Zadanie na druhé konzultačné sústredenie (3. 3.

2023)
z predmetu Ústavné právo pre externú formu štúdia

Témy: 1 - ústavné základy štátneho zriadenia, najmä

- štátne občianstvo a jeho strata
2 - zákonodarná moc v SR, najmä
- ľudské práva ako predmet referenda
- predčasné voľby do NR SR ako predmet referenda
3 – voľby a volebné právo v SR, najmä
- tajné hlasovanie

Keďže základom externej formy štúdia je samoštúdium, konzultačné sústredenie bude

venované konzultáciám prípadných nejasností a riešeniu simulovaných prípadov.

Od študentov sa očakáva, že v čase konzultačného sústredenia budú mať

(1) vypočuté všetky prednášky týkajúce sa tém konzultačného sústredenia a
(2) naštudované príslušné časti v učebnici (GIBA, M. a kol.: Ústavné právo. Bratislava :
Wolters Kluwer 2019).

Žiadúce je taktiež
(3) naštudovať si aj nasledovné právne predpisy a rozhodnutia Ústavného súdu:

téma ústavné základy štátneho zriadenia

- PL. ÚS 11/2012 (najmä s. 34 a nasledujúce)
- Ústava SR (čl. 5)
- zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR (najmä § 2 až § 7 a § 9)

téma zákonodarná moc v SR

- I. ÚS 8/97
- PL. ÚS 24/2014 (najmä s. 21 a nasl.)
- PL. ÚS 7/2021 (najmä s. 11 a nasl.)
- Ústava SR (V. hlava)

téma voľby a volebné právo v SR

- I. ÚS 76/2011 (najmä s. 42 – 45)
- Ústava SR (čl. 30)
- zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (najmä § 4 až § 24)

1
Prípady, ktoré budú predmetom riešenia a ktoré si treba vopred prečítať a priniesť
v tlačenej alebo elektronickej verzii:

Téma zákonodarná moc v SR

Prípad č. 1

Dvaja poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“), Albert
a Boris, ktorí boli zvolení na kandidátnej listine politickej strany Za nové Slovensko (ďalej len
„ZNS“), sú sklamaní z politiky predvádzanej ich materskou politickou stranou. V priebehu
volebného obdobia sa preto rozhodli zo strany vystúpiť a stať sa členmi konkurenčnej politickej
strany, ktorá má tiež zastúpenie v NR SR, konkrétne politickej strany Skutočná zmena.
Predseda politickej strany ZNS poslancov Alberta a Borisa vyzval, aby sa vzdali svojich
poslaneckých mandátov. Odôvodnil to tým, že obaja kandidovali na kandidátnej listine
politickej strany ZNS a že táto politická strana do ich zvolenia investovala nemalé finančné
prostriedky. Ďalej argumentoval aj tým, že parlamentné pôsobenie pánov Alberta a Borisa
v inej politickej strany by bolo zradou ich voličov, ktorí svoj hlas odovzdali práve politickej
strane ZNS za ktorú obaja poslanci kandidovali.
Po istom čase naliehania sa poslanec Albert napokon svojho mandátu poslanca NR SR
vzdal, a to doručením písomného vyhlásenia sa o vzdaní sa predsedovi NR SR. Urobil tak počas
prebiehajúcej schôdze parlamentu.
Poslanec Boris odolával viac, a tak predseda politickej strany ZNS predsedovi NR SR
doručil jedno vyhotovenie zmluvy, podľa ktorej sa poslanec zvolený na kandidátnej listine
politickej strany ZNS automaticky vzdáva mandátu poslanca NR SR v prípade, ak počas
volebného obdobia z politickej strany vystúpi. Predseda politickej strany ZNS súčasne predsedu
NR SR požiadal o to, aby do programu schôdze zaradil ako bod aj to, že NR SR berie na
vedomie vzdanie sa mandátu poslancom Borisom.

