You are on page 1of 4

VLASTNÍCKE PRÁVA A DEDENIE (2 hodiny)

VECNÉ PRÁVA = podstatnou zložkou majetkových práv sú vecné práva, upravené Občianskym
zákonníkom;
- určujúci je vzťah subjektu k veciam (hnuteľným a nehnuteľným) ako k predmetom občianskoprávnych
vzťahov;
- riešia sa otázky – komu veci patria, kto ich využíva, kto s nimi môže disponovať;
- vecné práva delíme na: a) vlastnícke právo
b) vecné práva k cudzej veci
• záložné právo,
• zádržné právo,
• práva zodpovedajúce vecným bremenám;

A) Práva a povinnosti vlastníka – vlastnícke práva:


- podľa Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok;
- vlastniť znamená, že vlastník má právo vec držať, užívať, nakladať s ňou a požívať jej plody a úžitky;
- okrem tohto práva má ale aj povinnosti – musí sa zdržať akéhokoľvek konania s vecou, ktorým by ohrozil
alebo obťažoval iných;
- Ústava SR a Občiansky zákonník ale uvádza, že v prípade naliehavého verejného záujmu alebo v stave
núdze môže byť vec v osobnom vlastníctve za primeranú náhradu použitá;
- krajným inštitútom je vyvlastnenie – ak účel nemožno dosiahnuť inak, je to na základe zákona a len
v nevyhnutnej miere, za náhradu;
- vlastníctvo možno nadobudnúť:
a) pôvodne = vytvorením novej veci, prírastkom;
b) odvodene = kúpou, darovaním ..., dedením;
- nadobudnúť môžeme prakticky čokoľvek, okrem vodných tokov, podzemných vôd a nerastného bohatstva,
kt. sú výlučne vlastnené štátom;

- jedna vec môže byť vlastnená viacerými vlastníkmi – hovoríme o spoluvlastníctve, kt. môže byť:
a) podielové spoluvlastníctvo  spoluvlastník nemá svoj podiel na veci určený konkrétne; podiel
vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vo vzťahu k veci;
- ak nie je určené inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké;
- o hospodárení s vecou rozhodujú všetci spoluvlastníci spoločne (podľa %, kt. majú);
- výnimočne pri dôležitých zmenách rozhoduje o nakladaní s vecou súd;
b) bezpodielové spoluvlastníctvo  vzniká jedine uzatvorením manželstva;
- všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva je v spoločnom, bezpodielovom
vlastníctve;
- výnimku tvoria veci, kt. boli nadobudnuté dedením (iba jednému z nich); kt. slúžia osobnej potrebe; kt.
patria k výkonu povolania a pod.;
- spôsob užívania spoločného majetku je taký, že ich manželia využívajú spoločne;
- v právnych úkonoch je potrebný súhlas oboch manželov;
- pohľadávky jedného z manželov môžu byť na základe rozhodnutia súdu hradené z vecí, kt. sú
v bezpodielovom vlastníctve;
- ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia a pod. stáva spolužitie neznesiteľným, môže súd na
návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu, prípadne ho z jeho
užívania úplne vylúčiť;
- bezpodielové vlastníctvo zaniká zánikom manželstva;
- môže zaniknúť aj počas neho, ak toto vlastníctvo odporuje dobrým mravom ( jeden z manželov získa oprávnenie
na podnikateľskú činnosť);

- po zániku sa vykoná vyporiadanie podľa zásad ustanovených Obč. zákonníkom; primárne dohodou medzi
manželmi, príp. súdom;

B) Záložné a zádržné právo, vecné bremená:


- záložné a zádržné právo slúži najmä na zabezpečovanie pohľadávok (pôžičky, nájomné a pod.);
- majú zabezpečovaciu funkciu, teda nútia a motivujú dlžníka, aby splnil svoj dlh;

• záložným právom možno zabezpečiť peňažnú aj nepeňažnú pohľadávku, kt. hodnota je určitá;
- toto právo sa zriaďuje písomnou, záložnou zmluvou  na vznik záložného práva je potrebná registrácia
v Notárskom centrálnom registri záložných práv;

• podstatou zádržného práva sú hnuteľné veci – napr. my, ako nájomcovia, môžeme zadržať elektroniku
nájomníkovi, kt. nám nezaplatil nájomné v prenajatom byte – toto právo teda nevzniká zmluvou ale reálnym
zadržaním vecí;

