OBYVATEĽSTVO

● 8 miliárd
● očakáva sa že rast bude pokračovať a v r. 2050 presiahne ľudstvo hranicu 9 miliárd,
v r. 2100 cca 10-11 miliárd
● začiatkom nášho letopočtu - 300mil.
● ešte v 19. storočí žilo na Zemi len okolo 1 miliardy a v r. 1960 3 miliardy
● koniec 20. storočia - 6 miliárd
● POPULAČNÁ EXPLÓZIA = rýchly rast počtu obyvateľov (19.st.)
● v súčasnosti sa rast počtu obyv. mierne spomaľuje
● Európa cca 750 miliónov obyvateľov
● najrýchlejší rast počtu obyvateľov sa sústreďuje v rozvojových krajinách = Afrika,
Ázia, Lat. Amerika
○ Ázia viac ako 4 mld.
○ Afrika 1 mld.
○ Európa 750 mil.
● 30% plochy súše tvorí ANEKUMENA (= neosídlené a nevyužívané časti Zeme -
polárne oblasti, púšte)
● 43% plochy súše tvorí EKUMENA (= človekom osídlené a hospodársky využívané
časti Zeme)
● SUBEKUMENA = prechodné územia (zvyšok, pasienky)
1. Čína - 1,4 mid.
2. India - 1,3 mid.
3. Spojené štáty americké
4. Indonézia
5. Nigéria
6. Pakistan

HUSTOTA OBYVATEĽSTVA

● určuje počet obyv. žijúcich na ploche 1km2

● priemerná hustota na svete je 49 obyv./km2
● najviac zahustené: nížiny, pri riekach
● najmenej zahustené: púšte, polopúšte
● miesta s vysokou hustotou:
1. mestské štáty: Monako, Singapur, Hongkong, Macao
2. urbanizované regióny: konurbácie, megalopoly (Los Angeles, New
York, Bombaj, Lagos), západná Európa (Porýnie,..)
3. pobrežné oblasti (napr. vých. pobrežie USA, vých. pobrežie Číny a
Brazílie, Guinejský záliv,..)
4. nížiny pozdĺž veľkých riek (Níl, Ganga, Pád, Mekong, Brahmaputra)
5. ostrovy JV Ázie (Indonézia, Filipíny)
● štáty s najvyššou hustotou: Bangladéš, India, Taiwan
● miesta s nízkou hustotou:
1. púšte, polopúšte, tundry, pralesy
2. horské oblasti
3. Mongolsko, Grónsko, Austrália
● PRIRODZENÝ POHYB OBYVATEĽSTVA (prírastok/úbytok) = rozdiel medzi
narodenými a zomretými (PP = N - M)
1. pôrodnosť (natalita) - počet narodených detí na 1000 obyv. za rok (v ‰), v
súčasnosti má klesajúcu tendenciu (priemer 21‰)
2. úmrtnosť (mortalita) - počet zomrelých na 1000 obyv. za rok (v ‰), má
klesajúcu tendenciu, svetovo priemerne 9‰
 3. s úmrtnosťou súvisí aj stredná dĺžka života: stredná dĺžka života sa
postupne predlžuje zo 68 rokov na 76 rokov
● mechanický pohyb obyvateľstva:
1. MIGRÁCIA - migračný pohyb (úbytok) počítame ako
MP = imigrácia - emigrácia, dlhodobý presun
a. emigrácia = vysťahovanie
b. imigrácia = dosťahovanie
2. DOČASNÁ ZMENA POBYTU - obyv. zmení bydlisko na určitý čas, miesto
jeho trvalého pobytu sa nemení
3. DOCHÁDZKA DO ŠKÔL A ZAMESTNANIA - pravidelný pohyb na
rovnakej trase a v rovnakom čase
4. NEPRAVIDELNÉ POHYBY = DOČASNÉ POBYTY (turbulencia) - za
účelom rekreácie

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

● rasa je biologická kategória, jej hlavnými určujúcimi znakmi sú farba pokožky..

● Biologické znaky: štruktúra podľa pohlavia, veku, rasy, zdravotný stav
● Ekonomické znaky: štruktúra podľa zamestnania, sociálna štruktúra
● Kultúrne znaky: štruktúra podľa vzdelania, národnosti, jazyková, religiózna štruktúra
● Štruktúra podľa pohlavia - mierna prevaha žien
● Štruktúra podľa veku - na zobrazenie vekovej štruktúry sa používa veková pyramída:
○ môže mať rôzne tvary - tvar pyramídy, tvar zvona, tvar urny
○ predproduktívny vek (0-14)
○ produktívny (15-64)
○ poproduktívny (65-a viac)

NÁRODNOSTNÉ A JAZYKOVÉ ZLOŽENIE

● Indoeurópska jaz. rodina:

○ románska - španielčina, taliančina, francúzština
○ germánske - nemčina, angličtina, islandčina
○ slovanské - chorváčtina, bulharčina, poľština, slovenčina, čeština
○ ugrofínska - Fíni, Maďari
○ baltská - Litovci, Lotyši
○ keltská - Welsani, Íri, Škóti, Bretónci

● Neindoeurópska jaz. rodina:

○ samostatné, nezaradené - Gréci, Albánci, Baskovia

NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA

1. kresťanstvo:

● monoteistické - viera v 1 Boha, najrozšírenejšie náboženstvo, Svätá

kniha Biblia, pápež vo Vatikáne
● rozdeľujeme na 3 hl. smery:
1. Rímsko-katolícka cirkev
2. Protestantské cirkvi
3. Pravoslávna cirkev
 2. islam

● monoteistické náboženstvo
● 2 vetvy:
1. Sunitský islam - 85% moslimov
2. Šítsky islam - Irán
● chrámy: MEŠITY = Mekka
● moslimovia musia aspoň raz navštíviť Mekku, modlia sa 5krát denne
● moslimov je cca 1.8 mld.

3.judaizmus:

● 14.6 mil.
● monoteistické náboženstvo
● židovstvo, jadro v Izraeli

4. hinduizmus

● polyteistické - viera vo viacerých bohov

● uznávajú ho Indovia a Nepálci
● 1 mld. prívržencov
● zložitý systém KÁST, do ktorých sa obyv. delí
● prísne spoločenské pravidlá
● posvätné zviera: KRAVA

5. budhizmus:

● nie je náboženstvo ako také

● neuctieva Boha
● filozofia, ktorú hlásal zakladateľ Budha
● vznik v Indii
● 350 mil. ľudí
● rozšírení na západe
● Mongolsko, Tibet a Západ Indie

● rodí sa viac mužov ako žien

● na Zemi žije menej mužov ako žien

Obyvateľstvo podľa rasy (Papier)

● rasa je skupina obyvateľstva s rovnakými znakmi
○ (farba pokožky, veľkosť a tvar lebky, črty tváre, farba a tvar vlasov, stavba
tela,....)
● rozlišujeme 3 veľké rasy:
1) EUROPOIDNÁ (BIELA)
2) MONGOLOIDNÁ (ŽLTÁ)
3) EKVATORIÁLNA (ČIERNA)
Europoidná rasa:
● 43 % obyv.
○ výrazný profil tváre, úzky a vysoký nos, tenké pery, rovné vlasy rôznych
odtieňov, svetlá pokožka
 ■ severná vetva
■ južná vetva
○ Európa, S Afrika, JZ Ázia, India, prisťahované obyvateľstvo S Ameriky,
Austrálie, N. Zéland
Mongoloidná rasa:
● 19 % obyv.
○ žltá farba pokožky, plochá tvár, úzky a stredne široký nos, tzv. mongoloidné
oko, čierne rovné vlasy
■ ázijská vetva
■ americká vetva
○ V, SV, JV Ázia + pôvodné obyvateľstvo Ameriky (Indiáni, Inuiti)
Ekvatoriálna rasa:
● 7% obyv.
○ tmavá pokožka, hrubé pery, široký nos, kučeravé tmavé vlasy
■ negroidná skupina - Afrika na juh od Sahary a prisťahované
obyvateľstvo Ameriky
■ australoidná skupina - pôvodné obyv. Austrálie, Oceánia
Zmiešané rasové skupiny
● asi 31% obyv.
● europoidná + ekvatoriálna = mulat
● europoidná + mongoloidná = mestic
● mongoloidná + ekvatoriálna = zambo

Kultúrne znaky:

A) NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA

● medzi tzv. svetové náboženstvá patria:

Kresťanstvo (34%)
● Európa, S a Latinská Amerika, J Afrika, Austrália, Filipíny
Islam (18%)
● S Afrika, JZ a Stredná Ázia, JV Európa
Hinduizmus (13%)
● India, Nepál
Budhizmus
● JV a V Ázia

● menšie náboženstvá :
○ Šintoizmus - Japonsko
○ judaizmus - Izrael (najstaršie náboženstvo)
○ taoizmus, konfucianizmus - Čína
○ animizmus - domorodé náboženstvá (Afrika, Amazonská nížina)

● Ateisti = 20% obyvateľstva sveta - neveriaci

B) NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA:
● Národ = spoločenstvo ľudí, ktoré má spoločný historický vývoj, jazyk, tradície,
kultúra, ...
 ○ na Zemi je asi 2 000 rôznych národov
○ najpočetnejšie: Číňania, Hindustánci, Američania, Indonézania,
Japonci, Rusi, Japonci
● Národnosť = príslušnosť k určitému národu

C) JAZYKOVÁ ŠTRUKTÚRA:
● príbuzné jazyky tvoria tzv. jazykové rodiny
○ na Zemi existuje okolo 30 jazykových rodín:
○ najpočetnejšie: indoeurópska (47 %) a čínskotibetská (22%)
=> členia sa na skupiny a podskupiny
● najpoužívanejšie rodné jazyky:
○ čínština (1 230 mil.), španielčina (332 mil.), angličtina (322 mil.)
● najpoužívanejší svetový jazyk:
○ angličtina

Ekonomické znaky:
● podľa charakteru hospodárskej činnosti možno obyvateľstvo rozdeliť do štyroch
základných sektorov
○ primárneho
○ sekundárneho
○ terciárneho
○ kvartérneho

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nezúčastňuje pracovného

procesu - nemôžu nájsť platené zamestnanie.

