Ingerencia orgnov verejnej moci do podnikania Zbornk prspevkov z vedeckej konferencie

Koice 2006
II

Ingerencia orgnov verejnej moci do podnikania Zbornk prspevkov z vedeckej konferencie Konferencia bola uskutonen a zbornk bol vydan v rmci rieenia grantovej lohy VEGA . 1/2569/05, Prvne aspekty ingerencie orgnov verejnej moci do podnikania. Editor: doc. JUDr. Jn Husr, CSc. Recenzenti: doc. JUDr. Mria Bujkov, CSc. doc. JUDr. Mria Kiovsk, CSc. Za jazykov pravu s zodpovedn autori. Rukopis nepreiel redaknou ani jazykovou pravou. ISBN: 8 0 -7 0 9 7 -6 6 5 -9
III

PREDHOVOR
V zvere septembra 2006 sa v Koiciach uskutonila medzinrodn vedeck konferencia na tmu Ingerencia orgnov verejnej moci do podnikania. Na konferencii sa zastnili odbornci z obchodnho, hospodrskeho a pracovnho prva, psobiaci na prvnickch fakultch v eskej a Slovenskej republike. Popri u renomovanch autoroch na konferencii prezentovali svoje nzory aj doktorandi, ktor svoje doktorandsk tdiu realizuj na prvnickch fakultch. Tma konferencie zodpovedala tme vskumnho projektu . 1/2569/05, ktor je realizovan s podporou Vedeckej grantovej agentry Ministerstva kolstva SR a Slovenskej akadmie vied. Vystpenia prezentovan na tejto konferencii tak predstavuj z hadiska rieenia vskumnho projektu iastkov vstupy rieiteov tohto projektu. Problematika zasahovania orgnov ttu, i inch orgnov verejnej moci do hospodrskej sfry a do innosti podnikateskch subjektov a prvna regulcia tchto procesov s v ostatnom obdob zretene mimo centra pozornosti prvnej terie, ale i prvno-aplikanej praxe. Preto tematick zameranie tejto konferencie meme povaova aj za urit vzvu na iriu diskusiu o naznaench otzkach a ich irch svislostiach. V predloenom zbornku s publikovan prspevky, ktor mono z hadiska tematickej orientcie rozdeli do niekokch skupn, priom zkladn tma konferencie je v irch i uch svislostiach obsiahnut v kadom prspevku. Na prvno-teoretick aspekty ingerencie orgnov verejnej moci do podnikania sa vo svojich prspevkoch zamerali najm Jozef Suchoa, ktor sa zameral na skmanie monost a limitov prvnej regulcie hospodrskych procesov, Michal Gapar, ktor sa zameral na niektor aspekty vplyvu ttu na skromn sektor, Juraj pirko, ktor posudzoval mieru ingerencie ttu do podnikateskch vzahov, Vojtech Tk, ktor svoj prspevok nazval Eurpa, verejn moc a podnikanie, prca i kapitl a tie Mria Durainsk, ktor sa zaoberala ekonomicko-prvnymi vchodiskami prvnej pravy dane z prjmov a ich vplyv na podnikanie v SR. Viacer prspevky boli tematicky zameran na problematiku dohadu nad podnikanm na finannom trhu. Do tohto sboru mono zaradi prspevok na tmu Dohad nad podnikanm, podnikanie pod dohadom na finannom trhu (Jn Husr), alej prspevok Zsada legality pri dohadne nad finannm trhom (Janka Vykroov), prspevok nazvan Princpy regulcie finannch trhov (Tom Ill) a napokon prspevok Podnikatelia ako subjekty zsahov orgnov dohadu nad finannm trhom do podnikania - slovensk prvna prava (ubomr underlk). pecifick oblasti ingerencie orgnov verejnej moci do podnikania predstavuj aliu tematick oblas prspevkov prezentovanch na tejto konferencii. Do tejto tematickej oblasti mono zaradi najm prspevky Karla Mareka na tmu Zadvn veejnch zakzek - vraz ingerence orgn veejn moci do podnikn, prspevok Petra Havlana na tmu Orgny typu finann prokuratury v trnch vztazch, Lucie Baackej - Ingerencia sdu do podnikania kapitlovch spolonost pri rozhodovan o neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia, Mojmra Mamojku - Prvo podnika v kontraste s praxou registrovch sdov, Kristina Csacha - Protiprvna ttna pomoc - prvne nsledky nezkonnej ingerencie verejnej moci do podnikania a tie Reginy Palkovej na tmu Vlastnctvo ttu. Tematicky originlne z hadiska zalenenia do niektorch z vyie naznaench tematickch oblast s prspevky Jozefa orbu - Obmedzenie vkonu portovej innosti z dvodu pouitia dopingu v zmysle pripravovanej pravy, Evy Janiovej - Verejnoprvne zsahy a zmluvn autonmia v svislosti s pracovnou zmluvou a podnikanm a Jna Mihaova - Prvna ochrana medzinrodnch investci.
IV

OBSAH
Ingerencia sdu do podnikania kapitlovch spolonost pri rozhodovan o neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia ........................................................................................ 1 Lucia Baack Protiprvna ttna pomoc prvne nsledky nezkonnej ingerencie verejnej moci do podnikania .......................................................................................................................... 12 Kristin Csach Obmedzenie vkonu portovej innosti z dvodu pouitia dopingu v zmysle pripravovanej pravy ........................................................................................................ 25 Jozef orba Podnikatelia ako subjekty zsahov orgnov dohadu nad finannm trhom do podnikania slovensk prvna prava ............................................................................ 36 ubomr underlk Teoretick ekonomicko-prvne vchodisk prvnej pravy dane z prjmov a ich vplyv na podnikanie v SR ............................................................................................................ 40 Mria Durainsk K problematike vplyvu ttu na skromn sektor .......................................................... 51 Michal Gapar Orgn typu finann prokuratury v trnch vztazch...................................................... 56 Petr Havlan Dohad nad podnikanm - podnikanie pod dohadom na finannom trhu .................. 63 Jn Husr Princpy regulcie finannch trhov................................................................................. 76 Tom Ille Verejnoprvne zsahy a zmluvn autonmia v svislosti s pracovnou zmluvou a podnikanm ...................................................................................................................... 81 Eva Janiov Prvo podnika v kontraste s praxou registrovch sdov .............................................. 88 Mojmr Mamojka ml. Zadvn veejnch zakzek vraz ingerence orgn veejn moci do podnikn ... 93 Karel Marek Prvna ochrana medzinrodnch investci ................................................................... 109 Jn Mihaov
VI

Vlastnctvo ttu ............................................................................................................... 116 Regina Palkov Monosti a limity ttnej regulcie hospodrskych procesov prostrednctvom noriem hospodrskeho prva ....................................................................................................... 121 Jozef Suchoa Miera ingerencie ttu do podnikateskch vzahov .................................................... 126 Juraj pirko Eurpa, verejn moc a podnikanie, prca i kapitl ...................................................... 131 Vojtech Tk Zsada legality pri dohade nad finannm trhom....................................................... 138 Janka Vykroov

VII

Ingerencia sdu do podnikania kapitlovch spolonost pri rozhodovan o neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia
JUDr. Lucia Baack Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach
I) II) III) IV) vod ............................................................................................................................................................ 1 Prvna povaha uznesen valnho zhromadenia .......................................................................................... 2 Intitt neplatnosti ....................................................................................................................................... 3 Kategrie uznesen valnho zhromadenia .................................................................................................. 3 1. Niotn uznesenia valnho zhromadenia........................................................................................ 4 2. Tvrden uznesenia valnho zhromadenia ....................................................................................... 4 3. Uznesenia valnho zhromadenia meniace intern predpisy spolonosti ............................................ 5 Dvody vyslovenia neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia ............................................................... 5 Aktvne legitimovan osoby ........................................................................................................................ 7 Pasvne legitimovan osoba......................................................................................................................... 8 Lehota na podanie aloby ............................................................................................................................ 8 Vybran procesn otzky............................................................................................................................. 9 Zneuitie oprvnenia alova spolonos .................................................................................................. 10 Zver.......................................................................................................................................................... 11

V) VI) VII) VIII) IX) X) XI)

I)

vod

Kapitlov obchodn spolonosti s samostatnmi prvnymi subjektami s vlastnou vntornou truktrou, osobnm a majetkovm substrtom. Poas svojho ivota sa viac, i menej asto stretaj s ingerenciou orgnov verejnej moci (napr. registrcia pri procese ich vzniku, tovn, daov povinnosti, kontrola, dohad, nten sprva...). Tto ingerencia me ma najrznejiu podobu, frekvenciu, i intenzitu a samozrejme mu ju realizova rzne orgny verejnej moci. Za pomerne vplyvnch ingerentov do psobenia obchodnch spolonost mono nepochybne oznai sdy. Tieto v prpadoch ustanovench prvnymi predpismi zasahuj do prvneho postavenia a nsledne aj do podnikateskej innosti obchodnch spolonost. Akkovek obmedzenie, i zsah do ich vntornch a vonkajch pomerov vak mus ma svoje hranice a me by akceptovaten len po urit mieru. Aj prvnick osoba toti mus ma urit prva a slobody a kad zsah do tchto prv a slobd mus ma svoj legitmny, oprvnen el1. Predmetom tohto prspevku nebude veobecn pojednanie o monostiach a miere vplvania sdov na podnikanie kapitlovch spolonost, ale len jeden z potencilnych zsahov, rozhodovanie o neplatnosti uznesen valnho zhromadenia kapitlovch spolonost. Vznam sdnych rozhodnut pri zvolenej tme presahuje vznam rozhodnutia sporu medzi konkrtnymi subjektami. A to nielen v dsledku ustanovenia 131 ods. 5 Obz, poda ktorho je prvoplatn rozhodnutie sdu vo veciach neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia zvzn pre kadho. Ale najm preto, e mnoh z rozhodnut Najvyieho sdu SR a napokon aj Najvyieho sdu R sa stali zkladom pre vklad ustanoven Obchodnho zkonnka (alej len Obz), posdenie monosti aplikcie Obianskeho zkonnka (OZ) a Obianskeho sdneho poriadku (OSP) a v eskej republike, kde prava
1

Dvok, T.: Neplatnost usnesen valn hromady kapitlovch obchodnch spolenost po novele obchodnho zkonku, Bulletin advokace 5/2001

neplatnost uznesen prela vraznejou a precznejou zmenou, sa mnoh judikovan nzory stali zkladom pozitvnej prvnej pravy. U samotn slovn spojenie neplatnos uznesenia valnho zhromadenia spja v sebe oznaenie dvoch intittov, s ktormi teria, ako so samostatnmi prvnymi kategriami, spja niekoko nie bezvznamnch polemk. II) Prvna povaha uznesen valnho zhromadenia

vahm o neplatnosti uznesen valnho zhromadenia predchdzali vahy o charaktere uznesenia valnho zhromadenia. Najm rok 1999 je poznaen intenzvnou diskusiou na tmu, i mono uznesenie valnho zhromadenia povaova za prvny kon. Odpove na tto otzku mala by vchodiskom pre posdenie a zodpovedanie alch praktickch nejasnost, ako to, i mono pri neplatnosti uznesen poui ustanovenia OZ a Obz o relatvnej a absoltnej neplatnosti prvnych konov, ak je vzah ustanoven 131 a 183 Obz k 80 psm c OSP, teda k prave urovacch alb veobecne a pod. Argumenty vysloven pri tejto diskusii boli tokokrt citovan, e medzi odbornou prvnickou verejnosou sa stali a notoricky znme.2 Pri tejto rozsiahlej diskusii sa ako na jeden s argumentov poukazovalo aj na intitt neplatnosti. To, e prvna prava obchodnho zkonnka obsahuje aj pravu neplatnosti uznesen valnho zhromadenia poda Peliknovej jasne ukazuje na to, e s uznesenm valnho zhromadenia zkonodarca naklad ako s prvnym konom. Poda jej slov, nem toti zmysel hovori o neplatnosti pheho rozhodnutia.... neplatn me by prvny kon...3 Existujci spor zdanlivo vyrieilo rozhodnutie Najvyieho sdu SR4 (ete o nieo skr podobne rozhodol aj Najvy sd R5). Zdanlivo preto, e zver prijat predmetnm rozhodnutm nebol prijat znanou asou prvnickej obce a plne neumlal diskusiu na tto diskutabiln tmu. Sdna prax sa toti napokon priklonila ku kontatovaniu, e uznesenie valnho zhromadenia nie je prvnym konom, pretoe nenapa pojmov znaky tohto prvneho intittu. Hlavnm argumentom mala by skutonos, e valn zhromadenie nie je oprvnen robi v mene obchodnej spolonosti prvne kony a teda prejavi vu spolonosti navonok. Prvne kony obchodnej spolonosti ako prvnickej osoby mu robi len tatutrne orgny ( 20, 22 OZ, 13 Obz) alebo osoby uveden v 20 ods. 2 OZ, v 15 Obz a v 16 Obz. Kee na valn zhromadenie nemono ani jedno z tchto ustanoven vztiahnu, nemono ho povaova za orgn spsobil robi v mene spolonosti prvne kony.6

4 5 6

bliie vi najm tenglov, I., Ddi, J. :Je usnesen valn hromady prvnm konem? Prvn rozhledy 5/1999, Eli, K.: K prvn povaze usnesen valn hromady, Prvn rozhledy, 12/1999, Pokorn, J.: Nkolik vah k prvni povaze usnesen valn hromady, Prvn rozhledy 12/1999 Peliknov, I.: Koment k obchodnmu zkonnku, 2.dl, Linde Praha a.s., 1998, 2. aktualizovan vydanie, str. 475 sp.zn. 4 Obdo 22/98, publikovan v asopise Zo sdnej praxe . 5/2000 rozhodnutie, sp. zn. 1 Odon 69/97, publikovan v asopise Soudn judikatura 9/1998. zastncovia inho nzorovho prdu oponovali tomuto argumentu o.i.. tm, e ...Ustanovenie 125 OBZ (pre s.r.o.), 187 OBZ (pre a.s.), 239 OBZ (pre drustv) predstavuj lex specialis vo vzahu k ustanoveniam 20 OZ a 13,15,16 Obz. Neme preto obst opan argumentcia opret o veobecn ustanovenia, 2

III)

Intitt neplatnosti

Nemenej postatnou svisiacou problematikou skmanej tmy s teoretick aspekty intittu neplatnosti. Pochopenie jeho podstaty, i njdenie a unifikovan vymedzenie teoretickho konceptu neplatnosti, je zrejme omnoho problematickejie ako sa mono na prv pohad jav. Dvodom je odlinos prstupu, ale v neposlednom rade aj terminologick nejednotnos.7 Toto tvrdenie absoltne plat pre prvne kony, sc pomerne starm a prepracovanm prvnym intittom. O to naliehavejie moe vyznie pri uzneseniach valnho zhromadenia, ktor boli judiktrou zaraden medzi tzv. in prvne skutonosti. Uveden problm sprevdza vvoj intittu neplatnosti skromnoprvnych konov od ias rmskeho prva, ius commune a po modern skromnoprvne kodifikcie.8 V klasickom ius civile dajne mono njs pribline 30 rznych pojmov, ktor vyjadrovali, e zmluva m by povaovan za neplatn.9 A pandektisti v 19. stor. vytvorili v pojmoch vzahujcich sa k neplatnosti prvnych konov aksi systm.10 Vvojom, ktor nemono povaova za ukonen ani dnes, tak teria dospela k tvrdeniu, e v prpadoch, ke prichdza neplatnos ako tak do vahy, rozliuje sa medzi prvnymi aktami, ktor s neplatn ipso iure a medzi prvnymi aktami, u ktorch sa vyaduje vyhlsenie (deklarcia) ich neplatnosti11. Ke odhliadneme od vah spochybujcich uveden sumarizciu12, meme njs ist paralelu medzi neplatnosou uznesen valnho zhromadenia a druhou z menovanch kategri. Neplatnos uznesenia valnho zhromadenia toti mus deklarova sd. (Tto potom nastva ex tunc.) Ak v zkonom ustanovenom ase nvrh na takto rozhodnutie dan nebude, dochdza ku konvalidci vd uznesenia a toto sa povauje za platn. IV) Kategrie uznesen valnho zhromadenia

131 Obz nerozliuje (na rozdiel napr. aj od eskej pravy) medzi dvodmi neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia a upravuje jednotn spsob npravy uznesen bez ohadu na to, i s v rozpore s internmi predpismi spolonosti alebo s veobecne zvznmi normami, bez ohadu na to, i s tieto vady vemi zvan alebo naopak bagaten a

8 9

10

11

12

nerepektujc princp lex specialis derogat legi generali. (Eli, K.: K prvn povaze usnesen valn hromady, Prvn rozhledy, 12/1999, str.625, 631) bliie Sala, J.: K historickmu vvoji doktrny neplatnosti prvnch kon v oblasti rozporu se zkonem a dobrmi mravy, Prvnk . 2/99, str. 125 -143 bliie tamtie tamtie, str. 127 (autor bliie uvdza napr. nullum, nullius momenti, non esse, invalidum, nihil agere, inutile, inane, irritum, imperfectum,vitiosum) Neplatnos Unglltigkeit bola chpan ako pojem veobecn, nadraden zahrujci (inter alia) neplatnos ipso iure (ipso facto)- Nichtigkeit a rzne formy nsledne zneplatnenho prvneho konu, i u deklaratrnym rozhodnutm sdu alebo dotknutou (oprvnenou) stranou. (Hbner, H.: Zum Abbau von Nichtigkeitsvorschriften, Festschrift F. Wiacker, 1978, str. 399 a nasl. citovan poda Sala, J.: K historickmu vvoji doktrny neplatnosti prvnch kon v oblasti rozporu se zkonem a dobrmi mravy, Prvnk . 2/99, str. 128) Voet, J. : Commentarius ad Pandectas, Lib. I, Tit. II, XVI, Par 1827: citovan poda Sala, J.: K historickmu vvoji doktrny neplatnosti prvnch kon v oblasti rozporu se zkonem a dobrmi mravy, Prvnk . 2/99 bliie Zimmermann R.: The law of obligations Roman foundations of the Civilian Tradition, Kapsk mesto 1990, Sala, J.: K historickmu vvoji doktrny neplatnosti prvnch kon v oblasti rozporu se zkonem a dobrmi mravy, Prvnk . 2/99

rovnako bez ohadu na to, i uznesenm bolo poruen kogentn alebo dispozitvne ustanovenie zkona. Tto na prv pohad vezahrujca prava neme riei a ani neriei vetky nezkonnosti vyskytujce sa v ivote kapitlovch spolonost. Pre ely posdenia potreby aplikcie 131 Obz, resp. 183 Obz je preto mono eln vylenenie niektorch typov uznesen valnho zhromadenia kapitlovch spolonost: 1. Niotn uznesenia valnho zhromadenia Do prvej kategrie - tzv. niotnch13 uznesen mono zaradi tie uznesenia, u ktorch sce dolo k porueniu zkona alebo internho predpisu (teda formlne je dan dvod pre vyslovenie neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia), ale ktormi valn zhromadenie rozhodlo o otzkach, ktor nepatria do jeho psobnosti. Okruh vec, o ktorch me rozhodova valn zhromadenie je vymedzen v zkone14, v spoloenskej zmluve alebo v stanovch15. V podmienkach s.r.o. si me valn zhromadenie vyhradi rozhodovanie vec, ktor inak patria do psobnosti inch orgnov spolonosti. 16 Pokia valn zhromadenie rozhodne o zleitosti, ktor nepatria do jeho psobnosti (napr. o zmene spoloenskej zmluvy, s ktorou poda 141 ods. 1 Obz musia shlasi vetci spolonci), alebo dokonca ide o vec presahujcu rmec spolonosti, ide o rozhodnutie, ktor neme ma iadne prvne inky, preto nie je na mieste aplikova pravu 131 alebo 183 Obz, ale sd k niotnosti takhoto uznesenia prihliada z radnej moci.17 2. Tvrden uznesenia valnho zhromadenia Za tzv. tvrden uznesenia valnho zhromadenia sa v kontexte skmanej problematiky povauj uznesenia, ktor nikdy prijat neboli, alebo sce boli prijat, ale v inej podobe, ako sa ich niekto dovolva. Otzka, i aj takto uznesenia mono podrobi aplikcii 131, alebo 183 Obz by zrejme mala by zodpovedan pozitvne. Rovnako na poloen otzku reagoval aj esk zkonodarca v 131 ods.2 Obz, ke po novele vykonanej zkonom . 370/2000 Sb. do Obz zalenil tento - predtm len judikovan zver.

13

tenglov, I. in tenglov, I. Plva, S., Tomsa M. a kol. : Obchodn zkonk, Koment, 9. vydn, Praha, C.H.BECK, 2004, str. 412 14 125 ods. 1 Obz, na zklade 125 ods.1 psm. k) patria do psobnosti valnho zhromadenia aj in otzky, ktor do jeho psobnosti zveruje zkon, napr. 113 ods. 5, 6, 115 ods. 1, 117 Obz a pod. 15 125 ods. 1, psm. k Obz, 187 ods. 1 psm. k Obz 16 V s.r.o si valn zhromadenie me vyhradi rozhodovanie vec, ktor inak patria do psobnosti inch orgnov spolonosti ( 125 ods.3 Obz), obchodn zkonnk vak vbec neriei otzku monosti vyhradenia si vec, ktor nepatria do psobnosti valnho zhromadenia v podmienkach a.s. ( 187 Obz). esk zkon v 187 ods. 2 tto monos pre valn zhromadenie a.s vyslovene vyluuje. 17 Podobne tenglov, I. in tenglov, I. Plva, S., Tomsa M. a kol. : Obchodn zkonk, Koment, 9. vydn, Praha, C.H.BECK, 2004, str. 412 4

V tejto svislosti sa vak priklame k nzoru I. tenglovej, e pokia m by dvodom neplatnosti rozpor medzi prijatm a tvrdenm uznesenm, mus s o dleit vecn rozpor, nepostaujce s iba formulan rozdiely vecne zhodnch textov.18 3. Uznesenia valnho zhromadenia meniace intern predpisy spolonosti Vylenenie tchto uznesen ako samostatnej kategrie je odvodnen tvrdenm, poda ktorho nemono akceptova tak vady, ktor by mali za nsledok rozpor spoloenskej zmluvy, zakladateskej zmluvy alebo listiny, i rozpor stanov s kogentnm ustanovenm zkona. Samotn uznesenie valnho zhromadenia sce mono napadn len za podmienok urench v 131 Obz alebo 183 Obz. Tieto ustanovenia zrove zostan jedinm spsobom ako napadn uznesenie, pri prijman ktorho nebol dodran uren postup zvolvania valnho zhromadenia. Ak sa vak v dsledku vadnho uznesenia dostane do rozporu s kogentnou normou obsah internho predpisu spolonosti, v takom prpade vlastne sd nepreskmava platnos i neplatnos uznesenia valnho zhromadenia, ale platnos, i neplatnos asti spoloenskej zmluvy, zakladateskej zmluvy alebo listiny alebo stanov, teda platnos prvneho konu. K takmuto preskmaniu potom me djs na zklade urovacej aloby poda 80 psm. c OSP za podmienok urench v tomto ustanoven.19 Ni teda nebrni tomu, aby sa ktorkovek osoba, ktor osved prvny zujem, domohla urenia, e prslun as tohto dokumentu je neplatn, a to bez ohadu na to, i u uplynula lehota poda 131 ods. 1 Obz. V) Dvody vyslovenia neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia

Poda 131 ods. 1 Obz20 mono alobu na urenie neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia, ak je v rozpore so zkonom21, spoloenskou zmluvou alebo so stanovami. Nedostatok sladu so zkonom (nielen Obchodnm zkonnkom), spoloenskou zmluvou alebo stanovami mus by v alobe presne vymedzen. Sd toti posudzuje neplatnos napdanho uznesenia iba na zklade dvodov, ktorch sa domha alobca.22 Dvodom vyslovenia neplatnosti me by rozpor uznesenia s ustanoveniami procesnho charakteru, ale aj rozpor vecn ak ide o vadu v obsahu uznesenia. Typickm formlnym nedostatkom uznesenia pre vyslovenie neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia je napr. to, e valn zhromadenie nebolo uznaniaschopn, uznesenie
18

19

20 21

22

tenglov I. in tenglov, I. Plva, S., Tomsa M. a kol. : Obchodn zkonk, Koment, 9. vydn, Praha, C.H.BECK, 2004, str. 408 tenglov, I. in tenglov, I. Plva, S., Tomsa M. a kol. : Obchodn zkonk, Koment, 9. vydn, Praha, C.H.BECK, 2004, str. 408,411 ku a.s. vi aj 180 ods. 5 Obz, 184 ods. 8 Obz, 207 ods. 1 Obz, 215a Obz, 218h Obz ... za zodpovedajce a zluiten mono povaova v zsade pojmy odporujci zkonu, odporujci svojim zmyslom a elom zkonu, prieiaci sa zkonnmu zkazu, prieiaci sa verejnmu poriadku a kogentnm zkonnm ustanoveniam... (Sala, J.: K Problematice rozporu prvnho konu se zkonem ve svtle 39 obanskho zkonku, Prvni rozhledy 10/1997, str. 511) Poda pvodnej pravy Obz (do 31.1.1998, novela Obz zkonom . 11/1998 Z.z.) bol dvodom rozpor s prvnym predpisom. Rovnako je tomu tak dodnes v prave eskej republiky. V dsledku tejto zmeny sa m za to, e dvodom vyslovenia neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia neme by aj rozpor s podzkonnm predpisom. rozsudok Najvyieho sdu SR, sp. zn. 2 Obo 46/2002

nebolo prijat dostatonm potom hlasov, nebol dodran postup pre zvolanie valnho zhromadenia alebo poda judikovanch zverov me by dvodom aj vylenie spolonka zo spolonosti, napriek tomu, e v psomnej pozvnke takto bod programu nebol uveden a nebol ani dodatone zaraden do programu so shlasom vetkch spolonkov23. Formlne nedostatky pri zvolvan valnho zhromadenia, ktor by inak mohli by dvodom na vyslovenie neplatnosti na om prijatch uznesen, vak mu by zhojen zhodnm prejavom vle vetkch spolonkov. 24 Ak nebol formlny postup dodran len vo vzahu ku konkrtnemu spolonkovi, vada me by zhojen prejavom vle tohto spolonka.25 Navye okolnos, e platnos uznesenia je preskmavan sdom preto, e bola spochybnen zkonnos zvolania valnho zhromadenia nebrni tomu, aby in, riadne zvolan valn zhromadenie, prijal o obsahovo zhodn uznesenie.26 Dvodom vyslovenia neplatnosti me by aj dvod vecn. Ako tak bolo napr. sdnou praxou uznan uznesenie obmedzujce alebo saujce oprvnenia spolonka poadova vysvetlenia, dva nvrhy, protinvrhy na valnom zhromaden vhradne v psomnej forme27. V dsledku dikcie 39 OZ, ktor upravuje ako samostatn dvody neplatnosti prvnych konov osobitne rozpor so zkonom, obchdzanie zkona a rozpor s dobrmi mravmi, me vznikn pochybnos, ako posdi uznesenie valnho zhromadenia, ktor sce nie je v rozpore so zkonom, ale ho iba obchdza28. J. Sala, pojednvajc o prvnych konoch, tvrd, e modern prvne poriadky nezdieaj nhad na kony contra leges a kony in fraudem legis ako na samostan kategrie a povauj kony in fraudem legis za podriaditen konom contra legem v pecilnych prpadoch, i konom contra bonos mores v generlnejch prpadoch29. Obdobne zrejme bude v zujme zachovania ratio legis potrebn nahliada aj na uznesenia valnho zhromadenia obchdzajce zkon. Prlin pridanie sa formalizmu by toti bolo neodvodnenm a nerozumnm rieenm odporujcim zmeru, ktor sa mal zkonom dosiahnu. Rovnako doslovn znenie ustanovenia 131 ods. 1 Obz ako dvod neplatnosti neuvdza rozpor uznesenia valnho zhromadenia s dobrmi mravmi. Pochybnosti me tto skutonos vzbudi najm v svislosti s tvrdenm, poda ktorho sa rozpor so zkonom chpe ako kategria uia a pecilna vo vzahu k veobecnej kategrii rozporu s dobrmi mravmi.30
23 24 25 26 27 28

29 30

Rozsudok Najvyieho sdu SR, sp.zn. 1 Obo 154/02 Rozsudok Najvyieho sdu SR, sp.zn. 2 Obo 340/98 Rozsudok Najvyieho sdu SR, sp. zn. Obdo V 30/2001 Rozhodnutie publikovan v asopise Soudni Judikatura . 9/1998, str. 208, vi Soudni judikatura 12/1997, str. 283 Problematika obchdzania zkonnch zkazov zko svis s otzkou interpretcie prvnych noriem. Pokia prevauje striktne formalistick prstup k vkladu zkona a sudca m by striktne viazan dikciou zkonnch ustanoven, mus by nevyhnutne uznan pecifick doktrna konania infraudem legis, pretoe inak by sa zrtila rovnovha v prvnom poriadku a dochdzalo by evidentne k neprijatenm prvnym dsledkom jednoznane (objektvne) protiprvne konanie by nemohlo by postihnut zkonnou sankciou Elegantnejm spsobom neformlnym teleologickm vkladom kombinovanm s ostatnmi metdami vkladu pri repektovan veobecnch prvnych zsad a ide mono dospie k obdobnm (pozitvnym) zverom. (Sala, J.: K historickmu vvoji doktrny neplatnosti prvnch kon v oblasti rozporu se zkonem a dobrmi mravy, Prvnk . 2/99, str.136) Sala, J.: Rozpor s dobrmi mravy a se zkonnm zkazem, Prvni rozhledy . 6/2000, str.251 Sala, J.: Rozpor s dobrmi mravy a se zkonnm zkazem, Prvni rozhledy . 6/2000, str.252 6

Napriek tomu odvolanie sa na rozpor s dobrmi mravmi me a mus ma svoju relevanciu. Nie je mysliten, aby sd poskytol prvnu ochranu uzneseniu, ktor nerepektuje veobecn prvne zsady, spoloensk poriadok, etiku a morlku. Poda publikovanch rozhodnut eskch sdov bolo ako prieiace sa dobrm mravom oznaen uznesenie valnho zhromadenia, ktorm vinov spolonk proti vli meninovho spolonka rozhodol vhou svojich hlasov tak, e meninovho spolonka zbavil uritch prv, ktor mu boli garantovan spoloenskou zmluvou, a naopak sm na kor meninovho spolonka zskal vie prva. Sd vyhlsenie neplatnosti tohto uznesenie v dsleku rozporu s dobrmi mravmi zdvodnil kontatovanm: ...Z hlediska uvaovanho rozporu s prvnmi pedpisy nelze pominout ani rozpor s dobrmi mravy ( 3, 39 OZ)... 31 Kadopdne uznesenie valnho zhromadenia, ktor vykazuje zjavn znaky vstrednosti, ktor poburuj slunho loveka32, nemno akceptova bez ohadu na to, i toto uznesenie je alebo nie je prvnym konom. Neaplikovanie korektvu dobrch mravov by malo za nsledok absurdn zver - akceptciu amorlneho sprvania. VI) Aktvne legitimovan osoby

131 a 183 Obz vypotava osoby oprvnen na podanie aloby o urenie neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia. Tmito aktvne legitimovanmi osobami s: spolonk, konate, likvidtor, sprvca konkurznej podstaty, vyrovnvac sprvca alebo len dozornej rady, ako aj bval spolonk alebo konate, ak sa ho uznesenie valnho zhromadenia tka. Nie je to ale napr. nten, i predben sprvca. Aktvnu legitimciu spolonka s.r.o. zkon obmedzuje poiadavkou, e napadnut uznesenia mohlo obmedzi jeho prva spolonka ( 131 ods. 2 Obz) 33, nezle vak na tom, i sa spolonk valnho zhromadenia zastnil, ani to ako hlasoval. Pri akcionrovi zkon uklad alie obmedzenie - akcionr, ktor sa zastnil valnho zhromadenia, sa me domha prva poda 131 ods. 1 iba, ak podal protest do zpisnice z valnho zhromadenia. Pri s.r.o. patr medzi aktvne legitimovan osoby aj konate. Toto prvo mu prislcha nazleiac na tom, i je v mene spolonosti oprvnen kona samostatne. Pri a.s. je v postaven aktvne legitimovanej osoby kad jednotliv len predstavenstva. Tm, e 183 Obz odkazuje na obdobn pouitie 131 Obz bolo sporn, i m toto postavenie predstavenstvo a.s. ako orgn, alebo aj jeho jednotliv lenovia. Judikatra Najvyieho sdu sa priklonila k druhej z menovanch monost.34

31 32

33

34

vi Prvni rozhledy . 5/2000, str. 228 Dawson, J. P.: Unconsionable Coercion: The German Version, Harvard Law Review, 1976,str. 1063, ciotvan poda Sala, J.: K historickmu vvoji doktrny neplatnosti prvnch kon v oblasti rozporu se zkonem a dobrmi mravy, Prvnk . 2/99, str.136 bliie vi napr. rozsudok Najvyieho sdu SR, sp. zn. Obdo V 24/2003, publikovan v asopise Zo sdnej praxe . 4/2005 R 63/1996, Z odvodnenia:...Spsobilos by astnkom konania m ten, kto m psobilos ma prva a povinnosti, inak len ten, komu ju zkon priznva ( 19 OSP)...Predstavenstvo akciovej spolonosti nie je prvnickou osobou a ani zo iadneho osobitnho zkonnho ustanovenia nevyplva jeho spsobislos na prva a povinnosti. aloba, ktor pova oredstavenstvo vo svojom mene a nie v mene spolonosti (navye proti spolonosti, ktorej je tatutrnym orgnom), neme ma spech a sd mus konanie poda 104 ods. 1 OSP zastavi...

VII) Pasvne legitimovan osoba Pasvne legitimovanou osobou je obchodn spolonos, ktorej valn zhromadenie napadnut uznesenie prijalo. Vyplva to z 131 ods. 3 Obz : V konan konaj za spolonos konatelia; ak s vak astnkmi konania sami konatelia, zastupuje spolonos uren len (lenovia) dozornej rady. Ak aluj tak konatelia, ako aj lenovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorn rada zriaden, ur zstupcu spolonosti valn zhromadenie. Ak tak neurob do troch mesiacov od doruenia aloby spolonosti, ustanov sd spolonosti opatrovnka. Pri ustanoven opatrovnka bude sd postupova poda 29 a nasl. OSP. V tomto ustanoven ide teda o pravu zastupovania spolonosti, ktorej valn zhromadenie napadnut uznesenie vydalo v pecifickom druhu sdneho sporu. Pre zastupovanie v ostatnch sporoch plat veobecn prava konania v mene spolonosti a jej zastupovania ( 13, 133 Obchodnho zkonnka, 21 Obianskeho sdneho poriadku).35 Poda prvej vety citovanho ustanovenia za spolonos konaj konatelia, ak s konatelia sami astnkmi konania, zastupuje spolonos uren len (lenovia) dozornej rady. Doposia mono povaova za sporn, i v prpade, ke alobu podva len niektor z konateov, maj za spolonos kona konatelia, ktor alobu nepodali, alebo i bude spolonos zastupova uren len dozornej rady36. Zkon tie neustanovuje ako m by poveren len dozornej rady uren37. VIII) Lehota na podanie aloby S innosou od 1.2.1998 (novela vykonan zkonom . 11/1998 Z.z) zkon obmedzuje prvo domha sa neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia trojmesanou lehotou. Kee citovan ustanovenie Obchodnho zkonnka ...nezaklad lehotu pre procesn kon oprvnenej osoby, ale lehotu pre uplatnenie prva... teda intittu hmotnho prva38, je tto lehota povaovan za hmotnoprvnu. Na jej potanie sa uplatuje ustanovenie 122 OZ.39 Na jej dodranie je potrebn alobu poda tak, aby posledn de lehoty aloba bola sdu u doruen alebo, aby bola v tento de na sde podan. Lehota m tie prekluzvny charakter. Jej zmekanie nemono odpusti (kee je hmotnoprvna). Mrne uplynutie lehoty m za nsledok zhojenie - konvalidciu vd nenapadnutho uznesenia.

35

36

37

38

39

z odvodnenia rozsudku Najvyieho sdu SR 4 Obo 71/1997, uverejnenho v asopise Zo sdnej praxe . 5/1997 Poda K. Elia za spolonos v takomto konan konaj t konatelia, ktor alobu nepodali. (Eli, K. : Valn hromada spolenosti s r.o., Prvnk 12/1994), I. tenglov sa vyslovila za rieenie v prospech poverenho lena dozornej rady. Takmuto postupu poda nej nasveduje zsada ochrany spolonkov pred zneuitm fukcie tatutrneho orgnu. Pri opanom prpade by ni nebrnilo tomu, aby sa konatelia, pokia ide o uznesenie pre nich nepriazniv, dohodli, ktor z nich pod nvrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia a ktor bude v mene spolonosti v spore kona. (tenglov, I. in tenglov, I. Plva, S., Tomsa M. a kol. : Obchodn zkonk, Koment, 9. vydn, Praha, C.H.BECK, 2004, str. 410) tenglov sa domnieva, e pokia spsob vberu neur spoloensk zmluva, bude musie rozhodn samotn dozorn rada, prpadne spolonci.(tenglov, I. in tenglov, I. Plva, S., Tomsa M. a kol. : Obchodn zkonk, Koment, 9. vydn, Praha, C.H.BECK, 2004, str. 410) uznesenie Najvyieho sdu R, sp. zn. 32 Cdo 4/2000, R 23/2001, uverejnen v Sbrke soudnch rozhodnut a stanovisek Nejvyho soudu R . 3/2001 alebo tie v Prvnich rozhledoch . 9/2001 str. 441 Lehota zana plyn de, ktor nasleduje po dni, v ktorom bolo uznesenie valnho zhromadenia prijat alebo, v ktorom sa aktvne legitimovan osoba mohla dozvedie o uznesen. Ak posledn de lehoty pripadne na sobotu, nedeu alebo sviatok, je poslednm dom lehoty najbli nasledujci pracovn de. 8

V tejto svislosti je nemenej zaujmav otzka, i po uplynut trojmesanej lehoty mono meni dvody neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia. V judikatre SR a R (pri takmer rovnakej procesnej prvnej prave40) toti mono njs dva rozdielne nzory vysloven Najvymi sdmi oboch krajn. Najvy sd SR41 rozhodol, e alobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia nemono spene dopa o alie dvody neplatnosti po uplynut troch mesiacov od prijatia uznesenia valnho zhromadenia. Odvodnil to tm, e ...zvis od vle kadej osoby oprvnenej poda 131, ktor dvody neplatnosti bude uplatova, prpadne i vbec bude neplatnos uznesenia uplatova. Rmec sdneho konania je dan obsahom aloby. Sd preto pri rozhodovan o neplatnosti uznesenia skma len tie dvody neplatnosti, ktorch sa oprvnen osoba v alobe dovolva... plne in sa k tejto otzke postavil Najvy sd R. V rozhodnut42 z pribline rovnakho asovho obdobia rozhodol, e po uplynut trojmsn lhty podle 131 ods.1 Obz nelze podat spne u soudu nvrh na vysloven neplatnosti usnesen valn hromady, ani rozit okruh usnesen, ohledne kterch se navrhovatel domha vysloven neplatnosti. I po uplynut tto lhty vak navrhovatel me mnit i doplovat dvody vas podanho nvrhu... Doplnn aloby na vysloven neplatnosti usnesen valn hromady o nov skutonosti, ktermi alobce roziuje dvody neplatnosti usnesen valn hromady o dvody, je nemaj dnou skutkovou souvislost s dve uplatnnmi dvody, je zmnou aloby ( 95 OSP). Z uvedenho je zrejm, e pripustenie zmeny dvodov je otzkou postoja sdu k repektovaniu postavenia oboch procesnch strn, i vli njs o mono najspravodlivejie rieenie. IX) Vybran procesn otzky

Konanie o urenie neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia je konanm sporovm. Toto zaradenie m svoje podstatn konsekvencie. Jednou z najdleitejch je nepochybne uplatovanie princpu neplnej apelcie v sdnom konan. Skutonosti a dkazy neuveden pred sdom prvho stupa mu by pred odvolacm sdom inne uplatnen len vnimone, za podmienok stanovench v 205a OSP. Na konanie na prvom stupni je prslun okresn sd, v obvode ktorho m obchodn spolonos ako pasvne legitimovan astnk svoje sdlo. Vo veci sa rozhoduje rozsudkom. Prvoplatn rozhodnutie sdu je zvzn pre kadho ( 131 ods. 5 Obz).43
40

41

42 43

95 OSP (1) Navrhovate me za konania so shlasom sdu meni nvrh na zaatie konania. Zmenen nvrh treba ostatnm astnkom dorui do vlastnch rk, pokia neboli prtomn na pojednvan, na ktorom dolo k zmene. (2) Sd nepripust zmenu nvrhu, ak by vsledky doterajieho konania nemohli by podkladom pre konanie o zmenenom nvrhu. Sd nepripust zmenu nvrhu ani v prpade, ak by na konanie o zmenenom nvrhu bol vecne prslun in sd. V takom prpade pokrauje sd v konan o pvodnom nvrhu po prvoplatnosti uznesenia. esk prava neobsahuje ustanovenie, poda ktorho sd nepripust zmenu nvrhu ani v prpade, ak by na konanie o zmenenom nvrhu bol vecne prslun in sd. vo veci sp.zn. 4 Obo 21/2000, uverejnen v asopise Zo sdnej praxe . 1/2001, podobne vi aj Rozsudok Najvyieho sdu SR, sp.zn. 2 Obo 112/01, uverejnen v asopise Zo sdnej praxe 2/2002 uverejnenom v asopise Soudn judikatura . 138/2001, alebo v Soubore rozhodnut Nejvyho soudu . 9/2001 Toto ustanovenie je pecilnym vo vzahu k 159 ods. 2 OSP, poda ktorho vrok prvoplatnho rozsudku je zvzn pre astnkov a pre vetky orgny; ak je nm rozhodnut o osobnom stave, je zvzn pre kadho.

Tmto ustanovenm akoby zkonodarca prisudzoval rozhodnutiu o platnosti alebo neplatnosti napadnutho uznesenia obdobn vznam ako rozhodnutiam o osobnom stave44. Z inkov rozhodnutia s vyat len prva tretch osb nadobudnut v dobrej viere (vi 131 ods. 4 OBZ). Konanie mono zaa len na nvrh. Tento nvrh mono oznai ako alobu o urenie neplatnosti uznesen valnho zhromadenia. Oproti veobecnm znakom charakterizujcich pravu urovacch alb ( 80 psm. c OSP) m tto niekoko pecifk (napr. zen okruh aktvne legitimovanch osb, prekluzvna lehota na jej podanie, nepoadovanie preukzania naliehavho prvneho zujmu). Veobecn aplikovatenos ustanovenia 80 psm. c OSP je existenciou takejto pecilnej pravy vylen. Nzory objavujce sa predovetkm v starej literatre o potrebe jej aplikcie45 pri absoltne neplatnch uzneseniach pre rozpor s kogentnmi ustanoveniami alebo hrub rozpor s dobrmi mravmi alebo s verejnm poriadkom, ktorm je naruen cta k prvu46, boli spochybnen rozhodnutm, ktor sa priklonilo k zveru, e uznesenie valnho zhromadenia sa nepovauje za prvny kon. Z tohto dvodu bola zrove vylen monos aplikova ustanovenia o absoltnej a relatvnej neplatnosti prvnych konov na akkovej uznesenie valnho zhromadenia a teda napokon aj 80 psm. c OSP. Na druhej strane jeho aplikcia vak nebola odmietnut plne. S pvodnm zmerom preds situcim, v ktorej by vylen spolonk alebo odvolan konate boli suspendovan z dovolania sa neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia, ktor sa dotklo ich prvneho postavenia (po novele Obz, zkonom NR SR . 500/2001 Z.z. - s innosou od 1.1.2002, bol medzi okruh aktvne legitimovanch osb zaraden aj bval spolonk a konate, ak sa ho uznesenie valnho zhromadenia tka), sa sdy rozhodli odpoveda na otzku, v ktorom okamihu mus ma alobca postavenie niektorho z taxatvne vymenovanch oprvnench osb subsidirnym pouitm 80 psm. c OSP.47 V prpadoch, ke alobca v priebehu konania strat postavenie niektorej z osb uvedench v 131, 183 Obz, sa preto posudzuje jeho aktvna legitimcia v zvislosti na existencii jeho naliehavho prvneho zujmu na uren neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia v okamihu rozhodovania. X) Zneuitie oprvnenia alova spolonos

Neplatnos ako najtvrdia sankcia za urit vadu m by pouit vemi obozretne, uvlivo a odvodnene.48 esk prava pozn pomerne podrobn vpoet prpadov, v ktorch poruenie prvneho predpisu, spoloenskej zmluvy, zakladateskej listiny alebo stanov nie je dostatonm dvodom pre rozhodnutie sdu o neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia ( 131 ods. 3 Obz).

44 45 46 47

48

Peliknov, I.: Koment k obchodnmu zkonnku, 2.dl, Linde Praha,1998, 2. aktualizovan vydanie, str. 497 teda aj toho, aby sa neplatnosti uznesenia mohol dovola ktokovek, kto preuke prvny zujem a kedykovek Eli, K:K prvn povaze usnesen valn hromady, Prvn rozhledy, 12/1999, str. 630 Pvodne sa v literatre uvaovalo o troch rznych alternatvach rozhodujceho momentu pre posdenie existencie aktvnej legitimcie: 1. v okamihu prijatia napadnutho uznesenia valnho zhromadenia, 2. v okamihu podania aloby, 3. v okamihu vyhlsenia rozsudku, s odvolanm sa na skutonos, e pre rozsudok m by rozhodujci stav v ase jeho vyhlsenia ( 154 ods. 1 OSP) Sala, J.: K Problematice rozporu prvnho konu se zkonem ve svtle 39 obanskho zkonku, Prvni rozhledy 10/1997, str. 510-513 10

Slovensk prvna prava zatia zotrvva na nerozliovan podstatnch a nepodstatnch vd uznesen valnho zhromadenia. Tento prstup zkonodarcu vak je do istej miery modifikovan rozhodovacou innosou sdov. Pvodne sa Najvy sd SR49 striktne dral formalistickho vkladu 131 a 183 Obz a o neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia rozhodol, aj z dvodu e pozvnka na valn zhromadenie neobsahovala daj o tom, i ide o valn zhromadenie riadne alebo mimoriadne, ako to predpokladal (a stle predpoklad) 184 ods. 4 psm c) Obz. Neskr vak Najvy sd50 zamietol alobu, pretoe tto bola odvodnen takmi nezvanmi nedostatkami, e vyhlsenie uznesenia za neplatn by bolo v rozpore s dobrmi mravmi a takto nvrh meninovho akcionra kvalifikoval ako zneuitie prva.51 Zneuvaniu prv spolonka m poda sasnho prvneho stavu brni 56a Obz. Toto zkonn ustanovenie tak m dvojjedinn postavenie. Na jednej strane me by dvodom vyhlsenia uznesenia valnho zhromadenia za neplatn, na strane druhej naopak, ak sd m za to, e alobou spolonk zneuva svoje prvo, me by dvodom pre zamietnutie aloby na vyslovenie neplatnosti uznesenia valnho zhromadenia. Otzne je, ako postupova, ak by prvo alova spolonos zneuvala in oprvnen osoba ako spolonk.52 Zamedzi neopodstatnenmu alovaniu spolonosti me aj nie prve najniia vka sdneho poplatku. Poda stavu k 31.8.2006 sa tto pohybuje vo vke 10 000 Sk53. XI) Zver

Ak mme za to, e kad zsah do pomerov spolonosti m ma svoj odvodnen el, v prpade rozhodnut o neplatnosti uznesen je potrebn na tento el nahliada obzvl obozretne. Individulny zujem (alebo veobecn zujem) na tom, aby rozhodnutia prijman najvym orgnom spolonosti netrpeli podstatnmi vadami nesmie by preferovan pred inmi nemenej dleitmi hadiskami, ako je stabilita vntornch a vonkajch pomerov spolonosti, prvna istota tretch osb, vstupujcich do prvnych vzahov s dotknutou spolonosou, ochrana pred zneuvanm oprvnenia alova spolonos poda 131 a 183 Obz. K vyvenosti tchto hadsk m prispie nielen prvna prava, ale aj postoj sdov, ingerujcich do tchto nejednoduchch pomerov. loha sudcu je v tomto prpade nepostrdaten. Sudca toti m vyloi prvnu normu tak, aby sa nemohol naplni neslvny vrok: summum ius, summa iniuria54.

49

50 51

52

53 54

v konan sp. zn. 268/1998, uverejnen v asopise Zo sdnej praxe 3/1999, str. 62, citovan poda itansk, L.: Ochrana meninovch akcionrov v prve obchodnch spolonost, IURA EDITION, 2000 str. 200 Rozsudok Najvyieho sdu SR, sp.zn. 2 Obo 112/01, uverejnen v asopise Zo sdnej praxe . 2/2002 Toto rozhodnutie bolo poda ns zjavne ovplyvnen nzormi L. itanskej vyslovenmi v publikcii: Ochrana meninovch akcionrov v prve obchodnch spolonost, IURA EDITION, 2000) L. itansk, pred innosou 56a Obz odkazovala na potrebu aplikcie 3 OZ (bliie itansk, L.:Ochrana meninovch akcionrov v prve obchodnch spolonost, IURA EDITION, 2000) zkon . 71/1992 Zb. o sdnych poplatkoch, poloka 2, psmeno b najdslednejie prvo, najvie bezprvie, vo vzname najdslednejie aplikovan prvo, napr. doslovne vykonan zkon me by nakoniec najvm bezprvm, nespravodlivosou (Rebro, K.: Latinsk prvnick vrazy a vroky, IURA EDITION, 1995, str. 272)

11

Protiprvna ttna pomoc prvne nsledky nezkonnej ingerencie verejnej moci do podnikania
JUDr. Kristin Csach, LL.M. Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach, intern doktorand
I) vod .............................................................................................................................................................. 12 II) ttna pomoc a proces jej posudzovania ........................................................................................................ 12 III) Poruenie predpisov o ttnej pomoci ............................................................................................................ 14 1) Nsledky poruenia povinnosti stand-still .................................................................................................. 14 a) Vplyv poruenia l. 88 ods. 3, veta 3 ZES na prvny vzah zaloen zmluvou..................................... 15 b) Vplyv poruenia l. 88 ods. 3, veta 3 ZES na prvny vzah zaloen sprvnym aktom ........................ 20 c) Fakultatvna povinnos vrti/vymha poskytnut pomoc................................................................... 21 2) Rozhodnutia Komisie v konan vo veci formlneho zisovania a ich nsledky.............................................. 21 a) Vplyv negatvneho rozhodnutia na prvny vzah zaloen zmluvou .................................................... 21 b) Vplyv podmienenho rozhodnutia na prvny vzah zaloen zmluvou ............................................... 22 c) Vplyv pozitvneho rozhodnutia na prvny vzah zaloen zmluvou ..................................................... 22 d) Vplyv negatvneho, podmienenho a pozitvneho rozhodnutia na prvny vzah zaloen sprvnym aktom .................................................................................................................................................... 23 e) Obligatrna povinnos vrti/vymha poskytnut pomoc ................................................................... 24 IV) Zver .............................................................................................................................................................. 24

I)

vod

Poznme mnostvo opatren, ktormi tt (verejn moc) zasahuje do trhovho prostredia a hospodrskej sae. Spomen mono proces privatizcie, hospodrsko-, obchodno- alebo daovoprvnej normotvorby ale aj vystupovanie ttu na strane dopytu naprklad verejn obstarvanie. ttna (resp. verejn) moc nemus iba vystupova na jednej zo strn trhovej interakcie (ponuka vs. dopyt), ale me vplva na vznik a obsah tchto trhovch vzahov ako veobecnmi (regulcia prvneho prostredia, daovho zaaenia), tak aj pecifickmiindividulnymi mechanizmami (individulne zvhodnenie, resp. znevhodnenie). Azda najpodstatnejou zlokou individulne cielenej podpornej innosti ttu je poskytovanie ttnej pomoci. Prvna regulcia (resp. obmedzenie) monost zvhodovania je jednm z prejavov liberalizcie svetovho obchodu a v rmci E psob ako reakcia na zvyovanie poskytovania zvhodnen podnikateom v dsledku zniovania obchodnch barir (akmi s naprklad cl a obdobn mechanizmy) medzi lenskmi ttmi. Sksenosti ukazuj, e modern tty reaguj na trend (asto vntenej) liberalizcie medzinrodnho obchodu (nemonos zavdzania ochrannch opatren, ciel, kvt) zvenou aktivitou v podpornej innosti jednotlivch podnikateov, resp. podnikateskch sektorov. II) ttna pomoc a proces jej posudzovania

V lnku 87 ods. 1 Zmluvy o zaloen Eurpskeho Spoloenstva (ZES) sa zakazuje, aby lensk tt priamo alebo prostrednctvom ttnych zdrojov poskytoval akkovek pomoc, ktor nara hospodrsku sa alebo hroz jej naruenm tm, e zvhoduje uritch podnikateov alebo vrobu uritch tovarov, pokia to ovplyvuje obchod medzi lenskmi ttmi. V prpade, ak verejn moc plnuje zasiahnu do hospodrskej sae, a zsah spa znaky uveden v l. 87 ods. 1 ZES, jedn sa o ttnu pomoc, ktor mus by pred poskytnutm notifikovan (mus by Komisii oznmen zmer ju poskytn), a ako tak je zakzan,
12

ibae by bola splnen niektor z vnimiek uvedench v l. 87 ods. 2 a 3 ZES. loha sledova pripravovan a existujce opatrenia lenskch ttov v oblasti ttnej pomoci je zveren Komisii, ktor dozer aby aktivity lenskch ttov nenarali hospodrsku sa a obchodovanie v rmci Spoloenstva. Zrkadlovo k tomu je lenskm ttom uloen povinnos notifikova (oznmi Komisii) zmer poskytn ttnu pomoc. Ustanovenie l. 87 ods. 1 ZES nie je priamo inn, a iba Komisia je oprvnen rozhodova o zluitenosti ttnej pomoci s eurpskym prvom. Sasne l. 88 ods. 3, tretia veta ZES zakazuje poskytnutie ttnej pomoci pred pozitvnym, schvaujcim rozhodnutm Komisie (tzv. stand-still povinnos, teda povinnos vyka, resp. nekona). Predmetn ustanovenie je priamo inn,55 a tak sa saite me brni proti poskytnutiu ttnej pomoci jeho konkurentovi aj pred nrodnmi sdmi a to alobou voi poskytovateovi (ttu alebo inmu verejnmu orgnu) na zdranie sa poskytnutia pomoci. Procedurlne otzky konania Komisie (kontrola a schvaovanie poskytovania ttnej pomoci) upravuje nariadenie Rady . 659/199956 a nariadenie 794/200457. A do prijatia nariadenia . 659/1999 sa procedurlna strnka kontroly poskytovania pomoci riadila vlune poda lnku 88 ZES. Poda predmetnch ustanoven mus by Komisia o opatren informovan v takom predstihu, aby sa mohla k nemu vyjadri. elom je poskytn Komisii dos asu, aby mohla previes kontrolu zluitenosti plnovanej pomoci so spolonm trhom. tt teda neme opatrenie vykona, pokia komisia nerozhodne o zluitenosti. Samotn konanie Komisie pozostva z dvoch fz. Po notifikcii plnovanch opatren zana Komisia predben konanie a nsledne rozhodne, i je potrebn zaa formlne zisovanie. Lehota na predben konanie je 2 mesiace, me by vak so shlasom danho lenskho ttu preden. V prpade ak sa Komisia k oznmeniu v priebehu lehoty nevyjadr a nepoiada ani o predenie lehoty, me lensk tt pristpi k vykonaniu opatrenia, ak Komisia nerozhodne ani do alch 15 dn od vyjadreniu ttu o zmere uskutoni plnovan podporn opatrenie. V niektorch prpadoch sa Komisia sama obmedzila a stanovila si kratie lehoty na rozhodovanie. Predben preskmanie oznmenia sa me poda lnku 4 nariadenia 659/1999 skoni nasledovnm spsobom vydanm: - rozhodnutia, e opatrenie lenskho ttu nespa zkladn znaky ttnej pomoci a teda nepredstavuje ttnu pomoc, alebo - rozhodnutia, e opatrenie je sce ttnou pomocou, ale nevznikli pochybnosti o zluitenosti so spolonm trhom, prpadne spad opatrenie lenskho ttu pod niektor vnimku, alebo - rozhodnutia na zaatie konania vo veci formlneho zisovania, ak vznikli pochybnosti o sa tka zluitenosti opatrenia lenskho ttu so spolonm trhom. al stupe konania konanie vo veci formlneho zisovania zavedie Komisia po vydan rozhodnutia o jeho zaat na konci predbenho konania. Tento postup sa uplatn aj vtedy, ke je otzne, i je opatrenie ttnou pomocou, teda ak je otzne, i opatrenie spa zkladn znaky ttnej pomoci. Rozhodnutm zaa kona vo veci formlneho zisovania
55 56

57

Pozri napr. rozhodnutie ESD, . 120/73 (Lorenz). Nariadenie . 659/1999 Rady o osobitnch predpisoch pre pouitie lnku 93 (teraz 88) ZES z 22.3.1999 (.v. ES L 83, s.1). Nariadenie . 794/2004 z 21.4.2004 k vykonaniu nariadenia . 659/1999 (.v. E 2004 L 140, s.1). 13

sa vyzv zainteresovan osoby, aby predloili pripomienky v rmci predpsanho obdobia, ktor zva nepresahuje 1 mesiac. Nleitosti rozhodnutia zaa kona vo veci formlneho zisovania uruje lnok 6 nariadenia 659/1999. Rozhodnutie sa zverejn v radnom vestnku E. Zainteresovanm osobm (a aj konkurentom) sa tak umon zastni sa na konan. Ak bolo konanie zaat, mus by ukonen jednm z rozhodnut poda lnku 7 nariadenia, a to: - rozhodnutm, e plnovan opatrenie nepredstavuje ttnu pomoc, alebo - kladnm rozhodnutm, ak je pomoc zluiten so spolonm trhom, kde uvedie aj pouit vnimku, alebo - podmienenm rozhodnutm, kde sa uria podmienky, za ktorch bude pomoc zluiten so spolonm trhom alebo - negatvnym rozhodnutm, e pomoc nie je zluiten so spolonm trhom. V prpade, ak Komisia vydala negatvne alebo podmienen rozhodnutie, neme lensk tt plnovan pomoc poskytn vbec, alebo iba za splnenia uloench podmienok.58 III) Poruenie predpisov o ttnej pomoci

Najastejmi prpadmi poruenia prva ttnej pomoci je poskytnutie pomoci pred rozhodnutm Komisie, teda poruenie lnku 88 ods. 3 tretia veta ZES (poruenie povinnosti stand-still) a poskytnutie pomoci napriek negatvnemu rozhodnutiu Komisie, alebo poruenie povinnosti sptne vymha nezkonne poskytnut ttnej pomoci. Nsledky poruenia povinnosti stand-still lnok 88 ods. 3 veta tretia ZES zakotvuje povinnos lenskho ttu neposkytova ttnu pomoc pred tm, ako o poskytnut rozhodne Komisia pozitvne (tzv. stand-still povinnos). Poda ustlenej judikatry ide o priamo inn ustanovenie.59 Poruenie povinnosti stand-still me by dvodom pre alobu Komisie voi lenskmu ttu za poruenie ZES. Tento mechanizmus nie je vemi efektvny. Draznej vsledok by dosiahlo oprvnenie Komisie prehlsi ttnu pomoc za nezluiten s eurpskym prvom (kvli rozporu s l. 88 ods. 3 ZES). Poda ustlenej judikatry ESD ale nie je Komisia oprvnen prehlsi pomoc za nezkonn v dsledku poruenia formlnej povinnosti nekona (l. 88 ods. 3 veta tretia ZES), a mus skma kad pomoc vlune na zklade materilnych znakov v zmysle l. 87 ZES.60 Nateraz meme uvies zkonn formulciu, e ttna pomoc sa poskytuje na zklade zmluvy s vnimkou ttnej pomoci poskytovanej nepriamou formou.( 18 ods. 2 ZoP). Pre posudzovanie vplyvu poruenia l. 88 ods. 3 veta tretia ZES na pvodn vzah medzi poskytovateom a prjemcom pomoci je potrebn diferencova poda toho, i bol zaloen na zklade zmluvy alebo sprvneho aktu, teda i bola ttna pomoc poskytnut na zklade zmluvy alebo individulneho administratvneho rozhodnutia.
58

59 60

Osoby, ktor s rozhodnutm Komisie priamo dotknut sa mu samozrejme obrti na Sdny dvor Eurpskych spoloenstiev (ESD) so alobou o urenie neplatnosti rozhodnutia Komisie. Pozri napr. rozhodnutie ESD, . 120/73, Lorenz. Napr. rozhodnutie ESD, 142/87, Belgicko/Komisia. ESD, C-301/87, Franczsko/Komisia. Rozhodnutie ESD, C-354/90, FNCE, bod 13. rozhodnutia.

