záujmu, avšak zároveň súvisia (podobne ako v
analogickom prípade so zamestnancom mestskej polície) s potenciálnym budúcim výkonom
zverenej právomoci prezidenta PZ.

30. Žalobca poukázal aj na to, že osobné názory uchádzačov o funkciu prezidenta PZ musia
byť prezentované aj v rámci verejného vypočutia kandidátov vo výbore NR SR pre obranu a
bezpečnosť. Sprístupnenie požadovanej informácie žalobcovi nespôsobí väčší zásah do
súkromia kandidátov než ich zverejnenie a prezentácia počas rokovania výboru NR SR pre
obranu a bezpečnosť.

31. V súvislosti s účelom a zmyslom požadovaných dokumentov, tzn. v súvislosti s tým, že

boli podkladovým materiálom pre výberové konanie na verejnú funkciu, žalobca poukázal na
právny názor NS SR, ktorý v skutkovo analogickej veci (rozsudok NS SR sp. zn.
5Sžo/76/2015) skonštatoval, že verejný záujem na transparentnosti výberových konaní a
verejnej občianskej kontrole prevažuje nad potrebou ochrany osobnostných práv kandidátov
na verejnú funkciu (pozn. v danom prípade na funkciu sudcu). S ohľadom na verejný záujem
NS SR v danom prípade umožnil sprístupnenie hodnotiacich hárkov kandidátov a uviedol, že
ich sprístupnením nemôže dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv uchádzača.
Žalobca je presvedčený, že uvedený právny názor sa dá analogicky aplikovať aj na
zverejnenie Koncepcie, keďže tento dokument bol súčasťou podkladových materiálov pre
proces výberového konania podobne, ako nimi boli aj hodnotiace hárky v prípade, ktorý
posudzoval NS SR.

32. Podľa žalobcu je verejný záujem a právo na prístup k informáciám jedným z

najpodstatnejších výdobytkov transformácie Slovenskej republiky na slobodnú demokratickú
spoločnosť a tvorí bariéru voči kabinetnému výkonu verejnej moci a umožňujú podrobiť
výkon verejnej moci kontrole zo strany verejnosti (nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
830/2016).
 -8- 5S 167/2019

33. Z rozhodovacej praxe NS SR podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žiadosť o

sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má slúžiť ako
nástroj spoločenskej kontroly (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/191/2015).

34. Žalobca svojou žiadosťou chcel využiť tento nástroj spoločenskej kontroly, čo mu však
bolo v dôsledku konania žalovaného znemožnené. Žalobca bol presvedčený, že informácie, o
ktorých zverejnenie žiadal žalovaného, mu mali byť - vzhľadom na to, že sú predmetom
verejného záujmu - poskytnuté a nesprístupnenie požadovaných informácii bolo
protiústavným obmedzením jeho práva na informácie.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

35. Elektronickým podaním zo dňa 16.10.2019 sa žalovaný vyjadril k žalobe nasledovne:

36. Žalovaný s poukazom na ustanovenia § 33a ods. 1, ods. 3 a § 33b ods. 3 zákona č.
73/1998 Z. z. uviedol, že uchádzači k žiadosti o zaradenie do výberového konania priložili aj
Koncepciu, ktorú následne ústne prezentovali pred odbornou komisiou menovanou podľa §
33c ods. 1 zákona o štátnej službe na jej neverejnom zasadnutí ako svoju predstavu o rozvoji a
riadení PZ a ktorou súťažili pred komisiou o post prezidenta PZ s ostatnými uchádzačmi.

37. Koncepciu považoval podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií za

informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia uchádzačov, za písomnosť osobnej
povahy obsahujúce ich predstavy fungovania PZ, predstavy celkového rozvoja PZ, ako aj ich
predstavy a plány riadenia PZ, ktorou pred odbornou komisiou na neverejnom zasadnutí
súťažili o post prezidenta PZ s ďalšími uchádzačmi.

