Prednáška 6

Problematika prameňov práva

- rozlišujeme:
I. materiálne pramene práva
II. gnozeologické pramene práva
III. formálne pramene práva (najvýznamnejšie pre právnikov)

I. Materiálne pramene práva

- predstavujú zdroj, z ktorých vyviera obsah práva, ktorý sa prostredníctvom tvorby práva
vlieva do konkrétnej právnej formy (úpravy obsiahnutej vo formálnom prameni práva)

- zdroje obsahu práva - materiálne, ekonomické, historické, politické a ďalšie súvislosti života
spoločnosti, ktoré ovplyvňujú a determinujú obsah platného práva obsiahnutého vo
formálnych prameňoch práva

II. Gnozeologické pramene práva

- všetky pramene a zdroje, prostredníctvom ktorých môžeme poznávať obsah práva, zakotvené
vo formálnych prameňoch práva

- pramene poznania práva

- napr. internet, časopisy, televíziu, rozhlas a literatúru

III. Formálne pramene práva

- predstavujú formy, v ktorých sú obsiahnuté platné právne normy

- dávajú nám odpoveď na otázku čo je právo? (musí byť v každom štáte vyjadrené v štátom
stanovenej alebo uznanej forme, nie je možné, aby čo nebolo uznané, bolo považované v štáte
za právo)
- základné spôsoby vzniku a formy, v ktorých sú PN vyjadrené, rozlišujeme:

i. právne obyčaje

 predstavujú historicky najstarší prameň práva

 v súčasnosti je považovaná za prameň medzinárodného práva verejného
 predstavuje pravidlo správania sa, ktoré sa v dôsledku dlhodobého opakovaného
používania vžilo do vedomí a správani ľudí a tí nadobudli presvedčenie o jeho záväznosti
a štát toto správanie akceptuje

 z takejto definície možno odvodiť náležitosti:

a. časový faktor - na to, aby obyčaj bola prameňom práva, sa musí takéto
správanie dlhodobo a opakovane zaužívať, aby boli ľudia presvedčení o jeho
záväznosti (musí sa používať od nepamäti!)

b. všeobecnosť - musí byť všeobecne uznávaná a musí ju používať celá

spoločnosť, alebo jej významná časť

c. určitosť - musí byť dostatočne precízna na to, aby bolo možné poznať obsah
práva a povinnosti adresátov PN, v ktorých je obyčaj obsiahnutá

 v súčasnosti nie je obyčaj vnútroštátnym prameňom práva a právneho poriadku SR, no

napriek tomu môžeme obyčaj nájsť v našich právnych predpisoch (odkaz na rôzne
zvyklosti napr. v Obchodnom zákonníku, tieto zvyklosti nemajú právnu silu v rámci svojej
existencie ale nadobúdajú ju iba vtedy, ak to zákon dovolí)

ii. precedensy

 typický formálny prameň práva v Angloamerickej právnej kultúre

 ide o rozhodnutia súdu, či správneho orgánu (zvyčajne najvyššieho stupňa)
 znamená to, že sa rieši doposiaľ neriešený prípad, na kt. platná právna úprava nie je
dostatočne precízna, aby z nej bolo zrejmé ako treba v danom prípade postupovať
 individuálny právny akt/rozhodnutie orgánom s najvyššiou inštanciou, ktorým sa
doposiaľ riešil prípad právne neregulovaný alebo sa vypĺňa medzera v platnej právnej
úprave a toto rozhodnutie sa nestáva záväzným len pre tie subjekty, kt. je určená
(rozsudok alebo rozhodnutie súdu nie je precedensom, ak je záväzný len pre žalobcu, či
žalovaného, ale stáva sa záväzným aj pre riešenie daľších obdobných prípadov v
budúcnosti)
  pozostáva z 2 základných častí:

1. základ rozhodnutia (právna veta) - predstavuje vlastnoprávnu normu, kt.