14

Vplyv poruenia l. 88 ods. 3, veta 3 ZES na prvny vzah zaloen zmluvou ttna pomoc me by poskytnut na zklade zmluvy alebo sprvnym aktom. V prpade, ak bola pomoc poskytnut zmluvou ako klasickm skromnoprvnym intittom, ktorm dve strany prejavuj slobodn vu zaloi prvny vzah dohodnutho obsahu, bude aj otzka nsledkov poruenia povinnost zmluvnou stranou61 rieen poda skromnoprvnych princpov, ibae by eurpske prvo ustanovovalo nieo in. Samotn skutonos, e jednou zo strn vzahu je verejn orgn nemen v slovenskom prvnom poriadku ni na povahe tohto vzahu. V prpade, e je ttna pomoc poskytnut na zklade zmluvy, je otznym, ak vplyv m na platnos a obsah zmluvy skutonos, e sa m na jej zklade poskytn ttna pomoc v rozpore so stand-still povinnosou. Pri analyzovan budeme predpoklada, e zmluva, na zklade ktorej m by ttna pomoc poskytnut neobsahuje dojednanie o odkladacej podmienke, ktorou by malo by pozitvne rozhodnutie Komisie. iaden z lnkov primrneho (l. 87 89 ZES) alebo sekundrneho eurpskeho prva neustanovuje prvne nsledky pre zmluvu, ak bola na jej zklade poskytnut pomoc v rozpore s povinnosou stand-still (na rozdiel od naprklad l. 81 ods. 2 ZES, ktor prehlasuje dohody a rozhodnutia poruujce kartelov prvo za neplatn). Ani procesn predpisy (najm Nariadenie 659/1999) neobsahuj vymedzenie vplyvu poruenia l. 88 ods. 3 veta tretia ZES na platnos zmluvy. Rovnako ani asto citovan rozhodnutie ESD starieho dta vo veci FNCE62 neuruje poda nho nzoru (a v rozpore s uritmi hlasmi v literatre)63 prvne nsledky takhoto poruenia, hoci sa z formulcie ESD me zda opak, ke uvdza, e poruenie l. 93 ods. 3 veta tretia ZES (v sasnom znen ide o l. 88 ZES) ovplyvuje platnos prvnej skutonosti (bod 12 rozhodnutia), na inom mieste v odvodnen tohto rozhodnutia hovor ESD o neplatnom opatren (bod 16 rozhodnutia). V citovanom rozhodnut je ale mon njs aj opan vyjadrenia, a to formulciu, e prvne nsledky sa riadia poda prva lenskho ttu (bod 12 rozhodnutia). Generlny advokt Jacobs iadal vo svojom zverenom nvrhu v tejto veci, aby boli opatrenia vykonan v rozpore s l. 88 ods. 3 veta tretia ZES vyhlsen lenskmi ttmi za protiprvne a z tejto protiprvnosti boli vyvoden konsekvencie. 64 Ak sledujeme terminologick vyjadrenie inku, ktor m ma poruenie povinnosti zisujeme, e anglick verzia rozhodnutia pouva pojem validity. Ako autorky Nielandt a Quandt uvdzaj, boli v konan vo franczskom jazyku (intern jazyk konania ESD) pouvan pojmy validit prpadne actes invalides alebo prvenir la mise en vigueur na rozdiel od pojmu nullit, ktor sa nevyskytoval.65 Aj v nemeckom prvnej terminolgii je rozdiel medzi Nichtigkeit, Ungltigkeit, Unwirksamkeit a Rechtswidrigkeit. Vetky tieto pojmy nie s jednoducho preloiten a nie vetky maj slovensk juristick ekvivalent. V nemeckom
61

62 63

64 65

Existencia povinnosti poskytn ttnu pomoc iba v slade s prvnym poriadkom je u poskytovatea predpokladaten o to viac, e ide o orgn uritm spsobom napojen na verejn osobu, ie spravidla sa jedn iba o osobu, ktor me kona iba to, o je zkonom povolen. ESD, C-354/90 FNCE. Naprklad Pechstein z citovanho rozhodnutia vyvodzuje, e zakotvuje absoltnu neplatnos zmlv. Pozri PECHSTEIN, M.: Nichtigkeit beihilfengewhrender Vertrge nach Art. 93 III 3 EGV. In: Europische Zeitschrift fr Wirtschaftsrecht, 16/1998, s. 495 a nasl. Uveden autor si je pritom vedom, e tmto rozhodnutm mono prelomil ESD doteraz veobecne uznvan zsadu, e eurpske prvo neru nrodn prvo (ale je iba prednostne aplikovaten). Pozri tamtie, str. 496. Stanovisko generlneho advokta Jacobsa z 3. 10. 1991 vo veci FNCE, pod bodom 28. QUARDT, G., NIELANDT, D.: Nichtigkeit von Rechtsgeschften bei Versto gegen das Durchfhrungsverbot des Art. 88 III 3 EG, in: Europische Zeitschrift fr Wirtschaftsrecht 7/2004, s. 202, poznmka pod iarou . 7. 15

preklade rozhodnutia FNCE sa hovor o Ungltigkeit, o sa sce zvykne preklada ako neplatnos, v iadnom prpade sa ale nejedn o ten druh neplatnosti, ktor pozn slovensk prvo v 39 OZ. Ustanovenie nemeckho obianskeho zkonnka BGB, ktor kopruje slovensk 39 OZ je 134 BGB. Ustanovenie 134 BGB vak prehlasuje kad prvny kon, odporujci zkonu za niotn (BGB pouva v 134 pojem nichtig a nie ungltig). ESD vo svojom rozhodnut uvdza pojem Ungltigkeit a nie Nichtigkeit. Sledujc aj in rozhodnutia ESD mono poveda, e ESD pouva ako pojem neplatnos66, tak aj pojem neinnos.67 V neskorej judikatre u ESD ustpil z formulcie z rozhodnutia FNCE, ke namiesto pojmu neplatn opatrenie u hovor iba o protiprvnom opatren.68 Preto nememe jednoznane poveda, e ESD ustanovil neplatnos (v slovenskom ponman) ako prvny nsledok poruenia stand-still povinnosti. Voba pojmu, ktor ESD vyuil (v prpade FNCE) a jeho oslabenie nslednou judikatrou zrejme sli na to, aby lensk tty mohli prispsobi zvery vyplvajce z tohto rozhodnutia ich vlastnm prvnym poriadkom. Vidme teda, e uveden pojmy nie s prenesiten do slovenskho prvneho poriadku a u vonkoncom nememe nadvzova na takto prenesen pojmy tak prvne nsledky, ktor vyplvaj so slovenskho prva. Z nartnutho vyplva, e eurpske primrne ani sekundrne prvo neuvdza, e by bol prvny vzah, na zklade ktorho bola poskytnut pomoc v rozpore so stand-still povinnosou postihnut neplatnosou. Eurpske prvo ustanovuje iba zkaz takhoto poskytnutia pomoci a oprvnenie Komisie fakultatvne uloi lenskmu ttu povinnos (doasne) vymha poskytnut pomoc. Prvne nsledky vplyvu poruenia povinnosti stand-still tak eurpske prvo ponechva na prvne poriadky lenskch ttov. Na rieenie otzky vplyvu poruenia stand-still povinnosti na platnos a obsah pvodnej zmluvy poda prva lenskch ttov sa v prvnej vede vykrytalizovalo viacero nzorovch prdov. Poda niektorch by zmluva, ktorou by sa poskytla pomoc v rozpore s priamo innm zkonnm zkazom (l. 88 ods. 3 veta tretia je priamo inn) mala by neplatnou.69 Niektor hlasy spresujco uvdzaj, e poruenm kogentnho zkazu nie je neohlsenie plnovanho opatrenia, ale jeho samotn vykonanie.70 Aj v eskej literatre je naprklad prezentovan nzor, e samotn poskytnutie pomoci bez notifikcie spsobuje neplatnos prvnej skutonosti, ktor vzah zaloila.71 Uveden stanovisko, ktor povauje l. 88 ods. 3 veta tretia za kogentn prvnu normu zaujal aj Nemeck najvy sd v rozhodnut z 4. aprla 2003 (V ZR 314/02), a potvrdil ho aj almi rozhodnutiami z 24. oktbra 2003 (V ZR 48/03) a 20.1.2004 (XI ZR 53/03). Proti tomu je mon uvies, e v prpade, ak je zmluva neplatnou z dvodu poruenia stand-still povinnosti, nie je mon jej neplatnos konvalidova ani nslednm pozitvnym rozhodnutm Komisie (o tom, e poskytnut pomoc je zluiten s eurpskym prvom), ale je potrebn optovne zmluvu
66

67 68 69

70 71

Pozri rozhodnutia ESD, C-354/90, FNCE, bod 12 rozhodnutia; ESD, spojen veci C-144/91 a C-145/91, Demoor, bod 26 rozhodnutia. ESD, Lorenz, bod . 4. ESD, C-39/94 SFEI, pod bodom 67 rozhodnutia. GELLERMANN, M.: Verwaltungsvertragliche Subventionsverhltnisse im Spannungsfeld zwischen Beihilfekontrolle und Verwaltnugsverfahrensrecht. In: Deutsches Verwaltungsblatt, 8/2003, s. 483 a nasl. Pechstein, s. 495 a nasl. TILMANN, W., Schreibauer, M.: Rechtsfolgen rechtswidriger nationaler Beihilfen. In: Gewerblicher Rechtsschutz und Urheberrecht, 3/2002, s. 212 a nasl. Gellermann, s. 484. Tich in: TICH, L., a kol.,: Evropsk prvo. 1. vyd. Praha: C.H.Beck 1999, s. 505. Je zaujmav, e v nasledujcich vydaniach citovanho diela sa uveden tvrdenie nenachdza.

16

uzavrie.72 Vynra sa otzka, i s strany povinn v prpade nslednho pozitvneho rozhodnutia takto zmluvu uzavrie. Rovnako je otznym, preo existuje iba fakultatvne oprvnenie Komisie rozhodn o povinnosti vymha pomoc, ak by mala by zmluva naozaj neplatnou. Plnenia na zklade neplatnej zmluvy s spravidla predmetom bezdvodnho obohatenia, a preto je ich vymhanie prpustn kedykovek a nie iba v prpadoch rozhodnut Komisie (a naopak, rozhodnutie Komisie o tom, e pomoc nie je potrebn vymha sptne neru nroky z bezdvodnho obohatenia). Rovnako aj z praxe Komisie vyplva, e nepoaduje od lenskho ttu obnovi stav pred zmluvou (zvrti zmluvu z dvodu jej neplatnosti), ale iba uklad povinnos vyadova protiprvne plnenie.73 Koncepcia neplatnosti zmluvy sa tak nejav najprijatenejou. Niektor nemeck autori74 poukazuj na monos tzv. doasnej neinnosti zmluvy, po vzore prvnych konov, ktor musia by schvlen. Pokia nie s schvlen s neinnmi. Proti tomu uvdza sudca nemeckho Najvyieho sdu Schmidt-Rntsch, e tak rieenie je akceptovaten iba vtedy, ak pvodn prvny vzah je konformn s eurpskym prvom. Najm v prpadoch, kedy dojde k podmienenmu schvleniu ttnej pomoci (Komisia rozhodne, e pomoc je zluiten s prvom E iba za splnenia uritch podmienok) vak poda neho dochdza k modifikcii pvodnho prvneho vzahu. Preto nie je poda uvedenho autora tza o doasnej neinnosti prvneho konu spsobil poda dostaujce vysvetlenie a rieenie problematiky.75 Heidenhain modifikuje koncepciu doasnej neinnosti a zameriava sa na rozsah inku l. 88 ods. 3 veta tretia ZES. Poda uvedenho autora sa stand-still povinnos vzahuje iba na samotn zvhodnenie, to znamen, e l. 88 ods. 3 veta tretia ZES sa vzahuje iba na tie prpady, kedy je zmluvn plnenie klasifikovaten ako protiprvna ttna pomoc.76 Me sa zda, e prvnemu nsledku poruenia povinnosti stand-still vo forme neplatnosti zmluvy nestoj ni v ceste, kee poda 39 OZ je neplatnm tak prvny kon, ktor svojm obsahom alebo elom odporuje zkonu alebo ho obchdza alebo sa priei dobrm mravom. Sasne je l. 88 ods. 3 veta tretia ZES priamo inn ustanovenie, psobiace ako zkonn zkaz aj v slovenskom prve.77 Ako jeho zrkadlov obraz v nrodnom prve je mon chpa 22 ods. 1 ZoP. Vyie sme vak nartli, e cesta neplatnosti zmluvy so sebou prina vne deficity praktikabilty a kadopdne je pouiten iba vtedy, ak neexistuje pecilna prvna prava. Prvny poriadok Slovenskej republiky ale obsahuje aj jednu v sasnosti zaznvan pecilnu normu, a to 47 ods. 1 OZ, poda ktorho ak zkon ustanovuje, e k zmluve je potrebn rozhodnutie prslunho orgnu, je zmluva inn tmto rozhodnutm. Nad uvedenm ustanovenm u civilisti vyniesli konen ortie a hromadne ho uviedli na smetisko obsolentnch noriem (tto autori zrejme sledovali iba otzku pozemkovoprvnej potreby ttneho schvaovania zmlv).78 Je zjavn, e iaden
72 73

74 75

76 77

78

Tak naprklad Pechstein, s. 498. K prehadu postupu Komisie v tejto otzke pozri podrobn rozbor v HEIDENHAIN, M.: Rechtsfolgen eines Verstoes gegen das Durchfhrungsverbot des Art. 88 III 3 EG. In: Europische Zeitschrift fr Wirtschaftsrecht, 5/2005, s. 137 a nasl. Pozri napr. Quardt, Nielandt, s. 204 a nasl. SCHMIDT-RNTSCH, J.: Zivilrechtliche Wirkungen von Versten gegen das EU-Beihilfenrecht. In: Neue Juristische Wochenschrift, 3/2005, S. 108. Heidenhain, s. 138 a 139. Opane Tich, poda ktorho poruenie komunitrneho prva nikdy nespsobuje neplatnos prvneho konu z dvodu poruenia 39 OZ, kee ten riei rozpor iba s eskm (teda nrodnm prvom), a nie s komunitrnym prvom. Pozri TICH, L.: Vracen veejn (sttni) podpory podle prvnho reimu platnho od 1.5.2004. In: Prvn rezhledy, 21/2004, s. 784. Je zaujmav, e svislos 47 OZ s inmi prvnymi normami (napr. 28 OZ, alebo analogick aplikovanie odseku 1 predmetnho ustanovenia naprklad v prve obchodnch spolonost) nebva asto skman. 17

zkon neustanovuje explicitne, e zmluva o poskytnut pomoci potrebuje pre innos rozhodnutie Komisie. lnok 88 ods. 3 veta tretia ZES uklad zkaz poskytn pomoc (vykona zmluvu) pred pozitvnym rozhodnutm Komisie. Ustanovenie 22 ods. 1 ZoP prehlasuje, e ttna pomoc sa me poskytn, len ak je schvlen Komisiou, s vnimkou prpadov poda osobitnho predpisu. To o sa zd by formlne rozdieln (vyjadrenie 47 ods. 1 OZ na jednej strane a l. 88 ods. 3 veta tretia ZES a 22 ods. 1 ZoP na strane druhej) je obsahovo zhodn a sleduje rovnak cie, a to zabezpei, aby nedolo k plneniu zmluvy pred povoujcim rozhodnutm uritho orgnu (tu Komisie). Samotn otzka platnosti zmlv je v tchto predpisoch druhorad. Prve preto pouva ustanovenie 47 OZ zvltny pojem innos zmluvy. Prvny poriadok pozn innos najm pri jednostrannch prvnych konoch pozri 44 ods. 1 OZ, pri zmluvch pojem innos na rozdiel od praxe (a prvnickch uebnc) pouva vemi zriedkavo (ojedinele sa s pojmom innos zmluvy meme stretn aj v ObZ, a to naprklad v 482, 483, 486, poznal ho naprklad aj 25a Hospodrskeho zkonnka). Samotn pojem innos zmluvy znamen poda nho nzoru vznik prv a povinnost zo zmluvy. Ak sledujeme, v ktorch prpadoch zkonodarca pouil pojem innos zmluvy, vidme, e ide o situcie, kedy sa nejedn o globlny vznik vetkch prv a povinnost zo zmluvy. Pojem innos je teda poda nho nzoru legislatvnou skratkou pre vznik sboru prv a povinnost, ktor je vymedzen poda elu tej prvnej normy, kde sa pojem innos nachdza. Pre vyjadrenie vzniku prv a povinnost zo zmluvy nie je preto vhodn pouva s rovnakm obsahom stavnoprvne kategrie platnosti a innosti prvnych predpisov, kee sa jedn o kategrie odlinho obsahu. Pre 47 ods. 1 OZ bude uveden znamena, e z platnej zmluvy nebud vznika tie prva a povinnosti, ktorch vznik je viazan na shlas orgnu, a vznikn a po schvlen orgnom. Tento vklad je plne sladn aj s prvnym poriadkom, kee 36 ods. 1 OZ predpoklad monos viazania vzniku, zmeny alebo zniku prv a povinnost na splnenie podmienky, nehovor ale ni o innosti prvneho konu. Ustanovenie 47 ods. 1 OZ je mon interpretova tak, e povauje rozhodnutie orgnu (Komisie) za zkonn odkladaciu podmienku vzniku prva (vyplvajceho zo zmluvy) prijmatea pomoci na poskytnutie ttnej pomoci a povinnosti poskytovatea mu poskytn ttnu pomoc (zrove sa patr poznamena, e kee orgn verejnej moci me kona iba to, o mu zkon povouje, a kee mu zkon zakazuje poskytova neschvlen pomoc, tak nem verejn orgn ani prvo svojvone pomoc poskytn). Samotn zmluva o poskytnut pomoci by ale bola platn, vznik inch prv a povinnost by sa posudzoval poda pravidiel pre delitenos prvnych konov.79 V prpade vekch investinch zmluvnch vzahov sa jedn asto o komplex zmluvnch vzahov, klbko vzjomnch prv a povinnost, iba asou ktorch je poskytnutie pomoci. Je preto potrebn zisova pri globlnom posudzovan vzjomnch prv a povinnost (vrtane ich interakcie), ktor iastkov opatrenie kontituuje ttnu pomoc. Toto iastkov opatrenie bude nsledne doasne neinn. i bude ma doasn neinnos opatrenia vplyv aj na ostatn asti zmluvy je potrebn riei na zklade benho intrumentria skromnho prva vo svetle individulnych danost konkrtneho prpadu. Spravidla je vak mon predpoklada, e druh zmluvn strana by nemala zujem vstpi do vzahu bez
Mechanizmus doasnej neinnosti sa do uritej miery aplikuje aj v prpadoch predpokladanch 33 ods. 1 a 2 OZ, teda pri schvlen konov zstupcu prekraujceho svoje oprvnenie (alebo konajceho bez oprvnenia) zastpenm. Ostva len dfa, e prevldajci nzor o obsolentnosti 47 OZ si neprisvoj aj zkonodarca. Ustanovenie 47 OZ njde tie priame uplatnenie v rmci zmluvy medzi prevdzkovateom drhy a dopravcom v zmysle 20 Zkona . 164/1996 Z.z. o drhach (skrten nzov) v znen neskorch predpisov. Kadopdne nie je obsolentnm ustanovenm. Nka sa poznamena, e ani lnok 88 ods. 3 veta tretia ZES nevyaduje postihnutie celho komplexu zmluvnch prv a povinnosti (resp. celej zmluvy) sankciou, ale iba zakazuje samotn poskytnutie pomoci.

79

18

opatrenia, ktor je ttnou pomocou. Preto je tie mon spravidla predpoklada previazanos a vzjomn podmienenos jednotlivch vzahov v komplexe zmluvnch vzahov. Uveden by malo by zohadnen pri negocicich a prpadnm nedorozumeniam je potrebn preto preds vhodnm formulovanm zmluvnch podmienok a vzahov vzjomnch prv a povinnost (urit stupe prvnej istoty zabezpe rozumn formulcia salvatorickch klauzl). Nami navrhnut rieenie by neodporovalo poiadavkm ESD ani l. 88 ods. 3 veta tretia, kee dostatonm spsobom garantuje, aby nedochdzalo k poskytovaniu pomoci pred pozitvnym rozhodnutm Komisie. Doteraz povedan je mono zhrn spsobom, e nsledkom poruenia povinnosti standstill nie je neplatnos pvodnho vzahu, ale doasn neinnos, teda oddialenie vzniku tch prv a povinnost, ktor s viazan na shlas Komisie. Aplikovan bude 47 ods. 1 OZ a nie 39 OZ. Slovensk prvny poriadok vaka ustanoveniu, ktor by mnoh najradej vyiarkli z civilnho kdexu dostatonm (a elegantnm) spsobom zabezpeuje presadenie eurpskeho prva. Ostva preskma, i sa tento zver prejavuje rovnako v prpadoch priamej80 a nepriamej81 ttnej pomoci. Poda zkona sa nepriama pomoc neposkytuje na zklade zmluvy ( 18 ods. 2 ZoP a contrario). Tu je ale potrebn poznamena, e ide o neastn (ak nepovieme rovno nesprvne) zkonn vymedzenie, lebo nepriama ttna pomoc sa poskytuje aj na zklade zmluvy (napr. predaj nehnutenosti za podtrhov cenu priam ex definitone vyaduje zmluvu). Prpady priamej pomoci nebvaj zproblematizovvan. Heidenhain poukazuje na to, e v prpadoch nepriamej ttnej pomoci (naprklad u spomenut predaj nehnutenosti za niiu cenu), by prstup sledujci neplatnos alebo (doasn) neinnos zmluvy neposkytoval rozumn rieenie, lebo by kpnopredajn zmluvu postihoval (aspo doasne) neplatnosou. Navrhuje postihova neplatnosou iba skuton pomoc, teda sumu, o ktor bola dohodnut cena niia ako trhov.82 Zd sa, e Heidenhain skresuje rozdiel medzi ttnou pomocou a jej vyslenm. Kad ttna pomoc je kvantifikovatenm prospechom na strane prjemcu. Vka dotcia ako aj uetren nklady (nezaplaten da, uetren cena) tvoria vyslenie ttnej pomoci (obsah ttnej pomoci), zatia o samotn poskytnutie dotcie, daovej avy alebo predaj majetku za cenu niiu je formou ttnej pomoci. Povinnos stand-still sa vzahuje na poskytnutie ttnej pomoci a nie iba na obliganoprvne majetkov vyrovnanie (odatie) prospechu u prjemcu. lnok 88 ods. 3 veta tretia ZES tak zakazuje preda majetok za podtrhov cenu, nevytvra povinnos
80

Priame formy sa vyznauj aktvnym zvenm majetku prjemcu. Poda 5 ods. 1 ZoP je priamou formou ttnej pomoci najm: a) dotcia, prspevok, grant, b) hrada rokov alebo asti rokov z veru poskytnutho podnikateovi, c) hrada asti veru, d ) nvratn finann vpomoc. 81 Nepriame formy sa vyznauj uetrenm nkladov na strane prjemcu. Poda 5 ods. 2 ZoP je nepriamou formou ttnej pomoci najm: a) prevzatie ttnej zruky alebo bankovej zruky, b) poskytnutie avy na dani alebo penle, pokute, roku alebo na inch sankcich poda osobitnho predpisu, c) predaj nehnutenho majetku ttu alebo obce za cenu niiu, ako je trhov cena, d) poskytovanie poradenskch sluieb bezplatne alebo za iaston hradu, e) odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v spltkach. 82 Heidenhain, s. 138. 19

prjemcovi vyrovna rozdiel cien (ttnou pomocou je predaj majetku za podtrhov cenu pozri 5 ods. 2 psmeno c ZoP a nie nepriama dotcia, ktor spova v odpusten asti ceny). Odstrni skreslenie sae je mon aj zvrtenm zmluvy (a nie vlune len doplatenm rozdielu). Rovnako sa nezd by odvodnen, preo by mala by v prpade negatvneho rozhodnutia Komisie naprklad v prpade prevodu nehnutenost uloen povinnos doplati kpnu cenu, teda djs vrchnostensky k zmene obsahu zmluvy. Zmluva by mala by neplatnou (odkladacia podmienka nenastala), a sa by mala by obnoven navrtenm pvodnho stavu (zvrtenie zmluvy) priom by strany mali ma nanovo monos vstpi do zmluvnho vzahu za novch podmienok. Princp doasnej neinnosti tak nachdza vyuitie ako v prpadoch priamej, tak aj nepriamej ttnej pomoci. Vplyv poruenia l. 88 ods. 3, veta 3 ZES na prvny vzah zaloen sprvnym aktom ttna pomoc me by poskytnut aj na zklade sprvneho aktu. V prpade, ak bola pomoc poskytnut (bolo vydan rozhodnutie, ktorm sa pomoc schvlila), nie je mon aplikova vyie uveden postup odvodnen v prpade uzavretia zmluvy. Ustanovenie 47 OZ, ktor prichdza k pouitiu v prpade zmlv, nie je aplikovaten na prpady sprvneho aktu, kee hypotza prvnej normy ( 47 ods. 1 OZ) hovor jednozna ne o zmluve (a nie o rozhodnut), ktorej innos m by podmienen. Samotn individulny sprvny akt nie je ani prvnym konom v zmysle 39 OZ,83 preto sa z dvodu poruenia stand-still povinnosti nestva neplatnm. Sprvne rozhodnutie sa vyznauje prezumpciou legality a platnosti. Na rozdiel od prvneho konu tak nie je z titulu rozporu s platnm prvnym poriadkom absoltne neplatnm (v zmysle 39 OZ), ale je zruiten/zmeniten osobitnm administratvnym alebo sdnym procesom. Ani z vyie analyzovanej judikatry ESD nie je mon abstrahova iadne prvne nsledky, ktor maj postihn protiprvne sprvne rozhodnutie. Ako sme uviedli vyie, l. 88 ods. 3 veta tretia ZES a 22 ods. 1 ZoP psobia ako kogentn prvne normy. Sprvne rozhodnutie vydan v rozpore s tmito normami (teda rozhodnutie o zvhodnen pred pozitvnym rozhodnutm Komisie) bude teda protiprvnym (nezkonnm) a bude vystaven monosti zmeny, resp. zruenia prostrednctvom riadnych alebo mimoriadnych opravnch prostriedkov (predstavitenou monosou zmeny sprvneho rozhodnutia z dvodu rozporu so zkonom je odvolanie, preskmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo konanie na zklade protestu prokurtora poda sprvneho poriadku84 alebo poda inch relevantnch predpisov85), prpadne sdnou cestou (predstaviten je aj aloba konkurenta prjemcu, ktorou by sa domhal zdrania sa plnenia sprvneho rozhodnutia do pozitvneho rozhodnutia Komisie). Do jeho zruenia bude sce vydan rozhodnutie zvzn, ale z dvodu protiprvnosti plnenia uskutonenho na jeho zklade by nemalo by vyhoven nroku prjemcu pomoci na plnenie sprvneho aktu (poskytnutie dotcie).

83

84 85

Individulny sprvny akt je sce subjektvnou prvnou skutonosou, ale nie je prvnym konom. Pre rozlenie pozri naprklad VOJK, P.: Obianske prvo hmotn. I. diel, UPJ Koice, 2002, s. 41. Zkon . 71/1967 Zb. o sprvnom konan v znen neskorch predpisov. Naprklad poda zkona . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov (skrten nzov) v znen neskorch predpisov.

20

Fakultatvna povinnos vrti/vymha poskytnut pomoc Poda starej judikatry ESD86, v sasnosti kodifikovanej v l. 11 Nariadenia 659/1999 je Komisia u aj poas predbenho konania oprvnen za uritch podmienok prija rozhodnutie, ktor od lenskho ttu vyaduje pozastavi akkovek protiprvnu pomoc, a sasne me iada doasne vrti akkovek protiprvnu pomoc, dokm Komisia neprijme rozhodnutie o zluitenosti pomoci so spolonm trhom.87 Komisia tak me ale nemus urobi. Uveden oprvnenie prislcha Komisii bez ohadu na to, i bola pomoc poskytnut na zklade zmluvy alebo sprvneho aktu. Rozhodnutia Komisie v konan vo veci formlneho zisovania a ich nsledky V prpade, ak Komisia zist po konan vo veci formlneho zisovania, e ttna pomoc (plnovan, poskytnut) nie je zluiten so spolonm trhom, vyd negatvne rozhodnutie. V prpade, ak je pomoc zluiten so spolonm trhom vyd Komisia pozitvne rozhodnutie. Ak je pomoc zluiten iba podmienene, je vydan podmienen rozhodnutie. Ako v prpade poruenia povinnosti stand-still, tak ani v prpade negatvneho rozhodnutia Komisie neupravuje eurpske primrne alebo sekundrne prvo vplyv takhoto rozhodnutia na pvodn prvny vzah. Obdobne, ako sme odvodili vyie, nie je mon ani z judikatry ESD vyta rieenie tejto problematiky. Preto je potrebn preskma aj vplyv rozhodnut Komisie na platnos/obsah pvodnho vzahu a tento vplyv posdi poda nrodnch prvnych noriem. Vplyv negatvneho rozhodnutia na prvny vzah zaloen zmluvou Vplyv negatvneho rozhodnutia na pvodn prvny vzah dlhodobo zaujma prvnu vedu. Z nm blzkej eskej prvnej vedy je mon uvies nzor Tichho, ktor paradoxne obhajuje ako pozcie neplatnosti zmluvy v dsledku negatvneho rozhodnutia, tak aj teriu nedotknutenosti zmluvy po negatvnom rozhodnut ke uvdza, e jestlie byla podpora poskytnuta na zklad prvnho konu (smlouvy), je teba vychzet z toho, e rozpor tejto zmluvy s komunitrnm prvem (autoritativn zjitn jako protiprvnost rozhodnut88 Komise) znamen neplatnost takovho konu ve smyslu nrodnch pedpis o nsledcch prvniho konu, kter je v rozporu s prvem.89 Na nasledovnej strane pri popisovan vplyvu rozhodnutia Komsie na platnos zmluvy vak uveden autor uzatvra, e nsledok neplatnosti ZES neuvdza a teda nebude mon tto neplatnos ex lege odvodi, pretoe sa pod rozporom so zkonom chpe rozpor s eskm zkonom a nie rozpor s komunitrnym prvom, hociako blzkym eskmu prvu. 90 Citovan autor sa tomuto rozporu bliie nevenuje a tie sa zd, e svoj vklad obmedzuje iba na situcie, kde existuje negatvne

86 87

Pozri naprklad rozhodnutie ESD, C-142/87, Belgicko/Komisia, pod bodom 15 a nasl. Poda l. 11 ods. 2 Nariadenia me Komisia, potom ako poskytla danmu lenskmu ttu prleitos predloi jeho pripomienky, prija rozhodnutie, ktor vyaduje od lenskho ttu doasne vrti akkovek protiprvnu pomoc, pokm Komisia neprijme rozhodnutie o zluitenosti pomoci so spolonm trhom (alej sa oznauje len ako prkaz vrti), ak sa splnili tieto kritri: - poda zavedenho postupu neexistuj pochybnosti o charaktere pomoci danho opatrenia a - je nutn naliehavo kona a

- existuje vne riziko podstatnch a nenapravitench kd konkurenta. Citovan autor mal pravdepodobne na mysli:... zisten ako protiprvnos rozhodnutm Komisie. 89 TICH, L.: Vracen veejn (sttni) podpory podle prvnho reimu platnho od 1.5.2004. In: Prvn rezhledy, 21/2004, s. 783. 90 Tamtie, s. 784.
88

21

rozhodnutie Komisie, priom prpady poruenia povinnosti stand-still (v uvedench svislostiach) skr opomna. Na tomto mieste je mon poukza na nedostatky nzoru, ktor za nsledok negatvneho rozhodnutia Komisie povauje neplatnos zmluvy, ktorou sa vzah zaloil. Uveden nepovaujeme za sprvne, kee neplatnos prvneho konu je poda 39 OZ viazan na rozpor so zkonom a nie na rozpor s individulnym aktom. Sasne nem Komisia oprvnenie prehlsi zmluvu za neplatn (nie je to orgn rozhodujci o platnosti zmluvy). Aj tto vaha iba potvrdzuje nevhodnos modelu neplatnosti ako odvodnenia inkov komunitrneho prva na zmluvn vzah ttnej pomoci (odhliadnuc od toho, e ak u samotn poruenie stand-still povinnosti spsobuje neplatnos subvennej zmluvy, nemalo by vek zmysel ete alej o poskytnutej pomoci kona). Vyie sme postulovali nzor, e poruenie povinnosti stand-still spsobuje doasn neinnos zmluvy. Vydanie negatvneho rozhodnutia by znamenalo nesplnenie zkonnej odkladacej podmienky a zo subvennej (asti) zmluvy by nevznikli iadne prva a povinnosti (bola by vlastne de facto neplatnou). Uveden by platilo aj vtedy, ak nedolo k porueniu povinnosti stand-still, lebo 47 ods. 1 OZ sa pouije aj na prpady, kedy nedolo k porueniu l. 88 ods. 3 veta tretia ZES. Zrove sa iada poznamena, e prvny poriadok nepredpoklad, e by negatvne rozhodnutie samo osebe zakladalo prvo poskytovatea odstpi alebo vypoveda zmluvu. Vplyv podmienenho rozhodnutia na prvny vzah zaloen zmluvou V prpade, ak komisia po konan vo veci formlneho zisovania vyd podmienen rozhodnutie, je toto tie nesplnenm odkladacej podmienky. V tomto prpade sa odline od uvedenho nzoru Schmidt-Rntscha91 nejedn o vrchnostensk zmenu obsahu zmluvy (to znamen, e sa obsah zmluvy podmienky poskytnutia pomoci neprispsob novmu rozhodnutiu, ibae by to zmluva predpokladala), ale o zkaz uzavretia zmluvy s pvodnm obsahom. Prva a povinnosti vyplvajce z pvodnej zmluvy by nevznikli (terminolgiou 47 OZ by sa zmluva nestala innou). Zmluvn strany by museli pristpi k uzatvoreniu novej (asti) zmluvy s podmienkami, ktor vymedzila Komisia (prpadna dohoda o zmene pvodnej zmluvy by psobila samozrejme ako konvalidcia vady). Strany by ale neboli povinn zmluvu so zmenenm obsahom uzavrie. Vplyv pozitvneho rozhodnutia na prvny vzah zaloen zmluvou Pozitvnym rozhodnutm Komisia schvauje opatrenie ttnej pomoci. V zmysle aplikovatenho 47 ods. 1 OZ nadobda zmluva innos tmto rozhodnutm, pre tento prpad sprvnejie povedan to znamen, e prva a povinnosti tkajce sa poskytnutia ttnej pomoci vznikaj vykonatenosou uvedenho rozhodnutia. Tu je mon optovne poukza na nevhodn rieenie problematiky, ktor nm ponka teria neplatnosti zmluvy z dvodu poruenia stand-still povinnosti. Ak by sme povaovali zmluvu uzavret pred pozitvnym rozhodnutm za neplatn, nemohla by sa sta pozitvnym rozhodnutm platnou.92 Bolo by potrebn uzavrie nov zmluvu. Strany by ale neboli povinn nov zmluvu uzavrie.93
91 92

Pozri Schmidt-Rntsch, s. 108. Zhodne aj Pechstein, s. 498. 93 Heidenhain, s. 136. 22

Ostva preskma zdanliv paradox vyjadren v rozhodnut ESD, poda ktorho pozitvne rozhodnutie Komisie nezhoj predchdzajci rozpor s lnkom 88 ods. 3 veta tretia ZES.94 Treba si uvedomi, e ide o dve oddelen otzky. Prv otzka sa tka poruenia povinnosti vyplvajcej z l. 88 ods. 3 veta tretia ZES a druh otzka smeruje k prvnemu nsledku tohto poruenia. Protiprvnos poda l. 87 ZES (nezluitenos pomoci so spolonm trhom) a protiprvnos poda l. 88 ods. 3 veta tretia ZES (poskytnutie pomoci pred pozitvnym rozhodnutm) s dve odlin otzky. To znamen, e pozitvne rozhodnutie Komisie nezhoj poruenie povinnosti stand-still, ale vyriei prvne nsledky takhoto poruenia. Vek praktick vznam spomenut vyjadrenie ESD teda nem, najm ak bude akceptovan nami navrhovan aplikcia 47 ods. 1 OZ. Vplyv negatvneho, podmienenho a pozitvneho rozhodnutia na prvny vzah zaloen sprvnym aktom Ak bola pomoc poskytnut rozhodnutm verejnho orgnu, potom sa toto rozhodnutie vyznauje predpokladom zkonnosti a zvznosti, pokm nie je zmenen cestou sprvnou alebo sdnou. Prpadn negatvne rozhodnutie Komisie ni nemen na statuse rozhodnutia. V prpade, ak ete sprvne rozhodnutie nebolo vydan, nie je ho mon vyda po negatvnom rozhodnut. Ak u bol sprvny akt vydan (bola poruen stand-still povinnos, a u z tohto dvodu bol akt protiprvny),95 negatvne rozhodnutie Komisie neru pvodn rozhodnutie poskytovatea o zvhodnen, iba utvrdzuje prvny stav (deklaruje, e sprvne rozhodnutie je protiprvne, a tie podiarkuje, e ide o poruenie l. 87 ZES a nie len l. 88 ZES). lensk tt m ale povinnos docieli jeho zmenu a to cestou administratvnoprvnou alebo sdnou. Prpustnou monosou zmeny sprvneho rozhodnutia je najm odvolanie,96 preskmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo konanie na zklade protestu prokurtora poda sprvneho poriadku alebo poda inch relevantnch predpisov.97 Na rozdiel od poruenia povinnosti stand-still je pri negatvnom rozhodnut Komisie predpokladaten aj obnova konania, kee je mon poui 62 ods. 1 psmeno b) sprvneho poriadku, poda ktorho je obnova prpustn, ak rozhodnutie zviselo od posdenia predbenej otzky (zluitenos so spolonm trhom), o ktorej prslun orgn (Komisia) rozhodol inak. Podmienenm rozhodnutm Komisia upresuje protiprvnos sprvneho rozhodnutia, ktorm bola poskytnut pomoc. Administratvne rozhodnutie sa podmienenm rozhodnutm Komisie nezmen (podobne, ako pri zmluvch, nedochdza k modifikcii jeho obsahu). Sprvne rozhodnutie bude sce protiprvne, ale na vyhnutie sa protiprvnosti posta zmena sprvneho rozhodnutia (samotn zmena bude ale asto uskutonen zruenm pvodnho a vydanm novho sprvneho aktu s eurokonformnm obsahom, kee v rmci slovenskho prva, nie je prispsobovanie obsahu sprvneho aktu benm). Ak komisia vyd pozitvne rozhodnutie, nie je sprvne rozhodnutie protiprvne (pomoc je zluiten), a tak ho nebude mon zmeni administratvnoprvne ani sdne z dvodu rozporu s l. 87 ods. 1 ZES.
94 95

96

97

Rozhodnutie ESD FNCE, bod 16 rozhodnutia. Ako v prpade zmlv, ani v prpade sprvnych rozhodnut nebudeme predpoklada, e sprvne rozhodnutie obsahuje podmienku schvlenie Komisiou. Z praktickho hadiska ale nebude mon v drvivej vine prpadov poda odvolanie kvli prvoplatnosti pvodnho rozhodnutia. Naprklad poda zkona . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov (skrten nzov) v znen neskorch predpisov. 23

Obligatrna povinnos vrti/vymha poskytnut pomoc Snahou kontrolnho mechanizmu poskytovania pomoci je zabezpei, aby opatrenia ttu alebo prspevky poskytnut zo ttnych zdrojov nezasahovali do hospodrskej sae a spolonho trhu v inom ako dovolenom rozsahu. Z toho vyplva zujem, aby v prpade nedovolenho zsahu do sae bola takto deformcia nsledne korigovan a aby bol nastolen status quo ante.98 Pvodn stav hospodrskeho prostredia sa m docieli sptnm vymhanm poskytnutej pomoci a rokov. ESD sa pri rozhodovan riadi vahou, e aj v prpade, keby bolo mon pochybova o monosti znovunastolenia stavu spred poskytnutia ttnej pomoci, je prve odstrnenie zvhodnenia cestou sptnho vymhania logickm nsledkom zistenia protiprvnosti pomoci. Komisia sasne s negatvnym rozhodnutm uklad lenskmu ttu povinnos vymha protiprvne poskytnut pomoc, ibae by to bolo v rozpore s prvnymi zsadami spoloenstva. Napriek tomu, e sa pri sptnom vymhan v kadom prpade postupuje poda nrodnej prvnej pravy, neme jej pouitie spsobi praktick nemonos vymhania pomoci. IV) Zver

Poskytovanie ttnej pomoci v rozpore s eurpskym prvom je astou praxou verejnch orgnov vo vetkch lenskch ttoch Spoloenstva. Rozpor sa me prejavova v dvoch zkladnch rovinch a to ako poskytnutie pomoci pred jej schvlenm Komisiou (bez ohadu na dvody, ktor k tomu ved naprklad aj nevedomos ingerujceho orgnu a prijmatea o prvnej povahe pomoci) alebo poskytnutie pomoci napriek neshlasu Komisie. Prvnej vede a praxi ostva riei prvne nsledky takhoto konania. V prspevku sme sa zamerali najm na vplyv poruenie prva ttnej pomoci na platnos a obsah prvneho vzahu, zakladajceho ttnu pomoc. Postulovali a odvodnili sme nzor, e rozpor s prvom ttnej pomoci (s normatvnym zkazom, alebo rozhodnutm Komisie) nevedie v prvnom poriadku Slovenskej republiky sm osebe k neplatnosti prvneho vzahu, ale prvne nsledky sa maj posudzova poda toho, i ide o prvny vzah zaloen zmluvou alebo sprvnym rozhodnutm. V prpade zmluvy prichdza k aplikcii norma, mnohmi odsden k obsolentnosti 47 ods. 1 Obianskeho zkonnka ktor vznik prv a povinnost zo zmluvy podmieuje rozhodnutm Komisie. Ak bol prvny vzah zaloen sprvnym rozhodnutm, ostva takto rozhodnutie inn a nedochdza automaticky k zmene alebo zrueniu pvodnho sprvneho aktu. Vznik vak prvo (pre verejn orgn povinnos) takto rozhodnutie administratvnoprvnou alebo sdnou cestou zrui alebo zmeni.

98

Oznmenie Komisie o rokovej sadzbe pri sptnom vymhan protiprvne poskytnutej ttnej pomoci, .v. E 2003, C 110/21.

24

Obmedzenie vkonu portovej innosti z dvodu pouitia dopingu v zmysle pripravovanej pravy
JUDr. Jozef orba Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach, intern doktorand
vod ................................................................................................................................................................... 25 1. Vzah portu a prva ........................................................................................................................................... 26 1. 1. port a prvo ako normatvne systmy ....................................................................................................... 26 1. 2. Strune o lohe ttu v porte ..................................................................................................................... 27 2. Nvrh zkona o porte......................................................................................................................................... 27 2. 1. Postavenie profesionlnych portovcov ...................................................................................................... 28 2. 2. Postihovanie dopingu.................................................................................................................................. 29 2. 2. 1. Vymedzenie dopingu ..................................................................................................................... 30 2. 2. 2. Sankcie........................................................................................................................................... 31 3. Celosvetov protidopingov program ................................................................................................................. 33 3. 1. Kdex WADA ............................................................................................................................................ 33 3. 2. Dohovor proti dopingu................................................................................................................................ 34 Zver ................................................................................................................................................................... 35

vod U niekoko rokov slovensk portov verejnos ale aj prvnick obec netrpezlivo oakva prijatie zkona o porte, ktor by definitvne a jasne upravil mnoh otzky, ktor v oblasti interakcie portu a prva nie s spoahlivo zodpovedan. Jedn sa o urenie miery, v rmci ktorej prvo ako normatvny systm spojen s donucovacou mocou ttu m zasahova do oblasti portu, o urenie ktor zleitosti je potrebn ponecha v kompetencii portovej samosprvy, pravu postavenia portovcov a portovch klubov, pravu ich vzahov k ttu a portovm zvzom, pravu vzahov medzi portovmi zvzmi a ttom a pravu mnohch pecifk, ktor je nutn v oblasti portu na rozdiel od inch oblast spoloenskch vzahov dodriava. V nedvno uplynulom volebnom obdob bol pripraven vldny nvrh zkona o porte, ktor m ambciu da odpovede na vyie naznaen otzky. Zd sa, e aj po vmene vldnej garnitry existuje politick va na prijatie takejto pravy a je veobecn predpoklad, e v prebiehajcom volebnom obdob bude nvrh zkona o porte predloen na prerokovanie do parlamentu. Nazdvame sa, e k lohm prvnej vedy patr hodnotenie uritch otzok z hadiska de lege ferenda, a preto je na mieste, ak sa pozastavme aj nad prvnymi regulciami, ktor s ete len vo fze prpravy. Poda nho nzoru je lepie zama sa nad nvrhmi zkonnch prav v tdiu, ke s ete len predmetom rokovania, ne v tdiu, ke sa u jedn o pravu platn, ktorej zmena vyaduje iniciovanie alieho legislatvneho procesu, na kor stability predpisu i dvery verejnosti v zkonodrny zbor. V rmci nvrhu zkona o porte ns zaujalo rieenie zodpovednosti za pouitie dopingu pri portovej innosti. Ide o otzku v sasnosti ia - vemi aktulnu, sta ak spomenieme nedvny prpad americkho cyklistu Floyda Landisa, ktor kvli pouitiu nedovolench podpornch prostriedkov priiel o vazstvo na najnronejch cyklistickch pretekoch Tour de France. Pre prklady dopingovch kandlov vak nemusme chodi aleko, slovenskou verejnosou otriasol v poslednom ase pozitvny dopingov nlez u nho spenho tenisovho reprezentanta Karola Becka.
25

1. Vzah portu a prva 1. 1. port a prvo ako normatvne systmy port sa rovnako ako in oblasti spoloenskho ivota nevymyk z rmca prvnej regulcie a neexistuje v nejakom vkuu, do ktorho by nezasahovali taktie prvne normy. port m vak aj vlastn regulan systm, ktor vytvraj tzn. portov normy vydvan portovmi zvzmi i inmi organizciami ako orgnmi zujmovej samosprvy, ktor nie s spt s donucovacou mocou ttu. Vzah medzi tmito regulanmi systmami sa d vyjadri ako vzah dvoch mnon so spolonm prienikom. Z tohto pohadu by sme prvne vzahy v oblasti portu mohli rozdeli do nasledujcich sfr: a) sfra, ktor je upraven vlune portovmi normami a je mimo zujmu prva (napr. pravidl jednotlivch portovch zpasov i hier, pravidl zaraovania portovcov a portovch drustiev do portovch sa, disciplinrne opatrenia pri poruen portovch pravidiel), b) sfra, ktor upravuj portov normy, ale aj prvne normy ba) prijat vyslovene na ely regulcie uritch javov v oblasti portu (mono hovori o oblasti dopingu, i divckeho nsilia na portovch podujatiach) bb) prvne normy veobecnho charakteru (zmluvn vzahy pri prestupoch hrov, oblasti preskmavania rozhodnut portovch orgnov) c) sfra, ktor je upraven vlune prvnymi normami vzahujcimi sa na urit otzky vkonu portu (daov zvhodovanie portovch organizci, financovanie portu dotciami zo ttneho rozpotu, sponzorstvo).99 Zkladn otzka, ktorou sa ivo zaoberaj vetci prvnici venujci sa portu, znie, kde s hranice medzi jednotlivmi vyie nartnutmi sframi vplyvu portovch a prvnych noriem, do akej miery maj veobecne zvzn prvne predpisy regulova portov hnutie a i v porte existuj pecifik100 vyplvajce z jeho podstaty, ktor je treba repektova a zohadni i v jednotlivch prvnych predpisoch. Je zreten, e ist otzky mu by ponechan na pravu iba portovm normm a prvo by nemalo do nich zasahova, ktor otzky to vak maj presne by, zvis aj od jednotlivch ttov, od toho ak prstup k portu zvolia a ak irok mieru autonmie ponechaj portovej samosprve portovm zvzom.

99 100

Bliie pozri: KRLK, M.: Prvo ve sportu, Praha: C. H. Beck, 2001, s. 12-15 (alej len KRLK, strana) Otzka vyatia uritch vzahov v oblasti portu spod psobnosti veobecne zvznch predpisov, pre ich mimoriadny vznam pre podstatu danho portovho odvetvia bola posudzovan u aj na eurpskej rovni. Bolo tomu tak v svetoznmom prpade Bosman (rozhodnutie ESD . C-415/93 Union Royale Belge des Societs de Football Association and Others v. Bosman [1995] ECR I-4921), ako aj v alch na nadvzujcich prpadoch (napr.: C-438/00 Deutscher Handballbund [2003] ECR I-4135 - Maro Kolpak, i C265/03 Igor Simutenkov v. Ministerio de Educacin y Cultura and Real Federacin Espanola de Futbl)

26

1. 2. Strune o lohe ttu v porte V poslednom obdob sa port stal vznamnm fenomnom spoloenskho ivota, pre mnohch ud je prostriedkom sebarealizcie alebo relaxu i oddychu, mnoh mu pripisuj vo svojom ivote vemi vek vznam. Zana sa hovori o prve na port ako o jednom zo zkladnch prv loveka. U v minulom storo sa stal port pre niektor krajiny dleitm prostriedkom svojej prezentcie v medzinrodnom meradle a dokumentovania svojej sily i spenosti. port me zbliova ud, i zvyova nrodn sebavedomie a posilova identifikciu sa jednotlivca s uritm nrodom, ttom, mestom i inm teritriom. Sami sme v nedvnej minulosti zaili, ako radi sa niektor politick predstavitelia ttu vynmaj v lesku slvy portovcov, ktor dosiahnu vznam portov spech v rmci ttnej reprezentcie. port navye prispieva k zlepovaniu zdravia a celkovej spokojnosti obyvatestva. Aj preto sa veobecne akceptuje povinnos ttu podporova port. V prvnej spisbe sa mono stretn s ponmanm povinnosti ttu podporova port ako s verejnou lohou alebo ttnou lohou ttu.101 tt podporuje portov hnutie najm poskytovanm rznych dotci portovm zvzom, klubom i portovcom, ale podpora sa me prejavova aj ako poskytovanie daovch av a pod. Vade tam, kde tt poskytuje verejn financie na konkrtne ely skromnoprvnym subjektom je samozrejme na mieste, aby efektivitu nakladania s tmito financiami kontroloval. Oblas dotci a inej materilnej podpory je oblasou, kde tt najzjavnejie zasahuje do portovho diania. Pri dkladnejom pohade na niektor prvne predpisy vak zistme, e ingerencia ttu do portu sa deje aj inmi spsobmi. Jednou z foriem, ktor tt vyuva pri regulcii vzahov v oblasti portu je tzv. portov legislatva, to znamen prijmanie veobecne zvznch prvnych predpisov, ktor maj pecilne upravova vzahy v oblasti portu a ktor maj potencilne vplyv aj na podnikanie v tejto oblasti. 2. Nvrh zkona o porte V ojedinelom monografickom diele venujcom sa vzahu prva a portu Krlik zarauje Slovensk republiku k ttom s intervennm modelom vzahu ttu k portu, ktor sa vyznauje proporcionlnym rozdelenm kompetenci medzi tt a subjekty nettne, kde ttu by mali by ponechan predovetkm prvomoci koncepn, riadiace, kontroln a iastone tie finann.102 Pre takto tty je typick existencia pecilnej portovej legislatvy, kde hlavn lohu zohrva zkladn zkon o porte. V naich podmienkach m tto lohu nateraz plni zkon . 288/1997 Z. z. o telesnej kultre a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov. Text tohto zkona je vak skromn a na mnoh aktulne problmy v porte nereaguje. Pripravuje sa preto prijatie novho komplexnejieho zkona o porte, ktorho nvrh u uzrel svetlo sveta.103

101

HOLZKE, F.: Der Begriff Sport im deutschen und europischen Recht. Inaugural Dissertation, Hohe Rechtswissenschaftliche Fakultt der Universitt Kln, 2001, s. 161 a nasl. autor uvdza, e povinnos ttu vo vej i menej miere podporova port je sasou princpu socilneho ttu. 102 KRLK, s. 184-185 103 Pozri http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/FE52238C945CF595C12571060048FC41/$FILE/Zdroj.html 27

2. 1. Postavenie profesionlnych portovcov Postavenie profesionlnych portovcov v doterajch prvnych predpisoch nie je uspokojivo vyrieen. Pri posudzovan prvneho postavenia je potrebn rozliova medzi portovcami v kolektvnych portoch a portovcami v individulnych portoch, tak ako k tomu pristupuje aj nov nvrh zkona. V kolektvnych portoch104 s portovci pre vykonvanie portovej innosti zaraden do uritch kolektvov existujcich v rmci portovch klubov. Kluby mali tendencie upravova vzah k svojim portovcom rznymi hybridmi pracovnej a mandtnej zmluvy, i hybridmi inch obchodnoprvnych alebo obianskoprvnych zmlv a pracovnej zmluvy, ktor nemali pripomna pracovn zmluvu v snahe vyhn sa odvodovm povinnostiam, ktor zamestnvate mus plni za svojich zamestnancov poda predpisov o socilnom zabezpeen. Navrhovan prava zavdza do tchto vzahov poriadok, ke v ustanoven 54 ods. 2 jednoznane uvdza, e profesionlny portovec, ktor vykonva odplatne kolektvny port v otvorenej sai alebo v profesionlnej sai v rmci portovho klubu, uskutouje tto innos v pracovnoprvnom vzahu, ktor sa zaklad pracovnou zmluvou o portovej innosti (alej len portov zmluva). Nsledne v 57 a nasl. nvrhu zkona o porte je tto portov zmluva upraven, najm pokia ide o niektor otzky jej uzavierania, doby trvania, prva a povinnosti zmluvnch strn, zodpovednosti za ich poruenie i skonenia zmluvnho vzahu. Na prvne vzahy vznikajce medzi portovm klubom a portovcom, ktor nebud upraven v zkone o porte bude zrejme potrebn aplikova prslun ustanovenia Zkonnka prce, aj ke tto doloka subsidiarity v zkone o porte chba, z terminologickho hadiska i z logiky veci to tak vyplva. Nvrh zkona uvdza, e medzi portovm klubom a portovcom je pracovn pomer a ten sa predsa zaklad pracovnou zmluvou v zmysle Zkonnka prce. Pokia vak predmetom pracovnej zmluvy bude vkon portovej innosti, bude potrebn na tto zmluvu poui aj ustanovenia osobitnho zkona (zkona o porte) upravujce pracovn zmluvu o portovej innosti. prava portovej zmluvy v zkone o porte toti obsahuje len urit odchlky od pracovnej zmluvy, ktor je potrebn vo vzahu medzi portovm klubom a portovcom dodriava vzhadom na charakter vkonu portovej innosti a pecifik vyskytujce sa v oblasti portu. O tom, i tieto odchlky s v navrhovanom znen zakompovan astne, by sa dalo polemizova dlho, v tomto texte na to vak nie je priestor. portovci v kolektvnych portoch by teda mali ma vlune postavenie zamestnancov, priom ich zamestnvatelia bud oraz astejie obchodnmi spolonosami105. Prvne postavenie portovcov v individulnych portoch v sasnej situcii nie je o ni jasnejie. Spomnan zkon o telesnej kultre tto otzku samozrejme neriei. Mono kontatova, e indiviulny portovec vykonva portov innos sstavne, samostatne 106,
104

Kolektvnym portom sa v zmysle 2 ods. 1 psm. c) nvrhu zkona rozumie portov odvetvie, v ktorom je port vykonvan najmenej dvoma fyzickmi osobami, ktor tvoria jednho astnka portovej sae, ak v tejto sai nie je sa jednotlivcov. 105 Pozri napr. l. 4 bod 3. stanov Slovenskho futbalovho zvzu zo da 10.7.1993 v znen neskorch zmien a doplnkov 106 Samostatnos vykonvania innosti me by pri niektorch individulnych portoch sporn, o svis s tm, e momentlne v naom prvnom poriadku nemme zadefinovan kritria rozdelenia individulnych a kolektvnych portov a voi defincii v pripravovanej prave mono ma vhrady. Nie vdy je mon na zklade tejto defincie posdi, ktor porty s individulne a ktor nie a aj v niektorch zdanlivo individulnych portoch vystupuj portovci v rmci portovch klubov a ich samostanos i vykonvanie innosti vo vlastnom mene tu nie je plne rozvinut (napr. portov streba, tenis, stoln tenis). 28

vo vlastnom mene, na vlastn zodpovednos, za elom dosiahnutia zisku107, take by sa mohlo jedna o podnikateov podnikajcich na zklade ivnostenskho zkona. ivnostensk zkon (Z) pri negatvnom vymedzen pojmu ivnos v ustanoven 3 Z vkon portovej innosti neuvdza, a nevyluuje ju teda zo ivnostenskho podnikania. Viac svetla do tejto problematiky vna zkon . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov v znen neskorch predpisov, v ktorho ustanoven 8 ods. 1 psm. j) sa uvdza, e ceny zo portovch sa sa povauj za ostatn prjmy, ak nejde o daovnka, ktor portov innos vykonva v rmci inej samostatnej zrobkovej innosti, priom tu ustanovenie odkazuje na 6 ods. 2 psm. b) zkona o dani z prjmov, ktor pojednva o prjmoch z innost, ktor nie s ivnosou alebo podnikanm. Zkon teda nerta vslovne s tm, e prjmy individulneho profesionlneho portovca zo portovch sa, by mohli by prjmami zo ivnosti, ale chpe ich bu ako ostatn prjmy alebo prjmy z inej samostatnej zrobkovej innosti, ktor nie je ivnosou ani podnikanm. To vak zkon uvdza pokia ide o ceny zo portovch sa. Otzka znie, i si mono predstavi aj in prjmy zo portovch sa, ktor by mohli by pre portovca prjmami zo ivnosti alebo z podnikania108. Pri zpornej odpovedi na tto otzku sa dostaneme k tomu, e individulny portovec je samostatne zrobkovo innou osobou nie vak podnikateom. Nvrh zkona o porte sa do problematiky prvneho postavenia portovcov sna vnies viac svetla, ke uvdza, e profesionlny portovec, ktor vykonva portov innos v profesionlnej sai alebo otvorenej sai a vystupuje samostatne vo svojom mene a na vlastn zodpovednos, sa povauje za samostatne zrobkovo inn osobu poda osobitnho predpisu. Poznmka pod iarou prezrdza, e tmto osobitnm predpisom je Z. Takto portovec by mal by teda podnikateom v zmysle 2 ods. 2 psm. b) ObchZ. Dvodov sprva k nvrhu zkona o porte v tejto svislosti uvdza, e ak vkon portovej innosti nevykazuje prvky zvislej innosti, to znamen, e portovec z intitucionlneho hadiska vystupuje samostatne vo svojom mene a na vlastn zodpovednos, m takto portovec postavenie samostatne zrobkovo innej osoby. V dsledku toho, prvna prava portovej innosti vykonvanej samostatne spad do reimu obchodnho prva. Podmienky psobenia portovch klubov i individulnych portovcov v profesionlnej sai upravuj najm portov normy vydvan portovmi zvzmi a medzinrodnmi portovmi organizciami. Existuje tu vak aj urit vplyv ttu, ktor by sa mal po prijat zkona o porte v navrhovanom znen ete posilni. 2. 2. Postihovanie dopingu V portovej sai, tak ako aj v hospodrskej sai je potrebn dba na to, aby subjekty na nej zastnen mali z objektvneho hadiska rovnak podmienky na saenie, teda aby iaden astnk portovej sae nebol neodvodnene zvhodnen na kor inch saiteov resp. nezskaval pred nimi neodvodene, v rozpore so portovmi, etickmi

107

el dosiahnutia zisku u v sasnosti nemono u profesionlnych individulnych portovcov poda nho nzoru spochybova. Honorre i finann odmeny za vkon portovej innosti s pre nich ich hlavnm zdrojom obivy 108 Dvodov sprva k nvrhu zkona pouva veda pojmu cena zskan v portovej sai aj pojem odmena zskan v portovej sai. 29

i prvnymi pravidlami predstih. V zujme zachovania tzv. rovnosti zbran sa chrni istota portovej sae. Do ochrany istoty portovej sae patr aj zkaz pouvania dopingu109. Otzka zkazu pouvania nedovolench podpornch prostriedkov spad do oblasti podmienok asti na portovej sai, a preto by sme skr oakvali, e rieenie tejto otzky bude patri do kompetencie portovej samosprvy a bude upraven portovmi normami vydvanmi medzinrodnmi a nrodnmi portovmi organizciami i zvzmi. Nvrh zkona vak zveruje v tejto oblati zkladn kompetencie ttu resp. ttnym orgnom, a gro prvnej pravy zakotvuje na rovni zkona. Zkaz uvania dopingovch ltok vychdza z Dohovoru proti dopingu, ktor zavzuje Slovensk republiku ako lena Rady Eurpy (uverejnen bol v Zbierke zkonov Slovenskej republiky pod . 262/1993 Z.z.) a tie zo Svetovho antidopingovho kdexu, ku ktorho dodriavaniu sa Slovensk republika zaviazala v rmci Svetovej antidopingovej agentry (WADA). Premietnutm zkladnch intittov tchto medzinrodnch noriem do zkona o porte dva najlepiu zruku ich dodriavania na Slovensku. Prvna prava nahrdza doteraj stav, kedy plnenie Svetovho antidopingovho kdexu bolo na Slovensku prvne takmer nevyntiten a jeho uplatovanie zlealo viac na princpe dobrovonosti portovcov a ochoty portovch zvzov110. Ochranu zdravia portovcov navrhovatelia chpu ako sas verejnho zujmu podporovanho ttom. 2. 2. 1. Vymedzenie dopingu V nvrhu zkona njdeme leglnu definciu pojmu doping111, pod ktorm sa rozumie ltka, prostriedok, prpravok, metda alebo spsob zameran na dosiahnutie zvyovania vkonu portovca alebo pre zviera zastujce sa na porte, ktor s uveden v zozname zakzanch ltok poda 5 ods. 2 psm. f) nvrhu zkona. Takto vymedzenie dopingu psob komicky, kee v om chba prvok protiprvnosti. Ten je dan len pokia ide o uitie ltok za doping sa povauje iba uitie ltok, ktor sa nachdzaj na zozname zakzanch ltok. Nvrh zkona vak za doping povauje aj prostriedky, prpravky, metdy alebo spsoby, ktor s zameran na dosiahnutie zvyovania vkonu portovca, priom nie je uveden, e sa jedn o zakzan alebo nepovolen prostriedky, metdy a pod. Z gramatickho vkladu tohto ustanovenia teda vyplva, e za doping je treba povaova akkovek metdu, prpravok i prostriedok zameran na zvyovanie vkonu portovca, teda aj trning. Spomenut ustanovenie splnomocuje Ministerstvo kolstva Slovenskej republiky na to, aby veobecne zvznm predpisom vydvalo po dohode s Ministerstvom zdravotnctva zoznam zakzanch ltok a schvaovalo antidopingov program. Nemyslme si, e je vhodn, eln a potrebn, aby zoznam zakzanch ltok vydval ttny orgn v rmci svojej normotvornej innosti, ke cel svetov portov hnutie vychdza zo zoznamu, ktor vydva a pravidelne aktualizuje WADA112. Mohlo by sa potom sta, e zoznam ministerstva, ktor by mal by pre portovcov a sae na naom
109

Zd sa nm vhodnejie slovn spojenie pouvanie dopingu ne uvanie dopingu, lebo dopingom sa nechpe len uvanie zakzanch ltok, ale aj vyuitie i pouitie nedovolench prostriedkov, metd, postupov a pod. 110 Dvodov sprva nvrhu zkona o porte www.government.gov.sk 111 N zkonodrca nevychdza pri vymedzen pojmu doping z koncepcie Kdexu, ktor za doping povauje poruenie niektorho z ustanoven na ochranu proti dopingu uvedench v l. 2.1 a 2.8 Kdexu 112 Urovanie zakzanch ltok ttnym orgnom nie je novinkou, takto systm existuje aj v inch krajinch pozri napr. 6a ods. 3 nemeckho Gesetz ber den Verkehr mit Arzneimitteln (Arzneimittelgesetz) 30

zem veobecne zvzn sa nebude zhodova so zoznamom WADA, m sa nenapln jeden z cieov budcej pravy splnenie zvzku, ktor Slovenskej republike vyplva zo Svetovho antidopingovho kdexu (alej len Kdex) ale naopak minie sa inku. Nazdvame sa, e by bolo postaujce, ak by zkon v tomto odkazoval plne na zoznam WADA, prpadne by stanovil povinnos ministerstvu tento zoznam zverejni na svojich internetovch strnkach a pod. Nvrh zkona explicitne vyjadruje zkaz pouvania dopingu v portovej sai a pri prprave na u.113 Poruenie tohto zkazu sa u portovca i portovho odbornka skma z objektvneho hadiska bez ohadu na zavinenie. Zodpovednos za poruenie zkazu dopingu portovcovi vznik, ak sa mu postupom poda zkona o porte doke, e v jeho tele sa nachdza dopingov ltka, alebo e tak ltku m v drbe a nelo o pouitie tejto ltky na lieebn ely na zklade predchdzajceho povolenia riaditea antidopingovho centra.114 Dkazn bremeno ohadne preukzania oprvnenosti uitia zakzanej ltky bude na portovcovi Poruenie zkazu dopingu sa v niektorch prpadoch bude u portovca prezumova (nedostavenie sa na dopingov konrolu, odmietnutie dopingovej kontroly, falovanie odberu mou alebo krvi) a postihova sa bude aj pokus o uitie dopingovej ltky. 2. 2. 2. Sankcie Za poruenie zkazu dopingu hrozia portovcovi, portovmu odbornkovi i portovmu klubu vne sankcie, ktor mu ovplyvni al vvoj kariry portovca. Sankcie m uklada portov zvz, v ktorom je portovec zaregistrovan, bude vak pritom viazan zkonom o porte, ktor presne uruje vychdzajc z Kdexu, ak sankcie m portov zvz uloi. Ide o zvltne rozdelenie prvomoci medzi tt a portov zvz, ke tt ur, o treba chpa ako protiprvne konanie, a ako je potrebn ho sankcionova, orgn verejnej moci (riadite antidopingovho centra) rozhodne o tom, i k protiprvnemu konaniu dolo, priom sankciu u neulo tt ale portov zvz ako predstavite portovej autonmie115. Monosti uvenia portovho zvzu pri ukladan sankcie s vak znane obmedzen. tt de facto rozhoduje o vine a samosprvny orgn o sankcii. Je tomu tak dajne preto, lebo voi portovcovi je disciplinrnym orgnom portov zvz. Pokia ns vak pam neklame k vybaveniu tandardnho disciplinrneho orgnu urite patr rozhodovanie o tom, i dolo k disciplinrnemu previneniu, nielen rozhodovanie o sankcii. Poda dvodovej sprvy vzhadom na to, e obsahom sankci je zvan zsah do prv portovca porovnaten naprklad s trestom zkazu innosti v rmci Trestnho zkona je nevyhnutn, aby sankcie vslovne uril zkon tak, aby o najviac vylil von vahu portovho zvzu pri ich ukladan. portov zvz pri ukladan sankcie za pouitie dopingu v porte vystupuje ako obianske zdruenie, na ktor prela prvomoc orgnu verejnej moci a jeho von vaha pri ukladan sankci sa obmedzuje na prpady:

113 114

13 ods. 1 nvrhu zkona Slovensk antidopingov centrum m by prvnick osoba zriaden zkonom o porte, zapojen finannmi vzahmi na rozpoet ministerstva kolstva, ktor bude vykonva preventvnu, kontroln a vzdelvaciu innos v oblasti boja proti dopingu. 115 Aj ke dvodov sprva k nvrhu zkona uvdza, e v tomto prpade m portov zvz postavenie orgnu verejnej moci. 31

portovca, ktor poruil zkaz dopingu v porte po prv krt a ak preuke, e pouil dopingov ltku, ktor mu bola lekrom predpsan na lieenie momentlneho ochorenia, portovca, ktor znemonil vykonanie mimosanej dopingovej kontroly, portovho odbornka, portovca z pohadu urenia miery jeho zavinenia poda 25, ktor mono povaova aj za osobitn poahujce okolnosti116.

