Práva A Povinnosti Spoločníka

PRVA A POVINNOSTI SPOLOCNIKA
S.R.O.

RIGORZNA PRCA

EVA POLERECK

UNIVERZITA KOMENSKHO V
BRATISLAVE PRVNICK FAKULTA
Katedra obchodnho, financnho a hospodrskeho
prva

Studijn odbor: Prvo
Predseda komisie:
Skolitel: Prof. 1UDr. Mria Patakyov, CSc.
Oponent:

Dtum odovzdania prce:
Dtum obhajoby:

Bratislava 2011
Abstrakt
Vo svoje praci som sa zamerala na problematiku prav a povinnosti spolocnika
s.r.o. V jednotlivych kapitolach sa venujem jednak zakladnej problematike, vseobecnym
otazkam spolocnosti s rucenim obmedzenim a jednak zakonnej uprave a jej aplikacie v
praxi. Objasnenie zakladnych pojmov v kontexte s ich obchodnopravnou upravou
a nasledne ich pouzitim v praxi povazujem za potrebne na pochopenie problematiky
pravneho postavenia spolocnika s.r.o.
Svoju pracu som rozclenila do siestich kapitol.
V prvej kapitole sa venujem pojmu spolocnosti s.r.o., jej charakteristike a
strukture ako subjektu pravnych vztahov z hladiska jej zaradenia medzi kapitalove
spolocnosti, ako aj strukture spolocenskej zmluvy.
Druha kapitola sa zaobera obdobim, ktore bezprostredne predchadza zalozeniu
s.r.o. v kontexte s pravami a povinnostami spolocnika, vyznamom zakladneho imania,
clenenim a charakteristikou vkladov a dotyka sa aj problematiky registracie spolocnosti
a cinnosti registrovych sudov v SR.
V tretej kapitole sa venujem samotnemu vykonu prav a povinnosti spolocnikov
v obdobi existencie s.r.o. Valnemu zhromazdeniu ako najvyssiemu organu spolocnosti,
charakteristike obchodneho podielu, podmienkam jeho prevodu a prechodu na iny
subjekt, moznostami jeho rozdelenia a spsobilosti byt predmetom zalozneho prava
exekucie a konkurzu .
Stvrta kapitola je zamerana na charakteristiku spolocnika spolocnosti s.r.o.,
zakonnym podmienkam, ktore musi splnat a pravnemu postaveniu zahranicnej osoby v
ramci problematiky spolocnosti s.r.o.
Piata a siesta kapitola pojednavaju o pravach a povinnostiach spolocnika s.r.o.,
tak ako vyplyvaju z ustanoveni Obchodneho zakonnika, pricom som sa zamerala na
moznosti ich odlisnej upravy prostrednictvom ustanoveni spolocenskej zmluvy. Piata
kapitola je venovana charakteristike prav spolocnika, podmienkam a spsobu ich
realizacie, pricom diIerencujem prava na majetkove a nemajetkove .V siestej kapitole sa
podrobne zaoberam charakteristikou povinnosti spolocnika a nasledkov, ktore mzu
nastat v dsledku ich nesplnia.
PREDHOVOR
Spolocnost s rucenim obmedzenym je najrozsirenejsou Iormou obchodnej
spolocnosti na Slovensku. Predurcuje ju na to jej charakter, z ktoreho vyplyvaju urcite
vyhody, ktore ju uprednostnuju pred ostatnymi Iormami obchodnych spolocnosti.
Spolocnost s rucenim obmedzenym ako zdruzenie Iyzickych a pravnickych osb sa
vyznacuje svojim osobnym substratom, ktory spociva na ucasti Iyzickych a
pravnickych osb, ktore spolocnost zalozili, alebo nadobudli ucast v spolocnosti v
obdobi po jej vzniku prostrednictvom prevodu alebo prechodu obchodneho podielu.
Predlozena praca si kladie za ciel spracovanie problematiky pravneho
postavenia spolocnika s.r.o., jeho prav a povinnosti odvodenych od vlastnictva
obchodneho podielu v spolocnosti, ktore vyplyvaju z Obchodneho zakonnika, pricom
v ramci jeho dispozitivnych ustanoveni ich mozno prostrednictvom upravy
spolocenskej zmluvy prispsobit podmienkam konkretnej spolocnosti.
Prestudovanie obsahu tejto prace, samozrejme v kontexte s prislusnymi
ustanoveniami Obchodneho zakonnika a Spolocenskej zmluvy, by som odporucila ako
pomcku pre vsetky osoby, ktore zamyslaju realizovat svoje podnikatelske zamery
prostrednictvom tejto Iormy obchodnej spolocnosti, a to za ucelom vytvorenia si
spravneho obrazu o pravach a povinnostiach spolocnika v spolocnosti s.r.o. a zaroven
tak konIrontacie vlastnych predstav a cielov s moznostami ich realizacie v
podmienkach konkretnej spolocnosti. Jedine spravnym pochopenim pravneho
postavenia spolocnika v spolocnosti s.r.o. je mozne vyhnut sa zbytocnym
nedorozumeniam a sklamaniam z nenaplnenych ocakavani, ako aj predist
vycerpavajucim a casto aj zbytocnym pravnym sporom medzi spolocnikmi spolocnosti.
Tuto temu som si vybrala z dvodu, ze umoznuje chapanie a charakterizovanie
prav a povinnosti spolocnika a jeho postavenia v spolocnosti z viacerych hladisk ,v
zavislosti od toho, ako vnutorne pomery spolocnosti upravuje spolocenska zmluva.
Napokon by som chcela podakovat svojej skolitelke Doc. JUDr. Marii
Patakyovej, CSc., ktora ma svojimi odbornymi radami usmernovala pri pisani tejto
prace. Prehlasujem, ze text diplomovej prace som vypracovala sama, text tlace je
identicky s textom v elektronickej Iorme a zaroven davam suhlas na spristupnenie
prace prostrednictvom internetu.

T_S
UVOD 7
CHARAKTERIZACIA POJMU SPOLOCNOSTI S RUCENIM OBMEDZENYM
A JEJ VZNIKU ............................................................................................................ 9
. PRAVNA UPRAVA SPOLOCNOSTI S RUCENIM OBMEDZENYM ..........
.2 SPOLOCNOST S RUCENIM OBMEDZENYM AKO OBCHODNA
SPOLOCNOST ......................................................................................................
.2. Organizacna struktura spolocnosti ............................................................
. SPOLOCNOST S RUCENIM OBMEDZENYM AKO PRAVNICKA OSOBA
7
.. Vznik a zanik spolocnosti s rucenim obmedzenym ...................................
..2 Spolocenska zmluva a jej nalezitosti ......................................................... 20
.. Pravna spsobilost spolocnosti ................................................................. 2
. SPOLOCNOST S RUCENIM OBMEDZENYM AKO KAPITALOVA
SPOLOCNOST ...................................................................................................... 2
2 ZAKLADNE IMANIE A VKLADY V SPOLOCNOSTI S RUCENIM
OBMEDZENYM ....................................................................................................... 25
2. POJEM A VYZNAM ZAKLADNEHO IMANIA ........................................... 25
2.2 VKLADY SPOLOCNIKOV ........................................................................... 26
2.2. DeIinicia vkladu ....................................................................................... 27
2.2.2 Clenenie vkladov ...................................................................................... 2
2.2. Nepenazne vklady .................................................................................... 29
2.2. Penazne vklady ........................................................................................ 2
OBCHODNY PODIEL ..........................................................................................
. POJEM A CHARAKTERISTIKA OBCHODNEHO PODIELU .....................
.. Kvantitativna a kvalitativna stranka obchodneho podielu ..........................
..2 Spolocny obchodny podiel ....................................................................... 6
.2 ZMENA MAJITELA OBCHODNEHO PODIELU .........................................
.2. Zmluvny prevod obchodneho podielu ....................................................... 9
.2.2 Zmluva o prevode obchodneho podielu .................................................... 0
.2. Prechod obchodneho podielu .................................................................... 2
. ROZDELENIE OBCHODNEHO PODIELU ..................................................
.. Rozdelenie obchodneho podielu pri jeho prevode .....................................
..2 Rozdelenie obchodneho podielu pri jeho prechode....................................
. ZALOZNE PRAVO NA OBCHODNY PODIEL ............................................
.5 EXEKUCIA NA OBCHODNY PODIEL SPOLOCNIKA ............................... 6
.6 KONKURZ NA MAJETOK SPOLOCNIKA .................................................. 7
VZNIK A ZANIK UCASTI SPOLOCNIKA V SPOLOCNOSTI S RUCENIM
OBMEDZENYM........................................................................................................ 50
. VZNIK UCASTI SPOLOCNIKA NA SPOLOCNOSTI S RUCENIM
OBMEDZENYM .................................................................................................... 50
.. Pvodna (originarna) ucast v spolocnosti ................................................. 5
..2 Odvodena (derivativna) ucast na spolocnosti ............................................ 5
.2 ZANIK UCASTI SPOLOCNIKA V SPOLOCNOSTI ..................................... 52
.2. Vylucenie spolocnika spolocnostou v kanducnom konani ........................ 5
.2.2 Zrusenie ucasti spolocnika v spolocnosti sudom na navrh spolocnika ....... 5
.2. Vylucenie spolocnika zo spolocnosti sudom na navrh spolocnosti ............ 55
.2. Zanik ucasti spolocnika v spolocnosti v dsledku zrusenia spolocnosti
pravnym nastupcom a v dsledku zmeny pravnej Iormy spolocnosti ................... 56
5 POVINNOSTI SPOLOCNIKA .............................................................................. 60
5. VKLADOVA POVINNOST SPOLOCNIKA .................................................. 60
5.. Podmienky splnenia vkladovej povinnosti penaznym vkladom ................. 6
5..2 Podmienky splnenia vkladovej povinnosti nepenaznym vkladom.............. 62
5.. Dsledky nesplnenia povinnosti splatit vklad ........................................... 6
5.2 PRIPLATKOVA POVINNOST ...................................................................... 67
5.2. Priplatkova povinnost na tvorbu rezervneho Iondu ................................... 6
5.2.2 Priplatkova povinnost na uhradu strat spolocnosti .................................... 69
5.2. Vznik priplatkovej povinnosti spolocnika ................................................. 70
5.2. Porusenie priplatkovej povinnosti ............................................................. 72
5. RUCENIE SPOLOCNIKA ZA ZAVAZKY SPOLOCNOSTI S RUCENIM
OBMEDZENYM .................................................................................................... 7
5.. Obsah a rozsah rucenia spolocnika............................................................ 7
5..2 Osobitne pripady rucenia spolocnikov ...................................................... 76
6 PRAVA SPOLOCNIKA ........................................................................................ 7
6. PRAVA ZAKLADATELOV PRED VZNIKOM SPOLOCNOSTI .................. 7
6.. Pravo podnikat v kontraste s praxou registrovych sudov ........................... 7
6..2 Obmedzenie prava podnikat ustanovenim 05a ObchZ ......................... 79
6.2 PRAVA A SPOLOCNIKOV POCAS EXISTENCIE SPOLOCNOSTI ........... 0
6.2. VYKON PRAV SPOLOCNIKA NA VALNOM ZHROMAZDENI ......... 0
6.2.2 PRAVO UCASTI NA RIADENI A KONTROLE SPOLOCNOSTI .........
6.2. PRAVO SPOLOCNIKA NA INFORMACIE ........................................... 9
6.2. PRAVO SPOLOCNIKA NA PODIEL NA ZISKU ................................... 90
6.2.5 PRAVO SPOLOCNIKA NA VYPLATENIE VYROVNACIEHO
PODIELU ........................................................................................................... 92
6.2.6 PRAVO SPOLOCNIKA NA PODIEL NA LIKVIDACNOM ZOSTATKU
9
POUZITA LITERATURA: ........................................................................................ 99

7

VOD
Spolocnost s rucenim obmedzenym je najrozsirenejsou pravnou Iormou
spolocneho vykonavania podnikatelskej cinnosti na Slovensku. Ako jedna z Ioriem
obchodnych spolocnosti je pravnickou osobou, ktora pojmovo patri v prvom rade medzi
zdruzenia Iyzickych a pravnickych osb (mze byt zdruzenim az ptdesiatich osb, tak
Iyzickych, ako aj pravnickych), aj ked zakon dovoluje, aby ju zalozila aj jedina osoba.
Spolocnost s rucenim obmedzenym sa uz tradicne zaraduje spolu s akciovou
spolocnostou medzi kapitalove spolocnosti, a to z dvodu, ze zakladnou povinnostou
jej spolocnikov nie je osobna ucast na jej podnikani, ale povinnost vlozit vopred
dohodnuty kapital, z ktoreho sa vytvara zakladne imanie spolocnosti. Ako pravnicka
osoba ma vlastnu majetkovu samostatnost a z toho vyplyvajucu zodpovednost za svoje
zavzky, pricom spolocnost zodpoveda za svoje zavzky celym svojim obchodnym
majetkom a spolocnici rucia za zavzky spolocnosti do vysky ich nesplatenych vkladov
zapisanych v obchodnom registri. Jej pomenovanie ,spolocnost s rucenim
obmedzenym' nevystihuje celu jej podstatu, zdraznuje len jeden jej znak, ktory
existuje len ohranicenu dobu, alebo dokonca niekedy vbec nemusi existovat, ani
neexistuje. Z komanditnej spolocnosti ju inspiroval institut komanditistov a z akciovej
spolocnosti prevzala niektore prvky jej organizacnej struktury, preto ju obcas odborna
obec pomenuva ako komanditnu spolocnost bez komanditistov a akciovu spolocnost
bez akcii.
Prava a povinnosti spolocnikov spolocnosti s rucenim obmedzenym su sucastou
obsahu pravneho vztahu medzi spolocnostou a spolocnikmi zalozeneho spolocenskou
zmluvou. Medzi pravami a povinnostami spolocnika je vzajomna sptost, pravu
spolocnika zodpoveda povinnost spolocnosti a naopak, jeho povinnosti zodpoveda
opravnenie spolocnosti. Ich obsah, rozsah, ako aj spsob realizacie su urcene
prislusnymi ustanoveniami Obchodneho zakonnika, pricom v ramci jeho dispozitivnych
ustanoveni ich mozno prostrednictvom upravy v spolocenskej zmluve prispsobit
podmienkam konkretnej spolocnosti.
Zakladatelia vyberaju pravnu Iormu spolocnosti s rucenim obmedzenym pre
vyhody vyplyvajuce pre nich z podnikania v tejto pravnej Iorme, ktorymi su relativne
nizka minimalna vyska vkladu a zakladneho imania, ktore v zasade nemusi byt splatene

v celej vyske pri vzniku spolocnosti. V porovnani so spolocnikom verejnej obchodnej
spolocnosti je pre spolocnika s.r.o. vsak v prvom rade vyhodne najm obmedzene
rucenie za zavzky spolocnosti, na druhej strane vsak samotna ucast spolocnika v
spolocnosti nezaklada opravnenie konat v mene spolocnosti, ktore plati statutarnemu
organu konatelovi spolocnosti. Tym, ze je pripustne, aby osoby spolocnikov
a konatelov boli totozne sa dava spolocnikovi moznost zucastnit sa na obchodnej
cinnosti spolocnosti bud len kapitalovym vkladom na jej zakladnom imani, alebo sa
mze v plnom rozsahu venovat aj jej riadeniu a obchodnemu vedeniu. Sklbenie kapitalu
a osobnych schopnosti spolocnikov vytvara predpoklady pre velmi eIektivne
podnikanie. Prave tato Ilexibilita vytvara zo spolocnosti s rucenim obmedzenym velmi
oblubenu a rozsirenu Iormu obchodnej spolocnosti. Tato Iorma podnikania je obzvlast
vyhodna pre maly a stredny podnikatelsky stav, nakolko umoznuje zabezpecit
priehladne kapitalove vztahy medzi spolocnikmi, s moznostou priameho
ovplyvnovania obchodneho vedenia spolocnosti, ale vyuziva sa aj ako vyznamny
subjekt velkeho i koncernoveho podnikania.
9

CHARAKTERIZCIA POJMU SPOLOCNOSTI S RUCENM
OBMEDZENM A JEJ VZNIKU
Spolocnost s rucenim obmedzenym je v Obchodnom zakonniku podla 05
ods. vymedzena ako , spolocnost, ktorej zakladne imanie tvoria vopred urcene
vklady spolocnikov'. Tato Iorma obchodnej spolocnosti nevznikla spontanne pocas
vyvoja spolocenskych vztahov, ale v mysliach pravnikov, ktori boli vedeni snahou
o sklbenie vyhod limitovania neobmedzeneho rucenia a zjednodusenej organizacie
a institucionalizacie spolocnosti (Kubicek a kol,, 200, s. 7)
. Svojou podstatou
konstrukcia tejto spolocnosti nadvzuje na komanditnu spolocnost na akcie, preto sa aj
pri charakteristike novej spolocnosti zaciatkom 20. Storocia uvadzalo, ze je to,
,komanditna spolocnost bez komplementarov a akciova spolocnost bez akcii'
(Kubicek a kol., 200, s.7).
Pre Iyzicku alebo pravnicku osobu, ktora chce obmedzit riziko podnikania a ma
dostatocne potrebny kapital na zalozenie uvedenej obchodnej spolocnosti je pre nu
optimalne vyhodne zacat podnikat v spolocnosti s rucenim obmedzenym.
Slovne spojenie ,spolocnost s rucenim obmedzenym' si nemozno vysvetlovat
tak, ze spolocnost ruci obmedzene. Spolocnost za svoje zavzky neruci, ale nesie za ne
plnu pravnu zodpovednost. Z hladiska zodpovednosti spolocnosti treba prisne
rozlisovat medzi zakladnym imanim ( 5 a 0 ObchZ) a obchodnym majetkom
spolocnosti ( 6 ods. ObchZ). Spolocnost nezodpoveda za svoje zavzky zakladny
imanim, ale celym svojim majetkom, ktoreho hodnota mze byt ovela vyssia (ale aj
nizsia) nez hodnota zakladneho imania (Zitnanska a kol., 2009, s. 26)
.
V ramci polemiky o spravnosti nazvu spolocnosti s rucenim obmedzenym cituje
Dalibor Hanes
nazory O. Piska
, podla ktoreho zakonne pomenovanie ,spolocnost

s rucenim obmedzenym' nezaklada ziadne obmedzene rucenie, kedze pri tejto pravnej
Iorme spolocnosti ,ide o neobmedzenu zodpovednost za jej zavzky voci veritelom

Kubicek, P.- Mamojka, M.- Patakyova, M.: Obchodne pravo, vydavatelstvo PRAF UK Bratislava. 200.
ISBN 97-0-760-225-5
Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.
Hanes, D.: $polocnost s rucenim obmed:enym v novef pravnef uprave. Edicia prakticke prirucky. IURA
EDITION. Bratislava. 2002.
Pisko, O.: eschrnkte Haftung des Ein:elkaufmanns. Eine legislatorische $tudie, Gruhn Z 7.
0

a to zodpovednost v celom rozsahu jej majetku. Spolocnik nie je v nijakom
zodpovednostnom vztahu voci jej veritelom, a to ani vo vztahu priamej zodpovednosti
ani vo vztahu rucitelstva. Za zavzky spolocnosti svojim majetkom nejako priamo ani
nezodpoveda, ani neruci'(Hanes, 2002, s. 2).
Faktom vsak zostava, ze vo svojej podstate kazda obchodna spolocnost (nielen
spolocnost s rucenim obmedzenym) zodpoveda za svoje zavzky celym svojim
majetkom. Tato zodpovednost je obmedzena rozsahom majetku spolocnosti. S
,obmedzenostou' takejto zodpovednosti by si veritel mal byt vedomy prioritnej (a
v podstate jedinej) ,zachrany', ktorou je majetok spolocnosti, pripadne doposial
nesplatene vklady jej spolocnikov. Vzhladom na uvedene nemozno suhlasit s nazvom
,spolocnost s rucenim obmedzenym', no nie z dvodu pomyselnej absencie
zodpovednostnych a rucitelskych vztahov spolocnikov voci veritelom spolocnosti
(ktoru prezentoval Pisko), ale pre pravne neodvodnene spajanie ,obmedzeneho
rucenia' so spolocnostou ako samostatnym subjektom, nakolko ,obmedzene rucia'
spolocnici nie spolocnost.(Mamojka, 200, s. 22)

Obmedzene rucenie sa vztahuje na osoby spolocnikov. Pre rucenie spolocnika
je charakteristicka subsidiarita. Spolocnici, ktori rucia, su vo vztahu k veritelovi ako
zaloha pre pripad, ze dlznik v spolocnosti na vyzvu veritela neplni. Veritel preto musi
uplatnit svoj narok najskr u spolocnosti a len v pripade, ak spolocnost nesplni svoje
zavzky sa mze obratit na spolocnikov ako na subjekty, ktore rucia za zavzky
spolocnosti do vysky ich nesplatenych vkladov zapisanych v Obchodnom registri.
Kriteriom pre rucenie spolocnika teda nie je skutocna vyska nesplateneho vkladu, ale
udaj o vyske nesplateneho vkladu zapisaneho v Obchodnom registri (Zitnanska a kol.,
2009, s. 262)
.
Ak spolocnik z titulu svojho rucenia poskytne veritelovi plnenie za spolocnost,
dochadza k zakonnemu zapocitaniu plnenia spolocnika proti pohladavke spolocnosti
na splatenie vkladu, ktoru spolocnost voci uvedenemu spolocnikovi ma (Zitnanska
a kol., 2009, s. 262).

Mamojka, M.: Ekvivalencia prav a povinnosti spolocnika v spolocnosti s rucenim obmed:enym, vyd.
VEDA Bratislava, 200.

V pravnych vztahoch spolocnost vystupuje pod vlastnym obchodnym menom,
ktore povinne obsahuje oznacenie ,spolocnost s rucenim obmedzenym', alebo jeho
skratku ,spol. s.r.o.', resp. ,s.r.o.'.
1.1 PRVNA PRAVA SPOLOCNOSTI S RUCENM OBMEDZENM
Spolocnost s rucenim obmedzenym je jednou z moznych pravnych Ioriem
obchodnych spolocnosti. Pravna uprava spolocnosti je deIinovana v druhej casti
Obchodneho zakonnika. 56 uvadza obchodnu spolocnost, ze je pravnickou osobou
zalozenou za ucelom podnikania. Podla tohto zakonnika obchodnymi spolocnostami
su:
Verejna obchodna spolocnost
Komanditna spolocnost
Spolocnost s rucenim obmedzenym
Akciova spolocnost

Spolocnost s rucenim obmedzenym spolu s akciovou spolocnostou mozno
zaradit medzi kapitalove spolocnosti, zatial co verejna obchodna spolocnost a
komanditna spolocnost su osobnymi spolocnostami. Pre osobne spolocnosti je dlezita
osobnost spolocnikov a ich odborne znalosti, v kapitalovych spolocnostiach sa oproti
tomu kladie draz na kapitalovu ucast spolocnika. Charakteristicka je povinnost
spolocnika vlozit do spolocnosti urcity majetok, a povinnost spolocnosti vytvorit pri
zalozeni zakladne imanie, ktoreho minimalnu vysku ustanovuje obchodny zakonnik.
Osobne schopnosti a ine znalosti spolocnikov nie su podstatne, preto su podiely
spolocnikov a tym aj clenstvo v spolocnosti zasadne prevoditelne. Povinne sa vytvaraju
zakonom urcene vnutorne organy spolocnosti. Tak ako osobne spolocnosti aj kapitalove
spolocnosti zodpovedaju za svoje zavzky celym svojim majetkom, spolocnici vsak
zasadne nerucia za zavzky spolocnosti.
V Obchodnom zakonniku je s.r.o. deIinovana ako ,obchodna spolocnost, ktoref
:akladne imanie tvoria vopred urcene vklady spolocnikov' ( 05 ods. ObchZ). V
zmysle platnej pravnej upravy su pre s.r.o. charakteristicke nasledovne znaky:
2

O s.r.o. je, ako vsetky obchodne spolocnosti pravnickou osobou ( 56 ods. ObchZ).
Mze teda vlastnym menom nadobudat prava a zavzovat sa, mze byt
ucastnikom sudneho pripadne spravneho konania a pod.,
O s.r.o. je obchodnou spolocnostou ( 56 ods. ObchZ), a to obchodnou
spolocnostou kapitalovou, i ked sa v jej uprave objavuju este niektore prvky
osobnych spolocnosti,
O s.r.o. je podnikatelom bez ohladu na predmet svojej cinnosti ( 2 ods. 2 ObchZ).
Zaklada sa za ucelom podnikania, mozno ju vsak zalozit aj za inym ucelom, pokial
to osobitny zakon nezakazuje ( 56 ods. ObchZ),
O obchodne meno s.r.o. musi obsahovat oznacenie ,spolocnost s rucenim
obmedzenym', postaci vsak skratka ,spol. s.r.o.' alebo ,s.r.o.' ( 07 ObchZ),
O s.r.o. mze zalozit jedna alebo viac osb, Iyzickych alebo pravnickych ( 56 ods. 2
a 05 ods. 2 ObchZ). Pocet spolocnikov je zakonom obmedzeny na 50 osb (
05 ods. ObchZ),
O s.r.o. vytvara pri svojom zalozeni povinne zakladne imanie v minimalnej vyske
5000 eur, a hodnota vkladu spolocnika musi byt aspon 750 eur,
O zakon upravuje organizacnu strukturu s.r.o., kde radi valne zhromazdenie a
konatela ako povinne organy a dozornu radu ako nepovinny organ,
O s.r.o. zodpoveda za svoje zavzky celym svojim majetkom.
Mze ju zalozit jedna osoba v praxi tzv. ,jednoosobova s.r.o.' a maximalny
pocet limituje Obchodny zakonnik na 50 spolocnikov. Podla 06 ObchZ spolocnost
:odpoveda :a porusenie svofich :av:kov celym svofim mafetkom a spolocnici rucia :a
:av:ky spolocnosti len do vysky nesplateneho vkladu :apisaneho v Obchodnom
registri'. Podla vyslovneho znenia vseobecnych ustanoveni Obchodneho zakonnika o
obchodnych spolocnostiach v 56 ods. je spolocnost s rucenim obmedzenym
,obchodnou spolocnostou :aloenou pravnickou osobou :a ucelom podnikania'. Na
samotne pravo podnikat mysleli aj tvorcovia Ustavy Slovenskej republiky (zak. c.
60/992) a to konkretne v clanku 5, ktory znie: ,kady ma pravo na slobodnu volbu
povolania a pripravu nan, ako af pravo podnikat a uskutocnovat inu :arobkovu
cinnost.'
Zakladnym predpokladom Iungujucej trhovej ekonomiky, ku ktorej sa
Slovenska republika hlasi, je vytvaranie podmienok pre zdrave Iungovanie trhu, Ierove

trhove prostredie a zdrava konkurencia subjektov, ktore na nom psobia. Spolu s
akciovou spolocnostou je spolocnost s.r.o. povazovana za obchodnu spolocnost
kapitaloveho typu avsak niektore prvky jej pravnej upravy ju priblizuju skr
k osobnym spolocnostiam (Pelikanova, 200, s. 292)
.

Na spolocnost s rucenim
obmedzenym sa vztahuju najm vseobecne ustanovenia prvej hlavy druhej casti
Obchodneho zakonnika o obchodnych spolocnostiach ( 56 az 75a ObchZ). Osobitna
uprava je obsiahnuta v ustanoveniach 05 az 5 Obchodneho zakonnika.
1.2 SPOLOCNOST S RUCENM OBMEDZENM AKO OBCHODN
SPOLOCNOST
Spolocnost s rucenim obmedzenym je jednou z Ioriem obchodnych spolocnosti.
Ako som uz vyssie uviedla, Obchodny zakonnik v 56 ods. ustanovuje, ze ,obchodna
spolocnost fe pravnickou osobou :aloenou :a ucelom podnikania'. Obchodny
zakonnik sucasne v 2 ods. obsahuje zakonne vymedzenie pojmu podnikanie:
podnikanim sa ro:umie sustavna cinnost vykonavana samostatne podnikatelom vo
vlastnom mene a na vlastnu :odpovednost :a ucelom dosiahnutia :isku.' Zakon
spolocnosti s rucenim obmedzenym (aj akciovej spolocnosti) ako vynimku pripusta,
aby boli zalozene za inym ucelom, nez je podnikanie (napr. za ucelom literarnym,
vedeckym, spolocenskym, dobrocinnym... atd).
Zakladnymi znakmi spolocnosti s rucenim obmedzenym v ramci obchodnej
spolocnosti podla I. Fekete su
:
O Pevna organizacna struktura dana zakonom,
O povinne zakladne imanie z vkladov jednotlivych spolocnikov,
O zakladnou povinnostou spolocnikov je vkladova povinnost, pricom uhrnna hodnota
vkladov sa rovna sa rovna hodnote zakladneho imania,
O vklad sa po vzniku spolocnosti stava jej vlastnictvom a spolocnik nie je opravneny
ziadat vratenie vkladu,

Pelikanova, I.: omentar k Obchodnimu :akonniku, ASPI Publishing, Praha, 200.
Fekete, I., Obchodna spolocnost s rucenim obmed:enym. Komplexna prirucka. EPOS. 200.

O vklad do spolocnosti sa po jej vzniku transIormuje na obchodny podiel, pricom
vyska obchodneho podielu sa urcuje podla pomeru vkladu spolocnika
k zakladnemu imaniu spolocnosti,
O spolocnik je povinny osobne sa podielat na podnikani spolocnosti, kedze nejde
o osobnu povinnost,
O zmena v osobe spolocnika je mozna iba spsobom uvedenym v zakone,
O spolocnici osobne rucia za pohladavky veritelov len v obmedzenom rozsahu,
O pohladavky veritelov sa mzu zasadne uspokojit len z majetku spolocnosti
s rucenim obmedzenym (Fekete, 200, s. 2).
1.2.1 Organizacn struktra spolocnosti
Jednym z vyraznych znakov spolocnosti s rucenim obmedzenym ako obchodnej
spolocnosti je urcity stupen Iormalizacie jej organizacnej struktury, najm vymedzenie
jej organov a ich psobnosti.
Pravna uprava v Obchodnom zakonniku rozlisuje dva druhy organov a to
povinne zriadovan orgny (valne zhromazdenie a konatel) a orgny fakultatvne
(dozorna rada). Valne zhromazdenie zakon ponima v podstate ako normotvorny
organ, konatelov ako vykonny a spravny organ a dozornu radu ako kontrolny organ
spolocnosti (Patakyova, 2005, cast 7, diel 2, kapitola , s. )
.