38. Právnym základom spracúvania osobných údajov na účely výberového konania na

funkciu prezidenta PZ je zákon o štátnej službe. Rozsah spracúvaných osobných údajov je
ustanovený v § 33a až 33e zákona o štátnej službe. Osobné údaje pri vymenovaní do funkcie
prezidenta Policajného zboru možno poskytnúť alebo zverejniť v rozsahu hodnosť, titul,
meno, priezvisko, funkcia v súlade s ustanovením § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných
údajov spolu s informáciami v rozsahu podľa ustanovenia § 33a ods. 3 zákona o štátnej
službe. Na základe uvedeného podľa žalovaného platí, že pri poskytovaní alebo zverejňovaní
informácií k výberovému konaniu je potrebné, aby osobné údaje, ktoré sú súčasťou
zverejnených informácií, boli poskytované alebo zverejňované v rozsahu uvedenom v zákone
o štátnej službe.

39. Žalovaný poukázal na to, že zákon o štátnej službe v súvislosti s výberovým konaním
na funkciu prezidenta PZ neukladá povinnosť zverejňovať prílohu k žiadosti, ktorou je
Koncepcia, preto je pri možnosti sprístupnenia žiadaných údajov nevyhnutné pristúpiť k
aplikácii predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutých osôb, čo však v danom prípade
žalobca nepredložil a ani povinná osoba takýmto súhlasom nedisponuje.

40. K námietke žalobcu uvedenej v žalobnom bode č. 13 o tom, že podľa § 5 ods. 5 zákona
o slobode informácií ministerstvá zverejňujú materiály programového, koncepčného a
strategického charakteru a texty navrhovaných právnym noriem po ich uvoľnení na
medzirezortné pripomienkové konanie, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že požadované
informácie možno subsumovať pod uvedený rámec povinne zverejňovaných informácií
 -9- 5S 167/2019

uvádzame, že tvrdenie žalobcu v tejto súvislosti neobstojí. Žalobcom požadované Koncepcie

sú písomnosťami vypracovanými jednotlivými uchádzačmi o funkciu prezidenta PZ a boli
prílohou ich žiadosti o zaradenie do výberového konania. Predmetné koncepcie podľa
žalovaného nie sú koncepčnými dokumentmi MV SR a z tohto dôvodu mal za to, že ich
nemožno subsumovať pod ustanovenie § 5 ods. 5 zákona o slobodnom prístupe k
informáciám a v žiadnom prípade podľa neho nejde o povinne zverejňovanú informáciu.

41. K žalobnému bodu č. 19, v ktorom žalobca poukázal na nález ÚS SR, sp. zn. II ÚS
44/00 z 5. januára 2001, o vyhotovovaní obrazových a zvukových záznamov zamestnancami
mestskej polície pri výkone ich služby, považoval v predmetnej veci za irelevantné.

42. Obdobne považujeme za irelevantné aj poukázanie na právny názor NS SR vyslovený

vo svojom rozsudku, sp. zn. 5Sžo/76/2015, vo veci sprístupnenia hodnotiacich hárkov vo
výberovom konaní sudcov. Žalovaný zastával názor, že uvedený právny názor nemožno
analogicky aplikovať aj na zverejnenie Koncepcie predloženej uchádzačmi do „súťaže“ o túto
funkciu vo výberovom konaní. Podľa § 33b ods. 5 zákona o štátnej službe sa na webovom
sídle Ministerstva vnútra SR zverejňuje iba životopis pozvaných uchádzačov do výberového
konania na funkciu prezidenta PZ.

43. Vo veci teda opätovne konštatoval, že v uvedenom prípade ide o dokumenty, ktoré
považuje za prejav súkromia a osobnosti dotknutých osôb, ktoré nepodliehajú zverejneniu.

44. Sčasti je možné stotožniť sa s názorom žalobcu o širšom rozsahu zásahu do osobných a
osobnostných práv verejne činných osôb, avšak podľa názoru žalovaného v uvedenom
prípade je tento širší rozsah zásahov daný samotným zákonom o štátnej službe príslušníkov
PZ, ktorý ustanovuje povinnosť zverejňovať životopis (obsahuje údaje, ktoré sa týkajú
súkromia ako vzdelanie, pracovné skúsenosti, osobnostné predpoklady a iné), avšak
nestanovuje povinnosť zverejňovať Koncepciu, preto tieto údaje naďalej považoval za také,
na ktoré sa právo na ochranu osobnosti a súkromia v plnej miere vzťahuje.