V zmysle nvrhu zkona pri prvom poruen zkazu dopingu v porte sankcionuje (obligatrne) portov zvz portovca zkazom asti na portovej sai na dva roky, pri opakovanom poruen na doivotie. U individulneho profesionlneho portovca ide teda o vrazn obmedzenie jeho samostatnej zrobkovej innosti. Poas trvania tejto sankcie (ak ide o zkaz asti nad tyri roky) bude mc portovec akurt trnova a zastni sa na saiach (bez ohadu na to, i ide o profesionlne alebo amatrske), z ktorch sa neme priamo alebo nepriamo kvalifikova na celottnu alebo medzinrodn sa, priom mus s o sae, ktor sa uskutouj v inom portovom odvetv ako je to, v ktorom sa portovec dopustil poruenia zkazu dopingu. Naviac bude musie vrti organiztorovi vetky ceny a odmeny, ktor nadobudol zo sa poas ktorch alebo v svislosti s ktormi zakzan ltku uil. Sankcia v podobe zkazu asti na sai, me postihn aj portov klub, ak najmenej dvaja portovci z jednho portovho tmu, ktor reprezentuje tento klub, poruili zkaz dopingu. Nvrh zkona neuvdza ak m by asov svislos medzi tmito porueniami zo strany viacerch portovcov (i to m by v rmci jednho sanho da alebo jednej sanej sezny, alebo ako). Aj pre portov klub me takto sankcia znamena vne ohrozenie jeho alej (podnikateskej) innosti. Me ma naprklad za nsledok stratu sponzorov stiacu do nedostatku finannch prostriedkov na chod klubu i odchodom ostatnch portovcov z tohto klubu. Me sa sta, e klub si v dsledku zkazu asti na portovej sai nebude vedie voi svojim portovcom plni zkladn povinnosti zamestnvatea. Do vahy pri pouit dopingu prichdza aj vyvodenie trestnej zodpovednosti za prein podvania anabolickch ltok v zmysle 176 Trestnho zkona. Skutkov podstata uveden v odseku 2 tohto ustanovenia sa vyslovene vzahuje na podvanie anabolickch ltok osobe v svislosti s asou takej osoby na organizovanej portovej innosti. Za spchanie takhoto preinu hroz pchateovi trest odatia slobody a na tri roky, prpadne trest zkazu innosti, trest povinnej prce, pean trest ako aj trest domceho vzenia. Postihovanm vak me by iba subjekt, ktor portovcovi anabolick ltku podal, nie aj portovec samotn, ktor tto ltku uil. Ak by sme vak povaovali anabolick ltky za drogy,117 bolo by mon uvanie tchto zakzanch ltok postihova aj poda 174 prpadne 171-173 Trestnho zkona. Nvrh zkona celkom zjavne obmedzuje autonmiu portovch orgnov v oblasti dopingu a posiluje vplyv ttu do tejto sfry. Argument, e je treba minimalizova princp dobrovonosti pri uplatovan Kdexu, nie je prli presvediv. Dobrovonos je predsa jednm zo zkladnch princpov, na ktorom stoj cel portov hnutie. Nikto nenti ani nebude nti portovca, aby sa podrobil dopingovej kontrole, ale mus potom rta s tm, e portov zvz mu neumon as na portovch saiach. Prvo asti na portovch
116

O vine sa rozhoduje z objektvneho hadiska bez ohadu na zavinenie, pri rozhodovan o treste sa berie do vahy aj subjektvna strnka, priom zvz rozhodujci o treste m monos sankciu zni. 117 MALOVI, P.: Ako by (nezdravo) fit vo fitnescentrch, Dennk port, 27.9.2006 32

saiach patr jedine tm portovcom a portovm klubom, ktor splnia podmienky stanoven riadiacim orgnom danej sae a podmienka neuvania zakzanch podpornch prostriedkov poda nho nzoru spad medzi tie zkladn pravidl vkonu portu, o ktorch patr rozhodova portovej samosprve. Iluzrnou je aj predstava, e by portov zvzy nemali ochotu vykonva a presadzova protidopingov opatrenia vyplvajce z Kdexu. Museli by nsledne eli sankcim zo strany medzinrodnch portovch organizci, vrtane straty lenstva v tchto organizcich, o by viedlo k poklesu atraktivity danho portovho odvetvia a k ohrozeniu samotnej podstaty existencie takhoto zvzu. lohu ttu vidme skr vo financovan vykonvania dopingovch kontrol a inch opatren antidopingovho programu, v preskmvan rozhodnut orgnov portovej samosprvy i pri vynucovan ich plnenia. Pri rozhodovan o inch disciplinrnych previneniach sa neuvauje so zavedenm princpu oddeovania rozhodovania o vine a o sankcii, o obmedzovan autonmie portovch orgnov. Pritom sa v praxi nestretvame s tm, e by sa takto previnenia disciplinrne nesthali a rozhodnutia disciplinrnych komisi nerepektovali. Pravda o prvnej kvalite tchto rozhodnut by bolo mon niekedy diskutova. 3. Celosvetov protidopingov program 3. 1. Kdex WADA Najvznamnejou sasnou organizciou v oblasti boja proti dopingu je Svetov antidopindov agentra (WADA), ktor je nezvislou organizciou zaloenou poda vajiarskeho skromnho prva so sdlom v Lausanne. Bola zaloen tak predstavitemi portovho hnutia ako aj vldami jednotlivch krajn. Mementom pre zaloenie takejto organizcie bol vek dopingov kandl, ktor prepukol v cyklistike v lete roku 1998. Medzinrodn olympijsk vbor reagoval na tieto udalosti zvolanm Svetovej konferencie o dopingu, ktor sa konala 2. 4. februra 1999 v Lausanne, a ktorej vsledkom bolo prijatie Lausannskej deklarcie o dopingu v porte, v ktorej sa astnci zhodli na vytvoren nezvislej medzinrodnej protidopingovej organizcie, o viedlo k zaloeniu WADA v novembri 1999 na uskutoovanie a koordinovanie boja proti dopingu v porte z medzinrodnho hadiska. Z iniciatvy tejto oranizcie bol priat Kdex, ktorho cieom je ochrana zkladnho prva portovcov na as na porte bez dopingu a tm celosvetov podpora zdravia, frovosti a rovnosti portovcov, ako aj ustanovenie harmonizovanho, koordinovanho a innho protidopingovho programu na medzinrodnej i nrodnej rovni na odhaovanie a zabraovanie poruovania protidopingovch pravidiel, tak ako aj na prevenciu. Kdex m najm prispie k zjednoteniu protidopingovch regulcii jednotlivch signatrov, tak aby v rznych portovch odvetviach a rznych krajinch platili rovnak pravidl ohadne vymedzenia dopingu, ohadne odhaovania pouitia dopingu i rovnak zsady postihovania dopingovch hrienikov. Pojednva o uritch zsadch procesu zisovania dopingu, rozhodovania o om a ukladania sankci, ako aj vzjomnho uznvania rozhodnut. Pritom nepredpisuje signatrom Kdexu akmi prvnymi formmi maj prijatie a vykonvanie protidopingovch opatren zabezpei, skr sa sstreuje na to, o by jednotliv signatri mali dosiahnu.

33

Signatrmi Kdexu s okrem Medzinrodnho olympijskho vboru a Medzinrodnho paralympijskho vboru rzne nrodn olympijsk vbory (vrtane Slovenskho olympijskho vboru) a medzinrodn portov organizcie (napr. IAAF, IIHF, IBU, FIFA a pod.) Kdex nem charakter medzittneho dohovoru, a preto jednotliv tty nm nemohli by viazan. Z tohto dvodu viac ne 180 krajn sveta prijalo tzv. Kodask deklarciu politick dokument, ktor umouje jednotlivm ttom prejavi mysel formlne prevzia a implementova Kdex do svojich prvnych poriadkov. Z uvedenho nie je vbec zreten, i Slovensk republika ako tak je tmto Kdexom viazan, a pokia by tomu aj tak bolo, zo samotnho Kdexu nevyplvaj Slovenskej republike zvzky prijma zodpovedajce prvne pravy dokonca na rovni zkona. tt je povinn zabezpei efektvne plnenie antidopingovho programu, najm vytvra vhodn materilne podmienky pre dopingovch kontrolrov, pre skmanie dopingovch vzoriek v zodpovedajcich laboratriach a pod. 3. 2. Dohovor proti dopingu Dokumentom, ktor Slovensk republika signovala, a ktorm je viazan je Dohovor proti dopingu (alej len Dohovor) uzavret lenskmi ttmi Rady Eurpy a almi ttmi da 16.11.1989 v trasburgu.118 astnci Dohovoru sa zaviazali prija opatrenia na obmedzenie dostupnosti a pouvania zakzanch dopingovch ltok a metd. Dohovor nepecifikuje akej kvality maj by prijat opatrenia, veobecne uvdza, e m s o prvnu pravu alebo administratvne opatrenia, upravujce kontrolu pohybu vlastnctva, dovoz distribciu a predaj zakzanch dopingovch ltok a metd. Ani Dohovor nesmeruje k tomu, aby tt, ktor je jeho zmluvnou stranou vydval katalg zakzanch ltok a uroval tak, kedy dochdza k porueniu zkazu dopingu v porte, ani aby ttne orgny o takomto poruen rozhodovali, skr nabda tty, aby na podporu boja proti dopingu pouvali nstroje, ktor im tradine v oblasti portu patria, a to dotan nstroje. Zmluvn strany Dohovoru sa zaviazali neposkytova prspevky z verejnch fondov portovcom, ktorm bola zastaven innos z dvodu dopingovho priestupku v porte, vyli z okruhu prijmateov verejnch dotci tie portov organizcie, ktor inne neaplikuj antidopingov opatrenia, financova vykonvanie dopingovch kontrol a analz, zriaova laboratri dopingovch kontrol, vypracva vzdelvacie programy a informan kampane, zdrazujce nebezpeenstvo dopingu.119 V Dohovore s (podobne ako v Kdexe) naznaen zkladn pravidl spravodlivho disciplinrneho procesu s dopingovmi hrienikmi, ktor okrem inho zahaj aj pravidlo oddelenia oznamovacieho a disciplinrneho orgnu.120 Nejde vak o oddelenie orgnu rozhodujceho o vine a orgnu rozhodujceho o sankcii, ale o oddelenie orgnu, ktor iba oznamuje nlez zakzanej ltky v organizme portovca, od disciplinrneho orgnu, ktror rozhodne o tom, i ide o poruenie zkazu dopingu (alebo oprvnen pouitie takejto ltky na lieebn ely) a zrove aj ulo sankciu.
118 119

Oznmenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 262/1993 Z. z. Pozri l. 4-6 Dohovoru. 120 l. 7 Dohovoru. 34

Zver Pokia hovorme o tom, ak miera ingerencie verejnej moci do skromnej sfry je optimlna, je treba poveda, e port je oblasou, ktor sa tradine vyvjala ako oblas s minimlnou ingerenciou zo strany verejnej moci. Predkladan nvrh zkona, o ktorom mono poveda, e do istej miery kodifikuje portov prvo, evidentne zvyuje ingerencie orgnov verejnej moci do portu aj pokia ide o oblas dopingu s dopadom na podnikanie v oblasti portu. Je teda na mieste otzka, i takto zsah zo strany ttu v podobe zkona je potrebn a pre rozvoj portu vhodn121. Potreba prijatia takejto pravy ako plnenie zvzkov Slovenskej republiky vyplvajcich z Dohovoru proti dopingu resp. z Kdexu sa nejav ako rozhodujci argument na prijatie takejto pravy, lebo miera ttnej regulcie v nvrhu zkona o porte je vyia, ne ak poaduj spomnan dokumenty. Tie vyaduj skr podporu protidrogovej agendy z pozcie finannej, materilnej i vzdelvacej a osvetovej. Urite nie je vhodn, aby katalg zakzanch ltok uroval ttny orgn (ministerstvo) svojm veobecne zvznm prvnym predpisom, ke takto katalg jednotne pre cel svet uruje WADA. Rozdelenie rozhodovania o poruen zkazu dopingu v porte medzi orgn verejnej moci a portov zvzy vystupujce pre tento prpad ako orgny verejnej moci ni je koncepn. Zverenie rozhodovacej prvomoci orgnu verejnej moci riaditeovi antidopingovho centra me by vhodn, ale nie z dvodov, e sa tm potla dobrovonos portovch zvzov pri uplatovan protidopingovch pravidiel. Vhoda tejto pravy by mohla spova v inej kvalite konania, o sa tka jeho rchlosti vrtane rozhodovania o opravnch prostriedkoch, aby stav prvnej neistoty u dotknutho portovca netrval prli dlho. Me toti dochdza k situcim, ke u portovcovi bola zakzan innos rozhodnutm, ktor ete nie je prvoplatn. Rozhodnutie me napadn opravnm prostriedkom a potom ete prpadne sdneho preskmavania rozhodnut, o me trva prli dlh dobu, poas ktorej portovec neme vykonva innos, hoci sa napokon uke, e sa poruenia zkazu dopingu nedopustil. Toto vak nvrh zkona neprina, lebo plne odkazuje pri rozhodovan o dopingu na disciplinrne poriadky jednotlivch portovch zvzov, poda ktorch sa rozhoduje aj doteraz. Skutonos, e by rozhodovanie bolo zveren orgnu verejnej moci, znamen, e do vahy by prichdzalo v prpade nezkonnch rozhodnut o poruen zkazu dopingu vyvodenie zodpovednosti voi ttu v zmysle zkona . 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci a o zmene a doplnen niektorch zkonov. Za vhodu by sme mohli povaova, e v zmysle navrhovanej pravy by narozdiel od sasnho stavu, bol orgn rozhodujci o dopingu nezvisl od jednotlivch portovch klubov. portov disciplinrne orgny s toti kreovan portovmi zvzmi zdruujcimi portov kluby a urit personlne prepojenie medzi lenmi disciplinrnych orgnov a jednotlivmi portovmi klubmi stiace do monej predpojatosti disciplinrneho orgnu pri rozhodovan o disciplinrnom previnen konkrtneho portovca nemono vyli. Monos vskytu takhoto konfliktu zujmov u riaditea antidopingovho centra by mala by niia.
121

Je potrebn uvies, e tendencia zvyovania miery ingerencie ttu v oblasti dopingu sa prejavuje aj v inch krajinch a najvmi v Taliansku, kde vetky kompetencie v oblasti boja proti dopingu, ktor predtm patrili talianskemu olympijskmu vboru (CONI) na seba prevzal tt. 35

Podnikatelia ako subjekty zsahov orgnov dohadu nad finannm trhom do podnikania slovensk prvna prava
Mgr. ubomr underlk Prvnick fakulta Univerzity Komenskho v Bratislave, intern doktorand So zsahmi orgnov verejnej moci do ivota fyzickch a prvnickch osb, podnikateskch i nepodnikateskch subjektov, sa stretvame prakticky kadodenne v rznej intenzite. Niektor z nich mu spsobova nezaman, niekedy a neelaten nsledky, ktor mu vies k diskusii o zmysle takej ingerencie.122 Naopak mnoh z nich sa v priebehu historickho vvoja osvedili, zdokonalili a preukzali ako nevyhnutne potrebn na ely efektvneho fungovania ttu a zabezpeenie prvnej istoty pre jeho obanov a zahranin subjekty psobiace na jeho zem. Osobitne dleitou je oblas podnikateskch vzahov, ktorej zdrav vvoj napa znaky vyvenej trhovej ekonomiky ako jednej zo sast stability ttu. Zkladn garanciu tchto princpov v eurpskom meradle poskytuje eurpske prvo123, ako aj jednotliv nrodn stavn pravy124. V Slovenskej republike (SR) je prvo podnika generlne upraven v piatom oddieli Hospodrske, socilne a kultrne prva v l. 35 ods. 1 stavy SR paulne pre vetky subjekty, t.j. slovensk i zahranin125 (zdraznen u sprostredkovateov finannch sluieb v podmienkach Eurpskeho hospodrskeho priestoru zkonnm zakotvenm prva slobodnho poskytovania sluieb bez povolenia nrodnho orgnu dohadu prostrednctvom zriadenia svojej poboky alebo bez nej v dsledku harmonizcie prva v Eurpskej nii ak je dan subjekt vlastnkom ekvivalentnho oprvnenia na vkon predmetnch finannch sluieb udelenho v lenskom tte Eurpskeho hospodrskeho priestoru). Osobitne sa to zvrazuje v interpretanch pravidlch l. 52.126 Prvo na podnikanie sa nesmie chpa absoltne, bez akejkovek regulcie podnikateskch aktivt. Zkon me vo verejnom zujme ustanovi podmienky a obmedzenia vkonu uritch povolan alebo innost, (l. 35 ods. 2). V alom sa veobecne zameriame na subjekty finannho trhu finannch sprostredkovateov, ktor predstavuj osobitn podnikatesk subjekty. pecifickos ich innosti a jej dosahu na hospodrstvo a stabilitu vbec si vyaduje osobitn prvny reim spovajci v podstatne vyej miere ingerencie orgnov verejnej moci do ich podnikateskch aktivt v podobe vkonu dohadu nad finannm trhom presne urenm reprezentantom verejnch zujmov. V Slovenskej republike je takm zstupcom poda platnej prvnej pravy127 od 1. janura 2006 Nrodn banka Slovenska pre cel finann trh128.
122

Pozri napr. Martvo, A.: Jeden premenva, druh plat et. In: Verejn sprva, 2006, . 14, s. 22-23. Ministerstvo vntra SR. Bratislava. 123 l. 2 Zmluvy o zaloen Eurpskeho spoloenstva stanovuje lohy Eurpskeho spoloenstva. 124 l. 55 stavy SR. 125 Kad m prvo na slobodn vobu povolania a prpravu na, ako aj prvo podnika a uskutoova in zrobkov innos. 126 Ods. 2: Cudzinci povaj v Slovenskej republike zkladn udsk prva a slobody zaruen touto stavou, ak nie s vslovne priznan iba obanom. 127 Zkon . 566/1992 Zb. o Nrodnej banke Slovenska, zkon . 747/2004 Z. z. o dohade nad finannm trhom a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 128 V dsledku integrcie dohadu nad finannm trhom k uvedenmu dtumu zanikol rad pre finann trh prslun pre kapitlov trh, komern poisovnctvo a dchodkov sporenie. Pozri napr.: Svetlokov, E.: Vkon integrovanho dohadu nad finannm trhom. In: Biatec, 2006, . 2, s. 3. Bratislava. 36

Pre zloitos finannho trhu, rozmanitos dohliadanch subjektov a vzjomn prepojenos ich innost sa jav ako iadce prijatie jednho zkladnho dohliadacieho prvneho predpisu, ktor by vymedzil veobecn oprvnenia orgnu dohadu, zsady jeho vkonu, personlnu psobnos a konanie sui generis tkajce sa dohliadanch subjektov. Tmto prvnym predpisom je zkon . 747/2004 Z. z. o dohade nad finannm trhom a o zmene a doplnen niektorch zkonov, ktor v 1 ods. 1 vymedzuje, o je cieom dohadu: ... prispieva k stabilite finannho trhu ako celku, ako aj k bezpenmu a zdravmu fungovaniu finannho trhu v zujme udriavania dveryhodnosti finannho trhu, ochrany klientov a repektovania pravidiel hospodrskej sae. Mono teda poukza na to, e sa tak konkretizuje stavn predpoklad spomenutej garancie. Vonos vstupu na finann trh je podmienen splnenm konkrtnych materilnych, technickch, organizanch a prvnych podmienok, ktor s predpokladom vedenia licennho konania smerujceho k rozhodnutiu o udelen, resp. zamietnut povolenia v rmci vkonu dohadu nad finannm trhom. Dvodom na zamietnutie iadosti o udelenie povolenia vak nemu by nikdy ekonomick potreby trhu (napr. 56 ods. 7 zkona . 566/2001 Z. z. o cennch papieroch a investinch slubch a o zmene a doplnen niektorch zkonov). Preo sa maj pecifick innosti a ich nositelia dohliada sme si u vysvetlili. Kto s vak tto dohliadan nositelia v konkrtnosti? Personlnu psobnos dohadu vyerpvajco upravuje 1 ods. 3 uvedenho zkona, poda ktorho sa dohad vykonva nad bankami, pobokami zahraninch bnk, obchodnkmi s cennmi papiermi, pobokami zahraninch obchodnkov s cennmi papiermi, sprostredkovatemi investinch sluieb, burzami cennch papierov, centrlnymi depozitrmi cennch papierov, sprvcovskmi spolonosami, pobokami zahraninch sprvcovskch spolonost, podielovmi fondmi, zahraninmi subjektmi kolektvneho investovania, poisovami, zaisovami, pobokami zahraninch poisovn, pobokami zahraninch zaisovn, sprostredkovatemi poistenia, sprostredkovatemi zaistenia, dchodkovmi sprvcovskmi spolonosami, dchodkovmi fondmi, sprostredkovatemi starobnho dchodkovho sporenia, doplnkovmi dchodkovmi poisovami, doplnkovmi dchodkovmi spolonosami, doplnkovmi dchodkovmi fondmi, intitciami elektronickch peaz, pobokami zahraninch intitci elektronickch peaz, Fondom ochrany vkladov, Garannm fondom investci, Slovenskou kancelriou poisovateov, konsolidovanmi celkami, subkonsolidovanmi celkami, finannmi holdingovmi intitciami, zmieanmi finannmi holdingovmi spolonosami, finannmi konglomertmi a v rozsahu ustanovenom tmto zkonom alebo osobitnm zkonom aj nad inmi osobami, nad inmi elovmi zdrueniami majetku a nad skupinami osb a elovch zdruen majetku, ktorm osobitn zkony v oblasti bankovnctva, kapitlovho trhu, poisovnctva alebo dchodkovho sporenia ukladaj povinnosti,... Sumrne sa oznauj ako dohliadan subjekty. Spomenut okruh dohadu podriadench subjektov v intencich podnikateskej innosti teda napa pojmovo znaky podnikatea poda 2 ods. 2 zkona . 513/1991 Zb. Obchodnho zkonnka: a) osoba zapsan v obchodnom registri, b)osoba, ktor podnik na zklade ivnostenskho oprvnenia, c) osoba, ktor podnik na zklade inho ne ivnostenskho oprvnenia poda osobitnch predpisov, d) fyzick osoba, ktor vykonva ponohospodrsku vrobu a je zapsan do evidencie poda osobitnho predpisu.
37

Sprostredkovateov finannch sluieb - prvnick aj fyzick osoby zapisujce sa do obchodnho registra na zklade 27 ods. 2 psm. a)129 a psm. c)130 Obchodnho zkonnka - zaraujeme pod psm. a). Nie je rozhodujce, i je zpis uskutonen povinne alebo dobrovone.131 Pod psm. c) by sa nemali uvdza z dvodu, e sa tu uveden subjekty do obchodnho registra nezapisuj...132, hoci by ns mohla zvdza dikcia vkonu innosti na zklade inho oprvnenia ne poda ivnostenskho zkona. Zapsan - protokolovan podnikatelia s podnikatemi po cel dobu svojho zpisu bez ohadu na to, i podnikatesk innos aj fakticky vykonvaj.133 Ak Obchodn zkonnk pasvnych podnikateov akceptuje, pecilna zkonn prava finannch sprostredkovateov (najm banky, obchodnci s cennmi papiermi, poisovne, zaisovne a subjekty kolektvneho investovania) ich naproti tomu postihuje intittom odobratia povolenia na vkon innosti Nrodnou bankou Slovenska. Tak napr. zkon . 594/2003 Z. z. o kolektvnom investovan a o zmene a doplnen niektorch zkonov v 9 ods. 1 psm. e) v nadvznosti na 111 ods. 1 psm. d): ak subjekt kolektvneho investovania nezaal do 12 mesiacov od nadobudnutia prvoplatnosti povolenia vykonva innosti uveden v povolen alebo nepretrite po dobu dlhiu ako es mesiacov tieto innosti nevykonva; pecificky pre vkon uritch innost obchodnka s cennmi papiermi sprvcovskou spolonosou v 112, priom fakt odobratia sa zapisuje do obchodnho registra (113 ods. 6). Pojmovou generalizciou meme dospie i k znane zjednoduenej defincii, bez menovitho vpotu, zaloenej na delen osb na fyzick a prvnick, napr.: dohliadanmi subjektami s prevane skromn nevrobn prvnick osoby s rznou prvnou formou obchodnej spolonosti, vykonvajce hospodrsky vznamn innos s dosahom na domcnosti a vrobn podniky, ktorm poskytuj finann sluby. Na ich podnikateskej innosti sa za sanch podmienok rovnakch pre vetky podnikatesk subjekty me zastova aj tt. Zmerom dohliadacch zsahov je vak primrne regulcia (v zmysle sekundrnej prvnej pravy) a dohad skromnch aktivt vzhadom na to, e sa u ttu bude predpoklada konanie v slade so zkonmi a o najoptimlnejm uspokojenm spoloenskch potrieb. Fyzick osoby podnikatelia s dohliadan v kvalitatvne menej miere. Dvodom je men rozsah innosti a jej vplyvu na hospodrstvo. Integrciou nrodnch finannch trhov sa vyaduje uia medzinrodn spoluprca pri vkone dohadu, ktor sa tak premietla do okruhu dohliadanch subjektov s nimi aj poboky zahraninch obchodnch spolonost a v rmci vekch finannch holdingov matersk a dcrske spolonosti. Takto vymedzenie - tak ako vetky ostatn - nie je dokonal. Nezohaduje nepodnikatesk subjekty ako Fond ochrany vkladov (zkon . 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnen niektorch zkonov), Garann fond investci (zkon . 566/2001 Z. z. o cennch papieroch a investinch slubch a o zmene a doplnen niektorch zkonov) a Slovensk kancelriu poisovateov (zkon . 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poisten zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla a o zmene a doplnen niektorch zkonov) vznikajce ako prvnick
129

Zpis obchodnch spolonost, drustiev, inch prvnickch osb, o ktorch to ustanov osobitn zkon, prvnick osoby zaloen poda prva Eurpskych spoloenstiev, podniky a organizan zloky podnikov zahraninch osb. 130 Zpis fyzickch osb s trvalm pobytom na zem SR, ktor s podnikatemi, na bze dobrovonosti alebo ak tak ustanov osobitn zkon. 131 Ovekov, O. a kol.: Obchodn zkonnk - komentr 1. Bratislava, IURA EDITION. 2005. Str. 24. 132 Tamtie. 133 Tamtie. 38

osoby ex lege134 za ich sasnho obligatrneho zpisu v obchodnom registri s deklaratrnym inkom.135 Suvernne prevldajcou formou dohliadanej obchodnej spolonosti v naich podmienkach je akciov spolonos. Samotn veobecn prava v zkone . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk je nepostaujca pre tak pecifick subjekty finannch sprostredkovateov a ich innosti. V zvese na u boli prijat ako lex specialis zkony upravujce jednotliv typy dohliadanch subjektov, obsahujce zven osobitn poiadavky na ich organizan truktru a riadenie, systematiku vntornej kontroly a odborn kvalifikciu zamestnancov a lenov ich orgnov.136 Tieto pecilne zkonn pravy obsahuj aj odchyln dohliadacie ustanovenia voi zkonu o dohade nad finannm trhom ako predpisu lex generalis, pretoe komplexnos a rastca komplikovanos dohliadanch intitci jednoznane vyaduje aplikciu vlastnch ustanoven o dohade. Fyzick osoby podnikatelia prichdzaj do vahy v prpade sprostredkovateov investinch sluieb, sprostredkovateov poistenia, sprostredkovateov zaistenia a sprostredkovateov starobnho dchodkovho sporenia. Pri vkone innosti sprostredkovatea investinch sluieb, sprostredkovatea poistenia (poisovac agent, poisovac maklr) a sprostredkovatea zaistenia je mon uplatni aj in formy obchodnch spolonost ako je akciov spolonos. Zmyslom tohto postupu je zrejme nehata priestor slobodnej vobe spsobu podnikania pri menej nronch sprostredkovateskch aktivitch, u ktorch nedochdza k akumulcii takho vekho mnostva kapitlu a umoni tak realizciu tchto innost o najirej skupine osb za elom zabezpeenia innho trhovho prostredia. Niektor z dohliadanch subjektov s relatvne erstv: dchodkov sprvcovsk spolonosti, dchodkov fondy, sprostredkovatelia starobnho dchodkovho sporenia. Ich zavedenie svis s fungovanm novho dchodkovho systmu v Slovenskej republike137, ktor nie je v krajinch Eurpskej nie vemi rozren a v zsade eurpskym prvom nie s reglementovan. To je dkazom relatvnej otvorenosti mnoiny dohliadanch subjektov, ktor bude musie pod vplyvom udskej vynaliezavosti v podnikan do budcna poja aj nov formy sprostredkovateskej innosti. Rozrenie prvnej reglementcie sa vak mus tka nielen okruhu menovanch subjektov (vyvolan nutnosou dohadu subjektov znmych v prvnych pravch inch ttov E), ale aj sledovanch innost tchto subjektov, nakoko rozsah povolench aktivt pre ten-ktor sprostredkovatesk subjekt me by v kadom lenskom tte E in.

134 135

18 ods. 2 psm. d) zkona .40/1964 Zb. Obiansky zkonnk. Ovekov, O. a kol.: Obchodn zkonnk - komentr 1. Bratislava, IURA EDITION. 2005. Str. 73. 136 Napr. 12 a nasl. zkona . 594/2003 Z. z. o kolektvnom investovan a o zmene a doplnen niektorch zkonov, 23 a nasl. zkona . 483/2001 Z. z. o bankch a o zmene a doplnen niektorch zkonov, 54 a nasl. zkona . 43/ 2004 Z. z. o starobnom dchodkovom sporen a o zmene a doplnen niektorch zkonov, 71 a nasl. zkona . 566/2001 Z. z. o cennch papieroch a investinch slubch a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 137 Pozri: Galajdov, J.: Aktulne otzky dchodkovho systmu Slovenskej republiky, s. 180 - 188. In: Mezinrodn a srovnvac prvn revue/International and Comparative Law Review . 14 : Finann prvo v souvislostech poteb nrodnho sttu a harmonizace prva E - Sbornk z mezinrodn konference 21.-22.4. 2005.Univerzita Palackho v Olomouci. 39

Teoretick ekonomicko-prvne vchodisk prvnej pravy dane z prjmov a ich vplyv na podnikanie v SR
JUDr. Mria Durainsk, CSc. Prvnick fakulta Univerzity Komenskho v Bratislave
1. Zmery a zsady daovej reformy v SR v oblasti dane z prjmov....................................................................... 41 2. Zsadn zmeny v dani z prjmov zavedenm daovej reformy v roku 2004........................................................ 44 2.1. Porovnanie sasnej prvnej pravy dani z prjmov s predchdzajcou prvnou pravou .......................... 44 2.2. Porovnanie a vvoj prjmovej skladby ttneho rozpotu z pohadu dani z prjmov ................................... 45 2.3. Platn prvna prava dane z prjmu ............................................................................................................. 46 Zver ................................................................................................................................................................... 48

V sasnosti platn sstava dan preferuje fiklnu funkciu dan, ktor m napomha trvalmu, rovnomernmu ekonomickmu rastu, zniovaniu nezamestnanosti, cenovej stabilite a vonkajej rovnovhe. Da ako zkladn zloka prjmu ttneho rozpotu a ako vdavok, resp. povinn platba daovnka ovplyvuje kpyschopn dopyt. Daovou politikou cez agregt kpyschopnho dopytu je mon ovplyvova vkyvy podnikateskho cyklu, ktor m vzostupn a zostupn fzy. Veobecne sa v ekonomickej a prvne terii uznva, e da je pean platba vyberan ttom, resp. ttnymi orgnmi na zklade zkona, vo vopred urenej vke, s presne a vopred urenm termnom splatnosti, sliaca na hradu ttnych, resp. spoloenskch potrieb.138 Dane s odlin od poplatkov prve tm, e poplatnk plat poplatok ako iaston hradu nkladov spojench s innosou ttnych orgnov. Naproti tomu da je nenvratn platba, pri ktorej sa zdaovanm subjektom neposkytuje ekvivalentn plnenie.139 Zo zkladnej defincie dane taktie vyplva, e jej hlavnou funkciou je funkcia fiklna. Z ekonomickho hadiska s dane nstrojom redistribcie, resp. znovurozdeovania nrodnho dchodku prostrednctvom ttneho rozpotu a miestnych rozpotov. S tm priamo svis regulan funkcia, na zklade ktorej sa ovplyvuje truktra vroby a spotreby. Stimulan funkcia je spjan najm s dchodkovou daou, ke napr. znenie sadzby dane z prjmov vedie daov subjekty k zvyovaniu vkonov s cieom zvenia si hrubho dchodku a dosiahnutia o najvyieho istho dchodku v dsledku zvhodnenho zdanenia. Niektor ekonmovia povauj socilna funkciu dan za prekonan, hoci nezdaniten as zkladu dane z prjmov u fyzickch osb, ktor sa veobecne pouva v kontrukcii tejto dane, ke vychdza zo ivotnho minima odrajceho jeho skuton hodnotu, pln tto funkciu spolu s ostatnmi odpotatenmi polokami od zkladu dane. Veobecne sa v ekonomickej terii uznva, e odpotaten poloky s alternatvou priameho poskytovania vldnych subvenci140, t.j. ide jednoznane o prvky, ktor maj socilny charakter. Daovou reformou v SR v roku 2004 bol zaveden v dani z prjmu fyzickej osoby daov bonus poskytovan za podmienok stanovench zkonom daovnkom na kad vyivovan diea. Jeho kontrukcia taktie pln socilnu funkciu.

138 139

Ladislav Balko - Jozef Krlik, Finann prvo, Bratislava, Vydavatesk oddelenie PRAF UK, 2005, s.203. Milan Bake a kolektiv, Finann prvo, Praha, Nakladatelstv C H Beck, 2001, s. 101; Duan Henrych a kolektiv, Prvn slovnk, C H Beck, 2003, s. 79; Draho bl a kolektv, Vek ekonomick encyklopdia, Sprint, 2002, s. 147 140 Draho bl a kolektv, Vek ekonomick encyklopdia, Sprint, 2002, s. 593

40

Zkladnm metodologickm vchodiskom ostatnej daovej reformy v SR, ktor prebiehala od roku 2004, s veobecne uznvan teoretick poznatky o innosti daovej sstavy, ktor m zabezpei optimlne naplnenie ttneho rozpotu a na druhej strane m optimalizova ekonomick sprvanie podnikateskej sfry a obanov. Tieto dva zkladn ciele sa dostvaj v prpade ich nevyvenho naplnenia do vzjomnho rozporu. Snaha ttu dosta prostrednctvom sstavy dan rozhodujca as prjmov do ttneho rozpotu, sa me dosta do konfliktu s podnikateskm prostredm a me negatvne psobi na podnikatesk aktivity drobnho, strednho ale aj vekho podnikania a na prliv zahraninho kapitlu. Na druhej strane radiklne znenie sadzby dane napomha akumulcii kapitlu, ktor je mono investova. Nzka sadzba dane zvyuje spory obyvatestva a v nadvznosti na to rast kpyschopnho dopytu, ktor ovplyvuje rast vroby psobiaci na zniovanie nezamestnanosti. Tieto pozitvne ekonomick efekty vak automaticky neovplyvuj zniovanie vdavkov na ttnu sprvu. Nedostaton prliv prjmov do ttneho rozpotu me vies k zniovaniu vdavkov na kolstvo, zdravotnctvo a kultru, o spsobuje, e tt me ma snahu prena dofinancovanie tchto oblast na obyvatestvo. Z hadiska naplnenia fiklnej funkcie ttneho rozpotu plnia dane dominantn postavenie v prjmovej skladbe ttneho rozpotu (napr. v roku 2005 z celkovch prjmov ttneho rozpotu, ktor boli vo vke 258,6 mld. Sk, tvorili prjmy z dan 222,5 mld. Sk). 1. Zmery a zsady daovej refor my v SR v oblasti dane z prjmov Zmerom novej prvnej pravy dane z prjmov bolo dosiahnu fiklnu neutralitu a tm naplni nasledujce ciele: Vytvorenie priaznivho podnikateskho a investinho konkurennho a nedeformovanho trhovho prostredia. prostredia v rmci

Odstrnenie deformanch inkov daovch zkonov. Cieom je, aby daov sstava neslila na dosiahnutie nefiklnych cieov najm pri dani z prjmu fyzickch osb, napr. aby nerieila otzky v oblasti socilnej politiky. Z tohto dvodu bola snaha koordinova daov reformu s reformou socilneho zabezpeenia, dchodkovou reformou a s reformou systmu zdravotnctva. Dosiahnutie vysokho stupa daovej spravodlivosti rovnm zdaovanm, t.j. zruenm progresvneho zdaovania prjmov. Odstrnenie dvojitho zdanenia prjmov.

Pri naplnen tchto cieov sa vychdzalo z tendencie presadzujcej sa v Eurpskej nii spovajcej z presunu daovho bremena z priamych dan na nepriame dane. Ide o presun od zdaovania vroby k zdaovaniu spotreby. Daov reforma zaviedla v platnej daovej sstave rovn da, ktor odstrnila progresvne zdaovanie. Rovn da vo vke 19% sa vzahuje na da z prjmov a na da z pridanej hodnoty. V sasnosti odborn verejnos diskutuje, i 19 % sadzba dane je optimlna a dostatone nzka z pohadu naplnenia jej lohy ako stimultora aktivt podnikateskch subjektov a obyvatestva. Na zklade uvedenho meme zoveobecni, e prava dane z prjmov zavedenm daovej reformy vychdzala z tchto zsad:
41

 Zsada spravodlivosti, proporcionality. Znamen tak spsob ukladania a vyberania dan, aby bol spravodliv. V tejto svislosti hovorme na jednej strane o horizontlnej spravodlivosti, ktor znamen, e rovnak predmety zdanenia maj by zdanen rovnako bez ohadu na povahu osb, ktor s subjektom dane. Prjmy, majetok ako aj spotreba rznych osb sa zdauj rovnako. Vertiklna spravodlivos znamen, e subjekt dane, ktor m vyie prjmy, v majetok alebo viu spotrebu, plat vyiu da. Zachovva sa vak zsada proporcionality tm, e sa odstrauje progresvne stupovit sadzba dane, ktor sa zvyuje v zvislosti od zvyujceho sa zkladu dane. Zkladom je linerna sadzba dane. Veobecne sa uznva, e vka dane z prjmu a stabiln hospodrske a politick prostredie s zkladn faktory ovplyvujce podnikatesk aktivity a prliv zahraninho kapitlu. Samotn vka dane z prjmu je ovplyvnen nielen vkou sadzby dane, ale aj rozsahom daovch vdavkov, ktor zniuj zklad dane, vkou nezdanitenej asti zkladu dane, polokami odpotatenmi od zkladu dane, polokami, ktor sa pripotavaj k zkladu dane a v neposlednom rade daovmi avami. Zsada neutrlnosti. Znamen, e zdanenie nem skresova hospodrske procesy. Da oderpva daovm subjektom as disponibilnch zdrojov a tm aj ovplyvuje ekonomick rozhodovanie tchto subjektov. Zavedenie rovnej dane eliminovalo preskupovanie prjmov a obchdzanie zkona pri zaraovan prjmov pod urit predmet dane, ktor bol zdaovan vhodnejou sadzbou dane. Dane by mali minimalizova zsahy do ekonomickho rozhodovania tam, kde je stabiln a efektvne fungujci trh. Na druhej strane napr. da z prjmov ako jedna z makroekonomickch kategri sa me vyui aj ako nstroj usmerovania vvoja nrodnho hospodrstva a jeho trukturlnych zmien. Vylenie duplicity zdanenia. Poda tejto stle diskutovanej zsady by prjmy mali by zdanen len raz. Ak ide o prjem z jednho zdroja, ktor je u zdanen, prechodom na druh subjekt u nie je poda platnho zkona o dani z prjmov predmetom tejto dane. Napr. zisk zdanen v spolonosti pri jeho alom rozdelen medzi spolonkov alebo akcionrov sa nezdauje. Duplicita zdanenia bola vylen aj zruenm dane z dedistva, z darovania a z prevodu a prechodu nehnutenosti. Z tejto zsady vychdza tie Smernica Rady Eurpskych spoloenstiev . 90/435/EHS, ktor bola zmenen Smernicou Rady Eurpskej nie . 2003/123/ES o spolonom systme zdanenia uplatnitenom v prpade materskch a dcrskych spolonost rznych lenskch ttov (alej len Smernica). Cieom Smernice je vya z vberu dane vyplcanie dividend a in prerozdelenie ziskov, ktor s vyplcan dcrskymi spolonosami ich materskm spolonostiam a vyli dvojit zdanenie tchto prjmov na rovni materskej spolonosti. V l. 5 Smernice je ustanoven, e zisky, ktor dcrska spolonos prerozdeuje svojej materskej spolonosti sa oslobodzuj od vberu dan. Poda Smernice m tatt materskej spolonosti priznan spolonos lenskho ttu, ktor m minimlne 20 %-n (od roku 2007 - 15%-n) podiel kapitlu v dcrskej spolonosti v inom alebo v rovnakom lenskom tte. Ak matersk spolonos vaka spojeniu s dcrskou spolonosou zskava rozdelen zisky, tt materskej spolonosti sa mus zdra zdanenia tchto ziskov, alebo zdan tieto zisky, priom udel materskej spolonosti a stlemu sdlu odrta si od dane zlomok dane z prjmu prvnickch osb spojen s tmito ziskami a platen dcrskymi spolonosami a vetkmi rovami, ktor s pod nimi, do vky limitu zodpovedajcej dane. Z uvedenho vyplva, e v Smernici nejde o vylenie zdanenia dividend vo veobecnosti. Poda Smernice je vylen zdanenie dividend materskch spolonost lenskho ttu, ktor maj jednu z foriem uvedench v prlohe Smernice. Vyatie sa vzahuje len na prvnick osoby, ktor maj minimlne 20 % podiel kapitlu v dcrskej
42

spolonosti. Poda platnho zkona o dani z prjmov v SR nie je predmetom tejto dane u prvnickej osoby ale aj u fyzickej osoby podiel na zisku (dividenda) vyplcan zo zisku obchodnej spolonosti alebo drustva, alebo obdobnej prvnickej osoby v zahrani uren na rozdelenie osobm, ktor sa podieaj na ich zkladnom iman, alebo lenom tatutrneho a dozornho orgnu tejto obchodnej spolonosti alebo drustva, aj ke s zamestnancami tejto obchodnej spolonosti alebo drustva, vyrovnac podiel, podiel na likvidanom zostatku obchodnej spolonosti alebo drustva a podiel na vsledku podnikania vyplcan tichmu spolonkovi okrem podielu na zisku spolonka verejnej obchodnej spolonosti a komplementra komanditnej spolonosti a okrem podielu spolonka verejnej obchodnej spolonosti a komplementra komanditnej spolonosti na likvidanom zostatku pri likvidcii spolonosti a vyrovnacieho podielu pri zniku asti spolonka vo verejnej obchodnej spolonosti alebo pri zniku asti komplementra v komanditnej spolonosti. Smernica vylila zdanenie dividend, ktor s vyplcan len prvnickm osobm so sdlom v E s cieom umoni a podpori von pohyb kapitlu v rmci Eurpskeho spoloenstva. Platn prvna prava v SR otvra hranice pre pohyb kapitlu vo veobecnosti. Vyatie dividend z predmetu dane sa tka vetkch prvnickch osb a nad rmec Smernice aj fyzickch osb. V platnej prvnej prave nie s v zkone stanoven alie podmienky, ako je vka kapitlovej asti materskej spolonosti v dcrskej spolonosti. Tmto sa vytvraj podmienky pre investcie a pohyb kapitlu vo veobecnosti, a nielen v rmci E. Nad rmec Smernice sa v SR nezdauje aj vyrovnac podiel, podiel na likvidanom zostatku a podiel vyplcan tichmu spolonkovi. Tmto sa zmenuje prjmov as ttneho rozpotu, na o poukeme niie. Zsada zrozumitenosti. Vychdza z premisy, e pravidl zdaovania maj by jednoduch a jednoznan. Znamen to, e daov sstava obsahuje len nevyhnutn poet zkonov, ktor s tak zrozumiten, e umouj jednoznan vklad. Jednoznanos a jednoduchos prvnych predpisov je predpokladom nzkych nkladov na vyrubovanie, platenie a sprvu dane. Zsada innosti dan sa posudzuje z pohadu, ako jednotliv dane, ktor tvoria sstavu dan, sa podieaj na plnen fiklnej funkcie, t.j. vnosy z dane musia by tak vysok, aby podiel nkladov na sprvu dane pre ttne orgny a nroky na administratvu pre subjekty dane boli primeran vo vzahu k vnosom. innos daovej sstavy je dan aj tm, e jednotliv daov zkony obsahuj o najmen poet vnimiek, m sa zuuje priestor pre daov niky. innos dan priamo ovplyvuje aj sprva dan, ktor by mala by jednoduch, lacn a jednotn, aby administratvne a in nklady boli o najniie. Vyie uveden zsady nemu psobi absoltne, nie je mon ich vetky vyuva naraz, lebo vo svojej podstate si niektor navzjom odporuj. Napr. jednoduchos daovch predpisov je len relatvna a vzhadom na zloitos vzahov, ktor upravuj. Pri presadzovan jednoduchosti nie vdy sa dosiahne jednoznanos a zrozumitenos daovch predpisov. Nzkou sadzbou dane nemusia by optimlne naplnen fiklne potreby ttneho rozpotu, o asto vedie k podfinancovaniu niektorch oblast, najm kolstva, zdravotnctva a kultry a me to vies k prehbeniu socilnych rozporov v spolonosti, k ekonomickej nerovnovhe a tm k zneniu tempa rozvoja ekonomiky. Na dosiahnutie uritho stupa naplnenia vyie uvedench cieov, je nutn pristpi k uritm kompromisom s cieom udra rovnomern rast ekonomiky a dosiahnu optimlny stupe nezamestnanosti.
43

2. Zsadn zmeny v dani z prjmov zavedenm daovej reformy v roku 2004 2.1. Porovnanie sasnej prvnej pravy dani z prjmov s predchdzajcou prvnou pravou vodom chceme poukza a porovna sasn prvnu pravu dani z prjmov s predchdzajcou prvnou pravou. U zkon . 366/99 Z. z. o daniach z prjmov, ktor nahradil zkon . 286/1992 Zb. o daniach z prjmov, znil daov povinnos znenm sadzby dane. U fyzickch osb bola znen sadzba dane pri najnich prjmoch z 15 % na 12%, priom sa posvala horn hranica prjmu, na ktor sa znen sadzba vzahovala, t.j. zo 60 tis. Sk na 90 tis. Sk Sasne sa posvali vetky nasledujce psma pri dodran progresvne rastcich sadzieb a do 38 % (poda zkona . 286/1992 bola najvyia sadzba 42 %). Sadzba dane pri prvnickch osobch bola znen zo 40% na 29 % a v roku 2001 na 25 %. Na druhej strane vak znenm sadzby dane sa sprsnili podmienky na uznanie niektorch nkladov za daov vdavky. Ilo naprklad o znenie limitu niektorch daovo uznanch vdavkov: znenie vstupnej ceny pri automobiloch a osobnch dopravnch prostriedkoch, zavedenie limitu njomnho vrtane njomnho s prvom kpy prenajatej veci pri automobiloch a osobnch dopravnch prostriedkoch, uznanie len 85 % vdavkov za spotrebovan pohonn ltky ako daov vdavky, retriktvne poatie odpisovania straty.

Tento trend zaal u platnm znenm zkona . 286/92 Zb. o daniach z prjmov v roku 1998, ke bola zaveden nov kategria nkladov (vdavkov) nevyhnutnch na dosiahnutie, zabezpeenie a udranie prjmov, ktor sa stvaj daovo uznanmi a po ich zaplaten. Zkon . 366/1999 Z. z. v znen neskorch predpisov tto kategriu nkladov (vdavkov) ete viac rozril. Takto sa podvojn tovnctvo v tchto prpadoch stvalo plne autonmne a hospodrsky vsledok, ktor v podvojnom tovnctve je obrazom hospodrenia podniku, i u vo forme zisku alebo straty, nebol zkladom, ale len vchodiskom pre stanovenie zkladu dane. Tto prvna prava, ke sa vdavky stvali daovmi vdavkami a po zaplaten, bola najviac kritizovan a preto sa za elom vyvenia daovch vdavkov a daovch prjmov zkonom . 466/2000 Z. z. zaviedol aj okruh platieb, ktor sa stvali daovmi prjmami (vnosmi) ovplyvujcimi zklad dane v tom zdaovacom obdob, ke boli prijat. Tm sa vak neodstrnila nevyvenos medzi narastajcimi nkladmi, ktor sa stali daovmi vdavkami a po zaplaten, t.j. nezniovali zklad dane a v konenom dsledku zvyovali da a relne existujcimi vonmi finannmi prostriedkami potrebnmi na zaplatenie dane. Tto situcia nastala v dsledku, e daovnci mali v rmci balka predmetnch platieb nepomerne viac platieb, ktor museli zaplati, aby sa stali daovmi vdavkami (mzdy, poistn a odvody do vetkch fondov, njomn, hrady za poradensk sluby, zmluvn pokuty, roky), ako platieb, ktor sa stali vnosom a po ich relnom prijat (zmluvn pokuty, roky a poplatky z omekania, platby za sprostredkovanie). Poda zkona . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov sa radiklne znil rozsah poloiek nkladov, ktor sa za daov vdavky uznaj a po zaplaten. S to njomn a provzie platen fyzickm osobm. Zmluvn pokuty, roky z omekania a poplatky z omekania sa zahruj do zkladu dane a po ich zaplaten u dlnka a po ich prijat u veritea.

44

2.2. Porovnanie a vvoj prjmovej skladby ttneho rozpotu z pohadu dani z prjmov Ak porovnme prjmov skladbu ttneho rozpotu tkajcu sa dani z prjmov za obdobie do prijatia daovej reformy, t.j. do roku 2004, zistme, e rozhodujcu as prjmov z tejto dane platili do ttneho rozpotu fyzick osoby, a to najm prostrednctvom dane z prjmov zo zvislej innosti (vi. Tabuka . 1). Prvnick osoby sa na vnose dani z prjmov v ttnom rozpote podieali niou mierou. Vnimkou je rok 2000, ke zavedenm vyieho nezdanitenho minima u fyzickch osb, medzironm rastom nezamestnanosti v tomto roku o 2,4 % a HDP vo vke 2,2 % bol podiel prjmov ttneho rozpotu tvoren daou z prjmov fyzickmi a prvnickmi osobami pribline rovnak (fyzick osoby odviedli na tejto dani do ttneho rozpotu iastku 25,3 mld. Sk a prvnick osoby 25,1 mld. Sk). V rokoch 2001 a 2003 sa udral vy prjem ttneho rozpotu z dane z prjmov fyzickch osb ako z dane z prjmov prvnickch osb, o bolo spsoben ponechanm progresvneho zdaovania prjmov u fyzickch osb (od 12% po 38 %) a znenm sadzby dane z prjmov prvnickch osb v roku 2000 zo 40 % na 29 % a v rokoch 2001 a 2003 z 29 % na 25 % (vi. Tabuka . 1). Na druhej strane progresvna da z prjmu fyzickch osb napomhala oderpva do ttneho rozpotu prebytky prjmov, ktor vznikali v dsledku inflanho vvoja hospodrstva, m sa zmierovalo tempo inflanho rastu. Vysok sadzba dane z prjmov fyzickch osb psobila demotivane vzhadom na to, e podnikatesk subjekty strcali zujem na dosahovan vych vkonov a tm aj na dosahovan prjmov, kee boli progresvne zdanen. Meme zhrn, e podiel na prjmoch ttneho rozpotu dane z prjmov fyzickch osb, a to najm dane z prjmu zo zvislej innosti a aj dane z prjmu z podnikania a inej samostatnej zrobkovej innosti, bol a do prijatia daovej reformy vdy vy ako podiel dane z prjmov prvnickch osb. Z tohto pohadu daov zaaenie bolo nerovnomern a nespravodliv, kee fyzick osoby daou z prjmov fyzickch osb sa podieali vo vej miere na znovurozdeovan nrodnho dchodku cez ttny rozpoet ako prvnick osoby, t.j. prispievali do celospoloenskch fondov vo vyej miere ako prvnick osoby. Po prvom roku psobenia daovej reformy zavedenm rovnej dane v roku 2004 bol podiel dane z prjmov fyzickch osb na prjmoch ttneho rozpotu vo vke 25,2 mld. Sk (zvisl innos 21,5 mld. Sk a z podnikania 3,7 mld. Sk) a podiel dane z prjmov platenej prvnickmi osobami vo vke vo vke 29,6 mld. Sk. V roku 2005 bol prjem z dane z prjmov fyzickch osb 40,1 mld. Sk (vnos z dane z prjmu zo zvislej innosti bol znane vy a dosiahol 33,4 mld. Sk a 6,6 mld. Sk z podnikania, vi. Tabuka .1). Zvenie podielu tejto dane na prjmoch do ttneho rozpotu bolo spsoben aj nrastom priemernch miezd v tomto roku cca o 1 600 Sk. (vi. Tabuka . 2). Podiel dane z prjmov platenej prvnickmi osobami bol v roku 2005 vo vke 42 mld. Nrast prjmov z tejto dane v roku 2005 bol spsoben najm medzironm nrastom hrubho domceho produktu vo vke 6 %. Z uvedenho vyplva, e po innosti daovej reformy sa v rokoch 2004 a 2005 vo vnosoch ttneho rozpotu pomer dane z prjmov platenej fyzickmi osobami a platenej prvnickmi osobami vrazne zvil v prospech dane z prjmov platenej prvnickmi osobami. Taktie sa men pomer prjmov do ttneho rozpotu medzi prjmami dosahovan daou z prjmov a prjmami dosahovanmi nepriamymi daami. Vrazne sa tento pomer zvyuje v prospech dane z pridanej hodnoty. Vznamne rastie aj podiel spotrebnch dan na prjmovej asti ttneho rozpotu.
45

2.3. Platn prvna prava dane z prjmu Prijatm zkona . 595/2003 Z. z. o dani z prjmu sa podstatne zmenila filozofia dane z prjmov najm tm, e sa uzkonila rovn da. Podstatu zmien meme zhrn nasledovne: a) Zaviedla sa jednotn linerna sadzba dane pre vetky druhy prjmov resp. ziskov prvnickch a fyzickch osb vo vke 19 %. Zaviedla sa jednotn linerna sadzba dane pre vetky druhy prjmov resp. ziskov prvnickch a fyzickch osb vo vke 19 %. Zdanenm podnikateskej innosti fyzickch osb rovnakou 19 % sadzbou ako prvnickch osb, sa docenil vznam malho a strednho podnikania nielen ako nevyhnutnho doplnku vekovroby, ale aj ako podstatnho faktora zniovania nezamestnanosti. Zvyuje sa miera prrastku vonho kapitlu, ktor napomha rozvoju finannho trhu a tm sa otvra priestor pre rozsiahle investcie. Zaviedlo sa jednotn zdanenie prjmu, o prakticky znamen, e zdanen zisk prvnickej osoby, dosiahnut v svislosti s podnikanm, sa pri jeho alom rozdelen u prjemcu, t.j. u prvnickej osoby alebo u fyzickej osoby, u nezdauje. Taktie u prjmov z kapitlovho majetku, u ktorch sa vyber da zrkou pri zdroji, je splnen daov povinnos, ak je vybran platiteom dane za daovnka prvnick osobu, ktor nie je zriaden alebo zaloen na podnikanie alebo za daovnka s obmedzenou daovou povinnosou. Inak sa povauje za preddavok na da a daovnk si ho me odpota v daovom priznan. Umouje to, aby si daovnk uplatnil nrok na vrtenie preplatku dane, ak suma dane vybran zrkou prevyuje vypotan vku dane daovnka za prslun zdaovacie obdobie. Zil okruhu prjmov oslobodench od dane. Zmenila sa truktra nezdanitench ast zkladu dane pri dani z prjmu fyzickej osoby. Od zkladu dane je mon odpota 19,2 nsobok sumy ivotnho minima (v sasnosti je ivotn minimum 4730 Sk) na daovnka ako aj na manelku ijcu s daovnkom v spolonej domcnosti, ak nem vlastn prjem, alej prspevky daovnka na doplnkov dchodkov sporenie, na elov sporenie a poistn vynaloen daovnkom na ivotn poistenie vo vke v hrne najviac 12 000 Sk rone. Nezdaniten minimum na daovnka bolo za innosti zkona . 286/1992 Zb. o daniach z prjmov sprvu vo vke 20 400 Sk a neskr vo vke 21 000 Sk. Zkon . 366/1999 Z. z. o daniach z prjmov tto iastku zvil na 38 760 Sk rone na daovnka. Zavedenie rovnej 19 % dane aj na niie prjmy si vyntilo zavies tak kontrukciu nezdanitenho minima, ktor bude ma v sebe zabudovan valorizan princp a bude sa viac pribliova skutonmu minimu nevyhnutnmu pre zabezpeenie zkladnch potrieb obana. Vzba 19,2 nsobku na ivotn minimum zabezpeuje zvyovanie odpotatenej poloky zo zkladu dane tak, ako sa zvyuje ivotn minimum na osobu. V sasnosti sa pripravuje prvna prava odpotatenej poloky tzv. nezdanitenho minima, ktor by sa neuplatovala u fyzickch osb, ktor by mali vyie prjmy. Diskutuje sa, pri akom ronom prjme by si tto odpotaten poloku nemohla fyzick osoba uplatni. Je to vhodn rieenie, na zklade ktorho by sa fyzickm osobm s vymi prjmami neposkytla subvencia ttu a nemusela by sa meni rovn da zaveden daovou reformou v roku 2004. Zavedenie progresvneho zdanenia nie je potrebn, ak v slade so Smernicou bud optovne zdanen dividendy, podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidanom zostatku u prvnickch osb a u fyzickch osb a bud optovne zdanen

b) Zil sa okruh vnimiek. c)

d) e)

46

tich spolonci. f) Zvenm ivotnho minima boli zruen odpotatene poloky pre zdravotne postihnutch obanov. Odpotatene poloky na deti boli nahraden daovm bonusom.

g) Zruila sa paulna da, ktor mohli plati fyzick osoby s prjmami z podnikania a inej samostatnej zrobkovej innosti, ktor prevdzkovali remeseln innosti a neboli platitemi DPH. h) Zkon nepozn intitt av na dani. i) Zaviedol sa daov bonus, na ktor m nrok daovnk majci zdaniten prjmy vo vke 6-nsobku minimlnej mzdy (v sasnosti je min. mzda 6800 Sk). Ak ide o daovnka s prjmami z podnikania a z inej samostatnej zrobkovej innosti mus by splnen podmienka, aby daovnk vykzal zklad dane. Daov bonus sa vzahuje na kad vyivovacie diea ijce s daovnkom v domcnosti, prechodn pobyt dieaa mimo domcnosti nem vplyv na jeho uplatnenie. O sumu 6480 Sk rone na vyivovan diea sa zniuje da. Rozril sa intitt pouitia podielu zaplatenej dane na osobitn ely vo vke 2% aj na prvnick osoby. Daovnk me rozhodn, e 2% zaplatenej dane rozdel medzi viacerch prijmateov.

j)

k) Zavedenm rovnej dane zkon u nepozn intitty, ako s samostatn zklad dane a osobitn sadzba dane. Pouva sa intitt da zrkou, ktor sa vykonva pri zdroji prjmu, t.j. vykonva ju daovnk vyplcajci prjem. l) Da z prjmov by mala pre vetky kategrie podnikateov vytvra priazniv prostredie na podnikanie, ktor vytvra optimlne investin podmienky, a to najm kvalitnou prvnou pravou odpisovania. Veobecne sa uznva, e zrchlenm odpisovania a skrtenm ivotnosti hmotnho investinho majetku sa urchuje zavdzanie novej techniky a technolgie vroby, lebo zrchlen odpisovanie zniuje zklad dane a teda aj samotn da, m si podnikatesk subjekty vytvraj vlastn zdroje financovania. Naakumulovan vlastn zdroje financovania optimalizuj mieru vyuitia cudzch finannch zdrojov pri financovan investci. V naej ekonomike mme nemlo konkrtnych prpadov, ke nedostatok vlastnch zdrojov financovania najm v procese privatizcie spsobil padok podnikateskch subjektov, koniaci konkurzom. Odpustenie asti kpnej ceny bolo podmienen investciami, m sa prehliadala optimlna miera zadenia podnikov, ktor predpoklad aspo 30 % vlastnch finannch zdrojov pri novch investcich. Tzv. tunelovanie bolo asto len vsledok toho, aby sa zachrnila as aktv podniku v zujme pokraovania podnikania pod inou firmou.