Pravna uprava nebrani
tomu, aby spolocnost v spolocenskej zmluve zriadila aj ine organy, ktore vyslovne nie
su v zakone upravene, takehoto organu by musela upravit spolocenska zmluva alebo
stanovy spolocnosti. Nemze im vsak zverit psobnost, ktora je zverena obligatorne
zriadovanym organom.
Psobnost jednotlivych organov spolocnosti a vzajomne vztahy medzi nimi
urcuju pri zalozeni spolocnosti zakladatelia, ktori su povinni respektovat kogentne
zakonne ustanovenia (Zitnanska a kol., 2009, s. 20)
.
Valn zhromazdenie
Valne zhromazdenie zakon ponima v podstate ako normotvorny (zakonodarny)
organ spolocnosti, sklada sa zo vsetkych spolocnikov. Podla 25 ods. je ,nafvyssim

Patakyova, M.: $polocnost s rucenim obmed:enym a fef konatel, VERLAG DASHFER, 2005.

5

organom spolocnosti'. Prostrednictvom tohto organu sa priamo zucastnuju na riadeni
spolocnosti.
Pravo spolocnika zucastnovat sa na valnom zhromazdeni nemozno
spolocenskou zmluvou vylucit (Zitnanska a kol, 2009, s. 00)
. Od prava spolocnika
zucastnit sa na valnom zhromazdeni, vsak treba odlisovat pravo spolocnika hlasovat na
valnom zhromazdeni. Obchodny zakonnik v 27 ods. 5 stanovuje, ze ,spolocnik
nemoe vykonavat hlasovacie pravo, ak valne :hromadenie ro:hodufe o feho
nepenanom vklade, vyluceni alebo podanim navrhu na feho vylucenie'. Rozsah
hlasovacieho prava, spsob jeho vykonu, ako aj pravidla ucasti na valnom zhromazdeni
mozno podrobnejsie upravit v spolocenskej zmluve alebo v stanovach. Rozsah
minimalnej psobnosti valneho zhromazdenia ustanovuje zakon. Pricom plati, ze
uvedeny rozsah mozno spolocenskou zmluvou alebo stanovami len rozsirit, nie je vsak
mozne kompetencie valneho zhromazdenia zuzovat.
Valne zhromazdenie ma rozhodovaciu, kontrolnu, schvalovaciu a kreacnu
psobnost (vo vztahu ku konatelom a clenom dozornej rady). Ustanovuje a odvolava
vykonne a kontrolne organy spolocnosti, teda jej konatela, resp. konatelov a pripadne aj
dozornu radu. Svojimi rozhodnutiami zasadne usmernuje ich cinnost a dava im
direktivy, ako maju postupovat pri vykone ich Iunkcii. V beznych veciach vsak
spolocnost neriadi, ani za nu navonok nevystupuje. Jeho psobnost je vymedzena
najm v 25 ods. Obchodneho zakonnika. Dalsie zalezitosti mze do jeho
kompetencie zverit zakon, spolocenska zmluva, stanovy a jeho vlastne uznesenia.
Valne zhromazdenie je spsobile prijimat rozhodnutia po splneni urciteho
kvora, ktorym je taky pocet spolocnikov, ktory maju aspon polovicu vsetkych hlasov.
Na rozhodovanie o zasadnych otazkach, akymi su zvysovanie alebo znizovanie
zakladneho imania, zmena spolocenskej zmluvy, zmena stanov (ak ich spolocnost ma),
zrusenie spolocnosti, je potrebna dvojtretinova vcsina hlasov vsetkych spolocnikov. Na
rozhodovanie o ostatnych otazkach staci jednoducha vcsina, ak spolocenska zmluva
neurcuje inak.
Valne zhromazdenie zvolava konatel (konatelia) ako statutarny organ
spolocnosti, a ma sa uskutocnit v lehote urcenej v spolocenskej zmluve (pripadne
v stanovach), ale najmenej raz rocne. Poziadat o zvolanie valneho zhromazdenia mzu
aj spolocnici, ktorych vklad dosahuje najmenej 0 zakladneho imania. Ak to vyzaduje


6

zaujem spolocnosti, mze ho zvolat aj dozorna rada, pokial je zriadena. Termin
a program valneho zhromazdenia podla Obchodneho zakonnika 29 ods. ,treba
o:namit spolocnikom v lehote urcenef spolocenskou :mluvou, inak nafmenef 15 dni pred
dnom feho konania. Jalne :hromadenie sa :volava pisomnou po:vankou, ak
spolocenska :mluva neurcufe inak'.
Konatelia
Su statutarnym organom spolocnosti s rucenim obmedzenym, prostrednictvom
ktoreho spolocnost prejavuje svoju vlu navonok a vstupuje do pravnych vztahov.
Pravne ukony konatelov urobene pravne relevantnym spsobom sa povazuju za osobne
konanie spolocnosti. Fekete uvadza, ze: ,konatelia su vlastne vykonnym organom,
ktory reali:ufe vsetky ro:hodnutia valneho :hromadenia a v urcitom ro:sahu fe
ro:hodovacim organom spolocnosti v obdobiach med:i :asadnutiami valneho
:hromadenia
' (Fekete, 200, s. ).

Konatelom mze byt jedna osoba, alebo spolocnost mze mat aj viac
konatelov. Treba rozlisovat konatelov a obchodne vedenie. Ak je konatelov viac
a spolocenska zmluva neurcuje inak, kazdy z konatelov je opravneny konat v mene
spolocnosti samostatne. Konatel kona v mene spolocnosti voci tretim osobam
a obchodne vedenie riadi vnutorny chod spolocnosti. Konatel mze vykonavat aj
Iunkcie obchodneho vedenia, ale naopak to pravidlom nemusi byt.
,onatelom spolocnosti moe byt len fy:icka osoba' ( ods. 2 ObchZ),
ktora je spsobila na pravne ukony a bezuhonna. ,onatelov vymenuva valne
:hromadenie : radov spolocnikov alebo inych fy:ickych osob' ( ods. ObchZ).
Povinnosti konatela v zmysle Obchodneho zakonnika su stanovene v 5a
ods. . ,onatel fe povinny vykonavat svofu posobnost s odbornou starostlivostou a v
sulade so :aufmami spolocnosti a vsetkych fef spolocnikov. Je povinny :abe:pecit
riadne vedenie predpisanef evidencie a uctovnictva, viest :o:nam spolocnikov a
informovat spolocnikov o :aleitostiach spolocnosti. Nafm fe povinny :aobstarat si
a pri ro:hodovani :ohladnit vsetky dostupne informacie tykafuce sa predmetu
ro:hodnutia, :achovavat mlcanlivost o dovernych informaciach a skutocnostiach,
ktorych pre:radenie tretim osobam by mohlo spolocnosti sposobit skodu alebo ohro:it
fef :aufmy alebo :aufmy fef spolocnikov, a pri vykone svofef posobnosti nesmie

Fekete, I.: Obchodna spolocnost s rucenim obmed:enym. Komplexna prirucka. EPOS. 200.
7

uprednostnovat svofe :aufmy, :aufmy len niektorych spolocnikov alebo :aufmy tretich
osob pred :aufmami spolocnosti'.
Dozorn rada
Je Iakultativnym organom spolocnosti. Vykonava kontrolu cinnosti konatelov
a stavu hospodarenia spolocnosti. Za svoju cinnost zodpoveda valnemu zhromazdeniu.
Dozorna rada sa zriaduje, ak tak urcuje spolocenska zmluva. Zo zakona nie je
povinnost tento organ v s.r.o. zriadit. Spolocnici sa mzu rozhodnut, ci budu pravo
kontroly vykonavat samostatne alebo prostrednictvom dozornej rady. Dozorna rada
v Obchodnom zakonniku podla :
. dohliada na cinnost konatelov,
2. nahliada do obchodnych a uctovnych knih a inych dokladov a kontroluje tam
obsiahnute udaje,
. preskumava riadnu, mimoriadnu, konsolidovanu, pripadne predbeznu uctovnu
zavierku a navrh na rozdelenie zisku alebo uhradu strat a predklada svoje
vyjadrenie valnemu zhromazdeniu,
. podava spravy valnemu zhromazdeniu v lehote urcenej spolocenskou zmluvou,
inak raz rocne,
5. clenovia dozornej rady maju pravo pozadovat od konatelov inIormacie
a vysvetlenia o vsetkych zalezitostiach spolocnosti a nahliadat do vsetkych
obchodnych a uctovnych knih a inych dokladov spolocnosti.
lenov do:ornef rady voli valne :hromadenie' ( 9 ods. ObchZ).
,lenom do:ornef rady nemoe byt konatel spolocnosti' ( 9 ods. 2 ObchZ).
,Do:orna rada musi mat aspon troch clenov' ( 9 ods. ObchZ). Clenovia dozornej
rady maju pravo pozadovat od konatela inIormacie a vysvetlenia o vsetkych
zalezitostiach spolocnosti a nahliadat do vsetkych uctovnych knih a inych dokladov
spolocnosti ( 9 ods. ObchZ).
1.3 SPOLOCNOST S RUCENM OBMEDZENM AKO PRVNICK OSOBA
Z hladiska pravnej povahy je spolocnost s rucenim obmedzenym pravnickou

osobou a bez ohladu na ucel, na ktory bola zalozene, sa vzdy povazuje za podnikatela.
Pravne postavenie spolocnosti ako podnikatela vyplyva z prislusnych ustanoveni
Obchodneho zakonnika, v zmysle ktorych ,podnikatelom fe osoba :apisana
v obchodnom registri' ( 2 ods. 2 pism. a ObchZ) a spolocnost v:nika dnom :apisu do
obchodneho registra' ( 62 ods. ObchZ) (Zitnanska a kol., 2009, s. 26).
Na zriadenie pravnickej osoby je potrebna pisomna zmluva alebo zakladatelska
listina, ak osobitny zakon neustanovuje inak. Pravnicke osoby vznikaju dnom, ku
ktoremu boli zapisane do obchodneho alebo ineho zakonom urceneho registra, ak
osobitny zakon neustanovuje ich vznik inak.
Ako pravnicka osoba je spolocnost s rucenim obmedzenym samostatnym
nositelom prav a povinnosti. Jej zakladne imanie sice tvoria vklady spolocnikov,
majetok spolocnosti a jej zodpovednost su vsak striktne oddelene od majetku
spolocnikov a ich zodpovednosti (Zitnanska a kol., 2009, s. 26).
Pravnicke osoby ako

samostatne pravne subjekty maju svoj vlastny nazov, sidlo, statutarne organy a
predmet cinnosti ( 9b az 20 Obcianskeho zakonnika). Tieto pravnicke osoby maju
svoju vlastnu pravnu subjektivitu, t. j. spsobilost na prava a povinnosti na jednej strane
a spsobilost na pravne ukony na druhej strane.
Jednoosobova spolocnost s rucenim obmedzenym, ktorej vznik umoznuje
obchodny zakonnik je sukromnopravnou korporaciou sui generis, pravnym zakladom
jej existencie je ustanovenie ods. 2 pism. Obcianskeho zakonnika, podla ktoreho
vznik pravnickej osoby mze ustanovit samotny zakon (Fekete, 200, s. 9).

1.3.1 Vznik a znik spolocnosti s rucenm obmedzenm
Vznik pravnickej osoby je upraveny v 9 Obcianskeho zakonnika. Osobitnu
upravu ma Obchodny zakonnik v 56 az 67 pre vznik obchodnych spolocnosti
a v 05 az 2 pokial ide o spolocnost s rucenim obmedzenym.
Proces vzniku spolocnosti s rucenim obmedzenym prebieha vo dvoch Iazach:
) prvou Iazou je zalozenie spolocnosti
2) druhou Iazou je zapis spolocnosti do obchodneho registra

9

Zalozenie spolonosti
Spolocnost s rucenim obmedzenym ako obchodna spolocnost vznika na
zmluvnom zaklade. Vla zakladatelov sa premieta do pisomnej spolocenskej zmluvy,
prip. zakladatelskej listiny. Mzu ju zalozit Iyzicke a pravnicke osoby alebo viac
takychto osb. Pricom na jej zalozeni sa mze sucasne podielat tak Iyzicka osoba, ako
pravnicka. Obchodny zakonnik pripusta, aby spolocnost s rucenim obmedzenym
zalozila pri dodrzani stanovenych podmienok jedna Iyzicka alebo pravnicka osoba
(Fekete, 200, s. 2)
. Najviac mze mat 50 spolocnikov, co je zakonom ustanoveny

limit. Ak spolocnost zaklada viacero osb je zalozena na zaklade spolocenskej zmluvy,
ktoru podpisuju vsetci jej zakladatelia. Ich podpisy musia byt uradne overene.
V pripade ze spolocnost zaklada jedna osoba, sa zaklada prostrednictvom
zakladatelskej listiny.
Spolocnost sa v medziobdobi medzi zalozenim a vznikom oznacuje ,predbezna
spolocnost' (Hanes, 2002, s. 75)
. Je to subjekt, ktory bol sice uz zalozeny, avsak

pravne este nevznikol. Pravne ukony v jej mene mzu robit osoby, ktore tym boli
poverene na zaklade spolocenskej zmluvy ( 6 ObchZ).

Zpis spolonosti do obchodnho registra
Spolocnost s rucenim obmedzenym sa povinne zapisuje do obchodneho
registra ( 27 ods. 2 ObchZ). Zapis spolocnosti do obchodneho registra ma
konstitutivne ucinky, az v dsledku pravnych ucinkov zapisu spolocnost s rucenim
obmedzenym vznika ako subjekt prava. Navrh na zapis spolocnosti podavaju konatelia
a musi byt podany do 90 dni od zalozenia spolocnosti alebo od dorucenia listiny,
ktorou sa preukazuje zivnostenske alebo ine podnikatelske opravnenie spolocnosti
(Zitnanska a kol., 2009, s. 2)
.
V 20a Obcianskeho zakonnika je upraveny zanik pravnickej osoby.
Osobitnu upravu ma Obchodny zakonnik v 6, 69 az 69b pre zanik obchodnych
spolocnosti a v 5 az 5 pokial ide o spolocnost s rucenim obmedzenym.
Proces zaniku spolocnosti s rucenim obmedzenym prebieha vo dvoch Iazach:

Hanes, D.: $polocnost s rucenim obmed:enym v novef pravnef uprave, IURA EDITION,
Bratislava, 2002.

20

) prvou Iazou je zrusenie spolocnosti
2) druhou Iazou je vymaz spolocnosti z obchodneho registra
Zrusenie spolonosti
K zruseniu spolocnosti dochadza v okamihu, ked uz spolocnost nemze alebo
uz nema dalej plnit ucel, pre ktory bola zalozena. Vseobecne dvody zrusenia kazdej
obchodnej spolocnosti (vratane spolocnosti s rucenim obmedzenym) a sucasne okamih,
ku ktoremu sa spolocnost zrusuje, su uvedene v 6 ods. ObchZ. K zruseniu mze
djst rozhodnutim valneho zhromazdenia z inych dvodov uvedenych spolocenskej
zmluve, pricom v spolocenskej zmluve mze byt upraveny akykolvek dvod, na
zaklade ktoreho bude valne zhromazdenie opravnene rozhodnut o zruseni spolocnosti
(napr. dosiahnutie ucelu, na ktory bola spolocnost zalozena, smrt spolocnika a pod.)
K zruseniu spolocnosti mze djst aj rozhodnutim sudu podla 52 ObchZ (Zitnanska
a kol., 2009, s. 9)
. K zruseniu spolocnosti dochadza aj splynutim, zlucenim alebo

rozdelenim spolocnosti ( 69 ods. a ObchZ). V obdobi medzi zrusenim a zanikom
spolocnosti sa spravidla vykonava likvidacia obchodneho majetku zaniknutej
spolocnosti. Likvidaciu vykonava likvidator, ktoreho vymenuva statutarny organ
spolocnosti alebo sud. Psobnost statutarneho organu prechadza na likvidatora.
K likvidacii neprichadza pri nedostatku majetku spolocnosti ( 6 ods. 2 ObchZ), alebo
pri dobrovolnom splynuti, zruseni a rozdeleni spolocnosti ( 69 ObchZ), alebo zmenou
pravnej Iormy spolocnosti ( 69b ObchZ).
Znik spolonosti
K zaniku spolocnosti dochadza jej vymazom z obchodneho registra. Vynimkou
je len vyhlasenie spolocnosti za neplatnu sudom podla 6a Obchodneho zakonnika,
ked spolocnost zanika dnom pravoplatnosti rozhodnutia sudu. Navrh na vymaz
spolocnosti podavaju konatelia, prip. likvidator (Gergelova, 2006, s. 5)
.
1.3.2 Spolocensk zmluva a jej nlezitosti
Spolocnici, ktori sa rozhodli zalozit s. r. o. musia uzatvorit tzv. spolocensku

Gergelova, Z.: !rava a povinnosti spolocnika s.r.o., diplomova praca, 2006.

2

zmluvu. Podpisy na spolocenskej zmluve musia byt notarsky overene. Ak je zakladatel
jedna osoba, tak spolocensku zmluvu nahradza zakladatelska listina.
Spolocensku zmluvu mozno vymedzit ako sukromnopravnu zmluvu, na zaklade
ktorej dochadza k zalozeniu spolocnosti s rucenim obmedzenym. Okrem toho je ucelom
a obsahom spolocenskej, tiez uprava vnutornych pomerov spolocnosti, prav
a povinnosti spolocnikov a vztahov medzi spolocnostou a spolocnikmi ako aj medzi
spolocnikmi navzajom.
Formlne nlezitosti spoloenskej zmluvy
Spolocenska zmluva sa uzaviera v pisomnej Iorme, kazdy zo zakladatelov musi
spolocensku zmluvu podpisat, pricom podpis na zmluve musi byt uradne osvedceny.
Spolocenska zmluva je uzavreta okamihom podpisu zmluvy poslednym zakladatelom.
Splnomocnenec je opravneny podpisat spolocensku zmluvu na zaklade
pisomneho plno mocenstva, plna moc sa priklada k spolocenskej zmluve. Ak je
zakladatelom pravnicka osoba, spolocensku zmluvu podpisuje jej statutarny organ.
V pripade, ze spolocnost s rucenim obmedzenym zaklada jediny zakladatel,
nahradza spolocensku zmluvu zakladatelska listina, ktora ma rovnake obsahove
nalezitosti ako spolocenska zmluva.
Obsahov nlezitosti spoloenskej zmluvy
Spolocenska zmluva musi v zmysle Obchodneho zakonnika 0 ods.
obsahovat tieto nalezitosti:
) Obchodne meno a sidlo spolocnosti,
2) urcenie spolocnikov uvedenim nazvu a sidla pravnickej osoby alebo mena
a bydliska Iyzickej osoby,
) predmet podnikania (cinnosti),
) vysku zakladneho imania a vysku vkladu kazdeho a vysku splatenych vkladov pri
zalozeni spolocnosti vcitane spsobu a lehoty splacania vkladu, a pokial ide
o nepenazne vklady, aj ich predmet a urcenie penaznej sumy, v akej sa nepenazny
vklad zapocitava na vklad spolocnika, ku ktoremu sa zaviazal,
5) mena a bydliska a rodne cisla prvych konatelov spolocnosti a spsob, akym
konaju v mene spolocnosti; pri zahranicnej Iyzickej osobe sa uvadza datum
22

narodenia, ak rodne cislo nebolo pridelene,
6) mena a bydliska a rodne cisla clenov prvej dozornej rady, pokial sa zriaduje; pri
zahranicnej Iyzickej osobe sa uvadza datum narodenia, ak rodne cislo nebolo
pridelene,
7) urcenie spravcu vkladov podla 60 ods. ,
) vysku rezervneho Iondu, ak spolocnost vytvara rezervny Iond pri svojom vzniku,
a vysku, do ktorej je spolocnost povinna rezervny Iond doplnat, a spsob
doplnania,
9) vyhody poskytnute osobam podielajucim sa na zalozeni spolocnosti alebo na
cinnostiach smerujucich k nadobudnutiu opravnenia na jej cinnost,
0)predpokladane naklady spolocnosti suvisiace so zalozenim a vznikom spolocnosti,
)dalsie udaje, ak tak ustanovuje zakon.
Okrem obligatornych obsahovych nalezitosti mze spolocenska zmluva
obsahovat a spravidla aj obsahuje dojednania spolocnikov upravujuce rzne dalsie
stranky cinnosti spolocnosti a vztahy spolocnikov v nej. V spolocenskej zmluve sa
mozno od upravy Obchodneho zakonnika odchylit vtedy, ak zakon vyslovne
pripusta odchylnu upravu v spolocenskej zmluve, pripadne v stanovach, v takom
pripade sa zakonna uprava stava dispozitivnou a plati len v pripade, ked dana
problematika nie je v spolocenskej zmluve upravena inak.
Okrem toho spolocenska zmluva mze obsahovat dojednania, o ktorych sa
Obchodny zakonnik vbec nezmienuje, ale ani ich nezakazuje. V typickej spolocenskej
zmluve nechybaju ustanovenia o dobe trvania spolocnosti (ci sa spolocnost zriaduje na
dobu urcitu alebo neurcitu); obchodnom podiele (predovsetkym za akych podmienok
mze spolocnik previest svoj podiel na tretiu osobu); organoch spolocnosti a ich
kompetenciach; pravach a povinnostiach spolocnikov; rozdeleni zisku; zvysovani a
znizovani zakladneho imania a pod (www.podnikajte.sk).
Stanovy su Iakultativnym dokumentom spolocnosti s rucenim obmedzenym.
Spolocnost ich vydava vtedy, ak tak urcuje spolocenska zmluva.
Obsah spolocenskej zmluvy je ucinny voci tretim osobam odo dna, ked bolo
ulozenie listin zverejnene registrovym sudom. Konatelia su povinni predlozit
registrovemu sudu spolocensku zmluvu a jej zmeny najneskr do 0 dni po kazdej
2

vykonanej zmene. Tato lehota sa pocita odo dna, ked sa o zmene spolocenskej zmluvy
platne uzniesli spolocnici.
1.3.3 Prvna spsobilost spolocnosti
Dnom svojho vzniku spolocnost ziskava spsobilost na prava a povinnosti
a zaroven aj spsobilost na pravne ukony. Vzhladom na to, ze spolocnost je zdruzenim
osb, je potrebne urcit osobu, resp. osoby prostrednictvom ktorych je spolocnost
schopna vyjadrovat svoju vlu navonok. Tieto osoby tvoria statutarny organ.
Obchodny zakonnik ustanovuje, ze pravnicka osoba kona prostrednictvom
statutarneho organu alebo za nu kona zastupca.
Statutarny organ je organ pravnickej osoby zapisany do obchodneho registra,
ktory je spsobily robit v mene pravnickej osoby pravne ukony vo vsetkych veciach.
Konanie statutarneho organu je pravnym ukonom pravnickej osoby; osobnym konanim
spolocnosti. Statutarnym organom spolocnosti s rucenim obmedzenym je jeden alebo
viac konatelov ktorymi mzu byt iba Iyzicke osoby tak z radov spolocnikov ako aj
inych Iyzickych osb. Ak je konatelov viac, z opravneny konat v mene spolocnosti
samostatne, ak spolocenska zmluva neustanovuje inak ( ods. a 2 ObchZ).
Obmedzit konatelske opravnenia mze iba spolocenska zmluva alebo valne
zhromazdenie. Take obmedzenie je vsak voci tretim osobam neucinne. Vykon
psobnosti konatelov nie je obmedzeny iba na konanie v mene spolocnosti navonok, ale
zahrna tiez rozhodovanie o riadeni a obchodnom vedeni podniku. Pravnicka osoba mze
robit pravne ukony aj prostrednictvom zastupcov. Pravne ukony v takom pripade robia
za spolocnost Iyzicke alebo pravnicke osoby. Zastupcovia vsak, na rozdiel od
statutarneho organu nerobia pravne ukony v mene spolocnosti, ale len za spolocnost.
V tejto suvislosti mozno rozoznavat:
O zakonne zastupenie (ide napr. o spravcu vkladu, osoby opravnene konat v mene
spolocnosti pred jej vznikom, veduceho organizacnej zlozky.atd)
O zmluvne zastupenie (ide o konanie Iyzickej alebo statutarneho organu pravnickej
osoby na zaklade udelenej plnej moci v zmysle a nasl. Obcianskeho
zakonnika)
O prokura podla Obchodneho zakonnika
2

1.4 SPOLOCNOST S RUCENM OBMEDZENM AKO KAPITLOV
SPOLOCNOST
Spolocnost s rucenim obmedzenym sa poklada za kapitalovu spolocnost. Za
takuto ju jednoznacne povazuju autori komentara k Obchodnemu zakonniku s
odvodnenim, ze majetok spolocnosti je oddeleny od majetku spolocnikov (Moravcik
a kolektiv, 995, s. 2)
. Charakteristickymi crtami spolocnosti s rucenim obmedzenym

ako kapitalovej spolocnosti je, ze:
O zuzenie obsahu rucenia spolocnikov za zavzky spolocnosti do vysky nesplatenej
casti vkladu zapisanej v obchodnom registri
O vznik spolocnosti je podmieneny existenciou zakonom ustanovenej minimalnej
vysky zakladneho imania
O ucast spolocnika v spolocnosti je vzdy viazana na prevzatie povinnosti vniest do
spolocnosti aspon minimalny zakonom ustanoveny majetkovy vklad
O ucast v spolocnosti sama o sebe este nezaklada opravnenie spolocnika konat v
mene spolocnosti
O spolocnost povinne vytvara statutarny organ, ktorym su konatelia, ktorymi sa
mzu stat aj osoby stojace mimo spolocnosti
O zamestnancami sa v prevaznej miere stavaju tretie osoby
O jednostranne vystupenie spolocnika zo nie je pripustne, ak to spolocenska zmluva
nevylucuje je zmena v osobe spolocnika mozna prevodom alebo prechodom
obchodneho podielu bez toho, aby to malo za nasledok zrusenie a zanik
spolocnosti.
Spolocnost s rucenim obmedzenym, najm prostrednictvom ustanoveni
spolocenskej zmluvy, vykazuje aj niektore prvky osobnych spolocnosti. Je mozne v nej
spojit vsetky vyhody, ktore sa tychto dvoch zakladnych druhov obchodnych spolocnosti
tykaju.

Moravcik, J.- Oveckova O. a kol.: Obchodny :akonnik komentar, IURA EDITION, Bratislava, 995.
25

ZKLADN IMANIE A VKLADY V SPOLOCNOSTI S RUCENM
OBMEDZENM
1.5 POJEM A VZNAM ZKLADNHO IMANIA
Zakladne imanie spolocnosti s rucenim obmedzenym je penazne vyjadrenie
suhrnu penaznych a nepenaznych vkladov vsetkych spolocnikov do spolocnosti. Jeho
vyska musi byt uvedena v spolocenskej zmluve a povinne sa zapisuje do obchodneho
registra. Zapis vysky a kazdej zmeny v pripade zvysenia alebo znizenia zakladneho
imania do obchodneho registra ma svoj konstitutivny ucinok.
,!ociatocnou funkciou :akladneho imania fe :hromadenie urciteho obfemu
mafetku : titulu plnenia vkladovef povinnosti spolocnikov, ktory spolocnost moe
vyuivat ako vlastne :drofe financovania pri reali:acii svofich potrieb'
1
. Obchodny
zakonnik pouziva vyraz zakladne imanie na oznacenie kmenoveho majetku vsetkych
obchodnych spolocnosti. Zakladne imanie ma rozhodujuci vyznam pri kapitalovych
spolocnostiach, ktore na rozdiel od osobnych spolocnosti vytvaraju zakladne imanie
povinne zo zakona. Vyplyva to z charakteru rucenia spolocnikov spolocnosti s rucenim
obmedzenym, kde spolocnost zodpoveda za zavzky celym svojim majetkom, kym
rucenie spolocnikov je obmedzene na vysku ich nesplatenych vkladov, tak ako je
to zapisane v obchodnom registri. Spolocnici pri vzniku spolocnosti musia do jej
majetku vniest urcity kapital a ponechat ho v nej nezmenseny po dobu jej
existencie. Zakladne imanie takto predstavuje voci veritelom urcitu mieru istoty.
Obchodny zakonnik vymedzuje deIiniciu tohto pojmu v 5 ods. :akladne
imanie fe penane vyfadrenie suhrnu penanych i nepenanych vkladov vsetkych
spolocnikov do spolocnosti.' Minimalna vyska zakladneho imania pozadovana
zakonom je 5000 EUR, ku dnu vzniku musi byt v pripade jedneho spolocnika
splatene v plnej vyske v pripade viacerych spolocnikov musi byt splatene ku dnu
vzniku aspon 0 zakladneho imania, celkova hodnota splatenych penaznych vkladov
spolu s hodnotou odovzdanych nepenaznych vkladov musi vsak byt aspon 50 zo
zakonom stanovenej vysky zakladneho imania. Zvysok je potrebne splatit do piatich

Obchodne pravo , /200, str. 2

26

rokov. Hodnota vkladu spolocnika musi byt aspon 750 EUR.
Vyska zakladneho imania je podstatnou castou spolocenskej zmluvy a zapisuje
sa do obchodneho registra. Znizenie zakladneho imania pod minimalnu hodnotu nie je
mozne, pokial by k tomu doslo je to dvod na zrusenie spolocnosti sudom podla
6 ods.6 pism. c) ObZ. Zvysit zakladne imanie mozno novymi penaznymi vkladmi
(tzv. eIektivne zvysenie) alebo z majetku spolocnosti prevysujuceho zakladne imanie
(tzv. nominalne zvysenie). Zvysenie imania novymi vkladmi je mozne len vtedy, ak su
doterajsie vklady celkom splatne. Pri zvyseni nepenaznymi vkladmi je pripustne uz
pred tymto splatenim (Majduchova a Neumanova, 2007, s. 57).
O znizeni zakladneho
imania rozhoduje valne zhromazdenie a to tak, ze jeho hodnota nesmie klesnut pod
stanovenu vysku 5000 EUR a vyska vkladu kazdeho spolocnika pod sumu 750 EUR.
O zvyseni a znizeni zakladneho imania rozhoduje valne zhromazdenie dvojtretinovou
vcsinou hlasou vsetkych spolocnikov. Podla predpisov o uctovnictve sa zakladne
imanie vykazuje v suvahe spolocnosti na strane pasiv.
,Zakladne imanie je v podstate len uctovnym vyjadrenim hodnoty cisteho
majetku v case vzniku spolocnosti; stalou velicinou, ktoru neovplyvnuju vysledky
hospodarenia spolocnosti na rozdiel od skutocneho cisteho majetku, ktoreho vyska
sa neustale meni v zavislosti od podnikania a hospodarenia spolocnosti' (Hanes, 2002,
s. )
. Z porovnania skutocneho cisteho majetku so zakladnym imanim vyplyva, ci

spolocnost hospodari so ziskom alebo stratou. Velkost hodnoty zakladneho imania je
len jednym z opornych bodov na posudenie stavu jej majetku. Skutocny cisty
majetok podla vysledkov jej podnikania a hospodarenia mze byt ovela vyssi alebo
nizsi, nez jej zakladne imanie pvodne vlozene do spolocnosti.
1.6 VKLADY SPOLOCNIKOV
Vkladom spolocnika je suhrn penaznych prostriedkov a inych peniazmi
ocenitelnych hodnt, ktore spolocnik vklada do spolocnosti a podiela sa nimi na
vysledku podnikania spolocnosti primerane tomu, aky je pomer jeho vkladu
k zakladnemu imaniu spolocnosti. Uvedeny pomer totiz v pripade, ak spolocenska

Majduchova, H., Neumannova, A.: !odnik a podnikanie, 2007.
Hanes, D.: $polocnost s rucenim obmed:enym v novef pravnef uprave, IURA EDITION, Bratislava,
2002
27

zmluva neustanovi inak, urcuje vysku obchodneho podielu spolocnika. Spolocenska
zmluva vsak mze upravit aj iny spsob urcenia vysky obchodnych podielov, ktory
vbec nemusi zohladnovat hodnotu vkladov spolocnikov, pretoze zakonne ustanovenie
o urceni vysky obchodnych podielov v pomere podla hodnoty vkladov jednotlivych
spolocnikov ma dispozitivny charakter (Zitnanska a kol., 2009, s. 277)
.
Charakteristickym znakom spolocnosti s rucenim obmedzenym je vkladova
povinnost jej spolocnikov. Pravny rezim vkladov je upraveny vseobecne v 56 a 60
Obchodneho zakonnika, ktore platia pre vsetky obchodne spolocnosti. Obchodny
zakonnik obsahuje ustanovenia o plneni vkladovej povinnosti spolocnikov v ramci
upravy spolocnosti s rucenim obmedzenym v 06, 0, 09, a , ktore sa
tiez primerane pouziju pri zvysovani zakladneho imania novymi vkladmi.
V tejto casti svojej diplomovej prace sa budem zaoberat deIiniciou pojmu
vklad, charakteristikou predmetu vkladu a cleneniu vkladov podla rznych kriterii.
Poziadavky na hodnotu a dobu splatnosti vkladov ako aj dsledky vyplyvajuce
z nesplnenia vkladovej povinnosti rozoberiem v casti v ktorej charakterizujem
jednotlive prava a povinnosti spolocnikov.
1.6.1 Defincia vkladu
Vklad je to, co sa spolocnik zavzuje vlozit do majetku obchodnej spolocnosti
(poskytnut spolocnosti) a podielat sa tym na vysledku jej podnikania, ak sa hodnota
tohto plnenia podiela na tvorbe zakladneho imania spolocnosti. Vklad spolocnika
vyjadruje mieru, ktorou sa spolocnik podiela na zakladnom imani spolocnosti (Furda,
99, s. 29).

