1- Ako vnímate slobodu prejavu v kontexte princípu pluralizmu?

 Všeobecne je možné moc vnímať ako schopnosť takmer za všetkých

okolností a podmienok, prostredníctvom či už prirodzenej, alebo
vynútenej akceptácie a autority dosiahnuť nejaký výsledok. Moc
však nemusí byť vždy spojená s dosiahnutím výsledku. Moc možno
vymedziť aj ako ľudskú schopnosť meniť ľudské správanie, alebo
azda trochu presnejšie, ako schopnosť sociálnych subjektov meniť
správanie iných sociálnych subjektov.

 2- Povinne zverejňovanou zmluvou je v zmysle § 5a ods. 1 zákona o

slobode informácií „písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba
a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné
prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy
vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania
týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu,
majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo
majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe
zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej
únie.“

3- Čo znamená a ako sa uplatňuje princíp deľby moci ?

 Zásadu nezlučiteľnosti vyjadruje princíp, podľa ktorého každý

môže vykonávať svoje funkcie len v rámci jednej moci.
Jednoducho povedané, napr. poslanec Národnej rady Slovenskej
republiky môže byť zároveň aj poslancom mestského či
obecného zastupiteľstva, ale nemôže byť zároveň sudcom.
 4- Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) bol 22. apríla 2005 doručený návrh generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a
 čl. 130 ods. 1 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a podľa § 18 ods. 1 písm. e) v spojení s § 37 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súlade § 2 ods. 3 slova „...
zriaďuje....“, ods. 4 až 6 zákona Slovenskej národnej rady č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou,
čl. 2 ods. 2, čl. 23 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1, čl. 66 ods. 2 a čl. 67
ods. 3 ústavy.

5- Vyplýva z práva Európskej únie aj uplatniteľnosť základných práv

zaručených Chartou základných práv Európskej únie ?

 Pôsobnosť Charty základných práv Európskej únie (ďalej len

„Charta“) je vymedzená v jej článku 51, podľa ktorého: „1.
Ustanovenia… charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené
pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské
štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho
rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich
uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri
zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené
zmluvami.

6- Má sa pri výklade a uplatňovaní základných práv a slobôd prihliadať

aj na medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách?
  Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred
nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú
súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred
zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a
slobôd.

7- Aké právne postavenie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky

majú zakladajúce zmluvy Európskej únie ?

 Fungovanie Európskej únie sa opiera o princípy právneho

štátu. Znamená to, že každé opatrenie EÚ má oporu v
zmluvách, ktoré dobrovoľne a demokraticky schválili všetky
členské štáty EÚ. Konkrétne, ak sa určitá oblasť politiky
neuvádza v zmluvách, Komisia nemôže v danej oblasti
navrhovať právne predpisy.
Zmluva predstavuje záväznú dohodu medzi členskými štátmi EÚ.
Ustanovuje ciele EÚ, pravidlá fungovania inštitúcií EÚ, postup
prijímania rozhodnutí a vzťah medzi EÚ a jej členskými štátmi.
K zmene alebo doplneniu zmlúv dochádza, keď to pomáha
zefektívniť fungovanie EÚ a jej transparentnosť, v rámci príprav
na vstup nových členov a pri rozširovaní zmlúv o nové oblasti –
ako to bolo napríklad v prípade jednotnej meny.
8- Aké právne postavenie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky
má Charta základných práv Európskej únie ?

 Doktrína, opierajúc sa o výsledky konaní pred Súdnym

dvorom, priradila, ako to je známe pri všeobecných právnych
princípoch,4 Charte, potom ako sa stala súčasťou
primárneho práva Únie, tri funkcie.5 Po prvé, sekundárne
právo Únie ako aj vnútroštátne právo sa musí vykladať v
súlade s Chartou, ktorá sa tak stala významným
interpretačným vodidlom6 . Po druhé, Charta, rovnako ako
všeobecné právne princípy, je základom a testom pre
preskúmanie ústavnosti a zákonnosti právnych aktov ako aj
rozhodnutí a opatrení vnútroštátnych orgánov. Ak právne
akty, iné rozhodnutia a opatrenia nie sú v súlade s Chartou,
tak sa nesmú použiť a musia zostať neaplikované bez ohľadu
na to, či sú ešte stále platné a účinné. A, napokon, Charta je
zdrojom, v ktorom Súdny dvor nachádza všeobecné právne
princípy. Na účely tejto štúdie sú dôležité predovšetkým prvé
dve funkcie Charty, pretože tieto sa priamo vzťahujú na
predmet skúmania: Judikatúru Ústavného súdu, v ktorej sa
(ne)používa Charta.