Hospodárstvo sveta
● Hospodárstvo – súhrn ľudských činností, charakterizuje sa na základe vybraných
kritérií (hlavne veľkostná a odvetvová štruktúra)
● Veľkostná štruktúra – určuje sa najčastejšie pomocou hodnoty, kt. sa vytvára v
hospodárstve = hrubý domáci produkt (HDP), slúži na porovnanie hospodárstiev
štátov, v USD a prepočítava sa na obyvateľa daného štátu.
● Podľa hodnoty HDP môžeme rozdeliť štáty na:
○ rozvinuté (hl. v Európe, S. Amerike, v. Ázii a v Austrálii) a rozvojové ( hl. v
Afrike, L. Amerike a j. a jz. Ázii) - nízke hodnoty HDP
● Odvetvová štruktúra – podľa nej sa hospodárstvo člení na sektory:
● primárny (4% HDP, 40,5% pracujúcich)- poľnohospodárstvo, lesníctvo a ťažba
nerastných surovín a energetika.
● sekundárny ( 32% HDP, 20% pracujúcich)- spracovateľský priemysel a stavebníctvo
● terciárny ( terciárny a sekundárny majú najväčší podiel na svetovom HDP – 64%,
zamestnávajú 39% všetkých pracujúcich)-služby, obchod a doprava
● Kvartérny- školstvo, zdravotníctvo veda a výskum *(niekedy už ako 5.sektor IT)
 ● Vo vyspelých krajinách má významnú úlohu terciárny a kvartérny sektor, v
rozvojových hl. primárny a potom sekundárny sektor
● Dôležitým ukazovateľom hospodárstva je aj nezamestnanosť:
○ Na SR okolo 7%, celosvetový priemer je asi 30%. V rozvojových krajinách je
aj viac ako 75%
● Hospodárstva štátov sveta sú prepojené cez výmenu tovarov a služieb, obchod
medzi rôznymi štátmi sa nazýva zahraničný obchod. Skladá sa z exportu – vývoz
tovaru a služieb ( najväčší vývoz majú Nemecko, Čína, USA) a z importu – dovoz
tovarov zo zahraničia (USA, Nemecko, Čína)
HDP
● je celková finančná hodnota výrobkov a služieb, ktoré daný štát v určitom období
(väčšinou za jeden rok) vyprodukuje na svojom území. HDP sa používa ako
indikátor celkovej výkonnosti ekonomiky štátu. Väčšinou sa udáva v amerických
dolároch.

Index ľudského rozvoja (HDI)

● Human development index je ukazovateľ vypracovaný OSN. Používa sa na meranie
a porovnávanie rozvoja spoločnosti. Hodnota HDI sa tvorí z údajov o zdraví
(priemerná dĺžka života), vzdelaní (priemerný počet rokov školskej dochádzky) a
životnej úrovni (HDP na obyv. v parite kúpnej sily). Podľa HDI sú štáty rozdelené na
štáty s veľmi vysokou úrovňou ľudského rozvoja, štáty s vysokou úrovňou ľud.roz,
štáty so strednou úrovňou a štáty s nízkou mierou ľudského rozvoja.

Stredná dĺžka života

● je známa aj pod názvom očakávaná dĺžka života. Vyjadruje priemerný počet rokov,
ktorý pravdepodobne prežije osoba vo veku x za predpokladu, že sa úmrtnostné
pomery v danom štáte nezmenia. Najčastejšie sa používa ukazovateľ stredná dĺžka
života pri narodení (nádej dožitia pri narodení), teda stredná dĺžka života vo veku 0.
Rozlišuje sa pritom pohlavie, ženy sa dožívajú obyčajne o desatinu vyššieho veku.
Hodnoty sú ovplyvnené stavom ekonomiky, zdravotníctva, úrovňou kriminality,
konfliktmi a ďalšími faktormi.

Detská úmrtnosť
● Miera úmrtnosti detí vyjadruje počet detí, ktoré zomrú pred dovŕšením 5 roku života.
Udáva sa v počte detí, ktoré zomrú na 1000 živonarodených detí. V roku 2017 bola
vo svete miera úmrtností detí do 5 rokov na úrovni 3,9‰. (39 úmrtí / 1000
živonarodených detí). Podľa správy UNICEF sú najčastejšou príčinou úmrtia detí vo
svete akútne respiračné infekcie, popôrodné problémy, hnačka, malária, osýpky a
podvýživa
Sídla sveta
● osídlenie = súbor sídiel na území, v ktorých prebiehajú základné aktivity
obyvateľstva
● sídlo = základná jednotka osídlenia
○ tvorí ju akékoľvek obývané a priestorovo oddelené zoskupenie bytových a
nebytových objektov
● obec = samostatný samosprávny územný celok, ktorý je tvorený jedným alebo
viacerými sídlami
○ obce okresu: vidiecke, mestské
○ vidiecke obce majú prevažne poľnohospodársku, rekreačnú a obytnú funkciu,
do 2000 obyv.
● delenie vidieckych obcí:
 1. podľa počtu obyv. – asi tie vidiecke a mestské
2. podľa zástavby: kompaktné (veľa domov pri sebe), s roztrúsenou zástavbou
(kopanice, lazy)
● mestá - od 2000 do 100-tisíc v SR
○ väčšia koncentrácia výrobných a nevýrobných aktivít
○ výšková zástavba (paneláky)
○ silná vybavenosť služieb
○ v SR žije viac ako 80% obyv. v mestách
● veľkomesto - viac ako 100-tisíc obyv.
○ Bratislava, Košice
○ mesto ktorému spadá väčšie územie
● metropola = veľkomesto so zázemím
○ BA, KE
● mestská aglomerácia = zoskupenie mesta a okolitých sídiel s intenzívnymi
vzájomnými väzbami (Viedeň, BA)
● mestská konurbácia = zoskupenie miest (Nemecko - Porýnie a Porúrie
● megalopolis - rozsiahle územie, aj stovky km, na ktorom sú aglomerácie,
veľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené (Tokaidó, Bos Wash, Flámsky
diamant)
● Slumy
● Časti mesta a velkomesta, obvykle obývané najchudobnejšími vrstvami
obyvateľstva
● Nachádzajú sa na okrajoch miest. Nie je tam infraštruktúra
○ Napr. Rio De Janeiro, Nairobi
● Funkčná štruktúra sídiel:
○ 1. Banská – Banská Bystrica
○ 2. Kúpeľný – Turčianske Teplice
○ 3. Poľnohospodárska – Močidľany
○ 4. Rybárska – Rybáre
○ 5. Remeselnícka – Hrnčiarovce
● Členenie:
○ s vlastnou ekonomickou základňou - monofunkčné, polyfunkčné
○ bez vlastnej ekonomickej základni - majú len obytnú funkciu
Poľnohospodárstvo
● Poskytuje rastlinné a živočíšne produkty
● Zabezpečuje výživu ľudstva
● Poskytuje suroviny pre priemysel
● Počiatky poľnohospodárstva pred cca 10. Tisíc p.n.l. (Oblasť úrodného polmesiaca
na blízkom východe) - vzniklo postupným prechodom od lovcov-zberačov k
domestikovaniu divo rastúcich rastlín a divo žijúcich zvierat
● Rastlinná výroba - základom je poľnohosp. Pôda, ktorá sa delí na:
a. Orná pôda
b. S trvale trávnatými porastami (lúky, pasienky)
c. S trvalými kultúrami (vinice, sady, chmelnice…)
● Živočíšna výroba - voľná (pastva) alebo ustajnená (krmoviny)
Lokalizácia poľnohospodárstva
● Prírodné:
○ klíma (teplota, zrážky, svetlo, vietor),
○ pôdy (typ a druh pôdy a úrodnosť
○ Reliéf (nadmorská výška, sklonitosť)
● Socioekonomické:
○ Úroveň spoločnosti
 ○ Doprava
○ Trh
○ Vlastníctvo pôdy
○ Pracovná sila
○ Politika štátu
○ Mechanizácia a chemizácia
Poľnohospodárstvo sveta
● Poľnohospodárska pôda dnes zaberá 40% súše, z čoho je 1/2 orná pôda

Rastlinná výroba vo svete (papier)

● Pšenica - východná Čína, stred USA, India, Rusko /stepné oblasti, Francúzsko,
Kanada, Ukrajina, Turecko, severný Kazachstan, Pakistan, Nemecko, Austrália, JAR
a Argentína
● Ryža - Čína, India, Indonézia, Bangladéš, Vietnam, Mjanmarsko, Thajsko, Japonsko,
Brazília
● Kukurica - USA /corn belt medzi Veľkými jazerami a sútokom riek Mississippi a
Missouri/, Čína, Brazília, Mexiko, Francúzsko, Argentína
● Proso - India, Čína, USA
● Sója - USA, Brazília, Argentína a JV Ázia /Čína/
● Slnečnica - Rusko, Ukrajina, Maďarsko, štáty južnej Európy
● Bavlník - USA, Mexiko, stredná Ázia /Kazachstan/, Čína, India, Pakistan, Egypt
/povodie Nílu/, Bulharsko
● Olivovník - Španielsko, Taliansko, Grécko
● Kokosová palma - vývoz kopry /sušená dužina/ Filipíny a Indonézia
● Palma olejová - Malajzia a Indonézia, ostrovy v Tichomorí
● Zemiaky - Čína, Rusko, Poľsko, stredná Amerika a USA
● Cukrová repa - mierne pásmo Európy /Francúzsko, Nemecko/, USA, Čína
● Cukrová trstina - subtrópy a trópy Ázie, India, Kuba a Brazília a stredná Amerika
● Citrusy - Brazília, USA, Čína a Stredomorie /Španielsko, Taliansko/
● Banány - stredná Amerika /Kolumbia, Ekvádor/
● Vinič - USA, Argentina, Chile, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Austrália
● Čaj - India, Čína, Sri Lanka,
● Káva - Brazília, Kolumbia, východná Afrika
● Kakao - Brazília, Ghana a Pobrežie Slonoviny /côte d'Ivoire/
● Prírodný kaučuk – Ja JV Ázia /Malajzia, Indonézia, Thajsko/
● Tabak - Čína, USA; Kuba, India

● Delíme z hľadiska využitia:

○ Potraviny
■ Obilniny
■ Okopaniny
■ Olejniny
■ Strukoviny
■ Ovocie a zelenina
 ○ Krmoviny
■ Kukurica, ďatelina, sója…
○ Technické plodiny
■ Textilné plodiny - bavlník, ľan, konope, juta
■ Iné technické plodiny - kaučukovník, repka, cukrová trstina, dub
korkový
○ Pochutiny
■ Kávovník, kakaovník, čajovník, koreniny (vanilka, klinček, škorica…)

Živočíšna výroba vo svete: (papier)

● Chov HD – J Amerika /Brazília, Argentína/, Mexiko, USA a Kanada, Francúzsko,
Nemecko, Austrália, Ukrajina, India, Nový Zéland
● Chov ošípaných – Rusko, Poľsko, Maďarsko, Holandsko, Dánsko, Belgicko,
Kanada a Čína Chov oviec - Austrália, Nový Zéland, Turecko, Argentína, časť
strednej Európy
● Chov koní – horské oblasti ako ťažné zvieratá – Európa /Poľsko, V.B./, USA,
stredná Ázia, Mongolsko, Austrália, Arabský polostrov /závodné kone/
● Chov hydiny - USA, Čína, Francúzsko, Holandsko a v okolí veľkých miest
● Rybolov – najväčšie svetové loviská rýb sú v Tichom oceáne /Japonsko, Rusko,
Čína, Peru, Chile/, v Atlantickom /USA, Kanada, európske štáty - Francúzsko,
Španielsko, Nórsko, Island.../, v sladkovodnom rybolove dominujú Čína, Indonézia a
India.