Spolocnost s rucenim obmedzenym patri medzi kapitalove spolocnosti
s urcitymi prvkami osobnej spolocnosti, kedze zakladnou povinnostou kazdeho
spolocnika je splatit svoj vklad. Ustanovenie 59 ObZ stanovuje, ze ,vkladom
spolocnika fe suhrn penanych prostriedkov a inych penia:mi ocenitelnych hodnot,
ktore spolocnik vklada do spolocnosti a podiela sa nimi na vysledku podnikania
spolocnosti.'

Furda, S.: akladne poiadavky :aloenia spolocnosti s rucenim obmed:enym po noveli:acii obchodneho
:akonnika, 99.
2

Pojem vklad' pouziva Obchodny zakonnik v troch vyznamoch:
a) oznacenie predmetu vkladu, ktory sa spolocnik zavzuje vlozit do spolocnosti
na zaklade spolocenskej zmluvy
b) ako oznacenie vkladovej povinnosti spolocnika
c) ako cast zakladneho imania, ktoreho neoddelitelnou sucastou sa stavaju
vklady po vzniku spolocnosti
Je potrebne rozlisovat medzi vkladom a predmetom vkladu, ze:
Jkladom sa rozumie predovsetkym povinnost zakladatela podielat sa na tvorbe
zakladneho imania spolocnosti.
!redmet vkladu je naproti tomu konkretne penazne a nepenazne plnenie, ktore
sa spolocnik zavzuje poskytnut a spolocnost prijat.
Spolocnik mze do spolocnosti vlozit (Patakyova, 2005, cast 6, diel 5, kapitola
2, s. 2).

O vklad penazny,
O vklad nepenazny (v literature sa oznacuju aj ako ,aporty' ci ,prinosy'),
O kombinaciu tychto vkladov .
Pomer nepenaznych a penaznych vkladov zakon nepredpisuje. Spolocnost
mozno zalozit aj vylucne poskytnutim nepenaznych vkladov. Pre pripad, ze spolocnosti
ma byt poskytnuty aj nepenazny vklad, musi spolocenska zmluva obsahovat presne
urcenie predmetu nepenazneho vkladu a urcenie penaznej sumy v akej sa nepenazny
vklad zapocitava na vklad spolocnika, ktory sa k poskytnutiu uvedeneho vkladu
zaviazal.
1.6.2 Clenenie vkladov
Vklady ako take su si rovnocenne, uvedene clenenie ma vyznam najm
z hladiska odlisnych podmienok, ktore Obchodny zakonnik kladie na ich splatenie
(nepenazny vklad musi byt splateny v plnej vyske pred zapisom zakladneho imania do

Patakyova, M.: $polocnost s rucenim obmed:enym a fef konatel, Verlag DashIer, 2005.

29

obchodneho registra, kym pri penaznom vklade podla zakona staci, aby bolo splatene
0 hodnoty vkladu a zostavajuca cast najneskr v lehote piatich rokov).
K penaznym a vecnym vkladom vznikne spolocnosti vlastnicke pravo (v
pripade nehnutelnosti vsak az po zapise do katastra nehnutelnosti ), zatial co k inym
majetkovym hodnotam spolocnosti vznikne len pravo ich uzivania alebo pozivania.
1.6.3 Nepeazn vklady
Vkladom spolocnika mze byt akakolvek peniazmi ocenitelna hodnota, ktoru
mozno scudzit a vykazat v uctovnictve. Vkladom nemze byt hodnota, ktora je
neoddelitelna od osoby spolocnika. Kazdy nepenazny vklad musi byt oceneny
a zaroven musi ist o taky vklad, ktory mze spolocnost hospodarsky vyuzit. Hodnota
nepenazneho vkladu sa urci znaleckym posudkom (Furda, 99, s. 0).

Podla Obchodneho zakonnika 59 ods. 2 ,nepenanym vkladom moe byt len
mafetok, ktoreho hospodarska hodnota sa da urcit'. V zmysle Obcianskeho zakonnika
ods. nepenaznym vkladom mzu byt peniazmi ocenitelne hodnoty, to znamena
veci, prava, majetkove hodnoty a nemajetkove hodnoty. ,Nepenanym vkladom teda
moe byt cokolvek, co splna kriterialne podmienky na vymed:enie nepenaneho vkladu'
podla 59b Obchodneho zakonnika a ,co nie fe :akonom :aka:ane'.
Tymito podmienkami su:
. Nepenazny vklad je hmotna alebo nehmotna hodnota, ktora mze byt
predmetom obcianskopravnych vztahov.
2. Nepenaznym vkladom mze byt len peniazmi ocenitelna hodnota. Hodnota
nepenazneho vkladu musi byt urcena znaleckym posudkom a spolocenska zmluva
musi povinne obsahovat urcenie penaznej sumy, v akej sa nepenazny vklad
zapocitava na vklad spolocnika ku ktoremu sa zaviazal.
. Nepenazny vklad musi byt individualizovany. Nepenazny vklad je treba
podrobne popisat v spolocenskej zmluve a jeho popis sa povinne uvadza aj
v posudku znalca. Pri hnutelnych veciach sa uvadza napr. pocet, rozmery, obsah,
vyrobne cislo. Pri nehnutelnych veciach sa uvadzaju identiIikacne udaje z listu

Furda, S.: akladne poiadavky :aloenia spolocnosti s rucenim obmed:enym po noveli:acii

Obchodneho :akonnika, 99.
0

vlastnictva.
. Nepenazny vklad mze byt len majetok, ktoreho hospodarska hodnota sa da
vyuzit pri prevadzke spolocnosti. Znamena to, ze spolocnost mze uvedeny
vklad priamo vyuzit pre vlastnu cinnost, vyuzit na zabezpecenie chodu
spolocnosti atd... Hospodarsku vyuzitelnost by mal registrovy sud skumat
individualne, vzdy vo vztahu ku konkretnemu predmetu cinnosti spolocnosti.
5. Nepenazny vklad musi byt prevoditelny. Znamena to, ze neexistuju ziadne
pravne ani technicke prekazky na to, aby nepenazny vklad mohol prejst do jej
vlastnictva (opravnenej drzby), resp. uzivania.
6. Nepripustne su vklady spocivajuce v zavzku vykonat pracu alebo poskytnut
sluzby.
Pri posudzovani spsobilosti predmetu nepenazneho vkladu je potrebne
zachovavat zakonne ustanovenia, zmluvne dojednania a uradne rozhodnutia tykajuce
sa predmetu vkladu.
Spolocenska zmluva, v pripade ak sa spolocnik zavzuje vlozit do spolocnosti
nepenazny vklad, musi obsahovat urcenie predmetu nepenazneho vkladu a urcenie
penaznej sumy, v akej sa nepenazny vklad zapocital na vklad spolocnika, ku ktoremu
sa zaviazal. Ak spolocnost nenadobudne k nepenaznemu vkladu vlastnicke
(majitelske) pravo z akehokolvek dvodu je spolocnik povinny zaplati jeho hodnotu
v peniazoch.
Nepenazne vklady mozno rozdelit na:
a) vecne vklady ( hnutelne veci a nehnutelnosti )
b) nematerialne vklady (napr. obchodne meno, ochranna znamka, atd.)
1..3.1 Jecn vklady
Vecou podla ods. Obcianskeho zakonnika su hmotne veci a prirodne
sily a to za predpokladu, ze su Iyzicky ovladatelne a sluzia potrebe ludi.
Veci delime na hnutelne a nehnutelne. Akakolvek hnutelna vec podla
ods. Obcianskeho zakonnika ak je individualizovana a hospodarsky vyuzitelna pri
prevadzke podniku je spsobila byt nepenaznym vkladom. Nehnutelnou vecou podla

9 ods. 2 Obcianskeho zakonnika su najm ,po:emky, stavby spofene so :emou
pevnym :akladom'. Spolocnost nadobudne vlastnicke pravo k nehnutelnosti az jej
vkladom do katastra nehnutelnosti. Pre nehnutelnosti, ktore sa neeviduju v katastri
nehnutelnosti (napr. prenosne stavby, reklamne putace) plati rezim vkladania
hnutelnych veci. Vkladatel musi byt vlastnikom nehnutelnosti s pravom bez
obmedzeni s nou nakladat.
Zakon samostatne riesi vklad podniku, pripadne jeho casti do spolocnosti, ked v
59 ods. odkazuje na primerane pouzitie ustanoveni o zmluve o predaji podniku (
76 a nasl. Obchodneho zakonnika). Podla 5 Obchodneho zakonnika mozno
vymedzit podnik ,ako subor hmotnych, osobnych a nehmotnych :loiek podnikania.
podniku patria vsetky veci, prava a ine mafetkove hodnoty, ktore patria
podnikatelovi a sluia alebo v:hladom na svofu povahu mafu sluit na prevad:kovanie
podniku'. Zmluvou o predaji podniku prechadzaju spolu s podnikom na spolocnost
vsetky prava a zavzky, ktore k nemu patria.
1..3.2 Aematerilne vklady
Vkladom mzu byt pohladavky splatne ako aj pohladavky v case vkladu este
nesplatne. Predmetom vkladu vsak nemzu byt pohladavky, ktore nie su prevoditelne.
Pohladavka je pravo veritela pozadovat od dlznika plnenie vyplyvajuce zo
zavzkoveho vztahu. ,k vklad do spolocnosti alebo feho cast spociva v prevode
pohladavky, pouifu sa primerane ustanovenia' Obchodneho zakonnika 59 ods. 5
o postupeni pohladavky.
ParagraI dalej uvadza, ze ,nepenanym vkladom moe byt af pohladavka voci
spolocnosti'. Toto ustanovenie je pouzitelne v pripade ak spolocnik nesplatil celu
vysku vkladu do momentu vzniku spolocnosti alebo pri zvysovani zakladneho imania
a neskr poskytne za spolocnost plnenie v dsledku rucenia. S pohladavkou prechadza
na spolocnost aj jej prislusenstvo a vsetky prava s nou spojene.
Vkladom mzu byt aj Ine majetkove prava a peniazmi ocenitelne hodnoty.
K tymto vkladom vznikne spolocnosti len pravo uzivania alebo pouzivania. Pod tento
pojem mozno zahrnut napr. pravo uzivat nebytove priestory alebo pozemok, cenny
papier, obchodny podiel, obchodne meno, autorske prava, patentove prava
i nepatentovane vynalezy, ochranne znamky avsak iba ako sucast podniku majitela
2

ochrannej znamky, atd.
1..3.3 Ocenenie nepeaznho vkladu
Znalecke ocenenie nepenazneho vkladu vykonavaju znalci cinni na zaklade
zakona c. 2 / 200 Z.z. o znalcoch, tlmocnikoch a prekladateloch. Pri ocenovani
nepenazneho vkladu znalec postupuje podla vyhlasky Ministerstva spravodlivosti SR
c.6 / 2002 Z.z. o stanoveni vseobecnej hodnoty majetku.
Znalecky posudok musi obsahovat opis nepenazneho vkladu, urcenie hodnoty
a spsob jeho ocenenia a vyjadrenie znalca, ci hodnota nepenazneho vkladu zodpoveda
hodnote prevzateho zavzku na vklad. Znalecky posudok je prilohou spolocenskej
zmluvy a uklada sa do zbierky listin pri obchodnom registri.
1.6.4 Peazn vklady
Obchodny zakonnik v 09 ods. stanovuje, ze ,hodnota vkladu musi byt
aspon 750 eur'.
V pripade penazneho vkladu musi kazdy spolocnik pred zapisom do
obchodneho registra splatit najmenej 0 hodnoty prevzateho vkladu. Rozsah
splnenia vkladovej povinnosti na ucely zapisu do obchodneho registra potvrdzuje
spravca vkladu (Zitnanska a kol., 2009, s. 27)
.
Dalej 09 uvadza v druhom odseku, ze ,na :aloeni spolocnosti sa moe
kady spolocnik :ucastnit iba fednym vkladom. Jyska vkladu sa moe pre fednotlivych
spolocnikov urcit ro:dielne, musi vsak byt vyfadrena kladnym celym cislom, ak
osobitny :akon neustanovufe inak. Celkova hodnota vkladov musi suhlasit s hodnotou
:akladneho imania spolocnosti.


OBCHODN PODIEL
1.7 POJEM A CHARAKTERISTIKA OBCHODNHO PODIELU
Podiel je sucastou majetku spolocnika, s ktorym mze disponovat. Je
majetkovym pravom, predmetom ktoreho je idealna cast cisteho obchodneho majetku.
Pojem obchodny podiel sa chape nielen ako majetkove prava, ale aj ako nemajetkove
prava spolocnika s obchodnym podielom, ale zaroven aj ako povinnosti spojene
s obchodnym podielom (Fekete, 200, s. 257)
.
Zakon deIinuje obchodny podiel ako ,suhrn prav a povinnosti spolocnika a im
:odpovedafucu ucast na spolocnosti' ( ods.). Z obcianskopravnej deIinicie veci
a prav vyplyva, ze ,obchodny podiel fe inou mafetkovou hodnotou, ktora fe sposobila
byt predmetom pravnych v:tahov' ( az 2 OZ).
Obchodny zakonnik rozlisuje pojem podiel a obchodny podiel. Podiel je
vymedzeny vo vseobecnej casti obchodneho zakonnika o obchodnych spolocnostiach
6 ods. ObZ, a vztahuje sa na vsetky typy obchodnych spolocnosti. Podiel v zmysle
citovaneho ustanovenia sa chape ako ,miera ucasti spolocnika na cistom obchodnom
imani'. Pricom ciste obchodne imanie predstavuje v zmysle 6 ods. ObchZ
,obchodny mafetok spolocnosti po odpocitani :av:kov v:niknutych podnikatelovi v
suvislosti s podnikanim'. Obchodnym majetkom rozumie obchodny zakonnik v 6
ods. ObchZ ,suhrn mafetkovych hodnot (veci, pohladavok a inych prav a penia:mi
ocenitelnych inych hodnot), ktore patria podnikatelovi a sluia alebo su urcene na feho
podnikanie'.
Obchodny podiel ma svoju kvalitatvnu strnku, obsahom ktorej su prava a
povinnosti spolocnika vyjadrujuce jeho pravne postavenie vo vnutri spolocnosti, a
kvantitatvnu strnku, ktora predstavuje vysku obchodneho podielu a s tym suvisiaci
rozsah ucasti spolocnika na majetku spolocnosti. Ak spolocenska zmluva neurci inak,
hodnota obchodneho podielu sa urci z hodnoty cisteho obchodneho imania.
Pomerom vkladu spolocnika na zakladnom imani sa urcuje vyska obchodneho
podielu. Toto pravidlo je vsak dispozitivne, pretoze spolocenska zmluva mze stanovit


ine kriterium na urcenie vysky obchodneho podielu (napr. ze podiely su rovnake, aj
ked vklady su rzne, ako aj akekolvek ine pravidlo).
,Obchodny zakonnik zakotvuje princip jednotnosti obchodneho podielu, to
znamena, ze kazdy spolocnik mze mat iba jeden obchodny podiel a jeden vklad, ktory
je v zmysle 59 majetkovym zakladom obchodneho podielu' (Patakyova, 2005, s. 2).
Ani v pripade, ked spolocnik v suvislosti so zvysovanim zakladneho imania prebera
zavzok na novy vklad, mu nevznika novy obchodny podiel. Rovnako ako pri prevzati
noveho vkladu spolocnik nema dva vklady, ale dochadza k zmene vysky jeho
pvodneho vkladu, spolocnik nema ani dva obchodne podiely, ale zvcsuje sa jeho
pvodny podiel (koncentracna zasada).
,Zvcsenie obchodneho podielu mze byt spsobene nielen prevzatim zavzku
za novy vklad pri zvysovani zakladneho imania, ale aj prevodom alebo prechodom
obchodneho podielu alebo jeho casti medzi existujucimi spolocnikmi tej istej
spolocnosti' (Oveckova a kol., 2005, s. 65).

1.7.1 Kvantitatvna a kvalitatvna strnka obchodnho podielu
Kvantitatvna strnka obchodnho podielu je vyjadrena vyskou obchodneho
podielu spolocnika a tomu zodpovedajucej miere ucasti spolocnika na obchodnom
majetku spolocnosti. Na vyjadrenie podstaty obchodneho podielu su mimoriadne
podstatne dve zakonne ustanovenia Obchodneho zakonnika a to 6 a .
V zmysle 6 ods. ObZ je obchodny podiel miera ucasti na cistom
obchodnom imani spolocnosti'. V urcitej miere hodnotovo reprezentuje obchodny
podiel predovsetkym urcitu cast cisteho obchodneho imania, resp., ustami zakona
povedane, mieru ucasti spolocnika na nom. Ako uvadza Elias, ide o pohyblivu hodnotu:
,vazba cisteho obchodniho jmni na obchodni na obchodni majetek a obchodni jmni
neni v case nemnne' (Elias, 997, s. 75 7).
Spolocnost neustale vstupuje do

najrznejsich pravnych vztahov, objednava tovar, plati zan, vyplaca zamestnancom
mzdy a uskutocnuje mnohe dalsie transakcie. Jej obchodny majetok sa v dsledku
tohto neustale zvcsuje alebo zmensuje oproti stavu, v ktorom bol pred tyzdnom alebo
pred hodinou; rovnako plynule dochadza aj k zmenam v celkovom objeme jej

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik s komentarom, 2005.
Elias, K.: $polecnost s rucenim ome:enym. PROSPEKTRUM, Praha997.

5

zavzkov. Pretoze obchodny podiel je, co do svojej hodnotovej stranky, miera ucasti na
cistom obchodnom imani, vyplyva z podstaty veci aj to, ze z tohto dvodu aj obchodny
podiel zaznamenava nepretrzite hodnotove zmeny. Obchodny podiel nie je teda mozne
vyjadrit vo Iinancnom ponimani ako konkretnu, pevnu a po celu dobu existencie
spolocnosti nemennu (alebo aspon relativne nemennu) ciastku.
Vyska obchodneho podielu sa v zmysle ods. ObchZ urcuje ,podla
pomeru vkladu spolocnika k :akladnemu imaniu spolocnosti, ak spolocenska :mluva
neurcufe inak'. Na urcenie odlisneho spsobu urcenia vysky obchodneho podielu (od
ustanovenia ods. ObchZ) sa vsak vyzaduje vyslovne dojednanie v spolocenskej
zmluve. Tato klauzula v spolocenskej zmluve vsak musi byt za kazdych okolnosti
poctiva v zmysle 265 ObchZ a musi mat oporu v konkretnych vecnych dvodoch,
musi taktiez respektovat vseobecne pravne zasady.
Na zaklade uvedeneho mozno konstatovat, ze obchodny podiel ma svoju
majetkovu podstatu. Tuto podstatu vsak netvori spolu podiel na tom, co spolocnost ma.
Nemzeme odvodzovat, ze majitelovi stvrtinoveho obchodneho podielu prinalezi
stvrtina budovy spolocnosti, stvrtina konatelovho sluzobneho vozidla, stvrtina tovaru
na sklade, atd. Vsetko vyssie vymenovane je predmetom vylucneho vlastnictva
spolocnosti a jedine spolocnost ma vysadne pravo s tym disponovat. Spolocnika
nemzeme v ziadnom pripade chapat ako spoluvlastnika spolocnosti. Tato je ako
samostatny subjekt prava svojbytna a suverenna. Spolocnik ma obchodny podiel na
spolocnosti, a to je uplne iny vztah, ktoreho zaklad aj obsah sa ocitaju v uplne odlisnej
rovine. Tu vyjadruje predovsetkym kvalitativna stranka obchodneho podielu.
Kvalitatvna strnka obchodnho podielu je pre mnohych opticky pritazliva.
Ak ma spolocnik desat percentny obchodny podiel v spolocnosti, ktorej ciste obchodne
imanie predstavuje k urcitemu momentu 0 milionov slovenskych korun, vie si
vypocitat, ze k danemu momentu jeho obchodny podiel predstavuje milion
slovenskych korun. Za beznej situacie vsak nemze od spolocnosti ziadat, aby mu na
jeho obchodny podiel nieco vyplatila. Na zaklade uvedeneho ma pocas trvania
pravneho vztahu osoby, ako spolocnika, k spolocnosti s rucenim obmedzenym ovela
vcsi vyznam kvalitativna stranka obchodneho podielu. Kvalitativna stranka
obchodneho podielu je vo vseobecnosti, v sulade s ods. ObchZ, vyjadrena
suhrnom prav a povinnosti spolocnikov a im zodpovedajucou ucastou na sprave a
6

riadeni spolocnosti.
Prava spolocnika v spolocnosti s rucenim obmedzenym mozno zaclenit do
troch skupin:
) do prvej skupiny patria majetkove prava,
2) do druhej skupiny prava tykajuce sa riadenia a kontroly cinnosti spolocnosti,
) a do tretej skupiny prava na inIormacie o zalezitostiach spolocnosti (Hanes,
2002, s. 90).

Medzi povinnosti spolocnika v spolocnosti s rucenim obmedzenym ako
najdlezitejsiu zaradujeme povinnost splatit vklad. Medzi dalsie patria povinnost
spolocnika rucit za zavzky spolocnosti, povinnost podrobit sa platnym uzneseniam
valneho zhromazdenia, priplatkova povinnost a ine.
Z tohto prehladu vsak nemozno vyvodzovat zaver, ze by obchodny podiel po
kvalitativnej stranke reprezentoval nesurody konglomerat (izolovane vnimanych) prav
a povinnosti. Naopak tato zlozka tvori organicky celok a (spolu)vytvara jednotny raz
obchodneho podielu ako jednotliveho predmetu. Je potrebne zdraznit, ze kvalitativnu
stranku obchodneho podielu nemozno chapat ako samostatnu, oddelitelnu od jeho
kvantitativnej zlozky. ,Celek, obchodni podil, vytvareji oba tyto aspekty, a zadny z
nich nenaleza samostatnou pravni existenci. Jejich zivotnost je v jejich spojeni.
Odpadne-li jedna z nich, prestava obchodni podil existovat, a mni se v pravni institut
jiny (napr. ve vyporadaci podil)'(Elias, 997, s. 77).

1.7.2 Spolocn obchodn podiel
Obchodny podiel, ktory ako celok patri viacerym osobam, sa v literature
oznacuje ako spolocny obchodny podiel. Spolocny obchodny podiel mze vzniknut
v procese zakladania spolocnosti, ked zavzok na splatenie vkladu prevezmu viacere
osb, alebo za trvania spolocnosti, napriklad v dsledku prechodu obchodneho podielu
zomreteho spolocnika na viacerych dedicov, ako aj pri zvysovani zakladneho imania
v dsledku prevzatia zavzku na dalsi vklad viacerymi osobami a pod. Pokial ide o ich
spolocne povinnosti, zakon explicitne upravuje iba spolocnu a nerozdielnu

Hanes, D.: $polocnost s rucenim obmed:enym v novef pravnef uprave, IURA EDITION, Bratislava 2002.
Elias, K.: Spolecnost s rucenim omezenym. PROSPEKTRUM, Praha 997.

7

zodpovednost spolumajitelov za splatenie spolocneho vkladu (Zitnanska a kol., s.
2)
.
Podla ods. ObchZ mze jeden obchodny podiel patrit viacerym
osobam. Pravna teoria i pravna prax hladia na spolocny obchodny podiel tak, ako keby
islo o spoluvlastnictvo, hoci vychadzajuc z 6 ods. OZ o spoluvlastnictvo nejde,
kedze predmetom spoluvlastnictva mzu byt len veci a obchodny podiel je ina
majetkova hodnota (Oveckova a kol., 2005, s. 65)
. Spolocny obchodny podiel mze

vzniknut bud v procese zakladania spolocnosti (ked zavzok na splatenie vkladu
prevezmu viacere osoby), alebo za trvania spolocnosti (napr. v prevzatim zavzku na
dalsi vklad viacerymi osobami pri zvysovani zakladneho imania, prechodom
obchodneho podielu na viacerych dedicov atd...). Zakon vyslovne upravuje spolocnu a
nerozdielnu zodpovednost spolumajitelov za splatenie spolocneho vkladu.
Pre dispoziciu so spolocnym obchodnym podielom je charakteristicke, ze
ziadna z osb, ktorym obchodny podiel ako celok spolocne patri, nie je opravnena
samostatne vykonavat prava a povinnosti vyplyvajuce z obchodneho podielu, ani s nim
samostatne a volne nakladat. Spolumajitelia vystupuju vo vztahu k spolocnosti ako
jeden vlastnik a prava viazuce sa k tomuto podielu vykonavaju prostrednictvom
spolocneho zastupcu. Na spolocnom zastupcovi, ako aj na inych dlezitych otazkach
(napr. na spsobe vykonu hlasovacieho prava na valnom zhromazdeni, rozdelenia
prijateho podielu na zisku atd...) sa musia spolumajitelia dohodnut. Spolocnym
zastupcom je najcastejsie niektory zo spolumajitelov, avsak mze nim byt aj ina
spolumajitelmi poverena osoba. Do obchodneho registra sa zapisu vsetky osoby,
ktorym spolocny obchodny podiel patri.
Vztah medzi osobami, ktorym patri jeden obchodny podiel nie je obchodnym
zavzkovym vztahom v zmysle 26 ObchZ, ale obcianskopravnym vztahom v
zmysle 7 az 2 OZ, a teda aj spory medzi spolumajitelmi spolocneho podielu nie
su obchodnymi, ale obcianskopravnymi spormi.
Spolocny obchodny podiel sa mze stat predmetom zmluvneho prevodu
rovnako, ako je to pri prevodoch samostatnych obchodnych podielov. Ak vsetci
spolumajitelia prevedu spolocny obchodny podiel na jedneho z nich alebo na jedinu

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik komentar, IURA EDITION, Bratislava, 2005.

tretiu osobu, pravny rezim spolocneho obchodneho podielu zanika a nadobudatel sa
stava samostatnym spolocnikom so samostatnym obchodnym podielom. Za splacanie
vkladu nadobudatelom vsak vsetci spolumajitelia aj nadalej rucia spolocne
a nerozdielne ( 5 ods. ObchZ).
1.8 ZMENA MAJITELA OBCHODNHO PODIELU
Pri spolocnosti s rucenim obmedzenym je sice mozna zmena v osobe
spolocnika, ale len v pripadoch vyslovne uvedenych v Obchodnom zakonniku a len pri
splneni podmienok a spsobom ustanovenym v tomto zakonniku. Tymito
ustanoveniami sa vychadza v ustrety opravnenym zaujmom spolocnika a sucasne sa
dba na to, aby sa takouto zmenou neporusili zaujmy spolocnosti ako celku. Zmena
v osobe majitela obchodneho podielu sa mze uskutocnit prevodom obchodneho
podielu na inu osobu na zaklade zmluvy alebo prechodom na pravneho nastupcu
pravnickej osoby, resp. na dedica Iyzickej osoby.
S cielom ochrany opravnenych zaujmov tretich osb zakon vylucuje moznost
zmluvneho ziskania vlastneho obchodneho podielu spolocnostou. To znamena, ze
nepripusta moznost uzavriet zmluvu o prevode obchodneho podielu medzi
spolocnostou ako nadobudatelom a jej spolocnikom ako prevodcom. Obchodny
zakonnik vsak upravuje tzv. zakonne nadobudanie vlastnych obchodnych podielov,
ked ustanovuje pripady, v ktorych sa obchodny podiel stava ,volnym' a prechadza na
spolocnost ex lege (Zitnanska a kol., 2009, s. )
.
Ide o zakonom ustanovenu vynimku zo zasady upravenej v 20 ods. , podla
ktorej spolocnost nemze nadobudat vlastne obchodne podiely. Dispozicne pravo k
volnemu obchodnemu podielu vsak prechadza na spolocnost vo velmi obmedzenom
rozsahu, pretoze spolocnost nemze vykonavat hlasovacie, ani ziadne ine prava
spolocnika spojene s tymto podielom (Oveckova, 2005, s. 65)
. Obsah obmedzeneho
dispozicneho prava tvori iba opravnenie spolocnosti previest predmetny obchodny
podiel na ineho spolocnika alebo na tretiu osobu stojacu mimo spolocnosti.
Dvodmi ktore vedu ku vzniku tzv. volneho obchodneho podielu su (Zitnanska
a kol., 2009, s. ):

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik komentar, IURA EDITION, Bratislava, 2005.