Cieom v sasnosti platnho zkona o dani z prjmov je vytvorenie optimlneho investinho prostredia prvnou pravou odpisovania najm z tchto dvodov: Uritm pozitvom je, e sa zvila vstupn cena u hmotnho majetku z 20 000 Sk na 30 000 Sk a u nehmotnho majetku na 50 000 Sk. Stle toto zvenie je minimlne vzhadom na to, e skuton miera inflcie za obdobie od innosti novej daovej sstavy v roku 1993 bola vyia. P odpisovch skupn bolo nahradench tyrmi odpisovmi skupinami. Doba odpisovania budov a stavieb v 4. odpisovej skupine je 20 rokov a nahradila 30 rokov odpisovania budov a stavieb v 5. odpisovej skupine. Vina strojovej technolgie
47

je zaraden do 2. odpisovej skupiny, kde je doba odpisovania 6 rokov. as strojovej technolgie zostala v 3. odpisovej skupine a odpisuje sa 12 rokov, o je v porovnan s ostatnmi vyspelmi krajinami ete stle prli dlh doba (v kraj. Eurpskej nie je to 8-10 rokov). Od roku 2005 je mon odpisova nielen technick zhodnotenie kultrnych pamiatok, ale aj samotn kultrne pamiatky s vnimkou hnutench kultrnych pamiatok, Daovnk me uplatovanie odpisov prerui na jedno alebo viac celch zdaovacch obdob. Pokraova v odpisovan me v alom zdaovacom obdob, akoby odpisovanie nebolo preruen, priom celkov doba odpisovania sa predluje o dobu preruenia odpisovania. Pri finannom prenjme odpisuje prenajat majetok njomca, ktor pvodne poda zkona 399/1999 Z. z. o daniach z prjmov odpisoval prenajmate.

Odpisovanie nehmotnho majetku (odpisuje sa do 5 rokov od jeho obstarania) me robi okrem vlastnka aj daovnk, ktor k nemu nadobudol prvo na jeho uvania za odplatu. Zver Vyie uveden a rozobran zsady aplikovan v platnom zkone o dani z prjmov psobili v rokoch 2004 a 2005 pozitvne, ak berieme do vahy rast HDP, znenie tempa rastu inflcie, znenie nezamestnanosti a rast priemernch miezd (vi. Tabuka . 2). Pomerne vysok rast HDP v tchto rokoch vak me by vsledkom cyklicky sa opakujceho rastu vroby, ktor prirodzene nastupuje po poklese vroby, o je prirodzenou vlastnosou kadej ekonomiky (vi. Tabuka . 2 - rast HDP v rokoch 1996 a 2005). Reforma dane z prjmu napomha uvoovaniu kapitlu, ktor sa akumuluje v rukch pomerne malej skupiny ud, ktor je schopn investova. Znenm dan sa vo veobecnosti uvouje kapitl, ktor obyvatestvo umiestuje na kapitlovom trhu a tm sa vytvraj zdroje pre financovania investci. Na druhej strane nedotiahnutie socilnej reformy a reformy v zdravotnctve spolu s daovou reformou spsobuje, e niektor zmeny psobia negatvne, napr. nezdanenie dividend a podielov na zisku vytvra nenosn socilne rozdiely. Taktie da z pridanej hodnoty psob 19 % sadzbou dane nenosne na socilne slabie vrstvy obyvatestva. Neustly rast spotrebnej dane z minerlnych olejov spsobuje rast inflcie, ktor doteraz v roku 2006 u dosiahla 4,8 %. Kontrukcia dane z prjmov fyzickch osb a 19 % sadzba dane je vhodn pre daovnkov s najnimi prjmami a pre daovnkov s vysokmi prjmami. Nedostatone napomha vytvoreniu strednej silnej vrstvy spolonosti, kee 19 % sadzba dane najviac daovo zaauje daovnkov s priemernmi prjmami. Takto vzniknut nevyven vntorn socilna truktra spolonosti me z dlhodobho asovho horizontu spsobi nerovnovny rozvoj ekonomiky. Jednoznane meme kontatova, e zkon . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov je bliie k ekonomickej realite, najm sa to tka nezdanitench ast zkladu dane u fyzickch osb, alej zvenia vstupnej ceny pri odpisovan hmotnho a nehmotnho majetku a zrchlenia doby odpisovania, odpisovania straty a nevymoitench pohadvok, tvorby rezerv, nezavedenia intittu daovch av, znenia poloiek, ktor sa uznvaj za daov po zaplaten. Pozitvne je mon hodnoti aj zavedenie 19 % sadzby dane pre fyzick aj prvnick osoby. Stle zostva vyriei odpisovanie hmotnho a nehmotnho
48

majetku a to tak, aby sa zvyovala jeho vstupn cena za elom odpisovania v zvislosti od rastu inflcie. Stle diskutovan zostva otzka odstrnenia dvojitho zdanenia, tm e sa nezdauj dividendy a zdanen zisk prvnickej osoby, dosiahnut v svislosti s podnikanm, ktor sa pri alom rozdelen u prjemcu, t.j. u prvnickej osoby alebo u fyzickej osoby, u nezdauje. Vylenie dvojitho zdanenia vychdza z toho, e ide o ten ist prjem, resp. predmet dane. Ide vak o rzne subjekty dane. Zdanenie dividend vyplcanch fyzickm osobm vo veobecnosti a prvnickm osobm materskm spolonostiam s niou kapitlovou asou v dcrskych spolonostiach, ako je 20 %, a ktor nemaj sdlo v E, nie je v rozpore so smernicami E. Takto ttny rozpoet v prjmovej asti priiel v roku 2005 cca o 6 mld. Sk. Zruenm dane z dedistva, darovania a prevodu a prechodu nehnutenosti sa znil prjem ttneho rozpotu o 2,7 mld. Sk. Chbajce zdroje spsobili alie nedostaton financovanie verejnho sektora. Ak hodnotme vye dva roky psobiacu daov reformu v irch svislostiach, je zrejm, e zsadne zmeny, ktor boli uveden do ivota maj svoje kladn aj zporn strnky. Hodnotenie nie je jednoznan, lebo nie je jednoduch prenikn do podstaty javov spojench s fungovanm daovej reformy a jej psobenia na ekonomiku Dnes sa stva objektvnou potrebou rozvin aj tak funkcie dan, ako s stimulan a socilna funkcia. Tabuka . 1
Druh daovch prjmov (mil.) Da z prjmov a kap. majetku Da z prjmov FO Zv. Prevod obc. Zostva v R Podn.. Da z prjmov PO Prevod obc. zostva v R Dane vyberan zrkou Domce dane na tovary a sl. DPH Spotrebn dane 2001 2002 2003 2004 2005

57 482,5

67 073,6

70 094,9

60 581,4

86 053,3

27 734,8

29 826,8

39 792,7 34 980,4 z toho 7801,0 27 079,9 4 812,3 30 645,2 1 585,6 29 059,6

25 253,4 21 551,4 3 702,01 29 653,2

40 117,07 33 430,4 37 324,3 2 792,7 6 686,6 42 080,9

20 212,9

27 908,3

9 534,8

9 338,5

9 143,03

5 674,7

3 855,4

101 974 974,2 73 566,8 28 401,7

115 570,7 82 240,7 32 001,4

123 326,6 83 794,7 38 047,1

144 271,7 99 575,5 43 400,5

172 363,6 122 429,1 49 997,5

49

Dane z pou.tov. a cestn da Majetkov dane Dane z medz.obch. a trans. Daov prjmy spolu Spolu prjmy R

5,7

1 328,6

1 422,6

1 295,6

63,08

1 638,9 3 922,9

2 204,5 3 995,6

2 663,9 4 064,4

2 734,6 1 870,7

966,2 514,6

165 073,8 205 353,5

188 844,4 220 361,9

200 150,055 233 071,1

209 458,5 242 444,4

222 573,6 258 693,9

Tabuka . 2
ukazovate HDP rast % priem.ro.infl.% priem.ro.miera nezamest. % relna mzda % saldo zahr.obch.mld. priem. mzda 1996 1997 1998 1999 2000 2001 6,2 5,8 11,3 7,1 70,3 6,2 6,1 11,8 6,6 70,0 4,1 6,7 12,5 2,7 82,9 1,9 10,6 16,2 -3,1 45,2 2,2 12,0 18,6 -4,9 42,4 3,8 6,5 19,2 1,0 102,7 2002 4,6 3,4 18,5 5,8 96,0 2003 4,5 9,3 17,4 -0,2 23,0 2004 5,5 5,9 18,1 2,5 47,0 2005 6 3,8 16,2 6,3

12365 13511 14365 15825 17274

50

K problematike vplyvu ttu na skromn sektor

Prof. JUDr. Michal Gapar, CSc. Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach Problm je vznamn z toho hadiska, i m by tento vplyv minimlny, vplyv v strednom rozsahu alebo m by tento vplyv optimlny. Odpove na uveden otzky mu by formulovane nielen z hadiska kvantity tohoto vplyvu, ale predovetkm z hadiska kvalitatvnych foriem tohoto vplyvu. Tu sa mu uplatova formy: - zamerania veobecnejieho, - zamerania konkrtnejieho.141 Mu to by formy,ktor vyplvaj z psobenia ttu ako celku, i jeho niektorch typologickch danost. Mu to by vak aj formy zalo na base funkci verejnej sprvy. Ako najveobecnejie sa ukazuj formy vplyvu zaloen na vedeckch zkonoch. Pozri alej. Tento argument nm vyplva z toho, e tt je najirou organizciou, ktor zskava sksenosti z nakladania prjmov a vdavkov.Prve tto svislos by mala by zkladom vplyvu ttu na skromn sektor. Preto tt me ako vemi sksen subjekt ovplyvova skromn sektor tak, aby sa prejavil o najzdarilejie a aj o najprnosnejie.142 I. Racionlne nakladanie s prjmami a vdavkami ttu. Ide o problm aktulny i najaktulnej v innosti kadej vldy a teda aj naej s asnej vldy. V sasnej vede sa tento problm riei vestranne, efektvne, komplexne a tak, aby bolo dos finannch prostriedkov na vetky do vahy prichdzajce potreby. a) Jednotliv potreby sasnho ttu mono vzhadom na uveden chpa takto: - ide o potreby univerzlne: a/ potreby svisiace i nadvzujce na pokrytie potrieb jednotlivch vedeckch zkonov a to: aa/ univerzlneho zkona vkonu ttnej innosti - tu ide o potreby svisiace s adekvtnosou innosti ttu, so zabezpeovanm irej legality, so zabezpeovanm vyej ekonomickosti a so zabezpeovanm prijatenej adaptvnosti /t.j. adaptvnosti na problmy situcie, svislosti, verejn zujmy, vzahy a potrebn relcie/, ab/ potreby nadvzujce na vedeck zkony vkonu verejnej sprvy: aba/ potreby spt s vedeckm zkonom postupnosti asovej, aby potreby svisiace s vedeckm zkonom irieho vyuvania vedy, abc/potreby spt so zkonom aktvnych subjektov, abd/ potreby svisiace s budovanm verejnej sprvy ako organizcie vkonnej riadiacej samosprvnej a uiacej sa, abe/potreby viauce sa na vedeck zkon procesnej postupnosti, abf/potreby svisiace s optimlnym vyuvanm hlavnch foriem sprvy a abg/ potreby upnajce sa objektov postupnos /postupnos teritorilnu, postupnos odvetvovo-medziodvetvov, postupnos relan a postupnos evolun/, a / potreby tkajce sa vedeckch zkonov demokracie: aca/ potreby svisiace s vedeckm zkonom repektovania vsledkov volieb, acb/potreby tkajce sa vedeckho zkona zhromaovania, acc/ potreby viauce sa na vedeck zkon irieho konsenzu, acd/ potreby svisiace s vedeckm zkonom tvorby univerzlnej vle,ace/ potreby tkajce sa vedeckho zkona
141 142

Zvolili sme zameranos veobecnho rzu. Tu by sa iadalo poskytn tabukov prehad. 51

zachovania univerzlnej vle pokia sa tto nepreila, acf/ potreby upnajce sa na vedeck zkon zabezpeovania tradinch demokratickch hodnt, acg/ potreby svisiace s vedeckm zkonom zabezpeovania novch demokratickch hodnt. B. Na alom mieste treba tu zaznamena najm potreby svisiace s racionlnym nakladanm. Tu ide o tieto tri druhy potrieb a to: - potreba racionlneho nakladania s materilnymi zdrojmi143 - potreba racionlneho nakladania s finannmi zdrojmi, - potreba racionlneho nakladania s humnnymi zdrojmi. V konkretizanej podobe meme tu zaznamena toto: - ide o potrebu racionlneho nakladania s materilnymi zdrojmi- v rmci ttnej sprvy, - v rmci samosprvy, - v rmci verejnoprvnych korporci, - v rmci verejnoprvnych nadci, - v rmci verejnoprvnych stavov - v rmci verejnoprvnych fondov,144 Zabezpeovanie potrieb racionlneho nakladania sa tka aj finannho nakladania: a/ s finannmi zdrojmi ttnej sprvy, b/finannmi zdrojmi samosprvy, c/ finannmi zdrojmi verejnoprvnych korporci, d/ s finannmi zdrojmi verejnoprvnych' nadci, e/s finannmi zdrojmi verejnoprvnych stavov,!/ s finannmi zdrojmi verejnoprvnych fondov. Racionlne zabezpeovanie potrieb sa tka tie: a/humnnych zdrojov ttnej sprvy, b/ humnnych zdrojov samosprvy, c/ humnnych zdrojov verejnoprvnych korporci, d/ humnnych zdrojov verejnoprvnych nadci,e/ humnnych zdrojov verejnoprvnych fondov. C. Racionlne nakladanie s jednotlivmi druhmi zdrojov sa tka aj typologickch danost inteligentnho ttu. Tu ide o tieto typologick danosti ttu: - modernho administratvneho, - modernho justinho, - modernho priemyselnho, - modernho ttu novej regulcie, - modernho ttu informanho, - modernho ttu menegerskho, - modernho ttu socilneho, - modernho ttu zabezpeujceho hlavn spoloensk potreby, - modernho ttu zabezpeujceho vetky oprvnen potreby svojich obanov - modernho ttu vedecko-technickho pokroku, - modernho ttu ivotnho prostredia. - modernho finannho a daovho ttu. - modernho preventvneho ttu.145

143 144 145

Tento problm sme tu rozlenili a to aj napriek tomu, e ide jednu z funkci verejnej sprvy. Problm hlavnch foriem verejnej sprvy je mimo odborn verejnos mlo znmy. Vypotali sme tu len tie najdleitejie danosti inteligentnho ttu.

52

C1. Modern tt administratvny. Ide o tt organickej decentralizcie. Tento tt vyuva predovetkm vertiklne prostriedky svojho vplyvu na podriaden orgny. Ide o prostriedky poznvacieho vplyvu: a/prostriedky retrospektvneho vplyvu, b/ prostriedky benho vplyvu, c/prostriedky perspektvneho vplyvu. Osobitn vznam maj prostriedky regulanho vplyvu. Vznamn s aj prostriedky kontroln. C.2.Modern tt justin. Pre tento tt je typick partikularistick rozhodovanie. Bolo by elaten v tomto tte predovetkm to, aby v sdnom rozhodovan prevldali pean tresty. Na tomto zklade je as vdavkov premeni na prjmy. C.3. Modern tt priemyseln. Pre tto typologick danos inteligentnho ttu je typick najm: - organizovanie a rozvjanie tradinch priemyselnch odvetv, - rozvjanie novch priemyselnch odvetv. C.4. Modern tt novej regulcie. Z rmca tohoto ttu mono vyuva irie a dynamickejie pri meniacich sa potrieb formu zmluvnej regulcie, C5. Modern tt informan. Typologick danosti tohoto ttu umouj vyui dynamiku metd a foriem informci. C.6. Modern tt menedersk. Z danost tohoto ttu je mon vyuva rchlejie dosahovan vsledky a na tomto zklade alej ovplyvova monosti premien v zujme dosahovania novch predpokladov v realizcii zmerosptch s prjmami a vdavkami ttu. C.7. Modern tt socilny. Tento tt vo veobecnosti upevuje tt za predpokladu, e vzjomn vzahy s organicky spt. Ide tu o sptos hlavnch spoloenskch zujmov. C.8. Modern tt zabezpeujci hlavn spoloensk potreby. Tmito potrebami s: a) ma pracovn zalenenie, b) ma primeran odmenu za prcu, c) ma strechu nad hlavou, d) ma zabezpeen zdravotn starostlivos a e) ma vzdelanie. C.9. Modern tt zabezpeujci vetky oprvnen potreby svojich obanov. Tu ide o hlavn tradin potreby, alie diferencovan potreby a sasn modern potreby. C.10. Modern tt vedecko-technickho rozvoja. Tu ide o: - to, aby sa vytvorili predpoklady uplatovania vetkch existujcich funkci vedy. - elaten vasn financovania vedy, - podporu vo vchove novho vedeckho dorastu, - vytvorenie podmienok pre saenie vo vede, - vasn realizciu poznatkov a to najm najnovch poznatkov. C.11. Modern tt ivotnho prostredia. V tejto svislosti me inteligentn tt prevzia diferencovan prostriedky spt so zabezpeovanm kvality prostredia. C.12. Modern tt finann a daov. Tento tt organizuje pean hospodrstvo a vyberanie dan od fyzickch a prvnickch osb /ide tu o dva smery aktivt ttu ako celku.
53

C.13. Modern preventvny tt. V rmci tejto typologickej dane ttu ide o jednotliv druhy preventvnych aktivt a to najm: - preventvnej aktivity zdravotnej, - preventvnej. aktivity dopravnej, - preventvnej aktivity bezpenostn, a - preventvnej aktivity vodohospodrskej. Komplexn pohad na problematiku racionlneho nakladania s prostriedkami a vdavkami ttu nm, umouje rozoznva najm tieto druhy racionlneho nakladania to: a/ bene etrenie, b/ etrenie z hadiska funkci verejnej sprvy, c/etrenie z hadiska univerzlneho vedeckho zkona vkonu ttnej innosti, d/ etrenie z hadiska vedeckch zkonov vkonu verejnej sprvy, e/ etrenie z hadiska realizcie vedeckch zkonov sptch s demokraciou, f/ etrenie z hadiska hlavnch foriem verejnej sprvy, g/ etrenie z hadiska jednotlivch typologickch danost inteligentnho ttu.. Osobitn vznam m vyuvanie prnosnch metd ministerstvami vldou ako aj samosprvnymi orgnmi. Pokia ide o ministerstv a vldu i vldy - tu iadame, aby jednotliv ministerstv, aby prejavili tieto tri druhy aktivt: - aktivitu iniciatvy, - aktivitu koordincie a - aktivitu irej spoluprce. Uvedenm spsobom poskytuj ministerstv,vlda i vldy silu pozitvne psobiaceho prkladu a mu ho vyui vetky orgny - t.j. orgny vetkch hlavnch foriem sprvy II. V naom prpade aj kad z organizanch foriem podnikania. Pokia ide o vplyv na skromn sektor - tu meme vyvodi najm tieto hlavn formy vplyvu: z rmca univerzlneho vedeckho zkona - tu meme uvies najm jednotliv prvky tohoto vedeckho zkona: a/prvok i element adekvtnosti, b/element irej leglnosti, c/ element vyej ekonomickosti d)element prijatenej adaptvnosti, - z rmca vedeckch zkonov vkonu verejnej sprvy - tu najm z rmca vedeckho zkona irieho uplatovania vedy a vedeckho zkona o aktvny subjektoch, - z rmca vedeckch zkonov sptch a demokraciou - najm z rmca vedeckho zkona o irom shlase a vedeckch zkonov :vedeckho zkona o zabezpeovan tradinch demokratickch hodnt a vedeckho zkona o zabezpeovan novch demokratickch hodnt, - z rmca funkci verejnej sprvy najm z funkcie racionlneho nakladania s materilnymi, finannmi a humnnymi zdrojmi. Z funkci sprvneho prva treba ma za to, e zkon je bod udice rozlenenia jednotlivch moci v tte a zrove je strednm bodom, ktor sa vymyk vedecko-prvnemu mysleniu. Ide tu najm o tieto funkcie sprvneho prva; a/funkcia premhajce konflikty, b/ funkcia disciplinujca, e/ funkcia zefentvujca prvna funkcia, a i/ pohotovostn funkcia.146 Pokia ide o typologick danosti inteligentnho ttu - tu ide najm o: - modern tt administratvny - tento me uplatova ako priamy, tak aj nepriamy vplyv, - modern tt priemyseln sleduje budovanie novch hospodrskych odveta - modern tt informan je zameran na vytvranie podmienok pre obojstrannos informci,
146

Ide tu o nov pohad na funkcie sprvneho prva. Pozri Diferwaltung, Nr. 32006

54

modern tt vedecko-technickho pokroku podporuj jednotliv funkcie vedy sa zameriava najm na funkciu tvorby spoloenskho bohatstva a na aplikan funkciu. V uvedenom pohade na sasn podmienky i monosti vplyvu ttu na skromn sektor sme uviedli prkladmo z nho pohadu tie najvznamnejie, ich praktickm uplatovanm mono dosiahnu ovea pozitvnejie vsledky ne je tomu v sasnosti.

III. Zver V tomto prspevku sme sa poksili poda pohad na problematiku vplyvu ttu na skromn sektor. Ako zklad tohoto pohadu sa otvorila cesta pojednania o racionlnom nakladan s prjmami a vdavkami ttu. Vypotali sme celkom 19 svislost vo vzahu k uplatovaniu vplyvov v oblasti skromnho sektoru. Na tomto zklade bude treba rozleni na tieto skupiny cel verejn sektor a to a) organizanch foriem podnikania, kde sa tieto svislosti uplatuj plne, b/ skupina, kde sa formy vplyvu uplatuj iastone a c/ skupina organizovanch foriem podnikania, kde sa tento vplyv neuplatuje vbec.

55

Orgn typu finann prokuratury v trnch vztazch147

doc. JUDr. Petr Havlan, CSc. Masarykova Univerzita, Prvnick fakulta, Brno
I) II) III) IV) V) VI) vodem.......................................................................................................................................................... 56 Nco mlo k historii ....................................................................................................................................... 56 Nco mlo k zahraninm souvislostem ......................................................................................................... 57 K povaze, struktue a psobnosti ZSVM ..................................................................................................... 57 K podstat nepmho zasahovn ZSVM do trnch vztah ....................................................................... 60 Zvrem ......................................................................................................................................................... 62

I)

vodem

Zasahovn veejn moci do podnikn, potamo trnch vztah vbec, je trval otzka, majc rozmr ekonomick, politick, sociologick, sociln psychologick a nepochybn tak prvn. Samozejmost jsou dnes cel dl odvtv (seky) prva, jako je tzv. prvo ivnostensk, prvo hospodsk soute, rejstkov prvo apod., jejich smysl existence je touto otzkou, resp. jej sloitost a diferencovanost, vlastn podmnn. Dan otzka je pak nemn dleit, ba jet dleitj pro smysl a vznam daleko komplexnjho a univerzlnj prva, kterm je prvo hospodsk; jeho problmem je toti navc pedmtn otzka prv ve sv komplexit. S ohledem na to se komplexitou veejnomocenskho zasahovn do trnch vztah mus nutn zabvat tak vda hospodskho prva. Pitom by j nemly uniknout ani nkter mn viditeln i jakoby skryt formy tohoto zasahovn (intervenovn). S jednou z takovch forem slabho zasahovn do trnch vztah se lze setkat i pi fungovn instituc typu finann prokuratury. Z tohoto zornho hlu bude proto dle strun pojednno o eskm adu pro zastupovn sttu ve vcech majetkovch, kter do kategorie tchto instituc pat. II) Nco mlo k historii

Finann prokuratura pedstavuje v podstat tradin instituci. Jej historick koeny sahaj a do starho ma (viz staromt procuratores fisci) a tak v eskch zemch m zastupovn zjm fiska svou tradici. Z dnenho pohledu lze jako o potku mluvit o roku 1851. Tehdy toti zanikly dosavadn fiskln ady (jim nleela i trestn pravomoc) a na jejich mst se objevily sttn zastupitelstv (psobc v trestn oblasti) a finann prokuratury (psobc v netrestn, majetkoprvn oblasti). Za meznk bv oznaovn rovn rok 1933, kdy byl pijat zkon . 97/1933 Sb. z. a n., o finannch prokuraturch, kter problematiku tchto instituc organizan sjednotil s platnost pro zem celho tehdejho eskoslovenska. Pokud jde o zkon . 270/1949 Sb., o finannch prokuraturch, ten platil u jen krtce, a do znan mry pedznamenal znik instituce finann prokuratury (teba i tm, e ji vyal z psobnosti Ministerstva financ a svil ji do psobnosti Ministerstva spravedlnosti). Ke dni 1. ledna 1953 (viz zkon . 65/1952 Sb., o prokuratue) pak finann prokuratura tak skuten zanikla. Od 1. ervence 2002, kdy nabyl innosti zkon . 201/2002 Sb., o adu pro zastupovn sttu ve vcech majetkovch (dle t jen zkon o adu nebo ZZSVM), pak mme v esk sttosprvn realit opt instituci typu finann prokuratury. Jej nzev ad pro
147

Pspvek byl zpracovn s podporou grantu . 407/06/1159 udlenho Grantovou agenturou R..

56

zastupovn sttu ve vcech majetkovch (dle t jen ad), pravda, nebyl zvolen nejvhodnji, a stle plat, e tradin oznaen finann prokuratura, by bylo urit lepm eenm,148 nicmn nyn u jde hlavn o to, jak tato nov, resp. staronov instituce funguje, resp. jak pln sv posln garanta veejnho zjmu na kvalitn prvn ochran majetku sttu (ili funkci tzv. sttn advokatury) a na kvalitnm hospodaen a nakldn s tmto majetkem. III) Nco mlo k zahraninm souvislostem

Instituce podobn eskmu adu pro zastupovn sttu ve vcech majetkovch nejsou v Evrop nm neobvyklm. Pitom mezi innosti, kter zajiuj a o kterch bude dle strun pojednno v souvislosti s ZSVM, pat pedevm prvn zastupovn sttu v majetkovch vcech, poradenstv v majetkoprvn oblasti, jako i hospodaen a nakldn s majetkem sttu. To ovem neznamen, e by kad z tchto instituc vykonvala vechny typy tchto innost, pop. ve stejnm rozsahu a relaci. Institucionln nejvce podobn ZSVM (a to i pes adu dlch odlinost a specifik, jejich vet tady nem smysl provdt) je Finann prokuratura Rakousk republiky. Ta, dky sv historick a geopolitick pbuznosti, me bt tak pro esk ZSVM inspirac, a to hlavn v efektivit prvnho zastupovn a prvnho poradenstv. Na rozdl od ZSVM vak neprovd hospodaen a nakldn s majetkem sttu, co ostatn neprovdly ani prvorepublikov finann prokuratury psobc na zem tehdejho eskoslovenska. Koneckonc urujc pro prvn pravu a fungovn takov instituce toti nakonec vdy zstane majetkoprvn realita danho sttu. IV) K povaze, struktue a psobnosti ZSVM

Zkon . 201/2002 Sb. konstituoval ad pro zastupovn sttu ve vcech majetkovch jako specializovanou sttn instituci se sdlem v Praze, orgn esk republiky svho, takkajc nevrchnostenskho druhu, kter jedn v zen ped soudy, rozhodmi orgny, sprvnmi ady a jinmi orgny, zpracovv prvn stanoviska a pln dal koly stanoven zvltnmi prvnmi pedpisy [tj. pedevm zkonem . 219/2000 Sb., o majetku esk republiky a jejm vystupovn v prvnch vztazch, ve znn pozdjch pedpis (dle t jen zkon o majetku sttu nebo ZMS)] a samotnm zkonem o adu. K tmto dalm kolm pat pedevm tzv. bn hospodaen s majetkem sttu, tzv. prozatmn hospodaen s tmto majetkem a pomrn nov t zastupovn obc v zen ped soudy v zkonem stanovench ppadech. ad je organizan slokou sttu ve smyslu 3 ZMS149 a vslovn je tak oznaen za etn jednotku ve smyslu zkona . 563/1991 Sb., o etnictv, ve znn pozdjch pedpis. V ele adu je generln editel jmenovan a odvolvan ministrem financ. ad vykonv svoji innost prostednictvm svch zemnch pracovi, kter psob v sdlech krajskch soud a v hlavnm mst Praze. Vnitn uspodn adu stanov organizan d vydan generlnm editelem a schvlen ministrem financ. Vkon odbornho dohledu
148

Vce k tomu Havlan, P.: ad pro zastupovn sttu ve vcech majetkovch v prvnm roce sv existence, Prvo a podnikn, 2003, . 9, s. 2. 149 Pojem organizan sloka sttu je v eskm prvnm du od 1. ledna 2001 a v podstat znamen prvem aprobovan organizan subjekt, resp. tzv. zazen bez prvn subjektivity, jednajc jmnem sttu. Vce k organizanm slokm sttu Havlan, P.: Majetek sttu v platn prvn prav. 2. vydn. Praha: Linde Praha, a.s., 2006, s. 34 43. 57

nad innost adu nle Ministerstvu financ. Toto ministerstvo tak organizuje a d odborn vzdlvn zamstnanc adu. Procesn jednn adu m nkolik zkonem stanovench podob, jejich pehled a strun charakteristika vypad takto: Vlunm jednnm se rozum situace, kdy v zkonem taxativn stanovench ppadech jedn ad vlun (obligatorn) v zench ped soudy, rozhodmi orgny, sprvnmi ady a jinmi orgny, piem jedn jmnem sttu. Toto jednn adu zahrnuje veker procesn kony, kter by v zen podle zvltnho prvnho pedpisu mohla jinak vykonat organizan sloka sttu (3 a 4 ZMS) pslun hospodait s majetkem sttu, kterho se dan vc tk. ad v tomto smyslu jedn v zen ped eskmi soudy a rozhodmi orgny ve vcech uren vlastnickho prva sttu k nemovit vci, jej ocenn podle pslunho zkona pesahuje v dob zahjen zen stku 25 milion K, k nemovit nebo movit vci (bez ohledu na vi jejho ocenn) prohlen za nrodn kulturn pamtku a ke stavb, kter je sdlem zkonem stanovench orgn, jako i k pozemku takovou stavbou zastavnmu. ad zde vlun jedn tak tehdy, jde-li o zen ve vci vyklizen ve uvedench nemovitch vc, pop. ve vci vydn movit vci prohlen za nrodn kulturn pamtku. Vlun jedn ad dle v zench ped eskmi soudy a rozhodmi orgny ve vci penitho plnn pevyujcho 50 milion K a v obchodnch vcech pevyujcho 250 milion K. Jde-li o zen ped zahraninmi a mezinrodnmi soudy a rozhodmi orgny ve vci penitho plnn, jedn ad vlun u tehdy, pevyuje-li toto plnn v obchodnch vcech 100 milion K; hranice 50 milion u neobchodnch vc zst v nezmnna. Zkon o adu, vedle toho, e zn jet nkter dal ppady vlunho jednn ZSVM, upravuje tak okolnosti, kter brn vlunmu jednn adu v zen jmnem sttu.150 Dan jednn me vylouit rovn zvltn prvn pedpis nebo mezinrodn smlouva, kterou je esk republika vzna a kter byla pedepsanm zpsobem vyhlena. Tzv. dohodnutm jednnm se pak rozum situace, kdy se ad dohodne s pslunou organizan slokou, e namsto n bude jednat ped soudem, rozhodm orgnem, sprvnm adem nebo jinm orgnem ve vci tkajc se majetku sttu. Takto dohodnout se pitom mohou jak v dob ped zahjenm zen, tak ppadn v dob, kdy ji zen v dan vci probh. Za podstatn lze oznait vslovn zkaz podmnn dohody, tj. dohody obsahujc podmnky, kter by ad omezovaly ve zpsobu jednn v zen. I tady stanov okolnosti brnc dohodnutmu jednn zkon o adu anebo toto jednn me vylouit zvltn prvn pedpis nebo mezinrodn smlouva ve uvedench parametr. Vedlej astenstv adu v obanskm soudnm zen (nikoli tedy v zen ped rozhodmi orgny, sprvnmi ady a jinmi orgny) pipad v vahu tam, kde astnkem zen v jakkoli vci tkajc se majetku sttu je sttn organizace, kter je pslun s danm majetkem hospodait podle 55 odst. 1 ZMS, anebo Pozemkov fond esk republiky, kter k danmu sttnmu majetku vykonv sprvu podle 17 odst. 1 zkona . 229/1991 Sb., o prav vlastnickch vztah k pd a jinmu zemdlskmu majetku.151

150 151

Vce k tomu tamt, s. 46 a 47. Vce k pojmm sttn organizace a Pozemkov fond R, kterto subjekty pedstavuj prvnick osoby svho druhu, tamt, s. 55 75.

58

Vedlej astenstv je podmnno prvnm zjmem sttu na vsledku takovho zen152 Konen zkon umouje tak pmou ast adu v obanskm soudnm zen (opt tedy nikoli v zen ped rozhodmi orgny, sprvnmi ady a jinmi orgny). ad je zpsobil bt sm astnkem tohoto zen a m pro toto zen procesn zpsobilost jen tehdy, kdy v ppadech doloenho majetkovho zjmu sttu (tzn., e existuje reln pedpoklad vlivu danho zen, resp. jeho vsledku, na majetkovou sfru sttu) a v souladu se zvltnm prvnm pedpisem podv (tzn. je souasn oprvnn i povinen podat) nvrh na zahjen zen ped eskmi soudy o neplatnost smlouvy o pevodu vlastnictv vci (nemovit i movit) nebo smlouvy o pevodu cennch papr, jejich astnkem nen stt ani sttn organizace, ale nesttn subjekt (typicky nap. obchodn spolenost s majetkovou ast sttu), anebo kdy do takovho zen vstupuje.153 ad je dle zkonem vslovn povoln ke zpracovvn psemnch prvnch stanovisek v jednotlivch vcech tkajcch se majetku sttu. Dje se tak na zklad dosti organizanch sloek sttu, sttnch organizac nebo Pozemkovho fondu R. Pro jin osoby i orgny ad stanoviska nezpracovv. Za podstatn lze oznait fakt, e vdy mus jt o konkrtn majetkoprvn ppady, kde ve uveden organizan a prvn subjekty potebuj odbornou pomoc.154 K ve zmnnmu tzv. bnmu hospodaen adu s majetkem sttu (viz zejmna 18 a 19 odst. 1 a 4 ZZSVM ve spojen s 9 ZMS) zde jen tolik, e zahrnuje v souasn dob jak hospodaen s majetkem, kter ad potebuje k zajitn svch odbornch innost (tzv. provozn majetek), tak i hospodaen s majetkem podaditelnm pod pojem plnn funkc sttu adem, resp. pod pojem plnn kol v rmci psobnosti adu, takkajc, v irm smyslu. V poslze uvedenm ppad jde pedevm o majetek, kter na ad peel z jinch ad a instituc zejmna v procesu reformy esk veejn sprvy. Pokud pak jde o tzv. prozatmn hospodaen adu s majetkem sttu - tj. hospodaen s majetkem, u nho pi jeho nabyt sttem nen patrno, kter organizan sloce sttu pslu hospodaen s tmto majetkem, anebo, o nm se zjist, e s nm dn organizan sloka sttu ani sttn organizace nehospoda, a se kterm je teba takzvan konenm zpsobem naloit (viz zejmna 18, 19 odst. 2 a 4 a 29 odst. 1 ZZSVM ve spojen s 10 a 11 odst. 2 ZMS) sta poznamenat, e pedstavuje pro ad i do budoucna perspektivn, resp. trvalou agendu. S ohledem na zamen pspvku si urit zaslou pozornost tak novelou zkona o adu (provedenou zkonem . 120/2004 Sb.) upraven zastupovn obc. Jde o pravu mechanismu poskytovn odborn prvn pomoci obcm pi veden vybranch soudnch spor, ili o to, e ad v ppadech a za podmnek (tzn. jen v ppadech a za podmnek) stanovench danm zkonem me (ale nemus!) poskytovat obcm prvn pomoc spovajc v jejich zastupovn v zen ped eskmi soudy (nikoli tedy ped jinmi orgny). Zmnn prvn pomoc je omezena pouze na zen, ve kterm je proti obci uplatnn nrok na uren vlastnickho prva k nemovitosti nebo jejmu psluenstv anebo nrok na vyklizen takov nemovitosti, piem pedmtn nemovitost mus bt nabyta od sttu. Nerozhoduje vak, kdy a jak k tomuto nabyt od sttu dolo.155
152 153

Vce k tomu tamt, s. 48 a 49. Vce k tomu tamt, s. 49 a 50. 154 Vce k tomu tamt, s. 52. 155 V novelizovanm zkon o adu lze nalzt i dal svbytnou formu prvn pomoci obcm. Tou je monost adu vystupovat v zen o uren vlastnickho prva k majetku obce (tj. nemovitosti nebo jejmu psluenstv, kterou obec nabyla od sttu) za stt jako vedlejho astnka vedle obce (vetn ppad, kde bude obec sama alobcem), a to tehdy, bude-li mt stt prvn zjem na vsledku takovho zen. Vce k tto form prvn pomoci i k samotnmu zastupovn obc adem tamt, s. 53 55. 59

V)

K podstat nepmho zasahovn ZSVM do trnch vztah

Pi charakteristice adu v vodu sub IV. bylo mj. zdraznno, e vystupuje jako nevrchnostensk orgn esk republiky. To v podstat znamen, e pat do sfry, o n se trefn vyjdil u J. Hoetzel, kdy napsal: Stt ne vdycky rozkazuje a zakazuje, nevystupuje vdy v purpuru, nbr spokojuje se tak s prostedky, jak maj po ruce soukromnci: nevyvlastuje pouze, nbr kupuje, najm.156 Jinmi slovy, esk republika - ad, jak vyplynulo i z dalho textu sub IV., zde nevystupuje primrn vrchnostensky, ale v postaven principiln rovnho partnera s jinmi subjekty ve vcech tkajcch se majetku sttu. Stejn tak je vak teba zdraznit, e mezi rol sttu jako mocenskho tvaru (tvaru disponujcho prostedky veejn moci) a jeho rol v zsad prvnick osoby nelze vst dn ostr (chirurgick) ez.157 Koneckonc jednm z typickch projev vrchnostensk pozice sttu je tady i sm vznik ZSMV. U pi projednvn nvrhu zkona o adu, resp. pvodn jet zkona o finann prokuratue, byla vznesena vcelku legitimn otzka, pro prv stt by ml mt specializovanou a eo ipso i dostaten kvalifikovanou instituci, kter by jeho jmnem jednala v prvnch vztazch tkajcch se sttnho majetku a nepmo tak znevhodovala ostatn subjekty (astnky) tchto vztah, kte takovou instituci k ruce nemaj. Pitom prv ve zmnn vznik ZSVM byl vlastn legislativn politickou odpovd na poloenou otzku. Za dleit je pak mono oznait tak a hlavn to, e dan problm byl pozdji znovu oteven a dokonce dostal nov rozmr, kdy sub IV. zmnn novela zkona o adu rozila pravomoc ZSVM o monost zastupovat obce. Bylo veejnm tajemstvm, e k novele zkona o adu dolo na bezprostedn politickou objednvku. Ta byla v zsad reakc na nkter rozhodnut eskch soud, ktermi bylo v jednotlivch, resp. ojedinlch ppadech vyhovno elovm alobm na vydn majetku v tzv. kauze Kinsk. Nen proto divu, e onen akutn politick podtext ovlivnil jak ppravu a zdvodnn vldnho nvrhu novely, tak jeho projednvn v Parlametu. V dvodov zprv k nvrhu novely se bylo mono nap. dost, e prvoadm elem novely je rozit ve vybranch ppadech okruh monch pjemc prvn pomoci zajiovan adem o obce. Souvis to podle zprvy s okolnost, e obce se stvaj asto astnky sloitch soudnch spor ohledn majetku, kter pvodn peel do vlastnictv sttu, nap. podle tzv. Beneovch dekret, a nsledn se stal na zklad zkona nebo smlouvy majetkem obce. Pitom se pedpokldalo, e ve vtin ppad nejsou obce odborn vybaveny na veden takovch spor. Prv een se pak stalo tak klovm problmem projednvn novely v Parlamentu. U v Poslaneck snmovn zaznlo, e bezplatn prvn pomoc obcm je v rozporu s prvem, ponvad ostatn prvn subjekty tuto vhodu dostat nemaj. stednm tmatem se pak uveden stalo v Sentu. Ve zpravodajsk zprv k nvrhu zkona se pravilo, e kritici tto novely poukazuj zejmna na skutenost, e obce zskaj v soudnch sporech z veejnch prostedk kvalifikovanou prvn pomoc, na kterou vak nebude mt nrok protistrana ve sporu. Podle nzor kritik tak dochz k naruen principu rovnosti astnk zen zakotvenm v lnku 37 odst. 3 Listiny zkladnch prv a svobod. Zpravodajsk zprva ovem tak pipomnla, e o oprvnnosti tto kritiky me meritorn rozhodnout svm nlezem pouze stavn soud. Za nejzvanj legislativn-prvn vtku oznail een t stavn-prvn vbor Sentu. Vsledkem pak bylo zamtnut nvrhu novely zkona o adu plnem Sentu.
156 157

Hoetzel, J.: eskoslovensk sprvn prvo. st veobecn. 2. vydn. Praha: Melantrich, a.s., 1937, s. 33. Vce k tomu nap. Havlan, P.: Vlastnictv sttu. Brno: Masarykova univerzita, 2000, s. 40, 58 a porznu. Srov. t nlez stavnho soudu R ze dne 4. bezna 2003, Sbrka nlez a usnesen, sv. 32, s. 303.

60

Konen projednn nvrhu novely pedmtnho zkona probhlo koncem nora 2004 v Poslaneck snmovn. Zejmna bylo pi nm prezentovno stanovisko Parlamentnho institutu, kter uvaovan rozpor nvrhu zkona s l. 37 odst. 3 Listiny dle rozilo o mon rozpor s l. 26 mezinrodnho paktu o obanskch a politickch prvech a rovn o rozpor s l. 11 odst. 1 Listiny, a kvalifikovalo dan nvrh jako diskriminan. Souasn ale bylo i v tomto stanovisku poznamenno, e nelze vylouit existenci okolnost, za kterch by takov diskriminace mohla bt stavnm soudem povaovna za odvodnnou. Poslaneck snmovna nicmn nakonec setrvala na svm pvodnm rozhodnut a nvrh novely schvlila.158 Faktem je, e zpsob politickho zadn a navc jeho nsledn medializace nevytvoil pzniv klima pro pijet bezrozporn prvn pravy. To ostatn potvrdily i zmiovan parlamentn debaty. Na druh stran ale nebylo k otzce, kter je zde stedem zjmu, eeno zdaleka vechno. Jinmi slovy, jestlie prv v Parlamentu R zaznlo z st pedkladatele nvrhu novely vcemn jen nesml, e obce jsou z prvnho hlediska (a lze dodat: nejen z nho) subjekty svho druhu, je to mlo. Zejmna v reakci na shora zmiovan stanovisko Parlamentnho institutu, kter asi v nejucelenj podob vyjdilo obavy z rozporu novely s tzv. stavnm podkem, a pedstavuje tak jeden z monch hl pohledu na vc, mohlo a mlo bt adekvtn argumentovno. Pedn nen vbec neobvykl, aby instituce plnc obdobn funkce jako ZSVM zastupovaly i jin prvn (a to obvykle tzv. veejnoprvn) subjekty, ne samotn stt. Ani by bylo teba detailnji zkoumat urit rozdly v postaven souasnho ZSVM a prvorepublikovch finannch prokuratur, lze pipomenout 1 odst. 2 zkona . 97/1933 Sb. z. a n., kter jim svil zastupovn tehdejch zem a okres (okres ovem jen tehdy, byly-li o to jimi podny), jako i odst. 3 cit. ustanoven, kde se uvaovalo o zastupovn dalch subjekt ve veejnm zjmu.159 Rovn nap. souasn rakousk finann prokuratura neomezuje svou roli prvnho zstupce a konzultanta pouze na rakousk stt a jeho instituce, ale zastupuje a konzultuje i jin prvn subjekty. Pokud jde o obecnj teoretick podtext, lze vyjt pedevm z vdecky nikdy nevyvrcen (tebae ideologicky nktermi vehementn zpochybovan) a prax v zsad potvrzovan pravdy o jist hierarchii zjm. Mm tady na mysli hlavn zsadn konstatovn, ji zmnnho vznamnho eskho administrativisty prvn poloviny 20. stolet J. Hoetzela, e zjmy svaz zemn samosprvy jsou vy zjm kolektiv (lze mt za to, e i jinch osob, ne kolektiv pozn. P.H.) soukromch, a dle e zjmy nich svaz zemn samosprvy mus ustoupit zjmm svaz vych; nejvym svazem je stt.160 O tom, e uveden hierarchie v principu plat a je nezbytn i pro fungovn dnen spolenosti (v n lze dokonce jt se zjmy jet dle, resp. ve), nen dvod pochybovat, stejn jako ji nelze (a neinil to ani citovan klasik) absolutizovat. To znamen, nelze ji prosazovat tak, aby se dostvala do zsadnho rozporu zejmna prv s oprvnnmi zjmy soukromch osob.
158

Vce ke zmnm provedenm pedmtnou novelou Havlan, P.: K prvn novele zkona o ZSVM, Prvn zpravodaj, 2004, . 7, s. 11 a 12. 159 V kontextu s tm pak k zkonu . 97/1933 Sb. z. a n. vydan sluebn instrukce (vldn nazen . 82/1936 Sb.) povila finann prokuratury konat koly prvnho zstupce pro adu prvnickch osob a jmn ( 2 cit. nazen). Mezi n patilo nap. i kmenov jmn katolickch kostel a duchovnch obro (viz odst. 1 bod 6. cit. ustanoven). 160 Hoetzel, J.: Heslo Vyvlastnn. Slovnk veejnho prva eskoslovenskho. Sv. V. Brno: Rovnost, 1948 s. 492. 61

VI)

Zvrem

Na zvr sta poznamenat, e nkter formy zasahovn veejn moci do trnch vztah tady v podob innosti zvltn sttn instituce, v jejm rmci je pouze slab (nepmo) a jen v nkterch vztazch naruovna, resp. modifikovna principiln rovnost subjekt (astnk) tchto vztah - jsou pomrn dobe argumentovateln, a to zvlt veejnm zjmem, potamo skutenostmi s nm souvisejcmi.161 Nen proto dvodu se jich obvat.

161

Vce k tomu nap. Havlan, P.: op. cit. sub 10, zejmna s. 182, 185, 186 a porznu.

62

Dohad nad podnikanm - podnikanie pod dohadom na finannom trhu

Doc. JUDr. Jn Husr, CSc. Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach I. Podnikanie je innos zaloen na dobrovonom slobodnom rozhodovan sa o tom, i zaa resp. kedy skoni podnika, i podnika sm, alebo s inmi osobami, kedy zaa podnika, v akch innostiach, kde, v akom mieste, regine, krajine, o rozsahu podnikania. Podnikatesk innosti poda nronosti poiadaviek na ich vykonvanie resp. poda prsnosti podmienok nevyhnutnch pre ich vykonvanie mono leni na: 1. Podnikatesk innosti, pre vykonvanie ktorch sa nepredpoklad ani preukzanie tandardnch podmienok (predpokladov) na ich vykonvanie napr.: predaj nespracovanch alebo spracovanch rastlinnch a ivonych vrobkov z vlastnej drobnej pestovateskej a chovateskej innosti fyzickmi osobami; predaj lesnch plodn priamym spotrebiteom; prenjom nehnutenost; prevdzkovanie gar. innosti pre vykonvanie, ktorch sa predpoklad splnenie tandardnch podmienok v naich podmienkach tradine ide o innosti, ktor sa povauj za ivnosti. innosti, ktorch vykonvanie predpoklad splnenie nadtandardnch podmienok162. pri vkone povolan: lekrov, lekrnikov, logopdov, psycholgov, psychoterapeutov, veterinrnych lekrov, advoktov, patentovch zstupcov, audtorov, daovch poradcov, burzovch dohodcov, maklrov, agentov, a inch fyzickch osb oprvnench poskytova poradenstvo, sprostredkovanie alebo finann sluby na kapitlovom trhu, autorizovanch geodetov a kartografov, retaurtorov kultrnych pamiatok, sprostredkovateov kolektvnych sporov.

2. 3. a)

V zsade ide o innosti :

b) innosti na kapitlovom trhu - podnikanie bnk, poisovn, doplnkovch dchodkovch poisovn, brz, obchodnkov s cennmi papiermi, podnikanie pri kolektvnom investovan. c) innosti dobvania losk a zuachovania nerastov a taktie vroba a rozvod elektriny, plynu a tepla,

d) podnikanie v oblasti dopravy (s vnimkou cestnej dopravy a leteckej dopravy) a telekomunikci, e) obchodovanie s uritmi druhmi produktov akmi s napr.: humnne a veterinrne lieky, vojensk materil, emisie a in.

Vyuvanie slobody podnikania nepredpoklad iadnu aktivitu zo strany ttu, i inch orgnov verejnej moci. Takto predstava o podnikan, ako vhradne autonmnom prve jednotlivca, vak v dnench podmienkach nie je celkom relna, pretoe obdobne, ako in slobody, je aj sloboda podnikania limitovan minimlne uplatovanm inch slobd, alebo
162

Orientan vpoet takchto innost je uveden v ustanoven 3 zkona . 455/1991Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) 63

tej istej slobody inmi osobami. Popri tom vak vyuvanie slobody podnikania me vies k prospechu jednotlivca i skupiny osb, ktor sa rozhodn pre podnikanie, na ktorom profituje aj tt, resp. mesto i obec. Pri podnikan vak existuje urit hospodrske riziko, ktor je sce mon zni, alebo obmedzi, ale nie plne vyli a nemono vyli ani to, e sa v tejto innosti uplatnia nedovolen praktiky zo strany inch podnikateov, i in skutonosti, ktor negatvne ovplyvnia vsledky podnikania. Takto negatvne dsledky podnikania sa vak nemusia zasiahnu len majetkov sfru podnikatea, ale mu zasiahnu aj majetkov sfru inch osb, ktor s napr. v pozcii klientov, zkaznkov, spotrebiteov a pod. Tieto osoby tak isto s nten zna ist riziko, obdobne ako in zkaznci, avak nie vdy maj relnu monos rozhodova sa na zklade uritch relevantnch informci, pretoe s im tieto informcie nedostupn, napr. z dvodu obchodnho tajomstva, i jednoducho nemaj schopnos takto informcie vlastnou innosou zska, o vyplva napr. z charakteru danej podnikateskej innosti, eventulne nie s schopn tieto informcie vyhodnoti z dvodu nedostatku odbornch vedomost. Negatvne dopady nespechu v podnikan asto zasiahnu v poet subjektov, a to relatvne vemi citene, o potom pochopitene vedie k nespokojnosti na strane dotknutch subjektov, k alm nadvzujcim problmom vo vzahu k alm subjektom v kooperanch reazcoch a pod. Z tchto dvodov tt sa angauje v predchdzan takmto negatvnym dsledkom podnikania a to okrem inho realizciou dohadu nad podnikanm. tt dohliada nad podnikanm v tch innostiach, pre vykonvanie ktorch sa oakva splnenie nadtandardnch podmienok. Pre tieto innosti je prznan, e: ide o innosti, ktorch vykonvanie si vyaduje splnenie vych kvalifikanch predpokladov, kvalifikovan prax, ide o innosti, ktorch vykonvanie me ma zvan dsledky na zdravie obyvatestva a ivotn prostredie, ide o innosti, ktorch vykonvanie me ma dopad na bezpenos a obranyschopnos ttu, vykonvanie tchto innost me ma dopad na chod hospodrstva a z hadiska dobrch ivotnch podmienok pre obyvatestvo, ide o innosti, pri vykonvan ktorch sa vyuvaj aj finann prostriedky klientov i zkaznkov tieto innosti sa vykonvaj takm spsobom, e klienti nemaj monos dostatone preveri i nedochdza k ohrozeniu ich majetku i pohadvok.

Od zaiatku 90-tych rokov 20. storoia sa v prvnej prave podnikania vo vybranch innostiach prejavuj nasledovn tendencie: 1. Tendencia rozirovania okruhu innost, ktorch vykonvanie je prvne regulovan osobitnmi zkonmi, typickm prkladom takchto innost je prvna regulcia poskytovania innost skromnch bezpenostnch sluieb. Tto innos mala pvodne charakter koncesovanej ivnosti, avak potreba stanovenia prsnejch pravidiel vykonvania tejto innosti viedla k tomu, e tto innos sa stala regulovanou osobitnm zkonom. Obdobne to bolo aj s pestovateskm plenm ovocia, pretoe

64

tto innos mala tie charakter koncesovanej ivnosti a neskr bola z tejto kategrie vyat a regulcia tejto innosti je upraven osobitnm zkonom. 2. Tendencia sprsovania podmienok vykonvania takchto innost. Sprsovanie podmienok sa prejavuje napr.: v preukzan odbornej spsobilosti osb, ktor bud vykonva tieto innosti a to absolvovanm predpsanho rozsahu vzdelania a spenm vykonanm predpsanej skky, i spen absolvovanie predpsanch testov. Tendencia sprsnenia postihu za poruovanie podmienok vykonvania takchto innost, sa prejavuje napr.: monosou ukladania vych pokt za poruenie podmienok vykonvania tchto innosti. Tendencia rozirovania dohadu nad podnikanm v takchto innostiach vrtane precizcie foriem a metd uplatovanch pri vykonvan dohadu. Vykonvanie uvedench innost sa realizuje postupne v irom meradle pod dohadom prslunho ttneho orgnu.

3.

4.

Dohad ttu nad podnikanm znamen obmedzenie slobody podnikania, a teda predstavuje zsah do rozhodovacej autonmie podnikateskho subjektu, predstavuje urit obmedzenie v podnikateskej tvorivosti, v hadan o najvhodnejch prleitost na podnikanie at. Preto takto zsah do skromnej sfry mus by v prvnom tte realizovan poda prijatch pravidiel, ktor s zaloen v zsade na tchto zkladoch: 1. Dohad nad podnikanm sa vykonva nad podnikateskmi aktivitami subjektov skromnho prva, a preto m by obmedzen len na dohad nad vykonvanm tch innost, kde je to nevyhnutn; Dohad mus by zaloen na princpe, e podnikatesk iniciatva zostva na podnikateovi a orgn dohadu posudzuje, i sa tieto aktivity nevymykaj zo stanovench pravidiel; Dohad sa realizuje v zujme presadenia verejnho zujmu, priom jeho vykonvanie mus zohadova aj zujmy samotnch dohliadanch skromno-prvnych subjektov; Dohad predstavuje intitt verejnho prva a preto musia by stanoven relatvne presn pravidl jeho vkonu a orgn dohadu me vyuva pri dohade len tie oprvnenia, ktor mu dva zkon; Subjekt, ktor podnik pod dohadom mus ma monos obrany pred zneuitm dohadu, i jeho jednotlivch intittov zo strany dohliadajceho orgnu; Podmienky vkonu dohadu sa mu meni, tak isto me dochdza k rozreniu dohadu na alie podnikatesk aktivity; Podnikateovi neme by zabrnen uchdza sa o zskanie oprvnenia na podnikanie pod dohadom a zrove mu neme by zabrnen ukoni podnikanie pod dohadom.

2.

3. 4.

5. 6. 7.

