Professional Documents
Culture Documents
VECNÉ PRÁVA = podstatnou zložkou majetkových práv sú vecné práva, upravené Občianskym
zákonníkom;
- určujúci je vzťah subjektu k veciam (hnuteľným a nehnuteľným) ako k predmetom občianskoprávnych
vzťahov;
- riešia sa otázky – komu veci patria, kto ich využíva, kto s nimi môže disponovať;
- vecné práva delíme na: a) vlastnícke právo
b) vecné práva k cudzej veci
• záložné právo,
• zádržné právo,
• práva zodpovedajúce vecným bremenám;
- jedna vec môže byť vlastnená viacerými vlastníkmi – hovoríme o spoluvlastníctve, kt. môže byť:
a) podielové spoluvlastníctvo spoluvlastník nemá svoj podiel na veci určený konkrétne; podiel
vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vo vzťahu k veci;
- ak nie je určené inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké;
- o hospodárení s vecou rozhodujú všetci spoluvlastníci spoločne (podľa %, kt. majú);
- výnimočne pri dôležitých zmenách rozhoduje o nakladaní s vecou súd;
b) bezpodielové spoluvlastníctvo vzniká jedine uzatvorením manželstva;
- všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva je v spoločnom, bezpodielovom
vlastníctve;
- výnimku tvoria veci, kt. boli nadobudnuté dedením (iba jednému z nich); kt. slúžia osobnej potrebe; kt.
patria k výkonu povolania a pod.;
- spôsob užívania spoločného majetku je taký, že ich manželia využívajú spoločne;
- v právnych úkonoch je potrebný súhlas oboch manželov;
- pohľadávky jedného z manželov môžu byť na základe rozhodnutia súdu hradené z vecí, kt. sú
v bezpodielovom vlastníctve;
- ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia a pod. stáva spolužitie neznesiteľným, môže súd na
návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu, prípadne ho z jeho
užívania úplne vylúčiť;
- bezpodielové vlastníctvo zaniká zánikom manželstva;
- môže zaniknúť aj počas neho, ak toto vlastníctvo odporuje dobrým mravom ( jeden z manželov získa oprávnenie
na podnikateľskú činnosť);
- po zániku sa vykoná vyporiadanie podľa zásad ustanovených Obč. zákonníkom; primárne dohodou medzi
manželmi, príp. súdom;
• záložným právom možno zabezpečiť peňažnú aj nepeňažnú pohľadávku, kt. hodnota je určitá;
- toto právo sa zriaďuje písomnou, záložnou zmluvou na vznik záložného práva je potrebná registrácia
v Notárskom centrálnom registri záložných práv;
• podstatou zádržného práva sú hnuteľné veci – napr. my, ako nájomcovia, môžeme zadržať elektroniku
nájomníkovi, kt. nám nezaplatil nájomné v prenajatom byte – toto právo teda nevzniká zmluvou ale reálnym
zadržaním vecí;
• vecné bremená = obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného a to tak, že vlastník
musí niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať;
- napr. tie, kt. sú spojené s vlastníctvom: • právo prechodu cez cudzí pozemok;
• čerpať vodu zo susedovej studne;
• strpieť osadenie dopravnej značky;
- alebo patria určitej osobe, najmä právo doživotného bývania v dome;
- na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností;
DEDENIE
- Občianskym zákonníkom upravený prechod práv a povinností FO (poručiteľa) z dôvodu smrti na iné
subjekty (dedičov);
- podľa Ústavy SR sa dedenie zaručuje;
- dedičstvo (majetok, pohľadávky aj dlhy) sa nadobúda dvoma spôsobmi:
• zo závetu
• zo zákona
- ak sa nededí zo závetu, nastupujú dediči zo zákona; ak sa dedí zo závetu len časť dedičstva, zvyšok sa tiež
dedí zo zákona;
- dedičstvo, kt. nenadobudne žiaden dedič, prepadá štátu = tzv. odúmrť
• dôležitým pojmom pri dedení je spôsobilý dedič pretože Občiansky zákonník definuje aj dedičskú
nespôsobilosť a vydedenie;
- dedičská nespôsobilosť = nededí ten, kto sa úmyselne dopustil trestného činu voči poručiteľovi, jeho
manželovi, deťom, alebo rodičom, alebo zavrhnutiahodného činu voči poručiteľovi poslednej vôle (napr.
roztrhal závet) – dediť ale môže v prípade, že mu to poručiteľ odpustil;
- poručiteľ môže svojho potomka vydediť ak:
• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a pod.;
• o poručiteľa dlhodobo neprejavuje žiaden záujem;
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka;
• trvalo vedie neusporiadaný život;
- každý poručiteľ má teda takmer neobmedzenú možnosť naložiť so svojim majetkom a to prostredníctvom
spísania závetu v tom vie stanoviť dedičov, ich podiely, práva a povinnosti;
- ak podiely nie sú v závete určené platí, že sú pre každého dediča rovnaké;
- závet môže poručiteľ kedykoľvek odvolať, či meniť;
- závet musí byť s dátumom, inak je neplatný; musí byť napísaný vlastnou rukou alebo musí byť v inej
písanej forme za účasti svedkov;
- neplatným je taktiež závet viacerých poručiteľov (ani manželia nemôžu mať spoločný závet);
- vlastnoručný závet musí byť napísaný aj podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný;
- závet nepísaný vlastnou rukou musí byt kontrolovaný dvoma svedkami (nesmú byť dedičmi) a musia ho aj
podpísať;
- absolútna voľnosť určiť svojich dedičov je obmedzená pravidlom tzv. neopomenuteľných dedičov =
maloletým dedičom sa musí dostať aspoň toľko, koľko by dedili zo zákona; plnoletým aspoň polovica
z toho, čo by dedili zo zákona;
Dedenie zo zákona – dediči sú rozdelení do 4 skupín:
• v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/ka, každý z nich rovnakým dielom; ak nededí niektoré
dieťa (dcéra, syn), jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho / jej deti a to rovnakým dielom (vnuci, vnučky);
alebo ich potomkovia rovnakým spôsobom (pravnuci, pravnučky);
• ak nededia poručiteľovi potomkovia, nastupuje druhá skupina; dedí manžel/ka, jeho rodičia a tí, kt. žili
s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej rok pred jeho smrťou; všetci títo dediči dedia rovnakým
dielo, manžel/ka ale minimálne polovicu;
• ak nededí manžel/ka ani jeden z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci
a tí, kt. žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej rok pred jeho smrťou. Ak nededí niektorý zo
súrodencov, jeho podiel prechádza rovným dielom na jeho / jej deti;
• ak sa nededí ani v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (starí
rodičia); ak nededí žiaden z nich, dedia ich diely ich deti (strýkovia a tety);
Pri súdnom konaní musia byť dodržané isté zásady a postupy, vlastné občianskoprávnemu konaniu:
1) kontradiktórny systém = proces, v ktorom sa rešpektujú zásady rovnosti „zbraní“, ktorý zaisťuje, aby ma-
li strany prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predložené súdu a ktoré by mohli mať
vplyv na prejednanie veci a súdne rozhodnutie;
2) prejednávacia zásada = účastníci sú v súdnom konaní povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania a to najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti;
3) zmier = rozumie sa dohoda účastníkov v priebehu konania, ktorou si upravujú vzájomné práva
a povinnosti;