ZÁKLADY TEÓRIE PRÁVA

Význam práva pre ekonómov

− ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje)

− vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým)
- vzájomné súvislosti medzi právom a hospodárstvom, resp. obchodom
- právnik, národohospodár a univerzitný profesor JUDr. Imrich Karvaš,
o zakladateľ - Vysoká škola obchodná (1940)
- univerzitný profesor Štefan Luby,
o dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,
o rektor Vysokej školy obchodnej
 Mimoprávne interdisciplinárne súvislosti práva
Právo = široké a spoločensky závažné mimoprávne interdisciplinárne súvislosti,
najmä:
- sociológia
o sociálne prostredie = rámec na integrálny rozvoj človeka vrátane
zakotvenia ľudských práv a slobôd.
o musí primerane reagovať na spoločenskú situáciu
- politológia
o politickým systém = nastavenie optimálnej právnej úpravy.
o politika ako praktická činnosť zásadne ovplyvňuje výslednú podobu
práva.
o prostredníctvom volieb získavajú politickí reprezentanti legitimitu na
presadzovanie svojho videnia sveta.
o právo určuje:
• Pravidlá a podmienky volebnej súťaže,
• volebný systém, prerozdeľovanie mandátov, volebné kvórum a
pod..
 - Ekonómia
o Verejné právo
▪ Finančné právo (napr. schvaľovanie štátneho rozpočtu),
▪ daňový systém,
▪ sociálny systému.
o Súkromné právo

Právo a spoločnosť
Právo
- prostriedok stabilizácie sociálnych vzťahov,
- prostriedok regulácie spoločnosti,
- normuje správanie ľudí,
- synonymom pojmu poriadok,
- spoločnosť vyžaduje v záujme vlastného prežitia reguláciu, pravidlá, normy,
ktoré vyjadrujú a chránia pre ňu dôležité hodnoty.
Prírodné zákony
- pôsobia univerzálne, nezávisle od
vôle ľudí,
- vyjadrujú existujúci stav, to čo je
(existujúci, rozumom poznateľný a
prirodzený poriadok vecí)
- platia bezpodmienečne,
- samé osebe nevytvárajú žiadne
povinnosti,
- nie je možné ich porušiť,
presadzovať, ani meniť.
Ľudské zákony
- produkt ľudského rozumu a vôle,
- vyjadrujú to, čo má byť,
- sú v zásade porušiteľné,
- na ich základe možno formulovať
určité povinnosti a takisto možno
iniciovať návrh na ich zmenu.
Norma
- praktické vyjadrenie ideálu, teda toho, čo má byť,
- štandard, prostredníctvom ktorého možno posudzovať správnosť toho, čo je
jej predmetom,
- slúži ako prostriedok na riadenú zmenu spoločenskej reality (napr. ak zníženie
povolenej rýchlosti = zníženiu úmrtnosti na cestách),
- právne a iné normy,
- vznik noriem:
o spontánne, postupným sociálnym vývojom (obyčaj, morálka,
náboženstvo),
o výsledok organizovanej tvorby, za ktorou je určitá autorita.
Právne normy
- špecifické postavenie,
- vytvorené v legislatívnom procese,
- reakcia na problém, ktorý chce zákonodarca riešiť
- prepojenia so štátom, ktorý ich tvorí, zabezpečuje ich realizáciu
a vynútiteľnosť.
- obsahovo sa prelínajú so spoločenskými hodnotami, pričom môžu chrániť
rovnaké hodnoty.
Morálne normy
- pravidlá správania sa,
- v rámci medziľudských vzťahov ustanovujú určité vzory konania pre opakujúce
sa situácie,
- ich zachovávanie považuje spoločnosť za správne a žiaduce,
- zvyčajne sú nepísané,
- môžu byť zahrnuté v kódexoch (napr. etický kódex sudcov, advokátov,
lekárov a pod.).
- vnútorný príkaz, vnútorne pociťovaná povinnosť.
- pri porušení
o vnútorná sankcia (výčitky svedomia, hanba a pod.)
o vonkajšia sankcia - verejné odsúdenie, opovrhnutie, vylúčenie
o neuplatňujú sa sankcie štátu (pokiaľ nie sú morálne n obsiahnuté v PN).
- na morálku, dobré mravy alebo zásady slušnosti sa odvoláva súkromné právo:
o § 3 OZ: výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
o § 39 OZ: neplatný je každý právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom.
 Pramene práva
− formy, v ktorých sú obsiahnuté právne normy (formálne pramene práva),
− dôvody, pre ktorý bola právna norma prijatá (materiálne pramene práva).