9

vylucenie spolocnika zo spolocnosti na zaklade rozhodnutia valneho
zhromazdenia pre nesplnenie vkladovej povinnosti alebo povinnosti prispiet na
uhradu strat,
zrusenie ucasti spolocnika v spolocnosti sudom na navrh dotknuteho spolocnika
alebo vylucenie spolocnika rozhodnutim sudu na navrh spolocnosti,
vyhlasenie konkurzu na majetok spolocnika alebo zamietnutie navrhu na
vyhlasenie konkurzu pre nedostatok majetku,
exekucia na obchodny podiel spolocnika, ktora v pripade, ak spolocenska zmluva
nepripusta prevod obchodneho podielu alebo ho podmienuje suhlasom valneho
zhromazdenia, ma rovnake ucinky ako zrusenie ucasti spolocnika v spolocnosti
rozhodnutim sudu,
zanik pravnickej osoby alebo smrt Iyzickej osoby, ktora je spolocnikom, ked
spolocenska zmluva vylucuje moznost prechodu obchodneho podielu na
pravneho nastupcu alebo jeho dedenie,
smrt spolocnika Iyzickej osoby, ked spolocenska zmluva sice nevylucuje
dedenie obchodneho podielu, avsak dedic odmietol dedicstvo ako celok podla
6 OZ.
Napriek tomu, ze sa spolocnost stava majitelom volneho obchodneho podielu,
nie je opravnena vykonavat ziadne prava spolocnika s nim spojene a nesmie s nim
nalozit inak, nez jej umoznuje Obchodny zakonnik. Spolocnost v lehote siestich
mesiacov od nadobudnutia vlastneho obchodneho podielu je povinna previest tento
podiel na ineho spolocnika alebo na tretiu osobu. Ak by prevod podielu nebol mozny,
musi djst k znizeniu zakladneho imania o vklad ktory sa k tomuto obchodnemu
podielu viaze.
1.8.1 Zmluvn prevod obchodnho podieluObchodny zakonnik v 5 upravuje
dve rozdielne moznosti zmluvneho prevodu obchodneho podielu:
1) prevod obchodneho podielu vo vnutri spolocnosti na ineho spolocnika
2) prevod obchodneho podielu na tretiu osobu stojacu mimo spolocnosti
0

1.8.1.1 !revod obchodnho podielu na inho spolonika
Tento prevod je v zmysle zakona pripustny vzdy, bez ohladu na to, ci ho
spolocenska zmluva vyslovne umoznuje, alebo ci o jeho moznosti nema nijake
ustanovenie. Zakon vsak uvedeny prevod viaze na suhlas valneho zhromazdenia.
Kedze toto ustanovenie zakona ma dispozitivnu povahu, spolocenska zmluva mze
prevod obchodneho podielu uplne vylucit, ako aj urcit, ze suhlas valneho
zhromazdenia sa nevyziada.
Zmluvna volnost spolocnikov v uvedenom pripade nie je nicim obmedzena. Ak
by k uzavretiu zmluvy o prevode obchodneho podielu doslo napriek tomu, ze
spolocenska zmluva moznost prevodu obchodneho podielu vylucuje, takato zmluva by
bola absolutne neplatna.
1.8.1.2 !revod obchodnho podielu na tretiu osobu
Prevod obchodneho podielu na tretiu osobu stojacu mimo spolocnosti nie je
pripustny priamo zo zakona. Obchodny zakonnik ustanovuje, ze prevod je mozny len
vtedy, ked to spolocenska zmluva vyslovne pripusta. Spolocenska zmluva mze tiez
urcit, ze na prevod sa vyzaduje suhlas valneho zhromazdenia, ak vsak prevod
obchodneho podielu spolocenska zmluva nepripusta, takyto prevod nie je mozny, ani
keby s nim suhlasilo valne zhromazdenie, v takomto pripade by muselo djst k zmene
spolocenskej zmluvy. Prevod casti obchodneho podielu je mozny, len ak spolocenska
zmluva umoznuje rozdelenie obchodneho podielu. Na rozdelenie obchodneho podielu
sa v zmysle kogentneho ustanovenia 7 ods. ObchZ vzdy vyzaduje suhlas valneho
zhromazdenia.
,Uvedene neplati pri prevode obchodneho podielu v jednoosobovej spolocnosti.
Jediny spolocnik vykonavajuci psobnost valneho zhromazdenia je opravneny
kedykolvek previest tak cely svoj obchodny podiel, ako aj jeho cast na tretiu osobu'.
1.8.2 Zmluva o prevode obchodnho podielu
V obidvoch uvedenych pripadoch mozno prevod uskutocnit len vo Iorme
pisomnej zmluvy, pravost podpisov zmluvnych stran musi byt osvedcena. Zmluvnymi
stranami su prevodca (t.j. doterajsi spolocnik) a nadobudatel, ktorym mze byt iny

spolocnik, alebo tretia osoba, ktora zatial spolocnikom nie je.
Ak sa obchodny podiel prevadza na osobu stojacu mimo spolocnosti, zmluva
musi obsahovat aj vyhlasenie nadobudatela, ze pristupuje k spolocenskej zmluve,
pripadne aj stanovam, ak boli vydane.
Zmluva o prevode obchodneho podielu, ako pravny ukon musi splnat aj
vseobecne nalezitosti vyzadovane na platnost kazdeho pravneho ukonu podla 7 OZ.
Z hladiska jej urcitosti a zrozumitelnosti musi byt v zmluve jednoznacne
speciIikovany prevadzany obchodny podiel, musi byt zrejme, ci ide o prevod odplatny
alebo bezodplatny, a v pripade odplatneho prevodu musi byt v zmluve uvedena jeho
cena alebo spsob jej urcenia, v opacnom pripade by bola absolutne neplatna.
innost zmluvy medzi zmluvnmi stranami
Medzi zmluvnymi stranami je zmluva ucinna dnom jej uzavretia, za
predpokladu, ze samotna zmluva neurcuje inak.
innost zmluvy voi spolonosti
Zmluva sa voci spolocnosti spravidla stava ucinnou dnom jej dorucenia
spolocnosti. Z tohto pravidla existuju dve vynimky ustanovene zakonom:
a) Ak bola zmluva dorucena spolocnosti skr, nez sa stala ucinnou medzi
zmluvnymi stranami, jej ucinky voci spolocnosti nastanu az dnom
nadobudnutia jej ucinnosti medzi zmluvnymi stranami,
b) ak bola zmluva dorucena spolocnosti skr, nez bol udeleny suhlas valneho
zhromazdenia potrebny podla spolocenskej zmluvy, ucinky zmluvy voci
spolocnosti nastanu az dnom udelenia takehoto suhlasu.
Dnom, ked nastanu ucinky prevodu voci spolocnosti, sa nadobudatel
obchodneho podielu stava spolocnikom a prechadzaju na neho vsetky prava a
povinnosti spojene s nadobudnutym obchodnym podielom, a to aj vtedy, ked zmena v
osobach spolocnikov este nebola zapisana do zoznamu spolocnikov a do obchodneho
registra.
Dnom ucinnosti prevodu obchodneho podielu voci spolocnosti sa zaroven
automaticky meni aj spolocenska zmluva. K tejto zmene dochadza priamo zo zakona,
nie je potrebne aby valne zhromazdenie nasledne rozhodlo o zmene spolocenskej
2

zmluvy podla 25 ods. pism.d), ani aby doslo k dodatku k spolocenskej zmluve,
alebo aby sa o tejto zmene spolocnici dohodli podla ods..
1.8.3 Prechod obchodnho podielu
Smrtou spolocnika, ako aj zanikom pravnickej osoby, ktora je spolocnikom
prechadza obchodny podiel na dedica a pravneho nastupcu priamo zo zakona, nie je
potrebne, aby to spolocenska zmluva vyslovne pripustala. Na druhej strane zakon dava
moznost spolocenskou zmluvou prevod obchodneho podielu vylucit ( 6 ObchZ).
Pri pravnickef osobe v ramci univerzalnej sukcesie na pravneho nastupcu
prechadzaju vsetky prava a povinnosti pravneho predchodcu. Pravny nastupca nema
moznost odmietnut prechod obchodneho podielu, mze sa iba domahat zrusenia svojej
ucasti v spolocnosti analogicky, ako je to v pripade dedica podla 6 ods. 2 druha
veta ObchZ. Prechod obchodneho podielu na pravneho nastupcu nastava dnom vymazu
spolocnosti z obchodneho registra.
J pripade smrti spolocnika, ak to spolocenska zmluva nevylucuje, obchodny
podiel nadobuda dedic ku dnu smrti porucitela ( 60 OZ). Ak je dedicov viac, ide o
spolocny obchodny podiel podla ods. ObchZ a jeho rozdelenie medzi dedicov
podla 7 ods. ObchZ. je mozne len ak spolocenska zmluva rozdelenie obchodneho
podielu nevylucuje a ked s tymto rozdelenim suhlasi valne zhromazdenie.
Prechodu obchodneho podielu spolocnik mze zabranit iba odmietnutim
dedicstva ako celku podla 6 OZ. Inak sa mze domahat iba zrusenia ucasti v
spolocnosti sudom, ak od neho nemozno spravodlivo pozadovat, aby zostal
spolocnikom.
J pripade smrti spolocnika fednoosobovef spolocnosti sa cely obchodny podiel
stava sucastou dedicstva a dedicia sa stavaju spolocnikmi spolocnosti ku dnu smrti
porucitela, bez ohladu na znenie zakladatelskej zmluvy.
Ak obchodny podiel neprechadza na pravneho nastupcu zaniknutej pravnickej
osoby, alebo na dedicov byvaleho spolocnika, opravnenym osobam vznika narok na
vyrovnaci podiel.

1.9 ROZDELENIE OBCHODNHO PODIELU
Obchodny zakonnik v 7 ustanovuje, ze rozdelenie obchodneho podielu je
mozne len pri jeho prevode alebo prechode na pravneho nastupcu alebo dedica
spolocnika. Spolocenska zmluva mze svojim ustanovenim taketo rozdelenie vylucit,
ak neobsahuje nijake ustanovenie o moznosti rozdelenia obchodneho podielu znamena
to, ze obchodny podiel mozno rozdelit. Na kazde rozdelenie obchodneho podielu, bez
ohladu na to, kto sa stane nadobudatelom je vzdy potrebny suhlas valneho
zhromazdenia.
Ked sa pri prevode alebo prechode podielu spoja vsetky obchodne podiely v
rukach jedneho spolocnika, spolocnost sa bud stane jednoosobovou spolocnostou a
spolocnik musi splnit vsetky predpoklady jej vzniku, t.j. do troch mesiacov od spojenia
obchodnych podielov splatit uplne vsetky penazne vklady, cize splatit cele jej zakladne
imanie, alebo musi cast obchodneho podielu previest na inu osobu. Ak nesplni ani
jednu z tychto eventualit do troch mesiacov od spojenia obchodnych podielov (odo dna
ich Iaktickeho spojenia, nie dna ku ktoremu bolo ich spojenie zapisane do obchodneho
registra), sud spolocnost zrusi a nariadi jej likvidaciu.
1.9.1 Rozdelenie obchodnho podielu pri jeho prevode
Pri zmluvnom prevode obchodneho podielu dochadza k rozdeleniu obchodneho
podielu bud na ten ucel, aby spolocnik previedol iba cast svojho podielu na iny subjekt
(ine subjekty) s tym, ze zostavajucu cast si ponecha a v spolocnosti nadalej zostane
ako spolocnik, alebo za ucelom prevodu celeho rozdeleneho obchodneho podielu na
viacerych nadobudatelov tak, aby sa kazdy z nich mohol stat samostatnym
spolocnikom, cim zaroven ucast spolocnika v spolocnosti zanikne
1.9.2 Rozdelenie obchodnho podielu pri jeho prechode
Ak je pravnych nastupcov pravnickej osoby, alebo dedicov Iyzickej osoby viac,
vznika medzi nimi priamo zo zakona spolumajitelstvo spolocneho obchodneho
podielu. Ak chcu byt tieto osoby samostatnymi spolocnikmi, musia poziadat valne
zhromazdenie o suhlas s rozdelenim spolocneho podielu, co je vsak mozne iba za

predpokladu, ze po rozdeleni zostane zachovana minimalna zakonom ustanovena vyska
vkladu 0.000,- Sk. Podmienka zachovania minimalnej zakonom predpisanej vysky
vkladu sa uplatnuje len ak obchodny podiel nadobuda osoba stojaca mimo spolocnosti.
Ak by totiz dedicmi boli osoby, ktore su zaroven spolocnikmi tej spolocnosti, v ktorej
porucitelovi zanikla ucast v dsledku jeho smrti, vyska vkladov pripadajucich na
rozdelene obchodne podiely nemusi dosahovat zakonom stanovenu minimalnu vysku,
pretoze sa pripocitava k vyske doterajsich vkladov spolocnikov.
1.10 ZLOZN PRVO NA OBCHODN PODIEL
Obchodny zakonnik v 7a vyslovne deklaruje spsobilost obchodneho
podielu byt predmetom zalozneho prava. Pravne vztahy suvisiace so zalozenim
obchodneho podielu sa okrem osobitneho ustanovenia 7a ObchZ spravuju aj
vseobecnymi ustanoveniami Obcianskeho zakonnika o zaloznom prave ( 5 a nasl.
OZ, 522 OZ). Ak vsak spolocenska zmluva vylucuje prevod obchodneho podielu, nie
je tento spsobily byt predmetom zalozneho prava, a to ani vtedy, ak by spolocenska
zmluva moznost zriadenia zalozneho prava vyslovne pripustala. Podmienku
spsobilosti byt predmetom zalozneho prava nesplna obchodny podiel ani v opacnom
pripade, t.j. ak spolocenska zmluva sice pripusta moznost jeho prevodu, avsak
vyslovne vylucuje moznost zriadenia zalozneho prava.
Zaroven plati, ze ak sa podla spolocenskej zmluvy na prevod obchodneho
podielu vyzaduje suhlas valneho zhromazdenia, alebo splnenie inej podmienky, to iste
je potrebne aj na zriadenie zalozneho prava, inak zalozne pravo nevznikne ( 7a ods.
ObchZ).
Zlozn zmluva
Zmluva o zriadeni zalozneho prava musi byt pisomna a podpisy na nej musia
byt uradne osvedcene. Nedodrzanie pisomnej Iormy ma za nasledok jej absolutnu
neplatnost podla 0 ods. OZ. V zaloznej zmluve treba presne deIinovat predmet
zalozneho prava (speciIikacia zalozeneho obchodneho podielu), ako aj pohladavku
veritela, ktora ma byt zaloznym pravom zabezpecena, inak by bola zalozna zmluva
neplatna.
5

Vznik zloznho prva
Zalozne pravo na obchodny podiel vznika jeho zapisom do obchodneho registra
( 7a ods. ObchZ). K navrhu na zapis zalozneho prava do obchodneho registra treba
okrem listin preukazujucich vznik zalozneho prava prilozit aj listiny, ktorymi
navrhovatel preukaze splnenie vsetkych podmienok stanovenych v 7a ods.
Obchodneho zakonnika. Ak bolo zalozne pravo zriadene zaloznou zmluvou, subjektmi
opravnenymi na podanie navrhu na zapis a vymaz zalozneho prava su zalozca a zalozny
veritel.
Vkon zloznho prva
Pocas trvania zalozneho prava na obchodny podiel je zalozca spolocnik
nadalej jedinou osobou opravnenou vykonavat prava spojene s ucastou v spolocnosti.
V pripade vykonu zalozneho prava predajom zalohu kona zalozny veritel v
mene zalozcu, t.j. stava sa jeho zakonnym zastupcom ( 5m ods. 6 OZ).
Zalozny veritel ma podla 5j ods. 6 OZ moznost uspokojit sa v ramci
vykonu zalozneho prava nasledovne:
O spsobom urcenym v zaloznej zmluve
O predajom na drazbe podla zakona c. 527/ 2002 Z.z. o dobrovolnych drazbach
O domahat sa uspokojenia podla Exekucneho poriadku
Znik zloznho prva
K zaniku zalozneho prava dochadza nasledovnymi spsobmi:
O Uspokojenim pohladavky zalozneho veritela zabezpecenej zaloznym pravom,
O zanikom zalohu, t.j. obchodneho podielu na ktorom spociva zalozne pravo,
O zlozenim ceny zalohu zalozcom u zalozneho veritela,
O jednostrannym vyhlasenim zalozneho veritela spisanym vo Iorme notarskej
zapisnice,
O uplynutim doby, na ktoru bolo zalozne pravo zriadene,
O pisomnou dohodou medzi zaloznym veritelom a zalozcom o zaniku zalozneho
prava,
O vykonom zalozneho prava a s nim spojenym uspokojenim pohladavky zalozneho
veritela,
6

O prevodom zalozeneho obchodneho podielu do vlastnictva zalozneho veritela na
zaklade zmluvy o prevode tohto podielu uzatvorenej medzi zalozcom ako
prevodcom a zaloznym veritelom ako nadobudatelom.
1.11 EXEKCIA NA OBCHODN PODIEL SPOLOCNKA
K exekucii na obchodny podiel mze djst, ak ma veritel proti spolocnikovi
vykonatelnu pohladavku, ktoru mu spolocnik dobrovolne neuspokojil. Exekuciu na
obchodny podiel upravuje b Exekucneho poriadku. Dnom dorucenia exekucneho
prikazu spolocnosti na vykonanie exekucie na obchodny podiel, dochadza k zaniku
ucasti spolocnika v spolocnosti. Podla ods. ObchZ ,ak spolocenska :mluva
nepripusta prevod obchodneho podielu alebo ak sa na prevod obchodneho podielu
vyadufe suhlas valneho :hromadenia, ma exekucia na obchodny podiel spolocnika
rovnake ucinky ako :rusenie feho ucasti v spolocnosti sudom'. Obchodny podiel
dotknuteho spolocnika sa stava volnym a spolocnost s nim nalozi spsobom podla
ods. 5 a 6 ObchZ.
Na opravnenu osobu prechadza zo spolocnika pravo na vyplatu vyrovnacieho
podielu a spolocnost je povinna jeho hodnotu opravnenemu vyplatit. V pripade, ze
vymahana suma je vyssia ako vyrovnaci podiel, opravnenemu sa vyplati cela suma
vyrovnacieho podielu. Ak by vymahana suma bola nizsia ako vyrovnaci podiel,
spolocnost pripadny prebytok vyplati spolocnikovi.
V pripade jednoosobovej spolocnosti exekucia na obchodny podiel znamena
zrusenie a zanik spolocnosti. K zaniku spolocnosti djde pravoplatnostou uznesenia
sudu o nariadeni exekucie na obchodny podiel jedineho spolocnika. Opravnenej osobe
potom vznikne narok na vyplatenie podielu na likvidacnom zostatku.
V pripade zastavenia exekucie na obchodny podiel mzu nastat dve rozlicne
situacie:
a) Ak spolocnost s uvolnenym obchodnym podielom nenalozil spsobom
uvedenym v ods. 5 a 6 ObchZ, dnom pravoplatnosti uznesenia sudu,
ktorym sa exekucia zastavuje sa spolocnikovi obnovuje ucast v spolocnosti. Ak
medzitym doslo k vyplate vyrovnacieho podielu, opravnena osoba je povinna
vyplatenu sumu vratit spolocnosti.
7

b) Ak spolocnost s uvolnenym obchodnym podielom nalozila spsobom
uvedenym v ods. 5 a 6 ObchZ, ucast spolocnika v spolocnosti sa uz
nemze obnovit. Vyrovnaci podiel musi v takomto pripade spolocnikovi
vyplatit opravnena osoba, a ak jej este vyrovnaci podiel vyplateny nebol, musi
ho vyplatit byvalemu spolocnikovi spolocnost.
1.12 KONKURZ NA MAJETOK SPOLOCNKA
Obchodny zakonnik v ods. 2 ustanovuje, ze vyhlasenie konkurzu na
majetok spolocnika alebo zamietnutie navrhu na vyhlasenie konkurzu pre nedostatok
majetku spolocnika ma rovnake ucinky ako zrusenie jeho ucasti v spolocnosti sudom.
Konkurzne konanie upravuje zakon c. 7/2005 Z.z. o konkurze
a restrukturalizacii. Podla ods. uvedeneho zakona sa konkurzne konanie zacina
zverejnenim uznesenia o vyhlaseni konkurzu v Obchodnom vestniku. Tymto dnom
dochadza k zaniku ucasti spolocnika v spolocnosti.
Zanikom ucasti v spolocnosti vznikne upadcovi narok na vyplatu vyrovnacieho
podielu, ktory sa stava sucastou konkurznej podstaty. Dnom pravnych ucinkov
konkurzu je narok na vyrovnaci podiel splatny a vyrovnaci podiel sa vyplati do ruk
spravcovi konkurznej podstaty.
Ak djde k zruseniu konkurzu z inych dvodov ako je vykonanie rozvrhoveho
uznesenia sudu, alebo pre nedostatok majetku, mzu podla ods. ObchZ nastat
dve rozlicne situacie:
a) ak spolocnost s uvolnenym obchodnym podielom nenalozila spsobom
uvedenym v ods. 5 a 6 ObchZ, ku dnu pravnych ucinkov rozhodnutia
sudu o zruseni konkurzu sa spolocnikovi obnovuje ucast v spolocnosti. Ak uz
doslo k vyplate vyrovnacieho podielu, spolocnost mze voci spravcovi
konkurznej podstaty uplatnit narok na jeho vratenie.
b) ak spolocnost s uvolnenym obchodnym podielom nalozila spsobom
uvedenym v ods. 5 a 6 ObchZ, potom sa ucast spolocnika v spolocnosti
uz nemze obnovit. V zavislosti od toho, ci uz spolocnost vyrovnaci podiel
vyplatila alebo nie, ma povinnost vydat vyrovnaci podiel bud spravca
konkurznej podstaty alebo spolocnost.

V pripade vyhlasenia konkurzu na majetok jedineho spolocnika obchodny podiel
sice tomuto spolocnikovi zostava, ale je zahrnuty do supisu konkurznej podstaty. Pocas
trvania konkurzneho konania vykonava prava a povinnosti jedineho spolocnika spravca
konkurznej podstaty.
Ak djde k zamietnutiu navrhu na vyhlasenie konkurzu pre nedostatok majetku,
dochadza k rovnakym pravnym dsledkom ako pri vyhlaseni konkurzu na jeho majetok.
To znamena, ze dnom pravoplatnosti uznesenia sudu o zamietnuti navrhu na vyhlasenie
konkurzu zanika ucast spolocnika v spolocnosti a zaroven obchodny podiel prechadza
na spolocnost, ktora s nim nalozi spsobom uvedenym v ods. 5 a 6 ObchZ.
9

50

VZNIK A ZNIK CASTI SPOLOCNKA V SPOLOCNOSTI
S RUCENM OBMEDZENM
Spolocnici predstavuju personalny substrat spolocnosti s rucenim obmedzenym.
Pravny poriadok im priznava prava, ale zaroven im uklada povinnosti, pricom dochadza
k prelinaniu a vzajomnemu ovplyvnovaniu prav a povinnosti. Pravnou skutocnostou
vyvolavajucou vznik prav a povinnosti spolocnika sa zacina pri uzatvoreni spolocenskej
zmluvy, resp. podpisani zakladatelskej listiny. Ucelom tejto kapitoly je poukazat na
pravne postavenie spolocnikov tak, ako to zakotvuje Obchodny zakonnik.
1.13 VZNIK CASTI SPOLOCNKA NA SPOLOCNOSTI S RUCENM
OBMEDZENM
Vznik ucasti spolocnika na spolocnosti s rucenim obmedzenym je spojeny
s obchodnym podielom. Obchodny podiel sluzi na to, aby si spolocnik prostrednictvom
neho uplatnoval voci spolocnosti prava a povinnosti. Tieto prava a povinnosti trvaju
dovtedy, kym spolocnik disponuje s obchodnym podielom. Po jeho prevode a prechode
na inu osobu prechadzaju uvedene prava a povinnosti na noveho spolocnika.
Pravne postavenie spolocnika je odvodene nielen od obchodneho podielu, ale
najm vkladu. Rozsah vkladu urcuje, kolkymi hlasmi sa podiela spolocnik na
rozhodovani o zavaznych zalezitostiach spolocnosti. Taktiez urcuje vysku jeho podielu
na zisku a na vysledkoch hospodarenia spolocnosti. S vkladom su spojene taktiez dalsie
majetkove prava spolocnika (narok na vyrovnaci podiel, podiel na likvidacnom
zostatku).
Svoju ucast v spolocnosti a vznik prav a povinnosti odvodzuju spolocnici od
obchodneho podielu, na ktory sa premenil ich vklad do spolocnosti. Prvotna Iunkcia
vkladu suvisi s tym, ze prostrednictvom neho sa nadobuda ucast spolocnika v
spolocnosti pri jej zalozeni (Fekete, 200, s. ).

Z tohto hladiska mze byt nadobudnutie ucasti spolocnika v spolocnosti:
O pvodne (originarne)

Fekete, I.: Obchodna spolocnost s rucenim obmed:enym. Komplexna prirucka. EPOS, 200.
5

O odvodene (derivativne)
1.13.1 Pvodn (originrna) cast v spolocnosti
Pvodna ucast v spolocnosti spociva v tom, ze spolocnik neodvodzuje svoju
ucast v spolocnosti od ziadneho pravneho predchodcu. Pvodne vznika ucast
v spolocnosti zakladatelom v procese zalozenia spolocnosti, ako aj novym
spolocnikom, ktori pristupuju do spolocnosti v procese zvysenia jej zakladneho imania.
Vznika v prvom rade vkladom do zakladneho imania spolocnosti pri jej zakladani,
a vznika aj pri zvyseni zakladneho imania na zaklade pisomneho vyhlasenia o prevzati
vkladu, a to vtedy, ked pvodni spolocnici nevyuzili prednostne pravo na novy vklad (
OZ).
Pravnymi skutocnostami, na zaklade ktorych dochadza k originalnemu vzniku
ucasti spolocnika v spolocnosti s rucenim obmedzenym, su:
Uzavretie spolocenskej zmluvy v procese zalozenia jednoosobovej spolocnosti,
vydanie zakladatelskej listiny v procese zalozenia jednoosobovej spolocnosti,
vyhlasenie noveho spolocnika o prevzati zavzku na vklad v procese zvysovania
zakladneho imania uz existujucej spolocnosti (Zitnanska a kol., 2009, s. 2)
.
Vzhladom na to, ze spolocnost s rucenim obmedzenym vznika az zapisom do
obchodneho registra, aj pvodny vznik ucasti spolocnika v spolocnosti je okrem
uzavretia spolocenskej zmluvy, resp. vydania zakladatelskej listiny podmieneny aj
zapisom spolocnikov do obchodneho registra. Obdobne to plati aj v pripade zvysovania
zakladneho imania novym spolocnikom.
1.13.2 Odvoden (derivatvna) cast na spolocnosti
O odvodenej ucasti v spolocnosti hovorime vtedy, ked ucast spolocnika je
odvodena od ucasti ineho spolocnika. K odvodenemu nadobudnutiu ucasti v spolocnosti
mze djst prevodom obchodneho podielu, prechodom obchodneho podielu
a rozdelenim obchodneho podielu.


52

K odvodenemu vzniku ucasti spolocnika v spolocnosti s rucenim obmedzenym
mze djst na zaklade nasledovnych pravnych skutocnosti:
Nadobudnutie obchodneho podielu na zaklade zmluvy,
prechod obchodneho podielu na pravneho nastupcu zaniknutej pravnickej osoby,
ktora bola spolocnikom,
prechod obchodneho podielu na dedica zomretej Iyzickej osoby, ktory bol
spolocnikom (Zitnanska a kol., 2009, s. 2)
.
Derivativny vznik ucasti spolocnika v spolocnosti nie je podmieneny zapisom do
obchodneho registra.
1.14 ZNIK CASTI SPOLOCNKA V SPOLOCNOSTI
Obchodny zakonnik kogentne ustanovuje zakaz jednostranneho vystupenia
spolocnika zo spolocnosti s rucenim obmedzenym, preto k zaniku ucasti spolocnika
v spolocnosti nikdy nemze djst na zaklade jednostranneho prejavu vle spolocnika.
Zanik ucasti spolocnika v spolocnosti znamena, ze zanikaju vsetky jeho
spolocnicke prava a povinnosti a spolocnik prestava byt majitelom obchodneho
podielu. Obchodny zakonnik upravuje niekolko pravnych skutocnosti na zaklade
ktorych mze djst k zaniku ucasti spolocnika v spolocnosti.