● Produkcia mäsa a mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov, surovín pre priemysel

(kože, vlna, kosti…)
● Vzrastajúci trend oproti rastlinnej výrobe (stúpa spotreba mäsa - najvyššia vo
vyspelých krajinách)
● Je náročná na vstupy, spotrebúva veľa energie

Typy poľnohospodárskej krajiny (papier)

● Typ poľnohospodárskej krajiny - tvorí ho zastúpenie jednotlivých kategórií
poľnohospodárskej pôdy z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy na určitom
území. Rozlišujeme tieto typy:
● oráčinová krajina – nížiny, kotliny a pahorkatiny, nedostatok stromovej vegetácie,
vysoká hustota obyvateľstva a dopravných sietí, je ohrozená v svahovitom teréne
eróziou (odnos omej pôdy najmä splachom vodou), pestujú sa najčastejšie obilniny,
technické plodiny a krmoviny na ornej pôde, najrozsiahlejšie sú svetové obilnice
(prérie USA a Kanady, Laplatská nížina..., u nás na Podunajskej nížine...)
● trávnato lúčno-pasienkárska krajina – nachádza sa na území, kde človek odstránil
lesnú pokrývku a nahradil ju trávnatou plochou, má viac stromovej vegetácie, je
riedko osídlená, má riedku sieť komunikácií, typický je chov HD a oviec, prípadne sa
využíva na CR, na Slovensku sa vyskytuje v oblasti Západných Tatier, Malej a Veľkej
Fatre, Spišskej Magure
● Krajina so zmiešanými kultúrami - predstavuje územie so striedaním malých plôch
lesov, oráčiny, trávnatých plôch a osobitých sídelných celkov, na Slovensku je to
 územie s rozptýlených osídlením (Biele Karpaty, Javorníky, Slovenské rudohorie...),
viaže sa na podhorský a horský reliéf, súvisí s rôznymi typmi kolonizácie (valašská,
banícka)
● krajina s výrazným zastúpením trvalých kultúr - typické sú rozsiahle plochy
vinohradov, ovocných sadov, plantáží, chmeľníc, špecializuje sa väčšinou na jednu
plodinu, ktorá je určená pre trh - vinič, čaj, kaučuk, kakaovník, kávovník, cukrová
trstina..., na Slovensku oblasť s vinohradmi Malé Karpaty, Východoslovenská nížina,
Podunajská pahorkatina...
● prímestská poľnohospodárska krajina – môže mať všetky kategórie
poľnohospodárskej pôdy, základom tohto typu je orientácia na potraviny a produkty
každodennej spotreby obyvateľstva, najmä mlieko, mäso, zelenina, ovocie a kvety,
napr. v okolí BA sú to oblasti Podunajské Biskupice, Rusovce, Čuňovo, Záhorská
Bystrica… je tu charakteristické prstencovité usporiadanie okolo hlavného jadra,
resp. pozdĺž dopravných línií alebo rieky

Typy poľnohospodárskych závodov (papier)

● na základe hodnotenia vstupov, výstupov a veľkosti poľnohospodárskeho
závodu:
● intenzívny - má vysoké vstupy a výstupy na 1 ha poľnohospodárskej pôdy,
viacnásobná ročná úroda napr. v tropickom alebo ekvatoriálnom pásme
(plantážnictvo)
● extenzívny - má nízke vstupy a nízke výstupy na 1 ha poľnohospodárskej pôdy
(chov HD využívajúci prírodný potenciál)

Tri základné etapy vývoja hospodárstva

● Predindustriálne obdobie - najchudobnejšie štáty, rozvojové krajiny
● Industriálne obdobie - prudko stúpa význam priemyslu v hospodárstve, prudko sa
rozvíjajúce štáty Ázie a Latinskej Ameriky
● Postindustriálne obdobie - najviac obyvateľov pracuje v treťom a štvrtom sektore
hospodárstva, vyspelé štáty sveta

Lokalizácia priemyselnej výroby

● Sekundárny sektor hospodárstva
● Zamestnáva okolo 20% ekonomicky činného obyvateľstva
● Vo vyspelých štátoch pracuje v priemysle väčší podiel obyvateľstva, kao v
rozvojových

Vznik a vývoj priemyselnej revolúcie

● Vznik koncom 18. Stor. Premenou feudálnych manufaktúr na priemyselné závody
(továrne)
● Rozvoj vynájdením parného stroja (J. Watt)

● 20. Storočie - 1. Masovo vyrábaný automobil - Ford (1908) Henry Ford -

zaviedol…….
Hutníctvo
● Delí sa na:
○ Hutníctvo železa a ocele
○ Hutníctvo neželezných kovov (farebná metalurgia)
● Hutníctvo železa - sústreďuje sa do oblastí výskytu železnej rudy alebo
koksovateľného uhlia, poprípade do prístavov
● Hlavné oblasti hutníctva sú: Ukrajina (Donbas), Rusko (Ural)……………….

Chemický priemysel
● Rozvoj chemického priemyslu - prvý významný plast: bakelit
● Nylon - 50. Roky 20. Storočia (vznik nylóniek)
● Rozvoj petrochemického priemyslu (rafinérie)
● Základné suroviny: ropa, zemný plyn, uhlie, síra
● Delí sa na anorganickú a organickú chémiu
● Oblasti: Nemecko (Porúrie), Belgicko, Holandsko

Spotrebný priemysel
● Potravinársky priemysel:
○ Je pomerne rovnomerne rozmiestnený
○ Nadväzuje na poľnohospodársku výrobu
● Textilný priemysel:
○ Hlavne vo veľkých mestách
○ Nadväzuje naň odevný priemysel
● Kožiarksy a obuvnícky:
○ Využíva prírodné a umelé materiály
● Drevospracujúci priemysel:
○ Pásmo lesov

Doprava
● Cielavedomé premiestňovanie osôb a nákladov v priestore
● Zamestnáva 3-4% ekonomicky činných obyvateľov
● Najmenej ………………………… (zabite sa ste moc hlucni nic som nepocul))
● Železničná doprava
○ Eurotunel
○ Viac náklady ako osoby
○ Na dlhšiu vzdialenosť
○ Transsibírska železniča
○ Vysokorýchlostné vlaky ………… (názvy a krajiny nemam()
● Cestná doprava
○ Najnebezpečnejší druh dopravy
○ Patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim
○ Skôr na kratšie vzdialenosti
○ Prepava skôr osôb
○ Najvyspelejšia - USA, Nemecko, západ Európy všeobecne
○ Nevýhody
■ veľké znečistenie životného prostredia
■ nebezpečný druh - veľký počet nehôd
 ● Vodná doprava - delíme na:
○ Vnútrozemská
■ Pri veľkých jazerách, poprípadne rieky
■ Preprava najmä veľkých objemov nákladov
■ Ekologickejšia aj lacnejšia ako cestná
■ Významná výstavba kanálov - Dunaj-Mohan-Rýn, USA, Rusko, Veľké
kanadské jazerá + rieka sv. Vavrínca (Kanada)
■ V Ázií - Indus, Ganga
■ Južná Amerika - Amazonka, Paraná
■ Afrika - Níl, Niger, Kongo
○ Námorná
■ Preprava nákladov - rôzne rudy, obilie, ropa
■ Kabotáž - pobrežná plavba, prímorské a ostrovné krajiny (Japonsko)
■ Najväčšie flotily - Nórsko, V.B, Japonsko
■ Prístavy - Rotterdam, Šanghai, Singapur, Hong Kong, Dubai
○ Letecká doprava
■ Rozvoj v 20. Storočí
■ Preprava najmä osôb
■ Preprava na väčšie, medzikontinentálne vzdialenosti
■ Najvýznamnejšie trasy: atlantik (EU-USA)
■ Veľké letiská: Peking, Atlanta, Chicago, Dubai, Tokyo, Londýn, Paríž
○ Potrubná
■ Preprava ropy, zemného plynu
■ V dovozných krajinách potrubiaa začínaú napr. V prístavoch
Rotterdam, Marseille, Janov, smerujú spracovateľským závodom do
vnútrozemia
■ Transkontinentálne ropovody
● Rusko - zo západnej Sibír
● Z Aljašky
● Perzský záliv
● Stredná Ázia
Ťažké strojárstvo
○ Dopravné strojárstvo: dominantné postavenie - USA, Japonsko, Nemecko
● Ľahké strojárstvo (TV, počítače, motory, hodinky, rádia…)
○ Japonsko, USA, Veľká Británia, Nemecko

Cestovný ruch
● Je to cestovanie pre rekreačné, poznávacie, voľnočasové alebo obchodné
dôvody
● Turista - človek, ktorý cestuje alebo trávi čas na mieste mimo svojho bydliska kvôli
vyššie uvedeným dôvodom (nie dlhšie ako 1 rok)
● História CR
○ Rímska ríša - kúpele
○ Pútnické miesta
■ Kresťanstvo - Rím, Jeruzalem, Medžugorie, Lurdy, Fatima
■ Islam - Mekka, Medina
■ Budhizmus - Lhasa
 ○ Slovo turista bolo prvýkrát použité v 18. Storočí - bohaté vrstvy Británie išli
rekreovať na juh Francúzska (prvé letovisko - Nice)
○ 19. Storočie - rozvoj železničnej dopravy = rýchly rozvoj CR
● Najnavštevovanejšie krajiny
○ 1. Francúzsko
○ 2. USA
○ 3. Čína
○ 4. Španielsko
○ 5. Taliansko
● Najnavštevovanejšie miesta
○ 1. Paríž
○ 2. Londýn
○ 3. Hong Kong
○ 4. Bangkok
○ 5. Singapúr
● Formy CR
○ 1. Rekreácia - je tá časť voľného času, ktorú človek venuje na obnovu svojich
telesných a duševných síl (chalupárstvo, oddych na pláži…)
○ 2. Agroturistika - rekreácia na vidieku spojená s možnosťou zapojenia sa do
poľnohospodárskych prác (starostlivosť o kone, dojenie kôz, vinič…)
○ 3. Turisticko-športový CR - zahŕňa:
■ Letné aktivity (kúpanie, vodné športy, cykloturistika, adrenalínové
športy…)
■ Zimné (lyžovanie, skialpinizmus, korčuľovanie..)
■ Celoročné (turistika)
○ 4. Kúpeľno-liečebný - poskytuje liečebnú preventívnu starostlivosť, oddych
■ 1. Minerálne a termálne kúpele - Vichy, Karlovy Vary, Baden Baden,
Turčianske Teplice
■ 2. Klimatické kúpele - Štrbské pleso, Chamonix, Zakopane, Davos
■ 3. Prímorské kúpele - Cannes, Brighton, Dubrovnik, Split, oblasti
Francúzska riviéra, Long Beach
○ 5. Výletný CR - hlavný motív je poznávanie (hrady, múzeá, kostoly, ZOO…).
Výletník je účastník, ktorý nezostáva v meste viac ako 24 hodín
○ 6. Kongresový a obchodný CR - návšteva konferencií, veľtrhov, kongresov
● Delenie CR podľa počtu účastníkov a organizácie
○ Individuálny - individuálne cestovanie účastníkov CR bez sprostredkovania
cestovnou kanceláriou
○ Skupinový (organizovaný) - účastníci CR cestujú cez cestovnú kanceláriu,
ktorá im zabezpečí dopravu, ubytovanie…
● Lokalizačné predpoklady
○ 1.) prírodné predpoklady
■ Voda (moria, pláže, jazerá…)
■ Reliéf (hory, kaňony, jaskyne…)
■ Rastlinstvo, živočíštvo (národné parky, zachované lesy…)
■ Klíma (teplota, vietor, počet slnečných dní…)
○ 2.) kultúrno-historické
■ Vytvorené človekom
■ Historické pamiatky (hrady, zámky, kostoly, mestá…)
 ■ Kultúrne pamiatky a aktivity (galérie, múzeá, divadlá, kiná…)
○ 3.) iné
■ Celá škála predpokladov (kongresy, veľtrhy, športové podujatia (MS
futbal(WORLD CUUUP)))
● UNESCO
○ Organizácia OSN pre výchovu, vedu, kultúru
○ Spravuje zoznam svetového dedičstva
○ Zachováva kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu
● Oblasti CR
○ Horské oblasti
■ Alpy
● Francúzsko: Chamonix
● Švajčiarsko: Davos
● Rakúsko: Innsbruck
● Nemecko: Garmisch
● Taliansko: preskocila nestihol som
○ Prímorské oblasti
■ Európske stredomorie (Taliansko, Španielsko, Francúzsko)
■ Atlantický oceán (Portugalsko, USA, Stredná Amerika, Francúzsko)
■ Tichý oceán (Kalifornia, Mexiko, Japonsko, Havaj)
○ CR sídiel
■ Rím, Paríž, Londýn, Krakow, Budapešť, Atény, Praha…