Z pohľadu historického vývoja - základné druhy prameňov práva:

− právny predpis,
− obyčaj,
− precedens,
− normatívna zmluva.
 Právny predpis
- normatívny právny akt
- výsledok normotvornej činnosti vecne príslušného OVM, ktorým OVM
predpisuje pravidlá správania vo forme právnej normy.
- forma právneho predpisu môže byť v podobe:
o ústavného zákona,
o zákona,
o nariadenia,
o vyhlášky a pod.
- právny predpis = normatívne právne vety = vnútorne prepojená a usporiadaná
sústava vo forme právneho poriadku.
- charakteristické znaky
o všeobecnosť,
o označený spôsobom, ktorý zodpovedá nomenklatúre prameňov práva,
o prijatý v súlade s pravidlami, ktoré sa na spôsob jeho prijímania vzťahujú,
o prijatý orgánom verejnej moci s právomocou takýto predpis vydať,
o podpísaný príslušným predstaviteľom určeného orgánu verejnej moci,
o zverejnený príslušným spôsobom.
 Rekogničná norma
- určuje pravidlá, ktoré upravujú podmienky prijímania, zmeny a zrušovania
právnych predpisov.
- Rekogničné pravidlá nájdeme v:
o Ústave SR,
o zákone o rokovacom poriadku Národnej rady SR,
o zákone o tvorbe právnych predpisov
o zákone o Zbierke zákonov SR,
o zákone o organizácii štátnej správy,
o zákone o obecnom zriadení a pod.
- zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky
o Zbierka zákonov sa vydáva v:
▪ listinnej a
▪ elektronickej podobe.
 Druhy právnych predpisov
Klasifikácia podľa autority oprávnenej vydávať právne predpisy
a) Národná rada SR prijíma:
− Ústavu SR,
− ústavné zákony,
− zákony,
b) Občania - vo forme výsledkov referenda:
− Národná rada SR vyhlási návrhy prijaté v referende rovnako ako zákon.
− Výsledok referenda môže NRSR zmeniť alebo zrušiť ústavným zákonom
po uplynutí troch rokov
− občania môžu po troch rokov opakovať referendum v tej istej veci.
c) Vláda SR prijíma:
− nariadenia vlády na vykonanie zákona.
− nariadenia na vykonanie medzinárodných zmlúv.
d) Ministerstvá a iné orgány štátnej správy
− vyhlášky, výnosy a opatrenia.
e) Národná banka Slovenska v
− vyhlášky, výnosy a opatrenia

f) Orgány územnej samosprávy

− všeobecne záväzné nariadenia obce a vyššieho územného celku

g) Miestne orgány štátnej správy vydávajú

− Vyhlášky

h) Ústavný súd SR vydáva rozhodnutia o nesúlade právnych predpisov.

 Klasifikácia právnych predpisov podľa stupňa právnej sily
Uplatňujú sa tieto pravidlá:
− norma nižšej právnej sily nemôže odporovať norme vyššej právnej sily,
− norma vyššej právnej sily je základom záväznosti normy nižšej právnej sily
a určuje jej obsah,
− norma určitej právnej sily môže byť zrušená alebo zmenená len normou rovnakej
alebo vyššej právnej sily.
Právne predpisy podľa stupňa právnej sily:
a) Ústava a ústavné zákony, výsledky platného celoštátneho referenda,
b) medzinárodné zmluvy, s ktorými Národná rada SR vyslovila súhlas, a ktoré
boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
c) zákony,
d) medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
nariadenia vlády,
všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy
VZN obcí VÚV vydané vo veciach územnej samosprávy a na plnenie úloh
vyplývajúcich samospráve zo zákona,
e) všeobecne záväzné predpisy miestnych orgánov štátnej správy a VZN obcí
a VÚC vydané vo veciach prenesenej štátnej správy.
Právne predpisy podľa mocenského charakteru orgánu:
- právne predpisy prvotné (vydané orgánmi, ktoré majú mandát priamo od
zdroja moci)
- právne predpisy odvodené.