9- Majú členské štáty povinnosť vykladať a uplatňovať príslušné

ustanovenia ústavy v zmysle a duchu Charty základných práv
Európskej únie a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie ?
  Pôsobnosť Charty základných práv Európskej únie (ďalej len
„Charta“) je vymedzená v jej článku 51, podľa ktorého: „1.
Ustanovenia… charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity
určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež
pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V
dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a
podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými
právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie,
ktoré boli na ňu prenesené zmluvami. 2. … charta nerozširuje
rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie,
ani nezakladá žiadnu novú právomoc ani úlohu pre Úniu, ani
nemení právomoci a úlohy vymedzené v zmluvách.“

10- Aké kritéria musia byť pri zásahu do základných práv a slobôd
splnené?

 právny akt nezasahuje do základných práv a slobôd vo

väčšej miere, než je potrebné. ... pri menšom zásahu do
práva, musí byť použitá táto.

11- Čo znamená test proporcionality pri skúmaní zásahov do

základných práv a slobôd právnou normou ?
Uplatňovanie základných práv a slobôd je témou, ktorá má svoje osobitné
postavenie nielen v ústavnoprávnej teórii či praxi, ale má značný dopad aj na
život spoločnosti a jednotlivca. Vzhľadom na rôznorodú povahu základných
práv a verejných záujmov vznikajú v praxi situácie, kedy tieto množiny spolu
kolidujú. Vtedy vzniká otázka, či môžu v tomto prieniku koexistovať a čo v
prípade, keď z povahy veci vyplýva, že je nutné dať prednosť len jednému z
nich. Najrozšírenejšou metódou na riešenie týchto konfliktov vo svete je práve
test proporcionality. Ten prostredníctvom podrobne vypracovanej schémy
systematicky preskúmava jednotlivé faktické a právne skutočnosti, na základe
ktorých následne možno vytvoriť úsudok o ústavnosti daného zásahu do
základného práva.

12- Môže prednosť určitej povinnosti pred základným právom

priznať len súd ?

Priama uplatniteľnosť
Zásada priamej uplatniteľnosti komunitárneho práva bola
podrobne vysvetlená v rozsudku Simmenthal, 106/77.
Podľa Súdneho dvora „priama uplatniteľnosť (...)
znamená, že pravidlá komunitárneho práva musia
vyvíjať úplné a rovnaké účinky vo všetkých
členských štátoch počnúc od ich vstupu do platnosti a
počas celého obdobia ich platnosti; že tieto ustanovenia
sú bezprostredným zdrojom práv a povinností pre
všetkých tých, ktorých sa týkajú, či už sa jedná o členské
štáty alebo jednotlivcov, ktorí sú účastníkmi právnych
vzťahov komunitárneho práva; že tento účinok sa týka
tiež každého sudcu, ak je mu vec predložená v rámci
jeho právomocí, ktorý má ako orgán členského štátu za
úlohu chrániť práva, ktoré jednotlivcom zverilo
komunitárne právo. (...) Ustanovenia zmluvy a priamo
uplatniteľné akty inštitúcií majú za následok (...), že
všetky ustanovenia platného vnútroštátneho právneho
poriadku, ktoré sú s nimi v rozpore, nemôžu byť
právoplatne aplikované”.
Priama uplatniteľnosť ako vlastnosť komunitárneho práva
zahŕňa v sebe dva aspekty: formálny (bezprostredná
uplatniteľnosť) a materiálny (priamy účinok).