45. Žalovaný zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a riadne odôvodnené,

postup prvostupňového správneho orgánu a druhostupňového správneho orgánu bol v súlade
so zákonom. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu zamietol.

V.
Skutkové a právne závery správneho súdu.

46. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
(§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného nespĺňa podmienky zákonnosti a ako také bolo potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 4 SSP. Súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu a webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 23.02.2021 (§ 137 ods. 4 SSP).

47. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
 - 10 - 5S 167/2019

48. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej
správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy.

50. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

51. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa
okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie
žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší
rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní
začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.

52. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám,
ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

53. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania
právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

54. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 211/2000 Z.z., ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej
správy a orgány miestnej štátnej správy zverejňujú materiály programového, koncepčného a
strategického charakteru a texty navrhovaných právnych noriem po ich uvoľnení na
medzirezortné pripomienkové konanie.

55. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a
súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a
obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim
písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť
jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

56. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.
 - 11 - 5S 167/2019

57. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne,

obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej
prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

58. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia

alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo
obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

59. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci
len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie
nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

60. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., o odvolaní proti rozhodnutiu
povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala
rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce
(primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o
ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

61. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15
dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne,
predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na
vydanie rozhodnutia.

62. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom
konaní.

63. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v
rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely.

64. Podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so
zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

65. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať
výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa
všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

66. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., výrok obsahuje rozhodnutie vo
veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj
rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi
konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

67. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
 - 12 - 5S 167/2019

ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

68. Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak sú pre to dôvody, odvolací
orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

69. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

70. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob
vykonania ustanoví zákon.

71. Predmetom súdneho prieskumu bolo zistiť, či došlo k porušeniu subjektívnych práv
žalobcu vydaním napadnutého rozhodnutia č. KM-TO- 2019/003578-005 zo dňa 21.03.2019,
ktorým odmietol žalovaný žiadosť žalobcu o poskytnutie požadovaných informácii
/Koncepcie/ a ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím ministerky vnútra Slovenskej
republiky č. KM-OLVS-65/2019/RK zo dňa 31.05.2019.

72. Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani
za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného
činiteľa – zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej
právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany
osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy,
zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej
právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie
súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva
na súkromie /Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 5. januára 2001/.

73. V citovanom náleze ústavný súd navyše dodal, že predmetom ochrany podľa § 11
Občianskeho zákonníka „sú len rýdzo osobné práva fyzickej osoby ovplyvňujúce rozvoj
a uplatnenie osobnosti človeka... Toto hľadisko je potom rozhodujúce aj pri určení, ktoré
práva fyzickej osoby a v akom rozsahu sú týmto ustanovením Občianskeho zákonníka
chránené. Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie
a ani za prejav osobnej povahy... nemožno u verejného činiteľa... považovať výkon jeho
zákonom upravenej služobnej právomoci... Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu
ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry..., v prípade výkonu
ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne
odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať
za súčasť ich základného práva na súkromie.“. Uvedený právny názor prijal ústavný súd vo
veci zákazu zhotovenia filmovej dokumentácie zásahu príslušníka mestského polície.
Podobným spôsobom vyložil ústavný súd možnosť obmedzenia práva na informácie aj vo
vzťahu k možnosti fotografovania poslancov mestského zastupiteľstva pri hlasovaní (porov.
nález sp. zn. IV. ÚS 40/03 z 23. septembra 2004) / Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS
1/09 zo dňa 19. januára 2011/.