Politická mapa sveta

Počiatky politickej mapy
● Od 15. Do 19. Storočia - objavy a kolónie (Španielsko)
○ Velmoc V.BRitánia (India, S. Amerika, Oceánia, Afrika)
○ Španielsko (J. Amerika)
○ Portugalsko (Mozambik, Angola, Brazília)
○ Francúzsko (S. Afrika, JV, Ázia)
○ Holandsko (Indonézia)
Politická mapa v 20. Storočí (výsledok 1.sv.vojny)
● Rozpad Rakúska-Uhorska
● Nemecko stratilo svoje kolónie, ostatné krajiny si zachovali
● Vznik ZSSR (1922)
Výsledok 2.sv.vojny
● Rozpad koloniálneho systému
○ 1947 - osamostatnenie Indie
○ 1960 - rok Afriky (17 afrických štátov získalo nezávislosť)
● Vznik 2 mocenských blokov
○ Východný (socializmus) - ZSSR, stredná a východná Európa
○ Západný (demokracia) - USA, Kanada, VB, Francúzsko
Situácia po r. 1989
● Pád komunistických režimov v Európe, vznik nových štátov bývalého ZSSR, bývalej
Juhoslávie, Česko a Slovensko
● Vznik Južného Sudánu
 ● Do úlohy vodcu demokratickej časti sa dostali USA, dôležitá úloha v svetovej politike
a ekonomike - Rusko, Čína
● Z hľadiska hosp.
○ Ekonomicky najsilnejšie arabské krajiny v JZ Ázii - strategické zásoby ropy
○ Štáty vieme rozdeliť na:
■ Rozvinuté (SA, západná Európa, Japonsko, Austrália, NZ)
■ Rozvojové (centrálna Afrika, štáty latinskej Ameriky)
Typy vlád
● 1.) REPUBLIKA
○ Prezidentský typ vlády - USA
○ Parlamentný typ vlády - Slovensko, Česko
● 2.) MONARCHIA
○ Konštitučná (parlamentná) monarchia - výkonná moc je v rukách
parlamentu, oficiálna hlava štátu je monarcha - Anglicko, Švédsko,
Belgicko…
○ Absolutistická monarchia - panovník si zachováva moc - Saudská Arábia
○ Teokratická monarchia - v ktorej má cirkev (takmer) všetku duchovnú aj
svetskú moc (Vatikán, čiastočne Irán)

Lokalizácia priemyselnej výroby (papier)

● Pri lokalizácii (umiestneni) priemyselných závodov sú významné prirodné
spoločenské a ekonomické činitele, ktoré sa označujú ako lokalizačné činitele:
○ suroviny (závod sa lokalizuje v ich blízkosti, ak je obťažná a nákladná ich
preprava) - cukrovary, drevospracujúce závody, huty
○ energia (energeticky náročné výroby sa umiestnia v blízkosti lacného zdroja
energie) - huty
○ voda (veľká spotreba vody pri výrobe, väzba závodu na zdroj vody) -pivovary,
hlinikárne, celulózky
○ pracovná sila (cena pracovnej sily, kvalifikovanost, dostatočný počet
pracovníkov) - textilné, obuvné a montážne závody v menej rozvinutých
štátoch
○ doprava (výhodná lokalita pre dopravu rôznych prvkov-pracovná sila,
suroviny, trh)
○ trh, miesto odbytu (vysoká a rýchla spotreba vyrobeného tovaru) - trh,
miesto odbytu-mäsokombináty, polygrafické závody, stavebniny
○ aglomerácia (možnosť využitia existujúcich zariadení)
○ poloha (zohráva úlohu pri výbere miesta na menšom území - prírodné
danosti a i.)
○ finančný kapitál (základný predpoklad realizácie závodu)
○ vládna politika (politika vyváženého rozvoja regiónov)
○ ekologické činitele (minimalizácia negatívnych dopadov pri výbere lokality
na menšom území)

Súčasné tendencie vývoja priemyselnej výroby (papier)

● Vznik vedecko-výskumných centier - Silicon Valley, CERN
● Vznik priemyselných parkov
 ● Outsourcing - veľký výrobca rozdelí výrobu menším výrobcom a výroba sa presúva
do iných krajín (Jaguar, Land Rover)
● klesá množstvo základných surovín potrebných na výrobu hotového výrobku
● zdokonaľovanie dopravy - lokalizácia priemyselného závodu je menej závislá od
miest výskytu surovín a zdrojov energie
● zvyšuje sa význam pracovnej sily, aglomerácie a miesta odbytu
● predvýrobné štádiá (založené na práci vedeckovýskumných oddeleni) sú často
finančne náročnejšie ako samotná výroba - čoraz užšie spojenie priemyselnej
výroby s centrami vedy a výskumu
● nové prvky (činitele) priemyslu - nadnárodné spoločnosti, konkurencia a ceny na
trhoch práca s informáciami, ochrana životného prostredia ....

Hlavné oblasti koncentrácie rozmiestnenia priemyslu (papier)

● Rozmiestnenie priemyslu je nerovnomerné, ¾ priemyselnej výroby sveta sa
sústreďuje do niekoľkých priemyselných oblastí

Tradičné oblasti koncentrácie priemyslu sú:

● štáty západnej Európy - tiahne sa zo stredného Anglicka cez severné Francúzsko,
krajinami Beneluxu do Porýnia v Nemecku. Je to tradičná priemyselná oblasť s
výskytom nerastných surovín a výhodnou dopravnou polohou
● severovýchod USA - oblasť Veľkých jazier a pobrežie Atlantického oceánu, ktoré
má dostatok surovín a lacnú vodnú dopravu.
● Japonsko – ostrovy Honšú a Kjúšú má nedostatok surovín, ale dostatok
kvalifikovaných pracovných síl

Ďalšie oblasti koncentrácie priemyslu

- v pobrežných oblastiach Číny, na juhozápade USA, v európskej časti Ruska, v Indii, v
Južnej Kórei, na východe a juhovýchode Brazílie, juhovýchode Kanady a i.

Energetika (papier)

● Energetika tvorí základ moderného hospodárstva

● Vyrába predovšetkým energiu potrebnú vo všetkých odvetviach hospodárstva, v
doprave i v domácnosti, plyn, paru a teplo. Je súčasťou odvetvia priemyslu palív a
energetiky, ktoré patrí do ťažkého priemyslu.
● Zdroje na výrobu energie –
○ neobnoviteľné - uhlie, ropa, zemný plyn, urán, horľavé bridlice
○ obnoviteľné - slnečná energia, vodná energia, veterná energia, energia prílivu
a odlivu, geotermálna energia, energia biomasy
○ 3 rokliny v Číne - najväčšia vodná elektráreň
● Ropa je kaloricky hodnotnejšie ako uhlia, má ľahšiu a lacnejšiu dopravu a
mnohostrannejšie využitie (hlavne v chemickom priemysle) a preto sa stala hlavným
svetovým palivom.
● Tažba sa sústreďuje - do oblasti Perzského zálivu, severnej Afriky, Mexického zálivu
a Karibského mora, Severného mora, Západnej Sibíri a juhovýchodnej Ázie.
● Viac ako polovica vyťaženej ropy sa vyváža najmä do USA, Japonska a do západnej
Európy.
 ● Najviac vyvážajú členské krajiny OPEC - Saudská Arábia, Irán, Kuvajt, SAE, Nigéria,
Libya, Venezuela a Indonézia.
● Zásoby ešte na 30 rokov.

● Zemný plyn je ekonomicky najvýhodnejšie palivo. Najčastejšie sa vyskytuje s ropou

● Rusko a USA koncentrujú 47 % svetovej produkcie zemného plynu. K ďalším
významným producentom patria Kanada, Veľká Británia a Alžírsko.
● Najväčší vývozcovia - Rusko, Kanada, Holandsko, Alžírsko, Indonézia, Nórsko
● Zásoby ešte na 30 rokov..

● Svetové zásoby uhlia sú podstatne vyššie ako zásoby ropy. Sústreďujú sa v Rusku,
USA, Číne, v európskych krajinách, v Juhoafrickej republike a Austrálii. Zásoby ešte
na 180 rokov.
● Urán je hlavné jadrové palivo, vyznačuje sa vysokou energetickou účinnosťou.
Najväčšie zásoby má Austrália, Kazachstan, Kanada, južná Afrika, Rusko, Brazília aj
najväčší producenti.

