Dejepis

Písomka odťálto —>

Napoleonoské vojny
Od konzula k cisárstvu
⁃ Konzulát (=vláda 3 konzulov) = 1. obdobie vlády Napoleona Bonaparteho
(1799-1804), kedy bol 1. konzulom s výkonnou mocou (v r. 1802 sa stal doživotným
konzulom) Citát: Chlieb a hry.
⁃ V roku 1804 dal vydať Občiansky zákonník (Code civil):
1. Občianska (osobná) sloboda
2. Rovnosť pred zákonom
3. Súkromné vlastníctvo
4. Náboženská sloboda

⁃ v roku 1804, 2.12., sa sám korunoval za cisára v chráme Nitre-Dame

⁃ Koniec 1. republiky => vznik 1. francúzskeho cisárstva.

Vojenská expanzia
⁃ viedol úspešné vojnové ťaženia so svojou armádou - GRANDE ARMÉE, proti
Rakúsku, Prusku, Anglicku i Rusku => ovládnutie strednej a západnej Európy!!!
⁃ V roku 1805 sa odohrala bitka prišiel Slavkove (na Morave) = Bitka
troch cisárov: Napoleon I. (Francúzsko) X František II. (Rakúsko), Alexander I.
(Rusko)
⁃ Mier uzavretý v Bratislave mal pre Habsburgovcov veľké dopady:
1. Strata mnohých území v Európe
2. Zaniká Rímsko-nemecká ríša v r. 1806 a vzniká Rýnsky spolok (do r.
1813)
⁃ Najväčší súper Napoleona I. po vojenskej i hospodárskej stránke bolo
Anglicko - známa je námorná bitka pri myse Trafalgar v r. 1805
Prvá prehra
⁃ Zásah proti Anglicku: zavedenie kontinentálnej blokády (= zákaz dovozu
anglických potravín do európskych krajín)
⁃ Blokádu však porušilo Rusko => bolo napadnuté Napoleonom I. bez
vypovedania vojny v r. 1812
⁃ GRANDE Armé bola v Rusku prvýkrát na hlavu porazená vďaka tuhej zime a
taktike (=ústupy a vypálenie Moskvy) ruského generála Kutuzova.

Pád Napoleona
⁃ francúzska prehra v Rusku znamenala prelom v idei o neporaziteľnosti
Napoleona
⁃ V roku 1813 sa odohrala bitka pri Lipsku = Bitka národov => NAJVÄČŠIA
bitka napoleonských vojen / trvala 3 dni … Francúzsko x Rakúsko, Prusko, Rusko
⁃ Výsledok: prienik spojencov do Paríža, obnova monarchie s
Bourboonovcami a odchod Napoleona do vyhnanstva na ostrov Elba (západne od
Talianska)

Víťazný návrat
⁃ víťazní spojenci sa zišli na Viedenskom kongrese (1814-1815)
=> cieľ: nové usporiadanie Európy po napoleonských vojnách
⁃ veľké nezhody spojencov využil Napoleon, na jar 1815 z vyhnanstva
utiekol a s vernou armádou dobyl Paríž = obnova cisárstva => išlo o “100-dňové
cisárstvo”
⁃ V júni sa odohrala bitka pri Waterloo (dn. Belgicko), kde utrpel
poslednú porážku
⁃ Napoleon bol odvedený na Ostrov sv. Heleny, odkiaľ sa už nikdy nevrátil
a o 6 rokov tu aj zomrel.
Reštaurovanie Európy
Viedenský kongres
⁃ od septembra 1814 do júna 1815 rokovali vo Viedni hlavy európskych
krajín na čele s Rakúskom, Pruskom, Ruskom a Anglickom (prizvané bolo aj
Francúzsko)
⁃ Cieľ: novousporiadanie (starých) pomerov v Európe (=reštaurovanie) po
napoleonských vojnách.
⁃ Veľkú úlohu tu zohral rakúsky minister zahraničných vecí Klemens
Metternich / verný absolutizmu a monarchizmu /
⁃ Presadil princíp medzinárodnej rovnováhy síl.
⁃ Štáty majú riešiť vzájomné problémy na kongresoch, čím sa však mali
kontrolovať, aby ani jedna veľmoc nezosilnela na úkor druhej.
⁃ Zaručil sa tak pokoj v Európe na 34 rokov.
⁃ Dňa 9 júna 1815 sa dohodlo:
1. Obnovenie (reštaurovanie) hraníc Francúzska do stavu spred roku 1789 a
stanovenie výšky francúzskych reparácií.
2. Rýnsky spolok nahradil Nemecký spolok - začali boje o vplyv medzi
vládnucim Rakúskom a Pruskom.
3. Rusko získalo územie od dovtedajšieho Varšavského vojvodstva - vzniklo
tak Poľské kráľovstvo ako súčasť Ruska.
4. Anglicko si upevnilo pozíciu námornej veľmoci a získalo strategických
území v Indickom oceáne a stredozemnom mori. !!!v septembri 1815 vzniká Svätá
aliancia = spojenectvo Rakúska, Pruska, a Ruska založené na zásadách absolutizmu a
kresťanstva s cieľom vzájomnej spolupráce v boji proti liberalizmu, revolúciám a
národným hnutiam!!!