74. Aby sprístupnením dokumentov neprišlo zároveň ku sprístupneniu osobných údajov a

tým aj k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov, je potrebné informácie na
dokumentoch upraviť tak, aby obsahovali iba anonymizované údaje – t.j. údaje, ktoré
nemožno priradiť k dotknutej osobe, ktorej sa údaje týkajú. Toto opatrenie sa vykoná tak, že
sa na každom dokumente, ktorý obsahuje údaj o určenej alebo určiteľnej fyzickej osobe
znečitateľnia údaje, na základe ktorých je táto osoba určená alebo určiteľná (t.j. bydlisko a
 - 13 - 5S 167/2019

rodné číslo, za určitých špecifických okolností aj meno a priezvisko, alebo údaje

o vlastnostiach alebo znakoch, ktoré umožňujú dotknutú osobu nezameniteľne odlíšiť od iných
osôb) /Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 250/2008 zo dňa 25. novembra 2009/.

75. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vyčítal nesprávne právne posúdenie a v nadväznosti

na to nedostatočné odôvodnenie. Nesúhlasil s tým, že Koncepcia je prejavom osobnej povahy
každého z uchádzačov o funkciu prezidenta PZ, čoho dôsledkom je možné tieto dokumenty
sprístupniť len s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby (tzn. uchádzača o funkciu) a že
sa na dané informácie vzťahujú dôvody obmedzenia prístupu k informáciám v zmysle § 9 ods.
1 zákona o slobode informácií.

76. Správny súd vyhodnotil žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia, obsiahnutú
v správnej žalobe ako dôvodnú.

77. Právnym dôvodom neposkytnutia žalobcom požadovaných informácií zo strany

povinnej osoby bolo to, že by požadované dokumenty mohli obsahovať osobné údaje
kandidátov výberového konania, resp. že by mohli zasiahnuť do ich osobnostných práv.
Rozhodnutie povinnej osoby nevymedzilo jednoznačne konkrétne zložky osobnosti, prípadne
kategóriu osobných údajov, do ktorých by mohlo byť sprístupnením požadovaných informácií
zasiahnuté, tak ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Rozhodnutie
povinnej osoby teda iba pripustilo eventualitu zásahu bez ďalšej konkretizácie. Napriek tomu
však orgán verejnej správy druhého stupňa napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil, pričom rozvinul úvahy povinnej osoby o tom, že žiadané informácie podliehajú
obmedzeniu sprístupnenia podľa skôr označeného zákonného ustanovenia a zmenil dôvod
obmedzenia sprístupnenia najmä na to, že požadované informácie podliehajú obmedzeniu
sprístupnenia podľa rovnakého zákonného ustanovenia, avšak z dôvodu, že sa jedná
o písomnosti súkromnej povahy.

78. Vo vzťahu k takémuto právnemu posúdeniu správny súd uvádza, že je potrebné súhlasiť
s názorom žalobcu, že vo vzťahu k žiadaným informáciám nie je daný dôvod obmedzenia
sprístupnenia požadovaných informácií podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalovaný vo
vzťahu k charakteru požadovaných listín poukazoval na ustanovenie § 12 ods. 1 Občianskeho
zákonníka s tým, že na sprístupnenie požadovaných informácií sa v zmysle tohto zákonného
ustanovenia vyžaduje súhlas pôvodcov listín, ktorým on nedisponuje a ktorý žalobca ako
žiadateľ o informácie nepredložil.

79. Napriek tomu, že pôvodcami listín sú jednotlivý uchádzači vo výberovom konaní,

nemožno podľa súdu dotknuté listiny považovať za písomnosti osobnej povahy, ktorých
sprístupnenie je podmienené súhlasom autora.

80. Z vyššie citovaného Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19. januára
2011 vyplýva, že obsah žiadaných listín nemôže byť súčasťou práva na súkromie, pretože ich
obsahom neboli žiadne informácie, týkajúce sa intímnej sféry účastníkov výberového
konania, ale ich obsahom bola vízia riadenia orgánu verejnej správy. Takýto obsah listiny,
ktorý sa týka fungovania vecí verejných, nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť
základného práva na súkromie, ktoré by odôvodňovalo odmietnutie sprístupnenia
požadovaných informácií a vylúčiť tak prípadnú kontrolu verejnosti.

81. Okrem toho, že žiadané informácie nepredstavujú písomnosti osobnej povahy, súd
poukazuje aj na to, že Písomnosti boli vypracované na úradné účely (podmienka účasti vo
výberovom konaní) a na základe zákona, ktorý stanovuje rozsah požadovaných dokladov.
 - 14 - 5S 167/2019

Tieto charakteristiky v zmysle § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka priamo vylučujú potrebu

súhlasu s použitím listín od ich autorov (uchádzačov vo výberovom konaní).

82. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že požadované
informácie (Koncepcie) nie sú písomnosťami osobnej povahy a ani na ich použitie nie je
potrebný predchádzajúci súhlas ich autorov. Následne potom nie je daný dôvod obmedzenia
prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodov, ako ich uviedli
povinná osoba a žalovaný.

83. K rozhodnutiu povinnej osoby správny súd poznamenáva, že skutočnosť, že žiadaná

informácia obsahuje osobné údaje nie je dôvodom na odmietnutie sprístupnenia celej žiadanej
informácie, ale v takomto prípade je namieste postup sprístupňovanú informáciu upraviť tak,
aby obsahovala iba anonymizované údaje /porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžo 250/2008 zo dňa 25. novembra 2009/.

84. Žalovaný v súvislosti s tvrdeným zákonným dôvodom na odmietnutie sprístupnenia

informácii opakovane (v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe)
poukazoval, že žiadané informácie podľa zákona nie je povinný zverejniť. Súd v tejto
súvislosti dáva do pozornosti žalovanému, že zverejnenie a sprístupnenie informácii sú úplne
odlišné inštitúty. Pre jednoduchú ilustráciu súd rozdiel vysvetlí vo vzťahu k súdnym
rozhodnutiam - ich sprístupňovanie a zverejňovanie je upravuje ustanovenie § 82a zákona č.
757/2004 Z.z.. Zákon v tomto prípade ustanovuje, ktoré konkrétne rozhodnutia je povinný súd
z úradnej povinnosti zákonom ustanoveným spôsobom zverejniť, pričom zverejnením
rozhodnutia sa dotknuté rozhodnutie stane dostupné každému, kto oň prejaví záujem. Pri
sprístupnení je okruh sprístupňovaných rozhodnutí podstatne širší, súd má povinnosť
sprístupniť každé existujúce rozhodnutie na základe individuálnej žiadosti o informácie, a to
bez ohľadu na to, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť alebo nie a zároveň aj bez ohľadu
na to, či už bolo doručené všetkým účastníkom konania. Je teda nepochybné, že pojem
zverejnenie informácie a pojem sprístupnenie informácie majú úplne odlišný obsah.

85. S poukazom na vyššie citované právne názory je nepochybné, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď podľa názoru žalovaného
žalobcom žiadané informácie nebolo možné žalobcovi sprístupniť z dôvodu, že podliehajú
obmedzeniu sprístupnenia podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.

86. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v
ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd
opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z
tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu
verejnej správy pokutu.

87. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi
priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

88. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí
byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
 - 15 - 5S 167/2019

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa

podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ,
jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §

57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

V Bratislave, dňa 23. februára 2021

JUDr. Eva Fulcová
predsedníčka senátu

JUDr. Anna Peťovská, PhD.

členka senátu

JUDr. Otília Belavá

členka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Renáta Ambrózyová
 Krajský súd Bratislava
Osvedčovacia doložka

o vyhotovení elektronického rovnopisu rozhodnutia súdu,

ktorého prvopis bol vydaný v listinnej podobe

Rovnopis rozhodnutia pripojený k tejto osvedčovacej doložke

bol vyhotovený z prvopisu rozhodnutia uloženého v súdnom spise
a s týmto rozhodnutím doslovne súhlasí

Prvopis rozhodnutia:

Rozsudok
Súd: Krajský súd Bratislava
Dátum vydania rozhodnutia: 23.2.2021
Spisová značka/číslo konania: 5S/167/2019
IČS: 1019201072
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201072.1

Prvopis podpísal, funkcia:

JUDr. Eva Fulcová, predsedníčka senátu
JUDr. Anna Peťovská, PhD., člen senátu
JUDr. Otília Belavá, člen senátu

Dátum vytvorenia doložky: 17.3.2021 Vytvoril: Renáta Ambrozyová

Osvedčovacia doložka podľa § 63a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 543/2005 Z .z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.