nájdeme v právnom odôvodnení rozhodnutia

2. mimochodom povedané - všetky ostatné skutkové a právne súvislosti daného

prípadu, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, ale nestávajú sa priamo
záväzným pre riešenie daľších obdobných prípadov

 precedens nestojí nad zákonom (ak sa zmení zákon, precedens už nemôže vypĺňať
medzeru platnosti právnej úpravy na kt. slúži, takže precedens ustupuje zákonu)
 ak by ale súdna moc mala za to, že sa na toľko zmenili skutkové okolnosti, že je
precedens už zastaralý a nemôže slúžiť k potrebám súčasnosti existuje metóda tzv.
overruling (prekonať pôvodné rozhodnutie a nahradiť ho novým)
 pre prípad, že sa súdu zdá, že na daný prípad už nie je možné aplikovať precedens, môže
použiť techniku distinguishing (odlíšenie) a odlíšiť tento prípad od toho
predchádzajúceho a vytvorí sa nový precedens

iii. normatívne zmluvy

 predstavujú vnútroštátne právo SR, no nemajú až taký veľký význam

 veľký význam však majú pre medzinárodné právo verejné (práva a povinnosti vznikajú na
základe konsenzu suverénov štátov alebo medzinárodných organizácií, odkiaľ vyplývajú
práva a povinnosti priamo pre občanov)
 nie je to hocijaká každá zmluva
 ide o zmluvu, kt. ustanovenia majú všeobecnú a normatívnu povahu (je záväzná pre
všetky subjekty rovnakého druhu aj keď o nej nevyhlásili súhlas)
 napr. kolektívna zmluva - zmluvu uzatvorí subjekt A so subjektom B ale povinnosti z nej
sa vzťahujú pre celú skupinu osôb rovnakého druhu neurčitého počtu

iv. normatívne právne akty

 typický kľúčový formálny prameň vnútroštátneho práva SR

 základný prameň našeho právneho poriadku

 akt cieľavedomého ustanovenia PN, ale nie je to akt uznania (ako v prípade obyčaje), štát
cieľavedomou racionálnou činnosťou svojich orgánov s príslušnou normotvornou
právomocou vytvára vopred poznateľné pravidlá správania sa obsiahnuté v právnych
predpisoch, kt. sa stávajú záväznými pre riešenie problémov neurčitého počtu subjektov a
 neurčitého počtu situácií rovnakého druhu
 štát vytvára vopred poznateľné racionálne pravidlá správania sa, kt. zaväzujú adresátov,
čiže občanov SR týchto právnych noriem, kt. ak budeme rešpektovať nehrozia nám žiadne
problémy, sankcie

 vytvárajú vyšší stupeň právnej istoty, lebo právo je vopred poznateľné

 často vznikajú medzery v platnoprávnej úprave, kt. sú potom dopĺňané rozhodujúcou
činnosťou orgánov aplikácie práv

 vzájomné vzťahy:

1) vzťah normatívny právny akt a PN - predstavujú obsah normatívneho právneho aktu,

kt. predstavuje iba formu, v ktorej sú normy obsiahnuté (typický vzťah normy a
obsahu) napr. OZ predstavuje formu, v kt. sú členené normy občianskeho práva

2) vzťah normatívny právny akt (právny predpis, kt. obsahuje PN, kt. regulujú škálu
spoloč. vzťahov rovnakého druhu) a individuálny právny akt (rozhodnutie, akt
aplikácie práva napr. rozsudok, ide o akt aplikácie normatívneho právneho aktu
orgánov verejnej moci, kt. autoritatívne určuje, aký subjekt má aké práva a povinnosti)

3) vzťah normatívny právny akt a normatívne inštrukcie (akty, kt. vydávajú rôzne
organizácie dovnútra, avšak niesú právne záväzné navonok právnej organizácie napr.
metodické pokyny) - akty riadenia musia byť vždy v súľade a niesú spôsobilé
zaväzovať subjekty mimo danej organizácie, v kt. sú určené, v prípade porušenia
nemôže prísť sankcia zo strany orgánov verejnej moci, ale môže prísť sankcia zo
strany pracovnoprávneho vzťahu