Medzi prvotnými a odvodenými právnymi predpismi je

- formálna väzba
o vydané len „na základe zákona“
o blanketová norma – napr. § 30 ods. 1 zákona o potravinách:
„Podrobnosti o niektorých požadovaných charakteristikách alebo
postupoch z technickej špecifikácie výrobku ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“
- obsahová väzba
 Právny poriadok
− súbor všeobecne záväzných pravidiel obsiahnutých v:
o prameňoch práva a
o aktoch orgánov verejnej moci, vydaných na základe a v medziach týchto
pravidiel, napr.:
▪ rozhodnutia súdov,
▪ rozhodnutia orgánov štátnej správy a pod., ktoré určujú správanie
konkrétneho jednotlivca
- vnútornú nerozpornosť právneho poriadku zabezpečuje Ústavný súd SR,
- kontrola vo fáze legislatívnej prípravy,
- zásady:
o neskorší zákon ruší skorší zákon
o špeciálny zákon ruší všeobecný zákon.
 Precedensy
- sudcovská tvorba práva (judge made law),
- hlavným prameňom práva v Anglicku, USA, Kanade, Austrálii, Novom
Zélande,
- Precedens = individuálny právny akt, ktorý rieši prípad dosiaľ právne
neregulovaný, a preto nadobúda normatívny význam.
- rozhodovanie prípadov rovnakého druhu je viazané prvým rozhodnutím
individuálneho prípadu.
- funkcia - dosiahnutie právnej istoty a rovnakého posudzovania prípadov
rovnakého druhu.
História:
- anglický kráľ Henry II. v 12. st. založil centrálnu sústavu súdov prvého stupňa
s pôsobnosťou pre celé anglické kráľovstvo,
- kráľovské súdy zjednocovali obyčaje do celku - „všeobecného práva“
(common law),
- 17. st. - formulovaná doktrína stare decisis = sudca má nasledovať
predchádzajúce súdne rozhodnutie (precedens) pre obdobné prípady aj
v budúcnosti.
- právne princípy:
o rule of precedent (má zabezpečiť stabilitu práva) a
o princíp distinguishing (hľadania rozdielov).
- záväzné len rozhodnutia vyšších súdov v rámci jednej súdnej hierarchie.
- V slovenskom PP precedensy nie sú prameňom práva,
- Súdne rozhodnutie - záväzné len individuálne,
- Súd nižšieho stupňa má povinnosť rešpektovať právny názor súdu vyššieho
stupňa, ak ide o právny názor vyslovený v tej istej veci, v ktorej súd vyššieho
stupňa zrušil rozhodnutie nižšieho súdu a vrátil mu danú vec na opätovné
prerokovanie.
- Rozhodnutia súdov vyšších stupňov v SR:
o ak sú publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov,
o obsahujú interpretáciu právnych noriem,
o de facto ovplyvňujú súdy pri rozhodovaní obdobných prípadov,
o vzhľadom na sudcovskú nezávislosť, nemôžu tieto rozhodnutia de iure
zaväzovať.
- rozhodnutia Ústavného súdu SR o nesúlade medzi právnymi predpismi:
o rozhodnutie vo forme nálezu.
o povinnosť orgánov, ktoré tieto predpisy vydali, uviesť ich do súladu
s ústavou,
o príslušné predpisy strácajú účinnosť,
 Právne obyčaje
- najstarším a pôvodným prameňom práva (nepísané právo),
- prameň práva až do 19. st.,
- prechod od pôvodných zvykov a obyčají k regulácii právnej.
- Obyčaj = pravidlo správania, ktoré sa v dôsledku opakovaného používania za
dlhšie časové obdobie vžilo vo vedomí a správaní ľudí a je všeobecne
akceptované spoločnosťou a štátom.
- Obyčajové právo = právny systém vytváraný spontánne, zachovávaním
obyčají, ktoré sa považujú za záväzné.
- uhorské obyčajové občianske právo (na Slovensku platné do roku 1950)
- spísané v zbierke Opus Tripartitum uhorského právnika Štefana z Vrbovca.
1514.
- právne obyčaje štát netvorí, ale ich uznáva.
- Právna obyčaj v súčasnosti:
o Obchodný zákonník odkazuje na obchodné zvyklosti,
o Občiansky zákonník na susedské zvyklosti.
 Normatívne zmluvy