● Najvýznamnejším produktom energetiky je výroba elektrickej energie. Podľa

zdrojov rozdeľujeme elektrárne na tepelné, jadrové, vodné a ostatné (alternatívne)
● Tepelné elektrárne spaľujú ropu, zemný plyn a menej kvalitné uhlie. Sú lokalizované
v blízkosti uhoľných panví a výrazne znečisťujú ovzdušie. Vo väčšine krajín
prevažuje výroba elektrickej energie v tepelných elektrárňach. Podiel uhlia na jej
výrobe klesá a stúpa podiel ropy a zemného plynu.
● Jadrové elektrárne využívajú prevažne urán. Objem paliva je menší, ale veľká je
spotreba vody na chladenie. Problémy sú so skladovaním jadrového odpadu,
možnými haváriami hadrových reaktorov, ako is ich rekonštrukciou a odstavovaním.
Najväčšia jadrová elektráreň na svete sa nachádza v Japonsku a volá sa Fukushima.
● Najvyšší podiel energie vyrobenej v jadrových elektrárňach majú Francúzsko (78%),
Švédsko (50 %), Ukrajina (48%), Kórejská republika (37%), Nemecko (28%),
Japonsko (28%)
● Najviac elektrickej energie vyrobia USA, Francúzsko, Japonsko a Nemecko.
● Obnoviteľné zdroje - začínajú sa výraznejšie využívať. Menej narušujú životné
prostredie, sú environmentálne vhodné.
● Najvýznamnejšie vodné elektrárne - k najväčším patria Itaiupu v Brazílii a Guri vo
Venezuele.
● K najväčším producentom hydroenergie (51 % svetovej produkcie) patria - Kanada,
Brazília, USA, Čína a Rusko.
● PRIEMYSEL DOPRAVA, CR (mozu sa objavit otazky z EU) 19.12.

Európa
Hranice
● Európa má veľmi členité pobrežie
● Je na sev., západ. A východ. Pologuli
● Hranice s Áziou:
○ Ural
○ Rieka Emba
 ○ Severný breh Kaspického mora
○ Kumsko-manyčská zníženina
○ Kerčský prieliv
○ Čierne more
○ Bospor a Dardanely
○ Marmarské more
○ Egejské more
● Hranice s Afrikou
○ Gibraltársky prieliv
○ Stredozemné more
Vertikálna členitosť
● Reliéf Európy
○ Najstaršie časti Európy sa volajú tabule
■ Ruská tabuľa
■ Baltský štít
○ Najvyšší bod: Mont Blanc (FRA/ITA)
○ Najnižší bod: -28m - hladina Kaspického mora
○ Nížiny - 60% povrchu
○ Ľadovce
■ Pevninské - Špicbergy, Nová Zem, pevninský ľadovec, siahal po
Poľsko
■ Horské - Alpy
● Vodstvo
○ ⅘ územia odvodňované do Atlantického a Severného oceánu
○ ⅕ územia je bezodtoková
○ Najväčšie európske jazero - Ladožské, Onežské
○ Rieky - Volga, Dunaj
● Podnebie
○ Viac faktorov
○ Západné vetry: Golfský prúd
○ Striedanie vzduchových hmôt (tlak. Výše/níže,
■ Islandská tlaková níž ⇔ Azorská tlaková výš
■ Iránska tlaková níž ⇔ Sibírska tlaková výš
○ Mierne podnebné pásmo, na juhu subtropické

Socioekonomické podmienky
Obyvateľstvo a sídla
● 746 mil. obyvatelov - na 4. mieste na svete (Ázia, Amerika, Afrika) - r. 2018
● hustota zaľudnenia - 70 obyv./km2 - po Ázií na 2. mieste
● Najhustejšie sú zaľudnené štáty*: Holandsko (390 ob./km2), Belgicko (336 ob./km2)
a Veľká Británia (244 ob./km2) (*=mikroštáty - Monako, Vatikán, Andorra)
● najľudnatejším štátom Európy je Nemecko (81 mil. ob.)
● Najmenej zaľudnené - Island, Nórsko, Rusko
● Počet obyvateľov v porovnaní s ostatnými svetadielmi rastie pomalšie - veľmi nízke
prirodzené prírastky, v niektorých dokonca ubúda, v mnohých štátoch je
zaznamenané starnutie obyvateľstva
 ● Obyvateľstvo tvoria rôzne národy - najpočetnejšie - Rusko, Nemci, Taliani,
Angličania, Francúzi
Jazykové skupiny v Európe:
● 1) indoeurópska -
○ Slovania - Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Bulhari, Chorváti, Slovinci, Srbi, Poliaci,
Česi, Slováci
○ Pobaltské - Litovci, Lotyši
○ Germánska - Angličania, Nemci, Holanďania, Luxemburčania, Dáni, Švédi,
Nóri, Rakúšania, Islanďania
○ Románska - Taliani, Španieli, Portugalci, Francúzi, Rumuni, Moldavci,
Katalánci
○ Keltské - Íri, Bretónci, Welšania, Galovia
● 2) altajská - Turci
● 3) uralská - ugrofínska - Maďari, Fíni, Estónci, Laponci
● 4) baskitská

Náboženstvo - ovplyvňuje - politiku, hospodárstvo a aj rodinný život Európanov.

● najrozšírenejšie je kresťanstvo:
○ Katolíci - Španieli, Portugalci, Taliani, Poliaci, Slováci ...
○ Pravoslávni - Srbi, Bulhari, Rusi, Ukrajinci ...
○ Protestanti - Nemci, Holanďania, obyvatelia severnej Európy
● islam - Albánsko, Bosna
● židovské náboženstvo
● bez vierovyznania - veľa obyvateľov

V Európe je vysoký stupeň urbanizácie, až 3/5 obyvateľov žije v mestách

● viac ako 50 z nich má viac ako 1 mil. obyvateľov
● mnohé veľkomestá vytvárajú s okolitými sídlami - aglomerácia
● k najväčším aglomeráciám patria: Moskva (14 mil. obyv.), Londýn (12 mil.), Paríž (10
mil.), Ruhr (5,8 mil. vrátane miest Essen, Dortmund a Duisburg), Madrid (5,6 mil.),
Sankt Peterburg (5,2 mil.)
● malé sídla (rozptýlené osídlenie) - nájdeme za polárnym kruhom a na Islande.

Hospodárstvo
● Európa patrí k hospodársky najviac rozvinutým svetadielom.
● má najdlhšiu tradíciu rozvoja priemyselných odvetví a intenzívnu poľnohospodársku
výrobu

Prírodné zdroje - nemá veľké.

● svetový význam - ťažba čierneho a hnedého uhlia, železnej rudy, uránu a draselných
solí
● pásmo lesov - v Fínsku, Švédsku, Rusku a v horských oblastiach strednej Európy -
drevo
● rieky - výroba elektrickej energie
● veľa nerastných surovín sa musí dovážať - hlavne ropa

Poľnohospodárstvo
 ● svetadiel je sebestačný vo výrobe základných potravín - zemiaky, obilie, cukrová
repa, ovocie, zelenina, vínna réva, živočíšna výroba, rybolov

Priemysel
- na svetových trhoch sa so svojimi výrobkami uplatňuje - strojárstvo, elektrotechnika,
elektronika, textilný, odevný a potravinársky priemysel

ČESKO
● Rozdelené na 3 historické územia: ČECHY (západ), MORAVA (východ), SLIEZSKO
(severovýchod)
● Česko má rozlohu takmer 79 000km2 s počtom obyvateľov takmer 11 miliónov
● Povrch západnej a severnej Moravy vypĺňa Česká vysočina
● Najrozsiahlejšou nížinou je Polabská nížina
● Vo vnútrozemí krajiny prevládajú pahorkatiny a vrchoviny
● Najrozsiahlejšia je Českomoravská vrchovina
● Najvyššie sú hornatiny na hraniciach: Krkonoše, Krušné hory, Šumava, Český les,
Jeseníky, Moravskosliezske Beskydy
● Najvyšší vrch: Snežka
● Národné parky: Krkonošský NP, Šumava, NP České Švýcarsko, NP Podyjí
● Rieka Morava preteká cez široké zníženiny - Hornomoravský a Dolnomoravský úval
● V porovnaní so SR sa v Čechách prejavuje väčší vplyv oceánskeho podnebia
● Najdlhšími riekami sú Labe a Vltava, ktoré sú splavné
● Ďalšie rieky sú Odra a Morava
● Vodné nádrže: Orlík, Lipno, Slapy, Vltavská kaskáda (sústava 9 priehrad)
● Na viacerých riekach sú vybudované vodné priehrady, najviac ich je na Vltave
● Na území Čiech sa nachádzajú významné ložiská podzemných vôd a vôd s
liečebnými účinkami, ktoré sa využívajú v kúpeľoch na liečebné účely
● Najznámejšie sú Karlove Vary - s vodou teplou 72°C, d'alej výrobou skla a
porcelánu, Mariánské Lázně, Františkovy Lázně
● ⅖ územia krajiny tvoria úrodné pôdy - najmä hnedozem a černozem, na kt. sa
pestujú najmä obilniny, cukrová repa, zelenina, ovocie, vinič a miestami chmeľ
● Väčšinu rozlohu majú menej úrodné pôdy, na kt. sa pestujú najmä zemiaky, krmoviny
a l'an
● V pestovaní ľanu a zemiakov vyniká oblasť Českomoravskej vrchoviny
● Zo živočíšnej výroby je významný chov hovädzieho dobytka a ošípaných, juhočeské
rybníky sú známe rybolovom
● ⅓ územia pokrývajú lesy, pôvodne listnaté, ktoré ľudia vyrúbali a nahradili
rýchlejšie rastúcimi ihličnatými lesmi
● Obyvateľstvo je v krajine nerovnomerne rozmiestnené, 94% má českú
národnosť, najhustejšie osídlené sú oblasti s rozvinutým priemyslom
● Základ priemyslu tvorí ťažba nerastných surovín a výroba elektrickej energie v
tepelných elektrárňach, kt. vznikajú v oblastiach bohatých na uhlie, a ďalej jadrové
a vodné elektr.
● Najväčším priemyslom je strojárstvo (Praha, Plzeň, Brno)
● Značky: Škoda, Liaz, Tatra, Eta, Zetor
● Ďalšie sú: potravinárstvo, chemická, textilná a sklárska výroba a hutníctvo
železa
● Značky: Kofola, Orion, Opavia, Kozel
● Hutníctvo železa - okolo Ostravy (Nová Huť)
● Z dopravy má najväčší význam cestná (diaľnica Praha-BA), železničná, lodná
(Vltava, Labe), medzinárodné letisko v Prahe
● Hlavným mestom je Praha s viac ako 1,2 mil. obyvateľov
● Počet obyvateľov: 11 millión
● Patrí k najstarším a najkrajším Európskym mestám, kt. každoročne navštívi mnoho
ľudí
● Národnosť: prevažne Česi
● Náboženstvo: 70% ateisti
● Druhé najväčšie mesto je Brno - metropola Moravy, s významným strojárskym a
tex. priem.
● Ďalšie mestá: Ostrava, Olomouc, Plzeň, Liberec
● Cestovný ruch: Praha, Pražský Hrad, Vyšehrad, Karlův most, Český Krumlov
● Pamiatky UNESCO: Holašovice, Český Krumlov, Lednický zámok