Anglická priemyselná revolúcia (1780-1830)

⁃ Ide o revolúciu v hospodárstve = masové zavádzanie strojov do výroby,
ktoré nahradili ručnú prácu = vznik tovární / náhrada manufaktúr
⁃ Počiatky má v Anglicku (pôvodne agrárna krajina) - išlo o konštitučnú
monarchiu
⁃ V parlamente mali prevahu pozemkoví vlastníci, ktorí presadzovali
slobodu podnikania (sloboda vo veciach majetku a jeho rozmnožovania)
⁃ Od pol. 18. st. tu nastalo sceľovanie pozemkov = pôdu, ktorú skupovali
bohatí statkári, sa začala efektívnejšie obrábať, čím rástla produkcia a klesal
počet potrebnej pracovnej sily.
⁃ Nastala tzv. agrárna revolúcia

Rozvoj priemyslu
⁃ Zisky z pôdy statkári investovali do priemyslu
⁃ Pracovnou silou v ovozaložených továrňach sa stali malí roľníci z
vidieka, ktorí po odpredaní pôdy odišli žiť do miest, kde sa stali robotníkmi.
⁃ Priemyselná výroba sa začala presadzovať v textilnom odvetví - vďaka
veľkochovu oviec na vlnu a pestovaniu bavlníka.
⁃ Kvôli dopytu po textile bolo potrebné zvýšiť výrobu = začalo sa so
zavádzaním strojov do výroby.
⁃ Pre zrýchlenie výroby bol objavený parný stroj (symbol revolúcie),
ktorý v 2. pol. 18. st. zdokonalil Škót James Watt.

Kapitalizmus vs socializmus
Kapitalizmus
⁃ pre výrobu v továrňach bol potrebný kapitál (= prostriedok na
podnikanie - peniaze) => vzniká nový ekonomicý systém kapitalizmus, ktorý je
založený na princípoch súkromného vlastníctva a slobodného individuálneho
podnikania.
⁃ Súkromné hospodárske aktivity jednotlivca sú úplne slobodné aj od
štátnych zásahov, riadia sa len ponukou a dopytom s cieľom získať => ide o
ekonomiku slobodného trhu
⁃ Vzniká tak nová spoločenská vrstva - buržoázia (majitelia tovární,
veľkoobchodníci, bankári), ktoré tvrdia, že vďaka ich podnikom vytvára pracovné
príležitosti pre obyčajný ľud (tzv. etika podnikania)

Socializmus
⁃ kritikou kapitalizmu sa v 19. storočí stalo mašlienkové hnutie
socializmus, založené na princípoch spoločenskej rovnosti a spoločného vlastníctva.
⁃ Zameriaval sa na triedu priemyselných robotníkov (=proletariát), ktorá
pracovala v nevhodných podmienkach (dusno, prach, 12-16 hod. pracovný čas) - boli
vykorisťovaní a lacnou pracovnou silou, častá bola i detská práca.
⁃ Hlavnými predstaviteľmi socializmu boli Karol Marx/jeho dielo: Kapitál/
a Friedrich Engels
⁃ Marx vníma kapitalizmus ako poslednú triednu spoločnosť, kde prebieha
medzi triedami tzv. triedny boj, pričom trieda proletariátu má sociálnou revolúciou
nastoliť beztriednu spoločnosť (=komunizmus). Kde bohatstvo bude spoločným
vlastníctvom všetkých.

Konzervativizmus
(Z lat. sl. conversare = zachovať)
⁃ je hnutie presadzujúce zachovanie overených tradičných hodnôt, akou je
v rámci riadenia štátu absolutizmus a v spoločnosti hierarchizácia (=právna
nerovnosť) podľa dedičných výsad.
⁃ Názov hnutia sa po prvýkrát objavil už kon. 18. st. ako reakcia na
politické zmeny počas Veľkej francúzskej revolúcie.
Liberalizmus
(Z lat. sl. liberare = oslobodiť)
⁃ ide o hnutie, ktoré má v centre svojho záujmu jednotlivca a jeho právo
na slobodu a ktorého cieľom je dosiahnuť spoločenskú rovnosť jednotlivcov cez zmenu
riadenia štátu - prijatím ústavy / tzv. oslobodenie od starého režimu /
⁃ Podľa liberalizmu však:
“Sloboda jedného človeka končím tam, kde začína sloboda druhého.”
Nacionalizmus
(Z lat. sl. natio = národ)
⁃ Je politivcké hnutie, ktoré presadzuje jedinečnosť a nezávislosť národa
s vlastným štátom, v ktorom má národ aj vládnuť => snaha o vytvorenie národného
štátu
⁃ Do 19. st. sa príslušnosť v štáte odvíjala od panovníka!!!
⁃ Práve v 19. st. sa túžby po národnej nezávislosti prejavili vznikom a
bojom národných hnutí na územiach Európy:
⁃ Na Apeninskom polostrove
⁃ V Nemeckom spolku
⁃ V Habsburskej monarchii
⁃ V Osmanskej ríši