- Zmluva = súhlasný prejav vôle dvoch alebo viacerých subjektov práva

- Právna skutočnosť, ktorá zakladá, mení alebo ruší individuálny právny vzťah.
- individuálna záväznosť.
- subjekt s normotvornou autoritou – zmluva môže nadobudnúť všeobecnú
záväznosť.
- kolektívne zmluvy – uzatvárajú príslušné odborové orgány
a zamestnávatelia, prípadne organizácie zamestnávateľov.
 Právne normy
− všeobecne záväzné pravidlá správania
− štátom ustanovená alebo uznaná forma,
− štátne donútenie,
o nepriame
o priame – sankcia
▪ represívne (napr. trest odňatia slobody v trestnom konaní),
▪ reštitučné (napr. povinnosť vrátiť vec do pôvodného stavu),
▪ reparačné (napr. povinnosť nahradiť škodu) a
▪ satisfakčné (napr. povinnosť uverejniť opravu nepravdivého tvrdenia).
− všeobecná záväznosť,
− regulatívnosť = PN niečo:
o ustanovuje,
o prikazuje, zakazuje
o dovoľuje
 Pôsobnosť právnych noriem

Územná pôsobnosť
- právne normy, ktorých pôsobnosť sa vzťahuje na celé územie Slovenskej
republiky
- právne normy s lokálnou pôsobnosťou

Vecná pôsobnosť vymedzuje vecnú problematiku, ktorá je normou upravená.

Osobná pôsobnosť vymedzuje okruh osôb, na ktoré sa právna norma vzťahuje.

- všeobecná osobná pôsobnosť,
- špeciálna osobná pôsobnosť
Časová pôsobnosť
- platnosť - dňom ich vyhlásenia v štátom stanovenej forme,
- účinnosť - „Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich
vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň
nadobudnutia účinnosti.“
- legisvakančná doba
- Retroaktivita = spätné pôsobenie práva
- Zákaz retroaktivity = regulovať práva a povinnosti adresátov práva možno
iba do budúcnosti, nikdy nie spätne.
 Zánik platnosti a účinnosti právnych noriem
Vnútorné dôvody - uplynutie času,
Vonkajšie dôvody zániku platnosti a účinnosti sú nasledujúce:
− právnu normu zruší orgán, ktorý ju vydal - (derogácia) uskutočňuje sa
derogačnou klauzulou
− orgán s právomocou vydávať právne predpisy vyššej právnej sily (napr. Národná
rada SR) v novele zákona zruší napríklad vyhlášku ministerstva,
− nález Ústavného súdu SR o nesúlade medzi právnymi predpismi rôznej právnej
sily.
 Druhy právnych noriem
- Kategorické a dispozitívne právne normy
- Hmotnoprávne a procesnoprávne normy
- Blanketové a odkazujúce právne normy
- Prikazujúce, zakazujúce a dovoľujúce právne normy
- Kolízne právne normy
 Systém práva
- základnou jednotkou právneho systému = právna norma.
- PN systematicky vzájomne usporiadané v rámci právneho predpisu
- Právny predpis sa vnútorne člení na:
o časti,
o hlavy,
o diely,
o oddiely
o paragrafy,
o odseky a
o písmená.
- Právny inštitút = súbor právnych noriem, ktoré upravujú rovnorodé
spoločenské vzťahy,
- Právne odvetvie = sústava právnych noriem, ktorý upravujú určitý druh
spoločenských vzťahov (spoločný predmet právnej regulácie).
 Verejné a súkromné právo
Verejné právo (ius publicum)
- ústavné (štátne) právo,
- správne (administratívne) právo,
- finančné právo,
- trestné právo,
- medzinárodné právo verejné.

Súkromné právo (ius privatum)

- občianske právo,
- obchodné právo,
- medzinárodné právo súkromné.

Verejné právo Súkromné právo

- kogentné normy - dispozitívne normy
- autorita štátu, štátn. orgánu - rovnosť zmluvných strán
- sankcie represívne - sankcie reparačné
 Vnútroštátne a medzinárodné právo
Vnútroštátne právo
- právne vzťahy, ktoré vznikajú v rámci individuálneho štátu

Medzinárodné právo verejné

- upravuje predovšetkým vonkajšie vzťahy medzi štátmi navzájom a nimi
vytváranými medzinárodnými organizáciami,
- právo kompromisu = koordinuje správanie štátov
- pramene:
o medzinárodné zmluvy,
o medzinárodné obyčaje,
o všeobecné právne zásady uznané civilizovanými národmi,
o súdne rozhodnutia,
o náuka medzinárodného práva,
o princíp prirodzenej spravodlivosti
o rozhodnutia medzinárodných orgánov a organizácií,
 Medzinárodné právo súkromné
- kolízne normy,
- hmotnoprávne normy obsiahnuté v samovykonávacích medzinárodných
zmluvách (self-executing),
- zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