POĽSKO
● patrí do strednej Európy - prímorská krajina, rozloha: 313 000 km², počet
obyvateľov: 38 mil. Hlavné mesto: Varšava (1,7 mil)
● Štátne zriadenie: parlamentná republika
● Mena: poľský zlotý (= 100 grošov)
○ Poľská republika patrí k najväčším štátom EÚ (od roku 2004 patrí do EU),
nielen čo sa týka rozlohy (je rozľahlejšia ako napr. Taliansko, alebo Veľká
Británia), ale aj počtom obyvateľov.
● Hranice: tvorí 7 štátov a Baltské more, Rusko, Litva, Bielorusko, Ukrajina, Slovensko,
Česko, Nemecko
● Povrch: tvoria prevažne nížiny a pahorkatiny - pohoria: TATRY (najvyšší vrch Rysy
2 500 m), Beskydy, Krkonoše - nížiny: Sliezska, Mazovská, Veľkopoľská.
Pahorkatiny: Veľkopoľská jazerná, Pomoranská jazerná p. - na pahorkatinách
množstvo jazier ľadovcového pôvodu čím sa táto časť krajiny trochu ponáša na
Fínsko. Pri hraniciach s Bieloruskom sa dodnes zachovali ojedinelé nížinné lesy v
Bielovežskom národnom parku, ktorý je domovom najväčšej populácie zubra v
Európe.
● Vodstvo: takmer všetky rieky patria do úmoria BALTSKÉHO MORA - Visla -
splavná, prechádza hl. mestom Varšava. Odra – splavná. Slovensko je s Poľskom
spojené hraničnou riekou Dunajec, ktorá svojím prechodom cez pohorie vytvára
zaujímavú krajinu Národného parku Pieniny, ktorý sa rozprestiera na oboch stranách
hranice.
● jazerá: na pahorkatinách - ľadovcového pôvodu, + pleso v Tatrách - Morské oko
● pôdy : úrodnejšie najmä v nížinách a pahorkatinách
● Poľsko je národnostne jednotný štát, v ktorom tvoria menšiny menej ako 5 % z
celkového počtu obyvateľov. Poliaci patria rovnako ako Slováci a Česi do
západoslovanskej jazykovej skupiny
● Rovnako ako Slováci, aj Poliaci hľadali a hľadajú lepší život za hranicami a migrujú
do cudziny, kde ich žije niekoľko miliónov (najmä vo Veľkej Británii a Nemecku).
Poliaci sú niekedy označovaní aj za jeden z najkatolíckejších národov Európy,
nečudo, veď viac ako 90% obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Z
 Poľska pochádzal aj dodnes jediný slovanský pápež Ján Pavol II. a v krajine je
viacero významných pútnických miest (napr. Čenstochová)
● Mestá: Varšava, Krakow, Lodž, Poznaň, Wroclaw, Katovice, Prístavy- Gdynia,
Gdaňsk, Štetín.
● Hornosliezská konurbácia: okolo mesta Katowice - veľké sústredenie obyvateľov a
priemyslu (hutníctvo a baníctvo), jedna z najhustejšie zaľudnených oblastí Európy
● Hospodárstvo: V hospod. Poľska, prevládajú rovnako ako vo všetkých vyspelých
krajinách sveta služby, ktoré zamestnávajú aj najviac ľudí.
● V priemysle dominuje strojárstvo (výroba áut a lodí) a elektrotechnický priemysel.
● poľnohospodárstvo: - pestuje sa: obilniny, pšenica, raž, zemiaky, zelina, cukrová
repa, ľan - chov: hovädzieho dobytka, ošípané, hydina, rybolov
● ťažba - Čierne uhlie - Hornosliezska panva - Žel.ruda, zinok, Hnedé uhlie, rašelina,
kamenná soľ (Wieliczka) . Priemysel: sústredený v oblasti Hornosliezskej panvy -
hutnícky: Katowice
● Osobnosti: Mikuláš Koperník, Chopin,Mária Curie-Sklodowská.
● Cestovný ruch:

NEMECKO
● hranice: Poľsko, Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Luxembursko, Belgicko,
Holandsko, Dánsko, Severné more, Baltské more
● hl. mesto: Berlín
● priaznivá poloha
● nížiny (S), hornatejší J, Severonemecká nížina, Stredonemecká vrchovina, Alpy,
Bavorský les, Schwarzwald
● Dunaj (Donau), Rýn (Rhein), Labe (Elbe), Odra, Mohan, Bodamské jazero
● NP Müritz, Bavorský les
● po 2. Svetovej vojne bolo Nemecko rozdelené na 2 republiky (aj samotný Berlín) -
Nemecká spolková republika (NRS - západ), Nemecká demokratická republika (NDR
- východ)
● najľudnatejší štát EÚ (preto má aj najviac poslancov v európskom parlamente)
● 83 mil. obyv. (Rusko 144 mil.)
● V súčasnosti nízka pôrodnosť a starnutie obyvateľstva, počet obyv. ale neklesá
vďaka vďaka prisťahovalectvu (migranti)
● významné národnostné menšiny: Turci (okolo 2 Mil.), obyvatelia zo štátov bývalej
Juhoslávie
● patrí medzi hospodársky najsilnejšie štáty sveta
● hospodárstvo:
○ PĽH- prevláda ŽV. v RV v popredí v produkcii:
○ priemysel - výroba automobilov (BMW, Audi, Opel, Mercedes-Benz),
elektrotechnických výrobkov, spotrebnej elektroniky, meracích a optických
prístrojov, výrobkov chemického priemyslu (umelé hnojivá, lieky, kozmetika,
čistiace prostriedky), porcelánu, cukru, piva
○ obchody: napr.: Edeka, Tchibo, Aldi, Lidl, Kaufland
○ o hl. priem. oblasť - Porúrie/Porýnie (NS- uhlie, draselná soľ)
● doprava: najdlhšia európska diaľničná sieť
● vysokorýchlostné vlaky ICE
● riečne prieplavy - preprava surovín a tovarov Frankfurt nad Mohanom (letisko),
Duisburg (patrí medzi najväčšie vnútrozemské prístavy v Európe)
● mestá: prístavy: Hamburg, Brémy
● Mníchov (centrum Bavorska, výroba áut BMW, festival piva)
● konurbácia zhluk viacerých navzájom prepojených väčších aj menších sídiel:
Aachen, Kolín nad Rýnom, Bonn, Duisburg, Essen, Dusseldorf, Mainz =
Porýnie
● hospod.,/kultúrno stor. hľadisko: Frankfurt nad Mohanom, Kolín nad Rýnom,
Stuttgart, Hannover, Norimberg
● CR: UNESCO- katedrály v Kolíne nad Rýnom, Aachene a Speyeri, zámok Wartburg,
údolie stredného Rýna
● komplexy baní a hutníckych kombinátov ako múzeá (niektoré v UNESCO)
● zámok Neuschwanstein

RAKÚSKO
● Alpská krajina, nížina na severe - Panónska panva - Dunaj
● 8,4 mil. Obyvateľov (viac ako ¼ vo Viedni)
● Pohoria: Vysoké Taury, Nízke Taury, Tirolské Alpy
● podnebie: prechodné až kontinentálne mierne
● rieky: Dunaj, Inn, Drava
● jazerá: Bodamské jazero, Neziderské
● Člen EU, ale nie NATO
● Katolíci
● Viedeň - Schonbrunn (sídlo kráľov), bývalé hl. Mesto R-U
● Graz - 2. Najväčšie mesto
● Salzburg - rodisko Mozarta
● Innsbruck, Linz
● Hospodárstvo
○ PĽH - prevaha živočíšnej výroby
○ nerastné výroby - magnezit, kamenná soľ, grafit
○ rafinérie OMV
○ výroba šperkov a kryštálov (Swarovski)
○ obchody: Billa
○ bankovníctvo
○ cestovný ruch

LICHTENŠTAJNSKO
● Alpský mikroštát medzi Rakúskom a Švajčiarskom
● 35. Tis. Obyvateľov
● hlavné mesto Vaduz
● bankovníctvo - daňový raj
● cestovný ruch
● nie je v EÚ

ŠVAJČIARSKO
● Povrch tvoria 3 celky:
○ Alpy
○ Severne od Álp - Švajčiarska plošina
○ Z a SZ - Švajčiarska jura
● Najhornatejší štát Európy
● Podnebie a vodstvo
○ Rieky: Rýn, Rhôna
○ veľa vodných elektrární
○ jazerá: Bodamské, Ženevské, Zurišské
● Švajčiarsko je konfederácia a skladá sa z 26 kantónov
● Neutrálny štát
● Nie je v EÚ ani v NATO, ale patrí do Schengenského priestoru
● Sídli tu Medzinárodný červený kríž, FIFA, olympijský výbor
● Má 4 oficiálne jazyky - nemčina, francúzština, taliančina, rétorománština
● 8,5 mil. Obyvateľov
● Bern - hlavné mesto
● Zürich - najväčšie mesto
● Ženeva - sídlo OSN
● Lausanne - medzinárodný olympijský výbor
● Hospodárstvo
○ bankovníctvo - veľmi rozvinuté
○ centrum vedy a výskumu - CERN
○ Luxusné hodinky - Rolex
○ meracie a optické zariadenia
○ výroba liekov
○ CR: St. Möritz, Davos
○ syry, čokolády - ementál, Milka
○ výroba švajčiarskych nožov
○ PĽH: živočíšna výroba (málo)
● Doprava:
○ 1 z najdlhších cestných tunelov - tunel sv. Gottharda
○ najdlhší vlakový tunel - Gotthardov (spájajú Švajčiarsko s Talianskom)

FRANCÚZSKO
● “Krajina galského kohúta”
● 2./3. Najväčšia krajina v Európe (záleží, či rátame Rusko)
● počet obyvateľov: 67 mil.
● 3. Najľudnatejšia krajina v Európe (po Nemecku a Rusku)
● Francúzsko bolo. V minulosti kolónialnou veľmocou - Quebec, Francúzska Guyana
● najvyšší vrch - Mont Blanc (4810 m.n.m)
● Pohoria: Alpy, Pyreneje
● ostrov - Korzika
● Azúrové pobrežie (Francúzska riviéra), J Francúzska - veľmi navštevované,
najstaršie letoviská v Európe
○ Cannes, Marseille, Nice
○ pestovanie ľevandúľ (Provensálsko)
● Najnavštevovanejšia krajina na svete
● 26 provincií - Katalánsko (hlavne ale v Španielsku), Bretónsko
● Hospodárstvo:
○ Vinohradníctvo - pestovanie hrozna - vinárska veľmoc
○ provensalsko - pestovanie levandule
○ Rybolov
○ 75% energie vyrobenej pomocou jadrových elektrární
● Doprava:
○ Jedna z nejlepšie rozvinutých dopravných infraštruktúr sa svete - rýchlovlaky
(TGV)
○ prístavy - Marseille
○ Njaväčšie letisko v Paríži Charlesa de Gaulla
○ Eurotunel - pod Lamanšským prielivom - VB - Francúzsko - vlakový tunel
● Priemysel:
 ○ Potravinársky priemysel - pečivo, mliečne výrobky, ovocie
○ Automobilový - Peugeot, Citroen, Renault
○ Kozmetický priemysel - l’oreal, nars
○ Lietadlá Airbus
○ Chemický priemysel - pneumatiky Michelin
○ Odevný - Lacoste. Dior, Chanel
● CR:
○ Najnavštevovanejší štát sveta
○ Eiffelova veža, Louver, mesto Avignon, Carcassonne, pútnické miesto Lurdy,
kúpele Vichy