Pri vkone dohadu m dohliadan subjekt viacer povinnosti, ktorch plnenie si vyaduje urit vdavky, napr.: podnikate mus poda pokynu dohliadajceho orgnu vykona urit analzu, pripravi urit program napr. ozdravn pln, poskytova pravidelne urit informcie, uchovva stanoven informcie po urit as a pod. Tm, e sa podnikate rozhodol, e bude podnika v innostiach, ktorch vykonvanie sa realizuje pod dohadom, zavzuje sa plni povinnosti, ktor mu pri vykonvan tejto innosti vyplvaj z normatvnych prvnych prav, resp. z rozhodnut orgnu dohadu. Vdavky spojen
65

s plnenm tchto povinnost zna podnikate bez nroku na ich kompenzciu z verejnch zdrojov. Tieto vdavky s vak vdavkami nevyhnutnmi na zabezpeenie a udranie prjmu poda daovch predpisov a podnikate premieta tieto vdavky do ceny svojich produktov, take v konenom dsledku ich zaplatia jeho obchodn partneri, zkaznci, klienti i spotrebitelia. Aj vkon dohadu si vak vyaduje urit prostriedky na strane orgnu dohadu. Je vak otzkou, i sa maj podiea na financovan vdavkov na dohad z verejnch zdrojov tie subjekty, ktor s dohliadan subjekty, alebo sa na financovan dohadu maj podiea i t, v zujme ktorch sa tento dohad vykonva, napr. klienti obchodnkov s cennmi papiermi, i klienti bnk, alebo m by tento dohad financovan z prostriedkov verejnch rozpotov, teda z prostriedkov, na ktor prispievaj prakticky vetci. Sasn prvna prava kopruje prv naznaen alternatvu, o mono povaova za spravodliv, pretoe tm, e podnikate podnik pod dohadom ttu, tt mu poskytuje imid soldneho podnikatea, ktor svoju innos vykonva pod dohadom bez vhrad, a teda je na mieste, aby si za takto budovan imid podnikate aj zaplatil. Bolo by mon njs aj in model hrady nkladov za vkon dohadu, nebolo by to vak zrejme bezproblmov. II. Dohliadacie konanie, ako zkonom upraven postup radu pre finann trh a astnkov konania pri vkone dohadu sa vyznauje niektormi osobitosami oproti inm druhom konan, inm procesom. Na prvom mieste sa iada vyzdvihn poiadavku operatvnosti a rchlosti dohliadacieho konania, ktor spova v tom, e ak m by dosiahnut el dohadu, je potrebn, aby jednotliv kony a rozhodnutia vydvan v procese dohadu bolo mon vydva operatvne a aby bola dosiahnut o najrchlejia innos tchto rozhodnut, resp. opatren. Tto poiadavka sa realizuje tm, e orgn dohadu me zaa dohliadacie konanie nielen na zklade podnetu, ale aj z vlastnej iniciatvy, a e opravn prostriedky podan proti vydanm rozhodnutiam astnkmi konania nemaj odkladn inok. alou poiadavkou na pravu dohliadacieho konania je poiadavka na neformlnos konania, ktor sa realizuje tak, e o priebehu dohliadacieho konania sa nespisuje zpisnica, a e orgn dohadu nemus rozhodova len na zklade zistench dkazov, ale aj na zklade poskytnutch informci, resp. na zklade analz zistench z poskytnutch informci. Pri vkone dohadu je mon poui voi dohliadanm subjektom na odstrnenie zistench nedostatkov len opatrenia a sankcie, ktor s stanoven zkonom. Aj v tomto procese sa prejavuje snaha obmedzi diskren prvomoc orgnu dohadu, kedy zkonodarca uklad dohliadaciemu orgnu povinnos prija urit druh opatren v prpade zistenia uritej intenzity poruenia stanovench pravidiel. Takto prstup na jednej strane umouje, aby sa orgn dohadu vo svojej innosti nedostval do rozporu so zkonom, avak na druhej strane neumouje zohadni vetky osobitosti konkrtneho prpadu a prija rozhodnutie primeran konkrtnemu prpadu. Opravnm prostriedkom voi rozhodnutiu, ktor vydal rad pre finann trh je rozklad, priom rozhodnutie o rozklade je preskmaten sdom. Vkon tchto rozhodnut sa realizuje obdobne ako vkon inch rozhodnut, teda poda exekunho poriadku. Intitt dohadu preiel uritm vvojom, o mono dokumentova na prklade prvnej pravy kolektvneho investovania. V prvom rade ide o pouvan terminolgiu, kde pvodn zkon . 248/1992 Zb. pouva pojem ttny dozor a neskorie prvne pravy v slade aj s almi prvnymi pravami pouvaj pojem dohad. I ke aj v tomto prpade treba poukza na ist zmtonos v pouvan tchto pojmov, ke napr. poda zkona 385/1999 Z. z. o kolektvnom investovan pod oznaenm ustanovenia ttny
66

dozor nasledoval normatvny text zanajci takto: Dohad poda tohto zkona vykonva orgn dohadu, ktorm je rad.... Z toho mono vyvodi, e zkonodarca ako keby nerobil rozdiel medzi pojmom dozor a dohad. alm takmto znakom vvoja prvnej pravy je presun kontrolnej kompetencie (kompetencie v oblasti dohadu) z Ministerstva financi SR na rad pre finann trh a nsledne na Nrodn banku Slovenska. Nvum v prvnej prave predstavuje vymedzenie ciea dohadu, ktor je obsiahnut v zkone 747/2004 Z. z. o dohade nad finannm trhom. V zmysle tohto zkona je cieom dohadu nad finannm trhom prispie k stabilite finannho trhu ako celku, ako aj k bezpenmu a zdravmu fungovaniu finannho trhu v zujme udriavania dvery finannho trhu, ochrany klientov a repektovania pravidiel hospodrskej sae. Takto vymedzenie ciea prvnej pravy, resp. ciea uritho prvneho intittu nie je v prvnom poriadku obvykl a je zrejme aj vecou nslednho posdenia, i takto prstup t. j. vymedzenie ciea aj v inch prvnych pravch, i ciea inch prvnych intittov, i by sa mal uplatni v prvnom poriadku aj v irej miere, resp. i by mal by akceptovan takto prstup ako vvojov trend. Otzna je najm opodstatnenos takhoto vymedzenia prvnej pravy, pretoe takto vymedzen cie predstavuje ist zenie aplikanho vyuitia prvnej pravy. alm hadiskom je, i cie prvnej pravy, ak je v prvnej prave vymedzen, mono vyui pri vklade danej prvnej pravy. Ako alternatva oproti formulovaniu ciea prvnej pravy zostva v sasnosti prevaujce vymedzenie predmetu prvnej pravy, priom sa v terii nevyskytuje spochybnenie vhodnosti i opodstatnenosti takhoto prstupu ku prvnej prave. Nvum v prvnej prave predstavuje aj povinnos uloen zkonom . 747/2004 Z. z. Nrodnej banke Slovenska, ako orgnu dohadu, zriadi organizan tvar na plnenie vymedzench loh pri dohade. Zriadenie tohto tvaru m zabezpei bankov rada Nrodnej banky Slovenska a takto tvar sa nazva tvar dohadu nad finannm trhom. V priebehu vvoja sa men aj okruh subjektov podnikajcich na finannom trhu, ktorch innos podlieha dohadu, resp. poda zkona 248/1992 Zb. ete ttnemu dozoru. Poda pvodnho zkona . 248/1992 Zb. o investinch spolonostiach a investinch fondoch podliehali ttnemu dozoru innosti vykonvan: a) c) investinmi spolonosami, zakladatemi investinch spolonost a investinch fondov, b) investinmi fondmi, d) lenmi predstavenstiev, lenmi dozornch rd a prokuristami investinch spolonost a investinch fondov, e) f) akcionrmi investinch spolonost a investinch fondov, ktor maj vy ako 10percentn podiel na zkladnom iman investinej spolonosti alebo investinho fondu, osobami, ktor obstarvaj vydvanie a predaj akci investinch fondov alebo podielovch listov,

g) depozitrom, h) doasnm sprvcom investinej spolonosti alebo investinho fondu. Okruh subjektov, ktorch innos podliehala dohadu, bol zkonom . 385/1999 Zb. o kolektvnom investovan rozren o niektor alie subjekty, predovetkm o sprvcovsk spolonosti a zahranin sprvcovsk spolonosti, ale tie o ntenho sprvcu a likvidtora, psobiacich v tch subjektoch, nad ktormi je vykonvan dohad.. K aliemu rozreniu okruhu subjektov, ktorch innos na finannom trhu podlieha dohadu dolo zkonom . 594/2003 Z. z. o kolektvnom investovan a to napr. o osoby,
67

ktor obstarvaj vydvanie a vyplcanie podielovch listov, podielovch fondov a cennch papierov zahraninch subjektov kolektvneho investovania a o vedcich poboiek zahraninch investinch spolonost a zahraninch sprvcovskch spolonost a ich zstupcov. Poda sasnej platnej prvnej pravy o dohade nad finannm trhom Nrodn banka Slovenska v rmci dohadu nad finannm trhom a vykonva dohad nad bankami, pobokami zahraninch bnk, obchodnkmi s cennmi papiermi, pobokami zahraninch obchodnkov s cennmi papiermi, sprostredkovatemi investinch sluieb, burzami cennch papierov, centrlnymi depozitrmi cennch papierov, sprvcovskmi spolonosami, pobokami zahraninch sprvcovskch spolonost, podielovmi fondmi, zahraninmi subjektami kolektvneho investovania, poisovami, zaisovami, pobokami zahraninch poisovn, pobokami zahraninch zaisovn, poisovacmi maklrmi, poisovacmi agentmi, dchodkovmi sprvcovskmi spolonosami, dchodkovmi fondmi, sprostredkovatemi starobnho dchodkovho sporenia, doplnkovmi dchodkovmi poisovami, doplnkovmi dchodkovmi spolonosami, doplnkovmi dchodkovmi fondmi, intitciami elektronickch peaz, pobokami zahraninch intitci elektronickch peaz, Fondom ochrany vkladov, Garannm fondom investci, Slovenskou kancelriou poisovateov, konsolidovanmi celkami, subkonsolidovanmi celkami, finannmi holdingovmi intitciami, zmieanmi finannmi holdingovmi spolonosami, finannmi konglomertmi a v rozsahu ustanovenom tmto zkonom alebo osobitnm zkonom 1) aj nad inmi osobami, nad inmi elovmi zdrueniami majetku a nad skupinami osb a elovch zdruen majetku, ktorm osobitn zkony v oblasti bankovnctva, kapitlovho trhu, poisovnctva alebo dchodkovho sporenia ukladaj povinnosti. Z uvedenho prehadu vyplva zreten tendencia rozirova okruh subjektov podnikajcich na finannom trhu, ktor musia vykonva svoju podnikatesk innos pod dohadom. V priebehu vvoja sa menil aj predmet dohadu. Km poda zkona 248/1992 Zb. o investinch spolonostiach a investinch fondoch bolo predmetom ttneho dozoru dohliadanie na dodriavanie predpisov a tattu podielovho fondu alebo investinho fondu, tak u poda zkona 385/1999 Zb. o kolektvnom investovan sa predmet dohadu rozril o dohad nad dodriavanm podmienok, za ktorch boli udelen povolenia na vykonvanie innosti v oblasti kolektvneho investovania, na plnenie sanknch opatren uloench pri vkone dohadu a tie na dodriavanie postupov na vykonvanie vntornej kontroly. Takto ponman predmet dohadu zostal nezmenen aj poda zkona 594/2003 Z. z. o kolektvnom investovan. Poda platnej prvnej pravy je predmet dohadu vymedzen jednak pozitvne ustanovenm 1, ods. 3 poda ktorho Nrodn banka pri dohade nad dohliadanmi subjektami: 1) ustanovuje pravidl obozretnho podnikania, pravidl bezpenej prevdzky a alie poiadavky na podnikanie dohliadanch subjektov, 2) dohliada na dodriavanie zkonov, ktor sa vzahuj na dohliadan subjekty alebo na ich innosti (vrtane dohadu nad dodriavanm ustanoven prvne zvznch aktov eurpskych spoloenstiev a Eurpskej nie), 3) vedie konania, udeuje povolenia, licencie, shlasy a predchdzajce shlasy, uklad sankcie a opatrenia na npravu a vydva in rozhodnutia poda zkona a dohliada na ich plnenie vrtane dodriavania podmienok urench v tchto rozhodnutiach, 4) vykonva dohad na mieste a dohad na diaku nad dohliadanmi subjektami.

68

Z negatvneho vymedzenia vyplva, e predmetom dohadu nie s spory z prvnych vzahov medzi dohliadanmi subjektami a ich klientmi, na ktorch prejednvanie a rozhodovanie s prslun sdy alebo in orgny. Pokia ide o prvnu pravu konania pri vkone dohadu, prpadne dohliadacieho konania, i dohliadacieho procesu, aj tu mono zretene vystopova postupn precizciu prvnej pravy tohto procesu v jednotlivch prvnych pravch. Prvne pravy v zsade rozliuj dohad na mieste a dohad na diaku. Dohadom na mieste sa rozumie dohad vykonvan priamo u subjektu nad innosou ktorho sa vykonva dohad, v jeho priestoroch, i u jeho orgnov. Dohad na mieste me vykonva len osoba, ktor m psomn povolenie Nrodnej banky, ktor mus by konkretizovan tak o do konkretizcie oprvnenej osoby, ako aj do predmetu dohadu, da zaatia dohadu, predpokladanej doby trvania dohadu na mieste a mus by podpsan vedcim zamestnancom tvaru dohadu nad finannm trhom, ktor toto povolenie udeuje. Dohliadan subjekt m prvo domha sa vylenia poverenej osoby z vkonu dohadu, ak vzhadom na vzah tejto osoby k predmetu dohadu k dohliadanmu subjektu alebo jeho zamestnancom mono ma pochybnosti o nezaujatosti takejto osoby. Povinnos upozorni na skutonosti nasvedujce vyleniu osoby poverenej vkonom dohadu m aj tto osoba. O nmietke zaujatosti a o vylen osoby, voi ktorej bola uplatnen nmietka zaujatosti rozhodne jej nadriaden, resp. u urench funkcionrov bankov rada Nrodnej banky. Osoba, ktor je poveren vkonom dohadu m pomerne irok oprvnenia pri vkone dohadu na mieste. Okrem inho m prvo vstupova na pozemky, do budov, miestnost, zariaden a inch priestorov dohliadanho subjektu, vrtane jeho dopravnch prostriedkov, vyadova od dohliadanho subjektu a jeho zamestnancov predkladanie dokladov, vkazov, dokumentcie a inch psomnost, poadova vyjadrenia, vysvetlenia a in psomn a stne informcie k predmetu dohadu. Vyadova sinnos a plnenie povinnost dohliadanho subjektu a vykonva tie in opatrenia potrebn na zabezpeenie innho a plynulho vkonu dohadu. Najm oprvnenie vykonva in opatrenia potrebn na zabezpeenie innho a plynulho vkonu dohadu sa jav ako nadtandardn oprvnenie, ktor by mohlo by zneuit na kor dohliadanho subjektu. Pretoe pri takto formulovanom oprvnen, ktor je ohranien len vemi hmlistmi kontrami potrieb zabezpeenia innho a plynulho vkonu dohadu nem dohliadan subjekt prakticky iadnu relnu argumentciu brni sa proti prekroeniu prvomoci orgnu dohadu pri vkone dohadu. Problmom teda je, kam a me zjs osoba poveren vkonom dohadu, ak rzne opatrenia me urobi s argumentciou, e ide o zabezpeenie innho a plynulho vkonu dohadu. Niet zatia dostatok poznatkov o konkrtnej aplikcii takto vymedzench oprvnen pri vkone dohadu, avak vzhadom na to, e ide o sfru verejnho prva, kde by sa mala dsledne uplatova zsada, e ttny orgn je oprvnen kona len to, o mu zkon vslovne uruje, malo by by toto ustanovenie formulovan ovea precznejie. Bolo by to v zujme prvnej istoty tak dohliadanch subjektov, ako aj Nrodnej banky Slovenska ako orgnu dohadu. Dohliadan subjekt a jeho zamestnanci sa maj prvo psomne vyjadri k nedostatkom zistenm pri vkone dohadu na mieste a dohliadan subjekt m navye prvo psomne namieta proti dajom uvedenm v protokole o vykonanom dohade na mieste. Dohad na mieste je skonen doruenm psomnho oznmenia dohliadanmu subjektu o vsledku preverenia jeho psomnch nmietok proti dajom uvedenm v protokole o vykonanom dohade, alebo ak dohliadan subjekt nepredloil nmietky, skon sa dohad na mieste mrnym uplynutm lehoty urenej na podanie nmietok.

69

Dohad na diaku spova v tom, e dohliadan subjekty s povinn predklada Nrodnej banke vkazy, hlsenia, sprvy a in informcie, podklady a doklady o skutonostiach, ktor sa tkaj dohliadanch subjektov a to bu na poiadanie Nrodnej banky, alebo na zklade veobecne zvznch prvnych predpisov, teda bez vzvy Nrodnej banky. Takto dokumentciu s dohliadan subjekty povinn spracova a predloi na vlastn nklady. Ak poda nzoru Nrodnej banky tieto vkazy, hlsenia a alie dokumenty neobsahuj poadovan daje, alebo nezodpovedaj ustanovenej metodike, alebo s pochybnosti o ich plnosti, aktulnosti, sprvnosti a pravdivosti, s dohliadan subjekty povinn na poiadanie Nrodnej banky predloi nov podklady, poda vysvetlenia i urobi in opravy alebo pravy v tchto dokumentoch. Orgnom, ktor vykonva kontrolu i dohad nad podnikanm vo vybranch innostiach me by: a) orgn profesnej samosprvy (asto je takto orgn oznaovan ako komora napr.: Slovensk advoktska komora),

b) prslun orgn ttnej sprvy, ktor vykonva ttnu sprvu v prslunej oblasti napr.: Ministerstvo vntra SR vykonva kontrolu podnikania v innosti skromnch bezpenostnch sluieb, c) pecializovan ttny orgn (nie orgn ttnej sprvy), ktor bol na tento el zriaden zkonom, i ktorho sasou kompetenci je aj vykonvanie dohliadacej i kontrolnej innosti.

Kee pri vykonvan dohadu nad podnikanm vo vybranch innostiach dochdza ku stretom (prelnaniu) verejnoprvnych a skromnoprvnych zujmov mus by dohad intitucionalizovan tak, aby intitcia, ktor dohad vykonala bola nezvisl a skutone spsobil rozhodova nestranne, objektvne, na zklade zkona. Inak povedan intitcia vykonvajca dohad mus ma tak pozciu, aby nebola nten strni, i u zujmom verejnoprvnym ale ani skromnoprvnym. V takejto pozcii bol u ns kontituovan rad pre finann trh. Takto pozcia radu pre finann trh vyplvala zo zkona a to aj napriek tomu, e tento rad bol zo zkona charakterizovan ako prvnick osoba, ktorej bolo zveren vykonvanie dohadu nad finannm trhom a ktor mohla vo svojej innosti vyuva aj finann prostriedky zo ttneho rozpotu. V podmienkach Slovenskej republiky bol pvodne vkon dohadu nad finannm trhom rozdelen medzi Ministerstvo financi SR a Nrodn banku Slovenska, priom Nrodn banka Slovenska vykonvala dohad nad podnikanm v bankovnctve a Ministerstvo financi SR vykonvalo dohad nad kolektvnym investovanm, obchodnkmi s cennmi papiermi, poisovami a pod. Ministerstvo financi je vak typickm administratvnym orgnom a preto neme psobi ako nezvisl orgn dohadu. Vzhadom na uveden bol vytvoren rad pre finann trh, ktor vykonval dohad nad celou finannou sfrou s vnimkou bankovnctva. Koncepcia vytvorenia univerzlneho dohadu nad finannm trhom bola prehodnoten a na zklade toho naalej zostal mimo kompetencie radu pre finann trh dohad nad bankami, ktor i naalej vykonval tvar bankovho dohadu Nrodnej banky Slovenska. Zkonom . 747/2004 Z. z. dolo k aliemu prehodnoteniu predstv o intitucionlnom zabezpeen dohadu nad vybranmi podnikateskmi aktivitami v oblasti finannho trhu a k zrueniu radu pre finann trh, priom dohad nad finannm trhom bol zveren v plnom rozsahu do psobnosti Nrodnej banky Slovenska.

70

III. Pri vkone dohadu treba skma tieto intitty: - pravidl vkonu dohadu, - dohliadacie konanie, - nstroje uplatovan pri vkone dohadu. Z hadiska asovej postupnosti treba rozliova : a) Oprvnenia dohliadacieho orgnu v ase vytvrania podnikateskho subjektu, ktor bude vykonva innosti, nad ktormi je vykonvan dohad. V tomto prpade mono hovori o dohliadacom orgne ako o filtri, ktor by mal zabezpei, aby sa do podnikateskho prostredia, do sperenia podnikateov na relevantnom trhu, ktor predstavuj z hadiska predmetu dohliadan innost, dostali len tak subjekty, ktor spaj zkonn poiadavky a ktor predstavuj aspo zkonom poadovan minimlnu mieru soldneho podnikania.

b) Dohad vykonvan v obdob vykonvania podnikateskch innost, priom sa dohad v tomto obdob zameriava na dodriavanie pravidiel podnikania, najm pravidiel obozretnho podnikania vo vybranch podnikateskch innostiach. c) Dohad vykonvan v ase, ke napriek vetkm zkonnm postupom zo strany dohliadacieho orgnu dolo v podnikateskom subjekte k situcii, ke je potrebn realizova npravu tak, aby sa obnovil riadny priebeh podnikateskej innosti.

tandardne by mal by dohad vykonvan vo fze vytvrania podnikateskho subjektu a tie vo fze riadneho vykonvania podnikateskch innosti dohliadanm subjektom. Dohad v tdiu krzovej situcie by mal by vnimon a v zsade by mal by aktulny len z tchto dvodov: z dvodu nenleitho vkonu dohadu v prvch dvoch fzach, v prpade psobenia viacerch rizikovch faktorov, ktor sa napriek riadnemu vkonu dohadu nepodarilo spene zvldnu. a) dohadom nad podnikanm konkrtneho subjektu, napr.: nad poisovou, bankou at. b) dohadom nad konsolidovanom zklade, ktorm sa rozumie dohad nad obchodnmi vzahmi resp. dohad nad finannmi konsolidovanmi celkami. Proces vkonu dohadu (dohliadacie konanie) predstavuje pecifick kategriu, pecifick druh konan, ktor s upraven jednak v osobitnch zkonoch, akmi s napr. Zkon o bankch., Zkon o poisovnctve., Zkon o cennch papieroch a investinch slubch, zkon o kolektvnom investovan a pod., priom dohliadacie konanie je podrobnejie upraven zkonom 747/2004 Z. z. o dohade na finannom trhu. Ak tieto zkony neupravuj podrobne cel konanie pouij sa podporne ustanovenia zkona o . 96/? o dohade nad finannm trhom. Poda tohto zkona sa na tieto konania nevzahuj veobecn predpisy o sprvnom konan. (zkon .71/1967 Zb. o sprvnom konan).

Poda subjektov, nad innosou ktorch je vykonvan dohad mono rozliova medzi:

71

astnkmi konania s dohliadan subjekty, o ktorch prvach alebo povinnostiach sa m kona alebo osoba, ktor podva iados poda osobitnho zkona. Takouto osobou treba rozumie napr. osobu, ktor podva iados poda zkona .530/1990 Zb. o dlhopisoch. V konan o uloen sankci je astnkom konania dohliadan subjekt, ktormu sa m uloi sankcia. astnkmi konania teda bud banky, poisovne, zaisovne, sprvcovsk spolonosti, obchodnci s cennmi papiermi, maklri a pod. Na konan sa mu zastni aj tretie osoby, ktor vak maj len postavenie astnka konania, aj to len pre t as konania, na ktor s prizvan. Tretmi osobami mu by svedkovia, znalci, tlmonci, osoby, ktor maj listiny potrebn v konan a alie osoby, ktor maj tzv. sinnostn povinnosti. Konanie me zaa: a) na zklade psomnho nvrhu astnka konania, b) na podnet tvaru bankovho dohadu NBS Za okamih zaatia konania v prvom prpade sa povauje de doruenia nvrhu astnka konania radu. V druhom prpade je konanie zaat dom, ke tvar bankovho dohadu NBS urobil voi astnkovi konania prv kon. Konanie je neverejn, priom me prebieha: - bez nariadenia stneho pojednvania, - s stnym pojednvanm, na ktor je potrebn predvola astnkov konania. Rozhodnutie mus obsahova vrok, odvodnenie a pouenie o rozklade. Vrok rozhodnutia je potom Nrodn banka Slovenska povinn zverejni. Proti rozhodnutiu m astnk prvo poda rozklad, ktor vak zsadne nem odkladn inok. Rozklad je potrebn poda do 15 dn odo da doruenia. O rozklade me rozhodn tvar dohadu nad finannm trhom Nrodnej banky Slovenska sm, ak rozkladu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netka inho astnka konania ako toho, ktor podal rozklad alebo ak s tm ostatn astnci konania shlasia. Ak tvar dohadu nad finannm trhom NBS takto nerozhodne o rozklade proti rozhodnutiu v prvom stupni rozhodne Bankov rada Nrodnej banky Slovenska. Bankov rada NBS me: a) zmeni rozhodnutie, ak tvar dohadu nad finannm trhom NBS rozhodol nesprvne hoci sprvne zistil skutkov stav veci,

b) zrui rozhodnutie, ak bolo vydan v rozpore so zkonom alebo na zklade nedostatone zistenho skutkovho stavu veci a vec vrti na nov konanie na prvom stupni, c) potvrdi rozhodnutie a rozklad zamietnu. Aj ke rozhodnutie nadobudne prvoplatnos, me by do troch rokov preskman Bankovou radou NBS, a to bu z vlastnho podnetu alebo z inho podnetu. Okruh subjektov, ktor mu takto podnet da, ani nleitosti podnetu, i dvody preskmania nie s v zkone vymedzen. V zsade teda me da podnet na preskmanie akkovek osoba a to z akhokovek dvodu a je len na posden Bankovej rady, i sa takmto podnetom bude zaobera, alebo nie. Bankov rada me prvoplatn rozhodnutie po preskman zmeni alebo zrui, len ak bolo vydan v rozpore so zkonom alebo s inm veobecne-zvznm prvnym predpisom a od jeho prvoplatnosti neuplynuli tri roky.
72

Zmeni alebo zrui po preskman nemono prvoplatn rozhodnutie len z dvodu, e takto rozhodnutie je vecne nesprvne. Proti rozhodnutiu o preskman nemono poda rozklad, avak toto rozhodnutie je preskmaten sdom, priom na preskmanie je prslun Najvy sd Slovenskej republiky. Prvoplatn rozhodnutie, ktor je vykonaten a ktor astnk nespln v urenej lehote me by vykonan proti jeho vli poda pravidiel o vkone rozhodnut. Pri vkone dohadu nad poisovnctvom mono v rmci vkonu dohadu uplatni voi dohadanm subjektom nasledovn opatrenia a sankcie: a) c) e) f) uloi opatrenia na odstrnenie a npravu zistench nedostatkov, uloi predkladanie osobitnch vkazov, hlsen a sprv, uloi pokutu do 20 mil. obmedzi alebo pozastavi oprvnenie na uzavieranie poistnch zmlv alebo zaisovacch zmlv a rozirovanie zvzkov, b) uloi povinnos vypracova ozdravn pln, d) skoni nepovolen innos,

g) nariadi prevod poistnho kmea alebo jeho asti, h) obmedzi von nakladanie s aktvami, i) j) oda povolenie na vykonvanie poisovacej innosti pre niektor poistn odvetvia, zi rozsah poisovacej innosti pre niektor poistenia v rmci poistnho odvetvia, uloi opravu tovnej alebo inej evidencie,

k) uloi uverejnenie opravy neplnej, nesprvnej, nepravej informcie, ktor uverejnila banka (poisova) na zklade zkonom uloenej povinnosti, l) uloi ztovanie strt z hospodrenia so zkladnm imanm po ztovan strt s nerozdelenm ziskom z minulch rokov a s fondmi tvorenmi zo zisku,

m) zavies nten sprvu, n) oda povolenie na vykonvanie poisovacej alebo zaisovacej innosti. Uplatovanie tchto sankci i opatren je zo strany tvaru dohadu nad finannm trhom NBS zkonom obmedzen len tak, e m povinnos prihliada na zvanos poruenia, mieru zavinenia dohliadanho subjektu a povahu zistench nedostatkov. V zsade je teda tvaru dohadu nad finannm trhom NBS dan pomerne irok priestor pre uvenie a teda tvar dohadu nad finannm trhom NBS je v obdobnej pozcii ako in subjekty, ktorm procesn predpisy priznvaj takto irok uvenie a teda fakticky je v pozcii subjektu tvoriaceho prvo. Jednotliv sankcie a opatrenia nemusia by uplatovan postupne t. j. tak, e alie opatrenia nie je mon uplatni len v prpade ak neboli uplatnen predchdzajce. Jednotliv opatrenie je mon uplatova aj samostatne ale aj paralelne (sbene) a tie aj opakovane. Najzvanejie sankcie je mon uklada len pri splnen zkonom stanovench podmienok. Ak s vak takto podmienky splnen potom tvar dohadu nad finannm trhom NBS

73

nem v uritch zvanch prpadoch monos rozhodn inak ne tak, e mus nariadi opatrenie, i sankciu, v ostatnch prpadoch je ponechan uvenie. Prvna prava dohadu by mala smerova ku: - snahe vytvori unifikovan pravu nad podnikanm priom hmotnoprvna prava by mala i naalej zohadova pecifik jednotlivch podnikateskch innost, nad ktormi je vykonvan dohad, konanie pri dohade t. j. dohadov proces by vak malo by spolon a jednotn,. - dohad nad podnikanm by mal vykonva zsadne jeden orgn, by o by umonilo aby tak hmotnoprvna a procesnoprvna prava aplikovan rovnako, - paleta nstrojov dohadu je dostatone irok tak z hadiska innosti jednotlivch nstrojov ako aj z hadiska pestrosti druhov tchto nstrojov, bolo by vak vhodn, aby pri ukladan sankci boli stanoven viacer kritria i hranice, o by umonilo zi uvenia rozhodujceho konania. - pri vymedzen sankci napr. pokt by nemalo by vymedzenie len v absoltnych slach ale mali by by vymedzen sankcie (pokuty), od ktorch vka by sa odvjala od aktulnych ekonomickch parametrov dohliadanho subjektu o by umonilo aby takto sankcie (pokuty) mali pribline rovnak inok na nerovnak (najm z hadiska vekosti subjektu). Z pohadu podnikatea, ktor sa rozhoduje podnika v innostiach, v ktorch sa mus podrobi dohadu nad podnikanm, sa dohad nad podnikanm jav ako obmedzenie slobody podnikania, a to nielen z hadiska slobody rozhodovania, ak podnikatesk aktivity hodl realizova, v akom rozsahu, ak riziko je ochotn podstpi pri podnikan, ale obmedzenia aj v tom, e pri plnen povinnost, ktor mu vyplvaj z dohadu, vynaklada nklady, ktor by inak zrejme nevynaloil. Ide hlavne o vdavky spojen s vypracovvanm nvrhov, predkladanm rznych analz, rozborov, ich publikovanie at. Takto pohad vak je prli zjednoduen, pretoe tm, e podnikate sa rozhodne podnika pod dohadom, zskava navonok kredit, o ktor by sa musel usilova vo svojej podnikateskej innosti. Podnikate, ktor podnik pod dohadom nepotrebuje presvieda svojich obchodnch partnerov, svojich klientov o tom, e jeho podnikanie je soldne, e nevstupuje do neopodstatnenho rizika a e repektuje aj alie pravidl obozretnho podnikania. Z toho by mal rezultova zver, e t, ktor by vykonvali podnikatesk aktivity najm v oblasti finannho trhu, ale aj v oblasti napr. poskytovania verov bez dohadu, by nemali by dveryhodnmi partnermi a teda by nemali so svojimi produktmi obst v speren so soldnymi podnikatemi, ktor podnikaj pod dohadom. Klienti, i zkaznci sa vak rozhoduj nielen poda kritria minimalizcie rizika pri svojich obchodoch, ale najm pokia ide o investcie na finannom trhu, predovetkm poda kritria vnosov. Pri porovnan podmienok podnikania tch, ktor podnikaj pod dohadom pri zachovan kritri obozretnho podnikania, tak ako s vymedzen v prslunom zkone, tto nemu ponknu tak vnos, ak mu alebo s schopn ponknu t podnikatelia, ktor nepodnikaj pod dohadom a ktor teda ani nemusia repektova vo svojej innosti kritri obozretnho podnikania. Podnikanie v innostiach, ktor by mali by vykonvan pod dohadom, avak bez takhoto dohadu, vak nemus by neleglnym podnikanm, pretoe je ako odli, kedy napr. niektor podnikate ponka monos participcie na svojich podnikateskch innostiach tichm spolonkom na zklade zmluvy o tichom spoloenstve, od toho, kedy takouto formou, t. j. zmluvou o tichom spoloenstve sa sna zska vklady inch osb do jeho podnikania, s prsubom vysokch vnosov i vysokho podielu na zisku. Kontrukcia dohadu nad podnikanm je zaloen na tom, e orgn
74

dohadu dohliada nad podnikanm tch osb, ktor sa dobrovone podrobia dohadu a len vo vzahu k tmto osobm podnikanie tchto osb garantuje verejnosti, e podnikanie tchto osb je legitmne, pri zachovan pravidiel obozretnosti a alch zkonnch limitov. Dohad teda nie je zaloen na tom, aby orgn dohadu vyhadval alie osoby, ktor podnikaj v innostiach, ktor by mali by vykonvan pod dohadom a tieto by sankcionoval, postihoval za to, e svoje aktivity vykonvaj nie pod dohadom. Orgn dohadu teda nie je kontruovan ako ist obdoba polcie v oblasti finannho trhu, ktor by posudzoval, i urit innosti s v slade so zkonom alebo nie. Preto nemono vini orgn dohadu, napr. rad pre finann trh zriaden v roku 2000, alebo Nrodn banku Slovenska ako orgn bankovho dohadu za to, e nepostihli aktivity tzv. nebankovch subjektov, pretoe takto povinnos, t. j. dba na to, aby na finannom trhu podnikali len dveryhodn subjekty, tieto orgny dohadu nemali. Pre orgny dohadu platilo a plat, e s to orgny verejnoprvne a e tieto s oprvnen kona len v tom rozsahu, ako im to uklad zkon a ani nie vo vyom rozsahu, ani nie v menom rozsahu. Selekciu, kto je dveryhodn a soldny v podnikan, teda ten, kto podnik pod dohadom a kto nie je dostatone dveryhodn, pretoe svoje aktivity odmieta podrobi dohadu, mus urobi trh, t. j. zkaznci, klienti, konzumenti ponkanch produktov, ktor by sa mali rozhodova so znalosou veci, a ak usdia, e s ochotn zna vyie riziko s prsubom vyieho vnosu, tak na to maj pln prvo, avak nemono potom namieta, e neboli dostatone informovan, alebo e oakvali, e tt ich ochrni pred nespechom pri svojich investcich. Na druhej strane t, ktor sa rozhodn pre produkt podnikatea, ktorch podnik pod dohadom, prvom oakvaj, e riziko tejto ich investcie je minimlne a e ak by aj napriek tomu ich investcia nedopadla spene, napr. z dvodu pochybenia orgnu dohadu pri vkone dohadu, mohli by sa spene domha nhrady kody spsobenej orgnov verejnej moci. Presadenie takchto pravidiel si vak vyaduje zlepenie informovanosti verejnosti, resp. tch, ktor sa chc zastni takchto obchodnch aktivt.

75

Princpy regulcie finannch trhov

JUDr. Tom Ille Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach
vodn poznmky .................................................................................................................................................. 76 Ciele a lohy regulcie............................................................................................................................................ 77 Mechanizmus regulcie........................................................................................................................................... 77 Nezvislos regulanch orgnov ........................................................................................................................... 79 Zver ................................................................................................................................................................... 80

vodn poznmky Finann trhy zohrvaj v sasnom svete vznamn a nenahraditen lohu. Aj ke sa vznik regulanch truktr v oblasti finannch trhov datuje ku koncu 19.storoia163 ich truktra a mechanizmy sa rznia a s ovplyvovan rozvojom a stavom finannch trhov ako aj premenlivm psobenm liberlnych alebo protekcionistickch nlad a tendenci v spolonosti. Najm 80 a 90. roky 20. storoia boli ovplyvovan konvergenciou niekokch vznamnch faktorov ako s regulcia a deregulcia, zavdzanie novch technolgi, inovcia finannch produktov najm v oblasti finannch derivtov, cezhranin integrcia trhov, vznamn nrast konkurencie a uvoovanie devzovch reimov, ktor vznamne ovplyvnili expanziu dopytu po finannch slubch v globlnom mertku. Dodnes sa vytvorilo niekoko truktr a mechanizmov regulcie finannch trhov, priom v sasnosti s najviac traktovan otzky spojen s globalizciou a potrebou vytvorenia koherentnho a efektvneho systmu regulcie na globlnej rovni, ktor je pre sasn finann trhy charakteristick. V svislosti so snahou o harmonizciu regulcie finannch trhov je tie nevyhnutn poukza na zsadn odpor jednotlivch ttov zbavi sa svojej miery vplyvu na regulciu finannch trhov, ktor zsadne ovplyvuj ekonomiky jednotlivch ttov. Aj ke je nepochybn, e ist miera akceptcie nrodnch pecifk je akceptovaten, zsadn princpy uplatovan pri vkone regulcie musia by nastaven na globlnej rovni. Ekonomick globalizan trendy spsobuj internacionalizciu a globalizciou finannch trhov o nepochybne otvra nov otzky a prstupy k rieeniu ich regulcie. Proces integrcie finannch trhov ponka znan itok pre ekonomiky, z ktorch mono zdrazni nasledujce: po prv spory s alokovan do investcii vemi efektvnym spsobom t.j. skromn a verejn autority maj k dispozcii vie mnostvo lacnejch monost uspokoji svoje finann zujmy. Po druh astnci finannho trhu maj dostatok kvalitnejch informci, aby dokzali riadi a predpoklada rizik obvykle spojen so zmenou rokovch, vmennch sadzieb a cien finannho majetku. Po tretie finann trhy nrodnch ekonomk s podroben sledovaniu a oakvaniam globlnych finannch trhov, e sa podrobia regulanmu procesu, ktorho vsledkom bude komplex jasnch, stabilnch, jednotnch a transparentnch pravidiel.

163

bliie pozri Pavlt V., Kubek A.: Regulace a dozor nad kapitlovmi trhy. 2004, Praha, str. 19-21; Prechal S., pozri tie Rijswick M.: Supervision and supervisory authorities - a few introductory remarks. Utrecht Law Review 2006/1, str. 1

76

Ciele a lohy regulcie Existencia globlneho finannho trhu spsobuje okrem inho aj modifikovanie cieov a loh regulcie. Vzhadom na existenciu a vzjomn interakciu globlnych a loklnych finannch trhov mono predpoklada vznik mnohch zvanch deformci najm na mench nrodnch finannch trhoch. Kamel v tejto svislosti poukazuje na to, e regulcia finannho trhu je prejavom ingerencie verejnej moci do ekonomickch zleitost, ktor je zaloen na potrebe korigova trhov nedokonalosti a nespravodliv distribciu zdrojov164. Freixas and Rochet zdrazuj, e vo veobecnosti je verejn regulcia odvodnen zlyhaniami trhu, ktor vznikaj v dsledku (1) existencie trhovej sily, (2) vznamu externalt na trhu, alebo (3) informanej asymetrie medzi kupujcimi a predvajcimi165. Z toho vyplva potreba a cie zabezpei najm stabilitu finannho systmu, ktor je potrebn pre optimlne fungovanie trhu166. V tejto svislosti je dleit, aby prslun regultor na zabezpeenie fungovania systmu mal monos operatvne identifikova problmy a korigova ich prostrednctvom vhodnho regulanho nstroja. alia agenda, ktor v svislosti s regulciou finannch trhov prirstla k srdcu normotvorcom, je otzka spojen s ochranou prv investorov a spotrebiteov. Tto vychdza z elementrneho predpokladu existencie finannch trhov, za ktor sa povauje nevyhnutnos zabezpeenia dvery investorov v to, e trh je frov t.j. e vetci investori s rovnakmi schopnosami maj rovnak ancu spechu alebo nespechu167. Ak s prvm vyie uvedenm cieom regulcie mono shlasi, pretoe dopady deformci vzniknutch na trhu psobia na cel ekonomiku globlne a nsledne maj vznamn dopad aj na jednotlivcov, pri druhom ide o kontrast medzi ochranou kolektvnych prv alebo verejnho zujmu voi prvam a zujmom jednotlivcov. Pod zmienkou ochrany tzv. informanej asymetrie na finannom trhu sa prijmaj stle komplikovanejie spsoby ochrany investorov a spotrebiteov v rmci regulcie finannch trhov, ktor psobia kontraproduktvne na ochranu majetkovch prv jednotlivca a zrove zvyuj cenu regulcie. Takto ochrana sa jav by skr zastieranm neschopnosti normotvorcu plni svoje funkcie v rmci zabezpeenia efektvneho fungovania sdneho systmu ako relnym ochrannm prvkom pre jednotlivcov. as na finannom trhu je zleitosou slobodnej voby jednotlivca, ktor je odvoden od jeho prva rozhodova o svojom majetku slobodne, ktor vak mus by podporen finannou gramotnosou jednotlivcov. Zvyovanm neefektvnych regulanch prostriedkov sa zasahuje do finannej slobody, prv ale aj gramotnosti jednotlivca, ktor ho v konenom dsledku rob zvislm od ttu a jeho protekcionistickej lohy. lohou regulcie preto m by ochrana stability finannho systmu a citliv ochrana informanej asymetrie, ktor odvoduje regulan zsahy vo vzahu k informovanosti jednotlivcov, avak nie k ich nadmernej imaginrnej ochrane, ktorej dsledkom je obmedzovania ich slobody. Mechanizmus regulcie Mechanizmus a vkon regulcie finannch trhov je zaloen na normotvornej innosti regulanho orgnu, ktor spova v spolupsoben pri tvorbe legislatvy a vydvan
164

Kammel J. A. : Supervision and regulation of Financial Institutions in Europe A way to prevent financial crises? prezentovan na First Annual Garnet Conference, University of Amsterdam, September 27-29 165 Freixas, X., Rochet J-C.: Microeconomics of Banking, MIT Press, Cambridge, Massachusetts, str. 257 166 pozri tie Di Giorgio, G. and Di Noia, C. (2002): Financial Regulation and Supervision in the Euro Area: A Four-Peak Proposal, Wharton Financial Institutions Center, University of Pennsylvania,. str. 5 167 Clerides M.: Market regulation and supervision: in: 1st International Capital Market Conference, 2003, Thessaloniky 77

podzkonnch prvnych aktov168 a vo vkone dohadu nad finannm trhom alebo nad subjektmi, ktor psobia na finannch trhoch169. V tejto svislosti mono hovori o niekokch zlokch psobenia prslunho regultora v rmci regulcie. Prvou z nich je licencovanie astnkov finannho trhu, ktor zdrazuje potrebu kontroly vstupu novch subjektov na finann trh prostrednctvom udelenia licencie, ktor osveduje splnenie zkladnch podmienok pre spsobil fungovanie prslunho subjektu na trhu. Tu sa skma splnenie kapitlovej primeranosti, technicko-organizan pripravenos a splnenie kvalifikanch predpokladov zo strany osb psobiacich v truktrach subjektov psobiacich na finannom trhu. Druhou je vkon dohadu nad dodriavanm splnenia podmienok stanovench pre fungovanie finannho trhu v prslunch prvnych ustanoveniach so zameranm na fungovanie vntornej kontroly. Pri vkone uvedench loh je pritom nevyhnutn zabezpei ochranu dvernch informci, ktor s k dispozcii regulanmu orgnu pre adekvtne fungovanie dohadu, a ktorch poskytnutie vyplva z princpu sinnosti medzi regultorom a subjektami psobiacimi na trhu. Efektvnos mechanizmu regulcie zrove svis s otzkou regulcie a deregulcie finannch trhov. V tejto svislosti je potrebn poznamena, e legislatva v svislosti s dynamikou rozvoja ekonomickch procesov vdy ahala za krat koniec. Tvorba legislatvneho procesu, ktor chrl obrovsk mnostvo regulanch opatren, jeho akopdnos a politicko-lobistick ovplyvovanie jeho vsledkov, s v zsadnom kontraste s dynamikou vvoja vzahov na finannch trhoch. Normotvorn innos preto mus akceptova tento fakt a obmedzi sa na pravu principilnych otzok spojench s regulciou finannch trhov. Regultor mus ma dan monos promptne reagova na novovznikajce vzahy, nov finann produkty, kreovanie novch alebo vzjomne prepojench finannch truktr so sasnm zabezpeenm efektvneho fungovania vymoitenosti prva a vkonu svojich prvomoc v slade s stavou a zkonom. Zrove je potrebn zdrazni potrebu uplatovania princpu vzjomnej vyvenosti zkladnch prv a slobd, ktor je odrazom nutnej vyvenosti jednotlivch a kolektvnych zujmov. V danom prpade ide o verejnoprvny zujem na ochrane investorov a spotrebiteov pri investovan na finannom trhu a skromnoprvny zujem a prvo obana na podnikanie. Verejnoprvny zujem na ochrane investora pri jeho investovan na finannom trhu legitimizuje rozumn obmedzenia skromnej sfry jedinca pri jeho rozhodovan o svojom majetku a uplatovan prva na podnikanie. Na druhej strane prvo mus poskytova urit ochranu proti svojvonm zsahom regultora, ktor by zkladn prvo obanov na podnikanie obmedzovali nad rmec princpu vyvenosti verejnoprvneho a skromnoprvneho zujmu. Preto mus zkon definova rozsah a podmienky regulcie finannho trhu tak, aby prvomoci prslunho orgnu boli dostatone jasn s ohadom na sledovan legitmny cie, a aby jednotlivcovi poskytovali adekvtnu ochranu proti svojvli regultora. V tejto svislosti je nevyhnutn, aby prslun
168

Havel poukazuje na to, e regulciou sa rozumie tvorba pravidiel pre prslun trh a dozorom potom innos, ktor kontroluje dodriavanie regulanho rmca. Termn regulcia sa pritom pouva v dvojakom zmysle. Jednak ide o regulciu ako celok alebo v uom zmysle t as regulcie, ktor vykonva v rmci zkonnho splnomocnenia pecializovan orgn. Ak primrnou regulciou sa rozumej zkony a ich tvorba, sekundrnou regulciou je potom vydvanie podzkonnch noriem. pozri Havel J.: Dilemata eskho dozoru finannch trh, Workong paper UK FSV IES No. 59, 2004 169 Pavlt V., Kubek A.: Regulace a dozor nad kapitlovmi trhy. 2004, Praha, str. 13 78

prvna prava regulujca podmienky fungovania finannho trhu bola v slade s jednm zo zkladnch princpov prvneho ttu (lnok 1 ods. 1 stavy SR), poda ktorho mus by zabezpeen repektovanie zsady predvdatenosti zkona a vylenie priestoru pre prpadn svojvu zo strany ttnych orgnov resp. orgnov verejnej moci. Nezvislos regulanch orgnov Nevyhnutnm predpokladom pri dodran vyie uvedenho je aj princp nezvislosti regulanch orgnov. Nezvislos orgnov regulcie je zdrazovan vo viacerch svislostiach. Zdrazuje sa nezvislos ekonomick, ktor zaha nezvislos rozpotu regultora na ttnom rozpote, nezvislos politick ako nezvislos na politike vldy, nezvislos v oblasti normotvornej innosti, personlna nezvislos, ktorej prejavom je sloboda regulanho orgnu pri vbere svojich pracovnkov a nezvislos v oblasti voby spsobov vkonu dohadu ako aj nezvislos rozhodovacia. V tejto svislosti je potrebn zdrazni dva momenty. Prvm z nich je potreba chpania nezvislosti z hadiska kvalifikovanosti a odbornosti regulanho orgnu. Akkovek nastavenie pravidiel odbornej sksenosti a znalosti i praxe na finannom trhu stanovovan pre subjekty, ktor maj zujem psobi na finannom trhu, vyjde nazmar ak ich posudzovanie bude zveren zamestnancom regulanch radov, ktor tieto podmienky nespaj. Druh moment spova v zamiean si pojmu nezvislos s pojmom nezodpovednosti. Regulan orgn, ktor m tak vsadn postavenie, e m oprvnenie vydva pravidl a regulan opatrenia a rozhodova o prvach a povinnostiach subjektov na finannom trhu, mus by vystaven irokej verejnej kontrole, a v prpade pochybenia zodpovednosti za konanie v rozpore s stavou a zkonmi. Ak sa tt podujme chrni jednotlivcov a to astokrt nad potrebn mieru, mus svoje dielo dokona aj zabezpeenm efektvneho fungovania vymoitenosti prva a ochrany proti regultorovi. Za jednu z najdleitejch zruk finannej slobody a prv jednotlivcov ako aj efektvneho fungovania finannch trhov je preto potrebn povaova vytvorenie dostatonch prvnych zruk pre uplatnenie zodpovednosti prslunho regultora prostrednctvom prslunch prvnych mechanizmov, do ktorch zaraujeme aj sdnu ochranu. Vysok miera kvalifikovanosti poadovanej pri regulcii a dohade nad finannm trhom si vyaduj, aby kad pochybenie regultora, ktor me ma vemi zvan dsledky na fungovanie finannho systmu, dveru investorov ale aj obmedzenie finannej slobody jednotlivcov, bolo mon sankcionova prostrednctvom prslunho prvneho mechanizmu, ktor mus by zveren nezvislmu sdnemu orgnu. Tto otzka m niekoko problmov. Vysok miera odbornosti pri rozhodovan, potreba operatvnej reakcie zo strany prslunho regultora ako aj as regultora na tvorbe legislatvy finannho trhu, vytvraj priestor pre vemi znen monos sdnej ochrany proti regultorom. asto pouvanm kontatovanm, e lohou regulcie a vkonu dohadu nad finannm trhom je potreba zabezpeenia stability finannho systmu, sa astokrt odvoduje monos a prvo zasahova do finannej slobody a prv jednotlivca. Rovnovha medzi skromnm zujmom, ktorm je prvo kadho sa slobodne rozhodova na finannom trhu ako nalo so svojim majetkom a verejnm zujmom, ktorm je ochrana finannho systmu, sa priklaj skr na stranu ochrany verejnho zujmu aj ke si neuvedomujeme, e hybnou silou rozvoja finannch trhov je prve slobodn voba jednotlivca a jeho individulne zujmy, ktor s jasne definovaten, a nie zujmy ttu, ktor sa len ako identifikuj. Aj napriek tomu je vak mon v takomto
79

prpade riei tto otzku vemi dslednm zabezpeenm sdnej ochrany proti nezkonnmu zsahu regultora v zujme vyvenia nerovnovhy medzi verejnm a skromnm zujmom. Tto lohu vak tty v rmci tvorby legislatvy len ako zvldaj, o je spsoben problmom vymoitenosti prva, ktor nahrva do kart monostiam regultora pochybi s odkazom, e on ako orgn konajci vo verejnom zujme170 je jedin kompetentn rozhodova o tchto otzkach. Existencia systmu regulcie finannho trhu zaloenho na neprimeranej preferencii ochrany verejnho zujmu vak, a jednotliv prpady to ukazuj (Parmalat, Enron at.), nie schopn zabezpei ochranu ani finannho systmu a ani finannej slobody jednotlivca. Systm ochrany toho o je iba deklarovan je problematick, pretoe sa zmieta vo svojej vlastnej komplikovanosti a nekoncepnosti. Nie je teda problm v tom, aby regulcia finannch trhov existovala, pretoe sa s nimi vyvja prirodzene a spolone, ale v tom, e zabezpeenie jej efektvneho fungovania prostrednctvom existujcich prvnych a administratvnych procesov je zloit akomplikovan. Z toho vyplva zver, e v zujme ochrany prv jednotlivca a jeho finannej slobody, a v konenom dsledku ochrany slobody jednotlivca samotnej, je regulciu finannho trhu potrebn vemi citlivo zvaova a postavi sa skr na stranu ochrany skromnho zujmu jednotlivca ako na stranu verejnho zujmu, ktor je astokrt imaginrny a neidentifikovaten. Zver Regulcia finannch trhov patr v sasnosti k najdleitejm otzkam rozvoja expandujcich finannch trhov a preto sa procesu jeho zalenenia do existujcich stavnoprvnych a administratvnych truktr mus venova nleit pozornos. Jej pripustenie z dvodu ochrany stability finannch trhov a ochrany proti dsledkom finannej asymetrie je odvodnen, avak mus spa zkladn princpy, ktor musia ma globlny rozmer svisiaci s globlnym charakterom finannch trhov. V tejto svislosti sa na eurpskej rovni jav ako nevyhnutnos zabezpeenie konvergencie v nrodnch prstupoch k regulcii finannch trhov a zlepenie spoluprce a koordincie pri regulcii a dohade nad finannm trhom. Vyie uveden princpy regulcie musia reflektova potrebu optimlnej rovnovhy medzi nezvislosou a zodpovednosou regulanch orgnov a nevyhnutnos vkonu dohadu nad finannm trhom v stavnoprvnom a zkonnom rmci. Ak mme hovori o cene regulcie mono kontatova, e je v sasnosti vysok. Kee zujem na regulcii finannho trhu je rozdielny u kadho jednotlivca a nezapotava sa do celkovej miery regulcie, vsledok je potom zven a nadmern miera regulcie zo strany regultora, m sa zvyuje jej cena a za pre spolonos. Pri tom vetkom je potrebn si uvedomi, e repektovanie finannej slobody jednotlivca je motivciou pre neho samotnho, je imanentnm znakom vzniku finannch trhov, katalyztorom rozvoja finannho trhu a prejavom zodpovednosti ttu k jednotlivcovi.

170

K tomu pozri Tison M.: Do not attack the watchdog! Banking supervisors liability after Peter Paul, 2005 Common Market Law Review, no. 42, str. 639-675, ktor kriticky hodnot rozsudok ESD - C-222/02 Paul a al, poda ktorho Pokia je zabezpeen odkodnenie vkladateov stanoven smernicou Eurpskeho parlamentu a Rady 94/19 z 30. mja 1994 o systmoch ochrany vkladov, lnok 3 ods. 2 a 5 tejto smernice nemono vyklada v tom zmysle, e by brnil vntrottnej prvnej prave, poda ktorej sa lohy vntrottneho orgnu dohadu nad verovmi intitciami vykonvaj len vo veobecnom zujme, o poda vntrottneho prva vyluuje, aby sa jednotlivci mohli domha nhrady kd spsobench nedostatonm dohadom zo strany tohto orgnu.

80

Verejnoprvne zsahy a zmluvn autonmia v svislosti s pracovnou zmluvou a podnikanm

JUDr. Eva Janiov, CSc. Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach
I) vodn poznmky ......................................................................................................................................... 81 II) Zmluvn autonmia v pracovnom prve a v inch oblastiach skromnho prva.......................................... 82 III) Sloboda uzavrie zmluvu ............................................................................................................................... 85

I)

vodn poznmky

Problematika regulcie a uplatovania zmluvnej autonmie subjektami prva je vemi dleit, odra sa rznou intenzitou v udskom sil, v kolektvnom vedom a sasne men i svoj obsah. V slovenskom pracovnom prve plat zsada, e pracovnoprvne vzahy mu vznikn len so shlasom fyzickej osoby a zamestnvatea171. Touto cestou je uznan i urit autonmia vle fyzickej osoby a zamestnvatea, obsahov rmec ktorej v terii individulneho pracovnho prva tradine spova najm v slobode vberu zmluvnho partnera, slobode uzavretia zmluvy, slobode urenia jej obsahu, slobode jej skonenia a slobode vberu zmluvnej formy.172

Z pohadu noriem pracovnho prva s si vetky subjekty rovn, ale ich vchodzie postavenie v oblasti spoloenskej, teda aj hospodrskej sae sa rzni a to do tej miery, e je mon hovori o spolonosti, v ktorej existuje nerovnos monosti a anc, resp. otvoren konfrontcia. Podnikatelia a subjekty zamestnvajce fyzick osoby, ved konkurenn boj a preto musia lepie a efektvne vyuva svoje vlastn zdroje, ale rovnako i poda potrieb ai zo socilnej nerovnosti v spolonosti. Zkony ekonmie a konkurencie s tvrd, ale nememe ich spochybova pre ich tvrdos a prpadn dopad na socilne slabch astnkov v pracovnoprvnych vzahoch, t. j. na zamestnancov. Individulne a kolektvne vle s takto podmienen organizanmi procesmi a formami exploatcie i dominancie, ktor sa dostvaj v pracovnoprvnych vzahoch do popredia. Z toho vyplva, e racionlne a systematick sprvanie sa astnkov v prci je v rozsiahlej miere snahou participova v dobrch podmienkach na systmoch dominancie, ktor by mali, pokia je to mon zabrni tomu, aby sa dostvali do socilnych akost.