Právo Európskej únie

pojmové znaky:
– samostatnosť,

– nadradenosť vo vzťahu k vnútroštátnemu právu a

– priamy účinok.
 Aplikácia práva

− uplatňovanie právnych noriem ich adresátmi

− proces, v ktorom vecne príslušné orgány autoritatívne uplatňujú na
konkrétne situácie právne normy, obsiahnuté v právnych predpisoch.
− vydávanie individuálnych právnych aktov,
− Účel - stanoviť pravidlá, ktoré sa majú uplatniť na druhovo vymedzené
skutkové situácie.

Orgány a akty aplikácie práva

− orgány, ktorých vecnú pôsobnosť tvorí vydávanie IPA.

− súdy, rozhodcovské súdy, orgány ústrednej a miestnej štátnej správy,
orgány územnej samosprávy, ako aj orgány kontroly a dozoru
Základy teórie práva
- Činnosť a postup upravené procesným právom,
- konať môžu len to, čo im je právom výslovne dovolené
- forma aktov aplikácie práva:
o rozsudok,
o uznesenie,
o výmer,
o platobný rozkaz a pod.

- Kategorizácie aktov aplikácie práva

a) podľa predmetu:
o rozhodnutie sporu,
o rozhodnutie o osobnom stave,
o uloženie trestu alebo ochranného opatrenia,
o správne akty, vrátane aktov kontroly a dozoru.
b) podľa účinkov:
a. Deklaratórny
b. konštitutívny
 Základy teórie práva
Procesné kódexy:
– Civilný sporový poriadok,
– Civilný mimosporový poriadok,
– Správny súdny poriadok,
– Trestný poriadok,
– Správny poriadok,
– Exekučný poriadok,
– zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov a
 Základy teórie práva
Štádiá procesu aplikácie práva
– začatie konania
• na návrh
• ex offo
– dokazovanie = zisťovanie skutkového stavu
– právna kvalifikácia skutkového stavu
• subsumpcia skutkového stavu pod príslušnú právnu normu
• vlastná úvaha orgánu aplikácie práva
– rozhodnutie
• výsledok procesu aplikácie práva
• druhy:
• procesné
• meritórne
– doručovanie
– právoplatnosť
– vykonateľnosť
– výkon rozhodnutia.
Základy teórie práva
Právne vzťahy
- Predpokladmi právneho vzťahu sú:
o právna norma,

o právna skutočnosť,

o subjekty právneho vzťahu,

o predmet (objekt) právneho vzťahu.

- V existujúcom právnom vzťahu rozlišujeme tieto prvky:

o Subjekty právneho vzťahu

o Objekt právneho vzťahu

o Obsah právneho vzťahu (oprávnenia a právne povinnosti)

 Základy teórie práva
Právne skutočnosti
- okolnosť, s ktorou právo spája vznik, zmenu či zánik právneho vzťahu,
- predpoklad, ktorý keď nastane, vznikne určitému subjektu právo alebo
povinnosť nejako sa správať,

Právne skutočnosti závislé od vôle subjektov:

Právny úkon = prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Náležitosti právneho úkonu sú požiadavky na:

1. Subjekt - Právna subjektivita a spôsobilosť na právne úkony
2. Vôľu - sloboda, vážnosť, neomylnosť
3. Prejav vole - zrozumiteľnosť a určitosť
4. Objekt právneho úkonu - možnosť a dovolenos
 Základy teórie práva
Protiprávne konanie je konanie, ktoré spočíva v porušení príkazu alebo
zákazu, ktorý je stanovený:
– právnym úkonom (napr. zmluvou),

– právnym predpisom alebo

– rozhodnutím orgánu aplikácie práva.

Konanie
- zavinené a nezavinené
- úmyselné a nedbanlivostné zavinenie

Neplatnosť právneho úkonu

- relatívna
- absolútna
 Základy teórie práva
Právne skutočnosti nezávislé od vôle subjektov = právne udalosti:

1. plynutie času
- premlčanie
- preklúzia
2. prírodné javy
3. vyššia moc,
4. výsledky biologických procesov
Základy teórie práva

40