• vecné bremená = obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného a to tak, že vlastník
musí niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať;
- napr. tie, kt. sú spojené s vlastníctvom: • právo prechodu cez cudzí pozemok;
• čerpať vodu zo susedovej studne;
• strpieť osadenie dopravnej značky;
- alebo patria určitej osobe, najmä právo doživotného bývania v dome;
- na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností;
DEDENIE
- Občianskym zákonníkom upravený prechod práv a povinností FO (poručiteľa) z dôvodu smrti na iné
subjekty (dedičov);
- podľa Ústavy SR sa dedenie zaručuje;
- dedičstvo (majetok, pohľadávky aj dlhy) sa nadobúda dvoma spôsobmi:
• zo závetu
• zo zákona
- ak sa nededí zo závetu, nastupujú dediči zo zákona; ak sa dedí zo závetu len časť dedičstva, zvyšok sa tiež
dedí zo zákona;
- dedičstvo, kt. nenadobudne žiaden dedič, prepadá štátu = tzv. odúmrť

• dôležitým pojmom pri dedení je spôsobilý dedič  pretože Občiansky zákonník definuje aj dedičskú
nespôsobilosť a vydedenie;
- dedičská nespôsobilosť = nededí ten, kto sa úmyselne dopustil trestného činu voči poručiteľovi, jeho
manželovi, deťom, alebo rodičom, alebo zavrhnutiahodného činu voči poručiteľovi poslednej vôle (napr.
roztrhal závet) – dediť ale môže v prípade, že mu to poručiteľ odpustil;
- poručiteľ môže svojho potomka vydediť ak:
• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a pod.;
• o poručiteľa dlhodobo neprejavuje žiaden záujem;
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka;
• trvalo vedie neusporiadaný život;

- každý poručiteľ má teda takmer neobmedzenú možnosť naložiť so svojim majetkom a to prostredníctvom
spísania závetu  v tom vie stanoviť dedičov, ich podiely, práva a povinnosti;
- ak podiely nie sú v závete určené platí, že sú pre každého dediča rovnaké;
- závet môže poručiteľ kedykoľvek odvolať, či meniť;
- závet musí byť s dátumom, inak je neplatný; musí byť napísaný vlastnou rukou alebo musí byť v inej
písanej forme za účasti svedkov;
- neplatným je taktiež závet viacerých poručiteľov (ani manželia nemôžu mať spoločný závet);
- vlastnoručný závet musí byť napísaný aj podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný;
- závet nepísaný vlastnou rukou musí byt kontrolovaný dvoma svedkami (nesmú byť dedičmi) a musia ho aj
podpísať;

- absolútna voľnosť určiť svojich dedičov je obmedzená pravidlom tzv. neopomenuteľných dedičov =
maloletým dedičom sa musí dostať aspoň toľko, koľko by dedili zo zákona; plnoletým aspoň polovica
z toho, čo by dedili zo zákona;
Dedenie zo zákona – dediči sú rozdelení do 4 skupín:
• v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/ka, každý z nich rovnakým dielom; ak nededí niektoré
dieťa (dcéra, syn), jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho / jej deti a to rovnakým dielom (vnuci, vnučky);
alebo ich potomkovia rovnakým spôsobom (pravnuci, pravnučky);

• ak nededia poručiteľovi potomkovia, nastupuje druhá skupina; dedí manžel/ka, jeho rodičia a tí, kt. žili
s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej rok pred jeho smrťou; všetci títo dediči dedia rovnakým
dielo, manžel/ka ale minimálne polovicu;

• ak nededí manžel/ka ani jeden z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci
a tí, kt. žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej rok pred jeho smrťou. Ak nededí niektorý zo
súrodencov, jeho podiel prechádza rovným dielom na jeho / jej deti;

• ak sa nededí ani v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (starí
rodičia); ak nededí žiaden z nich, dedia ich diely ich deti (strýkovia a tety);

- ak existuje viacero dedičov, spôsob vyporiadania je dvojaký = dohodou, alebo na súde;


- dohodu o dedení ale aj tak musí schváliť súd, tá nesmie odporovať dobrým mravom;

Pri súdnom konaní musia byť dodržané isté zásady a postupy, vlastné občianskoprávnemu konaniu:
1) kontradiktórny systém = proces, v ktorom sa rešpektujú zásady rovnosti „zbraní“, ktorý zaisťuje, aby ma-
li strany prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predložené súdu a ktoré by mohli mať
vplyv na prejednanie veci a súdne rozhodnutie;

2) prejednávacia zásada = účastníci sú v súdnom konaní povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania a to najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti;

3) zmier = rozumie sa dohoda účastníkov v priebehu konania, ktorou si upravujú vzájomné práva
a povinnosti;

You might also like