171 172

Zkladn zsady l. 2 Zkonnka prce Barancov, H. Schronk, R.: Pracovn prvo. Bratislava,SPRINT, vfra, 2004, s. 122. Podobne Blina, M. a kol.: Pracovn prvo 2., dopl. a preprac. vyd, - Praha: C. H. Bech, 2004. Tie Galvas, M. a kol.: Pracovn prvo, 2. aktual. a doplnen vydn. Masarykova univerzita Brno, 2004 81

Aj napriek tomu, e slovensk pracovn prvo uznva autonmiu vle strn pri uzatvran pracovnej zmluvy, tto autonmia vle strn pri utvran pracovnho pomeru je obmedzen, pretoe ako zamestnanci, tak aj zamestnvatelia s povinn pri realizcii svojich prv repektova rad prvnych predpisov kogentnho charakteru, ktorch lohou je predovetkm chrni zujmy zamestnancov. II) Zmluvn autonmia v pracovnom prve a v inch oblastiach skromnho prva

Zsadn rozdiel medzi pracovnm prvom a inou oblasou skromnho prva (najm obianskym a obchodnm prvom) spova vo verejnoprvnych zsahoch do zmluvnch vzahov, ku ktorm dochdza k vraznmu obmedzeniu zmluvnej vonosti. To bol princp ochrannho zkonodarstva 19. storoia, ke tt poskytuje ochranu ekonomicky slabiemu partnerovi zmluvnho vzahu, t. j. zamestnancovi, a tento zkladn princp zostal charakteristick pre pracovn prvo i v sasnom 21. storo. Verejnoprvne zsahy v pracovnom prve tak vrazne obmedzuj zmluvn slobodu medzi zmluvnmi stranami, t. j. medzi zamestnvateom a zamestnancom. Samozrejme je mon namieta, e s obmedzenm zmluvnej slobody sa stretvame i v obianskom, resp. i v obchodnom prve, pritom u niektorch zmluvnch typov (napr. njomn zmluva k bytu, zmluva o obchodnom zastpen a pod.), dokonca vemi vrazne. Rozsah obmedzenia zmluvnej slobody v pracovnom prve je vak neporovnaten s akoukovek inou zmluvnou oblasou skromnho prva a je takej intenzity, e tvor jeden zo zkladnch princpov, na ktorom je pracovn prvo postaven. Toto obmedzenie sa toti prelna prakticky celou pravou pracovnho pomeru, ktor je zkladnm zmluvnm pracovnoprvnym vzahom. Predovetkm ide o kogentn pravu minimlnych pracovnch podmienok, ktor mus druh zmluvn strana, t. j. zamestnvate dodra a ktor neme pre zamestnanca dojedna nevyhnutnejie ne ustanovuje zkon. Prkladmo meme uvies, napr. rozvrhnutie pracovnho asu a jeho maximlny rozsah v tdni a v rmci pracovnej smeny (vtane maximlneho rozsahu prce nadas), minimlna doba odpoinku (a to nepretrit denn odpoinok a nepretrit odpoinok v tdni), rovnako minimlny rozsah dovolenky, ochrana mzdy a jej minimlna vka. alej s to rozsiahle ustanovenia o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci ako zkladnej sasti ochrany prce upravujcej pracovn a ivotn podmienky, za ktorch vbec me zamestnvate zamestnanca zamestna (vtane osobitnch rizikovch skupn zamestnancov, napr. eny, zdravotne postihnut zamestnanci, mladistv zamestnanci a pod.). Osobitnou kategriou je prava skonenia pracovnho pomeru, ktor chrni slabiu zmluvn stranu, t. j. zamestnanca ako aj ochrana zamestnanca proti diskrimincii v zamestnan. Zmluvn autonmia v pracovnom prve nie je obmedzen iba verejnoprvnou, predovetkm zkonnou regulciou. Individulna va zmluvnch strn v pracovnom prve je tie obmedzen kolektvnou vou, prameniacou z kolektvnych zmlv. To je al zsadn rozdiel od akejkovek inej skromnoprvnej pravy. Napriek tomu, e kolektvne pracovn prvo nie je predmetom zujmu nho prspevku je nutn poznamena, e toto obmedzenie, resp. podriadenie sa individulnej zmluvnej vonosti inej zmluve (t. j. kolektvnej) je typickm, charakteristickm a odliujcim znakom pracovnoprvnej pravy od obianskeho, resp. i obchodnho prva. Aj vznik tohto charakteristickho prvku pracovnho prva meme datova do konca 19. storoia a na svojej sile i vraznosti nestratil ni ani na zaiatku 21. storoia. Pvodn el kolektvnej zmluvy bol vo vstupe do socilneho a ekonomickho priestoru, v ktorom nezasahoval tt a v ktorom sa prejavila
82

snaha po nezvislosti na nerovnch pracovnch zmluvch, v ktorch dominovala silnejia strana zamestnvatea173. Kolektvne zmluvy s prameom pracovnho prva v normatvnych ustanoveniach. Poda V. TKA, ktor uvdza ich viacnsobn vznam, psobia skromnoprvne (zmluvne alebo marketingovo), pretoe kolektvna zmluva je prejavom vle dvoch strn, ktor sa zavzuj riadi sa jej normami,) maj verejnoprvny (reglementan charakter, pretoe jej dsledky a psobnos s garantovan a zvzky maj donucujci charakter, maj prednos pred pracovnou zmluvou a maj zrove zmiean (hybridn) charakter, spovajci v kombincii verejnho i skromnho prva, m sa kolektvne vyjednvanie stva systmom ekonomickho sebaurenia174. Od okamihu innosti kolektvnej zmluvy jej ustanovenia vstupuj do obsahu individulnych pracovnch vzahov tch zamestnancov, ktor podliehaj pod rmec osobnho rozsahu platnej kolektvnej zmluvy (bez ohadu na prslunos k odborovej organizcii), vznikaj zrove vynutiten individulne prvne nroky jednotlivm zamestnancom zamestnvatea, ktor je astnkom kolektvnej zmluvy. Na vykonanie a uspokojenie nrokov mono poui aj sdnu ochranu. Zvzky, prva i povinnosti kolektvnych zmlv s sasou povinnost vedcich zamestnancov zamestnvateov175. Zkonnk prce zakotvuje princp vhodnosti pre zamestnanca vo vzahu kolektvnej a pracovnej zmluvy v ustanoven 231 ods. 1: Pracovn zmluva je neplatn v tej asti, v ktorej upravuje nroky zamestnanca v menom rozsahu ne kolektvna zmluva. To znamen, e princp vhodnosti plat, len pokia ide o menej vhodn prvnu pravu v pracovnej zmluve. Vo vine krajn kolektvna zmluva stanovuje minimlne podmienky, z ktorch zmluvn strany nesm ubera176. Veobecne spravidla plat, e v individulnej pracovnej zmluve nemono dojedna pre zamestnanca menej vhodn mzdov a pracovn podmienky, ne ustanovuje kolektvna zmluva177. Ide o vrazn obmedzenie zmluvnej slobody pri dojednvan individulnej pracovnej zmluvy, a to v prospech slabej zmluvnej strany, t. j. zamestnanca. Obmedzenie zmluvnej slobody v prospech slabieho partnera zmluvnho vzahu v zmysle General Reports, The XVI. World Congress of Labour Law and Social Security, Jerusalem, 2000 je typickm charakteristickm znakom pracovnho prva nielen v Eurpe, ale po celom svete.178Veobecne bolo kontatovan, e toto obmedzenie sa takmer vo vetkch krajinch realizuje ako zkonodarstvom tak aj kolektvnymi zmluvami. Intenzita a miera ochrany, t. j. rozsahom zsahov do zmluvnej slobody sa jednotliv tty odliuj v zvislosti od toho, i ide o krajinu so slabou zkonnou regulciou zmlv, napr. Vek Britnia, vdsko, taktie aj USA, (ktor, ale na strane druhej s pravdepodobne krajinou s najkomplexnejm antidiskriminanm prvom vrazne limitujcim zmluvn slobodu strn pri uzatvran pracovnej zmluvy). Naproti tomu vemi intenzvne ochrann zkonodarstvo je typick pre kontinentlnu Eurpu (s vnimkou vdska), ale aj pre tak krajiny, ako je napr. Argentna, i Izrael. vdsko m relatvne meniu regulciu
173

Tk, V.: Odbory, zamestnvatelia, zamestnaneck rady (Eurpa, prvo a prax). Eduard Szattler, Press Print, Koice, 2004, s. 263 174 Tk, V.: c. d., s. 264 175 Tk, V.: c. d., s. 264 176 Naznaen zber nie je vlastn iba v prvnej prave SR, o potvrdzuje aj skutonos, e k obdobnm zverom bola tma podobnosti a rozdielnosti medzi pracovnmi zmluvami a obianskymi alebo obchodnmi zmluvami prejednan i na svetovom kongrese pracovnho prva. Porovnaj. SUMMERS, C. W.: Similarities and differences between labour Contracts an civil aded commercial contracts. General Reports, The XVI.World Congress of Labour Law and Social Security, Jerusalem, 2000, s. 47-61 177 SUMMERS, C. W.: C. d., s. 47-61 178 SUMMERS, C. W.: C. d., s. 47 61 83

pracovnch zmlv, oproti tomu s kolektvne zmluvy tak dominantnej povahy, (pokrvaj najmenej 80 % skromnho sektora), e individulne zmluvy maj prakticky len teoretick vznam. Kolektvne zmluvy vo Vekej Britnii s ovea menej shrn, ale pokrvaj nejakch 40 % z pracovnej sily a v Nemecku kolektvne zmluvy fakticky uruj lehoty a podmienky zamestnvania pre viac ako 80 % zamestnancov179. Obmedzenie individulnej zmluvnej slobody, je v dsledku toho i v tejto krajine relatvne intenzvne. Veobecne mono poveda, e individulna zmluvn sloboda pri uzatvran pracovnch zmlv je znane obmedzen vo vetkch krajinch. Jednotliv krajiny sa medzi sebou lia jednak intenzitou tohto obmedzenia a tm, i obmedzujcim prvkom je viac zkonodarca (ochrann zkonodarstvo) alebo kolektvne vyjednvanie (kolektvna zmluva). Pritom pre oblas kontinentlnej Eurpy, je typick relatvne intenzvne pracovn zkonodarstvo i prve znan vznam kolektvneho vyjednvania. Najpodstatnej rozdiel v spsobe, akm prvo zaobchdza s pracovnmi zmluvami, je v jeho obmedzen zmluvnej slobody. Primrnou funkciou pracovnho prva je chrni zamestnanca pred slobodnm neobmedzenm trhom. Pracovn zmluvy s tie len zmluvy, ktor sa spravuj veobecnm zmluvnm prvom, ktor rovnako pokrva obianske a obchodn zujmy. Veobecnou a vchodzou pravou i pre pracovn zmluvu je Obiansky zkonnk (rovnako je to v krajinch kontinentlnej Eurpy a v anglosaskch krajinch common law). Rovnako vchodiskovou pravou vo vetkch krajinch Eurpskej nie je skromn zmluvn prvo. Pracovn zmluva na rozdiel od inch skromnoprvnych zmlv vytvra pecifick osobn vzah (pracovn pomer) medzi zamestnancom a zamestnvateom so pecifickmi prvami a povinnosami na oboch stranch. Obianske i obchodn prvo upravuje skr jednotliv typy zmlv. V obianskych a obchodnch zmluvch, prvo me prleitostne vstupova, aby ochrnilo jednu alebo druh zo zmluvnch strn (napr. spotrebitesk zmluvy a poistn zmluvy), ale tieto nie s porovnaten s nadbytkom regulci v pracovnom prve. Vchodiskov bod pre tradin zmluvn prvo je, e strany maj rovnak vyjednvaciu silu a rovnak pozciu. V pracovnom prve je vchodiskov bod odlin. Zkladn predpoklad je, e zamestnanci s slabou stranou a preto tt intervenuje do pracovnoprvneho vzahu. pecilna charakteristika pracovnoprvneho vzahu zaloenho pracovnou zmluvou vzahov charakter, dominantn sluobn, zvisl vzah (nadriadenos a podriadenos medzi zmluvnmi stranami), osobn vzah (plni povinnosti zo zmluvy neme za zamestnanca tret subjekt) nevyhnutne vytvraj pecilne zmluvn pravidl, ale najdleitej odliujci faktor je nerovnos vo vyjednvacej sile a prvne silia zmari jej socilne dsledky. Za vemi vznamn povaujeme rovnako skutonos, e prava zvislej prce podlieha i z medzinrodnho pohadu intenzvnej ochrane. Medzinrodn ochrana prce je predovetkm upravovan intrumentami MOP, t. j dohovormi MOP a jej odporueniami. Ochrana prce je rovnako intenzvna i v oblasti komunitrneho prva.

179 10

SUMMERS, C. W.: C. d., s. 52 Napr. GREGOROV, Z.: Smluvn princip a inomintn smlouvy v pracovnm prvu. In: Smluvn princp a jeho projevy v individulnm pracovnm prvu. 1. vyd. Brno: Masarykova universita, 1994, s. 35-51. PCHOV, I. : Inomintn smlouvy v pracovnm prvu. Prvo a zamstnn, 1999, . 9, s. 8-9

84

III)

Sloboda uzavrie zmluvu

V pracovnom prve je zmluvn sloboda obmedzen v tzv. verejnom zujme, ktor sa pri uzatvran zmlv presadzuje len plne vnimone napr. v prpade povinnosti zamestnvatea zamestnva obanov so zdravotnm postihnutm (tzv. kvta systm upravuje zk. . 5/2004 Z. z. o slubch zamestnanosti v platnom znen), resp. povinnos uzatvori pracovn zmluvu so iakom uilia ( 53 Zkonnka prce). Inak v terii pracovnho prva prevlda nzor, e zmluvn strany sa mu slobodne rozhodn, i vbec zmluvu uzavr a mu si zvoli zmluvnho partnera. Len na okraj poznamenvame, e sloboda vberu zmluvnho partnera, najm, pokia ide o monos vberu zamestnvatea, svis aj s mierou nezamestnanosti a ako tak, je trukturovan poda profesie, vzdelvania, dosaitenosti prce a pod. Zamestnanec si me vlastne vybra len medzi zamestnanm u jednho monho zamestnvatea a nezamestnanosou, resp. teoreticky by mohol skromne podnika, ale iba v prpade, ak m na to schopnos, materilne a finann podmienky. o si vak strany slobodne zvoli nemu, je druh zmluvy, na zklade ktorho bude prebieha vkon zvislej prce. Sasn platn prava v 7 ods. 4 Zkonnka pr ce reguluje, e zamestnvate je povinn zabezpeova prevaujci predmet innosti najm zamestnancami v pracovnom vzahu. To vak neznamen, e vkon zvislej prce me zamestnvate uskutoova pomocou obchodnoprvnych zmluvnch typov. Uveden zkonn priorizcia pracovnho pomeru m zabrni, aby zamestnvatelia nevyuvali na vkon zvislej prce in zmluvn typy obianskeho alebo obchodnho prva. Ak zamestnvatelia vkon zvislej prce prvne poskytuj zmluvnmi typmi obianskeho prva alebo obchodnho prva, ide o simulovan prvne kony, a takto prvne kony, by sa mali posudzova ako neplatn prvne kony a relny prvny vzah zvislej prce treba posudzova ako pracovn pomer so vetkmi z toho vyplvajcimi prvnymi dsledkami. Zmluvn sloboda nie je len v tom, e si kad me slobodne dojedna pracovn zmluvu a v obmedzenej miere dojedna obsah tejto zmluvy. Sloboda uzavretia pracovnej alebo inej zmluvy subsumuje aj slobodu vo vbere adekvtnych zmluvnch foriem, aj ke zkonodarca spja s kadou z nich rozdielne prvne nsledky. Od zavedenia subsidrnej psobnosti Obianskeho zkonnka k veobecnej asti Zkonnka prce sce plat technika vzniku zmlv poda Obianskeho zkonnka, na strane druhej v literatre naalej prevlda nzor, e pracovn prvo, koncipovan ako relatvne samostatn prvne odvetvie, vytvra uzavret systm zkladnch zmluvnch typov, o znamen, e v pracovnom prve sa mu vyuva iba tie zmluvy (dohody), ktor s normami pracovnho prva vslovne upraven. V uvedenom kontexte zkladnou otzkou pri aplikcii a vklade pracovnoprvnych predpisov je samostatn povaha tchto predpisov, predovetkm Zkonnka prce. Ide o to, i je mon na pracovnoprvne vzahy poui veobecn zsadu skromnho prva, ktor m legislatvne vyjadrenie v stave SR l. 1 ods. 3: Kad me kona, o nie je zkonom zakzan, a nikoho nemono nti, aby konal nieo, o zkon neuklad. Inmi slovami, i astnci pracovnoprvneho vzahu (najm zamestnvate a zamestnanec) mu na zklade zmluvnej vonosti vlastnm prejavom vle upravi prva a povinnosti, inou formou, ktor prvny predpis neupravuje. Znenie Zkonnka prce v tomto prpade vyznieva dos neurito, ke v 18 iba ustanovuje: Zmluva poda tohto zkona alebo inch pracovnoprvnych predpisov je uzatvoren, len o sa astnci dohodli na jej obsahu. Zkonnk prce (ale ani iadny in pracovnoprvny predpis) nepozn obdobu ustanovenia 51 Obianskeho zkonnka, ktor upravuje (resp. umouje) existenciu tzv. nepomenovanej zmluvy (contractus innominatus). Polome si otzku, v om s a kde pochybnosti a o z oho vyplva.
85

Pochybnosti do doposia veobecne prijmanho nzoru o kogentnej povahe Zkonnka prce vniesol Nlez stavnho sdu R Sp. zn. II 192/1955, k problematike dodriavania zkladnch prv a slobd v pracovnoprvnych vzahoch, poda ktorho Ustanovenie lnku 2 ods. 3 Listiny zkladnch prv a slobd a lnku 2 ods. 4 stavy R (l. 2 ods. stavy SR, pod aut.)znejci Kad me robi to, o nie je zkonom zakzan a nikto nesmie by nten robi to, o zkon neuklad, mus plati i pre oblas pracovnoprvnych vzahov a to aj pri uvedomen si pecifk, pretoe ide o ustanovenie, ktor m v kadej demokratickej spolonosti zsadn vznam, a to potia, e je poistkou slobody a sasne aj poistkou proti totalizcii spolonosti, ktorej je vlastn snaha o znormovanie pokia mono vetkch oblast ivota. Nlez toho istho stavnho sdu Sp. zn. I. 27/1996 oproti tomu znova potvrdil, e: Teria i prax vychdzaj z mylienky, e Zkonnk prce m zsadne kogentn povahu. Okrem inho to znamen, e astnci pracovnoprvnych vzahov mu uzatvori len zmluvy, ktor s typovo upraven (alebo s aspo predvdan) pracovnoprvnymi predpismi a e ich zmluvn vonos sa uplatn len v prpade, ke to pracovnoprvne predpisy umouj. Kogentn povaha Zkonnka prce vyplva i z ust. 244 ods. 1 (v SR 18 ZP pozn. aut.), poda ktorho je zmluva (dohoda) dojednan poda prslunch ustanoven pracovnoprvnych predpisov uzatvoren, len o sa astnci dohodli na jej obsahu. Zkonnk prce teda predpoklad uzatvorenie zmlv (dohd) poda prslunch ustanoven pracovnoprvnych predpisov a neobsahuje tak ustanovenia, ako naprklad Obiansky zkonnk v 51 (nepomenovan zmluvy). Prve v kogentnej povahe pracovnoprvnych predpisov mono vidie jeden z podstatnch rozdielov medzi nimi a obianskoprvnymi vzahmi. V prpade, ak pracovnoprvne predpisy astnkom pracovnoprvnych predpisov neumouj odchlnu pravu vzjomnch prv a povinnost, treba to, o tmto predpisom nevyhovuje, povaova za zakzan. Tto kogentnos m svoje miesto i v sasnosti, lebo aj pri rovnosti oboch astnkov pracovnoprvneho vzahu pred zkonom zamestnvate je a bude i naalej pars potentior, take ochrana zamestnanca aj touto formou m svoje opodstatnenie. Skutonos, e prevane kogentn charakter pravy a prvny spsob zapojenia sa do prce nezodpoved potrebm a zujmom spoloenskej a hospodrskej praxe a vyaduje zsadn korekcie na ceste k liberalizcii prvnej pravy zaloenia pracovnoprvnych vzahov mono oznai v oblasti doktrinlnych vkladov teoretick vahy, ktor sa snaia napr. njs i alternatvne cesty v snahe skbi ustanovenia stavy, Zkonnka prce a potreby praxe, napr. vahami na tmu tzv. hybridnch zmlv, innominantnch zmlv, a pod.10 alia skutonos, ktor s uvedenm problmom svis je aj pozcia a to nielen zamestnvateov, ale aj judikatry vo vymedzen samotnho objektu pracovnoprvneho vzahu, inmi slovami v uren, ak innos upravuj pracovnoprvne predpisy. Z prvnej pravy Zkonnka prce 7 ods. 4 ako sme u uviedli vyplva, e zamestnvate je povinn zabezpeova prevaujci predmet innosti najm zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzahu. Rozhodujce pre posdenie charakteru prvneho vzahu je otzka, i ide o zvisl innos, ktor m by vykonvan v pracovnom pomere alebo osobnom pracovnom vzahu. V prpade, e nejde o zvisl innos, je plne na zmluvnch stranch, ak prvny vzah vrtane typu zmluvy si zvolia. Je na kodu, e tak dleit otzka, ktor vbec riei vecn psobnos celho pracovnho prva nie je upraven Zkonnkom prce, ale ani inm pracovnoprvnym predpisom a pohybuje sa skr vo vkladovej rovine, judikatra (najm R) sa tohto problmu iba dotka (napr. III. S 31/2002, SJS 168/2004, 5 A 39/2001-41) a vychdza sa z teoretickch znakov innosti. Je

86

zrejm, e uveden problm me by v budcnosti rieen jedine jasnou, dostatonou prvnou pravou pojmu zvislej prce, resp. innosti. Vhodnm nvodom na rieenie tohto problmu, by mohla by prvna prava v novom Zkonnku prce R (zk. . 262/2006 Sb. s innosou od 1.1.2007). Zmyslom ktorho je jednoznane definova v prvnom predpise objekt pracovnoprvnych vzahov, ktorm bude zvisl prca. Zvisl prca pritom bude musie by vykonvan iba v pracovnoprvnom vzahu, priom voba prvneho vzahu inho charakteru a typ zmluvy bude plne zvisie na vli zmluvnch strn. Dvody takejto regulcie, pre ktor by mala by charakteristick i naalej cesta k postupnmu uvoovaniu vzahov zamestnanca k zamestnvateovi s jednak ekonomicko-politickho charakteru, ale s dan aj technickm pokrokom a prudkm zavdzanm informanch technolgi, ktor zsadne nielen menia doteraj charakter pracovnoprvnych vzahov, prinaj nov socilne naptie i v zvislosti na rast nezamestnanosti (ved okrem inho k vzniku novch prvnych intittov, k faktickej podpore novch foriem zvislej prce, samostatnej prce i podnikania.

87

Prvo podnika v kontraste s praxou registrovch sdov

JUDr. Mojmr Mamojka, ml. Prvnick fakulta Univerzity Komenskho, Bratislava Obchodn prvo sa u dvno ustlilo ako jedno z nosnch odvetv nho prvneho poriadku. Jeho nevyhnutn aplikan frekventovanos je dan nielen smerovanm ekonomickho a tm aj prvneho vvoja v poslednch takmer dvoch dekdach, ale aj posilnenm tejto pozcie badatenm vplyvom eurpskeho prva a z toho rezultujcimi harmonizanmi procesmi. V,,nvale smernc a nslednch novelizci zkonov v podstate vetkch prvnych odvetv s vziou alch irokospektrlnych zmien sa vak obas z objektvnych dvodov, inokedy z prostej ahostajnosti a neprofesionality, zabda na bazlne predpoklady bezproblmovho fungovania normotvorby a nslednej aplikcie prva v kadodennom ivote. Slad dobre myslench legislatvnych zmerov s relnym psobenm prva ia nie je pravidlom spoloensk vzahy s vvojom spolonosti ako takej upravovan obrovskm mnostvom prvnych predpisov a generlna orientcia zabezpeujca hladk,,spolupsobenie vetkch prvnych odvetv je zrejme nemon. Pokia vak m by prvny poriadok akhokovek ttu oznaen ako stabiln, tak na stopercentne pevnch zkladoch mus st v prvom rade jeho najvy zkon stava. Vchodisk obchodnoprvnej pravy s zakotven v stave Slovenskej republiky (zk. . 460/1992 Zb., alej len,,stava), ktorej text reagoval na plnovan ekonomick, prvne i socilne smerovanie SR po rozdelen federcie a tm determinoval esenciu,,podnikateskho kdexu, ktorm je dodnes Obchodn zkonnk (zk. . 513/1991 Zb. v znen neskorch predpisov, alej len ObZ). V zmysle l. 35 ods. 1 stavy,,kad m prvo na slobodn vobu povolania a prpravu na, ako aj prvo podnika a uskutoova in zrobkov innos. K zkladnm predpokladom pre vznik zdravej konkurencie a tm plnohodnotnho a frovho trhovho prostredia nartnutm v citovanom lnku stavn sd SR uviedol:,,Prvo podnika je stavnou zrukou slobody vkonu hospodrskej innosti poda uvenia. Toto prvo sa priznva kadej osobe. Prostrednctvom prva na podnikanie sa zaruuje monos vykonva hospodrsku innos tam, kde existuje ekonomick konkurencia, ako aj tam, kde ekonomick konkurencia neexistuje. Sasou takto poskytnutej zruky nie je ochrana podnikatea pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodrskej innosti.180 Vyieuveden stavn sd v alom konan pecifikoval:,,Sasou takto poskytnutej zruky nie je ochrana podnikatea pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodrskej innosti, ani zruka, e podnikate bude ma spech vo svojej innosti. Prvo podnika sa v skromnom zujme chrni ako spsob obivy jednotlivca. Zrove sa nm zabezpeuje verejn zujem na rozvoji podnikania ako dleitho prvku trhovho hospodrstva. Toto prvo sa priznva osobm ako prvny prostriedok rozvoja trhovej ekonomiky zaruenej l. 55 ods. 1 stavy, poda ktorho: Hospodrstvo Slovenskej republiky sa zaklad na princpoch socilne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.181 stava teda rozpoznva poiadavky pre vznik hospodrskej sae a nsledn zdarn psobenie podnikateskch subjektov v nej, priom poda stavnho sdu,,zkladom trhovho hospodrstva a s nm sptej hospodrskej sae je vonos vstupu na trh a rovnos pravidiel sprvania na trhu pre vetkch astnkov hospodrskej sae. Vstup na trh je sasou stavou zaruenho prva
180

PL. S 7/96. Nlez z 27. februra 1997. Zbierka nlezov a uznesen stavnho sdu Slovenskej republiky 1997, s. 49 181 II. S 70/97. Nlez zo 16. jna 1998. Zbierka nlezov a uznesen stavnho sdu Slovenskej republiky. 1998. s. 238 88

podnika a uskutoova in zrobkov innos, pretoe v trhovom hospodrstve je podstatn uplatnenie prva poda l. 35 ods. 1 na trhu. Vstup na trh sa prvne zabezpeuje v sprvnom konan zaloenom na registranom alebo povoovacom princpe. Registran princp umouje von vstup na trh, povoovacie konanie m obmedzovac charakter. Prvo podnika tak mono v prvotnej fze realizcie podnikateskho zmeru spja s vyuitm vonosti vstupu na trh, ktorej predpokladom je splnenie prehnane formalizovanej registrcie. stava vymedzuje len hlavn piliere prslunej pravy a detailnejia reglementcia vychdza z vntrottnej a v sasnosti prioritne z,,eurpskej legislatvnej iniciatvy. Registratry podnikateov boli spomnanm harmonizanm procesom prvkrt dotknut smernicou Rady . 68/151/EHS o koordincii ochrannch opatren, ktor lensk tty vyaduj od obchodnch spolonost na ochranu zujmov spolonkov a tretch osb v zmysle druhho odseku lnku 58 zmluvy s cieom zabezpei rovnocennos tchto ochrannch opatren v rmci celho spoloenstva182 - predmetn smernica sa okrem obchodnoprvnej publicity venuje aj konaniu v mene spolonosti a neplatnosti spolonosti183. Primrny el eurpskej pravy evidencie podnikateov mono identifikova u v l. 2 smernice, ktor zakotvuje povinnos zverejovania vybranch dajov a dokumentov (napr. akt o zaloen spolonosti a stanovy spolonosti ako aj zmeny tchto dokumentov, zmenu sdla spolonosti, rozhodnutie sdu o neplatnosti spolonosti, vymenovanie konkurznch sprvcov, ukonenie likvidcie a pod.), al text (l. 3 a 4) sa zaober spsobom zverejovania poadovanch informci v centrlnom registri kadho lenskho ttu, v nrodnch radnch vestnkoch a taktie na vetkch obchodnch listinch podnikatea - dvera tretch osb v pravdivos takto zverejnench dajov je vyjadren v l. 3 ods. 5 a 6 predmetnej smernice. Vyieuveden poiadavky vrtane l. 1 systmovo vytvraj oddiel 1 smernice, ktor v naom prvnom poriadku odzrkadovala prava obchodnho registra v 27-34 ObZ - snaha o zrchlenie a sprehadnenie prce registrovch sdov vak vystila do vylenenia tejto problematiky do zkona o obchodnom registri (zk. . 530/2003 Z.z., alej len ZoOR), ktor sce do uritej miery naruil celistvos dovtedajej kodifikcie vyatm problematiky obchodnho registra ako jednho z bazlnych obchodnoprvnych intittov, na druhej strane vak priniesol viacer pozitva tkajce sa procesu registrcie nielen prvozpisov ale i akchkovek relevantnch dajov o aktulnom stave podnikateskho subjektu. Zkladn vymedzenie obchodnho registra ako,,verejnho zoznamu zkonom ustanovench dajov, ktorho sasou je zbierka zkonom ustanovench listn vak zostalo zakotven v obchodnoprvnom kdexe ( 27). Nov prava registra je reprezentovan najm vytvorenm lehoty 5-tich pracovnch dn pre vykonanie zpisu registrovmi sdmi, o mono znamen prechod z jednho do druhho asovho extrmu (pred prijatm ZoOR zkon iadnu lehotu neustanovoval), avak z pohadu benho podnikatea ide o pozitvny zmer aspo v terii subujci kratie asov poiadavky pre absolvovanie registranho postupu i zmeny zpisov. alm kladom ZoOR bolo vytvorenie,,tabukovch formulrov pre zpis obchodnch spolonost i inch aktulnych dajov, ktor by mali uahova orientciu v obvyklej radnej byrokracii nielen navrhovateom, ale aj registrovm sdom. Predchdzajci stav vyhotovovania nvrhov na zpis subjektov do registra prostrednctvom zauvanch vzorov bol taktie jeden z dvodov prieahov v konan, ktor boli v procese zpisu spolonosti v najhorch prpadoch aj niekoko mesan.

182

Pozri aj: Kltik, J.: Ochrana finannch zujmov Eurpskych spoloenstiev a postavenie Eurpskeho radu pre boj proti podvodom. Obchodn prvo. Bratislava. Ronk 7. . 2. 2006. s. 42-48 183 Pozri aj: Kubinec, M.: Neplatnos obchodnej spolonosti. Obchodn prvo. Ro. 5. . 11. 2004. str. 19-22 89

Vyieuveden zakotvenie lehoty i existencia spomnanch formulrov vak nie je vnman len pozitvne proces tvorby zkona m v prvom rade sledova monosti jeho aplikcie v praxi a zkonu o obchodnom registri asto podraj nohy,,vlastn neznalos obchodnoprvnej problematiky a v prvnej sfre kadodennch podnikateskch rutn je obas na zamyslenie, o je markantn aj pri relatvne jednoduchch zpisoch podvanie nmietok tak v prpade zamietnutia nvrhov i z toho vyplvajce neskorie odvolania spsobuj dvoj i trojmesan akanie na potvrdenie relneho majetkovho i personlneho,,pohybu v podnikateskch subjektoch. Znalos tchto rutn zo strany sdov by vak mala by samozrejm najm ke registrov sdy nerieia sporov agendu, ale plnia,,len krean a evidenn funkciu. Okrem zvenia odbornosti zamestnancov registrovch sdov by vak cestou k prijatenejej podobe ich innosti mohlo by zvonenie u i tak dos prehnanej byrokracie formlna nronos kadho podania (napriek uvedenm zmenm) vrtane prloh veakrt vytvra priestor pre pochybenie nielen navrhovatea, ale v konenom dsledku aj pre toho, kto nvrh posudzuje a dva mu,,zelen vyieho sdneho radnka. Uveden vhrady posiluje aj pln absencia verblnej argumentcie, kee s radnkmi nemono komunikova inak ako psomne a anca na dynamick rieenie situcie je tak plne nulov. asovo nron formlny kontakt je alm z faktorov predlujcich vykonvanie zpisov, o logicky vyvolva negatvne reakcie adrestov zkona podnikateov. Racionalizciu asovch poiadaviek (avak i alie posilnenie,,ditannej komunikcie s registrovmi sdmi) subuje monos podvania nvrhov nielen v listinnej, ale aj v elektronickej podobe prostrednctvom internetu - novelizcia pvodnej pravy EHS smernicou Eurpskeho parlamentu a Rady . 2003/58/ES (zasahuje do oddielu 1 smernice Rady . 68/151/EHS) stanovuje pre lensk tty E povinnos od 1.1.2007 vytvori plne elektronick obchodn register. Rovnako mohutn elektronick aktivita sa bude viaza aj na archivan innosti registrovch sdov, ktor bud musie transformova aj predchdzajce listinn podania do elektronickej formy, priom vlun abstraktn archivcia bude postihova plne vetky podania doruen po 1. januri 2007 - vpisy z obchodnho registra sa vak bud aj naalej vydva okrem elektronickej podoby taktie v listinnej forme. Oakva, e dokumenty vetkch podnikateskch subjektov uloench v zbierke listn ako sasti obchodnho registra bud elektronicky preveden do vyieuvedenho dtumu, by nebolo relne. Z tohto dvodu novelizovan znenie smernice povinne vyaduje vydva elektronick kpie aspo tch listn, o ktorch vydanie sa bude iada, ostatn dokumenty vak mu pretrvva vo fyzickom substrte najdlhie 10 rokov od ich doruenia na registrov sd (pjde o tie podania, ktorch kpie si predtm nikto nevyiada a bud podan pred 1.1.2007). Elektronizcia a internacionalizcia obchodnho registra sa odra aj v alch novelizovanch lnkoch smernice Rady . 68/151/EHS, ktor sa tkaj napr. monosti ukladania dokumentov nielen v radnom jazyku ttu, kde je register veden, ale aj v radnch jazykoch vetkch ttov Eurpskych spoloenstiev bude na uven lenskch ttov, i umonia ukladanie listn aj v ubovonch inch jazykoch (napr. kvli viemu vskytu investorov z uritho ttu). Mnohojazyn podoba uloench listn m vznamn vplyv aj na dveru v zapsan daje, kee je predpoklad, e zahranin zmluvn partner bude vychdza z listn (prpadne ich elektronickej podoby) uloench v jeho materskom jazyku, avak sprvnosti dajov sa bude mc dovolva z ktorhokovek jazykovho vyhotovenia184.

184

Pozri aj: Jakubovi, D.: Podnikanie zahraninch osb. Obchodn zkonnk. pln znenie zkona s vkladom a judikatrou. EPP, 5-6. ilina. 2001. str. 19-24

90

Byrokracia registrovch sdov zbytone komplikuje i napanie prirodzenej snahy kadho podnikatea o potrebn mieru individualizcie prostrednctvom svojho obchodnho mena. V,,zplave obrovskho mnostva podnikateskch subjektov je prve obchodn meno jednm z najdleitejch diferencici, na zklade ktorch si potencilny zkaznk i zmluvn partner vyberie svojho kontrahenta - dobr poves, soldny prstup a kvalifikovan poskytnutie sluieb i predaj tovarov je najm pri subjektoch s primeranou podnikateskou tradciou zrukou kvality a prve preto je tvorba obchodnho mena, jeho oprvnen uvanie a najm neskoria ochrana vnman vemi citlivo. Teoretick vymedzenie tohto intittu ( 8-12 ObZ) zaklad viacero rozporov s aplikciou prslunch ustanoven, o je markantn u pri jednotlivch fzach jeho tvorby a zpisu do obchodnho registra. Obchodn meno nesmie by zameniten (podobn) s obchodnm menom inho u existujceho podnikateskho subjektu, priom tto poiadavka spova v jeho vizulnej i fonetickej podobe. Fonetick zamenitenos je ben najm pri najrznejch,,internacionalizmoch obchodnch mien, ktor mono bada od druhej polovice 90-tych rokov za elom uptania zkaznka a spomnanej individualizcie. Zujmom podnikatea (obchodnej spolonosti) je vytvori obchodn meno, ktor by bolo vstin, nie prli dlh, ahko zapamtaten, ozrejmujce predmet innosti a popritom by malo repektova zkonom dan princpy jeho podoby. Je pravda, e v procese tvorby obchodnho mena by prve posledn poiadavka mala by navrhovatemi i registrovmi sdmi repektovan v plnej miere, v praxi vak ide o znane idealistick predpoklad - pri tiscoch prvnickch osb zapsanch v obchodnom registri zana by obtiane vytvori tak obchodn meno, ktor by u v registratre nefigurovalo, prpadne by nebolo zameniten. Tvorba obchodnho mena fyzickej osoby je z vekej miery dan meno a priezvisko me by doplnen o jeden z dodatkov, ktor s vak jedinou monosou kreatvneho prstupu pri oznaen ivnostnka - prvnick osoba m ovea irie monosti, ktor s vak limitovan prvom prioritnho (prvotnho) zpisu v obchodnom registri. prava obchodnho registra i u v ObZ alebo v ZoOR najm v poslednch rokoch uahila zskavanie informci o podnikateskch subjektoch a v sasnosti mono minimalizova riziko potencilnej zhodnosti zamanho obchodnho mena s nzvom inho podnikatea vyuitm vyhadvacieho programu v internetovej databze. Vyieuveden sa vak tka len rovnakch obchodnch mien: zamenitenos oznaen je v podstate neoveriten, kee zkon nestanovuje hranice pre praktick posudzovanie podobnosti zapsanch nzvov - striktn aplikcia fonetickej i vizulnej nezamenitenosti je takmer nemon, o je dan personlnymi i softwarovmi obmedzeniami na registrovch sdoch. Ani plnenie viacerch inch povinnost vyplvajcich z ObZ nie je relne kontrolovaten (typickm prkladom je poiadavka konania valnho zhromadenia aspo raz za rok, pre kontrolu ktorej by bola potrebn generlna revzia zbierky listn...), o sa tie odrazilo na mnostve,,mtvych obchodnch spolonost, ktor dlhodobo nevykonvaj iadnu innos a napriek tomu s veden v obchodnom registri aj tento fakt spsobuje meniu prehadnos jednotlivch zpisov a zuuje monosti pre tvorbu spoahlivo uniktneho obchodnho mena navrhovatea. Zsada nezamenitenosti je tak v praxi uplatovan nevyhnutne vonejie, o vidie na desiatkach subjektov, ktorch obchodn men sa lia jednm psmenom i medzerou a vyiespomnan vizulna zamenitenos je z hadiska prvnej terie v podstate ignorovan. Je vak pravda, e za tento stav nemono vini navrhovateov (podnikateov), ale spsob fungovania registrovch sdov, ktor napriek niekokm vhodm ZoOR posledn roky vo svojej nehyncej byrokracii v mnohch smeroch trestuhodne mrhali asom. Nsledkom vyieuvedho princpu prvotnho zpisu a dlhodobej praxe registrovch sdov je zenie manvrovacieho

91

priestoru navrhovateov, ktor musia voli obchodn meno na hranici teoretickej alovatenosti astokrt kvli u v podstate neexistujcim subjektom185. Aj preto by bolo namieste prebudi obchodn registre z letargie a vyselektova subjekty, ktorch jedinou znmkou existencie je u len ich formlny zpis. prava registrcie podnikateskch subjektov zaznamenala niekoko vznamnch krokov vpred (i vzad...), avak aj po prijat ZoOR vykazuje viacero nedostatkov, ktor zbytone komplikuj vykonvanie zpisov a tm i naplnenie stavou danho prva,,vonosti vstupu na trh. Monos dosiahnutia chcenho vsledku zpisu obchodnej spolonosti do obchodnho registra neme by ospravedlnenm nedynamickho a astokrt neodbornho prstupu registrovch sdov, najm ke kontakt s nimi je sasou kadodennej podnikateskej rutiny. V dobe, ke sa vo vekom hovor o prleve zahraninch investorov a rozvoji konkurencie v hospodrskej sai, treba zaa normotvorne i aplikane,,od podlahy a zamyslie sa nad podstatou pojmov,,registrcia i,,evidencia a nezamiea ich s postupmi typickmi skr pre sporov agendu. RESUME: Vykonvanie podnikateskej innosti nie je len dispozciou danou skromnoprvnym charakterom obchodnoprvnej reglementcie je stavnm prvom zaruujcim von vstup na trh a teda naplnenm jednej z monost vlastnej obivy a uritho ivotnho komfortu. Tto voba vak obna as viacerch verejnoprvnych prvkov, ktor prehnanou byrokraciou podporenou neodbornosou pri interpretcii zkona brzdia prirodzene dynamick povahu kadho podnikatea. V tejto svislosti autor strune poukazuje na niektor aktulne problmy vyplvajce z innosti registrovch sdov ako nie vdy pozitvne vnmanej sasti podnikateskej praxe.

185

Pozri aj: Hainish, E.: Zodpovednos a riziko pri veden firmy. Verlag Dashofer. Bratislava. 2005

92

Zadvn veejnch zakzek vraz ingerence orgn veejn moci do podnikn186

doc. JUDr. Karel Marek, CSc. Masarykova Univerzita, Prvnick fakulta, Brno
1 Dosavadn prvn prava...................................................................................................................................... 94 1.1 lenn zkona ............................................................................................................................................. 94 1.2 Zadavatel .................................................................................................................................................... 95 2 Nov prvn prava.............................................................................................................................................. 96 lenn zkona ...................................................................................................................................... 97 2.1 2.2 Zadavatel ............................................................................................................................................. 98 2.3 Zakzky malho rozsahu, podlimitn a nadlimitn zakzky ................................................................. 101 Dodavatel, zjemce, uchaze ............................................................................................................... 102 2.4 2.5 Dodvky, sluby, stavebn prce ......................................................................................................... 102 Zadvac a jednac zen ..................................................................................................................... 103 2.6 Resume ................................................................................................................................................................. 108

V souasn dob se prvn prava obchodnch zvazkovch vztah vyznauje irokm uplatnnm zsady smluvn volnosti. O tom, e obchodn zkonk vrazn preferuje zsadu smluvn volnosti svd, e strany se mohou ve smlouv odchlit od ustanoven tto sti zkona nebo jej jednotliv ustanoven vylouit z pouit. Strany si vak nemohou ve smlouv sjednat pravu, je by odporovala kogentnm ustanovenm, kter jsou v tto souvislosti pro jeho tet st v obchodnm zkonku zsadn citovna (jejich poet vak nen ve vztahu k rozsahu zvazkov sti pli rozshl) v ustanoven 263 obchodnho zkonku. Pitom je nutno respektovat i znn 263 odst. 2, kter uruje, e vechna Zkladn ustanoven smluvnch typ jsou kogentn a kogentn jsou i ustanoven, kter pedepisuj povinnou psemnou formu prvnho konu. Obchodnprvn zsada smluvn volnosti je prolomena u veejnch zakzek. Zde stt ingeruje do smluvn volnosti, upravuje tuto oblast prvnmi pedpisy. Na zklad prvnch pedpis provd pak stanoven innosti v R ad pro ochranu hospodsk soute (v SR rad pre verejn obstarvanie), zejmna provd dohled nad dodrovnm zkona. Pod . 137/2006 Sb. byl vydn nov zkon o veejnch zakzkch.187 Zkon nabv innosti dne 1. 7. 2006. V pechodnch a zvrench ustanovench zkona . 137/2006 Sb. je pitom een vztah k prav proveden dosavadnm zkonem . 40/2004 Sb., kter nabyl innosti dnem 1. 5. 2004. Ustanoven 158 zkona . 137/2006 Sb. uruje, e zadvn veejnch zakzek, veejn soute o nvrh, zen o pezkoumn kon zadavatele adem a zen o uloen sankce

186

Navazujeme a vychzme z pspvku pednesenho na mezinrodn konferenci Prvne aspekty ingerencie orgnov verejnej moci do podnikania, kter se uskutenila ve dnech 28.9.2006 a 29.9.2006 v Koicch, v prostorch Prvnick fakulty 187 Ve Slovensk republice byl rovn vydn nov zkon o verejnom obstarvan, a to pod . 25/2006 Zz.- Viz Moravkov, A.: Nov zkon o verejnom obstarvan . 25/2006 Zz. In: Moravkov, A.: Zodpovednos a riziko pri veden firmy. Verlag Dashofer Bratislava 2005. 93

zahjen pede dnem nabyt innosti tohoto zkona se dokon podle dosavadnch prvnch pedpis ( 158 odst. 1). V zen o pezkoumn kon zadavatele a v zen o uloen sankce, kter byla zahjena po nabyt innosti tohoto zkona a kter na zadvn veejnch zakzek nebo veejnou sout o nvrh podle odstavce 1 navazuj, se postupuje podle dosavadnch prvnch pedpis. Nvrh na zahjen zen podle vty prvn je zpoplatnn podle dosavadnch prvnch pedpis ( 158 odst. 2). Je tedy zejm, e po uritou dobu (orientan lze uvaovat o dob 24 36 msc, i kdy to nelze vyjdit stanovenm pevn lhty) budeme pouvat ob zkonn pravy vedle sebe, a to zkon . 40/2004 Sb. v souladu s ustanovenm 158 pro star zakzky a zkon . 137/2006 Sb. pro zakzky nov. Z tohoto dvodu zahrnuje nae pojednn ob prvn pravy. K dosavadn prav se vak nae pojednn sousteuje jen na zkladn otzky, tj. na obsah vlastn pravy (lenn zkona) a na okruh osob povinnch k zadvn (zadavatele). V ostatnm odkazujeme na publikace, kde je pojednn podrobnj.188 1 Dosavadn prvn prava Dosavadn prvn pravou je zkon . 40/2004 Sb., kter ji byl nkolikrt novelizovn. Ne vychzme z novelizovanho znn. 1.1 lenn zkona Zkon upravuje (po novelch) v souladu s prvem Evropskch spoleenstv189
188

okruh prvnickch a fyzickch osob, kter jsou povinny zadvat veejn zakzky podle tohoto zkona, postup pi zadvn veejnch zakzek,

Marek, K.: Smluvn obchodn prvo, Kontrakty, 2. vydn, 2006, vydavatel a distributor Prvnick fakulta MU, Brno, 420 s. 189 Smrnice Rady 71/304/EHS ze dne 26. ervence 1971 o odstrann omezen volnho pohybu slueb, pokud jde o veejn zakzky nastavebn prce a zadvn veejnch zakzek na prce podnikatelm jednajcm prostednictvm zastoupen i poboek. Smrnice Rady 89/665/EHS ze dne 21. prosince 1989 o koordinaci prvnch a sprvnch pedpis tkajcch se pezkumnho zen pi zadvn veejnch zakzek na dodvky a veejnch zakzek na stavebn prce. Smrnice Rady 92/13/EHS ze dne 25. nora 1992 o koordinaci prvnch a sprvnch pedpis tkajcch se pouit pedpis Spoleenstv o postupech pi zadvn veejnch zakzek v oblasti vodnho hospodstv, energetiky, dopravy a telekomunikac. Smrnice Rady 92/50/EHS ze dne 18. ervna 1992 o koordinaci postup pi zadvn veejnch zakzek na sluby. Smrnice Rady 93/36/EHS ze dne 14. ervna 1993 o koordinaci postup pi zadvn veejnch zakzek na dodvky. Smrnice Rady 93/37/EHS ze dne 14. ervna 1993 o koordinaci postup pi zadvn veejnch zakzek na stavebn prce. Smrnice Rady 93/38/EHS ze dne 14. ervna 1993 o koordinaci postup pi zadvn veejnch zakzek v oblastech vodnho hospodstv, energetiky, dopravy a telekomunikac, ve znn smrnice Rady 98/4/ES a smrnice Komise 2001/78/ES. Smrnice Evropskho parlamentu a Rady 97/52/ES ze dne 13. jna 1997, kterou se mn smrnice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS, kter koordinuj postupy pi zadvn veejnch zakzek na sluby, dodvky a stavebn prce. Smrnice Evropskho parlamentu a Rady 98/4/ES ze dne 16. nora 1998, kterou se mn smrnice 93/38/EHS o koordinaci postup pi zadvn veejnch zakzek subjekty psobcmi v odvtv vodnho hospodstv, energetiky, dopravy a telekomunikac. Smrnice Komise 2001/78/ES ze dne 13. z 2001, kterou se mn ploha IV smrnice Rady 93/36/EHS, plohy IV, V a VI smrnice Rady 93/37/EHS, plohy III a IV smrnice Rady 92/50/EHS ve znn smrnice 97/52/ES, a plohy XII a XV, XVII a XVIII smrnice Rady 93/38/EHS ve znn smrnice 98/4/ES. 94

druhy zadvacch zen, koncesn zen, veejnou sout o nvrh, dohled nad zadvnm veejnch zakzek.

Zkon . 40/2004 Sb. se len do devti st a m 3 plohy. st prvn Obecn ustanoven se postupn vnuje pedmtu pravy, psobnosti zkona, zkladnm pojmm, zpsobm uren pedpokldan ceny pedmtu veejn zakzky a postupu zadavatele pi zadvn veejnch zakzek. Druh st upravuje podmnky pouit zadvacho zen, pedbn oznmen a kvalifikaci dodavatel. Zadvac zen je obsaeno ve tet sti zkona v. zahjen zadvacho zen, zadvac dokumentace a technick specifikace nabdek, hodnotc komise a posuzovn nabdek, hodnocen nabdek a ukonen zadvacho zen. tvrt st upravuje udlovn konces. Ustanoven o veejn souti o nvrh je v sti pt. est a sedm st obsahuje ustanoven o seznamu kvalifikovanch dodavatel a spolen ustanoven. Spolen ustanoven e informan systm o zadvn veejnch zakzek a uveejovn daj a informac o veejnch zakzkch, zvhodnn nkterch uchaze nebo zjemc v zadvacm zen, nmitky a jejich pezkoumn zadavatelem, nkter dsledky poruen zkona a prvn kony v zadvacch zench. Zkon st do ustanoven o dohledu nad zadvnm veejnch zakzek a pechodnch a zvrench ustanoven. Plohy . 1 a . 2 zkona tvo seznam slueb nevyadujcch (ploha 1) a vyadujcch (ploha 2) povinnost uveejovat zadvac zen v ednm vstnku Evropskch spoleenstv. Ploha . 3 je nadepsna "Dodvky zbo pro zadavatele z resortu Ministerstva obrany lenn podle nomenklatury Harmonizovanho systmu popisu a selnho oznaovn zbo (HS)". Psobnost zkona je obecn vymezena stanovenm okruhem osob a pedpokldanou cenou pedmtu zakzky. Je stanoveno, na kter osoby se psobnost zkona vztahuje a na kter osoby se vztahuje pouze ve vymezenm rozsahu. 1.2 Zadavatel Podle tohoto zkona - viz 2 odst. 1 - postupuj tito zadavatel veejnch zakzek: a) veejn zadavatel, kterm je 1. 2. 3. esk republika, sttn pspvkov organizace, zemn samosprvn celek a v ppad hlavnho msta Prahy a statutrnch mst t mstsk obvod nebo mstsk st, a jimi zen a zizovan pspvkov organizace,
95

4.

Fond nrodnho majetku esk republiky, Pozemkov fond esk republiky, sttn fond, esk nrodn banka, esk rozhlas, esk televize, esk konsolidan agentura, zdravotn pojiovna, dobrovoln svazek obc a jin prvnick osoba, pokud byla zzena zkonem nebo na zklad zkona za elem uspokojovn poteb veejnho zjmu a je financovna pevn veejnmi zadavateli, nebo je veejnmi zadavateli zena nebo veejn zadavatel jmenuj vce ne polovinu len v jejm sprvnm, dcm nebo kontrolnm orgnu,

b) jin prvnick nebo fyzick osoba, zadv-li zakzku na dodvky, sluby nebo stavebn prce, kter je z vce ne 50 % financovna veejnm zadavatelem ( 2 odst. 1 psm. b) nebo c) podnikatel, jestlie je ovldn veejnm zadavatelem (poznmka pod arou odkazuje pitom na 66a obchodnho zkonku), nebo jeho podnikn je podmnno udlenm oprvnn, kter mu poskytuje zvltn nebo vhradn prva, a vykonv nkterou z innost uvedench v 3 - tzv. sektorov nebo sov i odvtvov dodavatel.

Podle zkona je pak pidruenou osobou osoba (viz 17 psm. h), vi kter je zadavatel ovldajc osobou nebo vi n je zadavatel osobou ovldanou podle zvltnho prvnho pedpisu, nebo kter spolen se zadavatelem je osobou zenou jinou osobou (poznmka pod arou zkona odkazuje pitom na 66a obchodnho zkonku). S pojmem pidruen osoba zkon pracuje a pouv ho k vymezen zakzek, na n se zkon vztahuje, resp. nevztahuje (viz 5 odst. 1 psm. b)). 2 Nov prvn prava Novou prvn pravou je zkon . 137/2006 Sb. s innost k 1. 7. 2006. Pedchoz zkon o veejnch zakzkch . 40/2004 Sb. byl vydn s clem zajistit dodrovn prhlednho a nediskriminanho postupu zadavatel. Obecn je mono ci, e je potebn mt postupy jednoduch a preferovat i jednoduch a rychl postupy pezkumu zadvacho zen. Clem byla tak pln sluitelnost se smrnicemi ES. Jsou vak otzky, kter jsou v zkon . 40/2004 Sb. sporn; nkter z nich bude mono eit vkladem, jin se musel snait eit nov zkon o veejnch zakzkch. Koncepn een je pitom shodn s dosavadn prvn pravou. To umouje i pouit nkterch pedchozch grafickch zobrazen. Hlavnm dvodem ppravy novho zkona bylo zajitn transpozice smrnice 2004/17/ES a 2004/18/ES do eskho prvnho du. Nov smrnice pinej nov instituty, kter by bylo z hlediska systematiky problematick zapracovat do dosavadnho zkona. Proto bylo vyuito een pi vydn novho zkona. Evropsk zadvac smrnice podrobn upravuj postupy pi zadvn nadlimitnch veejnch zakzek; u podlimitnch zakzek se vak omezuj na zakotven principu transparentnosti a nediskriminace pi jejich zadvn. Nae dosavadn i nov prvn prava oproti smrnicm podrobn rozpracovv postupy pi zadvn podlimitnch zakzek; pitom se sna zachovvat rovnovhu mezi principem transparentnosti a proporcionality. U podlimitnch zakzek je stanoven v novm zkonu zvltn zjednoduen druh zen.
96

K zsadm v novm zkon pat: snaha o celkov zjednoduen a zpehlednn zkona, snaha o odstrann dosavadnch problm a zohlednn praktickch zkuenost s provdnm a aplikac zkona . 40/2004 Sb., vyjasnn zkladnch pojm, podrobnj specifikace jednotlivch zadvacch postup, zaazen subjekt poskytujcch potovn sluby mezi sektorov zadavatele, zaveden monosti zadvn pomoc spolench nkupnch subjekt, stanoven monosti uzavrn rmcovch smluv i pro veejn zadavatele (nikoli jen pro zadavatele sektorov),190 stanoven soutn dialog - zen uren pro zvlt sloit zakzky, umoujc zadavateli zskat inovativn een danho projektu v situaci, kdy sm nen z objektivnch dvod schopen pesn specifikovat zpsob proveden veejn zakzky, elektronizace procesu zadvn.

Podle naeho soudu je mono vydn novho zkona o veejnch zakzkch vtat. Negativn ovem bude psobit, e se tak dje v krtk dob po vydn zkona pedchozho. Podle naeho nzoru potebuje toti praxe ke vstebn nov pravy dobu piblin t let. Souasn s novou pravou veejnch zakzek je vydn t nov zkon o veejn soukromch partnerstvch (koncesn zkon). Tento zkon obsahuje opravdu velk mnostv odkaz na zkon o veejnch zakzkch. Nabzela se proto monost zvit vydn obou prav v jednom pedpisu, co ovem nebylo provedeno. 2.1 lenn zkona Zkon zapracovv pslun pedpisy Evropskch spoleenstv191 a upravuje postupy pi zadvn veejnch zakzek, sout o nvrh, dohled nad dodrovnm tohoto zkona, podmnky veden a funkce seznamu kvalifikovanch dodavatel a syst mu certifikovanch dodavatel.

Zkon se len do osmi st a m ti plohy.

190

K rozlien, zda se jedn o smlouvu obchodnprvn i obanskoprvn viz Bejek, J.: Zmny v typologii obchodnch zvazk, Obchodn prvo . 3/2003, s. 2 a nsl. a Marek, K.: K obchodnm zvazkovm vztahm, Prvn rdce, . 3/2004. 191 Smrnice Evropskho parlamentu a Rady 2004/18/ES ze dne 31. bezna 2004 o koordinaci postup pi zadvn veejnch zakzek na stavebn prce, dodvky a sluby. Smrnice Evropskho parlamentu a Rady 2005/75/ES ze dne 16. listopadu 2005, kterou se opravuje smrnice 2004/18/ES o koordinaci postup pi zadvn veejnch zakzek na stavebn prce, dodvky a sluby. 97

st prvn obecn ustanoven se vnuje Pedmtu pravy, Zadavateli veejn zakzky, Centrlnmu zadavateli, Relevantn innosti, Soubhu innost, Zsadm postupu zadavatele, Veejn zakzce (a veejnm zakzkm na dodvky, stavebn prce a sluby a veejn zakzce podle ve pedpokldan hodnoty), Vymezen pojm; vnuje se i vjimkm a hospodsk souti souvisejc s vkonem relevantn innosti. Druh st upravuje Zadvac zen, jeho druhy a podmnky pouit nkterch zen v. otzek soutnho dialogu a zjednoduenho podlimitnho zen. st tet upravuje zvltn postupy v zadvacm zen. st tvrt upravuje sout o nvrh. Ustanoven o ochran proti nesprvnmu postupu zadavatele je v sti pt. est a sedm st obsahuje ustanoven o seznamu kvalifikovanch dodavatel, systmu certifikovanch dodavatel, zahranin seznam dodavatel a spolen ustanoven (zejmna o uveejovn, komunikaci mezi zadavatelem a dodavatelem). Zkon st v osm sti do pechodnch a zvrench ustanoven. Plohy . 1 a . 2 tvo seznam slueb podlhajcch uveejnn v ednm vstnku Evropsk unie (ploha . 1) a seznam slueb tomuto uveejnn nepodlhajcch (ploha . 2). Ploha . 3 je nadepsna Stavebn innosti podle 9 odst. 1 psm. a) zkona (rozumjme tohoto zkona). Citovan ustanoven 9 odst. 1 psm. a) pitom uvd, e jde-li o stavebn prce uveden v ploze . 3, pak se tak jedn o veejnou zakzku na stavebn prce. Psobnost zkona je vymezena stanovenm okruhem osob. 2.2 Zadavatel Zadavatelem veejn zakzky se pro ely tohoto zkona povauje veejn, dotovan a sektorov zadavatel. Veejnm zadavatelem je a) c) esk republika192 zemn samosprvn celek nebo pspvkov organizace, u n funkci zizovatele vykonv zemn samosprvn celek, 1. 2. byla zaloena i zzena za elem uspokojovn poteb veejnho zjmu, kter nemaj prmyslovou nebo obchodn povahu, a je financovna pevn sttem i jinm veejnm zadavatelem nebo je sttem i jinm veejnm zadavatelem ovldna nebo stt i jin veejn zadavatel jmenuje i vol vce ne polovinu len v jejm statutrnm, sprvnm, dozorm i kontrolnm orgnu. b) sttn pspvkov organizace,

d) jin prvnick osoba, pokud

192

Zkon . 219/2000 Sb., o majetku esk republiky a jejm vystupovn v prvnch vztazch, ve znn pozdjch pedpis.

98

Dotovanm zadavatelem je prvnick nebo fyzick osoba, kter zadv veejnou zakzku hrazenou z vce ne 50 % z pennch prostedk poskytnutch veejnm zadavatelem, a to i prostednictvm jin osoby, jde-li o a) veejnou zakzku na stavebn prce, jej pedpokldan hodnota je nadlimitn, tj. odpovd nejmn finannmu limitu stanovenmu v 12 odst. 4 a pedmtem tto veejn zakzky 1. 2. je proveden stavebnch prac, kter se tkaj nkter z innost uvedench v ploze . 3, nebo je proveden stavebnch prac podle 9 tkajcch se zdravotnickch zazen, sportovnch zazen, zazen urench pro rekreaci i voln as, kol a budov urench pro administrativn ely, nebo

b) veejnou zakzku na sluby souvisejc s veejnou zakzkou na stavebn prce podle psmene a), jej pedpokldan hodnota je t nadlimitn a odpovd nejmn finannmu limitu stanovenmu v 12 odst. 3 psm. b). Pro ely uzaven smlouvy se subdodavatelem se za dotovanho zadavatele nepovauje dodavatel, ktermu byla veejnm zadavatelem zadna veejn zakzka. Dotovan zadavatel postupuje pi zadvn veejn zakzky podle ustanoven tohoto zkona platnch pro veejnho zadavatele, a to i tehdy, pokud souasn napluje pedpoklady pro zaazen do jin kategorie zadavatele podle odst. 2 nebo 6 ( 2 zkona). Sektorovm zadavatelem je osoba vykonvajc nkterou z relevantnch innost podle 4 (v 4 jsou uvedeny konkrtn relevantn innosti v jednotlivch odvtvch, tj. v plynrenstv, teplrenstv, elektroenergetice, vodrenstv, innosti souvisejc s vodrenstvm, innosti souvisejc s provozovnm dopravnch st, innosti souvisejc s poskytovnm vyhrazench potovnch slueb a jinch potovnch slueb, dalch vyjmenovanch slueb a innosti vyjmenovan provdn pi vyuvn geograficky vymezenho zem), pokud a) tuto relevantn innost vykonv na zklad zvltnho i vhradnho prva, nebo b) nad touto osobou me veejn zadavatel pmo i nepmo uplatovat dominantn vliv; dominantn vliv veejn zadavatel uplatuje v ppad, e 1. 2. disponuje vtinou hlasovacch prv sm193 i na zklad dohody s jinou osobou, nebo jmenuje i vol vce ne polovinu len v jejm statutrnm, sprvnm, dozorm i kontrolnm orgnu.