Pravnymi skutocnostami, s ktorymi zakon vyslovne spaja zanik ucasti
spolocnika v spolocnosti s rucenim obmedzenym, su:
O zanik pravnickej osoby alebo smrt Iyzickej osoby, ktore boli spolocnikmi,
O prevod obchodneho podielu na ineho spolocnika alebo na tretiu osobu,
O dohoda spolocnikov o zruseni ucasti dotknuteho spolocnika v spolocnosti,
O vylucenie spolocnika v tzv. kaducnom konani,
O vylucenie spolocnika rozhodnutim sudu na navrh spolocnosti alebo zrusenie ucasti
v spolocnosti rozhodnutim sudu na navrh dotknuteho spolocnika,
O vyhlasenie konkurz na majetok spolocnika alebo zamietnutie navrhu na vyhlasenie
konkurzu pre nedostatok majetku,


5

O exekucia na obchodny podiel spolocnika v tzv. zatvorenych spolocnostiach
(Zitnanska a kol., 2009, s. 29)
.
1.14.1 Vylcenie spolocnka spolocnostou v kanducnom konan
Kanducne konanie, ktorym treba rozumiet konanie veduce k vyluceniu
spolocnika zo spolocnosti rozhodnutim valneho zhromazdenia pre neplnenie jeho
povinnosti splatit vklad alebo pre neplnenie priplatkovej povinnosti, ma dve Iazy.
V prvej Iaze treba spolocnika, ktory je v omeskani s plnenim, vyzvat, a to pod
hrozbou vylucenia zo spolocnosti, a svoju vkladovu (pripadne priplatkovu) povinnost
splnil tri mesiace. Ak spolocnik nesplni povinnost splatit vklad (alebo povinnost
prispiet na uhradu strat) napriek vyzve pod hrozbou vylucenia ani v nahradnej lehote,
valne zhromazdenie mze rozhodnut o jeho vylucenia zo spolocnosti. Valne
zhromazdenie v kaducnom konani rozhoduje jednoduchou vcsinou hlasov pritomnych
spolocnikov, pokial spolocenska zmluva neurci inak ( 27 ods. ObchZ). Pri
rozhodovani o vyluceni spolocnik, o vyluceni ktoreho valne zhromazdenie rozhoduje,
nemze vykonavat svoje hlasovacie pravo ( 27 ods. 5 pism. b ObchZ). Z tohto
dvodu sa pri zistovani poctu hlasov potrebnych na prijatie tohto rozhodnutia
neprihliada na hlasy spolocnika, o vyluceni ktoreho valne zhromazdenia rozhoduje.
Rozhodnutie valneho zhromazdenia o vyluceni zo spolocnosti mze dotknuty spolocnik
napadnut na sude iba spsobom a za podmienok uvedenych v ObchZ. Dnom
prijatia rozhodnutia o vyluceni spolocnika, resp. dnom uvedenym v tomto rozhodnuti
obchodny podiel prechadza vyluceneho spolocnika (tzv. volny obchodny podiel) ex
lege na spolocnost.
1.14.2 Zrusenie casti spolocnka v spolocnosti sdom na nvrh spolocnka
Ucast spolocnika v spolocnosti s rucenim obmedzenym, ktory strati zaujem byt
dalej spolocnikom, ale nedjde k dohode o zruseni jeho ucasti s ostatnymi spolocnikmi,
mze svoju ucast zrusit rozhodnutim sudu. Spolocnik nemze zo spolocnosti vystupit,
mze vsak navrhnut, aby sud zrusil jeho ucast v spolocnosti, ak nemozno od neho
spravodlivo pozadovat, aby v spolocnosti zotrval. Predpokladom uspesnosti tohto


5

navrhu je preukazanie skutocnosti, ze od spolocnika nemozno spravodlivo pozadovat
aby v spolocnosti nadalej zotrval.
Obchodny zakonnik ustanovuje zrusenie ucasti spolocnika na navrh spolocnika v
ods. ., kde sa uvadza, ze ,spolocnik nemoe :o spolocnosti vystupit, moe vsak
navrhnut, aby sud :rusil feho ucast v spolocnosti, ak nemono od neho spravodlivo
poadovat, aby v spolocnosti :otrval.'
Ustanovenie ods. Obchodneho zakonnika pri zruseni ucasti spolocnika v
spolocnosti odkazuje na obdobnu aplikaciu ustanoveni ods. 5 a 6 ObchZ, podla
ktorych obchodny podiel vyluceneho spolocnika (spolocnika, ktoreho ucast v
spolocnosti sud zrusil) prechadza na spolocnost, ktora ho mze previest na ineho
spolocnika alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valne zhromazdenie. Ak sa takto
neprevedie obchodny podiel, rozhodne valne zhromazdenie do siestich mesiacov odo
dna, ked bol spolocnik vyluceny (kedy bola ucast spolocnika zrusena), o znizeni
zakladneho imania o vklad vyluceneho spolocnika (resp. spolocnika, ktoreho ucast bola
zrusena); inak mze sud spolocnost aj bez navrhu zrusit a nariadit jej likvidaciu.
Navrh na zrusenie ucasti spolocnika v spolocnosti musi obsahovat
2
:
O oznacenie navrhovatela (menom, priezviskom, bydliskom, vhodne je uvadzat aj
datum narodenia),
O oznacenie odporcu, t. j. spolocnosti, v ktorej navrhovatel mieni zrusit svoju
ucast (obchodne meno, sidlo, identiIikacne cislo),
O pravdive opisanie rozhodujucich skutocnosti (kedy a na zaklade akej pravnej
skutocnosti doslo k vzniku ucasti navrhovatela v spolocnosti a ake su podla
navrhovatela dvody pre ktore nemozno od neho spravodlivo pozadovat, aby
zotrval v spolocnosti),
O oznacenie dkazov (vypis z obchodneho registra, spolocenska zmluva, ine
dkazy, ktore mzu preukazat navrhovatelom tvrdene skutocnosti),
O petit navrhu (coho sa navrhovatel v konani domaha). V ramci neho by malo byt
presne speciIikovane, ze navrhovatel ziada, aby sud zrusil ucast spolocnika
navrhovatela v oznacenej spolocnosti, tiez v ktorom obchodnom registri je
spolocnost zapisana. Vhodne je, pokial si navrhovatel uplatnuje pravo na
nahradu trov konania, tieto v petite navrhu vycislit a speciIikovat.

2
Pozri: http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-ucasti-spolocnika-v-s-r-o.html
55

K navrhu je potrebne pripojit vsetky listinne dkazy, na ktore sa navrhovatel
odvolava. Postacuju Iotokopie, ktore nemusia byt overene. Obciansky sudny poriadok
neuklada sudu povinnost vykonavat dkazy len originalmi listin. Aj ked su originaly
listin vseobecne ako dkazny prostriedok vhodnejsie, nez ich neoverene kopie, a sud by
sa, pokial pre to nie su zavazne dvody, nemal pri dokazovani uspokojit len s
Iotokopiami listin, nemozno taky postup povazovat za odporujuci zakonu a v tejto
suvislosti mozno len zvazit preukaznost vykonaneho dkazu. Dkaz vykonany
Iotokopiou listiny sud hodnoti ako kazdy iny dkaz podla zasad upravenych v 2 a
nasl. OSP. (k problematike dkazu Iotokopiou listiny pozri rozhodnutia NS CR, sp. zn.
29 Odo 0/2005, Odon 5/97, 2 Odo 96/200)
.
1.14.3 Vylcenie spolocnka zo spolocnosti sdom na nvrh spolocnosti
V pripade ak spolocnik spolocnosti s rucenim obmedzenym zavaznym
spsobom porusuje svoje povinnosti, mze ho sud rozsudkom vylucit zo spolocnosti.
Navrh na vylucenie spolocnika zo spolocnosti podavaju konatelia. S podanim navrhu
musia suhlasit spolocnici, ktorych vklady predstavuju aspon jednu polovicu zakladneho
imania. Spolocnost je vsak povinna pred podanim navrhu na vylucenie najskr pisomne
vyzvat spolocnika na plnenie povinnosti, ktorych neplnenie sa mu vytyka, urcit
spolocnikovi primeranu dodatocnu lehotu, v ktorej ma uvedene povinnosti splnit,
a upozornit ho na moznost vylucenia pre pripad, ze dodatocna lehota uplynie marne.
Navrh na vylucenie spolocnika zo spolocnosti sudom mze byt uspesny
v pripade, ak su splnene tri hmotnopravne podmienky:
$polocnik :avanym sposobom porusufe svofe povinnosti
Dvodom na vylucenie spolocnika mze byt len porusovanie svojich povinnosti,
ktore mu vyplyvaju zo zakona, spolocenskej zmluvy, uzneseni valneho zhromazdenia
prijatych per rollam, pripadne zo stanov. Pokial by konanie spolocnika, ktory je zaroven
aj konatelom, bolo len porusenim povinnosti konatela, nie je to dvod na jeho
vylucenie zo spolocnosti. Porusovanie povinnosti musi byt sucasne zavazne
a opakovane. Jednorazove porusovania povinnosti takymto spsobom sankcionovat
nemozno.

Pozri: http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-ucasti-spolocnika-v-s-r-o.html
56

!isomna vy:va adresovana spolocnikovi :o strany spolocnosti na plnenie feho
povinnosti s upo:ornenim na monost feho vylucenia :o spolocnosti
Druhou podmienkou ktoru je potrebne splnit, ak spolocnost chce dosiahnut
vylucenie spolocnika sudom je skutocnost, ze spolocnost vyzvala spolocnika aby
povinnosti neporusoval a pisomne ho upozornila na to, ze zo spolocnosti mze byt
vyluceny. Nedodrzanie pisomnej Iormy ma za nasledok neplatnost pravneho ukonu,
pricom skutocnost, ze spolocnik bol pisomne upozorneny na moznost vylucenia musi
preukazat spolocnost. Zakon pisomnu Iormu vyslovne vyzaduje iba pri upozorneni
spolocnika na moznost vylucenia, nie pri vyzve na plnenie povinnosti. Napriek tomu
sudna prax zastava nazor, ze pisomnu Iormu mozno odporucit aj pre vyzvu, kedze
spolocnost musi preukazat ci a kedy spolocnika vyzvala a ze spolocnik napriek vyzve
a upozorneniu v primeranej stanovenej lehote neucinil napravu (Hanes, 2002, s. 0).

$uhlas spolocnikov, ktorych vklady predstavufu aspon polovicu :akladneho
imania.
S podanim navrhu na sud musia vyslovit suhlas spolocnici, ktorych vklady
predstavuju aspon polovicu zakladneho imania (minimalne 50). Tato podmienka musi
byt splnena v momente podania navrhu na sud. Z uvedeneho vyplyva, ze navrh na
vylucenie zo spolocnosti nemozno podat proti spolocnikovi, ktoreho vklad predstavuje
aspon 5 zakladneho imania. Minoritni spolocnici maju moznost branit sa iba
poukazanim na zneuzitie vcsiny hlasov spolocnosti podla 56, alebo by mohli sami
poziadat sud o zrusenie ich ucasti v spolocnosti podla ods. .
1.14.4 Znik casti spolocnka v spolocnosti v dsledku zrusenia spolocnosti
prvnym nstupcom a v dsledku zmeny prvnej formy spolocnosti
V pripade zrusenia spolocnosti pravnym nastupcom (zlucenim, splynutim,
rozdelenim) a v pripade zmeny jej pravnej Iormy ide o dobrovolne zrusenie spolocnosti
bez likvidacie a spolocnici zrusovanych spolocnosti sa stavaju spolocnikmi
nastupnickych spolocnosti. Ucast spolocnikov, ktori nechcu byt spolocnikmi
nastupnickej spolocnosti alebo spolocnosti po zmene pravnej Iormy, mze zaniknut
v sulade s ustanoveniami 69 az 69b.

2002.
57

Znik casti spolocnka v spolocnosti, ktor sa rus prvnym nstupcom
Spolocnik, ktory sa nechce stat spolocnikom nastupnickej spolocnosti ma dve
moznosti:
. V zmluve o splynuti alebo v zmluve o zluceni spolocnosti sa mzu spolocnici
dohodnut, ze niektori spolocnici zanikajucich spolocnosti sa nestanu spolocnikmi
nastupnickej spolocnosti a ze spolocnost im vyplati vyrovnavaci podiel. Na
platnost tejto dohody sa vyzaduje suhlas dotknutych spolocnikov ( 69 ods. ). Den
ucinnosti tejto dohody nastava ku dnu vymazu zrusenej spolocnosti a zapisu
nastupnickej spolocnosti do obchodneho registra.
2. Spolocnici, ktori na valnom zhromazdeni, ktore rozhodlo o schvaleni zmluvy o
Iuzii alebo projektu rozdelenia spolocnosti hlasovali proti a poziadali o zapis svojho
nesuhlasneho stanoviska do zapisnice na valnom zhromazdeni, maju pravo
pozadovat, aby nastupnicka spolocnost od nich odkupila ich obchodne podiely,
ktore nadobudli vymenou za obchodne podiely v spolocnosti zaniknutej splynutim
alebo zlucenim. Na tuto skutocnost musia spolocnikov upozornit konatelia
v pozvanke na valne zhromazdenie.
Znik casti spolocnka v spolocnosti, ktor sa men na in prvnu formu
V tomto pripade ucast spolocnika v spolocnosti tiez mze zaniknut dvoma
spsobmi:
. Podla 69b ods. 5 dohodou spolocnikov (tzv. disociacnym uznesenim valneho
zhromazdenia) mze niektorym spolocnikom zaniknut ucast v spolocnosti ku dnu
ucinnosti zmeny jej pravnej Iormy. Obsahom uvedeneho disociacneho uznesenia
bude nova (zmenena) spolocenska zmluva, v ktorej uz vystupujuci spolocnik
nebude uvedeny a takisto ani jeho vklad. Spolocnost je povinna takemuto
spolocnikovi vyplatit vyrovnaci podiel.
2. Pokial spolocenska zmluva neurcuje inak, na schvalenie rozhodnutia o zmene
pravnej Iormy je potrebny suhlas aspon dvojtretinovej vcsiny hlasov vsetkych
spolocnikov. Spolocnik, ktory hlasoval proti transIormacii spolocnosti ma pravo,
aby nastupnicka spolocnost odkupila od neho jeho obchodny podiel.
Nastupnicka spolocnost je povinna spolocnikom, ktori hlasovali proti zmene
pravnej Iormy spolocnosti, zaslat alebo uverejnit navrh zmluvy o prevode obchodneho
5

podielu do jedneho mesiaca od zverejnenia zapisu zmeny pravnej Iormy spolocnosti
v obchodnom registri. Spolocnikom musi spolocnost poskytnut lehotu v trvani
najmenej dni na prijatie navrhu na uzavretie zmluvy o prevode obchodneho podielu.
59

60

POVINNOSTI SPOLOCNKA
Medzi pravami a povinnostami spolocnika je vzajomna sptost. Pravu spolocnika
zodpoveda povinnost spolocnosti a naopak, jeho povinnosti zodpoveda opravnenie
spolocnosti. Prava, ktore vyplyvaju spolocnikom zo spolocenskej zmluvy, sa mzu
realizovat ked vtedy, ked spolocnici splnia svoje povinnosti (Gergelova, 2006, s. 57).

Zakladne povinnosti spolocnika voci spolocnosti suvisia s jeho vkladovou
povinnostou. Na tuto povinnost nadvzuje rucenie spolocnikov za zavzky spolocnosti
ale aj dalsie povinnosti mimo ramca vkladovej povinnosti. Na zaklade spolocenskej
zmluvy sa spolocnik mze zaviazat k dalsim povinnostiam. Takouto povinnostou mze
byt najm povinnost k osobnej ucasti na podnikani spolocnosti.
1.15 VKLADOV POVINNOST SPOLOCNKA
Zakladnou povinnostou kazdeho spolocnika spolocnosti s rucenim obmedzenym
je vkladova povinnost. Je to povinnost splatit vklad spsobom a v lehote urcenej
v spolocenskej zmluve. Vyska vkladu kazdeho spolocnika pri zalozeni spolocnosti,
vratane spsobu a lehoty splacania vkladu a pri nepenaznych vkladoch oznacenie ich
predmetu a urcenia penaznej sumy, v akej sa nepenazny vklad zapocitava na vklad
spolocnika su obligatornymi obsahovymi nalezitostami spolocenskej zmluvy.
V spolocenskej zmluve sa teda spolocnici dohodnu ake vklady jednotlivi
spolocnici do spolocnosti vkladaju a kazdy jednotlivy spolocnik sa zavzuje takto
dohodnuty a v zmluve oznaceny vklad do spolocnosti vlozit. Zakonom je ustanovena
minimalna vyska jedneho vkladu v hodnote 750 EUR. Vyska vkladu vsak mze byt pre
jednotlivych spolocnikov rozdielna, pricom vzdy musi byt delitelna tisicmi a sucet
vsetkych vkladov sa musi rovnat vyske zakladneho imania.
Spsob splatenia vkladov (v hotovosti, bezhotovostne, jednorazovo, v splatkach
a pod.) urcuju zakladatelia na zaklade vzajomnej dohody. Ich zmluvnu volnost vsak
zakon v zaujme ochrany prav veritelov spolocnosti ciastocne modiIikuje. Prva splatka

Gergelova, Z.: !rava a povinnosti spolocnika s.r.o., diplomova praca, 2006.

6

musi byt podla zakona splatena este pred zapisom spolocnosti do obchodneho registra.
Zostatok mozno splatit po tomto zapise (Zitnanska a kol., 2009, s. 2).
Neplati to vsak v pripade nepenaznych vkladov, ktore v sulade s 59 ods. 2
musia byt splatene vzdy pred zapisom spolocnosti do obchodneho registra. Lehota
dalsich splatok (alebo splatky) mze byt urcena v spolocenskej zmluve. Vzhladom na
kogentne zakonne ustanovenie, tato lehota nesmie byt dlhsia ako pt rokov. V pripade
zakladatelov ptrocna lehota na splatenie vkladov zacina plynut dnom vzniku
spolocnosti (dnom zapisu do obchodneho registra), a pre vkladatela, ktory vstupuje do
spolocnosti uz v case trvania spolocnosti ako jej novy spolocnik, zacina tato lehota
plynut dnom jeho vstupu do spolocnosti (dnom podpisania vyhlasenia o prevzati
zavzku na vklad a o pristupeni k spolocenskej zmluve). Ak dochadza k zvyseniu
zakladneho imania prevzatim novych vkladov doterajsimi spolocnikmi, ptrocna lehota
zacina plynut dnom prevzatia zavzku na vklad (Zitnanska a kol., 2009, s. 2).

Podla pomerov vkladov spolocnikov sa urci vyska obchodneho podielu
spolocnikov ( ), rozsah priplatkovej povinnosti ( 2) a spravuje sa nim aj
vyrovnanie spolocnikov pri splneni rucitelskeho zavzku ( 06).
Podla vysky splateneho vkladu sa urcuje podiel na zisku (2), vyrovnaci
podiel (50), a podiel na likvidacnom zostatku (5), pokial sa spolocnici nedohodnu
inak. Podla vysky nesplateneho vkladu sa urcuje rozsah rucenia spolocnikov za zavzky
spolocnosti ( 06).
1.15.1 Podmienky splnenia vkladovej povinnosti peaznm vkladom
Urcenie spsobu a podmienky splacania penazneho vkladu ponechava zakon na
volnu upravu v spolocenskej zmluve. Existuje moznost splacat vklad postupne napr.
v splatkach (Blaha Jurcikova, 200, s. 5)
, ale aj jednorazovo, v hotovosti, pripadne

bezhotovostnym prevodom a pod.
V spolocenskej zmluve je mozne upravit lehoty splatenia penazneho vkladu,
avsak Obchodny zakonnik ju ohranicuje dvoma casovymi terminmi. Prvym je den
podania navrhu na zapis spolocnosti do obchodneho registra, pretoze pred podanim

Blaha,M., Jurcikova, B.: $polocnost s rucenim obmed:enym v praxi po 1.1.2003. Poradca podnikatela,
Zilina 200.
62

tohto navrhu musi byt na kazdy penazny vklad splatenych najmenej 0. V pripade
jednoosobovej spolocnosti musi zakladatel splatit ku dnu podania navrhu na zapis
v plnej vyske cele zakladne imanie.
Konecny termin splatenia vkladu stanovuje ods. ObZ, ktorym je piaty
rok odo dna vzniku spolocnosti, resp. odo dna vstupu spolocnika do spolocnosti.
V sulade s ods. ObZ plati, ze spolocnost nemze splatenie vkladu
spolocnikovi odpustit alebo odlozit. Zavzok na uhradu kmenoveho vkladu popri uz
splatnych vkladoch je zarukou veritelov, ze prislusne platby na zakladne imanie sa
uskutocnia v terminoch uvedenych v spolocenskej zmluve, cim sa podporuje stabilita
pravneho vztahu medzi spolocnostou a veritelmi. Uz Najvyssi sud CSR v rozhodnuti
zo dna 0.02.99 uvadza jeden zo zakladnych principov prava spolocnosti s rucenim
obmedzenym, a to, ze kmenove vklady fsou uvrovym podkladem spolecnosti s
rucenim ome:enym a :akon pecufe cetnymi predpisy ra:u veliciho o to, aby vritele
mohli po celou dobu trvani spolecnosti s nimi pocitati a na n se spolehnouti.'(Vazny)

Penazny vklad je splateny dnom, ked bol penazny vklad odovzdany spravcovi
vkladu. Ak je penazny vklad splateny prostrednictvo banky je vkladova povinnost
splnena pripisanim sumy vkladu na ucet spolocnosti v banke.
1.15.2 Podmienky splnenia vkladovej povinnosti nepeaznm vkladom
Nepenazny vklad musi byt vzdy splateny v plnej vyske este pred zapisom
spolocnosti do obchodneho registra, resp. v pripade zvysovania zakladneho imania este
pred zapisom novej vysky zakladneho imania do obchodneho registra (Zitnanska a kol.,
2009, s. 2).
Hodnota vkladu musi byt uvedena v spolocenskej zmluve tak, ako ju

ohodnotil znalec v znaleckom posudku. V spolocenskej zmluve musi byt uvedena
penazna suma v akej nepenazny vklad zapocitava na vklad spolocnika, tato suma je
zvycajne nizsia ako hodnota vkladu vycislena znalcom, nakolko by mali zakladatelia
ratat s poklesom hodnoty vkladu.
Ak by vsak predsa nastala situacia, ze by hodnota vkladu do doby zapisu vysky
zakladneho imania do obchodneho registra klesla pod vysku sumu urcenu v case

Vazny. 9, XXI: 9, Rc 720, RV II, 6/

6

prevzatia zavzku na vklad, ma spolocnik povinnost doplatit rozdiel v peniazoch ( 59
ods. 6 ObchZ). Tuto povinnost spolocnika spolocenska zmluva nemze vylucit.
A v pripade, ak spolocnost nenadobudne pravo k predmetu nepenazneho vkladu,
Obchodny zakonnik stanovuje, ze ,spolocnik, ktory sa zaviazal vlozit do spolocnosti
tento vklad, je povinny zaplatit jeho hodnotu v peniazoch a spolocnost je povinna
predmet nepenazneho vkladu spolocnikovi vratit.' ( 59 ods. 2 ObchZ).
1.15.3 Dsledky nesplnenia povinnost splatit vklad
Splatenie vkladu nemozno spolocnikovi odpustit a spolocnik nemze ziadat od
spolocnosti vratenie vkladu, pretoze ten sa splatenim stal vlastnictvom spolocnosti.
Spolocnik nemze zapocitat svoju pohladavku voci spolocnosti na zavzok splatit
vklad s vynimkou zakonneho zapocitania pohladavky vyplyvajucej z rucenia
spolocnika.
O Dsledky nesplnenia povinnosti splatit nepeazn vklad
Podla vyslovneho ustanovenia zakona je splatenie nepenazneho vkladu
podmienkou zapisu zakladneho imania do obchodneho registra. Sankcia za nesplnenie
tejto zakonom kogentne urcenej povinnosti je teda jednoznacna:
Ak sa registrovanemu sudu nepreukaze splatenie nepenazneho vkladu spsobom
urcenym v zakone:
a) V pripade zapisu spolocnosti do obchodneho registra je sankciou to, ze
spolocnost nemozno zapisat, a teda ze nevznikne.
b) V pripade zvysovania zakladneho imania za trvania spolocnosti je sankciou to,
ze nedjde k zvyseniu zakladneho imania.
O Dsledky nesplnenia povinnosti splatit peazn vklad
Vkladova povinnost spolocnika sa chape v podstate ako zavzkovy vztah, preto
plati, ze pri omeskani spolocnika s plnenim uhrady penazneho vkladu tohto spolocnika
vnimame ako dlznika. Podla Horelicanovej hovorime o zavzkovom vztahu preto, lebo
je to v sulade s OZ pravny vztah, z ktoreho veritelovi vznika pravo na plnenie
(pohladavka) od dlznika a dlznikovi vznika povinnost splnit zavzok. Pricom zavzky
6

vznikaju z pravnych ukonov a to najm zo zmluv (Horelicanova, 2006, s. )
.
$polocensku :mluvu chapeme ako :mluvu, ktora bola u:avreta vsetkymi spolocnikmi,
fef :myslom fe :aloenie spolocnosti a uprava a fungovanie spolocnosti ako celku
vratane upravy v:afomnych v:tahov med:i spolocnikmi.'(Oveckova a kol., 2005, s.
50).
Plati, ze ObZ upravuje v 65 a nasl. upravuje vseobecnu upravu nasledkov

omeskania dlznika s plnenim penazneho zavzku, avsak povinnost spolocnika, ktory je
v omeskani so splatenim vkladu, je speciIicky upravena v ObZ.
Omeskanie spolocnika so splatenim vkladu (ako aj nesplnenie priplatkovej
povinnosti na uhradu strat spolocnosti) mze mat za nasledok:
a) Vznik povinnosti spolocnika zaplatit uroky z omeskania vo vyske 20
z nesplatenej sumy.
b) Vylucenie spolocnika zo spolocnosti rozhodnutim valneho zhromazdenia v tzv.
kaducnom konani.
1.15.3.1roky z omeskania
V zmysle ods. 2 ObZ spolocnik, ktory v lehote nesplatil predpisanu
hodnotu penazneho vkladu, je povinny platit urok z omeskania vo vyske 20
z nesplatenej sumy, ak spolocenska zmluva neurcuje inak. Toto zakonne ustanovenie
ma dispozitivny charakter, vzhladom na Iormulaciu ak spolocenska zmluva
neustanovuje inak, preto mozno v spolocenskej zmluve stanovit ako vyssiu tak aj nizsiu
sadzbu urokov z omeskania. V sulade s principom zmluvnej volnosti a zasady, co nie je
zakazane je povolene, mze spolocenska zmluva povinnost spolocnika platit urok
z omeskania pre nesplnenie vkladovej povinnosti aj vylucit. ,!ovinnost platenia urokov
: omeskania v dosledku nesplnenia povinnosti spolocnika splatit vklad do :akladneho
imania spolocnosti stanovena v 113 ods. 2 fe specifickym ustanovenim Obch, preto
vseobecne ustanovenie Obch o povinnosti dlnika platit uroky : omeskania pri
omeskani s plnenim penaneho :av:ku ( 369 ods. 1 Obch) fe mone pouit len v
pripade, ak tak ustanovufe spolocenska :mluva' (Patakyova a kol., 2005, cast , diel ,
kapitola 2, s. 2).
Horelicanova, M.: !ovinnosti spolocnika s.r.o. v komparacii s povinnostami akcionara a.s., Diplomova
praca 2006.
Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik omentar 1. IURA EDITION, Bratislava 2005
Patakyova, M. a kol.: $polocnost s rucenim obmed:enym a fef konatel. Verlag DashIer, Bratislava 2005.
65

V sulade so zasadou dispozitivnosti, ktora ovlada obchodne pravo plati, ze
spolocnici sa v spolocenskej zmluve mzu dohodnut, ze v pripade upravy vysky
urokov sa bude vztah spravovat podla 69 ods. ObchZ. Plati, ze v pripade
nesplnenia si vkladovej povinnosti spolocnikom vznika konatelovi povinnost vymahat
uroky z omeskania, inak zodpoveda za skodu v zmysle ustanovenia 757 ObchZ.
V sulade s 69 by mal konatel zapocitat urok z omeskania do nahrady skody.
Narok na nahradu skody vsak mozno uplatnovat, iba ak je skoda vyssia ako tento urok,
a to v rozsahu, v ktorom ho prevysuje (Oveckova a kol., 2005, s. 60).

1.15.3.2Kadun konanie
Kaducne konanie je jednym zo spsobov zaniku ucasti spolocnika v
spolocnosti. Samotne konanie, ako aj z neho vyplyvajuce vylucenie spolocnika je
najzavaznejsim dsledkom nesplnenia vkladovej povinnosti a priplatkovej
povinnosti na uhradu strat spolocnosti ulozenej uznesenim valneho zhromazdenia
podla spolocenskej zmluvy. Kaducne konanie je jedinou vynimkou zo zasady, podla
ktorej spolocnost nemze spolocnika vylucit proti jeho vli. Pripadne ustanovenie
spolocenskej zmluvy o moznosti vylucit spolocnika aj z inych dvodov by bolo
neplatne pre rozpor so zakonom. Pre zavaznost kaducneho konania a jeho nasledkov sa
pokusim uvedenu problematiku rozobrat podrobnejsie.
Kedze spolocensku zmluvu uzatvaraju vsetci spolocnici zo svojej vlastnej vle
predpoklada sa, ze budu mat zaujem aj na plnom splateni vkladov, aby spolocnost
mohla bez dalsich nasledkov vykonavat svoju podnikatelsku cinnost. Ak vsak jeden zo
spolocnikov nebude mat zaujem na splateni vkladu, bolo by velmi problematicke pre
spolocnost vykonavat svoju podnikatelsku cinnost. Ak by takato skutocnost nastala
ObchZ vytvara moznost, avsak nie povinnost, aby sa valne zhromazdenie tohto
spolocnika zbavilo prostrednictvom kaducneho konania, ktore je upravene v
ustanoveniach ods. az 6 ObchZ.
Kedze spolocnika, ktory nesplatil svoj vklad chapeme ako dlznika, a
spolocnost ako veritela, pricom zmluvny vztah vyjadruje spolocenska zmluva a zakon

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik omentar 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.