MONAKO
● Monarchia, kniežatstvo
● Druhá najmenšia krajina po Vatikáne
● Základ hospodárstva tvorí bankovníctvo, CR a kasíno v Monte Carle
● cez Monako vedie aj preteky formúl F1

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO
●

BENELUX
BELGICKO

● hlavné mesto Brusel - sídlo orgánov EÚ- Rada ministrov + Komisia EÚ

● je to konštitučná monarchia
● má tri úradné jazyky:
○ flámštinu (podobná Holadštine) - používajú ju Flámi (S)
○ francúzštinu -používajú ju Valóni (J)
○ nemčinu
● Povrch: má tri hlavné zemepisné regióny:
○ 1.pobrežné planiny na SZ- s piesočnými dunami a poldrami
○ 2.centrálnu plošinu v strede krajiny -úrodné údolia
○ 3. pohorie ______ na JV
● Najvýznamnejšou riekou je _______
● prevažná časť obyvateľstva sú ___________
● patrí k najhustejšie osídleným krajinám Európy, Belgicko má najhustejšiu cestnú a
železničnú sieť na svete
● je členom NATO a EÚ, hlavné sídlo EÚ je v Bruseli
● 60% elektrickej energie pochádza z jadrových elektrární
● Belgicko je dôležitým producentom farebných kovov a veľký producent montovaných
automobilov
● hutníctvo farebných kovov - výroba strojov, zbraní
● 70% svetového obchodu s ________ pripadá na Belgicko, ich brúsenie v Antverpách
má 500 ročnú tradíciu,
● belgická čokoláda
● mesto __________ je známe svojimi čipkami (ľan) - flámska čipka,
● Antverpy sú piaty najväčší prístav na svete.

HOLANDSKO - krajina tulipánov

 ● hlavné mesto Amsterdam, je členom NATO a EÚ
● je to konštitučná monarchia
● najvyšší bod má iba 321 m.n.m., polovica územia - pod úrovňou mora leží asi 50%
krajiny
● „poldry" sú poľnohospodársky využívané oblasti, ktoré ležia pod úrovňou mora
(kvety, zemiaky, obilie)
● Holandsko má dômyselne vybudovanú sieť hrádzí a kanálov
● v 15. až 17. storočí sa tu začala výstavba veterných mlynov
● popri holandčine sa používa aj angličtina (+nemčina (?))
● má veľmi liberálne sociálne zákony
● poľnohospodárstvo je svojimi výnosmi a dojivosťou najintenzívnejšie na svete
● Holandsko je tradičným vývozcom syra, masla, hydiny, vajec a slaniny
● zeleninu pestujú hlavne v skleníkoch - prevažne hlávkový šalát, uhorky a rajčiny
● sú najväčším svetovým vývozcom kvetinových cibúľ a rezaných kvetín (hlavne
tulipány, ruže, chryzantémy..)
● má bohaté ložiská zemného plynu,
● najvýznamnejšie odvetvia sú:
○ potravinárstvo (hlavne syry, kondenzované mlieko, čokolády, kakao a pivo)
○ elektronika, najznámejšia je značka Philips
○ tradičná je výroba porcelánu a keramiky a brúsenie diamantov,
● Rotterdam je najväčší prístav v Európe,
● zásoby zemného plynu patria medzi najväčšie na svete

LUXEMBURSKO

● Hlavné mesto Luxembourg

● je to konštitučná monarchia
● krajina patrí v prepočte na jedného obyvateľa k najbohatším na svete
● pestuje sa tu hlavne ovocie a vinná réva
● má 1. Miesto v produkcii ocele na jedného obyvateľa
● stále väčšiu úlohu má finančníctvo
● je sídlom Európskeho parlamentu a Európskeho súdneho dovra
● jazyk:
○ na vidieku - nemecky
○ v mestách - francúzsky

ŠTÁTY SEVERNEJ EURÓPY

● Všetky štáty okrem Fínska hovoria germánskymi jazykmi
● Dánsko, Švédsko, Fínsko - členovia EÚ
● Nórsko a Island nie sú členmi EÚ
● na severe Škandinávie (Nórsko, Švédsko, Fínsko) je oblasť tundry nazývaná
Laponsko - žije tu menšina Laponci (Saamovia) - kočovné pastierstvo sobov

DÁNSKO

● Jutský polostrov a z najväčších ostrovov Sjaelland

● Dánsku patrí Faerské ostrovy a Grónsko
● hlavné mesto Kodaň
● podnebie: mierne
● nerastné suroviny: zemný plyn
● Člen EÚ, parlamentná monarchia
● PĽH: živočíšna výroba (maslo, mlieko), rybolov
 ● veterné elektrárne
● značky: LEGO
● Kodaň - spojené s švédskym mestom Malmö (most Oresund)
● Mestá: Aarhus, Odense

ISLAND

● Sopečný ostrov (krajina sopiek, gejzírov a termálnych prameňov)

● najznámejšia sopka: Hekla
● nemá lesy, povrch tvoria ľadovce a tundra
● hl. Mesto: Reykjavík (135. Tis.)
● nie je členom EÚ
● dôležitý rybolov a CR

NÓRSKO

● Veľká časť územia je za severnou polárnou kružnicou

● ostrovy: Špicbergy, Lofoty
● Členité pobrežie s ľadovcovými zálivmi (fjordy), hornatý povrch - Škandinávske
vrchy
● Parlamentná monarchia, nie je člen EÚ
● hl. Mesto: Oslo
● Ťažba ropy a zemného plynu, ťažba a spracovanie dreva, rybolov, vodné
elektrárne
● 2. Najväčšie mesto: Bergen (prístav)

ŠVÉDSKO

● Krajina “troch koruniek”

● člen EÚ
● ostrovy: Gotland, Oland
● ⅔ krajiny - ihličnaté lesy
● hl. Mesto: Štokholm
● jazerá: Vänen, Vattern
● iné mestá: Göteborg, Malmö, Uppsala
● hospodárstvo: drevorubačský priemysel (IKEA), ťažba železnej rudy (hutnícky
priemysel - spracovávajú), autá: Volvo, Saab Scania, elektrotechnické značky:
Electrolux, Ericsson, ťažba železnej rudy - Kiruna
● Zelený národ - vedia recyklovať 99% odpadu, bicykle a MHD, solárna a veterná
energia,

FÍNSKO

● Krajina “tisícich jazier”

● Najlesnatejšia krajina Európy, ¾ sú lesy
● okolo 5 mil. Obyvateľov
● hl. Mesto: Helsinki
●
● Výroba papiera a celulózy, sklo a keramika
● námorná doprava po jazerách
● Fínska sauna
● ugrofínsky národ
● Rovaniemi - sídlo Santa Clausa

POBALTSKÉ ŠTÁTY
● Vraj poslala
● RONALDO

JUŽNÁ EURÓPA
● Podnebie: subtropické

TALIANSKO
● Apeninský polostrov
● ostrovy: Sardínia, Sicília
● pohoria: Alpy, Apeniny
● rieky: Pád (=Pádska nížina), Tiber
● jazerá: La _________
● Činné sopky: Vezuv, Etna, Stromboli
● moria: Jadranské, Tyrhénske, Iónske, Stredozemné
● Obyvateľstvo: 60 mil.
● veľmi nízky prírastok obyvateľstva
● rozdelené na bohatý sever a chudobný juh
● značky: automobilový priemysel (Fiat, Lambo, Ferrari), odevný priemysel (Versace),
elektrotechnický priemysel, hutnícky priemysel, poľnohospodárstvo - potravinársky
priemysel (víno, citrusy, ryža, olivy)
● Taliansko má najviac pamiatok UNESCO na svete
● jedlá: víno, pizza, syry, cestoviny, káva (espresso)
● Bologna: najstaršia univerzita v Európe
● V Taliansku sa nachádzajú 2 mikroštátov:
○ Vatikán (v Ríme) - najmenší štát na Zemi, hlava štátu je pápež, taliančina a
latinčina
○ San Maríno - najstarší bez prestania existujúci suverénny štát (od 4.
Storočia), CR, mince

GRÉCKO
● Juh Balkánskeho polostrova, Peloponézsky polostrov
● členité pobrežie, viac ako 1400 ostrovov - Korfu, Rhodos, Mykonos, najväčší je Kréta
● Moria: Egejské, Iónske, Stredozemné
● pohoria: Pindos, Rodopy, Pirin
○ Najvyšší vrch: Olymp
● Podnebie: subtropické
● kolíska európskych dejín - najstaršia civilizácia v regióne - Antické grécko
● Obyvateľstvo - národnostne jednotné
○ Počet obyvateľov: 11 mil.
○ nízky prírastok obyvateľstva
○ menšiny - Turci, Albánci
○ náboženstvo - pravoslávne
● Hospodárstvo:
○ Potravinársky - olivy, olivový olej, vinič, sušené hrozienka, figy,
○ chov oviec, rybolov
 ○ CR
○ svetový výrobca lodí
● hl. Mesto: Atény
○ Iné mestá: Solún, Pireus

Juhovýchodná Európa - BALKÁN

● Patria sem štáty ležiace na Balkánskom pol,: Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna
a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Albánsko, Rumunsko, Bulharsko

● Povrch: prevažne hornatý

● Pohoria: Júlske Alpy (SLO), Karpaty (RO), Dináre (HR, BIH, ČH), Rodopy, Rila, Pirin
(BUL)
● Nížiny: .....(RO),....... (BUL), Panónska panva (SRB, HR)
● Vodstvo: rieky - Dunaj, Sáva, Dráva, Marica; jazerá Prespansko, Ochridské
(Albánsko, S. Macedónsko)
● Podnebie: subtropické
● Obyvateľstvo: jazyk: takmer všetky krajiny sú slovanská jazyková rodina, okrem
Albánska (ilýrska) a Rumunska (románska)
● v S. Macedónsku, Bulharsku, Srbsku a Čiernej Hore sa píše cyrilikou (ako azbuka)
● náboženstvo: katolíci - SLO, HR; pravoslávne - SRB, BUL, RO; islam - Albánsko,
BIH - storočia zmiešané (islam, pravoslávni aj katolíci) => nábož. a národnostné
nezhody => občianska vojna v 90tych rokoch 20.