Otázky:

1) Má poslanec NR SR povinnosť vzdať sa mandátu v prípade, ak počas volebného obdobia

prestal byť členom politickej strany, na kandidátnej listine ktorej bol zvolený?

2) Posúďte platnosť a ústavnosť zmluvy, ktorou sa poslanec zaväzuje vzdať sa svojho mandátu
v prípade, ak počas volebného obdobia prestane by členom politickej strany, na kandidátnej
listine ktorej bol zvolený.

Prípad č. 2

Skupina občanov SR predložila prezidentovi petíciu žiadajúcu o vyhlásenie referenda

podľa čl. 93 Ústavy, pričom predmetom referenda mali byť nasledujúce otázky:

1) „Súhlasíte s tým, aby vo voľbách do Národnej rady mali právo voliť všetci občania
Slovenskej republiky, ktorí v deň volieb dosiahli vek 17 rokov?“
2) „Súhlasíte s tým, aby sa súčasťou Ústavy Slovenskej republiky stalo pravidlo, podľa
ktorého bude možné skrátiť akékoľvek volebné obdobie Národnej rady, a to na základe
výsledkov platného referenda podľa čl. 93 Ústavy Slovenskej republiky?

2
 Prezident síce skonštatoval, že skupina občanov je v zmysle Ústavy oprávnená požiadať
o vyhlásenie referenda, keďže petícia obsahuje dostatočný počet podpisov, no súčasne dospel
k záveru, že obe otázky, ktoré majú byť predmetom referenda, sú v rozpore s Ústavou.
V prípade prvej argumentoval tým, že ide o otázku týkajúcu sa základných práv a slobôd, čo
zakazuje čl. 93 ods. 3 Ústavy, v prípade druhej zas argumentoval rozhodnutím Ústavného súdu
sp. zn. PL. ÚS 7/2021, ktoré sa týkalo nemožnosti konať referendum o predčasných voľbách
do Národnej rady, ktorým sa malo skrátiť VIII. volebné obdobie Národnej rady.

Otázka:

Vyhodnotil prezident SR rozpor predmetu referenda s Ústavou, resp. s judikatúrou Ústavného

súdu, správne?

téma voľby a volebné právo v SR

Kamaráti Peter a Pavol sa, rovnako ako aj ďalší voliči, zúčastnili volieb prezidenta SR.
Svoje volebné právo uplatnili „tradičným“ spôsobom, teda prostredníctvom hlasovania v tej
volebnej miestnosti, ktoré je príslušná so zreteľom na miesto ich trvalého pobytu.
Po hlasovaní sa v deň volieb, ešte pred skončením času určeného na hlasovanie, sa obaja
kamaráti stretli v krčme, kde spolu diskutovali o voľbách a o jednotlivých kandidátoch. Peter
Pavlovi prezradil, že hlasoval za kandidáta č. 1. Pavol Petrovi nechcel uveriť, pretože poznal
jeho politické názory a domnieval sa, že Peter by skôr inklinoval k inému z kandidátov. Peter,
rozhorčený z toho, že mu kamarát neverí, vyhlásil, že svoje hlasovanie v prospech kandidáta č.
1 môže dokázať, a to prostredníctvom fotografie upraveného hlasovacieho lístka, ktorú spravil
vo volebnej miestnosti za „plentou“. Fotografiu následne Petrovi nie len že ukázal, ale dokonca
ju uverejnil aj na svojom profile na sociálnej sieti Facebook, a to ako verejne prístupnú. Pavol
taktiež dodal, že on sa za svoj hlas nehanbí a nabudúce pokojne ukáže aj členom volebnej
komisie to, ako hlasoval.

Otázky:

1/ Je tajné hlasovanie, v podmienkach SR, právom alebo povinnosťou voliča?

2/ Je ústavne akceptovateľné, aby volič prezradil inej osobe ako hlasoval ?

3/ Je ústavne akceptovateľné, aby volič inej osobe preukazoval ako hlasoval, napríklad
prostredníctvom fotografie?