66

ustanovuje moznost v ods. spolocnika vylucit, je mozne kaducne konanie
chapat ako osobitny spsob odstupenia od zmluvy v zmysle 67 ObchZ druha veta.
Je to konanie veduce k vyluceniu spolocnika zo spolocnosti rozhodnutim
valneho zhromazdenia pre neplnenie jeho povinnosti splatit vklad a ma dve Iazy.
Predpokladom pre vylucenie spolocnika v kaducnom konani je:
a) Vyzva na splnenie vkladovej povinnosti po hrozbu vylucenia zo spolocnosti
(vyzyvacie konanie),
b) rozhodnutie valneho zhromazdenia o vyluceni spolocnika.
O Jyzvacie konanie
Vyzva na splnenie vkladovej/ priplatkovej povinnosti musi obsahovat
poziadavku na splnenie vkladovej povinnosti v dodatocnej lehote, ktora nesmie byt
kratsia ako mesiace spojena s hrozbou, ze pokial spolocnik svoju vkladovu
povinnost nesplni v urcenej lehote, bude zo spolocnosti vyluceny.
O spsobe, akym sa ma vyzva uskutocnit zakon nic nehovori, musi to
vsak byt spsobom podla ktoreho mozno overit zaciatok plynutia tejto lehoty (napr.
doporucenym listom).
Ak spolocnik po vyzve najneskorsie do dna konania svoju povinnost splni,
valne zhromazdenie ho uz zo spolocnosti vylucit nemze. Taketo vylucenie by nemalo
oporu v zakone a znamenalo by zneuzitie vcsiny hlasov v spolocnosti, ktore je podla
56a zakazane. Je to dsledok toho, ze hlavnym ucelom kaducneho konania je ochrana
prav a opravnenych zaujmov tretich osb a hoci aj oneskorenym splatenim vkladu
odpadne dvod pre vylucenie spolocnika zo spolocnosti.
O Konanie o vylenie spolonika
Po marnom uplynuti urcenej lehoty rozhoduje o vyluceni spolocnika valne
zhromazdenie na zaklade navrhu konatelov alebo niektoreho zo spolocnikov
jednoduchou vcsinou hlasov pritomnych spolocnikov, ak spolocenska zmluva
nevyzaduje vyssi pocet hlasov. Podla 27 ods. 5 a 6 spolocnik nemze vykonavat
hlasovacie pravo, ak valne zhromazdenie rozhoduje o jeho vyluceni alebo podani
navrhu na jeho vylucenie zo spolocnosti a ani sa neprihliada na jeho hlasy pri
posudzovani spsobilosti valneho zhromazdenia uznasat sa.
67

Pravne ucinky vylucenia spolocnika nastavaju dnom prijatia uznesenia valneho
zhromazdenia o jeho vyluceni. Proti tomuto uzneseniu nema spolocnik moznost pouzit
nijaky opravny prostriedok, nie je vsak vylucene, aby sa obratil na sud a urcovacou
zalobou sa domahal rozhodnutia, ze vylucenie sa uskutocnilo protipravne a ze teda jeho
ucast v spolocnosti trva ( ObchZ).
Vylucenim spolocnika dochadza k tymto pravnym dsledkom:
O vkladova povinnost spolocnika trva aj po jeho vyluceni zo spolocnosti
O vylucenemu spolocnikovi vznikne pravo na vyplatenie vyrovnacieho podielu
O uvolneny obchodny podiel prechadza na spolocnost

Podla 20 Obchodneho zakonnika spolocnost mze nadobudnut vlastny
obchodny podiel na prechodnu dobu, nemze vsak vykonavat prava spolocnika a je
povinna postupovat primerane podla ods. 5 a 6 tak, ze:
a) mze previest tento podiel na ineho spolocnika alebo, ak to umoznuje
spolocenska zmluva na tretiu osobu. O prevode rozhoduje valne zhromazdenie.
b) do 6 mesiacov odo dna, ked doslo k vyluceniu spolocnika valne zhromazdenie
rozhodne o znizeni zakladneho imania o vklad vyluceneho spolocnika, pritom
vsak zakladne imanie nemozno znizit pod zakonne minimum 5000 EUR. ( 0
ods.)
Nedodrzanim tychto podmienok mze sud aj bez navrhu zrusit spolocnost
a nariadit jej likvidaciu.
1.16 PRPLATKOV POVINNOST
Od vkladovej, t. j. prvotnej uhradzovacej povinnosti treba odlisovat tzv.
priplatkovu (niekedy oznacovanu aj ako druhotnu uhradzovaciu) povinnost (Oveckova
a kol., 2005, s. 02).
Nesplnenie priplatkovej povinnosti ma vsak pre spolocnika

rovnake pravne nasledky ako nesplnenie jeho vkladovej povinnosti.
Spolocnici mzu byt na zaklade zakona alebo spolocenskej zmluvy zaviazani na
dalsie majetkove plnenia mimo ramca vkladovej povinnosti. V obchodnom zakonniku
su upravene dva pripady plnenia mimo vkladovej povinnosti:


6

a) priplatky spolocnikov nad hodnotu vkladov na tvorbu rezervneho Iondu pri
vzniku spolocnosti ( 67 ods. 2),
b) povinnost prispiet na uhradu strat spolocnosti penaznym plnenim nad vysku
vkladu az do polovice zakladneho imania podla vysky svojich vkladov ( 2
ods. ).
1.16.1 Prplatkov povinnost na tvorbu rezervnho fondu
Rezervny Iond je obligatornym Iondom spolocnosti. Predstavuje cast
obchodneho imania spolocnosti s rucenim obmedzenym, ktora sluzi na sanaciu
nepriazniveho ekonomickeho vyvoja spolocnosti a zmiernuje rozdiely medzi ziskovymi
a stratovymi uctovnymi obdobiami. Rezervny Iond je sucastou vlastneho kapitalu
(Fekete, 200, s. 52).

Priplatkovu povinnost spolocnikov na tvorbu rezervneho Iondu nad hodnotu
vkladu uz pri vzniku spolocnosti zaviedol zakon NR SR c. /99 Z. z. Pred jeho
prijatim spolocnost s rucenim obmedzenym nebola povinna vytvarat rezervny Iond uz
pri svojom vzniku. Zavedenie tejto povinnosti znamena, ze prostriedky na tvorbu
rezervneho Iondu musia zakladatelia spolocnosti poskytnut nad hodnotu vkladov.
Rezervny Iond sa povinne kazdorocne doplna o sumu urcenu v spolocenskej zmluve,
resp. v stanovach, najmenej vsak o 5 z cisteho zisku vycisleneho v uctovnej zavierke.
Ucelom rezervneho Iondu je ulozit urcite casti zisku v case, ked je spolocnost
podnikatelsky uspesna, pripadne priplatky spolocnikov, aby mohla v buducnosti
z tychto prostriedkov kryt straty, ktore vzniknu v dsledku menej uspesneho
podnikania. Ako uvadza Majerikova: J pravom :mysle slova tu ide o urcitu re:ervu,
ktora spolu so :akladnym imanim poskytufe urcitu istotu veritelom' (Oveckova a kol.,
2005, s. 2).

Rezervny Iond mzeme vymedzit ako cast obchodneho majetku spolocnosti s
rucenim obmedzenym, ktora je urcena na vyrovnavanie vykyvov v hospodareni
spolocnosti a na zabezpecenie platobnej schopnosti spolocnosti s rucenim
obmedzenym, a tym aj na ochranu jej veritelov. Rezervny Iond spolocnost vytvara
povinne v rozsahu urcenom spolocenskou zmluvou alebo zakonom (Fekete, 200, s.

Fekete, I., Obchodna spolocnost s rucenim obmed:enym. omplexna prirucka. EPOS. 200.

69

2).
Mozno ho vytvorit uz pri vzniku spolocnosti, pripadne pri zvysovani zakladneho

imania priplatkami spolocnikov.
Podla osobitnej upravy v 2 ObchZ spolocnost s rucenim obmedzenym
vytvara rezervny Iond v case a vo vyske, ktoru urcuje spolocenska zmluva. Ak sa
rezervny Iond nevytvori uz pri vzniku spolocnosti, je spolocnost povinna ho vytvorit z
cisteho zisku vykazaneho v riadnej uctovnej zavierke za rok, v ktorom sa zisk po prvy
raz vytvori a to vo vyske najmenej 5 z cisteho zisku, nie vsak viac ako 0
zakladneho imania, v ktorom zisk po prvykrat vytvori
.
Zriadenie rezervneho Iondu v spolocnosti s rucenim obmedzenym uz pri vzniku
spolocnosti je teda len moznostou, nie vsak povinnostou spolocnosti (Moravcik a kol.,
995, s. 2).
Ak spolocenska zmluva stanovuje vytvorit rezervny Iond uz pri vzniku

spolocnosti, dochadza k vzniku priplatkovej povinnosti spolocnikov.
Rezervny Iond musi byt ulozeny na viazanom ucte v banke (banka podla
vnutornych predpisov nevytvori osobitny ucet pre spolocnost, ale len ,poducet')
(Furda, 99, s. 2).

1.16.2 Prplatkov povinnost na hradu strt spolocnosti
Pojmom priplatkova povinnost sa rozumie povinnost spolocnikov prispiet na
uhradu strat spolocnosti penaznym plnenim nad vysku prevzateho vkladu (Zitnanska
a kol., 2009, s. ).

Priplatkova povinnost je akousi druhotnou uhradzovacou povinnostou, ktorej
prvoradym ucelom je prekonanie hospodarskych tazkosti. Spolocnost mze preklenut
nepriaznivu ekonomicku situaciu bez toho, aby musela znizovat zakladne imanie
spolocnosti (Patakyova a kol., 2006, cislo , diel , kapitola , s. ).
Priamo zo zakona
vyplyva, ze priplatkova povinnost pri splneni uz uvedenych podmienok vznika sucasne

Fekete, I.: Obchodna spolocnost s rucenim obmed:enym. omplexna prirucka. EPOS. 200.
Firemny pravnik, /200, str. 2
Moravcik, J., Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik - komentar, IURA EDITION, Bratislava, 995.
Furda, S.: akladne poiadavky :aloenia spolocnosti s rucenim obmed:enym po noveli:acii Obchodneho
:akonnika, 99.
Patakyova, M., a kol.: $polocnost s rucenim obmed:enym a fef konatel, 2006.

70

vsetkym spolocnikom a jej vyska u jednotlivych spolocnikov sa vypocita pomerne
podla vysky ich vkladov (Oveckova a kol., 2005, s. 02).
5

Priplatkova povinnost nie je plnenim vkladovej povinnosti a spolocnik takto
pouzite sumy nemze zapocitat do prijmov z prevodu ucasti na spolocnosti s rucenim
obmedzenym podielom na likvidacnom zostatku, ani vyrovnacieho podielu v pripade
zaniku jeho ucasti v spolocnosti pre ucely dani z prijmov (Pantlova, s. ).

Obchodny zakonnik v 2 obsahuje ustanovenie o priplatkovej povinnosti na
uhradu strat spolocnosti. Stanovuje, ze: ,spolocenska :mluva moe urcit, e valne
:hromadenie fe opravnene uloit spolocnikom povinnost prispiet na uhradu strat
spolocnosti penanym plnenim nad vysku vkladu a do polovice :akladneho imania
podla vysky svofich vkladov. O poruseni tefto povinnosti platia ustanovenia 113 ods. 2
a 4. obdobne' ( 2 ods. ObchZ.).
1.16.3 Vznik prplatkovej povinnosti spolocnka
Na vznik priplatkovej povinnosti sa vyzaduje kumulativne splnenie troch
podmienok, ktorymi treba rozumiet:
a) Zakotvenie priplatkovej povinnosti v spolocenskej zmluve,
b) opravnenie valneho zhromazdenia rozhodnut o ulozeni priplatkovej povinnosti
upravene v spolocenskej zmluve,
c) rozhodnutie valneho zhromazdenia o ulozeni priplatkovej povinnosti
spolocnikom (Zitnanska a kol., 2009, s. ).

Zakotvenie priplatkovej povinnosti v spoloenskej zmluve
Vyslovne ustanovenie spolocenskej zmluvy o tom, ze valne zhromazdenie je
opravnene rozhodnut o ulozeni priplatkovej povinnosti. Osobitne pravidla pre urcenie
vysky priplatkovej povinnosti medzi spolocnikmi nie je mozne si dohodnut
v spolocenskej zmluve. Nie je mozne priplatkovu povinnost vymedzit, resp. vylucit pre
konkretne osoby spolocnikov. Zo zakona vyplyva, ze vznika zo zakona vsetkym

Oveckova, O. a kol., Obchodny :akonnik s komentarom, 2005.
http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok5

7

spolocnikom spolocnosti s rucenim obmedzenym a vypocita sa pomerne podla vysky
ich vkladov.
Oprvnenie valnho zhromazdenia rozhodnt o ulozeni priplatkovej povinnosti
upraven v spoloenskej zmluve
V uprave spolocnosti s rucenim obmedzenym vseobecne plati zasada v zmysle
ods. 2 ObchZ, ktora vyzaduje ,na platnost :meny spolocenskef :mluvy, ktorou
sa ro:sirufu povinnosti uloene spolocenskou :mluvou spolocnikom alebo :uufu,
pripadne obmed:ufu prava pri:nane spolocnikom spolocenskou :mluvou, sa vyadufe
suhlas vsetkych spolocnikov, ktorych sa tato :mena tyka'. Tato zasada sa priamo
vclenila do ustanovenia o priplatkovej povinnosti.
Zakladny rozdiel medzi vkladovou povinnostou, ktora vznika priamo zo zakona,
a medzi priplatkovou povinnostou je ze priplatkova povinnost je dispozitivneho
charakteru. Vznika iba na zaklade spolocenskej zmluvy, ak tato obsahuje o priplatkovej
povinnosti ustanovenie. Taketo ustanovenie spolocenskej zmluvy nie je ulozenim
priplatkovej povinnosti spolocnikom, ale len udelenim opravnenia valnemu
zhromazdeniu spolocnosti, aby v pripade vzniku strat spolocnosti, mohlo svojim
rozhodnutim ulozit spolocnikom priplatkovu povinnost.
rozhodnutie valnho zhromazdenia o ulozeni priplatkovej povinnosti spolonikom
Valne zhromazdenie mze uzniest priplatkovu povinnost v pripade, ak
spolocnost v individualnej uctovnej zavierke vykaze stratu. O povinnosti prispiet na
uhradu strat spolocnosti na zaklade spolocenskej zmluvy rozhoduje valne zhromazdenie
jednoduchou vcsinou hlasov pritomnych spolocnikov, ak spolocenska zmluva neurci
vyssi pocet. Zakonnou hranicou celkovej sumy priplatkovej povinnosti, je polovicna
vyska zakladneho imania spolocnosti. Konkretnu suhrnnu vysku vzdy urcuje valne
zhromazdenie vo svojom rozhodnuti, pricom tato zavisi od konkretnej hospodarskej
situacie spolocnosti a od vysky straty.
Priplatky su prispevkom spolocnikov na prekonanie hospodarskych tazkosti,
prostrednictvom ktorych sa v spolocnosti ma zabezpecit bilancna rovnovaha a tym sa
spolocnosti umoznia prekonat tazkosti bez znizovania zakladneho imania.
72

1.16.4 Porusenie prplatkovej povinnosti
Pripadna nevla ci neschopnost splnit svoju priplatkovu povinnost je
sankcionovatelna rovnako ako nerespektovanie vkladovej povinnosti podla ods. 2 az
6 ObchZ (aj ked 2 ods. odkazuje iba na subsidiarnu aplikaciu ods. 2 az ObchZ).
Nasledky nesplnenia priplatkovej povinnosti teda mzu byt rovnako vazne ako pri splacani
vkladov do zakladneho imania (Mamojka, 200, s. 7).

Ked spolocnik nema Iinancne zdroje na zaplatenie priplatkovej povinnosti,
prichadzaju do uvahy dve alternativy:
a) Jednou z logickych moznosti riesenia takejto situacie z pohladu spolocnika je
previest svoj obchodny podiel. Spolocnik zo spolocnosti nemze vystupit
vzhladom na prvu vetu ods. ObchZ
6
, ale mze svoj obchodny podiel
zmluvne previest so suhlasom valneho zhromazdenia na ineho spolocnika,
pripadne na tretiu osobu.
b) Spolocnik, pripadne mze poziadat o zrusenie svojej ucasti v spolocnosti sud
podla ods. ObchZ. Ako aj uvadza Dalibor Hanes, plati, ze: $ud by
mohol :rusit feho ucast v spolocnosti, ak by preuka:al, e od neho nemono
spravodlivo iadat, pripadne af v:hladom na urcenie priplatkovef povinnosti,
aby v spolocnosti nadalef :otrval'(Hanes, 2002, s. ).
Navrh na zrusenie
ucasti spolocnika podava na sud spolocnik, ktory ziada, aby sud zrusil jeho ucast
v spolocnosti. Navrh musi byt zdvodneny a musia byt predlozene a oznacene
dkazy preukazujuce jeho tvrdenie. Ucast spolocnika v spolocnosti zanika dnom
nadobudnutia pravoplatnosti rozsudku sudu. Obchodny podiel spolocnika,
ktoreho ucast v spolocnosti zanikla prechadza na spolocnost, ktora je povinna
postupovat v zmysle ods. 5 a 6 ObchZ. Pravoplatnym rozhodnutim sudu
o zruseni ucasti spolocnika v spolocnosti s rucenim obmedzenym vznika tomuto
narok na vyrovnaci podiel v zmysle ustanoveni 50 a 6 ObchZ.

Mamojka, M.: Ekvivalencia prav a povinnosti spolocnika v spolocnosti s rucenim obmed:enym. vyd.
6
Prva veta ods. ObchZ: $polocnik nemoe :o spolocnosti vystupit, moe vsak navrhnut, aby sud
:rusil feho ucast v spolocnosti, ak nemono od neho spravodlivo poadovat, aby v spolocnosti :otrval'.
2002.
7

1.17 RUCENIE SPOLOCNKA ZA ZVAZKY SPOLOCNOSTI S RUCENM
OBMEDZENM
Rucenim sa vo vseobecnosti oznacuje pravny vztah medzi veritelom
a rucitelom. Jeho podstata spociva v tom, ze k hlavnemu zavzku dlznika voci
veritelovi pristupuje zavzok vedlajsi zavzok rucitela voci veritelovi, ze ho uspokoji
v pripade, ak tak neurobi dlznik. Rucenie, obdobne ako vcsina zabezpecovacich
prostriedkov v sukromnom prave, plni predovsetkym Iunkciu zabezpecovaciu
a uhradzovaciu: jednak deklaruje Iakticitu a realnu podobu zabezpecovaneho zavzku (s
prihliadnutim aj na poziadavky pravnej prevencie), jednak vytvara alternativny zdroj,
z ktoreho potencialne mzu byt uspokojene naroky veritela (hoci len v suplovanej
Iorme) (Suchoza, 997, s. 7).
Mozno zhrnut, ze zakladnou Iunkciou rucenia je

posilnenie pravneho postavenia veritela a zvysenie miery istoty, ze jeho pohladavka
bude uspokojena.
Rucenie je vo vztahu k hlavnemu pravnemu vztahu medzi dlznikom a veritelom
zavzkom vedlajsim, ktory mozno charakterizovat ako akcesoricky a subsidiarny.
Akcesorita rucenia spociva v tom, ze vznik, zmena a zanik, ako aj obsah rucitelskeho
zavzku su do znacnej miery determinovane existenciou a obsahom zavzku hlavneho.
Subsidiarita rucenia znamena, ze veritel sa mze domahat plnenia od rucitela, len ak
nemze dosiahnut plnenie od dlznika ani v primeranej dobe potom, co ho na to pisomne
vyzval, alebo ak je nepochybne, ze dlznik svoj zavzok nesplni, najm pri vyhlaseni
konkurzu (Prievoznik, 2006, s. 65).

Na zakonne rucenie spolocnika obchodnej spolocnosti sa primerane vztahuju
ustanovenia Obchodneho zakonnika o ruceni v obchodnych zavzkovych vztahoch. (
2 ObchZ) Tu sa prejavuje urcite prelomenie zasady akcesority rucenia, teda jeho
viazanosti na pravny rezim zavzku hlavneho. ( 26 ods. ObchZ) Bez ohladu na
pravnu povahu hlavneho zavzku spolocnosti voci veritelovi (mze ist o vztah
obcianskopravny, obchodnopravny, ale aj rzne pravne vztahy v oblasti verejneho
prava danovo-pravne, Iinancno-pravne) sa rucenie spolocnika ako vztah vedlajsi bude
vzdy spravovat pravnou upravou rucenia, obsiahnutou v Obchodnom zakonniku.

Suchoza, J.: Obchodny :akonnik a suvisiace predpisy. omentar. Bratislava EUROUNION, 997.
Prievoznik, M.: #ucenie spolocnika obchodnef spolocnosti. Justicna revue, 5, 2006.

7

Vseobecnu upravu rucenia spolocnikov upravuje 56 obchodneho zakaznika,
ktory zaroven ustanovuje, ze pre rucenie spolocnikov sa pouziju obdobne ustanovenia
Obchodneho zakonnika o ruceni ( 0 ObchZ), ak z ustanoveni zakona o spolocnosti
s rucenim obmedzenym nevyplyva nieco ine.
1.17.1 Obsah a rozsah rucenia spolocnka
Rozsah povinnosti spolocnika rucit za zavzky spolocnosti upravuje obchodny
zakonnik v 06. Podla neho ,spolocnost :odpoveda :a svofe :av:ky celym svofim
mafetkom a spolocnik ruci :a :av:ky spolocnosti do vysky svofho nesplateneho vkladu
:apisaneho v obchodnom registri'. Rozsah rucenia je dany rozdielom medzi zapisanou
splatenou vyskou a celkovou velkostou vkladu spolocnika.
Na zaklade uvedeneho je potrebne rozlisovat medzi
7
:
#uenim spolonosti za svoje vlastn zvzky
Spolocnost zodpoveda za svoje zavzky celym svojim majetkom. Nie je pritom
rozhodujuca vyska zakladneho imania, ale hodnota celeho obchodneho majetku, ktory
ma spolocnost k dispozicii.
#uenim spolonikov za zvzky spolonosti
Oproti spolocnosti je rozsah rucenia spolocnikov za zavzky spolocnosti
obmedzeny vyskou nesplateneho vkladu, ktory je zapisany v obchodnom registri voci
veritelom je subsidiarne a solidarne.
Subsidiarita rucenia znamena, ze veritel sa so svojim narokom voci spolocnosti
musi najprv obratit na spolocnost, pricom ,ti, ktori rucia, su vo v:tahu k veritelovi
akoby v :alohe pre pripad, e dlnik ani na vy:vu veritela nesplni.' (Oveckova a kol.,
2005, s. 02).
Az v pripade, ked spolocnost nesplni svoj zavzok, sa mze veritel

obratit na spolocnikov, ktori vsak za zavzky spolocnosti rucia len v obmedzenom
rozsahu (do vysky nesplateneho vkladu). Inymi slovami rucenie spolocnikov ma povahu
rucitelskeho zavzku, ktory nastupuje az potom, ked hlavny dlznik (spolocnost)
neuspokojil narok veritela na plnenie.

7

75

Rozsah zodpovednosti, resp. rucenia spolocnikov je zavisly od toho, ci ide
o obdobie medzi zalozenim spolocnosti a jej vznikom alebo o obdobie po vzniku
spolocnosti a do momentu zaniku, resp. o obdobie po zaniku spolocnosti, t.j.:
O v obdobi medzi zalozenim spolocnosti a jej vznikom su spolocnici viazani za
ukony zakladatelov vo Iirme solidarneho rucenia,
O v obdobi po vzniku spolocnosti a pocas trvania spolocnosti rucia spolocnici za
zavzky do vysky nesplatenych vkladov zapisanych do obchodneho registra; ak
ta ista osoba, alebo tie iste osoby su jedinymi spolocnikmi vo viacerych
spolocnostiach, za zavzky ktorejkolvek z ich spolocnosti, rucia svojim
majetkom aj ich ostatne spolocnosti (aj ked nie su spolocnikmi),
O v obdobi po zaniku spolocnosti rucia spolocnici za zavzky byvalej spolocnosti
do vysky podielu na likvidacnom zostatku; ak neboli splatene vklady v plnom
rozsahu, rucia byvali spolocnici tak, ako za trvania spolocnosti,
O rucenie priplatkovou povinnostou (Patakyova, 2000, cast 7, diel 2, kapitola 5, s.
2)
.
V pripade, ak je vyhlaseny konkurz na majetok spolocnosti rucia spolocnici za
zavzky spolocnosti len do vysky, v ktorej veritelia, ktori vcas prihlasili svoje
pohladavky, neboli uspokojeni v konkurznom konani. Oveckova uvadza, ze
,oneskorene prihlasene pohladavky su z hladiska rucenia spolocnikov za zavzky
spolocnosti v danom pripade pravne irelevantne, zakon na ne neprihliada' (Oveckova
a kol., 2005, s. 0).
Vyhlasenim konkurzu sa stavaju splatnymi aj vsetky nesplatene

casti vkladov a spolocnici sa dostavaju do omeskania spolu so vsetkymi dsledkami
z toho pre spolocnikov plynucich.
Ak spolocnost zanikla vymazom z obchodneho registra na zaklade
predchadzajucej likvidacie, teda bez vyhlasenia konkurzu na jej majetok, kazdemu
spolocnikovi vznika pravo na likvidacnom zostatku. Tento stav upravuje 56 ods. 7
ObchZ. Zanikom spolocnosti nezanika automaticky aj rucenie spolocnikov. Ako je uz
uvedene vyssie, rucia spolocnici za zavzky spolocnosti do vysky nesplatenych vkladov
zapisanych v obchodnom registri. Okamihom splatenia a zapisu do obchodneho registra
sa konci ich rucenie za zavzky spolocnosti. Rucenie sa ale obnovuje v pripade zaniku

Patakyova, M.: $polocnost s rucenim obmed:enym a fef konatel, VERLAG DASHOFER, 2000.

76

spolocnosti, a to do vysky podielu na likvidacnom zostatku. Z toho logicky vyplyva, ze
pocas zaniku spolocnosti mze byt rucenie spolocnikov este vcsie, ako bolo pocas
existencie spolocnosti. Zavisi to od skutocnosti, aka bola vyska podielu na likvidacnom
zostatku a jednak od vysky rucenia v case existencie spolocnosti (Blaha Jurcikova,
200, s. 6).
Mzu nastat dva pripady:

a) Ak je podiel spolocnika na likvidacnom zostatku nizsi, ako bolo jeho rucenie
v case trvania spolocnosti. Urcenie miery rucenia v tomto pripade je urcujuci
rozsah spolocnika v case existencie spolocnosti.
b) Ak je podiel spolocnika na likvidacnom zostatku vyssi, ako rozsah jeho rucenia
v case existencie spolocnosti. V tomto pripade pre urcenie miery rucenia
spolocnika za zavzky spolocnosti je smerodajna vyska jeho podielu na
likvidacnom zostatku.

Pri posudzovani rozsahu rucenia sa vychadza z existujuceho pravneho stavu
pred zanikom spolocnosti. Cize, ci spolocnik voci spolocnosti ma alebo nema plne
splnenu vkladovu povinnost.
1.17.2 Osobitn prpady rucenia spolocnkov
Osobitne pripady individualneho rucenia spolocnikov spolocnosti s rucenim
obmedzenym ustanovene zakonom su tieto:
a) Spolocnik, ktory previedol do spolocnosti pohladavku ako nepenazny vklad,
ruci za vymozitelnost tejto pohladavky az do vysky hodnoty svojho vkladu. (
59 ods. 5 ObchZ).
b) Spravca vkladu, ktory uviedol vo vyhlaseni vyssiu sumu, nez aka bola splatena
ruci do vysky tohto rozdielu voci spolocnosti za splnenie povinnosti spolocnika
splatit vklad a v rovnakej vyske voci veritelom spolocnosti za zavzky
spolocnosti. Rucenie spravcu vkladu voci veritelom spolocnosti zanika
splatenim vkladov, ktorych sa toto rucenie tyka. ( 60 ods. ObchZ).

Blaha, M., Jurcikova, B.: $polocnost s rucenim obmed:enym v praxi po 1.1.2003. Poradca podnikatela,
Zilina 200.
77

c) Pri prevode obchodneho podielu na inu osobu, podla 5 ods. ObchZ
prevodca (byvaly spolocnik) ruci za splacanie vkladu nadobudatelom tohto
podielu.
7

PRVA SPOLOCNKA
1.18 PRVA ZAKLADATELOV PRED VZNIKOM SPOLOCNOSTI
1.18.1 Prvo podnikat v kontraste s praxou registrovch sdov
V Ustave Slovenskej republiky (zak. c. 60/992 Zb., dalej len ,Ustava') sa
zohladnuje Iakt, ze vykonavanie podnikatelskej cinnosti nemze byt len dispoziciou
danou sukromnopravnym charakterom obchodnopravnej reglementacie.
V demokratickom state je ustavnym pravom zarucujucim volny vstup na trh ako vlou
a intelektualnou sikovnostou podmienena moznost vlastnej obzivy s viziou dosiahnutia
urciteho zivotneho komIortu. Pravo podnikat tak bolo logicky zakomponovane do
znenia zakona najvyssej pravnej sily clankom 5 v nasledujucom zneni: kady ma
pravo na slobodnu volbu povolania a pripravu nan, ako af pravo podnikat
a uskutocnovat inu :arobkovu cinnost'.
K zakladnym predpokladom pre vznik zdravej konkurencie medzi
podnikatelskymi subjektmi a tym plnohodnotneho a Ieroveho trhoveho prostredia
Ustavny sud SR uviedol: !ravo podnikat fe ustavnou :arukou slobody vykonu
hospodarskef cinnosti podla uvaenia. Toto pravo sa pri:nava kadef osobe.
!rostrednictvom prava na podnikanie sa :arucufe monost vykonavat hospodarsku
cinnost tam, kde existufe ekonomicka konkurencia, ako af tam, kde ekonomicka
konkurencia neexistufe. $ucastou takto poskytnutef :aruky nie fe ochrana podnikatela
pred vstupom konkurenta do :volenef hospodarskef cinnosti'.
8
Co Ustavny sud
v dalsom konani speciIikoval: $ucastou takto poskytnutef :aruky nie fe ochrana
podnikatela pred vstupom konkurenta do :volenef hospodarskef cinnosti, ani :aruka, e
podnikatel bude mat uspech vo svofef cinnosti. !ravo podnikat sa v sukromnom :aufme
chrani ako sposob obivy fednotlivca. aroven sa nim :abe:pecufe verefny :aufem na
ro:vofi podnikania ako doleiteho prvku trhoveho hospodarstva. Toto pravo sa
pri:nava osobam ako pravny prostriedok ro:vofa trhovef ekonomiky :arucenef cl. 55

PL. US 7/96. Nalez z 27. Februara 997. Zbierka nalezov a uzneseni Ustavneho sudu Slovenskej
republiky 997. s. 9.
79

ods. 1 ustavy, podla ktoreho. Hospodarstvo $lovenskef republiky sa :aklada na
principoch socialne a ekologicky orientovanef trhovef ekonomiky'.
9

V ramci trhoveho prostredia Ustava jasne rozpoznava poziadavky pre vznik
hospodarskej sutaze a nasledne zdarne psobenie podnikatelskych subjektov v nej,
pricom podla Ustavneho sudu :akladom trhoveho hospodarstva a s nim sptef
hospodarskef sutae fe volnost vstupu na trh a rovnost pravidiel spravania na trhu pre
vsetkych ucastnikov hospodarskef sutae. Jstup na trh fe sucastou ustavou :aruceneho
prava podnikat a uskutocnovat inu :arobkovu cinnost, pretoe v trhovom hospodarstve
fe podstatne uplatnenie prava podla cl. 35 ods. 1 na trhu. Jstup na trh sa pravne
:abe:pecufe v spravnom konani :aloenom na registracnom alebo povolovacom
principe.'
1.18.2 Obmedzenie prva podnikat ustanovenm 105a ObchZ
Regulacia zaujmu potencialnych podnikatelov o Ustavou zaruceny vstup na trh je
okrem Iormalnych zakonnych poziadaviek determinovana aj obmedzenim rozsahu
prava podnikat. Pod vplyvom europskeho prava, konkretne dvanastej smernice Rady
,o obchodnych spolocnostiach s rucenim obmedzenym s jedinym spolocnikom'
(9/667/EHS), doslo od . . 2002 k zmene v moznostiach zakladania jednoosobovych
obchodnych spolocnosti. Podla 05a ods. ObchZ ,spolocnost s fednym
spolocnikom nemoe byt fedinym :akladatelom alebo fedinym spolocnikom inef
spolocnosti'. Pri interpretovani predmetnej upravy musim spomenut nedostatok
v systematike ktory neusiel pozornosti Mojmirovi Mamojkovi a jeho pracovnemu
kolektivu (Mamojka, 200, s. ).
Nedostatok sa spaja so znenim druhej vety 05a

ods. ObchZ: ,Iyzicka osoba mze byt jedinym spolocnikom najviac v troch
spolocnostiach'. Je teda ucast Iyzickej osoby v troch jednoosobovych spolocnostiach
obmedzena na tri spolocnosti s rucenim obmedzenym, alebo na akekolvek tri
jednoosobove spolocnosti?