● Slovinsko: 2 mil. obyvateľov, hl. mesto - Ľubľana, najvyspelejší, demokratický štát,

člen EÚ, €, vysoké príjmy z turizmu (lyže, turistika, rekreácia) Júlske Alpy (najvyšší
vrch - Triglav), jazero Bled, Jadranské more, Postojná jama - 20,57 km dlhá jaskyňa,
Lipicany- chov koní

● Chorvátsko: 3,8 mil. obyvateľov, hl. mesto - Záhreb, 2. najvyspelejší štát Balkánu,
vysoké príjmy z turizmu vďaka v regióne dlhému, členitému pobrežiu Jadranského
mora, od r. 2013 člen EÚ, na severe polostrov Istria, množstvo ostrovov v regióne
Dalmacia (Krk, Rab, Hvar, Korčula...), známa oblasť - Makarská riviéra; NP Plitvické
jazerá
● mestá: Zadar, Split, Šibenik, Dubrovnik, Rijeka

● Bosna a Hercegovina: 3,2 mil. obyvateľov, hl. mesto - Sarajevo len 29km pobrežia,
národnostne (Srbi, Bosniaci, Chorváti) aj nábožensky zmiešaná krajina, chudobná
krajina, zničená vojnou (dodnes viac ako milión mín), turizmus - mesto Mostar

● Srbsko: 6,8 mil. obyvateľov, hl. mesto - Belehrad, vnútrozemský štát, na juhu leží štát
Kosovo - oficiálne neuznaný, pravoslávni, na severe autonómna oblasť Vojvodina
● Čierna Hora: 600 tis. obyvateľov, hl. mesto - Podgorica, najmladší štát Európy
(2006), odtrhla sa od Srbska, hornatá krajina (NP Durmitor), 250km pobrežie
Jadranu, turizmus najmä v oblasti Boka Kotor

● Severné Macedónsko: 2,1 mil. obyvateľov, hl. mesto Skopje, Macedónci a Albánci
(početná menšina), vysoká nezamestnanosť, krásne hory a jazerá - Prespanské a
Ochridské

● Albánsko: 2,8 mil. obyvateľov, hl. mesto Tirana, hornatý štát, moslimovia, vysoká
pôrodnosť, chudobný štát, vysoká kriminalita, mafia, 60% ľudí v poľnohospodárstve,
má vysoký potenciál na rozvoj turizmu

● Rumunsko: 19 mil. obyvateľov, hl. mesto - Bukurešť (2. Najväčšia parlamentná

budova - parlamentský palác), rumunčina - románsky jazyk, spolu s BUL člen EÚ od
roku 2007, štát s najviac Rómami, rýchlo rozvíjajúci sa priemysel - autá Dacia, víno,
košíkárstvo
● turizmus - Karpaty, Čierne more, Drakulov hrad, delta Dunaja, Železné vráta - kaňon,
ktorým sa prerezáva Dunaj
● v Rumunsku žije 20 tisíc Slovákov; z Rumunska pochádza bryndza a skalický
trdelník - Valašsko
● Hrad Bran - drakulov hrad v Transylvánii
● mestá: Konstanca - prístav, Temešvár - pri hraniciach s Maďarskom

● Bulharsko: 6,8 mil. obyvateľov, hl. mesto - Sofia, bulharčina, jeden z najnižších
prírastkov obyvateľov na svete, člen EÚ od r. 2007, ťažobný priemysel,
poľnohospodárstvo: tabak, ruže (voňavky z ruží), slnečnica
● turizmus - pamiatky pravoslávnej cirkvi, atypická architektúra v meste Plovdiv (úzky
spodok domu, vrch širší), pohorie Pirin - podobné ako slovenské Tatry
● dôležitý prístav - Ruse, letoviská: Burgas, Varna
● z Bulharska pochádza jogurt, jedlá bohaté na zeleninu (paprika, kapusta...)

● Balkánska kuchyňa: Balkánsky syr, Burek (pečivo z tenkého cesta plnené syrom
alebo mletým mäsom), Čevapi/Čevapčiči, Tave Kosi (jahňacina, jogurt, vajcia,
maslo), Tzatzi (pražené šproty v cestíčku), plnené vínne / kapustné listy, Šopský
šalát (uhorka, paradajka, paprika, cibuľa + syr), RaŽnjiči (mäso na špajdli)

VÝCHODNÁ EURÓPA – UKRAJINA, MOLDAVSKO, BIELORUSKO, RUSKO

 ● Povrch: nížinatý, pohoria: Karpaty - Ukrajina, Ural - Rusko (východná hranica
Európy)
● Podnebie: mierne kontinentálne - málo zrážok

UKRAJINA: “obilnica Európy”; 2. najväčší štát Európy

● V roku 2014 anexia polostrovu Krym na úkor Ruska. Od 24.2.2022 - Vojna na

Ukrajine Západná časť Ukrajiny - Podkarpatská Rus bola chvíľu súčasťou
Československa.
● Obyvateľstvo: 43 mil. obyvateľov, Ukrajinci, Rusi na V, kresťanstvo - právoslávni
● Sídla: hl. mesto - Kyjev, ďalšie: Odessa- prístav, Charkov, Doneck, Ľvov
● Hospodárstvo: Donbas - husto zaľudnená oblasť ťažby čierneho uhlia a železa, a
ťažkého priemyslu, Odesa s krásnymi plážami na pobreží Čierneho mora je perlou
Ukrajiny. Je svetovou poľnohospodárskou veľmocou. Pestuje sa najmä pšenica,
slnečnica, zemiaky, cukr. repa.
● NS - uhlie, železná ruda, dôležitá tranzitná krajina (ropa a zemný plyn z Ruska).
● Zaujímavosti: Maršrutka - autobusový taxík, Černobyľská havária, maľované vajcia,
Pripjať 1986

MOLDAVSKO: hl. mesto - Kišiňov

● vnútrozemský štát medzi Ukrajinou a Rumunskom. Žije tu 2,6 milióna obyvateľov,

hranicami krajiny sú rieky Prut (Z) Dnester (V)
● Obyvateľstvo: Moldavci, početná menšina Rusov, najchudobnejší štát Európy
● Jazyk: moldavčina – veľmi podobný rumunčine.
● Svetoznáme je pestovanie viniča, ovocné konzervy
● Sú tu najväčšie vínne pivnice na svete - vyše 150 km - zapísané v UNESCO
● Podnestersko - oblasť na východe Moldavska, žijú tu Rusi, hl. Mesto Tiraspol, po
vojne v 1992 sa odtrhli od Moldavska a funguje samostatne, avšak nie je to
uznávaná ako reálna krajina

BIELORUSKO: hl. mesto: Minsk

● najväčší vnútrozemský štát Európy, 9,3 mil. obyvateľov, Nížinatý povrch – veľa lesov
Bielovežský prales - zubry.
● Krajina politicky orientovaná na Rusko. Prezident - Lukašenko
● Mestá majú typický socialistický nádych.
● Málo rozvinutý cestovný ruch.
● Známa je firma BELAZ - vyrába obrovské nakladače
● nerastné suroviny: Draselné soli, rašelina

RUSKO: rozlohou najväčší štát sveta, najľudnatejší štát Európy - 140 miliónov obyv.

● Hl. mesto - Moskva. Ďalšie veľké mestá: Petrohrad (Benátky severu, krásne mesto),
Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižnij Novgorod
● Má obrovskú armádu a veľa NS.
● Ural rozdeľuje Rusko na Európsku a Ázijskú časť. Pohorie Kaukaz je hranicou na
juhu (Najvyšší vrch Elbrus)
● Povrch prevažne nížinatý (Východoeurópska nížina, Západosibírska nížina),
sopečné pohorie na polostrove Kamčatka - najznámejšia sopka - Kľučevskaja
● Podnebie: výrazná kontinentalita - studené zimy, v lete teplo
● Jazerá: Bajkal - najhlbšie jazero sveta, Ladožské - najväčšie jazero Európy, rieky:
Volga, Ob, Jenisej, Amur
● Rastlinstvo a živočíšstvo: rozsiahla Tajga (ihličnaté lesy) – Sibír, brezové lesy
● Zaujímavosti: Moskva - Chrám Vasilija Blaženého, Kremeľ, matrioška, autá LADA,
zemný plyn, ropa (ropovody Družba), známa je Transsibírska magistrála - 9000 km
železničná trať z Moskvy do Vladivostoku (trvá vyše 6 dní)

ÁZIA
● svetadiel:
○ najrozľahlejší: 44 410 000 km2
○ najľudnatejší: takmer 4 mld. obyvateľov
○ vzdialenosť od S <—> J = 8 500 km (+ ostrovy = 9 700 km)
○ od Z <—-> po V = 11 000 km
● priemerná nadmorská výška - 960 m - najvyššia zo všetkých obývaných
● svetadielov
● - najvyšší bod - Mount Everest 8 848 m.n.m. (Sagarmatha, Qomolangma Feng)
● - najnižšie položené miesto - breh Mŕtveho mora -408 m
● - dĺžka pobrežia - 71 000 km
● - Čerápundží - najdaždivejšie miesto na svete (12 000 mm zrážok ročne)
● 6 Prírodné podmienky
● - moria - Karské, Východosibírske, Čukotské, Beringovo, Ochotské,
● Japonské, Žlté, Východočínske, Juhočínske, Andamanské, Arabské, Červené,
Filipínske, Celebeské (Sulaweské), Jávske,
● - zálivy - Bengálsky, Perzský, Adensky, Thajský, Ománsky
● - prieliv - Beringov, Kórejský, Tatársky, Báb-al-Mandab (brána sĺz),
● - prieplav - Suezský
● - ostrovy - Nová Zem, Severná Zem, Novosibirske ostrovy, Kurily, Sachalin,
Japonské ostrovy, Tchaj-wan, Filipínske, Sumatra + Borneo (Kalimantan), + Celebes
(Sulawesi) + Jáva = Veľké Sundy, Cejlon, Cyprus, Malé Sundy, Moluky Nikobary,
Andamany, Maledivy,
● - polostrovy - Jamal, Tajmýr, Čukotský, Kamčatka, Kórejský, Zadná India, Predná
India, Arabský, Malá Ázia, Malajský,
● -
● Vertikálna členitosť
● - nížiny (26% územia) Indogangská, Turanská (suchá), Veľká čínska, Západosibírska
(bažinatá), Severosibírska, Mezopotámska
● - pohoria (14% územia - nad 2000 m.n.m.) - Taurus, Ural, Himaláje (11
osemtisícových vrchov), Karakoram (K2-8 611 m.n.m.), Pamír, Ťan-šan, Hindúkuš,
Altaj, Kaukaz
● - plošiny - Tibetská náhorná (priemerná výška 4 500m), Kazašská, Dekanská,
Iránska, Stredosibírska
● - púšte - Rub-al-Chálí (najväčšia piesočnatá púšť sveta), Nafúd, Gobi, Karakum,
Kyzylkum, Taklamakan, Thárska (Predná India), Lúth - Veľká soľná púšť
● © Vodstvo
● - rieky - Ob, Irtyš, Jenisej, Lena, Amur, Chuang-che (Žltá rieka),
● Jang-c-tiang (najdlhšia 6 300 km), Mekong, Ganga, Brahmaputra, Indus, Eufrat,
Tigris, Amudarja, Syrdarja,