Vývoj práva - právna obyčaj

- je to prameň pravá, v minulosti hlavným nosným, jednoznačným a základným prameňom

pravá
- v súčasnosti je právna obyčaj vnímané ako nepísane právo (neplatí)
- musí spĺňať základne znaky:
a) dlhodobé faktické používanie a dodržiavanie
b) všeobecne presvedčenie o jej právnej záväznosti
c) je záväzná na základe vlastnej právnej sily
d) jej dodržiavanie je vynútiteľne státom

- obyčaj vzniká z pôsobenia a všeobecného presvedčenia ľudí, nie zo zákonodarného procesu

- medzi zákonom a obyčajou je rozdiel ten, kto je autorom:
 zákon – prijíma a vydáva ho NRSR
 obyčaj – nie je daná štátom, autorom je ľud pri tom, čo je správne a čo ľudia
dodržiavajú, pri porušení bude potrestaný

- vzájomný vzťah sa vyvíja a mení, kým najprv je obyčaj dominantná neskôr sa vzťah vyrovnáva
a neskôr prestáva dominovať (vyplýva to zo štátogenézy a formovania moci štátu)
 v  prvom období Uhorska do prijatia Tripartita (1514) – je dominantnejší prameň
práva aj k vzťahu k písanému právu, obyčaj je nadradená zákonom – obyvateľstvo
nieje oboznámene so zákonom, dostáva sa do povedomia (problémy s publikáciou)
 druhá etapa vývoja – snaha o prepracovanie Tripartita, snaha o kodifikáciu zákona sa
menia, stretávame sa so systematickým zožieraním obyčajového pravá – vydanie
tripartita a ohľadom zákonov – Corpus Iuris Hungarici (zozbieranie zákonov platného
uhorského pravá, súkromná zbierka, zahrnuli tam základne zákony a iné časti
právneho poriadku a neskôr sa tiez Tripartitum stalo súčasťou CIH
 tretie obdobie vývoja po roku 1848 – nastáva ideová zmena s prijatou marcovou
ústavou, mení sa spoločenské zriadenie (feudalizmus – základne vlastníctvo pôdy),
ideová zmena bola zásadná

3 základne funkcie, ktoré obyčaj plní:

 Derogačná funkcia – obyčaj má možnosť rušiť zákon
 Interpretačná funkcia – obyčaj vykladá/interpretuje aj zákon
 Doplňovacia funkcia – obyčajové právo doplňuje prípadné medzery zákona

Vývoj základných čŕt právneho poriadku po roku 1848

- Právny poriadok má mnoho odvetví (pre nás občianske a trestné)
- Stav uhorského pravá bol pomerný zlý, vyplýval z toho, že nebolo kodifikovaná systematicky
spracovaná
- Ideová zmena kt. nastala v revolučných rokoch – právo nebude schopné reflektovať
spoločenské zmeny
- 1852 – dochádza k oktrojovaniu rakúskeho právneho poriadku a v základných oblastiach
začínajú platiť rakúske právne predpisy
- Oktrojovanie (obídenie klasického zákonodarného procesu) tento stav trvá do roku 1861
- Októbrový diplom – ukončený absolutizmus – spoločnosť sa vracia do roku 1848
- Otázka: Aké právo bude platiť kde sa od roku 1852 využívalo rakúske právo ? týmto sa
zaoberala JUDEXURIALNA KONFERENCIA (JK) , ktorá trvala niekoľko mesiacov v 1861
- Závery tejto konferencie sú pre Uhorsko plne zásadne, lebo rieši, či sa vrátila k starému
uhorskému pravú alebo či sa ponechá rakúske právo, ktoré je v platnosti už 10 rokov
- Závery JK sú publikovane v DOČASNÝCH PRÁVNYCH/SÚDNYCH PRAVIDLÁCH
- Odpoveď: Vraciame sa k starému právu uhorskému ale v určite časti rakúskeho PP ostávajú
v platnosti (napr. banské predpisy, vybrané obchodnoprávne predpisy, pozemkové rakúske
knihy) a JK niektoré časti upravila nanovo - Z hladiska systemtiky sa delili na 8 zakl.casti