9
II. US 70/97. Nalez zo 6. Juna 99. Zbierka nalezov a uzneseni Ustavneho sudu Slovenskej
rebubliky. 99. s. 2.
Mamojka, M.: Ekvivalencia prav a povinnosti spolocnika v spolocnosti s rucenim obmed:enym. vyd.
0

1.19 PRVA A SPOLOCNKOV POCAS EXISTENCIE SPOLOCNOSTI
Spolocnik odvodzuje svoje prava voci spolocnosti a ostatnym spolocnikom od
existencie obchodneho podielu, ktory podla ods. ObchZ ,predstavufe prava
a povinnosti spolocnika a im :odpovedafucu ucast na spolocnosti.'
Prava spolocnikov spolocnosti s rucenim obmedzenym mozno rozdelit do troch
skupin:
a) pravo spolocnika podielat sa na riadeni a kontrole spolocnosti ako :akladne
nemafetkove pravo a s nim suvisiace ostatne nemajetkove prava spolocnika, ako
napr. pravo spolocnika byt inIormovany o zalezitostiach spolocnosti, pravo
spolocnika uplatnovat naroky v mene spolocnosti voci konatelom a voci
spolocnikom, pravo spolocnika byt zapisany v zozname spolocnikov, pravo
spolocnika nahliadat do zoznamu spolocnikov, pravo spolocnika podat na sud
navrh na zrusenie jeho ucasti v spolocnosti,
b) mafetkove prava spolocnika, ktorymi treba rozumiet pravo na podiel na zisku,
pravo na vyrovnaci podiel, pravo na podiel na likvidacnom zostatku, pravo
disponovat svojim obchodnym podielom a pravo prevziat zavzok na novy vklad
pri zvysovani zakladneho imania,
c) prava mensinovych spolocnikov (Zitnanska a kol., 2009, s. 7).

1.19.1 VKON PRV SPOLOCNIKA NA VALNOM ZHROMAZDENI
Obchodny zakonnik vyslovne upravuje iba tri organy spolocnosti s rucenim
obmedzenym, z toho dva organy su obligatorne, a to valne zhromazdenie a konatel. Tretim
Iakultativnym organom spolocnosti je dozorna rada, ktora sa zriaduje len vtedy, ak to
urcuje spolocenska zmluva.
Valne zhromazdenie ako ,najvyssi organ spolocnosti' zlozeny vylucne zo
spolocnikov sprostredkovane naplna ich pravo na podielanie sa na riadeni spolocnosti, na
co su v praxi vytvorene moznosti urcenim pravomoci organu v 25 ObchZ. ,Z dvodovej
spravy k obchodnemu zakonniku vyplyva, ze valne zhromazdenie tvoria vsetci spolocnici,
avsak podla ustanovenia 27 je valne zhromazdenie schopne uznasat sa , ak su pritomni


spolocnici, ktori maju aspon polovicu vsetkych hlasov, ak spolocenska zmluva neurcuje
inak. Z uvedeneho ustanovenia preto mozno vyvodit, ze valne zhromazdenie je organom
zlozenym z pritomnych spolocnikov, ak maju potrebny pocet hlasov.'
0

1.19.1.1ast na valnom zhromazdeni
Kazdy spolocnik ma pravo zucastnit sa na valnom zhromazdeni, a to bud
osobne alebo prostrednictvom splnomocneneho zastupcu. Spolocnik ma pravo na
valnom zhromazdeni vystupit, mze predkladat navrhy uzneseni a ma pravo
zucastnit sa hlasovania. Proti prijatym uzneseniam a proti spsobu vedenia valneho
zhromazdenia mze znasat protesty, ktore sa zapisuju do zapisnice o priebehu valneho
zhromazdenia.
Ucast na zasadnuti valneho zhromazdenia je pravom a nie povinnostou.
Pripadna Iyzicka absencia spolocnika nemusi byt zdvodnena. V ramci zmluvnej
slobody sice mozno znenim spolocenskej zmluvy zaviazat spolocnika na uvedenie
dvodu, z akeho sa zasadnutia nezucastni, ale bez praktickeho vyznamu, kedze jeho
pritomnost na zhromazdeni nie je vynutitelna.
Moznost zastupenia spolocnika na valnom zhromazdeni je obsiahnuta v 26
ObchZ v nasledujucom zneni: ,$polocnik sa :ucastnufe na rokovani valneho
:hromadenia osobne alebo v :astupeni splnomocnencom na :aklade pisomneho
plnomocenstva. $plnomocnencom nesmie byt konatel alebo clen do:ornef rady
spolocnosti'. Podla Mamojku vyklad 26 ObchZ separovaneho od inych ustanoveni
ako pravidla urcujuceho povinnost ucasti spolocnika na valnom zhromazdeni by nebol
nemozny. Viacero ustanoveni determinujucich povinnost neobsahuje gramaticke
imperativy slovom ,musi', ale Iormulaciou textu ani jednoznacne neponuka
dispozitivne riesenie. Dikcia ,spolocnik sa :ucastnufe...' nie je z teoretickeho hladiska
legislativne ucesanym' riesenim, aj ked v komplexnej kooperacii suvisiacich
ustanoveni vyklad zakladajuci povinnost jeho ucasti samozrejme nie je schodny
.
InIormacie ohladom udelenia plnomocenstva mozno redukovat na jeho
obsahove nalezitosti (identiIikacne udaje splnomocnitela, ucel udelenia

0
Bratislava. 2002. s. 207.
MAMOJKA, M.: Ekvivalencia prav a povinnosti spolocnika v spolocnosti s rucenim

obmed:enym. vyd. VEDA Bratislava, 200. s. 65.
2

plnomocenstva, datum a podpis splnomocnitela). Podpis na plnomocenstve zo zakona
nemusi byt overeny notarom, ale mze urcit spolocenska zmluva.
2

1.19.1.2&znsaniaschopnost, priebeh a hlasovanie na valnom zhromazdeni
EIektivita cinnosti valneho zhromazdenia ako organu transIormujuceho vlu
spolocnikov do pravne relevantnej podoby sa dosahuje urcenim hranice pre
uznasaniaschopnost ,obojstrannou' dispozitivnostou zalozenou na pritomnosti
spolocnikov, ,ktori maju aspon polovicu vsetkych hlasov, ak spolocenska zmluva
neurcuje inak'.
Mojmir Mamojka mladsi sa zastava nazoru, ze ,funkcnost predpokladu ucasti
spolocnikov s aspon polovicou hlasov fe v praxi individualna a do velkef miery bude
:avisiet od vnutornych v:tahov be: vole :neuivat svofe postavenie. Monost upravy
kvora pre u:nasaniaschopny organ smerom dole (napr. / :o vsetkych hlasov) fe
v sulade so :akonom, ale pripadne v plnef miere aplikovane :volnenie obvyklych
a v praxi racionalne respektovanych poiadaviek by mohlo :niit doveryhodnost organu
fednak ako predstavitela generalnef vole spolocnikov a fednak vytvori priestor pre
akcieschopne valne :hromadenie be: ucasti spolocnikov s podstatnym poctom hlasov ci
akefkolvek inef personalnef kooperacie.'
13
Priklana sa k urceniu spodnej hranice
spsobom uvedenym v rovnakom ustanoveni ceskeho ObchZ, ktory ani upravou
v spolocenskej zmluve nedovoluje znizit poziadavku pre uznasaniaschopnost valneho
zhromazdenia pod polovicu vsetkych hlasov.

Podla Eliasa v pripade neschopnosti uznasania sa zvolaneho valneho
zhromazdenia je potrebne ,zvolat ho predpisanym postupom znovu', pricom ,toto
dalsie valne zhromazdenie, ktore ma prejednat program valneho zhromazdenia uz skr
zvolaneho a pre absenciu niektorych spolocnikov neuskutocneneho, sa v praxi bezne
oznacuje ako nahradne. Pretoze nase obchodne pravo tento institut v uprave spolocnosti
s rucenim obmedzenym nepozna, ide o nazov pravne bezvyznamny.'
5

2
Pozri aj: ELIAS, K. a kolektiv: Obchodni :akonik. Prakticke poznamkove vydani s vybrem
judikatury od roku 900. LINDE PRAHA, a.s. Praha. 200. Str. 07. ,spolecenska smlouva mue vyadat
uredni ovreni podpisu :mocnitele na plne moci'.

obmed:enym. vyd. VEDA Bratislava, 200. s. 7 72.
Znenie 27 ods. v ceskom ObchZ: ,Jalna hromada fe schopna usnaseni fsou-li pritomni
spolecnici, kteri mafi alespon polovinu vsech hlasu, nevyadufe-li spolocenska smlouva vyssi pocet hlasu'
5
Elias, K.: $polecnost s rucenim ome:enym. PROSPEKTRUM, spol. s r.o. Praha. 997. s. 5

V pripade, ze spolocenska zmluva blizsie nespeciIikuje napr. spominane
pravidla uznasaniaschopnosti valneho zhromazdenia, ma v tomto pripade text zakona
v druhom od stavci 27 ObchZ ponukat akusi vseobecne spravodlivu a voci vsetkym
spolocnikom co najekvivalentnejsiu alternativu reglementaciu prislusnej problematiky
a to upravou ,sily' hlasov jednotlivych spolocnikov.
6
Postavenie spolocnikov
z hladiska sily ich hlasov i matematicky kluc pre ich vypocet (napr. z vkladov
spolocnikov) je postaveny plne na zmluvnej kreativite pri tvorbe zakladatelskeho
dokumentu ako prejavu vle spolocnikov vytvorit platIormu pre bezproblemove
Iungovanie valneho zhromazdenia. Obchodny register neskuma dvody pripadneho
neproporcionalneho rozlozenia hlasov. Ide o vnutornu dohodu medzi spolocnikmi, ktora
nie je ani obligatornou nalezitostou spolocenskej zmluvy.
Zakon spravne rozoznava rozhodnutia v ramci psobnosti valneho
zhromazdenia, ktore maju vcsi vplyv na dalsi chod spolocnosti. Podla Mamojku
poziadavka dvojtretinovej vcsiny vsetkych hlasov, teda nielen pritomnych
spolocnikov, vystihuje zakonom logicky preIerovany tvrdsi postup, ktory na rozdiel od
27 ods. ObchZ otvara cestu dispozitivnosti len smerom sprisnenia kvora na vyssi
ako zakonom stanoveny pocet hlasov ( 27 ods. ObchZ: Na ro:hodnutie podla
125 ods. 1 Obch pism. a), c), d) e) a i) fe vdy potrebny suhlas aspon dvoftretinovef
vcsiny vsetkych spolocnikov. $polocenska :mluva moe urcit vyssi pocet hlasov
potrebnych na prifatie tychto ro:hodnuti').
17

Spominany autor v dalsom texte je toho nazoru, ze ,ustanovenie 127 Obch
mono povaovat :a nafvy:namnefsiu sucast reglementacie vlaneho :hromadenia. Je
o to prekvapufucefsie, e v tomto ani v iadnom inom ustanoveni nenafdeme :mienku
o sposobe hlasovania ci suvisiace na:naky primeranef formali:acie priebehu feho
:asadnutia'.
18

Kontrola uznasaniaschopnosti pred kazdym prerokuvanym bodom by
nepochybne vytvarala podmienky pre ochromenie valneho zhromazdenia v bodoch,
ktore by spolocnik ci viaceri spolocnici nemali zaujem prejednat ci rozhodnut.
V zmysle principu ,co zakon nezakazuje, je dovolene' nemozno taketo riesenie uplne

6
27 ods. 2 ObchZ: !ocet hlasov kadeho spolocnika sa urcufe pomerom hodnoty feho
vkladu k vyske :akladneho imania spolocnosti, ak spolocenska :mluva neurcufe iny pocet hlasov.'
7


vylucit. Preto sa pripajam zastancom platnosti pociatocnej uznasaniaschopnosti valneho
zhromazdenia zistenej pred zaciatkom prerokuvania jednotlivych bodov programu.
9

Valne zhromazdenie s textom zakona oznacovane za ,najvyssi organ
spolocnosti', no pojmovo ide skr o vyjadrenie podstaty internych rozhodovacich
procesov, ktora je vsak navonok prezentovana konatelom/i. ,Je nepochybne, ze konanie
s pravnou relevanciou vo vztahu k tretim osobam zostava v kompetencii statutarneho
organu, no hybnou silou (najm vzhladom na psobnost valneho zhromazdenia
v zmysle 25 ObchZ) je prave valne zhromazdenie.'
20
Koho prejavom vle je vlastne
uznesenie valneho zhromazdenia? Ma pvodca prejavu tejto vle spsobilost na pravne
ukony? Skutocnymi pvodcami vle spolocnosti su jej spolocnici ktorych kolektivna
vla nadobuda pravne relevantny ramec prave uznesenim zo zasadnutia valneho
zhromazdenia. Valnemu zhromazdeniu zakon nedava moznost konat v mene
spolocnosti a naopak konatel nerozhoduje o otazkach, ktore su zverene valnemu
zhromazdeniu. Priebeh valneho zhromazdenia nas Obchodny zakonnik v podstate
neupravuje v praxi zauzivane postupy nachadzaju ciastocnu oporu len v niekolkych
uvodnych krokoch spocivajucich v personalnom urceni predsedu valneho zhromazdenia
a zapisovatela, bezna je aj volba overovatela zapisnice.
2
Podla Oveckovej ,treba
odporucit, aby podrobnejsia uprava priebehu valneho zhromazdenia bola zakotvena
v spolocenskej zmluve alebo v stanovach.'
22

1.19.1.3Zvolvanie valnho zhromazdenia
V zmysle zakona 2 ods. ObchZ valne zhromazdenie ak :akon,
spolocenska :mluva, pripadne stanovy neustanovufu kratsiu lehotu, :volavafu konatelia
nafmenef ra: :a rok'. Nas Obchodny zakonnik je vsak opt trestuhodne nedsledny,
pretoze slovne spojenie ,raz za rok' nie je presne. Komplexny pohlad nachadza

9
JUDIKAT: Tento postup by :amed:il napr. svofvolnemu odchad:aniu : rokovacef miestnosti,
resp. feho dopadu na priebeh hlasovania. Taketo konanie by toti na u:nasaniaschopnost valneho
:hromadenia po fef pociatocnom :isteni u nemalo vplyv a fedinym vysledkom by bolo :dranie sa
hlasovania spolocnika, ktory : rokovacef miestnosti odisiel, co fe : matematickeho pocitania hlasov na
valnom :hromadeni to iste ako pripadny nesuhlas (hlasovanie proti').
20
obmed:enym. vyd. VEDA Bratislava, 200. s. .
2
22
Oveckova, O. a kolektiv: Obchodny :akonnik.. omentar. IURA EDITION. Bratislava, 2005.
s. 6
5

vykladove upresnenie v korelacii s 6 ods. 6 pism. a) ObchZ
2
, ktory obchodnej
spolocnosti hrozi najvaznejsou sankciou a to zrusenim spolocnosti. Logicke by bolo
povazovat poziadavku za splnenu v pripade konania valneho zhromazdenia jedenkrat za
2 mesiacov, pricom tato doba by prirodzene zacala plynut po vzniku spolocnosti ci po
kazdom poslednom zasadnuti valneho zhromazdenia.
Valne zhromazdenie sa musi konat najmenej raz rocne, aby schvalilo rocnu
uctovnu zavierku a rozhodlo o rozdeleni zisku alebo uhrade strat spolocnosti.
Okrem toho su povinni zvolat valne zhromazdenie v kratsej lehote, ak to ustanovuje
zakon, spolocenska zmluva, alebo stanovy spolocnosti. V odseku 2 tohto paragraIu
zakon tiez uklada povinnost primerane pouzit ustanovenie 9 podla ktoreho su
konatelia povinni zvolat valne zhromazdenie, ak zistia, ze spolocnost stratila tretinu
zakladneho imania, alebo ak je po dobu dlhsiu ako tri mesiace platobne neschopna.
Povinnost zvolat valne zhromazdenie konatelom vznika aj v pripade, ked o to poziada
spolocnik, ktoreho vklad dosahuje 0 zakladneho imania spolocnosti ( 29 ods. 2
ObchZ).
Dozorna rada zvolava valne zhromazdenie, ak to vyzaduju zaujmy
spolocnosti. Toto pravo a zaroven povinnost patri dozornej rade ako kolektivnemu
organu spolocnosti, o zvolani valneho zhromazdenia teda rozhoduje svojim uznesenim.
Suhlasim s nazorom Dalibora Hanesa, podla ktoreho je potrebne rozlisovat medzi
dobou na zvolanie valneho zhromazdenia a terminom jeho konania. Z dvodu ze zakon
vytvara priestor pre dohodu spolocnikov o castejsom zvolavani valneho zhromazdenia,
ktoreho pripadne nerespektovanie by vsak pri jeho zvolavani v sulade s 2 ods.
ObchZ nebolo dvodom pre zrusenie spolocnosti v zmysle uvedeneho ale len
porusenim spolocenskej zmluvy.
1.19.1.4!rijatie rozhodnutia mimo valnho zhromazdenia
Obchodny zakonnik umoznuje, aby spolocnici mohli prijimat rozhodnutia vo
veciach spolocnosti aj mimo valneho zhromazdenia. Vo vseobecnosti plati zasada, ze
rozhodovanie per rollam je mozne o zalezitostiach, ktore inak zakon ( 25 ObchZ) alebo
spolocenska zmluva zveruje do psobnosti valneho zhromazdenia. Tymto spsobom je

2
Ustanovenie 6 ods. 6 pism. a) ObchZ: $ud na navrh statneho organu, na navrh osoby,
ktora osvedci pravny :aufem, alebo af : vlastneho podnetu ro:hodne o :ruseni spolocnosti, ak :a a) sa
v prislusnom kalendarnom roku nekonalo valne :hromadenie alebo ak v case dlhsom ako tri mesiace
neboli ustanovene organy spolocnosti.'
6

mozne zmenit aj spolocensku zmluvu, ak ide o taku zmenu spolocenskej zmluvy, o ktorej je
zo zakona alebo na zaklade spolocenskej zmluvy opravnene rozhodovat valne
zhromazdenie. Spolocnici by v kazdom pripade mali respektovat to, ze valne zhromazdenie
sa ma konat aspon jedenkrat v kalendarnom roku, inak by sud mohol spolocnost zrusit
podla 6 ods. 6 pism. a).
Navrh na prijatie uznesenia mimo valneho zhromazdenia je opravneny predlozit:
O Konatel, ide o rozhodnutie o obchodnom vedeni spolocnosti podla , preto
ak ma spolocnost viacerych konatelov vyzaduje sa suhlas vcsiny konatelov
O minoritny spolocnik (spolocnici), ktoreho vklad predstavuje 0 zakladneho imania
O dozorna rada, ak je zriadena a ak sa tak uznesie spsobom upravenym v 66 ods.
Navrh sa predklada v pisomnej Iorme spolocnikom, pricom musi minimalne
obsahovat navrh rozhodnutia a
urcenie lehoty na pisomne vyjadrenie spolocnikov, ci suhlasia alebo nesuhlasia
s predlozenym navrhom, ktore zasielaju na adresu sidla spolocnosti. Navrh sa musi
dorucit kazdemu zo spolocnikov. Ak by sa nepodarilo navrh dorucit co len jednemu zo
spolocnikov, alebo by sa dorucenie nepodarilo preukazat, uznesenie nebude prijate.
Na prijatie uznesenia sa vyzaduje, aby spolocnici prostrednictvom kladneho
pisomneho vyjadrenia odovzdali v lehote uvedenej v navrhu potrebnu vcsinu hlasov,
ktora sa pocita vzdy z celkoveho poctu hlasov prisluchajucich vsetkym spolocnikom. V
pripade, ze sa spolocnik k navrhu nevyjadri v lehote urcenej na pisomne vyjadrenie,
plati nevyvratitelna domnienka, ze spolocnik s navrhom nesuhlasi (ma sa za to, ze
hlasoval proti).
To, ci je potrebna jednoducha vcsina alebo kvaliIikovana vcsina hlasov, zalezi na
veci, ktorej sa uznesenie tyka: ,k spolocenska :mluva stanovufe pre prifatie ro:hodnutia
valneho :hromadenia vcsiu ako fednoduchu vcsinu hlasov pritomnych spolocnikov, tak
pre prifatie takehoto ro:hodnutia mimo valneho :hromadenia podla 130'.
Obchodneho zakonnika je potrebna rovnaka vcsina hlasov, ktora sa vsak pocita
z celkoveho poctu hlasov patriacich vsetkym spolocnikom (rozsudok Najvyssieho sudu SR,
sp. zn. 29/99, ZSP / 996).
2

Pri prijimani rozhodnutia mimo valneho zhromazdenia sa na hlasy spolocnika, ktory
nemze vykonavat hlasovacie pravo neprihliada rovnako, ako pri posudzovani valneho
zhromazdenia uznasat sa a pri hlasovani na valnom zhromazdeni.

www.epi.sk
7

1.19.1.5Aeplatnost uznesenia valnho zhromazdenia
Ochranu proti umyselnemu ci len nevedomemu nerespektovaniu zakona
tykajuceho sa uzneseni valneho zhromazdenia v procese jeho prijimania ci
presadzovania zakotvuje ObchZ, ktory sice systematicky, no vzhladom na jeho
nepochybny vyznam zial bez samostatneho nadpisu upravuje moznost domahat sa
urcenia, ze uznesenie valneho zhromazdenia je neplatne.
25
Osoby opravnene pre toto
konanie su speciIikovane v prvej vete ustanovenia.
26

Osobitosti vyskytnutych vad spsobenych pozvankou zaslanou s kratsou lehotou
ako zakon ci spolocenska zmluva urcuje, pripadne situacie, ked spolocnik vbec nebol
o konani valneho zhromazdenia upovedomeny, zohladnuje i lehotu pre podanie navrhu
na urcenie neplatnosti uznesenia, ktora plynie odo dna, kedy sa opravnena osoba
,mohlo o uzneseni dozvediet'
27
Urcenim moznosti dozvediet sa o konani valneho
zhromazdenia a nie az skutocnym oboznamenim sa s tymto Iaktom pre zaciatok
plynutia lehoty zakon respektuje vseobecnu zasadu, ze zaciatok lehoty urcuje objektivna
moznost vykonania prava po prvy raz, nezavisle od subjektivnych okolnosti.
2

Dvody podania navrhu na urcenie neplatnosti uznesenia zo strany spolocnika su
upravene v ods. 2 predmetneho ustanovenia.
Podla Mamojku ustanovenie ods. ObchZ zastresuje akykolvek rozpor
uznesenia so zakonom, spolocenskou zmluvou alebo stanovami bez ohladu na to, ci
prava opravnenych osb boli ohrozene alebo nie, ods. 2 tohto ustanovenia vsak
pritvrdzuje moznost domahania sa neplatnosti uznesenia zo strany spolocnika
kumulativnou poziadavkou potencialneho obmedzenia jeho prav ako jedinej moznosti
aplikacie ObchZ spolocnikom spolocnosti. Vztah medzi ods. a 2 skumaneho

25
obmed:enym. vyd. VEDA Bratislava, 200. s. 29
26
Prva veta ustanovenia ods. ObchZ: kady spolocnik, konatel, likvidator, spravca
konkur:nef podstaty, vyrovnavaci spravca alebo clen do:ornef rady moe podat navrh na sud na urcenie
neplatnosti u:nesenia valneho :hromadenia, ak fe v ro:pore so :akonom, spolocenskou :mluvou, alebo
so stanovami.'
JUDIKAT: Rozsudok najvyssieho sudu SR, sp. Zn. Obo 22/9, zo sudnej praxe, c. 5/2000:
Domahat sa vyslovenia neplatnosti u:nesenia valneho :hromadenia obchodnef spolocnosti sudom
mou iba osoby uvedene v ustanoveni 131 ods. 1 Obchodneho :akonnika, a to iba v lehote a : dovodov
v nom uvedenych.
27
Tretia veta ustanovenia ods. ObchZ: Toto pravo vsak :anikne ak ho opravnena osoba
neuplatni do troch mesiacov od prifatia u:nesenia valneho :hromadenia alebo ak valne :hromadenie
nebolo riadne :volane, odo dna, ked sa mohla o u:neseni do:vediet.
2
Oveckova, O. a kolektiv: Obchodny :akonnik. omentar. IURA EDITION. Bratislava. 2005 s.
6.

ustanovenia ako vseobecnej a specialnej upravy podmienok pre aktivne legitimovane
osoby je zrejmy a citovane tvrdenia nemaju teoreticku ani prakticku oporu.
29

1.19.2 PRVO UCASTI NA RIADENI A KONTROLE SPOLOCNOSTI
Spolocnost s rucenim obmedzenym je kapitalova obchodna spolocnost, preto sa
nepredpoklada, ze jej spolocnici sa budu osobne podielat na riadeni spolocnosti tak,
ako je tomu v pripade verejnej obchodnej spolocnosti. Riadenim spolocnosti su
povereni konatelia, ktori za chod spolocnosti zodpovedaju valnemu zhromazdeniu,
pripadne dozornej rade.
Spolocnici si uplatnuju svoje prava tykajuce sa riadenia spolocnosti a kontroly
jej cinnosti prostrednictvom valneho zhromazdenia, t.j. ucastou a hlasovanim na nom.
V prevaznej vcsine pripadov spolocnici mzu rozhodovat len prostrednictvom
uzneseni tohto organu. Vynimku predstavuju pripady, ked zakon vyslovne pripusta aj
moznost prijimania rozhodnuti mimo valneho zhromazdenia (hlasovanie spolocnikov
spsobom per rollam podla 0 ObZ). V pripade rozhodovania mimo valneho
zhromazdenia treba navrh uznesenia predlozit vsetkym spolocnikom na vyjadrenie
spolu s oznamenim lehoty, v ktorej sa spolocnici maju vyjadrit. Pre zistenie postoja
meritu veci tvoriacej obsah uznesenia zakon ustanovuje interpretacne pravidlo,, ktore
psobi ako nevyvratitelna zakonna domnienka, v zmysle ktoreho ak sa spolocnik
v urcenej lehote nevyjadri, znamena to, ze s prijatim rozhodnutia nesuhlasi. Vcsina
potrebna na prijatie rozhodnutia sa v pripade uvedeneho hlasovania pocita z celkoveho
poctu hlasov vsetkych spolocnikov.
0

Spolocnici si mzu kedykolvek uplatnovat pravo ucasti na kontrole spolocnosti.
Maju pravo presvedcit sa, v akom stave sa nachadza spolocnost, do ktorej vlozili vklad.
Toto pravo je zakotvene v ustanoveni 22 ods. 2 ObZ, podla ktoreho ma spolocnik
pravo:
a) Pozadovat od konatelov inIormacie o zalezitostiach spolocnosti,
b) Nahliadat do dokladov spolocnosti.

29
obmed:enym. vyd. VEDA Bratislava, 200. s. 5
0
Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava. 2009. s. 7.
9

Obsah tohto prava spociva v prave spolocnikov pozadovat inIormacie od
konatelov o vsetkych zalezitostiach spolocnosti a nahliadat do dokladov spolocnosti
(do uctovnych podkladov, obchodnych knih, zmluv a ostatnych dokumentov tykajucich
sa spolocnosti). S uvedenym pravom uzko suvisi aj pravo spolocnikov uplatnovat
v mene spolocnosti naroky voci konatelom a spolocnikom na sude za predpokladu, ze
k uplatneniu tychto narokov nedjde zo strany spolocnosti samej ( 22 ods. ObZ).
Ide o specialnu konstrukciu zakonneho zastupenia spolocnosti ktorymkolvek z jej
spolocnikov, ktorej ucelom je spolocnikom umoznit, aby v zaujme spolocnosti zasiahli
z vlastnej iniciativy vtedy, ked organy spolocnosti zostavaju necinne.

S pravom ucasti na kontrole spolocnosti suvisi aj nan nadvzujuce pravo
pozadovat na sude urcenie neplatnosti uznesenia valneho zhromazdenia
1.19.3 PRVO SPOLOCNIKA NA INFORMCIE
Dalsim pravom vyplyvajuceho pre spolocnika v spolocnosti s rucenim
obmedzenym je pristup k inIormaciam. Spolocnik ma pravo presvedcit sa, v akom stave
sa nachadza spolocnost, do ktorej vlozil vklad. Toto pravo je zakotvene v ustanoveni
22 ods. 2 ObchZ, podla ktoreho ma pravo ,poadovat od konatelov informacie
o :aleitostiach spolocnosti' ale aj moznost ,nahliadat do dokladov spolocnosti'.
Pristup k inIormaciam je rovnako ako participacia na riadeni spolocnosti
pravom, ktore ma kazdy spolocnik bez ohladu na vysku svojho vkladu.
2
Zakon sice
hovori o tom, ze kazdy spolocnik ma pravo na inIormacie, avsak neustanovuje pripady,
kedy konatel mze poskytnutie tychto inIormacii s ohladom na obchodne tajomstvo
alebo na moznost ich moznost ich zneuzitia spolocnikovi odmietnut. Pritom konatela
za neposkytnutie inIormacii v uvedenom pripade, by bolo mozne zobrat na
zodpovednost len vtedy, ak by svojim konanim spsobil spolocnikovi skodu.
Spolocnik je opravneni nahliadat do vsetkych dokladov tykajucich sa
spolocnosti. Vseobecna Iormulacia , nahliadat do dokladov spolocnosti' bez blizsej
speciIikacie listin umoznuje pristup ku vsetkym dokumentom v pripade ktorych, pre
plnohodnotne zhodnotenie stavu subjektu sa vyzaduje urcita odborna kvaliIikacia
v zaujme ktorej si spolocnik pozve na pomoc auditora (v pripade uctovnych dokladov).

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: Zaklady obchodneho prava, r. 2009, s.

