Mgr.

Marta Vozárová, Gymnázium Angely Merici, Trnava

Demokracia
Demokracia je slovo gréckeho pôvodu (demos – ľud, kratos – sila, vláda). Demokracia je
taký spôsob riadenia štátu, kde moc patrí ľudu. Ľud túto moc realizuje buď priamo alebo
nepriamo cez volených zástupcov.

Znaky modernej demokracie:

1. Štátna moc je odvodená od vôle občanov – občania sú zdrojom moci a volení
zástupcovia (napr. poslanci) sú nositeľmi moci.
2. Princíp majority – vláda väčšiny znamená, že ako rozhodne väčšina, to musí
akceptovať aj menšina. Ale zároveň platí, že väčšina nesmie potláčať práva menšiny.
3. Záruka dodržiavania základných ľudských práv a slobôd pre všetkých občanov.
4. Pravidelné a slobodné voľby, právo voliť aj byť zvolený.
5. Právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných.
6. Deľba štátnej moci na tri hlavné zložky – zákonodarnú, výkonnú a súdnu.
7. Pluralizmus vo všetkých hlavných sférach života – politickom, ekonomickom živote.

Priama demokracia
O priamej demokracii hovoríme vtedy, ak má občan priamu a bezprostrednú účasť na
rozhodovaní o verejných veciach.

REFERENDUM
Najvýraznejším prejavom priamej demokracie je REFERENDUM. Referendum je (5. hlava
Ústavy SR, 2 oddiel) je priame hlasovanie občanov o vstupe do štátneho zväzku s inými
štátmi, ale aj o iných dôležitých otázkach. Každý občan, ktorý má volebné právo, sa môže
zúčastňovať aj referenda.
Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to požiada petíciou 350 000 občanov (ľudové
referendum) alebo ak sa na tom uznesie NR SR (vládne referendum), a to do 30 dní.
Samotné referendum sa musí uskutočniť do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom SR.
Prezident SR môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR návrh na
rozhodnutie, či je predmet v súlade s ústavou.
Výsledky referenda sú platné len vtedy, ak sa na referende zúčastní nadpolovičná väčšina
všetkých oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou
účastníkov referenda.
Návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR ako zákon. Keďže ide o priamu vôľu občanov,
výsledok referenda nemôže NR SR meniť minimálne 3 roky od jeho vyhlásenia. Referendum
v tej istej veci sa môže opakovať tiež najskôr až po troch rokoch.
Predmetom referenda nemôžu byť ľudské práva (sú nedotknuteľné), dane, odvody a štátny
rozpočet.

PETIČNÉ PRÁVO
Je tiež jednou foriem priamej demokracie, kedy sa môže občan vyjadriť k otázke alebo
vyjadreniu, ktoré je predložené občanom na podpis.
Petícia je listina, ktorou sa podpísaní občania obracajú vo veciach verejného záujmu
alebo iného spoločného záujmu na orgány verejnej moci s návrhmi, žiadosťami, výzvami, či
sťažnosťami.

1 Posledná aktualizácia 23.1.2023

 Mgr. Marta Vozárová, Gymnázium Angely Merici, Trnava
Orgány verejnej moci: štátne orgány, orgány miestnej samosprávy, inšpektoráty a úrady
dozoru
Medzi formy petície patrí:
1. Petícia na vyhlásenie referenda (350 000 podpisov)
2. Petícia na voľbu prezidenta (15 000 podpisov; predkladá sa predsedovi NR SR)
3. Petície požadujúce miestne referendum, požadujúce odvolanie starostu (20%
obyvateľov)
4. Petície na vznik politickej strany (10 000 podpisov)
Náležitosti petície:
1. Meno, priezvisko a adresa osoby, ktoré petíciu zostavila.
2. Občania uvádzajú čitateľne meno, priezvisko, adresu a podpis (dátum narodenia sa
uvádza len v prípade ak ide o petíciu podľa bodov 4.,5.,6.)
3. Podpisy môžu zhromažďovať osoby staršie ako 16 rokov.
Vybavenie petície:
1. Úrad, ktorému je petícia určená, má povinnosť petíciu prijať, prešetriť ju a vybaviť ju
tak, aby sa zistil skutočný stav vecí, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi.
2. Výsledok prešetrenia a vybavenia petície úrad oznámi písomne tomu, kto petíciu
podal. A to do 30 dní.

Nepriama demokracia
Nepriama demokracia sa tiež nazýva zastupiteľská, pretože občan nerozhoduje priamo,
ale prostredníctvom svojich volených zástupcov. Občan je zdrojom moci a zvolení
zástupcovia (napr. poslanci) sú nositeľmi moci. VOĽBY sú preto hlavným nástrojom na
realizáciu nepriamej demokracie.

Pri voľbách sa uplatňujú 4 princípy, medzi ktoré patrí:

1. Všeobecnosť
- je právo všetkých, ktorí dovŕšili v deň volieb 18 rokov, voliť do zastupiteľských
orgánov alebo zúčastniť sa na referende; to je tzv. AKTÍVNE právo
- znamená aj možnosť uchádzať sa o zvolenie – kandidovať – čo sa označuje ako
PASÍVNE právo; je viazané na vyšší vek – napr. za poslanca NR SR od 21. rokov,
za prezidenta – 40 rokov a pod.
- právo voliť má každý bez rozdielu pohlavia, rasy a národnosti , ale musí byť
občanom SR
- vo volebnom zákone môže byť uzákonené kto a za akých okolností nemôže voliť –
u nás nemôže voliť ten, kto je pozbavený spôsobilosti na právne úkony
- v súčasnosti u nás nie je žiadne obmedzenie volebného práva označované ako
cenzus, ako to bolo v minulosti (cenzus – majetkový, podľa pohlavia, rasový)
2. Rovnosť
- každý občan má vo voľbách jeden hlas a tento hlas ma rovnakú váhu ako hlasy
ostatných voličov, táto zásada vyjadruje rovnosť občanov
3. Priamosť
- občan sa zúčastňuje volieb osobne, bez sprostredkovateľa (inak je to napr. vo
Francúzsku sa druhá komora parlamentu – Senát – volí prostredníctvom voliteľov,
USA – sa cez voliteľov volí prezident)
4. Tajnosť
- znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vytvorený priestor, kde volič bez
kontroly upravuje hlasovací lístok podľa svojho uváženia
- nikto nie je oprávnený zisťovať, koho kto volil

2 Posledná aktualizácia 23.1.2023