Vykonv-li veejn zadavatel jednu i vce relevantnch innost podle 4, plat pro nj ustanoven zkona vztahujc se na sektorovho zadavatele za pedpokladu, e veejn zakzka m bt zadvna v souvislosti s vkonem relevantn innosti veejnho zadavatele ( 2 odst. 7). Za jednoho zadavatele se pro ely tohoto zkona povauje i nkolik zadavatel (uvedench v 2 v odst. 2, 3 nebo 6), pokud se sdru i se jinak spoj pro ely
193

Nap. 12 odst. 1 zkona . 77/2002 Sb., o akciov spolenosti esk drhy, sttn organizaci Sprva eleznin dopravn cesty a o zmn zkona . 266/1994 Sb., o drhch, ve znn pozdjch pedpis, a zkona . 77/1997 Sb., o sttnm podniku, ve znn pozdjch pedpis. 99

spolenho postupu smujcho k zadn veejn zakzky (dle jen "sdruen zadavatel"). V takovm ppad jsou zadavatel povinni ped zahjenm zadvacho zen uzavt psemnou smlouvu, ve kter si uprav vzjemn prva a povinnosti souvisejc se zadvacm zenm a stanov zpsob jednn jmnem astnk sdruen zadavatel. Pokud je astnkem sdruen zadavatel veejn i dotovan zadavatel, vztahuj se na sdruen zadavatel ustanoven tohoto zkona platn pro veejnho zadavatele; tm nen doteno ustanoven odst. 7 ( 2 odst. 8). Za zadavatele se povauje rovn jakkoliv sdruen nebo jin spojen zadavatele (podle 2 odst. 2, 3 nebo 6) s fyzickou nebo prvnickou osobou, kter nen zadavatelem za elem zadn veejn zakzky. Ustanoven 2 odst. 8 vty tet se pouije obdobn. Centrlnm zadavatelem je veejn zadavatel, kter provd centralizovan zadvn, spovajc v tom, e a) pro jin zadavatele poizuje dodvky i sluby, je jsou pedmtem veejnch zakzek, kter nsledn prodv jinm zadavatelm za cenu nikoliv vy, ne za kterou byly dodvky i sluby pozeny, nebo

b) provd zadvac zen a zadv veejnou zakzku na dodvky, sluby i stavebn prce na et jinch zadavatel. Ped zahjenm centralizovanho zadvn jsou zadavatel a centrln zadavatel povinni uzavt psemnou smlouvu, v n uprav sv vzjemn prva a povinnosti v souvislosti s centralizovanm zadvnm ( 3 odst. 1). Centrln zadavatel provd centralizovan zadvn podle 3 odst. 1 podle ustanoven tohoto zkona platnch pro veejnho zadavatele. Provd-li vak centralizovan zadvn vlun pro sektorov zadavatele i na jejich et, postupuje podle ustanoven tohoto zkona platnch pro sektorovho zadavatele. Dojde-li pi postupu podle 3 odst. 1 k poruen tohoto zkona, odpovd za poruen zkona centrln zadavatel, ledae k takovmu poruen zkona dolo jednnm i opomenutm zadavatele, pro nho i na jeho et je centralizovan zadvn provdno. Pokud byla veejn zakzka zadna v souladu s tmto zkonem centrlnm zadavatelem, plat, e veejn zakzka byla zadna v souladu s tmto zkonem i ve vztahu k zadavateli, pro nho bylo centralizovan zadvn provedeno. Podle prvn pravy stanoven zk. . 40/2004 Sb. ve znn novel bylo problmov, pokud dolo k soubhu a pslun osoba splovala podmnky jak pro veejn zadavatele, tak pro zadavatele sektorov, pop. se jednalo u sektorovho zadavatele o jinou zakzku ne sektorovou. Mon byly pitom rzn vklady. To nov prava zlepuje ( 5 zkona). Soubhem innost se rozum, souvis-li pedmt zadvan veejn zakzky s vkonem relevantn innosti i s vkonem jin innosti zadavatele ( 5 odst. 1). Dosavadn problm soubhu e nov zkon ve prospch zadavatele a vol pro zadavatele een pznivj. Pi soubhu innost a) veejn zadavatel postupuje podle ustanoven tohoto zkona platnch pro sektorovho zadavatele pouze tehdy, pokud pedmt veejn zakzky souvis pedevm s relevantn innost vykonvanou veejnm zadavatelem; v opanm ppad nebo pokud nelze objektivn urit, zda pedmt veejn zakzky souvis

100

pedevm s vkonem relevantn innosti, postupuje veejn zadavatel podle ustanoven tohoto zkona platnch pro veejnho zadavatele, b) sektorov zadavatel nepostupuje podle tohoto zkona, pokud pedmt veejn zakzky souvis pedevm s jinou jeho innost, ne je vkon relevantn innosti; v opanm ppad nebo pokud nelze objektivn urit, zda pedmt veejn zakzky souvis pedevm s vkonem jin innosti, postupuje sektorov zadavatel podle ustanoven tohoto zkona platnch pro sektorovho zadavatele. 2.3 Zakzky malho rozsahu, podlimitn a nadlimitn zakzky Veejnou zakzkou malho rozsahu se rozum veejn zakzka, jej pedpokldan hodnota nedoshne v ppad veejn zakzky na dodvky nebo veejn zakzky na sluby 2 000 000 K bez dan z pidan hodnoty nebo v ppad veejn zakzky na stavebn prce 6 000 000 K bez dan z pidan hodnoty. Tabulka orientan vyjaduje, kdy se bude jednat o nadlimitn veejnou zakzku, uvd stanoven limity

ZADAVATEL

DODVKY A SLUBY

STAVEBN PRCE

esk republika, sttn pspvkov 4 290 000,- K organizace, pro R - Ministerstvo obrany plat u slueb s vjimkou tento limit pouze pro zbo podle provdcho podle zkona pedpisu zemn samosprvn celek nebo pspvkov organizace, u n vykonv funkci zizovatele a tzv. jin prvnick osoba, pro R Ministerstvo obrany pro zbo, kter nen stanoven provdcm prvnm pedpisem

165 288 000,- K

6 607 000,- K u slueb je podrobnj vymezen v zkonu 165 288 000,- K

Sektorov zadavatel

13 215 000,- K

165 288 000,- K

Podlimitn veejnou zakzkou se rozum veejn zakzka, jej pedpokldan hodnota in v ppad veejn zakzky na dodvky nebo veejn zakzky na sluby nejmn 2 000 000 K bez dan z pidan hodnoty nebo v ppad veejn zakzky na stavebn prce
101

nejmn 6 000 000 K bez dan z pidan hodnoty a nedoshne stanovenho finannho limitu. U tchto zakzek vyzv zadavatel k asti 5 dodavatel. Nadlimitn veejnou zakzkou je zakzka nad stanoven limity (viz tabulka). 2.4 Dodavatel, zjemce, uchaze Zkon . 137/2006 Sb. v 17 nazvanm Vymezen nkterch dalch pojm definuje pro ely zkona pojmy dodavatel, zjemce a uchaze a tyto pojmy dle pouv ve svch ustanovench (obdobn jako to inila pedchoz prava). Dodavatelem je fyzick nebo prvnick osoba, kter a) c) dodv zbo, provd stavebn prce, pokud m sdlo, msto podnikn i msto trvalho pobytu na zem esk republiky, nebo b) poskytuje sluby nebo

d) zahranin dodavatel. Uchazeem je dodavatel, kter podal nabdku v zadvacm zen. Zjemcem je dodavatel, kter podal ve stanoven dob dost o a) c) ast v um zen, v soutnm dialogu, b) v jednacm zen s uveejnnm nebo d) nebo dodavatel, kter byl zadavatelem vyzvn k jednn v jednacm zen bez uveejnn, e) f) k podn pedbn nabdky v dynamickm nkupnm systmu, k podn nabdky ve zjednoduenm podlimitnm zen,

g) k podn nabdky v zen na zklad rmcov smlouvy, nebo h) k potvrzen zjmu o ast v ppad zadvacho zen zahjenho uveejnnm pravidelnho pedbnho oznmen. 2.5 Dodvky, sluby, stavebn prce Zakzky se len shodn s pedchoz prvn pravou na dodvky sluby stavebn prce.

Veejnou zakzkou je zakzka realizovan na zklad smlouvy mezi zadavatelem a jednm i vce dodavateli, jejm pedmtem je platn poskytnut dodvek i slueb nebo platn proveden stavebnch prac. Veejn zakzka, kterou je zadavatel povinen zadat

102

podle tohoto zkona, mus bt realizovna na zklad psemn smlouvy. Zde tedy plat to, co jsme uvedli v sti pojednvajc o prav podle zkona . 40/2004 Sb. Veejnou zakzkou na dodvky je veejn zakzka, jejm pedmtem je pozen vci (dle jen "zbo"), a to zejmna formou koup, koup zbo na pltky, njmu zbo nebo njmu zbo s prvem nsledn koup (leasing) viz 8 odst. 1. Veejnou zakzkou na dodvky je rovn veejn zakzka, jejm pedmtem je krom pozen zbo podle 8 odst. 1 rovn poskytnut sluby spovajc v umstn, monti i uveden takovho zbo do provozu, pokud tyto innosti nejsou zkladnm elem veejn zakzky, avak jsou nezbytn ke splnn veejn zakzky na dodvky ( 8 zkona). Veejnou zakzkou na stavebn prce ( 9) je veejn zakzka, jejm pedmtem je a) proveden stavebnch prac, kter se tkaj nkter z innost uvedench v ploze . 3, b) proveden stavebnch prac podle psmene a) a s nimi souvisejc projektov nebo inenrsk innost, nebo c) zhotoven stavby, kter je vsledkem stavebnch nebo montnch prac, ppadn i souvisejc projektov i inenrsk innosti, a kter je jako celek schopna plnit samostatnou ekonomickou nebo technickou funkci.

Veejnou zakzkou na stavebn prce je t veejn zakzka, jejm pedmtem je vedle plnn podle odstavce 1 rovn poskytnut dodvek i slueb nezbytnch k proveden pedmtu veejn zakzky dodavatelem. Za veejnou zakzku na stavebn prce se povauj rovn stavebn prce poizovan s vyuitm zprostedkovatelskch nebo podobnch slueb, kter zadavateli poskytuje jin osoba. Veejnou zakzkou na sluby ( 10) je veejn zakzka, kter nen veejnou zakzkou na dodvky nebo veejnou zakzkou na stavebn prce. Veejnou zakzkou na sluby je t veejn zakzka, jejm pedmtem je krom poskytnut slueb rovn a) poskytnut dodvky podle 8, pokud pedpokldan hodnota poskytovanch slueb je vy ne pedpokldan hodnota poskytovan dodvky, nebo

b) proveden stavebnch prac podle 9, pokud tyto stavebn prce nejsou zkladnm elem veejn zakzky, avak jejich proveden je nezbytn ke splnn veejn zakzky na sluby. Sluby se dl do kategori stanovench v plohch . 1 a . 2. Pokud je pedmtem veejn zakzky poskytnut slueb uvedench v ploze . 1 i v ploze . 2, je pro uren, zda jde o veejnou zakzku na sluby podle plohy . 1 nebo podle plohy . 2, rozhodn vy pedpokldan hodnota slueb uvedench v pslun ploze. 2.6 Zadvac a jednac zen Zkon upravuje tyto druhy zadvacch zen a) oteven zen ( 27), b) u zen ( 28),
103

c) e) f)

jednac zen s uveejnnm ( 29), soutn dialog ( 35), zjednoduen podlimitn zen ( 38).

d) jednac zen bez uveejnn ( 34),

Druhy zadvacch zen pod e) a f) me pout veejn zadavatel. Pouit jednacch zen je pro zadavatele snaz. Nov prvn prava jejich pouit uritm zpsobem roziuje. Pehled jednacch zen uvdme tabulkovou formou (zkonn text je krcen). Pouit jednacho zen s uveejnnm podle 22 odst. 4 podle 22 odst. 1 jde-li o sektorov zadavatele v pedchozm otevenm zen, um zen nebo soutnm dialogu byly podny pouze nepln nebo nepijateln nabdky Poznmka: Zkon pitom uvd ppady, kdy jednac zen s uveejnnm nen zadavatel povinen zveejnit. ve vjimench ppadech, pokud s ohledem na povahu dodvek, slueb i stavebnch prac nebo rizika s nimi spojen lze dvodn pedpokldat, e nabdkov ceny uchaze budou navzjem nesrovnateln, v ppad veejnch zakzek na sluby, a to zejmna jde-li o pojiovac, bankovn, investin i projektov sluby nebo auditorsk, tlumonick, prvn i jin podobn sluby, pokud povaha slueb neumouje dostaten pesn urit pedmt veejn zakzky pedem tak, aby j bylo mon zadat postupy stanovenmi tmto zkonem pro oteven zen i u zen, a to zejmna pokud jde o stanoven hodnotcch kritri ji pi zahjen otevenho zen i uho zen, nebo v ppad veejnch zakzek na stavebn prce, pokud jde o stavebn prce provdn vhradn za elem vzkumu nebo vvoje a nikoliv za elem dosaen zisku nebo hrady nklad spojench s vzkumem a vvojem Veejn zadavatel me zadat veejnou zakzku v jednacm zen s uveejnnm i bez naplnn podmnek uvedench v odst. 1 a 3, jde-li o veejnou zakzku na sluby uveden v ploze . 2.

podle 22 odst. 3

podle 22 odst. 5

Pouit jednacho zen bez uveejnn

podle 23 odst. 1 a) podle 23 odst. 1 b)

104

v pedchozm otevenm zen, um zen i jednacm zen s uveejnnm nebyly podny dn nabdky v pedchozm otevenm zen, um zen i jednacm zen

s uveejnnm byly podny pouze nevhodn nabdky podle 22 odst. 1 psm. a) podle 23 odst. 1 c) podle 23 odst. 4 a) nebyly podny dn dosti o ast v um zen i jednacm zen s uveejnnm veejn zakzka me bt splnna z technickch i umleckch dvod, z dvodu ochrany vhradnch prv nebo z dvod vyplvajcch ze zvltnho prvnho pedpisu pouze uritm dodavatelem veejnou zakzku je nezbytn zadat v krajn nalhavm ppad, kter zadavatel svm jednnm nezpsobil a ani jej nemohl pedvdat, a z asovch dvod nen mon zadat veejnou zakzku v jinm druhu zadvacho zen dodvan zbo je vyrbno pouze pro ely vzkumu nebo vvoje, vyjma ppad, kdy je zbo vyrbno ve vtm mnostv za elem dosaen zisku zadavatele nebo za elem pokryt nklad zadavatele spojench s vzkumem nebo vvojem jde o dodaten dodvky od tho dodavatele, s nm ji byla uzavena smlouva, kter jsou ureny jako sten nhrada pvodn dodvky nebo jako rozen stvajcho rozsahu dodvky, a to za pedpokladu, e by zmna dodavatele nutila zadavatele poizovat zbo odlinch technickch parametr, kter by mly za nsledek nesluitelnost s pvodn dodvkou nebo by znamenaly nepimen technick obte pi provozu a drb pvodn dodvky, a to za stanovench podmnek jde o dodvky nabzen a kupovan na komoditnch burzch jde o dodvky poizovan za zvlt vhodnch podmnek od dodavatele, kter je v likvidaci i vyrovnn, nebo od sprvce podstaty, vyrovnacho sprvce nebo sprvce v ppad dodavatele, na jeho majetek byl prohlen konkurz nebo vi nmu je povoleno vyrovnn i potvrzeno nucen vyrovnn nebo vi nmu je zavedena nucen sprva jde o zbo poizovan za cenu podstatn ni, ne je obvykl trn cena, a podstatn ni cena je dodavatelem nabzena jen po velmi krtkou dobu; veejn zadavatel je oprvnn zadat veejnou zakzku v jednacm zenm bez uveejnn podle tohoto psmene pouze ve vztahu k podlimitn veejn zakzce v jednacm zen bez uveejnn me zadavatel zadat veejnou zakzku na sluby rovn v ppad, jestlie je zadvna v nvaznosti na sout o nvrh

podle 23 odst. 4 b)

podle 23 odst. 5 a)

podle 23 odst. 5 b)

podle 23 odst. 5 c) podle 23 odst. 5 d)

podle 23 odst. 5 e)

podle 23 odst. 6

105

podle 23 odst. 7 a)

dodaten stavebn prce nebo dodaten sluby, kter nebyly obsaeny v pvodnch zadvacch podmnkch, jejich poteba vznikla v dsledku objektivn nepedvdanch okolnost a tyto dodaten stavebn prce nebo dodaten sluby jsou nezbytn pro proveden pvodnch stavebnch prac nebo pro poskytnut pvodnch slueb, a to za stanovench pedpoklad nov stavebn prce a v ppad veejnho zadavatele i o nov sluby, spovajc ve stavebnch pracch nebo slubch tho i podobnho druhu, jako v pvodn veejn zakzce, a to za stanovench pedpoklad Sektorov zadavatel je oprvnn pro zadn nadlimitn veejn zakzky v ppad, kdy je veejn zakzka zadvna pouze pro ely vzkumu nebo vvoje, nikoliv vak za elem dosaen zisku zadavatele nebo hrady nklad zadavatele spojench s vzkumem nebo vvojem, a to za stanovenho pedpokladu. Sektorov zadavatel je oprvnn pro zadn nadlimitn veejn zakzky v ppad, pokud jde o veejnou zakzku zadvanou na zklad rmcov smlouvy.

podle 23 odst. 7 b)

podle 23 odst. 8 a)

podle 23 odst. 8 b)

Poznmka: Pokud uzave rmcovou smlouvu veejn zadavatel, pak postupuje podle 92 a uzave smlouvu, event. zad veejnou zakzku podle podmnek tohoto ustanoven. Zkon nov stanov soutn dialog a podmnky pro jeho pouit. Veejn zadavatel me pro zadn veejn zakzky se zvlt sloitm pedmtem plnn pout soutn dialog, pokud pouit otevenho zen i uho zen nen s ohledem na povahu pedmtu plnn veejn zakzky mon. Za veejnou zakzku se zvlt sloitm pedmtem plnn je povaovna veejn zakzka, u n nen veejn zadavatel objektivn schopen pesn vymezit a) technick podmnky podle urenho ustanoven ( 46 odst. 4 a 5), nebo b) prvn nebo finann poadavky na plnn veejn zakzky. V oznmen soutnho dialogu oznamuje veejn zadavatel neomezenmu potu dodavatel svj mysl zadat veejnou zakzku v tomto zadvacm zen; oznmen soutnho dialogu je vzvou k podn dost o ast v soutnm dialogu a k prokzn splnn kvalifikace. Vedle oznmen je veejn zadavatel oprvnn specifikovat sv poteby, poadavky a jin skutenosti rovn v dokumentaci soutnho dialogu. Zjemci podvaj psemnou dost o ast a prokazuj splnn kvalifikace ve stanoven lht. Po posouzen kvalifikace zjemc vyzve veejn zadavatel zjemce, kte prokzali splnn kvalifikace, k asti v soutnm dialogu. Pokud veejn zadavatel v oznmen soutnho dialogu omezil poet zjemc v soutnm dialogu, vyzve k asti v soutnm dialogu pouze zjemce vybran v souladu s 61. Veejn zadavatel me stanovit i maximln poet zjemc, je vyzve k asti v soutnm dialogu.
106

Veejn zadavatel je povinen vyzvat k asti v soutnm dialogu nejmn 3 zjemce. Pokud byly veejnmu zadavateli podny mn ne 3 dosti o ast nebo mn dost o ast, ne zadavatel uvedl v oznmen soutnho dialogu, me veejn zadavatel vyzvat k asti v soutnm dialogu vechny zjemce, kte podali dost o ast a prokzali splnn kvalifikace v poadovanm rozsahu. To plat i v ppad, pokud splnn kvalifikace prokzali mn ne 3 zjemci. Zkon t nov stanov zjednoduen podlimitn zen a podmnky jeho pouit. Veejn zadavatel me pout zjednoduen podlimitn zen a) pro zadn podlimitn veejn zakzky na dodvky nebo podlimitn veejn zakzky na sluby,

b) nebo podlimitn veejn zakzky na stavebn prce, jej pedpokldan hodnota nepeshne 20 000 000 K bez dan z pidan hodnoty. Zkon rovn upravuje zaveden dynamickho nkupnho systmu. Pro ely zadvn veejnch zakzek, jejich pedmtem je pozen bnho, obecn dostupnho zbo, slueb i stavebnch prac, me zadavatel v otevenm zen zavst dynamick nkupn systm. Pi zaveden dynamickho nkupnho systmu a zaazen dodavatel do dynamickho nkupnho systmu postupuje zadavatel v souladu s pravidly otevenho zen a do okamiku zadn veejnch zakzek v dynamickm nkupnm systmu. Pedpokladem zaveden dynamickho nkupnho systmu je uveejnn tto skutenosti v oznmen otevenho zen. Oznmen otevenho zen o zaveden dynamickho nkupnho systmu je vzvou k podn pedbnch nabdek. V oznmen otevenho zen o zaveden dynamickho nkupnho systmu uvede zadavatel rovn internetovou adresu, na kter je k dispozici zadvac dokumentace. Dynamick nkupn systm nelze zavst pro ely uzavrn rmcovch smluv. Dynamick nkupn systm nesm trvat dle ne 4 roky, vyjma vjimench a zadavatelem nleit odvodnnch ppad. Zadavatel poskytne dodavatelm neomezen, pln a pm dlkov pstup k zadvac dokumentaci, a to od uveejnn oznmen otevenho zen o zaveden dynamickho nkupnho systmu a do ukonen trvn dynamickho nkupnho systmu. Zadavatel specifikuje v oznmen otevenho zen o zaveden dynamickho nkupnho systmu a v zadvac dokumentaci alespo druh a pedmt veejnch zakzek, kter maj bt zadvny v dynamickm nkupnm systmu, podmnky pro zaazen do dynamickho nkupnho systmu, je mus obsahovat t poadavky na kvalifikaci dodavatele; to plat pro sektorovho zadavatele pouze pokud prokzn splnn kvalifikace poaduje, hodnotc kritria pro zadvn veejnch zakzek v dynamickm nkupnm systmu, je-li to s ohledem na asov odstup do zadvn veejnch zakzek v dynamickm nkupnm systmu vhodn, informace tkajc se dynamickho nkupnho systmu a pouitho elektronickho vybaven a informace tkajc se podn pedbnch nabdek. Pi zavdn dynamickho nkupnho systmu a zadvn veejnch zakzek v dynamickm nkupnm systmu pouv zadavatel i dodavatel vlun elektronick prostedky (podle 149 zkona).

107

Zkon rovn upravuje Elektronick aukce, a to podmnky a rozsah pouit a jejich prbh. Tento druh aukc se ovem nebude uplatovat hned, ale postupn.194 Dohled nad dodrovnm zkona o veejnch zakzkch provd ad pro ochranu hospodsk soute. ad tedy vykonv dohled nad dodrovnm tohoto zkona, pi kterm pezkoumv zkonnost kon zadavatele s clem zajistit zachovn zsad podle 6, tj. zsad prhlednosti, transparentnosti a nediskriminace. ad a) vydv pedbn opaten, b) rozhoduje o tom, zda zadavatel pi zadvn veejn zakzky postupoval v souladu s tmto zkonem, c) e) ukld npravn opaten a sankce, kontroluje kony zadavatele pi zadvn veejnch zakzek podle zvltnho pedpisu.195 Tm nen dotena psobnost jinch orgn vykonvajcch takovou kontrolu podle zvltnch prvnch pedpis,196 pln dal koly, stanov-li tak zvltn prvn pedpis. d) projednv sprvn delikty,

f)

Resume Obchodnprvn zsada smluvn volnosti je prolomena u veejnch zakzek. Zde stt ingeruje do smluvn volnosti, upravuje tuto oblast prvnmi pedpisy. Na zklad prvnch pedpis provd pak stanoven innosti v R ad pro ochranu hospodsk soute (v SR rad pre verejn obstarvanie), zejmna provd dohled nad dodrovnm zkona. K zsadm v novm zkon pat: vyjasnn zkladnch pojm, podrobnj specifikace jednotlivch zadvacch postup, zaazen subjekt poskytujcch potovn sluby mezi sektorov zadavatele, zaveden monosti zadvn pomoc spolench nkupnch subjekt, stanoven monosti uzavrn rmcovch smluv i pro veejn zadavatele (nikoli jen pro zadavatele sektorov), stanoven soutn dialog - zen uren pro zvlt sloit zakzky, umoujc zadavateli zskat inovativn een danho proj ektu v situaci, kdy sm nen z objektivnch dvod schopen pesn specifikovat zpsob proveden veejn zakzky, elektronizace procesu zadvn.

194

K elektronickmu zadvn veejnch zakzek viz redakn rozhovor s R. Martnkem: Veejn zakzky elektronicky, Konkursn noviny . 11/2006,. s. 1. 195 Zkon . 552/1991 Sb., o sttn kontrole, ve znn pozdjch pedpis. Napklad zkon . 166/1993 Sb., o Nejvym kontrolnm adu, ve znn pozdjch pedpis. 196 Napklad zkon . 166/1993 Sb., o Nejvym kontrolnm adu, ve znn pozdjch pedpis. 108

Prvna ochrana medzinrodnch investci

JUDr. Jn Mihaov Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach
Pojem a vznam medzinrodnch investci ......................................................................................................... 109 Priny sporov z medzinrodnch investci.......................................................................................................... 110 Rieenie sporov z medzinrodnch investci........................................................................................................ 111 A. Diplomatick ochrana .................................................................................................................................. 111 B. Dvojstrann dohody ..................................................................................................................................... 112 C. Washingtonsk dohovor .............................................................................................................................. 112 Medzinrodn stredisko pre rieenie investinch sporov..................................................................................... 112 A. Sdna prvomoc ICSID ............................................................................................................................... 113 B. Rozhodcovsk konanie ................................................................................................................................ 113

Pojem a vznam medzinrodnch investci So zahraninmi (medzinrodnmi) investciami, ako jednm z hlavnch prostriedkov medzinrodnho podnikania (obchodu), sa stretvame oraz astejie. Napriek tomu neexistuje v medzinrodnom prvnom priestore veobecn prvne vymedzenie nleitost, ktor by investcia mala spa, aby sme ju mohli povaova za investciu medzinrodn. Pomc nm ale me ekonomick defincia, poda ktorej medzinrodn investcia mus kumulatvne spa tri kritri: 1. 2. 3. je to tak ekonomick opercia, ktor je zaloen na transfere kapitlu a znamen ekonomick prnos je poskytnut na urit dobu (poda dky tejto doby delme investcie na strednodob a dlhodob) obsahuje urit podnikatesk riziko, o znamen, e vnos (odmena) investora bude zvisie od hospodrskych vsledkov podniku, do ktorho investciu vloil.197

Aj ke teda neexistuje veobecne uznvan prvne vymedzenie medzinrodnch investci, ist jednotu v ich definovan nachdzame v dvojstrannch dohodch o podpore a ochrane investci, kde sa ako investcia zvykne oznaova kad majetkov hodnota investovan investormi ttu jednej zmluvnej strany na zem ttu druhej zmluvnej strany v slade s prvnym poriadkom ttu druhej zmluvnej strany. Obvyklou sasou takchto dohd bva aj demontratvny vpoet prv a vec, ktor mu by povaovan za investciu. V zsade teda pjde o akkovek hodnotu umiestnen na zem inho ttu v svislosti s podnikanm.198 Je ale potrebn upozorni na odlin prvnu pravu tohto intittu v prpadoch, ak s jednou zo zmluvnch strn Spojen tty americk (vi napr. lnok I. dohody medzi eskou a Slovenskou Federatvnou Republikou a Spojenmi ttmi americkmi o vzjomnej podpore a ochrane investci zo da 22. oktbra 1991, Oznmenie Ministerstva zahraninch vec SR . 193/1995 Z. z., alej len Dohoda). Dvodov, pre ktor s nielen v Slovenskej republike zahranin investcie vemi vtan, je vemi vea. Z politickho hadiska sa od nich oakva najm zvyovanie nrodnej vroby,
197 198

Bliie pozri Hontyov, K. a kol. : Zklady ekonmie a ekonomiky, Bratislava, Ekonm, 2003 Bliie pozri Rozehnalov, N. : Medzinrodn prvo obchodn, Brno, Masarykova univerzita, 1996 109

o m priamy a priazniv vplyv aj na platobn bilanciu ttu, teda na zniovanie pasvneho salda zahraninho obchodu. So zvyovanm vroby je spt i nrast zamestnanosti a s tm svisiace zlepovanie ivotnej rovne. almi, no urite nie sekundrnymi vplyvmi investci je i zavdzanie novch technolgi vroby, i novch systmov riadenia podnikov (manament), s m svis i prenikanie novej podnikateskej kultry. Je prirodzen, e investorovm hlavnm dvodom pre umiestnenie investcie v tom ktorom tte, bude komparatvna vhoda, ktor m tto krajina voi inm krajinm a ktor investorovi umon maximalizova zisk z jeho investcie. Touto vhodou me by napr. monos znenia nkladov pri vrobe (ak je v danom tte dostatok vonej lacnej kvalifikovanej pracovnej sily, niie nklady na energie, at.) alebo monos zska prstup na nov trhy. Dleitm faktorom pri rozhodovan o umiestnen investcie ale bude aj to, ako vie hostitesk tt zabezpei ochranu jeho investcie a ak m investor monosti pri rieen potencilnych sporov z tchto medzinrodnch investci. Priny sporov z medzinrodnch investci V rmci dvojstrannch dohd o podpore a ochrane investci je otzka vymedzenia investinch sporov pomerne presne rieen, my pri demontratvnom vpote prin sporov budeme vychdza z lnku VI. u spomnanej Dohody medzi SFR a USA. Poda neho investinm sporom bude spor tkajci sa 1. 2. interpretcie alebo pouitia investinej zmluvy medzi jednou zmluvnou stranou a ttnym prslunkom alebo spolonosou druhej zmluvnej strany, interpretcie alebo pouitia akhokovek investinho oprvnenia udelenho radom zmluvnej strany na zahranin investcie takmu ttnemu prslunkovi alebo spolonosti, dajnho poruenia akhokovek prva vzahujceho sa na investcie, ktor bolo udelen alebo vyplva z dohody. povinnosou zmluvnch strn povoova investcie a s nimi spojen innosti a zaobchdza s nimi na nediskriminanom zklade, priom sa ale repektuje prvo kadej zmluvnej strany urobi alebo zachova vnimky v odvetviach alebo zleitostiach, ktor zmluvn strany uviedli v dodatku k Dohode (USA vyuili toto prvo napr. v oblasti bankovnctva, leteckej dopravy, vroby energie a v inch, SFR vyuila toto prvo len v oblasti poisovnctva a vlastnctva nehnutenost). povinnosou poskytova investcim spravodliv a rovnoprvne zaobchdzanie, zabezpeova im pln ochranu a bezpenos a v nijakom prpade im nepriznva horie zaobchdzanie, ne je v slade s medzinrodnm prvom. povinnosou zmluvnch strn plni akkovek zvzok, ktor prijali vo vzahu k investcim. prvom spolonost, ktor s investormi a s zkonne ustanoven v slade s prvnym poriadkom jednej zmluvnej strany, zamestnva vrcholnch riadiacich pracovnkov poda vlastnej voby bez ohadu na ich ttnu prslunos. zkazom podmieova zriadenie, rozirovanie a udriavanie investci plnenm zvzkov, ktor vyaduj alebo vynucuj export vyrobenho tovaru alebo ktor

3.

V Dohode s tieto prva rieen dos podrobne. Pjde napr. o poruenie prv svisiacich s : 1.

2.

3. 4.

5.

110

predpisuj, e tovar alebo sluby sa musia nakupova miestne, alebo ktor ukladaj in podobn poiadavky. 6. zkazom vyvlastnenia alebo znrodnenia investci (vyvlastnenie je mon len v prpade verejnho zujmu, vtedy sa vykon na zklade prvneho postupu nediskriminanm spsobom, s okamitou, zodpovedajcou a efektvnou nhradou).

Na tomto mieste sme uviedli len prkladn vpoet prv zmluvnch strn. V svislosti s prvom na nediskriminan zaobchdzanie a s dolokou najvych vhod, je nutn upozorni na lnok II ods. 9 Dohody, ktor uvdza, e toto prvo sa nebude vzahova na vhody priznvan jednou i druhou zmluvnou stranou ttnym prslunkom alebo spolonostiam z akhokovek tretieho ttu na zklade a, b, zvzkov zmluvnej strany tkajcich sa investci a vyplvajcich z plnho lenstva v zne vonho obchodu alebo v colnej nii alebo zvzkov zmluvnej strany vyplvajcich z akejkovek mnohostrannej medzinrodnej dohody v rmci veobecnej dohody o clch a obchode (GATT), ktor bude uzatvoren po tejto dohode (GATT sa u v sasnosti pretransformovala na WTO World Trade Organisation, Svetov obchodn organizciu).

Rieenie sporov z medzinrodnch investci A. Diplomatick ochrana K vzniku a stabilizcii veobecne zvznch obyajovch pravidiel medzinrodnho prva o zodpovednosti ttu za protiprvne konanie prispela rozhodujcim spsobom prax pri rieen sporov, ktor vyplvali z ochrany prslunkov ttu, ktor boli v cudzine pokoden. Kee v poslednej tretine 19. storoia dochdza nielen k podstatnmu zveniu pohybu osb, ale aj k vznamnm presunom kapitlu cez hranice, tty u spravidla neboli schopn riei individulne kad jeden spor, pri ktorom dolo k porueniu prv ich ttneho prslunka pri investovan v cudzine. Jedinou prpustnou ochranou sa stva diplomatick ochrana, ktor je a doteraz tradinm intittom medzinrodnho prva, priom jej obsahom je prvo ttu prevzia od svojho prslunka nrok na odinenie ujmy, ktor mu bola spsoben v cudzine a uplatova tento nrok ako svoj vlastn. Na jej spen uplatnenie musia by splnen tri podmienky: 1. pokoden osoba mus by prslunkom ochraujceho ttu (pecilna prava plat, ak dojde k zmene ttnej prslunosti, ak m osoba dvojit obianstvo, a v prpade akcionrov akciovej spolonosti) 2. poiadavka,, clean hands, tka sa pokodenho, ktor nesmel sm zada svojim konanm prinu na to, aby mu mohlo by vytkan poruenie prva alebo neopatrnos. 3. nutnos vyerpa vetky vntrottne opravn prostriedky, sdne i administratvne, riadne i mimoriadne. Mus ale existova relna monos dosiahnutia npravy, ak takto monos nie je, potom tto podmienka prpustnosti diplomatickej ochrany odpad.

111

Poskytnutie diplomatickej ochrany je pritom prvom ttu, nie povinnosou, to ako sa rozhodne, bude zvisie hlavne od politickch vplyvov ako aj zahraninopolitckch nsledkov takhoto kroku.199 B. Dvojstrann dohody Po skonen druhej svetovej vojny, pri neexistencii jasnch pravidiel veobecnho medzinrodnho prva, zaali nov formu rieenia otzok sporov a ochrany zahraninch investci predstavova in typy zmlv, ktormi si najvyspelejie priemyseln krajiny zabezpeovali ochranu svojich investujcich prslunkov v hostiteskch krajinch. V tomto obdob bolo uzavretch viac ako 340 takchto dvojstrannch zmlv, i u sa volali napr. zmluvy o priatestve, i zmluvy o obchode a plavbe (uzatvran hlavne s USA) alebo sa len jednoducho volali zmluvami o ochrane investci. C. Washingtonsk dohovor Na druhej strane je prznan, e k problematike ochrany investci, ako aj k problematike rieenia sporov z tchto investci, existuje len vemi mlo mnohostrannch zmlv. Zvltnu pozornos si medzi nimi zasluhuje Dohovor o rieen sporov z investci medzi ttmi a obanmi druhch ttov (alej len Washingtonsk dohovor), ktor bol dojednan vo Washingtone 18. marca 1965 a platnos nadobudol 14. oktbra 1966. K marcu 2003 podpsalo tento Dohovor 154 krajn, z ktorch 139 ju aj ratifikovalo. Zmyslom Dohovoru je zabezpei neutrlne frum pre zmierovacie a rozhodcovsk konanie tam, kde by rieenie sporov mohla ohrozi imunita ttu. V Slovenskej republike je tento Dohovor publikovan ako Oznmenie slo 420/1992 Zb. federlneho ministerstva zahraninch vec SFR. Medzinrodn stredisko pre rieenie investinch sporov Medzinrodn stredisko pre rieenie investinch sporov (International Centre for Settlement of Investment Disputes - ICSID) je medzinrodnou autonmnou intitciou, ktor vznikla pod ztitou Svetovej banky na zklade Washingtonskho dohovoru s tmito ciemi: 1. rieenie investinch sporov medzi lenskmi krajinami a zahraninmi investormi, ktor s ttnymi prslunkmi inch lenskch krajn, rieenie ad hoc sporov, ktor sa rieia poda arbitrnych pravidiel Komisie OSN pre Medzinrodn obchodn prvo (UNCITRAL), vytvranie a harmonizovanie prvnych noriem.200 Sprvna rada (Administrative Council) sa sklad z lenov menovanch jednotlivmi krajinami, ktor podpsali Dohovor. Jej predsedom je prezident Svetovej banky.

Orgnmi ICSID s Sprva rada a Sekretarit:

199

Bliie pozri turma, P. : Vvoj institutu diplomatick ochrany a trendy medzinrodnprvn pravy ochrany investic, in Prvnik 1/1991 200 Bliie pozri napr. www.worldbank.org/icsid 112

Vron zasadnutia sprvnej rady sa konaj spolone s vronmi zasadnutiami MMF a Svetovej banky. 2. Sekretarit sa sklad z generlneho tajomnka, jednho alebo viacerch zstupcov generlneho tajomnka a pracovnkov Sekretaritu. Sekretarit reprezentuje ICSID a spravuje arbitrne konania. A. Sdna prvomoc ICSID Tto otzka je upraven v druhej kapitole Washingtonskho dohovoru, konkrtne v lnkoch 25, 26 a 27. Poda znenia lnku 25 sa sdna prvomoc ICSID vzahuje na kad prvny spor vznikajci priamo z investcie medzi zmluvnm ttom (alebo orgnom alebo zastpenm zmluvnho ttu urenm ICSID tmto ttom) a obanom inho zmluvnho ttu, o ktorom strany v spore psomne shlasia, e sa predlo ICSID. Pokia strany vyslovili shlas, neme iadna z nich jednostranne svoj shlas odvola. Na zklade lnku 26 me zmluvn tt vyadova vyerpanie miestnych sprvnych alebo sdnych postupov ako podmienku svojho shlasu s rozhodcovskm konanm poda tohto Dohovoru. Pristpenm k Dohovoru sa zmluvn tty zaviazali neposkytn diplomatick ochranu a neuplatni medzinrodn nrok so zreteom na spor, o ktorom sa jeden z jeho obanov a in zmluvn tt dohodli shlasi, aby sa predloil na rozhodcovsk konanie poda Dohovoru. Uvedenm zvzkom nebude tt viazan, ak sa druh zmluvn tt nepodriadi vroku vydanmu v tomto spore. Jedn sa tu o derogciu zo veobecne zvznej pravy diplomatickej ochrany, ktor je vykonan ttmi v mnohostrannej zmluve, a tak, na rozdiel od tzv. Calvovej doloky201, nevyvolva iadne pochybnosti B. Rozhodcovsk konanie Pre zaatie rozhodcovskho konania je potrebn, aby zmluvn tt alebo oban zmluvnho ttu, sa za tmto elom psomne obrtil na generlneho tajomnka. iados mus obsahova daje o predmete sporu, oznaenie strn a ich shlas s tmto konanm. Ak sa spor tka sdnej prvomoci ICSID, generlny tajomnk iados zaregistruje a bez mekania to oznmi stranm. Rozhodcovsk sd (alej len Sd) sa vytvor o mono najskr po registrcii, sklada sa bude z neprneho potu rozhodcov vymenovanch zmluvnmi stranami zo zoznamu rozhodcov, ktor vedie ICSID, priom rozhodcovia mu by vymenovan aj mimo tohto zoznamu, ak spaj predpoklady uveden v l. 14, ods. 1 Dohovoru (morlne kvality, uznvan odbornci, garancia nezvislosti ich rozhodovania). Ak sa strany na rozhodcoch nedohodn, vymenuje ich predseda Sdu, na ktorho osobe sa strany dohodli. Takto vymenovan rozhodcovia nesm by obanmi zmluvnho ttu, ktor je stranou v spore, alebo zmluvnho ttu, ktorho oban je stranou v spore, ibae by sa strany dohodli inak. Rozhodcovsk sd je sdom s vlastnou prvomocou a oprvnenm riei nmietky strn tkajce sa jeho sdnej prvomoci. Sd rozhodne spor v slade s takmi prvnymi
201

Calvova doloka bola zavdzan do zmlv, ktormi latinsko-americk tty poskytovali koncesie zahraninm investorom. Investori sa v nej zavzovali, e v prpadnch sporoch vyuij iba vntrottne prostriedky na ochranu svojich investci, zrove sa vzdvali prva poiada svoj tt o poskytnutie diplomatickej ochrany. Medzinrodn judikatra v sasnosti povauje takto doloku za neplatn. 113

pravidlami, na ktorch sa strany dohodn. Ak takej dohody niet, pouije sd prvo zmluvnho ttu, ktor je stranou v spore (vrtane jeho kolznych noriem) a tie tak predpisy medzinrodnho prva, ktor je mon v danom prpade poui. Sd nesmie vynies vrok poda zsady non liquet na zklade nedostatku alebo nejasnosti prva, v podstate by toti ilo o odopretie prva. Ak sa na tom strany dohodn, me sd pri svojom rozhodovan vychdza aj zo zsady ex aequo et bono. Ak sa strany nedohodn inak, me sd v prpade nevyhnutnosti v akejkovek fze konania vyzva strany, aby predloili doklady alebo in dkazy, tie me navtvi miesto spojen so sporom a vies tu vyetrovanie, ktor uzn za vhodn. Konanie pred sdom sa spravuje Pravidlami rozhodcovskho konania platnmi ku du dohody strn o tomto konan, ako aj ustanoveniami oddielu 3 tvrtej kapitoly Dohovoru s vnimkou prpadov, ke sa strany dohodn inak. Pokia sa v akejkovek fze konania strana nedostav alebo nepredlo svoje stanovisko, me druh strana poiada Sd, aby sa zaoberal otzkami, ktor sa mu predloili a vyniesol rozhodnutie. Pred vynesenm rozhodnutia sa Sd obrti na stranu, ktor sa nedostavila alebo nepredloila svoje stanovisko, a udel jej na to potrebn as, ibae by sa uspokojil s tm, e tto strana to nem v mysle vykona. Nedostavenie sa alebo nepredloenie stanoviska ale nemono poklada za shlas s tvrdenm druhej strany. Ak sa sd domnieva, e okolnosti sporu si vyaduj prijatie akchkovek doasnch opatren na zachovanie prslunch prv kadej zo strn, me ich stranm odporui, ibae sa tieto dohodli inak. Sd rozhoduje spory vinou hlasov vetkch svojich lenov. Rozhodcovsk nlez (alej len Nlez), ktor vzde z tohto rozhodovania, sa vyd psomne a podpu ho lenovia Sdu, ktor o om hlasovali. Nlez sa bude zaobera kadou otzkou predloenou Sdu a uvedie dvody, na ktorch je zaloen. Kad len Sdu m prvo pripoji svoj vlastn nzor na Nlez, i shlas s vinou alebo s ou neshlas. Plat pravidlo, e ICSID neuverejn rozhodnutie bez shlasu strn. Generlny tajomnk bez mekania zale overen odpisy Nlezu stranm. Tieto maj prvo, v lehote do 45 dn od vydania Nlezu, iada Sd o rozhodnutie akejkovek otzky, ktor opomenul rozhodn a maj tie prvo iada o opravu akchkovek chb v Nleze. Kad strana me, v prpade sporu tkajceho sa vkladu Nlezu, poiada o jeho vklad psomnou iadosou generlneho tajomnka. Strany maj tie prvo poiada o preskmanie Nlezu, ak sa zistia skutonosti, ktor by nejakm spsobom mohli ovplyvni Nlez a tieto skutonosti neboli v ase vydania Nlezu znme, priom je nutn dodra lehoty stanoven v lnku 51 odsek 2 Dohovoru. Ak sa Sd domnieva, e si to okolnosti vyaduj, me prerui vkon rozhodcovskho nlezu a do svojho rozhodnutia. Z dvodov uvedench v lnku 52 ods. 1 Dohovoru me strana do 120 dn od vynesenia Nlezu poiada o jeho zruenie. Tmito dvodmi s: 1. Sd nebol riadne vytvoren 2. Sd zjavne prekroil svoju prvomoc 3. na strane lena Sdu sa vyskytla korupcia (tu je vnimka pri lehote na podanie iadosti na zruenie Nlezu, subjektvna lehota je 120 od zistenia korupcie, objektvnou lehotou s tri roky od vydania Nlezu) 4. dolo k zvanmu porueniu zkladnch procesnch pravidiel
114

5. v Nleze sa neuviedli dvody, na ktorch je zaloen (vtedy by ilo o arbitrrne rozhodnutie Po prijat iadosti sa bez mekania zostav trojlenn Vbor ad hoc, ktor bude ma prvomoc zrui rozhodcovsk nlez alebo ktorkovek jeho as a ktorhokovek vyie uvedenho dvodu. A do svojho rozhodnutia me Vbor bu z vlastnej iniciatvy alebo z iniciatvy iadatea prerui vkon Nlezu. Po zruen Nlezu sa spor na podnet ktorejkovek strany predlo novmu rozhodcovskmu sdu. Kad zmluvn tt sa zaviazal uznva rozhodcovsk nlezy vydan poda Washingtonskho dohovoru za zvzn a tie sa zaviazal vymha plnenie peanch zvzkov uloen v tchto nlezoch, akoby to bolo konen rozhodnutie sdu v tomto tte. Vkon rozhodcovskho nlezu sa spravuje zkonmi, ktor upravuj vkon sdnych rozhodnut platnch v tte, na ktorho zem sa takto vkon iada. Ak by zmluvn tt niektor z tchto zvzkov poruil, me by toto poruenie predmetom sdneho pojednvania pred Medzinrodnm sdom v Haagu. Resum Autor sa vo svojom prspevku zaober problematikou prvnej ochrany investci v medzinrodnom obchode, priom pozornos venuje najm otzke vzniku a rieenia sporov z medzinrodnch investci. Autor poukazuje na dleit postavenie Medzinrodnho strediska pre rieenie investinch sporov (International Centre for Settlement of Investment Disputes - ICSID), nartva jeho ciele, organizan truktru a sdnu prvomoc. V poslednej asti prspevku autor pribliuje priebeh rozhodovacieho konania vedenho na Rozhodcovskom sde.

115

Vlastnctvo ttu
(Kauza privatizcie koickho a bratislavskho letiska) JUDr. Regina Palkov Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach, intern doktorandka
vodom . . . .......................................................................................................................................................... 116 Op raz k tzv. privatizci . . ............................................................................................................................... 116 K privatizci letsk . . . ......................................................................................................................................... 117

vodom . . . Problematika ttu ako subjektu vlastnckeho prva predovetkm v poslednch doch prudko rezonuje i v irch svislostiach. A to najm v kontexte s predajom podielu ttu v konkrtnych subjektoch s majoritnm, resp. stopercentnm majetkovm podielom ttu. Na mysli mme v sasnosti asto mdiami pertraktovan kauzu privatizcie bratislavskho a koickho letiska. Po zdhavch peripetich, ktorm predchdzalo vberov konanie, astokrt posudzovan s prvlastkom netransparentn, konzorciu Twoone202 ni nestoj v ceste, aby konene zskalo aspo jedno z dvoch predvanch letsk, kee vldny kabinet formlne zruil rozhodnutie predchdzajcej vldnej garnitry zo zaiatku februra tohto roku o privatizci 66-percentnho balka akci bratislavskho Letiska M.R.tefnika konzorciu Twoone. Twoone bolo predchdzajcou vldou schvlen ako najvhodnej kandidt na kpu 66 percent akci.203 Transakcia sa mala uzavrie do 15.augusta tohto roka po splnen vetkch odkladacch podmienok. Jednou z nich bolo aj zskanie shlasu Protimonopolnho radu. 14.augusta Protimonopoln rad oznmil, e lehotu na vydanie rozhodnutia predlil do 19.oktbra, na zklade oho vlda odporuila odstpi od zmluvy. 11. septembra tohto roka Protimonopoln rad vydal negatvne stanovisko k predaju akci bratislavskho letiska konzorciu Twoone. Op raz k tzv. privatizci . . . Do roku 1989 bol pojem privatizcia vekou neznmou, kee nielen strategick, ale prakticky vetky podniky boli vo vlastnctve ttu. Skromn kapitl bol v podmienkach socialistickho hospodrstva nemysliten. Situcia sa zmenila na prelome 80. a 90. rokov minulho storoia, kedy boli prijat dve prvne normy, ktor spustili privatizan proces. elom zkona FZSFR . 427/1990 Sb. o prevodoch vlastnctva ttu k niektorm veciam na in prvnick alebo fyzick osoby (zkon o tzv. malej privatizci) bolo stanovi podmienky, za ktorch sa vlastnctvo ttu k niektorm veciam, ku ktorm mali k 1. novembru 1990 prvo hospodrenia ttne podniky, rozpotov a prspevkov organizcie

202 203

Zloen z viedenskho letiska, investinej skupiny Penta a Raiffeisen Zentralbank Vo finlnom kole hry o privatizciu dvoch najvch slovenskch letsk sa ocitli tyria hri: Konzorcium ISAP (Independent Slovak Airport Partners) zloen z Koln-Bonn Airport (Nemecko), Galaxys (infratrukturlny fond), SNC-Lavalin International (Kanada), Airport Consulting Vienna (Raksko) Konzorcium Abertis zloen z Abertis Infraestructuras (panielsko), TBI (Vek Britnia), J&T Finance Group (Slovenko) Konzorcium Twoone zloen z Flughafen Wien AG (Raksko), Raiffeisen Zentralbank (Raksko) a skupiny Penta Tepe Akfen Ventures (Turecko)

116

a nrodn vbory (alej len organizcia), prevdza na alej uren fyzick a prvnick osoby.204 Druhou prvnou normou, ktor predstavuje legislatvnu bzu pre privatizan proces, je zkon FZSFR . 92/1991 Sb. o podmienkach prevodu majetku ttu na in osoby (zkon o tzv. vekej privatizci). Ako uvdza Ovekov vlastn el zkona . 427/1990 Sb. je mon pecifikova ako privatizciu vec v ttnom vlastnctve, ktor sa nachdzali vo sfre sluieb, obchodu a neponohospodrskej vroby uskutoovanej na decentralizovanej (municipilnej) rovni.205 V prpade tzv. vekej privatizcie sa jej objektom stal majetok ttu, ktorm sa pre tieto ely rozumie shrn vec a finannch prostriedkov, ku ktorm ma ttna organizcia (podnik) prvo hospodrenia, ako aj shrn prv, inch majetkovch hodnt a zvzkov takejto organizcie.206 Ako sa uvdza v vodnom ustanoven zkona o tzv. vekej privatizci, tento zkon upravuje podmienky prevodu majetku ttu, ku ktormu maj prvo hospodrenia ttne podniky, ttne pean stavy, ttne poisovne a in ttne organizcie (zkon pouva veobecn oznaenie podnik) alebo ktor je v sprve Slovenskho pozemkovho fondu, vtane ich majetkovch ast na podnikan inch prvnickch osb, ako aj podmienky prevodu majetkovch ast ttu na tomto podnikan, a to na slovensk alebo zahranin prvnick alebo fyzick osoby. Obdobne tento zkon sa pouije i na majetok podnikov zahraninho obchodu a elovch organizci zahraninho obchodu aj na ich majetkov asti na podnikan inch prvnickch osb. V poslednom odseku vodnho ustanovenia zkonodarca vyuva i negatvny spsob vymedzenia majetkovho substrtu, ktor nebude podlieha ustanoveniam zkona o vekej privatizci. Bude sa jedna o majetok, ktor poda stavnch alebo osobitnch predpisov me by len vo vlastnctve ttu. I napriek relatvne vstinej a presnej definci dodnes pretrvva znane skreslen predstava irej verejnosti o podstate a cieoch privatizcie ako takej. Tento intitt, ben v okolitch krajinch, rokmi nadobudol v slovenskch podmienkach trpk prchu spjan predovetkm s korupnmi kandlmi, rodinkrenm a v krajnom prpade i s protizkonnosou. S pojmom privatizcia sa v sasnej spoloenskej klme spjaj predovetkm negatvne predstavy vyplvajce z nejasnost okolo samotnho procesu transformcie ttneho vlastnctva a jeho prechodu do skromnch rk. Veobecnej pohad na transformciu ttneho vlastnctva vak vyaduje nahliada na privatizciu nielen ako na jednoduch prevod (prechod) ttneho vlastnctva do skromnho vlastnctva uritej konkrtnej formy, ale predovetkm ako na proces podstatnho zniovania lohy ttu v riaden ekonomiky v prospech skromnch aktivt koordinovanch trhom.207 K privatizci letsk . . . Priemyseln odvetvie leteckej dopravy je jednm z najrchlejie sa rozvjajcich odvetv svetovho hospodrstva a jednm z najvch prispievateov rastu modernej spolonosti. Ekonomick prnos tohto odvetvia je urite nezanedbaten, a uruje sa jednoznane i irm pohadom na jeho dopad na globlnu ekonomiku, a to od vlastnho presunu milinov cestujcich a milinov ton tovaru do jednotlivch destinci, a po stimulciu rastu ekonomiky, ktor me prinies prtomnos tohto odvetvia v danom regine. Leteck
204

1 zk.. 427/1990 Sb. o prevodoch vlastnctva ttu k niektorm veciam na in prvnick alebo fyzick osoby v znen neskorch zmien 205 Ovekov, O.: Privatizcia prostriedok transformcie ttneho vlastnctva, Prvny obzor .2/1991, str.51 206 2 zk.. 92/1991 Sb. o podmienkach prevodu majetku ttu na in osoby v znen neskorch zmien 207 Havlan, P.: Transformace sttnho vlastnictv, Masarykova univerzita, Brno, 1992, str. 53 117

doprava zohrva jednu z kovch loh pri transformci slovenskej ekonomiky. Modern a ivotaschopn infratruktra letsk je zkladnm predpokladom pre zvenie konkurencieschopnosti jednotlivch reginov Slovenska. Sasnmu stavu civilnho letectva predchdzali nelichotiv pomery, ktor boli dsledkom nevhodnosti vtedajieho centralistickho rmca pre sprvu a riadenie odvetvia civilnho letectva. Napriek dopytu po leteckch slubch, trh nebol a je nutn kontatova, e i v sasnosti nie je dostaton obslen. Kee celkov proces transformcie charakteru letiskovej dopravy je z nho pohadu znane neprehadn a zahmlen, cieom nasledujcich riadkov bude preto aspo iastone ozrejmi postup a sledovan ciele, s tm e v naom zornom uhle bude predovetkm Letisko Koice208. V porovnan s transformciou letsk v susednch krajinch, a to predovetkm v eskej republike a Posku, je model vyuit v slovenskch podmienkach mon charakterizova ako najodvnej a najrazantnej. esi, aj Poliaci, nastpili v rmci transformcie letsk na cestu ttneho podniku. Z nho pohadu vak ttny podnik nemono povaova za konen tdium transformcie, skr len za aksi medzi krok v rmci tohto procesu. V eskch podmienkach sa v sasnej dobre prejavuje toto tvrdenie v skutonosti, e prask letisko v Ruzyni209 sa chyst na privatizciu. Prvm krokom logicky bude zmena prvnej formy zo ttneho podniku na akciov spolonos. Vek zujem o Letisko Praha je logick, kee i napriek miliardovm investcim vynakladanch dlhodobo na jeho rozvoj je ziskov. Transformcii systmu riadenia letsk predchdzal systm jednej prspevkovej organizcie, a to S l o v e n s k e j s p r v y l e t s k. Tmto spsobom bola podstatne limitovan as tak miestnych zujmov, ako aj skromnho sektoru, priom dsledkom tejto skutonosti bol predovetkm fakt, e letisk sa prli pomaly prispsobovali vytvrajcemu sa trhovmu prostrediu a zrove neboli schopn regulova nklady na svoju prevdzku. Zvislos letsk na prostriedkoch ttneho rozpotu obmedzovala riadenie, plnovanie a rozvoj letiskovch zariaden a zabraovala efektvnosti a flexibilnosti reakcii na poiadavky trhu. V roku 1993 vlda Slovenskej republiky, v snahe zabezpei vasn a pohotov poskytovanie sluieb a zariaden civilnho letectva verejnm spsobom, prehodnotila stav riadenia letsk odvoden predovetkm od dopravnej politiky federlnych orgnov. Nov smerovanie ttnej dopravnej politiky v oblasti leteckej dopravy nevyhnutne muselo reflektova veobecn princpy stavy Slovenskej republiky, a to predovetkm poiadavku socilne a ekologicky orientovanej ekonomiky, v kontexte novej dopravnej ttnej politiky sa tento princp d interpretova spsobom, e trhov sily uruj kto, kde a ak druh sluieb bude poskytova.

208

Kee Letisko M.R. tefnika Airport Bratislava, a.s. vypadlo z privatizanho kolotoa. V sasnosti sa tt sna o mimosdne vyrovnanie s konzorciom Twoone v snahe vyhn sa hroziacej medzinrodnej arbitri. 209 Prask letisko v Ruzyni patr ako prv zo ttov strednej a vchodnej Eurpy do "elitnho" klubu vekch letsk, ktormi v priebehu roka prejde viac ne 10 milinov cestujcich 118

strednmi prvkami novej dopravnej politiky boli: Politika partnerskho otvorenho neba210 cieom tejto politika bola predovetkm stimulcia aktivt domcich aj zahraninch subjektov v oblasti leteckej prepravy, Minimalizovanie regulanch obmedzen tkajcich sa asti zahraninho skromnho kapitlu vo vlastnctve a poskytovan sluieb leteckch spolonost, Zskanie a podpora asti skromnho sektoru na riaden a poskytovan letiskovch a leteckch zariaden a sluieb verejnosti, Na neposlednom mieste je ich ochrana ivotnho prostredia prostrednctvom zodpovedajcich opatren v slade s normami a postupmi strednch orgnov a miestnych orgnov ttnej sprvy.

Podstatou novho prvneho rmca truktry riadenia medzinrodnch letsk na zem SR bola decentralizcia truktry riadenia zabezpeovan Slovenskou sprvou letsk. Zkladom novho decentralizovanho prvneho rmca sa stali jednotliv letiskov subjekty. Slovensk sprva letsk prestala existova ako prvny subjekt, a jej funkcie preli na stredn orgn ttnej sprvy, na Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci SR. Samotn transforman proces bol zapoat uznesenm vldy Slovenskej republiky .130 zo da 13.3.2003, ktorm bol schvlen Projekt transformcie prspevkovej organizcie Slovensk sprva letsk211 (alej u len projekt). Ako sa deklaruje v dvodovej sprve k zkonu .136/2004 Z.z. o letiskovch spolonostiach a o zmene a doplnen zkona .143/1998 Z.z. o civilnom letectve (leteck zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona .37/2002 (alej len zkon o letiskovch spolonostiach) hlavnm cieom projektu bolo zefektvni a optimalizova prevdzkovanie letiskovej infratruktry na Slovensku, decentralizova sprvu letsk pri zachovan verejnho charakteru strategickej letiskovej infratruktry a programovo naviaza finann vdavky ttu na letiskov infratruktru prevdzkovan v komernom prostred. strednm spsobom realizcie uvedench cieov bolo zaloenie akciovch spolonost z majetku ttu v sprve Slovenskej sprvy letsk so sdlom v Bratislave. V slade so zkonom o letiskovch spolonostiach bolo zaloench 6 letiskovch spolonost212. V slade s 4 zkona o letiskovch spolonostiach je zakladateom letiskovej spolonosti tt, v mene ktorho kon ministerstvo. Na zaloenie letiskovej spolonosti sa pouije majetok ttu, ktor ministerstvo rozhodnutm vyjme ku du vzniku letiskovej spolonosti z majetku ttu v sprve Slovenskej sprvy letsk, priom shlas na pouitie majetku ttu v zmysle zk. . 278/1993 Z.z. o sprve majetku ttu v znen neskorch zmien sa nevyaduje. V slade so zkonom o letiskovch spolonostiach sa v mji 2004 zaloili letiskov spolonosti Letisko M.R.tefnika Airport Bratislava a.s., a Letisko Koice
210

Partnersk otvoren nebo akkovek riadne licencovan leteck spolonos me vyuva ktorkovek medzinrodn letisko v Slovenskej republike za predpokladu, e preuke svoju pripravenos kooperova s ktormkovek slovenskm leteckm prepravcom 211 Slovensk sprva letsk (SSL) - ttna prspevkov organizcia. Zaala svoju innos 1.1.1991 na zklade rozhodnutia Ministerstva dopravy v bvalej SFR. Po rozpade federcie bola presunut pod riadenie MDSVP SR (dnes MDPT SR), ktor vymedzovalo jej prva a funkcie. Spravovala a prevdzkovala p rozhodujcich medzinrodnch letsk: Letisko M. R. tefnika Bratislava, Letisko Koice, Letisko Poprad-Tatry, Letisko Pieany a Letisko Slia. Svoju innos ukonila k 31.12.2004. 212 Letisko M.R. tefnika Airport Bratislava, a.s. BTS, Letisko Koice Airport Koice, a.s., Letisko Pieany, a.s., Letisko Poprad Tatry, a.s., Letiskov spolonos ilina, a.s. a Letisko Slia, a.s 119

Airport Koice a.s. V decembri 2004 boli spolone s procesom delimitcie majetku letiskovej infratruktry na vyie zemn celky zaloen letiskov spolonosti Letisko Poprad Tatry, a.s., Letisko Slia, a.s., Letisko Pieany, a.s. Da 1.janura vznikla Letiskov spolonos ilina, a.s. K poslednmu du roka 2004 dolo k zrueniu prspevkovej organizcie Slovensk sprva letsk. Znane pecifick situcia nastala v prpade tzv. malch letsk213, pri ktorch zkon rta s bezodplatnm prechodom letiskovej infratruktry vo vlastnctve ttu v sprve Slovenskej sprvy letsk do vlastnctva samosprvneho kraja alebo do vlastnctva mesta, v prpade ak s nm ministerstvo pred zaloenm letiskovej spolonosti uzavrie psomn dohodu o rozsahu predmetu, podmienkach a dni tohto prechodu. V slade s nvrhom spsobu rieenia prevodu ast majetkovch ast ttu na podnikan letiskovch spolonost bezodplatne na vyie zemn celky a mest (mal letisk)214 z dielne ministerstva dopravy, pt a telekomunikci samosprvne kraje a mest zskaj majoritn podiely v regionlnych letiskch. tt bezodplatne prevedie 66percentn majetkov podiely na prslun mest a vyie zemn celky.215 Vnimku predstavuje Letisko Slia, a.s., kde 67-percentn podiel prejde pod ministerstvo obrany SR a zvyn akcie zskaj Banskobystrick samosprvny kraj a mesto Zvolen. Rezort dopravy si ponechal prvo veta prostrednctvom 34 % akci tak, aby v vode mal nstroj na garantovanie stabilnho vvoja tchto spolonost. Zrove vak vlda SR urila, e takto spoluas ttu bude zmyslupln do roku 2010 a do tohto obdobia bude tt aj finanne prispieva na krytie vych nkladov na prevdzkovanie tchto letsk, ako s ich prjmy zo zatia nedostatonho objemu prepravy. Samozrejme, len prihlsenie sa k liberalizcii leteckej dopravy na Slovensku by na takto vvoj nestail. Vznamnou mierou k tomu prispel aj vstup Slovenskej republiky do E a zven kpyschopnos obyvatestva. K potrebe vyuva leteck dopravu a k finannm monostiam vak vlda prispela aj viacermi avami platnmi pre leteckch dopravcov. Umonila tak aj do nho prvneho a daovho systmu implementova zsady platn v E v oblasti leteckej prepravy.