2
MAMOJKA, M.: Ekvivalencia prav a povinnosti spolocnika v spolocnosti s rucenim obmed:enym. vyd.
VEDA Bratislava, 200. s. .
90

Stanovenie osb, ktore mzu spominanu odbornu pomoc spolocnikovi poskytnut, by
malo vyzadovat jednak plnu moc udelenu zo strany spolocnika a jednak urcenie
kvaliIikacnej urovne splnomocnencov. O ich odbornom statuse nesmu byt ziadne
pochybnosti a konatel spolocnosti je podla Mamojku
v ramci odbornej starostlivosti

povinny pozadovat dveryhodne preukazanie zapisu tychto osb v prislusnej komore.
Ustanovenie zakona okrem uvedeneho opomina i suvisiaci problem Iyzickeho
disponovania s dokladmi spolocnosti (napr. docasne pozicanie dokladov za ucelom
vyhotovenia kopie
).
Podla Mamojka: ,pravo na inIormacie je synonymom komunikacie, co do
velkej miery zasahuje do uz pertraktovaneho prava na riadenie spolocnosti a zaroven
urcitej miery kontroly jej cinnosti'.
1.19.4 PRVO SPOLOCNIKA NA PODIEL NA ZISKU
Pravo na podiel na zisku je zakladnym pravom spolocnika vyplyvajucim z jeho
obchodneho podielu a s nim suvisiacej ucasti spolocnika na spolocnosti. Obchodny
zakonnik v 2 ods. ustanovuje, ze spolocnici maju narok na podiel na zisku v
pomere, ktory zodpoveda ich splatenym vkladom. Uvedene ustanovenie je dispozitivne,
plati len vtedy ak sa v spolocenskej zmluve na rozdelenie zisku neurci ine kriterium (
napr. mieru osobnej ucasti na spolocnosti, druh prevzateho vkladu atd...).
Dalibor Hanes vo svojej publikacii pravo na podiel na zisku rozlisuje
nasledovne:
O potencionalne pravo na podiel na cistom :isku ako zakonne pravo spolocnika
odvodene z vlastnictva obchodneho podielu, ktore je podmienene splnenim
zakonnych predpokladov,
O pravo spolocnika na konkretnom :isku ako pravo zavisle od hospodarskych
vysledkov spolocnosti,


obmed:enym. vyd. VEDA Bratislava, 200. s. .
Pozri aj: SUCHOZA, J. a kolektiv: Obchodny :akonnik a suvisiace predpisy. Komentra.

EUROUNION, spol. s r. o. Bratislava. 200. s. 26. ,$polocnik nema :o :akona pravo vyadovat kopie
dokladov, ak si to spolocnici nedohodnu v spolocenskef :mluve. #eali:aciu tohto prava musia tie
:abe:pecovat konatelia spolocnosti, i ked :akon neuvad:a adresata tefto povinnosti'. Na nemoznosti
vyzadovat vyhotovenie kopii dokladov sa zhoduje vcsina autorov, nejasnym vsak v pripade absencie
prislusnej upravy v spolocenskej zmluve zostava vyhotovovanie kopii samotnym spolocnikom na zaklade
uz v texte nad ciarou zmieneneho ,poziciavania' pozadovanych listin.
9

O narok spolocnika na podiel na :isku vznikajuci dnom splatnosti jeho podielu na
konkretnom rocnom zisku spolocnosti; tento narok vznika za predpokladu, ze valne
zhromazdenie vyclenilo cast zisku na rozdelenie medzi spolocnikov spolocnosti.
5

Podmienkou vzniku prava na podiel zisku je skutocnost, ze podla riadnej
(rocnej) individualnej uctovnej zavierky schvalenej valnym zhromazdenim spolocnost
vykaze zisk. Vzdy ide o cisty zisk, teda o zisk po jeho zdaneni, ktory podla 79 ods.
je:
O znizeny o povinny pridel do rezervneho Iondu, pripadne do dalsich Iondov, ktore
spolocnost vytvara povinne podla zakona, ako aj o neuhradenu stratu z minulych
obdobi
O zvyseny o nerozdeleny zisk z minulych obdobi a o Iondy, ktore spolocnost zriadila
dobrovolne a doplnala z prostriedkov zo zisku.
6

Dalsim pravidlom v problematike rozdelenia zisku Obchodny zakonnik v 79
ods. urcuje, ze spolocnost nemze rozdelit medzi spolocnikov cisty zisk alebo ine
vlastne zdroje, ak vlastne imanie zistene podla schvalenej riadnej uctovnej zavierky je,
alebo by bolo nizsie ako hodnota zakladneho imania spolu s rezervnymi Iondmi, ktore
spolocnost podla zakona alebo spolocenskej zmluvy nesmie pouzit na plnenie
spolocnikom.
Obchodny zakonnik v 2 ods. 2 ustanovuje, ze len po splneni tychto dvoch
podmienok ( 79 ods. a ) mze spolocnost vyplacat podiely na zisku.
V spominanom odseku sa dalej spolocnosti zakazuje vyplacat uroky z vkladov do
spolocnosti a preddavky na podiely na zisku. Vyplatenim urokov z vkladov do
spolocnosti by u spolocnikov vzniklo bezdvodne obohatenie, kedze vklady sa po
vzniku spolocnosti stavaju jej majetkom. Spolocnost nesmie vyplacat preddavky na
podiely na zisku, ucelom coho je zabranit odlievaniu prostriedkov zo spolocnosti este
predtym, ako bude zrejme z uctovnej zavierky, ci spolocnost vykaze zisk a ci valne
zhromazdenie rozhodne o jeho rozdeleni medzi spolocnikov.

5
Bratislava, 2002, s. 9
6
GERGELOVA, Z.: prava a povinnosti spolocnika s. r. o.. Diplomova praca, UK v Bratislave,
pravnicka Iakulta, 2006, s. 9
92

Uvedene ustanovenia Obchodneho zakonnika su kogentne, valne zhromazdenie
mze rozhodnut iba z takto urcenej sumy zisku o tom, ci zisk ( prip. cast zo zisku)
rozdeli medzi spolocnikov alebo pouzije inym spsobom ( napr., ze nerozdeleny zisk
pouzije na zvysenie zakladneho imania; na obnovu a rozvoj spolocnosti; na odmeny pre
konatelov; zahrnie pod uctovnu polozku nerozdeleny zisk z minulych obdobi atd....).
Ak by bol podiel na zisku vyplateny v rozpore s tymito zasadami, su spolocnici povinni
vyplatene prostriedky vratit. Tuto povinnost maju aj ti spolocnici, ktori plnenie
prijali v dobrej viere. Za vratenie neopravnene vyplateneho podielu na zisku rucia
spolocne a nerozdielne konatelia, ktori vyslovili s jeho vyplatenim suhlas.
7

Zaujimavou sa javi polemika posudenia spravodlivosti rozhodnutia valneho
zhromazdenia o pouziti celeho cisteho zisku ci jeho casti na ine ucely ako na rozdelenie
medzi spolocnikov vzhladom na nemoznost zbavit spolocnika jeho prava na podiel na
zisku. Aj podla Mamojku ,zatial co rozsah uplatnovania uz pertraktovanych prav
spolocnika v spolocnosti s rucenim obmedzenym je v zakonom urcenej minimalnej
miere zachovane aj pri restriktivnom chapani dispozitivnych ustanoveni, tak pravo na
podiel na zisku mze byt - v zmysle 25 ods. pism. b) ObchZ zbavene svojej
pragmatickej podstaty rozhodnutim valneho zhromazdenia o tom, ze cely cisty zisk
vyuzije na ine ucely ako na jeho rozdelenie medzi spolocnikov.'

1.19.5 PRVO SPOLOCNIKA NA VYPLATENIE VYROVNACIEHO
PODIELU
Jednym zo zakladnych majetkovych prav spolocnika je pravo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu. Uplatnuje si ho spolocnik, ktoreho ucast v spolocnosti zanikla
pocas trvania spolocnosti inak ako prevodom alebo prechodom jeho obchodneho
podielu a dedicovi alebo pravnemu nastupcovi spolocnika, pokial na nich nepresiel
obchodny podiel.
Narok na vyrovnaci podiel spolocnikovi vznika:
a) vylucenim na zaklade rozhodnutia valneho zhromazdenia z dvodu omeskania so
splnenim svojej vkladovej povinnosti ( ods. ObchZ),

7
pravnicka Iakulta, 2006, s. 0

9

b) vylucenim na zaklade rozhodnutia valneho zhromazdenia z dvodu nesplnenia
povinnosti spolocnika prispiet na uhradu strat spolocnosti ( 2 ods. ObchZ),
c) zanikom pravnickej osoby s pravnym nastupcom, ak spolocenska zmluva prechod
obchodneho podielu vylucuje ( 6 ObchZ),
d) smrtou spolocnika, ak obchodny podiel nepresiel na dedica (6 ods. ObchZ),
e) zanikom pravnickej osoby, ak obchodny podiel nepresiel na pravneho nastupcu
( 6 ods. ObchZ),
I) vylucenim zo spolocnosti rozhodnutim sudu pre zavazne porusenie svojich
povinnosti ( 9 ObchZ),
g) ak mu ucast v spolocnosti zanikla dohodou s ostatnymi spolocnikmi, a to bud pri
zmene pravnej Iormy spolocnosti, alebo zmenou spolocenskej zmluvy podla
ObchZ.
h) spolocnikovi, na majetok ktoreho bol vyhlaseny konkurz, resp. navrh na
vyhlasenie konkurzu bol zamietnuty pre nedostatok majetku, vyrovnaci podiel sa
stava sucastou konkurznej podstaty ( ods. 2 ObchZ),
i) exekuciou na obchodny podiel spolocnika ( ods. ObchZ).

Podla zakonnej upravy sa vyrovnaci podiel vypocita pomerom splateneho
vkladu spolocnika, ktoreho ucast v spolocnosti zanikla, k splatenym vkladom vsetkych
spolocnikov. Vzhladom na dispozitivny charakter zakonnych ustanoveni upravujucich
vypocet vysky vyrovnacieho podielu ( 52 ods. 2 v ObchZ.), jeho splatnost ( 6 ods.
v ObchZ) a spsob vyplacania ( 6 ods. 2 v ObchZ), mozno tieto otazky upravit
v spolocenskej zmluve odchylne od zakonnej upravy.
9

V zmysle zakonnej upravy sa vyska vyrovnacieho podielu urci na zaklade
riadnej individualnej uctovnej zavierky za uctovne obdobie predchadzajuce uctovnemu
obdobiu, v ktorom zanika ucast spolocnika spolocnosti.
0
Zakladom pre vypocet vysky
vyrovnacieho podielu je hodnota cisteho obchodneho imania spolocnosti. Spolocenska

9
Kolektiv autorov: ktualne v:orove :mluvy a pravne podania . Vydavatelstvo: Verlag
DashIer, 200, cast 6, diel , kapitola. , $polocnik ver:us tichy spolocnik v s.r.o., s. 7
0
JUDIKAT: Vyska vyrovnacieho podielu urcena na zaklade uctovnej zavierky nemusi
predstavovat rovnaku hodnotu, aku mal vklad spolocnika, na ktory sa zaviazal pri zalozeni spolocnosti
alebo pri svojom vstupe do spolocnosti. Nebezpecenstvo potencialnej nizsej hodnoty vyrovnavacieho
podielu mze byt podla niektorych autorov vylucene spolocenskou zmluvou, v zmysle ktorej by bola
spolocnost po zaniku ucasti spolocnika povinna vratit mu vklad vlozeny do jej zakladneho imania.
9

zmluva vsak mze stanovit ako zaklad pre urcenie vysky vyrovnacieho podielu aj
trhovu hodnotu majetku spolocnosti.

Pravo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatne uplynutim troch mesiacov
od schvalenia riadnej individualnej uctovnej zavierky, alebo v termine urcenom
v spolocenskej zmluve alebo v stanovach. V pripade, ak spolocnici alebo valne
zhromazdenie spolocnosti neschvalia uctovnu zavierku bez vazneho dvodu,
trojmesacna lehota plynie odo dna, kedy mala byt uctovna zavierka schvalena.
Nedodrzanim doby splatnosti sa spolocnost dostava do omeskania a spolocnik ma narok
na uroky z omeskania
2
. Vyrovnaci podiel sa vyplaca v peniazoch, pripadne sa
v spolocenskej zmluve mze urcit aj iny spsob (napr. vydanim veci alebo
kombinovane penazne plnenie s vecnym plnenim). Vyrovnavaci podiel nie je
predmetom dane.
Najvyssi sud Slovenskej republiky vo svojej zbierke stanovisk uvadza, ze:
,!ravo a vyrovnaci podiel spolocnikovi nev:nikne ak feho ucast v spolocnosti ne:rusi
sud, alebo , ak :o spolocnosti nie fe vyluceny. Obchodny podiel v :mysle ustanovenia
115 ods. 3 Obch fe mone previest odplatne alebo be:odplatne.'
43

1.19.6 PRVO SPOLOCNIKA NA PODIEL NA LIKVIDACNOM ZOSTATKU
V pripade zrusenia spolocnosti s rucenim obmedzenym s likvidaciou vznika
kazdemu spolocnikovi zo zakona narok na podiel na likvidacnom zostatku. Rozdiel
medzi pravom na vyrovnaci podiel a pravom na podiel na likvidacnom zostatku spociva
v skutocnosti, ze kym pri vyrovnacom podiely zanika ucast spolocnika, avsak
spolocnost existuje nadalej, v pripade vzniku naroku na podiel na likvidacnom zostatku
so zanikom spolocnika zanika aj samotna spolocnost.

Aktivizacia prava na podiel na likvidacnom zostatku predpoklada
predchadzajuce zrusenie obchodnej spolocnosti s likvidaciou, nasledne uspokojenie


2
JUDIKAT: Splatnost prava na vyplatenie vyrovnacieho podielu ci uz na zaklade zakona alebo
uplynutim inej doby urcenej v spolocenskej zmluve je beznym zavzkovym vztahom a ako taky je
spsobily pre zvysenie svojej pravnej istoty vyuzitim vsetkych zabezpecovacich institutov upravenych
v zavzkovej casti ObchZ.
Zbierka stanovisk Najvyssieho sudu a rozhodnuti sudov Slovenskej republiky, 2/2002

95

vsetkych veritelov spolocnosti ktori prihlasili svoje pohladavky v plnom rozsahu,
a v konecnej Iaze tohto mimosudneho vyrovnania zavzkov existenciu zostatku
majetku, ktory v priebehu likvidacie nebol vyuzity.
!ri :ruseni spolocnosti s likvidaciou ma kady spolocnik narok na podiel na
likvidacnom :ostatku.' ( 5 ods. 2 ObchZ). Konkretny narok spolocnika na jeho
vyplatenie vznikne po splneni zakonom pozadovanych predpokladov obsiahnutych
v ustanoveniach upravujucich likvidaciu obchodnych spolocnosti ( 70 a nasl. ObchZ),
ktore su kogentne.
Spolocnikovi mozno vyplatit podiel na likvidacnom zostatku ak:
) po uspokojeni splatnych, nepodmienenych a nespornych pohladavok
v likvidacnom konani zostal z majetku zrusenej spolocnosti majetkovy zostatok
(likvidacny zostatok),
5

2) boli uspokojene naroky vsetkych znamych veritelov a na sporne naroky bolo
poskytnute zodpovedajuce zabezpecenie.
6

Podiel na likvidacnom zostatku sa urcuje pomerom vkladu, ktory spolocnik
splatil, k splatenym vkladom vsetkych spolocnikov, ak spolocenska zmluva neurcuje
nieco ine. Ku dnu skoncenia likvidacie predlozi likvidator spolocnikom na schvalenie
navrh na rozdelenie likvidacneho zostatku. O tomto navrhu rozhoduju spolocnici
kvaliIikovanou vcsinou hlasov vsetkych spolocnikov, ak spolocenska zmluva neurci
vyssi pocet hlasov. K vyplateniu podielu na likvidacnom zostatku mze djst az po
uspokojeni narokov vsetkych znamych veritelov spolocnosti.
7

Aj napriek absencii vyslovnej upravy splatnosti v ObchZ je nazor Mamojka

suhlasny s interpretaciou zakona v komentari od vydavatelstva C. H. BECK, podla

5
JUDIKAT: Zostatkovy majetok spolocnosti mze mat penaznu i nepenaznu Iormu
a vzhladom na absenciu upravy v zakone je len na vli spolocnikov, ci bude rozdelovany ako hmotne ci
Iinancne plnenie. To je primarne determinovane dovtedajsim pribehom ukoncovania zmluvnych vztahov
s veritelmi spolocnosti. Pre rozdelenie likvidacneho zostatku sa tak v pripade potreby aplikuju podobne
pravidla ako pri vrateni vkladu spolocnika pri zaniku jeho ucasti v spolocnosti. (Napriklad podiel na
likvidacnom zostatku jedneho zo spolocnikov bude / z celkoveho zostavajuceho majetku, no spolocnik
ma zaujem o hmotnu vec vo vyssej hodnote, nez aka mu podla jeho splateneho vkladu prinalezi. Takuto
situaciu mozno vyriesit dohodou spolocnikov o ich vzajomnom Iinancnom vyrovnani co nezakazuje
vseobecna ani specialna uprava ObchZ.
6
pravnicka Iakulta, 2006, s.
7
DashIer, 200, cast 6, diel , kapitola. , $polocnik ver:us tichy spolocnik v s.r.o., s. 7.

96

ktoreho pokial splatnost nie je v spolocenskej zmluve zmienena, tak nastava
,schvalenim konecnef spravy o priebehu likvidacie a navrhu na ro:delenie likvidacneho
:ostatku spolocnikmi alebo organom, ktory fe opravneny ro:hodovat o :ruseni
spolocnosti, pricom podiel na likvidacnom :ostatku fe povinny vyplatit spolocnikom
likvidator. k konecna sprava, uctovna :avierka a likvidacny :ostatok nie su schvalene
pre pasivitu spolocnosti, v:nika narok na vyplatenie podielu na likvidacnom :ostatku
dnom feho uloenia do uschovy a lehota pre uplatnenie prava plynie po uloeni do
uschovy'
49

9
PATAKYOVA, M. a kolektiv: Obchodny :akonnik. Komentar. . Vydanie. Praha. C. H. Beck,
2006. s. 9.
97

ZVER
Najcastejsim druhom obchodnych spolocnosti a v beznej praxi jednou
z najpouzivanejsou Iormou podnikania je spolocnost s rucenim obmedzenym.
Charakteristickou crtou tejto kapitalovej spolocnosti je jej jednoduchost. Mze byt
zalozena Iyzickou alebo pravnickou osobou, mze mat najviac 50 spolocnikov, ale
mze ju zalozit aj jedna osoba, jej zakladne imanie je tvorene vopred urcenymi vkladmi
spolocnikov, za porusenie svojich zavzkov zodpoveda celym svojim majetkom, pricom
spolocnik ruci za zavzky spolocnosti len do vysky svojho nesplateneho vkladu
Dnes su obchodne spolocnosti, obchodne zmluvy ci ine obchodnopravne
instituty beznou sucastou pravnych vztahov. Intenzita rozvoja podnikatelskeho
prostredia i napriek coraz vcsiemu vplyvu celoeuropskej legislativnej iniciativy je
v skutku impozantna. Zatial co urcity vonkajsi svet kazdej z obchodnych spolocnosti je
viac-menej kogentne dany zakonom (zalozenie, vznik, zrusenie a zanik), tak ich interny
zivot tvoria viacere pravne vzby prevazne Iungujuce na zasade dispozitivnosti. Ucelom
tohto prispevku je poukazat na pravne postavenie spolocnikov tak, ako to zakotvuje
Obchodny zakonnik. Pravny poriadok spolocnikom priznava prava, ale zaroven im
uklada povinnosti, pricom dochadza k prelinaniu a vzajomnemu ovplyvnovaniu prav
a povinnosti.
Cielom prace bolo vystihnut rozdiely medzi pravami a povinnostami
spolocnika v spolocnosti s rucenim obmedzenym. Tento ciel by nebolo mozne
dosiahnut bez objasnenia pravnej povahy spolocnosti s rucenim obmedzenym
a niektorych jej vseobecnych otazok ktore suvisia s uvedenou problematikou.
V praci som spolocnost s rucenim obmedzenym. charakterizovala
z obchodneho i pravneho hladiska. Charakter spolocnosti pritom mzu zasadnym
spsobom ovplyvnit ustanovenia spolocenskej zmluvy, ktorymi je mozne zvyraznit tak
osobne ako aj kapitalove prvky spolocnosti. Je to dane tym, ze obsahom spolocenskej
zmluvy, ako zakladneho dokumentu pre zalozenie i psobenie spolocnosti je uprava jej
vnutornych pomerov, prav a povinnosti spolocnikov, vztahov medzi spolocnostou
a spolocnikmi, ako aj medzi spolocnikmi navzajom. Obchodny zakonnik pritom
kogentne upravuje len zakladne Iormalne nalezitosti zmluvy a uzky okruh jej
najnevyhnutnejsich obsahovych nalezitosti, cim vytvara pre spolocnikov dostatocne
siroky priestor na prispsobenie obsahu zmluvy podmienkam a potrebam konkretnej
spolocnosti. V suvislosti so zalozenim spolocnosti treba rozlisovat aj okamih vzniku
9

spolocnosti, ktory nastava jej zapisom do obchodneho registra. Az tymto ukonom sudu
spolocnost nadobuda subjektivitu, teda mze nadobudat prava a povinnosti, mze sa
zavzovat v zmluvnych vztahoch.
Sucastou obsahu pravneho vztahu medzi spolocnostou a spolocnikmi su prave
prava a povinnosti spolocnikov Pravam spolocnika zodpovedaju povinnosti spolocnosti a
naopak, ich povinnostiam zodpovedaju opravnenia spolocnosti. Je potrebne si uvedomit
vyznam obsahu ustanovenia ods. Obchodneho zakonnika, kde prva veta
ustanovuje, ze ,obchodny podiel predstavuje prava a povinnosti spolocnika a im
zodpovedajucu ucast na spolocnosti.' Vyznam obsahu tohto ustanovenia pre spolocnika
takto mozno charakterizovat ako ,pravo byt spolocnikom spolocnosti s.r.o.' v pripade
ak subjekt v sulade s ustanoveniami Obchodneho zakonnika nadobudne obchodny podiel
v spolocnosti. S touto skutocnostou suvisia aj zasady, z ktorych vychadza Obchodny
zakonnik, podla ktorych spolocnici nemzu spolocnost svojvolne opustit a spolocnost,
az na vynimku ktoru predstavuje kaducne konanie, nemze spolocnika jednostranne
vylucit. Z toho mozno vyvodit, ze toto pravo mozno povazovat pre spolocnika za
rozhodujuce a zasadne. Jedine v nadvznosti nan mze spolocnik realizovat ostatne
prava a povinnosti vyplyvajuce mu z jeho ucasti v spolocnosti, cim zaroven dochadza
k naplneniu podnikatelskych, resp. ako vyplyva z ustanovenia 56 ods. Obchodneho
zakonnika, aj nepodnikatelskych zamerov spolocnika a spolocnosti.
99

POUZIT LITERATRA:
BLAHA, M., JURCIKOVA, B.: $polocnost s rucenim obmed:enym v praxi po
1.1.2003. Poradca podnikatela. Zilina. 200.

ELIAS, K.: $polecnost s rucenim ome:enym. PROSPEKTRUM, Praha. 997.

ELIAS, K. a kolektiv: Obchodni :akonik. Prakticke poznamkove vydani s vybrem
judikatury od roku 900. LINDE PRAHA, a.s. Praha. 200.

FEKETE, I.: Obchodna spolocnost s rucenim obmed:enym. Komplexna prirucka.
EPOS. 200.

FURDA, S.: akladne poiadavky :aloenia spolocnosti s rucenim obmed:enym po
noveli:acii obchodneho :akonnika, 99,

GERGELOVA, Z.: !rava a povinnosti spolocnika s. r. o.. Diplomova praca, UK
v Bratislave, pravnicka Iakulta. 2006.

HANES, D.: Spolocnost s rucenim obmedzenym v novej pravnej uprave. Edicia
prakticke prirucky. IURA EDITION. Bratislava. 2002.

HORELICANOVA, M.: !ovinnosti spolocnika s.r.o. v komparacii s povinnostami
akcionara a.s., Diplomova praca. 2006.

DashIer, 200, cast 6, diel , kapitola. , $polocnik ver:us tichy spolocnik v s.r.o.,

KUBICEK, P.- MAMOJKA, M.- PATAKYOVA, M.: Obchodne pravo, vydavatelstvo
PRAF UK Bratislava. 200. ISBN 97-0-760-225-5

MAJDUCHOVA, H., NEUMANNOVA, A.: !odnik a podnikanie, 2007.
00

obmed:enym. vyd. VEDA Bratislava, 200.

MORAVCIK, J.- OVECKOVA O. a kol.: Obchodny :akonnik komentar, IURA
EDITION, Bratislava. 995.

PATAKYOVA, M.: $polocnost s rucenim obmed:enym a fef konatel, VERLAG
DASHFER, 2005,

PELIKANOVA, I.: omentar k Obchodnimu :akonniku, ASPI Publishing, Praha,
200.

PISKO, O.: Beschrnkte HaItung des EinzelkauImanns: Eine legislatorische Studie,
Gruhn Z 7.

PRIEVOZNIK, M.: #ucenie spolocnika obchodnef spolocnosti. Justicna revue, 5,
2006.

Obchodne pravo , /200,

OVECKOVA, O. a kol.: Obchodny :akonnik - omentar . IURA EDITION, Bratislava
2005.

SUCHOZA, J.: Obchodny :akonnik a suvisiace predpisy. omentar. Bratislava 997,
EUROUNION,

Vazny. 9, XXI: 9, Rc 720, RV II, 6/

ZITNANSKA, L., OVECKOVA, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009,

Firemny pravnik, /200, str. 2
0

PL. US 7/96. Nalez z 27. Februara 997. Zbierka nalezov a uzneseni Ustavneho sudu
Slovenskej republiky 997. s. 9.

Znenie 27 ods. v ceskom ObchZ: ,Jalna hromada fe schopna usnaseni fsou-li
pritomni spolecnici, kteri mafi alespon polovinu vsech hlasu, nevyadufe-li spolocenska
smlouva vyssi pocet hlasu'

27 ods. 2 ObchZ: !ocet hlasov kadeho spolocnika sa urcufe pomerom hodnoty
feho vkladu k vyske :akladneho imania spolocnosti, ak spolocenska :mluva neurcufe iny
pocet hlasov.'

Ustanovenie 6 ods. 6 pism. a) ObchZ: $ud na navrh statneho organu, na navrh
osoby, ktora osvedci pravny :aufem, alebo af : vlastneho podnetu ro:hodne o :ruseni
spolocnosti, ak :a a) sa v prislusnom kalendarnom roku nekonalo valne :hromadenie
alebo ak v case dlhsom ako tri mesiace neboli ustanovene organy spolocnosti

Prva veta ustanovenia ods. ObchZ: kady spolocnik, konatel, likvidator, spravca
konkur:nef podstaty, vyrovnavaci spravca alebo clen do:ornef rady moe podat navrh
na sud na urcenie neplatnosti u:nesenia valneho :hromadenia, ak fe v ro:pore so
:akonom, spolocenskou :mluvou, alebo so stanovami.'

Tretia veta ustanovenia ods. ObchZ: Toto pravo vsak :anikne ak ho opravnena
osoba neuplatni do troch mesiacov od prifatia u:nesenia valneho :hromadenia alebo
ak valne :hromadenie nebolo riadne :volane, odo dna, ked sa mohla o u:neseni
do:vediet.

Zbierka stanovisk Najvyssieho sudu a rozhodnuti sudov Slovenskej republiky, 2/2002

02

INTERNETOV ZDRO1E:

http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-ucasti-spolocnika-v-
s-r-o.html


www.najpravo.sk

http://www.epi.sk/Domov/DeIault.aspx

Práva A Povinnosti Spoločníka

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Práva A Povinnosti Spoločníka

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

PRVA A POVINNOSTI SPOLOCNIKA

, podla ktoreho zakonne pomenovanie ,spolocnost

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Pelikanova, I.: omentar k Obchodnimu :akonniku, ASPI Publishing, Praha, 200.

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

' (Fekete, 200, s. ).

Pravnicke osoby ako

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

. Najviac mze mat 50 spolocnikov, co je zakonom ustanoveny

. Je to subjekt, ktory bol sice uz zalozeny, avsak

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

. K zruseniu spolocnosti dochadza aj splynutim, zlucenim alebo

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Gergelova, Z.: !rava a povinnosti spolocnika s.r.o., diplomova praca, 2006.

. Charakteristickymi crtami spolocnosti s rucenim obmedzenym

Obchodne pravo , /200, str. 2

. Z porovnania skutocneho cisteho majetku so zakladnym imanim vyplyva, ci

Majduchova, H., Neumannova, A.: !odnik a podnikanie, 2007.

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Furda, S.: akladne poiadavky :aloenia spolocnosti s rucenim obmed:enym po noveli:acii

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Spolocnost neustale vstupuje do

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik s komentarom, 2005.

Elias, K.: $polecnost s rucenim ome:enym. PROSPEKTRUM, Praha997.

Elias, K.: Spolecnost s rucenim omezenym. PROSPEKTRUM, Praha 997.

. Spolocny obchodny podiel mze

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik komentar, IURA EDITION, Bratislava, 2005.

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik komentar, IURA EDITION, Bratislava, 2005.

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Gergelova, Z.: !rava a povinnosti spolocnika s.r.o., diplomova praca, 2006.

, ale aj jednorazovo, v hotovosti, pripadne

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Hodnota vkladu musi byt uvedena v spolocenskej zmluve tak, ako ju

Vazny. 9, XXI: 9, Rc 720, RV II, 6/

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Plati, ze ObZ upravuje v 65 a nasl. upravuje vseobecnu upravu nasledkov

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik omentar 1. IURA EDITION, Bratislava 2005

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik omentar 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.

Nesplnenie priplatkovej povinnosti ma vsak pre spolocnika

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik omentar 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik omentar 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.

Mozno ho vytvorit uz pri vzniku spolocnosti, pripadne pri zvysovani zakladneho

Ak spolocenska zmluva stanovuje vytvorit rezervny Iond uz pri vzniku

Firemny pravnik, /200, str. 2

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Patakyova, M., a kol.: $polocnost s rucenim obmed:enym a fef konatel, 2006.

Oveckova, O. a kol., Obchodny :akonnik s komentarom, 2005.

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.

Mozno zhrnut, ze zakladnou Iunkciou rucenia je

Prievoznik, M.: #ucenie spolocnika obchodnef spolocnosti. Justicna revue, 5, 2006.

Az v pripade, ked spolocnost nesplni svoj zavzok, sa mze veritel

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik omentar 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.

Vyhlasenim konkurzu sa stavaju splatnymi aj vsetky nesplatene

Oveckova, O. a kol.: Obchodny :akonnik omentar 1. IURA EDITION, Bratislava 2005.

Mzu nastat dva pripady:

Nedostatok sa spaja so znenim druhej vety 05a

Zitnanska, L., Oveckova, O., a kol.: aklady obchodneho prava, r. 2009.