213

Mal letisko je verejn letisko s prevdzkou s ronm priemerom menej ako dva dopravn lety za de alebo s prevdzkou obmedzenou na lietadl do desa ton maximlnej vzletovej hmotnosti alebo s kapacitou do 20 miest na sedenie, alebo na lety veobecnho letectva 214 Tento nvrh ministerstva dopravy, pt a telekomunikci bol schvlen vldou da 8.jna 2005 215 Majoritn as akci novozaloench spolonost na prevdzkovanie malch letsk navrhol vlde previes na zstupcov reginov, na dotknut mest a vyie zemn celky nasledujco: Letisko Poprad-Tatry, a.s.- v pomere 25% na Preovsk samosprvny kraj, 25% na mesto Poprad a 16% na mesto Vysok Tatry, Letisko Pieany, a.s.- v pomere 33% na Trnavsk samosprvny kraj a 33% na mesto Pieany, Letisko Slia, a.s.- v pomere 17% na Banskobystrick samosprvny kraj a 16% na mesto Zvolen, Letisko ilina, a.s.- v pomere 33% na ilinsk samosprvny kraj a 33% na mesto ilina. 120

Monosti a limity ttnej regulcie hospodrskych procesov prostrednctvom noriem hospodrskeho prva
Prof. JUDr. Jozef Suchoa, DrSc. Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach
I) vodn poznmky k terminolgii a interpretcii problmu ......................................................................... 121 II) Charakteristika monost a limitov ttnej regulcie .................................................................................... 122 III) Peripetie ttnej regulcie hospodrskych procesov ..................................................................................... 124

I)

vodn poznmky k terminolgii a interpretcii problmu

U sm nzov tohto prspevku (nielene je pridlh) me vyvola urit terminologick pochybnosti a nejasnosti. S v om toti obsiahnut termny, ktorch vklad je sporn. Aspo sa to zd na prv pohad. Predovetkm sa to tka termnu ttna regulcia v tom najirom slova zmysle. Zkladnou otzkou deifrovania termnu ttna regulcia je vymedzenie lohy, presnejie objasnenie pozcie samotnho nositea tejto regulanej aktivity (dimenzie), t.j. ttu. Do vahy prichdzaj len interpretcie, nie defincie. Striktne vzato fenomn ttu presahuje zujmov sfru prva. tt, predovetkm prvny tt, sa upna na prvo. Navonok psob ako subjekt prva (prvnych vzahov), priom jeho psobenie sa realizuje v slade s prvom. Vo vzahu k prvu (tvorbe prva, zkonodarstvu a realizanej sfre) je vlastne aj jeho garantom, inpirtorom a v uritom slova zmysle tie kodifiktorom. John DEWEY (Rekontrukcia liberalizmu, Bratislava 2001, str. 51) v tejto svislosti pe, e u sm pojem ttu, ako vina pojmov, ktor sa uvdzaj s vekm je prli rigidn i kontroverzn na to, aby sa dal ihne poui. Je to pojem, ku ktormu mono ahie pristpi zboku ne priamo. Kee tt mono skma a chpa aj ako ekonomick subjekt (a to nielen ako subjekt vlastnctva), spja sa s nm ttoregulan psobenie v ekonomike. V tejto svislosti sa vynra otzka, ak je legitimita, povaha, dimenzie, dsledky a ochrana takhoto psobenia? Termn ttna regulcia sm o sebe oprvnene vzbudzuje pochybnosti. Plod rzne interpretcie. Je to dan aj tm, e je v uritom slova zmysle derivtom fenomnu tt. Frekvencia tohto termnu v minulom obdob (myslen do roku 1989) bola znan, a to nielen v literatre, ale aj v legislatve. Tento termn sa pvodne upnal na aktivity ttu, predovetkm tie ktor vyplvali z jeho vlastnckej pozcie (legitimity), ke toti sa prezentoval, e skr vystupuje v spojitosti cum domino ne cum imperio. Dnes, ke dolo k zsadnej zmene vlastnckych pomerov v tte (aspo v stavnoprvnej rovine), sa me zda, e termn ttna regulcia, zameran na hospodrsku sfru spolonosti, akoby strcala svoju historick legitimitu a mono aj odvodnenie. Lene veci s trochu zloitejie. Je nesporn, e tt vstupuje (vo vej alebo menej miere) do hospodrskych procesov ako pecifick subjekt tchto procesov. Termn ttna regulcia sa asto dva do svislosti s termnom (ttna) ingerencia, prpadne ingerencia orgnov verejnej moci (vbec) do sfry podnikania. Takto oznaenie sa ocitlo aj v nzve naej dnenej konferencie. Pojmy regulcia a ingerencia nie s vak synonym. Regulcia je urit proces permanentnho ovplyvovania danho objektu, v naom prpade podnikania (jeho fungovania, dynamiky a smerovania). Predstavuje aksi systm aktivt, v ktorom sa
121

reprodukuj vzjomn interakcie v zujme zachovania rovnovhy regulovanho objektu. Naproti tomu ingerencia znamen skr jednorzov zsah (intervenciu) do systmu, je to skr psobenie ad hoc, ne sstavn proces opakovanch vstupov do systmu, hoci vlastne ani to nie je vylen. Ete niekoko slov k otzke objektu regulcie: V nzve mjho prspevku som za objekt regulcie oznail hospodrske procesy. V skutonosti tu ide o hospodrske (ekonomick) vzahy, ktor prebiehaj v spoloenskom reproduknom procese vroby, finalizciou ktorch s obchodn vzahy. V podstate s to vzahy vmeny tovarov (a inch statkov). V trhovej ekonomike (hospodrstve) sa tieto vzahy realizuj v zsade spontnne, t.j. poda princpov slobodnho trhu.216 Otzkou vak je, i sa princpy trhu (trhovho hospodrstva) v konkrtnych ekonomikch mu presadzova v istej podobe, alebo s poda potreby (?) kombinovan uplatovanm pr e trhov hospodrstvo netandardnch foriem a metd. Svojho asu Karel Engli, ke charakterizoval jednotliv hospodrske sstavy (v skutonosti modely), poznamenal, e stvajce hospodrske poriadky (sstavy) nie s nikdy kontruktvne rdze nbr tvo sms rznych hospodskych soustav jinch.217 V obdob prechodu nrodnho hospodrstva na trhov mechanizmus, ktor proces v bvalom esko- Slovensku bol natartovan po spoloenskch zmench v roku 1989, sa postupne u ns zaali vytvra ekonomick podmienky pre uplatovanie princpov slobodnho trhu. Zatia klasick model trhovho hospodrstva u ns neexistuje, hoci zkladn transforman procesy boli v podstate ukonen. Priny s viacer. Nie je mojou lohou ich podrobne analyzova. Zd sa, e regulan aktivity, t.j. formy regulanho psobenia orgnov verejnej moci v ekonomike sa naalej uplatuj, neraz v irokom rozsahu. Je otzne, i tak stav je z dlhodobho pohadu perspektvny. Legitimita ingerencie verejnej moci do hospodrskej sfry je dan prvnym rmcom. Ide o prvny zklad kompetencie tchto orgnov. Je to skr hadisko procesno- intitucionlne (problm prslunosti vecnej, funknej a miestnej), ne meritrnej strnky toho- ktorho regulanho opatrenia (rozhodnutia). II) Charakteristika monost a limitov ttnej regulcie

Regulan aktivity orgnov verejnej moci (predovetkm ttnej) maj viacer formy. Na prvom mieste je to regulcia prostrednctvom prvnych noriem, predovetkm zkonov. Z tohto hadiska nau pozornos si zasluhuje psobenie noriem hospodrskeho prva. Striktne vzato tu nejde len o normy hospodrskeho prva, chpan v zmysle tandardnch doktrinlnych koncepci, ale o cel komplex prvnych noriem, vzahujcich sa na hospodrsku sfru spolonosti. Sm pojem hospodrske prvo vyaduje hlbie teoretick rozpracovanie. U v minulosti sme sa mohli stretn s jeho irou interpretciou, priom extrmne krajnou tzou bolo chpanie hospodrskeho prva v zmysle akejsi komplexnosti tohto odvetvia, t.j. sstavy (vetkch) prvnych noriem upravujcich v takej alebo onakej miere vzahy (procesy) v hospodrskej sfre spolonosti.218 Napokon problm irie
216

Porovnaj F.A.HAYEK, Prvo, zkonodrstv a svoboda, 2. Fata morgna sociln spravedlnosti, ACADEMIA PRAHA 1991, str. 104 a nasl. 217 ENGLI,K.,Theorie sttnho hospodstv, PRAHA 1932, str. 115. 218 Porovnaj napr. APEK,K., Pedmt a systm eskoslovenskho hospodskho prva, ACADEMIA PRAHA 1984, str. 48 a nasl. Pozri tie SPIIAK, J., Hospodrske prvo v systme socialistickho prva, Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied, Bratislava 1963, str. 45, 215, 225 a 232. 122

chpanho hospodrskeho prva dnes rezonuje aj pri formovan eurpskeho hospodrskeho prva.219 So zreteom na to, e vchodiskom kadho prvneho odvetvia, akceptovanho aj doktrinlne, s relatvne uzavret a v istom slova zmysle vntorne spt spoloensk vzahy upravovan prvnymi normami, obsiahnut v zkonoch, vonkajkovo skr vystupuj urit zkony ttu, ne asto krt elovo vypreparovan a systmovo usporiadan prvne normy. V prvom slede toti nastupuje legislatva (zkonodarstvo) a a v druhom slede (nsledne) vznik jej trukturalizcia, hierarchizcia, klasifikcia a interpretcia. Vyvrcholenm toho je zrod uenia o prvnych odvetviach (resp. odvetviach systmu prva), t.j. aksi indoktrinalizcia prslunho prvneho odvetvia. 220 Vzhadom na vvojov peripetie kreovania a vzjomnch vzieb zkonodarstva (sstavy zkonov) a prvneho odvetvia (sstavy prvnych noriem) dochdza akoby k splvaniu (stotoovaniu) uritho bloku zkonodarstva a prvneho odvetvia, o bda naprklad aj v prpade hospodrskeho zkonodarstva (legislatvy) a odvetvia hospodrskeho prva. ir rmec hospodrskeho zkonodarstva, zahrujceho napr. aj finann a daov zkonodarstvo, prp. aj in nepriamo ponka vlastne aj iriu interpretciu hospodrskeho prva v zmysle prvneho odvetvia. Princp stavnosti a zkonnosti vyaduje, aby po prv vetky zkony prp. aj alie odvoden prvne normatvne akty ttu boli v slade s stavou a po druh, aby ttne orgny konali len na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon (l. 2 stavy SR). Zkon neme s nad rmec stavy. Konanie ttnych orgnov, prostrednctvom vydvania aktov aplikcie prva (aplikanch aktov) sa mus opiera o stavu a jej limity (konanie v jej medziach), priom rozsah a spsob takho konania ustanov zkon. Problm ingerencie orgnov verejnej moci do podnikania obsahuje v sebe jednak aspekt hospodrsky (objektvna nevyhnutnos a funknos takej ingerencie, t.j. odvodnen el) a jednak aspekt prvny (prevane hospodrskoprvny). Zkony, legitimizujce prslun ttne orgny ingerova do hospodrskej sfry s neraz prli veobecn. Naprklad zkon o ttnom podniku vymedzuje pozciu ttu vo vzahu k ttnemu podniku tak, e tt vytvra podmienky pre podnikatesk innos podniku a tto innos reguluje predovetkm prvnymi predpismi, priom zakladate podniku vykonva voi podniku funkciu orgnu hospodrskeho riadenia za podmienok a v rozsahu ustanovenom zkonom.221 Poda zkona o cench cenov orgny reguluj ceny tovaru, okrem inho ak vznikne mimoriadna trhov situcia. Zkon sleduje el (funkn zameranie), aby cenov opatrenia (rozhodnutia cenovch orgnov) smerovali na zamedzenie neiadceho cenovho vvoja.222 Opatrenia (akty) orgnov verejnej moci do podnikania mu vyviera jednak z mocenskej pozcie ttu (danej rigorznou stavnoprvnou platformou a striktnm vymedzenm, nie vak prli veobecnm rmcom monost konania orgnov ttu jednak z jeho vlastnckej pozcie (a to len pokia ide o ttne podniky). Lene aj v prpade ttnych podnikov a ich
219

Porovnaj SODAN, H., ffentliches, Privates und Europisches Wirtschaftsrecht, Nomos Verlagsgesellschaft, Baden- Baden 2003, str. 55 a nasl. Pozri tie BOEHME- NESSLER, Wirtschaftsrecht, R. Oldenbourg Verlag Mnchen- Wien 2001, str. 5 a nasl. Podobne DAUSES, M.A., Pruka hospodskeho prva EU, ASPI Publishing, s.r.o., Praha 2000, strn 754. 220 Porovnaj GERLOCH, A., Teorie prva, Vydavatelstv a nakladatelstv Ale enk, Dobr voda 2001, str. 113 a nasl. 221 Pozri zkon o ttnom podniku- zkon . 111/1990 Zb. v znen neskorch predpisov. 222 Pozri zkon o cench- zkon . 18/1996 Z.z. v znen neskorch predpisov. 123

regulcie, t.j. vkonu funkcie hospodrskeho riadenia tt (stredn orgn ttnej sprvy ako zakladate), ako u bolo povedan, me kona len za podmienok a spsobom ustanovench zkonom.223 Opatrenia (akty) orgnov ttu (v irom slova zmysle orgnov verejnej moci), smerujce do hospodrskej sfry (podnikania) s vydvan na zklade osobitnch zkonov, prevane zaraovanch do odvetvia (verejnho) hospodrskeho prva (napr. zkona o cench, zkona o verejnom obstarvan, zkona o ochrane hospodrskej sae etc.), priom aj procesn rmec vydvania takchto opatren (aktov) je vymedzen tmito zkonmi. asto diskutovanou otzkou je objasnenie prvnej zodpovednosti (presnejie zodpovednosti za kodu) orgnov ttu (orgnov verejnej moci) v tch prpadoch, ke opatreniami (aktami) tchto orgnov bola spsoben majetkov ujma dotknutm osobm. Problematika takej zodpovednosti je iria ne je rmec zkona o zodpovednosti za kodu pri vkone verejnej moci.224 ia v literatre doposia nie je nleite rozpracovan. Pri uplatovan prostriedkov ttnej regulcie hospodrskych procesov (ingerencie orgnov verejnej moci) neraz vznik potencilne nebezpeenstvo etatizmu (posilovania ttneho vplyvu) na ekonomiku.225 III) Peripetie ttnej regulcie hospodrskych procesov

ttna regulcia hospodrskych procesov sa v podstate odvja od hospodrskej politiky v irom zmysle od ttnej politiky (politiky vldy, resp. jej programu) v hospodrskej sfre. Nositelia hospodrskej politiky (vlda, ministerstv, reginy etc.) aplikuj urit nstroje a zveren prvomoci na to, aby ovplyvnili ekonomick a socilny vvoj, priom sa snaia dosiahnu urit ekonomick ciele, napr. zavedenm alebo ruenm, prp. zmenou uritch dan, prostrednctvom ttneho rozpotu, opatreniami na stimulciu exportu, nstrojmi finannej, devzovej, menovej a colnej politiky. Takto opatrenia s spravidla sasou ekonomickho programu vldy.226 ttna hospodrska politika a vldny program s obsahovo spt, priom sa navzjom odliuj mierou precizcie regulanch nstrojov. Hospodrska politika, aj ke je v konenom dsledku prerokvan a schvaovan parlamentom a nsledne realizovan vldou,227 je vsledkom spoloenskho konsenzu politickch sl v tte. V politike sa premietaj zujmy relevantnch spoloenskch skupn a ich etablovanej reprezentcie. Sasou hospodrskej politiky (jej koncepcie) j e v uritom
223

Porovnaj ustanovenie 3 ods. 2 zkona o ttnom podniku. Vychdzajc z uvedenho, innos a zemn psobnos ttneho podniku mono obmedzova alebo do nej zasahova iba za podmienok a v rozsahu ustanovenom zkonom. Podobne zkon o obecnom zriaden (zkon . 369/1990 Zb. v znen neskorch predpisov) - 8. Pozri tie zkon o majetku obc (zkon . 138/1991 Zb. v znen neskorch predpisov)- 6 (majetkov postavenie obc a ich organizci). V tejto svislosti porovnaj zkon o samosprve vych zemnch celkov zkon o samosprvnych krajoch (zkon . 302/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov)- 10. Pozri tie zkon o majetku vych zemnch celkov (zkon . 446/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov) - 6. (majetkov postavenie vyieho zemnho celku). Porovnaj KOPECK, M., Prvn postaven obc, Nakladatelstv a vydavatelstv H aH, Jinoany 1992, str. 118 a nasl. 224 Pozri zkon . 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za kodu pri vkone verejnej moci. 225 V tejto svislosti napr. NOVK, M., Biznis ako poslanie, Charis, Bratislava 1998 (str. 129) uvdza: Vzhadom na tendenciu ttu sstreova svoju moc a pouva ntlak, spolonos m bliie k zdravej rovnovhe, ke aspo o nieo via as spolonosti uprednostuje ekonomick slobodu. 226 Porovnaj SLAN, A.- K, M., Hospodska politika, C.H.BECK, PRAHA 1999, str. 15. Pozri tie OKALI, I. a kol. , Hospodrska politika Eurpskej nie a Slovenska v E, stav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, Bratislava 2004, str. 11 a nasl. 227 Pozri l. 86 a l. 119 stavy SR. 124

slova zmysle aj legislatvna politika vldy (skr pln legislatvnej innosti), predovetkm v oblasti nrodnho hospodrstva. V minulosti sme sa mohli stretn s pojmom prvna politika vldy, o vak nemono stotoova s pojmom legislatvna politika. Vzhadom na astokrt zloit okolnosti, za ktorch sa formuje hospodrska politika vldy, t.j. zloit a dynamick proces vzjomnej konfrontcie spoloenskch sl, aj v ich finlnom vyjadren sa mu prejavi interpretan nejasnosti, tm viacej, e urenie (vymedzenie) politickej koncepcie v nrodnom hospodrstve neobsahuje vdy presn a zreten parametre anticipovanho hospodrskeho vvoja. U z povahy veci vyplva, e politick programy (koncepcie etc.), kee v takej alebo onakej miere sleduj aj politick ciele (nie s toti uren len vldnym orgnom), sa vyznauj pomerne znanou flexibilitou, formulanou deklaratrnosou a v konenom dsledku aj interpretanou prunosou a pragmatickou adaptabilitou. Uveden aspekty sa vak nemu premietnu do dikcie zkona v takej podobe, v akej sa nachdzaj v prslunch politickch dokumentoch (koncepcich). Bolo by to v rozpore s povahou (elom, funkciou) zkona ako normatvneho prvneho aktu. Zkon ako prvny normatvny akt predsa operuje s inm slovnkom ne politick koncepcie. Zd sa, e viacer zkony z oblasti nrodnho hospodrstva sa vak doposia neodptali od proklamanch ustanoven, ktorch normatvna innos (efektvnos) a vypovedacia hodnota je na podiv a prli nzka. Aj v oblasti hospodrskeho zkonodarstva plat, e menej by znamenalo viac. ttna regulcia hospodrskych procesov (vzahov) sa preto mus opiera o jasn a preczne zkony, kee nimi sa otvra pomerne irok priestor leglne ovplyvova systm obchodovania podnikateskch subjektov vrtane ingerencie orgnov verejnej moci do sfry podnikania. Zkony (a in hospodrskoprvne normatvne akty), upnajce sa na hospodrske procesy (vzahy) by mali zretene a jasne zakotvi postavenie orgnov verejnej moci v tejto oblasti, vrtane urenia ich kompetencie a vydvania regulanch opatren (procesnho postupu). Vchodiskom zkonodarstva v uvedenej oblasti (a nie len v tejto) by malo by stavnoprvne vymedzenie a urenie zvznch parametrov a limitov orgnov ttu, ktor ingeruj do sfry podnikania. Princp stavnosti m by zkladom legislatvnych koncepci a konkrtnych prav aj v zkonoch z hospodrskej sfry.

125

Miera ingerencie ttu do podnikateskch vzahov

doc. JUDr. Juraj pirko, CSc. Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach Nzory na ingerenciu ttu do ekonomiky, najm v transformujcich sa ekonomikch, sa rozchdzaj a pohybuj sa od jednej krajnosti po druh. Postoj k tmto ingerencim ttu do ekonomiky je asto podmienen politickou orientciou, i presvedenm nositeov tchto postojov. asto je determinovan aj obmedzenm teoretickm poznanm podstaty trhovho hospodrstva, nepochopenm fungovania trhovho mechanizmu a nedostatonou znalosou jeho fungovania v krajinch s vyspelou ekonomikou. Ako prklad takchto postojov je mon uvies koncepciu a postup naej ekonomickej reformy. V snahe uplatni protichodn rieenia v naej ekonomickej reforme v porovnan s predchdzajcou centrlne riadenou plnovanou ekonomikou, v ktorej sa absolutizovali ingerencie ttu a priame direktvne riadenie a na druhej strane sa negovala loha trhu v podmienkach podnikateskch vzahov medzi subjektami ekonomickej aktivity -asto sa prechdzalo do druhho extrmu. Pritom sa glorifikovali trh a podnikatesk vzahy a videla sa v nich samospasitenos. Na druhej strane sa zatracovali ingerencue ttu a jeho psobenie na ekonomiku. V podmienkch, ke ete neexistuj rozvinut trhov vzahy, absentuje tt pri rieen viacerch otzok rozvoja ekonomiky, dsledkom toho s potom vne ekonomick a socilne problmy. Predpokladom na uplatovanie trhovch vzahov je ich sprvne chpanie, ktor neme by samoeln a m sli na dosiahnutie ciea. Na jednej strane umouje efektvnu, ivotu sliacu ekonomiku, ktor poskytuje priestor iniciatve, inovcii a vkonnosti hospodrskeho subjektu a na druhej strane ho vedie k rovnovnemu rozdeovaniu nahospodrenho spoloenskho produktu.228 Rozhodujcimi hospodrskymi subjektami v trhovej ekonomike s podniky a domcnosti. Tieto subjekty si vytvraj vlastn zmery a prijmaj vlastn rozhodnutia. Pri tomto rozhodovan vychdzaj z individulnych ekonomickch zujmov a nie z verejnho zujmu. Aby tieto individulne zujmy mohli by zosladen, t.j. aby zavldol makroekonomick slad medzi ponukou a dopytom, je potrebn, aby sa jednotliv zujmy koordinovali. Rozhodujci vznam pritom m to, e ku spomnanej koordincii dochdza prostrednctvom mechanizmov, ktor psobia v trhovej ekonomike. Tto koordincia sa realizuje prostrednctvom vonej hospodrskej sae, konkurencie. Trhov ekonomika je ekonomikou sae, konkurencie. Tak dochdza k sladu medzi jednotlivmi ekonomickmi zujmami a verejnm zujmom. Individulne hospodrske zujmy maj tendenciu vymani sa z pravidiel konkurencie a realizova sa aj vtedy, ke sa nezakladaj na dostatone efektvnom vkone alebo dokonca pokodzuj aj obchodnch partnerov. Takto presadzovanie uvedench zujmov vedie k deformcim a me vyvola aj rozpory medzi individulnymi zujmami
228

Rich, A.: Etika hospodstvi. Svazek II. Praha, OIKOYMENH, 1994, s. 251

126

a verejnm zujmom v ekonomike, ale aj v celej spolonosti. Spomnan koordincia prostrednctvom konkurencie m aj nedostatky, a preto sa hovor o koordinanom deficite, resp. o relativizci koordincie pomocou konkurencie. V trhovch ekonomikch vznikol spomnan koordinan deficit aj v podmienkach, ktor sa blili modelu plnej hospodrskej sae. O to viac to plat v trhovch ekonomikch s neplnou konkurenciou a nadvldou oligopolov a monopolov. Relativizcia koordincie v trhovch ekonomikch m svoj dvod v tom, e ... v skutonosti neme existova v zmysle svojej idelnej typickej koncepcie, t.j. ako isto decentralizovan systm urovan zujmami jednotlivch hospodrskych subjektov plnujcich len mikroekonomicky. V podmienkach modernej priemyselnej spolonosti s jej vlastnou neplnou konkurenciou me relne existova len vtedy, ke v nej zan psobi makroekonomick korektry. Tie sa vak zakladaj na opanom princpe, t.j. na centrlnej koordincii a plnovan. Preto ist trhov hospodrstvo je utpia a nikdy relne nejestvovalo. Ke neuznva svoje medze a poka sa absoltne presadi do skutonosti, prina zlo, dostva sa do antagonistickch konfliktov s tm, e je udsky primeran a nakoniec sa prepad do rozporov samo so sebou.229 Najvie obmedzenie koordincie zujmov prostrednctvom konkurencie spova v tom, e sa nemono spoahn na modelov predstavy o vonej hospodrskej sai. Aby nedochdzalo k rozporom medzi individulnymi zujmami a verejnm zujmom, je potrebn decentralizovan plnovanie rozri na nrodohospodrsku rove. Tak sa presadzuj prvky globlneho riadenia, ktor prenik do riadenia jednotlivch subjektov ekonomickej aktivity. Takto sa modifikuje slobodn trhov ekonomika do podoby v uritej miere riadenej ekonomiky, avak to neznamen, e sa ru koordincia zujmov subjektov ekonomickej aktivity pomocou konkurencie. T plat, ale nepoklad sa za jedin regultor ekonomiky. Modifikcia trhu prostrednctvom ingerenci ttu je mon, plat vak len pre tak ingerencie, ktor maj regulatvnu funkciu. Nemm na mysli tu prpad spojenia trhu s direktvnym plnovanm. Takto nzory na ingerenciu ttu do ekonomiky, na jeho riadiacu funkciu v trhovej ekonomike nie s len vsledkom nejakho abstraktnho myslenia. Takouto cestou modifikcie trhu prostrednctvom ingerenci sa u uberaj rzne dnen trhov ekonomiky, ktor uplatuj cielen hospodrsku politiku. Potvrdzuje to aj prax fungovania trhovch ekonomk v zpadoeurpskych a vo vchodozijskch krajinch. Nijak ist len decentralizovan hospodrstvo fakticky ani neexistuje. Vetky existujce trhov hospodrstva praktizuj, hoci vo vemi nerovnako, ttom urovan regulatvnu hospodrsku politiku v uritom plnovite stanovenom rmci (hospodrske zkonnodrstvo, hospodrska politika, iastkov hospodrske innosti at.). Cieov je tak spojenie trhu s plnom, ktor m podporova trhov hospodrstvo v jeho schopnosti vyrovna zujmy a otupova ostrie konfliktov pri zachovan ekonomickej efektvnosti.230 Najvznamnejm predstaviteom ttnych zsahov do ekonomiky bol John Maynard Keynes. Poda neho tt m silu a podmienky na to, aby ochranil a stabilizoval ekonomiku, aj ke s ostatn subjekty pasvne.231
229 230

Rich, A.: Tame, strana 185 Rich, A.: Tame s. 231 231 Blie pozri Mojmr Mamojka, Pavol Kubek a kol. Hospodrske prvo, Bratislava 2000, str. 12 a nsl. 127

Dsledky svetovej hospodrskej krzy v rokoch 1929/1932 spsobili transformciu liberalistickho kapitalizmu na organizovan kapitalizmus so ttne riadenou trhovou ekonomikou. tt je kompetentn ingerova pri stanoven potrebnch pravidiel a cieavedome regulova ekonomick procesy aj prostrednctvom prvnej regulcie. Keynesiansky inpirovan hospodrska politika sa po druhej svetovej vojne uplatnila vo vine zpadnch ttov. Takto vvoj bol prznan najm v pdesiatych a esdesiatych rokoch. Takto politika prispela k urchlenmu hospodrskemu rastu a zveniu materilneho blahobytu. Ako prklad regulovanch socilne orientovanch trhovch ekonomk mono uvies NSR. Takto ekonomick vvoj v NSR prebiehal od menovej reformy v roku 1948. Poda Alfreda Mullera Armacka, duchovnho otca pojmu socilne trhov hospodrstvo, znamen to spojenie princpu trhovej slobody s princpom socilneho vyrovnania. V socilne orientovanej trhovej ekonomike plat zkladn princp trhovej ekonomiky, t.j. individulna sloboda subjektov ekonomickej aktivity pri ich rozhodovan, avak neplat absoltne. Socilne orientovan trhov ekonomika jednoznane akceptuje konkurenciu ako zkladn koordinan princp, ktor vak nepovauje za jedin regultor ekonomiky. Po uplatnen modelu socilne orientovanej trhovej ekonomiky, zpadonemeck trhov ekonomika sa stala silnejou a efektvnejou a dosiahla aj vznamn socilne vymoenosti. Ekonomick spechy a socilne vsledky socilne orientovanej trhovej ekonomiky, ktor sa uplatovala v praxi v pdesiatych a esdesiatych rokoch, boli oceovan v tomto obdob. V sedemdesiatych rokoch mnoh autori poukazovali aj na negatvne dsledky deformovanho a jednostranne vykladanho keynesyanstva (energatick a surovinov krza zaiatkom sedemdesiatych rokov, finann krza), o spsobilo urit vytriezvenie. Toto sa premietlo aj do terie a ttnych ingerenci do trhovej ekonomiky. alie trendy v trhovej ekonomike sa zaali ubera smerom k deregulcii riadenej trhovej ekonomiky. A.Rich o tom napsal:...Vntri socilneho trhovho hospodrstva sa ved spory o prvo a monos samho globlneho riadenia... Pokia tak tendencie zskavaj pdu..., liberlne prvky vytlaj zo socilneho trhovho hospodrstva prvky regulatvne, a dochdza k deregulcii hospodrskej politiky. Na ich zklade potom meme usudzova o zbliovan s doterajmi formami istho liberalizmu a tm so pecificky kapitalistickou dobou trhovho hospodrstva. Tm vak zskava relne socilne trhov hospodrstvo premenliv tvr. Zmvaj sa jeho pvodn jasn obrysy.232 Ako vidie, ani vo fungujcej trhovej ekonomike trh vetko nevyriei a preto s potrebn ttne ingerencie. Trhov ekonomika stoj na dvoch pilieroch: na slobodnom trhu a na ingerencich ttu, priom obidva maj sli loveku a spolonosti ako celku. tt je vznamnm ekonomickm subjektom a m v trhovej ekonomike nezastupiten funkcie ...Me zasahova iba subsidirnym spsobom, a to v miere, v akej je iadce, aby

232

Rich, A.: Tame s. 231

128

sa zabrnilo vnym deformcim a nespravodlivosti v hospodrskom procese, a aby sa garantovalo, e hospodrstvo spln svoj cie.233 V transformujcich sa ekonomikch vznik postupne skromn vlastnctvo, teda existuje v nich kombincia ttneho a skromnho vlastnctva. Ide o zaiaton tdium kreovania trhovej ekonomiky. Nie je to u centrlne plnovan ekonomika, ale ete nie tandartn trhov ekonomika. Ekonomika tchto ttov nem vetky atribty vyspelch trhovch ekonomk, neme sa v nich uplatova vetko o plat pre vyspel trhov ekonomiky. Preto v nich sa nesmie mechanicky uplatova hospodrsky systm vyspelch trhovch ekonomk. Transformujce sa ekonomiky, ktor len buduj trhov hospodrstvo, musia vyuva kombinovan hospodrsky systm. V tchto ekonomikch sa u zana presadzova zkladn princp trhovej ekonomiky, t.j. individulna sloboda subjektov ekonomickej aktivity, ako aj koordincia prostrednctvom konkurencie, hoci nie absoltne. V tomto tdiu premeny ekonomiky vznamn funkciu musia zohrva ingerencie ttu pri jeho regulci ekonomickch procesov. Vntorn podmienky makroekonomickho a mikroekonomickho rozhodovania s ovplyvovan aj vonkajmi podmienkami, v ktorch v sasnosti je rozhodujci proces globalizcie, znsobovan internacionalizciou a integraciou. Z uvedenho vyplva potom nevyhnutnos koordincie aj hospodrskych politk jednotlivch ttov. Nevyhnutnos ingerencii ttu do ekonomiky akceptuj zstancovia rznych ekonomickch prdov. Diskutuje sa vak o miere tchto ingerenci, ich obsahu a rozsahu. S tm svisia aj otzky vberu kombincie nstrojov na realizciu tchto ingerenci vo veobecnom zujme. Racionlnej a vyargumentovanej disksii neprospievaj extrmne pohady, i u v smere predimenzovanch ingerencii ttu, alebo naopak v smere viery vo vemocnos trhu. Pravda bude niekde uprostred. Prevaha tch alebo onch nzorov sa bude odvja od stupa vvoja trhovej ekonomiky na tej-ktorej vvojovej etape rozvoja spolonosti. Vie ingerencie ttu sa bud prejavova v zaiatkoch prechodu na trhov ekonomiku s postupnm stupom z tchto pozci v alch etapch jej rozvoja. spenos prechodu k trhovej ekonomike bude urova aj charakter prvneho poriadku v tomto obdob. Bez vytvorenia prvneho rmca vahy o tomto procese bud bezpredmetn. Treba poznamena, e nejde len o vntrottne zmeny prvneho poriadku, ale v svislosti s medzinrodnou integrciou pjde aj o proces aproximcie vntrottneho prvneho poriadku prvu vyspelch ttov. Hlavnm nositeom ingerenci do ekonomiky je tt a rozhodujcimi subjektami s vlda a parlament. Treba poznamena, e sa pritom vytvraj aj rzne druhy vldnych a nevldnych organizci, ktor ovplyvuj ingerencie ttu do ekonomiky v jednotlivch ttoch. Tieto medzinrodn organizcie oraz viac vplvaj na situciu vntri ttu. Naviac, ak je tt sasou integranch zoskupen, vytvraj sa ja nadnrodn orgny, o vedie k vzjomnmu prepleteniu snh a formovaniu spolonch postupov. tt m v priestor pre svoje psobenie v trhovej ekonomike. tt pritom pln dve zkladn funkcie: usmeruje a zabezpeuje ekonomick transformciu a zrove vytvra subjektom ekonomick aktivity podmienky na oivenie a rozvoj. Vlda neme nahradzova adaptan aktivitu ekonomickch subjektov, me na druhej strane vytvra priazniv podmienky pre ekonomick rozvoj tchto subjektov. Pri transformanom procese

233

Peschke, K. H.: Kresansk pohad na hospodrstvo. Bratislava, L 1993, s. 30. 129

trhovch ekonomk tt ponechva kontitutvnu funkciu trhovmu mechanizmu, ale sasne ingeruje do neho v snahe preds hroziacim poruchm. Okrem spomnanej ekonomickej lohy ttu treba uvies aj zkonodrnu lohu ttu, ktor spova v tvorbe zkonov a urovan pravidiel pre podnikatesk subjekty, ale aj pre samotn ingerencie ttu do ekonomiky. Neplnos vymedzenia vzahu prva a ekonomiky sa vid asto v pasvnej lohe prva t.j. vo vytvran legislatvneho rmca pre fungovanie ekonomiky. Avak prvo v prpade sprvneho poznania ekonomickch procesov me zohrva aj aktvnu lohu v tom, e legislatvne pravidl mu napomha lepej realizci podnikateskch vzahov a prvo me reagova aj na meniace sa ekonomick podmienky, teda me vytvra priestor pre podnikatesk subjekty pre ich optimlne fungovanie. O vznamnej lohe prva v ekonomike svedia aj procesy formovania sa trhovho prostredia v transformujcich sa ekonomikch. Ide predovetkm o zkony zabezpeujce zmenu vlastnctva zo ttneho na skromn (privatizan zkony), zkony zabezpeujce konkurenciu, protimonopoln regulciu a prvnu pravu vytvrajcu podnikatesk prostredie. Treba tu spomen aj legislatvu zaoberajcu sa pribliovanm k legislatve Eurpskej nie. Ide aj o zkony tkajce sa jednotlivch nstrojov hospodrskej politiky zkon o cench, zkon o cennch papieroch, zkon o DPH, devzov zkon, zkon o bankch a cel rd inch zkonov spolu s tzv. socilnymi zkonmi. Kategriou, ktorou sa zaober prvo i ekonmia je predovetkm da, ktor je prvnou kategriou, avak s ekonomickmi inkami. Tto nie je vsledkom ekonomickej innosti ale vedomm vtvorom spolonosti, ktor podnikatesk subjekty nemu ovplyvova a tvori. Na druhej strane cena je vsledkom vzahu ponuky a dopytu, konkurencie. Pri jej urovan prvo zohrva len sekundrnu lohu a tt psob na ceny len za uritch pecifickch okolnost. Aj zisk je ekonomickou kategriou, priom tt nepsob priamo na jeho tvorbu, vku, avak tt me ho ovplyvni prve prostrednctvom daovej sstavy. Psobenie podnikateskch subjektov nie je len trhov. Mnoh ich innosti ovplyvuj podmienky innosti inch podnikateskch subjektov. Typickm prkladom je napr. zneisovanie ovzduia. Ak innos podnikateskch subjektov spsobuje vyie nklady inm podnikateom, ide o negatvne externality. tt sa sna dsledky takchto externalt regulova napr. prostrednctvom zkonov o ivotnom prostred, prpadne vyuva cenov mechanizmus, poplatky, subvencie a alie nstroje. Pri ttnych ingerencich do trhovej ekonomiky neme s o uplatovanie paternalistickch funkci. tt mus sa snai o najviac posilova trhov mechanizmy a zrove dodriava zsadu, e treba toko trhu, koko sa len d a toko ingerencii ttu, koko je na danom stupni rozvoja trhovej ekonomiky potrebn. Tak ako bude trhov ekonomika silnie, maj postupne strca svoj vznam nstroje ttnych ingerenci a protekcionizmu.

130

Eurpa, verejn moc a podnikanie, prca i kapitl

Doc. JUDr. Vojtech T k , CSc. Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach Vzahy verejnej moci a podnikania maj svoju historick dimenziu, psobia v medzinrodnom hospodrskom i v prvnom priestore, s predmetom skmania a psobenia viacerch prvnych odvetv, ktor navzjom tvoria jednotn a trukturlny systm. Zkladnm prvnym vchodiskom s v tchto svislostiach najm systmy ekonomickch (hospodrskych) prv a socilnych prv, ktor tvoria rmec prce i kapitlu. Ideologick aspekty vzahov verejnej moci a podnikania sa prejavuj v politickom spektre, v miere regulcie, v otzkach hypertrofie prvnej pravy, v porovnvan svetovch ekonomickch systmov, v centralizovanej alebo v decentralizovanej podobe regulcie, v liberlnej, pravicovej, centristickej, avicovej a ostatnej dimenzii loh ttu a inch orgnov verejnej moci at. M vzah verejnej moci a podnikania aj politick dimenziu? Klasick delenie politickho spektra a ekonomiky na pravicu, stred a avicu, vrtane hybridnch ideolgi je v sasnej dobe globalizcie, novch informanch a komunikanch technolgi spochybnitenou hodnotovou, i u dnes skr nehodnotovou zleitosou. 1. Ekonomick prva a socilne prva s sasou udskch prv, obianskych prv a politickch prv. Ich skmanie, vvoj, vvin a prvne reimy s predmetom analz a maj vznamn medzinrodnoprvnu dimenziu, vrtane vntrottnych prvnych poriadkov. Z hadiska vvinu prvnych systmov sa ekonomick prva a socilne prva stvaj prvnou vvinovou kategriou a ako prva tzv. tretej genercie, o sa v konkrtnych podmienkach asto nesprvne chpe nie ako vvinov kategria, ale ako poradie dleitosti. Z hadiska skmania vzahov verejnej moci a podnikania tvor systm ekonomickch (hospodrskych) prv a socilnych prv vchodisko pre systmov vzby so svetovmi a eurpskymi prvnymi podmienkami, ktormi sa verejn moc charakterizuje vo vzahu k podmienkam pre podnikatesk aktivity. Medzinrodn a vntrottne katalgy socilnych prv a ekonomickch prv s v sasnosti predmetom pravy medzinrodnoprvnych dokumentov Organizcie Spojench nrodov, Medzinrodnej organizcie prce, Organizcie pre hospodrsku spoluprcu a rozvoj, Eurpskej nie, Rady Eurpy at., ktor sa premietaj do stavnoprvnej a pracovnoprvnej oblasti vo vntrottnom prve. Vzjomn systmov vzby socilnych prv a ekonomickch prv nie s predmetom hlbej pozornosti v medzinrodnom i vo vntrottnom skman. Viu frekvenciu mono pozorova v analzach a v prvnych systmovch vzbch socilnych prv, menej pozornosti sa venuje skmaniu podstaty a prvnych systmovch vzieb ekonomickch prv. Jednota ekonomickch prv a socilnych prv sa prejavuje najm v zkladnch paktoch Organizcie Spojench nrodov (Medzinrodn pakt o obianskych a politickch prvach a Medzinrodn pakt o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach, pozri k tomu Vyhlku ministra zahraninch vec . 120/1976 Zb.). Z hadiska ekonomickch prv najm Medzinrodn pakt o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach je v sasnosti prekonanm dokumentom, a to bez akhokovek spochybovania jeho historickej lohy, ako i spochybovania sasnho vznamu pre mnoh rozvojov krajiny vo svete. Medzinrodn organizcia prce ako tripartitn svetov organizcia db na jednotu ekonomickch a socilnych procesov, na ich vzjomn podmienenos, na globlne
131

dimenzie a na vytvranie rovnovhy medzi prcou a kapitlom vo vetkch jej prejavoch a formch. V temer dvesto dohovoroch, v obrovskom mnostve odbornch prc, tdi, odporan formuje tto forma svetovej verejnej moci princpy a tandardy (i minimlne normy) ekonomiky a socilnej ochrany. Ich obsahom nie je iba ochrana oprvnench socilnych zujmov zamestnancov (orgnov a organizci zamestnancov), ale i postavenie a ochrana zamestnvateskch subjektov, ich podnikateskch aktivt, ich postavenia v kolektvnom vyjednvan, vrtane vymedzenia postavenia ttu a inch orgnov verejnej moci v tripartitnch vyjednvaniach, v pracovnej i v socilnej legislatve, v praktickom podnikateskom prostred a v konan at. Medzinrodn organizcia prce sa zaober i novou dimenziou podnikania v nadnrodnch globlnych korporcich. Nov formy vzahov kapitlu a prce vznikaj v teleprci, v prci na zklade atypickch zmlv a vzahov, v kombincii obchodnoprvnych a pracovnoprvnych vzahov, v nhrade podnikateskch aktivt na zklade outsourcingu, vo vzniku technologickej dimenzie kolektvneho vyjednvania. Pracovn vzahy sa menia na dynamicky flexibiln systmy s odklonom od unilaterlnej nemennosti. Nov informan a komunikan technolgie menia charakter a obsah prce a pracovnch vzahov, vznikaj kybertrajky a kybervyjednvanie. Od roku 1998 evidujeme vznik medzikontinentlneho kolektvneho vyjednvania medzinrodnch korporci a medzinrodnch odborovch zamestnaneckch zdruen (v roku 2003 psobilo vye dvadsa globlnych kolektvnych zmlv). Rod sa globlny socilny dialg, etabluje sa globlne socilne partnerstvo, vrtane globlnej intitucionalizcie. Psobnos globlnych kolektvnych zmlv sa roziruje na sttisce zamestnancov, hovoriacich desiatkami nrodnch jazykov. V eurpskej i vo svetovej ekonomike sa rod mechanizmus spoloenskej (socilnej) zodpovednosti podnikov. Vo filozofickej i v praktickej rovine postupne nadobda stle v vznam problematika dstojnej prce a dstojnho ivota. Eurpske dimenzie, hodnoty a katalgy ekonomickch prv a socilnych prv preduruj pre eurpske tty najm dokumenty Rady Eurpy, ktor je najvou a najstarou eurpskou organizciou, zaoberajcou sa i takmito subsystmami udskch prv. Medzi zkladn dokumenty v tejto oblasti patria najm Dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd, ako i Eurpska socilna charta a jej revidovan variant. Uveden dokumenty tie preferuj socilne prva pred ekonomickmi prvami. Sasn stav vzahov Eurpskej nie a Rady Eurpy je vzahom dynamickej spoluprce, s predpokladom vstupu Eurpskej nie do Rady Eurpy. V oblasti vzahu socilnej dimenzie podnikania, vzahov verejnej moci a podnikania vznik postavenie Eurpskej nie ako orgnu verejnej moci v eurpskom hospodrskom priestore lenskch ttov Eurpskej nie. Eurpska nia je v neprvnom zmysle orgnom verejnej moci (v najirom zmysle slova) pre lensk tty. Z vonkajieho hadiska tohto zoskupenia lenskch ttov je dleit sstava vzahov nie vo svetovom konkurennom prostred. Aj z tchto aspektov je dleit porovnanie podnikateskho prostredia lenskch ttov nie, jeho socilnej dimenzie, vrtane socilnej ochrany, s inmi konkurennmi prostrediami. Pri letmom porovnan podnikateskch podmienok v Eurpskej nii a v USA treba kontatova nzku ochranu socilnych a pracovnch podmienok v USA v porovnan s postavenm zamestnancov v Eurpskej nii. Americk zamestnanec v podmienkach vyej produktivity prce pracuje o vye dvesto hodn rone viac ako zamestnanec Eurpskej nie. USA ratifikovali 12 dohovorov Medzinrodnej organizcie prce, m nie s zastnen v kontrolnom systme a rove socilnych a ekonomickch prv je neporovnaten, a to najm v neprospech americkch zamestnancov. Flexibilita, prunos trhu prce, ale i mzdov (platov) podmienky, nzka rove ochrany pri vzniku, zmench a skonen pracovnoprvnych vzahov, v kolektvnom vyjednvan at. tvoria komparatvne hodnoty psobenia normatvnych reimov verejnej moci vo vzahu k podnikaniu.
132

2. Podstatu vzahu verejnej moci a podnikania tvor predovetkm charakteristika verejnej moci, jej truktry a nstroje, prostrednctvom ktorch vytvra podnikatesk prostredie. stredn verejn moc na rovni ttu vytvra nrodn normatvnu sstavu veobecne zvznch normatvnych prvnych aktov. Pri porovnan socilnej legislatvy predchdzajceho spoloenskho zriadenia mono strune uvies, e z celkovho potu 6 200 federlnych normatvnych prvnych aktov len v oblasti pracovnho prva psobilo asi 1800 prvnych predpisov, v socilnom zabezpeen psobilo vye 300 prvnych predpisov. V oblasti centrlneho direktvneho a plnovitho riadenia ekonomiky len v oblasti platov a miezd platilo temer 800 veobecne zvznch normatvnych prvnych aktov. Po vzniku demokratickch odborovch organizci a zamestnvateskch organizci i asocici, po zaveden kolektvneho vyjednvania a zmeny postavenia kolektvnych zmlv ako prameov pracovnho prva sa realizovala celottna subsidiarita vo vzahu ttu (verejnej moci) a podnikateskej sfry (prca a kapitl), kde kolektvne vyjednvanie nahrdza direktvne normatvne riadenie v rozhodujcich sfrach podnikania. V predpokladanch tendencich pracovnho prva mono predpoklada vvin v rozirovan vznamu pracovnej zmluvy, priom medzistupom v tejto rovine s v sasnosti naprklad pracovn kontrakt portovcov, manarske zmluvy, atypick zmluvy a pod. 3. Globalizcia a europeizcia tvoria v sasnosti zklad pre vahy o verejnej moci a podnikan de lege ferenda. Bez ohadu na subjektvne prstupy k nvrhu Eurpskej stavy a jej osudy mono ako objektvne hodnotenie pokusov o vytvorenie eurpskeho ttneho tvaru sui generis na asti eurpskeho kontinentu prostrednctvom Zmluvy pre Eurpu upozorni na skutonos, e iba pre as Eurpy pripravila Eurpska nia aj model prvnych nstrojov v podnikateskej sfre. Socilne prva a ekonomick prva, ktor s v sasnosti obsiahnut v Charte zkladnch prv nie ako v sasnosti prvne nezvznom dokumente tvoria tandardy pre teritrium, v ktorom Eurpska nia psob a ktorch sasou s viac alebo menej rozvinut aj ekonomick (hospodrske prva). Okrem slobody vberu povolania a prva na vkon prce nvrh eurostavy obsahoval v lnku II 16 Slobodu podnikania (Uznva sa sloboda podnikania v slade s prvom spoloenstva, vntrottnymi zkonmi a postupmi). Podnikatesk aspekty mali aj nvrhy ustanoven o rovnosti, o solidarite at. 4. Hospodrska a socilna architektra maj aj svoje podnikatesk dimenzie. Poksme sa uvies niektor intitucionlne prvky vzahov verejnej moci a podnikania. stavnoprvne vymedzenie orgnov verejnej moci (bez nrokov na komplexnos) spovaj aj v pouit monch a rznych nstrojov na ovplyvovanie podnikania v najirch svislostiach. Najvyie stavn intitcie ovplyvuj podnikanie najm prostrednctvom: politickej stability alebo politickej destabilizcie spolonosti (tdie OECD dokumentuj tieto kategrie ako podstatn pre podnikatesk klmu), pokia vvoz demokracie neznamen ekonomick podriadenie a tzv. spravodliv vojna nie je nstrojom na ovldnutie nlezsk hospodrskych produktov at., psobenia krajiny a podnikateskho sektoru v medzinrodnch hospodrskych spoloenstvch, v ich rmci psob verejn moc postupnou aproximciou ekonomickej legislatvy a hospodrskych intitci, ako aj nsledne zosladenm medzinrodnej a nrodnej legislatvy, vytvrania podnikateskho prostredia pre vznik a psobenie domceho i zahraninho kapitlu,
133

prvnych a mimoprvnych nstrojov, z ktorch normatvne riadenie tvor dominantn truktru. Ak chpeme verejn moc v irokom zmysle otvorenm problmom je psobenie alch ttnych orgnov a orgnov ttu v podnikan, a to nielen v rmci legislatvy, ale i exekutvy. Sasou verejnej moci je i psobenie verejnch a verejnoprvnych subjektov, vrtane nettnych subjektov v ovplyvovan podnikateskho prostredia, vrtane protikorupnch mechanizmov a intitci, verejnej kontroly a psobenia mdi at. Verejn moc tvoria i samosprvne zastupitesk orgny v reginoch, v obciach a mestch.

Vzahy obchodnho prva, pracovnho prva a obianskeho prva tvoria priestor pre vznik podnikateskej subjektivity, pre slobodu podnikania, pre zmeny a skonenie podnikateskch prvnych vzahov, pre rieenie obchodnch a pracovnch sporov, pre ich rieenie a rozhodovanie o nich, uruj postavenie podnikateskch subjektov at. V odbornej praxi sa v uplynulch rokoch venovala ist pozornos vzahu obchodnho prva a pracovnho prva, najm z tchto aspektov: - vykonvanie pracovnch povinnost a loh zamestnvateov nielen v rmci pracovnoprvnych vzahov, ale i prostrednctvom obchodnoprvnych vzahov i obchodnoprvnych subjektov, - postavenie manarov v prvnych vzahoch obchodnch spolonost, charakter manarskych zmlv a vystupovanie v mene obchodnch spolonost, - pracovnoprvne dsledky trukturlnych zmien, konkurzy, vyrovnanie, retrukturalizcia, insolventnos zamestnvateov,

- as na riaden, kolektvne pracovnoprvne vzahy at. Domnievame sa, e novm spolonm problmom vedy obchodnho prva a vedy socilneho prva je oblas socilneho podnikania, osobitne z hadiska - aspektov socilneho poistenia, psobenia socilnych intitci v podnikan, - obchodnoprvne aspekty zamestnanosti, politiky zamestnanosti a politiky trhu prce, - kolektvnych pracovnch vzahov, ich podnikateskej a obchodnoprvnej dimenzie at. Osobitnm podsystmom podnikania je teda i socilne podnikanie, ktor je charakteristick nzkou frekvenciou prvnej pravy, nerozvinutmi podmienkami, ale o to vyou mierou potrieb zamerania pozornosti na vzah verejnej moci a socilneho podnikania. Klasick prvky a atribty podnikania sa vo sfre socilneho podnikania menia na nov, doteraz nedefinovan a prvne nepoznan kategrie. 5. Individulne pracovnoprvne vzahy v podnikan s predmetom prvnej regulcie a v rmci subsidiarity a v kolektvnom vyjednvan zvisia od stavu a vsledkov socilneho partnerstva a socilneho dialgu. Pracovnoprvne intitty priamo a bezprostredne ovplyvuj podnikatesk prostredie, priom prvne psobenie pravy jednotlivch pracovnch podmienok m priamu ekonomick psobnos. Zo strany podnikateskho prostredia sa pracovnoprvna prava individulnych pracovnch vzahov komentuje ako akcelertor alebo retardcia v podnikan, asto ako sstava barir, ktor spsobuj neflexibilitu, obmedzuj rozhodovacie podnikatesk procesy. Medzi zvan intitty v tejto oblasti patria vznik, zmeny a skonenie pracovnoprvnych vzahov, minimlna mzda a mzda veobecne, vmera pracovnho asu (skracovanie pracovnho asu, krat pracovn as), vmery dovolenky, nrokov nleitosti podnikovej socilnej politiky ako nkladov zleitosti, celkov odvodov, poistn, daov a prspevkov zaaenos,
134

nkladov zloky m ochrana prce, prekky v prci, starostlivos o osobitn skupiny zamestnancov, pracovn disciplna, normy spotreby prce a jej normovanie, vzahy k orgnom socilneho zabezpeenia, k radom a sprostredkovateniam prce, kontrola, dozor a inpekcia prce a pod. Bezprostredn podnikatesk dopady m asocilny alebo socilny prstup ku kolektvnemu vyjednvaniu, s m svis rozirovanie zvznosti kolektvnej zmluvy na alch zamestnvateov (extenzia) s priamym nkladovm dopadom a so socilnym tattom jednotlivch zamestnancov. Participcia a kolektvne pracovnoprvne vzahy s v podnikateskej brandi chpan asto ako nutn zlo, ktor sauje riadenie, rozhodovanie, je v rozpore s flexibilitou pracovnch miest a pracovnch pozci. Oprvnenia orgnov zstupcov zamestnancov s chpan ako za, ktor podnikate asto obchdza a nerepektuje prva a nroky. Rieenie pracovnch sporov je rovnako ako rieenie a rozhodovanie obchodnch sporov predmetom dlhodobch rieen a problmov, v pracovnoprvnej oblasti aj s medzinrodnmi sdnymi a kontrolnmi dsledkami. Zvery: 1. Vskum vzahu verejnej moci a podnikania je mimoriadne dleitm a spoloensky zvanm problmom, ktor m medzinrodn, globlne i eurpske dimenzie, ktor sa zvrazuj v svislosti s medzinrodnmi integranmi procesmi, s postupnou humanizciou vzahu kapitlu a prce, s novmi dimenziami, ktor podmieuj i v podnikateskej sfre nov informan a komunikan technolgie. 2. V medzinrodnej oblasti na globlnej svetovej rovni sme svedkami postupnej reformy svetovch organizci, najm Organizcie Spojench nrodov a Medzinrodnej organizcie prce. Doterajia nerovnovha proporci medzi socilnymi, ekonomickmi a kultrnymi prvami sa m prejavi v postupnom oddelen socilnych a ekonomickch prv s kultrnymi prvami nie s cieom ich dezintegrcie, ale s cieom posilnenia ich vzjomnch vzahov a urenia novch katalgov. Na druhej strane sa na svetovej globlnej rovni maj zrovnoprvni socilne prva s ekonomickmi prvami, a to osobitne s potrebami globlnej ekonomiky a s nerovnomernm hospodrskym a socilnym vvojom udstva, s populanm vvinom, s chudobou a s nezamestnanosou, s rovnosou prleitost, s ochranou osobitnch skupn obanov at. Sasou reformy na globlnej svetovej rovni je i reforma Medzinrodnej organizcie prce, nielen v intitucionlnej rovni, ale i na obsahovej rovni tak, aby tto najvznamnejia svetov organizcia verejnch moc (lenskch ttov), zamestnvateov i zamestnancov (zstupcov zamestnancov) po rokoch neocenitenej prce v urovan svetovch tendenci a trendov vzahov medzi prcou i kapitlom bola pripraven odpoveda na vzvy novho tiscroia a storoia. 3. Eurpske dimenzie vzahov verejnej moci a podnikania s v sasnosti zloitm politickm a ekonomickm i prvnym problmom. Eurpske dimenzie Eurpskej nie nie s eurpskym problmom, ale tvoria len rmec regionlnej eurpskej organizcie, ktor m priamy i nepriamy dosah na nelensk tty nie, priom sa ned predvda budcnos eurpskeho hospodrskeho i socilneho priestoru, vrtane dimenzie eurpskej (nijnej ?) verejnej moci a eurpskeho podnikania. 4. Globalizcia, ale i svetov konkurenn a trhov prostredie vyaduj zmenu paradigmy ekonomickej Eurpy. Jej uzavretie do nijnej autarkie a diskrimincia samotnch
135

lenskch ttov, nehovoriac o diskrimincii nelenskch ttov Eurpy v rmci Eurpskej nie asi ako privedie Eurpu k cieom, ktor v sasnosti zasiahli revzne procesy tzv. nerelnej a nerealistickej Lisabonskej stratgie. Bez novej ekonomickej politiky Eurpskej nie voi nelenskm ttom Eurpy sa n kontinent neme spene postavi v konkurennch zpasoch s inmi kontinentmi alebo s inmi ekonomickmi niami vo svete. 5. Medzi zkladn lohy vzahov verejnej moci a podnikania z prvneho hadiska a osobitne z hadiska vzahov prce a kapitlu treba zaradi aktvny podiel eurpskych intitci v reforme svetovch hospodrskych a socilnych intitci, ako i transponovanie svetovch reforiem do eurpskeho ekonomickho, socilneho a kultrneho priestoru. Medzi najdleitejie intitucionlne reformy treba zaradi rieenie vzjomnch vzahov medzi Radou Eurpy a Eurpskou niou, ale i urenie eurpskeho hospodrskeho, socilneho a prvneho priestoru bez dominancie, autarkie, diskrimincie a preferovania Eurpskej nie. Pjde o vzah skutonej a demokratickej eurpskej verejnej moci a eurpskeho podnikania u s relnym naplnenm tch cieov, ktor doteraz neboli relne a ani realistick. Aj zkladn prvne, socilne a ekonomick dokumenty eurpskeho vznamu (nielen v rmci Eurpskej nie) maj ma po reformnch zmench ozajstn eurpsky zmysel a vznam a maj by vizitkou sasnch garnitr i elt pre budce genercie, ale najm pre optimalizciu podnikateskch a humnnych, socilnych aspektov vvoja i vvinu eurpskeho kontinentu v rmci udskej civilizcie. 6. Po zohadnen podstaty, obsahu, zmyslu a vvoja eurpskej a svetovej prvnej, ekonomickej, socilnej a podnikateskej kultry sa v nrodnch podmienkach treba orientova na optimalizciu vzahu verejnej moci a podnikania i z hadiska vzahu prce a kapitlu. Ven problm ekonomickej slobody, slobody podnikania a flexibility vo vzahu k socilnej ochrane, k socilnej dimenzii ekonomickch procesov a k jednote socilnych prv a ekonomickch prv sa prejavuje v astch zmench ekonomickch a prvnych podmienok, a to v zvislosti od politickej moci a astej nekompetentnosti (naprklad v socilnom poisten, vo vzahu k Zkonnku prce a pod.). V nrodnch podmienkach pjde o nov prstupy k vymedzeniu ekonomickch prv a socilnych prv v pripravovanej stavnej koncepcii, resp. novej stavy Slovenskej republiky. Z vecnho hadiska cel komplex socilneho prva, ktorho sasou je platn pracovn prvo a prvo socilneho zabezpeenia, sa m sta predmetom kompetentnch reforiem v slade s princpmi svetovej a eurpskej socilnej, ekonomickej a prvnej kultry. Vznik nrodnej dimenzie subsidiarity a proporcionality m smerova k odstraovaniu hypertrofie prvnej regulcie, k posilovaniu obsahu a odbornosti kolektvneho vyjednvania, k zvyovaniu dostupnosti a vyntitenosti pracovnho prva a alej socilnej legislatvy, vrtane pracovnho a socilneho sdnictva, kolektvnych pracovnoprvnych vzahov a postavenia prva socilneho zabezpeenia v podnikan a v tvorbe podnikateskho prostredia (kapitlov prostredie, druh tzv. kapitalizan pilier a pod.). 7. Osobitnm problmom socilnej legislatvy a vedy socilneho prva je vytvorenie odbornch a legislatvnych podmienok socilneho podnikania vo vetkch jeho svislostiach. 8. Individulne pracovnoprvne vzahy a kolektvne pracovnoprvne vzahy s predmetom prvnej regulcie v slade s medzinrodnm pracovnm prvom, priom sa zohaduj tradcie, ekonomick a socilna nrodn kultra a najm stav a rove podnikateskho prostredia. Pracovnoprvna legislatva a pramene pracovnho prva i socilneho
136

zabezpeenia s predmetom tripartitnho vyjednvania a oraz viac zvisia od kolektvneho vyjednvania, osobitne v mzdovej (platovej) oblasti. Prvo nielen reguluje, ale tie garantuje civilizan a humnnu podstatu prce. Procesy deregulcie s spojen s procesmi desyndikalizcie, do prvnej regulcie zasahuj aj mimoprvne procesy. Osobitnm problmom je garancia zkladnch atribtov eurpskej integrcie, z ktorch najm von pohyb osb a von pohyb sluieb m z pohadu prce a kapitlu rozhodujci vznam v liberalizcii psobenia verejnej moci a podnikania. Migran procesy vytvraj nov katalgy ekonomickch prv a socilnych prv s potrebou ich medzinrodnoprvnej koordincie, harmonizcie a prpadnej unifikcie. Klasick mty a prstupy k pracovnoprvnej dimenzii podnikania maj manufaktrny charakter, s zaaen nemodernmi a prekonanmi prstupmi, ale i tradicionalizmom de lege lata i de lege ferenda. Pjde o odstup od princpov jednoty prce a miesta (opakom je postupn oddeovanie riadench a riadiacich subjektov, telework, prca doma, existencia tovrni bez komnov, spojenie zamestnanca a zamestnvatea cez potaov my) a jednoty prce a asu (sasn extenzvne chpanie pracovnho asu je v kreatvnych pozcich prekkou, v kaminovej doprave ochrauje ivot, zdravie a majetok). Dochdza k rozpadu klasickho univerzlneho pracovnho prva na osobitn prvne normatvne reimy. Verejn moc strca monopoln postavenie v regulcii podnikateskho prostredia, vytvra slobodn podnikatesk priestor, ale zrove ochrauje vetkch jeho aktrov, mala by ich motivova a stimulova v intencich civilizovanej prce i civilizovanho a humnneho kapitlu.

137

Zsada legality pri dohade nad finannm trhom

JUDr. Janka Vykroov, CSc. Prvnick fakulta Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach Text

138